Duševne chorá žena zabila svokra
PravdaUtorok 19. marca 2002 , RIMAVSKÁ SOBOTA (ri) - Za kurióznych okolností zomrel v sobotu večer 58-ročný Dezider K. z Rimavskej Soboty. Jeho smrť nechtiac zapríčinila vlastná nevesta Janka K. Keďže mala už dlhšie problémy s psychikou, ktoré traumatizovali celú rodinu, chceli ju dostať k psychiatrovi. Po dohode s primárom psychiatrie ju tam mali doviezť v sobotu večer. Keď ju chceli zobrať z postele, kopla brániaca sa žena do 58-ročného svokra Dezidera K. Ten spadol tak nešťastne, že pri páde narazil hlavou do steny a na mieste zomrel. Žena potom z bytu ušla, no ešte večer ju na miestnej železničnej stanici zadržali policajti. "Teraz je na psychiatrii a čaká na vyšetrenie znalca z odboru psychiatrie. Ak sa problémy psychického charakteru potvrdia, budú ju liečiť. Napriek tomu už bola obvinená z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti," povedal riaditeľ Okresného úradu vyšetrovania v Rimavskej Sobote Elemír László.

Barcelonský summit Európskej únie prijal rozhodnutia o ďalších kľúčových reformách
FINIRóbert Lachkovič, 18.03.2002 - Do roku 2010 dosiahne celková čiastka na financovania aktivít vo sfére výskumu a vývoja 3% z hrubého domáceho produktu štátov EÚ, dôchodkový vek sa zvýši z 58 na 65 rokov.
Prvé hodnotenia a komentáre hovoria o tom, že barcelonský summit predstaviteľov EÚ pokročil v reformných snahách a prijal široké spektrum opatrení na posilnenie ekonomík a na zvýšenie ich konkurencieschopnosti s cieľom dostihnúť podstatne výkonnejšie americké hospodárstvo.
Medzi kľúčové rozhodnutia sa považuje deregulácia trhu s elektrickou energiou a plynom, zvýšenie dôchodkového veku na 65 rokov, posilnenie výdavkov určených na výskum a vývoj na hranicu 3% z HDP. V dokumentoch barcelonského summitu sú zakotvené aj dohody o zavedení unifikovaného zdravotného poistenia, ktoré bude platiť vo všetkých krajinách EÚ, podstatne sa spružní trh práce, až pre 90% detí pracujúcich matiek sa zabezpečí denná opatrovateľská služba. Znížia sa tiež dane pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva, deťom sa zabezpečí výuka minimálne dvoch svetových jazykov, ešte viac sa zjednoduší ich prístup k internetu. Takisto sa má zlepšiť aj satelitný systém Galileo.
Vari najkritickejšia bola diskusia o liberalizácii trhu s elektrickou energiou, čo bola osobitne citlivá otázka najmä pre Francúzsko, kde sa na budúci mesiac uskutočnia prezidentské voľby.
Došlo teda ku kompromisu, ktorý je v každom prípade významný.
Francúzsko ustúpilo v tom, že dereguluje trh s elektrickou energiou pre podnikateľský sektor, nie však pre privátnych spotrebiteľov. Španielsko, ako predsednícka krajina EÚ však stiahlo návrh na rýchlu dereguláciu železničnej nákladnej dopravy. (krátené)

Európska pätnástka chce dobehnúť USA
Hospodárske noviny18. 3. 2002, Barcelona, Bratislava (Ivana Stavrovská) - Lídri členských krajín Európskej únie (EÚ) schválili na ekonomicko-sociálnom summite, ktorý sa v sobotu skončil v Barcelone, ďalšie opatrenia na posilnenie ich ekonomík a zlepšenie konkurencieschopnosti s cieľom dobehnúť Spojené štáty.
Európska pätnástka sa dohodla, že do dvoch rokov otvorí trh s elektrickou energiou a plynom pre všetkých spotrebiteľov, s výnimkou domácností. Francúzsko, ktoré blokovalo dohodu o plnej liberalizácii energetiky, podľa niektorých zdrojov, ustúpilo až po hrozbe zo strany Španielska o zablokovaní liberalizácie železničnej nákladnej dopravy. Hoci niektorí lídri únie vyjadrili sklamanie nad nedostatočným úspechom, španielsky premiér José María Aznar považuje tento výsledok za „významný krok“, keďže komerční energetickí spotrebitelia tvoria až 70 % trhu.
(krátené)

Filmová prezentácia krajiny nostalgie
Hospodárske noviny19. 3. 2002, Miroslav Tížik - Parížske Centrum Georga Pompidoua je jednou z najvýznamnejších vstupných brán do sveta európskej kultúry. Od 8. do 17. marca v jeho priestoroch prebiehal 24. ročník Medzinárodného festivalu etnografických a sociologických filmov Cinéma du réel, čo by sa dalo voľne preložiť ako Filmy o reálnom. Okrem súťažnej časti pravidelnou súčasťou festivalu býva aj retrospektíva niektorej z inonárodných kinematografií, tentoraz to bol slovenský a český dokumentárny film. Pre Hospodárske noviny viac o slovenskej prehliadke povedala účastníčka a spoluorganizátorka prehliadky Viera Ďuricová zo Slovenského filmového ústavu v Bratislave.
Ako vznikla predstava zorganizovať v rámci tohto festivalu práve slovenskú retrospektívu?
– Celý tento rok je vo Francúzsku v znamení českej kultúry. Beží tam „Česká sezóna”, podobne ako bol rok 1996 venovaný slovenskej kultúre. Keďže programová riaditeľka festivalu Suzette Glénadelová pozná obe kinematografie, rozhodla sa kvôli dlhej existencii Československa ako spoločného štátu, že k českým filmom zahrnie aj slovenské. Pani Glénadelová v októbri minulého roku pricestovala do Bratislavy a vyberala si z filmov, ktoré sme jej premietli. Boli tam staré aj nové filmy z Vysokej školy výtvarných umení (VŠMU), kde majú veľký výber titulov na širokú sociologickú tému. Dokonca aj samotní tvorcovia nám doniesli filmy, ktoré robili pre STV alebo aj pre programy Markízy. Nakoniec bol na prehliadke uvedený film Nadeždin čistý štít od Vladimíra Krajniaka, z produkcie STV to bol film Svedok a bolo tam aj niekoľko filmov z VŠMU. Zvyšok filmov je z archívu nášho filmového ústavu.
Zúčastnili sa nejaké slovenské filmy aj na medzinárodnej súťaži?
– Nie, nezúčastnili. Nič nové naši tvorcovia neprihlásili. Tento festival nám vždy v predstihu posiela štatúty aj s prihláškami a my ich potom zverejníme alebo oslovujeme tvorcov. Oni sa potom prihlasujú sami alebo cez nás. Potom je už iba na organizátoroch, či ten film vyberú.
Prečo sa podľa vás nikto nezúčastňuje na súťaži?
– U nás sa takéto filmy takmer nenakrúcajú. VŠMU síce mala nejaké nové veci, ktoré by podľa štatútu súťaži zodpovedali, ale pani Glénadelová si z toho množstva žiadne nevybrala. Nič sa jej tak nepáčilo. Preto všetky slovenské filmy sú uvádzané len v rámci retrospektívy.
V retrospektíve je iba štvrtina zo 16 slovenských filmov z 90. rokov. Ostatné, ako napríklad Hanákove alebo Trančíkove filmy, sú zamerané najmä etnograficky alebo na rôzne minoritné prejavy, ktoré sa ešte do 70. rokov zachovali na Slovensku. Akoby medzi nimi absentovali aj filmy hovoriace viac o súčasnosti a o širších problémoch, s ktorými sa ľudia každodenne stretávajú. Myslíte si, že u nás neboli takéto filmy natočené?
– Samozrejme, boli, ale riaditeľka úplne všetky filmy vidieť nemohla a vybrala práve tieto. Viac sa jej zjavne páčili tie staré veci.
Bol počas predchádzajúcich ročníkov ocenený aj nejaký slovenský dokumentárny film?
– Napríklad v roku 1989 boli uvedené Hanákove Obrazy starého sveta, ale nebolo to na súťaži, lebo už vtedy to bol starý film z roku 1972. Neskôr boli na súťaži viaceré novšie filmy, ale neviem o tom, že by niektorý dostal cenu. Z nich boli teraz súčasťou retrospektívy napríklad filmy Marka Kuboša Železničná stanica 2. triedy: Kraľovany, alebo od Petra Kerekeša Ladomírske morytáty a legendy. Z najnovších filmov to bol Svedok od Dušana Hudeca, z najstarších zase Zem spieva z roku 1933 od Karla Plicku a potom filmy z obdobia od 50. rokov.

Hromadných prepúšťaní má byť menej
SmeUtorok, 19. marec 2002, RASTISLAV ŠAFRANKO (Národný úrad práce) - Tento rok slovenské firmy podľa aktuálnych údajov prepustia 2165 ľudí. Z nahlásených hromadných prepúšťaní už bolo deväť zrušených. Podniky vlani nahlásili 205 hromadných prepúšťaní. Počet ohrozených pracovných miest presiahol 20 tisíc. Nie všetky ohrozené pracovné miesta vyústili to prepúšťania - reálne zrušených bolo 16 833 pracovných miest.
V rámci celého Slovenska prepúšťali najviac železnice a Slovenské telekomunikácie. Z regionálneho pohľadu sa inštitút hromadného prepúšťania najčastejšie využíval v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji, čo však neznamená, že skutočný dosah prepúšťania je len v týchto regiónoch. Najmenej hlásených prípadov hromadného prepúšťania zaregistrovali v Trnavskom a Košickom kraji.
Najviac hromadných prepúšťaní bolo vlani v prvom štvrťroku - aj z pohľadu počtu ohrozených pracovných miest. Najmenej nahlásených prípadov bolo v treťom štvrťroku.
Začiatkom februára tohto roku nahlásilo hromadné prepúšťanie 42 firiem. V tomto roku je tak ohrozených 4289 pracovných miest. Najviac hromadných prepúšťaní bolo nahlásených v Bratislavskom, Žilinskom a Prešovskom kraji.
V Bratislavskom kraji bude hromadné prepúšťanie v osemnástich spoločnostiach s počtom ohrozených pracovných miest asi 1400. Najväčšie prepúšťanie tam nahlásili firmy: Slovenská plavba a prístavy, Váhostav, EZ Elektrosystémy a železnice. Aj v Žilinskom kraji bude prepúšťať osemnásť podnikov, počet ohrozených pracovných miest je asi 1300. Medzi podniky s najväčším počtom prepustených patria PPS Detva Holding, AVC Čadca, KLF-ZVL a Moltes. V Prešovskom kraji bude prepúšťať asi deväť spoločností s počtom prepustených približne 1450. Ide hlavne o spoločnosť Vihorlat, a. s. Snina, ale podľa získaných údajov prepustení zamestnanci už majú zabezpečenú prácu v spoločnostiach Vihorlat, s. r. o., a VH, s. r. o. Snina.
(krátené)

Mladý fotoreportér Dušan Knap o svojich túlavých topánkach
Národná obroda19. Marec 2002 UTOROK - Redaktor Národnej obrody uvedie dnes v Piešťanoch multimediálne pásmo o svojej nedávnej ceste po Rusku
Jožo T. Schön Piešťany
„Mesačný pobyt za severným kruhom považujem za veľmi vydarený,“ povedal krátko po návrate z okružnej cesty z Moskvy do najsevernejšieho mesta Ruskej federácie Vorkuty fotoreportér Národnej obrody Dušan Knap. Túlavému fotoreportérovi nepokazil konečný dojem zo zaujímavého putovania ani menší incident vo Vorkute, kde ho napadla, okradla a do bezvedomia dobila tlupa miestnych feťákov. Stalo sa to posledný deň pobytu v krajine inak pohostinných a milých ľudí, na druhý deň som podpísal v miestnej nemocnici regres a odišiel som domov.
„V Moskve je veľa bezdomovcov, možno o nich zavadiť i takpovediac na každom kroku, a ešte viac prostitútok,“ hovorí Dušan. „Prostitútky sú napodiv veľmi pekné a sú ochotné stráviť chvíľku lásky s hocikým hoci len za jedno pivo.“ Za nesmierne zaujímavú považuje Dušan cestu vlakom zo Sankt Peterburgu do najsevernejšieho mesta krajiny Vorkuty. „Vo vlaku mi dal za niekoľko rubľov jeden sprievodca deku, druhý uniformovaný sprievodca polstovku hodín dbal, aby v železnej piecke nevyhasol oheň. Nekonečné hodiny som sedel vo vagóne, pozeral cez okno na ubiehajúcu krajinu... Nikdy predtým som si neuvedomoval, že existuje taká obrovská krajina... Mimochodom železničnú trať, jediné spojivo „hlavného mesta sveta“, ako najsevernejšie mesto pomenoval jeho súčasný primátor, ktoré spája Vorkutu so svetom, vybudovali ruskí trestanci, žijúci v gulagoch. Ich kosťami je trať doslova posiata.
(krátené)

Podpísali zmluvu o predaji SPP
Akcie získa najprv Ruhrgas a Gaz de France, Gazprom až po platbe
Národná obrodaUTOROK 19. Marec 2002 , Lukáš Pardubský Bratislava - Zástupcovia vlády SR včera podpísali zmluvu o predaji 4 9 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) s trojkonzorciom Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom. V prvej fáze prevodu akcií na nových majiteľov však podiel prejde iba na Gaz de France a Ruhrgas, ktoré zaplatia aj kúpnu cenu 2,7 mld USD (130 mld Sk). Gazprom získa svoj podiel, až keď sa so svojimi partnermi v konzorciu finančne vyrovná. Na svoj tretinový podiel z predávaného balíka však má predkupné právo. Ako a kedy k vyrovnaniu dôjde, nechceli predstavitelia konzorcia konkretizovať. Prezident Ruhrgasu Bruckhard Bergmann k tomu uviedol, že konzorcium bolo pod tlakom tvrdého harmonogramu privatizácie, preto sa Gazpromu umožnilo, aby svoju časť financovania vyriešil bez tohto tlaku. „Všetci partneri v konzorciu sú však rovnocenní a o strategických otázkach týkajúcich sa SPP budú rozhodovať jednohlasne,“ zdôraznil Bergmann.
Predstavitelia vlády i investori po podpise zmluvy zdôraznili prínos transakcie pre rozvoj SPP.
Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš ocenil zloženie konzorcia a zopakoval prísľub, že všetky dôležité informácie o privatizácii SPP, ktoré boli doteraz utajené, budú zverejnené.

PRVÁ SPLÁTKA O TÝŽDEŇ
Celá transakcia by sa mala ukončiť v rozmedzí 2-3 mesiacov, keď sa k nej vyjadrí Protimonopolný úrad SR a Európska komisia. Tri dni pred ukončením transakcie by na Slovensko malo prísť aj 90 % z kúpnej sumy. Prvých 10 % konzorcium zaplatí do ôsmich dní od podpisu zmluvy. Už z tejto splátky by mal štát zaplatiť náhrady obciam a mestám za výdavky do plynofikácie - ide o vyše 4 mld Sk. Približne 66 mld Sk pôjde na vybudovanie druhého piliera dôchodkového poistenia, ostatok na úhradu štátneho dlhu. Do zníženia štátneho dlhu sa počítajú aj záväzky štátu voči domácim spoločnostiam (voči železniciam, sociálnej a zdravotnej poisťovni). Podľa odporúčaní Medzinárodného menového fondu by sa však mali výnosy z privatizácie použiť výhradne na splatenie štátneho dlhu.
(krátené)

Národnosť nerozhoduje
Simona Houda-Šaturová: Chcem spievať aj na Slovensku
PravdaPondelok 18. marca 2002, Jozef Švolík, Praha - Po Klaudii Dernerovej ste už druhá slovenská sopranistka, ktorá získala prestížnu českú cenu Thálie!
Tento rok by Cena Thálie v opernom žánri v kategórii žien tak či tak skončila v slovenských rukách. Do nominácie sme sa dostali dve - Yvetta Tannenbergerová a ja, no a obe sme Slovenky. Z toho je vidieť, že národnosť nehrá úlohu - umenie je nadnárodné.
Lenže slovenské publikum vás - a ani Yvettu Tannenbergerovú - nepozná...
Po absolvovaní bratislavského konzervatória v roku 1989 som odišla do Prahy, kde som urobila konkurz do Komornej opery. V českej metropole som sa stretla s profesorkou Soňou Kresákovou, ktorá zhodou okolností je tiež z Bratislavy. Aj ona bola a stále je pre mňa dôvod prečo som zostala spievať v Prahe, pretože pre speváka je dôležité nájsť si pedagóga, s ktorým si porozumie. Ja som to šťastie mala. Navyše v Prahe mám už aj svoje rodinné zázemie.
Plzenská inscenácia Júlia je operným debutom mladého slovenského režiséra Martina Čičváka. Ako sa vám s ním spolupracovalo?
Priznám sa, že na začiatku som sa toho obávala, pretože, keď som sa pýtala dirigenta Petra Kofroňa, kde bude príbeh situovaný, odpovedal mi, že na železničnú stanicu... Vyvolalo to vo mne obavy, že azda pôjde o akýsi experiment, provokujúcu modernú inscenáciu, ale Martin Čičvák sa jej zhostil úžasným spôsobom. Hoci dovtedy bol ako režisér bez skúseností s operou, v Júlii dokázal vystihnúť čas, ktorý v opere plynie iným tempom. Dokázal to využiť vo svoj prospech, vlastne v prospech celej inscenácie. Dnes si už nedokážem predstaviť, že by sa táto naša inscenácia mala odohrávať inde než práve na železničnej stanici. Martin to totiž veľmi krásne zdôvodnil: stanica je miesto očakávaní, stretávania sa, nádejí aj sklamaní. Takže je to aj pre Belliniho Júliu to pravé dejisko.
(krátené)

Posvätná krava
Konečne
PravdaSobota 16. marca 2002, Martin Hric - Keď idete z Melbourne hore do Darwinu, sem-tam stretnete kamión. Častejšie klokana. A raz po tisícke kilometrov železničné priecestie. Tri kilometre vpravo ani vľavo nijaký vlak. Nič. Austrálčan zastaví, pozrie sa vľavo, vpravo, zaradí jednotku a pokračuje do Darwinu. "Prečo si zastavil, keď na kilometre niet ani vlaku, ani klokana?" spýta sa bordelársky Európan. "Lebo je tam značka, ktorá to prikazuje." Vážim si takúto úctu k zákonu. Asi aj sám by som bol schopný spáchať takú slabomyseľnosť.
(krátené)

Dílerom drog z Českej Lípy zakázali do roku 2012 pobyt na Slovensku
TASR19.3.2002 - Zákaz pobytu na Slovensku do roku 2012 dostali štyria muži vo veku 20-25 rokov z Českej Lípy, ktorí v závere minulého týždňa predávali v Poprade drogy. "V sobotu predpoludním dostali policajti na linke 158 informáciu, že pri Tatravagónke predávajú drogy štyri osoby z Českej republiky," uviedol dnes pre TASR hovorca popradskej polície Peter Ondruško. Policajná hliadka pri kontrole zistila, že ide o 24-ročného Lukáša J., 25-ročného Jiřího K., 23-ročného Stanislava B. a 20-ročného Miroslava V. Na Slovensko pricestovali vlakom, pričom batožinu si uložili v úschovni na popradskej železničnej stanici. Pri prehliadke im našli 3,7 g konope a vo vaku Lukáša J. sklenenú nádobu s ďalšími 78,78 gramami.
Pracovníci Národnej protidrogovej jednotky Prezídia Policajného zboru zistili, že ide o konope siate. Lukáš sa vyjadril, že vo voľnej prírode v meste Česká Lípa si sám dopestoval nezistené množstvo konope, z ktorého 82,99 g priviezol so sebou na Slovensko. Časť skonzumovali muži počas cesty.
Vyšetrovateľ obvinil všetkých štyroch z trestného činu nedovolenej výroby, držania a obchodovania s drogami a stíha ich na slobode. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove Magdaléna Fečová pre TASR spresnila, že štvorica musí vycestovať zo Slovenska do 24. marca a zákaz pobytu na území SR platí pre nich do 17. marca 2012.

Železnice SR plánujú v tomto roku preinvestovať 6,8 miliardy Sk
TASRBratislava 18. marca - Čiastku 6,817 miliardy Sk plánujú v tomto roku preinvestovať Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ). Ako pre TASR uviedol ich hovorca Ján Keresteš, z vlastných zdrojov by mali železnice čerpať 1,379 miliardy Sk a z cudzích 5,438 miliardy Sk.
Cudzie zdroje budú okrem iného tvoriť investičné dotácie zo štátneho rozpočtu ešte z minulého roku vo výške 265 miliónov Sk a dotácia pre tento rok v objeme 350 miliónov. Z programu Európskej únie ISPA využijú ŽSR v tomto roku takmer 413 miliónov Sk. Naplánované je aj čerpanie úverov so štátnou zárukou.
Štátne dotácie a európske fondy využijú ŽSR v rámci rozvoja železničnej infraštruktúry najmä na modernizáciu častí koridoru č. V., ktorý smeruje z Bratislavy cez Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou. Tento rok pôjde o zvýšenie rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu na úsekoch Bratislava, Rača - Šenkvice, Šenkvice - Cífer a Trnava - Piešťany. Časť prostriedkov sa podľa Jána Keresteša dostane aj na koridor č. VI., Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoň a koridor č. IX., Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa - Hidasnémeti.
Ako tohtoročné priority zaradili železnice do svojho investičného plánu okrem dokončenia rozostavaných stavieb na vysokorýchlostných koridoroch aj realizáciu stavieb, ktoré znížia zamestnanosť, zvýšia bezpečnosť vlakovej dopravy a zabezpečia modernizáciu informačných systémov.

Miliardy do koridoru
SITAHospodárske noviny 20. 3. 2002, Bratislava - Plánovaný tohtoročný objem investícií ŽSR predstavuje 6,8 mld. Sk, z toho vlastné zdroje železnice použijú vo výške 1,4 mld. Sk. Železnice budú čerpať aj prostriedky z fondu ISPA v objeme 413 mil. Sk. Zvyšný objem cudzích zdrojov plánujú pokryť úvermi so štátnou zárukou. Investície ŽSR sa budú orientovať najmä na rozvoj železničnej infraštruktúry. Prevádzkovateľ železničnej dopravnej cesty zmodernizuje tri úseky koridoru Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, na rýchlosť 160 km/hod.

O výstavbe metra
TASRHospodárske noviny 20. 3. 2002, Moskva - Výstavba metra v hlavnom meste SR bola jednou z tém, o ktorej včera v Moskve rokovali prezident SR Rudolf Schuster a primátor Bratislavy Jozef Moravčík s primátorom Moskvy Jurijom Lužkovom. Podľa primátora hlavného mesta Slovenska sú pre Bratislavu zaujímavé skúsenosti ruskej strany, experti, technické kapacity i možnosť financovať výstavbu v rámci deblokácie ruského dlhu. „Sme rozhodnutí kombinovať systém metra a systém železnice,“ povedal Moravčík. Schuster sa večer stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Najvyšší predstaviteľ SR v Moskve predstavil ruský preklad svojej knihy Ultimátum a navštívil predstavenie ruskej verzie českého muzikálu Dracula, ktorý vznikol v slovenskej réžii a slovensko-ruskej koprodukcii.

Železničiari nedostali sľúbené peniaze
Päťpercentný nárast miezd nebol podľa odborárov dodržaný
PravdaDagmar Úradníková, Streda 20. marca 2002 - ŽILINA - Zhruba 700 zamestnancov Divízie osobnej prepravy, spadajúcej pod Železničnú spoločnosť, nedostalo sľubované peniaze. Ich bývalí kolegovia zo slovenských železníc dostali v závere minulého roka po dve tisícky. Pracovníci, ktorí v rámci transformácie železníc prešli pod Železničnú spoločnosť sa cítia ukrivdení.
"Kolektívna zmluva za rok 2001 mala ľuďom na železnici priniesť päťpercentný nárast mzdy. Divízia osobnej prepravy dostala delimitované finančné prostriedky zo Správy riadenia dopravy železníc vo výške 2 047 Sk na zamestnanca a tieto z neznámych dôvodov svojim zamestnancom nevyplatila. Vzniká otázka, čo sa s týmito peniazmi stalo," povedal vedúci žilinského pracoviska Generálnej rady Odborového združenia železničiarov Vladimír Pojtek. O tom, že peniaze odišli na účet divízie, sa presvedčili priamo u prednostu Správy riadenia dopravy železníc Žilina. Nedoplatenie ročného zúčtovania nárastu miezd budú odborári iniciovať ako porušenie kolektívnej zmluvy.
"Je to nespravodlivé," hovorí vlakvedúci Peter Bruk. "Peniaze sme v roku 2001 tvorili 11 mesiacov spoločne, približne rovnakú sumu sme preto mali dostať aj my," domnieva sa jeho kolega Peter Ševčík. Ľudia chcú vysvetlenie. "Chceme vedieť, kde naše peniaze skončili. Odpovedať by nám malo vedenie Divízie osobnej prepravy," dodala železničiarka Mária Pacíková.
"Pri presune vyše 20-tisíc zamestnancov nebolo možné detailne sledovať mzdový vývoj na jednotlivých pracoviskách, ale len mzdový vývoj podľa divízií, účelových stredísk a špecializovaných organizačných jednotiek, čo je v súlade s kolektívnou zmluvou. Splnenie päťpercentného nárastu miezd za rok 2001 sa v súčasnosti vyhodnocuje. Jednotliví riaditelia organizačných zložiek železníc a Železničnej spoločnosti majú ešte možnosť predložiť vlastnú analýzu mzdového vývoja," uvádzajú zhodne v stanovisku hovorcovia týchto spoločností Ján Keresteš a Miloš Čikovský.

Spomienkové podujatia k 60. výročiu prvého transportu židovských dievčat zo SR
TASR20.3.2002 - Pri príležitosti 60. výročia odchodu prvého transportu židovských dievčat 25. marca 1942 zo Slovenska, zo železničnej stanice v Poprade do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime, uskutoční sa séria spomienkových podujatí v Poprade a v Bratislave. Budú sa konať pod záštitou prezidenta SR Rudolfa Schustera v dňoch 24.- 27. marca.
Odchod prvého transportu tisíc slovenských židovských dievčat vo veku 16 až 30 rokov bude pripomínať pamätná tabuľa, ktorú slávnostne odhalia na železničnej stanici v Poprade v nedeľu 24. marca 2002 o 17.30 h. Bude na nej aj hebrejský nápis Zachor čo znamená - Pamätaj! V Tatranskej galérii v Poprade sa uskutoční vernisáž obrazov Imro Weinera Kráľa s tematikou holokaustu. Súčasťou pietnych slávností bude v Poprade 25. marca vedecký seminár na tému Intolerancia - minulosť a prítomnosť, predstavenie televízneho dokumentu o Edite Grosmanovej, jednej z mála žien, ktoré prežili útrapy koncentračného tábora, a ďalšie podujatia.
Prezident SR Rudolf Schuster prijme 26. marca v Bratislave skupinu žien, ktoré prežili holokaust v Osvienčime. V bratislavskom divadle Astorka - Korzo 90 uvedú slávnostné predstavenie hry Obchod na korze. V Múzeu židovskej kultúry v Bratislave otvoria 27. marca popoludní výstavu s názvom Nezabudli sme...
Spomienkové akcie k 60. výročiu prvého transportu židovských dievčat zo Slovenska pripravilo Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry v Bratislave a Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR v spolupráci s ďalšími organizáciami.

Lákadlom pre návštevníkov Autosalónu v Bratislave je vyše 40 premiér modelov
TASRBratislava 20. marca - Vyše 40 premiér modelov a viac ako 200 vystavovateľov zo 7 európskych krajín bude najväčším lákadlom 12. medzinárodnej výstavy Autosalón a sprievodných výstav . Dnes ich pre novinárov otvorili vo výstavných priestoroch a. s. Incheba v Bratislave.
Svet motorov bude zastúpený aj na 2. ročníku výstavy motocyklov a príslušenstva Motocykel a na 6. ročníku výstavy dopravy a logistiky Intertransport. Obe spolu s 11. ročníkom výstavy športových potrieb s novým názvom Športexport sa konajú súbežne s Autosalónom a Autoservisom. Chýbať nebudú ani v tomto roku vystavovatelia náhradných dielov, náradia, servisnej techniky, odbornej literatúry, časopisov. Všetci vystavovatelia obsadia dovedna výstavnú plochu o rozlohe 40 000 štvorcových metrov.
Zároveň sa dnes v rámci odborného programu Intertransportu začne diskusné fórum na tému Význam a možnosti dopravy a spolupráce krajín Visegrádskej skupiny v nadväznosti na integráciu do Európskej únie. Zídu sa na ňom štátni tajomníci a zástupcovia ministerstiev dopravy krajín V4, Ukrajiny a Rakúska a 400 odborníkov a vrcholových manažérov dopravných inštitúcií a firiem. Posúdia súčasný stav dopravy . Záštitu nad týmto Dopravným klubom prevzalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Snahou organizátorov je postupne Intertransport profilovať na centrum spolupráce a výmeny know-how v železničnej, lodnej a leteckej doprave tak, aby prispievalo k rozvoju dopravnej infraštruktúry v širšom regióne ako iba SR.
Autosalón a jeho sprievodné výstavy môže široká verejnosť navštíviť 21. až 24. marca. Podľa odhadov organizátorov by tohtoročným výstavným areálom, ktorý zastrešuje Autosalón, malo prejsť približne 120 000 osôb.
(krátené)

Investičné zámery ŽSR v roku 2002
Železnice Slovenskej republikyBratislava (18.3.2002) - Dokončenie rozostavaných stavieb na vysokorýchlostných koridoroch, realizácia stavieb, ktoré znížia zamestnanosť, zvýšia bezpečnosť vlakovej dopravy a zabezpečia modernizáciu informačných systémov, to sú priority, ktoré ŽSR zaradili do plánu investícií na rok 2002.
Celkový plánovaný objem investícií predstavuje čiastku 6, 817 miliardy korún. Z vlastných zdrojov by mali železnice čerpať1,379 mld a z cudzích 5,438 mld korún. Cudzie zdroje budú tvoriť investičné dotácie zo štátneho rozpočtu z roku 2001 vo výške 265 a z roku 2002 vo výške 350 miliónov. Aj v tomto roku využijú železnice prostriedky z fondu Európskej únie ISPA v objeme takmer 413 miliónov. Štátne dotácie a európske fondy využijú najmä na rozvoj železničnej infraštruktúry na modernizáciu koridoru č. V: Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou na rýchlosť 160 km/h, na úseky Bratislava-Rača - Šenkvice, Šenkvice - Cífer (v rámci stavby Bratislava-Rača -  Trnava) a Trnava - Piešťany (v rámci stavby Trnava - Nové Mesto nad Váhom). Časť prostriedkov sa dostane aj na ostatné koridory, konkrétne na koridor č. VI: Žilina - Čadca - Skalité Zwardoň, koridor č. IV: Kúty - Bratislava - Štúrovo a koridor č. IX: Plaveč - Prešov - Košice  Čaňa  Hidasnémeti.
Rozdiel vo výške 3,433 mld korún plánujú ŽSR pokryť úvermi so štátnou zárukou.

Železnice SR a Železničná spoločnosť, a. s., sa stali členmi Spoločenstva európskych železníc
Železnice Slovenskej republikyBratislava (21.3.2002) - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) a Železničná spoločnosť, a. s., ( ŽS ) boli 20. marca 2002 na generálnom zhromaždení Spoločenstva európskych železníc CER (Community of European Railways), ktoré zasadalo v Bruseli, prijaté za riadnych členov tejto organizácie. Stalo sa tak po dvoch rokoch, kedy generálne zhromaždenie CER prijalo ŽSR najprv za člena pozorovateľa.
Železničné správy kandidátskych krajín na vstup do EÚ (ŽSR , ŽS , ČD  České dráhy, PKP Poľské železnice, SŽ - Slovinské železnice, GySEV - Železnice Györ-Sopron- Ebenfurt) využili zmenu stanov, podľa ktorej sa členom CER môže stať železničný podnik štátu, ktorý má v rámci predvstupových rokovaní uzavretú kapitolu Železničná doprava. CER je poradným orgánom Európskej komisie a členstvo v tejto organizácii umožní ŽSR i Železničnej spoločnosti, a.s., aktívnejšie sa podieľať na príprave odporúčaní spoločenstva na rozhodovacích procesoch Európskej únie v oblasti železničnej dopravy.
Po včerajšom generálnom zhromaždení má Spoločenstvo európskych železníc už 29 členov.

Železnice SR budú modernizovať piaty koridor po etapách
Železnice Slovenskej republikyBratislava (20.3.2002) - Železnice SR ( ŽSR ) sa po vzniku Slovenskej republiky zapojili do medzinárodnej spolupráce na modernizácii európskej železničnej siete. Po technickej stránke je totiž hlavným nedostatkom ich železničnej infraštruktúry nízka úroveň traťových rýchlostí, ktorá dosahuje maximálne 120 km/h a len výnimočne na trati Kúty - Bratislava 140 km/h. Iba 8,4 percenta tratí z celkovej dĺžky 3 661,696 km vyhovuje rýchlosti 120 km/hod a 17,9 percenta tratí rýchlosti 100 km/hod.
Návrh na rozvoj železničnej infraštruktúry do roku 2006 sa predpokladá v celkovom objeme 39,8 mld Sk.
Základnou filozofiou programu rozvoja železničnej infraštruktúry sa stali materiály prijaté EÚ po podpísaní Maastrichtskej dohody. K upresneniu trás multimodálnych koridorov pre oblasť strednej a východnej Európy došlo na II. Paneurópskej konferencii ministrov dopravy na Kréte v marci 1994 a III. Paneurópskej dopravnej konferencii v Helsinkách v roku 1997.
Do sústavy tzv. krétskych koridorov patria na území Slovenska nasledujúce trate: koridor číslo IV: Kúty - Bratislava - Štúrovo, koridor číslo V: Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, koridor číslo VI: Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoň, koridor číslo IX: Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa/Čierna nad Tisou.
Slovenská vetva piateho koridoru je dlhá 536, 3 km, vedie od Bratislavy cez Žilinu a Košice až do Čiernej nad Tisou. V prvejčasti modernizácie sa uvažuje realizovať úsek Bratislava - Žilina, aby sa jeho spojením s koridorom č. VI na trase Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoň dosiahlo prepojenie sever - juh do roku 2006. V druhej časti po roku 2006 bude modernizácia pokračovať v úseku Žilina - Košice a následne v tretej časti z Košíc do Čiernej nad Tisou. Na úseku Bratislava - Púchov sa dosiahne maximálna rýchlosť 160 km/h, z Púchova do Košíc bude maximálna rýchlosť 120 km/h a kde to miestne pomery dovolia do 140 km/h. Z Košíc do Čiernej nad Tisou bude tiež možné dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. Nižšia traťová rýchlosť bude ponechaná len v náročných úsekoch, ktoré by si vyžadovali neprimerané zvýšenie investičných nákladov. V rámci modernizácie sa vykonajú aj ďalšie úpravy staníc a zastávok:
predĺženie koľají v staniciach, mimoúrovňové prístupy na nástupištia, rekonštrukcie zhlaví staníc pre umožnenie prechodu vlaku traťovou rýchlosťou, vybudovanie mimoúrovňových krížení železnice s pozemnými komunikáciami, bezbariérové prístupy a pod.
V rokoch 2000 - 2007 sa zabezpečuje príprava a následne realizácia stavieb, resp. úsekov s takýmito rozpočtovými nákladmi:

  •     Bratislava Rača -Trnava, modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h - 7,894 mld Sk
  •     Bratislava Rača - Trnava, modernizácia zabezpečovacieho zariadenia (v tom je projektová dokumentácia a dodávka    technológie) - 430 mil. Sk
  •     Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h - 7,137 mld Sk
  •     Nové Mesto nad Váhom - Púchov, modernizácia trate - cca 7 mld Sk
  •     Púchov - Žilina, modernizácia trate  rozpočtové náklady doteraz nestanovené
  •     Žilina - Liptovský Mikuláš, modernizácia trate  náklady stavby doteraz nestanovené
  •     Kysak železničná stanica, modernizácia zabezpečovacieho zariadenia (v tom je projektová dokumentácia a dodávka    technológie)
  •     Košice železničná stanica, modernizácia zabezpečovacieho zariadenia (v tom je projektová dokumentácia a dodávka     technológie) - spoločné rozpočtové náklady stavby pre stanice Košice i Kysak 498 mil. Sk
  •     Čierna nad Tisou, modernizácia stanice širokého rozchodu a stanice normálneho rozchodu - 1,5 mld Sk
  • Doteraz sa na piatom koridore zrealizoval traťový úsek Cífer - Trnava (v rámci stavby Bratislava Rača - Trnava, modernizácia trate na rýchlosť 160 km/h) v celkovej dĺžke 5,8 km s nákladmi 489 mil. Sk. Modernizácia sa začala koncom roku 1999 a jeho kolaudácia so súvisiacimi objektmi sa uskutočnila 13. augusta 2001. Na tomto úseku ŽSR zrekonštruovali trať, trolej a štyri mosty, pričom nad potokom Parná postavili úplne novú mostnú konštrukcia. Vybudovali tiež novú kábelovú trasu pre zabezpečovacie zariadenie. Stavba bola financovaná z prostriedkov štátnej dotácie a čiastočne z prostriedkov úveru so štátnou zárukou.
    Na modernizáciu piateho koridoru plánujú ŽSR využiť aj prostriedky z fondu ISPA (The Instrument for Structural Policies for Pre-accession - Nástroj štrukturálnej politiky v období pred vstupom). ISPA je finančný nástroj Európskych spoločenstiev, vytvorený s cieľom pomôcť desiatim krajinám strednej a východnej Európy v oblasti životného prostredia a dopravy vzhľadom na ich možný vstup do Európskej únie. ISPA poskytuje finančnú podporu investícií v uvedených oblastiach, aby urýchlila dosiahnutie zhody legislatívy kandidátskych krajín s legislatívou EÚ, ktorá je v platnosti v týchto dvoch sektoroch.
    Na základe rozhodnutia vlády SR, v spolupráci s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a ŽSR bolo rozhodnuté, že na financovanie z fondu ISPA bude zaradená modernizácia koridoru číslo V rozdelená do etáp.
    Ako prvá etapa sa pripravila časť trate Bratislava Rača - Trnava, úsek Bratislava Rača - Šenkvice, ucelené časti stavby Bratislava Rača - Svätý Jur, Svätý Jur - Pezinok, Pezinok - Šenkvice. V roku 1999 - 2000 sa v spolupráci s konzultantmi Európskej komisie vypracovala na tieto ucelené časti žiadosť na získanie finančnej podpory z fondu ISPA. Výška oprávnených nákladov predstavovala objem 51 422 000 EUR. Žiadosť bola predložená prostredníctvom podpredsedu vlády pre Európsku integráciu na posúdenie Európskej komisii v Bruseli. Európska komisia žiadosť schválila v júli 2000, následne sa podpísalo Finančné memorandum medzi EK a vládou SR, na poskytnutie finančných prostriedkov z fondu ISPA vo výške 75 % oprávnených nákladov, čo je 38 566 500 EUR. Ostávajúcich 25 % nákladov je povinná dofinancovať prijímajúca krajina, v prípade tejto stavby to bude štátny rozpočet SR.
    V júli 2001 vyhlásili ŽSR medzinárodnú verejnú súťaž na výber zhotoviteľa stavby Bratislava Rača - Šenkvice. Celý procesobstarávania sa uskutočnil v zmysle podmienok Európskej komisie a pod stálym dohľadom zástupcov EK. Do súťaže sa prihlásilo 19 uchádzačov, z ktorých v konečnom dôsledku odovzdali svoje ponuky traja uchádzači vo forme konzorcií - Doprastav Bratislava, Stavba silnic a železnic, a.s., Hradec Králové a Združenie Koridor Zipp. Po vyhodnotení ponúk vypracovala hodnotiaca komisia záverečnú správu, v ktorej odporučila poradie uchádzačov. Po odsúhlasení záverečnej správy Delegácia EK na Slovensku schválila, že zmluva bude pridelená združeniu Doprastav, a.s., Bratislava.
    Po schválení nasledovalo podpísanie zmluvy najprv obstarávateľom ( ŽSR ), potom odsúhlasenie Delegáciou EK a poslednýpodpisoval Doprastav, a.s., Bratislava. Zmluva nadobudla právoplatnosť 11. marca 2002, kedy bola zo strany úspešného uchádzača predložená banková garancia na realizáciu. Odovzdanie staveniska sa uskutočnilo v termínoch od 11. do 19. marca, termín ukončenia stavby je december 2005, kedy končí aj platnosť Finančného memoranda. Po tomto termíne nie je možnosť financovať stavbu z prostriedkov poskytnutých Európskou komisiou.
    Realizácia stavby a čerpanie finančných prostriedkov bude pod prísnym dohľadom Európskej komisie.
    ŽSR požiadali o prostriedky z fondu ISPA aj na druhú etapu projektu trate Bratislava-Rača - Trnava (modernizácia železničných staníc a traťový úsek Šenkvice - Cífer), ktorá je v štádiu už podpísaného Finančného memoranda s príspevkom EK vo výške 50 % oprávnených nákladov, čo predstavuje 58 429 500 EUR. Po jej schválení budú nasledovať ďalšie kroky
    tak ako pri prvej etape projektu.
    Aj na tretiu etapu, úsek Trnava - Piešťany (v rámci stavby Trnava - Nové Mesto nad Váhom, modernizácia trate na rýchlosť160 km/h) bola vypracovaná žiadosť na získanie finančnej podpory z fondu ISPA. Žiadosť schválila vláda SR a je pripravená na odoslanie do Bruselu. Prvá časť úseku Trnava - Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie v druhej polovici roku 2003, druhá časť Piešťany - Nové Mesto nad Váhom - Piešťany má predpokladaný začiatok realizácie v druhej polovici roku 2004.


    Strana vytvorená: 25-III-2002  
    Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0212.htm )