V Tatrách nové elektrické jednotky

Národná obroda 31. August 2000 ŠTVRTOK

Tibor Bucha , Vrútky - Elektrické jednotky, ktoré vo Vysokých Tatrách prepravujú aj návštevníkov našich veľhôr, vyrobili ešte pred tridsiatimi rokmi v Tatre Smíchov. Odborníci konštatujú, že tatranské „električky“ sú už technicky a morálne zastarané, s vysokými nárokmi na údržbu. Preprava nezodpovedá požiadavkám moderného technického vybavenia ani kultúre cestovania. Ak chceme zvýšiť záujem o naše veľhory, treba aj na tatranských koľajniciach ponúkať štandard, na ktorý je zahraničný návštevník zvyknutý napríklad v Alpách. Preto Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vyhlásili medzinárodnú verejnú súťaž na výrobu a dodávku 14 nových elektrických jednotiek. V súťaži najlepšie obstálo konzorcium, ktoré založili švajčiarske firmy Stadler a ADtranz so slovenskou firmou ŽOS Vrútky , a.s.

Minulý rok však „žoska“ skončila so stratou 117 mil. Sk. Príčiny sa odvíjajú podľa predsedu predstavenstva ŽOS Vrútky, a.s. Michala Moncmana predovšetkým od finančných problémov ŽSR ako hlavného odberateľa ŽOS Vrútky. Pripisuje ich absencii štátnej dopravnej politiky, ktorá by jasne definovala postavenie železníc. Napriek tomu firma za prvý polrok 2000 dosiahla hospodársky výsledok 54 mil. Sk a do konca roka by to malo byť 30 mil. Sk pri výkonoch zhruba 1 mld Sk. Spoločnosť vlani investovala 150 mil. Sk do nových technológií na výrobu koľajových vozidiel.

Stále užšie kooperačné väzby s renomovanými európskymi firmami sú nevyhnutné aj z hľadiska dlhodobej stratégie ŽOS Vrútky. Výrobné kapacity vo svete štyrikrát prevyšujú odbytové možnosti, treba maximálne zefektívniť a zracionalizovať obchodnú politiku. „V obchodnom priestore nad 800 kilometrov dopravné náklady prevyšujú výrobnú cenu, preto vnímame účasť v medzinárodnom konzorciu ako prvý krok do dlhodobejšieho zapojenia ŽOS v rámci medzinárodnej integrácie. Vývoj totiž ukazuje, že na konci nevyhnutnej globalizácie zostanú v Európe maximálne dve-tri firmy na transportné systémy,“ dodal M. Moncman.

Vykurovanie a vetranie interiéru elektrickej jednotky pre Vysoké Tatry riadia mikroprocesorové regulátory. V priestore pre cestujúcich sa použil osvedčený informačný systém so svetelným a zvukovým ohlasovaním staníc a najbližších prípojných spojov.

V historickom vozni našli obesenca

Národná obroda ŠTVRTOK 31. August 2000

TASR, Bratislava - Mŕtvolu v značnom štádiu rozkladu našiel v utorok predpoludním pri kontrole v jednom z odstavených historických vozňov v Železničnej stanici Bratislava-východ vedúci Múzejno- dokumentačného centra Výskumného ústavu Železníc SR (ŽSR). Ako TASR o prípade ďalej informoval hovorca ŽP Jozef Buránsky, mŕtvola mala okolo krku ovinutú látku bielej farby. Kúsok z nej bol priviazaný aj na kábloch, ktoré trčali zo stropu vozňa, podľa policajtov teda nie je vylúčené, že dnes už mŕtva osoba sa mohla alebo obesiť, alebo jej k tomu niekto pomohol. Vo vozni policajti našli aj nedopitú fľašu rumu, prázdnu škatuľku od cigariet, keksy, zapaľovač s nápisom v azbuke a vysúvací nožík. V chodbičke pri priechode do druhej polovice vozňa ležal obhorený pas.

Muž vo vagóne
Pravda ŠTVRTOK 31. august 2000

BRATISLAVA, SITA - Mŕtvolu v značnom rozklade objavili v odstavenom historickom vagóne na železničnej stanici Bratislava-východ. Podľa hovorcu Železničnej polície Jozef Búranský, mŕtvy muž mal okolo krku ovinutú bielu látku, ktorej kúsok bol priviazaný aj na kábloch stropu vozňa. Nie je teda vylúčené obesenie. Vo vozni policajti našli okrem nedopitej flaše rumu, zapaľovač s nápisom v azbuke. Z obhoreného pasu, ktorý našli v druhej polovici vozňa, sa dala vyčítať iba pečiatka z hraničného priechodu Vyšné Nemecké s dátumom 5. mája 2000. Podľa lekára smrť nastala asi pred tromi mesiacmi.

V historickom vozni objavili mŕtvolu muža

Nový čas Štvrtok, 31. August 2000

(min) - Nález mŕtvoly na železničnej stanici Bratislava-východ ohlásil Železničnej polícii v utorok dopoludnia vedúci Múzejno-dokumentačného centra Výskumného ústavu Železníc SR. Pri kontrole odstavených historických vozňov totiž našiel v depozitári-kupé ležať na podlahe telo muža v značnom rozklade.
Podľa slov hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského mal mŕtvy chlap okolo krku ovinutú látku bielej farby, kúsok bol priviazaný aj na kábloch trčiacich zo stropu vozňa. „Nie je teda vylúčené, že sa tento muž obesil, alebo že mu k tomu niekto dopomohol,” informoval J. Búranský. Podľa neho sa v treťom oddiele vozňa na sedadle našla nedopitá fľaša rumu, prázdna škatuľka od cigariet, dva keksy, zapaľovač s nápisom v azbuke a vysúvací nôž. V chodbičke sa našiel obhorený pas, z ktorého sa dala vyčítať iba pečiatka hraničného priechodu Vyšné Nemecké s dátumom 5. máj 2000. Privolaný lekár skonštatoval, že smrť muža bližšie nezisteného veku mohla nastať asi pred tromi mesiacmi, pričom zavinenie inou osobou zatiaľ nepotvrdil, ani nevyvrátil. Viac svetla do zvláštneho prípadu, ktorým sa zaoberá ŽP Bratislava-východ, vnesie súdna pitva.

Vo vozni historického vlaku našli mŕtvolu

Sme Sobota 2.9.2000

BRATISLAVA (tasr) - Mŕtvolu v značnom štádiu rozkladu našiel v utorok predpoludním pri kontrole v jednom s odstavených historických vozňov na železničnej stanici Bratislava-východ vedúci Múzejno-dokumentačného centra Výskumného ústavu Železníc SR. Svoj nález okamžite nahlásil Železničnej polícii (ŽP).
Ako o prípade ďalej informoval hovorca ŽP Jozef Buránsky, mŕtvola mala okolo krku ovinutú látku bielej farby. Kúsok z nej bol priviazaný aj na kábloch, ktoré trčali zo stropu vozňa, podľa policajtov teda nie je vylúčené, že dnes už mŕtva osoba sa mohla obesiť alebo jej k tomu niekto pomohol. Vo vozni našli policajti aj nedopitú fľašu rumu, prázdnu škatuľku od cigariet, keksy, zapaľovač s nápisom v azbuke a vysúvací nožík. V chodbičke pri priechode do druhej polovice vozňa ležal obhorený pas. Z neho vyčítali iba pečiatku hraničného priechodu Vyšné Nemecké s dátumom 5. mája 2000. Lekár zistil, že ide o mŕtvolu neznámeho muža bez približného určenia veku. Smrť podľa neho mohla nastať asi pred tromi mesiacmi. Zavinenie inou osobou nevedel potvrdiť ani vyvrátiť.

Zraz skínov ostro sledovala polícia
Sme Sobota 2.9.2000

PRIEVIDZA (eta, tasr) – Za prísneho dohľadu polície sa v sobotu v Prievidzi uskutočnilo stretnutie príslušníkov hnutia skinhead z celého Slovenska, ktorým si pripomenuli zavraždenie člena hnutia Jaroslava Bahnu. Stretnutie bolo na rozdiel od predchádzajúcich rokov riadne ohlásené na mestskom úrade a nebolo zakázané.
V sobotu popoludní začali prichádzať do Prievidze autami a vlakmi na železničnú stanicu skíni, polícia ich pohyb sledovala. Podľa policajných zdrojov bolo medzi nimi približne 20 mladíkov z Českej republiky. Žltý autobus ich zo stanice odviezol na cintorín, kde sa dvesto mladých ľudí v čiernom oblečení, prevažne s vyholenými hlavami, zišlo okolo Bahnovho hrobu. Novinárov polícia držala v bezpečnej vzdialenosti. Spomienkové stretnutie trvalo krátko – ostali po ňom kytice a stuhy s nápismi „White Power – Biela sila“, „Nezabudneme“ a „Už len osem rokov“. Osem rokov pravdepodobne predstavuje čas, ktorý si má ešte odsedieť vo väzení vrah Jaroslava Bahnu, rómsky občan Ernest Tomka.
Z cintorína sa skíni pobrali v zástupe, sledovaní kolónou policajných vozidiel, do jedného z kultúrnych domov v mestskej časti Veľké Necpaly, kde sa konal koncert skupín naklonených hnutiu. Cestou sa žiadne incidenty neodohrali a polícia obyvateľov ani novinárov nepúšťala do blízkosti sprievodu. Policajti zastavila iba jedno z áut a odfotografovali symboly svastiky, ktorú mali pasažieri v aute. Ako nám potvrdili predstavitelia rómskej samosprávy, polícia ich o stretnutí informovala, a preto vyzvali svojich členov, aby nechodili v tom čase do mesta a skínov neprovokovali.
K vražde Jaroslava Bahnu došlo pred štyrmi rokmi v autobuse MHD v Prievidzi. Dvadsaťsedemročný Tomka napadol Bahnu, ktorý bol v čase vraždy vojakom základnej vojenskej služby, a pichol ho nožom priamo do srdca. Za vraždu dostal 12 rokov, z nich si už štyri odsedel. Situácia po vražde Jaroslava Bahnu bola v Prievidzi zložitá a ďalej sa zdramatizovala v decembri toho istého roka po tom, čo v Handlovej zavraždil neplnoletý skín Róma. Udalosti viedli až k prijatiu programu bezpečnosti pre obyvateľov Prievidze. Spomienka na Bahnu sa koná v Prievidzi každoročne.
Otec zavraždeného Ľudovít Bahna uviedol, že stretnutie malo jediný cieľ – uctiť si pamiatku jeho syna. Počet účastníkov spomienky však bol podľa neho v tomto roku oveľa vyšší. Z toho usudzuje, že je to aj prejav nespokojnosti mladých ľudí so súčasnou zlou situáciou v spoločnosti.

ŽSR zvyšujú emisiu eurobondov o 45 miliónov eur
Sme Sobota 2.9.2000

(tasr), Londýn - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zvýšili vo štvrtok emisiu sedemročných obligácií denominovaných v eurách o 45 miliónov EUR. Kupónový výnos emisie predstavuje 8 percent, dátum emisie je 28. septembra a dátum splatnosti 30. mája 2007. Spolu s predchádzajúcou emisiou si ŽSR prostredníctvom eurobondov požičali v zahraničí 170 miliónov EUR, čo je približne 7,3 miliardy korún.

Strata železníc sa šplhá k 1,5 miliardy korún

Sme Sobota 2.9.2000

TOMÁŠ KUČA , BRATISLAVA - Železnice SR dosiahli za 7 mesiacov tohto roku stratu vo výške takmer 1,5 miliardy Sk. V porovnaní s plánovanou bola nižšia o 108 miliónov Sk. Na medziročnej báze strata poklesla o 672 mil. Sk. Výnosy pre siahli 14 mld Sk, čo je oproti roku 1999 o 2,8 mld Sk viac a v porovnaní s plánom o 280 mil. Sk viac. Náklady dosiahli výšku takmer 16 mld Sk, čo je oproti rovnakému obdobiu minulého roka viac o 2,2 mld Sk. „Vyššie čerpanie nákladov spôsobil hlavne inflačný rast cien vstupov a rast finančných nákladov súvisiacich s reštrukturalizáciou úverov, čím dosiahol pomer dlhodobých a krátkodobých úverov 92 k 8 percentám,“ uvádza sa v stanovisku železníc.
Podľa operatívnych výsledkov za sedem mesiacov ŽSR prepravili 30 mil. ton tovaru, čo je o 2,1 mil. ton - čiže 108 percent - viac, ako plánovali. V porovnaní s rokom 1999 prepravili ŽSR o 2,7 mil. ton tovaru viac, čo predstavuje medziročný nárast o 9,74 %. Železnice najviac prepravovali železnú rudu (8 mil. ton), uhlie (5,3 mil. ton), stavebniny (4 mil. ton), chemické produkty (3,4 mil. ton), kovy (3,4 mil. ton) a drevo (3 mil. ton). Z hľadiska medzinárodnej prepravy vyviezli ŽSR najviac tovaru do Českej republiky (4,3 mil. ton), Rakúska (1,7 mil. ton), Maďarska a Poľska (po 1 mil. ton) a na Ukrajinu (330 tisíc ton). Zo susedných železníc prišlo na Slovensko najviac tovaru z Ukrajiny (6,5 mil. ton), z ČR (2,5 mil. ton), Poľska (820- tisíc ton), Rakúska (270-tisíc ton) a Maďarska (200-tisíc ton).
Celkové tržby z prepravy (nákladná + osobná preprava) dosiahli výšku 8,3 mld Sk. V porovnaní s rokom 1999 stúpli o 568 mil. Sk, čo je medziročný nárast o 7,3 %.
„Tieto výsledky boli dosiahnuté aj napriek tomu, že ŽSR uplatnili 16-percentnú reštrikciu v oblasti plánovanej spotreby materiálu a 12-percentnú reštrikciu v oblasti ostatných služieb, pričom o 100 percent vzrástli ceny za trakčnú naftu a o 30 percent ceny za trakčnú energiu. Aj mzdový nárast dohodnutý v kolektívnej zmluve musia ŽSR kompenzovať úsporami v ostatných nákladových položkách, čo sa prejavuje uplatňovaním tzv. rozpočtového regulatívu vo všetkých organizačných jednotkách,“ píše sa v stanovisku.

Migaš odovzdal dekréty piatim novým generálom

BRATISLAVA 3. septembra (SITA) - Vymenúvacie dekréty piatim novým generálom ozbrojených síl Slovenskej republiky dnes z poverenia prezidenta Rudolfa Schustera odovzdal v Sieni federácie Bratislavského hradu predseda Národnej rady (NR SR) Jozef Migaš v prítomnosti predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Novými slovenskými generálmi sú riaditeľ odboru obranného plánovania Ministerstva obrany SR (MO SR) Ľubomír Bulík, veliteľ vzdušných síl veliteľstva vzdušných síl Generálneho štábu Armády SR MO SR Jozef Dunaj, zástupca veliteľa pozemných síl GŠ ASR MO SR Dušan Humený, náčelník štábu strategického plánovania GŠ ASR MO SR Peter Novotňák a veliteľ Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ján Podhora.

Do vojenskej hodnosti generálmajora ich vymenoval prezident Schuster 1. septembra.

Na slávnostnom akte sa ďalej zúčastnili predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Vladimír Palko, ministri obrany a dopravy Pavol Kanis a Jozef Macejko a náčelník Generálneho štábu Armády SR genpor. Milan Cerovský. Za novovymenovaných generálov sa za poctu a prejavenú dôveru poďakoval genpor. Jozef Dunaj.

Kórejský polostrov: Projekty železnice a autostrády
Cez zamínované pole
Pravda STREDA 6. september 2000
SOUL, REUTERS, ib - Južná Kórea v utorok navrhla výstavbu železničného a autostrádneho
spojenia so Severnou Kóreou.

Oba komunikačné ťahy by mali prechádzať cez demilitarizovanú zónu,
ktorá už takmer 50 rokov rozdeľuje oba kórejské štáty. Projekty
narážajú na ťažkosti, ktoré súvisia s tým, že Sever a Juh technicky
zotrvávajú vo vojnovom stave a vojnu z rokov 1950-53 skončili iba
dohodou o prímerí. Železničná trať a autostráda by mali viesť úsekmi
demilitarizovanej zóny, kde sa ešte stále nachádzajú nevybuchnuté
míny. Návrh na ich výstavbu predniesol juhokórejský minister pre
záležitosti zjednotenia Pak Dže-kju, ktorý telefonicky pozval svojho
severokórejského partnera na schôdzku do pohraničnej obce
Pchanmundžom. Stretnutie by sa malo uskutočniť vo štvrtok v budove
styčného úradu, ktorého činnosť bola obnovená len pred niekoľkými
týždňami. Severná Kórea sa k návrhu zatiaľ nevyjadrila. Po
minulotýždňových pracovných rozhovoroch o ekonomických otázkach však
Pchjongjang vyjadril vôľu vyslať do Soulu delegáciu, ktorá by
prediskutovala uzavretie dohôd o dvojitom zdanení a ochrane
investícií. Ústretové gesto z Južnej Kórey prišlo po signáloch, že
juhokórejský konglomerát Hyundai a iné vplyvné firmy majú záujem o
investície na Severe.

EBOR v decembri
Pravda STREDA 6. september 2000

BRATISLAVA, md - O poskytnutí pôžičky Železniciam SR vo výške 80 mil. eur by mala v
decembri tohto roku rozhodnúť Európska banka pre obnovu a rozvoj
(EBOR). Podľa informácií EBOR bude pôžičku garantovať vláda.
Železnice SR (ŽSR) chcú použiť prostriedky z úveru na modernizáciu
trate Bratislava - Trnava, modernizáciu medzinárodných nákladných
vagónov a zároveň aj na znižovanie počtu a rekvalifikáciu
zamestnancov. Náklady celého projektu dosiahnu 135 mil. eur.
Železnice v súčasnosti rokujú okrem EBOR aj s Európskou investičnou
bankou (EIB). Tento projekt je súčasťou prioritného investičného
programu ŽSR v objeme 500 mil. eur, ktorý budú financovať železnice
z vlastných prostriedkov, z úverov od EBOR, EIB, cez program ISPA a
z prostriedkov Európskej únie. Cieľom projektu je podpora
transformácie a modernizácie ŽSR.

Redakcia:
8. September 2000
Národná obroda PIATOK

Helena Budinská - Kolega Števo lieta po akciách ako šarkan. Piatok, sviatok, nič mu
neprekáža. Od snouboardistov k parašutistom, od ľadu k perejám.
Stále na
cestách. Jeho záber limituje len pracovná náplň - šport. To však nie
je v tomto príbehu dôležité, ale predsa len - ako športový redaktor
má aj športového ducha. Teda žiadna ufňukaná vyfintená nátura.
Nepotrebuje sa
vyvážať v relatívnom luxuse, keď treba stačia mu služby slovenských
železníc, a samozrejme, aj staničných bufetov.

Spoje poredli, a tak si treba niekedy nájsť peleštek na ušmudľaných
staniciach. Našinec si už zvykol prejsť priestory krížom-krážom a
snoriť aspoň po stopách čistoty. Chvíľočku sa dá vydržať, ale ak
treba čakať tri-štyri hodiny na rovnako ledabolo udržiavaný vlak,
dobre by padlo čosi pohodlnejšie.
A tak sa Števo uvelebí v čakárni - no, športovo. Ľahne si na lavicu
a nohy vyloží na opierku. No čo, veď nie je žiaden povaľač v
zdrapoch vetchcej vetrovky. Každý musí predsa na prvý pohľad vidieť
iba to, že si utrmácaný cestujúci potrebuje narovnať polámané údy.
V čakárni je teplo a Števo zadriemal.
o o o „Okamžite daj dolu tie nohy!” Príslušníci železničnej polície
robia raziu: „Občan, tu nemôžete spať.“ Dvojica hrajúca klasické
roly - dobrého a zlého.
„Prosím vás, čakám na vlak,” Števo je pokojnej povahy. „To by mohol
povedať každý. Ukáž lístok!” Drží sa zlý úlohy. „Občan, prosím,
ukážte aj občiansky preukaz,“ dobrého tiež nič nevyvedie z
rovnováhy.
„Lístok ešte nemám. Keď som prišiel, v pokladnici sa menili zmeny.
Ale môžem vám ukázať ten, s ktorým som pricestoval.“
„Zdvihol si ho niekde v hale alebo na peróne. Čo si myslíš, že
nepoznáme takých ako ty.“ Zlý mal radšej mlčať, lebo náš šporťák
vydrží veľa, ale drevo na ňom kálať nemožno. Ešte tak triesky. Ale
nijakí uniformovaní ním mávať nebudú.
Vysvetlil kto je - čo je, prečo je na stanici - služobná cesta. A
vytiahol novinársky preukaz.
Len pre informáciu: veľkosť ako identifikačná karta, aj fotka tých
istých rozmerov. Za plastom názov zamestnávateľa, jeho pečiatka,
pracovná funkcia držiteľa a písmená PRESS. Dobrý aj zlý si ho
prezerali pozorne z lícovej aj rubovej strany.
„Vážený, týmto nás neohúrite. Čo sme ešte nevideli novinára!“ Obaja
sa naježili. Veru, Števo, mal si sa radšej vytasiť s občiankou.
„Ideme spísať zápis o priestupku. Vyvaľovali ste sa tu ako pod
mostom. Špinavé topánky na lavičke. Znečistili ste stanicu,“ zaťali
sa odrazu nad novinárskym preukazom.
„Viete čo? Idem si kúpiť ten lístok,” Štefan zatúžil po pokoji.
„Teraz je už neskoro. Spali ste v čakárni s vyloženými bagandžami.
Zaplatíte pokutu!“
Zlý vytiahol blok predtlačených tlačív. Dobrý začal diktovať z
údajov novinárskeho preukazu: meno, adresa zamestnávateľa, redakcia:
PRES. „Ešte jedno S, pozri, takto,” opravil kolegu.

Poslednú tranžu od EIB dostanú ŽSR možno už v septembri
Poslednú tranžu úveru od EIB vo objeme 60 mil. EUR, dostanú
Železnice SR v momente, keď sa projekt transformácie začne
realizovať

Informácie o európskej integrácii nájdete aj na stránke Vlády SR
http://integracia.government.gov.sk

KOŠICE 8. septembra (SITA) - Cieľom transformácie Železníc SR
je zlepšenie hospodárskeho výsledku v spoločnosti, aby nevznikali
ďalšie straty. Transformácia nie je jednoduchý proces čo dokumentujú
ak skúsenosti viacerých európskych krajín, ktoré prechádzajú na
tento spôsob riadenia. Navyše vláda SR prijala záruku za úver od
Európskej investičnej banky vo výške 200 mil. EUR. Poslednú tranžu v
objeme 60 mil. EUR dostane podnik v momente, keď projekt
transformácie schváli parlament. Na piatkovom pracovnom seminári v
Košiciach, ktorý sa uskutočnil pre zástupcov samosprávy, štátnej
správy a podnikateľského sektora pod názvom Modernizácia a
transformácia železníc, to povedal Ján Bendžal, riaditeľ divízie
osobnej prepravy Železníc SR. Parlament by sa touto otázkou mal
zaoberať už v septembri tohto roka.

Prvá etapa transformácie spoločnosti sa začne prakticky
uplatňovať 1. apríla 2001 po schválení projektu vládou SR a skončiť
by sa mala v roku 2004. Druhá etapa, keď sa vytvoria z obchodnej
spoločnosti dve nové akciové spoločností by sa mala skončiť v
priebehu nasledujúcich štyroch rokov. "Jedna zo vzniknutých
spoločností sa bude venovať osobnej preprave a druhá nákladnej
preprave. Do nej by mohol vstúpiť zahraničný kapitál," povedal J.
Bendžal. Jedna spoločnosť bude štátna, ktorá bude vlastniť dopravnú
cestu a druhá bude akciovou spoločnosťou, ktorá sa bude venovať
obchodu. Podľa jeho slov predložený projekt transformácie má riešiť
krízovú situáciu na železnici. Tie sú v súčasnosti zadlžené vo výške
36 mld. Sk. Problémové je podľa J. Bendžalu aj riešenie kompenzácie
za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až 1997, kde dlh štátu
predstavuje takmer 15 mld. Sk.

Železnice SR v súčasnosti zamestnávajú 49 600 pracovníkov. Po
transformácii do roku 2007 by počet zamestnancov mal klesnúť o 16
000. "Je to jedna z podmienok, ktorú stanovila súčasná vláda pre
optimalizáciu počtu pracovníkov, pričom si samozrejme uvedomujeme,
že to nie je veľmi populárne opatrenie," tvrdí riaditeľ. Železnice v
súčasnosti doplácajú podľa jeho slov na chyby v riadení v období
rokov 1994 až 1998.

Začiatkom tohto roku železnice dostali 4,9 mld. Sk na oddlženie
osobnej prepravy, čím podnik vyrovnal svoje dlhy voči verejným
fondom. Všetky pripravované kroky sa robia v súlade s prijatými
opatreniami EÚ. "Je to dôležité najmä v súvislosti s otváraním 9.
kapitoly predvstupovej fázy do EÚ, ktorá sa zaoberá práve dopravnými
tepnami," upozornil J. Bendžal.

Piatkový seminár o modernizácii a transformácii Železníc SR
pripravila ako tretie tohtoročné podujatie Občianske združenie URBI,
mimovládna, nezávislá a nezisková organizácia v Košiciach.

IBRD zvažuje úver pre ŽSR

Sme Sobota 9.9.2000

(tasr) - Európska banka pre obnovu a rozvoj (IBRD) plánuje Železniciam
Slovenskej republiky (ŽSR) poskytnúť úver vo výške 80 miliónov eur,
ktorého garantom sa stane vláda SR. Projekt podpory je súčasťou
investičného programu v hodnote 500 miliónov eur, ktorý je
financovaný zo spoločných zdrojov ŽSR, Európskej investičnej banky
(EIB) a programu Európskej únie ISPA. O jeho prijatí by IBRD mala
rozhodnúť v decembri tohto roku.
Spomínaných 80 miliónov eur chce IBRD investovať do renovovania
trate Bratislava - Trnava, modernizácie medzinárodných vagónov,
redukcie počtu zamestnancov v nasledujúcich troch rokoch a do
rekvalifikačného programu. Výdavky na tieto projekty sa odhadujú na
135 miliónov eur. Cieľom finančnej asistencie je podpora
transformácie železníc a modernizácia ich aktív, čo by ŽSR mali
dosiahnuť implementáciou päťročného podnikového plánu a
reštrukturalizačnými opatreniami zameranými na zlepšenie
produktivity a komerčnej efektívnosti ŽSR.
Podporou čiastkových projektov chce EBOR tiež prispieť k zlepšeniu
konkurenčného prostredia v dopravnom sektore na Slovensku zvýšením
konkurencieschopnosti železničnej dopravy a zvýšením atraktivity
tranzitných ciest cez SR. „Implementácia päťročného plánu ŽSR uľahčí
prijatie trhových spôsobov riadenia v železničom sektore na
Slovensku,“ uvádza EBOR. Na trh orientovaný systém manažmentu
železníc by mal byť vyvinutý najmä v oblasti strategického
plánovania v trhovom prostredí, investičného hodnotenia, manažmentu
životného prostredia a vyhlasovania tendrov na zmluvy.

Mel Gibson: Ľahké veci ma príliš nezaujímajú

Národná obroda 9. September 2000 SOBOTA

Mária Kodymová - ‚‚Prvých pár dní sa na neho človek pozerá a hovorí si: Bože, to je
vážne, ten fantastický Mel Gibson! Ale Mel je taký bezprostredný a
odzbrojujúci, že na to rýchlo zabudneš," tvrdí v Hollywoode zabývaný
nemecký režisér Roland Emmerich o hercovi z kategórie
ultrazarábajúcich superhviezd po skúsenostiach z nakrúcania
výpravnej historickej drámy z obdobia americkej vojny za nezávislosť
Patriot . A nestarnúci Mel Gibson s povesťou muža, na ktorého sa
bude chodiť, aj keby hral Macíka Pu, kompliment vracia slovami:
‚‚Neviem, ako to Roland robí. Neje, nespí, fajčí ako továrenský
komín. Žije z čistej ctižiadostivosti a švábskej tvrdohlavosti. Vždy
pozorujem režisérov, ale on je plný prekvapení."
Kvôli Patriotovi sa vzdal Gibson lákavých ponúk, ktoré mali podobu
Gladiátora a Dokonalej búrky (v prvej zažiaril Russell Crowe, v
druhej si zahral George Clooney). Vraj - nič mimoriadne. ‚‚Skrátka a
dobre, v jediný týždeň sa mi dostali do rúk tri scenáre a pre
prekrývajúce sa termíny som si mohol vybrať len jeden. To je
normálne... Všetky scenáre nejaký čas putujú po Hollywoode ako
bludné meteority a sťahujú sa z jednej hereckej rezidencie do
druhej."
A čím ho príbeh farmára, túžiaceho po rodinnom živote v mieri, z
ktorého sa po krvavom stretnutí s britskou armádou stane
profesionálny bojovník, tak oslovil (okrem výšky honoráru - za
postavu Benjamina Martina vraj dostal dvadsaťpäťmiliónov dolárov)?
‚‚To, čo ma skutočne neobyčajne upútalo, je okamžik, keď so sebou
berie svojich mladučkých synov, aby s nimi zabíjal ľudí. To bolo
veľmi bezohľadné, aj keď je pravda, že potreboval pomoc. Lenže, on
si pritom myslel aj: Musím ich naučiť, ako sa zabíja. Bolo to veľmi
tvrdé."
Ale nepochybne aj emocionálne veľmi účinné. V USA už zarobil Patriot
viac ako sto miliónov dolárov a vo Veľkej Británii, v ktorej vyvolal
búrku protestov (vraj skresľuje historické fakty a vykresľuje
Angličanov v nelichotivých farbách) ďalších takmer šesť miliónov.
Z AMERIKY DO AUSTRÁLIE A SPÄŤ
Začínal síce v austrálskej kinematografii v čase, keď nadchádzali
jej hviezde hodiny, a tiež na divadelných scénach najmenšieho
kontinentu, ale je Američan ‚‚ako repa". Mel Columcille Gerard
Gibson sa narodil 3. januára 1956 v Peekskille (štát New York) ako
šieste z jedenástich detí. ‚‚To je škola života na nezaplatenie. My
sme sa síce všetci mali strašne radi, ale samozrejme medzi nami
dochádzalo k súrodeneckým hádkam aj bitkám. Tak to skrátka chodí,
keď sa päť detí v tej istej chvíli rozhodne, že sa bude hrať s tou
istou hračkou. A v Hollywoode je to podobné."
Mal sotva dvanásť, keď sa rodina po otcovom ťažkom pracovnom úraze
(robil ako brzdár na newyorskej železnici) z finančných dôvodov
presťahovala do Sydney. Navštevoval katolícku školu (ako
štrnásťročný sa blysol v školskom predstavení Romea a Júlie ), hral
rugby a lákala ho predstava žurnalistickej kariéry, alebo
atraktivita života na pláži. Dilemu zaňho rozlúskla jedna zo
sestier: vyplnila mu prihlášku na štúdium herectva do National
Institut of Dramatic Arts pri University of New South Wales v
Sydney. Kto by dnes veril, že tento sebavedomý ironik a vtipom
sršiaci človek bol kedysi plachý a nemotorný mládenec. Prijali ho,
ale napokon vysokú školu ani nedokončil. ‚‚Môj odchod - no,
presnejšie to bolo niečo ako čestný vyhadzov - sa odohral vo chvíli,
keď sa to začalo hýbať vo svete austrálskeho filmu. Bol som v pravý
čas na pravom mieste," spomína Mel Gibson, ktorý na filmovom plátne
debutoval už v čase štúdií vo Fraserovom Letnom meste (1977).
Spočiatku sa viac venoval divadlu a na javisku State Theatre Company
of South Australia si zahral v Henrichovi IV , Čakaní na Godota ,
Smrti obchodného cestujúceho aj v iných veľkých dramatických kusoch.

V roku 1979 nastal zlom. Zaujal titulnou úlohou retardovaného
mladíka vo filmovej adaptácii románovej predlohy Colleen
McColloughovej Tim , za ktorú dostal svoju prvú Austrálsku filmovú
cenu. V tom istom čase sa preslávil ako hlavný hrdina komerčne
úspešného futuristického thrilleru Šialený Max (mal ďalšie dve
pokračovania). A o dva roky nasledovala druhá Austrálska filmová
cena za rolu Franka Dunneho (ktorý ako jeden z mála prežije masaker
na tureckom polostrove) vo vojnovej dráme Petra Weira Gallipoli . S
režisérskou hviezdou austrálskej a dnes už aj americkej
kinematografie nakrútil Gibson už len jeden film - Rok nebezpečného
života (1982), hoci uvažovali aj o ďalších spoločných projektoch.
‚‚Peter Weir ani nevie, ako veľa som sa od neho naučil. To, čo
pochytíte od ľudí, s ktorými spolupracujete na začiatku, v dobe, keď
ste ešte veľmi mladý, si najlepšie zapamätáte," priznáva Mel Gibson.

To už sa ozval cez agenta aj Hollywood. ‚‚Pracoval som na filmoch
stredného rozpočtu. Ľudia, s ktorými som spolupracoval, boli dobrí a
schopní a ja som mohol experimentovať, aj keď sa môj úspech
pohyboval od žiadneho k priemernému." No na obzore sa už črtala
postava horkokrvného policajta Martina Riggsa v Smrtonosnej pasci
Richarda Donnera (1987).
SOM AKO ĽAHKÁ ŽENSKÁ
‚‚V tom čase sa objavilo mnoho filmov, kde vystupovali svalnatí
maníci, všetci absolútne plochí a dvojrozmerní. Väčšinou zachránili
svet, ale nikto tomu neveril. Smrtonosná zbraň je o mužovi, ktorý
prešiel vojnou a na živobytie si zarába tým, že ohrozuje ľudí,
pretože je policajt. Čo s ním tá zmes urobila? Stal sa z neho
sebevrah. Nič podobného tu predtým nebolo," vysvetľuje Gibson, čím
ho zaujal scenár filmu, ktorý z neho urobil v USA hviezdu. A
superúspešná Smrtonosná pasca
sa dočkala aj ďalších pokračovaní (komerčne najúspešnejšia bola
trojka so ziskom takmer stopäťdesiat miliónov dolárov) - dohromady
sú štyri a Mel Gibson už predstavu päťky odmieta.
‚‚Nie som ten typ, čo sedí celý deň zatvorený vo svojom prívese a
vychádza len preto, aby odriekal svoje repliky. A keď sa človek
medzi zábermi potĺka po pľaci, automaticky získa určité znalosti. Čo
som ale podcenil, bolo to neuveriteľné množstvo rozhodnutí, ktoré
musí človek denne robiť," zhŕňa Mel svoje skúsenosti z režijného
debutu - v roku 1993 nakrútil drámu Muž bez tváre . A do hlavnej
úlohy znetvoreného bývalého učiteľa, ktorý prekoná svoju
zatrpknutosť a zblíži sa s problémovým chlapcom obsadil - seba:
‚‚Uvažoval som o Jeffovi Bridgesovi a Williamovi Hurtovi, ale tí
mali iné záväzky. Tak som to musel vziať sám."
Posmelený slušným ohlasom u divákov aj kritikov, pustil sa Mel
Gibson do ďalšieho projektu v dvojrole - pred i za kamerou.
Historická dráma o legendárnom škótskom hrdinovi Williamovi
Wallaceovi Statočné srdce mu vyniesla Oscara za najlepší film aj
réžiu, Zlatý glóbus a ďalšie ceny. ‚‚Režírovanie mám oveľa radšej.
Je to väčšia zábava, to je na tom to najkrajšie. Je to prakticky to
isté, čo herectvo, teda rozprávanie príbehu, ale máte oveľa väčšiu
možnosť kontrolovať, akým spôsobom sa bude ten príbeh rozprávať. To
milujem," usmieva sa muž, ktorý sa momentálne pustil do romantickej
komédie What Women Want , v ktorej hrá mužského šovinistu.
Na prahu deväťdesiatych rokov si s priateľom Bruceom Daveym založil
produkčnú spoločnosť Icon - najskôr preto, aby mohol dokončiť
filmovú adaptáciu Hamleta , v ktorej hral Shakespearovho ‚‚princa
dánskeho" pod režijnou taktovkou slávneho Franca Zeffirelliho. Potom
začal financovať aj svoje režijné projekty, nedávno napríklad
produkoval Wendersov Hotel za milión dolárov , v ktorom si zahral
detektíva. ‚‚Občas treba urobiť aj nepopulárne rozhodnutia. Som však
zodpovedný za produkciu, a to aj keby som mal v priebehu nakrúcania
niekomu ublížiť. Napríklad pri nakrúcaní filmu Odplata som sa
napokon musel rozísť s režisérom a scenáristom Brianom Helgelandom a
urobiť radikálne zmeny aj bez neho," sumarizuje Gibson svoje
producentské skúsenosti.
A ako si vyberá partnerov a spolutvorcov? ‚‚Riadim sa prvým dojmom.
Ale vlastne som ako ľahká ženská - môžem pracovať s každým."
VTIPKÁR
‚‚Asi by som mal pribrzdiť," s úsmevom komentuje Mel kruté žartíky,
ktoré zvykne vyvádzať svojim kolegom. Pri nakrúcaní filmu Večne
mladý (1992) zazvonil pri dverách Jamie Lee Curtisovej s nožom v
ruke a hokejovou maskou na tvári, v Spiknutí (1997) zasa podal Julii
Robertsovej na kosť zmrznutú krysu.
‚‚Každý by mal mať nejakú neresť," vysvetľuje, keď si odpaľuje jednu
cigaretu od druhej. Problémy s alkoholom vyriešil už na začiatku
svojej kariéry, nikotínu sa však odmieta vzdať. ‚‚Keď v celej
Amerike zakážu fajčenie, prestanem byť Američanom," smeje sa
štyridsaťštyriročný otec siedmich detí. To posledné sa narodilo len
nedávno. ‚‚Malý je našou najobľúbenejšou hračkou. Každopádne lepšou,
ako pes," nezabúda Mel Gibson ani na okamih na svoj sarkazmus. ‚‚No
čo, aspoň zostanem dlhšie mladý. Nie je to nič ťažké. So
zaobchádzaním s fľašou a plienkami už mám bohaté skúsenosti. A pre
drobca je výhodou, že ako rodičia sme oveľa viac v pohode ako pri
prvom dieťati."
Ani pri otázke, aká musí byť skutočná láska, nezabudne muž, ktorého
nezaujímajú ľahké veci, na vtipkovanie. ‚‚Aký je rozdiel medzi
skutočnou láskou a oparom? Opar vydrží dlhšie."

‚‚Staroba nie je pochopiteľne žiadny med, zvlášť v mojom
povolaní. Keď som mal štyridsať, prosil som svoju ženu, aby mi
vyžehlila vrásky na tvári," smeje sa Mel Gibson.

‚‚Režírovať znamená urobiť denne tisíce rozhodnutí," hovorí
herec, režisér a producent Mel Gibson.

„Grafitákov“ chytili pri striekaní elektrického rušňa

Sme Sobota 9.9.2000
ŽILINA (tasr) – Pod rúškom noci dvojica mladíkov zo Žiliny 19-ročný Dávid
R. a 16-ročný Michal M. striekala v rušňovom depe v Čadci odstavený
elektrický rušeň. Ako informoval hovorca železničnej polície Jozef
Búranský, mladíci počas víkendu zastriekali plochu sedem štvorcových
metrov nečitateľným rôznofarebným nápisom. V zdokonaľovaní diela im
zabránili čadčianski železniční policajti, ktorí u nich našli dve
igelitové tašky so štrnástimi sprejmi a čiernu kuklu. Mladíci sa k
skutku priznali. Navyše svoje dielo zachytili na film, ktorý mali
pripravený ako dôkaz na súťaž s inými „grafitákmi“. Ten policajti
takisto zadržali. V tomto prípade poslúži ako dôkaz proti
podozrivým, ktorí poškodzovali cudziu vec.

Radšej vymôcť pohľadávky
Dohoda ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí
Pravda SOBOTA 9. september 2000
JOZEFÍNA KAŠŠOVÁ - V budúcom roku začnú v Liptovskom Mikuláši a v Stropkove fungovať
prvé sociálno-zdravotnícke zariadenia. Poskytnú zdravotnícke služby
najmä starším, sociálne odkázaným ľuďom.

Dohodli sa na tom v piatok minister zdravotníctva Roman Kováč so
šéfom rezortu sociálnych vecí Petrom Magvašim. Po stretnutí P.
Magvaši konštatoval, že definícia takýchto zariadení je už v novele
zákona o sociálnej pomoci, pripustil však, že problémom je
financovanie. Zakladateľmi takýchto neziskových, verejnoprospešných
zariadení by podľa neho okrem oboch ministerstiev mohli byť tiež
obce, mestá, prípadne humanitné a charitatívne organizácie. Návrh
spôsobu ich financovania a prevádzky vypracuje pracovná skupina a
odskúšajú ho práve v Liptovskom Mikuláši a v Stropkove. Na
prebudovanie a zariadenie existujúcich priestorov v nemocnici v
Liptovskom Mikuláši bude potrebných 13 miliónov Sk, v Stropkove 18
miliónov. Prispejú obidve ministerstvá - jednak čiastkami získanými
z lotérií, jednak príspevkami zo štátneho rozpočtu. R. Kováč
upozornil, že tieto zariadenia budú musieť ministerstvo
zdravotníctva požiadať o licenciu na poskytovanie určitého rozsahu
zdravotnej starostlivosti. "Po udelení získajú nárok na jej
financovanie zo zdravotného poistenia," uviedol.
V súvislosti s požiadavkami zdravotníctva na štátny rozpočet v
budúcom roku Kováč uviedol: "Nepotrebujem miliardu, aby som riešil
problémy v zdravotníctve. Potrebujem, aby Železnice SR platili
odvody do poisťovne. Nemožno dlho udržať stav, že železniciam
poskytujeme zdravotné výkony a nedostávame za ne ani korunu. Nemáme
na to, aby sme ich úverovali." Podľa jeho slov potrebnejšie ako
žiadať navýšenie rozpočtu pre rezort, je vymôcť existujúce
pohľadávky. "Zdravotníctvo má dnes dlhy 15 mld. Sk, ale
zdravotníckym poisťovniam dlhujú plátcovia 12 mld. Sk. Až 60 % z
nich je takých, ktoré sa dajú vymôcť," zdôraznil Kováč. Jeho slová
za svoj rezort potvrdil aj minister Magvaši, ktorý pripomenul, že
takéto pohľadávky Sociálnej poisťovne dosahujú asi 15 mld. Sk.
Ministri sa zhodli, že na vymáhanie týchto pohľadávok mienia využiť
Slovenskú konsolidačnú, a. s.

Ďaľšie správy


Strana vytvorená: 10. IX. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press23.htm )