Bratislavské mosty
Štefan Šlachta

S mostami sa stretávame v ľudových piesňach, v rozprávkach i na obrazoch umelcov. Na niektorých mostoch sa možno zastaviť, pozorovať tok rieky, iné slúžia iba doprave. Vždy sú však dôležitým prvkom v pulzujúcom organizme mesta. Bratislavské mosty nie sú výnimkou.
Oddávna som pociťoval, že mestu, ktoré nemá rieku, akoby čosi chýbalo. Rieka je tým, čo obyvateľov k sebe magickým čarom tečúcej vody priťahuje. Nábrežie je miestom stretávania sa mladých, starších, posedenia a tichého rozjímania, hľadiac do jej vĺn. Pamätám si ešte Bratislavu "povinnými" nedeľnými prechádzkami k Dunaju, keď k nemu ešte ústilo korzo. Práve tam u mnohých nových obyvateľov nášho mesta začínal klíčiť vzťah k Bratislave.
Sme obyvateľmi mesta, ktoré nielenže má rieku - má veľrieku. Život Dunaja a život na jeho brehu tvorili vždy jeden celok. V minulosti rieka pomáhala mesto chrániť pred nepriateľom. Brody cez jej tok zasa usmerňovali cesty obchodníkov zo severu na juh a naopak, čím pomáhali rozvoju mesta. Postupne sa stala jednou z dôležitých tepien života. Myslím si, že Bratislavčania nikdy nepociťovali Dunaj ako prekážku. Naopak, vždy ich priťahoval a lákal. Sad Janka Kráľa, Aucafé, divadlo Aréna aj kolotoče tvorili dostupnú súčasť mesta. Protiľahlé brehy Dunaja už v minulosti spájali mosty. Najstarším bol kyvadlový most, ktorý postavil za čias kráľa Mateja roku 1487, potom neskorší pontónový most z roku 1825, ktorý bol vybudovaný pri príležitosti korunovácie kráľovnej Karolíny Augusty. Nachádzal sa oproti dnešnému námestiu Ľudovíta Štúra. V strednej časti sa dal otvoriť, a medzerou prechádzali lode. Zrušený bol až v roku 1890. V rokoch 1889 až 1890 postavili v priestoroch oproti Štúrovej ulici nový most cez Dunaj. Nazvali ho mostom Františka Jozefa. Jeho projekt vypracoval. francúzsky inžinier F. Catry-Salez. Celková dĺžka mosta so železnou konštrukciou bola ...

(Bratislavský magazín, BIPS, Bratislava 1989)

Most Slovenského národného povstania (Nový most), postavený v rokoch 1967-1972 cez Dunaj v Bratislave, je vo svetovom rebríčku zavesených mostov na siedmom mieste. Autori projektu prof. J. Lacko a prof. A. Tesár riešili ho ako zavesený oceľový most na jednom pylóne. Pylón je navrhnutý ako šikmý oceľový rám tvarú A sklonený na petržalskú stranu: Vo vrchole pylónu vo výške 80m je kaviareň Bystrica pre 127 hostí; spojená so samotným mostom šikmým rýchlo výťahom pre 10 osôb v jednom ramene pylónu núdzovým schodišťom so 430 schodmi v druhom ramene. Most je 431,8 m dlhý a 21 m široký, dvojpodlažný. V dolnom podlaží sú 3,5 m široké chodníky pre chodcov, horné podlažie je vyhradené pre automobilovú premávku. Vozovka je z liateho asfaltu a šírka dvoch jazdných pruhov je 2 x 8,5 m. Celková váha oceľovej konštrukcie vrátane pylónu je 7 537 t. Most slávnostné odovzdali 26. 9. 1972.

Most Hrdinov Dukly (Prístavný most), dvojpodlažný most s diaľnicou na hornom, železnicou chodníkom pre peších a jazdným pruhom pre cyklistov na spodnom podlaží je ojedinelým technický vysoko náročným dielom. Postavili ho ...

Prvý betónový most, ktorý preklenie Dunaj v Bratislave, bude most Mládeže (Lafranconi). Most bude mať sedem polí. s celkovou dĺžkou 761 m. Rozpätie hlavného poľa je 173 m. Výstavba mosta sa začala v r. 1985.

(Bratislavské priority, maximá, kuriozity, BIPS, Bratislava 1987)

Strana vytvorená: 05-VI-2000 Posledná aktualizácia: 15-II-2004
	( http://www.rail.sk/arp/slovakia/ba/ba-most1.htm )