Chystáme sa pomôcť Maďarom
Nový deň 09.02.2004, Miroslav ŠÁŠKY - Slovensko sa stáva zaujímavým pre zahraničných investorov. Po získaní Slovnaftu maďarskou spoločnosťou MOL, ktorá si takto lieči finančné boľačky a postavila sa na nohy, majú Maďari záujem aj o naše železnice. Radi by nás od nich (aj od ziskov) odbremenili. Informácia, že by sme mali okrem energetických podnikov „privatizovať“ železnice, je v médiách obchádzaná a treba povedať, že neprávom.
Podľa kusých informácií tkvie snaha privatizovať Železničnú spoločnosť motivovaná pokusom zlikvidovať jej zhruba sedemmiliardový dlh. Maďarský štátny železničný podnik MÁV však neriadia diletanti, uvedomujú si, čo by mohli získaním našej nákladnej dopravy získať a vôbec ich netrápi, že „na konci roku 2003 dlh tejto maďarskej firmy dosiahol v prepočte približne 7,2 miliardy korún“. Podľa denníka Magyar Hírláp však kšeft bude reálny, iba ak slovenské ministerstvo dopravy rozhodne nákladnú dopravu predávať po častiach - napríklad podľa druhu prepravovaných tovarov. Železničná spoločnosť pritom v najväčšej miere prepravuje rudy, drevo a iné substráty. Ako vyhlásil Béla Nagy z oddelenia železníc na maďarskom ministerstve dopravy, prípadná kúpa časti cargo prepravy by zlepšila konkurenčné postavenie spoločnosti MÁV v stredoeurópskom regióne. My by sme konkurencieschopnosť stratili, no kedy už niekoho z "butatóthov" čosi podobné zaujímalo? Aj čo sa týka tzv. transformácie železníc, uplatnili sme nešťastný model, ktorý zvolila Veľká Británia Napriek tomu, že sa neukázal ako úspešný a britskí cestujúci po privatizácii tak osobnej, ako aj nákladnej dopravy zaznamenali nielen pokles kvality služieb, ale aj cenové výkyvy.
Slovenskí cestujúci už zistili, koľko ich transformácia železníc stojí - okrem prepúšťania a zhoršenia kvality spojov platíme každoročne čoraz viac a keď by sa aspoň nákladná preprava mohla stať ziskovou, radšej ju strelíme Maďarom, aby sa stali konkurencieschopnejšími.
Privatizácia železničnej dopravy by mala byť na Slovensku aktuálna v priebehu najbližšieho roka a pol a hoci predaj nákladnej prepravy po segmentoch je podľa zástupcov nášho ministerstva absolútne nereálny, osožnejšie asi bude, ak prídu predčasné voľby a pozrú sa na potrebu či nepotrebu predaja iní odborníci.

Drahám dodává naftu místo Robin Oilu pardubické Paramo
Česká tisková kancelářPRAHA 8. 2.2004 - ČD mají nového dodavatele motorové nafty. Firmu Robin Oil, která drahám pohonné hmoty dodávala od roku 1995, vystřídalo bez výběrového řízení pardubické Paramo. "Jde o významnou úsporu pohybující se řádově v milionech korun," komentoval změnu dodavatele mluvčí drah Petr Šťáhlavský pro pondělní vydání týdeníku euro.
Paramo by však mělo ČD dodávat naftu pouze dočasně. Dráhy vypsaly na dodavatele nafty výběrové řízení, které ale jeden z uchazečů zablokoval. Firma proto využila ustanovení zákona o zadávání veřejných zakázek, které jí umožňuje ve stavu nouze vybrat dočasného dodavatele bez výběrového řízení.
Do soutěže se přihlásily společnosti Benzina, Čepro, Robin Oil a Seta. Robin Oil ale tendr ještě před ukončením napadl u brněnského Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže kvůli činnosti komise při otevírání obálek. Úřad proto výběr dočasně zastavil a měl by o jeho osudu rozhodnout nejpozději příští týden.
Vítěz tendru bude železnici po dobu tří let dodávat ročně sto milionů litrů nafty. To představuje zakázku za více než 6,5 miliardy korun.

Medzi Novým Mestom a Železnicami SR sa vyostril spor ohľadom vybudovania stanice
TASRBratislava 9. 2.2004 - Dlhoročný spor medzi bratislavskou mestskou časťou Nové Mesto a ŽSR ohľadom vybudovania novej koncovej železničnej stanice Bratislava filiálka v blízkosti Trnavského mýta sa v týchto dňoch opäť vyostril. Stalo sa tak po tom, ako Ministerstvo životného prostredia SR doručilo magistrátu, ako i dotknutým mestským častiam investičný zámer ŽSR , ktorý v troch alternatívach rieši umiestnenie koncovej stanice na územie medzi Vajnorskou a Račianskou ulicou. Novomestská samospráva s týmto návrhom nesúhlasí. S podporou magistrátu totiž presadzuje odstránenie železnice a na dotknutých pozemkoch chce vybudovať zariadenia polyfunkčného charakteru, občianskej vybavenosti, bytové objekty a parkovú zeleň.
"Ide o atraktívny priestor a zdá sa nám úplne zbytočné umiestniť na ňom koncovú železničnú stanicu. Aj preto, že v blízkosti sa nachádzajú ďalšie dve, a to stanica v Novom Meste a na Predmestí, odkiaľ je veľmi dobré či už električkové, alebo autobusové spojenie aj do spornej oblasti," uviedla tlačová tajomníčka novomestského Miestneho úradu Valéria Reháčková. Nové Mesto sa podľa nej už od začiatku svojej existencie usiluje o odstránenie koľajovej bariéry v území širšieho centra, ktorú predstavuje práve Filiálka. Všetky územnoplánovacie podklady a dokumenty uvažujú s vymiestnením koľajišťa i príjazdovej koľaje. "Naša snaha o urbanizáciu inkriminovaného územia však naráža na odpor ŽSR , ktorá chce vybudovať stanicu prijímajúcu vlakové súpravy zo severo a juhovýchodnej časti priľahlého okolia a končiť by v nej mali aj súpravy z Rakúska," dodala Reháčková.
Kedysi bol predmetný koľajový úsek súčasťou železničnej trate prechádzajúcej Starým mostom pozdĺž Dostojevského radu, Karadžičovej ulice, cez dnešnú Filiálku, popri priemyselných podnikoch na smer Trnava. Vývoj však priniesol zmeny, na základe ktorých zlikvidovali pôvodnú trať v úseku Starý most - Šancová ulica. Bratislava filiálka tak zostala ako odstavné koľajište železničnej dopravy. Súčasné trojalternatívne riešenie stanice navrhnuté Železnicami SR sa líši jej výškovým usporiadaním od mierne zapustenej do terénu až po podzemnú.

Zájem o dodávku 20 elektrických lokomotiv pro ČD mají dvě firmy
Česká tisková kancelářPRAHA 9. 2.2004 - Zájem o dodávku 20 elektrických lokomotiv pro ČD mají dvě firmy. Jejich nabídky do dnešního poledne ČD obdržely v tendru na výběr dodavatele lokomotiv, sdělil ČTK Pavel Tesař z tiskového oddělení drah. Podrobnosti nabídek nesdělil. Soutěž dráhy vypsaly koncem roku 2003.
Dráhy by zakázku chtěly financovat z úvěru od sdružení evropských železnic Eurofima. Objem zakázky ČD neupřesnily. Soutěž na lokomotivy již dráhy vypsaly předloni. Nový management podniku ji však zrušil. Bývalý generální ředitel Dalibor Zelený předloni v listopadu uvedl, že jde o zakázku za dvě miliardy korun. Při výrobě lokomotiv tehdy stát požadoval významný podíl českých firem.
Dráhy chtějí postupně nakoupit až dvacet tzv. třísystémových lokomotiv. Ty jsou schopny jezdit na všech třech druzích elektrického napájení, z nichž dva se využívají v České republice a třetí v Německu a Rakousku.
Loni z historicky prvního úvěru od Eurofimy v objemu 15 milionů eur (přes 500 milionů korun) ČD zaplatily zálohy na 11 vagonů první a druhé třídy společnosti Siemens a na dvě soupravy příměstských vlaků od ČKD Vagónky ve Vítkovicích. Pantografy by ČD měly získat letos a vagony od Siemense v roce 2005.
Výše úvěru, kterou mohou dráhy z Eurofimy čerpat, se odvíjí od výše podílu podniku ve sdružení. Dráhy mají zájem svůj podíl zvýšit ze současného půl procenta na procento. Mohly by tak ročně čerpat až 30 milionů eur.
České dráhy vlastnily ke konci loňského roku asi 936 elektrických a 1316 motorových lokomotiv. Osobních vozů mají ČD skoro čtyři tisíce. Po české železnici jezdí také 95 elektrických souprav a dalších 787 motorových vozů. Nejvíce mají dráhy nákladních vagonů, a to skoro 36 tisíc.
Průměrné stáří vozů ČD je 25 let. Nejstarší jsou osobní vozy s průměrným věkem 28 let a právě elektrické lokomotivy, které jsou v provozu v průměru 27 let. Z nich mezi nejstarší patří hlavně lokomotivy pro střídavou trakci. Jejich průměrný věk je 31 let.
Naopak nejmladší jsou dosud nejmodernější dvousoustavové lokomotivy, jejichž průměrný věk je 15 let. Dráha jich však má jen 145. Nejvíce elektrických lokomotiv je určeno pro stejnosměrný proud, železnice jich má 544. Dalších 247 lokomotiv ve vozovém parku ČD , jezdí na střídavý proud. Naposledy ČD obnovovaly elektrické lokomotivy koncem 80. let.
Loni ČD investovaly do obnovy a oprav vozového parku 1,54 miliardy korun, z toho 659 milionů korun bylo z úvěrů především z úvěru od sdružení Eurofima na nákup nových osobních vozů. Část peněz šla také na první splátky rychlovlaků. Letos by podle podnikatelského plánu měl objem investic vzrůst na 5,5 miliardy korun, a to především kvůli splátkám Pendolin. Těch by letos mělo začít na české železnici jezdit sedm. Hlavní část peněz dráhy získají z úvěrů. Z vlastních zdrojů budou hradit z celkových plánovaných investic ve výši 5,5 miliardy korun pouze 243 milionů korun. Vzrůst na 1,5 miliardy korun by mohl objem úvěrů od Eurofimy.

Spoločnosť vlani s vysokou stratou
SITAReutersPARÍŽ 9. 2.2004 - Spoločnosť Eurotunnel , ktorá je britsko-francúzskym prevádzkovateľom podmorského tunela spájajúceho Veľkú Britániu s Francúzskom, vykázala za minulý rok čistú stratu 1,889 mld. eur kvôli vysokým odpisom vo výške 1,845 mld. eur. Pred započítaním odpisov by strata predstavovala iba 44 mil. eur. V roku 2002 vykázala spoločnosť Eurotunnel zisk 508 mil. eur. Prevádzkový zisk klesol vlani na 248 mil. eur z úrovne 326 mil. eur z predchádzajúceho roku.
Spoločnosť Eurotunnel ďalej informovala, že navrhla vládam Británie a Francúzska a svojim priemyselným partnerom zníženie prístupových poplatkov, ktoré musia platiť železničné spoločnosti za používanie podmorského tunela. Na samotné zníženie však bude firma potrebovať stabilnejšiu finančnú štruktúru. Dosiahnutie tohto cieľa bude zahŕňať aj redukciu jej dlhu, predstavujúceho 9 mld. eur, ako aj zníženie úrokových platieb a oddialenie termínov splatnosti. "Rast dopravy pre Eurostar a nákladné železničné spoločnosti brzdia vysoké poplatky na používanie tunela. My máme príliš vysoký dlh, takže si nemôžeme dovoliť znížiť tieto poplatky jednostranne," povedali predstavitelia firmy Eurotunnel . Tržby spoločnosti klesli vlani na 838 mil. eur z úrovne 914 mil. eur.

Trojica mladíkov pomaľovala železničné vozne v Novom Meste nad Váhom
TASRBratislava 9. 2.2004 - Trojica mladíkov pomaľovala odstavené železničné vozne na stanici v N. Meste nad Váhom .
Mládenci sa stretli v piatok 6. februára pred hotelom Javorina, odkiaľ išli na železničnú stanicu k dvom osobným vozňom, ktoré pomaľovali rôznofarebnými nápismi.
V sobotu v noci sa mladíci k svojmu dielu prihlásili. Uviedli, že motívom bola ich záľuba v grafitoch. Železničnej spoločnosti však spôsobili škodu za päťtisíc korún. Prípad vyšetruje oddelenie Železničnej polície (ŽP) Leopoldov.
Na odstavených vozňoch sa "realizovali" dvaja 18-roční miestni mladíci s kamarátom, ktorého meno nie je zatiaľ železničnej polícii známe, informoval dnes TASR hovorca ŽP Jozef Búranský.

Dve štátne firmy išli so súkromnou firmou na výlet
Mobilný operátor pozval ľudí z vedenia niektorých štátnych aj súkromných firiem na výlet do Dubaja.
Sme11.02.2004, mož; rf - Niektoré štátne firmy - napríklad TASR a ŽSR - pozvánku súkromnej firmy prijali, čo je podľa organizácie Transparency International Slovensko (TIS) neštandardné.
"Súkromná firma, ktorá pobyt ponúkla, sa správa racionálne, ale ak pozvanie prijme štátna firma, je to neštandardné. Keď niekto niekomu niečo platí, asi očakáva, že z toho niečo bude mať. Vo svojej firme musia obhájiť, že takto vynaložené náklady im niečo prinesú," hovorí programová riaditeľka TIS Daniela Zemanovičová.
Podľa nej by si štátne inštitúcie mali dávať veľký pozor, aby nevzbudzovali podozrenia, že by sa po takýchto akciách dali očakávať protislužby. "Napríklad by mali odmietnuť pozvánku alebo by mali mať vo svojich predpisoch presne stanovené, čo je akceptovateľné a čo nie," hovorí Zemanovičová.
Vedenie Železníc SR však nevidí nič zlé na ceste námestníka Štefana Hlinku do Dubaja, zaplatenú súkromnou firmou. "Pre vedenie ŽSR je dnes podstatné pokračovanie v začatých reformách, a nie pokusy o neustálu škandalizáciu. Účasť zástupcu ŽSR na akcii súkromnej spoločnosti je štandardnou oficiálnou služobnou cestou spojenou so školením, ktoré zabezpečuje pozývajúca strana. Cesta nie je hradená z finančných prostriedkov ŽSR , ale pozývateľom súkromnou spoločnosťou. ŽSR nie je s pozývajúcou stranou v žiadnom zmluvnom vzťahu," hovorí sa v stanovisku železníc, ktoré sú aj klientom Eurotelu.
Hovorkyňa železníc Kornélia Blašková odmietla povedať, či Štefan Hlinka dostane od železníc diéty, keďže je na služobnej ceste.
O stanovisko sme požiadali aj ministerstvo dopravy. "Je v prvom rade vecou orgánov ŽSR - generálneho riaditeľa, prípadne správnej rady, aby zaujali stanovisko, či došlo k porušeniu pracovnoprávnych vzťahov, alebo porušeniu manažérskej etiky," povedal pre SME hovorca ministra Prokopoviča Tomáš Šarluška.
Vyše päťdesiat ľudí, väčšinou zo súkromných firiem - medzi nimi aj riaditeľka bratislavskej divízie vydavateľstva Petit press, ktoré vydáva denník SME, odlietalo do Dubaja včera (10.2.) o jedenástej v noci. Na Letisku M. R. Štefánika sa už tri hodiny pred odletom začali objavovať propagačné materiály. Napríklad reklamný pútač s nápisom Dubaj 2004 a obrázkom golfovej loptičky v upravenom piesku golfového ihriska, firma zabezpečujúca propagáciu prinášala obaly s golfovými palicami.

Orange: Chceme iba získať klientov
Zoznam ľudí, ktorí prijali pozvanie do Dubaja, spoločnosť Orange nezverejní. "Nebolo by to voči našim obchodným partnerom korektné," povedal hovorca Orange Peter Tóth. Na otázku, či sa mobilný operátor pozvaním námestníka železníc, ktoré sú zákazníkom Eurotelu, snaží získať nejakú zákazku, neodpovedal. "Je to pragmatická otázka, každý klient je v našej spoločnosti vítaný."
Cesta má podľa Tótha komerčný cieľ. "Je to konferencia spojená s prezentáciou našej firmy. Naším cieľom ako každej inej súkromnej firmy je získať na našu stranu zákazníkov."
Orange organizuje cestu spolu s firmou Nokia.

Ako vyzerá hotel
Týždeň v jednolôžkovej izbe v najlacnejšom termíne stojí okolo 89.990, jedna osoba v dvojlôžkovej zaplatí 59.990 Sk. Poloha: Dubaj, pláž Jumeirah, asi 25 minút od letiska. Luxusný hotel ponúka na 25 poschodiach 600 izieb a suít, požičovňu áut, kolonádu s 26 obchodíkmi a butikmi, samostatné kongresové centrum, 18 reštaurácií, kaviarní a barov, záhradu s 3 bazénmi. Ležadlá, slnečníky a plážové osušky pri bazéne aj na pláži, vstup do susedného vodného parku. Sedem tenisových kurtov, 3 klimatizované squashové ihriská, tréningový golfový green, ultramoderné fitnes, sauna, vírivka. Izby: Priestranné klimatizované deluxe izby majú presklenú stenu s výhľadom na more. (podľa www.koala.sk )

Aký majú v Dubaji program
Stredisko: Jumeirah Beach Hotel Teplota vzduchu: 25 C Teplota vody: 24 C Pláže: piesočnaté Program pobytu
9.2.2004
22.00 odlet z Bratislavy
10.2.2004
7.50 prílet do Dubaja 14.00 obed 16.00 aquapark WILD WADI a voľný program 19.30 prezentácia spoločnosti Orange Slovensko 21.00 večera
11.2.2004
8.00 raňajky 9.00 golf + škola golfu pre začiatočníkov 15.00 obed 17.00 Desert Safari (púštne safari, lyžovanie na dunách, jazda na ťavách) 20.30 mini konferencia spoločnosti Nokia 22.00 večera v púšti BBQ - kultúrny program
12.2.2004
8.00 raňajky 10.00 vodné športy v hotelovom areáli 12.00 obed 16.30 prehliadka mesta, Bur Dubaj, Deira, nákupy na najväčšom trhu so zlatom a voľný program 21.00 večera 23.30 odchod na letisko 1.00 odlet z Dubaja
12.2.2004
6.00 prílet do Bratislavy

Pád nákladnej prepravy sa minulý rok zmiernil
Hospodárske noviny11.02.2004, Danielis Juraj - Preprava tovaru po slovenských železniciach už niekoľko rokov klesá. Minulý rok sa táto recesia aspoň spomalila.
"Postupné znižovanie prepravných výkonov je dôsledkom reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky," povedal riaditeľ odboru osobnej a nákladnej dopravy na ministerstve dopravy Jozef Tisovský. Ako dodal, rezort do tohto vývoja už nemôže reálne zasahovať, veľká časť nákladnej prepravy je totiž v súkromných rukách. Výkony preto ovplyvňuje hlavne dopyt, vývoj cien a sezónnosť. Viac ako vnútroštátnej preprave tovaru sa darí medzinárodnej, tá vlani medziročne vzrástla o 7%. Najväčšiu zásluhu na tom mala preprava po železnici. Z celkových 53,9 mil. ton prepraveného tovaru odišlo po dráhach ŽSR do zahraničia takmer 42,2 mil. ton. Hovorkyňa ŽSR Nela Blašková to pripisuje aj poskytnutým zľavám za používanie železničnej dopravnej cesty pri preprave niektorých komodít, predovšetkým dreva a rúd.
Železničná spoločnosť podľa svojho hovorcu Miloša Čikovského tiež zaznamenala nárast v tranzite a stagnáciu vo vnútroštátnej preprave a pri vývoze. Príčina je podľa neho na strane ŽSR . Poplatky za používanie dopravnej cesty totiž ešte stále tvoria približne tretinu ich celkových dopravných nákladov.

Firmy zarobili menej, zamestnanci viac
Tržby dopravcov za vlastné výkony a tovar v porovnaní s rokom 2002 klesli o 3,5%, keď dosiahli 84,5 mld Sk. Železničná a cestná doprava sa na tom podieľali približne rovnakým dielom, zhruba po 28 mld Sk. V nákladnej preprave tržby očistené od DPH klesli o 4,7%, na 36,9 mld Sk. Zamestnanci dopravných firiem si na druhej strane vlani finančne polepšili. Ich priemerná mzda vzrástla o 7,5% a dosiahla 16.208 Sk, čo je o vyše 2000 Sk nad priemerom národného hospodárstva. Najlepšie na tom boli pracovníci zahraničných dopravných firiem s priemernou nominálnou mzdou 21.592 Sk. Vo verejnej doprave najviac zarábali pracovníci mestských dopravných podnikov. Ich mesačný príjem dosiahol 19.434 Sk. (krátené)

Podchod ľuďom neslúži, stále má nedostatky
Pravda11.02.2004, Alena Kopřivová, PETRŽALKA - Kolaudáciu podchodu spájajúceho sídlisko s petržalskou železničnou stanicou včera opäť pozastavili na neurčito.
Cestujúci sú teda naďalej odkázaní k nej chodiť oklukou. A hazardéri sa stále púšťajú krížom cez, koľajnice. Očakávanie mestskej častí, že by podchod mohol začať slúžiť svojmu účelu do polovice marca, sa zrejme nenaplní.
Na prvý pohľad vyzerá podchod skutočne pekne, ale ešte je v ňom veľa roboty," zhrnul zástupca prednostu stanice Mário Šnajdar. „V stopercentnom poriadku nie je dokumentácia a zatiaľ sa ani nepodarilo odstrániť niektoré chyby. Napríklad zvod vody ústiaci do koľaje by mohol v mrazoch robiť problémy. Padol návrh umiestniť ho na chodník. Ale či by to tam bolo vhodnejšie..." zauvažoval. Nedostatkom tiež podľa neho je, že v podchode pod koľajiskom ešte nie sú namontované bezpečnostné kamery.
Zúčastnené strany sa však už dohodli, že starostlivosť o podchod prejde na železnice, hoci ho vybudovala mestská časť, a teda zatiaľ je jej majetkom.
Prístrešok, ktorým sa končí tunel na Panónskej ulici, budú na noc zatvárať tiež železničiari.
Na utorkové stretnutie prišli aj pracovníci dopravného podniku. Potrebujú poznať presný termín uvedenia podchodu do prevádzky, aby zmenili cestovné poriadky všetkých autobusových spojov s trasami okolo nového vchodu do stanice .
„Hotová je už zastávka, dokonca ju aj odhŕňali, keď nasnežilo," poznamenal Šnajdar. Úplne dokončený je aj priechod cez vozovku vrátane svetelnej signalizácie.
„Nevieme, kedy bude Štátny dráhový úrad ako príslušný stavebný úrad v kolaudovaní pokračovať. Pokiaľ však ide o sprístupnenie podchodu, spomínal sa 1. máj," prezradil zástupca prednostu.
Podchod je súčasťou Petržalského korza a jeho investorom je mestská časť Petržalka. Na realizáciu získala financie z Európskych fondov. Celkové náklady na výstavbu doteraz dosiahli približne 23 miliónov korún.
Doprastav začal podchod, stavať vlani vo februári a s prácami skončil v decembri.

Vysokorýchlostné vlaky aj v Británii
Hospodárske noviny10.02.2004, el - Veľká Británia plánuje v záujme zlepšenia železničnej dopravy vybudovať novú sieť pre vysokorýchlostné vlaky, ktoré by mali zlepšiť prepravu cestujúcich na celom území krajiny. Podpora tomuto projektu zo strany vlády však zatiaľ nie je jednotná.
Informovala o tom britská mediálna spoločnosť BBC.
"Vysokorýchlostné vlaky by premávali rýchlosťou 322 km za hodinu, čím by sa skrátila cesta napríklad medzi Londýnom a Škótskom na dve a pol hodiny," uviedol poradca britského ministerstva dopravy a šéf Komisie pre integrovanú dopravu David Begg. Medzi Londýnom a Birminghamom by sa čas potrebný na prepravu skrátil na menej než hodinu a medzi Londýnom a Newcastlom na menej než dve hodiny.
Prepravná kapacita nových vysokorýchlostných vlakov by zároveň bola o 50% vyššia v porovnaní so súčasnými vlakmi. Komisia okrem iného upozornila na to, že bude potrebná výstavba nových železničných sietí, a to aj vzhľadom na to, že najneskôr do roku 2015 sa vyčerpá kapacita železničnej dopravy vo Veľkej Británii, čo prinúti viacerých pasažierov vrátiť sa na už aj tak preplnené diaľnice a cesty.
Podpora komisie pre vysokorýchlostné železničné spojenie v Británii mierne komplikuje pozíciu britského ministra dopravy Alistaira Darlinga. Ten síce nie je jednoznačne proti novému riešeniu zlepšenia dopravy v krajine, obáva sa však vysokých nákladov, ktoré sa zatiaľ odhadujú približne na 36 mld libier. "Prípadné odstúpenie od realizácie projektu vysokorýchlostných vlakov by mohlo Britániu v budúcnosti stáť oveľa viac peňazí než samotné náklady na projekt," upozornil Begg.
Prepravná kapacita nového vysokorýchlostného spojenia medzi Londýnom a Škótskom by mohla byť až 220 vlakov denne, čo je viac než dvojnásobok kapacity železníc na západnom pobreží, uviedla vo svojej správe komisia. Vysokorýchlostné spojenie bude najefektívnejšie hlavne na tratiach s dĺžkou 288 až 576 kilometrov, čo sú vzdialenosti napríklad medzi Londýnom a Leedsom alebo Londýnom a Edinburghom.
Nové trate si vyžiadajú náklady nielen na ich samotnú výstavbu, ale aj na zabezpečenie bezpečnej prevádzky vysokorýchlostných vlakov a vytvorenie novej organizácie železničnej dopravy v krajine. Nové trate by sa mali vybudovať pozdĺž už existujúcich železničných tratí alebo diaľnic, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bude časť koľajníc smerujúcich priamo do centier miest pre oba typy železničnej dopravy spoločná.
V 70. a 80. rokoch sa Británia nepripojila k Japonsku a viacerým európskym krajinám, ktoré sa v železničnej doprave rozhodli zamerať sa na vysokorýchlostné železničné spojenie znižujúce čas prepravy a zvyšujúce kapacitu. Železničná doprava vo Veľkej Británii sa v týchto rokoch ešte nevyužívala v takej miere ako teraz, takže investície v oblasti vysokorýchlostného spojenia by boli pre ňu stratové. Avšak postupne, hlavne po privatizácii železníc, sa počet pasažierov v krajine začal prudko zvyšovať, vďaka čomu myšlienka rýchlejšej prepravy po železnici opäť ožila. "Investície do vysokorýchlostného spojenia v Británii, hoci vysoké, sa krajine vrátia v priebehu niekoľkých rokov. Už teraz verím, že záujem o ne zo strany verejnosti bude z roka na rok narastať," dodal Begg.

Čas strávený vo vlaku sa skráti

Londýn - Birmingham 55 minút
Londýn - Manchester 1 hodina a 30 minút
Londýn - Leeds 1 hodina a 30 minút
Londýn - Newcastle 2 hodiny
Londýn - Edinburgh 2 hodiny a 30 minút
Londýn - Glasgow 3 hodiny

V Tatrách lacnejšie cestovanie vlakmi
SITABRATISLAVA 11. 2.2004 - Od 15. februára bude cena lístkov na TEŽ a nižšia. Rozhodol o tom tarifno-obchodný výbor ZSSK , ktorý na základe negatívnych ohlasov prehodnotil tarifné podmienky cestovania.
Jednorazový cestovný lístok na trase Štrba – Štrbské Pleso bude namiesto doterajších 40 korún stáť 30 korún a mesačný 600 korún, teda o 200 korún menej ako doteraz. ZSSK súčasne zavádza nový druh zákazníckej ponuky Tatranská karta pre TEŽ a pre . Tatranská karta, ktorá umožňuje cestovať s 50-percentnou zľavou bude mať ročnú platnosť a kúpiť si ju môže každý cestujúci za 220 korún. Tarifno-obchodný výbor súčasne schválil cestovanie študentov na jeden preukaz. Doteraz sa totiž museli pri cestovaní s preukazom rozhodnúť buď pre týždenné, resp. mesačné lístky alebo jednosmerné zľavnené lístky.
Agentúru SITA informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský.

Železničná spoločnosť sťahuje svoje ústredie na Drieňovú
SITABRATISLAVA 11. 2.2004 - ZSSK , a.s. v priebehu prvého štvrťroku 2004 presťahuje svoje ústredie na Drieňovú ulicu 24 v Bratislave. Ústredie ZSSK je v súčasnosti v budove na Klemensovej 8, ktorú vlastní a aj sa v nej nachádza Generálne riaditeľstvo ŽSR . "Hlavným dôvodom sťahovania je fakt, že momentálne sídlime v dosť stiesnených podmienkach," uviedol pre agentúru SITA hovorca ZSSK Miloš Čikovský. O sťahovaní rozhodlo predstavenstvo spoločnosti na základe výberového konania, do ktorého sa prihlásilo päť firiem. Víťazom sa stala spoločnosť Chemia, a.s. Bratislava, od ktorej si ZSSK prenajmú priestory na Drieňovej ulici.
Zároveň s ústredím ZSSK sa do nových priestorov o rozlohe 4 600 metrov štvorcových presťahuje aj Odúčtovňa tržieb železníc (OTŽ), ktorá podľa Čikovského doteraz sídlila v hygienicky a technicky nevyhovujúcich priestoroch. Budovu OTŽ, ktorá je vlastníctvom ZSSK , vzhľadom na nevyhovujúce podmienky spoločnosť nebude môcť v budúcnosti využívať na kancelárske účely. "Je možné, že ju zbúrame, alebo tam spravíme skladové priestory," dodal. V súčasnosti sú riadiace a administratívne pracoviská ZSSK v Bratislave rozdelené v dvanástich budovách. "Po presťahovaní do nového sídla bude na jednom mieste aspoň riadiace a účtovné centrum spoločnosti," dodal Čikovský.
Podľa hovorkyne ŽSR Nely Blaškovej chcú železnice uvoľnené priestory na Klemensovej ulici využiť na presun bratislavských pracovísk pod jednu strechu. "Momentálne máme administratívne pracoviská po celej Bratislave, časť z nich presťahujeme na Klemensovu," uviedla Blašková. Budovy, ktoré sa presunom uvoľnia a sú vlastníctvom ŽSR , spoločnosť buď prenajme, alebo predá. "V tejto otázke ešte vedenie ŽSR nerozhodlo," dodala Blašková.

Schuster sa oboznámil so situáciou na prekládkových rampách v Čiernej nad Tisou
TASRČierna nad Tisou 11. 2.2004 - Približne šesť miliónov ton tovaru zmanipulovali vlani na prekládkových rampách Obchodno-prekládkového centra (OPC) Železničnej spoločnosti, a. s., v Čiernej nad Tisou , ktoré zamestnáva vyše 1 400 ľudí a je spolu s tamojším železničným uzlom najväčším zamestnávateľom v Trebišovskom okrese.
S výsledkami a možnosťami najväčšieho slovenského i európskeho suchozemského prístavu sa dnes oboznámil prezident republiky SR Rudolf Schuster. Podľa informácií spoločnosti, v tomto roku plánujú preložiť na rampách OPC približne 7 miliónov ton tovarov. Tento objem však stále nedosahuje úroveň spred roka 1989, kedy prekládková stanica zamestnávala vyše 2 000 ľudí a preložili v nej ročne 8 miliónov ton tovaru.
Zástupcovia súkromných špedičných firiem, ako vyplynulo zo stretnutia s prezidentom, vidia možnosti efektívnejšieho využitia OPC v tom, aby sa podobné terminály rozvíjali ako samostatné podnikateľské subjekty. Súčasný právny stav, keď majetok podlieha ŽSR , neumožňuje totiž vstup iného kapitálu a vytváranie nových súkromných firiem. Možnosti vidia prepravcovia aj v pružnejšej cenovej politike železníc za prepravné služby a lepšej koordinácii prepravných taríf s Ukrajinou, kde R. Schuster prisľúbil pomoc.
Pracovníci Colného úradu v Čiernej nad Tisou okrem iného informovali prezidenta o výraznom poklese obchodnej činnosti na východnej hranici po zavedení vízovej povinnosti s Ukrajinou, keď malí a strední podnikatelia si vyberajú radšej hraničné priechody s Poľskom a Maďarskom.

Kappa nakupuje železničné služby od externej firmy
Hospodárske noviny12.02.2004, Gossányi Vojtech - Novým prevádzkovateľom železničnej vlečky v spoločnosti Kappa Štúrovo je od začiatku februára ŽDD Bratislava, 100% dcérska spoločnosť ostravskej firmy OKD Doprava.
Do kmeňového stavu nového prevádzkovateľa prešlo všetkých 41 zamestnancov bývalého odboru železničnej dopravy.
Do výberového konania na outsourcing železničnej vlečky sa prihlásilo šesť firiem, dve z ČR a štyri zo Slovenska. Z nich mali tri prepojenie na zahraničný kapitál. Štúrovská papiereň si chce outsourcingom vlečky uvoľniť ruky na hlavný predmet podnikania, a to výrobu flutingu, čo je papier na zvlnenú vrstvu vlnitých lepeniek. Informoval o tom riaditeľ flutingu a vedúci outsourcingového projektu Miroslav Pjatak.
Nový prevádzkovateľ by mal navyše zabezpečiť efektívnejšiu prevádzku všetkých činností. Vlečku tvorí 37 kilometrov tratí, vyše sto výhybiek, štyri lokomotívy, systém na váženie vagónov, zabezpečovacie zariadenia na trati, ako aj dielňa a garáž na lokomotívy. Ako uviedol Pjatak, do vlečkovej činnosti patrí okrem samotnej dodávky materiálov a surovín od uzla štátnych železničných dráh aj ich vykládka a nakládka. ŽDD bude tieto služby poskytovať aj spoločnostiam Kappa Obaly, JCP Izolácie, Strojpap a Eurowaste Slovakia.
V poslednom období sa na vlečke ročne spracovalo približne 35- až 36.000 vozových jednotiek. Plánovaný, takmer dvojnásobný nárast výroby flutingu v Kappe však povedie k vyššiemu využitiu jej kapacít. Nový prevádzkovateľ chce prispieť k rozvoju tuzemskej železničnej dopravy aj tým, že bude hľadať možností na presmerovanie nákladov z cestnej dopravy na železnicu. Také sú v súčasnosti trendy v Európskej únii. Štúrovo by sa mohlo stať základňou pre manažovanie týchto činností.
Materská spoločnosť OKD Doprava sa okrem železničnej dopravy a manipulácie s hromadnými substrátmi venuje aj nákladnej automobilovej doprave, údržbe a obnove železničných tratí a stavieb, opravám lokomotív a ostatných dopravných prostriedkov. Vlastní približne 100 lokomotív, 2000 železničných vozňov a 200 nákladných automobilov. Zamestnáva vyše dvetisíc ľudí. K jej najväčším zákazníkom patria predovšetkým české elektrárne. V niekoľkých ďalších, najmä energetických podnikoch, zabezpečuje aj manipuláciu. Spoločnosť je jediným prevádzkovateľom kombinovaného prepravného systému ACTS (železnica - cesta), ktorý umožňuje prekladať kompaktné kontajnery z nákladných automobilov na vlakové vozne a naopak.
Železničnú vlečku tvorí:
- 37 kilometrov tratí - vyše sto výhybiek - štyri lokomotívy - systém na váženie vagónov - zabezpečovacie zariadenia na trati - dielňa a garáž lokomotív
Zdroj: Kappa, a.s.

Údajne pre finančnú tieseň ukradol 14-ročný Košičan mobil
TASRBratislava 11. 2.2004 - Údajne finančná tieseň prinútila 14-ročného Košičana, aby okradol 29-ročného zamestnanca ZSSK o mobilný telefón za takmer deväť tisíc korún.
V prítomnosti riaditeľky Špeciálnej základnej školy na Rovníkovej ulici v Košiciach sa v utorok príslušníkom Železničnej polície ku skutku priznal.
Maloletý Košičan si na svoju obeť počkal v služobnom podchode na nástupištia košickej železničnej stanice ešte v sobotu nadránom. Keď sa zamestnanec priblížil k vchodu, priskočil k nemu a z vrecka košele mu odcudzil mobilný telefón, ktorý o čosi neskôr predal za tisíc korún neznámej osobe na Hlavnej ulici v Košiciach. Peniaze už stačil minúť.
TASR to dnes uviedol hovorca ŽP Jozef Búranský.

Košickí železniční policajti odhalili 19-ročného vreckára
TASRBratislava 11. 2.2004 - Košickí príslušníci Železničnej polície (ŽP) v utorok odhalili 19-ročného Košičana, ktorý ešte v júli minulého roka ukradol 58-ročnému Košičanovi peňaženku.
Mladík vtedy podišiel k poškodenému, ktorý sedel na lavičke pred železničnou stanicou a z vrecka bundy zavesenej na lavičke mu odcudzil peňaženku. Vybral z nej 4800 korún a v snahe zbaviť sa dôkazov ju spolu s dokladmi odhodil do kontajnera. Peniaze minul pre vlastnú potrebu. Vyšetrovateľ obvinil páchateľa z trestného činu krádeže.
TASR to dnes uviedol hovorca ŽP Jozef Búranský.

Alstom a Siemens získaly objednávku na dodávku vlaků pro SNCF
Česká tisková kancelářPAŘÍŽ 11. 2.2004 - Konsorcium zahrnující francouzskou strojírenskou firmu ALSTOM a německý Siemens získalo od francouzských státních drah SNCF objednávku na dodávku dieselových lokomotiv. Hodnota kontraktu činí 1,065 miliardy eur, uvádí se v dnešním prohlášení.
Objednávka zahrnuje dodávku 400 lokomotiv v hodnotě 836 milionů eur. Dalších 100 lokomotiv by mohlo být dodáno později, což by hodnotu kontraktu zvýšilo na více než miliardu eur. Podíl ALSTOMu na kontraktu bude 489 milionů eur, zbývající část připadne Siemensu.
Pro ALSTOM je to další z řady objednávek, které získal v uplynulých měsících. Mezi ně patří jiný kontrakt se SNCF za 207 milionů eur a dodávky pro novou elektrárnu španělské Gas Natural v hodnotě 608 milionů eur, napsala agentura Reuters.
ALSTOM vyrábí vlaky TGV , lodě či plynové turbíny. V posledních letech se firma potýkala s problémy, mimo jiné kvůli krachu významného odběratele svých lodí a špatnému finančnímu řízením. Situaci zhoršil také pokles poptávky na klíčovém trhu energetických zařízení. Koncern, který v sedmdesáti zemích světa zaměstnává zhruba 120 tisíc lidí, působí od roku 1999 i na českém trhu. V Česku a Slovenské republice má šest dceřiných společností, hlavní výrobní podnik sídlí v Brně.

V Eurostaru bude zaveden vysokorychlostní bezdrátový internet
(zpravodaj ČTK) LONDÝN 11. 2.2004 - Železniční společnost Eurostar , jejíž linky spojují Británii s kontinentem, zavede do svých vlaků bezdrátový vysokorychlostní internet. Přidá se tak k britským vlakovým dopravcům Virgin a GNER, kteří tuto službu už experimentálně nabízejí.
Eurostar by chtěl novou službu nabídnout ještě tento rok. Prozatím uvažuje podle odborného magazínu ZDNet o připojení vlaků k internetu prostřednictvím družice, což by znamenalo, že při půlhodinovém podjezdu pod kanálem La Manche budou cestující bez spojení.
Firma letos plánuje obnovu svého deset let starého vozového parku, takže modernizace komunikací přichází ve vhodné době.
Společnost GNER je v Británii zřejmě s internetem nejdál. Nabízí ho zatím na lince z Londýna do Skotska. Za připojení si neúčtuje zvláštní poplatek, ale je k dispozici pouze ve speciálním vagónu první třídy. Virgin se zatím zaměřuje na to, aby bezdrátovým spojením vybavila stanice, které obsluhuje. Vlaky mají následovat poté.

Ukrajina nasmeruje transkontinentálne vlaky z Číny aj na Slovensko
TASRBratislava 12. 2.2004 - Ukrajina zvýši podiel svojej tovarovej prepravy cez železničný uzol v Čiernej nad Tisou a pridelí vyššiu prioritu železničnému a cestnému prepojeniu so Slovenskom. Na dnešnom stretnutí v Bratislave sa na tom dohodli ukrajinský minister dopravy Heorhij Kirpa a jeho slovenský kolega Pavol Prokopovič.
Minister Kirpa chce presadiť aj prizvanie Slovenska do koordinačného výboru, ktorý sa okrem iného zaoberá vytvorením strategického železničného koridoru z východnej Ázie do západnej Európy. Na stretnutí s novinármi prisľúbil, že prvý vlak z Číny v rámci pravidelnej nákladnej dopravy príde do Čiernej nad Tisou do konca tohto roka.
Slovensko však už v tomto predbehli Poliaci, ktorí očakávajú na svojich hraniciach s Ukrajinou prvý priamy vlak z Číny v apríli. Podľa P. Prokopoviča to svedčí o tom, že na Slovensku "sa v minulých trošku rokoch zaspalo". Upozornil, že prekladisko v Čiernej n. Tisou sa v súčasnosti využíva len na 40 %. Ambíciou jeho rezortu je zvýšiť toto číslo do konca roka na dvojnásobok.
Ministri sa dnes dohodli aj na hľadaní možností zapojenia slovenských firiem do výstavby diaľnic na Ukrajine, kde vládny diaľničný program predpokladá, že v najbližších dvoch rokoch sa vybuduje viac ako 3 000 kilometrov rýchlostných komunikácií. Možnosti spolupráce v tejto oblasti majú posúdiť predstavitelia slovenského rezortu dopravy a stavebných firiem počas návštevy Ukrajiny v apríli.
H. Kirpa informoval aj o stavbe diaľnice medzi Užhorodom pri slovenských hraniciach do mesta Stryj na druhej strane karpatského oblúka. Tento 214-kilometrový úsek majú odovzdať do prevádzky v októbri tohto roku.
Ministri dopravy dnes v Bratislave podpísali desaťročnú medzivládnu dohodu o zabezpečení prevádzky medzinárodného letiska v Užhorode. Dokument sa týka umiestnenia niektorých technických zariadení letiska na slovenskom území, vzhľadom na nutnosť prelietavať hranice pri vzletoch a pristávacích manévroch lietadiel.

Alstom vyhral tender v Číne
TASRHospodárske noviny13.02.2004 - Francúzsko vyhralo tender na vybudovanie vysokorýchlostnej železnice medzi čínskymi mestami Peking a Šanghaj. Záujem o tento projekt mali tiež Japonsko a Nemecko.
Čína bude využívať systém, ktorý bol uplatnený aj pri francúzskej železničnej sieti TGV a krajina naň vynaloží okolo 12 mld USD (takmer 383 mld Sk). Projekt by mal viesť koncern ALSTOM , pričom jeho realizácia by mala začať do dvoch rokov.
Možným výhercom tendra sa zo začiatku zdala byť aj nemecká spoločnosť Siemens, ktorá s oceliarskou a strojárskou skupinou Thyssen-Krupp pracovala v konzorciu Transrapid na vývoji železničnej technológie magnetického nadnášania. Firma však minulý mesiac uviedla, že na stavbe železničnej linky do hlavného mesta Číny sa podieľať nebude. Transrapid sa navyše práve venuje stavbe spojenia s magnetickou technológiou medzi finančným dištriktom Pudong v Šanghaji a jeho medzinárodným letiskom. Tieto rýchlovlaky dokážu vyvinúť rýchlosť až 430 kilometrov za hodinu.

Podchod k železnici otvoria v polovici marca
Sme13.02.2004, J. Parková - Pred rokom sa začala stavba podchodu pri (?!?) železničnej stanici v Petržalke . Podchod staval Doprastav, a. s., ktorý v decembri minulého roka stavbu dokončil. Podchod však skolaudujú až v týchto dňoch. Jeho časť už bola výnimočne v prevádzke tri dni počas návštevy pápeža. Investorom stavby je mestská časť a podchod je súčasťou petržalského korza.
„V decembri mestská časť Petržalka podchod od Doprastavu, a. s., neprebrala z dôvodu nedokončenia, čiastočne reklamovanej nekvality, nedodania revíznych správ k osvetleniu a podobných nedostatkov zo strany Doprastavu," hovorí Milka Podmajerská, tlačová tajomníčka mestskej časti. Nové preberacie konanie aj za účasti zástupcov ŽSR , ktorým bude podchod zverený do správy, sa konalo 15. januára.
„Nedostatky boli odstránené a mestská časť požiadala Štátny dráhový úrad ako príslušný stavebný úrad o vydanie kolaudačného rozhodnutia," hovorí Podmajerská. Podchod bude odovzdaný do správy železníc, dopravný podnik bude spravovať novovybudované zastávky MHD, o svetelnú signalizáciu sa bude starať mesto.
V prvej polovici marca podchod odovzdajú do užívania verejnosti, v nočných hodinách bude asi uzavretý. Celkové náklady na výstavbu podchodu boli okolo 23 miliónov korún.

Francúzsko vyhralo tender na vybudovanie vysokorýchlostnej železnice v Číne
TASRŠanghaj 12. 2.2004 - Francúzsko vyhralo tender na vybudovanie vysokorýchlostnej železnice medzi čínskymi mestami Peking a Šanghaj. Záujem o tento projekt mali tiež Japonsko a Nemecko.
Čína bude využívať systém, ktorý bol uplatnený aj pri francúzskej železničnej sieti TGV a krajina naň vynaloží okolo 12 miliárd USD (takmer 383 miliárd Sk). Projekt by mal viesť koncern ALSTOM , pričom jeho realizácia by mala začať do dvoch rokov.
Možným výhercom tendra sa zo začiatku zdala byť aj nemecká spoločnosť Siemens, ktorá s oceliarskou a strojárskou skupinou ThyssenKrupp pracovala v konzorciu Transrapid na vývoji železničnej technológie magnetického nadnášania. Firma však minulý mesiac uviedla, že na stavbe železničnej linky do hlavného mesta Číny sa podieľať nebude. Transrapid sa navyše práve venuje stavbe spojenia s magnetickou technológiou medzi finančným dištriktom Pudong v Šanghaji a jeho medzinárodným letiskom. Tieto rýchlovlaky dokážu vyvinúť rýchlosť až 430 kilometrov za hodinu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Pohárik vína s dvoma mladými ženami stál 51-ročného muža z Čadce 13-tisíc korún
TASRBratislava 12. 2.2004 - Na pohostinnosť doplatil v utorok v noci 51-ročný muž z okresu Čadca, ktorý v reštaurácii neďaleko čadčianskej železničnej stanice kúpil dvom neznámym ženám po pohári vína a tie sa mu odvďačili tak, že ho neskôr olúpili o 13-tisíc korún a mobilný telefón.
Trojica po konzumácii alkoholu ešte v utorok večer nastúpila do vlaku s tým, že muž vystúpi v Turzovke. Nestalo sa, pretože jedna zo žien mu prisadla kufor a zabránila mu vystúpiť. Muž sa tak nedobrovoľne previezol až do Vysokej nad Kysucou. Potom, čo si kúpil lístok do Turzovky, ho ženy vylákali pred stanicu, kde ho jedna z nich, Rómka, chytila zozadu za krk a zvalila na zem. I napriek tomu, že premožený spoločník sa bránil kopaním a rozhadzovaním rúk, ho ženy prehľadali a zo zadného vrecka nohavíc mu odcudzili koženú peňaženku s hotovosťou 13-tisíc korún. Zo svetra pod bundou mu pritom ukradli mobilný telefón Nokia. Potom obe utiekli.
Muž ešte v ten večer prípad nahlásil oddeleniu Železničnej polície (ŽP) v Čadci a udal popis podozrivých. Škodu si vyčíslil na 17-tisíc korún. Zranený nebol, ale ŽP mu v dychu namerala 1,23 promile alkoholu. Na základe popisu podozrivých a výpovede sprievodcu vlaku tentoraz už žilinskí železniční policajti ešte v noci zistili, že podozrivými z lúpežného prepadnutia sú dve ženy vo veku 24 a 27 rokov z Čadce.
Prípad vyšetruje Odbor ŽP Žilina v spolupráci s Okresným úradom justičnej a kriminálnej polície PZ v Čadci.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Strojvůdci ČD chtějí 1. března vstoupit do dvoudenní stávky
Česká tisková kancelářPRAHA 12. 2.2004 - Zhruba 7500 z 8000 strojvůdců ČD je připraveno vstoupit o půlnoci na 1. března do 48hodinové stávky. Vedení drah podle nich nesplnilo slib na změnu tarifního zařazení strojvůdců. Federace strojvůdců ještě může stávku odvolat, pokud se s vedením dohodne do konce února, řekl dnes novinářům prezident Federace strojvůdců Petr Čechák. Ohlášenou stávku tvrdě odmítl předseda největší odborové centrály na dráze,
Odborového sdružení železničářů, Jaromír Dušek i vedení drah.
Podle Pavla Tesaře z tiskového oddělení ČD se vedení podniku bude snažit stávce zabránit. "Strojvůdci by si měli uvědomit, že jejich akce by nepoškodila jen ČD , ale všechny zaměstnance," dodal. Případná stávka by podle Tesaře zastavila zřejmě většinu provozu na drahách. Denně vlaky ČD přepraví zhruba půl milionu lidí. Možné škody si však netroufl odhadnout.
Představenstvo drah mělo podle původní dohody se strojvůdci schválit tarifní změny v Oborovém sborníku prací do konce ledna. Tento slib nesplnilo. Podstatou změn je sjednocení zařazování strojvedoucích na tratích do osmé tarifní třídy a na posunech do sedmé. Zhruba 1000 pracovníků by v rámci změny přešlo do vyšší platové třídy. Požadovaná změna tarifního zařazení podle Čecháka neznamená pro dráhy dodatečné mzdové náklady. Předpokládané zvýšení tarifní mzdy se odrazí v nižších odměnách, uvedl.
Vedení podniku podle generálního ředitele ČD Petra Kousala termín rozhodnutí posunulo do března, protože čeká na připomínky ostatní odborových centrál, zejména největšího Odborového sdružení železničářů (OSŽ).
OSŽ se požadavky strojvůdců nelíbí, protože by podle Duška znamenaly navýšení mezd jedné profese na úkor ostatních. "Je to jednoznačně vyděračský požadavek na úkor všech ostatních zaměstnanců ČD ," uvedl pro ČTK. Pokud vedení podniku na požadavek strojvůdců přistoupí, bude OSŽ pod hrozbou stávky požadovat změnu tarifů i pro ostatní zaměstnance ČD , dodal.
Federace strojvůdců je ve stávkové pohotovosti od 29. ledna. Kousal, který byl přítomen části dnešního jednání republikové rady federace strojvůdců, odboráře vyzval, aby pohotovost ukončili.
Strojvůdci berou v průměru přes 20 tisíc hrubého měsíčně, včetně všech příplatků. Průměrná mzda na drahách byla loni 17.200 korun.
Strojvedoucí ČD samostatně ještě nikdy nestávkovali. Odbory zastavily část provozu na dráze naposled na 15 minut v roce 2000.
Zatím největší stávkou byl pětidenní protest na jaře 1997.

Státní zaměstnanci v Belgii budou jezdit do práce vlakem zdarma
(zpravodaj ČTK) BRUSEL 12. 2.2004 - Více než 210.000 belgických úředníků a zaměstnanců federálních úřadů a veřejných podniků bude moci od 1. března cestovat do práce a z práce po železnici zdarma. Kromě zaměstnaneckých výhod, které zvýší přitažlivost poslání federálního úředníka, si ministerstva od nového opatření slibují i "pozitivní příspěvek k dopravní politice a udržitelnému rozvoji", řekla ministryně Marie Arenová.
Například úředník, který denně dojíždí do práce v Bruselu z Liége, ušetří 60 eur měsíčně. Musí se ovšem spokojit s druhou třídou.
Počet pasažérů, kteří cestují zdarma, se má podle odhadů zdvojnásobit, ale dráhy se chystají v nejbližších letech zvýšit počet míst ve vlacích o necelých 40.000. Až dosud slev na drahách využívalo asi 60.000 úředníků, kteří platili pouze 12 procent z plné ceny jízdenky.
Nové dohody mezi příslušnými ministerstvy a SNCB se vztahují nejen na přibližně 190.000 úředníků, vojáků, policistů, soudců, královských muzejních, knihovníků, meteorologů či filharmoniků, ale i na veřejné podniky, od 80 zaměstnanců firmy Belgocontrol, která se stará o navádění letadel, až po 16.500 zaměstnanců telekomunikační společnosti Belgacom.
V Belgii zaměstnavatelé dost často přispívají na dopravu svých zaměstnanců do práce, a to dosud až do 80 procent nákladů. Napřesrok i soukromé firmy budou moci u drah předplatit svým zaměstnancům cestování zcela zdarma.
Například u Belgacomu do práce dosud dojížděla vlakem asi čtvrtina zaměstnanců, jimž podnik hradil tři čtvrtiny výloh. Parkoviště před firemní centrálou, která se nachází poblíž bruselského Severního nádraží, se však podle televizní ankety úplně nevyprázdní: auto je prý i bez ohledu na zácpy a výdaje z vlastní peněženky pohodlnější, jiným zase chybějí v některých spojích kuřácká kupé. A to se SNCB pyšní, že 95 procent jejich spojů dorazí na nádraží včas


Strana vytvorená: 18-II-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0407.htm)