PRAVDA 13. apríl 2000

Hroziaca obchádzka
Zosuv pôdy ohrozuje cestnú aj železničnú dopravu

Klikni (povinna inzercia servra www.miesto.sk)

STARÁ ĽUBOVŇA - Zosuv pôd zo svahu pri ceste medzi Ľubotínom a Čirčom v okrese Stará Ľubovňa od soboty do utorka spôsobil havarijnú situáciu na železnici aj v cestnej doprave.
Na stometrovom úseku štátnej cesty prvej triedy, ktorá spája Poprad s
Bardejovom, cesta poklesla asi o 20 cm a vytvorili sa na nej pozdĺžne trhliny. Zosuv pôdy zároveň narušil aj polohu koľají na železničnej trati Plaveč - štátna hranica s Poľskom a podľa slov vedúceho odboru CO OÚ v Starej Ľubovni Františka Paraliča spôsobil takmer vykoľajenie poľského nákladného vlaku.
Okresná havarijná komisia v tejto súvislo
sti v utorok vyhlásila mimoriadnu situáciu. Zosuv už preskúmali aj geológovia, podľa ktorých je progresívny a v prípade dažďov sa môže ešte zhoršiť.
V praxi by to znamenalo odklon cestnej dopravy medzi Bardejovom a
Popradom cez Prešov, železničná osobná by musela ísť po trati Medzilaborce - Lupków a nákladná doprava z Poľska do Maďarska by sa
musela presmerovať cez Českú republiku. Ako uviedol Paralič, havarijná
komisia zaviazala Slovenskú správu ciest a Železnice SR, aby urýchlene zabezpečili geologický prieskum svahu, na základe ktorého by sa mala realizovať sanácia. Cestná doprava je obmedzená do jedného jazdného pruhu a v súčasnosti sa robia prípravy na úplné vylúčenie nákladnej a kamiónovej dopravy a jej presmerovanie cez Prešov. Na železničnej trati sa podarilo koľajnice upraviť, ale vzhľadom na provizórnosť riešenia platí aj tu obmedzená rýchlosť pre vlakové súpravy.

Národná obroda/13. Apríl 2000
Železniciam uhradia 3,95 mld korún
Katarína Šelestiaková TASR - Uhradenie výkonov vo verejnom záujme za rok 2000 Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) v sume 3,95 mld Sk včera schválila vláda Slovenskej republiky. Nepokrytá pritom zostala časť požiadavky železníc vo výške 710 mil. korún, na ktorú bude podľa rezortného ministra Jozefa Macejku vláda ďalej hľadať prostriedky.
Doriešenie financovania ŽSR bude spojené s prerokovaním
materiálu o stave transformácie podniku a ďalšom vývoji, ktorý má Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR predložiť do konca mája.
Vláda súčasne rozhodla aj o zachovaní dote
rajších zliav na železnici pre dôchodcov, zdravotne postihnutých občanov a študentov. Štát poskytuje železniciam len časť úhrady straty v osobnej preprave, teda 4,6 mld Sk (2,7 mld Sk zo štátneho rozpočtu a 1,9 mld Sk z príjmov z privatizácie a mimorozpočtových zdrojov). Nedostatok finančných prostriedkov preto budú musieť ŽSR riešiť prijatím nových úverov. Podobne však musia vykrývať aj tzv. ekonomicky neoprávnené náklady v osobnej doprave, ktoré v roku 2000 predstavujú objem 2,4 mld korún.

Hospodárske noviny Piatok 14. Apríl 2000

Tatravagónka pre Deutsche Bahn Cargo
Nemecké železnice zverili Popradčanom aj vývoj

Bratislava(hn/Tomáš Kurtanský) - Tatravagónka, a. s., Poprad (Tatravagónka) dnes odovzdá prvý vagón z
kontraktu v celkovej hodnote 93 mil. D
EM pre spoločnosť Deutsche Bahn Cargo. HN o tom informoval predseda predstavenstva a prezident spoločnosti Milan Bezák. V rámci kontraktu by mal podnik do roku 2002 dodať celkovo 650 nákladných vagónov určených na prepravu automobilov. Podľa M. Bezáka je Deutsche Bahn Cargo jedna z najvýznamnejších železničných správ v Európe a preto možno pokladať za
veľký úspech, že podniku zverila okrem výroby aj vývoj nového typu
vagóna. Významnú pomoc pri realizácii zákazky podniku poskytujú financujúce banky, čo je v slovenskom strojárstve skôr ojedinelý prípad.
Ako uviedol výkonný riaditeľ podniku Július Vachmanský, Tatravagónka
už v minulosti realizovala pre Deutsche Bahn dodávky 10 tis. podvozkov a rámov. V tomto roku podnik realizuje aj výrobu 100 vagónov pre Luxemburskú želežničnú správu. Spoločnosť založená v roku 1922 bola sprivatizovaná v roku 1996. Nadpolovičnú väčšinu 51 % akcií Tatravagónky vlastní spoločnosť VAPOP, a. s., Poprad. V minulom roku
podnik s 2100 zamestnancami dosiahol zisk 24 mil. Sk, pri obrate
3,9 mld. Sk, 90 % produkcie smeruje na export.

Hospodárske noviny Štvrtok 13. Apríl 2000

Investície do prekládkovej stanice
Bratislava (SITA) - Na investície do prekládkovej železničnej stanice v Čiernej nad Tisou vyčlenili Železnice SR v roku 2000 sumu 30 mil. Sk. Konkrétne by malo ísť o rekonštrukciu naftového a olejového hospodárstva v rušňovom depe, sanáciu horninového podložia a podzemných vôd na prečerpávacích komplexoch, rekonštrukciu kanalizačnej siete v celom uzle a rekonštrukciu prekládkových kapacít na tzv. hale pre starý jazyk.
Modernizácia mnohých objektov a zariadení je potrebná nielen kvôli ich morálnemu opotrebovaniu a technickej zastaranosti, ale aj z ekologických
dôvodov. Veľmi aktuálnou požiadavkou je modernizácia stanice širokého rozchodu, ktorá sa však pre nedostatok financií nerozbehla v plánovanom termíne od roku 1998. V súčasnosti je najvýznamnejšou stavbou v tomto železničnom uzle Terminál kombinovanej dopravy (TKD) v Dobrej, ktorý sa nachádza na rozhraní dvoch rozchodov koľají v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice medzi SR, Maďarskom a Ukrajinou.

Nový Čas/Streda, 12. Apríl 2000
Mladíkovo chodidlo našli pár metrov od tela
(min) - “V hustej tme a daždi som sa domnieval, že medzi koľajami leží mŕtve zviera, lebo sa tu často objavujú,” povedal rušňovodič osobného vlaku idúceho z Levíc do Nových Zámkov, ktorý v týchto dňoch krátko pred pol piatou hodinou ráno prešiel bezvládne telo 22-ročného mladíka. Chodidlo jeho pravej nohy sa nachádzalo niekoľko metrov od tela.
Mladíkova smrť zatiaľ ostáva predmetom dohadov. Podľa nich zomrel násilnou
smrťou a jeho telo bolo na koľajnice položené. Príslušníci Železničnej polície v Leviciach, ktorí prípad preverujú, sú síce zatiaľ v informáciách zdržanliví, no prikláňajú sa k názoru, že nešlo o cudzie zavinenie. Napriek tomu sa však začalo
stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví. Viac svetla má do nevyriešeného
prípadu vniesť výsledok súdno-bezpečnostnej pitvy. Vyšetrovanie zdržala zaujímavá skutočnosť, že niekoľko metrov od nešťastia sa našiel list. Zistilo sa však, že ten s mladíkovou smrťou nesúvisí a náhodou ho vyhodil z vlaku istý muž.
Nezamestnaný, dnes už mŕtvy mladík poberal sociálnu podporu a údajne bol
nekonfliktný typ. Nevyhľadával alkohol ani drogy, rád navštevoval posilňovňu a nie sú známe ani vážne problémy, pre ktoré by sa mohol odhodlať siahnuť si na život.

Slovenská REPUBLIKA/STREDA, 12. apríl 2000

Cez víkend obmedzenia na traťovom úseku Trnava - Cífer
Zmení sa cestovný poriadok osobnej železničnej dopravy

BRATISLAVA (tasr) - Z dôvodu rekonštrukčných prác na traťovom úseku Trnava - Cífer sa cez víkend 15.
a 16. apríla zmení cestovný poriadok osobnej železničnej dopravy.
Ako informoval riaditeľ Odboru pre prácu s verejnosťou a hovorca Železníc
SR Miloš Čikovský, rýchlik R 605 Dargov, ktorý odchádza z Bratislavy hl. stanice do Košíc o 9.50 h, pôjde po odklonovej trase z Bratislavy cez Galantu a Sereď do Leopoldova, odkiaľ bude pokračovať po pravidelnej trase. V opačnom smere pôjde v uvedené dni po odklonovej trase Leopoldov - Sereď - Galanta - Bratislava hl. st.
vlak IC 502 Kriváň, ktorý odchádza z Košíc o 5.45 h a do Bratislavy príde o 11.07
h, čo je meškanie 26 minút. Po odklonovej trase pôjde aj rýchlik R 614 Lomnica, ktorý odchádza zo Žiliny o 7.45 h a do Bratislavy príde o 10.47 h s meškaním 24 minút.
Osobné vlaky č. 3032 a 3034, ktoré odchádzajú z Trnavy do Bratislavy o 8.59 h a
9.58 h, budú v úseku Trnava - Cífer nahradené autobusmi. V opačnom smere medzi Cíferom a Trnavou budú nahradené autobusmi osobné vlaky č. 3003 a 3031, ktoré majú z Cífera do Trnavy odchod o 9.53 h a 10.53 h.

Hospodárske noviny/ Utorok 11. Apríl 2000

Zamerané na 5. a 6. európsky koridor
ŽSR chcú v tomto roku investovať 7,8 miliardy korún

Bratislava (hn/dc) - Plán hmotných a nehmotných investícií Železníc SR (ŽSR) na rok 2000 je postavený na celkový objem 7,827 mld. Sk. Vlastné investičné zdroje podniku tvoria plánované odpisy vo výške 3 mld. Sk. Ich skutočné použitie v tomto roku však limituje výška splátok investičných úverov, úrokov a poplatkov z minulých období (910 mil. Sk), čiastočné vlaňajšie čerpanie týchto zdrojov (1,073 mld. Sk) a skutočnosť, že predpokladaná strata ŽSR (3,715 mld. Sk) tohtoročný plán odpisov prevyšuje, uviedol pre Hospodárske noviny hovorca ŽSR Miloš Čikovský.
Ako ďalej uviedol, podnik na investície v železničnej doprave použije
cudzie zdroje vo výške 4,767 mld. Sk. Ich štruktúru tvorí 275 mil. Sk zo štátneho rozpočtu vo forme dotácií, úver od EIB za 3,408 mld. Sk, 1,068
mld. Sk z grantu ISPA a 16 mil. Sk z programu
PHARE. Na rozvoj kombinovanej dopravy dostanú Železnice SR zo štátneho rozpočtu 60 mil. Sk.
Prioritou investičného programu ŽSR je modernizácia železničných tratí
patriacich do sústavy európskych vysokorýchlostných koridorov.
"Povýšenie" domácich tratí na vysokorýchlostné doteraz limitovala výška
štátnych dotácií. V minulosti sa pohybovala medzi 250 až 270 mil. Sk. Iba modernizácia úseku medzi Cíferom a Trnavou by vlani stála ŽSR približne 445 mil. Sk. Pre porovnanie M. Čikovský spomenul České dráhy, ktoré investovali do tratí do konca roka 1999 približne 33 mld. Sk.
Pozornosť podniku sa zamerala predovšetkým na piaty európsky koridor,
slovenská vetva Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, a na šiesty, slovenská časť Skalité - Čadca - Žilina. Železnice najviac pokročili na šiestom koridore, kde sa doteraz dokončili a odovzdali stavy za 164 mil. Sk. Do piateho ŽSR prvýkrát investovali vlani, a to 38 mil. Sk. Tento rok majú na práce na úseku Cífer - Trnava, ktoré by mali začať už tento mesiac, vyčlenených 380 mil. Sk. Vďaka ochote EIB sa bude pokračovať aj na šiestom koridore. Banka by mala na modernizáciu úseku Skalité - Čadca - Žilina poskytnúť približne miliardu Sk, uviedol na záver M. Čikovský.

Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000
Investície do modernizácie tratí

Vlakom budeme cestovať rýchlosťou až 160 km zahodinu
Súčasťou podnikateľského plánu ŽSR na rok 2000 je plán hmotných a nehmotných
investícií, ktorý je postavený na celkový objem 7,827 mld Sk. Vlastné investičné zdroje ŽSR sú tvorené plánovanými odpismi vo výške 3 mld. Sk. Ich skutočné použitie v roku 2000 je však limitované jednak výškou splátok investičných úverov, úrokov a poplatkov z minulých období (910 mil. Sk), jednak čiastočným čerpaním
týchto zdrojov už v minulom roku (1,073 mld. Sk) a skutočnosťou, že
predpokladaná strata ŽSR v roku 2000 (3,715 mld. Sk) je vyššia ako plán odpisov.
Na investície v železničnej doprave budú použité cudzie zdroje v celkovej výške
4,767 mld. Sk. Ich štruktúra je nasledovná: dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 275 mil. Sk, úver EIB vo výške 3,408 mld. Sk, príspevok z grantu ISPA vo výške 1,068 mld. Sk a príspevok z programu Phare vo výške 16 mil. Sk. Na rozvoj kombinovanej dopravy je určená dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 60 mil. Sk.

Prioritou koridory
Z pohľadu vecnosti je prioritou investičného programu ŽSR modernizácia železničných tratí zaradených do sústavy európskych vysokorýchlostných koridorov.
Aj keď táto úloha nie je nová, tempo modernizácie domácich tratí na
vysokorýchlostné koridory doteraz viac-menej určovala výška investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá sa v minulosti pohybovala okolo 250 až 270 mil. Sk ročne.
Lenže, ak chceli ŽSR vlani modernizovať len jediný ucelený medzistaničný úsek
medzi Trnavou a Cíferom, ktorý tvorí 6 kilometrov dvojkoľajnej trate, museli by mať k dispozícii 445 mil. Sk. Prístup k cudzím zdrojom v roku 2000 prostredníctvom štátom garantovaného úveru od EIB a prostredníctvom grantu ISPA sa otvárajú pre ŽSR nové možnosti.
Pozornosť ŽSR sa sústreďuje na 5. koridor Benátky - Terst/Koper - Ľubľana -
Budapešť - Užhorod - Ľvov a jeho slovenskú vetvu Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, resp. na 6. koridor Gdaňsk - Varšava - Katovice - Žilina, ktorý na území Slovenska vedie po trati štátna hranica s Poľskou republikou - Skalité - Čadca - Žilina. Z pohľadu dosahovaných traťových rýchlostí nie sú niektoré slovenské úseky 5. koridoru až také problematické. Napríklad na úseku Bratislava Rača - Trnava sa v jednotlivých medzistaničných úsekoch bežne jazdí rýchlosťou 120 km/h.
Najproblematickejší je úsek tzv. šenkvických oblúkov. V rámci modernizácie by mal
byť preklenutý novou umelou stavbou - estakádou, ktorá vedie mimo terajšiu os a projektové štúdie o nej hovoria ako o šenkvickej preložke. Po modernizácii 5. koridoru by sa mala traťová rýchlosť zvýšiť na 160 km/h. Medzi Čadcou a Zwardoňom na 6. koridore dosahujú vlaky najväčšiu rýchlosť 60 km/h. Ak bude trať
elektrifikovaná, traťová rýchlosť sa zvýši na 70-100 km/h.

Ďalšie stavebné inves
tície
ŽSR už začiatkom apríla prikročia ku kompletnej rekonštrukcii celého medzistaničného úseku Trnava - Cífer na 5. koridore, a to vrátane železničného spodku, zvršku, troleja a zabezpečovacieho zaiadenia. Na tieto účely majú vyčlenených 380 mil. Sk, pričom 230 mil. Sk bude plynúť z tohtoročnej investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu. Ďalšie prostriedky by mali získať z grantu ISPA v treťom štvrťroku za predpokladu, že budú odobrené projekty, ktoré v súčasnosti preverujú experti EÚ. Po pridelení týchto prostredkov by ŽSR mohli ešte koncom roku 2000 stihnúť aj otvorenie výstavby na ďalšom medzistaničnom úseku Bratislava
Rača - Svätý Jur.
Napriek tomu, že mnohé ďalšie stavebné investície sú vo vysokom stupni
rozostavanosti, ŽSR ani v roku 2000 nedisponujú dostatočnými zdrojmi na ich dokončenie. Viaceré stavby bolo v rokoch 1998 a 1999 pozastavené a ŽSR musia starostlivo zvažovať, ktoré z nich dostanú prednosť.

Železničný uzol Čierna nad Tisou
V areáli železničnej prekládkovej stanice Čierna nad Tisou
je modernizácia mnohých objektov a zariadení potrebná nielen kvôli ich morálnemu opotrebovaniu a technickej zastaranosti, ale aj z ekologických dôvodov. K investíciám ŽSR v tejto oblasti, na ktorých sa bude pokračovať aj v roku 2000, patrí rekonštrukcia olejového a naftového hospodárstva v rušňovom depe, sanácia horninového podložia a
podzemných vôd na prečerpávacích komplexoch 24/24, rekonštrukcia kanalizačnej
siete v celom uzle a rekonštrukcia prekládkových kapacít na tzv. hale pre starý jazyk.
Pre tieto
stavby je na celý rok určená čiastka 30 mil. Sk. Veľmi aktuálnou požiadavkou je modernizácia stanice širokého rozchodu, ktorá sa však pre nedostatok financií nerozbehla v plánovanom termíne od roku 1998. Platná koncepcia modernizácie stanice širokého rozchodu v Čiernej nad Tisou je vypracovaná v dvoch alternatívach: 1. riešenie bez cieľového brzdenia vozňov s rozpočtovým nákladom 896 mil. Sk, 2. riešenie s cieľovým brzdením vozňov s rozpočtovým nákladom 1,038 mld. Sk. V súčasnosti sa pripravujú projekty na vydanie stavebného povolenia na 1. etapu výstavby s nákladom 272 mil. Sk, pričom samotná výstavba by sa mohla začať v roku 2001. V súčasnosti najvýznamnejšou stavbou v tomto železničnom uzle je Terminál kombinovanej dopravy (TKD) v Dobrej.

Modernizácia
vozňového parku
Na nákup strojov a zariadení vynaložia ŽSR v roku 2000 takmer 2,397 mld. Sk. Na
modernizáciu telekomunikačnej siete je určených 1,455 mld. Sk a na modernizáciu koľajového parku 941 mil. Sk, ktoré budú použité prednostne na modernizáciu rušňov nákladnej dopravy vrátane rekonštrukcie podvozkov. Pri zabezpečovaní požadovanej skladby vozňov nákladnej prepravy totiž ŽSR vzhľadom na svoje finančné možnosti dávajú prednosť operatívnym vozňovým výpomociam a dlhodobým prenájmom od cudzích železničných správ. Jedinou výnimkou sú nákladné vozne pre kombinovanú dopravu, keď na ich nákup bude v roku 2000 použitá dotácia vo výške 60 mil. Sk zo štátneho rozpočtu, ktorá je účelovo viazaná.

Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000

GASTRORAIL 2000

ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY vás srdečne pozývajú do stánku ŽSR na 4. medzinárodnom
veľtrhu dopravy INTERTRANSPORT 2000, ktorý sa uskutoční v dňoch 11. - 16. apríla 2000 v bratislavskom výstavnom a
kongresovom centre INCHEBA, HALA A2.
Počas výstavy INT
ERTRANSPORT 2000 ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY a servisná spoločnosť WAGON SLOVAKIA, a.s., organizujú výstavu GASTRORAIL 2000 - gastronomické a ubytovacie služby na železnici, ktorá sa uskutoční v dňoch 14. - 16. apríla 2000 v železničnej stanici Bratislavava-Petržalka.

Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000

Podnikateľský plán železníc na tento rok
Rast miezd je podmienený kolektívnym vyjednávaním

Návrh podnikateľského plánu Železníc SR na rok 2000 ráta so stratou 3,715 mld.
Sk. Celkovú stratu tvorí strata v osobnej doprave vo výške 2,419 mld. Sk, strata v nákladnej doprave vo výške 1,556 mld. Sk a zisk z ostatných činností vo výške 260 mil. Sk. Dôvodom straty sú vysoké finančné náklady a nižšie výkony nákladnej prepravy. Ak abstrahujeme finančné náklady od nákladnej prepravy, ŽSR by dosiahli plánovaný zisk v nákladnej preprave 1,88 mld. Sk. Prevádzkové náklady bez miezd sú oproti predchádzajúcim obdobiam postavené s ďalšou reštrikciou. Príčinou vysokých finančných nákladov je úverová zaťaženosť ŽSR a z toho vyplývajúce náklady na úroky, kurzové straty, zákonné rezervy na kurzové straty a opravné položky k pohľadávkam. Osobné náklady závisia od výsledkov kolektívneho vyjednávania, ktoré ešte nie je zatiaľ ukončené. Celkovým limitujúcim prvkom pre činnosť ŽSR je situácia na prepravnom trhu, kde je výrazný vplyv hospodárskeho poklesu a recesie na Slovensku, ako aj v okolitých štátoch na pokles prepravných výkonov.
Zohľadňujúc tieto podmienky je podnikateľský plán ŽSR na rok 2000
charakterizovaný najmä hospodárskym výsledkom vyplývajúcim z poklesu objemu výkonov v nákladnej preprave oproti plánu roku 1999 o 8,3 percenta a reštriktívne postaveným plánom materiálových nákladov a služieb, z ktorého spotreba materiálu je nižšia o 16 percent a ostatné služby o 12 percent. V oblasti vlastných zdrojov sa sústreďuje na splátky investičných záväzkov z minulých období, splátky investičných úverov, realizáciu investícií - rekonštrukcií koľajových vozidiel a tratí.
Pre rok 2000 je v oblasti tržieb dôlež
itým faktorom zvýšenie taríf v nákladnej preprave (dovoz a vývoz) o 4 percentá a v osobnej preprave zvýšenie v priemere o 28 percent, čo znamená plánované zvýšenie tržieb oproti skutočnosti minulého obdobia v nákladnej preprave o 907 mil. Sk (zvýšené tarify uplatnené od 1. 1. 2000) a v osobnej preprave o 434 mil. Sk (zvýšené tarify uplatnené od 15. 2. 2000).
Dôležitým prvkom zapracovaným do rozpočtu je predpoklad zúčtovania celej straty
ŽSR v osobnej preprave, ktorá vzniká na základe zliav poskytovaných rôznym skupinám obyvateľstva vychádzajúcich zo zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, uzatvorenej medzi ŽSR a štátom v rozsahu 5,461 mld. Sk ekonomicky oprávnených a nekrytých nákladov. Štát poskytuje len časť úhrady straty v osobnej preprave, t. j. 4,660 mld. Sk (2,71 mld. Sk zo štátneho rozpočtu z kapitoly železničnej dopravy, 1,950 mld. Sk z príjmov z privatizácie a mimorozpočtových zdrojov). Rozdiel 0,801 mld. Sk budú ŽSR riešiť pohľadávkou voči štátu. Nedostatok finančných prostriedkov v priebehu roka musia vykrývať aj tzv. ekonomicky neoprávnené
náklady v osobnej doprave, ktoré v roku 2000 predstavujú objem 2,419 mld. Sk.
Čo sa týka zamestnanosti a mzdových nákladov, počty zamestnancov dosiahnu v
roku 2000 maximálne výšku stanovenú plánom na rok 1999. Keďže ešte nebol kolektívnym vyjednávaním dohodnutý smerný rast miezd na rok 2000, uvažuje sa s nulovým nárastom zvýšenia priemernej plánovanej mzdy oproti roku 1999, ktorý vychádza z ekonomických možností ŽSR. To znamená, že priemerná mzda by mala dosiahnuť výšku ako v roku 1999, a to 12 716 Sk. Plánovaný počet zamestnancov na rok 2000 vychádza z programu zamestnanosti, kde je stanovený cieľ úspory 2436 zamestnancov a bude zabezpečený racionalizačnými a modernizačnými opatreniami.

Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000
Po transformácii budú na dráhe podnikať dva spoločné subjekty
Racionalizácia činností cestou modernizácie technického rozvoja

Správna rada ŽSR mala pracovné rokovanie o projekte reštrukturalizácie a
transformácie ŽSR, ktorý spracovala nezávislá skupina expertov. Projekt obsahuje analýzu terajšieho stavu železničnej dopravy, finančnej výkonnosti ŽSR, majetkovej štruktúry, organizačného usporiadania a stavu zamestnanosti. Odporúča transformáciu a reštrukturalizáciu dnešných ŽSR na dva subjekty: obchodnú spoločnosť ŽSR, a.s., a Železničnú spoločnosť.
Predmetom ŽSR, a.s., (ŽSR) bude hlavná činnosť, t. j. prevádzkovanie dráhy
(dopravná cesta) a vykonávanie činnosti dopravcu (mobilných prostriedkov potrebných na zabezpečenie obchodných aktivít a obchodných zložiek nákladnej a osobnej dopravy).
Predmetom Železničnej spoločnosti (ŽS) budú vedľajšie, resp. obslužné činnosti pre
zabezpečenie hlavných činností, ktoré nesúvisia priamo s hlavným poslaním železníc, ale sú potrebné. ŽS bude v procese oddlženia zohrávať podobnú úlohu ako napr. konsolidačná banka pri transformácii bankového sektoru. ŽS bude takisto disponovať s nadbytočným majetkom a riešiť otázku uvoľňovania pracovných síl.
Obe spoločnosti budú hospodáriť na vyčlenenom majetku štátu. Vzájomné vzťahy
medzi ŽSR a ŽS budú realizované na základe zmluvných vzťahov. V prechodnom období, maximálne do roku 2005, bude ŽSR, a.s., objednávať obslužné výkony, ktoré bude mať v predmete činnosti ŽS, výhradne od tejto spoločnosti. Projekt predpokladá u oboch spoločností ďalšiu racionalizáciu činností. V ŽSR, a.s., bude dominantná racionalizácia činnosti cestou modernizácie a technického rozvoja. V ŽS bude prevládať racionalizácia z titulu útlmu neefektívnych činností.
Obe navrhované spoločnosti budú mať uzatvorený ekonomický systém bez
vzájomných a duplicitných vplyvov. Takto vytvorená štruktúra umožňuje priehľadné sledovanie finančných tokov v ŽSR a zefektívnenie činností ponechaných v ŽS.
Prebytočné kapacity štátneho majetku ŽS môžu byť ponúkané na voľnom trhu
služieb všetkým odborom v rezorte dopravy a ostatným odvetviam národného hospodárstva zaoberajúcim sa dopravným procesom.
V predloženom projekte reštrukturalizácie a transformácie sa uvádza, že ak nedôjde
k transformácii terajších ŽSR už od 1. 1. 2001, môže dôjsť k finančnému krachu ŽSR s vážnym dosahom na celé hospodárstvo SR. Podľa autorov projektu základným predpokladom uskutočnenia transformácie musí byť politický konsenzus.
Projekt transformácie a reštrukturalizácie ŽSR bude po za
pracovaní pripomienok znovu prerokovaný v Správnej rade ŽSR a ešte v prvom polroku tohto roku prerokovaný v porade ministra MDPT SR, vo vláde SR a NR SR. Ďalej sa predpokladá novelizácia zákona o dráhach, zákona o terajších ŽSR a schválenie nového zákona o ŽSR, a.s.
Na generálnom riaditeľstve ŽSR sa už v apríli vytvorí Odbor transformácie a
reštrukturalizácie železníc a v auguste začnú svoju činnosť výbory pre prípravu vzniku ŽSR a ŽS.

Slovenská REPUBLIKA/PONDELOK, 10. apríl 2000

Zmeny v cestovnom poriadku od 28. mája
Elektronický predaj cestovných dokladov

V novom cestovnom poriadku železníc dôjde k viacerým zmenám v medzištátnej aj
vnútroštátnej osobnej doprave. Železnice SR kládli dôraz najmä na dodržanie prípojov medzi vlakmi a na maximálnu hospodárnosť.
V novom cestovnom poriadku bude Ex 274/275 Slovenská strela na trase
Bratislava-Brno-Praha jazdiť s novou súpravou klimatizovaných vozňov. Z Bratislavy hl. stanice bude odchádzať o 6.55 h, do Prahy hl. n. príde o 12.18 h. Z Prahy hl. n. pôjde o 17.44 h, do Bratislavy príde o 22.58 h. V medzištátnej doprave na trase Štúrovo - Kúty v smere do Čiech dôjde k posunu časového taktu EC vlakov neskôr o 30 minút, v opačnom smere k posunu skôr o 30 minút. Je to z dôvodu presmerovania týchto vlakov, na dobudovaný medzinárodný koridor Českých dráh.
Na trase Praha-Žilina-Košice budú niektoré rýchliky pre zvýšený záujem o
cestovanie cez deň presunuté z nočných do denných trás. Lôžkový vlak z Košíc do Prahy a späť R 224/225 Hornád bude preradený do kategórie expresných vlakov pod číslom Ex 124/125.
V kategórii vnútroštátnych vlakov kategórie IC, Ex, R a Zr (zrýchlený vlak) nedôjde
k redukcii. K zmenám dôjde v presmerovaní trás v ich predĺžení, resp. k úprave ich časovej polohy pre zmenu časových polôh u tzv. eurotaktových rýchlikov. Rýchliky z Bratislavy cez Žilinu do Košíc a späť, budú mať cestovný čas predĺžený o 8 minút pre výluky medzi stanicami Bratislava Rača-Cífer-Trnava. InterCity Tatran nebude stáť v Trenčíne a Liptovskom Mikuláši a IC Kriváň v Trenčíne. IC Hron nebude jazdiť z Bratislavy až do Banskej Bystrice, ale skončí jazdu vo Zvolene. Zrušia sa spoje medzi 23. h až 4. h hodinou.
Pripravuje sa elektronický predaj cestovných dokladov vo vlaku. Je to prenosná
elektronická osobná pokladňa, ktorú budú používať sprievodcovia osobných vlakov.