Stojí iba polovica podchodu, kolaudácia nebude
23.02.2004, (r) - Podchod pri (?!?) železničnej
stanici v Petržalke nebol
skolaudovaný. Dôvodom je, že stojí iba jeho polovica.
Stavebné povolenie bolo vydané na podchod, ktorý sa nekončil
na strane železničnej stanice na Panonskej ceste, ale
pokračoval popod komunikáciu na panonskej ceste a vyúsťoval
až na jej druhej strane pri Daňovom riaditeľstve.
Prechádzanie cez Panonsku cestu je v súčasnosti riešené
namiesto podchodom priechodmi pre chodcov.
Csáky chce 14 miliónov na oslavy vstupu
24.02.2004 - Vicepremiér Pál Csáky
žiada od vlády takmer 14 mil. Sk na zabezpečenie osláv vstupu
Slovenska do EÚ. Súčasne navrhuje, aby železnice dali
občanom na cestu do Bratislavy a ďalších sídiel vyšších
územných celkov polovičné cestovné.
Podľa neho by sa tak na oslavách mohli zúčastniť aj ľudia z
okolitých miest a dedín. Tie sa uskutočnia 30.4. a 1.5. Aby
boli oslavy kvalitne pripravené, Csáky navrhuje dať VÚC po
500.000 Sk.
Ministr dopravy prý zatím ČD neslíbil peníze na sociální
program
PRAHA 23. 2.2004
- Ministr dopravy Milan Šimonovský (KDU-ČSL) prý zatím
neslíbil vedení ČD , že zajistí ze státních peněz úhradu
nákladů na tzv. doprovodný sociální program pro
propuštěné železničáře. Těch by mělo letos podnik
opustit asi šest tisíc. Šimonovský to řekl na dnešní
tiskové konferenci. Generální ředitel drah Petr Kousal se
podle svého tvrzení z minulého týdne s ministrem dohodl na
tom, že jeho resort předloží vládě návrh na zvýšení
peněz určených na odstupné železničářům.
ČD vyčíslily potřebu peněz na sociální
program asi na 530 milionů korun. Letos firma od státu
obdržela 208 milionů korun. Z toho asi 80 milionů korun
slouží na podpory železničářům, kteří byli propuštěni
loni a do roka nenašli novou práci. Na propouštěné v
letošním roce podniku tedy zbývá asi 123 milionů korun. V
případě, že pro ně stát nezajistí dostatek prostředků na
sociální program, hrozí největší odborová centrála na
dráze stávkou.
Šimonovský uvedl, že růst peněz na odstupné bude tématem
pro další jednání s vedením ČD . Dráhy však podle něho musejí upřesnit
počet propouštěných a těch, kteří na sociální program
budou mít nárok. Odstupné z programu, které může dosahovat
až 180 tisíc korun, totiž mohou získat jen železničáři,
kteří mají určitý počet let do důchodu. Konkrétnější
materiál o počtech propouštěných lidí vedení drah již
připravuje. Ve středu o něm má management jednat s odbory,
řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Podle odborového předáka Jaromíra Duška však ani 530
milionů, které chce na odstupné získat od státu vedení
drah, nemusí stačit. Podle propočtů odborářů by 530
milionů vyšlo na odstupné pro asi 4000 lidí. Dráhy však
chtějí propustit až 6000 ze 77.000 zaměstnanců. Není však
jasné, zda budou všichni ze skupiny starších zaměstnanců,
kteří mají nárok na sociální program.
Problémem ČD je podle Šimonovského přezaměstnanost. Na
dopravní výkony, které dráhy zajišťují, zaměstnávají
podle ministra příliš velký počet lidí. Odpovídající
prý není ani věková ani kvalifikační struktura
zaměstnanců.
SŽDC vypíše do dubna tendr na nové spojení hlavního
nádraží Praha
PRAHA 23. 2.2004
- Pravděpodobně do konce dubna vypíše Správa železniční
dopravní cesty (SŽDC) výběrové řízení na dodavatele tzv.
nového spojení pražského hlavního nádraží. Stavba za
devět miliard korun by měla do roku 2008 vytvořit nové
železniční propojení hlavního nádraží a Masarykova
nádraží se stanicemi Holešovice, Libeň a Vysočany, uvedl na
dnešním Žofínském fóru generální ředitel SŽDC Jan
Komárek.
První etapa, která by měla začít ještě letos, počítá s
vybudováním spojení hlavního nádraží s vysočanským
nádražím a Holešovicemi. Ve druhé etapě dráhy vybudují
trasu z Masarykova nádraží do Vysočan a Holešovic.
Následovat bude trasa z hlavního nádraží do Libně a poté z
Masarykova nádraží do Libně.
Stavbě budou dominovat dva dvoukolejné tunely pod vrchem
Vítkov o celkové délce 2,6 kilometru. Ty by měly pomoci
minimalizovat dopad železniční dopravy na okolí. V
současnosti zajišťují spojení trati po obou stranách
Vítkova.
Nové spojení by mělo navazovat na I. železniční koridor
Děčín – Praha – Břeclav, který by měl být dokončen v
letošním roce, tedy s dvouletým zpožděním oproti
předpokladu. Letos chce SŽDC s ročním zpožděním dokončit
i modernizaci II. koridoru Bohumín – Břeclav. Modernizace
jeho odbočné větve Přerov – Česká Třebová skončí v
příštím roce. Za každý koridor SŽDC zaplatí 36,5 miliardy
korun.
V ČR lidé jezdí vlakem nejčastěji z kandidátských zemí
PRAHA 23. 2.2004
- Česko drží primát v počtu cest vlakem na jednoho obyvatele
v zemích kandidujících do EU, řekl dnes ČTK mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Ročně v ČR na každého
občana připadá přibližně 17 jízd vlakem. Na druhém
místě je Maďarsko s 13 cestami na obyvatele, následuje
Slovensko s 11 cestami.
V ostatních kandidátských zemích připadá na každého
obyvatele méně než deset cest. Například v Polsku je to
šest jízd a ve Slovinsku sedm cest na obyvatele.
V zemích Evropské unie častěji než Češi nastupují do
vlaků například Dánové, kde připadá 34 cest na obyvatele
ročně, Rakušané s 23 jízdami a Němci a Nizozemci, kde
připadá 20 cest na obyvatele. Naopak méně jízd na osobu je v
kolébce železnice ve Velké Británii, kde na občana vyjde 16
cest vlakem ročně. Ve Francii, která drží pomyslnou
"modrou stuhu" nejrychlejších vlaků světa, je to 15
cest na obyvatele.
Nejčastěji vlakem cestují Japonci s téměř 70 cestami
ročně. V Evropě drží prim Švýcaři se 47 cestami vlakem.
SŽDC chce zaplatit všem věřitelům státních drah do
pololetí
PRAHA 23. 2.2004
- Správa železniční dopravní cesty chce zaplatit všem
věřitelům bývalé státní organizace ČD do pololetí. Na pokrytí dluhů vydala letos
dluhopisy v objemu sedmi miliard korun. Peníze by správa mohla
mít k dispozici v nejbližší době, řekl na tiskové
konferenci generální ředitel firmy Jan Komárek.
Celkem správa železnice při transformaci ČD
převzala po bývalé státní organizaci dluhy za 16,5 miliardy
korun. Zhruba sedm miliard bylo započteno za pohledávky, které
měly dráhy za státem.
Zbývajících asi devět miliard, jež dráhy dlužily 4,5
tisíce věřitelům, pokryjí dluhopisy a záloha, kterou již
SŽDC obdržela od České konsolidační agentury. Od té
správa železnice získala 2,2 miliardy korun, jimiž uhradila
některé závazky, kvůli kterým hrozila exekuce. Zálohu bude
SŽDC splácet z prodeje tzv. zbytného majetku bývalých
státních drah. Ten již není nutný k provozování dopravy.
Prodávat se tak budou například nezprivatizované drážní
byty, ale také pozemky, z nichž k nejlukrativnějším patří
velké plochy v Praze-Bubnech či Vršovicích, nebo menší
pozemky v Libni. SŽDC předpokládá, že bude na prodávaný
majetek vypisovat veřejné soutěže. Cílem bude dosáhnout co
nejvyšší prodejní ceny.
Tzv. zbytný majetek je v zákoně konkrétně vyjmenován.
Zákon ho také určil k oddlužení bývalých státních ČD . Výnos z prodeje a případného provozování
tak může být použit pouze na likvidaci dluhů po bývalých
státních drahách. Ministr dopravy Milan Šimonovský
připomněl, že současné České dráhy, rok po oddlužení,
nemají žádné a tedy ani nové dluhy. První rok sice
skončily s asi miliardovou ztrátou, ta je však pouze
účetní.
Rozhodující část závazků pokryje emise dluhopisů. Ty jsou
sedmileté a mají výnos 4,6 procenta. Koupilo je osm
finančních institucí.
Konsolidační agentura bude také pro SŽDC vymáhat pohledávky
za věřiteli bývalých státních ČD . Již od správy železnice převzala
pohledávky za asi 500 milionů korun.
Transformační zákon rozdělil bývalou státní organizaci ČD
loni v lednu na dvě nástupnické společnosti – správce
dopravní cesty SŽDC a provozovatele dopravy ČD . Dluhy ponechal na správě železnice.
Slovenskí penzisti budú môcť v Maďarsku cestovať zadarmo
25.02.2004, Drábek Ivan - Slovenskí
seniori dostanú k vstupu do EÚ od Maďarska darček. Od 1.5.
budú môcť u našich južných susedov cestovať bezplatne.
"Môžem to potvrdiť," povedala pre Pravdu Csilla
Dósová z maďarského ministerstva hospodárstva a dopravy.
"Od 1.1. nadobudla platnosť právna úprava, podľa ktorej
občania EÚ vo veku nad 65 rokov budú mať pri vnútroštátnom
cestovaní rovnaké výhody, ako maďarskí občania a držitelia
krajanských preukazov. Vstupom Slovenska do EÚ sa to bude
vzťahovať aj na vašu krajinu," dodala.
Maďarskí dôchodcovia si už ôsmy rok užívajú bezplatné
vnútroštátne cestovanie na železnici, v autobusovej aj
hromadnej mestskej doprave. Rovnaké zvýhodnenie neskôr dostali
aj držitelia maďarského krajanského preukazu. EÚ však od
členských štátov vyžaduje rovnaké zaobchádzanie so
všetkými občanmi EÚ.
"Pravdepodobne to súvisí so záväzkom zamedziť
diskriminácii," pripustil László Füle z Úradu pre
zahraničných Maďarov. Či sa to na Slovensku prejaví poklesom
záujmu starších ľudí o maďarský krajanský preukaz, to je
podľa neho "otázka budúcnosti". "Je tu platný
zákon a jeho budúci dosah zatiaľ neviem posúdiť,"
dodal.
V štátnej železničnej spoločnosti MÁV si nárok na bezplatné cestovanie zatiaľ
začali uplatňovať najmä Rakúšania a Nemci. Dôchodcovia zo
vzdialenejších krajín EÚ ešte nové úľavy prakticky
neobjavili. S podstatným nárastom záujmu sa však ráta po
vstupe nových členských krajín. "Som si istá, že pre
dôchodcov zo susedného Slovenska to bude mimoriadne
atraktívne," uviedla pre Pravdu dáma, ktorá sa
predstavila len ako operátorka číslo 35. "Pravidlá sú
veľmi jednoduché: Netreba si vybavovať nijaké voľné lístky
či špeciálne preukazy. Stačí byť občanom EÚ a
sprievodcovi sa preukázať dokladom totožnosti, napríklad
pasom, potvrdzujúcim vek nad 65 rokov." Úľavy sa
vzťahujú len na vozne druhej triedy vo vnútroštátnej
preprave. "V medzinárodných rýchlikoch zostáva všetko
po starom," upozornila.
MÁV podľa predbežných kalkulácií rátajú s
tým, že po rozšírení EÚ využije možnosť bezplatného
cestovania asi 20.000 zahraničných penzistov. Bolo by to 2 razy
viac, ako ich vlani prišlo na krajanský preukaz. Ide však len
o hrubý odhad, lebo oficiálna evidencia sa nerobí.
V budapeštianskom dopravnom podniku BKV predpokladajú 7%
nárast počtu bezplatných cestujúcich. "Bude to pre nás
znamenať zníženie ročných príjmov až o 200 mil. forintov
(asi 33 mil. Sk), pričom štát sa nám nechystá stratu
kompenzovať," uviedol pre Pravdu László Füzes. Úľavy
sa v maďarskej metropole vzťahujú na všetky druhy hromadných
dopravných prostriedkov vrátane metra a prímestskej
železnice. "Prejaví sa to na deficite nášho podnikového
rozpočtu. Je to cena, ktorú musíme zaplatiť, aby sme
dodržali európske protidiskriminačné pravidlá," dodal
Füzes.
Bezplatné cestovanie
- pre občanov EÚ nad 65 rokov - stačí sa preukázať
osobným dokladom - vlak 2. triedy, autobusy, mestská hromadná
doprava
Pred 90 rokmi sa začala pravidelná električková doprava z
Viedne do Bratislavy
Schwechat/Bratislava 24. 2.2004 -
Takmer nepozorovane sa bratislavská železnica v týchto dňoch dožíva
90 rokov. Patrila k pionierskym trasám vtedy ešte novej
elektrickej diaľkovej železnice. Pravidelná električková
doprava z Gross Schwechatu do Bratislavy, kde bola konečná pri
korunovačnom kopci, sa začala 5. februára 1914 a o dva mesiace
neskôr, 13. apríla, už električka premávala aj z Viedne do
Gross Schwechatu. Pravidelná prevádzka sa skončila v októbri
1935.
Pri nazretí do kroniky Zväzu priateľov železnice (VEF) možno
zistiť, že asi 69 kilometrov dlhá trasa, ktorú električka
prešla za dve hodiny, bola pred 90 rokmi nielen revolučná, ale
bola aj magnetom pre turistov. Už v prvom roku prevádzky mala
tri milióny pasažierov. Bratislavská mestská trasa bola dlhá sedem
kilometrov. V Gross Schwechate a v Kittsee
(?!?) sa museli vymeniť lokomotívy, pretože
hoci Viedeň i Bratislava mali jednosmerný prúd, na zvyšku
železnice bol jednosmerný
striedavý (?!?) prúd.
"Výmena lokomotívy trvala vždy len päť minút,"
hovorí Franz Kamper z VEF-železničného múzea vo Schwechate,
ktoré má vo svojej zbierke ako svoju pýchu električku bratislavskej
železnice . Najdôležitejšie sú jeden dvojposchodový a
jeden štvorposchodový vozeň mestskej električky, ako aj tri
osobné vozne, konštrukcia ktorých sa pripisuje staviteľovi
viedenskej mestskej železnice Ottovi Wagnerovi.
Podľa Kampera odzrkadlil osud bratislavskej železnice politické udalosti.
"Rozpad dunajskej monarchie, odtrhnutie od Uhorska a
založenie vlastnej Slovenskej republiky, čiastočne včlenenie
do dolnodunajského kraja v roku 1938 a druhá svetová vojna
podmienili početné prevádzkové opatrenia." Informovala o
tom rakúska agentúra APA.
Polícia stíha železničiara z Košíc, ktorý nevrátil peniaze nájdené vo
vlaku
Bratislava 24. 2.2004 - Na
nepoctivosť doplatil 29-ročný železničiar z Košíc , ktorý vo vlaku našiel
obálku s hotovosťou 8000 českých korún a nevrátil ju
majiteľovi.
Muž našiel pri kontrole vlaku 8. januára o piatej hodine ráno
obálku s peniazmi na toalete v odstavenom vlaku a sumu si
nechal. Peniaze tam zabudla 61-ročná Košičanka, ktorá pred
zastavením vlaku na košickej železničnej stanici navštívila
toaletu, kde z kabelky okrem hygienických potrieb vybrala aj
obálku s peniazmi a položila na poličku. Až doma zistila, že
ju tam zabudla, ale po návrate na stanicu tam už vlak nenašla.
Vďaka príslušníkom Železničnej polície z Košíc sa v
týchto dňoch podarilo zistiť, že peniaze našiel 29-ročný
vozmajster. Keďže nález neohlásil a peniaze skončili v jeho
vrecku, polícia začala vo veci trestné stíhanie a obvinila ho
z trestného činu zatajenia veci.
TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef
Búranský.
Siemens žaluje České dráhy kvůli ochraně pověsti
PRAHA 25. 2.2004
- Společnost Siemens podala u Městského soudu v Praze žalobu
na ČD kvůli ochraně své dobré pověsti. Žaloba je
vyvrcholením sporů kolem výběrového řízení na
vybudování mobilní železniční sítě GSM-R. Výběr firmy
už trvá tři roky a stále není uzavřen. Informují o tom
dnešní Hospodářské noviny.
"Mohu potvrdit, že jsme podali na ČD žalobu na ochranu dobré pověsti. Existuje
souvislost mezi touto žalobou a výběrovým řízením na
GSM-R," uvedl mluvčí Siemensu Petr Sedláček. ČD podle svého mluvčího Petra Šťáhlavského
vědí o žalobě zatím pouze neoficiálně.
O zakázku na systém, který má zajistit větší bezpečnost
dopravy na železnici, soupeří firmy Siemens a Kapsch. U
pilotního projektu na trati ze státní hranice přes Děčín a
Prahu do Kolína jde o zakázku za téměř 300 milionů korun.
Zavedení systému na všech železničních koridorech má
vyjít na asi šest miliard korun.
Soutěž na pilotní projekt, která začala v polovině roku
2001, provází řada sporů. První výběrové řízení
zrušil po stížnosti Siemensu Úřad pro ochranu hospodářské
soutěže v říjnu 2002. Dráhy začátkem loňského roku
vypsaly novou soutěž, kterou opět vyhrála firma Kapsch.
Simens rozhodnutí napadl a podal stížnost u ÚOHS. Úřad
souhlasil a nařídil, že ČD musí vybrat vítěze znovu. ČD opět vybraly firmu Kapsch. Siemens nesouhlasil
a v lednu se obrátil na ÚOHS, který nyní jeho námitky
šetří.
V první soutěži uspěl Kapsch díky doporučení odborných
komisí. V opakovaných soutěžích však komise doporučily
Siemens, ale dráhy již na tento verdikt nedaly. Komise
posuzovaly pět kritérií. Ve třech z pěti parametrů byl
lepší Siemens. V jednom parametru se nabídky vyrovnaly. Kapsch
naopak nabídl o čtyři miliony nižší cenu.
Je v tom aj manželka poslanca Jána Gabriela
25.02.2004,
Onufer Andrej - Ako sa dá zbohatnúť na príchode automobilky
Peugeot, nám v dnešných dňoch dokazuje trnavský župan Peter
Tomeček. Okrem neho za kšeftovaním s pozemkami stojí aj Alena
Gabrielová - manželka poslanca ĽÚ Jána Gabriela a Vladimír
Poór.
Ten je hlavou škandalóznej mečiarovskej privatizácie Nafty
Gbely.
Bývalá tzv. trnavská skupina HZDS skupuje lacno pozemky v
okolí výstavby novej automobilky, aby ich potom obratom
výhodne predala. Informáciu o skupovaní pozemkov firmou
Železničná preprava priniesol denník Pravda. Táto firma
skúpila vyše 6 ha pôdy v zrýchlenom konaní. Spoločníčkou
spoločnosti je od sklonku roka 2000 aj Alena Gabrielová:
"Robí tam odjakživa, ja s tým nemám nič
spoločné," bráni sa poslanec Gabriel, ktorý spočiatku
popieral, že by s tým jeho žena mala niečo spoločné.
Neskôr už priznal, že je o celej situácii dobre informovaný:
"Hovorili sme o tom s pánom Tomečkom cez víkend."
Podnik je dcérou firmy ŽOS Trnava, ktorej šéfuje župan
Tomeček. Predsedom predstavenstva je pre zmenu Vladimír Poór.
Trnavský župan nevidí vo svojom podnikaní konflikt záujmov.
Považuje ho totiž za bežný obchodný vzťah.
Most Františka Jozefa stojí už 110 rokov
Bratislavské noviny 13-14/6. VII. 2000,
BRATISLAVA, Štefan Holčík - V Bratislave sa zachovalo len
málo objektov, ktoré by bolo možné spájať s menom
bývalého rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka
Jozefa (1830 - 1916). Hádam jedinou autentickou pamiatkou na
túto legendárnu postavu stredoeurópskych dejín je Starý most . Vlastne len jeho
nájazdové časti, lebo po zničení na konci druhej svetovej
vojny nahradili jeho strednú časť novou konštrukciou so
siluetou odlišnou od pôvodnej.
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy
bola až do konca 19. storočia nemožná. Až regulácia
hlavného toku veľrieky a spevnenie jej brehov (1870 - 1890)
umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. Most nakoniec
postavili pod stredovekým historickým jadrom, na mieste, kde sa
uvažovalo so vznikom modernej štvrti. Mestské zastupiteľstvo
sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba
postaviť. Zriadilo komisiu, ktorá mala dohodnúť výstavbu so
spoločnosťou považskej železnice, ktorá mala už dávnejšie
v pláne vybudovať železničné
spojenie do Šopronu (Oedenburg).
Uplynulo ešte viac ako 10 rokov, než sa mohlo pristúpiť k
výstavbe. S prácami začali v apríli 1889. Zo strany uhorskej
vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu
Gábor Baross, výstavbu financovala vláda. Projekt mosta
vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ktorý žil v
Budapešti a mal so svojím bratom Eduardom aj modernú
stavebno-podnikateľskú firmu. Prešporský most však staval
tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier (Oberingenieur)
Anton Sendlein (1842 - 1918). Vtedajšie správy zdôrazňujú,
že most sa staval výlučne z domácich, rozumie sa uhorských,
materiálov. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený,
že mestské zastupiteľstvo mohlo oficiálne požiadať
ministerstvo obchodu o povolenie most slávnostne uviesť do
prevádzky. Súčasne vyslali svojich zástupcov do Viedne, aby
tam úctivo požiadali cisára a kráľa o povolenie označiť
most jeho menom. František Jozef sa potom aj sám 31. decembra
1890 zúčastnil na otvorení mosta a l. januára 1891 už po
ňom rachotili prvé vozy.
V historických správach sa dočítame, že výstavba mosta
stála 1 milión 780 tisíc zlatých. Sedem mohutných kamenných
kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5
metra široký most, ktorého stredná časť bola zosilnená
zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný
len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj
paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na
tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby
mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu
hladiny Dunaja.
Most dostal meno cisára a kráľa Františka Jozefa ("König
Franz Josef-Brücke", "Ferenc József-híd". Bolo
to uvedené na bronzových tabuliach pri nájazdoch mosta. Nad
nimi stáli ozdobné liatinové kandelábre, zachované až do
60. rokov nášho storočia. Za použitie mosta sa na jeho
údržbu vyberalo mýto. Pre mýtnikov boli na oboch stranách
mosta vybudované zvláštne pavilóny.
Od roku 1914 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica
po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Most
slúžil doprave vo svojej pôvodnej forme až do roku 1945. Jeho
strednú časť nahradili po zničení zjednodušenou
provizórnou konštrukciou. Aj po tej vozila po vojne
cestujúcich električka, ale už len do Petržalky.
Dnes sa už doprava zo Starého
mosta v značnej miere presunula na iné mosty. Najstarší
most treba renovovať, veď už má stodesať rokov. Objavila sa
aj absurdná myšlienka prebudovať ho na zasklenú kaviareň.
Neviem, či si autor myšlienky uvedomil, čo by výstavba a
prevádzka takej kaviarne stála. Mala by byť dlhá celých 460
metrov? Ako by sa vykurovala? A kto by boli návštevníci? Sotva
by sa našiel podnikateľ, ktorý by chcel spáchať samovraždu
prevádzkovaním takého nerentabilného podniku. Verím, že
most ostane mostom, aj keď už nenesie meno cisára.
Na Mostovej bol kedysi zájazdný hostinec
Bratislavské noviny 15/29. VIII. 2002,
BRATISLAVA, Štefan Holčík - Objekt na fotografii stojí na
Mostovej ulici, na mieste, kde bol už minimálne v 18. storočí
zájazdný hostinec. Bol výborne situovaný v blízkosti
korunovačného kopčeku uhorských kráľov. Preto aj niesol
názov Kőnig von Ungarn resp. Szálloda a magyar Királyhoz.
Hotel sa v 19. storočí zaradil k najelegantnejším v meste. Do
podoby, akú vidno na fotografii z roku 1897 ho prestavali okolo
roku 1880.
V pôvodnej budove býval v roku 1830 počas korunovácie
Ferdinanda V. okrem iných hostí aj skladateľ Felix Mendelsohn
Bartholdy s príbuznými. Písal o tom do Berlína svojmu bratovi
27. septembra 1830. Úzka ulička vedľa hotela viedla do dvora
za hotelom U zeleného stromu na mieste Carltonu, kde bola
konečná stanica konskej železnice. Hotel bol na začiatku
storočia veľmi vyhľadávaný. V zadnej časti budovy je
krásna sála, v ktorej sa konali plesy. Hotel premenovali po 1.
svetovej vojne na Royal. Po druhej svetovej vojne modernou
úpravou znehodnotenú budovu hotela využívali pre iné
účely. Naposledy v nej sídlila Dopravná banka a ďalšie
inštitúcie, dnes je časť budovy nevyužívaná.
Staničná veža plnila funkciu pozorovateľne
Bratislavské noviny 20/7. XI. 2002, BRATISLAVA,
Štefan Holčík - Pred 130 rokmi, 10. októbra 1872, prišiel
posledný koňmi ťahaný vlak z Trnavy do Prešporku. Konská
železnica spájala Prešporok so Svätým Jurom už od roku
1840. V roku 1846 ju predĺžili do Trnavy a do Serede.
Vlaky pôvodne vychádzali z dvora zájazdného hostinca „Zum
grünen Baum" medzi terajším hotelom Carlton a Vodnou
kasárňou (dnes SNG). Tam boli ustajnené aj ťažné kone. Cez
dnešné Štúrovo námestie pozdĺž Dunaja a popri poľnej
ceste, z ktorej sa vyvinula ulica Vuka Karadžiča, ťahali
koníky tri - štyri vagóny k budove „hlavnej stanice" na
nároží terajších ulíc Krížnej a Legionárskej.
Impozantnú budovu stanice s vežou postavil pravdepodobne Ignác
Feigler. Svedčí o tom jeho zachovaný skicár. Navonok budova
pripomína vidiecky šľachtický palác. Veža plnila funkciu
pozorovateľne, veď čakajúcich cestujúcich bolo treba včas
informovať o prichádzajúcom vlaku. Z veže mohli dávať
kočišom - predchodcom rušňovodičov - aj optické signály,
napríklad mávaním šatkou či zástavkou. Po vybudovaní
iných železničných tratí a staníc stratila prvá stanica
svoju pôvodnú funkciu. Ďalších sto rokov ju používali ako
sklady, kancelárie, byty. Vežu medzitým zbúrali. Na mieste
bývalého krytého nástupišťa neskôr prekladali tovar z
vagónov na povozy. Po roku 1985 mali stanicu zbúrať.
Prekážala vraj rozšíreniu križovatky. Iniciatíva
zanietených ochrancov objektu, ktorý však ani len nebol
zapísaný v zozname pamiatok, zvíťazila. Záchrana sa podarila
aj vďaka vedeniu vtedajšieho štátneho podniku Hydrostav,
ktorý stanicu obnovil a potom využíval ako kultúrne
zariadenie pre svojich pracovníkov. Vežu síce zrekonštruovali
ako vernú kópiu pôvodnej, ale trojuholníkové štíty budovy
sú nevkusnou karikatúrou pôvodných. Hoci je to z
heraldického hľadiska nezmysel, stanica sa stala ústredným
motívom znaku mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.
Dnes je Hydrostav v konkurze a objekt prvej železničnej stanice
má zmeniť majiteľa. Nového majiteľa treba zaviazať, aby
splnil to, čo Hydrostav sľuboval, ale nestihol splniť. Totiž
dobudovať nástupište a sprístupniť objekt verejnosti ako
múzeum aj s prípadnými replikami pôvodných železničných
vozňov.
Pôvodnú stanicu prekrýva nová hala
Bratislavské noviny 4/27. II. 2003, BRATISLAVA,
Štefan Holčík - Miestami, kde sa dnes nachádzajú
nástupištia bratislavskej Hlavnej stanice, viedli pôvodne
železničné koľajnice v úzkom záseku medzi vinohradmi.
Zásek, ktorý postupne rozširovali, viedol k tunelu smerom na
Patrónku.
Už v roku 1845 stála železničná stanica (Sackbahnhof) v
predĺžení Štefánikovej ulice. Tá však nevyhovovala, lebo
nebola prejazdná. Neskôr teda priamo pri koľajišti vybudovali
novú prejazdnú stanicu (I. Feigler 1871). Tá slúžila
cestujúcim tridsať rokov. V roku 1904 ju prestavali a
rozšírili. V jej strede postavili veľkú zhromažďovaciu halu
s predajňami cestovných lístkov, ktorá sa navonok prejavila
impozantnou klasicizujúcou fasádou.
Nový objekt projektovali pravdepodobne v Budapešti projektanti
ministerstva železníc. Postavil ju tunajší stavebný
podnikateľ Josef Erdély (pôvodným menom Ehrewald). Hmota ním
postavenej železničnej stanice sa v podstate zachovala dodnes.
V budúcom roku bude storočná. Po prvej svetovej vojne do jej
štítu medzi dvoma vežičkami umiestnili veľký znak
Československej republiky a pod ním nápis Bratislava. Neskôr
historizujúcu fasádu otĺkli a zmodernizovali v slohu blízkom
pražskej moderne. Štít zanikol. Stred priečelia zdôraznili
rozmerným sochárskym dielom: okrídleným kolesom ako symbolom
železničnej dopravy.
Zhruba pred dvadsiatimi rokmi postavili na námestie pred
objektom stanice novú halu, ktorá ústrednú budovu skoro
úplne zakryla. Pôvodne čistá architektúra staničnej haly je
dnes znehodnotená predajnými stánkami a reklamnými
zariadeniami, aké si tam architekt určite nepredstavoval.
Mestská časť ani mesto stanicu nechcú
Bratislavské noviny 3/2004, NOVÉ MESTO, (juh) -
Proti zámeru Železníc SR vybudovať v priestore dnešnej
stanice Bratislava - filiálka novú osobnú stanicu má mesto,
ale aj mestská časť Bratislava - Nové Mesto, na území
ktorej sa táto stanica nachádza, veľké výhrady.
Ako nám povedal hlavný architekt mestskej časti Jaroslav
Kocka, dôvodov na nesúhlas mestskej časti so zámerom
železníc je viacero. Medzi nimi na prvom mieste uviedol
argument, že v tejto lokalite je už v súčasnosti trať
električiek, jazdia tu autobusy mestskej hromadnej dopravy i SAD
a v budúcnosti tu má fungovať aj nosný systém mestskej
hromadnej dopravy. „Nedomnievame sa teda, že je nutné
umiestňovať sem ďalší dopravný systém," konštatoval.
Ďalším problémom je, že riešenie, ktoré predkladajú
železnice, nie je ani v súlade s koncepciou rozvoja všetkých
dopravných systémov na území mesta, ktorú presadzuje
magistrát. „Dokumentácia železníc navyše vôbec
nezohľadňuje predĺženie Tomášikovej ulice na Račiansku, s
ktorým ráta územný plán mesta," zdôraznil J. Kocka.
Ďalším nedostatkom zámeru železníc je podľa jeho slov
okolnosť, že nerešpektuje križovanie Jarošovej, Pionierskej
a Račianskej ulice, ktoré bolo odsúhlasené v rámci
posúdenia Severnej tangenty v zmysle zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie.
„Železnice predložili tri alternatívy, ale seriózne by
bolo, keby sa predložila a posudzovala aj štvrtá alternatíva
- že na ploche ohraničenej Kukučínovou, Kominárskou a
Račianskou ulicou nebude železnica, ale v zmysle predstáv
mestskej časti tu vznikne nové centrum Bratislavy s
polyfunkčnými a obytnými objektmi a plochami pre parky,"
vyhlásil J. Kocka. Výhrady mestskej časti vyplývajú aj z
dopravných a kapacitných limitov - priestor Trnavského mýta z
tohto hľadiska neunesie umiestnenie železničného uzla.
Územie bývalej stanice Bratislava - filiálka spolu s okolím
treba riešiť komplexne. Podľa novomestského hlavného
architekta je potrebné v neposlednom rade zohľadniť aj
okolnosť, že objem osobnej železničnej dopravy vo
všeobecnosti klesá.
Podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej mesto Bratislava
nemá rozporné stanovisko s mestskou časťou Nové mesto.
„Železničná stanica Bratislava -filiálka by mala byť
zrušená, aby sa tak uvoľnil priestor pre nosný dopravný
systém," uviedla. „Bola spracovaná aj urbanistická
štúdia, ktorá overovala lokalizáciu filiálky a tá
jednoznačne potvrdila stanovisko zrušiť Železničnú stanicu
- filiálku v tejto lokalite."
stanicu - filiálku v tejto lokalite."
Železnice sa nevzdávajú úmyslu postaviť v priestore
filiálky novú osobnú stanicu
Bratislavské noviny 3/2004, NOVÉ MESTO, (juh) -
Železnice Slovenskej republiky v uplynulých dňoch predložili
na magistrát zámer výstavby novej koncovej osobnej
železničnej stanice v priestore bývalej stanice Bratislava -
filiálka.
Malo by ísť o stavbu faraónskych rozmerov siahajúcu od
Račianskej ulice až po úroveň Jarošovej ulice, pričom
náklady na výstavbu sa odhadujú na deväť miliárd korún.
Zámer počíta s tromi rôznymi alternatívami výstavby
spočívajúcimi v alternatívnom riešení koľajovej časti,
hmotovo-priestorového riešenia polyfunkčných objektov a
objektu samotnej stanice. „Hlavová železničná stanica s
polyfunkčnou nadstavbou a líniová železničná stavba vedená
po existujúcej železničnej trase má účel dopravného
napojenia obyvateľov z Bratislavy a okolia po železnici do
centra mesta, čím prispieva k celosvetovému trendu
kombinovanej a environmentálne prijateľnej dopravy v
mestách," uvádza sa v zámere. Alternatívne riešenie
zapustenia koľajiska pod úroveň terénu podľa názoru
Železníc SR vytvára ideálne podmienky pre zachovanie
železničnej prevádzky a súčasne pre vybudovanie
polyfunkčnej nadstavby.
Pozemky v dlhé roky nevyužívanom a spustnutom areáli stanice
Bratislava - filiálka patria Železniciam SR, ktoré majú
záujem o ich zhodnotenie. Veľkorysý projekt si kladie za cieľ
pretransformovať tento priestor na polyfunkčnú mestskú
štruktúru, pričom „rešpektuje aj navrhovanú trasu a
stanicu metra" (vedenie mesta v súčasnosti o metre
neuvažuje) a vytvára významný prestupový uzol MHD. Všetky
tri navrhované alternatívy výstavby podstate rátajú s tým,
že priestor železničnej stanice bude v podzemí a nad ním po
celej dĺžke stanice bude vybudované obchodno-administratívne
a kultúrno-spoločenské centrum. Výškové rozdiely majú byť
prekonávané výťahmi, eskalátormi a pohyblivými chodníkmi.
Navrhované polyfunkčné objekty majú mať byť 6 až 7, podľa
jednej z alternatív 6 až 11 nadzemných podlaží. Rozdiely sú
aj v možnej hĺbke zapustenia železničnej trate pod zem - od
„polozapustenia" do hĺbky 1,5 až 2 metre pod úroveň
terénu až po 8 metrov. Zo všetkých troch alternatív vyplýva
veľkoleposť projektu, ktorý ráta rádovo s desiatkami tisíc
štvorcových metrov plôch samotnej železničnej stanice a
plôch určených na obchodné a administratívne priestory,
služby a prechodné ubytovanie. Ak by sa tento plán skutočne
realizoval, čo nie je vzhľadom na jeho finančnú náročnosť
a nesúhlas mesta a mestskej časti zďaleka isté, nová stanica
by sa mala budovať v troch etapách v rokoch 2005 - 2008.
ZSSK zavádza na trati Košice – Praha autovozeň pre 10 áut
Bratislava 23. 2.2004 - Od 29.
februára, keď nadobudnú platnosť prvé zmeny aktuálneho
cestovného poriadku ŽSR , bude medzi Prahou a Košicami jazdiť nový
autovozeň s kapacitou 10 miest pre autá ako súčasť rýchlika
422 ZSSK , a. s.,
Bratislava.
Z Košíc bude rýchlik odchádzať o 18,20 h a prichádzať do
Prahy bude o 5,19 h. V opačnom smere bude rýchlik odchádzať z
Prahy o 23,15 h, jeho príchod do Košíc bude o 9,50 h, uviedol
TASR hovorca ZSSK Miloš
Čikovský.
Pri ceste z Košíc do Prahy bude ZSSK autá nakladať len v železničnej
stanici v Košiciach a v opačnom smere na Hlavnej stanici v
Prahe. Autorampu, ktorá zabezpečí prepravu autovlakov,
postavili pre ZSSK
Koľajové a dopravné stavby, s. r. o., Košice, za 5,2 milióna
Sk. Bežnú obsluhu a údržbu autorampy bude na základe zmluvy
zabezpečovať Wagon Slovakia Košice, a. s.
Okrem už spomenutej trasy mohli záujemcovia doteraz využívať
na prepravu automobilov vlak z Popradu do Prahy a späť, ktorý
bude jazdiť aj naďalej. V rámci ďalšieho grafikonu osobnej
dopravy uvažuje ZSSK o
zavedení autovlaku aj medzi Humenným a Bratislavou.
K zmenám cestovného poriadku ŽSR , ktorý platí od
14. decembra 2003 do 11. decembra 2004, dochádza na základe
požiadaviek súčasných dvoch dopravcov ZSSK a BRKS , a. s. Ide najmä o zmeny ako minútové posuny
vlakov, zastavovanie niektorých vlakov na zástavkách, na
ktorých doteraz vlaky nezastavovali, kalendárneho obmedzenia a
podobne.
Firmy Alstom a CAF dostali objednávku na
superrýchle vlaky pre Španielsko
Paríž 25. 2.2004 - Konzorcium
francúzskeho stavebného koncernu ALSTOM a
španielskej spoločnosti CAF skonštruuje vysokorýchlostné
vlaky pre Španielsko v celkovej hodnote 1,7 miliardy EUR (okolo
69 miliárd Sk). Objednávka španielskej železničnej
spoločnosti RENFE sa týka stavby 30 vlakov, ako aj vybavenia a
údržby ďalších 45 superrýchlych vlakov, oznámila dnes
spoločnosť ALSTOM v Paríži. Vlaky by mali byť
dodané od októbra 2006 do januára 2008 a v prevádzke by mali
byť od apríla 2007. Firmy ALSTOM a CAF by mali prebrať údržbu
na 14 rokov. Detaily dohody sa musia pred podpísaním ešte
vyjasniť, odznelo v Paríži. Informovala o tom DPA.
EÚ dá SR 1,2 milióna EUR na odbornú pomoc pri
implementácii dopravných projektov
Bratislava 25. 2.2004 - Európska
únia (EÚ) poskytne Slovensku z fondu ISPA 1,2 milióna EUR, v
prepočte asi 49 miliónov Sk, na zabezpečenie odbornej pomoci
pri implementácii tých dopravných projektov, ktoré sú
určené na čerpanie peňazí z Kohézneho fondu. Jej príjemcom
bude Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Táto suma predstavuje 75 % celkových oprávnených nákladov v
objeme 1,6 milióna EUR, zvyšok uhradí štátny rozpočet.
Vyplýva to z finančného memoranda ISPA pre uvedený projekt
odbornej pomoci, ktoré dnes schválila vláda SR. Projekt si
kladie za cieľ poskytnúť implementačným agentúram
zriadeným pri ... a ŽSR tím expertov s významnými skúsenosťami v
modernom a efektívnom riadení implementačných orgánov v
sektore dopravy.
Pôjde predovšetkým o pomoc pri riešení technických otázok
vrátane plánovania a monitorovanie diela, ekonomických a
finančných otázok, environmentálnych otázok, procesných a
právnych otázok, organizačných otázok a zabezpečení
kvality.
Projekt skončí v decembri 2006, jeho začiatok je závislý od
podpisu memoranda medzi SR a Európskou komisiou. K tomuto aktu
splnomocnila vláda podpredsedu vlády SR pre európsku
integráciu, ľudské práva a menšiny Pála Csákyho.
(krátené)
ČD se s
odbory opět nedohodly na propouštění, stávka stále hrozí
PRAHA 25. 2.2004
- Ani dnes se vedení Českých drah nedohodlo s největší
odborovou centrálou na železnici, Odborovým sdružením
železničářů (OSŽ), na plánovaném propouštění asi 6000
lidí. Stávka na dráze tak stále hrozí. Po jednání o tom
informoval předseda OSŽ Jaromír Dušek.
Vedení podniku totiž stále nemá zajištěny od státu peníze
na odstupné z takzvaného doprovodného sociálního programu.
Náměstek generálního ředitele ČD Josef Bazala řekl, že nárok na doprovodný
sociální program by mělo mít asi 5000 lidí starších 58 let
z 6000 propuštěných. Dráhy by na to od státu potřebovaly
530 milionů korun. Zatím však mají k dispozici jen 123
milionů korun.
Nevyjasněné financování sociálního programu je podle Duška
důvodem ke stávce. "Nebude-li dostatek finančních
prostředků na odchod zaměstnanců, kteří splňují kritéria
pro doprovodný
sociální program, tak se proti tomu postavíme i za cenu
porušení sociálního smíru," řekl.
Na vyhlášení stávky je však nyní podle Duška ještě čas.
Propouštění totiž dosud nezačalo. Pokud však dráhy bez
odstupného propustí jediného člověka, který by na
sociální program měl nárok, pak se železnice zastaví,
pohrozil.
Organizační změny chce vedení ČD zahájit k 1. dubnu. Podle Bazaly ale budou
peníze na sociální program pro propouštěné potřeba až ve
druhé polovině roku. O možnosti navýšení částky, kterou
nyní podnik na sociální program má, jedná vedení drah s
ministerstvy dopravy a financí. Podle Bazaly má ČD informaci od ministra financí, že v
rozpočtové rezervě požadovaný objem peněz je. Posoudit, zda
je stát pro dráhy uvolní, však musí vláda.
Dopracovaný plán propouštění, o kterém dnes vedení podniku
s odboráři jednalo, počítá s vytvořením 60 uzlových
stanic proti původně počítaným 54. Zde by měly být
soustředěny administrativní činnosti z ostatních
podřízených stanic. Řídil by je vrchní přednosta. Podle
Duška však uzlové stanice nejsou vybrány efektivně.
Například v okolí Ostravy je na 20kilometrovém úseku šest
uzlových stanic, v řadě míst je pak mezi uzlovými stanicemi
až 100kilometrová vzdálenost.
Naopak opravny kolejových vozidel by měly být jen dvě, když
původně podnik počítal s pěti. Také u opraven vedení
podniku podle Duška nezdůvodnilo, proč je ekonomicky výhodné
zachovat dílny v Českých Budějovicích a nikoli například v
Liberci.
Podle Duška odboráři s novým návrhem ČD nejsou spokojeni. Přesto připustil, že
materiál dráhy dopracovaly a upřesnily podle některých
požadavků odborářů. Odboráři si však nejsou jisti, zda je
plán propouštění podložen dostatečnou ekonomickou
analýzou, a zda jsou tedy navržené organizační a
personální změny efektivní a nutné.
Dalším důvodem ke stávce je podle něho jakákoli odchylka od
tzv. unitární železnice. "Byť už je dnes bývalá
železnice zákonem rozdělena na správce dopravní cesty a
provozovatele dopravy, další přesunování jakýchkoli
činností nebo odčleňování dceřiných společností, je
také důvodem k porušení sociálního smíru," řekl.
Na železnici hrozí také stávka strojvůdců, kteří již
vyhlásili stávkovou pohotovost. Strojvedoucí požadují
zvýšení tarifní třídy pro svou profesi. Pokud se s vedením
podniku nedohodnou, chtějí stávku vyhlásit již o půlnoci z
neděle na pondělí.
Stojí iba polovica podchodu
26.02.2004, bwd - Mesto (mestská
časť) postavilo a sfunkčnilo stavbu podchodu z peňazí
daňových poplatníkov. „Komunistická štátna firma" ju
odmietla spojazdniť, lebo je „nedokončená". Stavba je
dokončená a prevádzkyschopná. Prečo ju, aj keď čiastočne,
neuvediete do prevádzky?
To ju chcete ďalšie dva roky nechať chátrať, kým sa
(prípadne) postaví aj druhá polovica, aby ste potom povedali,
že nie je spôsobilá na prevádzku, pretože chátrala dva roky
a z peňazí daňových poplatníkov budete chcieť donútiť
mesto vynaložiť dalšie financie na opravu toho, čo ste vy
sami spôsobili a tak stále dookola?
Rád by som sa kompetentných (ak takých Železnice SR vôbec
majú) opýtal, prečo ten podchod nebol vybudovaný hneď pri
základnej stavbe stanice. Je predsa zrejmé, že železničná
stanica bez priameho napojenia pre peších na hlavnú dopravnú
komunikáciu je polovičná.
Mne z toho celého „problému" okolo podchodu v Petržalke akosi vyplýva, že
Železnice SR nemajú absolútne záujem poskytovať služby
obyvateľom. Slovenské železnice zjavne trpia, že musia
poskytovať služby ľudom.
Doplňujúca informácia: pred troma týždňami nariadil
náčelník Železničnej polície, aby nepretržite patrolovali
a pokutovali každého, kto prejde cez koľajište, kadiaľ denne
prechádzajú tisíce ľudí, pretože nemajú inú možnosť,
ako sa dostať na autobus na jednej z hlavných petržalských
komunikácií. Bolo to hneď potom, ako vyšiel v novinách
článok o tom, že podchod bude otvorený v polovici marca.
Zacítili možnosť ešte na poslednú chvíľu niečo zarobiť,
lebo kto by už dobrovoľne stepoval medzi desiatkami koľajníc,
keď už bude podchod otvorený?
BRKS po prehodnotení finančných možností ruší
štvrtinu svojich vlakových spojov
Bratislava 26.2.2004 - BRKS po prehodnotení
svojich ekonomických možností od začiatku budúceho mesiaca
ruší zhruba štvrtinu ňou prevádzkovaných vlakových
spojení. Pokiaľ sa ale spoločnosti podarí rozbehnúť na
obsluhovaných tratiach aj nákladnú dopravu a zároveň si so
štátom a železnicami dohodne ich prenájom, je možné
očakávať spätné posilňovanie osobnej prepravy.
Spoločnosť aktuálne ruší spolu 6 vlakov a dotkne sa to
hlavne trate Zohor – Rohožník, na ktorej z doterajších 11
spojov zostane premávať už len 6. Z trate Zohor – Bratislava
sťahuje BRKS iba jeden vlak, a tak naďalej zostane na tomto
úseku v prevádzke ešte rovnaký počet 6 vlakov. Nedotknutých
zostáva 8 vlakov na trati Zohor – Záhorská Ves.
Vedúci dopravnej komisie BSK Roman Filistein potrebu redukcie
spojov TASR vysvetlil tým, že mimo limitovaných finančných
možností firmy zohralo svoju úlohu aj to, že na trati Zohor
– Rohožník nebola doteraz zabezpečená koordinácia s
autobusovou dopravou, a tak na nej boli vlaky slabšie
vyťažené. Finančné možnosti BRKS , ktorá rozbehla
svoju činnosť potom, čo štátne železnice vlani prestali na
časti záhorských tratí zabezpečovať osobnú prepravu, musia
podľa Filisteina vychádzať z toho, že od štátu žiadne
dotácie nezískava a k dispozícii má len svoje vlastné
výnosy a prijaté úverové zdroje. Aj preto bol podľa
Filisteina vlaňajší rok pre BRKS stratový.
Na tento rok má spoločnosť k dispozícii aspoň 6-miliónovú
dotáciu od BSK, čo ale podľa Filisteina nestačí na udržanie
doterajšieho rozsahu spojov. "Musíme hľadať rovnováhu
medzi zabezpečovaním dopravnej obslužnosti územia a
ekonomickými možnosťami firmy," povedal Filistein s tým
ale, že k väčšiemu počtu spojov by sa mohla BRKS vrátiť, ak sa so
štátom a železnicami dohodne aj na prevzatí nákladnej
dopravy a zároveň obsluhované trate dostane aj do prenájmu.
Výnosy zo ziskovejšej nákladnej dopravy by sa potom mohli
využiť aj na rozširovanie osobnej dopravy a prenájom tratí
Zohor – Plavecký Mikuláš a Zohor – Záhorská Ves by bol
pre BRKS lacnejší ako
terajšie uhrádzanie vysokých poplatkov za využívanie
železničnej cesty. Pokiaľ by tieto dva zámery BRKS napokon nevyšli,
podľa Filisteina by musela čerpať ďalšie úvery, alebo by
akcionári museli navýšiť jej kapitál.
K zmenám v novom cestovnom poriadku, ktorý začal platiť len k
záveru vlaňajšieho roka, pristupuje od marca okrem BRKS aj štátna ZSSK . Tá ruší dva
vlaky na trati Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica a jeden
vlak na trati Kúty – Jablonica. Zároveň ale ZSSK zavádza dva nové
vlaky na trati Kúty – Holíč nad Moravou a po jednom vlaku na
tratiach Myjava – Nové Mesto nad Váhom a Rajec – Žilina.
Rezort dopravy žiada od vlády peniaze aj na obušky pre
železničných policajtov
Bratislava 26. 2.2004 - Ministerstvo
dopravy žiada od vlády peniaze na výzbroj pre železničných
policajtov, vrátane obuškov a ochranných protiúderových
prilieb s hovorovým zariadením AP-23, ktorí budú v čase
konania jarného zasadnutia Parlamentného zhromaždenia NATO v
Bratislave dbať o bezpečnosť a verejný poriadok.
Železniční policajti budú v spolupráci s Policajným zborom
vykonávať policajné opatrenia, a to v hraničných
prechodových železničných staniciach, vo vlakoch osobnej
prepravy a preventívne v železničných staniciach Kúty, Petržalka , Komárno, Štúrovo
a všetkých staniciach v Bratislave.
Na adekvátnu výzbroj a výstroj poriadkovej jednotky žiada
rezort spolu 6,7 milióna korún. Peniaze by sa mali použiť
okrem príplatkov za štátnu službu cez víkend, v noci, za
nadčasy a poistné, aj na špeciálny materiál za 3 milióny
korún. Konkrétne na ochranný protiúderový komplet,
protiúderové rukavice, nehorľavý oblek, dlhé obušky,
ochranný protiúderový štít, osobné hasiace prostriedky či
protipožiarnu plachtu.
Podľa materiálu, ktorý ministerstvo predložilo do
medzirezortného pripomienkového konania, umožňuje ochranná
protiúderová prilba so zavedeným hovorovým zariadením VKV
obojstrannú komunikáciu s veliacim jednotky a stojí 32 500
korún. Ochranný protiúderový komplet P 8005 za 30 tisíc
korún chráni pred útokmi kameňmi či dlažobnými kockami.
Skladá sa z chráničov hornej časti tela aj nôh.
Protiúderové kožené rukavice 6006 sa dajú zakúpiť za 3
tisíc korún, dlhý obušok za 300 korún, ochranný
protiúderový štít stojí 6500 korún a nehorľavý oblek 10
tisíc korún.
Podľa ministerstva doteraz nemá Železničná polícia k
dispozícii takúto výstroj a výzbroj. V prípade jej
zakúpenia ju bude možné v budúcnosti ďalej využívať pri
zabezpečovaní poriadku, ochrane života a majetku občanov pri
organizácii podobných podujatí, ale aj športových a
významných spoločenských podujatí.
Pendolino se zatím po okruhu prohání 180 kilometrovou
rychlostí
(zpravodajka ČTK Marcela Fialková) PRAHA 26.
2.2004 – Moderní pohodlný vlak tiše projíždí tratí
poblíž Poděbrad, krajina za oknem svižně ubíhá. Nikdo z
cestujících by ale nehádal, že se souprava řítí pro dráze
rychlostí 180 kilometrů v hodině. Až když se přiblíží na
dohled k dálnici D11, pasažéři zpozorní. Vlak bez problémů
předjíždí všechna auta na dálnici. Cestující totiž
nesedí v obyčejném vlaku, ale v rychlovlaku Pendolino.
Jaké to je, když 380 tunový vlak jede rychlostí 180
kilometrů v hodině, si člověk neuvědomí v pohodlném a
tichém interiéru, ale spíše ve chvíli, kdy ho vidí
projíždět kolem. Téměř 200 metrů dlouhá souprava totiž
pozorovatele mine během necelých čtyř vteřin.
ČD Pendolino nyní testují na 13 kilometrů
dlouhém zkušebním okruhu u Velimi. Na svou první cestu na
běžnou trať by se vlak mohl vydat za dva měsíce, řekl dnes
novinářům na ukázkové jízdě odborný poradce ČD Antonín Blažek.
Na trati Vranovice – Břeclav chtějí dráhy Pendolino
testovat zatím na maximální rychlost 200 kilometrů v hodině.
Vlak bude při testech v tomto úseku jezdit až 220 kilometrů v
hodině. V rámci zkoušek se předpokládá, že překoná
český rychlostní rekord z roku 1972, kdy lokomotiva řady 124
jela po okruhu rychlostí 219 km/h.
Pendolino může při testech jezdit až 250 km/h. Maximální
rychlost po nasazení do provozu s cestujícími na trasách mezi
Prahou, Berlínem, Vídní či Bratislavou však bude
"pouhých" 160 km v hodině. Na tratích v ČR,
Německu ani v Rakousku zatím není žádný úsek připraven
pro rychlost vyšší. V budoucnu se však plánuje rekonstrukce
německé trati tak, aby po ní rychlovlaky tedy i Pendolino
mohly jezdit do 200 km/h.
V Česku jsou zatím dvě soupravy ze sedmi, které dráhy za
4,35 miliardy korun objednaly. V létě chce podnik Pendolino
nasadit do zkušebního provozu s cestujícími na linku
Praha-Brno. Proti současným dvěma a půl hodinám jízdy
běžným rychlíkem by cestující v Pendolinu měl ušetřit
až 15 procent času. Po dokončení koridorů by rychlovlak
jízdu mezi Prahou a Brnem mohl zkrátit dokonce pod dvě hodiny,
řekl Blažek.
Od prosince by Pendolino mělo jezdit také na mezinárodních
linkách. ČD s ním počítají na trase do Vídně,
Bratislavy, Drážďan a Berlína.
Souprava má výkon 5300 koňských sil, což je zhruba stejné
jako 50 silnějších osobních vozů. Vlak zrychlí z nuly na
100 km/h zhruba za minutu. Proti osobním autům je sice
zrychlení menší, motory Pendolina však vezou 380 tun.
Souprava je sestavena ze sedmi vozů, z nichž pět je
poháněno. Tvoří ji dva vozy 1. třídy, jídelní vůz s
bistrem a čtyři vozy druhé třídy. Uvnitř vlaku si
cestující připadají spíš jako v letadle. V obou třídách
jsou nalevo od uličky dvě řady sedadel a napravo jedna. Druhá
třída se od první liší pouze ve velikosti místa na nohy. I
ve druhé třídě má však cestující více pohodlí, než v
ekonomické třídě v letadle. Jídelní vůz tvoří
příjemný bar a restaurace s obsluhou. Vlak nabízí 331 míst
k sezení a dvě místa pro vozíčkáře a je klimatizovaný.
V tohtoročnom rozpočte sa priority programového vyhlásenia vlády
premietajú do konkrétnych cieľov
TREND 08/26.02.2004
Autor: Alena Šranková, Ján Marušinec
4. Doprava a telekomunikácie
Objem výdavkov: 24,7 mld. Sk
Podiel na hrubom domácom produkte: 1,9 %
Podiel na výdavkoch rozpočtu: 8 %
Železničná doprava
Výdavky 8,8 mld. Sk (35,7 % výdavkov oblasti)
Zámerom programu je poskytovať na území Slovenska kvalitné,
bezpečné a spoľahlivé dopravné služby, výstavba a
modernizácia železničných tratí so zohľadnením jej vplyvov
na spoločnosť a životné prostredie. Program spravuje
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Z výdavkov programu sa v roku 2004 zabezpečí dopravná
obslužnosť územia Slovenskej republiky verejnou železničnou
osobnou dopravou v rozsahu 31 mil. vlakokilometrov a prevádzka a
udržanie technického stavu železničných dráh v dĺžke 3
667 km. V roku 2004 sa začne modernizácia viacerých
železničných tratí (napríklad úsek Trnava – Piešťany v
dĺžke 10 km), čo umožní zvýšiť prevádzkovú rýchlosť
na 160 km/hod. Na ich financovanie sa využijú prostriedky fondu
ISPA a Kohézneho fondu z Európskej únie.
Okrem uvedených programov obsahuje programový rozpočet takmer
každého ministerstva aj program Tvorba a implementácia
politík, ktorý zabezpečuje riadenie, podporu a kontrolu
plnenia ostatných programov rezortov. Z prostriedkov štátneho
rozpočtu sa ďalej financuje 6 medzirezortných programov, na
ktorých realizácii sa zúčastňujú viaceré rozpočtové
kapitoly. Medzi najvýznamnejšie z nich patrí: PRENAME
(integrácia Slovenska do NATO), Národný program rozvoja vedy a
techniky, program Ľudské zdroje zameraný na aktívnu politiku
trhu práce a celoživotné vzdelávanie, Podpora rómskej
menšiny a Hospodárska mobilizácia, zameraný na ochranu
obyvateľstva v krízových situáciách. Ich správcom je vždy
viacero rozpočtových kapitol, pričom jedna z nich plní
funkciu gestora tohto programu.
Alena Šranková je asistentka stáleho poradcu US Treasury, Ján
Marušinec vedie odbor rozpočtových analýz MF SR. (krátené)
Opitý muž odmietal pustiť vlak
BRATISLAVA/NOVÉ MESTO NAD VÁHOM 26.
2.2004 - Podgurážený 74-ročný muž bránil v stredu
popoludní v odchode vlaku zo zastávky Horná Streda v okrese
Nové Mesto nad Váhom. Muž z Prečína napriek výzvam
službukonajúcej pracovníčky železničnej zastávky odmietal
opustiť koľajisko a vešal sa na držadlá vozňa. Ako
agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef
Búranský, keď vlak idúci z Trenčína do Trnavy konečne
odišiel, muž spadol tvárou na zem a zranil si hlavu.
Zraneného muža previezli do piešťanskej nemocnice, kde si ho
s tržnou ranou na hlave ponechali na pozorovanie. Muž odmietol
dychovú skúšku na alkohol. Keďže ohrozoval nielen seba, ale
aj bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, svoje
správanie bude musieť vysvetľovať.
Oznámenie - ZSSK uvedenie do užívania novú autorampu v Košiciach
V piatok 27. 2.2004 o 14.00 h uvedie ZSSK , a. s. do
užívania novú autorampu v areáli železničnej stanice v
Košiciach. O 15.00 h sa v salóniku reštaurácie Lagúna
uskutoční brífing.
TASR o tom informovala ZSSK .
Dôchodkyňa nechce platiť za preukážku na zľavu na železnici
27.02.2004, rp - Dôchodcovia, ktorí
cestujú vlakmi, môžu požiadať o zľavu 25% na každú cestu.
Železnice im ju dajú, ak si vybavia osobitnú preukážku.
Údaje na nej sú pritom rovnaké ako na občianskom preukaze.
Anna F. z východného Slovenska sa preto rozhodla napísať
ministrovi dopravy.
Železnice vybavenie preukážky tvrdošijne vyžadujú. Spolu s
cenou fotografie a poplatkom 100 Sk stojí každého dôchodcu
vystavenie preukazu asi 200 Sk. Preukážka sa navyše musí
obnovovať každý rok.
Dôchodcom sa to zdá zbytočné. Nechápu, prečo od nich niekto
vyžaduje údaje, ktoré si môže jednoducho overiť aj na
občianskom preukaze. "Vysvetlite mi, prečo sa pri kúpe
zľavneného lístka nemôžem preukázať občianskym preukazom,
na ktorom sú presne tie údaje, ktoré sú na preukážke,"
vyzvala dôchodkyňa ministra v liste.
Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský tvrdí, že
si takýto postup vyžiadala prax. "Ľudia zneužívajú
cestovné na železnici." Preto železnice chcú, aby mali
preukážky všetci cestujúci, ktorí si uplatňujú nárok na
zľavu. "Tieto údaje sa musia overovať a musíme mať
prehľad o tom, kto cestuje a za akých okolností,"
povedal.
Čikovský je presvedčený, že dôchodcom sa investícia
oplatí. Napríklad na trase z Bratislavy do Košíc môže
penzista ušetriť približne 200 Sk v porovnaní s plnou sumou.
"Pre takúto vysokú zľavu musí sám niečo urobiť,"
tvrdí. Pripúšťa, že železniciam ide aj o tržby, hovorí
však, že poplatky za preukážky im neprinesú veľa peňazí.
"Určite je to iba veľmi malá časť z toho, čo
dôchodcovia precestujú."
Na ešte väčšiu zľavu majú nárok ľudia starší ako 70
rokov. Tí, nepotrebujú žiadnu preukážku. Platia 5 Sk za
každých začatých 50 kilometrov jazdy. Za sto kilometrov
zaplatia iba 10 Sk.
Železničná polícia žiada na zasadnutie PZ NATO 6,5 mil. Sk
BRATISLAVA 28. 2.2004 – Jarné
zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej
aliancie (NATO) by malo zabezpečovať aj 50 príslušníkov
Železničnej polície. Na zriadenie poriadkovej jednotky, jej
adekvátne vyzbrojenie a vystrojenie požaduje rezort dopravy z
rezervy vlády vyše 6,5 milióna korún. Vyše päť miliónov
korún plánuje rezort použiť na nákup ochranných kompletov,
prilieb, nehorľavých oblekov, obuškov a štítov, osobných
hasiacich prostriedkov či protipožiarnej plachty. Zvyšné
prostriedky by sa mali použiť na príplatky za prácu nadčas,
ďalších 400 000 korún si vyžiadajú zvýšené odvody
poistného.
Podľa materiálu, ktorý do medzirezortného pripomienkového
konania predložilo Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR (MDPT), stojí napríklad jedna ochranná
poriadková prilba 32 500 korún, ochranný protiúderový
komplet 30 000 korún, nehorľavý oblek 10 000 korún a
ochranný protiúderový štít 6500 korún. Železničná
polícia by v spolupráci s príslušníkmi hraničnej a
cudzineckej polície mala zabezpečovať poriadok vo vlakoch a
preventívne pôsobiť v železničných staniciach Kúty, Petržalka , Komárno, Štúrovo
a na všetkých staniciach v Bratislave.
Vláda predá aj zostávajúci podiel štátu v Slovak Telecom
S ministrom dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR Pavlom Prokopovičom
1.03.2004, Peter Višváder
- Situácia na železniciach je podstatne zložitejšia.
Oddelením infraštruktúry od služieb (vznikom ŽSR ,
a.s., (?!?)
a Železničnej spoločnosti, a.s.) ste urobili prvý krok, v
priebehu minulého roka došlo k účtovnému oddeleniu osobnej a
nákladnej dopravy v Železničnej spoločnosti. Čo bude ďalej?
- V tomto roku chceme dokončiť zosúladenie našej
legislatívy s európskou.
Podľa prístupových dokumentov mal byť zákon upravujúci
voľný prístup na železničnú infraštruktúru hotový k 1.
marcu. Nestíhate...
- Máme to v pláne rezortu, nemáme dôvod meniť termíny.
Ale zákon bude tento rok. Vytvorí predpoklady na vstup
strategického investora do nákladnej dopravy. Tender by mal
byť na budúci rok. Prvých predbežných záujemcov už máme
Odkiaľ sú?
- Z Rakúska, z Nemecka, ale aj z východu - z Ukrajiny a
Ruska.
Prečo uvažujete o privatizácii železničných
telekomunikácií? Je to predsa veľmi lukratívna časť
spoločnosti a predpokladám, že sa stanete terčom kritiky
opozície.
- Je to možné, lenže ja som nehovoril o privatizácii,
ale o vstupe nového investora do tohto procesu. Sme k tomu
donútení tým, že železnice jednoducho nemajú dosť peňazí
na ich modernizáciu.
Ale ani manažmentu v železničných spoločnostiach nie je
toto rozhodnutie po chuti.
- Železnice sú zvyknuté rozmýšľať stále tak trochu
megalomansky. Keby sa dalo, stále by prevádzkovali pionierske
tábory pre deti svojich zamestnancov. U nich je veľký problém
čokoľvek redukovať. Keď sme ohlásili, že im berieme
učňovské školstvo, boli problémy. Rovnaké sú aj s tým,
že chceme železničné nemocnice a polikliniky dať do
ekonomického prenájmu terajšiemu manažmentu.
Kde sa láme záujem predať časť železničných
telekomunikácií? Je to záujem zo zahraničia alebo proste
snaha urobiť dobrý obchod a pomôcť si?
- Pokiaľ by si táto oblasť nevyžadovala miliardové
investície, nerobili by sme to, preto ide o veľmi lukratívnu
oblasť. Neviem si však predstaviť, ako by Železnice SR mohli
rýchlo prísť k niekoľkým miliardám korún.
Čo úver?
- Z hladiska štátneho dlhu neprichádza do úvahy. Pritom
veľké svetové firmy majú záujem, tak prečo im neumožniť
vstup, ktorý prospeje obom stranám? (krátené)
Neznámeho muža prešiel vlak
BRATISLAVA/GALANTA 27. 2.2004 -
Neznámeho muža usmrtil vo štvrtok večer v úseku trate
Galanta – Sládkovičovo osobný vlak. Rušňovodič spozoroval
muža, ako štvornožky vchádza na koľaj, pre krátku
vzdialenosť napriek použitiu rýchlobrzdy už nedokázal
zrážke zabrániť. Privolaná lekárka Záchrannej zdravotnej
služby už len konštatovala smrť následkom drvivého
poranenia hlavy a dolných končatín. Ako agentúru SITA
informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, muž
bol vysoký asi 170 cm vysokej zavalitej postavy, vo veku 40 až
60 rokov. Oblečenú mal čiernu bundu, modré rifle, károvaný
sveter a hnedé tenisky s čiernymi prúžkami. Prípadom sa
zaoberá oddelenie Železničnej polície Galanta.
Na bratislavskej stanici naháňal muž troch
mladíkov s 15 cm dlhým nožom
Bratislava 27. 2.2004 - Horúce
chvíľky zažila na bratislavskej hlavnej stanice vo štvrtok
popoludní trojica mladíkov vo veku 16, 18 a 19 rokov, ktorých
s nožom ruke prenasledoval opitý 45-ročný muž z Fiľakova.
Na mladíkov zaútočil najprv slovne a potom z ničoho nič
vytiahol z bundy kuchynský nôž s 15 cm dlhou čepeľou,
ktorým ich začal ohrozovať. Hliadke Železničnej polície
(ŽP) sa podarilo násilníka pomocou hmatov a chvatov utíšiť
a s putami na rukách skončil na policajnom oddelení, kde mu
pri dychovej skúške zistili 2,04 promile alkoholu.
K celej udalosti sa však odmietol vyjadriť. ŽP začala vo veci
trestné stíhanie a muža obvinila pre trestný čin
výtržníctva a trestný čin násilia proti skupine obyvateľov
a jednotlivcovi.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
, Železnice SR , , Železničná spoločnosť , ŽS , , , ÖBB , , PKP , UŽ , DB , , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU
Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava- , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero
koridory , TEŽ
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , TREŽ , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica , Podbrezová , Chvatimech
, Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
180-8: Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok
, Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna
n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Zvolen – Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom – Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina -
Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská
Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová
Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
pozemná lanová dráha Starý
Smokovec – Hrebienok
kabínková lanová dráha
Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
visutá lanová dráha Skalnaté
Pleso – Lomnický Štít
sedačková lanová dráha
Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec