Banská Štiavnica nemá na prevádzku lokálky
Pravda15.3.2003 - Zrušenie lokálky medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbravou skomplikovalo život predovšetkým študentom. Na banskoštiavnických stredných a vysokých školách ich študuje asi tritisíc. Autobusové spoje sú najmä v piatok a v nedeľu preplnené. Mesto ani samosprávny kraj nemajú peniaze na to, aby vo vlastnej réžii trať prevádzkovali samy.
"Je to len provizórne riešenie, dočasne takto doprava síce môže fungovať, ale kapacita autobusov je nedostatočná. V nijakom prípade však nie je pre nás prijateľné, aby sme trať prebrali a začali ju prevádzkovať ako predtým. Na to nemáme peniaze ani my, ani samosprávny kraj. Navyše ani legislatíva nie je v tomto smere dotiahnutá," konštatuje štiavnický primátor Marián Lichner.
Mesto očakáva stanovisko vedenia železníc, ktoré by sa malo vyjadriť k obnoveniu trate. Ak bude tento krok neúspešný, samospráva má určité predstavy, ako by mohla fungovať, aj keď v obmedzenom rozsahu. "Náš zámer je predĺžiť trasu až do Banskej Bystrice a obnoviť spoje, ktoré boli v minulosti vyťažené. Zrušenie trate sa podľa neho môže prejaviť aj na turistickom ruchu. Najmä v letnom období Banská Štiavnica, zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, a jej okolie priťahuje každoročne mnoho turistov, ktorí využívali aj vlakovú dopravu.
Podľa vedúceho dopravy Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Ozdinca medializované možné obnovenie lokálky od apríla je z pohľadu krajskej samosprávy nereálne. V rámci prideleného rozpočtu a taktiež chýbajúcej legislatívy v súčasnosti nemôžu v tomto smere urobiť nič.

Ruský ropný koncern Yukos má záujem doprivatizovať slovenský Transpetrol
TASR 17.3.2003 15:34 - Ruská ropná spoločnosť Yukos má eminentný záujem o doprivatizáciu slovenskej a. s. Transpetrol, v ktorej v súčasnosti vlastní 49 % akcií.
Ako dnes po trojdňovej oficiálnej návšteve v Ruskej federácii povedal minister hospodárstva SR Robert Nemcsics, Yukos má na území Európy investičné plány, ktorých významnou súčasťou sa má stať i Transpetrol. Jedným z ďalších zámerov ruského koncernu má byť i prepojenie bratislavského ropovodu na ropovod v rakúskom Schwechate, čo by mohlo výraznejšie zvýšiť využitie prepravných kapacít slovenských ropovodov.
Slovenskou stranou navrhovaný variant platiť časť dodávok zemného plynu tovarom vedenie ruského plynárenského koncernu Gazprom zamietlo.
"Otázka deblokácií nebola predmetom tejto návštevy," konkretizoval ďalej minister s tým, že informačne sa problematike deblokácií dotkli obe strany iba v prípade dovozu jadrového paliva.
Ruskí podnikatelia podľa slov R. Nemcsicsa prejavili záujem aj o vyššie využitie širokorozchodnej železničnej trate smerom k bratislavskému prístavu na Dunaji. "Závisí to od investorov, ktorí vstúpili do a. s. Slovenská plavba a prístavy," vysvetlil.
Predstavitelia oboch krajín sa podľa jeho slov zhodli i na tom, že rozvoj cestovného ruchu v uplynulých mesiacoch výrazne pribrzdila zavedená obojstranná vízová povinnosť, pričom podľa štatistík primárnemu cieľu - obmedziť kriminalitu - nepomohla. Minister tak nepriamo naznačil možnosť skorého zrušenia vzájomnej vízovej povinnosti.
Vzhľadom na geografickú polohu Vysokých Tatier prejavili moskovskí podnikatelia i veľký záujem o investičné príležitosti v oblasti cestovného ruchu. "Špeciálne sa vláda Moskvy zaujíma o pôvodný projekt Tatrathermal, ktorý pod Tatrami 'havaroval'," konkretizoval minister s tým, že daný projekt by sa dal oživiť garantovaním klientely zo strany moskovskej vlády.
Viceprimátor Moskvy Nikolajevič Ordžonikidze poukázal počas návštevy i na nevyužitosť Bratislavskej ulice v ruskom hlavnom meste, kde sa podľa pôvodného zámeru mali koncentrovať slovenskí investori. "Žiaľ, tento zámer z administratívnych dôvodov nie celkom vyšiel, ale je tu stále otvorená šanca, ktorú by mohli slovenskí investori využiť," dodal R. Nemcsics.
Predmetom návštevy, ktorá bola predprípravou aprílovej návštevy premiéra SR Mikuláša Dzurindu v RF, bola i podpora vzájomnej spolupráce v oblasti malého a stredného podnikania.
Slovenská delegácia počas uvedenej oficiálnej návštevy rokovala na čele s ministrom hospodárstva R. Nemcsicsom s vedúcim aparátu predsedu vlády RF I. Šuvalovom, ministrom priemyslu, vedy a technológií I. Klebanovom, ministrom pre atómovú energiu A. Rumjancevom, námestníkom ministra ekonomického rozvoja a obchodu M. Ivanovom, členom predstavenstva firmy Yukos M. Brudnom i podpredsedom predstavenstva plynárenského koncernu Gazprom J. Komarovom.
V roku 2002 dosiahol obrat vzájomnej obchodnej výmeny SR s RF 100,3 miliardy Sk, pričom dovoz do SR prevýšil vývoz do RF o 87,4 miliardy Sk.

Železnice nechcú rokovať o mzdách
Sme18.3.2003 - Železničná spoločnosť ( ZSSK ) nebude s odborármi rokovať o raste miezd skôr, než železničiarsky štrajk, momentálne pozastavený predbežným opatrením súdu, odborová centrála zruší. Na otázku, či sa na kolektívnom vyjednávaní zúčastnia v dohľadnom čase aspoň Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), ich hovorca Ján Keresteš uviedol, že vedenie ŽSR o raste miezd s odborármi ešte nerokovalo. „V utorok máme s vedením ŽSR stretnutie, kde by sme sa mali dohodnúť na ďalšom postupe,“ povedal predseda Odborového združenia železničiarov (OZZ) Jozef Schmidt.
Odborové centrály v súčasnosti čakajú na stanovisko Okresného súdu Bratislava I., ktorý má rozhodnúť vo veci zákonnosti štrajku. Ten bol predbežným opatrením toho istého súdu 3. februára po troch dňoch pozastavený. Voči opatreniu sa odbory odvolali, štrajk odvo- lajú najskôr potom, ako rozhodne súd.
Záujmom železničiarov je v nadchádzajúcom kolektívnom vyjednávaní dosiahnuť rast miezd v tomto roku o mieru inflácie plus päť percent. V kolektívnej zmluve podpísanej na roky 2002 a 2003 sa pritom uvádza, že výšku miezd na rok 2003 určí kolektívne vyjednávanie, avšak pri garancii rastu minimálnej mzdy vo výške inflácie kalkulovanej v návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rok (8,8 percenta).
Hovorca ZSSK Miloš Čikovský podotkol, že spoločnosť pripustí len taký nárast miezd, na ktorý bude mať zdroje. V dôsledku štrajku sa však už táto východisková základňa znížila približne o 90 miliónov korún, kalkulovaných ako straty z tohto protestu, povedal Čikovský. Podobne ako ŽSR však uprednostňuje aj ZSSK ako východiskový stav na vyjednávanie nulapercentný medziročný nárast miezd, s ktorým počíta aj podnikateľský plán spoločnosti na rok 2003.
Odborári chcú vyčerpať všetky možnosti kolektívneho vyjednávania, štrajk vo veci miezd prichádza podľa Schmidta do úvahu ako posledná možnosť. V uplynulom období železničné odbory štrajkovali až dvakrát.
Dôvodom bolo rušenie osobnej dopravy na regionálnych tratiach. Najprv dopravu ochromili len na 6 hodín a následne vstúpili do časovo neobmedzeného štrajku. Tento štrajk prerušilo predbežné súdne opatrenie, voči ktorému sa odborári odvolali.

ŽSR mali takmer polmiliardovú stratu
Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) dosiahli za rok 2002 pred zaúčtovaním opravnej položky k pohľadávke voči štátu za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až 2001 stratu 494 miliónov korún.
Celková zadlženosť spoločnosti, tzv. veriteľské riziko, dosiahla 68,43 percenta, pričom 70-percentná úroveň je už riziková. Bankové úvery a výpomoci evidoval podnik v objeme 38,3 miliardy korún, krátkodobé záväzky za 9,4 miliardy a dlhodobé za 1,1 miliardy korún. Celková úverová zadlženosť podniku, ktorá by sa mala pohybovať do 50 percent, tak dosiahla takmer 160-percentnú úroveň.
Priemerný počet zamestnancov ŽSR dosiahol v uplynulom roku 22 750 pri priemernej skutočne vyplatenej mzde 15 277 Sk. Priemerná mzda zamestnancov železníc medziročne vzrástla o 8,22 percenta.

Z Košíc do Viedne bude od decembra premávať vlak IC
SITAPravda 18. marca 2003 - Košice budú priamymi vlakmi spojené okrem Budapešti, Krakova, Kyjeva aj s Viedňou.
Z Košíc do Viedne bude od 14. decembra premávať priamy vlak vyššej kategórie InterCity ( IC ). Dohodli sa na tom v záujme rozšírenia spojení medzi Slovenskom a Rakúskom Železničná spoločnosť, a.s. ( ZSSK ) a Rakúske štátne železnice ( ÖBB ). Košice tak budú priamymi vlakmi spojené okrem Budapešti, Krakova, Kyjeva aj s Viedňou. Cieľom dohody je vytvoriť dva páry týchto vlakov pre ranné a popoludňajšie spojenie. Pôjde vlastne o predĺženie trás vnútroštátnych IC vlakov 502 Košice - Bratislava až do Viedne a opačne IC 503 Bratislava - Košice až z Viedne.
Z Košíc bude vlak odchádzať o 5:45. Z bratislavskej hlavnej stanice odíde o 10:50 a do Viedne príde o 12:10. Popoludní bude vlak odchádzať z Košíc o 13:45 a do Viedne príde o 20:09. Opačným smerom, teda z Viedne, budú odchody vlakov o 8:15 a 16:15 a do Košíc prídu o 14:35 a 22:35. ÖBB a ZSSK sa dohodli, že v týchto vlakoch budú radené klimatizované vozne ZSSK . Cestujúci budú môcť pravdepodobne využiť v IC vlaku Viedeň - Košice a späť aj prepravu bicyklov. Medzi Viedňou a Bratislavou budú IC vlaky nepovinne miestenkové, v úseku Bratislava - Košice zostanú povinne miestenkové.

Za záchranu ŽSR zaplatia občania 30 miliárd korún
Pravda19.3.2003, Jana Morháčová - Záchrana železníc bude stáť do konca roku 2007 daňových poplatníkov vyše 30 miliárd korún. Časť peňazí bude musieť dať štát v hotovosti najmä na splátky bankových úverov. Časť sumy predstavujú odpustenia poplatkov. Ide o zameškané platby či penále, ktoré železnice neodviedli na daniach, zdravotným poisťovniam alebo Národnému úradu práce.
Pritom opačný dlh - štátu voči železniciam - za posledných 8 rokov dosahoval len 13,6 miliardy korún. Štát tak bude musieť z peňazí daňových poplatníkov zaplatiť železniciam oveľa viac, ako im dlhuje za zmluvy vo verejnom záujme. Vyplýva to z materiálu ministerstva dopravy, ktorý zverejnilo na internete. Dokument predstavuje podľa ministerstva "definitívne upratovanie" vo vzťahu štátu a železníc.
Presne určí, čo zaplatí štát a čo si budú musieť vysporiadať v najbližších rokoch železnice v rámci svojho vlastného hospodárenia.
Materiál predpokladá, že štát svoj dlh 13,6 miliardy splatí prevzatím časti dlhov tohto podniku, a to od roku 2004. ŽSR by sa tak znížilo úverové zaťaženie. Okrem toho však štát bude musieť splniť železniciam množstvo ďalších požiadaviek. Už tento rok sa predpokladá, že štát pomôže železničiarom, okrem toho, čo je v štátnom rozpočte, ešte ďalšou sumou 5,3 miliardy korún. Nie celú sumu však štát musí dať železničiarom v hotovosti. Pomoc si železnice predstavujú tak, že štát odpustí podniku splatenie peňazí, ktorými zachraňoval patové situácie za posledné dva roky. V hotovosti by mal štát dať tento rok len 3,2 miliardy, a to na splátky nabratých úverov. Malo by ísť o peniaze zo zdrojov Fondu národného majetku. Ak štát nebude mať tieto peniaze, mal by si na riešenie tohto problému zobrať ďalší úver.
V správe sa tiež uvádza, že štát tento rok zaplatí ďalších 1,3 miliardy korún za dlhy železníc voči Sociálnej poisťovni. ŽSR potrebujú, aby to štát urobil, pretože potom môžu začať s poisťovňou rokovať o odpustení penále za svoje nesporé platby od roku 1995. Ďalšou požiadavkou podniku je teda, aby štát garantoval, že všetky štátne inštitúcie, ako sú daňové úrady, zdravotné poisťovne či Národný úrad práce, odpustia železničiarom penále, ktoré predstavuje neuveriteľných 6 miliárd korún. Penále dostali železnice vyrubené, pretože už niekoľko rokov si neplnia povinné odvody na základe zákonov.

V Holandsku sa zrazili dva vlaky
Pravda21.3.2003 - Frontálna zrážka holandského osobného vlaku s belgickou nákladnou vlakovou súpravou si včera vyžiadala jeden ľudský život. Tridsaťosem ľudí utrpelo pri železničnom nešťastí pri Rörmonde neďaleko holandsko-nemeckých hraníc zranenia. Zdravotný stav dvoch z nich lekári označujú za kritický.
Osobný vlak smerujúci z Nijmegenu cez Venlo do Rörmondu sa v kritickom čase nachádzal na tej istej koľaji ako belgický kontajnerový vlak.

Lokalky na Zahori nezaniknu
Hospodárske noviny 21.3.2003 - Prvu regionalnu zeleznicnu spolocnost na Slovensku zalozil Bratislavsky samospravny kraj, ktory ako vacsinovy akcionar ma v nej 51-percentny podiel. Cielom Bratislavskej regionalnej kolajovej spolocnosti je prevadzka osobnej a nakladnej dopravy na tratiach Zohor - Zahorska Ves a Zohor - Plavecky Mikulas. "Chceme urobit zaklad regionalnej dopravy, ktora tu kedysi bola a sluzila obcanom regionu," zdoraznil vcera predseda kraja Lubo Roman. Podla neho neskorsim zaujmom spolocnosti je, vzhladom na buduci priemyselny park v Trnave, aj prevadzka trate medzi Plaveckym Mikulasom a Jablonicou, ako aj regionalne prepojenie s Rakuskom.
Druhy najvyssi akcionar spolocnosti ZOS Vrutky vlastni 20 percent, bratislavska s. r. o. Wagon Service Travel 12 percent a ucast najvacsich obci Zahorska Ves, Vysoka pri Morave, Rohoznik a Lozorno predstavuje 4 percenta. Strategickym zahranicnym partnerom sa stal Connex Transport AB so sidlom v Stokholme s 13-percentnym podielom.

Anonym dvakrát po sebe ochromil činnosť hlavnej vlakovej stanice v Prahe
TASR23.3.2003 14:36 - Hneď dva plané poplachy po sebe zažila dnes hlavná vlaková stanica v Prahe. Anonym dopoludnia ohlásil, že v úschovni batožiny v jednej zo skriniek sú štyri nálože. Neskôr svoju hrozbu zopakoval.
Polícia musela zakaždým vlakovú stanicu uzavrieť a evakuovať personál a cestujúcich. Pátranie po náloži sa dotklo aj pražských motoristov, pretože polícia uzavrela aj niektoré ulice a križovatky v blízkosti stanice.
Hlavná železničná stanica v Prahe je veľmi častým terčom hrozieb zo strany anonymov. Naposledy obdobnú situáciu stanica zažila v pondelok a vo štvrtok. Anonym v oboch prípadoch oznámil, že na stanici je uložená bomba, ale polícia žiadnu výbušninu ani v jednom prípade neobjavila.

Olomoucký hajtman varoval verejnosť pred výbuchmi náloží
TASR23.3.2003 21:51 - Česká polícia dnes odmietla komentovať dôrazné varovanie hajtmana Olomouckého kraja Jana Březinu, že od neznámeho vydierača v pondelok 24. marca hrozí verejnosti v Olomouci a okolí vážne nebezpečenstvo. Podľa českých médií je v Olomouci vidieť na uliciach podstatne viac policajných hliadok než obvykle.
Olomoucký hajtman dnes bez koordinácie s políciou a ďalšími bezpečnostnými službami porušil prísne informačné embargo a varoval občanov, aby sa v Olomouci a v okolí v pondelok vyvarovali zhromažďovaniu na verejných miestach, pretože neznámy vydierač pohrozil, že odpáli časované nálože s veľkým deštrukčným účinkom
"Nastal čas, povedať občanom pravdu," vyhlásil dnes večer v emotívnom prejave hajtman Jan Březina a verejnosti odkázal, aby pohyb na verejných miestach obmedzila na minimum.
"Obyvateľov Olomouckého kraja a prípadných návštevníkov nášho regiónu vyzývam, aby dbali na zvýšenú opatrnosť. Hovorím predovšetkým o miestach so zvýšenou koncentráciou osôb, akými sú frekventované verejné priestranstva a ďalšie priestory, kde by bolo najľahšie ohroziť súčasne veľké množstvo ľudí. Občania by na týchto miestach mali obmedziť pohyb na nevyhnutné minimum," varoval hajtman.
Neznámy vydierač sa ohlásil polícii ešte 12. marca listom a požiadal o desať miliónov korún. Polícia sa mu peniaze pokúsila vo štvrtok doručiť, ale vydierač si ich neprevzal.
"Hrozby tohto páchateľa sme brali vážne," uviedla v piatok hovorkyňa Policajného prezídia Polície ČR Blanka Kosinová ako vysvetlenie, prečo polícia s vyplatením požadovanej sumy súhlasila. Polícia akceptovala aj veľmi rafinovaný spôsob odovzdania: desať miliónov rozdelených do 25 balíčkov po 400.000 Kč vyhodila policajná helikoptéra na 25 miestach strednej Moravy, ktoré určil vydierač. Podľa expertov sa tak chcel páchateľ aj za cenu, že nezíska celú sumu, vyhnúť riziku dopadnutia. Vydierač si ale ani pre jeden balíček neprišiel a polícia ich cez víkend zozbierala.
Páchateľ svoje ultimátum doložil náložou, ktorú po jeho upozornení našla polícia na železničnom moste v Olomouci. Pyrotechnici následne konštatovali, že išlo o funkčný a veľmi nebezpečný nástražný výbušný systém vyrobený v domácich podmienkach. V tejto súvislosti sa objavili špekulácie, že nálož bola zhotovená podľa istej armádnej príručky a že anonym môže pochádzať z radov armády alebo ide o vyslúžilca niektorej českej tajnej služby.
Polícia mala dnes plné ruky práce aj v Prahe, kde v priebehu jediného dňa museli po anonymnom oznámení o uložení nálože trikrát uzavrieť a evakuovať hlavnú vlakovú stanicu. Pyrotechnici ani v jednom prípade nálož neobjavili.


Strana vytvorená: 25-III-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0312.htm)