Spišiaci si pripomenuli prvé výročie bez "Levočanky"
TASRSpišská Nová Ves 31. 01.2004 - Symbolickou pietnou spomienkou pripomenuli si dnes Spišiaci prvé výročie zrušenia osobnej dopravy na regionálnej trati Levoča - Spišská Nová Ves . Likvidáciu osobnej dopravy od 1. februára 2003 na 25 regionálnych tratiach, z ktorých iba časť sa podarilo obnoviť, označili za nesystémové a neštandardné riešenie. Vyzvali poslancov Košického samosprávneho kraja (KSK), aby na februárovom zasadnutí zrušili decembrové rozhodnutie o zvýšení vlastných odmien z 5 tisíc korún na dvojnásobok a ušetrené financie využili v prospech cestujúcich občanov.
"Osobný záujem povýšili nad verejný," konštatoval jeden z organizátorov spomienky, poslanec Mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) a bývalý poslanec NR SR Ľubomír Andrassy. Zrušením uznesenia by sa podľa neho ušetrilo ročne 3,5 milióna korún, ktoré by mohli poslanci KSK účelovo viazať ako dotácie na fungovanie osobnej dopravy na oboch dotknutých regionálnych tratiach na území kraja, a to medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou a tiež medzi Moldavou nad Bodvou a Medzevom.
Ľavicoví poslanci Mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi spolu s odborármi zapálili potom pred budovou tamojšej železničnej stanice sviečky na pamiatku "Levočanky", ktorá spájala obe mestá vyše 120 rokov.
Podľa organizátorov symbolickej pietnej spomienky sa zišlo na podujatí 80 až 100 ľudí

Spišiaci žiadajú obnovenie železnice do Levoče
SITASPIŠSKÁ NOVÁ VES 31. 01.2004 – Takmer 100 Spišiakov si dnes zapálením sviečok na železničnej stanici v Spišskej Novej Vsi pripomenulo prvé výročie od, podľa nich nesystémového a neštandardného zrušenia osobnej železničnej dopravy na trati Levoča - Spišská Nová Ves . Účastníci pietnej spomienky vyzvali poslancov Košického samosprávneho kraja (KSK), aby na svojom februárovom zasadnutí podporili pripravovaný návrh poslancov za SDĽ aby sa peniaze určené na zvýšenie osobných odmien krajských poslancov presunuli ako účelová dotácia na obnovu osobnej železničnej dopravy na tratiach Levoča - Spišská Nová Ves a Medzev - Moldava nad Bodvou , informoval SITA organizátor akcie Ľubomír Andrassy.
Poslanci KSK na svojom poslednom zasadnutí v decembri minulého roka si podľa Andrassyho zvýšili mesačnú odmenu z 5000,- Sk na dvojnásobok a tým sa výdavky na odmeny pre poslancov KSK tohto roku zvýšia o 3,5 mil. Sk. Členovia SDĽ spoločne so železničnými odborármi žiadajú poslancov KSK, aby peniaze, ktoré sa našli na odmeny neslúžili len 57 poslancom. Tieto peniaze by mali byť použité na riešenie problémov spojených so životom a každodennou dopravou za prácou, či vzdelaním tisícok obyvateľov Košického kraja.
Organizátormi dnešnej pietnej spomienky boli poslanci spišskonovoveského Mestského zastupiteľstva za Stranu demokratickej ľavice, predstavitelia miestneho Odborového zväzu železničiarov a Federácie strojvodcov.

Železničné podniky podpísali zmluvy o výkonoch
TASRNOVÝ DEŇ 31.01.2004 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič a generálny riaditeľ ZSSK Pavol Kužma 30.1. podpísali zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovní osobnej dopravy na rok 2004.
Na pôde MDPT SR bola včera (30.1.) takisto uzavretá zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy na rok 2004, ktorú signovali P. Prokopovič a generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. Informovala o tom riaditeľka odboru komunikácie MDPT Tatjana Kelcová. V zmluve o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy sa ZSSK zaväzuje realizovať dopravné výkony v rozsahu 30,5 mil. vlakových kilometrov. Celková požiadavka na bežný transfer zo štátneho rozpočtu na vyfinancovanie výkonov vo verejnom záujme (VVZ) je vo výške 4,33 mld Sk.
Zmluvou o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy sú zabezpečované opravy a udržiavanie dráhy, prevádzkovanie a obsluha zabezpečovacích zariadení, dohliadacia činnosť na objektoch a stavbách tvoriacich súčasť dopravnej cesty a pod. Bežný transfer zo štátneho rozpočtu pre VVZ v prípade ŽSR predstavuje 2,3 mld Sk.
Kým ZSSK tohtoročná dotácia na výkony vo verejnom záujme v objeme 4,33 mld Sk na krytie s nimi spojených nákladov stačí, ŽSR štát transferom 2,3 mld Sk celý rozsah objednaných výkonov neuhradí, čím vznikne strata 350 mil. Sk.
Táto nekrytá strata je dôsledkom predpokladaného rastu miezd o 8,5%. Podľa nedávneho vyhlásenia rezortného ministra by sa situácia mala riešiť nižším rastom miezd. Minister vtedy vyjadril presvedčenie, že pri kolektívnom vyjednávaní sa ŽSR podarí dohodnúť iba 4,25% nárast platov, čím by sa uhradila polovica z problémovej sumy 350 mil. Sk, zvyšok by podnik kryl z vlastných zdrojov.

Prokopovič podpísal zmluvy o VVZ na železniciach
SITABRATISLAVA 1. 02.2004 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič v piatok podpísal s riaditeľmi ŽSR a ZSSK zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme (VVZ). Podľa nich štát v tomto roku obom spoločnostiam vykompenzuje rozdiel medzi skutočnými tržbami a očakávanými nákladmi pri výkonoch vo verejnom záujme spolu sumou 6,63 mld. Sk. Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ( MDPT ) Tatjana Kelcová.
Za prevádzkovanie osobnej dopravy vo verejnom záujme zaplatí štát ZSSK čiastku 4,33 mld. Sk. ZSSK sa pritom zaviazala zabezpečiť dopravné výkony v objeme 30,5 mil. vlakových kilometrov. Za výkony vo verejnom záujme v rámci osobnej dopravy tak štát zaplatí ZSSK rovnakú sumu ako v roku 2003. Výška platieb štátu za VVZ predstavuje rozdiel medzi očakávanými tržbami ZSSK na úrovni 2,62 mld. Sk a ekonomicky oprávnenými nákladmi, odhadovanými na 6,95 mld. Sk. Najväčšou nákladovou položkou je pritom poplatok za použitie dopravnej cesty vo výške 1,716 mld. Sk, ktorý ZSSK zaplatí Železniciam SR. Jednotková cena výkonu na jeden vlakový kilometer dosiahne v tomto roku úroveň 227,9 Sk. Zmluva medzi ZSSK a štátom sa vzťahuje na všetky vnútroštátne a medzinárodné osobné dopravné služby realizované vlakmi osobnej dopravy, ktoré majú minimálne jednu zastávku na území Slovenskej republiky, okrem vlakov kategórie IC a EC .
Zvyšných 2,3 mld. Sk dostanú v tomto roku od štátu ŽSR za výkony vo verejnom záujme pri prevádzkovaní dráhy. Železnice sa v zmluve zaväzujú zabezpečovať opravy, udržiavanie dráhy, dohliadaciu činnosť na objektoch a stavbách tvoriacich súčasť dopravnej cesty. ŽSR podľa zmluvy musia tiež zabezpečiť prevádzkovanie a obsluhu zabezpečovacích zariadení, elektrotechnických a energetických zariadení tvoriacich súčasť dopravnej cesty ako aj organizovanie nákladnej a osobnej dopravy na dráhach.

Viacerým sa oplatí cesta autom
Sme2.02.2004, Csernák Peter - Začiatkom februára už je zrejmé, že cestovanie vlakom a autobusom sa zvýšilo v priemere o 10%. Pre tých, ktorí cestujú pravidelne napríklad do zamestnania, to vychádza aj niekoľko stoviek mesačne navyše.
Znížili sa aj štátom dotované zľavy pre študentov. Za cestu do školy, ktorá meria 26 kilometrov, zaplatí študent za obojsmerný autobusový mesačný lístok 640 Sk. Oproti 454 Sk v minulom roku je to zvýšenie o 40%.
Dôchodcovia nad 70 rokov platili vlani iba korunu, dnes platia za každých začatých 50 kilometrov 5 Sk.
Aj preto čoraz viac ľudí začína využívať na cestu do práce auto, lebo pri viacerých cestujúcich sa to už oplatí.
Dopravné spoločnosti vedia, že po každom zvýšení cien im klesne počet cestujúcich. Za minulý rok to bolo 3 až 5%. Úbytok cestujúcich si všimli aj v januári. Železnice podľa hovorcu Miloša Čikovského odhadujú každoročný pokles na 5 až 6%, a tak to ide už 10 rokov. Prepravcovia tvrdia, že pokles cestujúcich súvisí aj s väčším využívaním áut bez ohľadu na zdražovanie. Napriek tomu sa firmám zvyšovanie cien oplatí, lebo udržaním ceny by stratili viac.

Koľko stojí cesta z Košíc do Bratislavy
Autobus asi 500 Sk
Rýchlik 518 Sk
Vlak Intercity 541 Sk (pri zakúpení v predpredaji: 299 Sk - pozn. Addams)
Auto 1 cestujúci (spotreba 7 l na 100 km) 1042 Sk
Auto 2 cestujúci 521 Sk
Auto 5 cestujúcich 209 Sk

Príklad cestujúceho do práce:
Juraj Valachovič cestuje každý deň z Kútov do Bratislavy 62 kilometrov. Jedna cesta rýchlikom stojí 104 Sk. Mesačný obojsmerný lístok 2520 Sk. Ďalších 660 Sk stojí mesačný lístok na mestskú dopravu v Bratislave. Preto cestuje radšej autom. "Jazdíme dvaja, takže nás to vyjde lacnejšie ako vlakom," tvrdí. Pri spotrebe 5 litrov na 100 kilometrov a cene nafty 31 Sk ich jedna cesta vyjde 96 Sk. Za mesiac tak zaplatia 3840 Sk - na jedného 1920 Sk, čo je o 1260 Sk menej, ako keby cestovali vlakom. Ak by jazdili piati, každý by mesačne zaplatil len 768 Sk.

Železnice podpísali zmluvy o výkonoch
TASRHospodárske noviny2.02.2004 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič a generálny riaditeľ a.s. ZSSK Pavol Kužma 30.1. podpísali zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na tento rok.
Obdobnú zmluvu pri prevádzkovaní dráhy podpísal aj generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka. ZSSK sa zaviazala realizovať dopravné výkony 30,5 mil. vlakových kilometrov, pričom jej celková požiadavka na bežný transfer zo štátneho rozpočtu na vyfinancovanie výkonov vo verejnom záujme predstavuje 4,33 mld Sk. ŽSR dostanú zo štátneho rozpočtu 2,3 mld Sk.

Prokopovič podpísal výkony vo verejnom záujme
SITASme2.02.2004 - Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič 30.1. podpísal s riaditeľmi ŽSR a ZSSK zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme.
Podľa nich štát v roku 2004 obom spoločnostiam vykompenzuje rozdiel medzi skutočnými tržbami a očakávanými nákladmi pri výkonoch vo verejnom záujme spolu sumou 6,63 mld Sk.

Cestovanie zubačkou je luxus
TASRNárodná obroda2.02.2004 - Cestovať za prácou z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso ozubnicovou železnicou sa stalo od januára 2004 luxusom, pretože cestovné na niektorých úsekoch vzrástlo až o 300%.
Ľudia z podhoria reagovali pobúrene, požadovali regionálne zľavy, keďže mzdy v službách nie sú vysoké, pritom za mesačný cestovný lístok napríklad na 4 km dlhom úseku zo sídliska Lieskovec na Štrbské Pleso by mali zaplatiť namiesto 214 Sk až 800 Sk. Na nepriaznivú situáciu v tatranskej doprave už zareagovali podnikatelia. Napríklad v Liečebnom dome Helios na Štrbskom Plese pracuje približne 150 ľudí, ktorí denne cestujú "zubačkou" z Tatranskej Štrby . Vedenie preto spoločne s hoteliermi zo Štrbského Plesa rokovalo minulý týždeň s popradskou SAD s cieľom nájsť prijateľné riešenie.

Koľajisko pri Trnavskom mýte ...
Pravda2.02.2004, S. Pacherová - NOVÉ MESTO - Spor o budúce využitie starého odstavného koľajiska v blízkosti Trnavského mýta vedie už celé roky samospráva Nového Mesta, v ktorého katastri sa nachádza, so ŽSR ako vlastníkom pozemku. V týchto dňoch sa začína odvíjať jeho ďalšia kapitola. ŽSR chcú dopravný koridor zachovať a spracovali niekoľko návrhov na jeho modernizáciu Novomešťania ich zámer spochybňujú a žiadajú koľajnice odstrániť.
“Pre nás je toto rozsiahle územie nesmierne zaujímavé. Keby koľajisko zmizlo, mohlo by tu vzniknúť nové centrum Bratislavy. S obchodmi, bankami, bytovými domami, parkami. Záujem stavať tu už prejavili investori z Talianska, Nemecka, Rakúska..." zdôrazňuje hlavný architekt mestskej časti Jaroslav Kocka. Mieni, že tunajšia zrušená stanica - Filiálka - stratila význam, odkedy sa vlakom nejazdí cez Karadžičovu ulicu na Starý most . Že koľaje tvoria nepríjemnú bariéru medzi Račianskou a Vajnorskou ulicou. A že vagóny na nich odstavené sú útočiskom rôznych živlov. “Nespochybňujeme, že pozemok je majetkom ŽSR . Aj prenájmom by sme ho však dokázali výborne zhodnotiť, čím by si ony určite finančne veľmi pomohli. Veď majú miliardové dlhy!" pripomína Kocka.
ŽSR , naopak, presadzujú, aby pri Trnavskom mýte vznikla koncová, tzv. hlavová železničná stanica pre prímestské vlaky.
“Akože by nemala význam, veď do hlavného mesta denne dochádza 6 900 ľudí od Trnavy , vyše 4 000 od Galanty , ďalší zo Záhoria..." oponuje Kockovi riaditeľ odboru rozvoja spoločnosti Daniel Maruniak.
Železničiari teraz predložili na ministerstvo životného prostredia tri navrhované varianty riešenia stanice a privádzajúcej koľajovej trate zhruba od Zátišia po Šancovú ulicu. Prvý uvažuje so zapustením koľajníc 1,5 metra pod terén, čo je de facto povrchové riešenie a doterajšia bariéra by zostala. Druhý požaduje schovať koľajnice až do hĺbky osem metrov v úseku od Jarošovej po Šancovú. Tretí ide do rovnakej hĺbky, ale v celom úseku - v tomto štádiu je podľa prekladateľov najprijateľnejší aj najdrahší, len hrubá stavba potrebuje deväť miliárd korún. Nad podzemnou stanicou síce tiež plánujú polyfunkčnú zástavbu, ale len na svojom pozemku. “Keď bude železnica pod terénom, hore sa dá stavať a pomôcť môže aj mestská časť," vysvetľuje Maruniak. Tá má však podľa Kocku predstavu zástavby v celej šírke medzi Račianskou a Vajnorskou.
Novomestský architekt ďalej oponuje, že návrh ŽSR je v rozpore s územným plánom mesta, podľa ktorého sa má vytvoriť cestná spojnica Tomášikovej ulice cez Zátišie na Račiansku. Rovnako by vznikli problémy na križovatke Jarošovej, Račianskej a Pionierskej ulice pri Výskumnom ústave zváračskom, kde by mala v budúcnosti tiež pod terénom končiť dôležitá cestná komunikácia Severná tangenta. “A doteraz sme počúvali, že koľaje chcú mať pod zemou a spomínané cestné križovania sa vyriešia estakádami," reaguje na Kockové výhrady Maruniak.
Kocka nevie, či vôbec majú ŽSR doriešené, akým vlakom má nová stanica slúžiť. “Najprv hovorili o prímestských, ale tým predsa kapacitne stačí stanica predmestie . Teraz začínajú spomínať vlaky z Viedne, hoci dobre vedia, že pritiahnuť ich z petržalskej strany až sem by bolo technicky veľmi náročné," tvrdí. A dodáva: “Načo má pozdĺž Račianskej viesť toľko súbežných dopravných systémov - plánovaná električková rýchlodráha, klasické električky, autobusy mestskej aj prímestskej dopravy - a teraz ešte aj železnica?!"
“Naše predstavy sa jednoznačne týkajú prímestskej dopravy od Trnavy a Galanty , nie vlakov z Viedne. Všetky väčšie mesta svoje železničné stanice navzájom prepájajú, taký je trend. A hovorí sa predsa aj o prudkom rozvoji železničnej dopravy v celom bratislavskom regióne ," obhajuje postoj železničiarov Maruniak.
Ministerstvo musí teraz v zmysle zákona zabezpečiť spracovanie štúdie vplyvu jednotlivých variantov na okolité životné prostredie. V tejto súvislosti už oslovilo aj magistrát a dotknutú mestskú časť, aby sa k zámeru ŽSR vyjadrili. Môžu tak urobiť aj občania - do dokumentácie sa dá nahliadnuť aj na Miestnom úrade v Novom Meste na Junáckej ulici č. l na oddelení územného plánovania životného prostredia, V. poschodie, č. dv. 505 alebo 518, alebo aj na magistráte na Primaciálnom námestí č. 1.

České dráhy plánují stejnou ztrátu jako loni
Česká tisková kancelářHOSPODÁŘSKÉ NOVINY 02.02.2004 - ČD plánujú pre rok 2004 rovnakú stratu ako v roku 2003, teda asi do 1 mld Kč, povedal po rokovaní dozornej rady 30.1.2004 jej predseda Vojtěch Kocourek.
Podnikateľský plán, ktorý rada schválila, počíta s tržbami z nákladnej dopravy na úrovni roku 2003, teda 18,2 mld, a príjmom z osobnej prepravy 5,2 mld Kč.

Tatravagónka si uplatní zádržné právo voči Fabryke Wagon
SITAPOPRAD 2. 2.2004 - Predstavenstvo firmy Tatravagónka , a.s. Poprad v pondelok rozhodlo o uplatnení zádržného práva voči poľskej spoločnosti Fabryka Wagon. Týmto spôsobom sa Tatravagónka snaží uplatniť svoje nároky voči poľskému výrobcovi nákladných vozňov, ktorý je v súčasnosti v konkurze. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Tatravagónky Viliam Štrelinger.
Podľa Dohody o spolupráci z 20. júna 2002 dodala Tatravagónka do poľskej spoločnosti 749 kusov podvozkov. Medzičasom sa však Fabryka Wagon dostala do konkurzu. Tatravagónke tak vznikla pohľadávka dosahujúca takmer 90 mil. Sk. Napriek snahe predstaviteľov Tatravagónky dodnes sa s poľskou firmou nedohodli ako vzniknutú situáciu riešiť. Správca konkurznej podstaty Fabryky Wagon potom 6. novembra 2003 podpísal zmluvu na dodávku ďalších 100 kusov podvozkov. Tatravagónka dodala 40 kusov podvozkov ešte v roku 2003. Za ďalších 60 kusov zaplatila spoločnosť Fabryka Wagon koncom roku 2003. Podľa zmluvy majú byť dodané do 16. februára 2004.
Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Tatravagónka eviduje voči spoločnosti Fabryka Wagon S.A. neuhradenú pohľadávku zo skoršieho zmluvného vzťahu, má možnosť využiť svoju pozíciu z nového zmluvného vzťahu, ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu na poľského úpadcu a zabezpečiť si uspokojenie svojej pohľadávky. Túto pohľadávku si však nemôže uspokojiť jednostranne, preto pristúpila k uplatneniu zádržného práva na 60 kusov podvozkov. Podvozky sa momentálne vyrábajú v Tatravagónke a do 16. februára budú v zmysle zmluvy pripravené na dodanie. Vedenie Tatravagónky však rozhodlo, že v zmysle zádržného práva budú vyrobené podvozky uskladnené v areáli Tatravagónky .
Vedenie Tatravagónky v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzi Tatravagónkou a spoločnosťou Fabryka Wagon neexistuje prepojenie vlastníckych štruktúr. Vzťah medzi Tatravagónkou a Fabrykou Wagon je výlučne obchodný a Tatravagónka je v tomto vzťahu poškodenou stranou, pričom je pripravená na akékoľvek rokovania, ktoré by prispeli k vyriešeniu situácie. Tatravagónka súčasne nemá záujem na poškodzovaní svojho obchodného partnera, ani konečného odberateľa, ktorým sú PKP . Súčasný postup Tatravagónky je plne v súlade so slovenským právom a Dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a jediným cieľom uplatnenia zádržného práva je uspokojenie pohľadávky voči poľskej strane.

Inekon a MarexTrade uzavřely kontrakt na 15 lokomotiv do Srbska
Česká tisková kancelářPRAHA 2. 2.2004 - Společnosti Inekon Group a MarexTrade uzavřely kontrakt na 15 lokomotiv do Srbska a Černé hory v hodnotě více než osmi milionů eur, tedy zhruba 265 milionů korun. Dodávku deseti nových a pěti rekonstruovaných strojů pro srbské železnice by firmy měly dokončit do poloviny příštího roku. ČTK to řekl generální ředitel Inekon Group Josef Hušek.
Lokomotivy vyrobí závod ČMKS holding v České Třebové. Podle Huška česká strana srbským partnerům minulý týden dodala první dvě rekonstruované lokomotivy, nové stroje začnou firmy dodávat tento měsíc.
Inekon již v minulosti modernizoval v rámci zakázky za 11 milionů německých marek 30 tramvají pro Bělehrad. V posledních dvou měsících firma podepsala kontrakty s firmami v Tádžikistánu, Ukrajině a Rusku.
Skupina Inekon hospodařila předloni s hrubým ziskem více než 60 milionů korun při tržbách zhruba 1,3 miliardy korun. V minulém roce firma dodala například pět tramvajových souprav do Spojených států, z toho tři soupravy do Tacomy a dvě do Portlandu.

O pořádný šok se v Argentině postarají odborníci na turistiku
Česká tisková kancelářBUENOS AIRES 2. 2.2004 - Pokud chce někdo zažít přepadení vlaku se zárukou, měl by se svěřit do rukou argentinským odborníkům na cestovní ruch. V místě, kde kolem roku 1900 žili desperáti Butch Cassidy a Sundance Kid, k jejichž nehynoucí legendě přispěli i herci Paul Newman a Robert Redford, přijdou cestující o kdeco.
Maskovaní lupiči na vyplašené turisty vybafnou, aby jim odevzdali peníze a šperky. Ti poslechnou, protože když na někoho míří střelná zbraň, němá na hrdinství zrovna náladu.
Místní turistická kancelář ve městě Esquel doufá, že simulované loupeže se stanou vyhledávanou turistickou atrakcí v expresu Patagonia. Při první akci tohoto druhu před několika dny zastavilo 15 maskovaných mužů na koních vlak a důkladně cestující obrali. Nutno podotknout, že jim ve finále všechno vrátili, píše zpravodajský server Ananova.
Šéf uvedené cestovky José Ferre řekl místnímu tisku, že tu chtějí napodobit legendární vlakové loupeže. I kdyby se lidé příliš vyděsili, prý se nic nestane, protože pracovníci kanceláře situaci nepřetržitě monitorují.
Loupežná přepadení nejsou přesně časově rozvržena, zatím jsou náhodná, ale už se ukazuje, že si je pasažéři oblíbili. José Ferre proto doufá, že se přepadávání vlaku stane pravidelnou součástí služeb jeho cestovky.
Butch Cassidy a Sundance Kid žili blízko Esquelu kolem roku 1900 poté, co utekli před spravedlností ze Spojených států.

ŽSR vypíšu v tomto roku ešte 3 tendre na modernizáciu tratí za takmer 10 mld. Sk
TASRBratislava 3. 2.2004 - ŽSR chcú v tomto roku vypísať minimálne tri tendre na modernizáciu železničnej infraštruktúry v objeme celkových plánovaných nákladov takmer 10 miliárd Sk. Predpokladané doba realizácie projektov sa pohybuje v rozmedzí troch až štyroch rokov.
V štádiu príprav na vypísanie medzinárodného tendra sa v súčasnosti nachádzajú koridorové trate Piešťany - Trnava , Nové Mesto nad Váhom – Piešťany, ktoré budú ŽSR modernizovať tak, aby na nich vlaky dosiahli maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. V prvej polovici tohto roku pripravujú ŽSR súťaž na dodávateľa elektrifikačných prác na trati Zvolen – Banská Bystrica , uviedla pre TASR hovorkyňa ŽSR Nela Blašková.
Financovanie všetkých troch investičných akcií je zabezpečené aj z európskych zdrojov, dodala Blašková. Z predvstupového fondu ISPA budú ŽSR na trať Piešťany - Trnava čerpať rovných 50 % celkových nákladov, ktoré predstavujú 93,5 milióna EUR, čo je približne 3,8 miliardy Sk. Náklady ďalšieho úseku Nové Mesto nad Váhom – Piešťany vo výške 4,3 miliardy Sk pokryje maximálne z 85 % Kohézny fond Európskej únie (EÚ). Elektrifikácia trate Zvolen – Banská Bystrica vyjde železnice asi na 1,5 miliardy Sk, pričom zo štrukturálnych fondov na ňu dostanú maximálne 75 %.
Prvý tohtoročný medzinárodný tender vyhlásili ŽSR ešte v prvej polovici januára. Išlo o opakovanú súťaž na dodávateľa modernizačných prác na železničnej trati Šenkvice – Cífer s celkovými nákladmi 116,9 milióna EUR. Súčasťou zákazky je aj rekonštrukcia staníc na úseku Bratislava-Rača – Trnava . Projekt bude z polovice financovaný zo zdrojov predvstupového fondu ISPA.
Všetky traťové úseky, okrem časti Zvolen – Banská Bystrica , sú súčasťou medzinárodného koridoru TINA č. V., ktorého slovenská časť smeruje z Bratislavy cez Žilinu, Košice do Čiernej Nad Tisou. Modernizáciou chcú železnice docieliť maximálnu 160, v niektorých úsekoch 140 kilometrovú traťovú rýchlosť. V Žiline sa koridor č. V. napája na koridor č. VI., ktorý pokračuje smerom na Varšavu do Gdanska až k pobrežiu Baltického mora.

Na Hlavnej stanici začnú vysielať televízne správy
Pravda3.02.2004, Radovan Krčmárik, STARÉ MESTO - Ľudom, ktorí dnes budú cestovať z hlavnej stanice , by už čakanie na vlak malo ubiehať rýchlejšie. Spestrí im ho veľkoplošná obrazovka, prinášajúca správy z troch slovenských televízií. Novinku, ktorú pripravili ŽSR spolu so ZSSK , by dnes mali skúšobne uviesť do prevádzky, pričom jej slávnostné otvorenie bude vo štvrtok. "Obrazovku sme tam zavesili už minulý piatok," uviedla pre Pravdu hovorkyňa ŽSR Nela Blašková. "Pracovalo sa na nej tak, aby to nerušilo ľudí v hale, teda v čase od polnoci do pol piatej ráno, keď je hlavná stanica zatvorená." Veľká obrazovka, pripomínajúca plátno v kine, sa nachádza nad schodiskom, v pravom rohu pod stropom vstupnej haly. Podľa Blaškovej bude vysielať od 7. do 24. h, a to výlučne aktuálne spravodajstvo TA 3, Markízy a televízie Joj. "Nebudú tam nijaké reklamy," (sú tam - pozn. Addams ) vylúčila hovorkyňa a zdôraznila, že Železnice v celom projekte vystupujú iba ako správca priestoru. "Finančne sa na tom nepodieľame," ubezpečila. Zriadenie obrazovky hradia dve spoločnosti - jedna mediálna a druhá projektová, ktorá vysielanie pripravila z technickej stránky. "Chceme kráčať s dobou, prispieť k tomu, aby ľudia boli lepšie informovaní, vytvoriť im na stanici príjemné prostredie," zdôvodnila spustenie vysielania Blašková. Ako dodala, podobné obrazovky by mali pribudnúť aj v ďalších veľkých mestách na Slovensku - napríklad v Košiciach , Poprade či Žiline . "Sme hrdí na to, že je to prvý takýto projekt zo všetkých krajín V 4," spokojne uzavrela Nela Blašková

Prioritou je električka z Petržalky do centra
Hospodárske noviny4.02.2004, Zverková Daniela - Samospráva hlavného mesta Bratislavy je v najbližších troch rokoch pripravená investovať do viac ako dvadsiatich kľúčových dopravných stavieb takmer 5 mld Sk.
Podľa viceprimátora pre dopravu Karola Koladu je to realistický program za predpokladu, že sa mestu podarí získať peniaze aj z ďalších zdrojov, napríklad z fondov Európskej únie.
Takmer dve miliardy korún chce mesto do roku 2006 investovať do projektovej dokumentácie a samotnej prvej etapy výstavby nosného systému mestskej hromadnej dopravy (MHD), v rámci ktorej by mala byť mestská časť Petržalka spojená s centrom mesta koľajovou dopravou. V Petržalke povedie koľajová trať pôvodným koridorom určeným pre metro. Najväčším problémom bude prechod trate cez Dunaj. Zatiaľ sa ráta s využitím Starého mosta . Podľa Koladu je to najjednoduchšie riešenie, pretože po rekonštrukcii mosta by trať mohla vyústiť na Šafárikovo námestie.
Projekty z oblasti dopravy možno financovať aj v rámci programu INTERREG III. Financovanie prostredníctvom tohto programu si však vyžaduje spoluprácu vládnych orgánov a samosprávnych orgánov na úrovni vyššieho územného celku. Je to dôležité najmä z toho hľadiska, že poslanci mesta ešte v predchádzajúcom volebnom období schválili rozšíriť nosný dopravný systém o 50 kilometrov do regiónu (smerom do Malaciek, Trnavy, Galanty a Dunajskej Stredy). Podľa novoschváleného návrhu sa to dosiahne prepojením koľajovej dopravy v meste s prímestskou železničnou dopravou.
Mesto oslovilo osem projektových skupín, ktoré vypracovali konkrétne návrhy na riešenie nosného systému aj s možnosťou obsluhy regiónu. Šesť z nich navrhlo, aj keď s určitými odlišnosťami, električku. Spoločnosť Metro stále trvá na budovaní metra a Katedra dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU považuje za najvhodnejší spôsob MHD autobusy. "V Bratislave od roku 1996 klesá počet obyvateľov a silnejú vzťahy mesta s jeho zázemím. Cestná sieť sa dobudováva, ale rozvoj MHD stagnuje. V tejto situácii sú najvhodnejšie postupné riešenia," uvádza sa v návrhu fakulty.
Reming Consult považuje za hlavný prvok nosného systému železničné prepojenie zo severovýchodu na juh do Petržalky. Súčasťou návrhu je aktivovanie železničnej stanice Bratislava filiálka . V centre by trasa viedla v podzemí a Dunaj by tiež prekonávala pod zemou. Na túto základnú os by v západno-východnom smere nadväzovali trate rýchlodráhovej električky s hlavným prestupovým bodom pri budove VÚB na Mlynských nivách. Reming presadzuje, že treba použiť ťažké železničné vozidlá s rozchodom 1435 milimetrov. Náklady na prvú etapu výstavby odhaduje na 4,5 mld Sk.
Pudos plus navrhuje rýchlodráhovú električku, v centrálnej mestskej oblasti v podzemí a na radiálach nad zemou. Riešenie zachováva rozchod 1000 milimetrov a neráta s priamym prepojením nosného systému so železnicou. Spojenie s regiónom sa má dosiahnuť vybudovaním kvalitných prestupových terminálov. Systém by sa budoval v rámci postupnej transformácie klasickej električkovej trate na rýchlodráhovú v celkoch schopných prevádzky.
Najpodrobnejší návrh, vypracovaný v troch variantoch, poskytol Dopravoprojekt, ktorý spracúval viaceré dokumentácie na výstavbu metra. Vo všetkých troch variantoch uvažuje o električkovej rýchlodráhe. Najjednoduchší a najlacnejší variant ráta s výstavbou koľajovej trate v Petržalke v trase rezervovanej pre metro, prechod cez Dunaj by prebiehal po Starom moste a napojenie do jestvujúcich električkových tratí na Šafárikovom námestí a Štúrovej ulici. Výhodný je najmä tým, že v budúcnosti umožňuje prípadné vybudovanie metra podľa pôvodných zámerov.
Prevedenie rýchlodráhovej električky na železničné trate však považuje Dopravoprojekt za veľký technický aj prevádzkový problém. Najmä preto, že je ťažké zladiť krátke intervaly rýchlodráhovej električky s dlhými intervalmi rýchlych vlakov. Nízky počet cestujúcich z regiónu oproti vysokým počtom na území mesta nepredurčuje priame napojenie rýchlodráhovej električky na železničné trate. Z tohto dôvodu Dopravoprojekt ani v jednom variante o priamom napojení neuvažuje.
Na rôzne technické, ale aj legislatívne prekážky, ktoré môžu vyplynúť z prechodu MHD na železnicu, upozorňuje tiež návrh Terraprojektu. Podľa neho ich treba vopred posúdiť, pretože z analýzy môže vyjsť ako výhodnejšie riešenie výstavba prestupových terminálov zo železnice na nosný systém.
Návrhy na riešenie nosného dopravného systému s využitím električkovej trate podal aj Prokos a pražský Metroprojekt.

Takmer miliarda korún vyšla nazmar
- S výstavbou ťažkého metra tzv. sovietskeho typu sa v rokoch 1975 až 1990 začalo dva razy. Rovnako dva razy sa aj skončilo, pretože vždy chýbali potrebné investície. Tak vyšlo nazmar 750 mil. Sk v cenovej úrovni roku 1975. Neskôr sa dali použiť len čiastkové výsledky geologického prieskumu. Vyšším dodávateľom stavby bol vtedy bratislavský Doprastav. Začal stavať od Janíkovho dvora v Petržalke, kde sa urobili stavebné prípravy na výstavbu vozňového depa. Okrem toho sa smerom na Rusovce začal budovať tunel v polozapustenej verzii (čiastočne nad terénom, čiastočne pod ním) v dĺžke zhruba sto metrov.
- Od roku 1991 sa začalo uvažovať o výstavbe ľahkého metra. Rámcovú dohodu s francúzskym združením Matra Transport - Campenon Bernard podpísali v júni 1992 a začali sa spracúvať nové štúdie. Projektovú dokumentáciu dokončili v máji 1997. Odvtedy sa už o výstavbe metra len hovorilo, napriek tomu, že na prípravné práce mesto vynaložilo 170 mil. Sk.

Německé dráhy budou od října platit zákazníkům za zpoždění
(zpravodajka ČTK) BERLÍN 3. 2.2004 - Po Švédsku se i Německo dočká plateb za zpoždění na železnici. Ředitel německé železniční společnosti , DB Hartmut Mehdorn dnes oznámil, že společnost zapracuje do svých přepravních podmínek i právo cestujících na odškodnění při zpoždění. Za více než hodinové zpoždění zamýšlí , DB vracet pasažérům pětinu jízdného. Poukázky na vrácení části jízdného budou platné jeden rok.
Švédsko zavedlo toto opatření letos 15. ledna jako jedna z mála evropských zemí. Deutsche Bahn zatím vydávala pasažérům dobrovolné poukázky na deset nebo 25 eur.
Opatření se ale vztahuje jen na meziměstské vlaky, ICE nebo Intercity. Německý Klub dopravy také kritizoval fakt, že povinnost není zakotvena přímo v zákoně. V Německu totiž neustále platí zákon z roku 1938, podle kterého dráha neodpovídá za zpoždění nebo výpadky v železniční dopravě. Podle klubu tedy bude odškodnění jen obtížně vymahatelné.
ČD podle dřívějšího vyjádření mluvčího Petra Šťáhlavského podobnou slevu nenabízejí a zatím její zavedení ani neplánují.

Radosť z nájdeného mobilu sa mu nevyplatila
SITABRATISLAVA/BREZNO 3. 2.2004 - Zatajiť nájdený mobilný telefón sa neoplatí. V pondelok sa o tom presvedčil aj 48-ročný muž z Nemeckej v okrese Brezno. Príslušníkom Železničnej polície musel vysvetľovať, ako sa dostal k mobilnému telefónu zn. Nokia, ktorý si majiteľka cení na 11 800 korún. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, muž sa priznal, že ešte vlani v septembri našiel telefón na železničnej zastávke v Nemeckej a nechal si ho.

Hviezdy MS 2004 budú cestovať vlakmi
SITAPRAHA 4. 2.2004 - Hokejové výpravy sa počas jarných majstrovstiev sveta v Čechách budú medzi Prahou a Ostravou presúvať vlakmi. Organizátori najskôr uvažovali o leteckej preprave, potom však podľa MF Dnes pristúpili na lacnejší železničný variant. Doteraz sa tímy prepravovali autobusmi alebo letecky. Fanúšikovia hviezdy hokejového neba budú môcť vidieť v aprílových a májových dňoch aj na železničných staniciach. "Vlaky sú lacnejšie a rýchlejšie,“ povedal pre MF Dnes šéf organizačného výboru Zbyněk Kusý. Česi museli v tomto požiadať Medzinárodnú hokejovú federáciu (IIHF) o výnimku. Dáni dokonca uvažujú o tom, že sa do dejiska šampionátu presunú vlakom už zo sústredenia vo Viedni. ČD ponúkli organizátorom najmodernejšiu lokomotívu a vagóny, ktoré jazdia na trasách vlakov InterCity či EuroCity. Vo vagónoch nechýba klimatizácia, dostatok miesta, pohodlné sedačky, vákuové toalety. Hokejové špeciály dostanú na českých železniciach absolútnu prednosť a zastavia len v cieľovej stanici. Približne 380 km medzi Prahou a Ostravou by mali zvládnuť za 3,5 hodiny. "Lietadlom by to trvalo asi päť hodín. Z ostravskej haly na letisko, odbavenie, let, ďalší čas na letisku v Ruzyni, presun do Libne. To je zbytočné zdržanie. Stanica v Ostrave je tri minúty cesty od arény, v Libni stojí vlak 300 m od Sazka Arény,“ hovorí Kusý. Organizátori navyše ušetria. Let lietadlom by ich vyšiel na asi 350 tisíc korún, vlakom to bude sedemkrát lacnejšie. Čechov inšpiroval nedávny príklad, keď ČD vypravili do Prahy špeciálny vlak pre futbalových fanúšikov Baníka Ostrava. Celkovo by mali ísť počas troch dní štyri špeciály. Prvý povezie účastníkov baráže, ďalšie tri už tímy z Ostravy do Prahy na štvrťfinále. Pravdepodobne by vo vlakoch mali podľa MF Dnes sedieť hokejisti Švédska, Fínska, Slovenska a Ruska. V každej súprave budú dva vagóny na batožinu, štyri veľkopriestorové vozne a reštauračný vozeň s barom.

Transformácia Lesov SR vrcholí
Hospodárske noviny5.02.2004, Stiegel Jozef - Transformácia štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť pokračuje prácami na čiastkových stratégiách pre jednotlivé obchodné polia, čiže sféry ekonomických aktivít firmy.
Odborníci pre každé obchodné pole pripravujú scenáre ďalšieho vývoja s kalkuláciami ekonomických dosahov pre tri možné alternatívy - rozvoj, útlm alebo zmenu obchodného poľa na externú aktivitu. Spolu ide o 18 strategických aktivít, ktoré Lesy SR považujú za kľúčové.
Patrí medzi ne, napríklad, semenárstvo a škôlkarstvo, lesnícka produkcia, lesná technika, obchod s drevom či logistika dodávok dreva. Ako uviedol hovorca Lesov SR Peter Gogola, prácu týchto tímov vyhodnotia na prezentácii 10. a 11.2. Posudzovať ich bude riadiaci výbor, ktorého členmi sú zástupcovia ministerstiev pôdohospodárstva, financií, práce a sociálnych vecí, vrcholní manažéri Lesov SR, zástupcovia ŽSR a externí konzultanti Rakúskych spolkových lesov.
Pokračujú aj práce na vytvorení novej organizačnej štruktúry, ktorá bude súčasťou transformačného procesu. V marci by sa mal potom vypracovať harmonogram implementácie a dopracovať projekt. Po schválení na ministerstve pôdohospodárstva v apríli a následne vo vláde by mal transformačný projekt vstúpiť do platnosti 1.5.
Hospodárske výsledky Lesov SR za rok 2003 sú v súčasnosti predmetom auditu, ktorý vykonáva firma PriceWaterhouseCoopers. Výsledok auditu by mal byť známy koncom marca.

Príprava na investora
TREND 05, 05.02.2004 - ZSSK vypracováva štúdiu o možnosti odpredaja časti svojich akcií investorovi. „Existuje viac variantov, ako tento predaj zrealizovať,“ uviedol generálny riaditeľ Pavol Kužma. Prvý variant predpokladá predaj časti akcií celej spoločnosti, druhý variant odčlenenie osobnej od nákladnej dopravy. Každú z nich by zastrešovala samostatná akciová spoločnosť a následne by sa predala časť akcií spoločnosti spravujúcej nákladnú dopravu. V rámci posledného variantu by sa takisto rozdelila osobná a nákladná doprava a akcionár, teda štát, by rozhodol kedy a aký podiel by v jednej alebo druhej spoločnosti predal. „Je to však zatiaľ len v štádiu prípravy,“ dodal P. Kužma.

Zrušenie depa v Tisovci postihne aj svetovú vzácnosť
Pravda5.02.2004, ri, TISOVEC (ri) - Zrušenie železničného depa v Tisovci sťaží prevádzku ozubnicovej železnice medzi Tisovcom a Pohronskou Polhorou . Tá by mala byť spustená už o niekoľko mesiacov a bude svetovým unikátom.
Primátor mesta Peter Mináč konštatuje, že ozubnicová železnica dlhá 15,7 km so stúpaním až 51 promile bude mať parametre ako nijaká iná podobná trať na svete. Podľa pôvodných zámerov má byť priamo prepojená práve so spomínaným železničným depom, v ktorom doteraz robili opravy a servis železničných vozňov a rušňov. Keď depo nebude fungovať, prevádzka ozubnice a najmä servis parných lokomotív a vyhliadkových rušňov sa skomplikuje a predraží. To bude mať vplyv na projekt, ktorý má pomôcť rozvoju cestovného ruchu nielen v Gemeri, ale na celom Slovensku.
Mesto Tisovec preto začalo podnikať kroky na získanie depa do majetku mesta. „Radi by sme ho získali prevodom za symbolickú korunu a sami prevádzkovali," hovorí Mináč.

Čína postaví na severovýchodě železnici pro nové spojení s Ruskem
Česká tisková kancelářPEKING 4. 2.2004 - Čína se chystá postavit na severovýchodě země novou železnici do Ruska. Projekt by měl pomoci oživit chátrající čínský region se 110 miliony obyvatel.
Napsal to dnes list China Daily.
Železnice dlouhá 1380 kilometrů spojí pobřeží provincie Liaoning s hranicí se Severní Koreou a skončí nedaleko ruského přístavního města Vladivostok. Trasa tak povede oblastmi, které jsou bohaté na nerostné a přírodní zdroje, ale mají slabou ekonomiku. Výstavba potrvá 15 let.
Místní průmysl, který byl kdysi chloubou čínské centrálně plánované ekonomiky, za více než dvacet let tržních reforem zkolaboval a region se nyní potýká s častými nepokoji nezaměstnaných.
Státní média v úterý oznámila, že region prostřednictvím desítek různých projektů získá celkem 7,4 miliardy dolarů. Půjde o petrochemické závody, podniky na zpracování surovin a novou banku. Nedostatečné spojení s okolním světem byl problém po dlouhou dobu.
Čína se navíc snaží posílit obchodní vztahy s Ruskem. Za leden až listopad minulého roku Čína zvýšila vývoz do Ruska o 68 procent na 5,4 miliardy dolarů. Dovoz z Ruska vzrostl o 16,5 procenta na 8,9 miliardy, připomněla agentura Reuters.

Rakousko zvažuje odškodňování cestujících při zpoždění vlaků
(zpravodaj ČTK) VÍDEŇ 4. 2.2004 - Za odškodnění cestujících v případě zpoždění vlaků po vzoru Německa se dnes vyslovil rakouský vicekancléř a ministr dopravy Hubert Gorbach. "Státem ovládané ÖBB by se měly podobně jako ostatní železniční společnosti v Evropě zavázat k vrácení části jízdného, pokud vlaky dorazí se zpožděním," řekl Gorbach podle agentury APA.
Vicekancléř soudí, že předpisy o odškodnění by měly platit alespoň v meziměstské železniční dopravě. Beztak 85 procent všech vlaků v dálkové přepravě má zpoždění maximálně pět minut, dodal.
Za výraznější odškodnění se zasazuje spolek na ochranu práv cestujících, který by uvítal přijetí zvláštního zákona. Navrhuje například, aby již při dvacetiminutovém zpoždění vlakového spoje dostal cestující zpátky čtvrtinu jízdného; v případě zpoždění o více než tři hodiny by pak nárok pasažéra dosáhl až 200 procent ceny jízdenky, a to také u spojů příměstské dopravy. Důvodem na uplatnění slevy z jízdného by podle spolku měly být také další nedostatky, mimo jiné nefungující topení ve vlakových soupravách.
Podle všobecných předpisů ÖBB nemají cestující v případě zpoždění anebo zrušení vlaku nárok na odškodnění. Pokud pasažér kvůli zpoždění nestihne další vlakový přípoj, nemusí pokračovat v jízdě a dostane vráceny peníze za neprocestovaný úsek, případně ho železnice bezplatně odveze zpět do výchozí stanice. V případě, že pasažér zmešká vinou železnice poslední přípoj, může dostat kupon na taxík anebo ubytování.
Německá železniční společnost DB v úterý oznámila, že za více než hodinové zpoždění zamýšlí vracet pasažérům pětinu jízdného.

Pracovník rušňového depa v Štúrove je podozrivý zo sprenevery materiálu
TASRBratislava 4. 2.2004 - Železničným policajtom sa podarilo objasniť spreneveru materiálu za 80 tisíc korún, z ktorej je podozrivý 42-ročný pracovník rušňového depa v Štúrove .
Zamestnanec depa sa priznal, že v presne nezistenom čase v roku 2003 až do januára 2004 fiktívne vypisoval a sám si schvaľoval odberové záznamy na rôzne náradie, náhradné diely a drobný tovar. Všetky veci v hodnote 80 tisíc korún, patriace ZSSK , si postupne odniesol domov. Pri domovej prehliadke spreneverené veci ŽP našla a zaistila. Pracovník čelí obvineniu z trestného činu sprenevery.
TASR informáciu poskytol hovorca ŽP Jozef Búranský.

VÚC a mestá chcú 25 % akcií budúcich letiskových spoločností
SITABRATISLAVA 4. 2.2004 - Bratislavský a košický vyšší územný celok (VÚC) chcú v budúcich letiskových akciových spoločnostiach 25 % akcií a ďalších 25 % by mali dostať mestá. Ako ďalej v stredu po stretnutí predsedov samospráv uviedol šéf bratislavského VÚC Ľubo Roman, kraje chcú zohrať úlohu aj pri výbere strategického investora v letiskách. "Chceme, aby sa zohľadnili regionálne rozvojové plány," uviedol Roman. Podľa neho existuje aj snaha nechať letiská štátneho významu, kam patrí bratislavské a košické letisko, vo vlastníctve štátu. "Nevidíme v tom dobrý úmysel, ani potenciál rozvoja letiska, keďže regióny nebudú priamo spolupracovať s letiskami," dodal Roman. Podiel VÚC v ostatných letiskách, ktoré sú definované ako letiská regionálneho významu, bude pravdepodobne vyšší.
Ako ďalej uviedol Roman, VÚC chcú, aby pri privatizácií letísk boli v podmienkach štátu pri predaji investorovi zohľadnené aj záujmy regiónov. V prípade letiska M. R. Štefánika v Bratislave je to napríklad dobudovanie koľajového spojenia s viedenským letiskom vo Schwechate , ale aj do maďarského Györu. "Bratislavské letisko totiž podľa uzavretej dohody bude záložným letiskom aj pre györsku župu," dodal Roman.
V prípade dopravného prepojenia na Györ nie je podľa predsedu dopravnej komisie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Romana Filisteina problémom nedostatočná infraštruktúra, ale nedostatok spojov a príliš riedka sieť zastávok v Maďarsku. V tejto otázke chcú rokovať o spolupráci slovenských a maďarských prepravcov. Čo sa týka železničného prepojenia letiska Schwechat a Bratislava existujú dve alternatívy. Prvou je predĺženie trate rakúskej regionálnej linky S7 z prihraničného Wolfsthalu až do Bratislavy . "Táto alternatíva by si vyžadovala dobudovanie približne štyroch kilometrov trate na rakúskej a ďalších štyroch na slovenskej strane," dodal Filistein. Problémom by však mohlo byť obmedzenie rýchlosti na tejto trati na 100 km/h, keďže ide o regionálnu trať. Druhá alternatíva je dobudovanie približne 15 km úseku medzi letiskom Schwechat a obcou Götzendorf (trať hoci neelektrifikovaná, ale už dávno existuje - pozn. Addams ) , odkiaľ už existuje napojenie smerom na Bratislavu "Táto trať je rýchlejšia, avšak z rozhovorov s rakúskou stranou vieme, že plánujú chýbajúci úsek dostavať najskôr v roku 2010," dodal Filistein.
Čo sa týka priameho prepojenia letiska M. R. Štefánika na železnice, podľa Filisteina nie je jasné akým spôsobom sa bude riešiť. V súčasnosti do areálu letiska síce vedie trať, ktorou sa dopravujú pohonné hmoty pre lietadlá, ale využitie tejto trate na osobnú dopravu by bolo komplikované. Okrem toho by vlaky s cestujúcimi mali smerovať pred terminál, avšak existujúca linka až k terminálu nejde. Prípadné prepojenie využiteľných tratí až k letisku by sa však malo viesť buď pod zemou, alebo na vyvýšených nosných pilieroch, keďže by mohli vzniknúť problémy pri križovaní ciest a parkovísk pre terminálom letiska. "Štúdiu, ktorá z týchto dvoch alternatív je ekonomicky výhodnejšia, ešte nemáme," dodal Filistein.
Ako ďalej uviedol Roman, prípadný výber jedného zo známych záujemcov, letiska Schwechat, za strategického investora by pre bratislavské letisko neznamenal útlm leteckej dopravy. Existuje totiž aj možnosť výmeny podielov samospráv v oboch letiskách medzi BSK a rakúskou spolkovou krajinou Dolné Rakúsko, ktorá je akcionárom letiska Schwechat. "My by sme získali možnosť kontroly na letisku Schwechat a oni zase v Bratislave," uviedol Roman, podľa ktorého musíme urobiť všetko preto, aby sme nedoplatili na privatizáciu letiska. Vstup Schwechatu do akcionárskej štruktúry bratislavského letiska by podľa Filisteina nemal byť podmienkou pre spoluprácu týchto letísk. Ako dodal, rýchle tempo privatizácie letiska je však zbytočné, keďže štát, VÚC a mesto by dokázali rozvíjať istú dobu letisko aj sami. Hodnota letiska by tým vzrástla a následne by sa vybral strategický partner, uzavrel Filistein.

Na Hlavnej stanici v Bratislave môžu cestujúci od dnes sledovať televízne správy
TASRBratislava 5. 2.2004 - Na hlavnej stanici v Bratislave môžu oddnes cestujúci pravidelne sledovať televízne spravodajstvo televízií TA3, TV Markíza a TV Joj, ktoré bude spustené denne od siedmej hodiny rannej do polnoci.
Počas väčšiny dňa patrí obrazovka aktuálnym informáciám spravodajskej televízie TA3, v čase vysielania večerných správ sa automaticky prepne na vysielanie TV Markízy a potom TV Joj. Čerstvé správy môže na stanici pozerať až 20 tisíc ľudí, ktorí ňou prejdú denne, ročne cez ňu prejde asi osem miliónov ľudí. Okrem toho, že sa prvým projektom tohto charakteru v krajinách V4 železnice snažia verejnosti spríjemniť čas strávený na staniciach, chcú tak podľa hovorkyne ŽSR Nely Blaškovej aj prispieť ku zlepšeniu kvality cestovania. Po spustení bratislavskej obrazovky chcú ŽSR spravodajstvo sprístupniť aj v ďalších asi desiatich najväčších a najfrekventovanejších železničných staniciach na Slovensku.
Veľkoplošnú obrazovku na hlavnej stanici inštalovali a skúšali už v priebehu minulého týždňa, od dnešného dňa však projekt po testovaní a technickom dolaďovaní odštartoval.
Projekt obrazoviek ŽSR zavádzajú v spolupráci so ZSSK , a. s., Slovenskou mediálnou agentúrou ako realizátorom a spoločnosťou Foresight Media, ktorá zastrešuje technickú časť projektu. ŽSR vystupujú v projekte ako poskytovateľ priestoru – železničnej stanice pre umiestnenie obrazovky, finančne sa na realizácii nepodieľajú.

Dráhy loni měly ztrátu 998 milionů Kč, čekaly 1,5 mld. Kč
Česká tisková kancelářPRAHA 5. 2.2004 - ČD skončí podle předběžných údajů loňské hospodaření s účetní ztrátou 998 milionů korun, řekl na dnešním setkání s novináři generální ředitel ČD Petr Kousal. Plán ale počítal se záporným výsledkem 1,5 miliardy korun. Zhruba miliardovou ztrátu podnik očekává také letos.
Loni ČD hospodařily prvním rokem jako akciová společnost. V roce 2002 ještě před oddlužením jako státní podnik vykázaly ČD téměř pěti miliardovou ztrátu.
Rok 2003 dopadl podle Kousala mimořádně dobře. Dráhy podle něho budou mít těžkou úlohu, pokud budou chtít na loňské výsledky navázat. Miliardová ztráta je totiž pouze účetní. Dráhy tedy navenek nedluží za loňsko žádné prostředky dodavatelům ani na odvodech státu za zaměstnance.
Podniku se podařilo splnil plán tržeb v nákladní dopravě, který byl o téměř 600 milionů korun vyšší než v předchozím roce. Loni dráhy utržily zhruba 18,2 miliardy korun z nákladní dopravy. Celkem dráhy přepravily 84,5 tuny zboží, což je řadí na čtvrté místo v Evropě za dráhy ve Francii, Německu a Polsku. Meziročně objem přepravy narostl o 3,9 procenta.
V osobní dopravě se podle předběžných údajů zdá, že plánované tržby podnik o víc než 100 milionů korun nenaplnil. Předpokládal totiž, že přepraví 175 milionů cestujících, celkem však loni vlakem cestovalo asi 173 milionů pasažérů. Tržby z osobní dopravy tak budou činit asi 5,1 miliardy korun, zatímco podnik plánoval 5,28 miliardy.
Pro letošní rok počítá podnikatelský plán, který schválila minulý týden dozorčí rada, se ztrátou kolem jedné miliardy korun. Tržby z nákladní dopravy by měly být na úrovni loňského roku, tedy 18,2 miliardy korun. Z osobní dopravy podnik očekává 5,28 miliardy.
Podnikatelský plán počítá také se zvýšením nákladů na naftu o navýšení spotřební daně. Celkem se tak drahám náklady letos zvednou o 200 milionů korun. Vyšší budou také odpisy, a to o 500 milionů korun. Dráhy budou mít již všech sedm souprav rychlovlaků Pendolino , zatímco loni měly jen jeden rychlovlak . Od Správy železniční dopravní cesty by ČD měly získat také o 250 milionů korun méně za provozování dráhy.
Ztráta by letos mohla narůst v případě, že by podnik musel tvořit sociální program nejen ze zisku, ale z celkových mzdových nákladů. To by pro ČD znamenalo 340 milionů korun. Také doprovodný sociální program při propouštění plánovaných 6000 zaměstnanců může znamenat pro ČD riziko. Celkem totiž stát vyčlenil na program 208 milionů korun. Ministerstvo dopravy ho však poté snížilo na 123 milionů korun. Dráhy by ale potřebovaly celkem 530 milionů korun. Podle Kousala se zdá, že by stát prostředky na doprovodný sociální program mohl najít. Podle něho o penězích pro odcházejících zaměstnance ČD jednal tento týden ministr dopravy s ministrem financí. Odbory hrozí stávkou v případě, že propouštění nebude provázet sociální program.
Také pokud sněmovna neschválí úvěr na obnovu vozů od Eurofimy v objemu 1,5 miliardy korun, musely by dráhy peníze získat jinde a pravděpodobně dráž.

Ministři dopravy Visegrádu jednají o železnici a silniční dopravě
Česká tisková kancelářBRNO/ČEJKOVICE (Hodonínsko) 5. 2.2004 - Témata, která se týkající železniční dopravy, mají dnes v Čejkovicích na Hodonínsku projednávat představitelé zemí takzvané Visegrádské čtyřky. Mluvčí českého ministerstva dopravy Lubmila Roubcová ČTK
řekla, že jednání se zaměří především na železniční dopravu . Mediální výstup z jednání na úrovni ministrů je plánován na pátek.
U železnic budou delegace jednat o slučitelnosti tohoto druhu dopravy v jednotlivých zemích, uvedla Roubcová. Železnice by měly být do budoucna slučitelné v infrastruktuře i vozovém parku. Země Visegrádu chtějí propojit i informační a telekomunikační systémy správců dopravních cest a samotných železničních dopravců v jednotlivých zemích. (krátené)

V Žiline sa zrazili dva vlaky
Pravda6.02.2004, ur, ŽILINA (ur) - V žilinskej železničnej stanici sa vo štvrtok predpoludním zrazil osobný vlak s iným rušnom. V troch vagónoch asi s tridsiatimi cestujúcimi sa nikto nezranil.
„Sedel som v poslednom vagóne. Vyhodilo ma zo sedadla, ešte dobre, že oproti mne nik nesedel," povedal starší pán. „Stála som v uličke, chystala som sa vystúpiť. Ako začal vlak brzdiť, prehodilo ma jednému pánovi na kolená. Možno som mu aj ublížila, ale niesol to statočne," povedala mladá žena. Osobný vlak mal v Žiline konečnú. Keď sa cestujúci presvedčili, že sa nikomu nič nestalo, rozišli sa každý iným smerom.
Vlak z Bratislavy mal zastaviť v stanici na druhom nástupišti o deviatej hodine osemnástej minúte. Niekoľko sto metrov pred stanicou však doň z vedľajšej koľaje vrazil samostatný rušeň. „Chybu urobila zelená mašina, vlaková cesta bola pripravená pre osobný vlak," zhodnotil situáciu jeden z posunovačov.
„Miera zavinenia je predmetom vyšetrovania," konštatoval Jozef Búranský, hovorca Železničnej polície. U rušňovodičov, ktorí vyviazli takisto bez zranení; alkohol nezistili.
Škodu predbežne vyčíslili na polmilióna korún. Vlaky nemali väčšie meškanie, premávku pohotovo odklonili.

Spešniny Železničná spoločnosť možno zruší
Sme6.02.2004, rf, BRATISLAVA - Posielanie balíčkov a rôznych väčších zásielok po železnici postupne asi úplne zanikne. Železničiari tvrdia, že posielanie spešnín je veľmi stratové. Kedysi sa spešniny, ktoré železnica dopravovala do 24 hodín, dali podávať na každej železničnej stanici. Vlani v lete Železničná spoločnosť znížila o viac ako polovicu počet staníc, kde sa dajú podávať a prevziať. Počet zamestnancov, ktorí robia so spešninami, sa znížil zo 646 na 243.
Do vlaňajšieho leta spešniny rozvážali len po železnici a mohli sa dostať do 192 staníc. Teraz sa dostanú len do 78 staníc a do vlakov ich vykladajú a nakladajú len v tzv. centrách - Žiline, Zvolene, Košiciach a Bratislave. Na ostatné stanice ich dovážajú a odvážajú dodávkové autá súkromnej firmy. Radoví zamestnanci Železničnej spoločnosti hovoria, že za firmou stojí manželka ministra dopravy Pavla Prokopoviča.
„O tom vôbec neviem. Železničná spoločnosť urobila vlani v apríli výberové konanie, oslovili sme dvadsať firiem a do súťaže sa prihlásili tri, ktoré dali aj ponuky. Z nich si ZSSK vybrala Budamar. Podľa mňa nemôže byť vybraná protekčná firma, lebo tu sa ide naozaj tvrdo na znižovanie nákladov. To je základná úloha pri zmenách pri preprave spešnín. Zmluva s firmou bola do 31. decembra 2003, ak by nebola efektívna, nepredĺžili by sme ju," povedal hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Podľa neho bola do 15. júna minulého roka priemerná mesačná strata z prevádzkovania spešnín 27,2 milióna korún, pretože tržby boli priemerne 6,8 milióna a náklady priemerne 34 miliónov. Po zmenách je údajne strata menšia. „Po 15. júli sú priemerné mesačné tržby 3,04 milióna, náklady 12,8 milióna, priemerná mesačná strata 9,76 milióna. Takže preprava spešnín sa výrazne zefektívnila, ale stále je mesačná strata skoro desať miliónov korún a budeme s tým musieť niečo robiť," hovorí Miloš Čikovský.
Podlá neho sa bude hľadať riešenie, aby boli spešniny ziskové. Druhou alternatívou je predanie produktu inej firme (zrejme cestnej). Tretia alternatíva je zrušenie spešnín. „Zatiaľ nie je jasné, ako budú spešniny pokračovať. Predstavenstvo bude o nich debatovať po prvom štvrťroku tohto roka," povedal Miloš Čikovský.

Čo sú spešniny
Spešniny sú zásielky, ktoré môžu mať väčší rozmer ako balíky posielané poštou. Službu využívajú najmä podnikatelia, ale kým sa spešniny doručovali do 24 hodín, lúdia túto službu často využívali aj na posielanie balíkov s potravinami či ovocím.
Železnicou sa dajú posielať aj balíky vážiace desiatky kilogramov. Maximálna hmotnosť a veľkosť spešniny závisí od stanice, z ktorej alebo do ktorej je balík posielaný. Pošta doručuje balíky len do tridsiatich kilogramov, doručí ich však až domov, prípadne na najbližšiu pobočku pošty. Podobné služby ponúkajú aj kuriérne firmy, ale sú drahšie.

Ako teraz spešniny fungujú
Zo 192 staníc, v ktorých sa dali podávať a prevziať spešniny, ostalo v polovici minulého roka len 78.
Spešniny sa nakladajú a vykladajú v štyroch centrách - Bratislava, Žilina, Zvolen a Košice.
Ak zákazník posiela spešninu napríklad z Trenčína do Piešťan, môže sa stať, že z Trenčína odvezú spešninu autom do Žiliny, zo Žiliny vlakom do Bratislavy a z Bratislavy autom naspäť do Piešťan.
Je to preto, že z Trenčína je zo všetkých štyroch centier najbližšie práve Žilina a najbližšie centrum pre Piešťany je Bratislava. Takže autá zvážajú a rozvážajú spešniny do týchto centier a vlaky stoja len v nich. Spešninové vozne zapájajú do rýchlikových vlakov.
Cestná doprava zabezpečuje rozvoz a zvoz zásielok len v pracovných dňoch od 8. do 15. hodiny, predtým bol rozvoz každý deň.
Dodacie lehoty sa predĺžili z 24 hodín na 48 až 72 hodín.
Na mnohých staniciach podávanie spešnín zrušili.
Zrušené sú expresné služby kuriér a interkuriér, preprava živých zvierat a tovaru rýchlo podliehajúceho skaze.

Súčiastky z vagóna o hmotnosti 55 kg predal zlodej za 110 Sk
TASRBratislava 5. 2.2004 - Iba necelý deň od nahlásenia prípadu potrebovali príslušníci Železničnej polície z Michalian na zistenie 37-ročného muža zo Stredy nad Bodrogom, podozrivého z krádeže kovových súčiastok z nákladného vozňa v hodnote 8500 korún.
Krádež spozorovala komerčná pracovníčka železničnej stanice v Strede nad Bodrogom . Podozrivý sa priznal, že súčiastky o hmotnosti 55 kg z vozňa demontoval ešte minulý piatok a za 110 korún ich predal v zberni surovín. V stredu bol obvinený z trestného činu krádeže.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Jízdenky na Pendolino by mohly být dražší než EuroCity
Česká tisková kancelářPRAHA 5. 2.2004 - Jízdenka na nový rychlovlak Pendolino by mohla být dražší než cesta vlakem EuroCity nebo InterCity. Dráhy totiž zvažují, zda na rychlovlak, který bude na české železnici velkou atrakcí, bude únosné ze začátku zavést příplatek "za luxus". Vysoká cena za jízdenku by neměla cestující odradit, řekl na setkání s novináři generální ředitel ČD Petr Kousal.
V současnosti si dráhy provádějí marketingový průzkum zájmu o cestování rychlovlakem. Na jeho základě pak zváží možnost zvýšit jízdné nad úroveň příplatků za EuroCity a InterCity. Za ty se navíc platí 60 korun bez omezení ujeté vzdálenosti.
Dráhy chtějí Pendolino nasadit minimálně na vnitrostátní trasu Praha – Brno již v polovině roku. Zda to bude reálné, bude záležet na tom, jak rychle se podaří dokončit tzv. typové zkoušky, kterými musí nový vlak projít.
K první soupravě, která do ČR přijela loni v červnu, by do 14 dní měl přibýt další rychlovlak. Poté ČD čekají každý další měsíc příjezd nového Pendolina . Dráhy měly začít každý měsíc přebírat jeden vlak již loni v září. Dodávky však kvůli technickým obtížím a problémům s dokumentací odmítly a zastavily i platby italskému výrobci.
Podle nového jízdního řádu, který vstoupí v platnost v polovině prosince, by v ostrém provozu mělo být všech sedm Pendolin . Ta budou jezdit na linkách mezi Drážďany a Vídní nebo do Bratislavy.
Za sedm souprav mají dráhy zaplatit 4,5 miliardy korun. První vlak se zatím testuje na zkušebním okruhu u Velimi. Maximální rychlost vlaku budou ČD testovat na trati Vranovice – Břeclav. Po tomto úseku by vlaky při testech měly projíždět rychlostí až 250 kilometrů v hodině. V běžném provozu bude Pendolino s ohledem na možnosti trati jezdit 160 kilometrů v hodině.
Ve vlaku nebudou moci jezdit cestující ve stoje. Pendolino má totiž naklápěcí skříň, díky níž může rychleji projíždět zatáčky. Každá souprava má 333 sedadel.
Původně měly rychlovlaky vozit cestující již před pěti lety. Finanční problémy ČKD, které se v konsorciu s Fiatem a Siemensem na výrobě podílelo, ale zakázku zpozdily. Výrobu tak převzal Fiat (prevádzka výroby žel. vozidiel - pozn. Addams ) , který se později stal součástí ALSTOMu.

Cestovné v Tatrách pre domácich klesne
Pravda7.02.2004, ič - Cestovné na tatranských električkách a zubačke na Štrbské Pleso bude pre domácich a ľudí dochádzajúcich do Vysokých Tatier za prácou nižšie. Potvrdil to hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Ceny na tatranských železničných tratiach stúpli na začiatku roka. Kým v minulom roku zaplatil zamestnanec dochádzajúci na Štrbské Pleso zubačkou za mesačný lístok 200 Sk, v tomto roku to už bolo 800 Sk. Obavy mali aj tatranskí hotelieri, ktorí sa obávali odlevu zamestnancov. Aj preto navrhli podnikatelia rokovanie so železničiarmi. Ceny pre domácich by sa mali vrátiť na úroveň minulého roka.

České dráhy vlani prerobili takmer miliardu korún
TASRPraha 6. 2.2004 - ČD skončia podľa predbežných údajov minuloročné hospodárenie s účtovnou stratou 998 miliónov Kč (v prepočte 1,2 miliardy Sk). "Plán pritom počítal so záporným výsledkom 1,5 miliardy Kč," povedal generálny riaditeľ dráh Petr Kousal.
Zhruba miliardovú stratu očakávajú taktiež v tomto roku. Ešte pred oddlžením v roku 2002 ako štátny podnik vykázali dráhy 5-miliardovú stratu.
Podľa Kousala minulý rok dopadol mimoriadne dobre, ale zopakovať výsledky aj tento rok bude ťažké. "Miliardová strata je iba účtovná. Navonok nedlhujeme za minulý rok žiadne peniaze dodávateľom ani na odvodoch štátu za zamestnancov," hovorí Kousal.
Podľa predbežných údajov tržby z osobnej dopravy za minulý rok dosiahnu asi 5,1 miliardy Kč, namiesto plánovaných 5,28 miliardy Kč. V nákladnej doprave železnica svoje predpoklady dodržala a utŕžila zhruba 18,2 miliardy Kč za prepravu 84,5 milióna ton tovaru.
Tento rok by mali mať ČD už všetkých 7 súprav rýchlovlakov Pendolino . Zatiaľ majú iba 1 súpravu, ktorej k nasadeniu do prevádzky chýba guľatá pečiatka železničného úradu za splnenie všetkých kritérií.
ČD zvažujú, či bude únosné zaviesť na rýchlovlak zo začiatku príplatok za luxus. Cena za cestovný lístok by mala byť obdobná ako napríklad vo vlaku SuperCity Manažer z Prahy do Ostravy. "Vyššia cena za cestovný lístok by nemala cestujúcich odradiť," myslí si Kousal. Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.

Záujem o lístky na šanghajský rýchlovlak Transrapid je nízky
TASRŠanghaj 6. 2.2004 - Záujem o lístky na šanghajský magnetický rýchlovlak Transrapid je zjavne veľmi nízky. "S predajom lístkov sa nám nedarí," povedal dnes šéf čínskej prevádzkovateľskej spoločnosti Fang Haiqing nemeckej agentúre DPA. Denne sa predá len 500 až 600 lístkov. Transrapid tak premáva medzi letiskom a stanicou metra na okraji mesta takmer prázdny. Vlaky, ktoré momentálne cez týždeň jazdia len pol dňa a cez víkend celý deň, premávajú každých 10 minút a poskytujú miesto pre asi 450 ľudí.Po ročnom skúšobnom období bol rýchlovlak, vybavený nemeckou technikou, začiatkom roka oficiálne uvedený do prevádzky. Prvá komerčne využívaná trasa Transrapidu na svete je magnetom pre turistov. Informovala o tom DPA.

Železniční policajti zistili zlodejov, ktorí spôsobili firme škodu za 166 tisíc
TASRBratislava 6. 2.2004 - Zlodejov 400-litrovej palivovej nádrže s desiatimi litrami nafty, palivomerom a dvoma akumulátormi v celkovej hodnote 166 tisíc korún sa podarilo vo štvrtok zistiť príslušníkom Železničnej polície (ŽP) zo Žiliny.
Udalosť, pri ktorej sa dvaja muži z obce Predmier v okrese Bytča vo veku 44 a 64 rokov vlámali do areálu kontajnerového prekladiska súkromnej firmy INTRANS, a.s. v zriaďovacej stanici Žilina – Stará harfa, sa mala stať ešte vlani 3. októbra v nočných hodinách. Do objektu sa páchatelia vlámali po vystrihnutí otvoru v plote a naftu ukradli z odstaveného nákladného motorového vozidla, informoval TASR hovorca ŽP Jozef Búranský.
Na druhý deň po krádeži páchatelia nádrž znehodnotili a predali ju v žilinskej zberni druhotných surovín za 1500 korún. Palivomer aj akumulátory, ktoré sa nedali v zberni predať, odhodili do kontajnera. Obaja podozriví sa ku skutku priznali. ŽP odovzdá prípad Okresnému úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Žiline.

Počas noci bude obmedzená premávka na križovatke Trnavská a Ivánska cesta
TASRBratislava 6. 2.2004 - Z dôvodu opravy železničného priecestia bude na križovatke Trnavská a Ivánska cesta v Bratislave čiastočne obmedzená premávka.
Počas obmedzenia od dnešnej 23.30 h do 3.20 h nasledujúceho dňa bude premávku usmerňovať dopravná polícia.
TASR o tom dnes informovala hovorkyňa železníc Nela Blašková.

Stát chce vyzkoušet soukromé financování komunikací
Česká tisková kancelářČEJKOVICE (HODONÍNSKO) 6. 2.2004 - Stát chce podle ministra dopravy Milana Šimonovského vyzkoušet soukromé financování komunikací. Pilotní projekty, jež by ověřily možnosti účasti soukromého kapitálu na výstavbě dopravní infrastruktury, nyní připravuje ministerstvo dopravy. Mělo by jít o železniční výstavbu celkem za několik miliard korun. Česká republika má se soukromým kapitálem zatím jedinou zkušenost, a to při výstavbě ostravské dálnice, smlouvu ale nakonec vypověděla kvůli nevýhodné ceně.
Šimonovský uvedl, že při ministerstvu financí existuje centrum pro přípravu projektů za účasti veřejného i soukromého sektoru. Středisko by mělo zpracovat i metodiku pro veřejnou správu, tedy kraje a obce, aby i ty mohly využívat soukromé finanční zdroje.
Ministr uvedl, že pilotní projekty v dopravě by měly být připraveny letos a pokud je vláda schválí, chce v tomto roce vypsat výběrové řízení. Šimonovský ale nechtěl konkretizovat úseky, kterých se tyto projekty týkají.
Důvodem pro menší akce je podle něj to, aby si na jejich přípravě stát ujasnil potřebné úpravy legislativy a také smluvní zabezpečení. Pokud se pilotní projekty osvědčí, chce ministerstvo přejít i k větším stavbám . Adeptem pro účast soukromého kapitálu je tak podle Šimonovského - "Kdybychom ji stavěli tempem jako nyní, jednu miliardu ročně, tak bychom ji stavěli 60 let, a to musíme stihnout dříve," dodal.
O spolupráci veřejného a soukromého kapitálu na setkání v Čejkovicích mluvili i zástupci ostatních zemí visegrádské čtyřky. Slovenský ministr dopravy Pavol Prokopovič uvedl, že by se k tomuto tématu měla uspořádat samostatná schůzka. Všechny země totiž mají s touto problematikou řadu různých zkušeností. Šimonovský je shrnul slovy, že Polsko má zkušenosti dobré i špatné, stejně tak Maďarsko. (krátené)

V moskevském metru lidé prožili peklo
(zpravodajka ČTK Alexandra Malachovská) MOSKVA 6. 2.2004 - Pastí pro stovky lidí se dnes ráno stalo moskevské metro, v němž v době dopravní špičky explodovala mohutná nálož. Na tisíc lidí uvízlo v tunelu podzemní dráhy mezi stanicemi Paveleckaja a Avtozavodskaja. Než se dostali na povrch, prožili skutečné peklo.
"Byl tam strašlivý kouř a zápach spálených kabelů a lidských těl. Úlomky vagónů se vryly do stěn tunelu. Všude se válela torza. Zkrvavení lidé brečeli a křičeli, že to je výbuch a že to nikdo z nás nepřežije," vyprávěl muž jménem Alexandr na ulici Mastěrkova poblíž vchodu do metra, od kterého odjížděly sanitní vozy.
Křižovatku mezi ulicemi Avtozavodskaja a Mastěrkova v průmyslovém jižním obvodu Moskvy krátce po výbuchu zaplavily desítky sanitních, hasičských a policejních vozů. Šokovaní obyvatelé okolních domů se seběhli, když přímo na podestě u pomníku válečným hrdinům přistál vrtulník ministerstva pro mimořádné situace.
Zranění lidé byli odvážení do stejných nemocnic jako na podzim 2002 oběti teroristického útoku v divadle na Dubrovce. Stanice Avtozavodskaja se totiž nachází zhruba kilometr od kulturního střediska, v němž teroristé zadržovali stovky rukojmích.
Podle cestujících nevypukla v podzemí velká panika. "Většina lidí byla v klidu, i když všichni hned pochopili, že jde o výbuch. Bylo slyšet silné prasknutí a pak celý náš vagón zaplnil žlutý, štiplavý kouř. Ve vzduchu byl cítit střelný prach a také plyn. Vyrazilo to skla. Někdo se vymočil do šály a pak ji přikládal k obličeji," vyprávěl mladík, který prý jel v předposledním vagónu.
Galina Archipovová potřebovala pomoc psychologa, když se dostala na povrch. "Nemohli jsme hned vystoupit. Byl tam hrozný dusivý, žlutý kouř. Teprve když vypnuli proud, jsme seskočili do kolejiště. Oheň tam nebyl. Lidé mi říkali, abych šla opatrně, že pod nohami jsou těla. Vůbec jsem se ale nedívala. Bylo to peklo.Nic si nepamatuji. Nevím, jak teď budu jezdit metrem," řekla ČTK.
Lidé, kteří nebyli zraněni, mohli nastupovat do náhradních autobusů, které je odvážely na jiné stanice metra. Mnozí to však odmítali a snažili se dovolat příbuzným. Kvůli přetížené síti však nefungovaly mobily.
V okolí metra Paveleckaja se vytvořila obrovská dopravní zácpa a chaos. Pomocí náhradních autobusů byli lidé evakuováni nejen z metra, ale i z Paveleckého nádraží, které se nachází hned vedle. Moskevští taxikáři okamžitě zvedli ceny. Za cestu vzdálenou několik stovek metrů žádali až tisíc rublů (přibližně stejně v korunách).
Policie obklíčila oblast kolem vchodu do stanice Avtozavodskaja, odkud byli vynášení zranění, do okruhu asi tří stovek metrů. Vzápětí se ale u zátarasů začali shromažďovat příbuzní lidí, kteří v době výbuchu podle nich měli být právě pod zemí.
"Určitě tam byl můj syn Gurgen Chačaturjan. Stále mu volám na mobil, ale nehlásí se. Jel do školy. Vím to, že tam byl. Nevím, kde ho hledat," naříkala jeho matka Lilija.
Podle poslance Valerije Draganova, který byl ve stanici metra krátce po výbuchu, je situace v podzemí děsivá. "Torza těl jsou rozházena do vzdálenosti 150 metrů od kolejiště. Explodovaný vagón připomínal ohromný sud. Tlakovou vlnou se celý nadmul," sdělil novinářům.
Výbuch v metru si mnozí Moskvané dávají do souvislosti s nadcházejícími prezidentskými volbami. "Politické pozadí je naprosto jasné. Terorismus v Moskvě se už stal součástí našich voleb. Já nevím, kdo to potřebuje, ale někdo tak chce vyburcovat naši pozornost," soudí třicetiletý inženýr Vitalij.
Policie pátrá po muži kavkazského vzhledu, který prý krátce před explozí přistoupil k dozorčí na nástupišti a řekl jí: "Těšte se, za chvíli tady budete mít svátek".


Strana vytvorená: 10-II-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0406.htm)