Na železničnej trati medzi Račou a
Svätým Jurom sa takmer zrazili dva vlaky
9.12.2001 - Na vyše dve hodiny bola
dnes ráno zastavená železničná doprava na trati medzi Svätým
Jurom a Bratislavou. Na jednej koľaji totiž o 6.36 h zastavili
len približne 100 metrov oproti sebe dva osobné vlaky.
Na nesprávnej koľaji bol vlak idúci zo Svätého Jura do
Bratislavy. Ten išiel oproti osobnému vlaku vypravenému z
Bratislavy, ktorý stál pred Sv.Jurom, informoval TASR hovorca ŽSR
Miloš Čikovský. Rušňovodič spozoroval, že je na nesprávnej
koľaji, vlak včas zastavil a k nehode nedošlo.
Vlak zo Sv.Jura bol kvôli lomu koľajnice a zabezpečovaciemu
zariadeniu mimo prevádzky vypravený s nízkou rýchlosťou - 30
km/h a s pohotovosťou zastaviť pred každou prekážkou. Podľa
hovorcu došlo k nesprávnemu postaveniu vlakovej cesty. Príčiny
zavinenia sa prešetrujú. Doprava bola zastavená do 9.16 h.
Sánkovačka pri trati sa skončila
tragicky
Oľga Prekopová, 10.12.2001, TESÁRSKE
MLYŇANY - Tragický koniec sánkovačky, pri ktorej zahynula deväťročná
Monika, zasiahol celé Tesárske Mlyňany. Dieťa zomrelo po tom,
čo sa v piatok na svah plný detí zrútila vlečka traktora. K
nehode došlo po zrážke osobného vlaku s traktorom na železničnom
priecestí v Tesárskych Mlyňanoch.
Ľudia z dediny v okrese Zlaté Moravce si na podobnú drámu
nespomínajú. "Nehľadáme vinníka. Bola to súhra tragických
okolností. Hmla, sneh, traktorista, ktorý zapadol s vlečkou na
priecestí akurát v čase, keď tadiaľ prechádzal vlak. Na
svahu, ktorý s priecestím nesúvisí, sa sánkovalo asi dvadsať
detí. Je to všetko hrozné. Na tieto Vianoce dedina
nezabudne," povedal skormútený starosta Ľubomír Benc.
Asi tridsaťmetrový kopec bol častým miestom zimných hier detí.
Žiadne z nich netušilo, že povyše, na nechránenom železničnom
priecestí, zapadol do jamy traktor s vlečkou. Niekoľko minút
pred 16. hodinou tadiaľ prechádzal osobný vlak z Vrábeľ do
Zlatých Moraviec.
Na priecestí bez zvukovej signalizácie v hustej hmle narazil do
traktora. Silný náraz odhodil vlečku medzi sánkujúce sa
deti. Monika podľahla ťažkým zraneniam pri prevoze do
nemocnice. O rok staršia kamarátka sa podľa dostupných informácií
podrobila operácii nohy v Nitre. Jej sestra má zlomenú ruku.
Ťažké zranenia utrpel aj vodič traktora, ktorého bude polícia
pravdepodobne trestne stíhať.
Aktuálny dlh Železníc SR voči
rozvodným energetickým podnikom je 449 miliónov Sk
10.12.2001 - Aktuálny dlh Železníc
SR ( ŽSR ) voči 3 rozvodným
energetickým podnikom dosiahol k 10. decembru tohto roka 449
miliónov Sk.
TASR to uviedol hovorca železníc Miloš Čikovský. Najväčšie
zadlženie, 188 miliónov Sk, má tento štátny podnik voči Západoslovenskej
energetike (ZSE), a. s. Na splatenie záväzkov ZSE udelila železniciam
lehotu 10 dní, ktoré vypršia 13. decembra. Akciová spoločnosť
Východoslovenská energetika (VSE) registruje voči železniciam
pohľadávku 165 miliónov Sk a aktuálne dlhové zaťaženie ŽSR
voči Stredoslovenskej energetike (SSE) je 95 miliónov Sk.
Stretnutie ministrov dopravy SR a Maďarska
sa uskutoční v neskoršom termíne
10.12.2001 - Na utorok 11. decembra plánované
stretnutie ministrov dopravy SR a Maďarska sa kvôli ich iným
povinnostiam uskutoční v neskoršom termíne. Oznámil to dnes
v Budapešti tlačový odbor maďarského rezortu dopravy a vodného
hospodárstva.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko a
maďarský minister dopravy a vodného hospodárstva János Fónagy
mali podľa oficiálnych budapeštianskych zdrojov pri tejto príležitosti
rokovať o obnovení poipeľskej železnice, ktorej podstatná časť
vedie cez maďarskú Novohradskú župu. Náklady na uvedený
projekt by tak z väčšej časti kryla maďarská strana.
Odborníci sa za prerokovanie tejto témy na úrovni ministrov
vyslovili na vlaňajšom zasadaní zmiešanej komisie pre otázky
infraštruktúry, uviedol dnes hovorca maďarského rezortu
dopravy István Boros.
Dzurinda žiada NKÚ o kontrolu ŽSR kvôli
bytu, ktorý získal jeho brat
10.12.2001 - Predseda vlády SR Mikuláš
Dzurinda požiadal dnes predsedu Najvyššieho kontrolného úradu
Jozefa Stahla o vykonanie kontroly na Železniciach Slovenskej
republiky ( ŽSR ) v oblasti
bytovej politiky tohto podniku. Žiadosť sa týka preverenia
hospodárnosti vynakladania verejných finančných prostriedkov.
Dzurinda o kontrolu požiadal v súvislosti s medializovanými
informáciami o služobnom byte poskytnutom jeho bratovi. TASR o
tom dnes informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády
SR.
Denník SME dnes informoval, že premiérov brat Miroslav
Dzurinda získal v piatok na Bazovej ulici v centre Bratislavy
ako nájomník vysoko nadštandardný štvorizbový štátny byt
s celkovou rozlohou 186 metrov štvorcových. Podľa vyjadrenia
hovorcu ŽSR postavil podnik päť podkrovných bytov v rámci
svojho sociálneho programu. Ich výstavba stála spolu 60 miliónov
korún. Pri prestavbe domu nechali železnice postaviť aj výťah,
ktorý je k dispozícii len pre dva byty - Dzurindov a jeho
suseda. Miroslav Dzurinda odmietol získanie bytu komentovať s tým,
že ide o jeho súkromie.
ŽSR: Náklady na nadstavbové byty na
Bazovej ulici predstavujú 17 miliónov korún
11.12.2001 - Rozpočtované náklady
na nadstavbu deviatich podkrovných bytových jednotiek objektu
Železníc SR ( ŽSR ) na Bazovej ulici
2. predstavujú podľa vyjadrenia hovorcu železníc Miloša Čikovského
17,6 milióna Sk. Pri celkovej výmere plochy 886 štvorcových
metrov to znamená cenu 19 870 Sk za štvorcový meter.
ŽSR
tak reagovali na zverejnené informácie, podľa ktorých
realizujú za štátne peniaze výstavbu nadštandardných bytov,
údajne až za 60 miliónov Sk. Z piatich v súčasnosti dokončených
bytov v tomto objekte, sú podľa M. Čikovského nadštandardné
dva. Tie sú určené pre zahraničné návštevy, ktorým ŽSR
doteraz platili ubytovanie v hoteloch. Nájomný byt, ktorý
dostal do užívania riaditeľ Divízie železničných koľajových
vozidiel ŽSR a súčasne brat slovenského premiéra
Miroslav Dzurinda do tejto kategórie podľa hovorcu nepatrí.
Byt bol M. Dzurindovi pridelený z titulu jeho funkčného
zaradenia a pracovného nasadenia, ktorým podstatne prispieva k
zabezpečovaniu hlavných úloh ŽSR ,
ako aj preto, že v dôsledku zmeny pracovného miesta musel do
zamestnania dochádzať zo Spišskej Novej Vsi, respektíve bývať
na ubytovni. "Hoci sa na železnici vedie zoznam uchádzačov
o pridelenie bytu, čísla pod ktorými sú uchádzači
zaevidovaní, sú len evidenčnými a nie poradovými,"
podotkol Čikovský a opätovne zdôraznil vyššie uvedené kritéria
na pridelenie bytu.
Podľa informácií Denníka SME má luxusný štátny byt, ktorý
Miroslav Dzurinda získal v piatok minulý týždeň, štyri izby
s celkovou rozlohou 186 štvorcových metrov. Okrem toho Denník
SME informoval, že pri prestavbe domu nechali železnice postaviť
aj výťah, ktorý je podľa denníka k dispozícii len pre dva
byty - Dzurindov a jeho suseda. Tieto informácie M. Čikovský
dementoval. Miroslav Dzurinda odmietol získanie bytu komentovať
s tým, že ide o jeho súkromie.
ŽSR
dali podľa M. Čikovského v minulosti v rámci sociálneho
programu postaviť približne 4000 bytov, z toho väčšina bytov
prechádza štádiom odpredaja. V súčasnosti sa v Bratislave na
ulici Šancová realizuje výstavba 48 bytových jednotiek a na
ulici Bajkalská je to 42 bytov ŽSR .
Na Šancovej ulici plánujú ŽSR začať výstavbu
ďalších 50 bytových jednotiek.
K celej záležitosti zaujal dnes stanovisko aj predseda vlády
SR Mikuláš Dzurinda, ktorý požiadal predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu Jozefa Stahla o vykonanie kontroly na ŽSR
v oblasti bytovej politiky tohto podniku. Žiadosť sa týka
preverenia hospodárnosti vynakladania verejných finančných
prostriedkov.
Hamžík: Prípad bytu Dzurindovho
brata rozhodne nepridá vláde na dôveryhodnosti
11.12.2001 - Pridelenie nadštandardného
bytu ŽSR bratovi premiéra Mikuláša Dzurindu
podľa predsedu SOP Pavla Hamžíka rozhodne nepridá slovenskej
vláde na dôveryhodnosti.
Korupcia "je chobotnica, ktorú môžeme pozorovať nielen v
transformujúcich sa krajinách, ale aj vo vyspelých demokraciách,"
konštatoval Hamžík na dnešnej tlačovej besede SOP. Slovensku
môže podľa predsedu SOP uškodiť najmä to, že o korupcii sa
viac hovorí ako sa proti nej koná.
Hamžík v tejto súvislosti upozornil na nutnosť spolupráce s
príslušnými úradmi v zahraničí, pretože aj na Slovensku
existujú podozrenia z korupcie zo strany významných zahraničných
firiem pri snahe o získanie štátnych zákaziek či o víťazstvo
v tendroch. Takisto je potrebné dôsledne vyšetriť všetky
podozrenia z korupcie a vinníkov odsúdiť, upozornil.
Železnice podľa svojho hovorcu pridelili premiérovmu bratovi
byt z dôvodu jeho funkčného zaradenia a pracovného nasadenia,
ktorým podstatne prispieva k zabezpečovaniu hlavných úloh ŽSR . Podľa medializovaných informácií má
luxusný štátny byt, ktorý Miroslav Dzurinda získal v piatok
minulý týždeň, štyri izby s celkovou rozlohou 186 štvorcových
metrov. M. Dzurinda odmietol získanie bytu komentovať s tým,
že ide o jeho súkromie.
Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda v pondelok požiadal
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla o
vykonanie kontroly ŽSR v oblasti
bytovej politiky podniku. Žiadosť sa týka preverenia hospodárnosti
vynakladania verejných finančných prostriedkov.
Rozšafný bytový program zadlžených
železníc?
12.12.2001, Lenka Živnerová
Bratislava - Dlhy Železníc SR sa už šplhajú do niekoľkých
miliárd korún. Svoje záväzky majú v zdravotných poisťovniach,
ale aj v Sociálnej poisťovni. Ročne sa dlh železníc neznižuje,
naopak, zvyšuje. Napriek tomu tento podnik investoval vyše 60
miliónov korún do výstavby piatich podkrovných bytov. Jeden z
nich dostal premiérov brat Miroslav Dzurinda. Národnú obrodu
zaujímalo, či tento štátny podnik neplytvá príliš
peniazmi.
JÁN JASOVSKÝ (HZDS-ĽS)
- Otázka sociálneho programu železníc je veľmi zložitá vzhľadom
na to, že tam pracuje obrovské množstvo ľudí. Nakoniec, sú
najväčším podnikom na Slovensku. Na druhej strane množstvo z
týchto ľudí pracuje v extrémnych podmienkach - vonku. Vidím
tam naozaj veľmi vážny dôvod na sociálny program.
Samozrejme, že nemôžem súhlasiť s tým, aby brat premiéra
Dzurindu, ktorý určite na to nie je finančne odkázaný, získaval
byty, ktoré by bolo podľa môjho názoru lepšie použiť pre
mladých odborníkov, ktorí by sa venovali transformácií železníc.
Títo mladí ľudia potrebujú byty, nie politickí nominanti
dosadzovaní dnešnou vládnou garnitúrou.
VLADIMÍR MAŇKA (SDĽ)
- Nemám k dispozícií iné informácie, len tie, ktoré odzneli
v médiách. Neviem k tomu dnes zaujať stanovisko. Vyžiadam si
informácie a analýzy. V každom prípade v podnikoch, ako sú
železnice alebo SPP, je bytová politika dôležitá.
RASTISLAV ŠEPTÁK (PSNS)
- Z môjho pohľadu je ťažké hodnotiť, aký sociálny program
majú železnice, ale podľa toho, aké informácie sa mi dostávajú
z médií, je dosť zaujímavé, že podnik, ktorý má finančné
problémy, si dovolí takýmto spôsobom riešiť bytovú situáciu
ľudí, ktorí nemajú v Bratislave byt. Myslím si, že je to
trošku pritiahnuté za vlasy.
JÁN RUSNÁK (SDKÚ)
- Položili ste mi otázku, s ktorou sa ja v tejto fáze nezaoberám.
Som maximálne sústredený na to, aby sa schválil dobrý rozpočet.
Železnice SR vyplatia Západoslovenskej
energetike 187 miliónov Sk v krátkom čase
12.12.2001, Bratislava 12.decembra - K
vyplateniu zostávajúcej časti dlhu Železníc SR ( ŽSR ) voči Západoslovenskej energetike (ZSE), a.
s., vo výške 187 miliónov Sk by malo dôjsť v krátkom čase.
Pre TASR to uviedol hovorca železníc Miloš Čikovský.
"Ešte nevieme, či sa nám podarí uhradiť záväzok voči
ZSE presne do nimi stanoveného dátumu (štvrtok 13. decembra),
avšak stane sa tak už čoskoro," povedal M. Čikovský. Na
splatenie dlhu použijú železnice iné ako pôvodne plánované
štátne zdroje. Hovorca ale ich provenienciu nechcel bližšie
špecifikovať. Aj napriek pravdepodobnosti, že ŽSR
termín nedodržia, ZSE neplánujú prikročiť k odstávke dodávky
elektrickej energie.
Aktuálny dlh ŽSR voči 3 rozvodným energetickým podnikom
dosiahol k 10. decembru tohto roka 449 miliónov Sk. Najväčšie
zadlženie, 188 miliónov Sk, má tento štátny podnik voči
ZSE. Východoslovenská energetika (VSE), a. s., registruje voči
železniciam pohľadávku 165 miliónov Sk a aktuálne dlhové zaťaženie
ŽSR
voči Stredoslovenskej energetike (SSE) je 95 miliónov Sk. Tieto
záväzky však nie sú dlhodobého charakteru a železnice ich
splácajú priebežne.
Dlh železníc voči rozvodným podnikom začal narastať ku
koncu minulého roka a na konci mája 2001 predstavoval vyše 2
miliardy Sk, na čo ZSE, SSE a VSE reagovali vypínaním prevádzok
ŽSR . V polovici augusta sa však prísunom
prostriedkov od Ministerstva financií (MF) SR v rámci
transakcie na oddlženie energetického sektora v sume 1,3
miliardy Sk železniciam podarilo znížiť svoje dlhy voči
rozvodným podnikom na zhruba 665 miliónov Sk.
ŽSR za 10 mesiacov medziročne znížili
stratu o 1,5 mld. Sk na 0,5 mld. Sk
12.12.2001, Bratislava 12.decembra -
Železnice SR ( ŽSR ) dosiahli za desať
mesiacov tohto roku stratu 543 miliónov Sk, čo medziročne
znamená jej pokles o 1,569 miliardy Sk. V porovnaní s plánom
bol dosiahnutý hospodársky výsledok lepší o 2,321 miliardy
Sk.
Celkové náklady boli účtované vo výške 23,549 miliardy Sk,
medziročne vyššie o 272 miliónov Sk. Ich plnenie v porovnaní
s plánom sa uskutočnilo na 100,44 %. Výnosy predstavovali
23,006 miliardy Sk a medziročne rástli o 1,841 miliardy Sk. Ako
TASR informoval hovorca železníc Miloš Čikovský, výnosy
boli v porovnaní s plánom vyššie o 11,78 %.
Celkové tržby z osobnej a nákladnej dopravy boli účtované
vo výške 14,875 miliardy Sk, čo predstavuje medziročný rast
o 16,38 %. Plánované tržby tak boli naplnené na 107,62 %. Z
toho tržby pre nákladnú dopravu boli zabezpečené v objeme
13,052 miliardy Sk a zvyšnú sumu (1,822 miliardy Sk) tvorili tržby
z osobnej dopravy. Plnenie tržieb z tohto druhu prepravy však
bolo oproti plánu zabezpečené len na 90,64 %.
V sledovanom období prepravili ŽSR 53,338 milióna
osôb, teda o 2,999 milióna osôb menej ako za rovnaké obdobie
2000. Ako podotkol M. Čikovský, železnice "nabehali"
za desať mesiacov 2,350 miliardy osobokilometrov, medziročne o
54,882 milióna menej.
Podľa prevádzkových výsledkov bolo prepravených 44,982 milióna
ton tovaru pri plnení plánu na 102,26 % a medziročnom raste o
1,25 %. Kým vnútroštátna preprava poklesla o 3 % a preprava
na vývoz o 1 %, dovozná vzrástla o 4 a tranzitná o 6 %. Za
sledované obdobie prudko vzrástla preprava ropných výrobkov,
podľa M. Čikovského až o 366 %. Poklesla preprava dreva, železnej
rudy a chémie.
ŽSR
v porovnaní s európskymi železnicami dosahujú ukazovateľom
854 tisíc ton dobré výsledky v preprave tovaru v prepočte na
jedného zamestnanca. Lepšie výsledky majú rakúske (1,105
milióna t), slovinské (1,1 milióna t) a nemecké železnice
(940 000 t). V intenzite využitia železničnej siete sú ŽSR
na druhom mieste v Európe. V preprave tovaru na kilometer železničnej
trate sú pred ŽSR len belgické železnice - 11 600 t, potom
nasledujú slovenské (10 900) a rakúske (9 900).
Rozsiahle zámery v kombinovanej
doprave
13.12.2001, Nové
Zámky (hn/Norbert Vrabec) - Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR vypracovalo návrh Koncepcie rozvoja
kombinovanej dopravy, ktorého zámerom je do roku 2010 zvýšiť
jej podiel na medzinárodnej preprave z terajších 0,96 % aspoň
na 5 %. V časovom horizonte do roku 2005 si tento zámer vyžiada
investície 1,61 mld. Sk a v priebehu nasledujúcich 5 rokov sa
uvažuje o vyčlenení ďalších 1,34 mld. Sk. Najväčšiu položku
plánovaných nákladov tvorí obstarávacia cena špeciálnych
železničných vozňov, cestných nosičov kontajnerov,
prekladacích mechanizmov, ale aj výstavba a rekonštrukcia
terminálov. Kombinovaná doprava (KD) je integrovaným prepojením
prepravy po ceste, železnici a vodných tokoch. K jej hlavným výhodám
patria ekologické aspekty a nižšia spotreba pohonných látok.
Zrejme najvyšší podiel v rámci KD dosiahne tzv. Systém RoLa
(Rollende Landstrasse). Ide o prepravu cestných ťahačov a návesov,
nákladných vozidiel s prívesmi, ako aj samotných návesov po
železnici, vrátane sprievodného personálu (vodičov). Po
vstupe SR do EÚ sa predpokladá pokles objemu tohto modelu KD a
súčasne by malo dôjsť k zvýšeniu tzv. nesprevádzanej
dopravy vo veľkých kontajneroch a výmenných nadstavbách. Na
základe vstupných informácií z rezortov o predpokladanom
rozvoji hospodárstva predstavuje teoretický potenciál tovaru v
kombinovanej doprave 12 až 14 miliónov ton. Najväčšia časť
tohto potenciálu je sústredená v západnej časti Slovenska,
najmä v bratislavskom, trnavskom, trenčianskom a žilinskom
kraji. Rozloha, výkonnosť hospodárstva a geografické danosti
Slovenska neumožňujú pristupovať k rozvoju kombinovanej
dopravy na báze celoplošného zavádzania. Predpokladom úspešnej
realizácie je postupné zavedenie liniek kombinovanej dopravy
(KD) v tých smeroch a trasách, kde sú na to vytvorené najlepšie
predpoklady. Tento postup bol úspešný aj v ostatných krajinách
Vyšehradskej štvorky, kde sa rozvinula spolupráca s významnými
operátormi KD z krajín Európskej únie. Poloha SR v strede Európy
ju predurčuje ako typickú tranzitnú krajinu so smerovaním
prepravných prúdov do piatich základných dopravných
koridorov v smere juhovýchod, juhozápad, sever, východ a západ.
Zabezpečenie prevádzky na linkách KD si do roku 2010 vyžiada
vybudovanie 4 medzinárodných terminálov (v Bratislave, Žiline,
Košiciach a pri Čiernej nad Tisou). Doplnkové terminály
vznikajú v Nových Zámkoch, vo Zvolene a v Ružomberku. Ich
budovanie je v súlade s Koncepciou výstavby nácestných stredísk,
ktoré budú integrovanými centrami dopravného prepojenia medzi
jednotlivými druhmi dopravy, vrátane príslušnej infraštruktúry
a služieb. Nácestné strediská by mali vzniknúť v Nových Zámkoch,
Bratislave, Trnave, vo Zvolene, v Trenčíne, Žiline, Lučenci,
Košiciach a Prešove. Na trhu už teraz pôsobí niekoľko prevádzkovateľov
(operátorov) kombinovanej dopravy. K najväčším z nich patria
novozámocké firmy Ozón a VargaŠped, SDK Intrans Žilina,
Metrans Danubia, Ružomberok, C.S. Eurotrans, Žilina, Clevitrans
Combi Štúrovo a ďalšie.
Tender skončí do dvoch týždňov
13.12.2001, MICHAL NALEVANKO,
BRATISLAVA - Necelý mesiac po zverejnení personálnych prepojení
medzi predsedom výberovej komisie a jedného z účastníkov
tendra na modernizáciu železničnej trate medzi Bratislavou a
Trnavou neostal „kameň na kameni“.
O momentálnej situácii okolo výberového konania sme sa rozprávali
s podpredsedníčkou vlády pre integráciu MÁRIOU KADLEČÍKOVOU.
V akom stave je tender na modernizáciu železničnej trate?
„Výberová komisia minulý týždeň už v novom zložení
prehodnotila celé výberové konanie a dnes sa nachádza tzv.
vyhodnocovacia správa na delegácii Európskej komisie a je
pripravená na podpis.“
Zaregistrovali ste nejakú oficiálnu alebo neoficiálnu reakciu
Bruselu po tom, ako boli zverejnené informácie o personálnom
prepojení účastníkov tendra a predsedom výberovej komisie?
„Nie, nezaregistrovali sme, a to preto, že minister Macejko o
tejto záležitosti informoval mňa a aj veľvyslanca delegácie
Európskej komisie dávno predtým, ako sa táto informácia
objavila v SME a v iných novinách. Európska delegácia už
predtým konzultovala tieto otázky s Bruselom a viac-menej sa ukázalo,
že budeme musieť postupovať (v tendri) iným spôsobom. Na
tento problém sme našťastie nenatrafili pred uzavretím výberového
konania, ale v jeho priebehu. Z tohoto dôvodu bolo možné zmeniť
členov komisie. No treba povedať, že vymenený predseda a ďalší
člen komisie podpísali určité vyhlásenie a asi si neboli
celkom vedomí, čo podpisovali.“
Čiže podľa vášho názoru došlo v priebehu tendra ku
konfliktu záujmov?
„Áno, samozrejme, tá možnosť konfliktu záujmov tu bola.“
Pred niekoľkými dňami sa objavila informácia, že v priebehu
tendra došlo k zmene podmienok, podľa ktorých výberová
komisia znemožnila jednotlivým účastníkom predkladať
alternatívne a lacnejšie návrhy na požadovaný projekt.
Vedeli ste o tom?
„Viem o tom. Podľa toho, ako minister Macejko informoval mňa
a delegáciu Európskej komisie, skutočne došlo k tomu, čo
hovoríte. No keď si preštudujete tie podmienky, tam došlo k
zmene systému. Od začiatku platil iný systém pre zadávanie
projektov na ministerstve dopravy v rámci predvstupovej prípravy,
ako ten, ktorý začal platiť v priebehu tohoto výberového
konania. Išlo však o systémovú zmenu, takže v tomto prípade
to bolo možné akceptovať. Tak to bolo vyhodnotené aj komisiou
Európskej delegácie. Som presvedčaná, že týmto nebol nikto
poškodený.“
Kedy možno očakávať výsledky tendra?
„Dnes si myslím, že to je záležitosť jedného-dvoch týždňov.
Nebude to trvať dlhšie ako dva týždne.“
Českí lyžiari a turisti stále radi
cestujú do slovenských veľhôr
Slovenské
hory stále patria medzi obľúbené ciele českých milovníkov
zimných športov. Aj v nadchádzajúcej zimnej sezóne zamieria
do Vysokých, Nízkych Tatier či iných slovenských vysokohorských
stredísk stovky českých lyžiarov a turistov. Veľa z nich
pritom využije pravidelné vlakové spojenia z Prahy do Popradu.
Aj keď cesta autom vyjde pre viacčlennú rodinu lacnejšie,
nebezpečné cesty a spomienka na minuloročné vrtochy zimy, keď
došlo k niekoľkohodinovým uzávierkam hlavných ťahov a
24-hodinovému prerušeniu premávky na diaľnici D1, nútia
zamyslieť sa nad vhodnejšou alternatívou. Poruke sú vlakové
spojenia, ktoré sú pohodlné, časté i cenovo dostupné.
Z Prahy smerujú každý deň na Slovensko tri páry IC vlakov,
dva z nich prechádzajú vstupné body do Vysokých a Nízkych
Tatier Poprad a Liptovský Mikuláš, tretí končí vo Zvolene.
Ďalšie rýchliky jazdia do Žiliny, odkiaľ je náväznosť na
vnútroštátne spoje ŽSR. Jednou z atraktívnych služieb, ktorú
ŽSR
a ČD poskytujú už piaty rok, je autovlak na trase Poprad-Tatry
- Praha a späť. Autovlak ideálne spája pohodlné cesty na dlhé
vzdialenosti vlakom a individuálny motorizmus. Jazdí dva krát
týždenne, z Prahy v piatok a v nedeľu o 21.37, do Popradu
prichádza na druhý deň ráno o 6.36 hodine. Z Popradu zasa
odchádza v sobotu a v pondelok o 21.45 a v Prahe je ráno o 7.03
hodine.
Turisti, ktorých cieľom sú Vysoké Tatry, môžu pokračovať
zo staníc Štrba a Poprad-Tatry do horských centier Ozubnicovou
železnicou (OŽ) alebo Tatranskými elektrickými železnicami
(TEŽ). ŽSR poskytujú pre cesty vo Vysokých Tatrách
atraktívnu sieťovú zľavu "Tatranský trojlístok",
ktorá platí na TEŽ a OŽ. Cestujúci si môžu vybrať lístok,
ktorý platí dva alebo šesť dní, pričom deň nástupu jazdy
sa do platnosti lístka nezapočítava, teda platia ešte o jeden
deň dlhšie. Dvojdňový lístok na všetky tatranské trate
stojí pre dospelú osobu 184 Sk, šesťdňový zasa 358 Sk.
Neodmysliteľnou súčasťou slovenských veľhôr sú lanové
dopravné systémy. V súčasnosti prevádzkujú Železnice
Slovenskej republiky vo Vysokých Tatrách štyri lanové dráhy:
kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso,
visutú lanovku zo Skalnatého Plesa na Lomnický štít, sedačkovú
lanovku zo Skalnatého Plesa do Lomnického sedla a pozemnú
lanovku Starý Smokovec - Hrebienok. V čase od 5. novembra do 9.
decembra sú kabínková a visutá lanovka mimo prevádzky pre
pravidelnú údržbu. Inak v zimných mesiacoch premávajú denne
okrem prvého pondelka v mesiaci v pravidelných hodinových
intervaloch od 8.00 do 15.30 resp. 16.30 hodiny. V zimnej sezóne
je cena lístka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso v kabínkovej
lanovke 200 Sk (od 22.12.2001 do 11.1.2002) resp. 180 Sk (od
12.1.2002 do 26.4.2002), detský lístok stojí 130 alebo 120 Sk.
V ponuke ŽSR sú v zimnej sezóne i opakované jazdy
za zvýhodnené ceny pre lyžiarov na sedačkovej lanovke Skalnaté
Pleso - Lomnické sedlo a pozemnej lanovke Starý Smokovec -
Hrebienok.
O zmluvách so štátom
Z rokovania Správnej rady ŽSR
Správna
rada ŽSR prerokovala výsledky hospodárenia ŽSR
za desať mesiacov. Za sledované obdobie dosiahli ŽSR
stratu vo výške 542 849 tis. Sk, čo je oproti skutočnosti
minulého roka lepší hospodársky výsledok o 1 569 527 tis.
Sk, pričom náklady boli účtované vyššie o 272 081 tis. Sk
a dosiahnuté výnosy boli vyššie o 1 841 608 tis. Sk. V
porovnaní k plánu bol dosiahnutý hospodársky výsledok lepší
o 2 321 286 tis. Sk, zúčtované náklady boli nižšie o 103
255 tis. Sk a dosiahnuté výnosy boli vyššie o 2 424 541 tis.
Sk.
Podľa operatívnych výsledkov bolo za desať mesiacov prepravených
44 982 744 ton tovaru, čo je v porovnaní s plánom viac o 995
744 ton, plnenie zabezpečené na 102,26 %. V porovnaní s rokom
2000 je to viac o 554 799 ton, čo predstavuje medziročný nárast
o 1,25 %. Kým vnútroštátna preprava poklesla o 3 a preprava
na vývoz poklesla o 1 percento, dovozná preprava vzrástla o 4
a tranzitná o 6 percent. V tomto roku prudko vzrástla preprava
ropných výrobkov - o 366 percent. Poklesla preprava dreva o 3
percenta, železnej rudy o 5 percent, chémie o 38 percent.
ŽSR
v porovnaní s európskymi železnicami dosahujú dobré výsledky
v preprave tovaru v prepočte na jedného zamestnanca (854 tisíc
ton). Lepšie výsledky majú rakúske železnice (1105 tisíc
ton), slovinské železnice (11000 tisíc ton), nemecké železnice
(940 tisíc ton). Horšie výsledky vykazujú napríklad České
dráhy (758 tisíc ton), poľské železnice (668 tisíc ton), maďarské
železnice (543 tisíc ton). V intenzite využívania železničnej
siete sú ŽSR na druhom mieste v Európe. V preprave tovaru na
kilometer železničnej trate sú pred ŽSR
len belgické železnice - 11,6 tisíc ton, potom nasledujú
slovenské 10,9, rakúske 9,9, slovinské 8,2, české 7, nemecké
5,7, poľské 5,4, maďarské 3,8).
Celkové tržby z osobnej a nákladnej prepravy dosiahli výšku
14 875 559 tis. Sk, čo je v porovnaní v porovnaní s rovnakým
obdobím roku 2000 viac o 2 093 705 tis. Sk, čo predstavuje
medziročný nárast o 16,38 %. V porovnaní s plánom stanoveným
na desať mesiacov v objeme 13 822 339 tis. Sk boli celkove tržby
z prepravy vyššie o 1 053 220 tis. Sk, t.j. plnenie zabezpečené
na 107,62 %.
Tržby z nákladnej prepravy boli zabezpečené v objeme 13 052
715 tis. Sk, oproti roku 2000 viac o 1 914 868 tis. Sk, čo je
medziročný nárast tržieb o 17,19 %. V porovnaní s plánom
stanoveným na obdobie desiatich mesiacov v objeme 11 811 150
tis. Sk boli dosiahnuté tržby vyššie o 1 241 565 tis. Sk.
Za desať mesiacov tohto roku bolo prepravených 53 338 995 osôb
a zabezpečený výkon 2 350 366 tis. osobokm. Oproti rovnakému
obdobiu roka 2000 bolo prepravených o 2 999 378 osôb menej,
t.j. o 5,32 %, realizované výkony boli nižšie o 54 882 tis.
osobokm, t.j. o 2,28 %.
Tržby z osobnej prepravy boli za desať mesiacov zabezpečené v
objeme 1 822 844 tis. Sk, oproti roku 2000 viac o 178 837 tis.
Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 10,88 %. Dosiahnuté
tržby z osobnej prepravy boli v porovnaní s plánom stanoveným
na desať mesiacov tohto roku v objeme 2 011 189 tis. Sk nižšie
o 188 345 tis. Sk, plnenie tržieb bolo zabezpečené na 90,64 %.
Správna rada ŽSR vzala na vedomie informáciu o zmluvách
vo verejnom záujme medzi štátom a ŽSR a medzi štátom
a Železničnou spoločnosťou, a.s. na rok 2002.
Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy
uzatvorí budúci prevádzkovateľ dráhy ( ŽSR ) s objednávateľom (štát). Predmetom zmluvy
je záväzok ŽSR prevádzkovať železničné dráhy,
t.j. organizovať vlakovú dopravu na týchto dráhach, zabezpečovať
a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy. Zmluva ďalej
stanovuje rozsah výkonov, ktoré sú ŽSR
povinné poskytnúť dopravcom, ktorí prevádzkujú dopravu na
dráhe za určené ceny (cena za použitie dopravnej cesty) a
podmienok stanovených štátom. Zo zmluvy vznikne štátu záväzok
uhradiť ŽSR preukázateľnú stratu, ktorá im
vznikla v dôsledku plnenia záväzku. Výška preukázateľnej
straty pri prevádzkovaní dráhy je rozdiel medzi ekonomicky oprávnenými
nákladmi (EON) vynaloženými ŽSR na splnenie záväzku
a tržbami dosiahnutými ŽSR z plnenia tohto
záväzku.
EON vo výške 10 437 mil. Sk vyplývajú z prijatého podnikateľského
plánu ŽSR na rok 2002. Tržby sú kvantifikované
na základe plánovaných výkonov podľa druhov dopravy a kategórií
tratí a maximálnych cien za použitie železničnej dopravnej
cesty. Pri zohľadnení návrhu štátneho rozpočtu (ŠR) na rok
2002 a za predpokladu rozdelenia úhrady zo ŠR medzi ŽSR
a ŽS, a.s., vychádza pre rok 2002 poskytovanie služieb
dopravnej cesty s nekrytou stratou 1 217 mil. Sk.
Pre plnenie zmluvy sú stanovené obligatórne ukazovatele a
ukazovatele s preferovaným rozpätím. Obligatórne ukazovatele
sú v osobnej doprave vlakové kilometre a hrubé tonové
kilometre, v nákladnej doprave hrubé tony a vlakové kilometre.
Ukazovatele s preferovaným rozpätím stanovujú požadované
parametre železničných dráh v správe ŽSR , a je to napr.: kilometrická dĺžka dráhy,
resp. jej časti, ďalej vlakový úsek, priepustnosť vlakového
úseku vyjadrená v počte vlakov za deň, príp. ďalšie
parametre trate podľa dohody štátu a ŽSR .
Zmluva sa uzatvorí na dobu určitú, pričom termín účinnosti
zmluvy bude stanovený od 1.1.2002 do 31.12.2002.
Návrh Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní
osobnej dopravy na rok 2002 zostáva na úrovni roku 2001 z dôvodu
platnosti súčasného grafikonu vlakovej dopravy až do konca
kalendárneho roku 2002, teda 34 000 tis. Vlkm.
Pre objednaný dopravný výkon boli kvantifikované ekonomicky
oprávnené náklady (EON) vo výške 6,987 mld. Sk. Tržby sú v
predloženom návrhu zmluvy spracované alternatívne:
alternatíva I. - zvýšenie regulovaného cestovného o 11,5 %
pri zachovaní súčasnej výšky a štruktúry poskytovaných
zliav;
alternatíva II. - zachovanie súčasnej úrovne cestovného, štruktúry
a výšky poskytovaných zliav.
Tržby z prevádzkovania osobnej dopravy podľa alternatívy
I. sú uvažované v úrovni 2,077 mld. Sk vrátane podielu
ostatných výnosov, resp. podľa alternatívy II. dosahujú
objem 2,058 mld. Sk. Z celkovej výšky plánovanej úhrady na
krytie strát z titulu výkonov vo verejnom záujme na rok 2002 v
objeme 1,8 mld. Sk je uvažovaných pre ŽS, a.s. alikvótny
podiel 1,037 mld. Sk.
Na základe uvedeného ŽS, a.s. zaznamenajú pri poskytovaní výkonov
vo verejnom záujme záporný hospodársky výsledok - nekrytú
stratu v absolútnej výške 3,873 mld. Sk v prípade realizácie
alternatívy I., resp. 3, 892 mld. Sk v zmysle alternatívy II.
Železnice Slovenskej republiky a České
dráhy rokujú o uznaní zákazníckej zľavy ČD pri cestovaní
zo Slovenska do Čiech
V Českej republike sa na
železnici od Nového roku začne uplatňovať rozdielne cestovné
pri zákazníckej a obyčajnej tarife. Jeden zo spôsobov ako získať
zákaznícku zľavu je zakúpenie Karty "Z", ktorá má
platnosť jeden kalendárny rok a stojí 100 Kč.
O otázke uznania Kariet Z pri cestovaní zo Slovenska do Čiech
od 1. 1. 2002 v súčasnosti ČD
a ŽSR
rokujú. O tom, či budú občania zo Slovenska od budúceho roka
cestovať do Českej republiky len za zvýšené cestovné alebo
si budú môcť uplatniť zľavu prostredníctvom Karty
"Z" aj v pokladniach ŽSR ,
sa rozhodne v najbližších dňoch.
Medzinárodná preprava cestujúcich medzi ŽSR
a ČD
sa realizuje podľa platných podmienok Spoločnej medzinárodnej
tarify TCV, s dohodnutými nadštandardnými podmienkami v
niektorých oblastiach. ČD
poskytujú v súčasnosti zľavu vo výške 68% z tarify TCV ČD
a ŽSR
poskytujú zľavu za svoje trate vo výške 60% z tarify TCV ŽSR
. Nadštandardné podmienky boli uzavreté na základe vzájomných
dvojstranných rokovaní, a preto každá ich zmena musí byť vzájomne
odsúhlasená.
ŽSR
upozorňujú, že zavedenie zákazníckeho cestovného je
internou záležitosťou strany ČD . V prípade, že ČD
v súvislosti so zavedením Karty "Z" požiadajú ŽSR
o poskytovanie zľavy z medzinárodného cenníka za trate ČD
pri kúpe medzinárodných cestovných lístkov vo výdajniach ŽSR , budú ŽSR ústretové a
budú akceptovať výšku zľavy a teda i Kartu "Z".
Zákazníci ČD
môžu využívať pri cestovaní vlakom aj iné zľavy, napríklad
Kilometrickú banku (pri prekročení hranice sa v tomto prípade
na ČD
neplatí prirážka aj keď odpočet kilometrov vykoná
sprievodca vo vlaku) a mladí ľudia, hlavne študenti, ktorí študujú
v Českej republike, môžu využívať Junior pas-ISIC. Treba mať
pritom na pamäti, že ide výlučne o vnútroštátne zľavy ČD,
ktoré väčšinou cudzinci môžu využiť, ale dajú sa získať
len v pokladniach v Českej republike (napr. spiatočná zľava
atď.). Zľava Senior pas je určená len občanom ČR.
Modernizácia
koridorových tratí v ŽSR
ŽSR v súčasnosti
realizujú svoje výkony na tratiach s celkovou dĺžkou 3
661,696 km. Z toho je 2 492,397 km tratí jednokoľajných a 1
019,562 km tratí dvojkoľajných. Z hľadiska rozchodu je 3
511,959 km tratí normálnerozchodných, 99,986 km tratí
širokorozchodných a 49,751 km tratí úzkorozchodných. V sieti
ŽSR sa tiež nachádza 2 285 mostov v celkovej dĺžke 49,945
km, 76 tunelov v dĺžke 38,306 km a 5020 budov.
Aj keď ŽSR disponujú pomerne hustou železničnou
infraštruktúrou, musia podniknúť mnohé kroky, ak chcú
uspieť v konkurencii a formujúcej sa deľbe práce na
vnútornom i medzinárodnom dopravnom trhu. Po technickej
stránke je hlavným nedostatkom železničnej infraštruktúry
nízka úroveň traťových rýchlostí, ktorá dosahuje max. 120
km/hod a iba výnimočne na trati Kúty - Bratislava 140 km/hod.
Tieto vyššie rýchlosti sa však dodržiavajú na relatívne
malej časti hlavných tratí, lebo iba 8,4 percenta tratí z
celkovej dĺžky vyhovuje rýchlosti 120 km/hod a 17,9 percenta
tratí rýchlosti 100 km/hod.
S touto skutočnosťou nedokázali slovenské železnice pohnúť
viacero rokov. Aj preto, že v neharmonizovanom dopravnom
prostredí, naklonenom cestným dopravcom, ktorý majú prístup
na kvalitnú dopravnú infraštruktúru zdarma alebo za
symbolické poplatky, ŽSR boli dlhé roky nútené znášať
prakticky všetky náklady na údržbu a rozvoj železničnej
dopravnej siete. Samotný štát, ktorý je vlastníkom dopravnej
cesty, im totiž v posledných desiatich rokoch poskytoval na
tento účel len zlomok z potrebných finančných prostriedkov,
iba 200 až 250 mil. Sk ročne.
K výraznému obratu pri realizácii schválených investičných
projektov ŽSR, najmä vo väzbe na modernizáciu slovenských
úsekov tratí zaradených do siete medzinárodných koridorov,
došlo až od roku 1999. Umožnilo to získanie nových
úverových zdrojov vo výške 200 mil. EURO od Európskej
investičnej banky a prísľub na finančnú podporu projektov z
európskeho fondu ISPA. Takto sa modernizácia železničných
koridorov na Slovensku dostala z polohy deklarovanej priority
do polohy reálnej.
Slovenské železnice vynakladajú maximálne úsilie, aby
zabezpečili rozvoj infraštruktúry vo finančnej situácii,
ktorá až doteraz nebola priaznivo naklonená realizácii
rozvojových a modernizačných programov. Od roku 1993 do roku
1998 z titulu neuhradenia strát z výkonov vo verejnom záujme
vznikol dlh štátu voči ŽSR vo výške asi 15 mld. Sk. Na
krytie prevádzkových nákladov boli čerpané úvery, z čoho
vyplýva veľká úverová zaťaženosť ŽSR. Preto slovenské
železnice očakávajú výrazný vstup štátneho rozpočtu do
financovania modernizácie železničných zariadení, ktorý je
podmienený výrazným presadzovaním zmien v riadení a
organizovaní práce na ŽSR a v konečnom dôsledku aj
ukončením programu transformácie ŽSR na obchodný a trhovo
orientovaný subjekt. Pokiaľ ide o dotácie zo štátneho
rozpočtu, tie sú potrebné vo výške 4 mld Sk ročne s tým,
že kapitálové výdavky štátneho rozpočtu by sa mali
pohybovať na úrovni 270 mil. Sk ročne a zvyšok by mali
tvoriť úvery so štátnou zárukou.
Ďalšie oddialenie modernizácie koridorov by znížilo
schopnosť slovenských železníc konkurovať v segmente
tranzitných prepráv. Návrh rozvoja železničnej
infraštruktúry do roku 2006 v celkovom objeme 39,8 mld Sk je
nevyhnutný i z hľadiska vytvorenia podmienok na ozdravenie
ekonomiky ŽSR. Nutnosť tohoto programu neoslabí ani
reštrukturalizácia podniku a fungovanie dopravnej cesty
v podmienkach voľného prístupu operátorov na ňu.
Situácia
na jednotlivých medzinárodných koridoroch je nasledovná:
1.
Koridor V:
Jeho
slovenská vetva dlhá 536, 3 km vedie od Bratislavy cez Žilinu
a Košice až do Čiernej nad Tisou. V prvej časti modernizácie
sa uvažuje realizovať úsek Bratislava - Žilina, aby sa jeho
spojením s koridorom VI na trase Žilina - Čadca - Skalité
št. hr. dosiahlo prepojenie sever - juh do roku 2006. V druhej
časti po roku 2006 bude modernizácia pokračovať v úseku
Žilina - Košice a následne v tretej časti z Košíc do
Čiernej nad Tisou. Na úseku Bratislava - Púchov sa dosiahne
max. rýchlosť 160 km/h, z Púchova do Košíc bude max.
rýchlosť 120 km/h a kde to miestne pomery dovolia do 140 km/h.
Z Košíc do Čiernej nad Tisou bude tiež možné dosiahnuť
rýchlosť 160 km/h. Nižšia traťová rýchlosť bude
ponechaná len v náročných úsekoch, ktoré by si vyžadovali
neprimerané zvýšenie investičných nákladov. V rámci
modernizácie sa vykonajú aj ďalšie úpravy staníc a
zastávok: predĺženie koľají v staniciach, mimoúrovňové
prístupy na nástupištia, rekonštrukcie zhlaví staníc pre
umožnenie prechodu vlaku traťovou rýchlosťou, vybudovanie
mimoúrovňových krížení železnice s pozemnými
komunikáciami, bezbariérové prístupy a pod.
Realizácia
prác na koridore V je zabezpečovaná prípravou jednotlivých
vzájomne na seba nadväzujúcich úsekov, ktoré sú súčasťou
siete TINA a ktoré spĺňajú podmienky spolufinancovania z
medzinárodných finančných inštitúcií. Ide o
najzaťaženejšie úseky tratí spájajúce priemyselné centrá
Slovenskej republiky a úseky s najvyšším objemom
tranzitných prepráv v smere východ - západ alebo sever -
juh. Súčasťou celkovej modernizácie koridoru sú aj projekty
modernizácie železničného zabezpečovacieho zariadenia vo
vytypovaných železničných uzloch a traťových úsekoch a
projekt modernizácie železničnej stanice (žst.)Čierna nad
Tisou.
1.
1. V časovom horizonte 2000 - 2007 sa pritom zabezpečuje
príprava a následne realizácia týchto stavieb, resp. úsekov
(uvedený je aj rozpočtový náklad RN):
·
Bratislava Rača -Trnava, modernizácia trate na v=160 km/h -
RN stavby 7,894 mld Sk
·
Bratislava Rača - Trnava, modernizácia zabezp. zariadenia - RN
stavby 430 mil. Sk
·
Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na v= 160
km/h - RN stavby 7,137 mld Sk
·
Nové Mesto nad Váhom - Púchov, modernizácia trate - RN stavby
cca 7 mld Sk
·
Púchov - Žilina, modernizácia trate - RN stavby doteraz
nestanovený
·
Žilina - Liptovský Mikuláš, modernizácia trate - RN stavby
doteraz nestanovený
·
Kysak žst. (železničná stanica), modernizácia zabezp.
zariadenia
·
Košice žst., modernizácia zabezp. zariadenia - spoločný RN
stavby pre žst. Košice i Kysak 498 mil. Sk
·
Čierna nad Tisou, modernizácia stanice širokého rozchodu
(ŠR) a stanice normálmeho rozchodu (NR) - RN stavby 1,5 mld Sk
Doteraz
bol zrealizovaný traťový úsek Cífer - Trnava (v rámci
stavby Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160
km/h) v celkovej dĺžke 5,8 km s RN 489 mil. Sk. Jeho
modernizácia sa začala koncom roku 1999 a jeho kolaudácia so
súvisiami objektami sa uskutočnila v júni tohto roku. Dielo
ešte nebolo financované z fondu ISPA. Na úseku bola
zrekonštruovaná železničná trať, trolej a 4 mosty, pričom
nad potokom Parná bola postavená úplne nová mostná
konštrukcia. Vybudovaná bola tiež nová kábelová trasa pre
zabezpečovacie zariadenie.
Priebežne
od roku 2000 boli pripravované ďalšie úseky (v rámci stavby
Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h) na
ich financovanie z prostriedkov fondu ISPA. V prvej žiadosti
zaslanej EÚ v marci 2000 bolo obsiahnuté financovanie úsekov
Bratislava Rača - Sv. Jur - Pezinok - Šenkvice. Následne bolo
podpísané finančné memorandum medzi Európskou komisiou (EK)
a vládou SR s príspevkom EK vo výške 75 percent z celkového
nákladu stavby, čo činí 38 566 500 EURO. Podľa podmienok EÚ
sa už uskutočnila aj medzinárodná verejná súťaž, pričom
víťaza súťaže ešte musia odsúhlasiť zástupcovia komisie
ISPA z Európskej únie.
Druhá
žiadosť o pomoc v rámci finančného nástroja ISPA na
modernizáciu traťového úseku Šenkvice - Cífer a
železničných staníc Bratislava Rača, Svätý Jur, Pezinok,
Šenkvice, Cífer a Trnava (stále v rámci stavby Bratislava
Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h) bola
predložená v prvom štvrťroku 2001. Predbežný náklad tejto
stavby je 117 mil. EURO. Možno predpokladať, že ešte do konca
roku 2001 ŽSR odovzdajú aj tretiu žiadosť na financovanie
projektu modernizácie 5. koridoru v úseku Trnava - Piešťany
(už v rámci stavby Trnava - Nové Mesto nad Váhom,
modernizácia trate na v= 160 km/h). Prvá etapa Trnava -
Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie v druhej
polovici roku 2002. Druhá etapa Piešťany - Nové Mesto nad
Váhom Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie v
druhej polovici roku 2003.
Zadanie
stavby Čierna nad Tisou, modernizácia stanice ŠR a NR, bolo
schválené v roku 1998. Príprava projektu s celkovým
rozpočtovým nákladom 1,5 mld Sk bola rozdelená do troch
etáp. Prvú z nich, rekonštrukciu stanice širokého rozchodu v
hodnote 547 mil. Sk bude realizovať stavebné konzorcium, ktoré
vzniklo ako združenie Železničných stavieb Košice,
Železničného stavebníctva Bratislava a ELTRA Košice.
Očakáva sa, že po prevzatí staveniska začiatkom decembra
2001 si konzorcium v areáli Čiernej nad Tisou najprv vybuduje
montážnu základňu a zariadenie staveniska, a až potom sa
pustí do vlastnej realizácie diela. Rekonštrukcia stanice
širokého rozchodu v tejto prvej etape zahŕňa predĺženie 4
koľají vchodovej skupiny, predĺženie 3 koľají odchodovej
skupiny, rekonštrukciu a dobudovanie spádoviska A a
rekonštrukciu prevádzkovej budovy, v ktorej bude umiestnené
nové elektronické stavadlo Siemens. Touto rekonštrukciou sa
dosiahne nielen zlepšenie prevádzkovej technológie v stanici
ŠR zo súčasných 9 vlakov na vstupe a výstupe na neskorších
12 vlakov, ale aj zlepšenie pracovného prostredia, zvýšenie
bezpečnosti práce, vyriešenie vonkajšieho osvetlenia, pričom
sa nezabúda ani na vplyv stavby na životné prostredie.
Konkrétne možno spomenúť rekonštrukciu spádoviska A, ktorá
počíta s jeho vybavením moderným triediacim zabezpečovacím
zariadením a koľajovými pružinovo - hydraulickými brzdami s
možnosťou ich dostavby na cieľové brzdenie, či s výstavbou
nového stavadla, novej statickej koľajovej váhy a ďalších
súvisiacich energetických, elektrotechnických a oznamovacích
zariadení. Počas realizácie stavby bude uvedená do činnosti
aj tzv. recyklačná základňa, odkiaľ sa recyklovateľný
stavebný materiál vráti späť na stavbu. Materiál bez
schopnosti recyklácie bude zase uložený na tzv.
dekontaminačnej základni.
1.2.
Zainteresovaní dodávatelia na 5. koridore:
Projektové
práce na stavbu Bratislava Rača-Trnava, modernizácia trate
na v= 160 km/h, zabezpečuje Prodex Bratislava. Ucelenú
časť tejto stavby (UČS) č. 10 na podúseku Cífer - Trnava
realizoval zhotoviteľ: Združenie železničných spoločností.
Na zhotoviteľa UČS 2 v podúseku Bratislava Rača - Svätý
Jur, UČS 4 v podúseku Svätý Jur - Pezinok a UČS 6 v
podúseku Pezinok - Šenkvice prebehla medzinárodná verejná
súťaž podľa podmienok EÚ, pričom víťaza súťaže ešte
musia odsúhlasiť zástupci komisie ISPA z Európskej únie. Na
ostatné UČS tejto sa stavby sa spracováva projektová
dokumentácia.
Na
stavbu Bratislava Rača - Trnava, modernizácia zabezp.
zariadenia, spracováva projektovú dokumentáciu a realizuje
dodávku zariadení firma Siemens.
Projektové
práce na stavbu Trnava - Nové Mesto nad Váhom,
modernizácia trate na v= 160 km/h, zabezpečuje Reming
Consult a. s. Bratislava.
Prieskumné
a prípravné práce na stavbu Púchov - Žilina,
modernizácia trate, zabezpečuje EX-Želing Bratislava.
Na
stavby Košice žst., modernizácia zabezp. zariadenia, a
Kysak žst., modernizácia zabezp. zariadenia, spracováva
projektovú dokumentáciu a realizuje dodávku zariadení firma
Siemens.
Projektové
práce na stavbe Čierna nad Tisou, modernizácia stanice ŠR
a NR, zabezpečuje Sudop Košice. Stavbu I. etapy (t. j.
modernizácia stanice ŠR) realizuje združenie zastúpené
firmami: Železničné stavby Košice, Eltra Košice a
Železničné stavebníctvo Bratislava.
1.3.
Čerpanie nákladov za celý 5. koridor (v členení ŠD-
štátna dotácia, fond ISPA, vlastné zdroje, ostatné cudzie
zdroje) je nasledovné:
do roku 2000:
v roku 2001:
plán na rok 2002:
celkom: 592,845
mil. Sk celkom: 766,635 mil. Sk
celkom: 2,281570 mld Sk
v tom:
v tom:
v tom:
ŠD - 270,303 mil. Sk
ŠD - 191,830 mil. Sk
ŠD - 150 mil.Sk
+ VPS - 640,450 mil. Sk
ISPA - 0
ISPA - 0
ISPA - 728,120 mil. Sk
ost. cudzie zdr. -
59,889 mil.Sk ost.cudzie zdr. - 553,082 mil. Sk
ost.cudzie zdr. - 532 mil.Sk
vl.
zdr. - 246,941 mil. Sk vl. zdr. -
21,723 mil. Sk vl. zdr. -
210 mil. Sk
1.4.
Čerpanie nákladov po jednotlivých stavbách 5. koridoru je
nasledovné:
·
Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na v= 160 km/h:
do
roku 2000:
v roku 2001:
plán na rok 2002:
celkom:
500,113 mil. Sk celkom: 419,207
mil. Sk celkom: 1,730570 mld Sk
v tom:
v tom:
v tom:
ŠD - 255,303 mil. Sk
ŠD - 126,830 mil. Sk ŠD
- 20,000 mil. Sk
+ VPS - 440,450 mil. Sk
ISPA - 0
ISPA - 0
ISPA - 728,120 mil. Sk
ost.cudzie zdr. -
42,389 mil. Sk ost.cudzie zdr. - 285,377 mil. Sk
ost. cudzie zdr. - 532,000 mil. Sk
vl. zdr. - 202,421
mil. Sk vl. zdr. - 7 mil. Sk
vl. zdr. - 10 mil. Sk
·
Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na v= 160
km/h:
do
roku 2000:
v roku 2001:
plán na rok 2002:
celkom: 61,215mil.
Sk celkom: 69,300 mil. Sk
celkom: 230 mil. Sk
v tom:
v tom:
v tom:
ŠD - 15mil. Sk
ŠD - 65 mil. Sk
ŠD - 20 mil. Sk
+ VPS - 200 mil. Sk
ost.cudzie zdr. -
23,179 mil. Sk ost.cudzie zdr. - 4,3 mil. Sk
ost.cudzie zdr.- 0
vl. zdr. - 23,036 mil.
Sk vl. zdr. - 0
vl. zdr. - 10 mil. Sk
·
Nové Mesto nad Váhom - Púchov, modernizácia trate:
do roku
2000:
v roku 2001:
plán na rok 2002:
celkom: 13,560 mil.
Sk celkom : 14,723 mil.
Sk celkom: 50,000 mil. Sk
v tom:
v tom:
v tom:
ŠD - 0
ŠD - 0
ŠD - 30 mil. Sk
vl. zdr. - 13,560 mil.
Sk vl. zdr. - 14,723 mil.
Sk vl. zdr. - 20 mil. Sk
·
Žilina - Liptovský Mikuláš, modernizácia trate, včítane
modernizácie zabezp. zariadenia v žst. Liptovský Mikuláš:
do roku
2000: v roku
2001:
plán na rok 2002:
celkom: 2,245 mil.
Sk celkom: 0
celkom: 10 mil. Sk
v tom:
v tom :
v tom :
vl. zdr. - 2,245 mil.
Sk vl. zdr. - 0
vl. zdr. - 10 mil. Sk
·
Kysak žst., modernizácia zabezp. zariadenia:
do roku
2000:
v roku 2001:
plán na rok 2002:
celkom: 0
celkom: 99 mil. Sk
celkom: 60 mil. Sk
v tom:
v tom:
v tom:
ost.cudzie zdr. - 0
ost.cudzie zdr. - 99 mil. Sk ost.cudzie
zdr. - 0
vl. zdr. - 0
vl. zdr. - 0
vl. zdr. - 60 mil. Sk
·
Košice žst., modernizácia zabezp. zariadenia:
do
roku 2000:
v roku 2001:
plán na rok 2002:
celkom: 0
celkom : 147,405 mil. Sk celkom: 100
mil. Sk
v tom:
v tom:
v tom:
ost.cudzie zdr. - 0
ost.cudzie zdr. - 147,405 mil. Sk ost.cudzie zdr.- 0
vl. zdr. - 0
vl. zdr. - 0
vl. zdr. - 100 mil. Sk
·
Čierna nad Tisou, modernizácia stanice ŠR a NR:
do roku 2000:
v roku 2001:
plán na rok 2002:
celkom: 15,712 mil.
Sk celkom: 17 mil. Sk
celkom: 100 mil. Sk
v tom:
v tom:
v tom:
ŠD - 0
ŠD - 0
ŠD - 80 mil. Sk
ost.cudzie zdr. - 0
ost.cudzie zdr. - 17 mil. Sk ost.cudzie
zdr.- 0
vl. zdr. - 15,712 mil.
Sk vl. zdr. - 0
vl. zdr. - 20 mil. Sk
2.
Koridor VI:
Modernizácia
a elektrifikácia koridoru sa vykonávaná vo väzbe na
súčasný stav technických podmienok trate na poľskej strane.
Preto len úsek Žilina - Čadca bude riešený na max.
rýchlosť 120 km/h. Ostatná časť koridoru, úsek Čadca -
Skalité - Zwardoň sa modernizuje podľa samostatného projektu,
a to úsek Čadca - Skalité na max. rýchlosť 100 km/h a úsek
Skalité - Zwardoň na 70 km/h.
2.1.
Modernizácia koridoru je zabezpečovaná prípravou a
realizáciou vzájomne na seba nadväzujúcich stavieb v smere od
Žiliny po Zwardoň. V súčasnosti sú rozpracované tieto
stavby:
·
Čadca, výmenná stanica I. a II. etapa - RN stavby 1,288 107
mld Sk
·
Čadca - Zwardoň, elektrifikácia trate vrátane
predelektrifikačných úprav (PEÚ) - RN stavby 2,280 mld Sk
·
Žilina - Krásno, modernizácia trate - RN stavby 850 mil. Sk
Prestavba
žst. Čadca na výmennú pohraničnú priechodovú stanicu
začala ešte v roku 1993 po rozdelení česko-slovenskej
federácie, resp. po rozdelení ČSD. Ešte do konca toho istého
roku boli pre pracovníkov ŽSR a ČD pripravené priestory pre
prechodovú službu. Po základnom oživení výmennej stanice
nasledovala už druhá etapa jej prestavby, ktorá bola
financovaná aj z prostriedkov PHARE. Stavba je prakticky pred
dokončením, postavená bola budova ústredného stavadla a
nová prevádzkovo - sociálna budova. V žst. bolo upravené
koľajisko, výhybky i prvé nástupište, najvýznamnejšia bola
rekonštrukcia tzv. bohumínskeho zhlavia. V súčasnosti sa
ukončuje montáž elektronického staničného zabezpečovacieho
zariadenia EBILOG 850, ktoré neskôr bude slúžiť aj ako
traťové zabezpečovacie zariadenie na úseku Čadca - Zwardoň.
Rovnako sa končí výstavba rýchloopravovne vozňov.
Realizáciu
stavby Čadca - Zwardoň, elektrifikácia trate vrátane PEÚ,
ŽSR začali v roku 1996, jej ukončenie sa plánuje v roku 2003.
Na 22 km dlhom úseku z Čadce po štátnu hranicu finišujú
stavebné úpravy samotnej trate, tiež sa realizuje výstavba
podporných konštrukcií pod stĺpy trakčného vedenia. Pred
ukončením je úprava budov 7 zastávok na trati, ako aj
výstavba novej ČOV v žst. Skalité. Na celom úseku je
rozostavaná hlavná kábelová trasa, ktorá sa postupne
oživuje. Na prenos dát bude slúžiť nový železničný
optokábel. Na trati bolo doteraz rekonštruovaných 12 mostov,
posledné 2 sa začnú na jar 2002. V budúcom roku bude
modernizácia koridoru spojená s náročnými výlukami pri
výmene železničného zvršku v medzistaničných úsekoch.
Príprava
stavby Žilina - Krasno, modernizácia trate, je v štádiu
spracovania dokumentácie pre územné rozhodnutie. Na stavbu bol
vydaný záväzný pokyn. Začiatok jej realizácie sa
predpokladá v roku 2003.
2.2.
Zainteresovaní dodávatelia na 6. koridore:
Stavbu
Čadca, výmenná stanica I. a II. etapa, realizujú Váhostav a.
s. Žilina, Adotel-Hex Žilina a firma Bombardier. Stavbu Čadca
- Zwardoň, elektrifikácia trate vrátane PEÚ, realizujú
Železničné stavby a. s. Košice, Váhostav a. s. Žilina,
Adotel-Hex Žilina a firma Bombardier. Projektovú dokumentáciu
pre stavbu Žilina - Krásno, modernizácia trate, pripravuje
Sudop Košice.
2.3
Čerpanie nákladov podľa jednotlivých stavieb:
·
Čadca, výmenná stanica I. a II. etapa:
do roku 2000: | v roku 2001: | plán na rok 2002: |
celkom: 530,925 mil. Sk | celkom: 287,682 mil. Sk | celkom: 469,500 mil. Sk |
v tom: | v tom: | v tom: |
ŠD - 138,250 mil. Sk | ŠD - 0 | ŠD - 0 |
PHARE - 37,693 mil. Sk | PHARE - 0 | PHARE - 0 |
ost.cudzie zdr. - 17,3 mil. Sk | ost.cudzie zdr. - 170,136 mil. Sk | ost.cudzie zdr.- 459,5 mil. Sk |
vl. zdr. - 337,682 mil. Sk | vl. zdr. - 147,546 mil. Sk | vl. zdr. - 10 mil. Sk |
·
Čadca - Zwardoň, elektrifikácia trate vr. PEÚ:
do roku 2000: | v roku 2001: | plán na rok 2002: |
celkom: 636,900 mil. Sk | celkom: 489,158 mil. Sk | celkom: 622,900 mil. Sk |
v tom: | v tom: | v tom: |
ŠD - 27,437 mil. Sk | ŠD - 10,640 mil. Sk | ŠD - 0 |
PHARE - 0 | PHARE - 94,307 mil. Sk | PHARE - 0 |
ost.cudzie zdr. - 486,441 mil. Sk | ost.cudzie zdr. - 455,459 mil. Sk | ost.cudzie zdr.- 612,9 mil. Sk |
vl. zdr. - 28,715 mil. Sk | vl. zdr. - 23,059 mil. Sk | vl. zdr. - 10 mil. Sk |
·
Žilina - Krásno, modernizácia trate:
do roku 2000: | v roku 2001: | plán na rok 2002: |
celkom: 0 | celkom: 12,200 mil. Sk | celkom : 40,000tis.Sk |
v tom: | v tom: | v tom: |
ŠD - 0 | ŠD - 0 | ŠD - 30 mil. Sk |
ost.cudzie zdr. - 0 | ost.cudzie zdr. - 12,2 mil. Sk | ost.cudzie zdr.- 0 |
vl. zdr. - 0 | vl. zdr. - 0 | vl. zdr. - 10 mil. Sk |
3.
Modernizácia koridoru č. IV:
Koridor
vedie od štátnej hranice Kúty cez Bratislavu po štátnu
hranicu Štúrovo. Jeho dĺžka je 210,3 km. Modernizácia
koridoru je rozdelená na dve časti - do roku 2006 a po roku
2006. V prvej sa v rámci komplexných rekonštrukcií vykonajú
najnutnejšie práce súvisiace so zvýšením traťovej
rýchlosti na max. rýchlosť 160 km/h na tých úsekoch, kde
nová os koľaje sa len minimálne odchyľuje od pôvodnej a
zostáva na pôvodnom telese. Ďalej sa vykonajú úpravy
železničného spodku, staníc a zastávok a bude dokončená
rekonštrukcia bratislavských tunelov. RN rozvrhnutý na 5
stavieb, kopírujúcich jednotlivé úseku koridoru, sa
predpokladá vo výške 19,770 mld Sk.
3.1.
ŽSR v súčasnosti zabezpečujú realizáciu nasledovných
stavieb v rámci modernizácie 4. koridoru:
·
Kúty, výmenná stanica - RN stavby 857,617 mil. Sk
Modernizácia
žst. Kúty na výmennú stanicu sa realizuje od roku 1996 v
súvislosti s novou koncepciou ŽSR pri celosieťovej
vlakotvorbe, ktorá bola sústredená do 4 vlakotvorných staníc
na prechode medzi ŽSR a ČD. Aj keď sa ešte do konca toho
istého roku podarilo zrekonštruovať výpravnú budovu,
následne sa kvôli výkonu pohraničnej služby štátnych
orgánov i pracovníkov oboch železníc začala budovať nová
viacúčelová budova ústredného stavadla a colnej a
prechodovej služby. Do užívania bola odovzdaná v závere roku
2000. Následne sa rozbehla realizácia objektov, ktoré súvisia
s dobudovaním prepravného areálu, zvýšením priepustnosti
koľají a montážou zabezpečovacieho zariadenia. Ich
ukončenie sa plánuje v roku 2002.
Samotná
modernizácia koridorovej trate sa doteraz obmedzila na
rekonštrukciu krátkych úsekov v rámci vykonávanej údržby v
oblasti Devínskeho jazera a Zohoru.
3.2.
Zainteresovaní dodávatelia:
Zhotoviteľ
1. etapy 1. časti - Elza Bratislava (stavba zrealizovaná do
roku 1997). Zhotoviteľ 2. časti 1. etapy - Reding a.s.
Bratislava (stavba ukončená a sprevádzkovaná do roku 2000).
Zhotoviteľ 2 časti - zabezp. zariadenie - AŽD Praha (stavba
v štádiu realizácie).
3.3.
Čerpanie nákladov:
·
Kúty, výmenná stanica:
do roku 2000: | v roku 2001: | plán na rok 2002: |
celkom: 168,018 mil. Sk | celkom: 210 mil. Sk | celkom: 152 mil. Sk |
v tom: | v tom: | v tom: |
ŠD - 147,824 mil. Sk | ŠD - 0 | ŠD - 60 mil. Sk |
ost.cudzie zdr. - 5,012 mil. Sk | ost.cudzie zdr. - 210 mil. Sk | ost.cudzie zdr.- 0 |
vl. zdr. - 15,182 mil. Sk | vl. zdr. - 0 | vl. zdr. - 92 mil. Sk |
Strana vytvorená: 17. XII. 2001 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0150.htm ) |