Nový minister obrany Liška už požiadal
o bezpečnostnú previerku
Bratislava 26. 10.2003 - Nový
minister obrany Juraj Liška ihneď po nástupe do funkcie požiadal
vykonanie bezpečnostnej previerky.
Neobáva sa pritom, že by previerku od Národného bezpečnostného
úradu nedostal. Nemyslí si tiež, že by bol niečím vydierateľný.
V súčasnosti Liška vyplňuje potrebné formuláre k previerke.
"Verím, že to budem mať v krátkom čase hotové a odovzdám
to," povedal v relácii televízie Markíza Na telo.
Liška odmietol informácie o rekonštrukcii ministerskej kancelárie
za tri milióny korún. "Stopercentne si za tým stojím, že
nikdy som nedal pokyn prerábať ministerskú kanceláriu,"
vyhlásil. V tejto súvislosti bude preverovať možnosť podať
trestné oznámenie na denník Pravda, ktorý o tom informoval.
Nový šéf rezortu obrany už začal aj s preverovaním tendrov
na ministerstve. V jednom prípade chce počkať na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR. Tender sa už síce skončil a podpísal,
avšak ďalšia firma sa odvolala. V ďalšom ukončenom tendri
firma nedostala do dvoch rokoch previerku. V treťom prípade
chce Liška získať bližšie podklady k tendru a bude zvažovať
jeho podpísanie.
Liška je presvedčený, že pokiaľ bude jeho predchodca Ivan Šimko
hlasovať v parlamente proti návrhu štátneho rozpočtu, tak to
nebude kvôli kapitole ministerstva obrany, pretože ju nikdy
predtým, ešte ako minister, nepripomienkoval.
V prípade, že by sa dostal Liška do rozporu medzi svojím
osobným presvedčením a straníckou disciplínou tak ako Šimko,
odstúpil by podľa svojich slov z funkcie.
Minister ubezpečil, že do problematiky rezortu vnikne veľmi rýchlo.
V súvislosti s kauzou modernizácie železnice v Trenčíne Liška uviedol, že
podpísal záväzné stanovisko mesta Trenčín. V ňom upozorňuje
ako primátor mesta železnice, že bez súhlasu mesta sa nič
nové v Trenčíne stavať
nebude. "Pokiaľ železnice by čokoľvek chceli robiť mimo
tejto trate, musia k tomu dostať súhlas mesta Trenčín. Oni
tento nedostali," konštatoval. Odmietol, že by v
stanovisku podpísal zbúranie domov alebo likvidáciu plavárne.
Po slovách i konkrétne skutky
Rozhovor s generálnym riaditeľom Železníc
SR Romanom Veselkom.
27.10.2003,
Kunik Jozef - Už tri mesiace pôsobí vo funkcii generálneho
riaditeľa Železníc SR ( ŽSR ) mladý manažér Ing. Roman Veselka. Pri
svojej prvej prezentácii zdôraznil, že jeho cieľom je vytvoriť
zo Železníc SR dobre prosperujúcu a efektívne fungujúcu
spoločnosť. Pre mnohých to boli iba silné slová, pretože ŽSR sú už dlhší čas v hlbokej kríze.
Pre obraznosť, v roku 1996 dosiahli ŽSR náklady vo výške 6,9 mld Sk a výkony
vo výške 60.330 miliónov vlakokilometrov. V roku 2002 však
dosiahli náklady už 12,8 mld. Sk, avšak vlakokilometre
poklesli na 56.882 miliónov. Už pri svojom nástupe do funkcie
Roman Veselka zdôraznil, že pokračovanie transformácie si vyžiada
radikálne zmeny vo viacerých oblastiach, predovšetkým úpravu
organizačnej štruktúry. V uplynulých dňoch vedenie ŽSR prezentovalo svoj prvý veľký projekt,
reformu organizačného poriadku. V tejto súvislosti sa generálny
riaditeľ ŽSR Roman
Veselka vyjadril k najdôležitejším aktuálnym otázkam.
Našli sa aj takí, ktorí si mysleli, že za vašimi augustovými
slovami o budúcich zmenách, tak skoro nebudú nasledovať konkrétne
skutky. Opak je však pravdou.
- Asi to vyplýva z mojej povahy, pretože nerád vravím do
vzduchu. Zmysel svojej práce vnímam až vtedy, keď sú za ňou
viditeľné výsledky. Preto aj Správna rada ŽSR v polovici októbra schválila Návrh
zmeny organizačného poriadku ŽSR . Zámerom začatej
reformy je pokračovať v procese transformácie železníc.
Chcem skutočne vytvoriť z podniku schopného manažéra infraštruktúry,
ktorý musí poskytovať služby v súlade so Smernicami Európskeho
parlamentu. Železnice SR budú totiž musieť po vstupe do EÚ
poskytovať služby súvisiace s minimálnym prístupovým balíkom,
povinne poskytovať služby súvisiace s traťovým prístupom k
servisným zariadeniam. Musíme taktiež poskytovať doplnkové
služby, prípadne môžeme poskytovať aj vedľajšie služby.
Čiže musíme našu železničnú cestu otvoriť a nebudeme môcť
diskriminovať nikoho, kto bude chcieť na ňu vstúpiť.
Verme, že reforma organizačnej štruktúry prinesie pozitívne
výsledky, avšak pre mnohých bude spojená aj s trpkou príchuťou.
Ako prijímajú železničiari priamo na pracoviskách a
staniciach štart reformy?
- Moje informácie, ktoré som získal z rozhovorov priamo s ľuďmi
sú také, že tieto zmeny vnímajú ako potrebné. Ako nevyhnutné
ich vnímajú aj radoví železničiari, hoci ich konkrétny
postoj bude ovplyvňovať realita, ako sa ich dotkne reforma
priamo, napríklad v personálnej oblasti. Máme záujem intenzívne
a otvorene komunikovať o situácii v podniku a o pripravovaných
zmenách. Chceme vytvoriť atmosféru korektných vzťahov nielen
v rámci firmy, ale aj smerom k obchodným partnerom, štátnym
inštitúciám a verejnosti. Preto treba otvorene povedať, že nás
čaká ťažké obdobie stabilizácie pomerov na železnici. Tlačíme
pred sebou balvan problémov a záväzkov, s ktorými sa však
musíme vyrovnať, či sa nám to páči alebo nie.
Spomínate, že tlačíte pred sebou nepríjemný balvan. Máme
pod tým chápať najmä dôsledky finančných operácií z
minulosti?
- Hospodárenie ŽSR skutočne
zaťažujú najmä ich finančné operácie. V prevádzkovej
oblasti vykazujeme už v súčasnosti vyrovnaný hospodársky výsledok.
Pre obraznosť, len na úrokoch musíme zaplatiť v tomto roku
približne 3 mld Sk. V budúcom roku to už bude menej, avšak aj
tak nás to bude kváriť ešte dva - tri roky. ŽSR má ročne príjem približne 12 mld Sk
a výdaje približne 11 mld Sk. Zo zostávajúcej miliardy musíme
riešiť dlhovú službu, nedoplatky sociálnym inštitúciám a
mali by sme niečo aspoň v malom aj investovať.
Napriek relatívne nízkym domácim zdrojom plánujete v roku
2004 investovať v rámci modernizácie tratí päť miliárd korún.
- Na rekonštrukciu a modernizáciu železničných
koridorov na dosiahnutie traťovej rýchlosti do 160
kilometrov za hodinu plánujeme použiť v budúcom roku približne
päť miliárd korún z cudzích zdrojov. My musíme modernizovať
koridory, pretože inak by nás
mohli európske železničné spoločnosti obchádzať. Budúci
rok však bude mať jednu novinku, na investície prispeje sumou
1,2 mld Sk aj štát. Približne 3,3 mld Sk očakávame z
predvstupového fondu ISPA. Zo štrukturálnych fondov, ktoré
bude Slovensko čerpať až po vstupe do EÚ , máme
šancu získať 500 mil. Sk. Už v súčasnosti sa modernizuje
trať z Bratislavy-Rače do Šenkvíc a v závere roka vyhlásime
tender na modernizáciu a rekonštrukciu traťových úsekov Šenkvice
– Cífer a Trnava – Piešťany, pričom úsek Cífer –
Trnava sme už zmodernizovali v roku 2000. Všetky trate sú súčasťou
medzinárodného koridoru TINA č. V.
Reforma organizačného poriadku nebude otázkou týždňa –
dvoch. Zrejme aj preto ste ju rozdelili na dve etapy.
- Zmeny budú mať výrazný dosah na všetky stupne riadenia.
Preto sme proces reformy rozdelili na dve etapy. Prvého januára
2004 vzniknú v Trnave, Žiline, Zvolene a v Košiciach štyri
oblastné riaditeľstvá, ktoré nahradia doteraz existujúcich
25 Správ Železničnej dopravnej cesty a zastrešia vykonávanie
všetkých procesov súčasných správ. Druhá etapa sa začne dňom
1. januára 2005 keď príde k následnej transformácii oblastných
riaditeľstiev do dvoch typov vnútorných organizačných
jednotiek. Jedna bude zameraná na výkon činnosti riadenia
dopravy a správu infraštruktúry a druhá bude zameraná na výkon
činnosti technickej podpory infraštruktúry. Cieľom je teda
vytvoriť podnikateľský vzťah medzi tými, ktorí objednávajú
služby (správcovia) a tými, ktorí ich dodávajú, čiže údržba.
Podľa vašich ekonómov organizačné zmeny prinesú ŽSR v roku 2004 úsporu 600 mil. Sk.
- Tých 600 miliónov, to je rozdiel medzi úsporami, ktoré
dosiahneme racionalizáciou prevádzky a medzi nákladmi na odchádzajúcich
pracovníkov. V prevádzke ušetríme približne jednu miliardu,
avšak túto sumu zníži o približne 400 mil. Sk vyplatené
odstupné, na ktoré majú naši pracovníci nárok podľa Kolektívnej
zmluvy. V dôsledku zefektívnenia činnosti opustí v najbližších
mesiacoch Generálne riaditeľstvo ŽSR 130 až 150 pracovníkov. Nie všetci však
zamestnanie stratia, pretože približne 30 až 40 z nich sa
presunie na štyri vznikajúce oblastné riaditeľstvá. Zo súčasných
1016 zamestnancov správ prepustia železnice z dôvodu organizačných
zmien 327 pracovníkov.
Veríte, že budete pri záverečnom hodnotení reformy organizačného
poriadku a premeny ŽSR na
moderného manažéra železničnej infraštruktúry?
- Pevne verím, že budem a že urobíme zo Železníc SR spoločnosť,
ktorá bude schopná predávať železničnú dopravnú cestu na
liberalizovanom trhu rôznym, teda i zahraničným záujemcom a
operátorom.
Ďalší pomník korupcie a
klientelizmu v centre Bratislavy
NOVÝ DEŇ 27.10.2003, Tománek Stanislav - K
neriešeným problémom, ktorým sa staronová vláda už roky
vyhýba, patrí obrovská zadlženosť Železníc SR. V ostatných
rokoch sa dramaticky roztvorili nožnice medzi nákladmi a výkonmi
železníc, čo sa premietlo do nárastu zadlženosti. Situácii
neprospievajú ani časté výmeny generálnych riaditeľov, keď
za niekoľko rokov sa ich vystriedalo desať. Ako hovoria
zamestnanci, vždy to bolo po zmene politických vetrov. K zlepšeniu
stavu neprispievajú ani škandály, ktorými sa honosí staronová
vládna koaličná zostava. Ranou do svedomia je v ostatnom čase
škandalózna jama a známe vláčiky.
Pokým železnice prepúšťajú vo veľkom, zdražuje sa cestovné
aj prepravné, darí sa klientelizmu a korupčným škandálom.
Doteraz nie je uzatvorený pochybný tender, v ktorom je zapletený
aj brat premiéra Miroslav Dzurinda, vo vzduchu visia luxusné
byty s rovnakým pozadím a najnovšie minister Pavol Prokopovič
"nevidí", že sa deje škandalózny predaj známej
jamy v centre Bratislavy za smiešnu sumu. Prokopovičovi už
neprekáža, že sa pokračuje v škandalóznej stavbe aj keď ju
chcel dať zakonzervovať. Pre štát nevýhodný predaj už
posunul na schválenie ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi.
Ďalší skúšobný kameň skutočných postojov zatiaľ aspoň
verbálne razantného ministra hospodárstva je tu. Kým nožnice
medzi nákladmi a výkonmi sa roztvárajú, nad vládnou jamou sa
pohybuje kyvadlo, ktoré hrozí odťať hlavu jednej z mnohých
korupčných chobotníc.
Zdá sa, že ministri dopravy Dzurindovej vlády sú zakliati a
neustále ich prenasledujú škandály s klientelizmom a
korupciou. Podľa všetkého ani Prokopovič túto kliatbu
neprelomí. Nedokončenú stavbu, známu ako jama, vyhlasovali
niektorí súčasní najvyšší vládni úradníci za zdroj príjmov
pre štát. Pravdou však je, že štát zasa prerobí, pretože
Komisia vybrala "na základe najlepšej ponuky" firmu
Reding, ktorá na mieste miliónovej jamy stavia novú budovu.
Správna rada už súhlasila s odpredajom až 100 mil. Sk, hoci
železnice už preinvestovali 87 mil. Ak by vláda náhodou
neschválila návrh Prokopoviča, firma Rading má zmluvne výhodne
zabezpečené súvisiace náklady.
Pred rokmi mali železnice vyše 50.000 zamestnancov a v súčasnosti
asi 22.000. V krátkom čase prepustia ďalších 5000 ľudí.
Kvapkou v tomto mori je zmena organizačnej štruktúry, ktorá
prinesie v roku 2004 ŽS pozitívny finančný efekt 600 mil. Sk.
Ide o rozdiel medzi úsporami, ktoré podnik dosiahne racionalizáciou
prevádzky a medzi nákladmi na odchádzajúcich pracovníkov,
uviedol riaditeľ odboru controllingu ŽSR Anton Kukučka. Kým v prevádzke ušetria
železnice 800 mil. až 1 mld Sk, z toho asi 140 mil. Sk na mzdách
časti administratívnych síl, ich odchod túto sumu zníži o
približne 200 až 400 mil. Sk na vyplatenom odstupnom.
V najbližších mesiacoch opustí Generálne riaditeľstvo ŽSR 130 – 150 ľudí, nie všetci však
zamestnanie stratia. Približne 30 – 40 z nich presunie podnik
podľa dnes ešte nespresnených potrieb na štyri novovznikajúce
Oblastné riaditeľstvá, ktoré nahradia doteraz existujúcich
25 Správ Železničnej dopravnej cesty. Zo súčasných 1016
zamestnancov správ prepustia železnice z titulu organizačných
zmien 327 pracovníkov.
Roman Veselka, generálny riaditeľ ŽSR :
- ŽSR , chcú zmenami zabezpečiť dodržanie smerníc
EÚ ,
ktoré rozoberajú odporúčané modely systému riadenia železníc
v jej členských krajinách. Reforma má tiež odstrániť príčiny
súčasného ekonomického stavu ŽSR , ktoré sú
vysoko zadlžené. Efekt aplikovaných zmien by sa mal naplno
prejaviť po roku 2005.
Liška: Správa o rekonštrukcii mojej
kancelárie je lož
27.10.2003, Puškárová
Zlatica - Do horúceho kresla relácie Na telo STS Markíza si
sadol minister obrany SR Juraj Liška (SDKÚ).
Široká verejnosť vás zatiaľ nemala príležitosť lepšie
spoznať. Vaša dcéra pre médiá vyhlásila, že ste síce šikovný
a rozumný, ale mali by ste vraj zmeniť povahu, doma aj kričíte
a ste vraj dosť výbušný. Aký vlastne ste?
- Myslím, že moja dcéra povedala pravdu. Pokiaľ ma niečo
rozčúli, tak som výbušný. Veľmi rýchlo to viem skrotiť.
Vraj tiež nemáte radi novinárov. A ak si prečítate údajne
nejaké negatívne články, tak je lepšie, vraj, ak ste sám.
- To sú už trošku prifarbené fámy. Nemám rád, keď sa
píše nepravda. A som rád, že takýchto novinárov je veľmi,
veľmi málo.
Ťažko znášate kritiku?
- Nie, kritiku znášam dobre. Ťažko znášam nepravdu.
Odkiaľ ste do ministerského kresla prišli? Od roku 1991
podnikáte s fínskymi saunami. Dobrý biznis?
- Myslím si, že áno.
Stali ste sa cez tento biznis milionárom?
(smiech) - Stal som sa takým, že som dostatočne zabezpečený.
Dá sa váš majetok rátať na milióny?
- Dá sa to aj tak povedať.
Viete preukázať svoj majetok?
- Áno, samozrejme.
Z podnikateľa ste sa pred rokom stali komunálnym politikom,
primátorom Trenčína. Hneď sa však objavili viaceré kauzy.
Prvá - nechali ste si okamžite po nástupe odklepnúť dvojmiliónové
luxusné auto, a to v čase, keď Trenčín čelí 130-miliónovej
dlžobe. To bol váš rozmar?
- Vôbec to nebol rozmar. A nemyslím si, že to je kauza.
Keby som mal tie informácie na začiatku, že to môže spôsobiť
takýto rozruch, možno by som k tomu pristupoval trošku ináč.
Mal som toľko inej práce po nástupe, že na návrh, myslím,
predsedu finančnej a majetkovej komisie, zastupiteľstvo schválilo
pre primátora mesta Trenčín nákup nového auta.
Hovoríte, že keby ste to vedeli, tak by ste jednoducho možno
takéto niečo nechceli. Znamená to, že pre vás je dôležitá
verejná mienka?
- Pre mňa je dôležitá verejná mienka, pretože ďalšie
kroky, ktoré potom nasledovali, samozrejme, nasvedčujú tomu,
že napríklad ten dlh, kedysi bol 160 mil., je podstatne menší.
Dokázali sme zabezpečiť lepšie zdroje financovania.
Sú tu však aj závažnejšie veci, a síce kauza rýchlotrate,
ktorá má ísť vedľa historického centra Trenčína. Okolo 10.000
Trenčanov podpísalo petíciu, v ktorej protestuje, aby kvôli
tejto novej trati bolo treba rúcať novú plaváreň a asi okolo
20 rodinných domov. Vy ste údajne začiatkom roka aj dali prísľub,
že so železnicami budete ešte vyjednávať.
- Tento prísľub som dal a toto aj robím. Podpísal som záväzné
stanovisko mesta Trenčín, kde upozorňujem inými slovami železnice
na to, že bez súhlasu mesta Trenčín sa nič nové stavať v Trenčíne nebude. Pokiaľ by železnice
čokoľvek chceli robiť mimo tejto trate, musia k tomu dostať súhlas
mesta Trenčín. Tento nedostali. Žiadne domy sa nebudú búrať,
žiadna plaváreň sa nebude likvidovať. Jednoducho, nikdy som
nič také nepodpísal.
Vy ako minister musíte robiť veci transparentne, aby ste
boli dôveryhodný. Vy ste podpísali túto zmluvu tajne.
- To nie je zmluva. To je záväzné stanovisko mesta Trenčín o tom, že Železnice
SR na území mesta Trenčín bez súhlasu mesta nemôžu nič
spraviť.
Ešte stále ste primátorom Trenčína?
- Áno, ešte stále som.
A dokedy? Je to taká kuriózna situácia, minister - primátor.
- Možnože to znie kuriózne, pretože málokedy sa stáva
primátor ministrom. Ale práve kvôli železnici, práve kvôli
tomu, aby sa tieto nejasnosti vysvetlili, aby bolo jasné, že
som nič neporušil, chcem - do konca týždňa budem mať
nachystané stanovisko mesta Trenčín
, kde opäť nielen vyzývam ŽSR, aby toto stanovisko plne akceptovalo,
ale zároveň chceme stanoviť ešte komisiu, ktorá bude mať
plný mandát mesta Trenčín
, a chcem, aby v tejto komisii boli aj zástupcovia petičného výboru
a aby informovali ľudí, aby tie informácie neboli zavádzajúce.
Potom prišla kauza Mojžiš. Ivan Šimko vzdoroval
Dzurindovi a vy ste sa stali ministrom obrany. Málokto si však
v poslednom období vyslúžil od premiéra takú pochvalu, ako
sa ušla vám. Povedal doslova, že ste veľmi čestný,
zodpovedný, dynamický a pracovitý človek. Kde sa vzalo toto
vaše silné kamarátstvo s premiérom?
- Neviem, kde sa vzalo silné kamarátstvo. Možno som ho
presvedčil svojou prácou - najprv v regióne pri vzniku SDKÚ a
možno tým, že som dosiahol, podľa iných, slušný výsledok
v meste Trenčín v komunálnych voľbách. Myslím si, že si
rozumieme vo veľmi mnohých otázkach.
Ako dlho sa poznáte?
- Poznáme sa od vzniku SDKÚ, od roku 2000.
Premiér, keď vás predstavoval na tlačovej konferencii,
povedal, že vás pozná dlhé roky. Ak sa nemýlim, sú to tri
roky presne.
- Sú to tri roky.
V každom prípade premiérovu dôveru ste si získali
dokonca natoľko, že ste ako primátor Trenčína oddávali jeho
kontroverzného priateľa Gabriela Palacku. Neviem, či aj on je
váš priateľ?
- Poznám sa s ním veľmi dobre. Ale viete, priateľstvo je
silné slovo. Ja neviem, či človek vôbec za svoj život môže
mať jedného, keď má šťastie, možno dvoch priateľov...
Premiér je váš priateľ?
- Nie. To je silné slovo. Nemôžem povedať, že je priateľ.
Ale myslím, že je veľmi dobrý kamarát.
Vy ste sa obrane vôbec nikdy nevenovali. Dokonca ako
poslanec ste pôsobili vo výbore pre rozpočet, financie a menu
a ste prvý minister, ktorý nemá za sebou ani výraznú
politickú skúsenosť, ani nejaké dlhšie pôsobenie vo
verejnom živote. Ste teda natoľko ambiciózny, že vám toto
poznanie vôbec neprekáža?
- Nemyslím si, že som ambiciózny. Myslím si iba, že
pokiaľ sa obzriem späť, vždy som svoju prácu robil tak, aby
som sa za ňu nemusel hanbiť. A toto si možno všímajú iní
ľudia.
Nebolo tak trošičku trúfalé povedať, že nepotrebujete tých
tradičných 100 dní na zorientovanie sa v tomto veľmi
komplikovanom rezorte?
- Pokúsim sa to vysvetliť ešte raz. Nastupujem do
rozbehnutého vlaku, je schválené programové vyhlásenie vlády.
Aj programové vyhlásenie vlády, ktoré sa schvaľuje v
parlamente, trvá určitý čas od nástupu ministrov, než sa
schváli. Takže tento čas keď od toho odrátame, tak zostávajúci
čas je na to, aby som sa do týchto problémov dostal, pretože
NATO nečaká.
Videla som odvolávanie ministra Šimka a následne aj vaše
vymenovanie, a priznám sa, že takú mrazivú atmosféru si v
prezidentskom paláci ani nepamätám. Prezident dával veľmi
jasne najavo, že podľa neho odchádza vôbec jeden z najlepších
ministrov, aký vo vláde bol. Na druhej strane vám osobne
adresoval dosť tvrdé slová, a síce, aby ste pamätali, že
ministerstvo spravuje obrovský majetok, čím zjavne narážal
na špekulácie, že Šimko musel odísť aj kvôli tomu, že dokázal
akýmsi spôsobom odolávať lobistom. Vás to neurazilo?
- Nie, neurazilo, pretože povedal pravdu. Armáda spravuje
veľký majetok a nemyslím si, že narážal na to, že pán Šimko
musel odísť kvôli tomu, že spravoval veľký majetok.
Nebolo vám nepríjemné, že prichádzate do rezortu a
striedate ministra, ktorý nebol neschopný, ale ktorý vlastne
odchádza len kvôli tomu, že slepo neplnil nejaké stranícke
príkazy?
- Mne bolo ľúto a v mojom rozhodovaní hlavne rozhodovalo
to, že opustím mesto Trenčín. To je najpodstatnejšie, a to
bolo moje najťažšie rozhodnutie. Ale zobral som to ako česť
a ako výzvu, že by som mohol dokázať niečo viac.
Podľa vás mal Ivan Šimko odísť z vlády?
- Myslím si, že áno.
Vysvetlil vám presne a dôveryhodne premiér, prečo mal
Ivan Šimko odísť?
- Myslím si, že k tejto téme pán premiér, pán Šimko,
pán Mojžiš a ostatní, ktorí boli v tom čase v rozhodovaní,
povedali dostatok a ja sa tejto téme venovať nemienim. Ale
pokiaľ sa ma pýtate, či pán Šimko mal odísť, pokúsim sa vám
odpovedať, čo by som robil ja. Pokiaľ by sa moje osobné
presvedčenie bilo so straníckou líniou, tak predpokladám, že
by som odstúpil.
Ste si tým istý?
- Som si tým istý.
Nebudete sa slepo riadiť straníckymi príkazmi?
- Nie, ale riešil by som to takýmto spôsobom.
Na prvej tlačovej konferencii premiér povedal verejnosti,
že vašou úlohou bude prešetriť aj isté rozhodnutia ministra
Ivana Šimka. Už ste si pozreli ten tender, ktorý spomínal aj
premiér, zistili ste niečo, nejaké pochybenie?
- Vtedy povedal pán premiér, že očakáva odo mňa, že
preverím tendre. Preveril som zopár tendrov a zistil som zopár
skutočností. Jeden tender bol ukončený, podpísaný, ale keďže
ďalšia firma sa odvolala, tak je na Najvyššom súde. Počkáme
na jeho rozhodnutie. Ďalší tender bol ukončený preto, že
firma, ktorá mala dostať previerku, ju počas dvoch rokov
nedostala, no a ďalší tender nie je ešte podpísaný a budem
zvažovať, či sa podpíše, pretože som si nechal predložiť
ďalšie podklady, a to určitý čas trvá.
Zistili ste tam niečo, čo by vám bolo podozrivé?
- Ja nie som vyšetrovateľ, nebudem komentovať, či tam
je, alebo nie je niečo podozrivé, len som zistil skutkový stav.
Akým jazykom plynule hovoríte?
- Plynule, to je úroveň taká, že v žiadnom prípade
nepotrebujem tlmočníka, tak takým jazykom nehovorím. Ale môžem
na štyri oči hovoriť po anglicky s kýmkoľvek.
Už ste požiadali o bezpečnostnú previerku Národný bezpečnostný
úrad?
- Požiadal som ihneď po svojom nástupe do funkcie u nás
riaditeľa, ktorý je zodpovedný za to, aby som to mohol vyplniť.
Je to niekoľko listov a vypĺňam ich poctivo a verím, že to v
krátkom čase budem mať hotové a odovzdám to.
Neobávate sa, že by ste ju nedostali?
- Neobávam.
V každom prípade ste v úrade len krátko a už sa s vami
spája ďalšia kauza, a to je tá neslávna rekonštrukcia vašej
ministerskej kancelárie. Môžte to vysvetliť?
- Keby sme teraz sedeli v tej kancelárii, videli by ste, že sa
tam nepohol ani kvetináč. Ja som žiadnu kanceláriu nedal
nikdy prerobiť. Vážne nie.
To znamená, že tie medializované články boli lož?
- Áno, tie články boli lož.
Čiže vôbec nič sa nerekonštruuje?
- Nie. Kancelária ministra sa nerekonštruuje vôbec, ani
sa rekonštruovať nebude.
Poďme na aktuálne spory, ktoré sa zvádzajú o rozpočet
pre armádu. Vo vládnom programe je záväzok 2% HDP, zatiaľ
ste dostali, ak sa nemýlim, 1,8% HDP. Prečo vám stačí, keď
dostanete menej, ako ste mali sľúbené?
- Nastúpil som do vlády v piatok pred dvoma týždňami a
v utorok rokovala vláda o schválení štátneho rozpočtu.
Samozrejme, že som si zistil všetky podklady, zistil som, že
pri tvorbe rozpočtu bol, samozrejme, pán exminister Šimko,
ktorý sa od jari podieľal na tvorbe tohto rozpočtu. Nikdy,
nikdy tento rozpočet nepripomienkoval. Ja som to schválil
preto, pretože v programovom vyhlásení vlády sa píše, že
obrana by mala dostať do 2% od roku 2004, takže mimo tých 1,81%
HDP, ktoré idú na obranu ako celok, je tam ešte 1 mld, čo je
0,08% z deblokácií...
Miliarda je veľký peniaz, deblokácia je pofidérny zdroj,
takže kde chcete hľadať...
- Ale ona už je na účte. Takže je to v poriadku. No a
plus sú tam ešte iné zdroje, cez iné rozpočtové kapitoly,
plus je tam, myslím, okolo 1,25 mld.
Prečo ste sa trošku nepokúsili zabojovať? Nakoniec aj
viacerí rezortní komentátori tvrdili, že ako nový minister máte
väčší manévrovací priestor. Nebolo to kvôli tomu kamarátstvu
s premiérom?
- Určite nie. Keď ma budete poznať dlhšie, pochopíte,
že ja sa na takéto veci nehrám. Hrám sa však na to, že som
korektný partner. Nastupujem po exministrovi Šimkovi a povedal
som, že budem pokračovať v jeho práci.
Trúfnete si dnes povedať, že rezortu rozumiete?
- Trúfnem si povedať, že do tejto problematiky veľmi rýchlo
vniknem a snažím sa o to od začiatku.
Keďže ste s tým nemali v podstate nič spoločné, ako
dlho sa venujete tomuto rezortu? Po nociach, alebo ako to študujete,
pretože to je naozaj veľmi náročné. Vy ste skôr podnikateľ
ako nejaký armádny teoretik.
- Je všeobecná dohoda, a je to aj zvykové právo v iných
krajinách, že na ministerstvo obrany nastupujú civili, nie ľudia,
ktorí s obranou mali niečo spoločné. Ja verím, že nesklamem.
Niekto raz musí začať v nejakej funkcii a mňa to teraz
postihlo.
Vás to postihlo, to bolo milé. Vy to beriete ako nejaký úraz,
že ste sa dostali do vlády?
- Nie, nepoužil som možno dobrý výraz, nemyslím to tak.
Beriem to ako veľkú česť.
(redakčne krátené)
Argumenty J. Lišku presvedčili 1418, nepresvedčili 456 televíznych
divákov.
Vynovená, ale odstrčená
27.10.2003,
Kunik Jozef - Železničná stanica Banská Bystrica si spolu s
traťovým úsekom Zvolen – Banská Bystrica pripomína 130. výročie.
V septembri 1873 prišiel do Banskej Bystrice prvý parný vlak,
ktorý spojil mesto so svetom.
Železničné prepojenie Banskej Bystrice s Pohroním popod Nízke
Tatry nasledovalo po jedenástich rokoch po vybudovaní trate do
Podbrezovej. Na železničné spojenie Pohronia s Turcom sa čakalo
dlhých 67 rokov. Až v decembri 1940 otvorili trať Banská
Bystrica – Diviaky. Táto trať je svojím charakterom perlou a
patrí medzi najkrajšie v strednej Európe. Doslova sa prediera
pomedzi horstvá Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Kremnických
vrchov. Cestujúcemu sa vynára pri každom vyjdení z tunela,
ktorých je celkom 22, vždy iná scenéria prekrásnej prírody.
Význam železničného spojenia ako podmienky rozvoja si
uvedomovali najvyšší predstavitelia mesta i štátu, o čom
svedčila ich osobná účasť na sprevádzkovaní tratí.
Prednosta železničnej stanice Banská Bystrica Ing. Ján Ryšavý
nostalgicky poznamenal: "Žiaľ, v súčasnosti je situácia
úplne iná. O železničnú dopravu strácajú záujem nielen
predstavitelia mesta, ale aj cestujúci a prepravcovia. Aj
napriek tvrdeniu, že táto forma dopravy patrí medzi ekologické
a ekonomické, prežívame v objemoch prepráv, opakovane už
viac rokov, pokles a naše kapacitné možnosti zostávajú nevyužité.
Vzhľadom na dopravnú politiku štátu strácame aj tých, ktorí
charakterom prepravovaného tovaru boli priam predurčení využívať
naše služby.
Z pamätnej knihy sa možno dozvedieť, že v roku 1951, vzhľadom
na prudký rozvoj mesta a regiónu, vyrástla nová stanica. Svojím
charakterom bola prevažne vykládkovou a doslova určovala
rozvoj mesta i priemyslu. Prúdili tu ucelené vlaky stavebných
materiálov, uhlia, surovín a tovaru. Naopak z Horehronia smerom
do Vrútok dňom i nocou prechádzali celé vlaky dreva, reziva,
cementu a železa. Vrchol výkonov zaznamenala stanica koncom 70.
rokov. V súčasnosti sa veľa rozpráva o ďalšej modernizácii
a elektrifikácii trate Zvolen – Banská Bystrica. Ak by sa
tento zámer vydaril, vytvorili by sa v osobnej preprave
podmienky na nasadenie nových rušňov a súprav, prípadne
elektrických jednotiek. To by pomohlo zrýchliť a skultúrniť
prepravu, a tým určite zvýšiť aj výkony. Zaťažkávajúcou
skúškou prešla stanica aj pri septembrovej návšteve krajského
mesta pápežom Jánom Pavlom II. Mimoriadne vlaky a posilnené súpravy,
ako aj čistá a kvetmi vyzdobená stanica, vytvorili skvelé
dopravné možnosti pre pútnikov, ktorí prišli do Banskej
Bystrice.
Stačilo im na to desať hodín
27.10.2003,
Kunik Jozef - V stredu 1.10. výpravcovia ešte vypravili 4 ranné
osobné vlaky na trati z Margecian do Hnileckej doliny a z opačného
smeru. Avšak o 6.20 hod. vedúci Traťového obvodu Hnilec Juraj
Regec už zavelil svojim pripraveným kolegom: "Ideme na to."
Kto dovtedy nestihol docestovať vlakom z Prakoviec do Gelnice a
opačne, musel využiť náhradnú autobusovú prepravu. V železničnej
stanici Gelnica, konkrétne na stavadle č. 2, totiž traťováci
z Hnilca na základe rozkazu o výluke začali ťažkú strednú
opravu výhybky č. šesť. "Viem si predstaviť, že sme
mnohých cestujúcich nepotešili. No oprava výhybky bola
potrebná kvôli predĺženiu jej životnosti, a tým aj zabezpečeniu
bezpečnej prevádzky," vysvetľuje vedúci Juraj Regec.
Spolu s vedúcim prevádzky Traťového obvodu Hnilec Ladislavom
Lapšanským, ktorý celú akciu organizoval, bolo radosť pozerať,
ako partia majstra Františka Cinu zručne a rýchlo vytrháva výhybky.
Medzitým obsluha UDS upravuje zemnú pláň. Tieto práce sú
mimoriadne náročné, a tak bagristi musia postupovať
mimoriadne opatrne. Pod nánosom zeminy sa totiž ukrývajú káble
uložené presne tak, ako by nemali byť. Po nich nastupuje už
partia majstra Františka Vojtilu, ktorá má na starosti demontáž
výhybky, ktorá pozostáva z demontáže chybných podvalov,
upevňovacieho materiálu a jej koľajnicových častí.
Zároveň však robia i kategorizáciu materiálu. Pod kategorizáciou
sa skrýva podrobná kontrola všetkých častí výhybky.
Nasleduje triedenie. Čo sa dá ešte použiť, chlapi odložia
na jednu stranu a čo pôjde do šrotu, putuje na neďalekú skládku,
ktorá sa zväčšuje s postupom prác. To len potvrdzuje
opodstatnenosť ťažkej strednej opravy. Následne už zastupujúci
hlavný majster Jaroslav Pavúk s čatou zámočníkov koľajových
konštrukcií začína s montážou výhybky. Na úvod ich čaká
výsyp koľajového podložia s potrebnou úpravou a následnou
pokládkou obnovenej výhybky podľa jednotlivých častí. S námestníkom
prednostu Správy železničných tratí a stavieb Spišská Nová
Ves Ing. Michalom Hončarom, sledujeme ďalší postup prác. Spočíva
v tzv. doštrkovaní štrkového lôžka a jeho následnom
urovnaní pre automatické strojné podbíjanie výhybkovou podbíjačkou
Unimat. Po týchto prácach nasleduje úprava a uloženie zabezpečovacieho
zariadenia. Traťovákom pri tom asistujú kolegovia z Návestného
obvodu Spišská Nová Ves i elektroúseku z Košíc.
"Dnes máme šťastie, lebo neprší," spokojne konštatuje
vedúci Traťového obvodu Juraj Regec. Výluka v Gelnici nebola
prvá v tomto týždni. Domáci traťováci už mali za sebou ťažkú
strednú opravu v medzistaničnom úseku Margecany – Gelnica. A
ako naschvál, počas oboch dní nepretržite pršalo. Kvalitu a
rýchlosť prác však nesmie obmedziť ani nepriazeň počasia.
Inak to nebolo ani v stredu, prvého októbra. Niečo po 16.00
hodine hnileckí traťováci zahlásili hotovo. V tento deň na
spomenutom úseku neprešlo dvanásť osobných vlakov, vrátane
rýchlikov smerujúcich do Bratislavy a Košíc, avšak podvečerné
vlaky 7460 na Červenú skalu či 7461 do Margecian už prechádzali
bez problémov. Hoci po oprave traťovou rýchlosťou zatiaľ iba
30 km/h, cestujúci sa dostali z práce či do nej načas.
V Taliansku štrajkovala aj opera La
Scala
25.10.2003,
Reuters; mch - V Taliansku sa 24.10. od rána vo veľkom štrajkovalo.
Zatvorené boli pošty, školy, banky a úrady. Dokonca aj opera,
pridali sa aj zamestnanci slávnej milánskej La Scaly.
Väčšinu leteckých a železničných spojov zrušili. Verejná
doprava nefungovala. Asi 1,5 mil. ľudí prišli do ulíc povedať,
že nesúhlasia s reformou penzijného systému, ktorú
pripravila vláda Silvia Berlusconiho.
Protest organizovali tri najväčšie odborové ústredne (združujú
viac než 11 mil. členov). "Jasne hovoríme, že táto
reforma musí byť stiahnutá. Dnešný štrajk je prvým vážnym
signálom, ktorý nesmie vláda ignorovať," varoval vládu
za súhlasných výkrikov a potlesku desaťtisícov demonštrantov
v centre Ríma jeden z odborových predákov Savino Pezzota.
"Ak vláda nezmení svoj kurz, budeme v protestoch pokračovať,"
povedal ďalší odborársky šéf, Guglielmo Epifani. Od nástupu
Berlusconiho k moci v roku 2001 zorganizovali odborári takúto
veľkú akciu tretíkrát. Protestovalo sa nahlas a vo veľkom,
ale slušne a bez incidentov.
Štrajk dopravákov v Ríme bol taký dôsledný, že sa s
oneskorením začal aj veľký protestný sprievod. Do hlavného
mesta sa totiž nemohli dostať delegácie z iných častí
krajiny, pretože vlaky ani autobusy nechodili. Demonštranti si
museli najať súkromných dopravcov.
Podobne ako francúzska a nemecká vláda sa aj talianska snaží
zbaviť obrovskej záťaže, ktorá pre ňu znamená súčasný
stav, keď 15% hrubého domáceho produktu zhltnú dôchodky. Vláda
nechce, aby sa do dôchodku chodilo pred odpracovaním 40 rokov a
skôr než pred dosiahnutím 65 rokov veku u mužov a 60 rokov u
žien. Doterajší systém pritom umožňuje odchod do dôchodku
po dosiahnutí 57 rokov a po odpracovaní 35 rokov. Návrh zákona
má parlament prerokúvať koncom roka. Vláda ale včera
povedala, že je ešte ochotná o jej návrhu s odborármi rokovať.
Reforma by mala začať platiť od roku 2008. Prieskum, ktorý včera
priniesol včerajší denník La Republica, ukázal, že 70%
Talianov je rozhodne proti zvýšeniu vekovej hranice pre odchod
do dôchodku. K pádu prvej Berlusconiho vlády v roku 1994
viedli práve masové protesty odborárov proti už vtedy plánovanej
reforme penzijného systému. Podľa niektorých ekonómov sú
nové zásahy do dôchodkov málo odvážne, odborári však
tvrdia opak a zaprisahávajú sa, že takúto reformu nepripustia.
Súd dal za pravdu odborárom, štrajk
mohol pokračovať
28.10.2003,
Danielis Juraj - Februárový štrajk železničiarov nemal byť
zastavený. Tak znie verdikt Krajského súdu v Bratislave, ktorý
tým dal za pravdu Odborovému združeniu železničiarov.
Podľa súdu nemalo byť totiž predbežné opatrenie, ktoré
ukončilo štrajk, vôbec vydané.
Podľa podpredsedníčky krajského súdu Jany Baricovej sa stala
procesná chyba, keďže sudca nemôže konať vo veci, pokiaľ v
rovnakej záležitosti beží iné súdne konanie. Poukázala tým
na tri podané žaloby, ktorými chcú Železnice SR spochybniť
zákonnosť štrajku.
Samotní odborári rozhodnutie súdu zatiaľ nechceli bližšie
komentovať. "Som veľmi prekvapený, že sa o rozhodnutí súdu
verejnosť dozvedá skôr, než my," podotkol predseda
odborového združenia Jozef Schmidt. Podľa prvého podpredsedu
železničných odborov Petra Rozložníka bolo predbežné
opatrenie politicky motivované. "Vláda jednoducho
zariadila, aby sa štrajk skončil," uzavrel.
Predbežné opatrenie vydal Okresný súd Bratislava I. po troch
dňoch štrajku na železniciach. Pre železničné odbory to bol
vtedy už druhý štrajk v krátkom čase - tomu časovo
neobmedzenému ešte dva dni pre jeho začatím predchádzal šesťhodinový
výstražný protest.
Odbory protestovali proti rozhodnutiu oboch železničných
podnikov, ktoré k 2.2. zrušili dopravu na 25 regionálnych
tratiach a zhruba 200 spojov na tratiach hlavných. Železnice
argumentovali nižšími úhradami za výkony vo verejnom záujme,
ktoré na tento rok vyčlenil vtedajší minister dopravy Ivan
Mikloš. Súčasný minister Pavol Prokopovič označil štrajkovú
akciu za koordinovanú z centrály Konfederácie odborových zväzov
a za opozičný politický nástroj.
Tatravagónku nominovali na strojárskeho
Oskara
28.10.2003,
Buzinkay Alexander - Prototyp železničného nákladného vozňa
z vysokopevných ocelí, ktorý vyrába Tatravagónka Poprad, je
nominovaný na cenu Swedish Steel Prize. Prestížne ocenenie udeľuje
švédska firma SSAB.
Tá do finále vybrala výrobky štyroch svetových strojárskych
podnikov. Informoval o tom hovorca popradskej spoločnosti Viliam
Štrelinger. Podľa jeho slov ide o vozeň s nižšou hmotnosťou,
dlhšou životnosťou a vyššou nosnosťou. Tatravagónka patrí
medzi najväčších európskych producentov železničných vozňov
a podvozkov pre nákladnú prepravu. Viac ako 90% výrobkov
exportuje najmä do krajín západnej Európy. Jej najväčšími
obchodnými partnermi sú firmy z Nemecka, Poľska, zo Švajčiarska,
z Českej republiky, Grécka, Anglicka a Luxemburska.
Ako uviedol generálny riaditeľ Tatravagónky Július Vachmanský,
tento rok očakávajú lepšie hospodárske výsledky ako vlani,
keď sa firme nepodarilo splniť plán výroby pre odstúpenie
obchodných partnerov od uzavretých kontraktov. Predpoklad do
konca roka hovorí o objeme výroby v hodnote 3,8 mld Sk, čo je
takmer o 600 mil. viac ako vlani. Výsledkom hospodárenia by mal
byť približne 100 mil. zisk pri predaji 1181 vagónov a 4489
podvozkov.
"Tatravagónke sa v uplynulom období podarilo zlepšiť
najmä marketing, efektívnosť výroby a produktivitu práce. Výrazne
zvýšila podporu vlastnému technologickému rozvoju a
starostlivosti o ľudské zdroje," zdôraznil V. Štrelinger.
Podarilo sa jej získať viacero nových zákazníkov, okrem iných
aj štátne francúzske železnice SNCF či firmy Alstom alebo
Rolls Royce. Do technického a investičného rozvoja chce firma
do konca roka vložiť 96 mil. Sk. Na budúci rok plánuje
investovať do modernizácie ďalších 100 mil., ktoré sa použijú
okrem iného na nákup laserového páliaceho stroja a
robotizovaného pracoviska.
Popradská fabrika vstala z mŕtvych Napriek tomu, že výroba železničných
vagónov v Poprade má vyše 80-ročnú tradíciu, bola
existencia vagónky na začiatku deväťdesiatych rokov vážne
ohrozená. Ocitla sa v horšej situácii než v roku 1933 počas
veľkej hospodárskej krízy. Odrazu stratila trhy štátov RVHP,
na ktoré dodávala bez ťažkostí veľké série vagónov. V
rokoch 1952 až 1987 ich vyrobila 200.000. Fabrika musela prejsť
na produkciu malých množstiev vozňov rôznych typov, ktoré požadoval
trh západnej Európy. Bolo potrebné rozšíriť sortiment, zvýšiť
kvalitu, a najmä dokázať, čo najrýchlejšie prispôsobiť výrobu
požiadavkám odberateľov. V polovici deväťdesiatych rokov vagónka
stabilizovala svoju ekonomickú i hospodársku situáciu. Od roku
1996 preinvestovala predovšetkým do technologickej modernizácie
a vlastného vývoja vyše 1,4 mld Sk. Terajšia úroveň
automatizácie a organizácie výroby umožňuje podniku
produkciu rôznych typov podvozkov a vozňov súčasne.
Strategickým cieľom spoločnosti je stať sa dominantným výrobcom
podvozkov, pružným dodávateľom nákladných vagónov a významným
producentom komponentov pre železničnú osobnú prepravu.
Petičný výbor dal podnet pre
podozrenie z porušenia zákonov
BRATISLAVA 27. 10.2003 - Petičný výbor
mesta Trenčín podal dnes na
orgány činné v trestnom konaní podnet týkajúci sa
podozrenia z porušenia stavebného zákona a zákona o samospráve.
Ako informoval agentúru SITA hovorca petičného výboru Tomáš
Švec, k podozreniu dospeli po preštudovaní dvoch materiálov týkajúcich
sa modernizácie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov.
Ide o záväzné stanovisko k tejto stavbe z 24. júla 2003 a
Rozhodnutie o umiestnení stavby ŽSR – Modernizácia
železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov pre traťovú
rýchlosť do 160 km/hod z 30. septembra 2003. Švec nechcel
konkretizovať, koho z porušenia zákon v tomto prípade
podozrievajú. "Podnet je podaný vo veci a treba to nechať
na vyšetrenie príslušným orgánom," dodal.
Petičný výbor bojuje proti výstavbe takého variantu rýchlotrate,
pre ktorý by malo byť zbúraných približne dvadsať rodinných
domov ako aj trenčianska letná plaváreň. Pod petíciu proti rýchlotrati
sa podpísalo vyše desaťtisíc ľudí. Rekonštruovaná železničná
trať by vlakom umožnila premávať stredom mesta 160-kilometrovou
rýchlosťou.
O prenájom Tatranských lanových dráh
prejavili zatiaľ záujem štyri subjekty
Bratislava 27. 10.2003 - Záujem
podieľať sa na ďalšom rozvoji Tatranských lanových dráh (TLD)
prostredníctvom ich prenájmu od Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s.,
Bratislava prejavili zatiaľ štyria záujemcovia. Pre TASR to
uviedol vedúci oddelenia správy a evidencie majetku ZSSK Vladimír Škvarek.
Nevylúčil, že po určitom čase bude možný aj ich odpredaj.
Výberové konanie vyhlásila spoločnosť v prvej polovici októbra.
Napriek tomu, že lanové dráhy prinášajú ZSSK zisk, spoločnosť nemá dostatok
zdrojov na ich nutnú obnovu a ďalší rozvoj. Ako Škvarek ďalej
konkretizuje, vlani vložila Železničná spoločnosť do ich
prevádzky zhruba 90 miliónov Sk, pričom výnosy predstavovali
až 111 miliónov Sk. "Tatranské lanové dráhy sú síce
pre nás ziskové, ale hľadáme investorov, ktorí by zabezpečili
ďalší rozvoj cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier.
Pre nás je to pri našej finančnej situácii problematické."
Tatranské lanové dráhy ako organizačná zložka ZSSK zabezpečujú prevádzku lanových dráh
v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici a na Skalnatom Plese. V
zimnom období sa starajú aj o prevádzku lyžiarskych trás.
Železničné odbory nevylučujú
obnovenie štrajku a nastolenie starších požiadaviek
Bratislava 28.10.2003 - Potom, čo
Krajský súd (KS) v Bratislave zrušil predbežné opatrenie
Okresného súdu, ktoré viedlo k prerušeniu štrajkov slovenských
železničiarov zo začiatku tohto roku, železničné odbory už
teraz nevylučujú, že ostrý štrajk rozbehnú opäť. Znovu by
potom požadovali od vedenia železníc hlavne revidovanie februárového
zrušenia osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach, keď
zatiaľ samotné železnice i samosprávy v priebehu roka znovu
sprevádzkovali celkovo 10 z nich.
Vyplýva to z vyjadrení predsedu centrálneho štrajkového výboru
železničných odborov Jozefa Schmidta, podľa ktorého odbory
zatiaľ najnovšie rozhodnutie Krajského súdu ešte nemajú,
ale po jeho právnom posúdení čo najrýchlejšie vydajú oficiálnu
informáciu o svojom ďalšom postupe.
"Nevylučujem ani pokračovanie štrajku. Je tu tá možnosť.
Znovu by nám išlo o naše požiadavky zo začiatku tohto roku.
Z 25 zrušených regionálnych tratí bolo znovuobnovených totiž
len 10 a v štrajku prerušenom súdmi sme protestovali aj proti
zrušeniu 200 spojov na hlavných tratiach," hovorí Schmidt
s tým, že odborom sa nepáči ani aktuálny zámer Železníc
SR oddeliť od začiatku roku 2005 úsek riadenia od úseku údržby.
"Nevieme aký to bude mať dopad na zamestnanosť," dodáva
Schmidt.
Podpredsedníčka Krajského súdu Jana Baricová ale upozorňuje,
že zrušenie predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané na základe
žalôb oboch slovenských železničných firiem, sa ale nijako
nevzťahuje na právne posúdenie zákonnosti či nezákonnosti
samotného štrajku odborov. "O samotných žalobách na nezákonnosť
štrajku by mal aj naďalej rozhodovať Okresný súd. My sme už
celý spis poslali naspäť," uviedla Baricová.
Predbežné opatrenie pritom Krajský súd zrušil pre procesnú
chybu, pretože obdobné žaloby voči štrajku železnice podali
až tri a v zmysle zákona nemôže sudca konať pokiaľ v tej
istej veci prebiehajú aj iné súdne konania. Odbory na železniciach
prvýkrát štrajkovali 29. januára tohto roku, a to len šesť
hodín. Hneď 31.januára už ale odštartovali časovo
neobmedzený štrajk, ktorý prerušilo po troch dňoch až
spomenuté predbežné súdne opatrenie vydané z obáv o vznik
veľkých hospodárskych škôd v ekonomike krajiny.
Železnice SR a ZSSK berú verdikt
Krajského súdu o zastavení štrajku na vedomie
Bratislava 28. 10.2003 - Napriek tomu,
že Železnice SR doteraz nedostali oficiálne rozhodnutie Krajského
súdu (KS) v Bratislave o zrušení predbežného opatrenia, ktorým
Okresný súd (OS) Bratislava I. prerušil februárový štrajk
železničiarov, berú ho na vedomie.
Vzhľadom na to, že celý prípad bude ešte predmetom prerokúvania
na OS, Železnice SR sa nebudú v súčasnosti k prípadu viac
vyjadrovať. Ako uviedla hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, železnice počkajú na
rozhodnutie OS o samotnej zákonnosti štrajku.
ŽSR stále
trvajú na skutočnosti, že účasť zamestnancov na štrajku,
ktorý sa začal 31. januára tohto roku, bola neopodstatnená.
"ŽSR dnes
prechádzajú zásadnou reformou, zmeny chcú a musia realizovať.
Cieľom vedenia ŽSR je
vytvoriť dobré sociálne podmienky pre svojich zamestnancov a zároveň
pracovať na budúcnosti železníc," dodala Blašková.
Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) Miloša Čikovského
je v súčasnosti podstatné to, že štrajk sa neuskutočnil,
čím sa železnice vyhli možným stratám. "Vývoj udalostí
ukazuje, že okolnosti štrajku pominuli, generálny riaditeľ ZSSK dodržal slovo, keď vytvoril skupinu na
posúdenie možností regionálnej dopravy. Na základe výsledkov
z jej rokovania rozhodlo predstavenstvo o znovuobnovení dopravy
na 9 z 25 tratiach."
Potom, čo Krajský súd zrušil predbežné opatrenie Okresného
súdu, železničné odbory už teraz nevylučujú, že opäť
rozbehnú ostrý štrajk. Od vedenia železníc budú žiadať
predovšetkým revidovanie februárového zrušenia osobnej
dopravy na 25 regionálnych tratiach.
Vyplýva to z vyjadrení predsedu centrálneho štrajkového výboru
železničných odborov Jozefa Schmidta, podľa ktorého odbory
zatiaľ rozhodnutie KS ešte nemajú, ale po jeho právnom posúdení
čo najrýchlejšie vydajú oficiálnu informáciu o svojom ďalšom
postupe.
"Nevylučujem ani pokračovanie štrajku. Tá možnosť tu
je." Februárový štrajk nebol podľa neho len o regionálnych
tratiach, ale aj o rušeniu 200 spojov na hlavných tratiach.
Odborom sa nepáči ani aktuálny zámer Železníc SR oddeliť
od začiatku roku 2005 úsek riadenia od úseku údržby.
Krajský súd zrušil predbežné opatrenie pre procesnú chybu,
pretože obdobné žaloby voči štrajku železnice podali až
tri a v zmysle zákona nemôže sudca konať, pokiaľ v tej istej
veci prebiehajú aj iné súdne konania, uviedla pre TASR
podpredsedníčka KS Jana Baricová.
Odbory na železniciach prvýkrát štrajkovali 29. januára
tohto roku, a to len šesť hodín. Už 31. januára však odštartovali
časovo neobmedzený štrajk, ktorý OS prerušil po troch dňoch.
Problematiku železničnej trate bude
riešiť nezávislá komisia
BRATISLAVA 28. 10.2003 - Podať
odvolanie proti vydanému územnému rozhodnutiu stavby Modernizácia
železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov na traťovú
rýchlosť 140 až 160 km/h v zákonom stanovenej lehote odporučili
trenčianskemu primátorovi poslanci mestského zastupiteľstva.
Investor, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), totiž v predloženej
projektovej dokumentácii nezohľadnil požiadavky mesta. Mestská
rada by zároveň mala do najbližšieho rokovania zastupiteľstva
pripraviť podklady k možnej zmene záväzného stanoviska mesta
vydaného v júli k tejto investičnej akcii.
Problematiku modernizácie železničnej trate v Trenčíne bude riešiť nezávislá
15-členná odborná komisia. Jej hlavnou úlohou bude rokovanie
s investorom o najvýhodnejšom riešení modernizácie trate v súlade
so záujmami mesta a jeho občanov. Podľa vyjadrenia mestských
poslancov totiž ŽSR
nespolupracujú s mestom pri riešení modernizácie trate a
doteraz jeho podmienky a pripomienky neakceptovali. Právomoci,
štatút a zloženie komisie budú schválené na nasledujúcom
rokovaní mestského zastupiteľstva.
Podľa návrhu členov mestskej rady Branislava Cellera a Jozefa
Mertana by komisia mala byť zložená nielen z poslancov a
odborných pracovníkov mestského úradu, ale jej členmi by
mali byť aj zástupcovia odbornej verejnosti, architekti,
urbanisti a zástupcovia tretieho sektora. Chýbať by v nej
nemali ani predstavitelia petičného výboru, ktorí v pondelok
v tejto veci podali na orgány činné v trestnom konaní podnet
týkajúci sa podozrenia z porušenia stavebného zákona a zákona
o samospráve. Komisia zváži všetky možnosti mesta pri riešení
problému a bude informovať o svojej činnosti a postupoch pri
rokovaní so ŽSR trenčiansku
verejnosť a poslancov zastupiteľstva.
Agentúru SITA o tom informoval tlačový tajomník kancelárie
primátora v Trenčíne
Stanislav Bejda.
Ako Prokopovič ovplyvňoval súd
NOVÝ DEŇ 29.10.2003, Háber Stanislav - Klasickým
príkladom nesprávneho hospodárenia železníc bola jama za 500
mil. pod bratislavskou hlavnou stanicou. Vykopali ju železnice,
ktoré tu chceli postaviť svoje sídlo.
Minister dopravy Pavol Prokopovič po kritike médií rozhodol o
pozastavení stavby s tým, že objekt by sa mal predať. Napriek
tomu výstavba pokračovala s odôvodnením, že stavbu inak nemožno
zakonzervovať a bola by ohrozená statika susediacich budov, v
ktorých sú železničiarske byty pre vyvolených. Minulý týždeň
sa verenosť dozvedela, že jamu, z ktorej už vyrástli dve
podlažia novej budovy, železnice naozaj predávajú, a to za
smiešnych 100 mil. Sk, pričom len do júna na stavbu minulo
okolo 87 mil. Sk. Pritom budova stojí na lukratívno pozemku v
Bratislave. Rovnako železnice oznámili, že svoje škandalózne
byty predajú zrejme ich nájomníkom, lenže za trhovú cenu by
získali viac. Takto zjavne lacno prídu papaláši na čele s
premiérovým bratom k bytom v centre mesta.
Čudné hospodárenie, ktoré zrejme pokračuje aj za ministra
Prokopoviča, dokumentuje príbeh žaloby súkromnej firmy Noram
na železnice za 680 mil. Sk. Na začiatku roku železničiari štrajkovali,
lebo rezort dopravy nemal zvyšných 500 mil. Sk na prevádzku 25
regionálnych tratí. Kanadská firma Noram, ktorá mala svoju
pobočku na Slovensku, kde úspešne ukončila podobný projekt
prenosu dát pre Slovenskú poisťovňu, bola vedením železníc
oslovená v roku 1996, aby sa zúčastnila užšieho výberového
konania na dodávku integrovaného komunikačného systému. Toto
konanie Noram vyhral a vtedajší generálny riaditeľ železníc
Milan Chúpek s nimi podpísal zmluvu na dodanie systému. Noram
začal pracovať na jednotlivých postupných prácach. Technické
a finančné aspekty projektu si vyžiadali v priebehu realizácie
projektu podpísanie ďalšej dodatkovej zmluvy, ktorú podpísal
už za nové vedenie železníc vtedajší generálny raiditeľ
Michal Lazár v októbri 1997.
S Noramom tak podpísali dvaja po sebe idúci generálni
riaditelia železníc zmluvy po výberovom konaní, ktoré skončilo
pre Noram úspešne. To nebránilo právnemu zástupcovi železníc
Stanislavovi Schubertovi deň pred rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR v televízii vyhlásiť: "Domnievam sa, že nárok Noramu
sa zakladá na neplatnom právnom úkone."
Schubert sa tak pridal ku škandalóznemu výroku ministra
Prokopoviča, ktorý mohol ovplyvňovať súd pred jeho rozhodnutím,
keď v televízii vyhlásil: "Právo je jednoznačne na našej
strane." Schubertovi to vyplýva z titulu jeho funkcie právneho
zástupcu železníc. Prokopovič je však minister, ktorý by
mal slúžiť všetkým občanom a nezúčastňovať sa kampaní
proti súkromnej firme len preto, že jeho podriadení zrejme
chybili, keď podpísané zmluvy s víťazom výberového konania
po nástupe nového vedenia železníc po roku 1998 odmietli
realizovať. Zatiaľ Noram tri roky na projekte už pracovala
vznikli mu nemalé náklady, ktoré však železnice odmietali
preoplatiť. Spor sa vôbec nemusel vyhrotiť do výšky 680 mil.
Sk. Na žiadosti o usporiadanie škôd však nové vedenie železníc
na čele s Andrejom Egyedom, ktorý v tomto roku odišiel do dôchodku,
vôbec nereagovalo. Konateľ spoločnosti Noram Igor Marek k tomu
dodáva: "V danej situácii nám nezostalo nič iné, iba
podať žalobu o náhradu škody z neplnenia zmluvých povinností."
Napriek podanej žalobe sa firma Noram pokúsila aj o mimosúdne
vyrovnanie, na ktoré splnomocnila firmu Art Finance. Keď ani po
dlhšej dobe táto firma nebola schopná zabezpečiť minimálne
náhradu škody, ktorá vznikla vynaložením priamych nákladov
do projektu, firma Noram bola nútená v súdnom konaní pokračovať.
Marek k tomu hovorí: "Až po dlhšej dobe sme sa dozvedeli
o podivných praktikách vedenia ŽSR , keď v čase
podpísania zmluvy na dodávku systému s nami bola technickým
oddelením ŽSR vyhlásená ďalšia verejná súťaž na dodávku
komunikačného systému, ktorý bol veľmi podobne špecifikovaný
ako v našom prípade. Táto verejná súťaž však bola v krátkom
čase zrušená. Na počudovanie, opätovne koncom roku 1997,
teda v čase keď už ďalšie nové vedenie ŽSR podpísalo s
firmou Noram dodatky k zmluve o rozšírení systému, ktoré
boli podpísané po schválení kontroly z MDPT SR a taktiež
schválené Dozornou radou ŽSR , to isté vedenie podpísalo zmluvu s firmou IQ
Servis. Hlavným subdodávateľom technológie bol Lucent
Technologies Slovakia, pôvodne čiastočný zmluvný subdodávateľ
pre firmu Noram. Pritom podľa zmluvy máme prednostné právo na
poskytovanie takýchto služieb a dodávok a až po odmietnutí
alebo neschopnosti požadované služby poskytnúť, mohli sa železnice
obrátiť na iného dodávateľa. A kuriózne, ďalšie nové
vedenie ŽSR podpísalo viaceré zmluvy s dodatkami s rôznymi
firmami ako Kapsch, Alcatel a pod. na dodávku systému, ktorý
je funkčnosťou zhodný so systémom, ako je to v zmluve s
firmou Noram. To značí, že vedenie ŽSR vedome už tretíkrát
porušilo zmluvy, ktoré pôvodne a primárne uzavreli s firmou
Noram."
Od podpísania zmluvy a dodatkov nebola zo strany železníc podľa
Mareka vznesená námiestka, že zmluvy považujú za neplatné a
preto ich nemienia ani plniť. Naopak, po podpise zmluvy boli
podpísané dodatky a rokovania ohľadne technických detailov
pokračovali za účasti všetkých strán až do polovice roku
1998. To dokumentujú aj zápisnice z týchto rokovaní, ktoré
boli vyhotovené pracovníkmi železníc.
Nuž k slovu sa dostali súdy. Prvý rozsudok Krajského súdu v
Bratislave v januári 2001 uznal všetky zmluvy za plne právoplatné
a prisúdil Noramu náhradu škody v požadovanej výške. Železnice
sa odvolali na Najvyšší súd SR, ktorý v septembri 2001
taktiež potvrdil plnú právoplatnosť všetkých zmlúv, ale vrátil
Krajskému súdu prípad na rozsiahlejšie dokladovanie výšky
žiadanej náhrady. Krajský súd po riadnom dokazovaní a prešetrení
znaleckých posudkov z ekonomického a technického odboru v máji
2002 opätovne potvrdil právoplatnosť všetkých zmlúv a
taktiež výšku škody. ŽSR sa
proti rozsudku opäť odvolali na Najvyšší súd SR. Ten na
pojednávaní 25.9.2003 vrátil prípad opäť na krajský súd.
Napriek týmto rozsudkom a zisteniam, železnice dnes ústami právneho
zástupcu Schuberta tvrdia, že zmluvy a ich dodatky so od počiatku
neplatné, že boli podpísané na základe neplatného výberového
konania a že oni vlastne žiadne zmluvy neporušii. Marek k tomu
hovorí: "Je zaujímavé, že k tomuto zisteniu prišli až
štyri a pol roka po podpísaní pôvodných zmlúv a v čase, keď
sa firma Noram začala domáhať svojich zo zmluvy vyplývajúcich
práv súdnou cstou. Dovtedy sa ani jeden z manažmentov ŽSR nevyjadril v tom
zmysle, že zmluvy s Noramom sú vo svojej podstate neplatné, a
preto nie je povinnosť ich plnenia zo strany ŽSR . Naopak,
prebiehali intenzívne rokovania medzi technickým riaditeľom železníc
a jeho pracovníkmi a firmou Noram a jej subdodávateľmi o
dizajne systému na jednej strane a na druhej strane medzi
riaditeľom finančného oddelenia ŽSR a firmou Noram o detailoch financovania
projektu."
Krajský súd v Bratislave má prípad uzavrieť do pol roka.
Potom je však opäť možné, že sa nespokojná strana odvolá
na Najvyšší súd a prípad odškodného vo výške 680 mil. Sk
sa ešte bude chvíľu naťahovať. V každom prípade Krajský súd
v Bratislave dal už dvakrát firme Noram za pravdu. Bol to dôvod,
prečo minister Prokopovič vystúpil deň pred rokovaním Najvyššieho
súdu SR v televízii so svojím ovplyvňujúcim stanoviskom? Právna
zástupkyňa firmy Noram Danuša Tichá si myslí: "Je možné,
že konečné rozhodnutie Najvyššieh súdu SR by už padlo 25.9.,
keby nebol minnister deň predtým v televízii vyhlásil, že
pravda je vraj na strane železníc. V normálnej krajine by sa
to nemohlo stať, a ak by sa aj také niečo stalo, tak minister
by musel odstúpiť."
Kolektivní vyjednávání na drahách
nebude řešit režijní jízdenky
PRAHA 28. 10.2003
- Kolektivní smlouva, o jejíž podobě pro rok 2004 začne
vedení Českých drah s odbory jednat ve středu, nebude řešit
otázku případného rušení nebo zdražení zaměstnaneckých
tzv. režijních jízdenek. Zaměstnanecký tarif totiž
stanovilo ministerstvo dopravy a neřeší ho tedy kolektivní
smlouva. ČTK to řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Kolektivní vyjednávání
by mělo stanovit meziroční nárůst průměrných mezd a
rozsah zaměstnaneckých výhod.
Dráhy zaměstnávají asi 77 tisíc lidí. Někteří zaměstnanci,
jejichž činnost má dopady na bezpečnost provozu, tedy výpravčí,
strojvedoucí či vlakové čety, mají zkrácenou pracovní dobu
na 36 hodin týdně proti standardním 40 hodinám. Také
dovolenou mají zaměstnanci podle profese o jeden až dva týdny
prodlouženou proti běžným čtyřem týdnům.
Lidé v exponovaných profesích mají nárok také na placené
kondiční pobyty. Podnik hradí zaměstnancům také příspěvek
na penzijní a kapitálové životní pojištění. Jednotlivé výhody,
které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku práce na základě
kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu vedení firmy
každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun měsíčně.
Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška však jde o
velmi nadnesenou částku.
Podle dřívějšího vyjádření generálního ředitele Petra
Kousala chce vedení firmy do konce roku dohodu s odbory uzavřít.
Podrobnosti o návrhu průměrného vývoje mezd v příštím
roce však nesdělil.
Uvedl jen, že ČD jsou od začátku roku akciovou společností a
nemohou si proto dovolit dohodu o ročním průměrném zvýšení
mezd, která bude nad možnostmi podniku. "O co se budou
zvedat platy, o to víc budou dráhy muset propouštět lidí
nebo o to víc budou muset omezit některé výhody," dodal
dříve Kousal.
ČD se po roce s Italy dohodly o pronájmu
hlavního nádraží v Praze
PRAHA 28. 10.2003
- České dráhy ( ČD ) se po roce s italskou společností Grandi
Stazioni dohodly na podmínkách dlouhodobého pronájmu hlavního
nádraží v Praze, nádraží v Mariánských Lázních a horního
nádraží v Karlových Varech. Při jednáních o nájemních
smlouvách se podařilo dohodnout podmínky přijatelné pro obě
strany, řekl ČTK mluvčí ČD
Petr Šťáhlavský. Italové by měli nádraží získat do
dlouhodobého pronájmu. Za to je ale musí rekonstruovat.
Návrh smlouvy musí ještě schválit představenstvo a dozorčí
rada drah. Teprve pak bude možné smlouvu podepsat, vysvětlil
mluvčí.
Tendr na využití komerčních prostor tří nádraží vyhrála
italská společnost již před rokem. Dvoustupňovou veřejnou
obchodní soutěž na výběr nájemce, jenž opraví a poté
bude komerčně využívat Fantovu budovu a nové odbavovací
haly železniční stanice Praha hlavní nádraží a výpravní
budovy ve stanicích Karlovy Vary a Mariánské Lázně, dráhy
vypsaly v roce 2001. Do druhého kola na počátku loňského
roku postoupili tři zájemci. Do nejužšího výběru ČD vybraly dvě firmy, jednu tuzemsku a druhou
italskou.
Nabídka společnosti Grandi Stazioni nejlépe splnila požadovaná
kritéria, připomněl Šťáhlavský. Firma se zavázala
investovat do revitalizace hlavního nádraží 658 milionů
korun, do karlovarského horního nádraží 38 milionů a v Mariánských
Lázních dalších 53 milionů Kč.
Od podpisu smlouvy musí Italové zahájit rekonstrukce nádraží
do 2,5 let. V Karlových Varech a v Mariánských Lázních by
opravy měly trvat necelé tři roky, v Praze kolem pěti let. Cílem
projektu je maximální využití nádražních budov. ČD
si od toho slibují výrazné zlepšení služeb pro cestující,
finanční příjmy i zvýšení bezpečnosti v prostorách nádraží.
Projekt pamatuje na fakt, že Fantova budova je památkově chráněná
a budova nádraží v Mariánských Lázních památkově
sledovaná. Hlavní nádraží v Praze je jednou z nejvýznamnějších
železničních stanic v tuzemsku. Denně jím projde až sto tisíc
osob a projede více než pět set vlaků.
Grandi Stazioni provádí podobné revitalizace nádraží v Itálii,
včetně největšího římského nádraží Termini.
Za kolizi vlaků na nádraží Curych-Oerlikon
může lidská chyba
CURYCH (Švýcarsko)
28. 10.2003 - Páteční srážku vlaků na nádraží Curych-Oerlikon,
která si vyžádala život 21leté české turistky, pravděpodobně
způsobila lidská chyba. Podle agentury AFP to vyplývá z prvních
poznatků, k nimž dospěli vyšetřovatelé. Jak dnes řekl mluvčí
curyšské policie Marco Cortesi, brzdící systém soupravy směřující
z Curychu do Konstanze nebyl od druhého vozu funkční.
Rychlík Curych – Konstanz narazil při výjezdu z nádraží
do rychlíku Schaffhausen – Curych a čtyři vozy přitom
vykolejily. Ze svědeckých výpovědí vyplývá, že souprava
směřující na
Konstanz nezastavila na nádraží Curych-Oerlikon, jak podle jízdního
řádu měla.
Vyšetřovatelé zaznamenali v místě nehody pouze brzdnou dráhu,
kterou zanechala kola lokomotivy a druhého vozu, zbytek soupravy
ale nebrzdil. Podle Cortesiho "ventily brzdící soupravy
byly uzavřené" mezi prvním vozem a zbytkem soupravy.
"Zdá se, že došlo k lidskému opomenutí, které bylo
hlavní příčinou nehody". Zdůraznil však, že vyšetřování
teprve začalo.
Souprava do Konstanze byla sice sestavena na nádraží v
Curychu, další vozy ale byly připojovány na některých následujících
nádražích. V zásadě ovšem má být na každém nádraží
provedena před odjezdem vlaku kontrola jeho brzdového systému.
"V tomto stádiu vyšetřování se zdá, že došlo k lidskému
omylu," prohlásil rovněž mluvčí švýcarských drah CFF
Danni Haerry. Dodal, že všichni zaměstnanci železnice, kteří
měli co do činění s vadnou soupravou před jejím odjezdem i
během jízdy, byli dočasně postaveni mimo službu.
Podle poslední bilance utrpělo při srážce vlaků zranění
61 cestujících.
Trenčín narúša plnenie podmienok v
železničnej doprave, ktoré žiada EÚ
Trenčín
29. 10.2003 - Riešenia pre železničné trate v Trenčíne, ktoré presadzujú
tamojší poslanci mestského zastupiteľstva, sú v rozpore s
cieľmi Európskej únie v oblasti dopravnej politiky.
Pre TASR to uviedla hovorkyňa Železníc SR ( ŽSR ) Nela Blašková
s vysvetlením, že v rozpore s požiadavkami EÚ je žiadosť
poslancov, aby trate, ktoré teraz vedú cez Trenčín , neboli nahradené
premostením, ktoré presadzujú ŽSR . "Bez železničnej
trate vedenej cez nové premostenie v meste Trenčín totiž nedosiahneme na
tomto úseku plynulú rýchlosť vlakov na úrovni 140 až 160 km/hodinu.
Takúto rýchlosť od nás únia žiada na hlavných koridoroch a Trenčín leží na jednom z
troch dopravných železničných koridorov
Európy, ktoré prechádzajú územím Slovenska," upozorňuje
Blašková. Nikde na Slovensku okrem Trenčína takéto problémy so
splnením rýchlostných podmienok únie ŽSR nemajú.
Pokiaľ by trate cez Trenčín
mali zostať v takom stave ako doteraz, vlaky by tu podľa Blaškovej
boli brzdené len na rýchlosť okolo 70 km/hodinu. Hovorkyňa ďalej
upozorňuje, že odporom poslancov sa ŽSR dostavajú pri budovaní premostenia už
do troj- až štvormesačného sklzu oproti pôvodným plánom.
Premostenie, ktoré si vyžiada náklady 1,5 až 2 miliardy Sk,
sa má vybudovať aj vďaka peniazom z fondov EÚ . Tie
sú však časovo viazané, a tak časové sklzy môžu spôsobiť
vážne problémy.
Trenčianskym poslancom sa nepáči, že nové premostenie by si
v ich meste vyžiadalo demoláciu mestskej plavárne a ďalších
20 obytných domov. Železniciam okrem zachovania doterajšieho
stavu podľa Blaškovej navrhujú, aby trať viedla úplne mimo
ich mesta. Hrubé odhady ŽSR však
pri takomto variante hovoria o nákladoch až 4 až 4,5 miliardy
Sk. V tejto sume však nie sú zarátané peniaze na výkup
pozemkov.
"Súčasné dianie na mestskom zastupiteľstve mesta Trenčín a ich kritiku voči ŽSR považujeme za vybíjanie si politického
kapitálu na úkor železníc a zásadne sa od neho dištancujeme,"
informuje vedenie ŽSR , ktoré odmieta aj obvinenia zo strany
poslancov zastupiteľstva o nedostatočnej komunikatívnosti.
Trenčín leží na jednom z
troch hlavných európskych železničných koridorov prechádzajúcich Slovenskom,
ktorý začína v Benátkach a končí v Ľvove. Na Slovensku začína
v Bratislave a cez Žilinu a Košice vyúsťuje až v Čiernej
nad Tisou. Potom sú tu ešte dva kratšie úseky koridorov - koridor
z Berlína do Istanbulu vstupuje na Slovensko v Kútoch a ďalej
pokračuje po Štúrovo a napokon posledný koridor je z poľského Gdaňska do Žiliny.
MDPT čoskoro uzatvorí zmluvu na
predaj železničnej budovy
BRATISLAVA 29. 10.2003 - Spoločnosť
Reding, a.s., Bratislava sa stane majiteľom rozostavanej železničnej
budovy na nároží Šancova - Žabotova ulica v Bratislave po
schválení Ministerstvom dopravy, pôšt a tekomunikácií SR.
Vláda na svojom stredajšom rokovaní schválila výnimku na
predaj tejto budovy v širšom centre Bratislavy, pričom Reding,
ktorý bol dodávateľom stavebných prác pre Železnice
Slovenskej republiky ( ŽSR ) a Železničnú spoločnosť a.s. ( ZSSK ), zaplatí za
pozemky a rozostavanú budovu 124,788 mil. Sk bez dane z pridanej
hodnoty (DPH). "Náklady železníc pritom predstavovali
približne 65 mil. Sk, pričom zisk okolo 60 mil. Sk získajú
obe železničné spoločnosti," uviedol po rokovaní vlády
minister dopravy Pavol Prokopovič. Ako dodal, ministerstvo
dopravy uzatvorí dohodu s nadobúdateľom v najbližších dňoch.
S výstavbou sa začalo v úvode minulého roka na pozemku vo
vlastníctve ŽSR , pričom ZSSK mandátnou
zmluvou poverila ŽSR
rokovať so záujemcami o odkúpenie, posúdiť ich ponuky,
vyhodnotiť ich a vybrať uchádzačov. ŽSR zo spomínanej investície spravujú
pozemky pod stavbou a prvé podzemné podlažie stavby, za ktoré
dostanú od Redingu 49,453 mil. Sk bez DPH. Ďalšiu časť
vlastní ZSSK , ktorej podiel odkúpi Reding za 75,335 mil. Sk
bez DPH.
Reding už 11. augusta tohto roka zaplatil ŽSR po podpise zmluvy o budúcej zmluve
preddavok vo výške 15,9 mil. Sk. Zvyšok kúpnej ceny za
majetok ŽSR vo výške
34,6 mil. Sk zaplatí Reding do 60 dní od povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Reding túto časť
splátky, ako aj platbu za podiel ZSSK uhradí z úveru v objeme 98 mil. Sk.
Kritériami na výber kupca rozostavanej budovy boli výška ponúkanej
ceny, serióznosť záujemcu a jeho postavenie na trhu a súhlas
záujemcu prevziať práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o
vysporiadaní vzájomných práv a povinností. Potenciálni
kupci tiež museli preukázať finančnú zábezpeku na úhradu kúpnej
ceny, ako aj realizáciu dostavby budovy. V termíne na predloženie
ponúk do 20. júna predložili svoje ponuky dvaja záujemcovia,
a to Reding a spoločnosť Baurex, s.r.o. Správna rada ŽSR 1. augusta potvrdila výber Redingu za
kupca budovy. Výstavbu budovy vlani zakázal minister dopravy
Prokopovič. Prvotný záujem kúpiť stavbu deklarovalo až trinásť
subjektov, no finálne ponuky predložili len spomínaní dvaja.
Pôvodné investičné náklady plánovaného ústredia ZSSK mali predstavovať
viac ako 400 mil. Sk.
MIESTO PRE... JOZEFA SCHMIDTA, predsedu
OZ železníc. Konečné slovo bude mať štrajkový výbor
Nový deň 29.10.2003, BLANKA DÓKOVÁ
* Bratislavský krajský súd rozhodol o zrušení predbežného
opatrenia okresného súdu, ktorým bol prerušený štrajk na železnici
vo februári pre procesnú prekážku. Čo to pre ľudí, ktorí
sa zapojili do štrajku, znamená?
- Kým sme nedostali rozhodnutie krajského súdu, ťažko sa môžeme
o tejto problematike vyjadrovať. Všetko, čo zatiaľ vieme, je
iba z médií. Podstatné v tomto smere bude odôvodnenie
rozhodnutia, následne o ňom vydáme právne stanovisko a budeme
informovať o tom, ako budeme ďalej postupovať.
* Na okresnom súde sú ešte tri žaloby, v ktorých vedenie železníc
žaluje odbory za nezákonný štrajk. Ako to môže ovplyvniť
vaše kroky?
- Ďalší postup bude zložitý, preto bude potrebné spraviť
právnu analýzu, čo sa všetko odohralo na okresnom súde, kde
boli podané tri žaloby, z ktorých dve boli pravdepodobne
stiahnuté späť a vo veci sa nekonalo a následne sa konalo až
v tretej veci. Už na začiatku sme upozornili ministra
spravodlivosti Lipšica, že je to nezákonné a následne krajský
súd – podľa môjho názoru – potvrdil, čo sme prezentovali
ministrovi.
* Išlo o žaloby, ktoré podávali železnice v krátkom časovom
odstupe za sebou, ale vecne boli rovnaké?
- Podľa nás nemal dostať žalobu sudca, ktorý o tom
rozhodoval, ale ten, ktorý ju prvý dostal.
* Aký bude váš ďalší postup, kedy sa rozhodnete, či budete
v prerušenom štrajku pokračovať?
- Budeme preberať všetky alternatívy a keďže štrajk bol
prerušený súdom, budeme zvažovať aj túto možnosť.
Rozhodne o tom centrálny štrajkový výbor, ktorý bude zasadať
po tom, ako nám doručia rozhodnutie o predbežnom opatrení a
po následnej právnej analýze. Predpokladám, že začiatkom
budúceho týždňa budeme mať stanovisko. Osobne si myslím, že
to budú ťažké rozhodovania aj vo vzťahu k procesným a právnym
krokom, ktoré sa odohrali.
Potvrdilo sa, že to nebol štrajk usmerňovaný KOZ ani
organizovaný opozičnými politickými stranami, ale čas ukázal,
že to bolo o 25 regionálnych tratiach a našich požiadavkách
na ich zachovanie.
* Čas potvrdil, že vaše požiadavky, ako nevyhnutnosť
zachovania niektorých regionálnych železničných tratí, sú
oprávnené. Je to pre vás satisfakcia?
- Niektoré naše požiadavky boli čiastočne splnené, ale iba
pod tlakom centrálneho štrajkového výboru, napríklad obnova
9 regionálnych tratí. Treba otvoriť diskusiu o dopravnej
politike, kde poukazujeme na to, že železnice sa postupne
likvidujú.
* Železničným odborom sa nepáči ani aktuálny zámer Železníc
SR oddeliť od začiatku roku 2005 úsek riadenia od úseku údržby.
Aký to bude mať dosah na zamestnanosť?
- Zatiaľ nemáme presné analýzy dosahu organizačných zmien k
1. januáru 2004 a k 1. februáru 2005. Vyslovili sme výhrady k
oddeleniu úseku údržby od správcovskej činnosti, lebo nemáme
jasne od zamestnávateľa prezentované postupové kroky, kam by
to malo smerovať. S touto organizačnou zmenou nesúhlasíme a
nepodporujeme ju.
* Ak by ste sa rozhodli pre pokračovanie štrajku, trvali by ste
na nesplnených predchádzajúcich požiadavkách, alebo ich rozšírite
o ďalšie?
- Jasne sme definovali štyri požiadavky vo vzťahu k štrajku,
ktorý bol v januári a februári. Nepredpokladám, že by sa
mali meniť, ale konečné slovo bude mať centrálny štrajkový
výbor.
Zákon o záruce k úvěru na nákup
dvou vlaků je před schvalováním
PRAHA 29. 10.2003
- Poslanecká novela zákona, která rozšiřuje možnost využití
úvěru Českých drah od sdružení evropských železnic
Eurofima na nákup dvou souprav příměstských vlaků, takzvaných
pantografů, je ve sněmovně před schvalováním. Poslanci dnes
novelu hladce propustili do závěrečného čtení. Předlohu by
měli poslanci schvalovat v pátek 31. října.
Zákon o státní záruce za úvěr od Eurofimy dosud umožňoval
pouze nákup vozů první a druhé třídy. Novela tedy pouze
upravila specifikaci nakupovaných železničních vozů. České
dráhy od Eurofimy mohou čerpat úvěr, který odpovídá výši
jejich podílu v tomto sdružení. Podnik se členem organizace
stal loni na podzim, když v ní získal půlprocentní podíl.
Ročně tak může získat úvěr nejvýše 15 milionů eur, tedy
asi 480 milionů korun. Dráhy usilují o zvýšení podílu na
jedno procento. Z Eurofimy by potom mohly ročně získat téměř
miliardu korun. Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou
dopravu řady 471, tedy pantografů, by dráhy měly koupit od ČKD
Vagónka ještě letos. Kontrakt by měl navazovat na nákup 13
souprav tohoto typu z posledních let. Stoprocentním vlastníkem
ČKD Vagónka, která ve Vítkovicích zaměstnává 320 lidí,
je ČKD Praha Holding. Zbytek úvěru dráhy použijí na nákup
26 klimatizovaných vagónů od Siemensu, které jsou určeny pro
jízdy vysokou rychlostí až do 200 kilometrů v hodině. Podle
mluvčího firmy Petra Šťáhlavského nasadí dráhy nové vagóny
na zahraniční linky. Tam nyní jezdí vozy, jež si podnik
pronajímá ze zahraničí. Moderní vagóny tak doplní řadu 45
vozů tohoto typu z konce 90. let.
Odbory na dráze mají do týdne předložit
návrh kolektivní smlouvy
PRAHA 29. 10.2003
- Železniční odborové centrály mají do týdne předložit
vedení podniku jednotný návrh kolektivní smlouvy. Do dnešního
oficiálního zahájení kolektivního vyjednávání odboráři
nedodali společný návrh tak, jak to vyžaduje zákon. Řekl to
dnes ČTK vedoucí vyjednavač podniku Ivo Veselý.
Jakmile odbory své požadavky vedení podniku zašlou, vrátí
se České dráhy ke kolektivnímu vyjednávání, uvedl Veselý.
Podle něho by tak jednávání o kolektivní smlouvě mělo
pokračovat příští týden.
Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška je nyní na
tahu Federace strojvůdců, která podání společné reakce na
návrh kolektivní smlouvy od vedení firmy zablokovala. Strojvůdci
podle Duška požadovali například vyšší nárůst mezd pro
svou profesi než ostatní odborové centrály. Ty chtějí pro příští
rok minimálně desetiprocentní růst mezd.
Dnešní schůzka vedení firmy s odbory byla podle Veselého
pouze oficiálním zahájením jednání o podobě kolektivní
smlouvy na rok 2004. Sešly se oba vyjednávací týmy a dohodly
se na proceduře a termínech. Konkrétní problémy kolektivní
smlouvy však zatím řešit nezačaly.
Kolektivní vyjednávání by mělo stanovit meziroční nárůst
průměrných mezd a rozsah zaměstnaneckých výhod. Dráhy jsou
největším zaměstnavatelem v zemi. V podniku pracuje asi 77
tisíc lidí. Někteří zaměstnanci, jejichž činnost má
dopady na bezpečnost provozu, tedy výpravčí, strojvedoucí či
vlakové čety, mají na základě nyní platné kolektivní
smlouvy například zkrácenou pracovní dobu na 36 hodin týdně
proti standardním 40 hodinám. Také dovolenou mají zaměstnanci
podle profese o jeden až dva týdny prodlouženou z běžných
čtyř týdnů. Lidé v exponovaných profesích mají nárok také
na placené kondiční pobyty. Podnik hradí zaměstnancům také
příspěvek na penzijní a kapitálové životní pojištění.
Kolektivní smlouva naopak neřeší otázku režijních jízdenek,
které si nyní na celý rok zaměstnanci kupují za 100 korun.
Zaměstnanecký tarif totiž stanovilo ministerstvo dopravy.
Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku
práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu
vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun
měsíčně. Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška
však jde o velmi nadnesenou částku.
Vedení podniku bude s odbory jednat o podobě kolektivní
smlouvy na rok 2004, tedy platné pouze jeden rok tak, jak tomu
bylo na drahách v předchozích letech. Výjimkou byla dvouletá
kolektivní dohoda na léta 2002 a 2003. Důvodem byl přechod původně
státního podniku na státní akciovou společnost právě na od
začátku letošního roku.
Podle dřívějšího vyjádření generálního ředitele Petra
Kousala chce vedení firmy do konce roku dohodu s odbory uzavřít.
Podrobnosti o návrhu průměrného vývoje mezd v příštím
roce však nesdělil. Uvedl jen, že ČD
jsou od začátku roku akciovou společností a nemohou si proto
dovolit dohodu o ročním průměrném zvýšení mezd, která
bude nad možnosti podniku. "O co se budou zvedat platy, o
to víc budou dráhy muset propouštět lidí nebo o to víc
budou muset omezit některé výhody," uvedl již dříve
Kousal.
Slovensko dopravné koridory asi obídu
31.10.2003, Zsilleová Miriam -
Slovensko zrejme nebude figurovať na zozname dopravných
projektov, ktoré bude prednostne spolufinancovať EÚ . Tajnú
depešu tohto znenia poslal podľa informácií denníka SME
minulý týždeň náš veľvyslanec pri EÚ
Miroslav Adamiš. Rozhodnutie Európskej komisie ešte nie je
definitívne, ak by sa ale komisia rozhodla naše projekty
nezaradiť, bola by to pre Slovensko veľmi zlá správa. Vyberá
sa z 29 dopravných projektov, medzi ktorými sú aj dva slovenské:
diaľnica a železnica na trase Žilina – Katowice a lodná
doprava na trase Bratislava – Viedeň. Vybraných bude desať
dopravných projektov a niekoľko ďalších z vedy a výskumu.
Zoznam projektov je súčasťou tzv. Quick Start Programme, čo
znamená, že ich bude možné zrealizovať v priebehu jedného-dvoch
rokov a únia by mohla poskytnúť až 30% peňazí na tieto
koridory. Na terajšie dopravné projekty prispieva vo výške 10%.
Problémom sú zrejme peniaze. Členské krajiny ako Francúzsko,
Nemecko, Švédsko či Holandsko majú väčší záujem na
financovaní projektov z vedy a vzdelania, ktoré sú v jednom
balíku s dopravnými projektmi a sú pre nich zaujímavejšie.
Hoci Slovensko pôvodne malo prísľub, že na zozname bude, väčšiu
šancu majú zatiaľ Poliaci a Maďari. V oboch prípadoch ale
koridory Slovensko obídu. Zlá správa by to bola hlavne v prípade
koridoru Žilina – Katowice, ktorý spĺňa všetky kritériá
komisie a je už rozostavaný.
Podľa Rudolfa Koronthályho, riaditeľa odboru európskej integrácie
na ministerstve dopravy to ale neznamená, že Slovensko dopravné
koridory obídu a projekty, ktoré
schválila Van Miertova skupina, platia. Budú vraj realizované
a financované zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.
Dôležité bude novembrové zasadnutie Rady ministrov dopravy členských
a pristupujúcich krajín. Definitívne rozhodnutie padne na
decembrovom summite únie.
Po Novom roku má zdražieť aj cestovné
31.10.2003, Morháčová Jana -
Cestovné vo vlakoch a autobusoch od januára zdražie. MDPT SR
navrhuje, aby išli ceny hore asi o 10%. Zároveň by mala od
januára klesnúť o 10% dotácia štátu na zľavy pre žiakov a
dôchodcov. Plány rezortu dopravy 30.10. potvrdil jeho šéf
Pavol Prokopovič.
Návrh však ešte zatiaľ neodobrilo MF SR ani vláda.
"Navrhujeme celkové zníženie zliav približne o 10%.
Doteraz štát uhrádzal 70% cestovného napríklad žiakom a študentom.
Od Nového roka by sa mala úhrada štátu znížiť na 60%,"
spresnil Prokopovič.
Prakticky to však znamená, že ceny týždenných alebo mesačných
lístkov používaných pri dennom dochádzaní, do školy by stúpli
najmenej o 1/3, niekde aj o 40%. A to aj vo vlakoch, aj v
autobusoch. "Ide skutočne len o nevyhnutné zvýšenie,
ktoré reaguje na infláciu a na zvýšenie dane z pridanej
hodnoty zo 14 na 19%," tvrdí Prokopovič.
Aké by boli nové ceny týždenných a mesačných lístkov pre
žiakov a študentov, ak by návrh ministerstva prešiel?
Ak napríklad školák dochádza autobusom do okresného mesta
vzdialeného 30 km, platí v súčasnosti za týždenný lístok
108 Sk.
Od Nového roka by jeho cena mala vzrásť asi na 140 – 160 Sk.
Napríklad nezľavnený lístok z Bratislavy do Košíc obyčajným
rýchlikom by zdražel asi o 50 Sk.
O zvýšenie cien žiadali spoločnosti prevádzkujúce autobusovú
aj železničnú dopravu.
"Prevádzkovatelia autobusovej dopravy nemajú z čoho nahrádzať
zvýšenie nákladov. Ak by ceny zostali nezmenené, po zvýšení
dane z pridanej hodnoty by sme museli štátu odvádzať väčšiu
časť tržieb. SAD-kám by tak zostávalo menej peňazí ako v súčasnosti,"
spresnil Ivan Vaník zo Združenia autobusových prepravcov. Podľa
neho tento rok nebolo zohľadnené ani zdraženie nafty po zvýšení
spotrebnej dane od augusta 2003.
"Rovnako na budúci rok zdražie povinné zmluvné poistenie
na autobusy asi o 30%. To všetko sú náklady, ktoré by sme už
nemali z čoho uhrádzať," doplnil Vaník. Zdôraznil, že
v súčasnosti dáva štát na zľavy v autobusovej doprave asi 1,1
mld ročne. Straty tržieb z poskytnutých zliav pre študentov,
žiakov dôchodcov či postihnutých v autobusovej doprave
predstavujú súhrnne vyššie sumy.
"Stále platí, že na zľavy doplácajú SAD-ky z iných
svojich činností, čo je dlhodobo neudržateľné," zdôraznil
Vaník.
Aj železnice žiadali zvýšenie cien cestovného. Ročne dostávajú
od štátu 4,3 mld na prevádzku vlakovej dopravy. "Stále
platí, že na 100 Sk tržieb dosahujú náklady asi 300 Sk.
Cestujúci platí stále len 1/3 z nákladov na prevádzku vlakov.
Je nevyhnutné ak už nie zvyšovať podiel tržieb na nákladoch,
tak aspoň udržať existujúci pomer," doplnil Miloš Čikovský
zo Železničnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje prevádzku
vlakovej dopravy na Slovensku. Podľa neho hrozí zníženie príjmov
z cestovného, pretože vlakmi cestuje z roka na rok menej ľudí.
"Sociálna únosnosť zvýšenia cestovného je na strane štátu,"
zdôraznil Čikovský.
Čo má zdražieť
- o 10% cestovné v celej vlakovej doprave aj v
autobusoch na prímestských linkách (do 100 km)
- najmenej o 1/3 týždenné a mesačné lístky pre žiakov a študentov
- dôchodcovia nad 70 rokov by mali platiť polovicu cestovného
Železničáři chtějí v příštím
roce o deset procent vyšší mzdy
PRAHA 30. 10.2003
- Železničáři požadují pro příští rok průměrný mzdový
růst o deset procent. Na setkání s novináři o tom informoval
šéf Odborového sdružení železničářů Jaromír Dušek.
Vedení Českých drah však v návrhu kolektivní smlouvy počítá
jen s tříprocentním růstem mezd, což při zhruba stejné očekávané
inflaci znamená zachování současné výše reálných mezd,
uvedl hlavní vyjednavač za vedení firmy Ivo Veselý.
O nárůstu mezd a rozsahu dalších sociálních výhod nad rámec
zákoníku práce bude vedení podniku s odboráři jednat od příštího
týdne v rámci kolektivního vyjednávání. Do té doby musí v
souladu se zákonem předložit všech šest odborových centrál
na železnici jednotný návrh. Zatím se od ostatních odborářů
liší požadavky Federace strojvůdců. Vyjádření Federace
strojvůdců se ale ČTK zatím nepodařilo získat. Odbory budou
o sjednocení svých požadavků jednat v pondělí.
Strojvůdci podle Duška chtějí desetiprocentní růst mezd
pouze pro svou profesi a pro výpravčí. Na úkor ostatních
profesí chtějí také zkrátit pracovní dobu se současných
36 hodin v provozních profesích na 33 hodin. To Dušek nepovažuje
za reálné vzhledem k tomu, že strojvůdci pracují s ostatními
zaměstnanci ve směnách a mají naplánované společné střídání
apod.
Vedení firmy navrhlo také pouze jeden týden dovolené navíc.
Dosavadní kolektivní smlouva přitom prodlužuje některým zaměstnancům
dovolenou o dva týdny z běžných čtyř týdnů. Firma chce
také úplně zrušit rekondiční pobyty pro zaměstnance, řekl
Dušek. Veselý však uvedl, že vedení firmy hodlá při
kolektivním vyjednání s odbory jednat také o tom, zda rekondiční
pobyty zrušit zcela nebo jen částečně a jak je zaměstnancům
kompenzovat. Podle odborů k rušení rekondičních pobytů není
důvod. Firma je zavedla proto, že zdravotní posudky prokázaly
negativní dopad některých profesí na zdraví zaměstnanců,
vysvětlil Dušek. Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci
nad rámec zákoníku práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí
podle výpočtu vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru
3600 korun měsíčně. Podle šéfa železničních odborů
Jaromíra Duška však jde velmi nadnesenou částku.
Kolektivní vyjednávání neřeší otázku režijních jízdenek,
které si nyní na celý rok zaměstnanci kupují za 100 korun.
Zaměstnanecký tarif totiž stanovilo ministerstvo dopravy. České
dráhy jsou největším zaměstnavatelem v zemi. V podniku
pracuje asi 77 tisíc lidí.
Premávka na rakúskych železniciach
sa v utorok kvôli štrajku zastaví
Viedeň 31. 10.2003 - Premávka na rakúskych
železniciach sa v utorok od polnoci do 12. hodiny poobede zastaví.
Na protest proti reformným plánom vlády sa železničiarski
odborári rozhodli pre poldňový varovný štrajk. Ten postihne
približne 700 000 cestujúcich.
Už v piatok protesty odborárov obmedzili železničnú prevádzku.
Pre železničiarsky bojkot nadčasov, ktorý trvá už od začiatku
októbra, došlo najmä na východe Rakúska k početným výpadkom
vlakov a väčším meškaniam. Údaje o rozsahu výpadku boli rôzne.
Odborári tvrdili, že vypadlo vyše 100 vlakov, vedenie spoločnosti
hovorilo len o 40.
Príčinou štrajku je plánovaná reforma železníc. Odbory žiadajú
stiahnutie vládneho návrhu zákona o železniciach. Vláda totiž
plánuje rozdeliť železnice do štyroch akciových spoločností,
ktoré by zastrešoval holding a vytvoriť nové pracovné právo
pre železničiarov. V pondelok ráno má minister dopravy Hubert
Gorbach opäť rokovať so šéfom odborárov Wilhelmom
Haberzettlom, ale zblíženie názorov je nepravdepodobné.
Gorbach na reforme trvá a za možné považuje len "jemné
zmeny".
Odbory hrozia rozšírením protestov a predbežne uvažujú o
celodennom štrajku 11. novembra. To je totiž deň po tom, keď
sa má o reforme rozhodnúť v Rade ministrov. Podľa Haberzettla
niet iného východiska ako štrajk, čas písomných protestov už
vraj pominul.
Predstavenstvo rakúskych železníc štrajk striktne odmieta.
Nevylučuje, že bude od odborárov žiadať náhradu vzniknutých
škôd. Náklady na jeden deň štrajku vyčíslilo nahrubo na
viacero miliónov eur. Rüdiger Vorm Walde z predstavenstva železníc
tvrdí, že štrajk uškodí cestujúcim a podniku. Žiada konštruktívnu
spoluprácu na reformách. So štrajkom nesúhlasí ani štátny
tajomník ministerstva dopravy Helmut Kukacka.
Naopak, pochopenie pre štrajk prejavila strana SPÖ. Jej
poslanec Josef Broukal tvrdí, že vláda by mala obnoviť
rokovania o budúcnosti železníc. Súhlasí s názorom železničiarov,
že reforma "rozbíja železnice". Informovala o tom
rakúska agentúra APA.
Sněmovna schválila zákon, který umožňuje
drahám nákup dvou vlaků
PRAHA 31. 10.2003
- Poslanecká sněmovna dnes hladce schválila novelu zákona,
která rozšiřuje možnost využití úvěru Českých drah od
sdružení evropských železnic Eurofima na nákup dvou souprav
příměstských vlaků, takzvaných pantografů. Předlohu musí
ještě projednat Senát a podepsat prezident republiky.
Zákon o státní záruce za úvěr od Eurofimy dosud umožňoval
pouze nákup vozů první a druhé třídy. Novela tedy pouze
upravila specifikaci nakupovaných železničních vozů.
České dráhy od Eurofimy mohou čerpat úvěr, který odpovídá
výši jejich podílu v tomto sdružení. Podnik se členem
organizace stal loni na podzim, když v ní získal půlprocentní
podíl. Ročně tak může získat úvěr nejvýše 15 milionů
eur, tedy asi 480 milionů korun. Dráhy usilují o zvýšení
podílu na jedno procento. Z Eurofimy by potom mohly ročně získat
téměř miliardu korun.
Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou dopravu
řady 471, tedy pantografů, by dráhy měly koupit od ČKD
Vagonka ještě letos. Kontrakt by měl navazovat na nákup 45
vagonů tohto typu z konce 90. let, tehdy ještě od Siemensu.
Stoprocentním vlastníkem ČKD Vagónka, která ve Vítkovicích
zaměstnává 320 lidí, je ČKD Praha Holding.
Souboj o tři místa v dozorčí radě
drah může začít
PRAHA 31. 10.2003
- Souboj o tři místa v dozorčí radě Českých drah, která
jsou vyhrazena zástupcům zaměstnanců, mohou v pondělí začít.
"Distribuce volebních lístků byla ukončena dnes v
dopoledních hodinách," řekl ČTK předseda volební
komise Ivo Veselý. Komisaři se podle něj na místě přesvědčili,
že jsou připraveny volební místnosti ve všech 214 volebních
okrscích.
Vzhledem k tomu, že se mohli o přízeň voličů poprvé ucházet
nezávislí kandidáti, očekávala se ostrá volební kampaň.
"Na můj vkus byla příliš plytká," charakterizoval
ji Veselý. Kdyby prý kandidoval, představoval by si ji mnohem
tvrdší. "Naprosto korektně, slušně, ale agresivně,"
zdůraznil.
Volby budou trvat do pátku 7. listopadu. Přihlásilo se do nich
16 kandidátů: 12 odborových a čtyři nezávislí. Třem z
nich může dát svůj hlas každý ze 77.000 železničářů.
Dráhy přijdou volby na tři až pět milionů korun, uvedl předseda.
Místní volební komise budou výsledky svážet do Prahy průběžně.
Podle volebního řádu musí totiž hlavní volební komise vyhlásit
výsledky a vítězům oznámit, že se stali členy dozorčí
rady, do 72 hodin po uzavření volebních místností. Veselý očekává,
že se tak stane už v neděli 9. listopadu.
Podmínky volebního řádu splnila podle Veselého poradkyně
prvního náměstka generálního ředitele Danuše Marusičová,
regionální zástupce generálního ředitelství pro Středočeský
kraj Karel Otava, přednosta železniční stanice v Děčíně
Vladimír Mládek a tiskový mluvčí drah Petr Šťáhlavský.
Každý z těchto nezávislých kandidátů musel doložit, že
ho podporuje nejméně 200 zaměstnanců železnice.Za nejpočetnější
Odborové sdružení železničářů se bude ucházet o
znovuzvolení jeho předseda Jaromír Dušek a místopředsedové
Jiří Kratochvíl a Kurt Mužík, kteří jsou členy rady nynější.
Druhá nejsilnější Federace strojvůdců vyslala do volebního
klání tři prezidenty: současného Petra Čecháka a dva jeho
předchůdce, Jiřího Našince a Františka Pospíšila.
Dalšími kandidáty odborů jsou prezident Unie železničních
zaměstnanců Vladimír Honzák, který je rovněž ředitelem
podnikové kontroly, prezident Federace železničářů Milan
Lokvenc a další dva členové jeho centrály Josef Lokbauer a
František Pražan. S prezidentem Federace vlakových čet Janem
Fridrichem jde do volebního boje Luboš Hanák.
Podle kuloárových informací je zaručeným favoritem Dušek.
Zda obhájí Kratochvíl s Mužíkem už tak jisté není. Jejich
nejvážnějšími konkurenty prý jsou Čechák a Marusičová,
která je jedinou kandidující ženou.
Rakouští železničáři se dohodli
na varovné stávce
VÍDEŇ 31. 10.2003
- Protesty rakouských železničářů proti reformě státních
drah ( ÖBB ) nabírají na síle.
Odbory se dnes dohodly na varovné stávce, kvůli které se v
zemi v úterý na půl dne zastaví doprava na železnici. To
postihne zhruba 725.000 pasažérů.
Rakouští železničáři začali tento měsíc protestovat
proti reformě odmítáním přesčasů a vykonáváním služby
striktně podle předpisů. Tyto protestní akce se nyní začínají
projevovat a dnes ráno zastavily téměř 30 osobních vlaků v
regionální dopravě.
Tento počet by se měl během dne pravděpodobně zvýšit na 41
vlaků a dalších 24 vlaků by mělo mít zpoždění. Vyplývá
to z nouzových plánů společnosti ÖBB , která ve většině případů zajistila náhradní
autobusovou dopravu.
Výpadky zasáhly nejvíce východ Rakouska, kde by dnes nemělo
jet 27 osobních vlaků. V nákladní přepravě by dnes mělo
dojít celkem ke 24 výpadkům, které by měly postihnout zejména
transport uhlí a řepy.
Šéf odborového sdružení železničářů Wilhelm Haberzettl
uvedl, že opatření společnosti ÖBB zdržely dopad
protestů na přepravu, a dodal, že nyní nastává okamžik
pravdy. Podle Haberzettla již ve čtvrtek stálo 23 osobních a
více než 20 nákladních vlaků, napsala agentura APA.