Ukončeniu kauzy železničného tendra bránia chýbajúce...
Národná obroda22.09.2003, Živnerová Lenka - Železničný tender na dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek, ktorý si v minulom volebnom období vyžiadal hlavu ministra dopravy Jozefa Macejka, stále nie je uzavretý.
A to aj napriek tomu, že generálny prokurátor Milan Hanzel očakával v čase, keď škandál vrcholil (júl 2002), že sa do septembrových volieb 2002 uzavrie.
"Prokurátor a vyšetrovateľ adresoval do Česka a Nemecka dožiadanie o právnu pomoc, obsahom ktorej je vykonanie dôkazov nevyhnutných pre náležité objasnenie veci. Doteraz sme potrebné dokumenty nedostali, kvôli tomu prípad nenapreduje," informoval nás riaditeľ Úradu špeciálneho prokurátora Ján Bernát. Bez tejto právnej pomoci nebude podľa J. Bernáta možné vyšetrovanie a ani prípravné konanie skončiť.
"Tobôž nie podaním obžaloby, pretože súd by to zjavne a dôvodne považoval za neobjasnenie skutočností dôležitých pre jeho rozhodnutie, a tak by mohol vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie," vysvetlil ďalej J. Bernát. Ak však dokumenty zo zahraničia prokurátor dostane, vyšetrovanie a prípravné konanie bude možné ukončiť zhruba do jedného mesiaca od ich doručenia.
Generálny prokurátor Milan Hanzel nám potvrdil, že asi pred mesiacom a pol česká strana žiadala o doplnenie dožiadania. ČO sa týka urgovania Nemecka, situácia je iná. "Dá sa to ovplyvniť pomocou tzv. kontaktných prokurátorov. Je to maloorganizácia v rámci európskych prokuratúr, kde máme konkrétnych prokurátorov," povedal M. Hanzel. Už niekoľko mesiacov sú obvinené 4 osoby. Ide o exministra Jozefa Macejka, bývalého štátneho tajomníka Michala Baloga, vedúceho služobného úradu rezortu Petra Klučku a bývalého federálneho exministra Jozefa Bakšaya. Títo ľudia sa angažovali v prospech neúspešného konzorcia, ktoré viedla firma Alstom. Železnice za svojho víťaza označili konzorcium DMU GTW Slovensko, ktoré tvorili ŽOS Vrútky a švajčiarska firma Stadler.

Kto je už v kauze obvinený

  • federálny exminister obchodu Jozef Bakšay (za korupčné správanie)
  • exminister dopravy Jozef Macejko (za vstupovanie do hospodárskej súťaže)
  • bývalý štátny tajomník Michal Balog (za vstupovanie do hospodárskej súťaže)
  • bývalý vedúci úradu ministerstva Peter Klučka (za vstupovanie do hospodárskej súťaže)
  • Ako začal škandál okolo motorových jednotiek
    Škandál 3 mesiace pred voľbami spustil list Petra Kresánka premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. V ňom P. Kresánek píše o dvoch skupinách, ktoré sa priamo zaujímali o vypísaný tender. Na jednej strane hovorí o skupine okolo ministra J. Macejka a vedúceho úradu P. Klučku, a na druhej o skupine okolo "Gaba" (išlo údajne o Gabriela Palacku) a samotného premiéra M. Dzurindu. Prvá skupina sa mala angažovať v prospech Alstomu a druhá v prospech konzorcia ŽOS Vrútky a Stadlera. Premiér M. Dzurinda po medializovaní listu podal podnet na Generálnu prokuratúru.

    Železnica v záhrade
    Hospodárske noviny 22.09.2003, Tytakalová Halka - K ľuďom, ktorí nebudú mať šancu uplatniť si svoje práva pri vyvlastňovaní podľa nového znenia zákona, patria, napríklad, občania Šenkvíc.
    Na ich bývalých záhradách, kde dnes mohlo dozrievať hrozno a mali tam aj svoje studne, iba niekoľko desiatok metrov za ich domami, sa už čulo stavia železnica. "Podobné pozemky sa v Šenkviciach predávajú po 1200 Sk za štvorcový meter. Železnice ponúkli iba 70 až 100 Sk," povedala právna zástupkyňa týchto občanov Silvia Jakubcová. Za demonštráciu sily a trestuhodnosť postupu pri vyvlastňovaní v Šenkviciach považuje násilný vpád investora na pozemky. Ten totiž ani nečakal na verdikt krajského súdu, ktorý vlastníci pozemkov požiadali o odklad výkonu rozhodnutia. Nezozbieraním úrody iba v jednej zo siedmich záhrad vznikla škoda za 24.000 Sk. Dosiaľ ju nikto neuhradil. "Hoci boli občania ešte vlastníkmi pozemkov, neprizvali ich ani na správne rokovanie o výrube drevín," zdôraznila Jakubcová. Šenkvičania by pritom podľa nej uprednostnili, ak by im namiesto peňazí, za ktoré si žiaden pozemok už v obci nekúpia, poskytli práve náhradu v podobe iného obdobného pozemku. Keďže si doteraz nepomohli inak, sklamaní občania sú rozhodnutí podať podnet na Ústavný súd SR a Medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu. (krátené)

    Niekomu majetok, inému oddych
    Hospodárske noviny 22.09.2003, Tytakalová Halka - Zmena pri stanovovaní výšky náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti je vážna vec. Na tom, koľko peňazí ľudia dostanú za nedobrovoľne odobratý majetok, záleží najmä tým, ktorých sa to týka.
    "Kto neprežil, nevie," hovoria. Vo verejnom záujme im zobrali roky budovanú záhradu alebo doterajšiu strechu nad hlavou. Otázne je, či na štát napojené podniky budú na "primerané" odmeny mať. Na vyvlastňovaní sa najväčšou mierou podieľajú Železnice SR (ŽSR) a Slovenská správa ciest. Zatiaľ čo cestári na tento problém reagovali promptne s tým, že ich sa vlastne nový zákon netýka, na odpoveď ŽSR si ešte musíme počkať. Jasno nám neurobili ani na ministerstve dopravy. Hovorca sa dostal do ťažkostí. Kompetentní v piatok v pracovnom čase relaxovali na pravidelných športových dňoch. Nuž, jedným ide o strechu nad hlavou, druhí svoj stres odbúravajú za peniaze daňových poplatníkov na športovisku.

    Za pozemky dostatnú ľudia od štátu viac
    Pravda 22.09.2003, Vavrová Vanda - Od novembra dostanú ľudia za vykúpené nehnuteľnosti od štátu viac peňazí ako doteraz. Zaplatí im za ne trhovú cenu. Pozemky a nehnuteľnosti dnes vykupuje štát za ceny, ktoré určuje vyhláška z roku 1991. Tá vôbec nezohľadňuje ponuky na trhu s realitami.
    Občania tak za svoj majetok, ktorého sa musia vzdať najmä v prospech štátnych investorov, ktorí budujú vo verejnom záujme cesty, diaľnice alebo železničné trate, dostavajú za štvorcový meter o niekoľko tisíc korún menej, ako je cena ich majetku. Podľa parlamentom schválenej novely zákona o stavebnom konaní musí štát vykúpiť nehnuteľnosť, ktorá sa vyvlastňuje vo verejnom záujme, od jej majiteľa za trhovú cenu určenú znaleckým posudkom.
    "Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite," zdôvodnil zmenu zákona minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky.
    Majitelia nehnuteľností v Bratislave, ktoré štát vyvlastnil pri výstavbe diaľničného úseku Mierová - Senecká tak dostali za m2 zhruba l500 Sk. V novembri už bude musieť investor zaplatiť podľa znaleckého posudku za m2 asi 8000 Sk.
    Doteraz platná vyhláška ministerstva financií nezabezpečovala práva vlastníkov v trhových podmienkach.
    Štátni investori ako napríklad Železnice SR alebo Slovenská správa ciest pri budovaní železničných tratí alebo diaľnic vyvlastňovali nehnuteľnosti a pozemky v niektorých lokalitách za 70 Sk za m2. To je vyhlášková cena pre obce s počtom obyvateľov nad dvetisíc. Pritom trhová cena týchto pozemkov sa pohybuje od 600 do l100 Sk za m2.
    V Bratislave takto na vyhláškové ceny doplatila napríklad firma Slovakopress. Pri vyvlastňovaní pozemkov potrebných na výstavbu Mosta Košická bola firma nútená vymeniť si pozemky s mestom, pričom musela doplatiť za väčší mestský pozemok 8000 Sk za m2.
    Podobne doplatili na úradné ceny aj majitelia nehnuteľností pri budovaní diaľničného úseku Mierová - Senecká. Tí dostali tiež vyhláškovú cenu, pričom neskôr cestu zodvihli na estakády a pozemky patriace v súčasnosti Slovenskej správe ciest zostali voľné. Tá ich však môže prenajímať za trhové ceny a zarábať na nich.

    Koľko dostal občan za vyvlastňovanie pozemkov (Sk/m2)

    Lokalita cena
    Bratislava 1500
    Košice 800
    Banská Bystrica 800
    Piešťany 800
    Starý Smokovec 800
    Trenčianske Teplice 800
    Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, 500
    Prešov, Poprad, Zvolen, Martin 500
    Obce s počtom obyvateľov nad 15.000 150
    Obce s počtom obyvateľov nad 10.000 100
    Obce s počtom obyvateľov nad 2000 70
    Ostatné obce 20

    Pozn.: Ide o základnú náhradu za stavebný pozemok. Cena ornej pôdy je podľa klasifikácie od 0,50 do 12,10 Sk za m2.
    Zdroj: Vyhláška ministerstva financií z roku 1991

    Hrôza v kabínkach
    VYSOKÉ TATRY - Viac ako hodinu viseli v sobotu podvečer cestujúci v niekoľkých kabínkach lanovky zo Skalnatého plesa do Tatranskej Lomnice. Malé deti plakali, dospelí sa obávali pádu kabínky.
    Nový Čas 22.09.2003, hud, vr - "Keby som s vnúčatami chcel zažiť hodinu nebezpečenstva, pôjdem do strašidelného domu, a nie na lanovku," povedal nám 55-ročný turista z Ružomberka, ktorý sa tešil na 14-minútovú jazdu kabínkovou lanovkou z výšky 1760 metrov do stanice vo výške 900 metrov. "Namiesto pokojnej jazdy sme sa veľmi vyľakali. Najskôr sme vysoko nad terénom zastali, potom nás niekoľkokrát po pár metroch spustili dole. Pri každom zastavení sa s našou rodinou kabínka rozkolísala. Vnúčatá plakali. Márne sme sa snažili mobilnými telefónmi zistiť, čo sa deje. Za jednu cestu lanovkou sme zaplatili za rodinu 1 500 korún. Za nekvalitnú dopravu sa nám nikto neospravedlnil, ani nám to v údolnej stanici nevysvetlili. Kabínky len zastavili, ale nikoho z personálu sme nevideli," dodal turista z Ružomberka.
    Včera sme oslovili tamojšiu pracovníčku v pokladnici: "Nič o tom neviem, opýtajte sa v pondelok kompetentných," povedala nám.

    Žilinská MHD a železničná trať Žilina - Rajec budú mať spoločný cestovný lístok
    TASRŽilina 21. 09.2003 - Čipovú kartu a lístky Dopravného podniku mesta Žilina (DPMŽ) budú môcť od 1. októbra používať cestujúci aj na lokálnej železničnej trati medzi Žilinou a Rajcom.
    Podľa predsedu predstavenstva Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti (SIRS), a. s., Žilina, Georga Trabelssieho je to ďalší krok k vybudovaniu integrovaného dopravného systému. Jeho cieľom je jediná čipová karta, použiteľná na cestovanie vlakom, autobusom, trolejbusom či parkovanie vo viacerých mestách. Dvojpásmová čipová karta DPMŽ sa rozšíri o päť pásiem, použiteľných na cestovanie lokálnou železnicou. Cestujúci môžu aj naďalej využívať klasické lístky alebo môžu použiť lístok DPMŽ.
    "Občanovi dávame možnosť využiť alternatívu. Do Rajca môže s čipovou kartou alebo lístkom MHD cestovať za 22 Sk namiesto doterajších 28 Sk," uviedol G. Trabelssie.
    Združená investícia SIRS ako koordinátora a DPMŽ ako realizátora zavedenia čipových kariet aj na lokálnu železničnú trať Žilina - Rajec predstavuje 4 milióny Sk a jej výsledkom je podľa G. Trabelssieho zlacnenie dopravy pre cestujúcich o 30 %. Nové lístky si môžu cestujúci kúpiť v automatoch DPMŽ, ktoré sú takmer na všetkých staniciach lokálnej trate, alebo si môžu kúpiť čipovú kartu na predajných miestach DPMŽ v Žiline.

    Popradská Tatravagónka v rámci prezentačných dní predstavila svoju produkciu
    TASRPoprad 19. 09.2003 - Predstaviť produkciu a možnosti vagonárskej výroby pod Tatrami bolo cieľom prezentačných dní, ktoré pripravila vo štvrtok a dnes pre predstaviteľov Železničnej spoločnosti Bratislava popradská Tatravagónka.
    Ako TASR informoval hovorca firmy Viliam Strelinger, železnice historicky boli a sú pre Tatravagónku dôležitým zákazníkom. Stretnutie podľa neho prispelo k vzájomnému pochopeniu a poznaniu.
    Popradská Tatravagónka je lídrom na trhu s podvozkami. Má ambície stať sa dôveryhodným partnerom pre dodávateľov i odberateľov. Chce patriť nielen k najvýznamnejším subdodávateľom podvozkov, ale aj finálnym producentom vagónov v Európe. "Očakávaný obrat v roku 2003 vo výške 4 miliardy Sk je prvým predpokladom pre naplnenie tohto cieľa," zdôraznil na stretnutí predseda predstavenstva Tatravagónky Peter Pribylinec.
    Firma sa chce prezentovať ako otvorená, moderná spoločnosť, zavádzajúca nové manažérske postupy so silným technologickým a vývojovým zázemím. Prepad trhov po roku 1989 znamenal pre tunajší manažment potrebu zmeniť zaužívané postupy a prispôsobiť sa novým podmienkam. Nie je to jednoduché ani pre fabriku, ktorá má viac ako 80-ročnú tradíciu. Iná cesta by však viedla k nutnému zániku. Preto sú v Tatravagónke dnes schopní "ušiť" vagóny na mieru podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka. Usilujú sa tiež nadviazať kontakty s najsilnejšími svetovými producentmi, ktorým by mohli dodávať komponenty. Dôkazom toho je zmluva so spoločnosťou Rolls – Royce na výrobu prepravných zariadení pre letecké a lodné motory, ktorú podpísali v ostatných dňoch.

    Dušek: Sáhnou nám na "režijky" a vlaky se zastaví
    Hospodárske noviny 19.09.2003, Vojíř Aleš - Rozhovor s Jaromírom Duškom, predsedom Odborového združenia železničiarov. České dráhy chcú šetriť na svojich zamestnancoch, ktorí majú prísť o výhody, na ktoré boli zvyknutí desiatky rokov: napríklad o dlhšiu dovolenku či kratší pracovný týždeň.
    "Sú to veci, ktoré sú zrazu považované za nadštandard. A my si ich rozhodne nenecháme vziať," hovorí Dušek.
    Hrozí teda železnici štrajk?
    - S ohľadom na vyjadrenia, ktoré zaznievajú z vedenia železníc, sa obávam, že k nemu máme najbližšie zo všetkých odborárov.
    Napríklad režijné výhody sú zrazu po 160 rokoch považované za niečo, čo treba odbúrať.
    Manažment nevie zabezpečiť dostatočné tržby a myslí si, že to zaplatia radoví železničiari zo svojho. To sa hlboko mýlia.
    Ak niečo takého myslí vedenie vážne, štrajk môže skutočne prísť. Ide o zásadné veci.
    Kedy by sa štrajk mohol konať?
    - To sa zatiaľ nedá povedať presne. Kolektívne zmluvy sa začínajú vyjednávať už v októbri, v zákonoch existujú presne stanovené lehoty. Ak sa však avizované zmeny objavia v návrhu zamestnávateľa, tak v názore na štrajk budeme absolútne jednotní.
    Plánujete rovnako ako učitelia na začiatku školského roka zorganizovať iba krátky výstražný štrajk, alebo plánujete časovo neobmedzený protest?
    - Som presvedčený, že železničiari by boli schopní o tieto veci bojovať nepretržitým štrajkom. A neviem si predstaviť, že by to vzdali pred tým, než by dosiahli naplnenie svojich požiadaviek.
    Počas štrajku by chodili aspoň nejaké spoje?
    - Nie, znamenalo by to totálne zastavenie železnice.

    ČT: ČD podepsaly se Siemensem miliardový kontrakt na osobní vozy
    Česká tisková kancelářPRAHA 21. 09.2003 - České dráhy podepsaly s firmou Siemens kontrakt na dodávku 26 nových osobních vozů za více než miliardu korun. Dráhy ale tomuto výrobci zakázku zadaly bez výběrového řízení, což se nelíbí odborářům. Uvedla to dnes Česká televize. České dráhy kontrakt bez tendru odůvodňují tím, že s vozy od Siemensu už jezdí.
    Podle odborářů mohlo vedení firmy nové vozy nakoupit u tuzemských výrobců, což by podle nich bylo levnější a práci by dostali čeští dělníci. V tuzemsku i na Slovensku je několik dodavatelů, kteří totéž dokáží dodat za téměř poloviční cenu, uvedla ČT.
    Dráhy nakupují nové vagony v době, kdy nejsou v nejlepší finanční situaci, poznamenala televize. Kvůli vagonům se ČD zadlužily u společnosti Eurofima, které se za úvěr zaručil stát. Vagony stojí asi 45 milionů eur. Parlament ale schválil státní záruku jen do výše 15 milionů. Zbytek chtějí ČD získat v rámci druhé půjčky od Eurofimy, nebo si peníze na nákup zajistit komerčním úvěrem. Třetí možností je uhradit nové vozy z vlastních zdrojů.
    Kontrakt získal vídeňský závod Siemensu, firma ale musí třetinu zakázky realizovat v tuzemsku a čtvrtinu musí krýt offsety. ČD mají nové vagony dostat v roce 2005, tedy v době, kdy už mají v České republice jezdit Pendolina.

    Při srážce autobusu s vlakem v Pákistánu přes 40 mrtvých
    Česká tisková kancelářISLÁMÁBÁD (Pákistán) 20. 09.2003 - Při dnešní srážce vlaku s autobusem ve středním Pákistánu zahynulo přes 40 lidí a dalších šest bylo zraněno. Podle agentury Reuters v autobusu cestovali studenti a učitelé.
    Tragédii zavinil řidič autobusu, který se snažil vjet na neřízený železniční přejezd v Malikvalu v provincii Paňdžáb. Všechny oběti, mezi nimiž jsou i tři děti, jsou právě z tohto vozidla.
    Podle policie přejezd není vybaven ani závorami ani výstražnými světly, takže řidiči sami musí sledovat, zda se neblíží vlak.

    Štrajkujúcim asi nezvýšia platy
    Hospodárske noviny 23.09.2003, Juraj Danielis, Bratislava - Z jedenástich železničných odborových centrál sa do štrajku 26.9. nezapojí deväť. Manažmentu a.s. Železničná spoločnosť a Železnice SR však účasť na štrajku a jeho zabezpečovanie oficiálne potvrdilo len kľúčové Odborové združenie železničiarov (OZŽ). Postoj Železničiarskeho robotníckeho zväzu je neznámy.
    Väčšina odborových centrál, ktoré sa nezúčastnia, odôvodnili svoje rozhodnutie tým, že železničné spoločnosti plnia kolektívnu zmluvu, nemajú teda na štrajk príčinu. "V dodatku ku kolektívnej zmluve sa železničné odbory zaviazali, že nebudú štrajkovať a nespôsobia železniciam ekonomické škody," povedala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková s tým, že rozhodnutie OZŽ považujú za porušenie zmluvy. Spoločnosť zvažuje, že týmto zamestnancom ako sankciu odoberie dohodnuté tohtoročné zvýšenie mzdy, teda 5%.
    "Vnímame to ako neférový a zastrašujúci postup," reagoval predseda združenia Jozef Schmidt. Ekonomické škody, ktoré štrajk spôsobí, budú podľa neho pre železnice minimálne. Zamestnancov o prípadných sankciách zo strany železníc vedenie odborového zväzu neinformovalo. Ako dodal Schmidt, OZŽ sa tým bráni nátlaku železníc.
    Protokol z kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom z 3.7., kedy dodatok ku kolektívnej zmluve vznikol, hovorí, že zamestnávatelia "svojimi aktivitami nespôsobia zamestnávateľom škody ohrozujúce plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy".

    Spoločná zdravotná poisťovňa odmieta zlúčenie s VšZP
    Zákon o SZP podľa jej riaditeľa ani neumožňuje splynutie s inou poisťovňou
    SITA BRATISLAVA 22. 09.2003 - Spoločná zdravotná poisťovňa (SZP) odmieta splynutie s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP). Ako na tlačovej besede uviedol riaditeľ SZP Peter Kvasnica, zákon o SZP umožňuje len jej zrušenie. "Splynúť s VšZP môžu iba rezortné poisťovne, SZP je však v osobitnom režime a zlikvidovať sa podľa zákona môže iba zrušením," zdôraznil Kvasnica. Ako dodal, poisťovne sa môžu zlúčiť len na základe dohody. VšZP a SZP však doteraz o ničom podobnom nerokovali a žiadnu dohodu nepripravujú.
    SZP má s VšZP splynúť od budúceho roka na návrh ministerstva zdravotníctva. Cieľom tohto zlúčenia je podľa ministerstva vyriešiť dlh SZP voči osobitnému účtu prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia. Za dva roky, počas ktorých SZP neodvádzala na tento účet peniaze, jej dlh dosiahol približne 2 mld. Sk. Toto číslo však SZP spochybňuje. "S VšZP sme v súdnom spore o výšku dlhu. V centrálnom registri poistencov sú chyby a nepresnosti, preto nikto nemôže povedať, aký je dlh v skutočnosti," povedal Kvasnica. Splynutím s VšZP sa podľa Kvasnicu otázka dlhu nevyrieši. "SZP svoj dlh nie je schopná zaplatiť, iba ak by exekvovala železnice," poznamenal Kvasnica.
    Výhrady SZP sa týkajú aj samotného materiálu. "Považujem za nenormálne, že s prípravou tak závažného materiálu ministerstvo neoboznámilo ani Správnu radu SZP," komentoval Kvasnica. Zároveň vyslovil podozrenie, že ministerstvu ide o cielené zrušenie poisťovne. "Môže byť celá škála domnienok, čo je za tým, konkrétne však nevieme nič," uviedol Kvasnica.
    Ďalším problémom je podľa predstaviteľov poisťovne otázka povinných poistencov, ktorých má SZP. Ide o vojakov, policajtov, železničiarov a ďalšie uniformované zložky. Zo zákona majú špeciálny režim zdravotnej starostlivosti, ktorý sa však netýka VšZP. Problémy vidí vedenie SZP aj pri utajovaní zdravotných údajov niektorých poistencov.
    Poisťovne by sa mali zlúčiť bez likvidácie. Splynutiu by mala predchádzať mimoriadna účtovná závierka, vrátane inventarizácie majetku a záväzkov SZP. Návrh predpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet vo výške 75 mil. Sk ročne. Spôsobí ho výpadok 1 % zo sumy 7,5 mld. Sk, ktorá má Spoločná zdravotná poisťovňa ročne na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti pre všetkých svojich poistencov. Náklady špecifickej zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zložiek totiž nebude možné uhrádzať zo solidárneho systému zdravotného poistenia.

    SZP: exekvovať železnice?
    Hospodársky denník23.09.2003, Koníková Ľudmila - V našej zdravotníckej sfére je postoj k rozličným dlhom eufemisticky označovaný za osobitný. A to nielen zo zainteresovaných strán.
    Nehovorí sa napr. o dlhu, ktorý zostal Spoločnej zdravotnej poisťovni po spojení so železničnou poisťovňou Garant, zato však MZ SR prišlo s niečím originálnym. Splynutím Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) chce riešiť dlh tejto inštitúcie voči osobitnému účtu prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia. Za 2 roky, počas ktorých SZP neodvádzala na tento účet peniaze, mal jej dlh dosiahnuť približne 2 mld Sk. Návrh, ktorý MZ SR dalo do pripomienkového konania, by sa mal zrealizovať k 31.12.2003. Spomenuté číslo však zo SZP spochybňujú. Jej generálny riaditeľ Ing. Peter Kvasnica v tejto súvislosti uviedol, že so VšZP sú v súdnom spore o výšku dlhu. Podľa neho sú v centrálnom registri poistencov chyby a nepresnosti, ktoré sa tiež podpisujú pod súčasnú situáciu. Navyše splynutím s VšZP sa - a to nielen podľa spomínaného riaditeľa - otázka dlhu nevyrieši. P. Kvasnica včera (22.9.) vyhlásil, že "SZP svoj dlh nie je schopná zaplatiť, iba ak by exekvovala železnice".
    Splynutiu by mala predchádzať mimoriadna účtovná uzávierka vrátane inventarizácie majetku a záväzkov. Dohoda o tomto úkone má podľa predloženého návrhu obsahovať poistencov SZP prechádzajúcich do VšZP v dohodnutom rozsahu údajov, pohľadávky SZP, záväzky SZP voči zdravotníckym zariadeniam a iným právnickým osobám a fyzickým osobám, ďalej vybrané poistné na zdravotné poistenie, poplatok z omeškania i pokuty a majetok SZP. Otázne je, čo by bolo v prípade takejto realizácie s budovami. A tiež by bolo zrejme dobre poznať odpoveď na otázku, o čo tu vlastne ide...
    V súvislosti s predloženým návrhom odzneli i informácie, že bude mať negatívny dosah na štátny rozpočet vo výške 75 miliónov korún ročne, pretože náklady špecifickej zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zložiek nebude možné uhrádzať zo solidárneho systému zdravotného poistenia. Zo Spoločnej zdravotnej poisťovne odmietajú splynutie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou - okrem iného aj preto, že platná legislatíva v tejto oblasti umožňuje len jej zrušenie, splynúť s VšZP môžu totiž iba rezortné poisťovne, SZP je však v osobitnom režime... Poisťovne sa môžu zlúčiť len na základe dohody, podľa včerajších informácií však VšZP a SZP však doteraz o ničom podobnom nerokovali a žiadnu dohodu nepripravujú. Pripomeňme si, že Spoločná zdravotná poisťovňa bola zriadená od 1. júla 1998 ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Vznikla splynutím Poisťovne MV SR, Vojenskej zdravotnej poisťovne a Železničiarskej zdravotnej poisťovne.
    No okrem finančného problému je tu ešte i nezanedbateľný problém etický. Napríklad spomínaný generálny riaditeľ považuje za nenormálne, že s prípravou takého závažného materiálu ministerstvo neoboznámilo ani Správnu radu SZP. A vyslovil tiež podozrenie, že ministerstvu ide o cielené zrušenie poisťovne. Námietky zainteresovaných majú zrejme viac ako len "čosi do seba". V našom štáte sa však už - obrazne povedané - prižmúrili oči nad viacerými ťažko pochopiteľnými skutočnosťami...

    Štátnym tajomníkom na ministerstve bude zrejme M. Kačaljak
    SITABRATISLAVA 22. 09.2003 - Novým štátnym tajomníkom na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií zrejme bude Mikuláš Kačaljak. V pondelok o tom rozhodlo Predsedníctvo Aliancie nového občana (ANO) na návrh straníckeho šéfa Pavla Ruska. Kačaljak doteraz pôsobil ako predseda Krajskej rady ANO v Žiline. Rusko už o nominácii informoval ministra dopravy Pavla Prokopoviča. Dohodli sa, že Prokopovič návrh na vymenovanie M. Kačaljaka do funkcie predloží na najbližšie rokovanie vlády. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ANO Peter Matula.

    Zasadá Slovensko–poľská medzivládna komisia pre cezhraničnú spoluprácu
    TASR Ľubovnianske Kúpele 22. 09.2003 - Analýza podmienok spolupráce Slovenska a Poľska po spoločnom vstupe do Európskej únie v roku 2004 je obsahom dvojdňového rokovania členov bilaterálnej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Jej v poradí VIII. zasadnutie sa začalo dnes v Ľubovnianskych Kúpeľoch pri Starej Ľubovni.
    Komisia má 11 pracovných skupín, ktoré na samostatných rokovaniach posúdia doterajšie výsledky svojho pôsobenia a načrtnú aktuálne problémy na riešenie do termínu nového zasadnutia. Ich činnosť sa dotýka takých oblastí ako hraničné priechody a doprava, hospodárska spolupráca, kultúra, vzdelávanie a výmenné pobyty pre mládež, prihraničná spolupráca územných samospráv.
    Na VIII. zasadnutí sa zaoberajú aj špecifickými otázkami - priechody na turistických chodníkoch v Tatranskom národnom parku, fungovanie biosférickej rezervácie Babia hora a príprava spoločných projektov v rámci programu PHARE CBC a INTERREG III A.
    Predsedom slovenskej časti medzivládnej komisie je Martin Pado, štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je prítomný na rokovaní. Na zasadnutí sa zúčastňujú veľvyslankyňa SR v Poľsku Magda Vášáryová a nový poľský veľvyslanec v SR Zenon Kosiniak-Kamysza.
    Dohodu o vzniku komisie podpísali vo Varšave v roku 1994.

    Další nové vagóny od Siemensu mají ČD získat na jaře 2005
    Česká tisková kancelářPRAHA 22. 09.2003 - České dráhy by měly další nové vagóny od Siemensu začít přebírat na jaře 2005. Firma začátkem září se Siemensem podepsala smlouvu na dodávku 26 vysokorychlostních vagónů první a druhé třídy za 43,5 milionu eur (asi 1,4 miliardy korun), sdělil dnes ČTK Pavel Tesař z tiskového oddělení drah. Všech 26 vozů mají ČD převzít do konce roku 2005. V současnosti již na českých kolejích jezdí 35 takových vagónů.
    Zakázku ČD zadaly rovnou Siemensu, tedy bez veřejné soutěže, což kritizují odboráři. V tuzemsku i na Slovensku je podle nich několik dodavatelů, kteří totéž dokáží dodat za téměř poloviční cenu. Kontrakt získal vídeňský závod Siemensu, firma ale musí třetinu zakázky realizovat v tuzemsku a čtvrtinu musí krýt offsety.
    Dráhy zadaly zakázku Siemensu proto, že 35 stejných vagónů již po českých kolejích jezdí. Kvůli údržbě a provozu je pro ČD co nejnižší počet typů používaných vozů výhodný, vysvětlil Tesař. Smlouva se Siemensem se vztahuje i na náhradní díly.
    Dráhy chtějí nákup vagónů hradit z úvěru od evropského sdružení železnic Eurofima. V něm mají ČD v současnosti půlprocentní podíl, což jim umožňuje čerpat každoročně úvěr do 15 milionů eur (tedy asi 480 milionů korun). Letos z něho má 12 milionů směřovat na dodávku vagónů od Siemensu a tři miliony jako záloha na dvě soupravy příměstské dopravy, takzvané pantografy.
    Dráhy chtějí svůj podíl v Eurofimě zvýšit na jedno procento, což by jim umožnilo čerpat až miliardu korun ročně. Záměr navýšit podíl v Eurofimě ale ještě musí schválit vláda.

    Dlhy Spoločnej zdravotnej poisťovne zaplatia občania
    Pravda 23.09.2003, Vavrová Vanda - Približne 500 Sk zaplatí každý občan za dlhy Spoločnej zdravotnej poisťovne (SPZ). Tá neodvádzala dva roky na osobitný účet povinnú platbu vo výške 2,4 mld Sk.
    Minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa preto rozhodol, že dlhy poisťovne vyrieši zlúčením tejto poisťovne a VšZP. Návrh je už v pripomienkovom konaní a vláda ho chce v parlamente prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
    "V každom prípade to zaplatí štát. Lepšie sa mu však oddlží jedna poisťovňa s jasne definovanými závierkami, ako dve, ktoré ešte navyše medzi sebou majú nevysporiadané vzťahy," tvrdí hovorkyňa ministerstva Alexandra Novotná.
    Obe poisťovne sa zhodujú, že ich zlúčenie dlh nevyrieši. "Svoj dlh nie sme schopní zaplatiť, iba ak by sme exekvovali železnice," uviedol riaditeľ SPZ Peter Kvasnica.
    Tie jej neodvádzali poistenie za svojich zamestnancov a na poistnom dlhujú 1,3 mld Sk.
    Minister Zajac si od zlúčenia poisťovní sľubuje nielen vyriešenie miliardových dlhov. Chce predísť aj problémom, ktoré môže spôsobiť transformácia zdravotných poisťovní. Tú pripravuje ministerstvo zdravotníctva na budúci rok a poisťovne by sa mali zmeniť na akciové spoločnosti.
    Sedemstotisíc poistencov SPZ si tak bude musieť od januára hľadať novú poisťovňu. Ministerstvá, ktoré majú v tejto poisťovni svojich zamestnancov, nemajú totiž podľa Novotnej záujem vytvoriť podľa nového zákona novú poisťovňu, pretože majú pocit, že ich poistenci môžu byť aj vo Všeobecnej.
    Vedenie SPZ tvrdí, že ide o cielené zrušenie poisťovne, ktorá poskytuje povinné zdravotné poistenie policajtom, vojakom a železničiarom. "Splynúť so Všeobecnou môžu iba rezortné poisťovne, naša poisťovňa je však v osobitnom režime a zlikvidovať sa podľa zákona môže iba zrušením," povedal Kvasnica. Podľa neho poisťovne sa môžu zlúčiť len na základe dohody. Obe poisťovne sa však na ničom podobnom nedohodli.
    VšZP tvrdí, že splynutie oboch poisťovní nevyrieši dlh, ako to navrhuje Zajac. Ten podľa jej hovorcu Milana Veleckého rastie každým dňom aj penalizáciou a už dnes dosahuje asi 5 mld Sk.
    Poisťovne by sa mali zlúčiť bez likvidácie. Návrh predpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet vo výške 75 mil. Sk ročne.
    Spoločná zdravotná poisťovňa
    * vznikla 1.7.1998 splynutím Poisťovne ministerstva vnútra, Vojenskej zdravotnej poisťovne a Železničiarskej zdravotnej poisťovne. Má 700.000 poistencov
    * 200.000 poistencov sú železničiari, vojaci a policajti, pre ktorých platí zo zákona špeciálny režim zdravotnej starostlivosti
    * dlh na účet prerozdelenia je 2,4 mld Sk, ten však SZP spochybňuje a nevie ho splatiť
    * táto suma vznikla podľa poisťovne aj tým, že železnice neplatili odvody za svojich poistencov a dlhujú 1,3 mld Sk
    * SZP tvrdí, že od októbra 2002 už riadne na účet platí
    * výšku dlhu 2,4 mld Sk sa SZP súdi so správcom účtu. Ten dlhuje túto sumu Všeobecnej zdravotnej poisťovni

    Železnice sa s dodávateľom súdia roky
    Hospodárske noviny 25.09.2003, Danielis Juraj - Spor medzi spoločnosťou Železnice SR a spoločnosťou Noram Corporation Slovakia o platnosť štyroch zmlúv na dodávku komunikačného systému pre železnice z roku 1996 už trvá niekoľko rokov.
    Rovnako ako v prípade ministerstva dopravy sa do uzavretia súdneho procesu k sporu nevyjadria ani ŽSR. Rozhodujúce budú až závery súdu.
    V pôvodnej generálnej zmluve sa obe strany zaviazali, že všetky prípadné spory vyriešia mimosúdnou cestou do tridsiatich dní od oznámenia problému. Nestalo sa tak. Železnice neskôr vyhlásili, že sú kontrakty neplatné vzhľadom na nevykonané výberové konanie, ako nariaďoval zákon o verejnom obstarávaní. Noram považuje za hrubé porušenie zmlúv aj to, že ŽSR neskôr zadali práce na úseku Košice - Zvolen firme Lucent Technologies Slovensko. Noram mal pôvodne v prvej fáze spojiť úsek Žilina - Košice a Košice so Zvolenom až sekundárne.
    Koncom januára 2001, po výmene právneho zástupcu na strane Noramu a po tom, ako do sporu vstúpil aj kanadský Noram Telecom, súd námietky železníc neuznal a potvrdil, že zmluvy boli v súlade z vtedajším znením zákona o verejnom obstarávaní. Následne sa železnice odvolali na najvyšší súd, avšak právna zástupkyňa pre zdravotné ťažkosti na pojednávanie neprišla. Najvyšší súd neskôr prípad vrátil krajskému súdu s tým, že sa nesplnili podmienky na potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku. Rovnako sa však podľa stanoviska Najvyššieho súdu železnice nedomáhali uznania neplatnosti zmlúv.
    Po poslednom rozhodnutí krajského súdu z mája 2002 sa ŽSR opäť odvolali. Okrem spochybňovania výberu Noramu, ktorý mal byť v rozpore so zákonom, priniesli aj nové argumenty. List, ktorým mali železnice vyzvať Noram, aby predložil súťažný návrh, podľa nich neobsahoval potrebné náležitosti na vyvolanie užšej súťaže, čo podľa ŽSR potvrdzuje neplatnosť kontraktov. Rovnako tvrdia, že zmluvu neporušili ani zadaním prác firme Lucent Technologies Slovensko, keďže malo ísť o odlišné práce. Ako nakoniec ŽSR súdu odôvodnili návrh na zamietnutie žaloby, integrovaný komunikačný systém sa podľa znenia zmlúv nedal realizovať.
    Zmenu majiteľa pohľadávky v hodnote zhruba 13,6 mld USD voči železniciam zatiaľ nikto neohlásil.

    Najvyšší súd vrátil spor medzi Noram a ŽSR na Krajský súd
    TASR Bratislava 25. 09.2003 - Najvyšší súd (NS) SR vrátil spor medzi Noram Corporation Slovakia a Železnicami SR na Krajský súd (KS) Bratislava. Noram žiada železnice za zrušenie zákazky z roku 1996, preplatenie škody a zmareného zisku vo výške zhruba 13,6 milióna USD.
    Podľa Senátu Najvyššieho súdu je kľúčovou otázkou platnosť zmluvy medzi oboma subjektmi. Okolnosti nasvedčujú, že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Po objasnení platnosti zmluvy a jej rozsahu je podľa Senátu potrebné zistiť rozsah škody.
    Podľa právneho zástupcu ŽSR Stanislava Šuberta budú železnice v spore pokračovať. Mimosúdnu dohodu zástupca železníc vylúčil. Konateľ spoločnosti Noram Igor Marek nevníma rozhodnutie NS pozitívne. "Po toľkej práci, ktorú sme do projektu dali je to divné," povedal na margo verdiktu NS. Rozhodnutie NS sa však podľa neho dalo očakávať, aj vzhľadom na rozsah spisu. Právna zástupkyňa spoločnosti Noram vyjadrila rozhorčenie nad vyjadreniami ministra dopravy Pavla Prokopoviča, ktorý deň pred pojednávaním na NS hovoril pre médiá "o pravde na strane ŽSR". Zástupkyňa Noramu sa obávala, že takéto vyjadrenie môže ovplyvniť súd.
    NS sa sporom opätovne zaoberal po tom, čo KS doplnil predchádzajúce výhrady NS o postoj znalca k výške údajne vzniknutých škôd. KS už dávnejšie rozhodol celý spor v prospech spoločnosti Noram a vec sa dostala na NS na základe odvolania ŽSR. Predmetom sporu je otázka právoplatnosti generálnej zmluvy na dodávku integrovaného informačného systému, ktorú s firmou Noram podpísalo vedenie železníc ešte v roku 1996. Projekt mal byť v zmysle generálnej zmluvy rozdelený do 42 fáz. Podľa uzavretého dodatku k zmluve sa mal v prvej fáze vybudovať informačný systém na úseku Košice - Žilina v pôvodne odhadovanej sume 254 miliónov Sk. ŽSR však neprijali žiadny zo spôsobov financovania projektu a po výmene vedenia železníc v roku 1998 sa firmy prestali kontaktovať. Noram následne podal na železnice žalobu za neplnenie zmluvy.
    Firma Noram podľa výpisu z obchodného registra v posledných rokoch niekoľko krát menila sídlo. V súčasnosti by mala sídliť v Novom Meste nad Váhom. Materskou firmou slovenského Noramu je Noram Corporation Canada, ktorá je v súčasnosti v konkurze.

    Rýchlotrať postavia neskôr
    Nový Čas26.09.2003, hc, TRENČÍN – Skončil sa rozruch okolo rýchlotrate v Trenčíne. Mesto na obrovské protesty ľudí odpovedalo po svojom. Rozhodnutie, kadiaľ povedie železničná trať, odložilo o päť rokov.
    Najviac nadšení sú z tohto riešenia ľudia, ktorí bývajú priamo na mieste, kadiaľ mala nová trať viesť. Podľa jedného variantu jej totiž malo padnúť za obeť asi dvadsať rodinných domov. Zachránená je tiež trenčianska letná plaváreň. Jej rekonštrukcia stále niekoľko desiatok miliónov korún. Kvôli rýchlotrati ju chceli zbúrať. Svoju činnosť ukončil aj petičný výbor. Pod petíciu proti rýchlotrati sa podpísalo vyše desaťtisíc nespokojných ľudí. Rekonštruovaná železničná trať by vlakom umožnila premávať stredom mesta 160-kilometrovou rýchlosťou.

    Železnice si môžu vyberať z viacerých možností
    Hospodárske noviny26.09.2003, Vechter Juraj - Vek železničných vozidiel pre osobnú dopravu núti a.s. Železničná spoločnosť (ŽS) obstarať si nové vozidlá. Jednou z možností je prestavba motorových vozňov typu 810 na typ 812, ktorej technológiu úspešne zvládli v ŽOS Zvolen.
    Zásadnou rekonštrukciou sa podarilo znížiť aj spotrebu motorovej nafty, keďže modernizované vozidlo je vybavené motorom spoločnosti MAN a prevodovkou od firmy Voith.
    Ako hovorí vedúci odbytu zvolenskej vagónky Pavol Plameň, firma dodala železniciam zatiaľ 19 týchto vozidiel, ktoré už jazdia napríklad na úseku Banská Bystrica - Brezno - Červená Skala. Rekonštrukcia jedného vozidla s 35 miestami na sedenie stojí 14 mil. Sk. Pre vysokohorskú trať Poprad - Tatranská Lomnica ŽOS Zvolen pripravili verziu Lux s klimatizáciou. Hovorca ŽS Miloš Čikovský v tejto súvislosti pripomína, že k celkovej cene rekonštrukcie treba pripočítať aj zostatkovú cenu vozidiel typu 810, ktorá predstavuje 10 mil. Sk. Upozorňuje tiež, že vozeň 812 má určité bezpečnostné slabiny a v zmysle direktívy EÚ 2001/16/EC ich po roku 2007 nebude možné nakupovať pre celoštátne trate. Táto direktíva sa však nevzťahuje na regionálne železnice.
    V skúšobnej prevádzke na tratiach slovenských železníc je v súčasnosti aj jedna motorová jednotka typu 840, ktorú dodalo slovensko-švajčiarsko-kanadské konzorcium firiem ŽOS Vrútky, Stadler Rail a Bombardier Transportation. Podľa generálneho riaditeľa ZSSK Pavla Kužmu cena tejto jednotky dosahuje 120,8 mil. Sk. Prepraví 110 sediacich cestujúcich, má moderný hliníkový skelet a v strede umiestnenú hnaciu dieselelektrickú jednotku. Po vykonaní predpísaných skúšok ju železnice ešte tento rok chcú nasadiť na osobné a zrýchlené vlaky v úseku medzi Zvolenom, Plešivcom, Košicami a Humenným.
    Dodávku týchto vozidiel si ŽS zakontrahovala už pred tromi rokmi rozšírením pôvodného kontraktu na 14 moderných električiek pre Tatranské železnice. Jednotky boli pôvodne určené na úsek Poprad - Kežmarok. Ako zdôrazňuje M. Čikovský, táto dodávka je pre ŽS výhodná podmienkami financovania, ako je odklad splátok a nízky úrok.
    V budúcich rokoch bude dosť peňazí Približne rovnakú cenu ako vozidlá typu 840 mala mať aj dodávka 35 ľahkých motorových jednotiek (3,5 mld Sk bez DPH). Podľa predsedu Predstavenstva ŽOS Vrútky Víťazoslava Mórica výberové konanie, ktoré bežalo od roku 2000, vyhralo konzorcium ŽOS Vrútky a Stadler Busnag, vláda s ním však nakoniec kúpnu zmluvu neuzavrela. Viaceré vyhlásenia politikov totiž spochybnili transparentnosť tohto tendra. Ďalším dôvodom na neuzavretie kontraktu malo byť plánované rušenie prevádzky na niektorých úsekoch železníc, ku ktorému došlo začiatkom tohto roka. Hovorca železníc M. Čikovský to však odmieta: "Výberové konanie sa neuzatvorilo, lebo akcionár, ktorého zastupuje minister dopravy, nepripustil ďalšie zadlžovanie ŽS." "Očakávam, že v budúcich rokoch budeme mať dosť prostriedkov aj na nákup vozidiel. Budeme totiž využívať eurofondy na rekonštrukciu infraštruktúry, takže nám zostanú prostriedky aj na nákup vozidiel," tvrdí minister dopravy Pavol Prokopovič.

    Porovnanie parametrov nových a rekonštruovaných vozidiel

      Typ 812 Typ 840 LMJ
      ŽOS Zvolen ŽOS Vrútky ŽOS Vrútky
    Obsadenie cestujúcimi 91 230 244
    Celková hmotnosť (tony) 27,5 77,7 77,7**
    Trakčný výkon (kW) 230** 420 600**
    Max. rýchlosť (km/hod) 80 115 140
    Nadobúdacia cena (mil. Sk) 14* 104 100**

    * pri rekonštrukcii vozňa 810
    ** odhad

    ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU

    Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
    110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
    120-9: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , TREŽ , Skalité , Zwardoń
    130-50: Galanta , Šaľa , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Levice , Kozárovce , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
    180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
    190-6: Bánovce n/O. , V. Kapušany , Čierna n/T.

    ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

    Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
    Zohor - Záhorská Ves
    Brezová pod Bradlom - Jablonica
    Nemšová - Lednické Rovne
    Žilina - Rajec
    Neded - Šaľa
    Komárno - Kolárovo
    Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
    Zbehy - Radošina
    Nitrianske Pravno - Prievidza
    Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
    Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
    Lučenec - Kalonda
    Breznička - Katarínska Huta
    Muráň - Plešivec
    Slavošovce - Plešivec
    Dobšiná - Rožňava
    Medzev - Moldava nad Bodvou
    Poltár – Rimavská Sobota
    Levoča - Spišská Nová Ves
    Vranov nad Topľou - Trebišov
    Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

    Trenčín - Chynorany
    Levice - Čata , Čata - Štúrovo
    Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata

    TASR

     

    Hospodárske noviny

    Pravda

    Sme

    Národná obroda

    SITA

     

    Nový Čas

     

    Hospodársky denník

     

    Markíza

    Dopravní noviny

    Železnice Slovenskej republiky

     

    FINI

     

    Železničná spoločnosť, a. s.

     

    Siemens

     

    Inzine

     

    Eurailpress

     

    International Railway Journal

     

    Česká tisková kancelář

     

    Košický večer

    Večerník

     

    Prifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)

     


    Strana vytvorená: 30-IX-2003  
    Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0339.htm)