Hrozba pokračovania štrajku je reálna
Košický Korzár
27.03.2003
Autor: Kristián Sabó
Košice - Nedávny štrajk na železnici, ktorý bol prerušený po tom, čo Okresný súd Bratislava I vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil jeho prerušenie dovtedy, kým súd právoplatne nerozhodne o jeho prípadnej nezákonnosti, si vyžiadal obrovské straty. Tie sa podla vyjadrenia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavla Prokopoviča nebudú uhrádzat z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale železnice musia hladat riešenia, ako z nelichotivej situácie, ktorá zadlženým železniciam ešte podkopala kolená, von. "My sme mali škodu okolo 90 miliónov z titulu toho, že došlo k zmareniu tržieb za použitie prepravnej cesty. Zatial je celá situácia na mrtvom bode, veci sú na súde a rokujeme s odborármi o kolektívnej zmluve a mzdových záležitostiach," povedal nám generálny riaditel Železníc Slovenskej republiky Ing. Ladislav Saxa. V prípade, že súd rozhodne, že štrajk bol nezákonný, železnice si budú nárokovat škody od centrálneho štrajkového výboru. Hned po prerušení štrajku sa začali ozývat hlasy železničiarov, že im vedenie firmy siaha na prémie. "To nie je pravda, neboli stahované prémie. My sme ich len zadržali, pretože vtedy bolo menej penazí. Všetko je už však vyrovnané tak za január, ako aj február," dodáva L. Saxa. Železnice však budú musiet straty vykryt v rámci vlastných možností. "Straty už vznikli a to je fakt. Budeme sa ich snažit vykryt nejakými úsporami. Zatial nejaké velké prepúštanie nehrozí. Budeme pokračovat v projekte transformácie, z ktorého vychádza aj znižovanie stavu pracovníkov tak, ako bolo pôvodne naplánované." Odborári už viackrát vyhlásili, že uvažujú aj o možnosti dalšieho štrajku. "Stále hovoria o tom, že si budú vymáhat svoje práva, aj štrajkom. My s nimi dalej rokujeme. Nemyslím si, že po týchto skúsenostiach, čo ludia mali s druhým štrajkom, ked sami začali dobrovolne odchádzat od svojich bossov, by niečo podobné opät skúsili. Takže neverím, že by spustili další štrajk," optimisticky hladí na budúcnost L. Saxa. Vedúceho košickej kancelárie generálnej rady odborového zväzu železničiarov Peter Šemrák však veci vidí trocha odlišne. "Všetko závisí od rozhodnutia súdu. Ak rozhodne v náš neprospech, existuje síce šanca sa odvolat, no predtým určite zasadne centrálny štrajkový výbor. Ten rozhodne, ako dalej, hrozba pokračovania štrajku je však reálna a môže byt naplnená. Čo sa týka nevyplatených prémií, tie sa síce podarilo doplatit, myslím si však, že železnice mohli urobit niečo, aby tieto peniaze boli načas," dozvedeli sme sa od P. Šemráka.

Rozhodnutie krajského súdu je dôležitý precedens
Trend
27.03.2003
Autor:
Podla sudcov nie je pokus o dohodu s vlastníkom nehnutelnosti len formalitou
Krajský súd v Bratislave prvýkrát vážne rozhodol v prospech vyvlastnovaných osôb v októbri minulého roka. Vyvlastnovanie pozemkov, ktoré sa začalo pre rekonštrukciu železničnej trate na úseku Bratislava - Rača - Šenkvice, nezrušil. Podla rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnost v tomto roku, však nariadil Krajskému úradu v Bratislave, že ak chce povolit vyvlastnenie, musí mat v svojich spisoch doklad, v ktorom firmy siahajúce na súkromný majetok žiadajú o výnimku zo zastaranej cenovej vyhlášky ministerstva financií.
Úrad pred súdom
Pred rokom, na prelome februára a marca, vydal Okresný úrad v Pezinku na návrh Železníc SR (ŽSR) rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov ma modernizáciu železničnej trate. Na požadované vyrovnávanie oblúkov v okolí Šenkvíc, aby trat mohla vyhovovat rýchlosti osobných vlakov 160 kilometrov za hodinu, je potrebné vybudovat novú estakádu. A tej za obet musí padnút čast záhrad. S cenou núkanou železnicami nesúhlasili občania, ktorým záhrady patrili. Za pozemky v ochrannom pásme im ŽSR ponúkli od 70 do 110 korún za štvorcový meter. Siedmi ludia však chceli viac. Ich predstava trhovej ceny sa pohybovala od šeststo do tisíc korún za štvorcový meter. Žiadali bud náhradné pozemky, alebo výnimku pre železnice, podla ktorej by firma mohla zvýšit cenu. To ŽSR odmietli urobit. Tí majitelia pozemkov, ktorí sa odvolávali na krajskom úrade, nepochodili. Prípad tak postúpili súdu. A ten dokázal promptne rozhodnút. Podla verdiktu bratislavských sudcov by ani investori, ani orgány, ktoré vyvlastnujú, nemali brat pokus o dohodu s majitelmi nehnutelností len ako nevyhnutnú formalitu.
Nový pohlad súdu
Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom priniesol na vyvlastnovanie nový pohlad. Vyvlastnujúci orgán musí mat pri rozhodovaní preukázané, že medzi účastníkmi konania naozaj nie je možná dohoda. Musí ukázat, že navrhovatel vyvlastnenia vyčerpal všetky možnosti, ktoré mu na uzavretie dohody dáva zákon. Nestačí tak tvrdenie navrhovatela, že ponúkol kúpnu cenu podla platného cenového predpisu. Musí preukázat, že vyčerpal aj dalšie možnosti. A jednou z nich je aj právo požiadat o výnimku z vyhlášky ministerstva financií. Súd pripomína, že výška finančnej náhrady podla vyhlášky z roku 1991 nevyvažuje ujmu vznikajúcu vyvlastnením. Vyvlastnujúci orgán by tak mal trvat na preukázaní, či bola splnená možnost výnimky ako podmienky na začatie vyvlastnovacieho konania. Ak navrhovatel odmieta požiadat o výnimku, je v právomoci vyvlastnujúceho orgánu uložit mu takúto povinnost. V prípade pozemkov pod železničnú trat tak súd vrátil krajskému úradu vec na nové rozhodovanie.
Pyrrhovo vítazstvo
Železnice už začiatkom marca požiadali ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií o vyjadrenie k výnimke o zvýšení ceny za vykupované pozemky. Bolo záporné. S týmto stanoviskom požiadajú o výnimku ministerstvo financií. "Považujeme za nepravdepodobné, že by ministerstvo povolilo výnimku, a tak nebudeme môct dat vyššiu cenu," tvrdí hovorca ŽSR Ján Keresteš. Podla názoru Krajského súdu v Bratislave investor musí automaticky žiadat o udelenie výnimky z vyhlášky. "Teraz odporúčame firmám, ktoré chcú vyvlastnovat, nech si k svojim dokumentom už prikladajú aj vyjadrenie o požiadanie výnimky z ministerstva financií," hovorí vedúca oddelenia stavebného poriadku bratislavského krajského úradu Viera Rajprichová. Aj ked to môže vyzerat ako další dokument navyše, investori chápu, že by sa mali chránit pred podobnými súdnymi spormi. "Chránime aj sami seba. Spory zaberajú čas a financie," hovorí V. Rajprichová. Za prehratý spor musí úrad zaplatit vyše pätdesiattisíc korún. Konanie prerušili na devätdesiat dní, dokedy by železnice mali predložit vyjadrenie o výnimke ministerstva financií. Lenže tento rezort, respektíve jeho nové vedenie, trvá aj v odpovedi krajskému úradu na tom, že ich vyhláška nemá s náhradami na vyvlastnovanie nič spoločné. Zákon o cenách, ku ktorému je sporná vyhláška vykonávacím predpisom, vyslovene hovorí, že sa nevztahuje na náhrady pri vyvlastnovaní. Úradníci rezortu financií preto v odpovedi krajskému úradu tvrdia, že takáto náhrada "nie je cenou a ministerstvu financií zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu nevyplýva pôsobnost na určovanie predpisu o náhradu pri vyvlastnení alebo o náhradu škôd".
Netrhové ceny
V súčasnosti Krajský úrad v Bratislave rozhoduje zhruba o dvadsiatich odvolaniach proti vyvlastneniu. "Ludia sa nebránia predat alebo odovzdat pozemok na velké stavby. Sú nespokojní s cenami, ktoré sú im ponúkané," hovorí V. Rajprichová. Krajský úrad pri svojich dovolaniach však nereaguje na ceny za vyvlastnenie, ale sleduje administratívny postup, ktoré pri rozhodnutiach o vyvlastnení použili okresné úrady. Úradníci z bratislavského krajského úradu sa domnievajú, že pri dohodách bolo možné aj bez rozhodnutia súdu íst s cenou vyššie, ako určuje sporná vyhláška. Jej nízke ceny podla nich automaticky nastupujú až pri vyvlastnení. Podla V. Rajprichovej sa dá očakávat, že počet súdnych sporov z vyvlastnovania bude na Slovensku stúpat. "Zatial sa ludia velmi nesúdia a prípad, ktorý sme mali, je prvý náš velký súd," pripomína.




Žena, ktorá narobila "bombový" poplach, pochádza zrejme z Rožnavského okresu
Korzár - Gemerský denník
27.03.2003
Autor: ela
Rožnava - Príslušníci Železničnej polície v Rožnave stále zbierajú dôkazy proti žene, ktorá v pondelok upozornila na bombu v železničnom tuneli medzi Jablonovom nad Turnou a Lipovníkom v okrese Rožnava. Pyrotechnici síce žiadnu nenašli, ale v období, kedy sa kladie zvýšená pozornost obrane štátu a strategických miest pred útokmi teroristov, narobila táto správa poriadny poplach. Policajti dospeli k tomu, že páchatelkou by mohla byt žena, ktorá býva nedaleko Komárna, ale pochádza z dediny v Rožnavskom okrese. Prostredie okresu velmi dobre pozná aj preto, lebo niekedy v 70. rokoch tu pôsobila v oblasti turistiky a speleológie. Redaktorke z novín, vychádzajúcich v madarskom jazyku zatelefonovala prvýkrát v pondelok z mobilného telefónu siete Orange. "Velmi nesúvislo rozprávala o tom, ako jej zavolal neznámy muž so zvláštnym prízvukom a povedal, že má velmi starú mapu, v ktorej sa nevie orientovat a že potrebuje, aby mu ju prišla vysvetlit do Rožnavy. Ked nie, vybuchne tunel pod Soroškou," hovorí zdesená novinárka, ktorá okamžite kontaktovala políciu. Tá uzatvorila tunel, vlakovú dopravu a privolala špecialistov - pyrotechnikov. Žiadnu bombu nenašli a aj ked škody nevyčíslili, dopravu obnovili až po vyše štyroch hodinách, pričom beztak už meškali tri osobné vlaky. Týmto sa však "aktivita" ženy neskončila. Na druhý den prevzala redaktorka od nej další telefonát. "Hovorila, že ona je vlastne z ministerstva vnútra a že toto bola z ich strany len skúška obranyschopnosti a pohotovosti príslušných zložiek. Vraj to robili na celom Slovensku a Rožnava z toho vyšla najlepšie a najrýchlejšie. Aj som uverila, lebo sa mi to zdalo v tejto bezpečnostnej situácii normálne. Navyše, nou vyrozprávaný príbeh sa mi javil dôveryhodne. Dokazovalo to niekolko informácií, ktoré sedeli." Náš denník si však po tejto informácii overoval "skúšku" nielen na ministerstve vnútra, ale aj na krajskej polícii a na železničnej polícii. K nijakej skúške týmto spôsobom dôjst ani nemohlo. Policajti začali stíhanie pre trestný čin šírenia poplašnej správy.




Zájem motoristů o autovlak ČD loni vzrostl o polovinu
PRAHA 26. března (ČTK) - Zájem o využití speciálního autovlaku Českých drah (ČD) z Prahy do Tater se loni zvýšil o polovinu, když spoj přepravil 928 motoristů s jejich auty či motocykly. Od roku 1997, kdy tento speciální vlak začal spojovat české hlavní město s tatranským Popradem, jeho služby využilo téměř 3000 motoristů, uvedla mluvčí ČD Zdena Celá. Letos v létě by měl poprvé vyjet z Prahy na jaderské pobřeží.
Největší zájem o přepravu autovlakem je již několik let během letní turistické sezóny, kdy objem přepravy stoupá až na dvojnásobek hodnot běžných v ostatních měsících roku. Výrazný nárůst dráhy zaznamenaly i v uplynulé zimě. Například v prosinci 2001 přepravil vlak 42 aut, zatímco o rok později to bylo 90 vozidel. Podobný trend byl také v lednu a únoru. Od minulého roku jezdí vlak denně.
Převozem aut a cestujících spojily ČD přednosti železniční a individuální silniční dopravy. Motorista při dlouhé a únavné cestě využije pohodlí železničního vozu, ve kterém může relaxovat nebo spát, zatímco jeho automobil jede stejným vlakem na speciálním nákladním voze. Autovlaky jsou velmi populární v zemích EÚ při cestách na dovolenou. Řidiči se tak vyhýbají pretíženým silnicím.




Bratislavčania môžu pripomienkovať zámer úpravy železnice po hranicu s ČR
Bratislava 3. apríla (TASR) - So zámerom modernizácie železničnej trate Bratislava - Kúty - štátna hranica pre rýchlosť 160 km/hodinu sa možno oboznámiť v informačnom centre Servis pre občana v budove bratislavského magistrátu.
Zámer sa bude realizovať na území okresov Bratislava IV, Malacky, Senica a Skalica. Jeho účelom je úprava trate na základe potrieb Železníc SR aj v súvislosti s integráciou do európskych štruktúr a s očakávaným rozvojom národného hospodárstva SR.
Občanom bude zámer k dispozícii do 16. apríla a do 29. apríla môžu doručiť písomné stanovisko na Ministerstvo životného prostredia SR, námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava.

Odklonená železničná doprava
Bratislava 3. apríla (TASR) - Z prevádzkových dôvodov budú v období od 7./ 8. apríla (vrátane) až do 13./ 14. apríla (vrátane) odklonené vlaky R 336/337 "Báthory" na trať Čadca - Petrovice u Karviné - Zebrzydowice.
Ako TASR informoval hovorca Železničnej spoločnosti (ZSSK), a. s., Miloš Čikovský, výluka je zapríčinená prácami na železniciach poľských železníc PKP a zároveň v tejto súvislosti upozorňuje cestujúcich na nutnosť mať tranzitné víza cez Českú republiku. Cestovné lístky platia aj pre odklonovú trať bez doplatku.

Rýchlik Báthory pôjde týždeň cez Česko
BRATISLAVA 3. apríla (SITA) - Slovenské železnice oznamujú, že od pondelka 7. apríla do 14. apríla bude vlak Báthory odklonený z Čadce do Petrovic u Karviné a poľských Zebrzydowíc. Dôvodom sú práce na poľských železniciach. Cestovné lístky budú v pôvodnej cene. Bližšie informácie poskytnú verejnosti pracovníci železničných staníc. ŽSR upozorňujú, že občania krajín, ktoré nemajú s Českom bezvízový režim, potrebujú tranzitné víza.



Vlaky sa opäť pohnú? Osobnú dopravu na tratiach by prevádzkovali tri agentúry pre regionálny rozvoj
Új Szó
01.04.2003
BUCHLOVICS Péter
Šahy. V spolupráci troch juhoslovenských agentúr pre regionálny rozvoj by chceli obnoviť osobnú dopravu na niektorých lokálnych tratiach - dozvedeli sme sa od predsedu Ipeľskej únie so sídlom v Šahách Józsefa WOLLENTA.
V záujme veci Agentúra pre regionálny rozvoj Ipeľ - Pohronie, a podobné agentúry z Komárna a Galanty, poverili odborníkov vypracovaním analýzy, na základe ktorej by agentúry požiadali o finančnú dotáciu od rezortu regionálneho rozvoja na prevádzkovanie osobnej dopravy. Z tejto sumy by na niektorých lokálnych tratiach mohli osobnú dopravu prevádzkovať do prvého januára 2004. Napríklad na prevádzkovanie trate Zvolen - Čata požiadali o dotáciu vo výške 53,6 milióna korún a na obnovenie dopravy na trati Levice - Štúrovo by potrebovali 13,6 milión korún. Osobnú dopravu by v skutočnosti prevádzkovali tri agentúry pre regionálny rozvoj. József WOLLENT pre Új Szó uviedol, že Agentúra pre regionálny rozvoj Šahy - Pohronie si už od 17. apríla objednala u územne príslušného riaditeľstva železničnej dopravy služby. Doprava sa však zatiaľ nemohla začať, lebo suma na prevádzkovanie je zatiaľ predmetom medzirezortných konzultácií. O veľkosti finančných prostriedkov a ich prisúdení musia rokovať príslušné odbory ministerstva regionálneho rozvoja, hospodárstva, dopravy a ministerstva financií.




První vlak Pendolino pro České dráhy se začal testovat v Itálii
PRAHA 3. dubna (ČTK) - První rychlovlak Pendolino s naklápěcí skříní, určený pro České dráhy (ČD), vyrazil k testům na italských tratích. Do ČR vlak dorazí na začátku června, kdy se podrobí zkouškám na železničním okruhu u Velimi. Nasazení vlaku o pravidelné dopravy s cestujícími podnik předpokládá v první polovině roku 2004, sdělil ČTK mluvčí drah Petr Šťáhlavský.
Vedle zkoušek na okruhu budou dráhy testovat jízdní vlastnosti a spolehlivost i na tratích v Rakousku a Německu, kde bude vlak později nasazen do provozu. Vlak budou souběžně schvalovat drážní úřady všech tří zemí. Dráhy mají postupně od konsorcia Fiat-Alstom získat sedm třísystémových sedmivozových souprav za 4,4 miliardy korun.
Kvůli rychlejší obnově zastaralého vozového parku se vedení ČD rozhodlo jednat o navýšení podílu firmy v mezinárodní organizaci Eurofima, která se zabývá financováním vozového parku členských podniků. Dráhy nyní v Eurofimě vlastní půlprocentní podíl, který jim umožňuje čerpat zhruba 15 milionů eur ročně. Svůj podíl chce podnik zdvojnásobit na zhruba jedno procento, což mu umožní stejně navýšit i objem čerpaných prostředků.
Dráhy loni vypsaly výběrové řízení na dodávku zhruba 20 vysokorychlostních lokomotiv. Tendr však podnik zrušil kvůli změněným podmínkám a nyní uvažuje o vypsání nové soutěže.
Představenstvo ČD uložilo vedení firmy zpracovat koncepci rozvoje rychlé osobní dopravy na koridorových tratích. Ta by měla být součástí celkové koncepce osobní dopravy, kterou chce podnik uskutečnit v příštích dvou letech.




Zrušenie lokálok ohrozilo kiná
NOVÝ ČAS
05.04.2003
Autor: min
Hoci to znie kuriózne, zrušenie regionálnych vlakových spojov ovplyvnilo aj premietanie v kinách. Filmy sa teraz oveľa pomalšie dostávajú aj do kina Tatra vo Vrábľoch.
Nielenže k nim filmy dlhšie putujú, ale zdĺhavé je aj ich posielanie od nich do iných miest. "Stalo sa, že film, ktorý k nám predtým bez problémov prišiel osobným vlakom, sme si museli ísť vyzdvihnúť autom, lebo by meškal. Keď sme ho, naopak, chceli poslať od nás do iného mesta, museli sme zájsť na železničnú stanicu mimo Vrábľov," hovorí Miroslav Sojka, konateľ firmy prevádzkujúcej kino. Cestovanie s filmami autom je však neefektívne. Najmä ak nejde o trhák a film si na seba nezarobí.
Kapacita kina je 240 miest. Priemerne zaujímavý film navštívi asi 50 ľudí. "Pred zrušením spojov sme po večernom premietaní film o polnoci naložili na vlak a ráno bol v ďalšom meste. Teraz ich posielame nákladnými vlakmi, tie však premávajú zriedkavejšie. Ďalšie mesto si z toho dôvodu musí na film počkať o deň dlhšie," konštatuje M. Sojka. Preto uvažujú, že budú posielať filmy poštou, čo by mohlo byť dokonca lacnejšie. "Za prepravu filmu vlakom platíme od 240 do 300 Sk, poštou by nás to stálo asi 200 Sk," dodal Sojka.




Italský vlak pro Česko se už testuje
HOSPODÁŘSKÉ NOVINY/PT
04.04.2003
Autor: ČTK
Taliansky rýchlovlak Pendolino s naklápacou skriňou, určený pre České dráhy, vyšiel na testy na talianske trate. V ČR budú odborníci testovať jeho jazdné vlastnosti a spoľahlivosť v júni, a to na okruhu pri Velime.
Hovorca železníc Petr Šťáhlavský uviedol, že rýchlovlak by mal byť nasadený do pravidelnej dopravy v ČR v 1. polovici roku 2004. Železnice majú postupne od konzorcia Fiat-Alstom získať 7 sedemvozňových súprav za 4,4 mld Kč. Pendolino sa bude testovať aj na tratiach v Rakúsku a v Nemecku, kde má byť taliansky rýchlovlak tiež nasadený do prevádzky.




Štát pomôže železniciam
PRAVDA
07.04.2003
Autor: Morháčová Jana
Železnice SR musia zaplatiť bankám za pôžičky aj s úrokmi celkovo 59 mld Sk v najbližších 10 rokoch. Za približne 54 mld Sk ručí štát. Preto musí vymyslieť, ako a z čoho budú železnice pôžičky splácať.
Rezort dopravy nedávno predložil správu, podľa ktorej štát, teda daňoví poplatníci majú v najbližších 4 rokov za železnice vyrovnať bankám takmer 20 mld Sk. Ďalších 10 mld by malo ísť zo štátnej kasy na bankové úvery do roku 2014. Štát by pritom na časť dlhov dal železniciam peniaze a súčasne by prevzal niektoré úvery na seba. Správa o oddlžení železníc je na medzirezortnom pripomienkovom konaní a podobu splácania dlhov určí tento mesiac vláda.
"Správa má jediný cieľ - nastaviť hospodárenie železníc tak, aby sa všetky staré veci vyrovnali a vyriešili do roku 2007. Od roku 2008 si musia ŽSR zarobiť na seba s tým, že štát by uhrádzal len zmluvy vo verejnom záujme a investície do infraštruktúry," dodal Turanovič. Dodal však, že súčasťou riešenia je práve prevzatie 3 úverov zo strany štátu. A tie by štát splácal dlhšie až do roku 2014. Ide o pôžičky v hodnote 13,5 mld Sk, čo je výška dlhov štátu voči železnici. Spolu s úrokmi by teda štát od železníc prevzal 16,8 mld Sk do roku 2014.
Prevzatím 3 pôžičiek by štát vlastne dorovnal podlžnosti voči železniciam. Za posledných 8 rokov totiž dával na prevádzku vlakov menej peňazí, ako boli náklady na chod vlakov. Teraz dlhuje štát železniciam ešte 13,5 mld Sk. "Je jasné, že štát nebude mať v najbližších rokoch na jednorazové splatenie. Prevzatím navrhovaných úverov by sa splácanie, teda aj zaťaženie štátnej kasy rozložilo podľa splátkového kalendára až do roku 2014. A železnice by si vylepšili úverové zaťaženie," dodal Turanovič.
Úvery a ich úroky budú železnice aj štát splácať postupne až do roku 2014. V najbližších rokoch majú železnice ročne platiť za tieto staré pôžičky 4-5 mld Sk, postupne bude výška splátok klesať. Ak sa prijme riešenie, že 3 spomínané úvery preberie štát, železnice musia vlastným hospodárením zarobiť ročne na pôžičky asi 3 mld Sk. Po roku 2008 by ročne museli nájsť v hospodárení necelé 2 mld Sk na splátky bankám.
Okrem prevzatia dlhov zo strany štátu ŽSR počítajú aj s ďalšou pomocou pri splácaní bankových úverov. Zo štátnej pokladnice sa podľa návrhu majú zaplatiť aj tohtoročné splátky pôžičiek v hodnote 5 mld.
"V rozpočte sú na takéto účely vyčlenené peniaze - asi 7 mld Sk. Veríme, že väčšina týchto peňazí sa použije na splatenie dlhu železníc," zdôraznil Turanovič.
Štát bude musieť nejako pomôcť železniciam aj v kritickom roku 2007. V tom roku totiž musia zaplatiť bankám vyše 11 mld Sk. A na to podľa slov predstaviteľov ŽSR celkom určite nebudú mať. Práve v tom roku totiž treba jednorazovo splatiť istiny jedného úveru v hodnote 8,6 mld Sk.
Odborníci pripúšťajú, že vláda rozhodne inak a vyberie celkom iné úvery, ktoré prejdú na štát. Od toho potom bude závisieť aj priebeh splácania a nároky na splácanie zo štátnej pokladnice v najbližších rokoch.
Návrhy splácania dlhov ŽSR (v mld. Sk)
Rok ŽSR bez pomoci štátu ŽSR ak štát prevezme úvery Rozdiel - čo splatí štát
2003 4,977 4,977 0
2004 5,221 3,095 2,126
2005 4,816 2,381 1,805
2006 4,819 2,789 2,027
2007 13,341 11,399 1,942
2008 3,894 2,040 1,854
2009 3,729 1,965 1,764
2010 3,568 1,892 1,676
2011 2,826 1,614 1,212
2012 2,064 1,300 0,764
2013 1,849 1,118 0,731
2014 7,901 7,562 0,349
spolu 59,005 42,135 16,87




Železniční policajti vypátrali štvoricu mladíkov, ktorí prepadli Prešovčana
Bratislava 7. apríla (TASR) - Príslušníci prešovskej Železničnej polície vypátrali štvoricu mladíkov vo veku 16 a 17 rokov z obce Bystré v okrese Vranov nad Topľou, ktorí v sobotu večer vo vlaku na trati Čierne nad Topľou - Bystré lúpežne prepadli 23-ročného muža. Všetci sa ku skutku už priznali.
Prepadnutý mladík prišiel o značkový CD prehrávač, štyri CD a sveter v celkovej výške štyritisíc korún. Keď 23-ročný Prešovčan vo vlaku počúval CD prehrávač, pristúpila k nemu štvorica podozrivých mladíkov. Jeden z nich ho udrel do tváre a vzápätí mu zobrali spomínané veci. Napadnutý mladík sa pred ďalším útokom zachránil útekom do vedľajšieho vozňa. Útočníci odcudzené veci vrátili ŽP a tá následne okradnutému Prešovčanovi.
Prípad ešte v nedeľu prevzal vyšetrovateľ OÚ Justičnej polície z Vranova nad Topľou.
Informáciu TASR poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.




Deutsche Bahn hrozia nové štrajky, odbory bojujú o moc
Frankfurt nad Mohanom/Berlín 7. apríla (TASR) - Tarifný konflikt v Deutsche Bahn nabral divné črty. V krátkom čase môže dôjsť k novým štrajkom, i keď bola dohoda už na dosah. Dôvodom je boj medzi troma odbormi železníc. Zatiaľ čo sa odbory Transnet a GDBA so železnicami už dávno dohodli, odbory rušňovodičov GDL stále vyjednávajú.
GDL rokovali minulý týždeň v piatok opäť so železnicami. Predtým videli obe strany iba malé šance na dohodu. Toto stretnutie bolo nutné, nakoľko GDL deň predtým nečakane odmietli odporúčanie sprostredkovateľov a nevylúčili nové štrajky. Odbory rušňovodičov s približne 35 000 členmi čiastočne ochromili varovným štrajkom na začiatku marca železničnú dopravu.
V pondelok odporučili sprostredkovatelia prijať dohovor Transnet a GDBA. Tieto odbory dohodli pre približne 160 000 zamestnancov v roku 2003 dve jednorazové platby v hodnote 200 EUR, od mája 2004 zvýšenie miezd o 3,2 % a vyrovnanie východných platov so západnými do roku 2006. GDL a železnice signalizovali dohodu.
Odporúčanie sprostredkovateľov však obsahovalo aj ďalšie vyjednávanie o zlepšení tarifnej štruktúry. GDL bojuje okrem iného za vyššie nočné príplatky a započítanie obdobia medzi jednotlivými nasadeniami do pracovného času. Tento kurz sa im vyplatil. V posledných troch mesiacoch získala GDL 1 500 nových členov. V súčasnosti zastupuje 15 000 z celkovo 22 000 rušňovodičov.
Ako poznamenala pre nemecký denník Die Welt hovorkyňa GDL Gerda Seibertová, GDL vychádzali z toho, že pri rokovaniach získajú vodcovstvo. Ostatné odbory neprikladali veľkú hodnotu požiadavkám rušňovodičov. Nemyslia však na to, že by prenechali vedúcu úlohu GDL.
Deutsche Bahn sú zdesené vývojom konfliktu. "Nemáme preto porozumenie," poznamenal hovorca železníc. Neexistuje iná cesta ako spolupráca všetkých troch odborov. Železnice majú dosť iných problémov. V personálnej doprave sú kritizované kvôli cenovému systému a poklesu počtu pasažierov.




V budúcom roku na modernizáciu železníc 4,8 mld. Sk
Na výstavbu diaľnic rovnako ako v tomto roku štátny rozpočet poskytne 8,5 mld. Sk
BRATISLAVA 10. apríla (SITA) - V budúcom roku by malo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) na modernizáciu železničnej infraštruktúry vyčleniť 4,8 mld. Sk. Na modernizáciu železničnej dráhy štátny rozpočet poskytne 1,4 mld. Sk, zo zdrojov ISPA by malo smerovať do Železníc SR (ŽSR) a Železničnej spoločnosti (ZSSK) 1,8 mld. Sk. Verejné zdroje sa na spolufinancovaní projektov modernizácie železníc budú podieľať sumou 1,6 mld. Sk. Vyplýva to z návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004, ktorým sa v blízkej budúcnosti bude zaoberať vláda.
Na financovanie strát z výkonov vo verejnom záujme a na kombinovanú dopravu ministerstvo financií navrhuje pre obe železničné spoločnosti v budúcom roku vyčleniť 6,650 mld. Sk. Pre tento rok rozpočet železniciam vyčlenil približne rovnakú sumu. ŽSR z tejto sumy dostali 2,3 mld. Sk a zvyšok získala ZSSK. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ŽSR Ján Keresteš, táto suma pokrývala potreby spoločnosti na 52 %. Železnice odhadujú celkovú výšku pohľadávky voči štátu za nehradenú stratu z výkonov vo verejnom záujme v rokoch 1994 až 1998 a 1999 až 2001 až na 18 mld. Sk. Jej definitívnu výšku však stanoví Návrh plánu plnenia konsolidačnej funkcie ŽSR, ktorý by vláda mala prerokovať v dohľadnom čase.
Na výstavbu diaľnic štát v budúcom roku poskytne rovnako ako v tomto roku 8,5 mld. Sk. Diaľničná výstavba kulminovala v roku 2002, kedy sa do nej preinvestovalo takmer 10,6 mld. Sk. Sumou 1,265 mld. Sk rozpočet podporí výstavbu Mostu Košická.




Zamestnávatelia majú kontrolovať chorých
SME/SME U LEKÁRA
10.04.2003
Autor: Csernák Peter
Zamestnávatelia by mali svojim zamestnancom preplácať nemocenské počas prvých desiatich dní práceneschopnosti. Navrhuje to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Spoluúčasť zamestnávateľov na platení péenky má viesť k tomu, aby si zamestnávatelia všímali, či je ich zamestnanec skutočne chorý, alebo len zneužíva systém.
Prvé tri dni práceneschopnosti by mali zamestnanci podľa návrhu ministerstva dostávať 18% svojho platu a ďalšie dni 55% platu. Keďže zamestnávatelia budú platiť svojim zamestnancom prvých desať dní nemocenské, znížia sa ich odvody na nemocenské poistenie z 3,4 na 1,4%.
Niektorí zamestnávatelia si však nevedia predstaviť, ako by mali kontrolovať zdravotný stav pacientov.
"Mám prikázať lekárovi, aby vypísal môjho zamestnanca?" pýta sa majiteľ malej firmy v Nitre. Hovorí, že nie je v jeho silách, aby ustriehol, či zamestnanci sú skutočne chorí.
Železničná spoločnosť pravdepodobne svojich zamestnancov nebude musieť kontrolovať. Tvrdí to jej hovorca Miloš Čikovský. Každý zamestnanec si podľa Čikovského váži aj robotu aj plat. 80 až 90% ich zamestnancov si v prípade choroby radšej vyberie dovolenku, ako by mali ísť na péenku. V prípade ľahšej choroby zase radšej prídu do práce.
Hovorca ministerstva práce Martin Danko tvrdí, že zamestnávatelia majú prostriedky na to, aby dokázali kontrolovať svojich zamestnancov. Ak majú podozrenie, že zamestnanec nie je chorý, môžu kontaktovať lekára, alebo zamestnanca skontrolovať priamo doma. Pozície zamestnávateľov podľa Danka posilní novela Zákonníka práce. Zamestnávateľ bude môcť zamestnanca, ktorý péenku zneužíva, prepustiť.
Hovorca ministra zdravotníctva Tomáš Szalay však vraví, že zákon neumožňuje lekárovi informovať o zdravotnom stave pacienta bez jeho súhlasu.
Priemerná dĺžka práceneschopnosti je na Slovensku 25 pracovných dní. V porovnaní s krajinami EÚ je to vysoko nadpriemerné číslo. To poukazuje na to, že súčasný systém je mnohými zamestnancami zneužívaný. Podľa Danka, ak budú zamestnávatelia zainteresovaní na platené péenky, budú motivovaní, aby si svojich zamestnancov viac strážili.
Danko vraví, že zamestnávatelia by mali pri novom systéme ušetriť asi 2,3 mld Sk. Problém by však mohol nastať v prípade epidémie. Proti tomu sa však môžu firmy poistiť.
Zamestnanci si podľa Danka mohli vybrať. "Buď sa znížia odvody a prejde táto vec na nich, alebo sa odvody neznížia a péenky bude naďalej preplácať poisťovňa. Zamestnávatelia jasne povedali, že súčasný stav je nevyhovujúci."

Priemerný čas trvania PN na Slovensku (počet dní jedného prípadu PN podľa krajov, za február 2003 v %)
BA 23,76
TT 25,50
TN 23,55
NR 24,59
ZA 23,86
BB 25,21
PO 24,76
KE 27,44
SR priemer 24,78
Zdroj: Sociálna poisťovňa




Brněnský a jihomoravský deník - Rovnost
Odborníci hledají, kudy do Brna přivést vysokorychlostní vlaky
26.3.2003 Brněnský a jihomoravský deník - Rovnost str. 9 Brno
miš České dráhy
doprava

Brno _ Představitelé města a kraje stále nevědí, kudy do města zaústit plánované vysokorychlostní železniční tratě, známé pod francouzským označením TGV. Na území města i některých okolních obcí je stále vytyčeno několik koridorů, jimiž by tratě mohly vést. V těchto dnech vzniká analýza, která by doporučila nejlepší řešení. "Stále je ve hře několik variant, podle nichž by tratě do Brna zaúsťovaly. V praxi připadají v podstatě v úvahu dvě, jedna ze severozápadu a druhá z jihozápadu,"poznamenal po včerejším jednání náměstek hejtmana František Polách. Podle něj je potřeba zúžit počet i velikost koridorů určených pro vysokorychlostní tratě, ale zároveň zvýšit jejich ochranu před zástavbou. Dosavadní úprava je slabá, v některých vyhrazených místech již vyrůstají domy. Začátek přípravy vysokorychlostních tratí připadá v úvahu až za několik let - přesto je v Brně i na jižní Moravě aktuální. V krajském městě je potřeba jejich stavbu zohlednit při přestavbě železničního uzlu, kraj je navíc musí respektovat při sestavování dopravního generelu. Brněnští radní prozatím vždy upřednostňovali, aby trať do Brna přišla podél dálnice D1 od Prahy a vedla k nádraží v odsunuté poloze. Vlak by se poté rozjel zpět směrem k Vídni. Trasu ze severu nynější primátor Petr Duchoň již jako technický náměstek primátorky označoval za dražší a komplikovanější Podle podkladů sdružení měst Eurocities TGV by v Brně mohla vzniknout křižovatka vysokorychlostních železničních tratí ve směru do Prahy, do Ostravy a Katovic a do Vídně. Experti odhadují, že na území republiky budou podobné zastávky maximálně tři - soupravy TGV totiž na speciálních kolejnicích dosahují rychlosti až 300 kilometrů za hodinu a víc stanic je nerentabilních. Například do Paříže by po vybudování trati Brňané cestovali kolem šesti hodin, což je asi čtvrtina současné jízdní doby. Cesta rychlovlakem by tak pro ně vyšla časově podobně výhodně jako doprava letadlem. (miš)




ČR získala z fondu ISPA 2,3 miliardy Kč na úpravu železniční tratě
27.3.2003 Dopravní noviny str. 1 Titulní strana
(čtk), Foto: PET České dráhy
ČR/Evropská unie

Česká republika získala z fondu ISPA Evropské unie dotaci ve výši 72,8 miliónu €, tedy asi 2,3 miliardy Kč. Dotace je určena na technické úpravy železniční tratě mezi Zábřehem a Krasíkovem, spojující Olomoucký a Pardubický kraj. Minulý týden to oznámili představitelé ministerstva financí.

Prostředky z Evropské unie představují přibližně 60 procent nákladů na investici, zbývajících zhruba 40 procent dodá česká strana. Na trati se za ně opraví mosty a vybudují protihlukové bariéry. Zvýšit by se měla i cestovní rychlost osobních vlaků.Příslušné finanční memorandum podepsali minulý týden za Českou republiku zástupci ministerstva financí a za Evropskou komisi komisař pro regionální politiku Michel Barnier.Z fondu ISPA již Česká republika na základě podepsaných finančních memorand k minulému týdnu získala celkem 274,3 miliónu €, tedy asi 8,6 miliardy Kč. Z této částky bylo asi 5,5 miliardy Kč určeno na investiční projekty v dopravě a 2,1 miliardy na projekty na ochranu životního prostředí. Dalších více než 900 miliónů Kč se vynaložilo na odstraňování povodňových škod.






Aktuality
27.3.2003 Dopravní noviny str. 2 Z domova a ze světa
České dráhy
* Některé evropské letecké společnosti začaly minulý týden kvůli válce v Iráku a slabé poptávce rušit lety na Blízký východ. Společnost British Airways jako vůbec první dopravce oznámila, že její poslední spoj z Kuvajtu poletí v úterý a z izraelského Tel Avivu o den později. Swiss International Air Lines kvůli slabé poptávce zrušila od čtvrtka dva ze šesti týdenních letů z Curychu do Káhiry. Lety do Kuvajtu a Bahrajnu přestala provozovat také thajská Thai Airways International Plc. Očekává se, že ostatní společnosti budou následovat. Vedení německé Lufthansy a francouzských Air France oznámila, že zatím zachovají provoz podle letového řádu.
* Francouzskou železniční dopravu minulý týden ochromila stávka. Jednodenním zastavením práce protestovali v úterý zaměstnanci státních drah SNCF proti ukončení národního monopolu v železniční dopravě v zemích EU. Podle odhadů odborových svazů se do stávky na některých místech zapojilo až 80 procent železničářů a státní dráhy SNCF vypravovaly zhruba pouze každý třetí spoj v síti rychlovlaků TGV a každý čtvrtý běžný vlak.
* Představitelé námořních přístavů v německém Dolním Sasku věří, že po zavedení dálničního mýtného v SRN se v přístavech zvýší objem překladu zboží pro Iberský poloostrov. Velká přepravní vzdálenost - kolem 1030 námořních mil - je dobrým předpokladem pro převod zboží ze silnice na moře. Zvýšení ceny silniční nákladní dopravy o zhruba 100 € za kamiónovou zásilku by mělo přispět k zvýšení přitažlivosti námořní dopravy.
* Švédští politici jsou nuceni řešit hlubokou krizi švédské pošty. Na počátku března byla zveřejněna její loňská obchodní bilance, která vykázala propad 78 miliónů € (asi 2,5 miliardy Kč). Pro prošetření obchodní politiky podniku byla sestavena zvláštní komise. Ještě loni byla pošta značně zisková: důvody neúspěchu pozorovatelé spatřují zejména v příliš vysokých administrativních nákladech. Bez ohledu na výsledky šetření je jisté, že podnik bude nucen upustit od nerentabilních aktivit a bude se muset zaměřit jen na klíčové činnosti.
* Stále lepší hodnocení získávají Ukrajinské dráhy UZ, které byly až donedávna považovány za značně těžkopádné a nepříliš kooperativní. V poslední době se však v rámci drah Společenství nezávislých států dostávají do čela, jak pokud jde o pružnost a cenovou stabilitu, tak i o dodržování tranzitních časů. Markantní zlepšení podnik vykázal především v oblasti tranzitního zboží, pro něž od 1. ledna navíc snížil přepočtový tarifní koeficient. Současně UZ zavedly nová pravidla pro slevy a zjednodušily celní operace.
* Řecko otevírá svůj námořní trh. Jen do konce letošního roku bude platit nový přechodný zákon a od 1. ledna příštího roku pak vstoupí v platnost nařízení, které bude již plně v souladu s předpisy Evropské unie. V současné době se v Řecku liberalizuje příbřežní plavba a kabotáž, což jsou oblasti,
v nichž dosud zahraniční firmy podnikat nesměly. Další změnou bude postupné snižování povolené hranice maximálního stáří plavidel, která bude do roku 2006 omezena 34 lety a poté se bude každým rokem snižovat.




Domažlický deník
Afrika
10.4.2003 Domažlický deník str. 17 Lokální
STANISLAV KITZBERGER České dráhy

Domažlice - Dvacet dní v Africe strávil v únoru letošního roku zaměstnanec železniční stanice Domažlice Petr HERBRIK. Na černém kontinentu jej kromě jiného samozřejmě zajímaly i vlaky a osobně také cestování vlakem po Tanzanii vyzkoušel.
Proč jste se rozhodl právě pro Afriku?

"Poznat Afriku bylo mým velkým přáním již delší dobu. Původně jsem měl trochu jiné plány - chtěl jsem navštívit Madagaskar, ale nakonec z toho sešlo. Ono totiž dostat se na tento ostrov není snadné a svou roli sehrály také finance."
Kde všude jste tedy cestoval?

"Z Prahy jsem se vydal vlakem do Istanbulu a odsud jsem letěl do Tanzanie, do Dar es Salaamu s mezipřistáním v Bahrajnu. Let trval 17 hodin včetně čtyřhodinového čekání v Bahrajnu. Abych poznal Tanzanii co nejvíce, rozhodl jsem se ji procestovat vlakem. Jel jsem tedy z Dar es Salaamu na severozápad do Mwanzy, která leží na břehu Viktoriina jezera, což je cesta dlouhá asi 1 220 kilometrů."
A jaké bylo cestování africkým vlakem?

"Z výchozí stanice jsme vyjeli s pětihodinovým zpožděním, jedenáct hodin jsme stáli v jedné nácestné stanici kvůli nehodě - vykolejila cisterna. Do cíle jsme dojeli se třináctihodinovým zpožděním a to jsme ještě tři hodiny zkrátili. Celá cesta trvala dva dny. Samotná jízda vlakem byl velký zážitek. Vlak měl celkem 23 vozů a byl v něm zařazen i restaurační vůz. Jel jsem vozem II. třídy, který byl hned za lokomotivou. Úroveň byla hrozná. Interiér neudržovaný, všude špína, sedačky potrhané, o klimatizaci nemluvě. Ve dveřích chyběly skleněné výplně, některá okna nešla otevřít, jiná zavřít. Ve vozech I. třídy byla úroveň nesrovnatelně vyšší, ale také cena jízdenky byla dvojnásobná. Všichni jsme seděli, protože k jízdence byla i místenka. Ve voze byl také prodavač, u kterého se dalo koupit pití. Kromě toho je možno také nakupovat ve stanicích, přímo na nádraží před vlakem. Všude nabízejí domorodci svoje zboží, ať již jídlo, pití, ovoce nebo zeleninu."
Zaujalo vás něco?

Zajímavý je odjezd vlaku. Strojvedoucí vykoukne z okna, když vidí, že si už všichni nakoupili, všichni vystoupili i nastoupili, tak zahouká. Usoudí, že je doba odjezdu a pomalu se rozjíždí. Myslím, že zase atrakcí pro domorodce jsem byl já. Dlouho před odjezdem ani během dlouhé jízdy jsem neviděl jiného bělocha. Byl jsem jediný."
Vlaky jsou tedy v Tanzanii oblíbeným způsobem dopravy?

"Všiml jsem si dost husté železniční nákladní dopravy. Na jeden osobní vlak bych tipoval asi sedm nákladních. Byly dost dlouhé a při křižování ve stanicích se musely dělit na dvě koleje. Kde vlaky nejezdí, tak tam je o poznání hustší silniční doprava, ale i tak je dost nízká. Když už se zmiňuji o silniční dopravě, ve městech jezdí osobní auta všech světových značek. Neviděl jsem žádnou škodovku, těch je hodně v Turecku, hlavně Favoritů. Mimo města jsou více k vidění nákladní auta, dodávky nebo autobusy. Hodně se na silnicích používají silniční váhy, na kterých jsou vozidla převažována a platí se pokuty. Možná i proto jsou silnice kvalitní. Myslím, že v Tanzanii je větší snaha o přepravu nákladů vlakovou dopravou. Doufejme, že se toho někdy v budoucnu dočkáme i u nás."
Jak na vás zapůsobila samotná Tanzanie?

"Je to velice krásná a zajímavá zem. Viděl jsem nádherné hotely, ale i chudinské osady. Měl jsem možnost porovnávat životní úroveň. Především mne zajímala železnice, tam jsem také udělal nejvíce fotek. Ale co mne také hodně zaujalo, byli lidé. Velice pohodoví, ochotní, zkrátka výborní. Všude, zvláště ve větších městech, se dá domluvit anglicky a když ne, tak stačil posunek, náznak a oni se snažili pomoci. Viděl jsem bohaté i chudé čtvrti, ale mezi lidmi jsem rozdíly neviděl, nebo nebyly patrné."
A jaké byly ceny?

"Jiné jsou pochopitelně v hotelích, jiné na ulici. Za průměrný hotel se platilo v dolarech v rozmezí od jedenácti do patnácti, jen za noc bez snídaně. V Mwanze jsem platil jedenáct a úroveň služeb byla lepší než v Dar es Salaamu, kde jsem zaplatil patnáct. Také jsem doplatil na nezkušenost a důvěru. Na letišti hned po příletu se mě ochotně ujal domorodec a nabídl se mi, že mi pomůže zajistit hotel, který bude stát 25 dolarů. Skutečně pomohl, zajistil, ale později jsem zjistil, že hotel stál jen patnáct a zbytek byl jeho výdělek. Ale asi to byl jeho zdroj obživy a za všechno se platí. Oficiální měnou je Tanzanský schiling, jeden tisíc je přibližně 1 Euro. V hotelu jsem za omeletu zaplatil 500 schilingů, tedy asi 15 korun. Za stejnou cenu mimo hotel jsem dostal plnou pánvičku brambor smíchaných s masem. Porce byla velká, těžko se dala sníst. Dost drahá naopak byla obyčejná voda. Za jeden a půl litru v hotelu sem platil také 500 schilingů, jinde chtěli 300. A při teplotě, která tam v době mého pobytu byla kolem 35C se pít muselo. Ale zase nejsem velký jedlík a v tom horku ani velký hlad nebyl."
A jak jste se vracel?

"Původně jsem chtěl ještě navštívit Ugandu, Súdán a vrátit se z Egypta. Nakonec ale všechno dopadlo jinak. Z Mwanzy jsem jel autobusem do Keni a z Nairobi jsem letěl zpět do Prahy."
V Africe jste strávil dvacet dní a teď vstřebáváte zážitky. Budete se chtít do Afriky ještě znovu podívat?"
"Určitě, plán už mám vymyšlený. Chtěl bych navštívil Zambii a Zaire, ale potom i další státy. Už mi k tomu chybí jenom maličkost - našetřit zase nějaké penízky. Ještě před tím se ale podrobnosti z mé minulé cesty včetně fotografií i cestovního deníku objeví na internetové stránce www.Litomysky.cz."





Praha
11.4.2003 Mladá fronta DNES str. 6 Kam na víkend
České dráhy
Nové Město

Máte rádi vláčky?

V sobotu od 7 do 11 hod. se koná v Kulturním sále železniční stanice Praha-hlavní nádraží burza předmětů s železniční a dopravní tematikou. Příznivci železnice zde mohou koupit, vyměnit nebo prodat předměty spjaté se železnicí a dopravou: publikace, jízdní řády, jízdenky, mapy, fotografie, archiválie, tiskopisy, obrazy, modely a modelářské potřeby. Akci pořádá Klub železničních cestovatelů. Další podobně zaměřené burzy se konají 24. května, 18. října, 22. listopadu a 13. prosince. Více informací najdete na www.kzc.cz.
(pha)




ŽSR , ZSSK , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , FS , FS Trenitalia , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU

Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Kúty , Trnava , Leopoldov , Galanta , Nové Zámky , Štúrovo , Komárno , Prievidza , Nitra , Čadca , Žilina , Martin , Zvolen , Poprad , Košice , Prešov , Čierna nad Tisou , TEŽ , koridory

ĽMJ , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata

TASR

 

Hospodárske noviny

Pravda

Sme

Národná obroda

SITA

 

Nový Čas

 

Hospodársky denník

 

Markíza

Dopravní noviny

Železnice Slovenskej republiky

 

FINI

 

Železničná spoločnosť, a. s.

 

Siemens

Inzine

 

Eurailpress

 

 

International Railway Journal

 


Strana vytvorená: 15-IV-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0315b.htm)