Železničiarov i autobusárov čakajú
od januára ťažké časy
10.11.2003,
Danielis Juraj - Autobusovú aj železničnú dopravu čakajú od
roku 2004 veľké zmeny, ktorým musia prispôsobiť štruktúru
nákladov i finančné plány. Autobusári budú mať vyššie
poistné, drahšie diaľničné známky, menšie dotácie a drahšie
vstupy vplyvom úprav nepriamych daní.
Železničiari budú zápasiť s novými poplatkami za používanie
železnice, vysokými investičnými nárokmi v doprave a kolísajúcim
stavom cestujúcich. Na oboch typoch dopravy sa prejaví aj plánované
zvýšenie cestovného.
Železničná spoločnosť ( ZSSK ) dáva zhruba 30% nákladov na poplatky za používanie
dopravnej cesty Železniciam SR. Tie chcú od budúceho roka štruktúru
poplatkov zmeniť. Predbežne by sa však mali znížiť len pri
tratiach tretej kategórie. "So železnicami o poplatkoch stále
rokujeme, používanie dopravnej cesty je u nás dosť drahé,"
podotkol v tejto súvislosti hovorca ZSSK Miloš Čikovský. V priemernej výške
poplatkov v Európe je Slovensko po Poľsku najdrahšie. Železnice
však majú tendenciu ceny znižovať pri niektorých komoditách.
Jednou z ich priorít je, napríklad, zvýšenie objemu prepravy
dreva. Vlaky železničného dopravcu ročne najazdia necelých
50 mil. vlakokilometrov. V osobnej doprave je priemerný náklad
na jeden vlakokilometer 235 Sk, v ťažšej nákladnej (poplatok
zohľadňuje aj hmotnosť vlaku) je to 903 Sk.
Analýza ministerstva dopravy, ktorú spolu s návrhom na 10% zvýšenie
cien cestovného a redukciu zliav predložilo ministerstvu
financií, očakáva v budúcom roku pokles počtu cestujúcich
na železnici o 2%, čo je približne 10 mil. cestujúcich.
Ťažký rok budú mať aj podniky Slovenskej autobusovej dopravy
(SAD). Cestovné by sa podľa predbežného návrhu ministerstva
dopravy malo od budúceho roka zvýšiť o 10%, rovnakou mierou
sa majú zredukovať aj študentské a žiacke zľavy. "Každé
doterajšie zvýšenie sa dosiaľ prejavovalo 6- až 8% medziročným
poklesom počtu cestujúcich," povedal ekonomický riaditeľ
SAD Bratislava Ľudovít Štiglic. Napríklad v prímestskej
doprave, kde podnik ročne na tržbách zinkasuje 340 mil. Sk,
tieto príjmy môžu klesnúť zhruba o 17 mil. Sk.
Problémy podniku spôsobí aj zavedenie diaľničného mýta v
susednom Rakúsku. Spoločnosť totiž cez Rakúsko smeruje všetkých
13 svojich zahraničných liniek. Ako dodal Ľ. Štiglic,
predpokladaný rozdiel medzi mýtom a doteraz používanými nálepkami
sa odhaduje na 10,5 mil. Sk ročne.
Zvýšenie výdavkov odhaduje Bratislavská SAD pri zohľadnení
predpokladaných cien energie, zemného plynu, kúrenia, povinného
poistného vozidiel, pohonných látok a diaľničných známok
na 42 mil. Sk. V tomto roku pritom očakáva zhruba 25 mil. zisk
a 650 mil. Sk výnosov.
Za rizikový považuje L. Štiglic aj plánovaný presun štátnej
dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy na samosprávne
kraje. Podľa jeho slov tak tieto peniaze nie sú isté a vyšší
územný celok ich podľa priorít môže rozdeliť iným
subjektom. Objem dotácie pre autobusovú dopravu sa v návrhu
budúcoročného štátneho rozpočtu plánuje z tohtoročných 1,049
mld Sk znížiť o niekoľko desiatok miliónov.
Rast nákladov, pokles tržieb
10.11.2003 ,
Danielis Juraj - Slovenská spoločnosť sa systémovo posúva k
západnému svetu. Bohužiaľ, prijaté opatrenia sa zatiaľ ešte
neodzrkadlili na kvalite nášho života. A iné to nie je ani v
sektore dopravy.
Autobusárom vstávajú vlasy dupkom aj zo zvýšenia daní, aj z
nových cien povinného poistenia vozidiel či drahších diaľničných
známok. Tie SAD, ktoré smerujú zahraničné linky cez Rakúsko,
musia navyše počítať s dramatickým zvýšením výdavkov za
používanie ich ciest. Isté už v plnej miere nie sú ani dotácie,
ktoré môže podľa novej rozpočtovej kapitoly samosprávny
kraj rozdeliť aj na iné priority. Je pravdepodobné, že by to
urobil len v nutných prípadoch, na istote to však dopravcom,
ktorí zabezpečujú strategickú dopravnú obslužnosť, nepridá.
Železnice SR inkasujú poplatky za používanie dopravnej cesty,
ktoré chcú reštrukturalizovať. Aj po rozdelení na dve firmy
ešte stále majú so Železničnou spoločnosťou vzťah na
princípe spojených nádob. Ak priemerná hodnota poplatkov pri
všetkých kategóriách železnice klesne, ušetrí Železničná
spoločnosť. Naopak, ak stúpnu, bude viac profitovať správca
infraštruktúry. Poplatky, ktoré jej odvádza dopravca, sú
totiž vitálnou, priam až zásadnou zložkou ich príjmov. Obe
firmy, aj keď s postupujúcou reštrukturalizáciou pomaly
naberajú správny smer, sú stále vo veľkých finančných
problémoch. Po zvýšení cien cestovného sa zrejme vplyvom
poklesu cestujúcich mierne scvrknú aj tržby Železničnej
spoločnosti. Prognóza ministerstva dopravy o dvojpercentnom
poklese môže byť s prihliadnutím na najbližšie perspektívy
životnej úrovne slovenského občana veľmi, veľmi,
podhodnotená. Dúfajme, že ťažké roky sa skončia čo najskôr.
Transeurópske dopravné projekty
11.11.2003 -
Prezident Európskej komisie Romano Prodi predstavil zoznam
transeurópskych dopravných projektov, ktoré v rámci plánu
rastu EÚ zaujímajú prioritné postavenie.
Pôvodný 29-členný zoznam experti zúžili na 13 dopravných a
výskumných projektov, z ktorých vybrané by sa mali začať
stavať už v roku 2004. Medzi užší výber sa dostala, napríklad,
vysokorýchlostná železničná dopravná linka z mesta Liege v
Belgicku do nemeckého Cologne, dopravné spojenie zo slovinského
mesta Dlavaca do maďarskej Budapešti a linka z Perpignanu vo
Francúzsku do španielskeho Figueras. Nové cestné a železničné
spojenie vznikne tiež medzi Švédskom a Fínskom. Kompletné
prepojenie všetkých severských regiónov s väčšinou krajín
Európy zabezpečí most ponad Fehmarn Belt medzi Dánskom a
Nemeckom.
Zoznam 13 projektov dopĺňa tunelové prepojenie Brehmerpass
medzi Rakúskom a Talianskom, železničná linka Janov – Miláno
(Taliansko) – Švajčiarsko, cestná komunikácia medzi mestami
Gdansk (Poľsko) a Brno (ČR) a niekoľko diaľničných spojení
v Pobaltí. Nie celkom istá je zatiaľ otázka financovania spomínaných
projektov.
EK predloží skrátený zoznam
prioritných dopravných a výskumných projektov
Brusel 10. 11.2003 – Európska
komisia (EK) navrhne v utorok skrátený zoznam prioritných
dopravných a výskumných projektov, ktoré sú súčasťou tzv.
iniciatívy oživenia hospodárskeho rastu v EÚ a ktorých
realizácia by sa malo začať čo najskôr, v období rokov 2004
až 2006.
Komisia pôvodne predložila zoznam 29 projektov transeurópskych
sietí (TEN), teraz vyberie niekoľko prioritných, ktoré sa budú
realizovať čo najskôr s pomocou peňazí EÚ, Európskej
investičnej banky (EIB), štátnych i súkromných zdrojov príslušných
štátov. EIB už prisľúbila na projekty výhodné pôžičky
vo výške 50 miliárd eur (v prepočte vyše 2 061 mld. Sk).
Zoznam prioritných projektov je mimoriadne citlivou záležitosťou
pre členské i vstupujúce štáty – nikto nechce byť
vynechaný. Už v polovici októbra sa objavil skrátený zoznam
13 projektov, ktorý však nakoniec predseda EK Romano Prodi
nepredložil lídrom na summite, pretože viaceré krajiny s ním
v zákulisí nesúhlasili.
Nový zoznam je prísne tajný a očakáva sa, že do posledných
chvíľ sa budú vlády snažiť ovplyvniť ho. Návrh zoznamu pôjde
v utorok priamo na zasadnutie komisie, hoci pri bežnom postupe
by ho už dnes prerokovali a schválili šéfovia kabinetov
jednotlivých komisárov. Napriek pôvodným plánom dnes o
zozname nediskutovali ani ministri, ktorí sa zišli na rade pre
konkurencieschopnosť.
Jedna z možných verzií zoznamu sa síce objavila v médiách,
ide však zrejme o pôvodný októbrový zoznam, ktorý sa môže
v utorok zmeniť. Diplomatické zdroje dnes informovali, že nový
zoznam by mal obsahovať železničný tunel cez Alpy ako súčasť
železničného spojenia medzi talianskym Turínom a francúzskym
Lyonom, ako aj rýchle železničné spojenie medzi španielskym
Madridom a portugalským Lisabonom.
Ani jeden z projektov nebol na pôvodnom skrátenom zozname a
napríklad Taliansko v zákulisných rokovaniach avizovalo, že
bez linky Turín – Lyon zoznam zablokuje.
Podľa diplomatov by nový zoznam mal obsahovať aj železničnú
trať cez alpský priesmyk Brehmer, systém vodných ciest medzi
kľúčovými prístavmi EÚ, železničné spojenie Írska a
Severného Írska či škandinávsky dopravný "trojuholník",
spájajúci Kodaň, Helsinki a Štokholm.
Slovensko nemusí byť príliš nervózne, ako bude vyzerať konečná
podoba krátkeho zoznamu prioritných projektov. Aj dlhý zoznam
29 projektov obsahuje totiž len 4 projekty, ktoré sa týkajú
SR, zasahujú však maximálne do Bratislavy a Žiliny a k toľko
potrebnému prepojeniu západu Slovenska s východom neprispejú.
Krátky zoznam bude tiež podľa diplomatov obsahovať výskumné
a vedecké projekty, vrátane satelitného navigačného systému
Galileo.
Utorkový návrh komisie dostanú na posúdenie členské štáty
EÚ, ktoré by ho mali schváliť na decembrovom summite v
Bruseli.
Nový štrajk rakúskych železničiarov
bude dlhší ako 12 hodín
Viedeň 10. 11.2003 - Nový "varovný
štrajk" rakúskych železničiarov bude podľa šéfa
odborov Wilhelma Haberzettla určite dlhší ako minulotýždňový
štrajk, takže bude trvať viac ako 12 hodín. O tom, kedy sa
presne štrajk začne, sa odborári ešte radia.
Špekuluje sa, že vlaky by sa mohli znova zastaviť už v utorok
poobede. Haberzettlovo vyhlásenie, že železničný štrajk možno
spustiť v priebehu niekoľkých hodín, nie je v súlade s prípadným
začiatkom štrajku v stredu.
Podľa rakúskeho ministra dopravy Huberta Gorbacha však štrajk
nič nezmení na základných bodoch reformy železníc, ktorá
protesty vyvolala. Minister sa nazdáva, že "v demokracii
je bežné, ak majú odbory a vláda inú mienku", a dúfa,
že protesty, ktoré škodia najviac samotnému podniku, sa
"udržia v medziach".
Podľa ministra dopravy sa rokovania medzi oboma stranami zmenili
na vecný konštruktívny dialóg. Všetci vraj chcú, aby sa
zlepšila konkurencieschopnosť železníc. Rakúska vláda
rezignovala na plánované zrušenie ochrany zamestnancov do 40
rokov pred výpoveďou. Okrem toho podľa štátneho tajomníka
ministerstva dopravy Kukacku vláda navrhla nebrať do úvahy
oblasť schémy platov, náhrady nákladov a pracovného času z
nového pracovného práva a regulovať ich kolektívnou zmluvou
medzi predstavenstvom a odbormi. Tento návrh však šéf odborárov
Haberzettl zamietol a žiada, aby vláda všeobecne nezasahovala
do platného pracovného práva. Odbory nesúhlasia ani s
rozdelením železníc do 4 akciových spoločností a navrhujú
rozdeliť podnik len na spoločnosť pre odbyt a spoločnosť pre
infraštruktúru, ktoré by zastrešil silný holding.
Lisabon a Madrid sa dohodli na výstavbe
štyroch rýchlostných železničných tratí
Figueira da Foz 10. 11.2003 - Španielsko
a Portugalsko budú do roku 2018 spojené štyrmi železničnými
rýchlotraťami. Obe krajiny sa na tom dohodli počas víkendového
summitu za účasti 21 ministrov z každej strany. Španielsko-portugalský
summit tak vyriešil dlhoročný spor o trase tratí.
Už v roku 2009 by mali premávať superrýchle vlaky medzi prístavnými
mestami Vigo a Porto. O rok neskôr by mali uviesť do prevádzky
trať Madrid – Badajoz – Lisabon. Celkové náklady spojené
s projektom sa podľa agentúry DPA pohybujú na úrovni 7,5
miliardy EUR (309,2 miliardy Sk), z toho 40 % by mohli tvoriť
prostriedky Európskej únie.
Cesta medzi hlavnými mestami oboch krajín bude pri rýchlosti
300 kilometrov za hodinu trvať 2 a trištvrte hodiny. Ďalšie rýchlostné
spojenia sa plánujú medzi mestami Salamanca a Aveiro a Huelva a
Faro.
Portugalský premiér José Manuel Durao Barroso a jeho španielsky
kolega José María Aznar sa dohodli i na vytvorení spoločného
ibérijského trhu s elektrickou energiou od apríla 2004. Spolu
50 miliónov obyvateľov v oboch krajinách by mohlo do budúcnosti
počítať s nižšími cenami.
EK navrhla 56 prioritných projektov,
medzi nimi sú 3 týkajúce sa aj Slovenska
Brusel 11. 11.2003 – Európska
komisia (EK) zverejnila dnes zoznam 56 prioritných dopravných a
vedeckých projektov, ktorých čo najskoršia realizácia má
pomôcť oživiť hospodársky rast v EÚ. Medzi dopravnými
projektmi sú tri, ktoré sa týkajú aj Slovenska.
Prvým projektom, zasahujúcim na Slovensko, je modernizácia železnice
medzi Viedňou a Bratislavou v rámci železničnej linky Paríž
– Bratislava. Projekt by sa mal začať v roku 2004 a skončiť
v roku 2010, náklady naň sú 134 miliónov eur, čo je v prepočte
asi 5,528 miliardy Sk.
Pri druhom projekte ide o modernizáciu železnice medzi poľskými
Katovicami, Žilinou a Novým Mestom nad Váhom v rámci spojenia
Gdansk – Varšava – Brno/Bratislava – Viedeň. Projekt sa
začal už vlani, skončiť by sa mal v roku 2010 a náklady sú
1,33 miliardy eur, z toho z peňazí vyčlenených na transeurópske
siete (TEN) pôjde 49 miliónov eur do roku 2006.
Tretím "slovenským" projektom je vnútrozemská vodná
cesta Viedeň – Bratislava v rámci prepojenia riek Rýn, Mohan
a Dunaj. Projekt sa začne v roku 2006 a skončí v roku 2015, náklady
sa odhadujú na 180 miliónov eur a z peňazí na TEN pôjde 5,6
milióna eur do roku 2006.
Všetky projekty týkajúce sa Slovenska zasahujú len do
Bratislavy, respektíve Žiliny, a nijako neriešia hlavnú
prioritu SR – prepojiť západnú časť krajiny s východnou.
Medzi prioritné projekty sa nedostala cesta z Brna do Žiliny,
ktorá bola na pôvodnom zozname.
Na realizáciu projektov bude možné použiť peniaze vyčlenené
v EÚ na TEN do výšky 30 %. Na projekty TEN je ročne vyčlenených
700 miliónov eur. Ďalšie peniaze pôjdu zo štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu, v prípade Slovenska a vstupujúcich
krajín i z dobiehajúcich predvstupových programov (ISPA). Výhodné
pôžičky v celkovej sume 50 miliárd eur ponúkla Európska
investičná banka (EIB).
Komisia však chce vidieť aj výrazné zapojenie súkromného
sektora do financovania projektov. Jej predseda Romano Prodi pred
novinármi odhadol pomer verejných a súkromných financií na
60 ku 40.
Zoznam projektov s rýchlym začiatkom je súčasťou takzvanej
iniciatívy oživenia hospodárskeho rastu v EÚ a mal by ho schváliť
decembrový summit únie v Bruseli. Komisia dnes predložila 56
prioritných projektov, z ktorých 31 sa týka dopravy, 17
energetických sietí a 8 výskumu, rozvoja, inovácie a komunikačných
technológií.
Do roku 2010 bude na realizáciu týchto projektov potrebné
investovať 62 miliárd eur. EK verí, že tieto investície
podporia ekonomický rast, zamestnanosť i konkurencieschopnosť
európskej ekonomiky.
Komisia už začiatkom októbra predložila zoznam 29 dopravných
priorít respektíve projektov v rámci transeurópskych sietí,
ktoré sa skladali zo stovky podprojektov. Dnešný zoznam
obsahuje 30 z týchto podprojektov a viaceré projekty v
energetike, vede a výskume. Súčasťou zoznamu je tiež
vybudovanie satelitného navigačného systému Galileo v hodnote
3,2 miliardy eur.
TASR prináša zoznam niektorých prioritných projektov z dnešného
zoznamu EK:
V Bruseli uspeli tri slovenské
projekty
12.11.2003 /
Danielis Juraj - Na zoznam prioritných transeurópskych dopravných
tepien sa dostali aj tri slovenské projekty. Znamená to, že sa
môžu stavať s podporou európskych peňazí už v budúcom
roku.
Prvým projektom je modernizácia železnice medzi Viedňou a
Bratislavou v rámci linky Paríž – Bratislava. Projekt by sa
mal začať v roku 2004 a skončiť v roku 2010, náklady naň sú
134 mil. EUR, v prepočte asi 5,528 mld Sk.
Pri druhom projekte ide o modernizáciu železnice medzi poľskými
Katovicami, Žilinou a Novým Mestom nad Váhom v rámci spojenia
Gdansk – Varšava – Brno/Bratislava – Viedeň. Projekt sa
začal už vlani, skončiť by sa mal v roku 2010 a náklady sú
1,33 mld EUR, z toho z peňazí vyčlenených na transeurópske
siete (TEN) pôjde 49 mil. EUR do roku 2006.
Tretím "slovenským" projektom je vnútrozemská vodná
cesta Viedeň - Bratislava v rámci prepojenia riek Rýn, Mohan a
Dunaj. Projekt sa začne v roku 2006 a skončí sa v roku 2015, náklady
sa odhadujú na 180 mil. EUR a z peňazí na TEN pôjde 5,6 mil.
EUR do roku 2006.
Všetky projekty týkajúce sa Slovenska zasahujú len do
Bratislavy, respektíve Žiliny a nijako neriešia hlavnú
prioritu, ktorou je prepojiť západnú časť krajiny s východnou.
Medzi prioritné projekty sa nedostala cesta z Brna do Žiliny,
ktorá bola na pôvodnom zozname.
Celkové náklady na tieto tri vybrané úseky Európska komisia
odhaduje na 5,5 mld Sk. V porovnaní so súčasným stavom, kedy
napríklad železnice budujú svoje koridory a Slovenská správa
ciest diaľnice a rýchlostné cesty s pomocou európskych fondov
ISPA a PHARE či úverov z Európskej investičnej banky, sa
zdroje spolufinancovania rozšíria aj o kohézny a štrukturálne
fondy.
Podiel európskych zdrojov na financovaní projektov sa zvyšuje
zo súčasných 10 na 30%. Podľa prezidenta Európskej komisie
Romana Prodiho by bolo ideálne, aby bol tento podiel 40%.
Ešte včera všetko nasvedčovalo tomu, že Slovensko v tzv.
QuickStart programe nebude. Z pôvodných 29 projektov,
predkladaných členskými aj pristupujúcimi krajinami únie,
prezident Európskej komisie Romano Prodi najskôr predbežne za
prednostné označil trinásť. Medzi nimi figurovali napríklad
projekty Poľska, Rakúska či Maďarska, slovenské návrhy
vynechal. Podľa úradníka odboru energetiky a dopravy Európskej
komisie, zúžený zoznam ostatné projekty nevyraďoval. Je len
zoznamom projektov, ktoré by sa do roku 2007, kedy pre transeurópske
projekty vznikne špeciálny fond, mali financovať z kohézneho
a štrukturálnych fondov. Definitívny zoznam má ešte prejsť
schvaľovaním na pôde Rady európskych ministrov dopravy.
Aby bolo na dôchodky a splátky.
Parlament rokoval o zákone, ktorý umožní doprivatizáciu
prirodzených monopolov
12.11.2003 , išp
- Umožniť vláde ponúknuť investorom aj vyššie ako 49-percentné
podiely v strategických podnikoch má za cieľ novela zákona o
veľkej privatizácii, ktorá bola včera popoludní na programe
parlamentu. Vládny návrh ruší blokačný paragraf, ktorý vo
vybraných podnikoch neumožňoval privatizovať viac ako 49
percent firmy. V dvanástich vymenovaných podnikoch s
charakterom prirodzeného monopolu bude o eventuálnej privatizácii
podniku alebo jeho časti rozhodovať vláda po prerokovaní zámeru
v parlamente. Vláda to zdôvodnila potrebami zdrojov na dôchodkovú
reformu, ako aj posilnením štátnych finančných aktív na splácanie
úverov a pôžičiek. Vládny návrh zákona poslanci schválili
75 hlasmi. Účinnosť nadobudne 1. januára 2004.
Medzi podniky s charakterom prirodzeného monopolu patria
Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne,
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Východoslovenská,
Stredoslovenská a Západoslovenská energetika, Transpetrol,
Slovenská pošta, Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice
SR, Slovenské telekomunikácie a Lesy SR. Zo zoznamu strategických
podnikov, ktorých zámer privatizácie musí posudzovať aj Národná
rada, sa vyškrtli teplárne a Železničná spoločnosť vzhľadom
na to, že nemajú charakter prirodzeného monopolu. Podľa
novely zákona ostanú aj naďalej pred privatizáciou chránené
železničná dopravná cesta, prekladiská v Čiernej nad Tisou
a Maťovciach, povrchové a podzemné vody, lesný fond a majetok
na poskytovanie poštových služieb.
Poslanec Jirko Malchárek z ANO navrhol, aby výnos z predaja
majetku strategických podnikov mohol byť použitý aj na úhradu
nákladov spojených s významnými investíciami a prijatý bol
aj návrh Jarmily Takáčovej z SDKÚ, aby predmetom privatizácie
nemohli byť vodné toky, pozemky, ktoré tvoria korytá vodných
tokov, majetok slúžiaci na ich ochranu ani akcie ich obchodných
spoločností.
Na rozpor návrhu zákona, ktorý umožní doprivatizáciu
prirodzených monopolov, s programovým vyhlásením vlády
upozornil predseda Smeru Robert Fico a zamietavé stanovisko k zákonu
vyjadrili aj poslanci KSS a HZDS-ĽS. Postoj Slovákov k
doprivatizácii Súhlasí 12% Jednoznačne či skôr nesúhlasí
82% Nevyjadrilo jasný názor 6%
Zdroj: prieskum odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu
k záveru septembra na vzorke celkovo 1 029 respondentov
Podniky s charakterom prirodzeného monopolu Slovenský plynárenský
priemysel Západoslovenská energetika Stredoslovenská
energetika Žilina Východoslovenská energetika Košice Slovenská
elektrizačná a prenosová sústava Žilinská teplárenská
Martinská teplárenská Zvolenská teplárenská Bratislavská
teplárenská Trnavská teplárenská Tepláreň Košice Slovenská
pošta Slovenský vodohospodársky podnik Železnice SR Železničná
spoločnosť Transpetrol Slovenské elektrárne Slovenské
telekomunikácie Lesy SR
Zdroj: Návrh novely zákona o veľkej privatizácii (92/1991 Zb.)
V dôsledku štrajku na rakúskych železniciach
môže ZSSK denne prísť o 3 mil. Sk
Bratislava 11. 11.2003 - Časovo
neobmedzený štrajk na rakúskych železniciach môže za jeden
deň spôsobiť Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s., únik tržieb
z nákladnej prepravy vo výške 3 milióny Sk.
"Stratu v takomto rozsahu by sme dosiahli vtedy, ak by sa naši
zákazníci, ktorí prepravujú tovar do alebo z Rakúska,
jednoducho rozhodli, že služby našej spoločnosti nevyužijú,"
uviedol TASR hovorca ZSSK Miloš
Čikovský. Výška zmarených tržieb je podľa neho závislá
od prepravnej vzdialenosti, teda od najazdených kilometrov. Cez
slovenské železnice pritom prúdia do Rakúska napríklad vlaky
z Ruska či Ukrajiny.
Ak by vedela Železničná spoločnosť rakúskej strane dokázať,
že k odkloneniu prepravy tovaru napríklad na kamióny sa zákazníci
rozhodli práve v dôsledku štrajku, mohla by si u rakúskych železníc
zmarený zisk nárokovať. Túto reklamáciu by však museli Rakúšania
uznať. Ak by tak nespravili, ZSSK sa môže
obrátiť na medzinárodný súd. M. Čikovský takýto postup v
budúcnosti nepredpokladá, už v minulosti totiž slovenské železnice
s rovnakou požiadavkou voči českej strane neuspeli.
Železničná spoločnosť však bude od rakúskych železníc určite
žiadať vykrytie zvýšených nákladov, ktoré jej vzniknú zdržaním
vozňov zahraničných dopravcov na území Slovenska, smerujúcich
do Rakúska. "Za každý deň, ktorý strávi cudzí železničný
vozeň na našich tratiach, musíme platiť," vysvetlil M.
Čikovský.
Keďže zmluvy medzi ZSSK ako
dopravcom a prepravcami, teda majiteľmi tovaru, majú zväčša
rámcový charakter, klient sa v nich nezaväzuje, že konkrétne
zásielky bude prepravovať cez ZSSK . Tá ho za
presunutie dopravy na cestu alebo inú železnicu sankcionovať
nemôže. V ostatných prípadoch je zmluvou železničný nákladný
list, ktorý firma, vedomá si štrajku, jednoducho nevyplní,
čím jej vzťah so ZSSK
nevznikne. Rámcové zmluvy dávajú prepravcom možnosť reklamácií,
ak by došlo napríklad k omeškaniu doručenia zásielky.
Rakúski železničiari vstúpia do časovo neobmedzeného varovného
štrajku o polnoci z utorku na stredu. Podľa šéfa odborárov
Wilhelma Haberzettla železnice určite nebudú premávať v
stredu a vo štvrtok. Ďalší vývoj situácie je ešte otvorený.
K štrajku sa pridali aj zamestnanci autobusovej spoločnosti
Postbus. V Rakúsku to bude konkrétne znamenať výpadok 7 500
vlakov, z toho 3 500 osobných, 2 500 nákladných a 1 500 vnútropodnikových.
Štrajk je dôsledkom schválenia vládnej železničnej reformy,
ktorá rozdelí železnice doteraz pod strechou holdingu najmenej
do 4 akciových spoločností a 5 spoločností s ručením
obmedzeným. Reforma tiež zavádza nové pracovné právo pre železničiarov,
čím zasahuje do ich platných zmlúv. Ruší napríklad
automatický platový postup a ochranu železničiarov pred výpoveďou.
Poľskí odborári naďalej podporujú
plánovaný štvrtkový štrajk železničiarov
Varšava 11. 11.2003 - Ani ďalšie
stretnutie poľských odborárov nevyústilo do odvolania generálneho
štrajku železničiarov, ktorý zamestnanci poľských dráh plánujú
na štvrtok 13. novembra.
Zástupca ministra infraštruktúry Andrzej Pilat s blížiacim
sa termínom štrajku navrhol kvôli naliehavej situácii
stretnutie s ministrom hospodárstva Jerzy Hausnerom.
Program reformy v železničnom sektore predložia zodpovední
pracovníci vládnemu výboru 13. novembra, pričom vláda o ňom
bude diskutovať 18. alebo 26. novembra.
Informovala o tom poľská tlačová agentúra PAP.
Stávka na polských železnicích zatím
neodvrácena
VARŠAVA 11. 11.2003
- Jednání třístranné komise o situaci ve státní polské železniční
společnosti PKP neodvrátilo železničáře od záměru uspořádat
13. listopadu stávku na všech polských železnicích.
Informovala o tom dnes polská tisková agentura PAP.
Ministr pro infrastrukturu Andrzej Pilat konstatoval, že jednání
mezi zástupci odborů, vlády a zaměstnavatele nepřesvědčilo
železničáře, aby stávku odvolali. Ministr proto navrhl, aby
ve středu se výbor protestujících zaměstnanců setkal s místopředsedou
vlády a ministrem hospodářství Jerzym Hausnerem.
Železničáři si stěžují, že vláda neplní sliby, a chtějí
po ní i více peněz. Chystanou stávku podporuje 96 procent zaměstnanců
železnic v celém Polsku, což dali železničáři najevo v
referendu začátkem tohoto měsíce.
Hausner v pátek uvedl, že 13. listopadu bude příslušnému vládnímu
výboru předložen program reforem železnic. Ten vláda bude
projednávat 18. a 26. listopadu.
Francúzske železnice sa ani v roku
2004 nedostanú zo straty
Paríž 11. 11.2003 - Francúzske železnice
SNCF sa ani v nasledujúcom roku nedostanú zo straty, hoci podľa
predchádzajúcich plánov ich vedenia mali už priniesť prvý
zisk. Šéf SNCF Louis Gallois uviedol, že tento cieľ sa odkladá
o rok, lebo hospodárska situácia teraz nie je dobrá a
podstatne sa nezlepší ani v roku 2004.
SNCF dosiahne v tomto roku hospodársku stratu okolo 300 miliónov
EUR (12,4 miliardy Sk). V štátnom rozpočte sa rátalo s ich
schodkom len 144 miliónov EUR. Z Galloisových slov vyplynulo,
že hospodárenie spoločnosti poškodili štrajky na jar tohto
roku, ktoré spôsobili firme celkovú škodu 265 miliónov EUR.
SNCF potrebuje na financovanie svojich rozvojových projektov ročne
1,1 miliardy EUR. Ak si ich bude musieť zabezpečiť zo svojich
prostriedkov, bude musieť obmedziť prevádzku na nízko
rentabilných tratiach a stratové trate zrušiť.
Pre francúzske železnice je stratovou aj preprava nákladov, na
ktorej tento rok prerobia okolo 400 miliónov EUR.
Vedenie dopravnej spoločnosti zverejní celkový plán na
ozdravenie hospodárenia francúzskych železníc na budúci týždeň.
Informoval rakúsky denník Die Presse a agentúra APA.
Železnice neevidujú všetky zmluvy
13.11.2003,
Danielis Juraj - Od roku 1993, po rozdelení československej
federácie, čelili slovenské železnice kritike médií aj
kontrolných orgánov okrem iného aj za netransparentné zmluvné
vzťahy.
Potrebu archivovať a evidovať všetky kontrakty po tlaku
rezortov financií a dopravy však priznali na základe dvoch
nariadení z predchádzajúcich rokov až v roku 1998, kedy na
evidenciu a opis všetkých zmlúv vznikla elektronická databáza.
Zmluvy, z ktorých väčšinu tvoria tie nájomné a dodávateľské,
majú železnice uschované v jednom z pracovísk generálneho
riaditeľstva. Do evidencie len v tomto roku pribudlo zhruba 900
nových kontraktov, čo zodpovedá bežnému priemeru. Vlani so
svojimi partnermi firma podpísala 1100 zmlúv.
Elektronická databáza je zabezpečená pôvodným softvérom z
roku 1998. Zmluvy sa dajú vyhľadávať, napríklad, podľa
evidenčného čísla či dátumu podpisu. Ako pre HN povedal
riaditeľ odboru právnych vzťahov a verejného obstarávania ŽSR Alojz Ceizel, nie je však sprístupnená
vo vonkajšej ani vo vnútornej sieti, čo jej bezpečnosť
neohrozuje. Na druhej strane, ak by sa dáta pre prípadnú
poruchu zo servera stratili, záloha na prenosných médiách
neexistuje. Všetky zmluvy by sa museli do novej evidencie prepísať
z papiera. Najdôležitejšie zmluvy, medzi nimi aj tie v hodnote
niekoľkých miliárd korún, v archíve fyzicky nie sú.
Majú ich riaditelia jednotlivých odborov. Napríklad osud pôvodnej
zmluvy s firmou Noram, ktorá sa so ŽSR v súčasnosti súdi o náhradu za
zhruba polmiliardový - a nezrealizovaný - projekt, je však
neznámy. Podľa Ceizela má spoločnosť k dispozícii len jej kópiu
zo súdnych spisov. Originál kontraktu, ktorý sa skloňoval aj
v súvislosti s podsvetím, však zmizol.
Dokumentačný server železníc, kde sa evidujú zmluvy, má
zadefinované prístupové práva. Podľa miery, do akej sa môžu
zamestnanci a manažéri oboznamovať so zmluvami, existuje na železnici
šesť kompetenčných skupín. Do prvej patrí generálny
riaditeľ, jeho námestníci, zahraničné zastupiteľstvá a iní
špecifikovaní pracovníci železníc. Majú prístup k
dokumentom zaradeným do kategórií nariadení generálneho
riaditeľa, hospodárenia s majetkom, logistiky, informatiky,
stratégie a z iných kľúčových oblastí. Vybraní
zamestnanci, ktorí sa ako jediní môžu oboznámiť s obchodným
tajomstvom, patria napríklad do šiestej skupiny.
Generálny riaditeľ železníc vydal koncom leta nariadenie, v
ktorom pre sprehľadnenie zmluvných vzťahov obmedzil
kompetencie "nižších" riaditeľov. Podpisovať už môžu
iba nevyhnutné dodávky limitované cenovým stropom. Šéf je
tiež jediným štatutárnym orgánom. Malo by sa tým zbrzdiť
nekontrolované podpisovanie zmlúv, a teda aj zvyšovanie
gigantického dlhu železníc. Obmedzenie sa dotklo kľúčových
oblastí - okrem investičnej činnosti k nim patria aj nájomné
zmluvy, nákup a predaj materiálu či pohľadávky. Tieto
oblasti sú pre hospodárnosť firmy najrizikovejšie. Zmluvy
prevyšujúce päť miliónov korún musí podpísať generálny
riaditeľ.
"Za obsah zmlúv sú zodpovedné odbory, ktoré ich
pripravujú, predovšetkým investičný odbor. Formu posudzuje
odbor právnych vzťahov," dodal Alojz Ciezel. Musia byť
opečiatkované a parafované. Generálny riaditeľ, ktorý ich v
priemere podpíše až 30 denne, ich totiž všetky nemôže
stihnúť detailne preštudovať.
Rakúskym štrajkujúcim hrozia prepúšťaním
13.11.2003, rf; kos - Časovo
neobmedzený štrajk na rakúskych železniciach zastavil vlaky v
celej krajine aj na hraniciach. Vlaky stoja aj na Slovensku.
Slovenským železniciam vzniká škoda v miliónoch korún, najmä
ak trvá viac dní. "Vychádzame z toho, že tržby vlakov
jazdiacich do Rakúska sú zhruba 3 mil. denne," povedal
hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Rakúski odborári chceli pôvodne štrajkovať do zajtra (14.11.).
Po včerajšku (12.11.) sa situácia zdramatizovala. Vedenie rakúskych
dráh totiž pohrozilo štrajkujúcim zamestnancom, že ich
vyhodia zo zamestnania. Odbory to považujú za protiprávne a v
proteste chcú pokračovať možno aj na budúci týždeň.
Medzi Rakúskom a Slovenskom jazdí niekoľko osobných vlakov aj
rýchlikov. Za každých 24 hodín štrajku z Bratislavy hlavnej
stanice cez Devínsku Novú Ves do Viedne a späť nepôjde 12
vlakov Euroregio a 5 osobných vlakov do Marcheggu a späť. Zo
stanice v Petržalke cez Kittsee do Viedne a späť nepôjde 6 rýchlikov
a 21 regionálnych vlakov.
Vláda ustúpila, poľské vlaky sa
nezastavia
13.11.2003, Pedziwol Aureliusz; Kosc
Wojciech - 13.11. o polnoci sa mali v Poľsku zastaviť vlaky.
Odborári ohlásili generálny štrajk. Poľské štátne železnice
nakoniec premávať pravdepodobne budú: po celonočných
rokovaniach sa odborári dohodli a štrajk zrušili.
Ešte v utorok (11.11.) večer to vyzeralo, že štrajku nemôže
nič zabrániť. Odborári boli odhodlaní na všetko. "Budeme
štrajkovať, kým vláda neustúpi našim požiadavkám,"
hovoril jeden z vodcov odborárov Stanislaw Kogut. A vláda
ustupovať nechcela.
V noci sa situácia zmenila. "Už rokujeme iba o forme
dohody," povedal vicepremiér Jerzy Hausner.
Odborári tvrdia, že vláda neurobila nič na záchranu železníc,
hoci to prisľúbila. Chcú od vlády, aby predložila plán
privatizácie železníc. Najkontroverznejšou požiadavkou je
dotácia vyše 1 mld zlotých (250 mil. USD) na zlepšenie situácie
regionálnych osobných liniek a ďalšie milióny na udržanie
železničnej infraštruktúry. Do stredy nenašli strany spoločný
záujem. Vláda dokonca vyhlásila, že štrajk by bol nezákonný
a štrajkujúcim by hrozili pokuty a vyhadzov. Včera sa situácia
upokojila. "Rozpočet na rok 2004 zaistí toľko peňazí,
koľko odborári požadovali," povedal minister infraštruktúry
Marek Pol.
Štrajk by spôsobil denne straty vo výške 5 mil. USD. Dlhšie
prerušenie prevádzky by navyše mohlo ohroziť existenciu Poľských
štátnych železníc.
Odborári boli pri rokovaniach nedôverčiví. Naposledy, keď
hrozili štrajkom, sa totiž vláda rýchlo vzdala a sľúbila
peniaze. Podľa nich nedodržala slovo. Preto nebolo ani po
dohode celkom isté, či sa niektoré vlaky predsa len dnes v
noci nezastavia.
Odvolaný štrajk je úspechom pre obe strany. Vláde sa podarilo
zabrániť chaosu, ktorý by na železniciach vznikol, odborári
dostali peniaze.
Napriek tomu vláda nevyhrala. Tento mesiac sa na ňu valia aj ďalšie
hrozby štrajkov. Baníci, zdravotníci, policajti, pohraničiari
chcú z novembra urobiť mesiac protestov. Po včerajšom ústupku
železničiarom sa jej bude ťažko odmietať ďalších.
Poľské železnice: reformy alebo miliardy
Poľské železnice potrebujú zmenu. Odborári si
myslia, že tou zmenou by malo byť viac peňazí zo štátneho
rozpočtu, odborníci zasa hovoria o prepúšťaní zamestnancov
a rušení nerentabilných liniek.
Poľské dráhy boli do septembra tohto roka jedným veľkým
postkomunistickým molochom. Až vtedy parlament odhlasoval
rozdelenie dráh na 24 menších spoločností, ktoré tvoria
jeden holding.
"Niet sa čo čudovať. Poľské železnice boli štátom v
štáte - mali vlastné nemocnice a lekárne, dokonca vlastné športové
kluby ako Lech Poznaň alebo Polonia Varšava," povedal
Michal Górzyäski z varšavského Centra pre sociálnoekonomické
analýzy CASE.
Zisk prináša jedine nákladná preprava. Všetko ostatné
produkuje len straty. Pre odborníkov je riešenie jasné:
prepustiť 7300 zamestnancov a znížiť tak stavy na 145.000.
Sprivatizovať jednotlivé dráhy a zavrieť najstratovejšie lokálne
linky. Práve to chcela urobiť aj vláda, po tlaku odborárov a
hrozbách štrajku ustúpila a namiesto reformy sľúbila železniciam
ďalšie miliardy.
Strategické firmy sú na predaj
13.11.2003, tv - Privatizácia najväčších
podnikov prechádza do druhej etapy. Parlament schválil, že vláda
môže predať aj zvyšné podiely v strategických firmách.
Doteraz si v nich štát nechával väčšinový balík akcií, v
koalícii to presadili pred piatimi rokmi sociálni demokrati. Štát
teda predával len menšinové podiely spolu s manažérskou
kontrolou.
Prijatá novela zákona umožní vláde doprivatizovať plynárne,
elektrárne, rozvodné energetické závody, Transpetrol a
telekomunikácie. Vytvorí zároveň priestor na vstup strategických
investorov do Slovenského vodohospodárskeho podniku, pošty, Železníc
SR a Lesov SR.
Predkupné právo na zvyšné akcie strategických podnikov majú
súčasní menšinoví investori. Tí dnes slovenské spoločnosti
prakticky ovládajú. Hoci v nich majú menšinové podiely, majú
väčšinu vo výkonných orgánoch firiem. Vláda bude teda v
budúcnosti skúmať, ako sa strategický investor o podnik
staral, a ak splnil podmienky privatizačnej zmluvy, dostane
ponuku na odkúpenie aj zvyšných akcií.
K predaju zvyšných majetkových účastí štátu vo veľkých
koncernoch núti rozbiehajúca sa penzijná reforma. "Nutnosť
doprivatizovať je zrejmá vzhľadom na zavádzanie nového dôchodkového
systému, pri ktorom štát na vykrytie prechodného obdobia musí
vynaložiť značné finančné prostriedky," píše sa v
predkladacej správe novely zákona. Štát zatiaľ z rozbehnutej
privatizácie šiestich prirodzených monopolov získal zhruba
200 mld. Z nich vviac ako tretinu uložil ako rezervu na vykrývanie
deficitu v prvých rokoch dôchodkovej reformy. Ak by k nim
pribudli ďalšie stovky miliárd z doprivatizácie, financovanie
reformy by v budúcnosti nemuselo byť takým problémom, pred akým
nás varujú medzinárodné inštitúcie.
Doprivatizácia strategických podnikov by nemusela byť zdĺhavá.
Ak dnešní investori využijú predkupné právo, nebudú totiž
musieť robiť hĺbkový právny a ekonomický audit vo firmách,
ktoré riadia. Okrem toho vláda nebude musieť vyhlasovať
tendre. Minister hospodárstva Pavol Rusko nedávno naznačil, že
niektoré podniky by mohli byť doprivatizované do dvoch rokov.
O tom, ktoré podniky štát predá, rozhodnú v budúcnosti
politici. Podľa dávnejšie medializovaných Ruskových a
Dzurindových vyjadrení nebude v najbližších rokoch politická
vôľa doprivatizovať plynárne, Transpetrol a telekomunikácie.
Súčasná vláda totiž nechce prísť o lukratívne pravidelné
dividendy. O predaji sa zatiaľ neuvažuje ani v prípade Železničnej
spoločnosti a Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy.
Neľutovali sa, chytili sa rozumu
13.11.2003,
Kunik Jozef - Po mesačnej skúšobnej prevádzke koncom minulého
týždňa dali do prevádzky Regionálny integrovaný dopravný
systém (RIDS) v Žiline. Ide o prvý projekt tohto druhu na
Slovensku.
Projekt zahŕňa celkovo päť častí dopravy - leteckú, regionálnu
železničnú, mestskú hromadnú, prímestskú a ďalšie vrátane
statickej. Cieľom projektu je skoordinovať dopravu v žilinskom
regióne tak, aby neexistovali nelogické trasy, zbytočné časové
straty a dopravou nepokryté oblasti. Preto je veľmi potrebné,
aby všetky časti systému komunikovali a hľadali spoločné
riešenie. Výsledkom bude zvýšenie komfortu a možností
cestovania v regióne a jeho plynulé prepojenie na ostatné regióny.
K tomu pristúpi rozšírenie služieb, vytvorenie infraštruktúry
potrebnej na zlepšenie investičného prostredia a celkový
rozvoj regiónu. Systém umožňuje používať cestujúcim ten
istý cestovný lístok v prostriedkoch mestskej hromadnej
dopravy v Žiline aj na cestu regionálnou železnicou Žilina
– Rajec a využiť zľavy cestovného. V súčasnosti Rajeckou
železnicou cestuje 5000 ľudí týždenne, pričom za posledné
dva mesiace vlak "Rajecká Anča" zaznamenal 15% prírastok
cestujúcich. Cestovné na lokálnej železnici Žilina – Rajec
je pritom lacnejšie o vyše 20%. Lístok na tejto trati stojí
22 korún, čo je o 6 korún menej ako doteraz. Ďalšie
zlacnenie cestovania na trati Žilina – Rajec sa očakáva od
pripravovanej možnosti uhrádzania cestovného čipovými
kartami, ktoré sa používajú v žilinskej MHD. Už dnes je však
možné kúpiť si jednotný cestovný lístok, ktorý platí na
lokálnej železnici Žilina – Rajec aj na linkách MHD v Žiline.
Projekt Regionálneho integrovaného dopravného systému počíta
s rozšírením systému jednotných lístkov a čipových kariet
s množstevnými zľavami aj na prímestskú autobusovú dopravu
a hradenie parkovného v Žiline. Postupne by mal byť do systému
zapojený región od Trenčína po Liptovský Mikuláš, čo pokrýva
približne 1,2 milióna obyvateľov. Pre bezchybné fungovanie
systému je podľa koordinátora projektu Georga Trabelssieho
potrebná najmä komunikácia všetkých častí systému a hľadanie
optimálnych riešení, čo je možné len v prípade vytvorenia
subjektu, ktorý zabezpečí organizáciu RIDS. V regionálnej
osobnej, autobusovej, leteckej a železničnej doprave by tento
subjekt zabezpečoval predovšetkým optimalizáciu a koordináciu
liniek a spojov, tvorbu koordinovaných cestovných poriadkov,
vytvorenie jednotného tarifného systému a jednotného cestovného
dokladu s možnosťou použitia viacerých druhov hromadnej
dopravy. Po vybudovaní RIDS sa zvýši komfort cestovania a
plynulého prepojenia na ostatné regióny Slovenska i zahraničie.
Žilinská univerzita bude plniť úlohu odborného garanta a v
oblasti dopravnej infraštruktúry poskytovať odbornú aj
poradenskú pomoc.
Súčasťou spustenia regionálneho dopravného systému bol aj
podpis rámcovej zmluvy medzi zainteresovanými subjektmi. Za
mesto Žilina podpísal zmluvu primátor Ján Slota, za Železničnú
spoločnosť predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Ing.
Pavol Kužma. Pri tejto príležitosti Pavol Kužma povedal, že
ide o pilotný projekt, ktorý sa bude zdokonaľovať. Aj keď
sme v minulosti mali podobnú snahu o zavedenie integrovanej
dopravy v Bratislave a v Košiciach, celkom sa nám to
nepodarilo, a tak Žilina sa stala príkladom pre iné regióny.
Železničná spoločnosť prehodnocuje dopravné systémy v
uzloch Bratislava a Košice, na spojniciach Košice – Prešov,
Banská Bystrica – Zvolen a na Tatranských elektrických železniciach.
Hlavným účelom tejto zmluvy je vytvorenie regionálneho
integrovaného dopravného systému v žilinskom regióne a v priľahlých
regiónoch. Zmluvné strany prejavujú vôľu, aby v lehote do
180 dní od podpisu tejto zmluvy došlo k založeniu Organizátora
RIDS, ktorý bude mať formu súkromnej akciovej spoločnosti v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa
zaväzujú vytvoriť jednotný systém tarifných podmienok,
cestovných poriadkov, cestovných dokladov, informačný systém
a jednotný systém vybavenia cestujúcich. Zmluvné strany sa
dohodli na vytvorení spoločného elektronického cestovného
poriadku prístupného na internete.
Železničná spoločnosť začína
bojovať o trh
13.11.2003,
Danielis Juraj - Predstavenstvo a.s. Železničná spoločnosť
schválilo novú koncepciu osobnej dopravy na roky 2004 až 2008.
Dôvodom je boj o trh. Počet cestujúcich sa znižuje a tým
klesajú aj tržby. V budúcom roku dokonca hrozí rekordný deväť
miliónový úbytok zákazníkov.
Železničný dopravca si v osobnej doprave chce udržať trhový
podiel 22%. Za rozhodujúce pri tomto zámere firma považuje
zadefinovať investičné potreby pre aspoň minimálny rast. Pre
stratové hospodárenie spoločnosť zredukovala svoj investičný
plán v prvom polroku o 0,5 mld na 3,1 mld Sk. Masívnejšie
investície do obnovy vozového parku sa plánujú po roku 2005,
keď bude mať spoločnosť k dispozícii viac peňazí z
eurofondov. Ako zdroje financovania využije aj úvery z európskej
železničnej organizácie Eurofima či lízing a komerčné úvery.
Ako pre HN uviedol hovorca spoločnosti Miloš Čikovský, osobná
doprava sa bude po novom deliť - podobne ako v autobusovej
doprave - na diaľkovú, prímestskú a regionálnu. Diaľkovú
dopravu budú okrem rýchlikov zabezpečovať aj komerčné EC a
IC vlaky. Na zabezpečenie prímestskej dopravy Železničná
spoločnosť investorskej komisii predložila možnosť nákupu
poschodových prímestských súprav. V decembri predstavenstvu
predloží ekonomické zhodnotenie projektu. "Vyplynie z
neho, či je to tá správna cesta," dodal Čikovský. Cestu
v regionálnej doprave vidí podnik v modernizácii motorových
vozňov na vyššiu triedu. Ako dodal, všetky projekty z
koncepcie budú závisieť od základného "kameňa úrazu"
železničných operátorov, a to je ich financovanie.
V nákladnej doprave nezvýšia ceny
Ceny v domácej nákladnej doprave Železničná spoločnosť v
budúcom roku zvyšovať nebude a sadzobník taríf zostane v
terajšom znení. Železničný dopravca však zavedie nový typ
zrážky, ktorý sa na železnicu presunie z cestnej dopravy.
Ceny zostanú na pôvodnej úrovni aj v tranzitnej doprave.
Podporiť chce spoločnosť tzv. dvojosové vozne, pri ktorých
sa ceny mierne znížia. Pri štvorosových vagónoch sa naopak
ceny zvýšia pri menšom vyťažení, ako je 20 ton nákladu. V
budúcom roku plánuje firma prepraviť 50,9 miliónov ton tovaru
a zachovať si štrvrtinový podiel na trhu prepravy tovaru a
komodít.
Denná strata 3 mil. Sk
13.11.2003
- V dôsledku časovo neobmedzeného štrajku rakúskych železničiarov,
ktorý sa začal včera (12.11.) o polnoci, nepremávajú medzi
Rakúskom a Slovenskom žiadne osobné ani nákladné vlaky.
V prípade osobnej dopravy sa to týka 44 vlakov a v nákladnej
doprave do Rakúska nejde denne 15 vlakov a len o niečo menej v
opačnom smere. Počas jedného dňa z Bratislavy z Hlavnej
stanice cez Devínsku Novú Ves do Viedne nechodí 12 vlakov
Euroregio a 5 osobných vlakov do Marcheggu a späť. Z
Bratislavy Petržalky cez Kittsee do Viedne a späť nevypravujú
železnice celkovo 6 rýchlikov a 21 regionálnych vlakov.
Bratislavský podnik SAD je na túto situáciu pripravený.
"Všetko závisí od priebehu štrajku, sme schopní zabezpečiť
posily spojov na obidvoch smeroch," ubezpečil Karel Pulec.
Ako informoval, SAD počas štrajku uznáva lístky na vlak a
cestujúcich prepravuje zdarma. V spojoch z Bratislavy o 5.40 hod.
a následne o siedmej, ôsmej a deviatej hodine sa týmito lístkami
preukázalo asi 15 ľudí. Podnik zareagoval aj na štrajk rakúskej
autobusovej spoločnosti Postbus. V prípade nákladnej dopravy
platí pre všetky druhy tovaru zákaz nakládky na Slovensku v
smere k nášmu juhozápadnému susedovi. Už teraz je odstavených
vyše 10 nákladných vlakov. Možný denný únik tržieb z nákladnej
prepravy v dôsledku štrajku ŽS odhaduje na 3 mil. Sk.
Vláda ustúpila, vlaky sa nezastavia
BRATISLAVA 13. 11.2003 - O polnoci zo
stredy na štvrtok sa mali v Poľsku zastaviť vlaky. Odborári
ohlásili generálny štrajk. Poľské štátne železnice
nakoniec premávať pravdepodobne budú: po celonočných
rokovaniach sa odborári dohodli a štrajk zrušili, informoval
denník Sme na svojej internetovej stránke. Ešte v utorok večer
to vyzeralo, že štrajku nemôže nič zabrániť. Odborári
boli odhodlaní na všetko. „Budeme štrajkovať, kým vláda
neustúpi našim požiadavkám,“ hovoril jeden z vodcov odborárov
Stanislaw Kogut. A vláda ustupovať nechcela.
V noci sa situácia zmenila. „Už rokujeme iba o forme dohody,“
povedal vicepremiér Jerzy Hausner.
Odborári tvrdia, že vláda neurobila nič na záchranu železníc,
hoci to prisľúbila. Chcú od vlády, aby predložila plán
privatizácie železníc. Najkontroverznejšou požiadavkou je
dotácia vyše miliardy zlotých (250 miliónov dolárov) na zlepšenie
situácie regionálnych osobných liniek a ďalšie milióny na
udržanie železničnej infraštruktúry.
Podľa Sme do stredy nenašli strany spoločný záujem. Vláda
dokonca vyhlásila, že štrajk by bol nezákonný a štrajkujúcim
by hrozili pokuty a vyhadzov. Včera sa situácia upokojila. „Rozpočet
na budúci rok zaistí toľko peňazí, koľko odborári požadovali,“
povedal minister infraštruktúry Marek Pol. Štrajk by spôsobil
denne straty vo výške 5 miliónov dolárov. Dlhšie prerušenie
prevádzky by navyše mohlo ohroziť existenciu Poľských štátnych
železníc.
Odborári boli pri rokovaniach nedôverčiví. Naposledy, keď
hrozili štrajkom, sa totiž vláda rýchlo vzdala a sľúbila
peniaze. Podľa nich nedodržala slovo. Preto nebolo ani po
dohode celkom isté, či sa niektoré vlaky predsa len dnes v
noci nezastavia. Odvolaný štrajk je úspechom pre obe strany.
Vláde sa podarilo zabrániť chaosu, ktorý by na železniciach
vznikol, odborári dostali peniaze. Napriek tomu vláda nevyhrala.
Tento mesiac sa na ňu valia aj ďalšie hrozby štrajkov. Ako
dodáva Sme, baníci, zdravotníci, policajti, pohraničiari chcú
z novembra urobiť mesiac protestov. Po včerajšom ústupku železničiarom
sa jej bude ťažko odmietať ďalších.
Pojednávanie o zákonnosti štrajku na
železniciach v SR vytýči súd asi na január
Bratislava 13. 11.2003 - Termín
pojednávania vo veci zákonnosti štrajku slovenských železničiarov
vytýči Okresný súd Bratislava I. pravdepodobne až na záver
januára budúceho roka.
Ako TASR uviedla hovorkyňa súdu Ivona Hrčeková, sudcovia majú
až do konca tohto roka plný program, navyše, účastníkov
konania chce súd o termíne pojednávania informovať s dostatočným
aspoň mesačným predstihom. Spraviť tak ešte ale nemohol,
nakoľko od nich nedostal doručenky k zaslanému rozhodnutiu
bratislavského Krajského súdu (KS). Zmieneným rozhodnutím KS
zrušil predbežné opatrenie, ktorým Okresný súd vo februári
štrajk pozastavil.
Predbežné opatrenie pritom Krajský súd zrušil kvôli
procesnej chybe, pretože železnice podali až 3 obdobné žaloby
voči štrajku a v zmysle zákona sudca nemôže konať, pokiaľ
v tej istej veci prebiehajú aj iné súdne konania. Žalobu o
protizákonnosti časovo neobmedzeného štrajku podali Železnice
SR ( ŽSR ) a Železničná spoločnosť ( ZSSK ) ešte pred jeho
začatím 31. januára.
Odbory na železniciach prvýkrát štrajkovali 29. januára
tohto roka, a to len 6 hodín. Hneď 31. januára už ale odštartovali
časovo neobmedzený štrajk, ktorý po 3 dňoch prerušilo súdne
opatrenie, vydané z obáv o vznik veľkých hospodárskych škôd
v ekonomike krajiny.
Železničiari protestovali proti rušeniu dopravy na 25 regionálnych
tratiach a asi 200 spojov na hlavných tratiach.
Rakúski železničiari naďalej štrajkujú,
odborári už hovoria o generálnom štrajku
Viedeň 13. 11.2003 - Rakúski železničiari
pokračujú už druhý deň v neobmedzenom štrajku. Spolkový
vicekancelár a minister dopravy Hubert Gorbach dnes vyhlásil,
že bez ohľadu na dĺžku štrajku sa plánovaná reforma železníc
bude realizovať.
Odborári sa na dnešnej tlačovej konferencii prvýkrát
zmienili o zostrení protestných opatrení, a to o generálnom
štrajku. Štrajkujúci sú však naďalej pripravení rokovať o
sociálnych aspektoch reformy a v prípade obnovenia rokovaní
okamžite štrajk ukončia.
Zmienená reforma má Rakúske spolkové železnice (ÖBB),
doteraz pod strechou holdingu, rozdeliť najmenej do 4 akciových
spoločností a 5 spoločností s ručením obmedzeným. Okrem
toho sa má zaviesť nové pracovné právo pre železničiarov.
Podľa železničiarskych odborov rakúska vláda chce svojimi plánmi
zničiť a privatizovať ÖBB, čo povedie k "anglickému
modelu" nízkej bezpečnosti a vysokých cien.
Podľa ministra financií Karl-Heinz Grassera jedinou chybou železničiarskej
reformy je, že sa mala uskutočniť pred 15 alebo 20 rokmi.
"Reforma je nevyhnutná, lebo spolkové železnice sú
netransparentným molochom bez kontrolingu," uviedol
minister financií.
Obchody na železničných staniciach zívajú prázdnotou a
obchodníci sa sťažujú na 100-% výpadok tržieb. Kvôli štrajku
musí rakúska pošta posielať zásielky automobilovou dopravou.
Vo Viedni je v dôsledku zvýšenej automobilovej prepravy ťažké
nájsť parkovacie miesto a problémy sa vyskytli i pri vybavovaní
medzinárodných kamiónov na železničných termináloch.
Štát Spoločnú zdravotnú poisťovňu
zatiaľ nezruší
14.11.2003, tom - Spoločná zdravotná
poisťovňa (SZP) sa zmení na akciovú spoločnosť. Minister
zdravotníctvo Rudolf Zajac totiž 13.11. na rokovaní vlády
stiahol návrh na jej zlúčenie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
Už v pondelok (10.11.) sa stretol s predstaviteľmi zriaďovateľských
ministerstiev a spolu zistili, že nájdu dosť peňazí, aby sa
mohla zriadiť nová akciová spoločnosť SZP.
Podľa Zajaca momentálne nie je potrebné zlučovať poisťovne.
Našli sa totiž podľa neho riešenia, pomocou ktorých by sa
mohol odstrániť problém, keď Spoločná zdravotná neodvádza
peniaze na spoločný účet prerozdeľovania, kam prispievajú všetky
zdravotné poisťovne. Napriek tomu, že poisťovňa na tento
účet neplatí ani doteraz, podrobnosti riešenia minister
neuviedol.
Generálny riaditeľ SZP Peter Kvasnica toto rozhodnutie privítal.
"Veci sa dali riešiť aj bez straty času a bez nervozity.
Situácia sa však upokojuje. Vraciame sa do starých koľají a
transformácia pôjde podľa toho, ako budú prijímané
jednotlivé legislatívne opatrenia," uviedol Kvasnica.
České dráhy budou ztrátu ze stávky
vymáhat na rakouské železnici
PRAHA 13. 11.2003
- České dráhy budou škody, které jim způsobuje stávka
rakouských železničářů, vymáhat na rakouské železnici.
Na dotaz ČTK to na dnešní tiskové konferenci řekl generální
ředitel Českých drah Petr Kousal. Zatím však dráhy výši
ztráty, kterou jim stávka v Rakousku způsobila, nevyčíslily.
Na české železnici stojí nyní kvůli stávce 43 vlaků, které
omezují propustnost tratí směrem k rakouské hranici. V
Rakousku kvůli stávce například Českým drahám uvízly
vagony na uhlí. ČD
tak dnes ráno nebyly schopny některým zákazníkům, především
dolům na Ostravsku, přistavit vagony v požadovaném množství.
Nejvíce vlaků stojí na Moravě na tratích směřujících do
Břeclavi a přímo v blízkosti hraničního přechodu Břeclav
– Hohenau, kde již ve středu ráno čekalo na konec stávky
19 nákladních spojů. České dráhy proto v úterý zastavily
přejímku vozů a vlaků z Polska a severní Evropy do Rakouska,
aby se nákladní vozy nehromadily na české železnici.
Stávka zatím nezpůsobila vážnější problémy v osobní
dopravě, kde dráhy zrušily některé spoje a u jiných zavedly
náhradní opatření. Například u vlaku EuroCity Vindobona z Vídně
do Hamburku a zpět je nutný přestup v Praze-Holešovicích do
náhradní soupravy. Ta jezdí v úseku Praha – Břeclav a zpět.
Pravidelná souprava německých drah pro vlak z Vídně do
Hamburku totiž kvůli stávce uvízla na rakouském území.
"Ani na železničním přechodu Břeclav, přes který do
Rakouska směřuje denně pět spojů EuroCity a řada dalších
osobních vlaků, nedošlo k závažnějším problémům a
kumulaci cestujících, kteří chtěli vycestovat k našim jižním
sousedům," sdělil mluvčí drah Petr Šťáhlavský.
Přestože původně oznámená stávka polských železničářů
se dnes neuskuteční, zrušily polské dráhy kvůli stávce v
Rakousku proti středě navíc tři vlaky EuroCity. Vlak Sobieski
z Varšavy do Vídně však přesto po své trase pojede, pouze však
na českém území. Vlak z Petrovic u Karviné do Krakova a zpět
nepojede v celé své trase. Pokud bude stávka pokračovat i v pátek,
zruší dráhy také vlak Sobieski z Vídně do Varšavy, a to opět
jen na polském území. Každý den stávky neodjede z České
republiky do Rakouska pět vlaků EuroCity, dva rychlíky, devět
spěšných vlaků a 23 osobních spojů. Celkem, včetně vlaků
z Rakouska, se tak stávka dotkne
deseti vlaků EuroCity, čtyř rychlíků, 20 spěšných vlaků
a 43 osobních spojů denně a přímých vozů mezi Prahou a
Curychem a Vídní a Moskvou.
V ČR jezdí všechny vlaky do Rakouska do českých pohraničních
přechodových stanic Horní Dvořiště, České Velenice, Šatov
a Břeclav a zpět. Spoje jsou zrušeny pouze v úseku z pohraničních
stanic směrem na rakouské území. Zcela zrušen je provoz přímých
lehátkových vozů Praha – Linec – Curych.
Termín nasazení Pendolina do provozu
je stále napjatější
PRAHA 13. 11.2003
- Termín nasazení vysokorychlostního vlaku Pendolino do zkušebního
provozu je stále napjatější, řekl na tiskové konferenci
generální ředitel ČD
Petr Kousal. ČD
totiž od výrobce nepřevzaly již tři soupravy podle původního
harmonogramu. Přesto firma předpokládá, že české Pendolino
začne jezdit s cestujícími ve zkušebním provozu, zatím
alespoň mezi Prahou a Brnem, v dubnu nebo květnu příštího
roku.
ČD
chtějí Pendolina nasadit hlavně na mezinárodní tratě. Vlaky
i tratě však musí schválit drážní úřad nejen v ČR, ale
i v zemích, kam bude Pendolino jezdit. Příští rok chtějí ČD
sedm vlaků za 4,5 miliardy korun nasadit na trati Vídeň – Drážďany.
První vlak, který ČD
po osmi letech od uzavření kontraktu převzaly letos v červnu,
se nyní testuje na zkušebním okruhu u Velimi. Od září měly
začít ČD přebírat měsíčně jednu další soupravu.
Zatím tři vlaky však ČD odmítly a zastavily také platby dodavateli,
kterým je italská firma Alstom.
Důvodem je skutečnost, že výrobce zatím nedodal ČD podklady, na jejichž základě může začít
provádět typové zkoušky a homologaci výrobku. Na to ČD počítají s 200 miliony korun. Nepřevzetí
vlaků a zastavení plateb je podle Kousala jedinou možností,
jak mohou ČD donutit dodavatele, aby nedostatky v dodávce
odstranil. Smlouvu totiž předchozí management ČD sjednal tak, že je prakticky nevypověditelná,
řekl Kousal.
Původně měly soupravy, které budou jezdit rychlostí 160
kilometrů v hodině, vozit cestující již před pěti lety.
Finanční problémy ČKD, které se v konsorciu s Fiatem a
Siemensem na výrobě podílelo, ale zakázku zpozdily. Výrobu
tak převzal Fiat, který se později stal součástí Alstomu.
Osobné vlaky medzi SR a Rakúskom už
podľa grafikonu, nákladná doprava mešká
Bratislava 15. 11.2003 - Osobné vlaky
a rýchliky medzi Slovenskom a Rakúskom už premávajú podľa
platného grafikonu. Počas soboty vypadol len jeden pár vlakov,
keďže rakúske železnice nemali pre tento spoj k dispozícii
voľnú vlakovú súpravu.
V priebehu dnešného dňa vypravila Železničná spoločnosť (
ZSSK ), a. s.,
Bratislava, do susedného Rakúska len šesť nákladných
vlakov, rovnaký počet prekročil slovenskú hranicu z rakúskej
strany. V sieti slovenských železníc naďalej ostáva vyše 20
nákladných vlakov, z ktorých časť vypraví ZSSK k susedom až v
pondelok, uviedol pre TASR hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Po ukončení štrajku zo strany rakúskych železničiarov značne
zosilnel záujem firiem o prepravu tovaru, uviedol Čikovský. Aj
napriek tomu si je ZSSK vedomá,
že nie všetci prepravcovia čakali s tovarom na ukončenie štrajku,
ale časť z nich využila medzitým kamiónovú dopravu.
Služby osobnej železničnej dopravy medzi Bratislavou a Viedňou
využije denne približne 2600 pasažierov v smere tam aj naspäť.
Veľkú časť z nich prepravila počas štrajku podľa Čikovského
o dodatočné spoje posilnená SAD Bratislava.
Časovo neobmedzený varovný štrajk začali rakúski železničiari
v utorok o polnoci na protest proti vládou schválenej reforme
Rakúskych spolkových železníc (ÖBB). Tá predpokladá
rozdelenie železníc najmenej na 4 akciové spoločnosti a 5
spoločností s ručením obmedzeným.
Možné denné straty ZSSK v dôsledku
štrajku odhadol Čikovský na takmer 6 miliónov Sk na tržbách
z nákladnej dopravy. V osobnej doprave prišla ZSSK denne približne o
stotisícové čiastky. ZSSK však vznikajú aj ďalšie straty, konkrétne
na poplatkoch za používanie vozňov cudzích železníc na
sieti slovenských tratí. Ide približne o 370 vozňov, pričom
náklady za ich používanie dosahujú 294 000 Sk za deň.