Modernizácia potrebuje peniaze
Hospodársky denník/piatok 9. III. 2001/str.
5:
Ing. Lad. Saxa - námestnik gen. riaditeľa ŽSR pre technický rozvoj: .... budúci týždeň vo
štvrtok sa uskutoční predpoludním v Poprade predstavenie
spomínanej novej električky, a potom
bude slávnostná jazda do St. Smokovca. ......
(krátené)
Neviem však, kedy v skutočnosti tento članok vznikol,
dúfam však, že slávnostná jazda bude 15. III. 2001. (úplne
znenie o týždeň)
Addams
Odborárske výhrady k
reštrukturalizácii železníc trvajú
Chcú vyjasniť vzťahy
PIATOK 9. marec 2001
PATRICIA ĎURIŠKOVÁ - Sociálni
partneri budú odteraz na zasadnutí tripartity rokovať aj o
poslaneckých návrhoch jednotlivých zákonov, nielen o
vládnych ako doteraz.
Dohodli sa tak vo štvrtok na schôdzi Rady hospodárskej a
sociálnej dohody. Odborári vyslovili nesúhlas s návrhom
zákona o Železničnej spoločnosti, a. s, ktorý vytvára
podmienky na reštrukturalizáciu Železníc SR (ŽSR). Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Peter
Gajdoš argumentoval, že najprv treba vyjasniť vzťahy a
budúce financovanie na železniciach. Vicepremiér Ivan Mikloš
uviedol, že práve spomínaný návrh zákona vyjasňuje vzťahy
i kompetencie. "Štátny podnik by sa mal starať o dráhy,
na ktorých bude podnikať akciová spoločnosť," povedal.
Ako vysvetlil, dnes ŽSR ako podnik nesú náklady aj za údržbu
dráh.
(krátené)
Opilci - rekordéri
SOBOTA 10. marec 2001
ANETA GRAINDOVÁ - Alkohol sa stal
pre mnohých Slovákov každodenným spoločníkom. Podľa
posledného výskumu približne každý desiaty našinec denne
pije alkohol. Po jeho konzumácii strácajú mnohí zábrany a
inšpiruje ich k podivuhodným výkonom. Niektorí trénovaní
jedinci sú dokonca schopní čulo vystrájať aj pri extrémne
vysokej koncentrácii alkoholu v krvi. Svedčí o tom prípad
mladíka z Bratislavy, ktorý sa pred pár dňami pokúsil
dostať do cudzieho bytu kopancami do dverí a mohutným
hulákaním. Našťastie zúrivého opilca zadržala hliadka
polície. V krvi mu neskôr namerali 3,37 promile alkoholu.
Podľa lekárov je bežný človek zvyčajne neschopný stáť na
vlastných nohách a ide naňho spánok už pri koncentrácii 2,5
promile. Ak krv obsahuje 3,5 promile alkoholu, človek upadá do
bezvedomia, klesá mu teplota tela a má poruchy dychu.
Spomínaný prípad Bratislavčana bol teda výnimkou, hoci nie
zriedkavou. Svoju odvahu s 3,12 promile alkoholu ukázal na
Valentína aj ďalší mladý muž - k priateľke sa rozhodol
cestovať vo vozni nákladného vlaku, kde ho lapila
železničná polícia.
Opilcov zvyčajne policajti dopravia do príslušného
zariadenia, kde ich nechajú vytriezvieť a následne pustia
domov. A tresty? Ak sa dopustia priestupku, zaplatia nanajvýš
pokutu. Na ďalší deň môžu nasávať ďalej. V takom Iráne
by si však podobnú činnosť určite netúžili zopakovať. Na
vlastnej koži sa o tom nedávno presvedčili traja obyvatelia
Teheránu, ktorí boli na základe šariátu za pitie alkoholu
verejne zbičovaní. A mohli byť ešte radi, že ich
nepotrestali dlhoročným väzením či smrťou.
PORTUGALSKÉ MEMENTO
Viaceré mosty na
Slovensku v stave ohrozenia
SOBOTA 10. marec 2001
SOŇA PACHEROVÁ - Tragédia na
severoportugalskej rieke Douro, kde v nedeľu pri zrútení
cestného mosta zahynulo vyše 70 ľudí, by konečne mala
zobudiť aj slovenské kompetentné orgány. Dôvodov je na to
viac ako dosť.
Podľa aktuálnych údajov Slovenskej správy ciest (SSC) sa v
zlom, veľmi zlom alebo v havarijnom stavebnom stave (stupeň V,
VI a VII v sedemmiestnej hodnotiacej škále) nachádza už
každý dvanásty zo 7 423 mostných objektov na štátnych
cestách I. až III. triedy. Z 215 diaľničných mostov je
každý desiaty zaradený do stavebného stavu V a VI, teda zlý,
resp. veľmi zlý.
Celkovo 16 slovenských cestných mostov sa momentálne nachádza
v havarijnom stave, ktorý si vyžaduje okamžitú rekonštrukciu
alebo asanáciu. Sú teda nad únosnú mieru zničené koróziou
betónu či ocele alebo hnilobou, vykazujú extrémne priehyby,
zo skúmaných prierezov ubudlo vyše 30 percent materiálu,
hrozí im zrútenie mostovky alebo podpier atď. Medzi také
patrí napr. most v Kvačanoch (s rozponom 11,6 m), v Demänovej
(13,2 m) či v Bretke pri Rimavskej Sobote (14,4 m).
"Z diaľničných mostov je v kategórii VI už dlho aj
Prístavný most, v súčasnosti najzaťaženejšie premostenie
Dunaja v Bratislave, ba jedno z najzaťaženejších v republike,
keďže po ňom denne prechádza 84-tisíc (!) vozidiel,"
povedal pre PRAVDU odborník na problematiku mostov, ktorý si
však neželal byť menovaný. "Tento objekt, z ktorého je
mimochodom vylúčená ťažká doprava, pritom vôbec nepatrí k
starým - jeho 16 samostatných súčastí postupne uvádzali do
prevádzky v rokoch 1983 až 1988. Z celkovo ôsmich
konštrukčných ozubov Prístavného mosta, problematicky
naprojektovaných v poliach mostovky a, navyše, chybne staticky
vypočítaných, sa zatiaľ v roku 1999 podarilo tiahlami
zosilniť dva, čo si vyžiadalo takmer 20 miliónov korún.
Tretí ozub sa opravuje teraz."
K najčastejšie sa vyskytujúcim poruchám cestných mostných
konštrukcií patrí podmytie základov pilierov, zatekanie cez
netesné mostné závery, praskanie až rozpad betónu,
obnaženie oceľovej mäkkej či predpätej výstuže, porušenie
hydroizolácie, výtlky a vyjazdené koľaje na vozovke, korózia
kovových častí mostných ložísk, ich zablokovanie a
znefunkčnenie, porušené gumové tesnenia. Kvalite a
funkčnosti mosta nepridáva ani erózia okolitých svahov či
poškodené odvodňovacie rigoly na nich. Výsledkom komplexného
posúdenia všetkých porúch mostného objektu je stanovenie
jeho stavebného stavu v rozmedzí od stupňa I - bezchybný,
teda bez akýchkoľvek zjavných či známych skrytých kazov, do
stupňa VII - havarijný, kde akútne hrozí nebezpečenstvo
zrútenia. "V slovenských pomeroch sa však aj mosty v
havarijnom stave zvyknú používať," povedal nám
spomenutý nemenovaný zdroj. "Nanajvýš sa na ich nájazde
osadí tabuľa s odporučením maximálneho počtu či váhy
vozidiel, ktoré po ňom naraz môžu prejsť. A potom sa čaká
na peniaze potrebné na obnovu."
Hlavnou príčinou takejto situácie je dlhodobo podceňovaná
údržba mostov. V 60. rokoch sa napríklad mosty iba stavali, o
tie v prevádzke sa absolútne nikto nestaral. Problémom je aj
slabá disciplína pri projektovaní a realizácii mostov - napr.
statické výpočty sa nedostatočne kontrolujú, pri kotvení
doplnkových prvkov (zvodidiel či zábradlí) sa nezriedka
bezohľadne naruší hydroizolácia, čím od počiatku zateká
do nosnej konštrukcie. Správa ciest trpí aj nedostatkom
kvalifikovaných odborníkov na kontrolu stavu mostov, mostné
čaty sú slabo vybavené náradím, strojmi a materiálom a,
samozrejme, negatívne sa prejavuje aj trvalý nedostatok
finančných prostriedkov na opravy a údržbu.
Osobitný rozbor by si zaslúžili železničné mosty. Z
celkového počtu 2 280 mostných a mostom podobných objektov v
správe ŽSR ich až 401 (!) má viac ako sto rokov. Prakticky na
každom železničnom moste platí dočasné či trvalé
obmedzenie rýchlosti. Na Slovensku okrem toho existuje ešte
ďalších zhruba 7 000 premostení, o ktoré sa starajú obce
či mestá (bratislavský magistrát má napr. v správe Starý
most, ktorý od postavenia v roku 1891 prešiel vojnovou
deštrukciou, viacerými rekonštrukciami a prestavbami, a tiež
Nový most), existujú lesné mosty, potrubné mosty atď. O ich
stave si taktiež netreba robiť veľké ilúzie.
Vítané i odmietané milióny
Prístup samospráv k
prevádzke výherných automatov
SOBOTA 10. marec 2001
ŠTEVO RIMAJ - Prevádzkovanie
výherných automatov sa na Slovensku nestretáva s rovnakým
ohlasom. Niekde ich tolerujú, inde z nich robia biznis.
Niektoré mestá ich úplne odmietajú.
Vari prvým prípadom odporu voči prevádzke hracích automatov
bolo rozhodnutie o prijatí všeobecne záväzného nariadenia
(VZN) o zákaze ich prevádzky, ktoré v r. 1997 prijali poslanci
mestského zastupiteľstva v Krupine. Ukázalo sa však, že
tento krok je v rozpore so zákonom, a preto bolo VZN zrušené.
Podobné snahy dôvodiace verejným záujmom sú v súčasnosti v
Trnave. Normy, prísnejšie ako samotný zákon o lotériách,
mali donedávna zakomponované vo svojom VZN aj v Rimavskej
Sobote. Podľa vedúcej finančného oddelenia na mestskom úrade
Oľgy Fabovej povoľovali prevádzku automatov len v herniach s
presnou špecifikáciou. V nich muselo byť umiestnených
minimálne päť automatov. Herňa musela mať samostatný vchod,
nesmela byť v miestnosti reštauračného charakteru a musela
byť v minimálne 200-metrovej vzdialenosti od autobusového a
vlakového nástupišťa a škôl.
Od Nového roku, odkedy je v platnosti novela zákona o
lotériách, v sídle Gemera prispôsobili znenie VZN tejto
právnej norme. Je zaujímavé, že z vlaňajších asi 80
automatov ich počet klesol na súčasných asi 60. Opačný
trend je v Lučenci. Kým vlani tu bolo v prevádzke asi 120
automatov, tento rok ich bude viac ako 170. Za povolenie
prevádzkovať jeden automat inkasuje mesto 40 000 korún.
Vedúca ekonomického oddelenia na mestskom úrade Eva
Balážová hovorí o tzv. párovaní týchto peňazí. V praxi
to znamená, že peniaze zo zisku na automatoch adresujú v
rozpočte na podporu školstva, kultúry a športu. Aby mladým
ľuďom aj takouto formou ponúkali namiesto automatov, ktoré
neraz vedú k závislosti, iné formy relaxácie a oddychu.
Nesúhlas s vytvorením Železničnej
spoločnosti
Piatok 9. Marec 2001
Bratislava (hn/Alena
Gottweisová) - Sociálni partneri sa včera zhodli v desiatich
bodoch z pôvodného štrnásťbodového programu Rady sociálnej
a hospodárskej dohody (RHSD). Ako informoval vicepremiér Ivan
Mikloš, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení
(AZZZ) ani Konfederácie odborových zväzov (KOZ) nesúhlasia s
návrhom zákona o Železničnej spoločnosti. Ide o akciovú
spoločnosť, ktorá sa má v rámci reštrukturalizácie
vyčleniť zo ŽSR a mala by zabezpečovať využívanie železničných
tratí. Podľa I. Mikloša by tým vznikol stav analogický so
situáciou v cestnej doprave, kde sa o cestné komunikácie
stará štát, preprava na nich je však založená na
podnikateľskej báze a uplatňujú sa pri nej viaceré subjekty.
Podľa viceprezidenta KOZ Petra Gajdoša však ešte nie je
vyjasnené riadenie a financovanie novej spoločnosti, navyše by
sa mohol objaviť problém s poskytovaním zliav.
(krátené)
Vedúca úloha jednej zdravotnej
poisťovne?
SOBOTA 10. Marec 2001
Katarína
Dzurillová, Bratislava - Návrh ministra zdravotníctva Romana
Kováča zlikvidovať pluralitu zdravotných poisťovní sa
stretol s nesúhlasom predovšetkým samotných poisťovní, ale
aj odborov a zamestnávateľských organizácií. Nesúhlasia s
ním ani poslanci parlamentu. Tak opoziční, ako aj koaliční.
‚‚Z hľadiska nášho vstupu do EÚ nepovažujem tento krok
za pragmatický. Paletu služieb, ktoré ponúkajú zdravotné
poisťovne, je veľmi ťažko zachovať pri jednej
poisťovni," uviedol pre Národnú obrodu Juraj Švec
(LDÚ).
‚‚Predovšetkým pre samotného občana nie je prijateľná
myšlienka existencie iba jednej zdravotnej poisťovne. Sú
totiž špecifické povolania, ktoré si vyžadujú špecifickú
zdravotnú starostlivosť," skonštatovala Marta Aibeková
(HZDS). Ako dodala, ide o železničiarov, vojakov, chemický
priemysel a políciu. ‚‚Tieto poisťovne sú k zamestnancom
bližšie," uviedla M. Aibeková. Okrem toho, medzi členmi
dozorných a správnych rád zdravotných poisťovní sú aj
napríklad riaditelia firiem.
‚‚Uvediem fiktívny príklad. Ak je členom správnej rady
chemickej zdravotnej poisťovne riaditeľ chemického závodu,
tak sám má záujem na tom, aby peniaze išli tam, kam patria.
Teda do poisťovne, a nie niekomu do vrecka," skonštatovala
Aibeková. Jedna poisťovňa na trhu by tiež viedla podľa jej
slov k pohodlnosti, nemusela by sa snažiť zlepšovať služby
pre ľudí.
V návrhu Ministerstva zdravotníctva SR, (MZ) je ešte jeden
háčik. Podľa ich predstáv by mala základné zdravotné
poistenie poskytovať len jedna poisťovňa - Všeobecná
zdravotná poisťovňa. ďalšie zdravotné poisťovne by mohli
poskytnúť len doplnkové zdravotné poistenie. Súčasný
zákon to však neumožňuje.
Taktiež je otázne, či si naši občania vôbec môžu dovoliť
zaplatiť doplnkové zdravotné poistenie. V súčasnosti môže
tieto služby poskytovať len jedna komerčná poisťovňa. Za
základné kompletné diagnosticko- preventívne vyšetrenie,
ktoré nebude trvať týždeň, ale len jeden deň, zaplatíte
poisťovni jednorazovo okolo 3 000 Sk.
‚‚Mnoho ľudí ešte stále dá radšej lekárovi úplatok,
akoby si vyšetrenie mali vybaviť cez doplnkové
poistenie," uviedol pre Národnú obrodu zdroj, ktorý
nechce byť menovaný.
A koľko dáte v poisťovni za kúpele? Ceny päťdňových
pobytov sa pohybujú od 5- do 10- tisíc Sk. Za tieto peniaze
máte zaistenú špeciálnu izbu s televízorom a telefónom,
obohatenú stravu a špeciálne liečebné procedúry.
‚‚V súčasnosti si to naši ľudia nemôžu dovoliť,
nemajú na to peniaze," skonštatovala M. Aibeková. Ako
dodala, o dva-tri roky budú na našom trhu tri poisťovne,
ktoré Slovensku úplne postačia.
Na podlahových doskách
železničných vozňov zlodeji zarobili takmer 70 tisíc Sk
Bratislava 9. marca -
Štyroch mužov podozrivých z krádeže podlahových dosiek
nákladných železničných vozňov sa podarilo vo štvrtok
vypátrať policajtom z oddelenia Železničnej polície (ŽP)
Haniska pri Košiciach. Sú nimi Kristián P. (1982), Adam H.
(1969), Róbert G. (1980) a Marián K. (1974) z Krompách a
Jarovníc, ktorí mali v druhej polovici februára odcudziť z
vozňov na stanici v Krompachoch celkom 195 dosiek za 68 640
korún. Peniaze potom použili pre vlastnú potrebu. Podozrivým,
ktorí sa k činu priznali, hrozí obvinenie zo spáchania
trestného činu krádeže. Krádež vlámaním do staničného
bufetu v Kysuckom Novom Meste objasnili vo štvrtok železniční
policajti zo Žiliny. Z krádeže sú podozriví dvaja muži,
Jozef P. (1972) a Vladimír A. (1969) z Kysuckého Nového Mesta,
ktorí si mali v noci z 26. na 27. februára z bufetu odniesť
310 kusov cigariet, 33,5 litra alkoholu a cukrovinky v celkovej
sume 28 630 korún. Motívom činu, ku ktorému sa podozriví
priznali, bolo získanie financií z predaja odcudzeného tovaru.
Príslušníci oddelenia Železničnej polície z Nitry
vypátrali vo štvrtok dvojicu chlapcov z Branča vo veku 12 a 13
rokov, ktorí od začiatku septembra do prvej dekády decembra
minulého roka šarapatili v úseku trate Ivánka pri Nitre -
Branč a v železničnej stanici Ivánka pri Nitre. Chlapci
podľa polície ohrozovali bezpečnosť a plynulosť
železničnej i cestnej dopravy tým, že celkom osemkrát z
koľají odcudzili desať funkčných súčiastok. Išlo
predovšetkým o stykové transformátory koľajových obvodov a
napájacie transformátory výstražnej signalizácie
železničných priecestí. Chlapci sa ku skutkom priznali a
podľa ich slov odcudzené veci použili na výrobu vlastných
napájacích zdrojov. Železniciam SR tak spôsobili škodu v
úhrnnej hodnote 11 500 korún. Vzhľadom na vek páchateľov bol
prípad odložený. TASR o prípadoch informoval hovorca
Železničnej polície Jozef Búranský.
Ľ.Harach: Perspektíva ŽOS Vrútky je
v modernizácii železníc
Vrútky 9. marca -
Perspektívu pre železničné opravovne strojární a. s. ŽOS
Vrútky vidí minister hospodárstva SR Ľubomír Harach v
nevyhnutnej modernizácii Železníc SR (ŽSR). Keďže ŽSR nie sú solventné a len dlh voči ŽOS
sa pohybuje medzi 150 až 250 miliónmi Sk, Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií SR už vypracovalo tri varianty ich
modernizácie aj s finančnými modelmi. Ľ. Harach to uviedol
počas návštevy v ŽOS v rámci pracovnej cesty v Žilinskom
kraji. Spolu s predsedom predstavenstva ŽOS Michalom Moncmanom
si potom prezrel výrobu 20 kusov nových elektrických
vlakových jednotiek pre Tatranské elektrické železnice. ŽOS
získali túto zákazku na základe víťazstva v medzinárodnom
tendri. Prvá vlaková jednotka bude mať vo Vysokých Tatrách
prezentačnú jazdu už 15. marca 2001, zvyšných 19 jednotiek
budú dodávať postupne, jednu mesačne. Minister sa oboznámil
tiež s modernizáciou dvojsystémových lokomotív určených
pre medzinárodné koridory s rýchlosťou vlakov 160 km/hodinu a
výrobou moderných osobných vozňov pre tieto trate. V ŽOS ich
doteraz vyrobili 47 kusov. Pracovnú cestu v Žilinskom kraji Ľ.
Harach ukončil v Námestove, kde z iniciatívy mesta a
podnikateľských subjektov plánujú vybudovať priemyselný
park.
Náklady ŽSR na čerpanie energie z
náhradných zdrojov dosiahli zatiaľ 584 000 Sk
Bratislava 9.marca -
Takmer 590 000 Sk dosiahli od odpojenia piatich odberných miest
dodatočné náklady Železníc SR (ŽSR), vyplývajúce len z čerpania elektrickej energie z
náhradných zdrojov v dôsledku pozastavenie jej dodávky zo
strany dvoch regionálnych rozvodných energetických závodov.
Denne sa ich hodnota zvyšuje o približne 72 000 Sk. Sedem
náhradných zdrojov elektriny však podľa riaditeľa odboru pre
prácu s verejnosťou generálneho riaditeľstva ŽSR Miloša Čikovského nie je konštruovaných na
nepretržitú prevádzku, ale slúžia na zastúpenie pri
výpadku elektrickej energie približne do šiestich hodín.
Vzhľadom na ich technický stav a vek sa dajú pri 24-hodinovej
prevádzke predpokladať poruchy. Ak nebude možné získať
náhradný diel na odstránenie poruchy, môže dôjsť k
úplnému odstaveniu odberného miesta. V súvislosti s uvedením
náhradných zdrojov elektriny do prevádzky bolo nutné ich
zabezpečenie dostatočným množstvom paliva a aktivácia
nepretržitej kvalifikovanej obsluhy. Týmto operatívnym
riešením však železnice podľa M. Čikovského zabezpečili
len napájanie najnutnejšieho a nevyhnutného rozsahu
elektrických zariadení. Potreba pokrytia je realizovaná len na
30 %. Keďže tak nie je splnená požiadavka spoľahlivého
napájania, možno zaznamenať dopad na plynulosť dopravy.
"Dochádza k meškaniu vlakovej dopravy a takisto sa
narušuje dôveryhodnosť ŽSR, pokiaľ ide o
dodržiavanie záväzkov v medzinárodnej, vnútroštátnej a
tranzitnej doprave." dodal Čikovský. Vzniknutá situácia
zároveň neumožňuje zabezpečiť kontinuálne, teda
predovšetkým večerné napájanie vonkajšieho osvetlenia
nástupíšť v železničných staniciach, zabezpečenie
prevádzkového ošetrenia hnacích vozidiel, ich údržbu a
prehliadku ani odstraňovanie porúch. V súvislosti s celkovými
nákladmi súčasného režimu M. Čikovský zdôraznil:
"Celkový finančný dopad na odpojenie železníc od
elektrickej energie nie je možné vyčísliť, avšak na krytie
spotreby energie je potrebných približne 130 až 150 miliónov
Sk mesačne.
Tohtoročné plánované investície
ŽSR vo výške 8,86 miliardy Sk
Bratislava 9.3.2001 -
S investíciami 8,857 miliardy Sk počíta tohtoročný
podnikateľský plán Železníc SR (ŽSR). Vlastné zdroje predstavujú podľa riaditeľa odboru
pre prácu s verejnosťou generálneho riaditeľstva ŽSR Miloša Čikovského 3,2 miliardy Sk.
Z cudzích zdrojov by mali železnice v tomto roku čerpať 5,657
miliardy Sk. Najväčšiu čiastku z tejto sumy predstavuje
tretia tranža úveru od Európskej investičnej banky (EIB) vo
výške 2,578 miliardy Sk (60 miliónov EUR), ktorá bude
poukázaná na účet ŽSR 16. marca tohto roku.
Tieto finančné prostriedky použijú železnice na
modernizáciu trate Čadca - Zwardoň, výmennej stanice v
Čadci, modernizáciu teleinformačnej siete a výrobu ľahkých
motorových súprav. Z predvstupového fondu Európskej únie
ISPA poputuje na modernizáciu trate Bratislava - Rača -
Šenkvice 1,657 miliardy Sk (38,5 milióna EUR).
Štátny rozpočet garantuje na tento rok na železničnú
dopravu 275,6 milióna Sk a na kombinovanú dopravu 60 miliónov
Sk, uviedol M. Čikovský a dodal, že ostatné dlhodobé úvery,
ktoré budú ŽSR čerpať, predstavujú čiastku 1,086 milióna
Sk.
ZSE plánujú odpojiť od elektriny aj
trate a budovu generálneho riaditeľstva ŽSR
Bratislava 9.marca -
Západoslovenské energetické závody (ZSE), š. p. veľmi
pravdepodobne odpoja koncom budúceho týždňa v súvislosti s
narastajúcimi pohľadávkami voči Železniciam SR (ŽSR), š. p. aj niektoré menej významné trate
elektrickej trakcie železníc a uvažujú o prerušení dodávok
elektriny aj v budove generálneho riaditeľstva ŽSR. "Nechceme znemožniť dopravu, ale chceme, aby sa
ŽSR naučili rozmýšľať, rokovať a platiť,"
uviedol dnes pre TASR vedúci oddelenia vymáhania pohľadávok
ZSE Pavol Siváček. Dlh železníc voči ZSE sa akumuluje od
októbra 1999, vo februári tohto roka dosiahol 462 miliónov Sk
a narastá o asi 50 miliónov Sk mesačne. ZSE na túto situáciu
zatiaľ reagovali odpojením energie v asi 40 prevádzkach ŽSR. Ide o rušňové depá Bratislava východ a Trnava,
železničné stanice Bratislava predmestie a Bratislava
Vinohrady, časť budovy bratislavskej hlavnej stanice ako aj
viaceré objekty na železničnej stanici Východ. Argumenty ŽSR o nedostatku prostriedkov P.Siváček odmietol a
poukázal na výšku štátnych záruk na úvery pre železnice v
celkovej sume 260 miliónov EUR, udelených v minulom roku.
"Namiesto platenia dlhov však ŽSR modernizujú svoj vozový park," zdôraznil
P.Siváček. K ZSE sa vo štvrtok pridali aj Stredoslovenské
energetické závody (SSE), š. p., ktoré v súvislosti s
rastúcimi pohľadávkami voči ŽSR odpojili od elektriny budovu prevádzkového
riaditeľstva železníc vo Zvolene. Možnosť odpájania ŽSR od elektriny už avizoval aj tretí rozvodný závod -
š. p. Východoslovenské energetické závody (VSE), ktorý
však ešte čaká na výsledky dnešných rokovaní ministra
hospodárstva SR Ľubomíra Haracha s manažmentom SSE. Celková
výška nezaplatených faktúr železníc voči trom regionálnym
rozvodným energetickým podnikom vo februári tohto roka
predstavovala 1,46 miliardy Sk a každý mesiac narastá
približne o 150 miliónov Sk. ZSE dlžili ŽSR vo februári 462 miliónov Sk, VSE 588,7 milióna Sk a
SSE 410,5 milióna Sk. Pôvodne navrhnuté riešenie vyrovnania
dlhov zo strany Ministerstva hospodárstva (MH) SR sa malo
realizovať prostredníctvom plošného
"trojzápočtu". Štát by uhradil svoje 10-miliardové
(Sk) záväzky voči ŽSR za neuhradené výkony vo verejnom
záujme a železnice by následne pristúpili k uspokojeniu
pohľadávok troch energetických podnikov, ktoré by potom
zaplatili svoje dlhy a. s. Slovenské elektrárne. Ministerstvo
financií SR však označilo tento spôsob za nerealizovateľný.
Zvyšovanie cien bez politických
nuáns
PIATOK 9. Marec 2001
Katarína
Šelestiaková - Hoci už na porade ekonomických ministrov
schválili zvyšovanie regulovaných cien k 1. januáru 2002,
vláda sa týmto návrhom ešte nezaoberala. Predchádzať mu
musí rokovanie tripartity.
Ako sme už tento týždeň informovali, návrh predpokladá
nárast cien pri elektrickej energii pre domácnosti o 10 % a pre
podnikateľov o 5 %. Zemný plyn bude drahší o 10 % pre obe
skupiny, pre železničnú dopravu vzrastú ceny o 10 % a rovnako
aj pre autobusovú dopravu a poštovné. Vyššie položky sa
navrhujú pre vodné a stočné, a to o 22,7 %, a nájomné o 35
%. Nájomné sa týka len asi 7 % domácností vo vlastníctve
obcí alebo štátu. Ceny tepla by mali vychádzať z vývoja
ceny plynu, to znamená nárast približne vo výške 10 %.
Ak vychádzame zo stanoviska tripartity k tohtoročnému
zvyšovaniu cien, možno očakávať aj v tomto prípade ich
nesúhlas v rámci zvyšovania cien za vodné a stočné.
Odborári dali jasne najavo, že podporia len zvýšenie cien v
medziach inflácie. Aj to je dôvod, prečo odbory nepodporili
tohtoročné februárové zvyšovanie cien. Rast ostatných
energií o 10 % v podstate kopíruje očakávanú mieru
inflácie. Postoj odborárov pred februárovým rastom cien až
tak veľa nezavážil, lebo podľa zvyčajného scenára stačí,
ak sa na tripartite prerokuje aspoň dva razy vládny návrh, a
hoci s odmietavým stanoviskom, predsa len pokračuje až na
rokovanie vlády. A práve vláda má v rukách žolíka, o
koľko a kedy sa zvýšia regulované ceny. Časom sa však
zmení aj tento zabehaný systém, lebo od 1. mája tohto roku
bude úprava regulovaných cien už v kompetencii Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví SR. Vláda sa tak zbaví ťarchy
zodpovednosti za zvyšovanie cien, čím by sa nakoniec aj táto
politicky veľmi háklivá téma mohla vlastne odpolitizovať.
Ešte v poslednom štádiu sa však predstavitelia SDĽ usilujú
aspoň o posledné prihriatie polievočky, keď svojím
zamietavým stanoviskom brzdia zákon, ktorý by tieto
kompetencie preniesol z vlády na regulačný úrad. O dôvod
viac, aby už o cenách nerozhodovali politici, ale odborníci.
Deväť Rumunov prežilo cestu z
Paríža do Londýna pod vlakom Eurostar
Londýn/Paríž 4. marca - Deviati čierni
pasažieri, ktorí s veľkou dávkou šťastia prežili
riskantnú cestu z Paríža do Londýna v úkryte pod
rýchlovlakom Eurostar premávajúcim cez tunel pod Lamanšským
prielivom, sú utečencami z Rumunska. Ako v sobotu oznámila
britská železničná polícia, čierni pasažieri sa skryli do
prázdneho priestoru pod jedným z vagónov, určeného pre
uskladnenie nákladu a materiálu na údržbu vlaku. Na konečnej
stanici Waterloo v Londýne na seba štyria muži a štyri ženy,
ktoré so sebou vzali dokonca aj trojročné dievča, upozornili
búchaním a krikom. Expresná vlaková súprava mala len o
niekoľko minút pokračovať v ceste do Bruselu. Skupina
utečencov sa najskôr musela podrobiť zdravotnej prehliadke a
potom ju odovzdali do rúk pohraničných úradov. "Takéto
niečo sme ešte nezažili," komentovala prípad hovorkyňa
spoločnosti Eurotunnel, ktorá vlak prevádzkuje. "Je to
zázrak, že sa nikto nezabil," uviedol policajný
dôstojník. Úkryt utečencov sa totiž nachádzal len zopár
centimetrov nad elektrifikovaným koľajiskom, pričom vlak pri
trojhodinovej jazde z Paríža do Londýna dosahuje na území
Francúzska rýchlosť až 300 kilometrov za hodinu. Francúzske
úrady už začali vyšetrovať, ako sa mohli Rumuni dostať do
vlaku Eurostar, ktorý v noci pred odjazdom z Paríža v piatok
dopoludnia stál v stráženom depe. Pred vjazdom do tunela pod
Lamanšským prielivom mal vlak krátku zastávku v Lille. Podľa
správy britského denníka Daily Mail sú dve z mladých
čiernych pasažierok v pokročilom štádiu tehotenstva.
Rumunských utečencov, ktorí chcú v Británii požiadať o
azyl, previezli po lekárskej prehliadke do zberného tábora pri
Cambridgi. Zvyšujúci sa počet utečeneckých pokusov podľa
vyjadrenia spoločnosti Eurotunnel zabraňuje riadnemu
prevádzkovaniu dopravy v tuneli pod Lamanšským prielivom.
Každý večer sa na francúzskej strane prielivu v blízkosti
terminálu v Calais zhromaždí okolo tisíc ľudí čakajúcich
na vhodnú príležitosť k úteku. Utečenci sa často
vystavujú nebezpečenstvu najmä vtedy, ak sa pokúšajú
bežať pozdĺž celej elektrifikovanej železničnej trate.
Rumunskí utečenci utiekli z
britského azylového strediska
Londýn 9. marca -
Traja z deviatich rumunských azylantov, ktorý sa minulý piatok
dostali do Británie v úkryte pod rýchlovlakom Eurostar
premávajúcim cez tunel pod Lamanšským prielivom, utiekli
podľa dnešného oznámenia britského ministerstva vnútra z
imigračného strediska.
Traja muži zmizli z Oakingtonského zberného tábora blízko
Cambridgu v juhovýchodnom Anglicku v stredu večer. Stalo sa tak
len niekoľko hodín po tom, ako z tábora zo zdravotných
dôvodov prepustili zo spomínanej skupiny deviatich utečencov
dve tehotné ženy a trojročné dievča.
"Nie je to uzavreté záchytné centrum. Je tam zmiernený
režim, ktorý odráža ich postavenie žiadateľov o azyl a nie
nelegálnych imigrantov," uviedol hovorca ministerstva
vnútra.
Deviati Rumuni len s veľkou dávkou šťastia prežili
riskantnú cestu z Paríža do Londýna, keď sa skryli pod jeden
z vagónov do prázdneho priestoru medzi kolesami, určeného pre
uskladnenie nákladu a materiálu na údržbu vlaku. Úkryt
čiernych pasažierov sa nachádzal len zopár centimetrov nad
elektrifikovaným koľajiskom, pričom vlak pri trojhodinovej
jazde dosahuje na území Francúzska rýchlosť až 300
kilometrov za hodinu.
Stredisko v Oakingtone, postavené za 4,5 milióna libier,
poskytuje dočasné ubytovanie až 400 žiadateľom o azyl,
pričom k jeho vybaveniu patria okrem nocľahární aj knižnica,
reštaurácia či športové zariadenia. Pred tvrdeniami, že
centrum nie je bezpečné, ho dnes bránili pracovníci
britského ministerstva vnútra. Podľa nich tam už od otvorenia
pred rokom bývalo 4000 ľudí, z ktorých však utieklo len 18
osôb.
Ako uviedol britský minister vnútra Jack Straw, traja muži sú
teraz považovaní za ilegálnych prisťahovalcov, pričom po
zadržaní ich umiestnia do väzby alebo uzavretého záchytného
strediska.
Hovorca ministerstva vnútra odmietol komentovať správu
denníka Daily Mail o tom, že traja utečenci unikli cez plot
až po tom, ako rozbili svoju izbu. Podľa neho nie sú
ministerstvu známe žiadne problémy.
Azyl v Británii hľadajú každý mesiac tisíce ľudí. V
minulom roku dosiahol počet formálnych žiadostí o azyl v
Británii 76.000 - čo je oproti 4000 pred desiatimi rokmi
výrazný nárast.
Tragická železničná nehoda vo
Veľkej Británii
J. Edwardsová: Z muža sediaceho oproti
mne sa valila krv
Štvrtok 1. Marec 2001
AUTOR: Londýn (BBC/CNN/Sky News/bo) -
Najmenej trinásť ľudí zahynulo a 70 ďalších bolo
zranených (30 z nich vážne), keď včera ráno južne od
severoanglického mesta Selby narazil nákladný vlak vezúci
cement do rýchlika. K nehode došlo po tom, čo rýchlik idúci
rýchlosťou asi 200 kilometrov za hodinu narazil do džípu Land
Rover, ktorý pre poľadovicu zišiel z diaľničného nadjazdu a
zrútil sa na koľajnice. Šofér automobilu pritom akoby
zázrakom vyviazol iba s ľahkým zranením. Ešte pred zrážkou
osobného vlaku s nákladným sa zranený vodič neúspešne
pokúšal zavolať pomoc, už bolo neskoro. Vlak sa vzápätí
vykoľajil, narazil do nákladného vlaku idúceho na vedľajšej
koľajnici v opačnom smere. Katastrofické zábery britských
televíznych spoločností ukazovali poprevracané vagóny v
blízkych poliach, niektorí pasažieri pritom ostali uväznení
vo vlaku, ktorý smeroval z Newcastlu do Londýna. Vo vlaku
cestovalo vyše 100 pasažierov.
Zranení boli okamžite prevezení do okolitých nemocníc,
niektorí sa však nemohli zo zdemolovaného vlaku dostať na
slobodu. Hovorca miestnej požiarnej a záchrannej služby
niekoľko hodín po nehode pre britskú televíznu stanicu Sky
News vyhlásil: „Informovali ma, že zvnútra (vlaku) sa
ozývali zvuky. Koncentrujeme sa na záchranu týchto ľudí. Je
tam chaos.“ Hovorca tiež informoval, že záchranári tiež
počuli plačúcu ženu a mobilné telefóny, ktoré vyzváňali
vo vnútri vlaku. Podľa informácií britských médií s
odvolaním sa na záchrannú službu však už vo včerajších
dopoludňajších hodinách neexistovala nádej, aby niektorí z
ľudí uväznených vo vlaku nehodu prežili. Nebolo tiež isté,
či sa vo vnútri vlaku nachádzali ešte nejakí ľudia,
existovali však obavy, že počet obetí tragického nešťastia
ešte vzrastie.
Janine Edwardsová, ktorá cestovala do Londýna, pre britské
médiá vyhlásila: „Počula som výskot a krik a svetlá
zhasli. Chytila som sa stolíka oproti mne a potom nasledoval
strašný náraz. Z muža sediaceho oproti mne striekala krv,
zasiahla ho časť okenného rámu, ktorý sa nárazom
zdemoloval.“
Na miesto nešťastia pricestoval podpredseda vlády John
Prescott, ktorý mal informovať o vyšetrovaní a príčinách
nehody britský parlament. Premiér Tony Blair označil zrážku
vlakov ako strašnú nehodu, ktorá šokovala celú krajinu.
Sústrasť rodinám obetí vyjadrila aj kráľovná Alžbeta II.
Opoziční konzervatívci zrušili plánovanú debatu o dopravnej
politike vládnych labouristov na pôde Dolnej snemovne,
labouristi zasa zrušili stranícke zhromaždenie.
Ministerka financií považuje diskusiu
okolo ŽSR za zjednodušenú
Žilina
3.3.2001 - Za zjednodušenú označila ministerka financií SR
Brigita Schmögnerová diskusiu o zastavení dodávky elektrickej
energie Západoslovenskými energetickými závodmi (ZSE), š. p.
pre Železnice SR (ŽSR).
Ako ďalej uviedla, Ministerstvo financií (MF) SR vyčlenilo
tento rok pre ŽSR
na bežné výdavky podľa zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme
prostriedky v celkovej výške 4,3 miliardy Sk. Zredukovať preto
celú otázku len na nedostatok financovania železníc podľa
nej nie je správne.
Ako na druhej strane upresnil riaditeľ odboru pre prácu s
verejnosťou generálneho riaditeľstva ŽSR Miloš
Čikovský, z celkovej sumy výkonov vo verejnom záujme,
objednaných na tento rok štátom, ostáva dodnes neuhradených
2,505 miliardy Sk. V prípade, že nedôjde k vyčleneniu týchto
prostriedkov zo štátneho rozpočtu za predpokladu jeho
prípadnej novelizácie, budú musieť železnice prijať nové
úvery. Tie by však zvýšili objem finančných nákladov,
ktoré sú na tento rok kalkulované vo výške 4,52 miliardy Sk.
Celková strata z finančných operácií pritom tvorí až 60 %
celkovej straty, plánovanej železnicami na tento rok.
B.Schmögnerová dodala, že MF je podľa zákona o štátnom
rozpočte pripravené okrem toho poskytnúť železniciam aj
ďalšie záruky na úvery. V priebehu tohto roku by tak mohli ŽSR
počítať s financiami v objeme 10,5 miliardy Sk od Európskej
investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a
Svetovej banky. M. Čikovský zdôraznil, že ich použitie sa
predpokladá na reštrukturalizáciu úverového portfólia,
investície, rekonštrukciu infraštruktúry a nákup
koľajových vozidiel. Hradiť z týchto prostriedkov dlh voči
energetickým rozvodným závodom možné nebude
. Na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme dostali ŽSR v roku
1999 zo štátneho rozpočtu 3 miliardy Sk a v roku 2000 takmer 9
miliárd Sk. "Tým sme uhradili aj veľkú časť
záväzkov, ktoré štát mal voči ŽSR z predchádzajúcich rokov a osobitne z
rokov 1996, 1997 a 1998," konštatovala Schmögnerová.
Rusko chce exportovať plyn do Kórey
3. Marec 2001 SOBOTA
Monika Voleková Soul, Bratislava -
Politicko-ekonomická cesta ruského prezidenta Vladimira Putina
v Južnej Kórei a Vietname v dňoch od 27. februára do 1. marca
2001 bola dôkazom, že Moskva chce rozhýbať hospodársku
spoluprácu Sibíri so severovýchodnou a juhovýchodnou Áziou.
Eminentný záujem má Rusko na prepojení budúcej železnice
medzi Južnou Kóreou a Kórejskou ľudovodemokratickou
republikou s ruskou Transsibírskou magistrálou. Skráti sa
doprava juhokórejského tovaru do Európy a netreba zabúdať
ani na to, že ruské železnice by získali dlhodobého
partnera. Na spojenie ruských a kórejských železníc by sa
mohli napojiť aj Japonci, ktorí hľadajú rýchlejšiu cestu
pre tovar na európsky kontinent.
Prezident Putin a rusko-kórejská zmiešaná komisia pre
hospodársku spoluprácu naznačili ďalší smer spolupráce s
Južnou Kóreou. Išlo by o výstavbu terminálu pri Soule a
plynovodu z ťažobných polí plynu v okolí ruského Irkutska
do Ázie. Na výber sú dve možné trasy plynovodu, cez
severovýchodnú Čínu alebo cez Mongolsko. Vzdialenosť do
hlavného mesta Južnej Kórey bola podľa prvej trasy 5 015
kilometrov a podľa druhej 3 965 kilometrov. Moskva je ochotná
výrazne investovať do výstavby plynovodu, ktorý by mohol
dopraviť ročne 30 miliárd kubických metrov plynu, zásoby
plynu v ťažobnom poli pri Irkutsku sa odhadujú na 2,5 bilióna
kubických metrov plynu. Putin podpísal pred dvoma týždňami
zákon o rozvoji tejto oblasti s ložiskami plynu.
Sociálna poisťovňa chce predať
pohľadávky
3. Marec 2001 SOBOTA
Sociálnej poisťovni, ktorá mesačne
vypláca miliardy korún na dôchodky a dávky nemocenského
poistenia, jej dlžníci dlhujú neuveriteľných 51 miliárd
korún. Mimoriadne nepriaznivé je, že penále z omeškania
platieb už prevyšuje dlhy na poistnom.
Medzi najväčších dlžníkov patria Železnice SR,
poľnohospodárske družstvá, obchodné spoločnosti a štátne
zdravotnícke zariadenia. Napríklad železnice koncom minulého
roku dlhovali 5,4 miliardy Sk. Sociálna poisťovňa však v
súčasnosti nevyvíja žiadne aktivity, aby si zaplatenie dlhu
vynútila. Podobne sa správa aj voči viacerým
poľnohospodárskym druž- stvám, lebo mnohé z nich patria v
regióne k nosným zamestnávateľom a prípadné exekúcie by
ich mohli položiť. Poisťovňa sa to snaží riešiť
vystavovaním splátkových kalendárov. Ako sa vyjadril nový
riaditeľ poisťovne Miroslav Knitl, zlú situáciu s
pohľadávkami sa budú snažiť riešiť ich odpredajom iným
subjektom. V súčasnosti sa skúma, či by to bolo v súlade so
zákonom. Vývoj stavu pohľadávok Sociálnej poisťovne má
jednoznačne vzostupnú tendenciu. Veľa z pohľadávok je v
súčasnosti nedobytných, pretože dlžnícke firmy už zanikli.
(gba, Bratislava)
Španielsko zasiahla tento víkend vlna
mimoriadne nepriaznivého počasia
Madrid
4. marca - Po mrazoch a hustom snežení zasiahla počas tohto
víkendu väčšinu Španielska ďalšia vlna krajne
nepriaznivého počasia sprevádzaná silnými dažďami a
prudkými búrkami. V Andalúzii na juhu krajiny museli dnes
úrady evakuovať do bezpečia viaceré rodiny, ktorých farmy
doslova obklopila voda z rozvodnených riek. V meste Andujar
poškodil rozvodnený horký potok železničný most tak silno,
že úrady následne odstavili až do štvrtka železničnú
dopravu medzi Malagou a Algecirasom. Na severe Španielska dnes
nánosy nového snehu spôsobili neprejazdnosť viacerých ciest
a horských priesmykov. V Pyrenejach vyhlásila horská služba
vysoký stupeň lavínového nebezpečenstva. Dve menšie lavíny
zablokovali v piatok večer aj priechod priesmykom v južnej
časti Pyrenejí, kde zostali stáť autobusy s 80 školákmi. V
prístavnom meste Malaga prevrátila búrka sprevádzaná
prudkým vetrom do mora dva 250 ton ťažké a takmer 30 metrov
vysoké žeriavy. Polícia prístav uzatvorila na niekoľko
hodín. V susednom meste Benalmadena sa v dôsledku búrky
zrútili dve prázdne kabíny lanovkovej dráhy. Nešťastie si
nevyžiadalo žiadne obete, záchranári však museli dopraviť
do bezpečia viacerých zahraničných turistov, ktorí sedeli v
ostatných kabínach lanovky.
Udupali sedem cestujúcich
Johannesburg
3.3.2001 - Sedem osôb prišlo o život a deväť ďalších
utrpelo zranenia v piatok večer vo veľkej tlačenici, ku ktorej
došlo na centrálnej železničnej stanici v juhoafrickom
Johannesburgu.
Presné príčiny ani okolnosti nešťastia zatiaľ nie sú
známe. Prvé výsledky vyšetrovania ukázali, že desiatky
cestujúcich sa ponáhľali na nástupište, aby si obsadili čo
najlepšie miesta, kým ďalší sa vracali späť z dôvodu
uzatvorenia jednej prístupovej brány. Na schodišti vedúcom k
perónu následne vznikla tlačenica, v ktorej našli smrť dve
deti, tri ženy a dvaja muži, oznámila dnes juhoafrická
polícia a železničná spoločnosť Spoornet.
K incidentu prišlo krátko po 18.00 h SEČ na stanici Park
Station v centre Johannesburgu a zúčastnilo sa na ňom asi 100
osôb.
Za čo Boh trestá Britániu?
Londýn
1.3.2001 - Stredajšia kolízia nákladného vlaku a rýchlika,
ku ktorej došlo v stredu ráno neďaleko mesta Selby v severnom
Anglicku, je v poradí už tretím železničným nešťastím za
niečo vyše roka a štvrtou tragickou zrážkou na britských
železniciach ostatného za tri a pol roka. Independent v tejto
súvislosti hovorí dokonca o nejakej vyššej sile, ktorá akoby
Britániu za niečo trestala.
Po nezvyčajne tuhej zime, ničivých záplavách a železničnej
havárii v Hatfielde, ktorá vyvolala rozhorčenie Angličanov
nad úbohým stavom britských železníc, sa ostrovania musia
vyrovnať s ďalšou vlakovou tragédiou. Je pravda, že nehodu
tentoraz nespôsobili ani problémy signalizačného zariadenia
ani prasknuté koľajnice, ako v prvých dvoch prípadoch,
priznáva Guardian.
Išlo naozaj o nehodu, ktorá so stavom železníc nemá nič
spoločné - napriek tomu by mal byť prípad ďalším
varovaním, že Británia musí neodkladne pokračovať v
radikálnej rekonštrukcii železničnej dopravy.
Nová tragédia, samozrejme, neprispeje k dôvere cestujúcich v
bezpečnosť cestovania železnicami. Mnohí po
predchádzajúcich nešťastiach začali do práce dochádzať
autom a železnice darmo znižujú cestovné, aby získali
zákazníkov späť.
Každý si však musí uvedomiť jednu vec: žiadny dopravný
prostriedok nikdy nebude stopercentne bezpečný a niekedy prosto
neexistuje očkovanie proti smrteľnému vyčíňaniu náhody,
píše Guardian.
Za výbuch pred budovou BBC je zrejme
zodpovedná Pravá IRA
Londýn
4. marca - Za dnešný bombový útok na centrálu britskej
štátnej rozhlasovej a televíznej stanice BBC v západnom
Londýne je pravdepodobne zodpovedná Pravá IRA (Real IRA),
radikálne odštiepenecké krídlo Írskej republikánskej
armády (IRA). Usudzuje tak britská polícia na základe
zašifrovanej hrozby vydanej ešte pred explóziou, ktorej znenie
sa dá pripísať práve skupine Pravá IRA. K výbuchu došlo
krátko po polnoci miestneho času, keď armádni pyrotechnici
začali s diaľkovo riadeným robotom skúmať vozidlo s
výbušným zariadením, čím chceli navodiť kontrolované
odpálenie trhaviny. Bomba, ktorá podľa odhadov obsahovala
vyše sto kilogramov ťažkej trhaviny a zranila jedného
pracovníka metra, bola ukrytá v taxíku zaparkovanom pred
hlavnou budovou BBC. Pred výbuchom bol personál televíznej
stanice z budovy evakuovaný a na krátko bolo prerušené aj
vysielanie. Onedlho stanica vysielanie obnovila a začala
vysielať podľa krízového plánu. Zranený muž bol
zamestnancom londýnskej podzemnej železnice London Underground
a výbuch mu spôsobil hlboké rezné rany v dôsledku rozbitého
lietajúceho skla. Zraneného robotníka ošetrili na mieste. V
sobotu okolo 11.00 hod. miestneho času dostala londýnska
nemocnica zašifrované varovanie, v ktorom sa hovorilo, že v
opustenom taxíku odstavenom na parkovisku pred centrálou
televíznej stanice BBC je ukrytá bomba. Bombu sa podarilo
pyrotechnikom zneškodniť a taxík sa pri explózii rozletel na
márne kúsky. Lietajúce úlomky zasiahli oblasť v okruhu 150
metrov, rozbili okná na prednom vchode do budovy a znak
televízie BBC pri výbuchu odletel. Podľa hovorcu londýnskej
polície je dnešný výbuch eskaláciou teroristickej kampane
krídla Pravá IRA na území Veľkej Británie. Polícii sa
tiež podarilo zistiť, že taxík, v ktorom bola bomba
nastražená, bol zakúpený v sobotu ráno v second-handovom
predaji v Londýne. Podľa britských médií mohlo byť motívom
bombového útoku vysielanie kontroverzného programu BBC o
bombovom útoku v severoírskom Omaghu v roku 1998, pri ktorom
zahynulo 29 ľudí.
ZSE obnovia dodávku prúdu
železniciam až po zaplatení polovice dlžnej sumy
Bratislava
1.3.2001 - K obnoveniu dodávky elektrického prúdu zo strany
Západoslovenských energetických závodov (ZSE), š.p. pre
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dôjde až po úhrade minimálne
polovice sumy, ktorú im železnice dlžia za jej odber. Dlh
železníc voči ZSE dosiahol vo februári tohto roku 462
miliónov Sk.
Ďalšou podmienkou opätovného zapojenia viacerých odberných
miest k elektrickému prúdu ostáva vypracovanie splátkového
kalendára pre železnice. Uviedla to vedúca Odboru obchodu a
marketingu ZSE Iveta Filová a dodala, že dlh železníc sa
začal akumulovať počnúc októbrom 1999, kedy štátny podnik
prestal za odber elektrickej energie platiť. Vypnutie prúdu
bolo podľa I. Filovej avizované železniciam v dvojtýždňovom
predstihu. Riaditeľ Odboru pre prácu s verejnosťou
Generálneho riaditeľstva ŽSR Miloš Čikovský v tejto
súvislosti uviedol, že k zaplateniu dlhu dôjde až keď budú
železnice na tento účel disponovať dostatočnými zdrojmi.
Celková výška nezaplatených faktúr voči trom regionálnym
rozvodným energetickým podnikom bola vo februári 1,46 miliardy
Sk a každým mesiacom narastá približne o 150 miliónov Sk.
Okrem dlhu voči ZSE dlžia železnice 588,7 milióna Sk
Východoslovenským energetickým závodom (VSE) a 410,5
miliónov Sk Stredoslovenským energetickým závodom (SSE). Ako
však potvrdil vedúci Oddelenia pre styk s verejnosťou SSE
Pavel Müller stredoslovenský energetický rozvodný podnik v
blízkej budúcnosti nehodlá pristúpiť k podobnému kroku ako
ZSE, nakoľko veria v úspešnosť rokovaní so železnicami.
Obdobná situácia je podľa M. Čikovského aj s VSE.
Pôvodne navrhnuté riešenie problému vyrovnania dlhov, malo
byť realizované prostredníctvom plošného trojzápočtu.
Štát by uhradil svoje 10 miliardové záväzky voči ŽSR za
neuhradené výkony vo verejnom záujme a tie by následne
pristúpili k uspokojeniu pohľadávok voči trom energetickým
podnikom. Podľa Ministerstva financií SR je však tento spôsob
nerealizovateľný.
Dlh železníc voči energetikom tak aj naďalej ostal
nevyriešený, na čo dnes reagovali ZSE odpojením energie vo
viacerých prevádzkach ŽSR. Ide o rušňové depá Bratislava
východ a Trnava, železničné stanice Bratislava predmestie a
Bratislava Vinohrady, časť budovy bratislavskej hlavnej stanice
ako aj viaceré objekty na železničnej stanici Východ. K
prerušeniu železničnej prevádzky nedošlo, keďže energetici
neprerušili dodávku elektrického prúdu pre napájacie stanice
trakčného vedenia.
Železnice sú bezodná diera
PÝTAME SA Jána Jasovského, exministra dopravy
PIATOK 2. Marec 2001
Hrozí železniciam po včerajšom
skôr symbolickom vypnutí prúdu, že pri neriešení
finančných otázok medzi ŽSR a veriteľmi reálne prestanú jazdiť
vlaky?
- Je to paradoxná situácia, keby nejazdili vlaky, železnice by
neprepravovali uhlie energetickým závodom. Situácia s
neuhrádzaním platieb je však naozaj napätá. Mesačne
narastá dlh o vyše 150 mil. korún. Ako vidieť, chýbajú
systémové riešenia. ŽSR sú bezodná diera, kde sa platby za
tzv. ekonomicky oprávnené náklady strácajú bez
adekvátneho efektu. Svedčí o tom dosiaľ nerealizovaná
transformácia železníc.
(sel, Bratislava)
Každý dlhuje každému
Štyridsať železničných prevádzok
bez elektrickej energie
MAROŠ SÝKORA - Západoslovenské energetické
závody (ZSE) prerušili dodávku elektrickej energie
Železniciam SR.
Ekonomický riaditeľ ZSE Anton Hlavatý pre PRAVDU povedal, že
energetici pristúpili k tomuto kroku kvôli neochote železníc
rokovať o riešení dlhu voči ZSE. Ten presahuje 500 mil. Sk.
"Železnice ostanú odpojené, kým sa nenájde riešenie.
Nie je možné, aby sme ich zapojili už v piatok," povedal.
Hovorca ŽSR
Miloš Čikovský informoval, že bez prúdu je vyše 40
pracovísk. K odpojeniu dodávky trakčného vedenia neprišlo.
"Našťastie postup energetikov je korektný a vopred nás
upozornili, ktoré prevádzky odpoja. To, čo sme ich požiadali,
aby nevypínali, nevypli," povedal. Riešenie situácie
podľa neho závisí od toho, kedy ministerstvo financií
uvoľní pre železnice prostriedky. Ministerka Brigita
Schmögnerová konštatovala, že rezort ich uvoľňuje v súlade
so štátnym rozpočtom. Navýšenie výdavkov pre železnice
podľa nej neprichádza do úvahy. Ministerstvo pritom od ŽSR ešte
nedostalo návrh zmluvy o úhrade výdavkov za výkony vo
verejnom záujme na rok 2001. Keďže vláda sa zaviazala do roku
2005 uhradiť železniciam za výkony vo verejnom záujme za roky
1994 až 1997 spolu 10 mld. Sk, minister dopravy Jozef Macejko
prišiel s nápadom získať pre ŽSR syndikovaný úver v rovnakej výške.
Zatiaľ však nie je vyriešená otázka úhrady finančných
nákladov.
Železnice bez prúdu
Energetici vyvíjajú tlak na zaplatenie
dlhov za elektrinu
MAROŠ SÝKORA, PETER GOLIAŠ - Energetické
rozvodné závody dnes pravdepodobne odpoja zariadenia Železníc
Slovenskej republiky od dodávok elektrickej energie.
Minister hospodárstva Ľubomír Harach PRAVDE potvrdil túto
informáciu. "Navrhoval som im (energetickým závodom -
pozn. red.), aby ešte pár dní počkali. Podľa mojich
informácií sú však odhodlaní odpojiť Železnice od 1.
marca. Požiadal som ich preto, aby Železniciam aspoň
neodpájali trakčné vedenia, ale obmedzili sa na obslužné
zariadenia," povedal minister hospodárstva. "A čo
majú robiť?" reagoval na otázku PRAVDY, či teda
energetici majú ministrov súhlas na tento krok.
"Železniciam chýba desať miliárd a energetici to majú
zaplatiť?" dôvodil.
Plánovaný postup je výsledkom zatiaľ neúspešných rokovaní
o vyriešení dlhu ŽSR
voči regionálnym rozvodným závodom (Západoslovenské,
Stredoslovenské a Východoslovenské energetické závody).
Ministerstvo dopravy navrhlo riešiť časť tohto dlhu
prostredníctvom plošného zápočtu. Štát totiž dlhuje
železniciam za výkony vo verejnom záujme, ŽSR dlhujú
energetickým rozvodným závodom za dodávky elektrickej
energie, tie zase Slovenským elektrárňam a elektrárne by mali
odviesť štátu určité prostriedky za deblokované
energonosiče. Ako sa však včera pre PRAVDU vyjadril štátny
tajomník ministerstva financií Vladimil Podstránsky, tento
spôsob je nerealizovateľný. Ako dodal, Železnice chceli
podobným spôsobom riešiť aj zadlženosť voči poisťovniam,
ale ani v tomto prípade nebude navrhovaná cesta schodná.
Garancia na úvery
Štát sa železniciam zaručí za 10,5
mld. Sk dlhu
BRATISLAVA, SITA - Železnice Slovenskej
republiky (ŽSR)
by mali v priebehu roka 2001 dostať štátne záruky na úvery
vo výške 10,5 mld. Sk.
Úvery budú železnice podľa plánu čerpať od Európskej
investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a časť
aj od Svetovej banky. Povedal to štatutárny zástupca
generálneho riaditeľa ŽSR a námestník pre technický rozvoj
Ladislav Saxa. Takto získané finančné prostriedky použijú
železnice na ďalšiu reštrukturalizáciu úverového
portfólia, investičné akcie, rekonštrukciu dopravnej cesty,
kúpu koľajových vozidiel a na projektovanie a prípravu
ďalších stavieb, ako aj napríklad na rekonštrukciu celého
koľajiska v Čiernej nad Tisou a výmenu mosta cez Bodrog.
K 31. decembru 2000 dosiahla zadlženosť železníc výšku 41,3
mld. Sk, pričom bankové úvery dosahujú 22 mld. Sk.
Najväčšiu časť úverov tvoria zahraničné úvery so
štátnou zárukou, z toho dva v objeme 136,2 mil. USD a tri v
objeme 445 mil. EUR.
Zjazdovka nad Lomnicou v rukách
železníc
Cenová výhoda
Po prvý raz v tohtoročnej zimnej sezóne mohli
vyznávači lyžovania vo štvrtok vyskúšať zjazdovku v
Lomnickom sedle.
Posledné sneženie aj tam vytvorilo takmer dvoma metrami nového
snehu dobré podmienky. Lyžovačka v Lomnickom sedle má v tomto
roku aj nové špecifikum. Tatranské lanové dráhy Železníc
SR sa po niekoľkých rokoch rokovaní stali správcami zjazdovky
a prevádzkovateľmi sedačkovej lanovky. Tú odkúpili formou
lízingu od 1. tatranskej, a. s., a po splatení by sa mali stať
jej majiteľom. Zmena podľa slov riaditeľa TLD Dušana
Slavkovského prinesie lyžiarom predovšetkým výhodnejšie
cenové podmienky. Ešte v minulom roku museli za lyžovačku na
vyhľadávanom svahu platiť dvakrát. Najprv železniciam za
kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a
potom ešte aj prevádzkovateľovi sedačkovej lanovky za
lyžiarsky lístok. Od tohtoročnej sezóny platí na celú
šesťkilometrovú trasu jeden lístok, ktorého cena sa
nevymyká priemeru v ostatných tatranských strediskách.
VYSOKÉ TATRY, ič
Londýn opäť cieľom teroristov
Výbuch pri televízii
PONDELOK 5. marec 2001
SALLY JONESOVÁ, Londýn - V noci na nedeľu
vybuchla pred televíznym centrom britskej stanice BBC bomba.
K explózii došlo v nedeľu 30 minút po polnoci miestneho času
pred televíznym centrom BBC v západolondýnskej štvrti
Shepherdś Bush. Stalo sa to počas pokusu pyrotechnikov
zneškodniť nálož uloženú v taxíku pred budovou, na ktorú
upozornil anonymný telefonát. Hodinu pred explóziou dostala
jedna londýnska nemocnica a istá charitatívna organizácia
kódovanú výstrahu. Bolo pri nej použité rovnaké heslo ako
minulý rok, keď sa v západolondýnskej štvrti Ealing našla
bomba nastražená pri železničnej trati. Polícia preto z
tohto najnovšieho útoku podozrieva odštiepeneckú
polovojenskú skupinu Skutočná IRA (Real IRA).
Podľa šéfa protiteroristického oddelenia Scotland Yardu Alana
Frya ide o vystupňovanie teroristických aktivít írskych
republikánov na území Británie. "Od Vianoc počítame s
tým, že britská pevnina a najmä Londýn budú cieľom
teroristických aktivít," konštatoval Fry. V prípade
nedeľňajšieho incidentu pred BBC išlo o vysokovýbušnú
nálož. Obrovskú detonáciu bolo cítiť v okruhu pol
kilometra, úlomky a trosky rozmetalo do vzdialenosti 150 metrov
a podľa očitých svedkov oblohu ožiarilo intenzívne svetlo
podobné ohňostroju. Pri výbuchu bol letiacimi črepmi zranený
jeden pracovník londýnskeho metra, menšie škody vznikli aj na
budove televízie. Zamestnanci a obyvatelia v oblasti boli
predtým evakuovaní. Vysielanie však prerušené nebolo. Ide o
prvý útok podobného druhu na BBC, ktorá je najväčšou
rozhlasovou a televíznou inštitúciou v Británii.
V rovnakej lokalite ako včera vybuchla pred budovou kasární
britskej armády malá nálož aj minulý mesiac. Jeden z kadetov
(14) pritom prišiel o oko a ruku. Tieto dva prípady však
podľa polície nemusia súvisieť. Skupine Skutočná IRA sa
pripisuje zodpovednosť aj za výbuch na moste vo štvrti
Hammersmith na západe Londýna v júni minulého roka. V júli
nasledovala bomba uložená pri železnici v západolondýnskom
Ealingu. Dosiaľ najvážnejší útok sa odohral v septembri
minulého roka, keď pravdepodobne írski republikánski
teroristi odpálili raketu na sídlo britskej rozviedky MI6.
Polícia v súvislosti so včerajším bombovým útokom vyzvala
Londýnčanov, aby boli ostražití.
K tomuto všetkému dochádza, keď je Británia už tretí
týždeň paralyzovaná epidémiou slintačky a krívačky
hospodárskych zvierat. Minulý týždeň zase došlo k zrážke
vlakov, pri ktorej zahynulo najmenej desať ľudí. Na severe
Anglicka a v Škótsku predtým niekoľko dní život
komplikovala snehová kalamita. Preto sa zdá, že na Britániu
sa v súčasnosti valí jedna pohroma za druhou a verejnosť sa s
obavami pýta, čo bude ešte nasledovať.
Rozpory stále pretrvávajú
Nezávislý regulačný úrad zrejme
nevznikne ani k 1. máju
STREDA 7. marec 2001
PETER GOLIAŠ - Nezávislý úrad pre reguláciu
sieťových odvetví mal pôvodne vzniknúť na začiatku roka,
svoju činnosť však zrejme nebude vykonávať ani od 1. mája.
Hlavné dôvody oneskorenia sú dva. Prvý spočíva v
požiadavke rezortu financií na prechodné obdobie, v ktorom
úrad prevezme od ministerstiev právomoci na reguláciu
jednotlivých cien. Táto žiadosť súvisí s obavami o ich
náhle zvýšenie, čo by sa nezaobišlo bez sociálnych dosahov.
Rezort hospodárstva naproti tomu tvrdí, že ak úrad nebude
môcť ihneď nezávisle určovať maximálne ceny, spochybní sa
samotný zmysel jeho existencie.
Druhým rozporom je spôsob financovania úradu, na čo už vlani
v novembri upozornila Legislatívna rada vlády SR. Podľa nej by
úrad nemal byť financovaný z tržieb regulovaných subjektov,
ale zo štátneho rozpočtu. Túto požiadavku odôvodňuje
skutočnosťou, že príspevková organizácia nemôže byť
orgánom štátnej správy, ako to v prípade nezávislého
úradu predpokladá návrh zákona. Ministerstvo hospodárstva
ako jeho predkladateľ s touto výhradou nesúhlasí, napojenie
úradu na štátny rozpočet navyše považuje za obmedzenie jeho
nezávislosti. Pre tieto rozpory bol návrh zákona o regulácii
sieťových odvetví už dva razy stiahnutý z rokovania vlády.
Ako pre PRAVDU povedal hovorca ministra hospodárstva Peter
Benčurik, vzhľadom na prebiehajúce konzultácie medzi
ministrami návrh zrejme nebude prerokovaný na marcovej schôdzi
Národnej rady SR. Termín účinnosti zákona od 1. mája sa tak
pravdepodobne nepodarí splniť.
Výhrady k právnej norme nemalo len ministerstvo financií, ale
aj rezort pôdohospodárstva a rezort dopravy, pôšt a
telekomunikácií. Nezávislý úrad mal totiž v druhom roku
činnosti začať regulovať aj telekomunikačné siete a neskôr
tiež ropné, vodné a železničné siete. V prípade
telekomunikácií vznikla otázka, čo s fungujúcim
Telekomunikačným úradom, v ostatných prípadoch chýbala
príslušná sektorová legislatíva. Predkladateľ nakoniec
reguláciu týchto odvetví z návrhu zákona vypustil, činnosť
nezávislého úradu sa tak bude orientovať iba na rozvodné
siete elektrickej energie, zemného plynu a tepla. Tieto odvetvia
prechádzajú v súčasnosti rozsiahlou transformáciou a
prípravou na privatizáciu, otázka regulácie preto má význam
i z pohľadu záujmu potenciálnych investorov.
Maximálne ceny tovarov a služieb môže úrad určiť až po
vykonaní analýzy ekonomickej oprávnenosti nákladov podnikov,
čo bude jedna z jeho prvých aktivít. Okrem regulácie cien
bude mať v kompetencii aj udeľovanie pokút, vydávanie
licencií na podnikanie, rozhodovanie o prístupe do sietí a
vydávanie súhlasu na výstavbu, rekonštrukciu či zrušenie
objektov slúžiacich na vykonávanie regulovaných činností.
Taxík do nemocnice
UTOROK 6. marec 2001
OĽGA PREKOPOVÁ - Babenka, darmo mi tu
nadávate. Nemôžem vám napísať sanitku. Nie ste ležiaci
pacient. Tuto to máte čierne na bielom. Na cievy poisťovňa
vozidlo nepreplatí. Budem to cálovať ja? Zavolajte si Joža.
Je nezamestnaný, nech vás odvezie. Však je to do novozámockej
nemocnice slabých 12 kilometrov.
"Jožo nemá na benzín. A ja si budem platiť taxík z
penzie? Celý život som robila ako mula. Nohy mám opuchnuté
ako krhly, rozhnisané. Toto je spravodlivosť?"
Nervózny chlap v bielom plášti vyťahuje z ošúchanej skrinky
hromady papierov. "Babenka, pozrite. Formulár za
formulárom. Hore rozhodnú, a obvoďák musí prikývnuť.
Pacienti hrešia od rána do večera. A čo ja? Od februára
platia na sanitky prísne obmedzenia. Len akútne prípady."
Starká si zatiahne ručník. "Nech to šľak trafí.
Pôjdem autobusom." Odkrivká.
"No vidíte. A takto je to skoro denne," krčí plecami
lekár, ktorý si neželá byť menovaný. "Moje svedomie
hovorí jedno a obmedzenia druhé. Pritom o sanitke uvažujem len
v nevyhnutných prípadoch. O šetrení sa mi už aj
sníva."
Nedávno sa stal na juhu prípad, že mamička s novorodeniatkom,
označená po pôrode za zdravú, musela odísť na železničnú
stanicu taxíkom a odtiaľ takmer 90 kilometrov vlakom. Podľa
usmernenia z ministerstva zdravotníctva nemala nárok na
zdravotné vozidlo.
"Minister Kováč túto otázku minulý týždeň pri
návšteve novozámockej NsP vysvetľoval okrem iného
negatívnymi dosahmi kompenzácií pre ťažko zdravotne
postihnutých zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny. Neraz sa vraj stalo, že telesne hendikepovaní, ktorým
štát prispel na autá veľkými sumami a tromi tisíckami
mesačne na benzín, si aj tak na kontrolu do Bratislavy
zapýtali sanitku. Lekár im ju musel dať kvôli stupňu
postihnutia. Na druhej strane tí, čo odvoz nevyhnutne
potrebovali, ju nedostali," konštatuje riaditeľ NsP MUDr.
Marián Karvaj.
Dvesto obcí pod vodou
Záplavy na Zakarpatskej Ukrajine
ŠTVRTOK 8. marec 2001
MARTIN BENKO, Kyjev - Ešte v stredu
predpoludním boli dve stovky obcí v Zakarpatskej oblasti
Ukrajiny pod vodou. Počet evakuovaných sa však zvýšil na
viac ako 11-tisíc osôb.
Vpriebehu stredy stúpol tento počet o polovicu, rovnako ako
počet zaplavených domov - na takmer 13-tisíc. O zhoršujúcej
sa povodňovej situácii v Zakarpatsku svedčia aj informácie z
Čopu pri hraniciach so Slovenskom a Maďarskom. Zo severu ho
obteká Latorica a z juhu Tisa. Výška hladiny Tisy, tejto
najväčšej rieky v oblasti, dosiahla pri meste 1 222 cm a
priblížila sa k historickému maximu 1 326 cm. Podľa
predpovedí na noc zo stredy na štvrtok by mala ďalej stúpať
až na rekordných a nebezpečných 1 400 cm. Latorica pri Čope
už prekonala svoj vrchol o štyri centimetre, keď sa voda
zdvihla na 750 cm. Očakáva sa však jej ďalší vzostup na 775
cm.
Ministerstvo pre mimoriadne situácie informovalo, že pre
záplavy boli prerušené dodávky elektrickej energie do 92
obcí. Mimo prevádzky sú aj úseky ciest v dĺžke 50 km i
časť železničnej trate. Pri odstraňovaní následkov
živelnej pohromy obyvateľstvu pomáha vyše 300 000
záchranárov s pomocou 900 kusov techniky. Čiastočné záplavy
postihli aj Ľvovskú a Ivanofrankovskú oblasť.
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny sa obrátilo na iné
krajiny a medzinárodné organizácie so žiadosťou o
humanitárnu a technickú pomoc pre záplavou postihnutých
obyvateľov Zakarpatska. Maďarsko reagovalo ako prvé, hoci
musí riešiť rovnaký problém.
Železnice pod nútenú správu?
Utorok 6. Marec 2001
Danuša Dragulová-Faktorová -
Štyridsať pracovísk Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) ostalo
minulý týždeň bez prúdu. Vypli ich energetické závody –
jednoducho preto, že železnice neplatia za odoberanú
elektrickú energiu. To samo osebe nie je koreňom problému,
hoci nie každodenná situácia možno trochu pritiahla záujem
verejnosti.
Problém je v neúnosnej ekonomickej situácii ŽSR a v tom,
že ju dosiaľ nikto systémovo nevyriešil. Dlh podniku sa
každý mesiac zvyšuje o 150 mil. korún a „nalievanie“
úverov len odhadzuje horúci zemiak vždy o trochu ďalej.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová v tejto situácii
vyjadrila údiv nad tým, že jeden štátny podnik sa takto
správa k inému štátnemu podniku. Ak by sa tak vyjadril
politik typu Jána Ľuptáka, nebolo by to hodné pozastavenia
sa. Ak to však vyjde z úst takej autoritatívnej osobnosti,
akou je minister rezortu financií, je to prinajmenej –
čudné. Ak sa totiž zamatovou revolúciou niečo búralo, tak
to boli v prvom rade neprirodzené – deformované ekonomické
vzťahy. Teda také, ktoré nie sú schopné prežitia bez
umelých zásahov. Ťažko ich teda vzývať v súčasnosti.
V tom však nie je problém. Veď aj majster tesár sa môže
utnúť a vyjadrenie je len vyjadrenie. Jadro problému je v
inom. Ekonomika železníc sa rúti dolu z kopca čoraz väčšou
rýchlosťou. Pritom však nikto – a treba zdôrazniť, že
naozaj nikto – sa neodváži stopercentne odhadnúť, kde a ako
sa jej cesta skončí. Diskusie o splátkových kalendároch sú
len smiešnou fraškou v „systéme” nesystémových
prešľapovaní. I tak každý vie, že železnice svoje dlhy
nikdy nesplatia. Nemajú na to. Východiskom, ku ktorému sa
upierajú zraky, by mala byť transformácia tohto najväčšieho
slovenského podniku.
Ťažko povedať, či by sa našiel niekto, kto by strčil
vlastné ruky do ohňa za to, že transformácia bude tým
zázračným prútom, ktorý vyvedie železnice z tmy na svetlo.
Je to však jediný možný smer. No nástup naň sa nebezpečne
odďaľuje. Ešte vlani spomínaný termín mal byť najprv
január 2001, no aj 1. apríl sa už odložil predbežne na 1.
júl. Nevyhnutné je však schválenie novej legislatívy v
parlamente. Ak by bolo problematické, je ohrozený aj tento
dátum. Jeden z posledných možných, keď sa ešte čosi dá
urobiť. V roku volieb už ťažko... Pritom aj laik vie, že
každý iný podnik by už stál na prahu bankrotu. Smerujúci k
tomu najčernejšiemu variantu z možných ciest. Iný podnik by
bol ,,zrelý” prejsť pod nútenú správu. To akiste len do
volieb. A po nich by potom bolo možné čakať to najväčšie
zemetrasenie, aké si len človek vôbec dokáže predstaviť...
Ekonomika železníc sa rúti dolu z kopca čoraz väčšou
rýchlosťou. Pritom však nikto – a treba zdôrazniť, že
naozaj nikto – sa neodváži stopercentne odhadnúť, kde a ako
sa jej cesta skončí. Diskusie o splátkových kalendároch sú
len smiešnou fraškou v „systéme” nesystémových
prešľapovaní. I tak každý vie, že železnice svoje dlhy
nikdy nesplatia. Nemajú na to. Východiskom, ku ktorému sa
upierajú zraky, by mala byť transformácia tohto najväčšieho
slovenského podniku.
My vlaky, oni limuzíny?
6. Marec 2001 UTOROK
Katarína Šelestiaková - Keď to
nejde po dobrom, tak to pôjde po zlom. Zrejme takto dajako si
povedali veritelia železníc, ktorí im od minulého týždňa
nedodávajú elektrinu. Konkrétne Západoslovenské energetické
závody prerušili dodávku elektrického prúdu. Navonok síce
nepríjemná záležitosť, vlaky však jazdili, a tak nedošlo k
tomu najhoršiemu.
Polmiliardový dlh železníc síce oprávňuje veriteľa na
taký počin, na druhej strane však laxné správanie sa vedenia
železníc vedie k otázke, či nejde len o taktický krok.
Energetici totiž neprerušili dodávku elektrického prúdu pre
napájacie stanice trakčného vedenia, ich postoj je tak skôr
hrozbou, ktorá medializovaním celej akcie nahráva práve
železniciam. Štát im totiž dlhuje nemalé sumy za neuhradené
výkony vo verejnom záujme. Len z tohtoročného objemu
štátnej objednávky ostáva neuhradených 2,5 mld korún.
Upozorniť na vládny prísľub
prostredníctvom hrozby, že prestanú jazdiť vlaky, je síce
zrejmým nátlakom, ale ako je známe, účel svätí
prostriedky. Až natoľko, že sa pritom zabúda na to
podstatné, ako a či vôbec badať, že sa za viac ako dva roky
uskutočnila toľko sľubovaná reštrukturalizácia železníc.
Klišé „o bezodnej diere“, ktoré sa zväčša používa na
rezort zdravotníctva, žiaľ, platí aj v tomto prípade. Platby
štátu za tzv. ekonomicky oprávnené náklady, sa už niekoľko
rokov strácajú bez adekvátneho efektu. Prezamestnanosť je
balvan, ktorý za sebou vláči jedno vedenie železníc k
druhému. A paradoxne podnik, ktorý má niekoľkomiliardové
straty, nemá problémy s „kvalitným“ vozovým parkom pre
svoje vedenie. Posledne menovaný nie je problém len vedenia
železníc, ale väčšiny slovenských podnikov. Zabúda sa na
to staré, že prikrývať sa treba len takou perinou, na akú
máme.
Vráťme sa ešte k energetikom. Je známe, že keby nejazdili
vlaky, železnice by neprepravovali uhlie energetickým závodom.
Žeby o tom energetici nevedeli? Ako vidno, chýbajú tu
systémové riešenia. Ak železnice nemajú peniaze na
zaplatenie dlhov, a naozaj im hrozí vypnutie vlakov, mali by sa
predovšetkým zamyslieť nad tým, kde sa dá ako škrtiť. Lebo
veľkopanské maniere vedenia železníc nezískavajú na
sympatiách ani u širokej verejnosti, ktorá od februára opäť
siaha hlbšie do peňaženky na drahšie cestovné...
Globalizácia núti hľadať nových
silných partnerov s cieľom modernizovať
HN hovoria s prezidentom AZZZ a
generálnym riaditeľom Chemosvitu Michalom Ľachom
Streda 7. Marec 2001
Svit, Bratislava (hn/Michal Berko) -
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov, generálny
riaditeľ Chemosvitu vo Svite Michal Ľach je dnes už o niečo
spokojnejší. Stretli sme sa v jeho pracovni, z ktorej je pekný
výhľad na tatranské štíty. Nad pracovným stolom na stene
sú fotografie tých, ktorí riadili fabriku od čias jej
založenia Tomášom Baťom. Naša „baťovská tradícia sa tu
stále zachováva – každý rok sem prichádzajú tí, ktorí v
tejto fabrike pracovali a vyrástli na baťovskej tradícii. Je
ich viac než 300 a je to vždy malá slávnosť pre nás
všetkých.“ Zamyslí sa a vážne dodá, že po ťažkých
rokoch po novembri ´89, keď hrozilo, že fabrika nebude mať
trhy – sa situácia zmenila. „Problémy, s ktorými sme sa
museli vtedy vyrovnať nemal ani jeden z mojich predchodcov v
tejto fabrike...“ A tak sme začali náš rozhovor otázkou:
Aký je hospodársky výsledok fabriky za uplynulý rok?
– Keď porovnám medziročné výsledky od januára 2000
do januára 2001, išli sme s predajom našich produktov hore,
čo je pre nás malým prekvapením. Staviame na dobrom základe,
ktorý sme dosiahli ešte v treťom a štvrtom kvartáli
minulého roka. Vo výrobe syntetického vlákna na báze
polypropylénu, bol predaj stabilizovaný a minulý rok bol
celkom úspešný. V neveľkých kapacitách zamestnávame 400
pracovníkov a situácia je stabilizovaná. Pokiaľ ide o našu
strojársku výrobu, s tou máme najväčšie problémy. Dnes v
nej pracuje 420 ľudí, stav bol trochu vyšší, postupne sme ho
museli znižovať. Po ťažkých rokoch, keď sme pre
zamestnancov nemali prakticky prácu, keď sme zvažovali, či
túto výrobu celkom nezastavíme, sa však situácia podstatne
mení. Podarilo sa nám nájsť zákazníkov, hlavne v Nemecku.
...o aký druh strojárskej výroby a technológie ide?
– My máme metalurgiu, vyrábame oceľoliatinu a
realizujeme z nej dosť veľké objednávky pre železnice, na
brzdové špalíky. Máme obrábacie dielne, kde robíme rôzne
dielce pre textilný, polygrafický a chemický priemysel do
Nemecka. Zatiaľ to boli len malé zákazky, ale po vyše
ročných testovacích aktivitách dostávame dnes opakované
zákazky. Na ilustráciu: v minulom roku sme mali v obrábacích
dielňach produkciu okolo 8 až 9 miliónov korún mesačne, dnes
máme 20 mil. V metalurgii nám stúpol objem objednávok zo 4
mil. na 6,5 mil. korún. Teraz chceme naopak modernizovať, ale
je nedostatok ľudí, v klasických strojárskych profesiách –
sústružník, frézar, horizontár...
Kde sú, čo sa stratili, veď len z VSS Košice, prípadne z
iných závodov by ich tu malo byť dosť...
– Rozišli sa, pretože strojárstvo ako celok na
Slovensku za uplynulých desať rokov upadlo a učilištia
prakticky prestali fungovať. Dnes máte odborné učilištia,
ktoré vychovávajú len špecialistov pre marketing, colných
deklarantov a pod. Robíme kroky pre to, aby sme to zmenili, ale
to nejaký čas potrvá.
O vás je známe, že ste neodišli z ruského a
ukrajinského trhu...
– Áno, je známe, že máme aktivity na Ukrajine. Môžem
dnes s radosťou povedať, že aj tam sa nám už darí.
Investície, ktoré sme tam vložili, sa vracajú, a čo je
dôležité, dotiahli sme tam aj fínskeho partnera, s ktorým
vyrábame rovnaký produkt ako vo Svite – to znamená
elektrofólie. Máme rozdelené naše aktivity, ale konkurencia v
každej oblasti je už vysoká. Sú vysoké nároky na kvalitu,
flexibilnosť, krátke dodacie lehoty – už aj na Ukrajine.
Myslím si, že naše rozhodnutie z roku 1996, keď sme
podpísali zmluvu s Fondom národného majetku Ukrajiny, byť na
Ukrajine, bolo správne. Malo to svoje úskalia, problémy,
riziká... Dnes sme už úspešná firma v regióne.
Koľko tam máte ľudí...
– Je tam zamestnaných 400 ľudí. Z pôvodne jednej sú
to dnes už tri dcérske firmy. Pôvodne bola jedna na plastové
výrobky, ktorá sa zastavila ešte pred privatizáciou, lebo ich
nebolo kde predať. Bola to špeciálna výroba. Dnes výrobu
tiež oživujeme inými výrobkami, pre spotrebný priemysel.
Druhá firma je zameraná na výrobu obalových fólií, je to
také menšie dvojča. V tretej je výroba elektrofólií, ktorá
má po modernizácii dokonca ešte vyššiu úroveň než naša.
Je to spoločný podnik.
Financujete to vy?
– Financovali sme to spočiatku my, dnes už postupujeme
spolu s nimi napriek tomu, že dostupnosť úverov na Ukrajine
bola a je dosť zložitá a náklady na stavby boli a sú stále
veľmi drahé.
Vstúpili ste na Ukrajine aj do privatizačného procesu?
– My sme firmu sprivatizovali, máme v nej absolútnu
majoritu. Pokiaľ ide o pracovníkov, vzťahy v rámci regiónu
voči mestu a oblasti sú na dobrej úrovni. Našli sme si
parketu, vo vedeniach sú tam domáci manažéri, máme tam
jedného nášho človeka, ktorý s nimi spolupracuje, dozerá,
navrhuje riešenia. Pravidelne tam chodíme aj my každý mesiac.
Aj keď ešte stále nie je Ukrajina to, na čo má možnosti,
som presvedčený, že to bol správny krok a rozhodnutie. Som
presvedčený, že v priebehu dvoch – troch rokov bude o ňu
mimoriadny záujem, najmä ak sa ešte viac politicky
stabilizuje. Pôjdu tam aj ďalší zahraniční investori, sú
tam náznaky, že veľké nadnárodné spoločnosti v oblasti
chémie a potravinárske spoločnosti už majú záujem...
Ako by ste označili teda vašu súčasnú pozíciu na trhu
nielen smerom na východ, ale aj na západ ?
– Tri štvrtiny našej produkcie fólií idú na vývoz do
Česka, Poľska, Nemecka, Holandska, Škandinávie a za posledné
roky nám prudko stúpa predaj do Ruska, Pobaltských krajín a
na Ukrajinu, štvrtinu predávame na Slovensku. Rusko pripravuje
zavedenie určitých opatrení na ochranu svojho trhu a hrozí
nám, že sa naše dodávky budú predražovať. Uvažujeme preto
aj o kooperácii. Vzdialenosť bude hrať veľmi dôležitú
úlohu z hľadiska nákladov, pretože dnes je obrovský tlak na
ich znižovanie.
Chcete teda inými slovami povedať, že sa vám darí...
– Áno, celkovo sa nám darí. Ale prišlo to po
ťažkých rokoch. Máme síce ešte dlhy voči Fondu národného
majetku, ktoré sú rozložené na päť rokov – ale splatili
sme už dopredu roky 2000, 2001 a 2002 a chceme z našej strany
dodržať všetky podmienky uzavretej zmluvy.
Ako vidíte chemický priemysel na Slovensku celkovo, jeho
perspektívy po transformácii a privatizácii? Dá sa povedať,
že proces privatizácie chemického priemyslu na Slovensku sa
skončil dobre, dostali to správni ľudia, ide to správnym
smerom...?
– Po problémoch, ktoré sa vyskytli v súvislosti s
privatizáciou a podľa mňa po mnohých nesprávnych názoroch
na správnosť alebo nesprávnosť privatizácie, je chemický
priemysel sprivatizovaný. Vlastníci a manažéri sú schopní,
pretože to je jedno z mála odvetví, ktoré je funkčné a
prináša finančné prostriedky tejto republike. Samozrejme, pre
republiku má svoj veľký význam aj podiel vývozu. To je jeden
aspekt tohto procesu, ktorý je za nami. Druhý, ktorý
prichádza, je otázka vplyvu globalizácie... Príklady,
ktorých sme svedkami, je už dosť – za všetky stačí
privatizácia Slovnaftu... My sami už tiež hľadáme vhodného
partnera, pretože globalizácia núti hľadať nových silných
partnerov s cieľom nielen prežiť, ale aj zavádzať ďalšie
modernejšie technológie, výrobné procesy a nové výrobky. To
si vyžaduje veľké finančné zdroje. Sami to asi ťažko
dokážeme. Predpokladáme preto, že sa tu doma upravia najmä
pomery v bankovej sfére, že sa zlepší dostupnosť úverov a
ich cena oproti tomu, aká je dnes. Ďalej očakávame zníženie
daňového zaťaženia, pričom tu nejde len o zníženie dane z
príjmu. Treba vidieť celkové daňové a odpisové zaťaženie.
Za predpokladu, že sa bude realizovať v odpisovej politike to,
čo pani ministerka financií sľúbila, vidíme veľkú šancu
na rýchlejšiu modernizáciu našich firiem. Rýchlejšiu v tom,
že sa skráti lehota odpisovania tak, ako je to v krajinách
Európskej únie. Ďalej chceme dlhodobý program nielen z
hľadiska daní, ale aj z hľadiska cenovej politiky, pokiaľ ide
o regulované ceny surovín a energie všetkého druhu. Určite
si pamätáte, že sme pri problémoch so zvýšením cien
navrhovali, aby sa spravil program cenovej politiky na tri –
štyri roky, ktorý by nás priblížil k cenovej politike
Európskej únie. Pri vstupe do Európskej únie sa tomu
nevyhneme – bez ohľadu na to, či to bude v roku 2005 alebo
2008. V súvislosti s tým sa budú musieť urobiť súbežné
opatrenia v oblasti daňového zaťaženia a pri eliminácii
negatívnych vplyvov pri zvyšovaní cien.
Vidíte to ako podmienku udržania konkurencieschopnosti
domáceho podnikateľského prostredia?
– Áno, je to jedna z ciest. Treba si pritom uvedomiť,
že sme stále aj pod tlakom zamestnancov požadujúcich
zvyšovanie miezd. Sú to oprávnené požiadavky, aj keď sú
priemerné príjmy u nás v chemickom priemysle vyššie, než je
priemerný príjem na Slovensku, ale to je všetko málo. Aj
tento sociálny náboj problémov so zárobkami, ktorý tu je, je
dôležitý pre existenciu firmy a jej rozvoj a treba sa ním
stále zaoberať a aj sa zaoberáme. Jedna stránka je
znižovanie stavu pracovníkov. Druhou stranou tejto mince je
občan – zamestnanec, ktorý je pod tlakom ustavičného
zvyšovania cien tovarov základnej spotreby. Dobre prosperujúca
firma umožňujúca dobré zárobky pomáha riešiť aj
problematiku oživenia sektora služieb vrátane cestovného
ruchu. Bude potrebné vyžadovať, aby boli tieto možnosti pre
priemerného občana dostupné.
Tu, vo Svite, Baťa svojho času postavil fabriku, ktorá
nebola len modernou z hľadiska riadenia, ale – baťovčina sa
stala známou aj ako druh sociálneho programu, ktorý sa
prejavil napríklad v koncepte výstavby rodinných domov...
– Bol to komplexný program, vytvoril sociálne podmienky,
možnosť venovať sa práci, mal svoju filozofiu. Dnes touto
cestou asi nie je možné ísť, hoci veľa prvkov baťovského
systému riadenia zostalo. Baťov systém je tu známy, kolegovia
– predchodcovia ho tu držali, či už v oblasti
účtovníctva, evidencie, práce s ľuďmi. Tie prvky sú tu,
určitým spôsobom už aplikované na nové potreby, na nové
podmienky. Keď spomíname baťovcov, majú každý rok
stretnutie, prichádzajú v septembri, schádza sa ich tu 300 –
400. Prechádzajú fabrikou, stretávame sa s nimi. Majú svoju
hrdosť, nakoniec je správne, keď sa vytvoril vzťah s
predchádzajúcimi generáciami. Je to príklad aj pre
nastupujúce generácie. Z čohosi sa musí vychádzať a treba
si vážiť prácu našich predkov. V každej pozitívnej
činnosti treba nájsť príklad, ktorý môže motivovať k
ďalšiemu rozvoju, či už osobnosti alebo majetku ako celku.
Vy ste jeden z kľúčových ľudí, ktorí rokujú v rámci
tripartity s vládou. Spolu s Petrom Mihókom a Jozefom Uhríkom
ste autormi určitého pokusu o koncepciu, nielen hospodárskej
vízie, ale aj priemyselnej politiky.
– Celá táto vec bola prerokovaná v Asociácii
zamestnávateľských zväzov a v Slovenskej obchodnej a
priemyselnej komore. Na spoločnom stretnutí pred mesiacom sme
predložili návrh zorganizovať stretnutie prezidenta, premiéra
a predsedu parlamentu s predstaviteľmi SOPK a AZZZ s cieľom
povedať týmto trom najvyšším ústavným činiteľom, čo
nás trápi. Slovenská podnikateľská sféra dokázala, že
napriek všetkým kritikám a rečiam o rozkrádačstve v
súvislosti s privatizáciou slovenská ekonomika žije, funguje,
aj keď s problémami, ale funguje. Niektoré kroky, ktoré sme
urobili, dávajú priestor na to, aby sme zrýchlili,
akcelerovali rast ekonomiky a netreba na to veľa. Zatiaľ sme
dostali prísľub od predsedu NR SR, od pána prezidenta. Pán
premiér sa zatiaľ nevyjadril k tejto našej iniciatíve. Nejde
nám len o diskusiu o problémoch. Chceme dať návrhy, ako ich
riešiť a ukázať slovenskému občanovi aj pozitívne stránky
vývoja, pozitívne kroky, predpoklady a garancie, že sa vývoj
zlepšil. To je cieľ tohto stretnutia.
Mal som možnosť prezrieť si tento dokument a nemohol som
sa zbaviť pocitu, že je to skôr akýsi druh katastrofického
scenára, najmä z hľadiska načrtnutia demografického vývoja
a problémov na Slovensku v nasledujúcich rokoch...
– Tento materiál treba vidieť v dvoch základných rovinách.
Prvá sa týka toho, ako riešiť akceleráciu zvýšenia
produkcie a jej modernizáciu, a druhá, kde je možné ušetriť
prostriedky. Trápi nás napríklad školstvo, ktoré bolo na
Slovensku na vysokej úrovni. To je otázka budúcnosti. Ak ho
neudržíme na vysokej úrovni, čo bude robiť budúca
generácia? Ani zelené karty v Nemecku nebudú lákadlo. Pokiaľ
ide o rozvoj a získanie zdrojov na rozvoj, tam je viacero
možností. Jednou je vyriešenie vnútorných zdrojov, lebo
vnútorná sila vo fabrikách je tu stále. To je cesta bankovej
a finančnej politiky, menovej politiky štátu. To sa dá
riešiť. Ukázalo sa, že ten tlak, ktorý sme vytvárali na
banky aj na Národnú banku na zníženie úrokových sadzieb a
dostupnosť úverov, prospel. Samozrejme, treba pokračovať v
začatých trendoch vstupu zahraničného partnera. Doterajšie
výsledky však ukazujú, že zahraničný kapitál sa veľmi
ťažko dostáva do vzdialenejších regiónov mimo Bratislavy
či bývalého Západoslovenského kraja. Niečo sa „chytilo“
v bývalom Stredoslovenskom, ale veľmi málo. Ak nevybudujeme
infraštruktúru, či už ide o autostrády, železnice,
letiská, ak to neoživíme, dlho nikto nebude chodiť. Dnes,
keď hovoríme o elektronickom obchode, partner sa potrebuje
veľmi rýchlo prepravovať. Do Viedne alebo Bratislavy priletí
zo západnej Európy za hodinu alebo za dve. Keď sa však
dostane napríklad sem, na Spiš, a ďalej do Košíc alebo
Prešova, potrebuje 5 až 6 hodín a v akých podmienkach. Veľa
sa už zlepšilo v kultúre cestovania na železnici, ale treba
vyriešiť celú infraštruktúru. Preto kladieme dôraz na to,
aby politické hry medzi stranami a vo vnútri strán ostali
radšej mimo občana, mimo novín, pretože nič neriešia, len
zneisťujú celú pozíciu Slovenska navonok.
Keď už ste s tým začali – ako vidia podnikatelia to
ustavičné vytváranie nových politických subjektov?
– Malé päťmiliónové Slovensko nemôže mať sto
politických strán – to nemá žiadnu logiku. Tri strany,
pravá, ľavá, stredná. Prestaňme to platiť zo štátneho
rozpočtu. Čo mňa zaujíma nejaká strana ako daňového
poplatníka! Prijmime princíp – niečo pre tých, ktorí sú v
parlamente, ale nie platiť všetky strany. Pozrite sa, či sú
zásadné rozdiely v politike alebo v programoch jednotlivých
strán? Nie sú. Pritom tam máme dvojčlenné, trojčlenné
strany. Načo je to dobré, komu to prospieva? Len tým, ktorí
sú tam. Ale prečo z peňazí daňových poplatníkov?
Vráťme sa ešte k tripartite. Vzťahy sa vyhrotili, odbory
hrajú svoju klasickú hru, tvrdia, že sa niektoré veci
nedodržiavali a nedodržujú. Útočia na vás, útočia na
politiku...
– Každý z nás bude hájiť svoje záujmy, lebo každý z
nás má určitú zodpovednosť a právomoci. Principiálne
môžem povedať, že sa práca tripartity skvalitnila, ako aj
jej systém, pravidelnosť a rozsah prerokovaných dokumentov.
Väčšinou sa prerokovávajú zásadné veci. Žiaľ, a to sme
veľmi sklamaní, základný dokument štátu – ústava sa
nedal do tripartity. Mal sa prerokovať v tripartite, pretože
rieši aj problém občana, zaoberá sa problémami zamestnancov
a zamestnávateľov. Je to možno aj naša chyba, že sme s tým
nezačali skôr. Dnes je už neskoro o tom hovoriť, je to
poučenie pre nás.
Pokiaľ ide o problémy medzi nami – zamestnávateľmi a
odborármi, na jednej strane sa snažíme o udržanie miezd,
ktoré sú teraz, na druhej strane potrebujeme investovať a
modernizovať výrobu, aby sme sa konkurenčne udržali a
udržali aj zamestnanosť. Preto sa dnes ťažko dá hovoriť o
nejakom zásadnom zvyšovaní miezd. Odborári nemôžu
požadovať nereálne čísla. My trváme zatiaľ na 5- až
8-percentnom náraste miezd s tým, že sme ochotní sa vrátiť
k tejto problematike niekedy po mesiaci júni podľa toho, ako sa
bude vyvíjať situácia. My sme doteraz naše slovo voči
zamestnancom dodržali. Zatiaľ však nie je podpísaná ani
kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Verím, že sa onedlho dá
aj tento problém do náležitého stavu. Aj vláda musí niekedy
počúvať jednu aj druhú stranu a snažiť sa v rámci daných
možností riešiť tieto veci. Nie vždy je to možné.
Ešte otázku o asociácii a pripravovaných zmenách Fondu
na podporu zahraničného obchodu a novej agentúry SARIO... Fond
už existoval, niečo sa tam vybudovalo, vytvoril sa vcelku
slušný informačný systém. Teraz sa to má všetko
transformovať...
– Škoda, že veci, ktoré fungujú, sa rušia. My sme
navrhovali, aby sa poplatky do fondu znížili na polovicu, ale
aby sa fond zachoval. Návrh sa neakceptoval. Pýtam sa, prečo
sme zrušili fond, ktorý slúžil, bol funkčný pre malých a
stredných podnikateľov? Slovnaft, Duslo Šaľa ani Chemosvit
fond nepotrebujú z hľadiska podpory, aj keď nám určitým
spôsobom tiež pomohol. Som však večný optimista a verím,
že to napokon bude funkčné.
V Novohrade sú pripravení, na ťahu
je parlament
Prílev zahraničných investícií do
silikátovej zóny by umožnil znížiť nezamestnanosť
ŠTVRTOK 8. Marec 2001
Ivan Bača Lučenec - Ešte v roku
1994 vznikol návrh na vytvorenie silikátovej priemyselnej zóny
v oblasti Novohradu a Gemera so sídlom v Lučenci. Pri jej
plánovaní vychádzali zo skúseností Poľska a Maďarska, ako
aj záujmu zahraničných investorov využiť nerastné bohatstvo
regiónu.
ŠTÁTNA DOTÁCIA AŽ 70 PERCENT
Slovensko nečinnosťou všetkých doterajších vlád stratilo
niekoľko rokov. Lučenec dostal konkurenciu v 35 kilometrov
vzdialenom Šalgotarjáne, kde priemyselná zóna už existuje.
Navyše, susedia intenzívne stavajú prípojku na diaľnicu M1,
budovanú medzi Miškolcom, Budapešťou a Viedňou. Novohrad má
s hlavným mestom Slovenska viac ako problematické cestné aj
železničné spojenie.
Pred niekoľkými dňami vládou schválený zákon mestám a
obciam priznáva možnosť získať dotáciu od štátu vo
výške až 70 % z celkových nákladov pri budovaní
priemyselných parkov. Je určená na kúpu pozemkov, ich
vyňatie z pôdnehoho fondu a budovanie infraštruktúry.
Podmienku, že obec sa musí podieľať 30 percentami na
nákladoch, zmäkčujú ustanovenia zákona dávajúce
predstaviteľom miest a obcí možnosť uzatvoriť zmluvy o
financovaní s firmami, ktoré sa rozhodnú v priemyselnej zóne
podnikať. Aj rozhodnutie, či pôdu predať, alebo prenajať
investorom, je v rukách miest a obcí. Štát vyčlenil na
priemyselné parky 500 miliónov korún.
Oblasť Lučenca, Rimavskej Soboty, Poltára, Revúcej a
Veľkého Krtíša, kde by silikátová zóna mohla otvoriť
dvere prílevu zahraničných investícii a znížiť
katastrofálnu nezamestnanosť nad 30 %, však ešte čaká, ako
rozhodne parlament.
V LUČENCI NESEDELI SO ZALOŽENÝMI RUKAMI
Primátor Lučenca Jozef Murgaš očakáva, že pripomienky budú
mať nielen poslanci, ale aj obchodná komora a ďalší.
„Zákon mešká dva roky a Slovensko zatiaľ veľa stratilo,“
povedal pre Národnú obrodu. „Ale my sme nesedeli so
založenými rukami. Prvých 42 hektárov na priemyselný park je
pripravených. Máme dokonca hotové projekty. Okrem toho máme
ďalších 160 hektárov pripravených pre perspektívnych
investorov. V týchto dňoch spresňujeme posledné detaily a na
budúci týždeň predložíme vláde žiadosť o pridelenie
finančných prostriedkov. Dúfam, že deklarovaných 500
miliónov na priemyselné parky vláda skutočne má.“
Zásadný obrat v objeme lízingu
Vlaňajšie výsledky predstavujú najvyššie hodnoty v
histórii Slovenska
ŠTVRTOK 8. Marec 2001
Silvia Klimentová, Bratislava -
Úspešné výsledky lízingu v minulom roku predstavujú
najvyššie dosiahnuté hodnoty v histórii na Slovensku.
Po dvoch rokoch poklesu, nastal v roku 2000 zásadný obrat v
objeme lízingu. Trend rastu naznačovali už výsledky 1.
polroka, keď hodnota prenajatých predmetov leasingovými
spoločnosťami oproti rovnakému obdobiu minulého roka
vzrástla o viac než 13 %. Celkovo lízingové obchody oproti
roku 1999 vzrástli až o 36,8 %. V stálych cenách sa tieto
údaje nesledujú, avšak podľa výsledkov Asociácie
lízingových spoločností SR, možno konštatovať, že rast
cien u jednotlivých predmetov lízingu nedosiahol úroveň
inflácie u spotrebiteľských cien a nákladov. Taktiež sa
predpokladá, že nárast cien u typických komodít lízingu v
roku 2000 neprekročil 10 %, takže reálne tempo rastu lízingu
je v rozmedzí 25-30 %. Došlo k miernym zmenám v štruktúre
lízingu. Objem prenájmu strojov a zariadení, i keď vzrástol
o 297 mil. Sk, nezvýšil svoj podiel z celkovej hodnoty
lízingu, naopak z takmer 19 % poklesol na necelých 15 %. Pri
počítačoch a kancelárskej technike klesol objem, ako aj ich
podiel, a to na necelé 3 % z celkového objemu lízingu.
Relatívne navyšší rast zaznamenala ťažká dopravná
technika a to takmer o 80 %, zvýšil sa aj jej podiel z
celkového objemu lízingových obchodov na 17,4 %. Najsilnejší
segment - osobné a malé úžitkové automobily vzrástol o 41
%, objemovo o viac než 4,3 mld. To ešte upevnilo jeho
postavenie, keď z celkového objemu lízingu tieto tvorili až
63 %. Dohromady cestné vozidlá, osobné, nákladné a
úžitkové automobily tvoria vrátane cestných strojov 80,4 %
celkového lízingu. Avšak tieto úspešne dosiahnuté hodnoty
sú v určitom protiklade s výsledkami predaja automobilov.
Predaj automobilov na Slovensku trvalo klasá a v minulom roku sa
dostal na najnižšiu úroveň za posledných 5 rokov. Paradoxne
lízing automobilov dosiahol v roku 2000 najvyššiu hodnotu v
histórii Slovenska. Ako uviedol predseda predstavenstva
lízingových spoločností na Slovensku Ing. Miloš Randák aj v
budúcom roku je očakávaný nárast objemu lízingu, nie však
taký ako tento rok, predpokladá sa len mierny nárast,
približne 10%.
OBJEM
LÍZINGU NA SLOVENSKU V ROKU 2000 PODĽA TYPU
NAKÚPENÝCH ZARIADENÍ |
||
Typ zariadenia | mil. Sk | Podiel (%) |
strojné zariadenia a výrobné technológie | 3 507 | 14,9 |
počítače a kancelárska technika | 370 | 2,8 |
nákladné vozidlá, autobusy, traktory | 4 085 | 17,4 |
osobné a dodávkové automobily | 14 826 | 63,0 |
lode, lietadlá, železničné vozidlá | 32 | 0,2 |
ostatné | 400 | 1,7 |
SPOLU | 23 520 | 100,0 |
PORADIE NAJVÄČŠÍCH LÍZINGOVÝCH |
||
PODĽA OBJEMU LÍZINGU |
CELKOM |
|
1 | VW Finančné služby. s.r.o. | 4 057 331 |
2 | CAC Leasing Slovakia, a.s. | 3 563 640 |
3 | OB Leasing Slovakia, a.s. | 3 520 450 |
4 | LB Leasing, s.r.o. | 2 781 424 |
5 | BOF - leasingová skupina | 2 071 270 |
6 | TATRA Leasing, s.r.o. | 1 376 332 |
7 | DaimlerChrysler f.s., s.r.o. | 1 251 934 |
8 | GE Capital Leasing, a.s. | 616 475 |
9 | GMAC Leasing, a.s. | 581 773 |
10 | BPT Leasing, a.s. | 581 773 |
PODĽA OBJEMU LÍZINGU STROJOV A ZARIADENÍ |
||
1 | CAC Leasing Slovakia, a.s. | 782 130 |
2 | BOF - leasingová skupina | 767 405 |
3 | LB Leasing, s.r.o. | 401 941 |
4 | OB Leasing Slovakia, a.s. | 369 478 |
5 | Tatra Leasing, s.r.o. | 289 675 |
6 | CF Danube leasing, s.r.o. | 200 896 |
7 | FORWARD, s.r.o. | 136 759 |
8 | ARS Slovakia, a.s. | 136 731 |
9 | IMMORENT, s.r.o. | 116 010 |
10 | TECTON LEASING SLOVENSKO, A.S. | 70 467 |
lode, lietadlá a pod.
ostatné
stroje
počítače
nákladné vozidlá
osobné vozidlá
Cestujúceho z Tvrdošína okradli vo
vlaku na WC
Bratislava
8. marca - Zlomeným nosom, ľahkým otrasom mozgu a krádežou
peňazí sa skončilo lúpežné prepadnutie 24-ročného muža z
Tvrdošína, ktorý v stredu krátko pred piatou hodinou ráno
cestoval v osobnom vlaku na trati Sučany - Vrútky. Neznámy
páchateľ cestujúceho prepadol na neuzamknutej toalete.
Najskôr ho udrel do tváre a potom mu zo zadného vrecka
nohavíc vytrhol peňaženku, v ktorej mal osemtisíc korún a
osobné doklady. Po zastavení vlaku na nákladnej stanici vo
Vrútkach sa páchateľ dal na útek. Okradnutý muž ho však
dobehol a pri fyzickom kontakte mu strhol hnedú ľadvinku. V nej
bol občiansky preukaz na meno 36-ročného J. Š., rodeného M.,
z obce Klasov v okrese Nitra. Poškodený nahlásil prípad
železničným policajtom vo Vrútkach. Podľa fotografie na
občianskom preukaze útočníka, ktorý utiekol do mesta,
spoznal. Prepadnutý Tvrdošínčan sa bude zo zranení liečiť
10 až 20 dní. V uvedenom vlaku nebola hliadka ŽP. Po
podozrivom mužovi vyhlásila polícia pátranie. TASR o prípade
informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.
Slovensko v ohlasoch zahraničných
masmédií a agentúrne spravodajstvo zo 6.3.2001
7.3.2001 07:11
SR
bude žiadosti o prechodné obdobia sťahovať až po otvorení
kapitol Brusel 6. marca - Slovensko uvažuje v rokovaniach o
vstupe do Európskej únie o stiahnutí niektorých žiadostí o
prechodné obdobia alebo o ich skrátení, pristúpi k nemu však
až po otvorení ostávajúcich kapitol európskej legislatívy.
Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, ktoré žiadosti by mohla
Bratislava stiahnuť. V Bruseli to povedal podpredseda vlády SR
pre integráciu Pavol Hamžík. Vicepremiér sa zúčastnil na
dvojdňovom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru (SPV)
Európskej únie a SR, ktoré sa dnes skončí prijatím záverov
a odporúčaní. "Musíme o tom uvažovať a analyzovať
kroky Českej republiky, Maďarska a Poľska, ale vychádzame z
toho, že sme požiadali o prechodné obdobia v menšom počte
kapitol ako naši susedia," uviedol Hamžík. Stiahnutie
alebo skrátenie žiadostí o prechodné obdobia nedávno
oznámili ostávajúce tri krajiny Visegrádskej štvorky, s
ktorými chce SR vstúpiť do EÚ v rovnakom čase. Slovensko sa
podľa Hamžíka poučilo zo skúseností susedných krajín,
ktoré začali prístupové rokovania s EÚ o dva roky skôr, a
navrhlo len také prechodné obdobia, ktoré sú zmysluplné.
Bratislava žiada o prechodné obdobia, počas ktorých nebude
musieť ani po vstupe uplatňovať legislatívu EÚ, v šiestich
z celkového počtu 29 kapitol legislatívy EÚ - voľnom pohybe
kapitálu, voľnom pohybe služieb, energetike, životnom
prostredí, poľnohospodárstve a daniach. Rokovania prebiehajú
zatiaľ len v prvých dvoch, ostatné kapitoly sa na rokovací
stôl dostanú v prvom polroku 2001 počas švédskeho
predsedníctva. "Dohodli sme sa na tom, že najskôr je
potrebné kapitoly otvoriť, dať na stôl naše návrhy a až
potom po rokovaní s EÚ uvažovať o prípadnom sťahovaní
žiadostí," vysvetlil Hamžík postoj SR s tým, že o tom
bude rozhodovať vláda. Zároveň zdôraznil, je potrebné v
prístupových rokovaniach obhájiť aj svoje vlastné záujmy,
ktoré sú práve do prechodných období premietnuté.
"Akceptácia žiadostí o prechodné obdobia je normálnou
politikou Európskej komisie, bude sa o tom rokovať," dodal
vicepremiér. Podľa európskeho komisára pre rozšírenie
Güntera Verheugena sú práve žiadosti o prechodné obdobia
podstatou prístupových rokovaní medzi EÚ a kandidátmi,
keďže o legislatívu meniť nemožno. "Čím viac je
žiadostí, tým viac je o čom rokovať," povedal nedávno.
Zároveň však chápe, že kandidátske krajiny požiadali o
prechodné obdobia iba v oblastiach, kde je to pre ne nevyhnutné
z ekonomických, technických či sociálnych dôvodov.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh V Békešskej Čabe otvoria
detašované pracovisko veľvyslanectva SR v Budapešti
Budapešť 6. marca (TASR) - Úlohou detašovaného pracoviska
Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v
Maďarsku, ktoré otvoria v stredu v Dome slovenskej kultúry v
Békešskej Čabe, bude poskytovať konzulárne služby a
konzultácie domácemu obyvateľstvu i cudzincom. Vyplýva to z
rozhovoru, ktorý pre TASR v Budapešti poskytol mimoriadny
splnomocnený veľvyslanec SR v MR Štefan Markuš. Podľa jeho
slov je perspektívne zámerom aj etablovanie časti ekonomickej
diplomacie v duchovnom centre dolnozemských Slovákov.
"Vstupujeme už do rokovania s ministerstvom hospodárstva
SR, aby rátalo s vyslaním obchodného radcu alebo tajomníka,
ktorý by napomáhal aktivitám podnikateľov slovenskej
národnosti na dolnej zemi a prispel k zintenzívneniu ich
kontaktov so slovenskými subjektmi," uviedol Š. Markuš.
Ako potvrdil, do plánovaného septembrového termínu otvorenia
generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Békešskej Čabe
bude každý párny týždeň konzul z Budapešti úradovať v
priestoroch domu slovenskej kultúry a to vždy v stredu od 10.30
do 14.30 h. Perspektívne sa ráta s prenajatím priestorov v
strede mesta, ktorého vedenie vychádza maximálne v ústrety
požiadavkám slovenskej strany, podčiarkol Štefan Markuš.
Podľa jeho slov je otvorenie generálneho konzulátu Slovenskej
republiky práve v Békešskej Čabe logickým dôsledkom faktu,
že v sídelnom meste župy Békeš je slovenská komunita veľmi
živá. Na otvorení detašovaného pracoviska sa v stredu popri
najvyššom predstaviteľovi slovenského zastupiteľského
úradu v Budapešti zúčastnia aj jeho ďalší pracovníci,
ďalej vedúca teritoriálneho odboru Ministerstva zahraničných
vecí Maďarskej republiky Katalin Bozsakyová, primátor mesta
János Pap, predseda župného zastupiteľstva László Domokos.
Chýbať nebudú ani predstavitelia Celoštátnej a Miestnej
slovenskej samosprávy. (osobitný spravodajca TASR Peter Klenko)
vk juh ZŤS OSOS získali údajne z predaja zbraní do Angoly
jedno percento z obratu Paríž 6. marca (TASR) - Slovenská
zbrojárska spoločnosť ZŤS OSOS Vrútky pôsobila pri predaji
zbraní do Angoly v rokoch 1993-94 ako majiteľ účtu v
parížskej banke Paribas a získala jedno percento z obratu.
Vyhlásil to obchodník ruského pôvodu Arkadij Gajdamak v
sedemhodinovom rozhovore pre dnešné vydanie francúzskeho
denníka Libération. Gajdamak (48), na ktorého francúzska
justícia vydala zatykač, žije v Izraeli, kde poskytol denníku
rozhovor. V spojitosti s predajom zbraní do Angoly za 500
miliónov dolárov podrobne popísal politickú situáciu v
Angole začiatkom 90. rokov. Uviedol, ako sa koncom roku 1992
alebo v roku 1993 stretol náhodou s Pierrom Falconom
prostredníctvom predajcu kakaa Georgea Keuzera. Falcone navrhol
Gajdamakovi, aby predal do Latinskej Ameriky materiál na ťažbu
ropy. Kúpili sedem ruských dopravných vrtuľníkov, oficiálne
a za prijateľnú cenu, pretože už išlo o zastaranú techniku,
zdôraznil Gajdamak. Ich kupec, istá venezuelská ropná
spoločnosť, ich už však neodkúpila, lebo ich nemala čím
zaplatiť. Vrtuľníky uskladnili v Rotterdame a Gajdamak ich
chcel predať do šrotu. Vtedy prišiel za ním Falcone s
ponukou. V Paríži bola v tom čase angolská delegácia a
zaujala ju ponuka vrtuľníkov. Angolská delegácia prišla za
Gajdamakom do Rotterdamu a prejavila záujem o vrtuľníky, ale
upozornila, že "momentálne nemá čím zaplatiť".
Gajdamak členom delegácie povedal: "Berte vrtuľníky,
zaplatíte neskôr!" Po opätovnom prepuknutí bojov v
Angole v roku 1993 medzi vládnym Ľudovým hnutím za
oslobodenie Angoly (MPLA) a povstalcami Národného zväzu za
úplné oslobodenie Angoly (UNITA) angolský štát potreboval
vojenský materiál a peniaze. Angolská vláda sa v roku 1993
oficiálne obrátila na ruskú vládu a dohodli sa na obchode za
500 miliónov dolárov. Gajdamak sprostredkoval kontakty medzi
ruskou a angolskou stranou. V rokoch 1993-94 Rusko dodalo zbrane.
Potom ich bolo treba zaplatiť. Jediným príjmom angolského
štátu bola ropa výbornej kvality, zdôraznil Gajdamak. Dohodli
sa na kvóte 20.000 barelov denne. Potom bolo Gajdamakovou
úlohou nájsť ropného operátora, ochotného financovať tri
roky obchod. Na to využili bankovú sieť, aby združili 500
miliónov dolárov. Ukázalo sa, že banka Paribas je
najväčšou bankou na svete na prefinancovanie prostriedkov
získaných z predaja ropy. Angolská vláda vymenovala Falcona a
Gajdamaka za svojich poradcov. Falconova spoločnosť Brenco
France sa nezúčastnila na nijakom kontrakte v Angole, povedal
Gajdamak. Predaj zbraní sa uskutočnil medzi ruským a
angolským štátom. "V tejto afére sme všetko preverili,
aby predaj bol legálny," podčiarkol Gajdamak. Ďalej
uviedol, že sa orientovali na ZŤS OSOS, slovenský právny
subjekt, ktorý existuje od konca 40. rokov s rôznymi
aktivitami, medzi ktorými je veľký závod ťažkého
strojárenstva na Slovensku. Zistili, že jedným z akcionárov
ZŤS OSOS je istý subjekt ruského štátu. Mala teda licenciu
na tento typ činnosti. Gajdamak s Falconom odcestovali do
Viedne, kde podpísali kontrakt. V tejto transakcii ZŤS
pôsobili ako platiaci zástupca a dostali jedno percento z
obratu. Zodpovední riaditelia ZŤS pricestovali do Paríža, kde
otvorili účet v banke Paribas. Peniaze za ropu posielala
angolská vláda na tento účet a plnú moc na účet mali
Falcone a Gajdamak. Postupne z účtu ZŤS platili Rusku, povedal
A. Gajdamak pre denník Libération. Obchodník pôvodom z
bývalého ZSSR spomenul ZŤS aj vo veci zamýšľaného predaja
150 kamiónov do Konga. Objednávku na 150 kamiónov faxom
poslalo konžské ministerstvo dopravy do ZŤS. Gajdamak zistil,
že konžská strana nie je schopná objednávku zaplatiť.
"Pre 150 kamiónov sa neoplatilo komplikovať si
život," povedal na margo tejto transakcie. A. Gajdamaka
hľadá francúzska justícia v afére predaja zbraní do Angoly,
nazývanej aj ako Falconova aféra. V rámci tejto aféry je
stíhaný aj Jean-Christophe Mitterrand, syn bývalého
francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda. Gajdamak pre
Libération dodal, že J.-Ch. Mitterrand je osobným priateľom
P. Falcona. 12 roi juh EK odmieta slovenské prechodné obdobia v
daniach Brusel 6. marca (TASR) - Slovensko sa bude snažiť
presvedčiť Európsku komisiu, aby súhlasila s päťročným
prechodným obdobím pre používanie zníženej sadzby dane z
pridanej hodnoty v niektorých oblastiach a odkladom znižovania
hranice pre platbu DPH. Na zasadnutí Spoločného parlamentného
výboru (SPV) Európskej únie a SR to dnes v Bruseli vyhlásila
ministerka financií Brigita Schmögnerová. EK totiž zatiaľ
trvá na tom, aby Slovensko nepožadovalo až päťročné
prechodné obdobie na nižšiu DPH pri elektrickej a tepelnej
energii, stavbách a stavebných prácach. Zároveň chce
rýchlejšie znižovanie hranice, ktorá stanovuje povinnosť
registrovať sa ako platca DPH. Slovensko žiada Brusel o
päťročné oslobodenie od povinnosti registrovať sa ako platca
DPH do ročného obratu 40.000 eúr. Podľa Schmögnerovej má
Slovensko oprávnené dôvody požadovať uvedené výnimky. Pri
energiách a stavebníctve ide o sociálne dôvody - v prípade
presunu týchto oblastí z 10-percentnej do 23-percentnej sadzby
by došlo k veľkému nárastu cien, vysvetlila ministerka. V
druhom prípade ide zase o podporu malého a stredného
podnikania a navyše pri znížení hranice pre platbu DPH by
došlo k zvýšeniu počtu platcov, k väčšej záťaži pre
daňovú administratívu a k možnému nárastu daňových
únikov. Schmögnerová pripomenula, že k podobným záverom
dospela pri nedávnej návšteve SR aj skupina expertov
Medzinárodného menového fondu (MMF). "Chceme, aby to
pochopila aj Európska komisia," povedala ministerka.
Členov SPV okrem toho informovala o súčasnej ekonomickej
situácii na Slovensku, hospodárskej politike vlády a
očakávanom vývoji ekonomiky. (spravodajca TASR Robert Sermek)
juh Süddeutsche Zeitung si všíma spory v slovenskej vládnej
koalícii Mníchov 6. marca (TASR) - Len krátko po veľmi
namáhavo odsúhlasenej veľkej novele ústavy stojí vládna
koalícia na Slovensku pred novou zaťažkávacou skúškou. V
centre sporu je nové územnosprávne členenie, všíma si v
dnešnom vydaní aktuálny vývoj v SR nemecký denník
Süddeutsche Zeitung. Strana maďarskej koalície (SMK) žiada v
mene maďarskej národnostnej menšiny úplne nové politické
členenie teritória pri Dunaji na juhu krajiny. Podľa plánov
politickej reprezentácie slovenských Maďarov má v oblasti
vzniknúť novovytvorený kraj, ktorý by bol domovom väčšiny
príslušníkov tejto národnostnej menšiny. Táto požiadavka
nie je nová. Tentokrát to ale vyzerá tak, akoby SMK nechcela
tak rýchlo poľaviť. SMK je doteraz najstabilnejším faktorom,
o ktorý sa opiera vláda Mikuláša Dzurindu v chronicky
rozhádanom koaličnom pravo-ľavom tábore, pokračujú nemecké
noviny. Ostatní členovia koalície sú proti požadovanému
novému územnosprávnemu usporiadaniu, ktoré podľa nich
protirečí jednotkám verejnej správy na južnom Slovensku. SMK
už poverila svoje vedenie vystúpením z koalície, ak sa nebude
dať presadiť ani jeden zo štyroch návrhov, ktoré v tejto
súvislosti predložila svojim partnerom. Posledné slovo má
Republiková rada SMK, od nej však nemožno očakávať
znášanlivosť charakteristickú pre stranícku špičku, najmä
keď existuje pocit nepriznania "odmeny" za podporu
zmeny ústavy. Novela základného zákona štátu je okrem
iného súčasťou príprav na členstvo v EÚ, o ktoré sa
Bratislava usiluje. Slovenská vláda môže síce čisto
matematicky pokračovať v činnosti aj bez SMK, stratí však v
parlamentne ústavnú väčšinu. Okrem toho dôjde v takomto
prípade zrejme aj k definitívnemu narušeniu vnútornej
súdržnosti. Tá je aj bez toho stále znova a znova
ohrozovaná. Latentne hrozia rozbitím koalície aj kresťanskí
demokrati, uzatvára Süddeutsche Zeitung. tim juh R. Fico
rokoval v Írsku i ako predseda SMER-u Dublin 6. marca (TASR) -
Robert Fico absolvoval v týchto dňoch v rámci pracovnej
návštevy poslancov Národnej rady SR v Írsku i individuálne
stretnutia ako predseda SMER-u. Na schôdzke s predsedom
zahraničného výboru írskeho parlamentu Desmondom OďMalleym
jasne definoval postoj SMER-u za vstup Slovenska do Európskej
únie a NATO, predstavil svoju stranu a zaujímal sa o postoj
Írska k rozširovaniu EÚ. R. Fico mal počas návštevy
možnosť overiť si, že Írsko je silný, centralizovaný
štát so stabilným politickým systémom, kde pôsobí iba
niekoľko politických strán, čo je aj základom hospodárskeho
úspechu krajiny. Okrem toho Íri pripravujú rôzne strategické
vízie, ktoré zabezpečujú kontinuitu vládnutia v
rozhodujúcich oblastiach. Tieto skúsenosti sú veľmi podobné
programu, ktorý presadzuje SMER v podmienkach Slovenska,
informoval vedúci mediálneho oddelenia SMER-u Marek Maďarič.
kr juh SPV vyjadril presvedčenie, že Slováci budú v roku 2004
voliť do EP Brusel 6. marca (TASR) - Spoločný parlamentný
výbor (SPV) Európskej únie a SR dnes vyjadril hlboké
sklamanie nad nedostatočným pokrokom v budovaní
infraštruktúry v Rakúsku, ktorá je kľúčová pre spojenie
Slovenska s ostatnými členskými krajinami EÚ. Vzal tiež na
vedomie žiadosť slovenskej strany o podporu Európskeho
parlamentu pri "objektívnom zaradení" krajiny z
hľadiska rizika choroby šialených kráv (BSE). Uvádza sa to v
záveroch a odporúčaniach, ktoré dnes na záver rokovania
schválili v Bruseli poslanci EP a Národnej rady SR.
"Vyjadrujeme hlboké sklamanie nad nedostatkom pokroku v
projektoch infraštruktúry v členskej krajine EÚ susediacej so
Slovenskom...SPV vyzýva Slovensko, aby hľadalo alternatívne
riešenia v prípade, ak budú tieto nedostatky
pokračovať," píše sa v odporúčaniach, ktoré dnes
jednomyseľne schválili delegácie EP i NR SR. Spomínaný text
navrhol zaradiť do záverov spolupredseda SPV za európsku
stranu Hans-Peter Martin spolu s podpredsedom Paulom Rübigom.
Martin už pred zasadnutím uviedol, že je hanbou rakúskej
vlády, že stále nedokázala zabezpečiť dôstojné dopravné
spojenie medzi Viedňou a Bratislavou. Slovenskí poslanci zasa
presadili, aby SPV vzal na vedomie žiadosť o podporu EP v
požiadavke objektívne zaradiť Slovensko z hľadiska rizika
výskytu BSE. Európska komisia totiž zrejme koncom marca
zaradí SR i ďalšie kandidátske krajiny do tretej rizikovej
skupiny štátov, hoci sa v nich ešte žiadny prípad BSE
nevyskytol. Slovenská strana považuje takéto hodnotenie za
neobjektívne. Členovia parlamentného výboru EÚ a SR tiež
vyjadrili presvedčenie, že slovenskí občania sa budú môcť
zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004.
Vyjadrili želanie, aby Slovensko otvorilo počas švédskeho
predsedníctva v tomto polroku všetky ostávajúce kapitoly
európskej legislatívy a podstatne pokročilo v tých, ktoré
sú už otvorené. S obavami SPV zaznamenal, že reformný proces
na Slovensku trochu stratil v nedávnom období na hybnej sile,
čo čiastočne spôsobili problémy dosiahnuť konsenzus v
rámci vládnej koalície. Privítal novelu Ústavy SR i pokrok v
boji proti korupcii a kriminalite, upozornil však na potrebu
efektívnejšej implementácie prijatých opatrení. Vyzval tiež
na efektívnejšie opatrenia v boji proti ilegálnej ekonomike a
na urýchlenie úsilia v budovaní efektívnej finančnej
kontroly. Delegácie EP a NR SR sa tiež dohodli na tom, že
nasledujúce 12. zasadnutie SPV sa uskutoční 15. a 16. októbra
2001 v Košiciach. (spravodajca TASR Robert Sermek) juh Prezident
Schuster rokoval s krajinským premiérom Clementom Düsseldorf
6. marca (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster, ktorý dnes
pricestoval na dvojdňovú pracovnú návštevu Nemecka, sa
stretol s predsedom vlády spolkovej krajiny Severné
Porýnie-Vestfálsko Wolfgangom Clementom. Rokovanie, ktoré sa
konalo v metropole Düsseldorf v priestoroch úradu krajinskej
vlády, bolo zamerané na rozvoj ďalšej bilaterálnej
hospodárskej spolupráce. "V spolupráci medzi Slovenskom a
spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko existujú ešte
rezervy. Na tom sme sa zhodli s pánom krajinským premiérom W.
Clementom," uviedol pre slovenských novinárov prezident R.
Schuster. Ako ďalej dodal, predseda krajinskej vlády na
spoločnom rokovaní sám navrhol konkrétne námety na
spoluprácu, hlavne v ekonomickej oblasti, napríklad
zorganizovať skupinu stredných a malých podnikateľov pod
vedením krajinského ministra hospodárstva, ktorí majú
záujem na Slovensku podnikať. Na druhej strane slovenská
strana by pre nich pripravila námety na podnikanie v konkrétnej
oblasti. Okrem iného slovenský prezident navrhol aj námet pre
slovenské mestá, ktoré majú záujem o družbu s mestami v
tejto západnej spolkovej krajine. Aj W. Clement počas rokovania
uviedol, že v spolupráci medzi Slovenskom a jeho spolkovou
krajinou sú stále ešte rezervy. Okrem iného na spoločnom
rokovaní ocenil pokrok, ktorý nastal po parlamentných
voľbách v roku 1998 na Slovensku, nielen čo sa týka
demokratizácie krajiny, ale aj v prístupovom procese Slovenska
do Európskej únie a NATO. Vyslovil presvedčenie, že SR sa
čoskoro začlení do európskych a severoatlantických
štruktúr. Premiér Clement počas rozhovoru s najvyšším
slovenským predstaviteľom navrhol, aby do Severného
Porýnia-Vestfálska mohli chodiť na stáže slovenskí
študenti, ale aj absolventi vysokých škôl, a to nielen do
podnikov, ale aj do krajinského parlamentu a krajinskej vlády.
Ďalšie rezervy sa podľa jeho slov skrývajú v spolupráci s
akciovou spoločnosťou Ruhrgas. Po spoločnom obede s Clementom
sa prezident SR presunul z Düsseldorfu do Wuppertalu, ktorý je
už vyše 20 rokov družobným mestom Košíc. Tam sa okrem
iných stretne s primátorom mesta Hansom Kremendhalom,
navštívi miestnu univerzitu a usporiada pre slovenských a
nemeckých zástupcov médií tlačovú konferenciu. V stredu
prezident SR zavíta do bavorskej metropoly Mníchov, kde bude
okrem iného rokovať aj s krajinským premiérom Edmundom
Stoiberom. (osobitný spravodajca TASR Ivan Kríž) kr ed Martin:
Slovensko, pokračuj, nespomaľuj, môžeš byť v prvej skupine
Brusel 6. marca (TASR) - Slovensko musí pokračovať v pokroku a
reformách, nesmie spomaľovať prípravy na členstvo v
Európskej únii a potom bude mať skutočnú šancu dostať sa
medzi prvé krajiny, ktoré do EÚ vstúpia. Také je podľa
spolupredsedu Spoločného parlamentného výboru (SPV) EÚ a SR
Hansa-Petra Martina hlavné posolstvo dvojdňového zasadnutia
poslancov Európskeho parlamentu a Národnej rady SR, ktoré sa
dnes skončilo v Bruseli. "Slovensko, pokračuj,
nespomaľuj, zatiaľ nie si v prvej skupine, ale šanca je stále
otvorená," povedal Martin novinárom po rokovaní. Nie je
podľa neho dôležité, akým rozdielom hlasov Slovensko
schvaľuje dôležité zákony a zmeny, podstatné je, že ich
schvaľuje. Martin tiež ocenil, že rokovania spoločného
výboru sa dostávajú na normálnu úroveň - slovenská
opozícia i vláda dnes podľa neho hovoria oveľa
demokratickejším spôsobom ako v minulosti. Spolupredseda
výboru za slovenskú stranu Peter Weiss považuje za
najdôležitejší záver zasadnutia podporu zo strany EP úsiliu
Slovenska vstúpiť do EÚ spoločne so susednými krajinami.
"Veľmi povzbudzujúce je vyslovené presvedčenie, že
slovenskí občania sa budú môcť zúčastniť na voľbách do
EP v roku 2004. Musíme pre tento cieľ tvrdo pracovať,"
povedal Weiss. Spoločný parlamentný výbor EÚ a SR v dnes
schválených záveroch vyjadril presvedčenie, že slovenskí
občania sa budú môcť zúčastniť na voľbách do EP v roku
2004. Vyslovil tiež želanie, aby Slovensko otvorilo počas
švédskeho predsedníctva v tomto polroku všetky ostávajúce
kapitoly európskej legislatívy a podstatne pokročilo v tých,
ktoré sú už otvorené. S obavami SPV zaznamenal, že reformný
proces na Slovensku trochu stratil v nedávnom období na hybnej
sile, čo čiastočne spôsobili problémy dosiahnuť konsenzus v
rámci vládnej koalície. Privítal novelu Ústavy SR i pokrok v
boji proti korupcii a kriminalite, upozornil však na potrebu
efektívnejšej implementácie prijatých opatrení. Vyzval tiež
na efektívnejšie opatrenia v boji proti ilegálnej ekonomike a
na urýchlenie úsilia v budovaní efektívnej finančnej
kontroly. Poslanci EP a NR SR vyjadrili hlboké sklamanie nad
nedostatočným pokrokom v budovaní infraštruktúry v Rakúsku,
ktorá je kľúčová pre spojenie Slovenska s ostatnými
členskými krajinami EÚ. Vzali na vedomie žiadosť slovenskej
strany o podporu pri snahe získať od Európskej komisie
objektívne zaradenie krajiny z hľadiska rizika choroby
šialených kráv (BSE). (spravodajca TASR Robert Sermek) ed
Nový slovenský veľvyslanec v Prahe odovzdal poverovacie
listiny Praha 6. marca (TASR) - Nový slovenský veľvyslanec v
Prahe, spisovateľ a diplomat Ladislav Ballek dnes na Pražskom
hrade odovzdal českému prezidentovi Václavovi Havlovi
poverovacie listiny a ujal sa svojej funkcie. Ladislav Ballek na
veľvyslaneckom poste nahradil Jozefa Stanka, ktorý bol
vymenovaný za ministra obrany SR. Svoje pôsobenie na
diplomatickom poste v Prahe považuje nový veľvyslanec za
veľkú výzvu a chce pokračovať v úsilí svojho predchodcu,
predovšetkým z hľadiska ďalšej integrácie Slovenska do NATO
a Európskej únie. Súčasné slovensko-české vzťahy vníma
nový veľvyslanec SR v Prahe Ladislav Ballek ako najlepšie od
roku 1993, a to pričinením oboch strán. V popredí jeho
záujmu na veľvyslaneckom poste bude predovšetkým oblasť
kultúry, ktorú považuje za prostriedok usporiadania aj iných
vzťahov. (spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) ed Martin:
Slovensko musí zvýšiť tlak na Viedeň kvôli diaľnici Brusel
6. marca (TASR) - Slovensko by malo výrazne zvýšiť tlak na
rakúske úrady, aby dobudovali chýbajúce dopravné spojenie
medzi Viedňou a Bratislavou a jasne naznačiť, že v prípade
neustáleho odkladania tohto projektu má aj iné možnosti, ako
zabezpečiť priame spojenie na členské krajiny Európskej
únie. Tvrdí to spolupredseda Spoločného parlamentného
výboru (SPV) EÚ a SR Hans-Peter Martin. "Rakúsko má
dosť stavbárov, ktorí by mohli ten kúsok chýbajúcej
diaľnice vybudovať rýchlo. Preto treba vysmiať všetkých
rakúskych redstaviteľov, ktorí tvrdia, že bude treba ešte
veľa, veľa času na toto dopravné spojenie," povedal
Martin po rokovaní SPV, ktoré sa dnes skončilo v Bruseli. V
schválených záveroch vyslovili poslanci Európskeho parlamentu
(EP) a Národnej rady SR na návrh Martina a podpredsedu SPV
Paula Rübiga "hlboké sklamanie" nad nedostatočným
pokrokom v budovaní infraštruktúry v Rakúsku, ktorá je
kľúčová pre spojenie Slovenska s krajinami EÚ. Martin má
však informácie, že najnovšie posunula rakúska vláda plány
na výstavbu diaľnice do Bratislavy až na rok 2007.
"Znamenalo by to, že Slovensko pod všetkými
hospodárskymi tlakmi uzavrie skôr jadrovú elektráreň (v
Jaslovských Bohuniciach, ktorej odstavenie je plánované na rok
2006), ako Viedeň postaví pár kilometrov cesty. To sa nesmie
stať," povedal rakúsky poslanec EP. Slovensko by malo
preto zvýšiť tlak na Viedeň. "Každá jedna návšteva
slovenského predstaviteľa vo Viedni alebo Bruseli by mala
poukázať na tento problém, ktorý možno tak ľahko
vyriešiť," myslí si Martin. Bratislava musí podľa neho
Rakúsku jasne naznačiť, že má aj iné alternatívy -
napríklad priame spojenie cez Prahu a Berlín - a že
nepotrebuje k prístupu do EÚ nevyhnutne Viedeň. "Ak bude
tento signál jasný, som si istý, že rakúska i miestna
viedenská vláda budú reagovať rýchlo a na konci bude
riešenie dobré pre obe strany," dodal Martin. To isté sa
týka železničnej dopravy. Za mimoriadne dôležitú považuje
Martin skutočnosť, že Slovensko začalo v Bruseli seriózne
lobovať za to, aby plánované rýchlovlakové spojenie z
Paríža cez Stuttgart, Mníchov a Viedeň neobišlo Bratislavu
na svojej ceste do Budapešti. Spolupredseda SPV za slovenskú
stranu Peter Weiss si veľmi váži iniciatívu Martina a Rübiga
a považuje ju za "veľké gesto našich rakúskych
kolegov". "Je v záujme Slovákov aj Rakúšanov, aby
sa vyriešila priepustnosť hraníc, aby nevznikali nedôstojné
situácie, keď tam ľudia musia čakať desiatky minút,"
povedal Weiss. Očakáva, že sa zintenzívnia rokovania s
rakúskou stranou a na priateľskej báze sa vyrieši problém
dopravného spojenia s jedinou členskou krajinou EÚ, s ktorou
Slovensko susedí. (spravodajca TASR Robert Sermek) ed
Topoľčianske huculy si získali divákov na Equitane
Essen/Bratislava 6. marca (TASR) - Equitana 2001 - najväčší
svetový festival koní a všetkého, čo s nimi súvisí - sa od
3. marca koná v nemeckom Essene. Na ploche vyše 100.000 metrov
štvorcových sa na ňom prezentuje 800 vystavovateľov z 20
krajín sveta, medzi nimi aj Národný žrebčín Topoľčianky.
"Denne navštívi výstavisko vyše 30.000 domácich a
zahraničných návštevníkov, ktorí sa kochajú pohľadom na
500 koní 59 plemien, medzi ktorými sa prvýkrát predstavujú
aj slovenské huculy," povedal dnes pre TASR riaditeľ NŽ
Topoľčianky Michal Horný. Autochtónne karpatské
nenáročné, ale húževnaté a pracovité koníky sa
predstavujú v dvoj- až šesťzáprahu s pohoničom Miroslavom
Matuškom a vystupujú aj v atraktívnom medzinárodnom
"konskom" muzikále Le Prince, ktorý v krytej hale
denne sleduje 6000 divákov. "Väčšina návštevníkov
výstavy zo západných krajín sa s huculským plemenom
zoznamuje prvý raz v živote a sú malými koníkmi
nadšení," pokračoval M. Horný. Nemecké denníky píšu
o nich ako o hviezdach tohtoročnej Equitany, televízna stanica
WDR už o nich vysielala reportáž a prihlásili sa aj prví
záujemcovia o kúpu topoľčianskych koníkov. Výstava Equitana
potrvá do nedele 11. marca a usporiadatelia očakávjú, že ju
navštívi vyše 300.000 koničkárov z celého sveta. jg ed
Slovenskí poslanci bojovali za preradenie SR z rizikovej skupiny
BSE Brusel 6. marca (TASR) - Slovenským poslancom sa dnes
nepodarilo presadiť do záverov Spoločného parlamentného
výboru (SPV) Európskej únie a Slovenska odporúčanie, aby
Európska komisia zaradila Slovensko do inej ako rizikovej
skupiny z hľadiska výskytu tzv. choroby šialených kráv
(BSE). Konečný text nakoniec len berie na vedomie slovenskú
žiadosť o podporu Európskeho parlamentu (EP) pri snahe
dosiahnuť "objektívne zaradenie". "Museli sme
urobiť nejaký kompromis, ale to podstatné tam je - aby
Slovenská republika bola posúdená objektívne, nie na základe
všeobecných predsudkov, ktoré teraz fungujú v krajinách EÚ,
kde je situácia veľmi zlá," komentoval prijaté závery
spolupredseda SPV za slovenskú stranu Peter Weiss. Poslanci NR
SR reagovali svojím návrhom na pripravované rozdelenie krajín
do štyroch skupín podľa rizika výskytu BSE, ktoré na koniec
marca pripravuje Európska komisia (EK). Podľa dostupných
informácií plánuje všetky kandidátske krajiny, vrátane
Slovenska, zaradiť do tretej rizikovej kategórie, kde sa síce
prípad BSE ešte nevyskytol, ale nemožno ho úplne vylúčiť.
Predsedníčka výboru NR SR pre poľnohospodárstvo Mária
Kadlečíková dnes kolegom z EP vysvetlila dôvody, prečo by
Slovensko nemalo patriť medzi rizikové krajiny. Okrem iného
uviedla, že mäsovo-kostné múčky sa u nás nikdy
nepoužívali pri kŕmení prežúvavcov a dovážali sa iba z
Rakúska v rokoch 1994-99. SR má podľa nej oveľa prísnejšie
technické opatrenia na ich spracúvanie ako EÚ a aj plemenná
skladba, v ktorej dominuje na BSE menej náchylný slovenský
strakatý dobytok, je argumentom proti zaradeniu Slovenska medzi
rizikové štáty. Okrem toho je v SR účinný systém kontroly
zdravotného stavu dobytka, kontroly jednotlivých chovov, ako aj
kontroly a inšpekcie potravín. Za slabé stránky možno podľa
Kadlečíkovej považovať skutočnosť, že Slovensko doviezlo v
rokoch 1988-99 z EÚ 5700 kusov hovädzieho dobytka. Zdôraznila
však, že ani jeden kus nepochádzal z Británie, väčšina
bola dovezená z Holandska a Dánska, ale aj Nemecka a
Francúzska. "Práve tieto zvieratá predstavujú rizikovú
skupinu, ale boli prijaté opatrenia na obmedzenie ich presunov,
o každom kuse a potomkoch sa vedie evidencia a tieto zvieratá
sú predmetom monitoringu kvôli BSE," vysvetlila
Kadlečíková. Európska poslankyňa Franziska Müllerová
slovenských kolegov ubezpečila, že zaradenie Slovenska do
rizikovej skupiny bude dočasné a bude ho možné v budúcnosti
zmeniť. "Slovensko bude v budúcnosti testovať zvieratá
na BSE a ak sa nevyskytne ani jeden prípad, bude možné
preradenie," povedala. Práve zaradenie do rizikovej skupiny
a s tým spojené nevyhnutné opatrenia, vrátane testovania,
však podľa Kadlečíkovej budú stáť Slovensko jednu miliardu
korún. (spravodajca TASR Robert Sermek) ed Americkí Slováci
chcú lobovať za prijatie Slovenska do NATO Des Moines 6. marca
(TASR) - V Cedar Rapids v štáte Iowa sa konala dvojdňová
konferencia Česi a Slováci v retrospektíve 20. storočia,
ktorú usporiadalo tamojšie Múzeum českej a slovenskej
kultúry. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 200 účastníkov z
20 štátov americkej únie. Súčasťou konferencie bolo fórum
veľvyslancov, ktorí analyzovali, aký dopad mal pre Českú
republiku jej vstup do NATO a aké kroky Slovensko ešte čakajú
pred jeho prijatím do aliancie. Panel s českým a slovenským
veľvyslancom v Spojených štátoch, Alexandrom Vondrom a
Martinom Bútorom moderoval Američan slovenského pôvodu,
filozof, teológ a autor mnohých kníh Michael Novak.
Konferencia potvrdila, že Američania slovenského pôvodu sú
odhodlaní v nasledujúcich mesiacoch zintenzívniť kampaň
medzi svojimi kongresmanmi, aby podporili vstup Slovenska do
NATO, a tým dokončili proces zjednotenia demokratickej a
slobodnej strednej Európy. Medzi účastníkov konferencie
prišli aj niekoľkí americkí politici, medzi nimi
republikánsky kongresman za štát Iowa James A. Leach, člen
Výboru pre medzinárodné vzťahy. Múzeum českej a slovenskej
kultúry v Cedar Rapids je veľmi aktívne a každý mesiac
usporadúva celý rad spoločenských a kultúrnych podujatí.
Veľmi vyhľadávaná je stála expozícia slovenských a
českých krojov. V sekcii o histórii Sl ovákov v Amerike je
vystavený aj úlomok z lietadla, v ktorom v roku 1918 havaroval
na letisku Ivanke pri Bratislave generál Milan Rastislav
Štefánik. Múzeum v októbri 1995 spoločne navštívili
prezidenti Bill Clinton, Michal Kováč a Václav Havel.
(spolupracovník TASR William Guard) vk ed Schuster: SR by mala
získať ďalších partnerov spomedzi spolkových krajín
Nemecka Wuppertal 6. marca (TASR) - Slovensko by malo získať
ďalších partnerov spomedzi 16 nemeckých spolkových krajín -
takých dobrých, ako je Bavorsko, a mohla by sa ním stať
práve spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko. Uviedol
to dnes prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster, ktorý je
na dvojdňovej pracovnej návšteve Nemecka, pred slovenskými a
nemeckými novinármi vo Wuppertale, družobnom mestom
východoslovenskej metropoly Košice. Prezident SR zdôraznil,
že na tom, aby sa spolupráca Slovenska s touto západnou
spolkovou krajinou zlepšila, sa zhodol aj s krajinským
premiérom Severného Porýnia-Vestfálska Wolfgangom Clementom.
Konkrétnymi oblasťami by mohla byť spolupráca medzi malými a
strednými podnikateľmi, ale aj výmena študentov a absolventov
vysokých škôl, resp. ich stáže v podnikoch, krajinskej
vláde a parlamente tejto spolkovej krajiny. Slovenský prezident
ďalej pripomenul, že dobrá spolupráca Košíc a Wuppertalu sa
začala už pred 20. rokmi a stále sa cíti v tomto meste ako
doma. Istej kritike podrobil skutočnosť, že sa neuskutočňuje
práve spolupráca medzi slovenskými a nemeckými mestami na
báze výmeny v oblasti kultúry. Podľa jeho názoru sa aj
napriek existencii železnej opony partnerstvo v takýchto
oblastiach v bývalom Československu využívalo viacej.
Prezident SR sa dnes stretol s predstaviteľmi mesta Wuppertal,
navštívil miestnu univerzitu, kde má čestný titul odboru
stavebného inžinierstva a prihovoril sa k predstaviteľom
univerzity v prednáškovej sále, ktorá nesie práve jeho meno.
Okrem toho poskytol rozhovor televíznej spoločnosti WDR a
düsseldorfskému denníku Rheinische Post. V stredu, druhý deň
pracovnej návštevy Nemecka, sa slovenský prezident presunie z
Düsseldorfu do bavorskej metropoly Mníchov. Tu sa stretne s
krajinským predsedom vlády slobodného štátu Bavorsko
Edmundom Stoiberom a predsedom parlamentu Johannom Böhmom. Vo
večerných hodinách sa zúčastní na slávnostnom
odovzdávaní cien Spolku pre nemecké kultúrne vzťahy v
zahraničí (VDA) - tento rok prvú cenu získa
Karpatsko-nemecký spolok SR.
Znásilnenie psychicky labilnej ženy
oznámil na polícii jej psychiater
Bratislava 7.3.2001 - Z trestného činu znásilnenia polícia
viní 23-ročného Blažeja S. z Liptovských Sliačov, okres
Ružomberok, ktorý sa v piatok nadránom na železničnej
stanici v Ružomberku zoznámil s 35-ročnou ženou a pozval ju k
sebe domov. Žena uňho doma od únavy zaspala, čo využil a
vykonal na nej súlož. Keď sa napoludnie obidvaja zobudili,
Blažej S. ju napriek jej nesúhlasu znásilnil znova. Žene sa
nakoniec podarilo z jeho bytu ujsť. Záležitosť oznámil na
polícii jej psychiater, ktorý sa poškodenej venuje už
niekoľko rokov, nakoľko je čiastočne psychicky labilná.
V kolónii Hviezda v Martine v utorok o 11. hodine 51-ročný
Ivan K. pristavil 24-ročného Martinčana, ktorý naňho asi
pred mesiacom podal trestné oznámenie. Bez okolkov mu povedal,
že ak oznámenie nestiahne, zabije ho vedno s celou rodinou a
psami, ktoré chová. Kvôli presvedčivosti z auta vytiahol
malokalibrovku a namieril ju na mladíka. Ten však zachoval
chladnú hlavu, zbraň mu vytrhol a ušiel s ňou domov, odkiaľ
privolal políciu. Zbraň, malokalibrovku zn. Brno 2, ktorú mal
Ivan K. v legálnej držbe, polícia zaistila. Jej držiteľ je
obvinený z trestného činu vydierania.
Polícia musela v pondelok podvečer riešiť vzájomné nezhody
medzi susedmi v obci Polom v okrese Rimavská Sobota. Hliadku
zavolala suseda 56-ročného Jána V., ktorý jej vulgárne
nadával a vyhrážal sa, že ju odstrelí. Zúrivý Ján V.
napadol aj policajtov, ktorí voči nemu použili donucovacie
prostriedky. Incident sa napokon skončil bez krviprelievania,
Jána V. obvinili z trestného činu útoku na verejného
činiteľa.
V záložni na Moyzesovej ulici v Prievidzi v utorok krátko po
17. hodine dvojica neznámych páchateľov prepadla 27-ročného
zamestnanca. Jeden z nich naňho namieril zbraň a žiadal
peniaze. Z miesta činu ušli s niekoľkými tisíckami, 10 200
Sk ukradli z pokladne, 2100 korún vzali pracovníkovi z jeho
peňaženky.
V noci z pondelka na utorok došlo k vlámaniu do zdravotného
strediska v obci Spišský Hrušov v Spišskonovoveskom okrese.
Páchateľ sa dostal dnu cez nezaistené okno na toalete. Vnútri
vypáčil dvere na ambulancii lekára a z nezamknutej plechovej
skrine ukradol desať ampuliek morfia, k tomu niekoľko čistých
lekárskych receptov a kópie použitých receptov. Z ďalšej
skrine, ktorú už bolo treba vypáčiť, vzal desať balení
Diazepamu a rovnaké množstvo lieku Nitrozepam Forte.
Záležitosť polícia intenzívne preveruje.
Vyšetrovateľ zo Senice v utorok vzniesol obvinenie z podvodu
voči 27-ročnému Patrikovi Š. zo Skalice. Mladík v máji
minulého roka podľa polície ako živnostník uzavrel
leasingovú zmluvu s firmou SK Auto Leasing Bratislava, a to
prostredníctvom predajcu motorových vozidiel Hílek s. r. o. zo
Senice, od ktorého prevzal miliónový VW Passat. Aby splnil
podmienky zmluvy, predložil falošné daňové priznanie za rok
1999, týkajúce sa jeho firmy Lenkatex Skalica. Leasingovej
spoločnosti dosiaľ neuhradil ani jednu splátku a auto takisto
nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 968 177 Sk.
Dvesto ton slamy zhorelo v utorok predpoludním na poli pri obci
Pusté Sady v okrese Galanta. Požiarny technik ako príčinu
požiaru stanovil úmyselné konanie zatiaľ neznámeho
páchateľa. Ten Roľníckemu a výrobno-obchodnému družstvu
Pata spôsobil škodu vo výške 60 tisíc Sk.
V utorok štyri minúty po ôsmej ráno služba na Okresnom
riaditeľstve PZ v piatom bratislavskom okrese zaznamenala
oznámenie, že v budove Technopolu na Kutlíkovej ulici je
bomba. Pri následnej pyrotechnickej prehliadke sa žiadna
výbušnina nenašla. Polícia zistila, že šíriteľ poplašnej
správy volal z telefónneho automatu na Šintavskej ulici.
V utorok na Ministerstve vnútra SR zaregistrovali 86 prípadov
krádeží vlámaním s hmotnou škodou 2 679 120 Sk. V tento
deň sa na slovenských cestách stalo 100 dopravných nehôd,
ktoré si vyžiadali jeden ľudský život, tri vážne a
jedenásť ľahkých zranení, plus hmotné škody 5 255 000 Sk.
Železniční policajti zadržali
muža, po ktorom bolo vyhlásené celoštátne pátranie
Bratislava
7. marca - Celoštátne hľadaného, 22-ročného Rudolfa V. zo
Starej Turej, po ktorom polícia vyhlásila celoštátne
pátranie pre podozrenie zo závažnej trestnej činnosti,
zadržali v utorok popoludní železniční policajti z Nového
Mesta nad Váhom. Keď Rudolf V. zistil, že ho hliadka spoznala,
dal sa na útek do mesta. Policajti ho však dostihli, zadržali
a odovzdali Úradu pre vyšetrovanie organizovanej trestnej
činnosti v Trenčíne. Zlodeja medených káblov sa podarilo v
týchto dňoch vypátrať príslušníkom ŽP z Čiernej nad
Tisou a Maťoviec. Počas uplynulých dvoch mesiacov mal
21-ročný T. S. z obce Veľké Kapušany v úsekoch trate Vojany
- Drahňov, Vojany - Budkovce a v obvode železničnej stanice
Drahňov odcudziť šesť medených prepojovacích lán a
viacžilový päť metrov dlhý kábel v celkovej hodnote 16 600
korún. Odcudzený materiál predal v zberni druhotných surovín
a peniaze minul. Mladému mužovi hrozí obvinenie z trestného
činu krádeže. TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef
Búranský.
MF nevylučuje možnosť riešenia
energetického dlhu ŽSR bez jeho intervencie
Bratislava
8. marca - Oddlženie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) voči
trom regionálnym rozvodným energetickým závodom aj bez
prípadnej intervencie Ministerstva financií SR je podľa
hovorcu ministerky Petra Šveca jednou z možností riešenia
tohto problému. P. Švec nevylučuje možnosť úhrady dlhov,
ktorých hodnota v súčasnosti prevyšuje 1,5 miliardy Sk, zo
zdrojov, ktoré železnice získali v minulom roku od štátu za
výkony vo verejnom záujme. "Štát v roku 2000 uhradil
železniciam 8,3 miliardy Sk, čím sa mu podarilo splatiť svoje
záväzky za objednané výkony aj z minulých rokov,"
uviedol P. Švec a dodal, že v rokoch 1993 až 1998 boli ŽSR v rámci
platieb za predmetné výkony značne poddimenzované. Ročná
výška úhrad sa pohybovala v rozmedzí 1,5 až 3 miliardy Sk.
"O tom, či budú na oddlženie železníc vyčlenené
ďalšie financie, môže rozhodnúť len vláda." Jediným
reálnym zdrojom na tento účel ostávajú podľa vyjadrenia P.
Šveca príjmy z privatizácie. Neplatenie faktúr za odber
elektrickej energie Železnicami SR malo za následok obmedzenie
dodávok elektriny v niektorých železničných prevádzkach zo
strany Západoslovenských (ZSE) a Stredoslovenských (SSE)
energetických závodov. Vedúca Odboru obchodu a marketingu ZSE
Iveta Filová v tejto súvislosti uviedla, že k znovuzapojeniu
energie dôjde až po uhradení polovice dlžnej sumy
železnicami a dohodnutí splátkového kalendára.
Na spoločnej hranici ČR a SR nie je
kvôli slintačke potrebný zvláštny režim
Bratislava
7.marca - Riaditelia štátnych veterinárnych správ Českej a
Slovenskej republiky sa dnes stretli v Prahe, aby vzájomne
koordinovali postup v spoločnom boji proti zavlečeniu
slintačky a krívačky. Vo večernej spravodajskej relácii o
tom dnes informovala televízia Markíza.
V prípade potvrdenia výskytu slintačky a krívačky v
západnej Európe Státní veterinárna správa (SVS) ČR
okamžite zavedie mimoriadne opatrenia na cestných a
železničných priechodoch so západnou Európou. Rovnako bude
zároveň brániť zavlečeniu choroby na Slovensko. Ako uviedol
ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy (ŠVS) SR
Dušan Magic, Slovensko recipročne uskutoční opatrenia na
hraniciach s Ukrajinou a na juhu s Rakúskom a Maďarskom.
Bezpečnostné opatrenia v Čechách a na Slovensku sú také
silné a jednotné, že nie je potrebné zavádzať zvláštny
režim aj na spoločnej hranici. Podľa riaditeľa českej SVS
Josefa Holejšovského vzájomné opatrenia voči sebe by ČR a
SR zaviedli až v tom prípade, ak by k prepuknutiu tejto nákazy
došlo v jednej alebo druhej krajine.
Preventívne opatrenia proti výskytu slintačky a krívačky
stoja obe krajiny rádovo milióny korún, likvidácia prípadnej
nákazy na oboch stranách česko-slovenskej hranice by si však
vyžiadala stámiliónové čiastky.
Odborári nesúhlasia s návrhom
zákona o Železničnej spoločnosti,a.s.
Bratislava
8.marca - Predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ)
dnes na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD)
vyjadrili nesúhlas s návrhom zákona o Železničnej
spoločnosti a.s. a v zmysle rokovacieho poriadku požiadali o
jeho opätovné prerokovanie. Podľa slov viceprezidenta KOZ
Petra Gajdoša nie sú v návrhu zákona ujasnené otázky
financovania a organizácia riadenia v rámci budúcej
spoločnosti. Podpredseda vlády SR Ivan Mikloš je
presvedčený, že práve návrh zákona v porovnaní so
súčasnosťou jasne vymedzuje tak kompetencie ako aj
financovanie budúcich subjektov železníc. Predpokladá
vytvorenie štátneho podniku, ktorý by sa staral o výstavbu a
údržbu železničnej siete a zároveň Železničnú
spoločnosť, a.s., ktorá by zabezpečovala využívanie
železničných tratí. Je to základný predpoklad budúcej
transformácie ŽSR,
ich ďalšieho financovania a pod.
(krátené)
Po ZSE odpojili železniciam elektrinu
dnes aj SSE
Bratislava
8.marca - Dodávky elektrickej energie do administratívnej
budovy železníc vo Zvolene oddnes obmedzili Stredoslovenské
energetické závody (SSE), š. p., kvôli rastúcim
pohľadávkam voči š. p. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).
"Tento krok sme ŽSR
avizovali dva dni vopred," uviedol pre TASR vedúci odboru
styku s verejnosťou SSE Pavel Müller. V záujme vymáhania
svojich pohľadávok sú SSE podľa jeho slov pripravené
použiť aj "ďalšie radikálnejšie opatrenia", s
výnimkou odpojenia elektrickej trakcie železníc. Celková
výška nezaplatených faktúr železníc voči trom regionálnym
rozvodným energetickým podnikom vo februári tohto roka
predstavovala 1,46 miliardy Sk a každý mesiac narastá
približne o 150 miliónov Sk. Západoslovenským energetickým
závodom (ZSE), š. p., dlžili ŽSR vo februári 462 miliónov Sk,
Východoslovenským energetickým závodom (VSE), š. p., 588,7
milióna Sk a 410,5 milióna Sk práve SSE. K obmedzeniu dodávok
elektriny železniciam zatiaľ pristúpili ZSE a SSE. Problém
záväzkov železníc voči energetickým závodom koordinuje
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Pôvodne navrhnuté riešenie
vyrovnania dlhov sa malo realizovať prostredníctvom plošného
"trojzápočtu". Štát by uhradil svoje 10-miliardové
(Sk) záväzky voči ŽSR
za neuhradené výkony vo verejnom záujme a železnice by
následne pristúpili k uspokojeniu pohľadávok troch
energetických podnikov, ktoré by potom zaplatili svoje dlhy a.
s. Slovenské elektrárne. Ministerstvo financií SR však
označilo tento spôsob za nerealizovateľný.
Vláda stiahla z rokovania úpravy
regulovaných cien
Bratislava
7.marca - Vláda SR stiahla z dnešného rokovania návrh na
úpravu regulovaných cien k 1.januáru 2002. Ako novinárov
informoval predkladateľ návrhu a podpredseda vlády pre
ekonomiku Ivan Mikloš, jediným dôvodom tohto kroku je potreba
prerokovať materiál, ktorým sa už zaoberala Porada
ekonomických ministrov, ešte aj v tripartite. Návrh
predpokladá nárast cien u elektrickej energie pre domácnosti o
10 a % pre podnikateľov o 5 %, u zemného plynu o 10 % pre obe
skupiny, u železničnej dopravy o 10 % a rovnako aj pri
autobusovej doprave a poštovnom. Vyššie položky sa navrhujú
u vodného a stočného, a to o 22,7 %, a nájomného o 35 %,
pričom nájomné sa týka len asi 7 % domácnosti v nájomných
bytoch vo vlastníctve obcí alebo štátu. Ceny tepla by mali
vychádzať z vývoja ceny plynu, to znamená nárast približne
vo výške 10 %. Podľa návrhu Slovenských elektrární (SE)
mali však ceny elektriny vzrásť od 1.januára 2002 v priemere
o 10 % pre sektor domácností ako aj pre podnikateľov. Ako TASR
dnes informoval riaditeľ odboru energetického poradenstva SE
Ján Dohňanský, návrh vypracovali SE v spolupráci so
Slovenskou akadémiou vied (SAV) a v podstate kopíruje
očakávanú mieru inflácie. Rovnaká miera zvýšenia pre
sektory, navrhované SE, súvisí podľa J.Dohňanského s
relatívnou rovnováhou vo vnútri tarifného systému, keď
veľkí odberatelia už nedoplácajú na malých. Podľa
vypracovaného návrhu mali ceny elektriny teda pre oba sektory
odberateľov už v budúcnosti narastať rovnakou mierou. Na
začiatku roka 2003 tak SE očakávajú priemerný nárast cien
elektriny o 11 %, k 1.januáru 2004 o 10 % a k 1.januáru 2005 o
9 %. Regulované ceny mali byť od 1.mája tohto roku v
kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR, ktorý
mal vzniknúť na základe Zákona o regulácii v sieťových
odvetviach. Ten mal byť pôvodne platný už od 1.marca tohto
roku. Zákon sa však zatiaľ nedostal na schválenie do
parlamentu a bol už viackrát stiahnutý z rokovania vlády.
Výhrady voči dikcii zákona majú ministri za SDĽ, ktorí
chcú limitovať kompetencie budúceho regulačného úradu
počas určitého prechodného obdobia, najmä v otázkach
stanovovania maximálnych cien. Ako nedávno pre TASR uviedol
tvorca navrhovaného znenia zákona Ján Matuský, úrad mal v
pláne pri úprave regulovaných cien energií vychádzať z
vládnej energetickej politiky, pričom cenové úpravy mali
navyše zohľadňovať aj mieru inflácie. Cieľom je podľa
J.Matuského zrušenie cenových deformácií, odpolitizovanie
úprav cien energií a vytvorenie konkurenčného trhu s
elektrickou energiou, do ktorého by úrad úpravami cien
zasahoval v budúcnosti čo najmenej.
Na západe Ukrajiny si záplavy
vyžiadali už päť ľudských životov
Kyjev/Bukurešť
8. marca - Už päť ľudských životov si vyžiadali záplavy
na území Zakarpatskej Ukrajiny, kde prívaly vôd zaplavili
približne 200 obcí. S odvolaním sa na údaje ministerstva pre
mimoriadne situácie to v stredu večer oznámila ukrajinská
štátna televízia. Najkritickejšia bola v priebehu uplynulej
noci situácia na rieke Tisa pri meste Čop, kde sa však ešte
nezačala evakuácia obyvateľstva, pretože odborníci dúfajú,
že hrádze vydržia tlak rozbúrených vôd. Na
maďarsko-ukrajinských hraniciach už v stredu večer uzavreli
všetky cestné hraničné priechody. V prevádzke zostal len
železničný hraničný priechod pri meste Čop. V 10 župách
severného a západného Rumunska postihli záplavy asi 150
lokalít. Materiálne škody spôsobené prírodnou katastrofou
sú značné, ale povodne si nevyžiadali ani jeden ľudský
život. Podľa údajov rumunského ministerstva pre ochranu
životného prostredia a vodné hospodárstvo bolo v priebehu
uplynulých dní v kritických oblastiach potrebné evakuovať
3700 osôb.
Ruskí muži sa tešia na MDŽ
Moskva
7.3.2001 12:15 - V znamení každoročných osláv
Medzinárodného dňa žien (MDŽ) bude ruská metropola Moskva
žiť celé tri dni. V Rusku sa MDŽ ako Deň medzinárodnej
solidarity žien v boji za ekonomickú, sociálnu a politickú
rovnoprávnosť oslavuje už od roku 1913 a pozitívny vzťah
verejnosti k tomuto dňu sa nezmenil ani po rozpade Sovietskeho
zväzu, neohrozil ho ani demokratizačný proces v krajine, ani
udomácnenie sa Dňa sv. Valentína.
Ruské ženy svoju rovnoprávnosť s mužmi už v mnohých
ohľadoch v minulých desaťročiach dokázali a dodnes tisíce
žien pracujú nielen ako vodičky mestskej hromadnej dopravy a
vo fabrikách pri strojoch, ale aj na stavbách ako murárky,
upratujú sneh na uliciach, v lete opravujú cesty a
železnice...
Kvetinové stánky a obchodíky, ktoré sú v ruskej metropole
takmer na každom kroku, zaznamenali zvýšený záujem o kvety
už na začiatku týždňa. Nákupná horúčka ovládla v
minulých dňoch aj moskovské obchodné domy, pretože od 8.
marca aj ony budú oslavovať a oneskorencom, ktorí sa rozhodnú
kúpiť darček na poslednú chvíľu, nedajú žiadnu šancu.
Sviatok žien v znamení osláv a nekonečných prípitkov, na
ktorý sa v Rusku pochopiteľne najviac tešia muži, pripadol
tento rok na štvrtok, preto bolo rozhodnuté, že piatok bude
voľným dňom. Aby však niektorí občania nemohli oslavovať
štyri dni až do konca víkendu, budú v nedeľu niektoré
úrady otvorené.
Kým noví ruskí zbohatlíci sa obvykle predháňajú v
honosných daroch, väčšina žien sa bude musieť uspokojiť s
kyticou kvetov a nejakou bonboniérou. Darček pre svoju
manželku si prichystal už aj prezident Vladimir Putin, odmietol
to však verejnosti prezradiť skôr než vlastnej manželke.
Originálny nápad dostali moskovskí dopravní policajti, ktorí
oznámili, že 8. marca budú na výpadovkách z Moskvy
zastavovať všetky autá riadené ženami, aby mohli
predstaviteľkám nežného pohlavia osobne zablahoželať.
So závisťou informovali ruské agentúry o nasledovaniahodnom
turkménskom príklade. V tejto republike úrady sľúbili
vyplatiť každej zamestnanej žene pri príležitosti 8. marca
finančný dar vo výške jednej mesačnej mzdy, ktorá sa tam
pohybuje na úrovni 180 dolárov.
Pre stovky tisíc ruských žien však bude MDŽ predstavovať
iba ďalší deň domáceho násilia. Podľa ruských
mimovládnych inštitúcií je až v 25 percentách ruských
rodín fyzické násilie považované za obvyklý spôsob
"komunikácie" a ročne zraneniam v dôsledku
úmyselných a neúmyselných trestných činov podľahne až
12.000 žien.
Deň medzinárodnej solidarity žien v boji za ekonomickú,
sociálnu a politickú rovnoprávnosť sa v Rusku oslavuje už
takmer 90 rokov, napriek tomu sa ženy, ktoré sa rozhodnú
oznámiť fyzický či sexuálne motivovaný útok na svoju osobu
na polícii, stretávajú s nepochopením, odsudzovaním a
posmechom. Aj preto podľa nezávislých odhadov trestný čin
znásilnenia oznámi v Rusku len každá desiata žena.
Za výbuch pred BBC zodpovedná Pravá
IRA
Londýn
5.3.2001 - Za včerajší bombový útok na centrálu britskej
štátnej rozhlasovej a televíznej stanice BBC v západnom
Londýne je pravdepodobne zodpovedná Pravá IRA (Real IRA),
radikálne odštiepenecké krídlo Írskej republikánskej
armády (IRA). Usudzuje tak britská polícia na základe
zašifrovanej hrozby vydanej ešte pred explóziou, ktorej znenie
sa dá pripísať práve skupine Pravá IRA.
K výbuchu došlo krátko po polnoci miestneho času, keď
armádni pyrotechnici začali s diaľkovo riadeným robotom
skúmať vozidlo s výbušným zariadením, čím chceli navodiť
kontrolované odpálenie trhaviny.
Bomba, ktorá podľa odhadov obsahovala vyše sto kilogramov
ťažkej trhaviny a zranila jedného pracovníka metra, bola
ukrytá v taxíku zaparkovanom pred hlavnou budovou BBC. Pred
výbuchom bol personál televíznej stanice z budovy evakuovaný
a na krátko bolo prerušené aj vysielanie. Onedlho stanica
vysielanie obnovila a začala vysielať podľa krízového
plánu.
Zranený muž bol zamestnancom londýnskej podzemnej železnice
London Underground a výbuch mu spôsobil hlboké rezné rany v
dôsledku rozbitého lietajúceho skla. Zraneného robotníka
ošetrili na mieste.
V sobotu okolo 11.00 hod. miestneho času dostala londýnska
nemocnica zašifrované varovanie, v ktorom sa hovorilo, že v
opustenom taxíku odstavenom na parkovisku pred centrálou
televíznej stanice BBC je ukrytá bomba.
Bombu sa podarilo pyrotechnikom zneškodniť a taxík sa pri
explózii rozletel na márne kúsky. Lietajúce úlomky zasiahli
oblasť v okruhu 150 metrov, rozbili okná na prednom vchode do
budovy a znak televízie BBC pri výbuchu odletel.
Podľa hovorcu londýnskej polície je dnešný výbuch
eskaláciou teroristickej kampane krídla Pravá IRA na území
Veľkej Británie. Polícii sa tiež podarilo zistiť, že
taxík, v ktorom bola bomba nastražená, bol zakúpený v sobotu
ráno v second-handovom predaji v Londýne.
Podľa britských médií mohlo byť motívom bombového útoku
vysielanie kontroverzného programu BBC o bombovom útoku v
severoírskom Omaghu v roku 1998, pri ktorom zahynulo 29 ľudí.
Strana vytvorená: 13. III. 2001 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0110.htm ) |