Privatizácia súčasťou zmien v
rezorte
HOSPODÁRSKE NOVINY 27.01.2004, Danielis Juraj -
Rezort dopravy spustil sériu štrukturálnych zmien v podnikoch
spadajúcich pod jeho pôsobnosť. Transformácia čaká
spoločnosť Slovenská správa letísk, prechádza ňou
Slovenská správa ciest a zrejme sa dotkne aj a.s. Železničná
spoločnosť.
Železnice SR prepúšťajú zamestnancov a odčleňujú non-core
aktivity.
Dva roky po rozdelení pôvodných Železníc SR (ŽSR) na ŽSR a
Železničnú spoločnosť sa uvažuje o ďalšej transformácii
železničných firiem. Železničná spoločnosť (ŽS), ktorá
je zodpovedná za prevádzku dopravy na železničnej dopravnej
ceste by sa mala rozdeliť na ďalšie dva podniky. Hoci časový
horizont delenia ŽS na dva samostatné subjekty ešte nie je
celkom jasný, generálny riaditeľ Pavol Kužma ho podmieňuje
rozhodnutím predstavenstva, dozornej rady a železničných
odborov. Malo by sa to stať do 1,5 roka. "Keďže ŽS nemá
štatút holdingovej spoločnosti, vzniknú dve samostatné
akciové spoločnosti so stopercentnou štátnou
účasťou," dodal.
Nákladná doprava v súčasnosti železničnému dopravcovi
prináša 60 až 80% celkových výnosov. Zodpovedá za ňu
samostatná divízia ŽS, rovnako ako v prípade osobnej dopravy.
Do roku 2008 plánuje Železničná spoločnosť postupne
zmodernizovať 152 vozňov nasadzovaných v IC a EC vlakoch
vyňatých z regulácie. Vozne na linkách v regulovanej osobnej
doprave bude firma opravovať priebežne. Do konca septembra
minulého roka firma do modernizácie vozňov investovala takmer
1,9 mld Sk, pričom časť z nich pokryli prostriedky z
medzinárodnej železničnej asociácie Eurofima.
Svoje záväzky z minulosti voči ŽSR za neuhrádzanie výkonov
vo verejnom záujme, si štát od začiatku roka vyrovnal
prebratím úverov za 13 mld Sk do štátneho dlhu. Správca
železničnej cesty a infraštruktúry v súčasnosti za jednu z
priorít považuje zoštíhľovanie svojej administratívy a
znižovanie stále vysokého 25 mld dlhu. Do konca minulého roka
rady železničiarov opustilo 403 administratívnych
pracovníkov, čo je 26% z ich celkového počtu. Mení sa aj
vnútorná štruktúra podniku, podľa nového systému už budú
existovať len dva typy riaditeľstiev: jeden pre správcovstvo a
riadenie a druhý pre operatívnu a plánovanú údržbu.
Na svete je aj plán odčleňovania vedľajších činností
ŽSR, napríklad železničného požiarneho zboru,
zdravotníctva a školstva. Otvorená zostala otázka predaja
železničných telekomunikácií. Podľa generálneho riaditeľa
Romana Veselku si zrejme v telekome železnice ponechajú podiel.
Vlastnia totiž sieť (prvú fázu budovania optickej siete už
ukončil Alcatel), čo je dobrým predpokladom na podnikanie na
liberalizovanom slovenskom telekomunikačnom trhu. Hodnota
železničných telekomunikácií sa odhaduje na 2,3 až 3 mld
Sk.
Zákon o premene letísk v Bratislave a Košiciach na
stopercentné štátne akciové spoločnosti s navrhovanou
účinnosťou od 1.4. majú v druhom čítaní na stoloch
poslanci Národnej rady. Akcie letísk by sa mali v prvej fáze
rozdeliť medzi samosprávne kraje a mestá. Ministerstvo
následne predá podiely v týchto firmách. Predbežne sa
uvažuje o 34% balíkoch. Podľa generálneho riaditeľa
Slovenskej správy letísk (SSL) Jaroslava Macha letisková
správa v súčasnosti oceňuje majetok jednotlivých letísk.
Osobitným problémom je majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov
letísk. Napríklad na bratislavskom letisku nebolo ešte koncom
minulého roka vykúpených zhruba 35% pozemkov. Ako však tvrdí
Mach, SSL dnes už tieto práce ukončuje. Bratislavské letisko
vlani podľa jeho slov zaznamenalo 36% nárast pohybov, k čomu
prispeli predovšetkým lety Slovenských aerolínií a SkyEurope
Airlines. "Momentálne rokujeme o príchode ďalších
leteckých spoločností, medzi ktoré patrí napríklad aj
Easyjet," uzavrel Mach.
Už vo februári by sa vláda mala zaoberať návrhom
ministerstva dopravy, ktorým by sa mali zlúčiť
Telekomunikačný úrad, Poštový úrad a Rada pre vysielanie a
retransmisiu, ktorá však spadá pod pôsobnosť rezortu
kultúry. Ministerstvo dopravy už návrh predložilo na
medzirezortné pripomienkové konanie. "Chcem týmto
naplniť svoju úlohu, ktorú mi ukladá programové vyhlásenie
vlády," vysvetlil dôvod minister Prokopovič. Podľa jeho
slov by to malo priniesť racionalizáciu činností
jednotlivých regulátorov. Pri skúmaní ich organizačných
štruktúr, ako dodal minister, sme zistili, že sa mnohé
činnosti prekrývajú. Je to neúsporné.
Do štruktúry novovzniknutého úradu by sa neskôr mali
integrovať aj kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví. Vzhľadom na jeho kľúčovú regulačnú úlohu pri
určovaní maximálnych cien plynu, tepla, vody a elektrickej
energie, sa však jeho včlenenie bude riešiť až nakoniec.
Regulátori s plánom rezortu predbežne nie sú celkom
stotožnení. Poštový úrad, ako pre HN povedal jeho predseda
Karol Achimský, je presvedčený, že nie je dobré zlučovať
ho s regulátormi, ktorí majú na starosti elektronické
komunikácie. Rada pre vysielanie a retransmisiu by zasa
neprivítala zlúčenie s Telekomunikačným úradom, ktorý na
rozdiel od ostatných dvoch nepodlieha vláde, ale parlamentu.
Telekomunikačný úrad súhlasí iba s prípadnou fúziou s
poštovým regulátorom. "Predbežne nekomentujeme zámer
integrovať do nového regulačného úradu aj Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví," reagoval jeho predseda
Ján Matuský. Na okraj však uviedol, že podľa európskej
legislatívy by mal byť energetický regulátor samostatný.
Priority Železníc SR pri budovaní tratí
- Časť VI. koridoru v úseku Čadca – Zwardoň,
financovaná z fondov PHARE
- Úsek Bratislava-Rača – Tranava – Piešťany, financované
z fondu ISPA
1. etapa: Úsek Bratislava-Rača – Šenkvice, ISPA poskytne 75%
z celkových nákladov 38,556 mil. EUR, úsek sa ukončí v roku
2005
2. etapa: Úsek Šenkvice – Cífer a modernizácia
príslušných staníc, celkové náklady sú predbežne 116,859
mil. EUR
3. etapa: Úsek Trnava – Piešťany, celkové náklady 93,488
mil. EUR
- Úsek Piešťany – Nové Mesto nad Váhom, kofinancovaný z
kohéznych fondov, celkové náklady 4,3 mld Sk
- Úsek Nové Mesto nad Váhom – Púchov a modernizácia
železničnej stanice v Trenčíne, celkové náklady 17,2 mld Sk
- Úsek Žilina – Krásno nad Kysucou, začiatok stavby v r.
2005, celkové náklady 4,1 mld Sk
Polícia stíha mladíka za krádež
cigariet zo železničného bufetu
(TASR) Bratislava 26. 1.2004 - Príslušníci
bratislavskej Železničnej polície (ŽP) v spolupráci s
kriminalistami zo Senice počas víkendu zistili 23-ročného
muža zo Šaštína-Stráží, ktorý je podozrivý z vykradnutia
bufetu na tamojšej železničnej stanici.
Podozrivý ešte 18. januára v neskorých večerných hodinách
vypáčil na bufete okenný rám, následne rozbil spodnú časť
skla dvojdielneho okna. Potom z bufetu odcudzil 108 škatuliek
cigariet rôznych značiek a sedem balíčkov zemiakových
lupienkov.
Súkromnému majiteľovi tým spôsobil škodu za viac ako
šesťtisíc korún. Keďže sa mu málilo, o krádež sa
pokúsil aj na druhý deň, ale vďaka hliadkujúcim policajtom
sa mu to nepodarilo. Vyšetrovateľ obvinil podozrivého muža
pre trestný čin krádeže vlámaním.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Žilinskí železniční policajti
vypátrali mladíka, ktorý odcudzil hliníkové plechy
(TASR) Bratislava 26. 1.2004 - Z krádeže
hliníkových plechov za približne päťtisíc korún je
podozrivý 18-ročný mladík zo Žiliny, ktorého počas
víkendu vypátrali príslušníci operatívnej služby
tamojšieho odboru Železničnej polície.
Mladík v presne nezistenom čase v uplynulých dňoch v
zriaďovacej stanici Žilina-Stará Harfa pomocou lešenárskej
rúry odtrhol šesť hliníkových plechov zo zadnej steny skladu
patriaceho ďalšiemu mužovi zo Žiliny. Odcudzené plechy
predal v miestnej výkupni za 1000 korún, ktoré už minul.
Prípad vyšetruje oddelenie ŽP Žilina.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
ŽSR vyhlásili opakovaný tender na
modernizáciu trate Šenkvice – Cífer za 5 mld.Sk
(TASR) Bratislava 27. 1.2004 - Železnice
Slovenskej republiky (ŽSR) vyhlásili v uplynulých dňoch
opätovné medzinárodné výberové konanie na dodávateľa
modernizačných prác na železničnej trati Šenkvice –
Cífer s celkovými nákladmi 116,9 milióna EUR, čo predstavuje
zhruba 4,74 miliardy Sk. Súčasťou zákazky je aj
rekonštrukcia staníc na úseku Bratislava-Rača – Trnava.
Modernizácia má umožniť vlakom dosiahnuť maximálnu
traťovú rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Pôvodný tender,
ktorého sa zúčastnili dve konzorciá, ŽSR pre príliš
vysoké cenové návrhy zrušili. Podľa niektorých médií
išlo o firmy Doprastav, a. s., Bratislava, ŽS Brno, ktoré mali
za výkony požadovať 153 miliónov EUR a SKANSKA CZ, SSŽ Brno
a TSS, a. s., Bratislava s cenou 149 miliónov EUR. Nový tender
vyhlásila spoločnosť v Official Journal a Obchodnom vestníku
SR 12. januára tohto roku.
Projekt bude z polovice financovaný zo zdrojov predvstupového
fondu ISPA. Finančné memorandum k nemu schválila vláda už v
marci 2002. Ukončenie diela o celkovej dĺžke 9,6 kilometra
(km), v oboch smeroch 19,2 km, predpokladal pôvodne plán
železníc na konci roku 2006.
V apríli tohto roku chcú ŽSR vyhlásiť medzinárodný tender
na dodávateľa prác pre úsek Trnava – Piešťany za 93,5
milióna EUR. Aj v tomto prípade poskytne časť potrebných
prostriedkov zdroj ISPA. Z Kohézneho fondu Európskej únie
(EÚ) sú na realizáciu pripravené stavby Piešťany – Nové
Mesto nad Váhom ako aj Nové Mesto nad Váhom – Púchov.
Ukončené už boli práce na dvojkoľajovej trati Cífer –
Trnava v dĺžke 6 kilometrov, na úseku Bratislava-Rača –
Šenkvice ešte pokračujú.
Všetky traťové úseky sú súčasťou medzinárodného
koridoru TINA č. V., ktorého slovenská časť smeruje z
Bratislavy cez Žilinu, Košice do Čiernej Nad Tisou. V Žiline
sa napája na koridor č. VI., ktorý pokračuje smerom na
Varšavu do Gdanska až k pobrežiu Baltického mora.
Kolektívne vyjednávanie
železničiarov s odbormi pokračuje
(SITA) BRATISLAVA 27. 1.2004 - Odbory a
zástupcovia Železníc SR (ŽSR) už dlhší čas intenzívne
rokujú o kolektívnej dohode na tento rok. Podľa generálneho
riaditeľa ŽSR Romana Veselku sú hlavnými dvoma bodmi
rokovaní rast miezd a otázka sociálnych kompenzácií pre
zamestnancov, prepustených v rámci reštrukturalizácie ŽSR. V
tejto otázke by podľa Veselku bol optimálny model
diferencovaného odchodného. "Výška kompenzácií by
rástla v závislosti od počtu rokov chýbajúcich zamestnancovi
do odchodu na dôchodok," dodal. Zamestnanci s vyšším
vekom, pri ktorých sa dajú predpokladať väčšie problémy s
hľadaním nového zamestnania, by dostali vyššie kompenzácie.
ŽSR mali ku koncu minulého roka 21 613 zamestnancov, do konca
apríla prepustia v súvislosti s reorganizáciou riadiacich
administratívnych pracovísk 403 zamestnancov.
Otázka výšky rastu miezd zamestnancov ŽSR bude
komplikovanejšia. Spoločnosť síce vo svojom pláne na tento
rok predbežne kalkuluje s rastom miezd vo výške inflácie,
avšak takto vysoký rast by spôsobil stratu 350 mil. Sk. Podľa
Veselku je argumentácia rastu miezd v nadväznosti na infláciu
príliš tvrdá, keďže každé percento rastu miezd predstavuje
pre spoločnosť zvýšenie nákladov o 50 mil. Sk. Riaditeľ
ŽSR očakáva že k finálnej podobe kolektívnej dohody by
mohli obe strany dospieť v priebehu februára.
Intenzívne o kolektívnej dohode s odbormi rokuje aj
Železničná spoločnosť (ZSSK), a.s. Podľa generálneho
riaditeľa ZSSK Pavla Kužmu sa s odborármi už dohodli na
viacerých bodoch dohody. "V podstate nás čaká teraz ten
najkomplikovanejší a najdôležitejší bod a to rast
miezd," dodal. ZSSK podľa slov svojho generálneho
riaditeľa očakáva, že sa na ostatných bodoch s odbormi
dohodne.
Prípadný rast miezd o úroveň inflácie si podľa Kužmu ZSSK
dovoliť nemôže. "Možnosti železníc sú také, aké
sú, odbory to veľmi dobre vedia a aj to tak vnímajú,"
dodal. Kolektívne rokovania prebiehajú podľa riaditeľa bez
emócií a samotní odborári si uvedomujú, aký rast miezd si
železničná spoločnosť môže dovoliť. Kolektívnu dohodu by
ZSSK podľa vlastných odhadov mali s odbormi uzavrieť do
jedného mesiaca. ZSSK, ktoré majú 19 tis. zamestnancov, v
priebehu tohto roku podľa svojho hovorcu Miloša Čikovského v
dôsledku reštrukturalizácie, ako aj prirodzeného úbytku
prepustia 757 zamestnancov.
Ako pre agentúru SITA uviedol 1. podpredseda Odborového
združenia železničiarov (OZZ) Peter Rozložník, odbory budú
požadovať rast miezd minimálne na úrovni inflácie. "Už
pri vyjednávaní poslednej kolektívnej zmluvy sme zľavili
vzhľadom na ekonomickú situáciu v spoločnostiach z našich
požiadaviek, teraz však rast musí zohľadniť zvyšovanie
životných nákladov," dodal. Výška sociálnych
kompenzácií pre prepustených zamestnancov bola podľa
podpredsedu OZZ v aktuálnom návrhu zamestnávateľov výrazne
okresaná a preto bude možno problematickou témou.
Zúčastnené strany sa podľa Rozložníka zhodli aj na
obmedzení znení kolektívnych zmlúv, pričom sa vypustila
polovica znenia zmluvy. "Základné línie však zostali
zachované," uviedol. Odbory urobili v terajšom
vyjednávaní, ktoré sa začalo v novembri, približne sto
pripomienok. Uzavretie kolektívnej zmluvy očakáva podpredseda
OZZ do konca februára.
MDPT pokračuje v príprave projektov
financovaných z europeňazí podľa plánu
(TASR) Bratislava 27. 1.2004 - Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR pokračuje v
príprave infraštruktúrnych projektov, ktoré majú schválené
financovanie z povstupových európskych fondov zatiaľ podľa
časového harmonogramu.
"Projekty sú pripravované tak, aby boli dodržané
stanovené termíny ich realizácie," uviedol minister
dopravy Pavol Prokopovič. Ako však uviedol, zosúladením
vyhlášky ministerstva financií so stavebným zákonom, bude
možné predmetné pozemky vyvlastniť aj vtedy, pokiaľ by ich
majitelia nechceli predať ani za trhovú cenu.
Do zoznamu prioritných, prenikli aj dva projekty modernizácie
železničných tratí, konkrétne Piešťany – Nové Mesto nad
Váhom za 62,8 a Žilina – Krásno nad Kysucou za 71,5 milióna
EUR. Aj v tomto prípade predstavuje príspevok z kohézneho
fondu 85 %, zvyšok vykryje štátny rozpočet.
Na všetky štyri projekty Kohézneho fondu tak SR v
najbližších troch rokoch dostane 293,6 milióna EUR.
V rovnakom období bude čerpať zo štrukturálnych fondov na
operačný program základná infraštruktúra, priorita
dopravná infraštruktúra 182,4 milióna EUR. Na modernizáciu a
rozvoj železničnej dopravy plánuje rezort použiť zo
štrukturálnych fondov 59,4 milióna EUR. Tie pôjdu napríklad
na elektrifikáciu trate Zvolen – Banská Bystrica, či
peronizáciu železničnej stanice v Prešove a stanice
Poprad-Tatry. Zo štrukturálneho fondu pôjde na tieto účely
2,02 milióna EUR. Zdroje EÚ zo štrukturálnych fondov pokryjú
dve tretiny celkových nákladov na vybrané projekty.
(krátené)
Plzenská Škodovka chce spoločne s
Rusmi obnoviť výrobu lokomotív
(TASR) Praha 27. 1.2004 - Veľkú hru o miliardy
rozohráva plzenská Škoda Holding. Jej manažéri veria, že sa
im podarí vybudovať spoločne s Rusmi podnik na výrobu celkom
nových rýchlikových elektrických lokomotív. Nejde o
maličkosť. Len ruské železnice ich perspektívne potrebujú
asi 4 000.
"Spoločný projekt vývoja novej elektrickej lokomotívy
vidíme ako reálny," uviedol Ladislav Těťál, generálny
riaditeľ Škody Dopravná technika, ktorá je dcérskou
spoločnosťou holdingu. Generálny riaditeľ holdingu Martin
Roman k tomu dodal: "Rusi sa domnievali, že postavia
vlastnú lokomotívu svetových parametrov, ale teraz zvažujú,
či by to s partnerom nebolo výhodnejšie. My sme logicky tým
najlepším spoluhráčom, pretože sme v krajine dlho, naši
ľudia vedia po rusky, takže sa môžu bez problémov baviť s
tamojšími technikmi."
Podľa Romana je vylúčené, aby do Ruska jazdili lokomotívy z
Plzne vyrobené na kľúč tak ako za socialistických čias a
ešte v niekoľkých predrevolučných rokoch. Posledné
škodovácke stroje putovali na Východ v roku 1996, odvtedy
podnik vykonáva len modernizáciu. "Rusi logicky
požadujú, aby sa na výrobe lokomotív, ktoré platia zo
svojich daní, živili ruskí robotníci, a tak sa neobídeme bez
spoločných podnikov. Bude nutné do nich najprv investovať,
skromné odhady hovoria o desiatkach miliónov, ale do Ruska
ísť musíme," zdôraznil Roman, podľa ktorého by
škodovácka strana zabezpečovala tie komponenty, ktorých
vývoj a výroba by sa Rusom ekonomicky nevyplatili, teda hlavne
elektrické pohonné jednotky.
Rokovanie o spoločnom podniku podľa hovorcu holdingu Karla
Samca stále pokračujú a zatiaľ nie je možné odhadnúť,
kedy sa skončia a aký konkrétny efekt prinesú. "Ak
skutočne dôjde k dohode, pôjde o miliardy," oznámil iba.
Informoval o tom český denník Právo.
Delenie železníc pokračuje
HOSPODÁRSKE NOVINY 28.01.2004, Danielis Juraj -
Slovenské železnice zažili štiepenie, za ktoré by sa
nemuseli hanbiť ani konštruktéri atómovej bomby.
Železničná spoločnosť zodpovedná za dopravu na trati,
ktorá sa oddelila od pôvodných Železníc SR, zrejme bude v
tomto trende pokračovať.
Predbežne sa uvažuje o odčlenení osobnej a nákladnej dopravy
tak, aby vznikli dve samostatné štátne akciové spoločnosti.
V ambicióznom pláne následného predaja 49% nákladnej dopravy
je však malý háčik: nákladná preprava Železničnej
spoločnosti prináša 60 až 80% výnosov ročne. Odpredajom
minority sa tak štát môže pripraviť približne o 3,8 až 7,8
mld Sk za každý rok.
V Európe nie je neobvyklé prepustiť investorom práve časť
osobnej dopravy. U nás sa to plánuje vyriešiť až
sekundárne. Tento proces je síce zložitejší a nájsť
strategického partnera ťažšie ako pri nákladnej preprave,
ale môže to fungovať. Správnou regulačnou politikou by sa
mohol pre dopravné koncerny stať zaujímavý aj tento dotovaný
fragment železničnej dopravy. Nakoniec, aj plány Železničnej
spoločnosti do budúcnosti počítajú so ziskovým
hospodárením. Možno by bolo dobré plán otočiť a nákladnú
dopravu - jadro príjmov železničného dopravcu - si zatiaľ
ponechať. Príchod investora by odbremenil štát od
stopercentného podielu na prevádzke a údržbe vozňov.
Investičné potreby do vozňového parku sú totiž minimálne
deväťciferné.
Stratégia odpredaja menšinových balíkov vo svojich podnikoch
je jednou z charakteristických tendencií rezortu pod taktovkou
Pavla Prokopoviča. Z hľadiska dlhodobého príjmu z dividend
pre štátnu kasu je to logické, aj keď sa účinky prejavia
až neskôr. Napríklad dividendy zo Slovak Telecomu si štát v
plnej miere mohol prvýkrát užiť až vlani. Dovtedy boli tieto
prostriedky účelovo nadviazané na ozdravenie verejnoprávnych
médií.
Doprava sa netočí iba okolo ekonomických ukazovateľov.
Zabezpečiť obslužnosť na území Slovenska je obrovská
zodpovednosť a vitálna zložka hospodárskeho rastu celej
krajiny. Medzi prioritami pri riadení dopravných podnikov je
preto na popredných miestach práve ich efektivita, ktorá
často prevyšuje aj ekonomické argumenty.
Nový tender na rýchlejšiu trať
TA SR HOSPODÁRSKE NOVINY 28.01.2004 - Železnice
SR opäť vyhlásili medzinárodné výberové konanie na
dodávateľa modernizačných prác na železničnej trati
Šenkvice – Cífer s celkovými nákladmi 116,9 mil. EUR, čo
je asi 4,74 mld Sk.
Súčasťou zákazky je aj rekonštrukcia staníc na úseku
Bratislava-Rača – Trnava. Modernizácia má umožniť vlakom
dosiahnuť maximálnu traťovú rýchlosť 160 kilometrov za
hodinu. Pôvodný tender, na ktorom sa zúčastnili dve
konzorciá, ŽSR pre príliš vysoké cenové návrhy zrušili.
Podľa niektorých médií išlo o firmy Doprastav Bratislava,
ŽS Brno, ktoré mali za výkony požadovať 153 mil. EUR a
Skanska CZ, SSŽ Brno a TSS Bratislava s cenou 149 mil. EUR.
Presadzujú výstavbu rýchlodráhy
HOSPODÁRSKE NOVINY 28.01.2004, Zverková Soňa -
Rakúski priemyselníci presadzujú výstavbu dráhy pre
rýchlovlaky medzi Viedňou a Bratislavou. Nedostatočné
dopravné spojenie je totiž podľa názoru odborníkov
najväčšou prekážkou pre integráciu stredoeurópskeho
regiónu.
Cesta vlakom medzi týmito dvoma metropolami, vzdialenými 50
kilometrov, trvá približne hodinu, a autom to netrvá oveľa
kratšie. Informoval o tom včera denník Die Presse.
Kým prepojenie východnej diaľnice s Bratislavou cez Kittsee je
už aspoň naplánované, problém nedostatočného
železničného spojenia ešte Rakúsko nerieši. Aj generálny
dopravný plán schválený pred dvoma rokmi ho odsunul na
vedľajšiu koľaj. Rakúske združenie priemyslu tento postoj
kritizuje a žiada urýchlenú výstavbu rýchlostnej železnice,
ktorá by spojila viedenské a bratislavské letisko a čas
cestovania by skrátila na 19 minút. Tradičná rýchlostná
železnica je vhodná podobne ako magnetická dráha, pri ktorej
sú stavebné náklady rovnako vysoké, prevádzka je však
lacnejšia. Generálny dopravný plán však s touto
technológiou vôbec nepočíta, jej presadenie bude veľmi
ťažké. Združenie odhaduje náklady na vybudovanie
rýchlostnej železnice na 1,3 až 1,6 mld EUR (52,7 až 62,8 mld
Sk), pričom na financovanie navrhuje použiť inovatívny
koncept. Prevádzkovateľ by odkúpil nehnuteľnosti v okolí
trate a obce ich budú spravovať a prenajímať. Z príjmov by
sa potom financovala výstavba. Toto riešenie má však háčik,
legislatíva síce tento postup umožňuje, no majiteľov nikto
nemôže prinútiť predať pozemky, pokiaľ nie sú na
prevádzku železnice nevyhnutné.
Siemens si opět stěžoval na dráhy
ČTK HOSPODÁŘSKÉ NOVINY 27.01.2004 -
Spoločnosť Siemens si znova sťažovala na Úrade pre ochranu
hospodárskej súťaže (ÚOHS) na postup Českých dráh (ČD)
pri výbere dodávateľa pilotného projektu komunikačnej siete
GSM-R.
V tendri na dodávku technológie pre trať Děčín – Kolín
ČD koncom roku 2003 tretíkrát za sebou vybrali konkurenčný
Kapsch. Siemens vidí porušenie zákona v 11 bodoch, preto podal
návrh na preskúmanie rozhodnutia zadávateľa v obchodnej
verejnej súťaži, uviedol hovorca Petr Sedláček.
Keď ČD v decembri opäť vybrali Kapsch, Siemens podal proti
ich rozhodnutiu námietky. Tie ale podnik v januári zamietol.
Podľa Sedláčka je pozoruhodné, že ČD v uvedených tendroch
na GSM-R urobili už 7 rozhodnutí, ktoré potom musel ÚOHS
zrušiť kvôli početným porušeniam zákona zadávateľom.
ČD podľa hovorcu Petra Šťáhlavského odvolanie Siemensu
neprekvapilo a sú pripravené odovzdať úradu všetku
dokumentáciu. "Dúfame, že antimonopolný úrad rozhodne
bez odkladu a definitívne, aby českému štátu nevznikali
ďalšie škody." uviedol s tým, že úrad by mal konečne
buď potvrdiť výber železníc alebo rozhodnúť inak. Správa
železniční dopravní cesty, ktorú vlastní štát, musí
podľa neho stále platiť poplatky z nečerpaného úveru.
Kaspch podľa odôvodnenia ČD zvíťazil na základe
viackriteriálneho hodnotenia, kedy sa okrem iného hodnotila aj
ponúkaná cena. Firma ponúkla projekt urobiť za cca 255 mil.,
kým ponuka Siemensu bola o 4,5 mil. vyššia. Spor o vybudovanie
komunikačnej siete lokomotív a pozemného personálu sa ťahá
už od roku 2001, kedy sa konal prvý tender.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU
Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava
, Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , TREŽ , Skalité , Zwardoń
130-50: Galanta , Šaľa , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Levice , Kozárovce
, Hronská Dúbrava
, Zvolen , Čata , Šahy
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
190-6: Bánovce
n/O. , V. Kapušany
, Čierna n/T.
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina -
Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská
Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová
Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata