Siemens má 50-percentný podiel na Leipziger Infrastruktur Betriebe (LIB) GmbH
Siemens Päťdesiatpercentnou spoluúčasťou Siemens, Transportation Systems (TS) na spoločnosti Leipziger Infrastruktur Betriebe (LIB) GmbH vytvorili Siemens TS a Leipziger Verkehrsbetriebe ďalší spoločný inovatívny podnik. Obe spoločnosti sa intenzívne podieľajú na rozšírení a posilnení lipského regiónu ako centra pre infraštruktúru koľajovej dopravy v južnej a východnej oblasti Nemecka.
Viceprimátor Lipska Wolfgang Tiefensee zdôrazňuje: „Požiadavky Európskej únie na väčšiu konkurenciu a miestne dopravné spoločnosti sa v žiadnom prípade nevylučujú. Lipsko využíva svoje šance. Podmienkou bolo úspešné nové rozdelenie Leipziger Verkehrsbetriebe na partnerské dcérske spoločnosti. Spoločnosť LIB získala v Siemens AG Transportation Systems hospodársky silného a trhovo skúseného partnera. Takýmto spôsobom sa na jednej strane vytvorí cesta pre výkonnú verejnú hromadnú dopravu v tomto regióne a na druhej strane to umožní sa podieľať na rozvoji obchodu. V budúcnosti to regiónu prinesie predovšetkým ďalšie pracovné miesta v inovatívnej spoločnosti, lepšiu ekonomickú situáciu, štrukturálnu stabilitu a nakoniec aj vyššie daňové príjmy.“
„Súčasťou Siemens TS na LIB získame prvotriedneho výkonného partnera pre LIB, a tým dlhodobo zabezpečíme podnikateľské aktivity regiónu Lipsko. Budeme pripravení na budúcu celoeurópsku konkurenčnú súťaž. Prinášame so sebou dlhoročné praktické skúsenosti a kompetencie priamo na mieste. , uviedol predseda vedenia spoločnosti LVB Wilhelm Georg Hanss.
Člen predstavenstva Siemens TS Hans M. Schabert označil vytvorenie tohto druhého spoločného podniku ako logické a do budúcnosti orientované konanie na nemeckom a medzinárodnom trhu zameranom na miestnu dopravu. „Lipské dopravné podniky majú k dispozícií vysoko špecializovaných poskytovateľov služieb. V neposlednej miere z toho profitujú aj cestujúci.” Už niekoľko rokov ponúka Siemens TS celosvetové servisné služby vozidiel a infraštruktúr. Príslušné kompetencie koncentroval do svojej obchodnej oblasti „Integrated Services”.
Do pôsobnosti a medzi hlavné obchodné aktivity spoločného podniku LIB patrí kompletný servis – údržba, kontrola a odstraňovanie chýb koľajovej dopravy. Tiež tam patrí stavová analýza zariadení infraštruktúry, ovládanie a realizácia optimalizačných procesov. Už od 1. októbra 2000 je Siemens TS 50-percentným podielnikom spoločnosti der Leipziger Fahrzeug-Service Betriebe (LFB) GmbH. Spolupodielnictvom Siemens TS na LIB pokračuje LVB vo svojej ceste vytvárania dcérskych spoločností. Umožňuje tak súkromným investorom prístup k verejne zriadenej spoločnosti LVB.
Obnovenou spoluúčasťou Siemens TS na dcérskej spoločnosti bude LVB aj v budúcnosti pokračovať vo vývoji, ktorý prinesie v budúcnosti celoeurópske otvorenie trhu s koľajovou dopravou aj pre súkromných investorov. Opätovná spolupráca ukazuje, že obaja partneri hodnotia svoju doterajšiu spoluprácu ako veľmi úspešnú a orientovanú do budúcnosti.
Podielom Siemens TS na LIB a otvorenie nových obchodných oblastí očakávajú LVB a Siemens TS aj pozitívne impulzy pre región. Obaja partneri hodnotia rastový potenciál svojho spoločného podniku ako mimoriadne výhodný.
„Leipziger Verkehrsbetriebe sú presvedčené o tom”, zhrnul Wilhelm Georg Hanss, „že pozitívny vývoj dcérskych spoločností s výkonnými partnermi nebude prospievať iba dcérskym spoločnostiam LVB. Vývoj taktiež pozitívne ovplyvní hlavnú oblasť pôsobenia LVB a cestovanie železnicou a autobusom. Posilní aj pozíciu skupiny LVB v celkovej konkurenčnej súťaži. Hlavným pre spoločnosť Leipziger Verkehrsbetriebe zostáva aj naďalej dôsledná orientácia na zákazníka vo všetkých oblastiach.”

Dcérska spoločnosť LIB spoločnosti LVB bola založená 23. decembra 1999.
Základný kapitál: 450 000 EUR
Počet zamestnancov: 242
Obrat: 24 mil. € (2001)

Siemens odovzdáva prvú lokomotívu typu Hercules spoločnosti Österreichische Bundesbahnen
 Hercules - 72dpiSiemens Siemens, divízia Transportation Systems (TS) odovzdala 10. januára 2002 prvú dieselovú elektrickú lokomotívu konštrukčného radu Rh 2016 spoločnosti Österreichische Bundesbahnen ( ÖBB ). V rámci slávnostného verejného predstavenia v mníchovských závodoch divízie TS dal člen vedenia divízie Siemens Transportation Systems Hans M. Schabert prvú zo sedemdesiatich objednaných dieselových lokomotív vedúcemu trakcie spoločnosti ÖBB . Vozidlo typu Hercules je zároveň aj prvým členom nového Eurorunner – radu spoločnosti Siemens TS.
80 ton vážiace vozidlo je na prepravu cestujúcich a nákladu s maximálnou rýchlosťou 140 km/hod. Dieselový motor Hercules má výkon 2000 kW Svojou schopnosťou zvládnuť svojimi kombinovanými nárazníkmi a vysokoúčinnými deformačnými elementmi až 1 MJ energie poskytuje karoséria lokomotívy veľkú pasívnu bezpečnosť.
Zákazku na dodanie novej konštrukčnej rady získal Siemens TS od ÖBB v novembri 1998. Platí opcia na ďalších 80 vozidiel. Záujem o dieselové lokomotívy medzičasom prejavili aj ďalšie spoločnosti. Napríklad spoločnosť Kowloon Canton Railway Corporation z Hongkongu zadala TS zákazku na päť vozidiel Eurorunner, konštrukčne podobných Rh 2016.

Transformácia železníc bez reálnej podpory
Hospodárske noviny 4.2.2002, Bratislava (hn/Erik Cziria) - Transformácia Železníc SR ( ŽSR ) odštartovala 1. januára rozdelením železníc na dve spoločnosti: Železnice SR, š. p., spravujúce dopravné cesty, a Železničnú spoločnosť ( ŽS ), a. s., ktorá bude mať na starosti prepravu osôb a tovaru.
Meškajúci legislatívny proces však reštrukturalizáciu brzdí. Ustavičné odklady vyvolali značný odpor, predovšetkým u odborárov. Tí v transformácii vidia predovšetkým hrozbu znižovania stavov, keď v tomto roku sa ráta s uvoľnením 10 % zamestnancov. Manažment, naopak, chápe transformáciu ako jedinú možnosť na finančné ozdravenie železníc. Myšlienka rozdelit
ŽSR na dva (alebo viac) konkurencieschopné subjekty podla vzoru krajín EÚ vznikla už v roku 1993. Počas vlády Vladimíra Mečiara však neexistovala politická vôla. Smernice EP, ktoré vláda SR prijala, predpokladajú liberalizáciu a volné využívanie železničnej dopravnej cesty od roku 2003. Znamená to, že na slovenských tratiach sa budú prepravovať osoby vlakovými súpravami zahraničných spoločností. Tie si budú od štátu prenajímať trate a prepravovať osoby a náklad za vopred určených podmienok. Ak sa po tomto roku chcú stať novorozdelené železnice subjektom schopnými konkurencie, musia predchádzať ďalšej možnej úverovej zaťaženosti.
Za vlaňajšok zaznamenali
ŽSR stratu 3,873 mld. Sk. Najväčším dlžníkom je štát, ktorý firmu núti prepravovat ludí bez toho, aby uhrádzal rozdiel medzi určenou tarifou objednaných výkonov vo verejnom záujme a skutočnou cenou. Ako sa vyjadril Pavol Hraško, zmocnenec generálneho riaditela pre reštrukturalizáciu a transformáciu železníc: „Riskantná sociálna politika na účet železníc a bez účasti štátu môže spôsobit, že pokračujúci transformácia a reštrukturalizácia nebudú ukončené v zmysle schváleného Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR .“
Napriek tomu, že štát je vlastníkom dopravnej cesty – železničných kolají, ktoré by mal zveladovat rocne sumou 3,5 mld. Sk, za posledné obdobie táto suma nepresiahla 400 mil. Sk ročne. Na porovnanie, na cestnú infraštruktúru vláda na tento rok odsúhlasila 10 mld. Sk. Pritom EÚ žiada odbremenit cesty kombinovanou a železničnou dopravou. Technický stav tratí je v zlom stave, rýchlosť na tratiach nedosahuje celoplošný priemer ani 120 km/hod., s výnimkou ciastkových úsekov modernizovaných za posledné obdobie. Za najväčšiu prekážku trhového správania pokladajú železnice deformované ceny. Chýba totiž právny predpis, ktorý by bližšie vymedzil ekonomicky oprávnené náklady pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe. Znemožnuje sa tak dohoda medzi železnicami a štátom v súvislosti s pevným stanovením pravidelne poskytovaných finančných prostriedkov za ekonomicky oprávnené náklady pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe. Cena výkonov sa ťažko určuje hlavne v osobnej doprave, ak dopravca nevie, koľko bude platiť správcovi trate za jeho služby. Novovzniknutý dopravca, Železničná spoločnosť a. s., sa tak môže dostať do vážnych ekonomických problémov, ktoré by mohli mať za následok kolaps osobnej dopravy. Vyplýva to z pozície nejasných ekonomických pravidiel obzvlášť pri plnohodnotnom zabezpečení výkonu osobnej dopravy. Podľa nemenovaného zdroja sa v súčasnosti rozhoduje, či sa v transformácii bude pokračovať.

Rušnovodič nevedel trafiť do cieľovej stanice
TASR5.2.2002 - Nezvycajným oznamom sa prihovorit cestujúcim sprievodca vo vlaku z britského Bristolu do Edinburghu, ked im oznámil, že sa musia vrátit. Rušnovodic totiž nevedel do cielovej stanice trafit.
Šokovaní cestujúci neverili vlastným ušiam. Nezostávalo im však nic iné, len sa s následným hodinovým meškaním zmierit.
Železnicná spolocnost Virgin Trains sa však postavila na stranu svojho zamestnanca. Jeho správanie bolo podla hovorcu spolocnosti úplne správne. Ich rušnovodici môžu totiž jazdit len na trasách, pre ktoré ich vyškolili.
Dotycný rušnovodic si pred odjazdom nepozrel služobný plán, takže nemohol zistit, že na trase je uzavretý jeden úsek. Musel by teda íst obchádzkovou trasou, ktorú nepoznal - a práve taký krok by bol podla jeho zamestnávatela nesprávny.

ŽSR o možnostiach úveru
TASRHospodárske novinyBratislava 5.2.2002 - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) sa neformálne kontaktovali s bankami v súvislosti s možnostou získat vládou garantovaný úver alebo emitovat dlhopisy v hodnote 8,5 mld. Sk (200 mil. eur) so splatnostou 10 až 12 rokov. Podla vyjadrení predstavitelov bánk objem prostriedkov, ktoré si ŽSR chcú požicat, vylucuje priame domáce alebo eurobondové financovanie. Cielom ŽSR je podla Euroweek vyhnút sa akejkolvek derivátovej transakcii, ktorá by mohla spôsobit dalšie posilnenie slovenskej koruny. Tá je totiž aj podla vlády dostatocne silná vdaka prílevu priamych zahranicných investícií a jej sila ešte pravdepodobne vzrastie po privatizácii SPP. ŽSR si pol roka pred svojím rozdelením 1. januára požicali vládou garantované peniaze na 10 rokov, a to prostredníctvom domácich bánk sumu 10,5 mld. Sk. Na úvere sa podielala Tatra banka sumou 3 mld. Sk, konzorcium vytvorené z VÚB a Poštovej banky 5,5 mld. Sk a Polnobanka 2 mld. Sk.

Vo vestibule banskobystrickej železnicnej stanice ležal v kaluži krvi chlapec
TASR6.2.2002 - V kaluži krvi našli ležat v utorok popoludní vo vestibule železnicnej stanice v Banskej Bystrici 15-rocného mladíka z obce Medzibrod.
Železnicná polícia pri preverovaní zistila, že mladíka pred novinovým stánkom vo vestibule napadol 31-rocný Banskobystrican. Ten viackrát rukou udrel chlapca do tváre, následkom coho spadol na podlahu. Železnicní policajti zadržali útocníka pred stanicou. Vzniknutý incident, riešenie ktorého bude mat pokracovanie pre vyšetrovatelom, možno už teraz s urcitostou ciastocne pripísat skutocnosti, že zadržaný muž mal v dychu 2,60 promile alkoholu.
TASR o prípade informoval hovorca železnicnej polície Jozef Búranský.

V JAR zahynulo pri železnicnom neštastí najmenej 22 osôb
TASR6.2.2002 - Na 22 sa zvýšil pocet obetí havárie vlaku, ktorý sa v utorok vecer zrazil so stojacou nákladnou vlakovou súpravou v Charlotteds Dale asi 60 km severne od juhoafrického prístavného mesta Durban.
Pri kolízii utrpelo zranenia 117 osôb, vyplýva z najnovšej bilancie juhoafrickej polície. Záchranárske jednotky pracovali celú noc na vytahovaní tiel obetí z vraku vlaku. Do dnešného rána sa všetkých zranených podarilo previezt do nemocnice.
Vo vlaku zabezpecujúcom spojenie medzi mestami Stanger a Durban sa viezlo mnoho školákov. Podla hovorcu juhoafrickej železnicnej spolocnosti Metrorail by na prícine neštastia mohla byt krádež káblov signalizacného zariadenia. Presné príciny však urcí až vyšetrovanie, ktoré otvorila polícia.

EIB požicala v minulom roku Slovensku 79 miliónov eúr
TASR7.2.2002 - Európska investicná banka (EIB) poskytla v minulom roku Slovensku úvery vo výške 79 miliónov eúr. Celkovo získali kandidátske krajiny na vstup do EÚ od banky úvery v hodnote 2,6 miliardy eúr a tieto pôžicky by sa mali tento rok ešte zvýšit.
Za obdobie 1990-2001 požicala EIB Slovensku už 1,256 miliardy eúr. Najviac penazí putovalo do modernizácie železníc (200 miliónov), ako aj na modernizáciu telekomunikacnej siete (165 miliónov).
Spomedzi 10 kandidátskych krajín strednej a východnej Európy získali vlani najviac pôžiciek Polsko (1,14 miliardy), Madarsko (483 miliónov) a Ceská republika (390 miliónov). Najviac penazí poskytuje EIB na dopravné projekty, vodovodnú infraštruktúru a telekomunikácie.
Okrem toho ponúka EIB globálne pôžicky bankám pôsobiacim v kandidátskych krajinách, aby ich podporila pri poskytovaní úverov malým a stredným podnikom. Vlani sa EIB prvýkrát zamerala aj na projekty v oblasti zdravotníctva a vzdelávania.
EIB môže spolufinancovat jednotlivé projekty v kandidátskych štátoch do výšky 50 %. Poskytuje tzv. lacné úvery, pretože si sama na medzinárodných trhoch požiciava za najvýhodnejších podmienok. Navyše, ako inštitúcia Európskej únie nemusí vytvárat zisk, môže preto poskytovat dlhodobé úvery za velmi nízke úrokové miery.
(krátené)

Byty sa ušli aj príbuzným vplyvných železničiarov
Pravda8.2.2002, Vladimír Jancura, BRATISLAVA - Výstavbou a nákladnou rekonštrukciou bytov pre funkcionárov železníc sa bude musiet zaoberat nielen ministerstvo dopravy, ale aj vláda. Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu, o ktorých Pravdu vcera informoval jeho predseda Jozef Stahl.
"Zistili sme, že na výstavbu a rekonštrukciu týchto bytov sa použili financné prostriedky z úverov, na ktoré dával záruku štát," uviedol. Bude predmetom dalšieho preverovania na ministerstve financií, ci sa štátna záruka vztahovala aj na úvery na byty manažérov železníc.
Podla výsledkov kontroly vynaložili slovenské železnice na bytovú výstavbu v rokoch 1999 - 2001 okolo 392 mil. Sk, pritom 206 miliónov cerpali z úverov so štátnou zárukou. V tom istom case mali neuhradené záväzky na bytovej výstavbe za desiatky miliónov. "Je vôbec otázne, ci železnice, nachádzajúce sa v zlej financnej situácii, mali až takú pozornost venovat skvalitnovaniu bývania svojich manažérov," zdôraznil Stahl.
Železnice zrekonštruovali aj luxusný byt s rozlohou 186 štvorcových metrov v širšom centre Bratislavy za tri milióny korún. O jeho pridelení však ešte nerozhodli - najskôr vraj bude slúžit ako dispozicný byt. V médiách sa ešte v decembri objavilo, že tento nadštandardný byt dostal premiérov brat Miloslav Dzurinda.
"To sa nepotvrdilo," uviedol predseda NKÚ, ako však dodal, premiérovmu bratovi pridelili v hlavnom meste trojizbový byt s rozlohou 105 štvorcových metrov, hoci už má byt v Spišskej Novej Vsi.
Ako však vyplýva z kontrolných zistení, nejde o jediný prípad vysokého manažéra s vlastným bytom ci dokonca rodinným domom, ktorého sa vedenie železníc rozhodlo odmenit pridelením dalšieho bytu. "Naši kontrolóri zdokumentovali dokonca prípady, ked sa nové byty ušli rodinným príslušníkom zamestnancov železníc," podciarkol Stahl, odmietol to však konkretizovat. Pritom istý posunovac, ktorému unikajúci plyn zdemoloval pred casom byt, žije odvtedy aj s tromi detmi v nevyhovujúcom provizóriu. A hoci má už dlhšie podanú žiadost, na "železniciarsky byt" caká doteraz márne.
Kontrola odhalila "nemiestnu rozhadzovacnost" pri vybavovaní manažérskych bytov rôznym zariadením, najmä bielou technikou. Súcastou kuchynských liniek je chladnicka, prácka aj umývacka riadu. Toto moderné vybavenie sa síce premietlo do ceny nájomného, kontrolóri však opätovne upozornili na fakt, že byty sa zariadovali zo štátnych prostriedkov a spochybnili efektívnost ich vynakladania. Terajší nájomcovia si budú môct pri splnení zákonom stanovených podmienok odkúpit tieto byty do osobného vlastníctva.
Protokol z kontroly už preštudovali zástupcovia vedenia železníc a namietali, že nešlo o verejné prostriedky. NKÚ tieto námietky neakceptoval. "Tak ci tak išlo o financný majetok štátu," skonštatoval Stahl, ktorý jednu kópiu protokolu odstúpil premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Ten o vykonanie kontroly požiadal NKÚ krátko po tom, co médiá zverejnili informácie o pridelení bytu jeho bratovi.

Zmeny v cestovaní vlakom do Českej republiky od 1. februára 2002
Železničná spoločnosť, a. s.Od 1. februára 2002 sa menia podmienky pri zakúpení cestovných dokladov na cesty vlakom do Českej republiky. Nové komerčné zľavy ČD cenovo zvýhodňujú pravidelných zákazníkov oproti tým, ktorí vlak použijú len z času na čas. Zavedenie takzvanej Zákazníckej karty ovplyvní výšku medzinárodného cestovného za trate ČD v medzinárodnej preprave cestujúcich medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Od uvedeného dátumu budú cestujúci zo slovenského územia na trate ČD vypravovaní buď podľa cenníka za zľavnené zákaznícke cestovné alebo za základné cestovné. Nárok na prepravu za zľavnené cestovné za trate ČD majú držitelia českých preukazov: „Karta Z“, Junior Pas, Junior Pas ISIC, Senior Pas.
Zákazníci, ktorí nie sú občanmi Českej republiky, si môžu „Kartu Z“ zakúpiť vo výdajniach ČD po predložení fotografie formátu na pas a ďalšieho predpísaného dokladu (osobný preukaz, rodný list dieťaťa...). Cena „Karty Z 1/1“, ktorá je určená zákazníkom starším ako 15 rokov je 200 Kč, za „Kartu Z 1/2“, ktorá je určená deťom do 15 rokov zaplatí držiteľ 100 Kč. Čas platnosti Zákazníckej karty je jeden rok od dňa vystavenia. Karta sa bude predávať aj na Slovensku vo vybraných 21 výdajniach Železničnej spoločnosti, a.s. Bratislava. Pre zákazníkov starších ako 15 rokov stojí 264 Sk, pre deti 132 Sk.
Od 1.2.2002 budú cestujúci v rámci Malého pohraničného styku (MPS) vypravovaní tiež podľa toho, či sú alebo nie sú držiteľmi „Karty Z“. Pre cestujúcich, ktorí často využívajú prepravu v rámci malého pohraničného styku, resp. viackrát za rok cestujú do ČR, je výhodné zakúpiť si „Kartu Z“, pretože cena zaplatená za uvedenú ponuku sa rýchlo vráti prostredníctvom nižšieho cestovného.
Zoznam výdajní Železničnej spoločnosti ( ŽS ), a.s., v ktorých možno zakúpiť „Kartu Z“ na ČD : Bratislava hl. stanica, Banská Bystrica, Brodské, Čadca, Humenné, Košice, Kúty, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Malacky, Michalovce, Myjava, Nové Zámky, Poprad-Tatry, Považská Bystrica, Prešov, Púchov, Spišská Nová Ves, Trenčianska Teplá, Vrútky, Žilina.

Príklad: výška medzinárodného cestovného pre trasu Bratislava - Praha
1. Cestovné do 31.1.2002
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam .....................436 Sk
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam a späť...........872 Sk
od 1.2.2002
2. Cestovné od 1.2.2002
Cestovné s použitím základného cestovného za trate ČD
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam .....................577 Sk
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam a späť.........1153 Sk
3. Cestovné s použitím zákazníckeho cestovného za trate ČD od 1.2.2002
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam .....................414 Sk
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam a späť...........828 Sk

Cestovné je vyrátané pri aktuálnom kurze 1 EUR = 44 Sk


Strana vytvorená: 11-II-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0206.htm )