Električka by bola vo Viedni za 40
minút
8.12. 2003 - Bratislava, Soňa
Pacherová
* Ako predstaviteľ rakúskeho podnikateľského združenia
prichádzate s námetom, ako vyriešiť dlhodobý dopravný
problém Bratislavy. V čom váš plán spočíva?
- Odporúčame staviť na koľajovú dopravu a čo najviac
využiť už jestvujúce mestské a prímestské železničné
trasy - v Petržalke, Vrakuni, Podunajských Biskupiciach, Novom
Meste, Rači... Treba ich však kompletne zrekonštruovať a
niektoré úseky dotvoriť. Jazdiť po nich by mohli rovnaké
rýchloelektričky ako po viedenskom S-Bahne, rýchlosťou až
130 km/h. Výsledok sa môže dostaviť už do dvoch-troch rokov.
Ani naše riešenie nie je lacné, určite je však najlacnejšie
zo všetkých doterajších. Zdôrazňujem, že stále hovorím o
koľajniciach s klasickým rozchodom l 435 milimetrov, nie o
bratislavských električkových tratiach, ktoré majú dosť
nešťastný, úzky, iba metrový rozchod.
* Poďme k vašim konkrétnym predstavám.
- Dali by sa zhrnúť do troch bodov. Po prvé - radi by sme
oživili symbol niekdajšej viedenskej električky. Dnešné
spojenie s Viedňou z Petržalky cez Parndorf je zdĺhavé a
najmä nespája centrá oboch miest ako v prvej polovici
minulého storočia. Ani my však nehodláme postaviť akúsi
historickú repliku električky, ktorej trasa kedysi viedla
pravým nábrežím Dunaja cez Starý most k hotelu Carlton. Nie
je to možné z dôvodov, ktoré už nemá zmysel rozoberať.
Dunaj by sme radi preklenuli novým železničným mostom z
Wolfsthalu do Devína. Ponúka sa tu aj kombinácia mosta s malou
vodnou elektrárňou, ale to je už o inom... Novú železničnú
trať by bolo treba vybudovať pozdĺž Devínskej cesty.
Napojila by sa na súčasnú trasu úzkorozchodnej električky od
Karlovej Vsi, tam by sa, samozrejme, musel rozchod rozšíriť v
úseku popri Dunaji až do centra. Konečná novej viedenskej
rýchloelektričky by bola kdesi medzi Novým a Starým mostom.
Cestu z Viedne do Bratislavy odhadujem po dokončení trate na 40
minút.
* Hmm, smelá myšlienka. Čo druhý bod?
- V rámci neho zase plánujeme vyriešiť nosný systém
hromadnej dopravy v meste. Desaťročia sa hovorilo, že v
Bratislave vznikne metro. Tvrdíme, že to nie je vhodné - pre
obrovskú finančnú záťaž aj pre zlé geologické pomery,
najmä v okolí Dunaja. Kvalitný nosný systém si vieme
predstaviť na báze rýchloelektričky, opäť v štýle
viedenského S-Bahnu, s rovnakými vozidlami. Využíval by
spomínané jestvujúce železničné koľajové siete v meste.
* Bratislavu najviac páli koľajové prepojenie Petržalky s
ľavobrežným mestom. Ako by ste ho zabezpečili?
- V Petržalke by sa vybudovalo krátke koľajové napojenie
zhruba z Janíkovho dvora na železničnú trať vedúcu cez
Prístavný most. Ten by bol spojnicou s ľavým brehom. Na to,
aby nosný systém pokryl prakticky celé mesto, stačí
dotvoriť niektoré krátke úseky. Nenáročná preložka pri
Letisku M. R. Štefánika by fakticky umožnila jeho
železničné spojenie priamo s viedenským Schwechatom. Ďalší
nový úsek, čiastočne tunelový, by viedol z centra, kde by
končila nová viedenská električka, v línii Karadžičovej
ulice a napojil by sa na jestvujúcu trať pri bývalej stanici
Filiálka. Rýchlosť prepravy mestom však bude závisieť aj od
toho, či na nosný systém vhodne nadviaže doplnková doprava -
najmä električková a trolejbusová, ale aj autobusová.
* A do tretice?
- V poslednej etape by sme sa všetko to, čo sa vybuduje v
prvých dvoch, usilovali previazať s traťami v širšom
regióne. Rýchlo a pohodlne by sa potom dalo dostať hoci priamo
z centra Bratislavy až do Malaciek, Pezinka, Senca, Dunajskej
Stredy či Győru. Významne by sa tým pokryli dopravné potreby
v trojuholníku Viedeň, Bratislava, Győr, ktorý má veľké
perspektívy rozvoja. Náš plán by zároveň predstavoval
ideálne prepojenie železničnej, cestnej aj leteckej dopravy. V
blízkosti letiska by napríklad mohlo vzniknúť aj prekladisko
kamiónov na železničné vagóny. Doprava kamiónov po
železnici je teraz v Rakúsku vôbec veľký hit.
* Koľko by celý projekt stál a kde naň zoženiete
peniaze?
- Nijakú podrobnú kalkuláciu zatiaľ neuvediem, v tomto
štádiu by to nebolo seriózne. Rokovania s niektorými
zahraničnými bankami však boli viac ako nádejné...
Bratislavské železničné trate sú predsa nielen súčasťou
mestských a regionálnych, ale aj transeurópskych dopravných
ciest. Čiastočne by sa preto na náš projekt určite dali
získať peniaze z európskych fondov. Známy je dnes aj model
financovania PPP - Private Public Partnership - kde sa na veľkom
projekte finančne spolupodieľajú menšie podnikateľské
subjekty, ktoré z neho tiež budú mať úžitok. Na dopravný
systém sa predsa naviažu rôzne ďalšie systémy priemyselné,
obchodné aj iné. Malou sumou môže prispieť aj mesto
Bratislava.
Na výkony vo verejnom záujme majú
železnice v tomto roku 4,3 mld. Sk
Poprad 5. 12.2003 - Na výkony vo
verejnom záujme vyčlenil vládny kabinet pre Železničnú
spoločnosť (ZSSK), a. s. v tomto roku 4,3 miliardy Sk. Ako
informovali zástupcovia ZSSK na dnešnej tlačovej besede v
Poprade, celkové náklady na objednané výkony by mali
predstavovať 6,9 miliardy Sk, z čoho asi 2,62 miliardy vykryje
spoločnosť z tržieb.
Zmluva o výkonoch vo verejnom záujme medzi štátom a ZSSK na
rok 2004 vychádza z rovnakého objemu, čo predstavuje 30,5
miliona vlakových kilometrov.
Cestovné v osobnej železničnej doprave vzrastie v budúcom
roku o 10 %, pričom 5 % tvorí vplyv inflácie a ďalších 5 %
zmena daňového systému.
Zo Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sú vyňaté kategórie
vlakov IC a EC, ktoré tvoria iba 3,5 % výkonov v osobnej
doprave. Divízia osobnej prepravy Košice vypracovala nový
návrh deregulovaného cestovného v snahe zvýšiť počet
cestujúcich vo vlakoch vyššej kategórie a zvýšiť
efektívnosť ich prevádzky. O zavedení deregulovaného
cestovného rozhodne v najbližších dňoch Predstavenstvo ZSSK.
Riaditeľ Divízie osobnej prepravy Pavol Gallo očakáva v
súvislosti s rozšírením Európskej únie v máji 2004
vyšší pohyb cestujúcich do západných krajín. Vyzdvihol
dobrú spoluprácu s Českou republikou, kde sa podarilo
"dohodnúť dobré ceny". Medzi Prahou a Popradom
funguje autovlak, ktorý sa osvedčil. Motoristi takúto službu
vítajú, preto je v súčasnosti vo výstavbe autorampa v
Košiciach a ZSSK sa pokúsi o zavedenie autovlaku aj medzi
Bratislavou a Košicami. Z noviniek spomenul nové uniformy
vlakových čiat a menovky. Pokračuje elektronizácia predaja
cestovných lístkov. Spoločnosť už zaviedla do praxe 600
prenosných pokladníc. V januári by sa mal rozbehnúť
internetový predaj lístkov, spočiatku na IC vlaky a postupne i
na ďalšie.
Vo Vysokých Tatrách zavedú
samoobslužný výpravný systém
POPRAD 5. 12.2003 - Divízia osobnej
prepravy Železničnej spoločnosti plánuje od 1. januára 2004
zaviesť na tratiach Tatranských elektrických železníc a
Ozubnicovej železnice pilotný projekt „Samoobslužný
výpravný systém“ (SVS), informoval na tlačovej besede v
Poprade riaditeľ DOP ZSSK Pavol Gallo. Podstatou SVS je
stanoviť vyššiu zodpovednosť cestujúcich za svoje
vypravenie, než na ostatných tratiach. Cestujúci budú
povinní nastúpiť do vlaku už s vopred zakúpeným cestovným
lístkom bez ohľadu na to, či je tarifný bod obsadený alebo
neobsadený a lístok si budú musieť označiť v označovačoch
umiestnených vo vlakoch. Platnosť cestovných lístkov budú
kontrolovať vlakoví revízori a kontrolóri osobnej prepravy. V
najfrekventovanejších vlakoch bude okrem revízora aj vlaková
čata.
Skúšobnú prevádzku SVS začala ZSSK 1. októbra na trati
Žilina - Rajec na základe zmluvy s Dopravným podnikom mesta
Žiliny. SVS sa stal súčasťou Žilinského integrovaného
dopravného systému. V tarifných bodoch Bytčica, Lietavská
Lúčka, Poluvsie, Rajecké Teplice, Konská, Zbyňov a Kľače
inštalovali výdajné automaty na cestovné lístky a v štyroch
motorových vozňoch a v piatich prípojných vozňoch
označovače cestovných lístkov. Od 1. októbra si cestujúci
môžu kúpiť jednotný jednorazový cestovný lístok, ktorý
platí vo vlakoch, autobusoch a trolejbusoch žilinskej Mestskej
hromadnej dopravy. V budúcnosti by sa hlavným cestovným
dokladom v Žilinskom IDS mala stať čipová karta. Po vstupe
SAD, resp. iných dopravcov, bude mať IDS podstatne širšie
využitie a tým aj použiteľnosť čipovej karty bude širšia.
Železnice avizovali zmeny vo
vnútroštátnej doprave
Poprad 7. 12.2003 - Od dátumu
platnosti nového cestovného poriadku, teda od 15. decembra,
bude v pracovných dňoch a dopravných špičkách denne
premávať na slovenských železniciach 14 vlakov kategórie IC
a EC, 168 expresných vlakov, rýchlikov, zrýchlených vlakov a
vlakov kategórie EURegio, premávajúcich medzi Bratislavou a
Viedňou, a tiež 1 844 osobných vlakov.
Medzi Košicami a Žilinou a medzi Žilinou a Bratislavou bude
premávať rýchlik v priemere každé dve hodiny. V pracovných
dňoch a v čase dopravných špičiek bude rýchliková doprava
medzi Žilinou a Bratislavou zhustená tak, že sa interval
spojenia skráti takmer na hodinu. Medzi Košicami a Bratislavou
budú cez deň vedené rýchle vlaky kategórie IC a EC v
štvorhodinovom intervale. V opačnom smere pôjde o jeden vlak
menej.
Ako uviedol hovorca Železničnej spoločnosti (ZSSK) Miloš
Čikovský ku konkrétnym zmenám, pár vlakov IC 500/501
"Tatran" bude preradený do kategórie Ex, premenovaný
na "Kriváň" a bude zastavovať aj v staniciach
Trenčín a Liptovský Mikuláš. Pár vlakov IC 530/531
"Hron" bude preradený do kategórie Ex a vedený len v
pracovné dni. Vlak R 704 "Dubeň" s odchodom zo
Žiliny o 14.40 h bude premenovaný na "Polom" a bude
premávať v pracovných dňoch po Nové Mesto nad Váhom. Vlak R
707 "Váh" bude premenovaný na "Dubeň" a
len v pracovných dňoch bude z Bratislavy hl. stanice
odchádzať o 14.55 h. Vlak R 720 "Bojnice" bude v
porovnaní s doterajším grafikonom vypravovaný zo
železničnej stanice Prievidza o 90 minút skôr s odchodom o
15.31 h. Vlak R 722 "Vtáčnik" na trati Prievidza -
Bratislava hl. stanica bude premávať aj v sobotu a R 723
"Vtáčnik" v opačnom smere bude premávať aj v
nedeľu.
V úseku trate Bratislava - Leopoldov - Bratislava bude
premávať nový pár vlakov R 724/725 ako náhrada vlakov R
700/705. Vlak R 804 "Sitno", ktorý doteraz premával
na úseku Košice - Bratislava hl. stanica bude rozdelený na dva
vlaky, Zr 1820 "Zvolenčan" v úseku Košice - Zvolen a
R 830 "Ďumbier" v úseku Zvolen - Bratislava. Vlak R
875 bude zrušený. Vlak R 1501 "Poprad" bude
zrušený, ale na jeho trase bude vedený nový vlak IC 405
Viedeň - Košice. Vlak R 1502 "Lomnica", ktorý
doteraz odchádzal z Popradu-Tatier o 17.10 h, pôjde asi o 4
hodiny skôr, teda s odchodom z popradskej železničnej stanice
o 13.10 h. Vlak Ex 1600 "Chopok" pôjde o dve hodiny
neskôr, teda s odchodom z Košíc o 15.45 h. Vlak Ex 1601
"Chopok", ktorý doteraz vychádzal z
Bratislavy-Nového Mesta o 15.30 h, pôjde z Bratislavy hl.
stanice o 15.37 h. Odchod Zr 1730 "Nitran" sa posunie
asi o hodinu neskôr, teda odchod z Nitry bude mať o 17.54 h.
Pár vlakov Zr 1840/1841 "Strečno", ktorý premával
iba v pracovné dni, bude podľa nového grafikonu premávať
denne okrem vianočných a veľkonočných sviatkov. V doteraz
platnom grafikone vlak Zr 394 "Urpín", ktorý premáva
na trati Budapešť - Žilina bude podľa nového cestovného
poriadku premávať ako Urpín iba po Zvolen (s príchodom 20.27
h). Zo Zvolena do Žiliny bude premávať vlak Zr 1846 s odchodom
o 19.21 h a príchodom do Žiliny o 21.25 h. Na trati Košice -
Trebišov - Humenné bude vedený nový vlak Zr 1907
"Abov" ako prípoj od vlaku IC 405 (odchod z Košíc
14.41 h.)
ZSSK plánuje zmeny v cestovnom pre EC
a IC vlaky
POPRAD 5. 12.2003 - Divízia osobnej
prepravy Železničnej spoločnosti (ZSSK), a.s. Košice
vypracovala nový návrh deregulovaného cestovného v snahe
zvýšiť počet cestujúcich vo vlakoch vyššej kategórie ako
aj zabezpečenia vyššej efektívnosti ich prevádzky. Pre
medzištátne EC vlaky a medzištátne nepovinne miestenkové IC
vlaky návrh do ceny cestovného zahŕňa všetky poplatky okrem
miestenky, ktorú si však cestujúci môže dokúpiť.
Pri IC vlakoch návrh deregulovaného cestovného zahŕňa do
ceny cestovné, miestenku a ďalšie poplatky, ale aj príplatky
na vlak vyššej kategórie. Cestujúci si zakúpi len jeden
doklad za pevne stanovenú cenu podľa zvoleného traťového
úseku. Takéto cestovné je však určené len pre
vnútroštátnu prepravu cestujúcich medzištátnymi povinne
miestenkovými IC vlakmi na trase Košice - Bratislava a späť.
V rámci medzištátnej prepravy existujú tieto tri kategórie
vlakov - EC vlaky, medzištátne nepovinne miestenkové IC vlaky
a IC vlaky evidované ako povinne miestenkové. O zavedení
deregulovaného cestovného rozhodne v najbližších dňoch
predstavenstvo ZSSK.
V tomto roku vyčlenil vládny kabinet pre ZSSK na výkony vo
verejnom záujme (VVZ) 4,3 mld. Sk. Celkové náklady na
objednané výkony by mali predstavovať 6,9 mld. Sk, z čoho asi
2,62 mld. Sk vykryje spoločnosť z vlastných tržieb. Zmluva o
VVZ medzi štátom a ZSSK na rok 2004 vychádza z nezmeneného
objemu objednaných výkonov oproti roku 2003. V zmluve sa teda
ZSSK ako dopravca zaväzuje zabezpečiť dopravné výkony v
rozsahu 30,5013 mil. vlkm. Zo zmluvy o VVZ sú vyňaté
kategórie vlakov IC a EC, ktoré tvoria len približne 3,5 %
výkonov v osobnej doprave.
Štátna ZSSK a župou ovládaná BRKS vedú spor o prevádzku
dvoch železničných tratí
Bratislava 7. 12.2003 - Železničná
spoločnosť (ZSSK), a. s., rovnako ako Bratislavská regionálna
koľajová spoločnosť (BRKS), a. s., majú záujem v budúcom
roku prevádzkovať železničnú dopravu na tratiach Bratislava
hlavná stanica - Kúty a Bratislava-Nové Mesto - Dunajská
Streda. Obe konkurenčné spoločnosti tvrdia, že dopravu
dokážu zabezpečiť pri nižšej dotácii, teda pre štát
výhodnejšie.
Kým štátna a. s. ZSSK je v súčasnosti jediným osobným
dopravcom na uvedených tratiach, BRKS, v ktorej majoritu
vlastní župa, sa dnes snaží o prienik na ne prostredníctvom
pozmeňovacieho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte SR na rok
2004 z dielne poslanca za ANO Jirka Malchárka.
Člen parlamentu totiž tvrdí, že hlavnou výhodou tejto zmeny
by bola výrazne nižšia cena za vlakový kilometer, čím by
štát ušetril na dotácii 22,05 milióna Sk. Keďže osobnú
prepravu po železničnej sieti vykonáva Železničná
spoločnosť na základe zmluvy so štátom o ním objednaných
výkonoch vo verejnom záujme, prináleží jej z tohto titulu aj
štátna dotácia na vykrytie vzniknutých strát.
J. Malchárek tvrdí, že BRKS je schopná prevádzkovať trate
pri dotácii približne 75 Sk na 1 vlakový kilometer, a
upozorňuje, že dotácia na 1 vlakový kilometer u ZSSK
predstavuje 153 Sk.
Hovorca ZSSK Miloš Čikovský ho opravil s tým, že dotácia je
142 Sk, ale ide o celoslovenský priemer. Znamená to, že
každá trať je špecifická, sú také, ktoré vykazujú
vyššiu ale aj nižšiu stratu, a teda potrebujú aj vyššiu
respektíve nižšiu prevádzkovú dotáciu. Slová J. Malchárka
preto považuje za zavádzajúce a vytrhnuté z kontextu.
"Dotácia na dva spomínané úseky je len 60 Sk, nakoľko
ide o prevádzkovo pomerne silné trate, ktoré si na seba
dokážu z veľkej časti zarobiť," povedal M. Čikovský.
Poslanec za ANO oponoval tým, že prepočty železníc nie sú
založené na podrobných rozboroch.
Hovorca ZSSK navyše tvrdí, že z listu, ktorý BRKS adresovala
predsedovi výboru NR SR, je zrejmé, že spoločnosť by
neprevzala na uvedených tratiach celú prevádzku, ale len
niektoré najvyťaženejšie spoje, ktoré označil za hrozienka
z koláča. "Potom je úplne normálne, že budú od štátu
žiadať menej, ale tento ich prístup dostupnosť územia v tak
širokej časovej škále dňa, ako ponúkame my,
nezabezpečí," uviedol M. Čikovský.
Pokiaľ chce štát usporiť finančné prostriedky v oblasti
verejnej dopravy, musí podľa hovorcu vypracovať zásady
štátnej dopravnej politiky, ktoré by zamedzili duplicitným
autobusovým a vlakovým spojom, a tým aj duplicitným
dotáciám. Zároveň navrhuje decentralizovať prideľovanie
prostriedkov zo štátneho rozpočtu tak, aby v prípade
diaľkovej dopravy uzatváral s dopravcami zmluvy štát a pri
osobnej doprave jednotlivé samosprávne kraje.
V budúcom roku by mala ZSSK dostať od štátu na výkony vo
verejnom záujme 4,33 miliardy Sk, ktoré zodpovedajú
objednaným 30,5 miliónom vlakových kilometrov. Na trate z
Bratislavy do Kútov a Dunajskej Stredy pripadá podľa neho
takmer 445 000 vlakových kilometrov.
BRKS prevádzkuje dopravu na tratiach Zohor - Rohožník a
Bratislava - Zohor. Okrem bratislavskej župy sú akcionármi
BRKS spoločnosti ŽOS Vrútky s 20 %, Wagon Service Travel s 12
%, obce Záhorská Ves, Vysoká pri Morave, Rohožník a Lozorno
(4 %). Strategickým zahraničným partnerom sa stal Connex
Transport AB so sídlom v Štokholme, ktorý vlastní 13 %.
P. Prokopovič: Medzi 30 projektmi
európskych sietí má Slovensko päť
Brusel 5. 12.2003 - Ministri dopravy
EÚ dnes v Bruseli schválili 30 projektov transeurópskych
dopravných sietí, medzi ktorými sa päť týka aspoň
čiastočne Slovenska.
"Rozhodujúce nie je však to, čo je v zozname rýchlych
projektov, ten je otvorený. Dôležité je, aby sme boli na
zozname, ktorý vypracovala tzv. Van Miertova skupina. Tam je
päť našich projektov, čo je nadpriemer," potešil sa
minister Prokopovič.
Na tomto zozname je železničné spojenie Gdansk - Varšava -
Brno/Bratislava - Viedeň, železničné spojenie Paríž -
Viedeň - Bratislava, ako aj dve vodné cesty.
Balík 30 projektov, ktoré sa budú realizovať do roku 2020,
má hodnotu 220 miliárd eur (9 biliónov Sk) .
Ministri súhlasili s financovaním 30 dopravných projektov,
ktoré budú zahŕňať vybudovanie nových tunelov v Alpách,
nové diaľnice v oblasti Baltiku a vybudovanie
vysokorýchlostných železníc.
Už v októbri tohto roka dali lídri EÚ zelenú svojim
ministrom dopravy na uskutočnenie plánu transeurópskych
verejných a výskumných projektov v snahe oživiť stagnujúcu
európsku ekonomiku. Pôvodný plán navrhovaný Európskou
komisiou (EK) počítal s 29 projektmi, ministri dopravy však
pridali ešte jeden, ktorý by mal vylepšiť stav vodného
kanálu medzi Francúzskom, Belgickom a Nemeckom.
Dnes schválený balík projektov predloží Rada EÚ na
konečný súhlas Európskemu parlamentu. (krátené)
Od 15. decembra začne na železnici v
SR platiť nový cestovný poriadok
Poprad 5. 12.2003 - Nový cestovný
poriadok, ktorý začne platiť na železnici od 15. decembra,
predstavili dnes v Poprade zástupcovia a. s. Železničná
spoločnosť (ZSSK).
Zmeny v medzinárodnej i vnútroštátnej doprave sa odvíjajú
od záujmu cestujúcich. Riaditeľ Divízie osobnej prepravy ZSSK
Pavol Gallo pre TASR konštatoval, že za 10 mesiacov 2003
zaznamenali 14-% úbytok cestujúcich. Najvýraznejší pokles
bol vo vnútroštátnej doprave. V medzinárodnej ubudlo iba 5 %
cestujúcich, preto ZSSK smeruje nové aktivity v osobnej doprave
do tejto oblasti.
Rastie predovšetkým počet cestujúcich do susedného Rakúska.
Preto budú podľa nového grafikonu, ktorý začne platiť od
polnoci 14. decembra 2003, Košice spojené priamymi vlakmi s
Viedňou. Dva páry InterCity (IC) Gerlach a Tatran budú denne
jazdiť na tejto trati, pričom z Košíc budú odchádzať o
5.45 h a príchodom do Viedne o 12.10 h., a o 13.45 h s
príchodom do Viedne o 20.09 h. Z Viedne do Bratislavy a Košíc
budú odchádzať o 8.15 h, pričom v Košiciach budú o 14.35 h,
a o 16.15 h s príchodom do Košíc o 22.35 h.
Bratislava bude spojená priamymi vlakmi s 11 mestami susedných
štátov, a to s Prahou, Brnom, Varšavou, Krakovom, Vroclavom,
Poznaňou, Štetínom, Budapešťou, Bukurešťou, Berlínom a
Viedňou. Košice spoja priame vlaky s 9 mestami: Praha, Ústí
n/Labem, Karlove Vary, Cheb, Krakov, Miškovec, Budapešť, Kyjev
a Ľvov.
Nový cestovný poriadok je už vytlačený a spracovaný aj do
elektronickej podoby. Pred celosieťovým dostali prednosť
regionálne cestovné poriadky. Voľne prístupné budú
prvýkrát aj na internete.
Kým podľa v súčasnosti platného grafikonu vychádzalo na
trate denne 2 117 vlakov, od platnosti nového ich bude o 89
menej. Rozdiel súvisí predovšetkým so zredukovaním osobnej
dopravy na niektorých regionálnych tratiach v roku 2003.
Železničná spoločnosť chce optimalizovať vozový park,
uprednostňuje ekonomickejšie motorové vozne novej generácie.
Okrem pozitívnych správ sa však musí cestujúca verejnosť
pripraviť aj na zvyšovanie cestovného, ktoré by malo byť
10-%.
ZSSK plánuje zmeny v cestovnom
NOVÝ DEŇ 06.12.2003 - Divízia
osobnej prepravy Železničnej spoločnosti v Košiciach
vypracovala nový návrh deregulovaného cestovného v snahe
zvýšiť počet cestujúcich vo vlakoch vyššej kategórie, ako
aj zabezpečiť vyššiu efektívnosť ich prevádzky.
Pre medzištátne EC vlaky a medzištátne nepovinne miestenkové
IC vlaky, návrh do ceny cestovného zahŕňa všetky poplatky
okrem miestenky, ktorú si však cestujúci môže dokúpiť.
Pri IC vlakoch návrh deregulovaného cestovného zahŕňa do
ceny cestovné, miestenku a ďalšie poplatky, ale aj príplatky
na vlak vyššej kategórie. Cestujúci si zakúpi len jeden
doklad za pevne stanovenú cenu podľa zvoleného traťového
úseku. Takéto cestovné je však určené len pre
vnútroštátnu prepravu cestujúcich medzištátnymi povinne
miestenkovými IC vlakmi na trase Košice - Bratislava a späť.
V rámci medzištátnej prepravy existujú tieto tri kategórie
vlakov - EC vlaky, medzištátne nepovinne miestenkové IC vlaky
a IC vlaky evidované ako povinne miestenkové. O zavedení
deregulovaného cestovného rozhodne v najbližších dňoch
predstavenstvo ŽS. V tomto roku vyčlenil vládny kabinet pre
ŽS na výkony vo verejnom záujme (VVZ) 4,3 mld Sk. Celkové
náklady na objednané výkony by mali prestavovať 6,9 mld Sk, z
čoho asi 2,62 mld Sk vykryje spoločnosť z vlastných tržieb.
Zmluva o VVZ medzi štátom a ŽS na rok 2004 vychádza z
nezmeneného objemu objednaných výkonov oproti roku 2003. V
zmluve sa teda ŽS ako dopravca zaväzuje zabezpečiť dopravné
výkony v rozsahu 30,5013 mil. vlkm. Zo zmluvy o VVZ sú vyňaté
kategórie vlakov IC a EC, ktoré tvoria len približne 3,5%
výkonov v osobnej doprave.
Železniciam ubudlo štrnásť percent
cestujúcich
NÁRODNÁ OBRODA 06.12.2003 - Za 10
mesiacov t.r. zaznamenala a.s. Železničná spoločnosť 14%
úbytok cestujúcich. Konštatoval to 5.12. v Poprade riaditeľ
Divízie osobnej prepravy ŽS Pavol Gallo pri predstavení
nového cestovného poriadku, ktorý začne platiť 15.12.
Najvýraznejší pokles bol vo vnútroštátnej doprave.
V medzinárodnej ubudlo iba 5% cestujúcich, preto ŽS smeruje
nové aktivity do tejto oblasti. Keďže rastie počet
cestujúcich do Rakúska, budú podľa nového grafikonu Košice
spojené priamymi vlakmi s Viedňou. Dva páry InterCity (IC)
Gerlach a Tatran budú denne jazdiť na tejto trati, pričom z
Košíc budú odchádzať o 5.45 h s príchodom do Viedne o 12.10
h a o 13.45 h s príchodom do Viedne o 20.09 h. Z Viedne do
Bratislavy a Košíc budú odchádzať o 8.15 h, pričom v
Košiciach budú o 14.35 h a o 16.15 h s príchodom do Košíc o
22.35 h. Bratislava bude spojená priamymi vlakmi s 11 mestami
susedných štátov, Košice s 9 mestami v cudzine.
Kým podľa platného grafikonu vychádza na trate denne 2117
vlakov, od platnosti nového ich bude o 89 menej. Cestujúca
verejnosť sa musí pripraviť aj na zvyšovanie cestovného,
ktoré by malo byť v budúcom roku 10%.
Slepé poriadky
06.12.2003, Morháčová Jana - Od
15.12. začínajú platiť nové grafikony dopravy, tak ako v
celej Európe. VÚC-ky a šéfovia podnikov autobusovej dopravy
majú za sebou ťažké stretnutia, kde sa dohadovali, v akom
rozsahu budú jazdiť autobusy v roku 2004.
Rovnako Železničná spoločnosť určila, ako budú ďalší
rok jazdiť vlaky. Všetci na základe odhadov.
Štátny rozpočet a teda dotácie do dopravy totiž stále nie
je schválený. Rovnako výmer o zvýšení cien cestovného,
podľa ktorého si SAD-ky a Železničná spoločnosť
počítajú peniaze, ktoré im asi pritečú do pokladničiek.
Na základe iba akýchsi odhadov sa urobili grafikony. Ak dôjde
k nejakej zmene v peniazoch, smerujúcich do dopravy, či už v
parlamente, alebo v cenníkoch za dopravu, vplyvom politiky,
nastane problém. Podniky si hneď po schválení spomínaných
dokumentov všetko znova prerátajú. A keď zistia, že im v
kase čosi chýba, budú sa snažiť presadiť škrty k 1.2.
alebo 1.7., kedy je možné opravovať grafikon.
Logicky by sa malo postupovať opačne - najprv treba vedieť,
koľko dá štát, aké budú ceny, všetko si prerátať a
povedať: Z týchto peňazí môže jazdiť toľko autobusov a
toľko vlakov. Na Slovensku sa to deje opačne. Pritom aj
politici by si mohli zvážiť, že je rozumnejšie urobiť
škrty raz ročne, ako škrtať či opravovať predbežne v
decembri a potom ešte dva, trikrát podľa reálnej situácie.
Na konci totiž stojí občan spotrebiteľ. Cestujúci, ktorý si
všíma, že sa stále niečo mení a rastú ceny.
Železničné firmy si budú musieť
dotačné diery plátať samy
08.12.2003,
Juraj Danielis - Železniciam SR (ŽSR) štát zrejme v budúcom
roku opäť neuhradí stratu z výkonov vo verejnom záujme v
plnej miere. Tentoraz sa s ňou však podnik musí vyrovnať
hneď, aby nevznikla nová pohľadávka voči ministerstvu
dopravy. Záväzok štátu uhradiť nepokryté straty za minulé
roky totiž anulovalo rozhodnutie vlády, podľa kto-rého štát
prevezme do svojho dlhu časť úverov ŽSR.
Železnice na budúci rok žiadali dotáciu 2,6 miliardy korún.
Od ministerstva však dostanú zhruba o 350 miliónov korún
menej, a taká je aj hroziaca nekrytá strata. Ako tvrdí
ministerstvo dopravy, vzniknutú stratu by železnice mali
pokryť z vlastných zdrojov. „Na pokrytie tejto straty budeme
hľadať rezervy," povedala hovorkyňa ŽSR Nela Blašková
s tým, že do úvahy prichádza, napríklad, presun ušetrených
peňazí z prepúšťania pracovníkov. Len na generálnom
riaditeľstve železníc by sa v budúcom roku mala zamestnanosť
znížiť o 150 ľudí. Ďalším možným zdrojom sú úspory na
mzdách. Železničiari tvrdú konsolidáciu už pociťujú aj
pri vianočných odmenách. Šetrenie na mzdách však závisí
aj od finálnej podoby budúcoročnej kolektívnej zmluvy. Už
dnes je jasné, že zamestnávatelia budú presadzovať nulový
mzdový rast. Možné zdroje sú aj v odpisoch či redukcii
investícií.
V návrhu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme počíta v
budúcom roku správca železničnej dopravnej cesty s nutnými
nákladmi 10,82 miliardy korún. Výnosy, na ktorých sa vitálne
podieľajú práve poplatky za použitie dráhy, predbežne
železnice očakávajú na úrovni 8,17 miliardy, závisia však
od prepravy na dráhe. Ceny za používanie dopravnej cesty sú
totiž regulované štátom a nedosahujú úroveň nákladov na
jej údržbu a správu. Po Poľsku sú najvyššie spomedzi
európskych železníc. ŽSR spravujú viac ako 3 600 kilometrov
tratí.
Železničná spoločnosť dostane od štátu na straty v osobnej
doministerskej politiky. Železničná spoločnosť musí
počítať s nekrytou stratou 160 miliónov korún. Tieto peniaze
sa podľa hovorcu spoločnosti Miloša Čikovského nájdu v
ziskovej nákladnej preprave. „Kým nie sme členmi Európskej
únie, je krížové financovanie povolené," dodal. V
účtovníctvo sú oba typy dopravy interne oddelené, výsledky
sa však vykazujú spoločne. Od železničného prepravcu si
štát na budúci rok objednal v osobnej doprave 31,4 milióna
vlakokilometrov, čo by predstavovalo medziročný pokles o 1,02
percenta.
Železničná spoločnosť zavádza od 15. decembra nový
cestovný poriadok, ktorý prináša zmeny v medzinárodnej i vo
vnútroštátnej doprave. Počet vypravených vlakov v budúcom
roku klesne z 2 117 na 2 028 denne. Informoval o tom riaditeľ
divízie osobnej prepravy spoločnosti Pavol Gallo. Avizované
zdraženie cestovného na železniciach o 10 percent čiastočne
zasiahne aj kategóriu IC vlakov. „V silných dňoch zdražie
cestovné približne o desať percent, ale naopak, v slabších
dňoch ceny znížime," uviedol Čikovský.
Malchárek lobuje za prevzatie trate župou
Železničná spoločnosť, rovnako ako Bratislavská
regionálna koľajová spoločnosť, majú záujem v budúcom
roku prevádzkoval železničnú dopravu na tratiach Bratislava
Hlavná stanica - Kúty a Bratislava Nové Mesto -Dunajská
Streda. Regionálna spoločnosť, v ktorej majoritu vlastní
župa, sa snaží o prienik na ne prostredníctvom
pozmeňovacieho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte z dielne
poslanca za ÁNO Jirka Malchárka. Ten tvrdí, že zmenou by
štát ušetril na dotácii 22,05 milióna korún. Keďže
osobnú prepravu po železnici vykonáva Železničná
spoločnosť na základe zmluvy so Štátom, prináleží jej z
tohto titulu aj štátna dotácia na pokry-tie vzniknutých
strát Malchárek tvrdí, že regionálna spoločnosť je
schopná prevádzkovať trate pri dotácii 75 korún na vlakový
kilometer a upozorňuje, že dotácia na jeden kilometer v
štátnej spoločnosti je 153 korún. Hovorca Železničnej
spoločnosti Miloš Čikovský ho opravil s tým, že dotácia je
142 korún, ale ide o celoslovenský priemer a každá trať je
špecifická. Slová Malchárka preto považuje za zavádzajúce
a vytrhnuté z kontextu. „Dotácia na dva spomínané úseky je
len 60 korún, keďže ide o prevádzkovo pomerne silné trate,
ktoré si na seba dokážu z veľkej časti zarobiť,"
povedal Čikovský. Poslanec za ÁNO oponoval tým, že prepočty
železníc nie sú založené na podrobných rozboroch. (TASR)
Ako obrať štát
PLUS 7 DNÍ 49/2003, 08.12.2003, Závodská Nancy
- Keď sa pred pár mesiacmi prevalila v médiách správa o tom,
ako mediálny poradca Smeru Fedor Flašík vysúdil 104 mil. Sk
vďaka výhodnej zmluve s bývalým vedením Investičnej a
rozvojovej banky, verejnosť bola poriadne pobúrená.
Ani nie tak preto, že bohatému Flašíkovi v súlade s
rozhodnutím súdu pribudli na konto ďalšie milióny, skôr
preto, že za spôsobenú škodu vlastne nikto z kompetentných
neniesol zodpovednosť. Iba pred pár týždňami sa minister
financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii v súvislosti s
inou kauzou vyjadril, že na bývalé vedenie banky podá
trestné oznámenie. Aj keby to hneď urobil, išlo by iba o
zbytočné gesto. V podobných prípadoch je totiž premlčacia
lehota 5 rokov. A ako sa nám podarilo zistiť, takmer navlas
rovnaký prípad, v ktorom štát musí platiť milióny a nikto
nenesie zodpovednosť, sa odohral aj na Železniciach SR.
Koncom novembra 1996 uzavreli Železnice SR zmluvu s a.s. Total
Advertising o reklamných a propagačných aktivitách. Zmluva
bola uzavretá na čas určitý a jej platnosť sa mala končiť
31.12.1997. Za toto obdobie mali železnice agentúre zaplatiť
50 mil. Sk, z toho polovicu vopred.
Oveľa zaujímavejší ako samotná zmluva je však dodatok, o
ktorom nové vedenie železníc až do podania žaloby ani len
netušilo. Bol podpísaný 24.1.1997, teda len niekoľko
týždňov potom, ako začala plynúť základná zmluva. Ním si
agentúra zabezpečila jej platnosť až do 26.11.2001, teda na
rovných 5 rokov. Navyše, podľa znenia dodatku sa železnice
museli zaviazať, že rozpočet na ďalšie roky nebude nižší
ako spomínaných 50 mil. Sk v roku 1997 a agentúre prináleží
odmena 15% z príslušnej sumy za rok. Ak by železnice neplatne
odstúpili od zmluvy alebo ak by zmluva bola zrušená
jednostranným zavinením železníc, v tom prípade musia
zaplatiť agentúre zmluvnú pokutu takisto vo výške 15%
rozpočtu príslušného roku.
Ak porovnáte, za akých podmienok mohli železnice od zmluvy
odstúpiť, ihneď pochopíte, pre koho bol tento
"biznis" výhodnejší. Podľa článku IX spomínanej
zmluvy tak mohli urobiť iba v 3 prípadoch - insolventnosti
firmy, pri strate oprávnenia agentúry na vykonávanie reklamnej
činnosti a napokon v prípade, že zmluvné strany sa nedohodli
na úprave ceny formou dodatku k tejto zmluve. Podľa takejto
zmluvy teda agentúra mohla čisto teoreticky odviesť aj úplne
mizernú reklamnú činnosť a železnice by nemohli urobiť
vôbec nič, len zaplatiť. Ak sa vám to všetko nezdá
prinajmenšom čudné, ba ani skutočnosť, že agentúra Total
Advertising vznikla iba necelé 4 mesiace pred uzavretím zmluvy
so ŽSR, pridáme ešte povestnú čerešničku na torte. Ako sme
už spomenuli, zmluva o reklamnej činnosti pre železnice bola
podpísaná 26.11.1996. V tom čase však spomínaná agentúra
podľa výpisu z internetového Obchodného registra v predmete
svojej činnosti vôbec nemala reklamnú činnosť! Tá je vo
výpise uvedená až od 29.11.1996, teda 3 dni po podpise zmluvy!
Podľa našich informácií železnice neboli spokojné s prácou
agentúry. Otázka, prečo teda zmluvu nevypovedali, však
zostáva stále otvorená. Jedným z možných vysvetlení je,
že o dodatku kompetentní zrejme vôbec nevedeli. Znie to síce
absurdne, ale nie celkom nereálne. Ostatne, nebol by to prvý
podobný prípad.
Isté je len to, že 12.11.2001, teda necelé 2 týždne pred
vypršaním platnosti zmluvy podľa dodatku, podala firma Total
Advertising na železnice žalobu z titulu ušlého zisku a
žiadala finančné odškodnenie. Železnice svoju obhajobu
postavili predovšetkým na skutočnosti, že podľa ich názoru
nebola zmluva podpísaná v súlade so zákonom o verejnom
obstarávaní, a teda je neplatná. Toto stanovisko potvrdilo vo
svojom písomnom vyjadrení aj MVRR SR, podľa ktorého ŽSR
majú štatút verejného obstarávateľa. "Keďže
železnice sú podľa zákona verejným obstarávateľom, malo
pred podpisom zmluvy prebehnúť výberové konanie," tvrdia
dnes kompetentní na generálnom riaditeľstve ŽSR. Okrem
chýbajúceho výberového konania platnosť zmluvy podľa nich
spochybňuje aj skutočnosť, že ju podpisoval iba jeden člen
predstavenstva firmy Total Advertising. "Pre túto formálnu
chybu je právny úkon neplatný a splnomocnenie dvoch členiek
predstavenstva, predložené žalobcom, je v danom prípade
irelevantné," píše sa v odvolaní, ktoré na Krajský
súd v Bratislave podali predstavitelia ŽSR.
Ibaže sudcovia krajského a neskôr aj Najvyššieho súdu mali
na vec opačný názor, za pravdu dali druhej strane a rozsudkom
zaviazali železnice zaplatiť vyše 48 mil. Sk. K takejto sume
sa dopracovali žalobcovia po zrátaní ušlého zisku, úrokov z
omeškania, trov právnych zástupcov a súdnych výloh. Len pre
zaujímavosť uveďme, že pod rozhodnutím Najvyššieho súdu z
júla tohto roku je ako predsedníčka senátu podpísaná JUDr.
Anna Marková. Práve ona rozhodovala aj v 104 mil. kauze Fedora
Flašíka. A rovnako ako v prípade mediálneho mága aj v
prípade firmy Total Advertising zastupovala žalobcu advokátska
kancelária JUDr. Lívie Krnčokovej.
Hoci právni zástupcovia železníc podali dovolanie na
Generálnu prokuratúru SR, prvá splátka, vyše 25 mil. Sk, už
z účtu ŽSR odišla a ďalšie odídu v nasledujúcich
mesiacoch. Napriek tomu sa však do celej veci zamiešal
exekútor, ktorý železniciam poslal upovedomenie o začatí
exekúcie, a to takmer 2 týždne po zaplatení prvej splátky.
Práve z tohto dôvodu železnice zvažujú podanie trestného
oznámenia nielen na exekútora, ale aj na firmu Total
Advertising. Hoci je namieste otázka, či by sa z podpisu zmluvy
nemal zodpovedať aj bývalý generálny riaditeľ Bartolomej
Sinai, ktorého meno sa skvie pod zmluvou i dodatkom, prípadne
ďalší kompetentní z vtedajšieho vedenia železníc, zrejme
by to už bolo celkom zbytočné. Pred orgánmi činnými v
trestnom konaní by totiž stačilo vyrieknuť zázračnú
formulku - že zmluvu uzatvorili s tým najlepším vedomím a
svedomím - a je po zodpovednosti. A v tomto prípade aj po
peniazoch. Koľko takýchto zmlúv sa ešte objaví pred
slovenskými súdmi?
Rakúsko schválilo reformu
železničnej spoločnosti
08.12.2003,
Soňa Zverková - Rakúsky parlament vo štvrtok schválil
reformu železničnej spoločnosti Ôsterreichische Bundesbahn
(ÔBB). Na rokovaní spo-čiatku zavládlo rozčúlenie, keď
koaličné strany predložili návrh, na základe ktorého nie je
potrebné vypisovať súťaž na prvé obsadenie vedúcich
funkcií, ak kandidáti pracovali v železničných firmách.
Koalícia argumentuje personálnou kontinuitou.
Odhliadnuc od toho zostala reforma v podstate v pôvodnej forme.
Trojdňový štrajk železničiarov, protesty opozície ani
kritika odborníkov nezmenili hlavné prvky reformy. Dokonca ani
argumenty prezidenta účtovného dvora Franza Fiedlera, ktorý
varoval pred negatívnymi dôsledkami reformy, nepresvedčili.
Vláda zostala neoblomná.
ŽELEZNICE SA ROZDELIA
OBB sa najneskôr v januári 2005 rozdelí celkovo na 10
spoločností štyri akciové, päť spoločností s ručením
obmedzeným a jeden holding. Na vrchole OBB bude stáť ÔBB
Holding AG, ktorý bude strategicky koordinovať činnosť
dcérskych firiem. Podriadené mu budú štyri akciové
spoločnosti. ÔBB Personenverkehr AG zodpovedá za osobnú
dopravu, Rail Cargo Austria AG prevezme nákladnú dopravu,
Infrastruktur Bau AG zabezpečí plánovanie a výstavbu tratí,
ako aj správu celého akciového kapitálu a zvyšok dlhov, z
ktorých štát prevezme 6 mld. eur. Infrastruktur Erhaltungs-
und Betriebs-AG bude spravovať železničné stanice, trate a
signalizačné zariadenia.
Personenverkehr a Rail Cargo vytvoria spoločne dve firmy s
ručením obmedzeným: ÔBB Traktion GmbH pre oblasť lokomotívy
a rušňovodiči a ÔBB Technische Services GmbH pre oblasť
dielní. Dve dcérske spoločnosti Immobilienmanagement GmbH a
Brenner Eisenbahn GmbH získa aj Infrastruktur Bau. Tá môže v
prípade potreby založiť aj ďalšiu dcéru pre stavebné
výkony za účelom údržby tratí, no zákon o jej vzniku
nehovorí.
Piata spoločnosť s ručením obmedzeným pre segment služieb
bude priamou dcérou holdingu a prevezme zodpovednosť za
perso-nálnu politiku a rôzne služby pre celý koncern,
napríklad, účtovníc-tvo, informačné systémy či
zaobstarávanie. V jej prípade prišlo k najväčším zmenám.
Pôvodne tu mali pracovať ľudia, ktorí neboli potrební v
prevádzkových dcérskych firmách. Podľa denníka Die Presse
totiž železnice chcú do roku 2010 znížiť pracovnú silu zo
súčasných 48-tisíc na 36-tisíc zamestnancov, z ktorých
7-tisíc malo odísť prirodzenou fluktuáciou a 5-tisíc malo
zostať v tejto dcérskej firme a pracovať pre iné podniky.
Podľa najnovších plánov však pôjde len o niekoľko stoviek
pracovníkov.
Otvorená zostala aj otázka prípadnej privatizácie niektorých
častí železníc. Opozícia navrhuje zákonom zakázať
privatizáciu, no vláda považuje za dostatočné riešenie,
podľa ktorého 100 % holdingu bude vlastniť štát a 100 %
dcérskych spoločností bude vlastniť holding. Parlament
neschválil nový zákon o služobných pravidlách ÔBB, keďže
predstavenstvo a odbory majú do apríla budúceho roka čas
dohodnúť sa na nových pravidlách.
Parlament musí do 18. decembra potvrdiť zákon o reforme,
ktorá sa začne realizovať postupne od 1. januára 2004.
Reštrukturalizácia má byť ukončená v roku 2005.
ODBORNÍCI KRITIZUJÚ
Klaus Riessberger z univerzity v Grazi varuje pred
nenapraviteľnými škodami, keďže po rozdelení železníc sa
spoločnosti zamerajú na vlastný úspech. To však znemožní
dosiahnuť celkový želaný efekt, čo podľa neho dokazujú aj
skúsenosti z iných európskych
krajín. Predstaviteľ koordinácie železničnej dopravy Gerhard
Fuhr-mann sa obáva, že reforma úmyselne obmedzuje
najziskovejší segment ÔBB - nákladnú dopravu. To podľa jeho
názoru umožní, aby ju silná konkurencia zatlačila do kúta a
potom ju štát jednoducho predá nemeckým železniciam Deutsche
BahnAG(DB).
Proti reforme sa postavil aj bývalý viceprezident Európskej
investičnej banky Ewald Novotny: „Tento koncept je z hľadiska
európskych skúseností minimálne šesť rokov pozadu."
Zdôrazňuje, že každý segment sa bude usilovať
minimalizovať náklady, čoho priamym dôsledkom bude zhoršenie
kvality osobnej aj nákladnej dopravy.
Šéf švajčiarskych železníc SBB Benedikt Weibel uvádza, že
železnice predstavujú sieťový systém, ktorý vyžaduje
silnú riadiacu štruktúru. Za nezmyselné z tohto hľadiska
považuje najmä rozdelenie infraštruktúry na oblasť výstavby
a prevádzky.
Jeden z mala priaznivých ohlasov prišiel od predstaviteľa
nemeckého Spolkového železničného úradu Ralfa
Schvveinsberga. Poukázal na skúsenosti v Nemecku, kde
rozdelenie DB prinieslo väčšiu prehľadnosť a zlepšilo
orientáciu na klienta. Štátne dotácie tak od roku 1994 klesli
o 600 miliónov eur na 18,4 mld. eur, no bez reformy by boli
vzrástli na 34,4 mld. eur. V súčasnosti pracuje v Nemecku 287
železničných podnikov a produktivita DB stúp-la o 154 %.
Medzi Rumunskom a Ukrajinou bude
obnovená osobná aj železničná preprava
Bukurešť 8. 12.2003 - Hraničná
komisia rumunskej a ukrajinskej železničnej správy rozhodla o
obnovení osobnej vlakovej dopravy medzi oboma krajinami od 14.
decembra.
Nákladné vlaky medzi Rumunskom a Ukrajinou začali premávať
už 1. decembra.
Železničná preprava medzi oboma krajinami bola prerušená v
roku 1998, keď rozvodnená Tisa zničila železničný most nad
hraničnou riekou.
Informovala o tom agentúra Rompres.
Bajkalsko-amurská magistrála zostane
stratová, Severomujskij tunel jej nepomôže
Irkutsk 8. 12.2003 - Ani dokončenie
15,3 kilometra dlhého Severomujského tunela na
Bajkalsko-amurskej magistrále (BAM) nemôže zvýšiť
rentabilitu tejto ruskej železničnej trate. Výstavba tunela si
za 27 rokov svojho trvania v zložitých geologických
podmienkach vyžiadala náklady 550 miliónov USD (v prepočte
asi 18,7 miliardy SKK). Pokiaľ nedôjde k hospodárskemu
využitiu ložísk mnohých nerastov, ktoré sa nachádzajú v
blízkosti magistrály, BAM bude sibírskej železnici
produkovať stratu okolo 5 miliárd rubľov ročne. Informoval o
tom moskovský denník Vedomosti.
Sprevádzkovaním tunela sa dala bodka za výstavbou 4 300
kilometrov dlhej trate, ktorá sa tiahne severnejšie od
Transsibírskej magistrály. Jej budovanie sa začalo ešte na
prelome 40. a 50. rokov minulého storočia. Do prevádzky ju ako
celok, okrem tunela, uviedli v roku 1989. Obchádzka okolo tunela
bola dlhá 54 kilometrov. Vyznačovala sa prudkými klesaniami a
stúpaniami. Nákladné vlaky museli ťahať až dve lokomotívy
a v pásmach padania lavín išli veľmi pomaly. Výstavba trate
sa zrýchlila na prelome 60. a 70. rokov po vojenskej
konfrontácii medzi sovietskou a čínskou armádou na rieke
Amur. Vojenskí stratégovia chceli zabezpečiť prístup Moskvy
k ďalekovýchodným regiónom štátu a v prípade zastavenia
prevádzky po Transsibírskej magistrále by s Ďalekým
východom nejestvovalo priame ekonomicky najvýhodnejšie
spojenie po súši.
BAM sa začína v Tajšete v Bajkalskej oblasti a končí pri
Tichom oceáne v Sovetskej Gavane v Chabarovskom kraji.
Zamestnanci kradli na železnici
benzín
BRATISLAVA/KOMÁRNO 8. 12.2003 - Tri
mesiace šafárila šestica zamestnancov železníc na
komárňanskej železničnej stanici. Podľa informácií
nitrianskeho policajného hovorcu Miloša Fábryho, skupinka
mužov vo veku od 33 do 48 rokov počas služieb od konca augusta
až do začiatku novembra kradla benzín. Kradnutý tovar potom
ďalej predávali a spravili si z toho celkom dobrý biznis.
Podarilo sa im ukradnúť asi 9000 litrov benzínu za 300 000
korún a o peniaze sa svorne delili. Policajti im však podľa M.
Fábryho klepli po prstoch a vyslúžili si obvinenie z krádeže
a všetci skončili vo väzbe. Hrozí im trest od dvoch do osem
rokov.
Železničnej spoločnosti ukradli v
Dobrej ingoty za takmer 367 000 korún
Košice 9. 12.2003 - Škodu 366 754
korún spôsobil pre Železničnú spoločnosť neznámy
páchateľ, ktorý počas víkendu vykradol v Dobrej v okrese
Trebišov železničný vozeň.
Zlodej odstránil na vozni plastovú plombu a odviezol deväť
zväzkov hliníkových ingotov o celkovej hmotnosti takmer sedem
a pol tony, informovala dnes krajská policajná hovorkyňa
Jarmila Petrová.
Prípad vyšetruje OÚJP v Trebišove.
Žilinský príklad cenotvorby
09.12.2003,
Kunik Jozef - Železničná spoločnosť po rozdelení Železníc
SR na dve spoločnosti prežíva náročné obdobie. Aby
dokázala obstáť nielen v nákladnej doprave, jej pracovníci
museli vypracovať nové prístupy k riadeniu dopravy.
Veľmi konkrétne spracovali systém riadenia nákladnej dopravy,
ktorá je zisková, a potom návrh zmien v osobnej doprava,
ktorá je stratová. O dôvodoch, prečo a čo je jeho obsahom,
sme hovorili s Ing. Pavlom Gallom, riaditeľom divízie osobnej
dopravy v Košiciach: "Jednoducho aj v oblasti osobnej
dopravy sme museli zaviesť úplne iné metódy riadenia i
marketingu. Už sa nemôžeme spoliehať len na to, čo dohodneme
so štátom v zmluve o verejnom záujme, ale musíme sa
sústreďovať aj na problémy, ktoré súvisia s obslužnosťou
regiónov. Preto sme pristúpili k segmentácii osobnej dopravy.
Po prvé je to diaľková doprava, ktorej rozvoj by mal byť
záujmom celého štátu. Po druhé sa zameriame na segment
regionálnej dopravy a po tretie na prímestskú dopravu.
Prostredníctvom regionálnej dopravy chceme odstrániť bariéry
medzi regiónmi a naším cieľom je prepojiť všetky regióny.
Prímestská doprava, tam je to jasné, potrebujeme odviezť
ľudí do práce, do mesta, do škôl a naspäť." V osobnej
doprave Železničná spoločnosť dosahuje stratu, ktorá
vyplýva najmä z toho, že ceny osobnej prepravy sú regulované
štátom a štát dlhodobo neuhrádzal v plnej výške stratu,
iba časť z nej. Tržby z osobnej dopravy pri relatívne
nízkych tarifách regulovaných štátom pokrývajú asi
štvrtinu nákladov, zdôrazňuje P. Gallo: "Tento fakt nám
spôsobil, že sa narušil prirodzený cyklus obnovy vozňového
parku a obmedzila možnosť investícií na rozvoj
prevádzkových informačných systémov a ďalších
technických prostriedkov nevyhnutných na zvýšenie kvality
osobnej dopravy. Napriek tomu, že železničná doprava v
porovnaní s cestnou poskytuje v osobnej doprave vyššie
pohodlie, bezpečnosť a na dlhšie vzdialenosti aj rýchlosť,
pretrváva stav, že dopravná politika štátu vo verejnej
doprave osôb nemá jasne formulované priority a nástroje
ovplyvňovania dopravného trhu. Na zabezpečenie cieľov je
potrebné v oblasti osobnej prepravy vykonať viaceré opatrenia
a úlohy. Napríklad treba dobudovať vnútroštátnu sieť
vlakov kategórie IC, vo vybratých vlakoch a železničných
staniciach zaviesť doplnkové služby vysokej kvality,
optimalizovať spojenie Bratislavy s Viedňou a obchodnými
centrami susedných štátov atď. Na základe analýzy
efektívnosti integrovanej dopravy v uzloch Bratislava, Košice,
v Tatranskom regióne a na spojnici Banská Bystrica - Zvolen
treba prehodnotiť jednotlivé systémy, optimalizovať
prevádzkovanie osobnej dopravy na vedľajších a regionálnych
tratiach atď. Postupne musíme aplikovať aj zásady EÚ
vyplývajúce deklarácie práv cestujúceho."
V uplynulých rokoch sa najmä zvyšovaním ceny cestovných
lístkov znížil počet prepravovaných cestujúcich. Mnohí
tvrdia, že cestovanie po slovenských železniciach je drahé a
neúnosne vysoké, najmä pre obyvateľov s nižším príjmom.
Aký má názor P. Gallo: "Niekto vraví, že lístky nie
sú drahé, iní zase tvrdia, že by sme mali ísť s cenami
dolu. Pri hodnotení ceny lístkov vychádzajme z toho, že my
plníme objednávku štátu, ktorá je prezentovaná jednak
zmluvou o výkone vo verejnom záujme a jednak aj tým, že ceny
v osobnej doprave sú regulované, a to najmä smerom hore. My
chceme robiť aj opačnú politiku znižovania cien. Teraz sme
napríklad v rámci vytvorenia regionálneho integrovaného
systému v Žiline znížili ceny na niektorých tratiach a
dosiahli sme požadovaný efekt, že ľudia začali cestovať
vlakom v podstatne väčšom množstve. Pochopiteľne, do praxe
urýchlene zavedieme kvantum rôznych opatrení. Verím, že keď
začneme riadiť osobnú dopravu racionálne, dokážeme po
vstupe Slovenska do únie konkurovať aj zahraničným
železničným spoločnostiam."
Dráhy chtějí na nádraží nalákat
řetězce
MLADÁ FRONTA
DNES 10.12.2003 - Občerstvenie, predaj novín a ďalšie služby
na vlakových staniciach chce poskytovať vyše 30 firiem.
Spoločnosti sa prihlásili do tendra, v ktorom chcú České
dráhy nájsť partnerov, ktorí budú na staniciach poskytovať
zhruba dve desiatky služieb.
Služby na nádražích chce poskytovat
více než 30 firem
PRAHA 9. 12.2003
- Služby na vlakových nádražích chtějí poskytovat více
než tři desítky firem. Ty se do dnešního dne přihlásily do
tendru, v němž chtějí České dráhy najít partnery, kteří
budou na nádražích poskytovat zhruba dvě desítky činností
od prodeje tabáku a občerstvení po provoz lékáren. ČTK o
sdělil mluvčí Českých drah Petr Šťáhlavský.
Dosud o pronájmech prostor k podnikání na nádražích
rozhodují správy dopravní cesty na úrovni krajů. Výběr je
tak lokální a ČD nemají partnery, kteří by tvořili
jednotné sítě. Výjimkou jsou obchody s tiskem Relay a
potravinami Pont, které se objevují na více železničních
stanicích.
Cena za pronájem prostor je nyní většinou stanovena podle
tzv. cenových map, které podle Šťáhlavského vycházejí z
obvyklého nájemného v místě. Odráží ale také případné
investice nájemce do rekonstrukce prostor nebo typ a výnosnost
provozovny.
V tendru chtějí dráhy najít partnery pro jednotlivé druhy
služeb, jako je prodej tisku, drogistického zboží,
občerstvení, pekárny, květinářství, čistírny oděvů
apod. Podle Šťáhlavského by se tak měl zlepšit vzhled
stanic. ČD ale také chtějí rozšířit a zkvalitnit služby
cestujícím a zajistit si další příjem.
Výnos ze současných pronájmů Šťáhlavský nebyl schopen
sdělit. Na nádražích jsou přitom podle něho tisíce
různých provozoven služeb a prodejen. Síťoví partneři by
podle mluvčího poskytovali služby zřejmě především na
větších stanicích se silnější koncentrací cestujících.
V úvahu jich podle Šťáhlavského na české železnici
připadají desítky.
Nabídka se nebude týkat pražského hlavního nádraží a
stanic Karlovy Vary a Mariánské Lázně, kde se ČD chystají
podepsat smlouvu o pronájmu prostor italské firmě Grandi
Stazioni. Zvlášť se bude řešit i poskytování služeb na
Masarykově nádraží v Praze.
Nabídky by komise Českých drah měla vyhodnotit v prosinci.
Bude se přitom zabývat především tím, zda jsou zájemci
schopni služby v požadovaném rozsahu poskytovat. Z
úspěšných zájemců pak ČD chtějí partnery vybírat
začátkem příštího roku.
Lázeňská nádraží promění
Italové v moderní stanice s obchody
KARLOVY VARY 9.
12.2003 - V moderní železniční stanice s obchodními centry
by se nejpozději do pěti let měly proměnit zchátralé
nádražní budovy v Karlových Varech a Mariánských Lázních
na Chebsku. Italská firma Grandi Stazioni, která vyhrála tendr
na opravu a následné využívaní zmíněných nádraží už v
roce 2002, začne v příštím roce připravovat rozsáhlou
rekonstrukci obou nádraží. Smlouvu s Českými drahami by
italská společnost měla podepsat 18. prosince.
"Kromě karlovarského a mariánskolázeňského nádraží
bude Grandi Stazioni revitalizovat i Hlavní nádraží v Praze.
Na každé nádraží bude podepsána zvláštní smlouva. Nyní
se dopilovávají poslední detaily," řekl novinářům
ředitel Obchodně provozního ředitelství Českých drah v
Ústí nad Labem Jiří Kolář.
Italská společnost by z nevzhledných nádražních prostor
měla vybudovat atraktivní místo nejen pro cesty, ale i pro
nákupy či setkávání lidí a výrazně tam zvýšit
bezpečnost cestujících i návštěvníků. Revitalizace
nádražních budov a jejich využití nejen jako zázemí pro
cestující veřejnost, ale i pro komerční účely, je podle
Koláře v souladu s trendy západní Evropy. Právě Grandi
Stazioni se na revitalizaci nádraží po celé Evropě
specializuje, obnovila mimo jiné nádraží Roma Termini v
hlavním městě Itálie.
Do obnovy Wilsonova nádraží v Praze by Italové měli
investovat 658 milionů korun, do karlovarského horního
nádraží 38 milionů a v Mariánských Lázních 53 milionů
korun. Na přípravu projektové dokumentace a dalších
náležitostí bude mít firma zhruba 18 měsíců od podpisu
smlouvy. Přibližně v roce 2007 by pak všechna tři nádraží
měla být hotová. Poté bude mít italská firma všechna tři
nádraží v dlouhodobém pronájmu.
Vlaková lúpež sa ešte neskončila
10.12.2003, M. Plško, TRENČÍN - Na
Krajskom súde v Trenčíne včera vypočúvali troch Slovákov
obžalovaných zo spoluúčasti na krádeži 35 miliónov
šilingov z poštového vagóna v Rakúsku. Lúpež, pri ktorej
prišiel o život aj rakúsky poštový úradník, sa stala ešte
v apríli 1990. Za hlavného organizátora odsúdila rakúska
justícia Libora Ollera, rodáka z Nitrianskeho Pravna, ktorý si
v súčasnosti odpykáva 20-ročný trest v rakúskom väzení v
St. Pöltene.
Pred Krajský súd v Trenčíne včera predvolali jeho švagra i
dvoch bratancov. Tí spoluúčasť na zločine popreli.
Obžalovaný Ladislav M. si spomenul, že v deň, keď sa mala
lúpež udiať, nachádzal sa na území Slovenska, kde
preclieval svoje nové auto. „Žiadneho trestného činu som sa
nedopustil. Žijem riadnym životom a keby som sa podieľal na
takom strašnom čine, ako je lúpež a vražda, nevedel by som
žiť takým dvojtvárnym životom," vypovedal obžalovaný
Ladislav M.
Bratanci odsúdeného Libora Ollera tiež tvrdili, že v
inkriminovaný deň sa na území Rakúska nenachádzali.
Starší z nich má na ten deň údajne alibi - pečiatku v pase
z hraničného priechodu s Poľskom. Mladší z bratov vraj bol
zas celý deň doma u rodičov.
Všetkých troch už v rokoch 1993 -1995 za tento skutok vo
väzbe držali, no museli ich pre nedostatok dôkazov prepustiť.
Vyšetrovanie pokračovalo ďalej až do roku 2000. Dnes sú
obžalovaní z trestného činu lúpeže. Prokuratúra im
navrhuje trest vo výške 12 až 15 rokov. Na procese sa už
nezúčastní pravdepodobný vrah poštového úradníka Jozef
J., ktorý bol tiež zavraždený. Našla sa po ňom iba hlava
bez tela neďaleko Nitrianskeho Pravna. Hlavnými svedkyňami v
prípade mali byť bývalá manželka a družka Jozefa J. Tie sa
však včera na súd nedostavili. Manželka Jitka J. medzičasom
zomrela a družke zavraždeného Jozefa J. sa doteraz nepodarilo
doručiť súdne predvolanie.
Proces na Krajskom súde v Trenčíne bude v nasledujúcich
dňoch pokračovať vypočúvaním ďalších svedkov.
ZSSK investovala za 9 mesiacov do
obnovy vozidlového parku 1,86 miliardy Sk
Bratislava 10. 12.2003 - Železničná
spoločnosť (ZSSK), a. s., Bratislava preinvestovala za deväť
mesiacov tohto roku do obnovy vozidlového parku 1,86 miliardy
Sk. Išlo najmä o rekonštrukčné práce na opotrebovaných
mobilných prostriedkoch, nakoľko na veľké investičné
nákupy nových zariadení nemá spoločnosť dostatok financií.
Približne 1,03 miliardy Sk využila ZSSK na tieto účely z
cudzích zdrojov. Z prostriedkov organizácie Eurofima, ktorá
podporuje financovanie obnovy európskych vozidlových parkov,
čerpala navyše asi 361 miliónov Sk. Vlastné finančné
prostriedky sa na nákupe zariadení a služieb podieľali sumou
464 miliónov Sk.
Až 867 miliónov Sk preinvestovala spoločnosť na
rekonštrukciu nákladných vozňov, nasledujú ich osobné vozne
s vloženými prostriedkami vo výške 662 miliónov Sk. Asi 330
miliónov Sk išlo na obnovu hnacích vozidiel.
Finančné možnosti ZSSK viedli manažment spoločnosti k
odloženiu niektorých investičných nákupov nových hnacích
vozidiel či vozňov plánovaných pôvodne aj na tento rok. Ako
vyplýva z informácia o stave plnenia koncepcie modernizácie
mobilného parku ZSSK, ktorá smeruje na stôl vlády, ZSSK
odložila napríklad obstaranie nákladných vozňov typu Rns,
nákup šiestich kusov osobných vozňov pre I. triedu, 18
vozňov pre II. triedu alebo elektrických jednotiek s
naklápacími skriňami.
ZSSK v materiáli pripomína záväzok vlády SR podporovať
obnovu mobilného parku ročne sumou 550 miliónov Sk, čo sa
však nedeje. Preto navrhuje, aby štát uhradil aspoň náklady
spojené s úvermi od Eurofimy.
Vláda umožnila revízorom spracúvať
osobné údaje čiernych pasažierov aj v r. 2004
Bratislava 10. 12.2003 - Vláda SR
dnes schválila novelu zákonov o cestnej doprave, dráhach a o
živnostenskom podnikaní, ktorá umožní revízorom v mestskej
hromadnej doprave (MHD) a na železnici spracúvať osobné
údaje čiernych pasažierov bez ich preukázateľného súhlasu
aj po 31. decembri tohto roka. Zákon nadobudne platnosť po jeho
schválení v NR SR.
Cieľom novely uvedených legislatívnych noriem je okrem iného
ich zosúladenie so zákonom o ochrane osobných údajov. Aby
mohli prevádzkovatelia dopravných služieb spracúvať osobné
údaje bez súhlasu dotknutých osôb aj v budúcom roku, museli
byť predmetné zákony doplnené o presný zoznam údajov,
ktoré môže revízor od čierneho pasažiera vyžadovať a
následne ich spracúvať. Konkrétne pôjde o meno a priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého bydliska,
číslo občianskeho preukazu prípadne cestovného pasu alebo
iného dokladu totožnosti, v prípade neplnoletého cestujúceho
meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Prechodné ustanovenie zákona o ochrane osobných údajov,
podľa ktorého nemusia revízori dnes súhlas dotknutej osoby
žiadať, totiž platí len do konca roka 2003.
Ak by k schváleniu zákona na pôde NR SR nedošlo, alebo by
došlo k jeho oneskorenému prijatiu, tento stav by mal
negatívne dôsledky na tržby z cestovného a paralyzoval by
možnosť vymáhania úhrady za cestovanie bez platného
cestovného lístka. Revízori by tak museli pri výkone svojej
činnosti získať od čierneho pasažiera preukázateľný
súhlas na spracovanie jeho osobných údajov.
Okrem tejto problematiky upravuje legislatívny návrh aj výšku
pokuty, ktorú môže prevádzkovateľ dopravných služieb
žiadať od cestujúceho pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom. Podľa novely zákona však už nepôjde
taxatívne o stonásobok ceny základného lístka ako doteraz,
ale dopravca dostane možnosť upraviť výšku pokuty
individuálne v prepravnom poriadku, avšak najviac do výšky
stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav
Európske železnice chcú odstrániť
bariéry v cezhraničnej vlakovej doprave
Lipsko 10. 12.2003 - Európske
železnice chcú na budúci rok zaviesť jednotný systém pre
rozvodnú a zabezpečovaciu techniku a odstrániť tak bariéry v
cezhraničnej železničnej doprave.
Najskôr by sa malo vytvoriť 10 traťových koridorov s novou
technikou. Povedal to zodpovedný projektový manažér
Medzinárodnej železničnej únie UIC Peter Winter dnes v
Lipsku, kde sa do štvrtka koná kongres UIC o technickom stave
tratí.
Informovala o tom nemecká agentúra DPA.
Vojaka z Galanty prichytil policajt v
civile pri kreslení na sedadlo vo vlaku
Bratislava 10. 12.2003 - Radosť
vojakovi, ktorému chýbalo len 12 dní do konca vojenskej
služby, v utorok večer pokazil železničný policajt v
občianskom odeve.
Mladý Galanťan sa tešil na odchod do civili svojráznym,
kedysi veľmi rozšíreným spôsobom. Čiernou fixkou to chcel
dať na známosť všetkým cestujúcim a napísal na sedadlo vo
vozni osobného vlaku smerujúceho do jeho rodiska nápisy: Civil
zima 2003 a číslo 12.
Mladý muž v maskáčoch na požiadanie "maskovaného"
policajta predložil preukaz totožnosti - vojenskú knižku. Na
trnavskom oddelení ŽP ako motív skutku uviedol práve radosť
z toho, že o 12 dvanásť dní už odíde z vojenčiny do
civilu. Pokaziť mu ju však môže vyčíslenie škody, ktorú
železnici spôsobil.
Podľa hovorcu ŽP Jozefa Búranského sa prípadom sa zaoberá
Oddelenie ŽP Galanta.
Služobný pes vyňuchal na
bratislavskej železničnej stanici štyroch Indov
Bratislava 10. 12.2003 - Služobný
pes Železničnej polície (ŽP) vyňuchal štyroch Indov v
utorok neskoro večer v nákladnom vozni na železničnej stanici
Bratislava východ.
Na výzvu polície, aby predložili osobné doklady, muži
nereagovali. Po predvedení na oddelenie železniční policajti
zistili, že ide o cudzincov v azylovom konaní v záchytnom
tábore v Gabčíkove. Tam mali byť dnes ráno vrátení na
pokyn Oddelenia hraničnej kontroly PZ Jarovce. Do rúk
jaroveckých policajtov putovali v utorok dvaja občania
Gruzínska, ktorých hliadka ŽP zadržala ešte v pondelok
neskoro večer na rovnakej železničnej stanici takisto s
pomocou dvoch služobných psov. "Ani títo zadržaní
nemali pri sebe doklady totožnosti," uviedol pre TASR
hovorca ŽP Jozef Búranský.
Sľubná bruselská bilancia
10.12.2003,
Kunik Jozef - Na Slovensku sa vytvárajú regióny, v ktorých
majú ľudia veľké sociálne a ekonomické problémy. Podľa
vicepremiéra Pála Csákyho je reálne, že po vstupe do EÚ sa
situácia začne zlepšovať aj v najzaostalejších okresoch SR.
Situácia pritom na celom Slovensku nie je vôbec dobrá, veď
hrubý národný dôchodok na obyvateľa SR máme na úrovni 48%
priemeru EÚ. Je však šanca, že do roku 2006 sa môže
zvýšiť na 54% priemeru EÚ. Napomôcť tomu majú aj
prostriedky z fondov EÚ vo výške 1,7 mld EUR. Samozrejme,
záleží len na nás, aké projekty pripravíme, ako dokážeme
presvedčiť bruselských euroúradníkov o racionalite
projektov. Ďalších 255 mil. EUR môžeme získať z Kohézneho
fondu na projekty pre odvetvie dopravy a životného prostredia.
Okrem environmentálnych akcií sa budú prostriedky z tohto
fondu využívať aj na modernizáciu železničných tratí.
Európska komisárka pre dopravu Loyola De Palaciová ubezpečila
nášho ministra, že do programu, ktorý vypracovala tzv. van
Miertova skupina, zaradili aj päť našich dopravných
projektov, čo podľa P. Prokopoviča znamená nadpriemer.
Aj minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky
informoval o výsledkoch kontrahovania prostriedkov z programu
PHARE 2001. Aké výsledky sme dosiahli v rámci tohto programu?
L. Gyurovszky oznámil, že "prostriedky tohto programu,
alokované vo Finančnom memorande 2001 s termínom kontrahovania
30.11.2003, sme na základe schválených projektov vyčerpali v
objeme 21,5 mil. EUR, čo z balíka zdrojov tvorilo 79,6%.
Úspory v rámci verejného obstarávania predstavovali 3,7 mil.
EUR. Tieto nakontrahované peniaze prispejú po realizácii
projektov v roku 2004 najmä k regionálnemu rozvoju (PHARE
ECOSOC) a cezhraničnej spolupráci SR (PHARE CBC) s Maďarskom,
Rakúskom a s Poľskom. V rámci regionálneho rozvoja boli
prostriedky pôvodne vyčlenené na priemyselný park Rožňava,
realokované na 6 iných projektov, ktorých kontrahovanie
urobila Centrálna finančná a kontraktačná jednotka
Ministerstva financií SR". Prečo sme nedosiahli lepší
výsledok kontrahovania prostriedkov z programu PHARE než 79,6%,
vysvetlil minister L. Gyurovszky takto: "V skupine projektov
cezhraničnej spolupráce bol zrušený projekt preloženia cesty
Obchvat Podbiela. Dôvodom zrušenia projektu bol fakt, že
občania tejto oravskej obce spomínaný investičný projekt v
referende nepodporili. Medzi hlavné problémy, prečo
kontrahovanie prostriedkov finišovalo až v posledných
týždňoch, pri investičných projektoch možno uviesť
nevyrovnanie vlastníckych vzťahov, chýbajúce stavebné
povolenie, neúplná technická dokumentácia a nedoriešené
spolufinancovanie projektov." Minister dodal, že
"príprava a schvaľovanie projektov sa konalo v čase, keď
pôsobil na Úrade vlády SR Roland Tóth a k úlohám
kontrahovania sa nepristupovalo zodpovedne". Z už zmluvami
zabezpečených zdrojov programu na rozvoj regiónov PHARE ECOSOC
v objeme 8,3 mil. EUR, čo je 87% alokovaných zdrojov, sa
podporia štyri rozvojové projekty. Pôjde o rozvoj cestovného
ruchu na Zemplínskej šírave, ale aj podpora dvoch
priemyselných parkov Humenné - Guttmanovo a Spišská Nová Ves
a rozvoj cestovného ruchu v regióne Veľká Domaša. Celkovo na
9 projektov CBC dostaneme 7,6 mil. EUR, na grantovú schému
Sociálne veci a rozvoj ľudských zdrojov takmer 3 mil. EUR na
54 projektov. Medzi projektmi cezhraničnej spolupráce CBS,
ktoré boli podchytené na 100%, dominuje najmä Spoločný fond
malých a stredných projektov Slovensko - Maďarsko a Systém
odvedenia odpadových vôd z obcí v povodí rieky Morava. K
ďalším projektom s nakontrahovanými prostriedkami nad 90 %
boli projekty Podnikateľský inkubátor v Malackách, Spoločný
fond malých projektov SR - Rakúsko, prípadne SR - Poľsko,
avšak Revitalizácia Chorvátskeho ramena iba 46%. (krátené)