Projekt reštrukturalizácie Železníc SR vo finálnej fáze

Nejasné oddlžovanie

Pravda ŠTVRTOK 13. júl 2000

MONIKA ĎURČENKOVÁ - Základná fáza procesu transformácie a reštrukturalizácie Železníc SR (ŽSR) by mala trvať do roku 2005.

Rok 2004 by mali železnice skončiť s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. Do tohto dátumu by sa tiež mali znásobiť tržby z osobnej prepravy asi na výšku 50 % nákladov, v súčasnosti dosahujú iba 28 %. Železnice to chcú dosiahnuť každoročným "prijateľným" zvyšovaním cestovného.

Ako uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Michal Balog, transformačná komisia pripraví projekt reštrukturalizácie tak, aby 8. augusta mohlo o ňom rokovať vedenie ministerstva a do konca mesiaca aj vláda SR. Podľa jeho slov cieľom tohto projektu je rozčlenenie železníc na viac subjektov, aby mohli uľahčiť ich podnikateľské aktivity.

Projekt predpokladá, že súčasným ŽSR ostane divízia dopravnej cesty (koľaje a príslušné zariadenia) spolu s obslužným aparátom, s tým, že v budúcnosti sa pretransformujú na ŽSR, a. s. Dovtedy budú v 100-percentnom vlastníctve štátu. Predpokladá sa tiež, že obslužné činnosti sa v budú v troch etapách privatizovať. Od železníc sa odčlení Železničná spoločnosť, a. s., čo by sa malo udiať k 1. januáru 2001. Pod jej vedenie prejdú tri divízie, osobná, nákladná a koľajové vozidlá (osobné, nákladné aj rušne), čo predstavuje asi 16- až 18 000 zamestnancov. V priebehu realizácie tohto projektu by podnik malo opustiť asi 10- až 13 000 zamestnancov. Tento úbytok bude železnice na kompenzáciách stáť približne 500 mil. Sk. V tomto roku ŽSR prepustia 2400 ľudí. V oboch rozdelených spoločnostiach by napokon malo zostať pracovať asi 33 000 ľudí, čo zodpovedá daným výkonom.

Uskutočnenie projektu bude podľa slov generálneho riaditeľa ŽSR Andrea Egyeda zložité najmä z hľadiska ošetrenia nevysporiadaného majetku vo výške 5-6 mld. Sk. "Proces transformácie a reštrukturalizácie považujem za absolútne východisko zo situácie, v ktorej sa železnice v súčasnosti nachádzajú. Ak by sme to ponechali v tomto stave, tak by sa zadlženosť, ktorá už v súčasnosti dosahuje 40 mld. Sk, ešte zvyšovala, a to ročne o 8-10 mld. Sk," zdôraznil. A. Egyed. Ako dodal nemôžu obísť ani problematiku oddlženia železníc. Železnice však ešte nevedia, ako sa bude ich oddlžovanie realizovať. Podľa A. Egyeda rozhodnutie musí vyjsť z medzirezortného rokovania a malo by sa to pravdepodobne uskutočniť kapitalizáciou majetku a postupným umorovaním dlhov.

Pre cestujúcich by rozdelenie železníc malo priniesť zvýšenie kvality poskytovania služieb.

Kysuce - pôvab jednoduchosti

Národná obroda 14. Júl 2000

Nie náhodou práve rieka Kysuca dala meno čarokrásnemu kraju, ležiacemu v severozápadnej časti Slovenska. Odpoveď na otázku, prečo je to tak, netreba hľadať v minulosti. Stačí pozorný pohľad na mapu. Rieka Kysuca sa v nej javí ako modrá stuha, ktorá sa vinie pohoriami, vytvárajúcimi spoločne tento drsný, no malebný kraj. Jeho západnú časť lemujú Javorníky, s najvyšším vrcholom Veľký Javorník (1 071 m).

Na severe ohraničujú Kysuce moravsko-sliezske Beskydy, s najvyšším Veľkým Polomom (1 067 m). Južné územie kraja vypĺňa Kysucká vrchovina s nemenej známou Ľadonhorou (999 m). Tvrdý život na Kysuciach odjakživa kontrastoval s krásnou prírodou. Pohoria oblými chrbtami priam lákajú na vychádzky počas celého roka. Mnohí turisti a návštevníci už objavili tento kraj a vedia, že tam nájdu to, čo v žiadnom inom regióne Slovenska. Takže, čo Kysuce ponúkajú? V letnom období aktívny oddych a relaxáciu. Výborne značené lesné cesty a chodníky vhodné na pešiu turistiku umožňujú vybrať si z množstva ľahkých, ale i náročnejších trás. Potulky čistou prírodou, pri ktorej sa priam do rúk núkajú huby, čučoriedky, jahody, maliny, černice,

hlboké lesy bohaté na zver, horské bystriny a studničky, spev vtákov nad rozkvitnutými lúkami, no predovšetkým ticho a pokoj, ktoré priam zvádzajú človeka na návrat k sebe samému.

Ak chcete prísť na Kysuce na bicykli, máte šancu prejazdiť tento kraj najrôznejšími cestičkami. Kysucká cyklomagistrála prechádza takmer celými Kysucami a sprístupňuje tak všetky krásy krajiny. Vedie aj do Korne, k ojedinelému prírodnému javu v Európe - prirodzenému výveru ľahkej ropy na povrch. Alebo si chcete pozrieť kamenné gule, ktoré vytvorili prírodné sily na morskom dne? Aj keď dodnes len predpokladáme, ako vznikli, na Kysuciach - v Klokočove alebo v časti mesta Čadca v Milošovej - si ich môžete aspoň pozrieť.

Viete, kde rastie najstarší brest hrabolistý na Slovensku? Predsa v Makove na Kopaniciach. Máte záujem oboznámiť sa s históriou Kysúc priamo v múzeu v prírode? Nech sa páči, zájdite si do Novej Bystrice - do tamojšieho skanzenu, v ktorom môžete vidieť nielen dôkazy šikovnosti našich dedov a pradedov pri stavbe dreveníc, ale najmä zachované časti historickej úzkokoľajnej lesnej železničky.

Kysuce, to je pravá ukážka symbiózy človeka a okolitej prírody. Zaujímavá geografická poloha regiónu susediaceho s Poľskom a Českou republikou, dobré dopravné spojenie, obchodná sieť, ubytovacie a reštauračné a ďalšie kvalitné služby - to sú prednosti rodinnej dovolenky na Kysuciach, kde sa človek odjakživa snúbi s prírodou a je jej verným spoločníkom a ochrancom.

Čadca

Administratívne a kultúrne centrum Kysúc. Mesto vzniklo v prvej polovici 16. storočia počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie na hranici panstva Budatína a Strečna. Na územie si tiež dlho robilo nárok panstvo Komorovského na sliezskej strane. Hraničné spory okolo územia trvali do 18. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1565. Najstaršou stavebnou pamiatkou je jednoloďový barokový kostol z r. 1734-1735 s oltárnym obrazom sv. Bartolomeja od J.B. Klemensa z 2. pol.19. storočia. V areáli kostola sa nachádza viac plastík sv. Jána Nepomuckého a baroková kamenná kalvária z r. 1880. Pri kostole sa nachádzajú chránené lipy, zasadené na pamiatku v r. 1848, keď v meste, počas zimnej výpravy slovenských dobrovoľníkov, sídlila v miestnej fare Slovenská národná rada.

Čierne ležiace severovýchodne od Čadce so zachovanou ľudovou architektúrou vo forme otesaných zrubov so sedlovými šindľovými strechami.

Klokočov do r. 1954 súčasťou Turzovky. Tvorí ho osem osád so zachovanými objektmi ľudovej architektúry z konca 19. storočia. V katastri obce sa rozprestiera chránený prírodzený výver Klokočovské skálie, známa guľová pieskovcová odlučnosť.

Korňa typická kopaničiarska obec, siahujúca až na hrebeň moravsko- sliezskych Beskýd. V Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke je prenesená drevená kornianska krčma. Na východnom okraji obce európsky unikát - prirodzený výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu, vyhlásený za chránený prirodzený výver. Pred a počas prvej svetovej vojny pokusy o ťažbu, v súčasnosti je ložisko ťažobne nerentabilné.

Krásno nad Kysucou na rozhraní Javorníkov a Kysuckej vrchoviny juhovýchodne od Čadce. V riečisku Kysuce boli nájdené čeťuste a zub mamuta (teraz v zbierkach Považského múzea v Žiline). Na križovatke kysuckej a oravskej hradskej sa našla skupina drobných mohýl, v jednej z nich malý slovenský kamenný idol. Kysucké Nové Mesto s jediným zachovaným historickým námestím na Kysuciach.

Makov na rozhraní Javorníkov, moravsko- sliezskych Beskýd a Turzovskej vrchoviny. Stredisko letnej aj zimnej turistiky, verejné táborisko v časti Kopanice. V osade sa nachádzajú chránené stromy - duby na Trojačke, smrek u Bulovcov, lipy v osade Beloňovci-Čierne, brest hrabolistý u Papajovcov.

Celoslovenské stretnutie cykloturistov - 24.-26. septembra.

Hotel Bumbálka , tel. 0824/944 12, 20 km od Čadce, cena dvojposteľovej izby 500 Sk

Horský hotel Fran - Makov-Kopanice, tel. 0824/943 05, 23 km od Čadce, cena dvojposteľovej izby 460 Sk

Nová Bystrica vznikla spojením rozptýlených osád vo východnej časti Bystrickej brázdy. V osade Vychylovka v r. 1974 zriadené Múzeum kysuckej dediny. V r. 1918 tam postavili lesnú úzkokoľajnú železničku, demontovaná v r. 1971 s výnimkou úseku Chmúra-Tanečník. Dnes je zo zachovaného úseku národná kultúrna pamiatka.

Múzeum kysuckej dediny - Nová Bystrica - Skanzen Vychylovka

Sezónna prevádzka: máj - október (ut-ne) 9.00- 17.00 h

tel. 0824/4397 219

PROGRAM FOLKLÓRNYCH PODUJATÍ:

8. augusta - pásmo Ovečka, ovečka, trojaký úžitok

15. augusta - Kuchyňa starých materí 29. augusta - Ej, keď si ja zaspievam 5. septembra - Kuchyňa starých materí 12. septembra - Ospievané Beskydy - Deň zeme 19. septembra - Hrajže mi muzička 3. októbra - Kuchyňa starých materí 10. októbra - Oslavy 25. výročia založenia múzea 31. októbra - Ukončenie sezóny Sezónna prevádzka úzkokoľajnej lesnej železnice s úvraťovým systémom: máj-október (ut-ne)

Odchody: Motorový vlak: (ut-pia) 8.15, 9.15, 10.30, 11.30, 13.00, 15.00 h

Parný vlak: (so-ne) 9.15, 10.30, 11.30, 13.00, 14.00, 15.00 h

Kapacita vláčika: asi 60 ľudí Ochodnica vznikla ako valašská dedina v r. 1596. Na území obce sa našli pazúrikové nástroje z mladšej doby bronzovej. Chránený prirodzený výver minerálny prameň Vajcovka.

Olešná kopaničiarska obec ležiaca 10 km západne od Čadce. V roztratených osadách sa zachovali ojedinelé zrubové trojrozmerné domy so sedlovou strechou pravouhlo obíjanou lištami.

Oščadnica úzkokoľajnej železnice cez Bystrickú dolinu, dolinu Chmúro na Oravu do Zakamenného. Dolný úsek železničky je v súčasnosti zlikvidovaný. Do územia obce zasahuje prírodná rezervácia Veľká Rača, s bohatými spoločenstvami rastlín a živočíchov.

Hotel Rača, Veľká Rača, tel. 0824/944 15, 20 km od Čadce, cena dvojposteľovej izby 600 Sk

Radoľa na území obce významné archeologické nálezy na terase vrchu Veľké Vreteno-Koscelisko, pohrebisko ľudu lužickej kultúry, oštepy a kamenné čepele z neolitu. Soška svätice, gotickej kostenej plastiky zo 14. storočia, pochádza z deštrukcie múrov opevneného kostola z 13. storočia so sakrálnou funkciou. Kaštieľ pôvodne renesančný z prvej polovice 16. storočia, renovovaný v r. 1977-81. V kaštieli expozícia Kysuckého múzea - najstaršie dejiny Kysúc.

Raková založená počas valašskej kolonizácie na klčovisku. Každoročná celoslovenská súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov - Palárikova Raková, na počesť rodáka, dramatika Jána Palárika. Stará Bystrica v katastri obce nálezy kosti mamuta a srstnatého nosorožca zo staršej doby kamennej.

Staškov každoročne futbalový turnaj staškovského rodáka Jožka Kronera.

Turzovka na západ od mesta známe pútnické miesto Živčáková, s "liečivou" vodou. Na mieste

turzovskej fary nálezy jazdeckého hrobu. Narodil sa tam spisovateľ Rudolf Jašík (1919-1960), pripomína ho pamätná izba. Z časti Predmier pochádzal kapitán Jánošíkovej družiny Tomáš Uhorčík. Na námestí chránené lipy.

V amfiteátri sa 15. augusta uskutoční 28. ročník Beskydských folklórnych slávností

Zborov nad Bystricou vznikol valašskou a kopaničiarskou kolonizáciou v chotári obce Krásno nad Kysucou, patril panstvu Strečno. Známy aj ľudovou výrobou bezdierových píšťal a fujár- trombít ešte začiatkom 20. storočia. V obci sa zachovali prícestné kríže a sochy ľudového kamenárstva. Murovanú zvonicu previezli do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke.

(Spracované v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch)

Kysucká usadlosť v Šudovci

 

Kultúrne a športové vyžitie v Čadci

- Dom kultúry (kultúrne, divadelné predstavenia, kino v Čadci) Matičné námestie, tel. 0824/221 21, 213 72 - Kysucká galéria, Nám. slobody, tel. 0824/433 21 66 - Kysucké múzeum, Palárikova ul., tel. 0824/213 86, 213 89 - Okresná knižnica, Ul. l7. novembra 1258, tel. 0824/210 01, 218 93 - Kaštieľ Oščadnica, tel. 0824/922 46 - Kysucké múzeum - Kaštieľ Radoľa, Kysucké Nové Mesto, Radoľa, tel. 0826/4212 505 - Múzeum kysuckej dediny - Skanzen Vychylovka - Historická lesná úvraťová železnička, Nová Bystrica, Vychylovka, tel. 0824/439 7219

- Športový areál (športová hala, futbalové ihrisko, tenisové kurty; atletická dráha, klzisko, tréningové plochy, fitness centrum), Ul. športovcov 2581,

- Plaváreň (krytý bazén, sauna, masáže, solárium, fitness), Ul. športovcov, tel. 0824/258 07 - Solárium, Palárikova 919 (areál SEAT) - Rehabilitačno-relaxačné centrum ELÁN (fitness centrum, sauna, masáže, perličkové kúpele), Ul. A. Hlinku 2274, tel. 0824/219 05

- Tenisové kurty (tenis, volejbal, nohejbal, tréningová stena, stolný tenis) sídl. Žarec; tel. 0824/21191 - Jazdiareň a koniareň (kurzy na koni, vychádzky, koč), farma Raková, tel. 0824/266 21 - Jazdecká škola KOMARANČ (kurzy jazdenia v krytej jazdiarni, westernové i parkúrové jazdenie, vychádzky do prírody, kondičné jazdy, jazda na poníkoch), farma Podvysoká, tel. 0905 489 370

- Bartolomejský jarmok - 29. augusta

Strediská cestovného ruchu

Čadca - Husárik, Oščadnica - Veľká Rača, Skalité -Serafínov, Makov - Bumbálka, KasárneTurzovka - Bukovina

Pútnické miesta

Živčáková - Turzovka, Kalvária v Oščadnici Informačná kancelária, Nám. slobody 30, 022 01 Čadca Po-Pia 7.00-11.00,11.45-15.30 h, tel.:0824/433 2611,16186, fax: 0824/433 23 22, e-mail: ikcadcamail.pvt.sk, http://www.ikcadca.pvt.sk

Nižšia strata

Pravda STREDA 19. júl 2000

BRATISLAVA, md - Stratu vo výške 1,3 mld. Sk vykázali v prvom polroku 2000 Železnice SR (ŽSR). Oproti podnikateľskému plánu je strata nižšia o 350,5 mil. Sk a v porovnaní s polrokom 1999 železnice zlepšili hospodárenie o 769 mil. Sk. Informoval o tom hovorca ŽSR Miloš Čikovský. V sledovanom období železnice prepravili 25,6 mil. ton tovaru, čo pri medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 11,4 %. Aj z tohto dôvodu vzrástli tržby z nákladnej prepravy o 8,2 %. V prvom polroku ŽSR prepravili 34,7 mil. osôb, čo je porovnateľné s rovnakým obdobím minulého roku. Vzhľadom na rast cien v osobnej preprave vzrástli tržby z prepravy osôb o 16,8 %. Celková zadlženosť ŽSR poklesla v priebehu prvého polroka zo 40,2 mld. na 36,6 mld. Sk.

V krátkom čase trvalé zavedenie Bratislavskej integrovanej dopravy

Pribudnú autobusy SAD

Pravda ŠTVRTOK 20. júl 2000

MÁRIA ĎURIŠOVÁ - Experiment s integrovaným dopravným systémom regionálnej a mestskej hromadnej dopravy odštartovali v Bratislave 1. 11. 1999. Neskôr ho predĺžili a najnovšie aj rozšírili.

Experiment Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) vznikol v spolupráci Železníc SR a Dopravného podniku v Bratislave ako ponuka pre cestujúcich využiť na prepravu v hlavnom meste okrem Mestskej hromadnej dopravy (MHD) aj voľné kapacity vlakov ŽSR s cieľom odbremeniť MHD. Pôvodne sa mal overovať len do konca minulého roka, experiment však predĺžili. Držitelia celosieťových predplatných cestovných lístkov na MHD sa odvtedy môžu za tarifný príplatok 50 korún prepravovať na území mesta aj vlakmi označenými Bratislavská integrovaná doprava. Vlakmi možno cestovať z hlavnej stanice aj zo železničných staníc vo všetkých mestských častiach.

V týchto dňoch, súbežne s ďalším krokom v integrovanej doprave, uvažuje už bratislavský magistrát o trvalom zavedení BID do praxe. Tým ďalším krokom, ktorý by sa mal realizovať od septembra, je zapojenie autobusovej dopravy do BID, pričom v prvej fáze by sa na nej mali zúčastňovať autobusy SAD smerom zo Záhoria. Nie náhodou. Ako PRAVDU informoval vrchný radca námestníka primátora pre dopravu Oto Mošovský, BID využíva každý mesiac okolo 550 ľudí. Z toho Bratislavčanov je 35 až 40 percent, zvyšok sú obyvatelia regiónu. Najviac je pritom oboma skupinami využívaný práve smer zo Záhoria, ide o viac ako 50 percent ľudí využívajúcich BID. "Postupne chceme zapojiť do BID aj ďalšie smery a vo vzdialenejšej budúcnosti postupne všetkých prepravcov na území Bratislavy a celého regiónu," povedal O. Mošovský. "Keďže ide o náročné technické a organizačné zabezpečenie, ďalší krok predpokladáme až v druhej polovici budúceho roka." Pokiaľ sa nezmenia aj podmienky tarifného odbavovania cestujúcich, v integrovanej doprave bude naďalej platiť len doterajší systém tarifného príplatku k celosieťovým predplatným lístkom na MHD.

Pri hodnotení doterajšieho vývoja Bratislavskej integrovanej dopravy O. Mošovský uviedol, že berúc do úvahy excentrickú polohu železničných staníc vzhľadom na urbanizáciu mesta, sú s jej využívaním vcelku spokojní. V každom prípade magistrát neočakával až taký veľký podiel Bratislavčanov na BID. Naopak, predpokladalo sa jej výraznejšie využívanie zo strany obyvateľov regiónu.

Modernizácia trate Čadca-Zwardoň za 2,28 miliardy

SME Piatok 21.7.2000

BRATISLAVA (sita) - V roku 2000 si rekonštrukcia a elektrifikácia trate Čadca-Skalité-Zwardoň vyžiada 600 mil. Sk, pričom na trati sa doteraz preinvestovalo 550 mil. Sk. Celkové náklady dosiahnu podľa plánu 2,28 mld Sk. Elektrifikácia a celková modernizácia trate by sa mala skončiť v roku 2002. Informoval o tom šéf sekcie železničnej dopravy na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií Dušan Pajdlhauser. Cieľmi modernizácie trate je podľa neho vybudovať výmennú pohraničnú stanicu medzi poľskými železnicami PKP a Železnicami SR a umožniť nákladnú dopravu cez úpravu spodku trate, ktorý by zniesol vyššie nápravové tlaky a železničné prepojenie zo severu na juh.

Švédsko, Rusko a Čínu trápia povodne

SME Piatok 21.7.2000

ŠTOKHOLM, MOSKVA, PEKING (tasr) - Rozsiahlym záplavám v dôsledku nezvyčajne silných dažďov čelia v týchto dňoch obyvatelia strednej a severnej časti Švédska. Situácia je komplikovaná najmä v provincii Norrland, kde spadlo v priebehu uplynulých 24 hodín až do 80 milimetrov zrážok na meter štvorcový. Voda zaplavila množstvo ciest a ochromila dopravu. Švédske železnice zrušili všetky vlakové spoje medzi provinciou Norrland a švédskou metropolou. Svoje domovy museli opustiť stovky obyvateľov. Na cestách zostali uväznené tisíce turistov po tom, ako úrady nariadili uzavretie viacerých hlavných ciest. Meteorológovia pritom varujú pred ďalšími vytrvalými dažďami aj v nadchádzajúcich dňoch. Hoci letné dažde nie sú vo Švédsku ničím nezvyčajným, tento rok už spadlo také množstvo zrážok ako nikdy doteraz.

Povodne spolu so zosuvmi bahna trápia ruský severokaukazský región, kde si vyžiadali už sedem obetí na ľudských životoch a ďalších ôsmich zranených. Tony bahna poškodili v meste Tyrnyauz päť výškových budov a most cez rieku Baksan, čím rozdelili mesto na dve časti. Úplne pod vodou sa nachádza jedna z mestských štvrtí, v ktorej žije približne 2500 obyvateľov. Zo zaplavených domov museli obyvateľov vyslobodzovať pomocou helikoptér. Nánosy bahna tiež zničili jeden úsek transkaukazskej diaľnice a museli ju uzavrieť. Úrady varovali pred možným nebezpečenstvom nánosom bahna aj v iných severokaukazských regiónoch. Zosuvy bahna, pohybujúceho sa rýchlosťou do 15 kilometrov za hodinu, zapríčinilo topenie ľadovcov a vytrvalé dažde v horách.

Záplavám čelia aj severočínske regióny, kde tento mesiac pripravili o život 213 ľudí, zničili 4000 domov a prerušili dopravné spojenia.

Svet trápia nové povodne

Národná obroda 21. Júl 2000

TASR, Moskva, Peking, Štokholm - Povodne so zosuvmi bahna trápia ruský severokaukazský región, kde si vyžiadali už sedem obetí na ľudských životoch a ďalších ôsmich zranených. Tony bahna poškodili v meste Tyrnyauz päť výškových budov a most cez rieku Baksan. Úplne pod vodou sa nachádza jedna z mestských štvrtí, v ktorej žije približne 2 500 obyvateľov. Zo zaplavených domov museli obyvateľov vyslobodzovať pomocou helikoptér. Nánosy bahna tiež zničili jeden úsek transkaukazskej diaľnice. Záplavám čelia aj severočínske regióny, kde tento mesiac pripravili o život 213 ľudí, zničili 4 000 domov a prerušili dopravné spojenia.

Rozsiahlym záplavám v dôsledku nezvyčajne silných dažďov čelí v týchto dňoch obyvateľstvo strednej a severnej časti Švédska. Situácia je komplikovaná najmä v provincii Norrland. Voda zaplavila množstvo ciest a ochromila dopravu. Švédske železnice zrušili všetky vlakové spoje medzi provinciou a metropolou Štokholm. Domovy museli opustiť stovky obyvateľov. Na cestách zostali uväznené tisíce turistov po tom, ako úrady nariadili uzavretie viacerých hlavných ciest.

ŽSR po polroku so stratou 1,273 miliardy

SME Piatok 21.7.2000

Železnice SR vykázali v prvom polroku 2000 stratu 1,273 mld Sk. Oproti podnikateľskému plánu je strata nižšia o 350,5 mil. Sk a v porovnaní s polrokom 1999 železnice zlepšili hospodárenie o 769 mil. Sk. Informoval o tom hovorca ŽSR Miloš Čikovský. Počas sledovaného obdobia železnice prepravili 25,6 mil. ton tovaru, čo pri medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 11,4 %. Aj z tohto dôvodu vzrástli tržby z nákladnej prepravy o 8,2 %. V prvom polroku ŽSR prepravili 34,7 milióna osôb, čo je porovnateľné s rovnakým obdobím minulého roku. Vzhľadom na rast cien v osobnej preprave vzrástli tržby z prepravy osôb o 16,8 %.


Strana vytvorená: 23. VII. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press16.htm )