Investície ŽSR v roku 2000

PRAVDA/11. apríl 2000

Klikni (povinna inzercia servra www.miesto.sk)

Hmotné a nehmotné investície Železníc SR by podľa podnikateľského plánu na tento rok mali dosiahnuť celkový objem 7,827 mld. Sk. Vlastné investičné zdroje ŽSR sú tvorené plánovanými odpismi vo výške 3 mld. Sk. Ich skutočné využitie v roku 2000 je však limitované. Na jednej strane výškou splátok investičných úverov, úrokov a poplatkov z minulých období (910 mld. Sk), na druhej strane čiastočným čerpaním týchto zdrojov už v minulom roku (1,073 mld. Sk) a skutočnosťou, že predpokladaná strata v tomto roku vo výške 3,715 mld. Sk je vyššia ako plán odpisov.
Na investície v železničnej doprave budú preto použité cudzie zdroje v celkovej výš-ke 4,767 mld. Sk. Ich štruktúra je takáto: dotácia zo štátneho rozpočtu
vo výške 275 mil. Sk, úver od EIB 3,408 mld. Sk, príspevok z grantu ISPA vo výške 1,068 mld. Sk a príspevok z programu PHARE vo výške 16 mil. Sk. Na rozvoj kombinovanej dopravy je určená dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 60 mil. Sk.

Prioritou koridory

Z pohľadu vecnosti je prioritou investičného programu ŽSR modernizácia železničných tratí zaradených do sústavy európskych vysokorýchlostných koridorov. Aj keď táto úloha nie je nová, tempo modernizácie domácich tratí na vysokorýchlostné koridory doteraz viac-menej určovala výška investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá sa v minulosti pohybovala na úrovni okolo 250-270 mil. Sk ročne (napríklad České dráhy s pomocou štátnych dotácií a zahraničných úverov investovali do svojich koridorov do konca minulého roku asi 33 mld. Kč).
Pozornosť ŽSR sa sústreďuje najmä na 5. koridor Benátky-Terst/Koper-Ľubľana-Budapešť-Užhorod-Ľvov a jeho slovenskú vetvu Bratislava-Žilina-Košice-Čierna nad Tisou. Tiež na 6. koridor Gdansk-Varšava-Katovice-Žilina, ktorý na úz
emí Slovenska vedie po trati štátna hranica s Poľskou republikou-Skalité-Čadca-Žilina.

Internetové noviny/17.4. 11:58

Slovo robí chlapom aj riaditeľa

BRATISLAVA - MÁRIA ŠIŠULÁKOVÁ@edom.sk (SITA) - Kolektívne vyjednávanie medzi odborármi a vedením Železníc Slovenskej republiky, ktoré sa začalo ešte na jeseň minulého roka a zatiaľ je uzatvorené do konca prvého polroka tohto roka, sa paradoxne stalo celorepublikovou záležitosťou.
S napätím jeho priebeh sledovali všetci občania, užívatelia železničnej dopravy, ale aj tí, ktorým jednoducho leží na srdci pokoj v štáte.
Vážna hrozba štrajku, agresívny slovník hesiel, ktoré iniciatívne vymýšľali odborári nželezničiarskych organizácií Imricha Sedláčka, funkcionára, ktorý prežil vo funkcii nielen hlbokú
ajväčšej zo totalitu, ale i mečiarovcov a stal sa ich oddaným spojencom, boli príčinou opodstatnených obáv verejnosti. Prečo sa však k Sedláčkovi a ďalšiemu mečiarovcovi Piknovi pridali aj ostatní z deviatich odborárskych organizácií na železnici?
Problémy a transformácia sa netýkajú len ŽSR. Prebiehajú aj v ostatných krajinách Európy. Napokon svedčia o tom nepokoje v susednom Maďarsku, ale tiež v Španielsku
a inde. Všade majú takmer rovnakú príčinu. Opakovane ich definovali účastníci zasadnutia svetovej rady FIOST (Medzinárodná federácia odborových organizácií zamestnancov v doprave) v Paríži. Ide o účasť štátu na zabezpečení verejnej dopravy a otázku, či je možné vyžadovať od železničných spoločnosti ziskovosť ako napr. u bankového sektora, o potrebu v oblasti liberalizácie a privatizácie železničných spoločností klásť dôraz na dohľad odborov a na prijateľné sociálne zabezpečenie aj odchádzajúcich zamestnancov, vyrovnanie a zosúladenie sociálneho zabezpečenia na európskej úrovni, výstavbu železničných koridorov v strednej a východnej Európe - finančné a sociálne požiadavky Európskej investičnej banky príp. EÚ, rozšírenie EÚ o nové krajiny - sociálne a ekonomické požiadavky EÚ a dôsledky pre železnice. Z rokovania vyplynulo, že FIOST sa stotožňuje s pripravovanými cieľmi akčného plánu Svetovej konfederácie práce WCL, ktorého základné zásady sú: pripraviť plán činnosti zosúladený na všetkých kontinentoch a účinne ho používať, venovať sa vzťahom medzi jednotlivými druhmi dopravy, bezpečnosti pracujúcich, ich sociálnemu zabezpečeniu, životnému prostrediu a životnej úrovni.
Toto sú otázky, ktoré trápia tiež ŽSR a ich pracovníkov. Odborári preto žiadali vedenie ŽSR
o predloženie plánu opatrení na ich riešenie a generálny riaditeľ ŽSR Andrej Egyed im to aj prisľúbil v písomnej podobe dodať do konca roka. Nič sa však nestalo a odborári sa koncepcie ŽSR podľa slov Jozefa Micsinaiho, jedného z predsedov odborových organizácií a účastníka parížskeho rokovania márne doteraz dožadujú. Teda na miske váh nie sú iba výkriky odborárov dožadujúcich sa zvyšovania miezd na úrovni balíčka opatrení vlády, ale predovšetkým perspektívy firmy, v ktorej pracujú a s tým súvisiaci nedostatok komunikácie zo strany vedenia železníc spolu s nesplnenými sľubmi nehmotnej podoby.

Sklzy v platbách za lieky sú čoraz dlhšie

Nenaplnený zámer

PRAVDA/19. apríl 2000

BRATISLAVA, jk - Zámer vlády oddlžiť Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a tak pomôcť aj zdravotníctvu sa nenapĺňa. V utorok to konštatoval generálny riaditeľ najväčšej slovenskej distribučnej firmy FIDES Sína Niku. V novembri totiž vláda prijala uznesenie, podľa ktorého malo ministerstvo financií zaplatiť záväzky ŽSR voči Spoločnej zdravotnej poisťovni (SZP) vo výške takmer miliardy korún. V skutočnosti išlo o 910 mil. Sk. Z nich mala SZP podstatnú časť odviesť v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu do fondov ostatných poisťovní, najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). SZP však zaplatila len prvú splátku - 332 mil. Sk., ďalšie už nie. V praxi sa to prejavuje väčšími sklzmi platieb VšZP lekárňam, distribútorom a ďalším. Kým vlani meškala táto poisťovňa s platbami za dodávky liekov okolo 90 dní, dnes už je to 120-150 dní. V takejto situácii nie je vylúčené, že situácia v zásobovaní medikamentmi sa v blízkom čase zhorší a zopakujú sa rozličné protestné akcie lekárnikov, dodal S. Niku.