Stavba tunela
Stavbu tunela pri Hornej Štubni si vyžiadali nepriaznivá konfigurácia terénu a ústenie trate z Handlovej tak, aby sa dalo priamo pokračovať v smere do Zvolena.
Tunel bol razený v dĺžke 610 m novšou rakúskou tunelovaciu sútavou. Do dĺžky 646 m bol predĺžený zaklenutím výkopov zo strany handlovskej a hornoštubnianskej. Portál P1 bol využitý aj na prechod zemskej cesty z Vrútok do Kremnice.

Zvršok v tuneli
Pri otvorení trate bol v tuneli položený ťažký zvršok sústavy T pre tunely, pozostávajúci z 25 m dlhých koľajníc s hmotnosťou 49,71 kg/m dĺžky. Ťažké koľajnice bez podložiek boli pripevnené tromi silnými vrtuľami k testovaným podvalom. Styky koľajníc boli spájané spojkami so 4 šróbami.

Tunel počas 2.svetovej vojny
Na konci vojny tunel zničili ustupujúci nemeckí vojaci jeho handlovský portál. Do prevádzky bol daný odstránením odstreleného materiálu a následne bol postupne opravovaný.

Tunel v súčasnosti
Tunel je v súčasnosti v správe Tunelového obvodu Banská Bystrica. Tunelová rúra preteká, preto v najbližšej dobe sa plánuje jeho sanácia. Otázkou bude, či sa nájdu potrebné peniaze.

Zárez vedúci od železničnej stanici Horná Štubňa do Štubnianskeho tunela, foto Emil Schenk, júl 2000

Pramene: