Bezpečných 15 rokov
Železničná spoločnosť, a. s. 20020506 - V uplynulých 15 rokoch nezahynul vo vlaku slovenských železníc žiadny cestujúci. Železnice na Slovensku sa tak radia po leteckej doprave k najbezpečnejším osobným prepravcom.
Samotná prevádzka železníc si však každoročne vyžiada svoje obete, predovšetkým na železničných priecestiach. To však neznižuje vysoký štandard bezpečnosti, ktoré železnice svojim cestujúcim ponúkajú. Najčastejšími nehodami so smrteľnými následkami sú zrážky vlakov a motorových vozidiel na železničných priecestiach. Ako je známe, absolútnu prednosť na priecestiach majú vlaky. Nepozorní či riskujúci vodiči však situácie na priecestiach chronicky podceňujú, a spôsobujú tak vážne dopravné nehody s tragickým koncom. Špecifickou kategóriou smrteľných úrazov sú každoročné samovražedné pokusy.
Aj ostatnú nehodu z roku 1987, pri ktorej zahynuli cestujúci na železnici, zavinil nepozorný vodič. Na železničnom priecestí pri zastávke Zlatná na Ostrove sa 12. novembra1987 zrazili nákladný automobil Avia Furgon s osobným vlakom. Následkom zrážky sa vozeň osobného vlaku zrútil z násypu. Okamžité záchranné práce skomplikoval ťažký, rozmočený terén, takže tragická udalosť si napokon vyžiadala životy 9 pasažierov vlaku.
Ak porovnáme štatistické merania nehodovosti cestnej a železničnej dopravy, zistíme, že rozdiel je priepastný. Na cestách Európy ročne zahynie 41 000 ľudí. Na Slovensku ročne zahynie pri cestných dopravných nehodách vyše 600 osôb, čo predstavuje pre spoločnosť nezmieriteľné osobné a rodinné traumy. K smrteľným nehodám treba prirátať nehody, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam. Len v roku 2000 bolo na slovenských cestách ťažko zranených 2 204 ľudí, mnohí z nich s trvalými následkami. Železničná doprava nezaznamenala žiadneho ťažko zraneného cestujúceho.
Obete nehôd, či už mŕtvy alebo zranení, stoja spoločnosť desiatky biliónov Euro, ale ľudské straty sú nevyčísliteľné. Preto štátna dopravná politika by mala vytvárať lepšie podmienky na znižovanie nehodovosti na cestách a vytvárať väčší priestor ekologickej a bezpečnej železničnej doprave. Problematika bezpečnosti dopravy je jedným z kritérií, na základe ktorých sa vypočítavajú externé výdavky na jednotlivé dopravné systémy. Vďaka bezpečnosti, ekologickosti, nízkej energetickej náročnosti a ďalším faktorom je železničná doprava porovnateľne výhodnejšia oproti ostatným druhom dopravy. Práve z týchto dôvodov preferuje železničnú dopravu aj Európska komisia (EK).
Mimochodom, viete, ktoré miesta vo vlakovej súprave sú pre cestujúceho najbezpečnejšie? Odpoveď odborníkov je lakonická. Sadajte si do stredu vagónov, chrbtom k smeru jazdy.

Žena na stanici v Leviciach spadla priamo pod prichádzajúci vlak
TASR 6.5.2002 - V minulom týždni prišli o život v obvode železničných dráh bez cudzieho zavinenia štyria ľudia. Počet usmrtených na železnici sa tak od začiatku roka zvýšil na 32.
Priamo pod prichádzajúci vlak spadla v piatok popoludní na železničnej stanici v Leviciach takmer 62-ročná žena zo Šurian, okres Nové Zámky. Privolaný lekár konštatoval smrť následkom devastačných poranení hlavy. Ani nie 16-ročný chlapec vstúpil v rovnaký deň na úseku jednokoľajky Turzovka - Podvysoká do dráhy motorového osobného vlaku. Ťažkým zraneniam podľahol v sobotu v nemocnici v Čadci. Do dnešného dňa nie je polícii známa totožnosť muža vo veku asi 30 až 40 rokov, ktorého v piatok v noci v úseku trate Bratislava-Nové Mesto - Bratislava ústredná nákladná stanica prešiel nákladný vlak. Železničná polícia preto žiada občanov o pomoc pri pátraní po jeho totožnosti. Oblečené mal modré rifle, modrosivý pulóver s nápisom Flashlingt Company a hnedé poltopánky. Na rukách mal hodinky striebornej farby a vo vrecku zväzok desiatich kľúčov.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Štepka bez Renča
Radošinci finišujú s prípravou filmovej Konečnej stanice
Nový Čas6. 5. 2002 , (ja ) - Český režisér Filip Renč (Rebeli) napokon nebude režírovať slovensko-český film Konečná stanica, ktorý sa po dvojročných prípravách začne nakrúcať na jeseň podľa rovnomennej úspešnej divadelnej hry Stanislava Štepku.
"Režisér Renč zrejme prišiel na to, že to nie je celkom jeho téma a bude si robiť ďalej svoje filmy. Možno trochu neskoro po štyroch verziách scenára, ale my sme zistili, že má asi pravdu a budeme pokračovať ďalej po svojom," prezradil nám dôvody prerušenia spolupráce šéf Radošinského naivného divadla S. Štepka. S režisérom sa videli naposledy v októbri minulého roku, keď Renč v Bratislave vyberal na konkurze obsadenie filmu. Neskôr v Prahe režíroval muzikál Kleopatra a už sa im neozval. V prvom "radošinskom celovečernom filme" ho vymení český režisér Jiří Chlumský, ktorý v konečnej fáze spolupracoval so Štepkom aj na scenári filmu. Naposledy sme v slovenských kinách videli Chlumského bláznivú komédiu Stoj, lebo sa netrafím s Ivanou Chýlkovou a Jiřím Bartoškom.
Okrem kmeňových kádrov Radošinského naivného divadla Csongora Kassaia, Sone Norisovej, Anky Šiškovej by sa vo filme mali objaviť aj ďalší českí a slovenskí herci. Uvažuje sa nielen o Vilme Cibulkovej, ale aj o Josefovi Somrovi v hlavnej postave doktora prichádzajúceho na zabudnutú železničnú staničku. V divadle síce hlavný part stvárnil S. Štepka, ale pred filmovou kamerou sa uspokojí s menšou úlohou prednostu stanice. Pozitívne sa o svojej možnej účasti predbežne vyjadril aj Milan Lasica, ktorý sa v slovenskom filme neobjavil dobrých desať rokov. Nakrúcať sa bude v októbri na Záhorí na dvoch odľahlých železničných staniciach. Filmovú adaptáciu hry svojho otca podporí aj Štepkov syn Juraj, hlavným povolaním kameraman a režisér, ktorý sa výnimočne ujal funkcie producenta filmu.

Čiernohronská železnička nebude musieť prepúšťať
Pravda 4. mája 2002 , Eva Koperová, ČIERNY BALOG - Zamestnanci úzkokorozchodnej Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu sa po dvoch rokoch nebudú musieť v mimoturistickej sezóne prihlasovať na úrade práce. Vlani v decembri si totiž železnica začala zarábať na svoju existenciu aj celoročným zvážaním reziva do Hronca. "Vďaka tomu hospodárime bez straty a nebudeme musieť prepúšťať," konštatuje riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek.
Železnička sa dostala do finančných problémov po roku 1995. Fond detí a mládeže si totiž neplnil svoj záväzok - každoročne počas desiatich rokov dotovať železnicu sumou 500-tisíc korún. Dlh železnice narástol na 3,5 milióna korún. Väčšiu časť z neho tvoria nezaplatené dane a odvody Sociálnej poisťovni za zamestnancov. Historickej a technickej pamiatke hrozila exekúcia a jediným východiskom, ako sa ďalej nezadlžovať, bolo v mimosezónnom období od septembra do mája prepúšťať všetkých zamestnancov. V zime sa z nich stávali nadšenci a dobrovoľníci.
Rozvoj a ekologizáciu dopravy v mikroregióne Čierny Hron podporila tento rok švajčiarska vláda. Zo slovensko-švajčiarskeho fondu poskytla desať miliónov korún. Železnica by ich mala dostať koncom mája.
Ako povedal Aleš Bílek, využijú ich na obnovu a dobudovanie dvojkilometrového úseku trate medzi Hroncom a Chvatimechom a na postavenie aspoň provizórnej zastávky v Chvatimechu , kde sa stretáva s traťou ŽSR . V budúcnosti by tam mala stáť stanica, parkovisko a motorest, ale na tieto investície zatiaľ peniaze nie sú.
Tohtoročná sezóna sa na Čiernohronskej železnici začala opäť 1. mája.

KNIHY
Sme 6. máj 2002
David Greig: Európa / Architekt
Drewo a srd, Banská Bystrica 2002, preložila Eva Zaťková
Dve hry súčasného britského dramatika sú záslužným pokračovaním Divadelnej edície tohto vydavateľstva. Európa sa odohráva na železničnej stanici nemenovaného pohraničného mestečka, kde starí a noví Európania vytvárajú svoj príbeh o láske, strate a túžbe. V Architektovi sledujeme vzostup a pád Lea Blacka, ktorý bol kedysi idealistickým a uznávaným projektantom. Jeho veľkolepé vízie sa mu však spolu s rodinou zrazu rúcajú, ožiarené znečistenou realitou. „Tieto hry sú presvedčivým dôkazom toho, že zo sľubného dramatika sa stal renomovaný,“ napísali v The Independent.
(krátené)

Muž, ktorého zrazil vlak je v nemocnici
Pravda4. mája 2002 , MALACKY (SITA) - Minimálne tridsať dní sa bude liečiť sedemdesiatročný muž z Malaciek, ktorého vo štvrtok podvečer zrazil na železničnom priecestí v úseku trate Malacky - Veľké Leváre osobný vlak. Muž prechádzal cez trať a nereagoval ani na výstražné zvukové znamenia. Rušňovodič napriek použitiu rýchlobrzdy nemohol pre krátku vzdialenosť zrážke zabrániť.

Katka rozvážala radost
V Cermeli otvorili sezónu detskej železnice a odštartovali Dni mesta Košice 2002
Košický večer, 2.5.2002, Kveta PODHORSKÁ - Cermelské údolie až po Alpínku bolo vcera zahalené hustým ciernym dymom. To sa Katka vydala na svoju pút po kolajniciach a rozvážala radost. Všetkým, ktorí sa rozhodli strávit nádherný slnecný den v prírode, oslávit l. máj a už tradicne odštartovat Dni mesta Košice 2002.
Parnú mašinku prišli vyprevadit na cestu desiatky Košicanov, ktorých na stanici detskej železnice vítala muzika. Country skupina Veslári naladila všetkých milovníkov tejto mestskej atrakcie na správnu strunu. Nikto nechcel zostat na peróne a zmeškat prvú jazdu. I ked to spociatku vyzeralo všelijako, pretože cestujúcich bolo privela a za Katkou iba dva a pol vagónika, nikto nemusel ronit slzy. Iba ak z dymu, ktorým mašinka nešetrila. Sadzou posypávala aj radných pánov a hostí z parlamentu, ktorým to zjavne neprekážalo. Naopak, vzdávali jej hold.
Primátor Zdenko Trebula nezabudol na nikoho, kto sa pricinil o to, že nová sezóna a sviatok Košicanov sa mohli zacat: "Vdaka patrí najmä nadšencom z košického rušnového depa pod vedením Ing. Františka Koprovica, ktorí sa celým srdcom vkladajú do toho, aby Katka fungovala." Zatažkávaciu skúšku naostro na trati zvládla. Dvakrát síce musela zastat kvôli banditom, ktorí prepadli vlak, ale to rozradosteným detom nenahnalo velký strach. Ani ohlušujúce výstrely dvoch znepriatelených družín. Vzrušené z jazdy vyskakovali z vlácika v cielovej stanici na Alpínke, kde ich cakal den plný zábavy.

Zrážka na železnicnom priecestí v okrese Cadca sa zaobišla bez obetí
TASR9.5.2002 - O štastí môže hovorit 31-rocný vodic, ktorý v stredu ráno v úseku trate Cadca - Svrcinovec nerešpektoval svetelné výstražné signalizacné zariadenie. S motorovým osobným vozidlom Lada Niva vošiel na trat, kde sa zrazil s rušnom rýchlika Excelsior. Ceský rušnovodic napriek použitiu rýchlobrzdy zrážke nezabránil.
Pri kolízii nedošlo k zraneniam, poškodením prednej nápravy a kapoty Lady však vznikla škoda 50 tisíc korún. Na rušni bol poškodený pluh a schodíky v hodnote asi tisíc korún. U vodica a rušnovodica polícia nezistila požitie alkoholu. Doprava na železnici bola na vyše dve hodiny zastavená a spôsobila 113-minútové meškanie rýchlika.

Železnicná spolocnost hospodárila v prvom kvartáli so stratou 800 miliónov Sk
TASR9.5.2002 - Železnicná spolocnost ( ŽS ), a. s., Bratislava dosiahla v prvom štvrtroku stratu vyše 800 miliónov Sk. V porovnaní s plánom, ktorý predpokladal stratu 1,5 miliardy Sk, to znamená lepší hospodársky výsledok o takmer 700 miliónov Sk.
V sledovanom období dosiahli výnosy spolocnosti 4,4 miliardy Sk, cím boli vzhladom na plán plnené na 100,46 %. Ich najväcšiu cast tvorili podla hovorcu ŽS Miloša Cikovského tržby z osobnej a nákladnej prepravy (79,42 %), potom nasledoval príspevok zo štátneho rozpoctu na straty v osobnej preprave (16,17 %) a nakoniec to boli ostatné výnosy (4,41 %).
V prvom štvrtroku vygenerovala ŽS náklady 5,2 miliardy Sk, teda na úrovni 88,5 % plánu. Príciny nízkeho cerpania nákladov spocívali predovšetkým v znížení výkonov v nákladnej preprave a nezaúctovaní viacerých nákladových položiek vzhladom na to, že novovzniknutá Železnicná spolocnost ešte stále dotvára zmluvné a obchodné vztahy so svojím najväcším partnerom - Železnicami Slovenskej republiky ( ŽSR ).
Brzdou lepšieho hospodárskeho výsledku ŽS bol podla M. Cikovského pokles výroby u jej najväcších obchodných partnerov, predovšetkým v U. S. Steel.
V sledovanom období prepravila spolocnost 10,7 milióna ton tovaru, co je plnenie plánu na 87 %. Pokles bol zaznamenaný v nakládke na vývoz a dovoze o 17 % a vo vnútroštátnej nakládke o 15 %. Plán bol prekrocený len v tranzitných prepravách, a to o 8 %. Oproti plánu i oproti skutocnosti minulého roka bol najväcší pokles zaznamenaný v preprave železnej rudy, kovov, uhlia a stavebnín. Vzhladom na tento vývoj v nákladnej preprave boli tržby úctované na úrovni 3 miliardy Sk, teda 86 % plánu.
Hoci tržby z osobnej prepravy vzrástli oproti plánu o 3 % a oproti vlanajšku o 2 %, celkový pocet prepravovaných osôb poklesol, a to o 7 % oproti plánu i oproti skutocnosti minulého roka. Dlhodobý pokles poctu prepravených cestujúcich spocíva podla M. Cikovského najmä vo vysokej miere nezamestnanosti, nízkom ekonomickom potenciáli obyvatelstva, náraste individuálneho automobilizmu, limitujúcich možnostiach železníc pri tvorbe cestovného poriadku, nedostatocných službách železníc a nízkej kultúre cestovania.

Rezort dopravy použije 123 miliónov Sk na boj s terorizmom
TASR9.5.2002 - Ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácií SR použije 123 miliónov korún na realizáciu opatrení súvisiacich s bojom proti terorizmu. Dnes o tom rozhodla vláda SR na návrh šéfa rezortu Jozefa Macejka. Slovensko tak reaguje na minulorocné teroristické útoky v USA a na súbor opatrení, ktoré v nadväznosti na ne schválila vláda SR ešte v decembri. Z akého zdroja vezme vláda potrebné financie, ukážu až následné rokovania s Ministerstvom financií SR. Macejko však pripustil, že peniaze, ktoré sa použijú na zvýšenú ochranu letísk, železníc a pôšt, bude musiet uvolnit jeho rezort.
V praxi to bude znamenat, že sa vybudujú televízne monitorovacie zariadenia v železnicných uzloch ŽSR Bratislava, Žilina, Zvolen, Košice, Cierna nad Tisou a Kúty za 20,1 milióna korún. V spolupráci s ministrom vnútra sa súcasne legislatívne inštitucionálne dorieši ochrana civilnej leteckej premávky tak, aby zodpovedala štandardom , co si vyžiada sumu 92,8 milióna korún. Postupné vybavenie pracovísk Slovenskej pošty, š.p. špeciálnou detekcnou technikou bude stát 10,1 milióna Sk. V súcasnosti disponuje pošta iba jedným pracoviskom špeciálnej ochrany, ktoré je vybavené jedným detektorom výbušnín a PC na spracovávanie údajov. Ostatná špeciálna diagnosticko-kontrolná technika na pracovisku - linkový RPG a detektor kovov a elektroniky - bola pošte zapožicaná bezplatne, ale technika je už opotrebovaná, poruchová a nespolahlivá.

Na koľajniciach zomierajú ľudia každý týžden
Najcastejšou prícinou úmrtí na železnicných tratiach sú neštastné náhody a nepozornost
Pravda10.5.2002, Olga Prekopová, BRATISLAVA - Takmer každý štvrtý den zomiera na slovenských železniciach clovek.
Pätina tragédií na kolajniciach sú samovraždy. K najcastejším prícinám patria nevyriešené problémy doma, v škole ci na pracovisku. Motívom samovrahov bývajú aj partnerské nezhody a zriedkavo drogy ci fetovanie. Najnovším je prípad 44-rocného Bratislavcana, ktorý podla výpovede rušnovodica nákladného vlaku v úseku trate Bratislava-Nové Mesto - Bratislava ústredná nákladná stanica vybehol ešte 3. mája v noci z kríkov a položil si hlavu na kolajnice.
Podla slov hovorcu Železnicnej polície Jozefa Búranského najcastejšou prícinou ostatných úmrtí na železnicných tratiach sú neštastné náhody.
Ide najmä o naskakovanie a vyskakovanie z vlakov, nehody na priecestiach spôsobené nerešpektovaním znacenia a výstražných signálov. "V niektorých prípadoch úraduje alkohol, neopatrný pohyb okolo trate, prebehovanie cez kolajnice pred idúcim vlakom, v menšom rozsahu sú prícinou aj náhle mozgové príhody ci infarkty. Medializovanie nedávnych tragédií v okolí Handlovej a Prievidze, kde sa chlapci zabávali riskantnými zoskokmi z viaduktov na idúce vlaky, toto šialenstvo zastavilo," hovorí Búranský.
Ludia sú však podla neho vo všeobecnosti v blízkosti kolajníc velmi neopatrní. Minulý týžden prišli takto o život traja ludia. Osemnástrocnému mladíkovi z Liptovskej Štiavnice prechádzajúci rýchlik Cassovia doslova oddelil hlavu od trupu. Na jednokolajnej trati Turzovka - Podvysoká zasa vstúpil do dráhy chrbtom k motorovému vlaku 16-rocný chlapec, ktorý na druhý den tažkým zraneniam podlahol.
Na železnicnej stanici v Leviciach po strate rovnováhy spadla priamo pod prichádzajúci vlak 62-rocná žena zo Šurian. Smrt nastala po tažkých poraneniach hlavy.
Len s velkým štastím prežil v stredu ráno 31-rocný vodic zo Svrcinovca zrážku svojho auta s rýchlikom Excelsior, ktorému po nerešpektovaní svetelnej signalizácie vošiel do dráhy.
Kuriozitou je utornajší prípad zo Sekúl. Nechut íst do školy na prax bola motívom konania 17-rocného mladíka. Policajtom zatelefonoval, že "medzi Závodama a Levárama je na kolajach bomba". Páchatela, ktorého usvedcila matka, zadržala železnicná polícia na nástupišti v Kútoch a prípad rieši senický vyšetrovatel.

Železnicné neštastie v Británii opät zabíjalo
Pravda11.5.2002 - Šest ludí zomrelo a dalších pätnást sa vážne zranilo pri vcerajšom vlakovom neštastí vo Velkej Británii, v stanici Potters Bar, len niekolko kilometrov od Londýna. Prícinou nehody bola pravdepodobne vysoká rýchlost súpravy.
"Vlak vchádzal do stanice príliš rýchlo," tvrdí jeden z ocitých svedkov nehody. Zadné vagóny osobného vlaku sa prevrátili, preleteli cez dva peróny a vkliesnili sa do strechy nástupišta. Prvé tri vozy vlaku sa zastavili a zostali nevykolajené. Na miesto nehody dorazila ihned záchranná služba a len jej vcasný zásah zabránil zrejme ešte vyššiemu poctu obetí.
Británia, ktorá bola kedysi železniciarskou velmocou, s hrôzou pozoruje, ako jej vlakový park chátra. V poslednom období sa v krajine rok co rok stávajú havárie vlakov s obetami na ludských životoch.

Železnicné spojenie medzi ČR a SR využíva stále menej cestujúcich
TASR12.5.2002 - Ceské dráhy ( ČD ) zaznamenali v posledných rokoch v osobnej dialkovej i regionálnej preprave medzi Slovenskom a Ceskom výrazný pokles.
"Je pravda, že oproti obdobiu, ked naša republika bola spolocnou federáciou, pocet cestujúcich výrazne poklesol," uviedol v rozhovore pre TASR generálny riaditel ČD Dalibor Zelený. Medzinárodná preprava osôb je pre ČD velmi dôležitá, v prvom štvrtroku 2002 vzrástla medzirocne o 10 %, v preprave medzi CR a SR je ale opacný trend. A to i napriek tomu, že cenová politika ČD pre cestujúcich zo Slovenska využíva tzv. priame cenové tarify s výraznými zlavami, ktoré umožnujú vybavovanie cestujúcich za nižšie ceny než v medzinárodnej doprave.
V roku 2001 pricestovalo zo SR do CR po železnici 2,878 miliardy ludí, kým ešte v roku 1998, ked sa uskutocnil predchádzajúci prieskum, ich pricestovalo o 687 miliónov viac. Opacným smerom z Ceska na Slovensko cestovalo vlani 2,860 miliardy ludí, v roku 1998 ich bolo o 596 miliónov viac.
V regionálnej preprave sa v smere do CR pocty cestujúcich znížili o 458 tisíc ludí, v smere do SR o 472 tisíc. Najväcší pokles záujmu o cestovanie vlakom, o 400 tisíc ludí, zaznamenali na hranicnom prechode Cadca.
Pocty cestujúcich v dialkovej preprave zaznamenali v oboch smeroch menší pokles. Do Ceska pricestovalo zo Slovenska minulý rok o 230 tisíc ludí menej než v roku 1998, v opacnom smere bol pokles poctu cestujúcich ešte nižší, železnice využilo o 123 tisíc ludí menej než v roku 1998.

Rezort dopravy použije 123 miliónov Sk na boj s terorizmom
TASRBratislava 9. mája - Ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácií SR použije 123 miliónov korún na realizáciu opatrení súvisiacich s bojom proti terorizmu. Dnes o tom rozhodla vláda SR na návrh šéfa rezortu Jozefa Macejka. Slovensko tak reaguje na minuloročné teroristické útoky v USA a na súbor opatrení, ktoré v nadväznosti na ne schválila vláda SR ešte v decembri. Z akého zdroja vezme vláda potrebné financie, ukážu až následné rokovania s Ministerstvom financií SR. Macejko však pripustil, že peniaze, ktoré sa použijú na zvýšenú ochranu letísk, železníc a pôšt, bude musieť uvoľniť jeho rezort.
V praxi to bude znamenať, že sa vybudujú televízne monitorovacie zariadenia v železničných uzloch ŽSR Bratislava, Žilina, Zvolen, Košice, Čierna nad Tisou a Kúty za 20,1 milióna korún. V spolupráci s ministrom vnútra sa súčasne legislatívne inštitucionálne dorieši ochrana civilnej leteckej premávky tak, aby zodpovedala štandardom , čo si vyžiada sumu 92,8 milióna korún. Postupné vybavenie pracovísk Slovenskej pošty, š.p. špeciálnou detekčnou technikou bude stáť 10,1 milióna Sk. V súčasnosti disponuje pošta iba jedným pracoviskom špeciálnej ochrany, ktoré je vybavené jedným detektorom výbušnín a PC na spracovávanie údajov. Ostatná špeciálna diagnosticko-kontrolná technika na pracovisku - linkový RPG a detektor kovov a elektroniky - bola pošte zapožičaná bezplatne, ale technika je už opotrebovaná, poruchová a nespoľahlivá.

Ako doteraz prebiehali deblokácie
PravdaŠtvrtok 9. mája 2002 , Peter Goliaš, BRATISLAVA - Väčšina dnešnej pohľadávky Slovenska voči Ruskej federácii vznikla pred rokom 1989. Základy na jej vyrovnanie vytvorila v roku 1994 medzištátna zmluva oboch krajín.
V roku 1998 sa najväčšia časť splátok zrealizovala dovozom osobných lietadiel TU-154 pre Slovenské aerolínie. Pokračovali aj dodávky jadrového paliva, čierneho uhlia a osobných automobilov pre rezorty vnútra a obrany. Rozbehli sa tiež dodávky traťových mechanizmov pre ŽSR a výstavba cyklotrónového a medzinárodného laserového centra. Časť peňazí sa uvoľnila na let prvého slovenského kozmonauta do vesmíru.
K ochladnutiu slovensko-ruských vzťahov, a tým aj k spomaleniu deblokácií došlo v roku 1999. Slovensko si totiž ešte v roku 1997 objednalo protilietadlový systém S-300, v marci 1999 však objednávku zrušilo. Rusko podmienilo ďalší proces deblokácií vyrovnaním vzniknutých nákladov.
O zvrat sa zaslúžil až ústupok Slovenska v podobe odpustenia časti dlhu v objeme 54 miliónov dolárov (2,7 mld. Sk), s ktorým vláda súhlasila v júni minulého roka. Presne v tejto výške totiž ruské ministerstvo financií vyčíslilo náklady na rozbehnuté práce pri zostrojovaní systému S-300.
Vlani Rusko ponúklo takmer všetkým veriteľom v strednej Európe možnosť rýchleho riešenia zadlženosti za čiastočnú splátku v hotovosti. Dohodnúť sa mu podarilo napríklad s Nemeckom, ale aj s Českou republikou, ktorá odpísala dve tretiny dlhu za 22,2 % jeho nominálnej hodnoty.

Nasadnite na čokoládový expres
Vo Švajčiarsku a Rakúsku sa vlaky nikam neponáhľajú
Národná obroda PIATOK 10. Máj 2002
Nostalgická cesta panoramatickým vlakom okolo Ženevského jazera
Kým konštruktéri v Japonsku, vo Francúzsku, v Španielsku či v Taliansku alebo aj v Nemecku dávajú do prevádzky čoraz rýchlejšie sa náhliace vlakové súpravy, sú krajiny, ako napríklad Švajčiarsko či Rakúsko, ktoré sa pokúšajú vrátiť čas na železničných tratiach zasa o niekoľko sto rokov späť. Nie preto, že by nemali dostatok finančných prostriedkov na vysokorýchlostné systémy cestovania po koľajniciach, ale preto, že chcú ponúknuť ľuďom spoznávanie krajiny celkom netradičným spôsobom. Kým v prvom prípade bude reč o panoramatických, v druhom prípade zasa o nostalgických vlakoch.

Dajme sa teda na chvíľku uniesť o nejaké to storočie späť a staňme sa svedkami celkom novej formy turistiky.
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, musíme sa vrátiť až do roku 1847, keď sa pohol prvý vlak z Zürichu do Badenu, pochopiteľne, ťahaný koňmi, ba dokonca ešte aj so saňami, aby sa mohli cestujúci prepraviť cez ťažké horské masívy. Parné lokomotívy prišli na rad oveľa neskôr a po nich zasa čoraz rýchlejšie vlakové súpravy. Najplastickejší obraz o tejto histórii švajčiarskych železníc, ktoré sú dodnes najmasovejším dopravným prostriedkom, však nájdete v najväčšom dopravnom múzeu v Luzerne, v múzeu s prekrásnou polohou priamo pri Vierwaldstätterskom jazere, ktoré patrí k najväčším dopravným múzeám v Európe. Čo nás však najväčšmi upútalo, to nie sú rýchle spoje, ale panoramatické spoje. Vlaky s veľkými oknami a priehľadnými strechami smerujúce do dvanástich cieľových staníc, ktoré sa stali takými obľúbenými, že si v nich musíte ďaleko dopredu objednať miestenku a k nej aj nepostrádateľný Swisspas - zľavnenku na všetky dopravné spoje vo Švajčiarsku.

Spoznajte kraj bernardínov
Začnime vari tým, čo je pre Švajčiarsko také typické - čokoláda a syr. Celodenný výlet s takzvaným Swiss Chocolate Train poskytuje cestujúcim nielen prekrásnu panorámu, ale aj pohľad na rodný kraj švajčiarskych syrov a čokolády, pochopiteľne, spojený aj s ochutnávkou. O švajčiarske špeciality neprídete ani vtedy, keď sa rozhodnete pre jeden z najoriginálnejších panoramatických vlakov - pre Glacier-Express s východiskovou stanicou Zermatt a konečnou v Davose. Aj v tomto prípade ide o dobrodružnú sedemapolhodinovú cestu cez 291 mostov, 91 tunelov, stúpajúcu až do 2 033 metrov nad morom k Oberallskému priesmyku. Nádherná cesta so stále sa meniacou panorámou. V dvoch presklených jedálenských vozňoch sa tu môžete dosýtosti najesť i napiť. Ale pozor! Ani sem si nemôžete sadnúť, ak nemáte rezervované miesto, takže improvizovať sa tu neoplatí. Po hrdinovi Williamovi Tellovi je pomenovaný ďalší vlak, ktorý spája po nemecky hovoriacu časť Švajčiarska s po taliansky hovoriacim už juhom dýchajúcim Tessinom. Jeho trasa sa začína v Luzerne a keď prekoná známy Gotthardský priesmyk, s ľahkosťou sa spustí nadol do Bellizony a do teplomilného Lugana.
Nemenej atraktívna je aj trasa z Lucernu do Montreax, a to vďaka Golden Passu. Táto súprava vedie smerom do vnútrozemia, po prekonaní Brúnigského priesmyku ponúka scenériu plnú rozkvitnutých lúk a pasienkov s prekrásnymi sedliackymi usadlosťami a s pohľadom na dovolenkový raj v okolí Gstaadu a potom popri tiahnucich sa viničoch smerom k Ženevskému jazeru. Spoznať zblízka kraj, kde sú doma známe bernardínske psy, možno len vtedy, ak si vyberiete cestu so St. Bernhardským Expressom na trati z Martigny do Orsiéres. Potom už len jedenapolhodinová cesta busom do St. Bernhardu a už sa môžete pokochať pohľadom na typicky švajčiarsku rasu psov.

Rakúski dobrovoľníci
V Rakúsku sa musíme vrátiť až do roku 1828, keď na prvú železničnú trať z Budějovíc do Linzu zapriahli kone. Parná lokomotíva prišla k slovu až o päťdesiat rokov neskôr a s ňou sa natiahla aj cesta až k Traunsee pri Gmundene. Kto by si však chcel zaspomínať na tie dávne časy, môže si vybrať z veľkej ponuky nostalgických vlakov. Na rozdiel od švajčiarskych kolegov to boli v Rakúsku dobrovoľníci, ktorí prišli na myšlienku oživenia železničnej dopravy na spoznávanie histórie a krás krajiny. Hybnou pákou sa stali do slova a do písmena manželia Soukupovci, ktorí využili iniciatívu nadšencov starých lokomotív a železničných vozňov z celého Rakúska a vytvorili akúsi centrálu pre nostalgické putovanie vlakmi. Čoskoro sa im podarilo prebudiť záujem o spojazdnenie ladom ležiacich starých lokomotív, o rekonštrukciu osobných vozňov a dnes doplnili ponukový kalendár o netradičné možnosti spoznávania krajiny po koľajniciach. Oživili tak napríklad už spomínanú trasu konskej železnice v Európe, a to medzi českým Bujanovom a rakúskym Linzom. Hore k alpským masívom v okolí Achensee sa ponúka návštevníkom cesta parnou zubačkovou lokomotívou ako za starých čias.
Akousi harmóniou techniky a prírody možno pokojne označiť trať okolo Mariazellu. Nie nadarmo sa o nej tvrdí, že patrí k najkrajším alpským železniciam Európy, a to či už organizátori nostalgických vlakov ,,zapriahnu“ elektrickú, alebo parnú lokomotívu, v každom prípade pri ceste po úzkej stope koľajníc sa vynára pred očami čarovná krása údolia Pielachu a Otscherlandu. Do týchto končín ponúkajú organizátori aj cesty s Austrian Tourist Train - panoramatickými vlakmi zo St. Pöltenu do Mariazellu a späť, spojené s ochutnávkou domácich špecialít a s návštevou železničných modelov Mariazellerbahn. Po stopách železnej cesty sa môže vydať každý, kto prijme pozvanie do Waidhofenu: odtiaľ štartuje Ferraculum Express cez Mooskirchner až do Ybbsu, svojrázneho mestečka s dlhoročnou kováčskou tradíciou. A tá sa tu udržiava dodnes. Obráťme pozornosť smerom k Tirolsku, raju pre lyžiarov. Aj tu sa zo Sv. Antonu dostanete s Valluga Bahn až do Bludenzu - Schrunzu a s prestupom na zubačku až k Achenskému jazeru. A kto je už tu, naisto si neodpustí, podobne ako vo Švajčiarsku, cestu čokoládovým expresom z Innsbrucku do Sv. Antonu a Bludenzu, známeho slávnosťami Milka čokolády.

Nostalgické vlaky prídu aj na Slovensko
Kto však väčšmi inklinuje k voňavému moku, určite neodolá ceste do vínneho kraja južného Štajerska. Špeciálna nostalgická súprava zo Stainachu-Irdningu vedie do Ehrenhausenu, typickej vínnej oblasti, kde na každom dome je vývesný štít pozývajúci hostí na ochutnávku kvalitného vína a domácich špecialít. Spomenuli sme len malý výpočet putovania nostalgickými vlakmi po tradícii a krásach rakúskej krajiny.
K nim dnes už nesporne patria aj príležitostné putovania vlakom na rôzne slávnosti, napríklad na tekvicové v Retzeri, na zemiakové v Gerase, na oberačkové v Retzi či vo Wachau, na adventné v Salzburgu, na fašiangové v Pernitzi, na veľkonočné vo Frankenfelse... Jednou z najväčších slávností v budúcom roku bude však nesporne ,,Grosses Dampflokfest“, veľká slávnosť najkrajších parných lokomotív z celého Rakúska a zo susedných krajín na železničnej stanici v Salzthale, kam boli pozvané aj naše krásavice.
V tejto súvislosti treba dodať, že organizátori rakúskych nostalgických vlakov nasmerovali svoje cesty už aj do susedných krajín. Okrem Česka, Poľska, Maďarska, Slovinska povedú tohto roku aj k nám: na jeseň vyštartuje vínny expres z Viedne do Smoleníc a ďalší podnikne okružnú cestu parnou lokomotívou po Malých Karpatoch so zastávkou v Pezinku. Z Wiener Neustadtu vyštartuje v júni rakúsky Albatros do Marcheggu smerom do Bratislavy a odtiaľ loďou na Devín a späť.

Tender na motorové jednotky pre ŽS nie je ukončený, Macejko môže vyhlásiť i nový
TASR Bratislava 10. mája - Súťaž na dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre Železničnú spoločnosť ( ŽS ), a. s., Bratislava ešte nie je podľa zákona ukončená. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR Jozef Macejko by sa mohol v krajnom prípade zasadiť o jej zrušenie a vyhlásenie novej.
Šéf rezortu totiž zastáva v ŽS aj funkciu valného zhromaždenia ( 100-% akcionárom je MDPT ), čo mu dáva široké právomoci predovšetkým v oblasti personálnej politiky na železniciach. Upresnil to pre TASR vedúci Úradu MDPT Peter Klučka.
Neukončenosť súťaže, ktorej víťazom bolo na základe rokovacieho konania v januári vyhlásené konzorcium DMU GTW Slovensko ( ŽOS Vrútky a švajčiarsky Stadler AG, Busnang ), potvrdil aj hovorca ŽS Miloš Čikovský. "Z hľadiska obstarania zákazky totiž neboli ešte uzatvorené veci ohľadom jej financovania a takisto sa neuskutočnil podpis zmluvy, súťaž preto naďalej trvá," povedal M. Čikovský. V tejto súvislosti boli v médiách prezentované informácie, podľa ktorých chcela výhodný úver na prefinancovanie zákazky poskytnúť Švajčiarska národná banka.
Dôvodom, pre ktorý doposiaľ nedošlo k podpisu kontraktu medzi víťazom a obstarávateľom, je podľa oficiálnych informácií snaha, aby súťaž vyhral najlepší dodávateľ. Podľa hovorcu ŽS ako aj vedúceho Úradu MDPT sa však pri tendri na ĽMJ stretlo viacero záujmov, bojujúcich navzájom o presadenie.
Iniciátorom predmetnej veci bol januárový list ministra dopravy, adresovaný generálnemu riaditeľovi ŽS Andrejovi Egyedovi, v ktorom ho zaviazal neprijímať v sledovanej veci žiadne závery a teda ani nepodpisovať zmluvu. Ďalšou korešpondenciou vyzval J. Macejko riaditeľa ŽS , aby mu predložil v požadovanom rozsahu podklady k súťaži, ktoré by preukázali správnosť voľby víťaza tendra. Na možnosť neobjektívneho vyhodnotenia súťaže totiž upozornil ministra ďalší účastník konania - konzorcium spoločností ŽOS Zvolen a francúzskeho ALSTOM .
Podľa P. Klučku sa javí byť ponuka tohto záujemcu vo všetkých technických bodoch ako aj v otázke ceny výhodnejšia, keďže zahŕňa aj ofsetové programy, ktoré by dali možnosť zapojenia sa slovenských firiem do zákazky. ŽS argumentuje za výber švajčiarskej firmy predovšetkým nižšími prevádzkovými nákladmi navrhovaného riešenia z dlhodobého hľadiska. Prehodnotenie oboch ponúk by malo preukázať, ktorá z nich bola nadsadená a ktorá vykalkulovaná objektívne.
V súvislosti s takpovediac odopretým víťazstvom Švajčiarov sa do celej záležitosti zapojil aj prezident tejto alpskej republiky Kaspar Villiger, ktorý adresoval list prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi. Podľa hovorcu hlavy štátu Jána Füleho vyjadril K. Villiger obavy o švajčiarske investície na Slovensku ako aj podozrenie z možnej korupcie. R. Schuster preto zaslal list premiérovi SR Mikulášovi Dzurindovi, v ktorom ho požiadal o vysvetlenie celej záležitosti. "Prezident SR súčasne v liste vyslovil obavy z ohrozenia návštevy K. Villigera na Slovensku, plánovanej na jeseň, ako aj obavy o renomé Slovenska v zahraničí," uzatvoril J. Füle.
Pôvodné Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) vyhlásili verejnú súťaž na dodávku ĽMJ pre osobnú dopravu 23. júla minulého roka, pričom v termíne doručenia obálok sa do nej prihlásili tri spoločnosti. Výberová komisia sa po oboznámení s ich obsahom rozhodla vylúčiť jedného uchádzača pre neprimeranú cenovú ponuku ( Siemens v spolupráci so ZŤS Dubnica nad Váhom ). Ďalších dvoch uchádzačov vylúčila pre nesplnenie súťažných podmienok. Na to zareagovala jedna z vylúčených spoločností (DMU GTW) podaním námietky na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý však potvrdil oprávnenosť postupu ŽSR . Verejná súťaž následne pokračovala rokovacím konaním bez zverejnenia a 9. januára oznámil A. Egyed meno víťaza.

Železničná spoločnosť hospodárila v prvom kvartáli so stratou 800 miliónov Sk
TASRBratislava 9. mája - Železničná spoločnosť ( ŽS ), a. s., Bratislava dosiahla v prvom štvrťroku stratu vyše 800 miliónov Sk. V porovnaní s plánom, ktorý predpokladal stratu 1,5 miliardy Sk, to znamená lepší hospodársky výsledok o takmer 700 miliónov Sk.
V sledovanom období dosiahli výnosy spoločnosti 4,4 miliardy Sk, čím boli vzhľadom na plán plnené na 100,46 %. Ich najväčšiu časť tvorili podľa hovorcu ŽS Miloša Čikovského tržby z osobnej a nákladnej prepravy (79,42 %), potom nasledoval príspevok zo štátneho rozpočtu na straty v osobnej preprave (16,17 %) a nakoniec to boli ostatné výnosy (4,41 %).
V prvom štvrťroku vygenerovala ŽS náklady 5,2 miliardy Sk, teda na úrovni 88,5 % plánu. Príčiny nízkeho čerpania nákladov spočívali predovšetkým v znížení výkonov v nákladnej preprave a nezaúčtovaní viacerých nákladových položiek vzhľadom na to, že novovzniknutá Železničná spoločnosť ešte stále dotvára zmluvné a obchodné vzťahy so svojím najväčším partnerom - Železnicami Slovenskej republiky ( ŽSR ).
Brzdou lepšieho hospodárskeho výsledku ŽS bol podľa M. Čikovského pokles výroby u jej najväčších obchodných partnerov, predovšetkým v U. S. Steel.
V sledovanom období prepravila spoločnosť 10,7 milióna ton tovaru, čo je plnenie plánu na 87 %. Pokles bol zaznamenaný v nakládke na vývoz a dovoze o 17 % a vo vnútroštátnej nakládke o 15 %. Plán bol prekročený len v tranzitných prepravách, a to o 8 %. Oproti plánu i oproti skutočnosti minulého roka bol najväčší pokles zaznamenaný v preprave železnej rudy, kovov, uhlia a stavebnín. Vzhľadom na tento vývoj v nákladnej preprave boli tržby účtované na úrovni 3 miliardy Sk, teda 86 % plánu.
Hoci tržby z osobnej prepravy vzrástli oproti plánu o 3 % a oproti vlaňajšku o 2 %, celkový počet prepravovaných osôb poklesol, a to o 7 % oproti plánu i oproti skutočnosti minulého roka. Dlhodobý pokles počtu prepravených cestujúcich spočíva podľa M. Čikovského najmä vo vysokej miere nezamestnanosti, nízkom ekonomickom potenciáli obyvateľstva, náraste individuálneho automobilizmu, limitujúcich možnostiach železníc pri tvorbe cestovného poriadku, nedostatočných službách železníc a nízkej kultúre cestovania.


Strana vytvorená: 13-V-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače "