Dráma na koľajach
9.1.2002, Bratislava -
Dramatické chvíle prežíval v pondelok ráno 20-ročný muž z
Brestovian, ktorému vypovedalo poslušnosť auto VAZ 2101 práve
na železničnom priecestí na trati Trnava - Brestovany .
Na koľaje vošiel, ešte keď neboli spustené závory, zhasol
mu však motor, preto sa snažil auto striedavo naštartovať a
odtlačiť. Nepodarilo sa mu to, a keď videl blížiaci sa
rýchlik, z auta vyskočil, aby si zachránil aspoň holý
život.
ŽSR a Železničná spoločnosť chcú
v roku 2002 čerpať úvery za približne 5 mld. Sk
9.1.2002 15:21 - Železnice SR ( ŽSR ) a Železničná spoločnosť (ŽS) plánujú v
tomto roku čerpať úvery v objeme vyše 5 miliárd Sk.
Ako pre TASR uviedol generálny riaditeľ ŽS Andrej Egyed, na
modernizáciu ľahkých motorových súprav pre vedľajšie trate
chce spoločnosť požiadať o úver so štátnou zárukou vo
výške 500 miliónov Sk. Na modernizáciu nákladných vozňov s
odsúvateľnými stenami bude pravdepodobne čerpať komerčný
úver v objeme 300 až 400 miliónov Sk. Ako riadny člen
spoločenstva európskych železníc Eurofima hodlá ŽS
prevziať pôžičku 10-15 miliónov EUR. Už v minulom roku
získali železnice z tejto inštitúcie 6,5 milióna EUR na
investície do osobných vozňov.
Úverová zaťaženosť ŽSR - správcu
dopravnej infraštruktúry - by mala v najbližších piatich
rokoch vzrásť o 29,939 miliardy Sk. V tomto roku sa budú ŽSR
uchádzať o finančné prostriedky v objeme približne 4
miliardy Sk na modernizáciu železničných tratí a koridorov.
Jedným z potenciálnych donátorov je podľa generálneho
riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu aj Európska investičná
banka (EIB).
ŽSR
chcú v tomto roku začať modernizáciu časti piateho
paneurópskeho koridoru v úseku
Šenkvice - Bratislava-Rača s nákladmi asi 2 miliardy Sk.
Sumou 38 miliónov EUR prispeje na zvýšenie rýchlosti na 160
kilometrov za hodinu na tomto úseku Európska únia z fondu
ISPA. Spomedzi ďalších stavieb L. Saxa zdôraznil trať Zwardoň - Skalité ako
aj úsek Čiernej nad Tisou. "Optimálna je modernizácia
približne 158 kilometrov železničných tratí ročne,"
podotkol L. Saxa a dodal, že v minulých rokoch sa upravovalo
priemerne 30 kilometrov tratí za rok.
Strata ŽSR by mala v tomto roku
dosiahnuť takmer jednu miliardu Sk
9.1.2002, Bratislava 9. januára -
Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR )
predpokladajú v tomto roku dosiahnutie straty 957 miliónov Sk.
Podnikateľský plán kalkuluje s nákladmi 15,897 miliardy Sk a
výnosmi 14,940 miliardy Sk.
Ako uviedol generálny riaditeľ ŽSR Ladislav Saxa,
skutočná strata bude vyššia o 1,58 miliardy Sk, ak štát
neuzná a neuhradí stratu z finančných operácií, viažucich
sa k úverom so štátnou zárukou v spomenutej výške. Jej
finančné krytie sa plánuje z cudzích zdrojov (úverov).
Pre rok 2002 bude podľa L. Saxu v oblasti tržieb limitujúcim
faktorom regulácia poplatku za použitie železničnej dopravnej
cesty a konsolidačná funkcia ŽSR vo vzťahu k
Železničnej spoločnosti (ŽS), a. s. Za používanie dopravnej
infraštruktúry očakávajú ŽSR zo strany ŽS
úhradu 8,288 miliardy Sk a zo strany štátu 0,805 miliardy Sk.
Investičná dotácia zo štátneho rozpočtu bude činiť 275
miliónov Sk oproti 4 miliardám Sk, zadefinovaným projektom
transformácie a reštrukturalizácie železníc. Rozdiel bude
sčasti krytý z programu ISPA v čiastke 728 miliónov Sk a
dlhodobými úvermi.
ŽSR
využijú prostriedky na modernizáciu časti piateho
paneurópskeho koridoru v úseku
Šenkvice - Bratislava-Rača s nákladmi asi 2 miliardy Sk.
Sumou 38 miliónov EUR prispeje na zvýšenie rýchlosti na 160
kilometrov za hodinu na tomto úseku Európska únia z fondu
ISPA. Spomedzi ďalších stavieb L. Saxa zdôraznil trať Zwardoň - Skalité ako
aj úsek Čiernej nad Tisou. "Optimálna je modernizácia
približne 158 kilometrov železničných tratí ročne,"
podotkol L. Saxa a dodal, že v minulých rokoch sa upravovalo
priemerne 30 kilometrov tratí za rok.
Na hospodárenie spoločnosti bude v tomto roku do značnej miery
vplývať zníženie stavov pracovníkov o približne 1600. Tí
by však mali prejsť na špecializované výkonné pracoviská,
ktoré tvoria samostatné právnické osoby. Koncoročný
priemerný stav pracovníkov ŽSR by tak mal
dosiahnuť približne 20 000.
Hodnota záväzkov zostávajúcich na ŽSR
predstavovala k 31. júlu minulého roka 37,946 miliardy Sk, z
čoho bankové úvery boli 25,690 miliardy Sk. Tieto čiastky
budú podľa rozhodnutia o nepeňažnom vklade zakladateľa
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (
MDPT ) SR aktualizované podľa účtovného stavu a
vykonaného auditu k 31. decembru 2001.
Návrh podnikateľského plánu ŽSR na rok 2002
bude predložený do ich orgánov a po schválení bude pre
činnosť ŽSR záväzný.
Na košickej železničnej stanici
hľadali bombu
10.1.2002, Košice - Na necelé tri
hodiny zastavili v stredu po 21. hodine dopravu na košickej
železničnej stanici. Dôvodom bola pyrotechnická prehliadka a
kontrola objektu policajným psom po tom, čo anonymný
telefonát oznámil na políciu, že na stanici je bomba.
Príslušníci Železničnej polície a mestskej polície halu
vyprázdnili a zabezpečili. Priestory opustilo približne 50
ľudí. Po negatívnom výsledku prehliadky prevádzku na stanici
obnovili. Prípad ako trestný čin šírenia poplašnej správy
preveruje oddelenie Železničnej polície Košice.
TASR o tom dnes informovala hovorkyňa KR PZ v Košiciach Jarmila
Petrová.
Spoločnosť Eurotunnel žiada o
zatvorenie francúzskeho utečeneckého tábora
10.1.2002, Londýn - Spoločnosť Eurotunnel dnes
predložila súdu vo francúzskom Lille žiadosť o zatvorenie
utečeneckého tábora Sangatte neďaleko železničného tunela
spájajúceho Veľkú Britániu s Francúzskom. Týmto krokom
chce dosiahnuť zastavenie prílivu stoviek azylantov,
snažiacich sa dostať cez tunel do Británie.
O zatvorenie tábora sa spoločnosť pokúšala už minulý rok,
no neúspešne. Eurotunnel
tvrdí, že tábor Sangatte sa stal magnetom pre imigrantov,
ktorí sa pokúšajú nelegálne dostať do Británie.
Požiadal preto súd, aby dal tábor okamžite zatvoriť a
nečakal na znalecký posudok sudcov, ktorý by mohol trvať
niekoľko mesiacov. Súd však vyhlásil, že situácia nie je
až natoľko urgentná, aby musel siahnuť k takémuto kroku.
Najnovšiu žiadosť prevádzkovateľa železničného tunela pod
Lamanšským prielivom bude súd posudzovať približne o mesiac.
Tento raz sa spoločnosť odvoláva na situáciu počas
vianočných sviatkov, kedy musela zatvoriť tunel po tom, ako sa
asi 550 ilegálnych emigrantov pokúšalo dostať týmto
spôsobom na ostrovy. Dovnútra tunela sa podarilo dostať asi
200 utečencom, no nikto z nich neprešiel až do Británie.
V roku 2003 zanikne monopol na
železnici
10.1.2002,
Bratislava (hn/Erik Cziria) - Železnice SR ( ŽSR ) vykázali vlani podľa predbežných
kalkulácií stratu 3,873 mld. Sk, čím svoju zápornú bilanciu
medziročne znížili o 150 mil. Sk. Práve finančné ozdravenie
železníc je cieľom transformácie, ktorá sa začala 1.
januára. Vznikli dve spoločnosti: Železnice SR, š. p., ktoré
budú spravovať dopravné cesty a majetok železníc (prevádzka
železničných dráh, obslužné a doplnkové činnosti a
správa zvereného majetku) a novovzniknutá Železničná
spoločnosť (ŽS), a. s., prevezme výkon dopravných a
obchodných činností (preprava osôb a tovaru). V ŽS bude mať
100-percentnú účasť štát, pričom majetok v hodnote 29 mld.
Sk vložia ŽSR .
Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa ŽSR
Andreja Egyeda „hlavný zmysel rozdelenia spočíva v
následnom vzájomnom tlaku oboch spoločností na
hospodárnosť“. Ďalšiemu poklesu prepravy osôb chcú
železnice zabrániť zlepšovaním poskytovaných služieb,
modernizáciou, lepšou nadväznosťou spojov, vyššou
prepravnou rýchlosťou, ako aj vyšším komfortom. Chcú sa
orientovať na cestujúcich, ktorí budú cestovať železnicou
na väčšie vzdialenosti, ako aj na každodenných klientov
cestujúcich do zamestnania. Modernizáciou by sa mala zvýšiť
najnižšia rýchlosť na tratiach na 120 km/h. ŽS budú ročne
potrebovať na modernizáciu jednu mld. Sk. „Prostriedky na
modernizáciu za dva roky dosiahnu 2,8 mld. Sk – tie sa
získajú výlučne z úverov,“ povedal A. Egyed.
Od budúceho roku sa zruší monopol ŽS a ŽSR
v železničnej doprave. Preto železnice rátajú aj s tržbami
z predaja či prenájmu dopravnej cesty v sume 8,287 mld. Sk. ŽSR
tiež predpokladá zisky z optokáblovej siete, ktorá by po
zrušení monopolu Slovenských telekomunikácií v poskytovaní
hlasovej služby mala slúžiť aj na komerčné účely. V tomto
roku by malo zo železnice odísť približne 2,3 tis.
pracovníkov a stav zamestnancov by mal dosiahnuť 20 tis.
Zvyšovanie produktivity práce na železnici aj znížením ich
počtu bolo jednou z podmienok Európskej investičnej banky na
poskytnutie ďalších úverov. Na rozdiel od zamestnaneckých
stavov by mali rásť mzdy pracovníkov oboch železničných
zložiek, v tomto roku sa zvýšia o osem percent na 15 146 Sk.
Železnice znižujú stratu
10.1.2002, Maroš Sýkora, BRATISLAVA
- Železnice Slovenskej republiky, a.s., plánujú v tomto roku
znížiť stratu oproti vlaňajšku o 2,9 miliardy korún.
Železničná spoločnosť, ktorá vznikla odčlenením od
železníc, plánuje dokonca vyrovnané hospodárenie, resp.
mierny zisk. Informovali o tom generálni riaditelia oboch
spoločností Ladislav Saxa a Andrej Egyed.
Železnice Slovenskej republiky dosiahli za minulý rok stratu
3,87 miliardy korún, čo zodpovedá plánu a znamená ďalší
pokles straty železníc. Celkové tržby železníc dosiahli
16,5 miliardy korún, z čoho 14,5 miliardy tvorili tržby z
nákladnej dopravy.
V tomto roku sa od železníc odčlenila Železničná
spoločnosť, ktorá bude zabezpečovať prepravu po
železničnej ceste a železniciam tak zostala starostlivosť o
túto cestu.
Železničná spoločnosť plánuje v tomto roku zisk 72
miliónov korún pri výkonoch 26,7 miliardy korún. Zo ŽSR
prevzala dlhy 6,3 miliardy korún, z ktorých 3,1 miliardy tvoria
bankové úvery. Ďalšiu viac ako miliardu korún si chce
požičať v tomto roku. Hlavný problém pri napĺňaní
tohtoročného plánu bude podľa A.Egyeda to, či štát uhradí
náklady na výkony vo verejnom záujme.
Egyed tiež informoval, že Železničná spoločnosť plánuje v
tomto roku zvýšenie cestovného o 11,5 percenta, tento zámer
však musí schváliť vláda. Prípadné zvýšenie cien pri IC a EC vlakoch sa bude kompenzovať
zľavami.
Hospodárenie ŽSR | |
Rok | Strata (v mld. Sk) |
1999 | 5,2 |
2000 | 4,03 |
2001 | 3,87 |
2002 | 0,96 (plán) |
Na transformáciu ŽSR takmer 100 mil.
Sk
11.1.2002,
Bratislava - Finančné plnenie transformačných a
reštrukturalizačných krokov Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) v nadväznosti na legislatívne, právne a
pilotné projekty, ako aj implementačné kroky, doteraz dosiahlo
97,5 mil. Sk. Podľa správy o postupe a priebehu transformácie ŽSR
v súčasnosti prebieha audit nepeňažného vkladu plánovaného
a skutočne vloženého majetku do Železničnej spoločnosti
(ŽS), a. s., ktorý zahŕňa prechod práv a povinností, ako aj
delimitačné protokoly. Práce na príprave rámcovej zmluvy
medzi ŽSR a ŽS sú ukončené. Pilotné projekty
k Projektu transformácie a reštrukturalizácie pôvodných ŽSR
sú v štádiu odovzdávania riešiteľmi. Pri všetkých
projektoch železnice predpokladajú splnenie stanovených
termínov.
Vozeň pre pána senátora
11.1.2002, Vladimír Jancura - Kvôli
poslancovi Jozefovi Gajdošovi z HZDS sa vraj každú sobotu
ráno na železničnej stanici v Humennom musí k osobnému vlaku
do Stakčína pripájať spací vozeň z bratislavského
rýchlika Zemplín. Už niekoľko mesiacov sa nad tým
pohoršujú miestni železničiari. "V pripojenom vozni
cestuje spravidla iba pán poslanec," tvrdil nám jeden z
nich, ale nechce byť menovaný. A vzápätí dodal: "Na
jednej strane nás vrchnosť núti šetriť, a na druhej takáto
rozhadzovačnosť..."
Ale prečo by 56-ročný generál vo výslužbe týždeň čo
týždeň cestoval z Bratislavy kamsi do Stakčína?
"Každý týždeň nie," hovoria železničiari.
"Ani nie do Stakčína, ale do Zemplínskych Hámrov pri
Snine, lebo je tam starostom, čo mnohí nevedia."
V utorok sme preto zavolali do Zemplínskych, niekdajších
Sninských Hámrov, obce s 1240 obyvateľmi. Ozval sa nám
zástupca starostu Jozef Širgeľ a namiesto odpovede na otázku
odovzdal telefón rovno starostovi Gajdošovi.
"Je to moja rodná obec, stále tu žijú rodičia,
starostom som iba od novembra 1999, keď môj predchodca z
funkcie odstúpil a občania dali v malých voľbách dôveru
mne," vysvetlil. Prečo si potom v niektorých dokumentoch
naďalej uvádza ako bydlisko Bratislavu? "Trvalé bydlisko
mám teraz v Zemplínskych Hámroch, prechodné v Bratislave, ale
nie všade to stihli zmeniť," odpovedal Gajdoš.
Reči o tom, že kvôli poslancovi musia od mája minulého roka
pripájať k lokálke do Stakčína lôžkový vozeň, v ktorom
cestuje z Bratislavy, ho pobavili. "V Humennom má buď
čaká auto, alebo cestujem ďalej osobným vlakom, ale v
obyčajnom vozni," tvrdil nám. " Vystúpim v Belej nad
Cirochou a do Zemplínskych Hámrov mám už len sedem kilometrov
- zvládnem ich buď autom, alebo autobusom."
Železničiari z Humenného však hovoria niečo iné.
"Viete si predstaviť, ako by taký prešľap opozičného
politika využil minister dopravy Macejko a jeho strana?"
spýtal sa nás poslanec HZDS.
Zisťovali sme, prečo vôbec ŽSR pristúpili
vlani na takú zmenu grafikonu. Kto iný v sninskej hladovej
doline tak veľmi potrebuje cestovať v sobotu z Humenného do
Stakčína a v nedeľu večer späť (na nočný rýchlik do
Bratislavy) lôžkovým vozňom? Mimochodom, táto trať meria len 27 kilometrov.
"Vychádzalo sa z listu Okresného úradu v Snine ktorý
požadoval zabezpečenie priameho vlakového spojenia tohto
sídla okresu s hlavným mestom SR a skvalitnenie dopravnej
obslužnosti celého spádového územia okresu," povedal
hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Vedeniu železníc sa to údajne nepozdávalo, ale napokon
žiadosť z okresu odporučilo uspokojiť s tým, že ak sa
"preukáže nedostatočná vyťaženosť priamych vozňov,
tak priame spojenie so Stakčínom sa pri zmene cestovného
poriadku zruší".
Približne v rovnakom čase rozhodlo vedenie ŽSR
o tom, že lôžkové a ležadlové vozne z rýchlika Laborec sa
už nebudú prepravovať až do Medzilaboriec, ale skončia v
Humennom. Pritom Medzilaborce sú tiež okresným sídlom a od
Humenného sú vzdialené 42 kilometrov.
Na otázku, či pri presadzovaní žiadosti Sninčanov sa na
Generálne riaditeľstvo ŽSR vyvíjal
veľký tlak a či sa pritom uplatnilo aj poslanecké lobovanie,
Čikovský neodpovedal. Konštatoval však nezáujem o
využívanie špeciálneho vozňa WLAB, ktorý v Humennom, resp.
Stakčíne pripájajú k trom obyčajným vagónom osobného
vlaku. Na ďalšie otázku, aký malý je to záujem, Čikovský
nevedel presne odpovedať, najčastejšie vraj ide o dvoch -
troch pasažierov.
Opitý cestujúci na železničnej
stanici v Cíferi bezdôvodne zbil výpravcu
11.1.2002, Bratislava - Dva týždne
sa bude zotavovať zo zranení výpravca železničnej stanice v
Cíferi, ktorého bez príčiny napadol podnapitý 20-ročný
cestujúci z okresu Trnava.
Opitý mladík vystúpil v stredu večer na stanici z osobného
vlaku a začal výpravcovi najskôr vulgárne nadávať. Potom ho
udrel päsťou do tváre, pričom mu spôsobil viaceré
podliatiny na lícach, spánkoch a krvácanie z nosa. Útok
pokračoval aj v služobnej miestnosti. Cestujúci výpravcovi
roztrhol nohavice a sako a došlo aj k rozbitiu zrkadla.
Privolaná hliadka Oddelenia Železničnej polície (ŽP) z
Trnavy podozrivého zadržala a pri dychovej skúške zistila,
že má 1,68 promile alkoholu. Pri predvádzaní do
protialkoholickej záchytnej izby v Trnave bol voči okoliu
natoľko agresívny, že mu museli nasadiť putá. Zranený
výpravca sa nechal ošetriť až na druhý deň po službe.
Mladík je podozrivý zo spáchania trestného činu ublíženia
na zdraví. Prípad šetrí Oddelenie ŽP Trnava.
TASR o prípade informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Historický železničiarsky rez dal na
seba dlho čakať
O svojich plánoch hovoria šéfovia
nových spoločností
Piatok 11.Januára 2002, Jozef Kunik -
Vláda SR svojím uznesením v roku 2000 schválila Projekt
transformácie a reštrukturalizácie ŽSR . Projekt legislatívne zabezpečuje zákon NR
SR o Železničnej spoločnosti, a. s., a zákon o Železniciach
Slovenskej republiky, ako aj zákon, ktorým sa novelizuje zákon
o dráhach. Rozhodujúcim krokom transformácie je rozdelenie ŽSR
na dve spoločnosti: Železničná spoločnosť (ŽS) a
Železnice SR ( ŽSR ). Uznesením
Okresného súdu Bratislava 1 vznikla ku dňu 1. 1. 2002
Železničná spoločnosť so sídlom v Bratislave, ktorá bude
vykonávať komerčnú a prepravnú činnosť. Jej zakladateľom
a 100-percentným akcionárom je Slovenská republika, v mene
ktorej koná ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ). Zároveň sa
pre MDPT ako
akcionára spoločnosti vytvára priestor na presadzovanie zásad
štátnej dopravnej politiky v železničnej doprave. ŽSR
sa
stali správcom
dopravnej cesty. Založením Železničnej spoločnosti
sa realizuje významný krok Projektu transformácie a
reštrukturalizácie ŽSR ,
a to oddelenie majetku a činnosti dopravcu od prevádzkovania
dopravnej cesty. Jeho cieľom je dosiahnutie ekonomickej
efektívnosti železníc, transparentnosť finančných tokov,
objektivizovanie finančných nárokov na štátny rozpočet a
vytvorenie predpokladov na minimalizáciu sociálnych dôsledkov
transformácie. Významným cieľom je aj prispôsobenie tohto
odvetvia požiadavkám EÚ. Súčasťou projektu je založenie
Železničnej spoločnosti, ktorá prevzala od ŽSR
výkon prepravných a obchodných činností. Zároveň dôjde k
zmenám v pôsobnosti ŽSR ,
ktoré zostanú organizáciou najmä na prevádzkovanie
železničných dráh, na vykonávanie s tým spojených
obslužných a doplnkových činností a na správu zvereného
majetku štátu. Transformácia bude pokračovať
podľa projektu
v ďalších rokoch. Predsedom predstavenstva a
zároveň generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti sa
stal Ing. Andrej Egyed, ktorý doteraz zastával funkciu
generálneho riaditeľa ŽSR .
Generálnym riaditeľom ŽSR ,
ktoré sú správcom dopravnej cesty, sa stal Ing. Ladislav Saxa,
doterajší zástupca generálneho riaditeľa ŽSR.
ŽSR
uzatvárajú uplynulý rok priaznivo, keďže podľa
predbežných údajov splnili hospodársky výsledok. Strata bola
takmer o 1,5 mld. Sk nižšia ako v roku 2000, a tiež nižšia
ako v roku 1999. ŽSR prepravili v uplynulom roku 57,421
milióna ton tovaru, a tým stanovený plán prepravy prekročili
o 1,17 %. Plnenie tržieb dosiahlo 110,9 %. Za január až
november prepravili 58,7 milióna osôb. Oproti rovnakému
obdobiu roku 2000 to bolo menej o 5 %. Pozitívne hospodárske
výsledky vytvárajú
priaznivé podmienky
(až na výkony osobnej dopravy) na ďalšiu
transformáciu železníc na Slovensku. Z ďalších pozitívnych
tendencií uplynulých rokov možno upozorniť predovšetkým na
vyšší rast produktivity práce ako rast priemernej mzdy,
zastavenie poklesu výkonov nákladnej dopravy, rast tržieb z
nákladnej dopravy, uznanie záväzku štátu za výkony osobnej
dopravy za roky 1994 - 1999 a úhrada časti dlhov za výkony
osobnej dopravy, úspešná reštrukturalizáciu úverového
portfólia, nižší rast materiálových nákladov, ako bol rast
cien vstupov. Predstavitelia oboch spoločností prezentovali
organizáciu a ciele oboch firiem v roku 2002. Generálny
riaditeľ Železničnej spoločnosti Andrej Egyed očakáva v
závere roka buď zisk, alebo vyrovnaný výsledok. Generálny
riaditeľ ŽSR Ladislav Saxa očakáva hospodárenie
bez strát približne v roku 2005 - 2006. Uverejňujeme niektoré
myšlienky z ich podnikateľských plánov.
ŽSR
podnikajú najmä v oblasti správy a prevádzky železničnej
dopravnej cesty na území Slovenskej republiky slúžiacej na
prepravu tovaru a prepravu osôb. Tento predmet činnosti je
hlavným zdrojom ich príjmov. Na rok 2002 je v oblasti tržieb
limitujúcim faktorom
regulácia poplatku
za použitie železničnej dopravnej cesty a
konsolidačná funkcia ŽSR v rámci
transformácie. Z týchto faktorov vyplýva nevyhnutná
spoluúčasť štátu na financovaní neuhradených ekonomicky
oprávnených nákladov vynaložených na správu a
prevádzkovanie dopravnej cesty. Spoluúčasť má byť
založená na zmluvnom základe medzi ŽSR
a štátom. Z predpokladov vyplývajú tržby z úhrady poplatku
za použitie železničnej dopravnej cesty od ŽS vo výške
8,288 mld. Sk, z úhrady dopravnej cesty zo štátneho rozpočtu
(časť objemu na úhradu výkonov vo verejnom záujme zo
štátneho rozpočtu na rok 2002) vo výške 0,8 mld. Sk, z
pohľadávky za neuhradené ekonomicky oprávnené náklady
dopravnej cesty mimo konsolidačnej funkcie ŽSR
vo výške 1,2 mld. Sk. Úhrada je znížená o alikvotnú časť
vlastných tržieb z finančných operácií. Úhrada
finančných nákladov z úverov so
štátnou zárukou
vo výške 1,58 mld. Sk je znížená o alikvotnú sumu
vlastných tržieb z finančných operácií. Vlastníkom
železničnej infraštruktúry je a naďalej zostáva štát. S
tým sa nevyhnutne spája povinnosť starať sa o jej
prevádzkovú schopnosť a rozvoj. Projekt definuje účasť
štátu na modernizácií a rozvoji železničnej
infraštruktúry v objeme 4 mld. Sk ročne. Tento objem bude
sčasti krytý investičnou dotáciou zo štátneho rozpočtu v
sume 275 mil. Sk, z programu ISPA vo výške 728 mil. Sk a
zvyšok budú predstavovať investičné dlhodobé
Podľa modelovaného rozpočtu je hospodársky výsledok strata v
objeme 957 mil. Sk. Celková strata vyplýva z ekonomicky
neoprávnených nákladov na hlavnej činnosti znížených o
zisk na ostatných činnostiach v objeme 80 mil. Sk. V prípade,
že štát neuzná
(neuhradí) straty z finančných operácií viažuce sa
k úverom so štátnou zárukou (1,58 mld. Sk), bude táto strata
o uvedený objem zvýšená. Podnikateľský plán ŽSR
na rok 2002 je vybilancovaný so stratou vo výške 957 mil. Sk.
Celkové náklady sú navrhnuté vo výške 15,8 mld. Sk a
celkové výnosy za 14,9 mil. Sk. Finančné krytie straty sa
uvažuje z cudzích externých zdrojov, teda z úverov.
Podnikateľský plán ŽS na tento rok v plnom rozsahu
zohľadňuje skutočnosť, že ŽS podniká najmä v oblasti
prepravy tovaru v nákladnej železničnej preprave a v oblasti
prepravy osôb v osobnej železničnej preprave. Tento predmet
činnosti je hlavným zdrojom príjmov ŽS. Na tento rok je pre
ŽS v oblasti tržieb dôležitým faktorom zvýšenie dovozných
a vývozných a vnútroštátnych taríf v nákladnej preprave do
výšky inflácie, pri rovnakých výkonoch prepravy tovaru ako v
roku 2001, teda 53 miliónov ton. Podnikateľský plán
predpokladá v súlade s projektom transformácie
rast taríf
v osobnej preprave o 11,5 %. Keďže tarify v osobnej
preprave reguluje štát, o zvýšení či nezvýšení
cestovného rozhodne vláda SR. Dôležitý prvok, ktorý je
zapracovaným do rozpočtu, je predpoklad zúčtovania celej
straty ŽS v osobnej doprave, ktorá vzniká na základe
regulovaného cestovného a zliav poskytovaných rôznym
skupinám obyvateľstva. Vychádza sa z pripravovaného návrhu
zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme medzi ŽS a štátom, a to
v rozsahu 6,923 mld. Sk ekonomicky oprávnených nákladov. Zo
štátneho rozpočtu štát poskytuje len časť úhrady straty v
osobnej preprave, teda 1,037 mld. Sk. Rozdiel v rozsahu
oprávnenej a skutočnej úhrady od štátu v roku 2002, teda
3,764 mld. Sk, bude ŽS riešiť pohľadávkou voči štátu.
Objem nákladov a tržieb z prepravy IC a
EC vlakmi , teda 522 mil. Sk nákladov a 199 mil. Sk tržieb,
je uvedený osobitne, z dôvodu ich osobitného sledovania v
zmysle Zmluvy o výkonoch vo
verejnom záujme
a nie je predmetom nároku voči štátu. Predpokladaný
nedostatok finančných prostriedkov od štátu počas roka musí
z uvedeného dôvodu ŽS riešiť prijatím úverov. Vykrytie
tzv. ekonomicky neoprávnených nákladov v osobnej doprave,
ktoré v tomto roku predstavujú stratu s objemom 0,57 mld. Sk a
straty z výkonov IC a EC vlakov vo
výške 0,323 mld. Sk, je zabezpečené ziskom z nákladnej
dopravy v objeme 0,835 mld. Sk a ziskom z ostatných činností v
objeme 0,13 mld. Sk.
Bez kvality niet úspechu
Čo očakávame od transformácie
železníc?
Piatok
11.Januára 2002, Jozef Kunik
Námestník generálneho riaditeľa ŽS pre obchod a marketing Ing.
Pavol Kužma
- Spočiatku bude ŽS pre ŽSR dominantným
obchodným partnerom, pretože okrem prepravy dolomitu z Turne
nad Bodvou do Hanisky pri Košiciach, ktorú realizujú U. S.
Steel vo vlastnej réžii, všetky ostatné prepravy po tratiach ŽSR
zatiaľ bude vykonávať ŽS. Tento stav sa však môže od
začiatku roku postupne meniť, a to v závislosti od
prípadného vstupu iných dopravcov na dopravnú cestu a bude
mať za následok vznik konkurenčného prostredia. Na to sa
musí ŽS už teraz začať pripravovať a minimalizovať
náklady na svoju prevádzku, aby cena za prepravu, ktorú ŽSR
ponúkne na trhu, bola konkurencieschopná voči prípadným
ďalším dopravcom. Základným predpokladom budúceho
úspešného hospodárenia ŽS je však zo strany štátu plné
vyrovnávanie straty, ktorá vzniká v osobnej preprave, aby ŽS
nemusela hneď po vzniku čerpať z úverových zdrojov,
prípadne zo zisku z nákladnej prepravy pokrývať štátom
neuhradenú stratu za výkony vo verejnom záujme.
Riaditeľ Divízie nákladnej prepravy ŽSR Ing. Jozef
Šimlovič
- Základnou axiómou zmeny a budúceho úspešného pôsobenia
novej spoločnosti je skutočnosť, že nová spoločnosť sa
svojimi organizačnými a riadiacimi zložkami priblíži k
zákazníkovi. Naštartuje proces zmeny myslenia ňou riadených
pracovníkov z pozície monopolistického na trhovo orientované.
Budeme orientovať prístupy našich pracovníkov k zákazníkovi
tak, aby sme čo najdokonalejšie spoznali jeho túžby,
želania, ciele a zabezpečili ich splnenie. Tržba sa stane
hnacím motorom činností a našich rozhodnutí. Tomuto kroku
podriaďujeme vytvorenie základných organizačných zložiek,
informačného servisu i odborného riadenia. Celý proces ide,
samozrejme, ruka v ruke s istým racionálnym pohľadom na
nákladovú stránku našej činnosti. Tento proces nebude
ľahký a odštartuje pritvrdenie nášho vzťahu k finančnej
disciplíne zákazníkov. Bude nesmierne dôležité správne
definovať svoje obchodné požiadavky a zámery zákazníkov vo
vzťahu k ŽS, ale aj k ŽSR .
Riaditeľ Divízie železničných koľajových vozidiel ŽS Ing.
Miroslav Dzurinda
- Prvý január 2002 je pre železnice na Slovensku historickým.
Bývalé ŽSR sa rozdelili na dva samostatné
subjekty. Základný filozofický princíp transformácie
pokladám za správny. Teraz nastupuje rozhodujúca fáza -
realizácia schválených postupov. Tú zásadným spôsobom
ovplyvní ľudský faktor. Za priority úspešného napredovania
transformácie pokladám dôsledné dodržiavanie zmluvných
podmienok medzi ŽS, ŽSR a štátom,
správne personálne obsadenie na riadiacich postoch a
spokojnosť zákazníkov v osobnej aj v nákladnej doprave.
Dôležitá budú tiež optimalizácia stavov pracovníkov na
základe výsledkov vnútropodnikového kontrolingu, účinná
motivácia všetkých zamestnancov ŽS, zlepšovanie
doterajších vzťahov s obchodnými, výrobnými,
dodávateľskými a prepravnými partnermi aj zvýšenie
efektívnosti investícií a vynakladania finančných
prostriedkov.
Námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre prevádzku Ing.
Milan Solárik
- Aj keď došlo k nášmu rozdeleniu na dva podniky, sme
"odsúdení" na spoluprácu. Nie však za trest, ale v
záujme úspechu každého z nás. Čím skôr povýšime záujem
zákazníka nad osobné záujmy, čím skôr spojíme svoje sily
pri zabezpečovaní kvalitných služieb preňho, tým skôr sa
dočkáme úspechu, a tým skôr obstojíme v silnej konkurencii
oproti cestnej doprave a okolitým železniciam. Vo vzájomnej
spolupráci by nám mala pomôcť aj Zmluva o vzájomných
právach a povinnostiach pri prevádzkovaní dopravy na dráhe,
ktorú medzi sebou uzatvorili ŽSR a ŽS.
Riaditeľ odboru financovania ŽS Ing. Anton Jaborek
- V oblasti financovania očakávame pozitívne zmeny. Vznikom
ŽS dôjde k transparentnosti finančných tokov nielen voči
externému okoliu, ale aj v rámci spoločnosti. Zavedením
komplexného vnútropodnikového kontrolingu od 1. januára 2002
sa rozhodne zvýši kvalita plánovacieho procesu, účelnosti a
účinnosti výdavkov, členenia príjmov a pod. Ak má byť
celý tento proces finančne zabezpečený, je nevyhnutné
dodržiavať finančnú disciplínu a kapacitné možnosti. Budem
sa zasadzovať, aby porušenie finančnej disciplíny bolo
posudzované ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Som
však optimista a pevne verím, že lokálne aj individuálne
záujmy sa v akciovej spoločnosti nebudú tolerovať. Práve
naopak, že po úvodnej konsolidácii a zabezpečení
najzákladnejších funkcií a výdavkov v novovzniknutej firme v
ďalšom období prevládne dodržiavanie maximálnej
hospodárnosti.
Námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre technický rozvoj
Ing. Ladislav Dimun
- Najväčší úspech transformovaných ŽSR
vidím v tom, že sa zásadne zmenia ich doterajšie vzťahy so
štátom. V predchádzajúcom období boli ŽSR
v pozícii dieťaťa, o ktoré sa starala macocha. Som veľmi
rád, že štát zmenil svoj doterajší vzťah k železničnej
infraštruktúre a ako jej vlastník si uvedomil nielen svoju
zodpovednosť za jej rozvoj a modernizáciu, ale aj povinnosti
vyplývajúce z tejto situácie. V našej spoločnosti musíme
modernizovať infraštruktúru vo všetkých jej základných
prostriedkoch, ktorá povedie nielen k znižovaniu nákladov, ale
aj k zvyšovaniu efektívnosti a kvality služieb.
Riaditeľ odboru kontrolingu ŽS Ing. Pavol Gábor
- O úspechu by sme mohli hovoriť, odhadujem, tak na začiatku
roku 2003, keď budeme mať za sebou aspoň ročné pôsobenie
akciovej spoločnosti na trhu. Hovoriť o tom, ako byť
úspešným podnikom, však môžeme, presnejšie musíme, už
teraz. Šancu uspieť máme, pokiaľ tvrdo, v pozitívnom zmysle
slova, zapracujeme na našom prístupe k zákazníkom. Ide
predovšetkým síce o stratovú, ale ?imidžovú? osobnú
dopravu, cez ktorú nás vníma väčšina občanov Slovenska.
Pokiaľ nedôjde k výraznejšej zmene v kvalite služieb,
hovoriť o úspechu je utópiou. V nákladnej doprave, ktorá v
posledných dvoch rokoch dosahuje slušné výsledky, považujem
za dôležité nezaspať na vavrínoch. Ruka v ruke s
orientáciou na zákazníka však musí ísť aj racionalita v
oblasti nákladov. To hovorím iba o faktoroch úspechu, ktoré
môžeme ovplyvniť my sami. Samozrejme, že existuje celý rad
externých faktorov (napríklad dopravná politika štátu, tlak
konkurencie), ktoré majú silný vplyv na akciovú spoločnosť.
Kým dopravnú politiku štátu môžeme ovplyvňovať len málo,
tlak konkurencie možno obmedziť práve zákazníckou
orientáciou a efektívnosťou.
Tam niekde treba hľadať náš kľúč k úspechu.
Riaditeľ odboru stratégie a technického rozvoja ŽS Ing.
Peter Červenka
- Úspech novej spoločnosti bude spočívať na striktne
podnikateľskom prístupe a na výraznejšej orientácii na
zákazníka v nákladnej a osobnej doprave. Štíhla
organizačná štruktúra ŽS a úzke synergické vzťahy s
ostatnými stupňami manažmentu majú predpoklad zabezpečiť
finančnú rovnováhu novej spoločnosti.
Postupné a efektívne začleňovanie SR do európskych
štruktúr vytvorí na ŽS výrazný ekonomický tlak, na ktorý
musíme byť organizačne a technicky optimálne pripravení,
hlavne v oblasti technickej úrovne mobilných prostriedkov a
informačných systémov.
Predbežný hospodársky výsledok
ŽSR, hlavné tendencie podnikateľských plánov ŽS, a.s. a
ŽSR na rok 2002, súčasný stav transformácie a
reštrukturalizácie ŽSR
Uznesením
vlády SR č.830/2000 bol schválený Projekt transformácie a
reštrukturalizácie ŽSR. Legislatívne zabezpečenie Projektu
sa realizuje zákonom NR SR č. 259/2001 o Železničnej
spoločnosti a.s. a o zmene a doplnení zákona o Železniciach
Slovenskej republiky, ako aj zákonom NR SR č.260/2001, ktorým
sa novelizuje zákon o dráhach. Rozhodujúcim krokom
transformácie je rozdelenie ŽSR na dve
spoločnosti: Železničná spoločnosť (ŽS), a.s. a Železnice
SR.
Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 21.12.2001
vznikla ku dňu 1. 1. 2002 Železničná spoločnosť, a.s., so
sídlom v Bratislave, ktorá bude vykonávať komerčnú a
prepravnú činnosť. Jej zakladateľom a 100 % akcionárom je
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR. Zároveň sa pre Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako akcionára
spoločnosti vytvára priestor na presadzovanie zásad štátnej
dopravnej politiky v železničnej doprave.
Založením Železničnej spoločnosti sa realizuje významný
krok Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR , a to oddelenie majetku a činnosti dopravcu od
prevádzkovania dopravnej cesty. Jeho cieľom je dosiahnutie
ekonomickej efektívnosti železníc, transparentnosť
finančných tokov, objektivizovanie finančných nárokov na
štátny rozpočet a vytvorenie predpokladov na minimalizáciu
sociálnych dôsledkov transformácie.
Významným cieľom je aj prispôsobenie tohto odvetvia
požiadavkám Európskej únie.
Súčasťou projektu je založenie Železničnej spoločnosti,
a.s., ktorá prevzala od ŽSR výkon
prepravných a obchodných činností. Zároveň dôjde k zmenám
v pôsobnosti ŽSR , ktoré zostanú
organizáciou najmä na prevádzkovanie železničných dráh, na
vykonávanie s tým spojených obslužných a doplnkových
činností a na správu zvereného majetku štátu.
Transformácia bude pokračovať podľa projektu v ďalších
rokoch.
Predsedom predstavenstva a zároveň generálnym riaditeľom
Železničnej spoločnosti, a.s., sa stal Ing. Andrej EGYED,
ktorý doteraz zastával funkciu generálneho riaditeľa ŽSR . Generálnym riaditeľom ŽSR , ktoré sú správcom dopravnej cesty, sa stal
Ing. Ladislav SAXA, doterajší zástupca generálneho riaditeľa
ŽSR
Vzťah medzi ŽSR a Železničnou spoločnosťou, a.s., je
riešený rámcovou zmluvou o spolupráci uzavretou podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Interné predpisy ŽSR
zostávajú v platnosti pre ŽSR i Železničnú
spoločnosť, a.s. Smernice a nariadenia generálneho riaditeľa ŽSR
zostávajú v platnosti aj pre Železničnú spoločnosť, a. s.,
až do vydania nových, resp. vykonania zmien v pôsobnosti
Železničnej spoločnosti, a.s. Rovnako platia aj záväzky z
uzatvorenej Kolektívnej zmluvy, dohodnutej v rámci ŽSR,
ako aj Pracovný poriadok ŽSR a všetky
interné predpisy z oblasti pracovnoprávnej.
Hospodársky výsledok
Železnice Slovenskej republiky uzatvárajú uplynulý
rok priaznivo, keďže podľa predbežných údajov splnili
hospodársky výsledok - stratu 3,8 mld Sk. Táto strata je
nižšia ako bola strata v roku 2000 a takisto nižšia ako v
roku 1999. ŽSR prepravili v uplynulom roku 57,421 mil.
ton tovaru a tým stanovený plán prepravy prekročili o 1,17 %.
Rok Strata v mld Sk
1999 5,203
2000 4,033
2001 3,873
Pozitívne tendencie sa prejavujú aj pri plnení ďalších
ukazovateľov plánu, čo v tomto čase môžeme dokumentovať na
výsledkoch za jedenásť mesiacov roku 2001.
Celkové tržby ŽSR z nákladnej a osobnej prepravy za
sledované obdobie predstavovali objem 16 457 249 tis. Sk, čo je
v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2000 viac o 2 264 116 tis.
Sk a čo predstavuje medziročný nárast o 15,95 percenta. V
porovnaní s plánom stanoveným na 1. - 11. 2001 v objeme 15 397
610 tis. Sk boli celkové tržby z prepravy vyššie o 1 059 639
tis. Sk, t. j. plnenie zabezpečené na 106,88 percenta.
Tržby z nákladnej prepravy boli vo výške 14 465 411 tis. Sk,
čo je oproti roku 2000 viac o 1 914 868 tis. Sk a čo
predstavuje medziročný nárast tržieb o 16,93 percenta. V
porovnaní s plánom stanoveným na obdobie 1. - 11. 2001 v
objeme 13 042 375 tis. Sk boli dosiahnuté tržby vyššie o 1
423 036 tis. Sk. Plnenie tržieb bolo zabezpečené na 110,91
percenta.
Za 1.- 11. 2001 bolo prepravených 58 723 387 osôb a
zabezpečený výkon 2 589 415 tis. osobokm. Oproti rovnakému
obdobiu roka 2000 bolo prepravených o 3 134 845 osôb menej, t.
j. o 5,07 percenta menej, realizované výkony boli nižšie o 58
645 tis. osobokm, t. j. o 2,21 percenta menej.
Tržby z osobnej prepravy za 1. - 11. 2001 dosiahli výšku 1 991
838 tis. Sk, čo je oproti roku 2000 viac o 169 466 tis. Sk a čo
predstavuje medziročný nárast o 9,30 percenta. Dosiahnuté
tržby z osobnej prepravy boli v porovnaní s plánom stanoveným
na 1. - 11. 2001 v objeme 2 355 235 tis. Sk nižšie o 363 397
tis. Sk, plnenie tržieb bolo zabezpečené na 84,57 percenta.
Tieto pozitívne hospodárske výsledky vytvárajú priaznivé
podmienky (až na výkony osobnej dopravy) pre ďalšiu
transformáciu železníc na Slovensku. Z ďalších pozitívnych
tendencií uplynulých rokov možno upozorniť predovšetkým na
vyšší rast produktivity práce ako rast priemernej mzdy,
zastavenie poklesu výkonov nákladnej dopravy, rast tržieb z
nákladnej dopravy, uznanie záväzku štátu za výkony osobnej
dopravy za roky 1994 – 1999 a úhrada časti dlhov za výkony
osobnej dopravy, úspešná reštrukturalizáciu úverového
portfólia, nižší rast materiálových nákladov ako bol rast
cien vstupov.
Zastaviť pokles v osobnej doprave
K nežiaducim vývojovým tendenciám za uplynulé roky
patrí znižovanie počtu prepravených osôb. Všeobecný pokles
počtu prepravených cestujúcich na ŽSR ovplyvnili
viaceré dôvody. V uplynulom desaťročí sme zaznamenali
nevyrovnaný rast v jednotlivých druhoch dopravy. Cestná
doprava sa lepšie mohla prispôsobiť potrebám trhového
prostredia najmä preto, že nie všetky externé náklady boli
zahrnuté do ceny za dopravu. Aj keď sme z predošlého systému
plánovaného hospodárstva zdedili dopravný systém
podporujúci železnice, prerozdelenie medzi dopravnými druhmi
od roku 1998 sa výrazne priklonilo v prospech cestnej dopravy.
Tento trend zaznamenali vo všetkých kandidátskych krajinách,
kde období medzi rokmi 1990 - 1998 cestná doprava vzrástla o
19,4 %, zatiaľ čo za to isté obdobie železničná poklesla o
43,5%. Nadvláda ciest je omnoho výraznejšia v osobnej doprave.
Konkrétne na Slovensku cestná doprava predstavuje 74 % trhu
výkonov, železnica 25 a letecká doprava necelé percento
Napriek tomu je pre železnice dôležité zabrániť
spomínanému prepadu a pokúsiť sa prilákať nových
zákazníkov.
Novinkou by mali byť napríklad zľavy na vybrané relácie na
sieti ŽSR , u ktorých sa
stanoví mimotarifná pevná cena, ktorá bude nižšia ako majú
konkurenčné druhy dopráv. Vzhľadom na absenciu zľavy pre
skupiny cestujúcich, ktorých účastníci majú viac ako 26
rokov, predpokladajú ŽSR takisto
zavedenie takejto ponuky, kde by zľava mala dosiahnuť podľa
počtu osôb 15 až 25 percent. V súvislosti s rozvojom
agroturistiky, cykloturistiky a tým aj s rozšírením
zjednodušenej prepravy bicyklov uvažuje ŽS, a.s., so
zavedením bicyklových kariet s platnosťou na viac tratí a
viac dní.
Pre zvýšenie kultúry cestovania v osobnej preprave, v
závislosti od dostupných finančných prostriedkov, je
potrebné zabezpečiť obnovu už zastaralého vozňového parku
v časovom horizonte do roku 2015. V priemere za rok sa musí
obnovovať modernizáciou alebo nákupom približne 100 osobných
vozňov. Niektoré projekty sú v realizačnej fáze, ako
napríklad dodávka nových
jednotiek na TEŽ , ale
neriešia uvedený problém komplexne. Za prioritné v tejto
oblasti treba preto označiť nákup elektrických jednotiek s
naklápacími skriňami na rýchlosť 200 km/hod. pre
medzinárodné a vnútroštátne vlaky vyššej kategórie,
nákup klimatizovaných vozňov na rýchlosť aspoň 160 km/hod.
pre medzinárodne vlaky, modernizáciu osobných vozňov
klasickej stavby pre rýchlikovú a osobnú dopravu a nákup
motorových jednotiek pre lokálne trate alebo modernizáciu
motorových a prípojných vozňov. Tiež nákup 35 ľahkých
motorových súprav, rekonštrukcia starých vozňov na
klimatizované v ŽOS Vrútky , príprava podmienok na nákup naklápacích
súprav na diaľkovú rýchlikovú dopravu.
Podnikateľský plán ŽSR
ŽSR podnikajú najmä v oblasti správy a
prevádzky železničnej dopravnej cesty na území Slovenskej
republiky slúžiacej k preprave tovaru a preprave osôb. Tento
predmet činnosti je hlavným zdrojom príjmov ŽSR .
Pre rok 2002 je v oblasti tržieb limitujúcim faktorom
regulácia poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty a
konsolidačná funkcia ŽSR v rámci
transformácie. Z týchto faktorov vyplýva nutná spoluúčasť
štátu na dofinancovaní neuhradených ekonomicky oprávnených
nákladov vynaložených na správu a prevádzkovanie dopravnej
cesty. Spoluúčasť má byť založená na zmluvnom základe
medzi ŽSR a štátom. Z predpokladov vyplývajú
tržby z úhrady poplatku za použitie žel. dopravnej cesty od
ŽS, a.s., vo výške 8,288 mld. Sk., z úhrady dopravnej cesty
zo Štátneho rozpočtu (časť objemu na úhradu výkonov vo
verejnom záujme zo ŠR na r. 2002) vo výške 0,805 mld. Sk., z
pohľadávky za neuhradené ekonomicky oprávnených nákladov
dopravnej cesty mimo konsolidačnej funkcie ŽSR
vo výške 1,217 mld Sk. Úhrada je znížená o alikvótnu
časť vlastných tržieb z finančných operácií. Tržby v
rámci konsolidačnej funkcie ŽSR z úhrady
finančných nákladov z úverov so štátnou zárukou vo výške
1,58 mld. Sk. Úhrada tejto časti finančných nákladov je
znížená o alikvótnu čiastku vlastných tržieb z
finančných operácií. Vlastníkom železničnej
infraštruktúry je a naďalej zostáva štát. S tým sa
nevyhnutne spája aj povinnosť starať sa o jej
prevádzkyschopnosť a rozvoj. Projekt definuje účasť štátu
na modernizácií a rozvoji železničnej infraštruktúry v
objeme 4 mld Sk ročne. Tento objem bude z časti krytý
investičnou dotáciou zo štátneho rozpočtu v čiastke 275
mil. Sk, z programu ISPA v čiastke 728 mil. Sk a zbytok budú
predstavovať investičné dlhodobé úvery.
Plánovaný počet zamestnancov na rok 2002 v stop stavoch v
počte 19 855 vychádza z Projektu transformácie a
reštrukturalizácie Železníc SR. Pre ŽSR
určuje znížiť stop stavy zamestnancov o 1 619. Ide najmä o
odčleňovanie projektom určených organizačných jednotiek ako
napríklad mostných obvodov, mechanizačných stredísk,
traťových obvodov, budovných obvodov a dopravných stredísk.
Podľa modelovaného rozpočtu je hospodársky výsledok strata v
objeme – 957 257 tis. Sk. Celková strata vyplýva z ekonomicky
neoprávnených nákladov na hlavnej činnosti znížených o
zisk na ostatných činnostiach v objeme 80 000 tis. Sk. V
prípade, že štát neuzná (neuhradí) straty z finančných
operácií viažúce sa k úverom so štátnou zárukou ( 1580
mil. Sk), bude táto strata o uvedený objem zvýšená.
Podnikateľský plán ŽSR na rok 2002 je
vybilancovaný so stratou vo výške 957 257 tis. Sk. Celkové
náklady sú navrhnuté vo výške 15 897 892 tis. Sk a celkové
výnosy vo výške 14 940 635 tis. Sk. Finančné krytie straty
sa uvažuje z cudzích externých zdrojov - z úverov.
Podnikateľský plán ŽS, a.s.
Podnikateľský plán ŽS, a.s. na rok 2002 v plnom
rozsahu zohľadňuje skutočnosť, že ŽS a.s. podniká najmä v
oblasti prepravy tovaru v nákladnej železničnej preprave a v
oblasti prepravy osôb v osobnej železničnej preprave. Tento
predmet činnosti je hlavným zdrojom príjmov ŽS, a.s.
Pre rok 2002 je pre ŽS a.s. v oblasti tržieb dôležitým
faktorom zvýšenie dovozných a vývozných a vnútroštátnych
taríf v nákladnej preprave do výšky inflácie, pri rovnakých
výkonoch prepravy tovaru ako v roku 2001, t. j. 53 mil. ton.
Podnikateľský plán predpokladá v súlade s Projektom
transformácie rast taríf v osobnej preprave 11,5 %. Keďže
tarifa v osobnej preprave je regulovaná štátom, o zvýšení
resp. nezvýšení cestovného rozhodne vláda SR.
Dôležitý prvok, ktorý je zapracovaným do rozpočtu, je
predpoklad zúčtovania celej straty ŽS, a.s. v osobnej doprave,
ktorá vzniká na základe regulovaného cestovného a zliav
poskytovaných rôznym skupinám obyvateľstva. Vychádza sa z
pripravovaného návrhu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme
medzi ŽS a.s. a štátom, a to v rozsahu 6,923 mld. Sk
ekonomicky oprávnených nákladov. Zo ŠR štát poskytuje len
časť úhrady straty v osobnej preprave, t. j. 1,037 mld Sk.
Rozdiel v rozsahu oprávnenej a skutočnej úhrady od štátu v
r. 2002, t.j. 3,764 mld. Sk bude ŽS a.s. riešiť pohľadávkou
voči štátu. Objem nákladov a tržieb z prepravy IC a EC vlakmi , t.j. 522 mil. Sk
nákladov a 199 mil. Sk tržieb je uvedený zvlášť z dôvodu
ich osobitného sledovania v zmysle Zmluvy o výkonoch vo
verejnom záujme a nie je predmetom nároku voči štátu.
Predpokladaný nedostatok finančných prostriedkov od štátu v
priebehu roka musí z uvedeného dôvodu ŽS, a.s. riešiť
prijatím úverov. Vykrytie tzv. ekonomicky neoprávnených
nákladov v osobnej doprave, ktoré v r. 2002 predstavujú stratu
s objemom 0,57 mld. Sk a straty z výkonov IC
a EC vlakov vo výške 0,323 mld Sk, je zabezpečené ziskom
z nákladnej dopravy v objeme 0,835 mld. Sk a ziskom z ostatných
činností v objeme 0,13 mld. Sk.
Hlavné východiskové predpoklady:
· rozpočtová regulácia OJ podľa vývoja likvidity,
· návrh zamestnanosti smerujúci k zníženiu počtu
zamestnancov v roku 2002 o 2 300 oproti očakávanému stop stavu
k 31. 12. 2001,
· nárast priemernej mzdy o 8 %,
· objemu materiálových nákladov a služieb s premietnutím
zvýšenia o inflačný vplyv (t.j. o + 6,7 %) oproti r. 2001,
· premietnutie cenových vplyvov v oblasti trakčnej nafty (
t.j.o + 7%),
· premietnutie cenových vplyvov v oblasti trakčnej elektrickej
energie (t.j. o + 20 %),
V investičnej oblasti uplatňovať realizáciu investícií:
· z vlastných zdrojov v rozsahu objemu plánovaných odpisov za
ŽS a.s.,
· z úveru EIB podľa podmienok EIB,
· z ostatných dlhodobých úverov
Návrhy podnikateľských plánov na rok 2002 sú v týchto dňoch predkladané do dozorných a správnych orgánov oboch spoločností. Po ich schválení budú záväzný pre činnosť ŽSR a ŽS, a.s.
Súčasný stav transformácie a
reštrukturalizácie ŽSR
Minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR rozhodnutím č. 97 z 27. 11. 2001 schválil
rozdelenie majetku železníc na jednotlivé časti podniku
železníc podľa § 3, odseku 2 zákona č. 259/2001 Z. z. Dňa
6. 12. 2001 bola založená Železničná spoločnosť, a. s.,
podpísaním zakladateľských dokumentov vo forme notárskej
zápisnice. V riešení sú daňové otázky - aplikácie
niektorých ustanovení daňových zákonov pri vyňatí majetku
zo ŽSR
a jeho vloženie ako nepeňažný vklad do ŽS, a. s. Dokončili
sa práce na príprave rámcovej zmluvy medzi ŽSR
a ŽS, a. s. Pilotné projekty k Projektu transformácie a
reštrukturalizácie ŽSR s termínom
spracovania do 31. 12. 2001 sú postupne riešiteľmi
odovzdávané a je predpoklad u všetkých dodržať stanovený
termín. Ukončené pilotné projekty sú implementované na
jednotlivých útvaroch, ktoré požadovali ich spracovanie. S
rozdelením úverov na nové spoločnosti boli oboznámené
zahraničné i tuzemské banky. V súčasnosti sa rokuje so
zahraničnými bankami o spôsobe rozdelenia úverov.
Rozdelenie dlhov
K 31. 7. 2001 bola vykonaná špecifikácia rozdelenia
majetku ŽSR pre určenie všeobecnej hodnoty
vkladaného majetku do ŽS, a.s. V tom čase celková
zadlženosť ŽSR predstavovala 44 235 266 000 Sk, z toho
záväzky 15 392 243 000 Sk a bankové úvery 28 843 023 000 Sk.
Z tejto čiastky po transformácii prislúchajú ŽSR :
celková zadĺženosť..............37 946 751 000.-Sk
z toho
záväzky...............................12 256 045 000.- Sk
bankové úvery.....................25 690 706 000.-Sk
ŽS, a.s. prislúchajú nasledovné čiastky:
celková zadlženosť.................6 288 515 000.- Sk
z toho
záväzky..................................3 136 198 000.- Sk
bankové úvery........................3 152 317 000.-Sk
Tieto čiastky budú podľa rozhodnutia MDPT o nepeňažnom
vklade do ŽS, a.s., aktualizované podľa účtovného stavu k
31. 12. 2001 a vykonaného auditu k 31. 12. 2001.
Snehová kalamita na železniciach (4.)
Klemensova
8, 813 61 Bratislava
tel. 52961505, fax: 52920908
e-mail: Kerestes.Jan@zsr.sk
, BRATISLAVA (3.1.2002) - V dôsledku silného nárazového vetra
došlo na Tatranských
elektrických železniciach od včerajšieho dňa od 20.50 h
k prerušeniu dopravy, ktoré spôsobili stromy spadnuté na
trať v úseku Starý Smokovec
- Štrbské Pleso . Na odstránenie následkov a opravu
trolejového vedenia nastúpili železničiari spolu s
príslušníkmi vojska.
Silný nárazový vietor skomplikoval situáciu aj na východe
Slovenska, kde od 7.10 h je na tratiach Košice – Barca –
Haniska pri Košiciach a Košice – Krásna nad Hornádom
vyhlásený druhý stupeň zimnej pohotovosti. Na
širokorozchodnej trati je pre silný vietor od 2.35 h znížená
rýchlosť na 40 km/h v úseku výhybňa Hornád – Haniska pri
Košiciach.
V úseku Čadca - štátna
hranica ČR a Čadca – Žilina je vyhlásený druhý
stupeň zimnej pohotovosti a premáva iba osobná doprava.
V dôsledku vetra bola pozastavená prevádzka Železničnej
stanice Žilina nákladná stanica a jej zamestnanci boli
presunutí na osobnú stanicu, kde zabezpečujú jej chod. Kvôli
poveternostným podmienkam v Žiline zmeškalo 115 vlakov osobnej
dopravy 487 minút, priemerne okolo 17 minút. Vo Vrútkach
meškali štyri vlaky 123 minút.
Kvôli snehovým jazykom prerušili dopravu na trati Utekáč – Kokava nad Rimavicou
od 5.30 do 7.30 h kvôli čomu železnice odriekli dva vlaky. Po
odstránení snehu už prevádzka funguje.
V Kraľovanoch aj naďalej platí tretí stupeň zimnej
pohotovosti. Na odstránení snehu pracujú železničiari spolu
s príslušníkmi vojska.
Vlaky osobnej dopravy v sieti ŽSR premávajú s
minimálnym meškaním v dôsledku silného nárazového vetra.
Prerušená doprava je iba na Tatranských
elektrických železniciach .
Kvôli operatívnemu riešeniu následkov vzniknutej
poveternostnej situácie zasadajú v Košiciach, Zvolene a
Žiline štáby zimnej ochrany.
Snehová kalamita na železniciach (5.)
Klemensova
8, 813 61 Bratislava
tel. 52961505, fax: 52920908
e-mail: Kerestes.Jan@zsr.sk
, Bratislava (3.1.2002) – Následky silného vetra, ktorý na
Tatranských elektrických železniciach spôsobil od
včerajšieho dňa od 20.50 h prerušenie dopravy na úseku Starý Smokovec - Štrbské Pleso
sa podarilo železničiarom a príslušníkom vojska odstrániť
dnes na poludnie okolo 12.30 h. Stromy popadané na trať sú
odstránené a strhnuté trolejové vedenie je už opravené. K
obnoveniu dopravy dôjde však až po prepluhovaní trate
(obnovená doprava o 12,51 h), pretože počas prerušenia
dopravy trať zafúkali snehové záveje. Kvôli zvládnutiu
kalamitnej situácie na TEŽ
požiadal štáb zimnej ochrany Košice o výpomoc Železničné
vojsko.
V dôsledku vetra bola pozastavená prevádzka Železničnej
stanice Žilina nákladná stanica a jej zamestnanci boli
presunutí na osobnú stanicu, kde zabezpečujú jej chod. Kvôli
poveternostným podmienkam v Žiline zmeškalo 18 vlakov osobnej
dopravy 593 minút.
V Železničnej stanici Kraľovany aj naďalej platí tretí
stupeň zimnej pohotovosti. Na odstránení snehu pracujú
železničiari spolu s príslušníkmi vojska.
Strana vytvorená: 14-I-2002 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0202.htm ) |