Od polnoci začne platiť nový cestovný poriadok na slovenských železniciach
(TASR) Bratislava 12. 12.2004 - Od dnešnej polnoci začne na slovenských železniciach platiť nový cestovný poriadok.
Podľa nového grafikonu vypraví Železničná spoločnosť (ZSSK), a. s., denne v priemere 1 408 vnútroštátnych vlakov. V medzištátnej doprave bude denne jazdiť v priemere 267 vlakov. Cestovný poriadok na roky 2004/2005 nepredpokladá výraznejšiu redukciu spojov, uviedol generálny riaditeľ ZSSK Pavol Kužma. Okrem iného prináša zastavovanie IC vlaku Tatran v železničnej stanici Trnava a Trenčín, IC vlaku z Bratislavy do Viedne v železničnej stanici Westbahnhof, priame spojenie Nitry a Nových Zámkov s Viedňou, či nový EuroCity vlak Vyšehrad z Bratislavy do Prahy.
V grafikone pre nákladnú dopravu nedochádza k výraznejším zmenám, pretože sa nemení ani plánovaná výroba u priemyselných podnikov, ktoré využívajú železničnú dopravu na prísun surovín a expedíciu tovaru. Od 12. decembra dôjde postupne k skracovaniu prepravných časov týchto vlakov medzi SR a ČR, pretože po novom sa nebude v priechodových staniciach vykonávať technická prehliadka.

ŽSR by mali dostať úročenú výpomoc vo výške 1,163 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 13. 12.2004 - Železnice SR (ŽSR) by mali dostať od štátu do konca tohto roka návratnú finančnú výpomoc vo výške 1,163 mld. Sk na splatenie vlastných záväzkov voči Sociálnej poisťovni (SP). Finančná výpomoc, ktorú by mali ŽSR štátu splatiť do konca roka 2006, by sa mala úročiť na úrovni zodpovedajúcej podmienkam trhu. ŽSR pritom pôvodne žiadali o bezúročnú výpomoc štátu. Voči tomu však uplatnil zásadnú pripomienku rezort financií, keďže takýto postup by musela najprv schváliť Európska komisia, čo by celý proces poskytnutia výpomoci predĺžilo. Vyplýva to z návrhu spôsobu riešenia záväzkov ŽSR voči SP, ktorým by sa mala v najbližšom čase zaoberať vláda.
Uvedený dlh voči SP vznikol ŽSR v rokoch 1997 až 2001 a vzťahuje sa na neodvedené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Okrem toho SP eviduje voči ŽSR penále z omeškania vo výške 6,16 mld. Sk. Neodvádzanie poistného do SP podľa ŽSR ovplyvnilo aj to, že štát od roku 1994 do roku 2003 neuhrádzal voči ŽSR záväzky za výkony vo verejnom záujme v plnom rozsahu. Ako sa uvádza v materiáli, v minulom a tomto roku si už ŽSR plnia všetky svoje odvodové povinnosti načas a v plnej výške.

Elektrifikácia trate Zvolen – Banská Bystrica za 1,1 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 13. 12.2004 - Náklady na výstavbu elektrifikácie železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica by mali dosiahnuť 1,1 mld. Sk. Ako agentúre SITA potvrdila hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Nela Blašková, výstavba 22-kilometrového úseku bude zo 75 % financovaná z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie. Zvyšok nákladov bude smerovať zo štátneho rozpočtu SR. Zhotoviteľom stavby je "Sdružení Zvolen – Banská Bystrica", ktorého členmi sú ŽS Brno, Betamont Zvolen a Eltra Košice. Základný kameň stavby by mal minister dopravy Pavol Prokopovič položiť 14. decembra, stavba by sa podľa Blaškovej mala ukončiť do konca roka 2006.
Podstatnú časť z celkového objemu prác bude podľa Blaškovej tvoriť samotná elektrifikácia trate. Súčasťou stavby je aj výstavba troch nových staničných zabezpečovacích zariadení v železničných staniciach Sliač-kúpele, Banská Bystrica a Salková. Zhotoviteľ bude musieť v Banskej Bystrici zároveň prestavovať železničný most cez rieku Hron, ako aj vykonať práce na železničnom spodku a zvršku a stavebné úpravy pozemných objektov. Celý projekt by mal zlepšiť kvalitu cestovania, zvýšiť výkonnosť a bezpečnosť prepravy a zrýchliť spojenie s Bratislavou.

Prokopovič podpísal projekt rozdelenia ZSSK
(SITA) BRATISLAVA 13. 12.2004 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič schválil a podpísal v pondelok projekt rozdelenia Železničnej spoločnosti, a.s. (ZSSK). Urobil tak na základe rozhodnutia rezortu dopravy, ktorý je jej jediným akcionárom. Informovala o tom riaditeľka odboru komunikácie ministerstva dopravy Tatjana Kelcová.
Ako ďalej informovala Kelcová tento projekt ustanovuje právne, organizačno-technické a ekonomické podmienky transformácie ZSSK súvisiace s jej zrušením a zánikom a zároveň jej rozdelením a vytvorením dvoch novozaložených nástupníckych spoločností a vzťahov medzi nimi. K 1. januáru budúceho roka tak zanikne ZSSK a v ten istý deň vzniknú nástupnícke akciové spoločnosti, a to Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s..
Po vzniku dvoch akciových spoločností by sa mal privatizovať 100-percentný podiel v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., ktorá sa bude zaoberať nákladnou prepravou. Výnos z privatizácie, ktorý rezort dopravy predpokladá vo výške 15 až 20 mld. Sk, by sa mal použiť na zníženie dlhov a záväzkov ZSSK. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., ktorá bude zastrešovať osobnú prepravu by mala ostať v rukách štátu.

Železničným spoločnostiam budú od januára šéfovať Pavol Kužma a Ondrej Matej
(TASR) Bratislava 13. 12.2004 - Budúcim generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., ktorá vznikne 1. januára 2005 rozdelením Železničnej spoločnosti (ZSSK), a. s., Bratislava, na dva subjekty a bude sa zaoberať nákladnou dopravou, by sa mal na základe rozhodnutia ministra dopravy Pavla Prokopoviča stať súčasný šéf ZSSK Pavol Kužma.
Za generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., ktorá bude od roku 2005 prevádzkovať osobnú dopravu, minister vymenoval Ondreja Mateja, doterajšieho predsedu Dozornej rady ZSSK. V budúcnosti, pravdepodobne v priebehu roka, by mal rezort vypísať na uvedené funkcie riadne výberové konanie, do ktorého sa budú môcť obaja uvedení prihlásiť. Minister dopravy zároveň schválil a podpísal rozdelenie ZSSK na dve zmienené spoločnosti, uviedol hovorca a poradca ministra Tomáš Šarluška.
Minister Prokopovič dnes podpísal aj zakladateľské listiny letiskových akciových spoločností Sliač, Poprad-Tatry, Piešťany a Žilina.
Spoločnosti vzniknú 1. januára 2005 vyčlenením majetku Slovenskej správy letísk (SSL), ktorá zanikne k 31. decembru tohto roka. Už 1. respektíve 5. mája 2004 sa od SSL odčlenilo Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., a Letisko Košice, a. s. Projekt transformácie SSL schválila vláda v roku 2003.
Predsedom predstavenstva a výkonným riaditeľom a. s. Letisko Sliač bude od budúceho roka Peter Ťapuška. Letisku Poprad-Tatry bude šéfovať Anna Kováčová, piešťanskému letisku František Varga a Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., Benedikt Badánik.
Kompletný balík akcií všetkých 6 letísk si dočasne zachová štát, neskôr prejde jeho časť na samosprávu. Zatiaľ nešpecifikovaný podiel v bratislavskom a košickom letisku ponúkne MDPT na predaj v medzinárodnom tendri.

Do troch rokov zažijete investičný boom
HOSPODÁRSKE NOVINY 14.12.2004, Ján Holický - Rozhovor s predsedom predstavenstva spoločnosti Kapsch BusinessCom Karim Kapschom o aktivitách firmy na Slovensku.
Je Slovensko pre vašu firmu perspektívne?
- Slovenský trh z hľadiska počtu obyvateľov nepatrí k veľkým. Ale keď ho porovnáme s naším domácim trhom v Rakúsku, tak ani ten nie je nejakým super veľkým trhom. Slovensko je pre nás zaujímavé právo preto, že susedí s Rakúskom a že medzi našimi národmi existujú historické kontakty. Výhodou je aj vzdialenosť oboch krajín. Pre mňa ako investora je dôležité, že na Slovensku idú mnohé veci veľmi rýchlym tempom. Som presvedčený, že do 3 rokov Slovensko zažije investičný boom. Pozíciu Slovenska, samozrejme, zlepšilo aj to, že sa stalo členskou krajinou EÚ.
Angažujete sa v SR hlavne v oblasti rádiokomunikácií a v dopravnej infraštruktúre. V akom štádiu je projekt GSM-R pre slovenské železnice?
- Pilotný projekt na koridore Kúty - Bratislava - Štúrovo sa realizuje. To znamená, že sa začali prvé dodávky a skončili sa projekčné práce. Projekty veľkého rozsahu sú však vždy spojené s určitými finančnými problémami. Vždy sa hľadá optimálny spôsob financovania. Niekedy sa musí rozložiť projekt na viac rokov. Aj preto máme pri GSM-R určité omeškanie. Na druhej strane však tento projekt počíta s tým, že na tomto koridore sa vybuduje úplne nový systém komunikácie medzi vlakovou súpravou a pozemným personálom. Systém GSM-R je už celosvetovým štandardom a zavádzajú ho postupne viaceré európske spoločnosti. Slovenské železnice sa k tomuto systému prihlásili už takmer pred 10 rokmi, podobne ako České dráhy či poľské železnice. Takže národné koridory by sa mali postupne stať medzinárodnými.
Kedy bude projekt hotový?
- Práce by mali byť hotové niekedy do polovice budúceho roka. Potom by sa malo pokračovať na ďalších tratiach.
O aké ďalšie projekty na Slovensku za zaujímate?
- Ďalším veľkým projektom, na ktorom by sme sa radi zúčastnili, je zavedenie elektronického mýta. Táto téma sa stáva veľmi aktuálna aj v iných štátoch, nielen na Slovensku. Kapsch má v tejto oblasti vyše 90 referencií po celom svete. V posledných rokoch sa vykryštalizovali 2 riešenia - mikrovlnné, ktoré ponúka Kapsch, a satelitné. V ňom sa angažuje napríklad Siemens.
Rokovali ste už na Slovensku o zavedení mýtneho systému?
- Môžem potvrdiť, že na politických úrovniach existujú diskusie o tomto riešení. A to aj na medzinárodných fórach medzi Rakúskom a Slovenskom. Určitým signálom, že táto aktivita ide pozitívnym smerom, je zriadenie Diaľničnej spoločnosti. Podľa našich informácií, hneď ako táto firma oficiálne vznikne, bude mať za úlohu čo najrýchlejšie rozhodnúť, akým smerom a akým spôsobom sa bude realizovať mýtny systém na Slovensku. Samozrejme, že by sme chceli byť dodávateľom tohto systému. V podstate čakáme na oficiálne vypísanie tendra, tak ako to býva pri takýchto veľkých projektoch. Neoficiálne rokovania tiež prebiehajú.
Na infokomunikačnom trhu bol v posledných rokoch značný pohyb. Ako ste to zvládli?
- Museli sme na to reagovať. Výsledkom bola reštrukturalizácia našej firmy, ktorá sa z pôvodne jednej firmy zmenila na oveľa flexibilnejší a ekonomickejší holding, čiže zoskupenie menších firiem. V súčasnosti má holding 3 hlavné dcéry, ktoré reprezentujú hlavné aktivity spoločnosti. Ide o Kapsch BusinessCom, Kapsch CarrierCom a Kapsch TrafficCom. Do holdingu patrí aj spoločnosť Kapsch Components. V spoločnosti Kapsch BusinessCom sa prezentujeme ako systémový inovátor. Kapsch CarrierCom reprezentuje druhú prioritu spoločnosti, ktorou sú dodávky riešení pre telekomunikačných operátorov. Už dávno sa nezameriavame na dodávky hardvéru či vlastných zariadení, ale špeciálne na dodávky aplikácií. Treťou prioritou je oblasť riešení pre dopravné systémy. Tieto dodávky zastrešuje spoločnosť Kapsch TrafficCom.
Desatinu ročného obratu Kapsch dáva na výskum
Pôsobenie rakúskej spoločnosti Kapsch v regióne strednej Európy je spojené s politickým vývojom v posledných desaťročiach. Priamo úmerne s tým, ako sa menila politická situácia, rástli aj aktivity Kapschu. Na konci 80. rokov minulého storočia sa zintenzívnili aj jeho aktivity na Slovensku. V rokoch 1989 až 1990, ešte v bývalom Československu, zrealizoval prvé telekomunikačné projekty. Oficiálne zastúpenia v Bratislave a Prahe Kapsch zriadil v roku 1991 a hneď v nasledujúcom roku sa tieto zastúpenia zmenili na firmu. Po rozdelení československej federácie Kapsch v roku 1994 vytvoril samostatné firmy na Slovensku a v Česku. Holding má približne 2000 kmeňových zamestnancov a dosahuje ročný obrat viac ako 400 mil. EUR. Z ročného obratu 8-10% pravidelne investuje do výskumu.

Do konca roku 2006 zelektrifikujú trať medzi Zvolenom a Banskou Bystricou
(TASR) Banská Bystrica 14. 12.2004 - Odhalením základnej dosky na železničnej stanici v Banskej Bystrici sa dnes symbolicky začala realizácia elektrifikácie železničnej trate medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Ukončenie 22-kilometrového úseku sa predpokladá do konca roku 2006.
"Elektrifikácia trate medzi Zvolenom a Banskou Bystricou je prvým z piatich schválených projektov v oblasti železničnej infraštruktúry, financovaných zo štrukturálneho Európskeho fondu regionálneho rozvoja - ERDF. Projekt v hodnote asi 1,1 miliardy korún bude financovaný 75 % zo spomínaného fondu a 25 % zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky," povedal generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Roman Veselka.
Dodal, že hlavným zámerom elektrifikácie trate Zvolen – Banská Bystrica je zvýšiť úroveň infraštruktúry, rozvojového potenciálu strategických miest v tejto oblasti a odstrániť prekážky v národnej dopravnej sieti, ktoré obmedzujú prístup k ekonomicky dôležitým strediskám. Elektrifikáciou sa zároveň zníži hlučnosť a negatívne vplyvy na životné prostredie v okolí železničnej trate. Zvýšením cestovnej rýchlosti sa železničná doprava stane atraktívnejšou, zvýši sa bezpečnosť, efektívnosť a kvalita železničných služieb nielen pre cestujúcu verejnosť ale aj pre dopravcov. Ročne zatiaľ medzi Zvolenom a Banskou Bystricou v oboch smeroch prejde približne 18 000 vlakových súprav, ktoré prepravia asi 1,7 milióna cestujúcich.
Stavba svojim rozsahom zaberá elektrifikáciu traťového úseku Zvolen – Banská Bystrica s napojením na elektrifikovanú železničnú stanicu Zvolen – nákladná stanica, vrátane všetkých staníc nachádzajúcich sa v tomto úseku a železničnej stanice Banská Bystrica. Jej súčasťou je aj výstavba 3 nových staničných zabezpečovacích zariadení v železničných staniciach Sliač-kúpele, Banská Bystrica a Šalková. Rozhodujúci objem prác sa sústredí do objektov elektrifikácie trate a prevádzkových súborov zabezpečovacieho a oznamovacieho zariadenia. V Banskej Bystrici to budú potom tiež aj práce zamerané na prestavbu železničného mosta cez rieku Hron, železničného spodku a zvršku a stavebné úpravy pozemných objektov.
Zhotovovateľom stavby je „Sdružení Zvolen – Banská Bystrica“, v ktorom majú zastúpenie firmy ŽS Brno, a. s., BETAMONT Zvolen, s. r. o., a ELTRA Košice, s. r. o., ktoré sa stalo víťazom tendra ŽSR na zhotovovateľa uvedenej stavby.

Začala výstavba elektrifikácie trate Zvolen – Banská Bystrica
(SITA) BANSKÁ BYSTRICA 14. 12.2004 - Za účasti štátneho tajomníka ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Mikuláša Kačaljaka v utorok slávnostne začali výstavbu elektrifikácie železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica. V rámci elektrifikácie 22-kilometrového úseku by sa mali tiež zmodernizovať riadiace zabezpečovacie zariadenia v troch staniciach. Náklady na výstavbu by mali dosiahnuť 1,1 mld. Sk, pričom 75 % nákladov bude financovaných z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie. Zvyšné prostriedky budú smerovať zo štátneho rozpočtu.
Elektrifikácia spomínanej trate by podľa generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Romana Veselku mala zlepšiť kvalitu cestovania a zrýchliť spojenie s Bratislavou. Zároveň sa zlepší aj ekológia dopravy a zvýši výkonnosť a bezpečnosť. Okrem samotnej elektrifikácie si tento projekt vyžiada aj prestavbu železničného mosta cez Hron v Banskej Bystrici, práce na železničnom spodku a zvršku, ako aj stavebné úpravy pozemných objektov. Na trati v súčasnosti prejde 18 tis. osobných vlakov ročne, ktoré prepravia približne 1,7 mil. cestujúcich.
Podľa Veselku plánujú ŽSR elektrifikáciu ďalšieho úseku, ktorým by mala byť trať Zvolen – Fiľakovo. "Elektrifikácia tohto úseku je jedným z piatich projektov, ktorý bol zaradený do čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie," zdôraznil Veselka. V súčasnosti sa na túto trať pripravuje projektová dokumentácia, pričom tender na stavbu plánujú ŽSR podľa neho vyhlásiť koncom budúceho roka, resp. v roku 2006. "O elektrifikácii ďalšej trate v úseku Banská Bystrica – Martin zatiaľ ŽSR neuvažujú," uzavrel Veselka.

Elektrifikácia trate zo Zvolena bude stáť miliardu
sita Sme 14.12.2004, BRATISLAVA - Náklady na výstavbu elektrifikácie železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica by mali dosiahnuť 1,1 miliardy korún. Výstavba 22-kilometrového úseku bude z troch štvrtín financovaná zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Zvyšok nákladov bude smerovať zo štátneho rozpočtu. Zhotoviteľom stavby je "Sdružení Zvolen – Banská Bystrica", ktorého členmi sú ŽS Brno, Betamont Zvolen a Eltra Košice.
Základný kameň stavby by mal minister dopravy Pavol Prokopovič položiť dnes, stavba by sa mala ukončiť do konca roka 2006. Podstatnú časť z celkového objemu prác bude tvoriť samotná elektrifikácia trate.

Doprava po kolejích je příliš drahá
HOSPODÁŘSKÉ NOVINY/PT 14.12.2004, Činčura Jan; Šmíd Pavel - Poplatky na českej železnici patria medzi najvyššie v strednej Európe. Aj západní susedia sú schopní spravovať koľajnice podstatne lacnejšie. "Cena za železničnú cestu je v Nemecku až dvakrát lacnejšia ako v ČR," hovorí riaditeľ Zväzu dopravy Petr Kašík. Ešte lacnejšie je Rakúsko. Naopak, Slováci v drahote ČR predbiehajú.
Koľajnice od začiatku roku 2003 ČD prenajíma š.p. Správa železniční dopravní cesty. Do tohto podniku sa totiž miliardový majetok vyčlenil z pôvodných železníc a teraz sú ČD len prevádzkovateľom železničnej dopravy. Rovnaký model je aj v západoeurópskych štátoch.
Ministerstvo dopravy (MD) o probléme, ktorý nahráva autodopravcom, vie. "Európska smernica hovorí, že dopravcovia hradia len marginálne náklady na infraštruktúru, nie celkové," uviedla hovorkyňa MD Marcela Švejnohová.
Tieto marginálne náklady, ktoré predstavuje riadenie dopravy a údržba, ale nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. "Niekde napríklad údržbu štandardného opotrebenia už zahŕňajú do investícií, do modernizácií. A to sú už ostatné náklady, ktoré uhrádza štát," uviedol Michal Němec z odboru MF ČR.
"Štáty s nižším poplatkom sú preto bez výnimky bohaté štáty, ktoré do infraštruktúry vkladajú oveľa viac prostriedkov zo svojich rozpočtov," dodala Švejnohová. Ak by sa teda poplatky mali znížiť, potom by musel ešte viac prispievať štát.
Kašík zo Zväzu dopravy však hovorí, že to nie je veľkosťou štátnej dotácie. Podľa neho napríklad v Rakúsku sú lacnejšie aj preto, že dokážu pritiahnuť na trať viac vlakov na úkor kamiónov. "Na menej frekventované trate nastavia nižšiu cenu. Tým sa zvýši dopyt zo strany špeditérov, ktorí doteraz volili prepravu nákladov po ceste. A vyšší výber poplatkov im potom umožní držať nízku cenu trvalo. Naopak, pri vysokofrekventovaných tratiach ponechávajú vyššiu cenu, lebo nie je dôvod ju znižovať," vysvetlil stratégiu správcu rakúskych železníc.
Podľa predsedu predstavenstva Združenia železničných spoločností Jiřího Mužíka je dôvodom aj prezamestnanosť na železnici. "Kým v Nemecku nevidíte žiadneho výpravcu, lebo všetko kontroluje počítač, v ČR sedia na stanici niekedy aj dvaja výpravcovia." Keby ČD prepustili 15.000 ľudí zo súčasných 72.000, nikto by to ani nepoznal, myslí si. Dodal však, že silné odbory by niečo také nedopustili.
"Ďalej sa už prepúšťať nedá. Už teraz si ČD v mnohých prípadoch najímajú služby súkromných firiem, lebo nemajú vlastných zamestnancov," uviedol naopak Petr Bazger, podpredseda odborového združenia železničiarov. "Tam, kde sa používa modernázabezpečovacia technika, sa už väčšinou vypravuje len príslušnými návesnými znakmi a vysielačkou. Masívne prepúšťanie by znamenalo zatvorenie časti železničnej siete."
Vlani si na poplatkoch správa cesty naúčtovala 5,75 mld Kč. Z toho na nákladnú dopravu 4,3 mld a za osobnú 1,5 mld.
Ale namiesto toho, aby správa železníc zlacňovala a prispôsobovala sa úrovni v západnej Európe, chce ešte viac. "Vzhľadom na regulované tržby a neregulovaný rast nákladov potrebných na zabezpečenie prevádzkovania železníc, ako sú energie, materiál, mzdy, správne poplatky, bude v budúcnosti žiadúce navýšiť poplatky minimálne o hodnotu ročnej miery inflácie," uviedla hovorkyňa správy Pavlína Šárová. K výške poplatkov sa správa vyjadriť nechcela. Poukázala na to, že poplatky sú takto nastavené ministerstvom financií.
Aj keď sú poplatky vyššie ako na Západe, je správa v ťažkej strate. Jej vlaňajšie náklady boli totiž 11,8 mld a v roku 2004 budú cca 11,6 mld Kč. ČD jej však za používanie cesty vlani zaplatili necelých 6 mld Kč a v roku 2004 to bude ešte o niečo menej. Ostatní dopravcovia zaplatili okolo 200 mil. Zhruba 6 mld strata štátneho podniku tak ide na vrub daňovým poplatníkom. "Dotácie idú zo Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry a štátneho rozpočtu," upresnia Švejnohová z ministerstva.
Správa, ktorá zamestnáva len asi 400 ľudí, však trať neudržiava sama. Na základe mandátnej zmluvy si totiž necháva trate riadiť a udržiavať od ČD, tak ako to národný dopravca robil ešte pred rokom 2003. A za to ČD platí. Vlani tak správa zaplatila 11,6 mld Kč.
ČD sa tak zbavili vysokonákladnej údržby a prevádzkovania trate prevedením na štátny podnik. Náklady, ktoré s tým mali, sa stali ich príjmom a poplatky, ktoré platia, sú dvakrát nižšie, ako by zodpovedalo skutočným nákladom. Tak boli zrovnoprávnené s ostatnými dopravcami, ktorí tiež platia len za prechod vlakom a nie za všetky náklady spojené s údržbou a riadením trate.

Autistického chlapca pravdepodobne zachytil vlak
(SITA) BRATISLAVA 14. 12.2004 - Smrť 15-ročného autistického chlapca Ivana Tichého spôsobil pravdepodobne idúci vlak, ktorý ho zachytil. Presná príčina a čas úmrtia však budú známe až po dnešnej súdnej pitve, informovala agentúru SITA bratislavská policajná hovorkyňa Silvia Miháliková. Keďže tragédia sa stala pri železničnej trati, prípad prevzala Železničná polícia.
Ivan bol nezvestný od soboty, keď odišiel z Kultúrneho centra Fontána v bratislavskej Dúbravke, kde bol so svojou matkou na predvianočnom posedení. Jeho telo našli v pondelok pri železničnej trati pri viadukte Technické sklo. Do pátrania po chlapcovi sa zapojili všetky zložky. Desiatky štátnych a mestských policajtov, vojakov, záchranárov trávili v teréne celé hodiny. "To, že ľuďom nie je ľahostajné, čo sa v ich okolí deje dokazovali aj desiatky telefonátov na linku 158. Aj keď výsledok pátracej akcie mal smutný koniec, boli sme svedkami obrovskej snahy pomôcť, ale i vytrvalosti všetkých zainteresovaných", uviedla Miháliková.
Všetkým policajtom, vojakom a ostatným, ktorí obetavo pomáhali pri hľadaní Ivana poďakovala aj jeho matka s rodinou.

Druhý začiatok jednej elektrifikácie
Pravda 15.12.2004, BANSKÁ BYSTRICA (ok) -Elektrifikovanie železničnej trate medzi Banskou Bystricou a Zvolenom zažíva svoj druhý pokus. V utorok v Banskej Bystrici poklopali na základný kameň stavby za 1,1 miliardy korún. Nie je to však prvý základný kameň tejto stavby. Pred ôsmimi rokmi vo Zvolene po základnom kameni poklopal podpredseda parlamentu a líder robotníkov Ján Ľupták. Zo stavby však nebolo nič. "Keď bola dokončená elektrifikácia trate z Bratislavy po Zvolen, malo sa pokračovať na Banskú Bystricu. Stavba však bola zmrazená, neboli na ňu peniaze," povedal Jaroslav Kováčik, riaditeľ Oblastného riaditeľstva železníc Zvolen. Medzitým sa mnohé zmenilo a zmenili sa aj pôvodné plány. Tie dnešné nepočítajú so zdvojením trate, ubudlo vraj vlakov aj cestujúcich. Zato však konečne príde rad aj na modernizáciu najstaršieho na Slovensku zabezpečovacieho systému v Banskej Bystrici, ktorý má viac ako 50 rokov. Elektrifikáciu z troch štvrtín vyfinancujú štrukturálne fondy, zostatok pôjde zo štátneho rozpočtu. Na 22-kilometmvej trase ročne prejde 18-tisíc osobných vlakov s takmer dvoma miliónmi cestujúcimi. O tom, či poklopanie základného kameňa tentoraz definitívne znamená aj elektrifikáciu, sa občan dozvie po dvoch rokoch.

Železniční policajti budú používať spútavací opasok
(TASR) Bratislava 15. 12.2004 - Príslušníkom Železničnej polície sa rozšíria oprávnenia pri výkone ich funkcie. Používať budú môcť spútavací opasok a služobného psa na vyhľadávanie osôb.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o Železničnej polícii, ktorú dnes schválila vláda. Navrhovaná úprava reaguje aj na zavedenie inštitútu skráteného vyšetrovania v Trestnom poriadku. Policajti budú oprávnení predviesť osoby na základe žiadosti súdu alebo iného orgánu činného v trestnom konaní.
Účinnosť by po schválení parlamentom mala novela nadobudnúť 1. júna 2005.

V utorok vyhasli na železnici dva ľudské životy
(SITA) BRATISLAVA 15. 12.2004 - Dva ľudské životy vyhasli v utorok na železnici.
Jedna z tragédií sa odohrala popoludní krátko pred 13:30 na železničnej zastávke v Smižanoch v okrese Spišská Nová Ves, kde rýchlik R 608 Spišan usmrtil 44-ročného miestneho muža. Podľa informácií hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského muž išiel po peróne a keď sa vlak priblížil, vrhol sa na koľaj. Zomrel namieste na následky početných devastačných poranení tela.
Pred železničnou stanicou vo Vrútkach v Martinskom okrese po 20:00 IC 403 Gerlach usmrtil 35-ročnú miestnu ženu, ktorá si ľahla pred prichádzajúcim vlakom na koľaj. Rušňovodič napriek použitiu rýchlobrzdy nedokázal pre krátku vzdialenosť tragédii zabrániť.

České dráhy by měly letos skončit s menší ztrátou, než plánovaly
(ČTK) PRAHA 15. 12.2004 - Hospodaření Českých drah by letos mělo skončit ztrátou 799 milionů korun, což je zhruba o 200 milionů lepší výsledek, než předpokládal plán pro letošek. Velmi negativně se ale ve výsledcích projevuje propad tržeb z nákladní dopravy, které jsou splněny na 96,6 procenta. To znamená rozdíl proti plánu o 510 milionů korun. ČTK to řekl předseda řídícího výboru ČD Antonín Tesařík.
Řídící výbor, který je obdobou valné hromady u jiných akciových společností, proto dnes uložil představenstvu firmy, aby navrhlo a uskutečnilo opatření k zastavení poklesu příjmů z nákladní dopravy.
Výbor dnes také rozhodl o navýšení majetkového podílu ČD ve společnosti ČD Telekomunikace (ČDT) ze současných 40 na 51 procent. Navýšení bude realizováno vkladem odštěpného závodu Českých drah Telematika, který drahám zajišťuje služby informatiky a telekomunikací. "Tímto krokem dochází k vytvoření specializované dceřiné společnosti pro telematické služby v rámci připravovaného ČD holdingu," uvedl mluvčí drah Petr Šťáhlavský.
Členové řídícího výboru dnes také odsouhlasili změnu v dozorčí radě Českých drah. Jiřího Sedláčka k 1. lednu příštího roku nahradí Miroslav Kapoun.
Jediným akcionářem Českých drah je stát. Řídící výbor má sedm členů, z toho tři jsou zástupci ministerstva dopravy. Po jednom zástupci pak mají ministerstva financí, obrany, průmyslu a obchodu a pro místní rozvoj.
České dráhy loni hospodařily prvním rokem jako akciová společnost s téměř miliardovou ztrátou. Předloni ještě před oddlužením, kdy firma fungovala jako státní podnik, vykázaly ztrátu 4,8 miliardy Kč.

Železničná polícia rozbila medzinárodnú prevádzačskú skupinu
(TASR) Bratislava 15. 12.2004 - Železničná polícia počas dvojdňovej akcie rozložila 15-člennú medzinárodnú prevádzačskú skupinu, ktorá nelegálne dopravovala utečencov do Rakúska. Zároveň priamo pri pokuse o prechod hranice zadržali 263 migrantov.
V skupine pôsobil Armén, dvaja Azerbajčanci, traja Rusi, Afganec a osem Slovákov. Medzi nimi je aj riaditeľ Záchytného utečeneckého centra v Adamove 52-ročný Daniel M., ktorý migrantom v tábore nezákonne vydával priepustky. Následne si tak mohli vyzdvihnúť v banke finančnú hotovosť a pokračovať do Rakúska. Skupina inkasovala od každého približne 200 až 600 amerických dolárov. Jej celkový zisk mohol dosiahnuť dva milióny korún, informoval dnes novinárov šéf Železničnej polície Tibor Gaplovský.
Vyšetrovateľ obvinil členov skupiny z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, nelegálneho prekročenia štátnej hranice a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Jedenásť členov skupiny skončilo v rukách mužov zákona."Na prepravu migrantov využívali nákladné železničné vozne, prevažne oplachtované, prípadne naložené guľatinou. Prevádzali ich aj na taxíkoch, prípadne pešo cez zelenú čiaru," spresnil Gaplovský. Podľa polície, ktorá sledovala skupinu od jari 2003, sa podarilo prevádzačom dopraviť cez hranicu do Rakúska viac ako 115 migrantov.
Polícia zároveň vykonala štvorhodinovú akciu Cudzinci, počas ktorej 828 nasadených policajtov zistilo 704 priestupkov, za ktoré uložili pokuty vo výške 490 tisíc korún. Zároveň sa im podarilo zadržať 39 migrantov, podotkol zástupca riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Miroslav Záborský.

Prezident podepsal zákon o státní záruce pro České dráhy
(ČTK) PRAHA 15. 12.2004 - Prezident republiky Václav Klaus dnes podepsal zákon, který umožní vládě vystavit Českým drahám záruky za úvěr od železniční organizace Eurofima v objemu 1,45 miliardy korun. ČTK to sdělil mluvčí prezidenta Petr Hájek. České dráhy chtějí tímto úvěrem ještě letos financovat nákup osobních vagónů, příměstských jednotek a lokomotiv.
České dráhy hodlají koupit 26 vysokorychlostních vozů 1. a 2. třídy, 20 vysokorychlostních lokomotiv a tří elektrických příměstských jednotek. Vysokorychlostní vozy mohou jet rychlostí až 200 kilometrů za hodinu.
Čerpání úvěru by mělo začít ihned po nabytí účinnosti zákona. Lhůta konečné splatnosti není přesně stanovena a závisí na podmínkách, které Eurofima získá na finančním trhu. České dráhy předpokládají, že úvěr včetně úroků a poplatků s ním spojených budou splácet z tržeb z mezinárodní přepravy.

Štát požičia železniciam miliardu na dlh voči poisťovni
PRAVDA 16.12.2004, Morháčová Jana - Štát ešte raz pomôže Železniciam SR, a to tým, že im požičia peniaze na splatenie starého dlhu voči Sociálnej poisťovni. Ide o takmer 1,2 mld Sk, ktoré Železnice dostanú v priebehu niekoľko dní.
Železnice SR sa tak pridajú k stovkám firiem, ktoré v týchto dňoch využijú generálny pardon, aby ušetrili peniaze na penále vyplývajúce zo starých dlhov. Sociálna poisťovňa po troch rokoch vyhlásila generálny pardon, ktorý umožňuje starým neplatičom zaplatiť len pôvodný dlh a odpustí im penále. Štát definitívne vyčistil svoje vzťahy so železnicou minulý rok, keď definitívne uznal podlžnosti voči železnici a prevzal od železníc dlhy za vyše 13 mld Sk.
"Po zaplatení istiny dlhu voči Sociálnej poisťovni, môž ŽSR požiadať o odpustenie penále vo výške 6,2 mld Sk. Peniaze na výpomoc dostane Prokopovič pre železnice z rezortu práce, ktorý neminul všetky plánované peniaze na tento rok na sociálne dávky. "Ide pritom o staré dlhy železníc. Od roku 2002 si ŽSR plnia všetky záväzky voči poisťovni," doplnil minister dopravy Pavol Prokopovič. Uvedený dlh vytvorili ŽSR v rokoch 1997 až 2001, keď neodvádzali za zamestnancov poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
"Pôvodne malo ísť o bezplatnú pôžičku na dva roky, ale nakoniec sa prijala pripomienka rezortu financií, podľa ktorej sa budú pôžičky úročiť úrokom platným na komerčnom trhu," doplnil Prokopovič. Celkové dlhy železníc voči Sociálnej poisťovni boli na úrovni 6 mld, ale v rokoch 1999 až 2003 štát dal železniciam 5,9 mld Sk na zaplatenie starých dlhov. Splatil tým svoje dlhy voči železnici, ktoré vznikli v druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď štát neuhrádzal zmluvy vo verejnom záujme, teda nedával železniciam peniaze na bežnú prevádzku a nútil ich brať si úvery.

Bratislava by rada uvítala viac turistov z Rakúska
(TASR) Bratislava 16. 12.2004 - Pre prebúdzajúci sa cestovný ruch (CR) hlavného mesta Slovenska je primálo 500 000 návštevníkov ročne s miliónom prenocovaní v roku 2003. Viceprimátorka Tatiana Mikušová, zodpovedná za cestovný ruch v Bratislave, dúfa v jeho prudký nárast vďaka vstupu do Európskej únie (EÚ) a príjazdom viacerých návštevníkov z Rakúska. Konštatovala to v rozhovore pre rakúsku agentúru APA.
Už prvá polovica roku 2004 priniesla v hlavnom meste významný rast CR. Podľa Mikušovej môžu Bratislave pomôcť dva faktory. Prvým je záujem o Slovensko a jeho hlavné mesto po vstupe do EÚ v máji 2004 a druhým vzrastajúci počet nových leteckých liniek a destinácií.
Zatiaľ čo hlavná klientela CR v Bratislave prichádza z Českej republiky, Maďarska a Nemecka, Rakúsko je až v poslednej tretine. Mikušová vidí šance predovšetkým v spoločnom raste. "Musíme rozvíjať normálne spolužitie, okrem toho je pre nás spolupráca s Viedňou dôležitá. Dôležitým krokom je spojenie diaľnicou, výkonné železničné spojenie a konkrétne projekty Viedenského regiónu v rámci EÚ."

Osobný vlak zrazil a usmrtil 39-ročnú ženu z Nových Zámkov
(TASR) Bratislava 16. 12.2004 - Osobný vlak v obvode železničnej stanice v Bajči, okres Nové Zámky, v stredu večer zrazil a usmrtil 39-ročnú ženu z Nových Zámkov.
Rušňovodič uviedol, že pri odchode vlaku zo stanice o 20.08 h spozoroval osobu sediacu na koľaji. Ihneď preto použil výstražné zvukové znamenie a rýchlobrzdu, ale zrážke už nedokázal predísť. Privolaný lekár konštatoval smrť na následky devastačných poranení celého tela.
Železničná polícia nezistila u rušňovodiča požitie alkoholu. Doprava bola zastavená na takmer dve hodiny. Prípad vyšetruje odbor ŽP v Nových Zámkoch.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Železniční policajti zdržali muža s pašovanými cigaretami
(TASR) Bratislava 16. 12.2004 - Košickí príslušníci Železničnej polície (ŽP) zadržali v stredu 15. decembra v Humennom 42-ročného muža z Oravského Podzámku, ktorý mal v držbe 96 kartónov cigariet s ukrajinskými kolkami. Po predvedení na oddelenie ŽP dotyčný uviedol, že cigarety kúpil v stredu popoludní v Humennom od neznámej osoby s úmyslom ďalej ich predať a získať finančný prospech. Colný dlh na zaistených cigaretách predstavuje 50 104 korún. TASR informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Najrýchlejší vlak dosiahne rýchlosť až 350 km/hod
(SITA/AFP) PEKING 16. 12.2004 - Čína plánuje vybudovať svoj doteraz najrýchlejší vlak, ktorý dosiahne rýchlosť až 350 km za hodinu. Vlaky tohto typu by mali premávať na trase z mesta Kuang-čou pri Hongkongu do stredočínskeho mesta Wuhan a na trase medzi mestami Si-an a Čeng-čou. Do roku 2020 Čína tiež plánuje vybudovať asi 10 000 km železničných tratí, z toho asi 2000 pre vlaky idúce rýchlosťou nad 200 km/hod. Informovala štátna tlačová agentúra Sin-chua.

Hyenizmus v Tatrách: Kradnú trolejové vedenie
NOVÝ ČAS 17.12.2004, nc, VYSOKÉ TATRY - Tak to je už naozaj priveľa! Tatranci musia bojovať nielen s následkami kalamity, ale aj s ľudskými hyenami, ktoré sa na nej priživujú. Na trati Vyšné Hágy - Štrbské Pleso ktosi kradne medené trolejové vedenie z električkovej trate.
Kilometre vedenia popadali na zem počas ničivej víchrice 19. novembra. Takmer tri týždne sa električkovú trať snažia spojazdniť pracovníci Železníc Slovenskej republiky. Škrt cez rozpočet im však robia spomínané krádeže. "Už sme ich zaznamenali trikrát," povedal riaditeľ odboru Železničnej polície v Poprade Vladimír Svaljavčík.
"V noci zo stredy na štvrtok ktosi ukradol 660 metrov vedenia, ktoré vážilo 700 kilogramov a malo hodnotu 200-tisíc korún. Musel to určite odviezť autom." Minulý piatok zmizla takmer tona vedenia. Popradskí železniční policajti majú dokonca aj jedného páchateľa, ktorý do zberne priniesol 119 kg vedenia. Tvrdí však, že ho neukradol, len ho našiel pripravené na odvoz. Tak ich "odbremenil" od práce a do zberne priviezol sám. Krádeže sa stali na tom istom mieste - v lese, kde nie je žiadne osídlenie ani osvetlenie.
Prípad prevzala polícia. Električkovú trať Starý Smokovec - Štrbské Pleso by železničiari radi obnovili do Vianoc.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ŽS , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy , Zlaté Moravce , Kozárovce , Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy , Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký Krtíš , Breznička , Poltár , Banská Bystrica , Harmanec , Diviaky , Martin , Kremnica , Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt , Dobšinská Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička , Vrútky , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany , Slovenské Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
: Užhorod

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
visutá lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské Pleso - Štrba
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ ,

TASRČeská tisková kancelářHospodárske novinyPravdaSme

 

Národná obrodaSITAHospodársky denník

Železnice Slovenskej republikyŽelezničná spoločnosť, a. s.EurailpressInternational Railway JournalNový Čas

 

 

Košický večerReutersLidové NovinyDopravní novinyAFP

 

 

VečerníkPrifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)SiemensInzineMarkízaFINI

 


Strana vytvorená: 20-XII-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0451.htm)