Od polnoci začne platiť nový cestovný poriadok
na slovenských železniciach
(TASR) Bratislava 12. 12.2004 - Od dnešnej
polnoci začne na slovenských železniciach platiť nový
cestovný poriadok.
Podľa nového grafikonu vypraví Železničná spoločnosť
(ZSSK), a. s., denne v priemere 1 408 vnútroštátnych vlakov. V
medzištátnej doprave bude denne jazdiť v priemere 267 vlakov.
Cestovný poriadok na roky 2004/2005 nepredpokladá výraznejšiu
redukciu spojov, uviedol generálny riaditeľ ZSSK Pavol Kužma.
Okrem iného prináša zastavovanie IC vlaku Tatran v železničnej
stanici Trnava a Trenčín, IC vlaku z Bratislavy do Viedne v železničnej
stanici Westbahnhof, priame spojenie Nitry a Nových Zámkov s
Viedňou, či nový EuroCity vlak Vyšehrad z Bratislavy do
Prahy.
V grafikone pre nákladnú dopravu nedochádza k výraznejším
zmenám, pretože sa nemení ani plánovaná výroba u priemyselných
podnikov, ktoré využívajú železničnú dopravu na prísun
surovín a expedíciu tovaru. Od 12. decembra dôjde postupne k
skracovaniu prepravných časov týchto vlakov medzi SR a ČR,
pretože po novom sa nebude v priechodových staniciach vykonávať
technická prehliadka.
ŽSR by mali dostať úročenú výpomoc vo výške
1,163 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 13. 12.2004 - Železnice SR (ŽSR)
by mali dostať od štátu do konca tohto roka návratnú finančnú
výpomoc vo výške 1,163 mld. Sk na splatenie vlastných záväzkov
voči Sociálnej poisťovni (SP). Finančná výpomoc, ktorú by
mali ŽSR štátu splatiť do konca roka 2006, by sa mala úročiť
na úrovni zodpovedajúcej podmienkam trhu. ŽSR pritom pôvodne
žiadali o bezúročnú výpomoc štátu. Voči tomu však
uplatnil zásadnú pripomienku rezort financií, keďže takýto
postup by musela najprv schváliť Európska komisia, čo by celý
proces poskytnutia výpomoci predĺžilo. Vyplýva to z návrhu
spôsobu riešenia záväzkov ŽSR voči SP, ktorým by sa mala v
najbližšom čase zaoberať vláda.
Uvedený dlh voči SP vznikol ŽSR v rokoch 1997 až 2001 a vzťahuje
sa na neodvedené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie. Okrem toho SP eviduje voči ŽSR penále z omeškania
vo výške 6,16 mld. Sk. Neodvádzanie poistného do SP podľa ŽSR
ovplyvnilo aj to, že štát od roku 1994 do roku 2003 neuhrádzal
voči ŽSR záväzky za výkony vo verejnom záujme v plnom
rozsahu. Ako sa uvádza v materiáli, v minulom a tomto roku si už
ŽSR plnia všetky svoje odvodové povinnosti načas a v plnej výške.
Elektrifikácia trate Zvolen – Banská
Bystrica za 1,1 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 13. 12.2004 - Náklady na výstavbu
elektrifikácie železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica
by mali dosiahnuť 1,1 mld. Sk. Ako agentúre SITA potvrdila
hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Nela Blašková, výstavba
22-kilometrového úseku bude zo 75 % financovaná z prostriedkov
štrukturálnych fondov Európskej únie. Zvyšok nákladov bude
smerovať zo štátneho rozpočtu SR. Zhotoviteľom stavby je
"Sdružení Zvolen – Banská Bystrica", ktorého členmi
sú ŽS Brno, Betamont Zvolen a Eltra Košice. Základný kameň
stavby by mal minister dopravy Pavol Prokopovič položiť 14.
decembra, stavba by sa podľa Blaškovej mala ukončiť do konca
roka 2006.
Podstatnú časť z celkového objemu prác bude podľa Blaškovej
tvoriť samotná elektrifikácia trate. Súčasťou stavby je aj
výstavba troch nových staničných zabezpečovacích zariadení
v železničných staniciach Sliač-kúpele, Banská Bystrica a
Salková. Zhotoviteľ bude musieť v Banskej Bystrici zároveň
prestavovať železničný most cez rieku Hron, ako aj vykonať
práce na železničnom spodku a zvršku a stavebné úpravy
pozemných objektov. Celý projekt by mal zlepšiť kvalitu
cestovania, zvýšiť výkonnosť a bezpečnosť prepravy a zrýchliť
spojenie s Bratislavou.
Prokopovič podpísal projekt rozdelenia ZSSK
(SITA) BRATISLAVA 13. 12.2004 - Minister dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič schválil a podpísal
v pondelok projekt rozdelenia Železničnej spoločnosti, a.s.
(ZSSK). Urobil tak na základe rozhodnutia rezortu dopravy, ktorý
je jej jediným akcionárom. Informovala o tom riaditeľka odboru
komunikácie ministerstva dopravy Tatjana Kelcová.
Ako ďalej informovala Kelcová tento projekt ustanovuje právne,
organizačno-technické a ekonomické podmienky transformácie
ZSSK súvisiace s jej zrušením a zánikom a zároveň jej
rozdelením a vytvorením dvoch novozaložených nástupníckych
spoločností a vzťahov medzi nimi. K 1. januáru budúceho roka
tak zanikne ZSSK a v ten istý deň vzniknú nástupnícke akciové
spoločnosti, a to Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s..
Po vzniku dvoch akciových spoločností by sa mal privatizovať
100-percentný podiel v Železničnej spoločnosti Cargo
Slovakia, a.s., ktorá sa bude zaoberať nákladnou prepravou. Výnos
z privatizácie, ktorý rezort dopravy predpokladá vo výške 15
až 20 mld. Sk, by sa mal použiť na zníženie dlhov a záväzkov
ZSSK. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., ktorá bude
zastrešovať osobnú prepravu by mala ostať v rukách štátu.
Železničným spoločnostiam budú od januára šéfovať Pavol Kužma a Ondrej
Matej
(TASR) Bratislava 13. 12.2004 - Budúcim generálnym
riaditeľom Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s.,
ktorá vznikne 1. januára 2005 rozdelením Železničnej spoločnosti
(ZSSK), a. s., Bratislava, na dva subjekty a bude sa zaoberať nákladnou
dopravou, by sa mal na základe rozhodnutia ministra dopravy
Pavla Prokopoviča stať súčasný šéf ZSSK Pavol Kužma.
Za generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko,
a. s., ktorá bude od roku 2005 prevádzkovať osobnú dopravu,
minister vymenoval Ondreja Mateja, doterajšieho predsedu
Dozornej rady ZSSK. V budúcnosti, pravdepodobne v priebehu roka,
by mal rezort vypísať na uvedené funkcie riadne výberové
konanie, do ktorého sa budú môcť obaja uvedení prihlásiť.
Minister dopravy zároveň schválil a podpísal rozdelenie ZSSK
na dve zmienené spoločnosti, uviedol hovorca a poradca ministra
Tomáš Šarluška.
Minister Prokopovič dnes podpísal aj zakladateľské listiny
letiskových akciových spoločností Sliač, Poprad-Tatry, Piešťany
a Žilina.
Spoločnosti vzniknú 1. januára 2005 vyčlenením majetku
Slovenskej správy letísk (SSL), ktorá zanikne k 31. decembru
tohto roka. Už 1. respektíve 5. mája 2004 sa od SSL odčlenilo
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., a Letisko
Košice, a. s. Projekt transformácie SSL schválila vláda v
roku 2003.
Predsedom predstavenstva a výkonným riaditeľom a. s. Letisko
Sliač bude od budúceho roka Peter Ťapuška. Letisku
Poprad-Tatry bude šéfovať Anna Kováčová, piešťanskému
letisku František Varga a Letiskovej spoločnosti Žilina, a.
s., Benedikt Badánik.
Kompletný balík akcií všetkých 6 letísk si dočasne zachová
štát, neskôr prejde jeho časť na samosprávu. Zatiaľ nešpecifikovaný
podiel v bratislavskom a košickom letisku ponúkne MDPT na
predaj v medzinárodnom tendri.
Do troch rokov zažijete investičný boom
HOSPODÁRSKE NOVINY 14.12.2004, Ján Holický -
Rozhovor s predsedom predstavenstva spoločnosti Kapsch
BusinessCom Karim Kapschom o aktivitách firmy na Slovensku.
Je Slovensko pre vašu firmu perspektívne?
- Slovenský trh z hľadiska počtu obyvateľov nepatrí k veľkým.
Ale keď ho porovnáme s naším domácim trhom v Rakúsku, tak
ani ten nie je nejakým super veľkým trhom. Slovensko je pre nás
zaujímavé právo preto, že susedí s Rakúskom a že medzi našimi
národmi existujú historické kontakty. Výhodou je aj
vzdialenosť oboch krajín. Pre mňa ako investora je dôležité,
že na Slovensku idú mnohé veci veľmi rýchlym tempom. Som
presvedčený, že do 3 rokov Slovensko zažije investičný
boom. Pozíciu Slovenska, samozrejme, zlepšilo aj to, že sa
stalo členskou krajinou EÚ.
Angažujete sa v SR hlavne v oblasti rádiokomunikácií a v
dopravnej infraštruktúre. V akom štádiu je projekt GSM-R pre
slovenské železnice?
- Pilotný projekt na koridore Kúty - Bratislava - Štúrovo sa
realizuje. To znamená, že sa začali prvé dodávky a skončili
sa projekčné práce. Projekty veľkého rozsahu sú však vždy
spojené s určitými finančnými problémami. Vždy sa hľadá
optimálny spôsob financovania. Niekedy sa musí rozložiť
projekt na viac rokov. Aj preto máme pri GSM-R určité omeškanie.
Na druhej strane však tento projekt počíta s tým, že na
tomto koridore sa vybuduje úplne nový systém komunikácie
medzi vlakovou súpravou a pozemným personálom. Systém GSM-R
je už celosvetovým štandardom a zavádzajú ho postupne viaceré
európske spoločnosti. Slovenské železnice sa k tomuto systému
prihlásili už takmer pred 10 rokmi, podobne ako České dráhy
či poľské železnice. Takže národné koridory by sa mali
postupne stať medzinárodnými.
Kedy bude projekt hotový?
- Práce by mali byť hotové niekedy do polovice budúceho roka.
Potom by sa malo pokračovať na ďalších tratiach.
O aké ďalšie projekty na Slovensku za zaujímate?
- Ďalším veľkým projektom, na ktorom by sme sa radi zúčastnili,
je zavedenie elektronického mýta. Táto téma sa stáva veľmi
aktuálna aj v iných štátoch, nielen na Slovensku. Kapsch má
v tejto oblasti vyše 90 referencií po celom svete. V posledných
rokoch sa vykryštalizovali 2 riešenia - mikrovlnné, ktoré ponúka
Kapsch, a satelitné. V ňom sa angažuje napríklad Siemens.
Rokovali ste už na Slovensku o zavedení mýtneho systému?
- Môžem potvrdiť, že na politických úrovniach existujú
diskusie o tomto riešení. A to aj na medzinárodných fórach
medzi Rakúskom a Slovenskom. Určitým signálom, že táto
aktivita ide pozitívnym smerom, je zriadenie Diaľničnej spoločnosti.
Podľa našich informácií, hneď ako táto firma oficiálne
vznikne, bude mať za úlohu čo najrýchlejšie rozhodnúť, akým
smerom a akým spôsobom sa bude realizovať mýtny systém na
Slovensku. Samozrejme, že by sme chceli byť dodávateľom tohto
systému. V podstate čakáme na oficiálne vypísanie tendra,
tak ako to býva pri takýchto veľkých projektoch. Neoficiálne
rokovania tiež prebiehajú.
Na infokomunikačnom trhu bol v posledných rokoch značný
pohyb. Ako ste to zvládli?
- Museli sme na to reagovať. Výsledkom bola reštrukturalizácia
našej firmy, ktorá sa z pôvodne jednej firmy zmenila na oveľa
flexibilnejší a ekonomickejší holding, čiže zoskupenie menších
firiem. V súčasnosti má holding 3 hlavné dcéry, ktoré
reprezentujú hlavné aktivity spoločnosti. Ide o Kapsch
BusinessCom, Kapsch CarrierCom a Kapsch TrafficCom. Do holdingu
patrí aj spoločnosť Kapsch Components. V spoločnosti Kapsch
BusinessCom sa prezentujeme ako systémový inovátor. Kapsch
CarrierCom reprezentuje druhú prioritu spoločnosti, ktorou sú
dodávky riešení pre telekomunikačných operátorov. Už dávno
sa nezameriavame na dodávky hardvéru či vlastných zariadení,
ale špeciálne na dodávky aplikácií. Treťou prioritou je
oblasť riešení pre dopravné systémy. Tieto dodávky zastrešuje
spoločnosť Kapsch TrafficCom.
Desatinu ročného obratu Kapsch dáva na výskum
Pôsobenie rakúskej spoločnosti Kapsch v regióne strednej Európy
je spojené s politickým vývojom v posledných desaťročiach.
Priamo úmerne s tým, ako sa menila politická situácia, rástli
aj aktivity Kapschu. Na konci 80. rokov minulého storočia sa
zintenzívnili aj jeho aktivity na Slovensku. V rokoch 1989 až
1990, ešte v bývalom Československu, zrealizoval prvé
telekomunikačné projekty. Oficiálne zastúpenia v Bratislave a
Prahe Kapsch zriadil v roku 1991 a hneď v nasledujúcom roku sa
tieto zastúpenia zmenili na firmu. Po rozdelení československej
federácie Kapsch v roku 1994 vytvoril samostatné firmy na
Slovensku a v Česku. Holding má približne 2000 kmeňových
zamestnancov a dosahuje ročný obrat viac ako 400 mil. EUR. Z ročného
obratu 8-10% pravidelne investuje do výskumu.
Do konca roku 2006 zelektrifikujú trať medzi
Zvolenom a Banskou Bystricou
(TASR) Banská Bystrica 14. 12.2004 - Odhalením
základnej dosky na železničnej stanici v Banskej Bystrici sa
dnes symbolicky začala realizácia elektrifikácie železničnej
trate medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Ukončenie
22-kilometrového úseku sa predpokladá do konca roku 2006.
"Elektrifikácia trate medzi Zvolenom a Banskou Bystricou je
prvým z piatich schválených projektov v oblasti železničnej
infraštruktúry, financovaných zo štrukturálneho Európskeho
fondu regionálneho rozvoja - ERDF. Projekt v hodnote asi 1,1
miliardy korún bude financovaný 75 % zo spomínaného fondu a
25 % zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky," povedal
generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Roman
Veselka.
Dodal, že hlavným zámerom elektrifikácie trate Zvolen –
Banská Bystrica je zvýšiť úroveň infraštruktúry, rozvojového
potenciálu strategických miest v tejto oblasti a odstrániť
prekážky v národnej dopravnej sieti, ktoré obmedzujú prístup
k ekonomicky dôležitým strediskám. Elektrifikáciou sa zároveň
zníži hlučnosť a negatívne vplyvy na životné prostredie v
okolí železničnej trate. Zvýšením cestovnej rýchlosti sa
železničná doprava stane atraktívnejšou, zvýši sa bezpečnosť,
efektívnosť a kvalita železničných služieb nielen pre
cestujúcu verejnosť ale aj pre dopravcov. Ročne zatiaľ medzi
Zvolenom a Banskou Bystricou v oboch smeroch prejde približne 18
000 vlakových súprav, ktoré prepravia asi 1,7 milióna cestujúcich.
Stavba svojim rozsahom zaberá elektrifikáciu traťového úseku
Zvolen – Banská Bystrica s napojením na elektrifikovanú železničnú
stanicu Zvolen – nákladná stanica, vrátane všetkých staníc
nachádzajúcich sa v tomto úseku a železničnej stanice Banská
Bystrica. Jej súčasťou je aj výstavba 3 nových staničných
zabezpečovacích zariadení v železničných staniciach Sliač-kúpele,
Banská Bystrica a Šalková. Rozhodujúci objem prác sa sústredí
do objektov elektrifikácie trate a prevádzkových súborov
zabezpečovacieho a oznamovacieho zariadenia. V Banskej Bystrici
to budú potom tiež aj práce zamerané na prestavbu železničného
mosta cez rieku Hron, železničného spodku a zvršku a stavebné
úpravy pozemných objektov.
Zhotovovateľom stavby je „Sdružení Zvolen – Banská
Bystrica“, v ktorom majú zastúpenie firmy ŽS Brno, a. s.,
BETAMONT Zvolen, s. r. o., a ELTRA Košice, s. r. o., ktoré sa
stalo víťazom tendra ŽSR na zhotovovateľa uvedenej stavby.
Začala výstavba elektrifikácie trate Zvolen
– Banská Bystrica
(SITA) BANSKÁ BYSTRICA 14. 12.2004 - Za účasti
štátneho tajomníka ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Mikuláša Kačaljaka v utorok slávnostne začali výstavbu
elektrifikácie železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica.
V rámci elektrifikácie 22-kilometrového úseku by sa mali tiež
zmodernizovať riadiace zabezpečovacie zariadenia v troch
staniciach. Náklady na výstavbu by mali dosiahnuť 1,1 mld. Sk,
pričom 75 % nákladov bude financovaných z prostriedkov štrukturálnych
fondov Európskej únie. Zvyšné prostriedky budú smerovať zo
štátneho rozpočtu.
Elektrifikácia spomínanej trate by podľa generálneho riaditeľa
Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Romana Veselku mala zlepšiť
kvalitu cestovania a zrýchliť spojenie s Bratislavou. Zároveň
sa zlepší aj ekológia dopravy a zvýši výkonnosť a bezpečnosť.
Okrem samotnej elektrifikácie si tento projekt vyžiada aj
prestavbu železničného mosta cez Hron v Banskej Bystrici, práce
na železničnom spodku a zvršku, ako aj stavebné úpravy
pozemných objektov. Na trati v súčasnosti prejde 18 tis. osobných
vlakov ročne, ktoré prepravia približne 1,7 mil. cestujúcich.
Podľa Veselku plánujú ŽSR elektrifikáciu ďalšieho úseku,
ktorým by mala byť trať Zvolen – Fiľakovo. "Elektrifikácia
tohto úseku je jedným z piatich projektov, ktorý bol zaradený
do čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov
Európskej únie," zdôraznil Veselka. V súčasnosti sa na
túto trať pripravuje projektová dokumentácia, pričom tender
na stavbu plánujú ŽSR podľa neho vyhlásiť koncom budúceho
roka, resp. v roku 2006. "O elektrifikácii ďalšej trate v
úseku Banská Bystrica – Martin zatiaľ ŽSR neuvažujú,"
uzavrel Veselka.
Elektrifikácia trate zo Zvolena bude stáť miliardu
sita Sme 14.12.2004, BRATISLAVA - Náklady na výstavbu
elektrifikácie železničnej trate Zvolen – Banská Bystrica
by mali dosiahnuť 1,1 miliardy korún. Výstavba 22-kilometrového
úseku bude z troch štvrtín financovaná zo štrukturálnych
fondov Európskej únie. Zvyšok nákladov bude smerovať zo štátneho
rozpočtu. Zhotoviteľom stavby je "Sdružení Zvolen –
Banská Bystrica", ktorého členmi sú ŽS Brno, Betamont
Zvolen a Eltra Košice.
Základný kameň stavby by mal minister dopravy Pavol Prokopovič
položiť dnes, stavba by sa mala ukončiť do konca roka 2006.
Podstatnú časť z celkového objemu prác bude tvoriť samotná
elektrifikácia trate.
Doprava po kolejích je příliš drahá
HOSPODÁŘSKÉ NOVINY/PT 14.12.2004, Činčura
Jan; Šmíd Pavel - Poplatky na českej železnici patria medzi
najvyššie v strednej Európe. Aj západní susedia sú schopní
spravovať koľajnice podstatne lacnejšie. "Cena za železničnú
cestu je v Nemecku až dvakrát lacnejšia ako v ČR," hovorí
riaditeľ Zväzu dopravy Petr Kašík. Ešte lacnejšie je Rakúsko.
Naopak, Slováci v drahote ČR predbiehajú.
Koľajnice od začiatku roku 2003 ČD prenajíma š.p. Správa železniční
dopravní cesty. Do tohto podniku sa totiž miliardový majetok
vyčlenil z pôvodných železníc a teraz sú ČD len prevádzkovateľom
železničnej dopravy. Rovnaký model je aj v západoeurópskych
štátoch.
Ministerstvo dopravy (MD) o probléme, ktorý nahráva
autodopravcom, vie. "Európska smernica hovorí, že
dopravcovia hradia len marginálne náklady na infraštruktúru,
nie celkové," uviedla hovorkyňa MD Marcela Švejnohová.
Tieto marginálne náklady, ktoré predstavuje riadenie dopravy a
údržba, ale nie sú vo všetkých krajinách rovnaké.
"Niekde napríklad údržbu štandardného opotrebenia už
zahŕňajú do investícií, do modernizácií. A to sú už
ostatné náklady, ktoré uhrádza štát," uviedol Michal Němec
z odboru MF ČR.
"Štáty s nižším poplatkom sú preto bez výnimky bohaté
štáty, ktoré do infraštruktúry vkladajú oveľa viac
prostriedkov zo svojich rozpočtov," dodala Švejnohová. Ak
by sa teda poplatky mali znížiť, potom by musel ešte viac
prispievať štát.
Kašík zo Zväzu dopravy však hovorí, že to nie je veľkosťou
štátnej dotácie. Podľa neho napríklad v Rakúsku sú lacnejšie
aj preto, že dokážu pritiahnuť na trať viac vlakov na úkor
kamiónov. "Na menej frekventované trate nastavia nižšiu
cenu. Tým sa zvýši dopyt zo strany špeditérov, ktorí
doteraz volili prepravu nákladov po ceste. A vyšší výber
poplatkov im potom umožní držať nízku cenu trvalo. Naopak,
pri vysokofrekventovaných tratiach ponechávajú vyššiu cenu,
lebo nie je dôvod ju znižovať," vysvetlil stratégiu správcu
rakúskych železníc.
Podľa predsedu predstavenstva Združenia železničných spoločností
Jiřího Mužíka je dôvodom aj prezamestnanosť na železnici.
"Kým v Nemecku nevidíte žiadneho výpravcu, lebo všetko
kontroluje počítač, v ČR sedia na stanici niekedy aj dvaja výpravcovia."
Keby ČD prepustili 15.000 ľudí zo súčasných 72.000, nikto
by to ani nepoznal, myslí si. Dodal však, že silné odbory by
niečo také nedopustili.
"Ďalej sa už prepúšťať nedá. Už teraz si ČD v mnohých
prípadoch najímajú služby súkromných firiem, lebo nemajú
vlastných zamestnancov," uviedol naopak Petr Bazger,
podpredseda odborového združenia železničiarov. "Tam,
kde sa používa modernázabezpečovacia technika, sa už väčšinou
vypravuje len príslušnými návesnými znakmi a vysielačkou.
Masívne prepúšťanie by znamenalo zatvorenie časti železničnej
siete."
Vlani si na poplatkoch správa cesty naúčtovala 5,75 mld Kč. Z
toho na nákladnú dopravu 4,3 mld a za osobnú 1,5 mld.
Ale namiesto toho, aby správa železníc zlacňovala a prispôsobovala
sa úrovni v západnej Európe, chce ešte viac. "Vzhľadom
na regulované tržby a neregulovaný rast nákladov potrebných
na zabezpečenie prevádzkovania železníc, ako sú energie,
materiál, mzdy, správne poplatky, bude v budúcnosti žiadúce
navýšiť poplatky minimálne o hodnotu ročnej miery inflácie,"
uviedla hovorkyňa správy Pavlína Šárová. K výške
poplatkov sa správa vyjadriť nechcela. Poukázala na to, že
poplatky sú takto nastavené ministerstvom financií.
Aj keď sú poplatky vyššie ako na Západe, je správa v ťažkej
strate. Jej vlaňajšie náklady boli totiž 11,8 mld a v roku
2004 budú cca 11,6 mld Kč. ČD jej však za používanie cesty
vlani zaplatili necelých 6 mld Kč a v roku 2004 to bude ešte o
niečo menej. Ostatní dopravcovia zaplatili okolo 200 mil.
Zhruba 6 mld strata štátneho podniku tak ide na vrub daňovým
poplatníkom. "Dotácie idú zo Štátneho fondu dopravnej
infraštruktúry a štátneho rozpočtu," upresnia Švejnohová
z ministerstva.
Správa, ktorá zamestnáva len asi 400 ľudí, však trať neudržiava
sama. Na základe mandátnej zmluvy si totiž necháva trate
riadiť a udržiavať od ČD, tak ako to národný dopravca robil
ešte pred rokom 2003. A za to ČD platí. Vlani tak správa
zaplatila 11,6 mld Kč.
ČD sa tak zbavili vysokonákladnej údržby a prevádzkovania
trate prevedením na štátny podnik. Náklady, ktoré s tým
mali, sa stali ich príjmom a poplatky, ktoré platia, sú dvakrát
nižšie, ako by zodpovedalo skutočným nákladom. Tak boli
zrovnoprávnené s ostatnými dopravcami, ktorí tiež platia len
za prechod vlakom a nie za všetky náklady spojené s údržbou
a riadením trate.
Autistického chlapca pravdepodobne zachytil vlak
(SITA) BRATISLAVA 14. 12.2004 - Smrť 15-ročného
autistického chlapca Ivana Tichého spôsobil pravdepodobne idúci
vlak, ktorý ho zachytil. Presná príčina a čas úmrtia však
budú známe až po dnešnej súdnej pitve, informovala agentúru
SITA bratislavská policajná hovorkyňa Silvia Miháliková. Keďže
tragédia sa stala pri železničnej trati, prípad prevzala Železničná
polícia.
Ivan bol nezvestný od soboty, keď odišiel z Kultúrneho centra
Fontána v bratislavskej Dúbravke, kde bol so svojou matkou na
predvianočnom posedení. Jeho telo našli v pondelok pri železničnej
trati pri viadukte Technické sklo. Do pátrania po chlapcovi sa
zapojili všetky zložky. Desiatky štátnych a mestských
policajtov, vojakov, záchranárov trávili v teréne celé
hodiny. "To, že ľuďom nie je ľahostajné, čo sa v ich
okolí deje dokazovali aj desiatky telefonátov na linku 158. Aj
keď výsledok pátracej akcie mal smutný koniec, boli sme
svedkami obrovskej snahy pomôcť, ale i vytrvalosti všetkých
zainteresovaných", uviedla Miháliková.
Všetkým policajtom, vojakom a ostatným, ktorí obetavo pomáhali
pri hľadaní Ivana poďakovala aj jeho matka s rodinou.
Druhý začiatok jednej elektrifikácie
Pravda 15.12.2004, BANSKÁ BYSTRICA (ok)
-Elektrifikovanie železničnej trate medzi Banskou Bystricou a
Zvolenom zažíva svoj druhý pokus. V utorok v Banskej Bystrici
poklopali na základný kameň stavby za 1,1 miliardy korún. Nie
je to však prvý základný kameň tejto stavby. Pred ôsmimi
rokmi vo Zvolene po základnom kameni poklopal podpredseda
parlamentu a líder robotníkov Ján Ľupták. Zo stavby však
nebolo nič. "Keď bola dokončená elektrifikácia trate z
Bratislavy po Zvolen, malo sa pokračovať na Banskú Bystricu.
Stavba však bola zmrazená, neboli na ňu peniaze," povedal
Jaroslav Kováčik, riaditeľ Oblastného riaditeľstva železníc
Zvolen. Medzitým sa mnohé zmenilo a zmenili sa aj pôvodné plány.
Tie dnešné nepočítajú so zdvojením trate, ubudlo vraj
vlakov aj cestujúcich. Zato však konečne príde rad aj na
modernizáciu najstaršieho na Slovensku zabezpečovacieho systému
v Banskej Bystrici, ktorý má viac ako 50 rokov. Elektrifikáciu
z troch štvrtín vyfinancujú štrukturálne fondy, zostatok pôjde
zo štátneho rozpočtu. Na 22-kilometmvej trase ročne prejde
18-tisíc osobných vlakov s takmer dvoma miliónmi cestujúcimi.
O tom, či poklopanie základného kameňa tentoraz definitívne
znamená aj elektrifikáciu, sa občan dozvie po dvoch rokoch.
Železniční policajti budú používať spútavací opasok
(TASR) Bratislava 15. 12.2004 - Príslušníkom
Železničnej polície sa rozšíria oprávnenia pri výkone ich
funkcie. Používať budú môcť spútavací opasok a služobného
psa na vyhľadávanie osôb.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o Železničnej polícii,
ktorú dnes schválila vláda. Navrhovaná úprava reaguje aj na
zavedenie inštitútu skráteného vyšetrovania v Trestnom
poriadku. Policajti budú oprávnení predviesť osoby na základe
žiadosti súdu alebo iného orgánu činného v trestnom konaní.
Účinnosť by po schválení parlamentom mala novela nadobudnúť
1. júna 2005.
V utorok vyhasli na železnici dva ľudské životy
(SITA) BRATISLAVA 15. 12.2004 - Dva ľudské životy
vyhasli v utorok na železnici.
Jedna z tragédií sa odohrala popoludní krátko pred 13:30 na
železničnej zastávke v Smižanoch v okrese Spišská Nová
Ves, kde rýchlik R 608 Spišan usmrtil 44-ročného miestneho muža.
Podľa informácií hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského
muž išiel po peróne a keď sa vlak priblížil, vrhol sa na koľaj.
Zomrel namieste na následky početných devastačných poranení
tela.
Pred železničnou stanicou vo Vrútkach v Martinskom okrese po
20:00 IC 403 Gerlach usmrtil 35-ročnú miestnu ženu, ktorá si
ľahla pred prichádzajúcim vlakom na koľaj. Rušňovodič
napriek použitiu rýchlobrzdy nedokázal pre krátku vzdialenosť
tragédii zabrániť.
České dráhy by měly letos skončit s menší ztrátou, než
plánovaly
(ČTK) PRAHA 15. 12.2004 - Hospodaření Českých
drah by letos mělo skončit ztrátou 799 milionů korun, což je
zhruba o 200 milionů lepší výsledek, než předpokládal plán
pro letošek. Velmi negativně se ale ve výsledcích projevuje
propad tržeb z nákladní dopravy, které jsou splněny na 96,6
procenta. To znamená rozdíl proti plánu o 510 milionů korun.
ČTK to řekl předseda řídícího výboru ČD Antonín Tesařík.
Řídící výbor, který je obdobou valné hromady u jiných
akciových společností, proto dnes uložil představenstvu
firmy, aby navrhlo a uskutečnilo opatření k zastavení poklesu
příjmů z nákladní dopravy.
Výbor dnes také rozhodl o navýšení majetkového podílu ČD
ve společnosti ČD Telekomunikace (ČDT) ze současných 40 na
51 procent. Navýšení bude realizováno vkladem odštěpného závodu
Českých drah Telematika, který drahám zajišťuje služby
informatiky a telekomunikací. "Tímto krokem dochází k
vytvoření specializované dceřiné společnosti pro telematické
služby v rámci připravovaného ČD holdingu," uvedl mluvčí
drah Petr Šťáhlavský.
Členové řídícího výboru dnes také odsouhlasili změnu v
dozorčí radě Českých drah. Jiřího Sedláčka k 1. lednu příštího
roku nahradí Miroslav Kapoun.
Jediným akcionářem Českých drah je stát. Řídící výbor
má sedm členů, z toho tři jsou zástupci ministerstva
dopravy. Po jednom zástupci pak mají ministerstva financí,
obrany, průmyslu a obchodu a pro místní rozvoj.
České dráhy loni hospodařily prvním rokem jako akciová
společnost s téměř miliardovou ztrátou. Předloni ještě před
oddlužením, kdy firma fungovala jako státní podnik, vykázaly
ztrátu 4,8 miliardy Kč.
Železničná polícia rozbila medzinárodnú prevádzačskú skupinu
(TASR) Bratislava 15. 12.2004 - Železničná polícia
počas dvojdňovej akcie rozložila 15-člennú medzinárodnú
prevádzačskú skupinu, ktorá nelegálne dopravovala utečencov
do Rakúska. Zároveň priamo pri pokuse o prechod hranice zadržali
263 migrantov.
V skupine pôsobil Armén, dvaja Azerbajčanci, traja Rusi,
Afganec a osem Slovákov. Medzi nimi je aj riaditeľ Záchytného
utečeneckého centra v Adamove 52-ročný Daniel M., ktorý
migrantom v tábore nezákonne vydával priepustky. Následne si
tak mohli vyzdvihnúť v banke finančnú hotovosť a pokračovať
do Rakúska. Skupina inkasovala od každého približne 200 až
600 amerických dolárov. Jej celkový zisk mohol dosiahnuť dva
milióny korún, informoval dnes novinárov šéf Železničnej
polície Tibor Gaplovský.
Vyšetrovateľ obvinil členov skupiny z trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, nelegálneho
prekročenia štátnej hranice a legalizácie príjmov z trestnej
činnosti. Jedenásť členov skupiny skončilo v rukách mužov
zákona."Na prepravu migrantov využívali nákladné železničné
vozne, prevažne oplachtované, prípadne naložené guľatinou.
Prevádzali ich aj na taxíkoch, prípadne pešo cez zelenú čiaru,"
spresnil Gaplovský. Podľa polície, ktorá sledovala skupinu od
jari 2003, sa podarilo prevádzačom dopraviť cez hranicu do Rakúska
viac ako 115 migrantov.
Polícia zároveň vykonala štvorhodinovú akciu Cudzinci, počas
ktorej 828 nasadených policajtov zistilo 704 priestupkov, za
ktoré uložili pokuty vo výške 490 tisíc korún. Zároveň sa
im podarilo zadržať 39 migrantov, podotkol zástupca riaditeľa
Úradu hraničnej a cudzineckej polície Miroslav Záborský.
Prezident podepsal zákon o státní záruce pro České dráhy
(ČTK) PRAHA 15. 12.2004 - Prezident republiky Václav
Klaus dnes podepsal zákon, který umožní vládě vystavit Českým
drahám záruky za úvěr od železniční organizace Eurofima v
objemu 1,45 miliardy korun. ČTK to sdělil mluvčí prezidenta
Petr Hájek. České dráhy chtějí tímto úvěrem ještě
letos financovat nákup osobních vagónů, příměstských
jednotek a lokomotiv.
České dráhy hodlají koupit 26 vysokorychlostních vozů 1. a
2. třídy, 20 vysokorychlostních lokomotiv a tří elektrických
příměstských jednotek. Vysokorychlostní vozy mohou jet
rychlostí až 200 kilometrů za hodinu.
Čerpání úvěru by mělo začít ihned po nabytí účinnosti
zákona. Lhůta konečné splatnosti není přesně stanovena a závisí
na podmínkách, které Eurofima získá na finančním trhu. České
dráhy předpokládají, že úvěr včetně úroků a poplatků
s ním spojených budou splácet z tržeb z mezinárodní přepravy.
Štát požičia železniciam miliardu na dlh voči poisťovni
PRAVDA 16.12.2004, Morháčová Jana - Štát ešte
raz pomôže Železniciam SR, a to tým, že im požičia peniaze
na splatenie starého dlhu voči Sociálnej poisťovni. Ide o
takmer 1,2 mld Sk, ktoré Železnice dostanú v priebehu niekoľko
dní.
Železnice SR sa tak pridajú k stovkám firiem, ktoré v týchto
dňoch využijú generálny pardon, aby ušetrili peniaze na penále
vyplývajúce zo starých dlhov. Sociálna poisťovňa po troch
rokoch vyhlásila generálny pardon, ktorý umožňuje starým
neplatičom zaplatiť len pôvodný dlh a odpustí im penále. Štát
definitívne vyčistil svoje vzťahy so železnicou minulý rok,
keď definitívne uznal podlžnosti voči železnici a prevzal od
železníc dlhy za vyše 13 mld Sk.
"Po zaplatení istiny dlhu voči Sociálnej poisťovni, môž
ŽSR požiadať o odpustenie penále vo výške 6,2 mld Sk.
Peniaze na výpomoc dostane Prokopovič pre železnice z rezortu
práce, ktorý neminul všetky plánované peniaze na tento rok
na sociálne dávky. "Ide pritom o staré dlhy železníc.
Od roku 2002 si ŽSR plnia všetky záväzky voči poisťovni,"
doplnil minister dopravy Pavol Prokopovič. Uvedený dlh
vytvorili ŽSR v rokoch 1997 až 2001, keď neodvádzali za
zamestnancov poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie.
"Pôvodne malo ísť o bezplatnú pôžičku na dva roky,
ale nakoniec sa prijala pripomienka rezortu financií, podľa
ktorej sa budú pôžičky úročiť úrokom platným na komerčnom
trhu," doplnil Prokopovič. Celkové dlhy železníc voči
Sociálnej poisťovni boli na úrovni 6 mld, ale v rokoch 1999 až
2003 štát dal železniciam 5,9 mld Sk na zaplatenie starých
dlhov. Splatil tým svoje dlhy voči železnici, ktoré vznikli v
druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď štát neuhrádzal
zmluvy vo verejnom záujme, teda nedával železniciam peniaze na
bežnú prevádzku a nútil ich brať si úvery.
Bratislava by rada uvítala viac turistov z Rakúska
(TASR) Bratislava 16. 12.2004 - Pre prebúdzajúci
sa cestovný ruch (CR) hlavného mesta Slovenska je primálo 500
000 návštevníkov ročne s miliónom prenocovaní v roku 2003.
Viceprimátorka Tatiana Mikušová, zodpovedná za cestovný ruch
v Bratislave, dúfa v jeho prudký nárast vďaka vstupu do Európskej
únie (EÚ) a príjazdom viacerých návštevníkov z Rakúska.
Konštatovala to v rozhovore pre rakúsku agentúru APA.
Už prvá polovica roku 2004 priniesla v hlavnom meste významný
rast CR. Podľa Mikušovej môžu Bratislave pomôcť dva
faktory. Prvým je záujem o Slovensko a jeho hlavné mesto po
vstupe do EÚ v máji 2004 a druhým vzrastajúci počet nových
leteckých liniek a destinácií.
Zatiaľ čo hlavná klientela CR v Bratislave prichádza z Českej
republiky, Maďarska a Nemecka, Rakúsko je až v poslednej
tretine. Mikušová vidí šance predovšetkým v spoločnom
raste. "Musíme rozvíjať normálne spolužitie, okrem toho
je pre nás spolupráca s Viedňou dôležitá. Dôležitým
krokom je spojenie diaľnicou, výkonné železničné spojenie a
konkrétne projekty Viedenského regiónu v rámci EÚ."
Osobný vlak zrazil a usmrtil 39-ročnú ženu z Nových Zámkov
(TASR) Bratislava 16. 12.2004 - Osobný vlak v
obvode železničnej stanice v Bajči, okres Nové Zámky, v
stredu večer zrazil a usmrtil 39-ročnú ženu z Nových Zámkov.
Rušňovodič uviedol, že pri odchode vlaku zo stanice o 20.08 h
spozoroval osobu sediacu na koľaji. Ihneď preto použil výstražné
zvukové znamenie a rýchlobrzdu, ale zrážke už nedokázal
predísť. Privolaný lekár konštatoval smrť na následky
devastačných poranení celého tela.
Železničná polícia nezistila u rušňovodiča požitie
alkoholu. Doprava bola zastavená na takmer dve hodiny. Prípad
vyšetruje odbor ŽP v Nových Zámkoch.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Železniční policajti zdržali muža s pašovanými cigaretami
(TASR) Bratislava 16. 12.2004 - Košickí príslušníci
Železničnej polície (ŽP) zadržali v stredu 15. decembra v
Humennom 42-ročného muža z Oravského Podzámku, ktorý mal v
držbe 96 kartónov cigariet s ukrajinskými kolkami. Po
predvedení na oddelenie ŽP dotyčný uviedol, že cigarety kúpil
v stredu popoludní v Humennom od neznámej osoby s úmyslom ďalej
ich predať a získať finančný prospech. Colný dlh na zaistených
cigaretách predstavuje 50 104 korún. TASR informoval hovorca ŽP
Jozef Búranský.
Najrýchlejší vlak dosiahne rýchlosť až 350 km/hod
(SITA/AFP) PEKING 16. 12.2004 - Čína plánuje
vybudovať svoj doteraz najrýchlejší vlak, ktorý dosiahne rýchlosť
až 350 km za hodinu. Vlaky tohto typu by mali premávať na
trase z mesta Kuang-čou pri Hongkongu do stredočínskeho mesta
Wuhan a na trase medzi mestami Si-an a Čeng-čou. Do roku 2020
Čína tiež plánuje vybudovať asi 10 000 km železničných
tratí, z toho asi 2000 pre vlaky idúce rýchlosťou nad 200
km/hod. Informovala štátna tlačová agentúra Sin-chua.
Hyenizmus v Tatrách: Kradnú trolejové vedenie
NOVÝ ČAS 17.12.2004, nc, VYSOKÉ TATRY - Tak to
je už naozaj priveľa! Tatranci musia bojovať nielen s následkami
kalamity, ale aj s ľudskými hyenami, ktoré sa na nej priživujú.
Na trati Vyšné Hágy - Štrbské Pleso ktosi kradne medené
trolejové vedenie z električkovej trate.
Kilometre vedenia popadali na zem počas ničivej víchrice 19.
novembra. Takmer tri týždne sa električkovú trať snažia
spojazdniť pracovníci Železníc Slovenskej republiky. Škrt
cez rozpočet im však robia spomínané krádeže. "Už sme
ich zaznamenali trikrát," povedal riaditeľ odboru Železničnej
polície v Poprade Vladimír Svaljavčík.
"V noci zo stredy na štvrtok ktosi ukradol 660 metrov
vedenia, ktoré vážilo 700 kilogramov a malo hodnotu 200-tisíc
korún. Musel to určite odviezť autom." Minulý piatok
zmizla takmer tona vedenia. Popradskí železniční policajti
majú dokonca aj jedného páchateľa, ktorý do zberne priniesol
119 kg vedenia. Tvrdí však, že ho neukradol, len ho našiel
pripravené na odvoz. Tak ich "odbremenil" od práce a
do zberne priviezol sám. Krádeže sa stali na tom istom mieste
- v lese, kde nie je žiadne osídlenie ani osvetlenie.
Prípad prevzala polícia. Električkovú trať Starý Smokovec -
Štrbské Pleso by železničiari radi obnovili do Vianoc.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ŽS , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ