Železnice uzavrú tender na LMJ až po
stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie
9.7.2002 - Železnicná spolocnost ( ZSSK ), a. s.,
Bratislava, prijme záväzné kroky v tendri na dodávku 35 kusov
lahkých motorových jednotiek (LMJ) až po obdržaní stanoviska
Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Rozhodla o tom dnes
Dozorná rada (DR) ZSSK , ktorej v tejto veci prislúcha na pôde železníc
posledné slovo.
Kontrolný orgán spolocnosti sa k problematike dostal potom, co
odporúcanie pracovnej skupiny uzatvorit zmluvu s konzorciom DMU
GTW (ŽOS Vrútky
a Stadler) vzalo v pondelok na vedomie predstavenstvo ZSSK . Skupina na
svojom záverecnom rokovaní 2. júla opät vyhodnotila ako výhodnejšiu
ponuku DMU GTW oproti konkurencnému Alstomu,
a to prihliadnuc nielen na podklady z decembra minulého roka,
ale i mája 2002 (dodatocná ponuka Alstomu).
Ako dalej uviedol hovorca ZSSK Miloš
Cikovský, DR vzala informáciu o priebehu tendra na vedomie,
pricom na základe predložených materiálov konštatovala, že
pri rokovacom konaní bez zverejnenia nedošlo podla nej k porušeniu
zákona o verejnom obstarávaní. O svojom stanovisku bude
prostredníctvom predsedu Dušana Pajdlhausera informovat i
podpredsedu vlády a ministra dopravy SR Ivana Mikloša.
O posúdenie zákonnosti priebehu tendra na LMJ už požiadala ÚVO
aj Generálna prokuratúra (GP). "Úrad zatial posúdi oprávnenost
použitej metódy verejného obstarávania," povedal TASR
podpredseda úradu Rudolf Kulman. "Ak po uzatvorení zmluvy
medzi obstarávatelom ( ZSSK ) a vítazom zistí, že obstarávatel uzatvoril
túto písomnú dohodu v rozpore s príslušným zákonom, môže
v lehote jedného roka od jej uzatvorenia podat návrh na urcenie
jej neplatnosti súdom," povedal R. Kulman.
Generálna prokuratúra sa tendrom na LMJ zacala zaoberat na základe
podaní premiéra SR Mikuláša Dzurindu i predsedu Najvyššieho
kontrolného úradu (NKÚ) Jozefa Stahla. Z trestného oznámenia
predsedu vlády vyplýva, že podozrieva zatial neznámeho páchatela
z trestného cinu súvisiaceho s korupciou. Na prešetrenie kauzy
vznikla expertná skupina, zložená z prokurátorov a financnej
polície.
O poskytnutie súdnoznaleckého posudku k parametrom ponúk železnicného
tendra požiadal ešte bývalý minister dopravy J. Macejko Ústav
súdneho inžinierstva (ÚSI) Žilinskej univerzity ( ŽU ). Podklady k sútaži si však
musí podla M. Cikovského vyžiadat ústav od ÚVO, nakolko v prípade,
že by im ich odovzdala ZSSK ešte v
priebehu rokovacieho konania, porušila by tým zákon.
Česká vláda schválila založenie
akciovej spoločnosti České dráhy
10.7.2002 - Ceská vláda dnes na
svojom poslednom pracovnom zasadaní schválila ustanovenie
akciovej spolocnosti Ceské dráhy ( ČD ).
Podla slov ministra dopravy a spojov CR Jaromíra Schlinga bude
a. s. prevádzkovatelom železnicnej dopravy po štátnych
dopravných cestách. Hodnota základného kapitálu spolocnosti,
ktorá vznikne v januári 2003, bude 20 miliárd Kc. Dnešné
schválenie zakladatelskej listiny a stanov bolo formálne. Vláda
CR totiž už pred niekolkými mesiacmi schválila celý projekt
na reštrukturalizáciu dnešnej podoby Ceských dráh.
Okrem a. s. CD bude v auguste vládou CR ustanovená dalšia
akciová spolocnost, Správa železnicnej dopravnej cesty, ktorej
budú dopravné cesty patrit a ktorá ich bude spravovat.
Vykoľajil sa nákladný vlak
11.7.2002 , VARÍN - Zrýchlený nákladný
vlak sa z doteraz nezistených prícin vykolajil v utorok vecer
pri železnicnej stanici Varín na trati Žilina - Vrútky . Vo
vlaku sa nachádzal iba rušnovodic, ktorý sa pri havárii
nezranil. Vlak bol dlhý 633 metrov a vážil 1109 ton. Pät
vykolajených voznov zo zadnej casti vlaku poškodilo na úseku
dlhom približne dvesto metrov trakcné vedenie, stožiar, železnicný
zvršok a železnicný most na prvej tratovej kolaji. Podla
predbežných odhadov dosiahnu škody milióny korún. Väcšina
voznov bola prázdna, v posledných boli podla prednostu železnicnej
stanice Varín Jána Kalinu betónové stožiare. „Rušnovodic
išiel rýchlostou 80 kilometrov za hodinu, ked pocítil stratu
napätia v trakcnom vedení, šklbnutie s vlakom a úbytok
vzduchu, co sa prejavovalo samocinným brzdením vlaku,“
povedal Kalina. Premávku obnovili vcera ráno. Do odstránenia
škôd budú vlaky premávat v štrnástkilometrovom úseku medzi
Žilinou a Vrútkami po jednej kolaji.
Smrtelná nehoda sa v Liptovskom Mikuláši
12.7.2002 - Smrtelná nehoda sa stala
vo štvrtok ráno v Liptovskom Mikuláši. Na nechránenom železnicnom
priecestí nerešpektoval 50-rocný vodic Škody Felícia z
Jakubovian svetelné a zvukové výstražné znamenie a vošiel
do jazdnej dráhy elektrického rušna, ktorý viedol 42-rocný
Žilincan. Vodic Škody Felícia utrpel tažké zranenia, ktorým
na mieste podlahol. Požitie alkoholu u rušnovodica nezistili. ŽSR vznikla pri nehode škoda 60 tisíc korún,
akciovej spolocnosti Liptovské mliekarne škoda 140 tisíc korún.
Cez Starý most už môžu prejst
chodci
12.7.2002 - Po troch mesiacoch sa na Starý most v Bratislave dostali
vcera aj chodci. Chodník zacali opravovat v apríli. Jeho opravu
urýchlila havária, ked do piliera mosta narazil rakúsky remorkér
Greifenstein. Agátové drevo, ktoré použili na výmenu betónových
platní, most odlahcí, životnost nového chodníka je 30 rokov.
Starý most je najstarším mostom v Bratislave. Most spojil Horné
Uhorsko s Dolným Uhorskom a Rakúskom už za cias Františka
Jozefa. Cestnú cast dokoncili v roku 1890, železnicnú o rok
neskôr. Drevený chodník bol na moste až do osemdesiatych
rokov. Vtedy ho nahradili železobetónovými platnami. Tie most
neplánovane zatažili, navyše na spoje použili nekvalitnú
ocel, ktorá pri daždi korodovala a zaprícinila pukanie a
pretrhanie chodníka. Na viacerých miestach bol už pred výmenou
pre chodcov nebezpecný.
V prípade Starého mosta sa už dlho hovorí o jeho nevyhnutnej
rekonštrukcii. Po dostavaní piateho mosta – Košická – zo
Starého mosta pravdepodobne vylúcia autobusovú dopravu, možno
aj automobilovú. Starý most by tak zostal mostom pre cyklistov
a chodcov. Dnes po Starom moste prejde denne 17-tisíc vozidiel.
Po najzataženejšom Prístavnom moste ich prejde 80-tisíc za
den.