ŽSR vlani splnili plán nekrytej straty z verejných výkonov
Železnice Slovenskej republiky majú za minulý rok nárok
na úhradu straty nekrytej zálohami objeme 1,520 mld. Sk
BRATISLAVA
28. 08.2003 - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) splnili v
minulom roku plánovanú výšku nekrytej straty podľa Zmluvy o
výkonoch vo verejnom záujme (ZVVZ) a majú tak nárok na úhradu
straty nekrytej zálohami v objeme 1,520 mld. Sk. Štát vo forme
preddavkov kryl stratu na úrovni 805,3 mil. Sk. Plánované tržby
naplnili ŽSR vlani na 111 %, keď získali celkom 9 277,5 mil.
Sk. Celková výška oprávnených nákladov predstavovala 11,603
mld. Sk a v porovnaní s plánom sa plnili na 108,6 %. Vyplýva
to z protokolu o vyhodnotení ZVVZ pri prevádzkovaní dráhy za
rok 2002, ktorým sa bude zaoberať vláda.
Skutočné náklady ŽSR za
minulý rok dosiahli 12,898 mld. Sk, z ktorých sa vylúčili
ekonomicky neoprávnené náklady v celkovej výške 1,295 mld.
Sk. Na rok 2002 sa zmluvne medzi štátom a ŽSR objednalo pre
osobnú dopravu 35,3 mil. vlakokilometrov (vlkm) vrátane IC a EC vlakov. V skutočnosti sa
zrealizovali výkony v objeme 35,87 mil. vlkm, čo predstavuje
plnenie na 101,6 %. V nákladnej doprave sa zrealizovali výkony
za 21 mil. vlkm, čo je o 4,3 % viac ako objednaný výkon 20,14
mil. vlkm.
Štát do dlhu prevezme za minulý rok za ZSSK 4,153 mld. Sk
Celkové ekonomicky neoprávnené náklady ZSSK v
minulom roku predstavovali 405,4 mil. Sk
BRATISLAVA
28. 08.2003 - V rámci návrhu riešenia finančných vzťahov
medzi Železničnou spoločnosťou, a.s. ( ZSSK ) a štátom sa do
štátneho dlhu prevezme pohľadávka za výkony vo verejnom záujme
za rok 2002 len v dohodnutej výške 4,153 mld. Sk. ZSSK si pritom neuplatní nárok na úhradu
straty nad rámec tejto čiastky. Vyplýva to z návrhu
vyhodnotenia Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní
osobnej dopravy na dráhe na rok 2002 (ZVVZ) uzavretej medzi SR a
ZSSK . Celková výška
ekonomicky oprávnených nákladov ZSSK vlani po zohľadnení mimoriadnych prepráv
v objeme 7,538 mld. Sk prekročila plánovaný zmluvný objem 7,208
mld. Sk o 4,6 %. Skutočné náklady ZSSK pritom prekročili zmluvne dohodnutý
objem až o 10,2 %.
Zástupcovia rezortu dopravy neakceptovali zahrnutie nákladov na
doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 22,3 mil. Sk a
rezervy na opravy hmotného majetku za 169,4 mil. Sk do kalkulácie
ceny výkonu za minulý rok. Celkové ekonomicky neoprávnené náklady
tak predstavovali 405,4 mil. Sk.
Z realizácie objednaných výkonov vo verejnom záujme za rok
2002 dosiahla ZSSK na báze
korigovaných ekonomicky oprávnených nákladov nekrytú stratu
4,181 mld. Sk pri tržbách z osobnej prepravy vrátane ostatných
podielovaných tržieb a nájomného za vozne v objeme 2,320 mld.
Sk. Čerpané preddavky na krytie nákladov za minulý rok
dosiahli plánovaný objem 1,037 mld. Sk. Vlani ZSSK splnila dopravné výkony vyjadrené vo
vlakokilometroch na 100,2 %, teda v objeme 34,065 mil. vlkm.
Slevy ČD se od října změní, více
zaplatí menší skupiny
PRAHA 29. 08.2003 - Některé
slevy, které ČD začaly nabízet od července, se od 1. října
sníží. Více zaplatí například menší skupiny. Zatímco od
července ve skupině od dvou do 15 osob zaplatil plné jízdné
jen jeden člověk a ostatní jeli za polovinu, od října by plné
zákaznické jízdné měli platit dva lidé ze skupiny, řekl
dnes ČTK mluvčí ČD
Petr Šťáhlavský.
Zvýhodněním těch, kteří využijí vlak v obou směrech, však
cesta pro větší skupiny zlevní, uvedl Šťáhlavský. Například
patnáctičlenná skupina jedoucí z Plzně do Prahy pouze jedním
směrem zaplatí sice o 43 Kč více, když se však rozhodne použít
vlak v obou směrech, ušetří proti dnešní úpravě 65 korun,
vysvětlil. Jednosměrná jízdenka se však o čtvrtinu, v tomto
případě o 43 korun, zdraží pro dvoučlennou skupinu.
Sníží se také relační sleva na trase Praha - Brno ve vlacích
EC . Cestující zaplatí za cestu o
20 korun za místenku víc, a to 160 korun. Běžné osobní
vlaky, které do Brna jedou déle, než vlaky EC , však zlevní o deset korun na 130
korun.
Dráhy tak letos změní jízdné už poněkolikáté. Začátkem
roku zastavily uvedení přenosné zákaznické karty, nyní
opustí plošné slevy zavedené v červenci.
Sníženou cenu celoroční zákaznické karty za stokorunu železnice
zachová, stejně jako předplacenou kilometrickou banku a ceny síťových
jízdenek.
Zachovány podle Šťáhlavského zůstanou také traťové jízdenky.
Ty využívají cestující hlavně k dojíždění do zaměstnání
nebo škol. Dráhy je nabízejí v řadě variant pro trasy až
do 120 km. Výjimkou totiž podle Šťáhlavského nejsou ani případy,
kdy denně lidé dojíždějí do Prahy do zaměstnání ze 100
kilometrů vzdálených Pardubic. Rychlíky totiž trasu urazí
za hodinu a 20 minut. Od prosince bude výhodnější dojíždění
také z Ústí nad Labem do 106 km vzdálené Prahy. Běžný
rychlík opravenou koridorovou trať totiž od prosince projede
za hodinu a dvacet minut.
S traťovými, například čtvrtletními jízdenkami, ušetří
cestující na úsecích od 21 do 25 km téměř třetinu oproti
obyčejnému jízdnému. Na delších trasách činí úspora
dokonce více než třetinu.
České dráhy opäť zdražia niektoré
cestovné lístky
Praha 29. 08.2003 - Po lete plnom zliav budú
musieť České dráhy ( ČD ) znova upraviť svoj cenník. Vedenie firmy
pochopilo, že samotný nárast počtu cestujúcich nestačí,
firma musí aj zarábať.
České železnice síce aj napriek obavám ich odborov v lete
odviezli v medziročnom porovnaní o 4,4 % viac cestujúcich, plošné
zľavy však znamenali prepad tržieb.
Ďalšie cenové úpravy majú od začiatku októbra pritiahnuť
cestujúcich cielenými výhodami. ČD zachovávajú skupinovú zľavu od 2 do 15
cestujúcich, ale budú zvýhodňovať tých, ktorí použijú
vlak aj na cestu naspäť. “Zľava pre skupiny bude upravená
tak, aby motivovala zákazníkov k využitiu vlakov v oboch
smeroch,” povedal vedúci obchodného oddelenia Tomáš Čech.
Železnice zachovajú i zľavy na trase Praha - Brno. Zníženú
cenu celoročnej zákazníckej karty železnice zachovajú
rovnako ako predplatenú kilometrickú banku a ceny sieťových
cestovných lístkov. Na koniec roka ČD
chystajú zľavu na cestu z Brna do Viedne.
Železnice v ČR tak tento rok menia cestovné už viackrát. Začiatkom
roka zastavili uvedenie prenosnej zákazníckej karty. Teraz opúšťajú
plošné zľavy zavedené v júli, pretože sa snažia zastaviť
prepad tržieb, ktoré predchádzajúce znižovanie cien spôsobilo.
Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.
Polícii sa podarilo zadržať
podozrivého muža z vydierania riaditeľa železníc
Bratislava 31. 08.2003 - Polícii sa dnes o pol
druhej ráno podarilo zadržať podozrivého muža, ktorý od
generálneho riaditeľa ŽSR požadoval desať miliónov korún. Zadržaný
24-ročný Peter I. z Lúčok, okres Ružomberok sa k vydieraniu
priznal. Novinárov o tom informoval prvý policajný
viceprezident Jaroslav Spišiak.
Podľa jeho slov sa Železničná polícia okrem oznámenia o
vydieraní na dolapení páchateľa nepodieľala. Mladík sa
vydieraním rozhodol riešiť svoju zlú finančnú situáciu. Ešte
26. augusta napísal na sekretariát generálneho riaditeľa železníc
prostredníctvom elektronickej pošty výhražný email. Požadoval
desať miliónov korún v troch splátkach. K odovzdaniu prvej
trojmiliónovej splátky malo dôjsť, uviedol Spišiak, už v
nadchádzajúci utorok. V prípade nesplnenia požiadaviek sa
vyhrážal "nedozernými následkami" pre rodinu i samého
šéfa železníc. Jednou z hlavných podmienok vydierača bolo
neoznámenie prípadu polícii.
Situácia bola pokojná až do času, keď médiá priniesli
informácie o tom, že železnice sú vydierané. Spišiak
apeloval na novinárov, aby dobre zvážili informovanie o takýchto
udalostiach a nevystavovali zbytočne nebezpečenstvu obete
vydieračov. Rovnako medializácia nepriniesla pokoj občanom,
ktorí chceli cestovať vlakom.
Polícia od začiatku komunikovala s vydieračom v mene generálneho
riaditeľa a mala situáciu pod kontrolou. Páchateľ svoje požiadavky
odosielal z internetových kaviarní v Ružomberku a Banskej
Bystrici. Pri policajnej akcii v rodinnom dome zaistili i rodinných
príslušníkov podozrivého a počítač.
V súčasnosti stále prebiehajú vyšetrovacie úkony. Mladík
je obvinený z trestného činu vydierania a hrozí mu až niekoľkoročné
väzenie.
Slovenská polícia je pri objasňovaní podobných prípadov veľmi
úspešná. Podarilo sa jej zadržať viacerých vydieračov. Podľa
Spišiaka sa mnohí po tom, čo sa novinárom podarí prostredníctvom
nezodpovedných policajtov, niekedy i za peniaze získať informácie
o prípade, zľaknú a od požiadaviek odstúpia. Zvyčajne, keď
polícia začne vydieračove požiadavky plniť, skončí za mrežami.
Objektom hrozieb páchateľov na Slovensku bývajú veľké
obchodné reťazce, ale dokonca i samotná polícia. Jedným z
najznámejších prípadov z posledného obdobia je vydieranie
banskobystrického hypermarketu. Podozrivého 34-ročného
drevorubača, ktorý žiadal 12 miliónov korún, polícia zadržala.
Vydierač chce 10 miliónov!
30.08.2003,
Donner Vladimír - Slovenské železnice sú v pohotovosti. Neznámy
vydierač od nich žiada 10 mil. Sk. Vydieračský list s
hrozbami o poškodení železníc poslal elektronickou poštou z
verejnej internetovej kaviarne. Polícia prípad tají, ale
intenzívne po vydieračovi pátra!
Niektoré útvary železničnej polície majú zvýšenú
pohotovosť. Najmä v mestách na strednom Slovensku dostali príkaz,
aby boli pripravené nastúpiť na akciu proti vydieračovi. Pátranie
po ňom však prebieha v tichosti. Polícia nič nezverejňuje,
na informácie je embargo. Keď však Nový Čas získal informácie
o vydieraní zo spoľahlivých zdrojov, potvrdil nám ich priamo
šéf Železničnej polície generál Tibor Gaplovský. "Okamžite
sme o prípade informovali príslušné špeciálne útvary
Policajného zboru. Zvýšili sme aktivitu, niektoré úseky železníc
sú pod neustálou kontrolou. Naši policajti dostali príslušné
pokyny," hovorí Gaplovský. Ani on neprezradil, čím sa
vydierač vyhráža železniciam, aby ich donútil platiť. Polícia
ani železnice nechcú vyvolať paniku, ale podľa našich
zdrojov je pátranie po vydieračovi intenzívne. Prišiel zúfalý
a nebezpečný nápad vydierať železnice na Slovensko od našich
západných susedov? Vo štvrtok (28.8.) zatkli policajti v Prahe
51-ročného recidivistu, ktorý od českých železníc pod
hrozbami, že poškodí trať, žiadal 15 mil. Kč! V nedeľu (24.8.)
neďaleko severomoravského mesta Šumperk dokonca uvoľnil niekoľko
matíc na koľajniciach. Experti však tvrdia, že bezpečnosť
cestujúcich a prejazdy vlakov tým neohrozil. Vydierača zatkli
vo chvíli, keď telefonicky prostredníctvom novinára odkazoval
polícii, za akých podmienok mu má odovzdať peniaze. Vydierač
mal už za sebou lúpeže a vlámania. Za všeobecné ohrozenie,
vydieranie a šírenie poplašnej správy mu hrozí až 12-ročné
väzenie. Priznal, že sa nechal inšpirovať vydieračom, ktorý
v marci na železničný most na Olomoucku umiestnil výbušný
systém. Podľa jeho pokynov polícia na určené miesto žiadané
milióny zhodila z lietadla. Po peniaze si však nikto neprišiel
a vydierač ani neuskutočnil hrozbu, že odpáli bomby na
frekventovaných miestach.
V súvislosti s vydieraním železníc prijala ŽP potrebné opatrenia
Bratislava 30. 08.2003 - Železničná polícia (ŽP)
prijala v súvislosti s vyhrážaním dosiaľ neznámeho vydierača
potrebné opatrenia na zaručenie bezpečnosti pre cestujúcich.
Pre TASR to dnes potvrdil hovorca ŽP Jozef Búranský.
Podľa jeho slov nie je dôvod na paniku, na informácie o prípade
vydierania je však uvalené embargo. Zverejnenie kauzy v médiách,
ako konštatoval, môže sťažiť vyšetrovanie prípadu a následné
dolapenie páchateľa.
Informácie o vydieraní slovenských železníc dnes priniesol
denník Nový čas. Neznámy páchateľ údajne prostredníctvom
elektronickej pošty požaduje od nich desať miliónov korún.
Mail s hrozbami o poškodení železníc bol odoslaný z verejnej
internetovej kaviarne. Zvýšenú pohotovosť majú zložky Železničnej
polície podľa denníka najmä na strednom Slovensku.
Slovenská polícia je pri objasňovaní podobných prípadov veľmi
úspešná. Podarilo sa jej zadržať viacerých páchateľov.
Objektom hrozieb páchateľov na Slovensku bývajú veľké
obchodné reťazce, ale dokonca i samotná polícia. Jedným z
najznámejších prípadov z posledného obdobia je vydieranie
banskobystrického hypermarketu. Polícia však podozrivého 34-ročného
drevorubača, žiadajúceho 12 miliónov korún zadržala. Prípad
bol dlhšie utajený.
V osobnej železničnej doprave sa schyľuje k prvej bitke o cestujúceho
Bratislava 29. 08.2003 - V osobnej železničnej
doprave na Slovensku sa schyľuje k prvej vážnejšej bitke o
cestujúceho. Počnúc tohtoročným septembrom budú totiž na
trati Bratislava - Zohor premávať obojsmerne vlaky dvoch železničných
spoločností.
Zatiaľ čo u Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s.,
Bratislava, predstavuje uvedená trať malú, ale významnú časť
ňou používanej železničnej siete, v prípade Bratislavskej
regionálnej koľajovej spoločnosti (BRKS), a. s., ide len o
druhú linku, ktorú táto spoločnosť prevádzkuje. Prvou je regionálna trať Zohor - Záhorská Ves .
"BRKS aj napriek tomu, že ide len o regionálnu spoločnosť,
vnímame ako konkurenta," uviedol TASR hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Rovnako vidí situáciu
aj Roman Filistein, zástupca bratislavskej župy, ktorá vlastní
v BRKS 51-% podiel. Podľa M. Čikovského však bude BRKS
konkurovať ZSSK nielen v
rámci osobnej regionálnej dopravy, ale neskôr aj v širšom
medziregionálnom okruhu, prípadne v oblasti nákladnej dopravy.
R. Filistein tieto zámery nepoprel, spomedzi možných aktivít
však vyzdvihol zámer spoločnosti spustiť taktovú dopravu vnútri
Bratislavy.
"Čo nám vadí, je, že BRKS využíva na odstránenie
konkurencie nekalé praktiky," tvrdí M. Čikovský. "Ako
je možné, že odchody ich vlakov predstihujú odchody našich v
smere na Zohor len o niekoľko minút?" pýta sa hovorca ZSSK . R. Filistein
tvrdí, že tomu tak nie je. "Raz ide skôr náš vlak, raz
ich. Okrem toho konečný grafikon sme nevyrábali my, ale vlastník
infraštruktúry - ŽSR . BRKS žiadala pôvodne na prepravu úplne iné
časy, ako nakoniec dostala," uzatvoril R. Filistein. "Tak
potom s časmi špekulatívne obchodujú ŽSR ," domnieva
sa M. Čikovský.
Spúšťacím mechanizmom sporu medzi ZSSK a BRKS bol záujem súkromnej spoločnosti
kúpiť od ZSSK niekoľko
motorových a prívesných vozňov, ktoré chcela nasadiť na trať Rohožník - Zohor . ZSSK podľa R.
Filisteina nedodržala svoj sľub, keď neumožnila BRKS kúpiť
vozne za pôvodne avizovanú cenu do 350 000 Sk, ale ponúkla
cenu trojnásobne až štvornásobne vyššiu. "Vozne typu 830 a 850 , o ktoré má BRKS záujem,
prešli medzičasom rekonštrukciou a navyše majú v rezerve
neubehnuté kilometre, ZSSK ich nemôže
predať za menšiu ako zostatkovú hodnotu, ide o majetok štátu,"
bráni sa M. Čikovský.
ZSSK však BRKS prisľúbila, že sa pokúsi
nájsť vo vozidlovom parku fungujúce vozne, ktoré budú cenovo
spadať do požadovanej výšky. Napriek tomu musí BRKS odložiť
prevádzku na trati Rohožník
- Zohor o niekoľko
týždňov. V súčasnosti pozostáva jej mobilný park z dvoch
motorových jednotiek a jedného prívesného vozňa. OD ZSSK potrebuje ďalšie
tri jednotky a tri vozne.
Ďalšími akcionármi BRKS sú ŽOS Vrútky s 20 %, Wagon
Service Travel, s. r. o., Bratislava s 12 %, obce Záhorská Ves,
Vysoká pri Morave, Rohožník a Lozorno (4 %). Strategickým
zahraničným partnerom sa stal Connex Transport AB so sídlom v
Štokholme, ktorý vlastní 13 %.
Železničná polícia objasnila krádež špeciálnych
káblov v Šajdíkových Humenciach
Bratislava 28. 08.2003 - Krádež špeciálnych káblov
za viac ako 280-tisíc korún na železničnej stanici Šajdíkove Humence sa podarilo objasniť železničnej
polícii v Bratislave a Kútoch.
Podozriví sú traja muži a jedna žena vo veku od 18 do 51
rokov z Malaciek a obcí Mokrý Háj a Šajdíkove Humence v
okrese Senica. Odcudzené káble v dĺžke 1080 metrov odovzdali
v zberni druhotných surovín v Borskom Mikuláši. Vyšetrovanie
prípadu naďalej pokračuje.
Informácie dnes TASR poskytol hovorca Železničnej polície
Jozef Búranský.
Dráhy chtějí z Eurofimy čerpat až miliardu korun ročně
PRAHA 31. 08.2003 - ČD
chtějí ze sdružení evropských železnic Eurofima čerpat úvěry
do výše jedné miliardy korun ročně. Nyní díky svému půlprocentnímu
podílu v organizaci mohou ročně získat asi 480 milionů korun.
Dráhy proto svůj podíl v Eurofimě chtějí zvýšit na jedno
procento. Návrh má ve středu projednat vláda.
Podnik se stal členem organizace loni na podzim, když v ní získal
půlprocentní podíl. ČD
úvěr z Eurofimy využijí ještě letos například na pořízení
několika vozů první a druhé třídy. Poslanci ale již předložili
návrh zákona, který by možnost vyuzití úvěru rozšířil
také na nákup dvou souprav příměstských vlaků, takzvaných
pantografů.
Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou dopravu
řady 471 by dráhy měly koupit od ČKD Vagonka Vítkovice.
Kontrakt by měl navazovat na nákup 45 vagonů tohoto typu z
konce 90. let, tehdy ještě od Siemensu.
Tlačíme balvan záväzkov
Otvorená komunikácia o situácii v podniku
02.09.2003, z materiálov Ž semaforu
pripravil Jozef Kunik - Už mesiac pôsobí vo funkcii generálneho
riaditeľa ŽSR Ing.
Roman Veselka. Aj keď odvtedy uplynulo len niekoľko týždňov,
železničiarska verejnosť je už zvedavá na jeho ciele a zámery
pri konsolidácii podniku. Požiadali sme ho o krátky rozhovor.
Môžete nám priblížiť vaše aktivity počas prvých týždňov?
R. Veselka: Do funkcie som nastúpil v období rozbehnutej
transformácie ŽSR . Jej hlavným cieľom je vytvoriť efektívne
fungujúceho manažéra železničnej infraštruktúry. Najaktuálnejším
problémom súčasnej fázy transformácie je konsolidácia finančnej
situácie. Vzhľadom na to moje prvé kroky sa zamerali na
zhodnotenie finančného stavu podniku. Nadviazali sme na
inventarizáciu investičných projektov, ktorá sa uskutočnila
v júni 2003. Formou vnútorného auditu analyzujeme
rozpracovanosť jednotlivých projektov, zmluvné vzťahy a
doterajšie aj očakávané finančné toky. Už dnes sa ukazuje,
že objem finančných záväzkov prevyšuje naše súčasné možnosti.
Železnice SR čakajú zrejme v budúcnosti významné zmeny,
ktoré oblasti budete akcentovať?
R. Veselka: Pokračovanie transformácie si vyžiada zmeny
vo viacerých oblastiach. V najbližšom čase dôjde v záujme
zefektívnenia riadenia podniku k úprave organizačnej štruktúry,
ktorá si vyžiada určité personálne zmeny. V budúcnosti nás
čakajú pravdepodobne aj zmeny, ktoré sa dotknú niektorých
oblastí priamo nesúvisiacich s „jadrom“ činnosti železníc.
Musíme si uvedomiť, aká je základná úloha podniku, a vynaložiť
všetko úsilie, aby sme ju naplnili.
Čo môžu zamestnanci jedného z najdôležitejších
podnikov na Slovensku očakávať od spomínaných zmien?
R. Veselka: Máme záujem intenzívne a otvorene
komunikovať o situácii v podniku a o pripravovaných zmenách.
Chceme vytvoriť atmosféru korektných vzťahov v rámci firmy,
ako aj smerom k obchodným partnerom, štátnym inštitúciám a
verejnosti. Preto treba otvorene povedať, že nás čaká ťažké
obdobie stabilizácie pomerov na železnici. Tlačíme pred sebou
balvan problémov a záväzkov, s ktorými sa však musíme
vyrovnať, či sa nám to páči alebo nie. To všetko je však
potrebné na naplnenie vízie ŽSR ako modernej, uznávanej
a efektívne fungujúcej súčasti železničnej infraštruktúry
rozšírenej Európskej únie.
Konečne sa našli investície
Ukončili prvú etapu modernizácie stanice širokého
rozchodu
02.09.2003, z materiálov Ž semaforu
pripravil Jozef Kunik - Čierna
nad Tisou je železničná prechodová stanica pre vlaky normálneho
a širokého rozchodu. Od roku 1947 sa stala známym miestom, kde
z malej železničnej zastávky vyrástol najväčší suchozemský
prístav. Miesto, ktoré dovtedy strážil iba jeden závorár,
sa premenilo na prekladisko surovín a tovarov z krajín bývalého
Sovietskeho zväzu. Dodnes má tento prechod pre slovenské železnice
strategický význam pri prepravách východ - západ. Od spomínaného
povojnového obdobia prešlo už viac ako päťdesiat rokov a v
železničnej stanici Čierna nad Tisou sa odvtedy neinvestovalo,
aj keď koľajisko širokého rozchodu bolo už dávno v dezolátnom
stave. Pred rokom sa ľady konečne pohli a začala sa rekonštrukcia
a modernizácia širokého rozchodu podľa projektu Sudop Trade
Košice. V utorok 22. júla sa v Čiernej
nad Tisou konala kolaudácia prvej etapy modernizácie
stanice širokého rozchodu Čierna
nad Tisou . Týmto dňom ŽSR ako investor
odovzdali a zároveň uviedli do prevádzky časť generálnej
opravy širokého rozchodu. Technický dozor a takpovediac
ochrannú ruku nad celou rekonštrukciou držal a na stavbu naďalej
dohliada Ing. Jozef Holka z Účelového strediska prípravy a
realizácie Košice, vysunuté pracovisko Čierna nad Tisou . V súvislosti
s rekonštrukciou stanice okrem iného zdôraznil: „Rekonštrukcia
a modernizácia širokého rozchodu v Čiernej nad Tisou , teda celá táto
živá stavba, sú rozdelené do niekoľkých etáp. Hlavným dôvodom
je postupné odovzdávanie do prevádzky, aby doprava nemusela byť
odstavená. V neposlednom rade tu zohrávajú úlohu aj investície,
ktoré dostávame postupne.“
Ako o živej stavbe hovoria stavbári preto, že sa tu pracuje
pri plnej prevádzky. Dôvodom je financovanie stavby zo štátneho
rozpočtu a z iných cudzích zdrojov. Labilná pôda je často
brzdou v prácach železničiarskych stavbárov. Napriek množstvu
prekážok bez problémov dali do prevádzky prvú etapu modernizácie.
Zrekonštruované západné zhlavie vchodovej skupiny, spádovisko,
zrekonštruované východné zhlavie smerovej skupiny, 32 kusov
nových výhybkových jednotiek a 2418 metrov koľaje je už v
prevádzke. Zlepšenú podobu stavby dotvára aj desať nových
osvetľovacích veží. „Ten, kto toto miesto nevidel pred
rekonštrukciou, len ťažko uverí, že tu na mieste akejsi džungle
vyrástlo nové moderné koľajisko s úplne novou konfiguráciou
koľají,“ hodnotí stavbu technický námestník prednostu Železničnej stanice Čierna nad
Tisou Ing. Oto Máté. Pýchou tejto modernej stavby sú napríklad
hydraulické koľajové brzdy PHB 04-R, ktoré sú na tratiach ŽSR novinkou. Ide o novú generáciu bŕzd,
kde princípom je pružné brzdenie, tzv. inteligentné brzdy,
jedinečné na Slovensku. K moderným brzdám pribudla aj nová
staticko-dynamická koľajová váha a k úprave došlo aj na pôvodnej
dynamickej. Na mieste nového koľajiska vyrástla a pred dokončením
je budova, ktorá bude slúžiť na obsluhu zabezpečovacieho
zariadenia a výhybiek. V Čiernej
nad Tisou sa teda dočkali rekonštrukcie, a hoci celková
stavba potrvá ešte niekoľko rokov, stanica širokého rozchodu
bude po jej dokončení moderným európskym železničným
pracoviskom.
Pod hladinou Liptovskej Mary
Preložené trate
02.09.2003, z materiálov Ž semaforu
pripravil Jozef Kunik - Aj vy ste strávili leto na brehu
liptovskej priehrady? Možno ste si ani neuvedomili, že aj tam
dole, pod vodnou hladinou, sa kedysi preháňali medzinárodné rýchliky
a hrmotné nákladné vlaky? Veru, nebolo to ani až tak dávno.
Keď sa koncom päťdesiatych rokov plánovalo vybudovanie veľkej
priehrady na Váhu, teoreticky prichádzali do úvahy dve možnosti
s vhodnými geologickými podmienkami. Najlepšie terénne
podmienky má Strečnianska úžina, riešenie by však pochovalo
nielen mnohé obce, ale aj mestá Vrútky a Martin. Preto padla
konečná voľba na druhú alternatívu - dnešnú Liptovskú
Maru. So stavbou veľkých vodných nádrží idú ruka v ruke
stavebné uzávery v obciach, nervozita, protesty a napokon evakuácia.
Inak to nebolo ani v tomto prípade. Vláda ČSSR definitívne
rozhodla o výstavbe Vodného diela Liptovská Mara uznesením zo
dňa 16. augusta 1961. Asi od roku 1969 sa presídlilo 13 obcí.
Stavebné dielo si vyžiadalo aj preložky komunikácií. Okrem
ciest sa prekladala i dvojkoľajná
elektrifikovaná trať Žilina - Košice, pre ktorú museli v
údolí Váhu nájsť novú, 17-kilometrovú trasu. Túto neľahkú
úlohu dostali pracovníci Železničného staviteľstva
Bratislava. Stavbári na novom úseku namontovali 76 kilometrov
koľajníc, zabudovali 6 provizórnych a 12 definitívnych výhybiek,
49 680 betónových podvalov, 22 080 drevených podvalov a
nasypali 90-tisíc kubíkov koľajového štrku. Okrem toho
vystavali 7 mostov a 2 provizóriá. Z technického hľadiska je
na preloženom úseku zaujímavo riešená zemná hrádza vyrovnávacej
nádrže Bešeňová, ktorá zároveň slúži ako násyp železničnej trate . Trať
dohotovili na prelome marca - apríla 1973. Pravidelné elektrické
vlaky sa po oboch nových traťových koľajach rozbehli 5. apríla
1973 a zároveň s tým utíchla doprava na starej trati. Po jej
demontáži sa stavebné práce už mohli naplno rozvinúť v
celej šírke údolia. Váh sa ešte naposledy vzoprel voči tým,
ktorí ho chceli spútať, 30. júna 1973, keď povodňová vlna
porušila práve sypanú predhrádzku a o 20.40 hod. sa predhrádzka
pretrhla v šírke asi 12 metrov. Práce na priehrade však úspešne
pokračovali a v apríli 1975 sa začalo napúšťanie obrovskej
Liptovskej Mary s kapacitou 360 miliónov kubíkov. Studená voda
vtedy navždy pochovala trasu starej železnice a spolu s ňou aj
zastávku - nákladište Parížovce (pôvodne stanica) a ďalšiu
zastávku Liptovský Trnovec.
Na trať prichádza konkurencia
Hospodárske noviny 02.09.2003 - V osobnej železničnej
doprave na Slovensku sa schyľuje k prvej vážnejšej bitke o
cestujúceho. Od septembra totiž na trati Bratislava - Zohor
premávajú obojsmerne vlaky dvoch železničných spoločností.
Zatiaľ čo v ZSSK predstavuje táto trať malú, ale významnú časť
siete, v prípade Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti
ide len o druhú linku, ktorú prevádzkuje. Prvou je regionálna trať Zohor - Záhorská Ves .
"Spoločnosť aj napriek tomu, že ide len o regionálnu
firmu, vnímame ako konkurenta," priznal hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Rovnako vidí situáciu aj Roman Filistein, zástupca
bratislavskej župy, ktorá vlastní v regionálnej spoločnosti
51 percent. "Čo nám prekáža je, že spoločnosť využíva
na odstránenie konkurencie nečestné praktiky. Ako je možné,
že odchody ich vlakov predstihujú odchody našich v smere na
Zohor len o niekoľko minút?," pýta sa Čikovský.
Filistein tvrdí, že to tak nie je. "Raz ide skôr náš
vlak, raz ich. Okrem toho konečný grafikon sme nevyrábali my,
ale vlastník infraštruktúry - ŽSR .
Vlaky meškali tri hodiny, pyrotechnici so psom prehľadávali terén
Korzár 02.09.2003, Kristián Sabo, Košice - "V Ťahanovskom
tuneli je bomba," prijali včera telefonát z košickej
verejnej telefónnej búdky na železničnej stanici v Košiciach.
Aj keď sú takéto záležitosti už pomaly denným "spestrením"
práce železničiarov, nič nemohli nechať na náhodu.
"Bolo 13.15 hodín, keď mi volali, čo sa stalo. Okamžite
som pribehol, aby som začal koordinovať veci spojené s príslušnými
opatreniami," povedal nám prednosta košickej železničnej
stanice Ing. Marián Hric.
Následne vyštartovali na miesto, kde mala byť nastražená
bomba železniční policajti, pyrotechnik a pes. Všetka doprava
súvisiaca s daným smerom bola zastavená a železnice museli
dokonca niektoré vlaky aj odrieknuť.
Odborníci na vyhľadávanie výbušnín začali s prehľadávaním
tunela . So
psom a baterkami v rukách prešli dĺžkou celého tunela . Po jeho
prehľadaní sa ešte poobzerali aj po jeho povrchu, veď bomba
mohla byť nastražená aj niekde v kroví. Po prehliadke tunela sa všetci
kompetentní pobrali preč. Na našu otázku, akým výsledkom
skončila kontrola tunela
, jeden z ľudí, ktorí ho prehľadávali, odpovedal: "Zatiaľ
vám nič nepoviem."
Všetko však nasvedčovalo tomu, že bombu pyrotechnici nenašli.
Dokonca aj samotní príslušníci Hasičského a záchranného
zboru v Košiciach boli
prekvapení, čo sa deje. Ich vraj nik o možnej bombe
neinformoval.
Zatiaľ čo prehliadali tunel , atmosféra
na železničnej stanici v Košiciach
hustla. Ľudia nevedeli, čo sa deje, vlaky začali odriekať,
mali ohlásené meškania. Pokladníčky museli vrátiť každému
peniaze za už zakúpený lístok. Oficiálne správy hlásené
hlásateľkou hovorili o technickom probléme.
"Mali sme ísť do Zvolena, na stanici som od 14. hodiny,
teraz je takmer 17 hodín a vidíte, nič sa nedeje. Chceli sme
ísť vlakom, ale už sme sa vzdali. Pôjdeme radšej autom.
Najprv dali na náš vlak dvojhodinové meškanie, potom nám
povedali, že je odrieknutý," povedala nám skupinka
vojakov, postávajúca pred vestibulom stanice. Ani pohľad na
tabuľu, ohlasujúcu odchody vlakov, neveštil nič dobré.
Expres do Bratislavy cez Žilinu mal vypísané meškanie 180 minút
a podobne na tom boli aj ostatné vlaky. Ľudia boli netrpezliví,
nevedeli, čo sa deje, chodili sa pýtať na informácie. Tamojšie
pracovníčky im však veľmi nepomohli. "Nevieme, kedy
vlaky pôjdu," odbavovali cestujúcich a na otázku, prečo
nechodia dostávali ľudia podobné odpovede ako od hlásateľky:
"Technická porucha".
Aj keď sa bomba nakoniec nenašla, tak železničiari, ako aj
cestujúci, boli z neznámeho vtipkára poriadne znechutení.
"Čo sa týka odchodov vlakov, meškalo ich asi desať,
podobne tak aj cestou do Košíc. Najdlhšie meškanie bolo 180
minút. Okolo 17. hodiny sme však začali zmeškané vlaky
vypravovať. Ja už neviem, čo sa to deje, vyzerá to ako národný
šport. V nedeľu večer som bol na stanici kvôli tomu, že
niekto ohlásil bombu v jej budove," vyjadril sa prednosta
stanice M. Hric.
Polícii sa podarilo zadržať podozrivého
muža z vydierania riaditeľa železníc
Korzár 02.09.2003, Bratislava - Polícii sa v
nedeľu o pol druhej ráno podarilo zadržať podozrivého muža,
ktorý od generálneho riaditeľa ŽSR požadoval desať miliónov korún. Zadržaný
24-ročný Peter I. z Lúčok, okres Ružomberok sa k vydieraniu
priznal. Novinárov o tom informoval prvý policajný
viceprezident Jaroslav Spišiak. Podľa jeho slov sa Železničná
polícia okrem oznámenia o vydieraní na dolapení páchateľa
nepodieľala.
Mladík sa vydieraním rozhodol riešiť svoju zlú finančnú
situáciu. Ešte 26. augusta napísal na sekretariát generálneho
riaditeľa železníc prostredníctvom elektronickej pošty výhražný
email. Požadoval desať miliónov korún v troch splátkach. K
odovzdaniu prvej
trojmiliónovej splátky malo dôjsť, uviedol Spišiak, už v
nadchádzajúci utorok. V prípade nesplnenia požiadaviek sa
vyhrážal "nedozernými následkami" pre rodinu i samého
šéfa železníc. Jednou z hlavných podmienok vydierača bolo
neoznámenie prípadu polícii.
Situácia bola pokojná až do času, keď médiá priniesli
informácie o tom, že železnice sú vydierané. Spišiak
apeloval na novinárov, aby dobre zvážili informovanie o takýchto
udalostiach a nevystavovali zbytočne nebezpečenstvu obete
vydieračov. Rovnako medializácia nepriniesla pokoj občanom,
ktorí chceli cestovať vlakom. Polícia od začiatku
komunikovala s vydieračom v mene generálneho riaditeľa a mala
situáciu pod kontrolou. Páchateľ svoje požiadavky odosielal z
internetových kaviarní v Ružomberku a Banskej Bystrici. Pri
policajnej akcii v rodinnom dome zaistili i rodinných príslušníkov
podozrivého a počítač.
V súčasnosti stále prebiehajú vyšetrovacie úkony. Mladík
je obvinený z trestného činu vydierania a hrozí mu až niekoľkoročné
väzenie. Slovenská polícia je pri objasňovaní podobných prípadov
veľmi úspešná. Podarilo sa jej zadržať viacerých vydieračov.
Podľa Spišiaka sa mnohí po tom, čo sa novinárom podarí
prostredníctvom nezodpovedných policajtov, niekedy i za peniaze
získať informácie o prípade, zľaknú a od požiadaviek odstúpia.
Zvyčajne, keď polícia začne vydieračove požiadavky plniť,
skončí za mrežami. Objektom hrozieb páchateľov na Slovensku
bývajú veľké obchodné reťazce, ale dokonca i samotná polícia.
Jedným z najznámejších prípadov z posledného obdobia je
vydieranie banskobystrického hypermarketu. Podozrivého 34-ročného
drevorubača, ktorý žiadal 12 miliónov korún, polícia zadržala.
Vlaky sú staré a ešte
staršie, ale bezpečné
03.09.2003, rf - Vŕzgajúce vagóny, pískajúce
brzdy, zaseknuté okná, skoro nepoužiteľná toaleta, dvere,
ktoré slabší človek zvnútra často ani nedokáže otvoriť,
blikajúce neónky. Cestujúci najmä v osobných vlakoch sedávajú
aj v dvadsať- až tridsaťročných vagónoch. Niektoré majú
sedadlá tak blízko seba, že sa ľudia sediaci oproti dotýkajú
kolenami.
„Vlaky sú staré, ak sa nebudú obnovovať, onedlho vozne
nesplnia technické podmienky pre bezpečnosť. Zatiaľ sú však
vlaky bezpečné,“ hovorí šéf Odborového združenia železničiarov
Jozef Schmidt. Niektoré naše vlaky podľa neho nepustia do
zahraničia, lebo nespĺňajú parametre na tzv. koridorové
trate, kde je vyššia rýchlosť.
„Je fakt, že zamestnanci majú problém vysvetľovať cestujúcim,
prečo sú vlaky také prestarnuté, prečo niektoré horšie kúria.
Samozrejme, že aj naši zamestnanci by radšej robili v pekných
čistých vagónoch,“ hovorí Schmidt.
Na trati z Bratislavy do Rohožníka
a späť, na ktorej prevádzkuje vlaky Bratislavská regionálna
koľajová spoločnosť, jazdí motorový vláčik vyrobený v
roku 1959. Keď ho nedávno symbolicky pri príležitosti začatia
prevádzky vypravovali, jeden vagón museli odstaviť, lebo z
dverí sa vyvalil dym a zasahovali aj muži s hasiacim prístrojom.
„Modernizáciou vozňového parku sa začali železnice
komplexne zaoberať v roku 1996. Z 2150 osobných vozňov ŽSR bolo 51 percent starších ako 20 rokov
a 13 percent starších ako 30 rokov. Z 1674 rušňov bolo 945
starších ako 25 rokov. Motorové vozne boli zastarané takmer všetky,“
povedal hovorca železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Odvtedy sa modernizovalo len niekoľko desiatok vagónov ročne a
z významnejších nových osobných vlakov pribudli iba ľahké
na trate vo Vysokých Tatrách.
Nie je vylúčené, že prvá špičková nová moderná súprava
(zo štyroch pripravovaných), ktorej vozne sa v zákrutách naklápajú,
a cestovanie je pohodlnejšie, by sa mohla u nás objaviť v roku
2004.
„Vagóny sú naozaj staré, nemáme z toho radosť, ale nepamätám
sa, že by niekto vo vlaku zahynul na následky nehody. Vlaky sú
bezpečné,“ povedal jeden zo sprievodcov na bratislavskej hlavnej stanici .
Stav železničných vozňov |
|
Počet osobných | 1 531 kusov |
Počet nákladných | 18 374 kusov |
Z toho: | |
Staršie ako 30 rokov | 13,20% |
Do 30 rokov | 11,50% |
Do 25 rokov | 16,40% |
Do 20 rokov | 28,70% |
Do 15 rokov | 25,30% |
Do 10 rokov | 1,20% |
Do 5 rokov | 3,70% |
(Zdroj: Železničná spoločnosť)
Vlaky do Rohožníka opäť nepôjdu!
03.09.2003,
Ivan Netík, BRATISLAVA - Z Bratislavy do Rohožníka obnovili
"lokálku" a hneď ju aj zrušili. Bratislavská regionálna
železničná spoločnosť (BRSK) nemá totiž dostatok vlakov na
to, aby zabezpečila dopravu aj na trati až do Rohožníka. Na
vine je nesplnenie dohody zo strany Železničnej spoločnosti (ŽSSK)
o odpredaji motorových súprav, resp. o cenách za ne.
Ako pre Nový Čas uviedol predseda predstavenstva BRSK Roman
Filistein, namiesto piatich motorových a štyroch prívesných
vozňov kúpili od ZSSK iba tri
motorové a dva prívesné. "Ďalšie súpravy nám spoločnosť
za pôvodnú cenu 350-tisíc za ťažný vozeň nepredá. Teraz
zaň pýtajú 1,5 milióna korún. Naše finančné možnosti sú
však obmedzené a takúto cenu nemôžeme zaplatiť," dodal
Filistein. Ide pritom o vozne vyrobené ešte v roku 1959 a
zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti stojí nemalé peniaze.
Presvedčili sa o tom pri slávnostnom obnovení prevádzky na
trati do Rohožníka ,
keď došlo v jednom z vozňov k požiaru. Vlaky síce z Rohožníka
vyšli, v najbližších dňoch však opäť nepôjdu. "Budeme
to musieť posunúť. Vlaky budú zatiaľ premávať iba na trati
zo Zohora do Záhorskej Vsi," dodal Filistein s tým, že
pomocu partnerov sa pokúsia odkúpiť 10- až 15-ročné súpravy,
ktoré premávajú v zahraničí. O kúpe nových súprav zatiaľ
BRSK neuvažuje. "Pri jednom vlaku ide o sto miliónov korún,
ktoré nemáme," uzavrel Filistein.
Železnice postavia vlastnú
GSM sieť
04.09.2003, Tomáš Bella - Na Slovensku sa začína
v týchto mesiacoch stavať tretia GSM sieť. Pokrývať však
bude len hlavné koridory okolo železničných tratí a využívať
ju budú len zamestnanci ŽSR . Priniesť by mala zvýšenie bezpečnosti
vlakovej dopravy a zhustenie frekvencie vlakov na najvyťaženejších
úsekoch. Hlavným dôvodom na zavedenie novej siete GSM-R určenej
najmä pre komunikáciu rušňovodičov s centrami riadiacimi
vlakovú dopravu je zjednotenie komunikačných štandardov pre
celú Európu. “Pri ceste vlaku po Európe totiž treba dnes často
vymieňať rušeň len preto, lebo v rôznych krajinách sa používajú
na komunikáciu rôzne štandardy,“ hovorí Johann Garstenauer,
viceprezident pre predaj GSM-R spoločnosti Siemens, ktorá je
jedným z dvoch veľkých dodávateľov GSM-R systémov. Špeciálne
železničné GSM-R siete sa od bežných odlišujú využitou
frekvenciou, takže na komunikáciu nemožno využiť tradičné
mobilné telefóny. Naproti tomu majú niekoľko špeciálnych
funkcií: umožňujú komunikáciu pri rýchlosti až 500
kilometrov za hodinu, veľmi rýchle nadviazanie spojenia (okolo
dvoch sekúnd) aj stanovenie priorít rôznych volaní. Znamená
to, že ak rušňovodič vyšle pri probléme na trati núdzový
signál, spojenie s operátorom dostane okamžite, na úkor iných
hovorov s nižšou prioritou. Sieť nebude slúžiť len na
prenos hlasu, ale aj dát, napríklad údajov o polohe vlaku. To
umožní pri zachovaní bezpečnosti skrátiť časové intervaly
medzi prejazdom vlakov na tej istej trati – ich poloha sa totiž
bude monitorovať neustále, nielen po určitých úsekoch ako v
súčasnosti. Prostredníctvom GSM bude možné aj na diaľku
zastaviť vlak a v budúcnosti sa počíta s tým, že koncovými
zariadeniami by mali byť vybavené nielen kabíny rušňov, ale
napríklad aj robotníci pracujúci na trati. K vybudovaniu siete
GSM-R sa ŽSR
zaviazali medzinárodným dohovorom a diskutuje sa tak už len o
termíne, kedy bude postavená. Podľa hovorcu ŽSR Jána Keresteša
sa na pilotnom úseku v Bratislave a na trati Bratislava
– Nové Zámky v minulom štvrťroku začala obhliadka terénu.
Podľa oficiálneho plánu by mala byť výstavba celej siete
ukončená v roku 2007, Železnice však už dnes predpokladajú,
že pre finančné problémy sa plán nepodarí splniť. Ďalším
problémom je, že ŽSR si
pred niekoľkými rokmi objednali vo firme Kapsch výstavbu úplne
iného, analógového systému na hlasovú komunikáciu (vysielačky),
ktorý už v európskych krajinách vytláča nový štandard GSM-R.
Na Slovensku však stále prebieha aj výstavba zastaraného systému,
tento rok bol dokončený napríklad úsek Žilina
– Čadca a ako ďalšia sa bude vysielačmi vybavovať trať
Žilina – Košice – Čierna n/T. . Zároveň sa však
na rovnakých tratiach už v druhej etape výstavby počíta aj s
GSM-R. Starší systém sa tak podľa plánu má stať prebytočným
už krátko po jeho odovzdaní do prevádzky, aj keď určitý čas
budú musieť oba fungovať paralelne.
Železnice navyše ani nevypísali výberové konanie na GSM-R a
zákazku zverili priamo firme Kapsch. S ňou sa v súčasnosti
snažia dohodnúť na zmene kontraktu tak, aby zohľadňoval horšiu
finančnú situáciu podniku. Podľa J. Keresteša je totiž “už
dnes jasné, že nie je v možnostiach ŽSR finančne pokryť
objem podpísaných zmlúv“. Len cena za realizáciu prvej z
piatich etáp výstavby GSM-R na trati Kúty - Bratislava
– Nové Zámky by mala byť okolo pol miliardy korún.
Trenčín zaplatí milión za štúdiu o obchvate
04.09.2003, Darius Ivan, TRENČÍN – Finančné
prostriedky na štúdiu tretieho variantu modernizácie železničnej
trate v Trenčíne pripísali
poslanci do rozpočtu na rok 2003. Za štúdiu mesto zaplatí z
vlastných prostriedkov 1,2 milióna korún.
Modernizácia železničnej trate pretínajúcej Trenčín rozpútala vlnu
nespokojnosti medzi obyvateľmi. ŽSR chcú trať modernizovať, zaplatili a
pripravili dva projekty. Prvý z nich počíta s postavením nového
železničného mosta cez Váh a vyrovnaním zákruty. Táto
alternatíva by umožnila vlakom dosiahnuť v úseku rýchlosť
140 – 160 km/h. Trenčania by však prišli o kúpaliská, plaváreň,
desiatky aj o strechu nad hlavou. Druhý variant ráta s modernizáciou
existujúcej trate a zachovaním mosta, tá by však nevyhovovala
požadovanej rýchlosti.
Mestské zastupiteľstvo minulý týždeň rozhodlo, že rozvoj
železničnej dopravy nenechá v rukách investora. Prostriedky,
ktoré vyčlenilo, poputujú na štúdiu obchvatu kopírujúceho
diaľnicu na západnom okraji mesta. Štúdia za 1,2 milióna má
Trenčínu pomôcť pri
rokovaní so železnicami aj o tretej možnosti. “Chceme zistiť,
či je táto alternatíva uskutočniteľná, technicky
realizovateľná z hľadiska životného prostredia aj právneho,“
tvrdí poslanec Branislav Celler.
Trať, ktorá pretína Trenčín
, stane sa po vstupe Slovenska do únie súčasťou európskeho koridoru č. V, na trase Bratislava –
Žilina – Košice – Čierna nad Tisou. Modernizovať ho chcú,
pretože je na európske pomery nevyhovujúci.
Podľa riaditeľky odboru komunikácie a medzinárodných vzťahov
ŽSR Kornélie
Blaškovej sú železnice o tejto iniciatíve informované. “Vzhľadom
na to, že nám neboli predložené relevantné materiály k
uvedenej štúdii, nemôžeme sa zodpovedne vyjadriť,“ tvrdí
Blašková. Železnice si podľa nej plne uvedomujú fakty, ktoré
súvisia s realizovaním projektu a bezprostredne sa týkajú občanov
mesta Trenčín . V dialógu s
vedením mesta sa pokúšajú nájsť optimálne riešenie situácie.
“Ako budúci investor majú však ŽSR na zreteli rešpektovanie parametrov,
ktoré sú dané medzinárodnými dohodami o európskych magistrálach,“
dodala.
ŽSR plánovanú stratu z verejných výkonov splnili, ZSSK nie
BRATISLAVA 3. 09.2003 - Do štátneho dlhu sa v rámci
návrhu riešenia finančných vzťahov medzi Železničnou spoločnosťou,
a.s. ( ZSSK ) a štátom prevezme pohľadávka za výkony vo
verejnom záujme za rok 2002 len v dohodnutej výške 4,153 mld.
Sk. ZSSK si pritom neuplatní nárok na úhradu
straty nad rámec tejto čiastky. Vyplýva to z vyhodnotenia
Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní
osobnej dopravy na dráhe na rok 2002 (ZVVZ) medzi SR a ZSSK , ktorú vzala v
stredu na vedomie vláda. Celková výška ekonomicky oprávnených
nákladov ZSSK vlani po
zohľadnení mimoriadnych prepráv v objeme 7,538 mld. Sk prekročila
plánovaný zmluvný objem 7,208 mld. Sk o 4,6 %. Skutočné náklady
ZSSK pritom prekročili zmluvne dohodnutý
objem až o 10,2 %. Zástupcovia rezortu dopravy neakceptovali
zahrnutie nákladov ZSSK na
doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 22,3 mil. Sk a
rezervy na opravy hmotného majetku za 169,4 mil. Sk do kalkulácie
ceny výkonu za minulý rok. Celkové ekonomicky neoprávnené náklady
tak predstavovali 405,4 mil. Sk. Z realizácie objednaných výkonov
vo verejnom záujme dosiahla ZSSK vlani na
báze korigovaných ekonomicky oprávnených nákladov nekrytú
stratu 4,181 mld. Sk pri tržbách z osobnej prepravy vrátane
ostatných podielovaných tržieb a nájomného za vozne v objeme
2,320 mld. Sk. Druhá zo železničných firiem - Železnice
Slovenskej republiky ( ŽSR ), na druhej strane vlani splnila plánovanú výšku
nekrytej straty podľa ZVVZ a má tak nárok na úhradu straty
nekrytej zálohami v objeme 1,520 mld. Sk. Štát vo forme
preddavkov kryl stratu na úrovni 805,3 mil. Sk. Plánované tržby
naplnili ŽSR vlani
na 111 %, keď získali celkom 9 277,5 mil. Sk. Celková výška
oprávnených nákladov predstavovala 11,603 mld. Sk a v porovnaní
s plánom sa plnili na 108,6 %. Skutočné náklady ŽSR za minulý rok dosiahli 12,898 mld. Sk,
z ktorých sa vylúčili ekonomicky neoprávnené náklady v
celkovej výške 1,295 mld. Sk.
Dobudovanie hraničných veterinárnych staníc vyžadovaných
EÚ mešká
Bratislava 3. 09.2003 - Ministerstvo pôdohospodárstva
(MP) SR chcelo dnes na pôde vlády dosiahnuť, aby sa jeho
zodpovednosť za dobudovanie troch hraničných inšpekčných
veterinárnych a fytosanitárnych staníc Vyšné Nemecké, Čierna
nad Tisov a Bratislava letisko presunula na ministerstvá financií
a dopravy. Návrh na zmenu gestora pre dokončenie tejto úlohy,
ktorá je kľúčová aj pre začlenenie Slovenska do Európskej
únie (EÚ), však bol z rokovania vlády napokon siahnutý. Podľa
hovorkyne ministra pôdohospodárstva Kataríny Czajlikovej k
tomu došlo potom, čo rezort dopravy požiadal o spresnenie prác,
ktoré je treba ešte na spomenutých hraničných staniciach
urobiť. MP pritom upozorňuje, že dokončovacie práce postupujú
veľmi pomaly a pri stanici na bratislavskom letisku sa dokonca už
teraz predpokladá, že bude plne pripravená až ku koncu apríla
budúceho roku, teda len tesne pred vstupom krajiny do EÚ. MP
dodáva, že z jeho strany sú dodávky prístrojového a
technického vybavenia staníc už dávnejšie pripravené, ale
Železnice SR a Colné riaditeľstvo SR ešte musia popracovať
na stavebných a rekonštrukčných prácach. Tri slovenské inšpekčné
veterinárne a fytosanitárne stanice budú po vstupe SR do EÚ
zabezpečovať kontrolu vonkajších hraníc únie. V prípade,
že nebudú vybudované, nebude môcť Slovensko dovážať z
tretích krajín produkty podliehajúce veterinárnej alebo
fytosanitárnej kontroly. Tú budú pre úniu zabezpečovať iné
členské krajiny.
Novela zákona má Českým drahám umožnit nákup dalších
pantografů
PRAHA 3. 09.2003 - Sněmovna
v těchto dnech obdržela poslaneckou novelu zákona, která rozšiřuje
možnost využití úvěru ČD
od sdružení evropských železnic Eurofima na nákup dvou
souprav příměstských vlaků, takzvaných pantografů.
Poslanci by se novelou mohli zabývat již na schůzi, která začne
23. září. Předkladatelé ji navrhují schválit rovnou v prvním
čtení. Zákon o státní záruce za úvěr od Eurofimy dosud
umožňoval pouze nákup vozů první a druhé třídy. Novela
tedy pouze upravuje specifikaci nakupovaných železničních vozů.
ČD
od Eurofimy mohou čerpat úvěr, který odpovídá výši jejich
podílu v tomto sdružení. Podnik se členem organizace stal
loni na podzim, když v ní získal půlprocentní podíl. Ročně
tak může získat úvěr nejvýše 15 milionů eur, tedy asi 480
milionů korun. Dráhy usilují o navýšení podílu na jedno
procento. Z Eurofimy by potom mohly ročně získat téměř
miliardu korun. Dvě soupravy elektrických jednotek pro příměstskou
dopravu řady 471, tedy pantografů, by dráhy měly koupit od ČKD
Vagonka Vítkovice ještě letos. Kontrakt by měl navazovat na nákup
45 vagonů tohoto typu z konce 90. let, tehdy ještě od Siemensu.
Na
koncert skupiny Elán si již koupilo lístky přes 32.000 lidí
PRAHA 3. 09.2003 - Již více
než 32.000 lidí si koupilo vstupenky na jediný letošní
koncert slovenské skupiny Elán. Ten se uskuteční 20. září
na pražské Letenské pláni. Manažer Elánu
Michal Čimera ČTK řekl, že na koncertě očekávají více než
50.000 návštěvníků "Elán zahraje 30 svých největších
hitů a tři nové písničky znového alba," uvedl Čimera.
Deska avizovaná jako poslední a nazvaná Třetí oko vyjde den
po koncertě. Nyní tříčlennou kapelu Elán vedenou zpěvákem
Jožo Rážem podle Čimery na pódiu doprovodí početná
skupina hudebníků. V šestihodinovém programu vystoupí rovněž
řada hostů. "Hosté budou Katapult, Peter Nagy, Meky Žbirka,
Lojzo a Linda a Alice Konečná," upřesnil Čimera. Kapela
očekává, že za ní na jediný letošní koncert na území bývalého
Československa přijedou na místo někdejších tradičních
prvomájových průvodů fanoušci z celého Česka i ze země
pod Tatrami. Muzikanti jim díky špičkové aparatuře chtějí
nabídnout mimořádný posluchačský zážitek a slibují i
speciální světelné efekty. Ve spolupráci s Českými drahami
a jejich slovenským partnerem ZSSK si návštěvníci
koncertu mohou v pokladnách železnice zakoupit po předložení
vstupenky na koncert zlevněné jízdenky. Vstupenky v předprodeji
stojí 750 korun českých a 990 slovenských. Na místě v den
konání koncertu přijde lístek na 950 českých korun. Více
informací o koncertě i kapele najdou zájemci na www.elan.cz..
ŽSR opustí do dvoch rokov 4700
až 4850 zo súčasných 22 000 zamestnancov
Bratislava 4. 09.2003 - ŽSR zmenia v priebehu
dvoch rokov organizačnú štruktúru a odčlenia aktivity nesúvisiace
s hlavnou činnosťou čo sa dotkne 4700 až 4850 zo súčasných
22 000 zamestnancov. Ako novinárov dnes informoval generálny
riaditeľ spoločnosti Železnice SR ( ŽSR ) Roman Veselka,
ktorý nastúpil do funkcie len 1. augusta tohto roku, ŽSR vykáže po odčlenení tzv. non core
aktivít úsporu nákladov od 500 miliónov Sk do jednej miliardy
korún. Ďalších asi 900 miliónov Sk ušetrí firma po
organizačných zmenách len na mzdových nákladoch. V rámci odčleňovania
aktivít odíde z podniku asi 2 900 ľudí, teda zhruba 90 % zo súčasných
3 220 pracovníkov, ktorí vykonávajú obslužné a iné činnosti.
"V tomto prípade nepôjde o prepúšťanie," zdôraznil
Veselka. Už do konca roka však plánuje spoločnosť znížiť
stavy na generálnom riaditeľstve o 20 až 30 %, čo sa dotkne
100 až 150 ľudí. V dôsledku zredukovania počtu regionálnych
riaditeľstiev z 25 na 4 dôjde k prepusteniu ďalších 200 až
300 ľudí. Vo vnútri spoločnosti vidí Veselka priestor aj na
ďalšie redukovanie stavov, ktoré by sa týkalo zhruba 1 500
pracovníkov v súčasnosti najväčšieho podnikového zamestnávateľa
na Slovensku. Všetky kroky v oblasti zamestnanosti konzultuje
vedenie železníc podľa Veselku s odborármi. Odčlenenie non
core aktivít prebehne viacerými spôsobmi. Činnosti okolo
vlastného požiarneho zboru a školstva prejdú pod príslušné
rezorty. ŽSR zamestnáva asi 220 vlastných požiarnikov.
Hodnota ich techniky a aktív bola zhruba na úrovni 250 miliónov
Sk, z čoho majetok za 200 miliónov Sk, zatiaľ nebol vyčlenený.
V tejto súvislosti ŽSR rokujú
z Ministerstvom vnútra (MV) SR. S troma Vyššími územnými
celkami (VÚC) rokujú ŽSR o odčlenení
učilíšť v Bratislave, Trenčíne a Košiciach. "V jednom
prípade nie je zo strany VÚC záujem o majetok učilišťa,
ktorý tak zostane v ŽSR ," informoval šéf ŽSR . Obslužné činnosti
ako informatika a železničná komunikácia chcú ŽSR vysunúť z podniku do konkurenčného
prostredia. Majetok zdravotníckych zariadení ŽSR zostane v spoločnosti. Zariadenia však
budú prevádzkované ako neštátne a ŽSR budú platiť len za využité výkony.Reštrukturalizáciu
čakajú aj kontrolné činnosti, na ktoré je podľa Veselku
treba len asi 30 ľudí. ŽSR by
tak mali zredukovať počet technikov o zhruba 150 pracovníkov.
Železnice majú tiež v zámere zbaviť sa agendy správcovstva
v súčasnosti 4 300 až 4 400 bytov. Na odpredaj bude z týchto
bytov ponúknutých všetkých 700 podnikových bytov, ktoré sú
v osobnom vlastníctve železníc. Výnosy budú použité na znižovanie
dlhov spoločnosti.
Na znižovanie záväzkov sa podľa Veselku použijú aj peniaze
získané z plánovaného prenájmu telekomunikačných sietí.
Do projektov budovania takýchto sietí ŽSR v poslednom období investovali už 3
miliardy Sk a na dokončenie projektov ešte zostáva
preinvestovať 1,5 až 2 miliardy Sk. "Možný efekt z tejto
činnosti je v budúcnosti diskutabilný a skôr minimálny. ŽSR sa však budú musieť vyrovnať aj s
takýmito investíciami, aby nezostali znehodnotené,"
upozornil Veselka. ŽSR , ktoré vznikli k 1. januáru tohto roku ako
jedna z dvoch nástupníckych firiem bývalých železníc, majú
v súčasnosti dlhy vo výške asi 50 miliárd Sk. Celkovo 37,1
miliardy Sk z tejto sumy sú úvery so štátnou zárukou. Ročné
príjmy spoločnosti, ktorá je správcom železničnej dopravnej
cesty, sa pohybujú na úrovni 12,6 miliardy Sk a výdavky v súčasnosti
až vo výške 16 miliárd Sk. Cieľom nového vedenia ŽSR je dosiahnuť v priebehu troch až štyroch
rokov vyrovnané hospodárenie a postupne znižovať dlhy.
Modernizácia infraštruktúry bude prebiehať najmä zo zdrojov
EÚ.
ŽSR rátajú s prehĺbením straty 1,21 mld. Sk z júla na koncoročných 2,27 mld. Sk
Bratislava 4. 09.2003 - Železnice SR ( ŽSR ) dosiahli na
konci júla stratu 1,21 miliardy Sk. Na konci roka očakával
podnik v pôvodnom pláne stratu 3,4 miliardy Sk. Plán však už
revidoval na stratu 2,277 miliardy Sk. Ako TASR informovala
hovorkyňa ŽSR Nela
Blašková, v pôvodnom pláne, ktorý železnice tvorili v máji,
nevedela spoločnosť predpokladať viaceré príjmy a výdavky.
Do očakávaných výkazov tak ŽSR napríklad pôvodne nezahrnuli úver v
sume 2 miliardy Sk, ktorý spoločnosť prijala ešte v decembri
minulého roka, ale čerpať ho začala až v súčasnosti. Aj
preto ŽSR nedávno
k upravili koncoročné plánované príjmy z pôvodných 12,6
miliardy Sk na 16,609 miliardy Sk. Celkové výdavky za rok 2003
plánujú ŽSR na úrovni
18,886 miliardy Sk, čo je nárast oproti pôvodnému plánu z mája
tohto roka o 2,886 miliardy Sk. ŽSR dosiahli za prvých 7 mesiacov tohto
roka výnosy 8,6 miliardy Sk a náklady 9,865 miliardy Sk. Najväčšiu
časť výnosov tvorili tržby z prevádzkovania železničnej
dopravnej cesty v sume 4,2 miliardy Sk. Zvyšok výnosov tvorili
tržby nesúvisiace priamo s hlavnou činnosťou v sume 1,76
miliardy Sk a iné príjmy vo výške 919 miliónov Sk. Celkové
záväzky ŽSR
dosiahli na konci júla 47,96 miliardy Sk, pričom od začiatku
roka klesli už o 2,74 miliardy Sk. ŽSR pritom očakávajú, že od 1. januára
2004 prevezme štát záväzky vo výške 13 miliárd Sk. Štát
za prvých 7 mesiacov tohto roka železniciam zatiaľ uhradil výkony
vo verejnom záujme v sume 1,72 miliardy Sk a do konca roka by
mal prefinancovať ešte výkony za 0,57 miliardy Sk. Pohľadávky
firmy dosiahli na konci sledovaného obdobia 12,96 miliardy Sk. Z
hľadiska investícií realizujú ŽSR v tomto roku väčšinu projektov
financovaných cez zdroje EÚ. Na konci júla zostalo spoločnosti
pre tento rok viazaná dotácia 644,45 milióna Sk z fondu ISPA.
Ďalšie viazané dotácie v sume 355 miliónov Sk zostávali ŽSR na čerpanie ešte zo zdrojov štátu.
Dominantným projektom pre železnice je modernizácia trate z
Bratislavy smerom na Žilinu. ŽSR , respektíve štát,
sa na financovaní týchto projektov podieľajú 15 % a zvyšných
85 % zdrojov je možné čerpať z európskych fondov. Modernizácia
trate zo Šenkvíc do Cífera je rozpočtovaná na 150 miliónov EUR a
podobná suma by mala byť v budúcom roku preinvestovaná aj na trati z Trnavy do Piešťan
. V roku 2004 by sa tiež mala zrealizovať rekonštrukcia trate z Piešťan do Nového Mesta
nad Váhom za 100 miliónov EUR. Následne v roku 2005 sa
vykoná modernizácia trate na úseku do Púchova . V roku 2005 plánujú ŽSR vďaka čerpaniu zdrojov z fondov EÚ začať
práce na elektrifikácii trate
zo Zvolena do Banskej Bystrice z odhadovaným rozpočtom 40
miliónov EUR. Na projekt modernizácie nástupíšť na
staniciach Prešov a Košice by malo ísť ďalších
zhruba 50 miliónov EUR.
ŽSR očakávajú o 4 mld. Sk vyššie príjmy
oproti plánu
BRATISLAVA 4. 09.2003 - Železnice Slovenskej
republiky ( ŽSR ) očakávajú za tento rok záporný tok
hotovosti vo výške 2,277 mld. Sk, pričom pôvodne plánovali
deficit na úrovni 3,4 mld. Sk. Celkové príjmy ŽSR za tento rok by totiž mali dosiahnuť
16,609 mld. Sk, teda o 4,009 mld. Sk viac ako očakávania. Výdavky
vzrastú za celý rok oproti plánom o 2,886 mld. Sk a dosiahnu
18,886 mld. Sk. Vyplýva to z údajov, ktoré vo štvrtok
prezentoval nový generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. Príjmy za používanie
železničnej dopravnej odhaduje podnik na 8,223 mld. Sk, za výkony
vo verejnom záujme dostane od štátu ďalších 3,3 mld. Sk. Výnosy
za predaj elektrickej energie užívateľom železničných tratí
odhaduje spoločnosť na 2,01 mld. Sk. Najväčšiu položku výdavkov
tvoria s 3,92 mld. Sk mzdové náklady. ŽSR tiež musia uhradiť napríklad investície
vo výške 3,273 mld. Sk, ako aj úvery v objeme 2,775 mld. Sk.
Podnik už v tomto roku čerpal formou úverov 2,03 mld. Sk. Štát
prevezme 1. januára 2004 záväzky ŽSR vo výške 13 mld. Sk do štátneho dlhu.
Celková výška záväzkov ŽSR
dosiahla na konci júla 47,96 mld. Sk, z toho 37,6 mld. Sk
tvorili bankové úvery zo štátnou zárukou. ŽSR evidovali pohľadávky vo výške 12,96
mld. Sk, z toho voči štátu za výkony vo verejnom záujme na
úrovni 11,277 mld. Sk. Roman Veselka, ktorý do funkcie nastúpil
1. augusta, chce počas štyroch rokov dosiahnuť vyrovnané
hospodárenie spoločnosti. V rámci ekonomickej a finančnej
konsolidácie železníc plánuje v najbližších rokoch vyčleniť
obslužné činnosti, predať majetok a prepúšťať časť
zamestnancov. ŽSR v
prvom polroku vykázali stratu vo výške 1,276 mld. Sk, čo je
medziročné zlepšenie o 212 mil. Sk. Celkové náklady sa
pohybovali na úrovni 7,386 mld. Sk, výnosy spoločnosti
dosiahli 6,109 mld. Sk.
Veselka chce udržať objem tranzitnej prepravy na ŽSR
BRATISLAVA 4. 09.2003 - Čerpanie fondov Európskej
únie bude pre Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) mimoriadne dôležité.
"Sme na to relatívne dobre pripravení," uviedol vo štvrtok
nový generálny riaditeľ ŽSR Roman
Veselka. Podľa neho ide predovšetkým o modernizáciu koridoru
č. V, ktorá začala čerpaním prostriedkov z fondu ISPA.
Modernizácia je podľa Veselku, ktorý nastúpil do funkcie
riaditeľa 1. augusta, mimoriadne dôležitá, ak sa chce zabrániť
odkloneniu tranzitnej nákladnej prepravy na železničné siete
okolitých štátov. V súčasnosti ŽSR čerpajú prostriedky z fondov EÚ v rámci
realizácie projektu Šenkvice
- Cífer , kde na dokončenie treba ešte dočerpať 42 mil.
eur. Do konca roku vyhlásia železnice tender na ďalšie dva
projekty. Ide o pokračovanie úseku
Šenkvice - Cífer s nákladmi okolo 150 mil. eur. Náklady
projektu trate Trnava - Piešťany
odhadujú železnice rovnako na 150 mil. eur. Podľa Veselku železnice
výsledky tendra ohlásia v prvom štvrťroku 2004. V budúcom
roku ŽSR
vypracujú projekt modernizácie úseku Piešťany - Nové Mesto
nad Váhom , v roku 2005 to bude projekt trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov , pričom náklady každého
z nich odhaduje Veselka na 100 mil. eur. Výška finančných
prostriedkov potrebných na realizáciu projektov by bola 15 %,
keďže až 85 % prostriedkov plánujú železnice čerpať z kohéznych
a štrukturálnych fondov EÚ. Na začiatku roku 2005 začne aj
elektrifikácia úseku Zvolen
- Banská Bystrica s odhadovanými nákladmi 40 mil. eur. Plánovaná
modernizácia nástupíšť staníc Prešov a Poprad by podľa projektu mala stáť
spolu 50 mil. eur. Železnice vykázali v prvom polroku stratu vo
výške 1,276 mld. Sk, čo je v medziročnom porovnaní o 212 mil.
Sk menej. Celkové náklady sa pohybovali na úrovni 7,386 mld.
Sk. Na konci roka očakávajú železnice stratu vo výške 2,277
mld. Sk.
ŽSR bude prepúšťať a
odčlení obslužné činnosti
BRATISLAVA 4. 09.2003 - Železnice Slovenskej
republiky ( ŽSR ) budú odčleňovať obslužné činnosti nesúvisiace
s ich hlavnou činnosťou a prepúšťať administratívnych
pracovníkov na generálnom riaditeľstve firmy. Ako vo štvrtok
na tlačovej besede uviedol nový generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka, aj týmito krokmi chce
finančne a ekonomicky konsolidovať železnice, ktorých dlh sa
v súčasnosti pohybuje na úrovni 47,96 mld. Sk. Rast dlhu podľa
neho spôsobilo megalomanské hospodárenie spoločnosti, ktorá
výrazne investovala do oblastí nesúvisiacich s jej hlavnou činnosťou.
Prepúšťanie sa od 1. januára 2004 dotkne 100 až 150
zamestnancov Generálneho riaditeľstva ŽSR . Redukcia sa
dotkne aj regionálnych riaditeľstiev, ktorých počet podľa plánu
počas dvoch rokov klesne zo súčasných 25 na dve až štyri
riaditeľstvá. Počet pracovných miest tak klesne o ďalších
300. Vyčlenením oblastí nesúvisiacich s hlavnou činnosťou ŽSR zníži podnik počet ich zamestnancov
zo súčasných 3200 až o 90 %. Pracovníci sa však
neprepustia, ale podľa Veselku prejdú pod nových vlastníkov. ŽSR postupne odčlenia všetky oblasti, ktoré
spadajú pod iné rezorty, čím chcú ročne ušetriť od 500
mil. Sk do 1 mld. Sk. Dotkne sa to školstva, požiarnikov,
telekomunikačných služieb, nosných obvodov, oblasti
informatiky a tiež zdravotníctva. "Vyčlenením do externého
prostredia železnice vďaka konkurencii pravdepodobne získajú
lacnejšie služby napríklad v oblasti telekomunikácií,
informatiky a nosných obvodov," dodal. ŽSR odpredá aj približne 700 bytov a získané
prostriedky použije na zníženie dlhov. "Cieľom je nezadlžovať
ŽSR v budúcnosti
a dosiahnuť efektívne spravovanie infraštruktúry železničnej
siete," dodal Veselka. Okamžitými cieľmi je ekonomická a
finančná konsolidácia železníc. Počas troch až štyroch
rokov by ŽSR mali
dosiahnuť vyrovnané hospodárenie pri zachovaní ich
konkurencieschopnosti na okolitom železničnom trhu. Náklady
spojené z dlhmi sa podľa neho pohybujú na úrovni 3,2 mld. Sk
ročne, čo pri pôvodne plánovaných tohtoročných výnosoch
na úrovni 12,6 mld. Sk a nákladoch vo výške 16 mld.
predstavuje práve stratu ŽSR . Ešte pred nástupom Veselku do funkcie, teda
pred 1. augustom, sa obmedzila právomoc riadiacich pracovníkov
podpisovať objednávky, ktoré neboli finančne kryté. "Objednávať
sa budú len výkony a tovary, ktorých výpadok by mohol narušiť
chod ŽSR . Preto sa pozastavila aj realizácia všetkých
investícií a v súčasnosti sa inventarizuje majetok a vykonáva
právny audit existujúcich zmlúv," dodal. Ako príklad
Veselka uviedol investície do telekomunikačných technológií,
kde ŽSR
investovali už 3 mld. Sk a na dokončenie projektov by bolo
potrebných ďalších 1,5 až 2 mld. Sk. Z pohľadu ŽSR by však efekt týchto investícií bol
minimálny. ŽSR vykázali
v prvom polroku stratu vo výške 1,276 mld. Sk, čo je v medziročnom
porovnaní o 212 mil. Sk menej. Celkové náklady sa pohybovali
na úrovni 7,386 mld. Sk. Na konci roka očakávajú železnice
stratu vo výške 2,277 mld. Sk.
Slovenské železnice čaká prepúšťanie a šetrenie
05.09.2003, Juraj Porubský, BRATISLAVA - ŽSR , najväčšieho
zamestnávateľa na Slovensku, má počas dvoch rokov opustiť
takmer štvrtina zamestnancov, čo je päťtisíc ľudí. Radikálne
kroky pripravilo nové vedenie. Chce zastaviť rast dlhov, ktoré
sú takmer 50 miliárd korún a vrátiť hospodárenie firmy v
priebehu štyroch rokov do zisku. Dve tisícky zamestnancov majú
prísť o prácu kvôli reformám v riadení spoločnosti. Zvyšných
2 900 bude ďalej pokračovať vo svojej práci, nie už však v
rámci železníc. Zo spoločnosti sa totiž odčlenia činnosti,
ktoré sa netýkajú jej hlavnej náplne. Spolu so železničiarskym
školstvom, zdravotníctvom a požiarnymi zložkami sa podnik
zbaví aj príslušných zamestnancov. Zadlžené ŽSR sa ocitli v komplikovanej situácii. ,,V
posledných desiatich rokoch sa táto firma správala veľmi veľkoryso
a megalomansky," vyjadril sa včera nový generálny riaditeľ
ŽSR Roman
Veselka. Výsledkom tejto politiky je spomínaný dlh spoločnosti
vo výške 48 miliárd korún, pričom peniaze z úverov sa využívali
aj na iné oblasti ako na rozvoj infraštruktúry. ,,Napríklad v
telekomunikačných projektoch sú dnes uviaznuté prostriedky vo
výške takmer troch miliárd korún a na ich dokončenie by bolo
treba ďalších 1,5 až 2 miliardy korún. Možný výsledný
efekt je však z pohľadu ŽSR
diskutabilný," upozornil Veselka. Veselka chce zabrániť,
aby sa spoločnosť ďalej zadlžovala. Obmedzil preto právomoci
pri podpisovaní nových objednávok. ,,Už nebudú žiadne
nekryté investície," zdôraznil nový šéf ŽSR . ,,Aj v opravách
sa zameriame len na havarijné situácie," dodal. V súčasnosti
ŽSR , ktoré sú od januára 2002 zodpovedné už
len za železničnú infraštruktúru, míňajú na splácanie
dlhov ročne viac ako tri miliardy korún. Za takmer 80 percent
dlhov železníc ručí priamo štát. Vláda na druhej strane ešte
spoločnosti nezaplatila viac ako 11 miliárd korún, ktoré si
vyžiadali tzv. výkony vo verejnom záujme. Riešením tejto
situácia by malo byť prebratie záväzkov v hodnote 13 miliárd
korún zo železníc na plecia štátu, čím by si obe strany vyčistili
stôl a štát by už železniciam nič nedlhoval. Komplexný
materiál o oddlžení oboch železničných spoločností schválila
Dzurindova vláda na začiatku júla. Dlhy železníc by mal štát
prebrať od začiatku budúceho roka. ,,Zlepšíme finančnú
situáciu oboch podnikov," vyhlásil po schválení materiálu
minister dopravy Pavol Prokopovič. Okrem dlhu však ŽSR musia vyriešiť aj svoje bežné hospodárenie.
Prepúšťanie i odčlenenie niektorých ich častí by malo znížiť
náklady spoločnosti. Súčasne firma chce odpredať aj časť
svojho majetku. V súčasnej podobe by však zisky z takéhoto
predaja neputovali do železníc, pretože ide o majetok štátu.
,,Máme v úmysle presadiť zmenu legislatívy tak, aby tieto príjmy
zostali v železniciach," spresnil včera Veselka. Konkrétnu
sumu, ktorú by takto firma mohla získať, však odmietol
komentovať s odôvodnením, že číslo by bolo zavádzajúce.
Železnice ponúknu na odpredaj aj približne 700 bytov, ktoré v
súčasnosti vlastnia. Väčšina z nich bola postavená v
posledných rokoch. Všetky kroky nového vedenia spoločnosti
majú za cieľ konsolidovať spoločnosť. Kľúčom k úspechu však
bude najmä rozvoj infraštruktúry a modernizácia železničnej
siete. Bez nej ŽSR nebudú
schopné konkurovať, pričom v najhoršom prípade sa dnešní zákazníci
môžu rozhodnúť, že najmä tranzitnú dopravu nebudú
realizovať cez Slovensko. Obísť ho môžu z východu na západ
napríklad cez Poľsko a zo severu na juh cez Českú republiku.
Tranzit pritom predstavuje až 70 percent z prepravy na slovenských
železniciach. Práve na zlepšovanie tratí by ŽSR chceli ďalej využívať aj prostriedky
z fondov Európskej únie, pričom viaceré projekty sa už
realizujú a ďalšie sú v štádiu prípravy.
Čo plánuje nové vedenie železníc
prepustiť takmer 2 000 ľudí
odčleniť majetok a 2 900 ľudí
obmedziť podpisové práva
zastaviť rast dlhov a vrátiť firmu do zisku
Železnice
avizujú radikálne zmeny. Nový riaditeľ
chce znížiť poplatky za použitie dopravnej cesty
05.09.2003, J. Danielis - Po nástupe
nového generálneho riaditeľa čakajú Železnice Slovenskej
republiky ( ŽSR ) radikálne zmeny. Okrem toho, že sú odhodlané
plniť nariadenie ministerstva dopravy a nezvyšovať 50-miliardový
dlh, nastúpi aj znižovanie nákladov. Podľa nového šéfa ŽSR Romana Veselku podnik odčlení
aktivity, ktoré nepatria k hlavnému predmetu činnosti, teda železničné
zdravotníctvo, školstvo, informačné technológie a
telekomunikácie, mostné
obvody a správcovstvo. Počet zamestnaných sa tak počínajúc
začiatkom budúceho roka postupne zníži zhruba o 2 900 pracovníkov
z vedľajších činností a ďalších zhruba 2 000 odíde z
hlavnej činnosti a správy. "Tieto kroky konzultujeme s
odborovými centrálami, ktoré v zásade nemajú námietky, keďže
títo pracovníci zväčša o zamestnanie neprídu. Len na mzdách
tým ŽSR ušetria
zhruba 900 mil. Sk," uviedol nový šéf ŽSR . Úsporu ostatných
nákladov R.
Veselka odhaduje na 500 miliónov až miliardu korún. Tieto
prostriedky spoločnosť využije v prospech znižovania dlhu a
reštrukturalizáciu úverového portfólia. Vedenie železníc
tiež v záujme zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej nákladnej
dopravy oproti autodoprave plánuje znížiť poplatky za použitie
železničnej dopravnej cesty. Tie si okrem železničného
dopravcu, ZSSK , účtujú aj od iných subjektov, napríklad U.S.
Steel Košice. Výnosy z poplatkov v súčasnosti tvoria približne
dve tretiny celkových príjmov ŽSR . Zmeny podľa R.
Veselku zasiahnu aj organizačnú štruktúru podniku. Správa a
prevádzka tratí a infraštruktúry sa oddelí od údržby.
Vyrovnané hospodárenie firma očakáva už v roku 2005.
Súčasný stav Železníc SR |
|
Celková zadlženosť | 50 mld. Sk |
Počet zamestnancov | 22 000 |
Ročné príjmy | 12,6 mld. Sk |
Ročné výdavky | 16 mld. Sk |
Pohľadávky voči štátu za výkony vo verejnom záujme | 11,3 mld. Sk |
Veľavravné čísla
04.09.2003, Kuník - Objem
kombinovanej prepravy na zeleznici v roku 1997 dosiahol 85.627
ton. V roku 2002 to uz bolo 756.261 ton. Celkový nárast v
objeme prepravy za toto obdobie predstavuje 96%. Najvyšší, az
30% nárast sa dosiahol v roku 2000. Podiel kombinovanej prepravy
na celkovom množstve tovaru prepravovaného nákladnou
prepravou, sa zvýšil z 0,5% v roku 1997 na 1,64% v roku 2002. V
koncepcii rozvoja kombinovanej dopravy s výhľadom do roku 2010,
ktorú spracovalo MDPT SR v úzkej
spolupráci aj so ŽSR v
roku 2000, vláda SR vytýčila cieľ zvýšiť podiel
kombinovanej dopravy na celkovom objeme medzinárodnej nákladnej
prepravy do roku 2010 na hodnotu 5%. Zvýšený objem prepravy
bol zabezpečovaný najmä tranzitnými prepravami cez územie SR
a dovozom a vývozom. Konkrétne, najväčšie tranzitné prúdy
cez územie SR boli v smere: Maďarsko - Nemecko a opačne, Maďarsko
- Česko a opačne. V roku 2002 mala vnútroštátna preprava 3%
podiel z celkového objemu tovaru v kombinovanej preprave, dovoz
28% podiel, vo vývoze to bolo 20% a v tranzite podiel až 49% z
celého objemu kombinovanej prepravy. Vo vnútroštátnej
preprave prakticky neexistujú relácie s dostatočnými
vzdialenosťami, ktoré by mohli byť ekonomicky výhodné a
konkurencieschopné cestnej preprave. Navyše jednotlivé cestné
koridory, ktoré sú vo výstavbe alebo sa plánujú postaviť,
budú zvyšovať konkurenčnú schopnosť cestnej dopravy. Najväčšia
časť potenciálu, takmer 75%, je sústredená v západnej časti,
v krajoch Bratislava, Trnava, Trenčín a Žilina. Tržby vzrástli
z 82 mil. Sk v roku 1997 na 157 mil. Sk v roku 2002.