Informácie o vlakoch budú dostupné
9.9.2002, Jana Morhácová - Záujemcovia
o cestovanie vlakom sa konecne dostanú k informáciám o vlakoch
aj cenách lístkov každý den a bez problémov. ZSSK totiž plánuje v najbližších dnoch
zriadit telefonické centrum, kde budú operátori poskytovat najžiadanejšie
informácie o tom, ako sa dá cestovat vlakom a kolko to stojí.
Minúta hovoru bude síce stát 11,80 Sk, ale poplatok bude
jednotný z ktoréhokolvek miesta na Slovensku. "V prvej fáze
budú operátori informovat najmä o cestovnom poriadku a cenách
ci možných zlavách. Súcasne budú prijímat stažnosti cestujúcich,"
vysvetluje hovorca ZSSK Miloš
Cikovský.
V súcasnosti totiž zistit, kedy ide vlak, alebo kolko stojí lístok,
je niekedy takmer nemožné. ZSSK má síce
zriadené informacné kancelárie v ôsmich mestách Slovenska,
ale ich prevádzka je obmedzená a dovolat sa tam je casto takmer
nemožné. Navyše v informacných kanceláriách neinformujú o
cenách lístkov, pretože tie poznajú len v pokladniach. Tam však
zasa nemajú cas dávat rozsiahlejšie informácie.
Ešte väcšie problémy máte, ked sa zaujímate o medzinárodné
lístky. "V informacnej kancelárii vám síce povedia aj o
prípojoch v zahranicí, ale ak chcete vediet, kolko zaplatíte
za lístok, musíte si odstát rad pri pokladni a cakat, kým sa
za pokriku ludí o zdržiavaní, dozviete, kolko vás to bude stát,"
tvrdí Martina, ktorá sa nedávno pokúšala cestovat zo Žiliny
do Juhoslávie. Podla jej slov nakoniec získala od zamestnankýn
železníc tri rôzne ceny na cestu do Juhoslávie a úplne
rozporné informácie o tom, akú zlavu môže využit.
Postupne chcú železnice rozširovat informácie poskytované v
centre napríklad o aktuálnej polohe vlaku prípadne o meškaní,
ci o službách na jednotlivých staniciach. "Najdôležitejší
pre cestujúcich je fakt, že postupne si budú môct objednat a
kúpit akýkolvek lístok. Ešte sa dorieši systém platieb tak,
aby bolo možné zaplatit lístok priamo pri telefonickej objednávke,"
dodáva Miloš Cikovský.
Centrum bude v prevádzke každý den od siedmej hodiny ráno do
ôsmej hodiny vecer a neskôr nonstop. Na svoje si konecne prídu
aj turisti. Operátori vraj budú vediet odpovedat na otázky v
anglictine a nemcine.
Zástupcovia železníc tvrdia, že zriadenie centra nebude drahé,
pretože prevádzku aj technológiu dodáva súkromná partnerská
firma. "Prevádzka bude financovaná z príjmu z hovorov a
po spustení predaja lístkov z percentuálnej provízie z tržieb
z predaja cestovných lístkov," spresnuje Cikovský.
Rekordná návšteva na lokomotívach
10.9.2002, JANA MARTINKOVÁ - Na
Slovensku je dnes sedem pojazdných parných lokomotív. Šest z
nich sa pocas víkendu predstavilo v pohybe na festivale v
bratislavskej štvrti zvanej Rendes, co je historický názov
osady na rozhraní Race a Vajnor. Zacala vznikat od roku 1883,
ked tu postavili zriadovaciu železnicnú stanicu (rendeso znamená
zriadovacie nádražie).
Záujemcovia sa sem z Petržalky
mohli dopravit historickým motorovým vlakom s voznom Modrý šíp z roku 1934. Z hlavnej stanice zas chodil každú
hodinu motorový vozen nazývaný Hurvínek , ktorému železniciari
hovoria aj Splašený kufor. Je to vraj absolútny nezmar. Vyrábali
ho od 40-tych rokov pre dopravu na lokálkach a vydržal až do
80-tych rokov.
Tisícky návštevníkov festivalu (prišlo ich rekordne vela)
videli okrem našich parných lokomotív aj dieselový rušen
NOHAB z Madarska zo zaciatku 60-tych rokov. V nedelu k nemu
pribudol modro-bielo-cervený rušen z Ciech s prezývkou
Albatros, ktorý drží ceskoslovenký rekord parných lokomotív.
V roku 1962 vo Velíme pri Kolíne na velkom skúšobnom železnicnom
okruhu dosiahol rýchlost 164 kilometrov za hodinu. V tom case
jazdili parné rušne maximálne 100 km/h.
Druhú ceskú lokomotívu z roku 1930 s prezývkou Hulík, ktorú
volajú aj Ušatá, charakterizoval Jirí Kubácek ako „domecek
plný kolecek“. Pre fajnšmekrov je zaujímavá tým, že je to
jedna z mála konštrukcií CKD, ktoré zvítazili nad Škodovkou,
ktorá sa špecializovala na výrobu rýchlikov. ČKD pritom vyrábali nákladné rušne.
Tieto lokomotívy boli velmi kvalitné a slúžili až do
ukoncenia parnej prevádzky.
Budúci rok by na festival mali spolu s turistami príst aj parné
vlaky z Rakúska a Nemecka. Z Norimbergu jeden cakali už tento
rok, ale pre povodne neprišiel.
Parné lokomotívy vozia turistov
10.9.2002 - Naše historické parné
lokomotívy sú dobre udržiavané, objednávajú si ich rakúske
a nemecké cestovky na nostalgické putovanie Európou. Cez víkend
si ich prišli pozriet tisícky záujemcov.
Aj ked posledný riadny parný vlak prešiel po slovenských železniciach
pred viac ako dvadsiatimi rokmi (medzi Bratislavou a Leopoldovom),
doprava parnými vlakmi sa dodnes celkom neskoncila. Presnejšie
znova zacína ožívat. Turisti zo západnej Európy prejavujú
totiž stále väcší záujem o tzv. nostalgickú dopravu.
A kedže Slovensko je turisticky atraktívna krajina, postupne ju
zacínajú objavovat aj velké, najmä nemecké a rakúske
cestovné kancelárie, ktoré sa špecializujú na železnicné zájazdy
historickými parnými vlakmi.
Vdaka velmi dobrej situácii v železnicnom múzejníctve sa na
nich môže podielat aj Slovensko.
„Spolu s Cechmi a Madarmi patríme v stredoeurópskom regióne
v tejto oblasti k najlepším,“ povedal Jirí Kubácek z Výskumného
a vývojového ústavu železníc, ktorý pocas uplynulého víkendu
zorganizoval v Bratislave už piaty rocník festivalu parných
lokomotív. „Môžeme sa preto podielat aj na velkých zájazdoch
tzv. nostalgického cestovania. Naposledy sme viezli vlak na 16-dennom
zájazde cez sedem krajín.“
Vlak vypravili z Nemecka, pokracoval cez Rakúsko, Slovinsko,
Madarsko, Slovensko, Polsko a cez Cechy sa vrátil do Nemecka.
Madarský rušen vo Filakove vypriahli a cez Slovensko pokracoval
s našou lokomotívou. Jeden parný den stojí na Slovensku okolo150-tisíc
korún.
Ani takýmto komercným využívaním si na seba historické parné
lokomotívy nezarobia, ale aspon privyrobia. Údržba jednej v
prevádzkyschopnom stave stojí za desat rokov v priemere 6 až 7
miliónov korún. K tomu treba prirátat stovky hodín bezplatnej
dobrovolníckej práce nadšencov.
V Indii po havárii vlaku zahynulo
najmenej 69 ludí
11.9.2002 - Najmenej 69 ludí zahynulo
a 180 sa zranilo pri vcerajšom vykolajení luxusného rýchlika
vo východoindickom zväzovom štáte Bihár pri meste Rafigandž.
Pri havárii jeden z vagónov spadol do rieky, tri ostali visiet
na moste a mnoho dalších bolo poškodených. Zatial nie je jasné,
ci boli prícinou útoku technické problémy, alebo sabotáž.
Na miesto neštastia okamžite poslali vlaky so záchranármi a
indická armáda poskytla špecializovaný tím. „Toto je hrozné
neštastie. Videl som z vlaku vytahovat aspon sto mrtvych tiel,“
povedal pre BBC jeden zo zachránených.
Skutocný pocet obetí bude jasný až po skoncení záchranných
prác. Tie však stažujú silné dažde a zlá dostupnost
miesta, kde k neštastiu došlo. Okolo trate je lesnatý terén a
rieka je silne rozvodnená.
Nejasná zostáva aj prícina havárie. Podla niektorých svedkov
bolo pred vykolajením vlaku pocut silný výbuch. Podla
riaditela indickej železnicnej spolocnosti vykolajenie vlaku spôsobili
poškodené kolaje, ktoré boli na mieste nehody vytrhané.
Podla niektorých zdrojov kolaje poškodila maoistická Skupina
ludovej vojny, ktorá už viac ako dvadsat rokov bojuje za
posilnenie práv nižšie postavených Indov. Zástupca polície
však túto možnost vylúcil. Podla neho sa „toto neštastie
nezdá prípadom sabotáže“. Maoisti totiž spravidla neútocia
na osobné vlaky a pred atentátmi varujú v úsilí vyhnút sa
civilným obetiam.
Prevláda názor, že havária bola dielom neštastnej náhody. V
tomto duchu sa vcera v Naí Dillí vyjadril aj indický vicepremiér
Lal Krišna Advani.
Odchody vlakov? Za peniaze
TOMÁŠ VELECKÝ, 12. 9. 2002 - Kedy
odchádza vlak, už povedia železničiari aj cez telefón.
Cestujúci si to však všimne koncom mesiaca na účte od
telekomunikácií.
BRATISLAVA - Železnice reagujú na kritiku o neschopnosti
informovať o vlakových spojeniach a zavádzajú platenú
infolinku. „Nové callcentrum čaká ešte na schválenie generálnym
riaditeľom,“ potvrdili včera v tlačovom oddelení ZSSK . Už v najbližších
dňoch sa budú teda dať cez telefón zistiť odchody vlakov a
ceny lístkov.
Najväčší slovenský prepravca nebude informácie potenciálnym
zákazníkom poskytovať zadarmo. Infolinka bude totiž
audiotexová a minúta hovoru bude stáť skoro dvanásť korún.
Na Slovensku má licenciu na prevádzku audiotexu štrnásť
firiem. Ich zoznam je zverejnený na internetovej stránke
Telekomunikačného úradu a železnice medzi nimi nie sú.
Infocentrum železníc bude prevádzkovať súkromná firma. Jej
názov je zatiaľ neznámy. Hovorca Miloš Čikovský nedávno
vyhlásil, že „prevádzka infolinky bude financovaná z príjmov
z hovorov a po spustení predaja cez telefón aj z provízií z
tržieb za lístky“.
ZSSK neuvažuje o tom, že audiotex nahradí
lacnejším normálnym číslom. „Všetko závisí od skúsenosti
z prevádzky. Po dvoch mesiacoch sa rozhodneme, či audiotex necháme.
Pokiaľ však viem, o jeho nahradení normálnou linkou sa zatiaľ
neuvažuje,“ povedala asistentka hovorcu železníc.
Za rovnakú cenu 11,80 Sk za minútu poskytujú informácie aj
podniky Slovenskej autobusovej dopravy. Majitelia mobilov sa môžu
dozvedieť viac o vlakovom či autobusovom spojení aj priamo u
svojho operátora. Cena za minútu volania je približne rovnaká
ako pri audiotexe železníc či autodopravy. „Informácie o
vlakoch a autobusoch sú jednoznačne najžiadanejšie,“ hovorí
Michaela, pracovníčka callcentra mobilného operátora Orange.
Spoplatňovanie informácií samotnými železnicami a autobusovými
prepravcami u našich susedov nepoznajú. Napríklad České dráhy
si za poskytnutie informácie cez telefón neúčtujú nič.
Cestujúci si môžu zavolať za normálny telekomunikačný
poplatok na pražské číslo a spýtať sa, kedy im odchádza
vlak. Veľké letecké spoločnosti majú dokonca infolinky
zadarmo a volajúci nezaplatí nič.
Informácie o vlakových či autobusových spojeniach sa dajú
vyhľadať aj na internete. Na stránkach železníc či podnikov
autodopravy sú vyhľadávače najrýchlejšieho spojenia medzi
dvoma mestami spolu s cenou. Vyhľadávač na stránke autobusových
prepravcov vyhľadá okrem cestného aj železničné spojenie,
prípadne skombinuje obidva druhy dopravy s možnosťou prestupu.
Muž, ktorý ukradol opitému mobil, si
za "zárobok" nakúpil alkohol
13.9.2002 - Dve krádeže mobilných
telefónov objasnili príslušníci Železničnej polície (ŽP)
z Humenného a Prešova.
Ešte pred mesiacom 18-ročný Humenčan vo vestibule tamojšej
stanice využil situáciu, keď opitý 53-ročný Michalovčan
zaspal pri výdajni cestovných lístkov. Z tašky ľadvinky spod
košele mu odcudzil mobilný telefón v hodnote takmer šesťtisíc
korún. V meste ho predal hlboko pod cenu - za 500 korún neznámej
osobe. Podozrivý sa zrejme motivoval stavom poškodeného, pretože
získané peniaze použil na nákup alkoholu. ŽP postúpi prípad
humenským vyšetrovateľom.
V druhom prípade z Prešova bol pre zmenu pod vplyvom alkoholu
podozrivý 35-ročný muž z obce Bidovce, okres Košice-okolie.
Priznal sa, že ešte 23. augusta popoludní sa vlámal do služobného
motorového vozidla istej organizácie a ukradol z neho služobný
mobilný telefón za 10 tisíc korún. Potom ho dal svojmu 16-ročnému
známemu z Banskej Bystrice, ktorý ho predal za 2 700 korún.
Nechal si 700 korún a zvyšné dve tisícky dal podozrivému. Aj
tento prípad postúpi ŽP policajným vyšetrovateľom z Prešova.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Olympijské: Frankfurt bližšie ku
kandidatúre na usporiadanie OH 2012
11.9.2002, Frankfurt - Nemecké mesto
Frankfurt, ktoré chce kandidovať na usporiadanie olympijských
hier v roku 2012, dostalo prísľub od DB
AG , že uvoľnia priestor bývalej stanice, kde by mohla
vzniknúť olympijská dedina. Rovnako uvoľnia povrch aj pre tlačové
stredisko.
Príslušní funkcionári to pokladajú za obrovský pokrok pre
kandidatúru mesta, vynikajúcu východiskovú pozíciu a podľa
všetkého tak dobre nie je na tom ani jedno kandidátske mesto.
Kandidáta určí o sedem mesiacov (12. apríla) Národný
olympijský výbor Nemecka. O kandidatúru sa okrem Frankfurtu
uchádzajú ešte Düsseldorf, Hamburg, Lipsko a Stuttgart.
ČD získají z fondu ISPA 73 miliónů
€ na modernizaci koridoru
(von) - Řídicí výbor
fondu ISPA v Bruselu rozhodl o poskytnutí příspěvku ve výši
73 miliónů € (přibližně 2,1 miliardy Kč) na modernizaci
druhého tranzitního koridoru v úseku Zábřeh na Moravě-Krasíkov.
Minulý týden to oznámila mluvčí ČD
Zdenka Celá s tím, že stavba bude zahájena v první polovině
příštího roku a dokončena v roce 2005.
Podle Zdenky Celé se jedná o dosud nejvyšší částku, kterou
fond uvolnil na projekt v České republice. Dosud byly z fondu
ISPA schváleny příspěvky na stavby prvního koridoru v úseku
Česká Třebová-Ústí nad Orlicí a Záboří-Přelouč v
celkové výši 45 miliónů €. „Stavbu Česká Třebová-Ústí
nad Orlicí jsme již zahájili a s jejím dokončením se počítá
do konce příštího roku. U stavby Záboří-Přelouč předpokládáme
její zahájení v návaznosti na mezinárodní výběrové řízení
v závěru letošního roku, úplné dokončení stavby pak v
roce 2004,“ řekl vrchní ředitel Divize dopravní cesty GŘ ČD
Jan Komárek.
S modernizací koridorových tratí započaly ČD
již v roce 1993. Financování jednotlivých projektů je zčásti
zajištěno prostřednictvím Státního fondu dopravní
infrastruktury, zčásti bankovními úvěry garantovanými vládou.
Dalším zdrojem financování se staly příspěvky Evropské
unie z fondu ISPA. Podle Jana Komárka by měl být ještě letos
na podzim projednán a další akce menšího rozsahu - pilotní
projekt ETCS na prvním koridoru v úseku Poříčany-Kolín, na
němž bude aplikován evropský projekt pro zabezpečení jízd
vlaků v podmínkách ČD .
ČD
podle Zdenky Celé ještě do konce letošního roku s
ministerstvem dopravy a spojů připraví společnou strategii
pro uplatnění projektů ČD
po předpokládaném vstupu ČR do EU v rámci kohezních fondů.
Silná koruna připravila ČD o téměř
čtvrt miliardy Kč
(čtk) - ČD
přišly kvůli silnému kurzu české koruny v prvním pololetí
na tržbách o téměř čtvrt miliardy Kč. Jde přitom o ztrátu,
která vznikla výhradně přepočtem měn, uvedl v polovině července
mluvčí podniku Petr Šťáhlavský.
Celkově se podle mluvčího tržby ČD
snížily o pět až šest procent. Vedle silné koruny pokles
zapříčinily i změny v energetice, například spouštění
nových děl na jihu Čech a útlum parních elektráren, dodal.
Dopady silné koruny se neprojevují jen u plateb v mezinárodní
dopravě, ale i v podobě poklesu poptávky po přepravě ze
strany českých vývozců. „Hlavně je to znát u přepravy
hromadných substrátů. Jde o velké objemy, které nelze rychle
nahradit lehčím nákladem s vyšší přidanou hodnotou,“
uvedl mluvčí s tím, že vedle uhlí šlo například o přepravu
hutních a stavebních materiálů.
Pokles přepravy uhlí je vyvolán spouštěním jaderné elektrárny
Temelín a také ukončením dopravy paliva pro bavorské elektrárny.
Pozitivní je naproti tomu třicetiprocentní meziroční nárůst
přepravy ve velkých kontejnerech.
Podle odborového předáka Jaromíra Duška stojí za poklesem
tržeb z nákladní dopravy špatná obchodní politika podniku.
Jaromír Dušek varoval, že tržby za nákladní dopravu se
mohou v letošním roce snížit o několik miliard Kč, což by
mělo vážný dopad na již tak špatnou finanční situaci ČD .
V Indii sa vykoľajil vlak: 50 mŕtvych,
150 zranených
11. 9. 2002,
(čtk), DILLĺ - Najmenej 50 mŕtvych a 150 zranených si podľa
úradnej verzie zatiaľ vyžiadalo železničné nešťastie vo východoindickom
zväzovom štáte Bihár, kde sa na moste cez rieku pri meste
Rafigandž vykoľajil luxusný rýchlik. Jeden z vagónov spadol
do rieky, tri zostali visieť na moste a veľa ďalších bolo poškodených.
Indickí úradní činitelia sa rozchádzajú v názore, či príčinou
nešťastia bola sabotáž.
Podľa informácií štátneho tajomníka pre železničnú
dopravu z havarovaného vlaku na trati Kalkata - Dillí
vyslobodili 150 zranených. V potopenom vagóne mohlo cestovať
vyše 60 ľudí. Nie je vylúčené, že o život prišlo niekoľko
sto ľudí, dodal tajomník. Záchranné práce sťažujú silné
dažde a ťažká dostupnosť miesta, kde k nešťastiu došlo.
Okolo trate je lesnatý terén a rieka je silne rozvodnená.
Riaditeľ železničnej spoločnosti IISM uviedol, že koľajnice
a pražce boli v mieste nehody vytrhané, čo spôsobilo vykoľajenie
vlakovej súpravy. "Nebolo to obyčajné nešťastie. Môže
to byť sabotáž." Policajné zdroje sa však skôr prikláňajú
k názoru, že šlo o nešťastnú náhodu, pri ktorej zastaraný
most postavený v roku 1936 neudržal váhu súpravy a niektoré
jeho piliere sa zrútili. Súkromná televízia aj tak uviedla,
že svedkovia videli pred katastrofou mohutný výbuch.
Mikloš zmenil rétoriku, tender nezruší,
rozhodne nový minister
8.9.2002, Lenka Živnerová
Bratislava - Vicepremiér a minister dopravy Ivan Mikloš
miliardový železničný tender na dodávku 35 ľahkých motorových
jednotiek ( ĽMJ ) nezruší.
Vo štvrtok síce prezentoval, že za optimálne riešenie považuje
vypísanie novej súťaže, včera rezort dopravy prostredníctvom
agentúry TASR priniesol obšírnejšiu a zároveň doplnenú
informáciu o stanovisku I. Mikloša. To znie: "Hoci osobne
minister považuje za optimálne vypísanie novej verejnej súťaže,
budúci minister dopravy sa môže rozhodnúť i pre iný postup."
Zrušenie či pokračovanie podozrivého tendra teda necháva na
nového šéfa rezortu.
Viacerí politici včera naznačili, že svoje stanovisko o
prenechaní rozhodnutia na nového ministra mohol ovplyvniť
samotný premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Nikto z
politikov SDKÚ nám to však nechcel potvrdiť a ani sa k tomu
vyjadrovať.
Pripomeňme, že práve premiérov brat je šéfom výberovej
komisie, ktorá rozhodla o víťazovi tendra, ktorým je švajčiarsko-slovenské
konzorcium DMU GTW. Exminister Jozef Macejko, ktorý tvrdil, že
ponuka Alstomu
(druhého záujemcu) je lepšia, nám povedal, že výberová
komisia sa pri rozhodovaní riadila svojimi osobnými záujmami.
Letisko Bratislava investovalo do bezpečnosti
o 20 mil. Sk viac ako pred rokom
9.9.2002, Bratislava - Na zabezpečenie
vyššieho stupňa ochrany cestujúcich ako aj letiskových
objektov preinvestovalo bratislavské letisko M. R. Štefánika
od minuloročných teroristických útokov na ciele v USA o 20
miliónov Sk viac ako pred tragickým 11. septembrom. Z toho 10
miliónov Sk bolo prečerpaných z vlastných zdrojov, zvyšnú
časť tvorila operatívna účelová dotácia od štátu.
Ide o náklady, spojené s dodatočnými opatreniami v oblastiach
posilnenia techniky, materiálu a ľudského faktora, uviedla pre
TASR hovorkyňa Slovenskej správy letísk (SSL) Ivana Paulínyová.
Za uplynulý rok sa sprísnila kontrola cestujúcich, rozšíril
sa zoznam predmetov, s ktorými nesmú vstúpiť do lietadla,
investovalo sa i do oplotenia. Časť nákladov pohltili i zvýšené
počty zamestnancov letiskovej ochrany, ktorí strážia objekty
letiska spoločne s príslušníkmi policajného zboru. Ich presný
počet však I. Paulínyová s odvolaním sa na informačné
embargo neuviedla. Ako výpomoc pri strážení letiska vykonávali
svoju činnosť po septembri aj príslušníci Železničného
vojska. Náklady, spojené s ich činnosťou, však vyššie
uvedené čísla nezahŕňajú.
K ďalším bezpečnostným opatreniam pristupuje bratislavské
letisko i v dnešných dňoch, a to v súvislosti s výročím
teroristických útokov. Okrem opätovného posilnenia personálnej
zložky bol zredukovaný počet prístupových brán na letiskovú
plochu.
Na tohtoročnú implementáciu Akčného plánu boja proti
terorizmu schválila v máji vláda pre Ministerstvo dopravy, pôšt
a telekomunikácií ( MDPT ) SR finančné prostriedky v objeme 123 miliónov
Sk. Do systému ochrany pred terorizmom bola okrem SSL zahrnutá
i Slovenská pošta, š. p., Banská Bystrica a Železničná polícia
(ŽP). Na zabezpečenie ochrany piatich medzinárodných slovenských
letísk (Bratislava, Košice, Poprad-Tatry, Sliač a Piešťany)
schválila vláda 92,8 milióna Sk. Tieto účelové prostriedky
majú byť nasmerované predovšetkým do zvýšenia počtu
zamestnancov bezpečnostných zložiek letísk, vybudovanie
priestorových kapacít pre tieto zložky či dobudovanie
oplotenia areálu letísk. Doposiaľ však nebola zo spomenutej
sumy letisku poukázaná ani koruna.
Vládou schválených 123 miliónov Sk
na boj proti terorizmu MDPT dodnes nedostalo
10.9.2002, Bratislava
- Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ( MDPT ) SR dodnes
nedostalo 123 miliónov Sk, ktorých uvoľnenie na tohtoročnú
implementáciu Akčného plánu boja proti terorizmu schválila
pre rezort dopravy 9. mája 2002 vláda SR.
"Doposiaľ nám na spomenutý účel nebola zo schválenej
sumy poukázaná ani koruna, vláda nám odporučila, aby sa
ministerstvo pokúsilo chýbajúce prostriedky nájsť vo
vlastnej kapitole," uviedol pre TASR riaditeľ sekcie rozpočtu
a vnútornej ekonomiky MDPT František
Perutka. Ministerstvo však prebytočné financie nemá, príslušnú
sumu si na konkrétne ciele bude pravdepodobne nárokovať v budúcoročnom
štátnom rozpočte. Konečnými príjemcami finančných
prostriedkov mali byť štátna príspevková organizácia
Slovenská správa letísk (SSL - 92,8 milióna Sk), Slovenská
pošta (SP - 10,1 milióna Sk), š. p., Banská Bystrica, ale aj
Železničná polícia (ŽP - 20,1 milióna Sk). Niektoré z týchto
zložiek sa podľa F. Perutku snažia dovybaviť systém ochrany
z vlastných zdrojov.
Na zabezpečenie vyššieho stupňa ochrany cestujúcich ako aj
letiskových objektov preinvestovalo bratislavské letisko M. R.
Štefánika od minuloročných teroristických útokov na ciele z
vlastných zdrojov 10 miliónov Sk. Štátna investičná dotácia,
ktorú Slovenská správa letísk (SSL) získala tento rok v
objeme 90 miliónov Sk, smerovala na výstavbu terminálu košického
letiska. V máji vládou schválené účelové prostriedky boli
určené predovšetkým na zvýšenie počtu zamestnancov bezpečnostných
zložiek letísk, vybudovanie priestorových kapacít pre tieto
zložky či dobudovanie oplotenia areálu letísk.
Cestou prípravy vlastného riešenia a použitia vlastných
zdrojov sa podľa F. Perutku vydala i Slovenská pošta.
Pracoviská SP v Bratislave a Košiciach mali byť, vychádzajúc
z vládneho materiálu, v tomto roku postupne doplnené o špeciálnu
detekčnú techniku. V súčasnosti disponuje SP iba jedným
pracoviskom špeciálnej ochrany pošty (ŠOP), a to na medzinárodnej
pošte v Bratislave. To malo byť v tomto roku dovybavené
detektorom rádioaktívneho žiarenia, antidetonačnou komorou,
či detektorom kovov a elektroniky. Úplne nové ŠOP s
diagnostickou a kontrolnou technikou by sa malo vybudovať tento
rok v Košiciach.
Príjemcom príspevku na ochranu hlavných železničných uzlov,
konkrétne na nákup a montáž televíznych monitorovacích
zariadení v staniciach v Bratislave
, Žiline a Košiciach , by sa nemala stať
Železničná polícia, ako pôvodne rozhodla vláda, ale jedna
zo zložiek železníc. Vlastnými prostriedkami na rozsiahlejšie
či menej náročné investičné akcie železniční policajti
nedisponujú. Nové monitorovacie zariadenia, predovšetkým pre bratislavskú hlavnú stanicu -
jedinú na Slovensku vybavenú monitorovacím systémom, však
potrebujú, uviedol hovorca ŽP Jozef Búranský s tým, že starší
systém by sa následne mohol presunúť do inej stanice. Mesačne
objasní ŽP prostredníctvom kamier viacero prípadov výtržností
či páchania trestnej činnosti a vďaka systému úspešne
zasiahne. V budúcom roku sa predpokladá rozšírenie
videozariadení aj na železničné stanice vo Zvolene , Čiernej nad Tisou a Kútoch za podmienky pridelenia
finančných prostriedkov a zohľadnenia bezpečnostných hľadísk.
Návrh na zvýšenie finančných prostriedkov pre rezort dopravy
vychádzal z uznesenia vlády z decembra minulého roka, ktorým
výkonný orgán štátu schválil súbor opatrení, vyplývajúcich
z Akčného plánu boja proti terorizmu EÚ v
podmienkach SR, Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalších
relevantných dokumentov. Jedným z hlavných impulzov
vypracovania materiálu boli udalosti v USA z 11. septembra 2001.
Všetky potenciálne strany budúcej vlády
budú trvať na zrušení vlakového tendra
9.9.2002, Bratislava - Ani jeden z
politických subjektov, ktoré by sa po nadchádzajúcich
parlamentných voľbách mohli dostať do parlamentu, prípadne
obsadiť vo vláde kreslo ministra dopravy, nebude presadzovať
zmluvné spečatenie výsledku rokovacieho konania bez
zverejnenia (RKBZ) na obstaranie 35 ľahkých motorových
jednotiek ( ĽMJ ) pre Železničnú
spoločnosť ( ZSSK ), a. s., Bratislava.
Každá z oslovených strán (ANO, HZD, HZDS, KDH, SDKÚ, SMER a
SMK) je za zrušenie tendra. Názory ich predstaviteľov sa však
rozchádzajú v otázke, či vypísať novú verejnú súťaž,
alebo vlaky s prihliadnutím na potreby verejnosti a finančné
možnosti štátu jednoducho nekúpiť. Takpovediac unisono tým
vylúčili možnosť akýchkoľvek krokov ZSSK , ktoré by viedli
k uzatvoreniu ešte stále prebiehajúceho rokovacieho konania
bez zverejnenia (RKBZ). Jeho víťazom sa stalo slovensko-švajčiarske
konzorcium DMU GTW Slovensko.
Za vypísanie novej medzinárodnej súťaže, lepšie pripravenej
a transparentnejšej, sú jednoznačne ANO, HZDS a SDKÚ. Za
prehodnotenie potreby nákupu ĽMJ
sú rozhodne SMER a KDH. Podľa tieňového ministra dopravy
Smeru Ľubomíra Vážneho treba zdokumentovať, aký vplyv by
mala montáž vlakov v SR na zamestnanosť v regióne, ale aj prínos
v podobe na Slovensku pridanej hodnoty. Z predbežných odhadov,
ktorými SMER disponuje, sa Ľ. Vážny domnieva, že nákup by
bol neefektívny a návratnosť investície pridlhá. Na regionálne
trate, ktorých sa má nákup týkať, by nasadil autobusovú
dopravu. Podpredseda KDH Pavol Minárik sa pýta, či je nákup ĽMJ ekonomicky opodstatnený a
či ho budú železnice schopné splácať. Podľa tieňového
ministra dopravy HZDS Jána Mikolaja sa treba zamyslieť i nad tým,
či dokážu VÚC, do ktorých kompetencie by sa mali regionálne
trate dostať, na nich dotovať i výkony vo verejnom záujme.
Netransparentné praktiky pri procesoch verejného obstarávania
napadol expert na dopravu strany ANO Ladislav Csáder, ktorý
navrhuje novelizovať zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne
sprísniť dohľad nad RKBZ, ale aj poupraviť možnosť prechodu
obstarávateľa z iných foriem verejného obstarávania práve
na RKBZ.
Ambíciou obsadiť post šéfa rezortu dopravy, ktorý súčasne
disponuje kompetenciami Valného zhromaždenia ZSSK , sa netaja strany
ANO, HZDS a SMER. HZD by malo záujem vtedy, ak by si v
parlamentných voľbách vybojovala silnú pozíciu, podotkol
podpredseda strany Ján Benčat. Pre SDKÚ a KDH je o ministerských
postoch v súčasnosti predčasné hovoriť, SMK sa bude podľa Lászlóa
Gyurovszkého touto otázkou zaoberať na republikovom výbore.
ANO, SMER a HZDS sa súčasne jasne vyjadrili za zvýšenie
ingerencie štátu v kontrolných alebo i riadiacich orgánoch ZSSK .
Podpredseda vlády SR pre ekonomiku a minister dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR Ivan Mikloš (SDKÚ) sa 5. septembra tohto
roku rozhodol neschváliť obstaranie nákupu ĽMJ podľa výberového
konania, ktoré spoločnosť zvolila. Rozhodol sa tak preto, aby
nevznikli pochybnosti o transparentnosti a korektnosti verejného
obstarávania. Umožnili mu to novelizované stanovy ZSSK . Rozhodol sa tak
aj napriek stanovisku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO),
ktorý síce uznal použitú metódu verejného obstarávania
RKBZ za oprávnenú, ale neopodstatnenú, s poukázaním na porušenie
zákona v predchádzajúcich dvoch súťažiach. Osud železničného
tendra, ako naznačil I. Mikloš, bude plne v kompetencii novej
exekutívy.
Televízne noviny TV Markíza z 9. 9.
2002 o 19.00 h
10.9.2002 - V kauze nákupu vlakov pre
slovenské železnice bolo často skloňované aj meno vedúceho
úradu ministerstva dopravy P.Kľučku. Podľa premiéra Dzurindu
dokonca loboval v prospech jednej z firiem, ktorá chcela vlaky
dodávať. Minister dopravy I.Mikloš tender zrušil, Kľučka však
vo funkcii zostáva. Mikloš uviedol, že nie je v jeho
kompetencii rozhodovať zotrvaní P. Kľučku vo funkcii. Odvolať
z funkcie ho môže iba predseda Úradu pre štátnu službu Ľ.Plai.
Ten uviedol, že ak by boli podozrenia podložené dôkazmi, tak
by musel konať. Na to, aby rozhodol, však potrebuje stanovisko
Generálnej prokuratúry SR. M.Hanzel uviedol, že zriadil tím,
ktorý sa prípadu venuje. Dodal tiež, že do 2-3 týždňov by
malo byť jasné, či dôjde alebo nedôjde k trestnému stíhaniu.
(krátené)