Banská Štiavnica nemá na prevádzku
lokálky
15.3.2003 - Zrušenie lokálky medzi Banskou Štiavnicou
a Hronskou Dúbravou skomplikovalo život predovšetkým študentom.
Na banskoštiavnických stredných a vysokých školách ich študuje
asi tritisíc. Autobusové spoje sú najmä v piatok a v nedeľu
preplnené. Mesto ani samosprávny kraj nemajú peniaze na to,
aby vo vlastnej réžii trať
prevádzkovali samy.
"Je to len provizórne riešenie, dočasne takto doprava síce
môže fungovať, ale kapacita autobusov je nedostatočná. V
nijakom prípade však nie je pre nás prijateľné, aby sme trať prebrali a začali ju
prevádzkovať ako predtým. Na to nemáme peniaze ani my, ani
samosprávny kraj. Navyše ani legislatíva nie je v tomto smere
dotiahnutá," konštatuje štiavnický primátor Marián
Lichner.
Mesto očakáva stanovisko vedenia železníc, ktoré by sa malo
vyjadriť k obnoveniu trate. Ak bude tento krok neúspešný,
samospráva má určité predstavy, ako by mohla fungovať, aj keď
v obmedzenom rozsahu. "Náš zámer je predĺžiť trasu až
do Banskej Bystrice a obnoviť spoje, ktoré boli v minulosti vyťažené.
Zrušenie trate sa podľa
neho môže prejaviť aj na turistickom ruchu. Najmä v letnom
období Banská Štiavnica, zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO, a jej okolie priťahuje každoročne mnoho
turistov, ktorí využívali aj vlakovú dopravu.
Podľa vedúceho dopravy Banskobystrického samosprávneho kraja
Milana Ozdinca medializované možné obnovenie lokálky od apríla je z pohľadu
krajskej samosprávy nereálne. V rámci prideleného rozpočtu a
taktiež chýbajúcej legislatívy v súčasnosti nemôžu v
tomto smere urobiť nič.
Ruský ropný koncern Yukos má záujem
doprivatizovať slovenský Transpetrol
17.3.2003 15:34 - Ruská ropná spoločnosť
Yukos má eminentný záujem o doprivatizáciu slovenskej a. s.
Transpetrol, v ktorej v súčasnosti vlastní 49 % akcií.
Ako dnes po trojdňovej oficiálnej návšteve v Ruskej federácii
povedal minister hospodárstva SR Robert Nemcsics, Yukos má na
území Európy investičné plány, ktorých významnou súčasťou
sa má stať i Transpetrol. Jedným z ďalších zámerov ruského
koncernu má byť i prepojenie bratislavského ropovodu na
ropovod v rakúskom Schwechate, čo by mohlo výraznejšie zvýšiť
využitie prepravných kapacít slovenských ropovodov.
Slovenskou stranou navrhovaný variant platiť časť dodávok
zemného plynu tovarom vedenie ruského plynárenského koncernu
Gazprom zamietlo.
"Otázka deblokácií nebola predmetom tejto návštevy,"
konkretizoval ďalej minister s tým, že informačne sa
problematike deblokácií dotkli obe strany iba v prípade dovozu
jadrového paliva.
Ruskí podnikatelia podľa slov R. Nemcsicsa prejavili záujem aj
o vyššie využitie širokorozchodnej
železničnej trate smerom k bratislavskému prístavu na
Dunaji. "Závisí to od investorov, ktorí vstúpili do a. s.
Slovenská plavba a prístavy," vysvetlil.
Predstavitelia oboch krajín sa podľa jeho slov zhodli i na tom,
že rozvoj cestovného ruchu v uplynulých mesiacoch výrazne
pribrzdila zavedená obojstranná vízová povinnosť, pričom
podľa štatistík primárnemu cieľu - obmedziť kriminalitu -
nepomohla. Minister tak nepriamo naznačil možnosť skorého zrušenia
vzájomnej vízovej povinnosti.
Vzhľadom na geografickú polohu Vysokých Tatier prejavili
moskovskí podnikatelia i veľký záujem o investičné príležitosti
v oblasti cestovného ruchu. "Špeciálne sa vláda Moskvy
zaujíma o pôvodný projekt Tatrathermal, ktorý pod Tatrami
'havaroval'," konkretizoval minister s tým, že daný
projekt by sa dal oživiť garantovaním klientely zo strany
moskovskej vlády.
Viceprimátor Moskvy Nikolajevič Ordžonikidze poukázal počas
návštevy i na nevyužitosť Bratislavskej ulice v ruskom
hlavnom meste, kde sa podľa pôvodného zámeru mali koncentrovať
slovenskí investori. "Žiaľ, tento zámer z administratívnych
dôvodov nie celkom vyšiel, ale je tu stále otvorená šanca,
ktorú by mohli slovenskí investori využiť," dodal R.
Nemcsics.
Predmetom návštevy, ktorá bola predprípravou aprílovej návštevy
premiéra SR Mikuláša Dzurindu v RF, bola i podpora vzájomnej
spolupráce v oblasti malého a stredného podnikania.
Slovenská delegácia počas uvedenej oficiálnej návštevy
rokovala na čele s ministrom hospodárstva R. Nemcsicsom s vedúcim
aparátu predsedu vlády RF I. Šuvalovom, ministrom priemyslu,
vedy a technológií I. Klebanovom, ministrom pre atómovú
energiu A. Rumjancevom, námestníkom ministra ekonomického
rozvoja a obchodu M. Ivanovom, členom predstavenstva firmy Yukos
M. Brudnom i podpredsedom predstavenstva plynárenského koncernu
Gazprom J. Komarovom.
V roku 2002 dosiahol obrat vzájomnej obchodnej výmeny SR s RF
100,3 miliardy Sk, pričom dovoz do SR prevýšil vývoz do RF o
87,4 miliardy Sk.
Železnice nechcú rokovať o mzdách
18.3.2003 - Železničná spoločnosť
( ZSSK ) nebude s odborármi
rokovať o raste miezd skôr, než železničiarsky štrajk,
momentálne pozastavený predbežným opatrením súdu, odborová
centrála zruší. Na otázku, či sa na kolektívnom vyjednávaní
zúčastnia v dohľadnom čase aspoň Železnice Slovenskej
republiky ( ŽSR ), ich hovorca Ján Keresteš uviedol, že
vedenie ŽSR o
raste miezd s odborármi ešte nerokovalo. „V utorok máme s
vedením ŽSR stretnutie, kde by sme sa mali dohodnúť na ďalšom
postupe,“ povedal predseda Odborového združenia železničiarov
(OZZ) Jozef Schmidt.
Odborové centrály v súčasnosti čakajú na stanovisko Okresného
súdu Bratislava I., ktorý má rozhodnúť vo veci zákonnosti
štrajku. Ten bol predbežným opatrením toho istého súdu 3.
februára po troch dňoch pozastavený. Voči opatreniu sa odbory
odvolali, štrajk odvo- lajú najskôr potom, ako rozhodne súd.
Záujmom železničiarov je v nadchádzajúcom kolektívnom
vyjednávaní dosiahnuť rast miezd v tomto roku o mieru inflácie
plus päť percent. V kolektívnej zmluve podpísanej na roky
2002 a 2003 sa pritom uvádza, že výšku miezd na rok 2003 určí
kolektívne vyjednávanie, avšak pri garancii rastu minimálnej
mzdy vo výške inflácie kalkulovanej v návrhu štátneho rozpočtu
na príslušný rok (8,8 percenta).
Hovorca ZSSK Miloš
Čikovský podotkol, že spoločnosť pripustí len taký nárast
miezd, na ktorý bude mať zdroje. V dôsledku štrajku sa však
už táto východisková základňa znížila približne o 90
miliónov korún, kalkulovaných ako straty z tohto protestu,
povedal Čikovský. Podobne ako ŽSR však uprednostňuje aj ZSSK ako východiskový stav na vyjednávanie
nulapercentný medziročný nárast miezd, s ktorým počíta aj
podnikateľský plán spoločnosti na rok 2003.
Odborári chcú vyčerpať všetky možnosti kolektívneho vyjednávania,
štrajk vo veci miezd prichádza podľa Schmidta do úvahu ako
posledná možnosť. V uplynulom období železničné odbory štrajkovali
až dvakrát.
Dôvodom bolo rušenie osobnej dopravy na regionálnych tratiach.
Najprv dopravu ochromili len na 6 hodín a následne vstúpili do
časovo neobmedzeného štrajku. Tento štrajk prerušilo predbežné
súdne opatrenie, voči ktorému sa odborári odvolali.
ŽSR mali takmer polmiliardovú stratu
Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) dosiahli za rok
2002 pred zaúčtovaním opravnej položky k pohľadávke voči
štátu za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až 2001
stratu 494 miliónov korún.
Celková zadlženosť spoločnosti, tzv. veriteľské riziko,
dosiahla 68,43 percenta, pričom 70-percentná úroveň je už
riziková. Bankové úvery a výpomoci evidoval podnik v objeme
38,3 miliardy korún, krátkodobé záväzky za 9,4 miliardy a
dlhodobé za 1,1 miliardy korún. Celková úverová zadlženosť
podniku, ktorá by sa mala pohybovať do 50 percent, tak dosiahla
takmer 160-percentnú úroveň.
Priemerný počet zamestnancov ŽSR dosiahol v uplynulom roku 22 750 pri
priemernej skutočne vyplatenej mzde 15 277 Sk. Priemerná mzda
zamestnancov železníc medziročne vzrástla o 8,22 percenta.
Z Košíc do Viedne bude od decembra
premávať vlak IC
18. marca 2003 - Košice budú
priamymi vlakmi spojené okrem Budapešti, Krakova, Kyjeva aj s
Viedňou.
Z Košíc do Viedne bude od 14. decembra premávať priamy vlak
vyššej kategórie InterCity ( IC ).
Dohodli sa na tom v záujme rozšírenia spojení medzi
Slovenskom a Rakúskom Železničná spoločnosť, a.s. ( ZSSK ) a Rakúske štátne
železnice ( ÖBB ). Košice tak budú
priamymi vlakmi spojené okrem Budapešti, Krakova, Kyjeva aj s
Viedňou. Cieľom dohody je vytvoriť dva páry týchto vlakov
pre ranné a popoludňajšie spojenie. Pôjde vlastne o predĺženie
trás vnútroštátnych IC vlakov 502
Košice - Bratislava až do Viedne a opačne IC 503 Bratislava - Košice až z Viedne.
Z Košíc bude vlak odchádzať o 5:45. Z bratislavskej hlavnej
stanice odíde o 10:50 a do Viedne príde o 12:10. Popoludní
bude vlak odchádzať z Košíc o 13:45 a do Viedne príde o 20:09.
Opačným smerom, teda z Viedne, budú odchody vlakov o 8:15 a 16:15
a do Košíc prídu o 14:35 a 22:35. ÖBB
a ZSSK sa dohodli, že v týchto vlakoch budú
radené klimatizované vozne ZSSK . Cestujúci budú môcť pravdepodobne využiť
v IC vlaku Viedeň - Košice a späť
aj prepravu bicyklov. Medzi Viedňou a Bratislavou budú IC vlaky nepovinne miestenkové, v úseku
Bratislava - Košice zostanú povinne miestenkové.
Za záchranu ŽSR zaplatia občania 30 miliárd
korún
19.3.2003, Jana Morháčová - Záchrana
železníc bude stáť do konca roku 2007 daňových poplatníkov
vyše 30 miliárd korún. Časť peňazí bude musieť dať štát
v hotovosti najmä na splátky bankových úverov. Časť sumy
predstavujú odpustenia poplatkov. Ide o zameškané platby či
penále, ktoré železnice neodviedli na daniach, zdravotným
poisťovniam alebo Národnému úradu práce.
Pritom opačný dlh - štátu voči železniciam - za posledných
8 rokov dosahoval len 13,6 miliardy korún. Štát tak bude musieť
z peňazí daňových poplatníkov zaplatiť železniciam oveľa
viac, ako im dlhuje za zmluvy vo verejnom záujme. Vyplýva to z
materiálu ministerstva dopravy, ktorý zverejnilo na internete.
Dokument predstavuje podľa ministerstva "definitívne
upratovanie" vo vzťahu štátu a železníc.
Presne určí, čo zaplatí štát a čo si budú musieť
vysporiadať v najbližších rokoch železnice v rámci svojho
vlastného hospodárenia.
Materiál predpokladá, že štát svoj dlh 13,6 miliardy splatí
prevzatím časti dlhov tohto podniku, a to od roku 2004. ŽSR by
sa tak znížilo úverové zaťaženie. Okrem toho však štát
bude musieť splniť železniciam množstvo ďalších požiadaviek.
Už tento rok sa predpokladá, že štát pomôže železničiarom,
okrem toho, čo je v štátnom rozpočte, ešte ďalšou sumou 5,3
miliardy korún. Nie celú sumu však štát musí dať železničiarom
v hotovosti. Pomoc si železnice predstavujú tak, že štát
odpustí podniku splatenie peňazí, ktorými zachraňoval patové
situácie za posledné dva roky. V hotovosti by mal štát dať
tento rok len 3,2 miliardy, a to na splátky nabratých úverov.
Malo by ísť o peniaze zo zdrojov Fondu národného majetku. Ak
štát nebude mať tieto peniaze, mal by si na riešenie tohto
problému zobrať ďalší úver.
V správe sa tiež uvádza, že štát tento rok zaplatí ďalších
1,3 miliardy korún za dlhy železníc voči Sociálnej poisťovni.
ŽSR potrebujú, aby to štát urobil, pretože potom môžu začať
s poisťovňou rokovať o odpustení penále za svoje nesporé
platby od roku 1995. Ďalšou požiadavkou podniku je teda, aby
štát garantoval, že všetky štátne inštitúcie, ako sú daňové
úrady, zdravotné poisťovne či Národný úrad práce,
odpustia železničiarom penále, ktoré predstavuje neuveriteľných
6 miliárd korún. Penále dostali železnice vyrubené, pretože
už niekoľko rokov si neplnia povinné odvody na základe zákonov.
V Holandsku sa zrazili dva vlaky
21.3.2003 - Frontálna zrážka
holandského osobného vlaku s belgickou nákladnou vlakovou súpravou
si včera vyžiadala jeden ľudský život. Tridsaťosem ľudí
utrpelo pri železničnom nešťastí pri Rörmonde neďaleko
holandsko-nemeckých hraníc zranenia. Zdravotný stav dvoch z
nich lekári označujú za kritický.
Osobný vlak smerujúci z Nijmegenu cez Venlo do Rörmondu sa v
kritickom čase nachádzal na tej istej koľaji ako belgický
kontajnerový vlak.
Lokalky na Zahori nezaniknu
Hospodárske noviny 21.3.2003 - Prvu regionalnu
zeleznicnu spolocnost na Slovensku zalozil Bratislavsky
samospravny kraj, ktory ako vacsinovy akcionar ma v nej 51-percentny
podiel. Cielom Bratislavskej regionalnej kolajovej spolocnosti je
prevadzka osobnej a nakladnej dopravy na tratiach Zohor -
Zahorska Ves a Zohor - Plavecky Mikulas. "Chceme urobit
zaklad regionalnej dopravy, ktora tu kedysi bola a sluzila
obcanom regionu," zdoraznil vcera predseda kraja Lubo Roman.
Podla neho neskorsim zaujmom spolocnosti je, vzhladom na buduci
priemyselny park v Trnave, aj prevadzka trate medzi Plaveckym
Mikulasom a Jablonicou, ako aj regionalne prepojenie s Rakuskom.
Druhy najvyssi akcionar spolocnosti ZOS Vrutky vlastni 20
percent, bratislavska s. r. o. Wagon Service Travel 12 percent a
ucast najvacsich obci Zahorska Ves, Vysoka pri Morave, Rohoznik a
Lozorno predstavuje 4 percenta. Strategickym zahranicnym
partnerom sa stal Connex Transport AB so sidlom v Stokholme s 13-percentnym
podielom.
Anonym dvakrát po sebe ochromil činnosť
hlavnej vlakovej stanice v Prahe
23.3.2003 14:36 - Hneď dva plané
poplachy po sebe zažila dnes hlavná vlaková stanica v Prahe.
Anonym dopoludnia ohlásil, že v úschovni batožiny v jednej zo
skriniek sú štyri nálože. Neskôr svoju hrozbu zopakoval.
Polícia musela zakaždým vlakovú stanicu uzavrieť a evakuovať
personál a cestujúcich. Pátranie po náloži sa dotklo aj pražských
motoristov, pretože polícia uzavrela aj niektoré ulice a križovatky
v blízkosti stanice.
Hlavná železničná stanica v Prahe je veľmi častým terčom
hrozieb zo strany anonymov. Naposledy obdobnú situáciu stanica
zažila v pondelok a vo štvrtok. Anonym v oboch prípadoch oznámil,
že na stanici je uložená bomba, ale polícia žiadnu výbušninu
ani v jednom prípade neobjavila.
Olomoucký hajtman varoval verejnosť
pred výbuchmi náloží
23.3.2003 21:51 - Česká polícia
dnes odmietla komentovať dôrazné varovanie hajtmana Olomouckého
kraja Jana Březinu, že od neznámeho vydierača v pondelok 24.
marca hrozí verejnosti v Olomouci a okolí vážne nebezpečenstvo.
Podľa českých médií je v Olomouci vidieť na uliciach
podstatne viac policajných hliadok než obvykle.
Olomoucký hajtman dnes bez koordinácie s políciou a ďalšími
bezpečnostnými službami porušil prísne informačné embargo
a varoval občanov, aby sa v Olomouci a v okolí v pondelok
vyvarovali zhromažďovaniu na verejných miestach, pretože neznámy
vydierač pohrozil, že odpáli časované nálože s veľkým deštrukčným
účinkom
"Nastal čas, povedať občanom pravdu," vyhlásil dnes
večer v emotívnom prejave hajtman Jan Březina a verejnosti odkázal,
aby pohyb na verejných miestach obmedzila na minimum.
"Obyvateľov Olomouckého kraja a prípadných návštevníkov
nášho regiónu vyzývam, aby dbali na zvýšenú opatrnosť.
Hovorím predovšetkým o miestach so zvýšenou koncentráciou
osôb, akými sú frekventované verejné priestranstva a ďalšie
priestory, kde by bolo najľahšie ohroziť súčasne veľké množstvo
ľudí. Občania by na týchto miestach mali obmedziť pohyb na
nevyhnutné minimum," varoval hajtman.
Neznámy vydierač sa ohlásil polícii ešte 12. marca listom a
požiadal o desať miliónov korún. Polícia sa mu peniaze pokúsila
vo štvrtok doručiť, ale vydierač si ich neprevzal.
"Hrozby tohto páchateľa sme brali vážne," uviedla v
piatok hovorkyňa Policajného prezídia Polície ČR Blanka
Kosinová ako vysvetlenie, prečo polícia s vyplatením požadovanej
sumy súhlasila. Polícia akceptovala aj veľmi rafinovaný spôsob
odovzdania: desať miliónov rozdelených do 25 balíčkov po 400.000
Kč vyhodila policajná helikoptéra na 25 miestach strednej
Moravy, ktoré určil vydierač. Podľa expertov sa tak chcel páchateľ
aj za cenu, že nezíska celú sumu, vyhnúť riziku dopadnutia.
Vydierač si ale ani pre jeden balíček neprišiel a polícia
ich cez víkend zozbierala.
Páchateľ svoje ultimátum doložil náložou, ktorú po jeho
upozornení našla polícia na železničnom moste v Olomouci.
Pyrotechnici následne konštatovali, že išlo o funkčný a veľmi
nebezpečný nástražný výbušný systém vyrobený v domácich
podmienkach. V tejto súvislosti sa objavili špekulácie, že nálož
bola zhotovená podľa istej armádnej príručky a že anonym môže
pochádzať z radov armády alebo ide o vyslúžilca niektorej českej
tajnej služby.
Polícia mala dnes plné ruky práce aj v Prahe, kde v priebehu
jediného dňa museli po anonymnom oznámení o uložení nálože
trikrát uzavrieť a evakuovať hlavnú vlakovú stanicu.
Pyrotechnici ani v jednom prípade nálož neobjavili.