Dobrodružné putovanie Vrchmi
Horehroním a Podpoľaním na koni,
bicykli, vláčikom alebo na voze
Profit, Iveta Bieliková, 28./31. 07.2003 - Tí, ktorí sa dajú
na vrchárske putovanie cez internet, môžu si vraj dopriať
najkrajší pohľad na prírodu okolo Čierneho Balogu a Detvy z
konského sedla. Konský cval možno zameniť za vlastný pohon
na bicykloch alebo cestovanie v otvorených vagónoch Čiernohronskej
železničky , a tak zažiť začmudenie dymom z lokomotívy.
Spojením síl nadšencov z troch rôznych oblastí z rozličnými
aktivitami vznikla jedinečná ponuka vidieckeho relaxu zvaná
Vrchárske putovanie. Na aktívne využívanie voľného času v
kraji, ktorý je takmer zabudnutý, stavili tri neziskové
organizácie: Vidiecka rozvojová aktivita Vydra z Čierneho
Balogu, Hucul klub z Lomu nad Rimavicou a Cykloklub Poľana z
Detvy a nazvali sa spoločne MY3. Vrchy sú oblasťou spájajúcou
Horehronie a Podpoľanie, je to kraj okolo Lomu nad Rimavicou. Práve
sem od vlaňajšieho leta smerujú prevažne domáci turisti, nadšenci
prírody. Organizátori navrhli desať rozlične dlhých a
fyzicky náročných programov - pre dospelých s deťmi, rodiny,
romantické dvojice či fyzicky zdatnejších nadšencov.
"Rozhodli sme sa využiť moderné technológie," hovorí
Michaela Galvánková z Vydry " a predovšetkým na softvér
sme použili väčšinu prostriedkov z polmiliónového grantu z
pilotnej grantovej schémy ministerstva hospodárstva. Tak, aby
sa dali pobyty cez internet nielen objednať, ale aj prispôsobiť
individuálnym požiadavkám klientov." Paradoxom je, že na
Vrchoch signály fungujú slabšie, a tak medzi troma organizáciami
musí existovať i klasická komunikácia.
Vo Vydrovskej doline
Pre túto sezónu sa k Vrchárskemu putovaniu dajú
priradiť ďalšie služby: do objednávkového košíka - ikonky
pri každej službe na webovej stránke - si možno "naložiť"
nielen skalolezectvo, prehliadku múzeí, dielní remeselníkov,
ale aj ryžovanie zlata a splavovanie Hrona. To zabezpečujú vodáci
zo Slovenskej Ľupče.
Ceny pobytov sú preto rôzne, od 740 korún za jednodňový po 4
000 za päťdňovú dovolenku pre fyzicky zdatných turistov,
ktorá zahŕňa aj putovanie na koňoch a bicykloch. Za ryžovanie
zlata vo Vydrovskej doline je to 500 korún, za požičanie kočiara,
v zime saní alebo rebrináka 800 korún. Služieb tu každý nájde
naozaj veľké množstvo. Napríklad taký "opekačkový košík":
v horách vám donesú prútený košík s jedlom na opekanie pre
ľubovoľný počet osôb. Službu využívajú nielen tí, ktorí
putujú, ale mnohí víkendoví turisti.
Stále najväčším magnetom regiónu je úzkorozchodná Čiernohronská železnička (ČHŽ),
ktorá premáva obnovená už jedenásty rok. Trasu v tomto roku
predĺžila o 1,5 kilometra koľajníc do Vydrovskej doliny. Tá
od polovice júna slúžila najmä školským skupinám. Na začiatku
doliny stojí koliba s regionálnymi špecialitami, dokonca i
desiatového "buchtičkového" typu, a na druhej strane
drevený amfiteáter, ktorý celému okoliu chýbal pri
organizovaní väčších akcií. Od polovice júla tu pribudne
lesnícke múzeum a k tomu dva kilometre dlhý náučný chodník
s milierom, kde sa kedysi pálilo drevené uhlie, s oborami na
zver a inými zaujímavosťami hlbokých slovenských lesov.
Okolie Balogu ožíva
Tak by sa dala charakterizovať súčasná situácia v
okolí Čierneho Balogu a pozdĺž celou dolinou. Teda i na
Sihle, Drábsku, v Lome nad Rimavicou, ale aj na druhej strane,
čiže v Podpoľaní, v Detve či Očovej. Ešte vlani mali
organizátori putovania problém so stravovaním a čiastočne
ubytovaním svojich klientov. Ivana Medveďová postupne zratúva
súčasný počet lôžok pre turistov len v Čiernom Balogu.
"Na súkromí je k dispozícii okolo 50 až 70 lôžok, ďalšie
sú v penzióne U Pančíka, v novom penzióne Akvárius, ale aj
v penzióne pri vleku. Zmenili sa možnosti stravovania, takže
raňajky, obedy, večere sa okrem penziónov dajú objednať v
zariadení pri stanici železničky v Čiernom Balogu," dodáva
I. Medveďová. Špecialitou, ktorú ponúka železnička , je opekané
prasiatko či hydina na jednej zo zastávok nazvanej Svätý Ján.
Podľa skúseností organizátorov z ČHŽ a z organizácie Vydra
domáci, ktorí sa zapojili do rôznych projektov vidieckeho
turizmu, by potrebovali okrem ľahkého prístupu ku grantom a
mikropôžičkám aj servisné či konzultačné služby, ktoré
zatiaľ poskytujú neziskové organizácie. Trochu zakliatou je v
ponuke ubytovania na súkromí oblasť Podpoľania, kde sú k
dispozícii najmä väčšie zariadenia. Väčšinu aktivít sa
podarilo naštartovať železničkou
, ktorá už slúži aj na pôvodný účel: druhý rok zváža
rezivo z píly Jánošovka na prekládku do Hronca . To jej zabezpečí
pravidelnú premávku a určité množstvo peňazí. Od zániku
pred dvadsiatimi rokmi ju zachránili nadšenci a turisti, ktorých
počas sezóny od mája do októbra prevezie viac ako 60-tisíc.
Koncom tohto leta by sa jej trasa mala predĺžiť až po
Chvatimech, čo by umožnilo presadnúť zo železnice
na železničku v jedinej
stanici.
Aj na volskom záprahu
Možnosti, ako spestriť program putovania, sú naozaj výnimočné.
Už len vozenie na volskom záprahu, ktorý sa dodnes na Sihle a
okolí používa na oranie, je tunajšou špecialitou. Práve
preto, aby nezmizla tradícia, organizujú sa tu každoročne
preteky volských záprahov.
Rovnako zaujímavá je práca v rámci aktívneho relaxu okolo
chovu huculského koňa na Sihle. Jeho nadšenec Milan Gonda vie
pripraviť záujemcov o konské sedlo tak, aby v ňom vydržali
aj niekoľkohodinovú túru po horách. Alebo "len"
povozí deti na huculoch na lúke. Všetko závisí od toho, čo
si vyberiete a na čo máte chuť. Či na zbieranie húb, lesných
plodov, návštevu Dobročského pralesa alebo meandrov Kamenistého
potoka.
Nápadov, ktoré by chceli organizátori využiť, je veľké množstvo.
Viaceré z tých, ktoré majú odskúšané v práci jednotlivých
organizácií, sa dajú skombinovať do celého projektu. Veľkou
pomocou sú vlastné, fungujúce turistické informačné kancelárie.
Tie pobyty nielen propagujú, ale zabezpečujú celkom prozaickú,
pre cykloturistov však dôležitú službu - požičovňu
bicyklov.
V Lome nad Rimavicou je v pobytoch pre rodiny s deťmi alebo
osobitne pre školské skupiny, ktoré sú na koncoročnom výlete
či v škole v prírode, zväčša zahrnutá návšteva
Marekovcov alebo Marekovho dvora v osade Drábsko. Rodina so štyrmi
deťmi sa venuje klasickému spôsobu hospodárenia, chová množstvo
zvierat, ktoré si deti môžu nielen pozrieť, ale dozvedia sa,
ako sa o ne starať, aký je z nich úžitok, ale aj niečo o výrobe
syra. Viac im ani tu nemôžu ponúknuť, legislatíva obmedzila
ochutnávku na kúpu rôznych syrárskych výrobkov, ktoré si
potom priamo u Marekovcov - ak si ich kúpi - môže každý zjesť.
Veľmi dobre sa u Marekovcov rozbehli týždňové prázdninové
pobyty detí spojené s výučbou jazdenia na koňoch. Dokonca
tak, že na toto leto už vlastne nemajú voľné miesta.
V ponuke na webovej stránke putovanie je pri každom pobyte aj
sprievodca. Tieto služby síce predražujú pobyt, ale organizátori
si bez sprievodcovských služieb nevedia jednotlivé trasy
predstaviť. A to je práve to jedinečné na vrchárskom putovaní.
"Chceme, aby ľudia, ktorí sem prídu, získali vzťah k
tomuto kraju, k prírode, aby si vedeli vysvetliť jednotlivé vzťahy
i tradície."
Sprievodca na nezaplatenie
Práve sprievodcovia, ktorými sú jednotliví členovia
neziskových organizácií, študenti aj lesníci, tvoria "za
pochodu" atmosféru putovania.
Na území, ktoré nie je turisticky vyznačené, je to i otázka
bezpečnosti, keďže len miestni sú znalí pomerov. Tie sú tu
veľmi priateľské, neopakovateľné a úplne odlišné od komerčnej
dovolenky. "Chceme ukázať veľké možnosti celého územia.
Okrem spomínaných sú tu aj ďalšie - lezenie na cvičných
skalách na Kalamárke pri Detve či vyhliadkové lety na motorových
a bezmotorových lietadlách z letiska v Očovej," dopĺňa
Ján Ľupták z Cykloklubu Poľana.
Organizátori nepredpokladajú, že ich tento projekt dokáže uživiť,
pre väčšinu je to len jedna z aktivít, ktorej sa venujú.
Efekt by mal priniesť predovšetkým rôznym drobným prevádzkovateľom
služieb a postupne celému kraju na Vrchoch. "Znovu sa
potvrdilo, že kým príde prvá reálna objednávka, dá sa všeličo
pripraviť, ale až potom, keď prídu turisti, všetko sa doladí
tak, aby to fungovalo," hovorí I. Medveďová. Tohtoročnou
novinkou je aj rebrinák ťahaný koňmi s lavičkami zakrytými
typickými tkanými pokrovcami, ktorý dokáže odviezť osem ľudí.
Do Vrchov s lyžami
Od aktivít okolo Vrchárskeho putovania si veľa sľubujú
prevádzkovatelia Čiernohronskej
železničky . Veria, že región sa ešte viac otvorí
cestovnému ruchu, ktorý je cielený na domáce prostredie a šetrný
k prírode. Podľa M. Galvánkovej z Vydry by postupne chceli do
týchto aktivít zapojiť aj Hrochoť, Očovú, čím by
vytvorili poprepájaný okruh okolo Poľany.
Organizátori väčšinu pobytov plánujú do jesene, čiže do
15. septembra. Jeden z ponúkaných s názvom Z Poľany na Vrchy
vedia zabezpečiť aj v zime. Práve to by mal byť základ pre
niektoré nové, celoročné pobyty s možnosťami zjazdového,
ale predovšetkým bežeckého lyžovania. O úpravu bežeckých
tratí sa už vlani starali v okolí Čierneho Balogu a začali
aj s prevádzkou nového lyžiarskeho vleku. Letné putovanie by
mali vyvážiť zimné možnosti. Tie sú v týchto dolinách
Horehronia dosť problematické, najmä pre tvrdšie poveternostné
podmienky. Pre niektorých návštevníkom môže byť raritou aj
chalupa zasypaná snehom. Problémom je zatiaľ hrnček bylinkového
čaju alebo pohár domáceho džemu. To si budú musieť MY3
znovu doladiť a vyhrať ďalší boj s málo ohybnými
paragrafmi.
Grüss Gott v turistickom raji
Dokážu zarobiť na čerstvom vzduchu aj
na pachu hnoja
Rozprávanie Petra S. Petrova, ktorý v Rakúsku pracuje ako
kuchár
Profit, Dagmar Krištofičová, 28./31. 07.2003 - Ak spomíname
na púšť, v mysli sa nám vybaví neskutočné množstvo
piesku, more asociuje neskutočné množstvo vody. Keď
spomenieme Alpy, vybavia sa nám vysoké pohoria a skalnaté končiare.
Ale tak ako púšť nie je iba piesok, more iba voda, ani Alpy
nie sú len hornaté vrchy a skaliská.
Každému obdivovateľovi vysočín, hôr a veľhôr už len pri
pomyslení na rakúske Alpy poskočí srdce. Alpy, to nie sú iba
vrchy, Alpy, to nie je len turistika alebo lyžovačka, Alpy, to
je skvost v srdci Európy.
Skvost, ktorý Rakúšania dokázali využiť vo svoj prospech. Sú
výhodným artiklom rakúskej ekonomiky. Podiel cestovného ruchu
na hrubom domácom produkte nie je bezvýznamný, v roku 2002 príjem
z turistiky predstavoval 20,8 miliardy eur. Oproti roku 2001 sa táto
suma zvýšila o 3,6 percenta.
Ak spočítame priame a nepriame dosahy cestovného ruchu na národnú
ekonomiku, tak táto oblasť priemyslu, lebo skutočne ide o
priemysel, v Rakúsku predstavuje 9,7 percenta z hrubého národného
produktu. Ak k tomu pripočítame aj oblasť kultúry, zábavy a
voľného času, tak spolu táto oblasť tvorí 18 percent príjmov
HDP.
Turistický priemysel vykazuje takisto vysokú zamestnanosť, 14
percent obyvateľstva sa živí v službách okolo cestovného
ruchu, priamo či nepriamo poskytuje táto oblasť vyše pol milióna
pracovných miest. Rakúšania to dobre vedia, preto sa neustále
snažia zdokonaľovať služby a ponuky pre milióny turistov,
ktorí ich navštívia. Pre každého z nich - malých či veľkých,
mladých alebo starších, bohatých či menej solventných - je
pobyt v Alpách výhodný, zaujímavý a najmä lákavý. V roku
2002 v Rakúsku prenocovalo 116,8 milióna turistov a krajinu navštívilo
spolu 27,4 milióna ľudí.
Sezóna po celý rok
Takže: Grüss Gott (Pozdrav Pán Boh!)! Týmto častým
rakúskym pozdravom typickým najmä v celom Tirolsku, v úradnom
styku nevynímajúc, sa stretnete už pri vstupe do krajiny. S
najväčšou pravdepodobnosťou vás už na hraniciach privíta
colník práve týmto pozdravom.
Tirolsko, ako sa rakúskym Alpám tradične hovorí, je z roka na
rok populárnejšie, navštevovanejšie a atraktívnejšie.
Alpy sa rozprestierajú takmer na tretine územia Rakúska, pokrývajú
celú juhovýchodnú časť. Ich výnimočnosť a k tomu aj
strategická poloha v samom srdci Európy z nich urobila svetoznáme
stredisko, do ktorého ročne zablúdia milióny turistov nielen
z celej Európy, nezriedka aj z ďalekej Kanady, Austrálie či
Ameriky. Neraz sa vám môže prihodiť, že vo dverách hotela
sa zrazíte s černochom z ďalekej Afriky, ktorý vás na zimnom
svahu zahanbí perfektným lyžiarskym štýlom.
Tirolské Alpy ponúkajú atraktívnu turistiku rovnako v zime aj
v lete. Keď sa opýtate hotelierov, ktorá sezóna je návštevnosťou
silnejšia, či zimná, lyžiarska, alebo letná, turistická, zväčša
iba myknú plecom a precedia pomedzi zuby: "Das ist egal."
(To je jedno.) Alpy sú "plné" stále.
V letnej sezóne v roku 2002 takisto stúpol počet prenocovaní
aj návštevnosť turistov oproti predchádzajúcemu roku. V lete
prišlo do Rakúska 14,8 milióna turistov a počet prenocovaní
dosiahol číslo 60,2 milióna. Väčšina návštevníkov pochádza
z Nemecka (44 percent z celkového počtu prenocovaní, čo
znamená vyše 26,5 milióna nocí, ktoré Nemci prespali a potom
míňali peniaze v Rakúsku), zvyšnú časť turistov tvoria
Holanďania, Francúzi a Taliani. Stretnete tu však, tak ako v
celej Európe, početné skupiny Japoncov, najmä na začiatku
sezóny. Z roka na rok pribúda čoraz viac po rusky hovoriacich
turistov, vo februári a marci vás na lyžiarskych svahoch
zaplaví poľština a čeština, sloven-čina je výnimkou. Zatiaľ.
Kde ste, Slováci?
Pracujem v tejto oblasti, konkrétne dvadsať kilometrov
od Innsbrucku v časti Stubaital, už tri roky. Turistov zo všetkých
končín sveta z roka na rok pribúda a zohnať ubytovanie v
hlavnej sezóne je problém. Počet turistov zo Slovenska akoby z
roka na rok klesal. Nepredpokladám, že by podstatne na tento
fakt vplývala vzdialenosť, veď tých 560 kilometrov z
Bratislavy do Innsbrucku možno bez problémov po diaľnici zvládnuť
za päť hodín. Takisto by som vylúčil finančný problém,
pretože z bohatej ponuky ubytovania a možností stravovania si
skutočne vyberie každý.
Hlavný dôvod, prečo Tirolsko v hojnom počte zaplavujú Česi,
Maďari, Poliaci, Rusi, a nie Slováci, je ten, že Slováci o
Rakúsku a jeho turistických ponukách vedia veľmi málo, alebo
dokonca nič. Slováci nepoznajú Rakúsko, nemajú o ňom informácie,
nevedia o možnostiach, ktoré im ponúka a poskytuje, netušia,
aké ubytovacie možnosti sa im núkajú, a to už nespomínam
cenové relácie. Skutočne možno v Rakúsku stráviť prekrásnu
dovolenku za relatívne prijateľnú cenu.
Žiaľ, cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú celoroč-né
zájazdy do Tirolských Álp, je u nás ako šafranu, preto často
aj slovenský turista využíva služby cestovných kancelárií
zo susedného Česka.
Hľadať v kníhkupectve knihu, materiál či brožúru o Tirolských
Alpách, o jedlách a špecifickej tirolskej kuchyni alebo obrázky,
to je vopred strata času. Dos-tupné materiály sú obmedzené v
mnohých prípadoch iba na skladané mapy, prípadne automapy,
ale tie nám v spoznávaní Tirolska priveľmi nepomôžu. Chýba
väčšia propagácia, možno aj odvaha najmä menších cestovných
kancelárií vo väčšej miere sa orientovať na túto oblasť.
Tirolsko, ako aj celá oblasť Álp, je turistickou veľmocou.
Ponúka množstvo športového vyžitia, od lyžovania,
snowbordovania, sánkovania, plávania, cestnej a horskej
cyklistiky cez vysokohorskú turistiku, rafting, paragliding až
po jazdy na koňoch či horolezectvo. Ďalej už ani nemá zmysel
všetko vymenúvať, pretože na akýkoľvek šport si
spomeniete, môžete si ho v tomto kraji vyskúšať. To všetko
vďaka prírode.
Rakúsko je krajinou národných parkov a klenoty prírody si stráži
- veď na nich chce zarobiť a prilákať na ne množstvo
turistov, z ktorých potom "žije" celá oblasť, a
napokon aj štát. Nájdeme tu teda nádherné prírodné parky,
zachovalú a obnovovanú flóru a faunu s vysokohorskými
jazerami, vodopádmi, živočíchmi i vzácnymi rastlinami.
Predovšetkým tu však nájdeme udržiavané turistické chodníky,
ale aj špeciálne cestičky pre bicyklistov, ekologické a náučné
chodníky, trasy pre kor-čuliarov a tak ďalej. Azda ani netreba
pripomínať čarovnú alpskú architektúru, ktorá zaujme
osobitým štýlom. Rakúska vidiecka idylka bola dokonca
podnetom na vznik hotelierskeho združenia Landidyl.
Sami členovia tohto združenia sa označujú za dizajnérov služieb,
ich snahou je rozmaznávať hostí individuálnymi a neobyčajnými
zážitkami spojenými so skvelou zábavou. Labužníci a stúpenci
rustikálnych tradícií, v Rakúsku ide o tzv. trachtenstyl, vždy
a všade nájdu vhodnú kulisu pre svoje najväčšie dobrodružstvo,
ak ho chcú zažiť, prípadne pre ten najväčší relax či
oddych, ak uprednostňujú ticho a pokoj.
Dovolenka snov
Chceli by ste skúsiť aj niečo netradičné? Čo tak lyžovanie
v lete? Nemožné? Každý domorodec vám povie, že v Alpách je
možné všetko. Môžete napríklad počas letnej dovolenky skĺbiť
lyžiarsky pobyt na jednom z viacerých ľadovcov s kúpaním v
teplom mori v Taliansku, ktoré je od Álp vzdialené iba dve
hodiny cesty autom, a máte na dosah dovolenku snov. Turistika v
zime je, samozrejme, zameraná na lyžiarske pobyty. V minulej
sezóne Rakúšania oslavovali najlepšiu sezónu od čias začiatkov
rakúskeho turizmu. V zime navštívilo Alpy 12,4 milióna
turistov a počet prenocovaní vyskočil na 56,3 milióna, pričom
znova vedú v rebríčkoch Nemci. Vysokohorské prostredie, ostré
končiare, lyžovanie nad oblakmi, viditeľnosť do 50
kilometrov, vždy stopercentne upravené svahy, perfektná infraštruktúra,
služby, to všetko je pre tirolské lyžiarske strediská typické
a samozrejmé.
Jedným z populárnych lyžiarskych stredísk je napríklad Štubajský
ľadovec (Stubaier Gletscher), s celoročnou prevádzkou lyžiarskych
vlekov. Lyžujete v nad-morskej výške 3 000 metrov, v prevádzke
je štrnásť vlekov, dve kabínkové lanovky, dve šesťsedačky.
Nachádza sa tu aj najvyššie položená reštaurácia v
Tirolsku, Jochdohle, ktorá je umiestnená na samom končiari Štubajského
ľadovca vo výške 3 150 metrov. V zimnej sezóne sú dni, keď
sa v tomto stredisku lyžuje až desaťtisíc ľudí, ale na vlek
nečakáte dlhšie ako päť minúť. A ceny? Za celodenný lístok
zaplatíte 32 eur, každú hodinu cena lístka klesá, v celom
dvadsaťkilometrovom údolí môžete cestovať autobusom
zadarmo, dieťa do 10 rokov lyžuje bezplatne. Keď si uvedomíte,
čo zaplatíte za vleky vo Vysokých Tatrách, prídete na to, že
sa sumy od seba veľmi nelíšia.
To už, samozrejme, nemôžeme hovoriť o dĺžke lyžiarskych
tratí, a už vonkoncom nie o službách. Roz-diel je aj v tom,
že zatiaľ čo v Alpách lyžujete, v Tatrách stojíte v rade
na vlek.
Azda jediné, čo Tirolsko nezaručí, je každý deň pekné počasie.
"S lyžovačkou na Slovensku sa to nedá vôbec porovnať,"
hovorili mi mnohí turisti zo Slovenska, ktorých som počas
svojho pobytu v Tirolsku stretol. Služby sú tu jednoducho na
perfektnej úrovni, sťažnosti neexistujú, preto je popularita
Tirolska z roka na rok väčšia.
Prázdninoví špecialisti
Letná turistika za zimnou nijako nezaostáva. Vysoko-horská
turistika je samozrejmosťou, ale z roka na rok populárnejším
športom je tzv. mountbike turistika, čiže horská cyklistika.
Štubajská oblasť ponúka napríklad približne tisíc
kilometrov horských cyklistických tratí, chodníkov a horských
prechodov.
Hoci je v Tirolsku nespočítateľné množstvo penziónov,
hotelov, ubytovní, sú obdobia, keď by ste mali veľký problém
nájsť si ubytovanie. Cena za ubytovanie v súkromnom hosťovskom
dome - Gast-hofe - sa s raňajkami začína niekde tesne okolo 20
eur, ale keď budete mať šťastie a trpezlivosť sondovať na
internete, môže sa vám podariť zohnať ubytovanie aj za desať
eur na osobu, s polpenziou vás ubytovanie vyjde na 30 eur a viac.
Rakúšania sú prázdninoví špecialisti a snažia sa vyhovieť
každému hosťovi, dokonale využijú všetky možnosti.
Ceny v hoteloch sú podstatne vyššie, ale často súkromný
penzión ponúkne väčší komfort za nižšiu cenu ako štvorhviezdičkový
hotel. Populárnou formou pobytu býva tzv. apartmánové
ubytovanie pre viacerých ľudí s plne vybavenou kuchyňou. Pri
tomto type ubytovania možno ušetriť na strave, ktorá v Rakúsku
nie je práve najlacnejšia. Neplatí sa za osobu, ale za apartmán
ako celok. Takže, ľudovo povedané, koľko ľudí pojme, toľkí
sa pomestia. Ak rátate s cenou "na hlavu" dostanete sa
na spomínaných desať eur, čo je úplne porovnateľná a mnoho
ráz aj podstatne nižšia suma ako za ubytovanie vo Vysokých
Tatrách. Takisto si môžeme porovnať ceny v reštauračných
zariadeniach. Napríklad v reštaurácii vás cesnaková polievka
bude stáť štyri eurá, za vyprážaný rezeň s hranolčekmi
zaplatíte desať eur, dobré rakúske pivo Kaiser, Zipfer alebo
Stiegl si vychutnáte za dve eurá, poznamenávam malé čapované,
a káva stojí rovnako.
Práce je dosť
Doprava je v Rakúsku drahšia, ale cene zodpovedá aj
úroveň cestovania. V Innsbru-cku vás mestská doprava vyjde na
1,60 eura, za dvadsať kilometrov autobusom zo Stubaiu do
Innsbrucku zaplatíte 4,60 eura, z Innsbrucku do Bratislavy sa po
železnici dostanete približne za 60 eur. Na druhej strane, keď
navštívite napríklad potravinový dom M-preis, čas-to sa
budete čudovať, prečo je mnoho výrobkov po prepočítaní
lacnejších než na Slovensku. Ak prídete v správny čas na
správne miesto, dych vám vyrazia totálne výpredaje všetkého
druhu tovaru, a to často až do výšky 70-80 percent. A že všetko
až po sezóne? Kdeže. Na jar natrafíte na 50-percentné zľavy
letnej konfekcie a obuvi, na jeseň zase prevládajú zľavy na
potreby pre lyžiarov. Obchodu sa jednoducho v Rakúsku darí.
Nakupuje sa všetko, často a vo veľkom. Obchodné domy Sillpark
a DEZ v Innsbrucku praskajú vo švíkoch. Aj to je obraz
vyspelosti rakúskej ekonomiky a hospodárstva. Kúpna sila
obyvateľstva je vysoká, a to aj vďaka tomu, že Rakúšania
dokážu speňažiť i čistý vzduch, prípadne zápach hnoja.
Dovolenky na hospodárskom dvore sú rakúskym hitom. Hostiteľom
je sedliak, ktorý hospodári na vlastnom, a hosť sa stáva súčasťou
rodiny, zažíva a spoluprežíva s hostiteľom slasti a strasti
života malého hospodára. Ak chce, môže mu pomôcť kydať aj
ten hnoj. Prípadne dovolenka v rakúskej dedinke - to je už iná
ponuka, ide o rekreáciu v harmonickom súlade s prírodou,
bicyklovanie, pešiu turistiku atď. Je jedno, kam sa vyberiete,
všade na vás striehnu atrakcie, zábava a poučenie, top tipy a
akcie v každom kúte krajiny - od výroby typických domácich
rezancov cez fungujúci starý mlyn, kováčsku dielňu až po
salaš či iné atrakcie.
Ak zavítate do Tirolska a budete dovolenkovať v ktoromkoľvek z
ubytovacích zariadení, prekvapí vás slovenčina alebo čeština,
ktorú budete neustále počuť. Nie však od vedľajšieho
stola, ale spoza barového pultu či z kuchyne. Áno, veľa našich
mladých ľudí pracuje v rakúskych Alpách. Dávno sú už preč
časy, keď zohnať prácu aj s pracovným povolením v reštauračných
zariadeniach nebol žiaden problém. Dnes je situácia iná, hoci
práce a ponúk je relatívne dosť, pracovný úrad AMS vám, ak
ste ešte nikdy v Rakúsku oficiálne nepracovali, pracovné
povolenie nevydá. A tiež časté kontroly z úradov práce v reštauračných
zariadeniach odrádzajú hotelierov zamestnávať cudzincov načierno,
ako to bolo donedávna zvykom.
Pri kontrole to nestojí ani zamestnancovi, ani zamestnávateľovi
za ten risk. Zamestnávateľ zaplatí pokutu aj niekoľko
desiatok tisíc eur, v horšom prípade príde o licenciu.
Cudzinca-gastarbeitera môže polícia zatknúť a vyhostiť z
krajiny, navyše s pečiatkou v pase - nežiaduci, so zákazom
vstupu na územie Rakúska na päť rokov.
Rakúsko je členom Európskej únie, takže s ich pe-čiatkou o
zákaze vstupu sa vám zatvorili dvere prakticky do všetkých štátov
EÚ. Zbytočné je pripomínať, prečo Slováci, Maďari, Česi
pracujú v Tirolsku tak ako občania bývalej Juhoslávie s trvalým
pobytom v Rakúsku, Turci s rovnakými privilégiami, ktoré im
niekdajšia vláda odobrila, keď Tirolsko začiatkom 80. rokov
prežívalo svoj rozkvet a pracovných síl bol nedostatok. Lákadlom
pre všetkých sú, samozrejme, zárobky. Napríklad plat
upratovačky sa pohybuje mesačne okolo 800 eur, v kuchyni pri
pomocných prácach sa dá zarobiť približne 1 000 eur, kuchár
dostane 1 400 eur, čašník 1 300 eur, ale ak si k tomu priráta
prepitné, často mesačne "vyjde" aj vysoko nad 2 000
eur.
Kraj ako banka
Rakúske Alpy sú krásne, očarujúce a pre našinca ešte
nepoznané, ale nie nespoznateľné, pre cudzinca pracujúceho v
reštauračných zariadeniach zárobkovo atraktívne. Tirolsko je
jedna veľká svetová turistická banka, kde sa krútia miliardy
eur. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že už dlhší čas sa
snaží mestské zastupiteľstvo v Innsbrucku vymaniť spod nadvlády
centrálnej Viedne, aby všetky zisky, celá ekonomika, riadenie
a celý chod tohto obrovského biznisu prešli do kompetencií
Innsbrucku, aby zisk vytvorený v Tirolsku aj v tomto kraji
zostal. Ale z roka na rok táto snaha zostáva iba v teoretickej
rovine, čo je pochopiteľné, keďže potom by sa Rakúsko už
nemohlo nazývať turistickou krajinou, ale krajinou s
turistickou oblasťou. A to je predsa veľký rozdiel. Najmä
finančný. A tak aj naďalej obrovský turistický obchod pomáha
Rakúsku úspešne napredovať v ekonomike a hospodárstve, z
roka na rok sa podstatnou mierou podieľa na zvyšovaní životnej
úrovne jej občanov. Škoda, že sa Slováci nedokážu poučiť
od susedov v oblasti služieb v cestovnom ruchu a nevedia využiť
daný potenciál ľudí a krajiny, nevraviac o jej propagácii. V
Rakúsku sa o to stará špecializovaná agentúra, ktorá má
rozpočet na propagáciu 45 mil. eur, prispieva na ňu
ministerstvo hospodárstva a práce, rakúska obchodná komora,
ale aj každý z poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu.
Pokiaľ sa u nás nezmení situácia, neostáva nám nič iné
iba zaželať si: Grüss Gott in Tirol!
Nový šéf ŽSR
28.07.2003 -
Dnes si po prvý raz zasadol do stoličky generálneho riaditeľa
ŽSR (s
účinnosťou od 1. augusta) Ing. Roman Veselka. Narodil sa 5.
marca 1967 v Piešťanoch. Je absolventom Národohospodárskej
fakulty Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, absolvoval seminár
Management Center and University of Pittsburgh. Ovláda tri
svetové jazyky: nemčinu, angličtinu a ruštinu. Po skončení
vysokoškolského štúdia pracoval v rokoch 1989 - 1991 ako
referent finančného oddelenia ČSD v Bratislave. V rokoch 1992
- 1995 bol maklérom a neskôr riaditeľom obchodu s cennými
papiermi v Investičnej a rozvojovej banke. V nasledujúcich štyroch
rokoch pracoval v rôznych riadiacich pozíciách v súkromných
spoločnostiach, ktoré na Slovensku pôsobia na kapitálovom
trhu. Naposledy zastával funkciu riaditeľa ekonomického úseku
na Slovenskej správe ciest.
Hlavný potenciál je v ľuďoch
Obetavosť pracovníkov nahrádza
nedostatok finančných prostriedkov
28.07.2003, podľa
Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Transformácia železníc sa
dotkla aj organizovania práce v rámci Správy železničných
tratí a stavieb (SŽTS). Zmenami prešla aj tá v Trenčíne,
ktorá spravuje trate a s ňou súvisiace objekty ŽSR v Trenčianskom kraji, v okrajových častiach
Nitrianskeho a Trnavského kraja, ako aj časť objektov v
oblasti Vrboviec. S prednostom SŽTS Trenčín Ing. Milanom Čonkom
sme hovorili najmä o niektorých otázkach súčasnosti.
Môžete nám na úvod priblížiť pôsobnosť vášho
pracoviska?
- Sú to údržby a opravy projektov, ktoré vykonávame
prostredníctvom piatich traťových obvodov, obvodovej správy
budov, tunelového obvodu, mechanizačného a dopravného
strediska. Tieto výkonné pracoviská svoju pozornosť v oblasti
správy a údržby sústreďujú na trate vedúce Považím,
Ponitrím, ako i na prepojenie na České dráhy, s ktorými naša
SŽTS bezprostredne susedí. Samozrejme, že prioritu správcovstva
a údržby má dvojkoľajná elektrifikovaná trať v úseku
Bratislava – Žilina, s traťovou rýchlosťou 120 km/h, na
ktorej naša správa z celkovej dĺžky 201 km spravuje a udržuje
105 km. V tejto oblasti sú situované aj štyri z piatich traťových
obvodov.
Patríte k stredne veľkým správam. Ako možno stručne
charakterizovať činnosť, ktorú vykonávate v obvode?
- Spravujeme vyše 1048 km železničného zvršku. Ďalej máme
na starosti 526 km železničného spodku a staráme sa aj o 361
budov, takmer jeden km plynových prípojok, 884 metrov
teplovodov, viac ako 11 km vodovodných prípojok a 6,3 km
kanalizačných prípojok. SŽTS Trenčín je určená ako
modelové pracovisko na overovanie a zavedenie do prevádzky
programu ECOTRACK. Spolupracujeme so Strediskom informatiky na
vytváraní štatistických programov na spracovanie informácií
o železničnom zvršku a vývoji nových programových pasportov
železničného zvršku, priecestí, nástupíšť, tunelov atď.
Všeobecne známym problémom v rámci odvetvia traťového
hospodárstva i celých ŽSR je nedostatok financií.
Ako sa s tým vyrovnávate?
- Väčšie investičné akcie skončili v našom obvode
budovaním elektrifikácie trate Bratislava – Púchov v roku
1984. Na druhej strane budovanie novej modernizovanej trate na rýchlosť
160 km/h je ešte ďaleko pred naším obvodom. Preto považujem
za veľký úspech komplexnú rekonštrukciu koľaje 1 a 2 v medzistaničnom úseku Melčice
– Zlatovce na trati Bratislava – Žilina koľaj č. 1 a 2.
Hoci išlo iba o komplexnú rekonštrukciu, zásluhou ktorej sme
dosiahli parametre porovnateľné s traťami modernizovanými na
rýchlosť 140 km/h. Vrásky na čele riadiacich pracovníkov našej
správy, ako i vedúcich traťových obvodov vyvolávajú
neobnovené úseky, ktoré sa v roku 1984 javili ešte ako
pomerne dobré. V súčasnosti majú už viac ako tridsať rokov
a vzhľadom na modernizáciu ich nemožno zaradiť do plánu
komplexných rekonštrukcií. Ďalším problémom na tzv. vedľajších
tratiach sú užitočné dĺžky staničných koľají.
Samostatnou kapitolou je aj výkon kontrolnej a dohliadacej činnosti
na tratiach, kde bola zrušená osobná doprava. Táto skutočnosť
si vyžiadala zo strany ŽSR nemalé
finančné prostriedky na zabezpečenie zmenenej prevádzky
budov, ochranu majetku ŽSR a úprav
zabezpečovacieho zariadenia.
Napriek úsporným opatreniam v tomto roku ste v minulom roku
investovali značnú sumu.
- V roku 2002 sme investovali vyše 714 mil. Sk. Práce sme
zabezpečovali dodávateľsky, ale i vlastnými pracovníkmi.
Napriek tomu, že aj u nás klesol počet zamestnancov, darí sa
nám okrem bežne vykonávanej údržby zlepšiť kultúru
cestovania vlastnými zamestnancami pri prestavbe nástupíšť v
železničnej stanici
Zemianske Kostoľany a koľaje číslo 1 na železničnej zastávke
Drahovce atď. Skvalitnenie križovania cestných komunikácii
s traťou sme dosiahli zabudovaním nových konštrukcií železničného
priecestia v úsekoch Ludanice
– Topoľčany , Piešťany
– Vrbové , Ladce –
Beluša či v stanici Prievidza . Pozornosť
je venovaná aj stavbám železničného spodku i napriek tomu,
že sa nám nedarí presadiť ich rekonštrukciu v potrebnom
rozsahu. Dôležitá bola sanácia zosuvu v Mníchovej Lehote a v
Trenčianskom Jastrabí, prestavba dvoch priepustov a obnova
priekop na trati Prievidza – Handlová ako následok povodní v
tejto oblasti. Popri prácach na rekonštrukciách železničného
zvršku, spodku a objektov pozemných stavieb dbáme aj na zlepšenie
podmienok pre našich zamestnancov. Pri údržbe trate nám veľmi
pomáha vlastná mechanizácia. Sú to všetko stroje, ktoré sú
za zenitom svojej výkonnosti, morálne a fyzicky opotrebované.
Ich prevádzkyschopnosť je udržiavaná iba vďaka zanietenosti
a obetavosti.
Napriek tomu, že finančné prostriedky na údržbu tratí máte
značne obmedzené, vlakovú dopravu zabezpečujete bez nehôd a
mimoriadnych udalostí.
- O našej starostlivosti svedčí prevádzkyschopný stav koľají
a ostatných zariadení ŽSR v našom
obvode. Darí sa nám udržiavať trate bez väčšieho počtu dočasných
pomalých jázd. Jednoznačne môžem povedať, že hlavný
potenciál dobrých výsledkov našej správy treba hľadať v ľuďoch,
v ich zanietenosti popasovať sa s problémami a v chuti zvyšovať
si odbornosť.
Ruch na piatom koridore
V úseku Svätý Jur - Pezinok výluka 65
dní
28.07.2003, podľa
Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Transformácia železníc sa
dotkla aj organizovania práce v rámci Správy železničných
tratí a Dlhodobým cieľom predstaviteľov Železníc SR, ako
manažéra infraštruktúry, je pôsobiť v danom európskom
priestore ako efektívny železničný infraštruktúrny podnik,
ktorého prioritou je poskytovať kvalitnú dopravnú cestu a
prostredníctvom nej podmienky na rýchlu a presnú dopravu.
Preto je modernizácia infraštruktúry, ako jeden zo strategických
zámerov ŽSR , zameraná na podporu obchodnej orientácie a
efektívnosti podniku.
Začlenením slovenskej železničnej siete do hlavných európskych
dopravných ciest sme prevzali povinnosť rešpektovať medzinárodné
dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho
rozvoja a kompatibilitu ŽSR s
okolitými železničnými správami. Modernizáciu tratí na rýchlosť
160 km/h predpisujú železniciam základné medzinárodné
dohody AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných
magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších
trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich
objektoch). Najdôležitejší paneurópsky dopravný koridor cez
Slovensko, ktorý sa označuje číslom V, smeruje z Bratislavy
cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou. Jeho postupnou
modernizáciou sa na úseku Bratislava – Púchov dosiahne rýchlosť
160 km/h. Z Púchova do Košíc bude maximálna rýchlosť 120 km/h,
prípadne, keď to miestne pomery dovolia, až 140 km/h. Z Košíc
do Čiernej nad Tisou bude opäť možné dosiahnuť rýchlosť
160 km/h.
Súčasnú situáciu na koridore približuje Ing. Milan Zvonár,
pracovník investorského odboru Generálneho riaditeľstva ŽSR : „Doteraz sme
zmodernizovali úsek Trnava – Cífer. V minulom roku sa
rozbehli práce na úseku z Bratislavy-Rače do Šenkvíc. Stavba
s celkovou dĺžkou viac ako 13 km je rozdelená na tri úseky.
Prvý, končiaci vo Svätom Jure, sa začal budovať v minulom
roku. Tohto roku pokračujeme zo Svätého Jura do Pezinka. Súčasne
s prvým úsekom sme začali s prácami na šenkvickej preložke
ako súčasti traťového úseku Pezinok – Šenkvice. Modernizácia
trate v úseku Svätý Jur – Šenkvice je plánovaná do konca
roku 2005 a staníc o rok dlhšie. Celá stavba sa realizuje z
prostriedkov Európskej únie z fondu ISPA a dofinancovaná je štátnym
rozpočtom. Ten tvorí asi štvrtinu celkových finančných
prostriedkov.“ V uplynulých dňoch sa pracovné stroje blížili
ku Grinave, miestnej časti Pezinku. V tejto druhej časti úseku
stavby z Bratislavy-Rače do Šenkvíc stroj RM 76 odťažoval štrkové
lôžko na druhej koľaji, hneď nasledovalo vyberanie koľajových
polí, odťažovanie železničného spodku a ďalšie úpravy
zemnej pláne. „Práce na druhej koľaji už spomínaného úseku
sme začali 16. júna. Robíme ich počas nepretržitej 65-dňovej
výluky. Demontovali sme staré trakčné vedenie. Súčasne s
odstraňovaním starých koľají budujeme základy pre nové a
postupne osadzujeme nové trakčné stožiare,“ spresnil Ing.
Jozef Olša, tiež z investorského odboru Generálneho riaditeľstva
ŽSR .
Tretia časť úseku, ktorá sa buduje z Pezinka do Šenkvíc, si
vyžiadala preložiť traťový oblúk za Pezinkom. Pôvodné tri
protismerné oblúky sú stanovené na maximálnu rýchlosť 120
km/hod. Nový oblúk je odklonený od prevádzkovej koľaje asi o
450 metrov v najvzdialenejšom mieste, po uvedení do prevádzky
bude vyhovovať rýchlostiam 160 km/h. Budujú sa tu nové násypy
a estakádu tvorí až 19 pilierov, ktoré zdvihnú trať nad úroveň
terénu o 8 až 11 metrov. Na okraj náročnej výstavby, pretože
šenkvická preložka si vyžaduje dlhší čas výstavby, M.
Zvonár uviedol: „Násypy sa budujú postupne po vrstvách,
ktorým sa necháva čas na konsolidáciu a sadanie. Celý proces
konsolidácie sledujeme v piatich monitorovacích bodoch a následne
vyhodnocujeme.“ Motoristi ocenili, že už pred začiatkom
dlhodobej výluky sú k dispozícii cestné nadjazdy pri Svätom
Jure a pred Pezinkom. Staré nevyhovovali podmienkam tratí
budovaných na rýchlosť 160 km/h. Súčasťou šenkvickej preložky
je aj dvojpólový most cez Stoličný potok.
V minulosti križovatka, dnes ani zastávka
Po vojne tu pracovalo niekoľko tisíc ľudí
28.07.2003, podľa
Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Transformácia železníc sa
dotkla aj organizovania práce v rámci Správy železničných
tratí a Očarujúca prírodná scenéria sprevádza návštevníka
lokality v smere od Humenného cez Medzilaborce do Paloty až k
poľským hraniciam. Cesta rýchlikom a osobným vlakom je
pastvou pre oči a potechou pre dušu. Najmä ak neprišiel len
narýchlo vybaviť si svoje povinnosti, ale v tomto zabudnutom, a
tak trochu i provinčnom okrese načerpať nové sily. V uplynulých
dňoch roka uplynulo 130 rokov od začiatku prevádzky na trati
Humenné – Palota, ktorá sa stala súčasťou Prvej uhorsko-haličskej
železnice.
Význam jubilujúcej trate potvrdzujú aj obnovené železničné
stanice a zastávky popri železnici. Aj miniatúrne domčeky si
zachovávajú pôvodnú patinu zašlých čias, ale väčšinou
prešli obnovovacím procesom. Nehovoriac o veľkých staniciach
v Humennom a Medzilaborciach, ktoré sa skvejú v plnej kráse.
„Naši cestujúci si zaslúžili kvalitné peróny, nehovoriac
o železničiaroch, ktorí sídlia v kompletne zrekonštruovanej
budove. Vlakové čaty a posunovači si môžu odpočinúť v
pekných objektoch. To je vizitka práce posledných rokov. S
uplynulými 130 rokmi sme už spojení len prostredníctvom
historických dokumentov, ktoré potvrdzujú široký význam
humenskej stanice. Po vojne tu pracovalo okolo tisícky ľudí.
Naplno fungovalo depo a traťová dištancia. Pre to obdobie je
príznačná železničiarska dychovka a osobitne Dom železničiarov.
Seniorom zaplesá srdce pri spomienke na telovýchovnú jednotu
Lokomotíva. V súčasnosti sa nám zdá, že to bol iba sen,“
s nostalgiou spomína prednosta humenskej stanice Michal Tomko.
Históriou ovenčená budova v Palote však rokmi utrpela na mene
i vzhľade. „Pohraničná obec Palota už nie je v grafikone.
Zostali tam dva strážne domčeky, z nich jeden si môžu obzrieť
turisti a druhý je už súkromným majetkom. Keď sa v máji
roku 1874 odovzdal do prevádzky Lupkówsky tunel a otvorila
doprava v pohraničnom úseku dlhom 1,6 km, pred tunelom nad
Palotou vybudovali správnu budovu uhorských spoločností. V súčasnosti
žiadny vlak v tomto priestore nezastavuje. Prvá zastávka je až
na poľskej strane v Lupkówe,“ načiera do histórie prednosta
železničnej stanice Medzilaborce Ján Veľas.
Tunelový prierez stavali podľa maďarských vzorových listov
pre dvojkoľajnú prevádzku. Počas prevádzky došlo k viacnásobným
poškodeniam tunela, na čo mali vplyv vojenské operácie v
rokoch 1914, 1939 až 1940. V roku 1946 začal opäť naplno slúžiť,
peripetie sa však neskončili a zakrátko sa prestal využívať.
Až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho opäť
otvorili, aby tunelom prešiel posledný vlak po štrnástich
rokoch. Železničný pohraničný priechod Medzilaborce – Lupków
dostal zelenú až v roku 1996. Sláva zastávky Palota je však
už nadobro minulosťou. K železničnej stanici Medzilaborce
boli od mája tohto roka pridelené dve nesamostatné stanice
Radvaň nad Laborcom a Koškovce. Mesačný priemer v
Medzilaborciach predstavuje 12 východiskových a 12 končiacich
vlakov. Na poľský hraničný priechod do Sanoku smerujú dva
osobné vlaky a zo Sanoku do Humenného a Košíc jeden osobný
vlak. Pre osadenstvo je potešujúce, že majú možnosť pracovať
v pekných zrekonštruovaných priestoroch a cestujúci sa tu môžu
cítiť ako v modernej letiskovej hale. Dokončený je aj perón,
projekty sú pripravené aj pre nástupištia s pevnou hranou.
Spomínanú trať v začiatkoch uplynulého storočia považovali
za hlavnú vojensko-obchodnú tepnu medzi Viedňou, Budapešťou
a haličskými mestami Przemyšl a Ľvov. Za Rakúsko-Uhorska po
tejto trati premávali aj rýchliky Ľvov – Medzilaborce a
Budapešť – Medzilaborce. Je to však už iba minulosť. Jediný
medzinárodný rýchlik Laborec, ktorý premával do 2. marca
2003 medzi Prahou a Medzilaborcami, druhého marca roku 2003 zrušili.
Pohraničný úsek železničnej trate z Medzilaboriec do Lupkówa
má dĺžku 15,6 km, z toho na slovenskej strane 14,5 km. Trať
na našom území dosahuje stúpanie až 26 promile, je tu päť
mostov, 30 priepustov a 12 priecestí. Samotná správna budova v
Palote bola po rôznych politicko-spoločenských zmenách dlhé
desiatky rokov majetkom Československých dráh, využívala sa
aj ako colnica a stanica finančnej stráže. V súčasnosti
stratila na aktuálnosti. Napriek tomu pri pohľade späť treba
oceniť obrovské nadšenie tisícok staviteľov v 19. storočí,
ktoré posunulo dopravné spojenie s okolitými štátmi na
dovtedy nepredstaviteľnú úroveň. A tak drobné, nenápadné
domčeky pri tratiach sú už iba historickými relikviami
bohatej minulosti.
České železnice cestujúcich lákajú
vysokými zľavami
28.07.2003, Peter Csernák, BRATISLAVA
– Cestovanie po železnici vyjde v Česku oveľa lacnejšie ako
na Slovensku. České dráhy ponúkajú cestujúcim množstvo
zliav, ktoré cestu zlacnia často viac ako o polovicu. Vysoké zľavy
ponúkajú preto, lebo po zvýšení cien o 60 percent pred dvomi
rokmi počet cestujúcich na českých železniciach prudko
klesol. Július Slíž zo slovenskej Železničnej spoločnosti
vraví, že po takom zdražení sa zľavy dajú poskytovať
omnoho ľahšie. Slovenské železnice počítajú od budúceho
roku so zvyšovaním cestovného o 7 percent. Nie je v tom však
zarátané zvyšovanie sadzby DPH zo 14 na 19 percent.
Napríklad cesta z Prahy do Brna, dlhá 255 kilometrov, stojí
140 českých korún. Cena platí aj na vlaky kategórie EuroCity
a InterCity. Na Slovensku sa za 255 kilometrov platí 314 korún,
za vlak EuroCity alebo InterCity až 408 korún.
Skupinovú zľavu môžu v Česku získať už dvaja cestujúci.
Na Slovensku ich musí byť najmenej šesť. Napríklad za 100
kilometrov zaplatí v Česku prvý cestujúci 74 českých korún
a každý ďalší len 37 korún. Skupina desiatich cestujúcich
tak zaplatí spolu len 407 českých korún.
Na Slovensku sa skupinová zľava poskytuje podľa veku. Ľudia
starší ako 26 rokov dostanú zľavu 20-percent. Za
stokilometrovú cestu desiati zaplatia 910 korún. Mládež od 15
do 26 rokov platí v skupine polovičné cestovné. Ak cestujú
desiati, zaplatia 570 korún.
Pred dvomi rokmi, keď České dráhy zvýšili ceny o 60
percent, zaviedli súčasne tzv. zákaznícke cestovné, ktoré
umožňuje cestovať za pôvodné ceny. Rozdelili tak cestujúcich
na pravidelných, ktorí mohli cestovať podstatne lacnejšie, a
nepravidelných. Zákaznícku kartu si môže kúpiť každý
cestujúci za 100 českých korún. Vynaložená suma sa však vráti
už po niekoľkých cestách.
Stokilometrová cesta so zákazníckou zľavou vyjde 74 českých
korún, bez karty na 120 korún. Už pri dvoch stokilometrových
cestách sa dá ušetriť 92 korún. Na Slovensku žiadna zákaznícka
zľava neexistuje. Stokilometrová cesta stojí 114 korún.
Na českých železniciach možno cestovať aj na sieťový
cestovný lístok. Dá sa naň precestovať ľubovoľný počet
kilometrov na všetkých tratiach a vlakmi všetkých kategórií.
Týždenný lístok stojí 810 korún. Deti do 15 rokov platia
405 korún.
Aké sú zľavy na Slovensku
Každá zľava musí priniesť väčší počet cestujúcich a tým
aj vyššie tržby, hovorí Július Slíž z Divízie osobnej
prepravy Železničnej spoločnosti. Minulý rok takto zaviedli zľavu
Junior Rail Plus. Ponúka mladým od 15 do 26 rokov štvrtinovú
zľavu na všetky cesty a polovičnú na vybranú trať.
Tento rok slovenské železnice zjednodušili vybavovanie
skupinovej zľavy. Už na ňu netreba potvrdenie od organizácie,
ktorá cestu zabezpečuje, a preto si zľavu možno uplatniť aj
tesne pred odchodom vlaku.
Ešte tento rok by sa mali na Slovensku začať uplatňovať zľavy
na vlaky EuroCity a InterCity. Niektoré lístky sa budú predávať
za akciové ceny, ale len dlhší čas dopredu. Podľa Slíža sa
budú pravdepodobne predávať na meno, aby sa zabránilo kšeftovaniu.
České dráhy v prvom polroku so
ziskom nad 200 mil. CZK
Podnikateľský plán ČD počíta pre
tento rok s tržbami z nákladnej dopravy viac ako 18 mld. CZK a
z osobnej dopravy okolo 5 mld. CZK
PRAHA 27. 07.2003 (ČIA) - Spoločnosť České
dráhy ( ČD ) zaznamenala v prvej polovici tohto roku zisk
vo výške viac ako 200 mil. CZK. Dráhy prepravili za šesť
mesiacov 41,26 mil. ton tovaru, čo je medziročný nárast
takmer o 770 tis. ton. V osobnej doprave sa zastavil pokles počtu
prepravených cestujúcich. Oznámil to hovorca ČD
Petr Šťáhlavský.
Podľa slov hovorcu nastal ešte v prvých troch mesiacoch tohto
roku medziročný prepad prepravených cestujúcich približne o
10 %. "V súčasnosti sa podarilo tento prepad znížiť na
úroveň iba 4 %," zdôraznil hovorca. Za január až jún
tohto roku prepravili vlaky ČD
celkovo 87,63 mil. platiacich cestujúcich. Ako ďalej Šťáhlavský
uviedol, polročné výsledky hospodárenia jednoznačne vyvracajú
slová niektorých predstaviteľov odborov, pôsobiacich na železnici,
ktorí hovoria o polročnej strate v rámci hospodárenia vo výške
2,5 mld. CZK a o trvalom poklese záujmu o železničnú dopravu.
Podnikateľský plán ČD
počíta pre tento rok s tržbami z nákladnej dopravy viac ako
18 mld. CZK a z osobnej dopravy okolo 5 mld. CZK. V minulom roku ČD
zaznamenali stratu 2,4 mld. CZK.
Zájem o RoLa vzrostl v prvním pololetí
o třetinu
LOVOSICE (Litoměřicko)
27. 07.2003 - Zájem kamionů směřujících do Německa o využití
kombinované železniční dopravy RoLa do konce června meziročně
vzrostl o více než 28 procent. Zatímco loni speciální vlaky
přepravily mezi Lovosicemi a německými Drážďanami necelých
36.200 kamionů, letos to bylo o bezmála 10.000 nákladních vozů
více. ČTK to sdělil Pavel Špráchal ze společnosti
Bohemiakombi, která vlaky RoLa provozuje.
Jedním z hlavních důvodů zvýšení zájmu je od loňských
srpnových povodní až do začátku letošního července uzavřený
hraniční přechod Cínovec pro vozidla nad 7,5 tuny. Pozitivně
se projevil i minimální počet odchylek vlaků od pravidelného
jízdního řádu. S výjimkou března totiž výrazně klesl počet
výluk na železnici.
Většímu využívání RoLa nahrávalo také zrušení veterinární
služby na silničním hraničním přechodu Rumburk na Děčínsku
loni v létě. "Vliv mělo i snížení počtu vstupních
povolení do Německa pro kamiony ve srovnání s loňským
rokem," doplnil Špráchal.
Vlaky RoLa jezdí od září 1994. Dosud je využilo přes 700
tisíc kamionů, které by jinak zatížily silniční hraniční
přechody.
Speciální vagóny, provozované německou železniční společností
Deutsche Bahnhof, už na našem území několikrát vykolejily.
Naposledy se pět prázdných vagónů převrátilo v sobotu
odpoledne na děčínském nádraží. Při nehodě nebyl nikdo
zraněn, její příčiny a výši škod vyšetřuje drážní
inspekce s policií.
Ačkoli tyto incidenty se podle Špráchala na zájmu o přepravu
kamionů neprojevily, další existenci RoLa ohrožuje výstavba
dálnice D8 mezi Prahou a Drážďanami. Saská strana totiž po
zprovoznění dálnice již nechce RoLa financovat, čímž by se
cena pro dopravce neúměrně zvýšila.
Ve Zlíně se střetl osobní vůz s
vlakem, dva lidé na místě zemřeli
ZLÍN 27. 07.2003
- Dva lidské životy si dnes odpoledne ve Zlíně vyžádala havárie,
při níž se na železničním přejezdu střetl osobní vůz s
vlakem. Další dva pasažéry automobilu převezli záchranáři
s těžkými zraněními do nemocnice, řekla ČTK Ivana Baťová
ze zlínské policie.
"Řidič jel hrozně již ve Zlíně-Malenovicích, kde na něho
auta i blikala. Nakonec projel semafor na červenou a přímo
vjel pod rozjetý vlak," řekl ČTK svědek tragické havárie.
Dodal, že to vypadalo, jakoby telefonoval nebo se hádal s
ostatními v autě. Výstražná světla na železničním přejezdu
podle svědků fungovala.
Střetu nezabránil ani strojvůdce, který na řidiče houkal.
Vlak zastavil až zhruba 120 metrů od přejezdu.
Na místě stále zasahují hasiči se speciální vyprošťovací
technikou, lékaři i policisté. Příčiny nehody vyšetřuje
na místě policie. Doprava na trati Otrokovice – Vizovice je
dočasně přerušena.
Od cestárov k železničiarom
TREND 30, 24.07.2003 - Novým generálnym riaditeľom
Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) sa stal Roman
Veselka (36). Do funkcie ho s účinnosťou od 1. augusta na návrh
Správnej rady ŽSR vymenoval minister dopravy, pôšt a telekomunikácií
Pavol Prokopovič. Bývalý šéf ŽSR Ladislav Saxa bol generálnym riaditeľom
nových ŽSR od
rozdelenia firmy na dva subjekty od 1. januára 2002. Predtým pôsobil
vo vtedajších ŽSR na
poste námestníka generálneho riaditeľa pre technický rozvoj
a štatutárneho zástupcu ŽSR . Z postu odstúpil na vlastnú žiadosť v júni
2003.
Budúci šéf ŽSR R.
Veselka má ekonomické vzdelanie. V ŽSR pôsobil prvýkrát v rokoch 1989 –
1991. Neskôr nastúpil do Investičnej a rozvojovej banky na
odbor kapitálového trhu. Istý čas pracoval aj pre iné firmy
na slovenskom kapitálovom trhu. Od roku 2000 bol riaditeľom
ekonomického úseku Slovenskej správy ciest. „Mojou hlavnou
úlohou bude znižovať náklady a sprehľadniť finančné toky
vnútri firmy,“ povedal pre TREND nový generálny riaditeľ ŽSR . Pripúšťa
preto, že firma sa nevyhne ďalšiemu personálnemu zoštíhleniu
a prehodnoteniu investičných plánov.
ČD: Autovlak jezdící mezi Prahou a
Popradem si lidé oblíbili
PRAHA 28. 07.2003
- Možnost přepravy aut vlakem na trati mezi Prahou a slovenským
Popradem využívají lidé stále častěji. Za prvních šest měsíců
letošního roku přepravily České dráhy ( ČD ) rychlíkem Laborec 569 aut a motocyklů, což
je téměř dvojnásobně více než ve stejném období roku
2002. Informace dnes ČTK poskytl tiskový mluvčí ČD
Petr Šťáhlavský.
Od roku 1997, kdy tento speciální vlak začal spojovat české
hlavní město s tatranským Popradem, jeho služby využilo 3284
motoristů. Souprava vyjíždí z obou měst denně po jednadvacáté
hodině a v cílové stanici je přibližně v sedm hodin ráno.
Největší zájem o přepravu autovlakem je již několik let během
letní turistické sezóny, kdy objem přepravy stoupá až na
dvojnásobek hodnot běžných v ostatních měsících roku.
Autovlaky spojují přednosti dopravy vlakem s výhodami individuálního
motorismu. "Posádka vozu a hlavně řidič nejsou vystaveny
stresu při dlouhé cestě po přetížených silnicích, ale v cíli
cesty mají k dispozici svůj vůz pro pořádání krátkých výletů,"
strnuje výhody autovlaku mluvčí Šťáhlavský.
Motocykl nebo auto si sebou na dovolenou mohou vzít i turisté mířící
do Chorvatska. Jadran expres spojující Prahu a Split provozují
České dráhy od letošního 20. června. Kapacitu vlaku, která
činila deset automobilů, již dráhy kvůli velkému zájmu zvýšily
na trojnásobek. Vlak urazí vzdálenost mezi Prahou a chorvatským
letoviskem za zhruba 24 hodin.
Nezamestnaní sa živia železničným
šrotom
V Haniske vybrakovali tak vlečku, že koľajnice
stáli takmer vo vzduchu
25.07.2003 - „Občan by sa najbezpečnejšie
cítil v takom štáte ako je napríklad Holandsko, kde aj po týždni
môžete nájsť bicykel na mieste, kde ste ho nechali. K tomu by
malo smerovať úsilie železničnej polície, ktorej ťažiskom
by mala byť prevencia. To by muselo byť právne vedomie na vyššej
úrovni. Najpodstatnejšia je však ekonomická stránka. Pokiaľ
bude toľko nezamestnaných a sociálne odkázaných, tak to u nás
bude stále horšie a horšie,” uviedol zástupca riaditeľa
Oblastnej správy železničnej polície v Košiciach Ing. Marián
Mesároš.
Predtým sa kradla zo železníc počas prepravy lukratívna
technika. V súčasnosti sa zlodeji orientujú na sklady a šrot.
A stále sú to tí istí ľudia. Po vypátraní sa priznávajú,
že je to ich zdroj obživy. Za šrot dostanú dve-tri stovky, za
ktoré uspokoja svoje denné potreby. Kriminalitu ovplyvňuje
vysoká miera nezamestnanosti. Čím nižšia bude, tým ubudne
aj krádeží.
Rómovia z Družstevnej pri Hornáde žili takmer dva mesiace z
toho, že chodili do Hanisky pri Košiciach. Dovtedy, kým
nezdevastovali vlečku a koľajnice zostali stáť takmer vo
vzduchu. Ako zlatokopovia vybrali spod koľajiska všetko, čo sa
dalo zužitkovať v zberných surovinách. Boli to tony šrotu.
Dnes je vlečka vyradená z prevádzky, vlak po nej neprejde.
Dokopali sa až k trestným činom krádeže a ohrozenia prevádzky
všeobecne prospešného zariadenia. Železničný materiál odvážali
autami, vozíkmi i na bicykloch.
„Veľké problémy máme s poškodzovaním a krádežami
prepravovaných zásielok. Zlodejov lákali najmä automobily,
ktoré do Košíc smerovali z Českej republiky. Možno ani jedna
neprišla bez porušenia. Podarilo sa nám tento stav eliminovať.
Zistili sme, že autá k nám prichádzajú bez niektorých
doplnkov už od našich susedov. Podnikli sme kroky, aby sa
robila dôkladná colná kontrola na hraniciach,” dodal M. Mesároš.
V policajnej štatistike prípady pribúdajú každým dňom.
Medzi najsmutnejšie patria smrteľné. Od začiatku roka vlaky
zrazili len v košickom obvode desať osôb, osem z nich neprežilo.
Posledná tragédia sa stala minulú nedeľu.
Dráhy vydělaly už 200 miliónů
Hospodářské
noviny/PT 28.07.2003 - A.s. České dráhy ( ČD ) vykázala za 1. polrok 2003 zisk vyše 200 mil.
Kč, keď podnikateľský plán počítal s 0,5 mld stratou. Prvýkrát
v histórii zarobili ČD v roku 2002, a to 799 mil. Kč. To ale ešte
fungovali ako štátne organizácie.
Od roku 2003 sú akciovou spoločnosťou a prevádzkujú železničnú
dopravu, kým dopravnú cestu spravuje Správa železniční
dopravní cesty.
České dráhy prepravili za prvých 6 mesiacov 41,26 mil. ton
tovarov, čo je medziročný nárast takmer o 770.000 ton. V
osobnej doprave sa podľa hovorcu firmy Petra Šťáhlavského
zastavil trend poklesu počtu prepravených ľudí. Kým za prvé
3 mesiace sa počet cestujúcich znížil o 5 mil., teda asi o 10%,
v polroku prepad klesol na 4%. Železnice od apríla registrujú
medziročný rast počtu cestujúcich. Za prvý polrok ČD
prepravili 87,63 mil. platiacich cestujúcich.
Podľa predsedu dozornej rady Vojtěcha Kocourka sa ČD
podarilo zastaviť dlhodobý pokles tržieb. Napriek tomu sú tržby
oproti plánu nižšie. ČTK uviedla, že ČD
strácajú podľa plánu v polroku na tržbách z osobnej dopravy
asi 200 mil. a v nákladnej doprave 500 mil. Kč.
Šéf železničných odborov Jaromír Dušek odhadol minulý týždeň
stratu ČD
na 2,5 mld Kč. V hospodárení podniku podľa neho chýba 1,5
mld Kč od štátu a krajov, ktoré sú určené na úhradu preukázateľnej
straty z osobnej prepravy.
ČD
hospodárili v roku 2002 so stratou 2,4 mld Kč, čo je zhruba o
1,6 mld lepší výsledok ako v roku 2001.
Zájem o přepravu kamionů po dráze
roste
Hospodářské
noviny/PT 28.07.2003 - O vyše 28% vzrástol záujem kamiónov
smerujúcich do Nemecka o využitie kombinovanej železničnej
dopravy RoLa. Kým v 1. polroku 2002 špeciálne vlaky prepravili
medzi Lovosicami a Drážďanmi cca 36.200 kamiónov, v roku 2003
to bolo o takmer 10.000 vyše.
Jedným z hlavných dôvodov zvýšenia záujmu je uzatvorený
hraničný prechod Cínovec pre vozidlá nad 7,5 tony. "Vplyv
malo aj zníženie počtu vstupných povolení do Nemecka pre
kamióny v porovnaní s rokom 2002," uviedol Pavel Špráchal
zo spoločnosti Bohemiakombi, ktorá vlaky RoLa prevádzkuje.
Nedělní nehoda na vlakovém přejezdu
si nakonec vyžádala tři oběti
ZLÍN 28. 07.2003
- Tragická dopravní nehoda, která se stala v neděli odpoledne
na železničním přejezdu ve Zlíně, si nakonec vyžádala tři
lidské životy. Dva lidé zemřeli na místě, třetí pasažér
z automobilu zemřel po převozu do nemocnice. „Jedna
spolujezdkyně je stále s těžkými zraněními v nemocnici,“
řekla dnes ČTK Ivana Baťová ze zlínské policie.
Příčiny nehody policie stále vyšetřuje. Podle Baťové je však
jasné, že řidič na železniční přejezd vjel v době, kdy
na semaforu svítila červená. Cestující z vlaku nebyli při
srážce zraněni.
Podle očitých svědků měl řidič problémy s řízením již
ve Zlíně-Malenovicích, kde na něho auta i blikala. Nakonec při
odbočování k nákupnímu centru projel křižovatku na červenou
a vjel přímo pod rozjetý vlak, který ho táhl zhruba 100 metrů
od přejezdu.
Na místě nehody zasahovali hasiči se speciální vyprošťovací
technikou, lékaři i policisté. Doprava na trati Otrokovice –
Vizovice byla po dobu vyprošťování dočasně přerušena.
České dráhy mohou přijít o 2,5
miliardy
Lidové noviny 29.07.2003, Jitka Znamenáčková
- Ministri majú 30.7. prerokovať nejasnosti okolo majetku
podniku České dráhy ( ČD ). Ústavný súd totiž vo februári zrušil
niektoré pasáže zákona o železniciach, ktoré sa týkajú
ocenenia a rozdelenia majektu medzi ČD
a Správu železničnej dopravnej cesty.
Záujem o autovlak medzi Prahou a
Popradom rastie
Praha 29. 07.2003 - Možnosť prepravy
áut vlakom na trati medzi Prahou a Popradom využívajú ľudia
stále častejšie. Za prvých 6 mesiacov tohto roka prepravili
České dráhy ( ČD ) rýchlikom Laborec 569 áut a motocyklov, čo
je takmer dvojnásobne viac ako v rovnakom období roku 2002. Od
roku 1997, kedy tento špeciálny vlak začal spájať české
hlavné mesto s tatranským Popradom, jeho služby využilo 3284
motoristov, informoval český denník Hospodářske noviny.
Ministerstvo nepovažuje za nutné
inventarizovat majetek SŽDC
PRAHA 29. 07.2003
- Ministerstvo dopravy nepovažuje za nutné inventarizovat veškerý
majetek, který začátkem roku stát převedl z Českých drah
na státní organizaci Správa železniční dopravní cesty.
Inventarizaci majetku v hodnotě 90 miliard Kč navrhl v únoru
ústavní soud.
Novelu transformačního zákona, která má v reakci na
rozhodnutí ústavního soudu vyjasnit majetkové přesuny ze státních
drah na ČD
a SŽDC, má projednat ve středu vláda, sdělila mluvčí
ministerstva Ludmila Roubcová.
Ústavní soud v únoru zrušil některá ustanovení zákona o převodu
majetku při transformaci drah. Zákon totiž vymezil železniční
dopravní cestu pouze z hlediska funkčního určení a technického
vybavení, nikoli však konkrétně. Soud proto navrhl
inventarizaci veškerého majetku, s nímž od ledna hospodaří
SŽDC. Ta však podle mluvčí nebude potřeba, protože železniční
dopravní cestu taxativně určuje nařízení unie, které bude
přímo závazné pro ČR dnem vstupu.
Ministři budou také rozhodovat, zda bude železnice svůj
majetek přeceňovat. Zatímco nyní je evidován v účetní
hodnotě, nové ocenění by mělo být tržní. To by ale v účetnictví
způsobilo několikamiliardový rozdíl, který nemá kdo uhradit.
Navrhovaná novela by měla rovněž zlepšit podmínky pro
privatizaci nepotřebného majetku SŽDC. Prodej majetku za dvě
až tři miliardy by měl pokrýt část dluhů bývalé státní
organizace ČD , které přebírá Česká konsolidační
agentura. Správa kolejí by rovněž měla přijít o Národní
dům na Vinohradech, o který požádalo ministerstvo kultury.
Vláda by měla schválit také nařízení, které v souladu s
podmínkami v EU stanoví technické požadavky na rekreační
plavidla. Evropa považuje za rekreační plavidla s délkou
trupu od 2,5 do 24 metrů, která jsou určena pro sportovní
nebo rekreační účely.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU
Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-7: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava
, Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
130-50: Galanta , N. Zámky , Štúrovo ,
Komárno , Prievidza , Nitra , Zvolen
190-6: Bánovce n/O.
, V. Kapušany , Čierna n/T.
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina -
Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová
Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata