Cieľ cezhraničnej dopravy
Železnice SR sa stali členom RailNetEurope
Hospodársky denník31.03.2003 - V Bratislave 11. marca prevzal námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre technický rozvoj Ing. Ladislav Dimun z rúk Dr. Ing. Reinharda Pospischila, zástupcu obchodného združenia RailNetEurope, Dodatok č. 1 o vstupe ŽSR do organizácie RailNetEurope (RNE). Zmluvu o založení RailNetEurope podpísali prevádzkovatelia infraštruktúry z takmer všetkých krajín , ako aj Maďarska, Nórska a Švajčiarska na odbornom veľtrhu InnoTrans v Berlíne 24. septembra 2002. Podpísaním Dodatku č. 1 sa ŽSR ako manažér infraštruktúry na Slovensku pripája do novovytváranej organizácie. Cieľom organizácie je zjednodušiť a stimulovať európsku cezhraničnú železničnú dopravu. Okrem odstránenia prevádzkových a administratívnych prekážok vytvára spoločné marketingové a distribučné štruktúry pri sledovaní hlavného cieľa, výrazného zlepšenia konkurencieschopnosti železničnej dopravy.
RNE vystupuje pred zákazníkom ako poskytovateľ jednotnej európskej železničnej infraštruktúry pri rešpektovaní národných ustanovení o prístupe na železničnú sieť. Modelom pre RNE sú North-South Freight Freeways (NSFF), založené v roku 1998, a BELIFRET pre nákladnú dopravu. Tu boli prvý raz cez tzv. One-Stop-Shops (OSS) ako cez centrálneho partnera predávané trasy na vybraných koridoroch a dosiahol sa pritom značný pokrok pri skrátení pobytových časov jednotlivých vlakov na hraniciach.
V prípade RNE sa ponúka celá sieť zmluvného partnera a o OSS za jednotlivú krajinu sa budú starať železničné dopravné podniky. Zmluvné strany sa dohodli vytvoriť sieť One-Stop-Shops jedného kontaktného zákazníka, prípadne sprostredkovateľských miest (bodov), preberajúc formu národného OSS, vytvoreného každou stranou. Táto sieť bude nástrojom pri realizácii princípu tvárou k zákazníkovi v praxi a strediská budú taktiež vybavené všetkými zdrojmi požadovanými pri predkladaní požiadaviek na medzinárodné vlakové cesty, ako aj pri poskytovaní informácií potrebných pri používaní infraštruktúry. Ing. Milan Neviďanský, riaditeľ odboru marketingu a manažmentu trás v tejto súvislosti uviedol: „Všetky strany zabezpečia, aby národné OSS boli dostupné a funkčné počas pracovných dní. Každá strana podrobne uverejní svoje kontakty, otváracie hodiny a zoznam národných sviatkov. Zákazník si môže slobodne vyberať medzi národnými OSS svoj kontaktný bod. To znamená, že pre všetky medzinárodné dopravy, počnúc dopytom cez realizáciu až po vystavenie faktúry, bude pri distribúcii už len jeden kontaktný partner, ktorý sa bude starať o všetko.“ Do RNE sme vstúpili ako 19. člen. Výsledkom prvých kontaktov je obsadenie šiestich pracovných skupín našimi odborníkmi a tiež príprava podkladov do katalógu voľných trás pre grafikon verejnej dopravy 2003/2004. RNE sa rámcovo opiera o smernicu Rady o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za jej používanie a bezpečnostných certifikátov a predstavuje novú úroveň pre železničnú sieť európskych prevádzkovateľov a manažérov infraštruktúry. Od roku 2000 sa projekt RNE pripravoval v rámci medzinárodnej organizácie UIC , ktorý fungoval pod pracovným názvom Trans - European Rail Freight Network.

Semafor
ŽSR investovali
Hospodársky denník 31.03.2003 - ŽSR investovali doteraz do dopravnej cesty a mobilných prostriedkov celkovo 56,525 mld. Sk, pričom investície do dopravnej cesty dosiahli 40,1 mld. Sk a do mobilných prostriedkov 16,4 mld. Sk. Vlastnými zdrojmi podnik kryl 38,247 mld. Sk, úvery použil na investičnú potrebu v objeme 13,287 mld. Sk. Štát železničnému podniku pomohol dotáciami v objeme takmer 5 mld. Sk. Vyplýva to z Návrhu plánu plnenia konsolidačnej funkcie ŽSR , ktorý rezortné ministerstvo predložilo na pripomienkové konanie.
Podľa predpokladanej potreby investičných prostriedkov v rokoch 2003 až 2007 do dopravnej cesty, očakávajú železnice najviac investícií v roku 2004, a to v objeme 8,661 mld. Sk. Celkovo by ŽSR v nasledujúcich piatich rokoch mali do dopravnej cesty preinvestovať 36,05 mld. Sk.

Aj v meste
Možnosťami začlenenia osobnej koľajovej dopravy do bratislavskej hromadnej dopravy, sa zaoberal primátor Bratislavy A. Ďurkovský a generálny riaditeľ ŽSR L. Saxa. Zhodli sa na účelnosti prepojenia Devínskej Novej Vsi , hl. stanice a nadväzne ďalších železničných uzlov v Petržalke a Filiálky , nachádzajúcej sa pri Dome odborov. Podľa L. Saxu je menej využívaná Filiálka ideálnym východiskom na odbremenenie klasickej mestskej hromadnej dopravy, vzhľadom na svoju polohu prakticky v strede mesta a nadväznými silnými dopravnými uzlami na Račianskom a Trnavskom mýte.

Strata, zisk?
ŽSR očakávajú v tomto roku na základe prvého variantu stratu 3,9 mld. Sk, prípadne podľa druhého (optimistického) variantu zisk, približne vo výške 220 mil. Sk. Tento druhý variant predpokladá oddlženie ŽSR k 1. januáru 2004 vo výške pohľadávky voči štátu za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až 2002 vo výške takmer 13,3 mld. Sk. Podľa optimistického variantu by mali byť ŽSR v ďalších rokoch už ziskové. V roku 2004 by mali síce dosiahnuť len mierny zisk vo výške približne 64 mil. Sk, avšak do roku 2007 by mal objem zisku vzrásť až na 10,2 mld. Sk.

Prísne kritériá na pracovníkov
O vyťahovanej „nadštandardnej“ zdravotnej starostlivosti o železničiarov
Hospodársky denník 31.03.2003 - Nedávny štrajk železničiarov naštartoval vlnu kritiky na údajne nadštandardný sociálny program zamestnancov oboch železničných podnikov. Okrem režijných výhod, odstupného, odchodného a iných finančných nárokov pri nadbytočnosti si mnohí „zgustli“ aj na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z pohľadu nezainteresovaného a špecifík železničnej dopravy neznalého pozorovateľa sa môže zdať, že v oblasti zdravotnej starostlivosti je železničiarom venovaná priveľká pozornosť. Aká je však skutočnosť? Železničné zdravotníctvo má svoju dávnu tradíciu. Existuje od čias, keď sa začali budovať železničné trate a vlaky začali premávať rýchlejšie. Jednotlivé železničné správy boli nútené pri výbere zamestnancov posudzovať nielen intelektové schopnosti žiadateľov o prácu, ale aj ich zdravotný stav. Už v tom čase to predstavovalo určitú prevenciu bezpečnosti dopravy, aby sa predišlo železničným nešťastiam.
Už v roku 1883 bola vtedajším ministerstvom železníc vydaná tzv. inštrukcia XXVI, ako zisťovať telesnú spôsobilosť uchádzačov o prijatie do železničných služieb a ako vykonávať opätovné prehliadky zamestnancov. Za prvej republiky si vybudovali Československé dráhy (ČSD) vlastnú sústavu zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Dôraz bol kladený na vyšetrovanie zraku, sluchu a schopnosť rozoznávať farby. Tak vznikli železničné lekárske okrsky. Po roku 1945 sa systém železničného zdravotníctva veľmi nelíšil od toho, ktorý existoval za prvej republiky. Žiaľ, v roku 1951 zákonom o zjednotení zdravotníctva sa zrušilo železničné zdravotníctvo ako rezortné a štátna zdravotná správa prebrala pod svoje Ústavy národného zdravia aj všetkých lekárov ČSD a všetky zdravotnícke zariadenia. Železničným zamestnancom nebola priznaná preferencia v rámci poskytovanej zdravotníckej starostlivosti ako u iných pracujúcich v priemyselných závodoch a špeciálna vnútroposudková činnosť sa vymkla železnici z rúk. Kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti poklesla v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V dôsledku toho vláda uložila v roku 1952 ministerstvu železníc úlohu preskúšať rušňovodičov a ich pomocníkov po stránke zmyslovej a telesnej schopnosti, ktorým boli vydané posudky neželezničnými lekármi. Akcia potvrdila, že práca neželezničných lekárov nezabezpečuje požadovanú liečebno-preventívnu starostlivosť a výber pracovníkov do rôznych pracovných profesií na železnici. Potvrdila oprávnenosť požiadavky železničnej správy na zabezpečovanie tejto úlohy vlastným zdravotníctvom.
V záujme zlepšenia zdravotníckej starostlivosti vláda ČSR v roku 1955 rozhodla, aby úloha zabezpečiť zdravotnícku starostlivosť o zamestnancov železníc bola prenesená z ministerstva zdravotníctva na ministerstvo dopravy. Tým bol položený základ vzniku rezortného zdravotníctva. Odborní lekári museli dobre poznať železničnú prevádzku a pracovné podmienky pracovníkov v rôznych železničných profesiách, aby mohli posudzovať choroby pracovníkov komplexne, najmä so zreteľom na pracovné prostredie a pracovnú záťaž. V roku 1960 sa uskutočnila nová reorganizácia železničného zdravotníctva (ÚÚŽZ v Prahe), ktorá vychádzala už zo systému vybudovaných železničných zdravotníckych okrskov. Po rozdelení republiky na dva samostatné suverénne štáty v roku 1993 sa začalo budovať samostatné železničné zdravotníctvo na Slovensku. Zastrešené bolo Ústavom železničného zdravotníctva v Bratislave, príspevkovou organizáciou ministerstva dopravy. Jeho činnosť zabezpečovali štyri rezortné zdravotnícke zariadenia: dve nemocnice s poliklinikou v Bratislave a Košiciach a dve železničné polikliniky vo Zvolene a Žiline. V tomto období bolo železničné zdravotníctvo zastrešené ministerstvom dopravy. V roku 1995 došlo k prevodu majetku na ŽSR , a tým sa dostalo železničné zdravotníctvo do vrcholovej správy pod ŽSR . Bol vytvorený inštitút železničného zdravotníctva, ktorý neskôr zlúčil štyri samostatné zdravotnícke zariadenia do jednej organizačnej jednotky s právnou subjektivitou. Aj po rozdelení unitárnych ŽSR na dve spoločnosti je železničné zdravotníctvo špecializovanou organizačnou jednotkou ŽSR .
V súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie bolo nutné dosiahnuť zosúladenie s právom aj v oblasti ochrany života a zdravia zamestnancov. ZSSK , a ŽSR nemôžu zaostať za trendom, ktorý Slovensko nastúpilo, a preto všetky zmeny v legislatíve bezodkladne aplikujú v prevádzke. Železničné zdravotníctvo je členom medzinárodnej lekárskej organizácie železníc UIC , kde je združených 26 štátov, pričom každý z nich má vlastnú formu zdravotného zabezpečenia zamestnancov. Dôvod je jasný, špeciálne vyšetrenia a zvýšená starostlivosť súvisiaca s osobitnými nárokmi na zdravie, telesnú a psychickú odolnosť. Je potrebné zdôrazniť, že ZSSK ani ŽSR neposkytujú svojim zamestnancom žiadne nadštandardné zdravotné výkony. Zákonná preventívna starostlivosť o zamestnancov vyplýva všetkým zamestnávateľom zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na charakter železničnej prevádzky, rizikovosť povolania, zmennosť a iné špecifiká je zamestnávateľ povinný v záujme predchádzania chorôb z povolania v zmysle Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a Zákonníka práce zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov.

V Žiline vzniká Regionálny integrovaný dopravný systém
TASR Žilina 28.marca 2003 - Skoordinovať dopravu v žilinskom regióne tak, aby neexistovali nelogické trasy, zbytočné časové straty a dopravou nepokryté oblasti, je cieľom projektu Regionálneho integrovaného dopravného systému (RIDS), ktorý začína realizovať Slovenská investičná a realitná spoločnosť (SIRS), a. s., Žilina.
Podľa predsedu predstavenstva SIRS Georga Trabelssieho by sa akcionármi RIDS mali stať obce, združenia obcí, samosprávny kraj a súkromný investor. Projekt RIDS zatiaľ podľa vyjadrenia G. Trabelssieho vyvolal dobrý ohlas u predstaviteľov Žilinského samosprávneho kraja a mesta Žilina . "Mestá a obce majú o dopravný systém záujem, ale musia vidieť, že to funguje v najväčšom meste regiónu a jeho okolí," povedal. Podľa slov G. Trabelssieho sú skúšobnú prevádzku RIDS pripravení spustiť od začiatku roka 2004. Postupne by mal byť do systému zapojený región od Trenčína po Liptovský Mikuláš, čo pokrýva približne 1,2 milióna obyvateľov.
Pre bezchybné fungovanie systému je podľa G. Trabelssieho potrebná najmä komunikácia všetkých častí systému a hľadanie najoptimálnejších riešení, čo je možné len v prípade vytvorenia subjektu, ktorý zabezpečí organizáciu RIDS. V regionálnej osobnej, autobusovej, leteckej a železničnej doprave by tento subjekt zabezpečoval predovšetkým optimalizáciu a koordináciu liniek a spojov, tvorbu koordinovaných cestovných poriadkov, vytvorenie jednotného tarifného systému a jednotného cestovného dokladu s možnosťou použitia viacerých druhov hromadnej dopravy. "Po vybudovaní RIDS sa zvýši komfort cestovania a plynulého prepojenia na ostatné regióny Slovenska i zahraničie," dodal predseda predstavenstva SIRS.
SIRS už uzatvorila so Žilinskou univerzitou ( ŽU ) zmluvu o spolupráci, podľa ktorej bude ŽU plniť úlohu odborného garanta a v oblasti dopravnej infraštruktúry poskytovať odbornú a poradenskú pomoc. So Združením miest a obcí Horného Považia podpísala SIRS Deklaráciu o spoločnom zámere a spolupráci, v ktorej sa okrem iného uvádza, že obe strany sa pokúsia dosiahnuť verejný záujem aj nájdením vhodnej zmluvnej a právnej formy, ktorá umožní vytvoriť spoločný projekt a subjekt, zabezpečujúci v čo najširšom rozsahu dopravné služby pre potreby regiónu.

V Lesníckom a drevárskom múzeu otvorili dve výstavy
SITABANSKÁ BYSTRICA 28. marca 2003 - Výstavy Zelený objektív a Doprava dreva otvorili vo štvrtok v Lesníckom a drevárskom múzeu (LDM) vo Zvolene . Ako agentúru SITA informoval Marek Vanga z LDM, výstava Doprava dreva nadväzuje na minuloročnú výstavu o približovaní dreva v lese a oboznamuje návštevníkov so spôsobmi dopravy dreva v minulosti a dnes. Trojrozmerné artefakty, fotografie a texty prinášajú informácia o plavení dreva, ako aj o lesných železničkách. Záujemcovia môžu vidieť aj železničné modely, modely pltí a vodných stavebných diel, storočnú sadu pltníckeho náradia z Liptova či furmanský voz.
Výstava Zelený objektív prezentuje dokumentárne fotografie žiakov základných a stredných škôl z rovnomennej súťaže. Mladí, začínajúci i skúsenejší fotografi vo svojej tvorbe zobrazujú svoj pohľad na tému "žijem v lese" a les stavajú do centra svojho záujmu. Výstavne priestory sa 2. apríla stanú miestom vyhlásenia víťazov spomínanej fotosúťaže, kde medzi žiakmi ZŠ zvíťazil Matej Hlavatý z Bernolákova a medzi staršími bola ocenená dvojica Vladimír Mihál z Bratislavy a Jakub Rajnok zo Senice.
Výstava Doprava dreva potrvá do 30. apríla 2003 a výstava Zelený objektív do 31. mája 2003.

Ak ŽSR obišli zákon o verejnom obstarávaní, P. Prokopovič je odhodlaný zasiahnuť
TASR31.3.2003 18:58 - V prípade potvrdenia podozrení, podľa ktorých uzatvorili Železnice SR ( ŽSR ) s firmou KAPSCH CarrierCom kontrakt na dodávku nového rádiového systému bez výberového konania, bude slovenský minister dopravy Pavol Prokopovič konať presne tak, ako mu ustanovuje zákon.
Podozrenie z klientelizmu v prípade predmetného kontraktu za 23 miliónov eúr vyslovila podpredsedníčka strany Smer Monika Beňová. Navyše, ako poznamenala, spomínaná firma bude len generálnym dodávateľom, takže bude nútená nakupovať od iných výrobcov, čím sa celková cena systému môže predražiť.
Stanovisko ŽSR sa TASR nepodarilo získať.

Železnice i Kapsch odmietajú kritiku Smeru
Pravda2.4.2003 - Obe slovenské železničné spoločnosti a firma Kapsch AG včera odmietli vyjadrenia podpredsedníčky Smeru Moniky Beňovej, že železnice uzatvorili kontrakt na dodávku nového rádiového systému bez výberového konania. "Tvrdenie sa nezakladá na pravde," uviedli predstavitelia ŽSR . "V medzinárodnom výberovom konaní sme riadne zvíťazili, a to nielen na trati na Kúty - Štúrovo , ale aj na trati Bratislava - Zvolen - Košice ," zdôraznil Štefan Kollárovits z Kapsch AG.
Výberové konanie vyhlásil v roku 1998 šéf ŽSR Michal Lazar. Kapsch, ako víťaz, mal na trati vybudovať analógový systém vhodný najmä na prenos hlasu. "Podľa dohovorov v rámci museli ŽSR zmeniť systém z analógového na modernejší digitálny GSM-R," povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Mária Miková.
V decembri 2001 preto ŽSR pôvodnú zmluvu s Kapsch AG upravili z dodávok analógového systému na dodávky digitálneho, ktorý zabezpečuje aj prenos dát. Sieť GSM-R prepojí dispečerov s lokomotívami a v prípade potreby sa dá aj zastaviť na diaľku vlak.
Zmenu zmluvy napadla Beňová. "Mali na ňu vypísať výberové konanie," potvrdila včera Pravde. "V takomto prípade by sme museli zrušiť predchádzajúcu platnú zmluvu, čo by malo následky," zdôraznil hovorca ŽSR Ján Keresteš. Kapsch totiž získal právo dodávať rádiový systém.
Beňová napadla aj fakt, že Kapsch systém GSM nevyrába a musí ho kúpiť, čo projekt predraží. "Odmietam, že sme "len" dodávateľ. Mobilnú časť systému GSM-R, ktorá sa má montovať do rušňov, vyvinul v Európe práve Kapsch," tvrdí Kollárovits. "Boli by sme neradi, keby sa naše technické riešenia stali predmetom politických súbojov. Polovicu projektu zabezpečujú slovenské firmy." Pevné časti siete pre stanice dodá pre Kapsch firma Nortel Networks.
ŽSR i firma Kapsch odmietli aj informáciu, že hodnota zákazky by mala dosiahnuť 23 miliónov eur (čo je v prepočte 950 miliónov korún). "Suma pre ŽSR je asi 13,075 milióna eur, pretože časť projektu sa bude realizovať v rámci inej stavby," uviedol hovorca ŽSR Ján Keresteš.

Niekto chcel vyviezť drevo načierno
Sme2.4.2003, JOZEF GRYGA - Trnavskí a novozámockí colníci zadržali vagóny s drevom, ktoré smerovalo za hranice Slovenska. Dôvodom je, že v prepravných dokladoch boli zapísané údaje, ktoré nezodpovedali obsahu vagónov. Podľa papierov sa vyvážalo drevo v menšom objeme a nižšej kvalite než v skutočnosti.
„V priebehu minulého týždňa sa ku mne dostali informácie, na základe ktorých som podal dve trestné oznámenia na neznámeho páchateľa. V priestoroch železničných colných skladov v Nových Zámkoch a Trnave sú vagóny určené na vývoz dreva. Podľa mojich zistení bolo preverených okolo 120 vagónov, z toho takmer polovica s nedostatkami,“ vyhlásil včera minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Podľa hovorkyne ministra Kataríny Czajlikovej boli vagóny naložené koncom minulého týždňa.
Informácie o trestnom oznámení ministra z piatka predošlého týždňa potvrdila Eva Mišíkova z Generálnej prokuratúry. „V tejto fáze sa vykonáva kontrola vagónov, kde je podozrenie, že kvalita a objem naloženého dreva nie sú v súlade s dokladmi,“ povedala Mišíková. Na kontrole vagónov spolupracujú kontrolné orgány s ministerstvom. Vagóny s drevom prichádzajúce zo severu Slovenska podliehajú colnému konaniu v Trnave . Do colného skladu v Nových Zámkoch prichádzajú vagóny z juhu Slovenska. Mišíková nevylučuje, že na colniciach sa objavia aj ďalšie vagóny s drevom určeným na vývoz.
Zodpovednosť za pokus podviesť colníkov zatiaľ nie je jasná. Bývalý generálny riaditeľ Blažej Možucha nie je v manažérskej funkcii od januára. „Je tu iný manažment, všetky zmluvy podpísali už noví ľudia. Od januára som nemal možnosť zasahovať do tvorby zmlúv,“ povedal Možucha.
Po odchode Možuchu z postu riaditeľa bol dočasne poverený riadením podniku dovtedajší ekonomicko-obchodný riaditeľ lesov Ján Novák. Nováka koncom marca vystriedal nový generálny riaditeľ Karol Vinš. „Za taký krátky čas nemohlo obchod s drevom zrealizovať nové vedenie,“ povedala hovorkyňa ministra Czajliková. Kontrola vagónov a vyšetrovanie vinníkov je zatiaľ v začiatkoch a na výsledky si bude musieť verejnosť počkať.

Vagóny kontrolujú aj policajti
Sme3.4.2003 - Desiatky vagónov plne naložených drevom stoja na troch koľajach za trnavskou železničnou stanicou. Časť stanice, kde stávajú nákladné vagóny, vyzerá, ako keby sa po železnici vozilo iba drevo.
„Tu stávajú vagóny s drevom bežne. V Trnave prechádza cez colníkov a potom ho vozia do zahraničia,“ povedal železničiar stojaci pri koľajniciach. O žiadnych zadržaných vagónoch nevedel. Netušil nič ani o kauze Štátne lesy.
Na vagónoch sú ako odosielateľ uvedené rôzne firmy, najčastejšie sú to Štátne lesy. Miesto dodania prakticky celé Rakúsko - od Marcheggu, cez Viedeň, Villach, až po Salzburg.
„Vidíte, Slovensko vyváža drevo do takej krajiny ako Rakúsko, kde ho majú ešte viac ako my. Vyvážame takéto kmene, oni z nich urobia nábytok a potom ho zasa dovážajú za veľké peniaze aj k nám,“ hnevá sa železničiar. Jeden z vagónov má miesto určenia napísané Otiški Vrh, Slovinsko. Ďalšia krajina s veľkou zásobou dreva. Veľké rozdiely sú pri uvádzanej hmotnosti - na dvoch rovnakých vagónoch je aj desaťtonový rozdiel, ale oba vyzerajú naložené podobne. Na jednom je uvedené, že hmotnosť nákladu je 49 ton, vo vedľajšom 38 ton. Asi aj preto colníci zadržiavali niektoré vagóny a vyšetrovali to aj policajti.
Colníci na železnici v Trnave hovoriť nemôžu, iba tvrdia, že vagóny zadržané nie sú, riadne ich vybavujú. Ak je všetko z colného hľadiska v poriadku, nemajú právo vagóny s nákladom zadržiavať. Cez ruky im prechádzajú stovky iných druhov tovarov a na kvalitu dreva odborníkmi nie sú. Nedokážu rozhodnúť, či naložené drevo má vyššiu kvalitu, ako je deklarované v papieroch.
Na vagónoch bolo vidieť, že ich vybavujú, niektoré už mali pečiatky. Za starou budovou však stojí pod žeriavom zopár vagónov. Niektoré sú vyložené. Ide zrejme o zadržané vagóny, ktoré preverujú okrem colníkov a policajtov aj odborníci, ktorí posudzujú kvalitu.

Štáty V4 sa budú koordinovať pri presadzovaní dopravných projektov v EÚ
TASR3.4.2003 15:39 - Krajiny Visegráskej skupiny budú navzájom podporovať a koordinovať svoje projekty dopravnej infraštruktúry s cieľom dosiahnuť vyššiu finančnú spoluúčasť fondov Európskej únie. Na spoločnom rokovaní v Bratislave sa na tom dohodli ministri dopravy Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska.
"Projekty podporované viac ako jednou krajinou majú šancu získať dodatočnú podporu z až do výšky 20 % investície," uviedol na brífingu poľský vicepremiér a minister infraštruktúry Marek Pol. "Po dnešnom stretnutí vieme, že každý projekt prihlásený niektorým z prítomných štátov získa podporu ostatných krajín," dodal.
Hlavné dopravné koridory prechádzajúce územím krajín V4 predstavujú podľa M. Pola jeden celok. "Tieto koridory sú plánované tak, aby štáty spájali a my všetci v rámci nich budujeme cestnú a železničnú infraštruktúru," vyhlásil.
Slovenský minister Pavol Prokopovič zdôraznil, že dôležitou prioritou pre všetky štyri krajiny je spojenie v severojužnom smere. Jeho poľský kolega v tejto súvislosti potvrdil rovnocenný pohľad Varšavy na dobudovanie priameho diaľničného prepojenia so Slovenskom i s Českou republikou.
Štáty V4 chcú koordinovať aj svoj postup pri stanovení pravidiel spoplatňovania diaľnic, ktoré má upraviť nová legislatíva . Do Bruselu chcú predložiť spoločné stanovisko, ktoré má pripraviť osobitná expertná skupina koordinovaná slovenskou stranou. Tá má podľa P. Prokopoviča vypracovať jeho návrh tak, aby rezortní ministri prijali "najvýhodnejší, najefektívnejší a optimálny model".
Šéfovia rezortov dopravy ďalej rokovali o dôsledkoch novej smernice o prerozdeľovaní prostriedkov z kohézneho fondu medzi dopravné a environmentálne projekty. Zhodli sa v názore, že väčšia časť podpory by mala smerovať do projektov v oblasti dopravy, ktoré sú podľa nich jednoduchšie, rýchlejšie realizovateľné a tiež majú pozitívny dosah na životné prostredie. Na koordináciu postupu v tejto oblasti - jednak medzi všetkými štyrmi krajinami, jednak s ich rezortmi životného prostredia - zriadili ďalšiu expertnú skupinu.
Ministri konštatovali pozitívne výsledky spoločnej pracovnej skupiny pre kombinovanú dopravu a podporili jej ďalšie fungovanie. Na záver stretnutia v slovenskom hlavnom meste podpísali aj Spoločnú deklaráciu o rozvoji kombinovanej dopravy.

Absurdnosť márneho čakania na peróne
RECENZIA / DIVADLO
ZUZANA ULIČIANSKA
Sme 5. 4. 2003 - Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove * Miloš Karásek: Perón * Réžia a výprava: Miloš Karásek * Dramaturgia a preklad: Vasiľ Turok * Hrajú: Jozef Tkáč, Vasiľ Rusiňák, Evgen Libezňuk, Ľuboš Mindoš, Marián Marko, Svetlana Škovranová, Ľudmila Lukačíková, Sergej Hudák, Michal Hudák * Druhá premiéra 3. apríla 2003
Všetky vlaky idú k „nemu“ a je úplne jedno, na ktorý nastúpime. Čakanie na akési znamenie, ktoré by nám určilo správny smer našej cesty, je teda mrhaním času. Aj tak je zemeguľa celá opásaná dookola nekonečnými železničnými traťami. Rozdiely medzi rýchlikom a medzinárodným expresom sú len nepodstatnými technickými parametrami všeobecnej nutnosti cestovania. Stačí nastúpiť.
Pravidlá hry Miloša Karáska Perón písanej cielene pre hercov Divadla Alexandra Duchnoviča sú jasné. V tomto súbore si autor svoj projekt pripravil aj režijne a scénograficky, prinajmenšom sa nemôže sťažovať na inscenátorov. Miloš Karásek sa vrátil k divadlu po rokoch venovaných viac voľnej sochárskej tvorbe, vôbec teda neprekvapí, že výtvarná zložka inscenácie vrátane bulletinu či plagátu v grafickom dizajne Nory Nosterskej je vzácne čistá a premyslená.
Hra sa otvorene hlási ku grotesknosti ľudského údelu tvárou v tvár ničote, tak ako to pomenoval aj v bulletine citovaný teoretik absurdného divadla Martin Esslin. Absurdné sú rozhovory dvoch mužov v čiernom posedávajúcich na peróne, ktorí s odovzdanosťou vlastných hrobárov čakajú na to, kedy odídu, odcestujú, odumrú. Miloš Karásek staval účinok svojej produkcie na paradoxe kváziintelektuálnych úvah o zmysle života (podtitulom hry je hľadanie identity v 18 fragmentoch) a živelného herectva neopakovateľných protagonistov tohto divadla – predovšetkým Jozefa Tkáča a Vasiľa Rusiňáka. Prinajmenšom pre divákov hovoriacich po slovensky sa pridáva aj nadľahčujúci efekt mäkkosti rusínskeho jazyka.
Spolučakajúcimi na skutočný život sa postupne stávajú bizarné postavičky Čistič, Veštkyňa, Domina, Riaditeľ či Anjel. Všetci sú si vedomí svojej úlohy v hre a vedia, že každá hra je svojím spôsobom abstraktným modelom univerza. Súbor herných pravidiel potom predstavuje obraz nekonečna. Realita podchvíľou vrastá do fikcie, v postave Riaditeľa vystupuje nielen skutočný riaditeľ divadla Marián Marko, ale ako premiérový bonus si do inscenácie zaskočil aj odstupujúci šéf Divadla Jonáša Záborského František Javorský.
Akokoľvek môže pôsobiť tento koncept ako priveľká kalkulácia, v rámci hry sa dočkáme aj momentov, keď formálne existenciálne úvahy prerastajú do vrúcneho ľudského zúfalstva. Svetlana Škovranová v úlohe Dominy odkryla spod sivého plášťa normálnosti nespútanú vášeň samoty, výborné boli aj výstupy Samovraha Ľuboša Mindoša či Anjela hľadajúceho svoje nové poslanie v podaní Evgena Libezňuka.
Tým najkrajším paradoxom však zostáva to, že je to práve rusínske divadlo, ktoré robí tak veľa pre pôvodnú slovenskú divadelnú tvorbu. Svoje premiéry tu mali texty Karola Horáka či Jany Bodnárovej, Karáskov najnovší projekt nadviazal na významné inscenácie divadla, na ktorých sa koncom osemdesiatych rokov podieľal spoločne s režisérom Blahom Uhlárom.
Svojských divadelných konceptov, akým Karáskova produkcia Perón určite je, nie je v súčasnej ponuke slovenských divadiel priveľa. Zostáva sa len rozhodnúť, či má absurdné divadlo ešte čo povedať dnešnému dostatočne absurdnému svetu, ktorý sa rúti okolo nás takou rýchlosťou, že divadlo doň poväčšine nestíha ani nastupovať. Podobnú otázku si kládol aj sám autor – počas produkcie sa ozýval ampliónový hlas priebežne pripomínajúci celkovú stratu času spôsobenú návštevou tohto predstavenia. Aby sme si v pokoji mohli rozmyslieť odpoveď, rozlúčil sa s nami sériou optimistických zvolaní: Zbohom, pracovné soboty! Zbohom, umelecká kritika! Zbohom, geneticky modifikované potraviny! Zbohom, dramatický oblúk!

Colníci obchodujú, štát stráca milióny
Pravda 7.4.2003, BRATISLAVA - Štát zrejme prišiel o desiatky miliónov korún tým, že colníci nevýhodne vo veľkom obchodovali so železnou rudou. Vyšetrovanie ukázalo, že od roku 1997 predali vopred vybraným firmám vyše 124-tisíc ton rudy.
Peter Kunder
BRATISLAVA - Štát zrejme prišiel o desiatky miliónov korún tým, že colníci nevýhodne vo veľkom obchodovali so železnou rudou.
Vyšetrovanie ukázalo, že od roku 1997 predali vopred vybraným firmám vyše 124-tisíc ton rudy. Na obchodovanie colníkov upozornil poslanec Ľubomír Lintner, ktorý v parlamente informoval, že vie o predaji 8,5-tisíca ton železnej rudy za neprimerane nízku cenu, čo vzbudzuje podozrenie z korupcie. Colný úrad v Čiernej na Tisou predával železnú rudu rozsypanú pri železničnej trati vopred vybraným firmám.
"Ide o zmes železnej rudy, prachu, štrku a nečistôt z okolia koľajovej sústavy," vysvetlila hovorkyňa Colného riaditeľstva Silvia Balázsiková. Poslanec Lintner však tvrdí, že cena bola aj tak nízka. "V roku 2001 to bolo 30 korún za tonu. Firmy, ktoré rudu odkúpili, ju obratom predávali za 12 dolárov," vysvetlil.
Nasledujúce obchody s touto rudou jej cenu zvýšili na 29 dolárov za tonu. Hoci colný zákon pri predaji odporúča dražbu, aby sa zabezpečila maximálna cena, colníci ju nepoužili. "Použili priamy predaj z dôvodu predpokladanej nehospodárnosti nákladov na dražbu vzhľadom na cenu predávaného tovaru," tvrdí Balázsiková. "Je to nezmysel. V dražbe zvykneme predávať aj zhabané tričká za 50 korún. Počká sa, kým sa nazbiera tovar za takých dvetisíc korún, a urobíme dražbu," povedal colník, ktorý nechcel byť menovaný. Colná správa za predaj 124-tisíc ton rudy utŕžila spolu 4,2 milióna korún. Podľa známych obchodov s časťou tejto rudy sa dá odhadnúť, že jej konečný spracovateľ za ňu zaplatil vyše 80 miliónov korún. Balázsiková potvrdila, že colný úrad sa ani nesnažil ponuku oznámiť iným možným záujemcom.
Vyšetrovanie navyše ukazuje, že colníci obchodovali s majetkom, ktorý im nepatril. Rudu totiž mohli získať len zhabaním. Úradné rozhodnutia o zhabaní rudy však chýbajú. Colné riaditeľstvo tvrdí, že colná správa mala na rudu nárok, ale pripúšťa, že predpisy colný úrad porušil. "Nebol dodržaný postup pri zaisťovaní tovaru a ani pri jeho predaji mimo dražby," priznala Balázsiková.
Prvý príkaz na obchodovanie so železnou rudou podpísal v roku 1997 riaditeľ Colného úradu v Čiernej nad Tisou Vlastimil Pavlík. V tom čase oddelenie boja proti colným podvodom viedol Milan Jasenovec. Ten sa neskôr stal generálnym riaditeľom Colného riaditeľstva a z Pavlíka urobil svojho námestníka. Pavlík neskôr z colnej správy odišiel s patričným odchodným. Jasenovec colnú správu vedie doteraz. "Osobná zodpovednosť sa do dnešného dňa nevyvodila voči nijakému zamestnancovi," píše sa v stanovisku colnej správy. Prípad okrem colníkov vyšetrujú aj daňové orgány a finančná polícia.
Poslanec Lintner, ktorý informoval o viacerých colníckych kauzách, nie je s dôsledkami vyšetrovania obchodu s rudou spokojný: "Obchodovanie s rudou je len jeden z mnohých kamienkov toho, čo sa v colnej správe deje. Za štyri roky sa v nej veľa nezmenilo. Mám otázku, dokedy bude minister financií Ivan Mikloš tolerovať tieto veci a nebude vyvodzovať osobnú zodpovednosť voči jej generálnemu riaditeľovi Milanovi Jasenovcovi," povedal Lintner. Ivan Mikloš sa v marci vyjadril, že Linterovým informáciám venoval dostatočnú pozornosť, dôvod na odvolanie Jasenovca však nenašiel.

Nálož vybuchla v búdke!
Nový Čas (čtk ) 4. 4. 2003, OLOMOUC - Je to vydierač? Túto otázku si položili obyvatelia českého Olomouca, keď včera po 13. hod. vybuchla v telefónnej búdke pri železničnej stanici silná nálož. V čase výbuchu v búdke ani v jej okolí nikto nebol. Olomoucký kraj už druhý týždeň žije v strachu z bombových útokov, ktorými hrozil neznámy vydierač. Ten pred časom nechal na výstrahu funkčnú nálož. Polícia zadržala jedného muža a zisťuje, či nejde o toho istého "autora". Motívy vydierača nikto nepozná - v marci si neprevzal balíčky výkupného, v ktorých bolo 10 miliónov korún.

Petíciou chcú zachrániť plaváreň
TASRSme 4. 4. 2003, TRENČÍN – Petíciu proti zbúraniu mestskej plavárne odštartoval včera v Trenčíne petičný výbor, ktorému predsedá bývalý poslanec Jozef Tuchyňa.
Cez kúpalisko, ktoré bolo zrekonštruované za 50 miliónov korún, by mala viesť rýchlostná železničná trať. Tá by zasiahla aj obytnú zónu a stred mesta. Vlaky by cez Trenčín premávali rýchlosťou 140 kilometrov za hodinu. Železnica so súvislými protihlukovými zábranami by podľa Tuchyňu rozdelila mesto na dve časti. ,,Podstatným spôsobom by to sťažilo život občanov mesta,“ povedal exposlanec. Tuchyňa tvrdí, že priority trenčianskeho primátora Juraja Lišku nie sú v súlade s názormi občanov a potrebami mesta. Upozornil, že bývalé mestské zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým odmietlo výstavbu trate v centre.
Hovorca primátora Stanislav Bejda uviedol, že ešte nie je definitívne rozhodnuté, kadiaľ rýchlotrať povedie. V prípade, že bude treba zbúrať plaváreň, pripraví mesto rozsiahlu kampaň, aby presvedčilo občanov. Primátor si nedovolí robiť niečo, proti čomu bude verejná mienka. Verí, že nájde dosť argumentov, aby presvedčil občanov mesta,“ povedal Bejda. Podľa neho by mesto trvalo na tom, aby nová plaváreň bola postavená skôr, než sa začne s búraním súčasného kúpaliska.
Rýchlotrať by mala byť vybudovaná v rámci modernizácie železničnej trate. Prostriedky na tento projekt by mal poskytnúť fond Európskej únie ISPA.

VÍKENDOVÉ DIVADELNÉ PREMIÉRY
Maďarská husereta
Sme 4. 4. 2003
Lajos Partinagy: Ibusar. Jókaiho divadlo v Komárne. Réžia: Péter Telihay. Premiéra: 4. apríla
Na železničnej zastávke dedinky Ibusar sedí dievčina a zapisuje si svoje dojmy a pocity do operety. Nemá hudobné vzdelanie, a preto nejde o čistú operetu. Kvôli postavám husárov teda nesie vtipný názov husereta. Odohráva sa na konci dvadsiateho storočia, ale zasahuje až do súčasnosti. Režisér si ju vybral kvôli zaujímavej maďarčine. Podľa dramaturgičky Emese Vargovej „je to milá hra so zvláštnym jazykom pre komorné obsadenie“.
(krátené)

Pod hanušovským viaduktom objavili mŕtvolu muža
TASR 7.4.2003 11:03, Hanušovce nad Topľou - Mŕtvolu asi 30-ročného muža objavili dnes krátko po desiatej hodine pod železničným mostom v Hanušovciach nad Topľou.
Podľa informácií od obyvateľov mesta, ktorí TASR informovali, "muž musel pravdepodobne vypadnúť z idúceho vlaku alebo mu niekto pomohol". Zdroje uvádzajú, že ide o dosť frekventovanú cestu, vedľa ktorej mŕtvola leží, a nie je možné, aby ho niekto za bieleho dňa v uvedených priestoroch usmrtil.
Nebohý muž má na sebe športovú šuštiakovú súpravu a vo vzdialenosti asi dvoch metrov od tela sa nachádzajú pohodené vyzuté tmavé botasky. Hanušovčania tvrdia, že ide o "kritické miesto". Iba pár metrov od ležiacej mŕtvoly stojí pod viaduktom kríž ozdobený kvetmi. Symbolizuje miesto, na ktorom asi pred dvoma rokmi našli ležať telo mladého Hanušovčana.
Prípad začali vyšetrovať policajné zložky a Železničná polícia.

Skokom z hanušovského viaduktu ukončil svoj život 27-ročný muž
TASR 7.4.2003 13:24 - Pravdepodobne samovražedným skokom zo železničného viaduktu v Hanušovciach nad Topľou ukončil dnes o pol desiatej doobeda svoj život 27-ročný muž V.K. z obce Vyšný Žipov vo Vranovskom okrese.
Muža pred spáchaním tragického skutku videli na spomínanom 38-metrov vysokom železničnom moste. Obhliadajúci lekár vylúčil zavinenie cudzou osobou. Na tele nebohého bude vykonaná zdravotno-bezpečnostná pitva.
Mŕtvolu muža našla v uvedenom čase upratovačka školy, ktorá prechádzala miestnou komunikáciou okolo viaduktu. V neďalekom reštauračnom zariadení požiadala, aby k mŕtvolne bledému mužovi, privolali pomoc. Muž mal na sebe športovú šuštiakovú súpravu a vedľa jeho tela sa vo vzdialenosti niekoľkých metrov nachádzali tmavšie botasky.
Prípadom sa zaoberajú vranovskí policajti. TASR o tom informoval ich hovorca Peter Stavný.

Vlaňajší obchodný obrat SR s Kanadou presiahol 1,6 mld.Sk
TASR 6.4.2003 13:23, Halifax - Vyše 1,6 miliardy Sk predstavoval vlaňajší obchodný obrat medzi Slovenskom a Kanadou. Po prvý raz od roku 1998 prevýšil slovenský export (880 miliónov Sk) import z Kanady (755 miliónov Sk) a Slovensko tak dosiahlo aktívne saldo takmer 125 miliónov Sk. Kanada sa v rebríčku obratu zahraničného obchodu SR umiestnila na 37. mieste.
Hľadanie ďalších možnosti rozvoja obchodnej spolupráce je jedným z hlavných cieľov pracovnej cesty prezidenta SR Rudolfa Schustera v Kanade a USA v týchto dňoch. Sprevádza ho aj skupina slovenských podnikateľov z rôznych oblastí hospodárstva. V rámci svojho pobytu v Kanade sa stretne s predstaviteľmi spoločnosti Bombardier podnikajúcej v oblasti výroby leteckej a železničnej techniky, rekreačných vozidiel a vo finančných službách. Až 90 % tržieb realizuje spoločnosť mimo územia Kanady a svoje aktivity hodlá rozširovať aj v strednej a východnej Európe.
Na kanadskom trhu sa v minulom roku darilo najmä slovenskému nábytku, obuvi, skleneným výrobkom a pod. K najväčším slovenským exportérom do Kanady patrili Sweedwood Závažná Poruba, ďalej TOS Trenčín, Kinex Bytča, B.D.S. Lednické Rovne, Duslo Šaľa, Železiarne Podbrezová a ďalšie.
Medzi najväčších importérov z Kanady patrili na Slovensku Orange GSM Banská Bystrica, Uni Data Bratislava, Vegum Dolné Vestenice, ZVS Impex Dubnica nad Váhom.
Existujú už aj viaceré príklady úspešnej spolupráce v rámci spoločných podnikov. Je ním napríklad firma Exall Resuorces, minoritný akcionár v NCHZ Nováky, ďalej Magna International podnikajúca v automobilovom priemysle, MIC Alloutte spolupodieľnik v spoločnosti Candom Spišská Nová Ves, ktorá podniká v oblasti výroby rodinných domov na báze dreva.

Futbal: Fanúšikovia Spartaka Trnava zaútočili na prívržencov MŠK Žilina
TASR 7.4.2003 13:44, Bratislava - Rivalita medzi futbalovými fanúšikmi Spartaka Trnava a MŠK Žilina po skončení sobotňajšieho vzájomného zápasu pokračovala na trnavskej železničnej stanici.
Trojicu Žilinčanov, ktorí si chceli kúpiť lístky na vlak, obstúpili vo vestibule fanúšikovia domáceho Spartaku a jedného z nich viackrát udreli do tváre tak, že napokon spadol na zem. Tam ešte Žilinčan utŕžil ďalšiu bolestivú ranu od opitého 25-ročného fanúšika zo Serede, ktorý ho topánkou s oceľovým špicom kopol opäť do tváre. Po ošetrení vo FNsP v Trnave konštatovali, že poškodený má pomliaždenú oblasť mihalnice a oka, kde sa vytvoril hematóm. Keďže útočníkovi s okovanou obuvou príslušníci ŽP namerali 1,92 promile alkoholu, najskôr ho zavreli do trnavskej záchytky na vytriezvenie. O deň neskôr - v nedeľu 6. apríla, sa už triezvy ku skutku priznal. Ako motív uviedol opitosť a rivalitu medzi fanúšikmi oboch futbalových klubov. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva. Prípadom sa zaoberá oddelenie ŽP v Trnave.

Evropská unie spěje mílovými kroky k liberalizaci železnic
BRUSEL 28. března 2003 (zpravodajka ČTK) - Dva týdny poté, co v Evropské unii začal platit "první evropský balíček železniční liberalizace", zahájili dnes ministři dopravy zemí EU další kroky k otevření evropské železniční sítě nákladní dopravě.
Většina ministrů patnáctky se vyslovila pro plnou liberalizaci železničních sítí v EU pro nákladní dopravu od roku 2006 namísto původně plánovaného roku 2008. Od roku 2008 má být zcela otevřena konkurenci i železniční kabotáž v EU – tedy vnitrostátní železniční nákladní doprava.
Nyní je už 14 dní možná volná konkurence železničních dopravců zatím na 50.000 kilometrů tratí v západní Evropě, neboť 14. března začal v EU platit souhrn legislativních opatření, takzvaný "první liberalizační balíček". Další liberalizace, takzvaný "druhý liberalizační balíček", na němž se dnes ministři dohodli, má vytvořit integrovaný evropský železniční prostor. Ten by tedy měl fungovat od roku 2006 v EU již rozšířené o deset zemí včetně České republiky.
Výhrady vyjádřili nejsilnější oponenti otevření železniční sítě celoevropské konkurenci - Francie, Belgie a Lucembursko. Otevření železniční dopravy totiž naráží na značný odpor zaměstnanců velkých státních drah, a tudíž i vlád některých zemí, které jsou na tyto protesty citlivé.
Železniční balíček předpokládá mimo jiné postupné sladění pravidel bezpečnosti a pravidel vyšetřování železničních nehod v EU . Země patnáctky budou mít možnost si tato minimální pravidla zpřísnit, ale až po konzultaci s ostatními státy a s Evropskou komisí, která je bude moci zamítnout. Proti tomu protestovaly Francie a Belgie. Podle zdrojů z komise je však oprávnění komise zárukou proti tomu, aby státy nebránily zahraniční konkurenci zavedením příliš přísných bezpečnostních podmínek na svém území.
Železniční balíček počítá i se sjednocováním technických parametrů, což dále usnadní přeshraniční železniční dopravu. Nyní se vlaky v EU pohybují průměrnou rychlostí 18 km/hod a na hranicích stráví průměrně pět hodin. EU doufá, že až vznikne skutečný jednotný železniční prostor, zvýší se i podíl přepravy zboží po železnici. Nyní se vlaky podílejí na nákladní dopravě osmi procenty proti 40 procentům v USA. Zvýšení tohoto podílu by ulehčilo silniční přepravě zboží a znamenalo mimo jiné snížení počtu kamionů s náklady na silnicích v EU .

ČD a DB se dohodly na prodloužení nabídky jízd zdarma do Německa
PRAHA 30. března 2003 (ČTK) - Nabídka víkendových jízd zdarma z hraničních bodů ČR do německých příhraničních oblastí bude prodloužena do 14. června. Dohodly se na tom ČD a německé DB . Nabídka dosud platila do konce března. ČTK to sdělilo tiskové oddělení ČD.
V rámci nabídky platí jízdenky v síti ČD , vydané do vybraných pohraničních bodů, bez doplatku pro jízdu po německých železničních tratích, nejdále však do stanic ležících na spojnici Žitava, Drážďany, Saská Kamenice, Cvikov, Plavno, Bayreuth, Weiden, Řezno a Pasov. Němečtí cestující mohou podobnou nabídku využít na příhraničních tratích ČR.
Jízdenky ČD se vydávají podle vnitrostátního tarifu, včetně slev. Cestující s nárokem na slevu na tratích ČD musejí mít minimálně jízdenku za obyčejné jízdné z pohraniční stanice do pohraničního bodu. Jízdenky platí do 3. hodiny po dni prodeje.


Strana vytvorená: 08-IV-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0314.htm)