Lamačský tunel č.II
Pozorný cestujúci si vo vlaku smerom z Bratislavy do Devínskej Novej Vsi všimne na bratislavskom portáli tunela do kameňa vytesaný erb uhorskej krajiny a dva letopočty: 1848 a 1902. Sú to roky, keď sa začala v týchto miestach železničná prevádzka.Výstavba nového tunela
Katastrofa pri odstraňovaní 110 m starého tunela ukázala, že je nebezpečné manipulovať s jeho starými múrmi. Po zvážení, že rozšírenie tunela na dvojkoľajný by zabralo asi šesť rokov prác, sa rozhodlo vedenie železnice zamietnuť tento návrh.
Výstavbu nového tunela realizoval podnikateľ G. Gregersen anglickou metódou (čo je upravená rakúska metóda). Portál nového tunela a prvý pás vybudovali v šachte vykopanej na tento účel. Smerová štôlňa sa začala raziť 15. decembra 1900 pri bratislavskom portáli. Tunel bol razený so smerovými oblúkmi R = 500 a R = 600 m z dôvodu, aby čo najmenej ovplyvnil stabilitu susedného starého tunela. Priemerný mesačný výkon bol 30 m, maximálny až 70 m. Za 9 mesiacov bola celá štôlňa vyťažená. Nasledoval výrub hornej štôlne, kde sa výkony pohybovali v rozsahu 30 - 90 m mesačne. Výlom na plný prierez a výmurovku začali v júli 1901. Z dôvodu bezpečnosti sa postupovalo v pásoch dlhých 4,20 m, ukončili ho koncom septembra 1902. Prevádzka cez tunel sa začala 13.októbra 1902.
Murivo v oporách bolo vyhotovené z nepravidelne opracovaného lomového kameňa z Devínskej Novej Vsi, vrchná i spodná klenba je z opracovaných kvádrov z lomov v Gánovciach, Spišskom Podhradí, Šútove, Hliníku nad Hronom a Novej Bani. Hrúbka klenby je v rozmedzí od 55-65-75 cm. Výlom pre tunel na 1 m dĺžky bol 46 až 52 m3. Proti vode urobili nasledovné opatrenia: na omietku z cementovej malty položili izoláciu z lepenky s olovenou vložkou, lepenou horúcim asfaltom, krytú tehlovou primurovkou. Medzeru medzi výlomom a primurovkou vyplnila kamenná rovnanina. Tunel sa odvodňuje z kamennej rovnaniny otvormi v päte opôr a kanálmi do stredovej stoky.
Celkové náklady na stavbu, vrátane odvodnenia, predstavovali 977 000 rakúskych korún. Treba však brať do úvahy, že oproti starému tunelu mal menší prierez a bol oveľa kratší.
Dĺžka tunela dosahuje 595,61 m. Najväčšia osová vzdialenosť oboch lamačských tunelov je 25 m. Ventiláciu nového tunela zaisťuje priečna chodba dĺžky 19,65 m vedúca do starého tunela.
Architektonické stvárnenie nových portálov od roku 1902
![]() |
![]() |
| Cimburie s letopočtami výstavby 1848 a 1902, foto Emil Schenk, 16.12.2000 | Detail s uhorským znakom a letopočtami 1848 a 1902, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
![]() |
![]() |
| Bratislavské portály tunelov, foto Emil Schenk, 16.12.2000 vľavo starý, vpravo nový tunel |
Lamačské portály tunelov, foto Emil Schenk, 16.12.2000 vľavo nový, vpravo starý tunel |
![]() |
![]() |
| Bratislavský portál, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
Tunelové pásy na bratislavskej strane, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
![]() |
![]() |
| Výjazd z tunela, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
Záves troleje v tuneli, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
![]() |
![]() |
| Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
Detail portála, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
![]() |
![]() |
| Tunelové pásy, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
Pohľad z tunela, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
![]() |
![]() |
| Pokrytie tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
Pokrytie tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 16.12.2000 |
Pramene:
