Zabezpečovací zařízení pro vlaky dodá železnici Ansaldo
(ČTK) PRAHA 17. 04. 2005 - Sdružení firem v
čele s italskou společností Ansaldo zvítězilo v tendru
Správy železniční dopravní cesty (SŽDC) na dodávku
zabezpečovacího systému European Train Control Systém (ETCS).
Do soutěže o zakázku za 9,7 milionu eur (292 milionů Kč) se
přihlásily čtyři zahraniční subjekty, uvádí ve svém
novém čísle, které vyjde v pondělí, týdeník Euro. Projekt
ze 75 procent financuje unie a zbylou část uhradí správa
dopravní cesty.
Systém by mohl v rámci pilotního projektu fungovat do poloviny
roku 2008 na trati Poříčany - Kolín. Po dokončení
pilotního projektu bude systém prioritně instalován v úseku
prvního železničního koridoru, který vede z Děčína na
hranice s Rakouskem a Slovenskou republikou, řekl týdeníku
ředitel SŽDC Jan Komárek.
Na vybudování jednotné evropské železniční soustavy se
dohodly členské země EU, protože jejich železnice mají
historicky rozdílné technické parametry. Cílem je vytvoření
podmínek, umožňujících plynulou jízdu vlaků napříč
celou Evropou, bez nutnosti zastavit na národních hranicích,
vyměňovat lokomotivy nebo střídat strojvedoucí.
Spochybnená súťaž na vlaky pre MÁV
HOSPODÁRSKE NOVINY 18.04.2005, Buzinkay
Alexander - Verejná súťaž za 120 mld forintov na dodávku 60
moderných vlakových súprav pre maďarské štátne železnice
MÁV, má prvé vážne trhliny.
Víťaza tendra, švajčiarsku spoločnosť Stadler, spochybnil
na úrade pre verejné obstarávanie druhý účastník v poradí
- kanadsko-nemecký koncern Bombardier. Vytýka mu, že
nedodržal podmienky súťaže a výberovej komisii predložil
nesprávne údaje. napriek tomu, že až do rozhodnutia úradu je
podpis kontraktu odložený, začal už Stadler vyrábať prvé
vagóny.
Podľa denníka Népszabadság nebolo víťazstvo Švajčiarov
čisté. Pomohla mu k nemu materská firma. Ako totiž vyplýva z
tendrových materiálov, zúčastnila sa na ňom spoločnosť
Stadler Bussnang, dcéra koncernu. Tá však nesplnila
požadovaný minimálny ročný obrat v období rokov 2001 až
2003 a prezentovala sa obratom materskej spoločnosti.
Bombardier tiež obvinil konkurenta, že výberovej komisii
predložil referencie o vlakoch, ktoré neboli predmetom
obstarávania. Peter Jenelten, obchodný riaditeľ koncernu
Stadler v stredu v Budapešti vyhlásil, že firma dala
železniciam všetky potrebné údaje a dokumenty. K obvineniu z
nesprávnych referencií uviedol, že súťažné podmienky
nešpecifikovali, či sa majú týkať konkrétneho výrobku
alebo celého sortimentu koľajových vozidiel. O námietke by
mal rozhodovať úrad budúci týždeň.
Koncern Stadler, ktorý chce dodávky vlakových súprav pre
prímestské trate uskutočniť v konzorciu s maďarskou firmou
Ganz Transelektro, je proti vyhláseniu neplatnosti tendra.
Pôvodne sa do neho prihlásilo šesť renomovaných
nadnárodných firiem. Výberová komisia viedla technické
rokovania, ktoré uzavrela na konci marca, aj s nemeckým
Siemensom a francúzskym Alstromom.
Modernizácia prímestských tratí by mala okrem zvýšenia
prevádzkovej rýchlosti vlakov priniesť do Maďarska aj úplne
novú kultúru hromadnej dopravy. Súpravy by mali byť dodané v
dvoch fázach po 30 vlakov. Spoločnosť MÁV plánuje po obmene
vlakového parku investovať do roku 2010 do modernizácie
ďalších 500 mld forintov a zdvojnásobiť počet spojov na
prímestských tratiach.
SR poskytla na podporu odvetví štátnu pomoc 13,053 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 18. 04. 2005 - Slovenská
republika v minulom roku poskytla na podporu dopravy, ...
štátnu pomoc v celkovej výške 13,053 mld. Sk. Väčšina z
vlaňajšej odvetvovej pomoci smerovala na podporu železničnej
dopravy. Dotácia pre túto oblasť predstavovala 7,606 mld. Sk,
čo je 45,27 % z celkovej štátnej pomoci poskytnutej na
Slovensku za minulý rok. Pre Železničnú spoločnosť, a.s.
poskytlo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vlani
4,33 mld. Sk a Železnice SR prijali štátnu pomoc vo výške
3,276 mld. Sk. Informovalo o tom Ministerstvo financií SR.
Mestskej hromadnej doprave poskytli vlani dva mestské a jeden
obecný úrad dotáciu na úhradu výkonov vo verejnom záujme vo
výške 26,66 mil. Sk. V rámci Schémy rozvoja kombinovanej
dopravy v SR rezort dopravy neposkytol v roku 2004 žiadne
finančné prostriedky. Zvyšná odvetvová pomoc štátu
predstavovala úľavy na dani z príjmov za rok 2003 pre
spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o. ... . Oceliarska
spoločnosť získala daňový úver s požiadavkou na
reinvestovanie vo výške 2,959 mld. Sk. (krátené)
ZSSK rozšírila internetový predaj
lístkov o ďalšie vlaky
(SITA) BRATISLAVA 18. 04. 2005 - Oddnes si môžu
cestujúci kúpiť cez internet nielen lístky na vlaky
kategórie InterCity (IC), ale aj na 14 vnútroštátnych a 6
medzinárodných vlakových spojení. Agentúru SITA o tom
informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK)
Miloš Čikovský.
Ako ďalej uviedol, lístky cez internet je možné kúpiť na
vnútroštátne rýchliky (R) 602/603 Čingov, R 604/605 Dargov,
R 606/607 Liptov, R 608/609 Spišan, R 610/611 Považan, R 700
Polom, R 1504/1505 Šarišan, R 800/801 Poľana, R 612/613
Zemplín, R 804 Sitno, R 832/833 Slatina, R 810/811 Horehronec a
expresné vlaky (Ex) 530/531 Hron a Ex 1600/1601 Chopok.
Z medzinárodných vlakov si môžu cestujúci kúpiť cestovné
lístky cez internet na vnútroštátne úseky. Sú to vlaky Ex
120, ktorý jazdí v úseku Košice - Čadca, EuroCity (EC)134,
ktorý jazdí v úseku Bratislava - Kúty, R 232 v úseku
Štúrovo - Kúty, Ex 140 v úseku Zvolen - Čadca, EC 136 v
úseku Bratislava - Kúty a R 222 v úseku Košice - Púchov.
Cestovný lístok cez internet si môžu cestujúci kúpiť
najskôr 60 dní a najneskôr 24 hodín pred odchodom vlaku na
internetovej stránke www.slovakrail.sk
.
ÖBB a Deutsche Bahn majú záujem o slovenské ZSSK Cargo
(TASR) Berlín 18. 04. 2005 - Nemecké železnice
Deutsche Bahn preverujú podľa novinových správ vstup do
slovenskej nákladnej Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia
(ZSSK Cargo).
Ako informoval v dnešnom vydaní denník Financial Times
Deutschland s odvolaním sa na slovenské vládne kruhy, okrem
Railion, dcérskej spoločnosti Deutsche Bahn, majú záujem o
ZSSK Cargo aj Rakúske spolkové dráhy (ÖBB) a maďarská
štátne železnice MÁV.Za možného kupca sa považuje aj
americká investičná skupina Rail World. Slovensko očakáva,
že z predaja nákladnej železničnej dopravy získa až do 514
miliónov EUR, v prepočte okolo 20 miliárd SKK. Tender bude
vypísaný v máji.
Hovorca Deutsche Bahn sa k správe pre noviny nechcel vyjadriť,
povedal len, že podnik má "záujem o spoluprácu
kdekoľvek v Európe, kde sa niečo deje".
Rakúsky vicekancelár Hubert Gorbach vyhlásil nedávno po
rozhovore so slovenským ministrom dopravy Pavlom Prokopovičom v
Bratislave, že ÖBB má záujem vstúpiť do ZSSK Cargo.
Informovala o tom rakúska agentúra APA.
Regionálnu pomoc dostalo 33 firiem
PRAVDA 19.04.2005, eko - Štát minulý rok
poskytol štátnu pomoc firmám a regiónom za viac ako 16 mld
Sk. táto suma je o 10 mld Sk vyššia ako v minulých rokoch.
"Od minulého roka sa štátna pomoc klasifikuje presne
podľa pravidiel EÚ. Tie určujú, čo možno považovať za
štátnu pomoc a čo nie," vysvetlila jednu z príčin
nárastu Jaroslava Zányiová z MF SR.
Počnúc rokom 2004 musí štát navyše každý rok predkladať
EK správu o tom, akými sumami pomohol firmám.
Najväčšiu časť pomoci získali dva železničné podniky,
oceliarne U. S. Steel Košice a ... Tieto štyri inštitúcie si
podelili 13 mld Sk.
Ďalším 33 firmám a investorom však štát pomohol najmä
daňovými úľavami v rámci regionálnej pomoci sumou 3,3 mld
Sk. Takmer 1,5 mld Sk z tejto sumy získal nový investor ...
"V prípade železníc ide o pomoc pre 2 železničné
podniky Železničnú spoločnosť a ŽSR," doplnil
František Perutka, šéf finančnej sekcie na MDPT SR.
Väčšina zo sumy 7,6 mld Sk sa použila na výkony vo verejnom
záujme.
"Sú to peniaze, za ktoré si štát objednáva určité
výkony, teda zabezpečuje, aby jazdili vlaky," doplnil
Peter Geletka z MDPT SR. Okrem toho Železnice SR ako správca
železničnej siete dostali ďalšiu 1 mld na investície.
Keďže vláda na štátnu pomoc vynakladá ročne sumy
prekračujúce výdavky v mnohých rozpočtových kapitolách,
ekonómov zaujíma najmä efektívnosť využitia týchto
peňazí.
"Pri získavaní zahraničných investícií sa jej
využitiu zrejme nedá vyhnúť ani v budúcnosti,"
konštatuje analytik Tatra banky Robert Prega. "Robia tak
totiž aj ostatné konkurenčné štáty."
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií, ktorá zabezpečuje
servis pre zahraničných investorov, zvažuje vytvorenie
analytického oddelenia, ktoré by skúmalo aj efektívnosť
štátnej pomoci.
MH SR podľa jeho hovorcu Maroša Havrana využíva služby
organizácie Ekonom - Servis na hodnotenie efektívnosti
vynaložených peňazí. (krátené)
Tatranská elektrická železnica
HOSPODÁRSKE NOVINY 19.04.2005, R - Tatranská
elektrická železnica sa v úseku Starý Smokovec – Štrbské
Pleso od minuloročnej veternej kalamity neprevádzkuje. Do
začiatku letnej turistickej sezóny, ktorá sa začína 15.
júna, by však mal byť tento úsek spojazdnený. Kompletná
výmena stožiarov a vedenia trakčného vedenia je nutná v
úseku Starý Smokovec – Vyšné Hágy. Od Vyšných Hágov po
Štrbské Pleso ostane staré trakčné vedenie. Na snímke
pracovníci košickej firmy Železničné stavby uvoľňujú
trať pri Tatranskej Polianke.
Lanovky v Tatrách využilo viac ľudí
SITA HOSPODÁRSKE NOVINY 19.04.2005 - Tatranské
lanové dráhy (TLD) prepravili počas zimnej sezóny 523.109
osôb, čo je 19,5% medziročné zvýšenie. Ako informovala
marketingová riaditeľka spoločnosti Danka Velecká, zimná
sezóna vo všetkých strediskách TLD sa začala 23.12.
minulého roka.
Niektoré strediská ukončili svoju činnosť na prelome marca a
apríla, pričom definitívne ukončenie zimnej sezóny je
naplánované na 8.5., keď sa ukončí prevádzka sedačkovej
lanovky zo Skalnatého plesa do Lomnického sedla. "Táto
zimná sezóna by mala byť jedna z najúspešnejších,"
konštatovala Velecká.
Najväčší podiel na počte prepravených ľudí mala preprava
osôb kabínkovou lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté
pleso, prostredníctvom ktorej TLD prepravili 211.925 osôb.
Medziročne to znamená 15% nárast. Sedačkovú lanovku zo
Skalnatého plesa do Lomnického sedla využilo 153.985 ľudí.
Rok predtým sa na tejto lanovke odviezlo 64.790 ľudí, v
prevádzke však bola len vo februári a v marci.
Prostredníctvom pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na
Hrebienok prepravili TLD 143.263 ľudí.
V medziročnom porovnaní to predstavuje pokles o 21,6%.
Najmenej, 14.236 osôb, prepravili TLD cez visutú lanovku zo
Skalnatého plesa na Lomnický štít, ich počet je však
približne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcej zimnej
sezóne. Najúspešnejším mesiacom bol február, počas
ktorého využilo zariadenia TLD 205.585 osôb. V marci to bolo
158.029 ľudí, v januári 121.828 a v decembri 37.967 osôb.
Podľa Veleckej zaznamenali TLD rastúci záujem zahraničných
hostí. Podľa februárového prieskumu využilo lyžiarske
strediská TLD približne 32% návštevníkov z Poľska, 25% zo
Slovenska, 11% z Nemecka a 10% z Ukrajiny. Z Veľkej Británie
TLD evidovali 9% návštevníkov, z ČR a Litvy do bolo 8% a
vyše 3% z Maďarska.
Ako ďalej informovala Velecká, TLD prepravia približne 60-70%
z celkového ročného počtu osôb v letnej sezóne. "Pomer
medzi počtom prepravených ľudí v rámci letnej a zimnej
sezóny sa postupne znižuje. Naším cieľom je dosiahnuť
približne rovnaký pomer v obidvoch sezónach," podčiarkla
Velecká.
Podľa Smeru je transformácia železníc nesystémová
(SITA) Banská Bystrica 19. 04. 2005 - Strana
Smer-Sociálna demokracia vyzvala vládu, aby začala koncepčné
a systémové zmeny vedúce k ozdraveniu železníc a efektivite
v ich hospodárení. Hrozí totiž, že všetky problémy sa
budú musieť riešiť cez štátny rozpočet. Na utorňajšej
tlačovej besede to vyhlásil poslanec Národnej rady SR a
tieňový minister Smeru Ľubomír Vážny. Pripomenul, že
nároky železníc na štátnu podporu boli po ich rozdelení na
Železničnú spoločnosť (ZSSK) a Železnice SR (ŽSR) podľa
predpokladov Smeru vyššie a kumulovaná strata ostala rovnaká.
"Železničná doprava produkuje stratu a potrebovala
transfer z verejných zdrojov - v roku 2004 vo výške 6,3 mld.
Sk a v minulom roku až 8,3 mld. Sk. Takéto ekonomické
výsledky dosahujú, často za asistencie nehospodárneho
nakladania s prostriedkami, teda tunelovania, manažéri
dosadení vládnymi politikmi,“ uviedol Vážny.
Konkretizovať prípady údajného tunelovania Vážny odmietol.
Spomenul však ako "bežný štandard“ predražené stavby
pri modernizácii alebo elektrifikácii tratí. Vážny
kritizoval aj rozdelenie ZSSK na spoločnosť Cargo,
zabezpečujúcu nákladnú dopravu, a Železničnú spoločnosť,
a. s. zabezpečujúcu osobnú dopravu, a plánovanú
privatizáciu spoločnosti Cargo. "Ministerstvo dopravy sa
opäť vydalo overenou cestou vyčlenenia toho, čo je
lukratívne a ponechania toho problematického v rukách
štátu,“ dodal Vážny.
Tieňový minister dopravy za Smer však podporuje myšlienku
presunúť kompetencie v regionálnej železničnej doprave na
vyššie územné celky (VÚC). Podľa neho to však musí byť
urobené lepšie, než to bolo pri presune kompetencií a majetku
v správe ciest a v autobusovej doprave. Na VÚC musí prejsť
majetok vysporiadaný a kompetencie aj s príslušným balíkom
financií na ich výkon. "V podstate pôjde o to, aby VÚC
prenajímali železničné zvršky rôznym subjektom,“ povedal
o plánovanom presune kompetencií Vážny.
Podľa predsedu Smeru Roberta Fica treba aj preto, čo sa podľa
neho deje v slovenských železniciach, prijať zákon o
preukazovaní pôvodu majetku.
Eurotunnel v prvom kvartáli zvýšil tržby na 190 mil. eur
(SITA, Reuters) PARÍŽ 19. 04. 2005 -
Britsko-francúzska spoločnosť Eurotunnel, prevádzkujúca
tunelové dopravné spojenie medzi kontinentálnou Európou a
Veľkou Britániou, zaznamenala v prvom štvrťroku tohto roka
mierne medziročné zvýšenie tržieb na 190 mil. eur z
predchádzajúcej úrovne 188,6 mil. eur. Transport osobných
automobilov popod Lamanšský prieliv sa podľa vyjadrenia
spoločnosti medziročne zvýšil o 4 %, transport nákladných
automobilov stúpol o 6 %. Eurotunnel ťažil najmä z
nepriaznivého počasia a obmedzení vo francúzskom prístave
Calais, ktoré mali negatívny dopad na prevádzkovateľov
trajektov, hlavných konkurentov spoločnosti.
Eurotunnel je vysoko zadlženou spoločnosťou. Istina dlhu
spoločnosti predstavuje 6,4 mld. GBP, problémom sú najmä
platby úrokov z tohto dlhu, ktoré za prvý polrok minulého
roka dosiahli približne dvojnásobok prevádzkového zisku
spoločnosti vo výške 70 mil. GBP. V apríli tohto roka sa
Eurotunnel dohodol s veriteľmi na koncepcii rokovaní o
splátkach dlhu a úrokov.
Britské železnice vydávají průvodce pro koukání z okna
(zpravodaj ČTK) LONDÝN 19. 04. 2005 - Pokud
někoho nebaví jen planě zírat z okna britských vlaků, pomoc
je na cestě. Dopravní společnosti totiž vydaly bezplatný
průvodce o tom, kde a jakou je možno pozorovat na deseti
hlavních linkách zvěř či ptactvo.
Například na trase Londýn - Brighton se mohou cestující
těšit, že spatří volavky, kormorány a racky, lišky a
šedé veverky, jelínky rodu Muntiacus a vysokou.
Jinde slibuje průvodce těm, kteří zvednou oči od křížovky
nebo počítače, například pěnice, kolihu, sokola či divoké
poníky. Na trati podél exeterského pobřeží je naděje
zahlédnout delfíny či tuleně, na velšských trasách zase
luňáka nebo netopýra.
P. Prokopovič hodnotil s fínskou ministerkou plnenie Lisabonskej
stratégie
(TASR) Bratislava 19. 04. 2005 - Minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič
dnes s ministerkou dopravy a telekomunikácií Fínskej republiky
Leenou M. Luthanenovou hodnotil plnenie Lisabonskej stratégie.
Ako TASR informoval hovorca ministra Tomáš Šarluška, obaja
ocenili najmä rozšírenie a zlepšenie európskej
infraštruktúry. Prokopovič fínskej ministerke prezentoval
transformačné procesy v rezorte a pripravované privatizácie v
oblasti železničnej nákladnej dopravy a letísk v Bratislave a
Košiciach.
Fínska kolegyňa ho informovala, že po prevzatí predsedníctva
Európskej komisie (EK) bude Fínsko presadzovať v oblasti
dopravy a infraštruktúry zlepšenie logistiky a v oblasti
elektronickej komunikácie sieťovú a komunikačnú
bezpečnosť.
Štátna pomoc firmám vlani výrazne vzrástla
Hospodárske noviny 20.04.2005, Martin Odkladal -
Keďže výška podpory priamo súvisí s prílevom investícií,
dá sa predpokladať nárast aj v ďalších rokoch. Súkromným
a verejným spoločnostiam štát vlani pomohol 16,8 miliardy
korún. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím ide. o vyše
240-percentný nárast.Väčšinu pohltili železničné firmy.
Podľa ministerstva financií štátna pomoc výrazne vzrástla
najmä kvôli železničnej doprave. Dotácia pre tento sektor
predstavovala 7,6 miliardy korún, čo je približne 45 percent z
celkovej štátnej pomoci. Z toho Železničnej spoločnosti
(ZSSK) poskytlo ministerstvo dopravy 4,33 miliardy korún. Ako
povedal riaditeľ odboru komunikácie ZSSK Miloš Čikovský,
tieto peniaze boli použité na vykrytie strát z prevádzky
osobnej prepravy na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom
záujme. Rovnako aj v tomto roku firma plánuje získať z
rozpočtu vyše štyri miliardy korún.
Železnice SR dostali od rezortu dopravy 3,3 miliardy korún,
ktoré firma vlani použila na údržbu a starostlivosť o
železničnú cestu, zabezpečovacie zariadenia a železničné
stanice. "Zvyšných 983 miliónov korún boli nové
investície do infraštruktúry," dodala hovorkyňa ŽSR
Nela Blašková.
Už aj farmári.
Ďalšou príčinou enormného zvýšenia štátnej
pomoci je aj fakt, že od vlaňajšieho vstupu do Európskej
únie sa pri vykazovaní verejných podpôr zarátavajú aj
poskytnuté peniaze do poľnohospodárskeho sektoru.
Rezort financií nedokáže odhadnúť, či v tomto a v
nasledujúcich rokoch bude celková výška štátnej pomoci
rásť alebo klesať. Dôvodom je fakt, že firmy žiadajú o
verejnú podporu priebežne počas roka. A tá sa následne
posudzuje podľa presných kritérií Európskej komisie. Ekonóm
Slovenskej akadémie vied Pavol Kárasz tvrdí, že štátna
pomoc priamo súvisí s prílevom priamych zahraničných
investícií a preto bude aj naďalej rásť. "Pokiaľ sa
takéto peniaze vynakladajú transparentne, ide o dobrú
investíciu, nakoľko výdavky na tvorbu nových pracovných
miest sú oveľa efektívnejšie ako rôzne sociálne dávky a
podpory. V neposlednom rade je to celosvetový trend," dodal
Kárasz. (krátené)
Rakúske firmy kritizovali politiku Viedne
SME 20.04.2005, eko - Rakúski podnikatelia
združení v Slovensko-rakúskej obchodnej komore 19.4.
kritizovali Rakúsko za ignorovanie dopravných problémov medzi
oboma krajinami.
"O dopravnej infraštruktúre sa už hovorí na každom
stretnutí politikov na úrovni vládnej alebo regionálnej,
pričom sa z rakúskej strany stále len veľa sľubuje.
Výsledkom je, že slovenská strana medzitým z pochopiteľných
dôvodov týmto sľubom už prestala veriť," upozornila
komora.
Podľa jej prezidenta Josefa Altenburgera pritom nejde len o
"..., ale aj o priechody cez rieku Moravu, železničných
prepojeniach napríklad medzi letiskami Schwechat a Bratislava,
ktoré sú takisto v nedohľadne". (krátené)
ŽSR za dva mesiace tohto roka so ziskom 108,3 mil. Sk
(SITA) BRATISLAVA 20. 04. 2005 - Železnice
Slovenskej republiky (ŽSR) hospodárili za dva mesiace tohto
roka so ziskom 108,3 mil. Sk. V porovnaní s rovnakým obdobím
minulého roka je tento výsledok o 241,4 mil. Sk nižší. Ako
ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa ŽSR Nela
Blašková, v sledovanom období dosiahli ŽSR výnosy 2,479 mld.
Sk, čo je približne dvojpercentný medziročný pokles.
Náklady ŽSR sa medziročne zvýšili o 8,3 % na 2,37 mld. Sk.
Výška celkových záväzkov ŽSR ku koncu februára dosiahla
32,774 mld. Sk, pričom 74-percentný podiel tvorili podľa
Blaškovej bankové úvery a výpomoci vo výške 24,363 mld. Sk.
Ku koncu sledovaného obdobia evidovali ŽSR dlhodobé záväzky
v objeme 3,147 mld. Sk a krátkodobé záväzky na úrovni 3,375
mld. Sk. Z celkového objemu pohľadávok vo výške 2,329 mld.
Sk predstavovali krátkodobé pohľadávky 98,6 % a dlhodobé
záväzky evidovali ŽSR podľa Blaškovej na úrovni 32,2 mil.
Sk.
Medzi najvýznamnejšie aktivity ŽSR patrí v súčasnosti
modernizácia železničných tratí, ktoré sú súčasťou
slovenskej časti V. eurokoridou. V tomto roku sa už začali
práce na úseku Bratislava-Piešťany v objeme približne 320
mil. eur. V druhej polovici tohto roka plánujú ŽSR začať s
modernizačnými prácami aj na úseku Piešťany-Nové Mesto nad
Váhom, zatiaľ však neukončili výberové konanie na
dodávateľa, ani na výkon stavebného dozoru.
Transsibírska magistrála by sa mala predĺžiť cez Bratislavu do rakúskej
Viedne
(TASR) DPA Viedeň 20. 04. 2005 - Ruská
Transsibírska magistrála, najdlhšie železničné spojenie na
sveta s dĺžkou 9 300 kilometrov, by sa mala predĺžiť o
ďalších 500 kilometrov do rakúskej Viedne. Vyhlásil to dnes
hovorca rakúskej opozičnej strany Zelení Christoph Chorherr.
Podľa plánu rakúskych Zelených by sa malo vybudovať
predĺženie magistrály do Viedne z juhopoľského mesta
Katovice alebo východoslovenského mesta Košice cez metropolu
Bratislava.
Transsibírska magistrála vedie z Moskvy do ďalekovýchodného
Vladivostoku s mnohými vetvami do Strednej Ázie a ďalšími
cestami do Poľska a na Slovensko.
Chorherr poukázal na fakt, že sa bude musieť položiť trať
pre súpravy so širším rozchodom, keďže v tom spočíva
rozdiel medzi európskymi a sibírskymi vlakmi. Náklady odhadol
na 1 miliardu EUR, čo je v prepočte viac ako 39 miliárd SKK, s
možnosťou, že EÚ prispeje polovicou sumy.
Zelení považujú tento ambiciózny projekt za veľkú šancu
pre Rakúsko, ktoré by tak mohlo rozšíriť svoje trhy až na
Ďaleký východ. Tovary sa môžu transportovať na rýchlo
rastúce trhy Ruska a Číny dvakrát tak rýchlo, ako to je
možné v súčasnosti loďami. Viedeň a Bratislava by sa stali
"mestami dvojičkami" v "novom európskom
centre".
Viedenská organizácia konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany
(ÖVP) v plnej miere podporuje stranu Zelených, pričom tiež
zastáva názor, že Viedeň by si takto mohla posilniť svoju
pozíciu na nových trhoch na Východe.
Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorá vládne v
spolkovej republike Viedeň, bola pri hodnotení návrhu
opatrnejšia. Podľa sociálnych demokratov môže byť
zložité, ak nie nemožné, realizovať projekt. Podľa SPÖ by
náklady boli až 3 miliardy EUR. Nápad je však podľa nej
stále hodný diskusie.
Presne 9 288 km dlhá Transsibírska magistrála bola postavená
v období rokov 1891 až 1905. Je to najdôležitejšie spojenie
medzi Moskvou, Uralom a pacifickým pobrežím. Od roku 1938 je
trať dvojkoľajná a od 90. rokov je plne elektrifikovaná.
Odborári Českých dráh dnes
rozhodujú o totálnom štrajku
(TASR) Praha 20. 04. 2005 - Až pol miliardy Kč
týždenne by mohli tvoriť straty na tržbách Českých dráh
(ČD), ak sa odbory rozhodnú začať totálny štrajk. Dnes sa o
ňom rozhoduje na ústredí Odborového združenia
železničiarov, ktoré má viac ako 50 000 členov v radoch asi
70 000 zamestnancov železníc. Hlasovať bude viac ako 50
vysokých funkcionárov a predsedov základných odborových
organizácií. Dajú tak právomoc svojmu predstavenstvu
vyhlásiť štrajk, ktorý by mal byť časovo neobmedzený a
totálny. Touto akciou chcú odbory dosiahnuť, aby ČD
neprepúšťali zamestnancov nad rámec podnikateľského plánu
Aj keby dnes ústredie rozhodlo, že prijme odporúčania svojho
predstavenstva z 1. apríla štrajk vyhlásiť, vlaky sa hneď
nezastavia. "Chceme dať vedeniu železníc priestor na
rokovanie do polovice mája. Ak budú rokovania bezvýsledné,
nastanú radikálne akcie," povedal predseda odborov
Jaromír Dušek.
"Hrozby odborov nás poškodzujú. Už sa nás na štrajk
pýtajú zahraniční klienti," povedal v utorok hovorca
železníc Petr Šťáhlavský. Železnice síce budú tlak
odborov vážne, zo svojho odmietavého stanoviska nechcú
ustúpiť. Budú však ďalej rokovať, potvrdil Šťáhlavský.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.
Úzkokoľajná železnička pôjde celý rok
NÁRODNÁ OBRODA 21.04.2005, iba -
Čiernohronská úzkokoľajná železnička z Hronca do Čierneho
Balogu a okolitých dolín, ktorá bola pred dvadsiatimi rokmi
odsúdená na zánik, vďaka úsiliu nadšencov prežila. Dnes
patrí medzi vyhľadávané atrakcie mikroregiónu Čierny Hron a
celého Horehronia. Už na budúci týždeň ukončia zimnú a
súčasne odštartujú na úzkokoľajke letnú turistickú
sezónu. Do podpory a využívania železničky, po ktorej v
minulosti prepravovali nielen drevo, ale aj ľudí do fabrík v
Hronci a Podbrezovej, plánujú viac zapojiť občanov okolitých
siedmich obcí.
"Finišujeme na prípravách letnej turistickej sezóny, ale
od vlaňajška vlastne premáva železnička celoročne. V zime
sme nielen atrakciou, ale vozíme lyžiarov z Hronca a zo
Svätého Jána k vleku pri stanici Krám. Vlani sa viac ako
zdvojnásobil počet zimných cestujúcich," informoval
Marek Medveď, vedúci osobnej dopravy. "Po otvorení
lesníckeho skanzenu vo Vydrove význam našej lokálky pre
turistov ešte vzrastie. Okrem pravidelnej prepravy organizujeme
aj mikulášske, vianočné, novoročné, valentínske a
veľkonočné spanilé jazdy vlakom pod parou."
Najmenej 11 mŕtvych a 80 zranených pri zrážke vlakov
(SITA/AFP) AHMEDABAD 21. 04. 2005 - Najmenej 11
ľudí zahynulo a viac ako 80 bolo zranených pri zrážke
osobného a nákladného vlaku v západnej Indii vo štvrtok v
skorých ranných hodinách. Informovala o tom polícia a
oficiálne miesta. "Objavili sme 8 tiel a tri ďalšie sú
zjavne uviaznuté vo vagónoch," povedal generálny
riaditeľ polície A. K. Bhargav, podľa ktorého celkový počet
obetí môže byť vyšší ako 15 ľudí. K zrážke došlo v
oblasti Vadodare v Gujaráte, asi 380 kilometrov severne od
Bombaja. Hovorca Západných železníc Shailendra Kumar uviedol,
že pri nehode sa zabili aj rušňovodič expresu Sabarmati a
jeho pomocník.
Záchranný tím sa vydal na miesto nešťastia z hlavného mesta
Gujarátu, Ahmedabadu a z Vadodary na miesto nešťastia pri
dedine Samaliya. "Záchranná operácia sa začala, štyri
vagóny a lokomotíva nákladného vlaku sa vykoľajili pri
zrážke," povedal Kumar.
Predĺženie magistrály by stálo 60
miliárd
Ministerstvo dopravy sa snaží, aby nás
stavba trate do Viedne neobchádzala.
Národná obroda 22.04.2005, Pardubský Lukáš -
Predĺženie ruskej Transsibírskej magistrály až do Viedne, o
ktorom uvažujú rakúski politici, by za určitých okolností
privítalo aj Slovensko. Podľa hovorcu ministerstva dopravy
Tomáša Šarlušku nie je idea nová a pre Slovensko by
znamenala finančný prínos. Preto sa ministerstvo snaží, aby
v prípade jej realizácie nová trať naše územie
neobchádzala. Problematická by však podľa Šarlušku bola
technická realizácia plánovaného projektu. Súčasné trate
by sa rozširovať nemohli, pri stavbe nových hrozia zase
problémy s výkupom pozemkov a dôležitý je aj postoj
Ukrajiny, ktorá sa v minulosti k takýmto projektom nestavala
ústretovo.
Menej optimistický je postoj ŽSR, ktoré spravujú
železničné trate na Slovensku. "V prvom rade treba
povedať, že realizácia takéhoto projektu by si vyžiadala
mimoriadne vysoké finančné náklady a treba si položiť
otázku, kto dnes zagarantuje dostatok prepravy na tejto
trati," vyhlásila hovorkyňa spoločnosti Kornélia
Blašková. Podľa štúdie vypracovanej už v roku 1996 mala
trať prechádzať územím SR cez
Košice-Zvolen-Šurany-Palárikovo-Bratislava prístav. Náklady
na stavbu boli odhadnuté na približne 30 miliárd korún.
"Dnes to odhadujeme na minimálne dvojnásobok,"
vyhlásila Blašková. Za túto sumu by sa dalo postaviť 500
kilometrov novej širokorozchodnej trate, ktorá by kopírovala
už existujúcu trať normálneho rozchodu s tým, že by
obchádzala železničné stanice. Podľa ŽSR tak zostáva
hlavným problémom financovanie stavby a zabezpečenie
dostatočných prepravných výkonov na to, aby bola rentabilná.
Rakúska strana Zelených odhaduje náklady na stavbu trate na
jednu miliardu eur (približne 40 miliárd Sk) s tým, že
polovicu by mohla financovať Európska únia.
Sociálnodemokratická strana Rakúska odhaduje náklady až na 3
miliardy eur. Nápad je však podľa nej stále hodný diskusie.
TRANSSIBIRSKA MAGISTRÁLA
* je to najdlhšie železničné spojenie na svete s
dĺžkou 9 300 kilometrov
* vedie z Moskvy do Vladivostoku s mnohými vetvami do Strednej
Ázie a ďalšími cestami do Poľska a na Slovensko
* ročné tržby na širokorozchodnej trati na slovenskom území
dosahovali v minulosti vyše miliardu Sk a zisky vo výške
niekoľko sto miliónov korún
Transsibírska magistrála cez Bratislavu?
HOSPODÁRSKE NOVINY 22.04.2005, Pálková Dana -
Ruská Transsibírska magistrála, najdlhšie železničné
spojenie na svete s dĺžkou 9300 km, by sa mala predĺžiť o
ďalších 500 km do rakúskej Viedne.
Vyhlásil to včera (21.4.) hovorca rakúskej opozičnej strany
Zelení Christoph Chorherr. Podľa plánov rakúskych Zelených
by sa malo vybudovať predĺženie magistrály do Viedne z
juhopoľského mesta Katovice alebo Košíc cez Bratislavu.
Chorherr poukázal na fakt, že sa bude musieť položiť trať
pre súpravy so širším rozchodom, keďže v tom spočíva
rozdiel medzi európskymi a sibírskymi vlakmi. Náklady odhadol
na 1 mld EUR s možnosťou, že EÚ prispeje polovicou sumy.
Zelení považujú tento ambiciózny projekt za veľkú šancu
pre Rakúsko, ktoré by tak mohlo rozšíriť svoje trhy až na
Ďaleký východ. Podľa nich by sa v prípade realizácie
projektu Viedeň a Bratislava stali "mestami -
dvojičkami" v "novom európskom centre". Samotné
Rusko pracuje na zatraktívnení Transsibírskej magistrály.
Ruská železničná spoločnosť (RZD) začiatkom októbra
minulého roka schválila projekt, ktorý umožní
medzinárodným dopravným spoločnostiam využívať
výhodnejšiu prepravnú spojnicu medzi Áziou a Európou cez
Sibír, čím sa preprava oproti lodnej ceste cez Suezský
prieplav skráti z terajších 35 až 40 dní približne na dva
týždne a adekvátne k tomu aj zlacnie. Na tieto účely
vytvorila RZD spoločný podnik s názvom Russkaja Trojka s
ruskou zaoceánskou lodiarskou firmou FESCO. Nová firma plánuje
cez magistrálu prepraviť do piatich rokov ročne okolo 300.000
prepravných kontajnerov. Podľa informácií agentúry RIA
Novosti, už koncom marca vypravila prvý expresný vlak s
kontajnermi na trase Nachodka k Čiernemu moru. Viedenská
organizácia konzervatívnej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP)
podporuje stranu Zelených, pričom tiež zastáva názor, že
Viedeň by si takto mohla posilniť svoju pozíciu na nových
trhoch na Východe, Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ)
bola pri hodnotení návrhu opatrnejšia. Podľa sociálnych
demokratov môže byť zložité, ak nie nemožné, tento projekt
realizovať. Podľa SPÖ by náklady dosiahli až 3 mld EUR.
Nápad je však podľa nej stále hodný diskusie.
Vyše 9000 km dlhá Transsibírska magistrála bola postavená v
období rokov 1891 až 1905. V súčasnosti je to
najdôležitejšie spojenie medzi Moskvou, Uralom a tichomorským
pobrežím. Od roku 1938 je trať dvojkoľajná a od 90. rokov je
plne elektrifikovaná. O prepojenie s Európou majú čoraz
väčší záujem aj európski politici, a to tak v
železničnej, ako aj v cestnej oblasti. Európska banka pre
obnovu a rozvoj poskytla v roku 2003 peniaze na dostavbu
transsibírskej diaľnice, ktorá prechádza celým Ruskom až po
Vladivostok. Diaľnica by po úplnom dokončení vytvorila
reálnu paneurópsku cestnú sieť. Rovnako ambiciózne plány
sú aj v oblasti železničnej siete. Podľa RIA novosti sa
minulý týždeň vo Vladivostoku konala konferencia, na ktorej
zástupcovia medzinárodných dopravných spoločností
všetkých sektorov dopravy riešili problém lepšieho využitia
Transsibírskej magistrály na spojenie európskeho Východu a
Západu. Navyše, v týchto dňoch plánuje ruský minister
hospodárstva German Gref rokovať v Nemecku o vytvorení
spoločného hospodárskeho priestoru, ktorý by transportné
siete ešte viac prepojil. Podľa ruského denníka Pravda sa
hovorí už o roku 2006, aj keď podľa ruského prezidenta
Vladimíra Putina je to dosť optimistický scenár.
Do ruských plánov medzitým vstúpil Kazachstan. Ten je podľa
ruskej tlače pripravený už v tomto roku stavať paralelnú
železnicu, ktorá by spojila Čínu s Európou. Ako však
uviedli viacerí odborníci, Rusko sa tohto konkurenta až tak
obávať nemusí. Kazašská obdoba Transsibírskej magistrály
má toľko slabých miest, že ju možno nikdy nepostavia.
Modernizácia súčasnej magistrály v Rusku je v porovnaní s
novou stavbou cez Kazachstan stále lacnejšia a navyše, Rusi
už dali najavo, že po prípadnom postavení konkurenčnej trasy
zvážia zníženie vlastných prepravných taríf. Tým by novú
trasu ekonomicky úplne odstavili.
Kombinovaná doprava sklamala
Sme 22.04.2005, ip - Alternatívne riešenie pre
preťažené cesty predstavuje kombinovaná doprava, ktorá je
založená na prevoze kontajnerov, alebo celých kamiónov po
železnici. Kombinovaná doprava na Slovensku existuje už viac
ako 20 rokov, ale nepredstavuje ani 1,5 percenta nákladnej
dopravy železníc. Podľa ministerstva dopravy sa u nás
uvažuje so zavedením systému RO-LA, čo je preprava
naložených kamiónov po železnici. Výhodami tohto systému
sú minimálna závislosť od poveternostných podmienok,
problémov na cestách, výluk kamiónovej dopravy, zníženia
nákladov na mýtnom a zjednodušenia výjazdu z územia štátu.
V susednom Česku však majú so zavádzaním kombinovanej
dopravy zlé skúsenosti. Vstupom do únie ho pre nezáujem
zrušili.
Na Slovensku je vybudovaný najvýznamnejší terminál
kombinovanej dopravy v Dobrej pri Čiernej. Ako povedal hovorca
spoločnosti Cargo Slovakia, zabezpečujúcej nákladnú dopravu
vlakom, ráta sa s postupným zvýšením prepravy kamiónov
vlakom. Tá má dnes v porovnaní s cestnou prepravou viaceré
nevýhody. "Cargo Slovakia napríklad platí ŽSR až 34
percent svojich nákladov za prepravu, avšak automobily za
používanie diaľnic a ciest 1. triedy neplatia," povedal
hovorca.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ