České dráhy podpísali so Škodou DT zmluvu na
nákup 20 lokomotív
Plzeň/Praha 16. 05.2004 - ČD uzavreli so Škodou Dopravní technika zmluvu na
nákup 20 vysokorýchlostných elektrických lokomotív.
Škoda podľa kontraktu za 2,7 miliardy Kč (v prepočte asi 3,4
miliardy Sk) bez dane dodá prvú lokomotívu za dva roky a
poslednú za 5 rokov, uviedol hovorca ČD Petr Šťáhlavský.
České železnice objednávajú elektrické lokomotívy po 14
rokoch. Nákup budú financovať úverom od združenia železníc
Eurofima, od ktorého už majú prísľub, teraz záleží na
rýchlosti schválenia úveru českou vládou.
Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.
Najmenej 30 zranených pri vykoľajení vlakov
RÍM 16. 05.2004 - Najmenej 30 ľudí
bolo zranených pri vykoľajení dvoch vlakov v nedeľu v
severnom Taliansku na trati medzi Janovom a Milánom. Agentúra
ANSA informovala, že nehoda sa stala pri meste Serravalle
Scrivia, asi 50 km severne od prístavného mesta Janov. Podľa
predbežnej rekonštrukcie nešťastia, miestny osobný vlak sa
vykoľajil asi o 16:30 a zachytil pri tom lokomotívu idúcu
opačným smerom, uviedla TV stanica RAI. ANSA informovala, že
osobný vlak vrazil nie do lokomotívy, ale do nákladného vlaku
a že pri vykoľajení zničil aj jeden dom. Požiarnici na
mieste nešťastia uviedli, že nikto nebol zranený ťažko.
Príčina vykoľajenia zatiaľ nie je známa.
Na prázdny byt železníc, ktorý šetril NKÚ,
vypísali po dvoch rokoch tender
17.05.2004, jm, edi - Luxusný byt
bývalého štátneho podniku ŽSR na
Bazovej ulici v Bratislave, ktorého výstavbu platili daňoví
poplatníci, má po vyše dvoch prvých záujemcov. Dva roky bol
celkom prázdny napriek tomu, že jeho výstavba a zariadenie
stáli milióny.
Výstavba tohto luxusného bytu navyše odštartovala kontrolu
bytovej politiky železníc Najvyšším kontrolným úradom. Ten
vo februári 2003 skonštatoval, že železnice porušujú
vnútorné smernice. Len zariadenie bytu stálo 2 milióny
581-tisíc korún.
Z toho dôvodu tam potom nikoho nenasťahovali a hoci vtedajší
riaditeľ ŽSR Saxa hovoril, že bude "určený
pre zahraničné návštevy" a vtedajší hovorca ŽSR Čikovský, že ide o "sociálny byt",
po spornom náleze NKÚ bol byt vedený ako "nebytový
priestor".
Šlo o neštandardné zaradenie bytovej jednotky - len luster v
jedálni vyšiel Železnice 125 706 korún, sedacia súprava
stála 165-tisíc, osem obrazov 270-tisíc, doplnky do kuchyne
137 767 korún a ďalšia elektronika 145 829 korún.
K bytu bol vybudovaný aj samostatný výťah, ktorého výstavba
mohla v čase stavby vyjsť od 600- do 900-tisíc korún.
Po takejto negatívnej medializácii sa do bytu nik nechcel
nasťahovať a ŽSR sa ho márne
snažili zbaviť predajom. Záujemcovia sa na štátnu
spoločnosť nakontaktovali až po medializovaní neúspešného
hľadania kupca v SME.
Jednu zo žiadostí adresoval ŽSR bankový
díler František Špička: "Rád by som sa informoval na
predaj bytu z majetku ŽSR .
Ak je cena 5 miliónov korún reálna, tak ste práve našli
kupca."
A čo urobili Železnice? Zrazu sa rozhodli na predaj tohto
škandálmi opradeného bytu vypísať výberové konanie.
Je jasné, že 5-miliónová suma za podkrovný byt, ktorý má
rozlohu skoro 200 štvorcových metrov, je v tichej štvrti a so
zimnou záhradou, nie je vysoká. Prečo im však vypísanie
tendra trvalo dva roky?
Železničiarske byty: aký je ich osud?
Pôvodný počet nájomných bytov: 5238
Počet predaných bytov k 15. marcu 2004: 4575
Byty pripravované na predaj: 146
Nezáujem o odkúpenie zo strany nájomcov: 395
Byty technicky nespôsobilé na predaj: 30
Služobné byty: 1300
Najpikantnejšie škandály
2001: Bývalý riaditeľ ŽSR Andrej
Edgyed podpísal v novembri 2000 zmenky za 600 miliónov
dolárov. V texte každej zmenky sa uvádzalo, že železnice sa
zaväzujú zaplatiť za zmenku na príkaz vydaný
sprostredkovateľskou spoločnosťou Ihak-r, s. r. o., alebo
majiteľovi zmenky v deň splatnosti 27. novembra 2001. Keby si
podľa analytikov nechal niekto zmenky okamžite preplatiť,
mohlo by to železnice položiť na kolená. Dnes sú zmenky
skartované. Ich podpis odôvodnil Edgyed ako snahu o oddlženie
železníc. Napriek škandálu zostal Edgyed šéfom ŽSR .
2003: Rozostavanú budovu železníc predali ŽSR firme Reding za 138 miliónov korún. Nové
sídlo niekdajších ŽSR malo
vyrásť v Bratislave pod hlavnou železničnou stanicou.
Pôvodne to bola 13-metrová jama, ktorej hĺbenie a vybudovanie
štyroch podzemných podlaží stálo 66 miliónov. Jama bola
terčom kritiky médií, lebo nad ňou mala vyrásť
13-poschodová budova pre vedenie železníc a sto bytov pre
železničiarov.
2004: Námestník riaditeľa ŽSR Štefan Hlinka
odišiel spolu so šéfom TASR Petrom Nedavaškom a skupinou
podnikateľov na výlet do Dubaja, kam ich pozvala spoločnosť
Orange. Železnice voči svojmu námestníkovi nevyvodili žiadnu
zodpovednosť - išlo vraj o štandardnú oficiálnu služobnú
cestu. Na tejto ceste hrali golf a opaľovali sa.
Platy
V ŽSR je priemerný plat
vyčíslený na 16-tisíc korún, výška manažérskeho platu
zostáva pod rúškom tajomstva. Mikla k tomu hovorí:
"Pôsobil som v železniciach už pred príchodom
terajšieho riaditeľa a pokiaľ registrujem svoju výplatnú
pásku, nezmenilo sa na nej nič. Odmeňovanie je
adekvátne."
V ZSSK je priemerný plat
16 306 korún. Podľa Čikovského sú platy topmanažmentu asi
šesť- až sedemkrát vyššie, teda do sumy 100-tisíc korún.
Stredný manažment zarába okolo 40-tisíc korún.
Automobilový park
ŽSR má 335 osobných
a úžitkových dodávkových vozidiel po celom Slovensku, pri
9,9 percenta ide o vozidlá do štyroch rokov, 64 percent
vozidiel má vek nad desať rokov. Manažment má nové typy
luxusného vozidla Audi.
ZSSK vlastní dve autá
značky Audi a slúžia pre generálneho riaditeľa, predsedu a
podpredsedu predstavenstva a ekonomického riaditeľa. Ostatných
asi 220 zamestnancov ústredia má k dispozícii štyri vozidlá
značky Volkswagen Passat a jednu referentskú Fabiu.
Železnice sa rozdelili, tvrdia, že na škandály zabudli
17.05.2004, Nina Michalíková -
Majetok štátnych železníc je ohniskom sporov niekoľko rokov.
Najvyšší kontrolný úrad začiatkom roka 2002 zistil, že sa
s ním zaobchádzalo nehospodárne. Išlo minimálne o výstavbu
nadštandardných bytov v čase, keď boli vtedajšie ŽSR v 3-miliardovej strate.
Zakrátko sa štátny podnik rozdelil na zákonom zriadené ŽSR
a akciovku ZSSK . Byty zostali domovskej spoločnosti, na
dcérsku prešli okrem strategických železničiarskych vecí
obrazy.
Hovorkyňa ŽSR Nora Blašková to
zjednodušene vyhodnocuje takto: " ŽSR patria koľajnice, signalizácia a všetko, čo
súvisí s infraštruktúrou. ZSSK pripadli rušne, vlaky či depá."
Budovy staníc a výpravcovia sú súčasťou štátnej firmy,
pokladnice si od nich prenajíma akciovka a tá zamestnáva aj
sprievodcov. Komplikované počty boli vždy takzvanou doménou
tohto podniku.
Zjednodušene: čo vlastní Železničná
spoločnosť, a. s.
Majetok, súvisiaci s obchodnými činnosťami, pripadol
ZSSK , ktorej
stopercentným akcionárom je štát v zastúpení ministerstva
dopravy. Jeho hodnota je 2,6 miliardy.
Okrem toho, ktorý súvisí s predmetom činnosti, majú navyše
len umelecké diela a zbierky. Ide o obrazy, ktoré visia v
kanceláriách. V úrade hovorcu ZSSK Miloša
Čikovského sú za sumu 343 000 korún.
Majetok sa zatiaľ len prenajíma, v blízkej budúcnosti sa bude
spoločnosť privatizovať. Čikovský: "Manažment sa
snaží nastaviť ekonomické parametre tak, aby bola
spoločnosť pre strategického partnera zaujímavá."
Zjednodušene: čo vlastnia Železnice SR
ŽSR sú takisto vo vlastníctve štátu a
ich majetok činí 74 miliárd korún. Jeho súčasťou sú aj
školy, zdravotnícke zariadenia či požiarny zbor. Podstatnú a
najkontroverznejšiu položku tvoria železničiarske byty.
Najmä tých sa chce vedenie ŽSR zbaviť.
Predtým sa stavali pre manažment a riaditeľstvo a práve
predaj takýchto služobných bytov je podľa riaditeľa Odboru
logistiky a hospodárenia s majetkom ŽSR Jaroslava
Miklu z právneho hľadiska komplikovaný.
Sú totiž vo väčšine prípadov situované v budovách,
tvoriacich súčasť železničnej dopravnej cesty, ktorá
nemôže byť predmetom predaja.
Kontroverzné byty
V realitnej kancelárii si možno kúpiť byt v okolí
Bratislavy za 2 až 2,5 milióna korún. Podľa informácií SME
je to oveľa viac ako suma, za ktorú predávajú byty
železnice.
Mikla ceny špecifikovať odmieta. "Je to veľmi
individuálne. Závisí od rôznych kritérií, rešpektujeme
zákon," tvrdí. A dodáva, že bytov sa chcú zbaviť do
konca roka.
Cenu SME odmieta zverejniť aj hovorkyňa ŽSR Nela Blašková. Hovorí vyhýbavo: "Ceny
bytov sa stanovujú striktne podľa zákona, pričom sa
zohľadňuje amortizácia bytu podľa veku."
Doteraz získali železnice predajom bytov takmer desať
miliónov korún, len v rokoch 2000 až 2001 však bolo na ich
výstavbu vynaložených viac ako pol miliardy. Vtedy dostali
železnice osem úverov so štátnou zárukou.
Viac ako 140 miliónov sa použilo na financovanie nových bytov,
čo je v rozpore so zákonom - hoci stav nesplatených úverov
bol v polovici roku 2002 viac ako 57 miliárd korún.
Nový imidž?
Obe spoločnosti sa od niekdajšieho
hospodárenia v železniciach dištancujú. ŽSR stále patria k najviac zadlženým podnikom na
Slovensku - výška ich záväzkov je viac než 30 miliárd
korún.
Tvrdia však, že si budujú reformami a úspornosťou nový
imidž. Blašková to odôvodňuje aj zmenami vo vedení ŽSR , Čikovský, kde figuruje mnoho známych mien
zo ŽSR vmanažmente, len komentuje: "K neslávnej
minulosti sa nemienim vracať a odmietam zbytočné
škandalizovanie."
ZSSK
Právna forma: akciová spoločnosť, kde je
100-percentným akcionárom štát.
Základné imanie: 26,7 miliardy
Počet zamestnancov: 18 383
Hodnota majetku: 2,6 miliardy
Priemerná mzda: 16 305
ŽSR
Právna forma: spoločnosť založená zo zákona.
Základné imanie: 37,8 miliardy korún
Počet zamestnancov: 22 106
Hodnota majetku: 74 miliárd
Priemerná mzda: 16 000 korún
Železničný tender
DOMINO FÓRUM 19/2004, 17.05.2004, Vagovič Marek
- Kauza vlaky smeruje k
pozoruhodnej koncovke - pravdepodobnosť, že prokuratúra
napokon zastaví trestné stíhanie exministra dopravy Jozefa
Macejka a jeho "skupinky", začína byť čoraz
vyššia. Prečo je to tak? A čo z toho vyplýva?
V prípade, že prokuratúra, alebo súd oslobodia verejného
činiteľa, spustí sa poriadny mediálny krik. Spravidla
oprávnene, keďže pochybnosti, že k deliktom politických
celebrít sa v SR pristupuje zhovievavo, zvyknú stáť na
reálnych základoch. Okolnosti tendra na dodávku 35 ľahkých motorových vlakov
budú zrejme výnimkou - zorientovať sa v takto komplikovanej
kauze už začína byť nad sily tunajších investigatívcov.
Kto má vlastne v tomto spore čisté svedomie?
Škandál sa odvíja od listu, ktorý napísal krátko pred
voľbami 2002 exposlanec Peter Kresánek - a kľúčová bola
veta o Gabovi a pozadí, ktoré je pre stranu rovnaké. Inými
slovami: SDKÚ mala profitovať zo železničného tendra bez
ohľadu na to, kto bude "víťazom". Dzurinda rýchlo
pochopil, že čas hrá proti nemu, a tak začal promptne
upratovať: prvý letel zodpovedný minister Macejko a po ňom aj
Kresánek. Navonok principiálny postoj predsedu vlády, no v
skutočnosti už takmer klasický scenár - odpútať pozornosť
od všadeprítomného Palacku. Trestné stíhanie Macejka, jeho
najbližších spolupracovníkov z ministerstva (Kľučku a
Balogha) a jedného lobistu (Bakšaya), totiž vyvoláva
otázniky od samého začiatku. Samozrejme, nie je vylúčené,
že obvinení chceli ovplyvniť výsledok tohto tendra, aby si
následne rozdelili lukratívne provízie. Lenže: obžaloba,
ktorú mieni podať Úrad špeciálneho prokurátora (ÚŠP), je
postavená na spornom svedectve jediného človeka - predsedu
výberovej komisie Miroslava Dzurindu. Môže sa potom niekto
čudovať, že krajská prokuratúra v Nitre ide proti
načrtnutej línii ÚŠP, keďže navrhuje trestné stíhanie
zastaviť? Rovnaká hmla je aj okolo obvinenia, že Bakšay
žiadal od Víťazoslava Morica 35-mil. úplatok. Dôvod?
Ovplyvnenie výsledku tendra v prospech konkurenčnej firmy,
ktorú zastupoval Moric. Aj tu je totiž len jeden svedok -
exposlanec SNS, ktorý si navyše na celú udalosť spomenul až
rok po tom, ako sa mala odohrať. Iste, aj za takýchto
okolností možno podať obžalobu - no ak ÚŠP v iných,
politicky citlivých kauzách od policajných vyšetrovateľov
vyžaduje, aby boli zdokladované do najmenších detailov,
prečo nejde teraz príkladom?
Navyše: "nedôslednosť" ÚŠP v kauze vlaky zrejme nie je náhodná.
Ešte nedávno bol totiž riaditeľom úradu Ján Bernát, ktorý
mal podrobný prehľad o priebehu celého vyšetrovania. Pamäť
neklame: ide o toho istého Bernáta, ktorý podržal predsedovi
vlády viackrát chrbát. Naposledy v súvislosti s
bezpečnostným spisom Jána Mojžiša, za čo sa mu Dzurinda
patrične odvďačil - podporou kandidatúry na post generálneho
prokurátora. Je až také nepochopiteľné, že úrad pod
vedením Bernáta pochodoval v rytme premiérovho brata
Miroslava? Alebo aj inak: prečo sa ÚŠP neunúval vykročiť aj
na druhý breh, k expokladníkovi SDKÚ Palackovi? Dobroslav
Trnka pri nástupe do funkcie generálneho prokurátora
deklaroval, že si nechá preveriť niektoré rozhodnutia
Bernátovho úradu. Politicky "výbušný"
železničný tender mohol pritom rozseknúť autoritatívne -
nie je totiž nič jednoduchšie, ako dať krajskej prokuratúre
v Nitre príkaz na podanie obžaloby voči Macejkovi a spol. Je
chvályhodné, že túto kontroverznú kauzu dal ešte
preskúmať Grémiu trestnému odboru GP. "Tvoria ho
prokurátori, ktorí sa doteraz prípadu nevenovali, čo je
záruka nezávislosti a objektivity pri rozhodovaní,"
konštatoval Trnka pre denník Sme. Aby nevznikli pochybnosti:
návrh nitrianskej prokuratúry, aby bolo trestné stíhanie
zastavené, automaticky neznamená, že Macejkova
"skupinka" hrala v tomto tendri v súlade s pravidlami.
Problém je zrejme "len" v tom, že absentujú
nespochybniteľné dôkazy, čo je síce mimoriadne mrzuté, ale
právne ľahko napadnuteľné - ak majú byť kauzy tohto typu na
súde úspešné, nemožno podceniť jediný detail. Na druhej
strane, zastavenie vyšetrovania by zažehlilo aj podozrenia
voči inej skupinke. Tej Gabovej... Ideálne by teda bolo
pokračovať obojsmerne. Nájde v sebe Trnkov tím prokurátorov
dostatok odvahy?
Namiesto búrania ho čaká prestavba
17.05.2004,
Čerňanský Ivan - Starý most
v Bratislave sa nebude búrať a stavať nanovo, ale iba
upravovať. Od roku 2007 by už nemal slúžiť automobilom, tak
ako dnes, ale iba rýchlodrážnym električkám.
Hovorca primátora Milan Vajda tvrdí: "Projektantská firma
ponúkla mestu tri možné varianty, ako zrekonštruovať Starý most . My sa vzhľadom na
súčasnú životnosť cestnej časti mosta už iba 18-20 rokov -
náklady a rozsah rekonštrukcie prikláňame k alternatíve,
ktorá hovorí o úprave jeho cestnej časti. Podľa tohto
variantu sa železničná časť mosta zachová, cestná sa však
rozoberie, nadbetónujú sa podpery a opätovne sa položia. Tým
by sa súčasný železničný most rozšíril pre obojstrannú
trať. "Slúžil by aj peším a cyklistom, ale vylúčila
by sa automobilová doprava," dodal Vajda. Rekonštrukčné
práce by sa mali začať v r. 2006 a potrvajú zhruba rok.
Dopravní infrastruktura získá tři miliardy
HOSPODÁŘSKÉ
NOVINY 17.05.2004 - EÚ vyčlenila na operačný program
infraštruktúra pre dopravné stavby v ČR do roku 2006 asi 100
mil. EUR, teda cca 3,2 mld Kč. V roku 2004 môžu investori
počítať so 740 mil. Kč.
Program podporí nielen výstavbu infraštruktúry
nadregionálneho charakteru, ale bude z neho možné financovať
aj dopravné projekty na ochranu životného prostredia. Peniaze EÚ tak
podporia napríklad projekty zavádzania alternatívnych palív
alebo výstavbu protihlukových stien.
Minister rokoval s vrcholovými manažérmi aj o
privatizácii aerolínií a ZSSK
Bratislava 17. 05.2004 - Pripravovaná
privatizácia 90 % Slovenských aerolínií (SA), a.s., ako aj
časti ZSSK , a.s. boli jednou z tém stretnutia ministra
dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča s
vrcholovým manažmentom spomínaných spoločností.
Rozhovory sa uskutočnili v rámci rokovania ministra s
generálnymi riaditeľmi a vedúcimi predstaviteľmi podnikov a
organizácií v jeho rezorte. Okrem predstaviteľov ZSSK a SA sa
Prokopovič stretol aj so zástupcami ŽSR , Železničnej polície, Telekomunikačného
úradu SR, Slovenskej správy letísk, Slovenskej pošty, š.p.,
Letiska M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. a
Letových prevádzkových služieb. Informoval o tom poradca a
hovorca ministra Tomáš Šarluška.Zástupcovia ŽSR informovali o príprave definitívnej
reštrukturalizácie dlhovej služby spoločnosti a koncepcii
spoplatnenia železničnej cesty.
Slovenská pošta, š.p. sa pretransformuje na akciovú
spoločnosť pravdepodobne k 1. októbru 2004, zákon o
transformácii schválila NR SR s účinnosťou od 1. júla tohto
roka. Železničná polícia je pripravená na stretnutie
predstaviteľov NATO v Bratislave a zaistí bezpečnosť na
železničných staniciach.
Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. zbiera prvé
skúsenosti ako akciová spoločnosť a v krátkom čase chce
radikálne zlepšiť svoje služby v priestoroch budovy letiska.
Vedúci predstavitelia podnikov ministra informovali aj o
priebežných hospodárskych výsledkoch podnikov v tomto roku.
(krátené)
Šimonovský chce s Němci jednat o podpoře kamionů na
železnici
PRAHA 17.
05.2004 - Ministr dopravy Milan Šimonovský chce v nejbližší
době jednat se svým německým protějškem o další podpoře
přepravy kamionů po železnici systémem vlaků RoLa. Řekl to
dnes novinářům. Po vstupu Česka do EÚ totiž
zájem o železniční přepravu kamionů z Drážďan do Lovosic
vlaky RoLa razantně klesá.
Od vstupu do unie klesla poptávka po přepravě kamionů na
deset procent, řekl Šimonovský. Česká republika přitom
tento systém dotuje ročně asi 90 miliony korun. Německo
vyplácí trojnásobek. Pokud by byl zájem nadále mizivý,
rozhodne ministerstvo o zrušení dotací a tím i tohoto
systému dopravy, řekl ministr. V současné podobně již podle
Šimonovského RoLa v příštím roce nebude moci fungovat.
Ministerstvo dopravy přesto podle Šimonovského bude s dopravci
jednat o tom, za jakých podmínek by pro ně byla doprava
kamionů po železnici atraktivní. Na základě požadavků pak
provede propočty potřebné dotace. Možnost pro výrazné
navýšení peněz však nevidí. Vyčleněné prostředky by
totiž po navýšení dotace nestačily na provoz systému po
celý rok. Ministr nepovažuje za reálné, že by systém
získal více prostředků ze státního rozpočtu.
Na tak krátkém úseku není podle něho RoLa pro dopravce ani
atraktivní. Úřad proto jedná i o možnosti protažení
systému zejména na jihu České republiky do Českých
Budějovic směrem na jih Evropy.
Železniční trasa z Drážďan do Lovosic určená k přepravě
nákladních aut je od nového roku dražší. Za jednosměrný
lístek dopravci loni zaplatili od 70 do 78 eur, tedy asi 2100
až 2340 korun, od 1. ledna za něj platí 83 eur, asi 2490
korun. Vlaky RoLa denně odbaví na 330 kamionů v obou směrech,
a výrazně tak odlehčují silnicím. Vlaky RoLa (Rollende
Landstrasse) jezdí od září 1994. Dosud je využilo zhruba
832.000 kamionů.
MD se chce soustředit na kombinovanou dopravu kontejnerů a
nikoli na dopravu celých kamionů i s řidiči. (krátené)
Deň po železničnom nešťastí zomrela žena
RÍM 17. 05.2004 - Po nedeľnej
havárii vlakov v severnom Taliansku pri Janove zahynula na
následky zranenia lebky a chrbtice jedna žena, uviedli v
pondelok nemocničné zdroje. 67-ročná Edda Di Maiová patrila
medzi asi 30 zranených po vykoľajení sa osobného vlaku pri
meste Serravalle Scrivia v nedeľu popoludní, do ktorého po
niekoľkých minútach vrazili dve spojené lokomotívy.
Polícia citovala slová rušňovodiča osobného vlaku, podľa
ktorého musel rýchlo zabrzdiť, pretože "niečo nebolo v
poriadku s traťou, koľaje sa zdali byť poškodené." Vlak
zabrzdil tak rýchlo, že sa vykoľajil, dodal. Po nešťastí sa
premávka na trati Janov – Turín zastavila na 48 hodín.
Piati Indovia sa chceli dostať do Rakúska na nákladnom vlaku
Bratislava 18. 05.2004 - Ukrytí medzi
drevom na nákladnom vlaku sa v pondelok chceli nelegálne
dostať do Rakúska piati občania Indie.
Pri spoločnej kontrole vlaku na Železničnej
stanici Bratislava-Petržalka ich však ráno o piatej
objavili železniční policajti. Štyria Indovia boli schovaní
na jednom vozni s rezivom, piaty sa nachádzal na ďalšom z
vozňov. Všetci boli zadržaní a predvedení na Oddelenie
hraničnej kontroly PZ Bratislava Petržalka-Juh, informoval TASR
hovorca ŽP Jozef Búranský.
Grécke železnice budú počas OH strážiť vojaci
ATÉNY 18. 05.2004 - Grécka armáda
bude počas augustových olympijských hier v Aténach strážiť
všetky zraniteľné body národnej železničnej siete. V utorok
to oznámil grécky minister dopravy a telekomunikácií Michalis
Liapis, ktorý podľa vlastných slov dostal prísľub od
ministra obrany Spiliosa Spiliotopoulosa, že armádne zložky
plne prevezmú ochranu železníc vrátane dôležitých
dopravných uzlov, tunelov i skladov. Podrobnosti ochrany
železničnej siete má v najbližších dňoch dotiahnuť
pracovná skupina zložená z expertov oboch ministerstiev.
Čína a Kazachstan podpísali dohodu o pokračovaní
budovania ropovodu
AP, Šanghaj 18. 05.2004 -
Predstavitelia štátnej čínskej ropnej spoločnosti China
National Petroleum Corp. a kazašskej KazMunaiGazu podpísali
dohodu o vybudovaní 1 240 kilometrov (km) dlhého ropovodu z
Atasu na kazašsko-čínsku hranicu. Podrobnosti o výške
investície zdroje neuviedli.
V roku 1997 podpísali predstavitelia oboch krajín dohodu o
vybudovaní 3 000 km dlhého ropovodu. Jeho západnú časť v
dĺžke 448 km sprevádzkovali v marci tohto roka.
Čerstvá dohoda sa začne realizovať ešte v tomto roku.
Ďalšie plány na dokončenie zvyšnej časti ropovodu ani jedna
zo strán nezverejnila.
Predstavitelia oboch krajín podpísali aj dohodu o rozširovaní
medzinárodnej osobnej a nákladnej dopravy medzi nimi. Toto
úsilie bude súčasťou širších snáh o výmenu tovarov po
koľajniciach medzi východnou Čínou a západnou Európou.
Železničné trate medzi oboma štátmi boli spojené v roku
1992. Dohodu o spolupráci v železničnej doprave podpísali:
kazašský prezident Nursultan Nazarbajev a čínsky prezident
Chu Ťin-tchao. Dohodli aj spoločný výskum a ťažbu ropy z
Kaspického mora. Kazašský prezident bol v Číne na
štvordňovej oficiálnej návšteve.
Postavenie firmy Express, ktorá má zmluvu so ZSSK, nie
je dominantné
Bratislava 19. 05.2004 -
Protimonopolný úrad (PMÚ) SR rozhodol, že postavenie
špedičnej spoločnosti Express Slovakia "Medzinárodná
preprava a.s.", ktorá má uzavretú dohodu so ZSSK , a. s., nemá
povahu zneužitia dominantného postavenia. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 11. mája.
Zmluvné záväzky medzi oboma spoločnosťami tak ostávajú v
platnosti. Express podľa zmluvy zabezpečuje pre železnice
transporty vo vozňovej nákladnej preprave vo všetkých
oblastiach trhu a spojeniach medzi krajinami. Služby železníc
môže predávať v mene svojom ako i v mene železníc.
Riziko naplnenia zmluvy s firmou Express predstavuje pre ZSSK v tomto roku
možnú stratu približne 330 miliónov Sk, povedal dnes TASR
hovorca spoločnosti Miloš Čikovský. Aj odhad ziskov a strát
železničnej spoločnosti v nákladnej doprave na tento rok sa
odvíja od prípadného naplnenia spomínanej dohody a
rozhodnutia PMÚ v tejto veci, keď hovorí buď o zisku 373
miliónov Sk alebo o zisku 31 miliónov Sk. Podľa Čikovského
nevýhodnosť dohody pre ZSSK vyplýva z celkového postavenia zmluvy s
Expressom, bližšie ho ale nekonkretizoval.
PMÚ bude v prípade zmluvy firmy Express Slovakia so ZSSK rozhodovať ešte
v ďalšom podnete, a to, či nejde o dohodu obmedzujúcu
súťaž. Už minulý rok PMÚ rozhodol, že zmluva medzi
spoločnosťami súťaž obmedzuje, lebo znevýhodňuje tretie
strany, teda konkurentov Expressu v prístupe k prepravným
kapacitám ŽSR . Rada úradu
však došla k názoru, že takými sú len časti zmluvy, a v
marci tohto roka vrátila vec na nové prerokovanie a
rozhodnutie. Do ukončenia rozhodovacieho procesu PMÚ sa ZSSK nebude k
záležitosti vyjadrovať, podotkol Čikovský.
Zmluvu ešte za ŽSR podpísal ich
vtedajší riaditeľ Andrej Egyed, v dozornej rade firmy Express
Slovakia zas sedí ďalší z bývalých riaditeľov ŽSR Michal Lazar. Po rozdelení ŽSR dohoda prešla na ZSSK .
Dráhy by mohly na nové vagóny získat od Eurofimy 45
milionů eur
PRAHA 19.
05.2004 - ČD by pro letošní rok mohly získat od
evropského sdružení železnic Eurofima úvěr až 45 milionů
eur (přes 1,4 miliardy korun) na nákup nových osobních vozů,
příměstských vlaků a lokomotiv. Vláda dnes na úvěr
schválila státní záruku, sdělil ČTK Luboš Šikula z
tiskového oddělení kabinetu. Potvrdit ji však ještě musí
parlament.
Podle Pavla Tesaře z ČD by úvěr měl sloužit na financování nákupu
11 vagónů první třídy a 15 vagónů druhé třídy.
Částečně z něj dráhy chtějí financovat také nákup
příměstských souprav tzv. pantografů a nových
třísystémových lokomotiv, které jsou schopny jezdit na
všech třech druzích elektrického napájení, z nichž dva se
využívají v České republice a třetí v Německu a Rakousku.
Loni z prvního úvěru od Eurofimy ve výši 15 milionů eur
(500 milionů korun) již ČD zaplatily zálohy na vagóny první a druhé
třídy společnosti Siemens a na dvě soupravy příměstských
vlaků od ČKD Vagónka ve Vítkovicích. Pantografy by ČD měly získat letos a vagóny od Siemense v roce
2005.
Výše úvěru, kterou mohou dráhy z Eurofimy čerpat, se
odvíjí od výše podílu podniku ve sdružení. Dráhy podle
Tesaře svůj podíl zvýšily na jedno procento a mohou tedy
získat až 45 milionů eur ročně.
Dráhy plánují také nákup nákladních vozů, který se však
financuje ze zisku z nákladní dopravy. Celkem chtějí získat
380 nákladních vozů za 1,2 miliardy korun nejpozději do konce
roku 2006.
ČD vlastnily ke konci loňského roku asi 936
elektrických a 1316 motorových lokomotiv. Osobních vozů mají
ČD skoro čtyři tisíce. Po české železnici
jezdí také 95 elektrických souprav a dalších 787 motorových
vozů. Nejvíce mají dráhy nákladních vagónů, a to skoro 36
tisíc.
Průměrné stáří vozů ČD je 25 let. Nejstarší jsou osobní vagóny s
průměrným věkem 28 let a právě elektrické lokomotivy,
které jsou v provozu v průměru 27 let. Z nich mezi nejstarší
patří hlavně lokomotivy pro střídavou trakci. Jejich
průměrný věk je 31 let.
Naopak nejmladší jsou dosud nejmodernější dvousystémové
lokomotivy, jejichž průměrný věk je 15 let. Dráha jich
však má jen 145. Nejvíce elektrických lokomotiv je určeno
pro stejnosměrný proud, železnice jich má 544. Dalších 247
lokomotiv ve vozovém parku ČD , jezdí na střídavý proud. Od Škody
Dopravní technika by ČD měly do pěti let získat 20
vysokorychlostních elektrických lokomotiv za 2,7 miliardy
korun. Naposledy ČD obnovovaly elektrické lokomotivy koncem 80.
let.
Loni ČD investovaly do obnovy a oprav vozového parku
1,54 miliardy korun, z toho 659 milionů korun bylo z úvěrů
především z úvěru od sdružení Eurofima na nákup nových
osobních vozů. Část peněz šla také na první splátky
rychlovlaků. Letos by podle podnikatelského plánu měl objem
investic vzrůst na 5,5 miliardy korun, a to především kvůli
splátkám Pendolin. Těch by letos mělo začít na české
železnici jezdit sedm. Hlavní část peněz dráhy získají z
úvěrů. Z vlastních zdrojů budou hradit z celkových
plánovaných investic ve výši 5,5 miliardy korun pouze 243
milionů korun. Vzrůst na 1,5 miliardy korun by mohl objem
úvěrů od Eurofimy.
Informace o propouštění na ČD je šíření poplašné
zprávy
PRAHA 19.
05.2004 - Informace vedení ČD o plánovaném propouštění desetitisíců
zaměstnanců považuje předseda železničních odborů
Jaromír Dušek za šíření poplašné zprávy mezi
železničáři. Dušek to dnes uvedl na setkání s novináři.
Podle něj mají informace o počtech lidí, které chtějí ČD v nejbližších letech opustit, vliv na kvalitu
práce zaměstnanců a dokonce i na bezpečnost na železnici.
Dušek dodal, že podnik navíc propouští hlavně lidi z
provozu, zatímco počty pracovníků generálního ředitelství
rostou. Podle vedení drah ale právě na středním článku
řízení odejde řada administrativních pracovníků kvůli
soustředění průřezových činností do uzlových stanic.
Provozní zaměstnance se snaží ČD propouštět pouze tam, kde jejich práci
nahradí technika, řekl dnes ČTK Pavel Tesař z tiskového
oddělení ČD .
Letos chtějí ČD propustit 6000 lidí. Zhruba stejný počet by
měl odejít příští rok a další tisíce přejdou do nových
dceřiných společností. Samotná mateřská společnost by tak
mohla mít příští rok necelých 60.000 zaměstnanců proti
současným asi 77.000.
Dušek míní, že tak velké propouštění není na místě.
Loni totiž železničáři odpracovali skoro šest milionů
přesčasových hodin, což podle něj odpovídá 3500
chybějícím zaměstnancům. Obdobný rozsah přesčasů
plánují dráhy i letos. Pokud je nutné, aby zaměstnanci
pracovali přesčas, je podle Duška nesmysl propouštět. Tesař
ale uvedl, že podnik ani přes propouštění nepočítá s
nárůstem přesčasových hodin na pracovníka.
Odčleňování činností i se zaměstnanci do dceřiných
společností tak, jak ho plánuje vedení firmy, považuje
Dušek za neefektivní. V současnosti se například ze ziskové
nákladní dopravy uvnitř akciové společnosti v podstatě
křížově dotuje ztrátová osobní doprava, řekl Dušek.
Pokud ale nákladní doprava bude vyčleněna do dceřiné
společnosti, jak plánuje vedení, bude muset nejdříve svůj
zisk zdanit a teprve čistý zisk může v rámci akciové
společnosti přerozdělit na krytí ztráty jiných dcer.
Při přechodu činností i se zaměstnanci do dceřiných
společností sice akciová společnost ušetří na mzdových
nákladech, které bude nově vykazovat dcera, dráhy si ale
budou činnosti od takovéto dceřiné společnosti nově
objednávat. Tím podle Duška v řadě případů podniku opět
vzrostou náklady.
Firma podle Tesaře samozřejmě plánuje zakládat dceřiné
společnosti jen tam, kde se to vyplatí a kde tedy uspoří
náklady. Podle strategie ale ČD počítají s vytvořením společnosti
holdingového typu. V první fázi chtějí převést servisní
činnosti do dceřiných společností. Od mateřského podniku
by se tak například vyčlenil vývoj a výzkum, telekomunikace,
spedice, cestovní kancelář, zásobování, ale i činnosti
související s dopravní cestou. Ve druhé etapě vzniknou
dceřiné společnosti, které budou vykonávat hlavní
činnosti. Samostatným podnikem tak bude ČD Cargo, dálková osobní doprava a jednotlivé
regionální osobní dopravy v krajích. V podstatě by se tak
měly časem od akciové společnosti odčlenit veškeré
činnosti.
Spadol z bicykla a zachytil ho vlak
BRATISLAVA/GALANTA 19. 05.2004 - V
kritickom stave je 63-ročný muž, ktorého v pondelok na
železničnom priecestí v úseku
trate Galanta – Gáň zachytil osobný vlak. Ako agentúru
SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský,
muž ignoroval spustené závory a vošiel na koľaj, spadol z
bicykla a zachytil ho prichádzajúci osobný vlak. Rušňovodič
asi z 50 metrovej vzdialenosti videl ako cyklista spadol, no ani
použitím rýchlobrzdy nedokázal predísť nešťastiu.
Privolaný lekár konštatoval poranenie hlavy a pravej hornej
končatiny. Ťažko zraneného Galanťana previezli v kritickom
stave do nemocnice.
ŽSR získali v dvoch oblastiach najvyšší možný rating
BRATISLAVA 20. 05.2004 - CRA Rating
Agency prehodnotila po roku rating ŽSR a
udelila spoločnosti dlhodobý lokálny CRA Rating na úrovni
skAa-. Podľa tohto ratingu majú ŽSR vysokú
schopnosť splácať svoje záväzky v slovenských korunách s
miernym rizikom v dlhšom časovom horizonte. "Rating radí ŽSR medzi veľmi kvalitné subjekty,"
informovala CRA Rating Agency.
Agentúra udelila ŽSR aj dlhodobý
medzinárodný CRA Rating na úrovni A-, čo je maximálne
hodnotenie aké môže slovenský subjekt získať.
Medzinárodný rating určuje schopnosť ŽSR splatiť svoje dlhodobé záväzky v cudzích
menách. ŽSR taktiež získali
krátkodobý CRA Rating na úrovni skP-1, čo je najvyššie
možné hodnotenie schopnosti splatiť krátkodobé záväzky
včas a v plnej miere. Podľa agentúry je výhľad ratingu pre ŽSR stabilný.
“Vysoké ratingové hodnotenie z investičného pásma pri
prehodnotení ŽSR vyjadruje uznanie
CRA pre súčasné dobré smerovanie a vedenie spoločnosti”,
uviedol Ľubomír Dubecký, riaditeľ CRA pre SR. Pri hodnotení ŽSR zvážila ratingová agentúra okrem
dosahovaných výsledkov aj všetky známe riziká a očakávaný
vývoj spoločnosti. K faktorom podporujúcim udelené ratingové
hodnotenie CRA zaradila najmä sprísnenie rozpočtovej
disciplíny a obmedzenie investícií financovaných z vlastných
alebo z dojednaných úročených zdrojov.
Za rizikové faktory považuje agentúra trvajúce vysoké
úverové zadlženie a pokles dopravných výkonov ŽSR , čo sa pri vysokom podiele fixných nákladov
a regulovaných cenách negatívne odráža v hospodárení
spoločnosti. Podľa názoru ratingovej agentúry CRA šancou na
zlepšenie hospodárenia v prípade pokročenia v modernizácii
železničnej cesty je rast dopravných výkonov po začlenení
Slovenska do EÚ , ako aj po stabilizácii
majetkovej štruktúry.
Pri konečnom hodnotení bolo prihliadnuté predovšetkým na
postavenie ŽSR v rámci SR, na
predmet činnosti a právnu formu, čo v prípade potreby dáva
predpoklady pre podporu zo strany štátu tak, ako tomu bolo v
prípade prevedenia časti úverov so štátnou zárukou do
štátnych pasív. I napriek úsporám po dokončení
organizačných zmien, zefektívnení prevádzkovej a
investičnej činnosti, čiastočnému oddlženiu a vyčleneniu
stratových obslužných činností, ostane podľa CRA Rating
Agency schopnosť ŽSR plniť svoju
dlhovú službu na nižšej úrovni. Kreditná bonita sa bude
podľa agentúry odvíjať aj od prístupu štátu k stanovovaniu
cenovej a dotačnej politiky.
Parlament vyšetruje atentáty z 11. marca v Madride
BRATISLAVA 20. 05.2004 - Španielsky
parlament schválil vytvorenie výboru na prešetrenie
teroristických útokov na vlaky v Madride, pri ktorých zahynulo
191 ľudí a okolo 2000 sa zranilo. Výbor má vyšetriť pozadie
atentátov a ich vplyv na parlamentné voľby 14. marca v
krajine. Všetky frakcie parlamentu vo štvrtok hlasovali za
vytvorenie výboru.
Konzervatívna vláda vtedajšieho španielske premiéra Josého
Maríu Aznara z útokov spočiatku obvinila separatistickú
baskickú organizáciu ETA. Bývalý Aznarov kabinet obviňujú,
že sa tejto tézy držal ešte aj vtedy, keď sa objavili
indície, že za útoky sú zodpovedné islamistické
teroristické skupiny.
Pár dní po útokoch stratili konzervatívci prekvapujúco
väčšinu a vládu museli prenechať socialistom na čele s
terajším premiérom Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom.
Polícia pri čine prichytila zlodeja medených káblov z
vozňov za 26 tisíc Sk
Bratislava 20. 05.2004 - Na medených
kábloch chcel zbohatnúť 21-ročný muž zo Serede, ktorého
priamo pri čine zadržali príslušníci Železničnej polície
v stredu o jednej v noci.
Na železničnej stanici v Seredi zo spešninových vozňov kradol
medené vykurovacie káble, čím jednej trnavskej železničnej
prepravnej spoločnosti spôsobil škodu za takmer 26 tisíc
korún. Mladý Sereďan z dvoch vozňov pílkou na železo
odstránil najprv ochranné kryty a potom vytiahol káble, ktoré
v treťom vozni rozrezal na polovicu. Keď chcel už
znehodnotené káble špeciálne upraveným nožom očistiť od
potiahnutej vrstvy, zadržali ho príslušníci operatívnej
služby ŽP z Trnavy. Zároveň zhabali káble, pílku na
železo, brúsny kameň, jeden pár gumených rukavíc a
upravený nôž na blankovanie káblov. Hovorca ŽP Jozef
Búranský TASR informoval, že ŽP obvinila muža pre trestný
čin krádeže a prípadom sa zaoberá odbor ŽP z Trnavy.