V prvom polroku sa realizovala len štátna
záruka za ŽSR
Z prostriedkov Fondu národného majetku SR bola realizovaná
garancia štátu pre Železnice SR vo výške 1,55 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 1. 10.2003 - V prvom polroku bola realizovaná
len štátna záruka za Železnice SR z prostriedkov Fondu
národného majetku SR (FNM) vo výške 1,55 mld. Sk. V tomto
roku sa pritom predpokladá realizácia štátnych garancií z
rezervy fondu vytvorenej z privatizačných príjmov v celkovej výške
asi 7 mld. Sk. Ako sa uvádza v správe centrálnej banky o
menovom vývoji v prvom polroku, podstatný podiel na objeme
realizovaných záruk majú Slovenské elektrárne, a.s. a železnice.
Zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách z minulého roku
obmedzil prijímanie nových štátnych záruk len do celkovej
sumy istín z úverov so štátnou zárukou splatných v príslušnom
rozpočtovom roku. Preto je možné v tomto roku prevziať štátne
záruky len maximálne v objeme 6,6 mld. Sk, čo je asi 23 %
limitu na rok 2002. K ultimu júna vláda neschválila žiadne čerpanie
štátnych záruk.
Celkové štátne záruky dosiahli k ultimu minulého roka podľa
prepočtov rezortu financií 102,571 mld. Sk. Za rizikové z toho
označil rezort viac ako 65 mld. Sk, čo bolo o 12,6 mld. Sk
menej ako to bolo ku koncu predchádzajúceho roka. Za rok 2002
pritom štát minul na realizáciu štátnych záruk 22,161 mld.
Sk, pričom zo štátneho rozpočtu na to nepoužil žiadne
prostriedky.
Študenti cestujú za polovicu
PRAVDA 01.10.2003, vv - Tisícky vysokoškolákov cestujú
do miest, kde študujú, z väčších vzdialeností. V takom prípade
má študent nárok na 50% zľavu na jednorazovú cestu, či už
na vlak, alebo na autobus.
Študent z Popradu tak zaplatí za vlak do Bratislavy namiesto
384 Sk len polovicu - 192 Sk. Ak by dochádzal autobusom, zaplatí
225 Sk namiesto 450 Sk. Železnice žiadajú pri uplatňovaní nároku
študenta na zľavu na cestovnom žiacky preukaz. Ten musí
potvrdiť škola. "Preukaz platí jeden školský rok alebo
12 mesiacov," hovorí Miloš Čikovský zo Železničnej
spoločnosti. Žiadanku dostane študent na železničnej stanici
v mieste bydliska. Podobne je to aj v autobusovej doprave. Študenti
môžu namiesto preukážky na zľavu používať na železnici
aj kartu Junior Rail plus. Tá stojí takmer 700 Sk a oprávňuje
na zľavu 50% na jednej trase. Na ostatných trasách potom na štvrtinovú
zľavu. Karta platí do 26. roku veku študenta a netreba ju
obnovovať každý rok.
Študentské zľavy
- na železnici zľava až 50%, ak si študent vybaví preukážku
- podobnú zľavu 50% si môže študent vybaviť aj na cestu autobusom
- karta Junior Rail Plus za 689 Sk na železnici
- študentské zľavy sú aj v mestskej hromadnej doprave
Žilinská MHD a železničná trať Žilina - Rajec
majú spoločný lístok
(TASR) Žilina 1. 10.2003 - Cestujúci na regionálnej železničnej
trati zo Žiliny do Rajca a v žilinskej mestskej hromadnej
doprave (MHD) môžu od dnes používať jeden cestovný lístok.
Predseda Predstavenstva Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti
(SIRS), a. s., Žilina George Trabelssie zdôraznil, že združená
investícia SIRS ako koordinátora a Dopravného podniku mesta Žilina
(DPMŽ) ako realizátora zavedenia čipových kariet aj na lokálnu
železničnú trať Žilina-Rajec predstavuje 4 milióny Sk a jej
výsledkom je najmä zlacnenie dopravy. Cestovné sa znížilo o
20 %, z 28 na 22 Sk. "Je to ďalší krok k vybudovaniu
integrovaného dopravného systému. Jeho cieľom je jediná čipová
karta, použiteľná na cestovanie vlakom, autobusom, trolejbusom
či parkovanie vo viacerých mestách," uviedol Trabelssie.
Podľa hovorkyne SIRS Žilina Ivany Strelcovej si môžu cestujúci
od budúceho týždňa predplatiť na cestu vlakom zo Žiliny do
Rajca aj čipovú kartu DPMŽ. Dvojpásmová čipová karta sa
rozšíri o päť pásiem, použiteľných na cestovanie lokálnou
železnicou. Cestujúci pritom môžu aj naďalej využívať
klasické lístky, ktoré si kúpia v automatoch na železničných
staniciach a na predajných miestach DPMŽ v Žiline. "Oddnes
si môžu kúpiť jednotný cestovný lístok napríklad v Rajci,
cestovať železnicou a prestúpiť na trolejbus v Žiline, pričom
si lístok označia len jedenkrát vo vlaku na začiatku cesty,"
dodala Strelcová.
České dráhy připravují výběrové řízení na
dodavatele nafty
(ČTK) PRAHA 1. 10.2003 - České dráhy připravují výběrové
řízení na dodavatele nafty. Ročně dráhy potřebují k
provozu zhruba 100 milionů litrů nafty, kterou nyní železnici
dodává firma Robin Oil. Ta podle mluvčího drah Petra Šťáhlavského
vyhrála předchozí veřejnou obchodní soutěž. Podle šéfa
železničních odborů Jaromíra Duška však dráhy nevybíraly
dodavatele nafty formou veřejné obchodní soutěže, ale
oslovily pouze vybrané subjekty.
Podle Duška Robin Oil dodává naftu pro dráhy již desátým
rokem. "Je přitom s podivem, že by se za deset let nenašel
ani jeden konkurenční subjekt s výhodnější nabídkou,"
řekl Dušek. Přitom podle něho není cena, kterou dráhy platí
firmě Robin Oil vysoká. Při výběru dodavatele skutečnou veřejnou
soutěží, by však mohly dráhy na odběru nafty ušetřit desítky,
ne-li stovky milionů korun, řekl.
Vláda dnes schválila komisi pro výběr dodavatele. Dráhy chtěly,
aby v ní byl jeden člen dozorčí rady podniku nominovaný státem,
jeden volený zaměstnanci a dva odborníci z ekonomického útvaru.
Vláda rozhodla, že v devítičlenné komisi budou čtyři lidé
z ČD, včetně navrhovaných členů dozorčí rady. V komisi
tak zasedne i Dušek. Po jednom člověku budou mít v komisi
ministerstva dopravy, obrany, financí, práce a průmyslu a
obchodu.
Mluvčí ČD odmítl podrobnosti o chystaném tendru sdělit, aby
neohrozil průběh veřejné soutěže. Tu podle něho dráhy
vyhlásí standardním způsobem.
Rakouští železničáři se rozhodli protestovat
proti reformě
(ČTK) VÍDEŇ 1. 10.2003 - Odborový svaz rakouských železničářů
se kvůli očekávané shodě mezi ministrem dopravy Hubertem
Gorbachem a ministrem financí Karlem-Heinzem Grasserem ohledně
reformy rakouských železnic (ÖBB) rozhodl uskutečnit
protesty, kterými již dříve hrozil.
Agentura APA se z odborářských kruhů dozvěděla, že nejspíše
od příštího pondělí by tak měli pracovníci začít
bojkotovat přesčasové hodiny a vykonávat službu striktně
podle předpisů. Podle generálního ředitele ÖBB by protesty
mohly způsobit omezení jízdního řádu o 20 až 25 procent.
Odbory kritizují především plánované zásahy do současných
služebních smluv a propuštění 5000 zaměstnanců do roku
2010. Železničáři dnes uvedli, že rozhovory mezi odbory a
ministerstvem dopravy definitivně ztroskotaly a další termíny
pro jednání zatím nebyly stanoveny.
Ministr dopravy Gorbach označil ohlášené protesty za silně přehnané
a kontraproduktivní a současně vyzval odbory k tomu, aby od těchto
opatření ustoupily a vrátily se k jednání, napsala agentura
APA.
První třída z belgických tratí nejspíš nezmizí
BRUSEL 1. 10.2003 (zpravodaj ČTK) - Belgické státní dráhy
(SNCB) se rozhodly raději stáhnout zpět záměr zrušit první
třídu. Ke změně názoru vedl odhad, že dosavadní pasažéři
by po zrušení vagónů první třídy vůbec veřejnou dopravu
opustili a vyrazili by ve vlastních vozech na silnice.
SNCB hodlaly sloučit obě třídy pro cestující hlavně proto,
že první třída byla nerentabilní. Dráhy loni přepravily
celkem 144,58 milionu cestujících v druhé třídě a pouze 6,26
milionu v třídě prvé, kde navíc posledních deset let počet
pasažérů stagnuje, zatímco počet ostatních cestujících
vzrostl o pětinu.
Mezitím se však přišlo na to, že pasažéři z první třídy
by místo "sestupu" do třídy druhé raději opět
usedli za volanty, a to není vůbec žádoucí v době důrazu
na "mobilitu" prostřednictvím co nejvíce ekologické
či alespoň veřejné dopravy. Vždyť se dokonce začal veřejně
přetřásat návrh, aby železnice poskytly roční jízdenku
zdarma těm řidičům, kteří by se vzdali svého vozidla a za
průkazku by zanechali na nádraží poznávací značku.
Návrh zatím vázne na hlavní otázce, kdo by to vše zaplatil,
ale vůbec nevznikl "z vody", jen se ministr sociální
ekonomiky Bert Anciaux nechal inspirovat úspěchem, který
obdobný projekt už rok sklízí ve Flandrech. Tam totiž
autobusová síť De Lijn poskytuje jízdenku zdarma, a to hned
celým rodinám, pokud se vzdají svého jediného vozu. Pokud má
domácnost více automobilů, dostane se jí pouze jediné jízdenky
za jedno "odložené" auto, a to je případ dvou třetin
ze všech "přeběhlíků" od volantů do autobusů.
Nabídkou se nechalo od loňského října zlákat na 10.000 řidičů,
přesněji hlavně řidiček ve věku 46 až 65 let, které přesvědčila
především úspora.
Háček je v tom, že roční autobusová jízdenka stojí dospělého
pasažéra dvě stovky eur, zatímco roční jízdenka pro celou
železniční síť je skoro desetkrát dražší. U De Lijn se
obešli i bez státní dotace pro ekologický nápad. "Spoléháme
na dlouhodobý prospěch, věříme, že dokážeme motoristy přesvědčit,
že veřejná doprava je plnohodnotnou alternativou," říká
mluvčí společnosti De Lijn Astrid Hulthovenová.
Sprevádzkovanie ďalších regionálnych
tratí sa neplánuje
NÁRODNÁ OBRODA 29.09.2003, Šikuda Slavomír -
Zastavenie prevádzky osobnej dopravy na vybraných lokálnych železničných
tratiach a ich kompenzácia autobusovou sa vo viacerých prípadoch
ukázalo ako nešťastné riešenie. Niektoré oblasti zostali
hlavne cez víkendy odrezané od sveta.
Pravidelná autobusová doprava narážala na nekvalitu cestnej
siete, vysoké náklady, ako aj nedostatok prostriedkov na
kompenzácie strát vzniknutých vo verejnom záujme. Nákladná
doprava bola v prevažnej miere zachovaná a je zisková. Samosprávy
začali biť na poplach a lokálky sa opäť otvárajú.
Z 25 tratí so zastavenou prevádzkou sa do dnešného dňa sprevádzkovalo
9. Podľa riaditeľa Odboru komunikácie Železničnej spoločnosti
(ŽS) Miloša Čikovského hlavným dôvodom na obnovenie
prepravy osôb na spomenutých regionálnych tratiach boli závery
činnosti expertnej skupiny, ktorá posudzovala ich prevádzku.
Bola zložená zo štrajkového výboru, odborových centrál, zástupcov
ŽS a Železníc SR. Predstavenstvu spoločnosti navrhla obnoviť
dopravu na 9 tratiach, ktoré vykazovali najnižšiu stratovosť.
Posudzoval sa predovšetkým vzťah tržieb a nákladov.
Prevádzkovateľom lokálok je ŽS, ktorá so samosprávami
konzultuje cestovný poriadok. Zabezpečuje sa tým harmonizácia
dopravy, aby v tom istom čase nepremávali aj vlaky aj autobusy.
"Všetky tieto trate sú stratové a uhrádza ich štát ako
straty vo verejnom záujme," konštatoval M. Čikovský.
Nezmenila sa ani výška cestovného a zostáva jednotná tarifa.
Znovusprevádzkovanie 9 lokálok však predstavuje konečný krok
a ŽS "neráta s tým, že by sme rozširovali regionálnu
dopravu," uviedol Miloš Čikovský. Predstavovalo by to zvýšené
náklady ŽS a štátny rozpočet nepočíta s dodatočnými
financiami na tento účel. Na druhej strane sa neplánuje ani rušenie
ďalších lokálok.
Ziskovosť nákladnej dopravy na týchto tratiach navádza k myšlienke
dotovať z jej kladných výsledkov osobnú dopravu. Takýto systém
krížového financovania je však v EÚ neprípustný. U nás sa
síce ešte realizuje, ale len vo veľmi malej miere.
ŽSR nesmú zmeškať vlak
Pracovníci Železníc SR a ZSSK spoločne oslávili
svoj deň v Žiline
Hospodársky denník 29.09.2003, Podľa Ž semaforu pripravil
Jozef Kunik - Len pred pár týždňami na stránkach Hd
prezentoval výsledky práce od svojho nástupu do funkcie generálneho
riaditeľa Železnice SR Ing. Roman Veselka. Dlhšiu železničiarsku
prax síce nemá, avšak ako zdôraznil minister dopravy, pôšt
a telekomunikácií Pavol Prokopovič, rozhodujúce je, že je
dobrým ekonómom a manažérom. O pravdivosti týchto slov
presvedčil R. Veselka už za krátke obdobie svojho šéfovania
v ŽSR. Funkciu pritom prebral v neľahkom období, pretože
celková výška záväzkov ŽSR dosiahla na konci júla takmer
50 mld. Sk, z čoho takmer 38 mld. Sk tvoria bankové úvery so
štátnou zárukou. ŽSR sú najväčším zamestnávateľom na
Slovensku, majú približne 22-tisíc pracovníkov.
Vo štvrtok minulý týždeň sa zúčastnil osláv Dňa železničiarov
v Žiline, kde 60 pracovníkov ŽSR prevzalo ocenenie ministra
dopravy, pôšt a telekomunikácií za mimoriadny prínos o
rozvoj rezortu. Generálny riaditeľ ŽSR na úvod tejto slávnostnej
chvíle účastníkom osláv okrem iného povedal: “Možno by
mal byť môj prvý oficiálny príhovor plný faktov, cieľov, zásadných
údajov a stanovísk. Asi by mali byť moje slová prísne a
razantné. Pravdepodobne očakávate, že celý príhovor bude o
potrebe znižovania nákladov, prepúšťaní a efektívnom
hospodárení s majetkom. Áno, aj. Táto slávnostná chvíľa,
ktorá je pred nami, mi však dáva priestor prihovoriť sa vám
v prvom rade ako ku kolegom. Nie každá profesia sa môže pochváliť
tým, že má “svoj vlastný deň“. Naše železničiarske
remeslo k takým profesiám však patrí a aj to svedčí o jeho
vážnosti a hodnote. Úcta k železničiarskej profesii sa
budovala dlhé roky a má svoju tradíciu. Pravdou je, že
starostlivosť o dopravné cesty a ich rozvoj patrili od nepamäti
medzi strategické úlohy vlád. Ten, kto mal dopravné cesty “pod
palcom“, mohol výrazne ovplyvňovať dianie v regióne. Odpoveď
na otázku, kto sme a kam kráčame, preto treba hľadať tam.
Moja vízia fungovania riadenia ŽSR vychádza z týchto základných
kameňov. Budúcnosť podniku vidím v rozvoji podstaty nášho
remesla, starostlivosti o železničnú infraštruktúru. Mojou
snahou bude posunúť ju tam, kde už dnes čiastočne patrí, do
Európy. Rok 2004 bude rokom historických zmien a dnes, žiaľ,
ešte nevieme správne oceniť ich význam. Faktom však ostáva,
že budúci úspech záleží na nás. Sme v období, keď
zodpovednosť za budúcnosť má prioritu pred krátkodobými cieľmi.
Slovensko si určilo svoj dlhodobý cieľ a má jasný smer: už
o niekoľko mesiacov sa staneme právoplatným členom Európskej
únie. Pre obe strany z toho plynú záväzky a výhody. ŽSR ako
strategický podnik štátu sa musia veľmi rýchlo prispôsobiť
novým európskym podmienkam. Rád by som zdôraznil, že kroky,
ktoré sú potrebné na zladenie požiadaviek oboch strán, nás
jednoznačne posunú vpred. ŽSR sa stanú plnohodnotnou súčasťou
európskeho železničného dopravného systému, čo pre podnik
bude znamenať rozšírenie trhu a pre našu profesiu kvalitné
podmienky.
Len nedávno ešte žili slovenské železnice inou historickou
udalosťou. Podľa projektu transformácie a reštrukturalizácie
sme sa 1. januára 2002 rozdelili, oddelili sme železničnú
dopravnú cestu od dopravy. Proces však pokračuje ďalej. V
zmysle smerníc EÚ chceme v horizonte do konca roku 2004 odčleniť
správu infraštruktúry od prevádzkových služieb, od údržby.
A tomu prispôsobiť aj štruktúru a rozsah hlavnej činnosti.
Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme racionalizovať
organizačnú štruktúra generálneho riaditeľstva,
transformovať správy železničnej dopravnej cesty. Ako iste
dobre viete, so zmenou organizačnej štruktúry sme začali na
generálnom riaditeľstve. A projektový tím na prípravu novej
organizačnej štruktúry rozpracováva ďalšie kroky aj na úrovni
druhého stupňa riadenia.
Zmena organizačnej štruktúry a odčleňovanie činností musí
vyústiť do redukcie nákladov. Bez toho sa nám nepodarí znížiť
poplatok za použitie železničnej dopravnej cesty. Ak chceme byť
konkurencieschopní, a my chceme, musíme ho znížiť. Aby nás
operátori, naši aj zahraniční, vyhľadávali a neobchádzali.
A navyše, aby sme ako moderný manažér infraštruktúry ponúkali
naše trasy so všetkými službami, k poskytovaniu ktorých nás
zaväzujú príslušné direktívy EÚ, ktoré o chvíľu budú
štandardné pre všetkých členov únie a ktoré vyžaduje
liberalizujúci sa európsky dopravný trh. Obrazne povedané,
nesmie nám ujsť vlak, v ktorom budú cestovať manažéri infraštruktúry.
Tak ako pri rozdelení železníc aj teraz sa nevyhneme nepopulárnym
opatreniam. Aby boli ŽSR pružnejšie, operatívnejšie, musia
sa zbaviť činností, ktoré sa nepodieľajú na core biznise,
ale naopak, nám zvyšujú náklady. Už v minulosti “odišli“
od železníc činnosti, ktoré dovtedy boli ich nedeliteľnou súčasťou.
Odišli aj s ľuďmi, neprišli o zamestnanie. Aj v budúcnosti
chceme ísť práve touto cestou. A v prípadoch, že
zamestnancovi nedokážeme ponúknuť adekvátnu náhradu, keď
jeho pracovná pozícia zanikne, rozlúčime sa s ním tak, ako káže
príslušná legislatíva. A so splnením všetkých záväzkov,
ktoré zamestnávateľovi vyplývajú z kolektívnej zmluvy.
Železnice na Slovensku majú 155 rokov a ich história je plná
príkladov, keď macošský prístup najvyšších miest bol viac
či menej brzdou ďalšieho napredovania a zdravého rozvoja železníc.
Kedysi meraného výhradne kvantitatívnymi parametrami
intenzifikácie, v blízkej minulosti a prítomnosti ukazovateľmi
kvality a efektívnosti čoraz viac zodpovedajúcimi našim
integračným ambíciám. A hádam ani nemusím pripomínať, že
nezáujem o železnicu, nepochopenie jej významu a úloh, či
pridlhé váhanie pri prijímaní správneho rozhodnutia boli tak
charakteristickým javom minulého obdobia pre spoločnosť, ale
aj pre samotných železničiarov. Práve transformácia železníc
odštartovala celý proces zmien. Aj keď prvým navonok najvýznamnejším
krokom bolo fyzické rozdelenie unitárnych železníc na dva
samostatné podniky, týmto sa všetko nekončí. O to viac, že
pointa spočíva v ozdravení vnútorných procesov - ekonomických,
finančných i riadiacich. V mnohom sme už pokročili v rámci
oboch železničných firiem. Ťahúňom najpodstatnejšej a najťažšej
zmeny sa však v týchto dňoch stáva štát, ktorý aktívne
pristupuje k riešeniu problémov železničnej dopravy. Znakom
toho je aj významné oddlženie Železníc SR a Železničnej
spoločnosti.“
Kde vlaky sú v obľube
Spojenie Zvolen a Banská Bystrica 130 rokov
Hospodársky denník 29.09.2003, Podľa Ž semaforu pripravil
Jozef Kunik - Absolvovať mestskou hromadnou dopravou niekoľkokilometrový
úsek za tridsať až šesťdesiat minút nie je, najmä vo väčších
mestách, žiadnou zvláštnosťou. Neobvyklé skôr je, keď sa
za kratší čas dostanete z mesta do mesta. Konkrétnym príkladom
môže byť železničné spojenie medzi Zvolenom a Banskou
Bystricou. Je to možné vďaka trati, ktorá si začiatkom
septembra pripomenula významné 130. výročie svojho trvania.
To, čo je dnes samozrejmosťou, však vôbec nemuselo byť skutočnosťou.
Pri výstavbe trate, na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych
rokov 19. storočia, sa v rámci siete uhorských železníc uvažovalo
o prepojení trate Salgótarján - Zvolen s Košicko-bohumínskou
železnicou. Z dvoch alternatív, však dostala prednosť tá,
ktorá Banskú Bystricu obchádzala. Vtedajší parlament však
rozhodol, že Banská Bystrica bude na hlavnú železnicu napojená
aspoň odbočnou štátnou železnicou II. triedy. Cestujúci z
Banskej Bystrice do Zvolena sa prevážali kočom, nazývaným
omnibus, až do 3. septembra 1873, kedy nové železničné
spojenie Banská Bystrica - Zvolen uviedli do prevádzky. Toľko
v krátkosti z histórie. Aká je jej súčasnosť? Začal by som
otázkou, či tí, ktorí sa na tejto trati dennodenne vozia, vôbec
vedia, že si pripomenula významné výročie. Oslovili sme
nielen cestujúcich, ale i sprievodcov z SOP Zvolen. Naša otázka
viacerých poriadne zaskočila, takmer sa “trafila“ Jana Kapečková,
jej kolegyňa Miroslava Šubová po krátkom zamyslení
odpovedala úplne správne. Celkom v obraze bol, pochopiteľne,
prednosta Železničnej stanice Zvolen Ing. Peter Vozár, ktorý
okrem iného zdôraznil: “Železničné spojenie medzi Zvolenom
a Banskou Bystricou patrí k mimoriadne vyťaženým. V snahe
konkurovať autobusovej doprave vyšla z našej strany iniciatíva
zlepšiť, zrýchliť a zlacnieť obojstranné prepojenie oboch
miest. Napríklad ešte 1. septembra 1991 sme začali s novinkou,
so zrýchlenými motorovými osobnými vlakmi. Na trati sa
objavili zrekonštruované motorové vozne radu 850 a 851. V ŽOS
Zvolen si na ich obnove dali záležať, a to nielen po
technickej stránke, ale aj estetickej. Klasické koženkové poťahy
nahradili látkové, na oknách pribudli záclony, zabudovali aj
reproduktory. Špecialitou bolo, že vlaky nestáli na železničných
staniciach vo Vlkanovej, Radvani a zastávkach Veľká Lúka a
Hronsek. Čas potrebný na precestovanie 23-kilometrového úseku
sa skrátil približne na dvadsať minút, kým autobusy
dosahovali čas v priemere asi o šesť až osem minút dlhší.
Podobne i cestovné bolo v priemere o dve koruny lacnejšie ako v
autobusovou dopravou.“
Zvýšený záujem o prepravu si po čase vyžiadal určité
zmeny. Zrekonštruované 850-tky s prívesnými vozňami prestali
vyhovovať kapacitne, a tak ich nahradili vozne typu Bymee s
kapacitou 88 miest na sedenie. Celkove boli radené tri vozne v súprave.
Začali sa však množiť aj pripomienky z obcí, kde vlak
nezastavoval. A tak v cestovnom poriadku postupne pribudli ďalšie
zastávky. Pochopiteľne, na úkor rýchlosti celého vlakového
spojenia. Aj dnes pri cestovaní platí, že i pri ceste rýchlikom
medzi oboma mestami nemusíte platiť rýchlikový príplatok,
platí tzv. akvizičná zľava. Cestujúci to oceňujú a napriek
tomu, že autobusová doprava využíva možnosť zastavovať pri
školách či nemocniciach, prímestské vlaky v oboch smeroch sú
vyťažené. Potvrdil to aj prednosta banskobystrickej stanice
Ing. Ján Ryšavý, ktorý si túto možnosť spojenia tiež
pochvaľoval.
Boli tri minúty od havárie
Zodpovednosť k životu, láska k železničiarskemu
povolaniu
Hospodársky denník 29.09.2003, Podľa Ž semaforu pripravil
Jozef Kunik - Keďže tento rok nám teplých dní uštedril o čosi
skôr, milovníci tepla si horúce leto užívali už na jar. Ako
o veľmi teplom až horúcom dni sa dá hovoriť aj o piatom májovom.
Deň, ktorý pre ľudí na vidieku znamená množstvo práce v záhradách,
bol pre Toplianskočierňancov obyčajným a pracovným. Domáci
železničiar Pavol Vagaský mal voľno. Vybral sa k svojmu švagrovi
pre bicykel, ktorý tam nechali jeho deti. A práve tieto náhody
ho zaniesli na miesto, kde bolo o 12.30 h. ešte horúcejšie ako
kdekoľvek inde. V záhrade ich v diskusii prerušil silný
rachot, akoby sa blížilo zemetrasenie alebo akoby niečo
zasiahol hurikán. Obaja vybehli na ulicu a naskytol sa im nepríjemný
pohľad. Na traktore s menšou vlečkou zrejme zlyhali brzdy, a
to spôsobilo jeho kolíziu a následnú nehodu. Traktor spadol
do priekopy pred “štrekou“ a váha vlečky pritlačila kabínu.
Celá záťaž posunula traťovú koľaj o 40 cm. Takto
zakliesnený traktor v priekope zasahoval do prechodového
prierezu. Navyše onedlho mal prísť na miesto havárie osobný
vlak z Hanušoviec nad Topľou. Dozorcovi výhybiek z Čierneho
nad Topľou Pavlovi Vagaskému mysľou preletel katastrofický
scenár, ktorý sa mohol premeniť na skutočnosť, ak by osobný
vlak v stanovenom čase dorazil na miesto nehody. Vzhľadom na
rozhľadové pomery na miesto havárie, rušňovodič by prekážku
zaregistroval len vo veľmi krátkej, približne dvadsaťmetrovej
vzdialenosti. Vážnosť tejto situácie si Pavol Vagaský
uvedomil a okamžite začal reagovať a myslieť, takpovediac
“železničiarsky“. Takto približoval záchranársku činnosť:
“Najskôr som švagrovým mobilom privolali záchranku, hasičov
a policajtov. Potom sme išli priamo na miesto nehody a pomáhali
traktoristovi, ktorý len zázrakom prežil. Neďalekého suseda
som požiadal, aby bežal po trati oproti vlaku. Švagra som požiadal,
aby volal do Hanušoviec, aby vlak, ak je ešte v stanici,
nevypravili. Pri traktoristovi zostala ďalšia pani z dediny. Ja
som si sadol na bicykel a uháňal k sadu, odkiaľ bola najkratšia
cesta na stanovište výhybiek.“ Všetko sa napokon skončilo
happyendom. Vďaka pohotovým železničiarom osobný vlak z Hanušoviec
nad Topľou nevypravili a cestujúcich odviezli náhradné
autobusy. Zastavenú železničnú dopravu obnovili už o niekoľko
hodín. Aj keď od nehody uplynulo niekoľko mesiacov, aj dnes má
Pavol Vagaský všetko pred očami. A nebyť pohotovej reakcie,
mohol byť 5. máj v Čiernom nad Topľou naozaj čiernym dňom.
Tri minúty, to bol čas pre Pavla Vagaského na rýchle
rozhodovanie i konanie. Ten istý čas ho delil aj od odchodu
osobného vlaku zo stanice Hanušovce nad Topľou smerom k miestu
nehody. Nakoniec pre bývalého športovca, ktorý hrával futbal
a zabehol 22 maratónov, vrátane Medzinárodného maratónu
mieru v Košiciach, šprintovať k výhybkám by nemalo byť veľkým
problémom. Málokto z jeho okolia tuší, že Pavol Vagaský je
aj bezplatným darcom krvi a držiteľom bronzovej Jánskeho
plakety.
Bodku položí tok investícií
Pýchou sa pre nich stane vynovená levická železničná
stanica
Hospodársky denník 29.09.2003, Podľa Ž semaforu pripravil
Jozef Kunik - Železničná stanica Levice je stanicou druhej
kategórie, patriacou pod Správu riadenia dopravy Zvolen. Do
jeho obvodu sú pridelené aj tri nesamostatné stanice - Kalná
nad Hronom na ramene Levice - Nové Zámky, Tekovský Hrádok a
Tekovské Lužany na trati Levice - Štúrovo. Popri plnení
pracovných úloh veľkú pozornosť venujú Levičania aj rekonštrukcii
prijímacej budovy. Raritou tejto stanice však aj v 21. storočí
zostávajú ručne stavané výhybky na jednom staničnom zhlaví.
Cestujúcich v železničnej stanici Levice víta rozkopané
okolie staničnej budovy a zvuk ťažkých mechanizmov. Tunajší
obyvatelia i železničiari však zásluhou “hlučných“
stavbárov vidia už kus odvedenej práce v podobe zrekonštruovanej
fasády prijímacej budovy a jej interiérov. S rekonštrukciou
začali v máji roku 2001. Keď si uvedomíme, že čoskoro je tu
koniec roka 2003, možno povedať, že sa naťahuje už dosť
dlho. Avšak rekonštrukčné práce ovplyvňovali viaceré negatívne
faktory. Nielen samotná finančná situácia v ŽSR, ale aj
technické problémy vyplývajúce z historického charakteru
budovy, ktorý museli a chceli zachovať. Domáci sú veľmi
radi, že rekonštrukcia pokračuje aj v týchto dňoch, lebo na
ostatných staniciach investičnú výstavbu pozastavili.
Prednosta Železničnej stanice Levice Ing. Peter Bossini v tejto
súvislosti okrem iného zdôraznil: “Vypracovaný projekt
rekonštrukcie sledoval viacero cieľov, predovšetkým však zvýšenie
kultúry cestovania a zlepšenie sociálneho vybavenia. V
Leviciach vždy bola a zostala dosť silná osobná preprava, čomu
však nezodpovedali priestory budovy. Určité úpravy sa urobili
už pri oslavách storočnice trate Levice - Hronská Dúbrava,
ale také rozšírenie, aké sa očakáva po dokončení stavby,
tu ešte nebolo. Jedným z pozitív pri vypracovávaní projektov
bolo to, že sa sťahovali vysunuté pracoviská SRD Zvolen zo
susednej budovy. Tie však neskôr zanikli a tak sme mohli po
rozdelení unitárnych železníc poskytnúť vhodné priestory
aj kolegom zo Železničnej spoločnosti. Predsavzatie zlepšiť
kultúru v sociálnej oblasti našich zamestnancov sa podarilo na
výbornú. Dôkazom je prvé miesto za kvalitu sociálnych
zariadení v meste v prieskume, ktorý urobili miestne noviny Nové
Pohronie.“ Vo vestibule bude mať stredisko osobnej prepravy
zriadené informačné centrum, s novým hlasovým a vizuálnym
informačným systémom, ktorý uľahčí prácu výpravcom a zvýši
informovanosť cestujúcich. Súčasťou rekonštrukcie je aj
plynofikácia stanice a napojenie na verejnú kanalizáciu,
urobila sa digitalizácia ústredne, čím sa značne zlepšila
telefónna sieť, skvalitnili a zrýchlili sa prenosy informácií.
Obnovená levická železničná stanica bude po ukončení prác
nepochybne prínosom pre cestujúcu verejnosť. Len aby bol
dostatok financií.
Vo Vychylovke pripomínajú Deň železničiarov
jazdami parným vlakom
(TASR) Vychylovka 28. 09.2003 – Jazdu historickým parným
vlakom dnes ponúka Kysucké múzeum v Čadci v rámci podujatia
Deň železničiarov návštevníkom Múzea Kysuckej dediny v
Novej Bystrici – Vychylovke. V Raganovom mlyne v areáli múzea
sa návštevníci môžu oboznámiť s históriou Kysucko-oravskej
a Historickej lesnej úvraťovej železnice (HLÚŽ) prostredníctvom
premietaných filmov.
Kysucko-oravská lesná železnica vznikla v roku 1926 spojením
kysuckej a oravskej lesnej železnice, ktoré boli vybudované v
rokoch 1915–1918 na odvoz vyťaženého dreva. Hlavná trať z
Oščadnice na Kysuciach do Lokce na Orave merala 61 kilometrov.
Kvôli nerentabilnosti ju zrušili v roku 1969. Zachránil sa iba
8 kilometrov dlhý úsek, v ktorom sa nachádzal aj unikátny úvraťový
systém. V roku 1974 bol daný do užívania Kysuckému múzeu v
Čadci, ktoré začalo práce na jeho funkčnej obnove. Skúšobné
jazdy historických vlakov začali v roku 1980.
Národnou kultúrnou pamiatkou sa HLÚŽ stala v roku 1991, generálna
oprava trate začala v roku 1992. Overovacia prevádzka začala v
roku 1994 a prevádzkové povolenie získalo Kysucké múzeum v
roku 1995.
MHD nahradí rýchlodráha
SME/BRATISLAVA 26.09.2003, Drozdíková Ingrid - Napätú
situáciu v doprave v budúcich piatich rokoch môže vyriešiť
železnica. Premávku ovplynia dopravné stavby ako most Košická,
výstavba diaľničných úsekov v Mlynskej doline a Petržalke,
stavba Tecsa v Lamači.
Obmedzenie dopravy sa najviac dotkne obyvateľov štvrtého
okresu, ktorí do centra využívajú ťah cez Patrónku. Pre
nich je alteratívou rýchlodráha, ktorá využije existujúci
systém koľajníc v meste. Plánuje ju zrealizovať Bratislavský
samosprávny kraj, ktorý cez regionálnu spoločnosť prevádzkuje
lokálku na Záhorí. "Prvou etapou bratislavskej rýchlodráhy
bude trasa Devínska Nová ves - hlavná stanica," hovorí
predseda dopravnej komisie kraja a zároveň predseda
predstavenstva Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti
Roman Filistein. "Cestujúci sa za pár minút dostane z
okraja mesta do centra a vyhne sa dopravným zápcham."
V druhej etape sa rýchlodráha rozšíri do Nového Mesta, Ružinova
a Vrakune. Autobusy, ktoré dopravný podnik ušetrí, sa budú môcť
použiť na zvážanie ľudí do železničných zastávok, v pláne
je aj vznik nových.
Regionálna spoločnosť už podala žiadosť o začlenenie do
Bratislavskej integrovanej dopravy ako štvrtý dopravca.
Spustenie rýchlodráhy závisií v prvom rade od peňazí. BSK
pripravil pre ministerstvo financií materiál, v ktorom ho žiada
znížiť rozpočet pre konkurenčnú a drahšiu Železničnú
spoločnosť. "Na lokálnej trati na Záhorí sme dokázali,
že vieme prevádzkovať železničné spojenie o polovicu lacnejšie
ako Železničná spoločnosť," dodal Filistein. Kraj
ministerstvo žiada, aby z rozpočtu vyčlenilo čiastku pre
bratislavskú rýchlodráhu a uzavrelo zmluvu o výkone s lacnejšou
regionálnou spoločnosťou. Z tohto balíka by sa financovala aj
prvá fáza bratislavskej rýchlodráhy.
Cena jednorázového cestovného lístka podľa Filisteina určite
nepresiahne 16 Sk, teda toľko, koľko dnes stojí 30-minútový
cestovný lístok v MHD.
Oprava následků povodní omezí provoz
vlaků z Prahy do Kralup
(ČTK) PRAHA 26. 09.2003 - Jedna z posledních menších oprav následků
loňských povodní na trati z Prahy do Kralup omezí od soboty
do úterka provoz některých vlaků. Práce si vyžádají nepřetržitou
výluku jedné traťové koleje mezi železničními stanicemi
Roztoky u Prahy a Libčice nad Vltavou, vysvětlil dnes ČTK
Pavel Tesař z tiskového oddělení Českých drah.
Rychlík, který z Masarykova nádraží odjíždí v 6:22 do
Chomutova, pojede kvůli snížené kapacitě trati v pracovní
dny v úseku Praha - Kralupy nad Vltavou odklonem přes
Neratovice. Na příjezdu do Kralup tedy bude zpožděn asi o 30
minut.
Spěšný vlak z Masarykova nádraží do Mostu s odjezdem ve 13:13
bude v pondělí v úseku Praha - Kralupy nad Vltavou spojen s
rychlíkem, který z Prahy odjíždí v 13:26 a jede do Děčína.
Celá souprava navíc zastaví ve stanici Praha-Bubeneč.
Omezení na trati skončí v úterý ve 13 hodin.
České dráhy se již z loňských povodní v podstatě
vzpamatovaly, uvedl Tesař. Všechny úseky tratí, jež velká
voda vyřadila z provozu, jsou od letošního ledna sjízdné. Některé
opravy ale pokračují ještě letos, dokončovací práce se
protáhnou až do příštího roku. Celkem voda poškodila přes
30 úseků tratí a téměř na měsíc vyřadila z provozu
budovu generálního ředitelství podniku.
Záplavy drahám způsobily škody ve výši 2,781 miliardy korun.
Na opravy šlo 1,364 miliardy
zničených staveb či zařízení 1,417 miliardy korun.
Turisticky atraktivní železnice v Českém
ráji slaví 100 let
(ČTK) TURNOV (Semilsko) 27. 09.2003 - Železniční trať
z Turnova do Jičína slaví 100 let od svého založení. Výročí
připomněla dnešní zvláštní jízda parní lokomotivy z počátku
minulého století. "I dnes je hodně využívaná, především
v létě jezdí ve vlacích hodně turistů," řekl ČTK
turnovský přednosta Jaroslav Jirman.
Po 1. červenci, kdy České dráhy začaly poskytovat nové
skupinové slevy, přibylo podle Jirmana ve vlacích na trati
mezi Turnovem a Jíčínem pasažérů. Trať vede kolem nejznámějších
míst v Českém ráji - Hruboskalska, Trosek, Jinolic nebo
Prachovských skal. Slouží i k dopravě lidí do práce a nákladní
vlaky po ní vozí písek vytěžený v Libuni, uvedl Jirman.
Přibližně třicetikilometrová cesta z Turnova do Jičína trvá
tři čtvrtě hodiny. Vlaky brzdí mnoho železničních přejezdů,
na nichž chybí výstražná světelná a zvuková signalizace
nebo závory. Jeden z nejnebezpečnějších, kde se přihodilo několik
tragických nehod, se nachází ve Ktové na Semilsku.
Oslavy výročí připravil Spolek přátel železnic Českého ráje.
"Jeho členové se na našem nádraží starají o parní
lokomotivu, která se dnes dopoledne vydala z Turnova do Jičína
a zpátky. Ve třech vagonech sedělo kolem stovky lidí,"
podotkl Jirman. Vlak tažený devadesátiletou parní lokomotivou
vyjede z Turnova i v neděli ráno. Kromě toho o víkendu jezdí
zvláštní motorové vozy z doby po druhé světové válce. Míří
z Turnova do Rovenska pod Troskami na Svatováclavskou pouť.
Stoleté výročí trati připomínají také dvě výstavy
fotografií z jejího budování v letech 1902 a 1903. Celkem 52
snímků mohou zájemci vidět na nádražích v Turnově a
Rovensku. "Podobně zachovalou historickou kolekci fotografií
z výstavby železnice jsem ještě neviděl. Pořídil ji učitel
z Rovenska," uvedl Jirman.
Migranti cestujú s drevom
Železniční policajti vytiahli Pakistancov z vagóna
na petržalskej stanici
Nový Čas 30.09.2003, Ivan Netík, PETRŽALKA - Piatich podozrivých
ľudí tmavšej pletí zadržali železniční policajti včera ráno
na petržalskej železničnej stanici. Ani jeden z nich nemal pri
sebe doklady, hovorili neznámou rečou a na našom území sa
zdržiavali nelegálne.
Ako uviedol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský,
podozrivé osoby zbadali na vagónoch. S naloženým drevom železničiari.
Tí ihneď zalamovali políciu.
“Vo vozňoch nákladného vlaku, ktorý mal namierené do Rakúska,
sme našli piatich Pakistancov, ktorí nemali povolený pobyt na
našom území. Vlakom sa chceli dostať ďalej na Západ. Všetci
skončili na oddelení cudzineckej polície," dodal Búranský
s tým, že v posledných týždňoch sa v okolí hlavného mesta
množia podobné prípady. Pred desiatimi dňami zadržali na
stanici Bratislava-východ piatich Moldavčanov. V auguste na tej
istej stanici policajti našli vagón, v ktorom sa tiesnilo až
45 Indov a Pakistancov. “S blížiacim sa vstupom našej
krajiny do Európskej únie sa zrejme stávame zaujímavou
krajinou aj pre prevádzačov," uzavrel Búranský. Podľa všetkého
po železnici vedie jedna z prevádzačských ciest naprieč
Slovenskom do Rakúska a ďalších krajín Európskej únie.
ÚOHS dosud nezahájil řízení ve věci nákupu
osobních vozů pro ČD
(ČTK) BRNO 29. 09.2003 - Úřad pro ochranu hospodářské
soutěže (ÚOHS) dosud nezahájil správní řízení ve věci nákupu
26 nových osobních vozů pro České dráhy. Zakázku v přepočtu
za 1,4 miliardy korun zadaly železnice firmě Siemens bez výběrového
řízení, což kritizovaly odbory. "Úřad si vyžádal v
dané věci od zadavatele dokumentaci a stanovisko; případ je v
šetření," řekl dnes ČTK bez dalších podrobností
Kristián Chalupa z tiskového odboru ÚOHS.
Podle informací ČTK zadaly dráhy zakázku Siemensu proto, že
35 stejných vagónů již po českých kolejích jezdí a kvůli
údržbě i provozu je co nejnižší počet používaných typů
výhodný. První vozy by měly dráhy přebírat na jaře 2005.
Odboráři však argumentují tím, že v tuzemsku i na Slovensku
je několik dodavatelů, kteří totéž dokáží dodat za téměř
poloviční cenu.
Kontrakt, o nějž se nyní zajímá antimonopolní úřad, získal
vídeňský závod Siemensu. Firma však musí třetinu zakázky
provést v tuzemsku a čtvrtinu musí krýt offsety. Nákup vagónů
chtějí ČD uhradit z úvěru od evropského sdružení železnic
Eurofima.
Firma Siemens v posledních týdnech u antimonopolního úřadu
naopak uspěla v další "drážní" zakázce, kdy ÚOHS
zrušil na její podnět výběr na dodavatele mobilní železniční
sítě GSM-R. Tendr na dodávku systému, který má umožnit
komunikaci vlaků a pozemního personálu a zlepšit tak bezpečnost
na železnici, vyhrála firma Kapsch. Dráhy by nyní podle
verdiktu antimonopolního úřadu měly provést nový výběr,
rozhodly se však podat odvolání.
Kvůli úspěšnému odvolání firmy Siemens proti vítězství
Kapsch antimonopolní úřad již loni v létě předchozí soutěž
zrušil. Nové vypsání tendru zpozdilo uskutečnění projektu
zhruba o dva roky. Hodnota pilotního projektu je necelých 300
milionů korun.
K rozvoji turistiky v Trojmezí má přispět
nové železniční spojení
(ČTK) ČESKÉ BUDĚJOVICE 29. 09.2003 - Významným příspěvkem
k rozvoji turistiky na styku hranic Česka, Německa a Rakouska
se má stát projekt železničního propojení Jihočeského
kraje, Horních Rakous a Dolního Bavorska. Podle hejtmana Jihočeského
kraje Jana Zahradníka by se vybudování kolejového regionálního
systému, který je pracovně nazván ABC NET (Upper Austria -
Lower Bavaria - Southern Czechia), mohlo stát společným
projektem tří regionů.
"Projekt počítá s železničním propojením Jihočeského
kraje s Horním Rakouskem a Dolním Bavorskem a vytváří okružní
trasu se středem umístěným symbolicky v lokalitě Trojmezí (Dreieckmark)
na styku hranic tří států," řekl dnes ČTK Zahradník.
Na nutnosti zlepšování dopravního spojení se minulý týden
Zahradník shodl s předsedou dolnobavorské územní správy
Walterem Zitzelsbergerem.
Trojmezenská dráha (Dreieckmark Bahn) je součástí projektu
rozvoje kolejové dopravy a elektrické trakce v Jihočeském
kraji. Jeho nejdůležitějším bodem je modernizaci IV. Železničního
koridoru, dále rozvoj integrovaných dopravních systémů, výstavba
nové trati z Českých Budějovic do Horního Dvořiště a
budování dopravního systému Šumavských elektrických drah.
Základem pro oživení vazeb mezi českou a bavorskou částí
Šumavy by se mělo stát prodloužení železnice z Nového Údolí
do Haidmühle. Na bavorské straně se předpokládá návaznost
na autobusové spoje do Freyungu. Druhým rozvojovým směrem je
podle projektu bavorsko-rakouské spojení z Haidmühle na
Hochficht, kterévýhledově navazuje na kolejové propojení
Horní Plané u Lipna s Hochfichtem. (krátené)
Konferencia Transport & Logistics privíta
2. októbra približne 100 odborníkov
(TASR) Bratislava 30. 09.2003 - Problematika prepravy a
logistiky, ako aj činností s ňou súvisiacich, bude hlavnou témou
1. ročníka konferencie Transport & Logistics 2003, ktorá
sa koná 2. októbra tohto roku v bratislavskom hoteli Radisson
SAS Carlton.
Pozvanie na konferenciu prijalo približne 100 domácich a
zahraničných odborníkov na oblasť prepravy, logistiky,
informačných technológií, priemyslu, bankovníctva či
zamestnanci štátnej správy.
Okrem zástupcu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
(MDPT) SR vystúpi na konferencii v prednáškových blokoch aj
vedúci Delegácie Európskej komisie (EK) v SR Eric van der
Linden a logistický manažér DHL pre krajiny Strednej a Východnej
Európy a Severnej Afriky Paul Goodrich. Témami ich prezentácie
bude Dopravná infraštruktúra a fondy EÚ a Dopad globálnych
trendov na logistiku a supply chain management.
S vlastným príspevkom vystúpia aj predstavitelia Žilinskej
univerzity (ŽU), Colného riaditeľstva SR, spoločností Cap
Gemini Ernst & Young a DHL International (Slovakia), s. r. o.,
ktorá je zároveň generálnym partnerom konferencie.
"Nad možnou participáciou na tomto podujatí sme ani chvíľu
neváhali, veríme totiž, že poslúži ako platforma na prezentáciu
zaujímavých myšlienok a novátorských postupov, k čomu pevne
dúfam, prispeje aj naša účasť," uviedol generálny
riaditeľ DHL International (Slovakia), s. r. o., Laurenc Svitok.
Odborným garantom podujatia je Zväz logistiky a zasielateľstva
SR. Záštitu nad akciou prevzalo MDPT, ktoré je spolu s delegáciou
EK, ŽU, hotelom SAS Radisson Carlton a zasielateľskou spoločnosťou
Lindbergh partnerom konferencie. Mediálnymi partnermi sú týždenník
Trend, Dopravné noviny Transport a IT System, organizátorom PR
Agentúra Eklektik Communications.
Klesnou ceny plynu a elektřiny, vlak zdraží
MLADÁ FRONTA DNES
30.09.2003, pn; jaf; ciz - V porovnaní s predošlými rokmi sa t.r.
obchodníci s plynom a elektrinou zhodli v tom, že od októbra
znížia ich ceny. ČEZ majú nový cenník, pri ktorom môžu ušetriť
domácnosti v severných, západných, stredných a východných
Čechách a na severnej Morave.
Sadzby klesnú iba v stredných a západných Čechách.
Hoci ČEZ napr. pre západné Čechy ohlásili pokles cien o 5%,
ERÚ upozornil, že tam základná sadzba klesá iba o 2,2%.
Podobne je to aj v stredných Čechách. ČEZ ohlásil pokles o 4,5%
a regulátor vyrátal zlacnenie na 1,5%. Rozdiel je v tom, že ČEZ
zarátal do poklesu cien aj predĺženie nízkej tarify o 2-4
hodiny denne pre tie domácnosti, ktoré využívajú priame
vykurovanie či akumulačné pece.
Plyn bude lacnejší pre všetkých. Napr. priemerná rodina,
ktorá plynom kúri, ohrieva vodu a varí na ňom, má s novými
cenami ušetriť 450 Kč ročne. Po lete plnom zliav však ceny
zvyšujú České dráhy. Vedenie firmy pochopilo, že iba nárast
cestujúcich nestačí, firma musí aj zarábať. Od októbra majú
pritiahnuť cestujúcich cielenými výhodami.
Železnice zachovajú skupinovú zľavu od 2 do 15 cestujúcich,
ale iba pre tých, ktorí použijú vlak aj na cestu späť.
"Prví dvaja cestujúci zaplatia plný spiatočný lístok a
ďalší do počtu 15 osôb nižšie spiatočné cestovné,"
uviedol hovorca ČD Pavel Tesař. Na koniec t.r. železnice
chystajú zľavu na cestu z Brna do Viedne.
Rekonstrukce železničního uzlu Bohumín
bude stát 2,1 miliardy Kč
(ČTK) OSTRAVA 30. 09.2003 - České dráhy zahájily
rekonstrukci železničního uzlu Bohumín na Karvinsku, která
si vyžádá investici 2,1 miliardy Kč. Stavba, kterou bude provádět
sdružení stavebních firem Tchas a ŽS Brno, má být dokončena
v listopadu 2005. ČTK to dnes řekl mluvčí Tchasu Roman Vank.
"Tato stavba bezprostředně navazuje na související, loni
dokončenou stavbu úseku tratě Ostrava - Petrovice u Karviné,"
uvedl Vank. Modernizace druhého železničního koridoru z Břeclavi
do Bohumína má být dokončena v příštím roce.
Rozhodujícím přínosem rekonstrukce uzlu má být zkrácení jízdní
doby, zvýšení pohodlí a bezpečnosti cestujících. "Bohumín
by měl poté vyhovovat podmínkám rychlého vedení vlaků na
mezinárodním železničním spojení Gdyně – Varšava –
Bohumín - Vídeň," dodal Vank.
Kromě optimalizace vlastní kolejové dráhy bude zeefektivněno
i zabezpečovací, sdělovací a energetické zařízení a trakční
vedení. Modernizace nádraží se nedotkne historické budovy
bohumínského nádraží, která byla rekonstruovaná už v roce
1995, a poté byla zařazena mezi státní kulturní památky.
V nádraží bude kompletně přestavěn vstup do podchodu, jenž
bude více zahlouben a prodloužen do země. U celní budovy
vznikne čtvrté ostrovní nástupiště, které nahradí
dosavadní provizorium. Budou také zvýšeny hrany nástupišť
podle evropských norem s bezbariérovým přístupem. Má také
vzniknout samostatné nástupiště na polskou hranici Chalupki.
Po dokončení rekonstrukce se má zvýšit i úroveň služeb na
stanici. Cestující budou mít k dispozici digitální
elektronickou tabuli s informacemi o příjezdech a odjezdech
jednotlivých spojů nebo digitální akustické hlášení.
Nejdelším železničním tunelem v ČR se
lidé svezou v říjnu 2004
(ČTK) KRASÍKOV (Ústeckoorlicko) 30. 09.2003 – Nejdelším
dvoukolejným železničním tunelem v České republice se
cestující budou moci svézt v říjnu příštího roku v
koridoru mezi Českou Třebovou a Olomoucí. Ražba více než
kilometrového průrazu terénem u Krasíkova utichla v minulých
dnech, veškeré stavební práce skončí v polovině července
příštího roku. "Náklady na vybudování tunelu činí
800 milionů korun," sdělil dnes ČTK Pavel Tesař z tiskového
oddělení Českých drah.
Traťový úsek Krasíkov - Česká Třebová, jehož součástí
je stavba tohoto a ještě kratšího tunelu, měří 22 kilometrů.
Jsou na něm tři železniční stanice a tři zastávky. Úprava
tratě má klasickým vlakovým soupravám umožnit jezdit
rychlostí 120 až 140 kilometrů za hodinu, speciálním vlakům
dokonce až 160kilometrovou rychlostí.
Zejména obyvatelé blízké obce Tatenice si poté oddechnou. Ražba
tunelů je podle některých zdrojů rušila nejen ve dne, ale často
i v noci. Nákladní auta, jež jim nepřetržitě jezdila pod
okny, poničila silnice.
"Neustále jednám se silničáři, aby nám komunikace začali
dávat do pořádku podle dohody se společností Subterra, která
tunely buduje. Na ražbu tunelů a rušení nočního klidu si
lidé stěžovali jen v začátcích stavby. Teď nás více trápí
ty rozbité silnice," uvedl starosta Tatenic Vladimír Žák.
Stavbaři potvrdili, že pokud bylo třeba, pracovali i v noci.
"Všechno ale bylo v souladu s hygienickou normou,"
uvedl jeden z dělníků na stavbě.
Podle společnosti Subterra tunel zvýší pohodlné cestování
po železnici. "Co se týče ochrany přírody, je ražba
tunelů nejlépe přijatelná a v konečném důsledku jde o
velmi bezpečný způsob dopravy. Tunely u Krasíkova splní nároky
na cestování 21. století," uzavřel mluvčí firmy Pavel
Stoulil.
Čo sa stalo so zbierkou na Alweg
PRAVDA BRATISLAVA Sobota 26. 7. 2003 - Kam zmizlo
16 miliónov československých korún, na ktoré sa zbieralo celé
Slovensko, je aj po 35 rokoch záhadou. Zbierku, kde ľudia okrem
peňazí dávali aj prstienky a iné cennosti, mali pôvodne použiť
na stavbu modernej jednokoľajky vo Vysokých Tatrách. Vladimír
Jancura BRATISLAVA - Kam zmizlo 16 miliónov československých
korún, na ktoré sa zbieralo celé Slovensko, je aj po 35 rokoch
záhadou. Zbierku, kde ľudia okrem peňazí dávali aj prstienky
a iné cennosti, mali pôvodne použiť na stavbu modernej
jednokoľajky vo Vysokých Tatrách.
Z Alwegu však nebolo nič a ľudia svoje peniaze nikdy nevideli.
Kde sú? Štát časť týchto peňazí údajne použil pri výstavbe
detského mestečka. A časť vraj investoval do novostavby
jednej obecnej školy. To sú však len nepotvrdené dohady.
Pred 35 rokmi vrcholil na Slovensku Dubčekov pokus o poľudštenie
socializmu. A zároveň sa rozbehla celonárodná zbierka na výstavbu
visutej dráhy v Tatrách. Takej, akú už vtedy malo Japonsko a
Nemecko.
"Keď si Česi mohli postaviť zo zbierok Zlatú kapličku a
Národné divadlo, prečo by si Slováci nemohli Alweg?" stálo
v liste martinských medikov, ktorý podpísal Ivan Belan a začiatkom
roku 1968 uverejnil mesačník Krásy Slovenska.
O dva roky sa mali na Štrbskom Plese konať majstrovstvá sveta
v klasickom lyžovaní.
V tejto súvislosti sa diskutovalo aj o spôsobe prepravy návštevníkov
Vysokých Tatier - ako ju odhlučniť a urýchliť. "Načasovanie
nášho príspevku nemohlo byť lepšie, v politike sa práve začal
odmäk a ľudia otupení totalitou opäť dostávali chuť
verejne sa angažovať," spomína Belan, dnes lekár
Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
Medik Belan si Alweg nevymyslel. Jeho list bol už len ohlasom na
článok bratislavského projektanta Alexandra Valentoviča.
"Alweg sme navrhli s kolegom Petrom Hupkom preto, lebo bol
nehlučný, bezpečný, nedal sa vykoľajiť a bol schopný za
hodinu prepraviť niekoľkonásobne viac cestujúcich ako
tatranská električka," zdôvodňuje dnes už dôchodca
Valentovič, prečo dali prednosť jednokoľajke na pilieroch.
Návrh dvoch projektantov mal v odborných kruhoch svojich stúpencov
aj odporcov. Proti vystupovali najmä železničiari, ktorí si
tak chránili Tatranskú elektrickú železnicu. "Všetky
ich výhrady sme vyvrátili," tvrdí Valentovič. Nápadu
martinských medikov sa ujala redakcia mládežníckeho denníka
Smena. Zriadila v banke účet zbierky, noviny takmer každý deň
nabádali čitateľov, aby sa do nej zapojili.
Ľudia strednej a staršej generácie dodnes spomínajú, čím
vtedy prispeli "na Alweg". Spravidla korunami, ale
niektorí darovali aj prstienky či iné predmety zo žltého
kovu. Kolektívne dary prichádzali od výrobných podnikov a ďalších
organizácií. "Pričom darovali nielen peniaze, ale zaväzovali
sa, že v prípade začatia výstavby poskytnú potrebný materiál,
mechanizmy a ľudí, ochotných pracovať na stavbe v čase
svojej dovolenky," pripomína Valentovič.
"Hlavným zmyslom celej akcie bolo odpútať pozornosť más
od prípravy kontrarevolúcie," napísal vo svojich pamätiach
Vasil Biľak. "Taký politik ako Biľak to asi ináč ani
nemohol vnímať, my sme však celé podujatie nepovažovali za
spolitizované, aj keď ho sprevádzali až prepiate prejavy národného
uvedomenia," reaguje Belan. Zároveň pripomína, že
organizátorom sa darilo otupovať ostrie nacionalizmu a že do
zbierky na Alweg prispeli aj mnohí Česi.
Obsadenie Československá vojskami Varšavskej zmluvy znamenalo
aj koniec snom o Alwegu v Tatrách. Ministerstvo dopravy projekt
visutej dráhy zamietlo, namiesto neho zrekonštruovali elektrickú
železnicu a postavili zubačku. Dodnes však nie je jasné, čo
sa stalo s vyzbieranými peniazmi. Podľa Belana ich nakoniec
bolo na účte zhruba 16 miliónov, čo je v prepočte na dnešné
peniaze možno aj 160-miliónov korún. Väčšiu časť z toho
si však po invázii zobrali naspäť podniky, ktoré prispeli do
zbierky najvyššími sumami.
Ďalších päť až päť a pol milióna vtedajších korún
malo putovať zo zbierky na výstavbu Detského mestečka v
Zlatovciach. Pred dvoma rokmi sa o tom zmienil František Mikloško
a tvrdí to aj projektant Hupka. "Vždy, keď o tom počujem,
rozčúlim sa, lebo ja o takom niečom nič neviem," hovorí
Vilma Nagyova z vedenia mestečka, ktorá v ňom pracuje, odkedy
vzniklo. Podľa Nagyovej všetky peniaze na výstavbu išli cez
krajský úrad a nikdy sa nepovedalo, že je tam aj niečo z
fondu na Alweg.
Ďalšie tri milióny mali pomôcť pri dokončovaní Základnej
školy v obci Nemecká pri Brezne. "Počul som o tom, ale
nemám vám to ako potvrdiť," reaguje Kazimír Petrík, bývalý
riaditeľ školy. Podľa neho je zlé, ak peniaze zozbierane na
vec, ktorá sa stála otázkou národnej prestíže, skončili
naozaj v jednej dedinskej škole.
Valentovič si myslí, že zvyšok zbierky je naďalej uložený
na zvláštnom účte v Prahe a hoci nejde o veľkú sumu, tie
peniaze by sa mali vrátiť na Slovensko. Z redakcie Smeny písali
preto svojho času aj vedeniu Československej národnej banky,
dostali však zápornú odpoveď: o ničom takom nevieme. "Kým
sa to nevyjasní, zbierkam na Slovensku sa nebude dariť, ľudia
sú sklamaní," myslí si bývalý projektant.
Meno Alweg dnes u nás nesie iba chatová osada v Dobšinej.
Okrem našincov ju navštevujú najmä českí turisti. "Osadu
aj lyžiarsky vlek tu postavili v roku 1968, vtedy sa slovo Alweg
neustále skloňovalo," vysvetľuje Renáta Duhanová, ktorá
si osadu s vlekom vzala do prenájmu od mesta.
Alweg bol sen, vlek je realita.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU
Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava
, Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , TREŽ , Skalité , Zwardoń
130-50: Galanta , Šaľa , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Levice , Kozárovce
, Hronská Dúbrava
, Zvolen , Čata , Šahy
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
190-6: Bánovce n/O.
, V. Kapušany , Čierna n/T.
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina -
Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová
Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata