Železničná trať
Liptovský Mikuláš - Vlašky - Liptovská Teplá

Zoznam staníc / Station list

Pod hladinou Liptovskej Mary
Preložené trate
02.09.2003, z materiálov Ž semaforu pripravil Jozef Kunik - Aj vy ste strávili leto na brehu liptovskej priehrady? Možno ste si ani neuvedomili, že aj tam dole, pod vodnou hladinou, sa kedysi preháňali medzinárodné rýchliky a hrmotné nákladné vlaky? Veru, nebolo to ani až tak dávno. Keď sa koncom päťdesiatych rokov plánovalo vybudovanie veľkej priehrady na Váhu, teoreticky prichádzali do úvahy dve možnosti s vhodnými geologickými podmienkami. Najlepšie terénne podmienky má Strečnianska úžina, riešenie by však pochovalo nielen mnohé obce, ale aj mestá Vrútky a Martin. Preto padla konečná voľba na druhú alternatívu - dnešnú Liptovskú Maru. So stavbou veľkých vodných nádrží idú ruka v ruke stavebné uzávery v obciach, nervozita, protesty a napokon evakuácia. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Vláda ČSSR definitívne rozhodla o výstavbe Vodného diela Liptovská Mara uznesením zo dňa 16. augusta 1961. Asi od roku 1969 sa presídlilo 13 obcí. Stavebné dielo si vyžiadalo aj preložky komunikácií. Okrem ciest sa prekladala i dvojkoľajná elektrifikovaná trať Žilina - Košice, pre ktorú museli v údolí Váhu nájsť novú, 17-kilometrovú trasu. Túto neľahkú úlohu dostali pracovníci Železničného staviteľstva Bratislava. Stavbári na novom úseku namontovali 76 kilometrov koľajníc, zabudovali 6 provizórnych a 12 definitívnych výhybiek, 49 680 betónových podvalov, 22 080 drevených podvalov a nasypali 90-tisíc kubíkov koľajového štrku. Okrem toho vystavali 7 mostov a 2 provizóriá. Z technického hľadiska je na preloženom úseku zaujímavo riešená zemná hrádza vyrovnávacej nádrže Bešeňová, ktorá zároveň slúži ako násyp železničnej trate . Trať dohotovili na prelome marca - apríla 1973. Pravidelné elektrické vlaky sa po oboch nových traťových koľajach rozbehli 5. apríla 1973 a zároveň s tým utíchla doprava na starej trati. Po jej demontáži sa stavebné práce už mohli naplno rozvinúť v celej šírke údolia. Váh sa ešte naposledy vzoprel voči tým, ktorí ho chceli spútať, 30. júna 1973, keď povodňová vlna porušila práve sypanú predhrádzku a o 20.40 hod. sa predhrádzka pretrhla v šírke asi 12 metrov. Práce na priehrade však úspešne pokračovali a v apríli 1975 sa začalo napúšťanie obrovskej Liptovskej Mary s kapacitou 360 miliónov kubíkov. Studená voda vtedy navždy pochovala trasu starej železnice a spolu s ňou aj zastávku - nákladište Parížovce (pôvodne stanica) a ďalšiu zastávku Liptovský Trnovec.

Po preložke železnice okolo Liptovskej Mary
Ing. Peter BÉZAY

Ž-Semafor 17/97, Liptov - kraj vrchov, hrebeňov, úbočí i dlhých poetických dolín, krásnych piesní a zvonivej slovenčiny. Dal svojej vlasti veľa takých ľudí, o ktorých sa zvykne vravievať, že sú ozdobou národa. Svojou malebnosťou sa stal nevyčerpateľným žriedlom inšpirácie pre mnohých umelcov, osobitne básnikov a maliarov: Tak by sa snáď dal veľmi stručne charakterizovať tento nádherný kút Slovenska, zo všetkých strán obklopený horami, tvoriacimi jeho súvislé orámovanie.
V samotnom strede Liptovskej kotliny sa rozlieva šíre jazero s vodnou hladinou merajúcou takmer 22 štvorcových kilometrov, vlniacou sa v odvekom nepokoji. Je to najväčšia stavba Liptova - vodné dielo Liptovská Mara. Len blednúce spomienky a žltnúce fotografie pomáhajú prekonať cestu proti prúdu času, s cieľom predstaviť si obraz stredného Liptova ešte bez neho. Nebyť vežičky marského kostolíka, možno by sa pomaly aj zabudlo na dediny, čo stáli a žili svoj život tam, kde sa teraz rozlieva priehradné jazero.
Jednou z mnohých investícií, podmienených výstavbou mohutného viacúčelového vodného diela; bolo vybudovanie preložky dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate v dĺžke vyše 17 kilometrov medzi stanicami Sklonové pomery sa riešili tak, že trať stúpa zo železničnej stanice Liptovský Mikuláš - Liptovská Teplá. Po viac ako sto rokoch takto dostal uvedený úsek bývalej Košicko-bohumínskej železnice novú trasu - veľmi peknú, zaujímavú, ale náročnú a v porovnaní s pôvodnou aj o dva kilometre dlhšiu. Poskytuje príjemný pohľad na členitý terén, nájdeme tu niekoľko hlbokých zárezov, násypy, impozantné mosty cez Váh a oblúky s polomermi od 532 do 3000 metrov. Sklonové pomery sa riešili tak, že trať stúpa zo železničnej stanice Liptovský Mikuláš do výhybne Paludza, aby nabrala potrebnú výšku nad priehradným jazerom. Odtiaľto potom klesá s najväčším sklonom 7,7 promile a dvoma dlhými protismernými oblúkmi prekonáva výškový rozdiel medzi trasou preložky a pôvodnej trate až po zapojenie do železničnej stanice Liptovská Teplá.
V týchto miestach môžu cestujúci občas sledovať zaujímavý obraz, aký sa na našich železniciach vyskytuje len zriedka. Dá sa tu totiž vidieť, ako za vlakom, v ktorom sa nachádzajú, ide ďalší vlak a v prvom okamihu sa zdá, že je akosi blízko. Vzdušnou čiarou pohľadu to naozaj nie je ďaleko, no v skutočnosti je v dostatočnej vzdialenosti, ktorú tvoria práve tie spomínané dva protismerné oblúky. Z technického hľadiska je tu zaujímavé aj riešenie násypu železničnej trate ako spoločného telesa so zemnou priehradou vyrovnávacej nádrže Bešeňová.
Pre cestujúcich je na preložke vybudovaná iba zastávka Liptovské Vlachy a na riadenie dopravy je zasa určená výhybňa Paludza so štyrmi dopravnými koľajami. Tým navždy zmizli z mapy železničnej siete Slovenska zastávky Vlašky, Parížovce a Liptovský Trnovec, ktoré sa nachádzali na pôvodnej trati.
Na obidvoch koľajach preložky premávajú vlaky od 7. apríla 1973. O dva roky neskôr, v apríli 1975 sa začalo napúšťanie nádrže Liptovská Mara.

Zoznam staníc / Station list:

Odkazy/Links:

Strana vytvorená / Site created : 04-IX-2000 Posledná aktualizácia / Last update : 13-VII-2004	(h483.htm)