Železničiarov i autobusárov čakajú od januára ťažké časy
Hospodárske noviny10.11.2003, Danielis Juraj - Autobusovú aj železničnú dopravu čakajú od roku 2004 veľké zmeny, ktorým musia prispôsobiť štruktúru nákladov i finančné plány. Autobusári budú mať vyššie poistné, drahšie diaľničné známky, menšie dotácie a drahšie vstupy vplyvom úprav nepriamych daní.
Železničiari budú zápasiť s novými poplatkami za používanie železnice, vysokými investičnými nárokmi v doprave a kolísajúcim stavom cestujúcich. Na oboch typoch dopravy sa prejaví aj plánované zvýšenie cestovného.
Železničná spoločnosť ( ZSSK ) dáva zhruba 30% nákladov na poplatky za používanie dopravnej cesty Železniciam SR. Tie chcú od budúceho roka štruktúru poplatkov zmeniť. Predbežne by sa však mali znížiť len pri tratiach tretej kategórie. "So železnicami o poplatkoch stále rokujeme, používanie dopravnej cesty je u nás dosť drahé," podotkol v tejto súvislosti hovorca ZSSK Miloš Čikovský. V priemernej výške poplatkov v Európe je Slovensko po Poľsku najdrahšie. Železnice však majú tendenciu ceny znižovať pri niektorých komoditách. Jednou z ich priorít je, napríklad, zvýšenie objemu prepravy dreva. Vlaky železničného dopravcu ročne najazdia necelých 50 mil. vlakokilometrov. V osobnej doprave je priemerný náklad na jeden vlakokilometer 235 Sk, v ťažšej nákladnej (poplatok zohľadňuje aj hmotnosť vlaku) je to 903 Sk.
Analýza ministerstva dopravy, ktorú spolu s návrhom na 10% zvýšenie cien cestovného a redukciu zliav predložilo ministerstvu financií, očakáva v budúcom roku pokles počtu cestujúcich na železnici o 2%, čo je približne 10 mil. cestujúcich.
Ťažký rok budú mať aj podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD). Cestovné by sa podľa predbežného návrhu ministerstva dopravy malo od budúceho roka zvýšiť o 10%, rovnakou mierou sa majú zredukovať aj študentské a žiacke zľavy. "Každé doterajšie zvýšenie sa dosiaľ prejavovalo 6- až 8% medziročným poklesom počtu cestujúcich," povedal ekonomický riaditeľ SAD Bratislava Ľudovít Štiglic. Napríklad v prímestskej doprave, kde podnik ročne na tržbách zinkasuje 340 mil. Sk, tieto príjmy môžu klesnúť zhruba o 17 mil. Sk.
Problémy podniku spôsobí aj zavedenie diaľničného mýta v susednom Rakúsku. Spoločnosť totiž cez Rakúsko smeruje všetkých 13 svojich zahraničných liniek. Ako dodal Ľ. Štiglic, predpokladaný rozdiel medzi mýtom a doteraz používanými nálepkami sa odhaduje na 10,5 mil. Sk ročne.
Zvýšenie výdavkov odhaduje Bratislavská SAD pri zohľadnení predpokladaných cien energie, zemného plynu, kúrenia, povinného poistného vozidiel, pohonných látok a diaľničných známok na 42 mil. Sk. V tomto roku pritom očakáva zhruba 25 mil. zisk a 650 mil. Sk výnosov.
Za rizikový považuje L. Štiglic aj plánovaný presun štátnej dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy na samosprávne kraje. Podľa jeho slov tak tieto peniaze nie sú isté a vyšší územný celok ich podľa priorít môže rozdeliť iným subjektom. Objem dotácie pre autobusovú dopravu sa v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu plánuje z tohtoročných 1,049 mld Sk znížiť o niekoľko desiatok miliónov.

Rast nákladov, pokles tržieb
Hospodárske noviny10.11.2003 , Danielis Juraj - Slovenská spoločnosť sa systémovo posúva k západnému svetu. Bohužiaľ, prijaté opatrenia sa zatiaľ ešte neodzrkadlili na kvalite nášho života. A iné to nie je ani v sektore dopravy.
Autobusárom vstávajú vlasy dupkom aj zo zvýšenia daní, aj z nových cien povinného poistenia vozidiel či drahších diaľničných známok. Tie SAD, ktoré smerujú zahraničné linky cez Rakúsko, musia navyše počítať s dramatickým zvýšením výdavkov za používanie ich ciest. Isté už v plnej miere nie sú ani dotácie, ktoré môže podľa novej rozpočtovej kapitoly samosprávny kraj rozdeliť aj na iné priority. Je pravdepodobné, že by to urobil len v nutných prípadoch, na istote to však dopravcom, ktorí zabezpečujú strategickú dopravnú obslužnosť, nepridá.
Železnice SR inkasujú poplatky za používanie dopravnej cesty, ktoré chcú reštrukturalizovať. Aj po rozdelení na dve firmy ešte stále majú so Železničnou spoločnosťou vzťah na princípe spojených nádob. Ak priemerná hodnota poplatkov pri všetkých kategóriách železnice klesne, ušetrí Železničná spoločnosť. Naopak, ak stúpnu, bude viac profitovať správca infraštruktúry. Poplatky, ktoré jej odvádza dopravca, sú totiž vitálnou, priam až zásadnou zložkou ich príjmov. Obe firmy, aj keď s postupujúcou reštrukturalizáciou pomaly naberajú správny smer, sú stále vo veľkých finančných problémoch. Po zvýšení cien cestovného sa zrejme vplyvom poklesu cestujúcich mierne scvrknú aj tržby Železničnej spoločnosti. Prognóza ministerstva dopravy o dvojpercentnom poklese môže byť s prihliadnutím na najbližšie perspektívy životnej úrovne slovenského občana veľmi, veľmi, podhodnotená. Dúfajme, že ťažké roky sa skončia čo najskôr.

Transeurópske dopravné projekty
TASRHospodárske noviny11.11.2003 - Prezident Európskej komisie Romano Prodi predstavil zoznam transeurópskych dopravných projektov, ktoré v rámci plánu rastu EÚ zaujímajú prioritné postavenie.
Pôvodný 29-členný zoznam experti zúžili na 13 dopravných a výskumných projektov, z ktorých vybrané by sa mali začať stavať už v roku 2004. Medzi užší výber sa dostala, napríklad, vysokorýchlostná železničná dopravná linka z mesta Liege v Belgicku do nemeckého Cologne, dopravné spojenie zo slovinského mesta Dlavaca do maďarskej Budapešti a linka z Perpignanu vo Francúzsku do španielskeho Figueras. Nové cestné a železničné spojenie vznikne tiež medzi Švédskom a Fínskom. Kompletné prepojenie všetkých severských regiónov s väčšinou krajín Európy zabezpečí most ponad Fehmarn Belt medzi Dánskom a Nemeckom.
Zoznam 13 projektov dopĺňa tunelové prepojenie Brehmerpass medzi Rakúskom a Talianskom, železničná linka Janov – Miláno (Taliansko) – Švajčiarsko, cestná komunikácia medzi mestami Gdansk (Poľsko) a Brno (ČR) a niekoľko diaľničných spojení v Pobaltí. Nie celkom istá je zatiaľ otázka financovania spomínaných projektov.

EK predloží skrátený zoznam prioritných dopravných a výskumných projektov
TASRBrusel 10. 11.2003 – Európska komisia (EK) navrhne v utorok skrátený zoznam prioritných dopravných a výskumných projektov, ktoré sú súčasťou tzv. iniciatívy oživenia hospodárskeho rastu v EÚ a ktorých realizácia by sa malo začať čo najskôr, v období rokov 2004 až 2006.
Komisia pôvodne predložila zoznam 29 projektov transeurópskych sietí (TEN), teraz vyberie niekoľko prioritných, ktoré sa budú realizovať čo najskôr s pomocou peňazí EÚ, Európskej investičnej banky (EIB), štátnych i súkromných zdrojov príslušných štátov. EIB už prisľúbila na projekty výhodné pôžičky vo výške 50 miliárd eur (v prepočte vyše 2 061 mld. Sk).
Zoznam prioritných projektov je mimoriadne citlivou záležitosťou pre členské i vstupujúce štáty – nikto nechce byť vynechaný. Už v polovici októbra sa objavil skrátený zoznam 13 projektov, ktorý však nakoniec predseda EK Romano Prodi nepredložil lídrom na summite, pretože viaceré krajiny s ním v zákulisí nesúhlasili.
Nový zoznam je prísne tajný a očakáva sa, že do posledných chvíľ sa budú vlády snažiť ovplyvniť ho. Návrh zoznamu pôjde v utorok priamo na zasadnutie komisie, hoci pri bežnom postupe by ho už dnes prerokovali a schválili šéfovia kabinetov jednotlivých komisárov. Napriek pôvodným plánom dnes o zozname nediskutovali ani ministri, ktorí sa zišli na rade pre konkurencieschopnosť.
Jedna z možných verzií zoznamu sa síce objavila v médiách, ide však zrejme o pôvodný októbrový zoznam, ktorý sa môže v utorok zmeniť. Diplomatické zdroje dnes informovali, že nový zoznam by mal obsahovať železničný tunel cez Alpy ako súčasť železničného spojenia medzi talianskym Turínom a francúzskym Lyonom, ako aj rýchle železničné spojenie medzi španielskym Madridom a portugalským Lisabonom.
Ani jeden z projektov nebol na pôvodnom skrátenom zozname a napríklad Taliansko v zákulisných rokovaniach avizovalo, že bez linky Turín – Lyon zoznam zablokuje.
Podľa diplomatov by nový zoznam mal obsahovať aj železničnú trať cez alpský priesmyk Brehmer, systém vodných ciest medzi kľúčovými prístavmi EÚ, železničné spojenie Írska a Severného Írska či škandinávsky dopravný "trojuholník", spájajúci Kodaň, Helsinki a Štokholm.
Slovensko nemusí byť príliš nervózne, ako bude vyzerať konečná podoba krátkeho zoznamu prioritných projektov. Aj dlhý zoznam 29 projektov obsahuje totiž len 4 projekty, ktoré sa týkajú SR, zasahujú však maximálne do Bratislavy a Žiliny a k toľko potrebnému prepojeniu západu Slovenska s východom neprispejú.
Krátky zoznam bude tiež podľa diplomatov obsahovať výskumné a vedecké projekty, vrátane satelitného navigačného systému Galileo.
Utorkový návrh komisie dostanú na posúdenie členské štáty EÚ, ktoré by ho mali schváliť na decembrovom summite v Bruseli.

Nový štrajk rakúskych železničiarov bude dlhší ako 12 hodín
TASRViedeň 10. 11.2003 - Nový "varovný štrajk" rakúskych železničiarov bude podľa šéfa odborov Wilhelma Haberzettla určite dlhší ako minulotýždňový štrajk, takže bude trvať viac ako 12 hodín. O tom, kedy sa presne štrajk začne, sa odborári ešte radia.
Špekuluje sa, že vlaky by sa mohli znova zastaviť už v utorok poobede. Haberzettlovo vyhlásenie, že železničný štrajk možno spustiť v priebehu niekoľkých hodín, nie je v súlade s prípadným začiatkom štrajku v stredu.
Podľa rakúskeho ministra dopravy Huberta Gorbacha však štrajk nič nezmení na základných bodoch reformy železníc, ktorá protesty vyvolala. Minister sa nazdáva, že "v demokracii je bežné, ak majú odbory a vláda inú mienku", a dúfa, že protesty, ktoré škodia najviac samotnému podniku, sa "udržia v medziach".
Podľa ministra dopravy sa rokovania medzi oboma stranami zmenili na vecný konštruktívny dialóg. Všetci vraj chcú, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť železníc. Rakúska vláda rezignovala na plánované zrušenie ochrany zamestnancov do 40 rokov pred výpoveďou. Okrem toho podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Kukacku vláda navrhla nebrať do úvahy oblasť schémy platov, náhrady nákladov a pracovného času z nového pracovného práva a regulovať ich kolektívnou zmluvou medzi predstavenstvom a odbormi. Tento návrh však šéf odborárov Haberzettl zamietol a žiada, aby vláda všeobecne nezasahovala do platného pracovného práva. Odbory nesúhlasia ani s rozdelením železníc do 4 akciových spoločností a navrhujú rozdeliť podnik len na spoločnosť pre odbyt a spoločnosť pre infraštruktúru, ktoré by zastrešil silný holding.

Lisabon a Madrid sa dohodli na výstavbe štyroch rýchlostných železničných tratí
TASRFigueira da Foz 10. 11.2003 - Španielsko a Portugalsko budú do roku 2018 spojené štyrmi železničnými rýchlotraťami. Obe krajiny sa na tom dohodli počas víkendového summitu za účasti 21 ministrov z každej strany. Španielsko-portugalský summit tak vyriešil dlhoročný spor o trase tratí.
Už v roku 2009 by mali premávať superrýchle vlaky medzi prístavnými mestami Vigo a Porto. O rok neskôr by mali uviesť do prevádzky trať Madrid – Badajoz – Lisabon. Celkové náklady spojené s projektom sa podľa agentúry DPA pohybujú na úrovni 7,5 miliardy EUR (309,2 miliardy Sk), z toho 40 % by mohli tvoriť prostriedky Európskej únie.
Cesta medzi hlavnými mestami oboch krajín bude pri rýchlosti 300 kilometrov za hodinu trvať 2 a trištvrte hodiny. Ďalšie rýchlostné spojenia sa plánujú medzi mestami Salamanca a Aveiro a Huelva a Faro.
Portugalský premiér José Manuel Durao Barroso a jeho španielsky kolega José María Aznar sa dohodli i na vytvorení spoločného ibérijského trhu s elektrickou energiou od apríla 2004. Spolu 50 miliónov obyvateľov v oboch krajinách by mohlo do budúcnosti počítať s nižšími cenami.

EK navrhla 56 prioritných projektov, medzi nimi sú 3 týkajúce sa aj Slovenska
TASRBrusel 11. 11.2003 – Európska komisia (EK) zverejnila dnes zoznam 56 prioritných dopravných a vedeckých projektov, ktorých čo najskoršia realizácia má pomôcť oživiť hospodársky rast v EÚ. Medzi dopravnými projektmi sú tri, ktoré sa týkajú aj Slovenska.
Prvým projektom, zasahujúcim na Slovensko, je modernizácia železnice medzi Viedňou a Bratislavou v rámci železničnej linky Paríž – Bratislava. Projekt by sa mal začať v roku 2004 a skončiť v roku 2010, náklady naň sú 134 miliónov eur, čo je v prepočte asi 5,528 miliardy Sk.
Pri druhom projekte ide o modernizáciu železnice medzi poľskými Katovicami, Žilinou a Novým Mestom nad Váhom v rámci spojenia Gdansk – Varšava – Brno/Bratislava – Viedeň. Projekt sa začal už vlani, skončiť by sa mal v roku 2010 a náklady sú 1,33 miliardy eur, z toho z peňazí vyčlenených na transeurópske siete (TEN) pôjde 49 miliónov eur do roku 2006.
Tretím "slovenským" projektom je vnútrozemská vodná cesta Viedeň – Bratislava v rámci prepojenia riek Rýn, Mohan a Dunaj. Projekt sa začne v roku 2006 a skončí v roku 2015, náklady sa odhadujú na 180 miliónov eur a z peňazí na TEN pôjde 5,6 milióna eur do roku 2006.
Všetky projekty týkajúce sa Slovenska zasahujú len do Bratislavy, respektíve Žiliny, a nijako neriešia hlavnú prioritu SR – prepojiť západnú časť krajiny s východnou. Medzi prioritné projekty sa nedostala cesta z Brna do Žiliny, ktorá bola na pôvodnom zozname.
Na realizáciu projektov bude možné použiť peniaze vyčlenené v EÚ na TEN do výšky 30 %. Na projekty TEN je ročne vyčlenených 700 miliónov eur. Ďalšie peniaze pôjdu zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, v prípade Slovenska a vstupujúcich krajín i z dobiehajúcich predvstupových programov (ISPA). Výhodné pôžičky v celkovej sume 50 miliárd eur ponúkla Európska investičná banka (EIB).
Komisia však chce vidieť aj výrazné zapojenie súkromného sektora do financovania projektov. Jej predseda Romano Prodi pred novinármi odhadol pomer verejných a súkromných financií na 60 ku 40.
Zoznam projektov s rýchlym začiatkom je súčasťou takzvanej iniciatívy oživenia hospodárskeho rastu v EÚ a mal by ho schváliť decembrový summit únie v Bruseli. Komisia dnes predložila 56 prioritných projektov, z ktorých 31 sa týka dopravy, 17 energetických sietí a 8 výskumu, rozvoja, inovácie a komunikačných technológií.
Do roku 2010 bude na realizáciu týchto projektov potrebné investovať 62 miliárd eur. EK verí, že tieto investície podporia ekonomický rast, zamestnanosť i konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.
Komisia už začiatkom októbra predložila zoznam 29 dopravných priorít respektíve projektov v rámci transeurópskych sietí, ktoré sa skladali zo stovky podprojektov. Dnešný zoznam obsahuje 30 z týchto podprojektov a viaceré projekty v energetike, vede a výskume. Súčasťou zoznamu je tiež vybudovanie satelitného navigačného systému Galileo v hodnote 3,2 miliardy eur.
TASR prináša zoznam niektorých prioritných projektov z dnešného zoznamu EK:

  • Brennerský tunel medzi Rakúskom a Talianskom v rámci železnice Berlín – Verona/Miláno – Neapol – Messina – Palermo
  • rýchloželeznica Liege – Kolín nad Rýnom
  • rýchloželeznica Lisabon/Porto – Madrid
  • železnica Budapešť – Ľubľana v rámci linky Lyon – Budapešt – ukrajinská hranica
  • severský trojuholník – železničné tunely medzi Malmo a Štokholmom
  • modernizácia železnice Viedeň – Bratislava v rámci linky Paríž – Štrasburg – Bratislava
  • vnútrozemská vodná cesta Viedeň – Bratislava v rámci prepojenia Rýna, Dunaja a Mohanu
  • modernizácia železnice Katovice – Žilina – Nové Mesto n.Váhom v rámci linky Gdansk – Varšava – Brno/Bratislava – Viedeň.
  • V Bruseli uspeli tri slovenské projekty
    TASRHospodárske noviny12.11.2003 / Danielis Juraj - Na zoznam prioritných transeurópskych dopravných tepien sa dostali aj tri slovenské projekty. Znamená to, že sa môžu stavať s podporou európskych peňazí už v budúcom roku.
    Prvým projektom je modernizácia železnice medzi Viedňou a Bratislavou v rámci linky Paríž – Bratislava. Projekt by sa mal začať v roku 2004 a skončiť v roku 2010, náklady naň sú 134 mil. EUR, v prepočte asi 5,528 mld Sk.
    Pri druhom projekte ide o modernizáciu železnice medzi poľskými Katovicami, Žilinou a Novým Mestom nad Váhom v rámci spojenia Gdansk – Varšava – Brno/Bratislava – Viedeň. Projekt sa začal už vlani, skončiť by sa mal v roku 2010 a náklady sú 1,33 mld EUR, z toho z peňazí vyčlenených na transeurópske siete (TEN) pôjde 49 mil. EUR do roku 2006.
    Tretím "slovenským" projektom je vnútrozemská vodná cesta Viedeň - Bratislava v rámci prepojenia riek Rýn, Mohan a Dunaj. Projekt sa začne v roku 2006 a skončí sa v roku 2015, náklady sa odhadujú na 180 mil. EUR a z peňazí na TEN pôjde 5,6 mil. EUR do roku 2006.
    Všetky projekty týkajúce sa Slovenska zasahujú len do Bratislavy, respektíve Žiliny a nijako neriešia hlavnú prioritu, ktorou je prepojiť západnú časť krajiny s východnou. Medzi prioritné projekty sa nedostala cesta z Brna do Žiliny, ktorá bola na pôvodnom zozname.
    Celkové náklady na tieto tri vybrané úseky Európska komisia odhaduje na 5,5 mld Sk. V porovnaní so súčasným stavom, kedy napríklad železnice budujú svoje koridory a Slovenská správa ciest diaľnice a rýchlostné cesty s pomocou európskych fondov ISPA a PHARE či úverov z Európskej investičnej banky, sa zdroje spolufinancovania rozšíria aj o kohézny a štrukturálne fondy.
    Podiel európskych zdrojov na financovaní projektov sa zvyšuje zo súčasných 10 na 30%. Podľa prezidenta Európskej komisie Romana Prodiho by bolo ideálne, aby bol tento podiel 40%.
    Ešte včera všetko nasvedčovalo tomu, že Slovensko v tzv. QuickStart programe nebude. Z pôvodných 29 projektov, predkladaných členskými aj pristupujúcimi krajinami únie, prezident Európskej komisie Romano Prodi najskôr predbežne za prednostné označil trinásť. Medzi nimi figurovali napríklad projekty Poľska, Rakúska či Maďarska, slovenské návrhy vynechal. Podľa úradníka odboru energetiky a dopravy Európskej komisie, zúžený zoznam ostatné projekty nevyraďoval. Je len zoznamom projektov, ktoré by sa do roku 2007, kedy pre transeurópske projekty vznikne špeciálny fond, mali financovať z kohézneho a štrukturálnych fondov. Definitívny zoznam má ešte prejsť schvaľovaním na pôde Rady európskych ministrov dopravy.

    Aby bolo na dôchodky a splátky. Parlament rokoval o zákone, ktorý umožní doprivatizáciu prirodzených monopolov
    SITAHospodárske noviny12.11.2003 , išp - Umožniť vláde ponúknuť investorom aj vyššie ako 49-percentné podiely v strategických podnikoch má za cieľ novela zákona o veľkej privatizácii, ktorá bola včera popoludní na programe parlamentu. Vládny návrh ruší blokačný paragraf, ktorý vo vybraných podnikoch neumožňoval privatizovať viac ako 49 percent firmy. V dvanástich vymenovaných podnikoch s charakterom prirodzeného monopolu bude o eventuálnej privatizácii podniku alebo jeho časti rozhodovať vláda po prerokovaní zámeru v parlamente. Vláda to zdôvodnila potrebami zdrojov na dôchodkovú reformu, ako aj posilnením štátnych finančných aktív na splácanie úverov a pôžičiek. Vládny návrh zákona poslanci schválili 75 hlasmi. Účinnosť nadobudne 1. januára 2004.
    Medzi podniky s charakterom prirodzeného monopolu patria Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Východoslovenská, Stredoslovenská a Západoslovenská energetika, Transpetrol, Slovenská pošta, Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice SR, Slovenské telekomunikácie a Lesy SR. Zo zoznamu strategických podnikov, ktorých zámer privatizácie musí posudzovať aj Národná rada, sa vyškrtli teplárne a Železničná spoločnosť vzhľadom na to, že nemajú charakter prirodzeného monopolu. Podľa novely zákona ostanú aj naďalej pred privatizáciou chránené železničná dopravná cesta, prekladiská v Čiernej nad Tisou a Maťovciach, povrchové a podzemné vody, lesný fond a majetok na poskytovanie poštových služieb.
    Poslanec Jirko Malchárek z ANO navrhol, aby výnos z predaja majetku strategických podnikov mohol byť použitý aj na úhradu nákladov spojených s významnými investíciami a prijatý bol aj návrh Jarmily Takáčovej z SDKÚ, aby predmetom privatizácie nemohli byť vodné toky, pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, majetok slúžiaci na ich ochranu ani akcie ich obchodných spoločností.
    Na rozpor návrhu zákona, ktorý umožní doprivatizáciu prirodzených monopolov, s programovým vyhlásením vlády upozornil predseda Smeru Robert Fico a zamietavé stanovisko k zákonu vyjadrili aj poslanci KSS a HZDS-ĽS. Postoj Slovákov k doprivatizácii Súhlasí 12% Jednoznačne či skôr nesúhlasí 82% Nevyjadrilo jasný názor 6%
    Zdroj: prieskum odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu k záveru septembra na vzorke celkovo 1 029 respondentov
    Podniky s charakterom prirodzeného monopolu Slovenský plynárenský priemysel Západoslovenská energetika Stredoslovenská energetika Žilina Východoslovenská energetika Košice Slovenská elektrizačná a prenosová sústava Žilinská teplárenská Martinská teplárenská Zvolenská teplárenská Bratislavská teplárenská Trnavská teplárenská Tepláreň Košice Slovenská pošta Slovenský vodohospodársky podnik Železnice SR Železničná spoločnosť Transpetrol Slovenské elektrárne Slovenské telekomunikácie Lesy SR
    Zdroj: Návrh novely zákona o veľkej privatizácii (92/1991 Zb.)

    V dôsledku štrajku na rakúskych železniciach môže ZSSK denne prísť o 3 mil. Sk
    TASRBratislava 11. 11.2003 - Časovo neobmedzený štrajk na rakúskych železniciach môže za jeden deň spôsobiť Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s., únik tržieb z nákladnej prepravy vo výške 3 milióny Sk.
    "Stratu v takomto rozsahu by sme dosiahli vtedy, ak by sa naši zákazníci, ktorí prepravujú tovar do alebo z Rakúska, jednoducho rozhodli, že služby našej spoločnosti nevyužijú," uviedol TASR hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Výška zmarených tržieb je podľa neho závislá od prepravnej vzdialenosti, teda od najazdených kilometrov. Cez slovenské železnice pritom prúdia do Rakúska napríklad vlaky z Ruska či Ukrajiny.
    Ak by vedela Železničná spoločnosť rakúskej strane dokázať, že k odkloneniu prepravy tovaru napríklad na kamióny sa zákazníci rozhodli práve v dôsledku štrajku, mohla by si u rakúskych železníc zmarený zisk nárokovať. Túto reklamáciu by však museli Rakúšania uznať. Ak by tak nespravili, ZSSK sa môže obrátiť na medzinárodný súd. M. Čikovský takýto postup v budúcnosti nepredpokladá, už v minulosti totiž slovenské železnice s rovnakou požiadavkou voči českej strane neuspeli.
    Železničná spoločnosť však bude od rakúskych železníc určite žiadať vykrytie zvýšených nákladov, ktoré jej vzniknú zdržaním vozňov zahraničných dopravcov na území Slovenska, smerujúcich do Rakúska. "Za každý deň, ktorý strávi cudzí železničný vozeň na našich tratiach, musíme platiť," vysvetlil M. Čikovský.
    Keďže zmluvy medzi ZSSK ako dopravcom a prepravcami, teda majiteľmi tovaru, majú zväčša rámcový charakter, klient sa v nich nezaväzuje, že konkrétne zásielky bude prepravovať cez ZSSK . Tá ho za presunutie dopravy na cestu alebo inú železnicu sankcionovať nemôže. V ostatných prípadoch je zmluvou železničný nákladný list, ktorý firma, vedomá si štrajku, jednoducho nevyplní, čím jej vzťah so ZSSK nevznikne. Rámcové zmluvy dávajú prepravcom možnosť reklamácií, ak by došlo napríklad k omeškaniu doručenia zásielky.
    Rakúski železničiari vstúpia do časovo neobmedzeného varovného štrajku o polnoci z utorku na stredu. Podľa šéfa odborárov Wilhelma Haberzettla železnice určite nebudú premávať v stredu a vo štvrtok. Ďalší vývoj situácie je ešte otvorený. K štrajku sa pridali aj zamestnanci autobusovej spoločnosti Postbus. V Rakúsku to bude konkrétne znamenať výpadok 7 500 vlakov, z toho 3 500 osobných, 2 500 nákladných a 1 500 vnútropodnikových. Štrajk je dôsledkom schválenia vládnej železničnej reformy, ktorá rozdelí železnice doteraz pod strechou holdingu najmenej do 4 akciových spoločností a 5 spoločností s ručením obmedzeným. Reforma tiež zavádza nové pracovné právo pre železničiarov, čím zasahuje do ich platných zmlúv. Ruší napríklad automatický platový postup a ochranu železničiarov pred výpoveďou.

    Poľskí odborári naďalej podporujú plánovaný štvrtkový štrajk železničiarov
    TASRVaršava 11. 11.2003 - Ani ďalšie stretnutie poľských odborárov nevyústilo do odvolania generálneho štrajku železničiarov, ktorý zamestnanci poľských dráh plánujú na štvrtok 13. novembra.
    Zástupca ministra infraštruktúry Andrzej Pilat s blížiacim sa termínom štrajku navrhol kvôli naliehavej situácii stretnutie s ministrom hospodárstva Jerzy Hausnerom.
    Program reformy v železničnom sektore predložia zodpovední pracovníci vládnemu výboru 13. novembra, pričom vláda o ňom bude diskutovať 18. alebo 26. novembra.
    Informovala o tom poľská tlačová agentúra PAP.

    Stávka na polských železnicích zatím neodvrácena
    Česká tisková kancelářVARŠAVA 11. 11.2003 - Jednání třístranné komise o situaci ve státní polské železniční společnosti PKP neodvrátilo železničáře od záměru uspořádat 13. listopadu stávku na všech polských železnicích. Informovala o tom dnes polská tisková agentura PAP.
    Ministr pro infrastrukturu Andrzej Pilat konstatoval, že jednání mezi zástupci odborů, vlády a zaměstnavatele nepřesvědčilo železničáře, aby stávku odvolali. Ministr proto navrhl, aby ve středu se výbor protestujících zaměstnanců setkal s místopředsedou vlády a ministrem hospodářství Jerzym Hausnerem.
    Železničáři si stěžují, že vláda neplní sliby, a chtějí po ní i více peněz. Chystanou stávku podporuje 96 procent zaměstnanců železnic v celém Polsku, což dali železničáři najevo v referendu začátkem tohoto měsíce.
    Hausner v pátek uvedl, že 13. listopadu bude příslušnému vládnímu výboru předložen program reforem železnic. Ten vláda bude projednávat 18. a 26. listopadu.

    Francúzske železnice sa ani v roku 2004 nedostanú zo straty
    TASRParíž 11. 11.2003 - Francúzske železnice SNCF sa ani v nasledujúcom roku nedostanú zo straty, hoci podľa predchádzajúcich plánov ich vedenia mali už priniesť prvý zisk. Šéf SNCF Louis Gallois uviedol, že tento cieľ sa odkladá o rok, lebo hospodárska situácia teraz nie je dobrá a podstatne sa nezlepší ani v roku 2004.
    SNCF dosiahne v tomto roku hospodársku stratu okolo 300 miliónov EUR (12,4 miliardy Sk). V štátnom rozpočte sa rátalo s ich schodkom len 144 miliónov EUR. Z Galloisových slov vyplynulo, že hospodárenie spoločnosti poškodili štrajky na jar tohto roku, ktoré spôsobili firme celkovú škodu 265 miliónov EUR.
    SNCF potrebuje na financovanie svojich rozvojových projektov ročne 1,1 miliardy EUR. Ak si ich bude musieť zabezpečiť zo svojich prostriedkov, bude musieť obmedziť prevádzku na nízko rentabilných tratiach a stratové trate zrušiť.
    Pre francúzske železnice je stratovou aj preprava nákladov, na ktorej tento rok prerobia okolo 400 miliónov EUR.
    Vedenie dopravnej spoločnosti zverejní celkový plán na ozdravenie hospodárenia francúzskych železníc na budúci týždeň.
    Informoval rakúsky denník Die Presse a agentúra APA.

    Železnice neevidujú všetky zmluvy
    Hospodárske noviny13.11.2003, Danielis Juraj - Od roku 1993, po rozdelení československej federácie, čelili slovenské železnice kritike médií aj kontrolných orgánov okrem iného aj za netransparentné zmluvné vzťahy.
    Potrebu archivovať a evidovať všetky kontrakty po tlaku rezortov financií a dopravy však priznali na základe dvoch nariadení z predchádzajúcich rokov až v roku 1998, kedy na evidenciu a opis všetkých zmlúv vznikla elektronická databáza.
    Zmluvy, z ktorých väčšinu tvoria tie nájomné a dodávateľské, majú železnice uschované v jednom z pracovísk generálneho riaditeľstva. Do evidencie len v tomto roku pribudlo zhruba 900 nových kontraktov, čo zodpovedá bežnému priemeru. Vlani so svojimi partnermi firma podpísala 1100 zmlúv.
    Elektronická databáza je zabezpečená pôvodným softvérom z roku 1998. Zmluvy sa dajú vyhľadávať, napríklad, podľa evidenčného čísla či dátumu podpisu. Ako pre HN povedal riaditeľ odboru právnych vzťahov a verejného obstarávania ŽSR Alojz Ceizel, nie je však sprístupnená vo vonkajšej ani vo vnútornej sieti, čo jej bezpečnosť neohrozuje. Na druhej strane, ak by sa dáta pre prípadnú poruchu zo servera stratili, záloha na prenosných médiách neexistuje. Všetky zmluvy by sa museli do novej evidencie prepísať z papiera. Najdôležitejšie zmluvy, medzi nimi aj tie v hodnote niekoľkých miliárd korún, v archíve fyzicky nie sú.
    Majú ich riaditelia jednotlivých odborov. Napríklad osud pôvodnej zmluvy s firmou Noram, ktorá sa so ŽSR v súčasnosti súdi o náhradu za zhruba polmiliardový - a nezrealizovaný - projekt, je však neznámy. Podľa Ceizela má spoločnosť k dispozícii len jej kópiu zo súdnych spisov. Originál kontraktu, ktorý sa skloňoval aj v súvislosti s podsvetím, však zmizol.
    Dokumentačný server železníc, kde sa evidujú zmluvy, má zadefinované prístupové práva. Podľa miery, do akej sa môžu zamestnanci a manažéri oboznamovať so zmluvami, existuje na železnici šesť kompetenčných skupín. Do prvej patrí generálny riaditeľ, jeho námestníci, zahraničné zastupiteľstvá a iní špecifikovaní pracovníci železníc. Majú prístup k dokumentom zaradeným do kategórií nariadení generálneho riaditeľa, hospodárenia s majetkom, logistiky, informatiky, stratégie a z iných kľúčových oblastí. Vybraní zamestnanci, ktorí sa ako jediní môžu oboznámiť s obchodným tajomstvom, patria napríklad do šiestej skupiny.
    Generálny riaditeľ železníc vydal koncom leta nariadenie, v ktorom pre sprehľadnenie zmluvných vzťahov obmedzil kompetencie "nižších" riaditeľov. Podpisovať už môžu iba nevyhnutné dodávky limitované cenovým stropom. Šéf je tiež jediným štatutárnym orgánom. Malo by sa tým zbrzdiť nekontrolované podpisovanie zmlúv, a teda aj zvyšovanie gigantického dlhu železníc. Obmedzenie sa dotklo kľúčových oblastí - okrem investičnej činnosti k nim patria aj nájomné zmluvy, nákup a predaj materiálu či pohľadávky. Tieto oblasti sú pre hospodárnosť firmy najrizikovejšie. Zmluvy prevyšujúce päť miliónov korún musí podpísať generálny riaditeľ.
    "Za obsah zmlúv sú zodpovedné odbory, ktoré ich pripravujú, predovšetkým investičný odbor. Formu posudzuje odbor právnych vzťahov," dodal Alojz Ciezel. Musia byť opečiatkované a parafované. Generálny riaditeľ, ktorý ich v priemere podpíše až 30 denne, ich totiž všetky nemôže stihnúť detailne preštudovať.

    Rakúskym štrajkujúcim hrozia prepúšťaním
    Sme13.11.2003, rf; kos - Časovo neobmedzený štrajk na rakúskych železniciach zastavil vlaky v celej krajine aj na hraniciach. Vlaky stoja aj na Slovensku.
    Slovenským železniciam vzniká škoda v miliónoch korún, najmä ak trvá viac dní. "Vychádzame z toho, že tržby vlakov jazdiacich do Rakúska sú zhruba 3 mil. denne," povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
    Rakúski odborári chceli pôvodne štrajkovať do zajtra (14.11.). Po včerajšku (12.11.) sa situácia zdramatizovala. Vedenie rakúskych dráh totiž pohrozilo štrajkujúcim zamestnancom, že ich vyhodia zo zamestnania. Odbory to považujú za protiprávne a v proteste chcú pokračovať možno aj na budúci týždeň.
    Medzi Rakúskom a Slovenskom jazdí niekoľko osobných vlakov aj rýchlikov. Za každých 24 hodín štrajku z Bratislavy hlavnej stanice cez Devínsku Novú Ves do Viedne a späť nepôjde 12 vlakov Euroregio a 5 osobných vlakov do Marcheggu a späť. Zo stanice v Petržalke cez Kittsee do Viedne a späť nepôjde 6 rýchlikov a 21 regionálnych vlakov.

    Vláda ustúpila, poľské vlaky sa nezastavia
    Sme13.11.2003, Pedziwol Aureliusz; Kosc Wojciech - 13.11. o polnoci sa mali v Poľsku zastaviť vlaky. Odborári ohlásili generálny štrajk. Poľské štátne železnice nakoniec premávať pravdepodobne budú: po celonočných rokovaniach sa odborári dohodli a štrajk zrušili.
    Ešte v utorok (11.11.) večer to vyzeralo, že štrajku nemôže nič zabrániť. Odborári boli odhodlaní na všetko. "Budeme štrajkovať, kým vláda neustúpi našim požiadavkám," hovoril jeden z vodcov odborárov Stanislaw Kogut. A vláda ustupovať nechcela.
    V noci sa situácia zmenila. "Už rokujeme iba o forme dohody," povedal vicepremiér Jerzy Hausner.
    Odborári tvrdia, že vláda neurobila nič na záchranu železníc, hoci to prisľúbila. Chcú od vlády, aby predložila plán privatizácie železníc. Najkontroverznejšou požiadavkou je dotácia vyše 1 mld zlotých (250 mil. USD) na zlepšenie situácie regionálnych osobných liniek a ďalšie milióny na udržanie železničnej infraštruktúry. Do stredy nenašli strany spoločný záujem. Vláda dokonca vyhlásila, že štrajk by bol nezákonný a štrajkujúcim by hrozili pokuty a vyhadzov. Včera sa situácia upokojila. "Rozpočet na rok 2004 zaistí toľko peňazí, koľko odborári požadovali," povedal minister infraštruktúry Marek Pol.
    Štrajk by spôsobil denne straty vo výške 5 mil. USD. Dlhšie prerušenie prevádzky by navyše mohlo ohroziť existenciu Poľských štátnych železníc.
    Odborári boli pri rokovaniach nedôverčiví. Naposledy, keď hrozili štrajkom, sa totiž vláda rýchlo vzdala a sľúbila peniaze. Podľa nich nedodržala slovo. Preto nebolo ani po dohode celkom isté, či sa niektoré vlaky predsa len dnes v noci nezastavia.
    Odvolaný štrajk je úspechom pre obe strany. Vláde sa podarilo zabrániť chaosu, ktorý by na železniciach vznikol, odborári dostali peniaze.
    Napriek tomu vláda nevyhrala. Tento mesiac sa na ňu valia aj ďalšie hrozby štrajkov. Baníci, zdravotníci, policajti, pohraničiari chcú z novembra urobiť mesiac protestov. Po včerajšom ústupku železničiarom sa jej bude ťažko odmietať ďalších.

    Poľské železnice: reformy alebo miliardy
    Poľské železnice potrebujú zmenu. Odborári si myslia, že tou zmenou by malo byť viac peňazí zo štátneho rozpočtu, odborníci zasa hovoria o prepúšťaní zamestnancov a rušení nerentabilných liniek.
    Poľské dráhy boli do septembra tohto roka jedným veľkým postkomunistickým molochom. Až vtedy parlament odhlasoval rozdelenie dráh na 24 menších spoločností, ktoré tvoria jeden holding.
    "Niet sa čo čudovať. Poľské železnice boli štátom v štáte - mali vlastné nemocnice a lekárne, dokonca vlastné športové kluby ako Lech Poznaň alebo Polonia Varšava," povedal Michal Górzyäski z varšavského Centra pre sociálnoekonomické analýzy CASE.
    Zisk prináša jedine nákladná preprava. Všetko ostatné produkuje len straty. Pre odborníkov je riešenie jasné: prepustiť 7300 zamestnancov a znížiť tak stavy na 145.000. Sprivatizovať jednotlivé dráhy a zavrieť najstratovejšie lokálne linky. Práve to chcela urobiť aj vláda, po tlaku odborárov a hrozbách štrajku ustúpila a namiesto reformy sľúbila železniciam ďalšie miliardy.

    Strategické firmy sú na predaj
    Sme13.11.2003, tv - Privatizácia najväčších podnikov prechádza do druhej etapy. Parlament schválil, že vláda môže predať aj zvyšné podiely v strategických firmách.
    Doteraz si v nich štát nechával väčšinový balík akcií, v koalícii to presadili pred piatimi rokmi sociálni demokrati. Štát teda predával len menšinové podiely spolu s manažérskou kontrolou.
    Prijatá novela zákona umožní vláde doprivatizovať plynárne, elektrárne, rozvodné energetické závody, Transpetrol a telekomunikácie. Vytvorí zároveň priestor na vstup strategických investorov do Slovenského vodohospodárskeho podniku, pošty, Železníc SR a Lesov SR.
    Predkupné právo na zvyšné akcie strategických podnikov majú súčasní menšinoví investori. Tí dnes slovenské spoločnosti prakticky ovládajú. Hoci v nich majú menšinové podiely, majú väčšinu vo výkonných orgánoch firiem. Vláda bude teda v budúcnosti skúmať, ako sa strategický investor o podnik staral, a ak splnil podmienky privatizačnej zmluvy, dostane ponuku na odkúpenie aj zvyšných akcií.
    K predaju zvyšných majetkových účastí štátu vo veľkých koncernoch núti rozbiehajúca sa penzijná reforma. "Nutnosť doprivatizovať je zrejmá vzhľadom na zavádzanie nového dôchodkového systému, pri ktorom štát na vykrytie prechodného obdobia musí vynaložiť značné finančné prostriedky," píše sa v predkladacej správe novely zákona. Štát zatiaľ z rozbehnutej privatizácie šiestich prirodzených monopolov získal zhruba 200 mld. Z nich vviac ako tretinu uložil ako rezervu na vykrývanie deficitu v prvých rokoch dôchodkovej reformy. Ak by k nim pribudli ďalšie stovky miliárd z doprivatizácie, financovanie reformy by v budúcnosti nemuselo byť takým problémom, pred akým nás varujú medzinárodné inštitúcie.
    Doprivatizácia strategických podnikov by nemusela byť zdĺhavá. Ak dnešní investori využijú predkupné právo, nebudú totiž musieť robiť hĺbkový právny a ekonomický audit vo firmách, ktoré riadia. Okrem toho vláda nebude musieť vyhlasovať tendre. Minister hospodárstva Pavol Rusko nedávno naznačil, že niektoré podniky by mohli byť doprivatizované do dvoch rokov.
    O tom, ktoré podniky štát predá, rozhodnú v budúcnosti politici. Podľa dávnejšie medializovaných Ruskových a Dzurindových vyjadrení nebude v najbližších rokoch politická vôľa doprivatizovať plynárne, Transpetrol a telekomunikácie. Súčasná vláda totiž nechce prísť o lukratívne pravidelné dividendy. O predaji sa zatiaľ neuvažuje ani v prípade Železničnej spoločnosti a Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy.

    Neľutovali sa, chytili sa rozumu
    Hospodársky denník13.11.2003, Kunik Jozef - Po mesačnej skúšobnej prevádzke koncom minulého týždňa dali do prevádzky Regionálny integrovaný dopravný systém (RIDS) v Žiline. Ide o prvý projekt tohto druhu na Slovensku.
    Projekt zahŕňa celkovo päť častí dopravy - leteckú, regionálnu železničnú, mestskú hromadnú, prímestskú a ďalšie vrátane statickej. Cieľom projektu je skoordinovať dopravu v žilinskom regióne tak, aby neexistovali nelogické trasy, zbytočné časové straty a dopravou nepokryté oblasti. Preto je veľmi potrebné, aby všetky časti systému komunikovali a hľadali spoločné riešenie. Výsledkom bude zvýšenie komfortu a možností cestovania v regióne a jeho plynulé prepojenie na ostatné regióny. K tomu pristúpi rozšírenie služieb, vytvorenie infraštruktúry potrebnej na zlepšenie investičného prostredia a celkový rozvoj regiónu. Systém umožňuje používať cestujúcim ten istý cestovný lístok v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy v Žiline aj na cestu regionálnou železnicou Žilina – Rajec a využiť zľavy cestovného. V súčasnosti Rajeckou železnicou cestuje 5000 ľudí týždenne, pričom za posledné dva mesiace vlak "Rajecká Anča" zaznamenal 15% prírastok cestujúcich. Cestovné na lokálnej železnici Žilina – Rajec je pritom lacnejšie o vyše 20%. Lístok na tejto trati stojí 22 korún, čo je o 6 korún menej ako doteraz. Ďalšie zlacnenie cestovania na trati Žilina – Rajec sa očakáva od pripravovanej možnosti uhrádzania cestovného čipovými kartami, ktoré sa používajú v žilinskej MHD. Už dnes je však možné kúpiť si jednotný cestovný lístok, ktorý platí na lokálnej železnici Žilina – Rajec aj na linkách MHD v Žiline. Projekt Regionálneho integrovaného dopravného systému počíta s rozšírením systému jednotných lístkov a čipových kariet s množstevnými zľavami aj na prímestskú autobusovú dopravu a hradenie parkovného v Žiline. Postupne by mal byť do systému zapojený región od Trenčína po Liptovský Mikuláš, čo pokrýva približne 1,2 milióna obyvateľov. Pre bezchybné fungovanie systému je podľa koordinátora projektu Georga Trabelssieho potrebná najmä komunikácia všetkých častí systému a hľadanie optimálnych riešení, čo je možné len v prípade vytvorenia subjektu, ktorý zabezpečí organizáciu RIDS. V regionálnej osobnej, autobusovej, leteckej a železničnej doprave by tento subjekt zabezpečoval predovšetkým optimalizáciu a koordináciu liniek a spojov, tvorbu koordinovaných cestovných poriadkov, vytvorenie jednotného tarifného systému a jednotného cestovného dokladu s možnosťou použitia viacerých druhov hromadnej dopravy. Po vybudovaní RIDS sa zvýši komfort cestovania a plynulého prepojenia na ostatné regióny Slovenska i zahraničie. Žilinská univerzita bude plniť úlohu odborného garanta a v oblasti dopravnej infraštruktúry poskytovať odbornú aj poradenskú pomoc.
    Súčasťou spustenia regionálneho dopravného systému bol aj podpis rámcovej zmluvy medzi zainteresovanými subjektmi. Za mesto Žilina podpísal zmluvu primátor Ján Slota, za Železničnú spoločnosť predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Ing. Pavol Kužma. Pri tejto príležitosti Pavol Kužma povedal, že ide o pilotný projekt, ktorý sa bude zdokonaľovať. Aj keď sme v minulosti mali podobnú snahu o zavedenie integrovanej dopravy v Bratislave a v Košiciach, celkom sa nám to nepodarilo, a tak Žilina sa stala príkladom pre iné regióny. Železničná spoločnosť prehodnocuje dopravné systémy v uzloch Bratislava a Košice, na spojniciach Košice – Prešov, Banská Bystrica – Zvolen a na Tatranských elektrických železniciach. Hlavným účelom tejto zmluvy je vytvorenie regionálneho integrovaného dopravného systému v žilinskom regióne a v priľahlých regiónoch. Zmluvné strany prejavujú vôľu, aby v lehote do 180 dní od podpisu tejto zmluvy došlo k založeniu Organizátora RIDS, ktorý bude mať formu súkromnej akciovej spoločnosti v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa zaväzujú vytvoriť jednotný systém tarifných podmienok, cestovných poriadkov, cestovných dokladov, informačný systém a jednotný systém vybavenia cestujúcich. Zmluvné strany sa dohodli na vytvorení spoločného elektronického cestovného poriadku prístupného na internete.

    Železničná spoločnosť začína bojovať o trh
    Hospodárske noviny13.11.2003, Danielis Juraj - Predstavenstvo a.s. Železničná spoločnosť schválilo novú koncepciu osobnej dopravy na roky 2004 až 2008. Dôvodom je boj o trh. Počet cestujúcich sa znižuje a tým klesajú aj tržby. V budúcom roku dokonca hrozí rekordný deväť miliónový úbytok zákazníkov.
    Železničný dopravca si v osobnej doprave chce udržať trhový podiel 22%. Za rozhodujúce pri tomto zámere firma považuje zadefinovať investičné potreby pre aspoň minimálny rast. Pre stratové hospodárenie spoločnosť zredukovala svoj investičný plán v prvom polroku o 0,5 mld na 3,1 mld Sk. Masívnejšie investície do obnovy vozového parku sa plánujú po roku 2005, keď bude mať spoločnosť k dispozícii viac peňazí z eurofondov. Ako zdroje financovania využije aj úvery z európskej železničnej organizácie Eurofima či lízing a komerčné úvery.
    Ako pre HN uviedol hovorca spoločnosti Miloš Čikovský, osobná doprava sa bude po novom deliť - podobne ako v autobusovej doprave - na diaľkovú, prímestskú a regionálnu. Diaľkovú dopravu budú okrem rýchlikov zabezpečovať aj komerčné EC a IC vlaky. Na zabezpečenie prímestskej dopravy Železničná spoločnosť investorskej komisii predložila možnosť nákupu poschodových prímestských súprav. V decembri predstavenstvu predloží ekonomické zhodnotenie projektu. "Vyplynie z neho, či je to tá správna cesta," dodal Čikovský. Cestu v regionálnej doprave vidí podnik v modernizácii motorových vozňov na vyššiu triedu. Ako dodal, všetky projekty z koncepcie budú závisieť od základného "kameňa úrazu" železničných operátorov, a to je ich financovanie.
    V nákladnej doprave nezvýšia ceny
    Ceny v domácej nákladnej doprave Železničná spoločnosť v budúcom roku zvyšovať nebude a sadzobník taríf zostane v terajšom znení. Železničný dopravca však zavedie nový typ zrážky, ktorý sa na železnicu presunie z cestnej dopravy. Ceny zostanú na pôvodnej úrovni aj v tranzitnej doprave. Podporiť chce spoločnosť tzv. dvojosové vozne, pri ktorých sa ceny mierne znížia. Pri štvorosových vagónoch sa naopak ceny zvýšia pri menšom vyťažení, ako je 20 ton nákladu. V budúcom roku plánuje firma prepraviť 50,9 miliónov ton tovaru a zachovať si štrvrtinový podiel na trhu prepravy tovaru a komodít.

    Denná strata 3 mil. Sk
    Hospodársky denníkTASR13.11.2003 - V dôsledku časovo neobmedzeného štrajku rakúskych železničiarov, ktorý sa začal včera (12.11.) o polnoci, nepremávajú medzi Rakúskom a Slovenskom žiadne osobné ani nákladné vlaky.
    V prípade osobnej dopravy sa to týka 44 vlakov a v nákladnej doprave do Rakúska nejde denne 15 vlakov a len o niečo menej v opačnom smere. Počas jedného dňa z Bratislavy z Hlavnej stanice cez Devínsku Novú Ves do Viedne nechodí 12 vlakov Euroregio a 5 osobných vlakov do Marcheggu a späť. Z Bratislavy Petržalky cez Kittsee do Viedne a späť nevypravujú železnice celkovo 6 rýchlikov a 21 regionálnych vlakov.
    Bratislavský podnik SAD je na túto situáciu pripravený. "Všetko závisí od priebehu štrajku, sme schopní zabezpečiť posily spojov na obidvoch smeroch," ubezpečil Karel Pulec. Ako informoval, SAD počas štrajku uznáva lístky na vlak a cestujúcich prepravuje zdarma. V spojoch z Bratislavy o 5.40 hod. a následne o siedmej, ôsmej a deviatej hodine sa týmito lístkami preukázalo asi 15 ľudí. Podnik zareagoval aj na štrajk rakúskej autobusovej spoločnosti Postbus. V prípade nákladnej dopravy platí pre všetky druhy tovaru zákaz nakládky na Slovensku v smere k nášmu juhozápadnému susedovi. Už teraz je odstavených vyše 10 nákladných vlakov. Možný denný únik tržieb z nákladnej prepravy v dôsledku štrajku ŽS odhaduje na 3 mil. Sk.

    Vláda ustúpila, vlaky sa nezastavia
    SITABRATISLAVA 13. 11.2003 - O polnoci zo stredy na štvrtok sa mali v Poľsku zastaviť vlaky. Odborári ohlásili generálny štrajk. Poľské štátne železnice nakoniec premávať pravdepodobne budú: po celonočných rokovaniach sa odborári dohodli a štrajk zrušili, informoval denník Sme na svojej internetovej stránke. Ešte v utorok večer to vyzeralo, že štrajku nemôže nič zabrániť. Odborári boli odhodlaní na všetko. „Budeme štrajkovať, kým vláda neustúpi našim požiadavkám,“ hovoril jeden z vodcov odborárov Stanislaw Kogut. A vláda ustupovať nechcela.
    V noci sa situácia zmenila. „Už rokujeme iba o forme dohody,“ povedal vicepremiér Jerzy Hausner.
    Odborári tvrdia, že vláda neurobila nič na záchranu železníc, hoci to prisľúbila. Chcú od vlády, aby predložila plán privatizácie železníc. Najkontroverznejšou požiadavkou je dotácia vyše miliardy zlotých (250 miliónov dolárov) na zlepšenie situácie regionálnych osobných liniek a ďalšie milióny na udržanie železničnej infraštruktúry.
    Podľa Sme do stredy nenašli strany spoločný záujem. Vláda dokonca vyhlásila, že štrajk by bol nezákonný a štrajkujúcim by hrozili pokuty a vyhadzov. Včera sa situácia upokojila. „Rozpočet na budúci rok zaistí toľko peňazí, koľko odborári požadovali,“ povedal minister infraštruktúry Marek Pol. Štrajk by spôsobil denne straty vo výške 5 miliónov dolárov. Dlhšie prerušenie prevádzky by navyše mohlo ohroziť existenciu Poľských štátnych železníc.
    Odborári boli pri rokovaniach nedôverčiví. Naposledy, keď hrozili štrajkom, sa totiž vláda rýchlo vzdala a sľúbila peniaze. Podľa nich nedodržala slovo. Preto nebolo ani po dohode celkom isté, či sa niektoré vlaky predsa len dnes v noci nezastavia. Odvolaný štrajk je úspechom pre obe strany. Vláde sa podarilo zabrániť chaosu, ktorý by na železniciach vznikol, odborári dostali peniaze. Napriek tomu vláda nevyhrala. Tento mesiac sa na ňu valia aj ďalšie hrozby štrajkov. Ako dodáva Sme, baníci, zdravotníci, policajti, pohraničiari chcú z novembra urobiť mesiac protestov. Po včerajšom ústupku železničiarom sa jej bude ťažko odmietať ďalších.

    Pojednávanie o zákonnosti štrajku na železniciach v SR vytýči súd asi na január
    TASRBratislava 13. 11.2003 - Termín pojednávania vo veci zákonnosti štrajku slovenských železničiarov vytýči Okresný súd Bratislava I. pravdepodobne až na záver januára budúceho roka.
    Ako TASR uviedla hovorkyňa súdu Ivona Hrčeková, sudcovia majú až do konca tohto roka plný program, navyše, účastníkov konania chce súd o termíne pojednávania informovať s dostatočným aspoň mesačným predstihom. Spraviť tak ešte ale nemohol, nakoľko od nich nedostal doručenky k zaslanému rozhodnutiu bratislavského Krajského súdu (KS). Zmieneným rozhodnutím KS zrušil predbežné opatrenie, ktorým Okresný súd vo februári štrajk pozastavil.
    Predbežné opatrenie pritom Krajský súd zrušil kvôli procesnej chybe, pretože železnice podali až 3 obdobné žaloby voči štrajku a v zmysle zákona sudca nemôže konať, pokiaľ v tej istej veci prebiehajú aj iné súdne konania. Žalobu o protizákonnosti časovo neobmedzeného štrajku podali Železnice SR ( ŽSR ) a Železničná spoločnosť ( ZSSK ) ešte pred jeho začatím 31. januára.
    Odbory na železniciach prvýkrát štrajkovali 29. januára tohto roka, a to len 6 hodín. Hneď 31. januára už ale odštartovali časovo neobmedzený štrajk, ktorý po 3 dňoch prerušilo súdne opatrenie, vydané z obáv o vznik veľkých hospodárskych škôd v ekonomike krajiny.
    Železničiari protestovali proti rušeniu dopravy na 25 regionálnych tratiach a asi 200 spojov na hlavných tratiach.

    Rakúski železničiari naďalej štrajkujú, odborári už hovoria o generálnom štrajku
    TASRViedeň 13. 11.2003 - Rakúski železničiari pokračujú už druhý deň v neobmedzenom štrajku. Spolkový vicekancelár a minister dopravy Hubert Gorbach dnes vyhlásil, že bez ohľadu na dĺžku štrajku sa plánovaná reforma železníc bude realizovať.
    Odborári sa na dnešnej tlačovej konferencii prvýkrát zmienili o zostrení protestných opatrení, a to o generálnom štrajku. Štrajkujúci sú však naďalej pripravení rokovať o sociálnych aspektoch reformy a v prípade obnovenia rokovaní okamžite štrajk ukončia.
    Zmienená reforma má Rakúske spolkové železnice (ÖBB), doteraz pod strechou holdingu, rozdeliť najmenej do 4 akciových spoločností a 5 spoločností s ručením obmedzeným. Okrem toho sa má zaviesť nové pracovné právo pre železničiarov. Podľa železničiarskych odborov rakúska vláda chce svojimi plánmi zničiť a privatizovať ÖBB, čo povedie k "anglickému modelu" nízkej bezpečnosti a vysokých cien.
    Podľa ministra financií Karl-Heinz Grassera jedinou chybou železničiarskej reformy je, že sa mala uskutočniť pred 15 alebo 20 rokmi. "Reforma je nevyhnutná, lebo spolkové železnice sú netransparentným molochom bez kontrolingu," uviedol minister financií.
    Obchody na železničných staniciach zívajú prázdnotou a obchodníci sa sťažujú na 100-% výpadok tržieb. Kvôli štrajku musí rakúska pošta posielať zásielky automobilovou dopravou. Vo Viedni je v dôsledku zvýšenej automobilovej prepravy ťažké nájsť parkovacie miesto a problémy sa vyskytli i pri vybavovaní medzinárodných kamiónov na železničných termináloch.

    Štát Spoločnú zdravotnú poisťovňu zatiaľ nezruší
    TASRPravda14.11.2003, tom - Spoločná zdravotná poisťovňa (SZP) sa zmení na akciovú spoločnosť. Minister zdravotníctvo Rudolf Zajac totiž 13.11. na rokovaní vlády stiahol návrh na jej zlúčenie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
    Už v pondelok (10.11.) sa stretol s predstaviteľmi zriaďovateľských ministerstiev a spolu zistili, že nájdu dosť peňazí, aby sa mohla zriadiť nová akciová spoločnosť SZP.
    Podľa Zajaca momentálne nie je potrebné zlučovať poisťovne. Našli sa totiž podľa neho riešenia, pomocou ktorých by sa mohol odstrániť problém, keď Spoločná zdravotná neodvádza peniaze na spoločný účet prerozdeľovania, kam prispievajú všetky zdravotné poisťovne. Napriek tomu, že poisťovňa na tento účet neplatí ani doteraz, podrobnosti riešenia minister neuviedol.
    Generálny riaditeľ SZP Peter Kvasnica toto rozhodnutie privítal. "Veci sa dali riešiť aj bez straty času a bez nervozity. Situácia sa však upokojuje. Vraciame sa do starých koľají a transformácia pôjde podľa toho, ako budú prijímané jednotlivé legislatívne opatrenia," uviedol Kvasnica.

    České dráhy budou ztrátu ze stávky vymáhat na rakouské železnici
    Česká tisková kancelářPRAHA 13. 11.2003 - České dráhy budou škody, které jim způsobuje stávka rakouských železničářů, vymáhat na rakouské železnici. Na dotaz ČTK to na dnešní tiskové konferenci řekl generální ředitel Českých drah Petr Kousal. Zatím však dráhy výši ztráty, kterou jim stávka v Rakousku způsobila, nevyčíslily.
    Na české železnici stojí nyní kvůli stávce 43 vlaků, které omezují propustnost tratí směrem k rakouské hranici. V Rakousku kvůli stávce například Českým drahám uvízly vagony na uhlí. ČD tak dnes ráno nebyly schopny některým zákazníkům, především dolům na Ostravsku, přistavit vagony v požadovaném množství.
    Nejvíce vlaků stojí na Moravě na tratích směřujících do Břeclavi a přímo v blízkosti hraničního přechodu Břeclav – Hohenau, kde již ve středu ráno čekalo na konec stávky 19 nákladních spojů. České dráhy proto v úterý zastavily přejímku vozů a vlaků z Polska a severní Evropy do Rakouska, aby se nákladní vozy nehromadily na české železnici.
    Stávka zatím nezpůsobila vážnější problémy v osobní dopravě, kde dráhy zrušily některé spoje a u jiných zavedly náhradní opatření. Například u vlaku EuroCity Vindobona z Vídně do Hamburku a zpět je nutný přestup v Praze-Holešovicích do náhradní soupravy. Ta jezdí v úseku Praha – Břeclav a zpět. Pravidelná souprava německých drah pro vlak z Vídně do Hamburku totiž kvůli stávce uvízla na rakouském území.
    "Ani na železničním přechodu Břeclav, přes který do Rakouska směřuje denně pět spojů EuroCity a řada dalších osobních vlaků, nedošlo k závažnějším problémům a kumulaci cestujících, kteří chtěli vycestovat k našim jižním sousedům," sdělil mluvčí drah Petr Šťáhlavský.
    Přestože původně oznámená stávka polských železničářů se dnes neuskuteční, zrušily polské dráhy kvůli stávce v Rakousku proti středě navíc tři vlaky EuroCity. Vlak Sobieski z Varšavy do Vídně však přesto po své trase pojede, pouze však na českém území. Vlak z Petrovic u Karviné do Krakova a zpět nepojede v celé své trase. Pokud bude stávka pokračovat i v pátek, zruší dráhy také vlak Sobieski z Vídně do Varšavy, a to opět jen na polském území. Každý den stávky neodjede z České republiky do Rakouska pět vlaků EuroCity, dva rychlíky, devět spěšných vlaků a 23 osobních spojů. Celkem, včetně vlaků z Rakouska, se tak stávka dotkne
    deseti vlaků EuroCity, čtyř rychlíků, 20 spěšných vlaků a 43 osobních spojů denně a přímých vozů mezi Prahou a Curychem a Vídní a Moskvou.
    V ČR jezdí všechny vlaky do Rakouska do českých pohraničních přechodových stanic Horní Dvořiště, České Velenice, Šatov a Břeclav a zpět. Spoje jsou zrušeny pouze v úseku z pohraničních stanic směrem na rakouské území. Zcela zrušen je provoz přímých lehátkových vozů Praha – Linec – Curych.

    Termín nasazení Pendolina do provozu je stále napjatější
    Česká tisková kancelářPRAHA 13. 11.2003 - Termín nasazení vysokorychlostního vlaku Pendolino do zkušebního provozu je stále napjatější, řekl na tiskové konferenci generální ředitel ČD Petr Kousal. ČD totiž od výrobce nepřevzaly již tři soupravy podle původního harmonogramu. Přesto firma předpokládá, že české Pendolino začne jezdit s cestujícími ve zkušebním provozu, zatím alespoň mezi Prahou a Brnem, v dubnu nebo květnu příštího roku.
    ČD chtějí Pendolina nasadit hlavně na mezinárodní tratě. Vlaky i tratě však musí schválit drážní úřad nejen v ČR, ale i v zemích, kam bude Pendolino jezdit. Příští rok chtějí ČD sedm vlaků za 4,5 miliardy korun nasadit na trati Vídeň – Drážďany.
    První vlak, který ČD po osmi letech od uzavření kontraktu převzaly letos v červnu, se nyní testuje na zkušebním okruhu u Velimi. Od září měly začít ČD přebírat měsíčně jednu další soupravu. Zatím tři vlaky však ČD odmítly a zastavily také platby dodavateli, kterým je italská firma Alstom.
    Důvodem je skutečnost, že výrobce zatím nedodal ČD podklady, na jejichž základě může začít provádět typové zkoušky a homologaci výrobku. Na to ČD počítají s 200 miliony korun. Nepřevzetí vlaků a zastavení plateb je podle Kousala jedinou možností, jak mohou ČD donutit dodavatele, aby nedostatky v dodávce odstranil. Smlouvu totiž předchozí management ČD sjednal tak, že je prakticky nevypověditelná, řekl Kousal.
    Původně měly soupravy, které budou jezdit rychlostí 160 kilometrů v hodině, vozit cestující již před pěti lety. Finanční problémy ČKD, které se v konsorciu s Fiatem a Siemensem na výrobě podílelo, ale zakázku zpozdily. Výrobu tak převzal Fiat, který se později stal součástí Alstomu.

    Osobné vlaky medzi SR a Rakúskom už podľa grafikonu, nákladná doprava mešká
    TASRBratislava 15. 11.2003 - Osobné vlaky a rýchliky medzi Slovenskom a Rakúskom už premávajú podľa platného grafikonu. Počas soboty vypadol len jeden pár vlakov, keďže rakúske železnice nemali pre tento spoj k dispozícii voľnú vlakovú súpravu.
    V priebehu dnešného dňa vypravila Železničná spoločnosť ( ZSSK ), a. s., Bratislava, do susedného Rakúska len šesť nákladných vlakov, rovnaký počet prekročil slovenskú hranicu z rakúskej strany. V sieti slovenských železníc naďalej ostáva vyše 20 nákladných vlakov, z ktorých časť vypraví ZSSK k susedom až v pondelok, uviedol pre TASR hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
    Po ukončení štrajku zo strany rakúskych železničiarov značne zosilnel záujem firiem o prepravu tovaru, uviedol Čikovský. Aj napriek tomu si je ZSSK vedomá, že nie všetci prepravcovia čakali s tovarom na ukončenie štrajku, ale časť z nich využila medzitým kamiónovú dopravu.
    Služby osobnej železničnej dopravy medzi Bratislavou a Viedňou využije denne približne 2600 pasažierov v smere tam aj naspäť. Veľkú časť z nich prepravila počas štrajku podľa Čikovského o dodatočné spoje posilnená SAD Bratislava.
    Časovo neobmedzený varovný štrajk začali rakúski železničiari v utorok o polnoci na protest proti vládou schválenej reforme Rakúskych spolkových železníc (ÖBB). Tá predpokladá rozdelenie železníc najmenej na 4 akciové spoločnosti a 5 spoločností s ručením obmedzeným.
    Možné denné straty ZSSK v dôsledku štrajku odhadol Čikovský na takmer 6 miliónov Sk na tržbách z nákladnej dopravy. V osobnej doprave prišla ZSSK denne približne o stotisícové čiastky. ZSSK však vznikajú aj ďalšie straty, konkrétne na poplatkoch za používanie vozňov cudzích železníc na sieti slovenských tratí. Ide približne o 370 vozňov, pričom náklady za ich používanie dosahujú 294 000 Sk za deň.


    Strana vytvorená: 18-XI-2003  
    Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0346.htm)