Výluka na trati Rusovce - Rajka a Devínska Nová Ves -
Marchegg
BRATISLAVA
(8. X. 2002) - V dňoch 21.X. 2002 - 25. X. 2002 a 28.X. 2002 -
31.X. 2002 v čase od 7:40 hod. do 14:40 hod. budú výluky traťovej
koľaje na trati Rusovce -
Bratislava-Petržalka . V uvedených dňoch budú vlaky R 276
a 277„Slovan“ odklonené z Komáromu ( MÁV ) cez Komárno
a Nové Zámky do Bratislavy hlavnej stanice a opačne.
Preprava cestujúcich v úseku Bratislava
hlavná stanica - Rusovce a späť bude zabezpečená
autobusovou dopravou. V úseku Rusovce - Komárom ( MÁV ) a späť bude preprava zabezpečená náhradnou
súpravou vlaku R 276 a R 277.V dňoch konania tejto výluky budú
vlaky 276 a 277 v železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto odrieknuté
bez náhrady.
V dňoch 14, 15, 16, 17, X. 2002 a 21. X. 2002 sa v čase od 7:50
hod. do 16:50 hod. budú konať výluky traťovej koľaje Devínska Nová Ves - Marchegg ÖBB . Vlaky č. 2060, 2061, 2062, 2063, 2064, 2065,
2066 v dňoch 14, 15, 16, 17. X. 2002 a 21. X. 2002 budú na trati Bratislava hl. stanica - Devínska
Nová Ves - Marchegg ÖBB odrieknuté
bez náhrady. Informácie cestujúcej verejnosti poskytnú aj
pracovníci železničných staníc.
Železničná konkurencia v telekomunikáciách
Od 1. januára 2003 plánujú Železničné
telekomunikácie poskytovať hlasovú službu
7.10.2002, Erik Cziria - V organizačnej
štruktúre Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) vznikla 1.
augusta 2001 nová organizačná jednotka - Železničné
telekomunikácie (ŽT). Tie poskytujú svoje služby ŽSR , Železničnej
spoločnosti, a. s., a externým zákazníkom. ŽT ponúkajú služby
v oblasti prenájmu a zriaďovania telekomunikačných okruhov (analógové
a digitálne okruhy), hlasových služieb v telekomunikačnej
sieti ŽSR , dátových služieb a internetu. Tieto služby
by mali dosahovať vysoký štandard kvality, pričom ŽT ich chcú
za prijateľnú cenu poskytovať širokému spektru zákazníkov.
Železničné telekomunikácie podľa hovorcu ŽSR Jána Keresteša vychádzajú z vyše
150-ročnej tradície železničných telekomunikačných a
zabezpečovacích činností: "Realizované a pripravované
investície do telekomunikačnej infraštruktúry by mali v krátkom
čase umožniť prekročiť železničný horizont a vstúpiť na
telekomunikačný trh na celom Slovensku."
Jedným zo strategických zámerov je projekt modernizácie
teleinformačnej siete. Rámcovú zmluvu o projekte podpísali ŽSR a Alcatel Slovakia, a. s., v novembri
2001. Stavbu s celkovým finančným objemom 2,6 mld. korún sa
dodávateľ zaviazal ukončiť do konca roku 2004. Projekt
Modernizácia teleinformačnej siete ŽSR má podľa predstaviteľov ŽSR význam nielen z hľadiska zabezpečenia
prevádzky, ale aj z aspektu obchodných aktivít. Keďže
budované technológie prinášajú automaticky aj prebytok kapacít,
ŽSR
vstupujú na telekomunikačný trh a predaj telekomunikačných
služieb sa stáva hlavnou činnosťou ŽT. Keďže od 1. januára
2003 sa končí Slovenským telekomunikáciám (ST), a. s.,
monopol na poskytovanie hlasových služieb, od toho dátumu ich
budú schopné poskytovať aj ŽSR , ktoré sú od
februára 2001 prostredníctvom ŽT vlastníkom príslušnej
licencie.
Modernizácia teleinformačnej siete ŽSR je rozdelená do troch etáp. V súčasnosti
sa pracuje na prvej etape, v ktorej sa buduje diaľkový optický
kábel v úseku Bratislava - Nové Zámky - Zvolen - Košice - Čierna
nad Tisou s prepojením na Ukrajinské železnice. Úsek Košice
- Čierna nad Tisou je rozpracovaný na 85 percent. Ďalší smer
postupu je v úseku Bratislava - Zvolen, kde pokládka postúpila
za Levice a rozpracovanosť úseku je asi na 60 percent. V úseku
Zvolen - Košice sa využijú jestvujúce optické siete. Z
celkovej dĺžky prvej etapy 336,2 km je už uložených asi 168
km rúr. Súbežne s pokládkou sa osadzujú i dátové a ostatné
telekomunikačné technologické zariadenia a celky. Dielo podľa
prvej čiastkovej zmluvy v hodnote 900 mil. korún má stanovený
termín ukončenia december 2002.
Druhá etapa modernizácie sa začala podpisom čiastkovej zmluvy
20. augusta 2002 a v rámci nej sa optickým káblom prepoja Košice
- Poprad - Žilina - Trnava - Bratislava. Termín ukončenia
tejto etapy je stanovený na december 2003 a ráta s finančným
objemom 35 mil. eur. Na tretiu etapu (Žilina - Martin - Zvolen,
Horná Štubňa - Prievidza - Nitra - Nové Zámky - Štúrovo a
Nové Zámky - Komárno) s termínom ukončenia december 2004 sa
v súčasnosti spracúva návrh technického riešenia.
Súčasťou projektu je aj dodávka 180 telefónnych ústrední rôznych
kategórií, ktoré poskytnú celosieťovo digitálne prostredie
pre hlasové služby. Modernizáciou sú riešené transportné
technológie nosných častí teleinformačnej infraštruktúry ŽSR , prístupové
siete, komplexná výmena zastaranej telefónnej siete ŽSR a prepojenie na pohraničné prechodové
stanice a zahraničné železničné spoločnosti.
V cieľovom stave by mali ŽSR
disponovať modernou, výkonnou telekomunikačnou infraštruktúrou
postavenou na optických vláknach v celkovej dĺžke 1 200
kilometrov. V súčasnosti sú v prevádzke úseky Košice -
Zvolen a Prešov - Plaveč, dokončuje sa úsek Žilina - Čadca.
Rovnako je pred odovzdaním do používania projekt DIRAC -
digitalizácia uzla Bratislava, ktorý predstavuje telekomunikačnú
sieť po území veľkej Bratislavy s celkovou dĺžkou asi 100
kilometrov optických káblov. V štádiu rokovaní je ďalšia
etapa projektu - prepojenie Bratislavy s Českými dráhami cez Kúty
a tiež vytvorenie okruhu Kúty - Trnava - Galanta.
Voľný trh, regionálny princíp a
financovanie sú prioritami novej vlády v doprave
8.10.2002 - Vytvorenie podmienok pre
alternatívne financovanie dopravnej infraštruktúry, liberalizácia
železničného či poštového trhu, ale aj aplikácia regionálneho
prístupu v dopravnej politike predstavujú len niektoré zo základných
téz programového vyhlásenia novej vlády SR v oblasti dopravy.
Otázka kombinovaného financovania sa zdá byť aktuálna predovšetkým
v oblasti budovania diaľničnej infraštruktúry, na ktorom by
sa mal popri verejnom zúčastniť i súkromný kapitál.
Implementáciu tohto prístupu okrajovo spomína už Rámcová
koncepcia spoplatnenia užívateľov diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá, schválená vládou SR v septembri tohto roka.
Uplatnenie regionálneho princípu v dopravnej politike má podľa
vládnych programových téz spočívať v presune kompetencií v
cestnej a železničnej regionálnej doprave na samosprávu,
potrebné bude preskúmať možnosti zavedenia systému regionálnej
integrovanej dopravy. Pozornosť chce rezort dopravy venovať vyváženému
rozvoju cestnej a železničnej infraštruktúry s dôrazom na
zohľadnenie ekologických parametrov.
Východiskom programového vyhlásenia je i liberalizácia trhu v
oblasti železničnej dopravy a pošty. Prechodné obdobie, v
ktorom by sa mal dopravca Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s.,
Bratislava (vznikol 1. januára 2002) pripraviť na vstup nových
hráčov na trh železničnej prepravy osôb a tovaru, bolo
stanovené na 18 mesiacov od jeho vzniku. Rezort dopravy, ktorému
by mal v budúcej vláde šéfovať Pavol Prokopovič (SDKÚ),
podporí rozvoj leteckej dopravy bez majetkovej účasti štátu,
liberalizuje poštový trh zúžením univerzálnej služby len
na rozsah, nevyhnutný vo verejnom záujme.
V oblasti telekomunikácií sa medzi základné tézy dostala
podpora intenzifikácie procesu internetizácie, vytvorenie
podmienok pre alternatívne možnosti jeho šírenia, liberalizácia
telekomunikačných služieb, rozvoj konkurenčného prostredia v
dátovej i pevnej mobilnej hlasovej službe, ale aj transparentný
predaj licencie pre mobilnú komunikáciu vyššej generácie.
Rezort dopravy zatiaľ nekalkuluje so
zvyšovaním cien cestovného
9.10.2002 - Ceny cestovného v železničnej
a autobusovej doprave sa v najbližších mesiacoch pravdepodobne
meniť nebudú, iba ak o tohtoročné percento celkovej inflácie,
ktorá podľa Štatistického úradu SR dosiahla 2 - 3 %.
Za Odbor železničnej dopravy Ministerstva dopravy, pôšt a
telekomunikácií ( MDPT ) SR, ktorý sa na príprave materiálu podieľa,
to pre TASR uviedol jeho riaditeľ Dušan Turanovič. Rezort
dopravy v súčasnosti pracuje na návrhu budúcoročnej zmluvy o
výkonoch vo verejnom záujme so Železničnou spoločnosťou ( ZSSK ), a. s.,
Bratislava, na základe ktorej jej štát preplatí objektívne
straty za ním objednané výkony. Tie vznikajú v dôsledku
regulovanej ceny cestovného, uplatňovaním zliav a z titulu
potreby zabezpečenia obslužnosti územia. "Až po
premietnutí predpokladaných nákladov, dotácie ako i tržieb z
cestovného do kalkulačného vzorca, zvážime zvýšenie ceny
cestovného o 2 až 3 %. Momentálne s ním však v kalkulácii
neuvažujeme," podotkol D. Turanovič a dodal, že cenu
cestovného by chceli železnice koordinovať s cenami v
autobusovej doprave. Schválenie zmlúv o výkonoch vo verejnom záujme
by malo v tomto roku prísť skôr ako potvrdenie štátneho
rozpočtu, čo dáva predpoklad, aby bola vzniknutá a v zmluvách
potvrdená strata, uplatnená v rozpočte v širšom rozsahu, ako
to bolo doposiaľ. Dlh štátu voči železniciam akumulovaný od
roku 1994 totiž v súčasnosti presiahol hranicu 17 miliárd Sk.
"Pokiaľ budeme môcť, budeme žiadať zvýšenie cien
minimálne o percento inflácie," povedal hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Celková inflácia
meraná indexom spotrebiteľských cien by mala podľa analytika
ČSOB Mareka Gábriša dosiahnuť k februáru budúceho roku 5,5
%. Ako referenčný bod pritom stanovil február 2001, kedy sa
naposledy menili ceny v železničnej a autobusovej doprave.
Tento ukazovateľ však nezahŕňa zvyšovanie regulovaných cien
energetických vstupov, ak by k nim došlo ešte v tomto roku,
ale ani zmeny DPH v roku budúcom. Železnice by chceli podľa M.
Čikovského postupne prejsť od zliav sociálnych ku zľavám
komerčným a uplatniť pri nich adresný princíp. Znamenalo by
to, že za jednotlivé kategórie "zľavnených cestujúcich"
by mali stratu kompenzovať tí, ktorí chcú zľavu poskytnúť.
"V prípade vojakov by to bolo ministerstvo obrany, pri
invalidoch rezort práce, pri študentoch rezort školstva,"
vysvetlil M. Čikovský. V prípade ceny cestovného vo vlakoch IC a EC , ktoré sú zo štátnej regulácie
vyňaté, nechcú ísť železnice cestou bezhlavého zvyšovania
cien. Ich cieľom je zastaviť úbytok cestujúcej verejnosti,
ktorého ročný priemer predstavuje 5 %. Mali by ho dosiahnuť
stanovením takých cien, ktoré zohľadnia výsledky plánovaného
marketingového prieskumu, ako aj ceny v konkurenčnej
autobusovej doprave.
Zvyšovanie cien v prímestskej autobusovej doprave ministerstvo
zatiaľ neplánuje, príslušná Sekcie cestnej a mestskej
dopravy totiž vypracovaním jeho koncepcie doposiaľ nebola
poverená. Kým pre oblasť prímestskej dopravy je rozhodujúci
cenový výmer ministerstva financií, vychádzajúci z odporúčaní
MDPT , v oblasti
mestskej dopravy môžu k zmene ceny cestovného prikročiť
autobusové podniky na základe schválenia príslušnými okresnými
orgánmi. Na vykrytie strát z prímestskej a mestskej dopravy
bola v tomto roku pre podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD)
poukázaná čiastka 1,023 miliardy Sk. Pre budúci rok navrhuje MDPT 1,4 miliardy Sk, čo by vzniknutú
stratu dotovaných foriem prepravy pokrylo na približne 70 %.
Podniky SAD však v kontexte všetkých svojich činností (zisková
deregulovaná diaľková doprava) vykazujú naproti obom železničným
zložkám kladné hospodárenie. K polroku tohto roku dosiahli
zisk 159 miliónov Sk, naproti 3-miliardovej "sekere"
Železničnej spoločnosti a strate 1,43 miliardy Sk u Železníc
SR kalkulovaných ku koncu októbra.
Vo výstavbe českých koridorov
dominuje brnianske ŽS
Občianske stavby sú pre stavebnú firmu
najlepším marketingom, aj keď sú menej ziskové
9.10.2002 , Juraj Vechter - Do veľkej
štvorky českých stavebných spoločností patrí aj Železniční
stavitelství (ŽS), a. s., Brno. Do roku 1992 ŽS patrilo pod
generálne riaditeľstvo VHJ v Bratislave. Vtedajšie závody v
Bratislave, Brne a Prahe sa privatizovali, každý inak, pri pražskom
a brnianskom sa použila kupónová metóda. ŽS Brno sa podieľa
cez svoju dcérsku a. s. na rekonštrukcii železnice zvanej
"stavba koridora" aj na Slovensku.
Privatizáciu ŽS Brno označil za najúspešnejšiu spomedzi
troch bývalých závodov ŽS Bratislava, riaditeľ závodu ŽS
Energetické a ekologické stavitelství Petr Sláčala pri
prezentácii systému riadenia firmy v Klube ekonómov. Brniansky
podnik totiž zostal ako kompaktný celok so strojmi, s ľuďmi a
know-how. Generálny riaditeľ ŽS Michal Štefl dokázal vládu
ČR presvedčiť ešte v roku 1993, aby podporila výstavbu
koridorov a ponúkol služby svojej firmy. Minuloročné tržby
ŽS boli 6,52 mld. Kč, v porovnaní s rokom 2000 vzrástli o 15
%. Prevažnú časť z nich predstavovali práce na stavbe druhého
koridora, najmä v úseku Přerov - Ostrava. Zisk ŽS dosiahol
takmer 81 mil. Sk, z neho tretinu rozdelili na výplatu dividend,
ktoré boli 6 %.
Viac než dve tretiny výkonov pochádzali z prác pre železnice,
20 % predstavovali pozemné stavby, nasledovali cestné a
energetické stavby. ŽS podľa slov Sláčalu v občianskej výstavbe
podniká aj preto, lebo dokončené práce predstavujú najlepší
marketing a public relations napriek tomu, že miera zisku je tu
veľmi nízka - do 3 %. V Brne ŽS postavili developerským spôsobom
M-palác (dominanta južného Brna, sídli v nej Volksbank, a. s.).
V areáli brnianskeho výstaviska nedávno postavili pavilón V,
ďalej market Hornbach, budovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
ŽS preniká na Balkán
Závod Energetické a ekologické stavitelství stavia
najmä napájacie stanice pre koridory a meniarne pre dopravné
podniky. Dokončili stavbu v Bystřici pod Pernštejnom, významnú
pre referencie firmy - Ekologickú kotolňu pre spaľovanie
biomasy. Sláčala predpokladá, že v rámci ČR sa do takýchto
projektov budú investovať stovky miliárd. Obrat závodu za
minulý rok bol 730 mil. Kč. "V situácii, keď do ČR
prichádzajú silné zahraničné developerské skupiny, sme
jediná česká firma, ktorá svoje produkty vyváža do zahraničia.
Pripravuje sa stavba balkánskeho koridoru Bulharsko - Grécko -
Turecko a s našimi produktmi by sme sa tam chceli presadiť,"
pokračuje Sláčala. V Bulharsku a Grécku ŽS tento rok dokončili
rekonštrukciu železnice za 18 mil. eur. Spoločnosť zamestnáva
2 200 zamestnancov s priemerným platom vyše 17-tisíc Kč.
Majoritným akcionárom ŽS je stavebná firma ŽPVS Uherský
Ostroh, a. s.
Dcéra v SR stavia koridory
Na Slovensku má ŽS účasť v a. s. Železničné
stavebníctvo Bratislava a Slovenské tunely. Prostredníctvom týchto
firiem sa od jari zúčastňuje na budovaní koridora Bratislava-Rača
- Svätý Jur spolu s Doprastavom. Na financovaní koridora sa z
troch štvrtín podieľajú fondy ISPA. Spoločnosť dosiahla za
prvý polrok tržby 312 mil. Sk. Má 168 zamestnancov, ich mesačná
mzda dosiahla 18 712 Sk. Aj slovenská dcéra sa angažuje v Grécku,
tento rok tu plánuje prestavať 1,5 mil. eur. Jeden z nástupcov
bývalej federálnej VHJ je Železničné staviteľstvo, s. r. o.,
Bratislava, o jej aktivitách je málo správ.
V ČR je pred dokončením prvý koridor (Děčín - Praha - Česká
Třebová - Břeclav) a vo výstavbe je druhý koridor (Ostrava -
Přerov - Břeclav). Spolu na 170 km oboch koridorov môžu vlaky
jazdiť rýchlosťou 160 km za hodinu. Cestovný čas rýchlikov
v úseku Břeclav - Děčín sa skrátil o hodinu. Tento rok sa
do koridorov investuje 12 mld. Kč. Oba koridory budú stáť 73
mld. Kč, prvý bude dokončený na budúci rok, druhý v roku
2005.