Posledné roky priniesli na Kysuciach mnoho zmien
František Kováč
Už v staroveku viedla územím Kysúc významná cesta, ktorá spájala Stredomorie s pobrežím Baltického mora. A keďže kupci po tejto ceste prevážali zo severu na juh hlavne jantár, dostala ozdobný prívlastok “jantárová". Prvá písomná správa o nej pochádza z roku 150 pred naším letopočtom. Horné Kysuce však neboli obývané ešte ani v 15. storočí. Až v 16. a 17. storočí si hradní páni zaumienili osídliť ladom ležiace lesy. Prví obyvatelia horných Kysúc sa zaoberali roľníctvom, ale od roku 1772 mali obce povinnosť zabezpečovať pre hradných pánov tzv. dlhé fúry, čo znamenalo prepravovať tovary vozmi až po Strečno a do Sliezska.
V druhej polovici 19, storočia prišli do módy železničné trate. Po dobudovaní Tiskej železnice do Košíc (1860) sa začalo uvažovať o železničnom spojení Košíc s Bohumínom. Prevádzka trate na 69-kilometrovom úseku z Těšína do Žiliny začala 8. januára 1871. V roku 1883 sprevádzkovali aj Považskú železnicu z Trenčína do Žiliny. Rozvíjajúci sa rakúsky a uhorský priemysel však nutne potreboval kamenné uhlie z poľských Katovíc a záujem o vybudovanie železničného spojenia so západnou Haličou mala i rakúsko-uhorská armáda....
( Ž-Semafor, 21/1996 )
Najťažší úsek VI. koridiru
VÝLUKOVÉ CYKLY NA TRATI MEDZI ČADCOU A ZWARDOŃOM
POTRVAJÚ AŽ DO KONCA ROKU
Miroslav PAVLÍK
Prvého apríla začali nepretržiyé výluky na traťovom úseku Čadca - Zwardoń. Okrem prvého bloku výlukových prác, ktorý má 24 dní, až do konca roku plánujú striedanie výlukových činnostív cykle 10 dní výluk a 5 dní prevádzky. Hoci sa to nezdá, december tu bude čo nevidieť, a sním aj finiš stavebnej časti na modernizácii tejto koridorovej trate.
(úplné znenie článku sa nachádza v č. 10/2002 časopisu Ž-Semafor z 15. V. 2002)