Stojí iba polovica podchodu, kolaudácia nebude
Sme23.02.2004, (r) - Podchod pri (?!?) železničnej stanici v Petržalke nebol skolaudovaný. Dôvodom je, že stojí iba jeho polovica. Stavebné povolenie bolo vydané na podchod, ktorý sa nekončil na strane železničnej stanice na Panonskej ceste, ale pokračoval popod komunikáciu na panonskej ceste a vyúsťoval až na jej druhej strane pri Daňovom riaditeľstve. Prechádzanie cez Panonsku cestu je v súčasnosti riešené namiesto podchodom priechodmi pre chodcov.

Csáky chce 14 miliónov na oslavy vstupu
TASRPravda24.02.2004 - Vicepremiér Pál Csáky žiada od vlády takmer 14 mil. Sk na zabezpečenie osláv vstupu Slovenska do EÚ. Súčasne navrhuje, aby železnice dali občanom na cestu do Bratislavy a ďalších sídiel vyšších územných celkov polovičné cestovné.
Podľa neho by sa tak na oslavách mohli zúčastniť aj ľudia z okolitých miest a dedín. Tie sa uskutočnia 30.4. a 1.5. Aby boli oslavy kvalitne pripravené, Csáky navrhuje dať VÚC po 500.000 Sk.

Ministr dopravy prý zatím ČD neslíbil peníze na sociální program
Česká tisková kancelářPRAHA 23. 2.2004 - Ministr dopravy Milan Šimonovský (KDU-ČSL) prý zatím neslíbil vedení ČD , že zajistí ze státních peněz úhradu nákladů na tzv. doprovodný sociální program pro propuštěné železničáře. Těch by mělo letos podnik opustit asi šest tisíc. Šimonovský to řekl na dnešní tiskové konferenci. Generální ředitel drah Petr Kousal se podle svého tvrzení z minulého týdne s ministrem dohodl na tom, že jeho resort předloží vládě návrh na zvýšení peněz určených na odstupné železničářům.
ČD vyčíslily potřebu peněz na sociální program asi na 530 milionů korun. Letos firma od státu obdržela 208 milionů korun. Z toho asi 80 milionů korun slouží na podpory železničářům, kteří byli propuštěni loni a do roka nenašli novou práci. Na propouštěné v letošním roce podniku tedy zbývá asi 123 milionů korun. V případě, že pro ně stát nezajistí dostatek prostředků na sociální program, hrozí největší odborová centrála na dráze stávkou.
Šimonovský uvedl, že růst peněz na odstupné bude tématem pro další jednání s vedením ČD . Dráhy však podle něho musejí upřesnit počet propouštěných a těch, kteří na sociální program budou mít nárok. Odstupné z programu, které může dosahovat až 180 tisíc korun, totiž mohou získat jen železničáři, kteří mají určitý počet let do důchodu. Konkrétnější materiál o počtech propouštěných lidí vedení drah již připravuje. Ve středu o něm má management jednat s odbory, řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Podle odborového předáka Jaromíra Duška však ani 530 milionů, které chce na odstupné získat od státu vedení drah, nemusí stačit. Podle propočtů odborářů by 530 milionů vyšlo na odstupné pro asi 4000 lidí. Dráhy však chtějí propustit až 6000 ze 77.000 zaměstnanců. Není však jasné, zda budou všichni ze skupiny starších zaměstnanců, kteří mají nárok na sociální program.
Problémem ČD je podle Šimonovského přezaměstnanost. Na dopravní výkony, které dráhy zajišťují, zaměstnávají podle ministra příliš velký počet lidí. Odpovídající prý není ani věková ani kvalifikační struktura zaměstnanců.

SŽDC vypíše do dubna tendr na nové spojení hlavního nádraží Praha
Česká tisková kancelářPRAHA 23. 2.2004 - Pravděpodobně do konce dubna vypíše Správa železniční dopravní cesty (SŽDC) výběrové řízení na dodavatele tzv. nového spojení pražského hlavního nádraží. Stavba za devět miliard korun by měla do roku 2008 vytvořit nové železniční propojení hlavního nádraží a Masarykova nádraží se stanicemi Holešovice, Libeň a Vysočany, uvedl na dnešním Žofínském fóru generální ředitel SŽDC Jan Komárek.
První etapa, která by měla začít ještě letos, počítá s vybudováním spojení hlavního nádraží s vysočanským nádražím a Holešovicemi. Ve druhé etapě dráhy vybudují trasu z Masarykova nádraží do Vysočan a Holešovic. Následovat bude trasa z hlavního nádraží do Libně a poté z Masarykova nádraží do Libně.
Stavbě budou dominovat dva dvoukolejné tunely pod vrchem Vítkov o celkové délce 2,6 kilometru. Ty by měly pomoci minimalizovat dopad železniční dopravy na okolí. V současnosti zajišťují spojení trati po obou stranách Vítkova.
Nové spojení by mělo navazovat na I. železniční koridor Děčín – Praha – Břeclav, který by měl být dokončen v letošním roce, tedy s dvouletým zpožděním oproti předpokladu. Letos chce SŽDC s ročním zpožděním dokončit i modernizaci II. koridoru Bohumín – Břeclav. Modernizace jeho odbočné větve Přerov – Česká Třebová skončí v příštím roce. Za každý koridor SŽDC zaplatí 36,5 miliardy korun.

V ČR lidé jezdí vlakem nejčastěji z kandidátských zemí
Česká tisková kancelářPRAHA 23. 2.2004 - Česko drží primát v počtu cest vlakem na jednoho obyvatele v zemích kandidujících do EU, řekl dnes ČTK mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Ročně v ČR na každého občana připadá přibližně 17 jízd vlakem. Na druhém místě je Maďarsko s 13 cestami na obyvatele, následuje Slovensko s 11 cestami.
V ostatních kandidátských zemích připadá na každého obyvatele méně než deset cest. Například v Polsku je to šest jízd a ve Slovinsku sedm cest na obyvatele.
V zemích Evropské unie častěji než Češi nastupují do vlaků například Dánové, kde připadá 34 cest na obyvatele ročně, Rakušané s 23 jízdami a Němci a Nizozemci, kde připadá 20 cest na obyvatele. Naopak méně jízd na osobu je v kolébce železnice ve Velké Británii, kde na občana vyjde 16 cest vlakem ročně. Ve Francii, která drží pomyslnou "modrou stuhu" nejrychlejších vlaků světa, je to 15 cest na obyvatele.
Nejčastěji vlakem cestují Japonci s téměř 70 cestami ročně. V Evropě drží prim Švýcaři se 47 cestami vlakem.

SŽDC chce zaplatit všem věřitelům státních drah do pololetí
Česká tisková kancelářPRAHA 23. 2.2004 - Správa železniční dopravní cesty chce zaplatit všem věřitelům bývalé státní organizace ČD do pololetí. Na pokrytí dluhů vydala letos dluhopisy v objemu sedmi miliard korun. Peníze by správa mohla mít k dispozici v nejbližší době, řekl na tiskové konferenci generální ředitel firmy Jan Komárek.
Celkem správa železnice při transformaci ČD převzala po bývalé státní organizaci dluhy za 16,5 miliardy korun. Zhruba sedm miliard bylo započteno za pohledávky, které měly dráhy za státem.
Zbývajících asi devět miliard, jež dráhy dlužily 4,5 tisíce věřitelům, pokryjí dluhopisy a záloha, kterou již SŽDC obdržela od České konsolidační agentury. Od té správa železnice získala 2,2 miliardy korun, jimiž uhradila některé závazky, kvůli kterým hrozila exekuce. Zálohu bude SŽDC splácet z prodeje tzv. zbytného majetku bývalých státních drah. Ten již není nutný k provozování dopravy.
Prodávat se tak budou například nezprivatizované drážní byty, ale také pozemky, z nichž k nejlukrativnějším patří velké plochy v Praze-Bubnech či Vršovicích, nebo menší pozemky v Libni. SŽDC předpokládá, že bude na prodávaný majetek vypisovat veřejné soutěže. Cílem bude dosáhnout co nejvyšší prodejní ceny.
Tzv. zbytný majetek je v zákoně konkrétně vyjmenován. Zákon ho také určil k oddlužení bývalých státních ČD . Výnos z prodeje a případného provozování tak může být použit pouze na likvidaci dluhů po bývalých státních drahách. Ministr dopravy Milan Šimonovský připomněl, že současné České dráhy, rok po oddlužení, nemají žádné a tedy ani nové dluhy. První rok sice skončily s asi miliardovou ztrátou, ta je však pouze účetní.
Rozhodující část závazků pokryje emise dluhopisů. Ty jsou sedmileté a mají výnos 4,6 procenta. Koupilo je osm finančních institucí.
Konsolidační agentura bude také pro SŽDC vymáhat pohledávky za věřiteli bývalých státních ČD . Již od správy železnice převzala pohledávky za asi 500 milionů korun.
Transformační zákon rozdělil bývalou státní organizaci ČD loni v lednu na dvě nástupnické společnosti – správce dopravní cesty SŽDC a provozovatele dopravy ČD . Dluhy ponechal na správě železnice.

Slovenskí penzisti budú môcť v Maďarsku cestovať zadarmo
Pravda25.02.2004, Drábek Ivan - Slovenskí seniori dostanú k vstupu do EÚ od Maďarska darček. Od 1.5. budú môcť u našich južných susedov cestovať bezplatne. "Môžem to potvrdiť," povedala pre Pravdu Csilla Dósová z maďarského ministerstva hospodárstva a dopravy.
"Od 1.1. nadobudla platnosť právna úprava, podľa ktorej občania EÚ vo veku nad 65 rokov budú mať pri vnútroštátnom cestovaní rovnaké výhody, ako maďarskí občania a držitelia krajanských preukazov. Vstupom Slovenska do EÚ sa to bude vzťahovať aj na vašu krajinu," dodala.
Maďarskí dôchodcovia si už ôsmy rok užívajú bezplatné vnútroštátne cestovanie na železnici, v autobusovej aj hromadnej mestskej doprave. Rovnaké zvýhodnenie neskôr dostali aj držitelia maďarského krajanského preukazu. EÚ však od členských štátov vyžaduje rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ.
"Pravdepodobne to súvisí so záväzkom zamedziť diskriminácii," pripustil László Füle z Úradu pre zahraničných Maďarov. Či sa to na Slovensku prejaví poklesom záujmu starších ľudí o maďarský krajanský preukaz, to je podľa neho "otázka budúcnosti". "Je tu platný zákon a jeho budúci dosah zatiaľ neviem posúdiť," dodal.
V štátnej železničnej spoločnosti MÁV si nárok na bezplatné cestovanie zatiaľ začali uplatňovať najmä Rakúšania a Nemci. Dôchodcovia zo vzdialenejších krajín EÚ ešte nové úľavy prakticky neobjavili. S podstatným nárastom záujmu sa však ráta po vstupe nových členských krajín. "Som si istá, že pre dôchodcov zo susedného Slovenska to bude mimoriadne atraktívne," uviedla pre Pravdu dáma, ktorá sa predstavila len ako operátorka číslo 35. "Pravidlá sú veľmi jednoduché: Netreba si vybavovať nijaké voľné lístky či špeciálne preukazy. Stačí byť občanom EÚ a sprievodcovi sa preukázať dokladom totožnosti, napríklad pasom, potvrdzujúcim vek nad 65 rokov." Úľavy sa vzťahujú len na vozne druhej triedy vo vnútroštátnej preprave. "V medzinárodných rýchlikoch zostáva všetko po starom," upozornila.
MÁV podľa predbežných kalkulácií rátajú s tým, že po rozšírení EÚ využije možnosť bezplatného cestovania asi 20.000 zahraničných penzistov. Bolo by to 2 razy viac, ako ich vlani prišlo na krajanský preukaz. Ide však len o hrubý odhad, lebo oficiálna evidencia sa nerobí.
V budapeštianskom dopravnom podniku BKV predpokladajú 7% nárast počtu bezplatných cestujúcich. "Bude to pre nás znamenať zníženie ročných príjmov až o 200 mil. forintov (asi 33 mil. Sk), pričom štát sa nám nechystá stratu kompenzovať," uviedol pre Pravdu László Füzes. Úľavy sa v maďarskej metropole vzťahujú na všetky druhy hromadných dopravných prostriedkov vrátane metra a prímestskej železnice. "Prejaví sa to na deficite nášho podnikového rozpočtu. Je to cena, ktorú musíme zaplatiť, aby sme dodržali európske protidiskriminačné pravidlá," dodal Füzes.

Bezplatné cestovanie
- pre občanov EÚ nad 65 rokov - stačí sa preukázať osobným dokladom - vlak 2. triedy, autobusy, mestská hromadná doprava

Pred 90 rokmi sa začala pravidelná električková doprava z Viedne do Bratislavy
TASRSchwechat/Bratislava 24. 2.2004 - Takmer nepozorovane sa bratislavská železnica v týchto dňoch dožíva 90 rokov. Patrila k pionierskym trasám vtedy ešte novej elektrickej diaľkovej železnice. Pravidelná električková doprava z Gross Schwechatu do Bratislavy, kde bola konečná pri korunovačnom kopci, sa začala 5. februára 1914 a o dva mesiace neskôr, 13. apríla, už električka premávala aj z Viedne do Gross Schwechatu. Pravidelná prevádzka sa skončila v októbri 1935.
Pri nazretí do kroniky Zväzu priateľov železnice (VEF) možno zistiť, že asi 69 kilometrov dlhá trasa, ktorú električka prešla za dve hodiny, bola pred 90 rokmi nielen revolučná, ale bola aj magnetom pre turistov. Už v prvom roku prevádzky mala tri milióny pasažierov. Bratislavská mestská trasa bola dlhá sedem kilometrov. V Gross Schwechate a v Kittsee (?!?) sa museli vymeniť lokomotívy, pretože hoci Viedeň i Bratislava mali jednosmerný prúd, na zvyšku železnice bol jednosmerný striedavý (?!?) prúd.
"Výmena lokomotívy trvala vždy len päť minút," hovorí Franz Kamper z VEF-železničného múzea vo Schwechate, ktoré má vo svojej zbierke ako svoju pýchu električku bratislavskej železnice . Najdôležitejšie sú jeden dvojposchodový a jeden štvorposchodový vozeň mestskej električky, ako aj tri osobné vozne, konštrukcia ktorých sa pripisuje staviteľovi viedenskej mestskej železnice Ottovi Wagnerovi.
Podľa Kampera odzrkadlil osud bratislavskej železnice politické udalosti. "Rozpad dunajskej monarchie, odtrhnutie od Uhorska a založenie vlastnej Slovenskej republiky, čiastočne včlenenie do dolnodunajského kraja v roku 1938 a druhá svetová vojna podmienili početné prevádzkové opatrenia." Informovala o tom rakúska agentúra APA.

Polícia stíha železničiara z Košíc, ktorý nevrátil peniaze nájdené vo vlaku
TASRBratislava 24. 2.2004 - Na nepoctivosť doplatil 29-ročný železničiar z Košíc , ktorý vo vlaku našiel obálku s hotovosťou 8000 českých korún a nevrátil ju majiteľovi.
Muž našiel pri kontrole vlaku 8. januára o piatej hodine ráno obálku s peniazmi na toalete v odstavenom vlaku a sumu si nechal. Peniaze tam zabudla 61-ročná Košičanka, ktorá pred zastavením vlaku na košickej železničnej stanici navštívila toaletu, kde z kabelky okrem hygienických potrieb vybrala aj obálku s peniazmi a položila na poličku. Až doma zistila, že ju tam zabudla, ale po návrate na stanicu tam už vlak nenašla.
Vďaka príslušníkom Železničnej polície z Košíc sa v týchto dňoch podarilo zistiť, že peniaze našiel 29-ročný vozmajster. Keďže nález neohlásil a peniaze skončili v jeho vrecku, polícia začala vo veci trestné stíhanie a obvinila ho z trestného činu zatajenia veci.
TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Siemens žaluje České dráhy kvůli ochraně pověsti
Česká tisková kancelářPRAHA 25. 2.2004 - Společnost Siemens podala u Městského soudu v Praze žalobu na ČD kvůli ochraně své dobré pověsti. Žaloba je vyvrcholením sporů kolem výběrového řízení na vybudování mobilní železniční sítě GSM-R. Výběr firmy už trvá tři roky a stále není uzavřen. Informují o tom dnešní Hospodářské noviny.
"Mohu potvrdit, že jsme podali na ČD žalobu na ochranu dobré pověsti. Existuje souvislost mezi touto žalobou a výběrovým řízením na GSM-R," uvedl mluvčí Siemensu Petr Sedláček. ČD podle svého mluvčího Petra Šťáhlavského vědí o žalobě zatím pouze neoficiálně.
O zakázku na systém, který má zajistit větší bezpečnost dopravy na železnici, soupeří firmy Siemens a Kapsch. U pilotního projektu na trati ze státní hranice přes Děčín a Prahu do Kolína jde o zakázku za téměř 300 milionů korun. Zavedení systému na všech železničních koridorech má vyjít na asi šest miliard korun.
Soutěž na pilotní projekt, která začala v polovině roku 2001, provází řada sporů. První výběrové řízení zrušil po stížnosti Siemensu Úřad pro ochranu hospodářské soutěže v říjnu 2002. Dráhy začátkem loňského roku vypsaly novou soutěž, kterou opět vyhrála firma Kapsch.
Simens rozhodnutí napadl a podal stížnost u ÚOHS. Úřad souhlasil a nařídil, že ČD musí vybrat vítěze znovu. ČD opět vybraly firmu Kapsch. Siemens nesouhlasil a v lednu se obrátil na ÚOHS, který nyní jeho námitky šetří.
V první soutěži uspěl Kapsch díky doporučení odborných komisí. V opakovaných soutěžích však komise doporučily Siemens, ale dráhy již na tento verdikt nedaly. Komise posuzovaly pět kritérií. Ve třech z pěti parametrů byl lepší Siemens. V jednom parametru se nabídky vyrovnaly. Kapsch naopak nabídl o čtyři miliony nižší cenu.

Je v tom aj manželka poslanca Jána Gabriela
Nový Čas25.02.2004, Onufer Andrej - Ako sa dá zbohatnúť na príchode automobilky Peugeot, nám v dnešných dňoch dokazuje trnavský župan Peter Tomeček. Okrem neho za kšeftovaním s pozemkami stojí aj Alena Gabrielová - manželka poslanca ĽÚ Jána Gabriela a Vladimír Poór.
Ten je hlavou škandalóznej mečiarovskej privatizácie Nafty Gbely.
Bývalá tzv. trnavská skupina HZDS skupuje lacno pozemky v okolí výstavby novej automobilky, aby ich potom obratom výhodne predala. Informáciu o skupovaní pozemkov firmou Železničná preprava priniesol denník Pravda. Táto firma skúpila vyše 6 ha pôdy v zrýchlenom konaní. Spoločníčkou spoločnosti je od sklonku roka 2000 aj Alena Gabrielová: "Robí tam odjakživa, ja s tým nemám nič spoločné," bráni sa poslanec Gabriel, ktorý spočiatku popieral, že by s tým jeho žena mala niečo spoločné. Neskôr už priznal, že je o celej situácii dobre informovaný: "Hovorili sme o tom s pánom Tomečkom cez víkend." Podnik je dcérou firmy ŽOS Trnava, ktorej šéfuje župan Tomeček. Predsedom predstavenstva je pre zmenu Vladimír Poór. Trnavský župan nevidí vo svojom podnikaní konflikt záujmov. Považuje ho totiž za bežný obchodný vzťah.

Most Františka Jozefa stojí už 110 rokov
Bratislavské noviny 13-14/6. VII. 2000, BRATISLAVA, Štefan Holčík - V Bratislave sa zachovalo len málo objektov, ktoré by bolo možné spájať s menom bývalého rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa (1830 - 1916). Hádam jedinou autentickou pamiatkou na túto legendárnu postavu stredoeurópskych dejín je Starý most . Vlastne len jeho nájazdové časti, lebo po zničení na konci druhej svetovej vojny nahradili jeho strednú časť novou konštrukciou so siluetou odlišnou od pôvodnej.
Stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia nemožná. Až regulácia hlavného toku veľrieky a spevnenie jej brehov (1870 - 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. Most nakoniec postavili pod stredovekým historickým jadrom, na mieste, kde sa uvažovalo so vznikom modernej štvrti. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zriadilo komisiu, ktorá mala dohodnúť výstavbu so spoločnosťou považskej železnice, ktorá mala už dávnejšie v pláne vybudovať železničné spojenie do Šopronu (Oedenburg).
Uplynulo ešte viac ako 10 rokov, než sa mohlo pristúpiť k výstavbe. S prácami začali v apríli 1889. Zo strany uhorskej vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu Gábor Baross, výstavbu financovala vláda. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry, ktorý žil v Budapešti a mal so svojím bratom Eduardom aj modernú stavebno-podnikateľskú firmu. Prešporský most však staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier (Oberingenieur) Anton Sendlein (1842 - 1918). Vtedajšie správy zdôrazňujú, že most sa staval výlučne z domácich, rozumie sa uhorských, materiálov. Už 6. októbra 1890 bol most natoľko pripravený, že mestské zastupiteľstvo mohlo oficiálne požiadať ministerstvo obchodu o povolenie most slávnostne uviesť do prevádzky. Súčasne vyslali svojich zástupcov do Viedne, aby tam úctivo požiadali cisára a kráľa o povolenie označiť most jeho menom. František Jozef sa potom aj sám 31. decembra 1890 zúčastnil na otvorení mosta a l. januára 1891 už po ňom rachotili prvé vozy.
V historických správach sa dočítame, že výstavba mosta stála 1 milión 780 tisíc zlatých. Sedem mohutných kamenných kvádrov postavených pilierov nieslo 460 metrov dlhý a 6,5 metra široký most, ktorého stredná časť bola zosilnená zavesením na mohutný železný oblúk. Najprv bol vybudovaný len most pre vozy a pre peších, čoskoro však dokončili aj paralelný užší most pre železnicu, ktorý je posadený na tie isté kamenné piliere. Most bol postavený tak vysoko, aby mohli pod ním preplávať lode aj v prípade najvyššieho stavu hladiny Dunaja.
Most dostal meno cisára a kráľa Františka Jozefa ("König Franz Josef-Brücke", "Ferenc József-híd". Bolo to uvedené na bronzových tabuliach pri nájazdoch mosta. Nad nimi stáli ozdobné liatinové kandelábre, zachované až do 60. rokov nášho storočia. Za použitie mosta sa na jeho údržbu vyberalo mýto. Pre mýtnikov boli na oboch stranách mosta vybudované zvláštne pavilóny.
Od roku 1914 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Most slúžil doprave vo svojej pôvodnej forme až do roku 1945. Jeho strednú časť nahradili po zničení zjednodušenou provizórnou konštrukciou. Aj po tej vozila po vojne cestujúcich električka, ale už len do Petržalky.
Dnes sa už doprava zo Starého mosta v značnej miere presunula na iné mosty. Najstarší most treba renovovať, veď už má stodesať rokov. Objavila sa aj absurdná myšlienka prebudovať ho na zasklenú kaviareň. Neviem, či si autor myšlienky uvedomil, čo by výstavba a prevádzka takej kaviarne stála. Mala by byť dlhá celých 460 metrov? Ako by sa vykurovala? A kto by boli návštevníci? Sotva by sa našiel podnikateľ, ktorý by chcel spáchať samovraždu prevádzkovaním takého nerentabilného podniku. Verím, že most ostane mostom, aj keď už nenesie meno cisára.

Na Mostovej bol kedysi zájazdný hostinec
Bratislavské noviny 15/29. VIII. 2002, BRATISLAVA, Štefan Holčík - Objekt na fotografii stojí na Mostovej ulici, na mieste, kde bol už minimálne v 18. storočí zájazdný hostinec. Bol výborne situovaný v blízkosti korunovačného kopčeku uhorských kráľov. Preto aj niesol názov Kőnig von Ungarn resp. Szálloda a magyar Királyhoz. Hotel sa v 19. storočí zaradil k najelegantnejším v meste. Do podoby, akú vidno na fotografii z roku 1897 ho prestavali okolo roku 1880.
V pôvodnej budove býval v roku 1830 počas korunovácie Ferdinanda V. okrem iných hostí aj skladateľ Felix Mendelsohn Bartholdy s príbuznými. Písal o tom do Berlína svojmu bratovi 27. septembra 1830. Úzka ulička vedľa hotela viedla do dvora za hotelom U zeleného stromu na mieste Carltonu, kde bola konečná stanica konskej železnice. Hotel bol na začiatku storočia veľmi vyhľadávaný. V zadnej časti budovy je krásna sála, v ktorej sa konali plesy. Hotel premenovali po 1. svetovej vojne na Royal. Po druhej svetovej vojne modernou úpravou znehodnotenú budovu hotela využívali pre iné účely. Naposledy v nej sídlila Dopravná banka a ďalšie inštitúcie, dnes je časť budovy nevyužívaná.

Staničná veža plnila funkciu pozorovateľne
Bratislavské noviny 20/7. XI. 2002, BRATISLAVA, Štefan Holčík - Pred 130 rokmi, 10. októbra 1872, prišiel posledný koňmi ťahaný vlak z Trnavy do Prešporku. Konská železnica spájala Prešporok so Svätým Jurom už od roku 1840. V roku 1846 ju predĺžili do Trnavy a do Serede.
Vlaky pôvodne vychádzali z dvora zájazdného hostinca „Zum grünen Baum" medzi terajším hotelom Carlton a Vodnou kasárňou (dnes SNG). Tam boli ustajnené aj ťažné kone. Cez dnešné Štúrovo námestie pozdĺž Dunaja a popri poľnej ceste, z ktorej sa vyvinula ulica Vuka Karadžiča, ťahali koníky tri - štyri vagóny k budove „hlavnej stanice" na nároží terajších ulíc Krížnej a Legionárskej.
Impozantnú budovu stanice s vežou postavil pravdepodobne Ignác Feigler. Svedčí o tom jeho zachovaný skicár. Navonok budova pripomína vidiecky šľachtický palác. Veža plnila funkciu pozorovateľne, veď čakajúcich cestujúcich bolo treba včas informovať o prichádzajúcom vlaku. Z veže mohli dávať kočišom - predchodcom rušňovodičov - aj optické signály, napríklad mávaním šatkou či zástavkou. Po vybudovaní iných železničných tratí a staníc stratila prvá stanica svoju pôvodnú funkciu. Ďalších sto rokov ju používali ako sklady, kancelárie, byty. Vežu medzitým zbúrali. Na mieste bývalého krytého nástupišťa neskôr prekladali tovar z vagónov na povozy. Po roku 1985 mali stanicu zbúrať. Prekážala vraj rozšíreniu križovatky. Iniciatíva zanietených ochrancov objektu, ktorý však ani len nebol zapísaný v zozname pamiatok, zvíťazila. Záchrana sa podarila aj vďaka vedeniu vtedajšieho štátneho podniku Hydrostav, ktorý stanicu obnovil a potom využíval ako kultúrne zariadenie pre svojich pracovníkov. Vežu síce zrekonštruovali ako vernú kópiu pôvodnej, ale trojuholníkové štíty budovy sú nevkusnou karikatúrou pôvodných. Hoci je to z heraldického hľadiska nezmysel, stanica sa stala ústredným motívom znaku mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.
Dnes je Hydrostav v konkurze a objekt prvej železničnej stanice má zmeniť majiteľa. Nového majiteľa treba zaviazať, aby splnil to, čo Hydrostav sľuboval, ale nestihol splniť. Totiž dobudovať nástupište a sprístupniť objekt verejnosti ako múzeum aj s prípadnými replikami pôvodných železničných vozňov.

Pôvodnú stanicu prekrýva nová hala
Bratislavské noviny 4/27. II. 2003, BRATISLAVA, Štefan Holčík - Miestami, kde sa dnes nachádzajú nástupištia bratislavskej Hlavnej stanice, viedli pôvodne železničné koľajnice v úzkom záseku medzi vinohradmi. Zásek, ktorý postupne rozširovali, viedol k tunelu smerom na Patrónku.
Už v roku 1845 stála železničná stanica (Sackbahnhof) v predĺžení Štefánikovej ulice. Tá však nevyhovovala, lebo nebola prejazdná. Neskôr teda priamo pri koľajišti vybudovali novú prejazdnú stanicu (I. Feigler 1871). Tá slúžila cestujúcim tridsať rokov. V roku 1904 ju prestavali a rozšírili. V jej strede postavili veľkú zhromažďovaciu halu s predajňami cestovných lístkov, ktorá sa navonok prejavila impozantnou klasicizujúcou fasádou.
Nový objekt projektovali pravdepodobne v Budapešti projektanti ministerstva železníc. Postavil ju tunajší stavebný podnikateľ Josef Erdély (pôvodným menom Ehrewald). Hmota ním postavenej železničnej stanice sa v podstate zachovala dodnes. V budúcom roku bude storočná. Po prvej svetovej vojne do jej štítu medzi dvoma vežičkami umiestnili veľký znak Československej republiky a pod ním nápis Bratislava. Neskôr historizujúcu fasádu otĺkli a zmodernizovali v slohu blízkom pražskej moderne. Štít zanikol. Stred priečelia zdôraznili rozmerným sochárskym dielom: okrídleným kolesom ako symbolom železničnej dopravy.
Zhruba pred dvadsiatimi rokmi postavili na námestie pred objektom stanice novú halu, ktorá ústrednú budovu skoro úplne zakryla. Pôvodne čistá architektúra staničnej haly je dnes znehodnotená predajnými stánkami a reklamnými zariadeniami, aké si tam architekt určite nepredstavoval.

Mestská časť ani mesto stanicu nechcú
Bratislavské noviny 3/2004, NOVÉ MESTO, (juh) - Proti zámeru Železníc SR vybudovať v priestore dnešnej stanice Bratislava - filiálka novú osobnú stanicu má mesto, ale aj mestská časť Bratislava - Nové Mesto, na území ktorej sa táto stanica nachádza, veľké výhrady.
Ako nám povedal hlavný architekt mestskej časti Jaroslav Kocka, dôvodov na nesúhlas mestskej časti so zámerom železníc je viacero. Medzi nimi na prvom mieste uviedol argument, že v tejto lokalite je už v súčasnosti trať električiek, jazdia tu autobusy mestskej hromadnej dopravy i SAD a v budúcnosti tu má fungovať aj nosný systém mestskej hromadnej dopravy. „Nedomnievame sa teda, že je nutné umiestňovať sem ďalší dopravný systém," konštatoval. Ďalším problémom je, že riešenie, ktoré predkladajú železnice, nie je ani v súlade s koncepciou rozvoja všetkých dopravných systémov na území mesta, ktorú presadzuje magistrát. „Dokumentácia železníc navyše vôbec nezohľadňuje predĺženie Tomášikovej ulice na Račiansku, s ktorým ráta územný plán mesta," zdôraznil J. Kocka. Ďalším nedostatkom zámeru železníc je podľa jeho slov okolnosť, že nerešpektuje križovanie Jarošovej, Pionierskej a Račianskej ulice, ktoré bolo odsúhlasené v rámci posúdenia Severnej tangenty v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
„Železnice predložili tri alternatívy, ale seriózne by bolo, keby sa predložila a posudzovala aj štvrtá alternatíva - že na ploche ohraničenej Kukučínovou, Kominárskou a Račianskou ulicou nebude železnica, ale v zmysle predstáv mestskej časti tu vznikne nové centrum Bratislavy s polyfunkčnými a obytnými objektmi a plochami pre parky," vyhlásil J. Kocka. Výhrady mestskej časti vyplývajú aj z dopravných a kapacitných limitov - priestor Trnavského mýta z tohto hľadiska neunesie umiestnenie železničného uzla. Územie bývalej stanice Bratislava - filiálka spolu s okolím treba riešiť komplexne. Podľa novomestského hlavného architekta je potrebné v neposlednom rade zohľadniť aj okolnosť, že objem osobnej železničnej dopravy vo všeobecnosti klesá.
Podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej mesto Bratislava nemá rozporné stanovisko s mestskou časťou Nové mesto. „Železničná stanica Bratislava -filiálka by mala byť zrušená, aby sa tak uvoľnil priestor pre nosný dopravný systém," uviedla. „Bola spracovaná aj urbanistická štúdia, ktorá overovala lokalizáciu filiálky a tá jednoznačne potvrdila stanovisko zrušiť Železničnú stanicu - filiálku v tejto lokalite."
stanicu - filiálku v tejto lokalite."

Železnice sa nevzdávajú úmyslu postaviť v priestore filiálky novú osobnú stanicu
Bratislavské noviny 3/2004, NOVÉ MESTO, (juh) - Železnice Slovenskej republiky v uplynulých dňoch predložili na magistrát zámer výstavby novej koncovej osobnej železničnej stanice v priestore bývalej stanice Bratislava - filiálka.
Malo by ísť o stavbu faraónskych rozmerov siahajúcu od Račianskej ulice až po úroveň Jarošovej ulice, pričom náklady na výstavbu sa odhadujú na deväť miliárd korún. Zámer počíta s tromi rôznymi alternatívami výstavby spočívajúcimi v alternatívnom riešení koľajovej časti, hmotovo-priestorového riešenia polyfunkčných objektov a objektu samotnej stanice. „Hlavová železničná stanica s polyfunkčnou nadstavbou a líniová železničná stavba vedená po existujúcej železničnej trase má účel dopravného napojenia obyvateľov z Bratislavy a okolia po železnici do centra mesta, čím prispieva k celosvetovému trendu kombinovanej a environmentálne prijateľnej dopravy v mestách," uvádza sa v zámere. Alternatívne riešenie zapustenia koľajiska pod úroveň terénu podľa názoru Železníc SR vytvára ideálne podmienky pre zachovanie železničnej prevádzky a súčasne pre vybudovanie polyfunkčnej nadstavby.
Pozemky v dlhé roky nevyužívanom a spustnutom areáli stanice Bratislava - filiálka patria Železniciam SR, ktoré majú záujem o ich zhodnotenie. Veľkorysý projekt si kladie za cieľ pretransformovať tento priestor na polyfunkčnú mestskú štruktúru, pričom „rešpektuje aj navrhovanú trasu a stanicu metra" (vedenie mesta v súčasnosti o metre neuvažuje) a vytvára významný prestupový uzol MHD. Všetky tri navrhované alternatívy výstavby podstate rátajú s tým, že priestor železničnej stanice bude v podzemí a nad ním po celej dĺžke stanice bude vybudované obchodno-administratívne a kultúrno-spoločenské centrum. Výškové rozdiely majú byť prekonávané výťahmi, eskalátormi a pohyblivými chodníkmi. Navrhované polyfunkčné objekty majú mať byť 6 až 7, podľa jednej z alternatív 6 až 11 nadzemných podlaží. Rozdiely sú aj v možnej hĺbke zapustenia železničnej trate pod zem - od „polozapustenia" do hĺbky 1,5 až 2 metre pod úroveň terénu až po 8 metrov. Zo všetkých troch alternatív vyplýva veľkoleposť projektu, ktorý ráta rádovo s desiatkami tisíc štvorcových metrov plôch samotnej železničnej stanice a plôch určených na obchodné a administratívne priestory, služby a prechodné ubytovanie. Ak by sa tento plán skutočne realizoval, čo nie je vzhľadom na jeho finančnú náročnosť a nesúhlas mesta a mestskej časti zďaleka isté, nová stanica by sa mala budovať v troch etapách v rokoch 2005 - 2008.

ZSSK zavádza na trati Košice – Praha autovozeň pre 10 áut
TASRBratislava 23. 2.2004 - Od 29. februára, keď nadobudnú platnosť prvé zmeny aktuálneho cestovného poriadku ŽSR , bude medzi Prahou a Košicami jazdiť nový autovozeň s kapacitou 10 miest pre autá ako súčasť rýchlika 422 ZSSK , a. s., Bratislava.
Z Košíc bude rýchlik odchádzať o 18,20 h a prichádzať do Prahy bude o 5,19 h. V opačnom smere bude rýchlik odchádzať z Prahy o 23,15 h, jeho príchod do Košíc bude o 9,50 h, uviedol TASR hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Pri ceste z Košíc do Prahy bude ZSSK autá nakladať len v železničnej stanici v Košiciach a v opačnom smere na Hlavnej stanici v Prahe. Autorampu, ktorá zabezpečí prepravu autovlakov, postavili pre ZSSK Koľajové a dopravné stavby, s. r. o., Košice, za 5,2 milióna Sk. Bežnú obsluhu a údržbu autorampy bude na základe zmluvy zabezpečovať Wagon Slovakia Košice, a. s.
Okrem už spomenutej trasy mohli záujemcovia doteraz využívať na prepravu automobilov vlak z Popradu do Prahy a späť, ktorý bude jazdiť aj naďalej. V rámci ďalšieho grafikonu osobnej dopravy uvažuje ZSSK o zavedení autovlaku aj medzi Humenným a Bratislavou.
K zmenám cestovného poriadku ŽSR , ktorý platí od 14. decembra 2003 do 11. decembra 2004, dochádza na základe požiadaviek súčasných dvoch dopravcov ZSSK a BRKS , a. s. Ide najmä o zmeny ako minútové posuny vlakov, zastavovanie niektorých vlakov na zástavkách, na ktorých doteraz vlaky nezastavovali, kalendárneho obmedzenia a podobne.

Firmy Alstom a CAF dostali objednávku na superrýchle vlaky pre Španielsko
TASRParíž 25. 2.2004 - Konzorcium francúzskeho stavebného koncernu ALSTOM a španielskej spoločnosti CAF skonštruuje vysokorýchlostné vlaky pre Španielsko v celkovej hodnote 1,7 miliardy EUR (okolo 69 miliárd Sk). Objednávka španielskej železničnej spoločnosti RENFE sa týka stavby 30 vlakov, ako aj vybavenia a údržby ďalších 45 superrýchlych vlakov, oznámila dnes spoločnosť ALSTOM v Paríži. Vlaky by mali byť dodané od októbra 2006 do januára 2008 a v prevádzke by mali byť od apríla 2007. Firmy ALSTOM a CAF by mali prebrať údržbu na 14 rokov. Detaily dohody sa musia pred podpísaním ešte vyjasniť, odznelo v Paríži. Informovala o tom DPA.

EÚ dá SR 1,2 milióna EUR na odbornú pomoc pri implementácii dopravných projektov
TASRBratislava 25. 2.2004 - Európska únia (EÚ) poskytne Slovensku z fondu ISPA 1,2 milióna EUR, v prepočte asi 49 miliónov Sk, na zabezpečenie odbornej pomoci pri implementácii tých dopravných projektov, ktoré sú určené na čerpanie peňazí z Kohézneho fondu. Jej príjemcom bude Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Táto suma predstavuje 75 % celkových oprávnených nákladov v objeme 1,6 milióna EUR, zvyšok uhradí štátny rozpočet. Vyplýva to z finančného memoranda ISPA pre uvedený projekt odbornej pomoci, ktoré dnes schválila vláda SR. Projekt si kladie za cieľ poskytnúť implementačným agentúram zriadeným pri ... a ŽSR tím expertov s významnými skúsenosťami v modernom a efektívnom riadení implementačných orgánov v sektore dopravy.
Pôjde predovšetkým o pomoc pri riešení technických otázok vrátane plánovania a monitorovanie diela, ekonomických a finančných otázok, environmentálnych otázok, procesných a právnych otázok, organizačných otázok a zabezpečení kvality.
Projekt skončí v decembri 2006, jeho začiatok je závislý od podpisu memoranda medzi SR a Európskou komisiou. K tomuto aktu splnomocnila vláda podpredsedu vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pála Csákyho. (krátené)

ČD se s odbory opět nedohodly na propouštění, stávka stále hrozí
Česká tisková kancelářPRAHA 25. 2.2004 - Ani dnes se vedení Českých drah nedohodlo s největší odborovou centrálou na železnici, Odborovým sdružením železničářů (OSŽ), na plánovaném propouštění asi 6000 lidí. Stávka na dráze tak stále hrozí. Po jednání o tom informoval předseda OSŽ Jaromír Dušek.
Vedení podniku totiž stále nemá zajištěny od státu peníze na odstupné z takzvaného doprovodného sociálního programu. Náměstek generálního ředitele ČD Josef Bazala řekl, že nárok na doprovodný sociální program by mělo mít asi 5000 lidí starších 58 let z 6000 propuštěných. Dráhy by na to od státu potřebovaly 530 milionů korun. Zatím však mají k dispozici jen 123 milionů korun.
Nevyjasněné financování sociálního programu je podle Duška důvodem ke stávce. "Nebude-li dostatek finančních prostředků na odchod zaměstnanců, kteří splňují kritéria pro doprovodný
sociální program, tak se proti tomu postavíme i za cenu porušení sociálního smíru," řekl.
Na vyhlášení stávky je však nyní podle Duška ještě čas.
Propouštění totiž dosud nezačalo. Pokud však dráhy bez odstupného propustí jediného člověka, který by na sociální program měl nárok, pak se železnice zastaví, pohrozil.
Organizační změny chce vedení ČD zahájit k 1. dubnu. Podle Bazaly ale budou peníze na sociální program pro propouštěné potřeba až ve druhé polovině roku. O možnosti navýšení částky, kterou nyní podnik na sociální program má, jedná vedení drah s ministerstvy dopravy a financí. Podle Bazaly má ČD informaci od ministra financí, že v rozpočtové rezervě požadovaný objem peněz je. Posoudit, zda je stát pro dráhy uvolní, však musí vláda.
Dopracovaný plán propouštění, o kterém dnes vedení podniku s odboráři jednalo, počítá s vytvořením 60 uzlových stanic proti původně počítaným 54. Zde by měly být soustředěny administrativní činnosti z ostatních podřízených stanic. Řídil by je vrchní přednosta. Podle Duška však uzlové stanice nejsou vybrány efektivně. Například v okolí Ostravy je na 20kilometrovém úseku šest uzlových stanic, v řadě míst je pak mezi uzlovými stanicemi až 100kilometrová vzdálenost.
Naopak opravny kolejových vozidel by měly být jen dvě, když původně podnik počítal s pěti. Také u opraven vedení podniku podle Duška nezdůvodnilo, proč je ekonomicky výhodné zachovat dílny v Českých Budějovicích a nikoli například v Liberci.
Podle Duška odboráři s novým návrhem ČD nejsou spokojeni. Přesto připustil, že materiál dráhy dopracovaly a upřesnily podle některých požadavků odborářů. Odboráři si však nejsou jisti, zda je plán propouštění podložen dostatečnou ekonomickou analýzou, a zda jsou tedy navržené organizační a personální změny efektivní a nutné.
Dalším důvodem ke stávce je podle něho jakákoli odchylka od tzv. unitární železnice. "Byť už je dnes bývalá železnice zákonem rozdělena na správce dopravní cesty a provozovatele dopravy, další přesunování jakýchkoli činností nebo odčleňování dceřiných společností, je také důvodem k porušení sociálního smíru," řekl.
Na železnici hrozí také stávka strojvůdců, kteří již vyhlásili stávkovou pohotovost. Strojvedoucí požadují zvýšení tarifní třídy pro svou profesi. Pokud se s vedením podniku nedohodnou, chtějí stávku vyhlásit již o půlnoci z neděle na pondělí.

Stojí iba polovica podchodu
Sme26.02.2004, bwd - Mesto (mestská časť) postavilo a sfunkčnilo stavbu podchodu z peňazí daňových poplatníkov. „Komunistická štátna firma" ju odmietla spojazdniť, lebo je „nedokončená". Stavba je dokončená a prevádzkyschopná. Prečo ju, aj keď čiastočne, neuvediete do prevádzky?
To ju chcete ďalšie dva roky nechať chátrať, kým sa (prípadne) postaví aj druhá polovica, aby ste potom povedali, že nie je spôsobilá na prevádzku, pretože chátrala dva roky a z peňazí daňových poplatníkov budete chcieť donútiť mesto vynaložiť dalšie financie na opravu toho, čo ste vy sami spôsobili a tak stále dookola?
Rád by som sa kompetentných (ak takých Železnice SR vôbec majú) opýtal, prečo ten podchod nebol vybudovaný hneď pri základnej stavbe stanice. Je predsa zrejmé, že železničná stanica bez priameho napojenia pre peších na hlavnú dopravnú komunikáciu je polovičná.
Mne z toho celého „problému" okolo podchodu v Petržalke akosi vyplýva, že Železnice SR nemajú absolútne záujem poskytovať služby obyvateľom. Slovenské železnice zjavne trpia, že musia poskytovať služby ľudom.
Doplňujúca informácia: pred troma týždňami nariadil náčelník Železničnej polície, aby nepretržite patrolovali a pokutovali každého, kto prejde cez koľajište, kadiaľ denne prechádzajú tisíce ľudí, pretože nemajú inú možnosť, ako sa dostať na autobus na jednej z hlavných petržalských komunikácií. Bolo to hneď potom, ako vyšiel v novinách článok o tom, že podchod bude otvorený v polovici marca.
Zacítili možnosť ešte na poslednú chvíľu niečo zarobiť, lebo kto by už dobrovoľne stepoval medzi desiatkami koľajníc, keď už bude podchod otvorený?

BRKS po prehodnotení finančných možností ruší štvrtinu svojich vlakových spojov
TASRBratislava 26.2.2004 - BRKS po prehodnotení svojich ekonomických možností od začiatku budúceho mesiaca ruší zhruba štvrtinu ňou prevádzkovaných vlakových spojení. Pokiaľ sa ale spoločnosti podarí rozbehnúť na obsluhovaných tratiach aj nákladnú dopravu a zároveň si so štátom a železnicami dohodne ich prenájom, je možné očakávať spätné posilňovanie osobnej prepravy.
Spoločnosť aktuálne ruší spolu 6 vlakov a dotkne sa to hlavne trate Zohor – Rohožník, na ktorej z doterajších 11 spojov zostane premávať už len 6. Z trate Zohor – Bratislava sťahuje BRKS iba jeden vlak, a tak naďalej zostane na tomto úseku v prevádzke ešte rovnaký počet 6 vlakov. Nedotknutých zostáva 8 vlakov na trati Zohor – Záhorská Ves.
Vedúci dopravnej komisie BSK Roman Filistein potrebu redukcie spojov TASR vysvetlil tým, že mimo limitovaných finančných možností firmy zohralo svoju úlohu aj to, že na trati Zohor – Rohožník nebola doteraz zabezpečená koordinácia s autobusovou dopravou, a tak na nej boli vlaky slabšie vyťažené. Finančné možnosti BRKS , ktorá rozbehla svoju činnosť potom, čo štátne železnice vlani prestali na časti záhorských tratí zabezpečovať osobnú prepravu, musia podľa Filisteina vychádzať z toho, že od štátu žiadne dotácie nezískava a k dispozícii má len svoje vlastné výnosy a prijaté úverové zdroje. Aj preto bol podľa Filisteina vlaňajší rok pre BRKS stratový.
Na tento rok má spoločnosť k dispozícii aspoň 6-miliónovú dotáciu od BSK, čo ale podľa Filisteina nestačí na udržanie doterajšieho rozsahu spojov. "Musíme hľadať rovnováhu medzi zabezpečovaním dopravnej obslužnosti územia a ekonomickými možnosťami firmy," povedal Filistein s tým ale, že k väčšiemu počtu spojov by sa mohla BRKS vrátiť, ak sa so štátom a železnicami dohodne aj na prevzatí nákladnej dopravy a zároveň obsluhované trate dostane aj do prenájmu.
Výnosy zo ziskovejšej nákladnej dopravy by sa potom mohli využiť aj na rozširovanie osobnej dopravy a prenájom tratí Zohor – Plavecký Mikuláš a Zohor – Záhorská Ves by bol pre BRKS lacnejší ako terajšie uhrádzanie vysokých poplatkov za využívanie železničnej cesty. Pokiaľ by tieto dva zámery BRKS napokon nevyšli, podľa Filisteina by musela čerpať ďalšie úvery, alebo by akcionári museli navýšiť jej kapitál.
K zmenám v novom cestovnom poriadku, ktorý začal platiť len k záveru vlaňajšieho roka, pristupuje od marca okrem BRKS aj štátna ZSSK . Tá ruší dva vlaky na trati Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica a jeden vlak na trati Kúty – Jablonica. Zároveň ale ZSSK zavádza dva nové vlaky na trati Kúty – Holíč nad Moravou a po jednom vlaku na tratiach Myjava – Nové Mesto nad Váhom a Rajec – Žilina.

Rezort dopravy žiada od vlády peniaze aj na obušky pre železničných policajtov
TASRBratislava 26. 2.2004 - Ministerstvo dopravy žiada od vlády peniaze na výzbroj pre železničných policajtov, vrátane obuškov a ochranných protiúderových prilieb s hovorovým zariadením AP-23, ktorí budú v čase konania jarného zasadnutia Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave dbať o bezpečnosť a verejný poriadok.
Železniční policajti budú v spolupráci s Policajným zborom vykonávať policajné opatrenia, a to v hraničných prechodových železničných staniciach, vo vlakoch osobnej prepravy a preventívne v železničných staniciach Kúty, Petržalka , Komárno, Štúrovo a všetkých staniciach v Bratislave.
Na adekvátnu výzbroj a výstroj poriadkovej jednotky žiada rezort spolu 6,7 milióna korún. Peniaze by sa mali použiť okrem príplatkov za štátnu službu cez víkend, v noci, za nadčasy a poistné, aj na špeciálny materiál za 3 milióny korún. Konkrétne na ochranný protiúderový komplet, protiúderové rukavice, nehorľavý oblek, dlhé obušky, ochranný protiúderový štít, osobné hasiace prostriedky či protipožiarnu plachtu.
Podľa materiálu, ktorý ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, umožňuje ochranná protiúderová prilba so zavedeným hovorovým zariadením VKV obojstrannú komunikáciu s veliacim jednotky a stojí 32 500 korún. Ochranný protiúderový komplet P 8005 za 30 tisíc korún chráni pred útokmi kameňmi či dlažobnými kockami. Skladá sa z chráničov hornej časti tela aj nôh.
Protiúderové kožené rukavice 6006 sa dajú zakúpiť za 3 tisíc korún, dlhý obušok za 300 korún, ochranný protiúderový štít stojí 6500 korún a nehorľavý oblek 10 tisíc korún.
Podľa ministerstva doteraz nemá Železničná polícia k dispozícii takúto výstroj a výzbroj. V prípade jej zakúpenia ju bude možné v budúcnosti ďalej využívať pri zabezpečovaní poriadku, ochrane života a majetku občanov pri organizácii podobných podujatí, ale aj športových a významných spoločenských podujatí.

Pendolino se zatím po okruhu prohání 180 kilometrovou rychlostí
(zpravodajka ČTK Marcela Fialková) PRAHA 26. 2.2004 – Moderní pohodlný vlak tiše projíždí tratí poblíž Poděbrad, krajina za oknem svižně ubíhá. Nikdo z cestujících by ale nehádal, že se souprava řítí pro dráze rychlostí 180 kilometrů v hodině. Až když se přiblíží na dohled k dálnici D11, pasažéři zpozorní. Vlak bez problémů předjíždí všechna auta na dálnici. Cestující totiž nesedí v obyčejném vlaku, ale v rychlovlaku Pendolino.
Jaké to je, když 380 tunový vlak jede rychlostí 180 kilometrů v hodině, si člověk neuvědomí v pohodlném a tichém interiéru, ale spíše ve chvíli, kdy ho vidí projíždět kolem. Téměř 200 metrů dlouhá souprava totiž pozorovatele mine během necelých čtyř vteřin.
ČD Pendolino nyní testují na 13 kilometrů dlouhém zkušebním okruhu u Velimi. Na svou první cestu na běžnou trať by se vlak mohl vydat za dva měsíce, řekl dnes novinářům na ukázkové jízdě odborný poradce ČD Antonín Blažek.
Na trati Vranovice – Břeclav chtějí dráhy Pendolino testovat zatím na maximální rychlost 200 kilometrů v hodině. Vlak bude při testech v tomto úseku jezdit až 220 kilometrů v hodině. V rámci zkoušek se předpokládá, že překoná český rychlostní rekord z roku 1972, kdy lokomotiva řady 124 jela po okruhu rychlostí 219 km/h.
Pendolino může při testech jezdit až 250 km/h. Maximální rychlost po nasazení do provozu s cestujícími na trasách mezi Prahou, Berlínem, Vídní či Bratislavou však bude "pouhých" 160 km v hodině. Na tratích v ČR, Německu ani v Rakousku zatím není žádný úsek připraven pro rychlost vyšší. V budoucnu se však plánuje rekonstrukce německé trati tak, aby po ní rychlovlaky tedy i Pendolino mohly jezdit do 200 km/h.
V Česku jsou zatím dvě soupravy ze sedmi, které dráhy za 4,35 miliardy korun objednaly. V létě chce podnik Pendolino nasadit do zkušebního provozu s cestujícími na linku Praha-Brno. Proti současným dvěma a půl hodinám jízdy běžným rychlíkem by cestující v Pendolinu měl ušetřit až 15 procent času. Po dokončení koridorů by rychlovlak jízdu mezi Prahou a Brnem mohl zkrátit dokonce pod dvě hodiny, řekl Blažek.
Od prosince by Pendolino mělo jezdit také na mezinárodních linkách. ČD s ním počítají na trase do Vídně, Bratislavy, Drážďan a Berlína.
Souprava má výkon 5300 koňských sil, což je zhruba stejné jako 50 silnějších osobních vozů. Vlak zrychlí z nuly na 100 km/h zhruba za minutu. Proti osobním autům je sice zrychlení menší, motory Pendolina však vezou 380 tun.
Souprava je sestavena ze sedmi vozů, z nichž pět je poháněno. Tvoří ji dva vozy 1. třídy, jídelní vůz s bistrem a čtyři vozy druhé třídy. Uvnitř vlaku si cestující připadají spíš jako v letadle. V obou třídách jsou nalevo od uličky dvě řady sedadel a napravo jedna. Druhá třída se od první liší pouze ve velikosti místa na nohy. I ve druhé třídě má však cestující více pohodlí, než v ekonomické třídě v letadle. Jídelní vůz tvoří příjemný bar a restaurace s obsluhou. Vlak nabízí 331 míst k sezení a dvě místa pro vozíčkáře a je klimatizovaný.

V tohtoročnom rozpočte sa priority programového vyhlásenia vlády premietajú do konkrétnych cieľov
TREND 08/26.02.2004
Autor: Alena Šranková, Ján Marušinec
4. Doprava a telekomunikácie
Objem výdavkov: 24,7 mld. Sk
Podiel na hrubom domácom produkte: 1,9 %
Podiel na výdavkoch rozpočtu: 8 %
Železničná doprava
Výdavky 8,8 mld. Sk (35,7 % výdavkov oblasti)
Zámerom programu je poskytovať na území Slovenska kvalitné, bezpečné a spoľahlivé dopravné služby, výstavba a modernizácia železničných tratí so zohľadnením jej vplyvov na spoločnosť a životné prostredie. Program spravuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Z výdavkov programu sa v roku 2004 zabezpečí dopravná obslužnosť územia Slovenskej republiky verejnou železničnou osobnou dopravou v rozsahu 31 mil. vlakokilometrov a prevádzka a udržanie technického stavu železničných dráh v dĺžke 3 667 km. V roku 2004 sa začne modernizácia viacerých železničných tratí (napríklad úsek Trnava – Piešťany v dĺžke 10 km), čo umožní zvýšiť prevádzkovú rýchlosť na 160 km/hod. Na ich financovanie sa využijú prostriedky fondu ISPA a Kohézneho fondu z Európskej únie.
Okrem uvedených programov obsahuje programový rozpočet takmer každého ministerstva aj program Tvorba a implementácia politík, ktorý zabezpečuje riadenie, podporu a kontrolu plnenia ostatných programov rezortov. Z prostriedkov štátneho rozpočtu sa ďalej financuje 6 medzirezortných programov, na ktorých realizácii sa zúčastňujú viaceré rozpočtové kapitoly. Medzi najvýznamnejšie z nich patrí: PRENAME (integrácia Slovenska do NATO), Národný program rozvoja vedy a techniky, program Ľudské zdroje zameraný na aktívnu politiku trhu práce a celoživotné vzdelávanie, Podpora rómskej menšiny a Hospodárska mobilizácia, zameraný na ochranu obyvateľstva v krízových situáciách. Ich správcom je vždy viacero rozpočtových kapitol, pričom jedna z nich plní funkciu gestora tohto programu.
Alena Šranková je asistentka stáleho poradcu US Treasury, Ján Marušinec vedie odbor rozpočtových analýz MF SR. (krátené)

Opitý muž odmietal pustiť vlak
SITABRATISLAVA/NOVÉ MESTO NAD VÁHOM 26. 2.2004 - Podgurážený 74-ročný muž bránil v stredu popoludní v odchode vlaku zo zastávky Horná Streda v okrese Nové Mesto nad Váhom. Muž z Prečína napriek výzvam službukonajúcej pracovníčky železničnej zastávky odmietal opustiť koľajisko a vešal sa na držadlá vozňa. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, keď vlak idúci z Trenčína do Trnavy konečne odišiel, muž spadol tvárou na zem a zranil si hlavu. Zraneného muža previezli do piešťanskej nemocnice, kde si ho s tržnou ranou na hlave ponechali na pozorovanie. Muž odmietol dychovú skúšku na alkohol. Keďže ohrozoval nielen seba, ale aj bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, svoje správanie bude musieť vysvetľovať.

Oznámenie - ZSSK uvedenie do užívania novú autorampu v Košiciach
V piatok 27. 2.2004 o 14.00 h uvedie ZSSK , a. s. do užívania novú autorampu v areáli železničnej stanice v Košiciach. O 15.00 h sa v salóniku reštaurácie Lagúna uskutoční brífing.
TASR o tom informovala ZSSK .

Dôchodkyňa nechce platiť za preukážku na zľavu na železnici
Sme27.02.2004, rp - Dôchodcovia, ktorí cestujú vlakmi, môžu požiadať o zľavu 25% na každú cestu. Železnice im ju dajú, ak si vybavia osobitnú preukážku. Údaje na nej sú pritom rovnaké ako na občianskom preukaze.
Anna F. z východného Slovenska sa preto rozhodla napísať ministrovi dopravy.
Železnice vybavenie preukážky tvrdošijne vyžadujú. Spolu s cenou fotografie a poplatkom 100 Sk stojí každého dôchodcu vystavenie preukazu asi 200 Sk. Preukážka sa navyše musí obnovovať každý rok.
Dôchodcom sa to zdá zbytočné. Nechápu, prečo od nich niekto vyžaduje údaje, ktoré si môže jednoducho overiť aj na občianskom preukaze. "Vysvetlite mi, prečo sa pri kúpe zľavneného lístka nemôžem preukázať občianskym preukazom, na ktorom sú presne tie údaje, ktoré sú na preukážke," vyzvala dôchodkyňa ministra v liste.
Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský tvrdí, že si takýto postup vyžiadala prax. "Ľudia zneužívajú cestovné na železnici." Preto železnice chcú, aby mali preukážky všetci cestujúci, ktorí si uplatňujú nárok na zľavu. "Tieto údaje sa musia overovať a musíme mať prehľad o tom, kto cestuje a za akých okolností," povedal.
Čikovský je presvedčený, že dôchodcom sa investícia oplatí. Napríklad na trase z Bratislavy do Košíc môže penzista ušetriť približne 200 Sk v porovnaní s plnou sumou. "Pre takúto vysokú zľavu musí sám niečo urobiť," tvrdí. Pripúšťa, že železniciam ide aj o tržby, hovorí však, že poplatky za preukážky im neprinesú veľa peňazí. "Určite je to iba veľmi malá časť z toho, čo dôchodcovia precestujú."
Na ešte väčšiu zľavu majú nárok ľudia starší ako 70 rokov. Tí, nepotrebujú žiadnu preukážku. Platia 5 Sk za každých začatých 50 kilometrov jazdy. Za sto kilometrov zaplatia iba 10 Sk.

Železničná polícia žiada na zasadnutie PZ NATO 6,5 mil. Sk
SITABRATISLAVA 28. 2.2004 – Jarné zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Severoatlantickej aliancie (NATO) by malo zabezpečovať aj 50 príslušníkov Železničnej polície. Na zriadenie poriadkovej jednotky, jej adekvátne vyzbrojenie a vystrojenie požaduje rezort dopravy z rezervy vlády vyše 6,5 milióna korún. Vyše päť miliónov korún plánuje rezort použiť na nákup ochranných kompletov, prilieb, nehorľavých oblekov, obuškov a štítov, osobných hasiacich prostriedkov či protipožiarnej plachty. Zvyšné prostriedky by sa mali použiť na príplatky za prácu nadčas, ďalších 400 000 korún si vyžiadajú zvýšené odvody poistného.
Podľa materiálu, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT), stojí napríklad jedna ochranná poriadková prilba 32 500 korún, ochranný protiúderový komplet 30 000 korún, nehorľavý oblek 10 000 korún a ochranný protiúderový štít 6500 korún. Železničná polícia by v spolupráci s príslušníkmi hraničnej a cudzineckej polície mala zabezpečovať poriadok vo vlakoch a preventívne pôsobiť v železničných staniciach Kúty, Petržalka , Komárno, Štúrovo a na všetkých staniciach v Bratislave.

Vláda predá aj zostávajúci podiel štátu v Slovak Telecom
S ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavlom Prokopovičom
Národná obroda1.03.2004, Peter Višváder - Situácia na železniciach je podstatne zložitejšia. Oddelením infraštruktúry od služieb (vznikom ŽSR , a.s., (?!?) a Železničnej spoločnosti, a.s.) ste urobili prvý krok, v priebehu minulého roka došlo k účtovnému oddeleniu osobnej a nákladnej dopravy v Železničnej spoločnosti. Čo bude ďalej?
- V tomto roku chceme dokončiť zosúladenie našej legislatívy s európskou.
Podľa prístupových dokumentov mal byť zákon upravujúci voľný prístup na železničnú infraštruktúru hotový k 1. marcu. Nestíhate...
- Máme to v pláne rezortu, nemáme dôvod meniť termíny. Ale zákon bude tento rok. Vytvorí predpoklady na vstup strategického investora do nákladnej dopravy. Tender by mal byť na budúci rok. Prvých predbežných záujemcov už máme
Odkiaľ sú?
- Z Rakúska, z Nemecka, ale aj z východu - z Ukrajiny a Ruska.
Prečo uvažujete o privatizácii železničných telekomunikácií? Je to predsa veľmi lukratívna časť spoločnosti a predpokladám, že sa stanete terčom kritiky opozície.
- Je to možné, lenže ja som nehovoril o privatizácii, ale o vstupe nového investora do tohto procesu. Sme k tomu donútení tým, že železnice jednoducho nemajú dosť peňazí na ich modernizáciu.
Ale ani manažmentu v železničných spoločnostiach nie je toto rozhodnutie po chuti.
- Železnice sú zvyknuté rozmýšľať stále tak trochu megalomansky. Keby sa dalo, stále by prevádzkovali pionierske tábory pre deti svojich zamestnancov. U nich je veľký problém čokoľvek redukovať. Keď sme ohlásili, že im berieme učňovské školstvo, boli problémy. Rovnaké sú aj s tým, že chceme železničné nemocnice a polikliniky dať do ekonomického prenájmu terajšiemu manažmentu.
Kde sa láme záujem predať časť železničných telekomunikácií? Je to záujem zo zahraničia alebo proste snaha urobiť dobrý obchod a pomôcť si?
- Pokiaľ by si táto oblasť nevyžadovala miliardové investície, nerobili by sme to, preto ide o veľmi lukratívnu oblasť. Neviem si však predstaviť, ako by Železnice SR mohli rýchlo prísť k niekoľkým miliardám korún.
Čo úver?
- Z hladiska štátneho dlhu neprichádza do úvahy. Pritom veľké svetové firmy majú záujem, tak prečo im neumožniť vstup, ktorý prospeje obom stranám? (krátené)

Neznámeho muža prešiel vlak
SITABRATISLAVA/GALANTA 27. 2.2004 - Neznámeho muža usmrtil vo štvrtok večer v úseku trate Galanta – Sládkovičovo osobný vlak. Rušňovodič spozoroval muža, ako štvornožky vchádza na koľaj, pre krátku vzdialenosť napriek použitiu rýchlobrzdy už nedokázal zrážke zabrániť. Privolaná lekárka Záchrannej zdravotnej služby už len konštatovala smrť následkom drvivého poranenia hlavy a dolných končatín. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, muž bol vysoký asi 170 cm vysokej zavalitej postavy, vo veku 40 až 60 rokov. Oblečenú mal čiernu bundu, modré rifle, károvaný sveter a hnedé tenisky s čiernymi prúžkami. Prípadom sa zaoberá oddelenie Železničnej polície Galanta.

Na bratislavskej stanici naháňal muž troch mladíkov s 15 cm dlhým nožom
TASRBratislava 27. 2.2004 - Horúce chvíľky zažila na bratislavskej hlavnej stanice vo štvrtok popoludní trojica mladíkov vo veku 16, 18 a 19 rokov, ktorých s nožom ruke prenasledoval opitý 45-ročný muž z Fiľakova.
Na mladíkov zaútočil najprv slovne a potom z ničoho nič vytiahol z bundy kuchynský nôž s 15 cm dlhou čepeľou, ktorým ich začal ohrozovať. Hliadke Železničnej polície (ŽP) sa podarilo násilníka pomocou hmatov a chvatov utíšiť a s putami na rukách skončil na policajnom oddelení, kde mu pri dychovej skúške zistili 2,04 promile alkoholu.
K celej udalosti sa však odmietol vyjadriť. ŽP začala vo veci trestné stíhanie a muža obvinila pre trestný čin výtržníctva a trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

, Železnice SR , , Železničná spoločnosť , ŽS , , , ÖBB , , PKP , , DB , , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , MDPT , IC a EC , , VÚD , , ZSE , VSE , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava- , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero
koridory , TEŽ
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , TREŽ , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy , Zlaté Moravce , Kozárovce , Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy , Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký Krtíš , Breznička , Poltár , Banská Bystrica , Harmanec , Diviaky , Martin , Kremnica , Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt , Dobšinská Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
180-8: Vrútky , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany , Slovenské Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
: Užhorod

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Zvolen – Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom – Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
visutá lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské Pleso - Štrba
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská Lomnica - Starý Smokovec

 


Strana vytvorená: 02-III-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0409.htm)