Za lokálku bojovali hudbou, chlebom a soľou
29.12.2003 , div - "Chceme
vláčik, chceme vláčik!" kričalo 27.12. na zrušenej
stanici v Sačurove na východe Slovenska asi 200 miestnych
obyvateľov, ktorí si prišli zaspomínať na storočnicu železničnej trate Vranov nad
Topľou - Trebišov . Rovnaká atmosféra vládla aj v
ostatných štyroch obciach na trati bývalej lokálky, ktorú
zrušili, tak ako mnoho ďalších 2.2.2003.
V sobotu (27.12.) išiel po trati normálny vlak, ktorý ťahal
starý rušeň z popradského depa. "Každé obmedzenie
dopravy znižuje výkonnosť našich zamestnancov. Robíme
všetko pre to, aby sa doprava obnovila, hoci pôjde len o tri
alebo štyri páry vlakov," povedal prednosta stanice vo
Vranove nad Topľou Jozef Hreha.
Obyvatelia dvoch miest a piatich obcí na trati veria že sa
štyri staronové spoje v grafikone slovenských železníc
objavia už vo februári tohto roku. Cestovanie do škôl a
zamestnania v preplnených autobusoch popri funkčných
koľajniciach pokladajú za nedôstojné. Kompetentných na
staniciach vítali hudbou, chlebom a soľou. Krajanov prišiel
podporiť aj Ján Figeľ. Rodák od Vranova verí, že lokálka
sa opäť obnoví. Ocenil formu, akú si obyvatelia vybrali na
prejavenie nespokojnosti.
Generálny riaditeľ ZSSK Pavol Kužma, ktorý na východ prišiel tiež,
hovorí, že lokálku možno obnoviť iba s pomocou samosprávy a
miestnych podnikateľov.
Tatranské lanovky pre J&T
29.12.2003, jam - 4 tatranské lanovky
dostane do prenájmu britská spoločnosť Mountain Holiday Ski
Resorts, ktorú zastupuje známa finančná skupina z Bratislavy
J & T Global. Pôjde o prenájom na 5 rokov, pričom
železnice dostanú od investora každý rok 30 mil. Sk.
Rozhodol o tom minister dopravy Pavol Prokopovič podľa
odporúčaní dozornej rady a predstavenstva ZSSK . "Aj keď
ponuka konkurenta - spoločnosti Renta Real Estates Management -
bola približne vyrovnaná, o víťazovi rozhodol záväzok
investovať 1 mld na rozvoj lanoviek a ďalšiu 1 mld na rozvoj
tatranského regiónu," uvádza sa v stanovisku vedenia ZSSK .
S výškou ponúknutej sumy je ZSSK spokojná.
"Dostane viac, ako bol výsledok hospodárenia v posledných
rokoch. V minulom roku mali Tatranské lanové dráhy zisk 20
mil. Sk, z prenájmu získame 30 mil. Sk," spresnil hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Novým prenajímateľom je spoločnosť registrovaná vo Veľkej
Británii, ktorá združuje prevažne zahraničných investorov.
"Počítame s investíciou 2 mld Sk," hovorí Igor
Rattaj z J & T. Polovica peňazí by mala smerovať do obnovy
lanoviek, vybudovania zasnežovacích systémov na Hrebienku a na
zjazdovke zo Skalnatého plesa do Tatranskej Lomnice. Druhá
časť pôjde na projekt renovácie ubytovacích zariadení na
Štrbskom Plese. Ide o liečebný dom Hviezdoslav, ktorý sa má
do dvoch rokov premeniť na 5-hviezdičkový hotel, a dom Helios.
Cestovné lístky bude možné kupovať aj cez internet
BRATISLAVA 28. 12.2003 - Od budúceho
roka bude možné kúpiť si cestovný lístok na vlak aj cez
internet. Najprv sa takýmto spôsobom budú predávať iba
lístky pre povinne miestenkové IC
vlaky a postupne aj pre ostatné. Zákazník za lístok zaplatí
zo svojho platobného účtu cez internet, potvrdenie o kúpe
dostane e-mailom, ktorý vytlačí a preukáže sa ním vo vlaku.
Sprievodca potvrdenie na základe kontrolného čísla overí
pomocou prenosnej osobnej pokladne a vydá cestovný lístok.
V budúcom roku otvorí ZSSK tiež
kontaktné centrum, ktoré bude v prvej etape slúžiť na
poskytovanie všetkých dostupných informácií o cestovaní, o
príchodoch, odchodoch a meškaniach vlakov. Neskôr by malo
poskytovať aj ďalšie služby, vrátane predaja cestovných
dokladov.
Ďalšou novinkou pre cestujúcich je postupné zavádzanie
pojazdnej úschovne batožín vo všetkých rýchlikoch a
vnútroštátnych IC vlakoch, ktoré
budú označené piktogramom kufra. Ako agentúru SITA informoval
hovorca ZSSK Miloš Čikovský, ide o určitú kompenzáciu
zrušenej nerentabilnej prepravy batožín. V pojazdnej úschovni
možno prepravovať bicykle, detské kočíky a batožinu
väčších rozmerov. Okrem toho bude fungovať doplnková
služba Kuriér na vnútroštátnu prepravu zásielok vlakmi a
Interkuriér na prepravu drobných zásielok medzi ZSSK a ČD .
Projekty podporuje Brusel
30.12.2003,
Kunik Jozef - Delegácia Európskej komisie z Bruselu, ktorú
viedol manažér projektov ISPA pre Slovensko z generálneho
riaditeľstva pre regionálnu politiku Carsten Rasmussen,
navštívila nedávno ŽSR a ZSSK .
Delegáciu tvorili aj ďalší zástupcovia Európskej komisie
Lothar Zeller a Michaela Brizová, ako aj zástupca CER na pomoc
pre krajiny strednej a východnej Európy. Zástupcov Európskej
komisie prijali na pôde ŽSR
generálni riaditelia ŽSR a ZSSK Ing. Roman Veselka
a Ing. Pavol Kužma. Dvojstranné rozhovory sa týkali
integrovaného rozvoja dopravy na regionálnej úrovni a
využívania štrukturálnych fondov zo strany Slovenskej
republiky a ich použitia na obdobie rokov 2004 až 2012. Je
známe, že predvstupový fond ISPA, ktorým EÚ
podporovala predvstupové krajiny, prechádza plynulo do
Kohézneho fondu. Ako uviedol generálny riaditeľ ŽSR Ing. Roman
Veselka, z fondu ISPA sa doteraz vyčerpalo 18 mil. EUR.
Zdôraznil, že prostriedky sa použili na realizáciu projektov
modernizácie tratí na 160 km/h. Úsek Bratislava-Rača –
Svätý Jur bol ukončený v auguste 2003 a úsek Svätý Jur – Pezinok
má plánované ukončenie 1.1.2004. Okrem neho sa realizuje aj traťový úsek Pezinok –
Šenkvice s plánovaným ukončením 31. decembra 2005.
Príspevok Európskej komisie vo výške 58,5 mil. EUR, ktorý
predstavuje 50% z celkových nákladov, sa plánuje použiť na
medzistaničné úseky
Šenkvice – Cífer a železničné stanice Trnava a Bratislava-Rača . Suma 46,7
mil. EUR plánujú ŽSR použiť na modernizácia trate na rýchlosť
160 km/h v traťovom úseku
Piešťany - Trnava ,
s termínom ukončenia výstavby v roku 2007.
Po vstupe Slovenska do EÚ by sa mala z Kohézneho fondu
zabezpečiť modernizácia tratí na úsekoch medzi Piešťanmi, Novým Mestom nad
Váhom a Púchovom a tiež
medzi Žilinou a Krásnom nad
Kysucou . V rámci rozvoja regiónov je plánované od roku
2004 využitie Kohézneho fondu vo výške 485 mil. EUR v
regiónoch Zvolen, Banská Bystrica, Prešov, Poprad-Tatry,
Žilina-Teplička a Fiľakovo.
Carsten Rasmussen vyjadril potešenie z návštevy a z
doterajšej spolupráce so slovenskou stranou. Uviedol:
"Fond ISPA vnímam ako projekt, na ktorom sa mohli všetci
zúčastnení vzájomne veľa naučiť. Problém pri
presadzovaní železničných projektov je len v tom, že sú
veľmi drahé a vždy ide o veľké objemy finančných
prostriedkov. Sme však v šťastnej pozícii, pretože Európska
únia vníma železničnú dopravu v porovnaní s cestnou
dopravou veľmi pozitívne. Napriek tomu, že návratnosť
železničných projektov v porovnaní s cestnými je nízka,
vieme dobre presadzovať v EÚ železničné projekty."
Situácia na Slovensku je veľmi podobná okolitým krajinám. V
týchto krajinách je potrebná komplexná rekonštrukcia celého
dopravného systému železníc. EÚ si uvedomuje, že sa to týka
všetkých prístupových krajín. Carsten Rasmussen preto
zdôrazňuje, že je potrebné vážne sa zaoberať prípravou
projektov a celého komplexu s nimi súvisiacich činností, aby
sa nestalo, že naše železnice nebudú pripravené čerpať
poskytnuté finančné prostriedky. Generálny riaditeľ ZSSK , a. s., Ing.
Pavol Kužma vyslovil zámer využiť možnosti, ktoré v
súčasnosti EÚ ponúka na revitalizáciu
vozidlového parku ZSSK . A hoci sa z Kohézneho fondu v prevažnej
väčšine poskytujú financie na rozvoj infraštruktúry,
hovorilo sa aj o možnostiach a spôsoboch, ktoré by ZSSK umožnili nákup
nových koľajových vozidiel.
Čakajú na právnu subjektivitu
30.12.2003,
Kunik Jozef - ŽSR sú
od februára 2003 členom RailNetEurope (RNE). Ide o zoskupenie
európskych manažérov infraštruktúry (MI), ktorých hlavným
cieľom je prispieť k zjednodušeniu objednávacieho procesu tak
medzinárodných, ako aj tuzemských trás jednotlivými
dopravcami. Spomínaná organizácia RNE donedávna pracovala na
princípe zmluvy o spolupráci, ktorou MI pristupovalo do tohto
zoskupenia. 3.12.2003 sa však v Antverpách za účasti
zástupcov ŽSR v RNE uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie
valného zhromaždenia už s oficiálnym menom - Združenie
RailNetEurope - Združenie pre napomáhanie medzinárodnej
dopravy na železničnej infraštruktúre. Na tomto významnom
zasadnutí došlo k premene RNE zo zoskupenia spolupracujúcich
MI na združenie s vlastnou právnou subjektivitou a novými
orgánmi spoločnosti, ktorým je valné zhromaždenie a správna
rada. Prezidentom sa na základe hlasovania prípravného
výboru, ktorý do vzniku združenia plnil úlohu valného
zhromaždenia, stal Dr. Nicola Mandarino. ŽSR sa tak stali
jedným zo zakladajúcich členov nového RNE a predbehli tak
napríklad svojich kolegov z Vyšehradskej štvorky. Združenie
má v súčasnosti 21 členov, pričom začnúc 1.1.2004
vstupujú do RNE aj ČD
a SŽ . Z hľadiska budúceho
vývoja v medzinárodnej železničnej oblasti je ešte
dôležité poznamenať, že združenie FTE - Forum Train Europe
čaká v priebehu roku 2004 obdobná premena, a to na
organizáciu s vlastnou právnou subjektivitou. Pritom bolo
dohodnuté, že rok 2004 je posledným rokom, keď FTE združuje
tak MI, ako aj dopravcov a zodpovedá za prípravu cestovného
poriadku. Od roku 2005 by FTE malo združovať už iba dopravcov.
Európske železničné prostredie sa tak definitívne delí na
manažérov infraštruktúry a dopravcov ako nezávislé
spolupracujúce subjekty.
Mali hektické Vianoce
30.12.2003,
Kunik Jozef - Iba raz v roku nastáva chvíľa, keď všetko
stíchne a ulice sa vyľudňujú už popoludní. Za oknami bytov
sviece a ozdobené stromčeky vábia k rodinnej pohode a radosti
pri pohľade na rozžiarené oči detí.
A práve vo veľkej železničiarskej rodine sú ľudia, ktorí
si túto chvíľu rodinnej spolupatričnosti museli odložiť
alebo naopak urýchliť, lebo povinnosti nezniesli odklad ani
počas Štedrého dňa. Každá železničná stanica i počas
sviatkov plní svoje tradičné úlohy, najmä železničiari
spod Tatier prežívajú tieto dni o niečo hektickejšie,
keďže táto lokalita pod prísľubom zimných radovánok stále
láka množstvo vianočných hostí.
Prednosta železničnej stanice
Poprad-Tatry Ing. Vincent Bobula v tejto súvislosti
zdôraznil: "Frekvencia cestujúcich sa sústreďuje na Tatranské elektrické železnice
. Ak by som mal porovnať súčasný stav s Vianocami spred 30
až 40 rokov, keď som vykonával funkciu výpravcu, cestujúci
viac využívali naše služby. Lyžiari a rekreanti v
posledných rokoch dávajú prednosť motorovým vozidlám.
Avšak rovnako ako vtedy, i teraz majú ľudia počas sviatkov k
sebe bližšie. Staré zvyky si zachovávame aj v našich radoch.
Okrem pracovníkov posunu sa v nočnej zmene stretávame desiati.
Príjemnú atmosféru si vieme vytvoriť vari na každom
pracovisku. Nuž, kto sa dal na dráhu železničiara, iné mu
nezostáva, iba sa vyrovnať s myšlienkou dočasného opustenia
rodiny aj na významné sviatky." Nočná či denná
služba, to je v podstate jedno, sviatočná atmosféra je v
rodinách narušená. Pri cestovaní z práce a naopak nám
zvyčajne robia spoločnosť zdravotníci. Nie je to vždy
ľahké, ale často stačí milý úsmev s pozdravom a so
želaním príjemných sviatkov a hneď je nám i cestujúcim
lepšie a krajšie na duši. Vysoké Tatry sa v zime dokážu
zaskvieť v plnej kráse, no nevyspytateľnosť počasia dokáže
pripraviť službukonajúcim železničiarom horúce chvíle aj
počas mrazivých víchric. Napríklad pred dvoma rokmi zafúkalo
električku pri Veľkom Slavkove. Pluh síce pracoval na plné
obrátky, lenže silný vietor so snehom bol silnejší ako
mašina. A tak železničiari museli zmrznutých návštevníkov
Tatier prepravovať priamo na pluhu. Spoločné varenie
kapustnice patrí k pravidelným rituálom aj v
Mechanizačno-dopravnom stredisku v Štrbe . Turnusová služba
zasahuje pracoviská od Liptovského
Mikuláša po stanicu
Margecany , s odbočkami Poprad
– Stará Ľubovňa, Studený
Potok – Tatranská Lomnica , Spišská Nová Ves – Levoča
a Spišské Vlachy – Spišské
Podhradie . Všade sú trojčlenné posádky, ktoré sú v
pohotovosti v prípade snehových závalov na výhybkách.
Funguje i domáca pohotovosť a služba musí byť k dispozícii
bez ohľadu na dojímavý film v televízii či rodinné
posedenie. Vedúci strediska Ján Štofko spomína: "Keď
dôjde ku kalamitnej situácii, ideme so snehovou frézou až do Košíc , Vranova či Michaloviec . Voľakedy boli
tuhšie zimy a každý to bral ako samozrejmosť. Teraz, keď
nasneží a príde vietor, v pohotovosti je všetko od vojska po
železnice, či je sviatok alebo v piatok. My sa iba medzi sebou
bavíme, že sneh je stále nový, iba stroje sú staré. Veď na
dvore máme aj koľajovú snehovú frézu spred 32 rokov. Vlani
sme medzi Vianocami a Silvestrom zohrievali výhybky v Košiciach . Potom sme sa
presunuli na Štrbské Pleso ,
kde bola taká zima, že sme dokázali odhadzovať sneh iba
niekoľko minút a už sme sa museli ísť zohrievať. Na takúto
extrémnu klímu totiž nemáme prispôsobené pracovné
oblečenie."
Na železničnej stanici Tatranská Štrba počas zvyčajného
pracovného času vypravia za 12-hodinovú zmenu 92 vlakov.
Počas Vianoc ich stav klesne na 40. Podľa prednostu tejto stanice Jozefa Dobrovského
na sviatky sú ľudia v službe postihnutí dvakrát. Nielen pre
povinnosť byť na svojom mieste, ale smútok znásobuje aj
pustá stanica a často i prázdne osobné vlaky. Jednoducho,
niet sa s kým ani len porozprávať. V Starom Smokovci je počas sviatkov
poriadne rušno. Odtiaľ sa totiž hostia Tatier rozchádzajú
tromi smermi. "Aj keď nemám službu, prídem na náhodnú
kontrolu, aby som pozdravil svojich pracovníkov a s horúcim
čajom im zaželal príjemnú službu. Vždy musíme byť v
pohotovosti a dokonca občas riešime situácie aj za asistencie
policajtov či zdravotníkov," charakterizuje dianie na
tejto stanici jej prednosta Ing. Ján Pavelka. Železničná stanica v Starom
Smokovci je vynovená, aj keď ešte nie je celkom
dokončená. Hlavná budova je pýchou, ale môže sa stať i
terčom sprejerov. "Mládež odchádzajúca z diskoték
čaká na prvé spoje nadránom na stanici a z roztopaše ničí
a strieka rôzne "výtvory" po stenách. Aj tento rok
budeme preto zvlášť dohliadať na niektorých nespratníkov,
ktorí z nudy vedia navystrájať veci, že by ste sa
čudovali." Vecne končil svoje rozprávanie dozorca
výhybiek na železničnej stanici
Starý Smokovec Ján Dudáško.
Aby vybočenie bolo minulosťou
30.12.2003,
Kunik Jozef - Európske dopravné koridory
kladú vysoké požiadavky aj na modernizáciu železničných
tratí. Jednoznačným cieľom je zvýšiť prepravné
rýchlosti.
Podľa dlhodobej koncepcie v rámci modernizácie koridoru č. V
uvažujú ŽSR pokračovať aj s jeho výstavbou v úseku Košice – Čierna nad Tisou . S týmto
zámerom súvisia aj priebežné rekonštrukcie koľajových
rozvetvení, výhybkových jednotiek a stavebné úpravy v
teréne. V súčasnosti sa k zámerom pristupuje z hľadiska
úspornosti mimoriadne obozretne, čo pociťujú aj pracovníci
Správy železničných tratí a stavieb v Trebišove (SŽTS). Problematiku
približuje Ing. Ján Magura, vedúci prevádzkového SŽTS Trebišov , slovami:
"Riešime viaceré úlohy, ktoré nie vždy priamo súvisia
s modernizáciou V. koridoru, ale skôr s každodennými
zabezpečovacími prácami. Ale všetko so všetkým súvisí, a
to platí aj v prípade našich udržiavacích jednotiek.
Dozeráme aj na širokorozchodnú
trať, ktorá je unikátom v rámci slovenských dopravných
ciest. V sieti ŽSR spolu so žilinskými kolegami obhospodarujeme
najviac výhybiek, a to si vyžaduje dôsledný trvalý dohľad
na ich spoľahlivosť. Osadenstvo správy udržuje v
prevádzkyschopnej "kondícii" 177 km hlavných a
staničných koľají Traťového obvodu Trebišov a širokorozchodné
koľaje Traťového obvodu Trebišov
v rozsahu 123 km. Do okruhu jeho pôsobnosti patrí aj Traťový
obvod Michaľany so
109 km koľají, Pribeník so 137 km a Čierna nad Tisou so 192
km širokorozchodných a normálnorozchodných koľají.
Udržiavacie práce sa teda vykonávajú v dĺžke 738 km
koľají a 1102 výhybiek. Vedúci prevádzkového SŽTS je
konkrétny: "Traťový obvod Trebišov
s normálnym rozchodom je rozlohou najnáročnejším, vzhľadom
na množstvo staníc a značnú rozľahlosť. Zabezpečuje aj
prevádzku na tratiach, kde v tomto roku bola osobná doprava
vylúčená, no údržba a dozor sa musia riadne vykonávať, aby
nedošlo k nehodovej udalosti. Na tratiach Trebišov – Vranov nad Topľou
a Bánovce nad Ondavou
– Veľké Kapušany
, v zime dosahujú snehové záveje výšku rušňa.
Nezaháľajú ani snehové frézy a pluhy. Problematická je
tiež širokorozchodná koľaj
od štátnej hranice s Ukrajinskou republikou – Maťovce –
Trebišov – Haniska pri Košiciach . Na tejto trati sú
povolené najvyššie nápravové tlaky v republike, až 24,5
tony na nápravu. V skutočnosti pre nerovnomernosť naloženej
železnej rudy boli po zvážení vozňov zistené oveľa
vyššie tlaky, až 29 ton. Spôsobuje to zosuvy pôdy, a tak po
otvorení prevádzky v roku 1966 na trati dlhej 88,4 km bolo
zaevidovaných 29 zvážlivých úsekov, na ktorých dochádzalo
aj k niekoľkodňovej výluke prevádzky. Ťažkosti sú aj s
výhybkami. Najväčšie problémy máme v železničnej stanici
Maťovce . Riešime to naváraním jazykov a srdcoviek vo
výhybkách alebo výmenou koľajníc v oblúkoch. Očakávania
na zvýšenie rýchlosti zo strany zainteresovaných sú veľké,
nakoniec poukazujú na tento fakt aj medzirezortné rokovania na
úrovni európskych krajín. Nás v nižších výkonných
zložkách teší, ak sa zatiaľ môžeme pochváliť aspoň
niekoľkými takýmito modernými úsekmi. K nim patrí trať Michaľany – Slovenské
Nové Mesto . Pri bezpečnostnej skúške sme dosiahli
maximálnu rýchlosť 158 km/hod. Táto trať bola obnovená v
rokoch 1994 – 1995. Pravda, venovali sme jej mimoriadnu
pozornosť. Je súčasťou koridoru smerom na Ukrajinu. Za tento
úsek trate zodpovedá Traťový obvod Michaľany , podobne,
ako aj trať Michaľany –
Trebišov , ktorá je charakteristická tým, že svojimi
smerovými a sklonovými pomermi spĺňa podmienky horskej trate.
Sú tu zložené oblúky s inflexnými bodmi aj malými pomermi.
Napriek tomu sme tu zriadili bezstykovú koľaj, k čomu nám
pomohlo zabudovanie koľajových kotiev typu TDHB. Máme s nimi
veľmi dobré skúsenosti. V úsekoch, kde sme v minulosti museli
často zasahovať pri vyšších teplotách na smerových
deformáciách a vybočeniach, prípadne sme mali v malých
polomeroch "rohaté styky". Po zabudovaní týchto
kotiev sú takéto problémy už minulosťou. Zriadením
bezstykových koľají v oblúkoch s malými polomermi aj na
iných tratiach, sme zlikvidovali najchúlostivejšie miesta a
zvýšili kultúru aj bezpečnosť dopravy. Podvalové kotvy sme
použili aj na širokorozchodnej trati na betónových mostoch s
priebežným štrkovým lôžkom, kde nebolo možné z dôvodu
konštrukcie mosta ďalšie dosypávanie štrku. Koľaj je tu na
drevených podvaloch a obávali sme sa vybočenia. Máme aj
ďalšie úseky v našom obvode, kde by bolo potrebné budovať
bezstykovú koľaj, avšak chýbajúce peniaze nám bránia
ďalej pokračovať," vysvetľuje Ján Magura.
Problémy s obrusmi jazykov a srdcoviek koľají sú aj na širokorozchodnej trati v Čiernej
nad Tisou , kde sa však v súčasnosti už modernizujú
niektoré úseky. K tomu sa pridružujú aj ťažkosti s
chýbajúcou mechanizáciou, pretože žiadna stanica nemá
toľko výhybkových jednotiek ako Čierna
nad Tisou . A práve Traťový obvod v Čiernej nad Tisou nemá žiadnu
výkonnú mechanizáciu, aby bol schopný udržiavať výhybky a
koľaje na žiaducej technickej úrovni, najmä z hľadiska
geometrickej polohy. Problematické sú najmä strojové
doťahovačky a výhybkové podbíjačky na normálny a široký
rozchod. V súčasnosti pracovníci tohto traťového obvodu
riešia stav presúvaním podbíjačiek zo Spišskej Novej Vsi a pre
opravné práce presúvaním strojov z Trebišova cez Ukrajinu. Taký
komplex, akým je Železničná
stanica Čierna nad Tisou , by si podľa odborníkov
zaslúžil mať spomínané stroje denne k dispozícii.
Cestovné pre EC a IC vlaky nereguluje štát
BRATISLAVA 29.12.2003 - Cenník
cestovného pre IC a EC vlaky, ktoré
tvoria necelých šesť percent dopravného výkonu, nereguluje
štát. Deregulované cestovné pre EC
vlaky a nepovinne miestenkové IC
vlaky odsúhlasila Železničná spoločnosť ( ZSSK ). Stanovené je
pre všetky vnútroštátne traťové úseky osobitne. Pri ceste
do zahraničia zaplatí cestujúci cestovné podľa
medzinárodnej alebo susedskej tarify, podľa cieľovej krajiny a
doplatok podľa toho, či pôjde o dni silnej alebo slabej
prevádzky. Pri cestovaní zo zahraničia na Slovensko zaplatí
cestujúci len cestovné podľa medzinárodnej alebo susedskej
tarify.
Pri kúpe cestovného lístka vo výdajniach ČD
cestujúci zaplatí podľa susedskej tarify, pričom za územie
SR neplatí žiadne doplatky a získa zľavu 55 percent z
medzinárodnej tarify. Ak si cestovný lístok kúpi vo
výdajniach ZSSK , za územie SR získa do 30. apríla 2004
zľavu 65 percent a od 1. mája 2004 vo výške 60 percent,
pričom zaplatí aj doplatok pre EC
vlak a môže si dokúpiť miestenku za 15 korún. Pre povinne
miestenkové IC vlaky zavádza ZSSK globálne
cestovné. V silné dni sa najprv bude predávať 90 miest za
štandardnú cenu (IC Standard) a zvyšné miesta do dvesto za
cenu vyššiu o 20 percent (IC Flexi), čo je o 5 až 10 percent
viac oproti súčasnej cene. V slabé dni sa 50 miest predá za
cenu bežného rýchlika (IC Plus) a ostatné miesta do dvesto za
štandardnú cenu (IC Standard), čo je o 5 percent menej v
porovnaní s dnešným cestovným na IC
vlaky.
Po spustení predaja cestovných lístkov cez internet si
cestujúci môžu na prvých 30 sedadiel vo vlaku kúpiť
cestovný lístok 14 dní pred odchodom vlaku len na druhú
vozňovú triedu (IC Super Plus). Takto kúpený cestovný
lístok už nebude možné vrátiť. Jeho cena v slabé dni na
trase Bratislava – Košice bude 299 korún. Novinkou pre
cestujúcich IC vlakmi bude od 1.
februára 2004 zákaznícka ponuka Častý cestujúci. Vďaka
nemu budú môcť cestovať pravidelní cestujúci vo vlakoch IC a EC výhodnejšie. Podľa hovorcu ZSSK Miloša
Čikovského zavedením deregulovaného cestovného zohľadňujú
rozdielne sociálne pomery, kúpyschopnosť obyvateľstva v
jednotlivých regiónoch, aj potrebu cestovať.
ČD znovu vybraly za dodavatele sítě GSM-R firmu Kapsch
PRAHA 29.
12.2003 - ČD vybraly za dodavatele technologie pro komunikaci
vlaků GSM-R společnost Kapsch. Na dotaz ČTK to dnes řekl
mluvčí ČD
Petr Šťáhlavský. Kapsch zvolily dráhy opakovaně. Výsledek
výběrového řízení předtím zrušil antimonopolní úřad
na podnět druhého účastníka tendru, firmy Siemens, a uložil
drahám výběr opakovat.
V rámci vícekriteriálního hodnocení, kdy se mimo jiné
hodnotila i nabídnutá cena, se firma Kapsch jevila zadavateli
jako lepší, zdůvodnil rozhodnutí Šťáhlavský.
Siemens se podle svého mluvčího Petra Sedláčka proti
rozhodnutí drah odvolá. K zadavateli soutěže se může
odvolat do deseti dnů od doručení verdiktu. Rozhodnutí
Siemens obdržel 23. prosince.
Kapsch výběrové řízení vyhrál v květnu, a to díky
nabídnuté ceně. Firmu Siemens však jako dodavatele
vhodnějšího řešení podle nejmenovaného zdroje tehdy
navrhly obě výběrové komise.
V září Úřad pro ochranu hospodářské soutěže výsledek
tendru na podnět společnosti Siemens zrušil, a nařídil
výběr opakovat. V prosinci pak úřad zamítl rozklad drah
proti tomuto verdiktu.
ÚOHS přitom tehdy nezasáhl poprvé, loni v létě zrušil
předchozí výběrové řízení. Tehdy zvítězil rovněž
Kapsch a Siemens rozhodnutí napadl. Hodnota pilotního projektu
se pohybuje kolem 250 milionů korun.
Dráhy sice kvůli zpoždění projektu o žádné peníze
nepřicházejí, ale stát ano. Firma má totiž na projekt
domluvený se zahraniční bankou úvěr se státní garancí a
vzhledem k tomu, že jej nečerpá, musí stát platit penále.
Kapsch má síť GSM-R postavit například na sousedním
Slovensku a pro stejnou technologii od Nortel Networks se
rozhodly i německé a nedávno i francouzské železnice.
Siemens zatím co do počtu zakázek vede, když podepsal
kontrakty v devíti evropských zemích.
Pilotní projekt na I. železničním koridoru mezi Děčínem a
Kolínem otevírá dodavateli možnost podílet se na
pokrývání větší části sítě ČD , což je zakázka v hodnotě až šest miliard
Kč.
Vedení ČD a odbory se dnes nedohodly na mzdách, budou jednat dál
PRAHA 29.
12.2003 - Vedení ČD
a železniční odbory se ani na dnešním jednání nedohodly na
kolektivní smlouvě pro příští rok. Nepodařilo se vyřešit
otázku meziročního nárůstu platů, řekli účastníci
setkání ČTK. Rozhovory budou podle hlavního vyjednavače Ivo
Veselého i odborového předáka Jaromíra Duška pokračovat v
úterý ráno.
Podle Duška se dnešní jednání původně měla týkat
například dovolených či ozdravných pobytů, teprve potom
měly přijít na řadu platy. Na schůzku ale přišli i
někteří členové představenstva drah a navrhli meziroční
růst platů o 3,6 procenta, tedy o tři desetiny více než
před Vánocemi, uvedl Veselý.
To však odbory považují za nepřijatelné, uvedl Dušek.
Odboráři žádají růst o pět až šest procent. Otázku
růstu mezd vyjednavači dnes nevyřešili a k jiným bodům se
prakticky nedostali. Asi 90 procent otázek z kolektivní smlouvy
ale mají vyřešeno již z předchozích schůzek.
Pokud by se dráhy s odboráři v prosinci nedohodly, začaly by
se od Nového roku pracovně právní vztahy na drahách řídit
výhradně zákoníkem práce. Zaměstnanci by tak přišli o
řadu nadstandardů, které jim kolektivní smlouva zaručuje.
I kdyby však dráhy kolektivní smlouvu od nového roku neměly,
zaměstnanci by nepřišli o tzv. režijní jízdenky. Jejich
existenci totiž kolektivní dohoda neupravuje. Zaměstnanecký
tarif stanovuje ministerstvo dopravy. Zaměstnanci mají možnost
za 100 korun si koupit jízdenku na celý rok, jejich rodinní
příslušníci platí za roční jízdenku 500 korun.
Dráhy zaměstnávají asi 78 tisíc lidí. Jejich základními
výhodami nad zákoník práce zakotvenými v kolektivní
dohodě, jsou zkrácená pracovní doba, prodloužená dovolená
a ozdravné pobyty. Podnik hradí zaměstnancům také
příspěvek na penzijní a kapitálové životní pojištění.
Jednotlivé výhody, které mají zaměstnanci nad rámec
zákoníku práce na základě kolektivní smlouvy, přinášejí
podle výpočtu vedení firmy každému zaměstnanci drah v
průměru 3600 korun měsíčně. Podle Duška však jde o velmi
nadnesenou částku.
Vedení Českých drah dnes bude opět jednat s odboráři o platech
PRAHA 31.
12.2003 - Vedení ČD
bude dnes od časného rána jednat s odboráři o definitivním
znění kolektivní smlouvy na příští rok. Nevyřešený
ještě zůstává růst mezd a s tím související úlevy pro
zaměstnance. Vedení drah v úterý nabídlo meziroční růst
mezd o 4,9 procenta, odbory žádají růst o pět až šest
procent. Obě strany ustupují ze svých dřívějších
požadavků.
Management drah například v pondělí ustoupil z navrhovaného
růstu o 3,3 procenta na růst o 3,6 procenta. Odbory předtím
žádaly dokonce růst mezd o deset procent. Devadesát procent
problémů již obě strany vyřešily na předchozích
jednáních.
Pokud by se dráhy s odboráři dnes nedohodly, začaly by se od
Nového roku pracovně právní vztahy na ČD řídit výhradně zákoníkem práce.
Zaměstnanci by přišli o řadu výhod, které jim kolektivní
smlouva zaručuje. Dráhy zaměstnávají asi 78 tisíc lidí.
Sociálna poisťovňa sa chystá tento rok urobiť prielom vo vymáhaní pohľadávok
Bratislava 1. 1.2004 - Sociálna
poisťovňa (SP) plánuje v tomto roku uskutočniť prielom vo
vymáhaní svojich pohľadávok, ktorých suma sa aktuálne
blíži k 60 miliardám Sk. V rozhovore pre TASR to uviedol
riaditeľ poisťovne František Halmeš, podľa ktorého zákon o
sociálnom poistení posúva možnosti inštitúcie v tomto smere
výrazne dopredu.
"Nová legislatíva nám umožňuje postúpiť pohľadávku
na tretiu osobu omnoho voľnejším spôsobom ako to bolo doteraz
a umožňuje tiež odpísať nedobytné dlhy," spresnil
zákonné zmeny od januára Halmeš. Vzhľadom k tomu, že
poisťovňa dlhodobo dosahuje pri vymáhaní dlžôb horšie
výsledky ako iné inštitúcie, chce podľa neho tiež spájať
sily so Slovenskou konsolidačnou alebo inými partnermi a
dosiahnuť tak dominantnú pozíciu v konkurzoch s možnosťou
ovplyvňovať personálne zloženie správcov majetku úpadcov.
"Zákon pripúšťa aj to, aby sme vymáhanie pohľadávok
zverili tretej inštitúcii, zatiaľ však len vedieme rokovania
o tejto možnosti," doplnil ďalej riaditeľ.
Najväčšími dlžníkmi SP, ako skonštatoval, sú bývalé
štátne podniky, prípadne inštitúcie, ktoré prešli pod
správu VÚC, pričom poisťovňa mieni voči nim postupovať
tvrdšie ako doteraz. Aktuálne vedie rokovania so Železnicami
SR ( ŽSR ) aj ministerstvom zdravotníctva, ktoré
avizovalo, že dlhy zdravotníckych zariadení vo výške
približne 17 miliárd Sk plánuje riešiť cez štátnu a. s.
Veriteľ.
"V tohtoročnom rozpočte SP je zahrnuté oddlženie
železníc a zdravotníckych zariadení vo výške 400 miliónov
Sk, pokiaľ by sa však prijalo rozhodnutie o reálnom
oddlžení, táto čiastka by mohla byť podstatne
vyššia," uviedol pre TASR námestník riaditeľa SP pre
úsek ekonomiky a správy fondov František Kurej. Dlh ŽSR , ktoré vlani
znížili svoj záväzok voči SP o 900 miliónov Sk, podľa jeho
slov dosahuje momentálne 1,2 miliardy Sk na istine a ďalších
asi 2,5 miliardy Sk na penále. Ide pritom o staré dlhy, keďže
v súčasnosti už železnice riadne platia poistné. Poisťovňa
ponúka aj možnosť odpustenia penále v prípade splatenia
istiny, v prípade železníc sa to však podľa platnej
legislatívy posudzuje ako štátna pomoc a musí sa vyjadriť
Úrad pre štátnu pomoc. "Aj u zdravotníckych zariadení
sa platobná disciplína zlepšila, problémy ale pretrvávajú,
ich dlh rastie mesačne možno o 3 až 5 %," vykreslil
aktuálnu situáciu námestník. Vo všeobecnosti, ako
skonštatoval, eviduje poisťovňa zlepšenú platobnú
disciplínu odkedy sa zmenil trestný zákon a zadržanie
poistného zamestnancom sa kvalifikuje ako trestný čin.
Aktuálne dosahuje úspešnosť výberu poistných odvodov
približne 93 %.
Okrem vlastných pohľadávok, z ktorých viac než polovicu
tvoria penále, eviduje poisťovňa aj približne 3 miliardy Sk
starých pohľadávok štátu ešte spred roka 1994, ktoré mieni
zo svojho účtovníctva už definitívne vyradiť. "Na
ťahu je ministerstvo financií, ktoré musí povedať, čo máme
s týmito pohľadávkami urobiť," povedal Halmeš. Pobočky
poisťovne majú podľa neho na základe dikcie zákona v
blízkom čase vyselektovať všetky nedobytné pohľadávky,
určené na odpísanie.
Na tatranských železniciach zavádzajú
samoobslužný výpravný systém
Vysoké Tatry 31. 12.2003 -
Samoobslužný výpravný systém, ktorý má postupne nahradiť
sprievodcov začne platiť od nového roka na tratiach TEŽ a ozubnicovej železnice . Ide o
pilotný projekt, ktorý na Slovensku nemá obdobu, ale poznajú
ho napríklad v susednej Českej republike.
Šéf košickej Divízie osobnej dopravy ZSSK Ladislav Olexa pre
TASR zdôraznil, že TEŽ tvorí
uzatvorený systém dopravy, ktorý umožňuje zavedenie novinky.
Tá má eliminovať aj únik tržieb. Samoobslužný systém
predpokladá vyššiu zodpovednosť cestujúcich, ktorí si musia
kúpiť cestovný lístok pred nástupom do súpravy a riadne ho
označiť v znehodnocovači.
V tatranskej doprave budú platiť takzvané bodové lístky,
ktoré budú postupne predávať zmluvní partneri vo vybraných
hoteloch, chatách, novinových stánkoch či predajniach
potravín.
Cestujúci sa o novinke dozvedia aj z letákov a informačných
tabúľ. Texty sú v piatich jazykoch. Olexa zdôraznil, že
podobný projekt zatiaľ na Slovensku nie je. V Tatrách ho budú
overovať počas celej zimnej sezóny a vyhodnotia ho v apríli.
Od januára 2004 budú cestujúcich kontrolovať vlakoví
revízori. Spočiatku nebudú siahať k represiám, ale
uprednostnia výchovné pôsobenie. Postupne by sa mal vyvinúť
systém samokontroly cestujúcich podobne ako je to v iných
hromadných dopravných prostriedkoch.
Náklady na zavedenie samoobslužného výpravného systému
odhadol Olexa na 200 tisíc korún. Zdôraznil, že v nových
tatranských električkách boli znehodnocovače cestovných
lístkov namontované dávnejšie, takže spomínané prostriedky
predstavujú investície do výroby bodových lístkov a
budovania siete predajných miest.
ThyssenKrupp prerobil na šanghajskom Transrapide 50 miliónov EUR
Šanghaj/Düsseldorf 31. 12.2003 -
Nemecký oceliarsky a strojársky koncern ThyssenKrupp prerobil
na projekte magnetickej dráhy pre čínsky Šanghaj takmer 50
miliónov EUR (vyše 2 miliardy Sk). S odvolaním na vlastné
informačné zdroje to uviedol nemecký denník Die Welt.
Magnetickú dráhu medzi Šanghajom a jeho letiskom Pudong
uviedli do prevádzky tento týždeň v pondelok. Počas
tohtoročnej skúšobnej prevádzky sa na 30 kilometrov dlhej
trati previezlo 500 000 cestujúcich. Na budúci rok, keď budú
magnetické vlaky premávať podľa grafikonu, počet
cestujúcich výrazne stúpne a v roku 2005 majú prepraviť
okolo 10 miliónov osôb.
ThyssenKrupp prerobil milióny eúr najmä v dôsledku
nákladného odstraňovania kolaudačných chýb. Okrem iného
musel vymeniť celú kabeláž dráhy.
Magnetickú dráhu vybudovalo konzorcium Transrapid , ktorého
druhým členom je aj koncern Siemens, za tri roky.
Jako první má "magnetické"
vlaky čínská Šanghaj
PEKING 1. 1.2004
- V čínské Šanghaji byl dnes zahájen provoz rychlovlaku,
který urazí třicetikilometrovou trasu mezi městem a
letištěm za necelých osm minut. Poprvé tak byla do
komerčního provozu uvedena technologie, která umožňuje pohyb
vlakové soupravy několik centimetrů nad kolejemi na
magnetickém polštáři.
Čínský rychlovlak
dokáže jet rychlostí až 430 kilometrů v hodině, v Japonsku
při testovacích jízdách vlaky mag-lev dosáhly rychlosti 580
kilometrů v hodině.
Čínská souprava vyrazila dnes hodinu a půl po jedné hodině
SEČ ze šanghajského nádraží Lung-jang. Na mezinárodní
letiště Pchu-tung dopravila deset pasažérů za sedm minut a
dvacet vteřin.
Lístky druhé třídy stojí v přepočtu asi 230 korun, za
luxusnější posezení je třeba zaplatit dvojnásobek. Vlaky
budou mezi letištěm a Šanghají jezdit třikrát za hodinu.
Cestující musejí před nástupem projít podobnou kontrolou
jako na letištích. Uvnitř vagonů jsou displeje, na nichž
mohou lidé sledovat rychlost.
Provozovatelem je čínsko-německá firma Maglev Transport
Development, kterou stálo uvedení této technologie do provozu
v Číně 1,2 miliardy dolarů. Inaugurační jízdy byl v
prosinci roku 2002 přítomen kromě tehdejšího čínského
premiéra Ču Žung-ťiho německý kancléř Gerhard Schröder.
Technologie mag-lev je velmi nákladná a němečtí odborníci
pro ni hledají s obtížemi zákazníky. Kritici považují cenu
za neúměrnou využití. Japonci v těchto vlacích jezdí
zatím jen zkušebně.
Železničářům letos plat vzroste o pět procent
MLADÁ FRONTA
DNES 03.01.2004, ciz - Vedenie ČD
sa až 31.12.2003 po niekoľkých neúspešných pokusoch dohodlo
s železničnými odbormi na kolektívnej zmluve na rok 2004.
"Z rokovaní vyplynulo, že platy zamestnancov medziročne
stúpnu o 5%," povedal hovorca železníc Petr
Šťáhlavský.
Podľa odborového predáka Jaromíra Duška vyjednávania
skončili kompromisom, s ktorým zrejme nie je spokojná ani
jedna strana. "Obe strany mali pôvodne odlišné
predstavy," podotkol.
Generálny riaditeľ železníc Petr Kousal povedal, že dohoda
vyžadovala veľké ústupky. Odborári v prípade neuzavretia
kolektívnej zmluvy do konca roka hrozili štrajkom. "Možno
predpokladať, že by sme tým stratili cestujúcich i prepravu
nákladov, ktorú by zobrali iné dopravné spoločnosti,
predovšetkým cestné," podotkol Šťáhlavský.
Priemerná mzda na železnici bola vlani od januára do septembra
17.216 Kč. Podľa Kousala na vyššie platy by ČD mali mať v tomto roku zhruba rovnaké množstvo
peňazí, pretože chcú prepúšťať. T.r. má modrú armádu
opustiť okolo 7000 z celkových 78.000 pracovníkov. Podľa
Kousala preto, že sa železnice zaviazali k vyššej
produktivite práce. "Už v roku 2003 sme zvýšili
produktivitu práce o 6,1%," poznamenal.