Pišťanek v mestách 7.
(Dortmund a Hanover)

Peter Pišťanek
( inZine 27.6.2000)

Dortmund

S nevýslovnou radosťou sme opustili nevľúdny Brusel a zamierili sme v našom pomaľovanom špeciálnom spisovateľskom vlaku do Nemecka. Na dortmundskej železničnej stanici nás čakalo vrelé prijatie, ktorému asistovala jedna nesmierne zaujímavá skupina, Beat'n Blow ( http://www.beatnblow.de/ ). Ako to opísať? Predstavte si dychovku v najklasickejšom možnom obsadení, teda vrátane heligónky a dvoch bubeníkov, jedného, čo tlčie do veľkého bubna zaveseného na prsiach, a druhého víriaceho na malom bubne. A teraz si predstavte, že táto skupina nehrá klasické dychovkové kusy ako napr. Škoda lásky od Vejvodu alebo nejaké populárne pochody, ale Superstition od Wondera, Chameleon od Hancocka, či In The Stone od Earth Wind & Fire. A pozor, vážení! Táto kapela nehrá tieto vypaľovačky v dychovkovom rytme, ale funkuje ako James Brown a Prince dokopy!
Takže toto bol veľmi dobrý a príjemný začiatok. Náš hotel bol hned vedľa stanice, prakticky v centre, a musím povedať, že aj keď jeho názov si už nepamätám (odvtedy sme precestovali asi tisíc kilometrov a ďalšie štyri mestá), bol som naozaj šokovaný z toho, že každý z nás mal k dispozícii apartmán s barpultom a dvoma televízormi (jeden v spálni, jeden v obývačke). Tak to sa mi páčilo, aj keď klimatizácia neveľmi fungovala, čo v tých horúcich dňoch nebola až taká malichernosť, ako sa môže teraz zdať ctenému čitateľovi.
O samotnom Dortmunde nie je veľmi čo písať, je to klasické upravené a vľúdne nemecké mesto, akých nájdete v Nemecku plno. Pre mňa má možno osobnú hodnotu jeden z dortmundských kostolov, ktorý - keď som ho prvýkrát uvidel - mi prinavrátil späť časy môjho detstva, keď som si rád listoval v hrubých katalógoch západonemeckých obchodných domov a najmä stránky s hračkami. Ten kostol totiž ako stavebnicu k modelovej železnici vyrábala akási firma, a ja som strašne túžil obohatiť ňou svoje modelové koľajisko. Nikdy sa mi to nepodarilo, lebo východonemeckí výrobcovia modelových budov, ktoré boli dostupné na našom trhu, nemali dôvod vyrábať maketu dortmundského kostola. No a teraz som ten kostol prvýkrát videl na vlastné oči, a do tých očí sa mi vtisli slzy.
Počasie bolo nádherné, slnko v tých dňoch svietilo ako bláznivé, no v úzkych uličkách dortmundskej pešej zóny bolo príjemne.
"Tak vitaj opäť v Európe," pripil mi český spisovateľ Pavel Verner v najbližšej pivárni s obrovským oroseným pohárom nemeckého piva a ja som mu to opätoval. Po bruselskej skúsenosti sme sa opäť cítili ako v civilizovanom svete. A navyše aj to pivo, ktoré som síce neohodnotil tak vysoko ako niektoré české pivá, bolo rozhodne pitné.
Samozrejme, na tomto tripe máme aj isté povinnosti ako spisovatelia, no s týmito detailami vás nechcem nudiť a otravovať. Dosť na tom, že keď sme po troch dňoch odchádzali do Hannoveru, bolo nám aj trochu smutno.

Hannover

Moja nová báseň znie:

Hannover - hangover.

Ale kým sa dostanem k týmto nevyhnutným sprievodným javom nadmerného požitia alkoholu, musím povedať, že svetová výstava Expo 2000, ktorá sa práve v týchto dňoch koná v Hannoveri, je veľká bublina, ktorá spľasla tak rýchlo, ako sa nafúkla. Napokon, pre nemeckých organizátorov je to dosť veľký “prieser”, pretože návštevnosť ani zďaleka nedosahuje plánované číslo, takže museli radikálne znížiť vstupné a prepustiť asi tisícku zamestnancov. Kto zavíta na hannoverské výstavisko, ten pochopí, čo to znamená. Nemožno povedať, že by samotné výstavisko zívalo prázdnotou, je tu dosť školských výprav z celého Nemecka, aj turistov z rôznych kútov sveta. Ale dookola sa rozprestierajúce prázdne parkoviská okolo výstavného areálu a poloprázdne prostriedky MHD kyvadlovo premávajúce z mesta na Expo a späť, to je nepekný pohľad a ťažká depresia. Verte mi, že v autobuse z Expa do mesta som sedel ako jediný pasažier.
Na jednej strane je mi smutno a súcitím s organizátormi, ktorí si to tak pekne vykresľovali, na druhej strane si však uvedomujem, že toto je samoregulačný mechanizmus trhovej spoločnosti. Ľudí dnes už nemožno nikam nahnať, navyše - keď im nemáte čo ponúknuť. A Expo 2000 v Hannoveri je nádhernou ukážkou prázdnoty a globálnej krízy motivácie, v ktorej sa ocitol celý svet. Cela gigantická výstava pripomína komerčnú webovú stránku vašej obľúbenej hudobnej skupiny, providovanú firmou a nie fanúšikom - môžete klikať koľko chcete, ale nenájdete tam nič, čo by ste sa neboli dozvedeli už predtým. Všetko je úhľadné, no zároveň prázdne a povrchné. To viete, uspokojiť vkus a očakávania väčšiny už dnes nejde tak ľahko. Ľudia sa špecializujú. Jeden sa zaujíma o film, a ten chodí do kina. Iný má rád pivo, tak chodí na pivo. Tretí počúva hudbu, štvrtý chodí za ženami, piaty cestuje. A tak ďalej. Trúfa si niekto navrhnúť nejakú atrakciu, ktorá by uspokojila ak aj nie všetkých ľudí, tak aspoň najväčší segment Gaussovej krivky? No, ja teda nie. To dokáže hádam iba McDonald's so svojimi vedecky vymyslenými hamburgermi, ktoré sú také neutrálne a univerzálne, že chuťový vkus väčšiny populácie prinajmenšom neurážajú. A vskutku, ak by sme Expo 2000 považovali za akýsi priateľský súboj koncepcií, jediným víťazom toho veľkého prepadáku je McDonald's. Jeho stánky tam boli na každom kroku a keby som nebol vegetariánom, asi by som si dal povedať. Takto som sa uspokojil s novou zmrzlinou z produkcie Algida (ale v Nemecku sa tá firma volá Langnese), ktorá sa volá pina colada. Bola dobrá, s rumovo-ananásovo-kokosovou chuťou. Ochladil som si ňou mozog (mozog potrebuje pre prácu chlad, veď si len skúste zapchať ventilátor vášho počítača ponožkou a o chvíľu uvidíte) a hneď mi bolo jasné, že doba veľkých svetových výstav sa už asi definitívne skončila. A aj doba vrcholného záujmu verejnosti. Legendárne svetové výstavy, ako napríklad Brusel 1958, Montreal 1967, či Osaka 1971, prezentovali nové koncepcie, nové vízie medziľudských i medzinárodných vzťahov. Hannover 2000 prezentuje len bôčik zavesený v komore.
Ináč, keby mi stačila jedna zmrzlina, bol by som šťastný človek. Po návrate z výstaviska do hotela som však po studenej sprche zamieril do príjemnej pivnej záhrady hneď oproti, kde už sedelo pár kolegov, dal som si niečo na obed, a potom sme začali pivovať. Bolo to dobré miestne pivo, názov vám nepoviem. Medzitým sa roztrhli mračná, začalo divoko pršať, potom opäť zasvietilo slnko, potom sa opäť zatiahlo, blesky križovali nebo, stále sme sa sťahovali dnu a von, podľa toho, ako to vonku vyzeralo, stále prichádzali nové skvelé pivá, no a ráno som sa zobudil s hlavou, ktorá zaberala celú hotelovú izbu, a s dvoma škatuľkami marlboriek v pľúcach. Ešteže vonku bolo sviežo, pretože celú noc pršalo, a tak moja exhumácia prebiehala vcelku hladko a rýchlo. Napokon, veď som nejaký spisovateľ, nie?
A navyše, povedzte, bolo by správne, keby som sa švihnutím prútika zbavil úplne všetkých nerestí?
Po Hannoveri naša cesta povedie do Poľska a západného Ruska, takže tam asi budú na mňa čakať ešte ťažšie prihrávky. A o tom nabudúce, sám som zvedavý.

Po rokovaní Karpatskej nadácie v Rzeszówe

KOŠICE 3. júla (SITA) - Kvalita predkladaných projektov komplexného rozvoja vidieckej oblasti v Karpatskom euroregióne (KER) a v rámci Programu cezhraničnej spolupráce sa z roka na rok zlepšuje. Skonštatoval to na dnešnej tlačovej besede v Košiciach výkonný riaditeľ Karpatskej nadácie (KN) Sándor Köles po 12. zasadnutí Správnej rady KN v poľskom Rzeszówe.
V tomto roku sa prihlásilo do Programu cezhraničnej spolupráce 40 projektov z piatich členských krajín východnej Európy, ktoré pôsobia v KER - Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska a Slovenska. Do programu komplexného rozvoja vidieckych oblastí bolo prihlásených 66 projektov. Podľa riaditeľky KN pre Slovensko Laury Dittelovej, medzi ocenenými projektmi sú aj dva zo SR - a to projekt Združenia miest a obcí Vranovského okresu na podporu komplexného rozvoja vidieckeho regiónu, ktorý získal 100 211 amerických dolárov a projekt Humenského združenia pre rozvoj - Po stopách dobrého vojaka Švejka, ktorý sa bude realizovať v spolupráci s poľskými partnermi, Železnicami SR, českým konzulátom v SR a Českým spolkom na Slovensku. Tento projekt v Rzeszówe ocenili na 9788 USD. "Súčasťou rokovania Správnej rady KN bolo aj podpísanie dohody o rovnocennej spolupráci medzi KN a Radou KER," uviedol Köles. V štádiu príprav je aj tretí ročník Súťaže o najlepší a najinovatívnejší projekt miestnych samospráv, na ktorý KN vyčlenila 40 000 USD.
Ako S. Köles uviedol pre agentúru SITA, po troch rokoch je nevyhnutné modifikovať pravidlá uchádzačov o grant, aby sa oň zaujímali mestá a obce, ktoré majú maximálne 50 000 obyvateľov - a nie veľké aglomerácie. Podmienky súťaže budú zverejnené na budúci týždeň a uzávierka súťaže bude 6. októbra.
Pre rozvojové projekty piatich krajín východnej Európy boli tento rok udelené granty v celkovej hodnote viac než 460 000 USD.

Poľskí železničiari štrajkujú

Sme / Pondelok 3.7.2000

Včera v noci vstúpili zamestnanci poľských železníc do štrajku. Podľa predstaviteľov Medzicentrálového odborového protestného výboru železničiarov Fórum bude trvať až do splnenia všetkých požiadaviek. Medzištátna osobná a nákladná doprava zatiaľ nebola zastavená, rýchliky do Poľska a z Poľska na hraničných priechodoch vystupujú, resp. vstupujú s dvoj- až šesťhodinovým meškaním. Železnice SR preto cestujúcim odporúčajú, aby sa pred cestou do Poľska informovali o aktuálnej situácii v nástupných železničných staniciach. Väčšie meškanie vlakov je cez hraničný priechod Skalité – Zwardoň ako cez priechody Plaveč – Muszyna, resp. Medzilaborce – Ľupkov. (sita)

Varovný štrajk vo Viedni i na železnici
Proti penzijnej reforme

PRAVDA ŠTVRTOK 29. jún 2000
VIEDEŇ, ČTK - Prvý vážnejší štrajk v Rakúsku za niekoľko posledných desaťročí začali v stredu rakúski dopravári.
Protestovali tak proti vládnym plánom penzijnej reformy. Vo Viedni usporiadali varovný štrajk pracovníci verejnej dopravy ráno a hodinu pred poludním nevyšli desiatky železničných spojov.
Tzv. akčný deň dopravárov usporiadaný v hlavnom meste znamenal, že električky, autobusy a metro vyšli až po 6.30 SELČ. Na uliciach panoval pomerný pokoj, aj keď v porovnaní s inými všednými dňami bolo na cestách viac osobných áut, ktorými šli ľudia do práce. Mestskou dopravou sa ráno vo Viedni prepravuje asi 300 000 ľudí.
Druhým vrcholom protestnej vlny boli železnice medzi 11. až 12. hodinou na poludnie, keď ostalo na staniciach po celej krajine stáť asi 250 vlakov. Varovný štrajk na železnici nezasiahol medzinárodnú dopravu.

Rakúsko si po dlhých rokoch vyskúšalo štrajk

Sme / Pondelok 3.7.2000
VIEDEŇ (čtk) - Prvý vážnejší štrajk v Rakúsku za posledných niekoľko desaťročí včera začali rakúski dopravcovia, aby tak protestovali proti vládnym plánom penzijnej reformy. Zatiaľ čo ráno vo Viedni usporiadali varovný štrajk pracovníci verejnej dopravy, hodinu predpoludním nevychádzali desiatky železničných spojov.
Tzv. akčný deň dopravcov v hlavnom meste znamenal, že elektrické dráhy, autobusy a metro vyšli až po 6.30 h. Oneskorený začiatok premávky hromadnej dopravy ale nevyvolal vážnejší chaos a zápchy. Na uliciach panoval pokoj, aj keď v porovnaní s inými všednými dňami bolo na cestách viac osobných automobilov, ktorými sa ľudia dopravovali do práce. Mestskou dopravou sa skoro ráno zvyčajne vo Viedni prepravuje okolo 300-tisíc ľudí. „Zápchy sú ako inokedy,“ informovala viedenská polícia. „Možno sú len dlhšie.“
Druhým vrcholom protestnej vlny bol štrajk na železnici medzi 11. až 12. hodinou, keď na nádražiach po celej krajine zostalo stáť okolo 250 vlakov. Varovný štrajk na železnici ale nepostihol medzinárodnú dopravu. Na rôznych verejných priestranstvách sa navyše uskutočnili protestné zhromaždenia.
Penzijná reforma je jedným z dôležitých bodov vládneho programu, ktorý vypracovali koaličné strany - slobodní (FPÖ) s ľudovcami (ÖVP), a kabinet ju pokladá za významný nástroj na znižovanie deficitu štátneho rozpočtu. Vláda chce, aby sa od 1. októbra tohto roku začal postupne zvyšovať minimálny vek na nárok na predčasný dôchodok o jeden a pol roka - z doterajších 55 rokov na 56,5 roka u žien, resp. zo 60 rokov na 61,5 roka u mužov, vo zvláštnom prípade železničiarov na 54,5 roka namiesto doterajších 53 rokov.
Rakúsko bolo v posledných desaťročiach pokladané za vzorovú krajinu, ktorá vedela riešiť spory medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a prakticky nepoznala štrajky. Jednou z príčin bolo spojenectvo medzi odbormi a sociálnou demokraciou, ktorá sa posledných 30 rokov nepretržite podieľala na vládnej moci.

Rozdelenie peňazí z privatizácie ST

SME / Pondelok 3.7.2000

Štátne záruky 10 mld
Dlhy zdravotníctva 3 mld
Bytová výstavba 2,3 mld
Nákup akcií Poštovej banky 2 mld
Príprava na NATO 1,275 mld
Dotácia železníc 1,25 mld
Diaľnice 1,06 mld
Štátny fond trhovej regulácie 1 mld
Národný onkologický program 540 mil.
Štátny fond životného prostredia 400 mil.
Dostavba SND 259 mil.
Rekonštrukcie striech škôl 240 mil.
Počítačové projekty v školách 200 mil.
Štátny fond zveľaďovania lesa 160 mil.
Plynofikácia škôl 150 mil.
Daňový a colný informačný systém 120 mil.
Výskum a vývoj 106 mil.

Zdroj: Štátny rozpočet + archív SME

Zabávajúci sa dvaja 13-roční chlapci takmer vykoľajili pri Lučenci vlak

SME / Pondelok 3.7.2000
ŠTEVO RIMAJ, LUČENEC – Tragédia, pri ktorej mohlo dôjsť aj k stratám na životoch, sa mohla stať pred niekoľkými dňami na železničnej trati medzi Lučencom a Tomášovcami, kde sa pohľadom na vykoľajený vlak chceli pozabávať dvaja trinásťroční spolužiaci z Lučenca. Minulý týždeň sa v jedno popoludnie vybrali na bicykloch hľadať cigaretové špaky na autobusovú stanicu, odkiaľ sa presunuli k neďalekej železnici. Našli tam pohodenú narážku na brzdenie vagónov, ktorú chceli najskôr odniesť do zberných surovín oproti trati. Keďže tento podnik bol už zavretý, sklamaní chlapci odhodili narážku do neďalekého porastu. Na druhý deň v nich skrsla myšlienka vziať narážku a položiť ju na trať tak, aby sa vlak vykoľajil. Narážku položili na koľaj a podložili dvomi kameňmi. Prichádzajúci osobný vlak na trati Zvolen – Fiľakovo na prekážku na trati naozaj nabehol, asi 25 metrov ju tlačil pred sebou, až narážka z trate vyletela a vlak mohol pokračovať ďalej. Ako však hovorí riaditeľ odboru Železničnej polície v Lučenci Milan Baláž, vlaková súprava mala šťastie v nešťastí, pretože vďaka spomínanej prekážke za istých okolností skutočne mohlo dôjsť k vykoľajeniu vlaku. Tragické na celej veci je, že chlapci sa neuspokojili a narážku dali na trať znovu. Možnému nešťastiu zabránil náhodný okoloidúci, ale hlavne príslušníci Železničnej polície, ktorí dorazili na miesto činu na podnet rušňovodiča vlaku. Jeden z chlapcov z miesta činu ušiel, no druhý sa už o pár minút ocitol na polícii. Keďže však išlo o maloletých, ich stíhanie muselo byť zastavené.

Ukrajinci nechceli vystúpiť z vlaku, museli odpojiť vagón

BRATISLAVA/TRENČÍN 3. júla (SITA) - Vagón s deviatimi Ukrajincami, ktorí nemali víza a odmietali opustiť medzinárodný vlak smerujúci na Slovensko na železničnej stanici Horní Lídeč v Českej republike, museli v piatok po jednej hodine v noci odpojiť od súpravy. Medzi cestujúcimi boli viacerí ukrajinskí občania bez platných víz potrebných na vstup do SR, ostatní však výzvu opustiť rýchlik uposlúchli. Púchovská cudzinecká polícia udelila rebelujúcim cudzincom zákaz pobytu na území Slovenska od jedného do troch rokov. Jednému z nich, ktorý najviac podnecoval k odporu, zakázali pobyt až na desať rokov. Vlak bol nakoniec na Slovensko vypravený o pol štvrtej ráno. Podľa hovorkyne KR PZ v Trenčíne Lenky Bušovej sa v Trenčianskom kraji vyskytujú podobné problémy na štátnych hraniciach od platnosti vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny.

V Dopravnej banke od soboty nútená správa

Národná obroda / SOBOTA 3. Júl 2000

Bratislava - Ani jeden zo štátom kontrolovaných akcionárov Dopravnej banky však nepreukázal záujem riešiť problémy banky. SLSP získala akcie DB realizáciou záložného práva za úver železniciam. To, že sa na reštrukturalizácii DB nemieni podieľať, dala vopred najavo, pričom jej logickým argumentom je aj skutočnosť, že SLSP sa mala do konca roka rozhodnutím Protimonopolného úradu zbaviť svojho podielu v DB.
Po mimoriadnom valnom zhromaždení koncom marca zverejnila DB v dennej tlači oznam o vyhlásení výberového konania na získanie strategického partnera. Víťaz spomedzi 15 uchádzačov mal nadobudnúť nadpolovičný balík akcií. Poskytol by banke novú strategickú orientáciu a zúčastnil by sa aj na navýšení základného imania banky (o 500 mil. Sk) na 1,3 mld Sk. Malo sa tak stať do konca mája roku 2000.
Minulý týždeň však akcionári aj vedenie banky museli konštatovať, že snaha o získanie strategického partnera pre DB nedospela ku konkrétnemu výsledku. Po zrátaní plusov a mínusov na účte je kapitálová hodnota banky prakticky nulová. Národná banka Slovenska (NBS) sa rozhodla konať. Prvým krokom bolo vyhlásenie nútenej správy v Dopravnej banke. Je to podľa viacerých pozorovateľov logickým dôsledkom dlhotrvajúcej nečinnosti jej akcionárov a manažmentu.
Dopravná banka podľa jej bývalej generálnej riaditeľky Zory Urbanovej bola ešte v piatok likvidná. Ako dôkaz uviedla, že DB nemala problémy s plnením povinných minimálnych rezerv. NBS svojím postojom aj ostatným domácim bankám dala najavo, že v prípade neriešenia vlastných problémov a nemohúcnosti ich akcionárov môže zásah zo strany bankového dohľadu prísť ešte skôr, ako sa banka dostane do krízy s vlastnou likviditou. Na porovnanie, okrem Dopravnej banky ani jedna z bánk, voči ktorej bankový dohľad doteraz zasiahol formou odobratia licencie, respektíve uvalením nútenej správy, neplnila predpísané povinné minimálne rezervy a mala kritické problémy s likviditou. Tieto banky väčšinou zadržiavali platby, aby oddialili svoj pád a v deň zákroku NBS disponovali zväčša len smiešnymi sumami. V prípade SKB to bolo 300 mil. Sk, v PB 1 mil. Sk a v AG Banke len 17 Sk. Bankový dohľad sa tak v prípade DB vyhol práve tomu, za čo sa naň v posledných mesiacoch hrnula lavína kritiky.
V akcionárskej štruktúre Dopravnej banky, a.s. (DP), so sídlom v Banskej Bystrici figurujú Slovenská sporiteľňa (45 %), SAD Banskobystrická dopravná spoločnosť, š.p. (37,5 %), Investičná a rozvojová banka (15 %), a Štátny fond cestného hospodárstva (2,5 %).

Železnice za päť mesiacov so stratou 93,7 mil. korún

SME / Pondelok 3.7.2000

Za päť mesiacov tohto roka vykázali Železnice SR stratu vo výške 93,7 mil. Sk, pričom v rovnakom období minulého roka bola vykázaná strata na úrovni 1,37 mld Sk. V sledovanom období železnice zúčtovali náklady vo výške 10,519 mld Sk, čo oproti vlaňajšku predstavuje zvýšenie o 1,5 mld Sk a výnosy v objeme 10,426 mld Sk, čo je viac o 2,77 mld Sk v porovnaní s minulým rokom. Na raste nákladových položiek sa podpísal najmä inflačný rast cien vstupov a výnosy železníc vzrástli najmä v dôsledku rozpustenia rezerv, ktoré boli vytvorené k zostatkom úverov poskytnutých v cudzej mene.

 

Rakúsko: Varovný štrajk vo Viedni i na železnici
Proti penzijnej reforme

Pravda / ŠTVRTOK 29. jún 2000
VIEDEŇ, ČTK - Prvý vážnejší štrajk v Rakúsku za niekoľko posledných desaťročí začali v stredu rakúski
dopravári.

Protestovali tak proti vládnym plánom penzijnej reformy. Vo Viedni usporiadali varovný štrajk
pracovníci verejne
j dopravy ráno a hodinu pred poludním nevyšli desiatky železničných spojov.

Tzv. akčný deň dopravárov usporiadaný v hlavnom meste znamenal, že električky, autobusy a
metro vyšli až po 6.30 SELČ. Na uliciach panoval pomerný pokoj, aj keď v porovnaní s iný
mi
všednými dňami bolo na cestách viac osobných áut, ktorými šli ľudia do práce. Mestskou
dopravou sa ráno vo Viedni prepravuje asi 300 000 ľudí.

Druhým vrcholom protestnej vlny boli železnice medzi 11. až 12. hodinou na poludnie, keď
ostalo na staniciac
h po celej krajine stáť asi 250 vlakov. Varovný štrajk na železnici nezasiahol
medzinárodnú dopravu.

Tragická explózia v Omsku

Národná obroda / 7. Júl 2000
Z materiálov TASR - Najmenej traja ľudia prišli v stredu večer o život pri mohutnom
výbuchu železničnej cisterny s benzínom v jednom zo závodov
západosibírskeho Omska. ďalších vyše 80 osôb, vrátane 30
detí, bolo zranených a 24 ľudí je s rôznymi stupňami popálenín
hospitalizovaných. Viacerým z nich dávajú lekári len minimálne
nádeje. Podľa agentúry ITAR-TASS o
beťami tragédie sa stal
veliteľ protipožiarnej jednotky, zdravotná sestra a jeden muž,
ktorého totožnosť je zatiaľ neznáma. Medzi ťažko zranenými sú
aj dve deti. Šiesti požiarnici ležia v nemocnici v kritickom stave.
Popáleniny na koži niektorých ranených
dosahujú podľa
televíznej spoločnosti NTV až 100 percent.

Chafrého pyramída ako nová

Druhá najväčšia egyptská pyramída, ktorú si dal postaviť
panovník Starej ríše Chafré (po grécky Chefrén), bude v týchto
dňoch znovu sprístupnená verejnosti. Reštaurátori práve ukončili
dôkladnú úpravu jej vnútorných priestorov - zo stien odstránili
soľ, novodobé hieroglyfy v podobe rúžových ‚‚bozkov‘‘ a grafity.
Okrem toho 4 500 rokov stará hrobka dostala nové vnútorné
osvetlenie a klimatizáciu. ‚‚Osvetlenie vnútri pyra
míd nebolo
priliehavé atmosfére, nuž sme to urobili tak, aby sa pre
návštevníkov zväčšilo čaro a záhadnosť,‘‘ povedal novinárom
Záhí Hawás, riaditeľ egyptského pamiatkového úradu, ktorý má
na starosti aj lokalitu Gíza, kde sa nachádzajú tri najväčšie
egypt
ské pyramídy.

Jedovaté plyny priotrávili thajských školákov

Viac ako 160 priotrávených thajských školákov hospitalizovali v
dôsledku úniku jedovatých plynov z chemickej továrne neďaleko
Bangkoku. Deti, ktoré sú žiakmi školy, ležiacej iba asi 200
metrov od závodu, v ktorom došlo k poruche, si sťažovali na
bolesti hrdla a nevoľ-nosť, informovali včera thajské úrady,
podľa ktorých však nejde o vážne zranenia. Thajsko-taiwanskú
fabriku uzavreli predbežne na sedem dní, ktoré by mali poslúžiť
zlepšeniu ekolog
ických kontrol. Inak hrozí závodu trvalé
odstavenie, uviedol guvernér provincie Samut Prakan.

Barak dáva 50-percentné šance na úspech

Podľa izraelského premiéra Ehuda Baraka, šance na úspech na
nastávajúcom blízkovýchodnom summite, ktorý sa uskutoční na
budúci týždeň v Spojených štátoch, sú 50-percentné. ‚‚Nie je
možné stanoviť presne 50 percent, ako pri hádzaní mincou,‘‘
reagoval Ehud Barak v izraelskom rozhlase na otázku o úspechu
summitu. ‚‚Nikto však nepochybuje o tom, že podpíšeme iba
dohodu, ktorá
štát Izrael posilní,‘‘ dodal Barak. Americký
prezident Bill Clinton v stredu v Bielom dome oznámil svoje
rozhodnutie usporiadať na budúci týždeň summit o Blízkom
východe, na ktorý pozval izraelského premiéra Ehuda Baraka a
palestínskeho predáka Jásira Ara
fata, s cieľom dosiahnuť do
13. septembra podpísanie konečnej izraelsko-palestínskej
mierovej dohody.

J. Gonzálezovi udelia na Kube vysoké vyznamenanie

Juana Miguela Gonzáleza, otca pravdepodobne najslávnejšieho
kubánskeho dieťaťa Eliana Gonzáleza, poctia kubánske úrady
za jeho úspešnú úlohu v sedem mesiacov trvajúcom spore okolo
poručníctva nad jeho šesťročným synom najvyššími štátnymi
vyznamenaniami. Juanovi Gonzálezovi (31), ktorý sa stal vo
svojej komunistickej vlasti hrdinom, v havanskom Divadle Ka
rla
Marxa slávnostne udelia Rád Carlosa Manuela de Cespedesa.
Vyznamenanie dostane González priamo z rúk samotného
kubánskeho prezidenta Fidela Castra, ktorý v boji o Eliana
vynaložil nemálo úsilia.

Riešenie platobnej neschopnosti: štát sa rozhodol začať sám od seba

SME / Piatok 7.7.2000

DUŠAN DEVÁN, BRATISLAVA - Po schválení zákona o konkurze a
vyrovnaní sa vláda pripravuje na vytlačenie problému
platobnej neschoponosti z okruhu verejných financií.
Riešenie sa udeje v troch krokoch. Najprv si jednotlivé zložky
verejných financií kruhovo započítajú svoje pohľadávky a
záväzky, čím fakticky len vyčistia pole. V druhej fáze sa
nezaplatené faktúry štátnych inštitúcií buď splatia, alebo
zmenia na niektorý zo štandardných dlhových nástrojov.
Posledným krokom b
ude čo najefektívnejšie riešenie dlhov
podnikov voči štátu. Na uskutočnenie týchto plánov však
bude treba najprv rad legislatívnych opatrení, ktoré si
vyžiadajú niekoľko mesiacov.
Len štát a sociálne fondy evidovali na konci minulého roka
pohľadávky po leh
ote splatnosti vo výške 170,7 mld Sk. Ide
teda o sumu len o málo nižšiu ako celoročný štátny
rozpočet. Väčšina z týchto peňazí je však len fiktívna a štát
nemá pre zastaranú legislatívu finančné nástroje, aby
hodnotu svojich pohľadávok zreálnil.
K tomu ist
ému dátumu však mal štát aj viac ako 18 mld Sk
záväzkov po lehote splatnosti. Drvivú väčšinu z nich (12,9
mld Sk) tvorili nezaplatené dlhy zdravotných poisťovní.
Sociálna poisťovňa evidovala záväzky po lehote splatnosti vo
výške 5,4 mld Sk a Národný úrad p
ráce vo výške 196 mil.
Sk. Zdrojom insolventnosti NÚP a SP je však podľa vládnej
analýzy predovšetkým zdravotníctvo. Toto odvetvie je
hlavným tvorcom nesolventnosti vo verejných financiách.
Zdravotný systém má však nielen 14,3 mld Sk dlhov, ale aj
okolo 15
mdl Sk pohľadávok voči subjektom mimo okruhu
zdravotníctva. Medzi nimi je aj významný objem dlhov
štátnych firiem a inštitúcií vrátane škôl, štátnej správy a
obcí.
Keď sa podarí vzájomnými zápočtami odpísať časť dlhu
verejných financií, bude musieť štát u
hradiť dlhy. Postup
tejto úhrady bude do značnej miery závislý od príjmov z
privatizácie. Časť dlhov sa môže riešiť poskytnutím štátnych
záruk alebo transformáciou na štátny dlh. Ministerstvo
financií však upozorňuje, že spolu s týmto oddlžením sa
musí zme
niť spôsob financovania zdravotníctva. Prvou
možnosťou je vnútorná reorganizácia, ktorá povedie k
finančnej vyrovnanosti. Druhou je zapojenie zdravotného
poistenia do systému riadenia verejných financií, pri ktorom
by žiadna časť sytému nemohla produkovať
deficit. K
oddlženiu (vo forme prevzatia alebo splatenia dlhu štátom)
by malo dôjsť aj v Železniciach SR, o “hĺbkovej
reštrukturalizácii v kontexte pripravovanej privatizácie” sa
hovorí aj pri slovenských elektrárňach. V školstve, štátnej
správe a ostatnýc
h štátnych inštitúciách by sa neuhradené
faktúry mali riešiť zaplatením dlhov. Po uskutočnení
všetkých týchto krokov by malo priniesť aj zlepšenie
finančnej situácie Sociálnej poisťovne a Národného úradu
práce.
Pre tretiu fázu likvidácie platobnej neschopn
osti - riešenia
pohľadávok verejného sektora - bude rozhodujúce, že štát
bude môcť akceptovať aj nižšie ako nominálne ceny
pohľadávok. Súčasná legislatíva s ničím takým nepočíta, a
tak nie je možné pohľadávky trhovo oceňovať. Niečo
podobné štát zatiaľ urob
il len v bankovom sektore. Sporné
pohľadávky presunul na Konsolidačnú banku a Slovenskú
konsolidačnú, ktoré ich môžu predávať za trhové ceny.
Strata z týchto pohľadávok tak nezostáva v účtovných
knihách bánk, ale špecializovaných agentúr.
Pri riešení týcht
o pohľadávok by mal mať štát viacero
nástrojov. Prvým z nich je reštrukturalizácia dlhu - buď
dohodou s dlžníkom, alebo v rámci systému vyrovnania.
Ďalším spôsobom je predaj pohľadávky, pričom
potenciálnym nadobúdateľom je aj Slovenská konsolidačná,
a. s.
Pri týchto predajoch sa však bude zabraňovať
prípadom, pri ktorých by si dlžník kúpil vlastné dlhy za
nižšiu ako nominálnu cenu. Treťou možnosťou je
kapitalizácia pohľadávok - premena dlhu na majetkový
podiel. Tá má však pre štát zmysel iba v prípadoch, keď
existuje investor, ochotný kúpiť tento majetkový podiel.
Štvrtou možnosťou je odpis sankcií alebo časti pohľadávky.
Pri tomto postupe sa časť pohľadávky vyhlási za nedobytnú
a zníži sa jej hodnota. Následne je možné ju buď predať,
alebo kapitalizovať. Po
slednou, piatou možnosťou je
odovzdať pohľadávku na základe mandátnej zmluvy do
správy iného subjektu, ktorý sa potom stará o jej vyrovnanie.

Prepravca Buss Karpaty zo Starej Ľubovne sa vyhráža, že prestane voziť ľudí...
Priemerný vek našich autobusov je 11 rokov

Nový čas / Piatok, 7. Júl 2000
INGRID ŠRÁMKOVÁ - “Odborový zväz je jednoznačne presvedčený, že
navrhované riešenie transformácie a privatizácie
Slovenskej autobusovej dopravy je len menším
zlom. V takejto podobe takmer nič nevyrieši,”
povedal pre Nový Čas predseda Nezávislého
odborového zväzu verejnej cestnej dopravy Marián
Grác. Porozprávali sme sa s ním nielen o
momentálnych problémoch.


• Prečo odborový zväz nesúhlasí s predloženou
verziou návrhu transformácie a privatizácie
Slovenskej autobusov
ej dopravy?
- Problémy v Slovenskej autobusovej doprave (SAD)
nevyrieši iba zmena vlastníckych vzťahov, čo je
dominantou v návrhu, ktorý predložilo ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií. Navrhovali sme
niekoľko bodov, ktoré nám z materiálu, žiaľ, po
rokovaniach vypadli. Jedným z nich je aj zákonné
zadefinovanie termínu verejný záujem ešte pred
začiatkom privatizačného konania. Pod pojmom verejný
záujem rozumieme prepravu osôb, ktoré majú nárok na
rôzne zľavy z cestovného, či už sú to študentské aleb
o
dôchodcovské cestovné lístky. Verejný záujem nesie v
sebe tiež zabezpečenie autobusového spojenia aj pre
okrajové časti a relatívne nerentabilné oblasti, akými sú
dediny, osady či lazy. V tejto definícii by sa mala
nachádzať nielen výška dotácie na vykrý
vanie
zľavneného cestovného, ale aj kto a za akých podmienok
bude dotovať jednotlivých prepravcov.

• Uhrádza momentálne štát straty z výkonov vo
verejnom záujme?
- V podstate áno, avšak iba do výšky päťdesiat percent.
Zvyšok si musia jednotlivé podniky vykrývať samy. A to
väčšinou z mimodopravných zdrojov, ktorými sú
napríklad predaj nafty, servis či distribúcia náhradných
dielov, teda normálna obchodná činnosť. V podstate
prepravca má autobusovú dopravu ako nejakú luxusnú
záležitosť, ktorú financuje zo sv
ojich ostatných aktivít.

• Súčasťou spomínaného materiálu je aj ekonomická
analýza. Poukazuje aj na také údaje, akými sú napr.
dlh štátu voči SAD?
- Ekonomická analýza sa síce zaoberá hospodárskou
situáciou v SAD od roku 1995, ale niektoré údaje sa tu
vôbe
c nenachádzajú, alebo sú diplomaticky zašifrované
do iných čísiel. Tak napríklad, ak by ste chceli vedieť
odpoveď na vašu otázku, museli by ste si ju vyrátať z
mesačných rozdielov cien nafty a dotácií na jeden
kilometer a vynásobiť počtom skutočne najazde
ných
kilometrov.

• Podľa návrhu by mali byť podniky SAD po
privatizácii v podstate majetkom Fondu národného
majetku...
- Päťdesiatjeden percent by mal vlastniť fond a
štyridsaťdeväť percent ostatní vlastníci, pričom tento
podiel by mal byť ponúknutý do priameho predaja. Naša
skúsenosť je taká, že keď sa SAD stane majetkom
FNM, tak sme skončili s autobusovou dopravou na
Slovensku. Pôvodne sme navrhovali aj úpravu zákona o
prevode vlastníckych vzťahov zo štátneho majetku na iné
osoby alebo subjekty, ale bolo
to zamietnuté. Odporučili
nás na inštitút FNM.

• Aký podiel na dopravnom trhu má autobusová
doprava?

- Podľa posledných údajov je to osemdesiatpäť percent
občanov. Preto si myslím, že môžeme hovoriť o
dominantnom postavení na dopravnom trhu. Zvyšných
pätnásť percent tvoria ostatné dopravné systémy, teda
železnice, automobilová doprava a malou mierou aj
letecká.

• Aký je váš osobný názor na katastrofický stav
nášho autobusového parku?
- Pravdepodobne niekto v tejto krajine čaká na nejakú
veľkú dopravnú nehodu spôsobenú zlým technickým
stavom autobusu. Potom sa všetko pohne dopredu.
Priemerný vek našich autobusov je veľmi vysoký a ich
technický stav je naozaj na hranici bezpečnosti a
hazardovania s ľudskými životmi. Bolo by ideálne, keby
sme si mohli dovoliť nakúpiť nové, čisté a pohodlné
autobusy. Aj nám však tak, ako kdekoľvek inde, chýbajú
financie. Nový autobus stojí viac ako tri milióny korún
bez dane z pridanej hodnoty a náhradné diely či servisné
zásahy sú tiež finančne náročné. Štát dlhuje SAD-ke
vys
oké finančné čiastky a rozpočet SAD je značne
podhodnotený. Aj na udržiavanie vozového parku
chýbajú peniaze. Naposledy ich dostala SAD v roku
1995, a to 300 miliónov korún. Odvtedy sa do autobusov
neinvestovalo.

• Máte predstavu o tom, ako tento stav finančnej
núdze vylepšiť?
- Na financovaní dopravy, ide najmä o dotačnú politiku
na vykrývanie spomínaného výkonu vo verejnom záujme
a o investície do údržby vozidiel, by sa okrem štátu mal
podieľať vyšší územný celok potom, čo bude príslušný
zákon o vyšších územných celkoch v platnosti. A,
samozrejme, aj obec ako taká najmä na financovaní
mestskej a prímestskej dopravy. Tiež by sme mali
prehodnotiť výšky poskytovaných zliav na cestovné.

• Prvý zo súkromných prepravcov Buss Karpaty zo
Starej Ľubovne sa chce vzdať licencie na osobnú
prepravu...
- Buss Karpaty by malo byť pre všetkých výstrahou. Je
tu súkromný prepravca, ktorému chýba štátna dotácia a
požaduje ju veľmi radikálnym spôsobom - vláda dostala
ultimátum, že pokiaľ mu nebude dotácia vo výške 5
miliónov vyplatená, okamžite odovzdá licenciu na osobnú
prepravu. V takomto prípade by región Starej Ľubovne
zostal úplne bez autobusovej dopravy. Aj tak sú tu ľudia
značne obmedzovaní, pretože do niektorých oblastí
regiónu jazdí autobusová doprava len do 16. hodi
ny.

Železnice od júla prepúšťajú takmer 600 zamestnancov

Národná obroda / 7. Júl 2000

Katarína Šelestiaková Bratislava - Približne 600 zamestnancov Železníc SR (ŽSR) dostalo výpoveď
k 1. júlu 2000. Uviedol predseda Odborového združenia
Nezávislé kresťanské odbory Slovenska (OZ NKOS) Jozef
Micsinai.

Ako ďalej konštatoval, na utorkové kolektívne vyjednávanie
prišlo vedenie ŽSR s návrhom poskytnúť sociálnu kompenzáciu
pre prepúšťaných zamestnancov, teda k 4- až 5- mesačnému
odstupnému ešte poskytnúť navyše 2- až
10-mesačnú sociálnu
kompenzáciu, v závislosti od dĺžky zamestnania na ŽSR.

Vláda SR tak podľa J. Micsinaia naštartovala proces tzv.
‚‚ekonomickej stabilizácie a transformácie ŽSR", ktorý okrem
iných v prípade zamestnanosti na ŽSR znamená prepustiť od 1.
1. 2000 postupne 11 470 zamestnancov.

Ako pre Národnú obrodu uviedol predseda Odborového
združenia železničiarov (OZŽ) Imrich Sedláček, železnice
poskytnú uvoľneným zamestnancom v produktívnom veku
sociálnu kompenzáciu za zhodnotenie výsledkov práce. Nad
5
do 10 rokov dĺžky pracovného pomeru ide o sociálnu
kompenzáciu vo výške 1-násobku priemernej mesačnej mzdy,
nad 10 do 20 rokov vo výške 4-násobku, nad 20 do 30 rokov vo
výške 7-násobku priemernej mesačnej mzdy. Nad 30 rokov
poskytnú železnice prepustený
m zamestnancom sociálnu
kompenzáciu vo výške 10-násobku dosiahnutej priemernej
mesačnej mzdy. Z kolektívneho vyjednávania ďalej vyplynulo, že
ŽSR v roku 2001 zabezpečia rast priemernej mzdy minimálne o
5 % oproti skutočne dosiahnutej priemernej mzde v roku
2000.

J. Micsinai nesúhlasí s názorom, že vyššiu efektívnosť a
zníženie nákladov ŽSR možno dosiahnuť len znížením počtu
zamestnancov. ‚‚Do roku 1998 sa verejne hovorilo o tunelovaní
ŽSR. Za pol druha roka činnosti tohto vedenia a napriek
osobnému prísľu
bu generálneho riaditeľa A. Egyeda nie sme
informovaní o tom, aké opatrenia boli prijaté v prípadoch
uzavretia nevýhodných zmlúv pre ŽSR s dodávateľskými
firmami," konštatoval J. Micsinai.

Kolektívne vyjednávanie bude po vzájomnej dohode pokračovať
v pon
delok 10. júla.


Takmer 43 tisíc obetí dopravných nehôd v 1998
Informácie o európskej integrácii nájdete aj na stránke Vlády SR
http://integracia.government.gov.sk

BRATISLAVA 6. júla (SITA) - V
roku 1998 zahynulo pri dopravných nehodách 42 600 ľudí v
Európskej únii. Napriek intenzívnejšej premávke, počet smrteľných prípadov v EÚ klesol z 56 400 v
roku 1990 na 43 500 v roku 1996, čo je o 25% menej, informoval vo štvrtok štatistický úrad EÚ
Eurostat. Od roku 1996 neprišlo k výraznejším zmenám.

Úmrtnosť pri dopravných nehodách na milión obyvateľov klesla za posledných desať rokov v
každom členskom štáte EÚ okrem Grécka, kde úmrtnosť stúpla o 5%.

Najväčší pokles úmrtnosti pri dopravných nehodách z
aznamenalo Rakúsko (o 41%) a Fínsko (o
40%). Veľká Británia a Španielsko (obe pokles o 35%), Švédsko (o 33%), Nemecko (o 32%) a
Dánsko (o 31%) zaznamenali výraznejší pokles, ako je priemer v celej EÚ (o 26%).

Najbezpečnejšie cesty sú vo Švédsku a Veľkej B
ritánii, kde bolo 60 a 61 obetí pri nehodách na
milión obyvateľov. Najhoršie je na tom Portugalsko (243 obetí na milión obyvateľov) a Grécko
(212). Priemer v EÚ je 114 úmrtí pri dopravných nehodách na milión ľudí.

Štatistika tiež ukazuje, že železničná d
oprava je stále bezpečnejšia ako cestná. Celkový počet
obetí železničných nešťastí v celej EÚ v roku 1998 dosiahol 800. Pri porovnaní počtu pasažierov a
precestovaných kilometrov, cestná doprava je 20 krát nebezpečnejšia ako železničná.

BUDAPEŠŤ: Pri integrácii postupovať spoločne
Informácie o európskej integrácii nájdete aj na stránke Vlády SR
http://integracia.government.gov.sk

BRATISLAVA 6. júla (SITA, MTI) - Maďarsko aj Slovinsko vyzvali v stredu na stretnutí šéfov
maďarsko-slovinskej sekcie Medziparlamentnej únie (IPU) v Budapešti na užšiu regionálnu
spoluprácu. Csaba Lentner, ktorý stojí na čele maďarskej skupiny, povedal, že štáty strednej Európy
uchádzajúce sa o členstvo v Európskej únii (E
Ú) môžu lepšie presadzovať svoje záujmy pri
spoločnom postupe. Obe krajiny pokladajú za dôležité čo najrýchlejšie vybudovať priame
železničné a diaľničné spojenia medzi oboma štátmi.

Andrej Gerencer, podpredseda slovinského parlamentu a predseda slovinske
j skupiny v rámci
IPU, zdôraznil, že Maďarsko aj Slovinsko si zaslúžia, aby boli prijaté do EÚ v prvom kole
rozšírenia. Ako ďalej uviedol, je dôležité, aby Únia špecifikovala svoje očakávania v súvislosti s
kandidátskymi krajinami, ako aj čo najskôr určila
termíny ich vstupu.

ŽELEZNICE: Nové colné sklady v Čiernej nad Tisou v
prevádzke
Haly za jeden a pol milióna korún dodali a financovali Holanďania

BRATISLAVA 6. júla (STA) - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) uvedú v piatok slávnostne do
prevádzky nové skladové haly v Čiernej nad Tisou, ktoré vybudovali v rámci projektu bilaterálnej
spolupráce Slovenska s Holandskom v oblasti komercionalizácie železničnej dopravy medzi ŽSR a
Holandskými železnicami (NS). Ako agentúru SITA informoval hovorca železníc Mi
loš Čikovský,
ide o dve haly s rozmermi 20-krát 8 metrov, ktoré budú slúžiť ako verejný colný sklad pri prekládke
tovarov v Čiernej nad Tisou.

Podľa Čikovského novovybudovaný colný sklad prispeje k zlepšeniu kvality ponúkaných služieb
zákazníkom a je v s
úlade s cieľmi rozvoja obchodno-prepravnej činnosti tohto medzinárodného
uzla.

Ako hovorca ďalej informoval, dodávka hál zabezpečila a financovala holandská vláda v
celkovom náklade 70 000 guldenov, čo predstavuje takmer jeden a pol milióna korún. V súla
de s
medzinárodným memorandom o porozumení bola táto dodávka oslobodená od cla a DPH.
Vlastnú montáž hál robili zamestnanci ŽSR, čo si vyžiadalo finančné náklady okolo 300 tisíc
korún. Haly svojou konštrukciou umožňujú vytvárať rôzne rozmerové varianty.

Z
ákladný kameň tejto stavby položil pred rokom v lete minulého roku veľvyslanec Holandského
kráľovstva na Slovensku Henk J. W. Soeters, ktorý bude prítomný v piatok v Čiernej nad Tisou aj na
slávnostnom otvorení skladových hál.


Strana vytvorená: 9. VII. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press14.htm )