Pre šesť kilometrov trate medzinárodný strategický
obchvat
Nepochopiteľná blokáda
Pravda / UTOROK 30. máj 2000
Železničné spojenie Šiah s Drégelypalánkom v dĺžke 6,3 km by vyriešilo dopravu na úseku Zvolen-Budapešť a Lučenec-Štúrovo.
OĽGA PREKOPOVÁ - Na našej strane treba vybudovať iba 300 metrov trate. Iniciátori opätovného spojenia prihraničných miest, predstavitelia občianskeho združenia Ipeľská únia s partnerskou organizáciou Ipoly Unió v Maďarsku, považujú krkolomné cestovanie so zbytočným obchvatom už dávno za neúnosné. "Je najvyšší čas obnoviť medzinárodný úsek, ktorý od 14. storočia do konca druhej svetovej vojny patril k významným obchodným trasám. Napokon premiéri SR i MR sa k tomu vlani vo februári zaviazali. Nič sa však nedeje," konštatoval predseda šahanskej Ipeľskej únie József Wollent. Za paradox považuje fakt, že kým na území MR treba vybudovať úsek v dĺžke 6 km, naši južní susedia sú na túto investíciu lepšie pripravení ako slovenská strana so zvyšnými 300 metrami koľajníc. Achillovou pätou projektu je s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovanie železničného hraničného priechodu na strane SR. Podľa Wollenta Maďari majú už k dispozícii zdroje na pokrytie asi štvrtiny nákladov, Slovensko zatiaľ finančné rezervy na túto investíciu nenašlo. Predstavitelia rezortov dopravy oboch krajín rátajú s príspevkom z Európskej únie, pravdepodobne z fondu ISPA. Podľa predstaviteľov Ipeľskej únie a Ipoly Unió ako členov Ipeľského euroregiónu v dôsledku nedostavania dolného stupňa Gabčíkova-Nagymaros treba z ekologického hľadiska kvalifikovane posúdiť aj opodstatnenosť sústavy hatí a zvážiť vytvorenie nových biokoridorov. Preto ochranári pozvali k šahanským hatiam, k močiaru v Drégelypalánku a do ekologického centra únií v mestečku Ipolyszög splnomocnenca vlády MR pre Dunaj Lászlóa Székelyho a slovenských vodohospodárskych expertov.
Meškanie
zákonov ohrozuje náš vstup do EÚ
Najväčšie resty má
rezort, ktorý vedie predstaviteľ "nespokojnej" SMK
Národná obroda / 30. Máj 2000
Lenka Živnerová, Bratislava - Príprava
návrhov zákonov na jednotlivých ministerstvách sa aj napriek
ostrej kritike parlamentu dostáva opätovne do časového sklzu.
V najväčšej časovej tiesni sa ocitol rezort životného
prostredia, ktorý už v štyroch prípadoch (napr. zákon o
odpadoch, či návrh novely zákona o ochrane ovzdušia)
požiadal vládu o odklad. Svoju legislatívnu povinnosť si
splnil tento rezort iba v jednom prípade. Do časovej tiesne sa
dostala aj Správa štátnych hmotných rezerv, ktorá ešte
stále nepredložila návrh zákona o núdzových zásobách ropy
a ropných výrobkov.
Napriek tomu, že do do konca mája mal byť predložený
dôležitý návrh novely zákona o štátnom fonde trhovej
regulácie z dielne rezortu pôdohospodárstva, zdá sa, akoby
jednotlivé rezorty mali stále dosť času. Napríklad
ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo predložiť
do konca mája novelu nariadenia vlády o platobných pomeroch
zamestnancov rozpočtových a iných organizácií. Vzhľadom na
odmietavý postoj odborov sa však Magvašiho rezortu nepodarí
stihnúť ani tento termín. Ministerstvo totiž navrhuje
zvýšiť mzdy pre zamestnancov o 4 %, avšak odborári
namietajú, že zvýšenie nekopíruje ani percento rastu
inflácie. Rovnako zaháľa ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií. To totiž nepredložilo návrhy zákonov o
železniciach, cestnej doprave a o dráhach, ktoré do značnej
miery ovplyvnia bežný život občanov.
Poslanec NR SR Ladislav Orosz (SDĽ)
pre Národnú obrodu uviedol, že meškanie zákonov do istej
miery obmedzuje aj naše integračné ambície. "Keď sa
bude koncom roka kumulovať množstvo zákonov, spôsobí to, že
ani poslanci nebudú mať dosť času na ich kvalitné
posúdenie," dodal. Ešte tvrdší postoj zaujala v tejto
súvislosti poslankyňa HZDS a
bývalá vicepremiérka pre legislatívu Katarína Tóthová:
"Také resty, ako má legislatíva v súčasnosti, nemala
ani v časoch, keď počet legislatívcov a problémy
aproximácie práva boli len v začiatkoch."
Dzurindov kabinet mienil pôvodne rekodifikovať všetky platné
zákonníky, ktoré majú svoj právny základ v 60. rokoch. V
ponovembrovom období však prešli už niekoľkonásobnou
novelizáciou. "Dodnes mi je záhadou, prečo viaceré
trestné ustanovenia, ktoré vylepšujú situáciu, ktoré
vtedajšia opozícia požadovala a my sme ich poslali do
parlamentu, už neuzreli svetlo božie?" položila si na
záver otázku K. Tóthová.
Miloševič otvoril na Dunaji nový „most morálnej prevahy“
SME / Utorok 30.5.2000
NOVÝ SAD (tasr) - Juhoslovanský prezident Slobodan
Miloševič včera v Novom Sade slávnostne otvoril most, ktorý
nazval „mostom morálnej prevahy“. Nový most cez Dunaj
musela Juhoslávia urýchlene vybudovať po zbombardovaní
starého počas minuloročnej leteckej kampane NATO. Nové
prepojenie dunajských brehov pre JZR znamená aj obnovenie
medzinárodnej železničnej dopravy, ktorá bola v tejto oblasti
až do dnešných dní zastavená. Na slávnostnom otvorení 432
metrov dlhého cestného a železničného mosta za účasti
niekoľkých desiatok tisícov ľudí predniesol Miloševič
provokačný príhovor, v ktorom sa nezdráhal vyzdvihnúť svoju
krajinu na najvyšší piedestál. „Nech sa Európa, ktorá má
v histórii významné miesto, no na konci 20. storočia je na
úpadku, učí od malého Srbska a tohto mosta, čo je to
historická hrdosť a ľudská sloboda,“ povedal Miloševič.
„Porazili sme našich nepriateľov nie tým, že sme
silnejší, ale tým, že sme lepší. A tento most stelesňuje
impozantné výsledky nášho úsilia o obnovu krajiny,“ dodal
prvý muž Belehradu.
Všetky tri mosty v Novom Sade, ktoré vedú cez Dunaj, zničili
minulý rok bomby NATO. Miloševič, ktorý je stíhaný haagskym
tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY)
za páchanie etnických čistiek v Kosove, na záver prejavu
vyhlásil, že „Európa by mala byť hrdá na Srbsko vďaka
jeho schopnosti obnovy, a mala by sa hanbiť za to, že krajinu
agresiou NATO tak nehanebne zničila“.
Od zajtra bude jazdiť o 96 vlakov menej
SME / Utorok 30.5.2000
BRATISLAVA (maj)
– Zajtra začne platiť nový cestovný železničný poriadok,
ktorý presne odzrkadľuje terajšiu vážnu situáciu. Bude
jazdiť denne o 96 osobných vlakov a rýchlikov a 20
medzištátnych vlakov menej.
Ako povedal riaditeľ odboru pre prácu s verejnosťou a hovorca ŽSR Miloš Čikovský, rušia sa všetky
spoje jazdiace medzi 23. a 4. hodinou. Hlavným dôvodom
zníženia je to, že štát si objednáva osobnú dopravu
železníc čoraz menej, ročný počet vlakových kilometrov
klesol z 36,5 milióna na 35,8 milióna.
Trochu lepšie to vyzerá s medzinárodnou dopravou. Aj keď
došlo k zníženiu spojov, nastali niektoré pozitívne zmeny.
Do Nemecka sa dostaneme už aj priamym spojom, rýchlikom na
trati Budapešť – Bratislava – Berlín. Aj spojenie do
Čiech by sa malo zrýchliť. Nový grafikon bude platiť do
soboty 9. júna 2001.
Prostitúciou sa jej za rok
podarilo zarobiť 50 dolárov
Mladá Ukrajinka si pri úteku z verejného domu zlomila
zápästie
Nový čas / Utorok 30.5.2000
FRANTIŠEK ORAVSKÝ - „Bolo to strašné.
Bitky kvôli odmietaniu klientov boli hroznejšie, ako si
ktokoľvek vie predstaviť,” vraví štíhla tridsaťročná
Nina z dediny neďaleko ukrajinského Charkova. Má vysoko
vyčesané tmavé vlasy, peknú postavu a načerveno nalakované
dlhé nechty a na prvý pohľad pôsobí vyrovnaným dojmom. V
skutočnosti je však deva z Ukrajiny ako uzlíček nervov. Pri
rozprávaní podrobností o viac ako rok trvajúcom
nedobrovoľnom sexe vo verejnom dome za dedinou neďaleko
slovensko-maďarských hraníc, sa plač mladej ženy strieda so
zaťatou päsťou pravej ruky. Ľavú má v sadre po ošetrení
zlomeniny zápästia.
Nina pred piatimi rokmi skončila vysokú školu. „Kvôli
vysokému percentu nezamestnanosti som nemala šancu nájsť si
robotu,” vysvetľuje pedagogička, ktorá bola presvedčená,
že nenaletí prefíkaným priekupníkom s „bielym mäsom”.
Dobre totiž vie, že ročne tisíce mladých ukrajinských žien
odchádza do zahraničia s nádejou, že budú pracovať ako
predavačky alebo servírky. Mnohé snívajú, že si za
hranicami nájdu bohatého ženícha a tak pomôžu svojim
rodinám. Nina sa vlani na jar spolu s ďalšími štyrmi
ukrajinskými dievčatami vydala do sveta. „Keby som čo len v
najmenšom tušila, čo ma čaká, radšej by som skočila z
mosta do rieky alebo kdesi pod vlak,” rozpráva Nina.
Najskôr bez pasu, potom znásilnená
„Prostredníctvom spolužiačky zo strednej školy som sa zoznámila s jednou atraktívne oblečenou dámou. Tvrdila, že sa jej staršia dcéra vydala za bohatého španielskeho podnikateľa. Na fotografiách, ktoré nám ukazovala, bol rozprávkový dom na brehu mora, zábery mladej ženy z krásnej pláže a rozličných rodinných osláv. Pani hovorila, že mladšia dcéra sa bude vydávať za akéhosi Gréka. Počúvali sme ju s otvorenými ústami,” spomína Nina. „Dala som sa aj s kamarátkami zlákať za servírku. Hneď ako sme prekročili naše hranice, pani nám zobrala pasy. Po ôsmich hodinách rýchlej jazdy cez Maďarsko sme sa ocitli v osamelo stojacom dome za akousi dedinou,” pokračuje Nina a na chvíľu stíchne. Ruky sa jej viditeľne rozochvejú, keď rozpráva ako sa dcéra „dámy”, ktorá sa vraj má vydávať za bohatého lodiara, zmenila na spolumajiteľku verejného domu. „Keď mi povedali, že som prostitútka, zvracala som. Zamkli ma do izby, kde mali okná nerozbitné sklá a nedali sa otvoriť. V izbe bola iba posteľ a kúpeľňa. Keď som od zúfalstva a zúrivosti začala kopať do steny, prišli dvaja svalnatí muži a zmlátili ma. V bitke pokračovali aj ďalšie dva týždne, pretože som odmietla prijímať zákazníkov. Keď som začala držať hladovku, prišli a vysmievali sa mi, že umriem od hladu v cudzej zemi a ani pes po mne neštekne. Potom mi čosi primiešali do nápoja, pretože som začala byť nezvyčajne malátna. Stále som sa usmievala. Keď moji väznitelia usúdili, že je čas... pustili mi jeden večer do izby akéhosi mladého dedinčana. Z úst mu bolo cítiť cesnak a víno. Znásilnil ma niekoľkokrát za noc. Ráno prišla šéfka. Usmiala sa na mňa a hodila mi k nohám jeden dolár. Mala som chuť hodiť sa na ňu a vyšklbať jej vlasy. Ale nevládala som sa po sexuálnych výčinoch dedinčana ani len postaviť na nohy,” vraví Nina.
Skok z okna
Mladá Ukrajinka sa po mesiaci nedobrovoľného pobytu v „dome lásky” nechala „presvedčiť” na zarábanie si vlastným telom. „Od dievčat, bolo ich tam so mnou osem z viacerých krajín, som sa dozvedela, že po dvoch rokoch sú pre majiteľku verejného domu už opotrebované a tak ich predáva ďalej. Nikto nevie kam. O niekoľkých dievčatách, ktoré takto predala, nikto viac nepočul. Všetky sme dospelé a väčšinu z nás nikto nehľadá. Rodičia často netušia, čo ich dcéra robí,” pokračuje Ukrajinka, ktorá so svojimi väzniteľmi rozohrala zvláštnu hru. „Po niekoľkých mesiacoch som sa premohla a začala som so zákazníkmi koketovať, akoby sa mi sex za peniaze páčil. Postupne sa mi vrátila zdravá myseľ. Šéfka bola spokojná a občas sa ma pýtala, prečo som bola spočiatku taká tvrdohlavá. Vystrúhala som neurčitú grimasu... Po pol roku mi už za jedného zákazníka nehádzala dolár, ale dva. Hosťom som však musela byť k dispozícii nepretržite. Niekedy ma zobudili nad ránom, naložili do auta s tmavými sklami a odviezli desiatky kilometrov k akémusi miestnemu mafiánovi, ktorý bol vždy ožratý. Z auta som nemohla ujsť, pretože na dverách z vnútornej strany neboli kľučky. Dúfala som, že strážcovia raz urobia chybu a mne sa podarí ujsť. Jeden deň som si všimla pootvorené okno na chodbe. Všetko jedlo, čo som mala, som nahádzala dvom veľkým psom, ktoré behali po dvore. Keď sa zotmelo, vyskočila som z prvého poschodia. Nezabudla som na doláre. Bolo ich síce iba päťdesiat, ale aspoň čosi. Pri skoku sa mi zachytila noha a na zem som dopadla na ruku. Až zaprašťala. Bolesť som nevnímala, utekala som z domu, ktorý som nenávidela. Vždy som si hovorila, že pri úteku ten dom zapálim. Keď som to mohla urobiť, zľakla som sa, že by niektoré z dievčat mohlo pri požiari zhorieť,” pokračuje Nina, ktorá sa po úteku z verejného domu dva dni skrývala v lese. Na tretí deň sa jej podarilo stopnúť auto. Takmer týždeň prespávala na železničných staniciach, pretože vybavenie náhradného cestovného dokladu bolo zložité. „Zo strachu, že majú kontakty na maďarsko-ukrajinských hraniciach, cestujem domov cez susedné štáty. Na Slovensku mám aj kamarátku z našej dediny. Predáva kvety v Bratislave,” vysvetľuje Nina svoju prítomnosť v Bratislave.
Čo ak je chorá?
Pôjde Nina doma na políciu? Nie. V krajine našich východných susedov už síce majú dva roky platný zákon o nelegálnom obchodovaní so ženami, ale tamojšie úrady ho ešte stále nerealizujú. Pred časom nemohúcnosť ukrajinských orgánov v odstraňovaní obchodu s „bielym mäsom” pre médiá priznal policajný dôstojník Nikolaj Trušnikov z Mykolajeva. Pôjde Nina na lekárske vyšetrenie? Sotva, zdravotnícky systém je takmer zrútený. Môže len dúfať, že sa vo verejnom dome nenakazila pohlavnou chorobou. O jej ročnom pobyte za hranicami sa takmer nikto nedozvie pravdu. „Nočnej mory z otrasného zážitku sa už nikdy nezbavím. Kamarátka, ktorá žije v Bratislave, chcela, aby som svoj príbeh vyrozprávala pre váš denník. Možno si to niekto prečíta a bude varovať ostatné dievčatá, aby nenaleteli ako ja,” dodáva Nina, ktorá ako takmer všetky ostatné Ukrajinky po návrate domov s pár dolárikmi bude až do smrti mlčať o zážitkoch v cudzine. „Keby som čo len slovko utrúsila, našli by si ma a zabili.”
SZRB minulý rok zachraňovala peniaze zo skrachovaných bánk
SME / Utorok 30.5.2000
MICHAL NALEVANKO,
BRATISLAVA - Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB)
skončila minulý rok s čistým ziskom 72,9 milióna korún. Jej
bilančná suma vzrástla v roku 1999 o viac ako 21,5 percenta na
6,19 mld Sk. Informoval o tom námestník riaditeľa SZRB pre
ekonomický úsek a informatiku Boris Kocúr. V tomto roku banka
podľa neho plánuje dosiahnuť zisk 250 mil. Sk.
Hoci minuloročné hospodárenie skončila v čiernych číslach,
pod dosiahnutý výsledok sa výrazne podpísali úspešné kroky
manažmentu na záchranu stoviek miliónov v bankách, s ktorými
sa dnes spája prívlastok skrachované. SZRB bola klientom AG
Banky, Priemyselnej banky aj Slovenskej kreditnej banky, ich
pády však výraznejšie neprispeli k zhoršeniu hospodárenia.
V AG Banke deponovala SZRB v čase, keď na ňu 1. decembra
minulého roku Národná banka Slovenska uvalila nútenú
správu, približne 135 miliónov korún. Vzhľadom na
nesolventnosť banky bola SZRB nútená pristúpiť na
kompromisné riešenie a svoj vklad vymenila za dlhopisy
Východoslovenských železiarní.
Najmenej bolestivo sa SZRB dotkol pád Priemyselnej banky, ktorej
aktíva aj pasíva prebrala štátna Slovenská sporiteľňa.
Posledné problémy SZRB narobil pád Slovenskej kreditnej banky,
v ktorej bývalé vedenie SZRB uložilo v decembri 1999 osemsto
miliónov korún na ročný termínovaný vklad. Približne
štvrtinu vkladu sa SZRB podarilo vytiahnuť v priebehu prvého
polroku 1999, ďalších asi 200 miliónov banka vymenila za
zmenky a úvery voči Železniciam SR . Ostávajúcu časť pohľadávky voči
Slovenskej kreditnej banke si SZRB započítala so železnicami a
so Slovenskými lodenicami, ktoré si o pohľadávku vo výške
49,5 mil. Sk znížia svoju angažovanosť voči skrachovanej
SKB. Ostávajúcu časť si SZRB započítala podobným spôsobom
voči Železniciam SR.
Pri vyhliadkach na tento rok sú predstavitelia banky
optimistickí. „Predpokladáme vyššiu mieru zisku ako v
minulom roku. SZRB v tomto roku nemusí dotvárať také opravné
položky ako v roku 1999, pozitívny dosah bude mať aj nižšie
daňové zaťaženie,“ vysvetlil generálny riaditeľ Ľudovít
Vitárius.
ŠTÁT ŠKODÍ SÁM SEBE
Zo skrachovanej SKB unikli dôverné informácie o jej klientoch
Štátne subjekty v súčasnosti najviac poškodzujú Fond ochrany vkladov (FOV), ktorý sa stane najväčším veriteľom skrachovanej Slovenskej kreditnej banky (SKB).
Pravda / UTOROK 30. máj 2000
RADOSLAV BAŤO - Firmy a inštitúcie pod štátnou kontrolou totiž patrili k najaktívnejším vkladateľom spomedzi právnických osôb v SKB, ktorí využívali výhody "atraktívnych" úrokových sadzieb. Hroziace straty teraz zachraňujú cez zápočty pohľadávok s dlžníkmi SKB a využívajú tak existujúce právne vákuum. Takýmto spôsobom si pomohlo napríklad ministerstvo privatizácie, Reštitučný investičný fond (RIF), Slovenská záručná a rozvojová banka, Vodohospodárska výstava, SPP alebo mesto Bratislava. Ich vklady v banke prekračovali 1,5 mld. Sk.
FOV pritom klientom SKB spomedzi fyzických osôb vyplatí 4,3 mld. Sk, na ktoré si musí požičať. Túto sumu si potom bude vymáhať od SKB v konkurznom konaní. Vzhľadom na zápočty sa však speňažiteľný majetok SKB výrazne znižuje. Guvernér NBS Marián Jusko viackrát uviedol, že centrálna banka nemá legislatívne nástroje na zabránenie takémuto poškodzovaniu veriteľov a predovšetkým FOV. Štátne inštitúcie pritom postupujú svoje pohľadávky voči SKB rôznym dlžníkom zväčša za 100-percentnú hodnotu, ale s dohodnutými splátkami rozloženými na niekoľko rokov. Ministerstvo privatizácie (vyše 110 mil. Sk) sa napríklad dohodlo so Závodmi SNP, Záručná banka (400 mil. Sk) so Železnicami SR a Slovenskými lodenicami, RIF (156 mil. Sk) so žilinskou firmou Tento a podobne.
Z SKB pritom unikli informácie o jej klientoch, ktoré podliehajú bankovému a obchodnému tajomstvu. Medzi veriteľmi banky podľa našich informácií kolujú zoznamy jej dlžníkov. PRAVDE to potvrdili aj Marián Jančošek a František Hodorovský, ktorí SKB cez svoje firmy ovládali. Potvrdili zároveň, že aj ich spoločnosti, ktoré čerpali z banky vysoký objem úverov, sa pokúšajú časť dlhov započítať s veriteľmi. Len firmy okolo komárňanských lodeníc a Chirany, ktoré táto skupina ovláda, dlhovali banke asi 2 mld. Sk. Podarilo sa dohodnúť napríklad s mestom Bratislava, ktoré postúpilo 370-miliónovú pohľadávku voči SKB na viacero firiem, medzi nimi aj Chiranu Injecta. Spojitosť s ďalšími firmami Jančošek a Hodorovský nepotvrdili, pripustili však, že predstavitelia Bratislavy s nimi celú záležitosť konzultovali a rozhodovali sa aj na základe ich odporúčania.
Nečakané víchrice v Nemecku a Holandsku zabíjali
SME / Utorok 30.5.2000
VLADIMÍR MÜLLER, BONN (Autor
je spolupracovníkom SME) - Neobyčajne silná víchrica, ktorá
sa vyše stokilometrovou rýchlosťou prehnala severozápadným
Nemeckom a Holandskom si vyžiadala najmenej päť ľudských
obetí. V Nemecku utrpelo ďalších 24 ľudí ťažké zranenia.
Búrka spôsobila niekoľkomiliónové materiálne škody.
Pri búrke sprevádzanej lejakmi na mnohých miestach vyvrátilo
stromy, ktoré potom zablokovali diaľnice, cesty a železničné
trate. Regionálne, ale aj medzinárodné vlaky mali preto
značné meškanie. V areáli Svetovej výstavy Expo 2000 v
Hannoveri, ktorá pozajtra otvorí svoje brány, museli
požiarnici zabezpečiť niekoľko pavilónov. Len v západných
regiónoch Nemecka museli záchranári zasahovať 4400-krát.
V parku kúpeľného mestečka Bad Salzuflen zahynul 79-ročný
muž pod vyvráteným stromom. Podľa správ holandskej
televízie takto tragicky zomrelo aj jedno deväťročné dieťa
a jeden dospelý v meste Helmond. Ďalší Holanďan zahynul v
Amsterdame v troskách svojho auta, na ktoré sa zrútil strom. V
porúrskej metropole Essen sa zabil 21-ročný vodič automobilu,
keď narazil do jedného zo záchranárskych vozidiel.
Nečakaná víchrica vznikla náhlou premenou tlakovej níže
Ginger na uragán v dôsledku veľkých teplotných rozdielov.
Búrky dosiahli rýchlosť 110 kilometrov za hodinu.
ŽSR prepravili za prvé štyri mesiace 16,46 mil. ton tovaru
SME / Utorok 30.5.2000
BRATISLAVA (sita) –
Železniciam SR sa za prvé štyri mesiace tohto roka v
nákladnej doprave oproti roku 1999 darí a za január až apríl
prepravili 16,46 mil. ton tovaru. V porovnaní s rovnakým
obdobím roka 1999 to predstavuje o 1,98 mil. ton tovaru viac a
celkovo v tomto roku plánujú prepraviť 49,15 mil. ton tovaru.
Povedal to riaditeľ divízie nákladnej prepravy ŽSR Jozef
Šimlovič. Minuloročný skutočný objem nákladnej prepravy
bol 49,115 mil. ton.
Za prvé štyri mesiace plnia ŽSR plán v tranzitnej nákladnej
preprave na 142 %, v dovoznej na 118 %, vo vývoznej na 113 % a
vo vnútroštátnej nákladnej preprave na 86 %. Pozitívne na
rast objemu prepravy vplýva podľa Šimloviča napríklad
zvýšenie prepravy rúd, ktorá rastie od roku 1998, a komodít
z východných krajín (drevná hmota, chemické produkty).
Šimlovič: „Rast je spôsobený aj vhodne usmernenou tarifnou
politikou. ŽSR totiž v tranzitnej preprave ceny platné na rok
2000 nezvyšovali. Stabilitu cien vyhlásili už v novembri 1999,
a aj preto sa dočkali významnej odozvy od zákazníkov.“
Tohtoročný podnikateľský plán v nákladnej doprave je
motivujúci. V minulom roku totiž ŽSR prepravovali tovar aj pre
VSŽ Košice . Tie však v tomto roku vstúpili na základe
nového zákona do železničnej dopravy ako samostatný subjekt
a vlastnými prostriedkami na železničných dráhach prepravia
600- až 700-tisíc ton tovaru ročne. Výkony ŽSR sa teda
znížia o uvedený objem, ktorý železnice plánujú nahradiť
získaním iných zákaziek. Tým sa celková ročná preprava
tovaru na železničných dráhach priblíži k 50 miliónom ton
prepraveného tovaru.
Strana vytvorená: 5. VI. 2000 | |
![]() |
( http://addams.miesto.sk/slovakia/present/press/press09.htm ) |