Privatizácia súčasťou zmien v rezorte
HOSPODÁRSKE NOVINY 27.01.2004, Danielis Juraj - Rezort dopravy spustil sériu štrukturálnych zmien v podnikoch spadajúcich pod jeho pôsobnosť. Transformácia čaká spoločnosť Slovenská správa letísk, prechádza ňou Slovenská správa ciest a zrejme sa dotkne aj a.s. Železničná spoločnosť.
Železnice SR prepúšťajú zamestnancov a odčleňujú non-core aktivity.
Dva roky po rozdelení pôvodných Železníc SR (ŽSR) na ŽSR a Železničnú spoločnosť sa uvažuje o ďalšej transformácii železničných firiem. Železničná spoločnosť (ŽS), ktorá je zodpovedná za prevádzku dopravy na železničnej dopravnej ceste by sa mala rozdeliť na ďalšie dva podniky. Hoci časový horizont delenia ŽS na dva samostatné subjekty ešte nie je celkom jasný, generálny riaditeľ Pavol Kužma ho podmieňuje rozhodnutím predstavenstva, dozornej rady a železničných odborov. Malo by sa to stať do 1,5 roka. "Keďže ŽS nemá štatút holdingovej spoločnosti, vzniknú dve samostatné akciové spoločnosti so stopercentnou štátnou účasťou," dodal.
Nákladná doprava v súčasnosti železničnému dopravcovi prináša 60 až 80% celkových výnosov. Zodpovedá za ňu samostatná divízia ŽS, rovnako ako v prípade osobnej dopravy.
Do roku 2008 plánuje Železničná spoločnosť postupne zmodernizovať 152 vozňov nasadzovaných v IC a EC vlakoch vyňatých z regulácie. Vozne na linkách v regulovanej osobnej doprave bude firma opravovať priebežne. Do konca septembra minulého roka firma do modernizácie vozňov investovala takmer 1,9 mld Sk, pričom časť z nich pokryli prostriedky z medzinárodnej železničnej asociácie Eurofima.
Svoje záväzky z minulosti voči ŽSR za neuhrádzanie výkonov vo verejnom záujme, si štát od začiatku roka vyrovnal prebratím úverov za 13 mld Sk do štátneho dlhu. Správca železničnej cesty a infraštruktúry v súčasnosti za jednu z priorít považuje zoštíhľovanie svojej administratívy a znižovanie stále vysokého 25 mld dlhu. Do konca minulého roka rady železničiarov opustilo 403 administratívnych pracovníkov, čo je 26% z ich celkového počtu. Mení sa aj vnútorná štruktúra podniku, podľa nového systému už budú existovať len dva typy riaditeľstiev: jeden pre správcovstvo a riadenie a druhý pre operatívnu a plánovanú údržbu.
Na svete je aj plán odčleňovania vedľajších činností ŽSR, napríklad železničného požiarneho zboru, zdravotníctva a školstva. Otvorená zostala otázka predaja železničných telekomunikácií. Podľa generálneho riaditeľa Romana Veselku si zrejme v telekome železnice ponechajú podiel. Vlastnia totiž sieť (prvú fázu budovania optickej siete už ukončil Alcatel), čo je dobrým predpokladom na podnikanie na liberalizovanom slovenskom telekomunikačnom trhu. Hodnota železničných telekomunikácií sa odhaduje na 2,3 až 3 mld Sk.
Zákon o premene letísk v Bratislave a Košiciach na stopercentné štátne akciové spoločnosti s navrhovanou účinnosťou od 1.4. majú v druhom čítaní na stoloch poslanci Národnej rady. Akcie letísk by sa mali v prvej fáze rozdeliť medzi samosprávne kraje a mestá. Ministerstvo následne predá podiely v týchto firmách. Predbežne sa uvažuje o 34% balíkoch. Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy letísk (SSL) Jaroslava Macha letisková správa v súčasnosti oceňuje majetok jednotlivých letísk. Osobitným problémom je majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov letísk. Napríklad na bratislavskom letisku nebolo ešte koncom minulého roka vykúpených zhruba 35% pozemkov. Ako však tvrdí Mach, SSL dnes už tieto práce ukončuje. Bratislavské letisko vlani podľa jeho slov zaznamenalo 36% nárast pohybov, k čomu prispeli predovšetkým lety Slovenských aerolínií a SkyEurope Airlines. "Momentálne rokujeme o príchode ďalších leteckých spoločností, medzi ktoré patrí napríklad aj Easyjet," uzavrel Mach.
Už vo februári by sa vláda mala zaoberať návrhom ministerstva dopravy, ktorým by sa mali zlúčiť Telekomunikačný úrad, Poštový úrad a Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá však spadá pod pôsobnosť rezortu kultúry. Ministerstvo dopravy už návrh predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie. "Chcem týmto naplniť svoju úlohu, ktorú mi ukladá programové vyhlásenie vlády," vysvetlil dôvod minister Prokopovič. Podľa jeho slov by to malo priniesť racionalizáciu činností jednotlivých regulátorov. Pri skúmaní ich organizačných štruktúr, ako dodal minister, sme zistili, že sa mnohé činnosti prekrývajú. Je to neúsporné.
Do štruktúry novovzniknutého úradu by sa neskôr mali integrovať aj kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vzhľadom na jeho kľúčovú regulačnú úlohu pri určovaní maximálnych cien plynu, tepla, vody a elektrickej energie, sa však jeho včlenenie bude riešiť až nakoniec.
Regulátori s plánom rezortu predbežne nie sú celkom stotožnení. Poštový úrad, ako pre HN povedal jeho predseda Karol Achimský, je presvedčený, že nie je dobré zlučovať ho s regulátormi, ktorí majú na starosti elektronické komunikácie. Rada pre vysielanie a retransmisiu by zasa neprivítala zlúčenie s Telekomunikačným úradom, ktorý na rozdiel od ostatných dvoch nepodlieha vláde, ale parlamentu. Telekomunikačný úrad súhlasí iba s prípadnou fúziou s poštovým regulátorom. "Predbežne nekomentujeme zámer integrovať do nového regulačného úradu aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví," reagoval jeho predseda Ján Matuský. Na okraj však uviedol, že podľa európskej legislatívy by mal byť energetický regulátor samostatný.

Priority Železníc SR pri budovaní tratí
- Časť VI. koridoru v úseku Čadca – Zwardoň, financovaná z fondov PHARE
- Úsek Bratislava-Rača – Tranava – Piešťany, financované z fondu ISPA
1. etapa: Úsek Bratislava-Rača – Šenkvice, ISPA poskytne 75% z celkových nákladov 38,556 mil. EUR, úsek sa ukončí v roku 2005
2. etapa: Úsek Šenkvice – Cífer a modernizácia príslušných staníc, celkové náklady sú predbežne 116,859 mil. EUR
3. etapa: Úsek Trnava – Piešťany, celkové náklady 93,488 mil. EUR
- Úsek Piešťany – Nové Mesto nad Váhom, kofinancovaný z kohéznych fondov, celkové náklady 4,3 mld Sk
- Úsek Nové Mesto nad Váhom – Púchov a modernizácia železničnej stanice v Trenčíne, celkové náklady 17,2 mld Sk
- Úsek Žilina – Krásno nad Kysucou, začiatok stavby v r. 2005, celkové náklady 4,1 mld Sk

Polícia stíha mladíka za krádež cigariet zo železničného bufetu
(TASR) Bratislava 26. 1.2004 - Príslušníci bratislavskej Železničnej polície (ŽP) v spolupráci s kriminalistami zo Senice počas víkendu zistili 23-ročného muža zo Šaštína-Stráží, ktorý je podozrivý z vykradnutia bufetu na tamojšej železničnej stanici.
Podozrivý ešte 18. januára v neskorých večerných hodinách vypáčil na bufete okenný rám, následne rozbil spodnú časť skla dvojdielneho okna. Potom z bufetu odcudzil 108 škatuliek cigariet rôznych značiek a sedem balíčkov zemiakových lupienkov.
Súkromnému majiteľovi tým spôsobil škodu za viac ako šesťtisíc korún. Keďže sa mu málilo, o krádež sa pokúsil aj na druhý deň, ale vďaka hliadkujúcim policajtom sa mu to nepodarilo. Vyšetrovateľ obvinil podozrivého muža pre trestný čin krádeže vlámaním.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Žilinskí železniční policajti vypátrali mladíka, ktorý odcudzil hliníkové plechy
(TASR) Bratislava 26. 1.2004 - Z krádeže hliníkových plechov za približne päťtisíc korún je podozrivý 18-ročný mladík zo Žiliny, ktorého počas víkendu vypátrali príslušníci operatívnej služby tamojšieho odboru Železničnej polície.
Mladík v presne nezistenom čase v uplynulých dňoch v zriaďovacej stanici Žilina-Stará Harfa pomocou lešenárskej rúry odtrhol šesť hliníkových plechov zo zadnej steny skladu patriaceho ďalšiemu mužovi zo Žiliny. Odcudzené plechy predal v miestnej výkupni za 1000 korún, ktoré už minul. Prípad vyšetruje oddelenie ŽP Žilina.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

ŽSR vyhlásili opakovaný tender na modernizáciu trate Šenkvice – Cífer za 5 mld.Sk
(TASR) Bratislava 27. 1.2004 - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vyhlásili v uplynulých dňoch opätovné medzinárodné výberové konanie na dodávateľa modernizačných prác na železničnej trati Šenkvice – Cífer s celkovými nákladmi 116,9 milióna EUR, čo predstavuje zhruba 4,74 miliardy Sk. Súčasťou zákazky je aj rekonštrukcia staníc na úseku Bratislava-Rača – Trnava.
Modernizácia má umožniť vlakom dosiahnuť maximálnu traťovú rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Pôvodný tender, ktorého sa zúčastnili dve konzorciá, ŽSR pre príliš vysoké cenové návrhy zrušili. Podľa niektorých médií išlo o firmy Doprastav, a. s., Bratislava, ŽS Brno, ktoré mali za výkony požadovať 153 miliónov EUR a SKANSKA CZ, SSŽ Brno a TSS, a. s., Bratislava s cenou 149 miliónov EUR. Nový tender vyhlásila spoločnosť v Official Journal a Obchodnom vestníku SR 12. januára tohto roku.
Projekt bude z polovice financovaný zo zdrojov predvstupového fondu ISPA. Finančné memorandum k nemu schválila vláda už v marci 2002. Ukončenie diela o celkovej dĺžke 9,6 kilometra (km), v oboch smeroch 19,2 km, predpokladal pôvodne plán železníc na konci roku 2006.
V apríli tohto roku chcú ŽSR vyhlásiť medzinárodný tender na dodávateľa prác pre úsek Trnava – Piešťany za 93,5 milióna EUR. Aj v tomto prípade poskytne časť potrebných prostriedkov zdroj ISPA. Z Kohézneho fondu Európskej únie (EÚ) sú na realizáciu pripravené stavby Piešťany – Nové Mesto nad Váhom ako aj Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Ukončené už boli práce na dvojkoľajovej trati Cífer – Trnava v dĺžke 6 kilometrov, na úseku Bratislava-Rača – Šenkvice ešte pokračujú.
Všetky traťové úseky sú súčasťou medzinárodného koridoru TINA č. V., ktorého slovenská časť smeruje z Bratislavy cez Žilinu, Košice do Čiernej Nad Tisou. V Žiline sa napája na koridor č. VI., ktorý pokračuje smerom na Varšavu do Gdanska až k pobrežiu Baltického mora.

Kolektívne vyjednávanie železničiarov s odbormi pokračuje
(SITA) BRATISLAVA 27. 1.2004 - Odbory a zástupcovia Železníc SR (ŽSR) už dlhší čas intenzívne rokujú o kolektívnej dohode na tento rok. Podľa generálneho riaditeľa ŽSR Romana Veselku sú hlavnými dvoma bodmi rokovaní rast miezd a otázka sociálnych kompenzácií pre zamestnancov, prepustených v rámci reštrukturalizácie ŽSR. V tejto otázke by podľa Veselku bol optimálny model diferencovaného odchodného. "Výška kompenzácií by rástla v závislosti od počtu rokov chýbajúcich zamestnancovi do odchodu na dôchodok," dodal. Zamestnanci s vyšším vekom, pri ktorých sa dajú predpokladať väčšie problémy s hľadaním nového zamestnania, by dostali vyššie kompenzácie. ŽSR mali ku koncu minulého roka 21 613 zamestnancov, do konca apríla prepustia v súvislosti s reorganizáciou riadiacich administratívnych pracovísk 403 zamestnancov.
Otázka výšky rastu miezd zamestnancov ŽSR bude komplikovanejšia. Spoločnosť síce vo svojom pláne na tento rok predbežne kalkuluje s rastom miezd vo výške inflácie, avšak takto vysoký rast by spôsobil stratu 350 mil. Sk. Podľa Veselku je argumentácia rastu miezd v nadväznosti na infláciu príliš tvrdá, keďže každé percento rastu miezd predstavuje pre spoločnosť zvýšenie nákladov o 50 mil. Sk. Riaditeľ ŽSR očakáva že k finálnej podobe kolektívnej dohody by mohli obe strany dospieť v priebehu februára.
Intenzívne o kolektívnej dohode s odbormi rokuje aj Železničná spoločnosť (ZSSK), a.s. Podľa generálneho riaditeľa ZSSK Pavla Kužmu sa s odborármi už dohodli na viacerých bodoch dohody. "V podstate nás čaká teraz ten najkomplikovanejší a najdôležitejší bod a to rast miezd," dodal. ZSSK podľa slov svojho generálneho riaditeľa očakáva, že sa na ostatných bodoch s odbormi dohodne.
Prípadný rast miezd o úroveň inflácie si podľa Kužmu ZSSK dovoliť nemôže. "Možnosti železníc sú také, aké sú, odbory to veľmi dobre vedia a aj to tak vnímajú," dodal. Kolektívne rokovania prebiehajú podľa riaditeľa bez emócií a samotní odborári si uvedomujú, aký rast miezd si železničná spoločnosť môže dovoliť. Kolektívnu dohodu by ZSSK podľa vlastných odhadov mali s odbormi uzavrieť do jedného mesiaca. ZSSK, ktoré majú 19 tis. zamestnancov, v priebehu tohto roku podľa svojho hovorcu Miloša Čikovského v dôsledku reštrukturalizácie, ako aj prirodzeného úbytku prepustia 757 zamestnancov.
Ako pre agentúru SITA uviedol 1. podpredseda Odborového združenia železničiarov (OZZ) Peter Rozložník, odbory budú požadovať rast miezd minimálne na úrovni inflácie. "Už pri vyjednávaní poslednej kolektívnej zmluvy sme zľavili vzhľadom na ekonomickú situáciu v spoločnostiach z našich požiadaviek, teraz však rast musí zohľadniť zvyšovanie životných nákladov," dodal. Výška sociálnych kompenzácií pre prepustených zamestnancov bola podľa podpredsedu OZZ v aktuálnom návrhu zamestnávateľov výrazne okresaná a preto bude možno problematickou témou.
Zúčastnené strany sa podľa Rozložníka zhodli aj na obmedzení znení kolektívnych zmlúv, pričom sa vypustila polovica znenia zmluvy. "Základné línie však zostali zachované," uviedol. Odbory urobili v terajšom vyjednávaní, ktoré sa začalo v novembri, približne sto pripomienok. Uzavretie kolektívnej zmluvy očakáva podpredseda OZZ do konca februára.

MDPT pokračuje v príprave projektov financovaných z europeňazí podľa plánu
(TASR) Bratislava 27. 1.2004 - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR pokračuje v príprave infraštruktúrnych projektov, ktoré majú schválené financovanie z povstupových európskych fondov zatiaľ podľa časového harmonogramu.
"Projekty sú pripravované tak, aby boli dodržané stanovené termíny ich realizácie," uviedol minister dopravy Pavol Prokopovič. Ako však uviedol, zosúladením vyhlášky ministerstva financií so stavebným zákonom, bude možné predmetné pozemky vyvlastniť aj vtedy, pokiaľ by ich majitelia nechceli predať ani za trhovú cenu.
Do zoznamu prioritných, prenikli aj dva projekty modernizácie železničných tratí, konkrétne Piešťany – Nové Mesto nad Váhom za 62,8 a Žilina – Krásno nad Kysucou za 71,5 milióna EUR. Aj v tomto prípade predstavuje príspevok z kohézneho fondu 85 %, zvyšok vykryje štátny rozpočet.
Na všetky štyri projekty Kohézneho fondu tak SR v najbližších troch rokoch dostane 293,6 milióna EUR.
V rovnakom období bude čerpať zo štrukturálnych fondov na operačný program základná infraštruktúra, priorita dopravná infraštruktúra 182,4 milióna EUR. Na modernizáciu a rozvoj železničnej dopravy plánuje rezort použiť zo štrukturálnych fondov 59,4 milióna EUR. Tie pôjdu napríklad na elektrifikáciu trate Zvolen – Banská Bystrica, či peronizáciu železničnej stanice v Prešove a stanice Poprad-Tatry. Zo štrukturálneho fondu pôjde na tieto účely 2,02 milióna EUR. Zdroje EÚ zo štrukturálnych fondov pokryjú dve tretiny celkových nákladov na vybrané projekty. (krátené)

Plzenská Škodovka chce spoločne s Rusmi obnoviť výrobu lokomotív
(TASR) Praha 27. 1.2004 - Veľkú hru o miliardy rozohráva plzenská Škoda Holding. Jej manažéri veria, že sa im podarí vybudovať spoločne s Rusmi podnik na výrobu celkom nových rýchlikových elektrických lokomotív. Nejde o maličkosť. Len ruské železnice ich perspektívne potrebujú asi 4 000.
"Spoločný projekt vývoja novej elektrickej lokomotívy vidíme ako reálny," uviedol Ladislav Těťál, generálny riaditeľ Škody Dopravná technika, ktorá je dcérskou spoločnosťou holdingu. Generálny riaditeľ holdingu Martin Roman k tomu dodal: "Rusi sa domnievali, že postavia vlastnú lokomotívu svetových parametrov, ale teraz zvažujú, či by to s partnerom nebolo výhodnejšie. My sme logicky tým najlepším spoluhráčom, pretože sme v krajine dlho, naši ľudia vedia po rusky, takže sa môžu bez problémov baviť s tamojšími technikmi."
Podľa Romana je vylúčené, aby do Ruska jazdili lokomotívy z Plzne vyrobené na kľúč tak ako za socialistických čias a ešte v niekoľkých predrevolučných rokoch. Posledné škodovácke stroje putovali na Východ v roku 1996, odvtedy podnik vykonáva len modernizáciu. "Rusi logicky požadujú, aby sa na výrobe lokomotív, ktoré platia zo svojich daní, živili ruskí robotníci, a tak sa neobídeme bez spoločných podnikov. Bude nutné do nich najprv investovať, skromné odhady hovoria o desiatkach miliónov, ale do Ruska ísť musíme," zdôraznil Roman, podľa ktorého by škodovácka strana zabezpečovala tie komponenty, ktorých vývoj a výroba by sa Rusom ekonomicky nevyplatili, teda hlavne elektrické pohonné jednotky.
Rokovanie o spoločnom podniku podľa hovorcu holdingu Karla Samca stále pokračujú a zatiaľ nie je možné odhadnúť, kedy sa skončia a aký konkrétny efekt prinesú. "Ak skutočne dôjde k dohode, pôjde o miliardy," oznámil iba.
Informoval o tom český denník Právo.

Delenie železníc pokračuje
HOSPODÁRSKE NOVINY 28.01.2004, Danielis Juraj - Slovenské železnice zažili štiepenie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani konštruktéri atómovej bomby. Železničná spoločnosť zodpovedná za dopravu na trati, ktorá sa oddelila od pôvodných Železníc SR, zrejme bude v tomto trende pokračovať.
Predbežne sa uvažuje o odčlenení osobnej a nákladnej dopravy tak, aby vznikli dve samostatné štátne akciové spoločnosti. V ambicióznom pláne následného predaja 49% nákladnej dopravy je však malý háčik: nákladná preprava Železničnej spoločnosti prináša 60 až 80% výnosov ročne. Odpredajom minority sa tak štát môže pripraviť približne o 3,8 až 7,8 mld Sk za každý rok.
V Európe nie je neobvyklé prepustiť investorom práve časť osobnej dopravy. U nás sa to plánuje vyriešiť až sekundárne. Tento proces je síce zložitejší a nájsť strategického partnera ťažšie ako pri nákladnej preprave, ale môže to fungovať. Správnou regulačnou politikou by sa mohol pre dopravné koncerny stať zaujímavý aj tento dotovaný fragment železničnej dopravy. Nakoniec, aj plány Železničnej spoločnosti do budúcnosti počítajú so ziskovým hospodárením. Možno by bolo dobré plán otočiť a nákladnú dopravu - jadro príjmov železničného dopravcu - si zatiaľ ponechať. Príchod investora by odbremenil štát od stopercentného podielu na prevádzke a údržbe vozňov. Investičné potreby do vozňového parku sú totiž minimálne deväťciferné.
Stratégia odpredaja menšinových balíkov vo svojich podnikoch je jednou z charakteristických tendencií rezortu pod taktovkou Pavla Prokopoviča. Z hľadiska dlhodobého príjmu z dividend pre štátnu kasu je to logické, aj keď sa účinky prejavia až neskôr. Napríklad dividendy zo Slovak Telecomu si štát v plnej miere mohol prvýkrát užiť až vlani. Dovtedy boli tieto prostriedky účelovo nadviazané na ozdravenie verejnoprávnych médií.
Doprava sa netočí iba okolo ekonomických ukazovateľov. Zabezpečiť obslužnosť na území Slovenska je obrovská zodpovednosť a vitálna zložka hospodárskeho rastu celej krajiny. Medzi prioritami pri riadení dopravných podnikov je preto na popredných miestach práve ich efektivita, ktorá často prevyšuje aj ekonomické argumenty.

Nový tender na rýchlejšiu trať
TA SR HOSPODÁRSKE NOVINY 28.01.2004 - Železnice SR opäť vyhlásili medzinárodné výberové konanie na dodávateľa modernizačných prác na železničnej trati Šenkvice – Cífer s celkovými nákladmi 116,9 mil. EUR, čo je asi 4,74 mld Sk.
Súčasťou zákazky je aj rekonštrukcia staníc na úseku Bratislava-Rača – Trnava. Modernizácia má umožniť vlakom dosiahnuť maximálnu traťovú rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Pôvodný tender, na ktorom sa zúčastnili dve konzorciá, ŽSR pre príliš vysoké cenové návrhy zrušili. Podľa niektorých médií išlo o firmy Doprastav Bratislava, ŽS Brno, ktoré mali za výkony požadovať 153 mil. EUR a Skanska CZ, SSŽ Brno a TSS Bratislava s cenou 149 mil. EUR.

Presadzujú výstavbu rýchlodráhy
HOSPODÁRSKE NOVINY 28.01.2004, Zverková Soňa - Rakúski priemyselníci presadzujú výstavbu dráhy pre rýchlovlaky medzi Viedňou a Bratislavou. Nedostatočné dopravné spojenie je totiž podľa názoru odborníkov najväčšou prekážkou pre integráciu stredoeurópskeho regiónu.
Cesta vlakom medzi týmito dvoma metropolami, vzdialenými 50 kilometrov, trvá približne hodinu, a autom to netrvá oveľa kratšie. Informoval o tom včera denník Die Presse.
Kým prepojenie východnej diaľnice s Bratislavou cez Kittsee je už aspoň naplánované, problém nedostatočného železničného spojenia ešte Rakúsko nerieši. Aj generálny dopravný plán schválený pred dvoma rokmi ho odsunul na vedľajšiu koľaj. Rakúske združenie priemyslu tento postoj kritizuje a žiada urýchlenú výstavbu rýchlostnej železnice, ktorá by spojila viedenské a bratislavské letisko a čas cestovania by skrátila na 19 minút. Tradičná rýchlostná železnica je vhodná podobne ako magnetická dráha, pri ktorej sú stavebné náklady rovnako vysoké, prevádzka je však lacnejšia. Generálny dopravný plán však s touto technológiou vôbec nepočíta, jej presadenie bude veľmi ťažké. Združenie odhaduje náklady na vybudovanie rýchlostnej železnice na 1,3 až 1,6 mld EUR (52,7 až 62,8 mld Sk), pričom na financovanie navrhuje použiť inovatívny koncept. Prevádzkovateľ by odkúpil nehnuteľnosti v okolí trate a obce ich budú spravovať a prenajímať. Z príjmov by sa potom financovala výstavba. Toto riešenie má však háčik, legislatíva síce tento postup umožňuje, no majiteľov nikto nemôže prinútiť predať pozemky, pokiaľ nie sú na prevádzku železnice nevyhnutné.

Siemens si opět stěžoval na dráhy
ČTK HOSPODÁŘSKÉ NOVINY 27.01.2004 - Spoločnosť Siemens si znova sťažovala na Úrade pre ochranu hospodárskej súťaže (ÚOHS) na postup Českých dráh (ČD) pri výbere dodávateľa pilotného projektu komunikačnej siete GSM-R.
V tendri na dodávku technológie pre trať Děčín – Kolín ČD koncom roku 2003 tretíkrát za sebou vybrali konkurenčný Kapsch. Siemens vidí porušenie zákona v 11 bodoch, preto podal návrh na preskúmanie rozhodnutia zadávateľa v obchodnej verejnej súťaži, uviedol hovorca Petr Sedláček.
Keď ČD v decembri opäť vybrali Kapsch, Siemens podal proti ich rozhodnutiu námietky. Tie ale podnik v januári zamietol. Podľa Sedláčka je pozoruhodné, že ČD v uvedených tendroch na GSM-R urobili už 7 rozhodnutí, ktoré potom musel ÚOHS zrušiť kvôli početným porušeniam zákona zadávateľom.
ČD podľa hovorcu Petra Šťáhlavského odvolanie Siemensu neprekvapilo a sú pripravené odovzdať úradu všetku dokumentáciu. "Dúfame, že antimonopolný úrad rozhodne bez odkladu a definitívne, aby českému štátu nevznikali ďalšie škody." uviedol s tým, že úrad by mal konečne buď potvrdiť výber železníc alebo rozhodnúť inak. Správa železniční dopravní cesty, ktorú vlastní štát, musí podľa neho stále platiť poplatky z nečerpaného úveru. Kaspch podľa odôvodnenia ČD zvíťazil na základe viackriteriálneho hodnotenia, kedy sa okrem iného hodnotila aj ponúkaná cena. Firma ponúkla projekt urobiť za cca 255 mil., kým ponuka Siemensu bola o 4,5 mil. vyššia. Spor o vybudovanie komunikačnej siete lokomotív a pozemného personálu sa ťahá už od roku 2001, kedy sa konal prvý tender.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , TREŽ , Skalité , Zwardoń
130-50: Galanta , Šaľa , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Levice , Kozárovce , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
190-6: Bánovce n/O. , V. Kapušany , Čierna n/T.
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata

TASRČeská tisková kancelářHospodárske novinyPravdaSme

 

Národná obrodaSITAHospodársky denník

Železnice Slovenskej republikyŽelezničná spoločnosť, a. s.EurailpressInternational Railway JournalNový Čas

 

 

Košický večerReutersLidové NovinyDopravní noviny

 

 

VečerníkPrifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)SiemensInzineMarkízaFINI

 

 


Strana vytvorená: 03-II-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0405.htm)