Novinári sú pre premiérovho brata málo, hoci ide o tri milióny korún
Dzurindov brat o byte mlčí
Práca , utorok 11. december 2001, mes - Ako uviedla agentúra ČTK, brat Mikuláša Dzurindu Miroslav sa k získaniu bytu, ktorý bol v rámci sociálneho programu ŽSR postavený za 3 milióny Sk a užíva ho, odmietol vyjadriť. Do súkromia si nenechá vstupovať a s novinármi, ktorí nie sú prokurátormi, sa nehodlá baviť. PRÁCA sa obrátila na Úrad vlády SR, aby ozrejmila zverejnené fakty. Premiér Dzurinda oznámil, že včera požiadal Najvyšší kontrolný úrad SR o vykonanie kontroly v ŽSR v bytovej politike. Podla vyjadrenia hovorcu ŽSR Miloša Čikovského, byt, o ktorom sa zmienil v pondelok denník SME, nebol zatial pridelený Dzurindovcom. ,Zatial tam nikto nebýva. Predstaventsvo ŽSR povedalo, že dostane štandardný byt. Podla M. Čikovského premiérov brat má štyri deti a tri roky dochádza do Bratislavy za zamestnaním. Štandardný byt, ktorý mu ŽSR pridelili, má 80 štvorcových metrov. Médiá, skôr než odznelo toto vyjadrenie, informovali, že byt pre brata Mikuláša Dzurindu, Miroslava, sa nachádza v širšom centre Bratislavy na Bazovej ulici. Mal by obsahovať tri izby, halu s krbom, presklennou stenou a so samostatným výťahom. Takýto byt podla realitných kancelárií stojí až tri milióny korún. K bytu patrí aj pivnica a spomínaný výťah nechali ŽSR špeciálne postaviť k bytu. Samotný výťah vraj stojí od 600- do 800-tisíc Sk. Byty boli podla ŽSR postavené zo sociálneho programu (SME to spochybnuje) a Miroslav Dzurinda už údajne za december za spomínaný byt zaplatil 1 400 Sk. Hovorca ŽSR M. Čikovský odmieta takéto vyjadrenia. Ako pre PRÁCU uviedol, spomínaný nadštandardný byt má slúžiť pre zahraničných hostí. Brat Mikuláša Dzurindu Miroslav pracoval do roku 1994 ako vedúci vo voznovom depe v Spišskej Novej Vsi. Neskôr, za vlády V. Mečiara ho prevelili do Košíc za radového pracovníka tamojšieho depa a v súčasnosti pracuje v Bratislave ako riaditeľ divízie železničných kolajových voziediel ŽSR .

EC a IC len keď budú v pluse
Železnice Slovenskej republiky operatívne zabezpečujú úlohy
Hospodársky denník Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik - V uplynulých dňoch správna rada ŽSR prerokovala výsledky hospodárenia ŽSR za desať mesiacov. Za sledované obdobie dosiahli stratu vo výške 542,8 mil. Sk, čo je oproti skutočnosti minulého roka lepší hospodársky výsledok o 1,5 mld. Sk. Náklady boli pritom účtované vyššie o 272 mil. Sk a dosiahnuté výnosy boli vyššie o 1,8 mld. Sk. V porovnaní s plánom dosiahnutý hospodársky výsledok je lepší o 2,3 mld. Sk a dosiahnuté výnosy boli vyššie o 2,4 mil. Sk. Bližšie nám výsledky rokovania správnej rady priblížil riaditeľ odboru komunikácie s verejnosťou Miloš Čikovský: "Podľa operatívnych výsledkov bolo za desať mesiacov prepravených 44 982 744 ton tovaru, čo je v porovnaní s plánom viac o 995 744 ton. Kým vnútroštátna preprava klesla o 3 % a preprava na vývoz klesla o jedno percento, dovozná preprava vzrástla o 4 % a tranzitná o 6%. V tomto roku
prudko vzrástla
preprava ropných výrobkov - o 366 %. Klesla preprava dreva o tri percentá, železnej rudy o 5 % a chémie o 38 %. ŽSR v porovnaní s európskymi železnicami dosahujú dobré výsledky v preprave tovaru v prepočte na jedného zamestnanca (854-tisíc ton). Lepšie výsledky majú rakúske železnice (1 105-tisíc ton), slovinské železnice (1 100-tisíc ton), nemecké železnice (940-tisíc ton). Horšie výsledky vykazujú napríklad České dráhy (758-tisíc ton), poľské železnice (668-tisíc ton), maďarské železnice (543-tisíc ton). V intenzite využívania železničnej siete sú ŽSR na druhom mieste v Európe. V preprave tovaru na kilometer železničnej trate sú pred ŽSR len
belgické železnice
s výkonom 11,6 tisíca ton. Celkové tržby z osobnej a nákladnej prepravy dosiahli výšku 14,8 mld. Sk, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2000 viac o 2 mld. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 16,38 %. Tržby z nákladnej prepravy boli zabezpečené v objeme 13 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2000 viac o 1,9 mld. Sk, čo je medziročný nárast tržieb o 17,19 %. Za desať mesiacov tohto roka bolo prepravených 53,3 milióna osôb a zabezpečený výkon 2,35 mld. osobokilometrov. Oproti rovnakému obdobiu roku 2000 bolo prepravených o 2 999 378 osôb menej, teda o 5,32 %. Tržby z osobnej prepravy boli za desať mesiacov zabezpečené v objeme 1,8 mld. Sk, čo je v v porovnaní s rokom 2000 viac
o 1,7 mld. Sk,
čo predstavuje medziročný nárast o 10,88 %. Dosiahnuté tržby z osobnej prepravy boli v porovnaní s plánom stanoveným na desať mesiacov tohto roku v objeme 2 011 189 tis. Sk nižšie o188 345 tis. Sk, plnenie tržieb bolo zabezpečené na 90,64 %.
Štátny tajomník MDPT Ing. Michal Balog informoval, že ministerstvo vydalo 1800 povolení na kamiónovú dopravu, a teda môžeme očakávať zvýšenú konkurenciu cestnej dopravy. Vyjadril presvedčenie, že vzostup kamiónovej dopravy súvisí s nedostatočnou prácou ŽSR so zákazníkmi. Kamiónová doprava bojuje o zákazníka, ponúka mu lepšie a výhodnejšie služby. Tajomník Odborového združenia železničiarov Ing. Rudolf Pecár povedal, že železnice si samy uhrádzajú prevádzku a údržbu dopravnej cesty a cestní dopravcovia takúto povinnosť nemajú. "Pokiaľ bude platiť takáto
dopravná politika,
nemôžeme očakávať vzrast konkurencieschopnosti železničnej dopravy."Pokles v osobnej doprave podľa Ing. Michala Baloga súvisí s nízkou kultúrou cestovania a nedostatočnými službami. Žiadal posilniť prímestskú dopravu, najmä vo veľkých mestách a zlepšiť grafikon vlakovej dopravy. Zástupca generálneho riaditeľa Ing. Ladislav Saxa povedal, že ani on nie je spokojný s kvalitou grafikonu osobnej dopravy, najmä z hľadiska prípojovosti, a preto korektúry v grafikone sa budú robiť aj počas platnosti cestovného poriadku. Správna rada ŽSR vzala na vedomie aj informáciu o zmluvách vo verejnom záujme medzi štátom a ŽSR a medzi štátom a Železničnou spoločnosťou, a. s., na rok 2002. Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy uzatvorí budúci prevádzkovateľ dráhy ( ŽSR ) s objednávateľom (štát). Predmetom zmluvy je záväzok ŽSR prevádzkovať železničné dráhy, teda organizovať
vlakovú dopravu
na týchto dráhach, zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy. Zmluva ďalej stanovuje rozsah výkonov, ktoré sú ŽSR povinné poskytnúť dopravcom, ktorí prevádzkujú dopravu na železniciach za určené ceny (cena za použitie dopravnej cesty) a podmienok stanovených štátom. Zo zmluvy vznikne štátu záväzok uhradiť ŽSR preukázateľnú stratu, ktorá im vznikla v dôsledku plnenia záväzku. Výška preukázateľnej straty pri prevádzkovaní železnice je rozdiel medzi ekonomicky oprávnenými nákladmi (EON) vynaloženými ŽSR na splnenie záväzku a tržbami dosiahnutými ŽSR z plnenia tohto záväzku. EON vo výške 10,4 mld. Sk vyplývajú z prijatého podnikateľského plánu ŽSR na rok 2002. Tržby sú kvantifikované na základe plánovaných výkonov podľa druhov dopravy a kategórií tratí a maximálnych cien za použitie železničnej dopravnej cesty. Pri zohľadnení návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 vychádza poskytovanie služieb dopravnej cesty
s nekrytou stratou
1, 2 mld. Sk. Zmluva sa uzatvorí na dobu určitú, pričom termín účinnosti zmluvy bude stanovený od 1. 1. 2002 do 31. 12. 2002. Návrh Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na rok 2002 zostáva na úrovni roku 2001 z dôvodu platnosti súčasného grafikonu vlakovej dopravy až do konca kalendárneho roku 2002. V diskusii vznikla aj polemika o zmysle vyňatia EC a IC vlakov zo Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. "Ak sa preukáže, že EC a IC vlaky sú stratové, budeme žiadať, aby sa strata naďalej financovala zo štátneho rozpočtu."

Chcú ľahké vozidlá
Pre regionálnu dopravu
Hospodársky denník Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik - V poľskom Gdansku - Oliwe sa uskutočnila štvrtá medzinárodná výstava koľajovej dopravy TRAKO 2001, ktorú organizátori spojili s konferenciu pod názvom Automatika a nové technológie v koľajovej doprave. Okrem otázok technického pokroku, zlepšovania úrovne dopravnej infraštruktúry, najmä na tratiach, ktoré sú zahrnuté do medzinárodných koridorov, sa v Poľsku vážne zaoberajú aj problematikou regionálnych tratí. V súčasnosti, keď v cestnej doprave, individuálnej aj hromadnej, prevádzkovateľ v podstate hradí len priame náklady, je koľajová doprava v nevýhode. Tento stav nemôže byť trvalý a vlády a štátne orgány budú musieť postúpiť o krok ďalej a začať plniť vlastné proklamácie i záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd. Z tohto predpokladu vychádzajú aj výrobcovia trakčných prostriedkov pre trate s nižšou frekvenciou cestujúcich na tratiach so závislou aj nezávislou trakciou. Poľská firma PESA - Pojazdy Szynowe SA holding z Bydhošťa predstavila na výstave Koľajový autobus. Vozidlo má naftový motor s výkonom 500 kW (motor MAN-Voith). K základnej sekcii dlhej 24,5 metra je možné pridať ďalší diel, a tak vznikne jednotka s dĺžkou 49 metrov. V prvom prípade je možné poskytnúť 60 až 90 miest na sedenie a 80 až 100 na státie. V rozšírenej verzii je to približne dvojnásobok. Ďalším exponátom ľahkého vozidla pre regionálnu dopravu bola obdobná jednotka od firmy Alstom. Výrobca vystavoval základnú jednotku s názvom Coradia TM LINT R 27. Do názvu výrobca zašifroval poslanie a účel vozidla. Číslo za názvom udáva jeho dĺžku v metroch. Vozidlá sa môžu vyrábať s elektrickým pohonom pre všetky hlavné prúdové sústavy (1,5 kV, 3 kV, 15 kV a 25 kV) alebo s naftovým motorom (motor HD/HM). Zatiaľ čo poľský autobus je prototypom, vozidlá firmy Alstom sú od roku 1999 v prevádzke najmä v Nemecku, Belgicku a v Taliansku . Určite by sa obidva exponáty zišli aj u nás.

Semafor
Hospodársky denník Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik - Vláda ČR vyslovila súhlas s uzavretím zmluvy so SR o železničnej privilegovanej doprave v mimoriadnych situáciách. Zmluva sleduje najmä zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti železničnej dopravy v okolí hraníc v dôsledku mimoriadnych udalostí. Ide teda o urýchlenie možností využitia náhradných tratí druhej krajiny.

Na zmeny
Rakúska vláda a predstavitelia spolkových krajín sa dohodli na generálnom pláne rozvoja infraštruktúry krajiny, ktorý si v oblasti cestnej a železničnej siete v nasledujúcich desiatich rokoch vyžiada výdavky 270 mld. ATS. Z toho do cestnej siete pôjde 100 mld. ATS a na rozvoj železnice 170 mld. ATS. Za tieto prostriedky bude v Rakúsku šesť dopravných koridorov, sedem medzinárodných dopravných uzlov a tri strategické nadradené spojenia.

Baltik - Jadran
Elektrifikovaním posledného úseku trate z rakúskeho Summerau po české hranice sa skončila modernizácia železničného spojenia medzi prístavmi na pobrežiach Baltického a Jadranského mora. Elektrifikovaná trať umožňuje železničným spoločnostiam zvýšiť prepravné rýchlosti vlakov, ich hmotnosť a znížiť prepravné náklady.

Tatranský trojlístok
Českí lyžiari a turisti do hôr
Hospodársky denník Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik - Slovenské hory stále patria medzi obľúbené ciele českých milovníkov zimných športov. Aj v nadchádzajúcej zimnej sezóne opäť zamieria do Vysokých a Nízkych Tatier či iných slovenských horských stredísk, stovky českých lyžiarov a turistov. Veľa z nich pritom využije pravidelné vlakové spojenia z Prahy do Popradu. Aj keď cesta autom vyjde pre viacčlennú rodinu lacnejšie, nebezpečné cesty a spomienka na minuloročné
vrtochy zimy,
keď došlo k niekoľkohodinovým uzávierkam hlavných ťahov a 24-hodinovému prerušeniu premávky na diaľnici D1, nútia zamyslieť sa nad vhodnejšou alternatívou. Poruke sú vlakové spojenia, ktoré sú pohodlné, časté i cenovo dostupné. Z Prahy smerujú každý deň na Slovensko tri páry IC vlakov, dva z nich prechádzajú vstupné body do Vysokých a Nízkych Tatier Poprad a Liptovský Mikuláš, tretí končí vo Zvolene. Ďalšie rýchliky jazdia do Žiliny, odkiaľ je nadväznosť na vnútroštátne spoje ŽSR . Jednou z atraktívnych služieb, ktorú ŽSR a ČD poskytujú už piaty rok, je autovlak na trase Poprad - Tatry - Praha a späť. Autovlak ideálne spája pohodlné cesty na dlhé vzdialenosti vlakom a individuálny motorizmus. Jazdí dva razy týždenne, z Prahy v piatok a v nedeľu o 21.37 hod. Do Popradu prichádza na druhý deň ráno o 6.36 hod. Z Popradu zasa odchádza v sobotu a v pondelok o 21.45 hod. a v Prahe je ráno o 7.03 hodine. Turisti, ktorých cieľom sú Vysoké Tatry, môžu pokračovať zo staníc Štrba a Poprad - Tatry do horských centier Ozubnicovou železnicou alebo Tatranskými elektrickými železnicami. ŽSR poskytujú pre cesty vo Vysokých Tatrách atraktívnu
sieťovú zľavu
Tatranský trojlístok. Cestujúci si môžu vybrať lístok, ktorý platí dva alebo šesť dní, pričom deň nástupu jazdy sa do platnosti lístka nezapočítava, teda platí ešte o jeden deň dlhšie. Dvojdňový lístok na všetky tatranské trate stojí pre dospelú osobu 184 Sk, šesťdňový 358 Sk. Neodmysliteľnou súčasťou slovenských veľhôr sú lanové dopravné systémy. V súčasnosti prevádzkujú Železnice Slovenskej republiky vo Vysokých Tatrách štyri lanové dráhy: kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, visutú lanovku zo Skalnatého plesa na Lomnický štít, sedačkovú lanovku zo Skalnatého plesa do Lomnického sedla a pozemnú lanovku Starý Smokovec - Hrebienok. V čase od 5. novembra do 9. decembra je kabínková a visutá lanovka mimo prevádzky pre pravidelnú údržbu. Inak v zimných mesiacoch premávajú denne okrem prvého pondelka v mesiaci v pravidelných hodinových intervaloch od 8.00 do 15.30 hod, prípadne 16.30 hodiny. V zimnej sezóne je cena lístka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso v kabínkovej lanovke 200 Sk (od 22. 12. 2001 do 11. 1. 2002) či 180 Sk (od 12. 1. 2002 do 26. 4. 2002), detský lístok stojí 130 alebo 120 Sk. V ponuke ŽSR sú v zimnej sezóne i opakované jazdy za zvýhodnené ceny pre lyžiarov na sedačkovej lanovke Skalnaté pleso - Lomnické sedlo a pozemnej lanovke Starý Smokovec - Hrebienok.

Lákadlom nová električka
Z Popradu na Štrbské Pleso poteší doprava
Hospodársky denník Piatok 14.Decembra 2001, Jozef Kunik - Návštevníkov slovenských veľhôr určite poteší nový vlak - električka, ktorá o niekoľko dní začne premávať na úseku Poprad - Tatry - Štrbské Pleso. Nové elektrické vlakové jednotky série 425.9 pre Tatranské elektrické železnice (TEŽ) vyrábajú Železničné opravovne a strojárne ( ŽOS ) Vrútky v konzorciu so švajčiarskymi firmami ADtranz a Stadler. Pre TEŽ ich vyrobia štrnásť a do prevádzky ich nasadia postupne. Po skončení tejto dodávky sa plánuje s dodávkou šiestich dieselmotorových jednotiek, ktoré budú jazdiť na podtatranských železničných tratiach. Prezentačná jazda prvej novej elektrickej vlakovej jednotky série 425.95 pre TEŽ pred zaradením do pravidelnej prevádzky sa uskutočnila ešte 15. marca medzi stanicami Poprad - Tatry a Starý Smokovec. Odvtedy už prešlo dosť času. Aké sú skúsenosti z prevádzky nových električiek? Svoje skúsenosti ponúka rušňovodič Stanislav Antalík z RD Poprad: "Skúšobná prevádzka nového vozidla sa
začala 2. apríla
na traťovom úseku Poprad Tatry - Tatranská Lomnica. Do Železničnej stanice Štrbské Pleso prvýkrát prišla 15. júna. Spočiatku sme jazdili tak, že v každej elektrickej jednotke bol jeden rušňovodič, neskoršie sme úspešne odskúšali aj dvoj- a trojčlenné riadenie. Spojenie troch súprav je však skôr myšlienka do budúcnosti, pretože jeho uplatnenie môže prísť do praxe až po úprave dĺžky nástupíšť na železničných staniciach TEŽ. V súčasnosti je po technicko-bezpečnostných skúškach (TBS) päť nových električiek a dve ďalšie sú pripravené v RD Poprad. Električka číslo šesť sa chystá na skúšky a do konca roka by mala mať skončené skúšky aj siedma električka."
Napriek tomu, že do RD Poprad prichádzajú zo ŽOS Vrútky električky zmontované skoro na 70 %, trvá celý mesiac, pokiaľ technici oživia hnací kontajner, odskúšajú ho, pripoja k nemu dva veľkopriestorové oddiely a celý komplet odskúšajú na trati. Doteraz narazili
len na dva
problémy. Prvý súvisel s komplikovaným miestom na trati, kde je polomer oblúku 50 metrov. Tu dochádzalo k nežiaducemu dotyku dvoch častí súpravy. Technici však promptne zareagovali, posunuli uchytenie tlmiča o desať milimetrov, a je po probléme. Druhý problém súvisí s vysokým napätím a spočíva v tom, že električky sú stavané na maximálne napätie 1800 V. V sieti TEŽ býva niekedy aj 2100 V a predpäťová ochrana nového vozidla reaguje na takýto stav vypnutím hlavného vypínača. Do konca novembra však vymenili transformátory v meniarňach Slavkov, Štrba a Horný Smokovec, a tým sa v sieti TEŽ zabezpečí trakčné napätie s požadovaným parametrami. "Na vozidle samotnom nie sú žiadne nedostatky," konštatuje S. Antalík. "Ak mám hovoriť za seba, v každom smere
je to plus
a za starú električku by som už novú nemenil. Už dnes máme depo plné. Je tam 18 starých a 7 nových električiek, dačo bude treba dať ťmimo koľaj!", s úsmevom dodal S. Antalík. "Nedávno som sa zúčastnil na medzinárodnom stretnutí so špeditérmi a spolupracovníkmi," uviedol riaditeľ divízie železničných koľajových vozidiel Ing. Miroslav Dzurinda. "Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia desiatich štátov. Súčasťou programu bola aj možnosť previezť sa na novej TEŽ. Električka zanechala v účastníkoch ten najlepší dojem a pri porovnaní starej a novej súpravy všetci zhodne konštatovali, že sme pokročili najmenej
o tridsať rokov
dopredu." Podľa poznatkov nielen odborníkov, ale aj verejnosti, sú skúsenosti z doterajšej prevádzky pozitívne. Najmä cestujúca verejnosť oceňuje možnosť cestovania vo veľkopriestorovom vozni. Kapacita je 88 miest na sedenie a 92 na státie, priestory na uloženie lyží, batožiny, horských bicyklov, takmer panoramatické obloky umožňujú dokonalý výhľad. Ďalšie skúsenosti prinesie opravárenská činnosť. Kým pri starých strojoch bol na ošetrenie prebeh 600 - 900 km, pri nových je spodná hranica 4000 kilometrov! Minuloročná zima vo Vysokých Tatrách patrila k tým slabším, takže nová električka sa nedala odskúšať v skutočne extrémnych zimných tatranských prevádzkových podmienkach. No s ihličím na koľajniciach problém nebol, nové vozidlá majú solídne piesočníky. Tohtoročná zima sa ukazuje byť tuhšou, takže bude možné odskúšať,
čo všetko dokážu
nové súpravy. Celkové hodnotenie nových električiek bude možné urobiť až vtedy, keď sa uvedie do prevádzky celá séria nových vozidiel.

Železnice splatili dlh Západoslovenskej energetike
Sme15.12.2001, BRATISLAVA – Železnice SR včera splatili Západoslovenskej energetike dlh 188 miliónov korún za dodávku elektrickej energie. Pôvod zdrojov, z ktorých železnice čerpali prostriedky na úhradu dlhu, však spoločnosť nešpecifikovala.
Aktuálny dlh železníc voči dvom zvyšným rozvodným energetickým podnikom dosiahol k 10. decembru tohto roka 261 miliónov korún. Východoslovenská energetika registruje voči železniciam pohľadávku 165 miliónov Sk a Stredoslovenská energetika 95 miliónov. Tieto záväzky však nie sú dlhodobého charakteru a železnice ich splácajú priebežne. Dlh železníc voči rozvodným podnikom na konci mája bol vyše 2 miliardy Sk, na čo rozvodné podniky reagovali vypínaním prevádzok železníc.

Po železničke z Balogu sa opäť zváža drevo
SITASme TASR 17.12.2001, ANNA GUDZOVÁ, ČIERNY BALOG – Po dvadsiatich rokoch v sobotu slávnostne obnovili na Čiernohronskej železničke zvážanie dreva z Čierneho Balogu do Hronca.
„Pre nás všetkých, ktorí s touto železničkou žijeme, je to veľký sviatok. Snívame o tom celých devätnásť rokov. Už keď sme Čiernohronskú železničku začali zachraňovať sme si uvedomovali, že význam bude mať len vtedy, keď bude ľuďom slúžiť, finančne prežije a uplatní sa aj v súčasnom svete. Napriek tomu, keď na Silvestra 1982 definitívne skončila svoju prevádzku posledná lesná železnica na Slovensku – v Hronci, len zopár optimistov verilo, ža sa preprava dreva na úzke koľajničky ešte vráti,“ povedal nám riaditeľ lesnej železnice Ing. Aleš Bílek.
Neuveriteľné sa však stalo skutočnosťou a v polovici mája tohto roku bol zo stanice Čierny Balog vypravený prvý skúšobný nákladný vlak s rezivom na prekládku do Hronca. A keďže sa projekt osvedčil, po trojmesačnej skúšobnej lehote v sobotu prevádzku oficiálne spustili. Prepravu si objednala spoločnosť Smrečina – holding I., ktorá z čiernobalockej píly Jánošovka prepravuje rezivo na ďalšie spracovanie do Banskej Bystrice. Prvý oficiálny vlak mal v sobotu vagón naložený asi 15 kubíkmi reziva určenými na export do Grécka.
,,Zatiaľ budeme na prekládku do Hronca zvážať rezivo každý druhý deň. V budúcnosti, taká je naša vízia, by to mal byť raz za týždeň jeden dlhý vlak naložený celotýždňovou produkciou píly Jánošovka a k rezivu by mala pribudnúť aj guľatina,“ povedal Aleš Bílek. Dodal však, že uvažujú aj s pravidelnou osobnou dopravou. ,,Z Čierneho Balogu chodí každý deň do podbrezovských železiarní osem autobusov. Načo majú chodiť okľukou cez Brezno?“
Čiernohronská železnica, ktorá je zatiaľ predovšetkým turistickou atrakciou, premáva od mája do polovice septembra podľa pravidelného cestovného poriadku, v zime len na objednávku. V tejto sezóne prepravila okolo 50-tisíc cestujúcich, čo je oproti vlaňajšku nárast asi desať percent.
Pravidelná prevádzka na Čiernohronskej lesnej železnici sa začala v januári roku 1909. V čase najväčšieho odvozu dreva (obdobie kalamít 1927 – 1929) ročne prepravila okolo 260-tisíc kubických metrov, v rokoch 1953 až 1955 dokonca až 330-tisíc kubických metrov dreva. Denne tu premávalo sedem parných lokomotív a denne železničkou cestovalo 200 – 250 osôb. Od konca roku 1982 až do 1. mája 1992 bola prevádzka zastavená.
Od jari 1995 železničku prevádzkuje miestne združenie siedmich obcí Mikroregión Čierny Hron, spolu s mimovládnou organizáciou pre environmentálnu výchovu Strom života a Vidieckou rozvojovou aktivitou Vydra v Čiernom Balogu. A od soboty sa po úzkych koľajniciach železničky opäť zváža drevo z miestnej píly Jánošovka.

Čiernohronský vláčik opäť vozí drevo
Pravda18.12.2001, Eva Koperová, ČIERNY BALOG - Úzkokoľajná Čiernohronská železnica po dvadsiatich rokoch opäť vozí drevo z Čierneho Balogu do doliny, do Hronca. Lacná doprava, pri ktorej vraj len "z kopca treba hamovať", našla svoje opodstatnenie práve teraz. Veď nafta je drahá, pneumatiky a údržba ciest tiež a čoraz väčší význam má aj ekológia.
Čiernohronská lesná železnica vozila drevo už od roku 1908, keď vznikla, až do roku 1982. Vozila guľatinu aj rezivo z píly Jánošovka v Čiernom Balogu do Podbrezovej. Stopäťdesiatročná píla s raritným a stále funkčným lanovým portálovým žeriavom teraz rezivo pripraví a naloží tak ako voľakedy na plošinové vagóniky železničky. Tá ho zvezie do Hronca, kde ho preložia na vagóny štátnej železnice. Riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek však verí, že onedlho budú voziť aj guľatinu.
"Toto rezivo smeruje do Grécka," hovorí obchodný riaditeľ predaja reziva Smrečiny - Holding Roman Ferjenčík o prvom slávnostnom náklade lesnej železničky.
Práve spomínaná firma si prepravu autami a vlakom prehodnotila, porovnala a objednala si dopravu v Mikroregióne Čierny Hron, ktorý prevádzkuje železničku.
Vďaka tomu sa Čiernohronská železnica desať rokov od mája do septembra slúžiaca hlavne ako turistická atrakcia, opäť stáva aj celoročnou nákladnou dopravou s mnohorakým úžitkom.

Železnice čakajú
SITAHospodárske noviny 18.12.2001 - Splatenie časti dlhu štátu vo výške 2 mld. Sk za výkony vo verejnom záujme Železniciam SR ( ŽSR ) závisí od schválenia správy o činnosti Fondu národného majetku (FNM) SR v Národnej rade SR. Ako povedal hovorca ŽSR Miloš Čikovský, železnice sa spoliehajú na to, že len čo správu o FNM schvália, z fondu sa uvoľnia prostriedky na pokrytie štátneho dlhu voči ŽSR . Ak ŽSR dostanú 2 mld. z FNM, musia podľa nariadenia štátu tieto prostriedky použiť na elimináciu dlhov pre Sociálnu poisťovňu, Spoločnú zdravotnú poisťovňu, úrady práce a energetiku.
Bratislava

FNM by mal už tento týždeň poukázať ŽSR časť zo štátneho dlhu 4,4 mld. Sk
18.12.2001 17:45, TASR
Bratislava 18. decembra - Fond národného majetku (FNM) SR by mal poukázať financie na účet Železníc Slovenskej republiky (
ŽSR ) už tento týždeň. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová, pravdepodobne nepôjde o celú sumu 4,4 miliardy Sk, keďže FNM musí prednostne uvoľniť prostriedky pre zdravotnícke zariadenia a na výplatu dlhopisov.
Sledovaná suma predstavuje časť dlhu štátu za objednané a neuhradené výkony vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave. Jej poskytnutie záviselo od schválenia správy o činnosti FNM a navýšenia jeho tohtoročného rozpočtu parlamentom, ku ktorému došlo dnes na jeho 53. schôdzi.
Ako pre TASR uviedol hovorca železníc Miloš Čikovský,
ŽSR musia podľa nariadenia štátu použiť uvoľnené prostriedky na svoje oddlženie voči Sociálnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni, daňovým úradom, úradom práce a rozvodným energetickým podnikom. Konkrétne rozdelenie bude známe až po konzultácií ŽSR s ministerstvom financií a ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Kontroly dreva na železnici
Hospodársky denník 19.12.2001, Bratislava, Richard Sťahel - Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš včera vydal Usmernenie na postup orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri vykonávaní kontroly dreva prepravovaného Železnicami SR ( ŽSR ). Kontrola bude zameraná na preverenie deklarovaných údajov o prepravovanom dreve, ale aj na zamedzenie nelegálne získaného dreva. Orgány štátnej správy lesného hospodárstva okresných úradov zamerajú kontrolnú činnosť na železničných staniciach vo svojej územnej pôsobnosti pri nakládke dreva. Kontrola sa bude robiť v súčinnosti so ŽSR , pretože sa bude hodnotiť aj objem a váha naloženého surového dreva pre adresátov na Slovensku, ako aj v zahraničí. Pod osobitný režim kontrol budú patriť stanice colného vybavenia, za ktoré sa na tento účel považujú železničné stanice Trnava a Nové Zámky. Na základe tohto rozhodnutia ministra Pavla Koncoša takto začne od 1. januára fungovať osobitná forma kontroly, ktorú umožňuje vykonávať zákon o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva.

Železnice čakajú
SITAHospodárske noviny 19.12.2001, Bratislava - Splatenie časti dlhu štátu vo výške 2 mld. Sk za výkony vo verejnom záujme Železniciam SR ( ŽSR ) závisí od schválenia správy o činnosti Fondu národného majetku (FNM) SR v Národnej rade SR. Ako povedal hovorca ŽSR Miloš Čikovský, železnice sa spoliehajú na to, že len čo správu o FNM schvália, z fondu sa uvoľnia prostriedky na pokrytie štátneho dlhu voči ŽSR . Ak ŽSR dostanú 2 mld. z FNM, musia podľa nariadenia štátu tieto prostriedky použiť na elimináciu dlhov pre Sociálnu poisťovňu, Spoločnú zdravotnú poisťovňu, úrady práce a energetiku.

Vláda schválila oddlženie ŽSR voči verejnoprávnym inštitúciám vo výške 2 mld. Sk
TASR19.12.2001 - Vláda SR dnes rozhodla o spôsobe oddlženia Železníc SR ( ŽSR ) voči niektorým z ich veriteľov. Stane sa tak z prostriedkov vo výške 2 miliardy Sk, ktoré poskytne ešte v tomto roku Fond národného majetku (FNM) SR.
Pôjde o Sociálnu poisťovňu s pohľadávkou voči
ŽSR vo výške 600 miliónov Sk, Spoločnú zdravotnú poisťovňu (400 miliónov Sk), Národný úrad práce (370 miliónov Sk) a daňové úrady (230 miliónov Sk). ŽSR znížia súčasne svoje záväzky z obchodných vzťahov, a to vo výške 400 miliónov Sk.
Sledované peňažné prostriedky predstavujú podľa slov hovorcu
ŽSR Miloša Čikovského časť starého dlhu štátu za výkony vo verejnom záujme v železničnej osobnej doprave.

Dvaja mladí ľudia prišli o život
Dvaja mladí ľudia prišli o život v stredu večer po zrážke vozidla Škoda 110 a osobného vlaku na priecestí medzi Kopčanmi a Holíčom.
TASR 20.12.2001 - Dvadsaťročný vodič škodovky z Veľkých Levár vo večerných hodinách ignoroval svetelné a zvukové výstražné znamenia na železničnom priecestí. Keď naň vošiel, zboku do vozidla narazil osobný vlak zložený z motorového vozňa a prívesného vozňa. Na následky ťažkých zranení na mieste zomrel 19-ročný spolujazdec z auta, vodič zomrel po prevoze do skalickej nemocnice. Rušňovodič z Rušňového depa v Trnave neutrpel žiadne zranenia. Na aute vznikla škoda za tri tisíc korún, na vlakovej súprave za 50 tisíc korún. Premávka na železničnej trati bola obnovená až dnes ráno.
Podľa informácií hovorcu trnavskej polície Daniela Hanáka ide v rámci kraja už o druhú dopravnú nehodu na priecestí s rovnako tragickými následkami. Začiatkom decembra v Sládkovičove po zrážke auta s rýchlikom prišli o život tiež dve osoby.

FNM splatí v piatok železniciam prvých 800 miliónov Sk
TASR 20.12.2001, Bratislava 20. decembra - FNM vyplatí v piatok na účet Železníc SR ( ŽSR ) 800 miliónov Sk ako prvú tranžu z dlhu štátu za služby poskytované ŽSR vo verejnom záujme.
Ako TASR informovala hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová, stane sa tak na základe rozhodnutia vlády z 19. decembra o spôsobe oddlženia
ŽSR voči niektorým z ich veriteľov. FNM by mal v krátkom čase podľa uznesenia vlády vyplatiť celkovo 2 miliardy Sk. "Zvyšnú časť prostriedkov vyplatíme železniciam pravdepodobne až začiatkom budúceho roka," konštatovala T. Lesajová. V zmysle rozhodnutí vlády uvoľní FNM v piatok tiež 1,6 miliardy Sk pre rezort zdravotníctva a 10 miliónov Sk pre školu na košickom sídlisku Luník 9.
ŽSR by mali na základe prísunu financií z FNM splatiť časť svojich dlhov voči viacerým inštitúciám. Pôjde o Sociálnu poisťovňu s pohľadávkou voči ŽSR vo výške 600 miliónov Sk, Spoločnú zdravotnú poisťovňu (400 miliónov Sk), Národný úrad práce (370 miliónov Sk) a daňové úrady (230 miliónov Sk). ŽSR chcú na základe prísunu finančných zdrojov tiež znížiť svoje záväzky z obchodných vzťahov, a to vo výške 400 miliónov Sk.

FNM začína oddlžovať železnice
TASRHospodárske noviny 21.12.2001 - FNM dnes vyplatí na účet Železníc SR ( ŽSR ) 800 mil. Sk ako prvú tranžu z dlhu štátu za služby poskytované ŽSR vo verejnom záujme. Stane sa tak na základe stredajšieho rozhodnutia vlády o spôsobe oddlženia ŽSR voči niektorým z ich veriteľov. FNM by mal v krátkom čase podľa uznesenia vlády vyplatiť celkovo dve mld. Sk. Zvyšnú časť prostriedkov vyplatí železniciam pravdepodobne až začiatkom budúceho roka.

Prázdny vozeň drahým luxusom
Zahraniční prijímatelia zásielok žiadajú kvalitnú a rýchlu prepravu
Hospodársky denník Piatok 21.Decembra 2001, Jozef Kunik - V tomto roku sa naplno prejavili dopady Dohovoru o vzájomnom používaní nákladných vozňov RIV 2000 v oblasti možnosti využívania nových dispozícií a pristavenia na žiadosť vlastníka vozňa. V praxi to znamená lepšie využívanie vozňov skracovaním prázdneho behu vozňa, na druhej strane však dochádza k znižovaniu tržieb plynúcich z poplatkov za používanie vozňov ŽSR v zahraničí. Prednosta sekcie riadenia nákladných vozňov ŽSR Ing. Ladislav Repaský okrem iného uviedol, že konkrétne v prvom polroku 2001 v porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom
poklesli tržby
proti Rakúskym železniciam o 17 mil. Sk, čo spôsobil nižší počet vozňov
ŽSR na rakúskych železniciach, kratší čas ich pobytu. Na druhej strane sa zvýšil počet rakúskych vozňov v sieti ŽSR a keďže sa predĺžil ich pobyt, prinieslo to nárast našich záväzkov o 4 mil. Sk. Vzhľadom na stav vozňového parku ŽSR , na požiadavky prepravcov na moderné vozne, najmä zo strany zahraničných prijímateľov zásielok, ale i vzhľadom na nové podmienky vo vzájomnom vzťahu medzi ŽSR a Železničnou spoločnosťou, musíme sa v budúcom roku 2002 jednoznačne snažiť o hospodárne využívanie cudzích vozňov na opätovnú nakládku. K tomu smeruje aj vytváranie podmienok v rámci vzájomných dohôd nad rámec Dohovoru RIV 2000 i určité zmeny v tarifnej politike ŽSR v oblasti vozňového hospodárstva. Uvedené dohody máme uzatvorené so železnicami Česka, Poľska, Maďarska i Rakúska, čo znamená vzájomné úľavy z poplatkov za používanie a tiež úľavy z požiadaviek v oblasti technickej. Najvýraznejšie sa zmení
poplatok za pobyt
vozňa DP 50, keď pri vnútroštátnej nakládke a vykládke vozňa
ŽSR bude prvých šesť hodín pobytu bez poplatku. Zároveň sa prakticky nemení ani poplatok pri nakládke alebo vykládke vozňa ŽSR v medzinárodnej preprave. Tento poplatok naďalej predstavuje 0,69 EUR pri dvojnápravovom a 0,92 EUR pri viac ako dvojnápravovom vozni. Pri vozňoch ČD , MÁV a PKP za prvých šesť hodín nakládky budú platiť tie isté sadzby ako pri vozni ŽSR . Tieto zmeny majú pôsobiť pozitívne pri použití spomínaných vozňov pri opätovnej nakládke, kde pre vyššie sadzby nebol zo strany prepravcov záujem o ich nakládku. K významnej zmene dochádza v poplatku OP 88 za zabezpečenie vozňa inej železnice. Pri opätovnej nakládke cudzieho vozňa sa z rozhodnutia ŽSR ako používajúcej železnice nebude tento poplatok účtovať. Prakticky sa nezmení ani
výška poplatku
v závislosti od oslobodenia poskytnutého vlastníkom vozňa. Môžeme povedať, že pri vozňoch Rakúskych dráh (
ÖBB ), kde máme zmluvne garantované oslobodenie minimálne 49 hodín, je tento poplatok minimálny a predstavuje 9,18 EUR. Výnimkou sú len vozne s najvyšším komerčným významom. K podstatným zmenám nedochádza v budúcom roku ani v prípade poplatku za použitie vybraných radov vozňov ŽSR DP 20. Platí to jednak o výške poplatku a jednak aj o okruhu vybraných radov
Do roku 2002 vstúpia
ŽSR s vozňovým parkom v počte 19-tisíc vozňov. Okrem tohto budeme mať k dispozícii aj ďalších 1339 prenajatých a lízingových vozňov. Celkove bude teda našim zákazníkom pre prepravu tovaru slúžiť asi 20 300 vozňov. Vzhľadom na vekovú skladbu vozňov i obdobie obstarania však nebude budúci rok mimoriadne priaznivý, keďže počas neho pripadá
revízna prehliadka
až na vyše 5000 vozňov. Je zrejmé, že na takýto počet opráv nebude dostatočné finančné krytie. Vozňový park sa pritom priebežne dopĺňa o ďalšie veľkopriestorové dvojosové vozne s odsúvateľnými stenami radu Hbb do celkového počtu asi 80 vozňov. Postupne až na 100 kusov sa zvyšuje počet nových vozňov Snps na prepravu dreva vo vývoze, ktoré sú vybavené samoupínacím zariadením a moderným podvozkom. V rámci modernizácií sa uvažuje s prestavbou štvorosových zakrytých vozňov Gags na samovýsypné, pre voľne ukladané
sypké tovary,
ktoré si vyžadujú kvalitnú ochranu pred pôsobením poveternostných vplyvov. Druhým modernizovaným radom by mali byť vozne Taes s otvárateľnou strechou ovládanou zo zeme. Prvé vozne tohto typu by sa mali objaviť v našej ponuke ešte do konca tohto roku. Pre lepšiu informovanosť prepravcov bola spracovaná príručka, ktorá vysvetľuje význam jednotlivých údajov na železničných vozňoch, či už písmových alebo číselných. Sú v nej uvedené aj kontaktné pracoviská divízie nákladnej prepravy pre vozňové hospodárstvo a ucelený prehľad technických údajov prakticky o všetkých vozňoch zaradených do parku
ŽSR . Okrem toho sú spracované katalógové listy novozaradených vozňov pre doplnenie Katalógu vozňov. Sú v ňom doplnené aj údaje o najpoužívanejších vozňoch širokého rozchodu, ktoré sú k dispozícii pre prepravy v smere na Ukrajinské železnice.

Za 48 hodín
Hospodársky denník Piatok 21.Decembra 2001, Jozef Kunik - V auguste sa rozbehla sľubná spolupráca Obchodno-prepravnej správy (OPS) Divízie nákladnej prepravy Žilina s Deutsche Bahn ( DB ) Cargo. Odštartovali ju nové logistické prepravy pneumatík pre Continental Púchov. Uvedené prepravy začali OPS Žilina a DB Cargo pripravovať v minulom roku. OPS Žilina navrhla trasu pravidelných vlakov a DB Cargo poskytlo vozne i megaboxy na prepravu pneumatík. Tieto špeciálne nadstavby sú však prispôsobené nielen na prepravu pneumatík, ale aj komponentov pre osobné automobily. Práve na tejto ich viacúčelovosti sa zakladajú prípravy na ich širšie využitie v preprave tovaru medzi SR a Nemeckom. Prvý vlak s pneumatikami pre nákladné automobily zo spoločnosti Continental vypravili z Púchova 22. augusta. Jeho trasa viedla cez pohraničné prechodové stanice Lúky pod Makytou/Horní Lideč a Dečín/Bad Schandau a končila v nemeckomHannoveri.
Do polovice októbra vypravili z Púchova do Hannoveru už jedenásť vlakov s pneumatikami, presnejšie 326 vozňov a 651 megaboxov s celkovou hmotnosťou 14 472 ton. Vlaky pravidelne odchádzajú v pondelok, prípadne piatok, a do stanice určenia dorazia za 48 hodín. V súčasnosti je trasa nových logistických vlakov využitá iba v jednom smere. Z Hannoveru sa po tej istej trase vracajú späť súpravy s prázdnymi megaboxami. Nie je to však definitívne riešenie. Optimálne využitie týchto vlakov sa predpokladá po nábehu výroby nových typov osobných automobilov vo Volkswagene Devínska Nová Ves. Potom sa budú v megaboxoch na spiatočnej ceste z Nemecka prepravovať do Devínskej Novej Vsi komponenty do osobných automobilov a až po ich vyložení v automobilke budú prázdne nadstavby pristavené v Železničnej stanici Púchov na nakládku pneumatík.

Zákonom sú potreby zákazníka
Obchodné výsledky potvrdzujú správnosť nastúpenej transformačnej cesty
Hospodársky denník Piatok 21.Decembra 2001, Jozef Kunik - Aj keď obchodníkov ŽSR delí od celoročného hodnotenia výsledkov nákladnej prepravy ešte niekoľko dní, dostatok príležitostí na prijímanie určitých záverov im ponúklo nedávne pracovné stretnutie s obchodnými partnermi podniku. V tejto súvislosti sme oslovili Ing. Pavla Kužmu,námestníka generálneho riaditeľa ŽSR pre obchod a marketing.
Ako možno hodnotiť uplynulý rok z pohľadu manažéra, obchodníka a železničiara?
- Ako manažéra ma tento rok naplnil relatívnou spokojnosťou, pretože očakávania v nákladnej preprave sa plnia podľa predstáv, ktoré sme si určili v podnikateľskom pláne na rok 2001. To, že sa plán darí plniť svedčí o tom, že obchodný úsek
ŽSR reálne zhodnotil možnosti prepravného trhu a postavenie železnice na prepravnom trhu a potreby potenciálnych klientov. Ako obchodníka ma potešilo, že celkový
objem tržieb
z nákladnej prepravy bude vyšší ako v minulom roku a presiahne 14 mld. Sk. Taktiež som ocenil rozhodnutie vlády, ktorá schválila príslušné zákony o rozdelení
ŽSR na dve samostatné spoločnosti. Očakávam, že toto rozhodnutie naštartuje proces ozdravenia ekonomiky železnice a umožní vytvoriť štandardné podnikateľské prostredie. Ako železničiara ma v polovici tohto roku potešilo, že väčšina železničiarov správne odhadla situáciu a rozhodla sa neštrajkovať, hoci odborové centrály štrajk organizovali. Týmto svojím postojom tiež napomohli to, že sa prepravný proces nenarušil a že celoročný objem prepravy môžeme očakávať na hranici 54 milión ton. Nepodľahli emóciám, ale zachovali sa ako správni železničiari.
Ako môžu hodnotiť uplynulý rok zákazníci? Zostali ste im niečo dlžní?
- S pravidelnými zákazníkmi sme v kontakte a prípadné nedostatky alebo problémy promptne odstraňujeme. Zákazníkom sa snažíme v plnej miere vyhovieť, ale aj tak som presvedčený, že vo vzťahu k zákazníkovi máme stále čo zlepšovať. Mám tým na mysli predovšetkým zabezpečenie garantovaného termínu
dodania zásielky
a rýchlosti prepravy, zjednodušenie administratívneho procesu spojeného s vlastnou prepravou, poskytovanie lepšieho a modernejšieho parku nákladných vozňov a rad ďalších väčších alebo menších zlepšení, ktoré každý zákazník rád privíta. V budúcom roku, ale aj v ďalších rokoch, sa budú všetci zamestnanci železnice snažiť nájsť vhodné spôsoby, formy a prostriedky na odstránenie tých nedostatkov a kritických miest v preprave, ktoré si uvedomujeme.
Rok 2001 priniesol v nákladnej preprave okrem zvýšenia taríf aj nový inštitút zálohových platieb. Akú odozvu mal tento krok
ŽSR medzi zákazníkmi?
- Používanie inštitútu zálohovej platby nie je v obchodných vzťahoch nič neobyčajné, najmä v prípadoch, keď dodávateľa služby zákazník osloví na dodávku prepravných služieb veľkého objemu. Korektný zákazník nemôže mať, a prax nám potvrdila, že ani nemá, námietky proti zálohovým platbám, ak to jeho obchodnému partnerovi umožní plynule poskytovať dohodnutú službu.
Ako vidíte prognózu ďalšieho vývoja na prepravnom trhu? Skúsme hovoriť o nových prepravných príležitostiach i o nových zákazníckych riešeniach.
- Prepravný trh na Slovensku je momentálne stabilizovaný. To nám umožňuje plynule transformovať železnice na obchodnú spoločnosť, ktorá bude poskytovať
kvalitné prepravné služby.
Nové prepravné príležitosti existujú pre schopných prepravcov. Verím, že transformácia vyburcuje železničiarov k reálnemu potvrdeniu ich schopností a kvalít. Zákaznícke objednávky sú už vo viacerých prípadoch realizované a máme rozpracované potreby ďalších zákazníkov. Vyžaduje si to individuálny prístup k zákazníkovi, pochopenie jeho prepravných a logistických potrieb a ich pružné splnenie.
Najnovšie vzbudzuje obavy projekt dostavby a prevádzky širokorozchodnej trate vedúcej cez Poľsko do Bohumína.
- Projekt výstavby kontajnerového prekladiska a dobudovania širokorozchodnej trate do Bohumína cez Poľsko sa zatiaľ len rozbieha. Cieľom tohto projektu je podľa jeho autorov preprava a následná prekládka 150-tisíc kontajnerov z Transsibírskej magistrály. Vzhľadom na to, že ani v súčasnosti tieto prepravné prúdy nesmerujú cez Slovensko, nemalo by prísť k poklesu objemu prepravy
ŽSR . Prepojenie na Transsibírsku magistrálu vytvára ďalšie príležitosti na rozširovanie našej ponuky potenciálnym zákazníkom zo Slovenska pri
vývoze a dovoze
tovarov, ale napríklad aj pri tranzitných prepravách smerom na Koper cez nový prechod Hodoš.
Na zasadaní Koordinačnej rady pre transsibírske prepravy vo Varšave sme prezentovali spoločný slovinsko - maďarsko -slovenský projekt tzv. juhozápadnej vetvy Transsibírskej magistrály v smere z Čiernej nad Tisou cez Maďarsko do Slovinska a Talianska. Najmä vzhľadom na vysoký priemyselný potenciál talianskej ekonomiky by projekt mohol byť veľkým prínosom na zvýšenie objemu prekládky v Čiernej nad Tisou, v termináli kombinovanej dopravy v Dobrej a následne aj prepravy po tratiach
ŽSR .
Ktorými investičnými akciami podporíte svoje strategické zámery?
-
ŽSR svoje strategické zámery v nákladnej preprave podporujú investičnými projektmi, ktoré sú zamerané na maximálne uspokojovanie prepravných požiadaviek a potrieb zákazníkov, na dodržiavanie ustanovení medzinárodných dohôd a skvalitňovanie poskytovaných služieb. V tejto súvislosti môžeme najprv hovoriť o projektoch, ktoré boli zmluvne zabezpečené, ich plnenie sa začalo v minulom období a počas tohto roku sa úspešne ukončila. Do tejto kategórie patrí projekt modernizácie vozňov ŽSR v spolupráci so spoločnosťou AAE. Od novembra 2000 do apríla 2001 sme formou
výmeny podvozkov
zmodernizovali 200 vozňov Eas 11, konštrukčnej skupiny na vozne skupiny Easd 54, ktoré plne vyhovujú podmienkam medzinárodnej prepravy so zaťažením 20 ton na nápravu. Zároveň sme 250 vozňov Eas zmodernizovali dosadením celkovovej podlahy na zlepšenie podmienok prepravy a zníženie nákladov na opravy. Od marca 2000 do júna 2001 sme zmodernizovali aj 100 vozňov Res na vozne Rils, teda na vozne zakryté posuvnou plachtovou strechou. Za obdobie november 2000 až jún 2001 uvedené vozne zarobili celkove takmer 113 mil. Sk. Z toho je zrejmé, že sme nielen splnili, ale prekročili očakávania východiskových predpokladov. Vozne boli pritom použité na 6800 prepráv, z nich 16,8 percenta tvorili vnútroštátne prepravy.
Na ktorých projektoch pracujete v súčasnosti?
- K projektom, ktorých príprava a realizácia beží v súčasnosti, patrí predovšetkým finančne a časovo náročný projekt výstavby koľajových váh v pohraničných prechodových staniciach a vo vybraných zriaďovacích staniciach v sieti
ŽSR . Jeho cieľom je
zvýšiť kvalitu
a komplexnosť poskytovaných služieb, zvýšiť príjmy z poplatkov za váženie na žiadosť prepravcu, znížiť únik tržieb spôsobených rozdielmi medzi deklarovanou a skutočnou hmotnosťou zásielky, znížiť počet reklamácií na hmotnosť zásielky a zvýšiť bezpečnosť vlakovej dopravy. Zmluvnými partnermi na realizáciu akcií v rámci uvedeného projektu sa stali spoločnosti: Metal Servis Banská Bystrica, Tenzona Bratislava a Schenck Slovakia Bratislava. Dosiaľ bola dokončená a skolaudovaná koľajová váha na tuhé substráty v Devínskej Novej Vsi. Z investičných akcií, ktoré sa dlhodobo pripravujú a realizujú s ohľadom na finančné možnosti
ŽSR , môžem spomenúť projekt modernizácie technickej základne Obchodno - prekládkového centra (OPC) Čierna nad Tisou, ktorý je zameraný na modernizáciu zastaraných a technicky nevyhovujúcich prekládkových mechanizmov. Projekt už prináša prvé pozitívne výsledky. Ich prejavom je i výrazné zvýšenie
výkonov prekládky
za posledné dva roky na tomto pracovisku. Z hľadiska prevádzky OPC v zimných podmienkach je dôležitá príprava projektu rekonštrukcie a zmeny palivovej základne rozmrazovne vozňov v Čiernej nad Tisou. Uvedený projekt bude mať po dokončení priaznivý vplyv aj na ekológiu, predovšetkým vo vzťahu k novému zákonu č. 223/2001 o odpadoch, ktorý je v platnosti od 15. mája 2001.
Úzky vzťah k spomínanému zákonu má aj projekt, ktorý rieši havarijný stav a obnovenie prevádzky Dezinfekčnej stanice Vrútky. Jeho realizáciou chceme dosiahnuť, aby sa v našich podmienkach opätovne zabezpečilo vymývanie a čistenie železničných vozňov, a to i vo vzťahu k článku 61 predpisu
Liberalizácia prístupu na koľajový trh je síce aktuálna už viac rokov,
ŽSR však zatiaľ vážnejšie nepocítili jej dôsledky. Nelákajú vás v tejto súvislosti nejaké ochranárske opatrenia?
- Liberalizácia každého trhu je hrozbou pre nepružné a málo výkonné podnikateľské subjekty. Ochranárske opatrenia nemávajú úspech práve preto, že sa snažia riešiť problém poskytovateľa produktov alebo služieb obchádzaním oprávnených potrieb zákazníkov. Zákon o transformácii železníc umožňuje
ŽSR prirodzeným spôsobom dospieť k poznaniu, že
potreby zákazníka
sú nosnou časťou každého podnikania. Nemôžeme uprednostňovať technokraticky dokonalé riešenia železničnej prepravnej služby bez poznania skutočných potrieb zákazníkov a finančných možností prepravného trhu.
Platí to podobne aj v prípade vzťahu k činnosti špeditérov?
- Špeditér je trvalou súčasťou prepravného trhu. Špecifické postavenie slovenského špeditéra nás neoprávňuje k zavádzaniu akýchsi ochranárskych opatrení. Ako prepravca musíme každému zákazníkovi poskytnúť kvalitnú prepravnú službu za rovnakých podmienok. Preto som presvedčený, že špeditér nepocíti zo strany železníc iný prístup ako konečný zákazník prepravného trhu.

Myšlienka o širokorozchodnej je bombastická

SITAMyšlienka predĺžiť železničnú trasu širokorozchodnej trate z Čiernej nad Tisou na západné Slovensko do prístav v Bratislave vyzerá bombasticky, ale zatiaľ ekonómovia jej opodstatnenosť nepotvrdili.
Povedal pre agentúru SITA predseda Správnej rady Železníc SR Dušan Pajdlhauser. Reagoval tak na utorkové slová predsedu mimoparlamentnej strany Smer Róberta Fica po návšteve Ruskej federácie, že Rusi by veľmi radi predlžili železničnú trasu širokorozchodnej trate.
Ako Pajdlhauser dodal, železnice v rokoch 1995/1996 spracovali štúdiu, ktorá nepotvrdila opodstatnenosť realizácie daného projektu. - Nebránime sa však prehodnoteniu a zváženiu realizácie výstavby trate, no je to najmä otázka ekonomická a bude závisieť od štruktúry prepravovaných tovarov, zdôraznil Pajdlhauser. Ako však dodal, aj v prípade výstavby širokorozchodnej trate by sa do bratislavského prístav neprepravoval cely objem tovarov dovážaných z východných krajín, ale časť by sa prekladala v existujúcich prekladiskách. - Vybudované terminály kombinovanej dopravy v Dobrej a Čiernej nad Tisou majú dostatočné kapacity, - konštatoval Pajdlhauser na margo súčasnej situácie.
V roku 2000 ŽSR prepravili cez hranice v rámci dovozu, vývozu a tranzitu celkovo 42,3 mil. ton tovaru, teda medziročne viac 0 5,2 mil. ton. Najviac tovaru v objeme 17,7 mil. ton prepravili cez hraničné priechody s Ukrajinou. Najväčší podiel na tomto objeme mal dovoz 9,5 mil. ton rúd a uhlia práve po širokorozchodnej trati. Cez priechody s ČR prepravili železnice 15,6 mil. ton tovaru. Cez pohraničný priechod Devínska Nová Ves, jediný priechod pre nákladnú dopravu. ktorý má Slovensko so štátom EÚ, železnice prepravili 4,3 mil. ton. Cez hranice s Poľskom previezli železnice 4,3 mil. ton tovaru a cez priechody s Maďarskom 5,6 mil. ton.
Vláda na októbrovom zasadnutí zobrala na vedomie Program rozvoja železničných ciest do roku 2010 a návrh financovania investičných akcií. Rozvoj ciest a investičné akcie si podľa návrhu vyžiadajú do roku 2006 prostriedky na modernizáciu v objeme 34,4 mld Sk a v nasledujúcich rokoch ďalších 62 mld Sk. Financovanie železničnej infraštruktúry pritom nepredpokladá výstavbu širokorozchodnej trate. Medzi priority rozvoja železničných ciest patrí modernizácia paneurópskych tranzitných koridorov, pohraničných prechodových staníc na koridorových tratiach a ostatnej regionálnej siete.

Tender bude pokračovať

TASRÚrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) zamietol námietku Železničných opravovní a strojární (ŽOS) Vrútky, ktorá sa týkala vylúčenia ŽOS z tendra na dodávku 35 kusov ľahkých motorových jednotiek pre neelektrifikované trate, ich obstarávateľom - Železnicami Slovenskej republiky. TASR o tom informoval podpredseda úradu Rudolf Kulman.
Podľa slov hovorcu železníc Miloša Čikovského bude verejná súťaž pokračovať rokovacím konaním s pôvodnými, prípadne novoprihlásenými kandidátmi a s jej výsledkami bude ÚVO opätovne oboznámený. Všetci traja uchádzači, ktorý sa do verejnej súťaže železníc zapojili, boli vylúčení. Okrem ŽOS Vrútky, ktoré do neho vstúpili so švajčiarskou firmou Stadler, AG (ako Konzorcium DMU GTW Slovensko) nesplnili podmienky tendra ani ŽOS Zvolen, ktorý chceli montovať zákazku v spolupráci s francúzskou firmou ALSTOM, divíziou dopravy. Pre neprimeranú cenovú ponuka vyškrtli ŽSR aj Siemens, s. r. o., Bratislava a s ňou aj kooperujúcu slovenskú spoločnosť ZŤS Dubnica nad Váhom. Verejnú súťaž na dodávku ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre osobnú dopravu vyhlásili ŽSR 23. júla tohto roku. Ako pre TASR uviedol zástupca generálneho riaditeľa ŽSR Ladislav Saxa, nákup jednotiek budú železnice financovať z vlastných zdrojov, ako aj zdrojov Európskej investičnej banky (EIB). Verejná súťaž na motorové jednotky sa koná už druhýkrát potom, čo s ňou vyjadrila v minulom roku nespokojnosť EIB. V roku 20D0 boli z troch prihlásených firiem vylúčené dve, pričom banka trvala na tom, že k úspešnému ukončeniu súťaže je nutná účasť minimálne troch subjektov. Na spoločnej účasti vo verejnej súťaži sa vtedy okrem iných dohodli predstavitelia spoločností ŽOS Zvolen a ALSTOM Paríž - divízia dopravy.

Železnice zaplatili

TASRŽeleznice SR postupne v týchto dňoch znížili dlh oproti Západoslovenskej energetike (ZSE) zo 430 mil. na 230 mil. Sk, čím definitívne zabránili vypínaniu svojich prevádzok.
Ako informoval generálny riaditeľ ZSE Andrej Devečka, železnice tak splnili prvú časť "džentlmenskej" dohody, ktorú uzavrel v pondelok (19. 11.) na stretnutí s ich generálnym riaditeľom Andrejom Egyedom. ZSE preto podľa slov Devečku v súčasnosti "nevidia dôvod, aby rozmýšľali o vypínaní prevádzok na železnici", ktorým hrozili v závere minulého týždňa. ZSE očakávajú, že železnice do konca mesiaca splatia aj zvyšnú časť dlhu za dodávku elektriny. Hovorca železníc Miloš Čikovský potvrdil, že splatili dlh oproti ZSE z prostriedkov, ktoré mali pôvodne určené na iný účel. K ich pôvodne plánovanému použitiu sa nevyjadril.
Železnice tak na splatenie dlhu nepoužili prostriedky, od FNM, ktorý zatiaľ nesplatil železniciam prvú tranžu (2 mld Sk) z dlhu štátu 10 mld za služby vykonávané vo verejnom záujme. Celý dlh štátu má byt kompletne splatený do konca roku 2005.
ZSE avizovala odpájanie už v piatok 16. 11.

Čo je výhodnejšie?

Národná obrodaKeď cestujeme na trati Bratislava - Košice sami, najlacnejšie nás vyjde vlak. Keď však ide na východ našej republiky povedzme troj-či štvorčlenná rodina, už sa oplatí z garáže vytiahnuť auto.
Ceny sa vyrovnávajú pri počte dvoch osôb. Vyplýva to z porovnania cestovného, ktoré sme urobili v redakcii Národnej obrody. Kým pred niekoľkými rokmi sme za cestu vlakom z Bratislavy do Košíc zaplatili okolo 70 Sk, dnes nás vyjde cestovný lístok až 416 Sk. Takýto prudký cenový nárast mení aj spôsob výhodnej dopravy Za letenku na spomínanej trati dáme až 4290 Sk. To je pre väčšinu občanov luxus, nehovoriac o spiatočnej letenke za 8481 Sk. Preto ak cestujúci využíva lietadlo, ide spravidla o služobné lety, ktoré si firma dáva do nákladových položiek. Je to zatiaľ najrýchlejší spôsob dopravy, aj keď prirátate čakanie na letisku a čas dopravy z neho. Autobusom vyjde jedna cesta 423 Sk, ale keď cestuje 4-členná rodina (s dvoma malými deťmi, na ktoré sa vzťahuje zľava), už zaplatí 1269 Sk. V takom prípade sa oplatí aj pri dnešných cenách benzínu cestovať vlastným autom. Ak tá istá rodina pôjde napríklad Octaviou 1,9 (diesel), nielenže bude možno v Košiciach rýchlejšie, ale za naftu zaplatí len 620 Sk. Ušetrí tak vyše polovice cestovného (622 Sk).
Ak sa však už rozhodnete pre cestu vlastným autom, nemôžete brat do úvahy len cestovné náklady a nepozerať aj na ďalšie okolnosti - nepredvídateľné udalosti počas cesty a či haváriu.
Z hľadiska bezpečnosti sú menej rizikové hromadné dopravné prostriedky, najbezpečnejšie sú podľa štatistických údajov vlaky. Potom nasledujú autobusy a až na tretom mieste sú osobné autá.
Ak cestujete sami, skôr sa vám oplatí cestovať vlakom alebo autobusom ako osobným autom. Ste síce viazaný na pevný cestovný poriadok a cesta trvá väčšinou dlhšie, jednoznačne vlak ušetríte. Ak cestujete dvaja, ceny sa vyrovnávajú a ak cestujete autom s nízkou spotrebou (okolo 5 l/100 km), je táto alternatíva dokonca lacnejšia.
Výška cestovného na železniciach a v autobusovej doprave sa výrazne nelíši. Na dlhých tratiach sú síce autobusy mierne lacnejšie, väčšinou sú však pomalšie a menej pohodlné. Ak nemusíte prestupovať, skôr sa oplatí cestovať vlakom.


Strana vytvorená: 24. XII. 2001  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0151.htm )