Na železničnej trati medzi Račou a Svätým Jurom sa takmer zrazili dva vlaky
TASR9.12.2001 - Na vyše dve hodiny bola dnes ráno zastavená železničná doprava na trati medzi Svätým Jurom a Bratislavou. Na jednej koľaji totiž o 6.36 h zastavili len približne 100 metrov oproti sebe dva osobné vlaky.
Na nesprávnej koľaji bol vlak idúci zo Svätého Jura do Bratislavy. Ten išiel oproti osobnému vlaku vypravenému z Bratislavy, ktorý stál pred Sv.Jurom, informoval TASR hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Rušňovodič spozoroval, že je na nesprávnej koľaji, vlak včas zastavil a k nehode nedošlo.
Vlak zo Sv.Jura bol kvôli lomu koľajnice a zabezpečovaciemu zariadeniu mimo prevádzky vypravený s nízkou rýchlosťou - 30 km/h a s pohotovosťou zastaviť pred každou prekážkou. Podľa hovorcu došlo k nesprávnemu postaveniu vlakovej cesty. Príčiny zavinenia sa prešetrujú. Doprava bola zastavená do 9.16 h.

Sánkovačka pri trati sa skončila tragicky
PravdaOľga Prekopová, 10.12.2001, TESÁRSKE MLYŇANY - Tragický koniec sánkovačky, pri ktorej zahynula deväťročná Monika, zasiahol celé Tesárske Mlyňany. Dieťa zomrelo po tom, čo sa v piatok na svah plný detí zrútila vlečka traktora. K nehode došlo po zrážke osobného vlaku s traktorom na železničnom priecestí v Tesárskych Mlyňanoch.
Ľudia z dediny v okrese Zlaté Moravce si na podobnú drámu nespomínajú. "Nehľadáme vinníka. Bola to súhra tragických okolností. Hmla, sneh, traktorista, ktorý zapadol s vlečkou na priecestí akurát v čase, keď tadiaľ prechádzal vlak. Na svahu, ktorý s priecestím nesúvisí, sa sánkovalo asi dvadsať detí. Je to všetko hrozné. Na tieto Vianoce dedina nezabudne," povedal skormútený starosta Ľubomír Benc.
Asi tridsaťmetrový kopec bol častým miestom zimných hier detí. Žiadne z nich netušilo, že povyše, na nechránenom železničnom priecestí, zapadol do jamy traktor s vlečkou. Niekoľko minút pred 16. hodinou tadiaľ prechádzal osobný vlak z Vrábeľ do Zlatých Moraviec.
Na priecestí bez zvukovej signalizácie v hustej hmle narazil do traktora. Silný náraz odhodil vlečku medzi sánkujúce sa deti. Monika podľahla ťažkým zraneniam pri prevoze do nemocnice. O rok staršia kamarátka sa podľa dostupných informácií podrobila operácii nohy v Nitre. Jej sestra má zlomenú ruku. Ťažké zranenia utrpel aj vodič traktora, ktorého bude polícia pravdepodobne trestne stíhať.

Aktuálny dlh Železníc SR voči rozvodným energetickým podnikom je 449 miliónov Sk
TASR10.12.2001 - Aktuálny dlh Železníc SR ( ŽSR ) voči 3 rozvodným energetickým podnikom dosiahol k 10. decembru tohto roka 449 miliónov Sk.
TASR to uviedol hovorca železníc Miloš Čikovský. Najväčšie zadlženie, 188 miliónov Sk, má tento štátny podnik voči Západoslovenskej energetike (ZSE), a. s. Na splatenie záväzkov ZSE udelila železniciam lehotu 10 dní, ktoré vypršia 13. decembra. Akciová spoločnosť Východoslovenská energetika (VSE) registruje voči železniciam pohľadávku 165 miliónov Sk a aktuálne dlhové zaťaženie ŽSR voči Stredoslovenskej energetike (SSE) je 95 miliónov Sk.

Stretnutie ministrov dopravy SR a Maďarska sa uskutoční v neskoršom termíne
TASR10.12.2001 - Na utorok 11. decembra plánované stretnutie ministrov dopravy SR a Maďarska sa kvôli ich iným povinnostiam uskutoční v neskoršom termíne. Oznámil to dnes v Budapešti tlačový odbor maďarského rezortu dopravy a vodného hospodárstva.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko a maďarský minister dopravy a vodného hospodárstva János Fónagy mali podľa oficiálnych budapeštianskych zdrojov pri tejto príležitosti rokovať o obnovení poipeľskej železnice, ktorej podstatná časť vedie cez maďarskú Novohradskú župu. Náklady na uvedený projekt by tak z väčšej časti kryla maďarská strana.
Odborníci sa za prerokovanie tejto témy na úrovni ministrov vyslovili na vlaňajšom zasadaní zmiešanej komisie pre otázky infraštruktúry, uviedol dnes hovorca maďarského rezortu dopravy István Boros.

Dzurinda žiada NKÚ o kontrolu ŽSR kvôli bytu, ktorý získal jeho brat
TASR10.12.2001 - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda požiadal dnes predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla o vykonanie kontroly na Železniciach Slovenskej republiky ( ŽSR ) v oblasti bytovej politiky tohto podniku. Žiadosť sa týka preverenia hospodárnosti vynakladania verejných finančných prostriedkov.
Dzurinda o kontrolu požiadal v súvislosti s medializovanými informáciami o služobnom byte poskytnutom jeho bratovi. TASR o tom dnes informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Denník SME dnes informoval, že premiérov brat Miroslav Dzurinda získal v piatok na Bazovej ulici v centre Bratislavy ako nájomník vysoko nadštandardný štvorizbový štátny byt s celkovou rozlohou 186 metrov štvorcových. Podľa vyjadrenia hovorcu ŽSR postavil podnik päť podkrovných bytov v rámci svojho sociálneho programu. Ich výstavba stála spolu 60 miliónov korún. Pri prestavbe domu nechali železnice postaviť aj výťah, ktorý je k dispozícii len pre dva byty - Dzurindov a jeho suseda. Miroslav Dzurinda odmietol získanie bytu komentovať s tým, že ide o jeho súkromie.

ŽSR: Náklady na nadstavbové byty na Bazovej ulici predstavujú 17 miliónov korún
TASR11.12.2001 - Rozpočtované náklady na nadstavbu deviatich podkrovných bytových jednotiek objektu Železníc SR ( ŽSR ) na Bazovej ulici 2. predstavujú podľa vyjadrenia hovorcu železníc Miloša Čikovského 17,6 milióna Sk. Pri celkovej výmere plochy 886 štvorcových metrov to znamená cenu 19 870 Sk za štvorcový meter.
ŽSR tak reagovali na zverejnené informácie, podľa ktorých realizujú za štátne peniaze výstavbu nadštandardných bytov, údajne až za 60 miliónov Sk. Z piatich v súčasnosti dokončených bytov v tomto objekte, sú podľa M. Čikovského nadštandardné dva. Tie sú určené pre zahraničné návštevy, ktorým ŽSR doteraz platili ubytovanie v hoteloch. Nájomný byt, ktorý dostal do užívania riaditeľ Divízie železničných koľajových vozidiel ŽSR a súčasne brat slovenského premiéra Miroslav Dzurinda do tejto kategórie podľa hovorcu nepatrí.
Byt bol M. Dzurindovi pridelený z titulu jeho funkčného zaradenia a pracovného nasadenia, ktorým podstatne prispieva k zabezpečovaniu hlavných úloh ŽSR , ako aj preto, že v dôsledku zmeny pracovného miesta musel do zamestnania dochádzať zo Spišskej Novej Vsi, respektíve bývať na ubytovni. "Hoci sa na železnici vedie zoznam uchádzačov o pridelenie bytu, čísla pod ktorými sú uchádzači zaevidovaní, sú len evidenčnými a nie poradovými," podotkol Čikovský a opätovne zdôraznil vyššie uvedené kritéria na pridelenie bytu.
Podľa informácií Denníka SME má luxusný štátny byt, ktorý Miroslav Dzurinda získal v piatok minulý týždeň, štyri izby s celkovou rozlohou 186 štvorcových metrov. Okrem toho Denník SME informoval, že pri prestavbe domu nechali železnice postaviť aj výťah, ktorý je podľa denníka k dispozícii len pre dva byty - Dzurindov a jeho suseda. Tieto informácie M. Čikovský dementoval. Miroslav Dzurinda odmietol získanie bytu komentovať s tým, že ide o jeho súkromie.
ŽSR dali podľa M. Čikovského v minulosti v rámci sociálneho programu postaviť približne 4000 bytov, z toho väčšina bytov prechádza štádiom odpredaja. V súčasnosti sa v Bratislave na ulici Šancová realizuje výstavba 48 bytových jednotiek a na ulici Bajkalská je to 42 bytov ŽSR . Na Šancovej ulici plánujú ŽSR začať výstavbu ďalších 50 bytových jednotiek.
K celej záležitosti zaujal dnes stanovisko aj predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda, ktorý požiadal predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla o vykonanie kontroly na ŽSR v oblasti bytovej politiky tohto podniku. Žiadosť sa týka preverenia hospodárnosti vynakladania verejných finančných prostriedkov.

Hamžík: Prípad bytu Dzurindovho brata rozhodne nepridá vláde na dôveryhodnosti
TASR11.12.2001 - Pridelenie nadštandardného bytu ŽSR bratovi premiéra Mikuláša Dzurindu podľa predsedu SOP Pavla Hamžíka rozhodne nepridá slovenskej vláde na dôveryhodnosti.
Korupcia "je chobotnica, ktorú môžeme pozorovať nielen v transformujúcich sa krajinách, ale aj vo vyspelých demokraciách," konštatoval Hamžík na dnešnej tlačovej besede SOP. Slovensku môže podľa predsedu SOP uškodiť najmä to, že o korupcii sa viac hovorí ako sa proti nej koná.
Hamžík v tejto súvislosti upozornil na nutnosť spolupráce s príslušnými úradmi v zahraničí, pretože aj na Slovensku existujú podozrenia z korupcie zo strany významných zahraničných firiem pri snahe o získanie štátnych zákaziek či o víťazstvo v tendroch. Takisto je potrebné dôsledne vyšetriť všetky podozrenia z korupcie a vinníkov odsúdiť, upozornil.
Železnice podľa svojho hovorcu pridelili premiérovmu bratovi byt z dôvodu jeho funkčného zaradenia a pracovného nasadenia, ktorým podstatne prispieva k zabezpečovaniu hlavných úloh ŽSR . Podľa medializovaných informácií má luxusný štátny byt, ktorý Miroslav Dzurinda získal v piatok minulý týždeň, štyri izby s celkovou rozlohou 186 štvorcových metrov. M. Dzurinda odmietol získanie bytu komentovať s tým, že ide o jeho súkromie.
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v pondelok požiadal predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla o vykonanie kontroly ŽSR v oblasti bytovej politiky podniku. Žiadosť sa týka preverenia hospodárnosti vynakladania verejných finančných prostriedkov.

Rozšafný bytový program zadlžených železníc?
Národná obroda12.12.2001, Lenka Živnerová Bratislava - Dlhy Železníc SR sa už šplhajú do niekoľkých miliárd korún. Svoje záväzky majú v zdravotných poisťovniach, ale aj v Sociálnej poisťovni. Ročne sa dlh železníc neznižuje, naopak, zvyšuje. Napriek tomu tento podnik investoval vyše 60 miliónov korún do výstavby piatich podkrovných bytov. Jeden z nich dostal premiérov brat Miroslav Dzurinda. Národnú obrodu zaujímalo, či tento štátny podnik neplytvá príliš peniazmi.
JÁN JASOVSKÝ (HZDS-ĽS)
- Otázka sociálneho programu železníc je veľmi zložitá vzhľadom na to, že tam pracuje obrovské množstvo ľudí. Nakoniec, sú najväčším podnikom na Slovensku. Na druhej strane množstvo z týchto ľudí pracuje v extrémnych podmienkach - vonku. Vidím tam naozaj veľmi vážny dôvod na sociálny program. Samozrejme, že nemôžem súhlasiť s tým, aby brat premiéra Dzurindu, ktorý určite na to nie je finančne odkázaný, získaval byty, ktoré by bolo podľa môjho názoru lepšie použiť pre mladých odborníkov, ktorí by sa venovali transformácií železníc. Títo mladí ľudia potrebujú byty, nie politickí nominanti dosadzovaní dnešnou vládnou garnitúrou.
VLADIMÍR MAŇKA (SDĽ)
- Nemám k dispozícií iné informácie, len tie, ktoré odzneli v médiách. Neviem k tomu dnes zaujať stanovisko. Vyžiadam si informácie a analýzy. V každom prípade v podnikoch, ako sú železnice alebo SPP, je bytová politika dôležitá.
RASTISLAV ŠEPTÁK (PSNS)
- Z môjho pohľadu je ťažké hodnotiť, aký sociálny program majú železnice, ale podľa toho, aké informácie sa mi dostávajú z médií, je dosť zaujímavé, že podnik, ktorý má finančné problémy, si dovolí takýmto spôsobom riešiť bytovú situáciu ľudí, ktorí nemajú v Bratislave byt. Myslím si, že je to trošku pritiahnuté za vlasy.
JÁN RUSNÁK (SDKÚ)
- Položili ste mi otázku, s ktorou sa ja v tejto fáze nezaoberám. Som maximálne sústredený na to, aby sa schválil dobrý rozpočet.

Železnice SR vyplatia Západoslovenskej energetike 187 miliónov Sk v krátkom čase
TASR12.12.2001, Bratislava 12.decembra - K vyplateniu zostávajúcej časti dlhu Železníc SR ( ŽSR ) voči Západoslovenskej energetike (ZSE), a. s., vo výške 187 miliónov Sk by malo dôjsť v krátkom čase. Pre TASR to uviedol hovorca železníc Miloš Čikovský.
"Ešte nevieme, či sa nám podarí uhradiť záväzok voči ZSE presne do nimi stanoveného dátumu (štvrtok 13. decembra), avšak stane sa tak už čoskoro," povedal M. Čikovský. Na splatenie dlhu použijú železnice iné ako pôvodne plánované štátne zdroje. Hovorca ale ich provenienciu nechcel bližšie špecifikovať. Aj napriek pravdepodobnosti, že ŽSR termín nedodržia, ZSE neplánujú prikročiť k odstávke dodávky elektrickej energie.
Aktuálny dlh ŽSR voči 3 rozvodným energetickým podnikom dosiahol k 10. decembru tohto roka 449 miliónov Sk. Najväčšie zadlženie, 188 miliónov Sk, má tento štátny podnik voči ZSE. Východoslovenská energetika (VSE), a. s., registruje voči železniciam pohľadávku 165 miliónov Sk a aktuálne dlhové zaťaženie ŽSR voči Stredoslovenskej energetike (SSE) je 95 miliónov Sk. Tieto záväzky však nie sú dlhodobého charakteru a železnice ich splácajú priebežne.
Dlh železníc voči rozvodným podnikom začal narastať ku koncu minulého roka a na konci mája 2001 predstavoval vyše 2 miliardy Sk, na čo ZSE, SSE a VSE reagovali vypínaním prevádzok ŽSR . V polovici augusta sa však prísunom prostriedkov od Ministerstva financií (MF) SR v rámci transakcie na oddlženie energetického sektora v sume 1,3 miliardy Sk železniciam podarilo znížiť svoje dlhy voči rozvodným podnikom na zhruba 665 miliónov Sk.

ŽSR za 10 mesiacov medziročne znížili stratu o 1,5 mld. Sk na 0,5 mld. Sk
TASR12.12.2001, Bratislava 12.decembra - Železnice SR ( ŽSR ) dosiahli za desať mesiacov tohto roku stratu 543 miliónov Sk, čo medziročne znamená jej pokles o 1,569 miliardy Sk. V porovnaní s plánom bol dosiahnutý hospodársky výsledok lepší o 2,321 miliardy Sk.
Celkové náklady boli účtované vo výške 23,549 miliardy Sk, medziročne vyššie o 272 miliónov Sk. Ich plnenie v porovnaní s plánom sa uskutočnilo na 100,44 %. Výnosy predstavovali 23,006 miliardy Sk a medziročne rástli o 1,841 miliardy Sk. Ako TASR informoval hovorca železníc Miloš Čikovský, výnosy boli v porovnaní s plánom vyššie o 11,78 %.
Celkové tržby z osobnej a nákladnej dopravy boli účtované vo výške 14,875 miliardy Sk, čo predstavuje medziročný rast o 16,38 %. Plánované tržby tak boli naplnené na 107,62 %. Z toho tržby pre nákladnú dopravu boli zabezpečené v objeme 13,052 miliardy Sk a zvyšnú sumu (1,822 miliardy Sk) tvorili tržby z osobnej dopravy. Plnenie tržieb z tohto druhu prepravy však bolo oproti plánu zabezpečené len na 90,64 %.
V sledovanom období prepravili ŽSR 53,338 milióna osôb, teda o 2,999 milióna osôb menej ako za rovnaké obdobie 2000. Ako podotkol M. Čikovský, železnice "nabehali" za desať mesiacov 2,350 miliardy osobokilometrov, medziročne o 54,882 milióna menej.
Podľa prevádzkových výsledkov bolo prepravených 44,982 milióna ton tovaru pri plnení plánu na 102,26 % a medziročnom raste o 1,25 %. Kým vnútroštátna preprava poklesla o 3 % a preprava na vývoz o 1 %, dovozná vzrástla o 4 a tranzitná o 6 %. Za sledované obdobie prudko vzrástla preprava ropných výrobkov, podľa M. Čikovského až o 366 %. Poklesla preprava dreva, železnej rudy a chémie.
ŽSR v porovnaní s európskymi železnicami dosahujú ukazovateľom 854 tisíc ton dobré výsledky v preprave tovaru v prepočte na jedného zamestnanca. Lepšie výsledky majú rakúske (1,105 milióna t), slovinské (1,1 milióna t) a nemecké železnice (940 000 t). V intenzite využitia železničnej siete sú ŽSR na druhom mieste v Európe. V preprave tovaru na kilometer železničnej trate sú pred ŽSR len belgické železnice - 11 600 t, potom nasledujú slovenské (10 900) a rakúske (9 900).

Rozsiahle zámery v kombinovanej doprave
Hospodárske noviny 13.12.2001, Nové Zámky (hn/Norbert Vrabec) - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vypracovalo návrh Koncepcie rozvoja kombinovanej dopravy, ktorého zámerom je do roku 2010 zvýšiť jej podiel na medzinárodnej preprave z terajších 0,96 % aspoň na 5 %. V časovom horizonte do roku 2005 si tento zámer vyžiada investície 1,61 mld. Sk a v priebehu nasledujúcich 5 rokov sa uvažuje o vyčlenení ďalších 1,34 mld. Sk. Najväčšiu položku plánovaných nákladov tvorí obstarávacia cena špeciálnych železničných vozňov, cestných nosičov kontajnerov, prekladacích mechanizmov, ale aj výstavba a rekonštrukcia terminálov. Kombinovaná doprava (KD) je integrovaným prepojením prepravy po ceste, železnici a vodných tokoch. K jej hlavným výhodám patria ekologické aspekty a nižšia spotreba pohonných látok. Zrejme najvyšší podiel v rámci KD dosiahne tzv. Systém RoLa (Rollende Landstrasse). Ide o prepravu cestných ťahačov a návesov, nákladných vozidiel s prívesmi, ako aj samotných návesov po železnici, vrátane sprievodného personálu (vodičov). Po vstupe SR do EÚ sa predpokladá pokles objemu tohto modelu KD a súčasne by malo dôjsť k zvýšeniu tzv. nesprevádzanej dopravy vo veľkých kontajneroch a výmenných nadstavbách. Na základe vstupných informácií z rezortov o predpokladanom rozvoji hospodárstva predstavuje teoretický potenciál tovaru v kombinovanej doprave 12 až 14 miliónov ton. Najväčšia časť tohto potenciálu je sústredená v západnej časti Slovenska, najmä v bratislavskom, trnavskom, trenčianskom a žilinskom kraji. Rozloha, výkonnosť hospodárstva a geografické danosti Slovenska neumožňujú pristupovať k rozvoju kombinovanej dopravy na báze celoplošného zavádzania. Predpokladom úspešnej realizácie je postupné zavedenie liniek kombinovanej dopravy (KD) v tých smeroch a trasách, kde sú na to vytvorené najlepšie predpoklady. Tento postup bol úspešný aj v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky, kde sa rozvinula spolupráca s významnými operátormi KD z krajín Európskej únie. Poloha SR v strede Európy ju predurčuje ako typickú tranzitnú krajinu so smerovaním prepravných prúdov do piatich základných dopravných koridorov v smere juhovýchod, juhozápad, sever, východ a západ. Zabezpečenie prevádzky na linkách KD si do roku 2010 vyžiada vybudovanie 4 medzinárodných terminálov (v Bratislave, Žiline, Košiciach a pri Čiernej nad Tisou). Doplnkové terminály vznikajú v Nových Zámkoch, vo Zvolene a v Ružomberku. Ich budovanie je v súlade s Koncepciou výstavby nácestných stredísk, ktoré budú integrovanými centrami dopravného prepojenia medzi jednotlivými druhmi dopravy, vrátane príslušnej infraštruktúry a služieb. Nácestné strediská by mali vzniknúť v Nových Zámkoch, Bratislave, Trnave, vo Zvolene, v Trenčíne, Žiline, Lučenci, Košiciach a Prešove. Na trhu už teraz pôsobí niekoľko prevádzkovateľov (operátorov) kombinovanej dopravy. K najväčším z nich patria novozámocké firmy Ozón a VargaŠped, SDK Intrans Žilina, Metrans Danubia, Ružomberok, C.S. Eurotrans, Žilina, Clevitrans Combi Štúrovo a ďalšie.

Tender skončí do dvoch týždňov
Sme13.12.2001, MICHAL NALEVANKO, BRATISLAVA - Necelý mesiac po zverejnení personálnych prepojení medzi predsedom výberovej komisie a jedného z účastníkov tendra na modernizáciu železničnej trate medzi Bratislavou a Trnavou neostal „kameň na kameni“.
O momentálnej situácii okolo výberového konania sme sa rozprávali s podpredsedníčkou vlády pre integráciu MÁRIOU KADLEČÍKOVOU.
V akom stave je tender na modernizáciu železničnej trate?
„Výberová komisia minulý týždeň už v novom zložení prehodnotila celé výberové konanie a dnes sa nachádza tzv. vyhodnocovacia správa na delegácii Európskej komisie a je pripravená na podpis.“
Zaregistrovali ste nejakú oficiálnu alebo neoficiálnu reakciu Bruselu po tom, ako boli zverejnené informácie o personálnom prepojení účastníkov tendra a predsedom výberovej komisie?
„Nie, nezaregistrovali sme, a to preto, že minister Macejko o tejto záležitosti informoval mňa a aj veľvyslanca delegácie Európskej komisie dávno predtým, ako sa táto informácia objavila v SME a v iných novinách. Európska delegácia už predtým konzultovala tieto otázky s Bruselom a viac-menej sa ukázalo, že budeme musieť postupovať (v tendri) iným spôsobom. Na tento problém sme našťastie nenatrafili pred uzavretím výberového konania, ale v jeho priebehu. Z tohoto dôvodu bolo možné zmeniť členov komisie. No treba povedať, že vymenený predseda a ďalší člen komisie podpísali určité vyhlásenie a asi si neboli celkom vedomí, čo podpisovali.“
Čiže podľa vášho názoru došlo v priebehu tendra ku konfliktu záujmov?
„Áno, samozrejme, tá možnosť konfliktu záujmov tu bola.“
Pred niekoľkými dňami sa objavila informácia, že v priebehu tendra došlo k zmene podmienok, podľa ktorých výberová komisia znemožnila jednotlivým účastníkom predkladať alternatívne a lacnejšie návrhy na požadovaný projekt. Vedeli ste o tom?
„Viem o tom. Podľa toho, ako minister Macejko informoval mňa a delegáciu Európskej komisie, skutočne došlo k tomu, čo hovoríte. No keď si preštudujete tie podmienky, tam došlo k zmene systému. Od začiatku platil iný systém pre zadávanie projektov na ministerstve dopravy v rámci predvstupovej prípravy, ako ten, ktorý začal platiť v priebehu tohoto výberového konania. Išlo však o systémovú zmenu, takže v tomto prípade to bolo možné akceptovať. Tak to bolo vyhodnotené aj komisiou Európskej delegácie. Som presvedčaná, že týmto nebol nikto poškodený.“
Kedy možno očakávať výsledky tendra?
„Dnes si myslím, že to je záležitosť jedného-dvoch týždňov. Nebude to trvať dlhšie ako dva týždne.“

Českí lyžiari a turisti stále radi cestujú do slovenských veľhôr
Železnice Slovenskej republikySlovenské hory stále patria medzi obľúbené ciele českých milovníkov zimných športov. Aj v nadchádzajúcej zimnej sezóne zamieria do Vysokých, Nízkych Tatier či iných slovenských vysokohorských stredísk stovky českých lyžiarov a turistov. Veľa z nich pritom využije pravidelné vlakové spojenia z Prahy do Popradu. Aj keď cesta autom vyjde pre viacčlennú rodinu lacnejšie, nebezpečné cesty a spomienka na minuloročné vrtochy zimy, keď došlo k niekoľkohodinovým uzávierkam hlavných ťahov a 24-hodinovému prerušeniu premávky na diaľnici D1, nútia zamyslieť sa nad vhodnejšou alternatívou. Poruke sú vlakové spojenia, ktoré sú pohodlné, časté i cenovo dostupné.
Z Prahy smerujú každý deň na Slovensko tri páry IC vlakov, dva z nich prechádzajú vstupné body do Vysokých a Nízkych Tatier Poprad a Liptovský Mikuláš, tretí končí vo Zvolene. Ďalšie rýchliky jazdia do Žiliny, odkiaľ je náväznosť na vnútroštátne spoje ŽSR. Jednou z atraktívnych služieb, ktorú ŽSR a ČD poskytujú už piaty rok, je autovlak na trase Poprad-Tatry - Praha a späť. Autovlak ideálne spája pohodlné cesty na dlhé vzdialenosti vlakom a individuálny motorizmus. Jazdí dva krát týždenne, z Prahy v piatok a v nedeľu o 21.37, do Popradu prichádza na druhý deň ráno o 6.36 hodine. Z Popradu zasa odchádza v sobotu a v pondelok o 21.45 a v Prahe je ráno o 7.03 hodine.
Turisti, ktorých cieľom sú Vysoké Tatry, môžu pokračovať zo staníc Štrba a Poprad-Tatry do horských centier Ozubnicovou železnicou (OŽ) alebo Tatranskými elektrickými železnicami (TEŽ). ŽSR poskytujú pre cesty vo Vysokých Tatrách atraktívnu sieťovú zľavu "Tatranský trojlístok", ktorá platí na TEŽ a OŽ. Cestujúci si môžu vybrať lístok, ktorý platí dva alebo šesť dní, pričom deň nástupu jazdy sa do platnosti lístka nezapočítava, teda platia ešte o jeden deň dlhšie. Dvojdňový lístok na všetky tatranské trate stojí pre dospelú osobu 184 Sk, šesťdňový zasa 358 Sk.
Neodmysliteľnou súčasťou slovenských veľhôr sú lanové dopravné systémy. V súčasnosti prevádzkujú Železnice Slovenskej republiky vo Vysokých Tatrách štyri lanové dráhy: kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso, visutú lanovku zo Skalnatého Plesa na Lomnický štít, sedačkovú lanovku zo Skalnatého Plesa do Lomnického sedla a pozemnú lanovku Starý Smokovec - Hrebienok. V čase od 5. novembra do 9. decembra sú kabínková a visutá lanovka mimo prevádzky pre pravidelnú údržbu. Inak v zimných mesiacoch premávajú denne okrem prvého pondelka v mesiaci v pravidelných hodinových intervaloch od 8.00 do 15.30 resp. 16.30 hodiny. V zimnej sezóne je cena lístka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso v kabínkovej lanovke 200 Sk (od 22.12.2001 do 11.1.2002) resp. 180 Sk (od 12.1.2002 do 26.4.2002), detský lístok stojí 130 alebo 120 Sk. V ponuke ŽSR sú v zimnej sezóne i opakované jazdy za zvýhodnené ceny pre lyžiarov na sedačkovej lanovke Skalnaté Pleso - Lomnické sedlo a pozemnej lanovke Starý Smokovec - Hrebienok.

O zmluvách so štátom
Z rokovania Správnej rady ŽSR
Železnice Slovenskej republikySprávna rada ŽSR prerokovala výsledky hospodárenia ŽSR za desať mesiacov. Za sledované obdobie dosiahli ŽSR stratu vo výške 542 849 tis. Sk, čo je oproti skutočnosti minulého roka lepší hospodársky výsledok o 1 569 527 tis. Sk, pričom náklady boli účtované vyššie o 272 081 tis. Sk a dosiahnuté výnosy boli vyššie o 1 841 608 tis. Sk. V porovnaní k plánu bol dosiahnutý hospodársky výsledok lepší o 2 321 286 tis. Sk, zúčtované náklady boli nižšie o 103 255 tis. Sk a dosiahnuté výnosy boli vyššie o 2 424 541 tis. Sk.
Podľa operatívnych výsledkov bolo za desať mesiacov prepravených 44 982 744 ton tovaru, čo je v porovnaní s plánom viac o 995 744 ton, plnenie zabezpečené na 102,26 %. V porovnaní s rokom 2000 je to viac o 554 799 ton, čo predstavuje medziročný nárast o 1,25 %. Kým vnútroštátna preprava poklesla o 3 a preprava na vývoz poklesla o 1 percento, dovozná preprava vzrástla o 4 a tranzitná o 6 percent. V tomto roku prudko vzrástla preprava ropných výrobkov - o 366 percent. Poklesla preprava dreva o 3 percenta, železnej rudy o 5 percent, chémie o 38 percent.
ŽSR v porovnaní s európskymi železnicami dosahujú dobré výsledky v preprave tovaru v prepočte na jedného zamestnanca (854 tisíc ton). Lepšie výsledky majú rakúske železnice (1105 tisíc ton), slovinské železnice (11000 tisíc ton), nemecké železnice (940 tisíc ton). Horšie výsledky vykazujú napríklad České dráhy (758 tisíc ton), poľské železnice (668 tisíc ton), maďarské železnice (543 tisíc ton). V intenzite využívania železničnej siete sú ŽSR na druhom mieste v Európe. V preprave tovaru na kilometer železničnej trate sú pred ŽSR len belgické železnice - 11,6 tisíc ton, potom nasledujú slovenské 10,9, rakúske 9,9, slovinské 8,2, české 7, nemecké 5,7, poľské 5,4, maďarské 3,8).
Celkové tržby z osobnej a nákladnej prepravy dosiahli výšku 14 875 559 tis. Sk, čo je v porovnaní v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 viac o 2 093 705 tis. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 16,38 %. V porovnaní s plánom stanoveným na desať mesiacov v objeme 13 822 339 tis. Sk boli celkove tržby z prepravy vyššie o 1 053 220 tis. Sk, t.j. plnenie zabezpečené na 107,62 %.
Tržby z nákladnej prepravy boli zabezpečené v objeme 13 052 715 tis. Sk, oproti roku 2000 viac o 1 914 868 tis. Sk, čo je medziročný nárast tržieb o 17,19 %. V porovnaní s plánom stanoveným na obdobie desiatich mesiacov v objeme 11 811 150 tis. Sk boli dosiahnuté tržby vyššie o 1 241 565 tis. Sk.
Za desať mesiacov tohto roku bolo prepravených 53 338 995 osôb a zabezpečený výkon 2 350 366 tis. osobokm. Oproti rovnakému obdobiu roka 2000 bolo prepravených o 2 999 378 osôb menej, t.j. o 5,32 %, realizované výkony boli nižšie o 54 882 tis. osobokm, t.j. o 2,28 %.
Tržby z osobnej prepravy boli za desať mesiacov zabezpečené v objeme 1 822 844 tis. Sk, oproti roku 2000 viac o 178 837 tis. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 10,88 %. Dosiahnuté tržby z osobnej prepravy boli v porovnaní s plánom stanoveným na desať mesiacov tohto roku v objeme 2 011 189 tis. Sk nižšie o 188 345 tis. Sk, plnenie tržieb bolo zabezpečené na 90,64 %.
Správna rada ŽSR vzala na vedomie informáciu o zmluvách vo verejnom záujme medzi štátom a ŽSR a medzi štátom a Železničnou spoločnosťou, a.s. na rok 2002.
Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy uzatvorí budúci prevádzkovateľ dráhy ( ŽSR ) s objednávateľom (štát). Predmetom zmluvy je záväzok ŽSR prevádzkovať železničné dráhy, t.j. organizovať vlakovú dopravu na týchto dráhach, zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy. Zmluva ďalej stanovuje rozsah výkonov, ktoré sú ŽSR povinné poskytnúť dopravcom, ktorí prevádzkujú dopravu na dráhe za určené ceny (cena za použitie dopravnej cesty) a podmienok stanovených štátom. Zo zmluvy vznikne štátu záväzok uhradiť ŽSR preukázateľnú stratu, ktorá im vznikla v dôsledku plnenia záväzku. Výška preukázateľnej straty pri prevádzkovaní dráhy je rozdiel medzi ekonomicky oprávnenými nákladmi (EON) vynaloženými ŽSR na splnenie záväzku a tržbami dosiahnutými ŽSR z plnenia tohto záväzku.
EON vo výške 10 437 mil. Sk vyplývajú z prijatého podnikateľského plánu ŽSR na rok 2002. Tržby sú kvantifikované na základe plánovaných výkonov podľa druhov dopravy a kategórií tratí a maximálnych cien za použitie železničnej dopravnej cesty. Pri zohľadnení návrhu štátneho rozpočtu (ŠR) na rok 2002 a za predpokladu rozdelenia úhrady zo ŠR medzi ŽSR a ŽS, a.s., vychádza pre rok 2002 poskytovanie služieb dopravnej cesty s nekrytou stratou 1 217 mil. Sk.
Pre plnenie zmluvy sú stanovené obligatórne ukazovatele a ukazovatele s preferovaným rozpätím. Obligatórne ukazovatele sú v osobnej doprave vlakové kilometre a hrubé tonové kilometre, v nákladnej doprave hrubé tony a vlakové kilometre. Ukazovatele s preferovaným rozpätím stanovujú požadované parametre železničných dráh v správe ŽSR , a je to napr.: kilometrická dĺžka dráhy, resp. jej časti, ďalej vlakový úsek, priepustnosť vlakového úseku vyjadrená v počte vlakov za deň, príp. ďalšie parametre trate podľa dohody štátu a ŽSR .
Zmluva sa uzatvorí na dobu určitú, pričom termín účinnosti zmluvy bude stanovený od 1.1.2002 do 31.12.2002.
Návrh Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na rok 2002 zostáva na úrovni roku 2001 z dôvodu platnosti súčasného grafikonu vlakovej dopravy až do konca kalendárneho roku 2002, teda 34 000 tis. Vlkm.
Pre objednaný dopravný výkon boli kvantifikované ekonomicky oprávnené náklady (EON) vo výške 6,987 mld. Sk. Tržby sú v predloženom návrhu zmluvy spracované alternatívne:
alternatíva I. - zvýšenie regulovaného cestovného o 11,5 % pri zachovaní súčasnej výšky a štruktúry poskytovaných zliav;
alternatíva II. - zachovanie súčasnej úrovne cestovného, štruktúry a výšky poskytovaných zliav.

Tržby z prevádzkovania osobnej dopravy podľa alternatívy I. sú uvažované v úrovni 2,077 mld. Sk vrátane podielu ostatných výnosov, resp. podľa alternatívy II. dosahujú objem 2,058 mld. Sk. Z celkovej výšky plánovanej úhrady na krytie strát z titulu výkonov vo verejnom záujme na rok 2002 v objeme 1,8 mld. Sk je uvažovaných pre ŽS, a.s. alikvótny podiel 1,037 mld. Sk.
Na základe uvedeného ŽS, a.s. zaznamenajú pri poskytovaní výkonov vo verejnom záujme záporný hospodársky výsledok - nekrytú stratu v absolútnej výške 3,873 mld. Sk v prípade realizácie alternatívy I., resp. 3, 892 mld. Sk v zmysle alternatívy II.

Železnice Slovenskej republiky a České dráhy rokujú o uznaní zákazníckej zľavy ČD pri cestovaní zo Slovenska do Čiech
Železnice Slovenskej republikyV Českej republike sa na železnici od Nového roku začne uplatňovať rozdielne cestovné pri zákazníckej a obyčajnej tarife. Jeden zo spôsobov ako získať zákaznícku zľavu je zakúpenie Karty "Z", ktorá má platnosť jeden kalendárny rok a stojí 100 Kč.
O otázke uznania Kariet Z pri cestovaní zo Slovenska do Čiech od 1. 1. 2002 v súčasnosti ČD a ŽSR rokujú. O tom, či budú občania zo Slovenska od budúceho roka cestovať do Českej republiky len za zvýšené cestovné alebo si budú môcť uplatniť zľavu prostredníctvom Karty "Z" aj v pokladniach ŽSR , sa rozhodne v najbližších dňoch.
Medzinárodná preprava cestujúcich medzi ŽSR a ČD sa realizuje podľa platných podmienok Spoločnej medzinárodnej tarify TCV, s dohodnutými nadštandardnými podmienkami v niektorých oblastiach. ČD poskytujú v súčasnosti zľavu vo výške 68% z tarify TCV ČD a ŽSR poskytujú zľavu za svoje trate vo výške 60% z tarify TCV ŽSR . Nadštandardné podmienky boli uzavreté na základe vzájomných dvojstranných rokovaní, a preto každá ich zmena musí byť vzájomne odsúhlasená.
ŽSR upozorňujú, že zavedenie zákazníckeho cestovného je internou záležitosťou strany ČD . V prípade, že ČD v súvislosti so zavedením Karty "Z" požiadajú ŽSR o poskytovanie zľavy z medzinárodného cenníka za trate ČD pri kúpe medzinárodných cestovných lístkov vo výdajniach ŽSR , budú ŽSR ústretové a budú akceptovať výšku zľavy a teda i Kartu "Z".
Zákazníci ČD môžu využívať pri cestovaní vlakom aj iné zľavy, napríklad Kilometrickú banku (pri prekročení hranice sa v tomto prípade na ČD neplatí prirážka aj keď odpočet kilometrov vykoná sprievodca vo vlaku) a mladí ľudia, hlavne študenti, ktorí študujú v Českej republike, môžu využívať Junior pas-ISIC. Treba mať pritom na pamäti, že ide výlučne o vnútroštátne zľavy ČD, ktoré väčšinou cudzinci môžu využiť, ale dajú sa získať len v pokladniach v Českej republike (napr. spiatočná zľava atď.). Zľava Senior pas je určená len občanom ČR.

Modernizácia koridorových tratí v ŽSR
Železnice Slovenskej republikyŽSR v súčasnosti realizujú svoje výkony na tratiach s celkovou dĺžkou 3 661,696 km. Z toho je 2 492,397 km tratí jednokoľajných a 1 019,562 km tratí dvojkoľajných. Z hľadiska rozchodu je 3 511,959 km tratí normálnerozchodných, 99,986 km tratí širokorozchodných a 49,751 km tratí úzkorozchodných. V sieti ŽSR sa tiež nachádza 2 285 mostov v celkovej dĺžke 49,945 km, 76 tunelov v dĺžke 38,306 km a 5020 budov.
Aj keď ŽSR disponujú pomerne hustou železničnou infraštruktúrou, musia podniknúť mnohé kroky, ak chcú uspieť v konkurencii a formujúcej sa deľbe práce na vnútornom i medzinárodnom dopravnom trhu. Po technickej stránke je hlavným nedostatkom železničnej infraštruktúry nízka úroveň traťových rýchlostí, ktorá dosahuje max. 120 km/hod a iba výnimočne na trati Kúty - Bratislava 140 km/hod. Tieto vyššie rýchlosti sa však dodržiavajú na relatívne malej časti hlavných tratí, lebo iba 8,4 percenta tratí z celkovej dĺžky vyhovuje rýchlosti 120 km/hod a 17,9 percenta tratí rýchlosti 100 km/hod.
S touto skutočnosťou nedokázali slovenské železnice pohnúť viacero rokov. Aj preto, že v neharmonizovanom dopravnom prostredí, naklonenom cestným dopravcom, ktorý majú prístup na kvalitnú dopravnú infraštruktúru zdarma alebo za symbolické poplatky, ŽSR boli dlhé roky nútené znášať prakticky všetky náklady na údržbu a rozvoj železničnej dopravnej siete. Samotný štát, ktorý je vlastníkom dopravnej cesty, im totiž v posledných desiatich rokoch poskytoval na tento účel len zlomok z potrebných finančných prostriedkov, iba 200 až 250 mil. Sk ročne.
K výraznému obratu pri realizácii schválených investičných projektov ŽSR, najmä vo väzbe na modernizáciu slovenských úsekov tratí zaradených do siete medzinárodných koridorov, došlo až od roku 1999. Umožnilo to získanie nových úverových zdrojov vo výške 200 mil. EURO od Európskej investičnej banky a prísľub na finančnú podporu projektov z európskeho fondu ISPA. Takto sa modernizácia železničných koridorov na Slovensku dosta­la z polohy deklarovanej priority do polohy reálnej.
Slovenské železnice vynakladajú maximálne úsilie, aby zabezpečili rozvoj infraštruktúry vo finančnej situácii, ktorá až doteraz nebola priaznivo naklonená realizácii rozvojových a modernizačných programov. Od roku 1993 do roku 1998 z titulu neuhradenia strát z výkonov vo verejnom záujme vznikol dlh štátu voči ŽSR vo výške asi 15 mld. Sk. Na krytie prevádzkových nákladov boli čerpané úvery, z čoho vyplýva veľká úverová zaťaženosť ŽSR. Preto slovenské železnice očakávajú výrazný vstup štátneho rozpočtu do financovania modernizácie železničných zariadení, ktorý je podmienený výrazným presadzovaním zmien v riadení a organizovaní práce na ŽSR a v konečnom dôsledku aj ukončením programu transformácie ŽSR na obchodný a trhovo orientovaný subjekt. Pokiaľ ide o dotácie zo štátneho rozpočtu, tie sú potrebné vo výške 4 mld Sk ročne s tým, že kapitálové výdavky štátneho rozpočtu by sa mali pohybovať na úrovni 270 mil. Sk ročne a zvyšok by mali tvoriť úvery so štátnou zárukou.
Ďalšie oddialenie modernizácie koridorov by znížilo schopnosť slovenských železníc konkurovať v segmente tranzitných prepráv. Návrh rozvoja železničnej infraštruktúry do roku 2006 v celkovom objeme 39,8 mld Sk je nevyhnutný i z hľadiska vytvorenia podmienok na ozdravenie ekonomiky ŽSR. Nutnosť tohoto programu neoslabí ani reštrukturalizácia podniku a fungovanie dopravnej cesty v podmienkach voľného prístupu operátorov na ňu.

Situácia na jednotlivých medzinárodných koridoroch je nasledovná:

1. Koridor V:

Jeho slovenská vetva dlhá 536, 3 km vedie od Bratislavy cez Žilinu a Košice až do Čiernej nad Tisou. V prvej časti modernizácie sa uvažuje realizovať úsek Bratislava - Žilina, aby sa jeho spojením s koridorom VI na trase Žilina - Čadca - Skalité št. hr. dosiahlo prepojenie sever - juh do roku 2006. V druhej časti po roku 2006 bude modernizácia pokračovať v úseku Žilina - Košice a následne v tretej časti z Košíc do Čiernej nad Tisou. Na úseku Bratislava - Púchov sa dosiahne max. rýchlosť 160 km/h, z Púchova do Košíc bude max. rýchlosť 120 km/h a kde to miestne pomery dovolia do 140 km/h. Z Košíc do Čiernej nad Tisou bude tiež možné dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. Nižšia traťová rýchlosť bude ponechaná len v náročných úsekoch, ktoré by si vyžadovali neprimerané zvýšenie investičných nákladov. V rámci modernizácie sa vykonajú aj ďalšie úpravy staníc a zastávok: predĺženie koľají v staniciach, mimoúrovňové prístupy na nástupištia, rekonštrukcie zhlaví staníc pre umožnenie prechodu vlaku traťovou rýchlosťou, vybudovanie mimoúrovňových krížení železnice s pozemnými komunikáciami, bezbariérové prístupy a pod.

Realizácia prác na koridore V je zabezpečovaná prípravou jednotlivých vzájomne na seba nadväzujúcich úsekov, ktoré sú súčasťou siete TINA a ktoré spĺňajú podmienky spolufinancovania z medzinárodných finančných inštitúcií. Ide o najzaťaženejšie úseky tratí spájajúce priemyselné centrá Slovenskej republiky a úseky s najvyšším objemom tranzitných prepráv v smere východ - západ alebo sever - juh. Súčasťou celkovej modernizácie koridoru sú aj projekty modernizácie železničného zabezpečovacieho zariadenia vo vytypovaných železničných uzloch a traťových úsekoch a projekt modernizácie železničnej stanice (žst.)Čierna nad Tisou.

1. 1. V časovom horizonte 2000 - 2007 sa pritom zabezpečuje príprava a následne realizácia týchto stavieb, resp. úsekov (uvedený je aj rozpočtový náklad RN):

·      Bratislava Rača -Trnava, modernizácia trate na v=160 km/h  - RN stavby 7,894 mld Sk

·      Bratislava Rača - Trnava, modernizácia zabezp. zariadenia - RN stavby 430 mil. Sk

·      Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na v= 160 km/h - RN stavby 7,137 mld Sk

·      Nové Mesto nad Váhom - Púchov, modernizácia trate - RN stavby  cca 7 mld Sk

·      Púchov - Žilina, modernizácia trate - RN stavby doteraz nestanovený

·      Žilina - Liptovský Mikuláš, modernizácia trate - RN stavby doteraz nestanovený

·      Kysak žst. (železničná stanica), modernizácia zabezp. zariadenia

·      Košice žst., modernizácia zabezp. zariadenia  - spoločný RN stavby pre žst. Košice i Kysak 498 mil. Sk

·      Čierna nad Tisou, modernizácia stanice širokého rozchodu (ŠR) a stanice normálmeho rozchodu (NR) - RN stavby 1,5 mld Sk

Doteraz bol zrealizovaný traťový úsek Cífer - Trnava (v rámci stavby Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h) v celkovej dĺžke 5,8 km s RN 489 mil. Sk. Jeho modernizácia sa začala koncom roku 1999 a jeho kolaudácia so súvisiami objektami sa uskutočnila v júni tohto roku. Dielo ešte nebolo financované z fondu ISPA. Na úseku bola zrekonštruovaná železničná trať, trolej a 4 mosty, pričom nad potokom Parná bola postavená úplne nová mostná konštrukcia. Vybudovaná bola tiež nová kábelová trasa pre zabezpečovacie zariadenie.

Priebežne od roku 2000 boli pripravované ďalšie úseky (v rámci stavby Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h) na ich financovanie z prostriedkov fondu ISPA. V prvej žiadosti zaslanej EÚ v marci 2000 bolo obsiahnuté financovanie úsekov Bratislava Rača - Sv. Jur - Pezinok - Šenkvice. Následne bolo podpísané finančné memorandum medzi Európskou komisiou (EK) a vládou SR s príspevkom EK vo výške 75 percent z celkového nákladu stavby, čo činí 38 566 500 EURO. Podľa podmienok EÚ sa už uskutočnila aj medzinárodná verejná súťaž, pričom víťaza súťaže ešte musia odsúhlasiť zástupcovia komisie ISPA z Európskej únie.

Druhá žiadosť o pomoc v rámci finančného nástroja ISPA na modernizáciu traťového úseku Šenkvice - Cífer a železničných staníc Bratislava Rača, Svätý Jur, Pezinok, Šenkvice, Cífer a Trnava (stále v rámci stavby Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h) bola predložená v prvom štvrťroku 2001. Predbežný náklad tejto stavby je 117 mil. EURO. Možno predpokladať, že ešte do konca roku 2001 ŽSR odovzdajú aj tretiu žiadosť na financovanie projektu modernizácie 5. koridoru v úseku Trnava - Piešťany (už v rámci stavby Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na v= 160 km/h). Prvá etapa Trnava - Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie v druhej polovici roku 2002. Druhá etapa Piešťany - Nové Mesto nad Váhom Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie v druhej polovici roku 2003.

Zadanie stavby Čierna nad Tisou, modernizácia stanice ŠR a NR, bolo schválené v roku 1998. Príprava projektu s celkovým rozpočtovým nákladom 1,5 mld Sk bola rozdelená do troch etáp. Prvú z nich, rekonštrukciu stanice širokého rozchodu v hodnote 547 mil. Sk bude realizovať stavebné konzorcium, ktoré vzniklo ako združenie Železničných stavieb Košice, Železničného stavebníctva Bratislava a ELTRA Košice. Očakáva sa, že po prevzatí staveniska začiatkom decembra 2001 si konzorcium v areáli Čiernej nad Tisou najprv vybuduje montážnu základňu a zariadenie staveniska, a až potom sa pustí do vlastnej realizácie diela. Rekonštrukcia stanice širokého rozchodu v tejto prvej etape zahŕňa predĺženie 4 koľají vchodovej skupiny, predĺženie 3 koľají odchodovej skupiny, rekonštrukciu a dobudovanie spádoviska A a rekonštrukciu prevádzkovej budovy, v ktorej bude umiestnené nové elektronické stavadlo Siemens. Touto rekonštrukciou sa dosiahne nielen zlepšenie prevádzkovej technológie v stanici ŠR zo súčasných 9 vlakov na vstupe a výstupe na neskorších 12 vlakov, ale aj zlepšenie pracovného prostredia, zvýšenie bezpečnosti práce, vyriešenie vonkajšieho osvetlenia, pričom sa nezabúda ani na vplyv stavby na životné prostredie. Konkrétne možno spomenúť rekonštrukciu spádoviska A, ktorá počíta s jeho vybavením moderným triediacim zabezpečovacím zariadením a koľajovými pružinovo - hydraulickými brzdami s možnosťou ich dostavby na cieľové brzdenie, či s výstavbou nového stavadla, novej statickej koľajovej váhy a ďalších súvisiacich energetických, elektrotechnických a oznamovacích zariadení. Počas realizácie stavby bude uvedená do činnosti aj tzv. recyklačná základňa, odkiaľ sa recyklovateľný stavebný materiál vráti späť na stavbu. Materiál bez schopnosti recyklácie bude zase uložený na tzv. dekontaminačnej základni.

1.2. Zainteresovaní dodávatelia na 5. koridore:

Projektové práce na stavbu Bratislava Rača-Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h, zabezpečuje Prodex Bratislava. Ucelenú časť tejto stavby (UČS) č. 10 na podúseku Cífer - Trnava realizoval zhotoviteľ: Združenie železničných spoločností. Na zhotoviteľa UČS 2 v podúseku Bratislava Rača - Svätý Jur, UČS 4 v podúseku Svätý Jur - Pezinok a UČS 6 v podúseku Pezinok - Šenkvice prebehla medzinárodná verejná súťaž podľa podmienok EÚ, pričom víťaza súťaže ešte musia odsúhlasiť zástupci komisie ISPA z Európskej únie. Na ostatné UČS tejto sa stavby sa spracováva projektová dokumentácia.

Na stavbu Bratislava Rača - Trnava, modernizácia zabezp. zariadenia, spracováva projektovú dokumentáciu a realizuje dodávku zariadení firma Siemens.

Projektové práce na stavbu Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na v= 160 km/h, zabezpečuje Reming Consult a. s. Bratislava.

Prieskumné a prípravné práce na stavbu Púchov -  Žilina, modernizácia trate, zabezpečuje EX-Želing Bratislava.

Na stavby Košice žst., modernizácia zabezp. zariadenia, a Kysak žst., modernizácia zabezp. zariadenia, spracováva projektovú dokumentáciu a realizuje dodávku zariadení firma Siemens.

Projektové práce na stavbe Čierna nad Tisou, modernizácia stanice ŠR a NR, zabezpečuje Sudop Košice. Stavbu I. etapy (t. j. modernizácia stanice ŠR) realizuje združenie zastúpené firmami: Železničné stavby Košice, Eltra Košice a Železničné stavebníctvo Bratislava.

1.3. Čerpanie nákladov za celý 5.  koridor (v členení ŠD- štátna dotácia, fond ISPA, vlastné zdroje, ostatné cudzie zdroje) je nasledovné:

 

do roku  2000:                               v roku 2001:                                     plán na rok 2002:

celkom: 592,845 mil. Sk               celkom: 766,635 mil. Sk                   celkom: 2,281570 mld Sk

v tom:                                             v tom:                                                 v tom:

ŠD - 270,303 mil. Sk                     ŠD - 191,830 mil. Sk                         ŠD - 150 mil.Sk

                                                                                                                       + VPS - 640,450 mil. Sk

ISPA - 0                                          ISPA - 0                                             ISPA - 728,120 mil. Sk

ost. cudzie zdr. - 59,889 mil.Sk     ost.cudzie zdr. - 553,082 mil. Sk       ost.cudzie zdr. - 532 mil.Sk

vl. zdr. - 246,941 mil. Sk                vl. zdr. - 21,723 mil. Sk                     vl. zdr. - 210 mil. Sk

 

1.4. Čerpanie nákladov po jednotlivých stavbách 5. koridoru je nasledovné:

·      Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h:

 

do roku  2000:                                v roku 2001:                                    plán na rok 2002:

celkom: 500,113 mil. Sk                 celkom: 419,207 mil. Sk                  celkom: 1,730570 mld Sk

v tom:                                               v tom:                                                v tom:

ŠD - 255,303 mil. Sk                       ŠD - 126,830 mil. Sk                        ŠD - 20,000 mil. Sk

                                                                                                                       + VPS - 440,450 mil. Sk

ISPA - 0                                            ISPA - 0                                            ISPA - 728,120 mil. Sk

ost.cudzie zdr. - 42,389 mil. Sk       ost.cudzie zdr. - 285,377 mil. Sk      ost. cudzie zdr. - 532,000 mil. Sk

vl. zdr. - 202,421 mil. Sk                  vl. zdr. - 7 mil. Sk                             vl. zdr. - 10 mil. Sk

 

·      Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na v= 160 km/h:

 

do roku  2000:                                 v roku 2001:                                   plán na rok 2002:

celkom: 61,215mil. Sk                     celkom: 69,300 mil. Sk                    celkom: 230 mil. Sk

v tom:                                                v tom:                                               v tom:

ŠD - 15mil. Sk                                  ŠD - 65 mil. Sk                                ŠD - 20 mil. Sk

                                                                                                                        + VPS - 200 mil. Sk

ost.cudzie zdr. - 23,179 mil. Sk        ost.cudzie zdr. - 4,3 mil. Sk             ost.cudzie zdr.- 0

vl. zdr. - 23,036 mil. Sk                    vl. zdr. - 0                                         vl. zdr. - 10 mil. Sk

 

·  Nové Mesto nad Váhom - Púchov, modernizácia trate:

 

do roku  2000:                                  v roku 2001:                                  plán na rok 2002:

celkom: 13,560 mil. Sk                      celkom : 14,723 mil. Sk                 celkom: 50,000 mil. Sk

v tom:                                                 v tom:                                              v tom:

ŠD - 0                                                 ŠD - 0                                             ŠD - 30 mil. Sk

vl. zdr. - 13,560 mil. Sk                     vl. zdr. - 14,723 mil. Sk                  vl. zdr. - 20 mil. Sk

 

· Žilina - Liptovský Mikuláš, modernizácia trate, včítane modernizácie zabezp. zariadenia v žst. Liptovský Mikuláš:

 

do roku  2000:                                  v roku 2001:                                  plán na rok 2002:

celkom: 2,245 mil. Sk                       celkom:  0                                       celkom: 10 mil. Sk

v tom:                                                v tom :                                             v tom :

vl. zdr. - 2,245 mil. Sk                       vl. zdr. - 0                                       vl. zdr. - 10 mil. Sk

                 

· Kysak žst., modernizácia zabezp. zariadenia:

 

do roku  2000:                                   v roku 2001:                                  plán na rok 2002:

celkom: 0                                            celkom: 99 mil. Sk                          celkom: 60 mil. Sk

v tom:                                                  v tom:                                              v tom:

ost.cudzie zdr. - 0                               ost.cudzie zdr. - 99 mil. Sk             ost.cudzie zdr. - 0

vl. zdr. - 0                                            vl. zdr. - 0                                       vl. zdr. - 60 mil. Sk

 

· Košice žst., modernizácia zabezp. zariadenia:

 

do roku  2000:                                   v roku 2001:                                  plán na rok 2002:

celkom: 0                                            celkom : 147,405 mil. Sk               celkom: 100 mil. Sk

v tom:                                                  v tom:                                              v tom:

ost.cudzie zdr. - 0                               ost.cudzie zdr. - 147,405 mil. Sk    ost.cudzie zdr.- 0

vl. zdr. - 0                                           vl. zdr. - 0                                         vl. zdr. - 100 mil. Sk

 

· Čierna nad Tisou, modernizácia stanice ŠR a NR:

 

do roku  2000:                                   v roku 2001:                                  plán na rok 2002:

celkom: 15,712 mil. Sk                      celkom:  17 mil. Sk                         celkom: 100 mil. Sk

v tom:                                                  v tom:                                              v tom:

ŠD - 0                                                  ŠD  -  0                                           ŠD - 80 mil. Sk

ost.cudzie zdr. - 0                               ost.cudzie zdr. - 17 mil. Sk             ost.cudzie zdr.- 0

vl. zdr. - 15,712 mil. Sk                       vl. zdr. - 0                                        vl. zdr. - 20 mil. Sk

 

 

2. Koridor VI:

Modernizácia a elektrifikácia koridoru sa vykonávaná vo väzbe na súčasný stav technických podmienok trate na poľskej strane. Preto len úsek Žilina - Čadca bude riešený na max. rýchlosť 120 km/h. Ostatná časť koridoru, úsek Čadca - Skalité - Zwardoň sa modernizuje podľa samostatného projektu, a to úsek Čadca - Skalité na max. rýchlosť 100 km/h a úsek Skalité - Zwardoň na 70 km/h.

2.1. Modernizácia koridoru je zabezpečovaná prípravou a realizáciou vzájomne na seba nadväzujúcich stavieb v smere od Žiliny po Zwardoň. V súčasnosti sú rozpracované tieto stavby:

·      Čadca, výmenná stanica I. a II. etapa - RN stavby 1,288 107 mld Sk

·      Čadca - Zwardoň, elektrifikácia trate vrátane predelektrifikačných úprav (PEÚ) - RN stavby 2,280 mld Sk

·      Žilina - Krásno, modernizácia trate - RN stavby 850 mil. Sk

Prestavba žst. Čadca na výmennú pohraničnú priechodovú stanicu začala ešte v roku 1993 po rozdelení česko-slovenskej federácie, resp. po rozdelení ČSD. Ešte do konca toho istého roku boli pre pracovníkov ŽSR a ČD pripravené priestory pre prechodovú službu. Po základnom oživení výmennej stanice nasledovala už druhá etapa jej prestavby, ktorá bola financovaná aj z prostriedkov PHARE. Stavba je prakticky pred dokončením, postavená bola budova ústredného stavadla a nová prevádzkovo - sociálna budova. V žst. bolo upravené koľajisko, výhybky i prvé nástupište, najvýznamnejšia bola rekonštrukcia tzv. bohumínskeho zhlavia. V súčasnosti sa ukončuje montáž elektronického staničného zabezpečovacieho zariadenia EBILOG 850, ktoré neskôr bude slúžiť aj ako traťové zabezpečovacie zariadenie na úseku Čadca - Zwardoň. Rovnako sa končí výstavba rýchloopravovne vozňov.

Realizáciu stavby Čadca - Zwardoň, elektrifikácia trate vrátane PEÚ, ŽSR začali v roku 1996, jej ukončenie sa plánuje v roku 2003. Na 22 km dlhom úseku z Čadce po štátnu hranicu finišujú stavebné úpravy samotnej trate, tiež sa realizuje výstavba podporných konštrukcií pod stĺpy trakčného vedenia. Pred ukončením je úprava budov 7 zastávok na trati, ako aj výstavba novej ČOV v žst. Skalité. Na celom úseku je rozostavaná hlavná kábelová trasa, ktorá sa postupne oživuje. Na prenos dát bude slúžiť nový železničný optokábel. Na trati bolo doteraz rekonštruovaných 12 mostov, posledné 2 sa začnú na jar 2002. V budúcom roku bude modernizácia koridoru spojená s náročnými výlukami pri výmene železničného zvršku v medzistaničných úsekoch.

Príprava  stavby Žilina - Krasno, modernizácia trate, je v štádiu spracovania dokumentácie pre územné rozhodnutie. Na stavbu bol vydaný záväzný pokyn. Začiatok jej realizácie sa predpokladá v roku 2003.

2.2. Zainteresovaní dodávatelia na 6. koridore:

Stavbu Čadca, výmenná stanica I. a II. etapa, realizujú Váhostav a. s. Žilina, Adotel-Hex Žilina a firma Bombardier. Stavbu Čadca - Zwardoň, elektrifikácia trate vrátane PEÚ, realizujú Železničné stavby a. s. Košice, Váhostav a. s. Žilina, Adotel-Hex Žilina a firma Bombardier. Projektovú dokumentáciu pre stavbu Žilina - Krásno, modernizácia trate, pripravuje Sudop Košice.

2.3 Čerpanie nákladov podľa jednotlivých stavieb:

· Čadca, výmenná stanica I. a II. etapa:

do roku 2000: v roku 2001: plán na rok 2002:
celkom: 530,925 mil. Sk celkom: 287,682 mil. Sk celkom: 469,500 mil. Sk
v tom: v tom: v tom:
ŠD - 138,250 mil. Sk ŠD - 0 ŠD - 0
PHARE - 37,693 mil. Sk PHARE - 0 PHARE - 0
ost.cudzie zdr. - 17,3 mil. Sk ost.cudzie zdr. - 170,136 mil. Sk ost.cudzie zdr.- 459,5 mil. Sk
vl. zdr. - 337,682 mil. Sk vl. zdr. - 147,546 mil. Sk vl. zdr. - 10 mil. Sk

· Čadca - Zwardoň, elektrifikácia trate vr. PEÚ:

do roku 2000: v roku 2001: plán na rok 2002:
celkom: 636,900 mil. Sk celkom: 489,158 mil. Sk celkom: 622,900 mil. Sk
v tom: v tom: v tom:
ŠD - 27,437 mil. Sk ŠD - 10,640 mil. Sk ŠD - 0
PHARE - 0 PHARE - 94,307 mil. Sk PHARE - 0
ost.cudzie zdr. - 486,441 mil. Sk ost.cudzie zdr. - 455,459 mil. Sk ost.cudzie zdr.- 612,9 mil. Sk
vl. zdr. - 28,715 mil. Sk vl. zdr. - 23,059 mil. Sk vl. zdr. - 10 mil. Sk

· Žilina - Krásno, modernizácia trate:

do roku 2000: v roku 2001: plán na rok 2002:
celkom: 0 celkom: 12,200 mil. Sk celkom : 40,000tis.Sk
v tom: v tom: v tom:
ŠD - 0 ŠD - 0 ŠD - 30 mil. Sk
ost.cudzie zdr. - 0 ost.cudzie zdr. - 12,2 mil. Sk ost.cudzie zdr.- 0
vl. zdr. - 0 vl. zdr. - 0 vl. zdr. - 10 mil. Sk

3. Modernizácia koridoru č. IV:

Koridor vedie od štátnej hranice Kúty cez Bratislavu po štátnu hranicu Štúrovo. Jeho dĺžka je 210,3 km. Modernizácia koridoru je rozdelená  na dve časti - do roku 2006 a po roku 2006. V prvej sa v rámci komplexných rekonštrukcií vykonajú najnutnejšie práce súvisiace so zvýšením traťovej rýchlosti na max. rýchlosť 160 km/h na tých úsekoch, kde nová os koľaje sa len minimálne odchyľuje od pôvodnej a zostáva na pôvodnom telese. Ďalej sa vykonajú úpravy železničného spodku, staníc a zastávok a bude dokončená rekonštrukcia bratislavských tunelov. RN rozvrhnutý na 5 stavieb, kopírujúcich jednotlivé úseku koridoru, sa predpokladá vo výške 19,770 mld Sk.

3.1. ŽSR v súčasnosti zabezpečujú realizáciu nasledovných stavieb v rámci modernizácie 4. koridoru:

· Kúty, výmenná stanica - RN stavby 857,617 mil. Sk

Modernizácia žst. Kúty na výmennú stanicu sa realizuje od roku 1996 v súvislosti s novou koncepciou ŽSR pri celosieťovej vlakotvorbe, ktorá bola sústredená do 4 vlakotvorných staníc na prechode medzi ŽSR a ČD. Aj keď sa ešte do konca toho istého roku podarilo zrekonštruovať výpravnú budovu, následne sa kvôli výkonu pohraničnej služby štátnych orgánov i pracovníkov oboch železníc začala budovať nová viacúčelová budova ústredného stavadla a colnej a prechodovej služby. Do užívania bola odovzdaná v závere roku 2000. Následne sa rozbehla realizácia objektov, ktoré súvisia s dobudovaním prepravného areálu, zvýšením priepustnosti koľají a montážou zabezpečovacieho zariadenia. Ich ukončenie sa plánuje v roku 2002.

Samotná modernizácia koridorovej trate sa doteraz obmedzila na rekonštrukciu krátkych úsekov v rámci vykonávanej údržby v oblasti Devínskeho jazera a Zohoru.

3.2. Zainteresovaní dodávatelia:

Zhotoviteľ 1. etapy 1. časti - Elza Bratislava (stavba zrealizovaná do roku 1997). Zhotoviteľ 2. časti 1. etapy - Reding a.s. Bratislava (stavba ukončená  a sprevádzkovaná do roku 2000). Zhotoviteľ 2 časti - zabezp. zariadenie - AŽD Praha (stavba v štádiu realizácie).

3.3. Čerpanie nákladov:

· Kúty, výmenná stanica:

do roku  2000: v roku 2001: plán na rok 2002:
celkom: 168,018 mil. Sk celkom: 210 mil. Sk celkom: 152 mil. Sk
v tom: v tom: v tom:
ŠD - 147,824 mil. Sk ŠD - 0 ŠD - 60 mil. Sk
ost.cudzie zdr. - 5,012 mil. Sk ost.cudzie zdr. - 210 mil. Sk ost.cudzie zdr.- 0
vl. zdr. - 15,182 mil. Sk vl. zdr. - 0 vl. zdr. - 92 mil. Sk

Strana vytvorená: 17. XII. 2001  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0150.htm )