Cieľ cezhraničnej dopravy
Železnice SR sa stali členom RailNetEurope
31.03.2003 - V Bratislave 11. marca
prevzal námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre technický rozvoj Ing. Ladislav
Dimun z rúk Dr. Ing. Reinharda Pospischila, zástupcu obchodného
združenia RailNetEurope, Dodatok č. 1 o vstupe ŽSR do organizácie RailNetEurope (RNE).
Zmluvu o založení RailNetEurope podpísali prevádzkovatelia
infraštruktúry z takmer všetkých krajín EÚ , ako
aj Maďarska, Nórska a Švajčiarska na odbornom veľtrhu
InnoTrans v Berlíne 24. septembra 2002. Podpísaním Dodatku č.
1 sa ŽSR ako
manažér infraštruktúry na Slovensku pripája do novovytváranej
organizácie. Cieľom organizácie je zjednodušiť a stimulovať
európsku cezhraničnú železničnú dopravu. Okrem odstránenia
prevádzkových a administratívnych prekážok vytvára spoločné
marketingové a distribučné štruktúry pri sledovaní hlavného
cieľa, výrazného zlepšenia konkurencieschopnosti železničnej
dopravy.
RNE vystupuje pred zákazníkom ako poskytovateľ jednotnej európskej
železničnej infraštruktúry pri rešpektovaní národných
ustanovení o prístupe na železničnú sieť. Modelom pre RNE sú
North-South Freight Freeways (NSFF), založené v roku 1998, a
BELIFRET pre nákladnú dopravu. Tu boli prvý raz cez tzv. One-Stop-Shops
(OSS) ako cez centrálneho partnera predávané trasy na vybraných
koridoroch a dosiahol sa pritom značný pokrok pri skrátení
pobytových časov jednotlivých vlakov na hraniciach.
V prípade RNE sa ponúka celá sieť zmluvného partnera a o OSS
za jednotlivú krajinu sa budú starať železničné dopravné
podniky. Zmluvné strany sa dohodli vytvoriť sieť One-Stop-Shops
jedného kontaktného zákazníka, prípadne sprostredkovateľských
miest (bodov), preberajúc formu národného OSS, vytvoreného každou
stranou. Táto sieť bude nástrojom pri realizácii princípu tvárou
k zákazníkovi v praxi a strediská budú taktiež vybavené všetkými
zdrojmi požadovanými pri predkladaní požiadaviek na medzinárodné
vlakové cesty, ako aj pri poskytovaní informácií potrebných
pri používaní infraštruktúry. Ing. Milan Neviďanský,
riaditeľ odboru marketingu a manažmentu trás v tejto súvislosti
uviedol: „Všetky strany zabezpečia, aby národné OSS boli
dostupné a funkčné počas pracovných dní. Každá strana
podrobne uverejní svoje kontakty, otváracie hodiny a zoznam národných
sviatkov. Zákazník si môže slobodne vyberať medzi národnými
OSS svoj kontaktný bod. To znamená, že pre všetky medzinárodné
dopravy, počnúc dopytom cez realizáciu až po vystavenie faktúry,
bude pri distribúcii už len jeden kontaktný partner, ktorý sa
bude starať o všetko.“ Do RNE sme vstúpili ako 19. člen. Výsledkom
prvých kontaktov je obsadenie šiestich pracovných skupín našimi
odborníkmi a tiež príprava podkladov do katalógu voľných trás
pre grafikon verejnej dopravy 2003/2004. RNE sa rámcovo opiera o
smernicu Rady EÚ o prideľovaní kapacity železničnej
infraštruktúry a vyberaní poplatkov za jej používanie a
bezpečnostných certifikátov a predstavuje novú úroveň
pre železničnú sieť európskych prevádzkovateľov a manažérov
infraštruktúry. Od roku 2000 sa projekt RNE pripravoval v rámci
medzinárodnej organizácie UIC , ktorý fungoval pod pracovným
názvom Trans - European Rail Freight Network.
Semafor
ŽSR investovali
31.03.2003 - ŽSR investovali doteraz do dopravnej cesty a
mobilných prostriedkov celkovo 56,525 mld. Sk, pričom investície
do dopravnej cesty dosiahli 40,1 mld. Sk a do mobilných
prostriedkov 16,4 mld. Sk. Vlastnými zdrojmi podnik kryl 38,247
mld. Sk, úvery použil na investičnú potrebu v objeme 13,287
mld. Sk. Štát železničnému podniku pomohol dotáciami v
objeme takmer 5 mld. Sk. Vyplýva to z Návrhu plánu plnenia
konsolidačnej funkcie ŽSR , ktorý rezortné ministerstvo predložilo na
pripomienkové konanie.
Podľa predpokladanej potreby investičných prostriedkov v
rokoch 2003 až 2007 do dopravnej cesty, očakávajú železnice
najviac investícií v roku 2004, a to v objeme 8,661 mld. Sk.
Celkovo by ŽSR v nasledujúcich piatich rokoch mali do
dopravnej cesty preinvestovať 36,05 mld. Sk.
Aj v meste
Možnosťami začlenenia osobnej koľajovej dopravy do
bratislavskej hromadnej dopravy, sa zaoberal primátor Bratislavy A. Ďurkovský a
generálny riaditeľ ŽSR L.
Saxa. Zhodli sa na účelnosti prepojenia Devínskej Novej Vsi , hl. stanice a nadväzne ďalších
železničných uzlov v Petržalke
a Filiálky , nachádzajúcej
sa pri Dome odborov. Podľa L. Saxu je menej využívaná Filiálka ideálnym východiskom
na odbremenenie klasickej mestskej hromadnej dopravy, vzhľadom
na svoju polohu prakticky v strede mesta a nadväznými silnými
dopravnými uzlami na Račianskom a Trnavskom mýte.
Strata, zisk?
ŽSR očakávajú
v tomto roku na základe prvého variantu stratu 3,9 mld. Sk, prípadne
podľa druhého (optimistického) variantu zisk, približne vo výške
220 mil. Sk. Tento druhý variant predpokladá oddlženie ŽSR k 1. januáru 2004 vo výške pohľadávky
voči štátu za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až
2002 vo výške takmer 13,3 mld. Sk. Podľa optimistického
variantu by mali byť ŽSR v ďalších
rokoch už ziskové. V roku 2004 by mali síce dosiahnuť len
mierny zisk vo výške približne 64 mil. Sk, avšak do roku 2007
by mal objem zisku vzrásť až na 10,2 mld. Sk.
Prísne kritériá na pracovníkov
O vyťahovanej „nadštandardnej“ zdravotnej
starostlivosti o železničiarov
31.03.2003 - Nedávny štrajk železničiarov
naštartoval vlnu kritiky na údajne nadštandardný sociálny
program zamestnancov oboch železničných podnikov. Okrem režijných
výhod, odstupného, odchodného a iných finančných nárokov
pri nadbytočnosti si mnohí „zgustli“ aj na poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Z pohľadu nezainteresovaného a špecifík
železničnej dopravy neznalého pozorovateľa sa môže zdať,
že v oblasti zdravotnej starostlivosti je železničiarom
venovaná priveľká pozornosť. Aká je však skutočnosť? Železničné
zdravotníctvo má svoju dávnu tradíciu. Existuje od čias, keď
sa začali budovať železničné trate a vlaky začali premávať
rýchlejšie. Jednotlivé železničné správy boli nútené pri
výbere zamestnancov posudzovať nielen intelektové schopnosti
žiadateľov o prácu, ale aj ich zdravotný stav. Už v tom čase
to predstavovalo určitú prevenciu bezpečnosti dopravy, aby sa
predišlo železničným nešťastiam.
Už v roku 1883 bola vtedajším ministerstvom železníc vydaná
tzv. inštrukcia XXVI, ako zisťovať telesnú spôsobilosť uchádzačov
o prijatie do železničných služieb a ako vykonávať opätovné
prehliadky zamestnancov. Za prvej republiky si vybudovali Československé
dráhy (ČSD) vlastnú sústavu zdravotnej a sociálnej
starostlivosti. Dôraz bol kladený na vyšetrovanie zraku,
sluchu a schopnosť rozoznávať farby. Tak vznikli železničné
lekárske okrsky. Po roku 1945 sa systém železničného
zdravotníctva veľmi nelíšil od toho, ktorý existoval za
prvej republiky. Žiaľ, v roku 1951 zákonom o zjednotení
zdravotníctva sa zrušilo železničné zdravotníctvo ako
rezortné a štátna zdravotná správa prebrala pod svoje Ústavy
národného zdravia aj všetkých lekárov ČSD a všetky
zdravotnícke zariadenia. Železničným zamestnancom nebola
priznaná preferencia v rámci poskytovanej zdravotníckej
starostlivosti ako u iných pracujúcich v priemyselných závodoch
a špeciálna vnútroposudková činnosť sa vymkla železnici z
rúk. Kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti poklesla v
porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V dôsledku toho vláda
uložila v roku 1952 ministerstvu železníc úlohu preskúšať
rušňovodičov a ich pomocníkov po stránke zmyslovej a
telesnej schopnosti, ktorým boli vydané posudky neželezničnými
lekármi. Akcia potvrdila, že práca neželezničných lekárov
nezabezpečuje požadovanú liečebno-preventívnu starostlivosť
a výber pracovníkov do rôznych pracovných profesií na železnici.
Potvrdila oprávnenosť požiadavky železničnej správy na
zabezpečovanie tejto úlohy vlastným zdravotníctvom.
V záujme zlepšenia zdravotníckej starostlivosti vláda ČSR v
roku 1955 rozhodla, aby úloha zabezpečiť zdravotnícku
starostlivosť o zamestnancov železníc bola prenesená z
ministerstva zdravotníctva na ministerstvo dopravy. Tým bol
položený základ vzniku rezortného zdravotníctva. Odborní
lekári museli dobre poznať železničnú prevádzku a pracovné
podmienky pracovníkov v rôznych železničných profesiách,
aby mohli posudzovať choroby pracovníkov komplexne, najmä so
zreteľom na pracovné prostredie a pracovnú záťaž. V roku
1960 sa uskutočnila nová reorganizácia železničného
zdravotníctva (ÚÚŽZ v Prahe), ktorá vychádzala už zo systému
vybudovaných železničných zdravotníckych okrskov. Po
rozdelení republiky na dva samostatné suverénne štáty v roku
1993 sa začalo budovať samostatné železničné zdravotníctvo
na Slovensku. Zastrešené bolo Ústavom železničného zdravotníctva
v Bratislave, príspevkovou organizáciou ministerstva dopravy.
Jeho činnosť zabezpečovali štyri rezortné zdravotnícke
zariadenia: dve nemocnice s poliklinikou v Bratislave a Košiciach
a dve železničné polikliniky vo Zvolene a Žiline. V tomto
období bolo železničné zdravotníctvo zastrešené
ministerstvom dopravy. V roku 1995 došlo k prevodu majetku na ŽSR , a tým sa
dostalo železničné zdravotníctvo do vrcholovej správy pod ŽSR . Bol vytvorený
inštitút železničného zdravotníctva, ktorý neskôr zlúčil
štyri samostatné zdravotnícke zariadenia do jednej organizačnej
jednotky s právnou subjektivitou. Aj po rozdelení unitárnych ŽSR na dve spoločnosti je železničné
zdravotníctvo špecializovanou organizačnou jednotkou ŽSR .
V súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenskej republiky do
Európskej únie bolo nutné dosiahnuť zosúladenie s právom EÚ aj v
oblasti ochrany života a zdravia zamestnancov. ZSSK , a ŽSR nemôžu zaostať za trendom, ktorý
Slovensko nastúpilo, a preto všetky zmeny v legislatíve
bezodkladne aplikujú v prevádzke. Železničné zdravotníctvo
je členom medzinárodnej lekárskej organizácie železníc UIC ,
kde je združených 26 štátov, pričom každý z nich má
vlastnú formu zdravotného zabezpečenia zamestnancov. Dôvod je
jasný, špeciálne vyšetrenia a zvýšená starostlivosť súvisiaca
s osobitnými nárokmi na zdravie, telesnú a psychickú odolnosť.
Je potrebné zdôrazniť, že ZSSK ani ŽSR neposkytujú svojim zamestnancom žiadne
nadštandardné zdravotné výkony. Zákonná preventívna
starostlivosť o zamestnancov vyplýva všetkým zamestnávateľom
zo zákona o zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na charakter železničnej
prevádzky, rizikovosť povolania, zmennosť a iné špecifiká
je zamestnávateľ povinný v záujme predchádzania chorôb z
povolania v zmysle Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci a Zákonníka práce zabezpečovať rekondičné pobyty
vybranému okruhu zamestnancov.
V Žiline vzniká Regionálny integrovaný
dopravný systém
Žilina 28.marca 2003 - Skoordinovať dopravu v
žilinskom regióne tak, aby neexistovali nelogické trasy, zbytočné
časové straty a dopravou nepokryté oblasti, je cieľom
projektu Regionálneho integrovaného dopravného systému (RIDS),
ktorý začína realizovať Slovenská investičná a realitná
spoločnosť (SIRS), a. s., Žilina.
Podľa predsedu predstavenstva SIRS Georga Trabelssieho by sa
akcionármi RIDS mali stať obce, združenia obcí, samosprávny
kraj a súkromný investor. Projekt RIDS zatiaľ podľa
vyjadrenia G. Trabelssieho vyvolal dobrý ohlas u predstaviteľov
Žilinského samosprávneho kraja a mesta Žilina . "Mestá a obce majú
o dopravný systém záujem, ale musia vidieť, že to funguje v
najväčšom meste regiónu a jeho okolí," povedal. Podľa
slov G. Trabelssieho sú skúšobnú prevádzku RIDS pripravení
spustiť od začiatku roka 2004. Postupne by mal byť do systému
zapojený región od Trenčína po Liptovský Mikuláš, čo pokrýva
približne 1,2 milióna obyvateľov.
Pre bezchybné fungovanie systému je podľa G. Trabelssieho
potrebná najmä komunikácia všetkých častí systému a hľadanie
najoptimálnejších riešení, čo je možné len v prípade
vytvorenia subjektu, ktorý zabezpečí organizáciu RIDS. V
regionálnej osobnej, autobusovej, leteckej a železničnej
doprave by tento subjekt zabezpečoval predovšetkým optimalizáciu
a koordináciu liniek a spojov, tvorbu koordinovaných cestovných
poriadkov, vytvorenie jednotného tarifného systému a jednotného
cestovného dokladu s možnosťou použitia viacerých druhov
hromadnej dopravy. "Po vybudovaní RIDS sa zvýši komfort
cestovania a plynulého prepojenia na ostatné regióny Slovenska
i zahraničie," dodal predseda predstavenstva SIRS.
SIRS už uzatvorila so Žilinskou univerzitou ( ŽU ) zmluvu o spolupráci, podľa
ktorej bude ŽU plniť úlohu
odborného garanta a v oblasti dopravnej infraštruktúry
poskytovať odbornú a poradenskú pomoc. So Združením miest a
obcí Horného Považia podpísala SIRS Deklaráciu o spoločnom
zámere a spolupráci, v ktorej sa okrem iného uvádza, že obe
strany sa pokúsia dosiahnuť verejný záujem aj nájdením
vhodnej zmluvnej a právnej formy, ktorá umožní vytvoriť
spoločný projekt a subjekt, zabezpečujúci v čo najširšom
rozsahu dopravné služby pre potreby regiónu.
V Lesníckom a drevárskom múzeu otvorili
dve výstavy
BANSKÁ BYSTRICA 28. marca 2003 - Výstavy Zelený
objektív a Doprava dreva otvorili vo štvrtok v Lesníckom a
drevárskom múzeu (LDM) vo Zvolene
. Ako agentúru SITA informoval Marek Vanga z LDM, výstava
Doprava dreva nadväzuje na minuloročnú výstavu o približovaní
dreva v lese a oboznamuje návštevníkov so spôsobmi dopravy
dreva v minulosti a dnes. Trojrozmerné artefakty, fotografie a
texty prinášajú informácia o plavení dreva, ako aj o lesných
železničkách. Záujemcovia môžu vidieť aj železničné
modely, modely pltí a vodných stavebných diel, storočnú sadu
pltníckeho náradia z Liptova či furmanský voz.
Výstava Zelený objektív prezentuje dokumentárne fotografie žiakov
základných a stredných škôl z rovnomennej súťaže. Mladí,
začínajúci i skúsenejší fotografi vo svojej tvorbe zobrazujú
svoj pohľad na tému "žijem v lese" a les stavajú do
centra svojho záujmu. Výstavne priestory sa 2. apríla stanú
miestom vyhlásenia víťazov spomínanej fotosúťaže, kde
medzi žiakmi ZŠ zvíťazil Matej Hlavatý z Bernolákova a
medzi staršími bola ocenená dvojica Vladimír Mihál z
Bratislavy a Jakub Rajnok zo Senice.
Výstava Doprava dreva potrvá do 30. apríla 2003 a výstava
Zelený objektív do 31. mája 2003.
Ak ŽSR obišli zákon o verejnom
obstarávaní, P. Prokopovič je odhodlaný zasiahnuť
31.3.2003 18:58 - V prípade
potvrdenia podozrení, podľa ktorých uzatvorili Železnice SR (
ŽSR ) s firmou KAPSCH CarrierCom kontrakt na dodávku
nového rádiového systému bez výberového konania, bude
slovenský minister dopravy Pavol Prokopovič konať presne tak,
ako mu ustanovuje zákon.
Podozrenie z klientelizmu v prípade predmetného kontraktu za 23
miliónov eúr vyslovila podpredsedníčka strany Smer Monika Beňová.
Navyše, ako poznamenala, spomínaná firma bude len generálnym
dodávateľom, takže bude nútená nakupovať od iných výrobcov,
čím sa celková cena systému môže predražiť.
Stanovisko ŽSR sa
TASR nepodarilo získať.
Železnice i Kapsch odmietajú kritiku
Smeru
2.4.2003 - Obe slovenské železničné
spoločnosti a firma Kapsch AG včera odmietli vyjadrenia
podpredsedníčky Smeru Moniky Beňovej, že železnice
uzatvorili kontrakt na dodávku nového rádiového systému bez
výberového konania. "Tvrdenie sa nezakladá na pravde,"
uviedli predstavitelia ŽSR . "V medzinárodnom výberovom konaní sme
riadne zvíťazili, a to nielen na trati na Kúty - Štúrovo , ale aj na trati Bratislava - Zvolen - Košice ," zdôraznil Štefan
Kollárovits z Kapsch AG.
Výberové konanie vyhlásil v roku 1998 šéf ŽSR Michal Lazar. Kapsch, ako víťaz, mal
na trati vybudovať analógový systém vhodný najmä na prenos
hlasu. "Podľa dohovorov v rámci EÚ museli
ŽSR zmeniť
systém z analógového na modernejší digitálny GSM-R,"
povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Mária Miková.
V decembri 2001 preto ŽSR pôvodnú
zmluvu s Kapsch AG upravili z dodávok analógového systému na
dodávky digitálneho, ktorý zabezpečuje aj prenos dát. Sieť
GSM-R prepojí dispečerov s lokomotívami a v prípade potreby
sa dá aj zastaviť na diaľku vlak.
Zmenu zmluvy napadla Beňová. "Mali na ňu vypísať výberové
konanie," potvrdila včera Pravde. "V takomto prípade
by sme museli zrušiť predchádzajúcu platnú zmluvu, čo by
malo následky," zdôraznil hovorca ŽSR Ján Keresteš. Kapsch totiž získal právo
dodávať rádiový systém.
Beňová napadla aj fakt, že Kapsch systém GSM nevyrába a musí
ho kúpiť, čo projekt predraží. "Odmietam, že sme
"len" dodávateľ. Mobilnú časť systému GSM-R, ktorá
sa má montovať do rušňov, vyvinul v Európe práve Kapsch,"
tvrdí Kollárovits. "Boli by sme neradi, keby sa naše
technické riešenia stali predmetom politických súbojov.
Polovicu projektu zabezpečujú slovenské firmy." Pevné časti
siete pre stanice dodá pre Kapsch firma Nortel Networks.
ŽSR i firma Kapsch odmietli aj informáciu, že
hodnota zákazky by mala dosiahnuť 23 miliónov eur (čo je v
prepočte 950 miliónov korún). "Suma pre ŽSR je asi 13,075 milióna eur, pretože časť
projektu sa bude realizovať v rámci inej stavby," uviedol
hovorca ŽSR Ján
Keresteš.
Niekto chcel vyviezť drevo načierno
2.4.2003, JOZEF GRYGA - Trnavskí a
novozámockí colníci zadržali vagóny s drevom, ktoré
smerovalo za hranice Slovenska. Dôvodom je, že v prepravných
dokladoch boli zapísané údaje, ktoré nezodpovedali obsahu vagónov.
Podľa papierov sa vyvážalo drevo v menšom objeme a nižšej
kvalite než v skutočnosti.
„V priebehu minulého týždňa sa ku mne dostali informácie,
na základe ktorých som podal dve trestné oznámenia na neznámeho
páchateľa. V priestoroch železničných colných skladov v Nových Zámkoch a Trnave sú vagóny určené na vývoz
dreva. Podľa mojich zistení bolo preverených okolo 120 vagónov,
z toho takmer polovica s nedostatkami,“ vyhlásil včera
minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Podľa hovorkyne
ministra Kataríny Czajlikovej boli vagóny naložené koncom
minulého týždňa.
Informácie o trestnom oznámení ministra z piatka predošlého
týždňa potvrdila Eva Mišíkova z Generálnej prokuratúry.
„V tejto fáze sa vykonáva kontrola vagónov, kde je
podozrenie, že kvalita a objem naloženého dreva nie sú v súlade
s dokladmi,“ povedala Mišíková. Na kontrole vagónov
spolupracujú kontrolné orgány s ministerstvom. Vagóny s
drevom prichádzajúce zo severu Slovenska podliehajú colnému
konaniu v Trnave . Do colného
skladu v Nových Zámkoch
prichádzajú vagóny z juhu Slovenska. Mišíková nevylučuje,
že na colniciach sa objavia aj ďalšie vagóny s drevom určeným
na vývoz.
Zodpovednosť za pokus podviesť colníkov zatiaľ nie je jasná.
Bývalý generálny riaditeľ Blažej Možucha nie je v manažérskej
funkcii od januára. „Je tu iný manažment, všetky zmluvy
podpísali už noví ľudia. Od januára som nemal možnosť
zasahovať do tvorby zmlúv,“ povedal Možucha.
Po odchode Možuchu z postu riaditeľa bol dočasne poverený
riadením podniku dovtedajší ekonomicko-obchodný riaditeľ
lesov Ján Novák. Nováka koncom marca vystriedal nový generálny
riaditeľ Karol Vinš. „Za taký krátky čas nemohlo obchod s
drevom zrealizovať nové vedenie,“ povedala hovorkyňa
ministra Czajliková. Kontrola vagónov a vyšetrovanie vinníkov
je zatiaľ v začiatkoch a na výsledky si bude musieť verejnosť
počkať.
Vagóny kontrolujú aj policajti
3.4.2003 - Desiatky vagónov plne naložených
drevom stoja na troch koľajach za trnavskou železničnou
stanicou. Časť stanice, kde stávajú nákladné vagóny, vyzerá,
ako keby sa po železnici vozilo iba drevo.
„Tu stávajú vagóny s drevom bežne. V Trnave prechádza cez colníkov a
potom ho vozia do zahraničia,“ povedal železničiar stojaci
pri koľajniciach. O žiadnych zadržaných vagónoch nevedel.
Netušil nič ani o kauze Štátne lesy.
Na vagónoch sú ako odosielateľ uvedené rôzne firmy, najčastejšie
sú to Štátne lesy. Miesto dodania prakticky celé Rakúsko -
od Marcheggu, cez Viedeň, Villach, až po Salzburg.
„Vidíte, Slovensko vyváža drevo do takej krajiny ako Rakúsko,
kde ho majú ešte viac ako my. Vyvážame takéto kmene, oni z
nich urobia nábytok a potom ho zasa dovážajú za veľké
peniaze aj k nám,“ hnevá sa železničiar. Jeden z vagónov má
miesto určenia napísané Otiški Vrh, Slovinsko. Ďalšia
krajina s veľkou zásobou dreva. Veľké rozdiely sú pri uvádzanej
hmotnosti - na dvoch rovnakých vagónoch je aj desaťtonový
rozdiel, ale oba vyzerajú naložené podobne. Na jednom je
uvedené, že hmotnosť nákladu je 49 ton, vo vedľajšom 38 ton.
Asi aj preto colníci zadržiavali niektoré vagóny a vyšetrovali
to aj policajti.
Colníci na železnici v Trnave
hovoriť nemôžu, iba tvrdia, že vagóny zadržané nie sú,
riadne ich vybavujú. Ak je všetko z colného hľadiska v
poriadku, nemajú právo vagóny s nákladom zadržiavať. Cez
ruky im prechádzajú stovky iných druhov tovarov a na kvalitu
dreva odborníkmi nie sú. Nedokážu rozhodnúť, či naložené
drevo má vyššiu kvalitu, ako je deklarované v papieroch.
Na vagónoch bolo vidieť, že ich vybavujú, niektoré už mali
pečiatky. Za starou budovou však stojí pod žeriavom zopár
vagónov. Niektoré sú vyložené. Ide zrejme o zadržané vagóny,
ktoré preverujú okrem colníkov a policajtov aj odborníci,
ktorí posudzujú kvalitu.
Štáty V4 sa budú koordinovať pri
presadzovaní dopravných projektov v EÚ
3.4.2003 15:39 - Krajiny Visegráskej
skupiny budú navzájom podporovať a koordinovať svoje projekty
dopravnej infraštruktúry s cieľom dosiahnuť vyššiu finančnú
spoluúčasť fondov Európskej únie. Na spoločnom rokovaní v
Bratislave sa na tom dohodli ministri dopravy Českej republiky,
Maďarska, Poľska a Slovenska.
"Projekty podporované viac ako jednou krajinou majú šancu
získať dodatočnú podporu z EÚ až do výšky 20 % investície,"
uviedol na brífingu poľský vicepremiér a minister infraštruktúry
Marek Pol. "Po dnešnom stretnutí vieme, že každý
projekt prihlásený niektorým z prítomných štátov získa
podporu ostatných krajín," dodal.
Hlavné dopravné koridory prechádzajúce územím krajín V4
predstavujú podľa M. Pola jeden celok. "Tieto koridory sú
plánované tak, aby štáty spájali a my všetci v rámci nich
budujeme cestnú a železničnú infraštruktúru," vyhlásil.
Slovenský minister Pavol Prokopovič zdôraznil, že dôležitou
prioritou pre všetky štyri krajiny je spojenie v severojužnom
smere. Jeho poľský kolega v tejto súvislosti potvrdil
rovnocenný pohľad Varšavy na dobudovanie priameho diaľničného
prepojenia so Slovenskom i s Českou republikou.
Štáty V4 chcú koordinovať aj svoj postup pri stanovení
pravidiel spoplatňovania diaľnic, ktoré má upraviť nová
legislatíva EÚ . Do Bruselu chcú predložiť
spoločné stanovisko, ktoré má pripraviť osobitná expertná
skupina koordinovaná slovenskou stranou. Tá má podľa P.
Prokopoviča vypracovať jeho návrh tak, aby rezortní ministri
prijali "najvýhodnejší, najefektívnejší a optimálny
model".
Šéfovia rezortov dopravy ďalej rokovali o dôsledkoch novej
smernice EÚ
o prerozdeľovaní prostriedkov z kohézneho fondu medzi dopravné
a environmentálne projekty. Zhodli sa v názore, že väčšia
časť podpory by mala smerovať do projektov v oblasti dopravy,
ktoré sú podľa nich jednoduchšie, rýchlejšie realizovateľné
a tiež majú pozitívny dosah na životné prostredie. Na
koordináciu postupu v tejto oblasti - jednak medzi všetkými štyrmi
krajinami, jednak s ich rezortmi životného prostredia -
zriadili ďalšiu expertnú skupinu.
Ministri konštatovali pozitívne výsledky spoločnej pracovnej
skupiny pre kombinovanú dopravu a podporili jej ďalšie
fungovanie. Na záver stretnutia v slovenskom hlavnom meste podpísali
aj Spoločnú deklaráciu o rozvoji kombinovanej dopravy.
Absurdnosť márneho čakania na peróne
RECENZIA / DIVADLO
ZUZANA ULIČIANSKA
5.
4. 2003 - Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove * Miloš Karásek:
Perón * Réžia a výprava: Miloš Karásek * Dramaturgia a
preklad: Vasiľ Turok * Hrajú: Jozef Tkáč, Vasiľ Rusiňák,
Evgen Libezňuk, Ľuboš Mindoš, Marián Marko, Svetlana Škovranová,
Ľudmila Lukačíková, Sergej Hudák, Michal Hudák * Druhá
premiéra 3. apríla 2003
Všetky vlaky idú k „nemu“ a je úplne jedno, na ktorý nastúpime.
Čakanie na akési znamenie, ktoré by nám určilo správny smer
našej cesty, je teda mrhaním času. Aj tak je zemeguľa celá
opásaná dookola nekonečnými železničnými traťami.
Rozdiely medzi rýchlikom a medzinárodným expresom sú len
nepodstatnými technickými parametrami všeobecnej nutnosti
cestovania. Stačí nastúpiť.
Pravidlá hry Miloša Karáska Perón písanej cielene pre hercov
Divadla Alexandra Duchnoviča sú jasné. V tomto súbore si
autor svoj projekt pripravil aj režijne a scénograficky,
prinajmenšom sa nemôže sťažovať na inscenátorov. Miloš
Karásek sa vrátil k divadlu po rokoch venovaných viac voľnej
sochárskej tvorbe, vôbec teda neprekvapí, že výtvarná zložka
inscenácie vrátane bulletinu či plagátu v grafickom dizajne
Nory Nosterskej je vzácne čistá a premyslená.
Hra sa otvorene hlási ku grotesknosti ľudského údelu tvárou
v tvár ničote, tak ako to pomenoval aj v bulletine citovaný
teoretik absurdného divadla Martin Esslin. Absurdné sú
rozhovory dvoch mužov v čiernom posedávajúcich na peróne,
ktorí s odovzdanosťou vlastných hrobárov čakajú na to, kedy
odídu, odcestujú, odumrú. Miloš Karásek staval účinok
svojej produkcie na paradoxe kváziintelektuálnych úvah o
zmysle života (podtitulom hry je hľadanie identity v 18
fragmentoch) a živelného herectva neopakovateľných
protagonistov tohto divadla – predovšetkým Jozefa Tkáča a
Vasiľa Rusiňáka. Prinajmenšom pre divákov hovoriacich po
slovensky sa pridáva aj nadľahčujúci efekt mäkkosti rusínskeho
jazyka.
Spolučakajúcimi na skutočný život sa postupne stávajú
bizarné postavičky Čistič, Veštkyňa, Domina, Riaditeľ či
Anjel. Všetci sú si vedomí svojej úlohy v hre a vedia, že každá
hra je svojím spôsobom abstraktným modelom univerza. Súbor
herných pravidiel potom predstavuje obraz nekonečna. Realita
podchvíľou vrastá do fikcie, v postave Riaditeľa vystupuje
nielen skutočný riaditeľ divadla Marián Marko, ale ako premiérový
bonus si do inscenácie zaskočil aj odstupujúci šéf Divadla
Jonáša Záborského František Javorský.
Akokoľvek môže pôsobiť tento koncept ako priveľká kalkulácia,
v rámci hry sa dočkáme aj momentov, keď formálne existenciálne
úvahy prerastajú do vrúcneho ľudského zúfalstva. Svetlana
Škovranová v úlohe Dominy odkryla spod sivého plášťa normálnosti
nespútanú vášeň samoty, výborné boli aj výstupy Samovraha
Ľuboša Mindoša či Anjela hľadajúceho svoje nové poslanie v
podaní Evgena Libezňuka.
Tým najkrajším paradoxom však zostáva to, že je to práve
rusínske divadlo, ktoré robí tak veľa pre pôvodnú slovenskú
divadelnú tvorbu. Svoje premiéry tu mali texty Karola Horáka
či Jany Bodnárovej, Karáskov najnovší projekt nadviazal na významné
inscenácie divadla, na ktorých sa koncom osemdesiatych rokov
podieľal spoločne s režisérom Blahom Uhlárom.
Svojských divadelných konceptov, akým Karáskova produkcia Perón
určite je, nie je v súčasnej ponuke slovenských divadiel
priveľa. Zostáva sa len rozhodnúť, či má absurdné divadlo
ešte čo povedať dnešnému dostatočne absurdnému svetu, ktorý
sa rúti okolo nás takou rýchlosťou, že divadlo doň poväčšine
nestíha ani nastupovať. Podobnú otázku si kládol aj sám
autor – počas produkcie sa ozýval ampliónový hlas priebežne
pripomínajúci celkovú stratu času spôsobenú návštevou
tohto predstavenia. Aby sme si v pokoji mohli rozmyslieť odpoveď,
rozlúčil sa s nami sériou optimistických zvolaní: Zbohom,
pracovné soboty! Zbohom, umelecká kritika! Zbohom, geneticky
modifikované potraviny! Zbohom, dramatický oblúk!
Colníci obchodujú, štát stráca
milióny
7.4.2003, BRATISLAVA - Štát
zrejme prišiel o desiatky miliónov korún tým, že colníci
nevýhodne vo veľkom obchodovali so železnou rudou. Vyšetrovanie
ukázalo, že od roku 1997 predali vopred vybraným firmám vyše
124-tisíc ton rudy.
Peter Kunder
BRATISLAVA - Štát zrejme prišiel o desiatky miliónov korún tým,
že colníci nevýhodne vo veľkom obchodovali so železnou rudou.
Vyšetrovanie ukázalo, že od roku 1997 predali vopred vybraným
firmám vyše 124-tisíc ton rudy. Na obchodovanie colníkov
upozornil poslanec Ľubomír Lintner, ktorý v parlamente
informoval, že vie o predaji 8,5-tisíca ton železnej rudy za
neprimerane nízku cenu, čo vzbudzuje podozrenie z korupcie.
Colný úrad v Čiernej na Tisou predával železnú rudu
rozsypanú pri železničnej trati vopred vybraným firmám.
"Ide o zmes železnej rudy, prachu, štrku a nečistôt z
okolia koľajovej sústavy," vysvetlila hovorkyňa Colného
riaditeľstva Silvia Balázsiková. Poslanec Lintner však tvrdí,
že cena bola aj tak nízka. "V roku 2001 to bolo 30 korún
za tonu. Firmy, ktoré rudu odkúpili, ju obratom predávali za
12 dolárov," vysvetlil.
Nasledujúce obchody s touto rudou jej cenu zvýšili na 29 dolárov
za tonu. Hoci colný zákon pri predaji odporúča dražbu, aby
sa zabezpečila maximálna cena, colníci ju nepoužili. "Použili
priamy predaj z dôvodu predpokladanej nehospodárnosti nákladov
na dražbu vzhľadom na cenu predávaného tovaru," tvrdí
Balázsiková. "Je to nezmysel. V dražbe zvykneme predávať
aj zhabané tričká za 50 korún. Počká sa, kým sa nazbiera
tovar za takých dvetisíc korún, a urobíme dražbu,"
povedal colník, ktorý nechcel byť menovaný. Colná správa za
predaj 124-tisíc ton rudy utŕžila spolu 4,2 milióna korún.
Podľa známych obchodov s časťou tejto rudy sa dá odhadnúť,
že jej konečný spracovateľ za ňu zaplatil vyše 80 miliónov
korún. Balázsiková potvrdila, že colný úrad sa ani nesnažil
ponuku oznámiť iným možným záujemcom.
Vyšetrovanie navyše ukazuje, že colníci obchodovali s
majetkom, ktorý im nepatril. Rudu totiž mohli získať len
zhabaním. Úradné rozhodnutia o zhabaní rudy však chýbajú.
Colné riaditeľstvo tvrdí, že colná správa mala na rudu nárok,
ale pripúšťa, že predpisy colný úrad porušil. "Nebol
dodržaný postup pri zaisťovaní tovaru a ani pri jeho predaji
mimo dražby," priznala Balázsiková.
Prvý príkaz na obchodovanie so železnou rudou podpísal v roku
1997 riaditeľ Colného úradu v Čiernej nad Tisou Vlastimil
Pavlík. V tom čase oddelenie boja proti colným podvodom viedol
Milan Jasenovec. Ten sa neskôr stal generálnym riaditeľom Colného
riaditeľstva a z Pavlíka urobil svojho námestníka. Pavlík
neskôr z colnej správy odišiel s patričným odchodným.
Jasenovec colnú správu vedie doteraz. "Osobná zodpovednosť
sa do dnešného dňa nevyvodila voči nijakému zamestnancovi,"
píše sa v stanovisku colnej správy. Prípad okrem colníkov vyšetrujú
aj daňové orgány a finančná polícia.
Poslanec Lintner, ktorý informoval o viacerých colníckych kauzách,
nie je s dôsledkami vyšetrovania obchodu s rudou spokojný:
"Obchodovanie s rudou je len jeden z mnohých kamienkov
toho, čo sa v colnej správe deje. Za štyri roky sa v nej veľa
nezmenilo. Mám otázku, dokedy bude minister financií Ivan
Mikloš tolerovať tieto veci a nebude vyvodzovať osobnú
zodpovednosť voči jej generálnemu riaditeľovi Milanovi
Jasenovcovi," povedal Lintner. Ivan Mikloš sa v marci
vyjadril, že Linterovým informáciám venoval dostatočnú
pozornosť, dôvod na odvolanie Jasenovca však nenašiel.
Nálož vybuchla v búdke!
(čtk ) 4.
4. 2003, OLOMOUC - Je to vydierač? Túto otázku si položili
obyvatelia českého Olomouca, keď včera po 13. hod. vybuchla v
telefónnej búdke pri železničnej stanici silná nálož. V čase
výbuchu v búdke ani v jej okolí nikto nebol. Olomoucký kraj už
druhý týždeň žije v strachu z bombových útokov, ktorými
hrozil neznámy vydierač. Ten pred časom nechal na výstrahu
funkčnú nálož. Polícia zadržala jedného muža a zisťuje,
či nejde o toho istého "autora". Motívy vydierača
nikto nepozná - v marci si neprevzal balíčky výkupného, v
ktorých bolo 10 miliónov korún.
Petíciou chcú zachrániť plaváreň
4.
4. 2003, TRENČÍN – Petíciu proti zbúraniu mestskej plavárne
odštartoval včera v Trenčíne petičný výbor, ktorému
predsedá bývalý poslanec Jozef Tuchyňa.
Cez kúpalisko, ktoré bolo zrekonštruované za 50 miliónov korún,
by mala viesť rýchlostná železničná trať. Tá by zasiahla
aj obytnú zónu a stred mesta. Vlaky by cez Trenčín premávali
rýchlosťou 140 kilometrov za hodinu. Železnica so súvislými
protihlukovými zábranami by podľa Tuchyňu rozdelila mesto na
dve časti. ,,Podstatným spôsobom by to sťažilo život občanov
mesta,“ povedal exposlanec. Tuchyňa tvrdí, že priority trenčianskeho
primátora Juraja Lišku nie sú v súlade s názormi občanov a
potrebami mesta. Upozornil, že bývalé mestské zastupiteľstvo
prijalo uznesenie, ktorým odmietlo výstavbu trate v centre.
Hovorca primátora Stanislav Bejda uviedol, že ešte nie je
definitívne rozhodnuté, kadiaľ rýchlotrať povedie. V prípade,
že bude treba zbúrať plaváreň, pripraví mesto rozsiahlu
kampaň, aby presvedčilo občanov. Primátor si nedovolí robiť
niečo, proti čomu bude verejná mienka. Verí, že nájde dosť
argumentov, aby presvedčil občanov mesta,“ povedal Bejda. Podľa
neho by mesto trvalo na tom, aby nová plaváreň bola postavená
skôr, než sa začne s búraním súčasného kúpaliska.
Rýchlotrať by mala byť vybudovaná v rámci modernizácie železničnej
trate. Prostriedky na tento projekt by mal poskytnúť fond Európskej
únie ISPA.
VÍKENDOVÉ DIVADELNÉ PREMIÉRY
Maďarská husereta
4. 4. 2003
Lajos Partinagy: Ibusar. Jókaiho divadlo v Komárne. Réžia: Péter
Telihay. Premiéra: 4. apríla
Na železničnej zastávke dedinky Ibusar sedí dievčina a
zapisuje si svoje dojmy a pocity do operety. Nemá hudobné
vzdelanie, a preto nejde o čistú operetu. Kvôli postavám husárov
teda nesie vtipný názov husereta. Odohráva sa na konci
dvadsiateho storočia, ale zasahuje až do súčasnosti. Režisér
si ju vybral kvôli zaujímavej maďarčine. Podľa dramaturgičky
Emese Vargovej „je to milá hra so zvláštnym jazykom pre
komorné obsadenie“.
(krátené)
Pod hanušovským viaduktom objavili mŕtvolu
muža
7.4.2003 11:03, Hanušovce nad Topľou
- Mŕtvolu asi 30-ročného muža objavili dnes krátko po
desiatej hodine pod železničným mostom v Hanušovciach nad Topľou.
Podľa informácií od obyvateľov mesta, ktorí TASR
informovali, "muž musel pravdepodobne vypadnúť z idúceho
vlaku alebo mu niekto pomohol". Zdroje uvádzajú, že ide o
dosť frekventovanú cestu, vedľa ktorej mŕtvola leží, a nie
je možné, aby ho niekto za bieleho dňa v uvedených
priestoroch usmrtil.
Nebohý muž má na sebe športovú šuštiakovú súpravu a vo
vzdialenosti asi dvoch metrov od tela sa nachádzajú pohodené
vyzuté tmavé botasky. Hanušovčania tvrdia, že ide o "kritické
miesto". Iba pár metrov od ležiacej mŕtvoly stojí pod
viaduktom kríž ozdobený kvetmi. Symbolizuje miesto, na ktorom
asi pred dvoma rokmi našli ležať telo mladého Hanušovčana.
Prípad začali vyšetrovať policajné zložky a Železničná
polícia.
Skokom z hanušovského viaduktu ukončil
svoj život 27-ročný muž
7.4.2003 13:24 - Pravdepodobne
samovražedným skokom zo železničného viaduktu v Hanušovciach
nad Topľou ukončil dnes o pol desiatej doobeda svoj život 27-ročný
muž V.K. z obce Vyšný Žipov vo Vranovskom okrese.
Muža pred spáchaním tragického skutku videli na spomínanom
38-metrov vysokom železničnom moste. Obhliadajúci lekár vylúčil
zavinenie cudzou osobou. Na tele nebohého bude vykonaná
zdravotno-bezpečnostná pitva.
Mŕtvolu muža našla v uvedenom čase upratovačka školy, ktorá
prechádzala miestnou komunikáciou okolo viaduktu. V neďalekom
reštauračnom zariadení požiadala, aby k mŕtvolne bledému mužovi,
privolali pomoc. Muž mal na sebe športovú šuštiakovú súpravu
a vedľa jeho tela sa vo vzdialenosti niekoľkých metrov nachádzali
tmavšie botasky.
Prípadom sa zaoberajú vranovskí policajti. TASR o tom
informoval ich hovorca Peter Stavný.
Vlaňajší obchodný obrat SR s
Kanadou presiahol 1,6 mld.Sk
6.4.2003 13:23, Halifax - Vyše 1,6
miliardy Sk predstavoval vlaňajší obchodný obrat medzi
Slovenskom a Kanadou. Po prvý raz od roku 1998 prevýšil
slovenský export (880 miliónov Sk) import z Kanady (755 miliónov
Sk) a Slovensko tak dosiahlo aktívne saldo takmer 125 miliónov
Sk. Kanada sa v rebríčku obratu zahraničného obchodu SR
umiestnila na 37. mieste.
Hľadanie ďalších možnosti rozvoja obchodnej spolupráce je
jedným z hlavných cieľov pracovnej cesty prezidenta SR Rudolfa
Schustera v Kanade a USA v týchto dňoch. Sprevádza ho aj
skupina slovenských podnikateľov z rôznych oblastí hospodárstva.
V rámci svojho pobytu v Kanade sa stretne s predstaviteľmi
spoločnosti Bombardier podnikajúcej v oblasti výroby leteckej
a železničnej techniky, rekreačných vozidiel a vo finančných
službách. Až 90 % tržieb realizuje spoločnosť mimo územia
Kanady a svoje aktivity hodlá rozširovať aj v strednej a východnej
Európe.
Na kanadskom trhu sa v minulom roku darilo najmä slovenskému nábytku,
obuvi, skleneným výrobkom a pod. K najväčším slovenským
exportérom do Kanady patrili Sweedwood Závažná Poruba, ďalej
TOS Trenčín, Kinex Bytča, B.D.S. Lednické Rovne, Duslo Šaľa,
Železiarne Podbrezová a ďalšie.
Medzi najväčších importérov z Kanady patrili na Slovensku
Orange GSM Banská Bystrica, Uni Data Bratislava, Vegum Dolné
Vestenice, ZVS Impex Dubnica nad Váhom.
Existujú už aj viaceré príklady úspešnej spolupráce v rámci
spoločných podnikov. Je ním napríklad firma Exall Resuorces,
minoritný akcionár v NCHZ Nováky, ďalej Magna International
podnikajúca v automobilovom priemysle, MIC Alloutte spolupodieľnik
v spoločnosti Candom Spišská Nová Ves, ktorá podniká v
oblasti výroby rodinných domov na báze dreva.
Futbal: Fanúšikovia Spartaka Trnava
zaútočili na prívržencov MŠK Žilina
7.4.2003 13:44, Bratislava - Rivalita
medzi futbalovými fanúšikmi Spartaka Trnava a MŠK Žilina po
skončení sobotňajšieho vzájomného zápasu pokračovala na
trnavskej železničnej stanici.
Trojicu Žilinčanov, ktorí si chceli kúpiť lístky na vlak,
obstúpili vo vestibule fanúšikovia domáceho Spartaku a jedného
z nich viackrát udreli do tváre tak, že napokon spadol na zem.
Tam ešte Žilinčan utŕžil ďalšiu bolestivú ranu od opitého
25-ročného fanúšika zo Serede, ktorý ho topánkou s oceľovým
špicom kopol opäť do tváre. Po ošetrení vo FNsP v Trnave
konštatovali, že poškodený má pomliaždenú oblasť
mihalnice a oka, kde sa vytvoril hematóm. Keďže útočníkovi
s okovanou obuvou príslušníci ŽP namerali 1,92 promile
alkoholu, najskôr ho zavreli do trnavskej záchytky na
vytriezvenie. O deň neskôr - v nedeľu 6. apríla, sa už
triezvy ku skutku priznal. Ako motív uviedol opitosť a rivalitu
medzi fanúšikmi oboch futbalových klubov. Vo veci bolo začaté
trestné stíhanie pre trestný čin výtržníctva. Prípadom sa
zaoberá oddelenie ŽP v Trnave.
Evropská unie spěje mílovými kroky k
liberalizaci železnic
BRUSEL 28. března 2003 (zpravodajka ČTK) - Dva týdny
poté, co v Evropské unii začal platit "první evropský
balíček železniční liberalizace", zahájili dnes ministři
dopravy zemí EU další kroky k otevření evropské
železniční sítě nákladní dopravě.
Většina ministrů patnáctky se vyslovila pro plnou
liberalizaci železničních sítí v EU pro nákladní
dopravu od roku 2006 namísto původně plánovaného roku 2008.
Od roku 2008 má být zcela otevřena konkurenci i železniční
kabotáž v EU
– tedy vnitrostátní železniční nákladní doprava.
Nyní je už 14 dní možná volná konkurence železničních
dopravců zatím na 50.000 kilometrů tratí v západní Evropě,
neboť 14. března začal v EU platit souhrn legislativních opatření,
takzvaný "první liberalizační balíček". Další
liberalizace, takzvaný "druhý liberalizační balíček",
na němž se dnes ministři dohodli, má vytvořit integrovaný
evropský železniční prostor. Ten by tedy měl fungovat od
roku 2006 v EU
již rozšířené o deset zemí včetně České republiky.
Výhrady vyjádřili nejsilnější oponenti otevření železniční
sítě celoevropské konkurenci - Francie, Belgie a Lucembursko.
Otevření železniční dopravy totiž naráží na značný
odpor zaměstnanců velkých státních drah, a tudíž i vlád některých
zemí, které jsou na tyto protesty citlivé.
Železniční balíček předpokládá mimo jiné postupné sladění
pravidel bezpečnosti a pravidel vyšetřování železničních
nehod v EU
. Země patnáctky budou mít možnost si tato minimální
pravidla zpřísnit, ale až po konzultaci s ostatními státy a
s Evropskou komisí, která je bude moci zamítnout. Proti tomu
protestovaly Francie a Belgie. Podle zdrojů z komise je však
oprávnění komise zárukou proti tomu, aby státy nebránily
zahraniční konkurenci zavedením příliš přísných bezpečnostních
podmínek na svém území.
Železniční balíček počítá i se sjednocováním technických
parametrů, což dále usnadní přeshraniční železniční
dopravu. Nyní se vlaky v EU pohybují průměrnou rychlostí 18
km/hod a na hranicích stráví průměrně pět hodin. EU doufá,
že až vznikne skutečný jednotný železniční prostor, zvýší
se i podíl přepravy zboží po železnici. Nyní se vlaky podílejí
na nákladní dopravě osmi procenty proti 40 procentům v USA.
Zvýšení tohoto podílu by ulehčilo silniční přepravě zboží
a znamenalo mimo jiné snížení počtu kamionů s náklady na
silnicích v EU .
ČD a DB se dohodly na prodloužení nabídky
jízd zdarma do Německa
PRAHA 30. března 2003 (ČTK) - Nabídka víkendových jízd
zdarma z hraničních bodů ČR do německých příhraničních
oblastí bude prodloužena do 14. června. Dohodly se na tom ČD
a německé DB . Nabídka dosud
platila do konce března. ČTK to sdělilo tiskové oddělení ČD.
V rámci nabídky platí jízdenky v síti ČD , vydané do vybraných pohraničních bodů,
bez doplatku pro jízdu po německých železničních tratích,
nejdále však do stanic ležících na spojnici Žitava, Drážďany,
Saská Kamenice, Cvikov, Plavno, Bayreuth, Weiden, Řezno a Pasov.
Němečtí cestující mohou podobnou nabídku využít na příhraničních
tratích ČR.
Jízdenky ČD
se vydávají podle vnitrostátního tarifu, včetně slev.
Cestující s nárokem na slevu na tratích ČD
musejí mít minimálně jízdenku za obyčejné jízdné z
pohraniční stanice do pohraničního bodu. Jízdenky platí do
3. hodiny po dni prodeje.