Chodiť
s mobilom na toalety vo vlaku sa nevypláca
NEW YORK 1. 11.2003 (Reuters) - Používatelia
mobilných telefónov sa niekedy sťažujú na to, že služby
operátora idú dole vodou, ale mobil istého Newyorčana išiel
doslova dole záchodovou misou. Muž cestoval v jednom z prímestských
vlakov z Grand Central Station, keď si odskočil na WC, aby si
mohol v pokoji zatelefonovať. Telefón mu však spadol do záchodovej
misy. V snahe vytiahnuť ho späť strčil ruku do misy, no
urobil to tak nešikovne, že sa mu v nej zasekla.
Nakoľko mu pracovníci železničnej spoločnosti Metro-North
Railroad nedokázali pomôcť, zastavili vlak a zavolali políciu
a hasičov, aby ho vyslobodili. "Záchranná" akcia
trvala 90 minút a hasiči museli použiť špeciálne nástroje,
ktoré možno vidieť pri vyslobodzovaní ľudí z áut pri
dopravných nehodách. "Toalety sú vyrobené z hliníka,
takže si viem predstaviť, ako kľačal na kolenách, s vyhrnutým
rukávom na košeli a rukou v mise v snahe dočiahnuť svoj
mobil," povedal predstaviteľ železničnej spoločnosti
Connecticut Metro-North Jim Cameron.
Dodal, že kvôli dizajnu vlakových toaliet mobil pravdepodobne
skončil v zbernej nádrži. Trať bola zatvorená a tisíce
cestujúcich prišli v ten večer neskoro domov.
Na cestovné dáme opäť viac
03.11.2003,
Kunik Jozef - V uplynulých dňoch ubehol rok od vymenovania súčasnej
slovenskej vlády. Rok je síce dosť dlhý čas, avšak zásadné
veci nemožno urobiť, aby sa hneď prejavili aj želateľné výsledky.
Podobná situácia je po roku fungovania nového vedenia aj v
rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ambiciózny minister
Pavol Prokopovič predstúpil pred novinársku obec v závere
minulého týždňa s precíznou štatistikou, bilanciou úspechov,
ale aj zatiaľ nedoriešených záležitostí. Zhodnotil proces
transformácie v železniciach slovami: "Po nástupe do
funkcie som potvrdil, že mojou prioritou je proces transformácie
železníc. Po ich rozdelení na dve firmy pokračujeme v schválenom
programe najmä zmenami príslušných zákonov, platí to najmä
o dráhach, čo umožní ich absolútnu liberalizáciu. Umožníme
vstup všetkým subjektom, ktoré o to požiadajú s tým, že
chcú podnikať na našich dráhach. Na Slovensku už napríklad
vznikla Bratislavská železničná spoločnosť, ktorá sa pokúša
podnikať v doprave, podobne vznikla v Žiline spoločnosť, ktorá
sa chce zaoberať dokonca integrovaným systémom dopravy atď.
Venovali sme sa najmä doriešeniu financovania železníc, pretože
tu mal štát značné resty tým, že neplatil za činnosť železníc
a nútil ich brať úvery garantované štátom. Situácia
dospela až k tomu, že celková zadlženosť železníc sa vyšplhala
do výšky takmer 50 mld Sk. Mali sme eminentný záujem situáciu
riešiť principiálne. Preto po dohode s MF SR sme od 1.4.
prevzali na seba oddlženie oboch podnikov vo výške dlhov, ktoré
vznikli v súvislosti s mankom za neplatenie za výkony vo
verejnom záujme a nadväzne s úvermi so štátnou zárukou vo výške
približne 17 mld Sk. Na druhej strane na prevádzku oboch železničných
firiem sme už na rok 2003 vyčlenili pevnú sumu 6,6 mld Sk. Sú
určené na financovanie výkonov vo verejnom záujme s tým, že
nemajú žiadnu šancu získať od štátu záruku na pôžičku.
Spolu so svojimi príjmami musia finančne vystačiť. Dobrú prácu
odviedla aj ZSSK a veľmi
dobre naštartoval do svojej funkcie aj nový generálny riaditeľ
ŽSR . V uplynulých dňoch prezentoval novú organizáciu
riadenia, ktorá uvažuje s výrazným zoštíhlením podniku a s
prosperitou. Na stretnutí s ministrom sa nehovorilo len o
makroekonomických otázkach, ale na rad prišli aj problémy bežného
dňa. Jedným z nich je napríklad zvyšovanie cestovného vo vnútroštátnej
železničnej a autobusovej doprave. Na budúci rok zaplatíme za
cestovný lístok opäť viac. Ministerstvo navrhuje zvýšenie o
10%. Tento rast podľa P. Prokopoviča zodpovedá inflácii, ako
aj rastu sadzby DPH. Rezort dopravy však zároveň navrhuje znížiť
rozsah žiackych a študentských zliav zo súčasných 70 na 60%
ceny týždenného či mesačného lístka. Konečné stanovisko
zaujme vláda v závere roka. (krátené)
ČD od příštího roku zdraží o
sedm procent nákladní dopravu
PRAHA 6. 11.2003
- ČD
od příštího roku o sedm procent zdraží nákladní dopravu,
řekl dnes ČTK předseda Odborového svazu železničářů
Jaromír Dušek, který je členem dozorčí rady podniku. Nákladní
tarif prý stanovilo představenstvo a informovalo o něm dozorčí
radu. Mluvčí ČD
Petr Šťáhlavský však tyto informace na dotaz ČTK nepotvrdil.
Dráhy podle něj nicméně připravují od poloviny prosince
drobné změny v osobní dopravě.
V osobní dopravě tak ČD
pokračují v malých úpravách a zjednodušování systému
slev z letošního roku. V červenci dráhy zavedly výrazný
systém slev především pro skupiny, poté jej ale od října
omezily. Důvodem snižování cen je snaha o zastavení odlivu
cestujících. Za prvních osm měsíců roku jsou počty cestujících
zatím nižší proti plánu o šest procent a proti loňsku o dvě
procenta. V nákladní dopravě do srpna dráhy přepravily proti
plánu o 1,5 procenta méně zboží, proti loňskému roku však
přeprava zboží narostla o čtyři procenta.
Úpravy cen a slev v osobní přepravě se podle Šťáhlavského
budou týkat především mezinárodních spojů. Dráhy tak
budou reagovat na blížící se vstup České republiky do
Evropské unie. Cestování především do sousedních členských
zemí EU by tak mělo být od poloviny prosince výhodnější.
Za běžný nákladní tarif, který údajně chce představenstvo
zvýšit o sedm procent, jezdí na drahách asi jen pět procent
zboží. Naprostá většina především velkých zákazníků má
smluvní
ceny. Tlak na cenu nákladní přepravy je podle Šťáhlavského
obrovský především ze strany silniční dopravy, ale i jiných
soukromých dopravců na železnici.
Mezi nákladní přepravu se řadí a za nákladní tarif jezdí
veškeré zboží přepravované nákladními vozy, ale také tzv.
spěšniny, tedy různé balíky a dodávky, jež po železnici
cestují
bez doprovodu osoby. Nákladní cenu tedy neplatí kolo, se kterým
jede cestující. Platí ji ale už balík, který si lidé prostřednictvím
drah lidé posílají.
Mzdový růst na drahách doporučí
vyjednavačům pracovní skupina
PRAHA 6. 11.2003
- Pracovní skupina složená ze zástupů odborů a ČD
by se měla dohodnout na meziročním růstu mezd, který bude přijatelný
pro obě strany. Své doporučení by měla předat zřejmě příští
týden týmům, které dnes zahájily v ČD
jednání o kolektivní smlouvě na rok 2004. ČTK to řekl místopředseda
Odborového sdružení železničářů Jiří Kratochvíl.
Odbory požadují růst mezd o deset procent, vedení o tři
procenta.
Vyjednavači obou stran se budou scházet pravidelně každé úterý
a čtvrtek. Mezitím budou jednat pracovní skupiny o jednotlivých
problémových bodech kolektivní smlouvy. Vyjednávání na drahách
bude podle Kratochvíla trvat minimálně měsíc.
OSŽ požaduje desetiprocentní nominální zvýšení mezd.
Odborová centrála strojvůdců však chce, aby platy rostly
rychleji strojvůdcům a výpravčím než ostatním zaměstnancům.
Chtějí pro sebe pětiprocentní reálný růst mezd a pro
ostatní jen dvě procenta. Podnik navrhl pro všechny tříprocentní
nominální růst, což při zhruba stejné očekávané inflaci
znamená zachování současné výše reálných mezd.
Pracovní dobu chtějí z dnešních 36 hodin u provozních
profesí strojvůdci pouze pro sebe zkrátit na 33 hodin týdně.
Argumentují přitom bezpečností. Podnik změny pracovní doby
nenavrhl. Naopak chce zkrátit současný počet týdnů dovolené
navíc. Některé profese totiž mají dva týdny nad standardní
čtyřtýdenní výměru. Podnik chce dát příští rok všem
zaměstnancům jen jeden týden navíc. Firma chce také zrušit
rekondiční pobyty pro zaměstnance.
Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku
práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu
vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun
měsíčně. Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška
však jde o velmi nadnesenou částku.
ČD jsou největším zaměstnavatelem v zemi. V
podniku pracuje asi 77 tisíc lidí.
Železnice chcú napriek problémom
investovať
4.11.2003, Morháčová Jana - Železnice
Slovenskej republiky pripravujú dva veľké tendre. Pôjde o
rekonštrukciu železničných tratí na dvoch úsekoch medzi
Bratislavou a Trenčínom v dĺžke takmer 30 km.
Úseky by sa mali prebudovať tak, aby vlaky po nich mohli jazdiť
rýchlosťou 160 km za hodinu.
"Ide o rekonštrukcie železničných tratí do podoby, keď
by mali spĺňať normy európskych koridorov. Tendre vyhlásime
v najbližších dňoch a uzavrieť ich chceme do konca roka,"
povedal námestník ŽSR pre prevádzku Ladislav Dimun.
Dokončiť sa má trať na 10-km úseku medzi Šenkvicami a
Trnavou. Okrem toho sa začne s rekonštrukciou trate medzi
Trnavou a Piešťanmi v dĺžke 18 km.
"V budúcom roku sa predpokladá, že do rekonštrukcií
tratí a prednostne týchto dvoch úsekov pôjde vyše 5 mld Sk.
Približne 1,2 mld zo štátneho rozpočtu a 3,2 mld Sk zo
zdrojov predvstupových fondov ISPA," spresnil Dimun.
Podľa riaditeľa Železníc SR Romana Veselku spoločnosť prechádza
problémami a obdobím šetrenia, spomínané investície sa však
musia realizovať.
"Zaväzuje nás k tomu EÚ . Navyše väčšina týchto investícií
je spolufinancovaná z predvstupového fondu ISPA a bolo by
hriechom tieto prostriedky nevyužiť," povedal riaditeľ železníc
Veselka.
Dokončiť modernizáciu trate sa pokúšali železnice už začiatkom
roka. Vtedy zrušili tender na výber firmy, ktorá by zrekonštruovala
úsek medzi Šenkvicami a Cíferom, pretože tento rok nemali železnice
na to dostatok peňazí.
Navyše štátny rozpočet, ktorý pri projektoch financovaných
z peňazí ISPA uhrádza minimálne 1/4 nákladov, tento rok nenašiel
pre železnice peniaze na nové projekty.
Pôvodne sa uvažovalo, že tento úsek bude stáť asi 117 mil.
EUR (4,8 mld Sk). V jarnom tendri predložili ponuky dve súkromné
stavebné spoločnosti a obe sľubovali realizáciu za približne
150 mil. EUR (6,2 mld Sk). Preto sa tender nakoniec zrušil.
Nezákonné právo na štrajk
4.11.2003, Leško Marián - Tento týždeň
má štrajkový výbor železničiarov rozhodnúť, či bude po
deviatich mesiacoch pokračovať v štrajku. Minulý týždeň
totiž krajský súd zrušil predbežné opatrenie okresného súdu,
ktoré ho prerušilo.
Bez ohľadu na to, ako výbor rozhodne, pokračovať sa bude v
niečom, čo by v normálnom právnom štáte nemohlo ani vzniknúť.
Aj Slovenská republika má v ústave dve obligatórne
ustanovenia: "Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky
ustanoví zákon." Na rozdiel od iných však táto
republika ani po jedenástich rokoch nevykonala, čo má v ústave.
Zatiaľ prijala len zákon, ktorý ustanovuje iba toľko, že
zamestnanci môžu štrajkovať, ak sa pri kolektívnom vyjednávaní
zamestnávatelia s odbormi nedohodnú. Táto situácia umožňuje,
aby si právo vykladal každý po svojom. Keď v januári vyhlásili
železničiari časovo neobmedzený štrajk, štátom ovládané
Železnice SR podali žalobu, že je nezákonný, lebo nejde o štrajk,
ktorý umožňuje zákon. Odborári sa zas odvolávali na ústavu
a na to, že taký štrajk "nie je ústavou zakázaný".
Po dlhých mesiacoch sa spor vrátil tam, kde bol na začiatku,
na okresný súd. Vo februári totiž ŽSR podávali svoju žalobu
opakovane až dovtedy, kým nenatrafili na sudcu ochotného vydať
predbežné opatrenie. Krajský súd ho však musel z procesných
dôvodov zrušiť. Ako povedala jeho podpredsedníčka, v tej
istej veci môže na súde prebiehať len jedno konanie. V čase,
keď okresný súd predbežné opatrenie prijal, prebiehali
konania tri. Krajský súd o tom rozhodoval tak dlho preto, lebo ŽSR opakovane
namietali proti jeho údajnej zaujatosti a vždy sa tým musel
zaoberať Najvyšší súd. Táto taktika oddialila štrajk, ale
nie problém.
K právne relevantnej odpovedi na otázku, či je postup železničiarov
zákonný, nemá táto republika v novembri o nič bližšie, ako
mala vo februári, nemá k nej o nič bližšie v roku 2003, ako
mala v roku 1992. Nie je to chyba sudcov, ale zákonodarcov, lebo
neprijali zákon, ustanovujúci podmienky štrajku. Ak sa ho
nedomáhajú ani odborári, tak iba preto, lebo aj im neústavný
stav vyhovuje viac ako jasné a striktné pravidlá.
Rakúsky štrajk zastaví aj slovenské
vlaky
4.11.2003 - Štrajk rakúskych železničiarov
plánovaný od polnoci 3.11. do obeda 4.11. zasiahne aj slovenské
železnice. Vypravených nebude celkovo 11 osobných vlakov a rýchlikov.
Podľa informácií Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) nebudú v čase
štrajku medzi Rakúskom a Slovenskom premávať žiadne osobné
ani nákladné vlaky. ZSSK cestujúcim odporúča, aby použili iný druh
dopravy, keďže rakúske železnice nezabezpečia náhradnú
autobusovú dopravu.
Cestujúci, ktorí si vopred zakúpili cestovný lístok na
spomenuté spoje, ho môžu vrátiť na železničnej stanici v
mieste jeho zakúpenia. ZSSK aj Železniciam SR skutočnosti o prerušení
dopravy oznámilo riaditeľstvo Rakúskych spolkových železníc.
ZSSK ďalej informuje,
že ak sa štrajk na rakúskych železniciach skončí v utorok
na poludnie, prvý rýchlik z Bratislavy Hlavnej stanice cez Devínsku
Novú Ves a Marchegg odíde o jednej popoludní. Z Bratislavy
Hlavnej stanice cez Petržalku a Kittsee pravdepodobne odíde prvý
rýchlik o 12.50 hodine.
Cestovanie zdražie o desať percent
4.11.2003, Muržicová Iveta - Od nového
roka by cesta autobusom či vlakom mala zdražieť o 10%.
Navrhuje to ministerstvo dopravy, ktoré svoj návrh 3.11. predložilo
rezortu financií. Konečné slovo má pritom koncom roka povedať
vláda.
"Cenový nárast si vynútila daň z pridanej hodnoty, ktorá
bude od januára vyššia o 5% a zvyšok predstavuje rast inflácie,"
odôvodnil návrh minister dopravy Pavol Prokopovič. Myslí si,
že nárast nebude taký dramatický ako v iných odvetviach napríklad
v energetike. Vyššie ceny si však autobusové spoločnosti či
železnice nebudú vytvárať sami. Nové cenníky dostanú od
ministerstva financií.
V prípade zvýšenia ceny o 10%, zdražie cesta autobusom z
Bratislavy do Nitry zhruba o 10 Sk a vlakom o štrnásť. Na
trasu Bratislava – Košice si cestujúci v autobuse musia pripočítať
50 Sk navyše.
O viac ako 10% zaplatia študenti aj žiaci. Rezort dopravy chce
totiž zvýšiť cestovné, ale súčasne znížiť študentské
zľavy. Namiesto dnešných 70%, štát preplatí študentom z
ceny týždenného a mesačného lístka o 10% menej.
"Celkovo tak budú študenti platiť o 40% viac," spresňuje
hovorca rezortu dopravy Tomáš Šarluška. Stokorunový žiacky
týždenný lístok do 30 kilometrov vzdialeného mesta, tak bude
drahší o 40 Sk. O svoje zľavy majú po novom prísť aj rodiny
či zdravotne postihnutí ľudia. Štát im už z ceny lístka
nemá preplácať 62,5%, ale iba 50%.
Vyššie cestovné si želá autobusová doprava aj železnice.
"Tržby nám stále vykrývajú iba tretinu nákladov. Nové
ceny lístkov budú aj tak stále nižšie ako v únii,"
tvrdí hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. Ďalšie
zvyšovanie cien cestovného pre vyrovnanie cien s Európou však
zatiaľ nepotvrdil.
Viac z peňaženiek cestujúcich chcú aj spoločnosti, ktoré
prevádzkujú autobusovú dopravu. "Náklady nám od januára
zvýši hlavne zmenená DPH," hovorí ekonomický riaditeľ
SAD Bratislava Ľudovít Štiglic. Okrem toho zaplatia spoločnosti
o tretinu viac na povinnom zmluvnom poistení a do ceny lístka ešte
nepremietli augustové zdraženie nafty.
Zmeny cien rast cestovného vlakom a autobusom o 10% nižšie študentské
zľavy, namiesto 70% z ceny týždenného a mesačného lístka
bude štát preplácať 60% zľavy rodinám a zdravotne postihnutým
klesnú zo 62,5% na 50%
Zo Slovenska nebude vypravených jedenásť
spojov, doprava by sa mala obnoviť o trinástej hodine
4.11.2003, Juraj
Danielis - Odborári rakúskych železníc dnes budú štrajkovať.
Od polnoci do poludnia budú zastavené všetky osobné aj nákladné
vlaky Österreichische Bundesbahn ( ÖBB
). Dotkne sa to približne 730-tisíc cestujúcich a očakáva
sa, že škody dosiahnu niekoľko miliónov eur. Rakúšania si
nezacestujú ani autobusmi spoločnosti Bundesbahn, ktorá je divíziou
tamojších železníc.
Napríklad do Viedne si však nezacestujú ani Slováci. "Doteraz
sme z vedenia rakúskych železníc nedostali podrobnejšie
informácie o organizovaní dopravy," povedal HN včera
hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. Spoločnosť
cestujúcim odporúča použiť iný druh dopravy, keďže nebude
dostupná žiadna náhradná preprava. Už zakúpené lístky
cestujúci môžu vrátiť na mieste, kde ich kúpili.
Ak sa štrajk na rakúskych železniciach skončí dnes o dvanástej,
prvý rýchlik pravdepodobne odíde z bratislavskej hlavnej
stanice o jednej. Podľa grafikonu vlakovej dopravy nebude v čase
štrajku vypravených 11 osobných vlakov a rýchlikov. Rakúskym
odborom nevyhovuje pripravovaná reforma železníc. Podľa návrhu
sa má od začiatku budúceho roka ÖBB rozdeliť na
štyri samostatné podniky koordinované holdingovou spoločnosťou,
čo podľa nich hrubo zasahuje do pracovnoprávnych vzťahov vo
firme. Deklarovaným cieľom reformy je znížiť dlh železníc,
ktorý sa už vyšplhal na 10,4 miliardy eur. Podobne ako v prípade
Železníc SR a Železničnej spoločnosti, plánuje rakúska
administratíva časť týchto záväzkov presunúť do štátneho
dlhu a postupne znižovať náklady ÖBB
. Autobusy spoločnosti SAD Bratislava budú do Viedne
premávať štandardne, na všetkých piatich spojoch. Výrazný
nápor cestujúcich nečakajú, keďže podľa spoločnosti veľa
ľudí svoje cesty do Rakúska zrušilo. Dva rakúske autobusové
spoje, ktoré by doobeda mali prísť do Bratislavy, SAD nahradí
svojimi autobusmi.
Viedenskú vysokú školu Wirstchaftsuni Wien navštevuje zhruba
sedem percent slovenských študentov z celkových zhruba dvadsaťtisíc.
Mnohí z nich sa výluke vlakov potešili, keďže im škola
absenciu počas štrajku bude akceptovať. "Uvedomujem si však,
že keď mi uniknú prednášky, je to pri takomto náročnom štúdiu
v môj neprospech," povedal nám Jozef, ktorý vo Viedni študuje
ekonómiu. Problémom bude pre slovenských študentov aj v prípade,
že do školy prídu, štrajk mestského metra.
Reakcie rakúskych politikov na štrajk: Rakúska strana Slobodných:
Odborári železnice nehanebne zneužívajú, chcú si udržať
privilégiá.
Komunistická strana Rakúska: Pre štrajk máme plné pochopenie.
Reforma rozbíja a privatizuje rakúske železnice.
Strojvůdci chtějí rychlejší růst
mezd než u ostatních profesí ČD
PRAHA 3. 11.2003
- Federace strojvůdců chce pro své členy při jednání o
podobě kolektivní smlouvy Českých drah vybojovat vyšší růst
mezd, než jaký vedení podniku přizná ostatním železničářům.
Podle prezidenta federace Petra Čecháka i vedení podniku uznává,
že strojvůdci a výpravčí jsou na dráze z hlediska bezpečnosti
nosnými profesemi, a je tedy třeba je také zvýhodnit při odměňování.
Strojvůdci chtějí pro příští rok pětiprocentní reálný
růst mezd, ostatním zaměstnancům by se podle nich platy měly
zvýšit jen o dvě procenta. Podnik navrhl tříprocentní nominální
růst, což při zhruba stejné očekávané inflaci znamená
zachování současné výše reálných mezd. Největší
odborová centrála na drahách Odborové sdružení železničářů
však chce desetiprocentní nominální zvýšení mezd pro všechny.
Společné stanovisko doplněné odlišnými požadavky Federace
strojvůdců dnes šest odborových centrál na Českých drahách
odeslalo vedení podniku. Podle šéfa OSŽ Jaromíra Duška se
požadavky odborů liší také u délky pracovní doby. Strojvůdci
chtějí zkrátit svou týdenní pracovní dobu ze současných
36 hodin na 33 hodin. To Dušek nepovažuje za reálné vzhledem
k tomu, že strojvůdci pracují s ostatními zaměstnanci ve směnách
a mají naplánované společné střídání.
Vedení firmy navrhlo pouze jeden týden dovolené navíc.
Dosavadní kolektivní smlouva přitom prodlužuje některým zaměstnancům
dovolenou o dva týdny z běžných čtyř týdnů. Firma chce
také úplně zrušit rekondiční pobyty pro zaměstnance. Hlavní
vyjednavač za ČD Ivo Veselý však uvedl, že vedení firmy hodlá
při kolektivním vyjednání s odbory jednat také o tom, zda
rekondiční pobyty zrušit zcela nebo jen částečně a jak je
zaměstnancům kompenzovat.
Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku
práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu
vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun
měsíčně. Podle šéfa železničních odborů Jaromíra Duška
však jde o velmi nadnesenou částku.
České dráhy jsou největším zaměstnavatelem v zemi. V
podniku pracuje asi 77 tisíc lidí.
ZSSK obnovila dopravu do Rakúska, jej
stabilizácia môže trvať niekoľko hodín
Bratislava 4. 11.2003 - Krátko pred
13-hodinou vypravila Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s., z
bratislavskej Hlavnej stanice rýchlik do Viedne. Išlo o prvý
vlak do Rakúska po 12-hodinovom štrajku rakúskych železničiarov.
"Vlak však ostal stáť v stanici Bratislava Petržalka,
pretože Rakúske železnice neboli schopné pristaviť rušeň,
uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Presne o 13-hodine odišiel z
Hlavnej stanice vlak Euroregio cez Marchegg do Viedne.
ZSSK predpokladá, že
stabilizácia dopravy medzi Slovenskom a Rakúskom potrvá niekoľko
hodín, keďže rakúska strana nemá dostatok rušňov a vlakových
čiat. "Platí to najmä pre nákladnú dopravu, o čom svedčí
aj skutočnosť, že v smere do Rakúska stojí v našich železničných
staniciach 8 nákladných vlakov."
Počas poldňového štrajku nevypravila Železničná spoločnosť
11 osobných vlakov a rýchlikov, rovnako ako niekoľko nákladných
vlakov. Ušlý zisk v osobnej doprave odhadol Čikovský na niekoľko
desiatok tisíc korún. Určité škody môžu podľa neho vzniknúť
aj z mierneho omeškania dodávok tovarov v nákladnej doprave.
"Vzhľadom na dobré vzťahy s rakúskymi železnicami si ZSSK náhradu ušlého
zisku pravdepodobne neuplatní, príslušné orgány však k
tejto veci ešte nezasadali," povedal hovorca.
Väčšie problémy môžu podľa Čikovského slovenským železniciam
spôsobiť dlhšie štrajky. Rakúski železničiari, ktorým sa
nepáči pripravovaná reforma v ich sektore už totiž
upozornili, že po tomto prvom výstražnom štrajku sa môžu
spustiť aj ďalšie dlhodobejšie blokády železníc.
Čikovský upozorňuje, že nebezpečné pre ekonomiku železničných
podnikov okolitých krajín sú už štrajky presahujúce jeden
deň. "Vtedy už významne začínajú rásť škody v nákladnej
doprave. Po viac ako jednodňových blokádach tratí už totiž
zákazníci začínajú odstupovať od prepravných kontraktov,"
dodal.
Rakúski železničiari spustili svoj štrajk o polnoci z
pondelka na utorok a ukončili ho v utorok napoludnie. Varovný
štrajk bol protestom proti plánovanej vládnej reforme, ktorá
by železnice rozdelila do 4 akciových spoločností zastrešených
holdingom. Okrem toho má zaviesť nové pracovné právo pre železničiarov,
ktorí s tým však nesúhlasia.
Menej cestujúcich
5. 11.2003 - Pri
navrhovanom 10% zvýšení regulovaných cien cestovného rátajú
železnice asi s 2% odlevom cestujúcich. Ich tržby by mali
napriek tomu vzrásť asi o 76,8 mil. Sk.
Oznámil to včera (4.11.) generálny riaditeľ Sekcie Železničnej
dopravy MDPT SR Dušan Turanovič. Ministerstvo navrhuje na budúci
rok dve alternatívy zvýšenia regulovaných cien cestovného v
železničnej a autobusovej doprave. Ich spoločným znakom je
priemerný rast cestovného o 10% a zníženie zliav časových
cestovných lístkov žiakov a študentov zo 70 na 60%. Prvá
alternatíva navyše uvažuje aj so znížením zľavy pre
zdravotne ťažko postihnutých, ako aj pre rodiča na návštevu
dieťaťa zo súčasných 62,5 na 50%. Obyčajné cestovné v prípade
autobusovej dopravy v rámci tarifného pásma od 18 do 20
kilometrov by tak malo od začiatku budúceho roka stáť 25 Sk a
v rámci tarifného pásma od 46 do 50 km bude cestovné 66 Sk.
Čo sa týka časových cestovných lístkov, v rámci tarifného
pásma od 18 do 20 km by mali žiaci a študenti za jednosmerný
týždenný lístok zaplatiť 50 Sk a obojsmerný týždenný 100
Sk. Mesačný jednosmerný lístok ich bude stáť 200 Sk a mesačný
obojsmerný 400 Sk.
Obyčajné cestovné vo vlakoch v tarifnom pásme od 16 do 20 km
by malo vzrásť zo súčasných 28 na 32 Sk a v rámci tarifného
pásma od 46 do 50 km z 56 na 62 Sk. Cena časového obojsmerného
cestovného lístka v pásme od 16 do 20 km by sa mala zvýšiť
zo 64 na 86 Sk. Pre tarifné pásmo od 46 do 50 km by sa mala
cena obojsmerného lístka zvýšiť zo 168 na 224 Sk. Zvýši sa
tiež takzvané evidenčné cestovné za každých ubehnutých 50
km z 1 na 5 Sk. Návrh by vláda mala prerokovať do 10.12., pričom
do platnosti by mal vstúpiť od 1.1.2004.
Protestná akcia ochromila železničnú
dopravu v krajine a postihla aj medzinárodné vlakové spoje
6. 11.2003 - Štrajk
postihol 3000 vlakov vrátane niektorých spojov do ČR. Situácia
v železničnej doprave sa postupne vracala do normálu popoludní.
Železnice už predtým upozornili, že pri niektorých vlakoch
bude treba počítať s meškaním. Zastavenie osobnej železničnej
dopravy dopadlo v Rakúsku na niekoľko státisícov ľudí.
Niektorí museli cestovať do práce autom, iní si vzali voľno.
V mnohých školách chýbalo pri vyučovaní výrazne viac žiakov
ako v iných dňoch. Dopravný kolaps na cestách ale nenastal.
Odborári hovoria o vzorne uskutočnenej akcii. Dopad štrajku na
cestujúcich bol podľa nich mizivý, lebo ich o ňom informovali
s predstihom. Na perónoch čakalo minimum ľudí, prevažne zo
zahraničia.
Štrajk vraj podporili všetci zamestnanci. "Neradi siahame
k tomuto prostriedku. Nevylučujem ale, že k tejto zbrani
siahneme znova," povedal odborový predák Wilhelm
Haberzettl. Chystaná reforma železníc predpokladá okrem iného
zníženie zamestnanosti o 25% a obmedzenie výhod pracovníkov s
cieľom znížiť objem štátnych dotácií pre ÖBB .
Vedenie podniku skúma možnosť, či by mohlo od odborov vymáhať
náhradu škôd spôsobených zastavením dopravy. Ich výška
nie je zatiaľ vyčíslená. ÖBB
odhaduje výpadok príjmov na viac ako 4 mil. EUR.
V jednej veci už je jasné ale teraz. "Isté je, že odbory
na seba prevezmú mzdové náklady štrajkujúcich," uviedol
v denníku Krone šéf predstavenstva železníc Ferdinand
Schmidt. "O ďalších náhradách za spôsobené škody sa
bude ešte diskutovať. My sa teraz musíme zamerať na zákazníkov,
aby mohli dostať to, za čo si platia a na čo sú zvyknutí."
Vláda podrobila štrajk kritike. Štátny tajomník ministerstva
dopravy Helmut Kukacka sa vyslovil, že štrajk v skutočnosti
nebol príliš úspešný. Generálny riaditeľ ÖBB Rüdiger von Walde označil štrajk ako
politicky motivovaný čin.
EIB a MF podpísali zmluvu o modernizácii
dopravnej siete
BRATISLAVA 6. 11.2003 - Na výstavbu
diaľničného úseku Svinia – Prešov a rýchlostnej cesty
Rudno nad Hronom v rámci Programu diaľnic a rýchlostných
ciest poskytne úver aj Európska investičná banka (EIB). Ako
vo štvrtok po podpise dohody o financovaní tohto programu medzi
EIB a Slovenskou republikou informoval štátny tajomník
Ministerstva financií SR (MF) Vladimír Tvaroška, celkové náklady
programu, ktorého prvou fázou je vybudovanie spomínaných
dvoch úsekov, sú 705 mil. eur. EIB poskytne úvery v objeme 68
mil. eur, ďalšími 160 mil. eur by mal prispieť fond ISPA.
Diaľničný úsek Svinia – Prešov je súčasťou Paneurópskej
cestnej siete E50, ktorá sa postupne modernizuje na parametre
diaľnice. Podľa Tvarošku je úver od EIB mimoriadne výhodný
najmä vďaka nízkym úrokových sadzbám a flexibilite. "Účasť
EIB na týchto projektoch taktiež zaručuje efektívnu realizáciu
projektov," dodal. Spolupráca medzi SR a EIB sa podľa
Tvarošku po našom vstupe do Európskej únie ( EÚ ) ešte
zintenzívni, keďže sa Slovensko stane akcionárom európskej
banky.
Financovanie projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry je
podľa viceprezidenta EIB Wolfganga Rotha mimoriadne dôležité.
Najdôležitejšie je podľa Rotha dokončiť diaľničné
spojenie západ-východ, keďže veľa potenciálnych investorov
má záujem ísť na východ SR. "Dôvodom je aj to, že
odborných pracovných síl už v bratislavskom regióne nie je
tak veľa," dodal Roth. Dokazuje to napríklad aj situácia
Volkswagenu, ktorý denne zváža ľudí z okolia 60 kilometrov.
Bratislavský región je podľa Rotha ekonomický silný, preto
sa treba zamerať na rozvoj dopravných sietí v slabších regiónoch.
"Nechceme, aby tu vznikla situácia ako v Nemecku, kde je
bohatý západ a chudobný východ," dodal.
Viceprezident EIB tiež vyjadril veľké obavy o schopnosť
Slovenska absorbovať po vstupe do EÚ finančné
prostriedky, ktoré sú preň už teraz určené. Ako dodal,
Slovensko dostane po vstupe počas troch rokov každoročne 800
mil. eur na projekty v oblasti infraštruktúry, životného
prostredia a ďalšie. Podľa Rotha má banka už skúsenosti s
prieťahmi realizácie projektov na Slovensku, a to konkrétne
pri financovaní a začiatku výstavby mostu Košická. "Pri
tomto projekte trvali prieťahy jeden a pol roka," dodal
Roth. Podľa Tvarošku sú obavy o schopnosť štátu
spolufinancovať projekty neopodstatnené, keďže napríklad v
štátnom rozpočte na budúci rok je viac ako 7 mld. Sk vyčlenených
na tento účel. V súčasnosti už sú v rozpočte zakomponované
tri projekty, do schválenia rozpočtu plánujú pridať ešte ďalšie
dva.
Bývalého ministra Macejku obžalujú
v kauze vlaky
8.11.2003, bum - Vyšetrovanie
korupcie pri vlakovom tendri, ktorý v lete 2002 otriasol premiérovou
SDKÚ, sa blíži k záveru.
Podľa informácií Pravdy by mal policajný vyšetrovateľ v krátkom
čase spracovať návrh na podanie obžaloby voči bývalým
funkcionárom MDPT SR vrátane Dzurindovho exministra Jozefa
Macejku. Spolu s ním je z korupcie pri tendri obvinený aj bývalý
vedúci úradu ministerstva Peter Kľučka a štátny tajomník
Michal Balogh.
"Kompletizuje sa spis, v krátkom čase vyšetrovateľ
rozhodne o skončení vyšetrovania," potvrdil včera šéf
Úradu špeciálneho prokurátora Ján Bernát. Trestnému stíhaniu
pre podplácanie a branie úplatku v tomto prípade čelí aj
federálny exminister obchodu Jozef Bakšay. Keďže ten je občanom
Českej republiky, jeho spis pravdepodobne preberú české
policajné orgány. Ďalšie podozrenia v súvislosti s priebehom
tendra, o ktorých hovoril v tom čase aj premiér Dzurinda, vyšetrovanie
nepotvrdilo. "Neboli zistené skutočnosti na nijaké iné
obvinenie," povedal špeciálny prokurátor.
Tender na dodávku 35 ľahkých motorových vlakov vyhlásili Železnice
SR ešte v roku 1999. V januári 2002 výberová komisia železníc,
ktorej šéfoval premiérov brat Miroslav Dzurinda, vybrala za víťaza
konzorcium DMU GTW Slovensko, zložené zo ŽOS Vrútky a švajčiarskej
firmy Stadler. Minister Macejko však na základe sťažnosti
francúzskej firmy Alstom, ktorá v tendri neuspela, odmietol
zmluvu podpísať. Po odvolaní Macejka sa vedenia ministerstva
ujal Ivan Mikloš a ten celý tender v septembri 2002 zrušil.
Macejko, Kľučka a Balogh sú obvinení z toho, že spolu s Bakšayom
presadzovali francúzskeho uchádzača. Škandál prepukol v júni
2002, keď médiá zverejnili tzv. Kresánkov list adresovaný
premiéroví Dzurindovi. Vtedajší poslanec Peter Kresánek v ňom
Dzurindu na tender upozorňoval s tým, že pre stranu je jedno,
či vyhrajú Švajčiari, alebo Francúzi. Pravosť listu bola
neskôr spochybnená, Kresánek svoju úlohu v tendri nikdy jasne
nevysvetlil.
Keď Dzurinda pracoval v júni 2002 na Macejkovom odvolaní,
vyslovil podozrenie, že skupinka ľudí z vedenia MDPT SR, ale
aj z iných kruhov "významným spôsobom v príslušnom
tendri zasahovala". Na vlastnú žiadosť bol vtedy
vyspovedať na Generálnej prokuratúre, podľa informácií
Pravdy tam však o žiadnej skupinke nehovoril. Skupinku spolu s
vlakovým tendrom začal Dzurinda spomínať opäť v auguste
2003, keď sa usiloval o odvolanie šéfa NBÚ Jána Mojžiša.
"Je tu skupinka, ktorá dlhodobo organizuje takéto
nechutnosti vrátane mediálnych kampaní, vrátane takýchto
perličiek, ako sú vláčiky, Badžgoň a iné veci,"
uviedol Dzurinda. Svoje indície o protištátnej skupinke následne
oznámil na Úrade špeciálneho prokurátora a ten sa vecou začal
zaoberať. Podozrenia z trestnej činnosti voči konkrétnym členom
skupinky, ktorých mená Dzurinda odmieta zverejniť, sa však
doteraz nepotvrdili.
ČD neodebírají Pendolino, protože
vlakům chybí povolení k provozu
PRAHA 9. 11.2003
- České dráhy odmítly od italské společnosti Alstom odebírat
rychlovlaky Pendolino a zároveň za ně přestaly platit. Výrobce
totiž nedodal drážnímu úřadu všechny dokumenty, a soupravy
tak zatím nemají povolení k provozu. ČTK to dnes řekl mluvčí
drah Petr Šťáhlavský. Uvedení do provozu ale ohroženo není,
dodal. Sedm souprav za 4,5 miliardy korun by tak mělo mezi Drážďany
a Vídní začít jezdit podle plánu v polovině příštího
roku.
Společnost Alstom zatím podle Šťáhlavského nepředložila
drážnímu úřadu veškerou dokumentaci, která je potřebná
pro schválení provozu souprav. Česká televize v sobotu
uvedla, že úřadu chybějí dokumenty o homologaci jedné z částí
brzd.
Část brzd není podle ČT odzkoušená, a proto musí mít
povolení mezinárodní železniční unie. Předtím ale musí
provoz posvětit drážní úřady zemí, ve kterých budou
soupravy jezdit. V tomto případě se to týká České
republiky, Německa a Rakouska.
Šťáhlavský naznačil, že ale nejde jen o brzdy. "Jsou
tam určité věci, ke kterým zatím nebyly předloženy
homologační dokumenty," uvedl bez bližšího upřesnění.
Marketingový ředitel firmy Alstom ČR Igor Snopek ČT řekl, že
zmíněné brzdy používají i jiné rychlovlaky v Evropě. V
soupravách pro ČD je ale firma inovovala, proto potřebují schválení.
Podle Snopka firma pouze nestihla veškerou dokumentaci přeložit.
Dodal, že ji drážnímu úřadu předá v úterý.
Dráhy zatím převzaly jednu soupravu. Podle Šťáhlavského již
drážní úřad povolil jízdy na zkušebním okruhu. Na jaře příštího
roku by podle Šťáhlavského měly dráhy zahájit zkoušky
souprav s cestujícími. Zkušební jízdy mezi Drážďany a Vídní
by měly začít 13. června. Tyto termíny nejsou podle mluvčího
drah ohroženy.
Původně měly soupravy, které budou jezdit rychlostí 160
kilometrů v hodině, vozit cestující již před pěti lety.
Finanční problémy ČKD, které se v konsorciu s Fiatem a
Siemensem na výrobě podílelo, ale zakázku zpozdily. Výrobu
tak převzal Fiat, který se později stal součástí Alstomu.
Rodiny od poloviny prosince o víkendech
ve vlacích ušetří
PRAHA 7. 11.2003
- České dráhy zavedou od 14. prosince, kdy začne platit nový
jízdní řád, slevu pro rodiny. Dvě dospělé osoby s maximálně
třemi dětmi mohou získat rodinnou jednodenní jízdenku
platnou na sobotu nebo neděli za 130 korun pro jízdu osobními
vlaky nebo za 360 korun na rychlíky či expresy, řekl ČTK mluvčí
podniku Petr Šťáhlavský. Dráhy tak chtějí konkurovat především
osobním vozidlům.
Například sobotní cesta dvou dospělých a dvou dětí z Prahy
do Brna s návratem ten samý den vyjde po slevě rychlíkem na
360 korun. Dosud stejná skupina zaplatila za tuto cestu vlakem i
při započítání skupinové slevy 1032 korun. Za stejnou trasu
autem by rodina zaplatila přes 600 a nejlevnějším autobusem přes
800 Kč.
Sleva se vyplatí především na delších trasách od 70
kilometrů, řekl Pavel Tesař z tiskového oddělení drah.
Rodiny však ušetří například i za výlet vlakem z Prahy do
Kutné Hory, kde dosud pořídily zpáteční cestu po skupinové
slevě za 392 korun, nyní za stejný výlet rychlíkem zaplatí
360 korun. Děti musejí při využití rodinné slevy prokázat,
že jsou mladší 15 let například předložením tramvajenky
či jiného dokladu s fotografií.
Zlevněnou rodinou jízdenku budou moci rodiny využít také pro
cesty do příhraničí v sousedním Německu. Ve většině vlaků
firem, které zajišťují dopravu za česko-německými
hranicemi, například až do Drážďan, Řezna nebo Pasova,
bude platit zlevněná jízdenka.
Výhodnější bude také cestování na Slovensko. To totiž zruší
doplatky za vlaky EuroCity a InterCity, které dosud vybíralo
jako jedna z posledních železnic. Slovenské železnice zvýhodní
rovněž cestující i malé skupiny při koupi zpáteční jízdenky.
Dosud stála zpáteční jízdenka za slovenský úsek dvojnásobek
jednosměrné. Pro jednotlivce bude nově o deset procent levnější
a pro druhého až pátého člena malé skupiny o 20 procent. Zvýhodněno
bude také cestování mladých lidí, držitelů pasů Junior
Rail plus, nebo naopak starších osob se Senior pasy.
Levnější bude také zpáteční jízdenka EURegio do Rakouska
na trasách z Brna a Českých Budějovic do Vídně, ze Znojma
do Vídně a z Českých Budějovic do Lince. Cestujícím, kteří
vlastní některou z obchodní karet ČD , se z jízdného sleva zvýší až na 65
procent.
Podle informací odborového předáka Jaromíra Duška plánují
ČD od příštího roku o sedm procent zdražit nákladní
dopravu. Mluvčí Šťáhlavský však tyto informace na dotaz ČTK
nepotvrdil. Za běžný nákladní tarif jezdí na drahách asi
jen pět procent zboží. Naprostá většina především velkých
zákazníků má smluvní ceny.
ČD za deset měsíců roku přepravily 145 milionů
cestujících, což je na úrovni loňského roku. Podle Šťáhlavského
se tak potvrdil předpoklad vedení firmy, že jarní propad počtu
cestujících se na přelomu října a listopadu vyrovná.
Plány rozvoja infraštruktúry v Poľsku
zasahujú až do roku 2015
TREND 45, 06.11.2003 (as) - Hospodárska stratégia
poľskej vlády sa sústreďuje aj na rozvoj dlhé roky zanedbávanej
hospodárskej infraštruktúry krajiny. Tá zohráva významnú
úlohu v snažení o zintenzívnenie hospodárskeho rastu, regionálneho
rozvoja a spolupráce so zahraničnými partnermi, o získanie
investícií, o zvýšenie exportného potenciálu. Program
rozvoja hospodárskej infraštruktúry prekračuje strednodobú
hospodársku stratégiu poľskej vlády a zasahuje do rokov 2010
až 2015.
Poľsko má viac ako 250-tisíc ciest s pevným povrchom. Návrh
siete poľských diaľnic prijala vláda v roku 2001 ako Program
prispôsobovania cestnej a železničnej siete medzinárodného významu
štandardom Európskej únie. V pláne je do roku 2005 postaviť
550 km diaľnic, 200 km rýchlostných ciest a 40 mestských
obchvatov. Realizácia tohto programu vyjde na približne 10 mld.
eur (zhruba 41,5 mld. Sk). V roku 2001 zriadila poľská vláda
samostatné ministerstvo infraštruktúry, ktoré koordinuje
infraštruktúrne investície.
Poľsko disponuje 22 560 km železničných tratí. Zdokonalenie
fungovania železničnej dopravy vyžaduje trvalú reštrukturalizáciu
monopolného podniku Poľské štátne železnice (PKP), modernizáciu
železničnej infraštruktúry, finančnú sanáciu a oddlženie
PKP, privatizáciu niektorých železničných spoločností.
Medzi najväčšie poľské nákladné prístavy patria Gdansk,
Štetín, Swinoujscie a Gdynia. Rozšírenie prístavnej infraštruktúry,
terminálov a modernizácia obchodného loďstva sú dôležitými
činiteľmi rozvoja poľského zahraničného obchodu so zámorskými
oblasťami.
V leteckej doprave pôsobia dve najväčšie spoločnosti: Poľské
letecké prístavy a Poľské letecké aerolínie LOT, ktoré udržiavajú
pravidelnú leteckú dopravu s 29 štátmi. K najväčším poľským
letiskám patria: Varšava, Krakov, Gdansk, Poznaň, Vroclav, Štetín
a Katovice.
Dĺžka splavovaných vnútrozemských ciest je 3 813 km. Vnútrozemská
lodná doprava vlastní 492 dopravných člnov, 81 osobných lodí
s takmer 10-tisíc miestami, 236 tlačných remorkérov a 9 vlečných
lodí. Najväčšie možnosti na vnútrozemskú dopravu poskytuje
rieka Odra a jej prítoky.
Koncepcia reštrukturalizácie ropného sektora ráta s vytvorením
vnútorného regulovaného ropného trhu, vychádzajúceho z
modelu platného vo väčšine európskych krajín: jeden silný
hospodársky subjekt (25 % až 50 % trhu), stredné subjekty (15
% až 25 % trhu) a zvyšok malé subjekty. Strategický význam
bude mať zvýšenie dostupnosti k plynovodnej sieti, najmä v
malých mestských strediskách a vo vidieckych oblastiach. Rozšírenie
lokálnych plynovodných sietí sa stane dôležitým prvkom
regionálnej politiky. Na investície v tejto oblasti sa plánuje
využiť prostriedky z fondov EÚ .
Aj v energetike sa uskutočňuje reštrukturalizácia. Strategickým
cieľom je dosiahnuť stabilnú cenovú hladinu energií tak pre
tuzemské hospodárstvo, ako aj pre konkurenčnú elektrinu vyrábanú
v zahraničí. Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je
vznik a rozvoj burzy energie, ktorá by sa stala stabilizátorom
trhu.
Štrajk poľských železničiarov, plánovaný
na 13. novembra, je stále otvorený
Varšava 7. 11.2003 - Ak sa 13.
novembra naozaj uskutoční generálny štrajk poľských železničiarov,
ďalší dialóg v tejto oblasti sa podstatne spomalí. "Ak
chcú rokovať, som vždy pripravený hľadať nové riešenie,
štrajk však riešením nie je," povedal poľský minister
hospodárstva Jerzy Hausner.
Štrajk odborári železníc avizovali ešte 21. októbra. K
tomuto kroku sa rozhodli kvôli slabej podpore rezortu v budúcoročnom
rozpočte.
Celou situáciou sa bude ešte 10. novembra zaoberať špeciálna
skupina, ktorá prehodnotí stav v poľských národných železniciach
PKP. Program reformy železnice predstavia vládnemu výboru 13.
novembra, pričom poľský kabinet ho plánuje prediskutovať o 6
dní neskôr.
Informovala o tom poľská tlačová agentúra PAP.
Bulharsko sa bude snažiť prilákať
do CEFTA nových členov
Podľa Dzurindu sa krajiny, ktoré
vystupujú z CEFTA a vstupujú do EÚ musia snažiť o zrýchlenie
ekonomického rastu v Európe
BRDO PRI KRANJU 7. 11.2003 - Zástupcovia krajín
zoskupenia Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode CEFTA sa na
svojom poslednom summite v osemčlennom zložení zhodli na tom,
že CEFTA by mohla byť otvorená pre všetky krajiny, ktoré už
prejavili záujem o liberalizáciu obchodu. Ako uviedol predseda
slovinskej vlády a hostiteľ summitu Anton Rot, účastníci sa
ďalej dohodli, že budú podporovať Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko
na ceste do Európskej únie ( EÚ ). Zoskupenie CEFTA budú totiž po
vstupe ČR, Slovenska, Slovinska, Maďarska a Poľska tvoriť už
len tieto tri krajiny. "Do CEFTA chceme za existencie súčasných
kritérií prilákať ďalšie štáty," uviedol predseda vlády
Bulharska Simeon Saxe-Coburg-Gotha. Bulharsko prevezme budúci
rok predsedníctvo už trojčlennej skupiny CEFTA.
Podľa predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu sa všetky krajiny
musia usilovať, aby vytvorili v Európe priestor pre rýchlejší
ekonomický rast. "Kľúčom na to sú reformy domáce ale
aj európske," povedal Dzurinda. Nie len Slovensko podľa
neho potrebuje dôchodkovú, sociálnu reformu, ale platí to pre
celú EÚ
. "Európa nemôže už ďalej stáť na mieste a plytvať
peniazmi, ale jej úlohou je zabezpečiť multikultúrne poľnohospodárstvo,
modernizovať železnice a ako sme sa zhodli na summite aj
investovať viac do vzdelania," dodal Dzurinda.
Všetci zástupcovia krajín potvrdili, že desať rokov CEFTA
bolo významnou etapou v ich hospodárskom vývoji. "Príspevok
CEFTA bol obrovský nie len v hospodárskych ale aj v politických
vzťahoch, a tiež v oblasti vedeckej, technickej a kultúrnej,"
zhodnotil Rot. Ako dodal, päť vstupujúcich krajín do EÚ verí,
že onedlho budú všetci členovia CEFTA súčasťou únie.
"Všetci súčasní členovia sa budú usilovať, aby
zachovali spoluprácu medzi piatimi novými krajinami EÚ so
zostávajúcimi členmi CEFTA," skonštatoval slovinský
premiér.
Rumunsko a Bulharsko sú už v negociačnom procese EÚ . Podľa
splnomocneného ministra pre obchod Eugena Dijmaresku zostávajúce
krajiny musia zachovať pravé hodnoty CEFTA. "To že
zostali v zoskupení tri krajiny, neznamená, že stratila svoje
hodnoty, musíme určiť kurz pre nové krajiny, ktoré budú
chcieť vstúpiť do CEFTA," uzavrel. (krátené)
Čína vybuduje vysokorýchlostnú trať
Začiatkom
budúceho roku začne výstavba vysokorýchlostnej trate Šanghaj
- Nanjing. Táto bude súčasťou vysokorýchlostnej trate Šanghaj
- Peking, ktorá bude klasickou traťou namiesto pôvodne plánovanej
trate pre magneticky nadľahčované vlaky Transrapid .
Nová trať bude mať maximálnu prevádzkovú rýchlosť 350 km/h,
t. j. cestovný čas okolo 1 hodiny. To skráti súčasný najrýchlejší
cestovný čas cca o 3 hodiny na existujúcej 303 km dlhej trati,
po ktorej jazda trvá 4 hodiny a viac.
Na novej trati budú medziľahlé stanice pri Wuxi a možno aj
Suzhou. Nová stanica bude vybudovaná na juhu Nanjingu. Tá bude
asi 6-krát väčšia, ako tá súčasná a bude v nej aj nové
obchodné centrum.
VR sa pustili do redukcií cestovných
časov
Steve
Benett - VR budú redukovať cestovné časy kombináciou
budovania nových tratí, rekonštrukciou súčasných a novými
vozidlami. Veľký objem financií vloží vlastník tratí RHK.
Problémom je, že ich cca 5600 km je na 90% jednokoľajných.
Trate sú vzhľadom na členitosť terénu "posiate" zákrutami,
čo im síce pridáva na zaujímavosti, avšak znižuje atraktívnosť
pre cestujúcich.
Tento problém síce nie je riešiteľný "cez noc", avšak
tvrdo sa pracuje na vylepšovaní hlavných tratí. Hlavným
projekom v súčasnosti je budovanie novej priamej 2-koľajnej
trate Kerava - Lahti. Táto 74-kilometrová trať zvýši
kapacitu vo východnom Fínsku a zvýši efektívnosť pri využití
kapacity existujúcej hlavnej trate z Helsínk na sever cez
Tampere.
Nová trať za 331 miliónov EUR (cca 13 mld. Sk) bude mať zmiešanú
prevádzku rýchlosťou 220 km/h vlakmi IC a 160 km/h regionálnymi
vlakmi. Najrýchlejší cestovný čas Helsinky - Lahti bude skrátený
o 44 minút.Priama trať kopírujúca hlavnú cestu do Lahti,
prepraví do roku 2010 4,3 mil. cestujúcich. Výstavba začala
koncom roku 2002 počiatočným mostom a zemnými prácami.
Elektrifikačné práce začali minulý mesiac, kompletná trať
má byť hotová v roku 2006.
Trať Helsinki - Kerava - Lahti bude treťou vo Fínsku pre
prepravu cestujúcich rýchlosťou 200 km/h alebo vyššou,
nasledovať bude rekonštrukcia tratí Helsinki - Turku a
Helsinki - Tampere. (krátené)
Renovácia súprav X 2000
Steve
Benett - Švédske železnice SJ investujú 500 mil. SKr do
renovačného programu 32 vysokorýchlostných naklápacích súprav
X 2000 . Modernizácia
nastane aj pre 11 súprav spoločného podniku SJ a Nórskych štátnych
železníc NSB Linx. lanou časťou projektu je však 32 súprav
SJ, ktoré majú v súčasnosti 12 rokov a veľmi potrebujú
renováciu.(krátené)