Vláda sa opät zarucila za úvery pre
železnice
26.4.2002, BRATISLAVA - Štátnu záruku
na tri úvery v celkovom objeme približne 11,7 miliardy korún
pre ŽSR a ŽS schválila vcera vláda.
Železnice tak budú môct po súhlase Úradu pre štátnu pomoc
cerpat od J. P. Morgan Securities a Tatra banky 16 miliónov eur
a od Ludovej banky dve miliardy korún. Prostredníctvom pôžicky
prefinancujú ŽSR úvery
prevzaté v rokoch 1994 až 2001 a splatné v tomto roku, a súcasne
pokryjú straty z výkonov vo verejnom záujme a financovanie
programov v zmysle Projektu transformácie a reštrukturalizácie.
Úver so štátnou zárukou tri miliardy korún poskytne ŽS konzorcium akciových spolocností Tatra
banka, Citibank a Všeobecná úverová banka.
Financné prostriedky chce ŽS použit na
vykrytie casti strát, ktoré jej v tomto roku vzniknú z výkonov,
poskytovaných vo verejnom záujme. Štátom objednaným výkonom
zodpovedajú ekonomicky oprávnené náklady v objeme 7,2
miliardy korún. Po odpocítaní tržieb za prepravu cestujúcich
v sume dvoch miliárd korún a úhrade zo štátneho rozpoctu
zostane potreba prefinancovat nekrytú stratu 4,165 miliardy korún.
Prekážky cezhraničnej spolupráce
29. 4. 2002 -
Konferencia Slovensko-poľská spolupráca, cesta do Európskej
únie, sa uskutočnila v piatok v Prešove. Zorganizovali ju
ministerstvá vnútra Poľskej a Slovenskej republiky. Zúčastnili
sa na nej prezidenti oboch krajín Aleksander Kwasnievski a
Rudolf Schuster. Vo svojich vystúpeniach obaja zhodne konštatovali,
že rozvoj cezhraničnej spolupráce brzdia ekonomické i
legislatívne prekážky. Podľa názoru oboch štátnikov je
potrebné dobudovať a skvalitniť cestnú i železničnú infraštruktúru,
zvýšiť priepustnosť hraničných priechodov a urýchliť
proces vybavovania na colniciach. R. Schuster vyzdvihol skutočnosť,
že rozvoj slovensko-poľskej spolupráce je vo všetkých
oblastiach pozitívny. Vzájomný obchod v minulom roku dosiahol
hodnotu 1,2 mld. USD, čo je dvojnásobok v porovnaní s rokom
1995. Poľská republika je po Maďarsku a Rakúsku na treťom
mieste, s ktorou malo Slovensko aktívne obchodné saldo. Zároveň
sa Poľsko zaradilo na 2. miesto v rebríčku našich obchodných
partnerov z krajín CEFTA a je piatym najvýznamnejším vývozným
teritóriom.
A. Kwasnievski sa na konferencii vrátil sa k myšlienke spoločného
zorganizovania zimných olympijských hier vo Vysokých Tatrách.
Chorvátsko opäť očakáva úspešnú
sezónu
PONDELOK 29. Apríl 2002 ,
(lb, Bratislava) - Dvestotritisíc Slovákov navštívilo vlani
Chorvátsko a v tomto roku sa očakáva ešte väčšia návštevnosť.
Na turistickú sezónu 2002 sa Chorváti opäť dobre pripravili.
Do hotelierstva a ďalších služieb investovali 500 miliónov
chorvátskych kún a pre turistov pripravili novinky aj v
doprave. Cenovo výhodné bude železničné spojenie medzi
Bratislavou a Splitom. ŽSR
prenajali dvanásť zmluvných vlakov. V piatok o 16. hodine bude
vlak odchádzať z Bratislavy a v sobotu o 9. hodine má príchod
do Splitu. Cena spiatočného lístka bude stáť menej ako tisíc
korún. Cestujúci budú mať možnosť prevozu svojho osobného
automobilu.
Rozostavanú diaľnicu Záhreb-Split by mali dokončiť v júni
2005, diaľnica Záhreb-Rijeka by mala turistom slúžiť už počas
sezóny 2004. Na budúci rok by mali dokončiť nové diaľničné
úseky Kupjak-Vrbovsko a Gračac-Sveti Rok. Dňa 11. mája
sotvoria nový most cez Rijeku Dubrovačku, päťkilometrový záliv
neďaleko Dubrovníka.
Rozvoj malého rodinného podnikania považujú Chorváti za
neoddeliteľnú súčasť cestovného ruchu. Predpokladá sa, že
Chorvátsko by malo v tomto roku navštíviť 8,3 milióna
turistov, z toho 7,3 milióna zahraničných, ktorí tam strávia
48 miliónov nocľahov.
Parná mašina na Vychylovke odštartuje
sezónu
Riaditeľka Múzea kysuckej dediny v
Novej Bystrici – Vychylovke hovorí o vízii obnoviť a predĺžiť
trať úvraťovej kysuckej železničky.
ANDREA HARMANOVÁ , [30. 4. 2002] - „Chlapi nám
opravujú mostík, idem ich pozrieť,“ neodpustila si malú
kontrolu Mária Húšťavová. Je riaditeľkou Múzea kysuckej
dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, kde finišujú s prácami
na zajtrajšie otvorenie letnej sezóny.
„Aj tak sa nám však, žiaľ, nepodarilo všetko, sneh sa tu v
kysuckých horách držal ešte donedávna,“ povie, keď sa vráti.
O škodách, spôsobených prírodnými živlami, vedia vo
Vychylovke svoje. Túto zimu im sneh zrútil drevený prístrešok,
pod ktorými bolo schovaných niekoľko rušňov a vozňov. Súčasťou
múzea je totiž aj unikátna lesná úvraťová železnička.
Kedysi slúžila lesníkom na zvážanie dreva, dnes sa na nej
vozia turisti.
Povodne a viacnásobné zosuvy pôdy však spôsobili na železničke
obrovské problémy. Na ich odstránenie by potrebovali 16 miliónov.
„Vlani sme dostali z ministerstva pôdohospodárstva milión na
odvodnenie. V tomto roku máme na riešenie zosuvov rozpočtovaných
7,5 milióna. Dúfame, že to samosprávny kraj podporí,“
hovorí Húšťavová.
Úvraťový systém kysuckej železničky, vďaka ktorému dokáže
prekonať výškový rozdiel 217 metrov, je svojho druhu jedinečný,
na svete sú podobné systémy možno tri. V minulosti bola
celková dĺžka trate 110 kilometrov a spájala Kysuce s Oravou.
Dnes vláčik premáva na 3,5 kilometra dlhej trati. „Je našou
víziou to obnoviť,“ pokračuje Húšťavová.
Nápadov majú niekoľko. V historických originálnych
dreveniciach skanzenu ukazujú ľuďom, ako sa spracúva ľan, či
varia podľa receptov starých materí. Podlesníky či úhrabky
pripravia presne ako na začiatku minulého storočia – na peci
s drevom, bez elektriny, s vodou zo studne. „Ženy z okolia to
robia takmer zadarmo, viac-menej iba z presvedčenia a za dobré
slovo,“ hovorí Húšťavová.
Na prevádzku si musia zarobiť z vlastných zdrojov, vlani tak získali
vyše milióna korún. „Na sezónu potrebujeme asi 200 metrákov
uhlia pre parný rušeň, metrák stojí asi 400 korún. A to
potrebujeme ešte tisíc ďalších vecí.“
Starosti im robia aj nevítaní návštevníci. Nedávno sa vlámali
do dvoch dreveníc a zobrali odtiaľ kusy zariadenia. Strážnik
dokonca chytil chlapíka s traktorom, ako si z areálu odváža
kusy plechu. „Potrebovali by sme viac strážnikov, aj ľudí
na železničke máme len polovičný stav,“ vyratúva ďalšie
každodenné problémy riaditeľka múzea. Napriek všetkému sa
im podarilo za posledných päť rokov zvýšiť návštevnosť
asi päťnásobne.
Sedemdesiatročného muža z Malaciek
zachytil osobný vlak
Bratislava
3. mája - O šťastí v nešťastí môže hovoriť 70-ročný
muž z Malaciek, ktorého vo štvrtok na železničnom priecestí
medzi Malackami a Veľkými Levármi zachytil a zrazil osobný
vlak.
Muž vyviazol zo zrážky s otrasom mozgu a ďalšími
zraneniami, z ktorých sa bude mesiac liečiť. Podľa výpovede
rušňovodiča chodec váhavo prechádzal cez trať. Nereagoval
na zvukové výstražné znamenie. Zatiahnutá rýchlobrzda však
zrážke nezabránila a rušeň pravou stranou zachytil muža.
Zraneného previezli do nemocnice v Malackách. Prítomnosť
alkoholu u rušňovodiča zistená nebola.
TASR o prípade informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.
Podpis úverovej zmluvy medzi Železničnou
spoločnosťou a konzorciom bánk v máji
Bratislava 3. mája - Úverovú
zmluvu s konzorciom akciových spoločností Tatra banka,
Citibank a Všeobecná úverová banka o poskytnutí komerčnej pôžičky
v objeme 3 miliardy Sk, by mala Železničná spoločnosť ( ŽS ), a. s.,
Bratislava podpísať v polovici mája.
Ako pre TASR uviedol jej hovorca Miloš Čikovský, podpis dohody
je podmienený signáciou zmluvy medzi ŽS a štátom o výkonoch vo verejnom záujme
v železničnej osobnej doprave a súhlasom Úradu pre štátnu
pomoc (ÚpŠP). K predmetnému úveru sa totiž viaže štátna záruka,
ktorú minulý týždeň schválila pre železnice vláda.
Podľa informácií z Úradu vlády SR by malo ísť o úver so
splatnosťou päť rokov od uzatvorenia zmluvy, s trojročným
odkladom splácania istiny. Úroková sadzba sa vypočíta ako
trojmesačný BRIBOR + 0,42 % p. a., ktorý v je súčasnosti
8,24 %.
Finančné prostriedky chce ŽS použiť na
vykrytie časti strát, ktoré jej v tomto roku vzniknú z výkonov
poskytovaných vo verejnom záujme. Štátom objednaným výkonom
zodpovedajú ekonomicky oprávnené náklady v objeme 7,208
miliardy Sk. Po odpočítaní tržieb za prepravu cestujúcich v
sume 2,005 miliardy Sk a úhrade zo štátneho rozpočtu zostane
potreba prefinancovať nekrytú stratu 4,165 miliardy Sk. Štát
si na tento rok objednal u ŽS 34 miliónov
vlakových kilometrov, teda nezmenený rozsah minuloročnej
objednávky.
Okrem záruky pre ŽS schválila
minulý týždeň vláda aj garancie na dva úvery pre Železnice
Slovenskej republiky ( ŽSR ). Financie poskytnú J.P. Morgan Securities
Ltd. a Tatra banky v objeme 16 miliónov EUR a Ľudová banka dve
miliardy Sk. Úver od J.P. bude vystavený vo forme emisie
eurobondov denominovaných v slovenských korunách. Dlhopisy s
12-ročnou lehotou splatnosti budú registrované v Luxembursku a
rozdelené na dlhopisy s pevným a pohyblivým úrokom. Aj Ľudová
banka je pripravená poskytnúť úver so splatnosťou 12 rokov
pri ročnej sadzbe na úrovni šesťmesačného BRIBOR + 0,5 %. V
súčasnosti sa hodnota tejto medzibankovej úrokovej sadzby
pohybuje na úrovni 8,22 %.
Prostredníctvom pôžičky prefinancujú ŽSR úvery prevzaté v rokoch 1994 až 2001
a splatné v tomto roku a súčasne pokryjú straty z výkonov vo
verejnom záujme a financovanie programov v zmysle Projektu
transformácie a reštrukturalizácie ŽSR .
Železniční policajti v Bratislave
zadržali dvoch "grafiťákov" v akcii
2.5.2002
- Záľubu v tzv. grafitoch prezentovali v stredu popoludní na
železničnej stanici Bratislava - Rača dvaja "tínedžeri".
Zábavu im prekazili tamojší príslušníci Železničnej polície
(ŽP).
Ako objekt záujmu si mladíci vybrali jeden zo železničných
vozňov a na ploche asi 3 x 1,5 m ho postriekali rôznofarebnými
nápismi. Policajti po zadržaní oboch "umelcov" s
pomocou služobného psa našli aj dve igelitové tašky s
desiatimi sprejmi. K autorstvu grafitov sa 19-roční Ján L. z
Bratislavy a Miloš R. z Nového Ruskova, okres Trebišov,
priznali. Železničnej spoločnosti tak spôsobili škodu asi za
1000 korún. Prípadom sa zaoberá oddelenie Železničnej polície
Bratislava - východ.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.