Doterajšia modernizácia železničného
koridoru stála 15 miliónov EUR
Žilina 10.10.2003 - Do modernizácie
V. paneurópskeho železničného koridoru bolo na Slovensku
zatiaľ investovaných približne 15 miliónov EUR. Prostriedky
boli použité na rekonštrukciu prvej etapy na trati Bratislava
- Trnava, pričom 25 % sumy bolo zo štátneho rozpočtu a 75 %
boli financie z fondu ISPA.
Slovenskom prechádza celkom 544 kilometrov (km) V. paneurópskeho
železničného koridoru. Ide o železničnú trať Bratislava -
Žilina - Košice, v rámci koridoru označenú ako vetvu A. Podľa
informácii Petra Havrilu z Generálneho riaditeľstva Železníc
Slovenskej republiky, medzinárodné dohody predpokladajú
modernizáciu trate Bratislava - Púchov na prepravnú rýchlosť
160 km za hodinu, na trati Púchov - Žilina 120 až 160 km za
hodinu, ďalšie úseky sú vo fáze posudzovania. Modernizácia
železnice bude postupovať etapovito, keďže časovo i finančne
ide o veľmi náročnú stavbu. Len rekonštrukcia 59 kilometrového
úseku z Nového Mesta nad Váhom do Púchova bude podľa rozpočtu
stáť 17,2 miliardy Sk. Dominantnú úlohu vo financovaní týchto
stavieb bude mať Európska únia.
Po železnici z Brezna sa vozieval aj
cisár Ferdinand Coburg
Brezno 11. 10.2003 - Účastníci
jazdy mimoriadneho parného vlaku si dnes pripomenuli storočnicu
železničnej trate z Brezna, časť Halny do Červenej Skaly.
Trať Brezno-Červená Skala začali stavať okolo roku 1900. Výstavba
takmer 40 kilometrov dlhého úseku železnice v náročnom teréne
trvala tri roky. Umožnila nové pracovné príležitosti a po
dokončení dopravu guľatiny, kameňa a iného materiálu. V
roku 1937 sa uskutočnila celková rekonštrukcia trate, pri
ktorej skrátili niektoré oblúky, opravili zabezpečovacie
zariadenie a iné. Parné rušne v roku 1976 nahradila motorová
trakcia.
Horehroním sa železnicou vozievali rôzne "hlavy pomazané".
Pravidelne sa tadiaľ vozieval i cisár Ferdinand Coburg, ktorý
mal v Pohorelskej Maši kaštieľ a dal tam postaviť kostol i
vlastnú železničnú zastávku.
V roku 1933 na trať z Brezna nadviazal úsek Červená Skala -
Telgárt ako začiatok železničného spojenia s východným
Slovenskom cez obec Margecany. Na tejto trati je aj špirálovitý
tunel Kornela Stodolu v tzv. Telgártskej slučke. Turisticky
atraktívna slučka má v oblúku polomer štyristo metrov, stúpanie
viac ako dvanásť promile a je dlhá vyše 1200 metrov. Celý úsek
z Červenej Skaly do Telgártu si vyžiadal stavbu 281 mostov a
deväť tunelov s celkovou dĺžkou 3800 metrov.
K jubileu storočnej trate vyšla publikácia Horehronská železnica,
ktorej autorom je Ján Demanko z Brezna.
Modernizácia železníc bude postupná
13.10.2003 - Do modernizácie
V. paneurópskeho železničného koridoru bolo na Slovensku
zatiaľ investovaných približne 15 mil. EUR. Prostriedky sa použili
na rekonštrukciu prvej etapy na trati Bratislava-Trnava, pričom
25% sumy bolo zo štátneho rozpočtu. Zvyšných 75% boli
financie z fondu ISPA. Slovenskom prechádza celkovo 544 km V.
paneurópskeho železničného koridoru. Ide o železničnú trať
Bratislava-Žilina-Košice, v rámci koridoru označenú ako
vetvu A. Podľa informácií Petra Havrilu z Generálneho riaditeľstva
železníc SR medzinárodné dohody predpokladajú modernizáciu
trate Bratislava-Púchov na prepravnú rýchlosť 160 km za
hodinu, na trati Púchov-Žilina 120-160 km za hodinu, ďalšie
úseky sú vo fáze posudzovania. Modernizácia železnice bude
postupovať etapovito, keďže časovo i finančne ide o veľmi náročnú
stavbu. Len rekonštrukcia 59-km úseku z Nového Mesta nad Váhom
do Púchova bude podľa rozpočtu stáť 17,2 mld Sk. Dominantnú
úlohu vo financovaní týchto stavieb bude mať EÚ.
Príspevok investorom
13.10.2003, - V
roku 2002 poskytol štát žiadateľom o štátnu pomoc podporu v
celkovej výške 6,105 mld Sk, čím každý zamestnanec SR
prispel príjemcom sumou 2870,13 Sk. Najväčšiu podporu zo všetkých
žiadateľov získala s.r.o. U.S.Steel Košice, ktorej MF SR odsúhlasilo
daňový úver v celkovom objeme 2,088 mld Sk. Približne o 600
miliónov Sk menej získala formou oslobodenia od platenia daní
nemecká automobilka VW Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave.
Prvú trojku top príjemcov pomoci uzatvorili Železnice SR s 1,036
mld Sk, z ktorej väčšinu tvorili poskytnuté štátne záruky.
Významnú podporu v celkovom objeme viac ako 298 mil. Sk získali
formou štátnej záruky aj Slovenské lodenice Komárno, a.s.,
so sídlom v Bratislave. Podľa záverečnej správy Úradu pre
štátnu pomoc pre rok 2002 klesol objem poskytnutej štátnej
pomoci medziročne o 1,036 mld Sk.
Na rekonštrukciu
13.10.2003 - Do
modernizácie V. paneurópskeho železničného koridoru bolo na
Slovensku zatiaľ investovaných približne 15 miliónov EUR. Použité
boli na rekonštrukciu prvej etapy na trati Bratislava - Trnava,
pričom 25 % sumy bolo zo ŠR a 75 % boli financie z fondu ISPA.
Cez SR prechádza celkovo 544 kilometrov V. paneurópskeho železničného
koridoru.
Cestující se pomalu vracejí na železnici
HOSPODÁŘSKÉ NOVINY/PT 10.10.2003, Mrázek Tomáš
- Cestujúci sa do vlakov Českých dráh (ČD) pomaly vracajú.
"Pokles cestujúcich, ktorý vrcholil v prvých mesiacoch
roka, sa nám podarilo zastaviť. Od apríla záujem ľudí o železničnú
prepravu opäť rastie." Vyhlásil to generálny riaditeľ
ČD Petr Kousal. Za 8 mesiacov roku 2003 využilo služieb železnice
okolo 112 mil. pasažierov.
Napriek tomu sú ČD v počte prepravených cestujúcich v 6%
prepade oproti plánu a v 2% v medziročnom porovnaní. "Očakávam,
že v októbri alebo novembri sa dostaneme na úroveň roku 2002,"
hovorí Kousal. V roku 2002 ČD prepravili okolo 175 mil. ľudí.
Naopak, v nákladnej doprave železnice do augusta prepravili o 4%
viac tovarov, a to 55,5 mil. ton. Hospodárenie ČD sa zatiaľ
pohybuje v kladných číslach, ku koncu augusta vykázali zisk
300 mil. Kč. Celoročný výsledok akciovej spoločnosti ale
bude rovnako ako v posledných rokoch, kedy ešte ČD vystupovali
ako štátny podnik, záporný. Pôvodný podnikateľský plán
počítal s prepadom vo výške 1,5 mld Kč, dozorná rada ale
odsúhlasila stratu 0,5 mld. "Boli by sme radi, keby sme
tento zámer dodržali," povedal námestník generálneho
riaditeľa Josef Bazala.
Hospodárenie železníc do konca roku môžu negatívne ovplyvniť
napríklad prevody majetku zo Správy železničnej a dopravnej
cesty a s tým spojené odpisy. Priaznivo sa naopak premietnu
organizačné zmeny, ktoré začiatkom septembra prebehli na
generálnom riaditeľstve, kedy sa zlúčili divízie
obchodnoprevádzkovej a dopravnej cesty. Firme sa tak uvoľnilo
na účtoch 150 mil. Kč, ktoré doteraz efektívne nevyužívala.
"Tým sa zlepšilo naše cash flow, ktoré je teraz pozitívne,"
uviedol Bazala.
V ČD teraz vzniká zámer zakladania dcérskych spoločností v
regiónoch zameraných najmä na osobnú dopravu a "dcér"
pre servisnú činnosť i nákladnú dopravu. ČD by v najbližších
mesiacoch chceli založiť dcérsku firma ČD Cargo, v ktorej by
držali 100% podiel. "Tá by mohla vytvárať ďalšie spoločnosti
či spolupracovať s určitými subjektami na konkrétnych
projektoch," povedal šéf železnice Kousal. Ten za reálne
považuje spoločný projekt so Železnicami SR pri prípadnej
expanzii na Balkán. ČD pripravujú aj kapitálový vstup do
spoločnosti Jídelní a lůžkové vozy, kde majú získať 34%.
"Teraz o tom rokujeme s FNM," uviedol Bazala.
Dráhy zachovají letošní rozsah spojů
LIDOVÉ NOVINY
10.10.2003 - V r. 2004 České dráhy (ČD) zachovajú tohtoročný
rozsah dopravy. A to aj napriek tomu, že štát ani t.r. ČD
nezaplatil celú preukázateľnú stratu z prevádzkovania
osobnej dopravy. Povedal to generálny riaditeľ železníc Petr
Kousal. V t.r. zabezpečujú ČD pre štát osobnú železničnú
dopravu asi za 9,45 mld Kč. Od štátu a regiónov však získajú
iba 6,9 mld, z toho štát zaplatí 4,8 mld a regióny 2,6 mld.
Rozdiel 2,6 mld musia zabezpečiť železnice. Niektoré menej
využívané vlaky podnik v cestovnom poriadku, ktorý bude platiť
od polovice decembra, zrušil. Na druhej strane pribudnú nové
spoje na často využívaných tratiach. ČD navrhli štátu a
regiónom tri varianty dopravnej obslužnosti. Budú dopravu prevádzkovať
podobne ako dosiaľ, no iba za predpokladu, že štát či regióny
preukázateľnú stratu zaplatia. Možnosťou je aj vytvorenie dcérskej
spoločnosti s regiónom či ďalšími subjektami v jednotlivých
krajoch. Dcéry však chcú ČD vytvárať aj na zabezpečovanie
servisných činností. Napr. ČD majetkovo vstúpia do firmy Jídelní
a lůžkové vozy. Na prevádzkovanie nákladnej dopravy by
podobne mala vzniknúť najskôr r. 2005 100% dcérska firma ČD
Cargo. Podnik neplánuj v r. 2004 razantné zmeny cien cestovného.
"Nepredpokladáme veľké zvýšenie ani zníženie,"
povedal Kousal. Podľa neho však chcú pokračovať v zjednodušovaní
systému zliav.
Na dráze se schyluje k dramatickým
volbám členů Dozorčí rady
PRAHA 10. 10.2003 - Na Českých
drahách se zřejmě schyluje k dramatickým volbám tří zástupců
zaměstnanců železnice v dozorčí radě podniku. Zaslouží se
o to nový volební řád, podle kterého může kandidovat každý
zaměstnanec, který sežene nejméně 200 podpisů dalších lidí
na dráze. Předseda Odborového sdružení železničářů
Jaromír Dušek vidí v této změně záměr volby zmanipulovat
a oslabit možnost zvolení odborářských kandidátů Novinka
volebního řádu je podle odborového předáka v rozporu s
evropskými zvyklostmi. Všude prý zastupují v dozorčích orgánech
podniků zaměstnance odboráři. Zájmy zaměstnanců podle něj
nemohou hájit podnikoví manažeři. Od toho jsou odbory. Je to
podle něj stejně absurdní, jako když si před lety na dráze
manažeři založili odborovou organizaci. Tehdy to udělali, aby
rozbili kolektivní vyjednávání, dodal. V nynější devítičlenné
dozorčí radě zastupují zaměstnance Dušek a jeho dva místopředsedové
Jiří Kratochvíl a Kurt Mužík. Zbývajících šest členů
jmenuje vláda. Odboroví předáci budou funkce obhajovat. Vedení
drah podle Duška ale už zahájilo kampaň, nasadilo manažery
na středních článcích řízení podniku jako protikandidáty
a nutí zaměstnance, aby je volili. "To nebudou volby, to
bude komunismus ve velkém," řekl ČTK Dušek. Tiskový
mluvčí drah Petr Šťáhlavský, který je podle informací ČTK
jedním z kandidátů, kteří získali podporu zaměstnanců, to
ale rozhodně popřel. "O žádné direktivě nevím,"
uvedl. "V mém případě už vůbec ne," ohradil se s
tím, že je to pouze jeho soukromá iniciativa. Přiznal, že o
kandidatuře uvažuje, ale odmítl, že by ji konzultoval s nadřízenými,
a o jejich podporu prý nestojí."Možná tím byli zaskočeni,"
poznamenal. Podle informací ČTK je takových kandidátů, kteří
získali podporu zaměstnanců, mnohem víc. Hovoří se dokonce
o desítkách. Patří k nim prý i ředitel kontroly Vladimír
Honzák, někdejší předseda odborového svazu Unie železničních
zaměstnanců. Tajné volby tří zástupců zaměstnanců v
Dozorčí radě budou od 3. do 7 listopadu. Dráhy mají kolem 80.000
zaměstnanců, kteří mohou tohoto práva využít. Odborové
centrály mohou navrhnout 12 kandidátů. Počet nezávislých
kandidátů není omezen.
Ve Španělsku uvedena do provozu druhá
trať rychlovlaku TGV
MADRID 11. 10.2003
- Ve Španělsku byla dnes slavnostně uvedena do provozu druhá
trať rychlovlaku TGV v délce 442 kilometrů, vedoucí z Madridu
na severovýchod do Léridy. Do roku 2005 má být trať dovedena
do Barcelony a poté propojena s francouzskou sítí TGV. V počátečním
období budou vlaky na nové trase jezdit nanejvýš rychlostí
200 kilometrů za hodinu, po zaběhnutí systému rychlé
signalizace ERMTS však budou moci vlaky na vhodných úsecích
dosahovat rychlosti až 350 kilometrů za hodinu, napsala
agentura DPA. Výstavba speciálně přímé trati pro rychlovlak
z Madridu přes Zaragozu do Léridy se kvůli různým problémům
zpozdila o více než dva roky. To také zvýšilo náklady výstavby
o 147 milionů eur a vláda se dostala do ostré palby opozice.
Od nynějška trvá cesta z hlavního města do Zaragozy (325
kilometrů) jen 1:45 hodiny, do Léridy 2:40 hodiny. Již v roce
1992 byla ve Španělsku uvedena do provozu trať TGV vedoucí z
hlavního města na jih do Sevilly. Vysokorychlostní vlaky TGV
byly vyvinuty ve Francii. Tato země má již jejich síť poměrně
hustě vybudovanou ve všech směrech od Paříže a vlaky ve
vnitrostátních destinacích ostře konkurují letecké přepravě.
Letisko chytá druhý dych
13.10.2003, Farárik
Peter - Objem priamych zahraničných investícií v regióne
severozápadného Slovenska je po Bratislave a Košiciach tretí
najvyšší a vstupom Slovenska do EÚ sa záujem potenciálnych
investorov podľa očakávania ešte zvýši. Výraznou mierou ho
ovplyvňuje stav dopravnej infraštruktúry a túto skutočnosť
si uvedomuje aj miestna podnikateľská sféra. Jej pozornosť sa
sústreďuje najmä na lepšie využitie Letiska Žilina v Dolnom
Hričove, ktoré môže poslúžiť potrebám približne 1,2 milióna
obyvateľov. Zatiaľ možno len potvrdiť, že ani jedna väčšia
investícia v tomto kraji sa ešte nezaobišla bez leteckej
dopravy. Ide napríklad o INA Kysuce, Volkswagen Martin, SCP Ružomberok,
Johnson-Controls Martin a podobne. Leteckú dopravu využíva
predovšetkým zahraničná, ale aj domáca podnikateľská
klientela pri obchodných rokovaniach. V Dolnom Hričove príležitostne
pristávajú i nákladné lietadlá a v menšej miere je letisko
využívané aj v aktívnom cestovnom ruchu. Bezstratová prevádzka
letiska je podmienená dostatočnou frekvenciou a objemom leteckých
výkonov. V tomto smere by regiónu prospelo zavedenie
pravidelnej leteckej linky, ktorá by sever Slovenska spojila s
najvýznamnejšími terminálmi v Európe. V každom prípade
argumenty a skúsenosti z iných európskych regiónov nenechali
miestnych podnikateľov ľahostajných a rozhodli sa vdýchnuť
letisku, ktorého majoritným vlastníkom je Slovenská investičná
a realitná spoločnosť v Žiline, nový rušnejší život.
Tieto snahy vyústili do vytvorenia projektu letiskovej
priemyselnej zóny v Dolnom Hričove. Jeho cieľom je okrem
zavedenia pravidelnej osobnej dopravy rozšíriť vo väzbe na
colné sklady, logistické a špedičné strediská aj nákladnú
dopravu. Tvorcovia projektu rátajú aj s výstavbou objektov občianskej
vybavenosti, hotela a perspektívne aj kongresového centra a s
rekreačno-športovými aktivitami. Veľkosť samotného terminálu
odvodili z predpokladanej potreby vybavenia 310.000 cestujúcich
v roku 2018. Oproti terminálu má byť situovaný hotelový
komplex so zastavanou plochou približne 1,7 hektára. Budúci
hotel by mal poskytnúť 250 až 300 lôžok. Súčasťou širšieho
areálu bude tiež čerpacia stanica, motorest, golfové ihrisko
klub. Nové objekty pribudnú aj na letisku, ktorého vzletová
dráha by sa mala predĺžiť v dvoch etapách až na 2100 metrov.
Jej parametre umožnia odlet lietadiel do celej Európy a
stredomorských letovísk. Priemyselný park je navrhovaný v blízkosti
diaľnice D1 a D3. Jeho 6 pripravovaných zón by malo pokryť
plochu takmer 36 hektárov. Pôjde o skladačku hál s polyfunkčným
využitím ako výrobné, skladové a administratívne priestory.
Podľa tvorcov projektu vzájomné prepojenie letiska, diaľnice
a železnice vytvorí ideálne miesto na vybudovanie priemyselnej
zóny s aktivitami v oblasti priemyslu, dopravy a cestovného
ruchu.
Krajský súd rozhodol o štrajku železničiarov,
výsledok tají
Rozhodnutie trojčlenného senátu v tejto veci
nemôže Krajský súd zverejniť, pretože senát rozhodoval na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania
BRATISLAVA
13. 10.2003 - Bratislavský krajský súd už rozhodol o odvolaní
sa železničných odborov proti predbežnému opatreniu, ktoré
3. februára tohto roku vydal Okresný súd Bratislava I. a
zastavil tým štrajk železničiarov až do právoplatného súdneho
konania o jeho zákonnosti. Ako pre agentúru SITA uviedla
podpredsedníčka Krajského súdu (KS) v Bratislave Jana Baricová,
rozhodnutie trojčlenného senátu v tejto veci nemôže zverejniť,
pretože senát rozhodoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
účastníkov konania. Ako dodala, informovať môže až po tom,
ako zúčastnené strany dostanú písomné rozhodnutie. "Senát
rozhodoval 30. septembra, do 30 dní musíme obom stranám zaslať
písomné rozhodnutie," objasnila Baricová.
Železničné odbory po prvý raz štrajkovali 29. januára a štrajk
trval šesť hodín. Druhý, časovo neobmedzený štrajk na železniciach
sa začal 31. januára v nočných hodinách. Po troch dňoch sa
ho centrálny štrajkový výbor rozhodol 3. februára večer
prerušiť. Urobil tak na základe predbežného súdneho
opatrenia. Odbory odôvodnili štrajky najmä rušením dopravy
na 25 regionálnych tratiach, ako aj redukciou železničnej
dopravy približne o 200 spojov.
Železničná polícia zaistila dvoch
mužov, ktorí odmontovali súčiastky z 27 vozňov
Bratislava 13. 10.2003 - Krádež súčiastok
z nákladných vozňov, ktorou Železničným stavbám, a.s. Košice
vznikla predbežná škoda 172 352 korún, objasnili v nedeľu vrútockí
železniční policajti. Ako podozrivých zistili dvoch mužov vo
veku 36 a 37 rokov zo Sučian v okrese Martin.
Obaja ešte začiatkom roka pomocou kladiva, klieští a ďalšieho
náradia odmontovali z 27 vozňov odstavených na vlečkovej koľaji
v katastri obce Sučany prístupné vonkajšie súčiastky. Išlo
najmä o časti z brzdových systémov, ktoré muži odovzdali v
zberných surovinách, za čo utŕžili 5 862 korún. Železničná
polícia odovzdala prípad Okresnému úradu justičnej polície
Policajného zboru v Martine.
Informáciu TASR poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.
Rusko nechce zatiaľ doprivatizovať
Transpetrol ani SPP
"Nevidím najmenší dôvod na doprivatizáciu
SPP, je to stabilizovaná firma s dividendami bez potreby ďalších
investícií," povedal Rusko
BRATISLAVA
13. 10.2003 - Minister hospodárstva Pavol Rusko v súčasnosti
neuvažuje o doprivatizácii Transpetrolu a Slovenského plynárenského
priemyslu (SPP). "Nevidím najmenší dôvod na doprivatizáciu
SPP, je to stabilizovaná firma s dividendami bez potreby ďalších
investícií," povedal Rusko. Ako dodal, na privatizáciu
existujú aj lepší kandidáti, ktorých však bližšie nešpecifikoval.
Doprivatizáciu strategických podnikov by mala umožniť novela
zákona o veľkej privatizácii. Tá navrhuje zrušiť s účinnosťou
od 1. decembra 2003 blokačné ustanovenia štátu zachovať si
51-percentný podiel v strategických podnikoch. Novela neurčuje,
akú majetkovú účasť si má štát v jednotlivých podnikoch
ponechať, ale necháva to na posúdenie vlády, ktorá v každom
jednotlivom prípade rozhodne o privatizácii majetku strategického
podniku alebo jeho časti.
Medzi podniky s charakterom prirodzeného monopolu patrí
Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne,
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Východoslovenská,
Stredoslovenská a Západoslovenská energetika, Transpetrol,
Slovenská pošta, Slovenský vodohospodársky podnik, Železnice
SR, Slovenské telekomunikácie a Lesy SR. Zo zoznamu strategických
podnikov, ktorých zámer privatizácie musí posudzovať aj Národná
rada SR, sa vyškrtli teplárne a Železničná spoločnosť a.s.,
pretože nemajú charakter prirodzeného monopolu.