Ukončeniu
kauzy železničného tendra bránia chýbajúce...
22.09.2003, Živnerová
Lenka - Železničný tender na dodávku 35 ľahkých motorových
jednotiek, ktorý si v minulom volebnom období vyžiadal hlavu
ministra dopravy Jozefa Macejka, stále nie je uzavretý.
A to aj napriek tomu, že generálny prokurátor Milan Hanzel očakával
v čase, keď škandál vrcholil (júl 2002), že sa do
septembrových volieb 2002 uzavrie.
"Prokurátor a vyšetrovateľ adresoval do Česka a Nemecka
dožiadanie o právnu pomoc, obsahom ktorej je vykonanie dôkazov
nevyhnutných pre náležité objasnenie veci. Doteraz sme
potrebné dokumenty nedostali, kvôli tomu prípad nenapreduje,"
informoval nás riaditeľ Úradu špeciálneho prokurátora Ján
Bernát. Bez tejto právnej pomoci nebude podľa J. Bernáta možné
vyšetrovanie a ani prípravné konanie skončiť.
"Tobôž nie podaním obžaloby, pretože súd by to zjavne
a dôvodne považoval za neobjasnenie skutočností dôležitých
pre jeho rozhodnutie, a tak by mohol vec vrátiť prokurátorovi
na došetrenie," vysvetlil ďalej J. Bernát. Ak však
dokumenty zo zahraničia prokurátor dostane, vyšetrovanie a prípravné
konanie bude možné ukončiť zhruba do jedného mesiaca od ich
doručenia.
Generálny prokurátor Milan Hanzel nám potvrdil, že asi pred
mesiacom a pol česká strana žiadala o doplnenie dožiadania.
ČO sa týka urgovania Nemecka, situácia je iná. "Dá sa
to ovplyvniť pomocou tzv. kontaktných prokurátorov. Je to
maloorganizácia v rámci európskych prokuratúr, kde máme
konkrétnych prokurátorov," povedal M. Hanzel. Už niekoľko
mesiacov sú obvinené 4 osoby. Ide o exministra Jozefa Macejka,
bývalého štátneho tajomníka Michala Baloga, vedúceho služobného
úradu rezortu Petra Klučku a bývalého federálneho exministra
Jozefa Bakšaya. Títo ľudia sa angažovali v prospech neúspešného
konzorcia, ktoré viedla firma Alstom. Železnice za svojho víťaza
označili konzorcium DMU GTW Slovensko, ktoré tvorili ŽOS Vrútky
a švajčiarska firma Stadler.
Kto je už v kauze obvinený
Ako začal škandál
okolo motorových jednotiek
Škandál 3 mesiace pred voľbami spustil list Petra Kresánka
premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. V ňom P. Kresánek píše o
dvoch skupinách, ktoré sa priamo zaujímali o vypísaný tender.
Na jednej strane hovorí o skupine okolo ministra J. Macejka a
vedúceho úradu P. Klučku, a na druhej o skupine okolo "Gaba"
(išlo údajne o Gabriela Palacku) a samotného premiéra M.
Dzurindu. Prvá skupina sa mala angažovať v prospech Alstomu a
druhá v prospech konzorcia ŽOS Vrútky a Stadlera. Premiér M.
Dzurinda po medializovaní listu podal podnet na Generálnu
prokuratúru.
Železnica
v záhrade
22.09.2003, Tytakalová Halka - K ľuďom,
ktorí nebudú mať šancu uplatniť si svoje práva pri vyvlastňovaní
podľa nového znenia zákona, patria, napríklad, občania Šenkvíc.
Na ich bývalých záhradách, kde dnes mohlo dozrievať hrozno a
mali tam aj svoje studne, iba niekoľko desiatok metrov za ich
domami, sa už čulo stavia železnica. "Podobné pozemky sa
v Šenkviciach predávajú po 1200 Sk za štvorcový meter. Železnice
ponúkli iba 70 až 100 Sk," povedala právna zástupkyňa týchto
občanov Silvia Jakubcová. Za demonštráciu sily a trestuhodnosť
postupu pri vyvlastňovaní v Šenkviciach považuje násilný vpád
investora na pozemky. Ten totiž ani nečakal na verdikt krajského
súdu, ktorý vlastníci pozemkov požiadali o odklad výkonu
rozhodnutia. Nezozbieraním úrody iba v jednej zo siedmich záhrad
vznikla škoda za 24.000 Sk. Dosiaľ ju nikto neuhradil. "Hoci
boli občania ešte vlastníkmi pozemkov, neprizvali ich ani na
správne rokovanie o výrube drevín," zdôraznila Jakubcová.
Šenkvičania by pritom podľa nej uprednostnili, ak by im
namiesto peňazí, za ktoré si žiaden pozemok už v obci nekúpia,
poskytli práve náhradu v podobe iného obdobného pozemku. Keďže
si doteraz nepomohli inak, sklamaní občania sú rozhodnutí
podať podnet na Ústavný súd SR a Medzinárodný súd pre ľudské
práva v Štrasburgu. (krátené)
Niekomu
majetok, inému oddych
22.09.2003, Tytakalová Halka - Zmena
pri stanovovaní výšky náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti
je vážna vec. Na tom, koľko peňazí ľudia dostanú za
nedobrovoľne odobratý majetok, záleží najmä tým, ktorých
sa to týka.
"Kto neprežil, nevie," hovoria. Vo verejnom záujme im
zobrali roky budovanú záhradu alebo doterajšiu strechu nad
hlavou. Otázne je, či na štát napojené podniky budú na
"primerané" odmeny mať. Na vyvlastňovaní sa najväčšou
mierou podieľajú Železnice SR (ŽSR) a Slovenská správa
ciest. Zatiaľ čo cestári na tento problém reagovali promptne
s tým, že ich sa vlastne nový zákon netýka, na odpoveď ŽSR
si ešte musíme počkať. Jasno nám neurobili ani na
ministerstve dopravy. Hovorca sa dostal do ťažkostí.
Kompetentní v piatok v pracovnom čase relaxovali na pravidelných
športových dňoch. Nuž, jedným ide o strechu nad hlavou, druhí
svoj stres odbúravajú za peniaze daňových poplatníkov na športovisku.
Za
pozemky dostatnú ľudia od štátu viac
22.09.2003, Vavrová Vanda - Od novembra dostanú
ľudia za vykúpené nehnuteľnosti od štátu viac peňazí ako
doteraz. Zaplatí im za ne trhovú cenu. Pozemky a nehnuteľnosti
dnes vykupuje štát za ceny, ktoré určuje vyhláška z roku
1991. Tá vôbec nezohľadňuje ponuky na trhu s realitami.
Občania tak za svoj majetok, ktorého sa musia vzdať najmä v
prospech štátnych investorov, ktorí budujú vo verejnom záujme
cesty, diaľnice alebo železničné trate, dostavajú za štvorcový
meter o niekoľko tisíc korún menej, ako je cena ich majetku.
Podľa parlamentom schválenej novely zákona o stavebnom konaní
musí štát vykúpiť nehnuteľnosť, ktorá sa vyvlastňuje vo
verejnom záujme, od jej majiteľa za trhovú cenu určenú
znaleckým posudkom.
"Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje
v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej
znaleckým posudkom. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa považuje
cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase,
na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite," zdôvodnil
zmenu zákona minister výstavby a regionálneho rozvoja László
Gyurovszky.
Majitelia nehnuteľností v Bratislave, ktoré štát vyvlastnil
pri výstavbe diaľničného úseku Mierová - Senecká tak
dostali za m2 zhruba l500 Sk. V novembri už bude musieť
investor zaplatiť podľa znaleckého posudku za m2 asi 8000 Sk.
Doteraz platná vyhláška ministerstva financií nezabezpečovala
práva vlastníkov v trhových podmienkach.
Štátni investori ako napríklad Železnice SR alebo Slovenská
správa ciest pri budovaní železničných tratí alebo diaľnic
vyvlastňovali nehnuteľnosti a pozemky v niektorých lokalitách
za 70 Sk za m2. To je vyhlášková cena pre obce s počtom
obyvateľov nad dvetisíc. Pritom trhová cena týchto pozemkov
sa pohybuje od 600 do l100 Sk za m2.
V Bratislave takto na vyhláškové ceny doplatila napríklad
firma Slovakopress. Pri vyvlastňovaní pozemkov potrebných na výstavbu
Mosta Košická bola firma nútená vymeniť si pozemky s mestom,
pričom musela doplatiť za väčší mestský pozemok 8000 Sk za
m2.
Podobne doplatili na úradné ceny aj majitelia nehnuteľností
pri budovaní diaľničného úseku Mierová - Senecká. Tí
dostali tiež vyhláškovú cenu, pričom neskôr cestu zodvihli
na estakády a pozemky patriace v súčasnosti Slovenskej správe
ciest zostali voľné. Tá ich však môže prenajímať za trhové
ceny a zarábať na nich.
Koľko dostal občan za vyvlastňovanie pozemkov (Sk/m2) |
|
Lokalita | cena |
Bratislava | 1500 |
Košice | 800 |
Banská Bystrica | 800 |
Piešťany | 800 |
Starý Smokovec | 800 |
Trenčianske Teplice | 800 |
Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, | 500 |
Prešov, Poprad, Zvolen, Martin | 500 |
Obce s počtom obyvateľov nad 15.000 | 150 |
Obce s počtom obyvateľov nad 10.000 | 100 |
Obce s počtom obyvateľov nad 2000 | 70 |
Ostatné obce | 20 |
Pozn.: Ide
o základnú náhradu za stavebný pozemok. Cena ornej pôdy je
podľa klasifikácie od 0,50 do 12,10 Sk za m2.
Zdroj: Vyhláška ministerstva financií z roku 1991
Hrôza
v kabínkach
VYSOKÉ TATRY - Viac ako hodinu viseli v sobotu podvečer
cestujúci v niekoľkých kabínkach lanovky zo Skalnatého plesa
do Tatranskej Lomnice. Malé deti plakali, dospelí sa obávali pádu
kabínky.
22.09.2003,
hud, vr - "Keby som s vnúčatami chcel zažiť hodinu
nebezpečenstva, pôjdem do strašidelného domu, a nie na
lanovku," povedal nám 55-ročný turista z Ružomberka,
ktorý sa tešil na 14-minútovú jazdu kabínkovou lanovkou z výšky
1760 metrov do stanice vo výške 900 metrov. "Namiesto
pokojnej jazdy sme sa veľmi vyľakali. Najskôr sme vysoko nad
terénom zastali, potom nás niekoľkokrát po pár metroch
spustili dole. Pri každom zastavení sa s našou rodinou kabínka
rozkolísala. Vnúčatá plakali. Márne sme sa snažili mobilnými
telefónmi zistiť, čo sa deje. Za jednu cestu lanovkou sme
zaplatili za rodinu 1 500 korún. Za nekvalitnú dopravu sa nám
nikto neospravedlnil, ani nám to v údolnej stanici nevysvetlili.
Kabínky len zastavili, ale nikoho z personálu sme nevideli,"
dodal turista z Ružomberka.
Včera sme oslovili tamojšiu pracovníčku v pokladnici: "Nič
o tom neviem, opýtajte sa v pondelok kompetentných,"
povedala nám.
Žilinská
MHD a železničná trať Žilina - Rajec budú mať spoločný
cestovný lístok
Žilina 21. 09.2003 - Čipovú kartu a lístky
Dopravného podniku mesta Žilina (DPMŽ) budú môcť od 1. októbra
používať cestujúci aj na lokálnej železničnej trati medzi
Žilinou a Rajcom.
Podľa predsedu predstavenstva Slovenskej investičnej a
realitnej spoločnosti (SIRS), a. s., Žilina, Georga
Trabelssieho je to ďalší krok k vybudovaniu integrovaného
dopravného systému. Jeho cieľom je jediná čipová karta, použiteľná
na cestovanie vlakom, autobusom, trolejbusom či parkovanie vo
viacerých mestách. Dvojpásmová čipová karta DPMŽ sa rozšíri
o päť pásiem, použiteľných na cestovanie lokálnou železnicou.
Cestujúci môžu aj naďalej využívať klasické lístky alebo
môžu použiť lístok DPMŽ.
"Občanovi dávame možnosť využiť alternatívu. Do Rajca
môže s čipovou kartou alebo lístkom MHD cestovať za 22 Sk
namiesto doterajších 28 Sk," uviedol G. Trabelssie.
Združená investícia SIRS ako koordinátora a DPMŽ ako realizátora
zavedenia čipových kariet aj na lokálnu železničnú trať Žilina
- Rajec predstavuje 4 milióny Sk a jej výsledkom je podľa G.
Trabelssieho zlacnenie dopravy pre cestujúcich o 30 %. Nové lístky
si môžu cestujúci kúpiť v automatoch DPMŽ, ktoré sú
takmer na všetkých staniciach lokálnej trate, alebo si môžu
kúpiť čipovú kartu na predajných miestach DPMŽ v Žiline.
Popradská
Tatravagónka v rámci prezentačných dní predstavila svoju
produkciu
Poprad 19. 09.2003 - Predstaviť produkciu a možnosti
vagonárskej výroby pod Tatrami bolo cieľom prezentačných dní,
ktoré pripravila vo štvrtok a dnes pre predstaviteľov Železničnej
spoločnosti Bratislava popradská Tatravagónka.
Ako TASR informoval hovorca firmy Viliam Strelinger, železnice
historicky boli a sú pre Tatravagónku dôležitým zákazníkom.
Stretnutie podľa neho prispelo k vzájomnému pochopeniu a
poznaniu.
Popradská Tatravagónka je lídrom na trhu s podvozkami. Má ambície
stať sa dôveryhodným partnerom pre dodávateľov i odberateľov.
Chce patriť nielen k najvýznamnejším subdodávateľom
podvozkov, ale aj finálnym producentom vagónov v Európe.
"Očakávaný obrat v roku 2003 vo výške 4 miliardy Sk je
prvým predpokladom pre naplnenie tohto cieľa," zdôraznil
na stretnutí predseda predstavenstva Tatravagónky Peter
Pribylinec.
Firma sa chce prezentovať ako otvorená, moderná spoločnosť,
zavádzajúca nové manažérske postupy so silným technologickým
a vývojovým zázemím. Prepad trhov po roku 1989 znamenal pre
tunajší manažment potrebu zmeniť zaužívané postupy a prispôsobiť
sa novým podmienkam. Nie je to jednoduché ani pre fabriku, ktorá
má viac ako 80-ročnú tradíciu. Iná cesta by však viedla k
nutnému zániku. Preto sú v Tatravagónke dnes schopní "ušiť"
vagóny na mieru podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka.
Usilujú sa tiež nadviazať kontakty s najsilnejšími svetovými
producentmi, ktorým by mohli dodávať komponenty. Dôkazom toho
je zmluva so spoločnosťou Rolls – Royce na výrobu prepravných
zariadení pre letecké a lodné motory, ktorú podpísali v
ostatných dňoch.
Dušek:
Sáhnou nám na "režijky" a vlaky se zastaví
19.09.2003, Vojíř Aleš - Rozhovor
s Jaromírom Duškom, predsedom Odborového združenia železničiarov.
České dráhy chcú šetriť na svojich zamestnancoch, ktorí
majú prísť o výhody, na ktoré boli zvyknutí desiatky rokov:
napríklad o dlhšiu dovolenku či kratší pracovný týždeň.
"Sú to veci, ktoré sú zrazu považované za nadštandard.
A my si ich rozhodne nenecháme vziať," hovorí Dušek.
Hrozí teda železnici štrajk?
- S ohľadom na vyjadrenia, ktoré zaznievajú z vedenia železníc,
sa obávam, že k nemu máme najbližšie zo všetkých odborárov.
Napríklad režijné výhody sú zrazu po 160 rokoch považované
za niečo, čo treba odbúrať.
Manažment nevie zabezpečiť dostatočné tržby a myslí si, že
to zaplatia radoví železničiari zo svojho. To sa hlboko mýlia.
Ak niečo takého myslí vedenie vážne, štrajk môže skutočne
prísť. Ide o zásadné veci.
Kedy by sa štrajk mohol konať?
- To sa zatiaľ nedá povedať presne. Kolektívne zmluvy sa začínajú
vyjednávať už v októbri, v zákonoch existujú presne
stanovené lehoty. Ak sa však avizované zmeny objavia v návrhu
zamestnávateľa, tak v názore na štrajk budeme absolútne
jednotní.
Plánujete rovnako ako učitelia na začiatku školského roka
zorganizovať iba krátky výstražný štrajk, alebo plánujete
časovo neobmedzený protest?
- Som presvedčený, že železničiari by boli schopní o tieto
veci bojovať nepretržitým štrajkom. A neviem si predstaviť,
že by to vzdali pred tým, než by dosiahli naplnenie svojich požiadaviek.
Počas štrajku by chodili aspoň nejaké spoje?
- Nie, znamenalo by to totálne zastavenie železnice.
ČT:
ČD podepsaly se Siemensem miliardový kontrakt na osobní vozy
PRAHA 21. 09.2003 - České
dráhy podepsaly s firmou Siemens kontrakt na dodávku 26 nových
osobních vozů za více než miliardu korun. Dráhy ale tomuto výrobci
zakázku zadaly bez výběrového řízení, což se nelíbí
odborářům. Uvedla to dnes Česká televize. České dráhy
kontrakt bez tendru odůvodňují tím, že s vozy od Siemensu už
jezdí.
Podle odborářů mohlo vedení firmy nové vozy nakoupit u
tuzemských výrobců, což by podle nich bylo levnější a práci
by dostali čeští dělníci. V tuzemsku i na Slovensku je několik
dodavatelů, kteří totéž dokáží dodat za téměř poloviční
cenu, uvedla ČT.
Dráhy nakupují nové vagony v době, kdy nejsou v nejlepší
finanční situaci, poznamenala televize. Kvůli vagonům se ČD
zadlužily u společnosti Eurofima, které se za úvěr zaručil
stát. Vagony stojí asi 45 milionů eur. Parlament ale schválil
státní záruku jen do výše 15 milionů. Zbytek chtějí ČD získat
v rámci druhé půjčky od Eurofimy, nebo si peníze na nákup
zajistit komerčním úvěrem. Třetí možností je uhradit nové
vozy z vlastních zdrojů.
Kontrakt získal vídeňský závod Siemensu, firma ale musí třetinu
zakázky realizovat v tuzemsku a čtvrtinu musí krýt offsety.
ČD mají nové vagony dostat v roce 2005, tedy v době, kdy už
mají v České republice jezdit Pendolina.
Při
srážce autobusu s vlakem v Pákistánu přes 40 mrtvých
ISLÁMÁBÁD (Pákistán)
20. 09.2003 - Při dnešní srážce vlaku s autobusem ve středním
Pákistánu zahynulo přes 40 lidí a dalších šest bylo zraněno.
Podle agentury Reuters v autobusu cestovali studenti a učitelé.
Tragédii zavinil řidič autobusu, který se snažil vjet na neřízený
železniční přejezd v Malikvalu v provincii Paňdžáb. Všechny
oběti, mezi nimiž jsou i tři děti, jsou právě z tohto
vozidla.
Podle policie přejezd není vybaven ani závorami ani výstražnými
světly, takže řidiči sami musí sledovat, zda se neblíží
vlak.
Štrajkujúcim
asi nezvýšia platy
23.09.2003, Juraj Danielis,
Bratislava - Z jedenástich železničných odborových centrál
sa do štrajku 26.9. nezapojí deväť. Manažmentu a.s. Železničná
spoločnosť a Železnice SR však účasť na štrajku a jeho
zabezpečovanie oficiálne potvrdilo len kľúčové Odborové
združenie železničiarov (OZŽ). Postoj Železničiarskeho
robotníckeho zväzu je neznámy.
Väčšina odborových centrál, ktoré sa nezúčastnia, odôvodnili
svoje rozhodnutie tým, že železničné spoločnosti plnia
kolektívnu zmluvu, nemajú teda na štrajk príčinu. "V
dodatku ku kolektívnej zmluve sa železničné odbory zaviazali,
že nebudú štrajkovať a nespôsobia železniciam ekonomické
škody," povedala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková s tým, že
rozhodnutie OZŽ považujú za porušenie zmluvy. Spoločnosť
zvažuje, že týmto zamestnancom ako sankciu odoberie dohodnuté
tohtoročné zvýšenie mzdy, teda 5%.
"Vnímame to ako neférový a zastrašujúci postup,"
reagoval predseda združenia Jozef Schmidt. Ekonomické škody,
ktoré štrajk spôsobí, budú podľa neho pre železnice minimálne.
Zamestnancov o prípadných sankciách zo strany železníc
vedenie odborového zväzu neinformovalo. Ako dodal Schmidt, OZŽ
sa tým bráni nátlaku železníc.
Protokol z kolektívneho vyjednávania pred sprostredkovateľom z
3.7., kedy dodatok ku kolektívnej zmluve vznikol, hovorí, že
zamestnávatelia "svojimi aktivitami nespôsobia zamestnávateľom
škody ohrozujúce plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy".
Spoločná
zdravotná poisťovňa odmieta zlúčenie s VšZP
Zákon o SZP podľa jej riaditeľa ani neumožňuje
splynutie s inou poisťovňou
BRATISLAVA 22. 09.2003 - Spoločná zdravotná poisťovňa (SZP)
odmieta splynutie s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP).
Ako na tlačovej besede uviedol riaditeľ SZP Peter Kvasnica, zákon
o SZP umožňuje len jej zrušenie. "Splynúť s VšZP môžu
iba rezortné poisťovne, SZP je však v osobitnom režime a
zlikvidovať sa podľa zákona môže iba zrušením," zdôraznil
Kvasnica. Ako dodal, poisťovne sa môžu zlúčiť len na základe
dohody. VšZP a SZP však doteraz o ničom podobnom nerokovali a
žiadnu dohodu nepripravujú.
SZP má s VšZP splynúť od budúceho roka na návrh
ministerstva zdravotníctva. Cieľom tohto zlúčenia je podľa
ministerstva vyriešiť dlh SZP voči osobitnému účtu prerozdeľovania
povinného zdravotného poistenia. Za dva roky, počas ktorých
SZP neodvádzala na tento účet peniaze, jej dlh dosiahol približne
2 mld. Sk. Toto číslo však SZP spochybňuje. "S VšZP sme
v súdnom spore o výšku dlhu. V centrálnom registri poistencov
sú chyby a nepresnosti, preto nikto nemôže povedať, aký je
dlh v skutočnosti," povedal Kvasnica. Splynutím s VšZP sa
podľa Kvasnicu otázka dlhu nevyrieši. "SZP svoj dlh nie
je schopná zaplatiť, iba ak by exekvovala železnice,"
poznamenal Kvasnica.
Výhrady SZP sa týkajú aj samotného materiálu. "Považujem
za nenormálne, že s prípravou tak závažného materiálu
ministerstvo neoboznámilo ani Správnu radu SZP,"
komentoval Kvasnica. Zároveň vyslovil podozrenie, že
ministerstvu ide o cielené zrušenie poisťovne. "Môže byť
celá škála domnienok, čo je za tým, konkrétne však nevieme
nič," uviedol Kvasnica.
Ďalším problémom je podľa predstaviteľov poisťovne otázka
povinných poistencov, ktorých má SZP. Ide o vojakov,
policajtov, železničiarov a ďalšie uniformované zložky. Zo
zákona majú špeciálny režim zdravotnej starostlivosti, ktorý
sa však netýka VšZP. Problémy vidí vedenie SZP aj pri
utajovaní zdravotných údajov niektorých poistencov.
Poisťovne by sa mali zlúčiť bez likvidácie. Splynutiu by
mala predchádzať mimoriadna účtovná závierka, vrátane
inventarizácie majetku a záväzkov SZP. Návrh predpokladá
negatívny dopad na štátny rozpočet vo výške 75 mil. Sk ročne.
Spôsobí ho výpadok 1 % zo sumy 7,5 mld. Sk, ktorá má Spoločná
zdravotná poisťovňa ročne na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti pre všetkých svojich poistencov. Náklady špecifickej
zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov ozbrojených síl a
ozbrojených zložiek totiž nebude možné uhrádzať zo solidárneho
systému zdravotného poistenia.
SZP:
exekvovať železnice?
23.09.2003, Koníková Ľudmila - V našej
zdravotníckej sfére je postoj k rozličným dlhom eufemisticky
označovaný za osobitný. A to nielen zo zainteresovaných strán.
Nehovorí sa napr. o dlhu, ktorý zostal Spoločnej zdravotnej
poisťovni po spojení so železničnou poisťovňou Garant, zato
však MZ SR prišlo s niečím originálnym. Splynutím Spoločnej
zdravotnej poisťovne (SZP) so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou
(VšZP) chce riešiť dlh tejto inštitúcie voči osobitnému
účtu prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia. Za 2
roky, počas ktorých SZP neodvádzala na tento účet peniaze,
mal jej dlh dosiahnuť približne 2 mld Sk. Návrh, ktorý MZ SR
dalo do pripomienkového konania, by sa mal zrealizovať k 31.12.2003.
Spomenuté číslo však zo SZP spochybňujú. Jej generálny
riaditeľ Ing. Peter Kvasnica v tejto súvislosti uviedol, že so
VšZP sú v súdnom spore o výšku dlhu. Podľa neho sú v centrálnom
registri poistencov chyby a nepresnosti, ktoré sa tiež podpisujú
pod súčasnú situáciu. Navyše splynutím s VšZP sa - a to
nielen podľa spomínaného riaditeľa - otázka dlhu nevyrieši.
P. Kvasnica včera (22.9.) vyhlásil, že "SZP svoj dlh nie
je schopná zaplatiť, iba ak by exekvovala železnice".
Splynutiu by mala predchádzať mimoriadna účtovná uzávierka
vrátane inventarizácie majetku a záväzkov. Dohoda o tomto úkone
má podľa predloženého návrhu obsahovať poistencov SZP prechádzajúcich
do VšZP v dohodnutom rozsahu údajov, pohľadávky SZP, záväzky
SZP voči zdravotníckym zariadeniam a iným právnickým osobám
a fyzickým osobám, ďalej vybrané poistné na zdravotné
poistenie, poplatok z omeškania i pokuty a majetok SZP. Otázne
je, čo by bolo v prípade takejto realizácie s budovami. A tiež
by bolo zrejme dobre poznať odpoveď na otázku, o čo tu
vlastne ide...
V súvislosti s predloženým návrhom odzneli i informácie, že
bude mať negatívny dosah na štátny rozpočet vo výške 75
miliónov korún ročne, pretože náklady špecifickej
zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov ozbrojených síl a
ozbrojených zložiek nebude možné uhrádzať zo solidárneho
systému zdravotného poistenia. Zo Spoločnej zdravotnej poisťovne
odmietajú splynutie so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou -
okrem iného aj preto, že platná legislatíva v tejto oblasti
umožňuje len jej zrušenie, splynúť s VšZP môžu totiž iba
rezortné poisťovne, SZP je však v osobitnom režime... Poisťovne
sa môžu zlúčiť len na základe dohody, podľa včerajších
informácií však VšZP a SZP však doteraz o ničom podobnom
nerokovali a žiadnu dohodu nepripravujú. Pripomeňme si, že
Spoločná zdravotná poisťovňa bola zriadená od 1. júla 1998
ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného
poistenia. Vznikla splynutím Poisťovne MV SR, Vojenskej
zdravotnej poisťovne a Železničiarskej zdravotnej poisťovne.
No okrem finančného problému je tu ešte i nezanedbateľný
problém etický. Napríklad spomínaný generálny riaditeľ
považuje za nenormálne, že s prípravou takého závažného
materiálu ministerstvo neoboznámilo ani Správnu radu SZP. A
vyslovil tiež podozrenie, že ministerstvu ide o cielené zrušenie
poisťovne. Námietky zainteresovaných majú zrejme viac ako len
"čosi do seba". V našom štáte sa však už -
obrazne povedané - prižmúrili oči nad viacerými ťažko
pochopiteľnými skutočnosťami...
Štátnym
tajomníkom na ministerstve bude zrejme M. Kačaljak
BRATISLAVA 22. 09.2003 - Novým štátnym tajomníkom
na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií zrejme bude
Mikuláš Kačaljak. V pondelok o tom rozhodlo Predsedníctvo
Aliancie nového občana (ANO) na návrh straníckeho šéfa
Pavla Ruska. Kačaljak doteraz pôsobil ako predseda Krajskej
rady ANO v Žiline. Rusko už o nominácii informoval ministra
dopravy Pavla Prokopoviča. Dohodli sa, že Prokopovič návrh na
vymenovanie M. Kačaljaka do funkcie predloží na najbližšie
rokovanie vlády. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ANO
Peter Matula.
Zasadá
Slovensko–poľská medzivládna komisia pre cezhraničnú
spoluprácu
Ľubovnianske Kúpele 22. 09.2003 - Analýza
podmienok spolupráce Slovenska a Poľska po spoločnom vstupe do
Európskej únie v roku 2004 je obsahom dvojdňového rokovania
členov bilaterálnej medzivládnej komisie pre cezhraničnú
spoluprácu. Jej v poradí VIII. zasadnutie sa začalo dnes v Ľubovnianskych
Kúpeľoch pri Starej Ľubovni.
Komisia má 11 pracovných skupín, ktoré na samostatných
rokovaniach posúdia doterajšie výsledky svojho pôsobenia a načrtnú
aktuálne problémy na riešenie do termínu nového zasadnutia.
Ich činnosť sa dotýka takých oblastí ako hraničné
priechody a doprava, hospodárska spolupráca, kultúra,
vzdelávanie a výmenné pobyty pre mládež, prihraničná
spolupráca územných samospráv.
Na VIII. zasadnutí sa zaoberajú aj špecifickými otázkami -
priechody na turistických chodníkoch v Tatranskom národnom
parku, fungovanie biosférickej rezervácie Babia hora a príprava
spoločných projektov v rámci programu PHARE CBC a INTERREG III
A.
Predsedom slovenskej časti medzivládnej komisie je Martin Pado,
štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
ktorý je prítomný na rokovaní. Na zasadnutí sa zúčastňujú
veľvyslankyňa SR v Poľsku Magda Vášáryová a nový poľský
veľvyslanec v SR Zenon Kosiniak-Kamysza.
Dohodu o vzniku komisie podpísali vo Varšave v roku 1994.
Další
nové vagóny od Siemensu mají ČD získat na jaře 2005
PRAHA 22. 09.2003 - České
dráhy by měly další nové vagóny od Siemensu začít přebírat
na jaře 2005. Firma začátkem září se Siemensem podepsala
smlouvu na dodávku 26 vysokorychlostních vagónů první a druhé
třídy za 43,5 milionu eur (asi 1,4 miliardy korun), sdělil
dnes ČTK Pavel Tesař z tiskového oddělení drah. Všech 26
vozů mají ČD převzít do konce roku 2005. V současnosti již
na českých kolejích jezdí 35 takových vagónů.
Zakázku ČD zadaly rovnou Siemensu, tedy bez veřejné soutěže,
což kritizují odboráři. V tuzemsku i na Slovensku je podle
nich několik dodavatelů, kteří totéž dokáží dodat za téměř
poloviční cenu. Kontrakt získal vídeňský závod Siemensu,
firma ale musí třetinu zakázky realizovat v tuzemsku a čtvrtinu
musí krýt offsety.
Dráhy zadaly zakázku Siemensu proto, že 35 stejných vagónů
již po českých kolejích jezdí. Kvůli údržbě a provozu je
pro ČD co nejnižší počet typů používaných vozů výhodný,
vysvětlil Tesař. Smlouva se Siemensem se vztahuje i na náhradní
díly.
Dráhy chtějí nákup vagónů hradit z úvěru od evropského
sdružení železnic Eurofima. V něm mají ČD v současnosti půlprocentní
podíl, což jim umožňuje čerpat každoročně úvěr do 15
milionů eur (tedy asi 480 milionů korun). Letos z něho má 12
milionů směřovat na dodávku vagónů od Siemensu a tři
miliony jako záloha na dvě soupravy příměstské dopravy,
takzvané pantografy.
Dráhy chtějí svůj podíl v Eurofimě zvýšit na jedno
procento, což by jim umožnilo čerpat až miliardu korun ročně.
Záměr navýšit podíl v Eurofimě ale ještě musí schválit
vláda.
Dlhy
Spoločnej zdravotnej poisťovne zaplatia občania
23.09.2003, Vavrová Vanda - Približne 500 Sk
zaplatí každý občan za dlhy Spoločnej zdravotnej poisťovne
(SPZ). Tá neodvádzala dva roky na osobitný účet povinnú
platbu vo výške 2,4 mld Sk.
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa preto rozhodol, že dlhy
poisťovne vyrieši zlúčením tejto poisťovne a VšZP. Návrh
je už v pripomienkovom konaní a vláda ho chce v parlamente
prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
"V každom prípade to zaplatí štát. Lepšie sa mu však
oddlží jedna poisťovňa s jasne definovanými závierkami, ako
dve, ktoré ešte navyše medzi sebou majú nevysporiadané vzťahy,"
tvrdí hovorkyňa ministerstva Alexandra Novotná.
Obe poisťovne sa zhodujú, že ich zlúčenie dlh nevyrieši.
"Svoj dlh nie sme schopní zaplatiť, iba ak by sme
exekvovali železnice," uviedol riaditeľ SPZ Peter Kvasnica.
Tie jej neodvádzali poistenie za svojich zamestnancov a na
poistnom dlhujú 1,3 mld Sk.
Minister Zajac si od zlúčenia poisťovní sľubuje nielen vyriešenie
miliardových dlhov. Chce predísť aj problémom, ktoré môže
spôsobiť transformácia zdravotných poisťovní. Tú
pripravuje ministerstvo zdravotníctva na budúci rok a poisťovne
by sa mali zmeniť na akciové spoločnosti.
Sedemstotisíc poistencov SPZ si tak bude musieť od januára hľadať
novú poisťovňu. Ministerstvá, ktoré majú v tejto poisťovni
svojich zamestnancov, nemajú totiž podľa Novotnej záujem
vytvoriť podľa nového zákona novú poisťovňu, pretože majú
pocit, že ich poistenci môžu byť aj vo Všeobecnej.
Vedenie SPZ tvrdí, že ide o cielené zrušenie poisťovne, ktorá
poskytuje povinné zdravotné poistenie policajtom, vojakom a železničiarom.
"Splynúť so Všeobecnou môžu iba rezortné poisťovne,
naša poisťovňa je však v osobitnom režime a zlikvidovať sa
podľa zákona môže iba zrušením," povedal Kvasnica. Podľa
neho poisťovne sa môžu zlúčiť len na základe dohody. Obe
poisťovne sa však na ničom podobnom nedohodli.
VšZP tvrdí, že splynutie oboch poisťovní nevyrieši dlh, ako
to navrhuje Zajac. Ten podľa jej hovorcu Milana Veleckého
rastie každým dňom aj penalizáciou a už dnes dosahuje asi 5
mld Sk.
Poisťovne by sa mali zlúčiť bez likvidácie. Návrh
predpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet vo výške 75
mil. Sk ročne.
Spoločná zdravotná poisťovňa
* vznikla 1.7.1998 splynutím Poisťovne ministerstva vnútra,
Vojenskej zdravotnej poisťovne a Železničiarskej zdravotnej
poisťovne. Má 700.000 poistencov
* 200.000 poistencov sú železničiari, vojaci a policajti, pre
ktorých platí zo zákona špeciálny režim zdravotnej
starostlivosti
* dlh na účet prerozdelenia je 2,4 mld Sk, ten však SZP
spochybňuje a nevie ho splatiť
* táto suma vznikla podľa poisťovne aj tým, že železnice
neplatili odvody za svojich poistencov a dlhujú 1,3 mld Sk
* SZP tvrdí, že od októbra 2002 už riadne na účet platí
* výšku dlhu 2,4 mld Sk sa SZP súdi so správcom účtu. Ten
dlhuje túto sumu Všeobecnej zdravotnej poisťovni
Železnice sa s dodávateľom súdia roky
25.09.2003, Danielis Juraj - Spor
medzi spoločnosťou Železnice SR a spoločnosťou Noram
Corporation Slovakia o platnosť štyroch zmlúv na dodávku
komunikačného systému pre železnice z roku 1996 už trvá
niekoľko rokov.
Rovnako ako v prípade ministerstva dopravy sa do uzavretia súdneho
procesu k sporu nevyjadria ani ŽSR. Rozhodujúce budú až závery
súdu.
V pôvodnej generálnej zmluve sa obe strany zaviazali, že všetky
prípadné spory vyriešia mimosúdnou cestou do tridsiatich dní
od oznámenia problému. Nestalo sa tak. Železnice neskôr vyhlásili,
že sú kontrakty neplatné vzhľadom na nevykonané výberové
konanie, ako nariaďoval zákon o verejnom obstarávaní. Noram
považuje za hrubé porušenie zmlúv aj to, že ŽSR neskôr
zadali práce na úseku Košice - Zvolen firme Lucent
Technologies Slovensko. Noram mal pôvodne v prvej fáze spojiť
úsek Žilina - Košice a Košice so Zvolenom až sekundárne.
Koncom januára 2001, po výmene právneho zástupcu na strane
Noramu a po tom, ako do sporu vstúpil aj kanadský Noram
Telecom, súd námietky železníc neuznal a potvrdil, že zmluvy
boli v súlade z vtedajším znením zákona o verejnom obstarávaní.
Následne sa železnice odvolali na najvyšší súd, avšak právna
zástupkyňa pre zdravotné ťažkosti na pojednávanie neprišla.
Najvyšší súd neskôr prípad vrátil krajskému súdu s tým,
že sa nesplnili podmienky na potvrdenie ani zmenu napadnutého
rozsudku. Rovnako sa však podľa stanoviska Najvyššieho súdu
železnice nedomáhali uznania neplatnosti zmlúv.
Po poslednom rozhodnutí krajského súdu z mája 2002 sa ŽSR opäť
odvolali. Okrem spochybňovania výberu Noramu, ktorý mal byť v
rozpore so zákonom, priniesli aj nové argumenty. List, ktorým
mali železnice vyzvať Noram, aby predložil súťažný návrh,
podľa nich neobsahoval potrebné náležitosti na vyvolanie užšej
súťaže, čo podľa ŽSR potvrdzuje neplatnosť kontraktov.
Rovnako tvrdia, že zmluvu neporušili ani zadaním prác firme
Lucent Technologies Slovensko, keďže malo ísť o odlišné práce.
Ako nakoniec ŽSR súdu odôvodnili návrh na zamietnutie žaloby,
integrovaný komunikačný systém sa podľa znenia zmlúv nedal
realizovať.
Zmenu majiteľa pohľadávky v hodnote zhruba 13,6 mld USD voči
železniciam zatiaľ nikto neohlásil.
Najvyšší súd vrátil spor medzi Noram a
ŽSR na Krajský súd
Bratislava 25. 09.2003 - Najvyšší súd (NS)
SR vrátil spor medzi Noram Corporation Slovakia a Železnicami
SR na Krajský súd (KS) Bratislava. Noram žiada železnice za
zrušenie zákazky z roku 1996, preplatenie škody a zmareného
zisku vo výške zhruba 13,6 milióna USD.
Podľa Senátu Najvyššieho súdu je kľúčovou otázkou
platnosť zmluvy medzi oboma subjektmi. Okolnosti nasvedčujú,
že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom o verejnom
obstarávaní. Po objasnení platnosti zmluvy a jej rozsahu je
podľa Senátu potrebné zistiť rozsah škody.
Podľa právneho zástupcu ŽSR Stanislava Šuberta budú železnice
v spore pokračovať. Mimosúdnu dohodu zástupca železníc vylúčil.
Konateľ spoločnosti Noram Igor Marek nevníma rozhodnutie NS
pozitívne. "Po toľkej práci, ktorú sme do projektu dali
je to divné," povedal na margo verdiktu NS. Rozhodnutie NS
sa však podľa neho dalo očakávať, aj vzhľadom na rozsah
spisu. Právna zástupkyňa spoločnosti Noram vyjadrila rozhorčenie
nad vyjadreniami ministra dopravy Pavla Prokopoviča, ktorý deň
pred pojednávaním na NS hovoril pre médiá "o pravde na
strane ŽSR". Zástupkyňa Noramu sa obávala, že takéto
vyjadrenie môže ovplyvniť súd.
NS sa sporom opätovne zaoberal po tom, čo KS doplnil predchádzajúce
výhrady NS o postoj znalca k výške údajne vzniknutých škôd.
KS už dávnejšie rozhodol celý spor v prospech spoločnosti
Noram a vec sa dostala na NS na základe odvolania ŽSR.
Predmetom sporu je otázka právoplatnosti generálnej zmluvy na
dodávku integrovaného informačného systému, ktorú s firmou
Noram podpísalo vedenie železníc ešte v roku 1996. Projekt
mal byť v zmysle generálnej zmluvy rozdelený do 42 fáz. Podľa
uzavretého dodatku k zmluve sa mal v prvej fáze vybudovať
informačný systém na úseku Košice - Žilina v pôvodne
odhadovanej sume 254 miliónov Sk. ŽSR však neprijali žiadny
zo spôsobov financovania projektu a po výmene vedenia železníc
v roku 1998 sa firmy prestali kontaktovať. Noram následne podal
na železnice žalobu za neplnenie zmluvy.
Firma Noram podľa výpisu z obchodného registra v posledných
rokoch niekoľko krát menila sídlo. V súčasnosti by mala sídliť
v Novom Meste nad Váhom. Materskou firmou slovenského Noramu je
Noram Corporation Canada, ktorá je v súčasnosti v konkurze.
Rýchlotrať postavia neskôr
26.09.2003,
hc, TRENČÍN – Skončil sa rozruch okolo rýchlotrate v Trenčíne.
Mesto na obrovské protesty ľudí odpovedalo po svojom.
Rozhodnutie, kadiaľ povedie železničná trať, odložilo o päť
rokov.
Najviac nadšení sú z tohto riešenia ľudia, ktorí bývajú
priamo na mieste, kadiaľ mala nová trať viesť. Podľa jedného
variantu jej totiž malo padnúť za obeť asi dvadsať rodinných
domov. Zachránená je tiež trenčianska letná plaváreň. Jej
rekonštrukcia stále niekoľko desiatok miliónov korún. Kvôli
rýchlotrati ju chceli zbúrať. Svoju činnosť ukončil aj petičný
výbor. Pod petíciu proti rýchlotrati sa podpísalo vyše desaťtisíc
nespokojných ľudí. Rekonštruovaná železničná trať by
vlakom umožnila premávať stredom mesta 160-kilometrovou rýchlosťou.
Železnice si môžu vyberať z viacerých možností
26.09.2003, Vechter Juraj - Vek železničných
vozidiel pre osobnú dopravu núti a.s. Železničná spoločnosť
(ŽS) obstarať si nové vozidlá. Jednou z možností je
prestavba motorových vozňov typu 810 na typ 812, ktorej technológiu
úspešne zvládli v ŽOS Zvolen.
Zásadnou rekonštrukciou sa podarilo znížiť aj spotrebu
motorovej nafty, keďže modernizované vozidlo je vybavené
motorom spoločnosti MAN a prevodovkou od firmy Voith.
Ako hovorí vedúci odbytu zvolenskej vagónky Pavol Plameň,
firma dodala železniciam zatiaľ 19 týchto vozidiel, ktoré už
jazdia napríklad na úseku Banská Bystrica - Brezno - Červená
Skala. Rekonštrukcia jedného vozidla s 35 miestami na sedenie
stojí 14 mil. Sk. Pre vysokohorskú trať Poprad - Tatranská
Lomnica ŽOS Zvolen pripravili verziu Lux s klimatizáciou.
Hovorca ŽS Miloš Čikovský v tejto súvislosti pripomína, že
k celkovej cene rekonštrukcie treba pripočítať aj zostatkovú
cenu vozidiel typu 810, ktorá predstavuje 10 mil. Sk. Upozorňuje
tiež, že vozeň 812 má určité bezpečnostné slabiny a v
zmysle direktívy EÚ 2001/16/EC ich po roku 2007 nebude možné
nakupovať pre celoštátne trate. Táto direktíva sa však nevzťahuje
na regionálne železnice.
V skúšobnej prevádzke na tratiach slovenských železníc je v
súčasnosti aj jedna motorová jednotka typu 840, ktorú dodalo
slovensko-švajčiarsko-kanadské konzorcium firiem ŽOS Vrútky,
Stadler Rail a Bombardier Transportation. Podľa generálneho
riaditeľa ZSSK Pavla Kužmu cena tejto jednotky dosahuje 120,8
mil. Sk. Prepraví 110 sediacich cestujúcich, má moderný hliníkový
skelet a v strede umiestnenú hnaciu dieselelektrickú jednotku.
Po vykonaní predpísaných skúšok ju železnice ešte tento
rok chcú nasadiť na osobné a zrýchlené vlaky v úseku medzi
Zvolenom, Plešivcom, Košicami a Humenným.
Dodávku týchto vozidiel si ŽS zakontrahovala už pred tromi
rokmi rozšírením pôvodného kontraktu na 14 moderných
električiek pre Tatranské železnice. Jednotky boli pôvodne určené
na úsek Poprad - Kežmarok. Ako zdôrazňuje M. Čikovský, táto
dodávka je pre ŽS výhodná podmienkami financovania, ako je
odklad splátok a nízky úrok.
V budúcich rokoch bude dosť peňazí Približne rovnakú cenu
ako vozidlá typu 840 mala mať aj dodávka 35 ľahkých motorových
jednotiek (3,5 mld Sk bez DPH). Podľa predsedu Predstavenstva ŽOS
Vrútky Víťazoslava Mórica výberové konanie, ktoré bežalo
od roku 2000, vyhralo konzorcium ŽOS Vrútky a Stadler Busnag,
vláda s ním však nakoniec kúpnu zmluvu neuzavrela. Viaceré
vyhlásenia politikov totiž spochybnili transparentnosť tohto
tendra. Ďalším dôvodom na neuzavretie kontraktu malo byť plánované
rušenie prevádzky na niektorých úsekoch železníc, ku ktorému
došlo začiatkom tohto roka. Hovorca železníc M. Čikovský to
však odmieta: "Výberové konanie sa neuzatvorilo, lebo
akcionár, ktorého zastupuje minister dopravy, nepripustil ďalšie
zadlžovanie ŽS." "Očakávam, že v budúcich rokoch
budeme mať dosť prostriedkov aj na nákup vozidiel. Budeme totiž
využívať eurofondy na rekonštrukciu infraštruktúry, takže
nám zostanú prostriedky aj na nákup vozidiel," tvrdí
minister dopravy Pavol Prokopovič.
Porovnanie parametrov nových a rekonštruovaných vozidiel
Typ 812 | Typ 840 | LMJ | |
ŽOS Zvolen | ŽOS Vrútky | ŽOS Vrútky | |
Obsadenie cestujúcimi | 91 | 230 | 244 |
Celková hmotnosť (tony) | 27,5 | 77,7 | 77,7** |
Trakčný výkon (kW) | 230** | 420 | 600** |
Max. rýchlosť (km/hod) | 80 | 115 | 140 |
Nadobúdacia cena (mil. Sk) | 14* | 104 | 100** |
* pri
rekonštrukcii vozňa 810
** odhad
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU
Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , TREŽ , Skalité , Zwardoń
130-50: Galanta , Šaľa , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Levice , Kozárovce , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
190-6: Bánovce n/O.
, V. Kapušany , Čierna n/T.
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Plavecký Mikuláš -
Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom -
Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová
Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata