Autičkársky sklad odhalený
13.09.2003,
vr - Bratislavskí kriminalisti si dlho lámali hlavu, kde miznú
kradnuté autá. Ďaleko za Bratislavou? Omyl! Partia autičkárov
si blízko centra hlavného mesta našla sklad a garáže.
Na Bazovej ulici policajti pri razii v noci na včera (12.9.)
objavili veľkú skrýšu kradnutých luxusných áut a súčiastok
z nich. Pikantné je, že to všetko sa dialo v areáli ŽSR .
V sklade sa našli štyri ukradnuté luxusné vozidlá Seat
Alhambra, VW Sharan, Golf a Passat. "Tri autá mali už
prerazené výrobné čísla. Jedno tam stálo ešte s pôvodným.
Zistili sme, že bolo ukradnuté pred niekoľkými mesiacmi v
okrese Bratislava IV," tvrdí krajská policajná hovorkyňa
Marta Bujňáková. V sklade a štyroch garážach sa našlo 15
motorov, desiatky pneumatík a rozličné súčiastky z rozobratých
áut. Boli v ňom aj plechy z karosérií, prístrojové dosky,
riadiace jednotky, sudy s motorovým olejom, pneumatiky, vodný
skúter a dokonca aj svetlá na VW, ktoré sa na nové autá iba
začínajú montovať. Jedna z garáží skrývala tiež motorku
Yamaha bez evidenčných čísiel. Predbežnú hodnotu ukradnutých
vecí policajti vyčíslili na 20 mil. Sk! Servis v areáli patrí
Michalovi K. z Bratislavy. Čo na škandalózne odhalenie hovoria
železnice? "Sklad v našom areáli používali protiprávne.
Pozemok pod štyrmi garážami patrí železniciam a bol od nás
legálne prenajatý," povedala hovorkyňa ŽSR Kornélia Blašková. Partii autičkárov
hrozí obvinenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Zamestnanci Fabryky Wagon zostali bez peňazí
16.09.2003, Velecký - Štrajkujúci robotníci,
nevyplatené mzdy, boj záujmových skupín o ovládnutie fabriky
a napínavé valné zhromaždenie akcionárov. Takto sa skončila
privatizácia najväčšej poľskej vagónky Fabryka Wagon v
Ostrowie Wielkopolskom severne od Varšavy. Okolo 2500
zamestnancov tam takmer celý august blokovalo podnik a dožadovalo
sa svojich výplat. Niektorí z nich sa dokonca odhodlali k
hladovke.Už krátko po privatizácii vyšetrovala nových
investorov poľská prokuratúra, pretože nevedno kam previedli
tri milióny eur. Skupina troch slovenských podnikateľov skončila
vtedy vo vyšetrovacej väzbe. Keď ich prepustili a vrátili im
pasy, privatizéri z Poľska jednoducho odišli. Fabryka Wagon sa
však ďalej zadlžovala.
Na vagónku dnes doliehajú dlhy okolo 90 miliónov eur, ktoré
znemožňujú potrebnú modernizáciu podniku. Len na výplatách
dlhuje spoločnosť okolo milióna eur. Vedenie vagónky nerešpektovalo
ani kompromis, ktorý za občanov vyjednal starosta Ostrówa
Wielkopolského: do polovice júla vyplatiť ľuďom aspoň 140
eur za každý mesiac. Peniaze mali pochádzať zo zákazky niekoľkých
vagónov do Holandska.
Koľajové vozidlá a diely
16.09.2003, do - Tatravagónka
Poprad navŕši základné imanie o 105 mil. Sk, urobí to formou
prednostného upisovania akcií doterajšími akcionármi spoločnosti.
Vydá 105 kusov nových akcií na doručiteľa v menovitej
hodnote 1 mil. Sk za akciu, čo je zároveň aj emisný kurz
akcie. Základné imanie spoločnosti by tak malo dosiahnuť úroveň
1,372 mld. Sk. Termín na uplatnenie práva prednostného
upisovania bol do 14. septembra. Ak sa v tejto lehote nepodarí
upísať akcie v hodnote navrhovaného zvýšenia základného
imania, môže sa navŕšiť len o upísané akcie. Majoritným
vlastníkom Tatravagónky je spoločnosť Vapop, ktorá vlastní
91-percentný podiel. Podnik bol zapísaný do Obchodného
registra 1. decembra 1994 so základným imaním 1,267 mld. Sk. V
prvom polroku dosiahol zisk 11,1 mil. Sk. Sk, pri tržbách z
predaja vlastných výrobkov a služieb vo výške 1,9 mld. Sk.
Objem výroby bol v rovnakom období na úrovni 1,762 mld. Sk.
Predmetom činnosti Tatravagónky je výroba a predaj koľajových
vozidiel a ich dielov pre osobnú a nákladnú dopravu, údržba
a opravy koľajových vozidiel.
Do žilinskej Stanice prichádza umelecký vlak
BRATISLAVA 15. 09.2003 - Priestor pre súčasné
umenie prinesie už 26. septembra zrekonštruovaná stanica Žilina-Záriečie
. Bývalá železničná zastávka sa tak koncom tohto mesiaca po
ročnej prestavbe stane novým, na Slovensku jedinečným,
centrom kultúry a miestom stretnutí umelcov. Otvorený kultúrny
priestor "Stanica" je, ako tvrdia iniciátori jeho
vzniku z občianskeho združenia Truc sphérique, "stanicou,
kde sa oplatí vystúpiť." Vlak na Stanicu 26. septembra
vypraví a zároveň ju aj slávnostne otvorí veľvyslankyňa SR
v Poľsku Magda Vášáryová. Cesta do novej Stanice začína v
špeciálne vypravenom vlaku z hlavnej stanice v Žiline 26. a 27.
septembra o 19:00. Na pasažierov vlaku, ale aj ostatných čaká
medzinárodné predstavenie. Divadelný projekt "Cesta do
stanice" pripravila slovensko - holandská dvojica režisérov
Viliam Dočolomanský a Per Spildra Borg. So starou železničnou
stanicou sa zároveň v programe rozlúči aj 40 mladých hercov,
performerov, tanečníkov a hudobníkov z 11 krajín Európy -
Slovenska, Poľska, Anglicka, Ruska i Fínska. Premiérový
program Stanice bude prístupný aj pre návštevníkov medzinárodného
festivalu Divadelná Nitra. Do Stanice ich 27. septembra odvezie
autobus, ktorý bude o 16:30 pristavený pred Divadlom Andreja
Bagara. Odvoz autobusom je v cene vstupenky na divadelné
predstavenie. Vstupenky sú v predaji v sieti kníhkupectiev Artfórum,
CK Satur, v pokladni nitrianskeho Divadla A. Bagara a predávajú
sa aj cez internet na www.stanica.sk. Lístky na predstavenie sa
nebudú predávať priamo na mieste. Agentúru SITA informoval
Marek Adamov z občianskeho združenia Truc Sphérique.
Železnice SR a Železničná spoločnosť si odporujú, či pokladníčky majú o výluke ľudí
informovať
KORZÁR 12.09.2003, Sabo, Košice - Výluky na železniciach
sú častou záležitosťou, dobrým zvykom však býva, že
prepravca cestujúceho pred zakúpením si cestovného lístka na
túto skutočnosť upozorní. Nie je to tak vždy, ako sme sa
dozvedeli od ženy, ktorá včera cestovala z Košíc do Prešova.
"Na košickej stanici som si kúpila ráno cestovný lístok
na vlak do Prešova s odchodom o 7.45 hod. Nastúpila som doň s
vedomím, že sa pohodlne dopravím do cieľa svojej cesty. Z
tohto pocitu ma však prebudila sprievodkyňa pri kontrole lístka,
keď mi zvestovala, že v Kysaku musím prestúpiť
na autobus. Ľuďom vo vlaku sa to nepáčilo, hromžili, no čo
už v takej chvíli narobíte. Keby to aspoň vyhlásili v
rozhlase pred odchodom vlaku, vrátila by som lístok a podľa
rozhovoru s cestujúcimi vo vlaku by tak urobili viacerí,"
dozvedeli sme sa od pani Kataríny, ktorá dodala: "V Kysaku som teda spoločne
s ostatnými prestúpila na autobus, no ten nás doviezol len do Drienovskej Novej Vsi
, tam začali niektorí vystupovať. Opýtala som sa teda vodiča,
či pokračuje v ceste do Prešova. Odpovedal, že musím vystúpiť
a opäť prestúpiť na vlak, o tom som tiež nebola informovaná.
na tridsiatich kilometroch cesty sa teda dvakrát prestupovalo,
keby som to vedela, šla by som autobusom," vysvetľuje pani
Katarína, ktorá považuje správanie sa pracovníkov železníc
za nekorektné. "Pripadala som si ako v nejakej zaostalej
krajine, železnice chcú asi zarobiť stoj čo stoj. Vôbec im
nevadí, že s ľuďmi, svojimi zákazníkmi, narábajú ako s
chovnými králikmi." O vyjadrenie k spomínaným skutočnostiam
sme požiadali zástupcu vedúceho oddelenia riadenia dopravy pre
výluky ŽSR
Gabriela Sikorského. "Na trati sa robila pravidelná údržba,
nič mimoriadne. Trvala štyri dni v čase od 7.25 do 11.50 hod.,
no dnes by už malo byť všetko v poriadku. Informovanosť
cestujúcich je však už v kompetencii ZSSK . Jej pracovníci,
čiže pokladníčky, sú povinné o týchto veciach ľudí
vopred informovať, vo vlaku sprievodkyňa môže prestup už len
pripomenúť. Odo mňa majú všetky informácie o výlukách,
zrejme si svoje povinnosti neplnia, už viackrát im to bolo
vytknuté," vysvetlil G. Sikorský. Prednosta Obchodno-prepravnej
správy osobnej prepravy ZSSK Ing. Ladislav Olexamá však na vec iný názor.
"Nie je povinnosťou osobnej pokladníčky informovať
cestujúcu verejnosť o výlukách, pretože cestujúci si môže
cestovný lístok zakúpiť aj v predpredaji, a to najskôr 60 dní
pred nástupom cesty. Navyše cestovné lístky neplatia na konkrétny
vlak, pokial nie sú viazané k rezervačnému dokladu, či už
miestenke, alebo ležadlu. Cestujúci môže v čase platnosti
cestovného lístka cestovať ľubovoľným vlakom," vysvetľuje
L. Olexa a dodáva, že o konaní výluk a o prestupe na iný
dopravný prostriedok je cestujúca verejnosť informovaná výveskami.
"Tie sú umiestnené na viditeľných miestach v priestoroch
železničnej stanice. Zároveň pred každým pravidelným
odchodom vlaku, ktorého sa výluka týka, sú cestujúci o
prestupe na iný dopravný prostriedok priebežne upozorňovaní
staničným rozhlasom. V prípade, že cestujúci využili
cestovný lístok na celej trati, ani v prípade výluky nemajú
nárok na vrátenie cestovného."
Rusko
nabízí ČR v rámci deblokace dluhu zastaralé
vlaky
PRAHA 15. 09.2003 - Rusko v
rámci splácení dluhu vůči České republice nabízí asi 40
motorových vlaků. ČD
jejich zařazení do vozového parku zvažují, přestože ruské
soupravy nejsou nejmodernější. Deblokace ruského dluhu však
spočívá v tom, že Rusko je České republice prodá se slevou.
Cena se tak může podle odhadů pohybovat v řádech až desítek
milionů dolarů. Uvedla to dnes Česká televize v hlavní
zpravodajské relaci.Vlak, který ruská strana nabízí, se
podle ČT velmi podobá prvním vozům metra, které kdysi začínaly
jezdit v Praze. Oba stroje totiž pocházejí ze stejné továrny.
"Není to nejmodernější technika, ale do určité míry
by nám to pomohlo s modernizací vozového parku," řekl ČT
Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD . České dráhy chtějí tyto vozy nasadit na
regionálních tratích, kdy nyní jezdí stroje až 50 let staré.
Ruské vozy jsou ovšem nadměrně těžké a tratě se pod nimi
budou podle odborníků rychleji opotřebovávat, což bude stát
i více peněz. ČD mohou ruské vlaky koupit až poté, co jejich
provoz v tuzemsku schválí drážní úřad. To se zatím
nestalo, dodala ČT. Dnešní tisk informoval o tom, že společnost
Falkon Capital, kterou si vláda Miloše Zemana vybrala jako
prostředníka pro vymáhání ruského dluhu, o tuto zakázku přijde.
Ruští ministři si údajně nepřejí, aby mezi nimi a Českou
republikou asistovaly při vyřizování závazků z minulosti
soukromé firmy. Rusko původně dlužilo ČR 3,6 miliardy dolarů,
tedy asi 110 miliard korun. Poté, co pohledávku 2,5 miliardy
dolarů odkoupila od české vlády společnost Falkon Capital za
zhruba 22 procent hodnoty, se ruský dluh snížil na 1,1
miliardy dolarů jistiny, včetně nesplacených úroků.
Vážska
vodná cesta - Železničná, cestná i vodná
17.09.2003, Zora Petrášová - Už v
tomto roku je naplánovaný začiatok prác na stavbe Vodné
dielo Sereď - Hlohovec, ktoré sa má dokončiť v roku 2006.
Ide o realizáciu prvej časti národného projektu Vážska vodná
cesta s prepojením na Odru vodným kanálom Žilina - Bohumín a
vytvorením Eurokoridoru sever - juh, čím sa naplní Európska
dohoda o hlavných vnútrozemských cestách medzinárodného významu
(AGN), ktorú podpísali 24. 6. 1967 v Helsinkách a nadobudla
platnosť v roku 1999. Úvodnú štúdiu koridoru s vybudovaním
vodnej cesty Dunaj - Váh - Odra a na to nadväzujúcich
programov vypracovala už v roku 1992 spoločnosť EMI Žilina. V
roku 1994 založili Slovenskú vážsku spoločnosť (SAVAS). Vážska
cesta je budovaná na výhode geografickej polohy jednotlivých
subregiónov s využitím ekologického a krajinárskeho aspektu
vo väzbe na doteraz vybudovaný priemyselný potenciál a
dopravnú infraštruktúru koridoru. Na úseku Slovenska budú v
dĺžke viac ako 260 kilometrov vedené trasy troch druhov
prepravy - železničnej, cestnej a vodnej. Na území Trnavského
samosprávneho kraja začalo aktívnu činnosť Združenie pre
rozvoj mikroregiónu Vážska vodná cesta so sídlom v Hlohovci,
ktorého cieľom je podporovanie podnikateľských aktivít na
regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni a príprava na
spoločné rozvojové programy v rámci projektu Vážska vodná
cesta. Združenie má členov z radov podnikateľov, zástupcov
miest i občanov regiónov Piešťany, Hlohovec, Sereď a Trnava,
pričom ich počet neustále rastie predovšetkým v súvislosti
s veľkým záujmom o tvorbu rozvojových projektov, s možnou
účasťou na využití podporných fondov EÚ. Združenie sa tiež
bude uchádzať o členstvo v nadnárodnom združení Eurokoridor
sever - juh, ktoré by mali tvoriť zo Slovenska VÚC Trnavského,
Trenčianskeho, Žilinského a Nitrianskeho kraja. V Česku je to
Moravsko - sliezsky región a v Poľsku vojvodstvo Lobušské,
Dolnosliezske, Opolské, Siezske a Zachodniopomorské.
Transrapid dobýja Čínu
17.09.2003 -
Magnetická dopravná dráha Transrapid
, ktorá spája centrum Šanghaja s jeho letiskom Pudong, je po
odstránení kolaudačných nedostatkov znova v skúšobnej prevádzke.
Uplynulý víkend ju využil aj nemecký prezident Johannes Rau,
ktorý je na štátnej návšteve v Číne. Vo vlaku s ním
cestovalo krátky čas maximálnou rýchlosťou až 430
kilometrov za hodinu aj 60 členov jeho sprievodu. Vyše 30-kilometrovú
trať z východiskovej do konečnej stanice zvládol vlak za
necelých 10 minút. V prvom októbrovom týždni bude šanghajský
Transrapid znovu v skúšobnej
prevádzke a bude ním môcť cestovať aj verejnosť. Od 1.1. už
bude tento moderný dopravný systém v riadnej komerčnej prevádzke.
Denne bude odvážať na letisko a z neho do centra hospodárskeho
srdca Číny asi 45.000 cestujúcich. Úspešná skúšobná prevádzka
opäť zvýšila záujem o tento projekt. Podľa nemeckého denníka
Die Welt si do Šanghaja prídu ako prví pozrieť a študovať
tento projekt experti na dopravu z Hongkongu i holandského
Rotterdamu. Tento týždeň sa chcú Transrapidom povoziť aj členovia
Forbesovho Hospodárskeho fóra. Okrem toho sa o projekt znovu
zaujímajú aj predstavitelia čínskej vlády, ktorí by v blízkej
budúcnosti mali rozhodnúť o vybudovaní novej 1300-kilometrovej
dlhej dopravnej tepny medzi Šanghajom a Pekingom. Pôvodne sa o
tomto projekte malo rozhodnúť už na jeseň tohto roka, ale vláda
rozhodnutie odsunula na jar 2004. Experti sa domnievajú, že tak
urobila preto, aby Transrapid
mohol dovtedy dokázať svoje prednosti.
Transrapid v Číne znovu oživil nádej
na využívanie tejto modernej technológie
Šanghaj 16. 09.2003 - Magnetická dopravná dráha
Transrapid , ktorá spája
centrum Šanghaja s jeho letiskom Pudong, je po odstránení
kolaudačných nedostatkov znova v skúšobnej prevádzke.
Uplynulý víkend ju využil aj nemecký prezident Johannes Rau,
ktorý je na štátnej návšteve v Číne. Vo vlaku s ním
cestovalo krátky čas maximálnou rýchlosťou až 430
kilometrov za hodinu aj 60 členov jeho sprievodu. Vyše 30-kilometrovú
trať z východiskovej do konečnej stanice zvládol vlak za
necelých 10 minút. V prvom októbrovom týždni bude šanghajský
Transrapid znovu v skúšobnej
prevádzke a bude ním môcť cestovať aj verejnosť. Od 1. januára
už bude tento moderný dopravný systém v riadnej komerčnej
prevádzke. Denne bude odvážať na letisko a z neho do centra
hospodárskeho srdca Číny asi 45 000 cestujúcich. Úspešná
skúšobná prevádzka opäť zvýšila záujem o tento projekt.
Podľa nemeckého denníka Die Welt si do Šanghaja prídu ako
prví pozrieť a študovať tento projekt experti na dopravu z
Hongkongu i holandského Rotterdamu. Tento týždeň sa chcú Transrapidom povoziť aj členovia
Forbesovho Hospodárskeho fóra. Okrem toho sa o projekt znovu
zaujímajú aj predstavitelia čínskej vlády, ktorí by v blízkej
budúcnosti mali rozhodnúť o vybudovaní novej 1 300
kilometrovej dlhej dopravnej tepny medzi Šanghajom a Pekingom. Pôvodne
sa o tomto projekte malo rozhodnúť už na jeseň tohto roka,
ale vláda rozhodnutie odsunula až na jar 2004. Experti sa
domnievajú, že tak urobila preto, aby Transrapid mohol dovtedy dokázať
svoje prednosti. Vláda si opäť vyžiadala ekonomické
porovnania medzi viacerými koľajovými dopravnými systémami a
Transrapidom .
Za maľovanie na vlaky odsúdili muža
na 18 mesiacov
KODAŇ 16. 09.2003 (AFP) - Kodanský súd odsúdil
na 18 mesiacov väzenia pouličného umelca za to, že svojimi
grafickými výtvormi skrášľoval vlaky a iné verejné plochy.
31-ročný Ronnie Lysholm Klibo Frederiksen bol taký pyšný na
svoje výtvory na vlakoch v Dánsku a Nemecku, že si každý z
nich aj odfotil. Film ho ale nakoniec usvedčil pred súdom. Súd
ho uznal vinným za najmenej 70 nápisov na vlakoch patriacich Dánskym
štátnym železniciam, ktoré vedú neúspešný boj proti armáde
vandalov. Napriek stále väčším trestom železnice oznámili
len počas minulého roku asi 50 000 prípadov vandalizmu.
Železnica dohodu nedodržala
18.09.2003, Martinková Jana - Železničná
spoločnosť napriek prísľubu jej vedenia neodpredala
Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti dohodnutý počet
železničných vozňov. Po predložení cenovej ponuky vyradených
vozňov spoločnosť dodatočne 5-násobne zvýšila ceny.
Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť preto namiesto
potrebných piatich motorových a štyroch prívesných vozňov
odkúpila len tri motorové vozne a dva prívesné vozne. Z tohto
dôvodu nemohla podľa plánu, teda od 2.9. začať prevádzku aj
na úseku Zohor - Rohožník. "Túto situáciu riešime hľadaním
alternatívnych koľajových prostriedkov mimo územia Slovenska.
Rokujeme vo viacerých európskych krajinách. Cenové ponuky by
sme mali dostať v krátkom čase," povedal Roman Filistein,
predseda dopravnej komisie kraja a predseda predstavenstva
Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti. Podľa jeho
slov sa Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti už
podarilo na tento účel získať úver od nemenovanej banky a
rokujú s ďalšími.
Filistein dodal, že kraj uvažuje o rozšírení prevádzkovanej
regionálnej dopravy o ďalšie trate, ale všetko bude závisieť
od dotácií štátu do železničnej dopravy. "Kraj sa už
prostredníctvom svojho predsedu Ľuba Romana obrátil na
ministra financií Ivana Mikloša so žiadosťou o rozpočtové
opatrenie. S Trnavským samosprávnym krajom sme sa v zásade už
dohodli na tom, že vlaky Bratislavskej regionálnej koľajovej
spoločnosti by zabezpečovali aj tú časť vlakových spojov,
ktoré sa dotýkajú len Bratislavského a Trnavského samosprávneho
kraja," povedal Filistein. Ako povedal, štát by tým ušetril
približne polovicu na tento účel vyčlenených verejných
finančných prostriedkov. Jeden vlakový kilometer realizovaný ZSSK totiž dotuje 153
korunami, kraj by potreboval len 70 - 75 Sk.
"Súčasne vieme získať ďalší balík vlakových
kilometrov, ktoré by sme chceli použiť na rozbehnutie rýchlodráhy
na území Bratislavy," dodal Filistein. Mala by premávať
medzi Devínskou Novou Vsou a hlavnou
stanicou , kde v súvislosti s výstavbou tunela Sitiny dochádza
v oblasti Polianky a Patrónky už teraz ku kolapsovým situáciám.
500-miliónový kšeft
MARKÍZA 37/2003, 08.09.2003, Ferko Ľubomír - Kúpiť za
10 mil. veci v hodnote takmer 0,5 mld, to už je teda poriadny kšeft!
Pred časom sa podaril neznámej firme s.r.o. Realitný dom, so sídlom
v dedinke Perín-Chým neďaleko Košíc.
Toľko jej stačilo zaplatiť za 26 zmodernizovaných železničných
vagónov, z ktorých sú dodnes zostavované Intercity vlaky
Tatran a Kriváň. S obchodom snov však nesúhlasili Železnice
SR. Do spomínaných vozňov investovali formou splátok stovky
miliónov korún. A zrazu nemali ani vlaky ani peniaze. Správca
konkurznej podstaty skrachovanej košickej firmy TORY-leas,
ktorej dovtedy vagóny patrili, ich bez vedomia Železníc predal.
Niet divu, že sa nespokojní železničiarski šéfovia obrátili
na orgány činné v trestnom konaní. Spomínaného správcu
konkurznej podstaty, bývalého košického sudcu, JUDr. M.K. vyšetrovateľ
obvinil z trestných činov sprenevery a falšovania verejnej
listiny, úradnej pečate a uzávery. Trestnému stíhaniu za
pomoc pri sprenevere a falšovaní čelí aj sudcova spoločníčka,
tiež doktorka práv Z.K. Podľa lízingovej zmluvy s košickou
firmou TORY-leas z roku 1996 Železnice mali za spomínané vozne
zaplatiť postupne niečo vyše 732 mil. Sk. Samozrejme, po celý
tento čas ich mohli využívať. Železnice platili, IC vlaky
bez problémov premávali. V decembri 2000 však košický Krajský
súd vyhlásil na lízingovú spoločnosť konkurz. Za hojne využívané
vagóny železničiari dovtedy "vycálovali" 722.779.000
Sk. Vo vzduchu ostalo visieť takmer 10 mil. Začiatkom augusta
2001 vedenie Železníc zverejnilo informáciu, že správca
konkurznej podstaty predal pár týždňov predtým všetkých 26
vozňov neznámej spoločnosti. "Firma Realitný dom, s.r.o.,
vznikla len mesiac predtým, ako jej správca predal vagóny, čo
je zaujímavé a podozrivé," uviedol vtedajší hovorca ŽSR
Miloš Čikovský. Za pozoruhodnú môžeme považovať aj ďalšiu
skutočnosť. Cena za predmet lukratívneho obchodu sa takmer
rovnala zostatku splátok, ktoré mali Železnice podľa zmluvy
zaplatiť. Podľa vyjadrenia Miloša Čikovského všetko
smerovalo k tomu, aby cenné imanie nový majiteľ predal železničiarom
za oveľa vyššiu sumu ako spomínaný doplatok zmluvy. "Prvým
krokom zo strany správcu konkurznej podstaty bolo vypovedanie lízingovej
zmluvy. Na následnom rokovaní sľúbil, že jej predmet
neodpredá a záležitosť vyrieši podľa zákona o konkurze a
vyrovnaní." Hneď nato si železnice listom uplatnili nárok
na odkúpenie vagónov. Celá vec však dopadla inak - ich
predajom neznámej firme. Mimochodom, Realitný dom neskôr
"tovar" ponúkol Železniciam - za 300 mil. Sk. Najväčšími
veriteľmi skrachovanej firmy boli Daňový úrad Košice IV s
pohľadávkou 96 mil. Sk. Slovenskej kreditnej banke "lízingovka"
dlhovala 64 mil. a - Železnice SR. Im "visela" v súvislosti
s inými finančnými transakciami vyše 81 mil. Sk! "Správca
požiadal Krajský súd Košice o vydanie súhlasu na odpredaj s
tým, že o ňom upovedomil najväčších veriteľov - daňový
úrad a Slovenskú kreditnú banku. Na Železnice však akosi
zabudol," povedal Miloš Čikovský. "S takýmto stavom
sme nemohli byť spokojní, preto sme podnikli právne kroky na
ochranu svojich záujmov a zároveň sme Generálnej prokuratúre
poslali trestné oznámenie." "Ako správca konkurznej
podstaty musím podľa zákona predať majetok čo najvýhodnejšie,
aby som mohol v najvyššej možnej miere uspokojiť veriteľov,"
reagoval JUDr. M.R. "Železnice mi ponúkali 26.000 Sk za
vozeň, ja som za ne dostal oveľa viac. Boli riadne ohodnotené
znalcom, posudok podpísal aj dekan jednej z fakúlt Dopravnej
univerzity v Žiline. Zo zákona som povinný dňom vyhlásenia
konkurzu všetky zmluvy zrušiť a začať zhodnocovať prednostného
práva odpredať niečo tomu, kto už zaplatil väčšinu kúpnej
ceny." Podľa správcových slov musel vagóny predať čo
najrýchlejšie. Neboli totiž poistené a keby sa s nimi niečo
stalo, ručil by za ne celým majetkom. Ak jestvuje možnosť poškodenia
majetku úpadcu, zákon správcovi konkurznej podstaty ukladá
predať ho čo najskôr. Situácia je teda obdobná ako v prípade,
keď vám vezmú auto kúpené na splátky, pretože lízingová
firma skrachovala. Nikoho nezaujíma, či ste už zaplatili 10
alebo 99% ceny. V rovnakej pozícii sa ocitli aj Železnice SR.
Nezmierili sa s ňou. Orgány činné v trestnom konaní preskúmali
ich podanie a rozhodli o začatí trestného stíhania proti bývalému
sudcovi a jeho spoločníčke. Z doterajšieho vyšetrovania vyplýva,
že na majetku konkurznej podstaty spoločnosti TORY-leas, s.r.o.,
Košice spôsobili škodu vyše 400 mil. Sk. Trhová hodnota
predaných vagónov bola totiž podstatne vyššia ako cena, za
ktorú sa k nim dostal Realitný dom, s.r.o. Inkriminované vozne
nakoniec skončili v rukách železničiarov. "V rámci
mimosúdnej dohody sme ich v priebehu minulého roka kúpili od
Realitného domu za približne 12 mil. Sk," povedal nám
hovorca dnes už Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. Táto
skutočnosť však nemá žiadny vplyv na trestné stíhanie
dvojice obvinených, hoci právne zdatný bývalý sudca využíva
všetky možnosti na oddialenie záverečného návrhu na podanie
obžaloby...
Stručný vývoj kauzy
1996 - podpis lízingovej zmluvy na 26 vozňov medzi ŽSR a TORY-leas,
s.r.o., Košice
december 2000 - vyhlásený konkurz na TORY-leas, Železniciam
ostáva doplatiť 10 mil. Sk
január 2001 - správca konkurznej podstaty vypovedá lízingovú
zmluvu
február 2001 - ŽSR uplatňujú nárok na odkúpenie vozňov
máj 2001 - vznik firmy Realitný dom, s.r.o., so sídlom v obci
Perín-Chým
jún 2001 - správca predáva vozne Realitnému domu za zostatok
lízingových splátok - cca 10 mil. Sk
august 2001 - Železnice podávajú trestné oznámenie
jún 2002 - Realitný dom predáva vozne za 12 mil. Sk Železniciam
júl 2002 - začína sa trestné stíhanie správcu konkurznej
podstaty a jeho spoločníčky pre trestné činy sprenevery a
falšovania verejnej listiny
Rýchlovlaky
MARKÍZA 38/2003, Potančok Adrián - Rýchlovlak
Eurostar, známy z trate medzi Parížom a Londýnom, nedávno
vytvoril rekord vo Veľkej Británii. Nový úsek medzi tunelom
pod Lamanšským prielivom a lokalitou Graves End na severe grófstva
Kent prešiel rýchlosťou 334,7 km/h. Eurostar budú na tejto
trase jazdiť od 28.9. Umožní im to skrátiť čas cestovania z
Londýna do Paríža o rovných 20 minút, teda na 2 hodiny a 35
minút, z britskej metropoly do Bruselu trvá cesta 2 hodiny a 20
minút. Rýchlosť však nie je závratná, lebo vo Francúzsku
dosiahli na železnici dodnes neprekonaných 515,3 km za hodinu.
Vlajková loď železničnej dopravy EÚ vznikla ďalším vývojom
známeho francúzskeho rýchlovlaku TGV. Mnohými linkami spája
stanicu London Waterloo Int. s parížskym Nordom a bruselským
Midi. Vlaky Eurostar môžu prepraviť až 800 cestujúcich. Vo všetkých
prípadoch ide o luxusne zariadené priestory á la V.I.P. salóniky
na letiskách. Súkromná spoločnosť, ktorá ich prevádzkuje,
likviduje nielen lodné trajekty cez kanál (čo sa jej už
takmer podarilo), ale chce súperiť tiež s leteckou dopravou
medzi Londýnom a Parížom, respektíve Bruselom. Rozhodne na to
má, veď vo francúzskej i britskej metropole sú letiská veľmi
vyťažené a navyše situované dosť ďaleko od mesta. Čas (i
ceny) sú tak úplne porovnateľné, lebo kým sa cestujúci
dostane na letisko a z neho, Eurostar ho dopraví priamo do
centra mesta. TGV je francúzska skratka pre Train a Grand
Vitesse, teda vlak vysokých rýchlostí. Slúži predovšetkým
na spojenie Paríža s ostatnými regiónmi krajiny galského kohúta.
Konštruktéri využili mnohé inovácie na dosiahnutie nižšej
hmotnosti a zrýchlenie jazdy v zákrutách. Prvá komerčná
prevádzka TGV sa začala v roku 1981 na úseku Paríž - Lyon,
teraz už pretínajú celé Francúzsko. Pred 13 rokmi špeciálne
upravený TGV Atlantique vytvoril spomínaný svetový rekord pre
osobné vlaky. Bežne je priemerná rýchlosť týchto dopravných
prostriedkov "len" 245 km/h, neovplyvňuje ju hmla či
iné rozmary počasia. Na najvyťaženejšej trati Paríž - Lyon
denne prepravia zhruba 40.000 pasažierov. S vysokorýchlostnou
traťou, hoci zatiaľ jedinou (vedúcou z Madridu do Sevilly), sa
poriadne poponáhľali aj Španieli. Trasa Barcelona - Madrid -
Sevilla má zabezpečiť napojenie na železničnú sieť Francúzska,
a tým aj celej Európy. Úspechy žne "nemecká strela"
Inter City Express (ICE). Do prevádzky ju uviedli v roku 1991 na
trase z Hamburgu do Mníchova cez Frankfurt nad Mohanom. Na
svetovej výstave EXPO 2000 v Hannoveri predstavili tretiu, najrýchlejšiu
verziu. V sedadlách bieleho vlaku je zásuvka na slúchadlá a v
1. triede sú dokonca televízory zabudované v operadlách
potiahnutých modrou kožou. Vo vagóne triedy business-service nájdete
kompletné komunikačné stredisko. Obloženie z dreva dodáva
interiéru elegantný vzhľad. Už na prvý pohľad krásne súpravy
ICE 3 využívajú svoje parametre naplno na novej rýchlodráhe
z Kolína nad Rýnom do Frankfurtu nad Mohanom, ktorá od vlaňajška
spája obe mestá. Pri rýchlosti až 300 km/h sa čas vyhradený
na cestu skráti z dnešných vyše 2 hodín na menej než 60 minút.
Na severe pokračujú do Porúria, Holandska, Belgicka a Francúzska
a na juhu idú z Frankfurtu do Mníchova, Stuttgartu a do Švajčiarska
i Rakúska. Prvý vysokorýchlostný vlak na svete však bol
japonský Šinkansen, prvenstvo si stále udržiava v najvyššej
priemernej rýchlosti na železnici. V roku 1964 dali do prevádzky
trať v dĺžke 515 km nazvanú Tokaido, spájajúcu Tokio s Ósakou.
Zaznamenala obrovský úspech, hoci jazdnú rýchlosť vlaku spočiatku
obmedzili na 210 km/h (dnes 270 km/h). V súčasnosti už súpravy
novej generácie E2-1000 testujú na 360 km/h. Trate Šinkansen sú
určené na osobnú dopravu. Denne ju využije asi 400.000 pasažierov.
Šinkanseny majú zväčša poetické mená ako Prianie, Ozvena,
Lúč či Malá perla. Chodia skutočne načas. Hovorí sa, že
keď do súpravy nastupovala britská kráľovná Alžbeta II.,
povedala: "Tento expres je presnejší ako hodinky."
Faktom však zostáva, že v danej chvíli mal vlak už 3-minútové
meškanie a pribudlo ďalšie, lebo museli naložiť 150 kusov
batožiny panovníčky a jej sprievodu. Vo vývoji vysokorýchlostných
vlakových systémov vedie v súčasnosti západná Európa.
Taliansky Pendolino, ktorý si České dráhy objednali pred 8
rokmi, by mal už koncom roka 2004 premávať na trati Berlín -
Praha - Viedeň, pričom čas jazdy bude kratší o 1/5. Hoci
Pendolino môže uháňať rýchlosťou až 230 km/h, na železniciach
v Česku ju dokáže "vytiahnuť" len na 160 km/h.
Pendolino do bežnej prevádzky začlenia na budúci rok v máji.
"Aj my sme uvažovali o vlakoch Pendolino, dokonca sme sa
dohodli s Českými dráhami o spoločnom nákupe, ale zmluvu sme
napokon nepodpísali. Nemáme na to finančné zdroje a štát
dosiaľ nie je ochotný investovať do takýchto projektov,"
vysvetľuje PhDr. Miloš Čikovský, hovorca Železničnej spoločnosti.
Za maľovanie na vlaky odsúdili muža
na 18 mesiacov
SITA/ KODAŇ 16. 09.2003 (AFP) - Kodanský súd odsúdil
na 18 mesiacov väzenia pouličného umelca za to, že svojimi
grafickými výtvormi skrášľoval vlaky a iné verejné plochy.
31-ročný Ronnie Lysholm Klibo Frederiksen bol taký pyšný na
svoje výtvory na vlakoch v Dánsku a Nemecku, že si každý z
nich aj odfotil. Film ho ale nakoniec usvedčil pred súdom. Súd
ho uznal vinným za najmenej 70 nápisov na vlakoch patriacich Dánskym
štátnym železniciam, ktoré vedú neúspešný boj proti armáde
vandalov. Napriek stále väčším trestom železnice oznámili
len počas minulého roku asi 50 000 prípadov vandalizmu.
Rezort zatiaľ nechce vlastnícke zmeny v ŽZÚ
(SITA) BRATISLAVA 18. 09.2003 - Rezort dopravy vláde
navrhne ďalej nesledovať úlohu z roku 2001, podľa ktorej mal
zabezpečiť zmenu vlastníckych vzťahov v Železničnom
zdravotnom ústave (ŽZÚ). Po schválení nového zákona o
verejnom zdravotníctve sa totiž hospodársko-právne postavenie
ústavu uvedie do súladu s týmto zákonom. Vyplýva to z materiálu,
ktorý rezortné ministerstvo predložilo na pripomienkové
konanie. Pôvodne ministerstvo chcelo ústav začleniť do regulačného
úradu železničnej dopravy, a teda ho zrušiť už ku koncu
roka 2001. Keďže sa však pripravovala koncepcia verejného
zdravotníctva, rezort požiadal o odklad plnenia úlohy do 30.
septembra 2003. Minister dopravy dostal v roku 2001 za úlohu
zabezpečiť zmenu vlastníckych vzťahov v troch rezortných príspevkových
organizáciách a jednej rozpočtovej organizácii. Zmena vlastníckych
vzťahov vo Výskumnom ústave dopravnom, Výskumnom ústave
spojov a Ústave cestnej dopravy už skončila, alebo je pred
ukončením. Zostala len príspevková organizácia Železničný
zdravotný ústav. ŽZÚ bol zriadený v roku 1993 po delimitácii
Železničnej nemocnice s poliklinikou z federálnej organizácie
ČSD ako rozpočtová organizácia Železničná hygienická
stanica. V roku 1995 sa organizácia premenovala. Roku 2001 sa
zmenila hospodársko-právna forma ústavu z rozpočtovej na príspevkovú
organizáciu. Ústav je správny, dozorný a metodický orgán na
úseku ochrany zdravia v železničnej doprave. Plní tiež
funkcie na úseku ochrany zdravia pri schvaľovaní hygienickej
spôsobilosti osobných a nákladných vozňov na ďalšiu prevádzku.
Hodnota majetku ústavu je 27 mil. Sk a pracuje v ňom 55 ľudí.
Celkové príjmy ústavu v roku 2003 predstavujú 20,65 mil.. Sk,
z toho zo štátneho rozpočtu 20 mil. Sk. Celkové výdavky sa
predpokladajú vo výške 23,88 mil. Sk. Audit súladu činností
a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií
z roku 2000 identifikoval ako jeden z výrazných problémov ústrednej
štátnej správy nadmerné množstvo samostatných inštitúcií,
ktoré pôsobia ako rozpočtové a príspevkové organizácie.
Audit odporučil znižovať počet týchto organizácií najmä
odštátnením, resp. integráciou s inými inštitúciami ústrednej
štátnej správy alebo ich zrušením.
Diskusia o reforme železníc v
Rakúsku pokračuje
SITA, VIEDEŇ 18. 09.2003 (APA) - V Rakúsku pokračuje
diskusia o reforme železničnej spoločnosti Österreichische
Bundesbahn (ÖBB), ktorá má vstúpiť do platnosti na začiatku
roku 2004. Podľa štátneho tajomníka rezortu dopravy Helmuta
Kukacku, nie je jasné či budú železnice po reforme obstarávať
potrebné finančné prostriedky prostredníctvom kapitálového
trhu, alebo zo štátneho rozpočtu. Minister financií Karl-Heinz
Grasser už prisľúbil prevzatie starých dlhov ÖBB vo výške
6,1 mld. eur. Rezort financií zabezpečí ročne financie na úrovni
1,2 mld. eur na budovanie železničnej siete. Podľa Kukacku táto
suma postačí na zrealizovanie generálneho dopravného plánu
rozvoja železničných sietí. Podľa Kukacku je však isté, že
štát aj naďalej preberie záruky za výstavbu železničnej
infraštruktúry, ako aj udržanie likvidity spoločnosti. Ako
dodal, ide o čisto technickú otázku, akou formou bude štát
financovať železnice. "Samozrejme, že rezort financií
zvolí riešenie optimálne z hľadiska maastrichtských kritérií,"
dodal.
Rakouská vláda plánuje omezit výhody a propouštět železničáře
(zpravodaj ČTK) VÍDEŇ 18. 09.2003 - Rakouská vláda se
chystá omezit rozsah výhod zaměstnanců rakouských železnic
(ÖBB). Tyto změny jsou součástí reformy drah, která počítá
také se snižováním zaměstnanosti v podniku. Odboráři požadují
jednání o reformních plánech, v opačném případě nevylučují
stávky. Ministerstvo dopravy v návrhu změn trvá hlavně na
zrušení stávající ochrany zaměstnanců před propouštěním
anebo přeřazením do jiné společnosti, což se dotkne pracovníků
mladších 40 let, pokud nebude mít pro ně společnost práci.
V případě, že by zaměstnanec na tuto úpravu nepřistoupil,
mohla by mu dát firma výpověď. Železničáři v budoucnu zřejmě
nebudou mít nárok ani na automatickou úpravu výdělků a změní
se také systém odměňování. Cílem reformy drah je mimo jiné
snížit jejich závislost na státních dotacích, vláda současně
na sebe převezme dluhy železnic v objemu šest miliard eur.
Ministr financí Karl-Heinz Grasser chce, aby se státní podpora
ÖBB snížila do roku 2010 ze současných 4,4 miliardy eur o
jednu miliardu eur. V tomto období by mělo řady ÖBB opustit
na 12.000 ze současných zhruba 48.000 zaměstnanců. Resort
dopravy však požaduje od ministerstva financí záruku, že dráhy
dostanou zdroje na rozvoj infrastruktury. Experti upozorňují,
že zásah do práv zaměstnanců ÖBB je právně choulostivá věc.
Zákonodárce prý sice může prosadit změny, ale pouze v přiměřeném
rozsahu a je-li to ve veřejném zájmu. Odboráři, kteří výrazné
zhoršení postavení zaměstnanců odmítají, zvažují napadení
celé reformy ÖBB u ústavního soudu.
Řidiči podceňují nebezpečí na železničních přejezdech
(ČTK) PRAHA 18. 09.2003 - Velký počet srážek
automobilu s vlakem svědčí o tom, že řidiči často podceňují
nebezpečí, které jim na železničních přejezdech hrozí.
Neuvědomují si totiž, že rozjetý vlak není schopen zastavit
dříve než po 400 až 1000 metrech. Brzdná dráha závisí
hlavně na rychlosti, hmotnosti vlaku a na sklonu trati. "Tyto
nehody v naprosté většině případů zaviní řidiči
automobilů. Nerespektují zákon, nevšímají si signalizace na
přejezdech, svým chováním riskují životy své i životy
spolujezdců," konstatoval Václav Špička z Autoklubu České
republiky v prohlášení, které dnes poskytl ČTK. Autoklub za
prvních sedm měsíců letošního roku eviduje 174 srážek
automobilu s vlakem. Bylo při nich usmrceno 25 a zraněno 99 lidí.
Proti stejnému období loňského roku jde o značný nárůst
ve všech ukazatelích. Tehdy se stalo 134 nehod, při nichž přišlo
o život 20 lidí a 56 lidí bylo zraněno. Za celý loňský rok
zemřelo při srážce auta s vlakem 35 lidí, zraněno jich bylo
165. Těchto nehod bylo loni celkem 245. Mluvčí Autoklubu
upozornil na bezpečnostní zásady, které musejí řidiči na
železničních přechodech dodržovat. Motoristé by měli 50
metrů před přejezdem snížit rychlost na 50 kilometrů v
hodině a koleje přejíždět třicetikilometrovou rychlostí.
Pokud na signalizaci svítí přerušované bílé světlo, předpis
sice dovoluje jet přes přejezd padesátikilometrovou rychlostí,
řidiči by si ale měli být vědomi toho, že i signalizace může
mít poruchu. "Jsou známy případy, kdy na přejezdu svítilo
bílé přerušované světlo a současně projížděl vlak.
Byla to sice ojedinělá technická závada, ale došlo k ní, v
minulosti například na okraji Prahy," uvedl Špička. Řidič
nemůže zastavit na železničním přejezdu a ani před ním a
za ním ve vzdálenosti kratší než 15 metrů. Na přejezd nesmí
v žádném případě vjet, když na signalizaci svítí červená
světla, když se sklápějí nebo zdvihají závory a když je
vidět nebo slyšet vlak. Má-li zabezpečovací zařízení
poruchu, má u závor stát zaměstnanec dráhy. Pokud krouží
červeným nebo žlutým praporkem, anebo za snížené
viditelnosti červeným světlem, je zakázáno vjíždět na přejezd.
Na české železniční síti je nyní zhruba 8800 přejezdů, z
toho přes 3600 je vybaveno výstražnou signalizací, tedy
semafory, nebo závorami. Na více než 5000 přejezdů upozorňují
jen silniční značky, podle Českých drah jde většinou o
tratě, které křižují polní cestu nebo místní silnicí.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU
Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , TREŽ , Skalité , Zwardoń
130-50: Galanta , Šaľa , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Levice , Kozárovce , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
190-6: Bánovce n/O.
, V. Kapušany , Čierna n/T.
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Plavecký Mikuláš -
Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom -
Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová
Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata