Autičkársky sklad odhalený
Nový Čas 13.09.2003, vr - Bratislavskí kriminalisti si dlho lámali hlavu, kde miznú kradnuté autá. Ďaleko za Bratislavou? Omyl! Partia autičkárov si blízko centra hlavného mesta našla sklad a garáže.
Na Bazovej ulici policajti pri razii v noci na včera (12.9.) objavili veľkú skrýšu kradnutých luxusných áut a súčiastok z nich. Pikantné je, že to všetko sa dialo v areáli ŽSR .
V sklade sa našli štyri ukradnuté luxusné vozidlá Seat Alhambra, VW Sharan, Golf a Passat. "Tri autá mali už prerazené výrobné čísla. Jedno tam stálo ešte s pôvodným. Zistili sme, že bolo ukradnuté pred niekoľkými mesiacmi v okrese Bratislava IV," tvrdí krajská policajná hovorkyňa Marta Bujňáková. V sklade a štyroch garážach sa našlo 15 motorov, desiatky pneumatík a rozličné súčiastky z rozobratých áut. Boli v ňom aj plechy z karosérií, prístrojové dosky, riadiace jednotky, sudy s motorovým olejom, pneumatiky, vodný skúter a dokonca aj svetlá na VW, ktoré sa na nové autá iba začínajú montovať. Jedna z garáží skrývala tiež motorku Yamaha bez evidenčných čísiel. Predbežnú hodnotu ukradnutých vecí policajti vyčíslili na 20 mil. Sk! Servis v areáli patrí Michalovi K. z Bratislavy. Čo na škandalózne odhalenie hovoria železnice? "Sklad v našom areáli používali protiprávne. Pozemok pod štyrmi garážami patrí železniciam a bol od nás legálne prenajatý," povedala hovorkyňa ŽSR Kornélia Blašková. Partii autičkárov hrozí obvinenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Zamestnanci Fabryky Wagon zostali bez peňazí
Sme 16.09.2003, Velecký - Štrajkujúci robotníci, nevyplatené mzdy, boj záujmových skupín o ovládnutie fabriky a napínavé valné zhromaždenie akcionárov. Takto sa skončila privatizácia najväčšej poľskej vagónky Fabryka Wagon v Ostrowie Wielkopolskom severne od Varšavy. Okolo 2500 zamestnancov tam takmer celý august blokovalo podnik a dožadovalo sa svojich výplat. Niektorí z nich sa dokonca odhodlali k hladovke.Už krátko po privatizácii vyšetrovala nových investorov poľská prokuratúra, pretože nevedno kam previedli tri milióny eur. Skupina troch slovenských podnikateľov skončila vtedy vo vyšetrovacej väzbe. Keď ich prepustili a vrátili im pasy, privatizéri z Poľska jednoducho odišli. Fabryka Wagon sa však ďalej zadlžovala.
Na vagónku dnes doliehajú dlhy okolo 90 miliónov eur, ktoré znemožňujú potrebnú modernizáciu podniku. Len na výplatách dlhuje spoločnosť okolo milióna eur. Vedenie vagónky nerešpektovalo ani kompromis, ktorý za občanov vyjednal starosta Ostrówa Wielkopolského: do polovice júla vyplatiť ľuďom aspoň 140 eur za každý mesiac. Peniaze mali pochádzať zo zákazky niekoľkých vagónov do Holandska.

Koľajové vozidlá a diely
Hospodársky denník 16.09.2003, do - Tatravagónka Poprad navŕši základné imanie o 105 mil. Sk, urobí to formou prednostného upisovania akcií doterajšími akcionármi spoločnosti. Vydá 105 kusov nových akcií na doručiteľa v menovitej hodnote 1 mil. Sk za akciu, čo je zároveň aj emisný kurz akcie. Základné imanie spoločnosti by tak malo dosiahnuť úroveň 1,372 mld. Sk. Termín na uplatnenie práva prednostného upisovania bol do 14. septembra. Ak sa v tejto lehote nepodarí upísať akcie v hodnote navrhovaného zvýšenia základného imania, môže sa navŕšiť len o upísané akcie. Majoritným vlastníkom Tatravagónky je spoločnosť Vapop, ktorá vlastní 91-percentný podiel. Podnik bol zapísaný do Obchodného registra 1. decembra 1994 so základným imaním 1,267 mld. Sk. V prvom polroku dosiahol zisk 11,1 mil. Sk. Sk, pri tržbách z predaja vlastných výrobkov a služieb vo výške 1,9 mld. Sk. Objem výroby bol v rovnakom období na úrovni 1,762 mld. Sk. Predmetom činnosti Tatravagónky je výroba a predaj koľajových vozidiel a ich dielov pre osobnú a nákladnú dopravu, údržba a opravy koľajových vozidiel.

Do žilinskej Stanice prichádza umelecký vlak
SITABRATISLAVA 15. 09.2003 - Priestor pre súčasné umenie prinesie už 26. septembra zrekonštruovaná stanica Žilina-Záriečie . Bývalá železničná zastávka sa tak koncom tohto mesiaca po ročnej prestavbe stane novým, na Slovensku jedinečným, centrom kultúry a miestom stretnutí umelcov. Otvorený kultúrny priestor "Stanica" je, ako tvrdia iniciátori jeho vzniku z občianskeho združenia Truc sphérique, "stanicou, kde sa oplatí vystúpiť." Vlak na Stanicu 26. septembra vypraví a zároveň ju aj slávnostne otvorí veľvyslankyňa SR v Poľsku Magda Vášáryová. Cesta do novej Stanice začína v špeciálne vypravenom vlaku z hlavnej stanice v Žiline 26. a 27. septembra o 19:00. Na pasažierov vlaku, ale aj ostatných čaká medzinárodné predstavenie. Divadelný projekt "Cesta do stanice" pripravila slovensko - holandská dvojica režisérov Viliam Dočolomanský a Per Spildra Borg. So starou železničnou stanicou sa zároveň v programe rozlúči aj 40 mladých hercov, performerov, tanečníkov a hudobníkov z 11 krajín Európy - Slovenska, Poľska, Anglicka, Ruska i Fínska. Premiérový program Stanice bude prístupný aj pre návštevníkov medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Do Stanice ich 27. septembra odvezie autobus, ktorý bude o 16:30 pristavený pred Divadlom Andreja Bagara. Odvoz autobusom je v cene vstupenky na divadelné predstavenie. Vstupenky sú v predaji v sieti kníhkupectiev Artfórum, CK Satur, v pokladni nitrianskeho Divadla A. Bagara a predávajú sa aj cez internet na www.stanica.sk. Lístky na predstavenie sa nebudú predávať priamo na mieste. Agentúru SITA informoval Marek Adamov z občianskeho združenia Truc Sphérique.

Železnice SR a Železničná spoločnosť si odporujú, či pokladníčky majú o výluke ľudí informovať
KORZÁR 12.09.2003, Sabo, Košice - Výluky na železniciach sú častou záležitosťou, dobrým zvykom však býva, že prepravca cestujúceho pred zakúpením si cestovného lístka na túto skutočnosť upozorní. Nie je to tak vždy, ako sme sa dozvedeli od ženy, ktorá včera cestovala z Košíc do Prešova. "Na košickej stanici som si kúpila ráno cestovný lístok na vlak do Prešova s odchodom o 7.45 hod. Nastúpila som doň s vedomím, že sa pohodlne dopravím do cieľa svojej cesty. Z tohto pocitu ma však prebudila sprievodkyňa pri kontrole lístka, keď mi zvestovala, že v Kysaku musím prestúpiť na autobus. Ľuďom vo vlaku sa to nepáčilo, hromžili, no čo už v takej chvíli narobíte. Keby to aspoň vyhlásili v rozhlase pred odchodom vlaku, vrátila by som lístok a podľa rozhovoru s cestujúcimi vo vlaku by tak urobili viacerí," dozvedeli sme sa od pani Kataríny, ktorá dodala: "V Kysaku som teda spoločne s ostatnými prestúpila na autobus, no ten nás doviezol len do Drienovskej Novej Vsi , tam začali niektorí vystupovať. Opýtala som sa teda vodiča, či pokračuje v ceste do Prešova. Odpovedal, že musím vystúpiť a opäť prestúpiť na vlak, o tom som tiež nebola informovaná. na tridsiatich kilometroch cesty sa teda dvakrát prestupovalo, keby som to vedela, šla by som autobusom," vysvetľuje pani Katarína, ktorá považuje správanie sa pracovníkov železníc za nekorektné. "Pripadala som si ako v nejakej zaostalej krajine, železnice chcú asi zarobiť stoj čo stoj. Vôbec im nevadí, že s ľuďmi, svojimi zákazníkmi, narábajú ako s chovnými králikmi." O vyjadrenie k spomínaným skutočnostiam sme požiadali zástupcu vedúceho oddelenia riadenia dopravy pre výluky ŽSR Gabriela Sikorského. "Na trati sa robila pravidelná údržba, nič mimoriadne. Trvala štyri dni v čase od 7.25 do 11.50 hod., no dnes by už malo byť všetko v poriadku. Informovanosť cestujúcich je však už v kompetencii ZSSK . Jej pracovníci, čiže pokladníčky, sú povinné o týchto veciach ľudí vopred informovať, vo vlaku sprievodkyňa môže prestup už len pripomenúť. Odo mňa majú všetky informácie o výlukách, zrejme si svoje povinnosti neplnia, už viackrát im to bolo vytknuté," vysvetlil G. Sikorský. Prednosta Obchodno-prepravnej správy osobnej prepravy ZSSK Ing. Ladislav Olexamá však na vec iný názor. "Nie je povinnosťou osobnej pokladníčky informovať cestujúcu verejnosť o výlukách, pretože cestujúci si môže cestovný lístok zakúpiť aj v predpredaji, a to najskôr 60 dní pred nástupom cesty. Navyše cestovné lístky neplatia na konkrétny vlak, pokial nie sú viazané k rezervačnému dokladu, či už miestenke, alebo ležadlu. Cestujúci môže v čase platnosti cestovného lístka cestovať ľubovoľným vlakom," vysvetľuje L. Olexa a dodáva, že o konaní výluk a o prestupe na iný dopravný prostriedok je cestujúca verejnosť informovaná výveskami. "Tie sú umiestnené na viditeľných miestach v priestoroch železničnej stanice. Zároveň pred každým pravidelným odchodom vlaku, ktorého sa výluka týka, sú cestujúci o prestupe na iný dopravný prostriedok priebežne upozorňovaní staničným rozhlasom. V prípade, že cestujúci využili cestovný lístok na celej trati, ani v prípade výluky nemajú nárok na vrátenie cestovného."

Rusko nabízí ČR v rámci deblokace dluhu zastaralé vlaky
Česká tisková kancelářPRAHA 15. 09.2003 - Rusko v rámci splácení dluhu vůči České republice nabízí asi 40 motorových vlaků. ČD jejich zařazení do vozového parku zvažují, přestože ruské soupravy nejsou nejmodernější. Deblokace ruského dluhu však spočívá v tom, že Rusko je České republice prodá se slevou. Cena se tak může podle odhadů pohybovat v řádech až desítek milionů dolarů. Uvedla to dnes Česká televize v hlavní zpravodajské relaci.Vlak, který ruská strana nabízí, se podle ČT velmi podobá prvním vozům metra, které kdysi začínaly jezdit v Praze. Oba stroje totiž pocházejí ze stejné továrny. "Není to nejmodernější technika, ale do určité míry by nám to pomohlo s modernizací vozového parku," řekl ČT Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD . České dráhy chtějí tyto vozy nasadit na regionálních tratích, kdy nyní jezdí stroje až 50 let staré. Ruské vozy jsou ovšem nadměrně těžké a tratě se pod nimi budou podle odborníků rychleji opotřebovávat, což bude stát i více peněz. ČD mohou ruské vlaky koupit až poté, co jejich provoz v tuzemsku schválí drážní úřad. To se zatím nestalo, dodala ČT. Dnešní tisk informoval o tom, že společnost Falkon Capital, kterou si vláda Miloše Zemana vybrala jako prostředníka pro vymáhání ruského dluhu, o tuto zakázku přijde. Ruští ministři si údajně nepřejí, aby mezi nimi a Českou republikou asistovaly při vyřizování závazků z minulosti soukromé firmy. Rusko původně dlužilo ČR 3,6 miliardy dolarů, tedy asi 110 miliard korun. Poté, co pohledávku 2,5 miliardy dolarů odkoupila od české vlády společnost Falkon Capital za zhruba 22 procent hodnoty, se ruský dluh snížil na 1,1 miliardy dolarů jistiny, včetně nesplacených úroků.

Vážska vodná cesta - Železničná, cestná i vodná
Hospodársky denník 17.09.2003, Zora Petrášová - Už v tomto roku je naplánovaný začiatok prác na stavbe Vodné dielo Sereď - Hlohovec, ktoré sa má dokončiť v roku 2006. Ide o realizáciu prvej časti národného projektu Vážska vodná cesta s prepojením na Odru vodným kanálom Žilina - Bohumín a vytvorením Eurokoridoru sever - juh, čím sa naplní Európska dohoda o hlavných vnútrozemských cestách medzinárodného významu (AGN), ktorú podpísali 24. 6. 1967 v Helsinkách a nadobudla platnosť v roku 1999. Úvodnú štúdiu koridoru s vybudovaním vodnej cesty Dunaj - Váh - Odra a na to nadväzujúcich programov vypracovala už v roku 1992 spoločnosť EMI Žilina. V roku 1994 založili Slovenskú vážsku spoločnosť (SAVAS). Vážska cesta je budovaná na výhode geografickej polohy jednotlivých subregiónov s využitím ekologického a krajinárskeho aspektu vo väzbe na doteraz vybudovaný priemyselný potenciál a dopravnú infraštruktúru koridoru. Na úseku Slovenska budú v dĺžke viac ako 260 kilometrov vedené trasy troch druhov prepravy - železničnej, cestnej a vodnej. Na území Trnavského samosprávneho kraja začalo aktívnu činnosť Združenie pre rozvoj mikroregiónu Vážska vodná cesta so sídlom v Hlohovci, ktorého cieľom je podporovanie podnikateľských aktivít na regionálnej, národnej i medzinárodnej úrovni a príprava na spoločné rozvojové programy v rámci projektu Vážska vodná cesta. Združenie má členov z radov podnikateľov, zástupcov miest i občanov regiónov Piešťany, Hlohovec, Sereď a Trnava, pričom ich počet neustále rastie predovšetkým v súvislosti s veľkým záujmom o tvorbu rozvojových projektov, s možnou účasťou na využití podporných fondov EÚ. Združenie sa tiež bude uchádzať o členstvo v nadnárodnom združení Eurokoridor sever - juh, ktoré by mali tvoriť zo Slovenska VÚC Trnavského, Trenčianskeho, Žilinského a Nitrianskeho kraja. V Česku je to Moravsko - sliezsky región a v Poľsku vojvodstvo Lobušské, Dolnosliezske, Opolské, Siezske a Zachodniopomorské.

Transrapid dobýja Čínu
TASRHospodárske noviny 17.09.2003 - Magnetická dopravná dráha Transrapid , ktorá spája centrum Šanghaja s jeho letiskom Pudong, je po odstránení kolaudačných nedostatkov znova v skúšobnej prevádzke. Uplynulý víkend ju využil aj nemecký prezident Johannes Rau, ktorý je na štátnej návšteve v Číne. Vo vlaku s ním cestovalo krátky čas maximálnou rýchlosťou až 430 kilometrov za hodinu aj 60 členov jeho sprievodu. Vyše 30-kilometrovú trať z východiskovej do konečnej stanice zvládol vlak za necelých 10 minút. V prvom októbrovom týždni bude šanghajský Transrapid znovu v skúšobnej prevádzke a bude ním môcť cestovať aj verejnosť. Od 1.1. už bude tento moderný dopravný systém v riadnej komerčnej prevádzke. Denne bude odvážať na letisko a z neho do centra hospodárskeho srdca Číny asi 45.000 cestujúcich. Úspešná skúšobná prevádzka opäť zvýšila záujem o tento projekt. Podľa nemeckého denníka Die Welt si do Šanghaja prídu ako prví pozrieť a študovať tento projekt experti na dopravu z Hongkongu i holandského Rotterdamu. Tento týždeň sa chcú Transrapidom povoziť aj členovia Forbesovho Hospodárskeho fóra. Okrem toho sa o projekt znovu zaujímajú aj predstavitelia čínskej vlády, ktorí by v blízkej budúcnosti mali rozhodnúť o vybudovaní novej 1300-kilometrovej dlhej dopravnej tepny medzi Šanghajom a Pekingom. Pôvodne sa o tomto projekte malo rozhodnúť už na jeseň tohto roka, ale vláda rozhodnutie odsunula na jar 2004. Experti sa domnievajú, že tak urobila preto, aby Transrapid mohol dovtedy dokázať svoje prednosti.

Transrapid v Číne znovu oživil nádej na využívanie tejto modernej technológie
TASRŠanghaj 16. 09.2003 - Magnetická dopravná dráha Transrapid , ktorá spája centrum Šanghaja s jeho letiskom Pudong, je po odstránení kolaudačných nedostatkov znova v skúšobnej prevádzke. Uplynulý víkend ju využil aj nemecký prezident Johannes Rau, ktorý je na štátnej návšteve v Číne. Vo vlaku s ním cestovalo krátky čas maximálnou rýchlosťou až 430 kilometrov za hodinu aj 60 členov jeho sprievodu. Vyše 30-kilometrovú trať z východiskovej do konečnej stanice zvládol vlak za necelých 10 minút. V prvom októbrovom týždni bude šanghajský Transrapid znovu v skúšobnej prevádzke a bude ním môcť cestovať aj verejnosť. Od 1. januára už bude tento moderný dopravný systém v riadnej komerčnej prevádzke. Denne bude odvážať na letisko a z neho do centra hospodárskeho srdca Číny asi 45 000 cestujúcich. Úspešná skúšobná prevádzka opäť zvýšila záujem o tento projekt. Podľa nemeckého denníka Die Welt si do Šanghaja prídu ako prví pozrieť a študovať tento projekt experti na dopravu z Hongkongu i holandského Rotterdamu. Tento týždeň sa chcú Transrapidom povoziť aj členovia Forbesovho Hospodárskeho fóra. Okrem toho sa o projekt znovu zaujímajú aj predstavitelia čínskej vlády, ktorí by v blízkej budúcnosti mali rozhodnúť o vybudovaní novej 1 300 kilometrovej dlhej dopravnej tepny medzi Šanghajom a Pekingom. Pôvodne sa o tomto projekte malo rozhodnúť už na jeseň tohto roka, ale vláda rozhodnutie odsunula až na jar 2004. Experti sa domnievajú, že tak urobila preto, aby Transrapid mohol dovtedy dokázať svoje prednosti. Vláda si opäť vyžiadala ekonomické porovnania medzi viacerými koľajovými dopravnými systémami a Transrapidom .

Za maľovanie na vlaky odsúdili muža na 18 mesiacov
SITAKODAŇ 16. 09.2003 (AFP) - Kodanský súd odsúdil na 18 mesiacov väzenia pouličného umelca za to, že svojimi grafickými výtvormi skrášľoval vlaky a iné verejné plochy. 31-ročný Ronnie Lysholm Klibo Frederiksen bol taký pyšný na svoje výtvory na vlakoch v Dánsku a Nemecku, že si každý z nich aj odfotil. Film ho ale nakoniec usvedčil pred súdom. Súd ho uznal vinným za najmenej 70 nápisov na vlakoch patriacich Dánskym štátnym železniciam, ktoré vedú neúspešný boj proti armáde vandalov. Napriek stále väčším trestom železnice oznámili len počas minulého roku asi 50 000 prípadov vandalizmu.

Železnica dohodu nedodržala
Sme 18.09.2003, Martinková Jana - Železničná spoločnosť napriek prísľubu jej vedenia neodpredala Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti dohodnutý počet železničných vozňov. Po predložení cenovej ponuky vyradených vozňov spoločnosť dodatočne 5-násobne zvýšila ceny. Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť preto namiesto potrebných piatich motorových a štyroch prívesných vozňov odkúpila len tri motorové vozne a dva prívesné vozne. Z tohto dôvodu nemohla podľa plánu, teda od 2.9. začať prevádzku aj na úseku Zohor - Rohožník. "Túto situáciu riešime hľadaním alternatívnych koľajových prostriedkov mimo územia Slovenska. Rokujeme vo viacerých európskych krajinách. Cenové ponuky by sme mali dostať v krátkom čase," povedal Roman Filistein, predseda dopravnej komisie kraja a predseda predstavenstva Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti. Podľa jeho slov sa Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti už podarilo na tento účel získať úver od nemenovanej banky a rokujú s ďalšími.
Filistein dodal, že kraj uvažuje o rozšírení prevádzkovanej regionálnej dopravy o ďalšie trate, ale všetko bude závisieť od dotácií štátu do železničnej dopravy. "Kraj sa už prostredníctvom svojho predsedu Ľuba Romana obrátil na ministra financií Ivana Mikloša so žiadosťou o rozpočtové opatrenie. S Trnavským samosprávnym krajom sme sa v zásade už dohodli na tom, že vlaky Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti by zabezpečovali aj tú časť vlakových spojov, ktoré sa dotýkajú len Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja," povedal Filistein. Ako povedal, štát by tým ušetril približne polovicu na tento účel vyčlenených verejných finančných prostriedkov. Jeden vlakový kilometer realizovaný ZSSK totiž dotuje 153 korunami, kraj by potreboval len 70 - 75 Sk.
"Súčasne vieme získať ďalší balík vlakových kilometrov, ktoré by sme chceli použiť na rozbehnutie rýchlodráhy na území Bratislavy," dodal Filistein. Mala by premávať medzi Devínskou Novou Vsou a hlavnou stanicou , kde v súvislosti s výstavbou tunela Sitiny dochádza v oblasti Polianky a Patrónky už teraz ku kolapsovým situáciám.

500-miliónový kšeft
MARKÍZA 37/2003, 08.09.2003, Ferko Ľubomír - Kúpiť za 10 mil. veci v hodnote takmer 0,5 mld, to už je teda poriadny kšeft! Pred časom sa podaril neznámej firme s.r.o. Realitný dom, so sídlom v dedinke Perín-Chým neďaleko Košíc.
Toľko jej stačilo zaplatiť za 26 zmodernizovaných železničných vagónov, z ktorých sú dodnes zostavované Intercity vlaky Tatran a Kriváň. S obchodom snov však nesúhlasili Železnice SR. Do spomínaných vozňov investovali formou splátok stovky miliónov korún. A zrazu nemali ani vlaky ani peniaze. Správca konkurznej podstaty skrachovanej košickej firmy TORY-leas, ktorej dovtedy vagóny patrili, ich bez vedomia Železníc predal. Niet divu, že sa nespokojní železničiarski šéfovia obrátili na orgány činné v trestnom konaní. Spomínaného správcu konkurznej podstaty, bývalého košického sudcu, JUDr. M.K. vyšetrovateľ obvinil z trestných činov sprenevery a falšovania verejnej listiny, úradnej pečate a uzávery. Trestnému stíhaniu za pomoc pri sprenevere a falšovaní čelí aj sudcova spoločníčka, tiež doktorka práv Z.K. Podľa lízingovej zmluvy s košickou firmou TORY-leas z roku 1996 Železnice mali za spomínané vozne zaplatiť postupne niečo vyše 732 mil. Sk. Samozrejme, po celý tento čas ich mohli využívať. Železnice platili, IC vlaky bez problémov premávali. V decembri 2000 však košický Krajský súd vyhlásil na lízingovú spoločnosť konkurz. Za hojne využívané vagóny železničiari dovtedy "vycálovali" 722.779.000 Sk. Vo vzduchu ostalo visieť takmer 10 mil. Začiatkom augusta 2001 vedenie Železníc zverejnilo informáciu, že správca konkurznej podstaty predal pár týždňov predtým všetkých 26 vozňov neznámej spoločnosti. "Firma Realitný dom, s.r.o., vznikla len mesiac predtým, ako jej správca predal vagóny, čo je zaujímavé a podozrivé," uviedol vtedajší hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Za pozoruhodnú môžeme považovať aj ďalšiu skutočnosť. Cena za predmet lukratívneho obchodu sa takmer rovnala zostatku splátok, ktoré mali Železnice podľa zmluvy zaplatiť. Podľa vyjadrenia Miloša Čikovského všetko smerovalo k tomu, aby cenné imanie nový majiteľ predal železničiarom za oveľa vyššiu sumu ako spomínaný doplatok zmluvy. "Prvým krokom zo strany správcu konkurznej podstaty bolo vypovedanie lízingovej zmluvy. Na následnom rokovaní sľúbil, že jej predmet neodpredá a záležitosť vyrieši podľa zákona o konkurze a vyrovnaní." Hneď nato si železnice listom uplatnili nárok na odkúpenie vagónov. Celá vec však dopadla inak - ich predajom neznámej firme. Mimochodom, Realitný dom neskôr "tovar" ponúkol Železniciam - za 300 mil. Sk. Najväčšími veriteľmi skrachovanej firmy boli Daňový úrad Košice IV s pohľadávkou 96 mil. Sk. Slovenskej kreditnej banke "lízingovka" dlhovala 64 mil. a - Železnice SR. Im "visela" v súvislosti s inými finančnými transakciami vyše 81 mil. Sk! "Správca požiadal Krajský súd Košice o vydanie súhlasu na odpredaj s tým, že o ňom upovedomil najväčších veriteľov - daňový úrad a Slovenskú kreditnú banku. Na Železnice však akosi zabudol," povedal Miloš Čikovský. "S takýmto stavom sme nemohli byť spokojní, preto sme podnikli právne kroky na ochranu svojich záujmov a zároveň sme Generálnej prokuratúre poslali trestné oznámenie." "Ako správca konkurznej podstaty musím podľa zákona predať majetok čo najvýhodnejšie, aby som mohol v najvyššej možnej miere uspokojiť veriteľov," reagoval JUDr. M.R. "Železnice mi ponúkali 26.000 Sk za vozeň, ja som za ne dostal oveľa viac. Boli riadne ohodnotené znalcom, posudok podpísal aj dekan jednej z fakúlt Dopravnej univerzity v Žiline. Zo zákona som povinný dňom vyhlásenia konkurzu všetky zmluvy zrušiť a začať zhodnocovať prednostného práva odpredať niečo tomu, kto už zaplatil väčšinu kúpnej ceny." Podľa správcových slov musel vagóny predať čo najrýchlejšie. Neboli totiž poistené a keby sa s nimi niečo stalo, ručil by za ne celým majetkom. Ak jestvuje možnosť poškodenia majetku úpadcu, zákon správcovi konkurznej podstaty ukladá predať ho čo najskôr. Situácia je teda obdobná ako v prípade, keď vám vezmú auto kúpené na splátky, pretože lízingová firma skrachovala. Nikoho nezaujíma, či ste už zaplatili 10 alebo 99% ceny. V rovnakej pozícii sa ocitli aj Železnice SR. Nezmierili sa s ňou. Orgány činné v trestnom konaní preskúmali ich podanie a rozhodli o začatí trestného stíhania proti bývalému sudcovi a jeho spoločníčke. Z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že na majetku konkurznej podstaty spoločnosti TORY-leas, s.r.o., Košice spôsobili škodu vyše 400 mil. Sk. Trhová hodnota predaných vagónov bola totiž podstatne vyššia ako cena, za ktorú sa k nim dostal Realitný dom, s.r.o. Inkriminované vozne nakoniec skončili v rukách železničiarov. "V rámci mimosúdnej dohody sme ich v priebehu minulého roka kúpili od Realitného domu za približne 12 mil. Sk," povedal nám hovorca dnes už Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na trestné stíhanie dvojice obvinených, hoci právne zdatný bývalý sudca využíva všetky možnosti na oddialenie záverečného návrhu na podanie obžaloby...
Stručný vývoj kauzy
1996 - podpis lízingovej zmluvy na 26 vozňov medzi ŽSR a TORY-leas, s.r.o., Košice
december 2000 - vyhlásený konkurz na TORY-leas, Železniciam ostáva doplatiť 10 mil. Sk
január 2001 - správca konkurznej podstaty vypovedá lízingovú zmluvu
február 2001 - ŽSR uplatňujú nárok na odkúpenie vozňov
máj 2001 - vznik firmy Realitný dom, s.r.o., so sídlom v obci Perín-Chým
jún 2001 - správca predáva vozne Realitnému domu za zostatok lízingových splátok - cca 10 mil. Sk
august 2001 - Železnice podávajú trestné oznámenie
jún 2002 - Realitný dom predáva vozne za 12 mil. Sk Železniciam
júl 2002 - začína sa trestné stíhanie správcu konkurznej podstaty a jeho spoločníčky pre trestné činy sprenevery a falšovania verejnej listiny

Rýchlovlaky
MARKÍZA 38/2003, Potančok Adrián - Rýchlovlak Eurostar, známy z trate medzi Parížom a Londýnom, nedávno vytvoril rekord vo Veľkej Británii. Nový úsek medzi tunelom pod Lamanšským prielivom a lokalitou Graves End na severe grófstva Kent prešiel rýchlosťou 334,7 km/h. Eurostar budú na tejto trase jazdiť od 28.9. Umožní im to skrátiť čas cestovania z Londýna do Paríža o rovných 20 minút, teda na 2 hodiny a 35 minút, z britskej metropoly do Bruselu trvá cesta 2 hodiny a 20 minút. Rýchlosť však nie je závratná, lebo vo Francúzsku dosiahli na železnici dodnes neprekonaných 515,3 km za hodinu. Vlajková loď železničnej dopravy EÚ vznikla ďalším vývojom známeho francúzskeho rýchlovlaku TGV. Mnohými linkami spája stanicu London Waterloo Int. s parížskym Nordom a bruselským Midi. Vlaky Eurostar môžu prepraviť až 800 cestujúcich. Vo všetkých prípadoch ide o luxusne zariadené priestory á la V.I.P. salóniky na letiskách. Súkromná spoločnosť, ktorá ich prevádzkuje, likviduje nielen lodné trajekty cez kanál (čo sa jej už takmer podarilo), ale chce súperiť tiež s leteckou dopravou medzi Londýnom a Parížom, respektíve Bruselom. Rozhodne na to má, veď vo francúzskej i britskej metropole sú letiská veľmi vyťažené a navyše situované dosť ďaleko od mesta. Čas (i ceny) sú tak úplne porovnateľné, lebo kým sa cestujúci dostane na letisko a z neho, Eurostar ho dopraví priamo do centra mesta. TGV je francúzska skratka pre Train a Grand Vitesse, teda vlak vysokých rýchlostí. Slúži predovšetkým na spojenie Paríža s ostatnými regiónmi krajiny galského kohúta. Konštruktéri využili mnohé inovácie na dosiahnutie nižšej hmotnosti a zrýchlenie jazdy v zákrutách. Prvá komerčná prevádzka TGV sa začala v roku 1981 na úseku Paríž - Lyon, teraz už pretínajú celé Francúzsko. Pred 13 rokmi špeciálne upravený TGV Atlantique vytvoril spomínaný svetový rekord pre osobné vlaky. Bežne je priemerná rýchlosť týchto dopravných prostriedkov "len" 245 km/h, neovplyvňuje ju hmla či iné rozmary počasia. Na najvyťaženejšej trati Paríž - Lyon denne prepravia zhruba 40.000 pasažierov. S vysokorýchlostnou traťou, hoci zatiaľ jedinou (vedúcou z Madridu do Sevilly), sa poriadne poponáhľali aj Španieli. Trasa Barcelona - Madrid - Sevilla má zabezpečiť napojenie na železničnú sieť Francúzska, a tým aj celej Európy. Úspechy žne "nemecká strela" Inter City Express (ICE). Do prevádzky ju uviedli v roku 1991 na trase z Hamburgu do Mníchova cez Frankfurt nad Mohanom. Na svetovej výstave EXPO 2000 v Hannoveri predstavili tretiu, najrýchlejšiu verziu. V sedadlách bieleho vlaku je zásuvka na slúchadlá a v 1. triede sú dokonca televízory zabudované v operadlách potiahnutých modrou kožou. Vo vagóne triedy business-service nájdete kompletné komunikačné stredisko. Obloženie z dreva dodáva interiéru elegantný vzhľad. Už na prvý pohľad krásne súpravy ICE 3 využívajú svoje parametre naplno na novej rýchlodráhe z Kolína nad Rýnom do Frankfurtu nad Mohanom, ktorá od vlaňajška spája obe mestá. Pri rýchlosti až 300 km/h sa čas vyhradený na cestu skráti z dnešných vyše 2 hodín na menej než 60 minút. Na severe pokračujú do Porúria, Holandska, Belgicka a Francúzska a na juhu idú z Frankfurtu do Mníchova, Stuttgartu a do Švajčiarska i Rakúska. Prvý vysokorýchlostný vlak na svete však bol japonský Šinkansen, prvenstvo si stále udržiava v najvyššej priemernej rýchlosti na železnici. V roku 1964 dali do prevádzky trať v dĺžke 515 km nazvanú Tokaido, spájajúcu Tokio s Ósakou. Zaznamenala obrovský úspech, hoci jazdnú rýchlosť vlaku spočiatku obmedzili na 210 km/h (dnes 270 km/h). V súčasnosti už súpravy novej generácie E2-1000 testujú na 360 km/h. Trate Šinkansen sú určené na osobnú dopravu. Denne ju využije asi 400.000 pasažierov. Šinkanseny majú zväčša poetické mená ako Prianie, Ozvena, Lúč či Malá perla. Chodia skutočne načas. Hovorí sa, že keď do súpravy nastupovala britská kráľovná Alžbeta II., povedala: "Tento expres je presnejší ako hodinky." Faktom však zostáva, že v danej chvíli mal vlak už 3-minútové meškanie a pribudlo ďalšie, lebo museli naložiť 150 kusov batožiny panovníčky a jej sprievodu. Vo vývoji vysokorýchlostných vlakových systémov vedie v súčasnosti západná Európa. Taliansky Pendolino, ktorý si České dráhy objednali pred 8 rokmi, by mal už koncom roka 2004 premávať na trati Berlín - Praha - Viedeň, pričom čas jazdy bude kratší o 1/5. Hoci Pendolino môže uháňať rýchlosťou až 230 km/h, na železniciach v Česku ju dokáže "vytiahnuť" len na 160 km/h. Pendolino do bežnej prevádzky začlenia na budúci rok v máji. "Aj my sme uvažovali o vlakoch Pendolino, dokonca sme sa dohodli s Českými dráhami o spoločnom nákupe, ale zmluvu sme napokon nepodpísali. Nemáme na to finančné zdroje a štát dosiaľ nie je ochotný investovať do takýchto projektov," vysvetľuje PhDr. Miloš Čikovský, hovorca Železničnej spoločnosti.

Za maľovanie na vlaky odsúdili muža na 18 mesiacov
SITA/ KODAŇ 16. 09.2003 (AFP) - Kodanský súd odsúdil na 18 mesiacov väzenia pouličného umelca za to, že svojimi grafickými výtvormi skrášľoval vlaky a iné verejné plochy. 31-ročný Ronnie Lysholm Klibo Frederiksen bol taký pyšný na svoje výtvory na vlakoch v Dánsku a Nemecku, že si každý z nich aj odfotil. Film ho ale nakoniec usvedčil pred súdom. Súd ho uznal vinným za najmenej 70 nápisov na vlakoch patriacich Dánskym štátnym železniciam, ktoré vedú neúspešný boj proti armáde vandalov. Napriek stále väčším trestom železnice oznámili len počas minulého roku asi 50 000 prípadov vandalizmu.

Rezort zatiaľ nechce vlastnícke zmeny v ŽZÚ
(SITA) BRATISLAVA 18. 09.2003 - Rezort dopravy vláde navrhne ďalej nesledovať úlohu z roku 2001, podľa ktorej mal zabezpečiť zmenu vlastníckych vzťahov v Železničnom zdravotnom ústave (ŽZÚ). Po schválení nového zákona o verejnom zdravotníctve sa totiž hospodársko-právne postavenie ústavu uvedie do súladu s týmto zákonom. Vyplýva to z materiálu, ktorý rezortné ministerstvo predložilo na pripomienkové konanie. Pôvodne ministerstvo chcelo ústav začleniť do regulačného úradu železničnej dopravy, a teda ho zrušiť už ku koncu roka 2001. Keďže sa však pripravovala koncepcia verejného zdravotníctva, rezort požiadal o odklad plnenia úlohy do 30. septembra 2003. Minister dopravy dostal v roku 2001 za úlohu zabezpečiť zmenu vlastníckych vzťahov v troch rezortných príspevkových organizáciách a jednej rozpočtovej organizácii. Zmena vlastníckych vzťahov vo Výskumnom ústave dopravnom, Výskumnom ústave spojov a Ústave cestnej dopravy už skončila, alebo je pred ukončením. Zostala len príspevková organizácia Železničný zdravotný ústav. ŽZÚ bol zriadený v roku 1993 po delimitácii Železničnej nemocnice s poliklinikou z federálnej organizácie ČSD ako rozpočtová organizácia Železničná hygienická stanica. V roku 1995 sa organizácia premenovala. Roku 2001 sa zmenila hospodársko-právna forma ústavu z rozpočtovej na príspevkovú organizáciu. Ústav je správny, dozorný a metodický orgán na úseku ochrany zdravia v železničnej doprave. Plní tiež funkcie na úseku ochrany zdravia pri schvaľovaní hygienickej spôsobilosti osobných a nákladných vozňov na ďalšiu prevádzku. Hodnota majetku ústavu je 27 mil. Sk a pracuje v ňom 55 ľudí. Celkové príjmy ústavu v roku 2003 predstavujú 20,65 mil.. Sk, z toho zo štátneho rozpočtu 20 mil. Sk. Celkové výdavky sa predpokladajú vo výške 23,88 mil. Sk. Audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií z roku 2000 identifikoval ako jeden z výrazných problémov ústrednej štátnej správy nadmerné množstvo samostatných inštitúcií, ktoré pôsobia ako rozpočtové a príspevkové organizácie. Audit odporučil znižovať počet týchto organizácií najmä odštátnením, resp. integráciou s inými inštitúciami ústrednej štátnej správy alebo ich zrušením.

Diskusia o reforme železníc v Rakúsku pokračuje
SITA, VIEDEŇ 18. 09.2003 (APA) - V Rakúsku pokračuje diskusia o reforme železničnej spoločnosti Österreichische Bundesbahn (ÖBB), ktorá má vstúpiť do platnosti na začiatku roku 2004. Podľa štátneho tajomníka rezortu dopravy Helmuta Kukacku, nie je jasné či budú železnice po reforme obstarávať potrebné finančné prostriedky prostredníctvom kapitálového trhu, alebo zo štátneho rozpočtu. Minister financií Karl-Heinz Grasser už prisľúbil prevzatie starých dlhov ÖBB vo výške 6,1 mld. eur. Rezort financií zabezpečí ročne financie na úrovni 1,2 mld. eur na budovanie železničnej siete. Podľa Kukacku táto suma postačí na zrealizovanie generálneho dopravného plánu rozvoja železničných sietí. Podľa Kukacku je však isté, že štát aj naďalej preberie záruky za výstavbu železničnej infraštruktúry, ako aj udržanie likvidity spoločnosti. Ako dodal, ide o čisto technickú otázku, akou formou bude štát financovať železnice. "Samozrejme, že rezort financií zvolí riešenie optimálne z hľadiska maastrichtských kritérií," dodal.

Rakouská vláda plánuje omezit výhody a propouštět železničáře
(zpravodaj ČTK) VÍDEŇ 18. 09.2003 - Rakouská vláda se chystá omezit rozsah výhod zaměstnanců rakouských železnic (ÖBB). Tyto změny jsou součástí reformy drah, která počítá také se snižováním zaměstnanosti v podniku. Odboráři požadují jednání o reformních plánech, v opačném případě nevylučují stávky. Ministerstvo dopravy v návrhu změn trvá hlavně na zrušení stávající ochrany zaměstnanců před propouštěním anebo přeřazením do jiné společnosti, což se dotkne pracovníků mladších 40 let, pokud nebude mít pro ně společnost práci. V případě, že by zaměstnanec na tuto úpravu nepřistoupil, mohla by mu dát firma výpověď. Železničáři v budoucnu zřejmě nebudou mít nárok ani na automatickou úpravu výdělků a změní se také systém odměňování. Cílem reformy drah je mimo jiné snížit jejich závislost na státních dotacích, vláda současně na sebe převezme dluhy železnic v objemu šest miliard eur. Ministr financí Karl-Heinz Grasser chce, aby se státní podpora ÖBB snížila do roku 2010 ze současných 4,4 miliardy eur o jednu miliardu eur. V tomto období by mělo řady ÖBB opustit na 12.000 ze současných zhruba 48.000 zaměstnanců. Resort dopravy však požaduje od ministerstva financí záruku, že dráhy dostanou zdroje na rozvoj infrastruktury. Experti upozorňují, že zásah do práv zaměstnanců ÖBB je právně choulostivá věc. Zákonodárce prý sice může prosadit změny, ale pouze v přiměřeném rozsahu a je-li to ve veřejném zájmu. Odboráři, kteří výrazné zhoršení postavení zaměstnanců odmítají, zvažují napadení celé reformy ÖBB u ústavního soudu.

Řidiči podceňují nebezpečí na železničních přejezdech
(ČTK) PRAHA 18. 09.2003 - Velký počet srážek automobilu s vlakem svědčí o tom, že řidiči často podceňují nebezpečí, které jim na železničních přejezdech hrozí. Neuvědomují si totiž, že rozjetý vlak není schopen zastavit dříve než po 400 až 1000 metrech. Brzdná dráha závisí hlavně na rychlosti, hmotnosti vlaku a na sklonu trati. "Tyto nehody v naprosté většině případů zaviní řidiči automobilů. Nerespektují zákon, nevšímají si signalizace na přejezdech, svým chováním riskují životy své i životy spolujezdců," konstatoval Václav Špička z Autoklubu České republiky v prohlášení, které dnes poskytl ČTK. Autoklub za prvních sedm měsíců letošního roku eviduje 174 srážek automobilu s vlakem. Bylo při nich usmrceno 25 a zraněno 99 lidí. Proti stejnému období loňského roku jde o značný nárůst ve všech ukazatelích. Tehdy se stalo 134 nehod, při nichž přišlo o život 20 lidí a 56 lidí bylo zraněno. Za celý loňský rok zemřelo při srážce auta s vlakem 35 lidí, zraněno jich bylo 165. Těchto nehod bylo loni celkem 245. Mluvčí Autoklubu upozornil na bezpečnostní zásady, které musejí řidiči na železničních přechodech dodržovat. Motoristé by měli 50 metrů před přejezdem snížit rychlost na 50 kilometrů v hodině a koleje přejíždět třicetikilometrovou rychlostí. Pokud na signalizaci svítí přerušované bílé světlo, předpis sice dovoluje jet přes přejezd padesátikilometrovou rychlostí, řidiči by si ale měli být vědomi toho, že i signalizace může mít poruchu. "Jsou známy případy, kdy na přejezdu svítilo bílé přerušované světlo a současně projížděl vlak. Byla to sice ojedinělá technická závada, ale došlo k ní, v minulosti například na okraji Prahy," uvedl Špička. Řidič nemůže zastavit na železničním přejezdu a ani před ním a za ním ve vzdálenosti kratší než 15 metrů. Na přejezd nesmí v žádném případě vjet, když na signalizaci svítí červená světla, když se sklápějí nebo zdvihají závory a když je vidět nebo slyšet vlak. Má-li zabezpečovací zařízení poruchu, má u závor stát zaměstnanec dráhy. Pokud krouží červeným nebo žlutým praporkem, anebo za snížené viditelnosti červeným světlem, je zakázáno vjíždět na přejezd. Na české železniční síti je nyní zhruba 8800 přejezdů, z toho přes 3600 je vybaveno výstražnou signalizací, tedy semafory, nebo závorami. Na více než 5000 přejezdů upozorňují jen silniční značky, podle Českých drah jde většinou o tratě, které křižují polní cestu nebo místní silnicí.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , , VÚD , Alstom , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , koridory ,
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava - Bratislava-Rača , Trnava , Piešťany - Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Čadca , TREŽ , Skalité , Zwardoń
130-50: Galanta , Šaľa , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Levice , Kozárovce , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
180-8: Vrútky , Martin , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Margecany , Kysak , Košice , Prešov , TEŽ
190-6: Bánovce n/O. , V. Kapušany , Čierna n/T.

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , 680 , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata


Strana vytvorená: 23-IX-2003  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0338.htm)