Dvaja ľudia zahynuli na slovenských
železniciach počas uplynulého víkendu
Bratislava
3. septembra - Dve osoby zahynuli na slovenských železniciach
počas prvých septembrových dní.
Prvá tragédia sa odohrala v sobotu napoludnie v úseku trate
Dunajská Streda - Kútniky, kde nákladný vlak usmrtil
80-ročnú ženu z Dunajskej Stredy. Podľa rušňovodiča žena
sedela pri priechode pre chodcov cez železničnú trať. Asi vo
vzdialenosti 30 m si ľahla pred prichádzajúci rušeň, ktorý
jej oddelil hornú časť trupu od dolnej v oblasti panvy. Na
mieste činu bola nájdená kožená taška s osobnými vecami
poškodenej a v nej list na rozlúčku. U rušňovodiča, ktorý
pre krátku vzdialenosť nevedel už zrážke zabrániť, ŽP
nezistila požitie alkoholu.
Druhá nehoda so smrteľnými následkami sa odohrala v nedeľu
pár minút po polnoci na železničnej zastávke Krušovce.
Vchádzajúci nákladný vlak zachytil a namieste usmrtil
74-ročného muža z Topoľčian, ktorý kráčal po koľaji
otočený chrbtom k vlaku. Mŕtveho ráno identifikoval jeho
synovec. Ani v tomto prípade ŽP z Topoľčian u rušňovodiča
nezistila požitie alkoholu.
TASR dnes informácie poskytol hovorca ŽP Jozef Búranský.
Európe hrozí do desiatich rokov
úplný kolaps cestnej dopravy
Brusel
4. septembra - Do roku 2010 v porovnaní s rokom 1998 sa
nákladná automobilová doprava podľa prognózy Európskej
komisie (EK) zvýši o 50 %.
Počet osobných vozidiel, ktorý sa za posledných 30 rokov
strojnásobil, rastie v EÚ o tri milióny ročne. Straty v
dôsledku dopravných zápch sa do roku 2010 zvýšia na 142 %
oproti úrovni spred troch rokov a dosiahnu 80 miliárd eúr
ročne. Automobilová doprava bude mať progresívne rastúci
zhubný účinok na životné prostredie a zdravie Európanov.
Po rozšírení EÚ sa situácia na cestách ešte viac zhorší.
Podľa údajov Bielej knihy EK na západoeurópskych cestách
dochádza denne k dopravným zapchám, ktoré dosahujú dĺžku 7
500 kilometrov. Pri dopravných nehodách hynie ročne 43 000
ľudí.
Komisia sa domnieva, že situáciu môžu zvrátiť len
nevyhnutné, avšak nepopulárne opatrenia. Medzi nimi by mal aj
poplatok za každý prejazdený kilometer nielen nákladných,
ale aj osobných automobilov. Nevyhnutné sú však aj výdatné
investície do železničnej a vnútrozemskej lodnej prepravy.
Na búrlivý rozvoj nákladnej automobilovej prepravy mal v
poslednej tretine XX. storočia vplyv nielen rast ekonomiky, ale
aj organizačné zmeny, ktoré v nej nastali. Napríklad sa
presadzoval trend rušenia skladových zásob a výroba žiadala
dodávky komponentov a polotovarov od subdodávateľov na minútu
presne. Prepravuje sa podstatne viac čerstvej zeleniny, ovocia,
chladeného mäsa a živého dobytka.
Zvyšovanie leteckej prepravy vedie k problémom aj na
letiskách. Na 16 najväčších letiskách západnej Európy
došlo podľa analýzy k 30 % oneskorenia odletov spojov.
Letecké spoločnosti len v dôsledku toho zbytočne minuli 1,9
miliardy litrov paliva ročne.
Informoval rakúsky denník Die Presse.
Železnica z Brazílie do Peru
4.9.2001 -
Brazília podporuje výstavbu 3 822 kilometrov dlhej trate z jej
Mata Grossa do peruánskeho prístavu Puerto Bayovar. Hlavným
zámerom je zrýchliť prepravu brazílskych tovarov, najmä
kávy, sóje, hovädzieho mäsa, železnej rudy a hliníka
ázijským odberateľom. Trať by mala byť prvým moderným
železničným dielom v Latinskej Amerike, ktorej železnice sú
stále na úrovni druhej polovice 19. storočia.
Na diaľnice vláda schválila 10,6
mld. Sk, no s autobusmi pre SAD rozpočet neráta
Bratislava 4. septembra - Návrh
štátneho rozpočtu na rok 2002 vo vládou schválenej forme
predpokladá použiť na výstavbu diaľnic 10,579 miliardy Sk.
Ako pre TASR uviedol riaditeľ Sekcie rozpočtu a vnútornej
ekonomiky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT)
SR František Perutka, vládne rozhodnutie je v súlade s Novým
projektom výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií,
ktorý na tento účel počítal v budúcom roku so sumou 10,87
miliardy Sk.
Na opravy a úpravu ciest ako aj ich výstavbu by malo byť
použitých v budúcom roku 3,184 miliardy Sk, teda o 206
miliónov Sk menej ako v roku 2001, keď je táto činnosť
financovaná cez Štátny fond cestného hospodárstva. Podľa
riaditeľa odboru cestného hospodárstva MDPT Gejzu Vegha však
rozpočtovaný objem neumožní v roku 2002 zvýšiť štandard
údržby ciest, keďže v porovnaní s prostriedkami na tento rok
nezohľadňuje ani mieru inflácie.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2002 nepočíta podľa F.
Perutku s dotáciou na nákup autobusov pre podniky Slovenskej
autobusovej dopravy (SAD). Tá v tomto ako aj v minulom roku
predstavovala 200 miliónov Sk. Podľa neho tu zohral úlohu aj
fakt, že v rámci privatizácie SAD by mal budúci vlastník ich
49-% podielu navýšiť základné imanie práve formou obnovy
autobusového parku pre prímestskú a mestskú dopravu. Podľa
riaditeľa SAD Bratislava Emila Bindu by však nebolo správne sa
v tomto smere spoliehať len na privatizáciu SAD.
Na vykrytie stratovej prímestskej a mestskej dopravy (MHD)
odsúhlasil kabinet v rámci rozpočtu bežný transfer 1,023
miliardy Sk, keď MDPT požadovalo 1,3 miliardy Sk. Štátna
dotácia pokrýva podľa predsedu Nezávislého odborového
zväzu verejnej cestnej dopravy Mariána Gráca straty MHD a
prímestskej dopravy len približne na 60 %.
"Na vykrytie strát z výkonov vo verejnom záujme odobrila
vláda pre Železnice SR ( ŽSR )
1,842 miliardy Sk, kým ministerstvo dopravy požadovalo 4,5
miliardy Sk," povedal F. Perutka. S cieľom znížiť
zadlženosť štátu voči ŽSR za výkony z
minulosti by mali železnice v roku 2002 dostať 4,4 miliardy Sk
z výnosov z privatizácie. Na investičnú aktivitu ŽSR
budú po schválení rozpočtu parlamentom uvoľnené
kapitálové výdavky 350 miliónov Sk. Kombinovaná doprava bude
hospodáriť s prostriedkami 60 miliónov Sk. Podľa hovorcu
železníc Miloša Čikovského sú tieto sumy nepostačujúce
vzhľadom na plnenie najzákladnejších potrieb ŽSR
ako aj vzhľadom na odporúčania Európskej investičnej banky.
Správna rada ŽSR bude preto požadovať ich navýšenie.
Na výstavbu cesty a železnice medzi
Berlínom a Moskvou 8,4 miliardy EUR
Berlín
5. septembra - Cestná a železničná spojnica medzi Berlínom a
Moskvou, takzvaný koridor 2, ktorá sa vlastne končí až v
Nižnom Novgorode, bude stáť 8,4 miliardy eúr a jej hlavné
úseky budú zefektívnené už do roku 2005.
Koridor je dlhý 2300 kilometrov a jeho hlavnou úlohou je
zrýchlenie prepravy vozidiel, tovarov a osôb v tejto časti
Európy. Okrem Berlína, Varšavy a Moskvy na jeho trase leží
aj bieloruský Minsk. Z odhadovaných nákladov sa 4,8 miliardy
eúr vynaloží na budovanie diaľnice. Predpokladá sa, že sa
koridor ako celok nebude využívať rovnako intenzívne, ale
prínosom by mali byť jednotlivé úseky, najmä pre prepravu
osôb a nákladov. Tovar z Berlína do Moskvy napríklad teraz
putuje železnicou najmenej sedem dní. Prekážkou pre
zrýchlenie dopravy po koľajniciach sú nielen tri málo
kompatibilné železnično-technické a elektrické systémy, ale
aj dva koľajové rozchody.
Práce na zvýšení priepustnosti železničnej trate a
diaľnice sú už v plnom prúde. Rusko plánuje dokončenie
diaľnice z Moskvy po západnú hranicu štátu až v roku 2015.
Informoval rakúsky denník Die Presse.
Maďarsko a EIB podpísali dohodu o
úvere 190 miliónov eúr pre štátne železnice
Budapešť
5. septembra - Maďarsko sa dohodlo s Európskou investičnou
bankou (EIB) na úvere 190 miliónov eúr, ktoré použije na
modernizáciu železničnej trate na juhu a juhozápade krajiny.
Za tieto prostriedky skvalitní trate a železničný zvršok na
tratiach z Budapešti k rumunským, rakúskym a slovinským
hraniciam. Pôžička je na 25 rokov. Maďarské štátne dráhy
(MÁV) dostali v máji tohto roku od EIB úver 300 miliónov eúr
na dobudovanie svojej železničnej siete, jej modernizáciu a
realizáciu viacerých projektov z oblasti ochrany životného
prostredia.
Informoval rakúsky denník Die Presse.
Bohumín konkurentom
Rozvoj železničného
uzla Čierna nad Tisou
Jozef Kunik, Piatok
7.Septembra 2001 - Počas nedávneho výjazdu po mestách východného
Slovenska navštívil predseda vlády Mikuláš Dzurinda a
minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko železničný
uzol v Čiernej nad Tisou. Východoslovenské prekladiská neboli
zaradené do programu náhodne. ŽSR ostanú vlastníkom a správcom východoslovenských
prekladísk aj po transformácii. Kapacitu prekladísk bude tak
ako dosiaľ využívať Obchodno-prekládkové centrum Čierna
nad Tisou, ktoré sa však stane súčasťou Železničnej spoločnosti.
Prosperita oboch firiem bude priamo závisieť od množstva prepráv
a pozície, ktorú si dokáže železnica na prepravnom trhu udržať.
"Naša návšteva dokazuje, že vláda berie situáciu na železnici
naozaj vážne. Prekládkové centrum v Čiernej nad Tisou je významným
tranzitným uzlom na hranici širokého a normálneho rozchodu, dôležitou
križovatkou tovarov medzi východom a západom. Rozvoj uzla má
svoj význam nielen pre železnicu, ale aj pre celý región,"
zdôraznil M. Dzurinda. Dobudovanie infraštruktúry prekládkového
centra i neďalekého Terminálu kombinovanej dopravy v Dobrej je
predpokladom zvýšenia prepravnej kapacity uzla i prílevu ďalších
prepráv pre železnicu. Samotné ŽSR nie sú schopné vzhľadom na súčasnú krízovú
finančnú situáciu utiahnuť náročné investičné akcie. V
tomto roku sa majú začať rekonštrukčné práce na koľajisku
v Čiernej nad Tisou. ŽSR
na túto investíciu použijú časť zdrojov z európskych
fondov, časť prostriedkov chcú zasa získať zo zahraničných
úverov, na ktoré má poskytnúť záruku slovenská vláda. Kým
v roku 1989 sa na prekladiskách preložilo 6,5 milióna ton
tovarov, v roku 1997 to boli už len necelé 4 milióny. V prvých
šiestich mesiacoch tohto roka preložili 2,9 milióna ton
tovaru. V súčasnosti pracuje v celom železničnom uzle asi
2500 zamestnancov, z toho samotné obchodno-prekládkové centrum
ich má 1077. To znamená, že oproti roku 1989, keď tu
pracovalo 5000 ľudí, stúpla produktivita práce dvojnásobne.
V tejto súvislosti sa počas návštevy spomínala aj dohoda
medzi ČR, Ruskom a Ukrajinou o výstavbe nového logistického
centra v Bohumíne, na ktoré sa má napojiť širokorozchodná
trať z poľských Katovíc. Po plánovanom dokončení centra v
roku 2003 pribudne Čiernej nad Tisou nový konkurent. Aj keď sa
predpokladá, že bohumínske logistické centrum má byť predovšetkým
prekládkovou stanicou tovaru z Ďalekého východu, treba počítať
s tým, že niektoré záťažové prúdy môžu byť presmerované
a obchádzať naše územie.
Nová železničná stanica
Modernizácia si žiada návrat
do lokality Bratislava Filiálka
Jozef Kunik, Piatok
7.Septembra 2001 - Hlavná železničná stanica v Bratislave
bola ako súčasť cisársko-kráľovskej juhovýchodnej štátnej
železnice Viedeň - Bratislava - Vác - Budapešť koncipovaná
a budovaná v rokoch 1847 až 1850. Do dnešnej podoby sa postupnými
prestavbami a prístavbami prispôsobovala prevádzkovým
podmienkam a najmä rastúcej frekvencii cestujúcich a
urbanistickým požiadavkám. Takže nikdy nedosiahla úroveň súbežných
kapacitných potrieb alebo logických dispozícií, ktoré by
vyhovovali všetkým kritériám. Posledná veľká prestavba či
prístavba sa robila v rokoch 1986 až 1992, keď k starej
historickej budove pristavili novú prijímaciu halu. Už pri
oficiálnom odovzdávaní tohto objektu do prevádzky
zainteresovaní prízvukovali, že konečným riešením pre
Bratislavu, vzhľadom na stúpajúcu frekvenciu cestujúcej
verejnosti, bude vybudovanie novej, modernej osobnej železničnej
stanice na vhodnejšom mieste. Teda aj táto prístavba sa považovala
za dlhodobé provizórium, ktoré problém zvyšujúcej sa
frekvencie cestujúcich riešilo, ale nie definitívne. Komplexné
posúdenie stavu Železničnej stanice Bratislava hlavná stanica
a jej možností poskytovať služby
na úrovni doby
s akcentom na skutočnosť, že je to jedna zo vstupných
brán do hlavného mesta Slovenska, podnietilo iniciatívu na
vytvorenie koncepcie ďalšieho postupu. Koncepcia rieši nielen
usporiadanie plôch v samotnej prijímacej budove, ale aj v
objektoch súvisiacich s dopravno-prepravnou činnosťou s nadväznosťou
na sociálne zázemie železničnej stanice a na ďalšie dopravné
systémy v meste. Štúdia rešpektuje delenie prijímacej budovy
bratislavskej hlavnej stanice na štyri trakty: centrálny,
dopravný, stredný a poštový trakt . Hlavné služby a
vybavenie cestujúcich sa predpokladá v centrálnom trakte vrátane
novej vstupnej haly. Budú tu osobné pokladnice, hlavné informačné
systémy, stánky rýchleho občerstvenia. V pravom krídle tohto
traktu budú: dozorca prepravy, informácie ŽSR , čakáreň na krátkodobé čakanie, ďalšia pre
matky s deťmi, zmenáreň a obchodno-rezervačná kancelária ŽSR . V ľavom krídle bude informačná kancelária mesta
(BIS). Bude tu tiež úschovňa batožín s pokladnicou a schodište
k hygienickým zariadeniam v suteréne. Štúdia v žiadnom prípade
neodporúča dovoliť používanie priestoru pred stanicou na
parkovanie a odstavovanie vozidiel.
Generálne riaditeľstvo ŽSR
si uvedomuje, že dynamický rozvoj Bratislavy ako hlavného
mesta štátu a tiež mesta, ktoré leží na priesečníku dvoch
medzinárodných železničných koridorov, si vyžaduje mať
modernú dopravnú infraštruktúru, v ktorej má rozhodujúcu úlohu
železničná doprava. Napriek tomu, že vybudovali a dali do
prevádzky modernú Železničnú stanicu Bratislava-Petržalka a
v štádiu projektových príprav je prestavba Železničnej
stanice Bratislava hlavná stanica, je nevyhnutné vybudovať ďalšiu,
ktorá by bola situovaná do
centra mesta
tak, aby funkčne nadväzovala na mestskú dopravnú
infraštruktúru s prihliadnutím na trasy prípadného metra.
Podmienka, že novú železničnú stanicu je potrebné situovať
prakticky do centra mesta, predurčuje použiť variant takzvanej
hlavovej stanice, to znamená s koncovým zaústením koľají.
Rešpektujúc tieto východiskové podmienky a po posúdení možných
lokalít, sa ako najvýhodnejšie javí postavenie tejto stanice
v priestore bývalej železničnej stanice Bratislava filiálka.
Na základe objednávky ŽSR
v novembri minulého roka vypracovali štúdiu s názvom:
Urbanistická štúdia - Bratislava filiálka, variant 4a. Nová
Železničná stanica Bratislava Filiálka by mala byť vybudovaná
v pôvodnej polohe ako
nadzemná stanica
na osobnú dopravu s medzistaničným úsekom Predmestie
- Filiálka v pôvodnej trase. Štúdia si kladie za cieľ
prezentovať optimálne urbanisticko-architektonické a dopravné
riešenie vymedzeného územia, ako i dopravné riešenie križovania
železnice a komunikácií stredného dopravného okruhu. Výhodou
tohto riešenia je, že priestor stanice je v kontakte s mestskými
polyfunkčnými komerčnými a kultúrno-spoločenskými
zariadeniami, ako sú mestská tržnica, Polus City Center,
Istropolis, tiež s priemyselnými areálmi Mlyny a pekárne,
Figaro, transformujúcimi sa areálmi BEZ a Ferona, s mestskými
športovými areálmi Tehelné pole a Pasienky. Vzhľadom na
charakter navrhovanej stanice vo forme mestského polyfunkčného
bloku sú priestory železničnej stanice priebežne napojené na
mesto pozdĺž celého objektu. Poloha stanice umožňuje
peší nástup
cestujúcich do centra mesta a ich dopravu do rozhodujúcich
priestorov mesta bez prestupov a prestojov. Vďaka týmto
danostiam železničnej stanice Filiálka je možné integrovať
železničnú dopravu prímestského charakteru s mestskou
dopravou v železničnej stanici, prípadne v koridore Filiálka
- Rača a zabezpečiť efektívnu i ekologickú obsluhu príslušnej
časti mesta a priľahlého regiónu.
O dopravnej technológii
Railinform, Želrail a
Setras 2001 v Žiline a vo Vrútkach
Jozef Kunik, Piatok
7.Septembra 2001 - V Žiline a vo Vrútkach sa v prvých dňoch
októbra uskutoční druhý ročník medzinárodného podujatia
Railinform 2001. Záštitu nad organizáciou podujatí prevzalo
ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, Generálne
riaditeľstvo ŽSR
, Žilinská univerzita a Zväz železničných inžinierov na
Slovensku. Cieľom podujatia je oboznámiť odbornú aj laickú
verejnosť s výsledkami výskumu, vývoja a vzdelávania,
modernizácie železničného zvršku a železničného spodku,
diagnostiky, oznamovacej a zabezpečovacej techniky, riadiacich
systémov, úspor energií, ako aj modernizácie dopravného
parku. Podujatie Railinform 2001 vznikne spojením nasledujúcich
výstav, seminárov a stretnutí:
Medzinárodná informačná a kontraktačná výstava
Želrail 2001 bude predovšetkým fórom všetkých podnikov,
ktoré majú záujem o účasť na modernizácii železničnej
infraštruktúry v SR a sú alebo sa chcú stať dodávateľmi ŽSR a ostatných firiem podnikajúcich v odvetví železničnej
dopravy. Vystavovať je možné výrobky a služby, pričom
vystavovatelia rozdelili vystavované výrobky a služby do
nasledujúcich tematických skupín: infraštruktúra, traťové
stroje a mechanizmy, mobilné prostriedky, kombinovaná doprava,
zariadenia na dopravu po lane, elektronika, zabezpečovacia a
oznamovacia technika, informačné technológie, služby -
servis.
Seminár UEEIV Railinform 2001 sa zameria hlavne na tému
Modernizácia V. paneurópskeho železničného koridoru ( plánovanie,
financovanie, realizácia a vplyv reštrukturalizácie ŽSR ). Stretnú sa na ňom zástupcovia všetkých železníc,
ktorými vedie trasa V. koridoru, zástupcovia UIC, zástupcovia
finančných inštitúcií podieľajúcich sa na financovaní
modernizácie koridoru, zástupcovia dodávateľských firiem a
projekčných organizácií, pracovníci ŽSR a zástupcovia akademickej obce a výskumných pracovísk
zo SR i zo zahraničia.
Konferencia Setras 2001 je určená pre pracovníkov železníc a
závodových dopráv, konštruktérov a výrobcov traťových
strojov a mechanizmov, pracovníkov výskumných ústavov a škôl
zaoberajúcich sa výskumom, vývojom, konštrukciou, skúšaním
a prevádzkovaním traťových strojov a mechanizmov a prípravou
odborníkov v tejto oblasti. Cieľom konferencie je oboznámiť
jej účastníkov s novými traťovými strojmi, požiadavkami na
ne, ich konštrukčnými uzlami a systémami. Tiež má priniesť
nové informácie o skúsenostiach s využívaním traťových
strojov a mechanizmov i poznatky so zavádzaním nových technológií
pri stavbe a opravách tratí. Podrobnejšie informácie sa nachádzajú
na webovej stránke podujatia na adrese http://railinform.zsr.sk . Na tejto adrese je tiež možné stiahnuť si formuláre
prihlášok na jednotlivé podujatia.
Čo všetko sa dá urobiť
Komu patria a budú patriť
vozne?
Jozef Kunik, Piatok
7.Septembra 2001 - Dve súpravy zmodernizovaných železničných
vozňov, ktoré ŽSR
obstarali v roku 1996 formou lízingu a odvtedy premávajú v IC
vlakoch Tatran a Kriváň, sú predmetom špekulatívneho
predaja. Dve súpravy železničných vozňov odkúpila neznáma
spoločnosť Realitný dom, spol. s r. o. so sídlom v dedinke
pri Košiciach Perín-chym. ŽSR
uzatvorili v roku 1996 lízingovú zmluvu na spomínané železničné
vozne s TORY- leas, spol. s r. o., Košice. Lízing bol dohodnutý
na 90 mesiacov od prevzatia každého jednotlivého vozňa. Všetky
vozne ŽSR prevzali postupne od októbra 1996 do marca 1997. V
decembri minulého roka sa firma TORY- leas dostala do konkurzu,
a táto skutočnosť bola prvým motívom špekulatívneho
konania viacerých zainteresovaných subjektov, ktoré sa pokúšajú
zmocniť dvoch súprav železničných vozňov s tým, že by ich
následne odpredali ŽSR. Prvým krokom takéhoto špekulatívneho
konania bolo vypovedanie lízingových zmlúv medzi ŽSR a TORY- leas zo strany správcu konkurznej podstaty. ŽSR po dostátí výpovede lízingových zmlúv vyvolali
rokovanie so správcom konkurznej podstaty JUDr. Michalom Roháčom,
ktorý zástupcom železníc prisľúbil, že k odpredaju
predmetných železničných vozňov nedôjde a celú záležitosť
bude riešiť podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.
Predstavitelia ŽSR
v dobrej viere a na základe ubezpečenia JUDr. Michala Roháča
sa spoliehali na prísľub správcu konkurznej podstaty, u ktorého
si listom generálneho riaditeľa ŽSR z 29. januára 2001 uplatnili nárok na odkúpenie
predmetných železničných vozňov. Správca konkurznej
podstaty na požiadavku ŽSR
reagoval 13. februára 2001, keď ubezpečil generálneho riaditeľa
ŽSR, že predaj vozňov sa uskutoční podľa zákona o konkurze
a vyrovnaní. Tou riadnou cestou podľa správcu konkurznej
podstaty je predaj železničných vozňov nie ŽSR , ale neznámej spoločnosti so sídlom v dedinke pri
Košiciach Perín-Chym, ktorej názov je Realitný dom, spol. s
r. o. Je veľmi podozrivé a podivuhodné, že táto spoločnosť
vznikla 14. mája 2001 a správca konkurznej podstaty predal železničné
vozne o mesiac neskôr - 22. júna 2001. Nečistým spôsobom sa
uskutočnil odhad hodnoty železničných vozňov, pretože správca
požiadal len o vyčíslenie zostatku lízingových splátok a
nevzal do úvahy trhovú hodnotu majetku. Správca konkurznej
podstaty odpredal vozne za hodnotu zostatku lízingových splátok
- 10 051 780 Sk, pričom ich trhová hodnota je vyše 400 mil.
Sk. Navyše posudok zhotovil súdny znalec pre dopravnú cestu, a
nie pre koľajové vozidlá, čo ŽSR považujú za porušenie paragrafu 8, odseku 2 zákona
o konkurze a vyrovnaní z roku 1991. Správca konkurznej podstaty
na odpredaj vozňov použil špekulatívny postup. O odpredaj
predmetných vozňov požiadal Krajský súd v Košiciach, pričom
svoju žiadosť doložil podľa neho vyjadreniami najväčších
veriteľov úpadcu, a to Daňového úradu Košice 4 (pohľadávka
vo výške 96 mil. Sk), Slovenskej kreditnej banky (64 mil. Sk) a
akoby pozabudol vyžiadať súhlas druhého najväčšieho veriteľa,
platcu lízingových splátok a užívateľa vozňov ŽSR , ktoré si uplatňujú voči úpadcovi TORY-leas pohľadávku
vo výške 81 222 617,66 Sk. ŽSR
sa s takýmto stavom nemohli uspokojiť, a preto podnikli viaceré
právne kroky na obhajobu svojich záujmov. Návrh na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, Návrh na vydanie predbežného
opatrenia, Sťažnosť na postup správcu konkurznej podstaty a
konkurznej sudkyne. ŽSR
zároveň uvažujú o podaní trestného oznámenia.
Semafor
Jozef Kunik, Piatok
7.Septembra 2001 - Nové železničné spojenie Rzeszów - Košice
cez slovensko-poľský hraničný priechod Palota - Lupków
pribudlo v uplynulých dňoch do grafikonu železníc oboch štátov.
Na poľskej a slovenskej strane premávajú po dva páry vlakov,
ktoré približne 350-kilometrovú trasu absolvujú za 9 hodín.
Na oboch stranách sa pripravujú opatrenia, aby sa čas
cestovania skrátil na 5 - 6 hodín. Uvažuje sa v budúcnosti aj
s prepojením na Maďarsko a Ukrajinu.
Brazília - Peru
Brazília podporuje výstavbu 3822 kilometrov dlhej trate z jej
Mata Grossa do peruánskeho prístavu Puerto Bayovar. Hlavným zámerom
projektantov je výstavbou železničnej trate zrýchliť
prepravu brazílskych tovarov, najmä kávy, sóje, hovädzieho mäsa,
železnej rudy a hliníka, ázijským odberateľom. Táto trať
by mala byť prvým moderným železničným dielom v Latinskej
Amerike, ktorej železnice sú stále na úrovni druhej polovice
19. storočia. Prepojenie z východu na západ kontinentu pritom
neexistuje, okrem jedinej úzkokoľajky medzi Argentínou a
Chile, ktorej trať vystupuje až do výšky 3000 metrov nad
morom.
Najstaršie foto
Jedna z najkrajších železničných tratí na
Slovensku je Margecany - Banská Bystrica. V roku 2003 si
pripomenie dve významné jubileá - sto rokov od začiatku prevádzky
z Brezna do Červenej Skaly a 70 rokov prevádzky medzi Červenou
Skalou a Telgartom. Klub 179 - Združenie priateľov železničnej
trate Margecany - Banská Bystrica a ozubnicovej železnice
Pohronská Polhora - Tisovec vyhlasuje súťaž o najstaršiu,
najzaujímavejšiu a dosiaľ nezverejnenú fotografiu železničiarov,
ktorí slúžili na týchto tratiach. Uzávierka súťaže je 31.
decembra 2001. Fotografie možno zasielať na adresu: Mgr. Ján
Demanko, Železničná 129, 976 62 Brusno.
Absencia silného príbehu
Po projekciách na benátskom
festivale znie potlesk, ale často aj piskot a výkriky
PIATOK 7. september
2001 - PETER HLEDÍK, Benátky - Ak majú filmy na 58. ročníku
benátskeho festivalu niečo spoločné, potom je to absencia
silného príbehu. Možno typickou ukážkou takej štúdie životnej
situácie človeka v dnešnom svete bol film portugalskej režisérky
Teresy Villaverdeovej Voda a soľ. Mladá žena žije v luxusnom
dome pri mori so svojou malou dcérou. Rozíde sa z manželom,
ktorý si odvezie dcérku do Milána. Matka denne telefonuje s dcérou,
flirtuje s neznámym mužom, ktorý vlastní jachtu v neďalekom
prístave, na návštevu príde kamarátka, ktorá tiež flirtuje
s majiteľom jachty, matka telefonuje dcére, je bez nej nešťastná,
muž s dcérou sa vrátia. Záberom matky, ktorá nasadne do auta
a niekam odíde sa film po 117 minútach skončí. Diváci v Sale
Grande zo slušnosti zatlieskajú a odídu tiež.
Sklamaním boli aj ďalšie filmy. Predovšetkým sa po rokoch slávy
viac čakalo od ázijskej kinematografie. Ani taký skúsený režisér
ako je Fruit Chan, nepresvedčil svojou komédiu o tučnom mäsiarovi
a jeho rovnako dobre živených synoch (Smutný Hollywood v
Hongkongu) najmä preto, lebo film je miestami nechutný, či
prinajmenšom nevkusný. Aj Loachovej sociálnej snímke o železničiaroch,
ktorí prišli v dôsledku privatizácie o miesto (Železničiari)
chýba tiež silnejší prí-beh.
Dva filmy rozdelili Benátky na dva nezmieriteľné tábory.
Pozoruhodný rakúsky film Ulricha Seidla Psie dni je skutočne
nemilosrdným pohľadom do súkromia niekoľkých rodín, žijúcich
na kraji Viedne. Sú osamelí, neforemní, nepoznajú sa navzájom,
hoci bývajú od seba iba pár metrov. Všetky postavy stvárnili
neherci a pocit autencity tejto zvláštnej vzorky spoločnosti
je skutočne presvedčivý. Pre niektorých divákov je však táto
poetika zrejme neprijateľná, a tak sa po projekcii ozýval
nielen potlesk, ale aj pískanie a talianske média hovorili o
prvom festivalovom škandále. Po desiatich minútach z filmu odišiel
vraj aj predseda festivalovej poroty Nanni Moretti. Ak talianske
publikum najviac očakávalo od filmu Svetlo mojich očí
Giuseppeho Piccioniho, potom reakcie divákov po jeho premietnutí
boli tiež rozpačité. Nielen potlesk a pískanie, ale aj hanlivé
výkriky. Filmu o dvojici stratenej na okraji Ríma, ktorú výborne
zahral Luigi Locascio a Sandra Cecarelliová, predchádzala
mimoriadne agresívna reklamná kampaň. Od mladého režiséra
sa po filme Mimo sveta, príbehu o zamilovanej mníške, ktorý
si získal nielen divákov, ale pozbieral aj veľa cien, určite
čakalo viac.
Veľa sa na Lide hovorí aj o absencii veľkých hviezd, a to
predovšetkým európskych. Veď účasť odmietli aj herci ako
Belmondo či Sophia Lorenová. Dôvodom by mohla byť aj istá
forma protestu proti pompéznym návštevám amerických
megastar, ktoré údajne za svoj pobyt dostávajú niekoľko
stoviek tisíc dolárov. A pritom prídu vlastne robiť reklamu
svojim, teda americkým filmom.
Nakoniec sa Lido dočkalo aj nečakanej návštevy. Už v júli
riaditeľ festivalu Alberto Barbera ohlásil príchod Paula
McCartneya, neskôr túto správu dementoval a nakoniec sa utorok
pred festivalovým palácom nečakane objavil slávny člen
Beatles v sprievode svojej priateľky, bývalej modelky Heather
Millsovej. Svoj náhly príchod vysvetlil snahou podporiť
uvedenie trinásťminútového animovaného filmu Utorok režiséra
Geoffry Dunbara, v ktorom spoločne s Dustinom Hoffmanom
"nahovoril" hlasy dvoch žiab, zložil k nemu hudbu a
je aj jedným z producentov. S režisérom Dunbarom už
pripravuje nový celovečerný projekt a táto spolupráca by
mala znamenať McCartneyovu novú tvorivú orientáciu.
(Autor je riaditeľ MFF Art Film Trenčianske Teplice)
Cestovanie bez príplatku
(jh) ŠTVRTOK 6. september 2001 -
Aj po skončení štúdia na strednej či vysokej škole bez
pokračovania v dennom vzdelávaní môžu mladí ľudia pri častejšom
cestovaní ušetriť. Ide o cestovanie vlakom a ŽSR ponúkajú mladým ľuďom možnosť cestovať lacnejšie
s preukazom Junior. Prvá zľava, ktorú možno touto cestou získať,
je 20percent z obyčajného cestovného. Druhá zľava sa vzťahuje
na cestu rýchlikom - s preukazom Junior si možno zakúpiť lístok
bez rýchlikového príplatku.
Preukaz je určený mladým ľuďom od 15 do 26 rokov. Na
vystavenie preukazu je potrebný identifikačný doklad a
fotografia. Cena preukazu je 389 Sk a platí jeden rok od dátumu
vydania, najviac do dňa dovŕšenia 26 rokov.
Pred každou cestou vlakom si potom možno kúpiť cestovný lístok
so zľavou, na základe predloženia preukazu. Zľava na
cestovnom je približne 20percent a zľavnený lístok je možné
vydať aj vo vlaku. Preukaz platí na všetkých tratiach ŽSR , okrem Tatranských elektrických železníc,
ozubnicovej železnice Štrba - Štrbské pleso a Trenčianskej
elektrickej železnice.
S preukazom možno používať osobné vlaky, rýchliky bez
potreby platiť príplatok, ale pri ceste vlakmi InterCity a
EuroCity je potrebné zaplatiť príslušné príplatky v plnej výške.
Zľava sa taktiež nevzťahuje na cenu miestenky, lôžkového
alebo ležadlového lístka. Zľavu je možné použiť len na vnútroštátne
cestovné a nie je ju možné zlučovať s inými zľavami.
ČO SI MÔŽU KÚPIŤ ZA STAROBNÝ DÔCHODOK?
6.
September 2001 ŠTVRTOK - Gabriela Bachárová Bratislava -
"Tí si to môžu dovoliť," hľadia slovenskí dôchodcovia
so závisťou na svojich "rovesníkov" z bohatších
krajín, ktorí trávia dovolenky v zahraničí. Zatiaľ čo
nemeckí alebo japonskí turisti si obzerajú hlavné mesto
Slovenska, oni sa ponáhľajú na trh, aby si mohli lacnejšie
nakúpiť. Ak nemajú úspory, zo svojich dôchodkov si zahraničnú
dovolenku dovoliť v žiadnom prípade nemôžu. V mnohých prípadoch
si musia odriecť aj dovolenku v tuzemsku. Niektorí majú problém
vôbec vyžiť... Ani po zvýšení dôchodkov, ktoré práve
teraz prerokúva parlament, sa ich situácia veľmi nezmení. Ak
by sa zvýšili o plánovaných 5 %, stále by boli reálne v mínuse
- asi o 4 %. Životné
náklady totiž rastú rýchlejšie.
Dôchodcovia sú u nás spolu s mladými začínajúcimi
rodinami a osamelo žijúcimi ľudmi sociálne najslabšou
skupinou obyvateľstva.
Slovenskí dôchodcovia sú v porovnaní s dôchodcami z iných
krajín oveľa chudobnejší. V prepočte na naše koruny má
nemecký dôchodca mesačne k dispozícii asi 45-tisíc korún. Náš
v priemere ani nie 5 500 korún. Samozrejme, ceny sú v zahraničí
vyššie, ale v mnohom sa im úspešne približujeme.
Náš dôchodca vyznieva horšie aj v porovnaní s dôchodcom zo
susedného Česka. Ten má penziu asi o tri tisícky vyššiu.
Priemerný dôchodok u nás netvorí ani polovicu priemernej
mzdy. Je to asi len 45 %. Na druhej strane sa však zo mzdy ešte
odratúvajú dane a odvody. Po ich odrátaní je priemerný dôchodok
asi 57 % čistej priemernej mzdy.
NA ŽIVOT OSTÁVAJÚ MOŽNO TRI TISÍCKY
Nášmu dôchodcovi toho na život veľa neostáva. Po zaplatení
nevyhnutných poplatkov mu na stravu, lieky, oštatenie a kultúru
zostanú možno tri tisícky. Mimoriadne zle sú na tom osamelo
žijúci dôchodcovia.
"Na stravu dávam možno tretinu svojho dôchodku, asi 1 800
korún, a to sa snažím kupovať si len tie najlacnejšie
potraviny. Za jednoizbový byt dám so všetkými poplatkami asi
1 500 Sk. K tomu musím prirátať lieky, čo je asi tristo korún.
Zostane mi asi tisíc korún. Z toho veľmi vyskakovať nemôžem,"
hovorí 65- ročná dôchodkyňa Mária Blatnická z Bratislavy,
ktorá žije osamelo.
Trochu lepšie sú na tom dôchodcovia, ktorí žijú v rodinných
domoch. Tu sú však zase vysoké poplatky napríklad za
vykurovanie.
Pre dôchodcov je veľmi nevýhodné tiež to, že sa pred časom
zrušili tzv. dohody o pracovnej činnosti, na ktoré sa často
zamestnávali, a mohli si k dôchodku trochu privyrobiť. Pre
zamestnávateľov to bolo výhodné, pretože z dohody o
pracovnej činnosti vyplývali pomerne nízke dane a odvody.
Dohody nahradila práca na skrátený pracovný úväzok, pri
ktorej sa však platia dane a odvody vo väčšom rozsahu. Dôchodcom
sa tak veľmi sťažila možnosť zamestnať sa. Hoci len na pár
hodín týždenne ako vrátnici alebo upratovačky.
DÔCHODCOVIA MAJÚ VEĽMI LACNÚ
DOPRAVU
Hoci sú dôchodky malé, existuje viac možností, ako
ušetriť. Veľké zľavy majú dôchodcovia na cestovnom.
Autobusom aj vlakom môžu cestovať dôchodcovia doslova za
koruny. Ak majú viac ako 70 rokov, za každý začatý kilometer
platia korunu. Dvesto kilometrov tak môžu precestovať za štyri
koruny. Dôchodca do 70 rokov si môže na železnici ešte
uplatniť nárok na polovičné cestovné. Autobusy to nemajú.
"Máloktorá krajina na svete poskytuje dôchodcom také zľavy
na cestovnom ako Slovensko," hovorí hovorca ŽSR Miloš Čikovský.
Pomocou pre dôchodcov sú aj zľavnené obedy. Na stravu im
prispievajú mnohé mestské úrady. Dôchocovia žijúci v
bratislavskom Ružinove môžu chodiť na obedy do jednástich
zariadení, s ktorými má miestny úrad dohodu o ich stravovaní.
Z každého obeda
majú penzisti s dôchodkomdo 4 500 Sk zľavu 30 Sk, s dôchodkom
do 5 000 Sk zľavu 25 Sk, s dôchodkom do 5 500 Sk zľavu 15 Sk a
s dôchodkom nad 5 500 Sk zľavu 10 korún. Podľa informácie
vedúcej sociálno-zdravotného referátu Miriam Franklovej
uspokoja každého záujemcu, peňazí na tento účel vyčlenili
dosť.
Trochu inak riešia situáciu v bratislavskej Karlovej Vsi. Majú
tam jedáleň, ktorá patrí priamo pod Miestny úrad. Dôchodcovia
s penziou nad 5 000 Sk platia z celkovej ceny jedla 30 Sk, najnižší
poplatok je 18 korún. Cena jedla je pritom asi 60 korún. O túto
službu je veľký záujem.
Priamo od štátu môžu dôchodcovia s najnižšími príjmami
dostať buďto sociálne dávky, alebo príspevok na bývanie. Práve
pre dôchodcov má príspevok aj nejaký reálny význam.
Podmienky na jeho priznanie sú nastavené tak prísne, že nárok
naň si môžu uplatniť naozaj len tí najchudobnejší.
To sú spravidla ľudia, odkázaní na sociálne dávky. No im sa
suma príspevku od sociálnej dávky odráta. A teda prakticky im
to nijako nepomôže.
Osamelý dôchodca s príjmom 4 400 korún dostane príspevok na
bývanie vo výške 404 koruny. Na zaplatenie nájomného je to
veľká pomoc.
Viaceré prevádzky ponúkajú dôchodcom malé zľavy. Týka sa
to hlavne prevádzok čistiarní alebo napríklad opravovní
obuvi. Dôchodcovia zo Senior klubu na Tilgnerovej ulici v
hlavnom meste majú napríklad v kaderníctve zľavu 30 %, v
opravovni obuvi 20-40 %, v optike 7 %, v potravinách asi 10 %. Týka
sa to však len vybraných prevádzok, s ktorými majú dôchodcovia
dohodu.
NEVÝHODY DÔCHODCOV
PRIEMERNÉ DÔCHODKY U NÁS
VÝHODY DÔCHODCOV
Slováci - 5 390 korún
Česi - 8 545 korún
Nemci - 45 931 korún
Poliaci - 9 274 korún
Maďari - 5 791 korún
Zdroj denník Mladá fronta Dnes , prepočty na slovenské koruny Národná obroda
Boxerské povstanie: kung-fu na západné
guľky nestačilo
MAREK CHORVATOVIČ,
Piatok, 7. september 2001 - Na sklonku 19. storočia bolo
sebavedomie Číny a jej obyvateľov takmer na nule. Platilo to o
cisárskom dvore aj o obyčajných ľuďoch. Legendárnym sa stal
nápis v šanghajskom parku v oblasti, kde žili aj Európania -
„Zákaz vstupu psom a Číňanom“. Svetové mocnosti ovládli
čínske prístavy a obchodné centrá krajiny. Miestni
obyvatelia na to zareagovali povstaním, ktoré získalo prívlastok
boxerské. Pred 100 rokmi uzavrela Čína na nátlak veľmocí
mier, ktorý ozbrojený boj ukončil. Povstanie vypuklo v júni
1900. Vo vzduchu čosi viselo už dlhší čas. Aktívna bola
najmä tajná spoločnosť I-che-tchuan (Päsť v mene mieru a
spravodlivosti - od jej mena odvodili Európania názov pre
povstanie). V programoch spolku sa miesili prvky mystiky a nenávisti
voči cudzincom.
Po tom, ako Čína prehrala s Veľkou Britániou tzv. ópiovú
vojnu (1839-1842), posilnil sa v tejto krajine vplyv vtedajších
koloniálnych mocností. Francúzi, Nemci a Spojené štáty dokázali
vo vtedy slabej ríši stredu diktovať svoje záujmy a presadili
v bohatých prístavoch princíp exteritoriality.
S narastajúcim vplyvom západných krajín rástla aj nenávisť
miestnych. Zvlášť silné boli neskôr päste v provincii Šan-tung.
Tu mali rebélie proti mocným dlhú históriu. Ľuďom prekážali
aj kresťanskí misionári, ktorí obracali miestnych na svoju
vieru. Začali sa zámerne šíriť povesti, že v kostoloch deťom
vyberajú srdcia a kňazi znásilňujú ženy. Veľké povodne v
roku 1898 a suchá v roku 1900 tiež pripísali prítomnosti
cudzincov.
S veľkou nedôverou sa prostí Číňania pozerali aj na nové
objavy. Parné stroje volali diablovými ohnivými strojmi. Spôsobili
aj sociálny problém - železničná trať pre ľudí na riekach
znamenala, že nemali vo svojich loďkách čo prevážať a
stratili prácu. Faktom ale je, že západné veľmoci v 90.
rokoch 19. storočia veľmi arogantne presadzovali všetko, na čo
mali chuť. Čínskym xenofóbom dali dosť dôvodov na nenávisť.
Povstanie proti „morským diablom“ sa rýchlo rozšírilo po
celej severozápadnej Číne. Začalo sa vraždami misionárov,
znásilneniami európskych žien a ničením západného majetku
- železničných tratí aj telegrafného spojenia.
Hnutie boxerov bolo na vrchole v roku 1900, keď ozbrojenci stáli
pred bránami Pekingu. Armáda boxerov mala v tej chvíli asi
140-tisíc vojakov. Niektorí z nich prešli v provincii Šan-tung
výcvikom a ovládali bojové umenia. Iní sa pridali na poslednú
chvíľu, pretože nemali čo do úst.
Čínska cisárovna Cchi-si stála pred dilemou. Mohla vpustiť
boxerov do mesta a oficiálne tak požehnať povstaniu proti západným
veľmociam alebo poslušne sklopiť hlavu a tváriť sa pred
cudzincami, že s povstaním nič nemá. Konzervatívni dvorania
ju nakoniec presvedčili, aby šla s boxermi, ktorí pôvodne
vystupovali aj proti cisárskej dynastii. Cisárovna vypočula
hlas ľudu - tak ako hovorí konfuciánske učenie.
Boxeri vstúpili do mesta a spravili „poriadok“. Okrem toho,
že kráľovnej predviedli zázračné kung-fu, zabili nemeckého
a japonského vyslanca. Veľmoci (Veľká Británia, Japonsko,
Francúzsko, Nemecko, Rusko, Rakúsko-Uhorsko, USA, Taliansko) sa
hneď začali pripravovať na vojenskú výpravu.
Oddiely boxerov a vojakov cisárovnej sa však s lepšie
vyzbrojenými a vycvičenými jednotkami veľmocí nemohli porovnávať.
Boxeri, ktorí tvrdili, že cvičenia kung-fu zastavia aj guľky
zo zbraní a delostreleckú streľbu, rýchlo spoznali svoj omyl.
Cchi-si po tejto príučke nemala na výber a musela podpísať
potupný záväzok - v priebehu nasledujúcich 39 rokov zaplatiť
odškodné 150 miliónov libier za zničený majetok, zastaviť
dovoz zbraní, povoliť trvalý pobyt cudzích vojsk v Pekingu a
zbúrať vybrané vojenské pevnosti. Bola to úplná kapitulácia.
Peniaze potrebné na reformy odišli z krajiny. Spojené štáty
neskôr ich časť použili aspoň na vyplácenie štipendií pre
čínskych študentov. Boxerské povstanie bolo pre Čínu prínosom
aspoň v jednom - Západ aspoň trochu zmiernil svoj imperiálny
prístup k najľudnatejšej krajine sveta.
Mladosť so zľavou
Finančné inštitúcie
poskytujú študentom mnoho zvýhodnení
ŠTVRTOK JANA HVOZDOVIČOVÁ, 6.
september 2001 - Koľko rokov musí mať človek, aby bol ešte
mladý? Pätnásť, osemnásť, dvadsať či tridsať? Niekto sa
však môže cítiť mladý aj v päťdesiatke. Odpoveď na túto
zdanlivo jednoduchú otázku teda nie je jednoznačná. Jasno v
tom však majú napríklad banky, poisťovne či železnice. Tie
vás podľa občianskeho preukazu či potvrdenia o návšteve školy
jednoznačne zaradia: si (nie si) mladý človek, teda máš (nemáš)
nárok na zľavu.
Zliav a výhod pre mladých pritom býva neúrekom. Lacnejšie sa
môžu dostať do kina, do divadla, na výstavy či na hrady a zámky,
lacnejšie môžu cestovať vlakom, autobusom, dokonca letieť
lietadlom. Špeciálne produkty pre mladých ponúkajú aj viaceré
banky, poisťovne či stavebné sporiteľne. Lákajú ich na rôzne
zvýhodnenia a vychovávajú si tak nových klientov.
Deťom a mládeži banky ponúkajú zvyčajne výhodnejšie úročené
vkladné knižky či termínované vklady, na bežné hospodárenie
s peniazmi výhodnejšie úročené účty so žiadnymi alebo zvýhodnenými
poplatkami.
Lacnejšie ako bežní klienti môžu študenti získať aj
kontokorentný úver. Poisťovne ponúkajú mladým napríklad zvýhodnené
poistenie pre prípad smrti alebo choroby rodičov, prípadne
poistky kombinované so sporením. Stavebné sporenie môžu mladí
uzatvoriť za nižší vstupný poplatok.
Dnešní mladí ľudia však majú vysoké životné nároky.
Radi cestujú, telefonujú z mobilov, pracujú s počítačmi a
chodia na jazykové kurzy, prípadne stredné či vysoké školy
priamo do zahraničia. A na to všetko potrebujú tisíce,
respektíve desaťtisíce korún. Kde ich vziať?
Možností je niekoľko. Prví, na koho sa mladí ľudia, obracajú
sú rodičia. Nie všetci však môžu uspokojiť požiadavky
svojich ratolestí. Do úvahy ďalej pripadá pôžička. Ak sa
peniaze použijú na štúdium, možno ich získať aj za výhodnejších
podmienok. Dlh možno navyše začať splácať až po skončení
štúdia, keď začnú absolventi sami zarábať.
Ďalším riešením sú študentské brigády. Populárne sú
najmä ľahšie práce za viac peňazí - práca hostesky, propagácia
tovaru, výskum verejnej mienky či doučovanie. Pri nedostatku
financií však študenti nepohrdnú ani upravovacími či
stavebnými prácami, vykladaním kamiónov či roznášaním letákov.
Na priecestí pri Brezne zrazil osobný
vlak 29-ročného chodca
Banská Bystrica 7.
septembra - Na chránenom železničnom priecestí medzi zastávkami
Brezno-Halny a Brezno-mesto 5. septembra po 22. hodine zrazil a
usmrtil osobný vlak 29-ročného miestneho občana. Nebohý muž
vošiel na železničné priecestie i napriek spusteným závorám.
Do veľkoskladu čínskeho obchodu vo Zvolene sa v noci na 6.
septembra vlámal neznámy páchateľ a ukradol väčšie množstvo
textilného tovaru, obuvi, kožených kabeliek a opaskov, čím
majiteľovi spôsobil škodu takmer štyristo tisíc korún.
Auto Škoda Felicia tmavomodrej farby (VK-234AF) v hodnote asi
240 tisíc korún ukradol neznámy zlodej zo Železničnej ulice
vo Veľkom Krtíši 6. septembra v priebehu štvrť hodiny po pol
jedenástej predpoludním. Vozidlo patrilo tamojšej spoločnosti
Agro Movino.
Škodu asi 184 tisíc spôsobil neznámy vlamač majiteľom
predajní v podnikateľskom objekte na Námestí mieru v Detve,
ktorý do objektu vnikol v noci na 6. septembra, keď prekonal
uzamykací mechanizmus na štyroch dverách. Z predajní elektro
a potravín a z pohostinstva ukradol alkoholické nápoje,
cigarety, mobilné telefóny, dobíjacie kupóny a iné.
Polícia na území Banskobystrického kraja počas 6. septembra
zaznamenala jedenásť krádeží vlámaním so škodou takmer
700 tisíc korún. Dodatočne objasnili dve vlámania so škodou
bezmála stotisíc korún.
V tom istom čase sa na cestách kraja stalo 15 dopravných nehôd,
pri ktorých sa ťažko zranili dvaja a ľahko tiež dvaja ľudia.
Materiálne škody presiahli 1,1 milióna korún.
TASR o tom dnes informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva
PZ v Banskej Bystrici Marta Mandáková.
Strana vytvorená: 7. IX. 2001 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0136.htm ) |