České dráhy podpísali so Škodou DT zmluvu na nákup 20 lokomotív
TASRPlzeň/Praha 16. 05.2004 - ČD uzavreli so Škodou Dopravní technika zmluvu na nákup 20 vysokorýchlostných elektrických lokomotív.
Škoda podľa kontraktu za 2,7 miliardy Kč (v prepočte asi 3,4 miliardy Sk) bez dane dodá prvú lokomotívu za dva roky a poslednú za 5 rokov, uviedol hovorca ČD Petr Šťáhlavský.
České železnice objednávajú elektrické lokomotívy po 14 rokoch. Nákup budú financovať úverom od združenia železníc Eurofima, od ktorého už majú prísľub, teraz záleží na rýchlosti schválenia úveru českou vládou.
Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.

Najmenej 30 zranených pri vykoľajení vlakov
AFPSITA RÍM 16. 05.2004 - Najmenej 30 ľudí bolo zranených pri vykoľajení dvoch vlakov v nedeľu v severnom Taliansku na trati medzi Janovom a Milánom. Agentúra ANSA informovala, že nehoda sa stala pri meste Serravalle Scrivia, asi 50 km severne od prístavného mesta Janov. Podľa predbežnej rekonštrukcie nešťastia, miestny osobný vlak sa vykoľajil asi o 16:30 a zachytil pri tom lokomotívu idúcu opačným smerom, uviedla TV stanica RAI. ANSA informovala, že osobný vlak vrazil nie do lokomotívy, ale do nákladného vlaku a že pri vykoľajení zničil aj jeden dom. Požiarnici na mieste nešťastia uviedli, že nikto nebol zranený ťažko. Príčina vykoľajenia zatiaľ nie je známa.

Na prázdny byt železníc, ktorý šetril NKÚ, vypísali po dvoch rokoch tender
Sme17.05.2004, jm, edi - Luxusný byt bývalého štátneho podniku ŽSR na Bazovej ulici v Bratislave, ktorého výstavbu platili daňoví poplatníci, má po vyše dvoch prvých záujemcov. Dva roky bol celkom prázdny napriek tomu, že jeho výstavba a zariadenie stáli milióny.
Výstavba tohto luxusného bytu navyše odštartovala kontrolu bytovej politiky železníc Najvyšším kontrolným úradom. Ten vo februári 2003 skonštatoval, že železnice porušujú vnútorné smernice. Len zariadenie bytu stálo 2 milióny 581-tisíc korún.
Z toho dôvodu tam potom nikoho nenasťahovali a hoci vtedajší riaditeľ ŽSR Saxa hovoril, že bude "určený pre zahraničné návštevy" a vtedajší hovorca ŽSR Čikovský, že ide o "sociálny byt", po spornom náleze NKÚ bol byt vedený ako "nebytový priestor".
Šlo o neštandardné zaradenie bytovej jednotky - len luster v jedálni vyšiel Železnice 125 706 korún, sedacia súprava stála 165-tisíc, osem obrazov 270-tisíc, doplnky do kuchyne 137 767 korún a ďalšia elektronika 145 829 korún.
K bytu bol vybudovaný aj samostatný výťah, ktorého výstavba mohla v čase stavby vyjsť od 600- do 900-tisíc korún.
Po takejto negatívnej medializácii sa do bytu nik nechcel nasťahovať a ŽSR sa ho márne snažili zbaviť predajom. Záujemcovia sa na štátnu spoločnosť nakontaktovali až po medializovaní neúspešného hľadania kupca v SME.
Jednu zo žiadostí adresoval ŽSR bankový díler František Špička: "Rád by som sa informoval na predaj bytu z majetku ŽSR . Ak je cena 5 miliónov korún reálna, tak ste práve našli kupca."
A čo urobili Železnice? Zrazu sa rozhodli na predaj tohto škandálmi opradeného bytu vypísať výberové konanie.
Je jasné, že 5-miliónová suma za podkrovný byt, ktorý má rozlohu skoro 200 štvorcových metrov, je v tichej štvrti a so zimnou záhradou, nie je vysoká. Prečo im však vypísanie tendra trvalo dva roky?

Železničiarske byty: aký je ich osud?
Pôvodný počet nájomných bytov: 5238
Počet predaných bytov k 15. marcu 2004: 4575
Byty pripravované na predaj: 146
Nezáujem o odkúpenie zo strany nájomcov: 395
Byty technicky nespôsobilé na predaj: 30
Služobné byty: 1300

Najpikantnejšie škandály
2001: Bývalý riaditeľ ŽSR Andrej Edgyed podpísal v novembri 2000 zmenky za 600 miliónov dolárov. V texte každej zmenky sa uvádzalo, že železnice sa zaväzujú zaplatiť za zmenku na príkaz vydaný sprostredkovateľskou spoločnosťou Ihak-r, s. r. o., alebo majiteľovi zmenky v deň splatnosti 27. novembra 2001. Keby si podľa analytikov nechal niekto zmenky okamžite preplatiť, mohlo by to železnice položiť na kolená. Dnes sú zmenky skartované. Ich podpis odôvodnil Edgyed ako snahu o oddlženie železníc. Napriek škandálu zostal Edgyed šéfom ŽSR .
2003: Rozostavanú budovu železníc predali ŽSR firme Reding za 138 miliónov korún. Nové sídlo niekdajších ŽSR malo vyrásť v Bratislave pod hlavnou železničnou stanicou. Pôvodne to bola 13-metrová jama, ktorej hĺbenie a vybudovanie štyroch podzemných podlaží stálo 66 miliónov. Jama bola terčom kritiky médií, lebo nad ňou mala vyrásť 13-poschodová budova pre vedenie železníc a sto bytov pre železničiarov.
2004: Námestník riaditeľa ŽSR Štefan Hlinka odišiel spolu so šéfom TASR Petrom Nedavaškom a skupinou podnikateľov na výlet do Dubaja, kam ich pozvala spoločnosť Orange. Železnice voči svojmu námestníkovi nevyvodili žiadnu zodpovednosť - išlo vraj o štandardnú oficiálnu služobnú cestu. Na tejto ceste hrali golf a opaľovali sa.

Platy
V ŽSR je priemerný plat vyčíslený na 16-tisíc korún, výška manažérskeho platu zostáva pod rúškom tajomstva. Mikla k tomu hovorí: "Pôsobil som v železniciach už pred príchodom terajšieho riaditeľa a pokiaľ registrujem svoju výplatnú pásku, nezmenilo sa na nej nič. Odmeňovanie je adekvátne."
V ZSSK je priemerný plat 16 306 korún. Podľa Čikovského sú platy topmanažmentu asi šesť- až sedemkrát vyššie, teda do sumy 100-tisíc korún. Stredný manažment zarába okolo 40-tisíc korún.

Automobilový park
ŽSR má 335 osobných a úžitkových dodávkových vozidiel po celom Slovensku, pri 9,9 percenta ide o vozidlá do štyroch rokov, 64 percent vozidiel má vek nad desať rokov. Manažment má nové typy luxusného vozidla Audi.
ZSSK vlastní dve autá značky Audi a slúžia pre generálneho riaditeľa, predsedu a podpredsedu predstavenstva a ekonomického riaditeľa. Ostatných asi 220 zamestnancov ústredia má k dispozícii štyri vozidlá značky Volkswagen Passat a jednu referentskú Fabiu.

Železnice sa rozdelili, tvrdia, že na škandály zabudli
Sme 17.05.2004, Nina Michalíková - Majetok štátnych železníc je ohniskom sporov niekoľko rokov. Najvyšší kontrolný úrad začiatkom roka 2002 zistil, že sa s ním zaobchádzalo nehospodárne. Išlo minimálne o výstavbu nadštandardných bytov v čase, keď boli vtedajšie ŽSR v 3-miliardovej strate.
Zakrátko sa štátny podnik rozdelil na zákonom zriadené ŽSR a akciovku ZSSK . Byty zostali domovskej spoločnosti, na dcérsku prešli okrem strategických železničiarskych vecí obrazy.
Hovorkyňa ŽSR Nora Blašková to zjednodušene vyhodnocuje takto: " ŽSR patria koľajnice, signalizácia a všetko, čo súvisí s infraštruktúrou. ZSSK pripadli rušne, vlaky či depá."
Budovy staníc a výpravcovia sú súčasťou štátnej firmy, pokladnice si od nich prenajíma akciovka a tá zamestnáva aj sprievodcov. Komplikované počty boli vždy takzvanou doménou tohto podniku.

Zjednodušene: čo vlastní Železničná spoločnosť, a. s.
Majetok, súvisiaci s obchodnými činnosťami, pripadol ZSSK , ktorej stopercentným akcionárom je štát v zastúpení ministerstva dopravy. Jeho hodnota je 2,6 miliardy.
Okrem toho, ktorý súvisí s predmetom činnosti, majú navyše len umelecké diela a zbierky. Ide o obrazy, ktoré visia v kanceláriách. V úrade hovorcu ZSSK Miloša Čikovského sú za sumu 343 000 korún.
Majetok sa zatiaľ len prenajíma, v blízkej budúcnosti sa bude spoločnosť privatizovať. Čikovský: "Manažment sa snaží nastaviť ekonomické parametre tak, aby bola spoločnosť pre strategického partnera zaujímavá."

Zjednodušene: čo vlastnia Železnice SR
ŽSR sú takisto vo vlastníctve štátu a ich majetok činí 74 miliárd korún. Jeho súčasťou sú aj školy, zdravotnícke zariadenia či požiarny zbor. Podstatnú a najkontroverznejšiu položku tvoria železničiarske byty.
Najmä tých sa chce vedenie ŽSR zbaviť. Predtým sa stavali pre manažment a riaditeľstvo a práve predaj takýchto služobných bytov je podľa riaditeľa Odboru logistiky a hospodárenia s majetkom ŽSR Jaroslava Miklu z právneho hľadiska komplikovaný.
Sú totiž vo väčšine prípadov situované v budovách, tvoriacich súčasť železničnej dopravnej cesty, ktorá nemôže byť predmetom predaja.

Kontroverzné byty
V realitnej kancelárii si možno kúpiť byt v okolí Bratislavy za 2 až 2,5 milióna korún. Podľa informácií SME je to oveľa viac ako suma, za ktorú predávajú byty železnice.
Mikla ceny špecifikovať odmieta. "Je to veľmi individuálne. Závisí od rôznych kritérií, rešpektujeme zákon," tvrdí. A dodáva, že bytov sa chcú zbaviť do konca roka.
Cenu SME odmieta zverejniť aj hovorkyňa ŽSR Nela Blašková. Hovorí vyhýbavo: "Ceny bytov sa stanovujú striktne podľa zákona, pričom sa zohľadňuje amortizácia bytu podľa veku."
Doteraz získali železnice predajom bytov takmer desať miliónov korún, len v rokoch 2000 až 2001 však bolo na ich výstavbu vynaložených viac ako pol miliardy. Vtedy dostali železnice osem úverov so štátnou zárukou.
Viac ako 140 miliónov sa použilo na financovanie nových bytov, čo je v rozpore so zákonom - hoci stav nesplatených úverov bol v polovici roku 2002 viac ako 57 miliárd korún.

Nový imidž?
Obe spoločnosti sa od niekdajšieho hospodárenia v železniciach dištancujú. ŽSR stále patria k najviac zadlženým podnikom na Slovensku - výška ich záväzkov je viac než 30 miliárd korún.
Tvrdia však, že si budujú reformami a úspornosťou nový imidž. Blašková to odôvodňuje aj zmenami vo vedení ŽSR , Čikovský, kde figuruje mnoho známych mien zo ŽSR vmanažmente, len komentuje: "K neslávnej minulosti sa nemienim vracať a odmietam zbytočné škandalizovanie."

ZSSK
Právna forma: akciová spoločnosť, kde je 100-percentným akcionárom štát.
Základné imanie: 26,7 miliardy
Počet zamestnancov: 18 383
Hodnota majetku: 2,6 miliardy
Priemerná mzda: 16 305

ŽSR
Právna forma: spoločnosť založená zo zákona.
Základné imanie: 37,8 miliardy korún
Počet zamestnancov: 22 106
Hodnota majetku: 74 miliárd
Priemerná mzda: 16 000 korún

Železničný tender
DOMINO FÓRUM 19/2004, 17.05.2004, Vagovič Marek - Kauza vlaky smeruje k pozoruhodnej koncovke - pravdepodobnosť, že prokuratúra napokon zastaví trestné stíhanie exministra dopravy Jozefa Macejka a jeho "skupinky", začína byť čoraz vyššia. Prečo je to tak? A čo z toho vyplýva?
V prípade, že prokuratúra, alebo súd oslobodia verejného činiteľa, spustí sa poriadny mediálny krik. Spravidla oprávnene, keďže pochybnosti, že k deliktom politických celebrít sa v SR pristupuje zhovievavo, zvyknú stáť na reálnych základoch. Okolnosti tendra na dodávku 35 ľahkých motorových vlakov budú zrejme výnimkou - zorientovať sa v takto komplikovanej kauze už začína byť nad sily tunajších investigatívcov. Kto má vlastne v tomto spore čisté svedomie?
Škandál sa odvíja od listu, ktorý napísal krátko pred voľbami 2002 exposlanec Peter Kresánek - a kľúčová bola veta o Gabovi a pozadí, ktoré je pre stranu rovnaké. Inými slovami: SDKÚ mala profitovať zo železničného tendra bez ohľadu na to, kto bude "víťazom". Dzurinda rýchlo pochopil, že čas hrá proti nemu, a tak začal promptne upratovať: prvý letel zodpovedný minister Macejko a po ňom aj Kresánek. Navonok principiálny postoj predsedu vlády, no v skutočnosti už takmer klasický scenár - odpútať pozornosť od všadeprítomného Palacku. Trestné stíhanie Macejka, jeho najbližších spolupracovníkov z ministerstva (Kľučku a Balogha) a jedného lobistu (Bakšaya), totiž vyvoláva otázniky od samého začiatku. Samozrejme, nie je vylúčené, že obvinení chceli ovplyvniť výsledok tohto tendra, aby si následne rozdelili lukratívne provízie. Lenže: obžaloba, ktorú mieni podať Úrad špeciálneho prokurátora (ÚŠP), je postavená na spornom svedectve jediného človeka - predsedu výberovej komisie Miroslava Dzurindu. Môže sa potom niekto čudovať, že krajská prokuratúra v Nitre ide proti načrtnutej línii ÚŠP, keďže navrhuje trestné stíhanie zastaviť? Rovnaká hmla je aj okolo obvinenia, že Bakšay žiadal od Víťazoslava Morica 35-mil. úplatok. Dôvod? Ovplyvnenie výsledku tendra v prospech konkurenčnej firmy, ktorú zastupoval Moric. Aj tu je totiž len jeden svedok - exposlanec SNS, ktorý si navyše na celú udalosť spomenul až rok po tom, ako sa mala odohrať. Iste, aj za takýchto okolností možno podať obžalobu - no ak ÚŠP v iných, politicky citlivých kauzách od policajných vyšetrovateľov vyžaduje, aby boli zdokladované do najmenších detailov, prečo nejde teraz príkladom?
Navyše: "nedôslednosť" ÚŠP v kauze vlaky zrejme nie je náhodná. Ešte nedávno bol totiž riaditeľom úradu Ján Bernát, ktorý mal podrobný prehľad o priebehu celého vyšetrovania. Pamäť neklame: ide o toho istého Bernáta, ktorý podržal predsedovi vlády viackrát chrbát. Naposledy v súvislosti s bezpečnostným spisom Jána Mojžiša, za čo sa mu Dzurinda patrične odvďačil - podporou kandidatúry na post generálneho prokurátora. Je až také nepochopiteľné, že úrad pod vedením Bernáta pochodoval v rytme premiérovho brata Miroslava? Alebo aj inak: prečo sa ÚŠP neunúval vykročiť aj na druhý breh, k expokladníkovi SDKÚ Palackovi? Dobroslav Trnka pri nástupe do funkcie generálneho prokurátora deklaroval, že si nechá preveriť niektoré rozhodnutia Bernátovho úradu. Politicky "výbušný" železničný tender mohol pritom rozseknúť autoritatívne - nie je totiž nič jednoduchšie, ako dať krajskej prokuratúre v Nitre príkaz na podanie obžaloby voči Macejkovi a spol. Je chvályhodné, že túto kontroverznú kauzu dal ešte preskúmať Grémiu trestnému odboru GP. "Tvoria ho prokurátori, ktorí sa doteraz prípadu nevenovali, čo je záruka nezávislosti a objektivity pri rozhodovaní," konštatoval Trnka pre denník Sme. Aby nevznikli pochybnosti: návrh nitrianskej prokuratúry, aby bolo trestné stíhanie zastavené, automaticky neznamená, že Macejkova "skupinka" hrala v tomto tendri v súlade s pravidlami. Problém je zrejme "len" v tom, že absentujú nespochybniteľné dôkazy, čo je síce mimoriadne mrzuté, ale právne ľahko napadnuteľné - ak majú byť kauzy tohto typu na súde úspešné, nemožno podceniť jediný detail. Na druhej strane, zastavenie vyšetrovania by zažehlilo aj podozrenia voči inej skupinke. Tej Gabovej... Ideálne by teda bolo pokračovať obojsmerne. Nájde v sebe Trnkov tím prokurátorov dostatok odvahy?

Namiesto búrania ho čaká prestavba
Nový Čas17.05.2004, Čerňanský Ivan - Starý most v Bratislave sa nebude búrať a stavať nanovo, ale iba upravovať. Od roku 2007 by už nemal slúžiť automobilom, tak ako dnes, ale iba rýchlodrážnym električkám.
Hovorca primátora Milan Vajda tvrdí: "Projektantská firma ponúkla mestu tri možné varianty, ako zrekonštruovať Starý most . My sa vzhľadom na súčasnú životnosť cestnej časti mosta už iba 18-20 rokov - náklady a rozsah rekonštrukcie prikláňame k alternatíve, ktorá hovorí o úprave jeho cestnej časti. Podľa tohto variantu sa železničná časť mosta zachová, cestná sa však rozoberie, nadbetónujú sa podpery a opätovne sa položia. Tým by sa súčasný železničný most rozšíril pre obojstrannú trať. "Slúžil by aj peším a cyklistom, ale vylúčila by sa automobilová doprava," dodal Vajda. Rekonštrukčné práce by sa mali začať v r. 2006 a potrvajú zhruba rok.

Dopravní infrastruktura získá tři miliardy
Česká tisková kancelářHOSPODÁŘSKÉ NOVINY 17.05.2004 - vyčlenila na operačný program infraštruktúra pre dopravné stavby v ČR do roku 2006 asi 100 mil. EUR, teda cca 3,2 mld Kč. V roku 2004 môžu investori počítať so 740 mil. Kč.
Program podporí nielen výstavbu infraštruktúry nadregionálneho charakteru, ale bude z neho možné financovať aj dopravné projekty na ochranu životného prostredia. Peniaze tak podporia napríklad projekty zavádzania alternatívnych palív alebo výstavbu protihlukových stien.

Minister rokoval s vrcholovými manažérmi aj o privatizácii aerolínií a ZSSK
TASRBratislava 17. 05.2004 - Pripravovaná privatizácia 90 % Slovenských aerolínií (SA), a.s., ako aj časti ZSSK , a.s. boli jednou z tém stretnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča s vrcholovým manažmentom spomínaných spoločností.
Rozhovory sa uskutočnili v rámci rokovania ministra s generálnymi riaditeľmi a vedúcimi predstaviteľmi podnikov a organizácií v jeho rezorte. Okrem predstaviteľov ZSSK a SA sa Prokopovič stretol aj so zástupcami ŽSR , Železničnej polície, Telekomunikačného úradu SR, Slovenskej správy letísk, Slovenskej pošty, š.p., Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. a Letových prevádzkových služieb. Informoval o tom poradca a hovorca ministra Tomáš Šarluška.Zástupcovia ŽSR informovali o príprave definitívnej reštrukturalizácie dlhovej služby spoločnosti a koncepcii spoplatnenia železničnej cesty.
Slovenská pošta, š.p. sa pretransformuje na akciovú spoločnosť pravdepodobne k 1. októbru 2004, zákon o transformácii schválila NR SR s účinnosťou od 1. júla tohto roka. Železničná polícia je pripravená na stretnutie predstaviteľov NATO v Bratislave a zaistí bezpečnosť na železničných staniciach.
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. zbiera prvé skúsenosti ako akciová spoločnosť a v krátkom čase chce radikálne zlepšiť svoje služby v priestoroch budovy letiska.
Vedúci predstavitelia podnikov ministra informovali aj o priebežných hospodárskych výsledkoch podnikov v tomto roku. (krátené)

Šimonovský chce s Němci jednat o podpoře kamionů na železnici
Česká tisková kancelářPRAHA 17. 05.2004 - Ministr dopravy Milan Šimonovský chce v nejbližší době jednat se svým německým protějškem o další podpoře přepravy kamionů po železnici systémem vlaků RoLa. Řekl to dnes novinářům. Po vstupu Česka do totiž zájem o železniční přepravu kamionů z Drážďan do Lovosic vlaky RoLa razantně klesá.
Od vstupu do unie klesla poptávka po přepravě kamionů na deset procent, řekl Šimonovský. Česká republika přitom tento systém dotuje ročně asi 90 miliony korun. Německo vyplácí trojnásobek. Pokud by byl zájem nadále mizivý, rozhodne ministerstvo o zrušení dotací a tím i tohoto systému dopravy, řekl ministr. V současné podobně již podle Šimonovského RoLa v příštím roce nebude moci fungovat.
Ministerstvo dopravy přesto podle Šimonovského bude s dopravci jednat o tom, za jakých podmínek by pro ně byla doprava kamionů po železnici atraktivní. Na základě požadavků pak provede propočty potřebné dotace. Možnost pro výrazné navýšení peněz však nevidí. Vyčleněné prostředky by totiž po navýšení dotace nestačily na provoz systému po celý rok. Ministr nepovažuje za reálné, že by systém získal více prostředků ze státního rozpočtu.
Na tak krátkém úseku není podle něho RoLa pro dopravce ani atraktivní. Úřad proto jedná i o možnosti protažení systému zejména na jihu České republiky do Českých Budějovic směrem na jih Evropy.
Železniční trasa z Drážďan do Lovosic určená k přepravě nákladních aut je od nového roku dražší. Za jednosměrný lístek dopravci loni zaplatili od 70 do 78 eur, tedy asi 2100 až 2340 korun, od 1. ledna za něj platí 83 eur, asi 2490 korun. Vlaky RoLa denně odbaví na 330 kamionů v obou směrech, a výrazně tak odlehčují silnicím. Vlaky RoLa (Rollende Landstrasse) jezdí od září 1994. Dosud je využilo zhruba 832.000 kamionů.
MD se chce soustředit na kombinovanou dopravu kontejnerů a nikoli na dopravu celých kamionů i s řidiči. (krátené)

Deň po železničnom nešťastí zomrela žena
AFPSITA RÍM 17. 05.2004 - Po nedeľnej havárii vlakov v severnom Taliansku pri Janove zahynula na následky zranenia lebky a chrbtice jedna žena, uviedli v pondelok nemocničné zdroje. 67-ročná Edda Di Maiová patrila medzi asi 30 zranených po vykoľajení sa osobného vlaku pri meste Serravalle Scrivia v nedeľu popoludní, do ktorého po niekoľkých minútach vrazili dve spojené lokomotívy.
Polícia citovala slová rušňovodiča osobného vlaku, podľa ktorého musel rýchlo zabrzdiť, pretože "niečo nebolo v poriadku s traťou, koľaje sa zdali byť poškodené." Vlak zabrzdil tak rýchlo, že sa vykoľajil, dodal. Po nešťastí sa premávka na trati Janov – Turín zastavila na 48 hodín.

Piati Indovia sa chceli dostať do Rakúska na nákladnom vlaku
TASRBratislava 18. 05.2004 - Ukrytí medzi drevom na nákladnom vlaku sa v pondelok chceli nelegálne dostať do Rakúska piati občania Indie.
Pri spoločnej kontrole vlaku na Železničnej stanici Bratislava-Petržalka ich však ráno o piatej objavili železniční policajti. Štyria Indovia boli schovaní na jednom vozni s rezivom, piaty sa nachádzal na ďalšom z vozňov. Všetci boli zadržaní a predvedení na Oddelenie hraničnej kontroly PZ Bratislava Petržalka-Juh, informoval TASR hovorca ŽP Jozef Búranský.

Grécke železnice budú počas OH strážiť vojaci
AFPSITA ATÉNY 18. 05.2004 - Grécka armáda bude počas augustových olympijských hier v Aténach strážiť všetky zraniteľné body národnej železničnej siete. V utorok to oznámil grécky minister dopravy a telekomunikácií Michalis Liapis, ktorý podľa vlastných slov dostal prísľub od ministra obrany Spiliosa Spiliotopoulosa, že armádne zložky plne prevezmú ochranu železníc vrátane dôležitých dopravných uzlov, tunelov i skladov. Podrobnosti ochrany železničnej siete má v najbližších dňoch dotiahnuť pracovná skupina zložená z expertov oboch ministerstiev.

Čína a Kazachstan podpísali dohodu o pokračovaní budovania ropovodu
TASR AP, Šanghaj 18. 05.2004 - Predstavitelia štátnej čínskej ropnej spoločnosti China National Petroleum Corp. a kazašskej KazMunaiGazu podpísali dohodu o vybudovaní 1 240 kilometrov (km) dlhého ropovodu z Atasu na kazašsko-čínsku hranicu. Podrobnosti o výške investície zdroje neuviedli.
V roku 1997 podpísali predstavitelia oboch krajín dohodu o vybudovaní 3 000 km dlhého ropovodu. Jeho západnú časť v dĺžke 448 km sprevádzkovali v marci tohto roka.
Čerstvá dohoda sa začne realizovať ešte v tomto roku. Ďalšie plány na dokončenie zvyšnej časti ropovodu ani jedna zo strán nezverejnila.
Predstavitelia oboch krajín podpísali aj dohodu o rozširovaní medzinárodnej osobnej a nákladnej dopravy medzi nimi. Toto úsilie bude súčasťou širších snáh o výmenu tovarov po koľajniciach medzi východnou Čínou a západnou Európou. Železničné trate medzi oboma štátmi boli spojené v roku 1992. Dohodu o spolupráci v železničnej doprave podpísali: kazašský prezident Nursultan Nazarbajev a čínsky prezident Chu Ťin-tchao. Dohodli aj spoločný výskum a ťažbu ropy z Kaspického mora. Kazašský prezident bol v Číne na štvordňovej oficiálnej návšteve.

Postavenie firmy Express, ktorá má zmluvu so ZSSK, nie je dominantné
TASRBratislava 19. 05.2004 - Protimonopolný úrad (PMÚ) SR rozhodol, že postavenie špedičnej spoločnosti Express Slovakia "Medzinárodná preprava a.s.", ktorá má uzavretú dohodu so ZSSK , a. s., nemá povahu zneužitia dominantného postavenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11. mája.
Zmluvné záväzky medzi oboma spoločnosťami tak ostávajú v platnosti. Express podľa zmluvy zabezpečuje pre železnice transporty vo vozňovej nákladnej preprave vo všetkých oblastiach trhu a spojeniach medzi krajinami. Služby železníc môže predávať v mene svojom ako i v mene železníc.
Riziko naplnenia zmluvy s firmou Express predstavuje pre ZSSK v tomto roku možnú stratu približne 330 miliónov Sk, povedal dnes TASR hovorca spoločnosti Miloš Čikovský. Aj odhad ziskov a strát železničnej spoločnosti v nákladnej doprave na tento rok sa odvíja od prípadného naplnenia spomínanej dohody a rozhodnutia PMÚ v tejto veci, keď hovorí buď o zisku 373 miliónov Sk alebo o zisku 31 miliónov Sk. Podľa Čikovského nevýhodnosť dohody pre ZSSK vyplýva z celkového postavenia zmluvy s Expressom, bližšie ho ale nekonkretizoval.
PMÚ bude v prípade zmluvy firmy Express Slovakia so ZSSK rozhodovať ešte v ďalšom podnete, a to, či nejde o dohodu obmedzujúcu súťaž. Už minulý rok PMÚ rozhodol, že zmluva medzi spoločnosťami súťaž obmedzuje, lebo znevýhodňuje tretie strany, teda konkurentov Expressu v prístupe k prepravným kapacitám ŽSR . Rada úradu však došla k názoru, že takými sú len časti zmluvy, a v marci tohto roka vrátila vec na nové prerokovanie a rozhodnutie. Do ukončenia rozhodovacieho procesu PMÚ sa ZSSK nebude k záležitosti vyjadrovať, podotkol Čikovský.
Zmluvu ešte za ŽSR podpísal ich vtedajší riaditeľ Andrej Egyed, v dozornej rade firmy Express Slovakia zas sedí ďalší z bývalých riaditeľov ŽSR Michal Lazar. Po rozdelení ŽSR dohoda prešla na ZSSK .

Dráhy by mohly na nové vagóny získat od Eurofimy 45 milionů eur
Česká tisková kancelářPRAHA 19. 05.2004 - ČD by pro letošní rok mohly získat od evropského sdružení železnic Eurofima úvěr až 45 milionů eur (přes 1,4 miliardy korun) na nákup nových osobních vozů, příměstských vlaků a lokomotiv. Vláda dnes na úvěr schválila státní záruku, sdělil ČTK Luboš Šikula z tiskového oddělení kabinetu. Potvrdit ji však ještě musí parlament.
Podle Pavla Tesaře z ČD by úvěr měl sloužit na financování nákupu 11 vagónů první třídy a 15 vagónů druhé třídy. Částečně z něj dráhy chtějí financovat také nákup příměstských souprav tzv. pantografů a nových třísystémových lokomotiv, které jsou schopny jezdit na všech třech druzích elektrického napájení, z nichž dva se využívají v České republice a třetí v Německu a Rakousku.
Loni z prvního úvěru od Eurofimy ve výši 15 milionů eur (500 milionů korun) již ČD zaplatily zálohy na vagóny první a druhé třídy společnosti Siemens a na dvě soupravy příměstských vlaků od ČKD Vagónka ve Vítkovicích. Pantografy by ČD měly získat letos a vagóny od Siemense v roce 2005.
Výše úvěru, kterou mohou dráhy z Eurofimy čerpat, se odvíjí od výše podílu podniku ve sdružení. Dráhy podle Tesaře svůj podíl zvýšily na jedno procento a mohou tedy získat až 45 milionů eur ročně.
Dráhy plánují také nákup nákladních vozů, který se však financuje ze zisku z nákladní dopravy. Celkem chtějí získat 380 nákladních vozů za 1,2 miliardy korun nejpozději do konce roku 2006.
ČD vlastnily ke konci loňského roku asi 936 elektrických a 1316 motorových lokomotiv. Osobních vozů mají ČD skoro čtyři tisíce. Po české železnici jezdí také 95 elektrických souprav a dalších 787 motorových vozů. Nejvíce mají dráhy nákladních vagónů, a to skoro 36 tisíc.
Průměrné stáří vozů ČD je 25 let. Nejstarší jsou osobní vagóny s průměrným věkem 28 let a právě elektrické lokomotivy, které jsou v provozu v průměru 27 let. Z nich mezi nejstarší patří hlavně lokomotivy pro střídavou trakci. Jejich průměrný věk je 31 let.
Naopak nejmladší jsou dosud nejmodernější dvousystémové lokomotivy, jejichž průměrný věk je 15 let. Dráha jich však má jen 145. Nejvíce elektrických lokomotiv je určeno pro stejnosměrný proud, železnice jich má 544. Dalších 247 lokomotiv ve vozovém parku ČD , jezdí na střídavý proud. Od Škody Dopravní technika by ČD měly do pěti let získat 20 vysokorychlostních elektrických lokomotiv za 2,7 miliardy korun. Naposledy ČD obnovovaly elektrické lokomotivy koncem 80. let.
Loni ČD investovaly do obnovy a oprav vozového parku 1,54 miliardy korun, z toho 659 milionů korun bylo z úvěrů především z úvěru od sdružení Eurofima na nákup nových osobních vozů. Část peněz šla také na první splátky rychlovlaků. Letos by podle podnikatelského plánu měl objem investic vzrůst na 5,5 miliardy korun, a to především kvůli splátkám Pendolin. Těch by letos mělo začít na české železnici jezdit sedm. Hlavní část peněz dráhy získají z úvěrů. Z vlastních zdrojů budou hradit z celkových plánovaných investic ve výši 5,5 miliardy korun pouze 243 milionů korun. Vzrůst na 1,5 miliardy korun by mohl objem úvěrů od Eurofimy.

Informace o propouštění na ČD je šíření poplašné zprávy
Česká tisková kancelářPRAHA 19. 05.2004 - Informace vedení ČD o plánovaném propouštění desetitisíců zaměstnanců považuje předseda železničních odborů Jaromír Dušek za šíření poplašné zprávy mezi železničáři. Dušek to dnes uvedl na setkání s novináři. Podle něj mají informace o počtech lidí, které chtějí ČD v nejbližších letech opustit, vliv na kvalitu práce zaměstnanců a dokonce i na bezpečnost na železnici.
Dušek dodal, že podnik navíc propouští hlavně lidi z provozu, zatímco počty pracovníků generálního ředitelství rostou. Podle vedení drah ale právě na středním článku řízení odejde řada administrativních pracovníků kvůli soustředění průřezových činností do uzlových stanic. Provozní zaměstnance se snaží ČD propouštět pouze tam, kde jejich práci nahradí technika, řekl dnes ČTK Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD .
Letos chtějí ČD propustit 6000 lidí. Zhruba stejný počet by měl odejít příští rok a další tisíce přejdou do nových dceřiných společností. Samotná mateřská společnost by tak mohla mít příští rok necelých 60.000 zaměstnanců proti současným asi 77.000.
Dušek míní, že tak velké propouštění není na místě. Loni totiž železničáři odpracovali skoro šest milionů přesčasových hodin, což podle něj odpovídá 3500 chybějícím zaměstnancům. Obdobný rozsah přesčasů plánují dráhy i letos. Pokud je nutné, aby zaměstnanci pracovali přesčas, je podle Duška nesmysl propouštět. Tesař ale uvedl, že podnik ani přes propouštění nepočítá s nárůstem přesčasových hodin na pracovníka.
Odčleňování činností i se zaměstnanci do dceřiných společností tak, jak ho plánuje vedení firmy, považuje Dušek za neefektivní. V současnosti se například ze ziskové nákladní dopravy uvnitř akciové společnosti v podstatě křížově dotuje ztrátová osobní doprava, řekl Dušek. Pokud ale nákladní doprava bude vyčleněna do dceřiné společnosti, jak plánuje vedení, bude muset nejdříve svůj zisk zdanit a teprve čistý zisk může v rámci akciové společnosti přerozdělit na krytí ztráty jiných dcer.
Při přechodu činností i se zaměstnanci do dceřiných společností sice akciová společnost ušetří na mzdových nákladech, které bude nově vykazovat dcera, dráhy si ale budou činnosti od takovéto dceřiné společnosti nově objednávat. Tím podle Duška v řadě případů podniku opět vzrostou náklady.
Firma podle Tesaře samozřejmě plánuje zakládat dceřiné společnosti jen tam, kde se to vyplatí a kde tedy uspoří náklady. Podle strategie ale ČD počítají s vytvořením společnosti holdingového typu. V první fázi chtějí převést servisní činnosti do dceřiných společností. Od mateřského podniku by se tak například vyčlenil vývoj a výzkum, telekomunikace, spedice, cestovní kancelář, zásobování, ale i činnosti související s dopravní cestou. Ve druhé etapě vzniknou dceřiné společnosti, které budou vykonávat hlavní činnosti. Samostatným podnikem tak bude ČD Cargo, dálková osobní doprava a jednotlivé regionální osobní dopravy v krajích. V podstatě by se tak měly časem od akciové společnosti odčlenit veškeré činnosti.

Spadol z bicykla a zachytil ho vlak
SITABRATISLAVA/GALANTA 19. 05.2004 - V kritickom stave je 63-ročný muž, ktorého v pondelok na železničnom priecestí v úseku trate Galanta – Gáň zachytil osobný vlak. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, muž ignoroval spustené závory a vošiel na koľaj, spadol z bicykla a zachytil ho prichádzajúci osobný vlak. Rušňovodič asi z 50 metrovej vzdialenosti videl ako cyklista spadol, no ani použitím rýchlobrzdy nedokázal predísť nešťastiu. Privolaný lekár konštatoval poranenie hlavy a pravej hornej končatiny. Ťažko zraneného Galanťana previezli v kritickom stave do nemocnice.

ŽSR získali v dvoch oblastiach najvyšší možný rating
SITABRATISLAVA 20. 05.2004 - CRA Rating Agency prehodnotila po roku rating ŽSR a udelila spoločnosti dlhodobý lokálny CRA Rating na úrovni skAa-. Podľa tohto ratingu majú ŽSR vysokú schopnosť splácať svoje záväzky v slovenských korunách s miernym rizikom v dlhšom časovom horizonte. "Rating radí ŽSR medzi veľmi kvalitné subjekty," informovala CRA Rating Agency.
Agentúra udelila ŽSR aj dlhodobý medzinárodný CRA Rating na úrovni A-, čo je maximálne hodnotenie aké môže slovenský subjekt získať. Medzinárodný rating určuje schopnosť ŽSR splatiť svoje dlhodobé záväzky v cudzích menách. ŽSR taktiež získali krátkodobý CRA Rating na úrovni skP-1, čo je najvyššie možné hodnotenie schopnosti splatiť krátkodobé záväzky včas a v plnej miere. Podľa agentúry je výhľad ratingu pre ŽSR stabilný.
“Vysoké ratingové hodnotenie z investičného pásma pri prehodnotení ŽSR vyjadruje uznanie CRA pre súčasné dobré smerovanie a vedenie spoločnosti”, uviedol Ľubomír Dubecký, riaditeľ CRA pre SR. Pri hodnotení ŽSR zvážila ratingová agentúra okrem dosahovaných výsledkov aj všetky známe riziká a očakávaný vývoj spoločnosti. K faktorom podporujúcim udelené ratingové hodnotenie CRA zaradila najmä sprísnenie rozpočtovej disciplíny a obmedzenie investícií financovaných z vlastných alebo z dojednaných úročených zdrojov.
Za rizikové faktory považuje agentúra trvajúce vysoké úverové zadlženie a pokles dopravných výkonov ŽSR , čo sa pri vysokom podiele fixných nákladov a regulovaných cenách negatívne odráža v hospodárení spoločnosti. Podľa názoru ratingovej agentúry CRA šancou na zlepšenie hospodárenia v prípade pokročenia v modernizácii železničnej cesty je rast dopravných výkonov po začlenení Slovenska do , ako aj po stabilizácii majetkovej štruktúry.
Pri konečnom hodnotení bolo prihliadnuté predovšetkým na postavenie ŽSR v rámci SR, na predmet činnosti a právnu formu, čo v prípade potreby dáva predpoklady pre podporu zo strany štátu tak, ako tomu bolo v prípade prevedenia časti úverov so štátnou zárukou do štátnych pasív. I napriek úsporám po dokončení organizačných zmien, zefektívnení prevádzkovej a investičnej činnosti, čiastočnému oddlženiu a vyčleneniu stratových obslužných činností, ostane podľa CRA Rating Agency schopnosť ŽSR plniť svoju dlhovú službu na nižšej úrovni. Kreditná bonita sa bude podľa agentúry odvíjať aj od prístupu štátu k stanovovaniu cenovej a dotačnej politiky.

Parlament vyšetruje atentáty z 11. marca v Madride
SITABRATISLAVA 20. 05.2004 - Španielsky parlament schválil vytvorenie výboru na prešetrenie teroristických útokov na vlaky v Madride, pri ktorých zahynulo 191 ľudí a okolo 2000 sa zranilo. Výbor má vyšetriť pozadie atentátov a ich vplyv na parlamentné voľby 14. marca v krajine. Všetky frakcie parlamentu vo štvrtok hlasovali za vytvorenie výboru.
Konzervatívna vláda vtedajšieho španielske premiéra Josého Maríu Aznara z útokov spočiatku obvinila separatistickú baskickú organizáciu ETA. Bývalý Aznarov kabinet obviňujú, že sa tejto tézy držal ešte aj vtedy, keď sa objavili indície, že za útoky sú zodpovedné islamistické teroristické skupiny.
Pár dní po útokoch stratili konzervatívci prekvapujúco väčšinu a vládu museli prenechať socialistom na čele s terajším premiérom Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom.

Polícia pri čine prichytila zlodeja medených káblov z vozňov za 26 tisíc Sk
TASRBratislava 20. 05.2004 - Na medených kábloch chcel zbohatnúť 21-ročný muž zo Serede, ktorého priamo pri čine zadržali príslušníci Železničnej polície v stredu o jednej v noci.
Na železničnej stanici v Seredi zo spešninových vozňov kradol medené vykurovacie káble, čím jednej trnavskej železničnej prepravnej spoločnosti spôsobil škodu za takmer 26 tisíc korún. Mladý Sereďan z dvoch vozňov pílkou na železo odstránil najprv ochranné kryty a potom vytiahol káble, ktoré v treťom vozni rozrezal na polovicu. Keď chcel už znehodnotené káble špeciálne upraveným nožom očistiť od potiahnutej vrstvy, zadržali ho príslušníci operatívnej služby ŽP z Trnavy. Zároveň zhabali káble, pílku na železo, brúsny kameň, jeden pár gumených rukavíc a upravený nôž na blankovanie káblov. Hovorca ŽP Jozef Búranský TASR informoval, že ŽP obvinila muža pre trestný čin krádeže a prípadom sa zaoberá odbor ŽP z Trnavy.


Strana vytvorená: 25-V-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0421.htm)