Dráma na koľajach
TASRNárodná obroda9.1.2002, Bratislava - Dramatické chvíle prežíval v pondelok ráno 20-ročný muž z Brestovian, ktorému vypovedalo poslušnosť auto VAZ 2101 práve na železničnom priecestí na trati Trnava - Brestovany . Na koľaje vošiel, ešte keď neboli spustené závory, zhasol mu však motor, preto sa snažil auto striedavo naštartovať a odtlačiť. Nepodarilo sa mu to, a keď videl blížiaci sa rýchlik, z auta vyskočil, aby si zachránil aspoň holý život.

ŽSR a Železničná spoločnosť chcú v roku 2002 čerpať úvery za približne 5 mld. Sk
TASR9.1.2002 15:21 - Železnice SR ( ŽSR ) a Železničná spoločnosť (ŽS) plánujú v tomto roku čerpať úvery v objeme vyše 5 miliárd Sk.
Ako pre TASR uviedol generálny riaditeľ ŽS Andrej Egyed, na modernizáciu ľahkých motorových súprav pre vedľajšie trate chce spoločnosť požiadať o úver so štátnou zárukou vo výške 500 miliónov Sk. Na modernizáciu nákladných vozňov s odsúvateľnými stenami bude pravdepodobne čerpať komerčný úver v objeme 300 až 400 miliónov Sk. Ako riadny člen spoločenstva európskych železníc Eurofima hodlá ŽS prevziať pôžičku 10-15 miliónov EUR. Už v minulom roku získali železnice z tejto inštitúcie 6,5 milióna EUR na investície do osobných vozňov.
Úverová zaťaženosť ŽSR - správcu dopravnej infraštruktúry - by mala v najbližších piatich rokoch vzrásť o 29,939 miliardy Sk. V tomto roku sa budú ŽSR uchádzať o finančné prostriedky v objeme približne 4 miliardy Sk na modernizáciu železničných tratí a koridorov. Jedným z potenciálnych donátorov je podľa generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu aj Európska investičná banka (EIB).
ŽSR chcú v tomto roku začať modernizáciu časti piateho paneurópskeho koridoru v úseku Šenkvice - Bratislava-Rača s nákladmi asi 2 miliardy Sk. Sumou 38 miliónov EUR prispeje na zvýšenie rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu na tomto úseku Európska únia z fondu ISPA. Spomedzi ďalších stavieb L. Saxa zdôraznil trať Zwardoň - Skalité ako aj úsek Čiernej nad Tisou. "Optimálna je modernizácia približne 158 kilometrov železničných tratí ročne," podotkol L. Saxa a dodal, že v minulých rokoch sa upravovalo priemerne 30 kilometrov tratí za rok.

Strata ŽSR by mala v tomto roku dosiahnuť takmer jednu miliardu Sk
TASR9.1.2002, Bratislava 9. januára - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) predpokladajú v tomto roku dosiahnutie straty 957 miliónov Sk. Podnikateľský plán kalkuluje s nákladmi 15,897 miliardy Sk a výnosmi 14,940 miliardy Sk.
Ako uviedol generálny riaditeľ ŽSR Ladislav Saxa, skutočná strata bude vyššia o 1,58 miliardy Sk, ak štát neuzná a neuhradí stratu z finančných operácií, viažucich sa k úverom so štátnou zárukou v spomenutej výške. Jej finančné krytie sa plánuje z cudzích zdrojov (úverov).
Pre rok 2002 bude podľa L. Saxu v oblasti tržieb limitujúcim faktorom regulácia poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty a konsolidačná funkcia ŽSR vo vzťahu k Železničnej spoločnosti (ŽS), a. s. Za používanie dopravnej infraštruktúry očakávajú ŽSR zo strany ŽS úhradu 8,288 miliardy Sk a zo strany štátu 0,805 miliardy Sk.
Investičná dotácia zo štátneho rozpočtu bude činiť 275 miliónov Sk oproti 4 miliardám Sk, zadefinovaným projektom transformácie a reštrukturalizácie železníc. Rozdiel bude sčasti krytý z programu ISPA v čiastke 728 miliónov Sk a dlhodobými úvermi.
ŽSR využijú prostriedky na modernizáciu časti piateho paneurópskeho koridoru v úseku Šenkvice - Bratislava-Rača s nákladmi asi 2 miliardy Sk. Sumou 38 miliónov EUR prispeje na zvýšenie rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu na tomto úseku Európska únia z fondu ISPA. Spomedzi ďalších stavieb L. Saxa zdôraznil trať Zwardoň - Skalité ako aj úsek Čiernej nad Tisou. "Optimálna je modernizácia približne 158 kilometrov železničných tratí ročne," podotkol L. Saxa a dodal, že v minulých rokoch sa upravovalo priemerne 30 kilometrov tratí za rok.
Na hospodárenie spoločnosti bude v tomto roku do značnej miery vplývať zníženie stavov pracovníkov o približne 1600. Tí by však mali prejsť na špecializované výkonné pracoviská, ktoré tvoria samostatné právnické osoby. Koncoročný priemerný stav pracovníkov ŽSR by tak mal dosiahnuť približne 20 000.
Hodnota záväzkov zostávajúcich na ŽSR predstavovala k 31. júlu minulého roka 37,946 miliardy Sk, z čoho bankové úvery boli 25,690 miliardy Sk. Tieto čiastky budú podľa rozhodnutia o nepeňažnom vklade zakladateľa Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR aktualizované podľa účtovného stavu a vykonaného auditu k 31. decembru 2001.
Návrh podnikateľského plánu ŽSR na rok 2002 bude predložený do ich orgánov a po schválení bude pre činnosť ŽSR záväzný.

Na košickej železničnej stanici hľadali bombu
TASR10.1.2002, Košice - Na necelé tri hodiny zastavili v stredu po 21. hodine dopravu na košickej železničnej stanici. Dôvodom bola pyrotechnická prehliadka a kontrola objektu policajným psom po tom, čo anonymný telefonát oznámil na políciu, že na stanici je bomba. Príslušníci Železničnej polície a mestskej polície halu vyprázdnili a zabezpečili. Priestory opustilo približne 50 ľudí. Po negatívnom výsledku prehliadky prevádzku na stanici obnovili. Prípad ako trestný čin šírenia poplašnej správy preveruje oddelenie Železničnej polície Košice.
TASR o tom dnes informovala hovorkyňa KR PZ v Košiciach Jarmila Petrová.

Spoločnosť Eurotunnel žiada o zatvorenie francúzskeho utečeneckého tábora
TASR10.1.2002, Londýn - Spoločnosť Eurotunnel dnes predložila súdu vo francúzskom Lille žiadosť o zatvorenie utečeneckého tábora Sangatte neďaleko železničného tunela spájajúceho Veľkú Britániu s Francúzskom. Týmto krokom chce dosiahnuť zastavenie prílivu stoviek azylantov, snažiacich sa dostať cez tunel do Británie.
O zatvorenie tábora sa spoločnosť pokúšala už minulý rok, no neúspešne. Eurotunnel tvrdí, že tábor Sangatte sa stal magnetom pre imigrantov, ktorí sa pokúšajú nelegálne dostať do Británie.
Požiadal preto súd, aby dal tábor okamžite zatvoriť a nečakal na znalecký posudok sudcov, ktorý by mohol trvať niekoľko mesiacov. Súd však vyhlásil, že situácia nie je až natoľko urgentná, aby musel siahnuť k takémuto kroku.
Najnovšiu žiadosť prevádzkovateľa železničného tunela pod Lamanšským prielivom bude súd posudzovať približne o mesiac. Tento raz sa spoločnosť odvoláva na situáciu počas vianočných sviatkov, kedy musela zatvoriť tunel po tom, ako sa asi 550 ilegálnych emigrantov pokúšalo dostať týmto spôsobom na ostrovy. Dovnútra tunela sa podarilo dostať asi 200 utečencom, no nikto z nich neprešiel až do Británie.

V roku 2003 zanikne monopol na železnici
Hospodárske noviny 10.1.2002, Bratislava (hn/Erik Cziria) - Železnice SR ( ŽSR ) vykázali vlani podľa predbežných kalkulácií stratu 3,873 mld. Sk, čím svoju zápornú bilanciu medziročne znížili o 150 mil. Sk. Práve finančné ozdravenie železníc je cieľom transformácie, ktorá sa začala 1. januára. Vznikli dve spoločnosti: Železnice SR, š. p., ktoré budú spravovať dopravné cesty a majetok železníc (prevádzka železničných dráh, obslužné a doplnkové činnosti a správa zvereného majetku) a novovzniknutá Železničná spoločnosť (ŽS), a. s., prevezme výkon dopravných a obchodných činností (preprava osôb a tovaru). V ŽS bude mať 100-percentnú účasť štát, pričom majetok v hodnote 29 mld. Sk vložia ŽSR .
Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa ŽSR Andreja Egyeda „hlavný zmysel rozdelenia spočíva v následnom vzájomnom tlaku oboch spoločností na hospodárnosť“. Ďalšiemu poklesu prepravy osôb chcú železnice zabrániť zlepšovaním poskytovaných služieb, modernizáciou, lepšou nadväznosťou spojov, vyššou prepravnou rýchlosťou, ako aj vyšším komfortom. Chcú sa orientovať na cestujúcich, ktorí budú cestovať železnicou na väčšie vzdialenosti, ako aj na každodenných klientov cestujúcich do zamestnania. Modernizáciou by sa mala zvýšiť najnižšia rýchlosť na tratiach na 120 km/h. ŽS budú ročne potrebovať na modernizáciu jednu mld. Sk. „Prostriedky na modernizáciu za dva roky dosiahnu 2,8 mld. Sk – tie sa získajú výlučne z úverov,“ povedal A. Egyed.
Od budúceho roku sa zruší monopol ŽS a ŽSR v železničnej doprave. Preto železnice rátajú aj s tržbami z predaja či prenájmu dopravnej cesty v sume 8,287 mld. Sk. ŽSR tiež predpokladá zisky z optokáblovej siete, ktorá by po zrušení monopolu Slovenských telekomunikácií v poskytovaní hlasovej služby mala slúžiť aj na komerčné účely. V tomto roku by malo zo železnice odísť približne 2,3 tis. pracovníkov a stav zamestnancov by mal dosiahnuť 20 tis. Zvyšovanie produktivity práce na železnici aj znížením ich počtu bolo jednou z podmienok Európskej investičnej banky na poskytnutie ďalších úverov. Na rozdiel od zamestnaneckých stavov by mali rásť mzdy pracovníkov oboch železničných zložiek, v tomto roku sa zvýšia o osem percent na 15 146 Sk.

Železnice znižujú stratu
Pravda10.1.2002, Maroš Sýkora, BRATISLAVA - Železnice Slovenskej republiky, a.s., plánujú v tomto roku znížiť stratu oproti vlaňajšku o 2,9 miliardy korún. Železničná spoločnosť, ktorá vznikla odčlenením od železníc, plánuje dokonca vyrovnané hospodárenie, resp. mierny zisk. Informovali o tom generálni riaditelia oboch spoločností Ladislav Saxa a Andrej Egyed.
Železnice Slovenskej republiky dosiahli za minulý rok stratu 3,87 miliardy korún, čo zodpovedá plánu a znamená ďalší pokles straty železníc. Celkové tržby železníc dosiahli 16,5 miliardy korún, z čoho 14,5 miliardy tvorili tržby z nákladnej dopravy.
V tomto roku sa od železníc odčlenila Železničná spoločnosť, ktorá bude zabezpečovať prepravu po železničnej ceste a železniciam tak zostala starostlivosť o túto cestu.
Železničná spoločnosť plánuje v tomto roku zisk 72 miliónov korún pri výkonoch 26,7 miliardy korún. Zo ŽSR prevzala dlhy 6,3 miliardy korún, z ktorých 3,1 miliardy tvoria bankové úvery. Ďalšiu viac ako miliardu korún si chce požičať v tomto roku. Hlavný problém pri napĺňaní tohtoročného plánu bude podľa A.Egyeda to, či štát uhradí náklady na výkony vo verejnom záujme.
Egyed tiež informoval, že Železničná spoločnosť plánuje v tomto roku zvýšenie cestovného o 11,5 percenta, tento zámer však musí schváliť vláda. Prípadné zvýšenie cien pri IC a EC vlakoch sa bude kompenzovať zľavami.

Hospodárenie ŽSR
Rok Strata (v mld. Sk)
1999 5,2
2000 4,03
2001 3,87
2002 0,96 (plán)

Na transformáciu ŽSR takmer 100 mil. Sk
SITAHospodárske noviny 11.1.2002, Bratislava - Finančné plnenie transformačných a reštrukturalizačných krokov Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) v nadväznosti na legislatívne, právne a pilotné projekty, ako aj implementačné kroky, doteraz dosiahlo 97,5 mil. Sk. Podľa správy o postupe a priebehu transformácie ŽSR v súčasnosti prebieha audit nepeňažného vkladu plánovaného a skutočne vloženého majetku do Železničnej spoločnosti (ŽS), a. s., ktorý zahŕňa prechod práv a povinností, ako aj delimitačné protokoly. Práce na príprave rámcovej zmluvy medzi ŽSR a ŽS sú ukončené. Pilotné projekty k Projektu transformácie a reštrukturalizácie pôvodných ŽSR sú v štádiu odovzdávania riešiteľmi. Pri všetkých projektoch železnice predpokladajú splnenie stanovených termínov.

Vozeň pre pána senátora
Pravda11.1.2002, Vladimír Jancura - Kvôli poslancovi Jozefovi Gajdošovi z HZDS sa vraj každú sobotu ráno na železničnej stanici v Humennom musí k osobnému vlaku do Stakčína pripájať spací vozeň z bratislavského rýchlika Zemplín. Už niekoľko mesiacov sa nad tým pohoršujú miestni železničiari. "V pripojenom vozni cestuje spravidla iba pán poslanec," tvrdil nám jeden z nich, ale nechce byť menovaný. A vzápätí dodal: "Na jednej strane nás vrchnosť núti šetriť, a na druhej takáto rozhadzovačnosť..."
Ale prečo by 56-ročný generál vo výslužbe týždeň čo týždeň cestoval z Bratislavy kamsi do Stakčína?
"Každý týždeň nie," hovoria železničiari. "Ani nie do Stakčína, ale do Zemplínskych Hámrov pri Snine, lebo je tam starostom, čo mnohí nevedia."
V utorok sme preto zavolali do Zemplínskych, niekdajších Sninských Hámrov, obce s 1240 obyvateľmi. Ozval sa nám zástupca starostu Jozef Širgeľ a namiesto odpovede na otázku odovzdal telefón rovno starostovi Gajdošovi.
"Je to moja rodná obec, stále tu žijú rodičia, starostom som iba od novembra 1999, keď môj predchodca z funkcie odstúpil a občania dali v malých voľbách dôveru mne," vysvetlil. Prečo si potom v niektorých dokumentoch naďalej uvádza ako bydlisko Bratislavu? "Trvalé bydlisko mám teraz v Zemplínskych Hámroch, prechodné v Bratislave, ale nie všade to stihli zmeniť," odpovedal Gajdoš.
Reči o tom, že kvôli poslancovi musia od mája minulého roka pripájať k lokálke do Stakčína lôžkový vozeň, v ktorom cestuje z Bratislavy, ho pobavili. "V Humennom má buď čaká auto, alebo cestujem ďalej osobným vlakom, ale v obyčajnom vozni," tvrdil nám. " Vystúpim v Belej nad Cirochou a do Zemplínskych Hámrov mám už len sedem kilometrov - zvládnem ich buď autom, alebo autobusom."
Železničiari z Humenného však hovoria niečo iné. "Viete si predstaviť, ako by taký prešľap opozičného politika využil minister dopravy Macejko a jeho strana?" spýtal sa nás poslanec HZDS.
Zisťovali sme, prečo vôbec ŽSR pristúpili vlani na takú zmenu grafikonu. Kto iný v sninskej hladovej doline tak veľmi potrebuje cestovať v sobotu z Humenného do Stakčína a v nedeľu večer späť (na nočný rýchlik do Bratislavy) lôžkovým vozňom? Mimochodom, táto trať meria len 27 kilometrov.
"Vychádzalo sa z listu Okresného úradu v Snine ktorý požadoval zabezpečenie priameho vlakového spojenia tohto sídla okresu s hlavným mestom SR a skvalitnenie dopravnej obslužnosti celého spádového územia okresu," povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Vedeniu železníc sa to údajne nepozdávalo, ale napokon žiadosť z okresu odporučilo uspokojiť s tým, že ak sa "preukáže nedostatočná vyťaženosť priamych vozňov, tak priame spojenie so Stakčínom sa pri zmene cestovného poriadku zruší".
Približne v rovnakom čase rozhodlo vedenie ŽSR o tom, že lôžkové a ležadlové vozne z rýchlika Laborec sa už nebudú prepravovať až do Medzilaboriec, ale skončia v Humennom. Pritom Medzilaborce sú tiež okresným sídlom a od Humenného sú vzdialené 42 kilometrov.
Na otázku, či pri presadzovaní žiadosti Sninčanov sa na Generálne riaditeľstvo ŽSR vyvíjal veľký tlak a či sa pritom uplatnilo aj poslanecké lobovanie, Čikovský neodpovedal. Konštatoval však nezáujem o využívanie špeciálneho vozňa WLAB, ktorý v Humennom, resp. Stakčíne pripájajú k trom obyčajným vagónom osobného vlaku. Na ďalšie otázku, aký malý je to záujem, Čikovský nevedel presne odpovedať, najčastejšie vraj ide o dvoch - troch pasažierov.

Opitý cestujúci na železničnej stanici v Cíferi bezdôvodne zbil výpravcu
TASR11.1.2002, Bratislava - Dva týždne sa bude zotavovať zo zranení výpravca železničnej stanice v Cíferi, ktorého bez príčiny napadol podnapitý 20-ročný cestujúci z okresu Trnava.
Opitý mladík vystúpil v stredu večer na stanici z osobného vlaku a začal výpravcovi najskôr vulgárne nadávať. Potom ho udrel päsťou do tváre, pričom mu spôsobil viaceré podliatiny na lícach, spánkoch a krvácanie z nosa. Útok pokračoval aj v služobnej miestnosti. Cestujúci výpravcovi roztrhol nohavice a sako a došlo aj k rozbitiu zrkadla.
Privolaná hliadka Oddelenia Železničnej polície (ŽP) z Trnavy podozrivého zadržala a pri dychovej skúške zistila, že má 1,68 promile alkoholu. Pri predvádzaní do protialkoholickej záchytnej izby v Trnave bol voči okoliu natoľko agresívny, že mu museli nasadiť putá. Zranený výpravca sa nechal ošetriť až na druhý deň po službe. Mladík je podozrivý zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Prípad šetrí Oddelenie ŽP Trnava.
TASR o prípade informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Historický železničiarsky rez dal na seba dlho čakať
O svojich plánoch hovoria šéfovia nových spoločností
Hospodársky denník Piatok 11.Januára 2002, Jozef Kunik - Vláda SR svojím uznesením v roku 2000 schválila Projekt transformácie a reštrukturalizácie ŽSR . Projekt legislatívne zabezpečuje zákon NR SR o Železničnej spoločnosti, a. s., a zákon o Železniciach Slovenskej republiky, ako aj zákon, ktorým sa novelizuje zákon o dráhach. Rozhodujúcim krokom transformácie je rozdelenie ŽSR na dve spoločnosti: Železničná spoločnosť (ŽS) a Železnice SR ( ŽSR ). Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 vznikla ku dňu 1. 1. 2002 Železničná spoločnosť so sídlom v Bratislave, ktorá bude vykonávať komerčnú a prepravnú činnosť. Jej zakladateľom a 100-percentným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ). Zároveň sa pre MDPT ako akcionára spoločnosti vytvára priestor na presadzovanie zásad štátnej dopravnej politiky v železničnej doprave. ŽSR sa
stali správcom
dopravnej cesty. Založením Železničnej spoločnosti sa realizuje významný krok Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR , a to oddelenie majetku a činnosti dopravcu od prevádzkovania dopravnej cesty. Jeho cieľom je dosiahnutie ekonomickej efektívnosti železníc, transparentnosť finančných tokov, objektivizovanie finančných nárokov na štátny rozpočet a vytvorenie predpokladov na minimalizáciu sociálnych dôsledkov transformácie. Významným cieľom je aj prispôsobenie tohto odvetvia požiadavkám EÚ. Súčasťou projektu je založenie Železničnej spoločnosti, ktorá prevzala od ŽSR výkon prepravných a obchodných činností. Zároveň dôjde k zmenám v pôsobnosti ŽSR , ktoré zostanú organizáciou najmä na prevádzkovanie železničných dráh, na vykonávanie s tým spojených obslužných a doplnkových činností a na správu zvereného majetku štátu. Transformácia bude pokračovať
podľa projektu
v ďalších rokoch. Predsedom predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti sa stal Ing. Andrej Egyed, ktorý doteraz zastával funkciu generálneho riaditeľa ŽSR . Generálnym riaditeľom ŽSR , ktoré sú správcom dopravnej cesty, sa stal Ing. Ladislav Saxa, doterajší zástupca generálneho riaditeľa ŽSR.
ŽSR uzatvárajú uplynulý rok priaznivo, keďže podľa predbežných údajov splnili hospodársky výsledok. Strata bola takmer o 1,5 mld. Sk nižšia ako v roku 2000, a tiež nižšia ako v roku 1999. ŽSR prepravili v uplynulom roku 57,421 milióna ton tovaru, a tým stanovený plán prepravy prekročili o 1,17 %. Plnenie tržieb dosiahlo 110,9 %. Za január až november prepravili 58,7 milióna osôb. Oproti rovnakému obdobiu roku 2000 to bolo menej o 5 %. Pozitívne hospodárske výsledky vytvárajú
priaznivé podmienky
(až na výkony osobnej dopravy) na ďalšiu transformáciu železníc na Slovensku. Z ďalších pozitívnych tendencií uplynulých rokov možno upozorniť predovšetkým na vyšší rast produktivity práce ako rast priemernej mzdy, zastavenie poklesu výkonov nákladnej dopravy, rast tržieb z nákladnej dopravy, uznanie záväzku štátu za výkony osobnej dopravy za roky 1994 - 1999 a úhrada časti dlhov za výkony osobnej dopravy, úspešná reštrukturalizáciu úverového portfólia, nižší rast materiálových nákladov, ako bol rast cien vstupov. Predstavitelia oboch spoločností prezentovali organizáciu a ciele oboch firiem v roku 2002. Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Andrej Egyed očakáva v závere roka buď zisk, alebo vyrovnaný výsledok. Generálny riaditeľ ŽSR Ladislav Saxa očakáva hospodárenie bez strát približne v roku 2005 - 2006. Uverejňujeme niektoré myšlienky z ich podnikateľských plánov.
ŽSR podnikajú najmä v oblasti správy a prevádzky železničnej dopravnej cesty na území Slovenskej republiky slúžiacej na prepravu tovaru a prepravu osôb. Tento predmet činnosti je hlavným zdrojom ich príjmov. Na rok 2002 je v oblasti tržieb limitujúcim faktorom
regulácia poplatku
za použitie železničnej dopravnej cesty a konsolidačná funkcia ŽSR v rámci transformácie. Z týchto faktorov vyplýva nevyhnutná spoluúčasť štátu na financovaní neuhradených ekonomicky oprávnených nákladov vynaložených na správu a prevádzkovanie dopravnej cesty. Spoluúčasť má byť založená na zmluvnom základe medzi ŽSR a štátom. Z predpokladov vyplývajú tržby z úhrady poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty od ŽS vo výške 8,288 mld. Sk, z úhrady dopravnej cesty zo štátneho rozpočtu (časť objemu na úhradu výkonov vo verejnom záujme zo štátneho rozpočtu na rok 2002) vo výške 0,8 mld. Sk, z pohľadávky za neuhradené ekonomicky oprávnené náklady dopravnej cesty mimo konsolidačnej funkcie ŽSR vo výške 1,2 mld. Sk. Úhrada je znížená o alikvotnú časť vlastných tržieb z finančných operácií. Úhrada finančných nákladov z úverov so
štátnou zárukou
vo výške 1,58 mld. Sk je znížená o alikvotnú sumu vlastných tržieb z finančných operácií. Vlastníkom železničnej infraštruktúry je a naďalej zostáva štát. S tým sa nevyhnutne spája povinnosť starať sa o jej prevádzkovú schopnosť a rozvoj. Projekt definuje účasť štátu na modernizácií a rozvoji železničnej infraštruktúry v objeme 4 mld. Sk ročne. Tento objem bude sčasti krytý investičnou dotáciou zo štátneho rozpočtu v sume 275 mil. Sk, z programu ISPA vo výške 728 mil. Sk a zvyšok budú predstavovať investičné dlhodobé
Podľa modelovaného rozpočtu je hospodársky výsledok strata v objeme 957 mil. Sk. Celková strata vyplýva z ekonomicky neoprávnených nákladov na hlavnej činnosti znížených o zisk na ostatných činnostiach v objeme 80 mil. Sk. V prípade,
že štát neuzná
(neuhradí) straty z finančných operácií viažuce sa k úverom so štátnou zárukou (1,58 mld. Sk), bude táto strata o uvedený objem zvýšená. Podnikateľský plán ŽSR na rok 2002 je vybilancovaný so stratou vo výške 957 mil. Sk. Celkové náklady sú navrhnuté vo výške 15,8 mld. Sk a celkové výnosy za 14,9 mil. Sk. Finančné krytie straty sa uvažuje z cudzích externých zdrojov, teda z úverov.
Podnikateľský plán ŽS na tento rok v plnom rozsahu zohľadňuje skutočnosť, že ŽS podniká najmä v oblasti prepravy tovaru v nákladnej železničnej preprave a v oblasti prepravy osôb v osobnej železničnej preprave. Tento predmet činnosti je hlavným zdrojom príjmov ŽS. Na tento rok je pre ŽS v oblasti tržieb dôležitým faktorom zvýšenie dovozných a vývozných a vnútroštátnych taríf v nákladnej preprave do výšky inflácie, pri rovnakých výkonoch prepravy tovaru ako v roku 2001, teda 53 miliónov ton. Podnikateľský plán predpokladá v súlade s projektom transformácie
rast taríf
v osobnej preprave o 11,5 %. Keďže tarify v osobnej preprave reguluje štát, o zvýšení či nezvýšení cestovného rozhodne vláda SR. Dôležitý prvok, ktorý je zapracovaným do rozpočtu, je predpoklad zúčtovania celej straty ŽS v osobnej doprave, ktorá vzniká na základe regulovaného cestovného a zliav poskytovaných rôznym skupinám obyvateľstva. Vychádza sa z pripravovaného návrhu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme medzi ŽS a štátom, a to v rozsahu 6,923 mld. Sk ekonomicky oprávnených nákladov. Zo štátneho rozpočtu štát poskytuje len časť úhrady straty v osobnej preprave, teda 1,037 mld. Sk. Rozdiel v rozsahu oprávnenej a skutočnej úhrady od štátu v roku 2002, teda 3,764 mld. Sk, bude ŽS riešiť pohľadávkou voči štátu. Objem nákladov a tržieb z prepravy IC a EC vlakmi , teda 522 mil. Sk nákladov a 199 mil. Sk tržieb, je uvedený osobitne, z dôvodu ich osobitného sledovania v zmysle Zmluvy o výkonoch vo
verejnom záujme
a nie je predmetom nároku voči štátu. Predpokladaný nedostatok finančných prostriedkov od štátu počas roka musí z uvedeného dôvodu ŽS riešiť prijatím úverov. Vykrytie tzv. ekonomicky neoprávnených nákladov v osobnej doprave, ktoré v tomto roku predstavujú stratu s objemom 0,57 mld. Sk a straty z výkonov IC a EC vlakov vo výške 0,323 mld. Sk, je zabezpečené ziskom z nákladnej dopravy v objeme 0,835 mld. Sk a ziskom z ostatných činností v objeme 0,13 mld. Sk.

Bez kvality niet úspechu
Čo očakávame od transformácie železníc?
Hospodársky denník Piatok 11.Januára 2002, Jozef Kunik
Námestník generálneho riaditeľa ŽS pre obchod a marketing Ing. Pavol Kužma
- Spočiatku bude ŽS pre ŽSR dominantným obchodným partnerom, pretože okrem prepravy dolomitu z Turne nad Bodvou do Hanisky pri Košiciach, ktorú realizujú U. S. Steel vo vlastnej réžii, všetky ostatné prepravy po tratiach ŽSR zatiaľ bude vykonávať ŽS. Tento stav sa však môže od začiatku roku postupne meniť, a to v závislosti od prípadného vstupu iných dopravcov na dopravnú cestu a bude mať za následok vznik konkurenčného prostredia. Na to sa musí ŽS už teraz začať pripravovať a minimalizovať náklady na svoju prevádzku, aby cena za prepravu, ktorú ŽSR ponúkne na trhu, bola konkurencieschopná voči prípadným ďalším dopravcom. Základným predpokladom budúceho úspešného hospodárenia ŽS je však zo strany štátu plné vyrovnávanie straty, ktorá vzniká v osobnej preprave, aby ŽS nemusela hneď po vzniku čerpať z úverových zdrojov, prípadne zo zisku z nákladnej prepravy pokrývať štátom neuhradenú stratu za výkony vo verejnom záujme.

Riaditeľ Divízie nákladnej prepravy ŽSR Ing. Jozef Šimlovič
- Základnou axiómou zmeny a budúceho úspešného pôsobenia novej spoločnosti je skutočnosť, že nová spoločnosť sa svojimi organizačnými a riadiacimi zložkami priblíži k zákazníkovi. Naštartuje proces zmeny myslenia ňou riadených pracovníkov z pozície monopolistického na trhovo orientované. Budeme orientovať prístupy našich pracovníkov k zákazníkovi tak, aby sme čo najdokonalejšie spoznali jeho túžby, želania, ciele a zabezpečili ich splnenie. Tržba sa stane hnacím motorom činností a našich rozhodnutí. Tomuto kroku podriaďujeme vytvorenie základných organizačných zložiek, informačného servisu i odborného riadenia. Celý proces ide, samozrejme, ruka v ruke s istým racionálnym pohľadom na nákladovú stránku našej činnosti. Tento proces nebude ľahký a odštartuje pritvrdenie nášho vzťahu k finančnej disciplíne zákazníkov. Bude nesmierne dôležité správne definovať svoje obchodné požiadavky a zámery zákazníkov vo vzťahu k ŽS, ale aj k ŽSR .

Riaditeľ Divízie železničných koľajových vozidiel ŽS Ing. Miroslav Dzurinda
- Prvý január 2002 je pre železnice na Slovensku historickým. Bývalé ŽSR sa rozdelili na dva samostatné subjekty. Základný filozofický princíp transformácie pokladám za správny. Teraz nastupuje rozhodujúca fáza - realizácia schválených postupov. Tú zásadným spôsobom ovplyvní ľudský faktor. Za priority úspešného napredovania transformácie pokladám dôsledné dodržiavanie zmluvných podmienok medzi ŽS, ŽSR a štátom, správne personálne obsadenie na riadiacich postoch a spokojnosť zákazníkov v osobnej aj v nákladnej doprave. Dôležitá budú tiež optimalizácia stavov pracovníkov na základe výsledkov vnútropodnikového kontrolingu, účinná motivácia všetkých zamestnancov ŽS, zlepšovanie doterajších vzťahov s obchodnými, výrobnými, dodávateľskými a prepravnými partnermi aj zvýšenie efektívnosti investícií a vynakladania finančných prostriedkov.

Námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre prevádzku Ing. Milan Solárik
- Aj keď došlo k nášmu rozdeleniu na dva podniky, sme "odsúdení" na spoluprácu. Nie však za trest, ale v záujme úspechu každého z nás. Čím skôr povýšime záujem zákazníka nad osobné záujmy, čím skôr spojíme svoje sily pri zabezpečovaní kvalitných služieb preňho, tým skôr sa dočkáme úspechu, a tým skôr obstojíme v silnej konkurencii oproti cestnej doprave a okolitým železniciam. Vo vzájomnej spolupráci by nám mala pomôcť aj Zmluva o vzájomných právach a povinnostiach pri prevádzkovaní dopravy na dráhe, ktorú medzi sebou uzatvorili ŽSR a ŽS.

Riaditeľ odboru financovania ŽS Ing. Anton Jaborek
- V oblasti financovania očakávame pozitívne zmeny. Vznikom ŽS dôjde k transparentnosti finančných tokov nielen voči externému okoliu, ale aj v rámci spoločnosti. Zavedením komplexného vnútropodnikového kontrolingu od 1. januára 2002 sa rozhodne zvýši kvalita plánovacieho procesu, účelnosti a účinnosti výdavkov, členenia príjmov a pod. Ak má byť celý tento proces finančne zabezpečený, je nevyhnutné dodržiavať finančnú disciplínu a kapacitné možnosti. Budem sa zasadzovať, aby porušenie finančnej disciplíny bolo posudzované ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Som však optimista a pevne verím, že lokálne aj individuálne záujmy sa v akciovej spoločnosti nebudú tolerovať. Práve naopak, že po úvodnej konsolidácii a zabezpečení najzákladnejších funkcií a výdavkov v novovzniknutej firme v ďalšom období prevládne dodržiavanie maximálnej hospodárnosti.

Námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre technický rozvoj Ing. Ladislav Dimun
- Najväčší úspech transformovaných ŽSR vidím v tom, že sa zásadne zmenia ich doterajšie vzťahy so štátom. V predchádzajúcom období boli ŽSR v pozícii dieťaťa, o ktoré sa starala macocha. Som veľmi rád, že štát zmenil svoj doterajší vzťah k železničnej infraštruktúre a ako jej vlastník si uvedomil nielen svoju zodpovednosť za jej rozvoj a modernizáciu, ale aj povinnosti vyplývajúce z tejto situácie. V našej spoločnosti musíme modernizovať infraštruktúru vo všetkých jej základných prostriedkoch, ktorá povedie nielen k znižovaniu nákladov, ale aj k zvyšovaniu efektívnosti a kvality služieb.

Riaditeľ odboru kontrolingu ŽS Ing. Pavol Gábor
- O úspechu by sme mohli hovoriť, odhadujem, tak na začiatku roku 2003, keď budeme mať za sebou aspoň ročné pôsobenie akciovej spoločnosti na trhu. Hovoriť o tom, ako byť úspešným podnikom, však môžeme, presnejšie musíme, už teraz. Šancu uspieť máme, pokiaľ tvrdo, v pozitívnom zmysle slova, zapracujeme na našom prístupe k zákazníkom. Ide predovšetkým síce o stratovú, ale ?imidžovú? osobnú dopravu, cez ktorú nás vníma väčšina občanov Slovenska. Pokiaľ nedôjde k výraznejšej zmene v kvalite služieb, hovoriť o úspechu je utópiou. V nákladnej doprave, ktorá v posledných dvoch rokoch dosahuje slušné výsledky, považujem za dôležité nezaspať na vavrínoch. Ruka v ruke s orientáciou na zákazníka však musí ísť aj racionalita v oblasti nákladov. To hovorím iba o faktoroch úspechu, ktoré môžeme ovplyvniť my sami. Samozrejme, že existuje celý rad externých faktorov (napríklad dopravná politika štátu, tlak konkurencie), ktoré majú silný vplyv na akciovú spoločnosť. Kým dopravnú politiku štátu môžeme ovplyvňovať len málo, tlak konkurencie možno obmedziť práve zákazníckou orientáciou a efektívnosťou.
Tam niekde treba hľadať náš kľúč k úspechu.

Riaditeľ odboru stratégie a technického rozvoja ŽS Ing. Peter Červenka
- Úspech novej spoločnosti bude spočívať na striktne podnikateľskom prístupe a na výraznejšej orientácii na zákazníka v nákladnej a osobnej doprave. Štíhla organizačná štruktúra ŽS a úzke synergické vzťahy s ostatnými stupňami manažmentu majú predpoklad zabezpečiť finančnú rovnováhu novej spoločnosti.
Postupné a efektívne začleňovanie SR do európskych štruktúr vytvorí na ŽS výrazný ekonomický tlak, na ktorý musíme byť organizačne a technicky optimálne pripravení, hlavne v oblasti technickej úrovne mobilných prostriedkov a informačných systémov.

Predbežný hospodársky výsledok ŽSR, hlavné tendencie podnikateľských plánov ŽS, a.s. a ŽSR na rok 2002, súčasný stav transformácie a reštrukturalizácie ŽSR
Železnice Slovenskej republikyUznesením vlády SR č.830/2000 bol schválený Projekt transformácie a reštrukturalizácie ŽSR. Legislatívne zabezpečenie Projektu sa realizuje zákonom NR SR č. 259/2001 o Železničnej spoločnosti a.s. a o zmene a doplnení zákona o Železniciach Slovenskej republiky, ako aj zákonom NR SR č.260/2001, ktorým sa novelizuje zákon o dráhach. Rozhodujúcim krokom transformácie je rozdelenie ŽSR na dve spoločnosti: Železničná spoločnosť (ŽS), a.s. a Železnice SR.
Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 21.12.2001 vznikla ku dňu 1. 1. 2002 Železničná spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorá bude vykonávať komerčnú a prepravnú činnosť. Jej zakladateľom a 100 % akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Zároveň sa pre Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako akcionára spoločnosti vytvára priestor na presadzovanie zásad štátnej dopravnej politiky v železničnej doprave.
Založením Železničnej spoločnosti sa realizuje významný krok Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR , a to oddelenie majetku a činnosti dopravcu od prevádzkovania dopravnej cesty. Jeho cieľom je dosiahnutie ekonomickej efektívnosti železníc, transparentnosť finančných tokov, objektivizovanie finančných nárokov na štátny rozpočet a vytvorenie predpokladov na minimalizáciu sociálnych dôsledkov transformácie.
Významným cieľom je aj prispôsobenie tohto odvetvia požiadavkám Európskej únie.
Súčasťou projektu je založenie Železničnej spoločnosti, a.s., ktorá prevzala od ŽSR výkon prepravných a obchodných činností. Zároveň dôjde k zmenám v pôsobnosti ŽSR , ktoré zostanú organizáciou najmä na prevádzkovanie železničných dráh, na vykonávanie s tým spojených obslužných a doplnkových činností a na správu zvereného majetku štátu. Transformácia bude pokračovať podľa projektu v ďalších rokoch.
Predsedom predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti, a.s., sa stal Ing. Andrej EGYED, ktorý doteraz zastával funkciu generálneho riaditeľa ŽSR . Generálnym riaditeľom ŽSR , ktoré sú správcom dopravnej cesty, sa stal Ing. Ladislav SAXA, doterajší zástupca generálneho riaditeľa ŽSR
Vzťah medzi ŽSR a Železničnou spoločnosťou, a.s., je riešený rámcovou zmluvou o spolupráci uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Interné predpisy ŽSR zostávajú v platnosti pre ŽSR i Železničnú spoločnosť, a.s. Smernice a nariadenia generálneho riaditeľa ŽSR zostávajú v platnosti aj pre Železničnú spoločnosť, a. s., až do vydania nových, resp. vykonania zmien v pôsobnosti Železničnej spoločnosti, a.s. Rovnako platia aj záväzky z uzatvorenej Kolektívnej zmluvy, dohodnutej v rámci ŽSR, ako aj Pracovný poriadok ŽSR a všetky interné predpisy z oblasti pracovnoprávnej.

Hospodársky výsledok
Železnice Slovenskej republiky uzatvárajú uplynulý rok priaznivo, keďže podľa predbežných údajov splnili hospodársky výsledok - stratu 3,8 mld Sk. Táto strata je nižšia ako bola strata v roku 2000 a takisto nižšia ako v roku 1999. ŽSR prepravili v uplynulom roku 57,421 mil. ton tovaru a tým stanovený plán prepravy prekročili o 1,17 %.

Rok Strata v mld Sk
1999 5,203
2000 4,033
2001 3,873

Pozitívne tendencie sa prejavujú aj pri plnení ďalších ukazovateľov plánu, čo v tomto čase môžeme dokumentovať na výsledkoch za jedenásť mesiacov roku 2001.
Celkové tržby ŽSR z nákladnej a osobnej prepravy za sledované obdobie predstavovali objem 16 457 249 tis. Sk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2000 viac o 2 264 116 tis. Sk a čo predstavuje medziročný nárast o 15,95 percenta. V porovnaní s plánom stanoveným na 1. - 11. 2001 v objeme 15 397 610 tis. Sk boli celkové tržby z prepravy vyššie o 1 059 639 tis. Sk, t. j. plnenie zabezpečené na 106,88 percenta.
Tržby z nákladnej prepravy boli vo výške 14 465 411 tis. Sk, čo je oproti roku 2000 viac o 1 914 868 tis. Sk a čo predstavuje medziročný nárast tržieb o 16,93 percenta. V porovnaní s plánom stanoveným na obdobie 1. - 11. 2001 v objeme 13 042 375 tis. Sk boli dosiahnuté tržby vyššie o 1 423 036 tis. Sk. Plnenie tržieb bolo zabezpečené na 110,91 percenta.
Za 1.- 11. 2001 bolo prepravených 58 723 387 osôb a zabezpečený výkon 2 589 415 tis. osobokm. Oproti rovnakému obdobiu roka 2000 bolo prepravených o 3 134 845 osôb menej, t. j. o 5,07 percenta menej, realizované výkony boli nižšie o 58 645 tis. osobokm, t. j. o 2,21 percenta menej.
Tržby z osobnej prepravy za 1. - 11. 2001 dosiahli výšku 1 991 838 tis. Sk, čo je oproti roku 2000 viac o 169 466 tis. Sk a čo predstavuje medziročný nárast o 9,30 percenta. Dosiahnuté tržby z osobnej prepravy boli v porovnaní s plánom stanoveným na 1. - 11. 2001 v objeme 2 355 235 tis. Sk nižšie o 363 397 tis. Sk, plnenie tržieb bolo zabezpečené na 84,57 percenta.
Tieto pozitívne hospodárske výsledky vytvárajú priaznivé podmienky (až na výkony osobnej dopravy) pre ďalšiu transformáciu železníc na Slovensku. Z ďalších pozitívnych tendencií uplynulých rokov možno upozorniť predovšetkým na vyšší rast produktivity práce ako rast priemernej mzdy, zastavenie poklesu výkonov nákladnej dopravy, rast tržieb z nákladnej dopravy, uznanie záväzku štátu za výkony osobnej dopravy za roky 1994 – 1999 a úhrada časti dlhov za výkony osobnej dopravy, úspešná reštrukturalizáciu úverového portfólia, nižší rast materiálových nákladov ako bol rast cien vstupov.

Zastaviť pokles v osobnej doprave
K nežiaducim vývojovým tendenciám za uplynulé roky patrí znižovanie počtu prepravených osôb. Všeobecný pokles počtu prepravených cestujúcich na ŽSR ovplyvnili viaceré dôvody. V uplynulom desaťročí sme zaznamenali nevyrovnaný rast v jednotlivých druhoch dopravy. Cestná doprava sa lepšie mohla prispôsobiť potrebám trhového prostredia najmä preto, že nie všetky externé náklady boli zahrnuté do ceny za dopravu. Aj keď sme z predošlého systému plánovaného hospodárstva zdedili dopravný systém podporujúci železnice, prerozdelenie medzi dopravnými druhmi od roku 1998 sa výrazne priklonilo v prospech cestnej dopravy. Tento trend zaznamenali vo všetkých kandidátskych krajinách, kde období medzi rokmi 1990 - 1998 cestná doprava vzrástla o 19,4 %, zatiaľ čo za to isté obdobie železničná poklesla o 43,5%. Nadvláda ciest je omnoho výraznejšia v osobnej doprave. Konkrétne na Slovensku cestná doprava predstavuje 74 % trhu výkonov, železnica 25 a letecká doprava necelé percento Napriek tomu je pre železnice dôležité zabrániť spomínanému prepadu a pokúsiť sa prilákať nových zákazníkov.
Novinkou by mali byť napríklad zľavy na vybrané relácie na sieti ŽSR , u ktorých sa stanoví mimotarifná pevná cena, ktorá bude nižšia ako majú konkurenčné druhy dopráv. Vzhľadom na absenciu zľavy pre skupiny cestujúcich, ktorých účastníci majú viac ako 26 rokov, predpokladajú ŽSR takisto zavedenie takejto ponuky, kde by zľava mala dosiahnuť podľa počtu osôb 15 až 25 percent. V súvislosti s rozvojom agroturistiky, cykloturistiky a tým aj s rozšírením zjednodušenej prepravy bicyklov uvažuje ŽS, a.s., so zavedením bicyklových kariet s platnosťou na viac tratí a viac dní.
Pre zvýšenie kultúry cestovania v osobnej preprave, v závislosti od dostupných finančných prostriedkov, je potrebné zabezpečiť obnovu už zastaralého vozňového parku v časovom horizonte do roku 2015. V priemere za rok sa musí obnovovať modernizáciou alebo nákupom približne 100 osobných vozňov. Niektoré projekty sú v realizačnej fáze, ako napríklad dodávka nových jednotiek na TEŽ , ale neriešia uvedený problém komplexne. Za prioritné v tejto oblasti treba preto označiť nákup elektrických jednotiek s naklápacími skriňami na rýchlosť 200 km/hod. pre medzinárodné a vnútroštátne vlaky vyššej kategórie, nákup klimatizovaných vozňov na rýchlosť aspoň 160 km/hod. pre medzinárodne vlaky, modernizáciu osobných vozňov klasickej stavby pre rýchlikovú a osobnú dopravu a nákup motorových jednotiek pre lokálne trate alebo modernizáciu motorových a prípojných vozňov. Tiež nákup 35 ľahkých motorových súprav, rekonštrukcia starých vozňov na klimatizované v ŽOS Vrútky , príprava podmienok na nákup naklápacích súprav na diaľkovú rýchlikovú dopravu.

Podnikateľský plán ŽSR
ŽSR podnikajú najmä v oblasti správy a prevádzky železničnej dopravnej cesty na území Slovenskej republiky slúžiacej k preprave tovaru a preprave osôb. Tento predmet činnosti je hlavným zdrojom príjmov ŽSR .
Pre rok 2002 je v oblasti tržieb limitujúcim faktorom regulácia poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty a konsolidačná funkcia ŽSR v rámci transformácie. Z týchto faktorov vyplýva nutná spoluúčasť štátu na dofinancovaní neuhradených ekonomicky oprávnených nákladov vynaložených na správu a prevádzkovanie dopravnej cesty. Spoluúčasť má byť založená na zmluvnom základe medzi ŽSR a štátom. Z predpokladov vyplývajú tržby z úhrady poplatku za použitie žel. dopravnej cesty od ŽS, a.s., vo výške 8,288 mld. Sk., z úhrady dopravnej cesty zo Štátneho rozpočtu (časť objemu na úhradu výkonov vo verejnom záujme zo ŠR na r. 2002) vo výške 0,805 mld. Sk., z pohľadávky za neuhradené ekonomicky oprávnených nákladov dopravnej cesty mimo konsolidačnej funkcie ŽSR vo výške 1,217 mld Sk. Úhrada je znížená o alikvótnu časť vlastných tržieb z finančných operácií. Tržby v rámci konsolidačnej funkcie ŽSR z úhrady finančných nákladov z úverov so štátnou zárukou vo výške 1,58 mld. Sk. Úhrada tejto časti finančných nákladov je znížená o alikvótnu čiastku vlastných tržieb z finančných operácií. Vlastníkom železničnej infraštruktúry je a naďalej zostáva štát. S tým sa nevyhnutne spája aj povinnosť starať sa o jej prevádzkyschopnosť a rozvoj. Projekt definuje účasť štátu na modernizácií a rozvoji železničnej infraštruktúry v objeme 4 mld Sk ročne. Tento objem bude z časti krytý investičnou dotáciou zo štátneho rozpočtu v čiastke 275 mil. Sk, z programu ISPA v čiastke 728 mil. Sk a zbytok budú predstavovať investičné dlhodobé úvery.
Plánovaný počet zamestnancov na rok 2002 v stop stavoch v počte 19 855 vychádza z Projektu transformácie a reštrukturalizácie Železníc SR. Pre ŽSR určuje znížiť stop stavy zamestnancov o 1 619. Ide najmä o odčleňovanie projektom určených organizačných jednotiek ako napríklad mostných obvodov, mechanizačných stredísk, traťových obvodov, budovných obvodov a dopravných stredísk.
Podľa modelovaného rozpočtu je hospodársky výsledok strata v objeme – 957 257 tis. Sk. Celková strata vyplýva z ekonomicky neoprávnených nákladov na hlavnej činnosti znížených o zisk na ostatných činnostiach v objeme 80 000 tis. Sk. V prípade, že štát neuzná (neuhradí) straty z finančných operácií viažúce sa k úverom so štátnou zárukou ( 1580 mil. Sk), bude táto strata o uvedený objem zvýšená.
Podnikateľský plán ŽSR na rok 2002 je vybilancovaný so stratou vo výške 957 257 tis. Sk. Celkové náklady sú navrhnuté vo výške 15 897 892 tis. Sk a celkové výnosy vo výške 14 940 635 tis. Sk. Finančné krytie straty sa uvažuje z cudzích externých zdrojov - z úverov.

Podnikateľský plán ŽS, a.s.
Podnikateľský plán ŽS, a.s. na rok 2002 v plnom rozsahu zohľadňuje skutočnosť, že ŽS a.s. podniká najmä v oblasti prepravy tovaru v nákladnej železničnej preprave a v oblasti prepravy osôb v osobnej železničnej preprave. Tento predmet činnosti je hlavným zdrojom príjmov ŽS, a.s.
Pre rok 2002 je pre ŽS a.s. v oblasti tržieb dôležitým faktorom zvýšenie dovozných a vývozných a vnútroštátnych taríf v nákladnej preprave do výšky inflácie, pri rovnakých výkonoch prepravy tovaru ako v roku 2001, t. j. 53 mil. ton.
Podnikateľský plán predpokladá v súlade s Projektom transformácie rast taríf v osobnej preprave 11,5 %. Keďže tarifa v osobnej preprave je regulovaná štátom, o zvýšení resp. nezvýšení cestovného rozhodne vláda SR.
Dôležitý prvok, ktorý je zapracovaným do rozpočtu, je predpoklad zúčtovania celej straty ŽS, a.s. v osobnej doprave, ktorá vzniká na základe regulovaného cestovného a zliav poskytovaných rôznym skupinám obyvateľstva. Vychádza sa z pripravovaného návrhu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme medzi ŽS a.s. a štátom, a to v rozsahu 6,923 mld. Sk ekonomicky oprávnených nákladov. Zo ŠR štát poskytuje len časť úhrady straty v osobnej preprave, t. j. 1,037 mld Sk. Rozdiel v rozsahu oprávnenej a skutočnej úhrady od štátu v r. 2002, t.j. 3,764 mld. Sk bude ŽS a.s. riešiť pohľadávkou voči štátu. Objem nákladov a tržieb z prepravy IC a EC vlakmi , t.j. 522 mil. Sk nákladov a 199 mil. Sk tržieb je uvedený zvlášť z dôvodu ich osobitného sledovania v zmysle Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme a nie je predmetom nároku voči štátu.
Predpokladaný nedostatok finančných prostriedkov od štátu v priebehu roka musí z uvedeného dôvodu ŽS, a.s. riešiť prijatím úverov. Vykrytie tzv. ekonomicky neoprávnených nákladov v osobnej doprave, ktoré v r. 2002 predstavujú stratu s objemom 0,57 mld. Sk a straty z výkonov IC a EC vlakov vo výške 0,323 mld Sk, je zabezpečené ziskom z nákladnej dopravy v objeme 0,835 mld. Sk a ziskom z ostatných činností v objeme 0,13 mld. Sk.
Hlavné východiskové predpoklady:

· rozpočtová regulácia OJ podľa vývoja likvidity,
· návrh zamestnanosti smerujúci k zníženiu počtu zamestnancov v roku 2002 o 2 300 oproti očakávanému stop stavu k 31. 12. 2001,
· nárast priemernej mzdy o 8 %,
· objemu materiálových nákladov a služieb s premietnutím zvýšenia o inflačný vplyv (t.j. o + 6,7 %) oproti r. 2001,
· premietnutie cenových vplyvov v oblasti trakčnej nafty ( t.j.o + 7%),
· premietnutie cenových vplyvov v oblasti trakčnej elektrickej energie (t.j. o + 20 %),

V investičnej oblasti uplatňovať realizáciu investícií:
· z vlastných zdrojov v rozsahu objemu plánovaných odpisov za ŽS a.s.,
· z úveru EIB podľa podmienok EIB,
· z ostatných dlhodobých úverov

Návrhy podnikateľských plánov na rok 2002 sú v týchto dňoch predkladané do dozorných a správnych orgánov oboch spoločností. Po ich schválení budú záväzný pre činnosť ŽSR a ŽS, a.s.

Súčasný stav transformácie a reštrukturalizácie ŽSR
Železnice Slovenskej republikyMinister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR rozhodnutím č. 97 z 27. 11. 2001 schválil rozdelenie majetku železníc na jednotlivé časti podniku železníc podľa § 3, odseku 2 zákona č. 259/2001 Z. z. Dňa 6. 12. 2001 bola založená Železničná spoločnosť, a. s., podpísaním zakladateľských dokumentov vo forme notárskej zápisnice. V riešení sú daňové otázky - aplikácie niektorých ustanovení daňových zákonov pri vyňatí majetku zo ŽSR a jeho vloženie ako nepeňažný vklad do ŽS, a. s. Dokončili sa práce na príprave rámcovej zmluvy medzi ŽSR a ŽS, a. s. Pilotné projekty k Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR s termínom spracovania do 31. 12. 2001 sú postupne riešiteľmi odovzdávané a je predpoklad u všetkých dodržať stanovený termín. Ukončené pilotné projekty sú implementované na jednotlivých útvaroch, ktoré požadovali ich spracovanie. S rozdelením úverov na nové spoločnosti boli oboznámené zahraničné i tuzemské banky. V súčasnosti sa rokuje so zahraničnými bankami o spôsobe rozdelenia úverov.

Rozdelenie dlhov
K 31. 7. 2001 bola vykonaná špecifikácia rozdelenia majetku ŽSR pre určenie všeobecnej hodnoty vkladaného majetku do ŽS, a.s. V tom čase celková zadlženosť ŽSR predstavovala 44 235 266 000 Sk, z toho záväzky 15 392 243 000 Sk a bankové úvery 28 843 023 000 Sk.
Z tejto čiastky po transformácii prislúchajú ŽSR :

celková zadĺženosť..............37 946 751 000.-Sk
z toho
záväzky...............................12 256 045 000.- Sk
bankové úvery.....................25 690 706 000.-Sk

ŽS, a.s. prislúchajú nasledovné čiastky:
celková zadlženosť.................6 288 515 000.- Sk
z toho
záväzky..................................3 136 198 000.- Sk
bankové úvery........................3 152 317 000.-Sk
Tieto čiastky budú podľa rozhodnutia MDPT o nepeňažnom vklade do ŽS, a.s., aktualizované podľa účtovného stavu k 31. 12. 2001 a vykonaného auditu k 31. 12. 2001.

Snehová kalamita na železniciach (4.)
Železnice Slovenskej republikyKlemensova 8, 813 61 Bratislava
tel. 52961505, fax: 52920908
e-mail: Kerestes.Jan@zsr.sk , BRATISLAVA (3.1.2002) - V dôsledku silného nárazového vetra došlo na Tatranských elektrických železniciach od včerajšieho dňa od 20.50 h k prerušeniu dopravy, ktoré spôsobili stromy spadnuté na trať v úseku Starý Smokovec - Štrbské Pleso . Na odstránenie následkov a opravu trolejového vedenia nastúpili železničiari spolu s príslušníkmi vojska.
Silný nárazový vietor skomplikoval situáciu aj na východe Slovenska, kde od 7.10 h je na tratiach Košice – Barca – Haniska pri Košiciach a Košice – Krásna nad Hornádom vyhlásený druhý stupeň zimnej pohotovosti. Na širokorozchodnej trati je pre silný vietor od 2.35 h znížená rýchlosť na 40 km/h v úseku výhybňa Hornád – Haniska pri Košiciach.
V úseku Čadca - štátna hranica ČR a Čadca – Žilina je vyhlásený druhý stupeň zimnej pohotovosti a premáva iba osobná doprava.
V dôsledku vetra bola pozastavená prevádzka Železničnej stanice Žilina nákladná stanica a jej zamestnanci boli presunutí na osobnú stanicu, kde zabezpečujú jej chod. Kvôli poveternostným podmienkam v Žiline zmeškalo 115 vlakov osobnej dopravy 487 minút, priemerne okolo 17 minút. Vo Vrútkach meškali štyri vlaky 123 minút.
Kvôli snehovým jazykom prerušili dopravu na trati Utekáč – Kokava nad Rimavicou od 5.30 do 7.30 h kvôli čomu železnice odriekli dva vlaky. Po odstránení snehu už prevádzka funguje.
V Kraľovanoch aj naďalej platí tretí stupeň zimnej pohotovosti. Na odstránení snehu pracujú železničiari spolu s príslušníkmi vojska.
Vlaky osobnej dopravy v sieti ŽSR premávajú s minimálnym meškaním v dôsledku silného nárazového vetra. Prerušená doprava je iba na Tatranských elektrických železniciach .
Kvôli operatívnemu riešeniu následkov vzniknutej poveternostnej situácie zasadajú v Košiciach, Zvolene a Žiline štáby zimnej ochrany.

Snehová kalamita na železniciach (5.)
Železnice Slovenskej republikyKlemensova 8, 813 61 Bratislava
tel. 52961505, fax: 52920908
e-mail: Kerestes.Jan@zsr.sk , Bratislava (3.1.2002) – Následky silného vetra, ktorý na Tatranských elektrických železniciach spôsobil od včerajšieho dňa od 20.50 h prerušenie dopravy na úseku Starý Smokovec - Štrbské Pleso sa podarilo železničiarom a príslušníkom vojska odstrániť dnes na poludnie okolo 12.30 h. Stromy popadané na trať sú odstránené a strhnuté trolejové vedenie je už opravené. K obnoveniu dopravy dôjde však až po prepluhovaní trate (obnovená doprava o 12,51 h), pretože počas prerušenia dopravy trať zafúkali snehové záveje. Kvôli zvládnutiu kalamitnej situácie na TEŽ požiadal štáb zimnej ochrany Košice o výpomoc Železničné vojsko.
V dôsledku vetra bola pozastavená prevádzka Železničnej stanice Žilina nákladná stanica a jej zamestnanci boli presunutí na osobnú stanicu, kde zabezpečujú jej chod. Kvôli poveternostným podmienkam v Žiline zmeškalo 18 vlakov osobnej dopravy 593 minút.
V Železničnej stanici Kraľovany aj naďalej platí tretí stupeň zimnej pohotovosti. Na odstránení snehu pracujú železničiari spolu s príslušníkmi vojska.

Tlačové správy ŽS


Strana vytvorená: 14-I-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0202.htm )