Tunely na trati Zvolen - Plešivec - Košice
Tunely na Uhorskej severnej železnici
Úsek železničnej trate Fiľakovo - Zvolen bol postavený ako súčasť Uhorskej severnej železnice, spájajúcej Budapešť s Košicko-bohumínskou železnicou.
Vytyčovacie práce uskutočnilo Uhorské kráľovské stavebné riaditeľstvo na jar 1869. Po uzavretí zmluvy 20.5.1869 sa začali definitívne projekčné práce na stavbe 188,5 km dlhého úseku Salgótarján - Zvolen - Vrútky. Na základe verejného súbehu bola stavba zadaná spoločnosti Wiener Bank-Verein za 16 550 000 zl. Termín dokončenia trate Salgótarján - Zvolen bol k 1.12.1870. Záručná doba bola určená na 1 rok.
Medzi Sagótarjánom a Zvolenom bola náročná stavba hlavne v úseku Lovinobaňa - Kriváň. Boli tu dlhšie úseky so spádom až 16‰ s najmenšími polomermi oblúkov R=275 m. Nachádzali sa tu aj 2 tunely: 125 m dlhý Píliansky tunel a 326 m dlhý Kriváňsky tunel. Na ich výstavbu boli prizvaní talianski míneri. Pri razení sa postupovalo rakúskou tunelovacou metódou. Napriek nepriazdnivým poveternostným podmienkam a pomerom, ako i stavbe dlhého, vodou zaplaveného tunela pri Kriváni, sa s vypätím všetkých síl podarilo úsek dokončiť. Trať Lučenec - Zvolen bola odovzdaná do prevádzky 18.6.1871.
Oba tunely však boli vyradené zo železničnej premávky pri zdvojkoľajňovaní úseku Lovinobaňa - Kriváň. Pri zástavke Píla si druhá koľaj vynútila preložku trate, ktorá obišla skalný masív s tunelom. Kriváňsky tunel musel byť pri zdvojkoľajnení znesený a nahradený 450 m dlhým zárezom.
Tunel na Trati mieru
Vznikom česko-slovenskej republiky sa ako doplnok železničnej siete malo stať spojenie Rožňavy a Turne. Štúdia trate spracovaná v polovici 20.rokov hovorila o dĺžke asi 35 km, pri sklone 12 ‰. K stavbe trate však štátna stavebná správa do konca roka 1938 nepristúpila. Na dotaz Kornela Stodolu na XXXIII. jarnom zasadnutí ČÚRŽ z 21.4.1937 odpovedalo Ministerstvo železníc: "Štúdiami a šetreniami z hľadiska stavebného, dopravného a komerčného bolo zistené, že miestna železnica Turňa - Košice by musela byť takmer úplne prestavaná a nová trať Rožňava - Turňa by si pri svojej dĺžke 33 km, max. sklon 12 ‰, pri polomeroch oblúkov 300 m, vyžiadala stavebný náklad asi 160 mil.Kč. Pritom je potrebné postaviť dôležitejšie železničné spoje podľa investičného programu, ktoré sú potrebné z celoštátnych záujmov."
Stavba 3148 m dlhého Jablonovského tunela sa preto realizovala až po 2.svetovej vojne. Stavba trate bola rozdelená na 5 stavebných úsekov (I, II, III, IVa, IVb, Va, Vb). Prvé výkopové práce sa začali na všetkých úsekoch začiatkom júla 1951. Stavbu tunela riadila Železničná stavebná správa v Jablonove nad Turňou. Pretože stavba tunela bola kľúčovou stavbou celej trate, na základe uznesenia vlády z 1.7.1952 bola jeho stavba vyňatá zo železnice a pričlenená k podniku Trate družby. Od 1.5.1953 sa z neho vyčlenil samostatne vytvorený podnik Tunelstav, ktorý tunel aj dokončil v januári 1955. Nová trať v dĺžke 37,4 km bola slávnostne otvorená 23.1.1955 za účasti ministra dopravy Antonína Pospíšila, náčelník Správy Košickej dráhy Vojtecha Janíka, členov vlády a strany ako i početného obyvateľstva Gemera, vrátane staviteľov tunela. Investičné náklady na výstavbu trate dosiahli 321 mil.Kčs.