ŽSR vlani splnili plán nekrytej straty z verejných výkonov
Železnice Slovenskej republiky majú za minulý rok nárok na úhradu straty nekrytej zálohami objeme 1,520 mld. Sk
SITABRATISLAVA 28. 08.2003 - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) splnili v minulom roku plánovanú výšku nekrytej straty podľa Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme (ZVVZ) a majú tak nárok na úhradu straty nekrytej zálohami v objeme 1,520 mld. Sk. Štát vo forme preddavkov kryl stratu na úrovni 805,3 mil. Sk. Plánované tržby naplnili ŽSR vlani na 111 %, keď získali celkom 9 277,5 mil. Sk. Celková výška oprávnených nákladov predstavovala 11,603 mld. Sk a v porovnaní s plánom sa plnili na 108,6 %. Vyplýva to z protokolu o vyhodnotení ZVVZ pri prevádzkovaní dráhy za rok 2002, ktorým sa bude zaoberať vláda.
Skutočné náklady ŽSR za minulý rok dosiahli 12,898 mld. Sk, z ktorých sa vylúčili ekonomicky neoprávnené náklady v celkovej výške 1,295 mld. Sk. Na rok 2002 sa zmluvne medzi štátom a ŽSR objednalo pre osobnú dopravu 35,3 mil. vlakokilometrov (vlkm) vrátane IC a EC vlakov. V skutočnosti sa zrealizovali výkony v objeme 35,87 mil. vlkm, čo predstavuje plnenie na 101,6 %. V nákladnej doprave sa zrealizovali výkony za 21 mil. vlkm, čo je o 4,3 % viac ako objednaný výkon 20,14 mil. vlkm.

Štát do dlhu prevezme za minulý rok za ZSSK 4,153 mld. Sk
Celkové ekonomicky neoprávnené náklady ZSSK v minulom roku predstavovali 405,4 mil. Sk
SITABRATISLAVA 28. 08.2003 - V rámci návrhu riešenia finančných vzťahov medzi Železničnou spoločnosťou, a.s. ( ZSSK ) a štátom sa do štátneho dlhu prevezme pohľadávka za výkony vo verejnom záujme za rok 2002 len v dohodnutej výške 4,153 mld. Sk. ZSSK si pritom neuplatní nárok na úhradu straty nad rámec tejto čiastky. Vyplýva to z návrhu vyhodnotenia Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe na rok 2002 (ZVVZ) uzavretej medzi SR a ZSSK . Celková výška ekonomicky oprávnených nákladov ZSSK vlani po zohľadnení mimoriadnych prepráv v objeme 7,538 mld. Sk prekročila plánovaný zmluvný objem 7,208 mld. Sk o 4,6 %. Skutočné náklady ZSSK pritom prekročili zmluvne dohodnutý objem až o 10,2 %.
Zástupcovia rezortu dopravy neakceptovali zahrnutie nákladov na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 22,3 mil. Sk a rezervy na opravy hmotného majetku za 169,4 mil. Sk do kalkulácie ceny výkonu za minulý rok. Celkové ekonomicky neoprávnené náklady tak predstavovali 405,4 mil. Sk.
Z realizácie objednaných výkonov vo verejnom záujme za rok 2002 dosiahla ZSSK na báze korigovaných ekonomicky oprávnených nákladov nekrytú stratu 4,181 mld. Sk pri tržbách z osobnej prepravy vrátane ostatných podielovaných tržieb a nájomného za vozne v objeme 2,320 mld. Sk. Čerpané preddavky na krytie nákladov za minulý rok dosiahli plánovaný objem 1,037 mld. Sk. Vlani ZSSK splnila dopravné výkony vyjadrené vo vlakokilometroch na 100,2 %, teda v objeme 34,065 mil. vlkm.

Slevy ČD se od října změní, více zaplatí menší skupiny
Česká tisková kancelářPRAHA 29. 08.2003 - Některé slevy, které ČD začaly nabízet od července, se od 1. října sníží. Více zaplatí například menší skupiny. Zatímco od července ve skupině od dvou do 15 osob zaplatil plné jízdné jen jeden člověk a ostatní jeli za polovinu, od října by plné zákaznické jízdné měli platit dva lidé ze skupiny, řekl dnes ČTK mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Zvýhodněním těch, kteří využijí vlak v obou směrech, však cesta pro větší skupiny zlevní, uvedl Šťáhlavský. Například patnáctičlenná skupina jedoucí z Plzně do Prahy pouze jedním směrem zaplatí sice o 43 Kč více, když se však rozhodne použít vlak v obou směrech, ušetří proti dnešní úpravě 65 korun, vysvětlil. Jednosměrná jízdenka se však o čtvrtinu, v tomto případě o 43 korun, zdraží pro dvoučlennou skupinu.
Sníží se také relační sleva na trase Praha - Brno ve vlacích EC . Cestující zaplatí za cestu o 20 korun za místenku víc, a to 160 korun. Běžné osobní vlaky, které do Brna jedou déle, než vlaky EC , však zlevní o deset korun na 130 korun.
Dráhy tak letos změní jízdné už poněkolikáté. Začátkem roku zastavily uvedení přenosné zákaznické karty, nyní opustí plošné slevy zavedené v červenci.
Sníženou cenu celoroční zákaznické karty za stokorunu železnice zachová, stejně jako předplacenou kilometrickou banku a ceny síťových jízdenek.
Zachovány podle Šťáhlavského zůstanou také traťové jízdenky. Ty využívají cestující hlavně k dojíždění do zaměstnání nebo škol. Dráhy je nabízejí v řadě variant pro trasy až do 120 km. Výjimkou totiž podle Šťáhlavského nejsou ani případy, kdy denně lidé dojíždějí do Prahy do zaměstnání ze 100 kilometrů vzdálených Pardubic. Rychlíky totiž trasu urazí za hodinu a 20 minut. Od prosince bude výhodnější dojíždění také z Ústí nad Labem do 106 km vzdálené Prahy. Běžný rychlík opravenou koridorovou trať totiž od prosince projede za hodinu a dvacet minut.
S traťovými, například čtvrtletními jízdenkami, ušetří cestující na úsecích od 21 do 25 km téměř třetinu oproti obyčejnému jízdnému. Na delších trasách činí úspora dokonce více než třetinu.

České dráhy opäť zdražia niektoré cestovné lístky
TASRPraha 29. 08.2003 - Po lete plnom zliav budú musieť České dráhy ( ČD ) znova upraviť svoj cenník. Vedenie firmy pochopilo, že samotný nárast počtu cestujúcich nestačí, firma musí aj zarábať.
České železnice síce aj napriek obavám ich odborov v lete odviezli v medziročnom porovnaní o 4,4 % viac cestujúcich, plošné zľavy však znamenali prepad tržieb.
Ďalšie cenové úpravy majú od začiatku októbra pritiahnuť cestujúcich cielenými výhodami. ČD zachovávajú skupinovú zľavu od 2 do 15 cestujúcich, ale budú zvýhodňovať tých, ktorí použijú vlak aj na cestu naspäť. “Zľava pre skupiny bude upravená tak, aby motivovala zákazníkov k využitiu vlakov v oboch smeroch,” povedal vedúci obchodného oddelenia Tomáš Čech.
Železnice zachovajú i zľavy na trase Praha - Brno. Zníženú cenu celoročnej zákazníckej karty železnice zachovajú rovnako ako predplatenú kilometrickú banku a ceny sieťových cestovných lístkov. Na koniec roka ČD chystajú zľavu na cestu z Brna do Viedne.
Železnice v ČR tak tento rok menia cestovné už viackrát. Začiatkom roka zastavili uvedenie prenosnej zákazníckej karty. Teraz opúšťajú plošné zľavy zavedené v júli, pretože sa snažia zastaviť prepad tržieb, ktoré predchádzajúce znižovanie cien spôsobilo.
Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.

Polícii sa podarilo zadržať podozrivého muža z vydierania riaditeľa železníc
TASRBratislava 31. 08.2003 - Polícii sa dnes o pol druhej ráno podarilo zadržať podozrivého muža, ktorý od generálneho riaditeľa ŽSR požadoval desať miliónov korún. Zadržaný 24-ročný Peter I. z Lúčok, okres Ružomberok sa k vydieraniu priznal. Novinárov o tom informoval prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak.
Podľa jeho slov sa Železničná polícia okrem oznámenia o vydieraní na dolapení páchateľa nepodieľala. Mladík sa vydieraním rozhodol riešiť svoju zlú finančnú situáciu. Ešte 26. augusta napísal na sekretariát generálneho riaditeľa železníc prostredníctvom elektronickej pošty výhražný email. Požadoval desať miliónov korún v troch splátkach. K odovzdaniu prvej trojmiliónovej splátky malo dôjsť, uviedol Spišiak, už v nadchádzajúci utorok. V prípade nesplnenia požiadaviek sa vyhrážal "nedozernými následkami" pre rodinu i samého šéfa železníc. Jednou z hlavných podmienok vydierača bolo neoznámenie prípadu polícii.
Situácia bola pokojná až do času, keď médiá priniesli informácie o tom, že železnice sú vydierané. Spišiak apeloval na novinárov, aby dobre zvážili informovanie o takýchto udalostiach a nevystavovali zbytočne nebezpečenstvu obete vydieračov. Rovnako medializácia nepriniesla pokoj občanom, ktorí chceli cestovať vlakom.
Polícia od začiatku komunikovala s vydieračom v mene generálneho riaditeľa a mala situáciu pod kontrolou. Páchateľ svoje požiadavky odosielal z internetových kaviarní v Ružomberku a Banskej Bystrici. Pri policajnej akcii v rodinnom dome zaistili i rodinných príslušníkov podozrivého a počítač.
V súčasnosti stále prebiehajú vyšetrovacie úkony. Mladík je obvinený z trestného činu vydierania a hrozí mu až niekoľkoročné väzenie.
Slovenská polícia je pri objasňovaní podobných prípadov veľmi úspešná. Podarilo sa jej zadržať viacerých vydieračov. Podľa Spišiaka sa mnohí po tom, čo sa novinárom podarí prostredníctvom nezodpovedných policajtov, niekedy i za peniaze získať informácie o prípade, zľaknú a od požiadaviek odstúpia. Zvyčajne, keď polícia začne vydieračove požiadavky plniť, skončí za mrežami.
Objektom hrozieb páchateľov na Slovensku bývajú veľké obchodné reťazce, ale dokonca i samotná polícia. Jedným z najznámejších prípadov z posledného obdobia je vydieranie banskobystrického hypermarketu. Podozrivého 34-ročného drevorubača, ktorý žiadal 12 miliónov korún, polícia zadržala.

Vydierač chce 10 miliónov!
Nový Čas30.08.2003, Donner Vladimír - Slovenské železnice sú v pohotovosti. Neznámy vydierač od nich žiada 10 mil. Sk. Vydieračský list s hrozbami o poškodení železníc poslal elektronickou poštou z verejnej internetovej kaviarne. Polícia prípad tají, ale intenzívne po vydieračovi pátra!
Niektoré útvary železničnej polície majú zvýšenú pohotovosť. Najmä v mestách na strednom Slovensku dostali príkaz, aby boli pripravené nastúpiť na akciu proti vydieračovi. Pátranie po ňom však prebieha v tichosti. Polícia nič nezverejňuje, na informácie je embargo. Keď však Nový Čas získal informácie o vydieraní zo spoľahlivých zdrojov, potvrdil nám ich priamo šéf Železničnej polície generál Tibor Gaplovský. "Okamžite sme o prípade informovali príslušné špeciálne útvary Policajného zboru. Zvýšili sme aktivitu, niektoré úseky železníc sú pod neustálou kontrolou. Naši policajti dostali príslušné pokyny," hovorí Gaplovský. Ani on neprezradil, čím sa vydierač vyhráža železniciam, aby ich donútil platiť. Polícia ani železnice nechcú vyvolať paniku, ale podľa našich zdrojov je pátranie po vydieračovi intenzívne. Prišiel zúfalý a nebezpečný nápad vydierať železnice na Slovensko od našich západných susedov? Vo štvrtok (28.8.) zatkli policajti v Prahe 51-ročného recidivistu, ktorý od českých železníc pod hrozbami, že poškodí trať, žiadal 15 mil. Kč! V nedeľu (24.8.) neďaleko severomoravského mesta Šumperk dokonca uvoľnil niekoľko matíc na koľajniciach. Experti však tvrdia, že bezpečnosť cestujúcich a prejazdy vlakov tým neohrozil. Vydierača zatkli vo chvíli, keď telefonicky prostredníctvom novinára odkazoval polícii, za akých podmienok mu má odovzdať peniaze. Vydierač mal už za sebou lúpeže a vlámania. Za všeobecné ohrozenie, vydieranie a šírenie poplašnej správy mu hrozí až 12-ročné väzenie. Priznal, že sa nechal inšpirovať vydieračom, ktorý v marci na železničný most na Olomoucku umiestnil výbušný systém. Podľa jeho pokynov polícia na určené miesto žiadané milióny zhodila z lietadla. Po peniaze si však nikto neprišiel a vydierač ani neuskutočnil hrozbu, že odpáli bomby na frekventovaných miestach.

V súvislosti s vydieraním železníc prijala ŽP potrebné opatrenia
TASRBratislava 30. 08.2003 - Železničná polícia (ŽP) prijala v súvislosti s vyhrážaním dosiaľ neznámeho vydierača potrebné opatrenia na zaručenie bezpečnosti pre cestujúcich. Pre TASR to dnes potvrdil hovorca ŽP Jozef Búranský.
Podľa jeho slov nie je dôvod na paniku, na informácie o prípade vydierania je však uvalené embargo. Zverejnenie kauzy v médiách, ako konštatoval, môže sťažiť vyšetrovanie prípadu a následné dolapenie páchateľa.
Informácie o vydieraní slovenských železníc dnes priniesol denník Nový čas. Neznámy páchateľ údajne prostredníctvom elektronickej pošty požaduje od nich desať miliónov korún. Mail s hrozbami o poškodení železníc bol odoslaný z verejnej internetovej kaviarne. Zvýšenú pohotovosť majú zložky Železničnej polície podľa denníka najmä na strednom Slovensku.
Slovenská polícia je pri objasňovaní podobných prípadov veľmi úspešná. Podarilo sa jej zadržať viacerých páchateľov. Objektom hrozieb páchateľov na Slovensku bývajú veľké obchodné reťazce, ale dokonca i samotná polícia. Jedným z najznámejších prípadov z posledného obdobia je vydieranie banskobystrického hypermarketu. Polícia však podozrivého 34-ročného drevorubača, žiadajúceho 12 miliónov korún zadržala. Prípad bol dlhšie utajený.

V osobnej železničnej doprave sa schyľuje k prvej bitke o cestujúceho
TASRBratislava 29. 08.2003 - V osobnej železničnej doprave na Slovensku sa schyľuje k prvej vážnejšej bitke o cestujúceho. Počnúc tohtoročným septembrom budú totiž na trati Bratislava - Zohor premávať obojsmerne vlaky dvoch železničných spoločností.
Zatiaľ čo u Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s., Bratislava, predstavuje uvedená trať malú, ale významnú časť ňou používanej železničnej siete, v prípade Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti (BRKS), a. s., ide len o druhú linku, ktorú táto spoločnosť prevádzkuje. Prvou je regionálna trať Zohor - Záhorská Ves .
"BRKS aj napriek tomu, že ide len o regionálnu spoločnosť, vnímame ako konkurenta," uviedol TASR hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Rovnako vidí situáciu aj Roman Filistein, zástupca bratislavskej župy, ktorá vlastní v BRKS 51-% podiel. Podľa M. Čikovského však bude BRKS konkurovať ZSSK nielen v rámci osobnej regionálnej dopravy, ale neskôr aj v širšom medziregionálnom okruhu, prípadne v oblasti nákladnej dopravy. R. Filistein tieto zámery nepoprel, spomedzi možných aktivít však vyzdvihol zámer spoločnosti spustiť taktovú dopravu vnútri Bratislavy.
"Čo nám vadí, je, že BRKS využíva na odstránenie konkurencie nekalé praktiky," tvrdí M. Čikovský. "Ako je možné, že odchody ich vlakov predstihujú odchody našich v smere na Zohor len o niekoľko minút?" pýta sa hovorca ZSSK . R. Filistein tvrdí, že tomu tak nie je. "Raz ide skôr náš vlak, raz ich. Okrem toho konečný grafikon sme nevyrábali my, ale vlastník infraštruktúry - ŽSR . BRKS žiadala pôvodne na prepravu úplne iné časy, ako nakoniec dostala," uzatvoril R. Filistein. "Tak potom s časmi špekulatívne obchodujú ŽSR ," domnieva sa M. Čikovský.
Spúšťacím mechanizmom sporu medzi ZSSK a BRKS bol záujem súkromnej spoločnosti kúpiť od ZSSK niekoľko motorových a prívesných vozňov, ktoré chcela nasadiť na trať Rohožník - Zohor . ZSSK podľa R. Filisteina nedodržala svoj sľub, keď neumožnila BRKS kúpiť vozne za pôvodne avizovanú cenu do 350 000 Sk, ale ponúkla cenu trojnásobne až štvornásobne vyššiu. "Vozne typu 830 a 850 , o ktoré má BRKS záujem, prešli medzičasom rekonštrukciou a navyše majú v rezerve neubehnuté kilometre, ZSSK ich nemôže predať za menšiu ako zostatkovú hodnotu, ide o majetok štátu," bráni sa M. Čikovský.
ZSSK však BRKS prisľúbila, že sa pokúsi nájsť vo vozidlovom parku fungujúce vozne, ktoré budú cenovo spadať do požadovanej výšky. Napriek tomu musí BRKS odložiť prevádzku na trati Rohožník - Zohor o niekoľko týždňov. V súčasnosti pozostáva jej mobilný park z dvoch motorových jednotiek a jedného prívesného vozňa. OD ZSSK potrebuje ďalšie tri jednotky a tri vozne.
Ďalšími akcionármi BRKS sú ŽOS Vrútky s 20 %, Wagon Service Travel, s. r. o., Bratislava s 12 %, obce Záhorská Ves, Vysoká pri Morave, Rohožník a Lozorno (4 %). Strategickým zahraničným partnerom sa stal Connex Transport AB so sídlom v Štokholme, ktorý vlastní 13 %.

Železničná polícia objasnila krádež špeciálnych káblov v Šajdíkových Humenciach
TASRBratislava 28. 08.2003 - Krádež špeciálnych káblov za viac ako 280-tisíc korún na železničnej stanici Šajdíkove Humence sa podarilo objasniť železničnej polícii v Bratislave a Kútoch.
Podozriví sú traja muži a jedna žena vo veku od 18 do 51 rokov z Malaciek a obcí Mokrý Háj a Šajdíkove Humence v okrese Senica. Odcudzené káble v dĺžke 1080 metrov odovzdali v zberni druhotných surovín v Borskom Mikuláši. Vyšetrovanie prípadu naďalej pokračuje.
Informácie dnes TASR poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Dráhy chtějí z Eurofimy čerpat až miliardu korun ročně
Česká tisková kancelářPRAHA 31. 08.2003 - ČD chtějí ze sdružení evropských železnic Eurofima čerpat úvěry do výše jedné miliardy korun ročně. Nyní díky svému půlprocentnímu podílu v organizaci mohou ročně získat asi 480 milionů korun. Dráhy proto svůj podíl v Eurofimě chtějí zvýšit na jedno procento. Návrh má ve středu projednat vláda.
Podnik se stal členem organizace loni na podzim, když v ní získal půlprocentní podíl. ČD úvěr z Eurofimy využijí ještě letos například na pořízení několika vozů první a druhé třídy. Poslanci ale již předložili návrh zákona, který by možnost vyuzití úvěru rozšířil také na nákup dvou souprav příměstských vlaků, takzvaných pantografů.
Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou dopravu řady 471 by dráhy měly koupit od ČKD Vagonka Vítkovice. Kontrakt by měl navazovat na nákup 45 vagonů tohoto typu z konce 90. let, tehdy ještě od Siemensu.

Tlačíme balvan záväzkov
Otvorená komunikácia o situácii v podniku
Hospodársky denník 02.09.2003, z materiálov Ž semaforu pripravil Jozef Kunik - Už mesiac pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa ŽSR Ing. Roman Veselka. Aj keď odvtedy uplynulo len niekoľko týždňov, železničiarska verejnosť je už zvedavá na jeho ciele a zámery pri konsolidácii podniku. Požiadali sme ho o krátky rozhovor.
Môžete nám priblížiť vaše aktivity počas prvých týždňov?
R. Veselka: Do funkcie som nastúpil v období rozbehnutej transformácie ŽSR . Jej hlavným cieľom je vytvoriť efektívne fungujúceho manažéra železničnej infraštruktúry. Najaktuálnejším problémom súčasnej fázy transformácie je konsolidácia finančnej situácie. Vzhľadom na to moje prvé kroky sa zamerali na zhodnotenie finančného stavu podniku. Nadviazali sme na inventarizáciu investičných projektov, ktorá sa uskutočnila v júni 2003. Formou vnútorného auditu analyzujeme rozpracovanosť jednotlivých projektov, zmluvné vzťahy a doterajšie aj očakávané finančné toky. Už dnes sa ukazuje, že objem finančných záväzkov prevyšuje naše súčasné možnosti.
Železnice SR čakajú zrejme v budúcnosti významné zmeny, ktoré oblasti budete akcentovať?
R. Veselka: Pokračovanie transformácie si vyžiada zmeny vo viacerých oblastiach. V najbližšom čase dôjde v záujme zefektívnenia riadenia podniku k úprave organizačnej štruktúry, ktorá si vyžiada určité personálne zmeny. V budúcnosti nás čakajú pravdepodobne aj zmeny, ktoré sa dotknú niektorých oblastí priamo nesúvisiacich s „jadrom“ činnosti železníc. Musíme si uvedomiť, aká je základná úloha podniku, a vynaložiť všetko úsilie, aby sme ju naplnili.
Čo môžu zamestnanci jedného z najdôležitejších podnikov na Slovensku očakávať od spomínaných zmien?
R. Veselka: Máme záujem intenzívne a otvorene komunikovať o situácii v podniku a o pripravovaných zmenách. Chceme vytvoriť atmosféru korektných vzťahov v rámci firmy, ako aj smerom k obchodným partnerom, štátnym inštitúciám a verejnosti. Preto treba otvorene povedať, že nás čaká ťažké obdobie stabilizácie pomerov na železnici. Tlačíme pred sebou balvan problémov a záväzkov, s ktorými sa však musíme vyrovnať, či sa nám to páči alebo nie. To všetko je však potrebné na naplnenie vízie ŽSR ako modernej, uznávanej a efektívne fungujúcej súčasti železničnej infraštruktúry rozšírenej Európskej únie.

Konečne sa našli investície
Ukončili prvú etapu modernizácie stanice širokého rozchodu
Hospodársky denník 02.09.2003, z materiálov Ž semaforu pripravil Jozef Kunik - Čierna nad Tisou je železničná prechodová stanica pre vlaky normálneho a širokého rozchodu. Od roku 1947 sa stala známym miestom, kde z malej železničnej zastávky vyrástol najväčší suchozemský prístav. Miesto, ktoré dovtedy strážil iba jeden závorár, sa premenilo na prekladisko surovín a tovarov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Dodnes má tento prechod pre slovenské železnice strategický význam pri prepravách východ - západ. Od spomínaného povojnového obdobia prešlo už viac ako päťdesiat rokov a v železničnej stanici Čierna nad Tisou sa odvtedy neinvestovalo, aj keď koľajisko širokého rozchodu bolo už dávno v dezolátnom stave. Pred rokom sa ľady konečne pohli a začala sa rekonštrukcia a modernizácia širokého rozchodu podľa projektu Sudop Trade Košice. V utorok 22. júla sa v Čiernej nad Tisou konala kolaudácia prvej etapy modernizácie stanice širokého rozchodu Čierna nad Tisou . Týmto dňom ŽSR ako investor odovzdali a zároveň uviedli do prevádzky časť generálnej opravy širokého rozchodu. Technický dozor a takpovediac ochrannú ruku nad celou rekonštrukciou držal a na stavbu naďalej dohliada Ing. Jozef Holka z Účelového strediska prípravy a realizácie Košice, vysunuté pracovisko Čierna nad Tisou . V súvislosti s rekonštrukciou stanice okrem iného zdôraznil: „Rekonštrukcia a modernizácia širokého rozchodu v Čiernej nad Tisou , teda celá táto živá stavba, sú rozdelené do niekoľkých etáp. Hlavným dôvodom je postupné odovzdávanie do prevádzky, aby doprava nemusela byť odstavená. V neposlednom rade tu zohrávajú úlohu aj investície, ktoré dostávame postupne.“
Ako o živej stavbe hovoria stavbári preto, že sa tu pracuje pri plnej prevádzky. Dôvodom je financovanie stavby zo štátneho rozpočtu a z iných cudzích zdrojov. Labilná pôda je často brzdou v prácach železničiarskych stavbárov. Napriek množstvu prekážok bez problémov dali do prevádzky prvú etapu modernizácie. Zrekonštruované západné zhlavie vchodovej skupiny, spádovisko, zrekonštruované východné zhlavie smerovej skupiny, 32 kusov nových výhybkových jednotiek a 2418 metrov koľaje je už v prevádzke. Zlepšenú podobu stavby dotvára aj desať nových osvetľovacích veží. „Ten, kto toto miesto nevidel pred rekonštrukciou, len ťažko uverí, že tu na mieste akejsi džungle vyrástlo nové moderné koľajisko s úplne novou konfiguráciou koľají,“ hodnotí stavbu technický námestník prednostu Železničnej stanice Čierna nad Tisou Ing. Oto Máté. Pýchou tejto modernej stavby sú napríklad hydraulické koľajové brzdy PHB 04-R, ktoré sú na tratiach ŽSR novinkou. Ide o novú generáciu bŕzd, kde princípom je pružné brzdenie, tzv. inteligentné brzdy, jedinečné na Slovensku. K moderným brzdám pribudla aj nová staticko-dynamická koľajová váha a k úprave došlo aj na pôvodnej dynamickej. Na mieste nového koľajiska vyrástla a pred dokončením je budova, ktorá bude slúžiť na obsluhu zabezpečovacieho zariadenia a výhybiek. V Čiernej nad Tisou sa teda dočkali rekonštrukcie, a hoci celková stavba potrvá ešte niekoľko rokov, stanica širokého rozchodu bude po jej dokončení moderným európskym železničným pracoviskom.

Pod hladinou Liptovskej Mary
Preložené trate
Hospodársky denník02.09.2003, z materiálov Ž semaforu pripravil Jozef Kunik - Aj vy ste strávili leto na brehu liptovskej priehrady? Možno ste si ani neuvedomili, že aj tam dole, pod vodnou hladinou, sa kedysi preháňali medzinárodné rýchliky a hrmotné nákladné vlaky? Veru, nebolo to ani až tak dávno. Keď sa koncom päťdesiatych rokov plánovalo vybudovanie veľkej priehrady na Váhu, teoreticky prichádzali do úvahy dve možnosti s vhodnými geologickými podmienkami. Najlepšie terénne podmienky má Strečnianska úžina, riešenie by však pochovalo nielen mnohé obce, ale aj mestá Vrútky a Martin. Preto padla konečná voľba na druhú alternatívu - dnešnú Liptovskú Maru. So stavbou veľkých vodných nádrží idú ruka v ruke stavebné uzávery v obciach, nervozita, protesty a napokon evakuácia. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Vláda ČSSR definitívne rozhodla o výstavbe Vodného diela Liptovská Mara uznesením zo dňa 16. augusta 1961. Asi od roku 1969 sa presídlilo 13 obcí. Stavebné dielo si vyžiadalo aj preložky komunikácií. Okrem ciest sa prekladala i dvojkoľajná elektrifikovaná trať Žilina - Košice, pre ktorú museli v údolí Váhu nájsť novú, 17-kilometrovú trasu. Túto neľahkú úlohu dostali pracovníci Železničného staviteľstva Bratislava. Stavbári na novom úseku namontovali 76 kilometrov koľajníc, zabudovali 6 provizórnych a 12 definitívnych výhybiek, 49 680 betónových podvalov, 22 080 drevených podvalov a nasypali 90-tisíc kubíkov koľajového štrku. Okrem toho vystavali 7 mostov a 2 provizóriá. Z technického hľadiska je na preloženom úseku zaujímavo riešená zemná hrádza vyrovnávacej nádrže Bešeňová, ktorá zároveň slúži ako násyp železničnej trate . Trať dohotovili na prelome marca - apríla 1973. Pravidelné elektrické vlaky sa po oboch nových traťových koľajach rozbehli 5. apríla 1973 a zároveň s tým utíchla doprava na starej trati. Po jej demontáži sa stavebné práce už mohli naplno rozvinúť v celej šírke údolia. Váh sa ešte naposledy vzoprel voči tým, ktorí ho chceli spútať, 30. júna 1973, keď povodňová vlna porušila práve sypanú predhrádzku a o 20.40 hod. sa predhrádzka pretrhla v šírke asi 12 metrov. Práce na priehrade však úspešne pokračovali a v apríli 1975 sa začalo napúšťanie obrovskej Liptovskej Mary s kapacitou 360 miliónov kubíkov. Studená voda vtedy navždy pochovala trasu starej železnice a spolu s ňou aj zastávku - nákladište Parížovce (pôvodne stanica) a ďalšiu zastávku Liptovský Trnovec.

Na trať prichádza konkurencia
TASR Hospodárske noviny 02.09.2003 - V osobnej železničnej doprave na Slovensku sa schyľuje k prvej vážnejšej bitke o cestujúceho. Od septembra totiž na trati Bratislava - Zohor premávajú obojsmerne vlaky dvoch železničných spoločností.
Zatiaľ čo v ZSSK predstavuje táto trať malú, ale významnú časť siete, v prípade Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti ide len o druhú linku, ktorú prevádzkuje. Prvou je regionálna trať Zohor - Záhorská Ves . "Spoločnosť aj napriek tomu, že ide len o regionálnu firmu, vnímame ako konkurenta," priznal hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Rovnako vidí situáciu aj Roman Filistein, zástupca bratislavskej župy, ktorá vlastní v regionálnej spoločnosti 51 percent. "Čo nám prekáža je, že spoločnosť využíva na odstránenie konkurencie nečestné praktiky. Ako je možné, že odchody ich vlakov predstihujú odchody našich v smere na Zohor len o niekoľko minút?," pýta sa Čikovský. Filistein tvrdí, že to tak nie je. "Raz ide skôr náš vlak, raz ich. Okrem toho konečný grafikon sme nevyrábali my, ale vlastník infraštruktúry - ŽSR .

Vlaky meškali tri hodiny, pyrotechnici so psom prehľadávali terén
Korzár 02.09.2003, Kristián Sabo, Košice - "V Ťahanovskom tuneli je bomba," prijali včera telefonát z košickej verejnej telefónnej búdky na železničnej stanici v Košiciach. Aj keď sú takéto záležitosti už pomaly denným "spestrením" práce železničiarov, nič nemohli nechať na náhodu.
"Bolo 13.15 hodín, keď mi volali, čo sa stalo. Okamžite som pribehol, aby som začal koordinovať veci spojené s príslušnými opatreniami," povedal nám prednosta košickej železničnej stanice Ing. Marián Hric.
Následne vyštartovali na miesto, kde mala byť nastražená bomba železniční policajti, pyrotechnik a pes. Všetka doprava súvisiaca s daným smerom bola zastavená a železnice museli dokonca niektoré vlaky aj odrieknuť.
Odborníci na vyhľadávanie výbušnín začali s prehľadávaním tunela . So psom a baterkami v rukách prešli dĺžkou celého tunela . Po jeho prehľadaní sa ešte poobzerali aj po jeho povrchu, veď bomba mohla byť nastražená aj niekde v kroví. Po prehliadke tunela sa všetci kompetentní pobrali preč. Na našu otázku, akým výsledkom skončila kontrola tunela , jeden z ľudí, ktorí ho prehľadávali, odpovedal: "Zatiaľ vám nič nepoviem."
Všetko však nasvedčovalo tomu, že bombu pyrotechnici nenašli. Dokonca aj samotní príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Košiciach boli prekvapení, čo sa deje. Ich vraj nik o možnej bombe neinformoval.
Zatiaľ čo prehliadali tunel , atmosféra na železničnej stanici v Košiciach hustla. Ľudia nevedeli, čo sa deje, vlaky začali odriekať, mali ohlásené meškania. Pokladníčky museli vrátiť každému peniaze za už zakúpený lístok. Oficiálne správy hlásené hlásateľkou hovorili o technickom probléme.
"Mali sme ísť do Zvolena, na stanici som od 14. hodiny, teraz je takmer 17 hodín a vidíte, nič sa nedeje. Chceli sme ísť vlakom, ale už sme sa vzdali. Pôjdeme radšej autom. Najprv dali na náš vlak dvojhodinové meškanie, potom nám povedali, že je odrieknutý," povedala nám skupinka vojakov, postávajúca pred vestibulom stanice. Ani pohľad na tabuľu, ohlasujúcu odchody vlakov, neveštil nič dobré. Expres do Bratislavy cez Žilinu mal vypísané meškanie 180 minút a podobne na tom boli aj ostatné vlaky. Ľudia boli netrpezliví, nevedeli, čo sa deje, chodili sa pýtať na informácie. Tamojšie pracovníčky im však veľmi nepomohli. "Nevieme, kedy vlaky pôjdu," odbavovali cestujúcich a na otázku, prečo nechodia dostávali ľudia podobné odpovede ako od hlásateľky: "Technická porucha".
Aj keď sa bomba nakoniec nenašla, tak železničiari, ako aj cestujúci, boli z neznámeho vtipkára poriadne znechutení. "Čo sa týka odchodov vlakov, meškalo ich asi desať, podobne tak aj cestou do Košíc. Najdlhšie meškanie bolo 180 minút. Okolo 17. hodiny sme však začali zmeškané vlaky vypravovať. Ja už neviem, čo sa to deje, vyzerá to ako národný šport. V nedeľu večer som bol na stanici kvôli tomu, že niekto ohlásil bombu v jej budove," vyjadril sa prednosta stanice M. Hric.

Polícii sa podarilo zadržať podozrivého muža z vydierania riaditeľa železníc
TASR Korzár 02.09.2003, Bratislava - Polícii sa v nedeľu o pol druhej ráno podarilo zadržať podozrivého muža, ktorý od generálneho riaditeľa ŽSR požadoval desať miliónov korún. Zadržaný 24-ročný Peter I. z Lúčok, okres Ružomberok sa k vydieraniu priznal. Novinárov o tom informoval prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak. Podľa jeho slov sa Železničná polícia okrem oznámenia o vydieraní na dolapení páchateľa nepodieľala.
Mladík sa vydieraním rozhodol riešiť svoju zlú finančnú situáciu. Ešte 26. augusta napísal na sekretariát generálneho riaditeľa železníc prostredníctvom elektronickej pošty výhražný email. Požadoval desať miliónov korún v troch splátkach. K odovzdaniu prvej
trojmiliónovej splátky malo dôjsť, uviedol Spišiak, už v nadchádzajúci utorok. V prípade nesplnenia požiadaviek sa vyhrážal "nedozernými následkami" pre rodinu i samého šéfa železníc. Jednou z hlavných podmienok vydierača bolo neoznámenie prípadu polícii.
Situácia bola pokojná až do času, keď médiá priniesli informácie o tom, že železnice sú vydierané. Spišiak apeloval na novinárov, aby dobre zvážili informovanie o takýchto udalostiach a nevystavovali zbytočne nebezpečenstvu obete vydieračov. Rovnako medializácia nepriniesla pokoj občanom, ktorí chceli cestovať vlakom. Polícia od začiatku komunikovala s vydieračom v mene generálneho riaditeľa a mala situáciu pod kontrolou. Páchateľ svoje požiadavky odosielal z internetových kaviarní v Ružomberku a Banskej Bystrici. Pri policajnej akcii v rodinnom dome zaistili i rodinných príslušníkov podozrivého a počítač.
V súčasnosti stále prebiehajú vyšetrovacie úkony. Mladík je obvinený z trestného činu vydierania a hrozí mu až niekoľkoročné väzenie. Slovenská polícia je pri objasňovaní podobných prípadov veľmi úspešná. Podarilo sa jej zadržať viacerých vydieračov.
Podľa Spišiaka sa mnohí po tom, čo sa novinárom podarí prostredníctvom nezodpovedných policajtov, niekedy i za peniaze získať informácie o prípade, zľaknú a od požiadaviek odstúpia. Zvyčajne, keď polícia začne vydieračove požiadavky plniť, skončí za mrežami. Objektom hrozieb páchateľov na Slovensku bývajú veľké obchodné reťazce, ale dokonca i samotná polícia. Jedným z najznámejších prípadov z posledného obdobia je vydieranie banskobystrického hypermarketu. Podozrivého 34-ročného drevorubača, ktorý žiadal 12 miliónov korún, polícia zadržala.

Vlaky sú staré a ešte staršie, ale bezpečné
Sme 03.09.2003, rf - Vŕzgajúce vagóny, pískajúce brzdy, zaseknuté okná, skoro nepoužiteľná toaleta, dvere, ktoré slabší človek zvnútra často ani nedokáže otvoriť, blikajúce neónky. Cestujúci najmä v osobných vlakoch sedávajú aj v dvadsať- až tridsaťročných vagónoch. Niektoré majú sedadlá tak blízko seba, že sa ľudia sediaci oproti dotýkajú kolenami.
„Vlaky sú staré, ak sa nebudú obnovovať, onedlho vozne nesplnia technické podmienky pre bezpečnosť. Zatiaľ sú však vlaky bezpečné,“ hovorí šéf Odborového združenia železničiarov Jozef Schmidt. Niektoré naše vlaky podľa neho nepustia do zahraničia, lebo nespĺňajú parametre na tzv. koridorové trate, kde je vyššia rýchlosť.
„Je fakt, že zamestnanci majú problém vysvetľovať cestujúcim, prečo sú vlaky také prestarnuté, prečo niektoré horšie kúria. Samozrejme, že aj naši zamestnanci by radšej robili v pekných čistých vagónoch,“ hovorí Schmidt.
Na trati z Bratislavy do Rohožníka a späť, na ktorej prevádzkuje vlaky Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť, jazdí motorový vláčik vyrobený v roku 1959. Keď ho nedávno symbolicky pri príležitosti začatia prevádzky vypravovali, jeden vagón museli odstaviť, lebo z dverí sa vyvalil dym a zasahovali aj muži s hasiacim prístrojom.
„Modernizáciou vozňového parku sa začali železnice komplexne zaoberať v roku 1996. Z 2150 osobných vozňov ŽSR bolo 51 percent starších ako 20 rokov a 13 percent starších ako 30 rokov. Z 1674 rušňov bolo 945 starších ako 25 rokov. Motorové vozne boli zastarané takmer všetky,“ povedal hovorca železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Odvtedy sa modernizovalo len niekoľko desiatok vagónov ročne a z významnejších nových osobných vlakov pribudli iba ľahké na trate vo Vysokých Tatrách.
Nie je vylúčené, že prvá špičková nová moderná súprava (zo štyroch pripravovaných), ktorej vozne sa v zákrutách naklápajú, a cestovanie je pohodlnejšie, by sa mohla u nás objaviť v roku 2004.
„Vagóny sú naozaj staré, nemáme z toho radosť, ale nepamätám sa, že by niekto vo vlaku zahynul na následky nehody. Vlaky sú bezpečné,“ povedal jeden zo sprievodcov na bratislavskej hlavnej stanici .

Stav železničných vozňov

Počet osobných 1 531 kusov
Počet nákladných 18 374 kusov
Z toho:  
Staršie ako 30 rokov 13,20%
Do 30 rokov 11,50%
Do 25 rokov 16,40%
Do 20 rokov 28,70%
Do 15 rokov 25,30%
Do 10 rokov 1,20%
Do 5 rokov 3,70%

(Zdroj: Železničná spoločnosť)

Vlaky do Rohožníka opäť nepôjdu!
Nový Čas 03.09.2003, Ivan Netík, BRATISLAVA - Z Bratislavy do Rohožníka obnovili "lokálku" a hneď ju aj zrušili. Bratislavská regionálna železničná spoločnosť (BRSK) nemá totiž dostatok vlakov na to, aby zabezpečila dopravu aj na trati až do Rohožníka. Na vine je nesplnenie dohody zo strany Železničnej spoločnosti (ŽSSK) o odpredaji motorových súprav, resp. o cenách za ne.
Ako pre Nový Čas uviedol predseda predstavenstva BRSK Roman Filistein, namiesto piatich motorových a štyroch prívesných vozňov kúpili od ZSSK iba tri motorové a dva prívesné. "Ďalšie súpravy nám spoločnosť za pôvodnú cenu 350-tisíc za ťažný vozeň nepredá. Teraz zaň pýtajú 1,5 milióna korún. Naše finančné možnosti sú však obmedzené a takúto cenu nemôžeme zaplatiť," dodal Filistein. Ide pritom o vozne vyrobené ešte v roku 1959 a zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti stojí nemalé peniaze. Presvedčili sa o tom pri slávnostnom obnovení prevádzky na trati do Rohožníka , keď došlo v jednom z vozňov k požiaru. Vlaky síce z Rohožníka vyšli, v najbližších dňoch však opäť nepôjdu. "Budeme to musieť posunúť. Vlaky budú zatiaľ premávať iba na trati zo Zohora do Záhorskej Vsi," dodal Filistein s tým, že pomocu partnerov sa pokúsia odkúpiť 10- až 15-ročné súpravy, ktoré premávajú v zahraničí. O kúpe nových súprav zatiaľ BRSK neuvažuje. "Pri jednom vlaku ide o sto miliónov korún, ktoré nemáme," uzavrel Filistein.

Železnice postavia vlastnú GSM sieť
Sme 04.09.2003, Tomáš Bella - Na Slovensku sa začína v týchto mesiacoch stavať tretia GSM sieť. Pokrývať však bude len hlavné koridory okolo železničných tratí a využívať ju budú len zamestnanci ŽSR . Priniesť by mala zvýšenie bezpečnosti vlakovej dopravy a zhustenie frekvencie vlakov na najvyťaženejších úsekoch. Hlavným dôvodom na zavedenie novej siete GSM-R určenej najmä pre komunikáciu rušňovodičov s centrami riadiacimi vlakovú dopravu je zjednotenie komunikačných štandardov pre celú Európu. “Pri ceste vlaku po Európe totiž treba dnes často vymieňať rušeň len preto, lebo v rôznych krajinách sa používajú na komunikáciu rôzne štandardy,“ hovorí Johann Garstenauer, viceprezident pre predaj GSM-R spoločnosti Siemens, ktorá je jedným z dvoch veľkých dodávateľov GSM-R systémov. Špeciálne železničné GSM-R siete sa od bežných odlišujú využitou frekvenciou, takže na komunikáciu nemožno využiť tradičné mobilné telefóny. Naproti tomu majú niekoľko špeciálnych funkcií: umožňujú komunikáciu pri rýchlosti až 500 kilometrov za hodinu, veľmi rýchle nadviazanie spojenia (okolo dvoch sekúnd) aj stanovenie priorít rôznych volaní. Znamená to, že ak rušňovodič vyšle pri probléme na trati núdzový signál, spojenie s operátorom dostane okamžite, na úkor iných hovorov s nižšou prioritou. Sieť nebude slúžiť len na prenos hlasu, ale aj dát, napríklad údajov o polohe vlaku. To umožní pri zachovaní bezpečnosti skrátiť časové intervaly medzi prejazdom vlakov na tej istej trati – ich poloha sa totiž bude monitorovať neustále, nielen po určitých úsekoch ako v súčasnosti. Prostredníctvom GSM bude možné aj na diaľku zastaviť vlak a v budúcnosti sa počíta s tým, že koncovými zariadeniami by mali byť vybavené nielen kabíny rušňov, ale napríklad aj robotníci pracujúci na trati. K vybudovaniu siete GSM-R sa ŽSR zaviazali medzinárodným dohovorom a diskutuje sa tak už len o termíne, kedy bude postavená. Podľa hovorcu ŽSR Jána Keresteša sa na pilotnom úseku v Bratislave a na trati Bratislava – Nové Zámky v minulom štvrťroku začala obhliadka terénu. Podľa oficiálneho plánu by mala byť výstavba celej siete ukončená v roku 2007, Železnice však už dnes predpokladajú, že pre finančné problémy sa plán nepodarí splniť. Ďalším problémom je, že ŽSR si pred niekoľkými rokmi objednali vo firme Kapsch výstavbu úplne iného, analógového systému na hlasovú komunikáciu (vysielačky), ktorý už v európskych krajinách vytláča nový štandard GSM-R. Na Slovensku však stále prebieha aj výstavba zastaraného systému, tento rok bol dokončený napríklad úsek Žilina – Čadca a ako ďalšia sa bude vysielačmi vybavovať trať ŽilinaKošiceČierna n/T. . Zároveň sa však na rovnakých tratiach už v druhej etape výstavby počíta aj s GSM-R. Starší systém sa tak podľa plánu má stať prebytočným už krátko po jeho odovzdaní do prevádzky, aj keď určitý čas budú musieť oba fungovať paralelne.
Železnice navyše ani nevypísali výberové konanie na GSM-R a zákazku zverili priamo firme Kapsch. S ňou sa v súčasnosti snažia dohodnúť na zmene kontraktu tak, aby zohľadňoval horšiu finančnú situáciu podniku. Podľa J. Keresteša je totiž “už dnes jasné, že nie je v možnostiach ŽSR finančne pokryť objem podpísaných zmlúv“. Len cena za realizáciu prvej z piatich etáp výstavby GSM-R na trati Kúty - Bratislava – Nové Zámky by mala byť okolo pol miliardy korún.

Trenčín zaplatí milión za štúdiu o obchvate
Sme 04.09.2003, Darius Ivan, TRENČÍN – Finančné prostriedky na štúdiu tretieho variantu modernizácie železničnej trate v Trenčíne pripísali poslanci do rozpočtu na rok 2003. Za štúdiu mesto zaplatí z vlastných prostriedkov 1,2 milióna korún.
Modernizácia železničnej trate pretínajúcej Trenčín rozpútala vlnu nespokojnosti medzi obyvateľmi. ŽSR chcú trať modernizovať, zaplatili a pripravili dva projekty. Prvý z nich počíta s postavením nového železničného mosta cez Váh a vyrovnaním zákruty. Táto alternatíva by umožnila vlakom dosiahnuť v úseku rýchlosť 140 – 160 km/h. Trenčania by však prišli o kúpaliská, plaváreň, desiatky aj o strechu nad hlavou. Druhý variant ráta s modernizáciou existujúcej trate a zachovaním mosta, tá by však nevyhovovala požadovanej rýchlosti.
Mestské zastupiteľstvo minulý týždeň rozhodlo, že rozvoj železničnej dopravy nenechá v rukách investora. Prostriedky, ktoré vyčlenilo, poputujú na štúdiu obchvatu kopírujúceho diaľnicu na západnom okraji mesta. Štúdia za 1,2 milióna má Trenčínu pomôcť pri rokovaní so železnicami aj o tretej možnosti. “Chceme zistiť, či je táto alternatíva uskutočniteľná, technicky realizovateľná z hľadiska životného prostredia aj právneho,“ tvrdí poslanec Branislav Celler.
Trať, ktorá pretína Trenčín , stane sa po vstupe Slovenska do únie súčasťou európskeho koridoru č. V, na trase Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou. Modernizovať ho chcú, pretože je na európske pomery nevyhovujúci.
Podľa riaditeľky odboru komunikácie a medzinárodných vzťahov ŽSR Kornélie Blaškovej sú železnice o tejto iniciatíve informované. “Vzhľadom na to, že nám neboli predložené relevantné materiály k uvedenej štúdii, nemôžeme sa zodpovedne vyjadriť,“ tvrdí Blašková. Železnice si podľa nej plne uvedomujú fakty, ktoré súvisia s realizovaním projektu a bezprostredne sa týkajú občanov mesta Trenčín . V dialógu s vedením mesta sa pokúšajú nájsť optimálne riešenie situácie. “Ako budúci investor majú však ŽSR na zreteli rešpektovanie parametrov, ktoré sú dané medzinárodnými dohodami o európskych magistrálach,“ dodala.

ŽSR plánovanú stratu z verejných výkonov splnili, ZSSK nie
SITABRATISLAVA 3. 09.2003 - Do štátneho dlhu sa v rámci návrhu riešenia finančných vzťahov medzi Železničnou spoločnosťou, a.s. ( ZSSK ) a štátom prevezme pohľadávka za výkony vo verejnom záujme za rok 2002 len v dohodnutej výške 4,153 mld. Sk. ZSSK si pritom neuplatní nárok na úhradu straty nad rámec tejto čiastky. Vyplýva to z vyhodnotenia Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe na rok 2002 (ZVVZ) medzi SR a ZSSK , ktorú vzala v stredu na vedomie vláda. Celková výška ekonomicky oprávnených nákladov ZSSK vlani po zohľadnení mimoriadnych prepráv v objeme 7,538 mld. Sk prekročila plánovaný zmluvný objem 7,208 mld. Sk o 4,6 %. Skutočné náklady ZSSK pritom prekročili zmluvne dohodnutý objem až o 10,2 %. Zástupcovia rezortu dopravy neakceptovali zahrnutie nákladov ZSSK na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 22,3 mil. Sk a rezervy na opravy hmotného majetku za 169,4 mil. Sk do kalkulácie ceny výkonu za minulý rok. Celkové ekonomicky neoprávnené náklady tak predstavovali 405,4 mil. Sk. Z realizácie objednaných výkonov vo verejnom záujme dosiahla ZSSK vlani na báze korigovaných ekonomicky oprávnených nákladov nekrytú stratu 4,181 mld. Sk pri tržbách z osobnej prepravy vrátane ostatných podielovaných tržieb a nájomného za vozne v objeme 2,320 mld. Sk. Druhá zo železničných firiem - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), na druhej strane vlani splnila plánovanú výšku nekrytej straty podľa ZVVZ a má tak nárok na úhradu straty nekrytej zálohami v objeme 1,520 mld. Sk. Štát vo forme preddavkov kryl stratu na úrovni 805,3 mil. Sk. Plánované tržby naplnili ŽSR vlani na 111 %, keď získali celkom 9 277,5 mil. Sk. Celková výška oprávnených nákladov predstavovala 11,603 mld. Sk a v porovnaní s plánom sa plnili na 108,6 %. Skutočné náklady ŽSR za minulý rok dosiahli 12,898 mld. Sk, z ktorých sa vylúčili ekonomicky neoprávnené náklady v celkovej výške 1,295 mld. Sk.

Dobudovanie hraničných veterinárnych staníc vyžadovaných EÚ mešká
TASRBratislava 3. 09.2003 - Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR chcelo dnes na pôde vlády dosiahnuť, aby sa jeho zodpovednosť za dobudovanie troch hraničných inšpekčných veterinárnych a fytosanitárnych staníc Vyšné Nemecké, Čierna nad Tisov a Bratislava letisko presunula na ministerstvá financií a dopravy. Návrh na zmenu gestora pre dokončenie tejto úlohy, ktorá je kľúčová aj pre začlenenie Slovenska do Európskej únie (EÚ), však bol z rokovania vlády napokon siahnutý. Podľa hovorkyne ministra pôdohospodárstva Kataríny Czajlikovej k tomu došlo potom, čo rezort dopravy požiadal o spresnenie prác, ktoré je treba ešte na spomenutých hraničných staniciach urobiť. MP pritom upozorňuje, že dokončovacie práce postupujú veľmi pomaly a pri stanici na bratislavskom letisku sa dokonca už teraz predpokladá, že bude plne pripravená až ku koncu apríla budúceho roku, teda len tesne pred vstupom krajiny do EÚ. MP dodáva, že z jeho strany sú dodávky prístrojového a technického vybavenia staníc už dávnejšie pripravené, ale Železnice SR a Colné riaditeľstvo SR ešte musia popracovať na stavebných a rekonštrukčných prácach. Tri slovenské inšpekčné veterinárne a fytosanitárne stanice budú po vstupe SR do EÚ zabezpečovať kontrolu vonkajších hraníc únie. V prípade, že nebudú vybudované, nebude môcť Slovensko dovážať z tretích krajín produkty podliehajúce veterinárnej alebo fytosanitárnej kontroly. Tú budú pre úniu zabezpečovať iné členské krajiny.

Novela zákona má Českým drahám umožnit nákup dalších pantografů
Česká tisková kancelářPRAHA 3. 09.2003 - Sněmovna v těchto dnech obdržela poslaneckou novelu zákona, která rozšiřuje možnost využití úvěru ČD od sdružení evropských železnic Eurofima na nákup dvou souprav příměstských vlaků, takzvaných pantografů. Poslanci by se novelou mohli zabývat již na schůzi, která začne 23. září. Předkladatelé ji navrhují schválit rovnou v prvním čtení. Zákon o státní záruce za úvěr od Eurofimy dosud umožňoval pouze nákup vozů první a druhé třídy. Novela tedy pouze upravuje specifikaci nakupovaných železničních vozů. ČD od Eurofimy mohou čerpat úvěr, který odpovídá výši jejich podílu v tomto sdružení. Podnik se členem organizace stal loni na podzim, když v ní získal půlprocentní podíl. Ročně tak může získat úvěr nejvýše 15 milionů eur, tedy asi 480 milionů korun. Dráhy usilují o navýšení podílu na jedno procento. Z Eurofimy by potom mohly ročně získat téměř miliardu korun. Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou dopravu řady 471, tedy pantografů, by dráhy měly koupit od ČKD Vagonka Vítkovice ještě letos. Kontrakt by měl navazovat na nákup 45 vagonů tohoto typu z konce 90. let, tehdy ještě od Siemensu.

Na koncert skupiny Elán si již koupilo lístky přes 32.000 lidí
Česká tisková kancelářPRAHA 3. 09.2003 - Již více než 32.000 lidí si koupilo vstupenky na jediný letošní koncert slovenské skupiny Elán. Ten se uskuteční 20. září na pražské Letenské pláni. Manažer Elánu
Michal Čimera ČTK řekl, že na koncertě očekávají více než 50.000 návštěvníků "Elán zahraje 30 svých největších hitů a tři nové písničky znového alba," uvedl Čimera. Deska avizovaná jako poslední a nazvaná Třetí oko vyjde den po koncertě. Nyní tříčlennou kapelu Elán vedenou zpěvákem Jožo Rážem podle Čimery na pódiu doprovodí početná skupina hudebníků. V šestihodinovém programu vystoupí rovněž řada hostů. "Hosté budou Katapult, Peter Nagy, Meky Žbirka, Lojzo a Linda a Alice Konečná," upřesnil Čimera. Kapela očekává, že za ní na jediný letošní koncert na území bývalého Československa přijedou na místo někdejších tradičních prvomájových průvodů fanoušci z celého Česka i ze země pod Tatrami. Muzikanti jim díky špičkové aparatuře chtějí nabídnout mimořádný posluchačský zážitek a slibují i speciální světelné efekty. Ve spolupráci s Českými drahami a jejich slovenským partnerem ZSSK si návštěvníci koncertu mohou v pokladnách železnice zakoupit po předložení vstupenky na koncert zlevněné jízdenky. Vstupenky v předprodeji stojí 750 korun českých a 990 slovenských. Na místě v den konání koncertu přijde lístek na 950 českých korun. Více informací o koncertě i kapele najdou zájemci na www.elan.cz..

ŽSR opustí do dvoch rokov 4700 až 4850 zo súčasných 22 000 zamestnancov
TASRBratislava 4. 09.2003 - ŽSR zmenia v priebehu dvoch rokov organizačnú štruktúru a odčlenia aktivity nesúvisiace s hlavnou činnosťou čo sa dotkne 4700 až 4850 zo súčasných 22 000 zamestnancov. Ako novinárov dnes informoval generálny riaditeľ spoločnosti Železnice SR ( ŽSR ) Roman Veselka, ktorý nastúpil do funkcie len 1. augusta tohto roku, ŽSR vykáže po odčlenení tzv. non core aktivít úsporu nákladov od 500 miliónov Sk do jednej miliardy korún. Ďalších asi 900 miliónov Sk ušetrí firma po organizačných zmenách len na mzdových nákladoch. V rámci odčleňovania aktivít odíde z podniku asi 2 900 ľudí, teda zhruba 90 % zo súčasných 3 220 pracovníkov, ktorí vykonávajú obslužné a iné činnosti. "V tomto prípade nepôjde o prepúšťanie," zdôraznil Veselka. Už do konca roka však plánuje spoločnosť znížiť stavy na generálnom riaditeľstve o 20 až 30 %, čo sa dotkne 100 až 150 ľudí. V dôsledku zredukovania počtu regionálnych riaditeľstiev z 25 na 4 dôjde k prepusteniu ďalších 200 až 300 ľudí. Vo vnútri spoločnosti vidí Veselka priestor aj na ďalšie redukovanie stavov, ktoré by sa týkalo zhruba 1 500 pracovníkov v súčasnosti najväčšieho podnikového zamestnávateľa na Slovensku. Všetky kroky v oblasti zamestnanosti konzultuje vedenie železníc podľa Veselku s odborármi. Odčlenenie non core aktivít prebehne viacerými spôsobmi. Činnosti okolo vlastného požiarneho zboru a školstva prejdú pod príslušné rezorty. ŽSR zamestnáva asi 220 vlastných požiarnikov. Hodnota ich techniky a aktív bola zhruba na úrovni 250 miliónov Sk, z čoho majetok za 200 miliónov Sk, zatiaľ nebol vyčlenený. V tejto súvislosti ŽSR rokujú z Ministerstvom vnútra (MV) SR. S troma Vyššími územnými celkami (VÚC) rokujú ŽSR o odčlenení učilíšť v Bratislave, Trenčíne a Košiciach. "V jednom prípade nie je zo strany VÚC záujem o majetok učilišťa, ktorý tak zostane v ŽSR ," informoval šéf ŽSR . Obslužné činnosti ako informatika a železničná komunikácia chcú ŽSR vysunúť z podniku do konkurenčného prostredia. Majetok zdravotníckych zariadení ŽSR zostane v spoločnosti. Zariadenia však budú prevádzkované ako neštátne a ŽSR budú platiť len za využité výkony.Reštrukturalizáciu čakajú aj kontrolné činnosti, na ktoré je podľa Veselku treba len asi 30 ľudí. ŽSR by tak mali zredukovať počet technikov o zhruba 150 pracovníkov. Železnice majú tiež v zámere zbaviť sa agendy správcovstva v súčasnosti 4 300 až 4 400 bytov. Na odpredaj bude z týchto bytov ponúknutých všetkých 700 podnikových bytov, ktoré sú v osobnom vlastníctve železníc. Výnosy budú použité na znižovanie dlhov spoločnosti.
Na znižovanie záväzkov sa podľa Veselku použijú aj peniaze získané z plánovaného prenájmu telekomunikačných sietí. Do projektov budovania takýchto sietí ŽSR v poslednom období investovali už 3 miliardy Sk a na dokončenie projektov ešte zostáva preinvestovať 1,5 až 2 miliardy Sk. "Možný efekt z tejto činnosti je v budúcnosti diskutabilný a skôr minimálny. ŽSR sa však budú musieť vyrovnať aj s takýmito investíciami, aby nezostali znehodnotené," upozornil Veselka. ŽSR , ktoré vznikli k 1. januáru tohto roku ako jedna z dvoch nástupníckych firiem bývalých železníc, majú v súčasnosti dlhy vo výške asi 50 miliárd Sk. Celkovo 37,1 miliardy Sk z tejto sumy sú úvery so štátnou zárukou. Ročné príjmy spoločnosti, ktorá je správcom železničnej dopravnej cesty, sa pohybujú na úrovni 12,6 miliardy Sk a výdavky v súčasnosti až vo výške 16 miliárd Sk. Cieľom nového vedenia ŽSR je dosiahnuť v priebehu troch až štyroch rokov vyrovnané hospodárenie a postupne znižovať dlhy. Modernizácia infraštruktúry bude prebiehať najmä zo zdrojov EÚ.

ŽSR rátajú s prehĺbením straty 1,21 mld. Sk z júla na koncoročných 2,27 mld. Sk
TASRBratislava 4. 09.2003 - Železnice SR ( ŽSR ) dosiahli na konci júla stratu 1,21 miliardy Sk. Na konci roka očakával podnik v pôvodnom pláne stratu 3,4 miliardy Sk. Plán však už revidoval na stratu 2,277 miliardy Sk. Ako TASR informovala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková, v pôvodnom pláne, ktorý železnice tvorili v máji, nevedela spoločnosť predpokladať viaceré príjmy a výdavky. Do očakávaných výkazov tak ŽSR napríklad pôvodne nezahrnuli úver v sume 2 miliardy Sk, ktorý spoločnosť prijala ešte v decembri minulého roka, ale čerpať ho začala až v súčasnosti. Aj preto ŽSR nedávno k upravili koncoročné plánované príjmy z pôvodných 12,6 miliardy Sk na 16,609 miliardy Sk. Celkové výdavky za rok 2003 plánujú ŽSR na úrovni 18,886 miliardy Sk, čo je nárast oproti pôvodnému plánu z mája tohto roka o 2,886 miliardy Sk. ŽSR dosiahli za prvých 7 mesiacov tohto roka výnosy 8,6 miliardy Sk a náklady 9,865 miliardy Sk. Najväčšiu časť výnosov tvorili tržby z prevádzkovania železničnej dopravnej cesty v sume 4,2 miliardy Sk. Zvyšok výnosov tvorili tržby nesúvisiace priamo s hlavnou činnosťou v sume 1,76 miliardy Sk a iné príjmy vo výške 919 miliónov Sk. Celkové záväzky ŽSR dosiahli na konci júla 47,96 miliardy Sk, pričom od začiatku roka klesli už o 2,74 miliardy Sk. ŽSR pritom očakávajú, že od 1. januára 2004 prevezme štát záväzky vo výške 13 miliárd Sk. Štát za prvých 7 mesiacov tohto roka železniciam zatiaľ uhradil výkony vo verejnom záujme v sume 1,72 miliardy Sk a do konca roka by mal prefinancovať ešte výkony za 0,57 miliardy Sk. Pohľadávky firmy dosiahli na konci sledovaného obdobia 12,96 miliardy Sk. Z hľadiska investícií realizujú ŽSR v tomto roku väčšinu projektov financovaných cez zdroje EÚ. Na konci júla zostalo spoločnosti pre tento rok viazaná dotácia 644,45 milióna Sk z fondu ISPA. Ďalšie viazané dotácie v sume 355 miliónov Sk zostávali ŽSR na čerpanie ešte zo zdrojov štátu. Dominantným projektom pre železnice je modernizácia trate z Bratislavy smerom na Žilinu. ŽSR , respektíve štát, sa na financovaní týchto projektov podieľajú 15 % a zvyšných 85 % zdrojov je možné čerpať z európskych fondov. Modernizácia trate zo Šenkvíc do Cífera je rozpočtovaná na 150 miliónov EUR a podobná suma by mala byť v budúcom roku preinvestovaná aj na trati z Trnavy do Piešťan . V roku 2004 by sa tiež mala zrealizovať rekonštrukcia trate z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom za 100 miliónov EUR. Následne v roku 2005 sa vykoná modernizácia trate na úseku do Púchova . V roku 2005 plánujú ŽSR vďaka čerpaniu zdrojov z fondov EÚ začať práce na elektrifikácii trate zo Zvolena do Banskej Bystrice z odhadovaným rozpočtom 40 miliónov EUR. Na projekt modernizácie nástupíšť na staniciach Prešov a Košice by malo ísť ďalších zhruba 50 miliónov EUR.

ŽSR očakávajú o 4 mld. Sk vyššie príjmy oproti plánu
SITABRATISLAVA 4. 09.2003 - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) očakávajú za tento rok záporný tok hotovosti vo výške 2,277 mld. Sk, pričom pôvodne plánovali deficit na úrovni 3,4 mld. Sk. Celkové príjmy ŽSR za tento rok by totiž mali dosiahnuť 16,609 mld. Sk, teda o 4,009 mld. Sk viac ako očakávania. Výdavky vzrastú za celý rok oproti plánom o 2,886 mld. Sk a dosiahnu 18,886 mld. Sk. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok prezentoval nový generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. Príjmy za používanie železničnej dopravnej odhaduje podnik na 8,223 mld. Sk, za výkony vo verejnom záujme dostane od štátu ďalších 3,3 mld. Sk. Výnosy za predaj elektrickej energie užívateľom železničných tratí odhaduje spoločnosť na 2,01 mld. Sk. Najväčšiu položku výdavkov tvoria s 3,92 mld. Sk mzdové náklady. ŽSR tiež musia uhradiť napríklad investície vo výške 3,273 mld. Sk, ako aj úvery v objeme 2,775 mld. Sk. Podnik už v tomto roku čerpal formou úverov 2,03 mld. Sk. Štát prevezme 1. januára 2004 záväzky ŽSR vo výške 13 mld. Sk do štátneho dlhu. Celková výška záväzkov ŽSR dosiahla na konci júla 47,96 mld. Sk, z toho 37,6 mld. Sk tvorili bankové úvery zo štátnou zárukou. ŽSR evidovali pohľadávky vo výške 12,96 mld. Sk, z toho voči štátu za výkony vo verejnom záujme na úrovni 11,277 mld. Sk. Roman Veselka, ktorý do funkcie nastúpil 1. augusta, chce počas štyroch rokov dosiahnuť vyrovnané hospodárenie spoločnosti. V rámci ekonomickej a finančnej konsolidácie železníc plánuje v najbližších rokoch vyčleniť obslužné činnosti, predať majetok a prepúšťať časť zamestnancov. ŽSR v prvom polroku vykázali stratu vo výške 1,276 mld. Sk, čo je medziročné zlepšenie o 212 mil. Sk. Celkové náklady sa pohybovali na úrovni 7,386 mld. Sk, výnosy spoločnosti dosiahli 6,109 mld. Sk.

Veselka chce udržať objem tranzitnej prepravy na ŽSR
SITABRATISLAVA 4. 09.2003 - Čerpanie fondov Európskej únie bude pre Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) mimoriadne dôležité. "Sme na to relatívne dobre pripravení," uviedol vo štvrtok nový generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. Podľa neho ide predovšetkým o modernizáciu koridoru č. V, ktorá začala čerpaním prostriedkov z fondu ISPA. Modernizácia je podľa Veselku, ktorý nastúpil do funkcie riaditeľa 1. augusta, mimoriadne dôležitá, ak sa chce zabrániť odkloneniu tranzitnej nákladnej prepravy na železničné siete okolitých štátov. V súčasnosti ŽSR čerpajú prostriedky z fondov EÚ v rámci realizácie projektu Šenkvice - Cífer , kde na dokončenie treba ešte dočerpať 42 mil. eur. Do konca roku vyhlásia železnice tender na ďalšie dva projekty. Ide o pokračovanie úseku Šenkvice - Cífer s nákladmi okolo 150 mil. eur. Náklady projektu trate Trnava - Piešťany odhadujú železnice rovnako na 150 mil. eur. Podľa Veselku železnice výsledky tendra ohlásia v prvom štvrťroku 2004. V budúcom roku ŽSR vypracujú projekt modernizácie úseku Piešťany - Nové Mesto nad Váhom , v roku 2005 to bude projekt trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov , pričom náklady každého z nich odhaduje Veselka na 100 mil. eur. Výška finančných prostriedkov potrebných na realizáciu projektov by bola 15 %, keďže až 85 % prostriedkov plánujú železnice čerpať z kohéznych a štrukturálnych fondov EÚ. Na začiatku roku 2005 začne aj elektrifikácia úseku Zvolen - Banská Bystrica s odhadovanými nákladmi 40 mil. eur. Plánovaná modernizácia nástupíšť staníc Prešov a Poprad by podľa projektu mala stáť spolu 50 mil. eur. Železnice vykázali v prvom polroku stratu vo výške 1,276 mld. Sk, čo je v medziročnom porovnaní o 212 mil. Sk menej. Celkové náklady sa pohybovali na úrovni 7,386 mld. Sk. Na konci roka očakávajú železnice stratu vo výške 2,277 mld. Sk.

ŽSR bude prepúšťať a odčlení obslužné činnosti
SITABRATISLAVA 4. 09.2003 - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) budú odčleňovať obslužné činnosti nesúvisiace s ich hlavnou činnosťou a prepúšťať administratívnych pracovníkov na generálnom riaditeľstve firmy. Ako vo štvrtok na tlačovej besede uviedol nový generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka, aj týmito krokmi chce finančne a ekonomicky konsolidovať železnice, ktorých dlh sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 47,96 mld. Sk. Rast dlhu podľa neho spôsobilo megalomanské hospodárenie spoločnosti, ktorá výrazne investovala do oblastí nesúvisiacich s jej hlavnou činnosťou. Prepúšťanie sa od 1. januára 2004 dotkne 100 až 150 zamestnancov Generálneho riaditeľstva ŽSR . Redukcia sa dotkne aj regionálnych riaditeľstiev, ktorých počet podľa plánu počas dvoch rokov klesne zo súčasných 25 na dve až štyri riaditeľstvá. Počet pracovných miest tak klesne o ďalších 300. Vyčlenením oblastí nesúvisiacich s hlavnou činnosťou ŽSR zníži podnik počet ich zamestnancov zo súčasných 3200 až o 90 %. Pracovníci sa však neprepustia, ale podľa Veselku prejdú pod nových vlastníkov. ŽSR postupne odčlenia všetky oblasti, ktoré spadajú pod iné rezorty, čím chcú ročne ušetriť od 500 mil. Sk do 1 mld. Sk. Dotkne sa to školstva, požiarnikov, telekomunikačných služieb, nosných obvodov, oblasti informatiky a tiež zdravotníctva. "Vyčlenením do externého prostredia železnice vďaka konkurencii pravdepodobne získajú lacnejšie služby napríklad v oblasti telekomunikácií, informatiky a nosných obvodov," dodal. ŽSR odpredá aj približne 700 bytov a získané prostriedky použije na zníženie dlhov. "Cieľom je nezadlžovať ŽSR v budúcnosti a dosiahnuť efektívne spravovanie infraštruktúry železničnej siete," dodal Veselka. Okamžitými cieľmi je ekonomická a finančná konsolidácia železníc. Počas troch až štyroch rokov by ŽSR mali dosiahnuť vyrovnané hospodárenie pri zachovaní ich konkurencieschopnosti na okolitom železničnom trhu. Náklady spojené z dlhmi sa podľa neho pohybujú na úrovni 3,2 mld. Sk ročne, čo pri pôvodne plánovaných tohtoročných výnosoch na úrovni 12,6 mld. Sk a nákladoch vo výške 16 mld. predstavuje práve stratu ŽSR . Ešte pred nástupom Veselku do funkcie, teda pred 1. augustom, sa obmedzila právomoc riadiacich pracovníkov podpisovať objednávky, ktoré neboli finančne kryté. "Objednávať sa budú len výkony a tovary, ktorých výpadok by mohol narušiť chod ŽSR . Preto sa pozastavila aj realizácia všetkých investícií a v súčasnosti sa inventarizuje majetok a vykonáva právny audit existujúcich zmlúv," dodal. Ako príklad Veselka uviedol investície do telekomunikačných technológií, kde ŽSR investovali už 3 mld. Sk a na dokončenie projektov by bolo potrebných ďalších 1,5 až 2 mld. Sk. Z pohľadu ŽSR by však efekt týchto investícií bol minimálny. ŽSR vykázali v prvom polroku stratu vo výške 1,276 mld. Sk, čo je v medziročnom porovnaní o 212 mil. Sk menej. Celkové náklady sa pohybovali na úrovni 7,386 mld. Sk. Na konci roka očakávajú železnice stratu vo výške 2,277 mld. Sk.

Slovenské železnice čaká prepúšťanie a šetrenie
Pravda 05.09.2003, Juraj Porubský, BRATISLAVA - ŽSR , najväčšieho zamestnávateľa na Slovensku, má počas dvoch rokov opustiť takmer štvrtina zamestnancov, čo je päťtisíc ľudí. Radikálne kroky pripravilo nové vedenie. Chce zastaviť rast dlhov, ktoré sú takmer 50 miliárd korún a vrátiť hospodárenie firmy v priebehu štyroch rokov do zisku. Dve tisícky zamestnancov majú prísť o prácu kvôli reformám v riadení spoločnosti. Zvyšných 2 900 bude ďalej pokračovať vo svojej práci, nie už však v rámci železníc. Zo spoločnosti sa totiž odčlenia činnosti, ktoré sa netýkajú jej hlavnej náplne. Spolu so železničiarskym školstvom, zdravotníctvom a požiarnymi zložkami sa podnik zbaví aj príslušných zamestnancov. Zadlžené ŽSR sa ocitli v komplikovanej situácii. ,,V posledných desiatich rokoch sa táto firma správala veľmi veľkoryso a megalomansky," vyjadril sa včera nový generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. Výsledkom tejto politiky je spomínaný dlh spoločnosti vo výške 48 miliárd korún, pričom peniaze z úverov sa využívali aj na iné oblasti ako na rozvoj infraštruktúry. ,,Napríklad v telekomunikačných projektoch sú dnes uviaznuté prostriedky vo výške takmer troch miliárd korún a na ich dokončenie by bolo treba ďalších 1,5 až 2 miliardy korún. Možný výsledný efekt je však z pohľadu ŽSR diskutabilný," upozornil Veselka. Veselka chce zabrániť, aby sa spoločnosť ďalej zadlžovala. Obmedzil preto právomoci pri podpisovaní nových objednávok. ,,Už nebudú žiadne nekryté investície," zdôraznil nový šéf ŽSR . ,,Aj v opravách sa zameriame len na havarijné situácie," dodal. V súčasnosti ŽSR , ktoré sú od januára 2002 zodpovedné už len za železničnú infraštruktúru, míňajú na splácanie dlhov ročne viac ako tri miliardy korún. Za takmer 80 percent dlhov železníc ručí priamo štát. Vláda na druhej strane ešte spoločnosti nezaplatila viac ako 11 miliárd korún, ktoré si vyžiadali tzv. výkony vo verejnom záujme. Riešením tejto situácia by malo byť prebratie záväzkov v hodnote 13 miliárd korún zo železníc na plecia štátu, čím by si obe strany vyčistili stôl a štát by už železniciam nič nedlhoval. Komplexný materiál o oddlžení oboch železničných spoločností schválila Dzurindova vláda na začiatku júla. Dlhy železníc by mal štát prebrať od začiatku budúceho roka. ,,Zlepšíme finančnú situáciu oboch podnikov," vyhlásil po schválení materiálu minister dopravy Pavol Prokopovič. Okrem dlhu však ŽSR musia vyriešiť aj svoje bežné hospodárenie. Prepúšťanie i odčlenenie niektorých ich častí by malo znížiť náklady spoločnosti. Súčasne firma chce odpredať aj časť svojho majetku. V súčasnej podobe by však zisky z takéhoto predaja neputovali do železníc, pretože ide o majetok štátu. ,,Máme v úmysle presadiť zmenu legislatívy tak, aby tieto príjmy zostali v železniciach," spresnil včera Veselka. Konkrétnu sumu, ktorú by takto firma mohla získať, však odmietol komentovať s odôvodnením, že číslo by bolo zavádzajúce. Železnice ponúknu na odpredaj aj približne 700 bytov, ktoré v súčasnosti vlastnia. Väčšina z nich bola postavená v posledných rokoch. Všetky kroky nového vedenia spoločnosti majú za cieľ konsolidovať spoločnosť. Kľúčom k úspechu však bude najmä rozvoj infraštruktúry a modernizácia železničnej siete. Bez nej ŽSR nebudú schopné konkurovať, pričom v najhoršom prípade sa dnešní zákazníci môžu rozhodnúť, že najmä tranzitnú dopravu nebudú realizovať cez Slovensko. Obísť ho môžu z východu na západ napríklad cez Poľsko a zo severu na juh cez Českú republiku. Tranzit pritom predstavuje až 70 percent z prepravy na slovenských železniciach. Práve na zlepšovanie tratí by ŽSR chceli ďalej využívať aj prostriedky z fondov Európskej únie, pričom viaceré projekty sa už realizujú a ďalšie sú v štádiu prípravy.

Čo plánuje nové vedenie železníc
prepustiť takmer 2 000 ľudí
odčleniť majetok a 2 900 ľudí
obmedziť podpisové práva
zastaviť rast dlhov a vrátiť firmu do zisku

Železnice avizujú radikálne zmeny. Nový riaditeľ chce znížiť poplatky za použitie dopravnej cesty
Hospodárske noviny05.09.2003, J. Danielis - Po nástupe nového generálneho riaditeľa čakajú Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) radikálne zmeny. Okrem toho, že sú odhodlané plniť nariadenie ministerstva dopravy a nezvyšovať 50-miliardový dlh, nastúpi aj znižovanie nákladov. Podľa nového šéfa ŽSR Romana Veselku podnik odčlení aktivity, ktoré nepatria k hlavnému predmetu činnosti, teda železničné zdravotníctvo, školstvo, informačné technológie a telekomunikácie, mostné
obvody a správcovstvo. Počet zamestnaných sa tak počínajúc začiatkom budúceho roka postupne zníži zhruba o 2 900 pracovníkov z vedľajších činností a ďalších zhruba 2 000 odíde z hlavnej činnosti a správy. "Tieto kroky konzultujeme s odborovými centrálami, ktoré v zásade nemajú námietky, keďže títo pracovníci zväčša o zamestnanie neprídu. Len na mzdách tým ŽSR ušetria zhruba 900 mil. Sk," uviedol nový šéf ŽSR . Úsporu ostatných nákladov R.
Veselka odhaduje na 500 miliónov až miliardu korún. Tieto prostriedky spoločnosť využije v prospech znižovania dlhu a reštrukturalizáciu úverového portfólia. Vedenie železníc tiež v záujme zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej nákladnej dopravy oproti autodoprave plánuje znížiť poplatky za použitie železničnej dopravnej cesty. Tie si okrem železničného dopravcu, ZSSK , účtujú aj od iných subjektov, napríklad U.S. Steel Košice. Výnosy z poplatkov v súčasnosti tvoria približne dve tretiny celkových príjmov ŽSR . Zmeny podľa R. Veselku zasiahnu aj organizačnú štruktúru podniku. Správa a prevádzka tratí a infraštruktúry sa oddelí od údržby. Vyrovnané hospodárenie firma očakáva už v roku 2005.

Súčasný stav Železníc SR

Celková zadlženosť 50 mld. Sk
Počet zamestnancov 22 000
Ročné príjmy 12,6 mld. Sk
Ročné výdavky 16 mld. Sk
Pohľadávky voči štátu za výkony vo verejnom záujme 11,3 mld. Sk

Veľavravné čísla
Hospodársky denník04.09.2003, Kuník - Objem kombinovanej prepravy na zeleznici v roku 1997 dosiahol 85.627 ton. V roku 2002 to uz bolo 756.261 ton. Celkový nárast v objeme prepravy za toto obdobie predstavuje 96%. Najvyšší, az 30% nárast sa dosiahol v roku 2000. Podiel kombinovanej prepravy na celkovom množstve tovaru prepravovaného nákladnou prepravou, sa zvýšil z 0,5% v roku 1997 na 1,64% v roku 2002. V koncepcii rozvoja kombinovanej dopravy s výhľadom do roku 2010, ktorú spracovalo MDPT SR v úzkej spolupráci aj so ŽSR v roku 2000, vláda SR vytýčila cieľ zvýšiť podiel kombinovanej dopravy na celkovom objeme medzinárodnej nákladnej prepravy do roku 2010 na hodnotu 5%. Zvýšený objem prepravy bol zabezpečovaný najmä tranzitnými prepravami cez územie SR a dovozom a vývozom. Konkrétne, najväčšie tranzitné prúdy cez územie SR boli v smere: Maďarsko - Nemecko a opačne, Maďarsko - Česko a opačne. V roku 2002 mala vnútroštátna preprava 3% podiel z celkového objemu tovaru v kombinovanej preprave, dovoz 28% podiel, vo vývoze to bolo 20% a v tranzite podiel až 49% z celého objemu kombinovanej prepravy. Vo vnútroštátnej preprave prakticky neexistujú relácie s dostatočnými vzdialenosťami, ktoré by mohli byť ekonomicky výhodné a konkurencieschopné cestnej preprave. Navyše jednotlivé cestné koridory, ktoré sú vo výstavbe alebo sa plánujú postaviť, budú zvyšovať konkurenčnú schopnosť cestnej dopravy. Najväčšia časť potenciálu, takmer 75%, je sústredená v západnej časti, v krajoch Bratislava, Trnava, Trenčín a Žilina. Tržby vzrástli z 82 mil. Sk v roku 1997 na 157 mil. Sk v roku 2002.


Strana vytvorená: 09-IX-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0336.htm)