Byt železníc, ktorý prešetroval NKÚ, je dva roky prázdny
15.12.2003, jm; dam - Byt bývalého
štátneho podniku Železnice Slovenskej republiky na Bazovej
ulici v Bratislave, ktorého výstavbu platili daňoví
poplatníci, je dva roky prázdny. Denníku SME to potvrdili
obyvatelia domu na Bazovej aj hovorkyňa Železníc SR Nela
Blašková.
Výstavba toho luxusného bytu, na ktorú v decembri 2001
upozornil denník SME, odštartovala kontrolu bytovej politiky
železníc Najvyšším kontrolným úradom. Ten vo februári
2003 skonštatoval, že železnice porušujú vnútorné
smernice.
Len zariadenie bytu vyšlo 2,581 mil. Sk.
Denník SME sa začal o byt zaujímať potom, ako ho obyvatelia
domu na Bazovej upozornili, že byt sa stavia pre brata premiéra
Miroslava Dzurindu. Ten bol vtedy riaditeľom divízie
železničných koľajových vozidiel štátneho podinku ŽSR , dnes je v tej
istej funkcii v Železničnej spoločnosti, a.s., kde má podiel
štát. Dzurinda to nepotvrdil a neskôr sa nasťahoval do
vedľajšieho bytu. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda dal pod
tlakom médií vec prešetriť NKÚ.
Oficiálne vyjadrenia ŽSR v tej veci sa každým dňom menili. Hovorca
železníc Čikovský SME v decembri 2001 povedal, že v prípade
Bazovej ide o sociálne byty, o pár dní sa pre denník Práca
vyjadril, že byty sa budú využívať na služobné účely.
Námestník ŽSR Saxa
pre Plus 7 dní hovoril, že "byt nebude pridelený nikomu a
železnice ho budú využívať na reprezentačné účely pre
návštevy," pre SME zase tvrdil, že sa bude
"využívať na porady a rokovania".
Hovorkyňa Železníc Nela Blašková: "Za to obdobie,
odkedy bol byt zrekonštruovaný v roku 2001, do dnešného dňa
(9.12.2003 - pozn. red.) nebol využívaný na účely
zahraničných návštev. Byt sa nevyužíval ani na iné
účely." Obyvatelia domu na Bazovej: "Za ten čas, čo
tu bývame, sme nevideli nikoho do bytu vchádzať ani z neho
vychádzať. Keby v tomto dome nebýval Dzurinda, tak ani
nevieme, že tu taký luxusný byt vôbec je."
Najvyšší kontrolný úrad zverejnil, že zariadenie bytu
stálo presne 2.581.270 Sk. Luster v jedálni napríklad vyšiel
125.706 korún, sedacia súprava 164.882, osem obrazov 270.000,
doplnky do kuchyne 137.767 Sk a ďalšia elektronika 145.829
korún. Práčka so sušičkou, ktorú železnice do bytu
kúpili, stála 61.992 Sk.
K bytu bol vybudovaný samostatný výťah, ktorého výstavba
môže vyjsť od 600- do 900.000 Sk.
Komplex má tri izby, dve kúpeľne, veľkú komoru, kozub a
presklenú halu so zimnou záhradou. Hovorkyňa železníc
Blašková na otázku SME, prečo je zariadený ako byt, ak nemal
byť určený pre nájomníka, reagovala: "Jednoducho bol
takto zariadený." Jeho rozloha je 186 metrov štvorcových,
z čoho hala má 64 metrov štvorcových.
Komplex na Bazovej ulici sa staval v čase, keď železnice
vykazovali stratu 3 mdl Sk.
Železnice sú v strate
Rok 2001: strata 3 mld Sk. 1.1.2002 došlo k
rozdeleniu železníc na Železnice SR, štátny podnik, a
Železničnú spoločnosť, akciová spoločnosť. Rok 2002:
Železnice SR, š.p. - strata 3,67 mld Sk. Železničná
spoločnosť, a. s. - strata 298,634 mil. Sk. Rok 2003, prvých 9
mesiacov: Železnice SR, š. p. - strata 1,739 mld Sk.
Železničná spoločnosť, a.s. - strata 1,5 mld Sk.
Byt, ktorý odštartoval škandál ŽSR , je na predaj.
Hovorkyňa Železníc SR Nela Blašková odpovedala aj na
ďalšie otázky SME.
Ktoré byty plánujú železnice odpredať?
Železnice chystajú na odpredaj približne 700 bytov v
rámci celého Slovenska. Všetky byty musíme najprv podľa
zákona ponúknuť ich nájomníkom a až potom ich ponúknuť
niekomu inému.
Kedy budete predávať doteraz prázdny luxusný byt?
Predpokladám, že už začiatkom januára.
Za akú cenu ho budete predávať?
Ešte nie sú vypočítané ceny bytov, ale budeme sa ho,
samozrejme, snažiť predať za čo najlukratívnejšiu cenu. Ak
sa nenájde vhodný záujemca, sme pripravení podať si aj
inzerát.
Rakúske vlaky budú premávať na Záhorí
15.12.2003 - Bratislavská
regionálna koľajová spoločnosť zavedie od 15.12. do
vlakových spojov Bratislava - Zohor -
Záhorská Ves lokomotívy a
vozne rakúskej železničnej spoločnosti Österreichische
Bundesbahnen.
"Chceme zvýšiť kvalitu cestovania a posilniť prevádzku,
keďže definitívne obnovujeme aj prevádzku do Rohožníka ,"
uviedol poslanec Bratislavského samosprávneho kraja a predseda
predstavenstva , BRKS Roman Filistein.
Slovenská spoločnosť si od rakúskej štátnej prenajala dve
lokomotívy a štyri vozne s predkupným právom. Prenájom je
dohodnutý na šesť mesiacov. Po ich uplynutí sa vzhľadom na
vývoj Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť
rozhodne, či ich kúpi. Podľa Filisteina to závisí od rozsahu
dopravy, ktorú bude spoločnosť v tom čase zabezpečovať.
"Do budúcnosti nevylučujem ani tesnejšiu spoluprácu s
Österreichische Bundesbahnen, najmä v oblasti regionálnej
dopravy medzi Viedňou a Bratislavou, ako aj pri príprave
bratislavskej rýchlodráhy," dodal Filistein.
Drahšie lístky chcú kompenzovať rastom kvality
15.12.2003, Šikuda
Slavomír - Na opätovnom zdražovaní cestovného železnice,
ľudovo povedané, nezarobia. Jeho celková výška 10% je totiž
z polovice tvorená zvýšenou sadzbou DPH, zvyšných 5%
nedosahuje ani mieru inflácie.
Ako však konštatoval poradca ministra dopravy Tomáš
Šarluška, nikde na svete nie je celoplošná verejná preprava
osôb zisková, a preto štát bude musieť naďalej kompenzovať
jej straty za výkon vo verejnom záujme. "Navrhovaných 10%
je maximálna cena, jej rast však môže byť nižší,"
uviedol T. Šarluška. Podľa vedúceho katedry železničnej
dopravy Žilinskej univerzity Milana Kováča však železnice
inú cestu ako zvyšovanie cenu lístkov vzhľadom na rastúce
náklady ani nemajú. "Aj keď sa ich ceny zvýšia ešte
niekoľkokrát, náklady stále nevyrovnajú," konštatoval.
Spomínaných 10% teda predstavuje hornú hranicu ceny
regulovanej štátom, ZSSK si však
bude môcť stanoviť vo vybraných prípadoch aj cenu nižšiu.
Bude to najmä na kratších tratiach, na ktoré bude chcieť
prilákať pravidelných cestujúcich. "V súčasnosti
takúto nižšiu cenu ponúkame napríklad na trati Žilina –
Kysucké N. Mesto ," informoval Henzély. Každú
diskontovanú cenu však musia ekonomicky zdôvodniť.
Okrem toho, že zdražovanie nepokrýva zvýšené náklady
železníc, vyvolá aj odchod cestujúcich. "Modelovaný je
asi vo výške 2,5%," uviedol K. Henzély. O jeho
hospodárskych dôsledkoch na spoločnosť sa zatiaľ
kompetentní nechceli vyjadrovať, keďže o konečnom zvýšení
cien cestovného sa stále rokuje medzi MF SR a ZSSK . Predpokladá sa
však, že jeho konečná výška by mala stratu spôsobenú
odlevom cestujúcich z vlakov nahradiť.
ZSSK sa preto v snahe naplniť vlaky bude
zameriavať najmä na zvyšovanie kvality cestovania. Je to
predovšetkým modernizácia vozňov, postupne by všetky
rýchliky medzi Bratislavou a Košicami mali byť klimatizované.
"Odstavili sme 170 vozňov s najnižším komfortom, do
konca roka plánujeme nasadiť 6 nových motorových súprav na
spojoch so Zvolenom," uviedol K. Henzély. Rozširuje aj
možnosť využívania viacerých komerčných zliav, napríklad
pri rodinnom cestovaní, pripravuje sa zriadenie možnosti
nákupu lístkov na internete. To by malo spočiatku fungovať
len vo vlakoch kategórie IC ,
postupne by však malo byť dostupné pre cestujúcich vo
všetkých typoch vlakov. ZSSK v
súčasnosti riešia technické otázky tohto projektu.
Sprievodcovia by mali byť vybavení elektronickými pokladnicami
a cestujúci by si lístok vyzdvihol až po nastúpení do vlaku.
Unie chce růst, investuje 62 miliard eur
13.12.2003, Menschik
Tomáš - Šéfovia štátov a vlád EÚ sa
12.12. zhodli na konkrétnych projektoch a investíciách, ktoré
majú podporiť rast európskych ekonomík. Súbor zámerov a
opatrení dostal názov Iniciatíva pre rast. Únia na ňu zo
svojich fondov uvoľní celkovo 62 mld EUR.
"Je to prvýkrát v histórii, čo sa únia zhodla na
konkrétnych krokoch, ktoré majú podporiť spoločný priestor
voľného pohybu a obchodu," pochválil iniciatívu
taliansky premiér Silvio Berlusconi. Práve z dielne talianskeho
predsedníctva EÚ vzišla včera (12.12.) schválená
iniciatíva.
Hneď od začiatku je jasné, že investície potečú aj do ČR.
Vo chvíli, keď šéfovia vlád a štátov začali riešiť
podrobnosti celej agendy totiž ako prvý vystúpil český
premiér Vladimír Špidla a požiadal, aby bol zoznam
investícií otvorený a mohli do neho pribúdať nové projekty.
EÚ by
sa tak mohla podieľať na budovaní železničného koridoru
Drážďany – Praha – České Budějovice – Linec.
"Naša strana prejavila záujem o železničný koridor do
Linca. Na Európskej rade sa nevyskytol žiadny principiálny
odpor proti tomu, aby sa tento zámer dostal do zoznamu
projektov, ktoré budú rýchlo realizované," komentoval
premiérovo vystúpenie námestník ministra financií Zdeněk
Hrubý.
Štátnici sa zároveň zaviazali, že podporia výstavbu
diaľnice Katovice – Viedeň. Tá je už na českom území z
veľkej časti dokončená.
Talianske predsedníctvo trvalo na tom, že iniciatíva nemá
fungovať iba ako vyhlásenie. Čo najskôr sa má začať
pracovať na konkrétnych stavbách. Projekty bude EÚ
financovať vo výške 20%. Ďalšie peniaze môže poskytnúť
Európska investičná banka.
Iniciatíva pre rast je zameraná na budovanie transeurópskych
sietí v doprave, energetike a telekomunikáciách. Okrem toho sa
má sústrediť aj na podporu vzdelania a ľudských zdrojov.
Jedna z požiadaviek európskych štátnikov sa týka zvýšenia
mobility pracovných síl. To súvisí s investíciami do
vzdelania. Vzdelaná pracovná sila je schopná byť viac
mobilnou a migrovať za prácou.
Plánované dopravné projekty EÚ
Železničné tunely: - tunel pod Alpami má spojiť
francúzsky Lyon a taliansky Turín - tunelom pod Brennerským
priesmykom majú chodiť vlaky z Rakúska do Talianska
Nové železničné trate: - majú spojiť Bazilej s Karlsruhe,
španielske Vigo s portugalským Portom, francúzsky Dijon a
nemecký Mülheim - vo švédskych mestách Malmö a Stockholm by
sa mali vybudovať nové tunely
Rýchlovlaky: - vysokorýchlostná železnica má viesť z
Lisabonu do Madridu, z Liége do Kolína nad Rýnom a zo
španielskeho Figuera do francúzskeho Perpignanu - most cez Rýn
v meste Kehl má spojiť nemecké rýchlovlaky ICE s francúzskymi TGV
Zdokonaľovanie starších tratí: - nové železničné koridory
majú vzniknúť na niekoľkých miestach, predovšetkým v
strednej a východnej Európe; medzi zvažované varianty patrí
aj úsek Praha – Linec
Navigačný systém Galileo: - družicový systém Galileo má
umožniť presné určenie polohy nezávisle od podobnej siete
GPS, ktorú prevádzkujú Američania.
Štrajk talianskych železničiarov dnes výrazne obmedzil vlakovú dopravu
Rím 12. 12.2003 - Štrajk talianskych
železničiarov dnes výrazne obmedzil vlakovú dopravu v krajine
a zapríčinil tiež výpadky niektorých Eurocity-spojení do
Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Pre štrajk odborárov
nepremávala asi polovica vlakov. Štrajk sa začal vo štvrtok o
21. hodine a mal by sa skončiť dnes o 21. hodine. Štrajkujúci
žiadajú tarifné zmluvy a vyššie platy. Informovala o tom
nemecká agentúra DPA.
Zavedenie GSM-R na českých železniciach sa odkladá
Praha 12. decembra - Pilotný projekt
na výstavbu železničnej mobilnej siete GSM-R pre spoločnosť
České dráhy (ČD), ktorý má zlepšiť bezpečnosť na
železnici a zabezpečiť tranzitnú dopravu cez Českú
republiku sa znovu odkladá. Úřad pro ochranu hospodářské
souteže (ÚOHS) zamietol odvolenie ČD proti svojmu pôvodnému
verdiktu, že dráhy musia urobiť "nový výber". Pre
české Hospodárske noviny to potvrdili dva na sebe nezávislé
zdroje.
V praxi to znamená, že dráhy budú musieť znovu posúdiť
ponuky dvoch uchádzačov - firiem Kapsch a Siemens.
Kapsch a Siemens súperia o objednávku v hodnote necelých 300
miliónov Kč (v prepočte 385,5 milióna Sk), čo je však iba
zlomok celkovej investície odhadovanej až na 6 miliárd Kč.
Obidve firmy sa už zúčastnili na prvom výberovom konaní,
ktoré dráhy vypísali v polovici roka 2001. To skončilo
víťazstvom spoločnosti Kapsch. Siemens sa proti tomu odvolal a
uspel, ÚOHS tender zrušil. Dráhy tak museli vypísať nové
výberové konanie, čo sa stalo začiatkom tohto roka. Z tandemu
Kapsch a Siemens, bola znovu úspešnejšia prvá menovaná
firma. A to aj napriek tomu, že ponuky obidvoch spoločností
posudzovali dve komisie, Českých dráh aj vládna. Ponuka
Siemensu bola vybraná ako výhodnejšia. Ten sa znova odvolal a
uspel.
"Očakávame, že nový výber prebehne v súlade so
všetkými náležitosťami a do úvahy sa zoberú aj názory
obidvoch komisií," povedal hovorca Siemensu Petr
Sedláček.
Spolu s Marokom vybuduje tunel pod Stredozemným morom
MADRID 13. decembra - Španielsko a Maroko súhlasili s
výstavbou 39 kilometrov dlhého železničného tunela pod
Stredozemným morom, uviedlo v sobotu španielske ministerstvo
pre rozvoj v náznaku oteplenia vzťahov medzi oboma krajinami.
Tunel bude viesť pod Gibraltárskym prielivom, ktorý oddeľuje
Španielsko od severnej Afriky. Táto lokalita bola vybraná
preto, lebo hĺbka Stredozemného mora predstavuje v tejto časti
iba približne 300 metrov, uvádza sa vo vyhlásení
ministerstva.
Projekt, prvýkrát spomenutý v roku 1980, bol oživený na
summite v Maroku začiatkom mesiaca a má uzdraviť vzťahy medzi
Madridom a Marokom, uvádza sa vo vyhlásení. Prichádza iba
menej ako dva roky po kríze medzi Marokom a Španielskom v júli
2002, kedy hrozil konflikt kvôli malému neobývanému
stredomorskému ostrovčeku Perejil. Rabat si na skalnatý kúsok
pevniny vzdialenej iba niekoľko sto metrov od jeho pobrežia
robí nárok, rovnako ako španielske enklávy v severnej Afrike
Ceuta a Melilla.
Projekt je stále v počiatočnom štádiu. Obidve krajiny
súhlasili na trojročnom pracovnom pláne s rozpočtom 27
miliónov eur, z ktorého tri štvrtiny budú použité na
seizmické testovanie, aby sa určila najlepšia trasa pre
vŕtacie práce. Následne sa určí miesto začiatku tunela na
španielskom území v Punta Palomas, približne 40 kilometrov
západne od Gibraltáru, a jeho vyústenie v Maroku v Punta
Malabata neďaleko Tangiers.
Železnice najazdia v budúcom roku menej
15.12.2003, Šikuda
Slavomír - Napriek tomu, že Železničná spoločnosť v
porovnaní s grafikonom na obdobie 2002/2003 znížila počet
vlakov vo vnútroštátnej preprava, nemalo by to mať
výraznejší dosah na jej výkony.
Celková dĺžka najazdených kilometrov totiž podľa nového
grafikonu klesne len o 0,3 mil. km za rok. Medzinárodná
preprava osôb zostáva na pôvodnej úrovni, v jej rámci sa
však posilňuje spojenie s Rakúskom, naopak klesá v smere do
Maďarska, Poľska a ČR.
89 vlakov, o ktoré sa znižuje vnútroštátna osobná preprava,
teda nevystihuje podľa prednostu sekcie marketingu divízie
osobnej prepravy v Košiciach Karola Henzélyho skutočný stav.
"Používame iný ukazovateľ, a tým sú vlakové
kilometre. Podľa toho sa výkon zníži z 31,7 mil. na 31,4 mil.
km za rok." Zmeny však podľa K. Henzélyho sú na
jednotlivých tratiach len drobné. "Nikde sa nestalo, že
by sme zrušili napríklad štvrtinu vlakov," konštatoval.
Nasadených bude 2028 vlakov, z ktorých 300 bude
medzinárodných.
Zmeny podľa nového grafikonu sa prejavia nielen v počte
vypravovaných vlakov. Pri väčšine spojov dôjde k posunom v
odchodoch súprav. Nový grafikon mení aj dĺžku tratí,
viacero vlakov bude presmerovaných či pribudnú nové.
Zmeny nenastali v prípade regionálnych tratí. Tie, ktoré boli
obnovené, zostávajú v prevádzke a žiadne nové sa otvárať
neplánujú. Aj keď prípadné rokovania s vyššími územnými
celkami sú možné. Posilňovanie kvality spojenia sa prejaví v
jeho zvýšení medzi Bratislavou a Košicami, kde bude vlak typu
IC a Ex jazdiť každé štyri hodiny, rýchliky každé dve
hodiny. Expresné vlaky budú mať v porovnaní s IC síce
rovnakú kvalitu cestovania, cena lístka v nich však bude
nižšia.
V dôsledku stúpajúceho záujmu cestujúcich sa zhusťuje
spojenie s Viedňou o 10 vlakov. Pribudne úplne nový vlak
kategórie IC spájajúci Viedeň s Košicami. Pôjde o
doterajšie IC Gerlach a Tatran, ktoré pôvodne končili v
Bratislava. Zároveň stúpne aj počet vlakov Euroregio, v smere
z Bratislavy do hlavného mesta Rakúska o 3 a v opačnom o 2
spojenia denne, celkovo bude na tejto trati jazdiť až 14 párov
vlakov.
Vláda bude na odporúčanie PEM hľadať stanovisko k investičným stimulom
Bratislava 15. 12.2003 - Ekonomickí
ministri na dnešnej porade neodporučili vláde poskytnúť
daňové úľavy trom subdodávateľom automobilového priemyslu.
PEM odporučila vláde schváliť zmluvy o výkonoch vo verejnom
záujme pri prevádzkovaní železničnej osobnej dopravy a
dopravnej cesty. Na tento účel sa má pre Železničnú
spoločnosť ( ZSSK ), a. s. z rozpočtu vyčleniť 2,3 miliardy Sk,
pre Železnice SR asi 4,3 miliardy Sk. Pôjde o plnú úhradu
strát týchto spoločností z titulu subvencovaných služieb.
Ministri prerokovali aj správy o plnení úsporných opatrení,
o výsledku hospodárenia a o ekonomických výhľadoch oboch
železničných subjektov. Mikloš na tlačovej besede ocenil
zvýšenie efektívnosti ich hospodárenia, ktoré spočíva
najmä v znižovaní nákladov, znižovaní prezamestnanosti a v
utlmení rastu dlhov. ZSSK prepustila v tomto roku viac ako 1 000
zamestnancov, ŽSR
takmer 900. Tento trend má pokračovať aj v budúcom roku.
(krátené)
Štát má poskytnúť ZSSK za VVZ v budúcom roku 4,3 mld. Sk
BRATISLAVA 15. 12.2003 - Železničná
spoločnosť, a.s. ( ZSSK ) by v budúcom roku mala dostať za výkony vo
verejnom záujme (VVZ) 4,3 mld. Sk. Platby za VVZ v tejto výške
odporučila vláde SR v pondelok schváliť v rámci návrhu
Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní
osobnej dopravy pre rok 2004 Porada ekonomických ministrov
(PEM). Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra
financií Ivana Mikloša sa vedeniu ZSSK za prvé tri
kvartály tohto roku podarilo zefektívniť hospodárenie
spoločnosti najmä znižovaním prezamestnanosti v podniku.
ZSSK chce v roku 2004
zrealizovať v osobnej doprave výkony vo verejnom záujme (VVZ)
v rozsahu 30,5 mil. vlakokilometrov a v oblasti IC a EC vlakov 1,1 mil. vlakokilometrov.
V nákladnej preprave by mal objem prepraveného tovaru
dosiahnuť úroveň 50,9 mil. ton. Podľa materiálu, ktorý
predložilo na PEM Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR (MDPT), je predpokladom dosiahnutia
stanovených cieľov úhrada straty zo štátneho rozpočtu za
VVZ v objeme 4,33 mld. Sk, ako aj podpora prevádzky kombinovanej
dopravy čiastkou 20 mil. Sk zo štátnych zdrojov. Ďalšou
podmienkou je aj prevzatie dlhu ZSSK v objeme 7,319
mld. Sk do štátneho dlhu, ktoré vláda už schválila a chce
ním kompenzovať svoje záväzky voči spoločnosti za VVZ.
Rizikom pre hospodárenie ZSSK bude v budúcom roku aj nevyvážená dopravná
politika štátu, z ktorej vyplývajú okrem iného najvyššie
ceny za použitie železničnej dopravnej cesty v Európe.
Problematickým bude aj dopad vstupu Slovenska do Európskej
únie ( EÚ
) a s ním súvisiaci rastúci tlak nových železničných
dopravcov. ZSSK za jedno z rizík označuje aj nedostatočnú
štátnu podporu investícií do osobnej dopravy, napríklad na
nákup nových koľajových vozidiel. Spoločnosť takisto
predpokladá určité riziká vyplývajúce z plnenia
exkluzívnej zmluvy so spoločnosťou Express v objeme 330 mil.
Sk, o ktorej v súčasnosti rozhoduje Protimonopolný úrad SR.
V závislosti od plnenia tejto zmluvy vedenie ZSSK vypracovalo aj dva
varianty predpokladaného hospodárenia spoločnosti v budúcom
roku. Podľa jedného z nich by mohla spoločnosť v budúcom
roku dosiahnuť zisk na úrovni 11,63 mil. Sk pri celkovej miere
zadlženosti vlastného imania na úrovni 48,21 %. Naopak podľa
druhého variantu vykáže spoločnosť stratu vo výške 318,37
mil. Sk, pričom celková miera zadlženosti vlastného imania
dosiahne 50,04 %.
ZSSK hospodárila za
tri kvartály tohto roka so stratou vo výške 1,05 mld. Sk. V
medziročnom porovnaní bola táto strata nižšia o 2,186 mld.
Sk. V porovnaní s plánom eviduje ZSSK ku koncu septembra
vyššiu stratu o 920,7 mil. Sk, hlavne v dôsledku nižších
celkových výnosov. Výnosy spoločnosti predstavovali ku koncu
sledovaného obdobia 16,894 mld. Sk. Oproti plánu sa znížili o
1,18 mld. Sk, najmä z dôvodu nižších tržieb z prepravy,
ktoré spoločnosť zabezpečila len na 92,83 %. V porovnaní s
rovnakým obdobím minulého roka, poskytol štát zo štátneho
rozpočtu spoločnosti prostriedky za výkony vo verejnom záujme
v osobnej doprave vyššie o 2,469 mld. Sk. (krátené)
Prvá jazda IC vlaku z Košíc do Viedne a späť bola obojstranne úspešná
Viedeň/Košice 15. 12.2003 -
Promočnej jazdy nového IC vlaku,
ktorý bude jazdiť na trati Košice
– Viedeň a späť, sa dnes
zúčastnili zástupcovia Košíc, Prešova, Bratislavy a
ďalších slovenských miest.
Špeciálne tento vlak je ako novinka vyznačený už v grafikone
vlakovej dopravy (GVD) SR na rok 2003/2004, ktorý platí od 14.
decembra 2003. Priame spojenie Košíc s Viedňou sa bude podľa
grafikonu realizovať dvoma pármi IC
vlakov Tatran a Gerlach, ktoré budú jazdiť denne, oznámila to
slovenská Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a.s.
"Nový IC vlak posilní nielen
spojenie metropol oboch susediacich štátov, ale aj spojenie
Rakúska s viacerými mestami na trase Bratislava –
Košice." Pri príležitosti otvorenia novej vlakovej trasy
to dnes na tlačovej besede vo Viedni zhodne uviedli zástupcovia
Rakúskych spolkových dráh a ZSSK .
Vzhľadom na zatraktívnenie vlakovej novinky Rakúske spolkové
dráhy pripravili pre cestujúcich z Rakúska na Slovensko
viacero druhov ponúk. Tie by mali prilákať verejnosť na
železničné cesty v smere nielen do Bratislavy, ale aj za
rekreáciou do regiónu Vysokých Tatier a cestovaním na
východné Slovensko.
J&T a ďalší zahraniční investori chcú prevádzkovať Tatranské lanové dráhy
Bratislava 15. 12.2003 - Zahraničná
investičná spoločnosť Mountain Holiday & Ski Resorts,
Plc. prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti RENTA Real
Estates Management, a. s. predložila Železničnej spoločnosti,
a. s. ponuku na prenájom Tatranských lanových dráh.
"Naším cieľom je vytvoriť vo Vysokých Tatrách
stredisko pre zimné a letné aktivity, ktoré by sa priblížilo
svetovému štandardu," odôvodnil predloženie ponuky Igor
Rattaj, partner J&T FINANCE GROUP, a. s., ktorá je
koordinátorom celého projektu.
Okrem ročného prenájmu vo výške niekoľko desiatok miliónov
korún obsahuje ponuka MH & SR podľa Rattaja aj záväzok
investícii vo výške viac ako 900 miliónov Sk. "Z toho
polovica by mala byť investovaná ešte v prvých dvoch
rokoch," konkretizoval.
Ako ďalej uviedol, ponuka kladie dôraz predovšetkým na
znovuoživenie a rozšírenie lyžiarskych tratí a vybudovanie
komplexného zasnežovacieho systému. Nevyhnutnou sa javí
modernizácia a výstavba nových prepravných kapacít,
potrebné je tiež rozšíriť možnosti zábavy turistov a
dobudovať doplnkové zaradenia slúžiace pre tieto účely.
Projekt počíta so širšou účasťou zahraničných
investorov, najmä z USA, ale aj z ďalších európskych
krajín, pričom na projekte participuje aj domáci kapitál.
Zahraniční investori by podľa Rattaja mali byť nielen
zárukou silného finančného zázemia, ale Vysokým Tatrám by
mali priniesť predovšetkým know how. "Cieľom je totiž
dostať kvalitu služieb na takú úroveň, aby sa konečne stali
zaujímavými aj pre najnáročnejšiu klientelu, ktorá zatiaľ
uprednostňuje iné svetové strediská," zdôraznil.
MH & SR vznikla za účelom združenia predovšetkým
zahraničných investorov, ktorí chcú investovať do zariadení
cestovného ruchu v strednej Európe. Jedným z členov
združenia je aj J&T FINANCE GROUP, a. s. Pre región
Vysokých Tatier počíta združenie s investíciou
prevyšujúcou dve miliardy korún.
Ako dnes TASR informoval hovorca Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s. Miloš
Čikovský, do výberového konania vypísaného v polovici
októbra sa prihlásila takmer desiatka firiem. Vrcholné orgány
ZSSK , predstavenstvo a
dozorná rada, už vo veci prijali odporučenie, v súčasnosti
čakajú na konečné rozhodnutie ministra dopravy, pôšt a
telekomunikácií Pavla Prokopoviča.
Lanové dráhy v Starom Smokovci
, Tatranskej Lomnici a na Skalnatom Plese sú síce
ziskové, ale spoločnosť podľa predchádzajúcich vyjadrení
vedúceho oddelenia správy a evidencie majetku ZSSK Vladimíra
Škvareka nemá dostatok zdrojov na ich obnovu a ďalší rozvoj.
Preto vypísala v polovici októbra výberové konanie na ich
prenájom. V. Škvarek nevylúčil predaj Tatranských lanových
dráh po ich približne 10-ročnom prenájme.
Za ukradnutý kábel železniciam
dostal zlodej tisíckorunačku
Bratislava 15. 12.2003 - Zvolenským
príslušníkom Železničnej polície sa počas víkendu
podarilo objasniť krádež diaľkového telekomunikačného
kábla z úseku trate
Šášovské Podhradie – Žiar nad Hronom za vyše 48
tisíc korún, ku ktorej došlo začiatkom decembra.
Podozrivým sa im zdal 15-ročný mladík z okresu Žiar nad
Hronom, ktorý sa ku skutku priznal, rovnako aj k tomu, že za
kábel dostal od podomového zberača šrotu tisíc korún.
Riešenie prípadu odovzdala Železničná polícia
vyšetrovateľovi Okresného úradu justičnej polície PZ v
Žiari nad Hronom.
Informáciu poskytol TASR hovorca ŽP Jozef Búranský.
S dvoma deťmi prebiehala pred
prichádzajúcim vlakom
BRATISLAVA/ZVOLEN 15. 12.2003 - Na
snahu 31-ročnej Zvolenčanky prejsť s dvoma dcérami cez
železničné priecestie Zvolen-Balkán ešte v sobotu popoludní
doplatila jej 13-ročná dcéra, ktorú tlaková vlna zhodila na
zem. Dievčatko previezli do zvolenskej nemocnice, kde
konštatovali, že má pomliaždenú hlavu a tržnú ranu nad
ľavým obočím. Liečiť sa bude asi sedem dní. Matka a jej
mladšia dcérka sa priznali, že cez priecestie chceli prejsť
ešte pred prichádzajúcim vlakom. Podľa informácií hovorcu
Železničnej polície Jozefa Búranského zranené dievča
vypočujú až po zlepšení zdravotného stavu.
Poľskí železničiari pohrozili celonárodným predvianočným štrajkom
Varšava 15. 12.2003 - Poľskí
železničiari pohrozili celonárodným štrajkom, ktorý by sa
mohol uskutočniť ešte pred Vianocami.
Štrajk hrozí v prípade, že sa vláde nepodarí s odborármi
dohodnúť v mzdových a reformných otázkach. V súčasnosti
celkovo 114 železničiarov protestuje v rozličných oblastiach
Poľska vo forme hladovky, pričom štyria sa z tohto protestu
museli stiahnuť kvôli telesnému vyčerpaniu. Pracovníci
železníc požadujú viac financií pre regionálne dráhy,
reformný program a zrušenie plánu zatvoriť niekoľko
lokálnych tratí. Odbory očakávajú najneskoršie vyjadrenie
vlády v tejto otázke v utorok večer. Informovala o tom
poľská tlačová agentúra PAP.
Štátni tajomníci Rakúska a SR rokovali o spolupráci medzi národnými letiskami
Viedeň 16. 12.2003 - Úzka
spolupráca medzi letiskami Viedeň a Bratislava ako i otázky
infraštruktúry boli predmetom stretnutia rakúskeho a
slovenského štátneho tajomníka ministerstiev dopravy Helmuta
Kukacku a Ján Kotuľu vo Viedni.
Viedenské letisko a letecká spoločnosť Austrian Airlines
majú veľký záujem o účasť na privatizácii bratislavského
letiska, informuje agentúra APA s odvolaním sa na vyhlásenie
rakúskeho ministerstva.
Stretnutie oboch tajomníkov sa ďalej sústredilo na vodný
projekt Dunaja východne od Viedne a železničné spojenie Viedeň-Schwechat – Bratislava
. Na projektoch začne od januára pracovať skupina manažérov
z oboch krajín.
Železničné spojenie z Viedne
cez Schwechat do Bratislavy by mala zhruba do 20 %
financovať Európska únia. (krátené)
ŽSR plánujú pri plnení
konsolidačnej funkcie stratu 69,4 mil.Sk
BRATISLAVA 17. 12.2003 - Železnice
Slovenskej republiky ( ŽSR ) vykázali za tri kvartály tohto roka stratu
vo výške 1,739 mld. Sk. V medziročnom porovnaní to
predstavuje zlepšenie o takmer 578,9 mil. Sk. Z hospodárskej
činnosti zaznamenali ŽSR
stratu vo výške 105,77 mil. Sk. Z finančnej činnosti
evidovala spoločnosť stratu vo výške 1,993 mld. Sk. Naopak, z
mimoriadnej činnosti dosiahli železnice zisk 359,8 mil. Sk.
Ak by Fond národného majetku SR (FNM) odpustil železniciam
vrátenie výpomoci súvisiacej so splátkami istín a úrokov z
úverov so štátnou zárukou vo výške 1,98 mld. Sk, ŽSR by dosiahli zisk 241,45 mil. Sk.
Vyplýva to z informatívnej správy, ktorú vzala vláda na
vedomie.
Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb boli ku koncu
septembra na úrovni 7,685 mld. Sk. Pridanú hodnotu vygenerovali
ŽSR vo
výške 4,522 mld. Sk. ŽSR plnia
ku koncu septembra kritéria celkovej úspory nákladov, ktorá
je v celoročnom vyjadrení prezentovaná objemom 2,8 mld. Sk. V
skutočných prepočítaných počtoch železnice zamestnávali
ku koncu septembra 22 212 pracovníkov. Ich priemerná mesačná
mzda zo skutočne vyplatených miezd bola na úrovni 15 634 Sk.
Výnosy v rámci výkonov vo verejnom záujme evidovali
železnice vo výške 5,684 mld. Sk, znížili ich však náklady
na úrovni takmer 10,34 mld. Sk. Celková strata z týchto
výkonov tak predstavovala ku koncu septembra 4,655 mld. Sk,
pričom strata po zohľadnení zásadných vplyvov bola na
úrovni 1,437 mld. Sk. Na krytie tejto straty sa čerpalo zo
štátneho rozpočtu 1,725 mld. Sk.
V tomto roku plánujú železnice pri plnení plánu
konsolidačnej funkcie stratu len 69,4 mil. Sk. Ak by sa však do
výnosov spoločnosti nepremietlo odpustenie splátok úrokov a
istín z úverov so štátnou zárukou v objeme 2,702 mld. Sk a
rozpustenie opravnej položky k pohľadávke voči štátu v
objeme 2,368 mld. Sk, dosiahla by strata spoločnosti 3,528 mld.
Sk. Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb plánujú
železnice pri plnení plánu konsolidačnej funkcie vo výške
takmer 9,63 mld. Sk. Tohtoročná výroba ŽSR by mala dosiahnuť hodnotu 9,785 mld. Sk
pri výrobnej spotrebe 3,09 mld. Sk. Pridaná hodnota by tak
mierne prekročila 6,708 mld. Sk.
Štát má prevziať k 1. januáru 2004 záväzky ŽSR (ide o úvery so štátnymi zárukami)
vo výške 13 mld. Sk do štátneho dlhu. O túto sumu sa potom
zníži pohľadávka spoločnosti voči štátu za neuhradené
výkony vo verejnom záujme. Celková výška záväzkov ŽSR dosiahla na konci tretieho kvartálu
49,163 mld. Sk, z toho 39,017 mld. Sk tvorili dlhodobé bankové
úvery. Železnice evidovali pohľadávky vo výške 13,256 mld.
Sk.
Kumulovaná strata ŽSR a ZSSK dosiahla
za 9 mesiacov 2,8 miliardy Sk
Bratislava 17. 12.2003 - Železničná
spoločnosť ( ZSSK ), a. s. a Železnice SR ( ŽSR ) vytvorili za
prvých deväť mesiacov tohto roku stratu 1,05 miliardy Sk,
resp. 1,74 miliardy Sk.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku ide v prípade ZSSK o zníženie
záporného schodku o 2,25 miliardy Sk a u ŽSR o zlepšenie o 579 miliónov Sk.
Vyplýva to z vládou prerokovaného a schváleného materiálu o
úsporných opatreniach na železniciach a o výsledkoch ich
hospodárenia, ako aj prognózach na roky 2004 – 2006.
Dôvodom výrazného zlepšenia ZSSK boli medziročne vyššie prevádzkové
výnosy a nižšie náklady na prevádzku, ako aj takmer o 2,5
miliardy Sk vyššia úhrada za výkony vo verejnom záujme v
osobnej doprave od štátu. Oproti plánu však bola dosiahnutá
strata Železničnej spoločnosti vyššia o 920 miliónov Sk.
Negatívny vplyv na túto skutočnosť mal najmä celoplošný
štrajk železničiarov na prelome januára a februára, pričom
nepriaznivé plnenie pokračovalo aj v nasledujúcich mesiacoch.
Nižšia ako plán bola napríklad nakládka dreva a stavebnín.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roku zvýšili ŽSR celkové náklady o 1,76 miliardy Sk,
celkové výnosy však rástli rýchlejšie, až o 2,3 miliardy
Sk. Výšku prevádzkových nákladov a výnosov výrazne
ovplyvnila zmena účtovania trakčnej elektrickej energie, ako
aj tvorba krátkodobých rezerv k týmto nákupom.
Vo finančnej oblasti dosiahnutý výsledok plánovanému
nezodpovedal. Dôvodom je meškajúce odpustenie záväzku ŽSR voči Fondu národného majetku SR.
Napriek prijímaným reštrikčným opatreniam vrátane
nezvyšovania objemu bankových úverov, alebo zastavenia
nekontrolovateľných výdavkov v oblasti obstarávania, má na
celkový hospodársky výsledok a pridanú hodnotu ŽSR negatívny vplyv výpadok tržieb za
použitie železničnej dopravnej cesty kvôli poklesu výkonov
dominantného operátora ZSSK .
ŽSR
prijali v sledovanom období rozhodnutia aj o redukcii
administratívneho aparátu a ďalších zmien v oblasti
ľudských zdrojov. Tie súvisia aj so zmenami v oblasti
organizačnej štruktúry, transformácie a odčleňovania
obslužných činností.
ZSSK očakáva
prelomenie pasívneho hospodárenia za optimálnych okolností
už v budúcom roku. V roku 2006 kalkuluje so ziskom takmer 422
miliónov Sk. Kým v roku 2005 má zisk ZSSK podľa plánu
dosiahnuť 185 miliónov Sk, výkaz ziskov a strát na budúci
rok hovorí o miernom zisku 11,6 milióna Sk alebo strate 319
miliónov Sk. Naplnenie jedného či druhého variantu závisí
od toho, či dôjde k naplneniu zmluvy so spoločnosťou Express
Slovakia "Medzinárodná preprava a. s.", a to v
závislosti od rozhodnutia Protimonopolného úradu SR. ŽSR odhadujú v budúcom roku stratu na
2,73, resp. 2,98 miliardy Sk, pričom naplnenie druhej
alternatívy by nastalo pri raste priemernej mzdy o 8,1 %.
ZSSK investovala za 9 mesiacov do
obnovy vozidlového parku 1,86 miliardy Sk
Bratislava 17. 12.2003 - Železničná
spoločnosť ( ZSSK ), a. s., Bratislava preinvestovala za 9
mesiacov tohto roku do obnovy vozidlového parku 1,86 miliardy
Sk. Išlo najmä o rekonštrukčné práce na opotrebovaných
mobilných prostriedkoch, nakoľko na veľké investičné
nákupy nových zariadení nemá spoločnosť dostatok financií.
Približne 1,03 miliardy Sk využila ZSSK na tieto účely z cudzích zdrojov. Z
prostriedkov organizácie Eurofima, ktorá podporuje financovanie
obnovy európskych vozidlových parkov, čerpala navyše asi 361
miliónov Sk. Vlastné finančné prostriedky sa na nákupe
zariadení a služieb podieľali sumou 464 miliónov Sk, vyplýva
to z Informácie o stave plnenia koncepcie modernizácie
mobilného parku ZSSK , ktorú vláda vzala na vedomie.
Až 867 miliónov Sk preinvestovala spoločnosť na
rekonštrukciu nákladných vozňov, nasledujú ich osobné vozne
s vloženými prostriedkami vo výške 662 miliónov Sk. Asi 330
miliónov Sk išlo na obnovu hnacích vozidiel.
Finančné možnosti ZSSK viedli manažment spoločnosti k odloženiu
niektorých investičných nákupov nových hnacích vozidiel či
vozňov plánovaných pôvodne aj na tento rok. Ako ďalej
vyplýva z materiálu, ZSSK odložila napríklad obstaranie nákladných
vozňov typu Rns, nákup šiestich kusov osobných vozňov pre I.
triedu, 18 vozňov pre II. triedu alebo elektrických jednotiek s
naklápacími skriňami.
ZSSK v materiáli
pripomína záväzok vlády SR podporovať obnovu mobilného
parku ročne sumou 550 miliónov Sk, čo sa však nedeje.
ZSSK plánuje v budúcom roku kladný
hospodársky výsledok
BRATISLAVA 17. 12.2003 -
Železničná spoločnosť, a.s., Bratislava ( ZSSK ) hospodárila za
tri kvartály tohto roka so stratou vo výške 1,05 mld. Sk. V
medziročnom porovnaní bola táto strata nižšia o 2,186 mld.
Sk. V porovnaní s plánom eviduje ZSSK ku koncu septembra
vyššiu stratu o 920,7 mil. Sk, hlavne v dôsledku nižších
celkových výnosov. Výnosy spoločnosti predstavovali ku koncu
sledovaného obdobia 16,894 mld. Sk. Oproti plánu sa znížili o
1,18 mld. Sk, najmä z dôvodu nižších tržieb z prepravy,
ktoré spoločnosť zabezpečila len na 92,83 %. V porovnaní s
rovnakým obdobím minulého roka, poskytol štát zo štátneho
rozpočtu spoločnosti prostriedky za výkony vo verejnom záujme
v osobnej doprave vyššie o 2,469 mld. Sk. Vyplýva to z
informatívnej správy, ktorú v stredu vzala vláda na vedomie.
V rámci nákladnej dopravy ZSSK za sledované obdobie prepravila 36,4 mil. ton,
čím splnila plán na 96,21 %. V medziročnom porovnaní bol
objem prepravy vyšší o 27,1 tis. ton. Na plnenie plánu
prepravy mal negatívny vplyv najmä celoplošný štrajk na
konci januára, začiatkom februára, nepriaznivé plnenie
prepravy v 2. a 3. štvrťroku a nenaplnenie plánu nakládky
dreva a stavebnín. Plnenie tržieb z nákladnej prepravy
spoločnosť zabezpečila na 93,46 %. Pokles tržieb z nákladnej
prepravy spôsobil pokles výkonov.
Pokles výkonov zaznamenala spoločnosť aj v osobnej preprave
oproti plánu vo všetkých sledovaných parametroch. Celkový
počet prepravených osôb bol oproti plánu nižší o 2,557
mil. a osobokilometre o 232,23 mil. Medziročný pokles
cestujúcich bol 6,56 mil. osôb. Úbytok cestujúcich, ktorý
spôsobil plnenie tržieb len na 87,23 %, ovplyvnilo v značnej
miere zvýšenie cestovného od 1. januára 2003 a zrušenie
regionálnej dopravy na vybraných tratiach. Na nesplnených
tržbách sa podpísal aj celoplošný štrajk a znížená
mobilnosť obyvateľstva v dôsledku pretrvávajúcej
nezamestnanosti. Tržby z osobnej prepravy boli oproti plánu
zabezpečené na 88,53 %, t.j. o 211,6 mil. Sk.
ZSSK plánuje v
budúcom roku dosiahnuť kladný hospodársky výsledok. Podľa
podnikateľského plánu ZSSK , ktorý prijala dozorná rada na svojom
rokovaní 1. októbra, chce spoločnosť zrealizovať v roku 2004
v osobnej doprave výkony vo verejnom záujme (VVZ) v rozsahu
30,5 mil. vlakokilometrov a oblasti IC a
EC vlakov 1,1 mil. vlakokilometrov. V nákladnej preprave by
mal objem prepraveného tovaru dosiahnuť úroveň 50,9 mil. ton.
Predpokladom dosiahnutia stanovených cieľov je úhrada straty
zo štátneho rozpočtu za VVZ v objeme 4,33 mld. Sk, ako aj
podpora prevádzky kombinovanej dopravy čiastkou 20 mil. Sk zo
štátnych zdrojov. Ďalšou podmienkou je aj prevzatie dlhu ZSSK v objeme 7,319
mld. Sk do štátneho dlhu, ktoré vláda už schválila a chce
ním kompenzovať svoje záväzky voči spoločnosti za VVZ.
Zmeny v grafikone ZSSK majú vrátiť
cestujúcich na železnicu
VYSOKÉ TATRY 17. 12.2003 - V tomto
roku zaznamenala Železničná spoločnosť ( ZSSK ) približne
14-percentný úbytok cestujúcich. Po avizovanom
desaťpercentnom zvýšení cestovného v budúcom roku očakáva
ďalší pokles počtu cestujúcich. "Napriek obmedzeným
finančným možnostiam robíme opatrenia, aby sa cestujúci
vrátili na železnice," uviedol dnes na tlačovej besede v
Starom Smokovci prednosta obchodno-prepravnej správy osobnej
prepravy Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) Košice Ladislav
Olexa.
Nový Grafikon vlakovej dopravy prináša viacero zmien, ktorými
chce ZSSK cestujúcich na železnice opäť pritiahnuť.
Ide najmä o zlepšenie prípojovosti vlakov a posilnenie spojov
v exponovaných časoch aj na východnom Slovensku. V novom
cestovnom poriadku obnovila ZSSK v letnom období spojenie Košíc s rekreačnou oblasťou Dedinky a Dobšinskou ľadovou
jaskyňou , ktoré sú nástupným miestom pre túry do
Slovenského raja z južnej strany národného parku.
ZSSK vylepšuje rýchle
spojenia IC vlakmi medzi Bratislavou a Košicami a rekreačnými
centrami v Starom Smokovci , Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese . Na Tatranskej
elektrickej železnici ( TEŽ ) zaviedli dva
nové spoje v nočných hodinách medzi Starým Smokovcom a Tatranskou
Lomnicou počas letnej sezóny. Odchody viacerých vlakov TEŽ a vlakov na
trati Poprad – Plaveč upravili tak, aby
nadväzovali na IC vlaky v Poprade . Zároveň skrátili
prestupové časy na IC vlaky, v
niektorých prípadoch až z takmer dvoch hodín na 42 minút. V
budúcom roku by mal byť realitou autovlak nielen z Prahy do Popradu , ale aj do Košíc a Bratislavy . V novom grafikone
zaviedli ZSSK zrýchlené ranné spojenie medzi Prešovom a Košicami a opačné v
popoludňajších hodinách, s jedinou zastávkou v Kysaku .
Už v januári by sa mal začať predaj cestovných lístkov aj
cez internet. Ten by mal byť spustený najskôr pre IC a EC vlaky . "Rokujeme aj o
predaji lístkov prostredníctvom mobilných telefónov,"
doplnil L. Olexa. Už v januári plánuje ZSSK spustiť novú
službu pre cestujúcich, ktorou bude Call centrum. Tu by mal
cestujúci získať všetky potrebné informácie o železničnej
doprave.
Železnice zavádzajú vo Vysokých Tatrách samoobslužný výpravný
systém
Vysoké Tatry 17. 12.2003 - Zmeny v
tatranskej doprave predstavili dnes podnikateľským subjektom
zástupcovia košickej Divízie osobnej dopravy Železničnej
spoločnosti ( ZSSK ), a. s., na stretnutí v Starom Smokovci .
Ladislav Olexa, prednosta obchodno-prepravnej správy Divízie
osobnej dopravy ZSSK upriamil pozornosť prítomných na pilotný
projekt samoobslužného výpravného systému. Na tratiach
Tatranskej elektrickej železnice ( TEŽ ) a
ozubnicovej železnice začne platiť od 1. januára 2004. Podľa
neho má eliminovať únik tržieb a je založený na princípe
vyššej zodpovednosti cestujúcich, ktorí budú povinní
zakúpiť si cestovný lístok pred nástupom do súpravy a
riadne ho označiť v znehodnocovači.
Okrem železníc budú predávať cestovné lístky aj hotely,
chaty, novinové stánky, predajne potravín i ďalší zmluvní
partneri. S prvými záujemcami o predaj už Železničná
spoločnosť rokovala. Cestujúci sa o novinke dozvedia z tlače,
letákov a tiež z 24 informačných tabúľ umiestnených v
regióne Tatier, ktoré pamätajú aj na zahraničných
návštevníkov veľhôr - texty sú v piatich jazykoch.
Olexa zdôraznil, že podobný projekt zatiaľ na Slovensku nie
je. V Tatrách ho budú overovať počas celej zimnej sezóny a
vyhodnotia ho v apríli.
Od januára budú cestujúcich kontrolovať vlakoví revízori.
Spočiatku nebudú siahať k represiám, ale uprednostnia
výchovné pôsobenie. Podľa Olexu by sa postupne mal vyvinúť
systém samokontroly zo strany samotných cestujúcich podobne,
ako je to v iných hromadných dopravných prostriedkoch.
Dodal, že po namontovaní znehodnocovačov v nových
tatranských električkách predstavujú náklady na zavedenie
samoobslužného výpravného systému asi 200 000 Sk. Investujú
ich do výroby bodových lístkov a budovania siete predajných
miest.
Bratislavská regionálna koľajová
spoločnosť chce spolupracovať s Rakúšanmi
Viedeň/Bratislava 17. 12.2003 -
Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť ( BRKS ) ako neštátna
železničná firma predstavuje na Slovensku pre štátny monopol
prvú vážnu konkurenciu. Uviedol to dnes rakúsky denník Die
Presse.
V slovenskom parlamente sa intenzívne lobuje, aby mohla táto
regionálna spoločnosť prevziať viacero železničných
spojení, pretože je schopná prevádzkovať ich za nižšie
náklady.
BRKS má veľký záujem aj o spoluprácu na
rakúskom území, pričom už dlhší čas rokuje o konkrétnych
plánoch s Rakúskymi spolkovými železnicami a železnicami v
Grazi, informuje Die Presse. V spolupráci s Rakúskym dopravným
zväzom pre východný región by sa mala posilniť doprava medzi letiskami Schwechat a
Bratislava . Problémom však ostanú cenové rozdiely v
železničnej preprave medzi oboma krajinami, ktoré súvisia s
výraznými rozdielmi v príjmoch obyvateľstva, uzatvára
denník.
Ztráta Českých drah bude 750 milionů
18.12.2003 - ČD
t.r. očakávajú stratu okolo 700-750 mil. Kč a oproti
podnikateľskému plánu 1,5 mld Kč bude minimálne o 750 mil.
Kč nižší. Povedal to 17.12. generálny riaditeľ ČD
Petr Kousal.
ČD
t.r. podnikajú prvý rok ako a.s., vlani ešte ako štátny
podnik hospodárili so stratou takmer 5 mld. "Železnice
znížili náklady o 1,2 mld Kč. Nešetrí sa však na opravách
vlakov," upozornil Kousal. Najväčšiu časť nákladov
pritom tvoria osobné náklady, a to asi 23 mld Kč.
ČD
zrejme do polovice budúceho roka nestihnúť dať do prevádzky
rýchlovlaky Pendolino .
Uviedol to hovorca ČD
Petr Šťáhlavský. Schvaľovanie a homologácia vlaku totiž
nejde tak rýchlo, ako železnice pôvodne rátali. Podľa
generálneho riaditeľa ČD
Petra Kousala sú problémy na strane talianskeho výrobcu vlaku
firmy Alstom
Ferroviaria .
Napriek tomu železnice by chceli dodržať plánovaný termín
nasadenia vlaku do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi 13.6. na
trase Viedeň – Drážďany. V každom prípade budúci rok
začne vlak aj s cestujúcimi jazdiť minimálne na českej
železnici.
Smlouva o opravě nádraží byla podepsána
HOSPODÁŘSKÉ
NOVINY 18.12.2003 - Talianska Grandi Stazioni opraví do 5 rokov
hlavnú železničnú stanicu v Prahe. Do rekonštrukcie
investuje 658 mil. Kč. Za to bude stanicu nasledujúcich 30
rokov prevádzkovať.
Zmluvu o obnove stanice podpísali 17.12.2003 zástupcovia ČD . Stavať sa bude za plnej prevádzky. Okrem
pražskej hlavnej stanice budú Taliani rekonštruovať a
následne prevádzkovať stanice v Karlových Varoch a
Mariánskych Lázňach. V zmluve sa zaviazali do všetkých 3
staníc investovať celkom 750 mil. Kč.
České dráhy zřejmě nestihnou do
poloviny roku nasadit Pendolina
PRAHA 17.
12.2003 - České dráhy zřejmě do poloviny příštího roku
nestihnou dát do provozu rychlovlaky Pendolino , řekl ČTK mluvčí
ČD
Petr Šťáhlavský. Schvalování a homologace vlaku totiž
nejde tak rychle, jak dráhy původně počítaly. Podle
generálního ředitele ČD
Petra Kousala jsou problémy na straně italského výrobce vlaku
firmy Alstom
Ferroviaria .
Dráhy by přesto chtěly dodržet plánovaný termín nasazení
vlaku do zkušebního provozu s cestujícími 13. června na
trase Vídeň – Drážďany. V každém případě začne
příští rok vlak i s cestujícími jezdit minimálně na
české železnici.
ČD
ale chtějí Pendolina nasadit hlavně na mezinárodní tratě.
Vlaky i tratě musí schválit drážní úřad nejen v ČR, ale
i v zemích, kam bude Pendolino jezdit. Za sedm souprav mají
dráhy zaplatit 4,5 miliardy korun.
ČD
převzaly první vlak po osmi letech od uzavření kontraktu
letos v červnu. Od září měly začít ČD
odebírat každý měsíc jednu další soupravu. Zatím čtyři
vlaky však ČD
odmítly a zastavily také platby dodavateli.
Důvodem je skutečnost, že výrobce zatím nedodal ČD
podklady, na jejichž základě lze zahájit proces zkoušek a
homologace výrobku. Podle Kousala chybí stále 60 procent
dokumentace. Její předávání zdržuje především překlad z
italštiny do češtiny a zároveň němčiny. Objevují se také
technické problémy. Ty však dodavatel postupně odstraňuje.
První vlak se zatím testuje na zkušebním okruhu u Velimi. Na
běžnou trať by se měl na zkušební jízdy vydat poprvé
začátkem příštího roku. Například na maximální rychlost
budou ČD
vlak testovat na trati Vranovice – Břeclav. Po tomto
koridorovém úseku by vlaky při testech měly projíždět
rychlostí až 250 kilometrů v hodině. V běžném provozu bude
Pendolino s ohledem na
možnosti trati jezdit 160 kilometrů v hodině.
Původně měly rychlovlaky vozit cestující již před pěti
lety. Finanční problémy ČKD, které se v konsorciu s Fiatem a
Siemensem na výrobě podílelo, ale zakázku zpozdily. Výrobu
tak převzal Fiat, která se později stala součástí Alstomu
.
Poľskí železničiari hrozia
generálnym štrajkom
Varšava 17. 12.2003 - Poľská vláda
napriek naliehaniu štrajkujúcich železničiarov v utorok s
odborármi nerokovala. Odborári preto pohrozili generálnym
štrajkom. Informovala o tom agentúra APA.
Podľa podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Jerzyho
Hausnera pozvanie na rokovania s odborármi o ďalšom
financovaní regionálnej železničnej prepravy v Poľsku platí
na štvrtok.
Poľská vláda sa v utorok uzniesla na programe ďalšej
reštrukturalizácie a privatizácie štátnych železníc PKP . Stovky
štrajkujúcich v utorok blokovali prevádzku na tratiach a
pohrozili generálnym štrajkom, pokiaľ sa ešte v tú noc
neobnovia rozhovory s vládou.
Podľa odborov vláda nedodržiava dohodu z júla, v ktorej
garantovala, že počet regionálnych železničných spojení
ostane na úrovni roka 2002. "Odvtedy sa však zrušilo 580
spojení a ďalších 280 je v ohrození," uviedol hovorca
odborov Leszek Mientek.
Utorňajší štrajk vážne ohrozil tak osobnú ako i nákladnú
prepravu vo všetkých dôležitých mestách od Gdanska, cez
Poznaň až po Katovice a Tarnowskie Gory. Doprava v hlavnom
meste nebola ohrozená, až na zastavenie niekoľkých vlakov,
ktoré smerovali do hlavného mesta.
Vyše 100 poľských železničiarov v celej krajine si ako formu
štrajku vybralo hladovku.
Sprenevera za 400 milónovov uzavretá
Polícia ukončila vyšetrovanie prípadu
400 mil. sprenevery v prípade IC železničných vozňov.
19.12.2003 -
Košický vyšetrovateľ navrhol obžalovať správcu konkurznej
podstaty spoločnosti TORY-leas Michala R. a bývalú súdnu
tajomníčku z Krajského súdu Košice Zuzanu K. z trestných
činy sprenevery a falšovania a pozmeňovania verejnej listiny.
V prípade uznania viny im hrozí trest od päť do dvanásť
rokov.
Podľa záverov vyšetrovania Michal R. sa 11.12.2000 stal
správcom konkurznej podstaty spoločnosti TORY-leas. Presne 26 IC železničných vozňov v hodnote viac
ako 516 mil. Sk bolo vtedy majetkom tejto spoločnosti. Na
základe leasingových zmlúv ich používali a splácali
Železnice SR. V čase vyhlásenia konkurzu mali ŽSR zaplatiť už len 10 mil. Sk. Správca
prisľúbil riaditeľovi ŽSR , že vozne nepredá inému záujemcovi. Napriek
dohode ich za túto cenu predal spoločnosti Realitný dom.
Správca tak urobil mimo dražby a bez vedomia veriteľov.
Spoločnosti TORY-leas bola spôsobená škoda viac ako 299 mil.
Michal R. ďalej pokračoval v zneužívaní svojej pozície
správcu konkurznej podstaty. V spolupráci so súdnou
tajomníčkou na Krajskom súde v Košiciach Zuzanou K.
spreneveril ďalší majetok spoločnosti. V júni 2001 vydala
Zuzana K. sfalšované opatrenie Krajského súdu v Košiciach, v
ktorom súd súhlasí s predajom pohľadávok tejto spoločnosti.
Následne predal správca pohľadávky v hodnote približne 255
mil. za 2 mil. spoločnosti WEISSBERG. Spôsobená škoda
spoločnosti TORY-leas bola vyčíslená na približne 109 mil.
O mesiac neskôr, v júli 2001 Zuzana K. vydala sfalošovaný
súhlas krajského súdu s vyplatením zálohy na odmenu a
výdavky správcovi konkurznej podstaty Michalovi R. Na základe
tohto opatrenia si 31.7.2001 správca sám a neoprávnene
vyplatil z pokladne spoločnosti TORY-leas 1,2 mil. Sk.
Spoločnosti TORY-leas vznikla ďalšia škoda, tento raz za 1,2
mil. Sk.
Železničiarom sa 0-% rast miezd nepáči, žiadajú zhodnotenie minimálne o
infláciu
Bratislava 18. 12.2003 - Medziročný
mzdový nárast, ktorý vykryje minimálne mieru inflácie, budú
v rámci vyjednávania o kolektívnej zmluve pre rok 2004
žiadať odborové organizácie zastupujúce zamestnancov
Železníc SR ( ŽSR ) a Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s.
"Budeme si obhajovať cenu našej práce a zároveň
požadovať rast miezd minimálne o percento inflácie,"
uviedol pre TASR predseda Odborového združenia železničiarov
Jozef Schmidt. Schválený štátny rozpočet pritom počíta pre
budúci rok s infláciou vo výške 8,1 %.
Návrhy kolektívnych zmlúv, ktoré odborárom predložili
zamestnávatelia zadefinovali 0-% mzdový nárast, čo je podľa
Schmidta, vzhľadom na očakávaný pokles životnej úrovne v
dôsledku rôznych reforiem a rastu cien, absolútne
neprijateľné. Už pri tohtoročnom vyjednávaní totiž urobili
odborári podľa Schmidta ústupok zamestnávateľovi, keď
prijali len 5-% mzdový rast.
Práve stanovenie 0-% rastu, ako východiskového bodu pre
rokovanie, signalizuje očakávaný zložitý priebeh
kolektívneho vyjednávania, ktoré odborári po prvýkrát vedú
individuálne s obidvoma železničnými spoločnosťami. Schmidt
si myslí, že by nebolo správne ísť cestou sociálneho
konfliktu, ale ani túto možnosť nechcel v prípade zlyhania
dialógu vylúčiť, keďže zákon ju umožňuje.
Mzdy železničiarov rástli naposledy od 1. júla tohto roka, a
to v priemere o 5 %. Každá organizačná jednotka oboch
podnikov dostáva od tohto dátumu na mzdy o 5 % viac ako
predtým, pričom z uvedenej sumy navyšuje každému
zamestnancovi tarifnú mzdu o 720 Sk. Zvyšok 5-% balíka
prerozdeľuje stredisko na mzdy jednotlivcov podľa ich
pracovného výkonu. Pred zvýšením zarábal pracovník ŽSR v priemere 15 277 Sk a ZSSK 15 348 Sk. Oba
podniky zamestnávajú približne 40 000 ľudí.
Systém prebiehajúcej transformácia
železníc nie je vyhovujúci
BRATISLAVA 18. 12.2003 - Podľa
prezidenta Asociácie odborových zväzov dopravy, pôšt a
telekomunikácií (AOZDPT) Jozefa Schmidta je súčasný spôsob
transformácie nevyhovujúci. Cieľom prebiehajúcej
transformácie je sfunkčnenie systému riadenia, na čo podľa
Schmidta poukazovali v minulosti aj odbory. Na prebiehajúcom
procese je však podľa prezidenta AOZDPT chybné, že sa
najskôr stanovil počet ľudí, o ktorých sa má znížiť stav
zamestnanosti, a až následne sa buduje nový systém riadenia.
"Naopak najprv by sa mali zefektívniť činnosti, následne
sa stanoví počet potrebných ľudí, a až potom sa pri
zohľadnení sociálneho aspektu prepustia nadbytoční
pracovníci," uviedol Schmidt.
Obavy majú odborári aj z oddelenia dopravnej cesty od
správcovských služieb a údržby u ŽSR . Podľa
prezidenta AOZDPT totižto po dobudovaní systému bude údržba
prevádzkovaná dodávateľských systémom. "My pritom už
dlhodobo konštatujeme, že údržba dodávateľským spôsobom
nie je ekonomicky výhodná," dodal Schmidt. Dôležité
však je aj komplexné stanovenie dopravnej politiky štátu z
pohľadu cestnej, železničnej a vodnej dopravy. Určenie
odpovede na otázku, akým spôsobom sa ktorý druh dopravy bude
zo strany štátu preferovať, by malo byť podľa Schmidta
výsledkom odbornej diskusie.
V súčasnosti prebiehajúca transformácia železníc je podľa
prezidenta Zväzu zamestnávateľov dopravy, pôšt a
telekomunikácií (ZZDPT) Ladislava Saxa nevyhnutná. "Tento
proces je síce bolestný a dotýka sa veľa ľudí, ale inej
cesty niet," dodal Saxa, ktorý bol od 1. januára 2002 do
10. júna 2003 generálnym riaditeľom ŽSR . Ako dodal, tento
proces vychádza z prirodzených potrieb. Poplatky za užívanie
železničnej siete na Slovensku sú pritom jedny z najvyšších
v Európe.
Železničiari v SR neplánujú
pokračovať v štrajku zameranom proti rušeniu dopravy
Bratislava 18. 12.2003 - Slovenskí
železničiarski odboroví predáci nebudú obnovovať štrajk z
prelomu januára a februára 2003, zameraný predovšetkým proti
rušeniu dopravy na regionálnych tratiach, napriek tomu, že
bratislavský Krajský súd (KS) zrušil predbežné opatrenie
Okresného súdu Bratislava I. nariaďujúce prerušenie
štrajku.
Predseda Odborového združenie železničiarov (OZŽ) Jozef
Schmidt po preskúmaní predmetného súdneho rozhodnutia
právnikmi konštatoval, že ak by štrajk pokračoval, mohlo by
ho opäť prerušiť predbežné opatrenie súdu. Centrálny
štrajkový výbor (CŠV) preto stratil podľa neho
opodstatnenie.
Odborári navyše pozitívne vnímajú znovuobnovenie prevádzky
na niektorých tratiach, ku ktorej došlo len niekoľko mesiacov
po jej prerušení 2. februára tohto roka. Navyše, samosprávne
orgány a železnice rokujú o obnovení dopravy aj na ďalších
z nich, konkrétne Levoča -
Spišská Nová Ves , Zvolen
- Krupina a Krupina -
Šahy , uviedol Schmidt.
"Naše požiadavky, ktoré sme formulovali pred štrajkom,
sa postupne napĺňajú, vrátane záujmu zainteresovaných
strán diskutovať o dopravnej politike a o postavení ZSSK ,"
konštatoval predseda OZŽ.
Práve otázka štátnej dopravnej politiky bola jednou z tém
dnešného rokovania generálnej porady ministra dopravy, pôšt
a telekomunikácií s predstaviteľmi odborových zväzov a
zamestnávateľov pôsobiacich v doprave. Tí dnes hodnotili rok
2003 z pohľadu sociálneho dialógu, pričom hovorili aj o
štrajku železničiarov. Minister dopravy Pavol Prokopovič
podľa Schmidta uznal, že dialóg ma svoje rezervy a sklzy,
prisľúbil však kroky na jeho nápravu.
Predstavitelia odborov privítali záujem MDPT smerujúci k ich
väčšej zainteresovanosti pri príprave legislatívy v oblasti
dopravy. Strany sa dohodli, že je treba diskutovať o dopravnej
politike štátu, postavení jednotlivých dopravných systémov,
a načrtli možnosť vzniku parlamentného výboru pre dopravu a
rozvoj infraštruktúry.
Predmetom generálnej porady bolo súčasne zhodnotenie naplnenia
Dohody o spolupráci pri realizovaní hospodárskeho a
sociálneho partnerstva, ktorú strany podpísali pred dvoma
rokmi.
České dráhy budú tento rok znova
stratové
Praha 18. 12.2003 - Stratu medzi 700
až 750 miliónmi (v prepočte 890,4 až 954 miliónov Sk)
očakávajú tento rok České dráhy ( ČD ). Podnikateľský plán počítal s prepadom
1,5 miliardy Kč. Informoval o tom šéf železníc Petr Kousal. ČD
tento rok podnikajú prvý rok ako akciová spoločnosť, vlani
ešte ako štátny podnik hospodárili s takmer 5-miliardovou
stratou.
Tržby v osobnej doprave vykážu ČD
zrejme na úrovni tohtoročného plánu, teda zhruba 5,28
miliardy Kč. Železnice pritom prepravia rovnako ako vlani 175
miliónov cestujúcich. V nákladnej doprave očakáva podnik
vyše 18 miliárd Kč tržieb, čo by bolo o 400 miliónov Kč
viac ako vlani. Oproti plánu by však išlo o pokles zhruba 200
miliónov Kč. Železnice tento rok prepravia asi 84 miliónov
ton tovaru, čo je medziročný rast o necelé dva milióny ton.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.
Pri Iliaši sa zrazil vlak s osobným autom
Banská Bystrica 18. 12.2003 - K
zrážke medzi nákladným vlakom a osobným autom Citroën
Berlingo došlo dnes asi pol hodiny pred poludním na nechránenom železničnom
priecestí pri Iliaši neďaleko Banskej Bystrice .
Pri nehode sa ľahko zranila 25-ročná vodička z Banskej
Bystrice, ktorá riadila firemné auto. Jej 21-ročná
spolujazdkyňa vyviazla z havárie bez zranenia.
Hovorca Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici Miroslav
Gajdošík TASR informoval, že nehodu zavinila vodička
osobného auta, ktorá nerešpektovala výstražnú signalizáciu
umiestnenú pred priecestím. S autom naň vošla v čase, keď
tam už vchádzal vlak. Jeho rušňovodič zrážke zabrániť
nedokázal. Rušeň zachytil a odhodil auto, ktoré následne
zdemolovalo výstražnú signalizáciu pri priecestí.
Škody, ktoré vznikli na aute a železničiarom, zatiaľ
nevyčíslili.
Liptov usmrtil ženu pri prechádzaní cez koľaje v Smižanoch
Bratislava 18. 12.2003 - Tragédiou sa
v stredu predpoludním skončila prechádzka 59-ročnej ženy z
Helcmanoviec v okrese Gelnica. Na
železničnom priecestí v Smižanoch ju zachytil rýchlik
Liptov a spôsobil jej rôzne zranenia, ktorým na mieste
podľahla.
Žena chcela prejsť cez druhú dopravnú koľaj k nástupišťu
prvej koľaje. Rušňovodič vlaku napriek tomu, že spozoroval
ženu na koľajach a použil výstražné zvukové znamenie,
nedokázal pre krátku vzdialenosť zrážke zabrániť.
Nebohú identifikoval jej syn. Spišskonovoveská železničná
polícia nezistila u rušňovodiča požitie alkoholu. Doprava na
druhej koľaji musela byť zastavená na jednu hodinu.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
VÚC diskutuje s rakúskou ÖBB aj o vytvorení spoločného železničného podniku
Bratislava/Viedeň 19. 12.2003 -
Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť ( BRKS ), a.s.,
sprevádzkovala 15. decembra tohto roku železničné spojenie na
trati Zohor – Rohožník.
Jej ambície však siahajú ďalej, s Rakúskymi spolkovými
železnicami ( ÖBB ) uvažuje aj o
vytvorení spoločného podniku, ktorý by zabezpečoval spojenie
Bratislavy a Viedne, neskôr aj širšieho okolia. Možností
spolupráce je viac. "Naše plány sú súčasťou širšej
iniciatívy priľahlých euroregiónov integrovať a
harmonizovať ich železničný dopravný systém a urobiť ho
konkurencieschopným voči automobilovej doprave," uviedol
pre TASR poslanec bratislavskej župy, ktorá je hlavným
akcionárom BRKS , Roman Filistein. Ako termín možného
spustenia rýchlodráhového systému Bratislava – Viedeň
vytýčila koľajová spoločnosť rok 2005.
V súčasnosti nevytvára podľa Filisteina naša legislatíva
priaznivé podmienky na realizáciu tohto zámeru. Novela zákona
o dráhach, ktorej účinnosť sa predpokladá po roku 2005, by
mala umožniť prechod právomoci podpisovať zmluvy o výkonoch
vo verejnom záujme, zabezpečujúcich základnú dopravnú
obslužnosť osobnými vlakmi, zo štátu na konkrétny VÚC.
Župa tak získa možnosť výberu prevádzkovateľa
železničných výkonov. Už budúci rok chce samosprávny kraj
lepšie zharmonizovať grafikony autobusových a železničných
dopravcov, v zmysle lepšieho zabezpečenia dopravnej
obslužnosti a úspor finančných prostriedkov.
Na tratiach ŽSR dnes denne okrem soboty a nedele premávajú tri
motorové a jeden prívesný vozeň BRKS . Okrem nich si
spoločnosť prenajala dve dieselové lokomotívy a štyri
vagóny od ÖBB. Týmto technickým vybavením
zabezpečuje sedemkrát denne spojenie Bratislava – Zohor,
osemkrát Zohor
- Záhorská Ves a
jedenásťkrát Rohožník
- Zohor .
Uvedené čísla v sebe zahŕňajú cesty tam aj naspäť.
Niektoré z nich podľa Filisteina nadväzujú na vlakové
spojenia "konkurenčnej" Železničnej spoločnosti ( ZSSK ).
Prvý vlak vypravila BRKS 7. júla
tohto roku, impulzom bolo zrušenie osobnej dopravy na
regionálnych tratiach Železničnou spoločnosťou od 2.
februára 2003.
Okrem Bratislavského samosprávneho kraja sú akcionármi BRKS spoločnosti ŽOS
Vrútky s 20 %, Wagon Service Travel s 12 %, obce Záhorská Ves,
Vysoká pri Morave, Rohožník a Lozorno (4 %). Strategickým
zahraničným partnerom sa stal Connex Transport AB so sídlom v
Štokholme, ktorý vlastní 13 %.
Štrajk poľských železničiarov dopravu na Slovensku vážnejšie neohrozil
Bratislava 19. 12.2003 - Dnešný
štrajk odborárov Poľských štátnych železníc ( PKP ) dopravu na
Slovensku vážnejšie neohrozil. TASR o tom informoval hovorca
Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) Miloš Čikovský.
Podľa jeho slov v dôsledku prerušenia železničnej dopravy v
Poľsku meškala nákladná ale najmä osobná železničná
doprava z Poľska na územie SR. Slovenským importérom však
podľa neho štrajk žiadne škody nepriniesol.
"O 13.00 h bol štrajk poľských odborárov prerušený,
momentálne premávajú vlaky podľa cestovného poriadku,"
uviedol Čikovský. Vážnejšie problémy mala ZSSK s troma vlakmi, a
to na trase Krakov – Košice a Katovice – Žilina, ktoré
dnes nepremávali. Doprava na trase Varšava – Budapešť,
ktorá prechádza cez Bratislavu, sa omeškala o viac ako dve
hodiny.
Spomínaný štrajk začal vo štvrtok vo večerných hodinách
vo východnej časti Poľska, v priebehu dnešného dňa sa však
rozšíril na celé územie krajiny. Odborári žiadali, aby PKP opätovne otvorili stovky železničných
spojení a aby im vláda poskytla pomoc v prepočte vyše 4,5
miliardy Sk. Po prisľúbení finančnej pomoci odborári svoj
štrajk prerušili.
Železničiari sa rozhodli zastaviť štrajk
VARŠAVA 19. 12.2003 - Poľské odbory ukončili v piatok štrajk
Poľských štátnych železníc ( PKP ) po tom, čo
parlament vyhovel ich požiadavke o vyplatení dodatočných 140
miliónov USD v štátnej pomoci.
Štrajkujúci zastavili svoju akciu, ktorá paralyzovala
železničnú dopravu na juhu krajiny, ako prejav dobrej vôle.
Predtým parlament rozhodol zvýšiť štátne dotácie
stratovým regionálnym linkám. "Rozhodli sme sa
pozastaviť protest... dôvodom je rozhodnutie Sejmu vyčleniť
dodatočné finančné prostriedky na regionálne linky,"
uviedol Leszek Mietek, hovorca štrajkového výboru.
Parlament pridelil peniaze počas záverečného hlasovania o
vládnom návrhu rozpočtu na rok 2004, napriek varovaniam
analytikov, že rozpočtové výdavky sú beztak príliš
veľké, takže Poľsku po vstupe do Európskej únie hrozí
fiškálna kríza.
Odborári uvádzajú, že budú pokračovať v rokovaniach s
vládou a manažmentom o znovuotvorení stoviek železničných
liniek, zavretých v rámci programu rekonštrukcie PKP.
PKP je najväčším poľským
zamestnávateľom s okolo 150 tisíc zamestnancami.
Vše směřuje ke stávce na Českých drahách, tvrdí Dušek
PRAHA 19.
12.2003 - Předseda Odborového sdružení železničářů
Jaromír Dušek tvrdí, že současná situace ve vyjednávání
o kolektivní smlouvě na Českých drahách může skončit
stávkou. Jak Dušek řekl dnešnímu Právu, stávka by se mohla
uskutečnit na začátku března, možná i dříve.
Vedení drah sdělilo odborovým organizacím působících na ČD,
že pokud nebude do konce prosince uzavřena kolektivní smlouva
na příští rok, přijdou zaměstnanci o nestandardní výhody,
jež mají už desítky let. Dušek však nevěří, že by se
věci mohly do konce roku pohnout kupředu. "Vše tedy
směřuje k nepodpisu kolektivní dohody a následně ke stávce
na železnici. Odhaduji, že by k ní mohlo dojít na začátku
března, možná i dříve," řekl Dušek Právu.
Podle mluvčího ČD
Petra Šťáhlavského uvízlo kolektivní vyjednávání na
mrtvém bodě. Generální ředitel Petr Kousal proto odboráře
upozornil, že když firma do nového roku vstoupí bez nové
kolektivní smlouvy, začne se na drahách striktně uplatňovat
zákoník práce. "Železničáři by tak skutečně
přišli o radu výhod," potvrdil Právu Šťáhlavský.
Dráhy trvají na mzdovém nárůstu o 2,6 procenta, odbory
žádají zvýšení o deset procent. Dušek ale uvedl, že při
vyjednávání mezd ještě o otázce mezd nebyla řeč. Patová
situace nastala kvůli tomu, že generální ředitel slíbil
Federaci strojvůdců zařazení pracovníků do vyšší
tarifní třídy, uvedl Dušek. "My proto žádáme, aby
vedení buď od slibu ustoupilo, nebo zvedlo třídu všem
zaměstnancům ČD . To by si vyžádalo kolem 250 milionů korun,
na což dráhy nemají, doplnil šéf největší železniční
centrály.
Dohled nad investicemi na dráze od Nového roku přejde na SŽDC
PRAHA 19.
12.2003 - Investice na železnici od Nového roku budou zcela pod
kontrolou Správy železniční dopravní cesty. Pod její
působnost totiž přejdou všechny tři stavební správy,
které zajišťují stavební dozor a koordinaci staveb na
železnici a dosud spadaly pod ČD . Rozhodl o tom dnes řídící výbor ČD a poté správní rada SŽDC, řekl ČTK
náměstek ministra dopravy Antonín Tesařík. Převod
stavebních správ vzala na vědomí tento týden také vláda.
Celkem 350 zaměstnanců stavebních správ, kteří se
zabývají investicemi na dopravní cestě, se 1. ledna probudí
jako zaměstnanci SŽDC, řekl Tesařík. SŽDC za stavební
správy Českým drahám zaplatí 112 milionů korun. Podle
šéfa železničních odborů Jaromíra Duška jde o směšně
nízkou cenu. Tesařík však uvedl, že cenu stanovil znalec.
Kromě zaměstnanců SŽDC získají také některé nemovitosti.
Podle Tesaříka šlo o nezbytný krok. Dráha patří státu a
podle transformačního zákona ji od letošního roku spravuje
SŽDC. Stát je prostřednictvím SŽDC majitelem a také
investorem na železnici. K tomu však také potřebuje mít
nástroj, který bude zajišťovat územní rozhodnutí,
zadávací dokumentaci pro soutěže, vypisovat tendry ale také
provádět stavební dozor na železničních stavbách, řekl
náměstek. Správní rada před časem navíc rozhodla, že
pokud nebude moci stavební správy od ČD
převzít, má si je podnik nově vytvořit. Pokud by SŽDC své
investorské organizace nově zakládala, musely by ČD
stavební správy v podstatě zrušit.
Dušek před časem uvedl, že převedením stavebních správ k
SŽDC vzrostou náklady investičních akcí na dráze. Dráhy,
které pro SŽDC zajišťují provoz na železnici, tak nebudou
mít nad investicemi kontrolu. Podle Duška za převodem
stavebních správ stojí tlak stavební lobby. Na železnici se
ročně proinvestuje skoro 15 miliard korun.
Podle vedení ČD,
ale také například ministra dopravy Milana Šimonovského či
ředitele Státního fondu dopravní infrastruktury Pavla Švagra
je převod logický. Na správu dráhy přitom nepřejdou celé
stavební správy, ale jen ta část, která se zabývá
investorskou činností vůči dopravní cestě. Akciové
společnosti zůstane část správy, která zajišťuje
investice do objektů ČD .
Kromě olomoucké a pražské stavební správy, které
organizovaly investice na celé Moravě a téměř v celých
Čechách, SŽDC získá i stavební správu z Plzně, která
kromě severozápadních Čech realizuje celosíťové
investiční projekty.
České dráhy posilňujú vlaky na Slovensko
20.12.2003 - Približne 8000
dodatočných miest vo vlakoch ponúkajú ČD
pred vianočnými sviatkami. Z toho takmer desatina pripadá na
posilnené spoje na Slovensko. Potvrdil to 19.12. Pavel Tesař z
tlačového odboru ČD .
"Vlakové spoje na Slovensko posilňujeme najviac dnes a v
utorok 23.12. V nedeľu 4.1. posilníme vlaky z Košíc do
Prahy."
O jeden vagón 2. triedy viac mal už včera (19.13.) vlak
Slovenská strela z Prahy do Bratislavy, jeden až dva
ležadlové a lôžkové vagóny pridajú České dráhy aj k
rýchlikom Laborec, Excelsior, Cassovia a Vihorlat.
Trvale rastie aj záujem o prepravu osobných automobilov z Prahy
do Popradu. Autovlak vyráža z českej metropoly smerom do
Tatier denne, okrem 24. a 31.12. České rýchliky na Slovensko
premávajú aj na Štedrý deň a na Silvestra.
Boj o lanovky sa čoskoro dorieši
Nový prenajímateľ štyroch lanoviek vo
Vysokých Tatrách by mal byť známy v najbližších dňoch.
20.12.2003, Janáč Milo; Morháčová Jana - Štvorkabínka z Tatranskej Lomnice
na Skalnaté pleso , aj známa
visutá lanovka na druhý najvyšší vrchol Tatier Lomnický
štít spolu s ďalšími dvoma lanovkami zatiaľ zostanú v
majetku Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) - teda štátu.
Dlhodobé právo užívať ich dostane súkromný investor spolu
s predkupným právom v prípade, že sa štát rozhodne predať
ich.
Vedenie železníc už spomedzi štyroch ponúk vybralo dve
najlepšie. Podľa informácií Pravdy sa bude rozhodovať o
ponuke britskej Mountain Holiday & Ski Resorts, ktorú na
Slovensku reprezentuje developerská spoločnosť J & T
Global. Druhú ponuku podala Transmontagne Slovakia v spolupráci
s 1. tatranskou a.s. Z nich určí minister dopravy Pavol
Prokopovič v najbližších dňoch víťaza. "Minister
zatiaľ nedostal vyhodnotenie ZSSK ," uviedol hovorca rezortu dopravy Tomáš
Šarluška.
ZSSK sa rozhodla areál
prenajať po veľkom tlaku z regiónov, ktoré chcú pritiahnuť
investorov do lyžiarskych stredísk vo Vysokých Tatrách.
Samotné železnice však na takého investície nemajú peniaze.
"Počítame s prenájmom od januára 2004," povedal
hovorca ZSSK Miloš
Čikovský. Podľa vyjadrení predstaviteľov regiónu sa
očakáva, že nový prenajímateľ lanových dráh preinvestuje
minimálne 1 mld Sk.
"Tatranské lanové dráhy minulý rok vyprodukovali zisk 21
mil. Sk. Tržby dosiahli 111 mil. Sk," uviedol Čikovský.
Celkovo sa na týchto 4 lanovkách odviezlo 1,3 mil.
cestujúcich. O tom, koľko bude nový prevádzkovateľ platiť
železniciam za prenájom sa zatiaľ nehovorí. "Určite
zvíťazí najvyššia ponuka s prihliadnutím na celkové
investície," doplnil Čikovský.
Združenie zastupované J & T Global chce investovať nielen
do lanoviek, ale do celkového rozvoja cestovného ruchu.
"Plánujeme preinvestovať 2 mld Sk," hovorí Igor
Rattaj z J & T. Polovica peňazí by mala smerovať do
lanoviek a vybudovania zasnežovacích systémov. Druhá časť
poputuje na projekt renovácie ubytovacích zariadení na
Štrbskom Plese. Podľa Rattaja majú byť v akcionárskej
štruktúre okrem firiem zo skupiny J & T zastúpené dva
zahraničné realitné fondy, mesto Vysoké Tatry a fyzické
osoby.
Konkurenčnú ponuku predostrela spoločnosť Transmontagne
Slovakia v spolupráci s 1. tatranskou. Do niekoľkých areálov
najmä do vlekov, lanoviek, zasnežovania a služieb chce
investovať vyše 1 mld Sk. "Za našou ponukou stojí silný
francúzsky investor - spoločnosť Transmontagne, ktorá
prevádzkuje 8 veľkých lyžiarskych stredísk v Alpách a
Pyrenejach s hádam najlepším európskym know-how,"
uviedol Peter Hagar z Transmontagne Slovakia. Súčsne sa
uvažuje o prepojení s už existujúcimi strediskami 1.
tatranskej.
Ktoré lanovky patria do Tatranských lanovkových
dráh
- Pozemná lanová
dráha: Starý Smokovec – Hrebienok
- Kabínková lanová dráha:
Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso
- Visutá lanová dráha:
Skalnaté pleso – Lomnický štít
- Sedačková lanová dráha:
Skalnaté pleso – Lomnické sedlo
Tatranské lanovky dostane od železníc súkromná firma
20.12.2003, jam; mj - 4 z lanoviek vo
Vysokých Tatrách v najbližších dňoch prenajmú súkromnej
firme. Podľa informácií Pravdy sa do užšieho výberu dostali
ponuky britskej firmy Mountain Holiday & Ski Resorts a
francúzskej firmy Transmontagne.
Akcionárom prvého záujemcu je aj slovenská J & T, druhý
uchádzač spolupracuje s 1. Tatranskou, ktorá už vo Vysokých
Tatrách prevádzkuje ParkSnow na Štrbskom Plese.
O tom, komu lanovky prisúdia, by mal v najbližších dňoch
podpisom rozhodnúť minister dopravy Pavol Prokopovič.
Spomínané lanovky totiž vlastní štátna ZSSK . Tá ich chce
prenajať dlhodobo, najmenej na 10 rokov, s možnosťou
odpredaja. Lanové dráhy mali vlani zisk 21 mil. Sk.
" ZSSK nemá dosť peňazí na rozvoj a investície do
lanoviek, turistických stredísk a najmä na zasnežovanie.
Preto sa rozhodla lanovky prenajať," tvrdí hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
S prenájmom lanoviek sa ráta už od januára.