Doterajšia modernizácia železničného koridoru stála 15 miliónov EUR
TASRŽilina 10.10.2003 - Do modernizácie V. paneurópskeho železničného koridoru bolo na Slovensku zatiaľ investovaných približne 15 miliónov EUR. Prostriedky boli použité na rekonštrukciu prvej etapy na trati Bratislava - Trnava, pričom 25 % sumy bolo zo štátneho rozpočtu a 75 % boli financie z fondu ISPA.
Slovenskom prechádza celkom 544 kilometrov (km) V. paneurópskeho železničného koridoru. Ide o železničnú trať Bratislava - Žilina - Košice, v rámci koridoru označenú ako vetvu A. Podľa informácii Petra Havrilu z Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky, medzinárodné dohody predpokladajú modernizáciu trate Bratislava - Púchov na prepravnú rýchlosť 160 km za hodinu, na trati Púchov - Žilina 120 až 160 km za hodinu, ďalšie úseky sú vo fáze posudzovania. Modernizácia železnice bude postupovať etapovito, keďže časovo i finančne ide o veľmi náročnú stavbu. Len rekonštrukcia 59 kilometrového úseku z Nového Mesta nad Váhom do Púchova bude podľa rozpočtu stáť 17,2 miliardy Sk. Dominantnú úlohu vo financovaní týchto stavieb bude mať Európska únia.

Po železnici z Brezna sa vozieval aj cisár Ferdinand Coburg
TASRBrezno 11. 10.2003 - Účastníci jazdy mimoriadneho parného vlaku si dnes pripomenuli storočnicu železničnej trate z Brezna, časť Halny do Červenej Skaly.
Trať Brezno-Červená Skala začali stavať okolo roku 1900. Výstavba takmer 40 kilometrov dlhého úseku železnice v náročnom teréne trvala tri roky. Umožnila nové pracovné príležitosti a po dokončení dopravu guľatiny, kameňa a iného materiálu. V roku 1937 sa uskutočnila celková rekonštrukcia trate, pri ktorej skrátili niektoré oblúky, opravili zabezpečovacie zariadenie a iné. Parné rušne v roku 1976 nahradila motorová trakcia.
Horehroním sa železnicou vozievali rôzne "hlavy pomazané". Pravidelne sa tadiaľ vozieval i cisár Ferdinand Coburg, ktorý mal v Pohorelskej Maši kaštieľ a dal tam postaviť kostol i vlastnú železničnú zastávku.
V roku 1933 na trať z Brezna nadviazal úsek Červená Skala - Telgárt ako začiatok železničného spojenia s východným Slovenskom cez obec Margecany. Na tejto trati je aj špirálovitý tunel Kornela Stodolu v tzv. Telgártskej slučke. Turisticky atraktívna slučka má v oblúku polomer štyristo metrov, stúpanie viac ako dvanásť promile a je dlhá vyše 1200 metrov. Celý úsek z Červenej Skaly do Telgártu si vyžiadal stavbu 281 mostov a deväť tunelov s celkovou dĺžkou 3800 metrov.
K jubileu storočnej trate vyšla publikácia Horehronská železnica, ktorej autorom je Ján Demanko z Brezna.

Modernizácia železníc bude postupná
TASRNárodná obroda 13.10.2003 - Do modernizácie V. paneurópskeho železničného koridoru bolo na Slovensku zatiaľ investovaných približne 15 mil. EUR. Prostriedky sa použili na rekonštrukciu prvej etapy na trati Bratislava-Trnava, pričom 25% sumy bolo zo štátneho rozpočtu. Zvyšných 75% boli financie z fondu ISPA. Slovenskom prechádza celkovo 544 km V. paneurópskeho železničného koridoru. Ide o železničnú trať Bratislava-Žilina-Košice, v rámci koridoru označenú ako vetvu A. Podľa informácií Petra Havrilu z Generálneho riaditeľstva železníc SR medzinárodné dohody predpokladajú modernizáciu trate Bratislava-Púchov na prepravnú rýchlosť 160 km za hodinu, na trati Púchov-Žilina 120-160 km za hodinu, ďalšie úseky sú vo fáze posudzovania. Modernizácia železnice bude postupovať etapovito, keďže časovo i finančne ide o veľmi náročnú stavbu. Len rekonštrukcia 59-km úseku z Nového Mesta nad Váhom do Púchova bude podľa rozpočtu stáť 17,2 mld Sk. Dominantnú úlohu vo financovaní týchto stavieb bude mať EÚ.

Príspevok investorom
TASRHospodársky denník 13.10.2003, - V roku 2002 poskytol štát žiadateľom o štátnu pomoc podporu v celkovej výške 6,105 mld Sk, čím každý zamestnanec SR prispel príjemcom sumou 2870,13 Sk. Najväčšiu podporu zo všetkých žiadateľov získala s.r.o. U.S.Steel Košice, ktorej MF SR odsúhlasilo daňový úver v celkovom objeme 2,088 mld Sk. Približne o 600 miliónov Sk menej získala formou oslobodenia od platenia daní nemecká automobilka VW Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave. Prvú trojku top príjemcov pomoci uzatvorili Železnice SR s 1,036 mld Sk, z ktorej väčšinu tvorili poskytnuté štátne záruky. Významnú podporu v celkovom objeme viac ako 298 mil. Sk získali formou štátnej záruky aj Slovenské lodenice Komárno, a.s., so sídlom v Bratislave. Podľa záverečnej správy Úradu pre štátnu pomoc pre rok 2002 klesol objem poskytnutej štátnej pomoci medziročne o 1,036 mld Sk.

Na rekonštrukciu
TASRHospodársky denník 13.10.2003 - Do modernizácie V. paneurópskeho železničného koridoru bolo na Slovensku zatiaľ investovaných približne 15 miliónov EUR. Použité boli na rekonštrukciu prvej etapy na trati Bratislava - Trnava, pričom 25 % sumy bolo zo ŠR a 75 % boli financie z fondu ISPA. Cez SR prechádza celkovo 544 kilometrov V. paneurópskeho železničného koridoru.

Cestující se pomalu vracejí na železnici
HOSPODÁŘSKÉ NOVINY/PT 10.10.2003, Mrázek Tomáš - Cestujúci sa do vlakov Českých dráh (ČD) pomaly vracajú. "Pokles cestujúcich, ktorý vrcholil v prvých mesiacoch roka, sa nám podarilo zastaviť. Od apríla záujem ľudí o železničnú prepravu opäť rastie." Vyhlásil to generálny riaditeľ ČD Petr Kousal. Za 8 mesiacov roku 2003 využilo služieb železnice okolo 112 mil. pasažierov.
Napriek tomu sú ČD v počte prepravených cestujúcich v 6% prepade oproti plánu a v 2% v medziročnom porovnaní. "Očakávam, že v októbri alebo novembri sa dostaneme na úroveň roku 2002," hovorí Kousal. V roku 2002 ČD prepravili okolo 175 mil. ľudí. Naopak, v nákladnej doprave železnice do augusta prepravili o 4% viac tovarov, a to 55,5 mil. ton. Hospodárenie ČD sa zatiaľ pohybuje v kladných číslach, ku koncu augusta vykázali zisk 300 mil. Kč. Celoročný výsledok akciovej spoločnosti ale bude rovnako ako v posledných rokoch, kedy ešte ČD vystupovali ako štátny podnik, záporný. Pôvodný podnikateľský plán počítal s prepadom vo výške 1,5 mld Kč, dozorná rada ale odsúhlasila stratu 0,5 mld. "Boli by sme radi, keby sme tento zámer dodržali," povedal námestník generálneho riaditeľa Josef Bazala.
Hospodárenie železníc do konca roku môžu negatívne ovplyvniť napríklad prevody majetku zo Správy železničnej a dopravnej cesty a s tým spojené odpisy. Priaznivo sa naopak premietnu organizačné zmeny, ktoré začiatkom septembra prebehli na generálnom riaditeľstve, kedy sa zlúčili divízie obchodnoprevádzkovej a dopravnej cesty. Firme sa tak uvoľnilo na účtoch 150 mil. Kč, ktoré doteraz efektívne nevyužívala. "Tým sa zlepšilo naše cash flow, ktoré je teraz pozitívne," uviedol Bazala.
V ČD teraz vzniká zámer zakladania dcérskych spoločností v regiónoch zameraných najmä na osobnú dopravu a "dcér" pre servisnú činnosť i nákladnú dopravu. ČD by v najbližších mesiacoch chceli založiť dcérsku firma ČD Cargo, v ktorej by držali 100% podiel. "Tá by mohla vytvárať ďalšie spoločnosti či spolupracovať s určitými subjektami na konkrétnych projektoch," povedal šéf železnice Kousal. Ten za reálne považuje spoločný projekt so Železnicami SR pri prípadnej expanzii na Balkán. ČD pripravujú aj kapitálový vstup do spoločnosti Jídelní a lůžkové vozy, kde majú získať 34%. "Teraz o tom rokujeme s FNM," uviedol Bazala.

Dráhy zachovají letošní rozsah spojů
Česká tisková kancelářLIDOVÉ NOVINY 10.10.2003 - V r. 2004 České dráhy (ČD) zachovajú tohtoročný rozsah dopravy. A to aj napriek tomu, že štát ani t.r. ČD nezaplatil celú preukázateľnú stratu z prevádzkovania osobnej dopravy. Povedal to generálny riaditeľ železníc Petr Kousal. V t.r. zabezpečujú ČD pre štát osobnú železničnú dopravu asi za 9,45 mld Kč. Od štátu a regiónov však získajú iba 6,9 mld, z toho štát zaplatí 4,8 mld a regióny 2,6 mld. Rozdiel 2,6 mld musia zabezpečiť železnice. Niektoré menej využívané vlaky podnik v cestovnom poriadku, ktorý bude platiť od polovice decembra, zrušil. Na druhej strane pribudnú nové spoje na často využívaných tratiach. ČD navrhli štátu a regiónom tri varianty dopravnej obslužnosti. Budú dopravu prevádzkovať podobne ako dosiaľ, no iba za predpokladu, že štát či regióny preukázateľnú stratu zaplatia. Možnosťou je aj vytvorenie dcérskej spoločnosti s regiónom či ďalšími subjektami v jednotlivých krajoch. Dcéry však chcú ČD vytvárať aj na zabezpečovanie servisných činností. Napr. ČD majetkovo vstúpia do firmy Jídelní a lůžkové vozy. Na prevádzkovanie nákladnej dopravy by podobne mala vzniknúť najskôr r. 2005 100% dcérska firma ČD Cargo. Podnik neplánuj v r. 2004 razantné zmeny cien cestovného. "Nepredpokladáme veľké zvýšenie ani zníženie," povedal Kousal. Podľa neho však chcú pokračovať v zjednodušovaní systému zliav.

Na dráze se schyluje k dramatickým volbám členů Dozorčí rady
Česká tisková kancelářPRAHA 10. 10.2003 - Na Českých drahách se zřejmě schyluje k dramatickým volbám tří zástupců zaměstnanců železnice v dozorčí radě podniku. Zaslouží se o to nový volební řád, podle kterého může kandidovat každý zaměstnanec, který sežene nejméně 200 podpisů dalších lidí na dráze. Předseda Odborového sdružení železničářů Jaromír Dušek vidí v této změně záměr volby zmanipulovat a oslabit možnost zvolení odborářských kandidátů Novinka volebního řádu je podle odborového předáka v rozporu s evropskými zvyklostmi. Všude prý zastupují v dozorčích orgánech podniků zaměstnance odboráři. Zájmy zaměstnanců podle něj nemohou hájit podnikoví manažeři. Od toho jsou odbory. Je to podle něj stejně absurdní, jako když si před lety na dráze manažeři založili odborovou organizaci. Tehdy to udělali, aby rozbili kolektivní vyjednávání, dodal. V nynější devítičlenné dozorčí radě zastupují zaměstnance Dušek a jeho dva místopředsedové Jiří Kratochvíl a Kurt Mužík. Zbývajících šest členů jmenuje vláda. Odboroví předáci budou funkce obhajovat. Vedení drah podle Duška ale už zahájilo kampaň, nasadilo manažery na středních článcích řízení podniku jako protikandidáty a nutí zaměstnance, aby je volili. "To nebudou volby, to bude komunismus ve velkém," řekl ČTK Dušek. Tiskový mluvčí drah Petr Šťáhlavský, který je podle informací ČTK jedním z kandidátů, kteří získali podporu zaměstnanců, to ale rozhodně popřel. "O žádné direktivě nevím," uvedl. "V mém případě už vůbec ne," ohradil se s tím, že je to pouze jeho soukromá iniciativa. Přiznal, že o kandidatuře uvažuje, ale odmítl, že by ji konzultoval s nadřízenými, a o jejich podporu prý nestojí."Možná tím byli zaskočeni," poznamenal. Podle informací ČTK je takových kandidátů, kteří získali podporu zaměstnanců, mnohem víc. Hovoří se dokonce o desítkách. Patří k nim prý i ředitel kontroly Vladimír Honzák, někdejší předseda odborového svazu Unie železničních zaměstnanců. Tajné volby tří zástupců zaměstnanců v Dozorčí radě budou od 3. do 7 listopadu. Dráhy mají kolem 80.000 zaměstnanců, kteří mohou tohoto práva využít. Odborové centrály mohou navrhnout 12 kandidátů. Počet nezávislých kandidátů není omezen.

Ve Španělsku uvedena do provozu druhá trať rychlovlaku TGV
Česká tisková kancelářMADRID 11. 10.2003 - Ve Španělsku byla dnes slavnostně uvedena do provozu druhá trať rychlovlaku TGV v délce 442 kilometrů, vedoucí z Madridu na severovýchod do Léridy. Do roku 2005 má být trať dovedena do Barcelony a poté propojena s francouzskou sítí TGV. V počátečním období budou vlaky na nové trase jezdit nanejvýš rychlostí 200 kilometrů za hodinu, po zaběhnutí systému rychlé signalizace ERMTS však budou moci vlaky na vhodných úsecích dosahovat rychlosti až 350 kilometrů za hodinu, napsala agentura DPA. Výstavba speciálně přímé trati pro rychlovlak z Madridu přes Zaragozu do Léridy se kvůli různým problémům zpozdila o více než dva roky. To také zvýšilo náklady výstavby o 147 milionů eur a vláda se dostala do ostré palby opozice. Od nynějška trvá cesta z hlavního města do Zaragozy (325 kilometrů) jen 1:45 hodiny, do Léridy 2:40 hodiny. Již v roce 1992 byla ve Španělsku uvedena do provozu trať TGV vedoucí z hlavního města na jih do Sevilly. Vysokorychlostní vlaky TGV byly vyvinuty ve Francii. Tato země má již jejich síť poměrně hustě vybudovanou ve všech směrech od Paříže a vlaky ve vnitrostátních destinacích ostře konkurují letecké přepravě.

Letisko chytá druhý dych
Hospodársky denník13.10.2003, Farárik Peter - Objem priamych zahraničných investícií v regióne severozápadného Slovenska je po Bratislave a Košiciach tretí najvyšší a vstupom Slovenska do EÚ sa záujem potenciálnych investorov podľa očakávania ešte zvýši. Výraznou mierou ho ovplyvňuje stav dopravnej infraštruktúry a túto skutočnosť si uvedomuje aj miestna podnikateľská sféra. Jej pozornosť sa sústreďuje najmä na lepšie využitie Letiska Žilina v Dolnom Hričove, ktoré môže poslúžiť potrebám približne 1,2 milióna obyvateľov. Zatiaľ možno len potvrdiť, že ani jedna väčšia investícia v tomto kraji sa ešte nezaobišla bez leteckej dopravy. Ide napríklad o INA Kysuce, Volkswagen Martin, SCP Ružomberok, Johnson-Controls Martin a podobne. Leteckú dopravu využíva predovšetkým zahraničná, ale aj domáca podnikateľská klientela pri obchodných rokovaniach. V Dolnom Hričove príležitostne pristávajú i nákladné lietadlá a v menšej miere je letisko využívané aj v aktívnom cestovnom ruchu. Bezstratová prevádzka letiska je podmienená dostatočnou frekvenciou a objemom leteckých výkonov. V tomto smere by regiónu prospelo zavedenie pravidelnej leteckej linky, ktorá by sever Slovenska spojila s najvýznamnejšími terminálmi v Európe. V každom prípade argumenty a skúsenosti z iných európskych regiónov nenechali miestnych podnikateľov ľahostajných a rozhodli sa vdýchnuť letisku, ktorého majoritným vlastníkom je Slovenská investičná a realitná spoločnosť v Žiline, nový rušnejší život. Tieto snahy vyústili do vytvorenia projektu letiskovej priemyselnej zóny v Dolnom Hričove. Jeho cieľom je okrem zavedenia pravidelnej osobnej dopravy rozšíriť vo väzbe na colné sklady, logistické a špedičné strediská aj nákladnú dopravu. Tvorcovia projektu rátajú aj s výstavbou objektov občianskej vybavenosti, hotela a perspektívne aj kongresového centra a s rekreačno-športovými aktivitami. Veľkosť samotného terminálu odvodili z predpokladanej potreby vybavenia 310.000 cestujúcich v roku 2018. Oproti terminálu má byť situovaný hotelový komplex so zastavanou plochou približne 1,7 hektára. Budúci hotel by mal poskytnúť 250 až 300 lôžok. Súčasťou širšieho areálu bude tiež čerpacia stanica, motorest, golfové ihrisko klub. Nové objekty pribudnú aj na letisku, ktorého vzletová dráha by sa mala predĺžiť v dvoch etapách až na 2100 metrov. Jej parametre umožnia odlet lietadiel do celej Európy a stredomorských letovísk. Priemyselný park je navrhovaný v blízkosti diaľnice D1 a D3. Jeho 6 pripravovaných zón by malo pokryť plochu takmer 36 hektárov. Pôjde o skladačku hál s polyfunkčným využitím ako výrobné, skladové a administratívne priestory. Podľa tvorcov projektu vzájomné prepojenie letiska, diaľnice a železnice vytvorí ideálne miesto na vybudovanie priemyselnej zóny s aktivitami v oblasti priemyslu, dopravy a cestovného ruchu.

Krajský súd rozhodol o štrajku železničiarov, výsledok tají
Rozhodnutie trojčlenného senátu v tejto veci nemôže Krajský súd zverejniť, pretože senát rozhodoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania
SITABRATISLAVA 13. 10.2003 - Bratislavský krajský súd už rozhodol o odvolaní sa železničných odborov proti predbežnému opatreniu, ktoré 3. februára tohto roku vydal Okresný súd Bratislava I. a zastavil tým štrajk železničiarov až do právoplatného súdneho konania o jeho zákonnosti. Ako pre agentúru SITA uviedla podpredsedníčka Krajského súdu (KS) v Bratislave Jana Baricová, rozhodnutie trojčlenného senátu v tejto veci nemôže zverejniť, pretože senát rozhodoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania. Ako dodala, informovať môže až po tom, ako zúčastnené strany dostanú písomné rozhodnutie. "Senát rozhodoval 30. septembra, do 30 dní musíme obom stranám zaslať písomné rozhodnutie," objasnila Baricová.
Železničné odbory po prvý raz štrajkovali 29. januára a štrajk trval šesť hodín. Druhý, časovo neobmedzený štrajk na železniciach sa začal 31. januára v nočných hodinách. Po troch dňoch sa ho centrálny štrajkový výbor rozhodol 3. februára večer prerušiť. Urobil tak na základe predbežného súdneho opatrenia. Odbory odôvodnili štrajky najmä rušením dopravy na 25 regionálnych tratiach, ako aj redukciou železničnej dopravy približne o 200 spojov.

Železničná polícia zaistila dvoch mužov, ktorí odmontovali súčiastky z 27 vozňov
TASRBratislava 13. 10.2003 - Krádež súčiastok z nákladných vozňov, ktorou Železničným stavbám, a.s. Košice vznikla predbežná škoda 172 352 korún, objasnili v nedeľu vrútockí železniční policajti. Ako podozrivých zistili dvoch mužov vo veku 36 a 37 rokov zo Sučian v okrese Martin.
Obaja ešte začiatkom roka pomocou kladiva, klieští a ďalšieho náradia odmontovali z 27 vozňov odstavených na vlečkovej koľaji v katastri obce Sučany prístupné vonkajšie súčiastky. Išlo najmä o časti z brzdových systémov, ktoré muži odovzdali v zberných surovinách, za čo utŕžili 5 862 korún. Železničná polícia odovzdala prípad Okresnému úradu justičnej polície Policajného zboru v Martine.
Informáciu TASR poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Rusko nechce zatiaľ doprivatizovať Transpetrol ani SPP
"Nevidím najmenší dôvod na doprivatizáciu SPP, je to stabilizovaná firma s dividendami bez potreby ďalších investícií," povedal Rusko
SITABRATISLAVA 13. 10.2003 - Minister hospodárstva Pavol Rusko v súčasnosti neuvažuje o doprivatizácii Transpetrolu a Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). "Nevidím najmenší dôvod na doprivatizáciu SPP, je to stabilizovaná firma s dividendami bez potreby ďalších investícií," povedal Rusko. Ako dodal, na privatizáciu existujú aj lepší kandidáti, ktorých však bližšie nešpecifikoval.
Doprivatizáciu strategických podnikov by mala umožniť novela zákona o veľkej privatizácii. Tá navrhuje zrušiť s účinnosťou od 1. decembra 2003 blokačné ustanovenia štátu zachovať si 51-percentný podiel v strategických podnikoch. Novela neurčuje, akú majetkovú účasť si má štát v jednotlivých podnikoch ponechať, ale necháva to na posúdenie vlády, ktorá v každom jednotlivom prípade rozhodne o privatizácii majetku strategického podniku alebo jeho časti.
Medzi podniky s charakterom prirodzeného monopolu patrí Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Východoslovenská, Stredoslovenská a Západoslovenská energetika, Transpetrol, Slovenská pošta, Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice SR, Slovenské telekomunikácie a Lesy SR. Zo zoznamu strategických podnikov, ktorých zámer privatizácie musí posudzovať aj Národná rada SR, sa vyškrtli teplárne a Železničná spoločnosť a.s., pretože nemajú charakter prirodzeného monopolu.


Strana vytvorená: 14-X-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0341.htm)