21 dní pred OH
Športovcov už testujú
Národná obroda PIATOK 25. August 2000
SITA, Sydney - Organizátori OH v Sydney už začali robiť
dopingové testy. Ako oznámila v stredu hovorkyňa austrálskej
dopingovej agentúry ASDA, dopingovým testom sa už podrobilo
niekoľko zahraničných športovcov. ASDA spolu s
medzinárodným olympijským výborom (MOV) a Svetovou dopingovou
agentúrou WADA plánuje ešte pred začiatkom OH, teda počas
prípravy športovcov na športový sviatok, uskutočniť 2 000
testov.
Trávniky nerastú tak ako treba
Organizátori OH v Sydney majú starosti týkajúce sa trávnikov
na štadiónoch, na ktorých sa má uskutočniť olympijský
futbalový turnaj. Na dvoch zo šiestich ihrísk iba v
posledných týždňoch ukladali nový trávnik a na ďalších
dvoch ho budú klásť až v septembri. Problémy sú aj na
„Bruce stadium“ v Canberre, ktorý dostal nový povrch 10.
augusta, no keďže trávu priniesli z Queenslandu, kde je
teplejšie, neujala sa. Hovorca organizačného výboru Milton
Cockburn však všetkých zainteresovaných upokojoval a tvrdil,
že do začiatku olympiády bude všetko v poriadku. Trávnik na
hlavnom Olympijskom štadióne položia hneď po skončení
otváracieho ceremoniálu (15. septembra). Finálový zápas
futbalového turnaja na ňom odohrajú 30. septembra. Na ďalšom
zo štadiónov - Melbourne Cricket Ground - bude povrch
položený po skončení finálového zápasu austrálskej
futbalovej ligy, ktorý sa uskutoční 3. septembra.
Britku podporuje akčná hviezda
Sedemnásťročnú reprezentantku Veľkej Británie v taekwondo
Sarah Stevensonovú podporuje v jej snahe získať olympijskú
medailu v Sydney hviezda akčných filmov a majster bojových
umení Jackie Chan. Chan dokonca sponzoruje účasť
Stevensonovej na olympijskom turnaji v športe, ktorý bude mať
v Sydney premiéru.
V Sydney vysadili 5 miliónov stromov
Viac ako päť miliónov stromov vysadila vláda Nového
Južného Walesu pred začiatkom OH, aby urobila zo Sydney
zelené mesto. Program sa začal uskutočňovať už v roku 1994,
keď milióny stromov vysadili v škôlkach a rástli do
potrebnej veľkosti, aby ich potom vysadili vonku. Na projekte
spolupracovalo množstvo miestnych úradov, škôl a lokálnych
skupín, ktoré mali na starosti výsadbu stromov popri trati,
kadiaľ putuje olympijská pochodeň. Väčšinu stromov potom
vysadili pozdĺž hlavných dopravných tepien vrátane diaľnic
a železničných tratí v Sydney a okolí. Prieskum nezávislej
agentúry ukázal, že viac ako 80 percent stromov sa ujalo.
Na ceremoniáli aj Kylie Minogueová
Austrálska speváčka Kylie Minogueová oznámila, že bude
otvárať záverečný ceremoniál olympijských hier v Sydney a
zúčastní sa aj na otváracom ceremoniáli paralympiády. V
telefonickom rozhovore pre austrálske noviny Sydney Herald
speváčka oznámila, že už o svojich vystúpeniach rokovala s
organizátormi. ,,Na záverečnom ceremoniáli to pravdepodobne
bude hymna, pokiaľ som dobre rozumela. Myslím si, že to bude
jasnejšie, až keď dôjdem domov,‘‘ povedala austrálska
diva. Tridsaťdvaročná speváčka prežíva veľký návrat na
výslnie pop-music.
Črtá sa prepojenie SR s Jadranom,
profitovať bude kombinovaná doprava
Sme Piatok 25.8.2000
TOMÁŠ VELECKÝ , BRATISLAVA – Do konca roka by malo Slovinsko
uzavrieť dohody týkajúce sa železničného kontajnerového
prepojenia severojadranského prístavu Koper s rakúskou
Viedňou. Týmto krokom by sa mala na Koper „napojiť“ aj
Slovenská republika. „Išlo by hlavne o kombinovanú dopravu
kontajnerov zo Stredomoria, ale aj oblastí Indie a Číny,“
povedal obchodno-technický riaditeľ Slovenskej plavby a
prístavov (SPaP) Matej Vaníček. SPaP to umožní zabezpečiť
prepravu nákladu aj cez Jadran. „Teraz kontajnery prepravujeme
výlučne cez prístav Rotterdam, prípadne Hamburg. Nové
kontajnerové železničné spojenie Slovinska a Rakúska
poskytuje do budúcnosti možnosť predĺženia až po
Bratislavu,“ skonštatoval Vaníček.
Slovinsko chce zvýšiť vzájomný obchod so SR, čo dokazuje
iniciatíva obidvoch strán. Slovenský minister zahraničných
vecí Eduard Kukan predvčerom odovzdal svojmu slovinskému
rezortnému partnerovi zoznam niekoľkých desiatok slovenských
podnikateľov, ktorí majú záujem rozvinúť spoluprácu so
slovinskými firmami. Slovinsko v týchto mesiacoch dokončuje
železničné spojenie s Budapešťou, aby preprava tovaru
nesmerovala cez Chorvátsko, kde sú vysoké tranzitné poplatky.
Vaníček: „Z hľadiska prepravy na dolný Dunaj (Juhoslávia
až Čierne more) je rozhodujúcim faktorom pri využívaní
lodnej a kombinovanej dopravy splavnenie juhoslovanskej časti
Dunaja. Južná časť Dunajskej vodnej cesty je po vojne v
Juhoslávii stále nesplavná. Na prelome jesene a zimy by sa
malo začať s „čistením“ Dunaja, pričom projekt je
hradený z väčšej časti Európskou úniou, zvyšok financujú
krajiny Dunajskej komisie. „SPaP už viackrát ponúkla svoje
kapacity pre využívanie naloženia a dopravy stavebných
materiálov potrebných pri obnove Juhoslávie a pri
odstraňovaní následkov nedávnej vojny,“ dodal Vaníček.
Deficit Sociálnej poisťovne majú
pokrývať aj vyššie odvody
DAR PRE PRACUJÚCICH
Pravda
STREDA 23. august 2000
RADOSLAV BAŤO - Deficity dôchodkových fondov Sociálnej
poisťovne by mali čiastočne v budúcom roku zaplatiť
zamestnanci vyššími odvodmi. V tomto roku poisťovňu
zachránia privatizačné príjmy.
Na týchto záveroch sa v utorok dohodol minister práce Peter
Magvaši s ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou. Krízu
vo finančných zdrojoch už aj tak problémovej Sociálnej
poisťovne spôsobilo rozhodnutie parlamentu o 10-percentnom
zvýšení dôchodkov. Podľa ministerky Schmögnerovej v tomto
roku nedostatok peňazí zaženú privatizačné príjmy. Z
týchto peňazí budú môcť Železnice SR a zdravotnícke
zariadenia uhradiť dlhy voči Sociálnej poisťovni.
V budúcom roku však hrozí v sociálnych fondoch takmer
11-miliardový deficit. Ministerstvo práce predbežne preto
navrhlo zvýšenie odvodovej zaťaženosti o pol percentuálneho
bodu. Väčšiu časť navýšenia by mal niesť zamestnanec.
Takýmto spôsobom by sa však pokryla iba približne desatina
predpokladaného nedostatku zdrojov. "Našou snahou je, aby
sme neohrozili motiváciu podnikateľov pri vytváraní nových
pracovných príležitostí," povedala B. Schmögnerová. O
návrhu by vláda mala podľa Magvašiho rozhodovať v
najbližšom čase. Zvyšovanie odvodového zaťaženia ako jednu
z možností avizoval aj rezort zdravotníctva. V súčasnosti z
každých sto korún mzdových nákladov podnikateľa na
zamestnanca asi 43 Sk berie štát cez priame dane a odvody.
Táto suma je porovnateľná s európskym priemerom. Európa
pritom v rámci štátov OECD najviac zaťažuje mzdy daňami a
odvodmi.
Magvaši a Schmögnerová sa spoliehajú aj na efektívnejšie
vymáhanie pohľadávok Sociálnej poisťovne. Pomôcť by v
tomto smere mala Slovenská konsolidačná, ktorá už pracuje s
nedobytnými bankovými úvermi. Doteraz nedoplatky na poistnom
iba narastali, Magvaši však tvrdí, že do dvoch rokov by mohla
Sociálna poisťovňa vymôcť pohľadávky za 8 miliárd korún.
Ministerka financií zároveň dodala, že bude potrebné
novelizovať aj tohtoročnú tzv. Kováčovu novelu. Tá
oslobodila pracujúcich dôchodcov od platenia odvodov, čím
poisťovňa prišla asi o 1,6 miliardy korún.
Minister práce uviedol, že prípadné ďalšie zvyšovanie
dôchodkov v budúcom roku by solventnosť Sociálnej poisťovne
vážnejšie neohrozilo. "Inflácia sa vyvíja pozitívne,
takže problém valorizácie nebude taký veľký," dodal P.
Magvaši. O prípadnom zdrojovom krytí vyšších nákladov sa
nezmienil.
Deti sa hrajú so životmi ľudí
Nový čas Streda, 23. August 2000
Rušné chvíle pripravujú jabloneckým železničiarom deti,
ktoré sa cez prázdniny nudia. Na prechádzajúce vlaky hádžu
jablká alebo kamene, postávajú na trati a pred lokomotívou
uskočia až na poslednú chvíľu. Niektoré z nich zámerne
dezorientujú vodičov áut na železničných priechodoch. „Na
frekventovanom priechode prepoja dva izolované úseky
koľajových obvodov jednoduchými drôtmi,” posťažoval sa
prednosta Českých železníc v Jablonci nad Nisou J.
Berounský. „Tým spôsobia situáciu, ako keby mal práve
prechádzať vlak. Spustia sa rampy a naskočí červená. Po
chvíli sa rampy zdvihnú, akoby vlak prešiel. Vodiči čakajú
zbytočne a sú zákonite nahnevaní.” So životmi ľudí vo
vlaku sa deti nebezpečne zahrávajú i tak, že na trať
položia kamene alebo konáre. Raz privliekli na koľaje
betónovu skruž, tá našťastie odletela, takže sa vlak
nevykoľajil.
Zemanov prepadák
Ako dôstojne a seriózne to znie: Úrad vlády Českej
republiky. Aké trápne divadlo predvádza: Niekto zo ctihodných
poradcov pána premiéra „vypotil” v práci, v ústrednej
budove, na úradnom počítači dehonestujúci elaborát na
premiérovu stranícku kolegyňu Buzkovú. Premiér týždne
strká hlavu do piesku. Jeden poradca následne na polícii
označí za autora elaborátu druhého poradcu. Obvinený druhý
poradca mlčí. Premiér prizná, že čosi o poradcoch a
elaboráte už niekde počul. Ale bohvie, hovorí, či to nie je
práve zlodej, kto kričí chyťte zlodeja. Poradca, ktorý udal
na polícii druhého poradcu, obviňuje premiéra z klamstva.
Hrať tak tento zamotaný príbeh ako divadelný kus, bol by z
neho prepadák sezóny. Právom sú už dlhšie rozhorčení
diváci, daňoví poplatníci, ktorí celú tú
úradníckovládnu tragikomédiu platia.
(22. 8. 2000, krátené)
Leto praje Čiernohronskej železnici,
dlhy sa však ďalej hromadia
Sme Piatok 25.8.2000
JOZEF POLIAK , ČIERNY BALOG – Horúce počasie týchto dní
praje okrem kúpalísk aj známej Čiernohronskej železnici v
Čiernom Balogu.
„Každú jazdu prevezieme 100 – 150 ľudí a dúfame, že na
konci hlavnej sezóny sa priblížime k číslu 80-tisíc
návštevníkov, čo patrilo k najväčším návštevám
histórie železničky,“ povedal Ján Kovalčík, zástupca
riaditeľa spoločnosti, ktorá ju prevádzkuje. Okrem
pravidelnej prepravy z Balogu do Hronca a späť ponúka
železnica aj iné atrakcie – koncerty country skupín, letné
tábory pre deti a mládež i pre rodičov s deťmi.
Napriek pozitívnej letnej nálade je železnička naďalej
zadlžená. „Na odvodoch a daniach dlhujeme 3,5 milióna
korún, na nehnuteľný majetok je uvalená exekúcia a o budovu
sme neprišli len vďaka tomu, že železnička je v zozname
kultúrneho dedičstva. Horšie však je, že k exekúcii na
nehnuteľnosti sa pridružila aj exekúcia na hnuteľný majetok
a my môžeme kedykoľvek prísť aj o denné tržby,“
pripomína Kovalčík. „Uplynulý týždeň sa tu zastavil
štátny tajomník ministerstva kultúry M. Gacík, ktorý sa s
vedením železnice dohodol na vypracovaní koncepcie ďalšieho
fungovania.“ Vyriešiť najmä finančné problémy, ale aj
problémy údržby a majetkové spory by mala pomôcť
septembrová porada na ministerstve dopravy a spojov.
Problémy jedinečnej úzkokoľajky sa hromadia od roku 1995,
dokedy ju prostredníctvom Fondu detí a mládeže vlastnil
štát. Pre nedostatok financií však fond od prevádzky
ustúpil a železničku uznesením vlády na jar roku 1996
previedli za jednu korunu záujmovému združeniu právnických
osôb Mikroregión Čierny Hron. Fond zároveň predniesol návrh
na jednorazovú dotáciu na investičné zámery vo výške
milión korún a 500-tisíc na 10 rokov prevádzkovania. Dosiaľ
sa nepodarilo v plnom rozsahu naplniť ani uznesenie vlády
(prevod majetku stále nie je uzavretý), ani návrh o dotácii.
Nové telefónne číslo informácií
na Hlavnej stanici
BRATISLAVA 25. augusta (SITA) - Od 1. septembra
sa menia doterajšie telefónne čísla Informačnej kancelárie
na železničnej stanici Bratislava Hlavná stanica na číslo
5058 7565. Je to telefónne číslo, ktoré automaticky prepne na
voľný telefónny prístroj jednej zo štyroch informátoriek. V
prípade, že všetky informátorské linky budú obsadené,
žiadajú železnice (ŽSR) cestujúcich o trpezlivosť.
Ako agentúru SITA informoval Rastislav Polcer zo ŽSR, chcú
tým skvalitniť služby Informačnej kancelárie a zároveň
znížiť počet sťažností na podávanie informácií o
odchode a príchode vlakov. Pre zlepšenie a skvalitnenie tejto
služby by mali cestujúci presne uviesť odkiaľ a kam cestujú,
dátum, približný čas odchodu z východiskovej stanice alebo
príchodu do cieľa svojej cesty.
Petícia za InterCity
Nespokojnosť so zmenami v železničnej
doprave
PONDELOK 21. august 2000
Pod trenčianskou mestskou bránou natrafíte na malý stolík,
na ňom hárky, do ktorých sa okoloidúci podpisujú.
Petičné miesto ako každé iné. S malým rozdielom - tentoraz
nejde o politickú akciu. Petičná kampaň nesie trošku
zvláštny názov: Zastavte InterCity v Trenčíne! Železnice SR
totiž rozhodli, že od 28. mája 2000 vymažú Trenčín zo
zoznamu staníc pre vlaky IC Kriváň a Tatran. A to občanom
tohto mesta aj širokého okolia pohlo žlčou. Iniciatívu
prevzalo Trenčianske neformálne združenie, ktoré pôsobí v
meste už piaty rok. Okrem Trenčína vytvorilo petičné miesta
aj v Novom Meste nad Váhom, Prievidzi a Púchove.
"Žiaden z ich dôvodov nie je presvedčivý," vraví
Juraj Holúbek, koordinátor petičnej kampane. "Z
Bratislavy do Trenčína, kde bola prvá zastávka InterCity
smerom do Košíc, je 123 kilometrov. Pritom vzdialenosti medzi
ostatnými stanicami sú od 16 do 85 km. Trojnásobne viac
cestujúcich využíva IC na cestu do Košíc a späť než na
cestovanie do Bratislavy a zastávka v Trenčíne si vyžaduje
zdržanie iba šesť minút."
"Nemyslím si, že táto petičná akcia zmení niečo na
súčasnom cestovnom poriadku železníc," povedal Ladislav
Pavlík, poslanec mestského zastupiteľstva. Doteraz petičné
hárky podpísalo asi 10 000 občanov, každý deň pribúda
okolo tisíc nových podpisov.
Pri explózii poklop z cisterny zabil
muža
Sme Piatok 25.8.2000
KLAUDIA JURKOVIČOVÁ , KOŠICE – Bolo dvadsať minút po
deviatej hodine ráno, keď jeden zo zamestnancov Kovoúpravy v
areáli Steel Košice začal odpaľovať poklop na cisternovej
nádrži. Zakrátko došlo k explózii a ťažký kovový poklop
odletel do vzdialenosti asi sto metrov. Tridsaťdeväťročný
Milan P. skonal na následky zranení. Včerajšia tragédia sa
odohrala na šrotovisku v areáli spoločnosti Steel Košice,
ktorý mala prenajatý Kovoúprava.
K tragédii poskytol stanovisko riaditeľ Kovoúpravy Ing.
Jaroslav Širanec: „Išlo o štandardnú situáciu. Na
šrotovisku sa bežne pália rušne, železničné vozne alebo
cisterny. Dodávatelia sa v zmluvách s nami zaväzujú, že nimi
dodávané veci nie sú výbušné.
Pálič, ktorý bol na túto prácu riadne zaškolený, sa
nedopustil žiadnej chyby. Vykonával štandardným spôsobom
svoju prácu tak ako inokedy. Po tom, čo sa snažil cisternu
otvoriť, došlo k explózii. Aj keby sa bol chcel presvedčiť,
či je cisterna v poriadku, nemal sa o tom ako inak uistiť, iba
tak, že ju otvorí.“
Milan P., otec dvoch detí vo veku 14 a 11 rokov, podľa
Širancových slov patril medzi najlepších zamestnancov
spoločnosti.
„Po prešetrení celého prípadu bude nevyhnutné prijať
opatrenia, napríklad že budeme prijímať iba otvorené
cisterny bez poklopov,“ dodal riaditeľ.
Jaroslav Širanec nás uistil, že odškodnenie pozostalým od
zamestnávateľa bude nadštandardné.
Príbeh
Národná obroda PIATOK 25. August 2000
Helena Budinská , Realita: Popradská železnica okolo
deviatej večer utíchla. Tiene ponáhľajúcich sa cestujúcich.
Kto musí prestupovať, postáva na peróne. V diaľke svetielka
podtatranských hotelov a na jednom zo štítov bliká z
veľhorskej výšky observatórium. Jasný horúci augustový
deň sa prelamuje do noci.
Konečne osobák nevezúci turistov, ale ľudí vracajúcich sa z
popoludňajšej zmeny. V Spiš- ských Tomášovciach je už na
staničke hustá tma. Keby nebolo domorodého sprievodcu, ani by
ste nevedeli, kadiaľ sa pustiť. Strmá dedinská cesta do
zákruty a znenazdajky oči oslepia nepríjemné mohutné
reflektory slonieho vozidla – vojenského transportéru.
„Vojaci strážia zemiačiská,“ informuje domorodec.
Dedinou musí prejsť v rámci určeného okruhu vojenská
posádka – jeden branec usadený na kapote auta – približne
každú hodinu. V podvečer možno zazrieť svetlice a kde-tu
počuť streľbu z delobuchov. Aktuálny kolorit Slovenského
raja.
Báje dnešných dní
Neviem, čo by ma prinútilo vydať sa za hranice všedných dní
za námezdnou prácou. Napríklad zbierať rajčiny na juh
Talianska. Citujem: „Na miestečko v tom podpätku.“
Bez zdravotného poistenia, samozrejme, aj sociálne
nezabezpečení sa však východniarske nátury každoročne
vydávajú na sezónne zbery zeleniny alebo ovocia.
„Vám v Bratislave je hej. Vy máte ľahký život, nič
neviete!“
Nie, nie sme vôbec hluchí ani slepí, ale až do dolniackych
uší nedovejú novodobé báje o valutových zárobkoch za
zberačstvo.
Ale rozprávky mávajú okrem zvoniaceho klingáčika rôzne
peripetie.
Novodobé otroctvo
Prvý variant bájky so zlým koncom: Vyberú sa jedno, dve alebo
tri plnoobsadené osobné autá do Talianska zbierať paradajky.
Poskladajú sa na benzín, z domu naberú konzervy, cestoviny,
paštéty - čo špajza dá. Na púti prespávajú pod stanom
alebo aj pod holým nebom na karimatke v spacáku. Ak začne
pršať, treba sa poskladať do auta a ráno sa zobudiť ako
prevalcovaný. Cestovnú idylku pritom ohrozujú policajti,
žandári, karabinieri (podľa toho, či prechádzate Rakúskom,
Švajčiarskom, Francúzskom alebo Talianskom). Nemožno si
totiž šiator rozložiť hocikde a pocestní zas nechcú
míňať na také taľafatky, ako sú kempy. Čo by aj - veď im
nie je hodný ani holý život, pretože zavrhli aj taký
civilizačný výdobytok, ako je jednorazové zdravotné
poistenie. Citujem: „To je riziko podnikania.“
Preskočíme v rozprávke osobnú hygienu, stravovanie,
prípadné škriepky nervóznych cestujúcich - auto je malé,
cesta dlhá, cieľ v nedohľadne a výsledok zatiaľ neznámy...
Slovákov túžiacich zarobiť si tvrdú menu a, citujem,
„zmôcť sa“, prenesme rovno do talianskej päty. Konečne sa
chabou nemčinou, angličtinou, rukami a nohami dojednali s
dohadzovačom námezdných zberačov. Bacha, nie s
plantážnikom, teda s majiteľom pôdy a rajčín, ale s drábom
poháňajúcim robotníkov. Ten im bez ohľadu na dlhú púť
spod Tatier do opätka povedal, že tomatous ešte nedozreli.
Treba čakať dva-tri dni.
V bájke treba aj šťastnú zápletku - možno sa kúpať v mori
a opaľovať, aj keď neplánovane.
Konečne nastalo brieždenie, keď je Slovači dovolené uložiť
údy do skriňovej fiatky Ducato a nechať sa odviesť drábom na
rajčinovú plantáž. No čo to? Červené plody sú len
ružové, potrebujú ešte aspoň deň horúce talianske slnko.
Zberači dostanú grátis romantiku - prespať pod voňavými
zelenými rajčiakovými kríkmi. Nič to, že sú len v
tričkách a krátkych nohaviciach, všetko ostatné (i vodu!) si
zamkli kdesi v temnom prímorskom zákutí v aute. Nech vydržia
spolu s Marokáncami, Ukrajincami, ostatnými -cami... Dva dni a
dve noci, bez ničoho - zrejte ako tie paradajky!
Realita: Na lúkach úpätia Slovenského raja je skutočne
nebesky. Vy v Bratislave viete skutočne figu borovú! Slnko
zapadá za tatranské končiare gýčovito - ako mimozemšťanmi
vytvorená oranžová guľa. V priebehu desiatich minút padne
večerná rosa a ochladí sa z tropickej teploty na zimomriavky.
Jemne sivou oblohou putujú bociany. Desať - pätnásť -
dvadsať - tridsať - štyridsať - nakoniec je ich
štyridsaťosem. Zosadnú na lúku a pasú sa. Naberajú sily na
odlet, ktorý veští koniec leta. Deti môjho hostiteľa
výskajú a mávajú smerom k oblakom: „Bociany, bociany!“ Aj
sprievodca slovenským rázovitým krajom je nadšený, hoci mu
tento výjav musí byť k dispozícii každý rok.
Otec šantiaceho drobizgu lakonicky poznamená: „Odlieta nám
pôrodnica.“ Slovo do bitky - najmä keby ho povedal v
parlamente.
Janko a Marienka
Druhý variant bájky s dobrým koncom: Amerika, Amerika -
prístav všetkých Kolumbov. Aj tých dvoch našich - Janka a
Marienky. Štyri či päť rokov slúženia - áno: sluha a
slúžka. Alebo návod, ako sa zdokonaliť v poľštine,
ruštine, ukrajinčine, maďarčine...
Niekde na prvopočiatku musí byť nejaký náborník i agitátor
(rozumej bájkar, akého sa mi podarilo stretnúť). Za
štvorročné posluhovanie v mýtickej Amerike si možno kúpiť
autiak, dom, nechať si vybudovať bazén, v rozprávke možno
pridať aj importovanú zlatú rybku a pre náročných hodinky s
vodotryskom.
Rýchlo však naspäť k Marienke a Jankovi. Po štyroch rokoch
služby ich ježibaba nielenže vykŕmila dolármi, ale ich v
amerických domácnostiach poľských, ruských či ukrajinských
židov podučila v týchto cudzích jazykoch. Štyri roky
blúdili po streets či avenues bez toho, aby vedeli, že sú to
ulice alebo aleje. Ani označenie oneway nevedeli rozlúštiť
ako jednosmerku. Bolo im veru ťažko. A do tej pece nie a nie
ich vpratať. Až do chvíle, kým jeden z nich nezistil, že
neodkladná operácia by schramstla celý nalopotený dolárový
účet. Vtedy sa rýchlo rozhodli - poďho domov. Vyšlo im
lacnejšie vyrovnať dlhy v obyčajnej slovenskej zdravotnej
poisťovni a zveriť sa do rúk bežným slovenským chirurgom.
Čo robia dnes? Učia sa v slovenskej jazykovej škole po
anglicky a Janko nahovára Marienku vrátiť sa do Kolumbovej
zeme... Tej sa však už akosi nechce drhnúť podlahu kdesi za
morom.
Realita: Vrbov, termálne kúpalisko kúsok od Popradu. Na
informačnej tabuli zaujmú fakty o liečivej sile vody. V
areáli hlava na hlave, v bazénoch to isté. Trávnatá plocha
taká veľká, že sa nohám nechce v letnej páľave celú ju
obísť. Kde ucho dopočuje, samá poľština. Teda potenciálny
zdroj biznisu - veľkého biznisu, peniaze vyvierajú priamo zo
zeme. Ale kabínky na prezliekanie - nemožno povedať, že z
minulého storočia, tie by boli určite z dreva a secesne
vyrezávané. Hnedé plechové kutice pod holým nebom kapacitne
poddimenzované, bazény, samozrejme, tiež. Jediný dostatok a
pomerná hojnosť, to je sortiment jedál i nápojov podávaných
pod holým nebom. Pritom areál oddeľuje od ostatnej zelene
ošarpaný železný plot.
Začarovaný kruh
Tretí variant rozprávky bez konca: V septembri sa vo
Francúzsku začína oberačka hrozna bájnych svetových
značiek. Kapitáni slovenských bárok už v týchto dňoch
dávajú dohromady posádky - od plavčíkov až po lodivodov.
Tí sú najdôležitejší, pretože vedia, kam sa treba plaviť,
u koho zakotviť, akú mzdu vyjednať i spacifikovať
prípadných vzbúrencov. To sa však podľa bájok ešte
nestalo. Do neznámych vôd je najlepšie plaviť sa s pokornými
a ľahko ovládateľnými. Si vzpurný! Tak ti treba, zarábaj si
každý deň lopotne tie slovenské korunky. A ak máš v
makovici čo len štipku rozumu, ty sa aj tak nikdy nedáš
zverbovať...
Sezónnym zberom, ktorý trvá dajme tomu tri týždne, sa dá
zarobiť v západnej Európe približne dvadsaťtisíc (už
prepočítané na naše). Musíte však pracovať, neulievať sa,
poslúchať plantážnikov, jednoducho byť im poruke. Horniacky
bájkar hovorí, že vo francúzskych viniciach je najlepšie.
Osemhodinové zmeny, teda neplatia ako talianski rajčinári za
debničku alebo nektárinkoví zemani za množstvo. Osem hodín,
na slnku, v daždi, vetre - ale osem. Jedlo - raňajky, obed,
večera k 250- frankovej dennej pláci. K tomu nocľah vo
vojenských stanoch alebo karavanoch, studená voda a každé
ráno balíček cigariet. Francúzi sú jednoducho šarmantní,
ak vás neškrie, že si domorodí oberač zarobí dva razy
toľko a má mýticky ospevované zdravotné poistenie. Takže sa
mu môže aj noha v mazľavej pôde podvrtnúť.
September ešte len bude...
Realita: V rýchliku s bohovým príplatkom za služby Intercity
neponúkajú nič - len kávu. Žiadna tlač - kúp si na
stanici, nijaké nealko - nechceš kávu, máš smolu alebo choď
do reštauračného vozňa. A vôbec, pred cestou sa vybav, veď
ideš na železnici rýchlejšie ako ostatné vlaky. Tak
nesnívaj...
Koniec báchoriek
Anka má tri deti. Pracuje ako robotníčka v popradskej továrni
na hliníkové odliatky. Každý deň odchádza z domu o
jedenástej a prichádza hodinu pred polnocou. Nie preto, že by
mala dvanásťhodinový pracovný čas. Jednoducho, niet
dopravných spojov. (Bájkar by povedal, že Intercity chodí len
do tej prekliatej a závidenej Bratislavy. A má pravdu. Akoby
inde nežili ľudia.) Nepatrí sa to, ale prezradíme, že
zarobí mesačne okolo päťtisíc. A manžel? Paberkuje ako
súkromný podnikateľ na stavbách. Prizná sa aj k čiernym
robotám v Čechách - aspoň platia na ruku a nemusí sa
doprosovať o zaplatenie ako doma.
Pre Anku bol „výlet“ za zberačskými prácami do
Francúzska akýmsi východiskom zaplatiť aspoň časť dlžôb
a čosi odložiť deťom na školské potreby. Jednoduché počty
- 20- tisíc zarobí doma za štyri alebo päť mesiacov. Tak si
vzala dovolenku a poďho do Avignonu oberať nektárinky.
Prvý raz sa spolu so štyrmi priateľmi snažili dojednať vo
Švajčiarsku. Zber sa skončil, jeden mohol pomáhať v
predajni, ale pre všetkých práca nebola.
Najväčšiu oštaru im robil nocľah. „Vo Švajčiarsku je to
prísne. Nemôžete si rozložiť stan hocikde. Policajti stále
patrolujú.“ Napokon sa im podarilo prespať v humne, ale aj
tak sa celú noc strhávali. Ani vo Francúzsku sa im
nepošťastilo, zber ovocia zmeškali o niekoľko dní.
Jej spomienky asi nebudú putovať od úst k ústam. Od ucha k
uchu. Sú zmesou poznania, že sa k nej správali nepríjemne
povýšenecky, keď povedala, odkiaľ prišla, čo chce. Aj
ľútosti, že vložila peniaze do sna o bohatstve.
Zdravie, šťastie, pohodu, spokojný život – bežné a
konvenčné želania opakujúce sa na dolniakoch pri
všemožných príležitostiach. Najdôležitejšie z celej
predchádzajúcej vety je – na dolniakoch. Pretože Spišiak
želá bohatstvo, veľa bohatstva, len – aby ste boli
bohatí...
Rozdelené Kórey opäť spojí cesta
Sme Piatok 25.8.2000
SOUL (čtk) - Južná Kórea včera oznámila, že má v
úmysle do budúceho roku obnoviť cestné a železničné
spojenie so stalinistickou severnou časťou Kórejského
polostrova.
Juhokórejské ministerstvo stavebníctva a dopravy dúfa, že sa
podarí začať s budovaním komunikácií už na budúci mesiac
a prekonať tak jednu z najstráženejších hraníc na svete.
Takmer 50 rokov stojí ako výstražné memento na južnej strane
demilitarizovaného pásma, štyri kilometre od tzv. krajiny
nikoho, hrdzavejúca lokomotíva, ktorá nemohla od roku 1953 už
nikdy ísť na sever.
Železničné spojenie so severom by mohlo byť podľa
Juhokórejčanov dokončené do septembra budúceho roka. Trať
by mala viesť z juhokórejskej metropoly až k severokórejským
severným hraniciam s Čínou. Ministerstvo dodalo, že ešte
bude potrebné, aby sa Soul a Pchjongjang dohodli, aký bude na
železnici a ceste režim.
Predtým bude treba odstrániť mnoho mín, ktoré boli už pred
mnohými desaťročiami naukladané na všetkých prístupových
cestách k demilitarizovanému pásmu. Obe krajiny Kórejského
polostrova podnikli po desaťročiach mrazivého nepriateľstva
niekoľko krokov k zlepšeniu vzťahov tento rok v júni, keď sa
ich najvyšší predstavitelia zišli na vôbec prvom historickom
stretnutí.
Kapitalistický juh a stalinistický sever polostrova sú stále
technicky vo vojnovom stave, pretože ozbrojený konflikt v
rokoch 1950 až 1953 neukončili mierovou zmluvou, ale iba
dohodou o prímerí.
Tripartita rokovala
Pravda
PIATOK 25. august 2000
PATRICIA POPROCKÁ - Asi 15,6 mld. Sk by sa malo v nasledujúcich
troch rokoch vyčleniť na desať stavebných projektov v rámci
Rozvojového programu priorít verejných prác.
Odborárski predáci Ivan Saktor a Emil Machyna pred rokovaním
najvyšších predstaviteľov tripartity.
Ako vo štvrtok po rokovaní najvyšších predstaviteľov
tripartity uviedol premiér Mikuláš Dzurinda, sociálni
partneri by mali do šiestich týždňov navrhnúť možnosti,
odkiaľ financie získať. Podľa neho by časť peňazí mohlo
uvoľniť ministerstvo financií v rámci štátneho rozpočtu,
istá suma by pripadla z privatizačných príjmov, z EÚ,
prípadne sa zvážia aj možnosti úverov. Tieto financie by sa
využívali na stavbu bytov, diaľnic, technologických parkov,
modernizáciu železníc a cestnej siete a pod. Ako pre PRAVDU
uviedol minister výstavby a István Harna, zamestnanosť v
stavebníctve by sa mohla zvýšiť o 5600 ľudí. Toto číslo
však podľa neho nie je smerodajné, lebo Rozvojový program
priorít verejných prác nezahŕňa stavebné projekty pod 40
mil. Sk.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a
združení Jozef Uhrík pripomenul razantný pokles stavebnej
produkcie. Kritickú situáciu v oblasti zamestnanosti možno
podľa neho riešiť hospodárskym rastom. Hospodársky rast je
zasa podmienený solídnou infraštruktúrou a bytovou
výstavbou, aby mohla byť zabezpečená mobilita pracovnej sily.
O pravdepodobnom nesplnení záväzku Generálnej dohody
znížiť do konca roka mieru nezamestnanosti o tri percentá sa
premiér nechcel vyjadrovať. "Počkajme si, ako dopadnú
verejnoprospešné práce," povedal pre PRAVDU.
V Nemecku sa snažia mladistvých
neonacistov oslabiť aj zablokovaním bankových účtov
sme Piatok 25.8.2000
VLADIMÍR MÜLLER, BONN – Takmer každý deň informujú
nemecké médiá o rôznych výpadoch väčšinou mladistvých
neonacistov proti ľuďom čiernej pleti, proti cudzincom,
židom, bezdomovcom – všetkým tým, ktorí nezodpovedajú
ideologickým predstavám krajných pravičiarov. Ide nielen o
nepatrné incidenty, ale o atentáty s neraz smrteľnými
následkami: na jar zastrelil sympatizant krajne pravicovej
scény v Dortmunde troch policajtov. O niekoľko týždňov
neskôr traja neonacisti v parku v Dessau zbili na smrť
Mozambičana Alberta Adriana a koncom júla neznámi páchatelia
detonovali trieštivú nálož v priechode železničnej stanice
v Düsseldorfe, ktorá ťažko zranila desať imigrantov z
bývalého ZSSR, medzi nimi šiestich židov.
Skoro každý deň možno zaznamenať reakcie na vyčíňanie
pravicových extrémistov. Politici všetkých strán žiadajú
prísnejšie zákony – až po obmedzenie slobody
zhromažďovania extrémistických strán. O slovo sa hlásia
zástupcovia hospodárskej sféry, ktorí varujú pred
nebezpečenstvom „pošpinenia imidžu Nemecka v zahraničí“
a pred ekonomickými dôsledkami „hnedého“ teroru –
zahraniční investori by mohli stiahnuť svoje finančné
prostriedky z krajiny. Aj kancelár Gerhard Schröder opakovane
hrozí tvrdými opatreniami. Vláda a obidve komory parlamentu by
neho mali spoločne podať na ústavnom súde žiadosť o zákaz
neonacistickej NPD.
Neonacistické útoky pritom nie sú v Nemecku ničím novým.
Vlna krajne pravicového násilia zasiahla krajinu krátko po
zjednotení v roku 1991. Už v roku 1980 prišlo pri
neonacistických útokoch v západnom Nemecku o život 17 ľudí,
z toho 13 pri bombovom atentáte na tradičnom mníchovskom
Oktoberfeste. Nenávisť voči cudzincom nie je teda zvlášť
rozšírená medzi východnými Nemcami, aj keď sú to práve
neonacisti v nových spolkových krajinách, ktorí sa pýšia
„národne oslobodenými zónami,“ teda oblasťami, kam si
cudzinci netrúfajú.
Diskusia o boji proti pravicovému extrémizmu sa v uplynulých
dňoch ešte viac zintenzívnila pod vplyvom médií. Denník
Tageszeitung vyzval napríklad na občiansku odvahu a na boj
proti „mentalite odvracania sa“. Okrem toho na prvej strane
zverejnil 22 fotografií popredných agitátorov krajne
pravicovej scény. Údajne nie preto, aby odštartoval honbu na
nich, ale s nádejou, že budú spoločensky izolovaní, t. j.
stratia zamestnanie, alebo že sa „vystavení na pranieri“ od
svojej nacistickej ideológie dištancujú dobrovoľne. Ešte
rukolapnejšie sú iniciatívy iného, takpovediac
„trhového“ charakteru. Deutsche Bank v Lübecku v pondelok
oznámila, že zrušila bankový účet krajskej organizácie
NPD. Poštová banka v Ludwigshafene nasledovala tento krok v
prípade účtu zriadeného na účel finančných darov pre
istého funkcionára NPD, ktorý sa má zodpovedať pred súdom.
Peniaze sú v systéme trhového hospodárstva základom
existencie. Systematická izolácia od finančných zdrojov by sa
preto mohla stať jedným z účinných spôsobov boja proti
neonacistickým organizáciám.
Vlaky s problémami
PRAVDA UTOROK 22. august 2000
KODAŇ, MALMÖ, ČTK - Napriek tomu, že od otvorenia Öresundského mosta medzi dánskou Kodaňou a švédskym Malmö uplynuli už takmer dva mesiace, železničná doprava cez túto monumentálnu stavbu sa ešte stále potýka s veľkými začiatočníckymi problémami. Cestujúcich až prekvapujúco často na staniciach zdržiavajú, alebo sa priebežne rušia jednotlivé spoje. Rušňovodičov je napríklad presne toľko, ako vlakových súprav, a keď niekto ochorie, čo sa na konci studeného a daždivého škandinávskeho leta stáva dosť často, chýba za neprítomných vodičov náhrada. Medzi Kodaňou a Malmö ide denne 124 osobných vlakov, teda každých 20 minút. Nútené meškanie alebo dokonca zrušenie sa pritom každodenne týkajú aspoň desiatky spojov, často aj viac. Podľa hovorcu dánskych železníc (DSB) Overgaarda budú cestujúci musieť rátať s nepríjemnými prekvapeniami aj naďalej, a to najmenej počas niekoľkých budúcich týždňov.
Strana vytvorená: 27. VIII. 2000 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press21.htm ) |