Európa bude rozširovať dopravu na východ
Sme1.7.2003 - Ambiciózny plán rozvoja dopravy na európskom kontinente, ktorý včera Európskej komisii predložila skupina expertov, obsahuje dve desiatky prioritných dopravných projektov. Tie v rozšírenej únii prepoja východ so západom a juh so severom. Do roku 2020 si vyžiadajú 235 miliárd eur.
Experti popri dostavaní starých dopravných koridorov odporúčajú 18 nových projektov, z ktorých mnohé sa týkajú nových členských krajín. Ide napríklad o železničné spojenie Paríž-Štrasburg-Štutgart-Viedeň-Bratislava, železničnú linku Gdansk-Varšava-Brno/Žilina, diaľnicu Gdansk-Katovice-Brno/Žilina-Viedeň, alebo multimodálne prepojenie Portugalska a Španielska so strednou Európou.
Odporúčania expertov posúdi teraz Európska komisia, ktorá by mala na jeseň predložiť konkrétne návrhy. V pracovnej skupine, ktorá odporúčania pripravovala od januára, boli okrem expertov členských štátov aj zástupcovia kandidátskych krajín, vrátane Slovenska.

Vláda schválila prechod 21-miliardového záväzku ŽSR a ZSSK do štátneho dlhu
TASR2.7.2003 14:48 - Vláda SR dnes odsúhlasila prechod časti záväzkov Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s., Bratislava a Železníc SR ( ŽSR ) v objeme 21 miliárd Sk do štátneho dlhu SR k 1. januáru budúceho roka.
Kabinet súčasne odpustil ŽSR vrátenie návratnej finančnej výpomoci z roku 1998 v objeme 527 miliónov Sk.
Celkový dlh oboch železničných podnikov predstavuje podľa ministra dopravy Pavla Prokopoviča v súčasnosti 48 miliárd Sk. Prvé úhrady veriteľom z 21-miliardovej sumy, predstavujúcej istinu a úroky úverov železníc čerpaných pod štátnou zárukou v minulosti, zrealizuje štát už v budúcom roku.
Celkový dlh železníc by mal aj pri participácii štátu postupne klesať. Jeho úplné splatenie prichádza podľa P. Prokopoviča v prípade ZSSK do úvahy v roku 2007. K oddlženiu ŽSR môže dôjsť do roku 2009/2010, dodal minister.
Vláda súčasne zaviazala železničné podniky na efektívne hospodárenie a nevytváranie ďalších dlhov. Aj z tohto titulu neprekročí tohtoročný rámec investičnej činnosti mantinely krytia bežných potrieb. Ďalšie opatrenia by mali nasledovať, konkrétne pôjde o prechod regionálnych tratí pod vyššie územné celky (VÚC) už v budúcom roku.
K 1. januáru 2004 prejde na základe vládneho rozhodnutia do štátneho dlhu SR 7,319 miliardy Sk zo ZSSK a 13,631 miliardy Sk zo ŽSR . V oboch prípadoch ide o úvery, ktoré čerpali železnice v rokoch 1994-2002 na vykrytie štátom objednaných výkonov vo verejnom záujme.
Uvedené čiastky zodpovedajú zároveň pohľadávke ŽSR a ZSSK voči štátu za ním neuhradené verejné výkony. Štát namiesto ich vykrytia uprednostnil poskytnutie štátnej záruky na úvery.
ZSSK , ktorá vznikla 1. januára 2002, na seba prevzala z pôvodných ŽSR záväzky voči bankám za 3,166 miliardy Sk, od roku 2002 si na základe neúčasti štátu na jej financovaní zvýšila dlh o ďalších 4,153 miliardy Sk. ŽSR čerpali "prevádzkové" úvery od Európskej investičnej banky (6,875 miliardy Sk), Depfa Investment Bank (934 000 Sk) a VÚB (4,31 miliardy Sk).

Slovensko prijme ako dar od čínskeho prezidenta röntgenový hraničný systém
TASR2.7.2003 15:16 - Slovensko prijme dar od čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina, ktorým je prenosný röntgenový inšpekčný systém THSCAN MB 1215 HS na kontajnery a vozidlá za 2,8 milióna amerických dolárov. Súčasne zabezpečí prípravné práce v hodnote 20 miliónov korún. Dnes o tom rozhodla vláda na návrh ministra financií Ivana Mikloša.
Prenosný röntgen, ktorý bude kontrolovať náklad prepravovaný cez východnú hranicu s Ukrajinou na priechode Vyšné Nemecké - Užhorod, daroval Ťiang Ce-min Slovákom počas januárovej návštevy prezidenta Rudolfa Schustera v Číne. Slovensko je pritom prvou a zatiaľ jedinou krajinou, ktorej Čínska ľudová republika darovala najnovšiu technológiu chránenú čínskym patentom.
Súčasťou daru je aj jeho dodávka, výstavba haly, v ktorej bude umiestnený, a montáž. Prijatie je však podmienené zabezpečením prípravnej fázy stavby, teda vyhotovením projektovej dokumentácie, vrátane prístupových komunikácií pre dopravu a inštaláciu zariadenia. Ďalej sa musí prestavať elektrokotolňa na plynovú kotolňu, zabezpečiť kanalizácia a prípojky tepla, slaboprúdu a vody. Slovenská strana by mala ďalej vybaviť colné záležitosti, oslobodenie od cla a zabezpečiť pracovníkov, ktorí budú spolupracovať s čínskymi odborníkmi pri inštalácii a regulácii systému.
Systém, ktorý zodpovedá štandardom EÚ, umožňuje rýchlu a efektívnu kontrolu osobných a nákladných automobilov, poštových zásielok, železničných vagónov či lodných kontajnerov bez ich otvorenia. Poskytuje vizuálny prístup do všetkých častí prehliadaného vozidla, a to aj do motora, podvozku a nádrže paliva a je schopný rýchlo a bezpečne zistiť anomálie. Dokáže odhaliť prevážané zbrane, drogy, umelecké predmety, ale aj ľudí pašovaných v nákladných priestoroch automobilov.
Ide o halu, ktorou prechádzajú osobné i nákladné automobily. Obsah ich nákladu sa okamžite zobrazuje na monitore a je automaticky porovnávaný s údajmi v colnej deklarácii. Kontrola jedného kamiónu bez prívesu trvá približne dve minúty.
Zariadenie vyrába firma Nuctech, ktorú založila pekinská univerzita Tsingchua. Na Slovensku ju zastupuje spoločnosť Delta Line Co. Ltd., ktorá rokuje o technických detailoch s Colným riaditeľstvom SR.
Čína zatiaľ predala 30 zariadení s cenou od dvoch do troch miliónov USD do siedmich štátov. Najviac - štyri sú inštalované v Austrálii.

Levočanku vzkriesia na dva dni
Pravda4.7.2003 - Lokálny vláčik Levočanka zrušený vo februári obnovia na dva dni. Počas víkendu ho pre levočskú púť vypravia 26-krát. "Púť nám pomohla vrátiť život na trať Spišská Nová Ves - Levoča aspoň na chvíľu," hovorí primátor Levoče Miroslav Čurila. "Predpokladáme, že spoj bude vysoko vyťažený, preto strata bude minimálna," tvrdí hovorca ZSSK Miloš Čikovský.

Platy železničiarom zvýšia o päť percent
Pravda4.7.2003, Jana Morháčová - Vyše 42-tisíc železničiarom na Slovensku sa tento rok zvýšia platy v priemere o päť percent. Po ôsmich mesiacoch vyjednávania o náraste miezd sa na tom včera dohodli odborári s manažérmi oboch železničiarskych podnikov. "Presnejšie od júla budú tarifné platy zvýšené všetkým rovnako o 720 Sk," spresnil hovorca ŽSR Ján Keresteš. Zvyšok do sumy päťpercentného celoročného nárastu bude vyplatených v pohyblivých čiastkach mzdy do konca roka individuálne podľa zásluh. To znamená v priemere ďalších asi 800 korún na zamestnanca do konca roka. "Je to kompromis, ktorý nemožno hodnotiť ani ako víťazstvo, ani ako prehru," zhodnotil šéf odborárov Jozef Schmidt.
ŽSR aj ZSSK tak musia nájsť na mzdy po vyše 250 miliónov korún viac. Podľa Jána Začku, námestníka pre ľudské zdroje ŽSR odborári pochopili, že viac tento rok nemôžu pridať na mzdách. Oba manažmenty pôvodne presadzovali nulové zvýšenie miezd. Odborári žiadali nárast o päť percent nad mieru inflácie. Prakticky by to znamenalo zvýšenie platov o 13,5 percenta, a to za celý rok, na čo by bolo treba takmer 800 miliónov korún.

Pri Senci bude nové prekladisko
Pravda4.7.2003 - Nové prekladisko pre Volkswagen, PSA a obchodné reťazce má vzniknúť pri hlavnej ceste medzi Bratislavou a Sencom. Prekladisko má zlepšiť rozvoz tovarov z bratislavského prístavu a letiska a čo najviac využiť blízku železnicu.

O post šéfa ŽSR prejavilo záujem 7 kandidátov, vraj aj jeden bývalý minister
TASR7.7.2003 13:24 - O uvoľnený post generálneho riaditeľa Železníc SR ( ŽSR ) prejavilo zaslaním záväznej prihlášky záujem definitívne 7 kandidátov.
Podľa informácií TASR medzi najhorúcejších kandidátov na obsadenie tejto funkcie patrí jeden z členov predstavenstva partnerskej Železničnej spoločnosti ( ZSSK ). V kuloároch sa objavila aj informácia, že o post šéfa ŽSR má údajne záujem aj jeden kontroverzný minister bývalej Dzurindovej vlády zodpovedný práve za oblasť dopravy. O počte zaregistrovaných prihlášok informovala TASR sekcia rozvoja ľudských zdrojov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR.
O budúcom šéfovi tohto štátneho podniku rozhodne komisia rezortu dopravy. Správna rada ŽSR sa potom bude jej odporúčaním zaoberať 9. júla tohto roku a víťazného kandidáta nakoniec menuje minister.
Bývalý šéf ŽSR Ladislav Saxa odstúpil z postu na vlastnú žiadosť v prvej polovici júna 2003. Ako hlavný dôvod odstúpenia uviedol svoj zdravotný stav. Vedením ŽSR bol dočasne poverený ekonomický námestník firmy Štefan Hlinka.

Nákladná železničná doprava sa možno oddelí od osobnej
Pravda8.7.2003, Jana Morháčová - Nákladná a osobná železničná doprava sa v budúcnosti možno rozdelia do dvoch samostatných firiem. Manažéri Železničnej spoločnosti a ministerstva dopravy totiž práve diskutujú o takomto návrhu.
"Zatiaľ sa len zvažujú možnosti odčlenenia nákladnej dopravy od osobnej. Zhromažďujú sa všetky argumenty za a proti, ktoré sa budú určite vyhodnocovať," uviedol v tejto súvislosti hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. Rozdelenie prichádza do úvahy najskôr o dva roky.
Podľa Čikovského návrhy na oddelenie súvisia so zvažovaním stratégie pre vstup zahraničného investora, kto-rý by mal vstúpiť do Železničnej spoločnosti.
"Je to diskusia o tom, čo bude prijateľnejšie pre zahraničného investora - spoločnosť, ktorá nie je zaťažená stratovými činnosťami alebo firma, ktorá má neziskové aktivity v osobnej doprave," spresnil hovorca. Štát by mal podľa neho v prípade rozdelenia lepšiu kontrolu nad vyhodnocovaním toho, koľko stojí osobná doprava a koľko je potrebné na zmluvy vo verejnom záujme na prevádzku osobných vlakov.
V súčasnosti Železničná spoločnosť očakáva ročné tržby viac ako 19 miliárd korún. Približne 16,5 miliardy korún získava z nákladnej dopravy a 2,5 miliardy sú tržby od cestujúcich v osobnej doprave.
Prípadné delenie osobnej a nákladnej dopravy by sa najviac dotklo divízie koľajových vozidiel Železničnej spoločnosti, pretože tá spravuje ako nákladné, tak osobné vagóny a majetok, ktorý sa podieľa na ich údržbe. "Je to citlivá otázka, a teraz sa musia zhodnotiť všetky odborné argumenty," dodal Čikovský.
Delenie a odčleňovanie majetku nastane aj v prípade druhého železničného podniku - Železníc SR. Zrýchlenie tempa odčleňovania a privatizácie niektorých organizačných jednotiek sa očakáva najmä od nového riaditeľa firmy.
V súčasnosti rezort dopravy spomedzi siedmich uchádzačov vyberá vhodného kandidáta na tento post. Bývalý riaditeľ Ladislav Saxa odstúpil pred niekoľkými týždňami na vlastnú žiadosť údajne zo zdravotných dôvodov. V kuloároch sa však hovorí, že jedným z dôvodov na zmenu riaditeľa bolo aj pomalé tempo transformácie Železníc SR a odčleňovania majetku z tejto spoločnosti.

Na priecestí bez závor narazil vlak do auta
Sme9.7.2003 - Motorový osobný vlak včera popoludní zachytil na cestnom priechode v Lužiankach pri Nitre Škodu 120. V aute s nitrianskou značkou zahynuli dvaja muži a asi osemročné dieťa. Vlak ťahal auto približne sto metrov. Na mieste nehody pracovali policajti. „Môj známy haváriu videl. Keď naskočila červená, začal brzdiť a čudoval sa, prečo nebrzdí aj vodič pred ním. Vodiči by mali byť pozornejší,“ hovorí Jozef Kiko, ktorý vychádzal z pozemku susediaceho s traťou. Dodal, že si pamätá tri havárie, z ktorých sa iba jedna neskončila tragicky. Podľa našich informácií polícia zistila zatiaľ totožnosť jedného muža, ktorý mal pri sebe doklady.

Ako je to u nás s priecestiami
Sme9.7.2003 - Na priecestiach so závorami sa stáva pomerne málo nehôd, ale na tých ostatných je to oveľa horšie. V sieti železníc je skoro dvetisícpäťsto priecestí, ale závory alebo svetelná signalizácia nie sú ani na polovici. „To, či je na trati len obyčajná značka, svetelná signalizácia, alebo závory, závisí od frekvencie a rýchlosti na trati a frekvencie cesty, ktorá cez trať prechádza. Závory sú najmä na hlavných tratiach, obyčajné značky na bočných,“ hovorí predseda Odborového združenia železničiarov Jozef Schmidt. Ručne ovládané závory sa snaží železnica vymieňať za automatické, ale na hromadnú výmenu nemá peniaze.
Na hlavných železničných koridoroch sa v budúcnosti po modernizácii koľajníc počíta so zvýšením rýchlosti vlakov na 160 kilometrov za hodinu. V dedinách, cez ktoré prechádzajú hlavné koridory, sa už hovorí, že priecestia sa zrušia a nahradia ich nadjazdy pre autá.

Počet priecestí cez koľajnice 2481
Zabezpečené priecestia 1159
177 mechanických so závorami (ručná obsluha)
538 automatických so závorami
444 automatických so svetelnou signalizáciou, ale bez závor
Nezabezpečené priecestia 1322 (na priecestie upozorňuje len cestná dopravná značka)

Minister dopravy menoval do funkcie nového šéfa ŽSR od 1. augusta Romana Veselku
TASR9.7.2003 17:22 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič dnes vymenoval s účinnosťou od 1. augusta 2003 do funkcie generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) Romana Veselku.
R. Veselka sa stal víťazom výberového konania, v ktorom rozhodovala 5-členná komisie MDPT. Jeho vymenovanie za šéfa ŽSR odporučila ministrovi aj Správna rada Železníc SR. TASR o tom informovala riaditeľka Sekcie rozvoja ľudských zdrojov MDPT Eleonóra Valentová. Budúci šéf ŽSR má ekonomické vzdelanie a už niekoľko rokov pracuje v oblasti železničnej dopravy.
O uvoľnený post prejavilo zaslaním záväznej prihlášky záujem 7 kandidátov, na výberovom konaní sa ich zúčastnilo šesť.
Bývalý šéf Železníc SR Ladislav Saxa odstúpil z postu na vlastnú žiadosť v 1. polovici júna 2003. Ako hlavný dôvod odstúpenia uviedol svoj zdravotný stav. Minister dopravy P. Prokopovič odmietol, že by Saxov odchod akokoľvek súvisel s výsledkami kontrol, ktoré na železniciach zrealizovalo Ministerstvo financií SR.
Vedením ŽSR bol dočasne poverený ekonomický námestník firmy Štefan Hlinka. Saxa podľa vlastného vyjadrenia asi aj naďalej zostane profesijne pôsobiť na železniciach.

Experti predložili Európskej komisii ambiciózny plán rozvoja európskej dopravy
TASRBrusel 30. júna 2003 - Ambiciózny plán rozvoja dopravy na európskom kontinente, ktorý dnes Európskej komisii predložila skupina expertov, obsahuje dve desiatky prioritných dopravných projektov. V rozšírenej Európskej únii prepoja východ so západom a juh so severom a vyžiadajú si do roku 2020 investície 235 miliárd eur.
Únia už pred desiatimi rokmi vytýčila 14 veľkých transeurópskych dopravných projektov, v ich realizácii však zaostávala. Skupina expertov na čele s bývalým komisárom pre dopravu Karlom Van Miertom teraz odporúča zmeniť prístup k budovaniu európskych dopravných sietí.
Staršie projekty, ktoré sa týkajú únie pred rozšírením o štáty strednej a východnej Európy, vyzývajú experti dokončiť urýchlene do roku 2010. Ide napríklad o rýchlovlakové spojenia medzi Parížom, Bruselom, Kolínom, Amsterdamom a Londýnom.
Experti však popri tom odporúčajú 18 nových projektov, ktoré by mali byť dokončené do roku 2020 a z ktorých mnohé sa týkajú nových členských krajín.
Ide napríklad o železničné spojenie Paríž – Šrasburg – Štutgart – Viedeň – Bratislava, železničnú linku Gdansk – Varšava – Brno/Žilina, diaľnicu Gdank – Katovice – Brno/Žilina – Viedeň, alebo multimodálne prepojenie Portugalska a Španielska so strednou Európou. Súčasťou projektov je tiež dokončenie európskeho satelitného navigačného systému Galileo.
Náklady na realizáciu 18 nových projektov odhadli experti na 235 miliárd eur, zatiaľ čo dokončenie celej transeurópskej siete má stáť 600 miliárd.
Odporúčania expertov posúdi teraz Európska komisia, ktorá by mala na jeseň predložiť konkrétne návrhy. V pracovnej skupine, ktorá odporúčania pripravovala od januára, boli okrem expertov členských štátov aj zástupcovia kandidátskych krajín, vrátane Slovenska.

Opitého muža motajúceho sa po železničnej trati zachytil vlak
TASRBratislava 30. júna 2003 - Otras mozgu a ďalšie zranenie s dobou liečenia asi tri týždne utrpel po kolízii s osobným vlakom ešte v piatok 37-ročný Bardejovčan, ktorý sa takmer s tromi promile alkoholu v krvi "motal" po trati.
Podľa rušňovodiča muž kráčal oproti vlaku v úseku trate Bardejov – Kľušov, po výstražnom zvukovom znamení sa zapotácal a vyšiel von z koľaje. Keďže zostal príliš blízko, rušňovodič zatiahol rýchlobrzdu, aby predišiel jeho zachyteniu, čo sa mu však pre krátku vzdialenosť nepodarilo. Bardejovčana zasiahol plech pod ľavým nárazníkom a zrazil ho na zem vedľa koľaje. Zranený odmietol hospitalizáciu v nemocnici, odkiaľ ho pustili na reverz. Železničná polícia z Prešova u rušňovodiča požitie alkoholu nezistila. Škoda na rušni nevznikla. Uvedený osobný vlak meškal 60 minút a ďalší 14 minút.
TASR informáciu poskytol hovorca ŽP Jozef Búranský.

Železničáři v Belgii stávkují proti restrukturalizaci
Česká tisková kancelářBRUSEL 30. 6. 2003 - Ani jeden vlak nejezdí dnes po husté belgické železniční síti, což znamená daleko větší než obvyklé zácpy na silnicích a dálnicích. Železničáři protestují 24hodinovou stávkou proti restrukturalizačnímu plánu, podle něhož mají státní dráhy SNCB zrušit do roku 2007 celkem 10.000 pracovních míst.
SNCB patří mezi "klasické" západoevropské železnice, obtížně reformovatelné, se silným vlivem odborů a odevždy chráněné socialistickou složkou vlád. Na pokusech o změny si vylámalo zuby několik ředitelů i ministrů. Nový šéf SNCB Karel Vinck se rozhodl provést restrukturalizaci, jako by šlo o soukromý podnik – slíbil zrušit 10.000 pracovních míst, zvýšit tarify o 15 procent a osobní dopravu o 12 procent. Nevýnosné aktivity chce svěřit soukromým firmám.
Odbory považují tyto plány za nebezpečné, nepromyšlené, ba za nereálné snění a mobilizují všechny síly, aby jim zabránily. Vinck argumentuje, že SNCB měla loni čistou ztrátu 911 milionů eur (necelé tři miliardy korun) a její celkový dluh se odhaduje na 7,2 miliardy. Za této situace se nedá dělat nic než radikální řez, zdůrazňuje.
Spor rozsoudí až nová belgická vláda, jejíž sestavování už trvá déle než měsíc. Špičky liberálních a socialistických stran, které ji budou tvořit, se právě dnes při sestavování vládního programu dohadují o osudu státní železnice.
Cestující zatím stojí v zácpách a nadávají. Tím spíš, že o víkendu začala v Bruselu série rekonstrukcí hlavních tahů uvnitř města včetně několika tunelů, takže nálada je vražedná. Rychlovlaky z Londýna a Paříže do Bruselu (Eurostar a THALYS) končí ve francouzském Lille.

Britské železnice Network Rail budou propouštět
Česká tisková kancelářLONDÝN 30. června 2003 - Provozovatel britské železnice Network Rail hodlá během tří let propustit dva tisíce lidí. Firma to dnes uvedla na tiskové konferenci, na níž představila desetiletý plán svého rozvoje. Odbory ale pohrozily, že se proti tomuto kroku postaví.
Network Rail vznikla v minulém roce ze společnosti Railtrack, kterou postihl finanční kolaps. Firma chce v rámci desetiletého plánu nejen snížit náklady, ale také zvýšit efektivnost přepravy a zlepšit úroveň služeb. "Plánujeme, že v příštích třech letech zredukujeme počet zaměstnanců zhruba o dva tisíce lidí," uvedl předseda představenstva Ian McAllister.
I při nižších nákladech bude ale Network Rail potřebovat miliardy liber na plánovanou modernizaci tratí a na nová zařízení pro testování a opravy. S největší pravděpodobností firma tyto peníze vybere od zákazníků a daňových poplatníků.
Británie privatizovala železniční síť v 80. letech po jejím rozdělení na menší celky. Železničním společnostem se ale nedaří vytvářet zisky a cestující jezdí v zastaralých vlacích, napsala agentura Reuters.

Štrajk železničiarskych odborárov v Kórejskej republike pokračuje
TASRSoul 30. júna 2003 - Zástupcovia juhokórejských železničiarskych odborárov dnes odmietli vládny návrh o ukončení štrajku a žiadajú obnovenie rokovaní, týkajúcich sa nového privatizačného plánu.
“Nemáme dôvod meniť naše rozhodnutie a budeme pokračovať v štrajku,” vyhlásil hovorca odborárov Kim Joung-Hoo. Podľa neho vláda ignoruje požiadavky odborárov na otvorený dialóg. Vláda však považuje štrajk za nelegálny a podľa nej značne ohrozuje fungovanie železničnej dopravy.
Juhokórejská vláda odmietla rokovať so zástupcami takmer 22 000 odborárov s odôvodnením, že štrajk bol vykonštruovaný so zámerom zablokovať reštrukturalizáciu a novú právnu úpravu stratovej železničnej siete.
Prezident Kórejskej republiky Roh Mu-jun, ktorý sa snaží udržať nepokoje pod kontrolou, vyhlásil, že nebudú tolerovať žiadne protiprávne postupy odborárov. Počas víkendu rozohnala polícia protestnú akciu asi 1 000 štrajkujúcich, čo naznačuje tvrdý postoj juhokórejskej vlády.
Náznaky zvyšujúcej sa konfrontácie medzi vládou a štrajkujúcimi negatívne ovplyvňujú najmä finančné trhy, hoci analytici zdôrazňujú, že tvrdý postoj juhokórejskej vlády bude mať pozitívny účinok z dlhodobého hľadiska.

Fond uhradí úroky na železnice
TASRHospodárske noviny02.07.2003, Bratislava - Fond národného majetku uhradí úroky v sume 35,6 milióna korún z úverov so štátnou zárukou, ktoré čerpali Železnice SR.
Včera o tom rozhodol výkonný výbor FNM. Ako informovala hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová, fond tak uhradí zmluvný záväzok ministerstva financií. „S uhradením záväzku sa rátalo v tohtoročnom rozpočte FNM,“ konštatovala hovorkyňa.

Železnice budú v roku 2004 žiadať od štátu 7,5 miliardy Sk na verejné výkony
TASRBratislava 1. júla 2003 - Železnice SR ( ŽSR ) a Železničná spoločnosť ( ZSSK ) žiadajú z budúcoročného štátneho rozpočtu na vykrytie strát z výkonov vo verejnom záujme takmer 7,5 miliardy Sk.
V tomto roku prisúdil vládny kabinet obom železničným podnikom na tieto účely 6,6 miliardy Sk, z toho pre ZSSK 4,3 a pre ŽSR 2,3 miliardy Sk. Požiadavka obchodnej spoločnosti na budúci rok predstavuje 4,6 a správcu dopravnej cesty 2,9 miliardy Sk.
Zmluva o výkonoch vo verejnom záujme medzi štátom a Železničnou spoločnosťou na budúci rok vychádza z nezmeneného objemu objednaných výkonov oproti roku 2003. Počíta však s rastom cien vstupov, predovšetkým energií a miezd. Na druhej strane bude rásť aj cestovné, v priemere o 7 % bez DPH. Cena objednaného výkonu tak dosiahne 7,2 miliardy Sk, z čoho 2,5 miliardy Sk vykryje spoločnosť z tržieb. Celkové tržby dosiahnu 2,6 miliardy Sk. Nepokrytých ostane 4,6 miliardy Sk, ktoré si bude ZSSK nárokovať zo štátneho rozpočtu.
Železnice SR počítajú v budúcom roku s ekonomicky oprávnenými nákladmi vo výške 11,3 miliardy Sk, ktoré v rozsahu 8,4 miliardy Sk „zapláta“ poplatok za používanie železničnej dopravnej cesty zo strany ZSSK a iných dopravcov. Nepokrytých ostane ešte 2,9 miliardy Sk. Náklady v roku 2004 vzrastú podľa prepočtu ŽSR medziročne o 667 miliónov Sk (6,3 %), a to najmä vplyvom rastu cien materiálov a energie. Výnosy porastú o 0,8 %.
Informáciu zverejnil Úrad vlády SR v súvislosti s prerokúvaním materiálu (oboch zmlúv) pred jeho zaradením na rokovanie kabinetu.

Správna rada ŽSR odporúča rokovať o predaji rozostavanej budovy s firmou Reding
TASRBratislava 1. júla 2003 - Správna rada Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) odporučila podniku pokračovať v rokovaní o predaji rozostavanej budovy na nároží ulíc Šancová - Žabotova v Bratislave so spoločnosťou Reding, a. s., Bratislava, ktorá je súčasne zhotoviteľom diela.
Podľa hovorcu ŽSR Jána Keresteša predložený návrh firmy Reding, pokrýva doterajšie náklady železničných spoločností na stavbu, ako aj cenu pozemku. „V súčasnom štádiu nebudem konkretizovať výšku ponuky, môžem však konštatovať, že presahuje 100 miliónov Sk.”
Ponuky na odkúpenie nedokončenej stavby ŽSR a Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s., Bratislava, s pôvodným rozpočtom takmer 0,5 miliardy Sk predložila z 13 prihlásených uchádzačov okrem firmy Reding aj bratislavská s. r. o. Baurex. Päťčlenná výberová komisia odporučila najvyšším kontrolným orgánom železničných spoločností posúdiť obe ponuky.
ŽSR doposiaľ na výstavbu budovy vynaložili 21,3 milióna Sk, ZSSK prispela ďalšími 65,7 milióna Sk. Predložené cenové ponuky majú pokryť minimálne výšku vynaložených prostriedkov, cenu pozemku a DPH. Kupujúci musí súčasne prevziať na seba záväzky, vyplývajúce zo zmluvy o diele medzi železnicami a dodávateľom stavby. Ak by ju chcel zrušiť, musí prevziať i zmluvné sankcie.
Predmetom predaja sú štyri zrealizované podzemné podlažia, určené na parkovanie motorových vozidiel, jeden nezrealizovaný administratívny blok (14 nadzemných podlaží) a jeden nezrealizovaný administratívny blok (8 nadzemných podlaží).
Správna rada ŽSR okrem toho zaviazala železnice uzatvoriť s firmou Reding zmluvu o budúcej zmluve ako aj dohodnúť spôsob finančnej zábezpeky. Súhlas s predajom musí vysloviť aj Dozorná rada ZSSK, ktorá chcela v budove umiestniť svoju centrálu. Rozhodnutia podliehajú súhlasu valného zhromaždenia ZSSK (MDPT) a vlády.

Železničiarske odbory a zamestnávatelia sa zídu až vo štvrtok
Najväčším problémom pri vyjednávaní o mzdovom náraste na rok 2003 zostáva definovanie podmienok zabezpečenia finančných zdrojov na predpokladaný rast miezd
SITABRATISLAVA 1. júla 2003 - Kolektívne vyjednávanie o mzdovom náraste na rok 2003 na železniciach sa v utorok neuskutočnilo. Zástupcovia jedenástich odborových centrál sa so zamestnávateľmi stretnú až vo štvrtok. Agentúru SITA o tom informoval Odbor komunikácie Železničnej spoločnosti, a.s. ( ZSSK ). Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), ZSSK a zástupcovia odborov sa na rokovaniach pred sprostredkovateľom nedohodli na mzdovom náraste ani 25. júna a ani predtým 17. júna. Najväčším problémom zostáva definovanie podmienok zabezpečenia finančných zdrojov na predpokladaný rast miezd.
Návrh železničných podnikov zvýšiť od 1. júla o 5 % tarifnú mzdu zamestnancov (v priemere 500 Sk na osobu) a od 1. septembra o 3,8 % pohyblivú čiastku (850 Sk na zamestnanca) odbory na kolektívnom vyjednávaní pred sprostredkovateľom neprijali už 4. júna. Následne niektoré odborové centrály upustili od pôvodných požiadaviek, teda od rastu miezd o mieru inflácie na úrovni 8,8 % navýšenej o ďalších 5 % za obdobie celého roka, a presadzovali rast priemerných miezd o 8 %. Zamestnávatelia však zotrvali na návrhu zo 4. júna.
Ak sa obe strany nedohodnú, môže nasledovať rokovanie pred rozhodcom alebo štrajk železničiarov za presadenie požiadaviek. Návrh železničných spoločností predpokladá rast mzdových nákladov do konca roka u každej z nich o 180 mil. Sk.

Odbory súhlasia s ukončením štrajku
SITA(Reuters) SOUL 1. júla 2003 - Juhokórejské železničné odbory sa dohodli na ukončení štvordňového štrajku, ktorý ochromil železničnú dopravu. „Rozhodli sme sa vrátiť do práce, aby sme minimalizovali nevýhody, ktoré musia znášať ľudia,“ povedal vo vyhlásení Čchun Hwan-kju, predseda železničných odborov. Vyhlásenie, ktoré sa nezmieňuje o podrobnejších detailoch hlasovania členov odborov obsahuje informáciu, že viac ako dve tretiny štrajkujúcich pracovníkov sa vrátia do práce v utorok popoludní.

Rýchlik Spišan narazil pri Štrbe do traktora
SITABRATISLAVA 1. júla 2003 - Vlaková nehoda sa dnes stala na východe Slovenska. Rýchlik Spišan o 18:45 pri železničnej zastávke Lučivná pri Štrbe narazil do traktora. Ako agentúru SITA informoval riaditeľ odboru komunikácie ZSSK Miloš Čikovský, pri nehode sa nikto nezranil, jej príčiny však nie sú známe. Ihneď boli z prevádzky vylúčené obe koľaje, o 19:30 sa doprava na jednej z nich obnovila. Druhá koľaj bude z prevádzky vylúčená niekoľko hodín, pretože sa pri nehode vykoľajil rušeň.

Železničné dlhy na účet štátu
Hospodárske novinyJuraj Danielis 3.07.2003, Bratislava - V materiáloch, ktoré v posledných rokoch na rokovania vlády predkladá rezort dopravy, sa často spomína potreba ucelenej koncepcie dopravnej politiky. Žiadna sa zatial nevypracovala. Odvčera sú však Železnice SR ( ŽSR ) a Železničná spoločnost ( ZSSK ) reálne bez výraznej časti svojich dlhov. Vláda s týždnovým sklzom schválila prevzatie úverov so štátnou zárukou ŽSR a ZSSK v celkovej výške takmer 21 miliárd korún do štátneho dlhu, a to od začiatku budúceho roka. V prípade ŽSR ide o sumu presahujúcu 13,6 mld. Sk a od dlhu vo výške 7,3 mld. Sk štát odbremení ZSSK . Bez dlhov by tak podla ministra dopravy Pavla Prokopoviča železničný dopravca mal byt už v roku 2007 a ŽSR , ktoré prevzali väčšinu záväzkov pôvodných železníc pred ich rozdelením, najneskôr v roku 2010. Ich celkovú doterajšiu zadlženost vrátane úverov bez štátnych záruk minister vyčíslil na 48 mld. Sk. Štát železniciam odpustil aj vrátenie finančnej výpomoci vo výške 527 mil. Sk, ktorú im poskytol v roku 1998.
Železnice mali dlhší čas problémy so splácaním úverov, ktoré čerpali na pokrytie strát z výkonov vo verejnom záujme, za ktoré im štát neplatil alebo platil oneskorene. Aby sa predišlo návratu tejto situácie, pozastavil minister všetky investičné aktivity a zakázal dalšie zvyšovanie dlhu. Ponechal iba nevyhnutné investície na bezpečnostné opatrenia, ako aj čerpanie prostriedkov z európskych fondov. „Na tie už sú zmluvy a počítajú s nimi aj budúce štátne rozpočty,“ dodal minister.
V budúcom roku štát predsa len železniciam poskytne 2,5 mld. Sk na investície. Ak by neinvestovali, hrozí im vyradenie z medzinárodných koridorov. "Táto suma reálne investičné potreby ŽSR nepokryje," myslí si hovorca spoločnosti Ján Keresteš.

Pohladávky za výkony vo verejnom záujme voči štátu

Pohladávky za výkony vo verejnom záujme voči štátu

Spoločnost      Obdobie          Výška prevzatého úveru

ŽSR                 1994 – 2001    12,1 mld. Sk

2002                1,5 mld. Sk

ZSSK              1997 – 2000    3,166 mld. Sk

2002                4,15 mld. Sk

Zdroj: ZSSK, ŽSR, MDPT

Železnice nevylučujú dalšie reštrikcie
Hospodárske noviny Juraj Danielis 03.07.2003 - Železnice nedostanú v budúcom roku zo štátnej kasy na krytie strát z výkonov vo verejnom záujme viac ako v tomto roku. Návrh na zvýšenie týchto prostriedkov z tohtoročných 6,6 na 7,9 miliardy korún spolu pre oba železničné podniky predložilo ministerstvo dopravy. Rezort financií ho však zamietol.
Podla ministra dopravy Pavla Prokopoviča malo zvýšenie pokryt zvýšenú infláciu či náklady na energie a dane. "V situácii, ked štát za železnice prevzal ich úvery so štátnou zárukou v nemalej sume, je žiaduce, aby dokázali efektívne hospodárit," vysvetlil postoj rezortu financií hovorca ministra Peter Papanek. Podla neho ani napriek zvýšeným nákladom v budúcom roku a rovnakému rozsahu objednaných výkonov železnice nebudú musiet robit dalšie reštrikcie, kedže majú podmienky, aby sa z nich stali finančne zdravé a sebestačné podniky.
Opačný názor má generálny riaditel Železničnej spoločnosti Pavol Kuzma. Pri dotácii pre osobnú dopravu vo výške 4,3 miliardy korún podla neho nie je možné zabezpečit chod podniku. "Pripúštam, že budeme musiet pristúpit aj k dalším reštrikciám," dodal pre HN s tým, že ich charakter ešte nie je jasný. Spoločnost zhodnotí svoje možnosti v rámci poskytnutej sumy. Najväčším problémom sú podla Kuzmu nepostačujúce zdroje na investície do údržby voznov, ktoré niekolkokrát prekročili svoju ekonomickú životnost.

Obmedzenie lokálok splnilo účel
Zastavenie osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach, o ktorom sa rozhodlo v druhej polovici januára, podla Prokopoviča v tomto roku splnilo plán úspory nákladov. Tá dosiahla 576 miliónov korún, sumárny efekt je však nižší. Železničnej spoločnosti totiž vznikol 60-miliónový výdavok na zabezpečenie autobusovej dopravy, ktorá nahradila tri zo zrušených „lokálok“. Navyše klesli tržby v osobnej preprave, a tak výsledná úspora predstavuje zhruba 478 miliónov korún. Obnovenie prevádzky deviatich tratí na úkor menej efektívnych spojení bude do konca roka stát takmer 70 miliónov korún.

Vláda oddlží železnice za 21 miliárd
TASRSmeSITAHospodárske noviny BRATISLAVA 03.07.2003 – Štát, ktorý v minulosti neplatil Železniciam Slovenskej republiky ( ŽSR ) a Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) za realizované výkony vo verejnom záujme, prevezme záväzky terajších železničných firiem v objeme 21 miliárd do štátneho dlhu od budúceho roku. „Nejde o finančné uhradenie záväzku, k 1. januáru sa zrealizuje len účtovný prechod do štátneho dlhu,“ skonštatoval minister dopravy Pavol Prokopovič.
Dôvodom oddlženia je ich neschopnost splácat tieto úvery, zároven budú podla ministra solídnym partnerom pre banky. Obidve firmy majú v tomto roku stop na akékolvek investície. „Dlh železníc sa v tomto roku nezvýši ani o korunu,“ uzavrel Prokopovič.
Súčasný 48-miliardový dlh oboch železničných spoločností sa zníži, štát im v budúcnosti bude prispievat na úhradu úverov so štátnou zárukou. V budúcom roku však štát železničným firmám pomôže a okrem splatenia časti zaručených úverov prispeje na investície v objeme 2,5 miliardy korún.
Podla rezortného ministra by sa oddlženie Železničnej spoločnosti zabezpečujúcej nákladnú dopravu mohlo ukončit v roku 2007, železnice zabezpečujúce osobnú dopravu by mohli byt bez dlhov na prelome rokov 2009 až 2010.

Spadol pred rýchlik
Nový Čas 03.07.2003 hud, ŠTRBA – K hroznej tragédii sa schylovalo v utorok na železničnej trati medzi Štrbou a Lučivnou . O 18.45 h tu rýchlik Spišan narazil do malotraktor!
Zrážka si, naštastie, nevyžiadala obete na životoch a ani zranených. Traktor Dušana J. zo Štrby je však úplne zdemolovaný. Pri nehode došlo aj k vykolajeniu rušna. „Na rušni a železničnom zvršku je škoda 325-tisíc Sk,“ poveda hovorca ŽSR Ján Keresteš. Týmto úsekom nadalej jazdia vlaky, no maximálna rýchlost je 30 km/h.
Dušan J. jazdil na svojej mašinke súbežne s tratou. Vtedy došlo k poruche riadenia a stroj sa nedal ovládat. Muž z traktora vyskočil. Stroj však pokračoval v jazde a zo strmého svahu spadol rovno na trat, ktorou sa blížil rýchlik Spišan. Podla viacerých Štrbanov Dušan. J. bežal oproti rýchliku, aby rušnovodiča upozornil na nebezpečenstvo. Zrážke sa už však nedalo zabránit. Rýchlik Spišan meškal 263 minút.

Zadlženost železníc klesne, zvýši sa štátny dlh
Podla rezortného ministra by sa oddlženie ZSSK mohlo ukončit v roku 2007 a ŽSR by mohli byt bez dlhov na prelome rokov 2009 až 2010
SITABRATISLAVA 2. júla 2003 - Štát, ktorý v minulosti neplatil Železniciam Slovenskej republiky ( ŽSR ) za realizované výkony vo verejnom záujme, prevezme záväzky terajších železničných firiem v objeme 21 mld. Sk do štátneho dlhu od 1. januára 2004. Na predmetný dlh železničného dopravcu sa totiž vztahuje štátna záruka, kedže Slovenská republika na nezaplatenú čast výkonov vo verejnom záujme umožnila firme čerpat úvery. "Nejde o finančné uhradenie záväzku, k 1. januáru sa zrealizuje len účtovný prechod do štátneho dlhu," skonštatoval po stredajšom rokovaní vlády minister dopravy Pavol Prokopovič. Súčasný dlh oboch železničných spoločností, ktorý dosahuje približne 48 mld. Sk, sa tak zníži a podla Prokopoviča bude štát prispievat aj v budúcich rokoch na úhradu zvyšnej časti úverov so štátnou zárukou.
ŽSR a Železničná spoločnost, a.s. ( ZSSK ) budú po oddlžení solídny partner pre úverujúce banky,“ dodal minister. Podla jeho slov však obidve firmy majú v tomto roku "stop stav" na akékolvek investície. "Dlh železníc sa v tomto roku nezvýši ani o korunu," uzavrel Prokopovič. V budúcom roku však štát železničným firmám pomôže a okrem splatenia časti zaručených úverov prispeje na investície v objeme 2,5 mld. Sk. Podla režortného ministra by sa oddlženie ŽSSK mohlo ukončit v roku 2007 a ŽSR by mohli byt bež dlhov na prelome rokov 2009 až 2010.
Kabinet tak po minulotýždnovom prerušení rokovania o Návrhu riešenia finančných vžtahov medzi ZSSK a štátom, ako aj Návrhu plánu plnenia konsolidačnej funkcie ŽSR vrátane oddlženia ŽSR zo strany štátu, tieto materiály v stredu schválil. Rezort dopravy pritom s Ministerstvom financií SR dopracovali scenár ekonomického vývoja ZSSK vo finančnej oblasti a doplnky k finančnému modelu ŽSR do roku 2007. Rezortné ministerstvo tiež požadovalo navýšenie objemu na výkony vo verejnom záujme pre budúci rok o približne 1,4 mld. Sk, no rezort financií s tým nesúhlasil.
Pohladávky ZSSK voči štátu dosahujú celkom 7,319 mld. Sk. Firma ich do majetku prevzala pri svojom vzniku k 1. januára 2002 a za obdobie rokov 1997 až 2000 eviduje pohladávku 3,166 mld. Sk a za minulý rok dalších 4,153 mld. Sk. Pohladávka ŽSR za verejné výkony dosiahla za roky 1994 až 2001 dosiahla ku koncu vlanajška spolu 13,111 mld. Sk, z čoho úroky z omeškania tvorili 6,919 mld. Sk. Koncom januára 2003 sa však pohladávka znízila cez tranzu z Fondu národného majetku SR o 1 mld. Sk. Za samotný rok 2002 dosiahne pohladávka ŽSR zrejme 1,52 mld. Sk. Vláda súhlasila aj s odpustením finančných záväzkov ŽSR, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o podmienkach poskytnutia a splatenia návratnej finančnej výpomoci zo septembra 1998, a to v objeme 527,9 mil. Sk.

Redukcia železničnej dopravy usporí ZSSK takmer 500 mil. Sk
Obnovenie železničnej dopravy na vybraných deviatich regionálnych železničných tratiach s účinnostou od 15. júna vygeneruje ZSSK do konca tohto roka stratu 65,8 mil. Sk
SITABRATISLAVA 2. júla 2003 - Obnovenie železničnej dopravy na vybraných deviatich regionálnych železničných tratiach s účinnostou od 15. júna vygeneruje Železničnej spoločnosti, a.s. ( ZSSK ) do konca tohto roka stratu 65,8 mil. Sk, no zo zastavenia autobusovej dopravy na troch tratiach firma usporí 37,2 mil. Sk. Sumárny efekt z redukcie dopravy na vybraných 22 tratiach kalkulovaný začiatkom roka by mal za celý tento rok dosiahnut 468,8 mil. Sk. Dalšie úspory firma dosiahne z redukcie výkonov na hlavných tratiach a cez interné opatrenia.
Ako v stredu pri vyhodnotení dopadov zastavenia vlakovej dopravy na vybraných regionálnych dráhach uviedol minister dopravy Pavol Prokopovič, ZSSK po februárovom zrušení dopravy na 22 regionálnych tratiach k 15. júnu obnovila osobnú železničnú dopravu v redukovanom rozsahu na deviatich regionálkach. „Nie je to zázračné riešenie, ani nájdenie nových rezerv, ide o dohodu s regiónmi,“ povedal. Vyššie územné celky si totiž podla neho stanovili priority.
Po februárovej redukcii regionálnej dopravy ZSSK v polovici júna obnovila dopravu na deviatich regionálnych tratiach, jednu trat (Zohor - Záhorská Ves) prevádzkuje na zmluvnej báze a zároven zastavila osobnú dopravu autobusmi na troch tratiach. Redukovaná prevádzka sa týka tratí Šala – Neded, Žilina – Rajec, Trenčín – Chynorany, Úlany nad Žitavou – Zlaté Moravce, Levice – Štúrovo, Šahy – Čata, Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, Plešivec – Muráň a Bánovce nad Ondavou – Velké Kapušany.

Štát dotáciu pre ZSSK na rok 2004 asi nezvýši, regionálne trate prejdú pod VÚC
TASRBratislava 2. júla 2003 - Obnovenie prevádzky na deviatich regionálnych tratiach od 15. júna bude do konca tohto roku stát Zelezničnú spoločnost ( ZSSK ), a. s., takmer 66 miliónov Sk.
Očistením o úspory vyplývajúce zo zastavenia náhradnej autobusovej dopravy na troch z týchto tratí, sa suma, ktorú bude musiet ZSSK ušetrit internými opatreniami do konca roku 2003, zníži na 31,4 milióna Sk.
“Po legislatívnom ošetrení bude možné realizovat k 1. januáru budúceho roku prechod železničnej dopravy aj infraštruktúry pod kuratelu regiónov,” uviedol minister dopravy Pavol Prokopovič pri príležitosti vyhodnotenia dopadov zastavenia osobnej dopravy.
ŽSSK prerušila osobnú dopravu na 25 (22+3) regionálnych tratiach od 2. februára tohto roku potom, ako jej vláda stanovila pre výkony vo verejnom záujme na rok 2003 pevnú čiastku (4,33 miliardy Sk). Hoci ministerstvo požaduje pre Železničnú spoločnost na budúci rok zvýšenie dotácie, návrh štátneho rozpočtu počíta zatial s rovnakou čiastkou, akú stanovil rozpočet pre tento rok.
Celkový čistý efekt zo zastavenia osobnej dopravy na 25 tratiach v regiónoch vyčíslila ZSSK na 470 miliónov Sk. Okrem toho, redukciou výkonov na hlavných tratiach získa ZSSK v tomto roku ešte úsporu v objeme 171 miliónov Sk, dalších 214 miliónov Sk ušetrí inými internými opatreniami.
K obnoveniu dopravy na 9 tratiach prispeli už prijaté opatrenia. Patrí k ním prehodnotenie platných zmlúv za upratovacie sluzby, redukcia zamestnancov, nižšie výkony železničného zdravotníctva ale aj oblast opravy voznov.
Osobná železničná doprava sa zastavila bez náhrady na týchto 22 tratiach: Zohor – Plavecký Mikuláš, Jablonica – Brezová pod Bradlom, Nemšová – Lednické Rovne, Šala – Neded, Komárno – Kolárovo, Lužianky – Kozárovce, Zbehy – Radošina, Prievidza – Nitrianske Pravno, Zlaté Moravce – Úlany nad Žitavou, Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, Lučenec – Kalonda, Breznička – Katarínska Huta, Plešivec – Murán, Plešivec – Slavošovce, Rožnava – Dobšiná, Moldava nad Bodvou – Medzev, Poltár - Rimavská Sobota, Spišská Nová Ves – Levoča, Trebišov – Vranov nad Toplou, Bánovce nad Ondavou – Velké Kapušany, Zohor - Záhorská Ves a Žilina – Rajec. Na dvoch posledne menovaných bola doprava vdaka finančnej participácii VÚC obnovená. Na troch úsekoch nahradila ZSSK železničnú dopravu autobusovou. Ide o trate Trenčín – Chynorany, Levice – Štúrovo a Zvolen – Čata.

Železničné stavby prepúštajú 140 zamestnancov
Korzár, 02.07.2003 Klaudia Jurkovičová , Košice - Spoločnost Železničné stavby, a. s. Košice prepúšta k prvému augustu polovicu svojich zamestnancov. O prácu tak v tejto firme príde 140 ludí. Prepúštanie prichádza už v tretej vlne. Vlani firma zamestnávala 380 ludí. Koncom roka nepredlžili časti zamestnancov pracovné zmluvy na dobu určitú. Vo februári o prácu prišlo dalších 54 zamestnancov. Teraz z celkového počtu 284 odchádza zhruba polovica. O príčinách problémov, ktoré vyústili až do tejto situácie, sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditelom Železničných stavieb Ing. Vladimírom Turlíkom.
„Hlavným odberatelom, pre ktorého vlastne robíme 100 percent výkonov, sú Železnice SR. Kedže k prvému júnu kvôli nedostatku finančných prostriedkov pozastavili všetky práce, na ktorých sa podielala aj naša spoločnost, museli sme pristúpit ku prepúštaniu,” uviedol V. Turlík.
Vedenie spoločnosti o prepúštaní rokovalo s odborovou organizáciou. Oboznámilo ich s tým, že redukcia počtu zamestnancov je nevyhnutná pre zachovanie firmy.
Hrozí firme konkurz? „Hrozba konkurzu nie je aktuálna,” uviedol V. Turlík. Nešpecifikoval, aký hospodársky výsledok vykázala spoločnost za uplynulý rok. Poznamenal však, že od svojho vzniku v roku 1996 bola firma zisková a hospodársky výsledok medziročne rástol. To ale určite nebude platit pre rok 2003, predpoklady hovoria o hospodárskom výsledku blížiacom sa k nule.
Práce na niektorých väčších zákazkách ostali nedokončené. Spomenme aspon Čadcu – Zvardoň, kde firma realizovala poelektrifikačné úpravy a prestavbu trate. Železničné stavby mali z celkového objemu 350 miliónov korún vyčlenených na tento projekt realizovat práce za zhruba 50 miliónov. Zastavený bol aj projekt Prešov – Plaveč, kde mali pre tento rok stanovených 100 miliónov korún. Podobne boli zredukované práce na modernizácii širokorozchodnej trate v Čiernej nad Tisou zo 400 na 140 miliónov korún. ŽSR zrušili práce aj na dalších menších projektoch, kde boli Železničné stavby dodávatelom stavebných prác.
Napriek tažkostiam firma nadalej investuje. Práve v týchto dnoch má byt firme dodaný nový stroj, ktorý bude jediným na Slovensku. Ide o strojnú podbíjačku výhybiek a kolají, ktorú si Železničné stavby objednali v zahraničí. Zložili zálohu a zaviazali sa k pätročnému splácaniu jej hodnoty. Otázkou ostáva, či nová technológia v súčasných podmienkach vôbec nájde svoje praktické využitie, aby tak mohla „zarobit” na vloženú investíciu.
Firma sa pokúšala zhánat alternatívnu zákazkovú nápln v zahraničí. Pokúsili sa preniknút na grécky a český trh, zial, neúspešne. Domáci dodávatelia si svoje trhy strážia a na Slovensko sa snažia naopak prerazit dodávatelia z Čiech.
Čo sa týka obmedzovania financií na obnovu a rekonštrukcie železničných tratí, nejde zrovna o štastné riešenie, pretože sa v konečnom dôsledku môže odražit na znížení bezpečnosti premávky na našich železničných tratiach.

Zamestnanci si stažujú na nízke odstupné
Akciová spoločnost Železničné stavby v Košice vznikla v roku 1996, kedy boli zrušené štátne Tratové strojové stanice v Bratislave a v Košiciach. Bývalí členovia vedenia košickej stanice založili novú súkromnú akciovú spoločnost. Čast majetku si prenajali od Železníc SR a prevzali aj čast pôvodných zamestnancov. Vedenie akciovky sa zaviazalo k prevzatiu všetkých práv a povinností voči týmto zamestnancom v zmysle vtedajších zákonov a kolektívnych zmlúv. Niektorí zamestnanci však tvrdia, že ich práva ako za železníc v súkromnej akciovke platili len pol roka a potom sa podmienky zmenili smerom k nim k horšiemu. Hovoria, že v čase odchodu zo štátneho podniku do akciovky dostali železnice k dispozícii 5 miliónov korún na odstupné pre zamestnancov. Vtedy mali všetci nárok na polročné odstupné. Dnes pri súčasnom prepúštaní majú nárok podla odpracovaných rokov len na dvoj alebo trojmesačné odstupné. Podla našich informácií sa zamestnanci súdili o vyplatenie odstupného z roku 1996. Podla ich vyjadrenia sudkyna len odporučila vyplatenie odstupného, pretože medzičasom sa celá záležitost stala premlčanou. Zamestnanci teda tieto peniaze nikdy neuvideli.
„O čiastke pät miliónov korún vôbec nemám informácie. Predpokladám, že sa jedná o nepravdivú informáciu. Spor, ktorý spomínate, sa nás netýka, pretože to bol súdny spor medzi Železnicami SR a jej bývalými zamestnancami. Zmeny v kolektívnej zmluve a zmeny v právach zamestnancov priniesla zmena Zákonníka práce, a tieto boli vždy prerokované a schválené odborovou organizáciou,” poznamenal v tejto súvislosti Vladimír Turlík.
Zamestnanci si stažovali aj na to, že už nemajú nárok na dodatkové dovolenky. Potažkali si aj na nízke mzdy, ktoré u robotníkov predstavujú podla ich vyjadrenia 6 300 korún a u strojníkov 7 300 korún. „Všetky záležitosti týkajúce sa mzdovej politiky či sociálneho programu prerokúvame s odbornou organizáciou. Čo sa týka miezd, čísla, ktoré spomínate, sa nezakladajú na pravde. Priemerná mzda za rok 2002 u robotníkov predstavuje 13 990 korún a u strojníkov 18 200. Na dodatkové dovolenky zamestnanci mali nárok, ked boli zamestnaní u ZSR.”
Zamestnanci hovorili, ze pri prechode z štátneho podniku do akciovky im bolo slúbené, ze si budú môct kúpit zamestnanecké akcie. Prečo sa tak nestalo? „Stanovy akciovej spoločnosti otázku zamestnaneckých akcií neriešia.”

V podniku svojho času pôsobil aj bývalý šéf železníc Ladislav Saxa
Dozvedeli sme sa, že bývalý generálny riaditel Železníc SR Ing. Ladislav Saxa, ktorý len teraz začiatkom júna abdikoval na svoju funkcču, pôsobil svojho času v Železničných stavbách.
K tejto firme má mat údajne blízko aj bývalý štatutárny zástupca generálneho riaditela a zároven bývalý ekonomický námestníka ŽSR Pavol Dráč, ktorý v ŽSR pôsobil v rokoch 1995 až 1996 a ktorý mal mat dobré vztahy s A. Rezešom. “Čo sa týka pána Dráča, nie je akcionárom našej firmy, ani v nej nebol zamestnaný. Pôsobil v bývalej štátnej Tratovej strojovej stanici. Pán Saxa u nás naozaj pracoval, kým neodišiel do Železníc SR na post najskôr námestníka, neskôr generálneho riaditela ŽSR ,” upresnil naše informácie Ing. Turlík.
Súvisí odchod L. Saxu z postu generálneho riaditela ŽSR so súčasnými problémami v Železničných stavbách? „V žiadnom prípade nie. Také problémy, ako my, majú všetky ostatné spoločnosti vykonávajúce stavebné práce pre ŽSR . Nás to postihlo vo väčšej miere, pretože sme najväčšou firmou na Slovensku poskytujúcou takýto druh prác a zároven aj najlepšie technicky vybavenou spoločnostou,” uzavrel V. Turlík.

Vykolajený rušen v Lučivnej už v noci prepravili do depa
TASRPoprad 2. júla 2003 - Rušen, ktorý sa v utorok večer o 18.45 h vykolajil pri kolízii s malotraktorom pri železničnej zastávke Lučivná v okrese Poprad, sa v noci nadnes podarilo vrátit na kolajnice a "po vlastných", hoci velmi pomaly, prepravit do Rušnového depa v Spišskej Novej Vsi.
Ako TASR povedal riaditel Železničnej polície v Poprade Vladimír Rudl, na trať, po ktorej práve prichádzal rýchlik 609 Spišan, spadol zo svahu malotraktor.
Príčiny nehody zatial V. Rudl konkretizovat nechcel, kedže vyšetrovanie ešte pokracuje. Podla neoficiálnych zdrojov zrejme došlo k samovolnému zosunu malotraktora na trať. Nasvedčuje tomu aj skutočnost, že pri nehode nebol nikto zranený. Výšku materiálnych škôd posúdia odborníci, ktorí zhodnotia poškodenie kolajového zvrška i rušna.
Dopravu na trati železnice prerušili ihned po nehode a obnovili postupne, po jednej kolaji po necelej hodine a po druhej nadránom.

Európu spoja zeleznice
Sme 02.07.2003 Velecký Tomáš - Hoci je železná opona minulostou, cestovat z postkomunistických krajín do iných častí Európy je stále problém. Cestu z EÚ na východ moderné rýchlovlaky ešte nenašli, na európske dopravné tepny nie je napojené ani Slovensko.
O niekolko rokov by sa to malo zmenit.
Brusel nechce, aby zostala nová Európa rozdelená. Európska komisia už teraz plánuje zaviest dopravné koridory aj do krajín, ktoré o rok do spoločenstva vstúpia. Tesné napojenie bývalých sovietskych satelitov na železničnú transkontinentálnu sieť prebehne postupne do roku 2020.
" .. sa musia vo východnej Európe ... železnice kompletne zmodernizovat," vysvetluje Lubomír Palcák z Výskumného ústavu dopravného. ... Železničné cesty sú tu zastarané a často nedovolujú vlakom vyššiu ako 120-kilometrovú rýchlost.
Slovensko má podla Palcáka vypracované strategické materiály rozvoja dopravy aj z hladiska napojenia na európsku sieť. "Tam by som problém nevidel. Ide o to, aby sme našli dost peňazí a využili všetky domáce, zahraničné a súkromné zdroje či pred- a povstupové fondy únie. Ak naši susedia vybudujú dopravné tepny skôr, hrozí, že nás obídu," varuje Palcák.
Európska komisia navrhuje vyčlenit na rozvoj transkontinentálnej dopravy okolo 235 mld EUR. Do roku 2020 to bude každý rok 0,16% európskeho HDP. V nasledujúcich šiestich rokoch Brusel dokončí už dávnejšie plánované dopravné tepny na západe, potom sa sústredí na východné krajiny.
Priamo Slovenska sa dotknú tri velké dopravné koridory. Modernizovaná železnica spojí Paríž s Bratislavou a Gdaňsk so Žilinou. .. Najrušnejšími križovatkami budú vo východnej časti únie Budapešt, Vieden a Varšava.

NOVÉ DOPRAVNÉ TEPNY
isté projekty do roku 2020
železnica:
Lyon – Terst/Koper – Lublana – Budapešt

Grécko – Sofia – Budapešt – Vieden – Praha – Norimberg

Gdansk – Varšava – Brno/Žilina

Paríž – Štrasburg – Štuttgart – Vieden – Bratislava

spolocné projekty
železnica:
prekladacie stredisko Slawkow na polsko-ruských hraniciach (2012)

Bari – Dures – Sofia – Varna/Burgas (2020)

Praha – Linz (2010) – Maribor – Graz (2015) (krátené)

Na lokálke sa zníži cestovné
SITASmeBRATISLAVA 04.07.2003 - Osobnú dopravu na regionálnej železničnej trati Zohor - Záhorská Ves od 7.7. začne prevádzkovať Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť, ktorá zníži cenu cestovného.
Uviedol to predseda predstavenstva spoločnosti Roman Filistein. "Jednosmerný cestovný lístok zo Zohora do Záhorskej Vsi bude stáť 15 Sk namiesto doterajších 17 a denný obojsmerný lístok 29 namiesto doterajších 31 Sk," povedal Filistein. Ako ďalej informoval, cena týždenného jednosmerného lístka bude 60 Sk (doteraz 65 Sk) a cena obojsmerného týždenného lístka 115 Sk (doteraz 130 Sk). "V priemere sme ceny cestovného na tejto trati znížili o 10%. Naším cieľom je prilákať viac cestujúcich do vlakových spojov," dodal predseda predstavenstva.
Podľa R. Filisteina, ktorý tiež predsedá dopravnej komisii Bratislavského samosprávneho kraja, cestovný poriadok spojov Slovenskej autobusovej dopravy Bratislava by sa mal prispôsobiť spojom regionálnej spoločnosti.
"Toto opatrenie by malo vstúpiť do platnosti od 1.9., pričom by sa mali zrušiť súbežné autobusové a vlakové spoje na území kraja," uviedol Filistein. "Niektoré autobusové spoje však plánujeme presunúť do časov, v ktorých obyvatelia záhorských obcí nemajú k dispozícii žiadny spoj," doplnil. Týmto krokom chce kraj zvýšiť ponuku spojov pre cestujúcu verejnosť na Záhorí a zároveň šetriť verejné financie.
Regionálna spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra 10.4.2003. Cieľom jej činnosti je prevádzka osobnej a nákladnej dopravy najmä na území Bratislavského samosprávneho kraja. Majoritným akcionárom je BSK, ktorý vlastní 51% akcií. Zostávajúce akcie vlastnia súkromné spoločnosti a obce na území bratislavského regiónu. Osobná doprava na trati Záhorská Ves – Zohor – Bratislava a Rohožník – Zohor – Bratislava sa plánuje od septembra.

Plzeňský kraj lobuje za koridory Plzeň – Cheb a Plzeň – Domažlice
Česká tisková kancelářPLZEŇ 2. 7. 2003 - Modernizace III. Tranzitního železničního koridoru Praha – Plzeň – Cheb a jeho doplnění o odbočnou větev Plzeň – Domažlice – Česká Kubice – Furth im Wald je hlavní dopravní prioritou rozvoje Plzeňského kraje. Uvedli to dnes jeho zástupci na ministerstvu dopravy, kde předali společnou rezoluci s Horním Falckem a Dolním Bavorskem, která požaduje co nejdříve vyřešit špatnou dopravní prostupnost západočeského příhraničí.
"Nechceme podcenit vzrůstající potřebu přepravy lidí a zboží, která nastane po přičlenění ČR a dalších zemí do EU," uvádí se v rezoluci, jejíž priority požadují zástupci kraje začlenit do dlouhodobé vládní strategie dopravní politiky.
"Vysvětlili jsme, že kraj potřebuje oba koridory," řekl ČTK radní Plzeňského kraje Pavel Stelzer. Podle něj je železniční koridor na Cheb stvrzen mezivládní dohodou z roku 1995. V dopravní koncepci státu ale chybí odbočná větev na Domažlice. Její potřeba vznikla poté, co německá strana rozhodla o stavbě nové trati Cham – Deggendorf. "V rezoluci nejsou ani termíny ani peníze," uvedl radní. Podle něj je ale důležité představu kraje prosazovat právě nyní, kdy se předělává vládní strategie dopravy do roku 2010. Zahájení výstavby bude záviset na tom, zda se Jihočeskému kraji podaří prosadit dříve IV. koridor.
Studie odbočné větve III. koridoru jsou zpracovávány ve třech variantách. Obnova trati by si vyžádala 15 až 30 miliard korun. Nejnákladnější je přestavba trati na dvojkolejný provoz a rychlost 160 km/hod. Další variantou je zachování současné trasy a srovnání některých oblouků a nejlevnější možností je obnova traťového tělesa, která by ale neumožnila zvýšit rychlost vlaků.
Financování odbočného koridoru, který by zrychlil dopravu z Prahy do Mnichova ze současných šesti hodin na polovinu, zatím není dané, ale významně by se na něm podílely strukturální fondy Evropské unie. Podle ředitele plzeňské oblasti ČD Josefa Chaloupky je rychlostní koridor na Domažlice a Mnichov obchodně i turisticky zajímavější než chebský, neboť by vedl až do Itálie.
Na trasu vlastního III. koridoru Plzeň – Cheb už se zpracovává projekt a jeho stavba by měla začít na přelomu roku 2004 a 2005 a potrvá čtyři roky. Koridor má spojit Cheb s Mosty u Jablunkova na česko-slovenské hranici.

Poľskí železničiari hrozia štrajkom
TASRHospodárske noviny 04.07.2003 - Poľské železničiarske odbory sú rozhodnuté vstúpiť do štrajku za predpokladu, že vládny kabinet a poľská štátna železničná spoločnosť PKP nevyjdú v ústrety odborárskym požiadavkám.
Odborové organizácie žiadajú poľskú vládu, aby odstúpila od rozhodnutia, na základe ktorého plánuje zatvoriť niekoľko liniek na regionálnych tratiach. Odborári nesúhlasia ani s privatizačnými plánmi pre PKP . V prípade, že požiadavky odborárov ostanú bez ohlasu, plánuje novozvolená odborárska komisia v rámci PKP k termínu 9.7. vyhlásiť varovný štrajk, ktorý by sa potom začal 14.7. Dátum generálneho štrajku odbory už predbežne určili na 23.7.

Opäť sa bude deliť
Dve samostatné firmy?
Hospodársky denníkSITA 07.07.2003 - V súčasnosti sa uskutočňujú diskusie vrcholového manažmentu železničiarskych firiem s rezortným ministerstvom dopravy o aktualizácii stratégie Železničnej spoločnosti (ZSSK), a. s. Obsahom debát je, či vôbec, a prípadne aký strategický investor vstúpi do spoločnosti. Jednou z možností je aj úplné oddelenie osobnej a nákladnej dopravy, čo by znamenalo rozčlenenie súčasnej ZSSK na ďalšie dve samostatné spoločnosti. Vznik samostatnej spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu pre osobnú dopravu a samostatnej firmy pre nákladnú dopravu by však vyvolal aj väčšiu zodpovednosť zo strany štátu, najmä v oblasti financovania výkonov vo verejnom záujme. Na druhej strane by sa sprehľadnilo financovanie osobnej dopravy a ukončilo by sa tiež tzv. krížové financovanie. Vstup súkromného kapitálu na železnice je potrebný na urýchlenie obnovy parku koľajových vozidiel a technologických zariadení. Pre zlepšenie kvality služieb a zvyšovanie produktivity práce je pritom podľa odborníkov nevyhnutným predpokladom výraznejšia obnova technológie a zavádzanie moderného know-how.
Z hľadiska silného globalizačného tlaku na firmu však bude musieť spoločnosť vzhľadom na potenciálne ohrozenie na trhu novodefinovať rozsah vlastného podnikania. Pre zadefinovanie budúcich aktivít ZSSK je však rozhodujúca legislatíva z oblasti verejnej dopravy. V období piatich rokov by sa však hlavné aktivity a orientácia podniku nemali meniť. Zmenu tak možno očakávať po prípadnom uzavretí strategického partnerstva, resp. majetkovom vstupe silného investora do spoločnosti. Viac ako 95 % výnosov podniku by mala generovať nákladná doprava pri stabilizácii jej podielu na trhu a dlhodobom zabezpečení zisku a osobná doprava, kde je prioritou stabilizácia s cieľom rastu. Druhým najvýznamnejším segmentom podnikania ZSSK naďalej bude osobná doprava aj napriek tomu, že tržby z nej pri relatívne nízkych tarifách regulovaných štátom pokrývajú v súčasnosti len štvrtinu nákladov.

Železničiari jamu predajú za vyše sto miliónov
Sme Richard Filipko 07.07.2003, BRATISLAVA – Železničiarsku jamu pod hlavnou stanicou v Bratislave, nad ktorou malo byť nové polmiliardové sídlo Železničnej spoločnosti a zopár bytov Železníc SR, pravdepodobne kúpi firma Reding za vyše sto miliónov korún. Reding je firma, ktorá budovu stavia.
„Pôvodne bolo záujemcov trinásť, z nich si päť vyžiadalo podrobnejšie projekty. Ponuky poslali dve firmy,“ povedal hovorca Železníc SR Ján Keresteš. „Firma Reding prejavila najväčší záujem. Ešte musia byť splnené isté podmienky – najmä musí záujemca preukázať, že má peniaze. Predaj musí schváliť akcionár železníc, čiže ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, a potom ešte vláda,“ povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Minulý týždeň pripravovali zmluvy a dnes bude Reding oficiálne odporučený ako kupec. Podľa oboch hovorcov bude cena určite nad sto miliónov, ale zverejnia ju až po schválení vládou.
Firma Reding má na železniciach množstvo zákaziek. Pri jazde vlakom po hlavných tratiach najčastejšie vidieť pri stavbách napísaného ako dodávateľa stavebných prác práve túto firmu. V posledných rokoch získala zákazky na niektorých stavbách v rámci modernizácie hlavných koridorov, obnovovala aj historickú budovu, stavala sídlo, ktoré je teraz na predaj. Pri športových súťažiach organizovaných železnicami býva sponzorom. Šéf Redingu pochádza zo železničiarskej dynastie, má na železniciach slušné kontakty.
Vyhĺbenie trinásťmetrovej jamy a vybudovanie štyroch podzemných podlaží stálo Železničnú spoločnosť 65,7 milióna a Železnice SR 21,3 milióna. Obe železničné firmy si stanovili, že predajom stavby musia prinajmenšom pokryť investované prostriedky, cenu pozemku a DPH. Pôvodne malo byť nad jamou vyhĺbenou neďaleko centra Bratislavy sto bytov pre železničiarov. Neskôr sa stavenisko stalo terčom kritiky médií, pretože nad ňou mala vyrásť štrnásťposchodová budova pre vedenie Železničnej spoločnosti (za 400 miliónov), byty pre Železnice SR (za 100 miliónov) a podzemné garáže.
Informácie, že zadlžení železničiari si stavajú polmiliardovú budovu, sa objavili v denníku SME v čase, keď sa rozhodovalo o rušení osobnej dopravy na regionálnych tratiach. Minister dopravy železničiarom zakázal pokračovať vo výstavbe.
Minulý týždeň vláda rozhodla, že prevezme dlhy železníc vo výške 21 miliárd korún. Podmienkou je obmedzenie akýchkoľvek investícií a záväzok, že železnice nebudú produkovať žiadnu stratu. Peniaze by mali ísť len na riešenie havarijných situácií.

Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť
Sme Dušan Pilc/BRATISLAVA 07.07.2003 - Symbolickou jazdou odštartovala 6.7. činnosť Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť. Spoločnosť od 7.7. prevádzkuje osobnú dopravu na železničnej trati Zohor - Záhorská Ves . Ceny na tejto trati sú v priemere o 10% nižšie ako doteraz.
Jednosmerný cestovný lístok zo Zohora do Záhorskej Vsi stojí 15 Sk namiesto doterajších 17 a denný obojsmerný lístok 29 (predtým 31 Sk). Týždenný jednosmerný lístok sa dá kúpiť za 60 Sk (doteraz 65 Sk) a obojsmerný týždenný lístok stojí 115 Sk (doteraz 130 Sk). Cestovný poriadok autobusovej dopravy by sa mal od septembra prispôsobiť spojom koľajovej spoločnosti. Od septembra začne Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť prevádzkovať osobnú dopravu na trati Záhorská Ves – Zohor – Bratislava a Rohožník – Zohor – Bratislava.

MDPT SR pozastavilo všetky investičné aktivity ZSSK
Hospodárske novinydj 07.07.2003 - I keď a.s. Železničná spoločnosť ( ZSSK ) vlani deklarovala spoločný postup pri nákupe, prevádzke a údržbe vkakov s naklápacími skriňami Pendolino s ČD , nebude ich kupovať.
Slovenské ministerstvo dopravy ako akcionára ZSSK pozastavilo všetky investičné aktivity. Keďže však obe strany neuzavreli zmluvu, nevyplývajú pre železničného dopravcu zo SR žiadne sankcie ani penále. Rýchlovlaky by však od taliansko-francúzskeho koncernu Alstom dostali za zvýhodnených cenových podmienok. ČD do konca budúceho roka nakúpia sedem takýchto súprav za 4,37 mld Kč.

Mladiství Košičania odcudzili ŽSR značky a zariadenia za takmer 36 tisíc Sk
TASRBratislava 4. júla 2003 - Škodu takmer 36 tisíc korún spôsobila Železniciam SR štvorica chlapcov z Košíc, ktorí sa v stredu večer vlámali do skladu v železničnej stanici Krásna nad Hornádom . Trojica pätnásťročných a jeden štrnásťročný čakanom vypáčili na sklade dve visacie zámky a odcudzili z neho okrem iného merač rozchodu koľaje, 27 hliníkových značiek a 28 držiakov na elektrický ohrev výhybiek.
Odcudzené veci chceli vo štvrtok speňažiť v zberni druhotných surovín, tento zámer im však prekazili príslušníci Železničnej polície (ŽP) z Košíc. Zaistené zariadenie, značky a držiaky policajti vrátili poškodenej organizácii.
ŽP odstúpila prípad Okresnému úradu justičnej polície Košice II.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Mikloš: železnice pýtajú veľa
Hospodárske novinydj 08.07.2003, Bratislava - Návrhy na poskytovanie štátnych úhrad za výkony vo verejnom záujme pre Železničnú spoločnosť a ŽSR počítali pre obe spoločnosti s vyššími sumami než je v súčasnosti reálne. Ako pre HN povedal minister financií Ivan Mikloš, ekonomickí ministri ich vrátili, keďže neboli v súlade s východiskami štátneho rozpočtu a boli predimenzované. "V prípade Železničnej spoločnosti to bolo o 215 miliónov korún viac, pre ŽSR o 800 miliónov," dodal. Ak by štát železničným podnikom pridelil viac než navrhovaných 6,6 miliardy korún, museli by sa tieto prostriedky čerpať z päťmiliardového balíka rozpočtových priorít. Aj napriek predpokladanému zvýšeniu daní a následne aj vstupných nákladov nie je v súčasnosti jasné, či rozpočet železniciam pridá. Ako Mikloš uzavrel, závisí to od posúdenia iných priorít, akými je, napríklad, výstavba diaľnic či školstvo.

Na Záhorí znižujú ceny za vlak
Sme Filipko Richard, 08.07.2003 - Cestujúci na Záhorí budú mať lacnejšie lístky na vlak. Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť, ktorá od 7.7. prevádzkuje lokálku na trati Záhorská Ves – Vysoká pri Morave – Zohor, znižuje cestovné.
"Znížili sme cenu priemerne o 10%. Naším záujmom je získať nových cestujúcich. Keď ich prilákame viac ako 10%, tak sa nám tržby zvýšia. Presne k tomu istému kroku sa pred pár týždňami odhodlali České dráhy, lebo cestujúci im zo železníc odchádzajú," povedal predseda predstavenstva spoločnosti Roman Filistein. "Som presvedčený, že keby to urobila aj Železničná spoločnosť, zatraktívnila by cestovanie železnicou."
Železničná spoločnosť išla doteraz opačným smerom. V novembri jej vláda odsúhlasila zvýšenie cestovného o 15% a zároveň sa zrušili niektoré zľavy.
Trasa zo Záhorskej Vsi do Zohora patrila medzi 25 regionálnych dráh, na ktorých Železničná spoločnosť prestala prevádzkovať osobnú dopravu. Bratislavská župa však našla peniaze a vykrývala straty, ktoré železniciam z obnovenej premávky vznikali.
Neskôr si samosprávny kraj založil vlastnú firmu a od Železničnej spoločnosti odkúpil "motoráčiky". Zatiaľ má dva motorové vozne a jeden prípojný a onedlho k nim pribudnú tri motorové a štyri prípojné.
Sú to staré vlaky z roku 1959, novšie si železnice nechali na ďalších osem tratí, kde nedávno lokálky začali znova jazdiť. Starý vozeň s motorom predávajú za 300 - až 350.000, vozne bez motora 200 - až 250.000.
"Sú to staré vozne, majú aj pomerne vysokú spotrebu, takže o to viac musíme šetriť inde. Problém bude aj po zvýšení ceny za naftu od budúceho mesiaca, ale práve rokujeme a dúfame, že dostaneme štatút poberateľa tzv. červenej nafty, aby sme mali pohonné látky zaťažené miernejšou daňou," hovorí Filistein. "Čo bude ďalej, uvidíme v septembri, keď spojazdníme ďalšiu trasu Rohožník – Zohor a začneme voziť ľudí až do Bratislavy. Podľa počtu pasažierov budeme zvažovať cenovú politiku, ale našim prioritným záujmom je držať primerané ceny."
Osobná železničná doprava je v Európe stratová. Straty vykrýva štát alebo regióny. Filistein hovorí, že Bratislavskú regionálnu koľajovú spoločnosť sa budú snažiť držať nad vodou aj prevádzkovaním nákladnej dopravy, na ktorú získali licenciu. "Rokujeme o preprave s viacerými spoločnosťami, aj o prevzatí niektorých vnútropodnikových vlečiek. Od roku 2004 by sme mohli byť v pluse."

Pri hre na koľajniciach zasiahol elektrický prúd 13-ročného chlapca
TASRBratislava 7. júla 2003 - Elektrický prúd zasiahol v nedeľu večer 13-ročného chlapca pri hre v blízkosti odstavených železničných vozňov na manipulačnej koľaji na železničnej stanici v Beluši .
Maloletý Považskobystričan si krátil čas na koľajniciach spolu s ďalšími dvoma chlapcami vo veku 11 a 12 rokov. Železničná polícia z Púchova šetrením na mieste ako aj z výpovedí dvoch mladších chlapcov zistila, že ich rovesník vyšiel po rebríku na vozeň, kde ho krátko pred devätnástou hodinou zasiahol prúd trolejového vedenia. Zraneného previezli do nemocnice, kde konštatovali ťažké popáleniny na zhruba 40 percentách tela s dĺžkou liečenia šesť mesiacov. Prípad vyšetruje oddelenie Železničnej polície (ŽP) z Púchova.
TASR informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Bahnverbindungen in Korea wiederhergestellt
Eurailpressam Samstag symbolisch ihre 17.06.2003 - Soul - Süd- und Nordkorea haben seit Jahrzehnten unterbrochenen Eisenbahnverbindungen wieder hergestellt. Bei Zeremonien im West- und Ostteil der demilitarisierten Zone montierten Techniker unter dem Applaus von etwa 100 Delegierten die Gleise für die grenzüberschreitenden Strecken. Beide Staaten wollen noch dieses Jahr den Bahnbetrieb über die Grenze wieder aufnehmen, der durch den Korea-Krieg (1950-53) zum Erliegen gekommen war. Die Feiern zur Wiederherstellung der Strecken waren im März wegen des Irak-Kriegs und des Atomstreits verschoben worden.
Die Schienenstrecken sind neben dem gemeinsamen Tourismusprojekt im Geumgang-Gebirge an der nordkoreanischen Ostküste die sichtbarsten Symbole der Annäherung beider Koreas. Die Gyeongeui-Eisenbahnlinie im Westen soll einmal Seoul über die nordkoreanische Hauptstadt Pjöngjang mit Shinuiju im Nordwesten Nordkoreas verbinden. Während auf südkoreanischer Seite der größte Teil des Streckenabschnitts fertig gestellt ist, sind die Bauarbeiten in Nordkorea kaum vorangeschritten.

Bahn will bei ICE- Wartung 150 Millionen Euro sparen
Eurailpress23.06.2003 - Die Deutsche Bahn will mit einem neuen Wartungskonzept für ihre ICE-Flotte den Fahrzeugeinsatz optimieren und so Millionen einsparen. Das "Projekt Express", das zum Fahrplanwechsel im Dezember eingeführt werden soll, sieht unter anderem vor, Reparaturen und Wartungen an Hochgeschwindigkeitszügen nachts und an Wochenenden vorzunehmen. Geplant ist ferner, die Züge in der so genannten Großen Inspektion künftig alle 80 000 Kilometer statt bisher 60 000 Kilometer zu warten, sagte eine Bahn-Sprecherin am Sonntag.
Die Kritik des Fahrgastverbandes Pro Bahn, der im Magazin "Focus" Einsparungen auf Kosten der Sicherheit befürchtete, wies die Sprecherin zurück. Das Projekt sei mit dem TÜV abgestimmt. Der größere Abstand sei möglich, da inzwischen mehr Daten und Fehleranalysen der vergangenen zehn Jahre vorlägen. Diese zeigten, dass eine Verlängerung der Intervalle ohne Sicherheitsbedenken möglich sei.
Die Bahn verspricht sich Einsparungen von 150 Millionen Euro, weil so die Neuanschaffung von fünf ICE-Zügen vermieden werden könne.

2015: Berlin - München in dreieinhalb Stunden
Eurailpress23.06.2003 - Die Bahn hat in Ostdeutschland ehrgeizige Pläne. Bundesverkehrsminister Manfred Stolpe (SPD) und Bahnchef Hartmut Mehdorn besiegelten am Freitag mit ihrer Unterschrift den Bau der 1,9 Mrd. EUR teuren und etwa 100 Kilometer langen Strecke von Erfurt nach Gröbers zwischen Halle und Leipzig, die 2015 fertig sein soll. Damit legten sie das finanzielle Fundament für ein wichtiges Teilstück der ICE-Trasse zwischen Berlin und München. Für alle zwölf noch zu realisierenden Planfeststellungsabschnitte liegt bereits Baurecht vor. Der 23 Kilometer lange östliche Bauabschnitt zwischen Gröbers und Leipzig geht zum 30. Juni 2003 durchgehend in Betrieb. Die gesamte Strecke zwischen Berlin und München soll 2017 mit Hochgeschwindigkeitszügen befahren werden, so dass die Reisezeit zwischen den beiden Millionenstädten auf dreieinhalb Stunden schmilzt. Zur Zeit beträgt sie gut sieben Stunden.
Stolpe maß der Teilstrecke „außerordentliche Bedeutung“ im gesamteuropäischen Korridor von Stockholm und Neapel zu. Aber auch für den Schnellverkehr zwischen Dresden und Frankfurt am Main bringe es deutliche Verbesserungen. Mehdorn wies darauf hin, dass neben der Schaffung von Arbeitsplätzen auch Verkehrsvorteile für die Region entstünden, da die Reisezeit zwischen Halle und Erfurt von 77 auf 31 und zwischen Leipzig und Erfurt von 66 auf 39 Minuten schrumpfe.

Noch nicht vollständig geklärt ist die Finanzierung des Teilstücks Erfurt – Nürnberg. Dieser Abschnitt ist allerdings umweltpolitisch sowohl in den betroffenen nordbayerischen Flusstälern als auch im Thüringer Wald umstritten.

Schweiz: Keine neue Bahnverbindung zwischen Gotthard- und Simplonlinie?
Eurailpress24.06.2003 - Der schweizerische Bundesrat will den Bau der neuen Eisenbahnstrecke Stabio-Arcisate - eine Expressverbindung zwischen Gotthard- und Simplonlinie - nicht finanzieren. In Italien und im Tessin sieht man darin einen Vorstoss gegen die offizielle Verkehrspolitik.
Das Sparprogramm von 3,4 Mrd. CHF macht auch vor wichtigen Infrastrukturprojekten nicht Halt. Dies betrifft die Bahnlinie, die dereinst Mendrisio mit Varese und dem Interkontinentalflughafen Mailand-Malpensa verbinden soll.
Die Finanzierung soll nicht in den Leistungsvereinbarungen des Bundes mit den SBB für die Jahre 2007 bis 2012 aufgenommen werden.
Eigentlich hätten die Bauarbeiten 2007 beginnen sollen. Jetzt sieht es danach aus, dass das Projekt auf die lange Bank geschoben wird.

Testzug mit 275 km/h zwischen Köln und Düren
Eurailpress27.06.2003 - Die Abnahme der Ausbaustrecke Köln – Düren – (Aachen) läuft auf Hochtouren. Gestern hat der ICE-S Testzug erstmals die Geschwindigkeit von 275 km/h erreicht. Die Fahrzeit betrug zwischen Köln Hbf und Düren nur 11 Minuten. Die Fahrten sind Teil einer Reihe von Prüf- und Abnahmefahrten für die Inbetriebnahme der Strecke mit 250 km/h im Dezember diesen Jahres. Um die Genehmigung zu erhalten ist eine um 10% höhere Geschwindigkeit während der Testphase erforderlich.
Der ICE-S mit einer Höchstgeschwindigkeit von 400 km/h besteht aus zwei ICE 2 Triebköpfen mit besonderem Getriebe und einem Mittelwagen, in dem sich ein Testlabor befindet. Die 40 km lange Ausbaustrecke Köln – Düren zweigleisig neu gebaut worden und ist Bestandteil der geplanten Hochgeschwindigkeitsverbindung Paris-Brüssel-Köln-Amsterdam und London.

Metrorapid-Projekt abgesagt
Eurailpress27.06.2003 - Die SPD in Nordrhein-Westfalen hat das umstrittene Magnetbahn-Projekt Metrorapid gestoppt. Damit ist einer der Zankäpfel im rot-grünen Koalitionsstreit in Düsseldorf aus dem Weg geräumt. „Wir verzichten auf den Metrorapid ", hieß lapidar es in einem heute im Düsseldorfer Landtag verbreiteten vorläufigen Positionspapier von Peer Steinbrück. Der nordrhein-westfälische Ministerpräsident nannte als Grund für den Verzicht die finanziellen Risiken, die weder im Haushalt des Bundes noch des Landes abgesichert werden könnten. NRW gewinne aber die Bereitschaft des Bundes zur Realisierung einer Metro-S-Bahn zwischen Dortmund und Köln.
Die Nachrichtenagentur Reuters will erfahren haben, dass die für den Metrorapid vorgesehenen 1,75 Mrd. EUR Bundesgelder keinesfalls in das Transrapid-Projekt München fließen sollen, sondern in weitere Schienenprojekte in NRW.

Steinbrück und Mehdorn wollen MetroExpress-S-Bahn
Eurailpress27.06.2003 - Das vorgesehene Aus für den Metrorapid bring den Plan einer schnellen MetroExpress-S-Bahn wieder auf die Tagesordnung. In einem Telefongespräch mit Bahnchef Hartmut Mehdorn hat Nordrhein-Westfalens Ministerpräsident Peer Steinbrück heute Nachmittag die Entscheidung der Landesregierung, auf den Bau der Magnetschnellbahn Metrorapid zu verzichten, besprochen. Bei dem Gespräch wurde vereinbart, jetzt sehr rasch weitergehende Maßnahmen zu erarbeiten, um durch eine schnelle MetroExpress-S-Bahn die Leistungsfähigkeit der Verkehre in der Region zu steigern.
Bereits zur Fußballweltmeisterschaft 2006 in Deutschland sollen große Teile der künftigen MetroExpress-S-Bahn in Betrieb sein. Für September haben Steinbrück und Mehdorn verabredet, Details zur MetroExpress-S-Bahn der Öffentlichkeit vorzustellen. Land und DB sind sich einig, dass das Ballungszentrum NRW mit rund 20 Millionen Einwohnern einen leistungsstarken Nahverkehr benötigt. Deshalb muss das heutige S-Bahn-System durch eine zeitgemäße schnelle MetroExpress-S-Bahn erweitert werden und eine nahtlose Verknüpfung zum ICE-Verkehr gewährleisten.

Bund: Transrapidgelder sind nur "virtuell" vorhanden
Eurailpress1.07.2003 - Nach dem Ende des Metrorapid haben die Länder Bayern und Hessen für ihre Magnetbahn-Wunschstrecken die Gelder aus Nordrhein-Westfalen gefordert. Diese Begehrlichkeit hat die Bundesregierung aber gebremst: Bei den für die aufgegebene Strecke in Nordrhein-Westfalen bereit stehenden Mitteln in Höhe von 1,75 Mrd. EUR handele es sich um Gelder, die erst mobilisiert werden müssten, sagte der Sprecher des Bundesverkehrsministeriums, Felix Stenschke. Es sei eine Art „virtuelles Geld“. Das könne man nicht einfach einsammeln oder einsparen.
Nach dem Aus für den Metrorapid war in Hessen der Ruf nach einem Transrapid vom Frankfurter Hauptbahnhof über den Rhein-Main-Flughafen zum Flughafen Hahn im Hunsrück laut geworden. Die Landesregierung will nun zusammen mit Rheinland-Pfalz über die Realisierung des Projekts verhandeln.
Der bayerische Ministerpräsident Edmund Stoiber (CSU) forderte mehr Geld für die Umsetzung des Projekts in München, wo es eine Finanzierungslücke von 125 Mio. EUR gebe. Bayern war 675 Mio. EUR Zuschuss versprochen worden, rund ein Drittel der Gesamtkosten. In Düsseldorf will die Landesregierung das Geld für Investitionen im eigenen Land nutzen. Der nordrhein-westfälische Ministerpräsident Peer Steinbrück geht davon aus, das er die Transrapid-Mittel für eine Express-S-Bahn einsetzen kann.
Auch Niedersachsen möchte nun wieder eine Magnetbahn, von den Niederlanden über Oldenburg, Bremen und Hamburg nach Berlin.
Stenschke wies darauf hin, dass das von Hessen jetzt wieder ins Gespräch gebrachte Projekt bei der früheren Vorauswahl bereits gescheitert sei. Von den fünf Projekten, die damals untersucht worden seien, habe diese Verbindung am schlechtesten abgeschnitten. Den Berechnungen zufolge sei für die Strecke zwischen Frankfurt und dem Flughafen Hahn kein wirtschaftlicher Erfolg zu erwarten gewesen. Wenn es an dem Projekt jetzt Änderungen geben solle, müsse neu gerechnet werden, sagte Stenschke.

Thalys verliert Fahrgäste
Eurailpress3.07.2003 - Der Hochgeschwindigkeitszug THALYS spürt die Billigflieger im Nacken. Auf der Strecke Köln-Paris ging im 1. Halbjahr der Umsatz um 14 Prozent zurück.
Wie der Geschäftsführer von THALYS International, Frank Bernard, gestern in Köln berichtete, sei der Grund dafür, dass Germanwings Paris anfliegt. Auf der Strecke Köln-Aachen-Brüssel stieg der Umsatz seit dem Fahrplanwechsel im Dezember dagegen um 75 Prozent. Die Fahrgastzahlen auf dieser Strecke will das Verkehrsunternehmen in diesem Jahr auf 500.000 verdoppeln.
Während THALYS noch 2002 einen Umsatz von 310 Millionen Euro gemacht habe, seien die Fahrgastzahlen im 1. Halbjahr mit 2,8 Millionen um 3,6 Prozent gefallen. Der Gesamtumsatz sei mit 152 Mio. EUR um 2,4 Prozent niedriger als im Vorjahr. Mit verantwortlich für die schlechteren Zahlen seien neben den Billigfliegern auch die Rezession auf dem Reisemarkt und Bahn-Streiks in Frankreich und Belgien gewesen. Der THALYS ist ein Gemeinschaftsunternehmen der französischen, belgischen und deutschen Bahn. Er verkehrt zwischen Amsterdam, Brüssel, Köln und Paris.

Peking - Shanghai: Transrapid-Projekt vor dem Aus
Eurailpress4.07.2003 - Der geplante Bau der ersten Transrapid-Langstrecke in China droht zu scheitern. Für die Schnellverbindung von Peking nach Shanghai soll die Magnetschwebebahn offenbar aus dem Rennen sein. "Wir haben klare Signale, dass die Entscheidung zu Gunsten der Rad-Schiene-Technik fällt", sagte Hans-Dieter Bott, Vorstandsmitglied im Siemens-Bereich Verkehrstechnik, der "Frankfurter Allgemeinen Zeitung" (FAZ). Mit geschätzten Investitionen von rund 20 Mrd. EUR ist die 1300 Kilometer lange Strecke Peking-Shanghai das Kernstück im Verkehrswegeplan der Chinesen, der langfristig den Bau von Hochgeschwindigkeitstrassen in einer Gesamtlänge von rund 8000 Kilometern vorsieht. Die Transrapid-Bauer Siemens und ThyssenKrupp hatten sich große Hoffnung gemacht, den Zuschlag zu bekommen. Die bisher einzige kommerziell genutzte Transrapid-Trasse verbindet den Flughafen von Shanghai mit der Stadt. Sie ist allerdings nur 30 Kilometer lang.
Auch in chinesischen Industriekreisen habe es geheißen, die Befürworter der traditionellen Rad-Schiene-Technik hätten inzwischen Oberwasser, schrieb die "FAZ" weiter. Vor allem der chinesische Eisenbahnminister habe sich vehement gegen den Transrapid und für den japanischen Hochgeschwindigkeitszug Shinkansen ausgesprochen. Durch das Aus für das Transrapid-Projekt in Nordrhein-Westfalen hätten er und alle anderen Skeptiker zusätzlich Rückenwind bekommen.
"Nach der Entscheidung in Nordrhein-Westfalen ist das Misstrauen wieder gewachsen. Die Chinesen haben Angst, dass sie mit der Technologie allein gelassen werden", wurde Siemens-Manager Gerhard Wahl zitiert.

Parlamentarischer Gesprächskreis Transrapid für Münchener Strecke
Eurailpress8.07.2003 - Auf seiner zweiten Sitzung hat der Parlamentarische Gesprächskreis Transrapid sich für eine Realisierung der Magnetbahnstrecke in München ausgesprochen. Nach der Absage an das Projekt Metrorapid sei eine Umsetzung der bayerischen Planungen nun um so wichtiger, „um die industrie- und beschäftigungspolitischen Chancen optimal zu nutzen und damit die Magnetbahntechnik zukunftsfähig zu machen“. DB-Vorstandschef Hartmut Mehdorn bekräftigte die Bereitschaft seines Unternehmens, als Bauherr und Betreiber der Magnetbahnstrecke aufzutreten. Grundlage diese Engagements sei dabei das wirtschaftlich-tragfähige Konzept für das Projekt in Bayern.
Bayerns Wirtschaftsminister Dr. Otto Wiesheu verwies in diesem Zusammenhang darauf hin, dass die anderen aktuell in der Diskussion befindlichen Magnetbahnprojekte schon bei den Vorstudien im Jahr 2000 geprüft und für deutlich unwirtschaftlich befunden worden. Dies treffen sowohl auf die Vorschläge aus Hessen als auch aus Niedersachsen zu.. Man müsse jetzt das einzig sinnvolle Projekt, nämlich die Magnetschwebebahn zwischen dem Hauptbahnhof München und dem Flughafen München, endlich realisieren.


Strana vytvorená: 12-VII-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0328.htm)