Eurostar môže stáť poplatníkov milióny

Hospodárske noviny Bratislava/Londýn, 29.3.2001 (Branislav Adamovič) - Príliš optimistické predpovede úspechu železničnej linky Eurostar by mohli stáť anglických daňových poplatníkov 1,2 mld. GBP. Národná audítorská kancelária vyjadrila pochybnosti o finančných podkladoch, ktoré vypracovali dopravní úradníci, keď vláda ponúkla pomoc finančne napätému rozpočtu na výstavbu vysokorýchlostnej železničnej dráhy v tuneli pod kanálom La Manche. Podľa agentúry BBC v novej správe ministerstvo dopravy uviedlo, že na výpočty použilo zastarané údaje o predpokladanom rasce hrubého domáceho produktu a nepresné predpoklady o výhodách z úspory času. Odhady vlády týkajúce sa čistého zisku 1 mld. GBP bolí revidované na 220 mil. GBP. Ak by sa počet pasažierov znížil, potom by britská vláda musela požičať spoločnosti London & Continental Railways (LCR) približne 1,2 mld. GBP. Daňoví poplatníci by znali byt o predpokladanom finančnom riziku informovaní, pretože existuje možnosť, že Eurostar nebude dosahovať očakávané výsledky.
Správa publikovaná v stredu pripomínala skutočnosť z roku 1990, keď sa LCR dostala do finančných ťažkostí v rámci svojho plánu postaviť takmer 110-kilometrová dráhu z Folkestonu v Kente do Londýna. V júni 1998 podpredseda vlády John Prescott oznámil nový finančný balíček, ktorý zahŕňa viac financií od štátu a rozdelenie výstavby dráhy na dve fázy. Správa ďalej hovorí, že ministerstvo dopravy očakáva podľa schémy rozdelenia zisk až 3 mld. GBP. Rizikom je však aj možnosť, že ak množstvo pasažierov klesne o 4 % pod úroveň predpokladov, zisk bude zasa nulový.
Medzi chyby, o ktorých sa hovorí v poslednej správe, patrí prehnaný predpoklad nárastu počtu pasažierov v budúcnosti, a to do takej miery, že v roku 2030 by už nebolo dosť vlakov na odvoz všetkých cestujúcich. Ďalšou bolo, že iba tretina služieb by znala výhodu úspory času 20 minút, a nie 30, ako sa pôvodne predpokladalo. Náklady na výstavbu staníc v King's Cross Station v Londýne a A2 a M2 v Kente vzrástli z predpokladaných 130 mil. GBP na 170 mil. GBP. Podľa niektorých názorov v správe by súkromní partneri pri podobných obchodoch mali takisto niesť určitú časť rizika. Ministerstvo dopravy by malo naďalej monito-rovať výstavbu linky a ubezpečiť sa, či boli realizované všetky výhody pre pasažierov. Podľa Davida Davisa, predsedu komisie pre verejný účet dolnej snemovne, pôvodná zmluva na železničnú dráhu podpísaná v roku 1996 bola chybná v dôsledku príliš optimistických predpovedí o výnosoch Eurostaru. Táto chyba môže prísť britská vládu veľmi draho. "Ak súkromný sektor vie, že vláda mu pomôže, neexistuje potom žiadne rozdelenie a transfer rizika," dodal D. Davis.

Jazyk príčinou nešťastia
PravdaBRUSEL, ČTK, 31.3.2001 - Jazyková bariéra typická pre Belgicko bola jednou z príčin stredajšieho železničného nešťastia neďaleko Bruselu, pri ktorom zahynulo osem ľudí. Belgické železnice zverejnili záznam telefonického rozhovoru, z ktorého to jasne vyplýva. "Nevysielaj päťdesiatosmičku, chcem povedať, nevysielaj číslo 6458," volá francúzsky dispečer vo Wavre. "Nerozumiem, nerozumiem, nemôžete hovoriť flámsky?" odpovedá jeho kolega v Lovani vzdialenej sotva 20 km. "Ponáhľaj sa, počkaj," vykrikuje prvý dispečer. Po chvíľke odmlky počuť po flámsky: "Je to preč. Už to odišlo." Výpravca vo Wavre, odkiaľ odišla na červenú po nesprávnej koľaji prázdna vlaková súprava v ústrety plnému osobnému vlaku vypravenému z Lovane, sa ho pokúšal zastaviť inak. Rádiové spojenie sa na tejto trati len buduje, tak sa snažil dovolať sprievodkyňu na mobil. Nevedel však, že tá si vymenila službu s kolegyňou, takže vyspávala a telefón mala vypnutý.

Prezidentove cesty do Košíc – ktorá koľko stojí, plusy a mínusy
Sme(ldi), 4.4.2001 - Prezident Rudolf Schuster môže na cestu do Košíc použiť tri druhy dopravných prostriedkov. Podľa šéfa Úradu na ochranu ústavných činiteľov Františka Zemka je pre úrad najdrahšie, ak prezident cestuje vlakom. Vtedy treba totiž zapojiť omnoho viac bezpečnostných zložiek ako pri inom druhu transportu. Prezident pred časom povedal: „Rýchlik je výhodnejší ako auto, pretože tam môžem pracovať, môžem ísť do jedálenského vozňa a považujem to za celkom normálne. Som zvyknutý cestovať vlakom a budem ním cestovať aj teraz, ak to bude výhodné.“

VLAK
Cena: 721 Sk za jeden lístok (prezident ako ústavný činiteľ má nárok na cestovanie zadarmo a prezidentská kancelária dostala od železníc niekoľko lístkov zadarmo) plus 2 x 7500 Sk za spiatočnú cestu dvoch prezidentských áut
Trvanie cesty: 5 hodín
plusy
+ toalety a jedáleň vo vlaku
mínusy
– do Košíc musia aj tak ísť dve autá, aby sa mal prezident čím presúvať priamo v meste
– nasadenie väčšieho počtu ochrankárov, príslušníkov polície a železničnej polície
- nasadenie pyrotechnika na prehľadanie vlaku
– nasadenie hygienika
– v prípade poruchy alebo nehody problematické dopravenie prezidenta do cieľa cesty aj napriek tomu, že jedno z áut kopíruje cestu vlaku
– neodporúčajú lekári pre možnosť nakazenia chrípkou a dlhé sedenie

AUTO
Cena: 15 000 (2 x 7500 Sk za spiatočnú cestu dvoch prezidentských áut)
Trvanie cesty: 4 – 5 hodín
plusy
+ možnosť zmeny trasy v prípade nebezpečenstva
mínusy
– možnosť dopravnej nehody
– malé pohodlie, dlhé sedenie
– potreba zastaviť v prípade, že prezident alebo niekto zo sprievodu musí vykonať osobnú potrebu

LIETADLO
Cena: 5400 za jednu letenku na linke Bratislava – Košice (po zľavách), celková suma závisí od počtu osôb plus 2 x 7500 Sk za spiatočnú cestu dvoch prezidentských áut
Trvanie cesty: 1 – 2 hodiny
plusy
+ rýchla preprava
+ občerstvenie a toaleta na palube
+ odporúčajú lekári, pretože prezident by nemal dlho sedieť
mínusy
– dve autá musia ísť aj tak do Košíc, aby sa mal prezident čím presúvať priamo v meste

Rekonštrukcia vozňov
PravdaBRATISLAVA, 4.4.2001 (SITA) - Akciová spoločnosť Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Trnava zrekonštruovala a do konca marca odovzdala do užívania 154 nákladných vozňov Uae skupiny 53, pričom zvyšných 46 vozňov zrekonštruuje v apríli. Povedal to výkonný riaditeľ ŽOS Trnava František Ružička. Tento kontrakt je súčasťou rekonštrukcie 550 nákladných vozňov pre švajčiarsku spoločnosť Ahaus Alstätter Eisenbahn Cargo (AAE) AG, ktorá ich prenajíma Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR). ŽSR predali 550 nákladných vozňov spoločnosti AAE a následne ich od nej prenajímajú. Najneskôr do dvanástich rokov ich budú môcť podľa zmluvných podmienok odkúpiť. Železnice za prenájom nákladných vozňov platia iba 60 percent prenájmu podľa Dohovoru RIV, čo predstavuje 0,60 eura za denný prenájom nákladného vozňa. Predaj vozňov švajčiarskej spoločnosti je zároveň formou ručenia, takže Slovenská republika pri takejto transakcii neberie za Železnice žiadnu záruku.

V Čabe sa zrazil vlak s autobusom
SmeMIRIAM HOJČUŠOVÁ - ČABA, 4.4.2001 – Niekoľko desiatok metrov tlačil nákladný vlak pred sebou autobus, ktorý mu vošiel do jazdnej dráhy. Nehoda sa stala v pondelok o 19.40 h na nechránenom železničnom priecestí v Čabe v Nitrianskom okrese. Rušňovodič pohotovo spustil výstražné znamenie a zatiahol za rýchlobrzdu, no kolízii už zabrániť nedokázal.
V autobuse Karosa, ktorý premáva na pravidelnej linke medzi Nitrou a Piešťanmi, sa zranilo celkom osem ľudí vrátane vodiča. Hoci to zo začiatku vyzeralo hrozivo, všetci vyviazli s ľahkými zraneniami, v nemocnici si ponechali iba jedného pacienta so zlomenou kľúčnou kosťou. Autobus bol poloprázdny, viezlo sa v ňom len desať pasažierov. Ako uviedol jeden z nich, na približujúci sa vlak upozornili vodiča výkrikmi a stihli sa ešte presunúť na druhú stranu vozidla. To napokon, odtlačené rušňom, vrazilo do budovy nefunkčnej železničnej zastávky, stĺpa a betónových panelov. Celková škoda presiahla 400 000 korún. Podľa polície nehodu zavinil 44-ročný vodič autobusu F. B. Ako nás informoval mjr. PO Dezider Erdélyi, doprava na uvedenom úseku musela byť pozastavená na šesť hodín. Išlo už o osemnástu kolíziu medzi vlakom a motorovým vozidlom v tomto roku na území Slovenska.

Transformácia železníc
Zákon o Železničnej spoločnosti
PravdaMAROŠ SÝKORA BRATISLAVA, 5.4.2001 - Vláda SR v stredu schválila návrh zákona o Železničnej spoločnosti (ŽS), a. s. Tá v súlade s koncepciou transformácie Železníc slovenskej republiky (ŽSR), š. p., vznikne odčlenením od ŽSR. Jej akcionárom bude ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Informoval o tom minister Jozef Macejko.
Nová spoločnosť bude zabezpečovať prepravu tovaru a osôb. Pod ŽS tak zo ŽSR prejde doterajšia divízia železničných koľajových vozidiel, divízia osobnej prepravy, divízia nákladnej prepravy a tatranské lanové dráhy. Pod ŽSR, ktorá sa bude tiež transformovať na akciovú spoločnosť, ostane dopravná cesta, teda trate, násypy budovy.
Zákon rieši aj otázku financovania oboch spoločností. Úhrady za výkony vo verejnom záujme budú rozdelené do dvoch skupín. Časť úhrad bude za udržiavanie spojenia na tratiach, ktoré sú ekonomického hľadiska neefektívne, no štát má záujem na ich zachovaní. Druhá časť bude za zľavy, ktoré štát poskytuje určitým skupinám obyvateľstva.
Nový zákon tiež vytvára priestor na vstup iných subjektov na železničný prepravný trh na základe licencií. Vydávať by ich mal plánovaný Štátny dráhový úrad.
Vláda tiež schválila návrh novely zákona o ŽSR, ktorá umožňuje vstup súkromného kapitálu do Železničnej spoločnosti, a. s., s tým, že podiel štátu nesmie klesnúť pod 51 %. Podľa ministra Macejka však nemožno privatizáciu časti ŽS očakávať v dohľadnom čase.

Železnice inak vyliečiť nemožno
HN hovoria s poslancami NR SR o transformácii najväčšieho slovenského podniku
Hospodárske noviny Bratislava, 5.4.2001 (hn/Danuša Dragulová-Faktorová) - Národná rada SR by v najbližšom období mala prerokovať zákony nevyhnutné na transformáciu Železníc SR (ŽSR). O názory na proces, ktorý sa má uskutočniť v najväčšom slovenskom podniku, sme požiadali poslancov NR SR – predsedu a členov Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Jaroslav Volf (SDSS):
Transformácia ŽSR je veľmi citlivý a komplikovaný problém. Bez ohľadu na to, že názory sa rôznia, je nevyhnutný z hľadiska nášho smerovania do Európskej únie. Preto treba, aby aj železnica na Slovensku mala také parametre i systém organizácie, ktorý je typický pre vyspelé európske krajiny. Hovorí sa často o švédskom modeli, kde existujú aj menšie súkromné prevádzky, čo by mohol byť aj príklad doplnkového podnikania v rámci SR, ale základ je v osobnej a nákladnej doprave na hlavných ťahoch. Súčasná ekonomická situácia ŽSR aj určité väzby na úvery, ktoré železnice dostávajú a môžu dostať, vyvolávajú potrebu takejto transformácie. Je jasné, že osobná doprava bude vždy stratová, nákladná doprava bude tá, ktorá by mala získavať prostriedky, ale rozhodne bude treba ísť na určitú redukciu pracovníkov – aj vo väzbe na zvyšovanie produktivity práce a technického zabezpečenia železníc. Aj v súvislosti s tým, čo hovoria odborári, treba, aby sa proces neuskutočnil unáhlene, teda na úkor bezpečnosti a kvality železničnej dopravy. Redukcia pracovných síl by sa nemala týkať len robotníckych profesií, ale aj stredného manažmentu. Chcem, aby došlo aj k racionálnej diskusii na pôde výboru NR SR pre hospodárstvo, a preto som na 19. apríla zvolal mimoriadne rokovanie k tomuto bodu za účasti všetkých zainteresovaných strán – vedenia rezortu, železníc i odborového združenia.
Ján Jasovský (HZDS):
– Nedá sa vyhnúť transformácii železníc. Nemyslím si, že by existovalo iné riešenie ich problémov. K podobným krokom dochádzalo vo viacerých železničných správach. A hoci ŽSR deklarujú určitý vzrast výkonov v nákladnej i osobnej doprave, nie je až taký, že by dokázal uživiť súčasný počet zamestnancov, ktorý je veľmi vysoký. Otázkou je, či železnice dokážu znižovať počty pracovníkov v súvislosti s modernizáciou. Štátny rozpočet ráta len s minimálnou dotáciou na investície ŽSR, ktorá nebude postačovať na modernizáciu medzinárodných koridorov, automatizáciu pracovísk. Práve tam by mal byť položený základ znižovania počtu pracovníkov. Nie som celkom presvedčený o tom, že by sa mal počet redukovať iba napr. likvidáciou 36 regionálnych tratí. Transformáciu nechápem len ako administratívny proces, o ktorom sa „hore“ rozhodne, ale vnímam ju ako celý komplex problémov, ktoré treba riešiť.
Gabriel Palacka (SDKÚ):
– Transformácia je nevyhnutnosťou, pretože ŽSR sa už pred niekoľkými rokmi dostali na pokraj finančnej a ekonomickej životaschopnosti a nie je možné pokračovať touto cestou. Preto je nevyhnutné prikročiť k transformácii a zvýšeniu efektívnosti a v súlade s trendmi vyspelého sveta oddeliť infraštruktúru od prevádzky, s tým, že minimálne prevádzku treba liberalizovať a priviesť ju na konkurencie schopnú úroveň.

Železničná spoločnosť vznikne od 1. júla
Národná obroda5.4.2001 - Zákon o Železničnej spoločnosti, a.s. (ŽS), ktorý upravuje spôsob založenia, vznik, postavenie a právne pomery tejto obchodnej spoločnosti, schválila s pripomienkami na svojom rokovaní vláda SR. ŽS vznikne odčlenením od Železníc SR (ŽSR), pričom jej postavenie budúceho vykonávateľa dopravných a obchodných činností stanovil už Projekt transformácie a reštrukturalizácie ŽSR. Správcom dopravnej cesty ostanú podľa projektu ŽSR. Zákon nadobudne účinnosť 1. júna 2001 a v prípade zmeny súvisiacej legislatívy by ŽS mohla začať fungovať 1. júla.

Štrajk železničiarov urobil z cestovania vo Francúzsku nočnú moru
TASRParíž 5. apríla - Cestovanie vlakom sa dnes vo Francúzsku stalo naozajstnou nočnou morou, keďže všetky odborové organizácie železničiarov sa zjednotili v požiadavke na 24-hodinové zastavenie práce, ktoré sa má zhodovať s termínom kľúčových rokovaní s Francúzskymi štátnymi železnicami (SNCF) o kontroverznom reštrukturalizačnom pláne, platových triedach a počtoch zamestnancov.
Štrajkujúci požadujú zvýšenie platov a prijatie ďalších zamestnancov. Odbory majú podozrenie, že za reštrukturalizačným plánom sa skrývajú prvé kroky smerujúce k privatizácii štátnych železníc. Najsilnejšia komunistami vedená Všeobecná konfederácia práce (CGT) preto požaduje zamietnutie tohto plánu.
Chod železničných liniek je narušený od minulého štvrtka, hoci sa do štrajku nezapojili všetky odbory. Vedenie SNCF predpokladalo, že v priemere bude premávať tretina liniek, ale na regionálnych trasách boli spoje zrušené úplne. Štrajk dnes zasiahol najmä ľudí dochádzajúcich do práce v Paríži z okolia hlavného mesta. Nepremávala ani tretina prímestských spojov a päť regionálnych liniek podzemnej železnice úplne prestalo premávať. Parížske metro však štrajk nezasiahol. Všetky hlavné dopravné tepny do Paríža boli v ranných hodinách preplnené vozidlami. Monitorovacia dopravná služba informovala, že na niektorých úsekoch sa rad vozidiel smerujúcich do hlavného mesta pohyboval rýchlosťou len 1740 metrov za hodinu.
Protestná akcia skomplikovala aj premávku rýchlovlakov TGV medzi veľkými mestami - spojenie medzi Parížom a Lyonom bolo úplne prerušené. Nevypravili ani vlaky Eurostar premávajúce na trati Londýn - Paríž a počet vlakov vypravených do Bruselu sa znížil o polovicu. Odbory varovali, že štrajk môže pokračovať ešte niekoľko dní. Zároveň však prisľúbili, že všetky vlaky smerujúce do alpských lyžiarskych stredísk budú premávať podľa cestovného poriadku od začiatku školských prázdnin, ktoré sa vo Francúzsku začínajú v piatok popoludní.

ŽSR rokujú s potenciálnymi úverovými partnermi
TASR6.4.2001, Bratislava - Poskytnutím štátnej záruky na niekoľkomiliardové úvery pre Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) by sa ešte v priebehu tohto mesiaca mala zaoberať vláda SR. Ako uviedol riaditeľ Sekcie železničnej dopravy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR a predseda Správnej rady ŽSR Dušan Pajdlhauser, železnice už v súčasnosti rokujú s potenciálnymi úverovými partnermi.
Hoci na využitie úverov s vládnou zárukou môže výkonný orgán štátu stanoviť podmienky, podľa hovorcu ŽSR Miloša Čikovského sa finančné prostriedky prednostne použijú v procese transformácie železníc a reštrukturalizácie ich úverového portfólia. Čerpaním úverov preklenú železnice obdobie uhrádzania 10-miliardového štátneho dlhu za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až 1997. Vláda svojím uznesením rozhodla, že proces tohto oddlžovania skončí v roku 2005 postupným uhrádzaním 2 miliárd Sk ročne.
D. Pajdlhauser nevylučuje, že finančné prostriedky, získané z úverov so štátnou zárukou, by sa mohli použiť na splatenie dlhov železníc voči poisťovniam a 3 regionálnym rozvodným energetickým podnikom (REP). S tými sa železnice dohodli, že polovicu svojho dlhu za dodávky elektriny, ktorý v súčasnosti prevyšuje 1,5 miliardy Sk, uhradia do 20. apríla tohto roka. Do konca mája by mali železnice následne zaplatiť energetikom aj zvyšnú časť dlhu, vrátane faktúr za február, marec a apríl.
V tomto roku slovenská vláda už schválila pre ŽSR záruku na úvery vo výške 10,5 miliardy Sk. Tá bola jednou z podmienok udelenia tretej tranže úveru od Európskej investičnej banky (EIB).


Strana vytvorená: 8. IV. 2001  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0114.htm )