Torzá utopené v burine
Na väčšine spojok sa už len odstavujú nepoužívané vozne
Marko ENGLER

Pre plynulý prechod vlakov sa v oblastiach prípojných staníc niektorých dôležitejších železníc (zväčša umožňujúcich tranzitnú dopravu) začali stavať krátke spojovacie trate, nazývané spojky. Ich dĺžka je zanedbateľná (0,5 až 2 km) v porovnaní s dĺžkou spájajúcich tratí. Preto sa im pri písaní histórie železníc nevenuje veľká pozornosť.
Niekedy je problém určiť, či ide o spojku alebo o spojovaciu trať. Spojky zvyčajne vedú zo stanice do odbočky (niekedy aj k stavadlu patriacemu vlastnej stanici) alebo medzi dvoma odbočkami. Spojo­vacie trate zase spájajú dve stanice.
Najviac spojok sa postavilo v medzivojnovom období (resp. na začiatku druhej svetovej vojny), aby sa umožnilo viesť priame vlaky zo západu na východ Slovenska (čach­tická, chrenovecká, šalkovská, strá­žčianska) alebo pre obchádzku od­stúpených staníc Maďarsku po roku 1938 (tomášovská, lastovec­ká). Spojky boli projektované aj na dodnes nedostavaných tratiach. Napríklad z navrhovanej zastávky Myjava- mesto na trati Brezová pod Bradlom - Myjava sa mali vlaky dostať od Brezovej priamo do sta­nice Myjava, ale po spojke aj na Nové Mesto nad Váhom. Zvláštnosťou je situácia na spoj­kách vo Zvolene. Pôvodná stanica Zvolen totiž bola súčasná stanica Zvolen nákladná stanica. Neskôr postavená trať do Banskej Bystrice bola do stanice Zvolen napojená tak, aby umožňovala prechod priamych vlakov v smere Banská Bystrica ­ Lučenec. Prechod priamych vlakov ...

(Ž-Semafor, roč. X, č.23/2000)