Novinári sú pre premiérovho brata
málo, hoci ide o tri milióny korún
Dzurindov brat o byte
mlčí
Práca , utorok 11. december 2001, mes - Ako uviedla agentúra
ČTK, brat Mikuláša Dzurindu Miroslav sa k získaniu bytu,
ktorý bol v rámci sociálneho programu ŽSR postavený za 3 milióny Sk a užíva ho, odmietol
vyjadriť. Do súkromia si nenechá vstupovať a s novinármi,
ktorí nie sú prokurátormi, sa nehodlá baviť. PRÁCA sa
obrátila na Úrad vlády SR, aby ozrejmila zverejnené fakty.
Premiér Dzurinda oznámil, že včera požiadal Najvyšší
kontrolný úrad SR o vykonanie kontroly v ŽSR v bytovej politike. Podla vyjadrenia hovorcu ŽSR Miloša Čikovského, byt, o ktorom sa zmienil v
pondelok denník SME, nebol zatial pridelený Dzurindovcom.
,Zatial tam nikto nebýva. Predstaventsvo ŽSR povedalo, že dostane štandardný byt. Podla M.
Čikovského premiérov brat má štyri deti a tri roky dochádza
do Bratislavy za zamestnaním. Štandardný byt, ktorý mu ŽSR
pridelili, má 80 štvorcových metrov. Médiá, skôr než
odznelo toto vyjadrenie, informovali, že byt pre brata
Mikuláša Dzurindu, Miroslava, sa nachádza v širšom centre
Bratislavy na Bazovej ulici. Mal by obsahovať tri izby, halu s
krbom, presklennou stenou a so samostatným výťahom. Takýto
byt podla realitných kancelárií stojí až tri milióny
korún. K bytu patrí aj pivnica a spomínaný výťah nechali ŽSR špeciálne postaviť k bytu. Samotný výťah vraj
stojí od 600- do 800-tisíc Sk. Byty boli podla ŽSR postavené zo sociálneho programu (SME to spochybnuje)
a Miroslav Dzurinda už údajne za december za spomínaný byt
zaplatil 1 400 Sk. Hovorca ŽSR
M. Čikovský odmieta takéto vyjadrenia. Ako pre PRÁCU uviedol,
spomínaný nadštandardný byt má slúžiť pre zahraničných
hostí. Brat Mikuláša Dzurindu Miroslav pracoval do roku 1994
ako vedúci vo voznovom depe v Spišskej Novej Vsi. Neskôr, za
vlády V. Mečiara ho prevelili do Košíc za radového
pracovníka tamojšieho depa a v súčasnosti pracuje v
Bratislave ako riaditeľ divízie železničných kolajových
voziediel ŽSR .
EC a IC len keď budú v pluse
Železnice Slovenskej republiky
operatívne zabezpečujú úlohy
Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik -
V uplynulých dňoch správna rada ŽSR prerokovala
výsledky hospodárenia ŽSR za desať
mesiacov. Za sledované obdobie dosiahli stratu vo výške 542,8
mil. Sk, čo je oproti skutočnosti minulého roka lepší
hospodársky výsledok o 1,5 mld. Sk. Náklady boli pritom
účtované vyššie o 272 mil. Sk a dosiahnuté výnosy boli
vyššie o 1,8 mld. Sk. V porovnaní s plánom dosiahnutý
hospodársky výsledok je lepší o 2,3 mld. Sk a dosiahnuté
výnosy boli vyššie o 2,4 mil. Sk. Bližšie nám výsledky
rokovania správnej rady priblížil riaditeľ odboru
komunikácie s verejnosťou Miloš Čikovský: "Podľa
operatívnych výsledkov bolo za desať mesiacov prepravených 44
982 744 ton tovaru, čo je v porovnaní s plánom viac o 995 744
ton. Kým vnútroštátna preprava klesla o 3 % a preprava na
vývoz klesla o jedno percento, dovozná preprava vzrástla o 4 %
a tranzitná o 6%. V tomto roku
prudko vzrástla
preprava ropných výrobkov - o 366 %. Klesla preprava
dreva o tri percentá, železnej rudy o 5 % a chémie o 38 %. ŽSR
v porovnaní s európskymi železnicami dosahujú dobré
výsledky v preprave tovaru v prepočte na jedného zamestnanca
(854-tisíc ton). Lepšie výsledky majú rakúske železnice (1
105-tisíc ton), slovinské železnice (1 100-tisíc ton),
nemecké železnice (940-tisíc ton). Horšie výsledky vykazujú
napríklad České dráhy (758-tisíc ton), poľské železnice
(668-tisíc ton), maďarské železnice (543-tisíc ton). V
intenzite využívania železničnej siete sú ŽSR
na druhom mieste v Európe. V preprave tovaru na kilometer
železničnej trate sú pred ŽSR len
belgické železnice
s výkonom 11,6 tisíca ton. Celkové tržby z osobnej a
nákladnej prepravy dosiahli výšku 14,8 mld. Sk, čo je v
porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 viac o 2 mld. Sk, čo
predstavuje medziročný nárast o 16,38 %. Tržby z nákladnej
prepravy boli zabezpečené v objeme 13 mld. Sk, čo je v
porovnaní s rokom 2000 viac o 1,9 mld. Sk, čo je medziročný
nárast tržieb o 17,19 %. Za desať mesiacov tohto roka bolo
prepravených 53,3 milióna osôb a zabezpečený výkon 2,35
mld. osobokilometrov. Oproti rovnakému obdobiu roku 2000 bolo
prepravených o 2 999 378 osôb menej, teda o 5,32 %. Tržby z
osobnej prepravy boli za desať mesiacov zabezpečené v objeme
1,8 mld. Sk, čo je v v porovnaní s rokom 2000 viac
o 1,7 mld. Sk,
čo predstavuje medziročný nárast o 10,88 %.
Dosiahnuté tržby z osobnej prepravy boli v porovnaní s plánom
stanoveným na desať mesiacov tohto roku v objeme 2 011 189 tis.
Sk nižšie o188 345 tis. Sk, plnenie tržieb bolo zabezpečené
na 90,64 %.
Štátny tajomník MDPT Ing. Michal Balog informoval, že
ministerstvo vydalo 1800 povolení na kamiónovú dopravu, a teda
môžeme očakávať zvýšenú konkurenciu cestnej dopravy.
Vyjadril presvedčenie, že vzostup kamiónovej dopravy súvisí
s nedostatočnou prácou ŽSR so
zákazníkmi. Kamiónová doprava bojuje o zákazníka, ponúka
mu lepšie a výhodnejšie služby. Tajomník Odborového
združenia železničiarov Ing. Rudolf Pecár povedal, že
železnice si samy uhrádzajú prevádzku a údržbu dopravnej
cesty a cestní dopravcovia takúto povinnosť nemajú.
"Pokiaľ bude platiť takáto
dopravná politika,
nemôžeme očakávať vzrast konkurencieschopnosti
železničnej dopravy."Pokles v osobnej doprave podľa Ing.
Michala Baloga súvisí s nízkou kultúrou cestovania a
nedostatočnými službami. Žiadal posilniť prímestskú
dopravu, najmä vo veľkých mestách a zlepšiť grafikon
vlakovej dopravy. Zástupca generálneho riaditeľa Ing. Ladislav
Saxa povedal, že ani on nie je spokojný s kvalitou grafikonu
osobnej dopravy, najmä z hľadiska prípojovosti, a preto
korektúry v grafikone sa budú robiť aj počas platnosti
cestovného poriadku. Správna rada ŽSR vzala na
vedomie aj informáciu o zmluvách vo verejnom záujme medzi
štátom a ŽSR a medzi štátom a Železničnou
spoločnosťou, a. s., na rok 2002. Zmluvu o výkonoch vo
verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy uzatvorí budúci
prevádzkovateľ dráhy ( ŽSR )
s objednávateľom (štát). Predmetom zmluvy je záväzok ŽSR
prevádzkovať železničné dráhy, teda organizovať
vlakovú dopravu
na týchto dráhach, zabezpečovať a obsluhovať
celoštátne a regionálne dráhy. Zmluva ďalej stanovuje rozsah
výkonov, ktoré sú ŽSR povinné
poskytnúť dopravcom, ktorí prevádzkujú dopravu na
železniciach za určené ceny (cena za použitie dopravnej
cesty) a podmienok stanovených štátom. Zo zmluvy vznikne
štátu záväzok uhradiť ŽSR
preukázateľnú stratu, ktorá im vznikla v dôsledku plnenia
záväzku. Výška preukázateľnej straty pri prevádzkovaní
železnice je rozdiel medzi ekonomicky oprávnenými nákladmi
(EON) vynaloženými ŽSR na splnenie
záväzku a tržbami dosiahnutými ŽSR z plnenia tohto
záväzku. EON vo výške 10,4 mld. Sk vyplývajú z prijatého
podnikateľského plánu ŽSR na rok 2002.
Tržby sú kvantifikované na základe plánovaných výkonov
podľa druhov dopravy a kategórií tratí a maximálnych cien za
použitie železničnej dopravnej cesty. Pri zohľadnení návrhu
štátneho rozpočtu na rok 2002 vychádza poskytovanie služieb
dopravnej cesty
s nekrytou stratou
1, 2 mld. Sk. Zmluva sa uzatvorí na dobu určitú,
pričom termín účinnosti zmluvy bude stanovený od 1. 1. 2002
do 31. 12. 2002. Návrh Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme
pri prevádzkovaní osobnej dopravy na rok 2002 zostáva na
úrovni roku 2001 z dôvodu platnosti súčasného grafikonu
vlakovej dopravy až do konca kalendárneho roku 2002. V diskusii
vznikla aj polemika o zmysle vyňatia EC a IC vlakov zo Zmluvy o
výkonoch vo verejnom záujme. "Ak sa preukáže, že EC a
IC vlaky sú stratové, budeme žiadať, aby sa strata naďalej
financovala zo štátneho rozpočtu."
Chcú ľahké vozidlá
Pre regionálnu dopravu
Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik -
V poľskom Gdansku - Oliwe sa uskutočnila štvrtá
medzinárodná výstava koľajovej dopravy TRAKO 2001, ktorú
organizátori spojili s konferenciu pod názvom Automatika a
nové technológie v koľajovej doprave. Okrem otázok
technického pokroku, zlepšovania úrovne dopravnej
infraštruktúry, najmä na tratiach, ktoré sú zahrnuté do
medzinárodných koridorov, sa v Poľsku vážne zaoberajú aj
problematikou regionálnych tratí. V súčasnosti, keď v
cestnej doprave, individuálnej aj hromadnej, prevádzkovateľ v
podstate hradí len priame náklady, je koľajová doprava v
nevýhode. Tento stav nemôže byť trvalý a vlády a štátne
orgány budú musieť postúpiť o krok ďalej a začať plniť
vlastné proklamácie i záväzky vyplývajúce z
medzinárodných dohôd. Z tohto predpokladu vychádzajú aj
výrobcovia trakčných prostriedkov pre trate s nižšou
frekvenciou cestujúcich na tratiach so závislou aj nezávislou
trakciou. Poľská firma PESA - Pojazdy Szynowe SA holding z
Bydhošťa predstavila na výstave Koľajový autobus. Vozidlo
má naftový motor s výkonom 500 kW (motor MAN-Voith). K
základnej sekcii dlhej 24,5 metra je možné pridať ďalší
diel, a tak vznikne jednotka s dĺžkou 49 metrov. V prvom
prípade je možné poskytnúť 60 až 90 miest na sedenie a 80
až 100 na státie. V rozšírenej verzii je to približne
dvojnásobok. Ďalším exponátom ľahkého vozidla pre
regionálnu dopravu bola obdobná jednotka od firmy Alstom.
Výrobca vystavoval základnú jednotku s názvom Coradia TM LINT
R 27. Do názvu výrobca zašifroval poslanie a účel vozidla.
Číslo za názvom udáva jeho dĺžku v metroch. Vozidlá sa
môžu vyrábať s elektrickým pohonom pre všetky hlavné
prúdové sústavy (1,5 kV, 3 kV, 15 kV a 25 kV) alebo s
naftovým motorom (motor HD/HM). Zatiaľ čo poľský autobus je
prototypom, vozidlá firmy Alstom sú od roku 1999 v prevádzke
najmä v Nemecku, Belgicku a v Taliansku . Určite by sa obidva
exponáty zišli aj u nás.
Semafor
Piatok
14.Decembra 2001, Jozef Kunik - Vláda ČR vyslovila súhlas s
uzavretím zmluvy so SR o železničnej privilegovanej doprave v
mimoriadnych situáciách. Zmluva sleduje najmä zabezpečenie
plynulosti a bezpečnosti železničnej dopravy v okolí hraníc
v dôsledku mimoriadnych udalostí. Ide teda o urýchlenie
možností využitia náhradných tratí druhej krajiny.
Na zmeny
Rakúska vláda a predstavitelia spolkových krajín sa
dohodli na generálnom pláne rozvoja infraštruktúry krajiny,
ktorý si v oblasti cestnej a železničnej siete v
nasledujúcich desiatich rokoch vyžiada výdavky 270 mld. ATS. Z
toho do cestnej siete pôjde 100 mld. ATS a na rozvoj železnice
170 mld. ATS. Za tieto prostriedky bude v Rakúsku šesť
dopravných koridorov, sedem medzinárodných dopravných uzlov a
tri strategické nadradené spojenia.
Baltik - Jadran
Elektrifikovaním posledného úseku trate z rakúskeho
Summerau po české hranice sa skončila modernizácia
železničného spojenia medzi prístavmi na pobrežiach
Baltického a Jadranského mora. Elektrifikovaná trať
umožňuje železničným spoločnostiam zvýšiť prepravné
rýchlosti vlakov, ich hmotnosť a znížiť prepravné náklady.
Tatranský trojlístok
Českí lyžiari a turisti do hôr
Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik -
Slovenské hory stále patria medzi obľúbené ciele českých
milovníkov zimných športov. Aj v nadchádzajúcej zimnej
sezóne opäť zamieria do Vysokých a Nízkych Tatier či iných
slovenských horských stredísk, stovky českých lyžiarov a
turistov. Veľa z nich pritom využije pravidelné vlakové
spojenia z Prahy do Popradu. Aj keď cesta autom vyjde pre
viacčlennú rodinu lacnejšie, nebezpečné cesty a spomienka na
minuloročné
vrtochy zimy,
keď došlo k niekoľkohodinovým uzávierkam hlavných
ťahov a 24-hodinovému prerušeniu premávky na diaľnici D1,
nútia zamyslieť sa nad vhodnejšou alternatívou. Poruke sú
vlakové spojenia, ktoré sú pohodlné, časté i cenovo
dostupné. Z Prahy smerujú každý deň na Slovensko tri páry
IC vlakov, dva z nich prechádzajú vstupné body do Vysokých a
Nízkych Tatier Poprad a Liptovský Mikuláš, tretí končí vo
Zvolene. Ďalšie rýchliky jazdia do Žiliny, odkiaľ je
nadväznosť na vnútroštátne spoje ŽSR . Jednou z atraktívnych služieb, ktorú ŽSR
a ČD
poskytujú už piaty rok, je autovlak na trase Poprad - Tatry -
Praha a späť. Autovlak ideálne spája pohodlné cesty na dlhé
vzdialenosti vlakom a individuálny motorizmus. Jazdí dva razy
týždenne, z Prahy v piatok a v nedeľu o 21.37 hod. Do Popradu
prichádza na druhý deň ráno o 6.36 hod. Z Popradu zasa
odchádza v sobotu a v pondelok o 21.45 hod. a v Prahe je ráno o
7.03 hodine. Turisti, ktorých cieľom sú Vysoké Tatry, môžu
pokračovať zo staníc Štrba a Poprad - Tatry do horských
centier Ozubnicovou železnicou alebo Tatranskými elektrickými
železnicami. ŽSR poskytujú pre cesty vo Vysokých
Tatrách atraktívnu
sieťovú zľavu
Tatranský trojlístok. Cestujúci si môžu vybrať
lístok, ktorý platí dva alebo šesť dní, pričom deň
nástupu jazdy sa do platnosti lístka nezapočítava, teda
platí ešte o jeden deň dlhšie. Dvojdňový lístok na všetky
tatranské trate stojí pre dospelú osobu 184 Sk, šesťdňový
358 Sk. Neodmysliteľnou súčasťou slovenských veľhôr sú
lanové dopravné systémy. V súčasnosti prevádzkujú
Železnice Slovenskej republiky vo Vysokých Tatrách štyri
lanové dráhy: kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na
Skalnaté pleso, visutú lanovku zo Skalnatého plesa na
Lomnický štít, sedačkovú lanovku zo Skalnatého plesa do
Lomnického sedla a pozemnú lanovku Starý Smokovec - Hrebienok.
V čase od 5. novembra do 9. decembra je kabínková a visutá
lanovka mimo prevádzky pre pravidelnú údržbu. Inak v zimných
mesiacoch premávajú denne okrem prvého pondelka v mesiaci v
pravidelných hodinových intervaloch od 8.00 do 15.30 hod,
prípadne 16.30 hodiny. V zimnej sezóne je cena lístka z
Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso v kabínkovej lanovke 200
Sk (od 22. 12. 2001 do 11. 1. 2002) či 180 Sk (od 12. 1. 2002 do
26. 4. 2002), detský lístok stojí 130 alebo 120 Sk. V ponuke ŽSR
sú v zimnej sezóne i opakované jazdy za zvýhodnené ceny pre
lyžiarov na sedačkovej lanovke Skalnaté pleso - Lomnické
sedlo a pozemnej lanovke Starý Smokovec - Hrebienok.
Lákadlom nová električka
Z Popradu na Štrbské Pleso poteší
doprava
Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik -
Návštevníkov slovenských veľhôr určite poteší nový vlak
- električka, ktorá o niekoľko dní začne premávať na
úseku Poprad - Tatry - Štrbské Pleso. Nové elektrické
vlakové jednotky série 425.9 pre Tatranské elektrické
železnice (TEŽ) vyrábajú Železničné opravovne a
strojárne ( ŽOS ) Vrútky v konzorciu so švajčiarskymi firmami ADtranz a
Stadler. Pre TEŽ ich vyrobia štrnásť a do prevádzky ich
nasadia postupne. Po skončení tejto dodávky sa plánuje s
dodávkou šiestich dieselmotorových jednotiek, ktoré budú
jazdiť na podtatranských železničných tratiach.
Prezentačná jazda prvej novej elektrickej vlakovej jednotky
série 425.95 pre TEŽ pred zaradením do pravidelnej prevádzky
sa uskutočnila ešte 15. marca medzi stanicami Poprad - Tatry a
Starý Smokovec. Odvtedy už prešlo dosť času. Aké sú
skúsenosti z prevádzky nových električiek? Svoje skúsenosti
ponúka rušňovodič Stanislav Antalík z RD Poprad:
"Skúšobná prevádzka nového vozidla sa
začala 2. apríla
na traťovom úseku Poprad Tatry - Tatranská Lomnica.
Do Železničnej stanice Štrbské Pleso prvýkrát prišla 15.
júna. Spočiatku sme jazdili tak, že v každej elektrickej
jednotke bol jeden rušňovodič, neskoršie sme úspešne
odskúšali aj dvoj- a trojčlenné riadenie. Spojenie troch
súprav je však skôr myšlienka do budúcnosti, pretože jeho
uplatnenie môže prísť do praxe až po úprave dĺžky
nástupíšť na železničných staniciach TEŽ. V súčasnosti
je po technicko-bezpečnostných skúškach (TBS) päť nových
električiek a dve ďalšie sú pripravené v RD Poprad.
Električka číslo šesť sa chystá na skúšky a do konca roka
by mala mať skončené skúšky aj siedma električka."
Napriek tomu, že do RD Poprad prichádzajú zo ŽOS Vrútky
električky zmontované skoro na 70 %, trvá celý mesiac,
pokiaľ technici oživia hnací kontajner, odskúšajú ho,
pripoja k nemu dva veľkopriestorové oddiely a celý komplet
odskúšajú na trati. Doteraz narazili
len na dva
problémy. Prvý súvisel s komplikovaným miestom na
trati, kde je polomer oblúku 50 metrov. Tu dochádzalo k
nežiaducemu dotyku dvoch častí súpravy. Technici však
promptne zareagovali, posunuli uchytenie tlmiča o desať
milimetrov, a je po probléme. Druhý problém súvisí s
vysokým napätím a spočíva v tom, že električky sú
stavané na maximálne napätie 1800 V. V sieti TEŽ býva
niekedy aj 2100 V a predpäťová ochrana nového vozidla reaguje
na takýto stav vypnutím hlavného vypínača. Do konca novembra
však vymenili transformátory v meniarňach Slavkov, Štrba a
Horný Smokovec, a tým sa v sieti TEŽ zabezpečí trakčné
napätie s požadovaným parametrami. "Na vozidle samotnom
nie sú žiadne nedostatky," konštatuje S. Antalík.
"Ak mám hovoriť za seba, v každom smere
je to plus
a za starú električku by som už novú nemenil. Už
dnes máme depo plné. Je tam 18 starých a 7 nových
električiek, dačo bude treba dať ťmimo koľaj!", s
úsmevom dodal S. Antalík. "Nedávno som sa zúčastnil na
medzinárodnom stretnutí so špeditérmi a
spolupracovníkmi," uviedol riaditeľ divízie
železničných koľajových vozidiel Ing. Miroslav Dzurinda.
"Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia desiatich
štátov. Súčasťou programu bola aj možnosť previezť sa na
novej TEŽ. Električka zanechala v účastníkoch ten najlepší
dojem a pri porovnaní starej a novej súpravy všetci zhodne
konštatovali, že sme pokročili najmenej
o tridsať rokov
dopredu." Podľa poznatkov nielen odborníkov, ale
aj verejnosti, sú skúsenosti z doterajšej prevádzky
pozitívne. Najmä cestujúca verejnosť oceňuje možnosť
cestovania vo veľkopriestorovom vozni. Kapacita je 88 miest na
sedenie a 92 na státie, priestory na uloženie lyží,
batožiny, horských bicyklov, takmer panoramatické obloky
umožňujú dokonalý výhľad. Ďalšie skúsenosti prinesie
opravárenská činnosť. Kým pri starých strojoch bol na
ošetrenie prebeh 600 - 900 km, pri nových je spodná hranica
4000 kilometrov! Minuloročná zima vo Vysokých Tatrách patrila
k tým slabším, takže nová električka sa nedala odskúšať
v skutočne extrémnych zimných tatranských prevádzkových
podmienkach. No s ihličím na koľajniciach problém nebol,
nové vozidlá majú solídne piesočníky. Tohtoročná zima sa
ukazuje byť tuhšou, takže bude možné odskúšať,
čo všetko dokážu
nové súpravy. Celkové hodnotenie nových električiek
bude možné urobiť až vtedy, keď sa uvedie do prevádzky
celá séria nových vozidiel.
Železnice splatili dlh
Západoslovenskej energetike
15.12.2001, BRATISLAVA
– Železnice SR včera splatili Západoslovenskej energetike
dlh 188 miliónov korún za dodávku elektrickej energie. Pôvod
zdrojov, z ktorých železnice čerpali prostriedky na úhradu
dlhu, však spoločnosť nešpecifikovala.
Aktuálny dlh železníc voči dvom zvyšným rozvodným
energetickým podnikom dosiahol k 10. decembru tohto roka 261
miliónov korún. Východoslovenská energetika registruje voči
železniciam pohľadávku 165 miliónov Sk a Stredoslovenská
energetika 95 miliónov. Tieto záväzky však nie sú
dlhodobého charakteru a železnice ich splácajú priebežne.
Dlh železníc voči rozvodným podnikom na konci mája bol vyše
2 miliardy Sk, na čo rozvodné podniky reagovali vypínaním
prevádzok železníc.
Po železničke z Balogu sa opäť
zváža drevo
TASR 17.12.2001, ANNA
GUDZOVÁ, ČIERNY BALOG – Po dvadsiatich rokoch v sobotu
slávnostne obnovili na Čiernohronskej železničke zvážanie
dreva z Čierneho Balogu do Hronca.
„Pre nás všetkých, ktorí s touto železničkou žijeme, je
to veľký sviatok. Snívame o tom celých devätnásť rokov.
Už keď sme Čiernohronskú železničku začali zachraňovať
sme si uvedomovali, že význam bude mať len vtedy, keď bude
ľuďom slúžiť, finančne prežije a uplatní sa aj v
súčasnom svete. Napriek tomu, keď na Silvestra 1982
definitívne skončila svoju prevádzku posledná lesná
železnica na Slovensku – v Hronci, len zopár optimistov
verilo, ža sa preprava dreva na úzke koľajničky ešte
vráti,“ povedal nám riaditeľ lesnej železnice Ing. Aleš
Bílek.
Neuveriteľné sa však stalo skutočnosťou a v polovici mája
tohto roku bol zo stanice Čierny Balog vypravený prvý
skúšobný nákladný vlak s rezivom na prekládku do Hronca. A
keďže sa projekt osvedčil, po trojmesačnej skúšobnej lehote
v sobotu prevádzku oficiálne spustili. Prepravu si objednala
spoločnosť Smrečina – holding I., ktorá z čiernobalockej
píly Jánošovka prepravuje rezivo na ďalšie spracovanie do
Banskej Bystrice. Prvý oficiálny vlak mal v sobotu vagón
naložený asi 15 kubíkmi reziva určenými na export do
Grécka.
,,Zatiaľ budeme na prekládku do Hronca zvážať rezivo každý
druhý deň. V budúcnosti, taká je naša vízia, by to mal byť
raz za týždeň jeden dlhý vlak naložený celotýždňovou
produkciou píly Jánošovka a k rezivu by mala pribudnúť aj
guľatina,“ povedal Aleš Bílek. Dodal však, že uvažujú aj
s pravidelnou osobnou dopravou. ,,Z Čierneho Balogu chodí
každý deň do podbrezovských železiarní osem autobusov.
Načo majú chodiť okľukou cez Brezno?“
Čiernohronská železnica, ktorá je zatiaľ predovšetkým
turistickou atrakciou, premáva od mája do polovice septembra
podľa pravidelného cestovného poriadku, v zime len na
objednávku. V tejto sezóne prepravila okolo 50-tisíc
cestujúcich, čo je oproti vlaňajšku nárast asi desať
percent.
Pravidelná prevádzka na Čiernohronskej lesnej železnici sa
začala v januári roku 1909. V čase najväčšieho odvozu dreva
(obdobie kalamít 1927 – 1929) ročne prepravila okolo
260-tisíc kubických metrov, v rokoch 1953 až 1955 dokonca až
330-tisíc kubických metrov dreva. Denne tu premávalo sedem
parných lokomotív a denne železničkou cestovalo 200 – 250
osôb. Od konca roku 1982 až do 1. mája 1992 bola prevádzka
zastavená.
Od jari 1995 železničku prevádzkuje miestne združenie
siedmich obcí Mikroregión Čierny Hron, spolu s mimovládnou
organizáciou pre environmentálnu výchovu Strom života a
Vidieckou rozvojovou aktivitou Vydra v Čiernom Balogu. A od
soboty sa po úzkych koľajniciach železničky opäť zváža
drevo z miestnej píly Jánošovka.
Čiernohronský vláčik opäť vozí
drevo
18.12.2001, Eva
Koperová, ČIERNY BALOG - Úzkokoľajná Čiernohronská
železnica po dvadsiatich rokoch opäť vozí drevo z Čierneho
Balogu do doliny, do Hronca. Lacná doprava, pri ktorej vraj len
"z kopca treba hamovať", našla svoje opodstatnenie
práve teraz. Veď nafta je drahá, pneumatiky a údržba ciest
tiež a čoraz väčší význam má aj ekológia.
Čiernohronská lesná železnica vozila drevo už od roku 1908,
keď vznikla, až do roku 1982. Vozila guľatinu aj rezivo z
píly Jánošovka v Čiernom Balogu do Podbrezovej.
Stopäťdesiatročná píla s raritným a stále funkčným
lanovým portálovým žeriavom teraz rezivo pripraví a naloží
tak ako voľakedy na plošinové vagóniky železničky. Tá ho
zvezie do Hronca, kde ho preložia na vagóny štátnej
železnice. Riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek
však verí, že onedlho budú voziť aj guľatinu.
"Toto rezivo smeruje do Grécka," hovorí obchodný
riaditeľ predaja reziva Smrečiny - Holding Roman Ferjenčík o
prvom slávnostnom náklade lesnej železničky.
Práve spomínaná firma si prepravu autami a vlakom
prehodnotila, porovnala a objednala si dopravu v Mikroregióne
Čierny Hron, ktorý prevádzkuje železničku.
Vďaka tomu sa Čiernohronská železnica desať rokov od mája
do septembra slúžiaca hlavne ako turistická atrakcia, opäť
stáva aj celoročnou nákladnou dopravou s mnohorakým
úžitkom.
Železnice čakajú
18.12.2001
- Splatenie časti dlhu štátu vo výške 2 mld. Sk za výkony
vo verejnom záujme Železniciam SR ( ŽSR ) závisí od schválenia správy o činnosti Fondu
národného majetku (FNM) SR v Národnej rade SR. Ako povedal
hovorca ŽSR Miloš Čikovský,
železnice sa spoliehajú na to, že len čo správu o FNM
schvália, z fondu sa uvoľnia prostriedky na pokrytie štátneho
dlhu voči ŽSR . Ak ŽSR dostanú 2 mld.
z FNM, musia podľa nariadenia štátu tieto prostriedky použiť
na elimináciu dlhov pre Sociálnu poisťovňu, Spoločnú
zdravotnú poisťovňu, úrady práce a energetiku.
Bratislava
FNM by mal už tento týždeň
poukázať ŽSR časť zo štátneho dlhu 4,4 mld. Sk
18.12.2001 17:45, TASR
Bratislava 18. decembra - Fond národného majetku (FNM) SR by
mal poukázať financie na účet Železníc Slovenskej republiky
( ŽSR ) už tento týždeň.
Ako pre TASR uviedla hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová,
pravdepodobne nepôjde o celú sumu 4,4 miliardy Sk, keďže FNM
musí prednostne uvoľniť prostriedky pre zdravotnícke
zariadenia a na výplatu dlhopisov.
Sledovaná suma predstavuje časť dlhu štátu za objednané a
neuhradené výkony vo verejnom záujme v osobnej železničnej
doprave. Jej poskytnutie záviselo od schválenia správy o
činnosti FNM a navýšenia jeho tohtoročného rozpočtu
parlamentom, ku ktorému došlo dnes na jeho 53. schôdzi.
Ako pre TASR uviedol hovorca železníc Miloš Čikovský, ŽSR musia podľa nariadenia štátu použiť uvoľnené
prostriedky na svoje oddlženie voči Sociálnej poisťovni,
Spoločnej zdravotnej poisťovni, daňovým úradom, úradom
práce a rozvodným energetickým podnikom. Konkrétne rozdelenie
bude známe až po konzultácií ŽSR s ministerstvom financií a ministerstvom dopravy,
pôšt a telekomunikácií.
Kontroly dreva na železnici
19.12.2001,
Bratislava, Richard Sťahel - Minister
pôdohospodárstva Pavel Koncoš včera vydal Usmernenie na
postup orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri
vykonávaní kontroly dreva prepravovaného Železnicami SR ( ŽSR ). Kontrola bude zameraná na preverenie deklarovaných
údajov o prepravovanom dreve, ale aj na zamedzenie nelegálne
získaného dreva. Orgány štátnej správy lesného
hospodárstva okresných úradov zamerajú kontrolnú činnosť
na železničných staniciach vo svojej územnej pôsobnosti pri
nakládke dreva. Kontrola sa bude robiť v súčinnosti so ŽSR , pretože sa bude hodnotiť aj objem a váha
naloženého surového dreva pre adresátov na Slovensku, ako aj
v zahraničí. Pod osobitný režim kontrol budú patriť stanice
colného vybavenia, za ktoré sa na tento účel považujú
železničné stanice Trnava a Nové Zámky. Na základe tohto
rozhodnutia ministra Pavla Koncoša takto začne od 1. januára
fungovať osobitná forma kontroly, ktorú umožňuje vykonávať
zákon o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného
hospodárstva.
Železnice čakajú
19.12.2001, Bratislava - Splatenie časti dlhu štátu vo výške
2 mld. Sk za výkony vo verejnom záujme Železniciam SR ( ŽSR ) závisí od schválenia správy o činnosti Fondu
národného majetku (FNM) SR v Národnej rade SR. Ako povedal
hovorca ŽSR Miloš Čikovský,
železnice sa spoliehajú na to, že len čo správu o FNM
schvália, z fondu sa uvoľnia prostriedky na pokrytie štátneho
dlhu voči ŽSR . Ak ŽSR dostanú 2 mld. z FNM, musia podľa nariadenia štátu
tieto prostriedky použiť na elimináciu dlhov pre Sociálnu
poisťovňu, Spoločnú zdravotnú poisťovňu, úrady práce a
energetiku.
Vláda schválila oddlženie ŽSR voči
verejnoprávnym inštitúciám vo výške 2 mld. Sk
19.12.2001 - Vláda SR
dnes rozhodla o spôsobe oddlženia Železníc SR ( ŽSR ) voči niektorým z ich veriteľov. Stane sa tak z
prostriedkov vo výške 2 miliardy Sk, ktoré poskytne ešte v
tomto roku Fond národného majetku (FNM) SR.
Pôjde o Sociálnu poisťovňu s pohľadávkou voči ŽSR vo výške 600 miliónov Sk, Spoločnú zdravotnú
poisťovňu (400 miliónov Sk), Národný úrad práce (370
miliónov Sk) a daňové úrady (230 miliónov Sk). ŽSR znížia súčasne svoje záväzky z obchodných
vzťahov, a to vo výške 400 miliónov Sk.
Sledované peňažné prostriedky predstavujú podľa slov
hovorcu ŽSR Miloša Čikovského
časť starého dlhu štátu za výkony vo verejnom záujme v
železničnej osobnej doprave.
Dvaja mladí ľudia prišli o život
Dvaja mladí ľudia
prišli o život v stredu večer po zrážke vozidla Škoda 110 a
osobného vlaku na priecestí medzi Kopčanmi a Holíčom.
20.12.2001 -
Dvadsaťročný vodič škodovky z Veľkých Levár vo
večerných hodinách ignoroval svetelné a zvukové výstražné
znamenia na železničnom priecestí. Keď naň vošiel, zboku do
vozidla narazil osobný vlak zložený z motorového vozňa a
prívesného vozňa. Na následky ťažkých zranení na mieste
zomrel 19-ročný spolujazdec z auta, vodič zomrel po prevoze do
skalickej nemocnice. Rušňovodič z Rušňového depa v Trnave
neutrpel žiadne zranenia. Na aute vznikla škoda za tri tisíc
korún, na vlakovej súprave za 50 tisíc korún. Premávka na
železničnej trati bola obnovená až dnes ráno.
Podľa informácií hovorcu trnavskej polície Daniela Hanáka
ide v rámci kraja už o druhú dopravnú nehodu na priecestí s
rovnako tragickými následkami. Začiatkom decembra v
Sládkovičove po zrážke auta s rýchlikom prišli o život
tiež dve osoby.
FNM splatí v piatok železniciam
prvých 800 miliónov Sk
20.12.2001, Bratislava
20. decembra - FNM vyplatí v piatok na účet Železníc SR ( ŽSR ) 800 miliónov Sk ako prvú tranžu z dlhu štátu za
služby poskytované ŽSR
vo verejnom záujme.
Ako TASR informovala hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová, stane sa
tak na základe rozhodnutia vlády z 19. decembra o spôsobe
oddlženia ŽSR voči niektorým z ich
veriteľov. FNM by mal v krátkom čase podľa uznesenia vlády
vyplatiť celkovo 2 miliardy Sk. "Zvyšnú časť
prostriedkov vyplatíme železniciam pravdepodobne až začiatkom
budúceho roka," konštatovala T. Lesajová. V zmysle
rozhodnutí vlády uvoľní FNM v piatok tiež 1,6 miliardy Sk
pre rezort zdravotníctva a 10 miliónov Sk pre školu na
košickom sídlisku Luník 9.
ŽSR by mali na základe
prísunu financií z FNM splatiť časť svojich dlhov voči
viacerým inštitúciám. Pôjde o Sociálnu poisťovňu s
pohľadávkou voči ŽSR
vo výške 600 miliónov Sk, Spoločnú zdravotnú poisťovňu
(400 miliónov Sk), Národný úrad práce (370 miliónov Sk) a
daňové úrady (230 miliónov Sk). ŽSR chcú na základe prísunu finančných zdrojov tiež
znížiť svoje záväzky z obchodných vzťahov, a to vo výške
400 miliónov Sk.
FNM začína oddlžovať železnice
21.12.2001 - FNM dnes vyplatí na účet Železníc SR ( ŽSR ) 800 mil. Sk ako prvú tranžu z dlhu štátu za
služby poskytované ŽSR
vo verejnom záujme. Stane sa tak na základe stredajšieho
rozhodnutia vlády o spôsobe oddlženia ŽSR voči niektorým z ich veriteľov. FNM by mal v
krátkom čase podľa uznesenia vlády vyplatiť celkovo dve mld.
Sk. Zvyšnú časť prostriedkov vyplatí železniciam
pravdepodobne až začiatkom budúceho roka.
Prázdny vozeň drahým luxusom
Zahraniční prijímatelia
zásielok žiadajú kvalitnú a rýchlu prepravu
Piatok
21.Decembra 2001, Jozef Kunik - V tomto roku sa naplno prejavili
dopady Dohovoru o vzájomnom používaní nákladných vozňov
RIV 2000 v oblasti možnosti využívania nových dispozícií a
pristavenia na žiadosť vlastníka vozňa. V praxi to znamená
lepšie využívanie vozňov skracovaním prázdneho behu vozňa,
na druhej strane však dochádza k znižovaniu tržieb plynúcich
z poplatkov za používanie vozňov ŽSR v zahraničí. Prednosta sekcie riadenia nákladných
vozňov ŽSR Ing. Ladislav Repaský
okrem iného uviedol, že konkrétne v prvom polroku 2001 v
porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom
poklesli tržby
proti Rakúskym železniciam o 17 mil. Sk, čo spôsobil
nižší počet vozňov ŽSR
na rakúskych železniciach, kratší čas ich pobytu. Na druhej
strane sa zvýšil počet rakúskych vozňov v sieti ŽSR a keďže sa predĺžil ich pobyt, prinieslo to nárast
našich záväzkov o 4 mil. Sk. Vzhľadom na stav vozňového
parku ŽSR , na požiadavky
prepravcov na moderné vozne, najmä zo strany zahraničných
prijímateľov zásielok, ale i vzhľadom na nové podmienky vo
vzájomnom vzťahu medzi ŽSR
a Železničnou spoločnosťou, musíme sa v budúcom roku 2002
jednoznačne snažiť o hospodárne využívanie cudzích vozňov
na opätovnú nakládku. K tomu smeruje aj vytváranie podmienok
v rámci vzájomných dohôd nad rámec Dohovoru RIV 2000 i
určité zmeny v tarifnej politike ŽSR v oblasti vozňového hospodárstva. Uvedené dohody
máme uzatvorené so železnicami Česka, Poľska, Maďarska i
Rakúska, čo znamená vzájomné úľavy z poplatkov za
používanie a tiež úľavy z požiadaviek v oblasti technickej.
Najvýraznejšie sa zmení
poplatok za pobyt
vozňa DP 50, keď pri vnútroštátnej nakládke a
vykládke vozňa ŽSR
bude prvých šesť hodín pobytu bez poplatku. Zároveň sa
prakticky nemení ani poplatok pri nakládke alebo vykládke
vozňa ŽSR v medzinárodnej
preprave. Tento poplatok naďalej predstavuje 0,69 EUR pri
dvojnápravovom a 0,92 EUR pri viac ako dvojnápravovom vozni.
Pri vozňoch ČD , MÁV
a PKP za prvých šesť hodín nakládky budú platiť tie
isté sadzby ako pri vozni ŽSR
. Tieto zmeny majú pôsobiť pozitívne pri použití
spomínaných vozňov pri opätovnej nakládke, kde pre vyššie
sadzby nebol zo strany prepravcov záujem o ich nakládku. K
významnej zmene dochádza v poplatku OP 88 za zabezpečenie
vozňa inej železnice. Pri opätovnej nakládke cudzieho vozňa
sa z rozhodnutia ŽSR
ako používajúcej železnice nebude tento poplatok účtovať.
Prakticky sa nezmení ani
výška poplatku
v závislosti od oslobodenia poskytnutého vlastníkom
vozňa. Môžeme povedať, že pri vozňoch Rakúskych dráh ( ÖBB ), kde máme zmluvne garantované oslobodenie
minimálne 49 hodín, je tento poplatok minimálny a predstavuje
9,18 EUR. Výnimkou sú len vozne s najvyšším komerčným
významom. K podstatným zmenám nedochádza v budúcom roku ani
v prípade poplatku za použitie vybraných radov vozňov ŽSR DP 20. Platí to jednak o výške poplatku a jednak aj
o okruhu vybraných radov
Do roku 2002 vstúpia ŽSR
s vozňovým parkom v počte 19-tisíc vozňov. Okrem tohto
budeme mať k dispozícii aj ďalších 1339 prenajatých a
lízingových vozňov. Celkove bude teda našim zákazníkom pre
prepravu tovaru slúžiť asi 20 300 vozňov. Vzhľadom na
vekovú skladbu vozňov i obdobie obstarania však nebude budúci
rok mimoriadne priaznivý, keďže počas neho pripadá
revízna prehliadka
až na vyše 5000 vozňov. Je zrejmé, že na takýto
počet opráv nebude dostatočné finančné krytie. Vozňový
park sa pritom priebežne dopĺňa o ďalšie veľkopriestorové
dvojosové vozne s odsúvateľnými stenami radu Hbb do
celkového počtu asi 80 vozňov. Postupne až na 100 kusov sa
zvyšuje počet nových vozňov Snps na prepravu dreva vo
vývoze, ktoré sú vybavené samoupínacím zariadením a
moderným podvozkom. V rámci modernizácií sa uvažuje s
prestavbou štvorosových zakrytých vozňov Gags na
samovýsypné, pre voľne ukladané
sypké tovary,
ktoré si vyžadujú kvalitnú ochranu pred pôsobením
poveternostných vplyvov. Druhým modernizovaným radom by mali
byť vozne Taes s otvárateľnou strechou ovládanou zo zeme.
Prvé vozne tohto typu by sa mali objaviť v našej ponuke ešte
do konca tohto roku. Pre lepšiu informovanosť prepravcov bola
spracovaná príručka, ktorá vysvetľuje význam jednotlivých
údajov na železničných vozňoch, či už písmových alebo
číselných. Sú v nej uvedené aj kontaktné pracoviská
divízie nákladnej prepravy pre vozňové hospodárstvo a
ucelený prehľad technických údajov prakticky o všetkých
vozňoch zaradených do parku ŽSR
. Okrem toho sú spracované katalógové listy novozaradených
vozňov pre doplnenie Katalógu vozňov. Sú v ňom doplnené aj
údaje o najpoužívanejších vozňoch širokého rozchodu,
ktoré sú k dispozícii pre prepravy v smere na Ukrajinské
železnice.
Za 48 hodín
Piatok
21.Decembra 2001, Jozef Kunik - V auguste sa rozbehla sľubná
spolupráca Obchodno-prepravnej správy (OPS) Divízie nákladnej
prepravy Žilina s Deutsche Bahn ( DB ) Cargo. Odštartovali ju nové logistické prepravy
pneumatík pre Continental Púchov. Uvedené prepravy začali OPS
Žilina a DB Cargo pripravovať v minulom roku. OPS Žilina
navrhla trasu pravidelných vlakov a DB Cargo poskytlo vozne i
megaboxy na prepravu pneumatík. Tieto špeciálne nadstavby sú
však prispôsobené nielen na prepravu pneumatík, ale aj
komponentov pre osobné automobily. Práve na tejto ich
viacúčelovosti sa zakladajú prípravy na ich širšie
využitie v preprave tovaru medzi SR a Nemeckom. Prvý vlak s
pneumatikami pre nákladné automobily zo spoločnosti
Continental vypravili z Púchova 22. augusta. Jeho trasa viedla
cez pohraničné prechodové stanice Lúky pod Makytou/Horní
Lideč a Dečín/Bad Schandau a končila v nemeckomHannoveri.
Do polovice októbra vypravili z Púchova do Hannoveru už
jedenásť vlakov s pneumatikami, presnejšie 326 vozňov a 651
megaboxov s celkovou hmotnosťou 14 472 ton. Vlaky pravidelne
odchádzajú v pondelok, prípadne piatok, a do stanice určenia
dorazia za 48 hodín. V súčasnosti je trasa nových
logistických vlakov využitá iba v jednom smere. Z Hannoveru sa
po tej istej trase vracajú späť súpravy s prázdnymi
megaboxami. Nie je to však definitívne riešenie. Optimálne
využitie týchto vlakov sa predpokladá po nábehu výroby
nových typov osobných automobilov vo Volkswagene Devínska
Nová Ves. Potom sa budú v megaboxoch na spiatočnej ceste z
Nemecka prepravovať do Devínskej Novej Vsi komponenty do
osobných automobilov a až po ich vyložení v automobilke budú
prázdne nadstavby pristavené v Železničnej stanici Púchov na
nakládku pneumatík.
Zákonom sú potreby zákazníka
Obchodné výsledky
potvrdzujú správnosť nastúpenej transformačnej cesty
Piatok
21.Decembra 2001, Jozef Kunik - Aj keď obchodníkov ŽSR delí od celoročného hodnotenia výsledkov nákladnej
prepravy ešte niekoľko dní, dostatok príležitostí na
prijímanie určitých záverov im ponúklo nedávne pracovné
stretnutie s obchodnými partnermi podniku. V tejto súvislosti
sme oslovili Ing. Pavla Kužmu,námestníka generálneho
riaditeľa ŽSR pre obchod a marketing.
Ako možno hodnotiť uplynulý rok z pohľadu manažéra,
obchodníka a železničiara?
- Ako manažéra ma tento rok naplnil relatívnou
spokojnosťou, pretože očakávania v nákladnej preprave sa
plnia podľa predstáv, ktoré sme si určili v podnikateľskom
pláne na rok 2001. To, že sa plán darí plniť svedčí o tom,
že obchodný úsek ŽSR
reálne zhodnotil možnosti prepravného trhu a postavenie
železnice na prepravnom trhu a potreby potenciálnych klientov.
Ako obchodníka ma potešilo, že celkový
objem tržieb
z nákladnej prepravy bude vyšší ako v minulom roku a
presiahne 14 mld. Sk. Taktiež som ocenil rozhodnutie vlády,
ktorá schválila príslušné zákony o rozdelení ŽSR na dve samostatné spoločnosti. Očakávam, že toto
rozhodnutie naštartuje proces ozdravenia ekonomiky železnice a
umožní vytvoriť štandardné podnikateľské prostredie. Ako
železničiara ma v polovici tohto roku potešilo, že väčšina
železničiarov správne odhadla situáciu a rozhodla sa
neštrajkovať, hoci odborové centrály štrajk organizovali.
Týmto svojím postojom tiež napomohli to, že sa prepravný
proces nenarušil a že celoročný objem prepravy môžeme
očakávať na hranici 54 milión ton. Nepodľahli emóciám, ale
zachovali sa ako správni železničiari.
Ako môžu hodnotiť uplynulý rok zákazníci? Zostali ste
im niečo dlžní?
- S pravidelnými zákazníkmi sme v kontakte a prípadné
nedostatky alebo problémy promptne odstraňujeme. Zákazníkom
sa snažíme v plnej miere vyhovieť, ale aj tak som
presvedčený, že vo vzťahu k zákazníkovi máme stále čo
zlepšovať. Mám tým na mysli predovšetkým zabezpečenie
garantovaného termínu
dodania zásielky
a rýchlosti prepravy, zjednodušenie administratívneho
procesu spojeného s vlastnou prepravou, poskytovanie lepšieho a
modernejšieho parku nákladných vozňov a rad ďalších
väčších alebo menších zlepšení, ktoré každý zákazník
rád privíta. V budúcom roku, ale aj v ďalších rokoch, sa
budú všetci zamestnanci železnice snažiť nájsť vhodné
spôsoby, formy a prostriedky na odstránenie tých nedostatkov a
kritických miest v preprave, ktoré si uvedomujeme.
Rok 2001 priniesol v nákladnej preprave okrem zvýšenia
taríf aj nový inštitút zálohových platieb. Akú odozvu mal
tento krok ŽSR medzi zákazníkmi?
- Používanie inštitútu zálohovej platby nie je v obchodných
vzťahoch nič neobyčajné, najmä v prípadoch, keď
dodávateľa služby zákazník osloví na dodávku prepravných
služieb veľkého objemu. Korektný zákazník nemôže mať, a
prax nám potvrdila, že ani nemá, námietky proti zálohovým
platbám, ak to jeho obchodnému partnerovi umožní plynule
poskytovať dohodnutú službu.
Ako vidíte prognózu ďalšieho vývoja na prepravnom trhu?
Skúsme hovoriť o nových prepravných príležitostiach i o
nových zákazníckych riešeniach.
- Prepravný trh na Slovensku je momentálne stabilizovaný.
To nám umožňuje plynule transformovať železnice na obchodnú
spoločnosť, ktorá bude poskytovať
kvalitné prepravné služby.
Nové prepravné príležitosti existujú pre schopných
prepravcov. Verím, že transformácia vyburcuje železničiarov
k reálnemu potvrdeniu ich schopností a kvalít. Zákaznícke
objednávky sú už vo viacerých prípadoch realizované a máme
rozpracované potreby ďalších zákazníkov. Vyžaduje si to
individuálny prístup k zákazníkovi, pochopenie jeho
prepravných a logistických potrieb a ich pružné splnenie.
Najnovšie vzbudzuje obavy projekt dostavby a prevádzky
širokorozchodnej trate vedúcej cez Poľsko do Bohumína.
- Projekt výstavby kontajnerového prekladiska a
dobudovania širokorozchodnej trate do Bohumína cez Poľsko sa
zatiaľ len rozbieha. Cieľom tohto projektu je podľa jeho
autorov preprava a následná prekládka 150-tisíc kontajnerov z
Transsibírskej magistrály. Vzhľadom na to, že ani v
súčasnosti tieto prepravné prúdy nesmerujú cez Slovensko,
nemalo by prísť k poklesu objemu prepravy ŽSR . Prepojenie na Transsibírsku magistrálu vytvára
ďalšie príležitosti na rozširovanie našej ponuky
potenciálnym zákazníkom zo Slovenska pri
vývoze a dovoze
tovarov, ale napríklad aj pri tranzitných prepravách
smerom na Koper cez nový prechod Hodoš.
Na zasadaní Koordinačnej rady pre transsibírske prepravy vo
Varšave sme prezentovali spoločný slovinsko - maďarsko
-slovenský projekt tzv. juhozápadnej vetvy Transsibírskej
magistrály v smere z Čiernej nad Tisou cez Maďarsko do
Slovinska a Talianska. Najmä vzhľadom na vysoký priemyselný
potenciál talianskej ekonomiky by projekt mohol byť veľkým
prínosom na zvýšenie objemu prekládky v Čiernej nad Tisou, v
termináli kombinovanej dopravy v Dobrej a následne aj prepravy
po tratiach ŽSR
.
Ktorými investičnými akciami podporíte svoje strategické
zámery?
- ŽSR svoje strategické
zámery v nákladnej preprave podporujú investičnými
projektmi, ktoré sú zamerané na maximálne uspokojovanie
prepravných požiadaviek a potrieb zákazníkov, na
dodržiavanie ustanovení medzinárodných dohôd a
skvalitňovanie poskytovaných služieb. V tejto súvislosti
môžeme najprv hovoriť o projektoch, ktoré boli zmluvne
zabezpečené, ich plnenie sa začalo v minulom období a počas
tohto roku sa úspešne ukončila. Do tejto kategórie patrí
projekt modernizácie vozňov ŽSR
v spolupráci so spoločnosťou AAE. Od novembra 2000 do apríla
2001 sme formou
výmeny podvozkov
zmodernizovali 200 vozňov Eas 11, konštrukčnej
skupiny na vozne skupiny Easd 54, ktoré plne vyhovujú
podmienkam medzinárodnej prepravy so zaťažením 20 ton na
nápravu. Zároveň sme 250 vozňov Eas zmodernizovali dosadením
celkovovej podlahy na zlepšenie podmienok prepravy a zníženie
nákladov na opravy. Od marca 2000 do júna 2001 sme
zmodernizovali aj 100 vozňov Res na vozne Rils, teda na vozne
zakryté posuvnou plachtovou strechou. Za obdobie november 2000
až jún 2001 uvedené vozne zarobili celkove takmer 113 mil. Sk.
Z toho je zrejmé, že sme nielen splnili, ale prekročili
očakávania východiskových predpokladov. Vozne boli pritom
použité na 6800 prepráv, z nich 16,8 percenta tvorili
vnútroštátne prepravy.
Na ktorých projektoch pracujete v súčasnosti?
- K projektom, ktorých príprava a realizácia beží v
súčasnosti, patrí predovšetkým finančne a časovo
náročný projekt výstavby koľajových váh v pohraničných
prechodových staniciach a vo vybraných zriaďovacích
staniciach v sieti ŽSR
. Jeho cieľom je
zvýšiť kvalitu
a komplexnosť poskytovaných služieb, zvýšiť
príjmy z poplatkov za váženie na žiadosť prepravcu,
znížiť únik tržieb spôsobených rozdielmi medzi
deklarovanou a skutočnou hmotnosťou zásielky, znížiť počet
reklamácií na hmotnosť zásielky a zvýšiť bezpečnosť
vlakovej dopravy. Zmluvnými partnermi na realizáciu akcií v
rámci uvedeného projektu sa stali spoločnosti: Metal Servis
Banská Bystrica, Tenzona Bratislava a Schenck Slovakia
Bratislava. Dosiaľ bola dokončená a skolaudovaná koľajová
váha na tuhé substráty v Devínskej Novej Vsi. Z
investičných akcií, ktoré sa dlhodobo pripravujú a
realizujú s ohľadom na finančné možnosti ŽSR , môžem spomenúť projekt modernizácie technickej
základne Obchodno - prekládkového centra (OPC) Čierna nad
Tisou, ktorý je zameraný na modernizáciu zastaraných a
technicky nevyhovujúcich prekládkových mechanizmov. Projekt
už prináša prvé pozitívne výsledky. Ich prejavom je i
výrazné zvýšenie
výkonov prekládky
za posledné dva roky na tomto pracovisku. Z hľadiska
prevádzky OPC v zimných podmienkach je dôležitá príprava
projektu rekonštrukcie a zmeny palivovej základne rozmrazovne
vozňov v Čiernej nad Tisou. Uvedený projekt bude mať po
dokončení priaznivý vplyv aj na ekológiu, predovšetkým vo
vzťahu k novému zákonu č. 223/2001 o odpadoch, ktorý je v
platnosti od 15. mája 2001.
Úzky vzťah k spomínanému zákonu má aj projekt, ktorý
rieši havarijný stav a obnovenie prevádzky Dezinfekčnej
stanice Vrútky. Jeho realizáciou chceme dosiahnuť, aby sa v
našich podmienkach opätovne zabezpečilo vymývanie a čistenie
železničných vozňov, a to i vo vzťahu k článku 61 predpisu
Liberalizácia prístupu na koľajový trh je síce aktuálna už
viac rokov, ŽSR
však zatiaľ vážnejšie nepocítili jej dôsledky. Nelákajú
vás v tejto súvislosti nejaké ochranárske opatrenia?
- Liberalizácia každého trhu je hrozbou pre nepružné a
málo výkonné podnikateľské subjekty. Ochranárske opatrenia
nemávajú úspech práve preto, že sa snažia riešiť problém
poskytovateľa produktov alebo služieb obchádzaním
oprávnených potrieb zákazníkov. Zákon o transformácii
železníc umožňuje ŽSR
prirodzeným spôsobom dospieť k poznaniu, že
potreby zákazníka
sú nosnou časťou každého podnikania. Nemôžeme
uprednostňovať technokraticky dokonalé riešenia železničnej
prepravnej služby bez poznania skutočných potrieb zákazníkov
a finančných možností prepravného trhu.
Platí to podobne aj v prípade vzťahu k činnosti
špeditérov?
- Špeditér je trvalou súčasťou prepravného trhu.
Špecifické postavenie slovenského špeditéra nás
neoprávňuje k zavádzaniu akýchsi ochranárskych opatrení.
Ako prepravca musíme každému zákazníkovi poskytnúť
kvalitnú prepravnú službu za rovnakých podmienok. Preto som
presvedčený, že špeditér nepocíti zo strany železníc iný
prístup ako konečný zákazník prepravného trhu.
Myšlienka o širokorozchodnej je bombastická
Myšlienka predĺžiť železničnú
trasu širokorozchodnej trate z Čiernej nad Tisou na západné
Slovensko do prístav v Bratislave vyzerá bombasticky, ale
zatiaľ ekonómovia jej opodstatnenosť nepotvrdili.
Povedal pre agentúru SITA predseda Správnej rady Železníc SR
Dušan Pajdlhauser. Reagoval tak na utorkové slová predsedu
mimoparlamentnej strany Smer Róberta Fica po návšteve Ruskej
federácie, že Rusi by veľmi radi predlžili železničnú
trasu širokorozchodnej trate.
Ako Pajdlhauser dodal, železnice v rokoch 1995/1996 spracovali
štúdiu, ktorá nepotvrdila opodstatnenosť realizácie daného
projektu. - Nebránime sa však prehodnoteniu a zváženiu
realizácie výstavby trate, no je to najmä otázka ekonomická
a bude závisieť od štruktúry prepravovaných tovarov,
zdôraznil Pajdlhauser. Ako však dodal, aj v prípade výstavby
širokorozchodnej trate by sa do bratislavského prístav
neprepravoval cely objem tovarov dovážaných z východných
krajín, ale časť by sa prekladala v existujúcich
prekladiskách. - Vybudované terminály kombinovanej dopravy v
Dobrej a Čiernej nad Tisou majú dostatočné kapacity, -
konštatoval Pajdlhauser na margo súčasnej situácie.
V roku 2000 ŽSR prepravili cez hranice v rámci dovozu, vývozu
a tranzitu celkovo 42,3 mil. ton tovaru, teda medziročne viac 0
5,2 mil. ton. Najviac tovaru v objeme 17,7 mil. ton prepravili
cez hraničné priechody s Ukrajinou. Najväčší podiel na
tomto objeme mal dovoz 9,5 mil. ton rúd a uhlia práve po
širokorozchodnej trati. Cez priechody s ČR prepravili
železnice 15,6 mil. ton tovaru. Cez pohraničný priechod
Devínska Nová Ves, jediný priechod pre nákladnú dopravu.
ktorý má Slovensko so štátom EÚ, železnice prepravili 4,3
mil. ton. Cez hranice s Poľskom previezli železnice 4,3 mil.
ton tovaru a cez priechody s Maďarskom 5,6 mil. ton.
Vláda na októbrovom zasadnutí zobrala na vedomie Program
rozvoja železničných ciest do roku 2010 a návrh financovania
investičných akcií. Rozvoj ciest a investičné akcie si
podľa návrhu vyžiadajú do roku 2006 prostriedky na
modernizáciu v objeme 34,4 mld Sk a v nasledujúcich rokoch
ďalších 62 mld Sk. Financovanie železničnej infraštruktúry
pritom nepredpokladá výstavbu širokorozchodnej trate. Medzi
priority rozvoja železničných ciest patrí modernizácia
paneurópskych tranzitných koridorov, pohraničných
prechodových staníc na koridorových tratiach a ostatnej
regionálnej siete.
Tender bude pokračovať
Úrad pre verejné obstarávanie
(ÚVO) zamietol námietku Železničných opravovní a
strojární (ŽOS) Vrútky, ktorá sa týkala vylúčenia ŽOS z
tendra na dodávku 35 kusov ľahkých motorových jednotiek pre
neelektrifikované trate, ich obstarávateľom - Železnicami
Slovenskej republiky. TASR o tom informoval podpredseda úradu
Rudolf Kulman.
Podľa slov hovorcu železníc Miloša Čikovského bude verejná
súťaž pokračovať rokovacím konaním s pôvodnými,
prípadne novoprihlásenými kandidátmi a s jej výsledkami bude
ÚVO opätovne oboznámený. Všetci traja uchádzači, ktorý sa
do verejnej súťaže železníc zapojili, boli vylúčení.
Okrem ŽOS Vrútky, ktoré do neho vstúpili so švajčiarskou
firmou Stadler, AG (ako Konzorcium DMU GTW Slovensko) nesplnili
podmienky tendra ani ŽOS Zvolen, ktorý chceli montovať
zákazku v spolupráci s francúzskou firmou ALSTOM, divíziou
dopravy. Pre neprimeranú cenovú ponuka vyškrtli ŽSR aj
Siemens, s. r. o., Bratislava a s ňou aj kooperujúcu slovenskú
spoločnosť ZŤS Dubnica nad Váhom. Verejnú súťaž na
dodávku ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre osobnú
dopravu vyhlásili ŽSR 23. júla tohto roku. Ako pre TASR
uviedol zástupca generálneho riaditeľa ŽSR Ladislav Saxa,
nákup jednotiek budú železnice financovať z vlastných
zdrojov, ako aj zdrojov Európskej investičnej banky (EIB).
Verejná súťaž na motorové jednotky sa koná už druhýkrát
potom, čo s ňou vyjadrila v minulom roku nespokojnosť EIB. V
roku 20D0 boli z troch prihlásených firiem vylúčené dve,
pričom banka trvala na tom, že k úspešnému ukončeniu
súťaže je nutná účasť minimálne troch subjektov. Na
spoločnej účasti vo verejnej súťaži sa vtedy okrem iných
dohodli predstavitelia spoločností ŽOS Zvolen a ALSTOM Paríž
- divízia dopravy.
Železnice zaplatili
Železnice SR postupne v týchto
dňoch znížili dlh oproti Západoslovenskej energetike (ZSE) zo
430 mil. na 230 mil. Sk, čím definitívne zabránili vypínaniu
svojich prevádzok.
Ako informoval generálny riaditeľ ZSE Andrej Devečka,
železnice tak splnili prvú časť "džentlmenskej"
dohody, ktorú uzavrel v pondelok (19. 11.) na stretnutí s ich
generálnym riaditeľom Andrejom Egyedom. ZSE preto podľa slov
Devečku v súčasnosti "nevidia dôvod, aby rozmýšľali o
vypínaní prevádzok na železnici", ktorým hrozili v
závere minulého týždňa. ZSE očakávajú, že železnice do
konca mesiaca splatia aj zvyšnú časť dlhu za dodávku
elektriny. Hovorca železníc Miloš Čikovský potvrdil, že
splatili dlh oproti ZSE z prostriedkov, ktoré mali pôvodne
určené na iný účel. K ich pôvodne plánovanému použitiu
sa nevyjadril.
Železnice tak na splatenie dlhu nepoužili prostriedky, od FNM,
ktorý zatiaľ nesplatil železniciam prvú tranžu (2 mld Sk) z
dlhu štátu 10 mld za služby vykonávané vo verejnom záujme.
Celý dlh štátu má byt kompletne splatený do konca roku 2005.
ZSE avizovala odpájanie už v piatok 16. 11.
Čo je výhodnejšie?
Keď cestujeme na trati
Bratislava - Košice sami, najlacnejšie nás vyjde vlak. Keď
však ide na východ našej republiky povedzme troj-či
štvorčlenná rodina, už sa oplatí z garáže vytiahnuť auto.
Ceny sa vyrovnávajú pri počte dvoch osôb. Vyplýva to z
porovnania cestovného, ktoré sme urobili v redakcii Národnej
obrody. Kým pred niekoľkými rokmi sme za cestu vlakom z
Bratislavy do Košíc zaplatili okolo 70 Sk, dnes nás vyjde
cestovný lístok až 416 Sk. Takýto prudký cenový nárast
mení aj spôsob výhodnej dopravy Za letenku na spomínanej
trati dáme až 4290 Sk. To je pre väčšinu občanov luxus,
nehovoriac o spiatočnej letenke za 8481 Sk. Preto ak cestujúci
využíva lietadlo, ide spravidla o služobné lety, ktoré si
firma dáva do nákladových položiek. Je to zatiaľ
najrýchlejší spôsob dopravy, aj keď prirátate čakanie na
letisku a čas dopravy z neho. Autobusom vyjde jedna cesta 423
Sk, ale keď cestuje 4-členná rodina (s dvoma malými deťmi,
na ktoré sa vzťahuje zľava), už zaplatí 1269 Sk. V takom
prípade sa oplatí aj pri dnešných cenách benzínu cestovať
vlastným autom. Ak tá istá rodina pôjde napríklad Octaviou
1,9 (diesel), nielenže bude možno v Košiciach rýchlejšie,
ale za naftu zaplatí len 620 Sk. Ušetrí tak vyše polovice
cestovného (622 Sk).
Ak sa však už rozhodnete pre cestu vlastným autom, nemôžete
brat do úvahy len cestovné náklady a nepozerať aj na ďalšie
okolnosti - nepredvídateľné udalosti počas cesty a či
haváriu.
Z hľadiska bezpečnosti sú menej rizikové hromadné dopravné
prostriedky, najbezpečnejšie sú podľa štatistických údajov
vlaky. Potom nasledujú autobusy a až na tretom mieste sú
osobné autá.
Ak cestujete sami, skôr sa vám oplatí cestovať vlakom alebo
autobusom ako osobným autom. Ste síce viazaný na pevný
cestovný poriadok a cesta trvá väčšinou dlhšie,
jednoznačne vlak ušetríte. Ak cestujete dvaja, ceny sa
vyrovnávajú a ak cestujete autom s nízkou spotrebou (okolo 5
l/100 km), je táto alternatíva dokonca lacnejšia.
Výška cestovného na železniciach a v autobusovej doprave sa
výrazne nelíši. Na dlhých tratiach sú síce autobusy mierne
lacnejšie, väčšinou sú však pomalšie a menej pohodlné. Ak
nemusíte prestupovať, skôr sa oplatí cestovať vlakom.
Strana vytvorená: 24. XII. 2001 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0151.htm ) |