Dobrodružné putovanie Vrchmi
Horehroním a Podpoľaním na koni, bicykli, vláčikom alebo na voze
Prifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike) Profit, Iveta Bieliková, 28./31. 07.2003 - Tí, ktorí sa dajú na vrchárske putovanie cez internet, môžu si vraj dopriať najkrajší pohľad na prírodu okolo Čierneho Balogu a Detvy z konského sedla. Konský cval možno zameniť za vlastný pohon na bicykloch alebo cestovanie v otvorených vagónoch Čiernohronskej železničky , a tak zažiť začmudenie dymom z lokomotívy.
Spojením síl nadšencov z troch rôznych oblastí z rozličnými aktivitami vznikla jedinečná ponuka vidieckeho relaxu zvaná Vrchárske putovanie. Na aktívne využívanie voľného času v kraji, ktorý je takmer zabudnutý, stavili tri neziskové organizácie: Vidiecka rozvojová aktivita Vydra z Čierneho Balogu, Hucul klub z Lomu nad Rimavicou a Cykloklub Poľana z Detvy a nazvali sa spoločne MY3. Vrchy sú oblasťou spájajúcou Horehronie a Podpoľanie, je to kraj okolo Lomu nad Rimavicou. Práve sem od vlaňajšieho leta smerujú prevažne domáci turisti, nadšenci prírody. Organizátori navrhli desať rozlične dlhých a fyzicky náročných programov - pre dospelých s deťmi, rodiny, romantické dvojice či fyzicky zdatnejších nadšencov.
"Rozhodli sme sa využiť moderné technológie," hovorí Michaela Galvánková z Vydry " a predovšetkým na softvér sme použili väčšinu prostriedkov z polmiliónového grantu z pilotnej grantovej schémy ministerstva hospodárstva. Tak, aby sa dali pobyty cez internet nielen objednať, ale aj prispôsobiť individuálnym požiadavkám klientov." Paradoxom je, že na Vrchoch signály fungujú slabšie, a tak medzi troma organizáciami musí existovať i klasická komunikácia.

Vo Vydrovskej doline
Pre túto sezónu sa k Vrchárskemu putovaniu dajú priradiť ďalšie služby: do objednávkového košíka - ikonky pri každej službe na webovej stránke - si možno "naložiť" nielen skalolezectvo, prehliadku múzeí, dielní remeselníkov, ale aj ryžovanie zlata a splavovanie Hrona. To zabezpečujú vodáci zo Slovenskej Ľupče.
Ceny pobytov sú preto rôzne, od 740 korún za jednodňový po 4 000 za päťdňovú dovolenku pre fyzicky zdatných turistov, ktorá zahŕňa aj putovanie na koňoch a bicykloch. Za ryžovanie zlata vo Vydrovskej doline je to 500 korún, za požičanie kočiara, v zime saní alebo rebrináka 800 korún. Služieb tu každý nájde naozaj veľké množstvo. Napríklad taký "opekačkový košík": v horách vám donesú prútený košík s jedlom na opekanie pre ľubovoľný počet osôb. Službu využívajú nielen tí, ktorí putujú, ale mnohí víkendoví turisti.
Stále najväčším magnetom regiónu je úzkorozchodná Čiernohronská železnička (ČHŽ), ktorá premáva obnovená už jedenásty rok. Trasu v tomto roku predĺžila o 1,5 kilometra koľajníc do Vydrovskej doliny. Tá od polovice júna slúžila najmä školským skupinám. Na začiatku doliny stojí koliba s regionálnymi špecialitami, dokonca i desiatového "buchtičkového" typu, a na druhej strane drevený amfiteáter, ktorý celému okoliu chýbal pri organizovaní väčších akcií. Od polovice júla tu pribudne lesnícke múzeum a k tomu dva kilometre dlhý náučný chodník s milierom, kde sa kedysi pálilo drevené uhlie, s oborami na zver a inými zaujímavosťami hlbokých slovenských lesov.

Okolie Balogu ožíva
Tak by sa dala charakterizovať súčasná situácia v okolí Čierneho Balogu a pozdĺž celou dolinou. Teda i na Sihle, Drábsku, v Lome nad Rimavicou, ale aj na druhej strane, čiže v Podpoľaní, v Detve či Očovej. Ešte vlani mali organizátori putovania problém so stravovaním a čiastočne ubytovaním svojich klientov. Ivana Medveďová postupne zratúva súčasný počet lôžok pre turistov len v Čiernom Balogu. "Na súkromí je k dispozícii okolo 50 až 70 lôžok, ďalšie sú v penzióne U Pančíka, v novom penzióne Akvárius, ale aj v penzióne pri vleku. Zmenili sa možnosti stravovania, takže raňajky, obedy, večere sa okrem penziónov dajú objednať v zariadení pri stanici železničky v Čiernom Balogu," dodáva I. Medveďová. Špecialitou, ktorú ponúka železnička , je opekané prasiatko či hydina na jednej zo zastávok nazvanej Svätý Ján.
Podľa skúseností organizátorov z ČHŽ a z organizácie Vydra domáci, ktorí sa zapojili do rôznych projektov vidieckeho turizmu, by potrebovali okrem ľahkého prístupu ku grantom a mikropôžičkám aj servisné či konzultačné služby, ktoré zatiaľ poskytujú neziskové organizácie. Trochu zakliatou je v ponuke ubytovania na súkromí oblasť Podpoľania, kde sú k dispozícii najmä väčšie zariadenia. Väčšinu aktivít sa podarilo naštartovať železničkou , ktorá už slúži aj na pôvodný účel: druhý rok zváža rezivo z píly Jánošovka na prekládku do Hronca . To jej zabezpečí pravidelnú premávku a určité množstvo peňazí. Od zániku pred dvadsiatimi rokmi ju zachránili nadšenci a turisti, ktorých počas sezóny od mája do októbra prevezie viac ako 60-tisíc. Koncom tohto leta by sa jej trasa mala predĺžiť až po Chvatimech, čo by umožnilo presadnúť zo železnice na železničku v jedinej stanici.

Aj na volskom záprahu
Možnosti, ako spestriť program putovania, sú naozaj výnimočné. Už len vozenie na volskom záprahu, ktorý sa dodnes na Sihle a okolí používa na oranie, je tunajšou špecialitou. Práve preto, aby nezmizla tradícia, organizujú sa tu každoročne preteky volských záprahov.
Rovnako zaujímavá je práca v rámci aktívneho relaxu okolo chovu huculského koňa na Sihle. Jeho nadšenec Milan Gonda vie pripraviť záujemcov o konské sedlo tak, aby v ňom vydržali aj niekoľkohodinovú túru po horách. Alebo "len" povozí deti na huculoch na lúke. Všetko závisí od toho, čo si vyberiete a na čo máte chuť. Či na zbieranie húb, lesných plodov, návštevu Dobročského pralesa alebo meandrov Kamenistého potoka.
Nápadov, ktoré by chceli organizátori využiť, je veľké množstvo. Viaceré z tých, ktoré majú odskúšané v práci jednotlivých organizácií, sa dajú skombinovať do celého projektu. Veľkou pomocou sú vlastné, fungujúce turistické informačné kancelárie. Tie pobyty nielen propagujú, ale zabezpečujú celkom prozaickú, pre cykloturistov však dôležitú službu - požičovňu bicyklov.
V Lome nad Rimavicou je v pobytoch pre rodiny s deťmi alebo osobitne pre školské skupiny, ktoré sú na koncoročnom výlete či v škole v prírode, zväčša zahrnutá návšteva Marekovcov alebo Marekovho dvora v osade Drábsko. Rodina so štyrmi deťmi sa venuje klasickému spôsobu hospodárenia, chová množstvo zvierat, ktoré si deti môžu nielen pozrieť, ale dozvedia sa, ako sa o ne starať, aký je z nich úžitok, ale aj niečo o výrobe syra. Viac im ani tu nemôžu ponúknuť, legislatíva obmedzila ochutnávku na kúpu rôznych syrárskych výrobkov, ktoré si potom priamo u Marekovcov - ak si ich kúpi - môže každý zjesť. Veľmi dobre sa u Marekovcov rozbehli týždňové prázdninové pobyty detí spojené s výučbou jazdenia na koňoch. Dokonca tak, že na toto leto už vlastne nemajú voľné miesta.
V ponuke na webovej stránke putovanie je pri každom pobyte aj sprievodca. Tieto služby síce predražujú pobyt, ale organizátori si bez sprievodcovských služieb nevedia jednotlivé trasy predstaviť. A to je práve to jedinečné na vrchárskom putovaní. "Chceme, aby ľudia, ktorí sem prídu, získali vzťah k tomuto kraju, k prírode, aby si vedeli vysvetliť jednotlivé vzťahy i tradície."

Sprievodca na nezaplatenie
Práve sprievodcovia, ktorými sú jednotliví členovia neziskových organizácií, študenti aj lesníci, tvoria "za pochodu" atmosféru putovania.
Na území, ktoré nie je turisticky vyznačené, je to i otázka bezpečnosti, keďže len miestni sú znalí pomerov. Tie sú tu veľmi priateľské, neopakovateľné a úplne odlišné od komerčnej dovolenky. "Chceme ukázať veľké možnosti celého územia. Okrem spomínaných sú tu aj ďalšie - lezenie na cvičných skalách na Kalamárke pri Detve či vyhliadkové lety na motorových a bezmotorových lietadlách z letiska v Očovej," dopĺňa Ján Ľupták z Cykloklubu Poľana.
Organizátori nepredpokladajú, že ich tento projekt dokáže uživiť, pre väčšinu je to len jedna z aktivít, ktorej sa venujú. Efekt by mal priniesť predovšetkým rôznym drobným prevádzkovateľom služieb a postupne celému kraju na Vrchoch. "Znovu sa potvrdilo, že kým príde prvá reálna objednávka, dá sa všeličo pripraviť, ale až potom, keď prídu turisti, všetko sa doladí tak, aby to fungovalo," hovorí I. Medveďová. Tohtoročnou novinkou je aj rebrinák ťahaný koňmi s lavičkami zakrytými typickými tkanými pokrovcami, ktorý dokáže odviezť osem ľudí.

Do Vrchov s lyžami
Od aktivít okolo Vrchárskeho putovania si veľa sľubujú prevádzkovatelia Čiernohronskej železničky . Veria, že región sa ešte viac otvorí cestovnému ruchu, ktorý je cielený na domáce prostredie a šetrný k prírode. Podľa M. Galvánkovej z Vydry by postupne chceli do týchto aktivít zapojiť aj Hrochoť, Očovú, čím by vytvorili poprepájaný okruh okolo Poľany.
Organizátori väčšinu pobytov plánujú do jesene, čiže do 15. septembra. Jeden z ponúkaných s názvom Z Poľany na Vrchy vedia zabezpečiť aj v zime. Práve to by mal byť základ pre niektoré nové, celoročné pobyty s možnosťami zjazdového, ale predovšetkým bežeckého lyžovania. O úpravu bežeckých tratí sa už vlani starali v okolí Čierneho Balogu a začali aj s prevádzkou nového lyžiarskeho vleku. Letné putovanie by mali vyvážiť zimné možnosti. Tie sú v týchto dolinách Horehronia dosť problematické, najmä pre tvrdšie poveternostné podmienky. Pre niektorých návštevníkom môže byť raritou aj chalupa zasypaná snehom. Problémom je zatiaľ hrnček bylinkového čaju alebo pohár domáceho džemu. To si budú musieť MY3 znovu doladiť a vyhrať ďalší boj s málo ohybnými paragrafmi.

Grüss Gott v turistickom raji
Dokážu zarobiť na čerstvom vzduchu aj na pachu hnoja
Rozprávanie Petra S. Petrova, ktorý v Rakúsku pracuje ako kuchár
Prifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike) Profit, Dagmar Krištofičová, 28./31. 07.2003 - Ak spomíname na púšť, v mysli sa nám vybaví neskutočné množstvo piesku, more asociuje neskutočné množstvo vody. Keď spomenieme Alpy, vybavia sa nám vysoké pohoria a skalnaté končiare. Ale tak ako púšť nie je iba piesok, more iba voda, ani Alpy nie sú len hornaté vrchy a skaliská.
Každému obdivovateľovi vysočín, hôr a veľhôr už len pri pomyslení na rakúske Alpy poskočí srdce. Alpy, to nie sú iba vrchy, Alpy, to nie je len turistika alebo lyžovačka, Alpy, to je skvost v srdci Európy.
Skvost, ktorý Rakúšania dokázali využiť vo svoj prospech. Sú výhodným artiklom rakúskej ekonomiky. Podiel cestovného ruchu na hrubom domácom produkte nie je bezvýznamný, v roku 2002 príjem z turistiky predstavoval 20,8 miliardy eur. Oproti roku 2001 sa táto suma zvýšila o 3,6 percenta.
Ak spočítame priame a nepriame dosahy cestovného ruchu na národnú ekonomiku, tak táto oblasť priemyslu, lebo skutočne ide o priemysel, v Rakúsku predstavuje 9,7 percenta z hrubého národného produktu. Ak k tomu pripočítame aj oblasť kultúry, zábavy a voľného času, tak spolu táto oblasť tvorí 18 percent príjmov HDP.
Turistický priemysel vykazuje takisto vysokú zamestnanosť, 14 percent obyvateľstva sa živí v službách okolo cestovného ruchu, priamo či nepriamo poskytuje táto oblasť vyše pol milióna pracovných miest. Rakúšania to dobre vedia, preto sa neustále snažia zdokonaľovať služby a ponuky pre milióny turistov, ktorí ich navštívia. Pre každého z nich - malých či veľkých, mladých alebo starších, bohatých či menej solventných - je pobyt v Alpách výhodný, zaujímavý a najmä lákavý. V roku 2002 v Rakúsku prenocovalo 116,8 milióna turistov a krajinu navštívilo spolu 27,4 milióna ľudí.

Sezóna po celý rok
Takže: Grüss Gott (Pozdrav Pán Boh!)! Týmto častým rakúskym pozdravom typickým najmä v celom Tirolsku, v úradnom styku nevynímajúc, sa stretnete už pri vstupe do krajiny. S najväčšou pravdepodobnosťou vás už na hraniciach privíta colník práve týmto pozdravom.
Tirolsko, ako sa rakúskym Alpám tradične hovorí, je z roka na rok populárnejšie, navštevovanejšie a atraktívnejšie.
Alpy sa rozprestierajú takmer na tretine územia Rakúska, pokrývajú celú juhovýchodnú časť. Ich výnimočnosť a k tomu aj strategická poloha v samom srdci Európy z nich urobila svetoznáme stredisko, do ktorého ročne zablúdia milióny turistov nielen z celej Európy, nezriedka aj z ďalekej Kanady, Austrálie či Ameriky. Neraz sa vám môže prihodiť, že vo dverách hotela sa zrazíte s černochom z ďalekej Afriky, ktorý vás na zimnom svahu zahanbí perfektným lyžiarskym štýlom.
Tirolské Alpy ponúkajú atraktívnu turistiku rovnako v zime aj v lete. Keď sa opýtate hotelierov, ktorá sezóna je návštevnosťou silnejšia, či zimná, lyžiarska, alebo letná, turistická, zväčša iba myknú plecom a precedia pomedzi zuby: "Das ist egal." (To je jedno.) Alpy sú "plné" stále.
V letnej sezóne v roku 2002 takisto stúpol počet prenocovaní aj návštevnosť turistov oproti predchádzajúcemu roku. V lete prišlo do Rakúska 14,8 milióna turistov a počet prenocovaní dosiahol číslo 60,2 milióna. Väčšina návštevníkov pochádza z Nemecka (44 percent z celkového počtu prenocovaní, čo znamená vyše 26,5 milióna nocí, ktoré Nemci prespali a potom míňali peniaze v Rakúsku), zvyšnú časť turistov tvoria Holanďania, Francúzi a Taliani. Stretnete tu však, tak ako v celej Európe, početné skupiny Japoncov, najmä na začiatku sezóny. Z roka na rok pribúda čoraz viac po rusky hovoriacich turistov, vo februári a marci vás na lyžiarskych svahoch zaplaví poľština a čeština, sloven-čina je výnimkou. Zatiaľ.

Kde ste, Slováci?
Pracujem v tejto oblasti, konkrétne dvadsať kilometrov od Innsbrucku v časti Stubaital, už tri roky. Turistov zo všetkých končín sveta z roka na rok pribúda a zohnať ubytovanie v hlavnej sezóne je problém. Počet turistov zo Slovenska akoby z roka na rok klesal. Nepredpokladám, že by podstatne na tento fakt vplývala vzdialenosť, veď tých 560 kilometrov z Bratislavy do Innsbrucku možno bez problémov po diaľnici zvládnuť za päť hodín. Takisto by som vylúčil finančný problém, pretože z bohatej ponuky ubytovania a možností stravovania si skutočne vyberie každý.
Hlavný dôvod, prečo Tirolsko v hojnom počte zaplavujú Česi, Maďari, Poliaci, Rusi, a nie Slováci, je ten, že Slováci o Rakúsku a jeho turistických ponukách vedia veľmi málo, alebo dokonca nič. Slováci nepoznajú Rakúsko, nemajú o ňom informácie, nevedia o možnostiach, ktoré im ponúka a poskytuje, netušia, aké ubytovacie možnosti sa im núkajú, a to už nespomínam cenové relácie. Skutočne možno v Rakúsku stráviť prekrásnu dovolenku za relatívne prijateľnú cenu.
Žiaľ, cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú celoroč-né zájazdy do Tirolských Álp, je u nás ako šafranu, preto často aj slovenský turista využíva služby cestovných kancelárií zo susedného Česka.
Hľadať v kníhkupectve knihu, materiál či brožúru o Tirolských Alpách, o jedlách a špecifickej tirolskej kuchyni alebo obrázky, to je vopred strata času. Dos-tupné materiály sú obmedzené v mnohých prípadoch iba na skladané mapy, prípadne automapy, ale tie nám v spoznávaní Tirolska priveľmi nepomôžu. Chýba väčšia propagácia, možno aj odvaha najmä menších cestovných kancelárií vo väčšej miere sa orientovať na túto oblasť.
Tirolsko, ako aj celá oblasť Álp, je turistickou veľmocou. Ponúka množstvo športového vyžitia, od lyžovania, snowbordovania, sánkovania, plávania, cestnej a horskej cyklistiky cez vysokohorskú turistiku, rafting, paragliding až po jazdy na koňoch či horolezectvo. Ďalej už ani nemá zmysel všetko vymenúvať, pretože na akýkoľvek šport si spomeniete, môžete si ho v tomto kraji vyskúšať. To všetko vďaka prírode.
Rakúsko je krajinou národných parkov a klenoty prírody si stráži - veď na nich chce zarobiť a prilákať na ne množstvo turistov, z ktorých potom "žije" celá oblasť, a napokon aj štát. Nájdeme tu teda nádherné prírodné parky, zachovalú a obnovovanú flóru a faunu s vysokohorskými jazerami, vodopádmi, živočíchmi i vzácnymi rastlinami. Predovšetkým tu však nájdeme udržiavané turistické chodníky, ale aj špeciálne cestičky pre bicyklistov, ekologické a náučné chodníky, trasy pre kor-čuliarov a tak ďalej. Azda ani netreba pripomínať čarovnú alpskú architektúru, ktorá zaujme osobitým štýlom. Rakúska vidiecka idylka bola dokonca podnetom na vznik hotelierskeho združenia Landidyl.
Sami členovia tohto združenia sa označujú za dizajnérov služieb, ich snahou je rozmaznávať hostí individuálnymi a neobyčajnými zážitkami spojenými so skvelou zábavou. Labužníci a stúpenci rustikálnych tradícií, v Rakúsku ide o tzv. trachtenstyl, vždy a všade nájdu vhodnú kulisu pre svoje najväčšie dobrodružstvo, ak ho chcú zažiť, prípadne pre ten najväčší relax či oddych, ak uprednostňujú ticho a pokoj.

Dovolenka snov
Chceli by ste skúsiť aj niečo netradičné? Čo tak lyžovanie v lete? Nemožné? Každý domorodec vám povie, že v Alpách je možné všetko. Môžete napríklad počas letnej dovolenky skĺbiť lyžiarsky pobyt na jednom z viacerých ľadovcov s kúpaním v teplom mori v Taliansku, ktoré je od Álp vzdialené iba dve hodiny cesty autom, a máte na dosah dovolenku snov. Turistika v zime je, samozrejme, zameraná na lyžiarske pobyty. V minulej sezóne Rakúšania oslavovali najlepšiu sezónu od čias začiatkov rakúskeho turizmu. V zime navštívilo Alpy 12,4 milióna turistov a počet prenocovaní vyskočil na 56,3 milióna, pričom znova vedú v rebríčkoch Nemci. Vysokohorské prostredie, ostré končiare, lyžovanie nad oblakmi, viditeľnosť do 50 kilometrov, vždy stopercentne upravené svahy, perfektná infraštruktúra, služby, to všetko je pre tirolské lyžiarske strediská typické a samozrejmé.
Jedným z populárnych lyžiarskych stredísk je napríklad Štubajský ľadovec (Stubaier Gletscher), s celoročnou prevádzkou lyžiarskych vlekov. Lyžujete v nad-morskej výške 3 000 metrov, v prevádzke je štrnásť vlekov, dve kabínkové lanovky, dve šesťsedačky. Nachádza sa tu aj najvyššie položená reštaurácia v Tirolsku, Jochdohle, ktorá je umiestnená na samom končiari Štubajského ľadovca vo výške 3 150 metrov. V zimnej sezóne sú dni, keď sa v tomto stredisku lyžuje až desaťtisíc ľudí, ale na vlek nečakáte dlhšie ako päť minúť. A ceny? Za celodenný lístok zaplatíte 32 eur, každú hodinu cena lístka klesá, v celom dvadsaťkilometrovom údolí môžete cestovať autobusom zadarmo, dieťa do 10 rokov lyžuje bezplatne. Keď si uvedomíte, čo zaplatíte za vleky vo Vysokých Tatrách, prídete na to, že sa sumy od seba veľmi nelíšia.
To už, samozrejme, nemôžeme hovoriť o dĺžke lyžiarskych tratí, a už vonkoncom nie o službách. Roz-diel je aj v tom, že zatiaľ čo v Alpách lyžujete, v Tatrách stojíte v rade na vlek.
Azda jediné, čo Tirolsko nezaručí, je každý deň pekné počasie. "S lyžovačkou na Slovensku sa to nedá vôbec porovnať," hovorili mi mnohí turisti zo Slovenska, ktorých som počas svojho pobytu v Tirolsku stretol. Služby sú tu jednoducho na perfektnej úrovni, sťažnosti neexistujú, preto je popularita Tirolska z roka na rok väčšia.

Prázdninoví špecialisti
Letná turistika za zimnou nijako nezaostáva. Vysoko-horská turistika je samozrejmosťou, ale z roka na rok populárnejším športom je tzv. mountbike turistika, čiže horská cyklistika. Štubajská oblasť ponúka napríklad približne tisíc kilometrov horských cyklistických tratí, chodníkov a horských prechodov.
Hoci je v Tirolsku nespočítateľné množstvo penziónov, hotelov, ubytovní, sú obdobia, keď by ste mali veľký problém nájsť si ubytovanie. Cena za ubytovanie v súkromnom hosťovskom dome - Gast-hofe - sa s raňajkami začína niekde tesne okolo 20 eur, ale keď budete mať šťastie a trpezlivosť sondovať na internete, môže sa vám podariť zohnať ubytovanie aj za desať eur na osobu, s polpenziou vás ubytovanie vyjde na 30 eur a viac. Rakúšania sú prázdninoví špecialisti a snažia sa vyhovieť každému hosťovi, dokonale využijú všetky možnosti.
Ceny v hoteloch sú podstatne vyššie, ale často súkromný penzión ponúkne väčší komfort za nižšiu cenu ako štvorhviezdičkový hotel. Populárnou formou pobytu býva tzv. apartmánové ubytovanie pre viacerých ľudí s plne vybavenou kuchyňou. Pri tomto type ubytovania možno ušetriť na strave, ktorá v Rakúsku nie je práve najlacnejšia. Neplatí sa za osobu, ale za apartmán ako celok. Takže, ľudovo povedané, koľko ľudí pojme, toľkí sa pomestia. Ak rátate s cenou "na hlavu" dostanete sa na spomínaných desať eur, čo je úplne porovnateľná a mnoho ráz aj podstatne nižšia suma ako za ubytovanie vo Vysokých Tatrách. Takisto si môžeme porovnať ceny v reštauračných zariadeniach. Napríklad v reštaurácii vás cesnaková polievka bude stáť štyri eurá, za vyprážaný rezeň s hranolčekmi zaplatíte desať eur, dobré rakúske pivo Kaiser, Zipfer alebo Stiegl si vychutnáte za dve eurá, poznamenávam malé čapované, a káva stojí rovnako.

Práce je dosť
Doprava je v Rakúsku drahšia, ale cene zodpovedá aj úroveň cestovania. V Innsbru-cku vás mestská doprava vyjde na 1,60 eura, za dvadsať kilometrov autobusom zo Stubaiu do Innsbrucku zaplatíte 4,60 eura, z Innsbrucku do Bratislavy sa po železnici dostanete približne za 60 eur. Na druhej strane, keď navštívite napríklad potravinový dom M-preis, čas-to sa budete čudovať, prečo je mnoho výrobkov po prepočítaní lacnejších než na Slovensku. Ak prídete v správny čas na správne miesto, dych vám vyrazia totálne výpredaje všetkého druhu tovaru, a to často až do výšky 70-80 percent. A že všetko až po sezóne? Kdeže. Na jar natrafíte na 50-percentné zľavy letnej konfekcie a obuvi, na jeseň zase prevládajú zľavy na potreby pre lyžiarov. Obchodu sa jednoducho v Rakúsku darí. Nakupuje sa všetko, často a vo veľkom. Obchodné domy Sillpark a DEZ v Innsbrucku praskajú vo švíkoch. Aj to je obraz vyspelosti rakúskej ekonomiky a hospodárstva. Kúpna sila obyvateľstva je vysoká, a to aj vďaka tomu, že Rakúšania dokážu speňažiť i čistý vzduch, prípadne zápach hnoja. Dovolenky na hospodárskom dvore sú rakúskym hitom. Hostiteľom je sedliak, ktorý hospodári na vlastnom, a hosť sa stáva súčasťou rodiny, zažíva a spoluprežíva s hostiteľom slasti a strasti života malého hospodára. Ak chce, môže mu pomôcť kydať aj ten hnoj. Prípadne dovolenka v rakúskej dedinke - to je už iná ponuka, ide o rekreáciu v harmonickom súlade s prírodou, bicyklovanie, pešiu turistiku atď. Je jedno, kam sa vyberiete, všade na vás striehnu atrakcie, zábava a poučenie, top tipy a akcie v každom kúte krajiny - od výroby typických domácich rezancov cez fungujúci starý mlyn, kováčsku dielňu až po salaš či iné atrakcie.
Ak zavítate do Tirolska a budete dovolenkovať v ktoromkoľvek z ubytovacích zariadení, prekvapí vás slovenčina alebo čeština, ktorú budete neustále počuť. Nie však od vedľajšieho stola, ale spoza barového pultu či z kuchyne. Áno, veľa našich mladých ľudí pracuje v rakúskych Alpách. Dávno sú už preč časy, keď zohnať prácu aj s pracovným povolením v reštauračných zariadeniach nebol žiaden problém. Dnes je situácia iná, hoci práce a ponúk je relatívne dosť, pracovný úrad AMS vám, ak ste ešte nikdy v Rakúsku oficiálne nepracovali, pracovné povolenie nevydá. A tiež časté kontroly z úradov práce v reštauračných zariadeniach odrádzajú hotelierov zamestnávať cudzincov načierno, ako to bolo donedávna zvykom.
Pri kontrole to nestojí ani zamestnancovi, ani zamestnávateľovi za ten risk. Zamestnávateľ zaplatí pokutu aj niekoľko desiatok tisíc eur, v horšom prípade príde o licenciu.
Cudzinca-gastarbeitera môže polícia zatknúť a vyhostiť z krajiny, navyše s pečiatkou v pase - nežiaduci, so zákazom vstupu na územie Rakúska na päť rokov.
Rakúsko je členom Európskej únie, takže s ich pe-čiatkou o zákaze vstupu sa vám zatvorili dvere prakticky do všetkých štátov EÚ. Zbytočné je pripomínať, prečo Slováci, Maďari, Česi pracujú v Tirolsku tak ako občania bývalej Juhoslávie s trvalým pobytom v Rakúsku, Turci s rovnakými privilégiami, ktoré im niekdajšia vláda odobrila, keď Tirolsko začiatkom 80. rokov prežívalo svoj rozkvet a pracovných síl bol nedostatok. Lákadlom pre všetkých sú, samozrejme, zárobky. Napríklad plat upratovačky sa pohybuje mesačne okolo 800 eur, v kuchyni pri pomocných prácach sa dá zarobiť približne 1 000 eur, kuchár dostane 1 400 eur, čašník 1 300 eur, ale ak si k tomu priráta prepitné, často mesačne "vyjde" aj vysoko nad 2 000 eur.

Kraj ako banka
Rakúske Alpy sú krásne, očarujúce a pre našinca ešte nepoznané, ale nie nespoznateľné, pre cudzinca pracujúceho v reštauračných zariadeniach zárobkovo atraktívne. Tirolsko je jedna veľká svetová turistická banka, kde sa krútia miliardy eur. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že už dlhší čas sa snaží mestské zastupiteľstvo v Innsbrucku vymaniť spod nadvlády centrálnej Viedne, aby všetky zisky, celá ekonomika, riadenie a celý chod tohto obrovského biznisu prešli do kompetencií Innsbrucku, aby zisk vytvorený v Tirolsku aj v tomto kraji zostal. Ale z roka na rok táto snaha zostáva iba v teoretickej rovine, čo je pochopiteľné, keďže potom by sa Rakúsko už nemohlo nazývať turistickou krajinou, ale krajinou s turistickou oblasťou. A to je predsa veľký rozdiel. Najmä finančný. A tak aj naďalej obrovský turistický obchod pomáha Rakúsku úspešne napredovať v ekonomike a hospodárstve, z roka na rok sa podstatnou mierou podieľa na zvyšovaní životnej úrovne jej občanov. Škoda, že sa Slováci nedokážu poučiť od susedov v oblasti služieb v cestovnom ruchu a nevedia využiť daný potenciál ľudí a krajiny, nevraviac o jej propagácii. V Rakúsku sa o to stará špecializovaná agentúra, ktorá má rozpočet na propagáciu 45 mil. eur, prispieva na ňu ministerstvo hospodárstva a práce, rakúska obchodná komora, ale aj každý z poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu. Pokiaľ sa u nás nezmení situácia, neostáva nám nič iné iba zaželať si: Grüss Gott in Tirol!

Nový šéf ŽSR
Hospodársky denník28.07.2003 - Dnes si po prvý raz zasadol do stoličky generálneho riaditeľa ŽSR (s účinnosťou od 1. augusta) Ing. Roman Veselka. Narodil sa 5. marca 1967 v Piešťanoch. Je absolventom Národohospodárskej fakulty Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, absolvoval seminár Management Center and University of Pittsburgh. Ovláda tri svetové jazyky: nemčinu, angličtinu a ruštinu. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval v rokoch 1989 - 1991 ako referent finančného oddelenia ČSD v Bratislave. V rokoch 1992 - 1995 bol maklérom a neskôr riaditeľom obchodu s cennými papiermi v Investičnej a rozvojovej banke. V nasledujúcich štyroch rokoch pracoval v rôznych riadiacich pozíciách v súkromných spoločnostiach, ktoré na Slovensku pôsobia na kapitálovom trhu. Naposledy zastával funkciu riaditeľa ekonomického úseku na Slovenskej správe ciest.

Hlavný potenciál je v ľuďoch
Obetavosť pracovníkov nahrádza nedostatok finančných prostriedkov
Hospodársky denník28.07.2003, podľa Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Transformácia železníc sa dotkla aj organizovania práce v rámci Správy železničných tratí a stavieb (SŽTS). Zmenami prešla aj tá v Trenčíne, ktorá spravuje trate a s ňou súvisiace objekty ŽSR v Trenčianskom kraji, v okrajových častiach Nitrianskeho a Trnavského kraja, ako aj časť objektov v oblasti Vrboviec. S prednostom SŽTS Trenčín Ing. Milanom Čonkom sme hovorili najmä o niektorých otázkach súčasnosti.
Môžete nám na úvod priblížiť pôsobnosť vášho pracoviska?
- Sú to údržby a opravy projektov, ktoré vykonávame prostredníctvom piatich traťových obvodov, obvodovej správy budov, tunelového obvodu, mechanizačného a dopravného strediska. Tieto výkonné pracoviská svoju pozornosť v oblasti správy a údržby sústreďujú na trate vedúce Považím, Ponitrím, ako i na prepojenie na České dráhy, s ktorými naša SŽTS bezprostredne susedí. Samozrejme, že prioritu správcovstva a údržby má dvojkoľajná elektrifikovaná trať v úseku Bratislava – Žilina, s traťovou rýchlosťou 120 km/h, na ktorej naša správa z celkovej dĺžky 201 km spravuje a udržuje 105 km. V tejto oblasti sú situované aj štyri z piatich traťových obvodov.
Patríte k stredne veľkým správam. Ako možno stručne charakterizovať činnosť, ktorú vykonávate v obvode?
- Spravujeme vyše 1048 km železničného zvršku. Ďalej máme na starosti 526 km železničného spodku a staráme sa aj o 361 budov, takmer jeden km plynových prípojok, 884 metrov teplovodov, viac ako 11 km vodovodných prípojok a 6,3 km kanalizačných prípojok. SŽTS Trenčín je určená ako modelové pracovisko na overovanie a zavedenie do prevádzky programu ECOTRACK. Spolupracujeme so Strediskom informatiky na vytváraní štatistických programov na spracovanie informácií o železničnom zvršku a vývoji nových programových pasportov železničného zvršku, priecestí, nástupíšť, tunelov atď.
Všeobecne známym problémom v rámci odvetvia traťového hospodárstva i celých ŽSR je nedostatok financií. Ako sa s tým vyrovnávate?
- Väčšie investičné akcie skončili v našom obvode budovaním elektrifikácie trate Bratislava – Púchov v roku 1984. Na druhej strane budovanie novej modernizovanej trate na rýchlosť 160 km/h je ešte ďaleko pred naším obvodom. Preto považujem za veľký úspech komplexnú rekonštrukciu koľaje 1 a 2 v medzistaničnom úseku Melčice – Zlatovce na trati Bratislava – Žilina koľaj č. 1 a 2. Hoci išlo iba o komplexnú rekonštrukciu, zásluhou ktorej sme dosiahli parametre porovnateľné s traťami modernizovanými na rýchlosť 140 km/h. Vrásky na čele riadiacich pracovníkov našej správy, ako i vedúcich traťových obvodov vyvolávajú neobnovené úseky, ktoré sa v roku 1984 javili ešte ako pomerne dobré. V súčasnosti majú už viac ako tridsať rokov a vzhľadom na modernizáciu ich nemožno zaradiť do plánu komplexných rekonštrukcií. Ďalším problémom na tzv. vedľajších tratiach sú užitočné dĺžky staničných koľají. Samostatnou kapitolou je aj výkon kontrolnej a dohliadacej činnosti na tratiach, kde bola zrušená osobná doprava. Táto skutočnosť si vyžiadala zo strany ŽSR nemalé finančné prostriedky na zabezpečenie zmenenej prevádzky budov, ochranu majetku ŽSR a úprav zabezpečovacieho zariadenia.
Napriek úsporným opatreniam v tomto roku ste v minulom roku investovali značnú sumu.
- V roku 2002 sme investovali vyše 714 mil. Sk. Práce sme zabezpečovali dodávateľsky, ale i vlastnými pracovníkmi. Napriek tomu, že aj u nás klesol počet zamestnancov, darí sa nám okrem bežne vykonávanej údržby zlepšiť kultúru cestovania vlastnými zamestnancami pri prestavbe nástupíšť v železničnej stanici Zemianske Kostoľany a koľaje číslo 1 na železničnej zastávke Drahovce atď. Skvalitnenie križovania cestných komunikácii s traťou sme dosiahli zabudovaním nových konštrukcií železničného priecestia v úsekoch Ludanice – Topoľčany , Piešťany – Vrbové , Ladce – Beluša či v stanici Prievidza . Pozornosť je venovaná aj stavbám železničného spodku i napriek tomu, že sa nám nedarí presadiť ich rekonštrukciu v potrebnom rozsahu. Dôležitá bola sanácia zosuvu v Mníchovej Lehote a v Trenčianskom Jastrabí, prestavba dvoch priepustov a obnova priekop na trati Prievidza – Handlová ako následok povodní v tejto oblasti. Popri prácach na rekonštrukciách železničného zvršku, spodku a objektov pozemných stavieb dbáme aj na zlepšenie podmienok pre našich zamestnancov. Pri údržbe trate nám veľmi pomáha vlastná mechanizácia. Sú to všetko stroje, ktoré sú za zenitom svojej výkonnosti, morálne a fyzicky opotrebované. Ich prevádzkyschopnosť je udržiavaná iba vďaka zanietenosti a obetavosti.
Napriek tomu, že finančné prostriedky na údržbu tratí máte značne obmedzené, vlakovú dopravu zabezpečujete bez nehôd a mimoriadnych udalostí.
- O našej starostlivosti svedčí prevádzkyschopný stav koľají a ostatných zariadení ŽSR v našom obvode. Darí sa nám udržiavať trate bez väčšieho počtu dočasných pomalých jázd. Jednoznačne môžem povedať, že hlavný potenciál dobrých výsledkov našej správy treba hľadať v ľuďoch, v ich zanietenosti popasovať sa s problémami a v chuti zvyšovať si odbornosť.

Ruch na piatom koridore
V úseku Svätý Jur - Pezinok výluka 65 dní
Hospodársky denník 28.07.2003, podľa Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Transformácia železníc sa dotkla aj organizovania práce v rámci Správy železničných tratí a Dlhodobým cieľom predstaviteľov Železníc SR, ako manažéra infraštruktúry, je pôsobiť v danom európskom priestore ako efektívny železničný infraštruktúrny podnik, ktorého prioritou je poskytovať kvalitnú dopravnú cestu a prostredníctvom nej podmienky na rýchlu a presnú dopravu. Preto je modernizácia infraštruktúry, ako jeden zo strategických zámerov ŽSR , zameraná na podporu obchodnej orientácie a efektívnosti podniku.
Začlenením slovenskej železničnej siete do hlavných európskych dopravných ciest sme prevzali povinnosť rešpektovať medzinárodné dohody a technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosť ďalšieho rozvoja a kompatibilitu ŽSR s okolitými železničnými správami. Modernizáciu tratí na rýchlosť 160 km/h predpisujú železniciam základné medzinárodné dohody AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch). Najdôležitejší paneurópsky dopravný koridor cez Slovensko, ktorý sa označuje číslom V, smeruje z Bratislavy cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou. Jeho postupnou modernizáciou sa na úseku Bratislava – Púchov dosiahne rýchlosť 160 km/h. Z Púchova do Košíc bude maximálna rýchlosť 120 km/h, prípadne, keď to miestne pomery dovolia, až 140 km/h. Z Košíc do Čiernej nad Tisou bude opäť možné dosiahnuť rýchlosť 160 km/h.
Súčasnú situáciu na koridore približuje Ing. Milan Zvonár, pracovník investorského odboru Generálneho riaditeľstva ŽSR : „Doteraz sme zmodernizovali úsek Trnava – Cífer. V minulom roku sa rozbehli práce na úseku z Bratislavy-Rače do Šenkvíc. Stavba s celkovou dĺžkou viac ako 13 km je rozdelená na tri úseky. Prvý, končiaci vo Svätom Jure, sa začal budovať v minulom roku. Tohto roku pokračujeme zo Svätého Jura do Pezinka. Súčasne s prvým úsekom sme začali s prácami na šenkvickej preložke ako súčasti traťového úseku Pezinok – Šenkvice. Modernizácia trate v úseku Svätý Jur – Šenkvice je plánovaná do konca roku 2005 a staníc o rok dlhšie. Celá stavba sa realizuje z prostriedkov Európskej únie z fondu ISPA a dofinancovaná je štátnym rozpočtom. Ten tvorí asi štvrtinu celkových finančných prostriedkov.“ V uplynulých dňoch sa pracovné stroje blížili ku Grinave, miestnej časti Pezinku. V tejto druhej časti úseku stavby z Bratislavy-Rače do Šenkvíc stroj RM 76 odťažoval štrkové lôžko na druhej koľaji, hneď nasledovalo vyberanie koľajových polí, odťažovanie železničného spodku a ďalšie úpravy zemnej pláne. „Práce na druhej koľaji už spomínaného úseku sme začali 16. júna. Robíme ich počas nepretržitej 65-dňovej výluky. Demontovali sme staré trakčné vedenie. Súčasne s odstraňovaním starých koľají budujeme základy pre nové a postupne osadzujeme nové trakčné stožiare,“ spresnil Ing. Jozef Olša, tiež z investorského odboru Generálneho riaditeľstva ŽSR .
Tretia časť úseku, ktorá sa buduje z Pezinka do Šenkvíc, si vyžiadala preložiť traťový oblúk za Pezinkom. Pôvodné tri protismerné oblúky sú stanovené na maximálnu rýchlosť 120 km/hod. Nový oblúk je odklonený od prevádzkovej koľaje asi o 450 metrov v najvzdialenejšom mieste, po uvedení do prevádzky bude vyhovovať rýchlostiam 160 km/h. Budujú sa tu nové násypy a estakádu tvorí až 19 pilierov, ktoré zdvihnú trať nad úroveň terénu o 8 až 11 metrov. Na okraj náročnej výstavby, pretože šenkvická preložka si vyžaduje dlhší čas výstavby, M. Zvonár uviedol: „Násypy sa budujú postupne po vrstvách, ktorým sa necháva čas na konsolidáciu a sadanie. Celý proces konsolidácie sledujeme v piatich monitorovacích bodoch a následne vyhodnocujeme.“ Motoristi ocenili, že už pred začiatkom dlhodobej výluky sú k dispozícii cestné nadjazdy pri Svätom Jure a pred Pezinkom. Staré nevyhovovali podmienkam tratí budovaných na rýchlosť 160 km/h. Súčasťou šenkvickej preložky je aj dvojpólový most cez Stoličný potok.

V minulosti križovatka, dnes ani zastávka
Po vojne tu pracovalo niekoľko tisíc ľudí
Hospodársky denník28.07.2003, podľa Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Transformácia železníc sa dotkla aj organizovania práce v rámci Správy železničných tratí a Očarujúca prírodná scenéria sprevádza návštevníka lokality v smere od Humenného cez Medzilaborce do Paloty až k poľským hraniciam. Cesta rýchlikom a osobným vlakom je pastvou pre oči a potechou pre dušu. Najmä ak neprišiel len narýchlo vybaviť si svoje povinnosti, ale v tomto zabudnutom, a tak trochu i provinčnom okrese načerpať nové sily. V uplynulých dňoch roka uplynulo 130 rokov od začiatku prevádzky na trati Humenné – Palota, ktorá sa stala súčasťou Prvej uhorsko-haličskej železnice.
Význam jubilujúcej trate potvrdzujú aj obnovené železničné stanice a zastávky popri železnici. Aj miniatúrne domčeky si zachovávajú pôvodnú patinu zašlých čias, ale väčšinou prešli obnovovacím procesom. Nehovoriac o veľkých staniciach v Humennom a Medzilaborciach, ktoré sa skvejú v plnej kráse. „Naši cestujúci si zaslúžili kvalitné peróny, nehovoriac o železničiaroch, ktorí sídlia v kompletne zrekonštruovanej budove. Vlakové čaty a posunovači si môžu odpočinúť v pekných objektoch. To je vizitka práce posledných rokov. S uplynulými 130 rokmi sme už spojení len prostredníctvom historických dokumentov, ktoré potvrdzujú široký význam humenskej stanice. Po vojne tu pracovalo okolo tisícky ľudí. Naplno fungovalo depo a traťová dištancia. Pre to obdobie je príznačná železničiarska dychovka a osobitne Dom železničiarov. Seniorom zaplesá srdce pri spomienke na telovýchovnú jednotu Lokomotíva. V súčasnosti sa nám zdá, že to bol iba sen,“ s nostalgiou spomína prednosta humenskej stanice Michal Tomko.
Históriou ovenčená budova v Palote však rokmi utrpela na mene i vzhľade. „Pohraničná obec Palota už nie je v grafikone. Zostali tam dva strážne domčeky, z nich jeden si môžu obzrieť turisti a druhý je už súkromným majetkom. Keď sa v máji roku 1874 odovzdal do prevádzky Lupkówsky tunel a otvorila doprava v pohraničnom úseku dlhom 1,6 km, pred tunelom nad Palotou vybudovali správnu budovu uhorských spoločností. V súčasnosti žiadny vlak v tomto priestore nezastavuje. Prvá zastávka je až na poľskej strane v Lupkówe,“ načiera do histórie prednosta železničnej stanice Medzilaborce Ján Veľas.
Tunelový prierez stavali podľa maďarských vzorových listov pre dvojkoľajnú prevádzku. Počas prevádzky došlo k viacnásobným poškodeniam tunela, na čo mali vplyv vojenské operácie v rokoch 1914, 1939 až 1940. V roku 1946 začal opäť naplno slúžiť, peripetie sa však neskončili a zakrátko sa prestal využívať. Až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ho opäť otvorili, aby tunelom prešiel posledný vlak po štrnástich rokoch. Železničný pohraničný priechod Medzilaborce – Lupków dostal zelenú až v roku 1996. Sláva zastávky Palota je však už nadobro minulosťou. K železničnej stanici Medzilaborce boli od mája tohto roka pridelené dve nesamostatné stanice Radvaň nad Laborcom a Koškovce. Mesačný priemer v Medzilaborciach predstavuje 12 východiskových a 12 končiacich vlakov. Na poľský hraničný priechod do Sanoku smerujú dva osobné vlaky a zo Sanoku do Humenného a Košíc jeden osobný vlak. Pre osadenstvo je potešujúce, že majú možnosť pracovať v pekných zrekonštruovaných priestoroch a cestujúci sa tu môžu cítiť ako v modernej letiskovej hale. Dokončený je aj perón, projekty sú pripravené aj pre nástupištia s pevnou hranou.
Spomínanú trať v začiatkoch uplynulého storočia považovali za hlavnú vojensko-obchodnú tepnu medzi Viedňou, Budapešťou a haličskými mestami Przemyšl a Ľvov. Za Rakúsko-Uhorska po tejto trati premávali aj rýchliky Ľvov – Medzilaborce a Budapešť – Medzilaborce. Je to však už iba minulosť. Jediný medzinárodný rýchlik Laborec, ktorý premával do 2. marca 2003 medzi Prahou a Medzilaborcami, druhého marca roku 2003 zrušili. Pohraničný úsek železničnej trate z Medzilaboriec do Lupkówa má dĺžku 15,6 km, z toho na slovenskej strane 14,5 km. Trať na našom území dosahuje stúpanie až 26 promile, je tu päť mostov, 30 priepustov a 12 priecestí. Samotná správna budova v Palote bola po rôznych politicko-spoločenských zmenách dlhé desiatky rokov majetkom Československých dráh, využívala sa aj ako colnica a stanica finančnej stráže. V súčasnosti stratila na aktuálnosti. Napriek tomu pri pohľade späť treba oceniť obrovské nadšenie tisícok staviteľov v 19. storočí, ktoré posunulo dopravné spojenie s okolitými štátmi na dovtedy nepredstaviteľnú úroveň. A tak drobné, nenápadné domčeky pri tratiach sú už iba historickými relikviami bohatej minulosti.

České železnice cestujúcich lákajú vysokými zľavami
Sme28.07.2003, Peter Csernák, BRATISLAVA – Cestovanie po železnici vyjde v Česku oveľa lacnejšie ako na Slovensku. České dráhy ponúkajú cestujúcim množstvo zliav, ktoré cestu zlacnia často viac ako o polovicu. Vysoké zľavy ponúkajú preto, lebo po zvýšení cien o 60 percent pred dvomi rokmi počet cestujúcich na českých železniciach prudko klesol. Július Slíž zo slovenskej Železničnej spoločnosti vraví, že po takom zdražení sa zľavy dajú poskytovať omnoho ľahšie. Slovenské železnice počítajú od budúceho roku so zvyšovaním cestovného o 7 percent. Nie je v tom však zarátané zvyšovanie sadzby DPH zo 14 na 19 percent.
Napríklad cesta z Prahy do Brna, dlhá 255 kilometrov, stojí 140 českých korún. Cena platí aj na vlaky kategórie EuroCity a InterCity. Na Slovensku sa za 255 kilometrov platí 314 korún, za vlak EuroCity alebo InterCity až 408 korún.
Skupinovú zľavu môžu v Česku získať už dvaja cestujúci. Na Slovensku ich musí byť najmenej šesť. Napríklad za 100 kilometrov zaplatí v Česku prvý cestujúci 74 českých korún a každý ďalší len 37 korún. Skupina desiatich cestujúcich tak zaplatí spolu len 407 českých korún.
Na Slovensku sa skupinová zľava poskytuje podľa veku. Ľudia starší ako 26 rokov dostanú zľavu 20-percent. Za stokilometrovú cestu desiati zaplatia 910 korún. Mládež od 15 do 26 rokov platí v skupine polovičné cestovné. Ak cestujú desiati, zaplatia 570 korún.
Pred dvomi rokmi, keď České dráhy zvýšili ceny o 60 percent, zaviedli súčasne tzv. zákaznícke cestovné, ktoré umožňuje cestovať za pôvodné ceny. Rozdelili tak cestujúcich na pravidelných, ktorí mohli cestovať podstatne lacnejšie, a nepravidelných. Zákaznícku kartu si môže kúpiť každý cestujúci za 100 českých korún. Vynaložená suma sa však vráti už po niekoľkých cestách.
Stokilometrová cesta so zákazníckou zľavou vyjde 74 českých korún, bez karty na 120 korún. Už pri dvoch stokilometrových cestách sa dá ušetriť 92 korún. Na Slovensku žiadna zákaznícka zľava neexistuje. Stokilometrová cesta stojí 114 korún.
Na českých železniciach možno cestovať aj na sieťový cestovný lístok. Dá sa naň precestovať ľubovoľný počet kilometrov na všetkých tratiach a vlakmi všetkých kategórií. Týždenný lístok stojí 810 korún. Deti do 15 rokov platia 405 korún.
Aké sú zľavy na Slovensku
Každá zľava musí priniesť väčší počet cestujúcich a tým aj vyššie tržby, hovorí Július Slíž z Divízie osobnej prepravy Železničnej spoločnosti. Minulý rok takto zaviedli zľavu Junior Rail Plus. Ponúka mladým od 15 do 26 rokov štvrtinovú zľavu na všetky cesty a polovičnú na vybranú trať.
Tento rok slovenské železnice zjednodušili vybavovanie skupinovej zľavy. Už na ňu netreba potvrdenie od organizácie, ktorá cestu zabezpečuje, a preto si zľavu možno uplatniť aj tesne pred odchodom vlaku.
Ešte tento rok by sa mali na Slovensku začať uplatňovať zľavy na vlaky EuroCity a InterCity. Niektoré lístky sa budú predávať za akciové ceny, ale len dlhší čas dopredu. Podľa Slíža sa budú pravdepodobne predávať na meno, aby sa zabránilo kšeftovaniu.

České dráhy v prvom polroku so ziskom nad 200 mil. CZK
Podnikateľský plán ČD počíta pre tento rok s tržbami z nákladnej dopravy viac ako 18 mld. CZK a z osobnej dopravy okolo 5 mld. CZK
SITAPRAHA 27. 07.2003 (ČIA) - Spoločnosť České dráhy ( ČD ) zaznamenala v prvej polovici tohto roku zisk vo výške viac ako 200 mil. CZK. Dráhy prepravili za šesť mesiacov 41,26 mil. ton tovaru, čo je medziročný nárast takmer o 770 tis. ton. V osobnej doprave sa zastavil pokles počtu prepravených cestujúcich. Oznámil to hovorca ČD Petr Šťáhlavský.
Podľa slov hovorcu nastal ešte v prvých troch mesiacoch tohto roku medziročný prepad prepravených cestujúcich približne o 10 %. "V súčasnosti sa podarilo tento prepad znížiť na úroveň iba 4 %," zdôraznil hovorca. Za január až jún tohto roku prepravili vlaky ČD celkovo 87,63 mil. platiacich cestujúcich. Ako ďalej Šťáhlavský uviedol, polročné výsledky hospodárenia jednoznačne vyvracajú slová niektorých predstaviteľov odborov, pôsobiacich na železnici, ktorí hovoria o polročnej strate v rámci hospodárenia vo výške 2,5 mld. CZK a o trvalom poklese záujmu o železničnú dopravu. Podnikateľský plán ČD počíta pre tento rok s tržbami z nákladnej dopravy viac ako 18 mld. CZK a z osobnej dopravy okolo 5 mld. CZK. V minulom roku ČD zaznamenali stratu 2,4 mld. CZK.

Zájem o RoLa vzrostl v prvním pololetí o třetinu
Česká tisková kancelář LOVOSICE (Litoměřicko) 27. 07.2003 - Zájem kamionů směřujících do Německa o využití kombinované železniční dopravy RoLa do konce června meziročně vzrostl o více než 28 procent. Zatímco loni speciální vlaky přepravily mezi Lovosicemi a německými Drážďanami necelých 36.200 kamionů, letos to bylo o bezmála 10.000 nákladních vozů více. ČTK to sdělil Pavel Špráchal ze společnosti Bohemiakombi, která vlaky RoLa provozuje.
Jedním z hlavních důvodů zvýšení zájmu je od loňských srpnových povodní až do začátku letošního července uzavřený hraniční přechod Cínovec pro vozidla nad 7,5 tuny. Pozitivně se projevil i minimální počet odchylek vlaků od pravidelného jízdního řádu. S výjimkou března totiž výrazně klesl počet výluk na železnici.
Většímu využívání RoLa nahrávalo také zrušení veterinární služby na silničním hraničním přechodu Rumburk na Děčínsku loni v létě. "Vliv mělo i snížení počtu vstupních povolení do Německa pro kamiony ve srovnání s loňským rokem," doplnil Špráchal.
Vlaky RoLa jezdí od září 1994. Dosud je využilo přes 700 tisíc kamionů, které by jinak zatížily silniční hraniční přechody.
Speciální vagóny, provozované německou železniční společností Deutsche Bahnhof, už na našem území několikrát vykolejily. Naposledy se pět prázdných vagónů převrátilo v sobotu odpoledne na děčínském nádraží. Při nehodě nebyl nikdo zraněn, její příčiny a výši škod vyšetřuje drážní inspekce s policií.
Ačkoli tyto incidenty se podle Špráchala na zájmu o přepravu kamionů neprojevily, další existenci RoLa ohrožuje výstavba dálnice D8 mezi Prahou a Drážďanami. Saská strana totiž po zprovoznění dálnice již nechce RoLa financovat, čímž by se cena pro dopravce neúměrně zvýšila.

Ve Zlíně se střetl osobní vůz s vlakem, dva lidé na místě zemřeli
Česká tisková kancelářZLÍN 27. 07.2003 - Dva lidské životy si dnes odpoledne ve Zlíně vyžádala havárie, při níž se na železničním přejezdu střetl osobní vůz s vlakem. Další dva pasažéry automobilu převezli záchranáři s těžkými zraněními do nemocnice, řekla ČTK Ivana Baťová ze zlínské policie.
"Řidič jel hrozně již ve Zlíně-Malenovicích, kde na něho auta i blikala. Nakonec projel semafor na červenou a přímo vjel pod rozjetý vlak," řekl ČTK svědek tragické havárie. Dodal, že to vypadalo, jakoby telefonoval nebo se hádal s ostatními v autě. Výstražná světla na železničním přejezdu podle svědků fungovala.
Střetu nezabránil ani strojvůdce, který na řidiče houkal. Vlak zastavil až zhruba 120 metrů od přejezdu.
Na místě stále zasahují hasiči se speciální vyprošťovací technikou, lékaři i policisté. Příčiny nehody vyšetřuje na místě policie. Doprava na trati Otrokovice – Vizovice je dočasně přerušena.

Od cestárov k železničiarom
TREND 30, 24.07.2003 - Novým generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) sa stal Roman Veselka (36). Do funkcie ho s účinnosťou od 1. augusta na návrh Správnej rady ŽSR vymenoval minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Bývalý šéf ŽSR Ladislav Saxa bol generálnym riaditeľom nových ŽSR od rozdelenia firmy na dva subjekty od 1. januára 2002. Predtým pôsobil vo vtedajších ŽSR na poste námestníka generálneho riaditeľa pre technický rozvoj a štatutárneho zástupcu ŽSR . Z postu odstúpil na vlastnú žiadosť v júni 2003.
Budúci šéf ŽSR R. Veselka má ekonomické vzdelanie. V ŽSR pôsobil prvýkrát v rokoch 1989 – 1991. Neskôr nastúpil do Investičnej a rozvojovej banky na odbor kapitálového trhu. Istý čas pracoval aj pre iné firmy na slovenskom kapitálovom trhu. Od roku 2000 bol riaditeľom ekonomického úseku Slovenskej správy ciest. „Mojou hlavnou úlohou bude znižovať náklady a sprehľadniť finančné toky vnútri firmy,“ povedal pre TREND nový generálny riaditeľ ŽSR . Pripúšťa preto, že firma sa nevyhne ďalšiemu personálnemu zoštíhleniu a prehodnoteniu investičných plánov.

ČD: Autovlak jezdící mezi Prahou a Popradem si lidé oblíbili
Česká tisková kancelářPRAHA 28. 07.2003 - Možnost přepravy aut vlakem na trati mezi Prahou a slovenským Popradem využívají lidé stále častěji. Za prvních šest měsíců letošního roku přepravily České dráhy ( ČD ) rychlíkem Laborec 569 aut a motocyklů, což je téměř dvojnásobně více než ve stejném období roku 2002. Informace dnes ČTK poskytl tiskový mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Od roku 1997, kdy tento speciální vlak začal spojovat české hlavní město s tatranským Popradem, jeho služby využilo 3284 motoristů. Souprava vyjíždí z obou měst denně po jednadvacáté hodině a v cílové stanici je přibližně v sedm hodin ráno.
Největší zájem o přepravu autovlakem je již několik let během letní turistické sezóny, kdy objem přepravy stoupá až na dvojnásobek hodnot běžných v ostatních měsících roku.
Autovlaky spojují přednosti dopravy vlakem s výhodami individuálního motorismu. "Posádka vozu a hlavně řidič nejsou vystaveny stresu při dlouhé cestě po přetížených silnicích, ale v cíli cesty mají k dispozici svůj vůz pro pořádání krátkých výletů," strnuje výhody autovlaku mluvčí Šťáhlavský.
Motocykl nebo auto si sebou na dovolenou mohou vzít i turisté mířící do Chorvatska. Jadran expres spojující Prahu a Split provozují České dráhy od letošního 20. června. Kapacitu vlaku, která činila deset automobilů, již dráhy kvůli velkému zájmu zvýšily na trojnásobek. Vlak urazí vzdálenost mezi Prahou a chorvatským letoviskem za zhruba 24 hodin.

Nezamestnaní sa živia železničným šrotom
V Haniske vybrakovali tak vlečku, že koľajnice stáli takmer vo vzduchu
Košický večer25.07.2003 - „Občan by sa najbezpečnejšie cítil v takom štáte ako je napríklad Holandsko, kde aj po týždni môžete nájsť bicykel na mieste, kde ste ho nechali. K tomu by malo smerovať úsilie železničnej polície, ktorej ťažiskom by mala byť prevencia. To by muselo byť právne vedomie na vyššej úrovni. Najpodstatnejšia je však ekonomická stránka. Pokiaľ bude toľko nezamestnaných a sociálne odkázaných, tak to u nás bude stále horšie a horšie,” uviedol zástupca riaditeľa Oblastnej správy železničnej polície v Košiciach Ing. Marián Mesároš.
Predtým sa kradla zo železníc počas prepravy lukratívna technika. V súčasnosti sa zlodeji orientujú na sklady a šrot. A stále sú to tí istí ľudia. Po vypátraní sa priznávajú, že je to ich zdroj obživy. Za šrot dostanú dve-tri stovky, za ktoré uspokoja svoje denné potreby. Kriminalitu ovplyvňuje vysoká miera nezamestnanosti. Čím nižšia bude, tým ubudne aj krádeží.
Rómovia z Družstevnej pri Hornáde žili takmer dva mesiace z toho, že chodili do Hanisky pri Košiciach. Dovtedy, kým nezdevastovali vlečku a koľajnice zostali stáť takmer vo vzduchu. Ako zlatokopovia vybrali spod koľajiska všetko, čo sa dalo zužitkovať v zberných surovinách. Boli to tony šrotu. Dnes je vlečka vyradená z prevádzky, vlak po nej neprejde. Dokopali sa až k trestným činom krádeže a ohrozenia prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Železničný materiál odvážali autami, vozíkmi i na bicykloch.
„Veľké problémy máme s poškodzovaním a krádežami prepravovaných zásielok. Zlodejov lákali najmä automobily, ktoré do Košíc smerovali z Českej republiky. Možno ani jedna neprišla bez porušenia. Podarilo sa nám tento stav eliminovať. Zistili sme, že autá k nám prichádzajú bez niektorých doplnkov už od našich susedov. Podnikli sme kroky, aby sa robila dôkladná colná kontrola na hraniciach,” dodal M. Mesároš.
V policajnej štatistike prípady pribúdajú každým dňom. Medzi najsmutnejšie patria smrteľné. Od začiatku roka vlaky zrazili len v košickom obvode desať osôb, osem z nich neprežilo. Posledná tragédia sa stala minulú nedeľu.

Dráhy vydělaly už 200 miliónů
Česká tisková kancelářHospodářské noviny/PT 28.07.2003 - A.s. České dráhy ( ČD ) vykázala za 1. polrok 2003 zisk vyše 200 mil. Kč, keď podnikateľský plán počítal s 0,5 mld stratou. Prvýkrát v histórii zarobili ČD v roku 2002, a to 799 mil. Kč. To ale ešte fungovali ako štátne organizácie.
Od roku 2003 sú akciovou spoločnosťou a prevádzkujú železničnú dopravu, kým dopravnú cestu spravuje Správa železniční dopravní cesty.
České dráhy prepravili za prvých 6 mesiacov 41,26 mil. ton tovarov, čo je medziročný nárast takmer o 770.000 ton. V osobnej doprave sa podľa hovorcu firmy Petra Šťáhlavského zastavil trend poklesu počtu prepravených ľudí. Kým za prvé 3 mesiace sa počet cestujúcich znížil o 5 mil., teda asi o 10%, v polroku prepad klesol na 4%. Železnice od apríla registrujú medziročný rast počtu cestujúcich. Za prvý polrok ČD prepravili 87,63 mil. platiacich cestujúcich.
Podľa predsedu dozornej rady Vojtěcha Kocourka sa ČD podarilo zastaviť dlhodobý pokles tržieb. Napriek tomu sú tržby oproti plánu nižšie. ČTK uviedla, že ČD strácajú podľa plánu v polroku na tržbách z osobnej dopravy asi 200 mil. a v nákladnej doprave 500 mil. Kč.
Šéf železničných odborov Jaromír Dušek odhadol minulý týždeň stratu ČD na 2,5 mld Kč. V hospodárení podniku podľa neho chýba 1,5 mld Kč od štátu a krajov, ktoré sú určené na úhradu preukázateľnej straty z osobnej prepravy.
ČD hospodárili v roku 2002 so stratou 2,4 mld Kč, čo je zhruba o 1,6 mld lepší výsledok ako v roku 2001.

Zájem o přepravu kamionů po dráze roste
Česká tisková kancelářHospodářské noviny/PT 28.07.2003 - O vyše 28% vzrástol záujem kamiónov smerujúcich do Nemecka o využitie kombinovanej železničnej dopravy RoLa. Kým v 1. polroku 2002 špeciálne vlaky prepravili medzi Lovosicami a Drážďanmi cca 36.200 kamiónov, v roku 2003 to bolo o takmer 10.000 vyše.
Jedným z hlavných dôvodov zvýšenia záujmu je uzatvorený hraničný prechod Cínovec pre vozidlá nad 7,5 tony. "Vplyv malo aj zníženie počtu vstupných povolení do Nemecka pre kamióny v porovnaní s rokom 2002," uviedol Pavel Špráchal zo spoločnosti Bohemiakombi, ktorá vlaky RoLa prevádzkuje.

Nedělní nehoda na vlakovém přejezdu si nakonec vyžádala tři oběti
Česká tisková kancelářZLÍN 28. 07.2003 - Tragická dopravní nehoda, která se stala v neděli odpoledne na železničním přejezdu ve Zlíně, si nakonec vyžádala tři lidské životy. Dva lidé zemřeli na místě, třetí pasažér z automobilu zemřel po převozu do nemocnice. „Jedna spolujezdkyně je stále s těžkými zraněními v nemocnici,“ řekla dnes ČTK Ivana Baťová ze zlínské policie.
Příčiny nehody policie stále vyšetřuje. Podle Baťové je však jasné, že řidič na železniční přejezd vjel v době, kdy na semaforu svítila červená. Cestující z vlaku nebyli při srážce zraněni.
Podle očitých svědků měl řidič problémy s řízením již ve Zlíně-Malenovicích, kde na něho auta i blikala. Nakonec při odbočování k nákupnímu centru projel křižovatku na červenou a vjel přímo pod rozjetý vlak, který ho táhl zhruba 100 metrů od přejezdu.
Na místě nehody zasahovali hasiči se speciální vyprošťovací technikou, lékaři i policisté. Doprava na trati Otrokovice – Vizovice byla po dobu vyprošťování dočasně přerušena.

České dráhy mohou přijít o 2,5 miliardy
Lidové noviny 29.07.2003, Jitka Znamenáčková - Ministri majú 30.7. prerokovať nejasnosti okolo majetku podniku České dráhy ( ČD ). Ústavný súd totiž vo februári zrušil niektoré pasáže zákona o železniciach, ktoré sa týkajú ocenenia a rozdelenia majektu medzi ČD a Správu železničnej dopravnej cesty.

Záujem o autovlak medzi Prahou a Popradom rastie
TASRPraha 29. 07.2003 - Možnosť prepravy áut vlakom na trati medzi Prahou a Popradom využívajú ľudia stále častejšie. Za prvých 6 mesiacov tohto roka prepravili České dráhy ( ČD ) rýchlikom Laborec 569 áut a motocyklov, čo je takmer dvojnásobne viac ako v rovnakom období roku 2002. Od roku 1997, kedy tento špeciálny vlak začal spájať české hlavné mesto s tatranským Popradom, jeho služby využilo 3284 motoristov, informoval český denník Hospodářske noviny.

Ministerstvo nepovažuje za nutné inventarizovat majetek SŽDC
Česká tisková kancelářPRAHA 29. 07.2003 - Ministerstvo dopravy nepovažuje za nutné inventarizovat veškerý majetek, který začátkem roku stát převedl z Českých drah na státní organizaci Správa železniční dopravní cesty. Inventarizaci majetku v hodnotě 90 miliard Kč navrhl v únoru ústavní soud.
Novelu transformačního zákona, která má v reakci na rozhodnutí ústavního soudu vyjasnit majetkové přesuny ze státních drah na ČD a SŽDC, má projednat ve středu vláda, sdělila mluvčí ministerstva Ludmila Roubcová.
Ústavní soud v únoru zrušil některá ustanovení zákona o převodu majetku při transformaci drah. Zákon totiž vymezil železniční dopravní cestu pouze z hlediska funkčního určení a technického vybavení, nikoli však konkrétně. Soud proto navrhl inventarizaci veškerého majetku, s nímž od ledna hospodaří SŽDC. Ta však podle mluvčí nebude potřeba, protože železniční dopravní cestu taxativně určuje nařízení unie, které bude přímo závazné pro ČR dnem vstupu.
Ministři budou také rozhodovat, zda bude železnice svůj majetek přeceňovat. Zatímco nyní je evidován v účetní hodnotě, nové ocenění by mělo být tržní. To by ale v účetnictví způsobilo několikamiliardový rozdíl, který nemá kdo uhradit.
Navrhovaná novela by měla rovněž zlepšit podmínky pro privatizaci nepotřebného majetku SŽDC. Prodej majetku za dvě až tři miliardy by měl pokrýt část dluhů bývalé státní organizace ČD , které přebírá Česká konsolidační agentura. Správa kolejí by rovněž měla přijít o Národní dům na Vinohradech, o který požádalo ministerstvo kultury.
Vláda by měla schválit také nařízení, které v souladu s podmínkami v EU stanoví technické požadavky na rekreační plavidla. Evropa považuje za rekreační plavidla s délkou trupu od 2,5 do 24 metrů, která jsou určena pro sportovní nebo rekreační účely.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-7: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
130-50: Galanta , N. Zámky , Štúrovo , Komárno , Prievidza , Nitra , Zvolen
190-6: Bánovce n/O. , V. Kapušany , Čierna n/T.

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata

 

 

Hospodárske noviny

Pravda

 

Národná obroda

 

 

Nový Čas

 

 

 

Markíza

Dopravní noviny

Železnice Slovenskej republiky

 

FINI

 

Železničná spoločnosť, a. s.

 

Siemens

 

Inzine

 

Eurailpress

 

International Railway Journal

 

 

 

 

Večerník

 

Prifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)

 


Strana vytvorená: 05-VIII-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0331.htm)