Núdza o prácu naučí aj Slovákov
cestovať
28.7.2003 , Benjamín
Škreko - „Štyridsať rokov som dochádzal do zamestnania z
Trnavy do Bratislavy,“ hovorí muž, ktorého jedinou dennou
povinnosťou ako dôchodcu je už len prejsť sa ráno po noviny
a popoludní vyčkávať na návštevu vnúčat. „Ak zrátam
tie kilometre, tak by som obišiel zemeguľu po rovníku asi
dvadsaťpäťkrát. Na terajšie železničné či autobusové
tarify by to boli neskutočné peniaze, ale vtedy ma stál
týždenný lístok iba deväť korún. Jedna cesta osobákom
trvala zhruba hodinu, tak akurát na partičku mariáša, a to
vám musím povedať,“ vypäl hrdo hruď, „že skoro vždy
som vyhral za hrsť drobných.“
Podľa zatiaľ posledného prieskumu, zameraného na analýzu
vplyvu ceny cestovného v autobusovej a železničnej doprave na
úroveň mobility pracovnej sily, dominuje na Slovensku
dochádzanie za prácou v rámci okresu. Tento trend pretrváva
ešte z éry zoštátnenej ekonomiky, keď, ako sa hovorí,
práca chodila za ľuďmi aj za cenu nízkej efektívnosti
výroby či priamo plánovaných strát.
Zákon trhu nepustí
Zákonitosti trhového mechanizmu začínajú tento
pomer pomaly, ale isto meniť. Ako ukazuje aj prípad veľkej
investície Peugeotu - Citroenu v Trnave, podstatné je rýdzo
ekonomické hľadisko a potenciál kvalifikovanej pracovnej sily
v regióne je iba jedným z mnohých kritérií. Napriek tomu je
už teraz jasné, že perspektíva dlhodobého a primerane
honorovaného zamestnania láka do Peugeotu ľudí až z troch
okresov, Trnavského, Galantského a Hlohovského. Zdá sa, že
slovenskému ideálu dostať sa do roboty pešo alebo na bicykli
už definitívne odzváňa, a to aj napriek tomu, že podľa
prieskumu sa k nemu ešte stále upína až šestina Slovákov.
Podľa prieskumu Svetovej banky je prekážkou mobility
pracovných síl na Slovensku drahá doprava a nerozvinutý trh s
bytmi. Vážnou príčinou malého záujmu o dochádzanie do
zamestnania z miesta bydliska mimo svojho okresu je
zanedbateľný rozdiel medzi výškou životného minima a
ponúkanými mzdami. Čistý zárobok po odrátaní nákladov na
dopravu by bol rovnaký, ba dokonca aj nižší ako sociálne
dávky. V USA ľudia na cestovanie za prácou ochotne obetujú aj
tri hodiny denne, pretože im túto stratu bohato kompenzuje
zárobok.
Ešte nie sme Amerika
Národný úrad práce sa minulý rok pokúsil motivovať
ľudí k dochádzaniu za prácou uhrádzaním cestovných výdavkov
do výšky l 500 korún mesačne najviac na jeden rok, a to osobám,
ktoré si našli prácu po minimálne dvanásťmesačnej
nezamestnanosti a u absolventov po šiestich mesiacoch bez práce.
Tento rok však už takáto výhoda neexistuje. Jednak sa vyčerpali
mimoriadne prostriedky, ktoré na tento pokus vyčlenila vláda,
a jednak to nemalo žiaden zásadný význam na zvýšenie počtu
pracovných príležitostí.
Do zamestnania dnes dochádza na Slovensku asi pätnásť percent
zo všetkých zamestnaných, a to predovšetkým v tradičných
cestovateľských regiónoch pri veľkých priemyselných centrách,
ako sú Záhoráci vo vzťahu k Bratislave alebo obyvatelia
severoslovenského vidieka, inklinujúceho k Žiline. Ako nám
povedala tlačová tajomníčka NÚP Lýdia Výborná, ochota
cestovať do susedného či nebodaj ešte vzdialenejšieho kraja
je minimálna a už niekoľko rokov stagnuje. Na týždňovky či
ešte dlhšie pracovné pobyty cestujú Slováci najčastejšie
do Česká, čo sa im bohato opláca nielen kvôli oveľa vyšším
nominálnym mzdám, ale aj vzhľadom na vzájomný kurz oboch
mien.
Cestovné ako prekážka
Najviac dochádzajúcich zamestnancov je v časovej
kategórii do jednej hodiny doby cestovania v oboch smeroch. Pri
dominantnej dennej frekvencii dochádzky zamestnanci využívajú
predovšetkým autobusovú dopravu, čo je prirodzené vzhľadom
na spôsob komunikačného spojenia vidieckych sídel s okresným
mestom. Po autobusoch nasleduje železničná doprava a
cestovanie vlastnými motorovými vozidlami.
Najmenší záujem o dochádzanie do zamestnania mimo bydliska
majú ženy, osoby s nízkym stupňom vzdelania, starší občania
a dlhodobo nezamestnaní. Z nedávnej minulosti sú známe aj také
krikľavé prípady, keď strojárska firma v Tisovci ponúkla
tri desiatky pracovných miest dlhodobo nezamestnaným z
Rimavskej Soboty, ale iba traja ľudia prejavili ochotu dochádzať
denne do práce tých tridsaťosem kilometrov ta a toľko späť.
Hlavným argumentom tých, ktorí ponuku odmietli, bolo vysoké
cestovné. Podľa zistení Národného úradu práce občania
Slovenska považujú za únosné vynaložiť na dopravu do
zamestnania nanajvýš desať až trinásť percent mesačnej
mzdy.
Pokiaľ ide o možnosť zmeniť kvôli práci miesto bydliska,
ani tu sa nemôžeme dočkať amerického či západoeurópskeho
úkazu, kde je takéto rozhodnutie súčasťou bežného životného
štýlu. U nás je popri tradičnom uctievaní rodinných väzieb
hlavnou prekážkou zmeny bydliska práve cenová nedostupnosť
bytov, ktoré sú výrazne drahšie v lokalitách s lepšími
pracovnými možnosťami.
Z cisterny teraz unikal Vianplast
Korzár 21.07.2003, Košice - Členovia
závodného hasičského útvaru ŽSR v Košiciach včera priebežne
monitorovali stav cisterny, z ktorej v sobotu vytiekla chemická
látka zvaná Vianplast - 50 používajúca sa ako lepidlo na
tehly. O tom, či sa látka pred cestou ku konečnému adresátovi
prečerpá do náhradnej cisterny, by sa malo rozhodnúť dnes.
Vianplast nepredstavuje nebezpečenstvo pre ľudský organizmus.
Látka vytiekla z cisterny pravdepodobne už 50 kilometrov pred
Košicami.
V priebehu uplynulého týždňa došlo na košickej železničnej
stanici aj k úniku výparov nebezpečnej kyseliny dusičnej.
Polícia naďalej pátra po anonymovi
Korzár 21.07.2003, Košice - Polícia
naďalej pátra po anonymovi, ktorý v piatok popoludní zavolal
z telefónneho automatu neďaleko košickej železničnej
stanice, že vo vestibule stanice je bomba. Včera o tom
informovala Jana Pôbišová z tlačového oddelenia ministerstva
vnútra SR. Zároveň uviedla, že polícii by mohla uľahčiť pátranie
skutočnosť, že sa anonym ozval až trikrát.
Ani jedna z jeho informácií sa nakoniec nepotvrdila. Znepríjemnila
však život mnohým cestujúcim, keďže v piatok popoludní bývajú
vlaky z Košíc a do Košíc zvlášť vyťažené a 18. júla
nepremávali vyše dvoch hodín.
Muž sa hodil pod vlak
Korzár 19.07.2003, Košice - V čase, keď neznámy
bombomaniak zamestnával železničnú políciu v Košiciach, došlo
v Krásnej nad Hornádom k incidentu, pri ktorom sa ťažko
zranil muž, ktorý sa podľa všetkého sám hodil pod prichádzajúci
vlak. K nešťastiu došlo priamo pred vchodom do stanice, pričom
rušňovodič idúci vlak nedokázal zastaviť. Muža s ťažkými
zraneniami previezli následne do nemocnice. Viac informácií o
smutnej udalosti sa nám včera nepodarilo získať.
MfD: Česko-německé jízdenky využívá
stále více cestujících
LIBEREC 18.
07.2003 - Stále více turistů využívá pro víkendové výlety
do příhraničí Saska takzvané Česko-německé jízdenky přátelství.
Díky dohodě Českých drah s německými železničáři je možné
udělat si výlet například do Drážďan za zlomek běžného
jízdného ceny. Informuje o tom dnešní liberecká příloha
Mladé fronty Dnes.
Tuzemští pasažéři mohou o víkendech využívat stovky
kilometrů německých železnic podél hranice. Stačí jim jízdenka
na státní hranici, kterou se pak prokáží v německém vlaku.
"Musí být ale potvrzená českým průvodčím," řekl
deníku zástupce Českých drah v Libereckém kraji Rudolf Půlpán.
Dodal, že přestože je zájem mezi lidmi poměrně velký, dráhy
zatím neuvažují, že by nabídku spojů na hranice rozšířily
nebo posílily.
Turisté z Liberce se nejčastěji vydávají na cesty do okolí
Žitavy, bez problémů se ale dá zvládnout i celodenní výlet
do Drážďan, Budyšína nebo Zhořelce. "Někdy jezdíme
do Drážďan na nákupy, občas si uděláme výlet do oblasti
Saského Švýcarska," řekl deníku Petr Kubina z Liberce.
"Kdyby to nebylo zadarmo, asi bychom se tam sotva podívali,
protože tolik euro nemáme," dodal.
Běžná zpáteční jízdenka ze Žitavy do Drážďan přijde téměř
na 30 eur. Český lístek platí v Německu jen na regionálních
spojích. Mapy s tratěmi, kde je možné zadarmo cestovat, jsou
na nádražích.
Jízda vlakem je především
romantika, míní fandové železnice
PRAHA 20. 7.
2003 - Strávit velkou část dovolené ve vlaku může být pro
mnohé lidi utrpením. Jízdu vlakem jako cíl prázdnin však
mnoho nadšenců přímo vyhledává. "Železniční
turistika je totiž nostalgie i romantika," míní předseda
Klubu železničních cestovatelů Bohumil Augusta.
Projet všechny koleje vybudované v republice od roku 1918 je
posláním milovníků železnic, řekl ČTK. K cestování využívají
železniční tratě, lesní a polní dráhy, lanovky, spojky, přeložky,
tramvajové dráhy a také tratě zrušené či nepoužívané.
Se službami Českých drah fandové železnic příliš
spokojeni nejsou, proto na svých akcích využívají především
služeb soukromých dopravců. "Staré vlakové vozy totiž
hodně klubů odkoupilo a zrenovovalo," řekl Augusta. S
nimi se pak díky získaným licencím drážního úřadu
dostanou i na nepoužívané tratě.
Skalní fandové železnic prý milují většinu tratí v
republice. "Mezi mé favority ale patří trať z Děčína
do Rumburku, pošumavská dráha z Horažďovic do Domažlic či
trať z Okříšek do Znojma," popsal.
Podle člena klubu Richarda Vyhlídky jsou příjemné i jízdy
po úzkorozchodných drahách u Jindřichova Hradce, či Mladějovská
úzkorozchodná trať u České Třebové. "Nebo na Šumavě,
tam přes léto jezdí parní lokomotiva," řekl ČTK.
Jízda vlakem prý milovníkům železnice dopřává větší
komfort než cestování autem. Jede se malebnější krajinou a
lidé nejsou ve stísněném prostoru, míní Vyhlídka.
Žádaná bývá podle šéfa Klubu železničních cestovatelů
týdenní akce Dovolená s motoráčkem. "Je to romantické
putování po hradech a zámcích. Jezdí se po krajině, griluje
se u vlaku, spí v zajištěných hotelech, prostě pohoda,"
popsal. Cílem cestování bývají i exkurze do místních
pivovarů.
Fakty o železničnej spoločnosti
Amtrak
18.07.2003 www.amtrak.com - Amtrak spustil
svoju činnosť 1. mája 1971 linkou New York - Filadelfia, počas
roka už prevádzkoval 184 vlakov do 314 destinácií v USA. Spočiatku
mala spoločnosť iba 25 zamestnancov, dnes ich je 22 000.
- Dnes Amtrak obhospodaruje 500 železničných staníc
(najfrekventovanejšie sú New York Penn Station, Filadelfia a
Washington) v 46 amerických štátoch. Železničné koľaje
zaberajú 22 000 míľ, vlaky vypravujú 24 hodín denne sedem dní
v týždni a v pracovných dňoch s výnimkou prímestských
liniek vypraví 265 vlakov.
- V roku 2002 Amtrak obslúžil 23,4 milióna pasažierov, denne
cestuje vlakmi tejto spoločnosti 65 000 ľudí.
- Celkovo má 425 lokomotív (351 dieselových a 74 elektrických),
2 141 vozňov: 168 spacích, 760 klasických, 126 prvej triedy,
317 reštauračných, 66 pre posádku a 704 batožinových.
V Rusku sprevádzkujú najväčší železničný
tunel krajin, ktorý priblíži Áziu Európe
Moskva 20. júla 2003 - Ruské
ministerstvo dopravy rozhodlo o sprevádzkovaní Severomujského
tunela, ktorý bol vybudovaný na Bajkalsko-amurskej magistrále
(BAM). K slávnostnej udalosti má dôjsť v novembri, krátko
pred ruskými parlamentnými voľbami.
Tunel s dĺžkou 15 343 metrov je najväčším dielom svojho
druhu v Rusku. Začali ho raziť ešte v roku 1977 a už počas
sovietskej vlády patril do skupiny tzv. večných stavieb. Dielo
dokončili vlani v marci, ale doteraz nenašiel nikto odvahu
pustiť doň vlakové súpravy. Trasa tunela v dĺžke takmer
kilometer totiž prechádza viacerými tektonickými zlomami,
ktoré počas razičských prác pripravili tunelárom množstvo
prekvapení a ťažko riešiteľných technických problémov.
Ruský internetový denník Gazeta.ru uviedol, že tekuté
horniny v roku 1978 zahubili celý jeden razičský kolektív.
Nesúrodosť podložia sa podarilo spevniť len zložitými
chemickými postupmi, ale hrozba veľkej katastrofy zostáva
vysoko pravdepodobnou.
Trasa BAM-u sa tunelu doteraz vyhýbala. Obchádzka je dlhá 60
kilometrov. Oveľa horšie je, že železničná trať dosahuje
enormné stúpanie a vinie sa pod zrazmi, ktoré ohrozujú vlaky
zosuvom kamenných lavín.
Ako uviedol denník, sprevádzkovanie tunela sa stalo nevyhnutnosťou,
lebo vďaka nemu možno skrátiť prepravu tovarov po koľajniciach
medzi Áziou a Európu do takej miery, že železnica začne vážne
konkurovať jeho preprave loďami po mori.
Na stavbe tunela sa vystriedalo 30 000 pracovníkov. Začiatkom
90. rokov zastavila ruská vláda financovanie stavebných prác
a tie pokračovali až v tomto desaťročí po tom, keď štátny
rozpočet prekonal niektoré naliehavé problémy v získavaní
zdrojov.
Z cisterny teraz vytekalo tužidlo
východ
21.07.2003, KOŠICE - Cisterna s plastickým tužidlom na lepenie
tehál opäť zamestnala hasičov. Chemikália vytekala v sobotu
zo železničnej cisterny. Únik našťastie nepredstavoval pre
Košičanov nebezpečenstvo. „Tužidlo začalo unikať asi 50
km pred Košicami,” uviedli hasiči. Kým čakali na náhradnú
cisternu, kontrolovali poškodený ventil na vagóne. Minulý týždeň
strašila hasičov kyselina dusičná. Dva dni totiž unikala z
cisterny, kde bol tiež poškodený ventil. Desať zamestnancov
strávilo deň na pozorovaní v nemocnici.
Šiesti ľudia sa v Strážskom zranili
pri zrážke automobilu s rušňom
Uverejnené 22.07.2003 v Novom dni,
Pravde a v Korzári, Košice 21. júla 2003 - Šiesti ľudia z
okresu Vranov nad Topľou, z toho štyri deti skončili s rôznymi
zraneniami v nemocnici po tom, čo sa ich automobil v nedeľu večer
zrazil s rušňom.
K nehode došlo o 18.30 h na železničnom priecestí v Strážskom
v okrese Michalovce, informoval dnes TASR okresný policajný
hovorca Róbert Ujhelyi. Varovnú signalizáciu nerešpektoval
29-ročný vodič Škody Fabia. Aj napriek spusteným závorám
vošiel do priecestia a narazil do idúceho rušňa rýchlika 424
na trase Humenné – Bratislava. Odhodené vozidlo sa prevrátilo.
Dvadsaťdeväťročný vodič sa zo zranení bude liečiť dva
mesiace, 26-ročná žena týždeň. Štyri deti pobudnú v
nemocnici od dvoch týždňov do šiestich mesiacov.
Alkohol u vodiča nezistili. Škoda na automobile, rušni a vozňoch
predstavuje spolu 290 000 korún.
Ako bývajú zamestnanci firiem
21.07.2003 , ts
U. S. Steel
Firma ponúka zamestnancom zvýhodnené pôžičky na
byt do štvrťmilióna korún. „Bodovací systém zohľadňuje
čas od podania žiadosti a dĺžku zamestnania. Každý žiadateľ
si vie sám vopred overiť, či splnil podmienky,“ vysvetľuje
hovorca Ján Bača.
Žiadateľ musí včas predložiť potrebné doklady. Ak to
neurobí, rezervované peniaze dostane ďalší záujemca.
Slovnaft
Slovnaft prenajíma svojim zamestnancom sociálne byty.
„Slobodárenské ubytovanie sa to volá. Sú určené aj pre
mladé rodiny, ktoré by sa chceli osamostatniť. Slovnaft
poskytuje aj určitú sociálnu výpomoc,“ povedala asistentka
generálneho riaditeľa Alena Urninská.
Keď sú ubytovaní dvaja, každý platí 2 500 korún na mesiac.
V tom sú už všetky náklady. Ak je byt ako samostatná
jednotka, tak stojí najviac 5-tisíc korún.
Slovenské telekomunikácie
Poskytujú firemné ubytovanie v Bratislave v Lamači a
Pezinku, informoval hovorca Radoslav Bielka. Podmienkou je, aby
zamestnanec nebol z Bratislavy. Firma väčšiu časť nájomného
prepláca.
„V minulosti mohli naši zamestnanci za výhodných podmienok získavať
peniaze na výstavbu a kúpu bytov z firemného fondu a požičať
si v Poštovej banke za zvýhodnený úrok. V polovici roku 2002
pribudlo aj dotovanie úrokovej sadzby hypotekárnych úverov v
Tatra banke,“ povedal Bielka.
SPP
Má vlastný bytový fond, ktorý postupne odpredáva.
Skončiť chce v roku 2008. "Odpredávajú sa byty a rodinné
domy, ktoré SPP v minulosti poskytoval zamestnancom formou prenájmu,"
povedala hovorkyňa Dana Kršáková. Služobné byty si SPP chce
nechať. „Poskytujeme aj ubytovne so štandardným vybavením,
ktoré prenajímame od iných subjektov,“ dodala Kršáková.
SPP neplánuje výstavbu bytov pre svojich zamestnancov a
neposkytuje ani úvery na nákup bytov.
Železnice
Železnice kedysi poskytovali služobné byty. Známe sú
však aj kauzy, keď rôzne luxusné byty dostali funkcionári a
zamestnanci do vlastníctva.
Ani jedna z rozdelených spoločností dnes už byty zamestnancom
neponúka - výnimkou sú služobné byty, ktoré sa viažu na
konkrétnu funkciu. „Pri odpredaji bytov sa žiadne špeciálne
zľavy zamestnancom neposkytujú,“ povedala Desana Mertinková
z odboru pre styk s verejnosťou.
Železnice majú pre zamestnancov vlastné ubytovne. „Za
ubytovanie si platia,“ dodala Mertinková.
Dopravný podnik mesta Bratislavy
Bratislavský dopravný podnik chce stavať byty v
Jurajovom dvore. Vodiči si kúpia byty na splátky, ale zaviažu
sa podniku na určitý čas.
„Chceme ľudí prilákať a ponúknuť možnosť vykonávať
funkciu vodiča. Je totiž dosť veľká fluktuácia,“ vysvetľuje
riaditeľ rezortu ľudských zdrojov Martin Jerguš. Dopravný
podnik nemá vlastné ubytovne, ale prenajíma si ich pre svojich
250 zamestnancov. Na mesiac stojí ubytovanie pre vodiča od 1700
do 3200 korún. Podnik prispieva na každého zamestnanca sumou
1050 korún.
Šimonovský bude v Bruselu jednat o
Evropské železniční agentuře
PRAHA 21. 7.
2003 - O budoucím sídle Evropské železniční agentury bude
ministr dopravy Milan Šimonovský v úterý v Bruselu jednat s místopředsedkyní
Evropské komise a komisařkou pro dopravu a energetiku Loyolou
de Palacio. ČTK to dnes sdělila mluvčí ministerstva dopravy
Ludmila Roubcová. Česká vláda chce, aby agentura, která má
koordinovat činnost unie například v oblasti bezpečnosti na
železnici, sídlila v Praze.
Horkým kandidátem je též francouzské město Lille. Kandidují
také města v Německu, Rakousku a Polsku. Evropská komise chce
Evropskou železniční agenturu založit v příštím roce. Její
činnost bude financována z rozpočtu unie. (krátené)
Švajčiari stavajú najdlhší železničný
tunel na svete
WirtschaftsWoche
21.07.2003 Zverková Soňa - Budúcnosť v Alpách, to znamená
mamutí projekt výstavby dvoch 57 km dlhých železničných
tunelov pod Gotthardským masívom. Ide o najdlhší tunel sveta
v hodnote 6 mld EUR, ktorý prekoná aj Seikan v Japonsku (54) či
tunel pod Kanálom La Manche (50).
Je to vízia najkratšieho a najrýchlejšieho prechodu Alpami v
histórii. Po dokončení Gotthardského tunelu v roku 2014 sa
cestovanie medzi Milánom a Zürichom skráti o hodinu na 2
hodiny a 40 minút. Ďalších 30 minút uberie dostavba všetkých
prístupových trás. Nemecký juhozápad, francúzsky Elsass,
sever Švajčiarska a Lombardsko vďaka nemu vytvoria nový
ekonomický región s 20 mil. obyvateľov.
Budúcnosť, to je v prvom rade presun nákladnej dopravy z cesty
na koľajnice v doteraz nevídanom rozsahu. V súčasnosti totiž
600- až 700-metrové prevýšenie k 121 rokov starému a 15 km
dlhému starému železničnému tunelu denne prešplhá 140 nákladných
vlakov. No v druhej polovici budúceho desaťročia bude 220 nákladných
vlakov prekonávať tento úsek s dvojnásobným nákladom rýchlosťou
160 km/h, a to bez pomocnej lokomotívy. Otvorenie sesterského
tunela pod Lötschbergom v roku 2007 má najneskôr do roku 2009
znížiť počet kamiónov, ktoré prechádzajú cez Švajčiarsko,
o polovicu z 1,3 mil. na 650.000. ročne. Bývalý generálny
tajomník švajčiarskej Ľudovej strany Max Friedli dúfa, že
tento ťah cez srdce jeho krajiny splní nádeje, čo sa doň
vkladajú. Gotthardský tunel by sa totiž mal stať "kľúčom
k ekologicky prijateľnej európskej politike v oblasti
dopravy".
Práve na tejto stavbe narážajú na seba človek a príroda ako
nikdy predtým. Prácu 600 - 800 robotníkov z viacerých krajín
uľahčujú dve obrovské vrtné zariadenia, ktorých vrtáky s
deväťmetrovým priemerom sa v troch zmenách zahryzávajú do
skaly a tunel predlžujú priemerne o 30 - 40 metrov za deň.
Keby sa mal tunel budovať tradičnou metódou odstrelov, jeho
stavba by netrvala 15 rokov, ale dvojnásobok. "A všetko je
humánnejšie a bezpečnejšie než pri odstreloch," povedal
predstaviteľ spoločnosti Martin Herrenknecht, ktorá zariadenia
dodala.
Produktivita gigantických strojov v hodnote 20 mil. EUR vyplýva
z ich rozmerov. Oceľová konštrukcia v Bodiu a jej dvojička na
opačnom konci tunela v Erstfielde je dlhá 140 metrov a jej súčasťou
sú všetky potrebné zariadenia pre vŕtanie, zabezpečovanie,
betónovanie, zadebnenie a odvoz vyvŕtanej horniny. To šetrí
čas aj pracovnú silu. Zohratému tímu stačia na údržbu
dvaja až traja zamestnanci Herrenknechtu. Zvyšok práce na
stavbe zabezpečuje 20 ľudí, čo je polovica a možno tretina
personálu, potrebného pri odstreloch. Aby však boli stroje vyťažené,
pracuje sa v troch zmenách.
Robotníci okrem toho museli do hory vyhĺbiť 800 metrov dlhú
zvislú šachtu, aby mohli vybudovať viacúčelový podzemný
priestor. Ten umožní vlakom prejsť z jedného tunela do druhého
a poskytne cestujúcim záchranu v prípade požiaru. Keby sa s
budovaním tohto priestoru veľkosti kostolnej lode začalo až
po tom, čo sa tam stretnú vrtné stroje zo severu a z juhu,
dostavba celého tunela by sa posunula o niekoľko rokov.
Na strope tejto umelej jaskyne teraz visia pevné gumové pásy,
ktoré robotníkov chránia pred padajúcim kameňmi. Tunel sa
totiž z tohto miesta hĺbi oboma smermi pomocou výbušnín, keďže
použitie vrtných súprav nebolo možné z technických ani
ekonomických dôvodov. Po každom odstrele geológovia preskúmajú
uvoľnenú horninu, či neobsahuje škodlivý azbest. Každý deň
musia napísať správu, ktorá okrem iného uvádza údaje o
obsahu prachu vo vzduchu či o teplote. Napriek výbušninám však
obsah prachu vo vzduchu v tuneli dosahuje len 0,12 miligramu na
m3, čo zodpovedá ani nie tretine povolenej hodnoty a priemerná
teplota 19,7°C je zhruba o 8°C pod povoleným maximom.
Prakticky nikde vo svete štátne úrady nebdejú tak úzkostlivo
nad dodržiavaním zákonov a predpisov ako v Sedrune. Diera v
masíve Gotthardu má však šancu vstúpiť do histórie ako
miesto, kde sa rozhodlo o úlohe Švajčiarska v Európe. Tento
nový tunel, ako aj jeho "kolega" pod Lötschbergom v
hodnote 2,5 mld EUR, sú totiž súčasťou niekoľkých dohôd s
EÚ. V nich sa okrem iného uvádza, že Švajčiarsko po dohode
so susednými štátmi uvalí na nákladnú dopravu cestné
poplatky, no namiesto dodatočných cestných ťahov nimi bude
financovať nové železničné trasy. Švajčiarsky parlament vďaka
týmto zmluvám súhlasil s postupným otvorením hraníc pre voľný
pohyb pracovnej sily, no s rozhodujúcim obmedzením: referendum
v roku 2009 môže zastaviť voľný prílev ľudí z EÚ.
Na tento krok však švajčiarski politici nechcú dať obyvateľom
jedinú zámienku. Švajčiarske železnice, ktoré sú zadávateľom
stavby, v úsilí vyjsť domácim podnikom v ústrety každému zúčastnenému
konzorciu pridelili vedúceho splnomocnenca. V Bodiu tak essenskému
stavebnému koncernu Hochtief kraľuje švajčiarsky Zschokke
Locher a v Sedrune je Bilfinger Berger podriadený skupine
Batigroup.
Vláda nezabúda ani na sociálny aspekt projektu a snaží sa
zabrániť vzniku akéhokoľvek napätia. Všetky firmy, zúčastnené
na projekte Gotthard, musia pracovať podľa kolektívnej zmluvy
švajčiarskeho stavebného sektora. To znamená 40,5-hodinový
pracovný týždeň, 25 dní dovolenky pre 20- až 50-ročných
zamestnancov, hodinovú mzdu 17 EUR, príplatok 2 EUR za ťažkú
prácu v podzemí a 1,40 EUR za nočnú zmenu.
Mzdový dumping je vylúčený. Štátny dozor nad priebehom
projektu označil Sedrun za skúšobný kameň zmlúv s EÚ. Jasným
príkladom je nariadenie, ktorým juhoafrickú spoločnosť Shaft
Sinkers prinútil zamestnancom z Lesota dodatočne uhradiť
približne 420.000 EUR. A štátna prokuratúra kantónu Uri
vytvorila precedens, keď dvoch zamestnancov rakúskej stavebnej
firmy Ast, bývalej dcéry skrachovaného nemeckého koncernu
Philip Holzmann, odsúdila na podmienečný 10-dňový trest za
to, že riadne nevyúčtovali prácu nadčas. Súd napokon zmenil
väzbu na peňažnú pokutu.
No a napokon tento mamutí projekt preverí, či Švajčiarsko má
primerané technické a ekonomické možnosti. Na jednej strane
vláda naplánovala výstavbu a financovanie do posledného
detailu - vytvorila fond v objeme 20 mld EUR a vypracovala cenový
index, aby mala kontrolu nad nákladmi. No na druhej strane
zhruba 10 km južne od Sedrunu narazili robotníci na priehlbeň
Piora. Tá totiž pozostáva z jemného kryštalického dolomitu,
čo je z geologického hľadiska najnáročnejšie a ekonomicky
najriskantnejšie miesto celého projektu. Tento minerál pôsobí
dojmom pevnej mozaiky kockovitých kryštálov, no medzi prstami
sa drobí na prach. Tunel cez takúto horninu však nebol zahrnutý
v plánoch ani v rozpočte a mohol zvýšiť náklady o 460 mil.
EUR a výstavbu predĺžiť o šesť rokov. Iná cesta totiž
neexistuje.
Keď pri pokusných vrtoch v roku 1996 vytryskol z útrob hory prúd
vodou nasiaknutého kryštalického dolomitu a takmer usmrtil
jedného robotníka, vyzeralo to na politický koniec projektu
Gotthard. Až ďalšie vrty v hodnote 50 mil. EUR v okolí plánovanej
trasy tunela ukázali, že dolomit je pevný ako mramor. Strop
tunela z takejto horniny síce udrží len polovicu z 10.000 ton,
ktorými hora tlačí na každý m2 stropu, no odborníci
počítajú s tým, že oceľ a betón postačia. "Pravdu sa
definitívne dozvieme až pri hĺbení tunela," povedal
Willy Diethelm, vedúci vtedajších prieskumných vrtov.
Eurotunel pod prielivom La Manche stále
čelí stratám
Paríž 21. 7. 2003 - Prevádzkovateľ
anglicko-francúzskeho tunelu pod prielivom La Manche Eurotunnel
vykázal v 1. polovici tohto roku nižšiu 22-miliónovú (EUR)
stratu, zatiaľ čo vlani predstavovala táto položka 138 miliónov
EUR. Celoročné tržby však pravdepodobne nedosiahnu plánovaný
výsledok.
Prevádzkový zisk klesol v sledovanom období medziročne o 37
miliónov EUR na 119 miliónov EUR.
Eurotunnel si sťažuje na nízky dopyt a cenový tlak v oblasti
prepravy a uvádza, že k razantnému zníženiu straty pomohla
firme len "injekcia" z jej finančných operácií vo výške
90 miliónov eúr.
Spoločnosť vidí čiastočné riešenie vyšších tržieb v železničnej
preprave popod tunel. Žiadosť firmy o prevádzkovú licenciu železnice
pod prielivom postupuje podľa jej vlastných slov zatiaľ
uspokojivo.
Eurotunnel sa dostal do straty po neustálom navyšovaní výdavkov
na stavbu tunela a oneskorení sprevádzkovania linky pre
kyvadlovú dopravu. V máji tohto roku sa spoločnosti podarilo
zabrániť požiadavke svojich akcionárov o rezignáciu celého
manažmentu.
Stratu firmy Eurotunnel pomohli znížiť
jednorazové príjmy
Oslabenie dopytu a cenové tlaky mali
negatívny tlak na celkový dopravný sektor, pričom spoločnosť
Eurotunnel povedala, že v druhom polroku budú podmienky v
sektore pravdepodobne naďalej zložité
PARÍŽ 21. 7. 2003 (Reuters) - Spoločnosť
Eurotunnel, ktorá prevádzkuje podmorský tunel, spájajúci
Francúzsko a Veľkú Britániu, vykázala v prvom polroku výrazný
medziročný pokles straty vďaka jednorazovému príjmu. Podľa
firmy je však nepravdepodobné, že by celoročné zisky pokryli
úrokové výdavky. Strata spoločnosti za prvý polrok 2003
predstavovala 22 mil. eur oproti strate 138 mil. eur z rovnakého
obdobia pred rokom. Stratu pomohol zredukovať jednorazový príjem
vo výške 90 mil. eur z finančných operácií.
Oslabenie dopytu a cenové tlaky mali negatívny tlak na celkový
dopravný sektor, pričom spoločnosť Eurotunnel povedala, že v
druhom polroku 2003 budú podmienky v sektore pravdepodobne naďalej
zložité. Celkový obrat firmy klesol v prvom polroku medziročne
na 393 mil. eur z úrovne 441 mil. eur. Obrat oslabil napriek
rastu objemu v rámci automobilovej nákladnej a osobnej dopravy.
Spoločnosť tiež zaznamenala zníženie prevádzkového zisku
na 119 mil. eur z úrovne 156 mil. eur. Svoje náklady udržala v
prvom polroku nezmenené, pričom dlh zredukovala o 90 mil. eur.
V apríli spoločnosť oznámila, že na konci prvého štvrťroku
predstavoval jej čistý dlh 9,4 mld. eur. Jednorazový zisk,
ktorý pomohol zredukovať stratu, súvisel s akvizíciou
britskej lízingovej spoločnosti a so spätným odkupom dlhov
pri zlepšených podmienkach.
Doprava pod jednou strechou
HN s predsedom Predstavenstva SIRS
Georgeom Trabelssieom
23.07.2003, Juraj Danielis, Bratislava
- Slovenská investičná a realitná spoločnosť (SIRS) plánuje
v žilinskom regióne vybudovať integrovaný dopravný systém.
V súčasnosti už má 56-percentný podiel v Letisku Žilina a
nedávno vláda schválila jej 49-percentný kapitálový vstup
do žilinskej SAD s opciou na ďalších 17 percent. Firma je aj
100-percentným vlastníkom Žilinskej regionálnej železnice.
Po nadobudnutí podielov v žilinskej SAD a letisku ste najnovšie
získali aj akcie Žilinskej parkovacej spoločnosti. Aké máte
zámery s touto firmou?
- Žilinská parkovacia spoločnosť je spoločným podnikom
mesta a SlRS. Žilina v ňom má 25 a SIRS 75-percentný podiel.
Veľkým problémom Žiliny sú ulice preplnené autami, predovšetkým
v centre mesta. Jediným riešením sú nové parkovacie miesta v
centre, ktoré vybudujeme ako podzemné poschodové parkovisko.
Na jeho výstavbu vyčleníme polovicu tržieb za parkovanie.
V čom tkvie úloha parkovacej spoločnosti v rámci
pripravovaného Regionálneho integrovaného dopravného systému?
- Systém by mal slúžiť predovšetkým ľudom a mal by
zabezpečiť aj primeranú rentabilitu nákladov, ako aj
ekonomickejšie hospodárenie združených podnikov. V rámci
neho má parkovanie svoj význam. Je potrebné zosúladiť pohyb
ľudí v prostriedkoch hromadnej dopravy, čo je pre mesto
podstatne ekologickejšie. Obyvateľmi mesta sú totiž aj ľudia,
ktorí nie sú motoristi, a tí autá v meste nechápu ako
nevyhnutnosť.
Regionálna železničná doprava nie je ani po deregulácii
cien na regionálnych tratiach veľmi lukratívnym biznisom. Kde
vidíte potenciál návratnosti vašej investície?
- Veľmi laicky povedané, ak dokážeme v strednodobom
horizonte pod jedno centrum spojiť viac druhov dopravy a zároveň
niekoľko firiem, ktoré ich v súčasnosti prevádzkujú, usporíme
prevádzkové a predovšetkým fixné náklady. Dá sa to urobiť,
napríklad, zjednotením opravárenských dielní, ekonomických
odborov a podobne. Jednoznačne kladný efekt však prinesie až
harmonizácia dopravy a zjednotenie cestovných lístkov a taríf
cestovného. Je predsa nerentabilné, aby na jedno miesto chodilo
viac druhov dopravy vo veľmi príbuznom čase a pritom ani jeden
dopravný prostriedok nebol dostatočne vyťažený.
Trať Žilina - Rajec predtým, ako na nej Železničná
spoločnosť vo februári zrušila osobnú dopravu, vykazovala
mesačnú stratu zhruba 1,3 milióna korún. Ako je to dnes, dokáže
byť regionálna koľajová doprava zisková?
- SIRS hradila stratu z prevádzky osobnej dopravy na trati
Žilina – Rajec od februára, keď ju železnice ako jednu z 25
lokálnych tratí v SR zrušili. Celkovo SIRS zaplatila železniciam
takmer 4 milióny korún. Mali sme totiž aj naďalej záujem
prevádzkovať dopravu na tejto trati, veď práve z tohto dôvodu
sme aj založili Žilinskú regionálnu železnicu.
O kapitálovom vstupe do Žilinskej regionálnej železnice
uvažovala aj Železničná spoločnosť. Zrealizoval sa?
- Na jar prebiehali veľmi intenzívne rokovania medzi týmito
spoločnosťami, pričom ich výsledkom bol projekt spoločnej
firmy, do ktorej mala vstúpiť aj Železničná spoločnosť. Návrh
schválilo jej predstavenstvo, ale žiaľ, dozorná rada jej v máji
dala červenú.
Kedy zavediete jednotné cestovné lístky pre železničnú
a autobusovú dopravu, resp. ktoré integračné projekty ste už
zrealizovali?
- Prvý konkrétny krok sme urobili na začiatku letných prázdnin,
keď začali premávať tzv. kúpaliskové vlaky smerom na Rajecké
Teplice a do Rajca. Na základe dohody so železnicami a mestskou
hromadnou dopravou (MHD) v Žiline sa mierne upravil grafikon
dopravy na železnici a posilnili sa popoludňajšie spoje, takže
ľudia sa v konečnom dôsledku dostanú kombináciou spojov MHD
v meste a vlakmi Rajeckej železnice do Rajca a späť jednoduchšie,
rýchlejšie a predovšetkým lacnejšie o 14 Sk. Predpokladáme,
že už na jeseň tohto roka sa cestovné lístky medzi MHD Žilina
a Rajeckou železnicou zjednotia.
Zdá sa, že Letisko Sliač ožije pričinením ČSA, resp.
zriadením pravidelných liniek z Veľkej Británie a Prahy. Kedy
budú pravidelné linky aj na žilinskom letisku?
- Máme veľký záujem na tom, aby Letisko Žilina čo najskôr
rozbehlo medzinárodné lety. Intenzívne rokujeme s leteckými
spoločnosťami, ktoré majú záujem na zriadení medzinárodných
liniek do Žiliny.
Muž riadil vlaky so štyrmi promile
23.07.2003, ri, LUČENEC – Signalizátor
zo železničnej stanice v Lučenci riadil vlaky v Lučenci
riadil vlaky v stave totálnej opilosti. Pri dychovej skúške mu
namerali 3,94 promile alkoholu. Podľa hovorcu Železničnej polície
vo Zvolene Miroslava Svoreňa na čudné správanie signalizátora
upozornil železničných policajtov vlakový výpravca. Keď mi
tí dali fúkať, nechceli veriť vlastným očiam. Pre uistenie
sa, že chyba nie je v prístroji, dychovú skúšku zopakovali o
15 minút. Prístroj vtedy nameral 3,83 promile alkoholu. 33-ročný
muž prišiel o prácu a obvinili ho z trestného činu všeobecného
ohrozovania.
Strach z elektriny odradil dvoch mužov
z obce Mojš od krádeže káblov
Bratislava 22. júla 2003 - Iba strach
z úrazu od elektrického napätia odradil dvoch mužov vo veku
39 a 70 rokov z obce Mojš v okrese Žilina od krádeže zabezpečovacích
káblov v železničnej stanici Teplička nad Váhom, ktoré boli
ukryté takmer pol metra pod zemou.
I napriek tomu obaja spôsobili ŽSR predbežnú škodu vo výške 10-tisíc
korún, pretože z káblov pomocou krompáča a lopaty odstránili
zeminu a zapálili ich, aby zistili, či sú hliníkové alebo
medené. Po zistení, že káble sú pod napätím a hrozil by im
úraz, ustúpili od úmyslu ukradnúť ich.
Žilinská železničná polícia obvinila mužov pre trestné činy
poškodzovania cudzej veci, ako aj poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia.
TASR o tom informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.
Německé dráhy se mají rychle
privatizovat
Hospodářské noviny/PT, www.bahn.de , 22.07.2003, Lavička
Václav - Spolková vláda sa rozhodla urýchliť privatizáciu
železničnej spoločnosti Deutsche Bahn, najväčšej firmy v
Nemecku, ktorú doteraz plne vlastní štát.
Berlínske ministerstvo financií koncom minulého týždňa vypísalo
tender, v ktorom sa o funkciu poradcu budú uchádzať investičné
banky.
Akcie Deutsche Bahn (DB) by sa mohli dostať na burzu na začiatku
roku 2006, teda ešte predtým, ako bude v prúde kampaň pred
parlamentnými voľbami, napísal Reuters. "Vláda chce najať
poradcu čo možno najrýchlejšie," citovala nemenovaného
hovorcu spolkového ministerstva financií.
Ten zároveň odmietol názor, že kabinet sa ponáhľa, lebo
predaj veľkej spoločnosti mu pomôže financovať ročný výpadok
rozpočtových príjmov vo výške 15,5 mld EUR, ktorý vznikne
plánovaným zmiernením daní. "So súčasnou politickou
debatou o rozpočte to nemá čo robiť," vyhlásil hovorca.
"Sme na správnej ceste. Nikdy som ale nepovedal, že na
burzu musíme vstúpiť bezpodmienečne už v roku 2006,"
uviedol v interview pre Financial Times Deutschland šéf DB
Hartmut Mehdorn. Podľa neho by sa mala v rámci čiastočnej
privatizácie na burze ponúknuť až pätina akcií.
Šéf DB odmieta špekuláciu, že najprv budú investorom ponúkané
akcie DB Cargo, teda divízie pre nákladnú dopravu.
"Hrozienka u nás nemáme. DB vstúpi na burzu ako celok,
alebo vôbec nie."
Niektorí politici, odbory i zväzy na ochranu spotrebiteľov ale
čiastočný predaj firmy do súkromných rúk spochybňujú.
Poukazujú na to, že po strate 493 mil. EUR v roku 2002 (pred
zdanením) si koncern za 1. kvartál 2003 zapísal do účtovných
kníh "tučné mínus" 120 mil. EUR.
Trhovú hodnotu firmy podľa spomenutého denníka znižuje aj zlá
povesť, ktorú DB majú medzi cestujúcou verejnosťou - meškajúce
vlaky, technické problémy nových súprav ICE 3, aj nový cenový
systém, ktorý okrem iného predpisoval vysoké stornovacie
poplatky za zrušenú jazdu a musel byť asi po polroku
"prepracovaný".
Mehdorn, ktorému sa kvôli citeľnému úbytku cestujúcich
dostalo od médií označenie "najhorší manažér v
Nemecku" ale kritiku odmieta. "Koncern v roku 2002
prekročil plánované ciele, a na to som hrdý." Ako dodal,
aj keď celková hospodárska konjuktúra sa ani v roku 2004 výrazne
nezlepší, DB v ňom dosiahnu zisk, ako si vedenie predsavzvalo.
Odborníciú usudzujú, že spolkový kabinet "tlačí"
na privatizáciu DB v nevhnodný čas. V pamäti investorov, ktorým
chce ponúknuť na burze akcie, sú totiž stále neblahé skúsenosti
s privatizáciu britských železníc, poznamenal Reuters. Londýnska
vláda bola totiž v roku 2002 nútená vytvoriť štátom
podporovanú firmu, ktorá prevzala celoštátnu železničnú
sieť potom, keď jej správu nezvládla súkromná spoločnosť
Railtrack. Dôkazom toho boli početné rozsiahle nehody na
britských železniciach.
Spoločnosť Deutsche Bahn, najväčší dopravca v Európe
- obrat v roku 2002 vzrástol o 0,3% na 15,8 mld EUR - hospodárenie
skončilo stratou 493 mil. EUR (pred zdanením), čo bol lepší
výsledok, ako sa plánovalo - investície dosiahli rekordných
10 mld EUR - firma zamestnáva v hlavných činnostiach okolo
210.000 ľudí. Okolo roku 2007 by ich malo byť o 40.000 menej.
Tunelu pod La Manche sa nedarí
22.07.2003 - Prevádzkovateľ podmorského tunela spájajúceho
Britániu s Francúzskom, spoločnosť Eurotunnel vykázala za
prvý polrok stratu 22 mil. EUR oproti 138 mil. v rovnakom období
vlani.
Stratu firmy znížili jednorazové zisky z finančných operácií,
ktoré dosiahli 90 mil. EUR.
Eurotunnel však varoval, že jeho tohtoročné príjmy nestačia
pokryť splatné úroky. Nízky záujem a cenové tlaky celkovo
postihli dopravu, hlavne nákladnú, a Eurotunnel predpokladá,
že aj v druhom polroku zostanú podmienky slabé. "V dôsledku
trvania veľmi ťažkých trhových podmienok zrejme nedosiahneme
také celoročné príjmy, ktoré by pokryli splátky úrokov,"
povedal šéf spoločnosti Charles Mackay.
Eurotunnel tiež oznámil, že uvažuje o ponuke nového riešenia
nákladnej železničnej prepravy pod kanálom La Manche.
Rokovania o získaní licencie podľa neho napredujú uspokojivo
a nová služby by pomohla zvýšiť tržby.
Prevádzkový zisk sa v prvom polroku znížil zo 156 na 119 mil.
a tržby zo 441 na 393 mil. EUR. Pokles nastal napriek zvýšeniu
kapacity kamiónovej aj osobnej dopravy.
Zrazený vlakom opustí "ARO"
Korzár 24.07.2003, jg , Košice - Polícia zatiaľ
nepozná príčiny skratového konania 32-ročného Košičana,
ktorého v piatok popoludní zrazil v Krásnej nad Hornádom nákladný
vlak. Muž čosi po pol štvrtej vošiel na koľajisko pri železničnej
zastávke na predmestí, pričom rušňovodič prichádzajúceho
vlaku spozoroval, ako máva rukami, akoby ho chcel zastaviť
alebo spomaliť. Rušňovodič použil výstražné znamenie, no
muž vôbec nereagoval. Zastaviť rozbehnutý vlak na stopäťdesiatmetrovej
vzdialenosti je však nemožné, preto došlo k zrážke. Po nej
skončil muž v nemocnici, pričom môže hovoriť o obrovskom
šťastí. Nielenže stret s mnohotonovým kolosom prežil, ale
jeho zdravotný stav je už stabilizovaný a v najbližších dňoch
opustí oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny.
„Pacient mal zlomené viaceré rebrá a poranenú pečeň a
jednu obličku. Je už mimo ohrozenia života a v týchto dňoch
ho preložíme na kliniku úrazovej chirurgie,“ hovorí primárka
oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej
nemocnice L. Pasteura MUDr. Agnesa Baranyová.
Prečo sa muž nechal zraziť vlakom, zatiaľ nie je známe,
pretože polícia ešte zraneného Košičana nevypočula. Avšak
jeho správanie sa na koľajisku nasvedčovalo tomu, že mohol byť
pod vplyvom alkoholu - muž sa totiž podľa rušňovodiča
viditeľne tackal. Krátko po prijatí do nemocnice mu bola
odobratá krv za účelom zistenia hladiny alkoholu, no jej výsledky
ešte nie sú známe.
Európska komisia navrhla nový systém
poplatkov za nákladnú dopravu
Brusel 23. júla 2003 - Európska
komisia (EK) navrhla dnes nový európsky systém poplatkov za nákladnú
dopravu po hlavných európskych cestách.
Spoplatnené by podľa návrhu mali byť všetky nákladné
vozidlá nad 3,5 tony, zatiaľ čo dnes je tento limit 12 ton.
Vybrané mýta by mali slúžiť výlučne na údržbu infraštruktúry,
a na výstavbu alternatívnych železničných tratí.
Výška poplatku má závisieť okrem prejdenej vzdialenosti aj
od toho, ako ktoré vozidlo znečisťuje životné prostredie, času
prepravy i hustoty premávky.
„Okrajové krajiny ako Portugalsko, Španielsko či Taliansko
budú mať záruku, že tranzitné štáty - Francúzsko,
Nemecko, Rakúsko - od nich nechcú poplatky za právo tranzitu,
ale s ním spojené náklady,“ vysvetlila komisárka pre
dopravu Loyola De Palacio.
V kritických miestach ako sú prejazdy cez mestá, horské
priechody či tunely, sa podľa odhadov môžu poplatky zvýšiť
až o 20 %. Systém sa bude týkať všetkých ciest, ktoré sú
súčasťou transeurópskej dopravnej siete, teda asi 60 000
kilometrov komunikácií.
Uplatňovanie nových pravidiel má byť dobrovoľné - jednotlivé
členské štáty môžu naďalej financovať svoje cesty z
vlastných rozpočtov. De Palacio ich však vyzvala, aby systém
poplatkov zladili s ostatnými, pretože rozdiely v tejto oblasti
komplikujú fungovanie jednotného trhu únie.
Výška poplatkov má tiež zohľadniť odstraňovanie následkov
dopravných nehôd, ktoré predstavujú ročne desiatky miliárd
eur.
Návrh komisie dostanú teraz do rúk Európsky parlament a členské
krajiny EÚ, v ktorých sa očakáva búrlivá diskusia.
Vysoké teploty začaly Českým drahám
ohýbat koleje
PRAHA 23.
07.2003 - České dráhy zaznamenaly tento týden kvůli vysokým
denním teplotám několik případů vybočení kolejí, což
ale nijak vážně nezkomplikovalo provoz na železnici. Na některých
místech byl v pondělí možný provoz pouze sníženou rychlostí
deset až 30 kilometrů za hodinu, v jednom úseku mohly vlaky
jezdit dokonce „jen krokem“, řekl ČTK Pavel Tesař z tiskového
oddělení ČD .
Při teplotách kolejnic vyšších než 40 stupňů Celsia provádějí
pracovníci ČD
rozšířené obchůzky a kontrolní jízdy. Pozornost je věnována
především poloze bezstykové koleje, zejména náhlým výškovým
a směrovým změnám, které mohou být příznakem začínajícího
vychýlení nebo vybočení koleje. Zvláštní pozornost je věnována
kolejím v okolí výhybek, přejezdů, mostních objektů a
rozpracovaných úseků.
Větší problémy, než je postupné ohřívání na velmi vysoké
teploty, působí kolejím náhlé změny teplot, které mohou způsobit
lomy.
Vysoké teploty vystřídaly v úterý bouřky. Spadlé stromy na
některých úsecích přerušily provoz. Jeden vlak musel kvůli
přerušenému vedení čekat například na Žatecku, zhruba 1,5
hodiny se opozdily vlaky na trati z Prahy do Berouna přes Loděnici.
Dušek: dráhy vykážou ztrátu 2,5
miliardy
Hospodářské
noviny/PT 23.07.2003 - České dráhy vykážu za 1. polrok
stratu najmenej 2,5 mld Kč. Odhaduje to šéf železničných
odborov a člen dozornej rady podniku Jaromír Dušek s tým, že
hospodárenie podniku malo byť podľa plánu vyrovnané.
Informácie o plnení podnikateľského plánu firmy za polrok by
mala dozorná rada prerokovávať tento týždeň. Pavel Tesař z
tlačového oddelenia ČD
odmietol odhady výsledku komentovať pred tým, než hospodárenie
prerokuje dozorná rada. Strata ale podľa neho v žiadnom prípade
nebude tak vysoká.
Pod silným globalizačným tlakom
Environmentálne výhody železničnej
dopravy sa musia prejaviť
25.07.2003, Podľa
Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Dozorná rada Železničnej
spoločnosti ( ZSSK ) sa na svojom júlovom zasadaní venovala,
okrem hodnotenia výsledkov, aj silnému globalizačnému tlaku.
Vzhľadom na veľkosť dopravného trhu SR a potenciálne
ohrozenie bude preto potrebné znovu definovať rozsah podnikania
firmy. Súčasné úspešné spoločnosti podnikajúce v doprave
dosahujú až štvrtinu výnosov z iných činností, ako je
hlavné zameranie firmy. Je však predpoklad, že pre najbližšie
obdobie piatich rokov sa hlavné aktivity a budúca orientácia
podniku nebude meniť, vzhľadom na environmentálne a bezpečnostné
výhody železničnej dopravy.
ZSSK sa chce stať dynamickou, modernou a
akceptovanou dopravnou spoločnosťou, ktorá si napriek silnému
konkurenčnému tlaku udrží a v určitých segmentoch rozšíri
podiel na prepravnom trhu. Hlavnými podnikateľskými
jednotkami, ktoré budú generovať viac ako 95 % výnosov
podniku, budú nákladná a osobná doprava, kde je prioritou
stabilizácia s cieľom rastu a rozvoja. Ďalšou etapou v reštrukturalizácii
a transformácii železníc je príprava ZSSK na vstup súkromného kapitálu, ktorý
je potrebný na urýchlenie obnovy parku koľajových vozidiel a
technologických zariadení. Výraznejšia obnova technológie a
zavádzanie moderného know-how sú nevyhnutným predpokladom na
zlepšenie kvality poskytovaných služieb a zvyšovanie
produktivity práce. Železničná nákladná preprava bude pre ZSSK dlhodobo nosnou, čo sa týka absolútnej
hodnoty výnosov (v roku 2007 aspoň 70 % výnosov spoločnosti).
Udržanie súčasného podielu výkonov nákladnej prepravy je
podmienené rozšírením a skvalitnením poskytovaných služieb.
V súvislosti s pokračujúcou reštrukturalizáciou priemyslu a
budovaním otvorených priemyselných zón predpokladá dozorná
rada aj výraznejší rast kombinovanej dopravy. V období do
roku 2007 popri raste tranzitnej kamiónovej dopravy predpokladáme
rozšírenie liniek RoLa a prepravy výmenných nadstavieb.
Druhým najvýznamnejším segmentom podnikania ZSSK je a naďalej bude osobná doprava aj
napriek tomu, že tržby z osobnej dopravy pri relatívne nízkych
tarifách regulovaných štátom pokrývajú v súčasnosti len
štvrtinu nákladov. Podľa projektu transformácie a reštrukturalizácie
a opatrení prijatých prebieha v spoločnosti racionalizačný
proces, ktorý predpokladá v najbližších rokoch znižovanie
stavu zamestnancov. Na dosiahnutie optimalizovaného počtu
zamestnancov sa racionalizácia orientuje predovšetkým na
optimalizáciu pracovných procesov a modernizáciu zariadení
(znižovanie podielu živej práce). S týmto procesom je
bezprostredne previazané aj zavádzanie systému riadenia
kvality. ZSSK pracuje
na procese získavania certifikátov kvality ISO s cieľom
dosiahnuť certifikáciu rozhodujúcich prepravných a servisných
činností. Zavádzanie kvality nie je možné bez súčasného
zavádzania systému na ochranu environmentu a systému riadenia
bezpečnosti práce.
V technickej oblasti sa ZSSK v najbližšom
období zameria predovšetkým na znižovanie energetickej náročnosti
a technické opatrenia súvisiace so zabezpečením
interoperability koľajových vozidiel v čo najširšom rozsahu.
Týmito opatreniami sa vytvoria lepšie východiskové podmienky
na efektívne podnikanie na plne liberalizovanom dopravnom trhu v
SR a EÚ. Založením ZSSK sa zavŕšila
etapa projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR . Transformácia však
nie je jednorazový akt, ale proces, ktorý bude trvať niekoľko
rokov. Forma transformácie slovenských železníc je v zahraničných
odborných kruhoch vnímaná ako odvážny krok, pretože sa ŽSR i ZSSK vyhli
prechodným riešeniam a v plnej miere splnili požiadavky najnovších
smerníc EÚ, týkajúcich sa železničných podnikov.
Zákaznícke centrá novinkou
Bude veľmi dobré, ak Liptovský Mikuláš
nasadí latku vysoko
25.07.2003, Podľa
Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - „Začíname novú etapu v
budovaní zákazníckych centier,“ povedal pred slávnostným
strihaním pásky v novom Zákazníckom centre v Liptovskom Mikuláši
v závere júna riaditeľ divízie osobnej prepravy (DOP), Ing.
Pavol Gallo. Už predtým sa jedno pracovisko podobného
zamerania vybudovalo vo Zvolene, avšak v Liptovskom Mikuláši
je prvým, ktoré vytvárali podľa novej koncepcie.
Riaditeľ divízie a primátor Liptovského Mikuláša MUDr.
Alexander Slafkovský po slávnostnom prestrihnutí pásky zdôraznili,
že cestujúci nájdu v Zákazníckom centre skutočne tie služby,
ktoré budú potrebovať, že budú spokojní a že si podobné zákaznícke
centrá nájdu trvalé miesto v rámci poskytovania služieb železnicami
po celom Slovensku. Pri spomínaných centrách je dôležité
predovšetkým to, že cestujúcemu sa na jednom mieste ponúkne
celý komplex služieb, čo zatiaľ na Slovensku ešte nebolo.
Nová koncepcia služieb Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) v rámci prvého
kontaktu so zákazníkom obsahuje samostatné riešenia, ktoré
sa líšia komunikačným kanálom alebo segmentom zákazníkov.
Na prvom stupni je Call centrum. Jeho poslaním je zabezpečenie
kontaktného centra ZSSK na
jednom mieste siete, kde zákazník počas 24 hodín denne získa
všetky potrebné informácie, cestovné doklady a prípadne
pomoc potrebnú pre jeho cestovanie. Call centrum bude tiež prijímať
a vybavovať podnety a sťažnosti cestujúcich.
Všetky tieto služby mu budú cestujúcim poskytnuté cez telefón,
e-mail, fax alebo internet. Call centrum vybudujú v Košiciach
ako centralizované pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou, v
budúcnosti s prepojením na ostatné účelové strediská
osobnej dopravy. Druhým stupňom sú rezervačné pracoviská.
Ich hlavnou úlohou bude vybavovať požiadavky veľkých
klientov a hlavne korporátnej klientely na služobných cestách.
Okrem vydania cestovných dokladov zabezpečujú objednávku
mimoriadnych vlakov, posilových vozňov a nostalgické jazdy.
Rezervačné pracoviská budú priamo zaradené pod
Obchodno-prepravné správy osobnej prepravy (OPSOP). Vzhľadom
na typ klientely nie je potrebné ich umiestnenie na železničných
staniciach.
V poradí tretím sú zákaznícke centrá. Budú to miesta s
komplexným uspokojovaním potrieb cestujúceho a komplexným
vybavením jeho požiadaviek súvisiacich s cestou, a to od
poskytnutia informácií, až po komplexnú rezerváciu všetkých
požadovaných služieb. Tieto centrá budú zabezpečovať aj ďalšie
služby pre náročnú biznis klientelu, čakáreň, internet,
fax, copy. Vo vybraných zákazníckych centrách bude k dispozícií
aj odborník pre starostlivosť o významných klientov. Doterajšie
osobné pokladnice budú tvoriť v tomto systéme štvrtý stupeň
ako zákaznícke miesta. V ich náplni bude komplexné vybavenie
cestujúceho z hľadiska informačných požiadaviek, cestovných
dokladov s vysokým štandardom pri priamom styku a komplexné
vybavenie požiadaviek cestujúcich formou elektronických médií
(cez telefón, mail, fax alebo chat). Budú prijímať aj podnety
od cestujúcich. Zákazník si tu bude môcť kúpiť aj cestovné
doklady pre iné druhy dopravy v rámci prepravného reťazca a rôzne
doplnkové služby. V Zákazníckom centre v Liptovskom Mikuláši
budú spočiatku pracovať striedavo denne od 7.15 do 17.45 h dve
vysokokvalifikované pracovníčky. Všetci, ktorí sa zúčastnili
slávnostného začiatku prevádzky Zákazníckeho centra,
ocenili množstvo práce, ktorú vykonali zamestnanci Strediska
osobnej prepravy v Liptovskom Mikuláši, na čele s jej
prednostom Ing. Jánom Gajdošom, ktorý po otvorení prevádzky
okrem iného uviedol: „Je to určite prínos pre cestujúcich.
Chceme tu pracovať tak, aby cestujúci od nás odchádzali maximálne
spokojní. Môžem povedať, že Liptovský Mikuláš sa z pohľadu
tržieb radí k najlepším tarifným bodom. A hoci sme začali
len so skúšobnou prevádzkou, už teraz je o celý komplex služieb,
ktoré tu zatiaľ poskytujeme, veľký záujem. Nemalý podiel na
tom majú aj naše pracovníčky, ktoré prešli náročným výberovým
konaním. Kvalitu pracovníka, najmä jeho schopnosť komunikovať,
ochotu poskytnúť službu, solídne vystupovanie či jazykové
znalosti, to všetko vedia cestujúci okamžite oceniť.“
Od ďalších zákazníckych centier, ktoré divízia osobnej
prepravy plánuje postupne otvoriť v Poprade, Bratislave, Žiline
a v Košiciach, očakávajú ešte vyššiu úroveň služieb a
starostlivosti o cestujúceho. Práve teraz sa pripravuje
harmonogram vytvárania ďalších takýchto pracovísk, pričom
sa akceptujú miesta, kde sú najideálnejšie podmienky pre činnosť
a vybudovanie zákazníckeho centra.
Tomu v Liptovskom Mikuláši už vdýchli život, teraz musia
urobiť všetko pre to, aby udržali služby skutočne na vysokom
stupni. Vedúca centra Renáta Mrvová na okraj novootvoreného
pracoviska poznamenala: „Zákaznícke centrum sa mi páči.
Stavbári nám pripravili pekné priestory, my sme sa snažili
upraviť interiér tak, aby sa tu návštevníci cítili príjemne.
Dúfame, že pritiahnu čo najviac zákazníkov.“
Mení sa rozchod i prepravný režim
Cezhraničný priechod v Maťovciach do
prevádzkovej rekonštrukcie
25.07.2003, Podľa
Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Spolu s vybudovaním širokorozchodnej
trate z Maťoviec do Hanisky pri Košiciach vyrástol na
hraniciach s Ukrajinou v 60. rokoch minulého storočia areál špecializovaný
na spracovanie záťaže, ktorá smerovala do košických železiarní
a na prekládku substrátov z vozňov širokého rozchodu do vozňov
normálneho rozchodu. Od roku 1988 je v Maťovciach v prevádzke
aj technologické zariadenie na výmenu podvozkov železničných
vozňov prichádzajúcich po širokom rozchode. Stredisko nákladnej
prepravy Maťovce je ostro sledovaným pracoviskom. Cez tento
hraničný priechod sa prepravujú hromadné substráty - hlavne
železná ruda a uhlie, potom ropné výrobky, ďalšie produkty
chemického priemyslu, v menšom množstve i potravinárske
produkty. „V roku 2002 vstúpilo na slovenské železnice po širokorozchodnej
trati viac ako 114-tisíc vozňov, čo predstavuje okolo 9,1 milióna
ton. Z celkových výkonov Železničnej spoločnosti v nákladnej
preprave sa tento podiel šplhá až k dvadsiatim percentám.
Najväčšiu časť zásielok predstavuje železná ruda, ktorá
smeruje cez Hanisku pri Košiciach do spoločnosti U. S. Steel Košice,
prípadne po prekládke do českých oceliarní v Ostrave a Třinci,“
informuje prednosta strediska nákladnej prepravy Maťovce Ambróz
Tokár o strategickom postavení priechodu v prepravách východ
- západ.
Tranzitná ruda sa prekladá aj v samotných Maťovciach, ide
pritom o dôležitý článok výkonov uzla. V minulom roku sa
preložilo na tomto slovensko-ukrajinskom priechode na prekládkových
rampách spolu 1,026 milióna ton železnej rudy. Výkony v tomto
roku sú porovnateľné, dokonca mierne prevyšujú prekládku v
roku 2002. Významný objem surovín sa po širokorozchodnej
trati prepravuje aj do Vojan. Dominuje uhlie pre Elektrárne
Vojany a tiež ropné produkty a skvapalnené plyny pre SWS
Vojany, ktoré disponujú colným skladom kvapalných plynov. V
roku 2002 sa v samotných Vojanoch vyložilo niečo vyše 903-tisíc
ton nákladu. Tovar sa prekladá aj v Trebišove, kde má vlečku
Vagónka Trebišov.
Do obvodu strediska nákladnej prepravy Maťovce patrí aj vlečka
Agrocentrum v Hatalove, kde je obvod prekládky hnojív a
prekladajú sa tam previazané vozne, ktoré prichádzajú po
trati normálneho rozchodu. Tovary, ktoré nie je možné
prekladať pri dovoze, sa prepravujú bez prekládky vo vozňoch
širokého rozchodu, na ktorých sa vymenia podvozky, aby ich
bolo možné prepraviť po tratiach normálneho rozchodu. „Vozne
širokého rozchodu na podvozkoch normálneho rozchodu sa
prepravujú podľa osobitných podmienok jednotlivo alebo v
skupinách a smú opustiť územie Slovenska len na základe
osobitného povolenia. Pretože však majú automatické
spriahadlo, sú na oboch koncoch vybavované tzv. spojovacími
vozňami,“ vysvetľuje detaily prepravy prednosta Ambróz Tokár.
Výmena podvozkov sa vykonáva v Maťovciach. Samotná preväzovňa
pripomína obrovský sklad podvozkov na dvoch priestranstvách
oddelených halou. Hala ukrýva osem zdvihákov, pomocou ktorých
sa vozne dvíhajú a menia sa im podvozky. Previazať možno
najviac štyri vozne naraz, denná kapacita preväzovne je 66 vozňov.
Každý podvozok je označený a presne evidovaný, pretože sa
nesmú zamieňať a na každý vozeň sa musí vrátiť ten istý
podvozok. Podobné predstavenie s lietajúcimi vozňami možno
vidieť aj v neďalekom ukrajinskom Čope, kde sa však preväzujú
osobné vozne. Od polovice júla až do septembra je naplánovaná
v preväzovni rozsiahla ekologicko-prevádzková rekonštrukcia.
Bude sa upravovať zberný kanál, ktorý je určený na zachytávanie
nebezpečných látok, ak uniknú z vozňov. Počas prác sa
zastaví činnosť preväzovne a čiastočne ju nahradí opravovňa
v Čiernej nad Tisou. Tým dôjde aj k presmerovaniu vlakov z
Ukrajiny cez Čop. Na slovensko-ukrajinskej hranici v Maťovciach
sa mení nielen rozchod, ale i prepravný režim. Michalovský a
Trebišovský okres patria medzi najviac postihnuté vysokou
nezamestnanosťou, no stabilné výkony na priechode v Maťovciach
zabezpečujú nielen vysoký podiel tržieb pre Železničnú
spoločnosť, ale dávajú istotu práce pre železničiarov.
Autovlak do Splitu
Repete po minuloročnom úspechu
25.07.2003, Podľa
Ž semaforu spracoval Jozef Kunik - Keď v minulom roku Železničná
spoločnosť ( ZSSK ) vypravila autovlak Jadran na trase Bratislava
– Split prvý raz, cestujúci prejavili o prepravu mimoriadny záujem.
Počas celej minuloročnej sezóny sa autovlakom odviezlo na
dovolenku vyše 6300 osôb a prepravilo 350 automobilov. Dopyt po
preprave automobilov bol mimoriadny a prepravné boxy sa na celú
sezónu vypredali prakticky za necelé dva dni. Po úspešnej
premiére vstúpil autovlak na scénu aj v tohtoročnej letnej
sezóne. Vzhľadom na zvýšenie cien pohonných látok sú však
cestovné lístky osôb i na prepravu automobilov v tomto roku vyššie.
V Železničnej stanici Bratislava-Petržalka nakládku
automobilov 20. júna na prvý tohtoročný autovlak do Splitu
sprevádzalo spočiatku drobné mrholenie. „Je to naozaj dobre
vymyslený marketingový ťah, takúto možnosť rekreácie nám
ponúkli v cestovnej kancelárii a nám sa táto myšlienka zapáčila.
Radi skúšame niečo nové a verím, že budeme spokojní. Podľa
mojej mienky je to dobrá forma služby pre cestujúcu verejnosť
a tak to má byť, ak sa chceme priblížiť Európe,“ uvažoval
nahlas jeden z cestujúcich.
Autovlak do Splitu v porovnaní s autobusovou, leteckou, ale aj
individuálnou dopravou poskytuje cestujúcim veľmi pohodlnú možnosť
prepravy do obľúbených letovísk v Chorvátsku. Aj preto je
kapacita autovozňa v súčasnosti už skoro vypredaná. Voľných
je len niekoľko miest v augustových termínoch. Hoci sa cena
prepravy automobilu zvýšila, stále je o tento druh prepravy veľký
záujem. Obojsmerný lístok na prepravu automobilu do dĺžky
4,5 m stojí 5900 Sk, pre dlhšie auto 6900 Sk. V cene lístka
nie je zahrnutá cena za prepravu cestujúcich. Jeho cena je 2390
Sk pre dospelého a 1890 Sk pre dieťa.
Autovlak z Bratislavy funguje iba druhú sezónu. Služby Jadranu
je možné využiť do 7. septembra. Spolu je to dvanásť
obratov. Okrem vozňa na prepravu osobných automobilov je vo
vlaku počas všetkých jázd zaradený aj reštauračný vozeň.
Pre veľký záujem cestujúcich zrejme zaradia do vlaku aj vozeň
na prepravu bicyklov. V autovagóne je priestor na prepravu
desiatich automobilov. Posádka vozidla absolvuje cestu v ležadlovom
vozni. Celý vlak je zložený z jedenástich vozňov. Cesta do
Splitu trvá približne 17 hodín. Súprava odchádza z
bratislavskej hlavnej stanice v piatok o 15.15 h, do Splitu prichádza
v sobotu o 8.39 h. Späť sa vracia v sobotu popoludní o 16,00 h
s príchodom do Bratislavy v nedeľu ráno o 8.30 h. Vlak sprevádza
vlaková čata ZSSK a v ležadlových
vozňoch o pohodlie a bezpečnosť cestujúcich dbajú
sprievodcovia spoločnosti Wagon Slovakia Košice.
Šesť týždňov sa bude liečiť zo
zranení 68-ročná žena, ktorú zachytil vlak
Bratislava 24./25. 07.2003 - Približne šesť týždňov sa zo
zranení bude liečiť 68-ročná žena z Košíc-Ťahanoviec,
ktorú v stredu večer pred železničnou zastávkou v Ťahanovciach
zachytil vlak. Rušňovodič spozoroval ženu zo vzdialenosti asi
250 m, keď vlak vyšiel z tunela. Sedela na koľajnici a po
zaznení zvukového signálu iba zdvihla pravú ruku, tvárou sa
obrátila k prichádzajúcej súprave a ostala ďalej sedieť. I
napriek použitiu rýchlobrzdy rušňovodič už pre krátku
vzdialenosť nedokázal kolízii predísť, vlak ženu zachytil a
spôsobil jej zlomeniny niekoľkých rebier, tržné rany na
hlave a pomliaždeniny na pravom ramene.
Železničná polícia (ŽP) nezistila u rušňovodiča požitie
alkoholu. Nehoda si vyžiadala zastavenie dopravy na prvej traťovej
koľaji na 150 minút a meškanie troch vlakov. Prípad prešetruje
oddelenie ŽP v Košiciach.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Dušek: České dráhy vykážou za
pololetí ztrátu 2,5 mld. Kč
PRAHA 23.
07.2003 - České dráhy vykážou za první pololetí ztrátu
nejméně 2,5 miliardy korun. Odhaduje to šéf železničních
odborů a člen dozorčí rady podniku Jaromír Dušek s tím, že
hospodaření podniku mělo být podle plánu vyrovnané.
Informaci o plnění podnikatelského plánu firmy za pololetí
by měla dozorčí rada projednávat tento týden.
Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD
odmítl odhady výsledku komentovat před tím, než hospodaření
projedná dozorčí rada. Ztráta však podle něho v žádném případě
nebude tak vysoká, jak Dušek odhaduje.
Většinu z 2,5miliardové ztráty tvoří chybějící peníze
od státu a krajů na úhradu prokazatelné ztráty z osobní přepravy.
Drahám schází asi 1,5 miliardy korun. Tržby jsou proti plánu
za pololetí nižší o další miliardu korun, o kterou přišly
dráhy především v nákladní dopravě. Pokles zájmu o přepravu
nákladu po železnici podle Duška z části ovlivnilo snižování
cen silničních dopravců. Hlavním důvodem je však podle něho
špatná obchodní strategie ze strany ČD .
Cestujících na drahách ubývá od roku 2002, kdy dráhy
zavedly tzv. obyčejné jízdné pro náhodné cestující, které
bylo až o 60 procent vyšší než jízdné pro pasažéry, využívající
některou komerční nabídku, například kartu Z. Od té doby
již jízdné zlevnilo loni v polovině prosince a letos v
polovině července. Vedení podniku očekává, že nový tarif
zákazníky na železnici vrátí. Cestujících na drahách
podle Duška ubývá také kvůli nevyhovujícím přípojům
vlaků a nekvalitně připraveným výlukám při stavbě koridorů.
Plán ČD
předpokládá letos tržby z nákladní přepravy 18,2 miliardy
korun a z osobní mírně přes pět miliard korun.
Loni České dráhy hospodařily se ztrátou 2,4 miliardy korun,
což je zhruba o 1,6 miliardy Kč lepší výsledek než v předchozím
roce.
Hospodaření drah podle Duška tíží také omezené nakládání
s majetkem. Ten je totiž zablokován od loňského prosince v
souvislosti s dluhy, které ale již dráhy od nového roku převedly
na SŽDC. Zákaz nakládání s majetkem podle Duška zruší jen
urychlené vyřešení dluhů bývalých státních ČD . Vláda již rozhodla, že téměř devět
miliard korun převede ze SŽDC na Českou konsolidační
agenturu. O převodu však ještě nerozhodly orgány agentury.
Podle mluvčího ČKA Jiřího Pekárka totiž agentura ještě
nemá ukládací dopis od ministra financí. Teprve až ho obdrží,
mohou se převodem zabývat orgány ČKA. Na programu nejbližšího
zasedání dozorčí rady ČKA však převod pohledávek drah není.
Srážka vlaku s kamionem si vyžádala
zranění tří lidí
PRAHA 24.
07.2003 - Srážka pracovního vlaku s nákladním autem na přejezdu
u stanice Lčovice na Prachaticku si dnes vyžádala zranění řidiče,
strojvůdce a zaměstnance drah. ČTK to řekl zasahující lékař
záchranné služby a upřesnil tak původní informaci, podle níž
byl zraněn pouze jeden železničář a řidič kamionu. Nehoda,
při níž vypukl požár, se stala v 08:20 na trati Strakonice
– Vimperk. Provoz vlaků mezi Volyní a Lčovicemi bude obnoven
zřejmě až v sobotu.
Strojvůdce má popáleniny druhého až třetího stupně na pětině
těla, proto lékaři hodnotí jeho zranění jako těžké.
Vrtulník ho dopravil do nemocnice v Praze. Řidič kamionu a
druhý železničář skončili se středně těžkými popáleninami
v nemocnici ve Strakonicích.
Strojvůdce má zasažený obličej, hrudník a levou ruku. Popáleniny
nejsou tak rozsáhlé, aby ohrozily pacientův život, řekl ČTK
Ludomír Brož, primář kliniky popáleninové medicíny
vinohradské nemocnice. Zatím však není jasné, do jaké míry
mohou být zasaženy i dýchací cesty. „Nikdy nevíme, zda se
popálení obličeje nerozvine v popálení dýchacích cest. To
zatím nemůžeme vyloučit,“ vysvětlil lékař.
Podle vrchního inspektora ČD
Čestmíra Müttelbacha, který vyšetřuje okolnosti nehody přímo
na místě, lze škodu na majetku drah odhadnout na 20,5 milionu
korun.
Na trati mezi stanicemi Volyně a Lčovice je přerušen provoz,
vlaky nahradily autobusy. „Odhaduje se, že vyproštění vlaku
a oprava tratě bude pokračovat ještě celý pátek. Vlakový
provoz by měl být obnoven nejpozději o víkendu, pravděpodobně
v sobotu,“ uvedl mluvčí ČD
Petr Šťáhlavský.
Dopravní klub kritizuje řešení
dopravy v Libereckém kraji
LIBEREC 24.
07.2003 - Připravované řešení dopravního spojení z Liberce
do Prahy kritizuje Český a Slovenský dopravní klub ve svých
připomínkách k návrhu územního plánu Libereckého kraje. Záměru
rychlého železničního spojení vytýkáme především to, že
zcela opomíjí druhé největší město v kraji - Jablonec nad
Nisou a neřeší spojení do turisticky atraktivních Krkonoš,
řekl dnes ČTK autor připomínek Martin Robeš z dopravního
klubu.
Prioritou Libereckého kraje v dopravě by podle Robeše měla být
železniční doprava. „Navrhujeme mimo jiné vybudovat nové
železniční spojení mezi Libercem a Prahou s tunelem pod
Jabloncem nad Nisou, které by lépe obsloužilo Semilsko a
Krkonoše, a také vybudovat nové úseky na trati mezi Libercem
a Českou Lípou,“ vysvětlil návrhy Robeš. I když by podle
tohoto návrhu byla jízdní doba z Liberce do Prahy přes
Jablonec nepatrně delší a investičně dražší, na druhou
stranu by znamenala vyšší komfort cestování do Jablonce a do
východní částí kraje. Dopravní klub proto věří, že tato
myšlenka má šanci uspět.
Podle náměstka libereckého hejtmana Luďka Suchomela bude kraj
posuzovat všechny připomínky k územnímu plánu. „Nebráníme
se žádné progresivní myšlence, předem kategoricky
nezavrhuji ani tunel pod Jabloncem nad Nisou, jakkoliv je dnes
tato představa fantastická,“ řekl dnes ČTK Suchomel.
Doprava je podle něho jednou z priorit v rozvojových koncepcích
Libereckého kraje. "Je nesporné, že železniční doprava
je ekologičtější než doprava silniční a proto chceme podíl
dopravy na železnici zvýšit," poznamenal Suchomel. Návrh
dopravního klubu chce nechat posoudit odborníky. Vzhledem k
tomu, že je Liberecký kraj zapojen do mezinárodního projektu
Interreg, který počítá s podporou rozvoje infrastruktury z
peněz Evropské unie, není podle Suchomela vyloučeno, že naději
na realizaci budou mít i projekty, které se z hlediska dnešních
možností zdají nereálné.
České dráhy vykázaly za pololetí
zisk 200 milionů korun
PRAHA 25.
07.2003 - ČD
vykázaly za pololetí zisk přes 200 milionů korun, když
podnikatelský plán počítal s půlmiliardovou ztrátou. ČTK
to sdělil mluvčí drah Petr Šťáhlavský s tím, že výsledek
dnes projednala dozorčí rada firmy. Poprvé v historii měly
zisk ČD
loni, a to 799 milionů korun. To však ještě fungovaly jako státní
organizace. Od nového roku jsou akciovou společností a
provozují železniční dopravu, dopravní cestu spravuje státní
Správa železniční dopravní cesty.
České dráhy přepravily za prvních šest měsíců letošního
roku 41,26 milionu tun zboží, což je meziroční nárůst téměř
o 770 tisíc tun. V osobní dopravě se podle Šťáhlavského
zastavil trend poklesu počtu přepravených cestujících. Zatímco
za první tři měsíce se počet cestujících snížil o pět
milionů, tedy asi o deset procent, v pololetí propad klesl na
čtyři procenta. Od dubna totiž firma registruje meziroční růst
počtu cestujících. Za první pololetí ČD
přepravily 87,63 milionu platících cestujících.
Podle předsedy dozorčí rady Vojtěcha Kocourka se drahám podařilo
zastavit dlouhodobý pokles tržeb. Přesto jsou tržby proti plánu
nižší. Podle informací ČTK tratí ČD
proti plánu v pololetí na tržbách z osobní dopravy asi 200
milionů korun a v nákladní dopravě 500 milionů korun. Podle
Kocourka se však úbytek na tržbách podařil vyrovnat tlakem
na náklady, o čemž svědčí pozitivní hospodářský výsledek.
Šéf železničních odborů Jaromír Dušek tento týden odhadl
ztrátu drah na 2,5 miliardy korun. V hospodaření podniku podle
něho chybí 1,5 miliardy korun od státu a krajů na úhradu
prokazatelné ztráty z osobní přepravy.
Plán ČD
předpokládá letos tržby z nákladní přepravy 18,2 miliardy
korun a z osobní mírně přes pět miliard korun. Loni ČD hospodařily se ztrátou 2,4 miliardy korun, což
je zhruba o 1,6 miliardy lepší výsledek než v předchozím
roce.
Hromadnou dopravu z Brna do Prahy začalo
využívat více lidí
BRNO/PRAHA 25. 07.2003 (ČTK) - Hromadnou dopravu
mezi Brnem a Prahou začalo zřejmě využívat více lidí. Počet
cestujících se totiž v červnu zvýšil jak u ČD , tak u autobusového dopravce .
ČD
podle mluvčího Petra Šťáhlavského zaznamenaly v červnu na
trase Brno – Praha meziroční nárůst cestujících asi o 15
procent. V celorepublikové síti drah přitom v červnu vzrostl
počet přepravených osob jen o tři až čtyři procenta, řekl
Šťáhlavský ČTK.
Využití vlakových spojů mezi Brnem a Prahou tak zřejmě výrazně
ovlivnilo zavedení tak zvané relační slevy, kdy si cestující
na této trase mohou zakoupit přímo ve vlaku jízdenku za 140
korun. Slevy využilo téměř 15 tisíc lidí, dodal Šťáhlavský.
V průměru podle něj využije tento typ slevy denně asi 400 až
500 lidí a v pátek se tento počet šplhá i k 800 cestujících.
Nejvíce lidé podle něj využívají jízdu vlaky Eurocity a
expresem Brněnský drak. I kvůli tomu však nastanou u relační
slevy od 1. srpna změny, zdůraznil Šťáhlavský. Tuto jízdenku
si budou moci zájemci nově zakoupit jen v pokladnách, a to na
čtyřech nádražích v Praze a dvou v Brně. Pro spoje Eurocity
si budou muset lidé koupit ještě místenku za 20 korun, důvodem
je udržení komfortu v těchto vlacích, dodal mluvčí.
(krátené)
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU
Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Malacky , Kúty , Senica , Jablonica , Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , Galanta , N. Zámky , Štúrovo , Komárno , Prievidza , Nitra , Zvolen , Bánovce n/O. , V. Kapušany , Čierna n/T. , TEŽ , koridory
ĽMJ , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina -
Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská
Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová
Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata