Železničná trať / Railway line
Zvolen - Krupina
neelektrifikovaná trať/Without Power supply

16. I. 1925 sprevádzkovanie trate Zvolen nákl. st./Freight Station - Krupina / line opening

( Zdroj/Source: 33 )

2. II. 2003 zastavenie osobnej dopravy/passenger transportation canceling

Zoznam staníc / Station list

Nárazový vietor spôsobil prerušenie železničnej dopravy
Bratislava (28.10.2002) - Zhoršené počasie, predovšetkým silný nárazový vietor a na východnom a strednom Slovensku i silný dážď, počas dnešnej noci z 27. na 28. októbra spôsobili na viacerých miestach problémy vo vlakovej doprave.
Zlá situácia sprevádzaná padaním stromov a poruchami trakčného vedenia bola počas dnešnej noci aj na ďalších tratiach ŽSR . Na trati Prešov - Plaveč bola dnes v noci prerušená doprava kvôli výpadku verejnej elektrickej siete pri Pustom Poli. Padajúce mokré lístie spôsobilo dopravné problémy vo vlakovej prevádzke (prešmykovanie kolies na hnacích vozidlách) na traťovom úseku Krupina - Sása-Pliešovce .
Dnes ráno o 8,20 h spadol strom aj na prvú traťovú koľaj medzi Štrbou a Svitom . O pol hodinu neskôr tu spadol strom aj na druhú koľaj. IC 501 Tatran z Bratislavy do Košíc stojí na druhej koľaji. O 9,55 h spojazdili prvú koľaj a IC 120 Košičan z Košíc cez Čadcu do Prahy meškal 36 minút. Na trati Trnava - Cífer strhol strom trolej. Doprava bola na tomto úseku úplne zastavená asi na jednu hodinu. Pracuje sa na odstránení stromu a oprave troleja. Znížená rýchlosť vlakov je aj na trati Trnava - Leopoldov (50km/hod), Leopoldov - Piešťany (60 km/hod) a na trati Leopoldov - Galanta - Trnava (50 km/hod).
ŽSR prijali viaceré opatrenia kvôli zabezpečeniu a bezpečnosti vlakovej dopravy v postihnutých a ohrozených miestach, situáciu priamo na tratiach monitorujú pochôdzkári traťového hospodárstva, dispečerský aparát, posilnené boli pohotovostné služby. Na tratiach vystavených vrtochom jesenného počasia bola dočasne a podľa potreby znížená jazdná rýchlosť vlakov. Rovnaké problémy s počasím a vlakovou dopravou majú momentálne aj zahraničné železničné správy, svedčia o tom meškania viacerých medzinárodných rýchlikov prichádzajúcich na Slovensko. (krátené)

Zlé počasie ochromilo z nedele na pondelok železničnú dopravu
Bratislava (28.10.2002) - Silný vietor, dážď i padajúce lístie spôsobili meškania vlakov osobnej dopravy na mnohých úsekoch železničných tratí na Slovensku. Najviac postihnuté je územie Vysokých Tatier a okolie.
V nedeľu v noci o 22.00 bola prerušená doprava na Ozubnicovej železnici Štrba - Štrbské Pleso , keď na trať v dôsledku silného vetra spadli stromy a poškodili trakčné vedenie. Od rána je doprava na ozubnicovej železnici nahradená autobusmi. Vlak Os 8201 Tatranská Lomnica - Starý Smokovec s odchodom 5.21 nedošiel dnes ráno do cieľovej stanice a musel sa vrátiť. Doprava bola ráno zastavená aj na úseku Štrbské Pleso - Vyšné Hágy . Na TEŽ , v úsekoch so zastavenou vlakovou dopravou, jazdí náhradná autobusová doprava.
V úseku Ružomberok - Ľubochňa došlo včera v noci pod vplyvom dažďa a silného vetra k poruche trakčného vedenia, v dôsledku čoho boli vylúčené obe traťové koľaje do 0.51 resp. 1.13 hodiny. Rýchlik R 424 Laborec meškal 71 minút.
Na trati Trnava - Cífer strhol strom trolej, pričom sa na hodinu zastavila doprava.
Z úseku Krupina - Sása-Pliešovce dispečing hlásil prekročenie cestovného času osobného vlaku Os 6013 o pol hodinu z dôvodu prešmykovania kolies na hnacom vozidle kvôli napadanému lístiu na koľajniciach. Z niektorých tratí na Slovensku bolo hlásené poškodenie traťových a priecestných zabezpečovacích zariadení. Na odstránení následkov veternej kalamity na železnici sa priebežne pracuje, vzhľadom na zlé počasie však cestujúci musia naďalej rátať s meškaním vlakov. Silný vietor a dážď ochromil dopravu v celej západnej Európe. Meškať preto bude viacero medzinárodných rýchlikov.

50 ROKOV ŽELEZNICE ZVOLEN - KRUPINA
Ladislav Kmeť

Železničnú sieť na našom území budovali počas rakúsko-uhorskej monarchie pre potreby uhorskej časti ríše a uzlom, kde sa železničné trate zbiehali, bola Budapešť.
Po vzniku ČSR bolo preto treba doplniť sieť železníc, aby sa zlepšilo nielen spojenie Čiech so Slovenskom, ale aj spojenie medzi jednotlivými časťami Slovenska. A tak bol onedlho prijatý zákon č. 235 Zb. z. a n. z 30. marca 1920 o stavbe 15 nových železničných tratí na finančné náklady štátu. Jednou z prvých takto postavených železníc bola aj trať Zvolen - Krupina.
Výstavbu tejto železničnej trate urýchlila skutočnosť, že železničná trať Šahy - Lučenec pripadla Maďarsku, a tak zostalo rozsiahle územie južne od Zvolena bez železničného spojenia s novým hospodárskym a administratívnym strediskom územia. Bola tu síce bývalá župná trať Krupina - Šahy, ale končila v Krupine. Doprava medzi Zvolenom a Krupinou sa uskutočňovala hlavne povozmi s konským poťahom a celkom málo nákladnými autami. Železničné spojenie so Zvolenom stalo nevyhnutnosťou.
Pri hľadaní trasy novej železnice sa spočiatku uvažovalo rekonštruovať úzkorozchodnú trať Hronská Breznica (teraz Hronská Dúbrava) - Banská Štiavnica a predĺžiť ju do Hontianskych Nemiec na trati Krupina - Šahy. Sťažovali to však prekážky technického rázu pri Banskej Štiavnici. Preto sa pre železnicu vybrala trasa popri starej ceste údolím riečok Neresnice a Krupinice.
Projekt železničnej trate vypracoval Ing. A. Zdráhal. Pred začatím stavby železničná stavebná správa vypracovala pre niektoré úseky varianty, na základe ktorých sa učila definitívna trasa novej železnice. Najväčšie ťažkosti pri výbere vhodnej trasy boli medzi 20. a 21. kilometrom, kde bol relatívne vysoký priečny val.
Podľa konečného návrhu vychádzala jednokoľajová železničná trať zo železničnej stanice Zvolenu (291 m n. m., teraz Zvolen nákladná stanica), prechádzala cez rieku Slatinu a pozdĺž riečky Neresnice smerovala rovnomennou dolinou na juh. Medzi 20. a 21. kilometrom (za projektovanou železničnou stanicou Sása-Pliešovce) dosahovala výšku 427 m n. m. a pozdĺž riečky Krupinice klesala do železničnej stanice Krupina (264 m n. m.), kde nadväzovala na trať Krupina - Šahy .
Navrhovaná prevádzková dĺžka trate ( medzi výpravňami Zvolen a Krupina ) bola 33,796 km. Najväčšie stúpanie bolo 14 %, v staniciach 2,5 %, najmenší polomer oblúka 300 m. Na trati sa plánovali tri železničné stanice. a to Dobrá Niva, Sása-Pliešovce, Babiná, a to v prevádzkovej dĺžke pre 100 náprav.
Rozhodnutím ministerskej rady z 29. septembra 1922 dostali železnice právo vyvlastniť pozemky, a to podľa uhorského vyvlastňovacieho zákona z roku 1881 (§ 86 zák. čl. XLI). Výkup pozemkov v jednotlivých obciach sa uskutočnil postupne od apríla 1923. Celková výmera týchto pozemkov bola 89 ha 25 a 57 m². Veľké ťažkosti boli v tom, že uhorské pozemkové knihy a kataster nesúhlasili so skutočným stavom. Bolo treba (aj súdne) zisťovať stav skutočnej držby pozemkov, identifikovať pozemky podľa katastra a pozemnoknižne usporiadať skutočné pozemkové vlastníctvo. Len potom sa mohli uzavierať zmluvy, a to najprv predbežné zmluvy a len po premeraní skutočne zabratých pozemkov (po skončení stavby) sa uzavierali definitívne zmluvy. Na vyvlastnené pozemky sa vyplácali zálohy, a to obciam a verejným inštitúciám 80 %, súkromníkom 50-60 % peňažnej hodnoty pozemkov.
Pokiaľ išlo o stavebné práce, bola trasa novej železnice rozdelená na 5 stavebných úsekov dĺžky asi po 7 km a na základe verejnej súťaže zadaná súkromným firmám takto: 1. úsek Zvolen (km 0,5-7,0) firma Ing. V. Vlček, Praha; 2. úsek Dobrá Niva (km 7,0­14,5) Ing. Rosenberg a Ing. Hradecký, Brno; 3. úsek Pliešovce (km 14,5-21,9) Ing. B. Hollmann a Ing. B. Babuška, Praha; 4. úsek Pliešovce (km 21,9­28,94) Bratia Redlichovci, Brno; 5. úsek Krupina (km 28,94-35,7) Ing. V. Vojáček a spol., Slezská Ostrava a Ing. B. Prášil, Přívoz.
Pozemné stavby boli zadané takto: administratívna budova vo Zvolene Ing. B. Matuna, Bratislava, budovy železničných staníc Dobrá Niva, Sása-Pliešovce, Babiná a Krupina firme Spojená stavebná účastinná spoločnosť, Bratislava. Sídlom stavebnej správy bol Zvolen.
Stavebné práce začali 3. januára 1923 na prvom úseku zo Zvolena. Stavbu si prezrel 26. augusta 1923 i vtedajší prezident republiky T. G. Masaryk, a to na 1. úseku. Ukončenie a odovzdanie železničnej trate sa predpokladalo v decembri 1924.
Územie, ktorým železnica vedie, je kopcovité a členené hojnými vodnými tokmi. Početné terénne prekážky bolo treba prekonávať tunelmi, mostami, násypmi, zárezy spevňovať opornými múrmi. Okrem toho bolo treba prekladať cesty, regulovať potoky, zabezpečiť násypy proti veľkej vode rebrami, dlažbami a pod. Úrovňové križovanie ciest vylúčili postavené podjazdy a nadjazdy. O rozsahu stavebných prác najlepšie hovoria tieto čísla: zemné práce mali objem vyše 800 000 m³ (na 1 km trate asi 24 000 m³), betónu a muriva na maltu sa spotrebovalo asi 50 000 m³, na zaštrkovanie trate bolo treba 52 000 m³ štrku. Vybudovali sa 2 tunely , 120 železničných a 68 cestných mostných objektov. Položilo sa celkom 37,963 km koľajníc hmotnosti 3 680 ton a 55 000 dubových neimpregnovaných podvalov. Stavebná dĺžka trate (od odchodovej výhybky Zvolen k vchodovej výhybke Krupina) dosiahla dĺžku 32,832 km, z toho 14,318 km (43,6 %) priamej trate a 18,514 km (56,4 %) oblúkov.
Celkové stavebné náklady dosiahli výšku asi 76 miliónov Kč (na 1 km trate 2,2 milióna Kč).
Budovy boli postavené podľa plánov vypracovaných stavebnou správou, pričom sa bral ohľad na miestne pomery a charakter kraja.
Boli to tieto stavby: dvojposchodová administratívna budova stavebnej správy na železničnej stanici Zvolen, ktorá mala po odovzdaní železnice do prevádzky slúžiť na ubytovanie zamestnancov prevádzky; prijímacie budovy staníc s čakárňami, úradnými miestnosťami, bytmi pre správcov staníc a staničných zriadencov a hospodárske budovy na železničných staniciach Dobrá Niva, Sása-Pliešovce, Babiná; sklady tovaru s nakladacou rampou na železničných staniciach Dobrá Niva, Sása-Pliešovce a Babiná; adaptovaná a rozšírená prijímacia budova stanice, jednoposchodová obytná budova a hospodárske budovy na stanici Krupina .
Budovy boli postavené z tehál na sokloch z lomového kameňa, pokryté dvojitou škridlicovou krytinou, vybavené bleskozvodmi (okrem hospodárskych stavieb pokrytých lepenkou).
Ku každému bytu v prijímacej budove alebo obytnej budove boli pridelené v hospodárskej budove priestory na chovanie domácich zvierat.
Pri trati sa postavilo 12 strážnych domčekov, a to ako obytné dvojdomčeky so vzájomne nezávislými bytmi a k nim podvojné hospodárske stavby.
Stavebný kameň, väčšinou andezit, sa ťažil z lomov a výkopov na trati, len na krupinský tunel sa kameň privážal z Hliníka nad Hronom. Piesok a štrk sa získaval drvením lomového kameňa a malé množstvo piesku z vodných tokov v okolí. Cement doviezli z cementární Lietavská Lúčka a Ladce.
Počet robotníkov, hlavne pri zemných prácach, bol značný a dosahoval na jednom úseku až 700 mužov, takže súčasne bolo zamestnaných až 2692 mužov. Bolo to v dôsledku nízkej mechanizácie prác; najzvyčajnejšími nástrojmi boli lopaty, čakany a huntíky, takže práca bola veľmi namáhavá a vyčerpávajúca. Robotníci boli nielen z blízkeho okolia, ale aj z ďalších oblastí Slovenska. Okrem robotníkov pracovalo na stavbe 100 administratívnych pracovníkov a 15 inžinierov. Na mzdách sa vyplatilo asi 25 miliónov Kč. Na stavbe sa vyskytli aj smrteľné úrazy.
Ani výstavba tejto železničnej trate sa nevyhla boju robotníkov proti nenásytným vykorisťovateľom, veď podnikateľským firmám išlo hlavne o dosiahnutie čo najvyšších ziskov. Už 19. marca 1923 na piatom úseku stavby vypukol kvôli nízkym mzdám a hrubému zaobchádzaniu štrajk. V máji 1924 zase na treťom úseku začali robotníci štrajkovať pre nedodržiavanie kolektívnej zmluvy, na štvrtom úseku 12.-14. augusta 1924 prepustili asi 500 robotníkov a dôsledkom toho bol štrajk.
Robotníci na stavbe veľmi rýchle pochopili, že proti vykorisťovateľom môžu bojovať len organizovane a odborovo sa zorganizovali. Na čele bojov stáli komunisti - najmä zo Zvolena.
Nová železničná trať bola postavená napriek finančným ťažkostiam za pomerne krátky čas. Slávnostné odovzdanie do prevádzky bolo vo Zvolene 15. januára 1925 za účasti ministra železníc J. Stříbrného, ministra pre správu Slovenska dr. Kállaya a ďalších predstaviteľov štátnej správy a miest Krupiny a Zvolena. Účastníci potom slávnostne osobitným vlakom prešli celou trasou novej železnice, pričom si prehliadli niektoré stavby. Nasledoval slávnostný obed v mestskom hoteli v Krupine a spiatočná cesta. Na staniciach ich vítalo krojované obyvateľstvo blízkeho okolia.
Pravidelná doprava začala 16. januára 1925.

Literatúra:

( Vlastivedný časopis, roč. XXV., č.2/1976 )

Fotoalbum:

	nákladisko Breziny © Addams (28. I. 2003-12:18)
	zastávka Podzámčok © Addams (28. I. 2003-12:21)
	zastávka Podzámčok © Addams (28. I. 2003-12:22)
	žst. Dobrá Niva © Addams (28. I. 2003-12:25:50)
	žst. Dobrá Niva © Addams (28. I. 2003-12:26)
	zastávka Dobrá Niva zastávka © Addams (28. I. 2003-12:27:28)
	zastávka Dobrá Niva zastávka © Addams (28. I. 2003-12:28)
	žst. Sása-Pliešovce © Addams (28. I. 2003-12:37)

Zoznam staníc / Station list:

Odkazy/Links:

Strana vytvorená / Site created : 05-V-1999 Posledná aktualizácia / Last update : 18-XII-2004	( h153-3.htm )