Spišiaci si pripomenuli prvé výročie bez
"Levočanky"
Spišská Nová Ves 31. 01.2004 -
Symbolickou pietnou spomienkou pripomenuli si dnes Spišiaci
prvé výročie zrušenia osobnej dopravy na regionálnej trati Levoča -
Spišská Nová Ves . Likvidáciu osobnej dopravy od 1.
februára 2003 na 25 regionálnych tratiach, z ktorých iba
časť sa podarilo obnoviť, označili za nesystémové a
neštandardné riešenie. Vyzvali poslancov Košického
samosprávneho kraja (KSK), aby na februárovom zasadnutí
zrušili decembrové rozhodnutie o zvýšení vlastných odmien z
5 tisíc korún na dvojnásobok a ušetrené financie využili v
prospech cestujúcich občanov.
"Osobný záujem povýšili nad verejný," konštatoval
jeden z organizátorov spomienky, poslanec Mestského
zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi za Stranu demokratickej
ľavice (SDĽ) a bývalý poslanec NR SR Ľubomír Andrassy.
Zrušením uznesenia by sa podľa neho ušetrilo ročne 3,5
milióna korún, ktoré by mohli poslanci KSK účelovo viazať
ako dotácie na fungovanie osobnej dopravy na oboch dotknutých
regionálnych tratiach na území kraja, a to medzi Spišskou
Novou Vsou a Levočou a tiež medzi Moldavou nad Bodvou a
Medzevom.
Ľavicoví poslanci Mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej
Vsi spolu s odborármi zapálili potom pred budovou tamojšej
železničnej stanice sviečky na pamiatku "Levočanky", ktorá
spájala obe mestá vyše 120 rokov.
Podľa organizátorov symbolickej pietnej spomienky sa zišlo na
podujatí 80 až 100 ľudí
Spišiaci žiadajú obnovenie železnice do Levoče
SPIŠSKÁ NOVÁ VES 31. 01.2004 –
Takmer 100 Spišiakov si dnes zapálením sviečok na
železničnej stanici v Spišskej Novej Vsi pripomenulo prvé
výročie od, podľa nich nesystémového a neštandardného
zrušenia osobnej železničnej dopravy na trati Levoča - Spišská Nová Ves
. Účastníci pietnej spomienky vyzvali poslancov Košického
samosprávneho kraja (KSK), aby na svojom februárovom zasadnutí
podporili pripravovaný návrh poslancov za SDĽ aby sa peniaze
určené na zvýšenie osobných odmien krajských poslancov
presunuli ako účelová dotácia na obnovu osobnej železničnej
dopravy na tratiach Levoča -
Spišská Nová Ves a Medzev
- Moldava nad Bodvou , informoval SITA organizátor akcie
Ľubomír Andrassy.
Poslanci KSK na svojom poslednom zasadnutí v decembri minulého
roka si podľa Andrassyho zvýšili mesačnú odmenu z 5000,- Sk
na dvojnásobok a tým sa výdavky na odmeny pre poslancov KSK
tohto roku zvýšia o 3,5 mil. Sk. Členovia SDĽ spoločne so
železničnými odborármi žiadajú poslancov KSK, aby peniaze,
ktoré sa našli na odmeny neslúžili len 57 poslancom. Tieto
peniaze by mali byť použité na riešenie problémov spojených
so životom a každodennou dopravou za prácou, či vzdelaním
tisícok obyvateľov Košického kraja.
Organizátormi dnešnej pietnej spomienky boli poslanci
spišskonovoveského Mestského zastupiteľstva za Stranu
demokratickej ľavice, predstavitelia miestneho Odborového
zväzu železničiarov a Federácie strojvodcov.
Železničné podniky podpísali zmluvy o výkonoch
NOVÝ DEŇ 31.01.2004 - Minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič a
generálny riaditeľ ZSSK Pavol Kužma 30.1. podpísali zmluvu o výkonoch
vo verejnom záujme pri prevádzkovní osobnej dopravy na rok
2004.
Na pôde MDPT SR bola včera (30.1.) takisto uzavretá zmluvy o
výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy na rok
2004, ktorú signovali P. Prokopovič a generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. Informovala o tom
riaditeľka odboru komunikácie MDPT Tatjana Kelcová. V zmluve o výkonoch
vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy sa ZSSK zaväzuje realizovať dopravné výkony
v rozsahu 30,5 mil. vlakových kilometrov. Celková požiadavka
na bežný transfer zo štátneho rozpočtu na vyfinancovanie
výkonov vo verejnom záujme (VVZ) je vo výške 4,33 mld Sk.
Zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní
dráhy sú zabezpečované opravy a udržiavanie dráhy,
prevádzkovanie a obsluha zabezpečovacích zariadení,
dohliadacia činnosť na objektoch a stavbách tvoriacich
súčasť dopravnej cesty a pod. Bežný transfer zo štátneho
rozpočtu pre VVZ v prípade ŽSR predstavuje 2,3
mld Sk.
Kým ZSSK tohtoročná dotácia na výkony vo verejnom
záujme v objeme 4,33 mld Sk na krytie s nimi spojených
nákladov stačí, ŽSR štát transferom 2,3 mld Sk celý rozsah
objednaných výkonov neuhradí, čím vznikne strata 350 mil.
Sk.
Táto nekrytá strata je dôsledkom predpokladaného rastu miezd
o 8,5%. Podľa nedávneho vyhlásenia rezortného ministra by sa
situácia mala riešiť nižším rastom miezd. Minister vtedy
vyjadril presvedčenie, že pri kolektívnom vyjednávaní sa ŽSR podarí dohodnúť iba 4,25% nárast
platov, čím by sa uhradila polovica z problémovej sumy 350
mil. Sk, zvyšok by podnik kryl z vlastných zdrojov.
Prokopovič podpísal zmluvy o VVZ na železniciach
BRATISLAVA 1. 02.2004 - Minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič v piatok
podpísal s riaditeľmi ŽSR a ZSSK zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme (VVZ).
Podľa nich štát v tomto roku obom spoločnostiam vykompenzuje
rozdiel medzi skutočnými tržbami a očakávanými nákladmi
pri výkonoch vo verejnom záujme spolu sumou 6,63 mld. Sk.
Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ( MDPT ) Tatjana
Kelcová.
Za prevádzkovanie osobnej dopravy vo verejnom záujme zaplatí
štát ZSSK čiastku 4,33 mld. Sk. ZSSK sa pritom zaviazala zabezpečiť
dopravné výkony v objeme 30,5 mil. vlakových kilometrov. Za
výkony vo verejnom záujme v rámci osobnej dopravy tak štát
zaplatí ZSSK rovnakú sumu ako v roku 2003. Výška platieb
štátu za VVZ predstavuje rozdiel medzi očakávanými tržbami ZSSK na úrovni 2,62
mld. Sk a ekonomicky oprávnenými nákladmi, odhadovanými na
6,95 mld. Sk. Najväčšou nákladovou položkou je pritom
poplatok za použitie dopravnej cesty vo výške 1,716 mld. Sk,
ktorý ZSSK zaplatí
Železniciam SR. Jednotková cena výkonu na jeden vlakový
kilometer dosiahne v tomto roku úroveň 227,9 Sk. Zmluva medzi ZSSK a štátom sa
vzťahuje na všetky vnútroštátne a medzinárodné osobné
dopravné služby realizované vlakmi osobnej dopravy, ktoré
majú minimálne jednu zastávku na území Slovenskej republiky,
okrem vlakov kategórie IC a EC .
Zvyšných 2,3 mld. Sk dostanú v tomto roku od štátu ŽSR za výkony vo verejnom záujme pri
prevádzkovaní dráhy. Železnice sa v zmluve zaväzujú
zabezpečovať opravy, udržiavanie dráhy, dohliadaciu činnosť
na objektoch a stavbách tvoriacich súčasť dopravnej cesty. ŽSR podľa zmluvy
musia tiež zabezpečiť prevádzkovanie a obsluhu
zabezpečovacích zariadení, elektrotechnických a
energetických zariadení tvoriacich súčasť dopravnej cesty
ako aj organizovanie nákladnej a osobnej dopravy na dráhach.
Viacerým sa oplatí cesta autom
2.02.2004, Csernák Peter - Začiatkom
februára už je zrejmé, že cestovanie vlakom a autobusom sa
zvýšilo v priemere o 10%. Pre tých, ktorí cestujú pravidelne
napríklad do zamestnania, to vychádza aj niekoľko stoviek
mesačne navyše.
Znížili sa aj štátom dotované zľavy pre študentov. Za
cestu do školy, ktorá meria 26 kilometrov, zaplatí študent za
obojsmerný autobusový mesačný lístok 640 Sk. Oproti 454 Sk v
minulom roku je to zvýšenie o 40%.
Dôchodcovia nad 70 rokov platili vlani iba korunu, dnes platia
za každých začatých 50 kilometrov 5 Sk.
Aj preto čoraz viac ľudí začína využívať na cestu do
práce auto, lebo pri viacerých cestujúcich sa to už oplatí.
Dopravné spoločnosti vedia, že po každom zvýšení cien im
klesne počet cestujúcich. Za minulý rok to bolo 3 až 5%.
Úbytok cestujúcich si všimli aj v januári. Železnice podľa
hovorcu Miloša Čikovského odhadujú každoročný pokles na 5
až 6%, a tak to ide už 10 rokov. Prepravcovia tvrdia, že
pokles cestujúcich súvisí aj s väčším využívaním áut
bez ohľadu na zdražovanie. Napriek tomu sa firmám zvyšovanie
cien oplatí, lebo udržaním ceny by stratili viac.
Koľko stojí cesta z Košíc do Bratislavy
Autobus asi 500 Sk
Rýchlik 518 Sk
Vlak Intercity 541 Sk (pri zakúpení v predpredaji: 299 Sk -
pozn. Addams)
Auto 1 cestujúci (spotreba 7 l na 100 km) 1042 Sk
Auto 2 cestujúci 521 Sk
Auto 5 cestujúcich 209 Sk
Príklad cestujúceho do práce:
Juraj Valachovič cestuje každý deň z Kútov do Bratislavy 62
kilometrov. Jedna cesta rýchlikom stojí 104 Sk. Mesačný
obojsmerný lístok 2520 Sk. Ďalších 660 Sk stojí mesačný
lístok na mestskú dopravu v Bratislave. Preto cestuje radšej
autom. "Jazdíme dvaja, takže nás to vyjde lacnejšie ako
vlakom," tvrdí. Pri spotrebe 5 litrov na 100 kilometrov a
cene nafty 31 Sk ich jedna cesta vyjde 96 Sk. Za mesiac tak
zaplatia 3840 Sk - na jedného 1920 Sk, čo je o 1260 Sk menej,
ako keby cestovali vlakom. Ak by jazdili piati, každý by
mesačne zaplatil len 768 Sk.
Železnice podpísali zmluvy o výkonoch
2.02.2004 -
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič
a generálny riaditeľ a.s. ZSSK Pavol Kužma 30.1. podpísali zmluvu o výkonoch
vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na tento
rok.
Obdobnú zmluvu pri prevádzkovaní dráhy podpísal aj
generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. ZSSK sa zaviazala
realizovať dopravné výkony 30,5 mil. vlakových kilometrov,
pričom jej celková požiadavka na bežný transfer zo
štátneho rozpočtu na vyfinancovanie výkonov vo verejnom
záujme predstavuje 4,33 mld Sk. ŽSR dostanú zo
štátneho rozpočtu 2,3 mld Sk.
Prokopovič podpísal výkony vo verejnom záujme
2.02.2004 - Minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií Pavol Prokopovič 30.1. podpísal s riaditeľmi
ŽSR a ZSSK zmluvy o výkonoch
vo verejnom záujme.
Podľa nich štát v roku 2004 obom spoločnostiam vykompenzuje
rozdiel medzi skutočnými tržbami a očakávanými nákladmi
pri výkonoch vo verejnom záujme spolu sumou 6,63 mld Sk.
Cestovanie zubačkou je luxus
2.02.2004 - Cestovať za
prácou z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso ozubnicovou železnicou sa
stalo od januára 2004 luxusom, pretože cestovné na niektorých
úsekoch vzrástlo až o 300%.
Ľudia z podhoria reagovali pobúrene, požadovali regionálne
zľavy, keďže mzdy v službách nie sú vysoké, pritom za
mesačný cestovný lístok napríklad na 4 km dlhom úseku zo sídliska Lieskovec na Štrbské Pleso by mali zaplatiť namiesto
214 Sk až 800 Sk. Na nepriaznivú situáciu v tatranskej doprave
už zareagovali podnikatelia. Napríklad v Liečebnom dome Helios
na Štrbskom Plese pracuje približne 150 ľudí, ktorí denne
cestujú "zubačkou" z
Tatranskej Štrby . Vedenie preto spoločne s hoteliermi zo Štrbského Plesa rokovalo minulý
týždeň s popradskou SAD s cieľom nájsť prijateľné
riešenie.
Koľajisko pri Trnavskom mýte ...
2.02.2004, S. Pacherová - NOVÉ MESTO
- Spor o budúce využitie starého
odstavného koľajiska v blízkosti Trnavského mýta vedie
už celé roky samospráva Nového Mesta, v ktorého katastri sa
nachádza, so ŽSR ako vlastníkom pozemku. V týchto dňoch sa
začína odvíjať jeho ďalšia kapitola. ŽSR chcú dopravný
koridor zachovať a spracovali niekoľko návrhov na jeho
modernizáciu Novomešťania ich zámer spochybňujú a žiadajú
koľajnice odstrániť.
“Pre nás je toto rozsiahle územie nesmierne zaujímavé. Keby
koľajisko zmizlo, mohlo by tu vzniknúť nové centrum
Bratislavy. S obchodmi, bankami, bytovými domami, parkami.
Záujem stavať tu už prejavili investori z Talianska, Nemecka,
Rakúska..." zdôrazňuje hlavný architekt mestskej časti
Jaroslav Kocka. Mieni, že tunajšia zrušená stanica - Filiálka -
stratila význam, odkedy sa vlakom nejazdí cez Karadžičovu
ulicu na Starý most . Že
koľaje tvoria nepríjemnú bariéru medzi Račianskou a
Vajnorskou ulicou. A že vagóny na nich odstavené sú
útočiskom rôznych živlov. “Nespochybňujeme, že pozemok je
majetkom ŽSR . Aj prenájmom by sme ho však dokázali
výborne zhodnotiť, čím by si ony určite finančne veľmi
pomohli. Veď majú miliardové dlhy!" pripomína Kocka.
ŽSR , naopak, presadzujú, aby pri Trnavskom mýte
vznikla koncová, tzv. hlavová železničná
stanica pre prímestské vlaky.
“Akože by nemala význam, veď do hlavného mesta denne
dochádza 6 900 ľudí od Trnavy
, vyše 4 000 od Galanty ,
ďalší zo Záhoria..." oponuje Kockovi riaditeľ odboru
rozvoja spoločnosti Daniel Maruniak.
Železničiari teraz predložili na ministerstvo životného
prostredia tri navrhované varianty riešenia stanice a
privádzajúcej koľajovej trate zhruba od Zátišia po Šancovú
ulicu. Prvý uvažuje so zapustením koľajníc 1,5 metra pod
terén, čo je de facto povrchové riešenie a doterajšia
bariéra by zostala. Druhý požaduje schovať koľajnice až do
hĺbky osem metrov v úseku od Jarošovej po Šancovú. Tretí
ide do rovnakej hĺbky, ale v celom úseku - v tomto štádiu je
podľa prekladateľov najprijateľnejší aj najdrahší, len
hrubá stavba potrebuje deväť miliárd korún. Nad podzemnou stanicou síce tiež plánujú
polyfunkčnú zástavbu, ale len na svojom pozemku. “Keď bude
železnica pod terénom, hore sa dá stavať a pomôcť môže aj
mestská časť," vysvetľuje Maruniak. Tá má však podľa
Kocku predstavu zástavby v celej šírke medzi Račianskou a
Vajnorskou.
Novomestský architekt ďalej oponuje, že návrh ŽSR je v rozpore s územným plánom mesta,
podľa ktorého sa má vytvoriť cestná spojnica Tomášikovej
ulice cez Zátišie na Račiansku. Rovnako by vznikli problémy
na križovatke Jarošovej, Račianskej a Pionierskej ulice pri
Výskumnom ústave zváračskom, kde by mala v budúcnosti tiež
pod terénom končiť dôležitá cestná komunikácia Severná
tangenta. “A doteraz sme počúvali, že koľaje chcú mať pod
zemou a spomínané cestné križovania sa vyriešia
estakádami," reaguje na Kockové výhrady Maruniak.
Kocka nevie, či vôbec majú ŽSR doriešené, akým vlakom má nová
stanica slúžiť. “Najprv hovorili o prímestských, ale tým
predsa kapacitne stačí stanica predmestie
. Teraz začínajú spomínať vlaky z Viedne, hoci dobre vedia,
že pritiahnuť ich z petržalskej strany až sem by bolo
technicky veľmi náročné," tvrdí. A dodáva: “Načo
má pozdĺž Račianskej viesť toľko súbežných dopravných
systémov - plánovaná električková rýchlodráha, klasické
električky, autobusy mestskej aj prímestskej dopravy - a teraz
ešte aj železnica?!"
“Naše predstavy sa jednoznačne týkajú prímestskej dopravy
od Trnavy a Galanty , nie vlakov z Viedne.
Všetky väčšie mesta svoje železničné stanice navzájom
prepájajú, taký je trend. A hovorí sa predsa aj o prudkom
rozvoji železničnej dopravy v
celom bratislavskom regióne ," obhajuje postoj
železničiarov Maruniak.
Ministerstvo musí teraz v zmysle zákona zabezpečiť
spracovanie štúdie vplyvu jednotlivých variantov na okolité
životné prostredie. V tejto súvislosti už oslovilo aj
magistrát a dotknutú mestskú časť, aby sa k zámeru ŽSR vyjadrili. Môžu tak urobiť aj
občania - do dokumentácie sa dá nahliadnuť aj na Miestnom
úrade v Novom Meste na Junáckej ulici č. l na oddelení
územného plánovania životného prostredia, V. poschodie, č.
dv. 505 alebo 518, alebo aj na magistráte na Primaciálnom
námestí č. 1.
České dráhy plánují stejnou ztrátu jako loni
HOSPODÁŘSKÉ
NOVINY 02.02.2004 - ČD
plánujú pre rok 2004 rovnakú stratu ako v roku 2003, teda asi
do 1 mld Kč, povedal po rokovaní dozornej rady 30.1.2004 jej
predseda Vojtěch Kocourek.
Podnikateľský plán, ktorý rada schválila, počíta s
tržbami z nákladnej dopravy na úrovni roku 2003, teda 18,2
mld, a príjmom z osobnej prepravy 5,2 mld Kč.
Tatravagónka si uplatní zádržné právo voči Fabryke Wagon
POPRAD 2. 2.2004 - Predstavenstvo
firmy Tatravagónka , a.s. Poprad v
pondelok rozhodlo o uplatnení zádržného práva voči poľskej
spoločnosti Fabryka Wagon. Týmto spôsobom sa Tatravagónka
snaží uplatniť svoje nároky voči poľskému výrobcovi
nákladných vozňov, ktorý je v súčasnosti v konkurze.
Agentúru SITA o tom informoval hovorca Tatravagónky
Viliam Štrelinger.
Podľa Dohody o spolupráci z 20. júna 2002 dodala Tatravagónka
do poľskej spoločnosti 749 kusov podvozkov. Medzičasom sa
však Fabryka Wagon dostala do konkurzu. Tatravagónke
tak vznikla pohľadávka dosahujúca takmer 90 mil. Sk. Napriek
snahe predstaviteľov Tatravagónky dodnes sa s
poľskou firmou nedohodli ako vzniknutú situáciu riešiť.
Správca konkurznej podstaty Fabryky Wagon potom 6. novembra 2003
podpísal zmluvu na dodávku ďalších 100 kusov podvozkov. Tatravagónka
dodala 40 kusov podvozkov ešte v roku 2003. Za ďalších 60
kusov zaplatila spoločnosť Fabryka Wagon koncom roku 2003.
Podľa zmluvy majú byť dodané do 16. februára 2004.
Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Tatravagónka
eviduje voči spoločnosti Fabryka Wagon S.A. neuhradenú
pohľadávku zo skoršieho zmluvného vzťahu, má možnosť
využiť svoju pozíciu z nového zmluvného vzťahu, ktorý
vznikol po vyhlásení konkurzu na poľského úpadcu a
zabezpečiť si uspokojenie svojej pohľadávky. Túto
pohľadávku si však nemôže uspokojiť jednostranne, preto
pristúpila k uplatneniu zádržného práva na 60 kusov
podvozkov. Podvozky sa momentálne vyrábajú v Tatravagónke
a do 16. februára budú v zmysle zmluvy pripravené na dodanie.
Vedenie Tatravagónky však rozhodlo, že
v zmysle zádržného práva budú vyrobené podvozky uskladnené
v areáli Tatravagónky .
Vedenie Tatravagónky v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že medzi Tatravagónkou a spoločnosťou
Fabryka Wagon neexistuje prepojenie vlastníckych štruktúr.
Vzťah medzi Tatravagónkou a Fabrykou Wagon
je výlučne obchodný a Tatravagónka je v tomto vzťahu
poškodenou stranou, pričom je pripravená na akékoľvek
rokovania, ktoré by prispeli k vyriešeniu situácie. Tatravagónka
súčasne nemá záujem na poškodzovaní svojho obchodného
partnera, ani konečného odberateľa, ktorým sú PKP . Súčasný postup
Tatravagónky
je plne v súlade so slovenským právom a Dohovorom OSN o
zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a jediným cieľom
uplatnenia zádržného práva je uspokojenie pohľadávky voči
poľskej strane.
Inekon a MarexTrade uzavřely kontrakt na 15 lokomotiv do Srbska
PRAHA 2. 2.2004
- Společnosti Inekon Group a MarexTrade uzavřely kontrakt na 15
lokomotiv do Srbska a Černé hory v hodnotě více než osmi
milionů eur, tedy zhruba 265 milionů korun. Dodávku deseti
nových a pěti rekonstruovaných strojů pro srbské železnice
by firmy měly dokončit do poloviny příštího roku. ČTK to
řekl generální ředitel Inekon Group Josef Hušek.
Lokomotivy vyrobí závod ČMKS holding v České Třebové.
Podle Huška česká strana srbským partnerům minulý týden
dodala první dvě rekonstruované lokomotivy, nové stroje
začnou firmy dodávat tento měsíc.
Inekon již v minulosti modernizoval v rámci zakázky za 11
milionů německých marek 30 tramvají pro Bělehrad. V
posledních dvou měsících firma podepsala kontrakty s firmami
v Tádžikistánu, Ukrajině a Rusku.
Skupina Inekon hospodařila předloni s hrubým ziskem více než
60 milionů korun při tržbách zhruba 1,3 miliardy korun. V
minulém roce firma dodala například pět tramvajových souprav
do Spojených států, z toho tři soupravy do Tacomy a dvě do
Portlandu.
O pořádný šok se v Argentině postarají odborníci na turistiku
BUENOS AIRES 2.
2.2004 - Pokud chce někdo zažít přepadení vlaku se zárukou,
měl by se svěřit do rukou argentinským odborníkům na
cestovní ruch. V místě, kde kolem roku 1900 žili desperáti
Butch Cassidy a Sundance Kid, k jejichž nehynoucí legendě
přispěli i herci Paul Newman a Robert Redford, přijdou
cestující o kdeco.
Maskovaní lupiči na vyplašené turisty vybafnou, aby jim
odevzdali peníze a šperky. Ti poslechnou, protože když na
někoho míří střelná zbraň, němá na hrdinství zrovna
náladu.
Místní turistická kancelář ve městě Esquel doufá, že
simulované loupeže se stanou vyhledávanou turistickou atrakcí
v expresu Patagonia. Při první akci tohoto druhu před
několika dny zastavilo 15 maskovaných mužů na koních vlak a
důkladně cestující obrali. Nutno podotknout, že jim ve
finále všechno vrátili, píše zpravodajský server Ananova.
Šéf uvedené cestovky José Ferre řekl místnímu tisku, že
tu chtějí napodobit legendární vlakové loupeže. I kdyby se
lidé příliš vyděsili, prý se nic nestane, protože
pracovníci kanceláře situaci nepřetržitě monitorují.
Loupežná přepadení nejsou přesně časově rozvržena,
zatím jsou náhodná, ale už se ukazuje, že si je pasažéři
oblíbili. José Ferre proto doufá, že se přepadávání vlaku
stane pravidelnou součástí služeb jeho cestovky.
Butch Cassidy a Sundance Kid žili blízko Esquelu kolem roku
1900 poté, co utekli před spravedlností ze Spojených států.
ŽSR vypíšu v tomto roku ešte 3 tendre na modernizáciu tratí za
takmer 10 mld. Sk
Bratislava 3. 2.2004 - ŽSR chcú v tomto roku vypísať minimálne
tri tendre na modernizáciu železničnej infraštruktúry v
objeme celkových plánovaných nákladov takmer 10 miliárd Sk.
Predpokladané doba realizácie projektov sa pohybuje v rozmedzí
troch až štyroch rokov.
V štádiu príprav na vypísanie medzinárodného tendra sa v
súčasnosti nachádzajú koridorové trate Piešťany - Trnava , Nové
Mesto nad Váhom – Piešťany, ktoré budú ŽSR modernizovať tak, aby na nich vlaky
dosiahli maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. V prvej
polovici tohto roku pripravujú ŽSR súťaž na
dodávateľa elektrifikačných prác na trati Zvolen – Banská Bystrica
, uviedla pre TASR hovorkyňa ŽSR Nela Blašková.
Financovanie všetkých troch investičných akcií je
zabezpečené aj z európskych zdrojov, dodala Blašková. Z
predvstupového fondu ISPA budú ŽSR na trať Piešťany - Trnava
čerpať rovných 50 % celkových nákladov, ktoré predstavujú
93,5 milióna EUR, čo je približne 3,8 miliardy Sk. Náklady
ďalšieho úseku Nové Mesto
nad Váhom – Piešťany vo výške 4,3 miliardy Sk pokryje
maximálne z 85 % Kohézny fond Európskej únie (EÚ).
Elektrifikácia trate Zvolen
– Banská Bystrica vyjde železnice asi na 1,5 miliardy Sk,
pričom zo štrukturálnych fondov na ňu dostanú maximálne 75
%.
Prvý tohtoročný medzinárodný tender vyhlásili ŽSR ešte v prvej
polovici januára. Išlo o opakovanú súťaž na dodávateľa
modernizačných prác na železničnej
trati Šenkvice – Cífer s celkovými
nákladmi 116,9 milióna EUR. Súčasťou zákazky je aj
rekonštrukcia staníc na úseku
Bratislava-Rača – Trnava . Projekt
bude z polovice financovaný zo zdrojov predvstupového fondu
ISPA.
Všetky traťové úseky, okrem časti Zvolen – Banská Bystrica ,
sú súčasťou medzinárodného koridoru TINA č. V., ktorého
slovenská časť smeruje z Bratislavy cez Žilinu, Košice do
Čiernej Nad Tisou. Modernizáciou chcú železnice docieliť
maximálnu 160, v niektorých úsekoch 140 kilometrovú traťovú
rýchlosť. V Žiline sa koridor č. V. napája na koridor č.
VI., ktorý pokračuje smerom na Varšavu do Gdanska až k
pobrežiu Baltického mora.
Na Hlavnej stanici začnú vysielať televízne
správy
3.02.2004, Radovan Krčmárik, STARÉ
MESTO - Ľudom, ktorí dnes budú cestovať z hlavnej stanice , by už čakanie
na vlak malo ubiehať rýchlejšie. Spestrí im ho veľkoplošná
obrazovka, prinášajúca správy z troch slovenských
televízií. Novinku, ktorú pripravili ŽSR spolu so ZSSK , by dnes mali
skúšobne uviesť do prevádzky, pričom jej slávnostné
otvorenie bude vo štvrtok. "Obrazovku sme tam zavesili už
minulý piatok," uviedla pre Pravdu hovorkyňa ŽSR Nela Blašková.
"Pracovalo sa na nej tak, aby to nerušilo ľudí v hale,
teda v čase od polnoci do pol piatej ráno, keď je hlavná stanica zatvorená."
Veľká obrazovka, pripomínajúca plátno v kine, sa nachádza
nad schodiskom, v pravom rohu pod stropom vstupnej haly. Podľa
Blaškovej bude vysielať od 7. do 24. h, a to výlučne
aktuálne spravodajstvo TA 3, Markízy a televízie Joj.
"Nebudú tam nijaké reklamy," (sú tam - pozn. Addams ) vylúčila hovorkyňa a
zdôraznila, že Železnice v celom projekte vystupujú iba ako
správca priestoru. "Finančne sa na tom nepodieľame,"
ubezpečila. Zriadenie obrazovky hradia dve spoločnosti - jedna
mediálna a druhá projektová, ktorá vysielanie pripravila z
technickej stránky. "Chceme kráčať s dobou, prispieť k
tomu, aby ľudia boli lepšie informovaní, vytvoriť im na
stanici príjemné prostredie," zdôvodnila spustenie
vysielania Blašková. Ako dodala, podobné obrazovky by mali
pribudnúť aj v ďalších veľkých mestách na Slovensku -
napríklad v Košiciach , Poprade či Žiline . "Sme hrdí na to,
že je to prvý takýto projekt zo všetkých krajín V 4,"
spokojne uzavrela Nela Blašková
Prioritou je električka z Petržalky do centra
4.02.2004,
Zverková Daniela - Samospráva hlavného mesta Bratislavy je v
najbližších troch rokoch pripravená investovať do viac ako
dvadsiatich kľúčových dopravných stavieb takmer 5 mld Sk.
Podľa viceprimátora pre dopravu Karola Koladu je to
realistický program za predpokladu, že sa mestu podarí
získať peniaze aj z ďalších zdrojov, napríklad z fondov
Európskej únie.
Takmer dve miliardy korún chce mesto do roku 2006 investovať do
projektovej dokumentácie a samotnej prvej etapy výstavby
nosného systému mestskej hromadnej dopravy (MHD), v rámci
ktorej by mala byť mestská časť Petržalka spojená s centrom
mesta koľajovou dopravou. V Petržalke povedie koľajová trať
pôvodným koridorom určeným pre metro. Najväčším
problémom bude prechod trate cez Dunaj. Zatiaľ sa ráta s
využitím Starého mosta .
Podľa Koladu je to najjednoduchšie riešenie, pretože po
rekonštrukcii mosta by trať mohla vyústiť na Šafárikovo
námestie.
Projekty z oblasti dopravy možno financovať aj v rámci
programu INTERREG III. Financovanie prostredníctvom tohto
programu si však vyžaduje spoluprácu vládnych orgánov a
samosprávnych orgánov na úrovni vyššieho územného celku.
Je to dôležité najmä z toho hľadiska, že poslanci mesta
ešte v predchádzajúcom volebnom období schválili rozšíriť
nosný dopravný systém o 50 kilometrov do regiónu (smerom do
Malaciek, Trnavy, Galanty a Dunajskej Stredy). Podľa
novoschváleného návrhu sa to dosiahne prepojením koľajovej
dopravy v meste s prímestskou železničnou dopravou.
Mesto oslovilo osem projektových skupín, ktoré vypracovali
konkrétne návrhy na riešenie nosného systému aj s
možnosťou obsluhy regiónu. Šesť z nich navrhlo, aj keď s
určitými odlišnosťami, električku. Spoločnosť Metro stále
trvá na budovaní metra a Katedra dopravných stavieb Stavebnej
fakulty STU považuje za najvhodnejší spôsob MHD autobusy.
"V Bratislave od roku 1996 klesá počet obyvateľov a
silnejú vzťahy mesta s jeho zázemím. Cestná sieť sa
dobudováva, ale rozvoj MHD stagnuje. V tejto situácii sú
najvhodnejšie postupné riešenia," uvádza sa v návrhu
fakulty.
Reming Consult považuje za hlavný prvok nosného systému
železničné prepojenie zo severovýchodu na juh do Petržalky.
Súčasťou návrhu je aktivovanie železničnej
stanice Bratislava filiálka . V centre by trasa viedla v
podzemí a Dunaj by tiež prekonávala pod zemou. Na túto
základnú os by v západno-východnom smere nadväzovali trate
rýchlodráhovej električky s hlavným prestupovým bodom pri
budove VÚB na Mlynských nivách. Reming presadzuje, že treba
použiť ťažké železničné vozidlá s rozchodom 1435
milimetrov. Náklady na prvú etapu výstavby odhaduje na 4,5 mld
Sk.
Pudos plus navrhuje rýchlodráhovú električku, v centrálnej
mestskej oblasti v podzemí a na radiálach nad zemou. Riešenie
zachováva rozchod 1000 milimetrov a neráta s priamym
prepojením nosného systému so železnicou. Spojenie s
regiónom sa má dosiahnuť vybudovaním kvalitných
prestupových terminálov. Systém by sa budoval v rámci
postupnej transformácie klasickej električkovej trate na
rýchlodráhovú v celkoch schopných prevádzky.
Najpodrobnejší návrh, vypracovaný v troch variantoch,
poskytol Dopravoprojekt, ktorý spracúval viaceré dokumentácie
na výstavbu metra. Vo všetkých troch variantoch uvažuje o
električkovej rýchlodráhe. Najjednoduchší a najlacnejší
variant ráta s výstavbou koľajovej trate v Petržalke v trase
rezervovanej pre metro, prechod cez Dunaj by prebiehal po Starom moste a napojenie do
jestvujúcich električkových tratí na Šafárikovom námestí
a Štúrovej ulici. Výhodný je najmä tým, že v budúcnosti
umožňuje prípadné vybudovanie metra podľa pôvodných
zámerov.
Prevedenie rýchlodráhovej električky na železničné trate
však považuje Dopravoprojekt za veľký technický aj
prevádzkový problém. Najmä preto, že je ťažké zladiť
krátke intervaly rýchlodráhovej električky s dlhými
intervalmi rýchlych vlakov. Nízky počet cestujúcich z
regiónu oproti vysokým počtom na území mesta nepredurčuje
priame napojenie rýchlodráhovej električky na železničné
trate. Z tohto dôvodu Dopravoprojekt ani v jednom variante o
priamom napojení neuvažuje.
Na rôzne technické, ale aj legislatívne prekážky, ktoré
môžu vyplynúť z prechodu MHD na železnicu, upozorňuje tiež
návrh Terraprojektu. Podľa neho ich treba vopred posúdiť,
pretože z analýzy môže vyjsť ako výhodnejšie riešenie
výstavba prestupových terminálov zo železnice na nosný
systém.
Návrhy na riešenie nosného dopravného systému s využitím
električkovej trate podal aj Prokos a pražský Metroprojekt.
Takmer miliarda korún vyšla nazmar
- S výstavbou ťažkého metra tzv. sovietskeho typu sa
v rokoch 1975 až 1990 začalo dva razy. Rovnako dva razy sa aj
skončilo, pretože vždy chýbali potrebné investície. Tak
vyšlo nazmar 750 mil. Sk v cenovej úrovni roku 1975. Neskôr sa
dali použiť len čiastkové výsledky geologického prieskumu.
Vyšším dodávateľom stavby bol vtedy bratislavský Doprastav.
Začal stavať od Janíkovho dvora v Petržalke, kde sa urobili
stavebné prípravy na výstavbu vozňového depa. Okrem toho sa
smerom na Rusovce začal budovať tunel v polozapustenej verzii
(čiastočne nad terénom, čiastočne pod ním) v dĺžke zhruba
sto metrov.
- Od roku 1991 sa začalo uvažovať o výstavbe ľahkého metra.
Rámcovú dohodu s francúzskym združením Matra Transport -
Campenon Bernard podpísali v júni 1992 a začali sa spracúvať
nové štúdie. Projektovú dokumentáciu dokončili v máji
1997. Odvtedy sa už o výstavbe metra len hovorilo, napriek
tomu, že na prípravné práce mesto vynaložilo 170 mil. Sk.
Německé dráhy budou od října platit zákazníkům za zpoždění
(zpravodajka ČTK) BERLÍN 3. 2.2004 - Po
Švédsku se i Německo dočká plateb za zpoždění na
železnici. Ředitel německé železniční společnosti , DB Hartmut
Mehdorn dnes oznámil, že společnost zapracuje do svých
přepravních podmínek i právo cestujících na odškodnění
při zpoždění. Za více než hodinové zpoždění zamýšlí , DB vracet
pasažérům pětinu jízdného. Poukázky na vrácení části
jízdného budou platné jeden rok.
Švédsko zavedlo toto opatření letos 15. ledna jako jedna z
mála evropských zemí. Deutsche Bahn zatím vydávala
pasažérům dobrovolné poukázky na deset nebo 25 eur.
Opatření se ale vztahuje jen na meziměstské vlaky, ICE nebo Intercity.
Německý Klub dopravy také kritizoval fakt, že povinnost není
zakotvena přímo v zákoně. V Německu totiž neustále platí
zákon z roku 1938, podle kterého dráha neodpovídá za
zpoždění nebo výpadky v železniční dopravě. Podle klubu
tedy bude odškodnění jen obtížně vymahatelné.
ČD podle dřívějšího vyjádření mluvčího
Petra Šťáhlavského podobnou slevu nenabízejí a zatím její
zavedení ani neplánují.
Radosť z nájdeného mobilu sa mu nevyplatila
BRATISLAVA/BREZNO 3. 2.2004 - Zatajiť
nájdený mobilný telefón sa neoplatí. V pondelok sa o tom
presvedčil aj 48-ročný muž z Nemeckej v okrese Brezno.
Príslušníkom Železničnej polície musel vysvetľovať, ako
sa dostal k mobilnému telefónu zn. Nokia, ktorý si majiteľka
cení na 11 800 korún. Ako agentúru SITA informoval hovorca
Železničnej polície Jozef Búranský, muž sa priznal, že
ešte vlani v septembri našiel telefón na železničnej zastávke v
Nemeckej a nechal si ho.
Hviezdy MS 2004 budú cestovať vlakmi
PRAHA 4. 2.2004 - Hokejové výpravy
sa počas jarných majstrovstiev sveta v Čechách budú medzi
Prahou a Ostravou presúvať vlakmi. Organizátori najskôr
uvažovali o leteckej preprave, potom však podľa MF Dnes
pristúpili na lacnejší železničný variant. Doteraz sa tímy
prepravovali autobusmi alebo letecky. Fanúšikovia hviezdy
hokejového neba budú môcť vidieť v aprílových a májových
dňoch aj na železničných staniciach. "Vlaky sú
lacnejšie a rýchlejšie,“ povedal pre MF Dnes šéf
organizačného výboru Zbyněk Kusý. Česi museli v tomto
požiadať Medzinárodnú hokejovú federáciu (IIHF) o výnimku.
Dáni dokonca uvažujú o tom, že sa do dejiska šampionátu
presunú vlakom už zo sústredenia vo Viedni. ČD ponúkli organizátorom najmodernejšiu
lokomotívu a vagóny, ktoré jazdia na trasách vlakov InterCity
či EuroCity. Vo vagónoch nechýba klimatizácia, dostatok
miesta, pohodlné sedačky, vákuové toalety. Hokejové
špeciály dostanú na českých železniciach absolútnu
prednosť a zastavia len v cieľovej stanici. Približne 380 km
medzi Prahou a Ostravou by mali zvládnuť za 3,5 hodiny.
"Lietadlom by to trvalo asi päť hodín. Z ostravskej haly
na letisko, odbavenie, let, ďalší čas na letisku v Ruzyni,
presun do Libne. To je zbytočné zdržanie. Stanica v Ostrave je
tri minúty cesty od arény, v Libni stojí vlak 300 m od Sazka
Arény,“ hovorí Kusý. Organizátori navyše ušetria. Let
lietadlom by ich vyšiel na asi 350 tisíc korún, vlakom to bude
sedemkrát lacnejšie. Čechov inšpiroval nedávny príklad,
keď ČD vypravili do Prahy špeciálny vlak pre
futbalových fanúšikov Baníka Ostrava. Celkovo by mali ísť
počas troch dní štyri špeciály. Prvý povezie účastníkov
baráže, ďalšie tri už tímy z Ostravy do Prahy na
štvrťfinále. Pravdepodobne by vo vlakoch mali podľa MF Dnes
sedieť hokejisti Švédska, Fínska, Slovenska a Ruska. V
každej súprave budú dva vagóny na batožinu, štyri
veľkopriestorové vozne a reštauračný vozeň s barom.
Transformácia Lesov SR vrcholí
5.02.2004,
Stiegel Jozef - Transformácia štátneho podniku Lesy SR na
akciovú spoločnosť pokračuje prácami na čiastkových
stratégiách pre jednotlivé obchodné polia, čiže sféry
ekonomických aktivít firmy.
Odborníci pre každé obchodné pole pripravujú scenáre
ďalšieho vývoja s kalkuláciami ekonomických dosahov pre tri
možné alternatívy - rozvoj, útlm alebo zmenu obchodného
poľa na externú aktivitu. Spolu ide o 18 strategických
aktivít, ktoré Lesy SR považujú za kľúčové.
Patrí medzi ne, napríklad, semenárstvo a škôlkarstvo,
lesnícka produkcia, lesná technika, obchod s drevom či
logistika dodávok dreva. Ako uviedol hovorca Lesov SR Peter
Gogola, prácu týchto tímov vyhodnotia na prezentácii 10. a
11.2. Posudzovať ich bude riadiaci výbor, ktorého členmi sú
zástupcovia ministerstiev pôdohospodárstva, financií, práce
a sociálnych vecí, vrcholní manažéri Lesov SR, zástupcovia ŽSR a externí konzultanti Rakúskych
spolkových lesov.
Pokračujú aj práce na vytvorení novej organizačnej
štruktúry, ktorá bude súčasťou transformačného procesu. V
marci by sa mal potom vypracovať harmonogram implementácie a
dopracovať projekt. Po schválení na ministerstve
pôdohospodárstva v apríli a následne vo vláde by mal
transformačný projekt vstúpiť do platnosti 1.5.
Hospodárske výsledky Lesov SR za rok 2003 sú v súčasnosti
predmetom auditu, ktorý vykonáva firma PriceWaterhouseCoopers.
Výsledok auditu by mal byť známy koncom marca.
Príprava na investora
TREND 05, 05.02.2004 - ZSSK vypracováva
štúdiu o možnosti odpredaja časti svojich akcií investorovi.
„Existuje viac variantov, ako tento predaj zrealizovať,“
uviedol generálny riaditeľ Pavol Kužma. Prvý variant
predpokladá predaj časti akcií celej spoločnosti, druhý
variant odčlenenie osobnej od nákladnej dopravy. Každú z nich
by zastrešovala samostatná akciová spoločnosť a následne by
sa predala časť akcií spoločnosti spravujúcej nákladnú
dopravu. V rámci posledného variantu by sa takisto rozdelila
osobná a nákladná doprava a akcionár, teda štát, by
rozhodol kedy a aký podiel by v jednej alebo druhej spoločnosti
predal. „Je to však zatiaľ len v štádiu prípravy,“ dodal
P. Kužma.
Zrušenie depa v Tisovci postihne aj svetovú vzácnosť
5.02.2004, ri, TISOVEC (ri) -
Zrušenie železničného depa v Tisovci
sťaží prevádzku ozubnicovej
železnice medzi Tisovcom a Pohronskou
Polhorou . Tá by mala byť spustená už o niekoľko
mesiacov a bude svetovým unikátom.
Primátor mesta Peter Mináč konštatuje, že ozubnicová
železnica dlhá 15,7 km so stúpaním až 51 promile bude mať
parametre ako nijaká iná podobná trať na svete. Podľa
pôvodných zámerov má byť priamo prepojená práve so
spomínaným železničným depom, v ktorom doteraz robili opravy
a servis železničných vozňov a rušňov. Keď depo nebude
fungovať, prevádzka ozubnice a najmä servis parných
lokomotív a vyhliadkových rušňov sa skomplikuje a predraží.
To bude mať vplyv na projekt, ktorý má pomôcť rozvoju
cestovného ruchu nielen v Gemeri, ale na celom Slovensku.
Mesto Tisovec preto začalo podnikať kroky na získanie depa do
majetku mesta. „Radi by sme ho získali prevodom za symbolickú
korunu a sami prevádzkovali," hovorí Mináč.
Čína postaví na severovýchodě železnici pro nové spojení s
Ruskem
PEKING 4. 2.2004
- Čína se chystá postavit na severovýchodě země novou
železnici do Ruska. Projekt by měl pomoci oživit chátrající
čínský region se 110 miliony obyvatel.
Napsal to dnes list China Daily.
Železnice dlouhá 1380 kilometrů spojí pobřeží provincie
Liaoning s hranicí se Severní Koreou a skončí nedaleko
ruského přístavního města Vladivostok. Trasa tak povede
oblastmi, které jsou bohaté na nerostné a přírodní zdroje,
ale mají slabou ekonomiku. Výstavba potrvá 15 let.
Místní průmysl, který byl kdysi chloubou čínské
centrálně plánované ekonomiky, za více než dvacet let
tržních reforem zkolaboval a region se nyní potýká s
častými nepokoji nezaměstnaných.
Státní média v úterý oznámila, že region prostřednictvím
desítek různých projektů získá celkem 7,4 miliardy dolarů.
Půjde o petrochemické závody, podniky na zpracování surovin
a novou banku. Nedostatečné spojení s okolním světem byl
problém po dlouhou dobu.
Čína se navíc snaží posílit obchodní vztahy s Ruskem. Za
leden až listopad minulého roku Čína zvýšila vývoz do
Ruska o 68 procent na 5,4 miliardy dolarů. Dovoz z Ruska vzrostl
o 16,5 procenta na 8,9 miliardy, připomněla agentura Reuters.
Rakousko zvažuje odškodňování cestujících při
zpoždění vlaků
(zpravodaj ČTK) VÍDEŇ 4. 2.2004 - Za
odškodnění cestujících v případě zpoždění vlaků po
vzoru Německa se dnes vyslovil rakouský vicekancléř a ministr
dopravy Hubert Gorbach. "Státem ovládané ÖBB by se měly podobně jako ostatní železniční
společnosti v Evropě zavázat k vrácení části jízdného,
pokud vlaky dorazí se zpožděním," řekl Gorbach podle
agentury APA.
Vicekancléř soudí, že předpisy o odškodnění by měly
platit alespoň v meziměstské železniční dopravě. Beztak 85
procent všech vlaků v dálkové přepravě má zpoždění
maximálně pět minut, dodal.
Za výraznější odškodnění se zasazuje spolek na ochranu
práv cestujících, který by uvítal přijetí zvláštního
zákona. Navrhuje například, aby již při dvacetiminutovém
zpoždění vlakového spoje dostal cestující zpátky čtvrtinu
jízdného; v případě zpoždění o více než tři hodiny by
pak nárok pasažéra dosáhl až 200 procent ceny jízdenky, a
to také u spojů příměstské dopravy. Důvodem na uplatnění
slevy z jízdného by podle spolku měly být také další
nedostatky, mimo jiné nefungující topení ve vlakových
soupravách.
Podle všobecných předpisů ÖBB nemají
cestující v případě zpoždění anebo zrušení vlaku nárok
na odškodnění. Pokud pasažér kvůli zpoždění nestihne
další vlakový přípoj, nemusí pokračovat v jízdě a
dostane vráceny peníze za neprocestovaný úsek, případně ho
železnice bezplatně odveze zpět do výchozí stanice. V
případě, že pasažér zmešká vinou železnice poslední
přípoj, může dostat kupon na taxík anebo ubytování.
Německá železniční společnost DB v
úterý oznámila, že za více než hodinové zpoždění
zamýšlí vracet pasažérům pětinu jízdného.
Pracovník rušňového depa v Štúrove je podozrivý zo sprenevery
materiálu
Bratislava 4. 2.2004 - Železničným
policajtom sa podarilo objasniť spreneveru materiálu za 80
tisíc korún, z ktorej je podozrivý 42-ročný pracovník
rušňového depa v Štúrove
.
Zamestnanec depa sa priznal, že v presne nezistenom čase v roku
2003 až do januára 2004 fiktívne vypisoval a sám si
schvaľoval odberové záznamy na rôzne náradie, náhradné
diely a drobný tovar. Všetky veci v hodnote 80 tisíc korún,
patriace ZSSK , si postupne odniesol domov. Pri domovej
prehliadke spreneverené veci ŽP našla a zaistila. Pracovník
čelí obvineniu z trestného činu sprenevery.
TASR informáciu poskytol hovorca ŽP Jozef Búranský.
VÚC a mestá chcú 25 % akcií budúcich letiskových
spoločností
BRATISLAVA 4. 2.2004 - Bratislavský a
košický vyšší územný celok (VÚC) chcú v budúcich
letiskových akciových spoločnostiach 25 % akcií a ďalších
25 % by mali dostať mestá. Ako ďalej v stredu po stretnutí
predsedov samospráv uviedol šéf bratislavského VÚC Ľubo
Roman, kraje chcú zohrať úlohu aj pri výbere strategického
investora v letiskách. "Chceme, aby sa zohľadnili
regionálne rozvojové plány," uviedol Roman. Podľa neho
existuje aj snaha nechať letiská štátneho významu, kam
patrí bratislavské a košické letisko, vo vlastníctve
štátu. "Nevidíme v tom dobrý úmysel, ani potenciál
rozvoja letiska, keďže regióny nebudú priamo spolupracovať s
letiskami," dodal Roman. Podiel VÚC v ostatných
letiskách, ktoré sú definované ako letiská regionálneho
významu, bude pravdepodobne vyšší.
Ako ďalej uviedol Roman, VÚC chcú, aby pri privatizácií
letísk boli v podmienkach štátu pri predaji investorovi
zohľadnené aj záujmy regiónov. V prípade letiska M. R.
Štefánika v Bratislave je to napríklad dobudovanie koľajového spojenia s viedenským
letiskom vo Schwechate , ale aj do
maďarského Györu. "Bratislavské letisko totiž podľa
uzavretej dohody bude záložným letiskom aj pre györsku
župu," dodal Roman.
V prípade dopravného prepojenia na Györ nie je podľa predsedu
dopravnej komisie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK)
Romana Filisteina problémom nedostatočná infraštruktúra, ale
nedostatok spojov a príliš riedka sieť zastávok v Maďarsku.
V tejto otázke chcú rokovať o spolupráci slovenských a
maďarských prepravcov. Čo sa týka železničného prepojenia
letiska Schwechat a Bratislava existujú dve alternatívy. Prvou
je predĺženie trate rakúskej
regionálnej linky S7 z prihraničného Wolfsthalu až do
Bratislavy . "Táto alternatíva by si vyžadovala
dobudovanie približne štyroch kilometrov trate na rakúskej a
ďalších štyroch na slovenskej strane," dodal Filistein.
Problémom by však mohlo byť obmedzenie rýchlosti na tejto
trati na 100 km/h, keďže ide o regionálnu trať. Druhá
alternatíva je dobudovanie približne 15 km úseku medzi
letiskom Schwechat a obcou Götzendorf (trať hoci
neelektrifikovaná, ale už dávno existuje - pozn. Addams ) , odkiaľ už existuje
napojenie smerom na Bratislavu "Táto trať je rýchlejšia,
avšak z rozhovorov s rakúskou stranou vieme, že plánujú
chýbajúci úsek dostavať najskôr v roku 2010," dodal
Filistein.
Čo sa týka priameho prepojenia letiska M. R. Štefánika na
železnice, podľa Filisteina nie je jasné akým spôsobom sa
bude riešiť. V súčasnosti do areálu letiska síce vedie
trať, ktorou sa dopravujú pohonné hmoty pre lietadlá, ale
využitie tejto trate na osobnú dopravu by bolo komplikované.
Okrem toho by vlaky s cestujúcimi mali smerovať pred terminál,
avšak existujúca linka až k terminálu nejde. Prípadné
prepojenie využiteľných tratí až k letisku by sa však malo
viesť buď pod zemou, alebo na vyvýšených nosných pilieroch,
keďže by mohli vzniknúť problémy pri križovaní ciest a
parkovísk pre terminálom letiska. "Štúdiu, ktorá z
týchto dvoch alternatív je ekonomicky výhodnejšia, ešte
nemáme," dodal Filistein.
Ako ďalej uviedol Roman, prípadný výber jedného zo známych
záujemcov, letiska Schwechat, za strategického investora by pre
bratislavské letisko neznamenal útlm leteckej dopravy. Existuje
totiž aj možnosť výmeny podielov samospráv v oboch
letiskách medzi BSK a rakúskou spolkovou krajinou Dolné
Rakúsko, ktorá je akcionárom letiska Schwechat. "My by
sme získali možnosť kontroly na letisku Schwechat a oni zase v
Bratislave," uviedol Roman, podľa ktorého musíme urobiť
všetko preto, aby sme nedoplatili na privatizáciu letiska.
Vstup Schwechatu do akcionárskej štruktúry bratislavského
letiska by podľa Filisteina nemal byť podmienkou pre
spoluprácu týchto letísk. Ako dodal, rýchle tempo
privatizácie letiska je však zbytočné, keďže štát, VÚC a
mesto by dokázali rozvíjať istú dobu letisko aj sami. Hodnota
letiska by tým vzrástla a následne by sa vybral strategický
partner, uzavrel Filistein.
Na Hlavnej stanici v Bratislave môžu cestujúci
od dnes sledovať televízne správy
Bratislava 5. 2.2004 - Na hlavnej stanici v Bratislave
môžu oddnes cestujúci pravidelne sledovať televízne
spravodajstvo televízií TA3, TV Markíza a TV Joj, ktoré bude
spustené denne od siedmej hodiny rannej do polnoci.
Počas väčšiny dňa patrí obrazovka aktuálnym informáciám
spravodajskej televízie TA3, v čase vysielania večerných
správ sa automaticky prepne na vysielanie TV Markízy a potom TV
Joj. Čerstvé správy môže na stanici pozerať až 20 tisíc
ľudí, ktorí ňou prejdú denne, ročne cez ňu prejde asi osem
miliónov ľudí. Okrem toho, že sa prvým projektom tohto
charakteru v krajinách V4 železnice snažia verejnosti
spríjemniť čas strávený na staniciach, chcú tak podľa
hovorkyne ŽSR Nely
Blaškovej aj prispieť ku zlepšeniu kvality cestovania. Po
spustení bratislavskej obrazovky chcú ŽSR spravodajstvo sprístupniť aj v
ďalších asi desiatich najväčších a najfrekventovanejších
železničných staniciach na Slovensku.
Veľkoplošnú obrazovku na hlavnej
stanici inštalovali a skúšali už v priebehu minulého
týždňa, od dnešného dňa však projekt po testovaní a
technickom dolaďovaní odštartoval.
Projekt obrazoviek ŽSR
zavádzajú v spolupráci so ZSSK , a. s., Slovenskou mediálnou agentúrou ako
realizátorom a spoločnosťou Foresight Media, ktorá
zastrešuje technickú časť projektu. ŽSR vystupujú v
projekte ako poskytovateľ priestoru – železničnej stanice
pre umiestnenie obrazovky, finančne sa na realizácii
nepodieľajú.
Dráhy loni měly ztrátu 998 milionů Kč, čekaly 1,5
mld. Kč
PRAHA 5. 2.2004
- ČD skončí podle předběžných údajů loňské
hospodaření s účetní ztrátou 998 milionů korun, řekl na
dnešním setkání s novináři generální ředitel ČD
Petr Kousal. Plán ale počítal se záporným výsledkem 1,5
miliardy korun. Zhruba miliardovou ztrátu podnik očekává
také letos.
Loni ČD
hospodařily prvním rokem jako akciová společnost. V roce 2002
ještě před oddlužením jako státní podnik vykázaly ČD
téměř pěti miliardovou ztrátu.
Rok 2003 dopadl podle Kousala mimořádně dobře. Dráhy podle
něho budou mít těžkou úlohu, pokud budou chtít na loňské
výsledky navázat. Miliardová ztráta je totiž pouze
účetní. Dráhy tedy navenek nedluží za loňsko žádné
prostředky dodavatelům ani na odvodech státu za zaměstnance.
Podniku se podařilo splnil plán tržeb v nákladní dopravě,
který byl o téměř 600 milionů korun vyšší než v
předchozím roce. Loni dráhy utržily zhruba 18,2 miliardy
korun z nákladní dopravy. Celkem dráhy přepravily 84,5 tuny
zboží, což je řadí na čtvrté místo v Evropě za dráhy ve
Francii, Německu a Polsku. Meziročně objem přepravy narostl o
3,9 procenta.
V osobní dopravě se podle předběžných údajů zdá, že
plánované tržby podnik o víc než 100 milionů korun
nenaplnil. Předpokládal totiž, že přepraví 175 milionů
cestujících, celkem však loni vlakem cestovalo asi 173
milionů pasažérů. Tržby z osobní dopravy tak budou činit
asi 5,1 miliardy korun, zatímco podnik plánoval 5,28 miliardy.
Pro letošní rok počítá podnikatelský plán, který
schválila minulý týden dozorčí rada, se ztrátou kolem
jedné miliardy korun. Tržby z nákladní dopravy by měly být
na úrovni loňského roku, tedy 18,2 miliardy korun. Z osobní
dopravy podnik očekává 5,28 miliardy.
Podnikatelský plán počítá také se zvýšením nákladů na
naftu o navýšení spotřební daně. Celkem se tak drahám
náklady letos zvednou o 200 milionů korun. Vyšší budou také
odpisy, a to o 500 milionů korun. Dráhy budou mít již všech
sedm souprav rychlovlaků
Pendolino , zatímco loni měly jen jeden rychlovlak . Od Správy
železniční dopravní cesty by ČD
měly získat také o 250 milionů korun méně za provozování
dráhy.
Ztráta by letos mohla narůst v případě, že by podnik musel
tvořit sociální program nejen ze zisku, ale z celkových
mzdových nákladů. To by pro ČD
znamenalo 340 milionů korun. Také doprovodný sociální
program při propouštění plánovaných 6000 zaměstnanců
může znamenat pro ČD
riziko. Celkem totiž stát vyčlenil na program 208 milionů
korun. Ministerstvo dopravy ho však poté snížilo na 123
milionů korun. Dráhy by ale potřebovaly celkem 530 milionů
korun. Podle Kousala se zdá, že by stát prostředky na
doprovodný sociální program mohl najít. Podle něho o
penězích pro odcházejících zaměstnance ČD
jednal tento týden ministr dopravy s ministrem financí. Odbory
hrozí stávkou v případě, že propouštění nebude provázet
sociální program.
Také pokud sněmovna neschválí úvěr na obnovu vozů od
Eurofimy v objemu 1,5 miliardy korun, musely by dráhy peníze
získat jinde a pravděpodobně dráž.
Ministři dopravy Visegrádu jednají o železnici a silniční
dopravě
BRNO/ČEJKOVICE
(Hodonínsko) 5. 2.2004 - Témata, která se týkající
železniční dopravy, mají dnes v Čejkovicích na Hodonínsku
projednávat představitelé zemí takzvané Visegrádské
čtyřky. Mluvčí českého ministerstva dopravy Lubmila
Roubcová ČTK
řekla, že jednání se zaměří především na železniční
dopravu . Mediální výstup z jednání na úrovni ministrů je
plánován na pátek.
U železnic budou delegace jednat o slučitelnosti tohoto druhu
dopravy v jednotlivých zemích, uvedla Roubcová. Železnice by
měly být do budoucna slučitelné v infrastruktuře i vozovém
parku. Země Visegrádu chtějí propojit i informační a
telekomunikační systémy správců dopravních cest a
samotných železničních dopravců v jednotlivých zemích.
(krátené)
V Žiline sa zrazili dva vlaky
6.02.2004, ur, ŽILINA (ur) - V žilinskej železničnej stanici
sa vo štvrtok predpoludním zrazil osobný vlak s iným rušnom.
V troch vagónoch asi s tridsiatimi cestujúcimi sa nikto
nezranil.
„Sedel som v poslednom vagóne. Vyhodilo ma zo sedadla, ešte
dobre, že oproti mne nik nesedel," povedal starší pán.
„Stála som v uličke, chystala som sa vystúpiť. Ako začal
vlak brzdiť, prehodilo ma jednému pánovi na kolená. Možno
som mu aj ublížila, ale niesol to statočne," povedala
mladá žena. Osobný vlak mal v Žiline
konečnú. Keď sa cestujúci presvedčili, že sa nikomu nič
nestalo, rozišli sa každý iným smerom.
Vlak z Bratislavy mal zastaviť v stanici na druhom nástupišti
o deviatej hodine osemnástej minúte. Niekoľko sto metrov pred
stanicou však doň z vedľajšej koľaje vrazil samostatný
rušeň. „Chybu urobila zelená mašina, vlaková cesta bola
pripravená pre osobný vlak," zhodnotil situáciu jeden z
posunovačov.
„Miera zavinenia je predmetom vyšetrovania," konštatoval
Jozef Búranský, hovorca Železničnej polície. U
rušňovodičov, ktorí vyviazli takisto bez zranení; alkohol
nezistili.
Škodu predbežne vyčíslili na polmilióna korún. Vlaky nemali
väčšie meškanie, premávku pohotovo odklonili.
Spešniny Železničná spoločnosť možno zruší
6.02.2004, rf, BRATISLAVA - Posielanie
balíčkov a rôznych väčších zásielok po železnici
postupne asi úplne zanikne. Železničiari tvrdia, že
posielanie spešnín je veľmi stratové. Kedysi sa spešniny,
ktoré železnica dopravovala do 24 hodín, dali podávať na
každej železničnej stanici. Vlani v lete Železničná
spoločnosť znížila o viac ako polovicu počet staníc, kde sa
dajú podávať a prevziať. Počet zamestnancov, ktorí robia so
spešninami, sa znížil zo 646 na 243.
Do vlaňajšieho leta spešniny rozvážali len po železnici a
mohli sa dostať do 192 staníc. Teraz sa dostanú len do 78
staníc a do vlakov ich vykladajú a nakladajú len v tzv.
centrách - Žiline, Zvolene, Košiciach a Bratislave. Na
ostatné stanice ich dovážajú a odvážajú dodávkové autá
súkromnej firmy. Radoví zamestnanci Železničnej spoločnosti
hovoria, že za firmou stojí manželka ministra dopravy Pavla
Prokopoviča.
„O tom vôbec neviem. Železničná spoločnosť urobila vlani
v apríli výberové konanie, oslovili sme dvadsať firiem a do
súťaže sa prihlásili tri, ktoré dali aj ponuky. Z nich si ZSSK vybrala Budamar.
Podľa mňa nemôže byť vybraná protekčná firma, lebo tu sa
ide naozaj tvrdo na znižovanie nákladov. To je základná
úloha pri zmenách pri preprave spešnín. Zmluva s firmou bola
do 31. decembra 2003, ak by nebola efektívna, nepredĺžili by
sme ju," povedal hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Podľa neho bola do 15. júna minulého roka priemerná mesačná
strata z prevádzkovania spešnín 27,2 milióna korún, pretože
tržby boli priemerne 6,8 milióna a náklady priemerne 34
miliónov. Po zmenách je údajne strata menšia. „Po 15. júli
sú priemerné mesačné tržby 3,04 milióna, náklady 12,8
milióna, priemerná mesačná strata 9,76 milióna. Takže
preprava spešnín sa výrazne zefektívnila, ale stále je
mesačná strata skoro desať miliónov korún a budeme s tým
musieť niečo robiť," hovorí Miloš Čikovský.
Podlá neho sa bude hľadať riešenie, aby boli spešniny
ziskové. Druhou alternatívou je predanie produktu inej firme
(zrejme cestnej). Tretia alternatíva je zrušenie spešnín.
„Zatiaľ nie je jasné, ako budú spešniny pokračovať.
Predstavenstvo bude o nich debatovať po prvom štvrťroku tohto
roka," povedal Miloš Čikovský.
Čo sú spešniny
Spešniny sú zásielky, ktoré môžu mať väčší
rozmer ako balíky posielané poštou. Službu využívajú
najmä podnikatelia, ale kým sa spešniny doručovali do 24
hodín, lúdia túto službu často využívali aj na posielanie
balíkov s potravinami či ovocím.
Železnicou sa dajú posielať aj balíky vážiace desiatky
kilogramov. Maximálna hmotnosť a veľkosť spešniny závisí
od stanice, z ktorej alebo do ktorej je balík posielaný. Pošta
doručuje balíky len do tridsiatich kilogramov, doručí ich
však až domov, prípadne na najbližšiu pobočku pošty.
Podobné služby ponúkajú aj kuriérne firmy, ale sú drahšie.
Ako teraz spešniny fungujú
Zo 192 staníc, v ktorých sa dali podávať a prevziať
spešniny, ostalo v polovici minulého roka len 78.
Spešniny sa nakladajú a vykladajú v štyroch centrách -
Bratislava, Žilina, Zvolen a Košice.
Ak zákazník posiela spešninu napríklad z Trenčína do
Piešťan, môže sa stať, že z Trenčína odvezú spešninu
autom do Žiliny, zo Žiliny vlakom do Bratislavy a z Bratislavy
autom naspäť do Piešťan.
Je to preto, že z Trenčína je zo všetkých štyroch centier
najbližšie práve Žilina a najbližšie centrum pre Piešťany
je Bratislava. Takže autá zvážajú a rozvážajú spešniny
do týchto centier a vlaky stoja len v nich. Spešninové vozne
zapájajú do rýchlikových vlakov.
Cestná doprava zabezpečuje rozvoz a zvoz zásielok len v
pracovných dňoch od 8. do 15. hodiny, predtým bol rozvoz
každý deň.
Dodacie lehoty sa predĺžili z 24 hodín na 48 až 72 hodín.
Na mnohých staniciach podávanie spešnín zrušili.
Zrušené sú expresné služby kuriér a interkuriér, preprava
živých zvierat a tovaru rýchlo podliehajúceho skaze.
Súčiastky z vagóna o hmotnosti 55 kg predal zlodej za 110 Sk
Bratislava 5. 2.2004 - Iba necelý
deň od nahlásenia prípadu potrebovali príslušníci
Železničnej polície z Michalian na zistenie 37-ročného muža
zo Stredy nad Bodrogom, podozrivého z krádeže kovových
súčiastok z nákladného vozňa v hodnote 8500 korún.
Krádež spozorovala komerčná pracovníčka železničnej stanice v
Strede nad Bodrogom . Podozrivý sa priznal, že súčiastky
o hmotnosti 55 kg z vozňa demontoval ešte minulý piatok a za
110 korún ich predal v zberni surovín. V stredu bol obvinený z
trestného činu krádeže.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Jízdenky na Pendolino by mohly být dražší než EuroCity
PRAHA 5. 2.2004
- Jízdenka na nový rychlovlak
Pendolino by mohla být dražší než cesta vlakem EuroCity
nebo InterCity. Dráhy totiž zvažují, zda na rychlovlak,
který bude na české železnici velkou atrakcí, bude únosné
ze začátku zavést příplatek "za luxus". Vysoká
cena za jízdenku by neměla cestující odradit, řekl na
setkání s novináři generální ředitel ČD
Petr Kousal.
V současnosti si dráhy provádějí marketingový průzkum
zájmu o cestování rychlovlakem. Na jeho základě pak zváží
možnost zvýšit jízdné nad úroveň příplatků za EuroCity
a InterCity. Za ty se navíc platí 60 korun bez omezení ujeté
vzdálenosti.
Dráhy chtějí Pendolino nasadit minimálně na vnitrostátní
trasu Praha – Brno již v polovině roku. Zda to bude reálné,
bude záležet na tom, jak rychle se podaří dokončit tzv.
typové zkoušky, kterými musí nový vlak projít.
K první soupravě, která do ČR přijela loni v červnu, by do
14 dní měl přibýt další rychlovlak. Poté ČD
čekají každý další měsíc příjezd nového Pendolina . Dráhy měly
začít každý měsíc přebírat jeden vlak již loni v
září. Dodávky však kvůli technickým obtížím a
problémům s dokumentací odmítly a zastavily i platby
italskému výrobci.
Podle nového jízdního řádu, který vstoupí v platnost v
polovině prosince, by v ostrém provozu mělo být všech sedm Pendolin . Ta budou jezdit na
linkách mezi Drážďany a Vídní nebo do Bratislavy.
Za sedm souprav mají dráhy zaplatit 4,5 miliardy korun. První
vlak se zatím testuje na zkušebním okruhu u Velimi.
Maximální rychlost vlaku budou ČD testovat na trati Vranovice – Břeclav. Po
tomto úseku by vlaky při testech měly projíždět rychlostí
až 250 kilometrů v hodině. V běžném provozu bude Pendolino
s ohledem na možnosti trati jezdit 160 kilometrů v hodině.
Ve vlaku nebudou moci jezdit cestující ve stoje. Pendolino má totiž
naklápěcí skříň, díky níž může rychleji projíždět
zatáčky. Každá souprava má 333 sedadel.
Původně měly rychlovlaky vozit cestující již před pěti
lety. Finanční problémy ČKD, které se v konsorciu s Fiatem a
Siemensem na výrobě podílelo, ale zakázku zpozdily. Výrobu
tak převzal Fiat (prevádzka výroby žel. vozidiel - pozn. Addams ) , který se později stal
součástí ALSTOMu.
Cestovné v Tatrách pre domácich klesne
7.02.2004, ič - Cestovné na
tatranských električkách a zubačke na Štrbské Pleso bude
pre domácich a ľudí dochádzajúcich do Vysokých Tatier za
prácou nižšie. Potvrdil to hovorca Železničnej spoločnosti
Miloš Čikovský.
Ceny na tatranských železničných tratiach stúpli na
začiatku roka. Kým v minulom roku zaplatil zamestnanec
dochádzajúci na Štrbské Pleso zubačkou za mesačný lístok
200 Sk, v tomto roku to už bolo 800 Sk. Obavy mali aj tatranskí
hotelieri, ktorí sa obávali odlevu zamestnancov. Aj preto
navrhli podnikatelia rokovanie so železničiarmi. Ceny pre
domácich by sa mali vrátiť na úroveň minulého roka.
České dráhy vlani prerobili takmer miliardu korún
Praha 6. 2.2004 - ČD skončia podľa predbežných údajov
minuloročné hospodárenie s účtovnou stratou 998 miliónov
Kč (v prepočte 1,2 miliardy Sk). "Plán pritom počítal
so záporným výsledkom 1,5 miliardy Kč," povedal
generálny riaditeľ dráh Petr Kousal.
Zhruba miliardovú stratu očakávajú taktiež v tomto roku.
Ešte pred oddlžením v roku 2002 ako štátny podnik vykázali
dráhy 5-miliardovú stratu.
Podľa Kousala minulý rok dopadol mimoriadne dobre, ale
zopakovať výsledky aj tento rok bude ťažké.
"Miliardová strata je iba účtovná. Navonok nedlhujeme za
minulý rok žiadne peniaze dodávateľom ani na odvodoch štátu
za zamestnancov," hovorí Kousal.
Podľa predbežných údajov tržby z osobnej dopravy za minulý
rok dosiahnu asi 5,1 miliardy Kč, namiesto plánovaných 5,28
miliardy Kč. V nákladnej doprave železnica svoje predpoklady
dodržala a utŕžila zhruba 18,2 miliardy Kč za prepravu 84,5
milióna ton tovaru.
Tento rok by mali mať ČD
už všetkých 7 súprav rýchlovlakov
Pendolino . Zatiaľ majú iba 1 súpravu, ktorej k nasadeniu
do prevádzky chýba guľatá pečiatka železničného úradu za
splnenie všetkých kritérií.
ČD
zvažujú, či bude únosné zaviesť na rýchlovlak zo začiatku
príplatok za luxus. Cena za cestovný lístok by mala byť
obdobná ako napríklad vo vlaku SuperCity Manažer z Prahy do
Ostravy. "Vyššia cena za cestovný lístok by nemala
cestujúcich odradiť," myslí si Kousal. Informoval o tom
český denník Mladá fronta Dnes.
Záujem o lístky na šanghajský rýchlovlak Transrapid je nízky
Šanghaj 6. 2.2004 - Záujem o lístky
na šanghajský magnetický
rýchlovlak Transrapid je zjavne veľmi nízky. "S
predajom lístkov sa nám nedarí," povedal dnes šéf
čínskej prevádzkovateľskej spoločnosti Fang Haiqing nemeckej
agentúre DPA. Denne sa predá len 500 až 600 lístkov. Transrapid tak premáva
medzi letiskom a stanicou metra na okraji mesta takmer prázdny.
Vlaky, ktoré momentálne cez týždeň jazdia len pol dňa a cez
víkend celý deň, premávajú každých 10 minút a poskytujú
miesto pre asi 450 ľudí.Po ročnom skúšobnom období bol
rýchlovlak, vybavený nemeckou technikou, začiatkom roka
oficiálne uvedený do prevádzky. Prvá komerčne využívaná
trasa Transrapidu na
svete je magnetom pre turistov. Informovala o tom DPA.
Železniční policajti zistili zlodejov, ktorí spôsobili firme
škodu za 166 tisíc
Bratislava 6. 2.2004 - Zlodejov
400-litrovej palivovej nádrže s desiatimi litrami nafty,
palivomerom a dvoma akumulátormi v celkovej hodnote 166 tisíc
korún sa podarilo vo štvrtok zistiť príslušníkom
Železničnej polície (ŽP) zo Žiliny.
Udalosť, pri ktorej sa dvaja muži z obce Predmier v okrese
Bytča vo veku 44 a 64 rokov vlámali do areálu kontajnerového
prekladiska súkromnej firmy INTRANS, a.s. v zriaďovacej stanici
Žilina – Stará harfa, sa mala stať ešte vlani 3.
októbra v nočných hodinách. Do objektu sa páchatelia
vlámali po vystrihnutí otvoru v plote a naftu ukradli z
odstaveného nákladného motorového vozidla, informoval TASR
hovorca ŽP Jozef Búranský.
Na druhý deň po krádeži páchatelia nádrž znehodnotili a
predali ju v žilinskej zberni druhotných surovín za 1500
korún. Palivomer aj akumulátory, ktoré sa nedali v zberni
predať, odhodili do kontajnera. Obaja podozriví sa ku skutku
priznali. ŽP odovzdá prípad Okresnému úradu justičnej a
kriminálnej polície PZ v Žiline.
Počas noci bude obmedzená premávka na križovatke Trnavská a
Ivánska cesta
Bratislava 6. 2.2004 - Z dôvodu
opravy železničného
priecestia bude na križovatke Trnavská a Ivánska cesta v
Bratislave čiastočne obmedzená premávka.
Počas obmedzenia od dnešnej 23.30 h do 3.20 h nasledujúceho
dňa bude premávku usmerňovať dopravná polícia.
TASR o tom dnes informovala hovorkyňa železníc Nela
Blašková.
Stát chce vyzkoušet soukromé financování komunikací
ČEJKOVICE
(HODONÍNSKO) 6. 2.2004 - Stát chce podle ministra dopravy
Milana Šimonovského vyzkoušet soukromé financování
komunikací. Pilotní projekty, jež by ověřily možnosti
účasti soukromého kapitálu na výstavbě dopravní
infrastruktury, nyní připravuje ministerstvo dopravy. Mělo by
jít o železniční výstavbu celkem za několik miliard korun.
Česká republika má se soukromým kapitálem zatím jedinou
zkušenost, a to při výstavbě ostravské dálnice, smlouvu ale
nakonec vypověděla kvůli nevýhodné ceně.
Šimonovský uvedl, že při ministerstvu financí existuje
centrum pro přípravu projektů za účasti veřejného i
soukromého sektoru. Středisko by mělo zpracovat i metodiku pro
veřejnou správu, tedy kraje a obce, aby i ty mohly využívat
soukromé finanční zdroje.
Ministr uvedl, že pilotní projekty v dopravě by měly být
připraveny letos a pokud je vláda schválí, chce v tomto roce
vypsat výběrové řízení. Šimonovský ale nechtěl
konkretizovat úseky, kterých se tyto projekty týkají.
Důvodem pro menší akce je podle něj to, aby si na jejich
přípravě stát ujasnil potřebné úpravy legislativy a také
smluvní zabezpečení. Pokud se pilotní projekty osvědčí,
chce ministerstvo přejít i k větším stavbám . Adeptem pro
účast soukromého kapitálu je tak podle Šimonovského -
"Kdybychom ji stavěli tempem jako nyní, jednu miliardu
ročně, tak bychom ji stavěli 60 let, a to musíme stihnout
dříve," dodal.
O spolupráci veřejného a soukromého kapitálu na setkání v
Čejkovicích mluvili i zástupci ostatních zemí visegrádské
čtyřky. Slovenský ministr dopravy Pavol Prokopovič uvedl, že
by se k tomuto tématu měla uspořádat samostatná schůzka.
Všechny země totiž mají s touto problematikou řadu různých
zkušeností. Šimonovský je shrnul slovy, že Polsko má
zkušenosti dobré i špatné, stejně tak Maďarsko. (krátené)
V moskevském metru lidé prožili peklo
(zpravodajka ČTK Alexandra Malachovská) MOSKVA
6. 2.2004 - Pastí pro stovky lidí se dnes ráno stalo
moskevské metro, v němž v době dopravní špičky explodovala
mohutná nálož. Na tisíc lidí uvízlo v tunelu podzemní
dráhy mezi stanicemi Paveleckaja a Avtozavodskaja. Než se
dostali na povrch, prožili skutečné peklo.
"Byl tam strašlivý kouř a zápach spálených kabelů a
lidských těl. Úlomky vagónů se vryly do stěn tunelu. Všude
se válela torza. Zkrvavení lidé brečeli a křičeli, že to
je výbuch a že to nikdo z nás nepřežije," vyprávěl
muž jménem Alexandr na ulici Mastěrkova poblíž vchodu do
metra, od kterého odjížděly sanitní vozy.
Křižovatku mezi ulicemi Avtozavodskaja a Mastěrkova v
průmyslovém jižním obvodu Moskvy krátce po výbuchu
zaplavily desítky sanitních, hasičských a policejních vozů.
Šokovaní obyvatelé okolních domů se seběhli, když přímo
na podestě u pomníku válečným hrdinům přistál vrtulník
ministerstva pro mimořádné situace.
Zranění lidé byli odvážení do stejných nemocnic jako na
podzim 2002 oběti teroristického útoku v divadle na Dubrovce.
Stanice Avtozavodskaja se totiž nachází zhruba kilometr od
kulturního střediska, v němž teroristé zadržovali stovky
rukojmích.
Podle cestujících nevypukla v podzemí velká panika.
"Většina lidí byla v klidu, i když všichni hned
pochopili, že jde o výbuch. Bylo slyšet silné prasknutí a
pak celý náš vagón zaplnil žlutý, štiplavý kouř. Ve
vzduchu byl cítit střelný prach a také plyn. Vyrazilo to
skla. Někdo se vymočil do šály a pak ji přikládal k
obličeji," vyprávěl mladík, který prý jel v
předposledním vagónu.
Galina Archipovová potřebovala pomoc psychologa, když se
dostala na povrch. "Nemohli jsme hned vystoupit. Byl tam
hrozný dusivý, žlutý kouř. Teprve když vypnuli proud, jsme
seskočili do kolejiště. Oheň tam nebyl. Lidé mi říkali,
abych šla opatrně, že pod nohami jsou těla. Vůbec jsem se
ale nedívala. Bylo to peklo.Nic si nepamatuji. Nevím, jak teď
budu jezdit metrem," řekla ČTK.
Lidé, kteří nebyli zraněni, mohli nastupovat do náhradních
autobusů, které je odvážely na jiné stanice metra. Mnozí to
však odmítali a snažili se dovolat příbuzným. Kvůli
přetížené síti však nefungovaly mobily.
V okolí metra Paveleckaja se vytvořila obrovská dopravní
zácpa a chaos. Pomocí náhradních autobusů byli lidé
evakuováni nejen z metra, ale i z Paveleckého nádraží,
které se nachází hned vedle. Moskevští taxikáři okamžitě
zvedli ceny. Za cestu vzdálenou několik stovek metrů žádali
až tisíc rublů (přibližně stejně v korunách).
Policie obklíčila oblast kolem vchodu do stanice
Avtozavodskaja, odkud byli vynášení zranění, do okruhu asi
tří stovek metrů. Vzápětí se ale u zátarasů začali
shromažďovat příbuzní lidí, kteří v době výbuchu podle
nich měli být právě pod zemí.
"Určitě tam byl můj syn Gurgen Chačaturjan. Stále mu
volám na mobil, ale nehlásí se. Jel do školy. Vím to, že
tam byl. Nevím, kde ho hledat," naříkala jeho matka
Lilija.
Podle poslance Valerije Draganova, který byl ve stanici metra
krátce po výbuchu, je situace v podzemí děsivá. "Torza
těl jsou rozházena do vzdálenosti 150 metrů od kolejiště.
Explodovaný vagón připomínal ohromný sud. Tlakovou vlnou se
celý nadmul," sdělil novinářům.
Výbuch v metru si mnozí Moskvané dávají do souvislosti s
nadcházejícími prezidentskými volbami. "Politické
pozadí je naprosto jasné. Terorismus v Moskvě se už stal
součástí našich voleb. Já nevím, kdo to potřebuje, ale
někdo tak chce vyburcovat naši pozornost," soudí
třicetiletý inženýr Vitalij.
Policie pátrá po muži kavkazského vzhledu, který prý
krátce před explozí přistoupil k dozorčí na nástupišti a
řekl jí: "Těšte se, za chvíli tady budete mít
svátek".