Informácie o vlakoch budú dostupné
Pravda9.9.2002, Jana Morhácová - Záujemcovia o cestovanie vlakom sa konecne dostanú k informáciám o vlakoch aj cenách lístkov každý den a bez problémov. ZSSK totiž plánuje v najbližších dnoch zriadit telefonické centrum, kde budú operátori poskytovat najžiadanejšie informácie o tom, ako sa dá cestovat vlakom a kolko to stojí. Minúta hovoru bude síce stát 11,80 Sk, ale poplatok bude jednotný z ktoréhokolvek miesta na Slovensku. "V prvej fáze budú operátori informovat najmä o cestovnom poriadku a cenách ci možných zlavách. Súcasne budú prijímat stažnosti cestujúcich," vysvetluje hovorca ZSSK Miloš Cikovský.
V súcasnosti totiž zistit, kedy ide vlak, alebo kolko stojí lístok, je niekedy takmer nemožné. ZSSK má síce zriadené informacné kancelárie v ôsmich mestách Slovenska, ale ich prevádzka je obmedzená a dovolat sa tam je casto takmer nemožné. Navyše v informacných kanceláriách neinformujú o cenách lístkov, pretože tie poznajú len v pokladniach. Tam však zasa nemajú cas dávat rozsiahlejšie informácie.
Ešte väcšie problémy máte, ked sa zaujímate o medzinárodné lístky. "V informacnej kancelárii vám síce povedia aj o prípojoch v zahranicí, ale ak chcete vediet, kolko zaplatíte za lístok, musíte si odstát rad pri pokladni a cakat, kým sa za pokriku ludí o zdržiavaní, dozviete, kolko vás to bude stát," tvrdí Martina, ktorá sa nedávno pokúšala cestovat zo Žiliny do Juhoslávie. Podla jej slov nakoniec získala od zamestnankýn železníc tri rôzne ceny na cestu do Juhoslávie a úplne rozporné informácie o tom, akú zlavu môže využit.
Postupne chcú železnice rozširovat informácie poskytované v centre napríklad o aktuálnej polohe vlaku prípadne o meškaní, ci o službách na jednotlivých staniciach. "Najdôležitejší pre cestujúcich je fakt, že postupne si budú môct objednat a kúpit akýkolvek lístok. Ešte sa dorieši systém platieb tak, aby bolo možné zaplatit lístok priamo pri telefonickej objednávke," dodáva Miloš Cikovský.
Centrum bude v prevádzke každý den od siedmej hodiny ráno do ôsmej hodiny vecer a neskôr nonstop. Na svoje si konecne prídu aj turisti. Operátori vraj budú vediet odpovedat na otázky v anglictine a nemcine.
Zástupcovia železníc tvrdia, že zriadenie centra nebude drahé, pretože prevádzku aj technológiu dodáva súkromná partnerská firma. "Prevádzka bude financovaná z príjmu z hovorov a po spustení predaja lístkov z percentuálnej provízie z tržieb z predaja cestovných lístkov," spresnuje Cikovský.

Rekordná návšteva na lokomotívach
Sme10.9.2002, JANA MARTINKOVÁ - Na Slovensku je dnes sedem pojazdných parných lokomotív. Šest z nich sa pocas víkendu predstavilo v pohybe na festivale v bratislavskej štvrti zvanej Rendes, co je historický názov osady na rozhraní Race a Vajnor. Zacala vznikat od roku 1883, ked tu postavili zriadovaciu železnicnú stanicu (rendeso znamená zriadovacie nádražie).
Záujemcovia sa sem z Petržalky mohli dopravit historickým motorovým vlakom s voznom Modrý šíp z roku 1934. Z hlavnej stanice zas chodil každú hodinu motorový vozen nazývaný Hurvínek , ktorému železniciari hovoria aj Splašený kufor. Je to vraj absolútny nezmar. Vyrábali ho od 40-tych rokov pre dopravu na lokálkach a vydržal až do 80-tych rokov.
Tisícky návštevníkov festivalu (prišlo ich rekordne vela) videli okrem našich parných lokomotív aj dieselový rušen NOHAB z Madarska zo zaciatku 60-tych rokov. V nedelu k nemu pribudol modro-bielo-cervený rušen z Ciech s prezývkou Albatros, ktorý drží ceskoslovenký rekord parných lokomotív. V roku 1962 vo Velíme pri Kolíne na velkom skúšobnom železnicnom okruhu dosiahol rýchlost 164 kilometrov za hodinu. V tom case jazdili parné rušne maximálne 100 km/h.
Druhú ceskú lokomotívu z roku 1930 s prezývkou Hulík, ktorú volajú aj Ušatá, charakterizoval Jirí Kubácek ako „domecek plný kolecek“. Pre fajnšmekrov je zaujímavá tým, že je to jedna z mála konštrukcií CKD, ktoré zvítazili nad Škodovkou, ktorá sa špecializovala na výrobu rýchlikov. ČKD pritom vyrábali nákladné rušne. Tieto lokomotívy boli velmi kvalitné a slúžili až do ukoncenia parnej prevádzky.
Budúci rok by na festival mali spolu s turistami príst aj parné vlaky z Rakúska a Nemecka. Z Norimbergu jeden cakali už tento rok, ale pre povodne neprišiel.

Parné lokomotívy vozia turistov
Sme10.9.2002 - Naše historické parné lokomotívy sú dobre udržiavané, objednávajú si ich rakúske a nemecké cestovky na nostalgické putovanie Európou. Cez víkend si ich prišli pozriet tisícky záujemcov.
Aj ked posledný riadny parný vlak prešiel po slovenských železniciach pred viac ako dvadsiatimi rokmi (medzi Bratislavou a Leopoldovom), doprava parnými vlakmi sa dodnes celkom neskoncila. Presnejšie znova zacína ožívat. Turisti zo západnej Európy prejavujú totiž stále väcší záujem o tzv. nostalgickú dopravu.
A kedže Slovensko je turisticky atraktívna krajina, postupne ju zacínajú objavovat aj velké, najmä nemecké a rakúske cestovné kancelárie, ktoré sa špecializujú na železnicné zájazdy historickými parnými vlakmi.
Vdaka velmi dobrej situácii v železnicnom múzejníctve sa na nich môže podielat aj Slovensko.
„Spolu s Cechmi a Madarmi patríme v stredoeurópskom regióne v tejto oblasti k najlepším,“ povedal Jirí Kubácek z Výskumného a vývojového ústavu železníc, ktorý pocas uplynulého víkendu zorganizoval v Bratislave už piaty rocník festivalu parných lokomotív. „Môžeme sa preto podielat aj na velkých zájazdoch tzv. nostalgického cestovania. Naposledy sme viezli vlak na 16-dennom zájazde cez sedem krajín.“
Vlak vypravili z Nemecka, pokracoval cez Rakúsko, Slovinsko, Madarsko, Slovensko, Polsko a cez Cechy sa vrátil do Nemecka. Madarský rušen vo Filakove vypriahli a cez Slovensko pokracoval s našou lokomotívou. Jeden parný den stojí na Slovensku okolo150-tisíc korún.
Ani takýmto komercným využívaním si na seba historické parné lokomotívy nezarobia, ale aspon privyrobia. Údržba jednej v prevádzkyschopnom stave stojí za desat rokov v priemere 6 až 7 miliónov korún. K tomu treba prirátat stovky hodín bezplatnej dobrovolníckej práce nadšencov.

V Indii po havárii vlaku zahynulo najmenej 69 ludí
Sme11.9.2002 - Najmenej 69 ludí zahynulo a 180 sa zranilo pri vcerajšom vykolajení luxusného rýchlika vo východoindickom zväzovom štáte Bihár pri meste Rafigandž. Pri havárii jeden z vagónov spadol do rieky, tri ostali visiet na moste a mnoho dalších bolo poškodených. Zatial nie je jasné, ci boli prícinou útoku technické problémy, alebo sabotáž.
Na miesto neštastia okamžite poslali vlaky so záchranármi a indická armáda poskytla špecializovaný tím. „Toto je hrozné neštastie. Videl som z vlaku vytahovat aspon sto mrtvych tiel,“ povedal pre BBC jeden zo zachránených.
Skutocný pocet obetí bude jasný až po skoncení záchranných prác. Tie však stažujú silné dažde a zlá dostupnost miesta, kde k neštastiu došlo. Okolo trate je lesnatý terén a rieka je silne rozvodnená.
Nejasná zostáva aj prícina havárie. Podla niektorých svedkov bolo pred vykolajením vlaku pocut silný výbuch. Podla riaditela indickej železnicnej spolocnosti vykolajenie vlaku spôsobili poškodené kolaje, ktoré boli na mieste nehody vytrhané.
Podla niektorých zdrojov kolaje poškodila maoistická Skupina ludovej vojny, ktorá už viac ako dvadsat rokov bojuje za posilnenie práv nižšie postavených Indov. Zástupca polície však túto možnost vylúcil. Podla neho sa „toto neštastie nezdá prípadom sabotáže“. Maoisti totiž spravidla neútocia na osobné vlaky a pred atentátmi varujú v úsilí vyhnút sa civilným obetiam.
Prevláda názor, že havária bola dielom neštastnej náhody. V tomto duchu sa vcera v Naí Dillí vyjadril aj indický vicepremiér Lal Krišna Advani.

Odchody vlakov? Za peniaze
SmeTOMÁŠ VELECKÝ, 12. 9. 2002 - Kedy odchádza vlak, už povedia železničiari aj cez telefón. Cestujúci si to však všimne koncom mesiaca na účte od telekomunikácií.
BRATISLAVA - Železnice reagujú na kritiku o neschopnosti informovať o vlakových spojeniach a zavádzajú platenú infolinku. „Nové callcentrum čaká ešte na schválenie generálnym riaditeľom,“ potvrdili včera v tlačovom oddelení ZSSK . Už v najbližších dňoch sa budú teda dať cez telefón zistiť odchody vlakov a ceny lístkov.
Najväčší slovenský prepravca nebude informácie potenciálnym zákazníkom poskytovať zadarmo. Infolinka bude totiž audiotexová a minúta hovoru bude stáť skoro dvanásť korún. Na Slovensku má licenciu na prevádzku audiotexu štrnásť firiem. Ich zoznam je zverejnený na internetovej stránke Telekomunikačného úradu a železnice medzi nimi nie sú.
Infocentrum železníc bude prevádzkovať súkromná firma. Jej názov je zatiaľ neznámy. Hovorca Miloš Čikovský nedávno vyhlásil, že „prevádzka infolinky bude financovaná z príjmov z hovorov a po spustení predaja cez telefón aj z provízií z tržieb za lístky“.
ZSSK neuvažuje o tom, že audiotex nahradí lacnejším normálnym číslom. „Všetko závisí od skúsenosti z prevádzky. Po dvoch mesiacoch sa rozhodneme, či audiotex necháme. Pokiaľ však viem, o jeho nahradení normálnou linkou sa zatiaľ neuvažuje,“ povedala asistentka hovorcu železníc.
Za rovnakú cenu 11,80 Sk za minútu poskytujú informácie aj podniky Slovenskej autobusovej dopravy. Majitelia mobilov sa môžu dozvedieť viac o vlakovom či autobusovom spojení aj priamo u svojho operátora. Cena za minútu volania je približne rovnaká ako pri audiotexe železníc či autodopravy. „Informácie o vlakoch a autobusoch sú jednoznačne najžiadanejšie,“ hovorí Michaela, pracovníčka callcentra mobilného operátora Orange.
Spoplatňovanie informácií samotnými železnicami a autobusovými prepravcami u našich susedov nepoznajú. Napríklad České dráhy si za poskytnutie informácie cez telefón neúčtujú nič. Cestujúci si môžu zavolať za normálny telekomunikačný poplatok na pražské číslo a spýtať sa, kedy im odchádza vlak. Veľké letecké spoločnosti majú dokonca infolinky zadarmo a volajúci nezaplatí nič.
Informácie o vlakových či autobusových spojeniach sa dajú vyhľadať aj na internete. Na stránkach železníc či podnikov autodopravy sú vyhľadávače najrýchlejšieho spojenia medzi dvoma mestami spolu s cenou. Vyhľadávač na stránke autobusových prepravcov vyhľadá okrem cestného aj železničné spojenie, prípadne skombinuje obidva druhy dopravy s možnosťou prestupu.

Muž, ktorý ukradol opitému mobil, si za "zárobok" nakúpil alkohol
TASR13.9.2002 - Dve krádeže mobilných telefónov objasnili príslušníci Železničnej polície (ŽP) z Humenného a Prešova.
Ešte pred mesiacom 18-ročný Humenčan vo vestibule tamojšej stanice využil situáciu, keď opitý 53-ročný Michalovčan zaspal pri výdajni cestovných lístkov. Z tašky ľadvinky spod košele mu odcudzil mobilný telefón v hodnote takmer šesťtisíc korún. V meste ho predal hlboko pod cenu - za 500 korún neznámej osobe. Podozrivý sa zrejme motivoval stavom poškodeného, pretože získané peniaze použil na nákup alkoholu. ŽP postúpi prípad humenským vyšetrovateľom.
V druhom prípade z Prešova bol pre zmenu pod vplyvom alkoholu podozrivý 35-ročný muž z obce Bidovce, okres Košice-okolie. Priznal sa, že ešte 23. augusta popoludní sa vlámal do služobného motorového vozidla istej organizácie a ukradol z neho služobný mobilný telefón za 10 tisíc korún. Potom ho dal svojmu 16-ročnému známemu z Banskej Bystrice, ktorý ho predal za 2 700 korún. Nechal si 700 korún a zvyšné dve tisícky dal podozrivému. Aj tento prípad postúpi ŽP policajným vyšetrovateľom z Prešova.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Olympijské: Frankfurt bližšie ku kandidatúre na usporiadanie OH 2012
TASR11.9.2002, Frankfurt - Nemecké mesto Frankfurt, ktoré chce kandidovať na usporiadanie olympijských hier v roku 2012, dostalo prísľub od DB AG , že uvoľnia priestor bývalej stanice, kde by mohla vzniknúť olympijská dedina. Rovnako uvoľnia povrch aj pre tlačové stredisko.
Príslušní funkcionári to pokladajú za obrovský pokrok pre kandidatúru mesta, vynikajúcu východiskovú pozíciu a podľa všetkého tak dobre nie je na tom ani jedno kandidátske mesto.
Kandidáta určí o sedem mesiacov (12. apríla) Národný olympijský výbor Nemecka. O kandidatúru sa okrem Frankfurtu uchádzajú ešte Düsseldorf, Hamburg, Lipsko a Stuttgart.

ČD získají z fondu ISPA 73 miliónů € na modernizaci koridoru
Dopravní noviny(von) - Řídicí výbor fondu ISPA v Bruselu rozhodl o poskytnutí příspěvku ve výši 73 miliónů € (přibližně 2,1 miliardy Kč) na modernizaci druhého tranzitního koridoru v úseku Zábřeh na Moravě-Krasíkov. Minulý týden to oznámila mluvčí ČD Zdenka Celá s tím, že stavba bude zahájena v první polovině příštího roku a dokončena v roce 2005.
Podle Zdenky Celé se jedná o dosud nejvyšší částku, kterou fond uvolnil na projekt v České republice. Dosud byly z fondu ISPA schváleny příspěvky na stavby prvního koridoru v úseku Česká Třebová-Ústí nad Orlicí a Záboří-Přelouč v celkové výši 45 miliónů €. „Stavbu Česká Třebová-Ústí nad Orlicí jsme již zahájili a s jejím dokončením se počítá do konce příštího roku. U stavby Záboří-Přelouč předpokládáme její zahájení v návaznosti na mezinárodní výběrové řízení v závěru letošního roku, úplné dokončení stavby pak v roce 2004,“ řekl vrchní ředitel Divize dopravní cesty GŘ ČD Jan Komárek.
S modernizací koridorových tratí započaly ČD již v roce 1993. Financování jednotlivých projektů je zčásti zajištěno prostřednictvím Státního fondu dopravní infrastruktury, zčásti bankovními úvěry garantovanými vládou. Dalším zdrojem financování se staly příspěvky Evropské unie z fondu ISPA. Podle Jana Komárka by měl být ještě letos na podzim projednán a další akce menšího rozsahu - pilotní projekt ETCS na prvním koridoru v úseku Poříčany-Kolín, na němž bude aplikován evropský projekt pro zabezpečení jízd vlaků v podmínkách ČD .
ČD podle Zdenky Celé ještě do konce letošního roku s ministerstvem dopravy a spojů připraví společnou strategii pro uplatnění projektů ČD po předpokládaném vstupu ČR do EU v rámci kohezních fondů.

Silná koruna připravila ČD o téměř čtvrt miliardy Kč
Dopravní noviny(čtk) - ČD přišly kvůli silnému kurzu české koruny v prvním pololetí na tržbách o téměř čtvrt miliardy Kč. Jde přitom o ztrátu, která vznikla výhradně přepočtem měn, uvedl v polovině července mluvčí podniku Petr Šťáhlavský.
Celkově se podle mluvčího tržby ČD snížily o pět až šest procent. Vedle silné koruny pokles zapříčinily i změny v energetice, například spouštění nových děl na jihu Čech a útlum parních elektráren, dodal.
Dopady silné koruny se neprojevují jen u plateb v mezinárodní dopravě, ale i v podobě poklesu poptávky po přepravě ze strany českých vývozců. „Hlavně je to znát u přepravy hromadných substrátů. Jde o velké objemy, které nelze rychle nahradit lehčím nákladem s vyšší přidanou hodnotou,“ uvedl mluvčí s tím, že vedle uhlí šlo například o přepravu hutních a stavebních materiálů.
Pokles přepravy uhlí je vyvolán spouštěním jaderné elektrárny Temelín a také ukončením dopravy paliva pro bavorské elektrárny. Pozitivní je naproti tomu třicetiprocentní meziroční nárůst přepravy ve velkých kontejnerech.
Podle odborového předáka Jaromíra Duška stojí za poklesem tržeb z nákladní dopravy špatná obchodní politika podniku. Jaromír Dušek varoval, že tržby za nákladní dopravu se mohou v letošním roce snížit o několik miliard Kč, což by mělo vážný dopad na již tak špatnou finanční situaci ČD .

V Indii sa vykoľajil vlak: 50 mŕtvych, 150 zranených
Nový Čas11. 9. 2002, (čtk), DILLĺ - Najmenej 50 mŕtvych a 150 zranených si podľa úradnej verzie zatiaľ vyžiadalo železničné nešťastie vo východoindickom zväzovom štáte Bihár, kde sa na moste cez rieku pri meste Rafigandž vykoľajil luxusný rýchlik. Jeden z vagónov spadol do rieky, tri zostali visieť na moste a veľa ďalších bolo poškodených. Indickí úradní činitelia sa rozchádzajú v názore, či príčinou nešťastia bola sabotáž.
Podľa informácií štátneho tajomníka pre železničnú dopravu z havarovaného vlaku na trati Kalkata - Dillí vyslobodili 150 zranených. V potopenom vagóne mohlo cestovať vyše 60 ľudí. Nie je vylúčené, že o život prišlo niekoľko sto ľudí, dodal tajomník. Záchranné práce sťažujú silné dažde a ťažká dostupnosť miesta, kde k nešťastiu došlo. Okolo trate je lesnatý terén a rieka je silne rozvodnená.
Riaditeľ železničnej spoločnosti IISM uviedol, že koľajnice a pražce boli v mieste nehody vytrhané, čo spôsobilo vykoľajenie vlakovej súpravy. "Nebolo to obyčajné nešťastie. Môže to byť sabotáž." Policajné zdroje sa však skôr prikláňajú k názoru, že šlo o nešťastnú náhodu, pri ktorej zastaraný most postavený v roku 1936 neudržal váhu súpravy a niektoré jeho piliere sa zrútili. Súkromná televízia aj tak uviedla, že svedkovia videli pred katastrofou mohutný výbuch.

Mikloš zmenil rétoriku, tender nezruší, rozhodne nový minister
Národná obroda8.9.2002, Lenka Živnerová Bratislava - Vicepremiér a minister dopravy Ivan Mikloš miliardový železničný tender na dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek ( ĽMJ ) nezruší. Vo štvrtok síce prezentoval, že za optimálne riešenie považuje vypísanie novej súťaže, včera rezort dopravy prostredníctvom agentúry TASR priniesol obšírnejšiu a zároveň doplnenú informáciu o stanovisku I. Mikloša. To znie: "Hoci osobne minister považuje za optimálne vypísanie novej verejnej súťaže, budúci minister dopravy sa môže rozhodnúť i pre iný postup." Zrušenie či pokračovanie podozrivého tendra teda necháva na nového šéfa rezortu.
Viacerí politici včera naznačili, že svoje stanovisko o prenechaní rozhodnutia na nového ministra mohol ovplyvniť samotný premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Nikto z politikov SDKÚ nám to však nechcel potvrdiť a ani sa k tomu vyjadrovať.
Pripomeňme, že práve premiérov brat je šéfom výberovej komisie, ktorá rozhodla o víťazovi tendra, ktorým je švajčiarsko-slovenské konzorcium DMU GTW. Exminister Jozef Macejko, ktorý tvrdil, že ponuka Alstomu (druhého záujemcu) je lepšia, nám povedal, že výberová komisia sa pri rozhodovaní riadila svojimi osobnými záujmami.

Letisko Bratislava investovalo do bezpečnosti o 20 mil. Sk viac ako pred rokom
TASR9.9.2002, Bratislava - Na zabezpečenie vyššieho stupňa ochrany cestujúcich ako aj letiskových objektov preinvestovalo bratislavské letisko M. R. Štefánika od minuloročných teroristických útokov na ciele v USA o 20 miliónov Sk viac ako pred tragickým 11. septembrom. Z toho 10 miliónov Sk bolo prečerpaných z vlastných zdrojov, zvyšnú časť tvorila operatívna účelová dotácia od štátu.
Ide o náklady, spojené s dodatočnými opatreniami v oblastiach posilnenia techniky, materiálu a ľudského faktora, uviedla pre TASR hovorkyňa Slovenskej správy letísk (SSL) Ivana Paulínyová. Za uplynulý rok sa sprísnila kontrola cestujúcich, rozšíril sa zoznam predmetov, s ktorými nesmú vstúpiť do lietadla, investovalo sa i do oplotenia. Časť nákladov pohltili i zvýšené počty zamestnancov letiskovej ochrany, ktorí strážia objekty letiska spoločne s príslušníkmi policajného zboru. Ich presný počet však I. Paulínyová s odvolaním sa na informačné embargo neuviedla. Ako výpomoc pri strážení letiska vykonávali svoju činnosť po septembri aj príslušníci Železničného vojska. Náklady, spojené s ich činnosťou, však vyššie uvedené čísla nezahŕňajú.
K ďalším bezpečnostným opatreniam pristupuje bratislavské letisko i v dnešných dňoch, a to v súvislosti s výročím teroristických útokov. Okrem opätovného posilnenia personálnej zložky bol zredukovaný počet prístupových brán na letiskovú plochu.
Na tohtoročnú implementáciu Akčného plánu boja proti terorizmu schválila v máji vláda pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR finančné prostriedky v objeme 123 miliónov Sk. Do systému ochrany pred terorizmom bola okrem SSL zahrnutá i Slovenská pošta, š. p., Banská Bystrica a Železničná polícia (ŽP). Na zabezpečenie ochrany piatich medzinárodných slovenských letísk (Bratislava, Košice, Poprad-Tatry, Sliač a Piešťany) schválila vláda 92,8 milióna Sk. Tieto účelové prostriedky majú byť nasmerované predovšetkým do zvýšenia počtu zamestnancov bezpečnostných zložiek letísk, vybudovanie priestorových kapacít pre tieto zložky či dobudovanie oplotenia areálu letísk. Doposiaľ však nebola zo spomenutej sumy letisku poukázaná ani koruna.

Vládou schválených 123 miliónov Sk na boj proti terorizmu MDPT dodnes nedostalo
TASR10.9.2002, Bratislava - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR dodnes nedostalo 123 miliónov Sk, ktorých uvoľnenie na tohtoročnú implementáciu Akčného plánu boja proti terorizmu schválila pre rezort dopravy 9. mája 2002 vláda SR.
"Doposiaľ nám na spomenutý účel nebola zo schválenej sumy poukázaná ani koruna, vláda nám odporučila, aby sa ministerstvo pokúsilo chýbajúce prostriedky nájsť vo vlastnej kapitole," uviedol pre TASR riaditeľ sekcie rozpočtu a vnútornej ekonomiky MDPT František Perutka. Ministerstvo však prebytočné financie nemá, príslušnú sumu si na konkrétne ciele bude pravdepodobne nárokovať v budúcoročnom štátnom rozpočte. Konečnými príjemcami finančných prostriedkov mali byť štátna príspevková organizácia Slovenská správa letísk (SSL - 92,8 milióna Sk), Slovenská pošta (SP - 10,1 milióna Sk), š. p., Banská Bystrica, ale aj Železničná polícia (ŽP - 20,1 milióna Sk). Niektoré z týchto zložiek sa podľa F. Perutku snažia dovybaviť systém ochrany z vlastných zdrojov.
Na zabezpečenie vyššieho stupňa ochrany cestujúcich ako aj letiskových objektov preinvestovalo bratislavské letisko M. R. Štefánika od minuloročných teroristických útokov na ciele z vlastných zdrojov 10 miliónov Sk. Štátna investičná dotácia, ktorú Slovenská správa letísk (SSL) získala tento rok v objeme 90 miliónov Sk, smerovala na výstavbu terminálu košického letiska. V máji vládou schválené účelové prostriedky boli určené predovšetkým na zvýšenie počtu zamestnancov bezpečnostných zložiek letísk, vybudovanie priestorových kapacít pre tieto zložky či dobudovanie oplotenia areálu letísk.
Cestou prípravy vlastného riešenia a použitia vlastných zdrojov sa podľa F. Perutku vydala i Slovenská pošta. Pracoviská SP v Bratislave a Košiciach mali byť, vychádzajúc z vládneho materiálu, v tomto roku postupne doplnené o špeciálnu detekčnú techniku. V súčasnosti disponuje SP iba jedným pracoviskom špeciálnej ochrany pošty (ŠOP), a to na medzinárodnej pošte v Bratislave. To malo byť v tomto roku dovybavené detektorom rádioaktívneho žiarenia, antidetonačnou komorou, či detektorom kovov a elektroniky. Úplne nové ŠOP s diagnostickou a kontrolnou technikou by sa malo vybudovať tento rok v Košiciach.
Príjemcom príspevku na ochranu hlavných železničných uzlov, konkrétne na nákup a montáž televíznych monitorovacích zariadení v staniciach v Bratislave , Žiline a Košiciach , by sa nemala stať Železničná polícia, ako pôvodne rozhodla vláda, ale jedna zo zložiek železníc. Vlastnými prostriedkami na rozsiahlejšie či menej náročné investičné akcie železniční policajti nedisponujú. Nové monitorovacie zariadenia, predovšetkým pre bratislavskú hlavnú stanicu - jedinú na Slovensku vybavenú monitorovacím systémom, však potrebujú, uviedol hovorca ŽP Jozef Búranský s tým, že starší systém by sa následne mohol presunúť do inej stanice. Mesačne objasní ŽP prostredníctvom kamier viacero prípadov výtržností či páchania trestnej činnosti a vďaka systému úspešne zasiahne. V budúcom roku sa predpokladá rozšírenie videozariadení aj na železničné stanice vo Zvolene , Čiernej nad Tisou a Kútoch za podmienky pridelenia finančných prostriedkov a zohľadnenia bezpečnostných hľadísk.
Návrh na zvýšenie finančných prostriedkov pre rezort dopravy vychádzal z uznesenia vlády z decembra minulého roka, ktorým výkonný orgán štátu schválil súbor opatrení, vyplývajúcich z Akčného plánu boja proti terorizmu v podmienkach SR, Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalších relevantných dokumentov. Jedným z hlavných impulzov vypracovania materiálu boli udalosti v USA z 11. septembra 2001.

Všetky potenciálne strany budúcej vlády budú trvať na zrušení vlakového tendra
TASR9.9.2002, Bratislava - Ani jeden z politických subjektov, ktoré by sa po nadchádzajúcich parlamentných voľbách mohli dostať do parlamentu, prípadne obsadiť vo vláde kreslo ministra dopravy, nebude presadzovať zmluvné spečatenie výsledku rokovacieho konania bez zverejnenia (RKBZ) na obstaranie 35 ľahkých motorových jednotiek ( ĽMJ ) pre Železničnú spoločnosť ( ZSSK ), a. s., Bratislava.
Každá z oslovených strán (ANO, HZD, HZDS, KDH, SDKÚ, SMER a SMK) je za zrušenie tendra. Názory ich predstaviteľov sa však rozchádzajú v otázke, či vypísať novú verejnú súťaž, alebo vlaky s prihliadnutím na potreby verejnosti a finančné možnosti štátu jednoducho nekúpiť. Takpovediac unisono tým vylúčili možnosť akýchkoľvek krokov ZSSK , ktoré by viedli k uzatvoreniu ešte stále prebiehajúceho rokovacieho konania bez zverejnenia (RKBZ). Jeho víťazom sa stalo slovensko-švajčiarske konzorcium DMU GTW Slovensko.
Za vypísanie novej medzinárodnej súťaže, lepšie pripravenej a transparentnejšej, sú jednoznačne ANO, HZDS a SDKÚ. Za prehodnotenie potreby nákupu ĽMJ sú rozhodne SMER a KDH. Podľa tieňového ministra dopravy Smeru Ľubomíra Vážneho treba zdokumentovať, aký vplyv by mala montáž vlakov v SR na zamestnanosť v regióne, ale aj prínos v podobe na Slovensku pridanej hodnoty. Z predbežných odhadov, ktorými SMER disponuje, sa Ľ. Vážny domnieva, že nákup by bol neefektívny a návratnosť investície pridlhá. Na regionálne trate, ktorých sa má nákup týkať, by nasadil autobusovú dopravu. Podpredseda KDH Pavol Minárik sa pýta, či je nákup ĽMJ ekonomicky opodstatnený a či ho budú železnice schopné splácať. Podľa tieňového ministra dopravy HZDS Jána Mikolaja sa treba zamyslieť i nad tým, či dokážu VÚC, do ktorých kompetencie by sa mali regionálne trate dostať, na nich dotovať i výkony vo verejnom záujme.
Netransparentné praktiky pri procesoch verejného obstarávania napadol expert na dopravu strany ANO Ladislav Csáder, ktorý navrhuje novelizovať zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne sprísniť dohľad nad RKBZ, ale aj poupraviť možnosť prechodu obstarávateľa z iných foriem verejného obstarávania práve na RKBZ.
Ambíciou obsadiť post šéfa rezortu dopravy, ktorý súčasne disponuje kompetenciami Valného zhromaždenia ZSSK , sa netaja strany ANO, HZDS a SMER. HZD by malo záujem vtedy, ak by si v parlamentných voľbách vybojovala silnú pozíciu, podotkol podpredseda strany Ján Benčat. Pre SDKÚ a KDH je o ministerských postoch v súčasnosti predčasné hovoriť, SMK sa bude podľa Lászlóa Gyurovszkého touto otázkou zaoberať na republikovom výbore. ANO, SMER a HZDS sa súčasne jasne vyjadrili za zvýšenie ingerencie štátu v kontrolných alebo i riadiacich orgánoch ZSSK .
Podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ivan Mikloš (SDKÚ) sa 5. septembra tohto roku rozhodol neschváliť obstaranie nákupu ĽMJ podľa výberového konania, ktoré spoločnosť zvolila. Rozhodol sa tak preto, aby nevznikli pochybnosti o transparentnosti a korektnosti verejného obstarávania. Umožnili mu to novelizované stanovy ZSSK . Rozhodol sa tak aj napriek stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý síce uznal použitú metódu verejného obstarávania RKBZ za oprávnenú, ale neopodstatnenú, s poukázaním na porušenie zákona v predchádzajúcich dvoch súťažiach. Osud železničného tendra, ako naznačil I. Mikloš, bude plne v kompetencii novej exekutívy.

Televízne noviny TV Markíza z 9. 9. 2002 o 19.00 h
TASR10.9.2002 - V kauze nákupu vlakov pre slovenské železnice bolo často skloňované aj meno vedúceho úradu ministerstva dopravy P.Kľučku. Podľa premiéra Dzurindu dokonca loboval v prospech jednej z firiem, ktorá chcela vlaky dodávať. Minister dopravy I.Mikloš tender zrušil, Kľučka však vo funkcii zostáva. Mikloš uviedol, že nie je v jeho kompetencii rozhodovať zotrvaní P. Kľučku vo funkcii. Odvolať z funkcie ho môže iba predseda Úradu pre štátnu službu Ľ.Plai. Ten uviedol, že ak by boli podozrenia podložené dôkazmi, tak by musel konať. Na to, aby rozhodol, však potrebuje stanovisko Generálnej prokuratúry SR. M.Hanzel uviedol, že zriadil tím, ktorý sa prípadu venuje. Dodal tiež, že do 2-3 týždňov by malo byť jasné, či dôjde alebo nedôjde k trestnému stíhaniu. (krátené)


Strana vytvorená: 17-IX-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0237.htm)