Nový minister obrany Liška už požiadal o bezpečnostnú previerku
TASRBratislava 26. 10.2003 - Nový minister obrany Juraj Liška ihneď po nástupe do funkcie požiadal vykonanie bezpečnostnej previerky.
Neobáva sa pritom, že by previerku od Národného bezpečnostného úradu nedostal. Nemyslí si tiež, že by bol niečím vydierateľný. V súčasnosti Liška vyplňuje potrebné formuláre k previerke. "Verím, že to budem mať v krátkom čase hotové a odovzdám to," povedal v relácii televízie Markíza Na telo.
Liška odmietol informácie o rekonštrukcii ministerskej kancelárie za tri milióny korún. "Stopercentne si za tým stojím, že nikdy som nedal pokyn prerábať ministerskú kanceláriu," vyhlásil. V tejto súvislosti bude preverovať možnosť podať trestné oznámenie na denník Pravda, ktorý o tom informoval.
Nový šéf rezortu obrany už začal aj s preverovaním tendrov na ministerstve. V jednom prípade chce počkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Tender sa už síce skončil a podpísal, avšak ďalšia firma sa odvolala. V ďalšom ukončenom tendri firma nedostala do dvoch rokoch previerku. V treťom prípade chce Liška získať bližšie podklady k tendru a bude zvažovať jeho podpísanie.
Liška je presvedčený, že pokiaľ bude jeho predchodca Ivan Šimko hlasovať v parlamente proti návrhu štátneho rozpočtu, tak to nebude kvôli kapitole ministerstva obrany, pretože ju nikdy predtým, ešte ako minister, nepripomienkoval.
V prípade, že by sa dostal Liška do rozporu medzi svojím osobným presvedčením a straníckou disciplínou tak ako Šimko, odstúpil by podľa svojich slov z funkcie.
Minister ubezpečil, že do problematiky rezortu vnikne veľmi rýchlo.
V súvislosti s kauzou modernizácie železnice v Trenčíne Liška uviedol, že podpísal záväzné stanovisko mesta Trenčín. V ňom upozorňuje ako primátor mesta železnice, že bez súhlasu mesta sa nič nové v Trenčíne stavať nebude. "Pokiaľ železnice by čokoľvek chceli robiť mimo tejto trate, musia k tomu dostať súhlas mesta Trenčín. Oni tento nedostali," konštatoval. Odmietol, že by v stanovisku podpísal zbúranie domov alebo likvidáciu plavárne.

Po slovách i konkrétne skutky
Rozhovor s generálnym riaditeľom Železníc SR Romanom Veselkom.
Hospodársky denník27.10.2003, Kunik Jozef - Už tri mesiace pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa Železníc SR ( ŽSR ) mladý manažér Ing. Roman Veselka. Pri svojej prvej prezentácii zdôraznil, že jeho cieľom je vytvoriť zo Železníc SR dobre prosperujúcu a efektívne fungujúcu spoločnosť. Pre mnohých to boli iba silné slová, pretože ŽSR sú už dlhší čas v hlbokej kríze. Pre obraznosť, v roku 1996 dosiahli ŽSR náklady vo výške 6,9 mld Sk a výkony vo výške 60.330 miliónov vlakokilometrov. V roku 2002 však dosiahli náklady už 12,8 mld. Sk, avšak vlakokilometre poklesli na 56.882 miliónov. Už pri svojom nástupe do funkcie Roman Veselka zdôraznil, že pokračovanie transformácie si vyžiada radikálne zmeny vo viacerých oblastiach, predovšetkým úpravu organizačnej štruktúry. V uplynulých dňoch vedenie ŽSR prezentovalo svoj prvý veľký projekt, reformu organizačného poriadku. V tejto súvislosti sa generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka vyjadril k najdôležitejším aktuálnym otázkam.
Našli sa aj takí, ktorí si mysleli, že za vašimi augustovými slovami o budúcich zmenách, tak skoro nebudú nasledovať konkrétne skutky. Opak je však pravdou.
- Asi to vyplýva z mojej povahy, pretože nerád vravím do vzduchu. Zmysel svojej práce vnímam až vtedy, keď sú za ňou viditeľné výsledky. Preto aj Správna rada ŽSR v polovici októbra schválila Návrh zmeny organizačného poriadku ŽSR . Zámerom začatej reformy je pokračovať v procese transformácie železníc. Chcem skutočne vytvoriť z podniku schopného manažéra infraštruktúry, ktorý musí poskytovať služby v súlade so Smernicami Európskeho parlamentu. Železnice SR budú totiž musieť po vstupe do poskytovať služby súvisiace s minimálnym prístupovým balíkom, povinne poskytovať služby súvisiace s traťovým prístupom k servisným zariadeniam. Musíme taktiež poskytovať doplnkové služby, prípadne môžeme poskytovať aj vedľajšie služby. Čiže musíme našu železničnú cestu otvoriť a nebudeme môcť diskriminovať nikoho, kto bude chcieť na ňu vstúpiť.
Verme, že reforma organizačnej štruktúry prinesie pozitívne výsledky, avšak pre mnohých bude spojená aj s trpkou príchuťou. Ako prijímajú železničiari priamo na pracoviskách a staniciach štart reformy?
- Moje informácie, ktoré som získal z rozhovorov priamo s ľuďmi sú také, že tieto zmeny vnímajú ako potrebné. Ako nevyhnutné ich vnímajú aj radoví železničiari, hoci ich konkrétny postoj bude ovplyvňovať realita, ako sa ich dotkne reforma priamo, napríklad v personálnej oblasti. Máme záujem intenzívne a otvorene komunikovať o situácii v podniku a o pripravovaných zmenách. Chceme vytvoriť atmosféru korektných vzťahov nielen v rámci firmy, ale aj smerom k obchodným partnerom, štátnym inštitúciám a verejnosti. Preto treba otvorene povedať, že nás čaká ťažké obdobie stabilizácie pomerov na železnici. Tlačíme pred sebou balvan problémov a záväzkov, s ktorými sa však musíme vyrovnať, či sa nám to páči alebo nie.
Spomínate, že tlačíte pred sebou nepríjemný balvan. Máme pod tým chápať najmä dôsledky finančných operácií z minulosti?
- Hospodárenie ŽSR skutočne zaťažujú najmä ich finančné operácie. V prevádzkovej oblasti vykazujeme už v súčasnosti vyrovnaný hospodársky výsledok. Pre obraznosť, len na úrokoch musíme zaplatiť v tomto roku približne 3 mld Sk. V budúcom roku to už bude menej, avšak aj tak nás to bude kváriť ešte dva - tri roky. ŽSR má ročne príjem približne 12 mld Sk a výdaje približne 11 mld Sk. Zo zostávajúcej miliardy musíme riešiť dlhovú službu, nedoplatky sociálnym inštitúciám a mali by sme niečo aspoň v malom aj investovať.
Napriek relatívne nízkym domácim zdrojom plánujete v roku 2004 investovať v rámci modernizácie tratí päť miliárd korún.
- Na rekonštrukciu a modernizáciu železničných koridorov na dosiahnutie traťovej rýchlosti do 160 kilometrov za hodinu plánujeme použiť v budúcom roku približne päť miliárd korún z cudzích zdrojov. My musíme modernizovať koridory, pretože inak by nás mohli európske železničné spoločnosti obchádzať. Budúci rok však bude mať jednu novinku, na investície prispeje sumou 1,2 mld Sk aj štát. Približne 3,3 mld Sk očakávame z predvstupového fondu ISPA. Zo štrukturálnych fondov, ktoré bude Slovensko čerpať až po vstupe do , máme šancu získať 500 mil. Sk. Už v súčasnosti sa modernizuje trať z Bratislavy-Rače do Šenkvíc a v závere roka vyhlásime tender na modernizáciu a rekonštrukciu traťových úsekov Šenkvice – Cífer a Trnava – Piešťany, pričom úsek Cífer – Trnava sme už zmodernizovali v roku 2000. Všetky trate sú súčasťou medzinárodného koridoru TINA č. V.
Reforma organizačného poriadku nebude otázkou týždňa – dvoch. Zrejme aj preto ste ju rozdelili na dve etapy.
- Zmeny budú mať výrazný dosah na všetky stupne riadenia. Preto sme proces reformy rozdelili na dve etapy. Prvého januára 2004 vzniknú v Trnave, Žiline, Zvolene a v Košiciach štyri oblastné riaditeľstvá, ktoré nahradia doteraz existujúcich 25 Správ Železničnej dopravnej cesty a zastrešia vykonávanie všetkých procesov súčasných správ. Druhá etapa sa začne dňom 1. januára 2005 keď príde k následnej transformácii oblastných riaditeľstiev do dvoch typov vnútorných organizačných jednotiek. Jedna bude zameraná na výkon činnosti riadenia dopravy a správu infraštruktúry a druhá bude zameraná na výkon činnosti technickej podpory infraštruktúry. Cieľom je teda vytvoriť podnikateľský vzťah medzi tými, ktorí objednávajú služby (správcovia) a tými, ktorí ich dodávajú, čiže údržba.
Podľa vašich ekonómov organizačné zmeny prinesú ŽSR v roku 2004 úsporu 600 mil. Sk.
- Tých 600 miliónov, to je rozdiel medzi úsporami, ktoré dosiahneme racionalizáciou prevádzky a medzi nákladmi na odchádzajúcich pracovníkov. V prevádzke ušetríme približne jednu miliardu, avšak túto sumu zníži o približne 400 mil. Sk vyplatené odstupné, na ktoré majú naši pracovníci nárok podľa Kolektívnej zmluvy. V dôsledku zefektívnenia činnosti opustí v najbližších mesiacoch Generálne riaditeľstvo ŽSR 130 až 150 pracovníkov. Nie všetci však zamestnanie stratia, pretože približne 30 až 40 z nich sa presunie na štyri vznikajúce oblastné riaditeľstvá. Zo súčasných 1016 zamestnancov správ prepustia železnice z dôvodu organizačných zmien 327 pracovníkov.
Veríte, že budete pri záverečnom hodnotení reformy organizačného poriadku a premeny ŽSR na moderného manažéra železničnej infraštruktúry?
- Pevne verím, že budem a že urobíme zo Železníc SR spoločnosť, ktorá bude schopná predávať železničnú dopravnú cestu na liberalizovanom trhu rôznym, teda i zahraničným záujemcom a operátorom.

Ďalší pomník korupcie a klientelizmu v centre Bratislavy
NOVÝ DEŇ 27.10.2003, Tománek Stanislav - K neriešeným problémom, ktorým sa staronová vláda už roky vyhýba, patrí obrovská zadlženosť Železníc SR. V ostatných rokoch sa dramaticky roztvorili nožnice medzi nákladmi a výkonmi železníc, čo sa premietlo do nárastu zadlženosti. Situácii neprospievajú ani časté výmeny generálnych riaditeľov, keď za niekoľko rokov sa ich vystriedalo desať. Ako hovoria zamestnanci, vždy to bolo po zmene politických vetrov. K zlepšeniu stavu neprispievajú ani škandály, ktorými sa honosí staronová vládna koaličná zostava. Ranou do svedomia je v ostatnom čase škandalózna jama a známe vláčiky.
Pokým železnice prepúšťajú vo veľkom, zdražuje sa cestovné aj prepravné, darí sa klientelizmu a korupčným škandálom. Doteraz nie je uzatvorený pochybný tender, v ktorom je zapletený aj brat premiéra Miroslav Dzurinda, vo vzduchu visia luxusné byty s rovnakým pozadím a najnovšie minister Pavol Prokopovič "nevidí", že sa deje škandalózny predaj známej jamy v centre Bratislavy za smiešnu sumu. Prokopovičovi už neprekáža, že sa pokračuje v škandalóznej stavbe aj keď ju chcel dať zakonzervovať. Pre štát nevýhodný predaj už posunul na schválenie ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi. Ďalší skúšobný kameň skutočných postojov zatiaľ aspoň verbálne razantného ministra hospodárstva je tu. Kým nožnice medzi nákladmi a výkonmi sa roztvárajú, nad vládnou jamou sa pohybuje kyvadlo, ktoré hrozí odťať hlavu jednej z mnohých korupčných chobotníc.
Zdá sa, že ministri dopravy Dzurindovej vlády sú zakliati a neustále ich prenasledujú škandály s klientelizmom a korupciou. Podľa všetkého ani Prokopovič túto kliatbu neprelomí. Nedokončenú stavbu, známu ako jama, vyhlasovali niektorí súčasní najvyšší vládni úradníci za zdroj príjmov pre štát. Pravdou však je, že štát zasa prerobí, pretože Komisia vybrala "na základe najlepšej ponuky" firmu Reding, ktorá na mieste miliónovej jamy stavia novú budovu. Správna rada už súhlasila s odpredajom až 100 mil. Sk, hoci železnice už preinvestovali 87 mil. Ak by vláda náhodou neschválila návrh Prokopoviča, firma Rading má zmluvne výhodne zabezpečené súvisiace náklady.
Pred rokmi mali železnice vyše 50.000 zamestnancov a v súčasnosti asi 22.000. V krátkom čase prepustia ďalších 5000 ľudí. Kvapkou v tomto mori je zmena organizačnej štruktúry, ktorá prinesie v roku 2004 ŽS pozitívny finančný efekt 600 mil. Sk. Ide o rozdiel medzi úsporami, ktoré podnik dosiahne racionalizáciou prevádzky a medzi nákladmi na odchádzajúcich pracovníkov, uviedol riaditeľ odboru controllingu ŽSR Anton Kukučka. Kým v prevádzke ušetria železnice 800 mil. až 1 mld Sk, z toho asi 140 mil. Sk na mzdách časti administratívnych síl, ich odchod túto sumu zníži o približne 200 až 400 mil. Sk na vyplatenom odstupnom.
V najbližších mesiacoch opustí Generálne riaditeľstvo ŽSR 130 – 150 ľudí, nie všetci však zamestnanie stratia. Približne 30 – 40 z nich presunie podnik podľa dnes ešte nespresnených potrieb na štyri novovznikajúce Oblastné riaditeľstvá, ktoré nahradia doteraz existujúcich 25 Správ Železničnej dopravnej cesty. Zo súčasných 1016 zamestnancov správ prepustia železnice z titulu organizačných zmien 327 pracovníkov.
Roman Veselka, generálny riaditeľ ŽSR :
- ŽSR , chcú zmenami zabezpečiť dodržanie smerníc , ktoré rozoberajú odporúčané modely systému riadenia železníc v jej členských krajinách. Reforma má tiež odstrániť príčiny súčasného ekonomického stavu ŽSR , ktoré sú vysoko zadlžené. Efekt aplikovaných zmien by sa mal naplno prejaviť po roku 2005.

Liška: Správa o rekonštrukcii mojej kancelárie je lož
Národná obroda27.10.2003, Puškárová Zlatica - Do horúceho kresla relácie Na telo STS Markíza si sadol minister obrany SR Juraj Liška (SDKÚ).
Široká verejnosť vás zatiaľ nemala príležitosť lepšie spoznať. Vaša dcéra pre médiá vyhlásila, že ste síce šikovný a rozumný, ale mali by ste vraj zmeniť povahu, doma aj kričíte a ste vraj dosť výbušný. Aký vlastne ste?
- Myslím, že moja dcéra povedala pravdu. Pokiaľ ma niečo rozčúli, tak som výbušný. Veľmi rýchlo to viem skrotiť.
Vraj tiež nemáte radi novinárov. A ak si prečítate údajne nejaké negatívne články, tak je lepšie, vraj, ak ste sám.
- To sú už trošku prifarbené fámy. Nemám rád, keď sa píše nepravda. A som rád, že takýchto novinárov je veľmi, veľmi málo.
Ťažko znášate kritiku?
- Nie, kritiku znášam dobre. Ťažko znášam nepravdu.
Odkiaľ ste do ministerského kresla prišli? Od roku 1991 podnikáte s fínskymi saunami. Dobrý biznis?
- Myslím si, že áno.
Stali ste sa cez tento biznis milionárom?
(smiech) - Stal som sa takým, že som dostatočne zabezpečený.
Dá sa váš majetok rátať na milióny?
- Dá sa to aj tak povedať.
Viete preukázať svoj majetok?
- Áno, samozrejme.
Z podnikateľa ste sa pred rokom stali komunálnym politikom, primátorom Trenčína. Hneď sa však objavili viaceré kauzy. Prvá - nechali ste si okamžite po nástupe odklepnúť dvojmiliónové luxusné auto, a to v čase, keď Trenčín čelí 130-miliónovej dlžobe. To bol váš rozmar?
- Vôbec to nebol rozmar. A nemyslím si, že to je kauza. Keby som mal tie informácie na začiatku, že to môže spôsobiť takýto rozruch, možno by som k tomu pristupoval trošku ináč. Mal som toľko inej práce po nástupe, že na návrh, myslím, predsedu finančnej a majetkovej komisie, zastupiteľstvo schválilo pre primátora mesta Trenčín nákup nového auta.
Hovoríte, že keby ste to vedeli, tak by ste jednoducho možno takéto niečo nechceli. Znamená to, že pre vás je dôležitá verejná mienka?
- Pre mňa je dôležitá verejná mienka, pretože ďalšie kroky, ktoré potom nasledovali, samozrejme, nasvedčujú tomu, že napríklad ten dlh, kedysi bol 160 mil., je podstatne menší. Dokázali sme zabezpečiť lepšie zdroje financovania.
Sú tu však aj závažnejšie veci, a síce kauza rýchlotrate, ktorá má ísť vedľa historického centra Trenčína. Okolo 10.000 Trenčanov podpísalo petíciu, v ktorej protestuje, aby kvôli tejto novej trati bolo treba rúcať novú plaváreň a asi okolo 20 rodinných domov. Vy ste údajne začiatkom roka aj dali prísľub, že so železnicami budete ešte vyjednávať.
- Tento prísľub som dal a toto aj robím. Podpísal som záväzné stanovisko mesta Trenčín, kde upozorňujem inými slovami železnice na to, že bez súhlasu mesta Trenčín sa nič nové stavať v Trenčíne nebude. Pokiaľ by železnice čokoľvek chceli robiť mimo tejto trate, musia k tomu dostať súhlas mesta Trenčín. Tento nedostali. Žiadne domy sa nebudú búrať, žiadna plaváreň sa nebude likvidovať. Jednoducho, nikdy som nič také nepodpísal.
Vy ako minister musíte robiť veci transparentne, aby ste boli dôveryhodný. Vy ste podpísali túto zmluvu tajne.
- To nie je zmluva. To je záväzné stanovisko mesta Trenčín o tom, že Železnice SR na území mesta Trenčín bez súhlasu mesta nemôžu nič spraviť.
Ešte stále ste primátorom Trenčína?
- Áno, ešte stále som.
A dokedy? Je to taká kuriózna situácia, minister - primátor.
- Možnože to znie kuriózne, pretože málokedy sa stáva primátor ministrom. Ale práve kvôli železnici, práve kvôli tomu, aby sa tieto nejasnosti vysvetlili, aby bolo jasné, že som nič neporušil, chcem - do konca týždňa budem mať nachystané stanovisko mesta Trenčín , kde opäť nielen vyzývam ŽSR, aby toto stanovisko plne akceptovalo, ale zároveň chceme stanoviť ešte komisiu, ktorá bude mať plný mandát mesta Trenčín , a chcem, aby v tejto komisii boli aj zástupcovia petičného výboru a aby informovali ľudí, aby tie informácie neboli zavádzajúce.
Potom prišla kauza Mojžiš. Ivan Šimko vzdoroval Dzurindovi a vy ste sa stali ministrom obrany. Málokto si však v poslednom období vyslúžil od premiéra takú pochvalu, ako sa ušla vám. Povedal doslova, že ste veľmi čestný, zodpovedný, dynamický a pracovitý človek. Kde sa vzalo toto vaše silné kamarátstvo s premiérom?
- Neviem, kde sa vzalo silné kamarátstvo. Možno som ho presvedčil svojou prácou - najprv v regióne pri vzniku SDKÚ a možno tým, že som dosiahol, podľa iných, slušný výsledok v meste Trenčín v komunálnych voľbách. Myslím si, že si rozumieme vo veľmi mnohých otázkach.
Ako dlho sa poznáte?
- Poznáme sa od vzniku SDKÚ, od roku 2000.
Premiér, keď vás predstavoval na tlačovej konferencii, povedal, že vás pozná dlhé roky. Ak sa nemýlim, sú to tri roky presne.
- Sú to tri roky.
V každom prípade premiérovu dôveru ste si získali dokonca natoľko, že ste ako primátor Trenčína oddávali jeho kontroverzného priateľa Gabriela Palacku. Neviem, či aj on je váš priateľ?
- Poznám sa s ním veľmi dobre. Ale viete, priateľstvo je silné slovo. Ja neviem, či človek vôbec za svoj život môže mať jedného, keď má šťastie, možno dvoch priateľov...
Premiér je váš priateľ?
- Nie. To je silné slovo. Nemôžem povedať, že je priateľ. Ale myslím, že je veľmi dobrý kamarát.
Vy ste sa obrane vôbec nikdy nevenovali. Dokonca ako poslanec ste pôsobili vo výbore pre rozpočet, financie a menu a ste prvý minister, ktorý nemá za sebou ani výraznú politickú skúsenosť, ani nejaké dlhšie pôsobenie vo verejnom živote. Ste teda natoľko ambiciózny, že vám toto poznanie vôbec neprekáža?
- Nemyslím si, že som ambiciózny. Myslím si iba, že pokiaľ sa obzriem späť, vždy som svoju prácu robil tak, aby som sa za ňu nemusel hanbiť. A toto si možno všímajú iní ľudia.
Nebolo tak trošičku trúfalé povedať, že nepotrebujete tých tradičných 100 dní na zorientovanie sa v tomto veľmi komplikovanom rezorte?
- Pokúsim sa to vysvetliť ešte raz. Nastupujem do rozbehnutého vlaku, je schválené programové vyhlásenie vlády. Aj programové vyhlásenie vlády, ktoré sa schvaľuje v parlamente, trvá určitý čas od nástupu ministrov, než sa schváli. Takže tento čas keď od toho odrátame, tak zostávajúci čas je na to, aby som sa do týchto problémov dostal, pretože NATO nečaká.
Videla som odvolávanie ministra Šimka a následne aj vaše vymenovanie, a priznám sa, že takú mrazivú atmosféru si v prezidentskom paláci ani nepamätám. Prezident dával veľmi jasne najavo, že podľa neho odchádza vôbec jeden z najlepších ministrov, aký vo vláde bol. Na druhej strane vám osobne adresoval dosť tvrdé slová, a síce, aby ste pamätali, že ministerstvo spravuje obrovský majetok, čím zjavne narážal na špekulácie, že Šimko musel odísť aj kvôli tomu, že dokázal akýmsi spôsobom odolávať lobistom. Vás to neurazilo?
- Nie, neurazilo, pretože povedal pravdu. Armáda spravuje veľký majetok a nemyslím si, že narážal na to, že pán Šimko musel odísť kvôli tomu, že spravoval veľký majetok.
Nebolo vám nepríjemné, že prichádzate do rezortu a striedate ministra, ktorý nebol neschopný, ale ktorý vlastne odchádza len kvôli tomu, že slepo neplnil nejaké stranícke príkazy?
- Mne bolo ľúto a v mojom rozhodovaní hlavne rozhodovalo to, že opustím mesto Trenčín. To je najpodstatnejšie, a to bolo moje najťažšie rozhodnutie. Ale zobral som to ako česť a ako výzvu, že by som mohol dokázať niečo viac.
Podľa vás mal Ivan Šimko odísť z vlády?
- Myslím si, že áno.
Vysvetlil vám presne a dôveryhodne premiér, prečo mal Ivan Šimko odísť?
- Myslím si, že k tejto téme pán premiér, pán Šimko, pán Mojžiš a ostatní, ktorí boli v tom čase v rozhodovaní, povedali dostatok a ja sa tejto téme venovať nemienim. Ale pokiaľ sa ma pýtate, či pán Šimko mal odísť, pokúsim sa vám odpovedať, čo by som robil ja. Pokiaľ by sa moje osobné presvedčenie bilo so straníckou líniou, tak predpokladám, že by som odstúpil.
Ste si tým istý?
- Som si tým istý.
Nebudete sa slepo riadiť straníckymi príkazmi?
- Nie, ale riešil by som to takýmto spôsobom.
Na prvej tlačovej konferencii premiér povedal verejnosti, že vašou úlohou bude prešetriť aj isté rozhodnutia ministra Ivana Šimka. Už ste si pozreli ten tender, ktorý spomínal aj premiér, zistili ste niečo, nejaké pochybenie?
- Vtedy povedal pán premiér, že očakáva odo mňa, že preverím tendre. Preveril som zopár tendrov a zistil som zopár skutočností. Jeden tender bol ukončený, podpísaný, ale keďže ďalšia firma sa odvolala, tak je na Najvyššom súde. Počkáme na jeho rozhodnutie. Ďalší tender bol ukončený preto, že firma, ktorá mala dostať previerku, ju počas dvoch rokov nedostala, no a ďalší tender nie je ešte podpísaný a budem zvažovať, či sa podpíše, pretože som si nechal predložiť ďalšie podklady, a to určitý čas trvá.
Zistili ste tam niečo, čo by vám bolo podozrivé?
- Ja nie som vyšetrovateľ, nebudem komentovať, či tam je, alebo nie je niečo podozrivé, len som zistil skutkový stav.
Akým jazykom plynule hovoríte?
- Plynule, to je úroveň taká, že v žiadnom prípade nepotrebujem tlmočníka, tak takým jazykom nehovorím. Ale môžem na štyri oči hovoriť po anglicky s kýmkoľvek.
Už ste požiadali o bezpečnostnú previerku Národný bezpečnostný úrad?
- Požiadal som ihneď po svojom nástupe do funkcie u nás riaditeľa, ktorý je zodpovedný za to, aby som to mohol vyplniť. Je to niekoľko listov a vypĺňam ich poctivo a verím, že to v krátkom čase budem mať hotové a odovzdám to.
Neobávate sa, že by ste ju nedostali?
- Neobávam.
V každom prípade ste v úrade len krátko a už sa s vami spája ďalšia kauza, a to je tá neslávna rekonštrukcia vašej ministerskej kancelárie. Môžte to vysvetliť?
- Keby sme teraz sedeli v tej kancelárii, videli by ste, že sa tam nepohol ani kvetináč. Ja som žiadnu kanceláriu nedal nikdy prerobiť. Vážne nie.
To znamená, že tie medializované články boli lož?
- Áno, tie články boli lož.
Čiže vôbec nič sa nerekonštruuje?
- Nie. Kancelária ministra sa nerekonštruuje vôbec, ani sa rekonštruovať nebude.
Poďme na aktuálne spory, ktoré sa zvádzajú o rozpočet pre armádu. Vo vládnom programe je záväzok 2% HDP, zatiaľ ste dostali, ak sa nemýlim, 1,8% HDP. Prečo vám stačí, keď dostanete menej, ako ste mali sľúbené?
- Nastúpil som do vlády v piatok pred dvoma týždňami a v utorok rokovala vláda o schválení štátneho rozpočtu. Samozrejme, že som si zistil všetky podklady, zistil som, že pri tvorbe rozpočtu bol, samozrejme, pán exminister Šimko, ktorý sa od jari podieľal na tvorbe tohto rozpočtu. Nikdy, nikdy tento rozpočet nepripomienkoval. Ja som to schválil preto, pretože v programovom vyhlásení vlády sa píše, že obrana by mala dostať do 2% od roku 2004, takže mimo tých 1,81% HDP, ktoré idú na obranu ako celok, je tam ešte 1 mld, čo je 0,08% z deblokácií...
Miliarda je veľký peniaz, deblokácia je pofidérny zdroj, takže kde chcete hľadať...
- Ale ona už je na účte. Takže je to v poriadku. No a plus sú tam ešte iné zdroje, cez iné rozpočtové kapitoly, plus je tam, myslím, okolo 1,25 mld.
Prečo ste sa trošku nepokúsili zabojovať? Nakoniec aj viacerí rezortní komentátori tvrdili, že ako nový minister máte väčší manévrovací priestor. Nebolo to kvôli tomu kamarátstvu s premiérom?
- Určite nie. Keď ma budete poznať dlhšie, pochopíte, že ja sa na takéto veci nehrám. Hrám sa však na to, že som korektný partner. Nastupujem po exministrovi Šimkovi a povedal som, že budem pokračovať v jeho práci.
Trúfnete si dnes povedať, že rezortu rozumiete?
- Trúfnem si povedať, že do tejto problematiky veľmi rýchlo vniknem a snažím sa o to od začiatku.
Keďže ste s tým nemali v podstate nič spoločné, ako dlho sa venujete tomuto rezortu? Po nociach, alebo ako to študujete, pretože to je naozaj veľmi náročné. Vy ste skôr podnikateľ ako nejaký armádny teoretik.
- Je všeobecná dohoda, a je to aj zvykové právo v iných krajinách, že na ministerstvo obrany nastupujú civili, nie ľudia, ktorí s obranou mali niečo spoločné. Ja verím, že nesklamem. Niekto raz musí začať v nejakej funkcii a mňa to teraz postihlo.
Vás to postihlo, to bolo milé. Vy to beriete ako nejaký úraz, že ste sa dostali do vlády?
- Nie, nepoužil som možno dobrý výraz, nemyslím to tak. Beriem to ako veľkú česť.
(redakčne krátené)
Argumenty J. Lišku presvedčili 1418, nepresvedčili 456 televíznych divákov.

Vynovená, ale odstrčená
Hospodársky denník27.10.2003, Kunik Jozef - Železničná stanica Banská Bystrica si spolu s traťovým úsekom Zvolen – Banská Bystrica pripomína 130. výročie. V septembri 1873 prišiel do Banskej Bystrice prvý parný vlak, ktorý spojil mesto so svetom.
Železničné prepojenie Banskej Bystrice s Pohroním popod Nízke Tatry nasledovalo po jedenástich rokoch po vybudovaní trate do Podbrezovej. Na železničné spojenie Pohronia s Turcom sa čakalo dlhých 67 rokov. Až v decembri 1940 otvorili trať Banská Bystrica – Diviaky. Táto trať je svojím charakterom perlou a patrí medzi najkrajšie v strednej Európe. Doslova sa prediera pomedzi horstvá Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Kremnických vrchov. Cestujúcemu sa vynára pri každom vyjdení z tunela, ktorých je celkom 22, vždy iná scenéria prekrásnej prírody. Význam železničného spojenia ako podmienky rozvoja si uvedomovali najvyšší predstavitelia mesta i štátu, o čom svedčila ich osobná účasť na sprevádzkovaní tratí. Prednosta železničnej stanice Banská Bystrica Ing. Ján Ryšavý nostalgicky poznamenal: "Žiaľ, v súčasnosti je situácia úplne iná. O železničnú dopravu strácajú záujem nielen predstavitelia mesta, ale aj cestujúci a prepravcovia. Aj napriek tvrdeniu, že táto forma dopravy patrí medzi ekologické a ekonomické, prežívame v objemoch prepráv, opakovane už viac rokov, pokles a naše kapacitné možnosti zostávajú nevyužité. Vzhľadom na dopravnú politiku štátu strácame aj tých, ktorí charakterom prepravovaného tovaru boli priam predurčení využívať naše služby.
Z pamätnej knihy sa možno dozvedieť, že v roku 1951, vzhľadom na prudký rozvoj mesta a regiónu, vyrástla nová stanica. Svojím charakterom bola prevažne vykládkovou a doslova určovala rozvoj mesta i priemyslu. Prúdili tu ucelené vlaky stavebných materiálov, uhlia, surovín a tovaru. Naopak z Horehronia smerom do Vrútok dňom i nocou prechádzali celé vlaky dreva, reziva, cementu a železa. Vrchol výkonov zaznamenala stanica koncom 70. rokov. V súčasnosti sa veľa rozpráva o ďalšej modernizácii a elektrifikácii trate Zvolen – Banská Bystrica. Ak by sa tento zámer vydaril, vytvorili by sa v osobnej preprave podmienky na nasadenie nových rušňov a súprav, prípadne elektrických jednotiek. To by pomohlo zrýchliť a skultúrniť prepravu, a tým určite zvýšiť aj výkony. Zaťažkávajúcou skúškou prešla stanica aj pri septembrovej návšteve krajského mesta pápežom Jánom Pavlom II. Mimoriadne vlaky a posilnené súpravy, ako aj čistá a kvetmi vyzdobená stanica, vytvorili skvelé dopravné možnosti pre pútnikov, ktorí prišli do Banskej Bystrice.

Stačilo im na to desať hodín
Hospodársky denník27.10.2003, Kunik Jozef - V stredu 1.10. výpravcovia ešte vypravili 4 ranné osobné vlaky na trati z Margecian do Hnileckej doliny a z opačného smeru. Avšak o 6.20 hod. vedúci Traťového obvodu Hnilec Juraj Regec už zavelil svojim pripraveným kolegom: "Ideme na to."
Kto dovtedy nestihol docestovať vlakom z Prakoviec do Gelnice a opačne, musel využiť náhradnú autobusovú prepravu. V železničnej stanici Gelnica, konkrétne na stavadle č. 2, totiž traťováci z Hnilca na základe rozkazu o výluke začali ťažkú strednú opravu výhybky č. šesť. "Viem si predstaviť, že sme mnohých cestujúcich nepotešili. No oprava výhybky bola potrebná kvôli predĺženiu jej životnosti, a tým aj zabezpečeniu bezpečnej prevádzky," vysvetľuje vedúci Juraj Regec. Spolu s vedúcim prevádzky Traťového obvodu Hnilec Ladislavom Lapšanským, ktorý celú akciu organizoval, bolo radosť pozerať, ako partia majstra Františka Cinu zručne a rýchlo vytrháva výhybky. Medzitým obsluha UDS upravuje zemnú pláň. Tieto práce sú mimoriadne náročné, a tak bagristi musia postupovať mimoriadne opatrne. Pod nánosom zeminy sa totiž ukrývajú káble uložené presne tak, ako by nemali byť. Po nich nastupuje už partia majstra Františka Vojtilu, ktorá má na starosti demontáž výhybky, ktorá pozostáva z demontáže chybných podvalov, upevňovacieho materiálu a jej koľajnicových častí.
Zároveň však robia i kategorizáciu materiálu. Pod kategorizáciou sa skrýva podrobná kontrola všetkých častí výhybky. Nasleduje triedenie. Čo sa dá ešte použiť, chlapi odložia na jednu stranu a čo pôjde do šrotu, putuje na neďalekú skládku, ktorá sa zväčšuje s postupom prác. To len potvrdzuje opodstatnenosť ťažkej strednej opravy. Následne už zastupujúci hlavný majster Jaroslav Pavúk s čatou zámočníkov koľajových konštrukcií začína s montážou výhybky. Na úvod ich čaká výsyp koľajového podložia s potrebnou úpravou a následnou pokládkou obnovenej výhybky podľa jednotlivých častí. S námestníkom prednostu Správy železničných tratí a stavieb Spišská Nová Ves Ing. Michalom Hončarom, sledujeme ďalší postup prác. Spočíva v tzv. doštrkovaní štrkového lôžka a jeho následnom urovnaní pre automatické strojné podbíjanie výhybkovou podbíjačkou Unimat. Po týchto prácach nasleduje úprava a uloženie zabezpečovacieho zariadenia. Traťovákom pri tom asistujú kolegovia z Návestného obvodu Spišská Nová Ves i elektroúseku z Košíc.
"Dnes máme šťastie, lebo neprší," spokojne konštatuje vedúci Traťového obvodu Juraj Regec. Výluka v Gelnici nebola prvá v tomto týždni. Domáci traťováci už mali za sebou ťažkú strednú opravu v medzistaničnom úseku Margecany – Gelnica. A ako naschvál, počas oboch dní nepretržite pršalo. Kvalitu a rýchlosť prác však nesmie obmedziť ani nepriazeň počasia. Inak to nebolo ani v stredu, prvého októbra. Niečo po 16.00 hodine hnileckí traťováci zahlásili hotovo. V tento deň na spomenutom úseku neprešlo dvanásť osobných vlakov, vrátane rýchlikov smerujúcich do Bratislavy a Košíc, avšak podvečerné vlaky 7460 na Červenú skalu či 7461 do Margecian už prechádzali bez problémov. Hoci po oprave traťovou rýchlosťou zatiaľ iba 30 km/h, cestujúci sa dostali z práce či do nej načas.

V Taliansku štrajkovala aj opera La Scala
Česká tisková kancelářSme25.10.2003, Reuters; mch - V Taliansku sa 24.10. od rána vo veľkom štrajkovalo. Zatvorené boli pošty, školy, banky a úrady. Dokonca aj opera, pridali sa aj zamestnanci slávnej milánskej La Scaly.
Väčšinu leteckých a železničných spojov zrušili. Verejná doprava nefungovala. Asi 1,5 mil. ľudí prišli do ulíc povedať, že nesúhlasia s reformou penzijného systému, ktorú pripravila vláda Silvia Berlusconiho.
Protest organizovali tri najväčšie odborové ústredne (združujú viac než 11 mil. členov). "Jasne hovoríme, že táto reforma musí byť stiahnutá. Dnešný štrajk je prvým vážnym signálom, ktorý nesmie vláda ignorovať," varoval vládu za súhlasných výkrikov a potlesku desaťtisícov demonštrantov v centre Ríma jeden z odborových predákov Savino Pezzota. "Ak vláda nezmení svoj kurz, budeme v protestoch pokračovať," povedal ďalší odborársky šéf, Guglielmo Epifani. Od nástupu Berlusconiho k moci v roku 2001 zorganizovali odborári takúto veľkú akciu tretíkrát. Protestovalo sa nahlas a vo veľkom, ale slušne a bez incidentov.
Štrajk dopravákov v Ríme bol taký dôsledný, že sa s oneskorením začal aj veľký protestný sprievod. Do hlavného mesta sa totiž nemohli dostať delegácie z iných častí krajiny, pretože vlaky ani autobusy nechodili. Demonštranti si museli najať súkromných dopravcov.
Podobne ako francúzska a nemecká vláda sa aj talianska snaží zbaviť obrovskej záťaže, ktorá pre ňu znamená súčasný stav, keď 15% hrubého domáceho produktu zhltnú dôchodky. Vláda nechce, aby sa do dôchodku chodilo pred odpracovaním 40 rokov a skôr než pred dosiahnutím 65 rokov veku u mužov a 60 rokov u žien. Doterajší systém pritom umožňuje odchod do dôchodku po dosiahnutí 57 rokov a po odpracovaní 35 rokov. Návrh zákona má parlament prerokúvať koncom roka. Vláda ale včera povedala, že je ešte ochotná o jej návrhu s odborármi rokovať.
Reforma by mala začať platiť od roku 2008. Prieskum, ktorý včera priniesol včerajší denník La Republica, ukázal, že 70% Talianov je rozhodne proti zvýšeniu vekovej hranice pre odchod do dôchodku. K pádu prvej Berlusconiho vlády v roku 1994 viedli práve masové protesty odborárov proti už vtedy plánovanej reforme penzijného systému. Podľa niektorých ekonómov sú nové zásahy do dôchodkov málo odvážne, odborári však tvrdia opak a zaprisahávajú sa, že takúto reformu nepripustia.

Súd dal za pravdu odborárom, štrajk mohol pokračovať
Hospodárske noviny28.10.2003, Danielis Juraj - Februárový štrajk železničiarov nemal byť zastavený. Tak znie verdikt Krajského súdu v Bratislave, ktorý tým dal za pravdu Odborovému združeniu železničiarov.
Podľa súdu nemalo byť totiž predbežné opatrenie, ktoré ukončilo štrajk, vôbec vydané.
Podľa podpredsedníčky krajského súdu Jany Baricovej sa stala procesná chyba, keďže sudca nemôže konať vo veci, pokiaľ v rovnakej záležitosti beží iné súdne konanie. Poukázala tým na tri podané žaloby, ktorými chcú Železnice SR spochybniť zákonnosť štrajku.
Samotní odborári rozhodnutie súdu zatiaľ nechceli bližšie komentovať. "Som veľmi prekvapený, že sa o rozhodnutí súdu verejnosť dozvedá skôr, než my," podotkol predseda odborového združenia Jozef Schmidt. Podľa prvého podpredsedu železničných odborov Petra Rozložníka bolo predbežné opatrenie politicky motivované. "Vláda jednoducho zariadila, aby sa štrajk skončil," uzavrel.
Predbežné opatrenie vydal Okresný súd Bratislava I. po troch dňoch štrajku na železniciach. Pre železničné odbory to bol vtedy už druhý štrajk v krátkom čase - tomu časovo neobmedzenému ešte dva dni pre jeho začatím predchádzal šesťhodinový výstražný protest.
Odbory protestovali proti rozhodnutiu oboch železničných podnikov, ktoré k 2.2. zrušili dopravu na 25 regionálnych tratiach a zhruba 200 spojov na tratiach hlavných. Železnice argumentovali nižšími úhradami za výkony vo verejnom záujme, ktoré na tento rok vyčlenil vtedajší minister dopravy Ivan Mikloš. Súčasný minister Pavol Prokopovič označil štrajkovú akciu za koordinovanú z centrály Konfederácie odborových zväzov a za opozičný politický nástroj.

Tatravagónku nominovali na strojárskeho Oskara
Hospodárske noviny28.10.2003, Buzinkay Alexander - Prototyp železničného nákladného vozňa z vysokopevných ocelí, ktorý vyrába Tatravagónka Poprad, je nominovaný na cenu Swedish Steel Prize. Prestížne ocenenie udeľuje švédska firma SSAB.
Tá do finále vybrala výrobky štyroch svetových strojárskych podnikov. Informoval o tom hovorca popradskej spoločnosti Viliam Štrelinger. Podľa jeho slov ide o vozeň s nižšou hmotnosťou, dlhšou životnosťou a vyššou nosnosťou. Tatravagónka patrí medzi najväčších európskych producentov železničných vozňov a podvozkov pre nákladnú prepravu. Viac ako 90% výrobkov exportuje najmä do krajín západnej Európy. Jej najväčšími obchodnými partnermi sú firmy z Nemecka, Poľska, zo Švajčiarska, z Českej republiky, Grécka, Anglicka a Luxemburska.
Ako uviedol generálny riaditeľ Tatravagónky Július Vachmanský, tento rok očakávajú lepšie hospodárske výsledky ako vlani, keď sa firme nepodarilo splniť plán výroby pre odstúpenie obchodných partnerov od uzavretých kontraktov. Predpoklad do konca roka hovorí o objeme výroby v hodnote 3,8 mld Sk, čo je takmer o 600 mil. viac ako vlani. Výsledkom hospodárenia by mal byť približne 100 mil. zisk pri predaji 1181 vagónov a 4489 podvozkov.
"Tatravagónke sa v uplynulom období podarilo zlepšiť najmä marketing, efektívnosť výroby a produktivitu práce. Výrazne zvýšila podporu vlastnému technologickému rozvoju a starostlivosti o ľudské zdroje," zdôraznil V. Štrelinger. Podarilo sa jej získať viacero nových zákazníkov, okrem iných aj štátne francúzske železnice SNCF či firmy Alstom alebo Rolls Royce. Do technického a investičného rozvoja chce firma do konca roka vložiť 96 mil. Sk. Na budúci rok plánuje investovať do modernizácie ďalších 100 mil., ktoré sa použijú okrem iného na nákup laserového páliaceho stroja a robotizovaného pracoviska.
Popradská fabrika vstala z mŕtvych Napriek tomu, že výroba železničných vagónov v Poprade má vyše 80-ročnú tradíciu, bola existencia vagónky na začiatku deväťdesiatych rokov vážne ohrozená. Ocitla sa v horšej situácii než v roku 1933 počas veľkej hospodárskej krízy. Odrazu stratila trhy štátov RVHP, na ktoré dodávala bez ťažkostí veľké série vagónov. V rokoch 1952 až 1987 ich vyrobila 200.000. Fabrika musela prejsť na produkciu malých množstiev vozňov rôznych typov, ktoré požadoval trh západnej Európy. Bolo potrebné rozšíriť sortiment, zvýšiť kvalitu, a najmä dokázať, čo najrýchlejšie prispôsobiť výrobu požiadavkám odberateľov. V polovici deväťdesiatych rokov vagónka stabilizovala svoju ekonomickú i hospodársku situáciu. Od roku 1996 preinvestovala predovšetkým do technologickej modernizácie a vlastného vývoja vyše 1,4 mld Sk. Terajšia úroveň automatizácie a organizácie výroby umožňuje podniku produkciu rôznych typov podvozkov a vozňov súčasne. Strategickým cieľom spoločnosti je stať sa dominantným výrobcom podvozkov, pružným dodávateľom nákladných vagónov a významným producentom komponentov pre železničnú osobnú prepravu.

Petičný výbor dal podnet pre podozrenie z porušenia zákonov
SITABRATISLAVA 27. 10.2003 - Petičný výbor mesta Trenčín podal dnes na orgány činné v trestnom konaní podnet týkajúci sa podozrenia z porušenia stavebného zákona a zákona o samospráve. Ako informoval agentúru SITA hovorca petičného výboru Tomáš Švec, k podozreniu dospeli po preštudovaní dvoch materiálov týkajúcich sa modernizácie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Ide o záväzné stanovisko k tejto stavbe z 24. júla 2003 a Rozhodnutie o umiestnení stavby ŽSR – Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod z 30. septembra 2003. Švec nechcel konkretizovať, koho z porušenia zákon v tomto prípade podozrievajú. "Podnet je podaný vo veci a treba to nechať na vyšetrenie príslušným orgánom," dodal.
Petičný výbor bojuje proti výstavbe takého variantu rýchlotrate, pre ktorý by malo byť zbúraných približne dvadsať rodinných domov ako aj trenčianska letná plaváreň. Pod petíciu proti rýchlotrati sa podpísalo vyše desaťtisíc ľudí. Rekonštruovaná železničná trať by vlakom umožnila premávať stredom mesta 160-kilometrovou rýchlosťou.

O prenájom Tatranských lanových dráh prejavili zatiaľ záujem štyri subjekty
TASR Bratislava 27. 10.2003 - Záujem podieľať sa na ďalšom rozvoji Tatranských lanových dráh (TLD) prostredníctvom ich prenájmu od Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s., Bratislava prejavili zatiaľ štyria záujemcovia. Pre TASR to uviedol vedúci oddelenia správy a evidencie majetku ZSSK Vladimír Škvarek. Nevylúčil, že po určitom čase bude možný aj ich odpredaj.
Výberové konanie vyhlásila spoločnosť v prvej polovici októbra.
Napriek tomu, že lanové dráhy prinášajú ZSSK zisk, spoločnosť nemá dostatok zdrojov na ich nutnú obnovu a ďalší rozvoj. Ako Škvarek ďalej konkretizuje, vlani vložila Železničná spoločnosť do ich prevádzky zhruba 90 miliónov Sk, pričom výnosy predstavovali až 111 miliónov Sk. "Tatranské lanové dráhy sú síce pre nás ziskové, ale hľadáme investorov, ktorí by zabezpečili ďalší rozvoj cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier. Pre nás je to pri našej finančnej situácii problematické."
Tatranské lanové dráhy ako organizačná zložka ZSSK zabezpečujú prevádzku lanových dráh v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici a na Skalnatom Plese. V zimnom období sa starajú aj o prevádzku lyžiarskych trás.

Železničné odbory nevylučujú obnovenie štrajku a nastolenie starších požiadaviek
TASRBratislava 28.10.2003 - Potom, čo Krajský súd (KS) v Bratislave zrušil predbežné opatrenie Okresného súdu, ktoré viedlo k prerušeniu štrajkov slovenských železničiarov zo začiatku tohto roku, železničné odbory už teraz nevylučujú, že ostrý štrajk rozbehnú opäť. Znovu by potom požadovali od vedenia železníc hlavne revidovanie februárového zrušenia osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach, keď zatiaľ samotné železnice i samosprávy v priebehu roka znovu sprevádzkovali celkovo 10 z nich.
Vyplýva to z vyjadrení predsedu centrálneho štrajkového výboru železničných odborov Jozefa Schmidta, podľa ktorého odbory zatiaľ najnovšie rozhodnutie Krajského súdu ešte nemajú, ale po jeho právnom posúdení čo najrýchlejšie vydajú oficiálnu informáciu o svojom ďalšom postupe.
"Nevylučujem ani pokračovanie štrajku. Je tu tá možnosť. Znovu by nám išlo o naše požiadavky zo začiatku tohto roku. Z 25 zrušených regionálnych tratí bolo znovuobnovených totiž len 10 a v štrajku prerušenom súdmi sme protestovali aj proti zrušeniu 200 spojov na hlavných tratiach," hovorí Schmidt s tým, že odborom sa nepáči ani aktuálny zámer Železníc SR oddeliť od začiatku roku 2005 úsek riadenia od úseku údržby. "Nevieme aký to bude mať dopad na zamestnanosť," dodáva Schmidt.
Podpredsedníčka Krajského súdu Jana Baricová ale upozorňuje, že zrušenie predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané na základe žalôb oboch slovenských železničných firiem, sa ale nijako nevzťahuje na právne posúdenie zákonnosti či nezákonnosti samotného štrajku odborov. "O samotných žalobách na nezákonnosť štrajku by mal aj naďalej rozhodovať Okresný súd. My sme už celý spis poslali naspäť," uviedla Baricová.
Predbežné opatrenie pritom Krajský súd zrušil pre procesnú chybu, pretože obdobné žaloby voči štrajku železnice podali až tri a v zmysle zákona nemôže sudca konať pokiaľ v tej istej veci prebiehajú aj iné súdne konania. Odbory na železniciach prvýkrát štrajkovali 29. januára tohto roku, a to len šesť hodín. Hneď 31.januára už ale odštartovali časovo neobmedzený štrajk, ktorý prerušilo po troch dňoch až spomenuté predbežné súdne opatrenie vydané z obáv o vznik veľkých hospodárskych škôd v ekonomike krajiny.

Železnice SR a ZSSK berú verdikt Krajského súdu o zastavení štrajku na vedomie
TASRBratislava 28. 10.2003 - Napriek tomu, že Železnice SR doteraz nedostali oficiálne rozhodnutie Krajského súdu (KS) v Bratislave o zrušení predbežného opatrenia, ktorým Okresný súd (OS) Bratislava I. prerušil februárový štrajk železničiarov, berú ho na vedomie.
Vzhľadom na to, že celý prípad bude ešte predmetom prerokúvania na OS, Železnice SR sa nebudú v súčasnosti k prípadu viac vyjadrovať. Ako uviedla hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, železnice počkajú na rozhodnutie OS o samotnej zákonnosti štrajku.
ŽSR stále trvajú na skutočnosti, že účasť zamestnancov na štrajku, ktorý sa začal 31. januára tohto roku, bola neopodstatnená. "ŽSR dnes prechádzajú zásadnou reformou, zmeny chcú a musia realizovať. Cieľom vedenia ŽSR je vytvoriť dobré sociálne podmienky pre svojich zamestnancov a zároveň pracovať na budúcnosti železníc," dodala Blašková.
Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) Miloša Čikovského je v súčasnosti podstatné to, že štrajk sa neuskutočnil, čím sa železnice vyhli možným stratám. "Vývoj udalostí ukazuje, že okolnosti štrajku pominuli, generálny riaditeľ ZSSK dodržal slovo, keď vytvoril skupinu na posúdenie možností regionálnej dopravy. Na základe výsledkov z jej rokovania rozhodlo predstavenstvo o znovuobnovení dopravy na 9 z 25 tratiach."
Potom, čo Krajský súd zrušil predbežné opatrenie Okresného súdu, železničné odbory už teraz nevylučujú, že opäť rozbehnú ostrý štrajk. Od vedenia železníc budú žiadať predovšetkým revidovanie februárového zrušenia osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach.
Vyplýva to z vyjadrení predsedu centrálneho štrajkového výboru železničných odborov Jozefa Schmidta, podľa ktorého odbory zatiaľ rozhodnutie KS ešte nemajú, ale po jeho právnom posúdení čo najrýchlejšie vydajú oficiálnu informáciu o svojom ďalšom postupe.
"Nevylučujem ani pokračovanie štrajku. Tá možnosť tu je." Februárový štrajk nebol podľa neho len o regionálnych tratiach, ale aj o rušeniu 200 spojov na hlavných tratiach. Odborom sa nepáči ani aktuálny zámer Železníc SR oddeliť od začiatku roku 2005 úsek riadenia od úseku údržby.
Krajský súd zrušil predbežné opatrenie pre procesnú chybu, pretože obdobné žaloby voči štrajku železnice podali až tri a v zmysle zákona nemôže sudca konať, pokiaľ v tej istej veci prebiehajú aj iné súdne konania, uviedla pre TASR podpredsedníčka KS Jana Baricová.
Odbory na železniciach prvýkrát štrajkovali 29. januára tohto roku, a to len šesť hodín. Už 31. januára však odštartovali časovo neobmedzený štrajk, ktorý OS prerušil po troch dňoch.

Problematiku železničnej trate bude riešiť nezávislá komisia
SITABRATISLAVA 28. 10.2003 - Podať odvolanie proti vydanému územnému rozhodnutiu stavby Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov na traťovú rýchlosť 140 až 160 km/h v zákonom stanovenej lehote odporučili trenčianskemu primátorovi poslanci mestského zastupiteľstva. Investor, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), totiž v predloženej projektovej dokumentácii nezohľadnil požiadavky mesta. Mestská rada by zároveň mala do najbližšieho rokovania zastupiteľstva pripraviť podklady k možnej zmene záväzného stanoviska mesta vydaného v júli k tejto investičnej akcii.
Problematiku modernizácie železničnej trate v Trenčíne bude riešiť nezávislá 15-členná odborná komisia. Jej hlavnou úlohou bude rokovanie s investorom o najvýhodnejšom riešení modernizácie trate v súlade so záujmami mesta a jeho občanov. Podľa vyjadrenia mestských poslancov totiž ŽSR nespolupracujú s mestom pri riešení modernizácie trate a doteraz jeho podmienky a pripomienky neakceptovali. Právomoci, štatút a zloženie komisie budú schválené na nasledujúcom rokovaní mestského zastupiteľstva.
Podľa návrhu členov mestskej rady Branislava Cellera a Jozefa Mertana by komisia mala byť zložená nielen z poslancov a odborných pracovníkov mestského úradu, ale jej členmi by mali byť aj zástupcovia odbornej verejnosti, architekti, urbanisti a zástupcovia tretieho sektora. Chýbať by v nej nemali ani predstavitelia petičného výboru, ktorí v pondelok v tejto veci podali na orgány činné v trestnom konaní podnet týkajúci sa podozrenia z porušenia stavebného zákona a zákona o samospráve. Komisia zváži všetky možnosti mesta pri riešení problému a bude informovať o svojej činnosti a postupoch pri rokovaní so ŽSR trenčiansku verejnosť a poslancov zastupiteľstva.
Agentúru SITA o tom informoval tlačový tajomník kancelárie primátora v Trenčíne Stanislav Bejda.

Ako Prokopovič ovplyvňoval súd
NOVÝ DEŇ 29.10.2003, Háber Stanislav - Klasickým príkladom nesprávneho hospodárenia železníc bola jama za 500 mil. pod bratislavskou hlavnou stanicou. Vykopali ju železnice, ktoré tu chceli postaviť svoje sídlo.
Minister dopravy Pavol Prokopovič po kritike médií rozhodol o pozastavení stavby s tým, že objekt by sa mal predať. Napriek tomu výstavba pokračovala s odôvodnením, že stavbu inak nemožno zakonzervovať a bola by ohrozená statika susediacich budov, v ktorých sú železničiarske byty pre vyvolených. Minulý týždeň sa verenosť dozvedela, že jamu, z ktorej už vyrástli dve podlažia novej budovy, železnice naozaj predávajú, a to za smiešnych 100 mil. Sk, pričom len do júna na stavbu minulo okolo 87 mil. Sk. Pritom budova stojí na lukratívno pozemku v Bratislave. Rovnako železnice oznámili, že svoje škandalózne byty predajú zrejme ich nájomníkom, lenže za trhovú cenu by získali viac. Takto zjavne lacno prídu papaláši na čele s premiérovým bratom k bytom v centre mesta.
Čudné hospodárenie, ktoré zrejme pokračuje aj za ministra Prokopoviča, dokumentuje príbeh žaloby súkromnej firmy Noram na železnice za 680 mil. Sk. Na začiatku roku železničiari štrajkovali, lebo rezort dopravy nemal zvyšných 500 mil. Sk na prevádzku 25 regionálnych tratí. Kanadská firma Noram, ktorá mala svoju pobočku na Slovensku, kde úspešne ukončila podobný projekt prenosu dát pre Slovenskú poisťovňu, bola vedením železníc oslovená v roku 1996, aby sa zúčastnila užšieho výberového konania na dodávku integrovaného komunikačného systému. Toto konanie Noram vyhral a vtedajší generálny riaditeľ železníc Milan Chúpek s nimi podpísal zmluvu na dodanie systému. Noram začal pracovať na jednotlivých postupných prácach. Technické a finančné aspekty projektu si vyžiadali v priebehu realizácie projektu podpísanie ďalšej dodatkovej zmluvy, ktorú podpísal už za nové vedenie železníc vtedajší generálny raiditeľ Michal Lazár v októbri 1997.
S Noramom tak podpísali dvaja po sebe idúci generálni riaditelia železníc zmluvy po výberovom konaní, ktoré skončilo pre Noram úspešne. To nebránilo právnemu zástupcovi železníc Stanislavovi Schubertovi deň pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v televízii vyhlásiť: "Domnievam sa, že nárok Noramu sa zakladá na neplatnom právnom úkone."
Schubert sa tak pridal ku škandalóznemu výroku ministra Prokopoviča, ktorý mohol ovplyvňovať súd pred jeho rozhodnutím, keď v televízii vyhlásil: "Právo je jednoznačne na našej strane." Schubertovi to vyplýva z titulu jeho funkcie právneho zástupcu železníc. Prokopovič je však minister, ktorý by mal slúžiť všetkým občanom a nezúčastňovať sa kampaní proti súkromnej firme len preto, že jeho podriadení zrejme chybili, keď podpísané zmluvy s víťazom výberového konania po nástupe nového vedenia železníc po roku 1998 odmietli realizovať. Zatiaľ Noram tri roky na projekte už pracovala vznikli mu nemalé náklady, ktoré však železnice odmietali preoplatiť. Spor sa vôbec nemusel vyhrotiť do výšky 680 mil. Sk. Na žiadosti o usporiadanie škôd však nové vedenie železníc na čele s Andrejom Egyedom, ktorý v tomto roku odišiel do dôchodku, vôbec nereagovalo. Konateľ spoločnosti Noram Igor Marek k tomu dodáva: "V danej situácii nám nezostalo nič iné, iba podať žalobu o náhradu škody z neplnenia zmluvých povinností."
Napriek podanej žalobe sa firma Noram pokúsila aj o mimosúdne vyrovnanie, na ktoré splnomocnila firmu Art Finance. Keď ani po dlhšej dobe táto firma nebola schopná zabezpečiť minimálne náhradu škody, ktorá vznikla vynaložením priamych nákladov do projektu, firma Noram bola nútená v súdnom konaní pokračovať.
Marek k tomu hovorí: "Až po dlhšej dobe sme sa dozvedeli o podivných praktikách vedenia ŽSR , keď v čase podpísania zmluvy na dodávku systému s nami bola technickým oddelením ŽSR vyhlásená ďalšia verejná súťaž na dodávku komunikačného systému, ktorý bol veľmi podobne špecifikovaný ako v našom prípade. Táto verejná súťaž však bola v krátkom čase zrušená. Na počudovanie, opätovne koncom roku 1997, teda v čase keď už ďalšie nové vedenie ŽSR podpísalo s firmou Noram dodatky k zmluve o rozšírení systému, ktoré boli podpísané po schválení kontroly z MDPT SR a taktiež schválené Dozornou radou ŽSR , to isté vedenie podpísalo zmluvu s firmou IQ Servis. Hlavným subdodávateľom technológie bol Lucent Technologies Slovakia, pôvodne čiastočný zmluvný subdodávateľ pre firmu Noram. Pritom podľa zmluvy máme prednostné právo na poskytovanie takýchto služieb a dodávok a až po odmietnutí alebo neschopnosti požadované služby poskytnúť, mohli sa železnice obrátiť na iného dodávateľa. A kuriózne, ďalšie nové vedenie ŽSR podpísalo viaceré zmluvy s dodatkami s rôznymi firmami ako Kapsch, Alcatel a pod. na dodávku systému, ktorý je funkčnosťou zhodný so systémom, ako je to v zmluve s firmou Noram. To značí, že vedenie ŽSR vedome už tretíkrát porušilo zmluvy, ktoré pôvodne a primárne uzavreli s firmou Noram."
Od podpísania zmluvy a dodatkov nebola zo strany železníc podľa Mareka vznesená námiestka, že zmluvy považujú za neplatné a preto ich nemienia ani plniť. Naopak, po podpise zmluvy boli podpísané dodatky a rokovania ohľadne technických detailov pokračovali za účasti všetkých strán až do polovice roku 1998. To dokumentujú aj zápisnice z týchto rokovaní, ktoré boli vyhotovené pracovníkmi železníc.
Nuž k slovu sa dostali súdy. Prvý rozsudok Krajského súdu v Bratislave v januári 2001 uznal všetky zmluvy za plne právoplatné a prisúdil Noramu náhradu škody v požadovanej výške. Železnice sa odvolali na Najvyšší súd SR, ktorý v septembri 2001 taktiež potvrdil plnú právoplatnosť všetkých zmlúv, ale vrátil Krajskému súdu prípad na rozsiahlejšie dokladovanie výšky žiadanej náhrady. Krajský súd po riadnom dokazovaní a prešetrení znaleckých posudkov z ekonomického a technického odboru v máji 2002 opätovne potvrdil právoplatnosť všetkých zmlúv a taktiež výšku škody. ŽSR sa proti rozsudku opäť odvolali na Najvyšší súd SR. Ten na pojednávaní 25.9.2003 vrátil prípad opäť na krajský súd. Napriek týmto rozsudkom a zisteniam, železnice dnes ústami právneho zástupcu Schuberta tvrdia, že zmluvy a ich dodatky so od počiatku neplatné, že boli podpísané na základe neplatného výberového konania a že oni vlastne žiadne zmluvy neporušii. Marek k tomu hovorí: "Je zaujímavé, že k tomuto zisteniu prišli až štyri a pol roka po podpísaní pôvodných zmlúv a v čase, keď sa firma Noram začala domáhať svojich zo zmluvy vyplývajúcich práv súdnou cstou. Dovtedy sa ani jeden z manažmentov ŽSR nevyjadril v tom zmysle, že zmluvy s Noramom sú vo svojej podstate neplatné, a preto nie je povinnosť ich plnenia zo strany ŽSR . Naopak, prebiehali intenzívne rokovania medzi technickým riaditeľom železníc a jeho pracovníkmi a firmou Noram a jej subdodávateľmi o dizajne systému na jednej strane a na druhej strane medzi riaditeľom finančného oddelenia ŽSR a firmou Noram o detailoch financovania projektu."
Krajský súd v Bratislave má prípad uzavrieť do pol roka. Potom je však opäť možné, že sa nespokojná strana odvolá na Najvyšší súd a prípad odškodného vo výške 680 mil. Sk sa ešte bude chvíľu naťahovať. V každom prípade Krajský súd v Bratislave dal už dvakrát firme Noram za pravdu. Bol to dôvod, prečo minister Prokopovič vystúpil deň pred rokovaním Najvyššieho súdu SR v televízii so svojím ovplyvňujúcim stanoviskom? Právna zástupkyňa firmy Noram Danuša Tichá si myslí: "Je možné, že konečné rozhodnutie Najvyššieh súdu SR by už padlo 25.9., keby nebol minnister deň predtým v televízii vyhlásil, že pravda je vraj na strane železníc. V normálnej krajine by sa to nemohlo stať, a ak by sa aj také niečo stalo, tak minister by musel odstúpiť."

Kolektivní vyjednávání na drahách nebude řešit režijní jízdenky
Česká tisková kancelářPRAHA 28. 10.2003 - Kolektivní smlouva, o jejíž podobě pro rok 2004 začne vedení Českých drah s odbory jednat ve středu, nebude řešit otázku případného rušení nebo zdražení zaměstnaneckých tzv. režijních jízdenek. Zaměstnanecký tarif totiž stanovilo ministerstvo dopravy a neřeší ho tedy kolektivní smlouva. ČTK to řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Kolektivní vyjednávání by mělo stanovit meziroční nárůst průměrných mezd a rozsah zaměstnaneckých výhod.
Dráhy zaměstnávají asi 77 tisíc lidí. Někteří zaměstnanci, jejichž činnost má dopady na bezpečnost provozu, tedy výpravčí, strojvedoucí či vlakové čety, mají zkrácenou pracovní dobu na 36 hodin týdně proti standardním 40 hodinám. Také dovolenou mají zaměstnanci podle profese o jeden až dva týdny prodlouženou proti běžným čtyřem týdnům.
Lidé v exponovaných profesích mají nárok také na placené kondiční pobyty. Podnik hradí zaměstnancům také příspěvek na penzijní a kapitálové životní pojištění. Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun měsíčně. Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška však jde o velmi nadnesenou částku.
Podle dřívějšího vyjádření generálního ředitele Petra Kousala chce vedení firmy do konce roku dohodu s odbory uzavřít. Podrobnosti o návrhu průměrného vývoje mezd v příštím roce však nesdělil.
Uvedl jen, že ČD jsou od začátku roku akciovou společností a nemohou si proto dovolit dohodu o ročním průměrném zvýšení mezd, která bude nad možnostmi podniku. "O co se budou zvedat platy, o to víc budou dráhy muset propouštět lidí nebo o to víc budou muset omezit některé výhody," dodal dříve Kousal.

ČD se po roce s Italy dohodly o pronájmu hlavního nádraží v Praze
Česká tisková kancelářPRAHA 28. 10.2003 - České dráhy ( ČD ) se po roce s italskou společností Grandi Stazioni dohodly na podmínkách dlouhodobého pronájmu hlavního nádraží v Praze, nádraží v Mariánských Lázních a horního nádraží v Karlových Varech. Při jednáních o nájemních smlouvách se podařilo dohodnout podmínky přijatelné pro obě strany, řekl ČTK mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Italové by měli nádraží získat do dlouhodobého pronájmu. Za to je ale musí rekonstruovat.
Návrh smlouvy musí ještě schválit představenstvo a dozorčí rada drah. Teprve pak bude možné smlouvu podepsat, vysvětlil mluvčí.
Tendr na využití komerčních prostor tří nádraží vyhrála italská společnost již před rokem. Dvoustupňovou veřejnou obchodní soutěž na výběr nájemce, jenž opraví a poté bude komerčně využívat Fantovu budovu a nové odbavovací haly železniční stanice Praha hlavní nádraží a výpravní budovy ve stanicích Karlovy Vary a Mariánské Lázně, dráhy vypsaly v roce 2001. Do druhého kola na počátku loňského roku postoupili tři zájemci. Do nejužšího výběru ČD vybraly dvě firmy, jednu tuzemsku a druhou italskou.
Nabídka společnosti Grandi Stazioni nejlépe splnila požadovaná kritéria, připomněl Šťáhlavský. Firma se zavázala investovat do revitalizace hlavního nádraží 658 milionů korun, do karlovarského horního nádraží 38 milionů a v Mariánských Lázních dalších 53 milionů Kč.
Od podpisu smlouvy musí Italové zahájit rekonstrukce nádraží do 2,5 let. V Karlových Varech a v Mariánských Lázních by opravy měly trvat necelé tři roky, v Praze kolem pěti let. Cílem projektu je maximální využití nádražních budov. ČD si od toho slibují výrazné zlepšení služeb pro cestující, finanční příjmy i zvýšení bezpečnosti v prostorách nádraží.
Projekt pamatuje na fakt, že Fantova budova je památkově chráněná a budova nádraží v Mariánských Lázních památkově sledovaná. Hlavní nádraží v Praze je jednou z nejvýznamnějších železničních stanic v tuzemsku. Denně jím projde až sto tisíc osob a projede více než pět set vlaků.
Grandi Stazioni provádí podobné revitalizace nádraží v Itálii, včetně největšího římského nádraží Termini.

Za kolizi vlaků na nádraží Curych-Oerlikon může lidská chyba
Česká tisková kancelářCURYCH (Švýcarsko) 28. 10.2003 - Páteční srážku vlaků na nádraží Curych-Oerlikon, která si vyžádala život 21leté české turistky, pravděpodobně způsobila lidská chyba. Podle agentury AFP to vyplývá z prvních poznatků, k nimž dospěli vyšetřovatelé. Jak dnes řekl mluvčí curyšské policie Marco Cortesi, brzdící systém soupravy směřující z Curychu do Konstanze nebyl od druhého vozu funkční.
Rychlík Curych – Konstanz narazil při výjezdu z nádraží do rychlíku Schaffhausen – Curych a čtyři vozy přitom vykolejily. Ze svědeckých výpovědí vyplývá, že souprava směřující na
Konstanz nezastavila na nádraží Curych-Oerlikon, jak podle jízdního řádu měla.
Vyšetřovatelé zaznamenali v místě nehody pouze brzdnou dráhu, kterou zanechala kola lokomotivy a druhého vozu, zbytek soupravy ale nebrzdil. Podle Cortesiho "ventily brzdící soupravy byly uzavřené" mezi prvním vozem a zbytkem soupravy. "Zdá se, že došlo k lidskému opomenutí, které bylo hlavní příčinou nehody". Zdůraznil však, že vyšetřování teprve začalo.
Souprava do Konstanze byla sice sestavena na nádraží v Curychu, další vozy ale byly připojovány na některých následujících nádražích. V zásadě ovšem má být na každém nádraží
provedena před odjezdem vlaku kontrola jeho brzdového systému.
"V tomto stádiu vyšetřování se zdá, že došlo k lidskému omylu," prohlásil rovněž mluvčí švýcarských drah CFF Danni Haerry. Dodal, že všichni zaměstnanci železnice, kteří měli co do činění s vadnou soupravou před jejím odjezdem i během jízdy, byli dočasně postaveni mimo službu.
Podle poslední bilance utrpělo při srážce vlaků zranění 61 cestujících.

Trenčín narúša plnenie podmienok v železničnej doprave, ktoré žiada EÚ
TASRTrenčín 29. 10.2003 - Riešenia pre železničné trate v Trenčíne, ktoré presadzujú tamojší poslanci mestského zastupiteľstva, sú v rozpore s cieľmi Európskej únie v oblasti dopravnej politiky.
Pre TASR to uviedla hovorkyňa Železníc SR ( ŽSR ) Nela Blašková s vysvetlením, že v rozpore s požiadavkami je žiadosť poslancov, aby trate, ktoré teraz vedú cez Trenčín , neboli nahradené premostením, ktoré presadzujú ŽSR . "Bez železničnej trate vedenej cez nové premostenie v meste Trenčín totiž nedosiahneme na tomto úseku plynulú rýchlosť vlakov na úrovni 140 až 160 km/hodinu. Takúto rýchlosť od nás únia žiada na hlavných koridoroch a Trenčín leží na jednom z troch dopravných železničných koridorov Európy, ktoré prechádzajú územím Slovenska," upozorňuje Blašková. Nikde na Slovensku okrem Trenčína takéto problémy so splnením rýchlostných podmienok únie ŽSR nemajú.
Pokiaľ by trate cez Trenčín mali zostať v takom stave ako doteraz, vlaky by tu podľa Blaškovej boli brzdené len na rýchlosť okolo 70 km/hodinu. Hovorkyňa ďalej upozorňuje, že odporom poslancov sa ŽSR dostavajú pri budovaní premostenia už do troj- až štvormesačného sklzu oproti pôvodným plánom. Premostenie, ktoré si vyžiada náklady 1,5 až 2 miliardy Sk, sa má vybudovať aj vďaka peniazom z fondov . Tie sú však časovo viazané, a tak časové sklzy môžu spôsobiť vážne problémy.
Trenčianskym poslancom sa nepáči, že nové premostenie by si v ich meste vyžiadalo demoláciu mestskej plavárne a ďalších 20 obytných domov. Železniciam okrem zachovania doterajšieho stavu podľa Blaškovej navrhujú, aby trať viedla úplne mimo ich mesta. Hrubé odhady ŽSR však pri takomto variante hovoria o nákladoch až 4 až 4,5 miliardy Sk. V tejto sume však nie sú zarátané peniaze na výkup pozemkov.
"Súčasné dianie na mestskom zastupiteľstve mesta Trenčín a ich kritiku voči ŽSR považujeme za vybíjanie si politického kapitálu na úkor železníc a zásadne sa od neho dištancujeme," informuje vedenie ŽSR , ktoré odmieta aj obvinenia zo strany poslancov zastupiteľstva o nedostatočnej komunikatívnosti.
Trenčín leží na jednom z troch hlavných európskych železničných koridorov prechádzajúcich Slovenskom, ktorý začína v Benátkach a končí v Ľvove. Na Slovensku začína v Bratislave a cez Žilinu a Košice vyúsťuje až v Čiernej nad Tisou. Potom sú tu ešte dva kratšie úseky koridorov - koridor z Berlína do Istanbulu vstupuje na Slovensko v Kútoch a ďalej pokračuje po Štúrovo a napokon posledný koridor je z poľského Gdaňska do Žiliny.

MDPT čoskoro uzatvorí zmluvu na predaj železničnej budovy
SITABRATISLAVA 29. 10.2003 - Spoločnosť Reding, a.s., Bratislava sa stane majiteľom rozostavanej železničnej budovy na nároží Šancova - Žabotova ulica v Bratislave po schválení Ministerstvom dopravy, pôšt a tekomunikácií SR. Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila výnimku na predaj tejto budovy v širšom centre Bratislavy, pričom Reding, ktorý bol dodávateľom stavebných prác pre Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) a Železničnú spoločnosť a.s. ( ZSSK ), zaplatí za pozemky a rozostavanú budovu 124,788 mil. Sk bez dane z pridanej hodnoty (DPH). "Náklady železníc pritom predstavovali približne 65 mil. Sk, pričom zisk okolo 60 mil. Sk získajú obe železničné spoločnosti," uviedol po rokovaní vlády minister dopravy Pavol Prokopovič. Ako dodal, ministerstvo dopravy uzatvorí dohodu s nadobúdateľom v najbližších dňoch.
S výstavbou sa začalo v úvode minulého roka na pozemku vo vlastníctve ŽSR , pričom ZSSK mandátnou zmluvou poverila ŽSR rokovať so záujemcami o odkúpenie, posúdiť ich ponuky, vyhodnotiť ich a vybrať uchádzačov. ŽSR zo spomínanej investície spravujú pozemky pod stavbou a prvé podzemné podlažie stavby, za ktoré dostanú od Redingu 49,453 mil. Sk bez DPH. Ďalšiu časť vlastní ZSSK , ktorej podiel odkúpi Reding za 75,335 mil. Sk bez DPH.
Reding už 11. augusta tohto roka zaplatil ŽSR po podpise zmluvy o budúcej zmluve preddavok vo výške 15,9 mil. Sk. Zvyšok kúpnej ceny za majetok ŽSR vo výške 34,6 mil. Sk zaplatí Reding do 60 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Reding túto časť splátky, ako aj platbu za podiel ZSSK uhradí z úveru v objeme 98 mil. Sk.
Kritériami na výber kupca rozostavanej budovy boli výška ponúkanej ceny, serióznosť záujemcu a jeho postavenie na trhu a súhlas záujemcu prevziať práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o vysporiadaní vzájomných práv a povinností. Potenciálni kupci tiež museli preukázať finančnú zábezpeku na úhradu kúpnej ceny, ako aj realizáciu dostavby budovy. V termíne na predloženie ponúk do 20. júna predložili svoje ponuky dvaja záujemcovia, a to Reding a spoločnosť Baurex, s.r.o. Správna rada ŽSR 1. augusta potvrdila výber Redingu za kupca budovy. Výstavbu budovy vlani zakázal minister dopravy Prokopovič. Prvotný záujem kúpiť stavbu deklarovalo až trinásť subjektov, no finálne ponuky predložili len spomínaní dvaja. Pôvodné investičné náklady plánovaného ústredia ZSSK mali predstavovať viac ako 400 mil. Sk.

MIESTO PRE... JOZEFA SCHMIDTA, predsedu OZ železníc. Konečné slovo bude mať štrajkový výbor
Nový deň 29.10.2003, BLANKA DÓKOVÁ
* Bratislavský krajský súd rozhodol o zrušení predbežného opatrenia okresného súdu, ktorým bol prerušený štrajk na železnici vo februári pre procesnú prekážku. Čo to pre ľudí, ktorí sa zapojili do štrajku, znamená?
- Kým sme nedostali rozhodnutie krajského súdu, ťažko sa môžeme o tejto problematike vyjadrovať. Všetko, čo zatiaľ vieme, je iba z médií. Podstatné v tomto smere bude odôvodnenie rozhodnutia, následne o ňom vydáme právne stanovisko a budeme informovať o tom, ako budeme ďalej postupovať.
* Na okresnom súde sú ešte tri žaloby, v ktorých vedenie železníc žaluje odbory za nezákonný štrajk. Ako to môže ovplyvniť vaše kroky?
- Ďalší postup bude zložitý, preto bude potrebné spraviť právnu analýzu, čo sa všetko odohralo na okresnom súde, kde boli podané tri žaloby, z ktorých dve boli pravdepodobne stiahnuté späť a vo veci sa nekonalo a následne sa konalo až v tretej veci. Už na začiatku sme upozornili ministra spravodlivosti Lipšica, že je to nezákonné a následne krajský súd – podľa môjho názoru – potvrdil, čo sme prezentovali ministrovi.
* Išlo o žaloby, ktoré podávali železnice v krátkom časovom odstupe za sebou, ale vecne boli rovnaké?
- Podľa nás nemal dostať žalobu sudca, ktorý o tom rozhodoval, ale ten, ktorý ju prvý dostal.
* Aký bude váš ďalší postup, kedy sa rozhodnete, či budete v prerušenom štrajku pokračovať?
- Budeme preberať všetky alternatívy a keďže štrajk bol prerušený súdom, budeme zvažovať aj túto možnosť. Rozhodne o tom centrálny štrajkový výbor, ktorý bude zasadať po tom, ako nám doručia rozhodnutie o predbežnom opatrení a po následnej právnej analýze. Predpokladám, že začiatkom budúceho týždňa budeme mať stanovisko. Osobne si myslím, že to budú ťažké rozhodovania aj vo vzťahu k procesným a právnym krokom, ktoré sa odohrali.
Potvrdilo sa, že to nebol štrajk usmerňovaný KOZ ani organizovaný opozičnými politickými stranami, ale čas ukázal, že to bolo o 25 regionálnych tratiach a našich požiadavkách na ich zachovanie.
* Čas potvrdil, že vaše požiadavky, ako nevyhnutnosť zachovania niektorých regionálnych železničných tratí, sú oprávnené. Je to pre vás satisfakcia?
- Niektoré naše požiadavky boli čiastočne splnené, ale iba pod tlakom centrálneho štrajkového výboru, napríklad obnova 9 regionálnych tratí. Treba otvoriť diskusiu o dopravnej politike, kde poukazujeme na to, že železnice sa postupne likvidujú.
* Železničným odborom sa nepáči ani aktuálny zámer Železníc SR oddeliť od začiatku roku 2005 úsek riadenia od úseku údržby. Aký to bude mať dosah na zamestnanosť?
- Zatiaľ nemáme presné analýzy dosahu organizačných zmien k 1. januáru 2004 a k 1. februáru 2005. Vyslovili sme výhrady k oddeleniu úseku údržby od správcovskej činnosti, lebo nemáme jasne od zamestnávateľa prezentované postupové kroky, kam by to malo smerovať. S touto organizačnou zmenou nesúhlasíme a nepodporujeme ju.
* Ak by ste sa rozhodli pre pokračovanie štrajku, trvali by ste na nesplnených predchádzajúcich požiadavkách, alebo ich rozšírite o ďalšie?
- Jasne sme definovali štyri požiadavky vo vzťahu k štrajku, ktorý bol v januári a februári. Nepredpokladám, že by sa mali meniť, ale konečné slovo bude mať centrálny štrajkový výbor.

Zákon o záruce k úvěru na nákup dvou vlaků je před schvalováním
Česká tisková kancelářPRAHA 29. 10.2003 - Poslanecká novela zákona, která rozšiřuje možnost využití úvěru Českých drah od sdružení evropských železnic Eurofima na nákup dvou souprav příměstských vlaků, takzvaných pantografů, je ve sněmovně před schvalováním. Poslanci dnes novelu hladce propustili do závěrečného čtení. Předlohu by měli poslanci schvalovat v pátek 31. října.
Zákon o státní záruce za úvěr od Eurofimy dosud umožňoval pouze nákup vozů první a druhé třídy. Novela tedy pouze upravila specifikaci nakupovaných železničních vozů. České dráhy od Eurofimy mohou čerpat úvěr, který odpovídá výši jejich podílu v tomto sdružení. Podnik se členem organizace stal loni na podzim, když v ní získal půlprocentní podíl. Ročně tak může získat úvěr nejvýše 15 milionů eur, tedy asi 480 milionů korun. Dráhy usilují o zvýšení podílu na jedno procento. Z Eurofimy by potom mohly ročně získat téměř miliardu korun. Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou dopravu řady 471, tedy pantografů, by dráhy měly koupit od ČKD Vagónka ještě letos. Kontrakt by měl navazovat na nákup 13 souprav tohoto typu z posledních let. Stoprocentním vlastníkem ČKD Vagónka, která ve Vítkovicích zaměstnává 320 lidí, je ČKD Praha Holding. Zbytek úvěru dráhy použijí na nákup 26 klimatizovaných vagónů od Siemensu, které jsou určeny pro jízdy vysokou rychlostí až do 200 kilometrů v hodině. Podle mluvčího firmy Petra Šťáhlavského nasadí dráhy nové vagóny na zahraniční linky. Tam nyní jezdí vozy, jež si podnik pronajímá ze zahraničí. Moderní vagóny tak doplní řadu 45 vozů tohoto typu z konce 90. let.

Odbory na dráze mají do týdne předložit návrh kolektivní smlouvy
Česká tisková kancelářPRAHA 29. 10.2003 - Železniční odborové centrály mají do týdne předložit vedení podniku jednotný návrh kolektivní smlouvy. Do dnešního oficiálního zahájení kolektivního vyjednávání odboráři nedodali společný návrh tak, jak to vyžaduje zákon. Řekl to dnes ČTK vedoucí vyjednavač podniku Ivo Veselý.
Jakmile odbory své požadavky vedení podniku zašlou, vrátí se České dráhy ke kolektivnímu vyjednávání, uvedl Veselý. Podle něho by tak jednávání o kolektivní smlouvě mělo pokračovat příští týden.
Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška je nyní na tahu Federace strojvůdců, která podání společné reakce na návrh kolektivní smlouvy od vedení firmy zablokovala. Strojvůdci podle Duška požadovali například vyšší nárůst mezd pro svou profesi než ostatní odborové centrály. Ty chtějí pro příští rok minimálně desetiprocentní růst mezd.
Dnešní schůzka vedení firmy s odbory byla podle Veselého pouze oficiálním zahájením jednání o podobě kolektivní smlouvy na rok 2004. Sešly se oba vyjednávací týmy a dohodly se na proceduře a termínech. Konkrétní problémy kolektivní smlouvy však zatím řešit nezačaly.
Kolektivní vyjednávání by mělo stanovit meziroční nárůst průměrných mezd a rozsah zaměstnaneckých výhod. Dráhy jsou největším zaměstnavatelem v zemi. V podniku pracuje asi 77 tisíc lidí. Někteří zaměstnanci, jejichž činnost má dopady na bezpečnost provozu, tedy výpravčí, strojvedoucí či vlakové čety, mají na základě nyní platné kolektivní smlouvy například zkrácenou pracovní dobu na 36 hodin týdně proti standardním 40 hodinám. Také dovolenou mají zaměstnanci podle profese o jeden až dva týdny prodlouženou z běžných čtyř týdnů. Lidé v exponovaných profesích mají nárok také na placené kondiční pobyty. Podnik hradí zaměstnancům také příspěvek na penzijní a kapitálové životní pojištění. Kolektivní smlouva naopak neřeší otázku režijních jízdenek, které si nyní na celý rok zaměstnanci kupují za 100 korun. Zaměstnanecký tarif totiž stanovilo ministerstvo dopravy.
Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun měsíčně. Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška však jde o velmi nadnesenou částku.
Vedení podniku bude s odbory jednat o podobě kolektivní smlouvy na rok 2004, tedy platné pouze jeden rok tak, jak tomu bylo na drahách v předchozích letech. Výjimkou byla dvouletá kolektivní dohoda na léta 2002 a 2003. Důvodem byl přechod původně státního podniku na státní akciovou společnost právě na od začátku letošního roku.
Podle dřívějšího vyjádření generálního ředitele Petra Kousala chce vedení firmy do konce roku dohodu s odbory uzavřít. Podrobnosti o návrhu průměrného vývoje mezd v příštím roce však nesdělil. Uvedl jen, že ČD jsou od začátku roku akciovou společností a nemohou si proto dovolit dohodu o ročním průměrném zvýšení mezd, která bude nad možnosti podniku. "O co se budou zvedat platy, o to víc budou dráhy muset propouštět lidí nebo o to víc budou muset omezit některé výhody," uvedl již dříve Kousal.

Slovensko dopravné koridory asi obídu
Sme31.10.2003, Zsilleová Miriam - Slovensko zrejme nebude figurovať na zozname dopravných projektov, ktoré bude prednostne spolufinancovať . Tajnú depešu tohto znenia poslal podľa informácií denníka SME minulý týždeň náš veľvyslanec pri Miroslav Adamiš. Rozhodnutie Európskej komisie ešte nie je definitívne, ak by sa ale komisia rozhodla naše projekty nezaradiť, bola by to pre Slovensko veľmi zlá správa. Vyberá sa z 29 dopravných projektov, medzi ktorými sú aj dva slovenské: diaľnica a železnica na trase Žilina – Katowice a lodná doprava na trase Bratislava – Viedeň. Vybraných bude desať dopravných projektov a niekoľko ďalších z vedy a výskumu.
Zoznam projektov je súčasťou tzv. Quick Start Programme, čo znamená, že ich bude možné zrealizovať v priebehu jedného-dvoch rokov a únia by mohla poskytnúť až 30% peňazí na tieto koridory. Na terajšie dopravné projekty prispieva vo výške 10%.
Problémom sú zrejme peniaze. Členské krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Švédsko či Holandsko majú väčší záujem na financovaní projektov z vedy a vzdelania, ktoré sú v jednom balíku s dopravnými projektmi a sú pre nich zaujímavejšie.
Hoci Slovensko pôvodne malo prísľub, že na zozname bude, väčšiu šancu majú zatiaľ Poliaci a Maďari. V oboch prípadoch ale koridory Slovensko obídu. Zlá správa by to bola hlavne v prípade koridoru Žilina – Katowice, ktorý spĺňa všetky kritériá komisie a je už rozostavaný.
Podľa Rudolfa Koronthályho, riaditeľa odboru európskej integrácie na ministerstve dopravy to ale neznamená, že Slovensko dopravné koridory obídu a projekty, ktoré schválila Van Miertova skupina, platia. Budú vraj realizované a financované zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.
Dôležité bude novembrové zasadnutie Rady ministrov dopravy členských a pristupujúcich krajín. Definitívne rozhodnutie padne na decembrovom summite únie.

Po Novom roku má zdražieť aj cestovné
Pravda31.10.2003, Morháčová Jana - Cestovné vo vlakoch a autobusoch od januára zdražie. MDPT SR navrhuje, aby išli ceny hore asi o 10%. Zároveň by mala od januára klesnúť o 10% dotácia štátu na zľavy pre žiakov a dôchodcov. Plány rezortu dopravy 30.10. potvrdil jeho šéf Pavol Prokopovič.
Návrh však ešte zatiaľ neodobrilo MF SR ani vláda.
"Navrhujeme celkové zníženie zliav približne o 10%. Doteraz štát uhrádzal 70% cestovného napríklad žiakom a študentom. Od Nového roka by sa mala úhrada štátu znížiť na 60%," spresnil Prokopovič.
Prakticky to však znamená, že ceny týždenných alebo mesačných lístkov používaných pri dennom dochádzaní, do školy by stúpli najmenej o 1/3, niekde aj o 40%. A to aj vo vlakoch, aj v autobusoch. "Ide skutočne len o nevyhnutné zvýšenie, ktoré reaguje na infláciu a na zvýšenie dane z pridanej hodnoty zo 14 na 19%," tvrdí Prokopovič.
Aké by boli nové ceny týždenných a mesačných lístkov pre žiakov a študentov, ak by návrh ministerstva prešiel?
Ak napríklad školák dochádza autobusom do okresného mesta vzdialeného 30 km, platí v súčasnosti za týždenný lístok 108 Sk.
Od Nového roka by jeho cena mala vzrásť asi na 140 – 160 Sk. Napríklad nezľavnený lístok z Bratislavy do Košíc obyčajným rýchlikom by zdražel asi o 50 Sk.
O zvýšenie cien žiadali spoločnosti prevádzkujúce autobusovú aj železničnú dopravu.
"Prevádzkovatelia autobusovej dopravy nemajú z čoho nahrádzať zvýšenie nákladov. Ak by ceny zostali nezmenené, po zvýšení dane z pridanej hodnoty by sme museli štátu odvádzať väčšiu časť tržieb. SAD-kám by tak zostávalo menej peňazí ako v súčasnosti," spresnil Ivan Vaník zo Združenia autobusových prepravcov. Podľa neho tento rok nebolo zohľadnené ani zdraženie nafty po zvýšení spotrebnej dane od augusta 2003.
"Rovnako na budúci rok zdražie povinné zmluvné poistenie na autobusy asi o 30%. To všetko sú náklady, ktoré by sme už nemali z čoho uhrádzať," doplnil Vaník. Zdôraznil, že v súčasnosti dáva štát na zľavy v autobusovej doprave asi 1,1 mld ročne. Straty tržieb z poskytnutých zliav pre študentov, žiakov dôchodcov či postihnutých v autobusovej doprave predstavujú súhrnne vyššie sumy.
"Stále platí, že na zľavy doplácajú SAD-ky z iných svojich činností, čo je dlhodobo neudržateľné," zdôraznil Vaník.
Aj železnice žiadali zvýšenie cien cestovného. Ročne dostávajú od štátu 4,3 mld na prevádzku vlakovej dopravy. "Stále platí, že na 100 Sk tržieb dosahujú náklady asi 300 Sk. Cestujúci platí stále len 1/3 z nákladov na prevádzku vlakov. Je nevyhnutné ak už nie zvyšovať podiel tržieb na nákladoch, tak aspoň udržať existujúci pomer," doplnil Miloš Čikovský zo Železničnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje prevádzku vlakovej dopravy na Slovensku. Podľa neho hrozí zníženie príjmov z cestovného, pretože vlakmi cestuje z roka na rok menej ľudí. "Sociálna únosnosť zvýšenia cestovného je na strane štátu," zdôraznil Čikovský.

Čo má zdražieť
- o 10% cestovné v celej vlakovej doprave aj v autobusoch na prímestských linkách (do 100 km)
- najmenej o 1/3 týždenné a mesačné lístky pre žiakov a študentov
- dôchodcovia nad 70 rokov by mali platiť polovicu cestovného

Železničáři chtějí v příštím roce o deset procent vyšší mzdy
Česká tisková kancelářPRAHA 30. 10.2003 - Železničáři požadují pro příští rok průměrný mzdový růst o deset procent. Na setkání s novináři o tom informoval šéf Odborového sdružení železničářů Jaromír Dušek. Vedení Českých drah však v návrhu kolektivní smlouvy počítá jen s tříprocentním růstem mezd, což při zhruba stejné očekávané inflaci znamená zachování současné výše reálných mezd, uvedl hlavní vyjednavač za vedení firmy Ivo Veselý.
O nárůstu mezd a rozsahu dalších sociálních výhod nad rámec zákoníku práce bude vedení podniku s odboráři jednat od příštího týdne v rámci kolektivního vyjednávání. Do té doby musí v souladu se zákonem předložit všech šest odborových centrál na železnici jednotný návrh. Zatím se od ostatních odborářů liší požadavky Federace strojvůdců. Vyjádření Federace strojvůdců se ale ČTK zatím nepodařilo získat. Odbory budou o sjednocení svých požadavků jednat v pondělí.
Strojvůdci podle Duška chtějí desetiprocentní růst mezd pouze pro svou profesi a pro výpravčí. Na úkor ostatních profesí chtějí také zkrátit pracovní dobu se současných 36 hodin v provozních profesích na 33 hodin. To Dušek nepovažuje za reálné vzhledem k tomu, že strojvůdci pracují s ostatními zaměstnanci ve směnách a mají naplánované společné střídání apod.
Vedení firmy navrhlo také pouze jeden týden dovolené navíc. Dosavadní kolektivní smlouva přitom prodlužuje některým zaměstnancům dovolenou o dva týdny z běžných čtyř týdnů. Firma chce také úplně zrušit rekondiční pobyty pro zaměstnance, řekl Dušek. Veselý však uvedl, že vedení firmy hodlá při kolektivním vyjednání s odbory jednat také o tom, zda rekondiční pobyty zrušit zcela nebo jen částečně a jak je zaměstnancům kompenzovat. Podle odborů k rušení rekondičních pobytů není důvod. Firma je zavedla proto, že zdravotní posudky prokázaly negativní dopad některých profesí na zdraví zaměstnanců, vysvětlil Dušek. Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun měsíčně. Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška však jde velmi nadnesenou částku.
Kolektivní vyjednávání neřeší otázku režijních jízdenek, které si nyní na celý rok zaměstnanci kupují za 100 korun. Zaměstnanecký tarif totiž stanovilo ministerstvo dopravy. České dráhy jsou největším zaměstnavatelem v zemi. V podniku pracuje asi 77 tisíc lidí.

Premávka na rakúskych železniciach sa v utorok kvôli štrajku zastaví
TASRViedeň 31. 10.2003 - Premávka na rakúskych železniciach sa v utorok od polnoci do 12. hodiny poobede zastaví. Na protest proti reformným plánom vlády sa železničiarski odborári rozhodli pre poldňový varovný štrajk. Ten postihne približne 700 000 cestujúcich.
Už v piatok protesty odborárov obmedzili železničnú prevádzku. Pre železničiarsky bojkot nadčasov, ktorý trvá už od začiatku októbra, došlo najmä na východe Rakúska k početným výpadkom vlakov a väčším meškaniam. Údaje o rozsahu výpadku boli rôzne. Odborári tvrdili, že vypadlo vyše 100 vlakov, vedenie spoločnosti hovorilo len o 40.
Príčinou štrajku je plánovaná reforma železníc. Odbory žiadajú stiahnutie vládneho návrhu zákona o železniciach. Vláda totiž plánuje rozdeliť železnice do štyroch akciových spoločností, ktoré by zastrešoval holding a vytvoriť nové pracovné právo pre železničiarov. V pondelok ráno má minister dopravy Hubert Gorbach opäť rokovať so šéfom odborárov Wilhelmom Haberzettlom, ale zblíženie názorov je nepravdepodobné. Gorbach na reforme trvá a za možné považuje len "jemné zmeny".
Odbory hrozia rozšírením protestov a predbežne uvažujú o celodennom štrajku 11. novembra. To je totiž deň po tom, keď sa má o reforme rozhodnúť v Rade ministrov. Podľa Haberzettla niet iného východiska ako štrajk, čas písomných protestov už vraj pominul.
Predstavenstvo rakúskych železníc štrajk striktne odmieta. Nevylučuje, že bude od odborárov žiadať náhradu vzniknutých škôd. Náklady na jeden deň štrajku vyčíslilo nahrubo na viacero miliónov eur. Rüdiger Vorm Walde z predstavenstva železníc tvrdí, že štrajk uškodí cestujúcim a podniku. Žiada konštruktívnu spoluprácu na reformách. So štrajkom nesúhlasí ani štátny tajomník ministerstva dopravy Helmut Kukacka.
Naopak, pochopenie pre štrajk prejavila strana SPÖ. Jej poslanec Josef Broukal tvrdí, že vláda by mala obnoviť rokovania o budúcnosti železníc. Súhlasí s názorom železničiarov, že reforma "rozbíja železnice". Informovala o tom rakúska agentúra APA.

Sněmovna schválila zákon, který umožňuje drahám nákup dvou vlaků
Česká tisková kancelářPRAHA 31. 10.2003 - Poslanecká sněmovna dnes hladce schválila novelu zákona, která rozšiřuje možnost využití úvěru Českých drah od sdružení evropských železnic Eurofima na nákup dvou souprav příměstských vlaků, takzvaných pantografů. Předlohu musí ještě projednat Senát a podepsat prezident republiky.
Zákon o státní záruce za úvěr od Eurofimy dosud umožňoval pouze nákup vozů první a druhé třídy. Novela tedy pouze upravila specifikaci nakupovaných železničních vozů.
České dráhy od Eurofimy mohou čerpat úvěr, který odpovídá výši jejich podílu v tomto sdružení. Podnik se členem organizace stal loni na podzim, když v ní získal půlprocentní podíl. Ročně tak může získat úvěr nejvýše 15 milionů eur, tedy asi 480 milionů korun. Dráhy usilují o zvýšení podílu na jedno procento. Z Eurofimy by potom mohly ročně získat téměř miliardu korun.
Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou dopravu řady 471, tedy pantografů, by dráhy měly koupit od ČKD Vagonka ještě letos. Kontrakt by měl navazovat na nákup 45 vagonů tohto typu z konce 90. let, tehdy ještě od Siemensu. Stoprocentním vlastníkem ČKD Vagónka, která ve Vítkovicích zaměstnává 320 lidí, je ČKD Praha Holding.

Souboj o tři místa v dozorčí radě drah může začít
Česká tisková kancelářPRAHA 31. 10.2003 - Souboj o tři místa v dozorčí radě Českých drah, která jsou vyhrazena zástupcům zaměstnanců, mohou v pondělí začít. "Distribuce volebních lístků byla ukončena dnes v dopoledních hodinách," řekl ČTK předseda volební komise Ivo Veselý. Komisaři se podle něj na místě přesvědčili, že jsou připraveny volební místnosti ve všech 214 volebních okrscích.
Vzhledem k tomu, že se mohli o přízeň voličů poprvé ucházet nezávislí kandidáti, očekávala se ostrá volební kampaň. "Na můj vkus byla příliš plytká," charakterizoval ji Veselý. Kdyby prý kandidoval, představoval by si ji mnohem tvrdší. "Naprosto korektně, slušně, ale agresivně," zdůraznil.
Volby budou trvat do pátku 7. listopadu. Přihlásilo se do nich 16 kandidátů: 12 odborových a čtyři nezávislí. Třem z nich může dát svůj hlas každý ze 77.000 železničářů. Dráhy přijdou volby na tři až pět milionů korun, uvedl předseda.
Místní volební komise budou výsledky svážet do Prahy průběžně. Podle volebního řádu musí totiž hlavní volební komise vyhlásit výsledky a vítězům oznámit, že se stali členy dozorčí rady, do 72 hodin po uzavření volebních místností. Veselý očekává, že se tak stane už v neděli 9. listopadu.
Podmínky volebního řádu splnila podle Veselého poradkyně prvního náměstka generálního ředitele Danuše Marusičová, regionální zástupce generálního ředitelství pro Středočeský kraj Karel Otava, přednosta železniční stanice v Děčíně Vladimír Mládek a tiskový mluvčí drah Petr Šťáhlavský. Každý z těchto nezávislých kandidátů musel doložit, že ho podporuje nejméně 200 zaměstnanců železnice.Za nejpočetnější Odborové sdružení železničářů se bude ucházet o znovuzvolení jeho předseda Jaromír Dušek a místopředsedové Jiří Kratochvíl a Kurt Mužík, kteří jsou členy rady nynější. Druhá nejsilnější Federace strojvůdců vyslala do volebního klání tři prezidenty: současného Petra Čecháka a dva jeho předchůdce, Jiřího Našince a Františka Pospíšila.
Dalšími kandidáty odborů jsou prezident Unie železničních zaměstnanců Vladimír Honzák, který je rovněž ředitelem podnikové kontroly, prezident Federace železničářů Milan Lokvenc a další dva členové jeho centrály Josef Lokbauer a František Pražan. S prezidentem Federace vlakových čet Janem Fridrichem jde do volebního boje Luboš Hanák.
Podle kuloárových informací je zaručeným favoritem Dušek. Zda obhájí Kratochvíl s Mužíkem už tak jisté není. Jejich nejvážnějšími konkurenty prý jsou Čechák a Marusičová, která je jedinou kandidující ženou.

Rakouští železničáři se dohodli na varovné stávce
Česká tisková kancelářVÍDEŇ 31. 10.2003 - Protesty rakouských železničářů proti reformě státních drah ( ÖBB ) nabírají na síle. Odbory se dnes dohodly na varovné stávce, kvůli které se v zemi v úterý na půl dne zastaví doprava na železnici. To postihne zhruba 725.000 pasažérů.
Rakouští železničáři začali tento měsíc protestovat proti reformě odmítáním přesčasů a vykonáváním služby striktně podle předpisů. Tyto protestní akce se nyní začínají projevovat a dnes ráno zastavily téměř 30 osobních vlaků v regionální dopravě.
Tento počet by se měl během dne pravděpodobně zvýšit na 41 vlaků a dalších 24 vlaků by mělo mít zpoždění. Vyplývá to z nouzových plánů společnosti ÖBB , která ve většině případů zajistila náhradní autobusovou dopravu.
Výpadky zasáhly nejvíce východ Rakouska, kde by dnes nemělo jet 27 osobních vlaků. V nákladní přepravě by dnes mělo dojít celkem ke 24 výpadkům, které by měly postihnout zejména transport uhlí a řepy.
Šéf odborového sdružení železničářů Wilhelm Haberzettl uvedl, že opatření společnosti ÖBB zdržely dopad protestů na přepravu, a dodal, že nyní nastává okamžik pravdy. Podle Haberzettla již ve čtvrtek stálo 23 osobních a více než 20 nákladních vlaků, napsala agentura APA.


Strana vytvorená: 04-XI-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0344.htm)