Európa
bude rozširovať dopravu na východ
1.7.2003 - Ambiciózny plán rozvoja
dopravy na európskom kontinente, ktorý včera Európskej
komisii predložila skupina expertov, obsahuje dve desiatky
prioritných dopravných projektov. Tie v rozšírenej únii
prepoja východ so západom a juh so severom. Do roku 2020 si
vyžiadajú 235 miliárd eur.
Experti popri dostavaní starých dopravných koridorov
odporúčajú 18 nových projektov, z ktorých mnohé sa týkajú
nových členských krajín. Ide napríklad o železničné
spojenie Paríž-Štrasburg-Štutgart-Viedeň-Bratislava,
železničnú linku Gdansk-Varšava-Brno/Žilina, diaľnicu
Gdansk-Katovice-Brno/Žilina-Viedeň, alebo multimodálne
prepojenie Portugalska a Španielska so strednou Európou.
Odporúčania expertov posúdi teraz Európska komisia, ktorá by
mala na jeseň predložiť konkrétne návrhy. V pracovnej
skupine, ktorá odporúčania pripravovala od januára, boli
okrem expertov členských štátov aj zástupcovia
kandidátskych krajín, vrátane Slovenska.
Vláda
schválila prechod 21-miliardového záväzku ŽSR a ZSSK do
štátneho dlhu
2.7.2003 14:48 - Vláda SR dnes
odsúhlasila prechod časti záväzkov Železničnej spoločnosti
( ZSSK ), a. s.,
Bratislava a Železníc SR ( ŽSR ) v objeme 21
miliárd Sk do štátneho dlhu SR k 1. januáru budúceho roka.
Kabinet súčasne odpustil ŽSR
vrátenie návratnej finančnej výpomoci z roku 1998 v objeme
527 miliónov Sk.
Celkový dlh oboch železničných podnikov predstavuje podľa
ministra dopravy Pavla Prokopoviča v súčasnosti 48 miliárd
Sk. Prvé úhrady veriteľom z 21-miliardovej sumy,
predstavujúcej istinu a úroky úverov železníc čerpaných
pod štátnou zárukou v minulosti, zrealizuje štát už v
budúcom roku.
Celkový dlh železníc by mal aj pri participácii štátu
postupne klesať. Jeho úplné splatenie prichádza podľa P.
Prokopoviča v prípade ZSSK do
úvahy v roku 2007. K oddlženiu ŽSR môže dôjsť do
roku 2009/2010, dodal minister.
Vláda súčasne zaviazala železničné podniky na efektívne
hospodárenie a nevytváranie ďalších dlhov. Aj z tohto titulu
neprekročí tohtoročný rámec investičnej činnosti mantinely
krytia bežných potrieb. Ďalšie opatrenia by mali nasledovať,
konkrétne pôjde o prechod regionálnych tratí pod vyššie
územné celky (VÚC) už v budúcom roku.
K 1. januáru 2004 prejde na základe vládneho rozhodnutia do
štátneho dlhu SR 7,319 miliardy Sk zo ZSSK a 13,631 miliardy
Sk zo ŽSR . V oboch prípadoch ide o úvery, ktoré
čerpali železnice v rokoch 1994-2002 na vykrytie štátom
objednaných výkonov vo verejnom záujme.
Uvedené čiastky zodpovedajú zároveň pohľadávke ŽSR a ZSSK voči
štátu za ním neuhradené verejné výkony. Štát namiesto ich
vykrytia uprednostnil poskytnutie štátnej záruky na úvery.
ZSSK , ktorá vznikla
1. januára 2002, na seba prevzala z pôvodných ŽSR záväzky voči
bankám za 3,166 miliardy Sk, od roku 2002 si na základe
neúčasti štátu na jej financovaní zvýšila dlh o ďalších
4,153 miliardy Sk. ŽSR
čerpali "prevádzkové" úvery od Európskej
investičnej banky (6,875 miliardy Sk), Depfa Investment Bank
(934 000 Sk) a VÚB (4,31 miliardy Sk).
Slovensko prijme ako dar od čínskeho prezidenta
röntgenový hraničný systém
2.7.2003 15:16 - Slovensko prijme dar
od čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina, ktorým je prenosný
röntgenový inšpekčný systém THSCAN MB 1215 HS na kontajnery
a vozidlá za 2,8 milióna amerických dolárov. Súčasne
zabezpečí prípravné práce v hodnote 20 miliónov korún.
Dnes o tom rozhodla vláda na návrh ministra financií Ivana
Mikloša.
Prenosný röntgen, ktorý bude kontrolovať náklad
prepravovaný cez východnú hranicu s Ukrajinou na priechode
Vyšné Nemecké - Užhorod, daroval Ťiang Ce-min Slovákom
počas januárovej návštevy prezidenta Rudolfa Schustera v
Číne. Slovensko je pritom prvou a zatiaľ jedinou krajinou,
ktorej Čínska ľudová republika darovala najnovšiu
technológiu chránenú čínskym patentom.
Súčasťou daru je aj jeho dodávka, výstavba haly, v ktorej
bude umiestnený, a montáž. Prijatie je však podmienené
zabezpečením prípravnej fázy stavby, teda vyhotovením
projektovej dokumentácie, vrátane prístupových komunikácií
pre dopravu a inštaláciu zariadenia. Ďalej sa musí prestavať
elektrokotolňa na plynovú kotolňu, zabezpečiť kanalizácia a
prípojky tepla, slaboprúdu a vody. Slovenská strana by mala
ďalej vybaviť colné záležitosti, oslobodenie od cla a
zabezpečiť pracovníkov, ktorí budú spolupracovať s
čínskymi odborníkmi pri inštalácii a regulácii systému.
Systém, ktorý zodpovedá štandardom EÚ, umožňuje rýchlu a
efektívnu kontrolu osobných a nákladných automobilov,
poštových zásielok, železničných vagónov či lodných
kontajnerov bez ich otvorenia. Poskytuje vizuálny prístup do
všetkých častí prehliadaného vozidla, a to aj do motora,
podvozku a nádrže paliva a je schopný rýchlo a bezpečne
zistiť anomálie. Dokáže odhaliť prevážané zbrane, drogy,
umelecké predmety, ale aj ľudí pašovaných v nákladných
priestoroch automobilov.
Ide o halu, ktorou prechádzajú osobné i nákladné automobily.
Obsah ich nákladu sa okamžite zobrazuje na monitore a je
automaticky porovnávaný s údajmi v colnej deklarácii.
Kontrola jedného kamiónu bez prívesu trvá približne dve
minúty.
Zariadenie vyrába firma Nuctech, ktorú založila pekinská
univerzita Tsingchua. Na Slovensku ju zastupuje spoločnosť
Delta Line Co. Ltd., ktorá rokuje o technických detailoch s
Colným riaditeľstvom SR.
Čína zatiaľ predala 30 zariadení s cenou od dvoch do troch
miliónov USD do siedmich štátov. Najviac - štyri sú
inštalované v Austrálii.
Levočanku
vzkriesia na dva dni
4.7.2003 - Lokálny vláčik Levočanka zrušený vo
februári obnovia na dva dni. Počas víkendu ho pre levočskú
púť vypravia 26-krát. "Púť nám pomohla vrátiť život
na trať Spišská Nová Ves -
Levoča aspoň na chvíľu," hovorí primátor Levoče
Miroslav Čurila. "Predpokladáme, že spoj bude vysoko
vyťažený, preto strata bude minimálna," tvrdí hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Platy železničiarom zvýšia o päť percent
4.7.2003, Jana Morháčová - Vyše
42-tisíc železničiarom na Slovensku sa tento rok zvýšia
platy v priemere o päť percent. Po ôsmich mesiacoch
vyjednávania o náraste miezd sa na tom včera dohodli odborári
s manažérmi oboch železničiarskych podnikov.
"Presnejšie od júla budú tarifné platy zvýšené
všetkým rovnako o 720 Sk," spresnil hovorca ŽSR Ján Keresteš. Zvyšok do sumy
päťpercentného celoročného nárastu bude vyplatených v
pohyblivých čiastkach mzdy do konca roka individuálne podľa
zásluh. To znamená v priemere ďalších asi 800 korún na
zamestnanca do konca roka. "Je to kompromis, ktorý nemožno
hodnotiť ani ako víťazstvo, ani ako prehru," zhodnotil
šéf odborárov Jozef Schmidt.
ŽSR aj ZSSK tak musia nájsť
na mzdy po vyše 250 miliónov korún viac. Podľa Jána Začku,
námestníka pre ľudské zdroje ŽSR odborári
pochopili, že viac tento rok nemôžu pridať na mzdách. Oba
manažmenty pôvodne presadzovali nulové zvýšenie miezd.
Odborári žiadali nárast o päť percent nad mieru inflácie.
Prakticky by to znamenalo zvýšenie platov o 13,5 percenta, a to
za celý rok, na čo by bolo treba takmer 800 miliónov korún.
Pri Senci bude nové prekladisko
4.7.2003 - Nové prekladisko pre
Volkswagen, PSA a obchodné reťazce má vzniknúť pri hlavnej
ceste medzi Bratislavou a Sencom. Prekladisko má zlepšiť
rozvoz tovarov z bratislavského prístavu a letiska a čo
najviac využiť blízku železnicu.
O post
šéfa ŽSR prejavilo záujem 7 kandidátov, vraj aj jeden
bývalý minister
7.7.2003 13:24 - O uvoľnený post
generálneho riaditeľa Železníc SR ( ŽSR ) prejavilo
zaslaním záväznej prihlášky záujem definitívne 7
kandidátov.
Podľa informácií TASR medzi najhorúcejších kandidátov na
obsadenie tejto funkcie patrí jeden z členov predstavenstva
partnerskej Železničnej spoločnosti ( ZSSK ). V kuloároch sa
objavila aj informácia, že o post šéfa ŽSR má údajne záujem aj jeden
kontroverzný minister bývalej Dzurindovej vlády zodpovedný
práve za oblasť dopravy. O počte zaregistrovaných prihlášok
informovala TASR sekcia rozvoja ľudských zdrojov Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR.
O budúcom šéfovi tohto štátneho podniku rozhodne komisia
rezortu dopravy. Správna rada ŽSR sa potom bude jej
odporúčaním zaoberať 9. júla tohto roku a víťazného
kandidáta nakoniec menuje minister.
Bývalý šéf ŽSR Ladislav Saxa odstúpil z postu na vlastnú
žiadosť v prvej polovici júna 2003. Ako hlavný dôvod
odstúpenia uviedol svoj zdravotný stav. Vedením ŽSR bol dočasne poverený ekonomický
námestník firmy Štefan Hlinka.
Nákladná železničná doprava sa možno
oddelí od osobnej
8.7.2003, Jana Morháčová -
Nákladná a osobná železničná doprava sa v budúcnosti
možno rozdelia do dvoch samostatných firiem. Manažéri
Železničnej spoločnosti a ministerstva dopravy totiž práve
diskutujú o takomto návrhu.
"Zatiaľ sa len zvažujú možnosti odčlenenia nákladnej
dopravy od osobnej. Zhromažďujú sa všetky argumenty za a
proti, ktoré sa budú určite vyhodnocovať," uviedol v
tejto súvislosti hovorca Železničnej spoločnosti Miloš
Čikovský. Rozdelenie prichádza do úvahy najskôr o dva roky.
Podľa Čikovského návrhy na oddelenie súvisia so zvažovaním
stratégie pre vstup zahraničného investora, kto-rý by mal
vstúpiť do Železničnej spoločnosti.
"Je to diskusia o tom, čo bude prijateľnejšie pre
zahraničného investora - spoločnosť, ktorá nie je
zaťažená stratovými činnosťami alebo firma, ktorá má
neziskové aktivity v osobnej doprave," spresnil hovorca.
Štát by mal podľa neho v prípade rozdelenia lepšiu kontrolu
nad vyhodnocovaním toho, koľko stojí osobná doprava a koľko
je potrebné na zmluvy vo verejnom záujme na prevádzku
osobných vlakov.
V súčasnosti Železničná spoločnosť očakáva ročné
tržby viac ako 19 miliárd korún. Približne 16,5 miliardy
korún získava z nákladnej dopravy a 2,5 miliardy sú tržby od
cestujúcich v osobnej doprave.
Prípadné delenie osobnej a nákladnej dopravy by sa najviac
dotklo divízie koľajových vozidiel Železničnej spoločnosti,
pretože tá spravuje ako nákladné, tak osobné vagóny a
majetok, ktorý sa podieľa na ich údržbe. "Je to citlivá
otázka, a teraz sa musia zhodnotiť všetky odborné
argumenty," dodal Čikovský.
Delenie a odčleňovanie majetku nastane aj v prípade druhého
železničného podniku - Železníc SR. Zrýchlenie tempa
odčleňovania a privatizácie niektorých organizačných
jednotiek sa očakáva najmä od nového riaditeľa firmy.
V súčasnosti rezort dopravy spomedzi siedmich uchádzačov
vyberá vhodného kandidáta na tento post. Bývalý riaditeľ
Ladislav Saxa odstúpil pred niekoľkými týždňami na vlastnú
žiadosť údajne zo zdravotných dôvodov. V kuloároch sa však
hovorí, že jedným z dôvodov na zmenu riaditeľa bolo aj
pomalé tempo transformácie Železníc SR a odčleňovania
majetku z tejto spoločnosti.
Na priecestí bez závor narazil vlak do auta
9.7.2003 - Motorový osobný vlak
včera popoludní zachytil na cestnom priechode v Lužiankach pri
Nitre Škodu 120. V aute s nitrianskou značkou zahynuli dvaja
muži a asi osemročné dieťa. Vlak ťahal auto približne sto
metrov. Na mieste nehody pracovali policajti. „Môj známy
haváriu videl. Keď naskočila červená, začal brzdiť a
čudoval sa, prečo nebrzdí aj vodič pred ním. Vodiči by mali
byť pozornejší,“ hovorí Jozef Kiko, ktorý vychádzal z
pozemku susediaceho s traťou. Dodal, že si pamätá tri
havárie, z ktorých sa iba jedna neskončila tragicky. Podľa
našich informácií polícia zistila zatiaľ totožnosť
jedného muža, ktorý mal pri sebe doklady.
Ako je to u nás s priecestiami
9.7.2003 - Na priecestiach so
závorami sa stáva pomerne málo nehôd, ale na tých ostatných
je to oveľa horšie. V sieti železníc je skoro
dvetisícpäťsto priecestí, ale závory alebo svetelná
signalizácia nie sú ani na polovici. „To, či je na trati len
obyčajná značka, svetelná signalizácia, alebo závory,
závisí od frekvencie a rýchlosti na trati a frekvencie cesty,
ktorá cez trať prechádza. Závory sú najmä na hlavných
tratiach, obyčajné značky na bočných,“ hovorí predseda
Odborového združenia železničiarov Jozef Schmidt. Ručne
ovládané závory sa snaží železnica vymieňať za
automatické, ale na hromadnú výmenu nemá peniaze.
Na hlavných železničných koridoroch sa v budúcnosti po
modernizácii koľajníc počíta so zvýšením rýchlosti
vlakov na 160 kilometrov za hodinu. V dedinách, cez ktoré
prechádzajú hlavné koridory, sa už hovorí, že priecestia sa
zrušia a nahradia ich nadjazdy pre autá.
Počet priecestí cez koľajnice 2481
Zabezpečené priecestia 1159
177 mechanických so závorami (ručná obsluha)
538 automatických so závorami
444 automatických so svetelnou signalizáciou, ale bez závor
Nezabezpečené priecestia 1322 (na priecestie upozorňuje len
cestná dopravná značka)
Minister dopravy menoval do funkcie nového šéfa ŽSR
od 1. augusta Romana Veselku
9.7.2003 17:22 - Minister dopravy,
pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič dnes
vymenoval s účinnosťou od 1. augusta 2003 do funkcie
generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) Romana Veselku.
R. Veselka sa stal víťazom výberového konania, v ktorom
rozhodovala 5-členná komisie MDPT. Jeho vymenovanie za šéfa ŽSR odporučila ministrovi aj Správna rada
Železníc SR. TASR o tom informovala riaditeľka Sekcie rozvoja
ľudských zdrojov MDPT Eleonóra Valentová. Budúci šéf ŽSR má ekonomické vzdelanie a už
niekoľko rokov pracuje v oblasti železničnej dopravy.
O uvoľnený post prejavilo zaslaním záväznej prihlášky
záujem 7 kandidátov, na výberovom konaní sa ich zúčastnilo
šesť.
Bývalý šéf Železníc SR Ladislav Saxa odstúpil z postu na
vlastnú žiadosť v 1. polovici júna 2003. Ako hlavný dôvod
odstúpenia uviedol svoj zdravotný stav. Minister dopravy P.
Prokopovič odmietol, že by Saxov odchod akokoľvek súvisel s
výsledkami kontrol, ktoré na železniciach zrealizovalo
Ministerstvo financií SR.
Vedením ŽSR bol
dočasne poverený ekonomický námestník firmy Štefan Hlinka.
Saxa podľa vlastného vyjadrenia asi aj naďalej zostane
profesijne pôsobiť na železniciach.
Experti predložili Európskej komisii ambiciózny plán
rozvoja európskej dopravy
Brusel 30. júna 2003 - Ambiciózny plán rozvoja
dopravy na európskom kontinente, ktorý dnes Európskej komisii
predložila skupina expertov, obsahuje dve desiatky prioritných
dopravných projektov. V rozšírenej Európskej únii prepoja
východ so západom a juh so severom a vyžiadajú si do roku
2020 investície 235 miliárd eur.
Únia už pred desiatimi rokmi vytýčila 14 veľkých
transeurópskych dopravných projektov, v ich realizácii však
zaostávala. Skupina expertov na čele s bývalým komisárom pre
dopravu Karlom Van Miertom teraz odporúča zmeniť prístup k
budovaniu európskych dopravných sietí.
Staršie projekty, ktoré sa týkajú únie pred rozšírením o
štáty strednej a východnej Európy, vyzývajú experti
dokončiť urýchlene do roku 2010. Ide napríklad o
rýchlovlakové spojenia medzi Parížom, Bruselom, Kolínom,
Amsterdamom a Londýnom.
Experti však popri tom odporúčajú 18 nových projektov,
ktoré by mali byť dokončené do roku 2020 a z ktorých mnohé
sa týkajú nových členských krajín.
Ide napríklad o železničné spojenie Paríž – Šrasburg –
Štutgart – Viedeň – Bratislava, železničnú linku Gdansk
– Varšava – Brno/Žilina, diaľnicu Gdank – Katovice –
Brno/Žilina – Viedeň, alebo multimodálne prepojenie
Portugalska a Španielska so strednou Európou. Súčasťou
projektov je tiež dokončenie európskeho satelitného
navigačného systému Galileo.
Náklady na realizáciu 18 nových projektov odhadli experti na
235 miliárd eur, zatiaľ čo dokončenie celej transeurópskej
siete má stáť 600 miliárd.
Odporúčania expertov posúdi teraz Európska komisia, ktorá by
mala na jeseň predložiť konkrétne návrhy. V pracovnej
skupine, ktorá odporúčania pripravovala od januára, boli
okrem expertov členských štátov aj zástupcovia
kandidátskych krajín, vrátane Slovenska.
Opitého muža
motajúceho sa po železničnej trati zachytil vlak
Bratislava 30. júna 2003 - Otras mozgu a
ďalšie zranenie s dobou liečenia asi tri týždne utrpel po
kolízii s osobným vlakom ešte v piatok 37-ročný
Bardejovčan, ktorý sa takmer s tromi promile alkoholu v krvi
"motal" po trati.
Podľa rušňovodiča muž kráčal oproti vlaku v úseku trate
Bardejov – Kľušov, po výstražnom zvukovom znamení sa
zapotácal a vyšiel von z koľaje. Keďže zostal príliš
blízko, rušňovodič zatiahol rýchlobrzdu, aby predišiel jeho
zachyteniu, čo sa mu však pre krátku vzdialenosť nepodarilo.
Bardejovčana zasiahol plech pod ľavým nárazníkom a zrazil ho
na zem vedľa koľaje. Zranený odmietol hospitalizáciu v
nemocnici, odkiaľ ho pustili na reverz. Železničná polícia z
Prešova u rušňovodiča požitie alkoholu nezistila. Škoda na
rušni nevznikla. Uvedený osobný vlak meškal 60 minút a
ďalší 14 minút.
TASR informáciu poskytol hovorca ŽP Jozef Búranský.
Železničáři v Belgii
stávkují proti restrukturalizaci
BRUSEL 30. 6. 2003 - Ani
jeden vlak nejezdí dnes po husté belgické železniční síti,
což znamená daleko větší než obvyklé zácpy na silnicích
a dálnicích. Železničáři protestují 24hodinovou stávkou
proti restrukturalizačnímu plánu, podle něhož mají státní
dráhy SNCB
zrušit do roku 2007 celkem 10.000 pracovních míst.
SNCB
patří mezi "klasické" západoevropské železnice,
obtížně reformovatelné, se silným vlivem odborů a odevždy
chráněné socialistickou složkou vlád. Na pokusech o změny
si vylámalo zuby několik ředitelů i ministrů. Nový šéf SNCB Karel
Vinck se rozhodl provést restrukturalizaci, jako by šlo o
soukromý podnik – slíbil zrušit 10.000 pracovních míst,
zvýšit tarify o 15 procent a osobní dopravu o 12 procent.
Nevýnosné aktivity chce svěřit soukromým firmám.
Odbory považují tyto plány za nebezpečné, nepromyšlené, ba
za nereálné snění a mobilizují všechny síly, aby jim
zabránily. Vinck argumentuje, že SNCB měla loni čistou ztrátu 911
milionů eur (necelé tři miliardy korun) a její celkový dluh
se odhaduje na 7,2 miliardy. Za této situace se nedá dělat nic
než radikální řez, zdůrazňuje.
Spor rozsoudí až nová belgická vláda, jejíž sestavování
už trvá déle než měsíc. Špičky liberálních a
socialistických stran, které ji budou tvořit, se právě dnes
při sestavování vládního programu dohadují o osudu státní
železnice.
Cestující zatím stojí v zácpách a nadávají. Tím spíš,
že o víkendu začala v Bruselu série rekonstrukcí hlavních
tahů uvnitř města včetně několika tunelů, takže nálada
je vražedná. Rychlovlaky z Londýna a Paříže do Bruselu (Eurostar
a THALYS)
končí ve francouzském Lille.
Britské železnice Network Rail budou
propouštět
LONDÝN 30. června 2003 -
Provozovatel britské železnice Network Rail hodlá během tří
let propustit dva tisíce lidí. Firma to dnes uvedla na tiskové
konferenci, na níž představila desetiletý plán svého
rozvoje. Odbory ale pohrozily, že se proti tomuto kroku
postaví.
Network Rail vznikla v minulém roce ze společnosti Railtrack,
kterou postihl finanční kolaps. Firma chce v rámci
desetiletého plánu nejen snížit náklady, ale také zvýšit
efektivnost přepravy a zlepšit úroveň služeb.
"Plánujeme, že v příštích třech letech zredukujeme
počet zaměstnanců zhruba o dva tisíce lidí," uvedl
předseda představenstva Ian McAllister.
I při nižších nákladech bude ale Network Rail potřebovat
miliardy liber na plánovanou modernizaci tratí a na nová
zařízení pro testování a opravy. S největší
pravděpodobností firma tyto peníze vybere od zákazníků a
daňových poplatníků.
Británie privatizovala železniční síť v 80. letech po
jejím rozdělení na menší celky. Železničním společnostem
se ale nedaří vytvářet zisky a cestující jezdí v
zastaralých vlacích, napsala agentura Reuters.
Štrajk železničiarskych odborárov v
Kórejskej republike pokračuje
Soul 30. júna 2003 - Zástupcovia
juhokórejských železničiarskych odborárov dnes odmietli
vládny návrh o ukončení štrajku a žiadajú obnovenie
rokovaní, týkajúcich sa nového privatizačného plánu.
“Nemáme dôvod meniť naše rozhodnutie a budeme pokračovať
v štrajku,” vyhlásil hovorca odborárov Kim Joung-Hoo. Podľa
neho vláda ignoruje požiadavky odborárov na otvorený dialóg.
Vláda však považuje štrajk za nelegálny a podľa nej značne
ohrozuje fungovanie železničnej dopravy.
Juhokórejská vláda odmietla rokovať so zástupcami takmer 22
000 odborárov s odôvodnením, že štrajk bol vykonštruovaný
so zámerom zablokovať reštrukturalizáciu a novú právnu
úpravu stratovej železničnej siete.
Prezident Kórejskej republiky Roh Mu-jun, ktorý sa snaží
udržať nepokoje pod kontrolou, vyhlásil, že nebudú
tolerovať žiadne protiprávne postupy odborárov. Počas
víkendu rozohnala polícia protestnú akciu asi 1 000
štrajkujúcich, čo naznačuje tvrdý postoj juhokórejskej
vlády.
Náznaky zvyšujúcej sa konfrontácie medzi vládou a
štrajkujúcimi negatívne ovplyvňujú najmä finančné trhy,
hoci analytici zdôrazňujú, že tvrdý postoj juhokórejskej
vlády bude mať pozitívny účinok z dlhodobého hľadiska.
Fond uhradí úroky na železnice
02.07.2003,
Bratislava - Fond národného majetku uhradí úroky v sume 35,6
milióna korún z úverov so štátnou zárukou, ktoré čerpali
Železnice SR.
Včera o tom rozhodol výkonný výbor FNM. Ako informovala
hovorkyňa FNM Tatjana Lesajová, fond tak uhradí zmluvný
záväzok ministerstva financií. „S uhradením záväzku sa
rátalo v tohtoročnom rozpočte FNM,“ konštatovala
hovorkyňa.
Železnice budú v roku 2004 žiadať od
štátu 7,5 miliardy Sk na verejné výkony
Bratislava 1. júla 2003 - Železnice SR ( ŽSR ) a Železničná
spoločnosť ( ZSSK ) žiadajú z budúcoročného štátneho
rozpočtu na vykrytie strát z výkonov vo verejnom záujme
takmer 7,5 miliardy Sk.
V tomto roku prisúdil vládny kabinet obom železničným
podnikom na tieto účely 6,6 miliardy Sk, z toho pre ZSSK 4,3 a pre ŽSR 2,3 miliardy Sk. Požiadavka obchodnej
spoločnosti na budúci rok predstavuje 4,6 a správcu dopravnej
cesty 2,9 miliardy Sk.
Zmluva o výkonoch vo verejnom záujme medzi štátom a
Železničnou spoločnosťou na budúci rok vychádza z
nezmeneného objemu objednaných výkonov oproti roku 2003.
Počíta však s rastom cien vstupov, predovšetkým energií a
miezd. Na druhej strane bude rásť aj cestovné, v priemere o 7
% bez DPH. Cena objednaného výkonu tak dosiahne 7,2 miliardy
Sk, z čoho 2,5 miliardy Sk vykryje spoločnosť z tržieb.
Celkové tržby dosiahnu 2,6 miliardy Sk. Nepokrytých ostane 4,6
miliardy Sk, ktoré si bude ZSSK
nárokovať zo štátneho rozpočtu.
Železnice SR počítajú v budúcom roku s ekonomicky
oprávnenými nákladmi vo výške 11,3 miliardy Sk, ktoré v
rozsahu 8,4 miliardy Sk „zapláta“ poplatok za používanie
železničnej dopravnej cesty zo strany ZSSK a iných dopravcov. Nepokrytých ostane
ešte 2,9 miliardy Sk. Náklady v roku 2004 vzrastú podľa
prepočtu ŽSR
medziročne o 667 miliónov Sk (6,3 %), a to najmä vplyvom rastu
cien materiálov a energie. Výnosy porastú o 0,8 %.
Informáciu zverejnil Úrad vlády SR v súvislosti s
prerokúvaním materiálu (oboch zmlúv) pred jeho zaradením na
rokovanie kabinetu.
Správna rada ŽSR odporúča rokovať o
predaji rozostavanej budovy s firmou Reding
Bratislava 1. júla 2003 - Správna rada
Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) odporučila
podniku pokračovať v rokovaní o predaji rozostavanej budovy na
nároží ulíc Šancová - Žabotova v Bratislave so
spoločnosťou Reding, a. s., Bratislava, ktorá je súčasne
zhotoviteľom diela.
Podľa hovorcu ŽSR Jána
Keresteša predložený návrh firmy Reding, pokrýva doterajšie
náklady železničných spoločností na stavbu, ako aj cenu
pozemku. „V súčasnom štádiu nebudem konkretizovať výšku
ponuky, môžem však konštatovať, že presahuje 100 miliónov
Sk.”
Ponuky na odkúpenie nedokončenej stavby ŽSR a Železničnej spoločnosti ( ZSSK ), a. s.,
Bratislava, s pôvodným rozpočtom takmer 0,5 miliardy Sk
predložila z 13 prihlásených uchádzačov okrem firmy Reding
aj bratislavská s. r. o. Baurex. Päťčlenná výberová
komisia odporučila najvyšším kontrolným orgánom
železničných spoločností posúdiť obe ponuky.
ŽSR
doposiaľ na výstavbu budovy vynaložili 21,3 milióna Sk, ZSSK prispela ďalšími 65,7 milióna Sk.
Predložené cenové ponuky majú pokryť minimálne výšku
vynaložených prostriedkov, cenu pozemku a DPH. Kupujúci musí
súčasne prevziať na seba záväzky, vyplývajúce zo zmluvy o
diele medzi železnicami a dodávateľom stavby. Ak by ju chcel
zrušiť, musí prevziať i zmluvné sankcie.
Predmetom predaja sú štyri zrealizované podzemné podlažia,
určené na parkovanie motorových vozidiel, jeden
nezrealizovaný administratívny blok (14 nadzemných podlaží)
a jeden nezrealizovaný administratívny blok (8 nadzemných
podlaží).
Správna rada ŽSR okrem
toho zaviazala železnice uzatvoriť s firmou Reding zmluvu o
budúcej zmluve ako aj dohodnúť spôsob finančnej zábezpeky.
Súhlas s predajom musí vysloviť aj Dozorná rada ZSSK, ktorá chcela v budove umiestniť svoju
centrálu. Rozhodnutia podliehajú súhlasu valného
zhromaždenia ZSSK (MDPT) a
vlády.
Železničiarske odbory a zamestnávatelia
sa zídu až vo štvrtok
Najväčším problémom pri vyjednávaní o
mzdovom náraste na rok 2003 zostáva definovanie podmienok
zabezpečenia finančných zdrojov na predpokladaný rast miezd
BRATISLAVA 1. júla 2003 - Kolektívne
vyjednávanie o mzdovom náraste na rok 2003 na železniciach sa
v utorok neuskutočnilo. Zástupcovia jedenástich odborových
centrál sa so zamestnávateľmi stretnú až vo štvrtok.
Agentúru SITA o tom informoval Odbor komunikácie Železničnej
spoločnosti, a.s. ( ZSSK ). Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), ZSSK a zástupcovia odborov sa na rokovaniach
pred sprostredkovateľom nedohodli na mzdovom náraste ani 25.
júna a ani predtým 17. júna. Najväčším problémom zostáva
definovanie podmienok zabezpečenia finančných zdrojov na
predpokladaný rast miezd.
Návrh železničných podnikov zvýšiť od 1. júla o 5 %
tarifnú mzdu zamestnancov (v priemere 500 Sk na osobu) a od 1.
septembra o 3,8 % pohyblivú čiastku (850 Sk na zamestnanca)
odbory na kolektívnom vyjednávaní pred sprostredkovateľom
neprijali už 4. júna. Následne niektoré odborové centrály
upustili od pôvodných požiadaviek, teda od rastu miezd o mieru
inflácie na úrovni 8,8 % navýšenej o ďalších 5 % za
obdobie celého roka, a presadzovali rast priemerných miezd o 8
%. Zamestnávatelia však zotrvali na návrhu zo 4. júna.
Ak sa obe strany nedohodnú, môže nasledovať rokovanie pred
rozhodcom alebo štrajk železničiarov za presadenie
požiadaviek. Návrh železničných spoločností predpokladá
rast mzdových nákladov do konca roka u každej z nich o 180
mil. Sk.
Odbory súhlasia s ukončením štrajku
(Reuters) SOUL 1. júla 2003 - Juhokórejské
železničné odbory sa dohodli na ukončení štvordňového
štrajku, ktorý ochromil železničnú dopravu. „Rozhodli sme
sa vrátiť do práce, aby sme minimalizovali nevýhody, ktoré
musia znášať ľudia,“ povedal vo vyhlásení Čchun
Hwan-kju, predseda železničných odborov. Vyhlásenie, ktoré
sa nezmieňuje o podrobnejších detailoch hlasovania členov
odborov obsahuje informáciu, že viac ako dve tretiny
štrajkujúcich pracovníkov sa vrátia do práce v utorok
popoludní.
Rýchlik Spišan narazil pri Štrbe do traktora
BRATISLAVA 1. júla 2003 - Vlaková
nehoda sa dnes stala na východe Slovenska. Rýchlik Spišan o
18:45 pri železničnej zastávke Lučivná pri Štrbe
narazil do traktora. Ako agentúru SITA informoval riaditeľ
odboru komunikácie ZSSK Miloš
Čikovský, pri nehode sa nikto nezranil, jej príčiny však nie
sú známe. Ihneď boli z prevádzky vylúčené obe koľaje, o
19:30 sa doprava na jednej z nich obnovila. Druhá koľaj bude z
prevádzky vylúčená niekoľko hodín, pretože sa pri nehode
vykoľajil rušeň.
Železničné
dlhy na účet štátu
Juraj Danielis 3.07.2003, Bratislava -
V materiáloch, ktoré v posledných rokoch na rokovania vlády
predkladá rezort dopravy, sa často spomína potreba ucelenej
koncepcie dopravnej politiky. Žiadna sa zatial nevypracovala.
Odvčera sú však Železnice SR ( ŽSR ) a Železničná
spoločnost ( ZSSK ) reálne bez výraznej časti svojich dlhov.
Vláda s týždnovým sklzom schválila prevzatie úverov so
štátnou zárukou ŽSR a ZSSK v celkovej výške takmer 21 miliárd
korún do štátneho dlhu, a to od začiatku budúceho roka. V
prípade ŽSR ide o
sumu presahujúcu 13,6 mld. Sk a od dlhu vo výške 7,3 mld. Sk
štát odbremení ZSSK . Bez dlhov by tak podla ministra dopravy Pavla
Prokopoviča železničný dopravca mal byt už v roku 2007 a ŽSR , ktoré prevzali
väčšinu záväzkov pôvodných železníc pred ich
rozdelením, najneskôr v roku 2010. Ich celkovú doterajšiu
zadlženost vrátane úverov bez štátnych záruk minister
vyčíslil na 48 mld. Sk. Štát železniciam odpustil aj
vrátenie finančnej výpomoci vo výške 527 mil. Sk, ktorú im
poskytol v roku 1998.
Železnice mali dlhší čas problémy so splácaním úverov,
ktoré čerpali na pokrytie strát z výkonov vo verejnom
záujme, za ktoré im štát neplatil alebo platil oneskorene.
Aby sa predišlo návratu tejto situácie, pozastavil minister
všetky investičné aktivity a zakázal dalšie zvyšovanie
dlhu. Ponechal iba nevyhnutné investície na bezpečnostné
opatrenia, ako aj čerpanie prostriedkov z európskych fondov.
„Na tie už sú zmluvy a počítajú s nimi aj budúce štátne
rozpočty,“ dodal minister.
V budúcom roku štát predsa len železniciam poskytne 2,5 mld.
Sk na investície. Ak by neinvestovali, hrozí im vyradenie z
medzinárodných koridorov. "Táto suma reálne investičné
potreby ŽSR
nepokryje," myslí si hovorca spoločnosti Ján Keresteš.
Pohladávky za výkony vo verejnom záujme voči štátu
Pohladávky za výkony vo verejnom
záujme voči štátu
Spoločnost Obdobie
Výška prevzatého úveru
ŽSR
1994 – 2001 12,1 mld. Sk
2002
1,5 mld. Sk
ZSSK
1997 – 2000 3,166 mld. Sk
2002
4,15 mld. Sk
Zdroj: ZSSK, ŽSR, MDPT
Železnice nevylučujú
dalšie reštrikcie
Juraj Danielis 03.07.2003 -
Železnice nedostanú v budúcom roku zo štátnej kasy na krytie
strát z výkonov vo verejnom záujme viac ako v tomto roku.
Návrh na zvýšenie týchto prostriedkov z tohtoročných 6,6 na
7,9 miliardy korún spolu pre oba železničné podniky
predložilo ministerstvo dopravy. Rezort financií ho však
zamietol.
Podla ministra dopravy Pavla Prokopoviča malo zvýšenie pokryt
zvýšenú infláciu či náklady na energie a dane. "V
situácii, ked štát za železnice prevzal ich úvery so
štátnou zárukou v nemalej sume, je žiaduce, aby dokázali
efektívne hospodárit," vysvetlil postoj rezortu financií
hovorca ministra Peter Papanek. Podla neho ani napriek
zvýšeným nákladom v budúcom roku a rovnakému rozsahu
objednaných výkonov železnice nebudú musiet robit dalšie
reštrikcie, kedže majú podmienky, aby sa z nich stali
finančne zdravé a sebestačné podniky.
Opačný názor má generálny riaditel Železničnej
spoločnosti Pavol Kuzma. Pri dotácii pre osobnú dopravu vo
výške 4,3 miliardy korún podla neho nie je možné zabezpečit
chod podniku. "Pripúštam, že budeme musiet pristúpit aj
k dalším reštrikciám," dodal pre HN s tým, že ich
charakter ešte nie je jasný. Spoločnost zhodnotí svoje
možnosti v rámci poskytnutej sumy. Najväčším problémom sú
podla Kuzmu nepostačujúce zdroje na investície do údržby
voznov, ktoré niekolkokrát prekročili svoju ekonomickú
životnost.
Obmedzenie lokálok splnilo účel
Zastavenie osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach, o ktorom
sa rozhodlo v druhej polovici januára, podla Prokopoviča v
tomto roku splnilo plán úspory nákladov. Tá dosiahla 576
miliónov korún, sumárny efekt je však nižší. Železničnej
spoločnosti totiž vznikol 60-miliónový výdavok na
zabezpečenie autobusovej dopravy, ktorá nahradila tri zo
zrušených „lokálok“. Navyše klesli tržby v osobnej
preprave, a tak výsledná úspora predstavuje zhruba 478
miliónov korún. Obnovenie prevádzky deviatich tratí na úkor
menej efektívnych spojení bude do konca roka stát takmer 70
miliónov korún.
Vláda oddlží železnice
za 21 miliárd
BRATISLAVA
03.07.2003 – Štát, ktorý v minulosti neplatil Železniciam
Slovenskej republiky ( ŽSR ) a Železničnej spoločnosti ( ZSSK ) za realizované
výkony vo verejnom záujme, prevezme záväzky terajších
železničných firiem v objeme 21 miliárd do štátneho dlhu od
budúceho roku. „Nejde o finančné uhradenie záväzku, k 1.
januáru sa zrealizuje len účtovný prechod do štátneho
dlhu,“ skonštatoval minister dopravy Pavol Prokopovič.
Dôvodom oddlženia je ich neschopnost splácat tieto úvery,
zároven budú podla ministra solídnym partnerom pre banky.
Obidve firmy majú v tomto roku stop na akékolvek investície.
„Dlh železníc sa v tomto roku nezvýši ani o korunu,“
uzavrel Prokopovič.
Súčasný 48-miliardový dlh oboch železničných spoločností
sa zníži, štát im v budúcnosti bude prispievat na úhradu
úverov so štátnou zárukou. V budúcom roku však štát
železničným firmám pomôže a okrem splatenia časti
zaručených úverov prispeje na investície v objeme 2,5
miliardy korún.
Podla rezortného ministra by sa oddlženie Železničnej
spoločnosti zabezpečujúcej nákladnú dopravu mohlo ukončit v
roku 2007, železnice zabezpečujúce osobnú dopravu by mohli
byt bez dlhov na prelome rokov 2009 až 2010.
Spadol pred rýchlik
03.07.2003
hud, ŠTRBA – K hroznej tragédii sa schylovalo v utorok na
železničnej trati medzi
Štrbou a Lučivnou . O 18.45 h tu rýchlik Spišan narazil
do malotraktor!
Zrážka si, naštastie, nevyžiadala obete na životoch a ani
zranených. Traktor Dušana J. zo Štrby je však úplne
zdemolovaný. Pri nehode došlo aj k vykolajeniu rušna. „Na
rušni a železničnom zvršku je škoda 325-tisíc Sk,“ poveda
hovorca ŽSR Ján
Keresteš. Týmto úsekom nadalej jazdia vlaky, no maximálna
rýchlost je 30 km/h.
Dušan J. jazdil na svojej mašinke súbežne s tratou. Vtedy
došlo k poruche riadenia a stroj sa nedal ovládat. Muž z
traktora vyskočil. Stroj však pokračoval v jazde a zo strmého
svahu spadol rovno na trat, ktorou sa blížil rýchlik Spišan.
Podla viacerých Štrbanov Dušan. J. bežal oproti rýchliku,
aby rušnovodiča upozornil na nebezpečenstvo. Zrážke sa už
však nedalo zabránit. Rýchlik Spišan meškal 263 minút.
Zadlženost železníc
klesne, zvýši sa štátny dlh
Podla rezortného ministra by sa oddlženie ZSSK mohlo
ukončit v roku 2007 a ŽSR by mohli byt bez dlhov na prelome
rokov 2009 až 2010
BRATISLAVA
2. júla 2003 - Štát, ktorý v minulosti neplatil Železniciam
Slovenskej republiky ( ŽSR ) za realizované
výkony vo verejnom záujme, prevezme záväzky terajších
železničných firiem v objeme 21 mld. Sk do štátneho dlhu od
1. januára 2004. Na predmetný dlh železničného dopravcu sa
totiž vztahuje štátna záruka, kedže Slovenská republika na
nezaplatenú čast výkonov vo verejnom záujme umožnila firme
čerpat úvery. "Nejde o finančné uhradenie záväzku, k
1. januáru sa zrealizuje len účtovný prechod do štátneho
dlhu," skonštatoval po stredajšom rokovaní vlády
minister dopravy Pavol Prokopovič. Súčasný dlh oboch
železničných spoločností, ktorý dosahuje približne 48 mld.
Sk, sa tak zníži a podla Prokopoviča bude štát prispievat aj
v budúcich rokoch na úhradu zvyšnej časti úverov so
štátnou zárukou.
„ŽSR a
Železničná spoločnost, a.s. ( ZSSK ) budú po
oddlžení solídny partner pre úverujúce banky,“ dodal
minister. Podla jeho slov však obidve firmy majú v tomto roku
"stop stav" na akékolvek investície. "Dlh
železníc sa v tomto roku nezvýši ani o korunu," uzavrel
Prokopovič. V budúcom roku však štát železničným firmám
pomôže a okrem splatenia časti zaručených úverov prispeje
na investície v objeme 2,5 mld. Sk. Podla režortného ministra
by sa oddlženie ŽSSK mohlo ukončit v roku 2007 a ŽSR by mohli byt bež dlhov na prelome rokov
2009 až 2010.
Kabinet tak po minulotýždnovom prerušení rokovania o Návrhu
riešenia finančných vžtahov medzi ZSSK a štátom, ako aj
Návrhu plánu plnenia konsolidačnej funkcie ŽSR vrátane oddlženia ŽSR zo strany štátu, tieto materiály v
stredu schválil. Rezort dopravy pritom s Ministerstvom financií
SR dopracovali scenár ekonomického vývoja ZSSK vo finančnej oblasti a doplnky k
finančnému modelu ŽSR do
roku 2007. Rezortné ministerstvo tiež požadovalo navýšenie
objemu na výkony vo verejnom záujme pre budúci rok o
približne 1,4 mld. Sk, no rezort financií s tým nesúhlasil.
Pohladávky ZSSK voči
štátu dosahujú celkom 7,319 mld. Sk. Firma ich do majetku
prevzala pri svojom vzniku k 1. januára 2002 a za obdobie rokov
1997 až 2000 eviduje pohladávku 3,166 mld. Sk a za minulý rok
dalších 4,153 mld. Sk. Pohladávka ŽSR za verejné výkony dosiahla za roky
1994 až 2001 dosiahla ku koncu vlanajška spolu 13,111 mld. Sk,
z čoho úroky z omeškania tvorili 6,919 mld. Sk. Koncom
januára 2003 sa však pohladávka znízila cez tranzu z Fondu
národného majetku SR o 1 mld. Sk. Za samotný rok 2002 dosiahne
pohladávka ŽSR
zrejme 1,52 mld. Sk. Vláda súhlasila aj s odpustením
finančných záväzkov ŽSR,
ktoré vyplývajú zo Zmluvy o podmienkach poskytnutia a
splatenia návratnej finančnej výpomoci zo septembra 1998, a to
v objeme 527,9 mil. Sk.
Redukcia železničnej
dopravy usporí ZSSK takmer 500 mil. Sk
Obnovenie železničnej dopravy na vybraných deviatich
regionálnych železničných tratiach s účinnostou od 15.
júna vygeneruje ZSSK do konca tohto roka stratu 65,8 mil. Sk
BRATISLAVA
2. júla 2003 - Obnovenie železničnej dopravy na vybraných
deviatich regionálnych železničných tratiach s účinnostou
od 15. júna vygeneruje Železničnej spoločnosti, a.s. ( ZSSK ) do konca tohto
roka stratu 65,8 mil. Sk, no zo zastavenia autobusovej dopravy na
troch tratiach firma usporí 37,2 mil. Sk. Sumárny efekt z
redukcie dopravy na vybraných 22 tratiach kalkulovaný
začiatkom roka by mal za celý tento rok dosiahnut 468,8 mil.
Sk. Dalšie úspory firma dosiahne z redukcie výkonov na
hlavných tratiach a cez interné opatrenia.
Ako v stredu pri vyhodnotení dopadov zastavenia vlakovej dopravy
na vybraných regionálnych dráhach uviedol minister dopravy
Pavol Prokopovič, ZSSK po
februárovom zrušení dopravy na 22 regionálnych tratiach k 15.
júnu obnovila osobnú železničnú dopravu v redukovanom
rozsahu na deviatich regionálkach. „Nie je to zázračné
riešenie, ani nájdenie nových rezerv, ide o dohodu s
regiónmi,“ povedal. Vyššie územné celky si totiž podla
neho stanovili priority.
Po februárovej redukcii regionálnej dopravy ZSSK v polovici júna obnovila dopravu na
deviatich regionálnych tratiach, jednu trat (Zohor - Záhorská
Ves) prevádzkuje na zmluvnej báze a zároven zastavila osobnú
dopravu autobusmi na troch tratiach. Redukovaná prevádzka sa
týka tratí Šala – Neded, Žilina – Rajec, Trenčín –
Chynorany, Úlany nad Žitavou – Zlaté Moravce, Levice –
Štúrovo, Šahy – Čata, Hronská Dúbrava – Banská
Štiavnica, Plešivec – Muráň a Bánovce nad Ondavou –
Velké Kapušany.
Štát dotáciu pre ZSSK
na rok 2004 asi nezvýši, regionálne trate prejdú pod VÚC
Bratislava 2. júla 2003 - Obnovenie prevádzky
na deviatich regionálnych tratiach od 15. júna bude do konca
tohto roku stát Zelezničnú spoločnost ( ZSSK ), a. s., takmer
66 miliónov Sk.
Očistením o úspory vyplývajúce zo zastavenia náhradnej
autobusovej dopravy na troch z týchto tratí, sa suma, ktorú
bude musiet ZSSK ušetrit
internými opatreniami do konca roku 2003, zníži na 31,4
milióna Sk.
“Po legislatívnom ošetrení bude možné realizovat k 1.
januáru budúceho roku prechod železničnej dopravy aj
infraštruktúry pod kuratelu regiónov,” uviedol minister
dopravy Pavol Prokopovič pri príležitosti vyhodnotenia dopadov
zastavenia osobnej dopravy.
ŽSSK prerušila osobnú dopravu na 25 (22+3) regionálnych
tratiach od 2. februára tohto roku potom, ako jej vláda
stanovila pre výkony vo verejnom záujme na rok 2003 pevnú
čiastku (4,33 miliardy Sk). Hoci ministerstvo požaduje pre
Železničnú spoločnost na budúci rok zvýšenie dotácie,
návrh štátneho rozpočtu počíta zatial s rovnakou čiastkou,
akú stanovil rozpočet pre tento rok.
Celkový čistý efekt zo zastavenia osobnej dopravy na 25
tratiach v regiónoch vyčíslila ZSSK na 470 miliónov Sk. Okrem toho,
redukciou výkonov na hlavných tratiach získa ZSSK v tomto roku ešte úsporu v objeme 171
miliónov Sk, dalších 214 miliónov Sk ušetrí inými
internými opatreniami.
K obnoveniu dopravy na 9 tratiach prispeli už prijaté
opatrenia. Patrí k ním prehodnotenie platných zmlúv za
upratovacie sluzby, redukcia zamestnancov, nižšie výkony
železničného zdravotníctva ale aj oblast opravy voznov.
Osobná železničná doprava sa zastavila bez náhrady na
týchto 22 tratiach: Zohor – Plavecký Mikuláš, Jablonica –
Brezová pod Bradlom, Nemšová – Lednické Rovne, Šala –
Neded, Komárno – Kolárovo, Lužianky – Kozárovce, Zbehy
– Radošina, Prievidza – Nitrianske Pravno, Zlaté Moravce
– Úlany nad Žitavou, Hronská Dúbrava – Banská
Štiavnica, Lučenec – Kalonda, Breznička – Katarínska
Huta, Plešivec – Murán, Plešivec – Slavošovce, Rožnava
– Dobšiná, Moldava nad Bodvou – Medzev, Poltár - Rimavská
Sobota, Spišská Nová Ves – Levoča, Trebišov – Vranov nad
Toplou, Bánovce nad Ondavou – Velké Kapušany, Zohor -
Záhorská Ves a Žilina – Rajec. Na dvoch posledne menovaných
bola doprava vdaka finančnej participácii VÚC obnovená. Na
troch úsekoch nahradila ZSSK
železničnú dopravu autobusovou. Ide o trate Trenčín –
Chynorany, Levice – Štúrovo a Zvolen – Čata.
Železničné stavby
prepúštajú 140 zamestnancov
Korzár, 02.07.2003 Klaudia Jurkovičová , Košice -
Spoločnost Železničné stavby, a. s. Košice prepúšta k
prvému augustu polovicu svojich zamestnancov. O prácu tak v
tejto firme príde 140 ludí. Prepúštanie prichádza už v
tretej vlne. Vlani firma zamestnávala 380 ludí. Koncom roka
nepredlžili časti zamestnancov pracovné zmluvy na dobu
určitú. Vo februári o prácu prišlo dalších 54
zamestnancov. Teraz z celkového počtu 284 odchádza zhruba
polovica. O príčinách problémov, ktoré vyústili až do
tejto situácie, sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva
a generálnym riaditelom Železničných stavieb Ing. Vladimírom
Turlíkom.
„Hlavným odberatelom, pre ktorého vlastne robíme 100 percent
výkonov, sú Železnice SR. Kedže k prvému júnu kvôli
nedostatku finančných prostriedkov pozastavili všetky práce,
na ktorých sa podielala aj naša spoločnost, museli sme
pristúpit ku prepúštaniu,” uviedol V. Turlík.
Vedenie spoločnosti o prepúštaní rokovalo s odborovou
organizáciou. Oboznámilo ich s tým, že redukcia počtu
zamestnancov je nevyhnutná pre zachovanie firmy.
Hrozí firme konkurz? „Hrozba konkurzu nie je aktuálna,”
uviedol V. Turlík. Nešpecifikoval, aký hospodársky výsledok
vykázala spoločnost za uplynulý rok. Poznamenal však, že od
svojho vzniku v roku 1996 bola firma zisková a hospodársky
výsledok medziročne rástol. To ale určite nebude platit pre
rok 2003, predpoklady hovoria o hospodárskom výsledku
blížiacom sa k nule.
Práce na niektorých väčších zákazkách ostali
nedokončené. Spomenme aspon Čadcu – Zvardoň, kde firma
realizovala poelektrifikačné úpravy a prestavbu trate.
Železničné stavby mali z celkového objemu 350 miliónov
korún vyčlenených na tento projekt realizovat práce za zhruba
50 miliónov. Zastavený bol aj projekt Prešov – Plaveč, kde
mali pre tento rok stanovených 100 miliónov korún. Podobne
boli zredukované práce na modernizácii širokorozchodnej trate
v Čiernej nad Tisou zo 400 na 140 miliónov korún. ŽSR zrušili práce aj na dalších
menších projektoch, kde boli Železničné stavby dodávatelom
stavebných prác.
Napriek tažkostiam firma nadalej investuje. Práve v týchto
dnoch má byt firme dodaný nový stroj, ktorý bude jediným na
Slovensku. Ide o strojnú podbíjačku výhybiek a kolají,
ktorú si Železničné stavby objednali v zahraničí. Zložili
zálohu a zaviazali sa k pätročnému splácaniu jej hodnoty.
Otázkou ostáva, či nová technológia v súčasných
podmienkach vôbec nájde svoje praktické využitie, aby tak
mohla „zarobit” na vloženú investíciu.
Firma sa pokúšala zhánat alternatívnu zákazkovú nápln v
zahraničí. Pokúsili sa preniknút na grécky a český trh,
zial, neúspešne. Domáci dodávatelia si svoje trhy strážia a
na Slovensko sa snažia naopak prerazit dodávatelia z Čiech.
Čo sa týka obmedzovania financií na obnovu a rekonštrukcie
železničných tratí, nejde zrovna o štastné riešenie,
pretože sa v konečnom dôsledku môže odražit na znížení
bezpečnosti premávky na našich železničných tratiach.
Zamestnanci si stažujú na nízke
odstupné
Akciová spoločnost Železničné stavby v Košice vznikla v
roku 1996, kedy boli zrušené štátne Tratové strojové
stanice v Bratislave a v Košiciach. Bývalí členovia vedenia
košickej stanice založili novú súkromnú akciovú
spoločnost. Čast majetku si prenajali od Železníc SR a
prevzali aj čast pôvodných zamestnancov. Vedenie akciovky sa
zaviazalo k prevzatiu všetkých práv a povinností voči týmto
zamestnancom v zmysle vtedajších zákonov a kolektívnych
zmlúv. Niektorí zamestnanci však tvrdia, že ich práva ako za
železníc v súkromnej akciovke platili len pol roka a potom sa
podmienky zmenili smerom k nim k horšiemu. Hovoria, že v čase
odchodu zo štátneho podniku do akciovky dostali železnice k
dispozícii 5 miliónov korún na odstupné pre zamestnancov.
Vtedy mali všetci nárok na polročné odstupné. Dnes pri
súčasnom prepúštaní majú nárok podla odpracovaných rokov
len na dvoj alebo trojmesačné odstupné. Podla našich
informácií sa zamestnanci súdili o vyplatenie odstupného z
roku 1996. Podla ich vyjadrenia sudkyna len odporučila
vyplatenie odstupného, pretože medzičasom sa celá
záležitost stala premlčanou. Zamestnanci teda tieto peniaze
nikdy neuvideli.
„O čiastke pät miliónov korún vôbec nemám informácie.
Predpokladám, že sa jedná o nepravdivú informáciu. Spor,
ktorý spomínate, sa nás netýka, pretože to bol súdny spor
medzi Železnicami SR a jej bývalými zamestnancami. Zmeny v
kolektívnej zmluve a zmeny v právach zamestnancov priniesla
zmena Zákonníka práce, a tieto boli vždy prerokované a
schválené odborovou organizáciou,” poznamenal v tejto
súvislosti Vladimír Turlík.
Zamestnanci si stažovali aj na to, že už nemajú nárok na
dodatkové dovolenky. Potažkali si aj na nízke mzdy, ktoré u
robotníkov predstavujú podla ich vyjadrenia 6 300 korún a u
strojníkov 7 300 korún. „Všetky záležitosti týkajúce sa
mzdovej politiky či sociálneho programu prerokúvame s odbornou
organizáciou. Čo sa týka miezd, čísla, ktoré spomínate, sa
nezakladajú na pravde. Priemerná mzda za rok 2002 u robotníkov
predstavuje 13 990 korún a u strojníkov 18 200. Na dodatkové
dovolenky zamestnanci mali nárok, ked boli zamestnaní u ZSR.”
Zamestnanci hovorili, ze pri prechode z štátneho podniku do
akciovky im bolo slúbené, ze si budú môct kúpit
zamestnanecké akcie. Prečo sa tak nestalo? „Stanovy akciovej
spoločnosti otázku zamestnaneckých akcií neriešia.”
V podniku svojho času pôsobil aj
bývalý šéf železníc Ladislav Saxa
Dozvedeli sme sa, že bývalý generálny riaditel Železníc SR
Ing. Ladislav Saxa, ktorý len teraz začiatkom júna abdikoval
na svoju funkcču, pôsobil svojho času v Železničných
stavbách.
K tejto firme má mat údajne blízko aj bývalý štatutárny
zástupca generálneho riaditela a zároven bývalý ekonomický
námestníka ŽSR Pavol
Dráč, ktorý v ŽSR
pôsobil v rokoch 1995 až 1996 a ktorý mal mat dobré vztahy s
A. Rezešom. “Čo sa týka pána Dráča, nie je akcionárom
našej firmy, ani v nej nebol zamestnaný. Pôsobil v bývalej
štátnej Tratovej strojovej stanici. Pán Saxa u nás naozaj
pracoval, kým neodišiel do Železníc SR na post najskôr
námestníka, neskôr generálneho riaditela ŽSR ,” upresnil
naše informácie Ing. Turlík.
Súvisí odchod L. Saxu z postu generálneho riaditela ŽSR so súčasnými problémami v
Železničných stavbách? „V žiadnom prípade nie. Také
problémy, ako my, majú všetky ostatné spoločnosti
vykonávajúce stavebné práce pre ŽSR . Nás to postihlo
vo väčšej miere, pretože sme najväčšou firmou na Slovensku
poskytujúcou takýto druh prác a zároven aj najlepšie
technicky vybavenou spoločnostou,” uzavrel V. Turlík.
Vykolajený rušen v
Lučivnej už v noci prepravili do depa
Poprad 2. júla 2003 - Rušen, ktorý sa v utorok
večer o 18.45 h vykolajil pri kolízii s malotraktorom pri
železničnej zastávke Lučivná
v okrese Poprad, sa v noci nadnes podarilo vrátit na kolajnice a
"po vlastných", hoci velmi pomaly, prepravit do
Rušnového depa v Spišskej Novej Vsi.
Ako TASR povedal riaditel Železničnej polície v Poprade
Vladimír Rudl, na trať, po ktorej práve prichádzal rýchlik
609 Spišan, spadol zo svahu malotraktor.
Príčiny nehody zatial V. Rudl konkretizovat nechcel, kedže
vyšetrovanie ešte pokracuje. Podla neoficiálnych zdrojov
zrejme došlo k samovolnému zosunu malotraktora na trať.
Nasvedčuje tomu aj skutočnost, že pri nehode nebol nikto
zranený. Výšku materiálnych škôd posúdia odborníci,
ktorí zhodnotia poškodenie kolajového zvrška i rušna.
Dopravu na trati železnice prerušili ihned po nehode a obnovili
postupne, po jednej kolaji po necelej hodine a po druhej
nadránom.
Európu
spoja zeleznice
02.07.2003 Velecký Tomáš - Hoci je železná
opona minulostou, cestovat z postkomunistických krajín do
iných častí Európy je stále problém. Cestu z EÚ na východ
moderné rýchlovlaky ešte nenašli, na európske dopravné
tepny nie je napojené ani Slovensko.
O niekolko rokov by sa to malo zmenit.
Brusel nechce, aby zostala nová Európa rozdelená. Európska
komisia už teraz plánuje zaviest dopravné koridory aj do
krajín, ktoré o rok do spoločenstva vstúpia. Tesné napojenie
bývalých sovietskych satelitov na železničnú
transkontinentálnu sieť prebehne postupne do roku 2020.
" .. sa musia vo východnej Európe ... železnice kompletne
zmodernizovat," vysvetluje Lubomír Palcák z Výskumného
ústavu dopravného. ... Železničné cesty sú tu zastarané a
často nedovolujú vlakom vyššiu ako 120-kilometrovú
rýchlost.
Slovensko má podla Palcáka vypracované strategické materiály
rozvoja dopravy aj z hladiska napojenia na európsku sieť.
"Tam by som problém nevidel. Ide o to, aby sme našli dost
peňazí a využili všetky domáce, zahraničné a súkromné
zdroje či pred- a povstupové fondy únie. Ak naši susedia
vybudujú dopravné tepny skôr, hrozí, že nás obídu,"
varuje Palcák.
Európska komisia navrhuje vyčlenit na rozvoj
transkontinentálnej dopravy okolo 235 mld EUR. Do roku 2020 to
bude každý rok 0,16% európskeho HDP. V nasledujúcich
šiestich rokoch Brusel dokončí už dávnejšie plánované
dopravné tepny na západe, potom sa sústredí na východné
krajiny.
Priamo Slovenska sa dotknú tri velké dopravné koridory.
Modernizovaná železnica spojí Paríž s Bratislavou a Gdaňsk
so Žilinou. .. Najrušnejšími križovatkami budú vo
východnej časti únie Budapešt, Vieden a Varšava.
NOVÉ DOPRAVNÉ TEPNY
isté projekty do roku 2020
železnica:
Lyon – Terst/Koper – Lublana – Budapešt
Grécko –
Sofia – Budapešt – Vieden – Praha – Norimberg
Gdansk –
Varšava – Brno/Žilina
Paríž –
Štrasburg – Štuttgart – Vieden – Bratislava
spolocné
projekty
železnica:
prekladacie stredisko Slawkow na polsko-ruských hraniciach
(2012)
Bari – Dures
– Sofia – Varna/Burgas (2020)
Praha – Linz (2010) – Maribor – Graz (2015) (krátené)
Na lokálke sa zníži cestovné
BRATISLAVA 04.07.2003 - Osobnú
dopravu na regionálnej železničnej trati Zohor -
Záhorská Ves od 7.7. začne prevádzkovať
Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť, ktorá zníži
cenu cestovného.
Uviedol to predseda predstavenstva spoločnosti Roman Filistein.
"Jednosmerný cestovný lístok zo Zohora do Záhorskej Vsi
bude stáť 15 Sk namiesto doterajších 17 a denný obojsmerný
lístok 29 namiesto doterajších 31 Sk," povedal Filistein.
Ako ďalej informoval, cena týždenného jednosmerného lístka
bude 60 Sk (doteraz 65 Sk) a cena obojsmerného týždenného
lístka 115 Sk (doteraz 130 Sk). "V priemere sme ceny
cestovného na tejto trati znížili o 10%. Naším cieľom je
prilákať viac cestujúcich do vlakových spojov," dodal
predseda predstavenstva.
Podľa R. Filisteina, ktorý tiež predsedá dopravnej komisii
Bratislavského samosprávneho kraja, cestovný poriadok spojov
Slovenskej autobusovej dopravy Bratislava by sa mal prispôsobiť
spojom regionálnej spoločnosti.
"Toto opatrenie by malo vstúpiť do platnosti od 1.9.,
pričom by sa mali zrušiť súbežné autobusové a vlakové
spoje na území kraja," uviedol Filistein. "Niektoré
autobusové spoje však plánujeme presunúť do časov, v
ktorých obyvatelia záhorských obcí nemajú k dispozícii
žiadny spoj," doplnil. Týmto krokom chce kraj zvýšiť
ponuku spojov pre cestujúcu verejnosť na Záhorí a zároveň
šetriť verejné financie.
Regionálna spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra
10.4.2003. Cieľom jej činnosti je prevádzka osobnej a
nákladnej dopravy najmä na území Bratislavského
samosprávneho kraja. Majoritným akcionárom je BSK, ktorý
vlastní 51% akcií. Zostávajúce akcie vlastnia súkromné
spoločnosti a obce na území bratislavského regiónu. Osobná
doprava na trati Záhorská Ves – Zohor – Bratislava a Rohožník – Zohor –
Bratislava sa plánuje od septembra.
Plzeňský kraj lobuje za koridory Plzeň
– Cheb a Plzeň – Domažlice
PLZEŇ 2. 7. 2003 -
Modernizace III. Tranzitního železničního koridoru Praha –
Plzeň – Cheb a jeho doplnění o odbočnou větev Plzeň –
Domažlice – Česká Kubice – Furth im Wald je hlavní
dopravní prioritou rozvoje Plzeňského kraje. Uvedli to dnes
jeho zástupci na ministerstvu dopravy, kde předali společnou
rezoluci s Horním Falckem a Dolním Bavorskem, která požaduje
co nejdříve vyřešit špatnou dopravní prostupnost
západočeského příhraničí.
"Nechceme podcenit vzrůstající potřebu přepravy lidí a
zboží, která nastane po přičlenění ČR a dalších zemí
do EU," uvádí se v rezoluci, jejíž priority požadují
zástupci kraje začlenit do dlouhodobé vládní strategie
dopravní politiky.
"Vysvětlili jsme, že kraj potřebuje oba koridory,"
řekl ČTK radní Plzeňského kraje Pavel Stelzer. Podle něj je
železniční koridor na Cheb stvrzen mezivládní dohodou z roku
1995. V dopravní koncepci státu ale chybí odbočná větev na
Domažlice. Její potřeba vznikla poté, co německá strana
rozhodla o stavbě nové trati Cham – Deggendorf. "V
rezoluci nejsou ani termíny ani peníze," uvedl radní.
Podle něj je ale důležité představu kraje prosazovat právě
nyní, kdy se předělává vládní strategie dopravy do roku
2010. Zahájení výstavby bude záviset na tom, zda se
Jihočeskému kraji podaří prosadit dříve IV. koridor.
Studie odbočné větve III. koridoru jsou zpracovávány ve
třech variantách. Obnova trati by si vyžádala 15 až 30
miliard korun. Nejnákladnější je přestavba trati na
dvojkolejný provoz a rychlost 160 km/hod. Další variantou je
zachování současné trasy a srovnání některých oblouků a
nejlevnější možností je obnova traťového tělesa, která
by ale neumožnila zvýšit rychlost vlaků.
Financování odbočného koridoru, který by zrychlil dopravu z
Prahy do Mnichova ze současných šesti hodin na polovinu,
zatím není dané, ale významně by se na něm podílely
strukturální fondy Evropské unie. Podle ředitele plzeňské
oblasti ČD Josefa Chaloupky je rychlostní koridor na Domažlice
a Mnichov obchodně i turisticky zajímavější než chebský,
neboť by vedl až do Itálie.
Na trasu vlastního III. koridoru Plzeň – Cheb už se
zpracovává projekt a jeho stavba by měla začít na přelomu
roku 2004 a 2005 a potrvá čtyři roky. Koridor má spojit Cheb
s Mosty u Jablunkova na česko-slovenské hranici.
Poľskí železničiari hrozia štrajkom
04.07.2003 -
Poľské železničiarske odbory sú rozhodnuté vstúpiť do
štrajku za predpokladu, že vládny kabinet a poľská štátna
železničná spoločnosť PKP nevyjdú v ústrety odborárskym požiadavkám.
Odborové organizácie žiadajú poľskú vládu, aby odstúpila
od rozhodnutia, na základe ktorého plánuje zatvoriť niekoľko
liniek na regionálnych tratiach. Odborári nesúhlasia ani s
privatizačnými plánmi pre PKP . V prípade, že požiadavky odborárov ostanú
bez ohlasu, plánuje novozvolená odborárska komisia v rámci PKP k termínu 9.7. vyhlásiť varovný
štrajk, ktorý by sa potom začal 14.7. Dátum generálneho
štrajku odbory už predbežne určili na 23.7.
Opäť sa bude deliť
Dve samostatné firmy?
07.07.2003 - V súčasnosti sa
uskutočňujú diskusie vrcholového manažmentu
železničiarskych firiem s rezortným ministerstvom dopravy o
aktualizácii stratégie Železničnej spoločnosti (ZSSK), a. s.
Obsahom debát je, či vôbec, a prípadne aký strategický
investor vstúpi do spoločnosti. Jednou z možností je aj
úplné oddelenie osobnej a nákladnej dopravy, čo by znamenalo
rozčlenenie súčasnej ZSSK na ďalšie dve samostatné
spoločnosti. Vznik samostatnej spoločnosti so 100-percentnou
účasťou štátu pre osobnú dopravu a samostatnej firmy pre
nákladnú dopravu by však vyvolal aj väčšiu zodpovednosť zo
strany štátu, najmä v oblasti financovania výkonov vo
verejnom záujme. Na druhej strane by sa sprehľadnilo
financovanie osobnej dopravy a ukončilo by sa tiež tzv.
krížové financovanie. Vstup súkromného kapitálu na
železnice je potrebný na urýchlenie obnovy parku koľajových
vozidiel a technologických zariadení. Pre zlepšenie kvality
služieb a zvyšovanie produktivity práce je pritom podľa
odborníkov nevyhnutným predpokladom výraznejšia obnova
technológie a zavádzanie moderného know-how.
Z hľadiska silného globalizačného tlaku na firmu však bude
musieť spoločnosť vzhľadom na potenciálne ohrozenie na trhu
novodefinovať rozsah vlastného podnikania. Pre zadefinovanie
budúcich aktivít ZSSK je však rozhodujúca legislatíva z
oblasti verejnej dopravy. V období piatich rokov by sa však
hlavné aktivity a orientácia podniku nemali meniť. Zmenu tak
možno očakávať po prípadnom uzavretí strategického
partnerstva, resp. majetkovom vstupe silného investora do
spoločnosti. Viac ako 95 % výnosov podniku by mala generovať
nákladná doprava pri stabilizácii jej podielu na trhu a
dlhodobom zabezpečení zisku a osobná doprava, kde je prioritou
stabilizácia s cieľom rastu. Druhým najvýznamnejším
segmentom podnikania ZSSK naďalej bude osobná doprava aj
napriek tomu, že tržby z nej pri relatívne nízkych tarifách
regulovaných štátom pokrývajú v súčasnosti len štvrtinu
nákladov.
Železničiari jamu predajú za vyše sto
miliónov
Richard Filipko 07.07.2003, BRATISLAVA –
Železničiarsku jamu pod hlavnou stanicou v Bratislave, nad
ktorou malo byť nové polmiliardové sídlo Železničnej
spoločnosti a zopár bytov Železníc SR, pravdepodobne kúpi
firma Reding za vyše sto miliónov korún. Reding je firma,
ktorá budovu stavia.
„Pôvodne bolo záujemcov trinásť, z nich si päť vyžiadalo
podrobnejšie projekty. Ponuky poslali dve firmy,“ povedal
hovorca Železníc SR Ján Keresteš. „Firma Reding prejavila
najväčší záujem. Ešte musia byť splnené isté podmienky
– najmä musí záujemca preukázať, že má peniaze. Predaj
musí schváliť akcionár železníc, čiže ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií, a potom ešte vláda,“
povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Minulý týždeň pripravovali zmluvy a dnes bude Reding
oficiálne odporučený ako kupec. Podľa oboch hovorcov bude
cena určite nad sto miliónov, ale zverejnia ju až po
schválení vládou.
Firma Reding má na železniciach množstvo zákaziek. Pri jazde
vlakom po hlavných tratiach najčastejšie vidieť pri stavbách
napísaného ako dodávateľa stavebných prác práve túto
firmu. V posledných rokoch získala zákazky na niektorých
stavbách v rámci modernizácie hlavných koridorov, obnovovala
aj historickú budovu, stavala sídlo, ktoré je teraz na predaj.
Pri športových súťažiach organizovaných železnicami býva
sponzorom. Šéf Redingu pochádza zo železničiarskej dynastie,
má na železniciach slušné kontakty.
Vyhĺbenie trinásťmetrovej jamy a vybudovanie štyroch
podzemných podlaží stálo Železničnú spoločnosť 65,7
milióna a Železnice SR 21,3 milióna. Obe železničné firmy
si stanovili, že predajom stavby musia prinajmenšom pokryť
investované prostriedky, cenu pozemku a DPH. Pôvodne malo byť
nad jamou vyhĺbenou neďaleko centra Bratislavy sto bytov pre
železničiarov. Neskôr sa stavenisko stalo terčom kritiky
médií, pretože nad ňou mala vyrásť štrnásťposchodová
budova pre vedenie Železničnej spoločnosti (za 400 miliónov),
byty pre Železnice SR (za 100 miliónov) a podzemné garáže.
Informácie, že zadlžení železničiari si stavajú
polmiliardovú budovu, sa objavili v denníku SME v čase, keď
sa rozhodovalo o rušení osobnej dopravy na regionálnych
tratiach. Minister dopravy železničiarom zakázal pokračovať
vo výstavbe.
Minulý týždeň vláda rozhodla, že prevezme dlhy železníc
vo výške 21 miliárd korún. Podmienkou je obmedzenie
akýchkoľvek investícií a záväzok, že železnice nebudú
produkovať žiadnu stratu. Peniaze by mali ísť len na
riešenie havarijných situácií.
Bratislavská
regionálna koľajová spoločnosť
Dušan Pilc/BRATISLAVA 07.07.2003 - Symbolickou
jazdou odštartovala 6.7. činnosť Bratislavská regionálna
koľajová spoločnosť. Spoločnosť od 7.7. prevádzkuje
osobnú dopravu na železničnej
trati Zohor - Záhorská Ves . Ceny na tejto trati sú v priemere o 10%
nižšie ako doteraz.
Jednosmerný cestovný lístok zo Zohora do Záhorskej Vsi stojí
15 Sk namiesto doterajších 17 a denný obojsmerný lístok 29
(predtým 31 Sk). Týždenný jednosmerný lístok sa dá kúpiť
za 60 Sk (doteraz 65 Sk) a obojsmerný týždenný lístok stojí
115 Sk (doteraz 130 Sk). Cestovný poriadok autobusovej dopravy
by sa mal od septembra prispôsobiť spojom koľajovej
spoločnosti. Od septembra začne Bratislavská regionálna
koľajová spoločnosť prevádzkovať osobnú dopravu na trati
Záhorská Ves – Zohor – Bratislava a Rohožník – Zohor –
Bratislava.
MDPT SR pozastavilo všetky
investičné aktivity ZSSK
dj 07.07.2003 - I keď a.s.
Železničná spoločnosť ( ZSSK ) vlani deklarovala spoločný postup pri
nákupe, prevádzke a údržbe vkakov s naklápacími skriňami Pendolino s ČD , nebude ich kupovať.
Slovenské ministerstvo dopravy ako akcionára ZSSK pozastavilo všetky investičné
aktivity. Keďže však obe strany neuzavreli zmluvu,
nevyplývajú pre železničného dopravcu zo SR žiadne sankcie
ani penále. Rýchlovlaky by však od taliansko-francúzskeho
koncernu Alstom
dostali za zvýhodnených cenových podmienok. ČD
do konca budúceho roka nakúpia sedem takýchto súprav za 4,37
mld Kč.
Mladiství Košičania
odcudzili ŽSR značky a zariadenia za takmer 36 tisíc Sk
Bratislava 4. júla 2003 - Škodu takmer 36
tisíc korún spôsobila Železniciam SR
štvorica chlapcov z Košíc, ktorí sa v stredu večer vlámali
do skladu v železničnej
stanici Krásna nad Hornádom . Trojica pätnásťročných a
jeden štrnásťročný čakanom vypáčili na sklade dve visacie
zámky a odcudzili z neho okrem iného merač rozchodu koľaje,
27 hliníkových značiek a 28 držiakov na elektrický ohrev
výhybiek.
Odcudzené veci chceli vo štvrtok speňažiť v zberni
druhotných surovín, tento zámer im však prekazili
príslušníci Železničnej polície (ŽP) z Košíc. Zaistené
zariadenie, značky a držiaky policajti vrátili poškodenej
organizácii.
ŽP odstúpila prípad Okresnému úradu justičnej polície
Košice II.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Mikloš: železnice pýtajú veľa
dj 08.07.2003, Bratislava - Návrhy na
poskytovanie štátnych úhrad za výkony vo verejnom záujme pre
Železničnú spoločnosť a ŽSR počítali pre obe spoločnosti
s vyššími sumami než je v súčasnosti reálne. Ako pre HN
povedal minister financií Ivan Mikloš, ekonomickí ministri ich
vrátili, keďže neboli v súlade s východiskami štátneho
rozpočtu a boli predimenzované. "V prípade Železničnej
spoločnosti to bolo o 215 miliónov korún viac, pre ŽSR o 800
miliónov," dodal. Ak by štát železničným podnikom
pridelil viac než navrhovaných 6,6 miliardy korún, museli by
sa tieto prostriedky čerpať z päťmiliardového balíka
rozpočtových priorít. Aj napriek predpokladanému zvýšeniu
daní a následne aj vstupných nákladov nie je v súčasnosti
jasné, či rozpočet železniciam pridá. Ako Mikloš uzavrel,
závisí to od posúdenia iných priorít, akými je, napríklad,
výstavba diaľnic či školstvo.
Na Záhorí znižujú ceny za vlak
Filipko Richard, 08.07.2003 - Cestujúci na
Záhorí budú mať lacnejšie lístky na vlak. Bratislavská
regionálna koľajová spoločnosť, ktorá od 7.7. prevádzkuje
lokálku na trati Záhorská Ves – Vysoká pri Morave –
Zohor, znižuje cestovné.
"Znížili sme cenu priemerne o 10%. Naším záujmom je
získať nových cestujúcich. Keď ich prilákame viac ako 10%,
tak sa nám tržby zvýšia. Presne k tomu istému kroku sa pred
pár týždňami odhodlali České dráhy, lebo cestujúci im zo
železníc odchádzajú," povedal predseda predstavenstva
spoločnosti Roman Filistein. "Som presvedčený, že keby
to urobila aj Železničná spoločnosť, zatraktívnila by
cestovanie železnicou."
Železničná spoločnosť išla doteraz opačným smerom. V
novembri jej vláda odsúhlasila zvýšenie cestovného o 15% a
zároveň sa zrušili niektoré zľavy.
Trasa zo Záhorskej Vsi do Zohora patrila medzi 25 regionálnych
dráh, na ktorých Železničná spoločnosť prestala
prevádzkovať osobnú dopravu. Bratislavská župa však našla
peniaze a vykrývala straty, ktoré železniciam z obnovenej
premávky vznikali.
Neskôr si samosprávny kraj založil vlastnú firmu a od
Železničnej spoločnosti odkúpil "motoráčiky".
Zatiaľ má dva motorové vozne a jeden prípojný a onedlho k
nim pribudnú tri motorové a štyri prípojné.
Sú to staré vlaky z roku 1959, novšie si železnice nechali na
ďalších osem tratí, kde nedávno lokálky začali znova
jazdiť. Starý vozeň s motorom predávajú za 300 - až
350.000, vozne bez motora 200 - až 250.000.
"Sú to staré vozne, majú aj pomerne vysokú spotrebu,
takže o to viac musíme šetriť inde. Problém bude aj po
zvýšení ceny za naftu od budúceho mesiaca, ale práve
rokujeme a dúfame, že dostaneme štatút poberateľa tzv.
červenej nafty, aby sme mali pohonné látky zaťažené
miernejšou daňou," hovorí Filistein. "Čo bude
ďalej, uvidíme v septembri, keď spojazdníme ďalšiu trasu
Rohožník – Zohor a začneme voziť ľudí až do Bratislavy.
Podľa počtu pasažierov budeme zvažovať cenovú politiku, ale
našim prioritným záujmom je držať primerané ceny."
Osobná železničná doprava je v Európe stratová. Straty
vykrýva štát alebo regióny. Filistein hovorí, že
Bratislavskú regionálnu koľajovú spoločnosť sa budú
snažiť držať nad vodou aj prevádzkovaním nákladnej
dopravy, na ktorú získali licenciu. "Rokujeme o preprave s
viacerými spoločnosťami, aj o prevzatí niektorých
vnútropodnikových vlečiek. Od roku 2004 by sme mohli byť v
pluse."
Pri hre na koľajniciach zasiahol elektrický prúd
13-ročného chlapca
Bratislava 7. júla 2003 - Elektrický prúd
zasiahol v nedeľu večer 13-ročného chlapca pri hre v
blízkosti odstavených železničných vozňov na manipulačnej
koľaji na železničnej
stanici v Beluši .
Maloletý Považskobystričan si krátil čas na koľajniciach
spolu s ďalšími dvoma chlapcami vo veku 11 a 12 rokov.
Železničná polícia z Púchova šetrením na mieste ako aj z
výpovedí dvoch mladších chlapcov zistila, že ich rovesník
vyšiel po rebríku na vozeň, kde ho krátko pred devätnástou
hodinou zasiahol prúd trolejového vedenia. Zraneného previezli
do nemocnice, kde konštatovali ťažké popáleniny na zhruba 40
percentách tela s dĺžkou liečenia šesť mesiacov. Prípad
vyšetruje oddelenie Železničnej polície (ŽP) z Púchova.
TASR informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Bahnverbindungen in Korea
wiederhergestellt
am Samstag symbolisch ihre 17.06.2003 - Soul
- Süd- und Nordkorea haben seit Jahrzehnten unterbrochenen
Eisenbahnverbindungen wieder hergestellt. Bei Zeremonien im West-
und Ostteil der demilitarisierten Zone montierten Techniker unter
dem Applaus von etwa 100 Delegierten die Gleise für die
grenzüberschreitenden Strecken. Beide Staaten wollen noch dieses
Jahr den Bahnbetrieb über die Grenze wieder aufnehmen, der durch
den Korea-Krieg (1950-53) zum Erliegen gekommen war. Die Feiern
zur Wiederherstellung der Strecken waren im März wegen des
Irak-Kriegs und des Atomstreits verschoben worden.
Die Schienenstrecken sind neben dem gemeinsamen Tourismusprojekt
im Geumgang-Gebirge an der nordkoreanischen Ostküste die
sichtbarsten Symbole der Annäherung beider Koreas. Die
Gyeongeui-Eisenbahnlinie im Westen soll einmal Seoul über die
nordkoreanische Hauptstadt Pjöngjang mit Shinuiju im Nordwesten
Nordkoreas verbinden. Während auf südkoreanischer Seite der
größte Teil des Streckenabschnitts fertig gestellt ist, sind
die Bauarbeiten in Nordkorea kaum vorangeschritten.
Bahn will bei ICE- Wartung
150 Millionen Euro sparen
23.06.2003 - Die Deutsche Bahn will mit
einem neuen Wartungskonzept für ihre ICE-Flotte den
Fahrzeugeinsatz optimieren und so Millionen einsparen. Das
"Projekt Express", das zum Fahrplanwechsel im Dezember
eingeführt werden soll, sieht unter anderem vor, Reparaturen und
Wartungen an Hochgeschwindigkeitszügen nachts und an Wochenenden
vorzunehmen. Geplant ist ferner, die Züge in der so genannten
Großen Inspektion künftig alle 80 000 Kilometer statt bisher 60
000 Kilometer zu warten, sagte eine Bahn-Sprecherin am Sonntag.
Die Kritik des Fahrgastverbandes Pro Bahn, der im Magazin
"Focus" Einsparungen auf Kosten der Sicherheit
befürchtete, wies die Sprecherin zurück. Das Projekt sei mit
dem TÜV abgestimmt. Der größere Abstand sei möglich, da
inzwischen mehr Daten und Fehleranalysen der vergangenen zehn
Jahre vorlägen. Diese zeigten, dass eine Verlängerung der
Intervalle ohne Sicherheitsbedenken möglich sei.
Die Bahn verspricht sich Einsparungen von 150 Millionen Euro,
weil so die Neuanschaffung von fünf ICE-Zügen vermieden werden
könne.
2015: Berlin - München in
dreieinhalb Stunden
23.06.2003 - Die Bahn hat in
Ostdeutschland ehrgeizige Pläne. Bundesverkehrsminister Manfred
Stolpe (SPD) und Bahnchef Hartmut Mehdorn besiegelten am Freitag
mit ihrer Unterschrift den Bau der 1,9 Mrd. EUR teuren und etwa
100 Kilometer langen Strecke von Erfurt nach Gröbers zwischen
Halle und Leipzig, die 2015 fertig sein soll. Damit legten sie
das finanzielle Fundament für ein wichtiges Teilstück der ICE-Trasse zwischen Berlin
und München. Für alle zwölf noch zu realisierenden
Planfeststellungsabschnitte liegt bereits Baurecht vor. Der 23
Kilometer lange östliche Bauabschnitt zwischen Gröbers und
Leipzig geht zum 30. Juni 2003 durchgehend in Betrieb. Die
gesamte Strecke zwischen Berlin und München soll 2017 mit
Hochgeschwindigkeitszügen befahren werden, so dass die Reisezeit
zwischen den beiden Millionenstädten auf dreieinhalb Stunden
schmilzt. Zur Zeit beträgt sie gut sieben Stunden.
Stolpe maß der Teilstrecke „außerordentliche Bedeutung“ im
gesamteuropäischen Korridor von Stockholm und Neapel zu. Aber
auch für den Schnellverkehr zwischen Dresden und Frankfurt am
Main bringe es deutliche Verbesserungen. Mehdorn wies darauf hin,
dass neben der Schaffung von Arbeitsplätzen auch
Verkehrsvorteile für die Region entstünden, da die Reisezeit
zwischen Halle und Erfurt von 77 auf 31 und zwischen Leipzig und
Erfurt von 66 auf 39 Minuten schrumpfe.
Noch nicht vollständig geklärt ist die Finanzierung des
Teilstücks Erfurt – Nürnberg. Dieser Abschnitt ist allerdings
umweltpolitisch sowohl in den betroffenen nordbayerischen
Flusstälern als auch im Thüringer Wald umstritten.
Schweiz: Keine neue
Bahnverbindung zwischen Gotthard- und Simplonlinie?
24.06.2003 - Der schweizerische Bundesrat
will den Bau der neuen Eisenbahnstrecke Stabio-Arcisate - eine
Expressverbindung zwischen Gotthard- und Simplonlinie - nicht
finanzieren. In Italien und im Tessin sieht man darin einen
Vorstoss gegen die offizielle Verkehrspolitik.
Das Sparprogramm von 3,4 Mrd. CHF macht auch vor wichtigen
Infrastrukturprojekten nicht Halt. Dies betrifft die Bahnlinie,
die dereinst Mendrisio mit Varese und dem
Interkontinentalflughafen Mailand-Malpensa verbinden soll.
Die Finanzierung soll nicht in den Leistungsvereinbarungen des
Bundes mit den SBB für die Jahre 2007 bis 2012 aufgenommen
werden.
Eigentlich hätten die Bauarbeiten 2007 beginnen sollen. Jetzt
sieht es danach aus, dass das Projekt auf die lange Bank
geschoben wird.
Testzug mit 275 km/h
zwischen Köln und Düren
27.06.2003 - Die Abnahme der Ausbaustrecke
Köln – Düren – (Aachen) läuft auf Hochtouren. Gestern hat
der ICE-S Testzug
erstmals die Geschwindigkeit von 275 km/h erreicht. Die Fahrzeit
betrug zwischen Köln Hbf und Düren nur 11 Minuten. Die Fahrten
sind Teil einer Reihe von Prüf- und Abnahmefahrten für die
Inbetriebnahme der Strecke mit 250 km/h im Dezember diesen
Jahres. Um die Genehmigung zu erhalten ist eine um 10% höhere
Geschwindigkeit während der Testphase erforderlich.
Der ICE-S mit einer
Höchstgeschwindigkeit von 400 km/h besteht aus zwei ICE 2 Triebköpfen mit
besonderem Getriebe und einem Mittelwagen, in dem sich ein
Testlabor befindet. Die 40 km lange Ausbaustrecke Köln –
Düren zweigleisig neu gebaut worden und ist Bestandteil der
geplanten Hochgeschwindigkeitsverbindung
Paris-Brüssel-Köln-Amsterdam und London.
Metrorapid-Projekt
abgesagt
27.06.2003 - Die SPD in
Nordrhein-Westfalen hat das umstrittene Magnetbahn-Projekt Metrorapid gestoppt. Damit
ist einer der Zankäpfel im rot-grünen Koalitionsstreit in
Düsseldorf aus dem Weg geräumt. „Wir verzichten auf den Metrorapid ", hieß
lapidar es in einem heute im Düsseldorfer Landtag verbreiteten
vorläufigen Positionspapier von Peer Steinbrück. Der
nordrhein-westfälische Ministerpräsident nannte als Grund für
den Verzicht die finanziellen Risiken, die weder im Haushalt des
Bundes noch des Landes abgesichert werden könnten. NRW gewinne
aber die Bereitschaft des Bundes zur Realisierung einer
Metro-S-Bahn zwischen Dortmund und Köln.
Die Nachrichtenagentur Reuters will erfahren haben, dass die für
den Metrorapid
vorgesehenen 1,75 Mrd. EUR Bundesgelder keinesfalls in das Transrapid-Projekt München
fließen sollen, sondern in weitere Schienenprojekte in NRW.
Steinbrück und Mehdorn
wollen MetroExpress-S-Bahn
27.06.2003 - Das vorgesehene Aus für den Metrorapid bring den Plan
einer schnellen MetroExpress-S-Bahn wieder auf die Tagesordnung.
In einem Telefongespräch mit Bahnchef Hartmut Mehdorn hat
Nordrhein-Westfalens Ministerpräsident Peer Steinbrück heute
Nachmittag die Entscheidung der Landesregierung, auf den Bau der
Magnetschnellbahn Metrorapid
zu verzichten, besprochen. Bei dem Gespräch wurde vereinbart,
jetzt sehr rasch weitergehende Maßnahmen zu erarbeiten, um durch
eine schnelle MetroExpress-S-Bahn die Leistungsfähigkeit der
Verkehre in der Region zu steigern.
Bereits zur Fußballweltmeisterschaft 2006 in Deutschland sollen
große Teile der künftigen MetroExpress-S-Bahn in Betrieb sein.
Für September haben Steinbrück und Mehdorn verabredet, Details
zur MetroExpress-S-Bahn der Öffentlichkeit vorzustellen. Land
und DB sind sich einig, dass das Ballungszentrum
NRW mit rund 20 Millionen Einwohnern einen leistungsstarken
Nahverkehr benötigt. Deshalb muss das heutige S-Bahn-System
durch eine zeitgemäße schnelle MetroExpress-S-Bahn erweitert
werden und eine nahtlose Verknüpfung zum ICE-Verkehr gewährleisten.
Bund: Transrapidgelder
sind nur "virtuell" vorhanden
1.07.2003 - Nach dem Ende des Metrorapid haben die Länder
Bayern und Hessen für ihre Magnetbahn-Wunschstrecken die Gelder
aus Nordrhein-Westfalen gefordert. Diese Begehrlichkeit hat die
Bundesregierung aber gebremst: Bei den für die aufgegebene
Strecke in Nordrhein-Westfalen bereit stehenden Mitteln in Höhe
von 1,75 Mrd. EUR handele es sich um Gelder, die erst mobilisiert
werden müssten, sagte der Sprecher des
Bundesverkehrsministeriums, Felix Stenschke. Es sei eine Art
„virtuelles Geld“. Das könne man nicht einfach einsammeln
oder einsparen.
Nach dem Aus für den Metrorapid
war in Hessen der Ruf nach einem Transrapid vom Frankfurter
Hauptbahnhof über den Rhein-Main-Flughafen zum Flughafen Hahn im
Hunsrück laut geworden. Die Landesregierung will nun zusammen
mit Rheinland-Pfalz über die Realisierung des Projekts
verhandeln.
Der bayerische Ministerpräsident Edmund Stoiber (CSU) forderte
mehr Geld für die Umsetzung des Projekts in München, wo es eine
Finanzierungslücke von 125 Mio. EUR gebe. Bayern war 675 Mio.
EUR Zuschuss versprochen worden, rund ein Drittel der
Gesamtkosten. In Düsseldorf will die Landesregierung das Geld
für Investitionen im eigenen Land nutzen. Der
nordrhein-westfälische Ministerpräsident Peer Steinbrück geht
davon aus, das er die Transrapid-Mittel
für eine Express-S-Bahn einsetzen kann.
Auch Niedersachsen möchte nun wieder eine Magnetbahn, von den
Niederlanden über Oldenburg, Bremen und Hamburg nach Berlin.
Stenschke wies darauf hin, dass das von Hessen jetzt wieder ins
Gespräch gebrachte Projekt bei der früheren Vorauswahl bereits
gescheitert sei. Von den fünf Projekten, die damals untersucht
worden seien, habe diese Verbindung am schlechtesten
abgeschnitten. Den Berechnungen zufolge sei für die Strecke
zwischen Frankfurt und dem Flughafen Hahn kein wirtschaftlicher
Erfolg zu erwarten gewesen. Wenn es an dem Projekt jetzt
Änderungen geben solle, müsse neu gerechnet werden, sagte
Stenschke.
Thalys verliert Fahrgäste
3.07.2003 - Der Hochgeschwindigkeitszug THALYS spürt die
Billigflieger im Nacken. Auf der Strecke Köln-Paris ging im 1.
Halbjahr der Umsatz um 14 Prozent zurück.
Wie der Geschäftsführer von THALYS International,
Frank Bernard, gestern in Köln berichtete, sei der Grund dafür,
dass Germanwings Paris anfliegt. Auf der Strecke
Köln-Aachen-Brüssel stieg der Umsatz seit dem Fahrplanwechsel
im Dezember dagegen um 75 Prozent. Die Fahrgastzahlen auf dieser
Strecke will das Verkehrsunternehmen in diesem Jahr auf 500.000
verdoppeln.
Während THALYS noch
2002 einen Umsatz von 310 Millionen Euro gemacht habe, seien die
Fahrgastzahlen im 1. Halbjahr mit 2,8 Millionen um 3,6 Prozent
gefallen. Der Gesamtumsatz sei mit 152 Mio. EUR um 2,4 Prozent
niedriger als im Vorjahr. Mit verantwortlich für die
schlechteren Zahlen seien neben den Billigfliegern auch die
Rezession auf dem Reisemarkt und Bahn-Streiks in Frankreich und
Belgien gewesen. Der THALYS
ist ein Gemeinschaftsunternehmen der französischen, belgischen
und deutschen Bahn. Er verkehrt zwischen Amsterdam, Brüssel,
Köln und Paris.
Peking - Shanghai:
Transrapid-Projekt vor dem Aus
4.07.2003 - Der geplante Bau der ersten Transrapid-Langstrecke in
China droht zu scheitern. Für die Schnellverbindung von Peking
nach Shanghai soll die Magnetschwebebahn offenbar aus dem Rennen
sein. "Wir haben klare Signale, dass die Entscheidung zu
Gunsten der Rad-Schiene-Technik fällt", sagte Hans-Dieter
Bott, Vorstandsmitglied im Siemens-Bereich Verkehrstechnik, der
"Frankfurter Allgemeinen Zeitung" (FAZ). Mit
geschätzten Investitionen von rund 20 Mrd. EUR ist die 1300
Kilometer lange Strecke Peking-Shanghai das Kernstück im
Verkehrswegeplan der Chinesen, der langfristig den Bau von
Hochgeschwindigkeitstrassen in einer Gesamtlänge von rund 8000
Kilometern vorsieht. Die Transrapid-Bauer
Siemens und ThyssenKrupp hatten sich große Hoffnung gemacht, den
Zuschlag zu bekommen. Die bisher einzige kommerziell genutzte Transrapid-Trasse verbindet
den Flughafen von Shanghai mit der Stadt. Sie ist allerdings nur
30 Kilometer lang.
Auch in chinesischen Industriekreisen habe es geheißen, die
Befürworter der traditionellen Rad-Schiene-Technik hätten
inzwischen Oberwasser, schrieb die "FAZ" weiter. Vor
allem der chinesische Eisenbahnminister habe sich vehement gegen
den Transrapid und für
den japanischen Hochgeschwindigkeitszug Shinkansen
ausgesprochen. Durch das Aus für das Transrapid-Projekt in
Nordrhein-Westfalen hätten er und alle anderen Skeptiker
zusätzlich Rückenwind bekommen.
"Nach der Entscheidung in Nordrhein-Westfalen ist das
Misstrauen wieder gewachsen. Die Chinesen haben Angst, dass sie
mit der Technologie allein gelassen werden", wurde
Siemens-Manager Gerhard Wahl zitiert.
Parlamentarischer
Gesprächskreis Transrapid für Münchener Strecke
8.07.2003 - Auf seiner zweiten Sitzung hat
der Parlamentarische Gesprächskreis Transrapid sich für eine
Realisierung der Magnetbahnstrecke in München ausgesprochen.
Nach der Absage an das Projekt Metrorapid sei eine
Umsetzung der bayerischen Planungen nun um so wichtiger, „um
die industrie- und beschäftigungspolitischen Chancen optimal zu
nutzen und damit die Magnetbahntechnik zukunftsfähig zu
machen“. DB-Vorstandschef Hartmut Mehdorn bekräftigte
die Bereitschaft seines Unternehmens, als Bauherr und Betreiber
der Magnetbahnstrecke aufzutreten. Grundlage diese Engagements
sei dabei das wirtschaftlich-tragfähige Konzept für das Projekt
in Bayern.
Bayerns Wirtschaftsminister Dr. Otto Wiesheu verwies in diesem
Zusammenhang darauf hin, dass die anderen aktuell in der
Diskussion befindlichen Magnetbahnprojekte schon bei den
Vorstudien im Jahr 2000 geprüft und für deutlich
unwirtschaftlich befunden worden. Dies treffen sowohl auf die
Vorschläge aus Hessen als auch aus Niedersachsen zu.. Man müsse
jetzt das einzig sinnvolle Projekt, nämlich die
Magnetschwebebahn zwischen dem Hauptbahnhof München und dem
Flughafen München, endlich realisieren.