Za lokálku bojovali hudbou, chlebom a soľou
Sme29.12.2003 , div - "Chceme vláčik, chceme vláčik!" kričalo 27.12. na zrušenej stanici v Sačurove na východe Slovenska asi 200 miestnych obyvateľov, ktorí si prišli zaspomínať na storočnicu železničnej trate Vranov nad Topľou - Trebišov . Rovnaká atmosféra vládla aj v ostatných štyroch obciach na trati bývalej lokálky, ktorú zrušili, tak ako mnoho ďalších 2.2.2003.
V sobotu (27.12.) išiel po trati normálny vlak, ktorý ťahal starý rušeň z popradského depa. "Každé obmedzenie dopravy znižuje výkonnosť našich zamestnancov. Robíme všetko pre to, aby sa doprava obnovila, hoci pôjde len o tri alebo štyri páry vlakov," povedal prednosta stanice vo Vranove nad Topľou Jozef Hreha.
Obyvatelia dvoch miest a piatich obcí na trati veria že sa štyri staronové spoje v grafikone slovenských železníc objavia už vo februári tohto roku. Cestovanie do škôl a zamestnania v preplnených autobusoch popri funkčných koľajniciach pokladajú za nedôstojné. Kompetentných na staniciach vítali hudbou, chlebom a soľou. Krajanov prišiel podporiť aj Ján Figeľ. Rodák od Vranova verí, že lokálka sa opäť obnoví. Ocenil formu, akú si obyvatelia vybrali na prejavenie nespokojnosti.
Generálny riaditeľ ZSSK Pavol Kužma, ktorý na východ prišiel tiež, hovorí, že lokálku možno obnoviť iba s pomocou samosprávy a miestnych podnikateľov.

Tatranské lanovky pre J&T
Pravda29.12.2003, jam - 4 tatranské lanovky dostane do prenájmu britská spoločnosť Mountain Holiday Ski Resorts, ktorú zastupuje známa finančná skupina z Bratislavy J & T Global. Pôjde o prenájom na 5 rokov, pričom železnice dostanú od investora každý rok 30 mil. Sk.
Rozhodol o tom minister dopravy Pavol Prokopovič podľa odporúčaní dozornej rady a predstavenstva ZSSK . "Aj keď ponuka konkurenta - spoločnosti Renta Real Estates Management - bola približne vyrovnaná, o víťazovi rozhodol záväzok investovať 1 mld na rozvoj lanoviek a ďalšiu 1 mld na rozvoj tatranského regiónu," uvádza sa v stanovisku vedenia ZSSK .
S výškou ponúknutej sumy je ZSSK spokojná. "Dostane viac, ako bol výsledok hospodárenia v posledných rokoch. V minulom roku mali Tatranské lanové dráhy zisk 20 mil. Sk, z prenájmu získame 30 mil. Sk," spresnil hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Novým prenajímateľom je spoločnosť registrovaná vo Veľkej Británii, ktorá združuje prevažne zahraničných investorov. "Počítame s investíciou 2 mld Sk," hovorí Igor Rattaj z J & T. Polovica peňazí by mala smerovať do obnovy lanoviek, vybudovania zasnežovacích systémov na Hrebienku a na zjazdovke zo Skalnatého plesa do Tatranskej Lomnice. Druhá časť pôjde na projekt renovácie ubytovacích zariadení na Štrbskom Plese. Ide o liečebný dom Hviezdoslav, ktorý sa má do dvoch rokov premeniť na 5-hviezdičkový hotel, a dom Helios.

Cestovné lístky bude možné kupovať aj cez internet
SITABRATISLAVA 28. 12.2003 - Od budúceho roka bude možné kúpiť si cestovný lístok na vlak aj cez internet. Najprv sa takýmto spôsobom budú predávať iba lístky pre povinne miestenkové IC vlaky a postupne aj pre ostatné. Zákazník za lístok zaplatí zo svojho platobného účtu cez internet, potvrdenie o kúpe dostane e-mailom, ktorý vytlačí a preukáže sa ním vo vlaku. Sprievodca potvrdenie na základe kontrolného čísla overí pomocou prenosnej osobnej pokladne a vydá cestovný lístok.
V budúcom roku otvorí ZSSK tiež kontaktné centrum, ktoré bude v prvej etape slúžiť na poskytovanie všetkých dostupných informácií o cestovaní, o príchodoch, odchodoch a meškaniach vlakov. Neskôr by malo poskytovať aj ďalšie služby, vrátane predaja cestovných dokladov.
Ďalšou novinkou pre cestujúcich je postupné zavádzanie pojazdnej úschovne batožín vo všetkých rýchlikoch a vnútroštátnych IC vlakoch, ktoré budú označené piktogramom kufra. Ako agentúru SITA informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský, ide o určitú kompenzáciu zrušenej nerentabilnej prepravy batožín. V pojazdnej úschovni možno prepravovať bicykle, detské kočíky a batožinu väčších rozmerov. Okrem toho bude fungovať doplnková služba Kuriér na vnútroštátnu prepravu zásielok vlakmi a Interkuriér na prepravu drobných zásielok medzi ZSSK a ČD .

Projekty podporuje Brusel
Hospodársky denník30.12.2003, Kunik Jozef - Delegácia Európskej komisie z Bruselu, ktorú viedol manažér projektov ISPA pre Slovensko z generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku Carsten Rasmussen, navštívila nedávno ŽSR a ZSSK .
Delegáciu tvorili aj ďalší zástupcovia Európskej komisie Lothar Zeller a Michaela Brizová, ako aj zástupca CER na pomoc pre krajiny strednej a východnej Európy. Zástupcov Európskej komisie prijali na pôde ŽSR generálni riaditelia ŽSR a ZSSK Ing. Roman Veselka a Ing. Pavol Kužma. Dvojstranné rozhovory sa týkali integrovaného rozvoja dopravy na regionálnej úrovni a využívania štrukturálnych fondov zo strany Slovenskej republiky a ich použitia na obdobie rokov 2004 až 2012. Je známe, že predvstupový fond ISPA, ktorým podporovala predvstupové krajiny, prechádza plynulo do Kohézneho fondu. Ako uviedol generálny riaditeľ ŽSR Ing. Roman Veselka, z fondu ISPA sa doteraz vyčerpalo 18 mil. EUR. Zdôraznil, že prostriedky sa použili na realizáciu projektov modernizácie tratí na 160 km/h. Úsek Bratislava-Rača – Svätý Jur bol ukončený v auguste 2003 a úsek Svätý Jur – Pezinok má plánované ukončenie 1.1.2004. Okrem neho sa realizuje aj traťový úsek Pezinok – Šenkvice s plánovaným ukončením 31. decembra 2005. Príspevok Európskej komisie vo výške 58,5 mil. EUR, ktorý predstavuje 50% z celkových nákladov, sa plánuje použiť na medzistaničné úseky Šenkvice – Cífer a železničné stanice Trnava a Bratislava-Rača . Suma 46,7 mil. EUR plánujú ŽSR použiť na modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h v traťovom úseku Piešťany - Trnava , s termínom ukončenia výstavby v roku 2007.
Po vstupe Slovenska do by sa mala z Kohézneho fondu zabezpečiť modernizácia tratí na úsekoch medzi Piešťanmi, Novým Mestom nad Váhom a Púchovom a tiež medzi Žilinou a Krásnom nad Kysucou . V rámci rozvoja regiónov je plánované od roku 2004 využitie Kohézneho fondu vo výške 485 mil. EUR v regiónoch Zvolen, Banská Bystrica, Prešov, Poprad-Tatry, Žilina-Teplička a Fiľakovo.
Carsten Rasmussen vyjadril potešenie z návštevy a z doterajšej spolupráce so slovenskou stranou. Uviedol: "Fond ISPA vnímam ako projekt, na ktorom sa mohli všetci zúčastnení vzájomne veľa naučiť. Problém pri presadzovaní železničných projektov je len v tom, že sú veľmi drahé a vždy ide o veľké objemy finančných prostriedkov. Sme však v šťastnej pozícii, pretože Európska únia vníma železničnú dopravu v porovnaní s cestnou dopravou veľmi pozitívne. Napriek tomu, že návratnosť železničných projektov v porovnaní s cestnými je nízka, vieme dobre presadzovať v železničné projekty." Situácia na Slovensku je veľmi podobná okolitým krajinám. V týchto krajinách je potrebná komplexná rekonštrukcia celého dopravného systému železníc. si uvedomuje, že sa to týka všetkých prístupových krajín. Carsten Rasmussen preto zdôrazňuje, že je potrebné vážne sa zaoberať prípravou projektov a celého komplexu s nimi súvisiacich činností, aby sa nestalo, že naše železnice nebudú pripravené čerpať poskytnuté finančné prostriedky. Generálny riaditeľ ZSSK , a. s., Ing. Pavol Kužma vyslovil zámer využiť možnosti, ktoré v súčasnosti ponúka na revitalizáciu vozidlového parku ZSSK . A hoci sa z Kohézneho fondu v prevažnej väčšine poskytujú financie na rozvoj infraštruktúry, hovorilo sa aj o možnostiach a spôsoboch, ktoré by ZSSK umožnili nákup nových koľajových vozidiel.

Čakajú na právnu subjektivitu
Hospodársky denník30.12.2003, Kunik Jozef - ŽSR sú od februára 2003 členom RailNetEurope (RNE). Ide o zoskupenie európskych manažérov infraštruktúry (MI), ktorých hlavným cieľom je prispieť k zjednodušeniu objednávacieho procesu tak medzinárodných, ako aj tuzemských trás jednotlivými dopravcami. Spomínaná organizácia RNE donedávna pracovala na princípe zmluvy o spolupráci, ktorou MI pristupovalo do tohto zoskupenia. 3.12.2003 sa však v Antverpách za účasti zástupcov ŽSR v RNE uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie valného zhromaždenia už s oficiálnym menom - Združenie RailNetEurope - Združenie pre napomáhanie medzinárodnej dopravy na železničnej infraštruktúre. Na tomto významnom zasadnutí došlo k premene RNE zo zoskupenia spolupracujúcich MI na združenie s vlastnou právnou subjektivitou a novými orgánmi spoločnosti, ktorým je valné zhromaždenie a správna rada. Prezidentom sa na základe hlasovania prípravného výboru, ktorý do vzniku združenia plnil úlohu valného zhromaždenia, stal Dr. Nicola Mandarino. ŽSR sa tak stali jedným zo zakladajúcich členov nového RNE a predbehli tak napríklad svojich kolegov z Vyšehradskej štvorky. Združenie má v súčasnosti 21 členov, pričom začnúc 1.1.2004 vstupujú do RNE aj ČD a . Z hľadiska budúceho vývoja v medzinárodnej železničnej oblasti je ešte dôležité poznamenať, že združenie FTE - Forum Train Europe čaká v priebehu roku 2004 obdobná premena, a to na organizáciu s vlastnou právnou subjektivitou. Pritom bolo dohodnuté, že rok 2004 je posledným rokom, keď FTE združuje tak MI, ako aj dopravcov a zodpovedá za prípravu cestovného poriadku. Od roku 2005 by FTE malo združovať už iba dopravcov. Európske železničné prostredie sa tak definitívne delí na manažérov infraštruktúry a dopravcov ako nezávislé spolupracujúce subjekty.

Mali hektické Vianoce
Hospodársky denník30.12.2003, Kunik Jozef - Iba raz v roku nastáva chvíľa, keď všetko stíchne a ulice sa vyľudňujú už popoludní. Za oknami bytov sviece a ozdobené stromčeky vábia k rodinnej pohode a radosti pri pohľade na rozžiarené oči detí.
A práve vo veľkej železničiarskej rodine sú ľudia, ktorí si túto chvíľu rodinnej spolupatričnosti museli odložiť alebo naopak urýchliť, lebo povinnosti nezniesli odklad ani počas Štedrého dňa. Každá železničná stanica i počas sviatkov plní svoje tradičné úlohy, najmä železničiari spod Tatier prežívajú tieto dni o niečo hektickejšie, keďže táto lokalita pod prísľubom zimných radovánok stále láka množstvo vianočných hostí.
Prednosta železničnej stanice Poprad-Tatry Ing. Vincent Bobula v tejto súvislosti zdôraznil: "Frekvencia cestujúcich sa sústreďuje na Tatranské elektrické železnice . Ak by som mal porovnať súčasný stav s Vianocami spred 30 až 40 rokov, keď som vykonával funkciu výpravcu, cestujúci viac využívali naše služby. Lyžiari a rekreanti v posledných rokoch dávajú prednosť motorovým vozidlám. Avšak rovnako ako vtedy, i teraz majú ľudia počas sviatkov k sebe bližšie. Staré zvyky si zachovávame aj v našich radoch. Okrem pracovníkov posunu sa v nočnej zmene stretávame desiati. Príjemnú atmosféru si vieme vytvoriť vari na každom pracovisku. Nuž, kto sa dal na dráhu železničiara, iné mu nezostáva, iba sa vyrovnať s myšlienkou dočasného opustenia rodiny aj na významné sviatky." Nočná či denná služba, to je v podstate jedno, sviatočná atmosféra je v rodinách narušená. Pri cestovaní z práce a naopak nám zvyčajne robia spoločnosť zdravotníci. Nie je to vždy ľahké, ale často stačí milý úsmev s pozdravom a so želaním príjemných sviatkov a hneď je nám i cestujúcim lepšie a krajšie na duši. Vysoké Tatry sa v zime dokážu zaskvieť v plnej kráse, no nevyspytateľnosť počasia dokáže pripraviť službukonajúcim železničiarom horúce chvíle aj počas mrazivých víchric. Napríklad pred dvoma rokmi zafúkalo električku pri Veľkom Slavkove. Pluh síce pracoval na plné obrátky, lenže silný vietor so snehom bol silnejší ako mašina. A tak železničiari museli zmrznutých návštevníkov Tatier prepravovať priamo na pluhu. Spoločné varenie kapustnice patrí k pravidelným rituálom aj v Mechanizačno-dopravnom stredisku v Štrbe . Turnusová služba zasahuje pracoviská od Liptovského Mikuláša po stanicu Margecany , s odbočkami Poprad – Stará Ľubovňa, Studený Potok – Tatranská Lomnica , Spišská Nová Ves – Levoča a Spišské Vlachy – Spišské Podhradie . Všade sú trojčlenné posádky, ktoré sú v pohotovosti v prípade snehových závalov na výhybkách. Funguje i domáca pohotovosť a služba musí byť k dispozícii bez ohľadu na dojímavý film v televízii či rodinné posedenie. Vedúci strediska Ján Štofko spomína: "Keď dôjde ku kalamitnej situácii, ideme so snehovou frézou až do Košíc , Vranova či Michaloviec . Voľakedy boli tuhšie zimy a každý to bral ako samozrejmosť. Teraz, keď nasneží a príde vietor, v pohotovosti je všetko od vojska po železnice, či je sviatok alebo v piatok. My sa iba medzi sebou bavíme, že sneh je stále nový, iba stroje sú staré. Veď na dvore máme aj koľajovú snehovú frézu spred 32 rokov. Vlani sme medzi Vianocami a Silvestrom zohrievali výhybky v Košiciach . Potom sme sa presunuli na Štrbské Pleso , kde bola taká zima, že sme dokázali odhadzovať sneh iba niekoľko minút a už sme sa museli ísť zohrievať. Na takúto extrémnu klímu totiž nemáme prispôsobené pracovné oblečenie."
Na železničnej stanici Tatranská Štrba počas zvyčajného pracovného času vypravia za 12-hodinovú zmenu 92 vlakov. Počas Vianoc ich stav klesne na 40. Podľa prednostu tejto stanice Jozefa Dobrovského na sviatky sú ľudia v službe postihnutí dvakrát. Nielen pre povinnosť byť na svojom mieste, ale smútok znásobuje aj pustá stanica a často i prázdne osobné vlaky. Jednoducho, niet sa s kým ani len porozprávať. V Starom Smokovci je počas sviatkov poriadne rušno. Odtiaľ sa totiž hostia Tatier rozchádzajú tromi smermi. "Aj keď nemám službu, prídem na náhodnú kontrolu, aby som pozdravil svojich pracovníkov a s horúcim čajom im zaželal príjemnú službu. Vždy musíme byť v pohotovosti a dokonca občas riešime situácie aj za asistencie policajtov či zdravotníkov," charakterizuje dianie na tejto stanici jej prednosta Ing. Ján Pavelka. Železničná stanica v Starom Smokovci je vynovená, aj keď ešte nie je celkom dokončená. Hlavná budova je pýchou, ale môže sa stať i terčom sprejerov. "Mládež odchádzajúca z diskoték čaká na prvé spoje nadránom na stanici a z roztopaše ničí a strieka rôzne "výtvory" po stenách. Aj tento rok budeme preto zvlášť dohliadať na niektorých nespratníkov, ktorí z nudy vedia navystrájať veci, že by ste sa čudovali." Vecne končil svoje rozprávanie dozorca výhybiek na železničnej stanici Starý Smokovec Ján Dudáško.

Aby vybočenie bolo minulosťou
Hospodársky denník30.12.2003, Kunik Jozef - Európske dopravné koridory kladú vysoké požiadavky aj na modernizáciu železničných tratí. Jednoznačným cieľom je zvýšiť prepravné rýchlosti.
Podľa dlhodobej koncepcie v rámci modernizácie koridoru č. V uvažujú ŽSR pokračovať aj s jeho výstavbou v úseku KošiceČierna nad Tisou . S týmto zámerom súvisia aj priebežné rekonštrukcie koľajových rozvetvení, výhybkových jednotiek a stavebné úpravy v teréne. V súčasnosti sa k zámerom pristupuje z hľadiska úspornosti mimoriadne obozretne, čo pociťujú aj pracovníci Správy železničných tratí a stavieb v Trebišove (SŽTS). Problematiku približuje Ing. Ján Magura, vedúci prevádzkového SŽTS Trebišov , slovami: "Riešime viaceré úlohy, ktoré nie vždy priamo súvisia s modernizáciou V. koridoru, ale skôr s každodennými zabezpečovacími prácami. Ale všetko so všetkým súvisí, a to platí aj v prípade našich udržiavacích jednotiek. Dozeráme aj na širokorozchodnú trať, ktorá je unikátom v rámci slovenských dopravných ciest. V sieti ŽSR spolu so žilinskými kolegami obhospodarujeme najviac výhybiek, a to si vyžaduje dôsledný trvalý dohľad na ich spoľahlivosť. Osadenstvo správy udržuje v prevádzkyschopnej "kondícii" 177 km hlavných a staničných koľají Traťového obvodu Trebišov a širokorozchodné koľaje Traťového obvodu Trebišov v rozsahu 123 km. Do okruhu jeho pôsobnosti patrí aj Traťový obvod Michaľany so 109 km koľají, Pribeník so 137 km a Čierna nad Tisou so 192 km širokorozchodných a normálnorozchodných koľají. Udržiavacie práce sa teda vykonávajú v dĺžke 738 km koľají a 1102 výhybiek. Vedúci prevádzkového SŽTS je konkrétny: "Traťový obvod Trebišov s normálnym rozchodom je rozlohou najnáročnejším, vzhľadom na množstvo staníc a značnú rozľahlosť. Zabezpečuje aj prevádzku na tratiach, kde v tomto roku bola osobná doprava vylúčená, no údržba a dozor sa musia riadne vykonávať, aby nedošlo k nehodovej udalosti. Na tratiach Trebišov – Vranov nad Topľou a Bánovce nad OndavouVeľké Kapušany , v zime dosahujú snehové záveje výšku rušňa. Nezaháľajú ani snehové frézy a pluhy. Problematická je tiež širokorozchodná koľaj od štátnej hranice s Ukrajinskou republikou – Maťovce – Trebišov – Haniska pri Košiciach . Na tejto trati sú povolené najvyššie nápravové tlaky v republike, až 24,5 tony na nápravu. V skutočnosti pre nerovnomernosť naloženej železnej rudy boli po zvážení vozňov zistené oveľa vyššie tlaky, až 29 ton. Spôsobuje to zosuvy pôdy, a tak po otvorení prevádzky v roku 1966 na trati dlhej 88,4 km bolo zaevidovaných 29 zvážlivých úsekov, na ktorých dochádzalo aj k niekoľkodňovej výluke prevádzky. Ťažkosti sú aj s výhybkami. Najväčšie problémy máme v železničnej stanici Maťovce . Riešime to naváraním jazykov a srdcoviek vo výhybkách alebo výmenou koľajníc v oblúkoch. Očakávania na zvýšenie rýchlosti zo strany zainteresovaných sú veľké, nakoniec poukazujú na tento fakt aj medzirezortné rokovania na úrovni európskych krajín. Nás v nižších výkonných zložkách teší, ak sa zatiaľ môžeme pochváliť aspoň niekoľkými takýmito modernými úsekmi. K nim patrí trať Michaľany – Slovenské Nové Mesto . Pri bezpečnostnej skúške sme dosiahli maximálnu rýchlosť 158 km/hod. Táto trať bola obnovená v rokoch 1994 – 1995. Pravda, venovali sme jej mimoriadnu pozornosť. Je súčasťou koridoru smerom na Ukrajinu. Za tento úsek trate zodpovedá Traťový obvod Michaľany , podobne, ako aj trať Michaľany – Trebišov , ktorá je charakteristická tým, že svojimi smerovými a sklonovými pomermi spĺňa podmienky horskej trate. Sú tu zložené oblúky s inflexnými bodmi aj malými pomermi. Napriek tomu sme tu zriadili bezstykovú koľaj, k čomu nám pomohlo zabudovanie koľajových kotiev typu TDHB. Máme s nimi veľmi dobré skúsenosti. V úsekoch, kde sme v minulosti museli často zasahovať pri vyšších teplotách na smerových deformáciách a vybočeniach, prípadne sme mali v malých polomeroch "rohaté styky". Po zabudovaní týchto kotiev sú takéto problémy už minulosťou. Zriadením bezstykových koľají v oblúkoch s malými polomermi aj na iných tratiach, sme zlikvidovali najchúlostivejšie miesta a zvýšili kultúru aj bezpečnosť dopravy. Podvalové kotvy sme použili aj na širokorozchodnej trati na betónových mostoch s priebežným štrkovým lôžkom, kde nebolo možné z dôvodu konštrukcie mosta ďalšie dosypávanie štrku. Koľaj je tu na drevených podvaloch a obávali sme sa vybočenia. Máme aj ďalšie úseky v našom obvode, kde by bolo potrebné budovať bezstykovú koľaj, avšak chýbajúce peniaze nám bránia ďalej pokračovať," vysvetľuje Ján Magura.
Problémy s obrusmi jazykov a srdcoviek koľají sú aj na širokorozchodnej trati v Čiernej nad Tisou , kde sa však v súčasnosti už modernizujú niektoré úseky. K tomu sa pridružujú aj ťažkosti s chýbajúcou mechanizáciou, pretože žiadna stanica nemá toľko výhybkových jednotiek ako Čierna nad Tisou . A práve Traťový obvod v Čiernej nad Tisou nemá žiadnu výkonnú mechanizáciu, aby bol schopný udržiavať výhybky a koľaje na žiaducej technickej úrovni, najmä z hľadiska geometrickej polohy. Problematické sú najmä strojové doťahovačky a výhybkové podbíjačky na normálny a široký rozchod. V súčasnosti pracovníci tohto traťového obvodu riešia stav presúvaním podbíjačiek zo Spišskej Novej Vsi a pre opravné práce presúvaním strojov z Trebišova cez Ukrajinu. Taký komplex, akým je Železničná stanica Čierna nad Tisou , by si podľa odborníkov zaslúžil mať spomínané stroje denne k dispozícii.

Cestovné pre EC a IC vlaky nereguluje štát
SITABRATISLAVA 29.12.2003 - Cenník cestovného pre IC a EC vlaky, ktoré tvoria necelých šesť percent dopravného výkonu, nereguluje štát. Deregulované cestovné pre EC vlaky a nepovinne miestenkové IC vlaky odsúhlasila Železničná spoločnosť ( ZSSK ). Stanovené je pre všetky vnútroštátne traťové úseky osobitne. Pri ceste do zahraničia zaplatí cestujúci cestovné podľa medzinárodnej alebo susedskej tarify, podľa cieľovej krajiny a doplatok podľa toho, či pôjde o dni silnej alebo slabej prevádzky. Pri cestovaní zo zahraničia na Slovensko zaplatí cestujúci len cestovné podľa medzinárodnej alebo susedskej tarify.
Pri kúpe cestovného lístka vo výdajniach ČD cestujúci zaplatí podľa susedskej tarify, pričom za územie SR neplatí žiadne doplatky a získa zľavu 55 percent z medzinárodnej tarify. Ak si cestovný lístok kúpi vo výdajniach ZSSK , za územie SR získa do 30. apríla 2004 zľavu 65 percent a od 1. mája 2004 vo výške 60 percent, pričom zaplatí aj doplatok pre EC vlak a môže si dokúpiť miestenku za 15 korún. Pre povinne miestenkové IC vlaky zavádza ZSSK globálne cestovné. V silné dni sa najprv bude predávať 90 miest za štandardnú cenu (IC Standard) a zvyšné miesta do dvesto za cenu vyššiu o 20 percent (IC Flexi), čo je o 5 až 10 percent viac oproti súčasnej cene. V slabé dni sa 50 miest predá za cenu bežného rýchlika (IC Plus) a ostatné miesta do dvesto za štandardnú cenu (IC Standard), čo je o 5 percent menej v porovnaní s dnešným cestovným na IC vlaky.
Po spustení predaja cestovných lístkov cez internet si cestujúci môžu na prvých 30 sedadiel vo vlaku kúpiť cestovný lístok 14 dní pred odchodom vlaku len na druhú vozňovú triedu (IC Super Plus). Takto kúpený cestovný lístok už nebude možné vrátiť. Jeho cena v slabé dni na trase Bratislava – Košice bude 299 korún. Novinkou pre cestujúcich IC vlakmi bude od 1. februára 2004 zákaznícka ponuka Častý cestujúci. Vďaka nemu budú môcť cestovať pravidelní cestujúci vo vlakoch IC a EC výhodnejšie. Podľa hovorcu ZSSK Miloša Čikovského zavedením deregulovaného cestovného zohľadňujú rozdielne sociálne pomery, kúpyschopnosť obyvateľstva v jednotlivých regiónoch, aj potrebu cestovať.

ČD znovu vybraly za dodavatele sítě GSM-R firmu Kapsch
Česká tisková kancelářPRAHA 29. 12.2003 - ČD vybraly za dodavatele technologie pro komunikaci vlaků GSM-R společnost Kapsch. Na dotaz ČTK to dnes řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Kapsch zvolily dráhy opakovaně. Výsledek výběrového řízení předtím zrušil antimonopolní úřad na podnět druhého účastníka tendru, firmy Siemens, a uložil drahám výběr opakovat.
V rámci vícekriteriálního hodnocení, kdy se mimo jiné hodnotila i nabídnutá cena, se firma Kapsch jevila zadavateli jako lepší, zdůvodnil rozhodnutí Šťáhlavský.
Siemens se podle svého mluvčího Petra Sedláčka proti rozhodnutí drah odvolá. K zadavateli soutěže se může odvolat do deseti dnů od doručení verdiktu. Rozhodnutí Siemens obdržel 23. prosince.
Kapsch výběrové řízení vyhrál v květnu, a to díky nabídnuté ceně. Firmu Siemens však jako dodavatele vhodnějšího řešení podle nejmenovaného zdroje tehdy navrhly obě výběrové komise.
V září Úřad pro ochranu hospodářské soutěže výsledek tendru na podnět společnosti Siemens zrušil, a nařídil výběr opakovat. V prosinci pak úřad zamítl rozklad drah proti tomuto verdiktu.
ÚOHS přitom tehdy nezasáhl poprvé, loni v létě zrušil předchozí výběrové řízení. Tehdy zvítězil rovněž Kapsch a Siemens rozhodnutí napadl. Hodnota pilotního projektu se pohybuje kolem 250 milionů korun.
Dráhy sice kvůli zpoždění projektu o žádné peníze nepřicházejí, ale stát ano. Firma má totiž na projekt domluvený se zahraniční bankou úvěr se státní garancí a vzhledem k tomu, že jej nečerpá, musí stát platit penále.
Kapsch má síť GSM-R postavit například na sousedním Slovensku a pro stejnou technologii od Nortel Networks se rozhodly i německé a nedávno i francouzské železnice. Siemens zatím co do počtu zakázek vede, když podepsal kontrakty v devíti evropských zemích.
Pilotní projekt na I. železničním koridoru mezi Děčínem a Kolínem otevírá dodavateli možnost podílet se na pokrývání větší části sítě ČD , což je zakázka v hodnotě až šest miliard Kč.

Vedení ČD a odbory se dnes nedohodly na mzdách, budou jednat dál
Česká tisková kancelářPRAHA 29. 12.2003 - Vedení ČD a železniční odbory se ani na dnešním jednání nedohodly na kolektivní smlouvě pro příští rok. Nepodařilo se vyřešit otázku meziročního nárůstu platů, řekli účastníci setkání ČTK. Rozhovory budou podle hlavního vyjednavače Ivo Veselého i odborového předáka Jaromíra Duška pokračovat v úterý ráno.
Podle Duška se dnešní jednání původně měla týkat například dovolených či ozdravných pobytů, teprve potom měly přijít na řadu platy. Na schůzku ale přišli i někteří členové představenstva drah a navrhli meziroční růst platů o 3,6 procenta, tedy o tři desetiny více než před Vánocemi, uvedl Veselý.
To však odbory považují za nepřijatelné, uvedl Dušek. Odboráři žádají růst o pět až šest procent. Otázku růstu mezd vyjednavači dnes nevyřešili a k jiným bodům se prakticky nedostali. Asi 90 procent otázek z kolektivní smlouvy ale mají vyřešeno již z předchozích schůzek.
Pokud by se dráhy s odboráři v prosinci nedohodly, začaly by se od Nového roku pracovně právní vztahy na drahách řídit výhradně zákoníkem práce. Zaměstnanci by tak přišli o řadu nadstandardů, které jim kolektivní smlouva zaručuje.
I kdyby však dráhy kolektivní smlouvu od nového roku neměly, zaměstnanci by nepřišli o tzv. režijní jízdenky. Jejich existenci totiž kolektivní dohoda neupravuje. Zaměstnanecký tarif stanovuje ministerstvo dopravy. Zaměstnanci mají možnost za 100 korun si koupit jízdenku na celý rok, jejich rodinní příslušníci platí za roční jízdenku 500 korun.
Dráhy zaměstnávají asi 78 tisíc lidí. Jejich základními výhodami nad zákoník práce zakotvenými v kolektivní dohodě, jsou zkrácená pracovní doba, prodloužená dovolená a ozdravné pobyty. Podnik hradí zaměstnancům také příspěvek na penzijní a kapitálové životní pojištění.
Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec zákoníku práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí podle výpočtu vedení firmy každému zaměstnanci drah v průměru 3600 korun měsíčně. Podle Duška však jde o velmi nadnesenou částku.

Vedení Českých drah dnes bude opět jednat s odboráři o platech
Česká tisková kancelářPRAHA 31. 12.2003 - Vedení ČD bude dnes od časného rána jednat s odboráři o definitivním znění kolektivní smlouvy na příští rok. Nevyřešený ještě zůstává růst mezd a s tím související úlevy pro zaměstnance. Vedení drah v úterý nabídlo meziroční růst mezd o 4,9 procenta, odbory žádají růst o pět až šest procent. Obě strany ustupují ze svých dřívějších požadavků.
Management drah například v pondělí ustoupil z navrhovaného růstu o 3,3 procenta na růst o 3,6 procenta. Odbory předtím žádaly dokonce růst mezd o deset procent. Devadesát procent problémů již obě strany vyřešily na předchozích jednáních.
Pokud by se dráhy s odboráři dnes nedohodly, začaly by se od Nového roku pracovně právní vztahy na ČD řídit výhradně zákoníkem práce. Zaměstnanci by přišli o řadu výhod, které jim kolektivní smlouva zaručuje. Dráhy zaměstnávají asi 78 tisíc lidí.

Sociálna poisťovňa sa chystá tento rok urobiť prielom vo vymáhaní pohľadávok
TASRBratislava 1. 1.2004 - Sociálna poisťovňa (SP) plánuje v tomto roku uskutočniť prielom vo vymáhaní svojich pohľadávok, ktorých suma sa aktuálne blíži k 60 miliardám Sk. V rozhovore pre TASR to uviedol riaditeľ poisťovne František Halmeš, podľa ktorého zákon o sociálnom poistení posúva možnosti inštitúcie v tomto smere výrazne dopredu.
"Nová legislatíva nám umožňuje postúpiť pohľadávku na tretiu osobu omnoho voľnejším spôsobom ako to bolo doteraz a umožňuje tiež odpísať nedobytné dlhy," spresnil zákonné zmeny od januára Halmeš. Vzhľadom k tomu, že poisťovňa dlhodobo dosahuje pri vymáhaní dlžôb horšie výsledky ako iné inštitúcie, chce podľa neho tiež spájať sily so Slovenskou konsolidačnou alebo inými partnermi a dosiahnuť tak dominantnú pozíciu v konkurzoch s možnosťou ovplyvňovať personálne zloženie správcov majetku úpadcov. "Zákon pripúšťa aj to, aby sme vymáhanie pohľadávok zverili tretej inštitúcii, zatiaľ však len vedieme rokovania o tejto možnosti," doplnil ďalej riaditeľ.
Najväčšími dlžníkmi SP, ako skonštatoval, sú bývalé štátne podniky, prípadne inštitúcie, ktoré prešli pod správu VÚC, pričom poisťovňa mieni voči nim postupovať tvrdšie ako doteraz. Aktuálne vedie rokovania so Železnicami SR ( ŽSR ) aj ministerstvom zdravotníctva, ktoré avizovalo, že dlhy zdravotníckych zariadení vo výške približne 17 miliárd Sk plánuje riešiť cez štátnu a. s. Veriteľ.
"V tohtoročnom rozpočte SP je zahrnuté oddlženie železníc a zdravotníckych zariadení vo výške 400 miliónov Sk, pokiaľ by sa však prijalo rozhodnutie o reálnom oddlžení, táto čiastka by mohla byť podstatne vyššia," uviedol pre TASR námestník riaditeľa SP pre úsek ekonomiky a správy fondov František Kurej. Dlh ŽSR , ktoré vlani znížili svoj záväzok voči SP o 900 miliónov Sk, podľa jeho slov dosahuje momentálne 1,2 miliardy Sk na istine a ďalších asi 2,5 miliardy Sk na penále. Ide pritom o staré dlhy, keďže v súčasnosti už železnice riadne platia poistné. Poisťovňa ponúka aj možnosť odpustenia penále v prípade splatenia istiny, v prípade železníc sa to však podľa platnej legislatívy posudzuje ako štátna pomoc a musí sa vyjadriť Úrad pre štátnu pomoc. "Aj u zdravotníckych zariadení sa platobná disciplína zlepšila, problémy ale pretrvávajú, ich dlh rastie mesačne možno o 3 až 5 %," vykreslil aktuálnu situáciu námestník. Vo všeobecnosti, ako skonštatoval, eviduje poisťovňa zlepšenú platobnú disciplínu odkedy sa zmenil trestný zákon a zadržanie poistného zamestnancom sa kvalifikuje ako trestný čin. Aktuálne dosahuje úspešnosť výberu poistných odvodov približne 93 %.
Okrem vlastných pohľadávok, z ktorých viac než polovicu tvoria penále, eviduje poisťovňa aj približne 3 miliardy Sk starých pohľadávok štátu ešte spred roka 1994, ktoré mieni zo svojho účtovníctva už definitívne vyradiť. "Na ťahu je ministerstvo financií, ktoré musí povedať, čo máme s týmito pohľadávkami urobiť," povedal Halmeš. Pobočky poisťovne majú podľa neho na základe dikcie zákona v blízkom čase vyselektovať všetky nedobytné pohľadávky, určené na odpísanie.

Na tatranských železniciach zavádzajú samoobslužný výpravný systém
TASRVysoké Tatry 31. 12.2003 - Samoobslužný výpravný systém, ktorý má postupne nahradiť sprievodcov začne platiť od nového roka na tratiach TEŽ a ozubnicovej železnice . Ide o pilotný projekt, ktorý na Slovensku nemá obdobu, ale poznajú ho napríklad v susednej Českej republike.
Šéf košickej Divízie osobnej dopravy ZSSK Ladislav Olexa pre TASR zdôraznil, že TEŽ tvorí uzatvorený systém dopravy, ktorý umožňuje zavedenie novinky. Tá má eliminovať aj únik tržieb. Samoobslužný systém predpokladá vyššiu zodpovednosť cestujúcich, ktorí si musia kúpiť cestovný lístok pred nástupom do súpravy a riadne ho označiť v znehodnocovači.
V tatranskej doprave budú platiť takzvané bodové lístky, ktoré budú postupne predávať zmluvní partneri vo vybraných hoteloch, chatách, novinových stánkoch či predajniach potravín.
Cestujúci sa o novinke dozvedia aj z letákov a informačných tabúľ. Texty sú v piatich jazykoch. Olexa zdôraznil, že podobný projekt zatiaľ na Slovensku nie je. V Tatrách ho budú overovať počas celej zimnej sezóny a vyhodnotia ho v apríli.
Od januára 2004 budú cestujúcich kontrolovať vlakoví revízori. Spočiatku nebudú siahať k represiám, ale uprednostnia výchovné pôsobenie. Postupne by sa mal vyvinúť systém samokontroly cestujúcich podobne ako je to v iných hromadných dopravných prostriedkoch.
Náklady na zavedenie samoobslužného výpravného systému odhadol Olexa na 200 tisíc korún. Zdôraznil, že v nových tatranských električkách boli znehodnocovače cestovných lístkov namontované dávnejšie, takže spomínané prostriedky predstavujú investície do výroby bodových lístkov a budovania siete predajných miest.

ThyssenKrupp prerobil na šanghajskom Transrapide 50 miliónov EUR
TASRŠanghaj/Düsseldorf 31. 12.2003 - Nemecký oceliarsky a strojársky koncern ThyssenKrupp prerobil na projekte magnetickej dráhy pre čínsky Šanghaj takmer 50 miliónov EUR (vyše 2 miliardy Sk). S odvolaním na vlastné informačné zdroje to uviedol nemecký denník Die Welt.
Magnetickú dráhu medzi Šanghajom a jeho letiskom Pudong uviedli do prevádzky tento týždeň v pondelok. Počas tohtoročnej skúšobnej prevádzky sa na 30 kilometrov dlhej trati previezlo 500 000 cestujúcich. Na budúci rok, keď budú magnetické vlaky premávať podľa grafikonu, počet cestujúcich výrazne stúpne a v roku 2005 majú prepraviť okolo 10 miliónov osôb.
ThyssenKrupp prerobil milióny eúr najmä v dôsledku nákladného odstraňovania kolaudačných chýb. Okrem iného musel vymeniť celú kabeláž dráhy.
Magnetickú dráhu vybudovalo konzorcium Transrapid , ktorého druhým členom je aj koncern Siemens, za tri roky.

Jako první má "magnetické" vlaky čínská Šanghaj
Česká tisková kancelářPEKING 1. 1.2004 - V čínské Šanghaji byl dnes zahájen provoz rychlovlaku, který urazí třicetikilometrovou trasu mezi městem a letištěm za necelých osm minut. Poprvé tak byla do komerčního provozu uvedena technologie, která umožňuje pohyb vlakové soupravy několik centimetrů nad kolejemi na magnetickém polštáři.
Čínský rychlovlak dokáže jet rychlostí až 430 kilometrů v hodině, v Japonsku při testovacích jízdách vlaky mag-lev dosáhly rychlosti 580 kilometrů v hodině.
Čínská souprava vyrazila dnes hodinu a půl po jedné hodině SEČ ze šanghajského nádraží Lung-jang. Na mezinárodní letiště Pchu-tung dopravila deset pasažérů za sedm minut a dvacet vteřin.
Lístky druhé třídy stojí v přepočtu asi 230 korun, za luxusnější posezení je třeba zaplatit dvojnásobek. Vlaky budou mezi letištěm a Šanghají jezdit třikrát za hodinu.
Cestující musejí před nástupem projít podobnou kontrolou jako na letištích. Uvnitř vagonů jsou displeje, na nichž mohou lidé sledovat rychlost.
Provozovatelem je čínsko-německá firma Maglev Transport Development, kterou stálo uvedení této technologie do provozu v Číně 1,2 miliardy dolarů. Inaugurační jízdy byl v prosinci roku 2002 přítomen kromě tehdejšího čínského premiéra Ču Žung-ťiho německý kancléř Gerhard Schröder.
Technologie mag-lev je velmi nákladná a němečtí odborníci pro ni hledají s obtížemi zákazníky. Kritici považují cenu za neúměrnou využití. Japonci v těchto vlacích jezdí zatím jen zkušebně.

Železničářům letos plat vzroste o pět procent
Česká tisková kancelářMLADÁ FRONTA DNES 03.01.2004, ciz - Vedenie ČD sa až 31.12.2003 po niekoľkých neúspešných pokusoch dohodlo s železničnými odbormi na kolektívnej zmluve na rok 2004. "Z rokovaní vyplynulo, že platy zamestnancov medziročne stúpnu o 5%," povedal hovorca železníc Petr Šťáhlavský.
Podľa odborového predáka Jaromíra Duška vyjednávania skončili kompromisom, s ktorým zrejme nie je spokojná ani jedna strana. "Obe strany mali pôvodne odlišné predstavy," podotkol.
Generálny riaditeľ železníc Petr Kousal povedal, že dohoda vyžadovala veľké ústupky. Odborári v prípade neuzavretia kolektívnej zmluvy do konca roka hrozili štrajkom. "Možno predpokladať, že by sme tým stratili cestujúcich i prepravu nákladov, ktorú by zobrali iné dopravné spoločnosti, predovšetkým cestné," podotkol Šťáhlavský.
Priemerná mzda na železnici bola vlani od januára do septembra 17.216 Kč. Podľa Kousala na vyššie platy by ČD mali mať v tomto roku zhruba rovnaké množstvo peňazí, pretože chcú prepúšťať. T.r. má modrú armádu opustiť okolo 7000 z celkových 78.000 pracovníkov. Podľa Kousala preto, že sa železnice zaviazali k vyššej produktivite práce. "Už v roku 2003 sme zvýšili produktivitu práce o 6,1%," poznamenal.


Strana vytvorená: 06-I-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0401.htm)