Núdza o prácu naučí aj Slovákov cestovať
Národná obroda28.7.2003 , Benjamín Škreko - „Štyridsať rokov som dochádzal do zamestnania z Trnavy do Bratislavy,“ hovorí muž, ktorého jedinou dennou povinnosťou ako dôchodcu je už len prejsť sa ráno po noviny a popoludní vyčkávať na návštevu vnúčat. „Ak zrátam tie kilometre, tak by som obišiel zemeguľu po rovníku asi dvadsaťpäťkrát. Na terajšie železničné či autobusové tarify by to boli neskutočné peniaze, ale vtedy ma stál týždenný lístok iba deväť korún. Jedna cesta osobákom trvala zhruba hodinu, tak akurát na partičku mariáša, a to vám musím povedať,“ vypäl hrdo hruď, „že skoro vždy som vyhral za hrsť drobných.“
Podľa zatiaľ posledného prieskumu, zameraného na analýzu vplyvu ceny cestovného v autobusovej a železničnej doprave na úroveň mobility pracovnej sily, dominuje na Slovensku dochádzanie za prácou v rámci okresu. Tento trend pretrváva ešte z éry zoštátnenej ekonomiky, keď, ako sa hovorí, práca chodila za ľuďmi aj za cenu nízkej efektívnosti výroby či priamo plánovaných strát.

Zákon trhu nepustí
Zákonitosti trhového mechanizmu začínajú tento pomer pomaly, ale isto meniť. Ako ukazuje aj prípad veľkej investície Peugeotu - Citroenu v Trnave, podstatné je rýdzo ekonomické hľadisko a potenciál kvalifikovanej pracovnej sily v regióne je iba jedným z mnohých kritérií. Napriek tomu je už teraz jasné, že perspektíva dlhodobého a primerane honorovaného zamestnania láka do Peugeotu ľudí až z troch okresov, Trnavského, Galantského a Hlohovského. Zdá sa, že slovenskému ideálu dostať sa do roboty pešo alebo na bicykli už definitívne odzváňa, a to aj napriek tomu, že podľa prieskumu sa k nemu ešte stále upína až šestina Slovákov.
Podľa prieskumu Svetovej banky je prekážkou mobility pracovných síl na Slovensku drahá doprava a nerozvinutý trh s bytmi. Vážnou príčinou malého záujmu o dochádzanie do zamestnania z miesta bydliska mimo svojho okresu je zanedbateľný rozdiel medzi výškou životného minima a ponúkanými mzdami. Čistý zárobok po odrátaní nákladov na dopravu by bol rovnaký, ba dokonca aj nižší ako sociálne dávky. V USA ľudia na cestovanie za prácou ochotne obetujú aj tri hodiny denne, pretože im túto stratu bohato kompenzuje zárobok.

Ešte nie sme Amerika
Národný úrad práce sa minulý rok pokúsil motivovať ľudí k dochádzaniu za prácou uhrádzaním cestovných výdavkov do výšky l 500 korún mesačne najviac na jeden rok, a to osobám, ktoré si našli prácu po minimálne dvanásťmesačnej nezamestnanosti a u absolventov po šiestich mesiacoch bez práce. Tento rok však už takáto výhoda neexistuje. Jednak sa vyčerpali mimoriadne prostriedky, ktoré na tento pokus vyčlenila vláda, a jednak to nemalo žiaden zásadný význam na zvýšenie počtu pracovných príležitostí.
Do zamestnania dnes dochádza na Slovensku asi pätnásť percent zo všetkých zamestnaných, a to predovšetkým v tradičných cestovateľských regiónoch pri veľkých priemyselných centrách, ako sú Záhoráci vo vzťahu k Bratislave alebo obyvatelia severoslovenského vidieka, inklinujúceho k Žiline. Ako nám povedala tlačová tajomníčka NÚP Lýdia Výborná, ochota cestovať do susedného či nebodaj ešte vzdialenejšieho kraja je minimálna a už niekoľko rokov stagnuje. Na týždňovky či ešte dlhšie pracovné pobyty cestujú Slováci najčastejšie do Česká, čo sa im bohato opláca nielen kvôli oveľa vyšším nominálnym mzdám, ale aj vzhľadom na vzájomný kurz oboch mien.

Cestovné ako prekážka
Najviac dochádzajúcich zamestnancov je v časovej kategórii do jednej hodiny doby cestovania v oboch smeroch. Pri dominantnej dennej frekvencii dochádzky zamestnanci využívajú predovšetkým autobusovú dopravu, čo je prirodzené vzhľadom na spôsob komunikačného spojenia vidieckych sídel s okresným mestom. Po autobusoch nasleduje železničná doprava a cestovanie vlastnými motorovými vozidlami.
Najmenší záujem o dochádzanie do zamestnania mimo bydliska majú ženy, osoby s nízkym stupňom vzdelania, starší občania a dlhodobo nezamestnaní. Z nedávnej minulosti sú známe aj také krikľavé prípady, keď strojárska firma v Tisovci ponúkla tri desiatky pracovných miest dlhodobo nezamestnaným z Rimavskej Soboty, ale iba traja ľudia prejavili ochotu dochádzať denne do práce tých tridsaťosem kilometrov ta a toľko späť. Hlavným argumentom tých, ktorí ponuku odmietli, bolo vysoké cestovné. Podľa zistení Národného úradu práce občania Slovenska považujú za únosné vynaložiť na dopravu do zamestnania nanajvýš desať až trinásť percent mesačnej mzdy.
Pokiaľ ide o možnosť zmeniť kvôli práci miesto bydliska, ani tu sa nemôžeme dočkať amerického či západoeurópskeho úkazu, kde je takéto rozhodnutie súčasťou bežného životného štýlu. U nás je popri tradičnom uctievaní rodinných väzieb hlavnou prekážkou zmeny bydliska práve cenová nedostupnosť bytov, ktoré sú výrazne drahšie v lokalitách s lepšími pracovnými možnosťami.

Z cisterny teraz unikal Vianplast
TASRKorzár 21.07.2003, Košice - Členovia závodného hasičského útvaru ŽSR v Košiciach včera priebežne monitorovali stav cisterny, z ktorej v sobotu vytiekla chemická látka zvaná Vianplast - 50 používajúca sa ako lepidlo na tehly. O tom, či sa látka pred cestou ku konečnému adresátovi prečerpá do náhradnej cisterny, by sa malo rozhodnúť dnes. Vianplast nepredstavuje nebezpečenstvo pre ľudský organizmus. Látka vytiekla z cisterny pravdepodobne už 50 kilometrov pred Košicami.
V priebehu uplynulého týždňa došlo na košickej železničnej stanici aj k úniku výparov nebezpečnej kyseliny dusičnej.

Polícia naďalej pátra po anonymovi
TASRKorzár 21.07.2003, Košice - Polícia naďalej pátra po anonymovi, ktorý v piatok popoludní zavolal z telefónneho automatu neďaleko košickej železničnej stanice, že vo vestibule stanice je bomba. Včera o tom informovala Jana Pôbišová z tlačového oddelenia ministerstva vnútra SR. Zároveň uviedla, že polícii by mohla uľahčiť pátranie skutočnosť, že sa anonym ozval až trikrát.
Ani jedna z jeho informácií sa nakoniec nepotvrdila. Znepríjemnila však život mnohým cestujúcim, keďže v piatok popoludní bývajú vlaky z Košíc a do Košíc zvlášť vyťažené a 18. júla nepremávali vyše dvoch hodín.

Muž sa hodil pod vlak
Korzár 19.07.2003, Košice - V čase, keď neznámy bombomaniak zamestnával železničnú políciu v Košiciach, došlo v Krásnej nad Hornádom k incidentu, pri ktorom sa ťažko zranil muž, ktorý sa podľa všetkého sám hodil pod prichádzajúci vlak. K nešťastiu došlo priamo pred vchodom do stanice, pričom rušňovodič idúci vlak nedokázal zastaviť. Muža s ťažkými zraneniami previezli následne do nemocnice. Viac informácií o smutnej udalosti sa nám včera nepodarilo získať.

MfD: Česko-německé jízdenky využívá stále více cestujících
Česká tisková kancelářLIBEREC 18. 07.2003 - Stále více turistů využívá pro víkendové výlety do příhraničí Saska takzvané Česko-německé jízdenky přátelství. Díky dohodě Českých drah s německými železničáři je možné udělat si výlet například do Drážďan za zlomek běžného jízdného ceny. Informuje o tom dnešní liberecká příloha Mladé fronty Dnes.
Tuzemští pasažéři mohou o víkendech využívat stovky kilometrů německých železnic podél hranice. Stačí jim jízdenka na státní hranici, kterou se pak prokáží v německém vlaku. "Musí být ale potvrzená českým průvodčím," řekl deníku zástupce Českých drah v Libereckém kraji Rudolf Půlpán. Dodal, že přestože je zájem mezi lidmi poměrně velký, dráhy zatím neuvažují, že by nabídku spojů na hranice rozšířily nebo posílily.
Turisté z Liberce se nejčastěji vydávají na cesty do okolí Žitavy, bez problémů se ale dá zvládnout i celodenní výlet do Drážďan, Budyšína nebo Zhořelce. "Někdy jezdíme do Drážďan na nákupy, občas si uděláme výlet do oblasti Saského Švýcarska," řekl deníku Petr Kubina z Liberce. "Kdyby to nebylo zadarmo, asi bychom se tam sotva podívali, protože tolik euro nemáme," dodal.
Běžná zpáteční jízdenka ze Žitavy do Drážďan přijde téměř na 30 eur. Český lístek platí v Německu jen na regionálních spojích. Mapy s tratěmi, kde je možné zadarmo cestovat, jsou na nádražích.

Jízda vlakem je především romantika, míní fandové železnice
Česká tisková kancelářPRAHA 20. 7. 2003 - Strávit velkou část dovolené ve vlaku může být pro mnohé lidi utrpením. Jízdu vlakem jako cíl prázdnin však mnoho nadšenců přímo vyhledává. "Železniční turistika je totiž nostalgie i romantika," míní předseda Klubu železničních cestovatelů Bohumil Augusta.
Projet všechny koleje vybudované v republice od roku 1918 je posláním milovníků železnic, řekl ČTK. K cestování využívají železniční tratě, lesní a polní dráhy, lanovky, spojky, přeložky, tramvajové dráhy a také tratě zrušené či nepoužívané.
Se službami Českých drah fandové železnic příliš spokojeni nejsou, proto na svých akcích využívají především služeb soukromých dopravců. "Staré vlakové vozy totiž hodně klubů odkoupilo a zrenovovalo," řekl Augusta. S nimi se pak díky získaným licencím drážního úřadu dostanou i na nepoužívané tratě.
Skalní fandové železnic prý milují většinu tratí v republice. "Mezi mé favority ale patří trať z Děčína do Rumburku, pošumavská dráha z Horažďovic do Domažlic či trať z Okříšek do Znojma," popsal.
Podle člena klubu Richarda Vyhlídky jsou příjemné i jízdy po úzkorozchodných drahách u Jindřichova Hradce, či Mladějovská úzkorozchodná trať u České Třebové. "Nebo na Šumavě, tam přes léto jezdí parní lokomotiva," řekl ČTK.
Jízda vlakem prý milovníkům železnice dopřává větší komfort než cestování autem. Jede se malebnější krajinou a lidé nejsou ve stísněném prostoru, míní Vyhlídka.
Žádaná bývá podle šéfa Klubu železničních cestovatelů týdenní akce Dovolená s motoráčkem. "Je to romantické putování po hradech a zámcích. Jezdí se po krajině, griluje se u vlaku, spí v zajištěných hotelech, prostě pohoda," popsal. Cílem cestování bývají i exkurze do místních pivovarů.

Fakty o železničnej spoločnosti Amtrak
Hospodárske noviny18.07.2003 www.amtrak.com - Amtrak spustil svoju činnosť 1. mája 1971 linkou New York - Filadelfia, počas roka už prevádzkoval 184 vlakov do 314 destinácií v USA. Spočiatku mala spoločnosť iba 25 zamestnancov, dnes ich je 22 000.
- Dnes Amtrak obhospodaruje 500 železničných staníc (najfrekventovanejšie sú New York Penn Station, Filadelfia a Washington) v 46 amerických štátoch. Železničné koľaje zaberajú 22 000 míľ, vlaky vypravujú 24 hodín denne sedem dní v týždni a v pracovných dňoch s výnimkou prímestských liniek vypraví 265 vlakov.
- V roku 2002 Amtrak obslúžil 23,4 milióna pasažierov, denne cestuje vlakmi tejto spoločnosti 65 000 ľudí.
- Celkovo má 425 lokomotív (351 dieselových a 74 elektrických), 2 141 vozňov: 168 spacích, 760 klasických, 126 prvej triedy, 317 reštauračných, 66 pre posádku a 704 batožinových.

V Rusku sprevádzkujú najväčší železničný tunel krajin, ktorý priblíži Áziu Európe
TASRMoskva 20. júla 2003 - Ruské ministerstvo dopravy rozhodlo o sprevádzkovaní Severomujského tunela, ktorý bol vybudovaný na Bajkalsko-amurskej magistrále (BAM). K slávnostnej udalosti má dôjsť v novembri, krátko pred ruskými parlamentnými voľbami.
Tunel s dĺžkou 15 343 metrov je najväčším dielom svojho druhu v Rusku. Začali ho raziť ešte v roku 1977 a už počas sovietskej vlády patril do skupiny tzv. večných stavieb. Dielo dokončili vlani v marci, ale doteraz nenašiel nikto odvahu pustiť doň vlakové súpravy. Trasa tunela v dĺžke takmer kilometer totiž prechádza viacerými tektonickými zlomami, ktoré počas razičských prác pripravili tunelárom množstvo prekvapení a ťažko riešiteľných technických problémov. Ruský internetový denník Gazeta.ru uviedol, že tekuté horniny v roku 1978 zahubili celý jeden razičský kolektív. Nesúrodosť podložia sa podarilo spevniť len zložitými chemickými postupmi, ale hrozba veľkej katastrofy zostáva vysoko pravdepodobnou.
Trasa BAM-u sa tunelu doteraz vyhýbala. Obchádzka je dlhá 60 kilometrov. Oveľa horšie je, že železničná trať dosahuje enormné stúpanie a vinie sa pod zrazmi, ktoré ohrozujú vlaky zosuvom kamenných lavín.
Ako uviedol denník, sprevádzkovanie tunela sa stalo nevyhnutnosťou, lebo vďaka nemu možno skrátiť prepravu tovarov po koľajniciach medzi Áziou a Európu do takej miery, že železnica začne vážne konkurovať jeho preprave loďami po mori.
Na stavbe tunela sa vystriedalo 30 000 pracovníkov. Začiatkom 90. rokov zastavila ruská vláda financovanie stavebných prác a tie pokračovali až v tomto desaťročí po tom, keď štátny rozpočet prekonal niektoré naliehavé problémy v získavaní zdrojov.

Z cisterny teraz vytekalo tužidlo
Nový Čas východ 21.07.2003, KOŠICE - Cisterna s plastickým tužidlom na lepenie tehál opäť zamestnala hasičov. Chemikália vytekala v sobotu zo železničnej cisterny. Únik našťastie nepredstavoval pre Košičanov nebezpečenstvo. „Tužidlo začalo unikať asi 50 km pred Košicami,” uviedli hasiči. Kým čakali na náhradnú cisternu, kontrolovali poškodený ventil na vagóne. Minulý týždeň strašila hasičov kyselina dusičná. Dva dni totiž unikala z cisterny, kde bol tiež poškodený ventil. Desať zamestnancov strávilo deň na pozorovaní v nemocnici.

Šiesti ľudia sa v Strážskom zranili pri zrážke automobilu s rušňom
TASRUverejnené 22.07.2003 v Novom dni, Pravde a v Korzári, Košice 21. júla 2003 - Šiesti ľudia z okresu Vranov nad Topľou, z toho štyri deti skončili s rôznymi zraneniami v nemocnici po tom, čo sa ich automobil v nedeľu večer zrazil s rušňom.
K nehode došlo o 18.30 h na železničnom priecestí v Strážskom v okrese Michalovce, informoval dnes TASR okresný policajný hovorca Róbert Ujhelyi. Varovnú signalizáciu nerešpektoval 29-ročný vodič Škody Fabia. Aj napriek spusteným závorám vošiel do priecestia a narazil do idúceho rušňa rýchlika 424 na trase Humenné – Bratislava. Odhodené vozidlo sa prevrátilo. Dvadsaťdeväťročný vodič sa zo zranení bude liečiť dva mesiace, 26-ročná žena týždeň. Štyri deti pobudnú v nemocnici od dvoch týždňov do šiestich mesiacov.
Alkohol u vodiča nezistili. Škoda na automobile, rušni a vozňoch predstavuje spolu 290 000 korún.

Ako bývajú zamestnanci firiem
Sme 21.07.2003 , ts
U. S. Steel
Firma ponúka zamestnancom zvýhodnené pôžičky na byt do štvrťmilióna korún. „Bodovací systém zohľadňuje čas od podania žiadosti a dĺžku zamestnania. Každý žiadateľ si vie sám vopred overiť, či splnil podmienky,“ vysvetľuje hovorca Ján Bača.
Žiadateľ musí včas predložiť potrebné doklady. Ak to neurobí, rezervované peniaze dostane ďalší záujemca.

Slovnaft
Slovnaft prenajíma svojim zamestnancom sociálne byty. „Slobodárenské ubytovanie sa to volá. Sú určené aj pre mladé rodiny, ktoré by sa chceli osamostatniť. Slovnaft poskytuje aj určitú sociálnu výpomoc,“ povedala asistentka generálneho riaditeľa Alena Urninská.
Keď sú ubytovaní dvaja, každý platí 2 500 korún na mesiac. V tom sú už všetky náklady. Ak je byt ako samostatná jednotka, tak stojí najviac 5-tisíc korún.

Slovenské telekomunikácie
Poskytujú firemné ubytovanie v Bratislave v Lamači a Pezinku, informoval hovorca Radoslav Bielka. Podmienkou je, aby zamestnanec nebol z Bratislavy. Firma väčšiu časť nájomného prepláca.
„V minulosti mohli naši zamestnanci za výhodných podmienok získavať peniaze na výstavbu a kúpu bytov z firemného fondu a požičať si v Poštovej banke za zvýhodnený úrok. V polovici roku 2002 pribudlo aj dotovanie úrokovej sadzby hypotekárnych úverov v Tatra banke,“ povedal Bielka.

SPP
Má vlastný bytový fond, ktorý postupne odpredáva. Skončiť chce v roku 2008. "Odpredávajú sa byty a rodinné domy, ktoré SPP v minulosti poskytoval zamestnancom formou prenájmu," povedala hovorkyňa Dana Kršáková. Služobné byty si SPP chce nechať. „Poskytujeme aj ubytovne so štandardným vybavením, ktoré prenajímame od iných subjektov,“ dodala Kršáková.
SPP neplánuje výstavbu bytov pre svojich zamestnancov a neposkytuje ani úvery na nákup bytov.

Železnice
Železnice kedysi poskytovali služobné byty. Známe sú však aj kauzy, keď rôzne luxusné byty dostali funkcionári a zamestnanci do vlastníctva.
Ani jedna z rozdelených spoločností dnes už byty zamestnancom neponúka - výnimkou sú služobné byty, ktoré sa viažu na konkrétnu funkciu. „Pri odpredaji bytov sa žiadne špeciálne zľavy zamestnancom neposkytujú,“ povedala Desana Mertinková z odboru pre styk s verejnosťou.
Železnice majú pre zamestnancov vlastné ubytovne. „Za ubytovanie si platia,“ dodala Mertinková.

Dopravný podnik mesta Bratislavy
Bratislavský dopravný podnik chce stavať byty v Jurajovom dvore. Vodiči si kúpia byty na splátky, ale zaviažu sa podniku na určitý čas.
„Chceme ľudí prilákať a ponúknuť možnosť vykonávať funkciu vodiča. Je totiž dosť veľká fluktuácia,“ vysvetľuje riaditeľ rezortu ľudských zdrojov Martin Jerguš. Dopravný podnik nemá vlastné ubytovne, ale prenajíma si ich pre svojich 250 zamestnancov. Na mesiac stojí ubytovanie pre vodiča od 1700 do 3200 korún. Podnik prispieva na každého zamestnanca sumou 1050 korún.

Šimonovský bude v Bruselu jednat o Evropské železniční agentuře
Česká tisková kancelářPRAHA 21. 7. 2003 - O budoucím sídle Evropské železniční agentury bude ministr dopravy Milan Šimonovský v úterý v Bruselu jednat s místopředsedkyní Evropské komise a komisařkou pro dopravu a energetiku Loyolou de Palacio. ČTK to dnes sdělila mluvčí ministerstva dopravy Ludmila Roubcová. Česká vláda chce, aby agentura, která má koordinovat činnost unie například v oblasti bezpečnosti na železnici, sídlila v Praze.
Horkým kandidátem je též francouzské město Lille. Kandidují také města v Německu, Rakousku a Polsku. Evropská komise chce Evropskou železniční agenturu založit v příštím roce. Její činnost bude financována z rozpočtu unie. (krátené)

Švajčiari stavajú najdlhší železničný tunel na svete
Hospodárske novinyWirtschaftsWoche 21.07.2003 Zverková Soňa - Budúcnosť v Alpách, to znamená mamutí projekt výstavby dvoch 57 km dlhých železničných tunelov pod Gotthardským masívom. Ide o najdlhší tunel sveta v hodnote 6 mld EUR, ktorý prekoná aj Seikan v Japonsku (54) či tunel pod Kanálom La Manche (50).
Je to vízia najkratšieho a najrýchlejšieho prechodu Alpami v histórii. Po dokončení Gotthardského tunelu v roku 2014 sa cestovanie medzi Milánom a Zürichom skráti o hodinu na 2 hodiny a 40 minút. Ďalších 30 minút uberie dostavba všetkých prístupových trás. Nemecký juhozápad, francúzsky Elsass, sever Švajčiarska a Lombardsko vďaka nemu vytvoria nový ekonomický región s 20 mil. obyvateľov.
Budúcnosť, to je v prvom rade presun nákladnej dopravy z cesty na koľajnice v doteraz nevídanom rozsahu. V súčasnosti totiž 600- až 700-metrové prevýšenie k 121 rokov starému a 15 km dlhému starému železničnému tunelu denne prešplhá 140 nákladných vlakov. No v druhej polovici budúceho desaťročia bude 220 nákladných vlakov prekonávať tento úsek s dvojnásobným nákladom rýchlosťou 160 km/h, a to bez pomocnej lokomotívy. Otvorenie sesterského tunela pod Lötschbergom v roku 2007 má najneskôr do roku 2009 znížiť počet kamiónov, ktoré prechádzajú cez Švajčiarsko, o polovicu z 1,3 mil. na 650.000. ročne. Bývalý generálny tajomník švajčiarskej Ľudovej strany Max Friedli dúfa, že tento ťah cez srdce jeho krajiny splní nádeje, čo sa doň vkladajú. Gotthardský tunel by sa totiž mal stať "kľúčom k ekologicky prijateľnej európskej politike v oblasti dopravy".
Práve na tejto stavbe narážajú na seba človek a príroda ako nikdy predtým. Prácu 600 - 800 robotníkov z viacerých krajín uľahčujú dve obrovské vrtné zariadenia, ktorých vrtáky s deväťmetrovým priemerom sa v troch zmenách zahryzávajú do skaly a tunel predlžujú priemerne o 30 - 40 metrov za deň. Keby sa mal tunel budovať tradičnou metódou odstrelov, jeho stavba by netrvala 15 rokov, ale dvojnásobok. "A všetko je humánnejšie a bezpečnejšie než pri odstreloch," povedal predstaviteľ spoločnosti Martin Herrenknecht, ktorá zariadenia dodala.
Produktivita gigantických strojov v hodnote 20 mil. EUR vyplýva z ich rozmerov. Oceľová konštrukcia v Bodiu a jej dvojička na opačnom konci tunela v Erstfielde je dlhá 140 metrov a jej súčasťou sú všetky potrebné zariadenia pre vŕtanie, zabezpečovanie, betónovanie, zadebnenie a odvoz vyvŕtanej horniny. To šetrí čas aj pracovnú silu. Zohratému tímu stačia na údržbu dvaja až traja zamestnanci Herrenknechtu. Zvyšok práce na stavbe zabezpečuje 20 ľudí, čo je polovica a možno tretina personálu, potrebného pri odstreloch. Aby však boli stroje vyťažené, pracuje sa v troch zmenách.
Robotníci okrem toho museli do hory vyhĺbiť 800 metrov dlhú zvislú šachtu, aby mohli vybudovať viacúčelový podzemný priestor. Ten umožní vlakom prejsť z jedného tunela do druhého a poskytne cestujúcim záchranu v prípade požiaru. Keby sa s budovaním tohto priestoru veľkosti kostolnej lode začalo až po tom, čo sa tam stretnú vrtné stroje zo severu a z juhu, dostavba celého tunela by sa posunula o niekoľko rokov.
Na strope tejto umelej jaskyne teraz visia pevné gumové pásy, ktoré robotníkov chránia pred padajúcim kameňmi. Tunel sa totiž z tohto miesta hĺbi oboma smermi pomocou výbušnín, keďže použitie vrtných súprav nebolo možné z technických ani ekonomických dôvodov. Po každom odstrele geológovia preskúmajú uvoľnenú horninu, či neobsahuje škodlivý azbest. Každý deň musia napísať správu, ktorá okrem iného uvádza údaje o obsahu prachu vo vzduchu či o teplote. Napriek výbušninám však obsah prachu vo vzduchu v tuneli dosahuje len 0,12 miligramu na m3, čo zodpovedá ani nie tretine povolenej hodnoty a priemerná teplota 19,7°C je zhruba o 8°C pod povoleným maximom.
Prakticky nikde vo svete štátne úrady nebdejú tak úzkostlivo nad dodržiavaním zákonov a predpisov ako v Sedrune. Diera v masíve Gotthardu má však šancu vstúpiť do histórie ako miesto, kde sa rozhodlo o úlohe Švajčiarska v Európe. Tento nový tunel, ako aj jeho "kolega" pod Lötschbergom v hodnote 2,5 mld EUR, sú totiž súčasťou niekoľkých dohôd s EÚ. V nich sa okrem iného uvádza, že Švajčiarsko po dohode so susednými štátmi uvalí na nákladnú dopravu cestné poplatky, no namiesto dodatočných cestných ťahov nimi bude financovať nové železničné trasy. Švajčiarsky parlament vďaka týmto zmluvám súhlasil s postupným otvorením hraníc pre voľný pohyb pracovnej sily, no s rozhodujúcim obmedzením: referendum v roku 2009 môže zastaviť voľný prílev ľudí z EÚ.
Na tento krok však švajčiarski politici nechcú dať obyvateľom jedinú zámienku. Švajčiarske železnice, ktoré sú zadávateľom stavby, v úsilí vyjsť domácim podnikom v ústrety každému zúčastnenému konzorciu pridelili vedúceho splnomocnenca. V Bodiu tak essenskému stavebnému koncernu Hochtief kraľuje švajčiarsky Zschokke Locher a v Sedrune je Bilfinger Berger podriadený skupine Batigroup.
Vláda nezabúda ani na sociálny aspekt projektu a snaží sa zabrániť vzniku akéhokoľvek napätia. Všetky firmy, zúčastnené na projekte Gotthard, musia pracovať podľa kolektívnej zmluvy švajčiarskeho stavebného sektora. To znamená 40,5-hodinový pracovný týždeň, 25 dní dovolenky pre 20- až 50-ročných zamestnancov, hodinovú mzdu 17 EUR, príplatok 2 EUR za ťažkú prácu v podzemí a 1,40 EUR za nočnú zmenu.
Mzdový dumping je vylúčený. Štátny dozor nad priebehom projektu označil Sedrun za skúšobný kameň zmlúv s EÚ. Jasným príkladom je nariadenie, ktorým juhoafrickú spoločnosť Shaft Sinkers prinútil zamestnancom z Lesota dodatočne uhradiť približne 420.000 EUR. A štátna prokuratúra kantónu Uri vytvorila precedens, keď dvoch zamestnancov rakúskej stavebnej firmy Ast, bývalej dcéry skrachovaného nemeckého koncernu Philip Holzmann, odsúdila na podmienečný 10-dňový trest za to, že riadne nevyúčtovali prácu nadčas. Súd napokon zmenil väzbu na peňažnú pokutu.
No a napokon tento mamutí projekt preverí, či Švajčiarsko má primerané technické a ekonomické možnosti. Na jednej strane vláda naplánovala výstavbu a financovanie do posledného detailu - vytvorila fond v objeme 20 mld EUR a vypracovala cenový index, aby mala kontrolu nad nákladmi. No na druhej strane zhruba 10 km južne od Sedrunu narazili robotníci na priehlbeň Piora. Tá totiž pozostáva z jemného kryštalického dolomitu, čo je z geologického hľadiska najnáročnejšie a ekonomicky najriskantnejšie miesto celého projektu. Tento minerál pôsobí dojmom pevnej mozaiky kockovitých kryštálov, no medzi prstami sa drobí na prach. Tunel cez takúto horninu však nebol zahrnutý v plánoch ani v rozpočte a mohol zvýšiť náklady o 460 mil. EUR a výstavbu predĺžiť o šesť rokov. Iná cesta totiž neexistuje.
Keď pri pokusných vrtoch v roku 1996 vytryskol z útrob hory prúd vodou nasiaknutého kryštalického dolomitu a takmer usmrtil jedného robotníka, vyzeralo to na politický koniec projektu Gotthard. Až ďalšie vrty v hodnote 50 mil. EUR v okolí plánovanej trasy tunela ukázali, že dolomit je pevný ako mramor. Strop tunela z takejto horniny síce udrží len polovicu z 10.000 ton, ktorými hora tlačí na každý m2 stropu, no odborníci počítajú s tým, že oceľ a betón postačia. "Pravdu sa definitívne dozvieme až pri hĺbení tunela," povedal Willy Diethelm, vedúci vtedajších prieskumných vrtov.

Eurotunel pod prielivom La Manche stále čelí stratám
TASRParíž 21. 7. 2003 - Prevádzkovateľ anglicko-francúzskeho tunelu pod prielivom La Manche Eurotunnel vykázal v 1. polovici tohto roku nižšiu 22-miliónovú (EUR) stratu, zatiaľ čo vlani predstavovala táto položka 138 miliónov EUR. Celoročné tržby však pravdepodobne nedosiahnu plánovaný výsledok.
Prevádzkový zisk klesol v sledovanom období medziročne o 37 miliónov EUR na 119 miliónov EUR.
Eurotunnel si sťažuje na nízky dopyt a cenový tlak v oblasti prepravy a uvádza, že k razantnému zníženiu straty pomohla firme len "injekcia" z jej finančných operácií vo výške 90 miliónov eúr.
Spoločnosť vidí čiastočné riešenie vyšších tržieb v železničnej preprave popod tunel. Žiadosť firmy o prevádzkovú licenciu železnice pod prielivom postupuje podľa jej vlastných slov zatiaľ uspokojivo.
Eurotunnel sa dostal do straty po neustálom navyšovaní výdavkov na stavbu tunela a oneskorení sprevádzkovania linky pre kyvadlovú dopravu. V máji tohto roku sa spoločnosti podarilo zabrániť požiadavke svojich akcionárov o rezignáciu celého manažmentu.

Stratu firmy Eurotunnel pomohli znížiť jednorazové príjmy
Oslabenie dopytu a cenové tlaky mali negatívny tlak na celkový dopravný sektor, pričom spoločnosť Eurotunnel povedala, že v druhom polroku budú podmienky v sektore pravdepodobne naďalej zložité
SITAPARÍŽ 21. 7. 2003 (Reuters) - Spoločnosť Eurotunnel, ktorá prevádzkuje podmorský tunel, spájajúci Francúzsko a Veľkú Britániu, vykázala v prvom polroku výrazný medziročný pokles straty vďaka jednorazovému príjmu. Podľa firmy je však nepravdepodobné, že by celoročné zisky pokryli úrokové výdavky. Strata spoločnosti za prvý polrok 2003 predstavovala 22 mil. eur oproti strate 138 mil. eur z rovnakého obdobia pred rokom. Stratu pomohol zredukovať jednorazový príjem vo výške 90 mil. eur z finančných operácií.
Oslabenie dopytu a cenové tlaky mali negatívny tlak na celkový dopravný sektor, pričom spoločnosť Eurotunnel povedala, že v druhom polroku 2003 budú podmienky v sektore pravdepodobne naďalej zložité. Celkový obrat firmy klesol v prvom polroku medziročne na 393 mil. eur z úrovne 441 mil. eur. Obrat oslabil napriek rastu objemu v rámci automobilovej nákladnej a osobnej dopravy. Spoločnosť tiež zaznamenala zníženie prevádzkového zisku na 119 mil. eur z úrovne 156 mil. eur. Svoje náklady udržala v prvom polroku nezmenené, pričom dlh zredukovala o 90 mil. eur. V apríli spoločnosť oznámila, že na konci prvého štvrťroku predstavoval jej čistý dlh 9,4 mld. eur. Jednorazový zisk, ktorý pomohol zredukovať stratu, súvisel s akvizíciou britskej lízingovej spoločnosti a so spätným odkupom dlhov pri zlepšených podmienkach.

Doprava pod jednou strechou
HN s predsedom Predstavenstva SIRS Georgeom Trabelssieom
Hospodárske noviny23.07.2003, Juraj Danielis, Bratislava - Slovenská investičná a realitná spoločnosť (SIRS) plánuje v žilinskom regióne vybudovať integrovaný dopravný systém. V súčasnosti už má 56-percentný podiel v Letisku Žilina a nedávno vláda schválila jej 49-percentný kapitálový vstup do žilinskej SAD s opciou na ďalších 17 percent. Firma je aj 100-percentným vlastníkom Žilinskej regionálnej železnice.
Po nadobudnutí podielov v žilinskej SAD a letisku ste najnovšie získali aj akcie Žilinskej parkovacej spoločnosti. Aké máte zámery s touto firmou?
- Žilinská parkovacia spoločnosť je spoločným podnikom mesta a SlRS. Žilina v ňom má 25 a SIRS 75-percentný podiel. Veľkým problémom Žiliny sú ulice preplnené autami, predovšetkým v centre mesta. Jediným riešením sú nové parkovacie miesta v centre, ktoré vybudujeme ako podzemné poschodové parkovisko. Na jeho výstavbu vyčleníme polovicu tržieb za parkovanie.
V čom tkvie úloha parkovacej spoločnosti v rámci pripravovaného Regionálneho integrovaného dopravného systému?
- Systém by mal slúžiť predovšetkým ľudom a mal by zabezpečiť aj primeranú rentabilitu nákladov, ako aj ekonomickejšie hospodárenie združených podnikov. V rámci neho má parkovanie svoj význam. Je potrebné zosúladiť pohyb ľudí v prostriedkoch hromadnej dopravy, čo je pre mesto podstatne ekologickejšie. Obyvateľmi mesta sú totiž aj ľudia, ktorí nie sú motoristi, a tí autá v meste nechápu ako nevyhnutnosť.
Regionálna železničná doprava nie je ani po deregulácii cien na regionálnych tratiach veľmi lukratívnym biznisom. Kde vidíte potenciál návratnosti vašej investície?
- Veľmi laicky povedané, ak dokážeme v strednodobom horizonte pod jedno centrum spojiť viac druhov dopravy a zároveň niekoľko firiem, ktoré ich v súčasnosti prevádzkujú, usporíme prevádzkové a predovšetkým fixné náklady. Dá sa to urobiť, napríklad, zjednotením opravárenských dielní, ekonomických odborov a podobne. Jednoznačne kladný efekt však prinesie až harmonizácia dopravy a zjednotenie cestovných lístkov a taríf cestovného. Je predsa nerentabilné, aby na jedno miesto chodilo viac druhov dopravy vo veľmi príbuznom čase a pritom ani jeden dopravný prostriedok nebol dostatočne vyťažený.
Trať Žilina - Rajec predtým, ako na nej Železničná spoločnosť vo februári zrušila osobnú dopravu, vykazovala mesačnú stratu zhruba 1,3 milióna korún. Ako je to dnes, dokáže byť regionálna koľajová doprava zisková?
- SIRS hradila stratu z prevádzky osobnej dopravy na trati Žilina – Rajec od februára, keď ju železnice ako jednu z 25 lokálnych tratí v SR zrušili. Celkovo SIRS zaplatila železniciam takmer 4 milióny korún. Mali sme totiž aj naďalej záujem prevádzkovať dopravu na tejto trati, veď práve z tohto dôvodu sme aj založili Žilinskú regionálnu železnicu.
O kapitálovom vstupe do Žilinskej regionálnej železnice uvažovala aj Železničná spoločnosť. Zrealizoval sa?
- Na jar prebiehali veľmi intenzívne rokovania medzi týmito spoločnosťami, pričom ich výsledkom bol projekt spoločnej firmy, do ktorej mala vstúpiť aj Železničná spoločnosť. Návrh schválilo jej predstavenstvo, ale žiaľ, dozorná rada jej v máji dala červenú.
Kedy zavediete jednotné cestovné lístky pre železničnú a autobusovú dopravu, resp. ktoré integračné projekty ste už zrealizovali?
- Prvý konkrétny krok sme urobili na začiatku letných prázdnin, keď začali premávať tzv. kúpaliskové vlaky smerom na Rajecké Teplice a do Rajca. Na základe dohody so železnicami a mestskou hromadnou dopravou (MHD) v Žiline sa mierne upravil grafikon dopravy na železnici a posilnili sa popoludňajšie spoje, takže ľudia sa v konečnom dôsledku dostanú kombináciou spojov MHD v meste a vlakmi Rajeckej železnice do Rajca a späť jednoduchšie, rýchlejšie a predovšetkým lacnejšie o 14 Sk. Predpokladáme, že už na jeseň tohto roka sa cestovné lístky medzi MHD Žilina a Rajeckou železnicou zjednotia.
Zdá sa, že Letisko Sliač ožije pričinením ČSA, resp. zriadením pravidelných liniek z Veľkej Británie a Prahy. Kedy budú pravidelné linky aj na žilinskom letisku?
- Máme veľký záujem na tom, aby Letisko Žilina čo najskôr rozbehlo medzinárodné lety. Intenzívne rokujeme s leteckými spoločnosťami, ktoré majú záujem na zriadení medzinárodných liniek do Žiliny.

Muž riadil vlaky so štyrmi promile
Pravda 23.07.2003, ri, LUČENEC – Signalizátor zo železničnej stanice v Lučenci riadil vlaky v Lučenci riadil vlaky v stave totálnej opilosti. Pri dychovej skúške mu namerali 3,94 promile alkoholu. Podľa hovorcu Železničnej polície vo Zvolene Miroslava Svoreňa na čudné správanie signalizátora upozornil železničných policajtov vlakový výpravca. Keď mi tí dali fúkať, nechceli veriť vlastným očiam. Pre uistenie sa, že chyba nie je v prístroji, dychovú skúšku zopakovali o 15 minút. Prístroj vtedy nameral 3,83 promile alkoholu. 33-ročný muž prišiel o prácu a obvinili ho z trestného činu všeobecného ohrozovania.

Strach z elektriny odradil dvoch mužov z obce Mojš od krádeže káblov
TASRBratislava 22. júla 2003 - Iba strach z úrazu od elektrického napätia odradil dvoch mužov vo veku 39 a 70 rokov z obce Mojš v okrese Žilina od krádeže zabezpečovacích káblov v železničnej stanici Teplička nad Váhom, ktoré boli ukryté takmer pol metra pod zemou.
I napriek tomu obaja spôsobili ŽSR predbežnú škodu vo výške 10-tisíc korún, pretože z káblov pomocou krompáča a lopaty odstránili zeminu a zapálili ich, aby zistili, či sú hliníkové alebo medené. Po zistení, že káble sú pod napätím a hrozil by im úraz, ustúpili od úmyslu ukradnúť ich.
Žilinská železničná polícia obvinila mužov pre trestné činy poškodzovania cudzej veci, ako aj poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia.
TASR o tom informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Německé dráhy se mají rychle privatizovat
Hospodářské noviny/PT, www.bahn.de , 22.07.2003, Lavička Václav - Spolková vláda sa rozhodla urýchliť privatizáciu železničnej spoločnosti Deutsche Bahn, najväčšej firmy v Nemecku, ktorú doteraz plne vlastní štát.
Berlínske ministerstvo financií koncom minulého týždňa vypísalo tender, v ktorom sa o funkciu poradcu budú uchádzať investičné banky.
Akcie Deutsche Bahn (DB) by sa mohli dostať na burzu na začiatku roku 2006, teda ešte predtým, ako bude v prúde kampaň pred parlamentnými voľbami, napísal Reuters. "Vláda chce najať poradcu čo možno najrýchlejšie," citovala nemenovaného hovorcu spolkového ministerstva financií.
Ten zároveň odmietol názor, že kabinet sa ponáhľa, lebo predaj veľkej spoločnosti mu pomôže financovať ročný výpadok rozpočtových príjmov vo výške 15,5 mld EUR, ktorý vznikne plánovaným zmiernením daní. "So súčasnou politickou debatou o rozpočte to nemá čo robiť," vyhlásil hovorca.
"Sme na správnej ceste. Nikdy som ale nepovedal, že na burzu musíme vstúpiť bezpodmienečne už v roku 2006," uviedol v interview pre Financial Times Deutschland šéf DB Hartmut Mehdorn. Podľa neho by sa mala v rámci čiastočnej privatizácie na burze ponúknuť až pätina akcií.
Šéf DB odmieta špekuláciu, že najprv budú investorom ponúkané akcie DB Cargo, teda divízie pre nákladnú dopravu. "Hrozienka u nás nemáme. DB vstúpi na burzu ako celok, alebo vôbec nie."
Niektorí politici, odbory i zväzy na ochranu spotrebiteľov ale čiastočný predaj firmy do súkromných rúk spochybňujú. Poukazujú na to, že po strate 493 mil. EUR v roku 2002 (pred zdanením) si koncern za 1. kvartál 2003 zapísal do účtovných kníh "tučné mínus" 120 mil. EUR.
Trhovú hodnotu firmy podľa spomenutého denníka znižuje aj zlá povesť, ktorú DB majú medzi cestujúcou verejnosťou - meškajúce vlaky, technické problémy nových súprav ICE 3, aj nový cenový systém, ktorý okrem iného predpisoval vysoké stornovacie poplatky za zrušenú jazdu a musel byť asi po polroku "prepracovaný".
Mehdorn, ktorému sa kvôli citeľnému úbytku cestujúcich dostalo od médií označenie "najhorší manažér v Nemecku" ale kritiku odmieta. "Koncern v roku 2002 prekročil plánované ciele, a na to som hrdý." Ako dodal, aj keď celková hospodárska konjuktúra sa ani v roku 2004 výrazne nezlepší, DB v ňom dosiahnu zisk, ako si vedenie predsavzvalo.
Odborníciú usudzujú, že spolkový kabinet "tlačí" na privatizáciu DB v nevhnodný čas. V pamäti investorov, ktorým chce ponúknuť na burze akcie, sú totiž stále neblahé skúsenosti s privatizáciu britských železníc, poznamenal Reuters. Londýnska vláda bola totiž v roku 2002 nútená vytvoriť štátom podporovanú firmu, ktorá prevzala celoštátnu železničnú sieť potom, keď jej správu nezvládla súkromná spoločnosť Railtrack. Dôkazom toho boli početné rozsiahle nehody na britských železniciach.
Spoločnosť Deutsche Bahn, najväčší dopravca v Európe
- obrat v roku 2002 vzrástol o 0,3% na 15,8 mld EUR - hospodárenie skončilo stratou 493 mil. EUR (pred zdanením), čo bol lepší výsledok, ako sa plánovalo - investície dosiahli rekordných 10 mld EUR - firma zamestnáva v hlavných činnostiach okolo 210.000 ľudí. Okolo roku 2007 by ich malo byť o 40.000 menej.

Tunelu pod La Manche sa nedarí
Česká tisková kancelářSme 22.07.2003 - Prevádzkovateľ podmorského tunela spájajúceho Britániu s Francúzskom, spoločnosť Eurotunnel vykázala za prvý polrok stratu 22 mil. EUR oproti 138 mil. v rovnakom období vlani.
Stratu firmy znížili jednorazové zisky z finančných operácií, ktoré dosiahli 90 mil. EUR.
Eurotunnel však varoval, že jeho tohtoročné príjmy nestačia pokryť splatné úroky. Nízky záujem a cenové tlaky celkovo postihli dopravu, hlavne nákladnú, a Eurotunnel predpokladá, že aj v druhom polroku zostanú podmienky slabé. "V dôsledku trvania veľmi ťažkých trhových podmienok zrejme nedosiahneme také celoročné príjmy, ktoré by pokryli splátky úrokov," povedal šéf spoločnosti Charles Mackay.
Eurotunnel tiež oznámil, že uvažuje o ponuke nového riešenia nákladnej železničnej prepravy pod kanálom La Manche. Rokovania o získaní licencie podľa neho napredujú uspokojivo a nová služby by pomohla zvýšiť tržby.
Prevádzkový zisk sa v prvom polroku znížil zo 156 na 119 mil. a tržby zo 441 na 393 mil. EUR. Pokles nastal napriek zvýšeniu kapacity kamiónovej aj osobnej dopravy.

Zrazený vlakom opustí "ARO"
Korzár 24.07.2003, jg , Košice - Polícia zatiaľ nepozná príčiny skratového konania 32-ročného Košičana, ktorého v piatok popoludní zrazil v Krásnej nad Hornádom nákladný vlak. Muž čosi po pol štvrtej vošiel na koľajisko pri železničnej zastávke na predmestí, pričom rušňovodič prichádzajúceho vlaku spozoroval, ako máva rukami, akoby ho chcel zastaviť alebo spomaliť. Rušňovodič použil výstražné znamenie, no muž vôbec nereagoval. Zastaviť rozbehnutý vlak na stopäťdesiatmetrovej vzdialenosti je však nemožné, preto došlo k zrážke. Po nej skončil muž v nemocnici, pričom môže hovoriť o obrovskom šťastí. Nielenže stret s mnohotonovým kolosom prežil, ale jeho zdravotný stav je už stabilizovaný a v najbližších dňoch opustí oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny.
„Pacient mal zlomené viaceré rebrá a poranenú pečeň a jednu obličku. Je už mimo ohrozenia života a v týchto dňoch ho preložíme na kliniku úrazovej chirurgie,“ hovorí primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice L. Pasteura MUDr. Agnesa Baranyová.
Prečo sa muž nechal zraziť vlakom, zatiaľ nie je známe, pretože polícia ešte zraneného Košičana nevypočula. Avšak jeho správanie sa na koľajisku nasvedčovalo tomu, že mohol byť pod vplyvom alkoholu - muž sa totiž podľa rušňovodiča viditeľne tackal. Krátko po prijatí do nemocnice mu bola odobratá krv za účelom zistenia hladiny alkoholu, no jej výsledky ešte nie sú známe.

Európska komisia navrhla nový systém poplatkov za nákladnú dopravu
TASRBrusel 23. júla 2003 - Európska komisia (EK) navrhla dnes nový európsky systém poplatkov za nákladnú dopravu po hlavných európskych cestách.
Spoplatnené by podľa návrhu mali byť všetky nákladné vozidlá nad 3,5 tony, zatiaľ čo dnes je tento limit 12 ton. Vybrané mýta by mali slúžiť výlučne na údržbu infraštruktúry, a na výstavbu alternatívnych železničných tratí.
Výška poplatku má závisieť okrem prejdenej vzdialenosti aj od toho, ako ktoré vozidlo znečisťuje životné prostredie, času prepravy i hustoty premávky.
„Okrajové krajiny ako Portugalsko, Španielsko či Taliansko budú mať záruku, že tranzitné štáty - Francúzsko, Nemecko, Rakúsko - od nich nechcú poplatky za právo tranzitu, ale s ním spojené náklady,“ vysvetlila komisárka pre dopravu Loyola De Palacio.
V kritických miestach ako sú prejazdy cez mestá, horské priechody či tunely, sa podľa odhadov môžu poplatky zvýšiť až o 20 %. Systém sa bude týkať všetkých ciest, ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete, teda asi 60 000 kilometrov komunikácií.
Uplatňovanie nových pravidiel má byť dobrovoľné - jednotlivé členské štáty môžu naďalej financovať svoje cesty z vlastných rozpočtov. De Palacio ich však vyzvala, aby systém poplatkov zladili s ostatnými, pretože rozdiely v tejto oblasti komplikujú fungovanie jednotného trhu únie.
Výška poplatkov má tiež zohľadniť odstraňovanie následkov dopravných nehôd, ktoré predstavujú ročne desiatky miliárd eur.
Návrh komisie dostanú teraz do rúk Európsky parlament a členské krajiny EÚ, v ktorých sa očakáva búrlivá diskusia.

Vysoké teploty začaly Českým drahám ohýbat koleje
Česká tisková kancelářPRAHA 23. 07.2003 - České dráhy zaznamenaly tento týden kvůli vysokým denním teplotám několik případů vybočení kolejí, což ale nijak vážně nezkomplikovalo provoz na železnici. Na některých místech byl v pondělí možný provoz pouze sníženou rychlostí deset až 30 kilometrů za hodinu, v jednom úseku mohly vlaky jezdit dokonce „jen krokem“, řekl ČTK Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD .
Při teplotách kolejnic vyšších než 40 stupňů Celsia provádějí pracovníci ČD rozšířené obchůzky a kontrolní jízdy. Pozornost je věnována především poloze bezstykové koleje, zejména náhlým výškovým a směrovým změnám, které mohou být příznakem začínajícího vychýlení nebo vybočení koleje. Zvláštní pozornost je věnována kolejím v okolí výhybek, přejezdů, mostních objektů a rozpracovaných úseků.
Větší problémy, než je postupné ohřívání na velmi vysoké teploty, působí kolejím náhlé změny teplot, které mohou způsobit lomy.
Vysoké teploty vystřídaly v úterý bouřky. Spadlé stromy na některých úsecích přerušily provoz. Jeden vlak musel kvůli přerušenému vedení čekat například na Žatecku, zhruba 1,5 hodiny se opozdily vlaky na trati z Prahy do Berouna přes Loděnici.

Dušek: dráhy vykážou ztrátu 2,5 miliardy
Česká tisková kancelářHospodářské noviny/PT 23.07.2003 - České dráhy vykážu za 1. polrok stratu najmenej 2,5 mld Kč. Odhaduje to šéf železničných odborov a člen dozornej rady podniku Jaromír Dušek s tým, že hospodárenie podniku malo byť podľa plánu vyrovnané.
Informácie o plnení podnikateľského plánu firmy za polrok by mala dozorná rada prerokovávať tento týždeň. Pavel Tesař z tlačového oddelenia ČD odmietol odhady výsledku komentovať pred tým, než hospodárenie prerokuje dozorná rada. Strata ale podľa neho v žiadnom prípade nebude tak vysoká.

Pod silným globalizačným tlakom
Environmentálne výhody železničnej dopravy sa musia prejaviť
Hospodársky denník 25.07.2003, Podľa Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Dozorná rada Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) sa na svojom júlovom zasadaní venovala, okrem hodnotenia výsledkov, aj silnému globalizačnému tlaku. Vzhľadom na veľkosť dopravného trhu SR a potenciálne ohrozenie bude preto potrebné znovu definovať rozsah podnikania firmy. Súčasné úspešné spoločnosti podnikajúce v doprave dosahujú až štvrtinu výnosov z iných činností, ako je hlavné zameranie firmy. Je však predpoklad, že pre najbližšie obdobie piatich rokov sa hlavné aktivity a budúca orientácia podniku nebude meniť, vzhľadom na environmentálne a bezpečnostné výhody železničnej dopravy.
ZSSK sa chce stať dynamickou, modernou a akceptovanou dopravnou spoločnosťou, ktorá si napriek silnému konkurenčnému tlaku udrží a v určitých segmentoch rozšíri podiel na prepravnom trhu. Hlavnými podnikateľskými jednotkami, ktoré budú generovať viac ako 95 % výnosov podniku, budú nákladná a osobná doprava, kde je prioritou stabilizácia s cieľom rastu a rozvoja. Ďalšou etapou v reštrukturalizácii a transformácii železníc je príprava ZSSK na vstup súkromného kapitálu, ktorý je potrebný na urýchlenie obnovy parku koľajových vozidiel a technologických zariadení. Výraznejšia obnova technológie a zavádzanie moderného know-how sú nevyhnutným predpokladom na zlepšenie kvality poskytovaných služieb a zvyšovanie produktivity práce. Železničná nákladná preprava bude pre ZSSK dlhodobo nosnou, čo sa týka absolútnej hodnoty výnosov (v roku 2007 aspoň 70 % výnosov spoločnosti). Udržanie súčasného podielu výkonov nákladnej prepravy je podmienené rozšírením a skvalitnením poskytovaných služieb.
V súvislosti s pokračujúcou reštrukturalizáciou priemyslu a budovaním otvorených priemyselných zón predpokladá dozorná rada aj výraznejší rast kombinovanej dopravy. V období do roku 2007 popri raste tranzitnej kamiónovej dopravy predpokladáme rozšírenie liniek RoLa a prepravy výmenných nadstavieb.
Druhým najvýznamnejším segmentom podnikania ZSSK je a naďalej bude osobná doprava aj napriek tomu, že tržby z osobnej dopravy pri relatívne nízkych tarifách regulovaných štátom pokrývajú v súčasnosti len štvrtinu nákladov. Podľa projektu transformácie a reštrukturalizácie a opatrení prijatých prebieha v spoločnosti racionalizačný proces, ktorý predpokladá v najbližších rokoch znižovanie stavu zamestnancov. Na dosiahnutie optimalizovaného počtu zamestnancov sa racionalizácia orientuje predovšetkým na optimalizáciu pracovných procesov a modernizáciu zariadení (znižovanie podielu živej práce). S týmto procesom je bezprostredne previazané aj zavádzanie systému riadenia kvality. ZSSK pracuje na procese získavania certifikátov kvality ISO s cieľom dosiahnuť certifikáciu rozhodujúcich prepravných a servisných činností. Zavádzanie kvality nie je možné bez súčasného zavádzania systému na ochranu environmentu a systému riadenia bezpečnosti práce.
V technickej oblasti sa ZSSK v najbližšom období zameria predovšetkým na znižovanie energetickej náročnosti a technické opatrenia súvisiace so zabezpečením interoperability koľajových vozidiel v čo najširšom rozsahu. Týmito opatreniami sa vytvoria lepšie východiskové podmienky na efektívne podnikanie na plne liberalizovanom dopravnom trhu v SR a EÚ. Založením ZSSK sa zavŕšila etapa projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR . Transformácia však nie je jednorazový akt, ale proces, ktorý bude trvať niekoľko rokov. Forma transformácie slovenských železníc je v zahraničných odborných kruhoch vnímaná ako odvážny krok, pretože sa ŽSR i ZSSK vyhli prechodným riešeniam a v plnej miere splnili požiadavky najnovších smerníc EÚ, týkajúcich sa železničných podnikov.

Zákaznícke centrá novinkou
Bude veľmi dobré, ak Liptovský Mikuláš nasadí latku vysoko
Hospodársky denník 25.07.2003, Podľa Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - „Začíname novú etapu v budovaní zákazníckych centier,“ povedal pred slávnostným strihaním pásky v novom Zákazníckom centre v Liptovskom Mikuláši v závere júna riaditeľ divízie osobnej prepravy (DOP), Ing. Pavol Gallo. Už predtým sa jedno pracovisko podobného zamerania vybudovalo vo Zvolene, avšak v Liptovskom Mikuláši je prvým, ktoré vytvárali podľa novej koncepcie.
Riaditeľ divízie a primátor Liptovského Mikuláša MUDr. Alexander Slafkovský po slávnostnom prestrihnutí pásky zdôraznili, že cestujúci nájdu v Zákazníckom centre skutočne tie služby, ktoré budú potrebovať, že budú spokojní a že si podobné zákaznícke centrá nájdu trvalé miesto v rámci poskytovania služieb železnicami po celom Slovensku. Pri spomínaných centrách je dôležité predovšetkým to, že cestujúcemu sa na jednom mieste ponúkne celý komplex služieb, čo zatiaľ na Slovensku ešte nebolo.
Nová koncepcia služieb Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) v rámci prvého kontaktu so zákazníkom obsahuje samostatné riešenia, ktoré sa líšia komunikačným kanálom alebo segmentom zákazníkov. Na prvom stupni je Call centrum. Jeho poslaním je zabezpečenie kontaktného centra ZSSK na jednom mieste siete, kde zákazník počas 24 hodín denne získa všetky potrebné informácie, cestovné doklady a prípadne pomoc potrebnú pre jeho cestovanie. Call centrum bude tiež prijímať a vybavovať podnety a sťažnosti cestujúcich.
Všetky tieto služby mu budú cestujúcim poskytnuté cez telefón, e-mail, fax alebo internet. Call centrum vybudujú v Košiciach ako centralizované pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou, v budúcnosti s prepojením na ostatné účelové strediská osobnej dopravy. Druhým stupňom sú rezervačné pracoviská. Ich hlavnou úlohou bude vybavovať požiadavky veľkých klientov a hlavne korporátnej klientely na služobných cestách. Okrem vydania cestovných dokladov zabezpečujú objednávku mimoriadnych vlakov, posilových vozňov a nostalgické jazdy. Rezervačné pracoviská budú priamo zaradené pod Obchodno-prepravné správy osobnej prepravy (OPSOP). Vzhľadom na typ klientely nie je potrebné ich umiestnenie na železničných staniciach.
V poradí tretím sú zákaznícke centrá. Budú to miesta s komplexným uspokojovaním potrieb cestujúceho a komplexným vybavením jeho požiadaviek súvisiacich s cestou, a to od poskytnutia informácií, až po komplexnú rezerváciu všetkých požadovaných služieb. Tieto centrá budú zabezpečovať aj ďalšie služby pre náročnú biznis klientelu, čakáreň, internet, fax, copy. Vo vybraných zákazníckych centrách bude k dispozícií aj odborník pre starostlivosť o významných klientov. Doterajšie osobné pokladnice budú tvoriť v tomto systéme štvrtý stupeň ako zákaznícke miesta. V ich náplni bude komplexné vybavenie cestujúceho z hľadiska informačných požiadaviek, cestovných dokladov s vysokým štandardom pri priamom styku a komplexné vybavenie požiadaviek cestujúcich formou elektronických médií (cez telefón, mail, fax alebo chat). Budú prijímať aj podnety od cestujúcich. Zákazník si tu bude môcť kúpiť aj cestovné doklady pre iné druhy dopravy v rámci prepravného reťazca a rôzne doplnkové služby. V Zákazníckom centre v Liptovskom Mikuláši budú spočiatku pracovať striedavo denne od 7.15 do 17.45 h dve vysokokvalifikované pracovníčky. Všetci, ktorí sa zúčastnili slávnostného začiatku prevádzky Zákazníckeho centra, ocenili množstvo práce, ktorú vykonali zamestnanci Strediska osobnej prepravy v Liptovskom Mikuláši, na čele s jej prednostom Ing. Jánom Gajdošom, ktorý po otvorení prevádzky okrem iného uviedol: „Je to určite prínos pre cestujúcich. Chceme tu pracovať tak, aby cestujúci od nás odchádzali maximálne spokojní. Môžem povedať, že Liptovský Mikuláš sa z pohľadu tržieb radí k najlepším tarifným bodom. A hoci sme začali len so skúšobnou prevádzkou, už teraz je o celý komplex služieb, ktoré tu zatiaľ poskytujeme, veľký záujem. Nemalý podiel na tom majú aj naše pracovníčky, ktoré prešli náročným výberovým konaním. Kvalitu pracovníka, najmä jeho schopnosť komunikovať, ochotu poskytnúť službu, solídne vystupovanie či jazykové znalosti, to všetko vedia cestujúci okamžite oceniť.“
Od ďalších zákazníckych centier, ktoré divízia osobnej prepravy plánuje postupne otvoriť v Poprade, Bratislave, Žiline a v Košiciach, očakávajú ešte vyššiu úroveň služieb a starostlivosti o cestujúceho. Práve teraz sa pripravuje harmonogram vytvárania ďalších takýchto pracovísk, pričom sa akceptujú miesta, kde sú najideálnejšie podmienky pre činnosť a vybudovanie zákazníckeho centra.
Tomu v Liptovskom Mikuláši už vdýchli život, teraz musia urobiť všetko pre to, aby udržali služby skutočne na vysokom stupni. Vedúca centra Renáta Mrvová na okraj novootvoreného pracoviska poznamenala: „Zákaznícke centrum sa mi páči. Stavbári nám pripravili pekné priestory, my sme sa snažili upraviť interiér tak, aby sa tu návštevníci cítili príjemne. Dúfame, že pritiahnu čo najviac zákazníkov.“

Mení sa rozchod i prepravný režim
Cezhraničný priechod v Maťovciach do prevádzkovej rekonštrukcie
Hospodársky denník25.07.2003, Podľa Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Spolu s vybudovaním širokorozchodnej trate z Maťoviec do Hanisky pri Košiciach vyrástol na hraniciach s Ukrajinou v 60. rokoch minulého storočia areál špecializovaný na spracovanie záťaže, ktorá smerovala do košických železiarní a na prekládku substrátov z vozňov širokého rozchodu do vozňov normálneho rozchodu. Od roku 1988 je v Maťovciach v prevádzke aj technologické zariadenie na výmenu podvozkov železničných vozňov prichádzajúcich po širokom rozchode. Stredisko nákladnej prepravy Maťovce je ostro sledovaným pracoviskom. Cez tento hraničný priechod sa prepravujú hromadné substráty - hlavne železná ruda a uhlie, potom ropné výrobky, ďalšie produkty chemického priemyslu, v menšom množstve i potravinárske produkty. „V roku 2002 vstúpilo na slovenské železnice po širokorozchodnej trati viac ako 114-tisíc vozňov, čo predstavuje okolo 9,1 milióna ton. Z celkových výkonov Železničnej spoločnosti v nákladnej preprave sa tento podiel šplhá až k dvadsiatim percentám. Najväčšiu časť zásielok predstavuje železná ruda, ktorá smeruje cez Hanisku pri Košiciach do spoločnosti U. S. Steel Košice, prípadne po prekládke do českých oceliarní v Ostrave a Třinci,“ informuje prednosta strediska nákladnej prepravy Maťovce Ambróz Tokár o strategickom postavení priechodu v prepravách východ - západ.
Tranzitná ruda sa prekladá aj v samotných Maťovciach, ide pritom o dôležitý článok výkonov uzla. V minulom roku sa preložilo na tomto slovensko-ukrajinskom priechode na prekládkových rampách spolu 1,026 milióna ton železnej rudy. Výkony v tomto roku sú porovnateľné, dokonca mierne prevyšujú prekládku v roku 2002. Významný objem surovín sa po širokorozchodnej trati prepravuje aj do Vojan. Dominuje uhlie pre Elektrárne Vojany a tiež ropné produkty a skvapalnené plyny pre SWS Vojany, ktoré disponujú colným skladom kvapalných plynov. V roku 2002 sa v samotných Vojanoch vyložilo niečo vyše 903-tisíc ton nákladu. Tovar sa prekladá aj v Trebišove, kde má vlečku Vagónka Trebišov.
Do obvodu strediska nákladnej prepravy Maťovce patrí aj vlečka Agrocentrum v Hatalove, kde je obvod prekládky hnojív a prekladajú sa tam previazané vozne, ktoré prichádzajú po trati normálneho rozchodu. Tovary, ktoré nie je možné prekladať pri dovoze, sa prepravujú bez prekládky vo vozňoch širokého rozchodu, na ktorých sa vymenia podvozky, aby ich bolo možné prepraviť po tratiach normálneho rozchodu. „Vozne širokého rozchodu na podvozkoch normálneho rozchodu sa prepravujú podľa osobitných podmienok jednotlivo alebo v skupinách a smú opustiť územie Slovenska len na základe osobitného povolenia. Pretože však majú automatické spriahadlo, sú na oboch koncoch vybavované tzv. spojovacími vozňami,“ vysvetľuje detaily prepravy prednosta Ambróz Tokár. Výmena podvozkov sa vykonáva v Maťovciach. Samotná preväzovňa pripomína obrovský sklad podvozkov na dvoch priestranstvách oddelených halou. Hala ukrýva osem zdvihákov, pomocou ktorých sa vozne dvíhajú a menia sa im podvozky. Previazať možno najviac štyri vozne naraz, denná kapacita preväzovne je 66 vozňov. Každý podvozok je označený a presne evidovaný, pretože sa nesmú zamieňať a na každý vozeň sa musí vrátiť ten istý podvozok. Podobné predstavenie s lietajúcimi vozňami možno vidieť aj v neďalekom ukrajinskom Čope, kde sa však preväzujú osobné vozne. Od polovice júla až do septembra je naplánovaná v preväzovni rozsiahla ekologicko-prevádzková rekonštrukcia. Bude sa upravovať zberný kanál, ktorý je určený na zachytávanie nebezpečných látok, ak uniknú z vozňov. Počas prác sa zastaví činnosť preväzovne a čiastočne ju nahradí opravovňa v Čiernej nad Tisou. Tým dôjde aj k presmerovaniu vlakov z Ukrajiny cez Čop. Na slovensko-ukrajinskej hranici v Maťovciach sa mení nielen rozchod, ale i prepravný režim. Michalovský a Trebišovský okres patria medzi najviac postihnuté vysokou nezamestnanosťou, no stabilné výkony na priechode v Maťovciach zabezpečujú nielen vysoký podiel tržieb pre Železničnú spoločnosť, ale dávajú istotu práce pre železničiarov.

Autovlak do Splitu
Repete po minuloročnom úspechu
Hospodársky denník 25.07.2003, Podľa Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Keď v minulom roku Železničná spoločnosť ( ZSSK ) vypravila autovlak Jadran na trase Bratislava – Split prvý raz, cestujúci prejavili o prepravu mimoriadny záujem. Počas celej minuloročnej sezóny sa autovlakom odviezlo na dovolenku vyše 6300 osôb a prepravilo 350 automobilov. Dopyt po preprave automobilov bol mimoriadny a prepravné boxy sa na celú sezónu vypredali prakticky za necelé dva dni. Po úspešnej premiére vstúpil autovlak na scénu aj v tohtoročnej letnej sezóne. Vzhľadom na zvýšenie cien pohonných látok sú však cestovné lístky osôb i na prepravu automobilov v tomto roku vyššie. V Železničnej stanici Bratislava-Petržalka nakládku automobilov 20. júna na prvý tohtoročný autovlak do Splitu sprevádzalo spočiatku drobné mrholenie. „Je to naozaj dobre vymyslený marketingový ťah, takúto možnosť rekreácie nám ponúkli v cestovnej kancelárii a nám sa táto myšlienka zapáčila. Radi skúšame niečo nové a verím, že budeme spokojní. Podľa mojej mienky je to dobrá forma služby pre cestujúcu verejnosť a tak to má byť, ak sa chceme priblížiť Európe,“ uvažoval nahlas jeden z cestujúcich.
Autovlak do Splitu v porovnaní s autobusovou, leteckou, ale aj individuálnou dopravou poskytuje cestujúcim veľmi pohodlnú možnosť prepravy do obľúbených letovísk v Chorvátsku. Aj preto je kapacita autovozňa v súčasnosti už skoro vypredaná. Voľných je len niekoľko miest v augustových termínoch. Hoci sa cena prepravy automobilu zvýšila, stále je o tento druh prepravy veľký záujem. Obojsmerný lístok na prepravu automobilu do dĺžky 4,5 m stojí 5900 Sk, pre dlhšie auto 6900 Sk. V cene lístka nie je zahrnutá cena za prepravu cestujúcich. Jeho cena je 2390 Sk pre dospelého a 1890 Sk pre dieťa.
Autovlak z Bratislavy funguje iba druhú sezónu. Služby Jadranu je možné využiť do 7. septembra. Spolu je to dvanásť obratov. Okrem vozňa na prepravu osobných automobilov je vo vlaku počas všetkých jázd zaradený aj reštauračný vozeň. Pre veľký záujem cestujúcich zrejme zaradia do vlaku aj vozeň na prepravu bicyklov. V autovagóne je priestor na prepravu desiatich automobilov. Posádka vozidla absolvuje cestu v ležadlovom vozni. Celý vlak je zložený z jedenástich vozňov. Cesta do Splitu trvá približne 17 hodín. Súprava odchádza z bratislavskej hlavnej stanice v piatok o 15.15 h, do Splitu prichádza v sobotu o 8.39 h. Späť sa vracia v sobotu popoludní o 16,00 h s príchodom do Bratislavy v nedeľu ráno o 8.30 h. Vlak sprevádza vlaková čata ZSSK a v ležadlových vozňoch o pohodlie a bezpečnosť cestujúcich dbajú sprievodcovia spoločnosti Wagon Slovakia Košice.

Šesť týždňov sa bude liečiť zo zranení 68-ročná žena, ktorú zachytil vlak
Nový ČasTASR Bratislava 24./25. 07.2003 - Približne šesť týždňov sa zo zranení bude liečiť 68-ročná žena z Košíc-Ťahanoviec, ktorú v stredu večer pred železničnou zastávkou v Ťahanovciach zachytil vlak. Rušňovodič spozoroval ženu zo vzdialenosti asi 250 m, keď vlak vyšiel z tunela. Sedela na koľajnici a po zaznení zvukového signálu iba zdvihla pravú ruku, tvárou sa obrátila k prichádzajúcej súprave a ostala ďalej sedieť. I napriek použitiu rýchlobrzdy rušňovodič už pre krátku vzdialenosť nedokázal kolízii predísť, vlak ženu zachytil a spôsobil jej zlomeniny niekoľkých rebier, tržné rany na hlave a pomliaždeniny na pravom ramene.
Železničná polícia (ŽP) nezistila u rušňovodiča požitie alkoholu. Nehoda si vyžiadala zastavenie dopravy na prvej traťovej koľaji na 150 minút a meškanie troch vlakov. Prípad prešetruje oddelenie ŽP v Košiciach.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Dušek: České dráhy vykážou za pololetí ztrátu 2,5 mld. Kč
Česká tisková kancelářPRAHA 23. 07.2003 - České dráhy vykážou za první pololetí ztrátu nejméně 2,5 miliardy korun. Odhaduje to šéf železničních odborů a člen dozorčí rady podniku Jaromír Dušek s tím, že hospodaření podniku mělo být podle plánu vyrovnané. Informaci o plnění podnikatelského plánu firmy za pololetí by měla dozorčí rada projednávat tento týden.
Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD odmítl odhady výsledku komentovat před tím, než hospodaření projedná dozorčí rada. Ztráta však podle něho v žádném případě nebude tak vysoká, jak Dušek odhaduje.
Většinu z 2,5miliardové ztráty tvoří chybějící peníze od státu a krajů na úhradu prokazatelné ztráty z osobní přepravy. Drahám schází asi 1,5 miliardy korun. Tržby jsou proti plánu za pololetí nižší o další miliardu korun, o kterou přišly dráhy především v nákladní dopravě. Pokles zájmu o přepravu nákladu po železnici podle Duška z části ovlivnilo snižování cen silničních dopravců. Hlavním důvodem je však podle něho špatná obchodní strategie ze strany ČD .
Cestujících na drahách ubývá od roku 2002, kdy dráhy zavedly tzv. obyčejné jízdné pro náhodné cestující, které bylo až o 60 procent vyšší než jízdné pro pasažéry, využívající některou komerční nabídku, například kartu Z. Od té doby již jízdné zlevnilo loni v polovině prosince a letos v polovině července. Vedení podniku očekává, že nový tarif zákazníky na železnici vrátí. Cestujících na drahách podle Duška ubývá také kvůli nevyhovujícím přípojům vlaků a nekvalitně připraveným výlukám při stavbě koridorů.
Plán ČD předpokládá letos tržby z nákladní přepravy 18,2 miliardy korun a z osobní mírně přes pět miliard korun.
Loni České dráhy hospodařily se ztrátou 2,4 miliardy korun, což je zhruba o 1,6 miliardy Kč lepší výsledek než v předchozím roce.
Hospodaření drah podle Duška tíží také omezené nakládání s majetkem. Ten je totiž zablokován od loňského prosince v souvislosti s dluhy, které ale již dráhy od nového roku převedly na SŽDC. Zákaz nakládání s majetkem podle Duška zruší jen urychlené vyřešení dluhů bývalých státních ČD . Vláda již rozhodla, že téměř devět miliard korun převede ze SŽDC na Českou konsolidační agenturu. O převodu však ještě nerozhodly orgány agentury.
Podle mluvčího ČKA Jiřího Pekárka totiž agentura ještě nemá ukládací dopis od ministra financí. Teprve až ho obdrží, mohou se převodem zabývat orgány ČKA. Na programu nejbližšího zasedání dozorčí rady ČKA však převod pohledávek drah není.

Srážka vlaku s kamionem si vyžádala zranění tří lidí
Česká tisková kancelářPRAHA 24. 07.2003 - Srážka pracovního vlaku s nákladním autem na přejezdu u stanice Lčovice na Prachaticku si dnes vyžádala zranění řidiče, strojvůdce a zaměstnance drah. ČTK to řekl zasahující lékař záchranné služby a upřesnil tak původní informaci, podle níž byl zraněn pouze jeden železničář a řidič kamionu. Nehoda, při níž vypukl požár, se stala v 08:20 na trati Strakonice – Vimperk. Provoz vlaků mezi Volyní a Lčovicemi bude obnoven zřejmě až v sobotu.
Strojvůdce má popáleniny druhého až třetího stupně na pětině těla, proto lékaři hodnotí jeho zranění jako těžké. Vrtulník ho dopravil do nemocnice v Praze. Řidič kamionu a druhý železničář skončili se středně těžkými popáleninami v nemocnici ve Strakonicích.
Strojvůdce má zasažený obličej, hrudník a levou ruku. Popáleniny nejsou tak rozsáhlé, aby ohrozily pacientův život, řekl ČTK Ludomír Brož, primář kliniky popáleninové medicíny vinohradské nemocnice. Zatím však není jasné, do jaké míry mohou být zasaženy i dýchací cesty. „Nikdy nevíme, zda se popálení obličeje nerozvine v popálení dýchacích cest. To zatím nemůžeme vyloučit,“ vysvětlil lékař.
Podle vrchního inspektora ČD Čestmíra Müttelbacha, který vyšetřuje okolnosti nehody přímo na místě, lze škodu na majetku drah odhadnout na 20,5 milionu korun.
Na trati mezi stanicemi Volyně a Lčovice je přerušen provoz, vlaky nahradily autobusy. „Odhaduje se, že vyproštění vlaku a oprava tratě bude pokračovat ještě celý pátek. Vlakový provoz by měl být obnoven nejpozději o víkendu, pravděpodobně v sobotu,“ uvedl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.

Dopravní klub kritizuje řešení dopravy v Libereckém kraji
Česká tisková kancelářLIBEREC 24. 07.2003 - Připravované řešení dopravního spojení z Liberce do Prahy kritizuje Český a Slovenský dopravní klub ve svých připomínkách k návrhu územního plánu Libereckého kraje. Záměru rychlého železničního spojení vytýkáme především to, že zcela opomíjí druhé největší město v kraji - Jablonec nad Nisou a neřeší spojení do turisticky atraktivních Krkonoš, řekl dnes ČTK autor připomínek Martin Robeš z dopravního klubu.
Prioritou Libereckého kraje v dopravě by podle Robeše měla být železniční doprava. „Navrhujeme mimo jiné vybudovat nové železniční spojení mezi Libercem a Prahou s tunelem pod Jabloncem nad Nisou, které by lépe obsloužilo Semilsko a Krkonoše, a také vybudovat nové úseky na trati mezi Libercem a Českou Lípou,“ vysvětlil návrhy Robeš. I když by podle tohoto návrhu byla jízdní doba z Liberce do Prahy přes Jablonec nepatrně delší a investičně dražší, na druhou stranu by znamenala vyšší komfort cestování do Jablonce a do východní částí kraje. Dopravní klub proto věří, že tato myšlenka má šanci uspět.
Podle náměstka libereckého hejtmana Luďka Suchomela bude kraj posuzovat všechny připomínky k územnímu plánu. „Nebráníme se žádné progresivní myšlence, předem kategoricky nezavrhuji ani tunel pod Jabloncem nad Nisou, jakkoliv je dnes tato představa fantastická,“ řekl dnes ČTK Suchomel.
Doprava je podle něho jednou z priorit v rozvojových koncepcích Libereckého kraje. "Je nesporné, že železniční doprava je ekologičtější než doprava silniční a proto chceme podíl dopravy na železnici zvýšit," poznamenal Suchomel. Návrh dopravního klubu chce nechat posoudit odborníky. Vzhledem k tomu, že je Liberecký kraj zapojen do mezinárodního projektu Interreg, který počítá s podporou rozvoje infrastruktury z peněz Evropské unie, není podle Suchomela vyloučeno, že naději na realizaci budou mít i projekty, které se z hlediska dnešních možností zdají nereálné.

České dráhy vykázaly za pololetí zisk 200 milionů korun
Česká tisková kancelářPRAHA 25. 07.2003 - ČD vykázaly za pololetí zisk přes 200 milionů korun, když podnikatelský plán počítal s půlmiliardovou ztrátou. ČTK to sdělil mluvčí drah Petr Šťáhlavský s tím, že výsledek dnes projednala dozorčí rada firmy. Poprvé v historii měly zisk ČD loni, a to 799 milionů korun. To však ještě fungovaly jako státní organizace. Od nového roku jsou akciovou společností a provozují železniční dopravu, dopravní cestu spravuje státní Správa železniční dopravní cesty.
České dráhy přepravily za prvních šest měsíců letošního roku 41,26 milionu tun zboží, což je meziroční nárůst téměř o 770 tisíc tun. V osobní dopravě se podle Šťáhlavského zastavil trend poklesu počtu přepravených cestujících. Zatímco za první tři měsíce se počet cestujících snížil o pět milionů, tedy asi o deset procent, v pololetí propad klesl na čtyři procenta. Od dubna totiž firma registruje meziroční růst počtu cestujících. Za první pololetí ČD přepravily 87,63 milionu platících cestujících.
Podle předsedy dozorčí rady Vojtěcha Kocourka se drahám podařilo zastavit dlouhodobý pokles tržeb. Přesto jsou tržby proti plánu nižší. Podle informací ČTK tratí ČD proti plánu v pololetí na tržbách z osobní dopravy asi 200 milionů korun a v nákladní dopravě 500 milionů korun. Podle Kocourka se však úbytek na tržbách podařil vyrovnat tlakem na náklady, o čemž svědčí pozitivní hospodářský výsledek.
Šéf železničních odborů Jaromír Dušek tento týden odhadl ztrátu drah na 2,5 miliardy korun. V hospodaření podniku podle něho chybí 1,5 miliardy korun od státu a krajů na úhradu prokazatelné ztráty z osobní přepravy.
Plán ČD předpokládá letos tržby z nákladní přepravy 18,2 miliardy korun a z osobní mírně přes pět miliard korun. Loni ČD hospodařily se ztrátou 2,4 miliardy korun, což je zhruba o 1,6 miliardy lepší výsledek než v předchozím roce.

Hromadnou dopravu z Brna do Prahy začalo využívat více lidí
BRNO/PRAHA 25. 07.2003 (ČTK) - Hromadnou dopravu mezi Brnem a Prahou začalo zřejmě využívat více lidí. Počet cestujících se totiž v červnu zvýšil jak u ČD , tak u autobusového dopravce .
ČD podle mluvčího Petra Šťáhlavského zaznamenaly v červnu na trase Brno – Praha meziroční nárůst cestujících asi o 15 procent. V celorepublikové síti drah přitom v červnu vzrostl počet přepravených osob jen o tři až čtyři procenta, řekl Šťáhlavský ČTK.
Využití vlakových spojů mezi Brnem a Prahou tak zřejmě výrazně ovlivnilo zavedení tak zvané relační slevy, kdy si cestující na této trase mohou zakoupit přímo ve vlaku jízdenku za 140 korun. Slevy využilo téměř 15 tisíc lidí, dodal Šťáhlavský. V průměru podle něj využije tento typ slevy denně asi 400 až 500 lidí a v pátek se tento počet šplhá i k 800 cestujících.
Nejvíce lidé podle něj využívají jízdu vlaky Eurocity a expresem Brněnský drak. I kvůli tomu však nastanou u relační slevy od 1. srpna změny, zdůraznil Šťáhlavský. Tuto jízdenku si budou moci zájemci nově zakoupit jen v pokladnách, a to na čtyřech nádražích v Praze a dvou v Brně. Pro spoje Eurocity si budou muset lidé koupit ještě místenku za 20 korun, důvodem je udržení komfortu v těchto vlacích, dodal mluvčí. (krátené)

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU

Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Malacky , Kúty , Senica , Jablonica , Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , Galanta , N. Zámky , Štúrovo , Komárno , Prievidza , Nitra , Zvolen , Bánovce n/O. , V. Kapušany , Čierna n/T. , TEŽ , koridory

ĽMJ , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata

TASR

 

Hospodárske noviny

Pravda

Sme

Národná obroda

SITA

 

Nový Čas

 

Hospodársky denník

 

Markíza

Dopravní noviny

Železnice Slovenskej republiky

 

FINI

 

Železničná spoločnosť, a. s.

 

Siemens

 

Inzine

 

Eurailpress

 

International Railway Journal

 

Česká tisková kancelář

 

Košický večer

Večerník

 

 


Strana vytvorená: 29-VII-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0330.htm)