Mužov kradnúcich súčiastky z kolajníc zastavil až varovný výstrel
TASR8.4.2002 - Až varovný výstrel do vzduchu zastavil dvoch z trojice mužov, ktorí chceli v nedelu dopoludnia na železnicnej stanici Krásna nad Hornádom ujst pred hliadkou Železnicnej polície (ŽP). Policajtov zaujali, ked sekerou a kladivom odstranovali z kolajníc medené kolajové prípojky. Po výstrele Košicania vo veku 25 a 18 rokov predsa len zastali. Tretiemu z mužov sa podarilo utiect smerom k obci Valaliky. Pri kontrole trate policajti zistili, že na výhybkách chýba dovedna 25 spomínaných súciastok. Cestovnú tašku, v ktorej boli prípojky uložené, našiel služobný pes v tráve. Podozriví sa ku skutku priznali. Železniciam spôsobili škodu prevyšujúcu 10 000 korún. Prípad košickí železnicní policajti odovzdajú príslušnému vyšetrovatelovi.
Útekom pred popradskou hliadkou (ŽP) sa chcela zachránit aj trojica mladých mužov vo veku 17 a 21 rokov z obce pri Poprade. Mladíci sa tentoraz zamerali na napájacie laná do stykového transformátora na úseku Tatranských elektrických železníc Poprad Nová Lesná. Hliadka ich však pristihla a zadržala. Našla u nich laná v hodnote 7000 korún a pílku na železo. Podozriví sa ku skutku priznali. Prípadom sa bude dalej zaoberat policajný vyšetrovatel.
Štyroch "grafitákov" vyrušili v sobotu v noci príslušníci ŽP na stanici v Prešove. Zbadali ich pri kontrole odstavenej osobnej súpravy. Mladíci sa dali na útek smerom k autobusovej stanici, ale jedného z nich, 17-rocného Prešovcana, policajti zadržali. Na oddelení sa priznal, že spolu s dalším 16-rocným Prešovcanom a dvoma mladíkmi, ktorých pozná iba po krstnom mene, chceli súpravu "skrášlit" grafitmi. Do príchodu hliadky pomalovali dva vozne rôznymi nápismi na ploche 7 a 23 štvorcových metrov. Železniciam tak spôsobili škodu takmer 10 000 korún.

Zrážka rýchlika Košican s kamiónom si vyžiadala jednu obeť
TASR9.4.2002 - Medzinárodný rýchlik Košican sa dnes nedaleko Olomouca na železnicnom priecestí zrazil s kamiónom, ktorého vodic nehodu neprežil. "K zraneniu cestujúcich vo vlaku nedošlo," uviedla pre TASR severoceská policajná hovorkyna Dagmar Bednarcíková.
Rýchlik Intercity na linke Praha-Košice vyrazil dnes ráno z Prahy a krátko po desiatej hodine došlo na 61. kilometri smerom na Ostravu asi 20 kilometrov pred Olomoucom k zrážke s kamiónom. "Vodic kamiónu zraneniam podlahol," dodala Bednarcíková.
Po zrážke došlo k vykolajeniu lokomotívy a podvozku prvého vagóna. Železnicná doprava medzi Prahou a Olomoucom je momentálne zastavená, pretože pri nehode boli poškodené kolajnice. Odstranovanie následkov nehody bude trvat pravdepodobne celý den.
Polícia príciny nehody vyšetruje.

Dve kolízie automobilov s vlakmi sa naštastie obišli bez zranení
TASR9.4.2002 - Bez zranení sa obišli dve kolízie automobilov s vlakmi, ktoré sa v pondelok odohrali na železnicných priecestiach.
Štastie stálo pri 56-rocnom vodicovi Škody Favorit z Likavky v okrese Liptovský Mikuláš. Šofér nerešpektoval výstražné znamenia a pri Oravskom Podzámku vošiel na priecestie, kde sa zrazil s motorovým osobným vlakom. Rušnovodic vlak napriek použitiu rýchlobrzdy pre krátku vzdialenost nemohol vcas zastavit. Pri zrážke nebol nikto zranený. Na aute vznikla škoda za 10 tisíc korún, poškodenie prepojovacej zásuvky na vlaku znamená pre Železnicnú spolocnost ( ŽS ), a.s., škodu 12 tisíc korún. Udalost spôsobila 57-minútové meškanie osobného vlaku. Požitie alkoholu u zúcastnených osôb nezistili.
Iba s menšími škodami sa zaobišla aj zrážka osobného vlaku s automobilom Avia v Trencianskych Tepliciach. Aviu 29-rocný vodic z Trencianskej Teplej zaparkoval tak neopatrne, že zasahovala do cesty vlaku. Rušnovodic síce prekážku spozoroval, zatiahol rýchlobrzdu, ale napriek tomu automobil zachytil. Pri zrážke vznikla pre ŽS škoda za 500 korún a na Avii za 300 korún.
O velkom štastí môže hovorit aj 37-rocný vodic autožeriavu z Hliníka nad Hronom, ktorý doslova prefrngol cez kolaj na priecestí v úseku trate Nová Bana-Hronský Benadik pred zrýchleným nákladným vlakom. Zrážke zabránil rušnovodic, ktorý duchaprítomne zatiahol rýchlobrzdu. Vodic autožeriavu uviedol, že aj on spozoroval rušen. Preto zrýchlil a vozidlom cez železnicné priecestie stihol prejst. V tomto prípade k materiálnym škodám nedošlo.

Železniční policajti objasnili krádež káblov
TASR10.4.2002 - Železnicným policajtom (ŽP) v Žiline sa podarilo objasnit prípad krádeže elektrických silnoprúdových káblov zo stropných a podlahových kanálov, ktoré zlodej odskrutkoval zo šiestich odstavených a zakonzervovaných rušnov v žilinskom rušnovom depe. Zlodej spôsobil firme škodu za približne 2,4 milióna korún.
Polícia na mieste cinu v pondelok zaistila daktyloskopické a mechanoskopickú stopu, ktoré zaslala na kriminalistickú expertízu do Bratislavy. ŽP v utorok zadržali podozrivého 32-rocného miestneho muža, ktorý sa ku skutku priznal. Vo výpovedi uviedol, že do jedného rušna vnikol nezaistenými dverami a do ostatných cez kryty motorov pri nápravách tak, že odskrutkoval zaistovacie skrutky. Elektrické káble odcudzil postupne vlani a tento rok. Odstránil z nich izoláciu a predával v zberni surovín a jednej žilinskej súkromnej firme. Prípadom sa už zaoberá policajný vyšetrovatel.

Rusi zrejme pomôžu stavať bratislavské metro
PravdaPeter Goliaš, 11.04.2002 - Projekt výstavby bratislavského metra, o ktorom sa hovorí už 25rokov, zacína naberat jasnejšie kontúry. Posun nastal po moskovských rokovaniach medzivládnej rusko-slovenskej komisie zo zaciatku týždna, podla ktorých by ruská strana mohla súhlasit s financovaním zaciatku výstavby metra v hodnote 20miliónov dolárov v rámci zníženia svojho dlhu.
"Dosial sme nikdy neboli tak blízko ciela," komentoval výsledky rokovaní vedúci úradu ministerstva dopravy Peter Klucka, ktorý je zároven clenom predstavenstva spolocnosti Metro Bratislava. Závery sú podla neho jasné a konkrétne, pretože "ruská strana je ochotná uvolnit túto sumu na zacatie stavebných prác".
Pripustil pritom, že v porovnaní s celkovými predpokladanými nákladmi na metro ide o príliš malú sumu, navrhnutý model financovania by sa však mohol uplatnit aj v dalších rokoch.
Podla informácií z bratislavského magistrátu má stát prvá etapa metra z Petržalky na hlavnú železnicnú stanicu zhruba 25miliárd korún. Okrem prostriedkov z deblokácií preto bude nevyhnutné využit aj úvery. Vláda sa má komplexným návrhom modelu financovania zaoberat už v najbližších týždnoch.
Závery medzivládnej komisie zatial nie sú definitívne a na obidvoch stranách sa o nich ešte bude diskutovat. V oficiálnom protokole zo zasadnutia sa doslova píše: "Ruská strana posúdi možnost financovania výstavby metra v Bratislave na úcet zníženia zadlženosti Ruskej federácie voci SR, ako aj prostredníctvom poskytnutia štátneho úveru slovenskej strane."
Podla agentúrnych správ však Rusi ponúkli nielen financovanie zemných prác vo výške 20 miliónov dolárov v rámci deblokácie dlhu nad dohodnutý rámec pre tento rok, ale aj prípadnú výstavbu celého metra "na klúc".
Minister hospodárstva Lubomír Harach bol týmto návrhom podla vlastných slov príjemne prekvapený. Ako však spresnil, slovenská strana má zatial záujem len o spoluprácu pri razení tunelov. V budúcnosti pritom nevylúcil ani spoluprácu pri dodávkach rušnov a vagónov.
Stavba metra v hlavnom meste SR sa zacala už v roku 1988, v tom istom roku sa však pre nedostatok financií aj zastavila. Nádeje na oživenie projektu sa objavili opät pred štyrmi rokmi, rokovania s francúzskym dodávatelom o cene však vtedy neboli úspešné.

Konzorcium Tatra banky, Citibank a VÚB by malo poskytnúť ŽS úver 3 miliardy Sk
TASR11.4.2002 - Úver so štátnou zárukou v objeme 3 miliardy Sk by malo ešte v druhom kvartáli tohto roka poskytnút Železnicnej spolocnosti ( ŽS ), a. s., Bratislava konzorcium akciových spolocností Tatra banka, Citibank a Všeobecná úverová banka (VÚB).
Ako vyplýva z informácií Úradu vlády SR, išlo by o úver so splatnostou pät rokov od uzatvorenia zmluvy, s trojrocným odkladom splácania istiny. Úroková sadzba sa vypocíta ako trojmesacný BRIBOR + 0,42 % p. a., pricom v súcasnosti ciní táto medzibanková úroková sadzba 7,74 %. Konecné parametre, podmienky a dokumentácia transakcie budú uzavreté po vzájomnej dohode medzi dlžníkom a konzorciom bánk pri uzatváraní úverovej a súvisiacej rucitelskej zmluvy. Poskytnutím záruky na celú výšku predmetného úveru ako aj celú výšku úroku by sa mala v priebehu najbližších dní zaoberat vláda SR, a to spolocne s návrhom zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme.
Financné prostriedky chce ŽS použit na vykrytie casti strát, ktoré jej v tomto roku vzniknú z výkonov, poskytovaných vo verejnom záujme. Štátom objednaným výkonom zodpovedajú ekonomicky oprávnené náklady v objeme 7,208 miliardy Sk. Po odpocítaní tržieb za prepravu cestujúcich v sume 2,005 miliardy Sk a úhrade zo štátneho rozpoctu zostane potreba prefinancovat nekrytú stratu 4,165 miliardy Sk. Štát si na tento rok objednal u Železnicnej spolocnosti 34 miliónov vlakových kilometrov, teda nezmenený rozsah minulorocnej objednávky.
Zdroje na prefinancovanie casti plánovanej straty na rok 2002, získané formou úveru, si hodlá ŽS nárokovat v štátnom rozpocte na budúci rok, respektíve v dalších rokoch.
Ministerstvo financií SR už postúpilo predmetnú žiadost o štátnu záruku za úver aj na Úrad pre štátnu pomoc.

Odblokujú deblokácie Bratislavu?
Nosný systém hromadnej dopravy umožní prechod na existujúce železničné trate
Národná obrodaAlžbeta Klesnilová, UTOROK 9. Apríl 2002 - Električky sú v súčasnosti najspoľahlivejším ohnivkom hromadnej dopravy v Bratislave. Foto: Dušaa Knap
Deblokovať časť ruských dlhov v prospech výstavby nosného systému hromadnej dopravy v Bratislave, to je jeden z konkrétnych výsledkov nedávnych rokovaní prezidenta Rudolfa Schustera v Moskve. Jeho ruský kolega Vladimir Putin prisľúbil naň vyčleniť 20 miliónov dolárov nad rámec dohodnutých deblokácií.
O nosnom dopravnom systéme na báze metra sa hovorí zo tri desaťročia. Viackrát sa zdalo, že od vízií k skutočnosti je iba krok. Vždy sa však zomlelo čosi, čo projekty či dokonca zmluvy s potenciálnymi investormi odsúdilo na odloženie.

ÁUT AKO MAKU
Ak si Bratislavčania ťažkali na dopravu pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi, dnes sa jazda mestom stáva adrenalínovým športom. Nemusí to byť ani v dopravnej špičke. Jednou z hlavných príčin je prudký nárast počtu vozidiel. Kým v roku 1990 bolo v meste registrovaných 123 817 vozidiel a z nich 100 647 osobných, v roku 1999 to už bolo 195 100 vozidiel, z ktorých osobných bolo 173 700. Stupeň automobilizácie v roku 1995 predstavoval 298 osobných áut na 1 000 obyvateľov, v roku 1999 už 387 a v budúcnosti bude ešte vyšší. Odborníci predpokladajú do roku 2010 nárast na 478 a do roku 2030 na 510 áut.
Na tento automobilový boom bratislavské cesty rozhodne neboli pripravené. Nároky na dopravu vrátane hromadnej by však boli oveľa menšie, keby v minulosti výstavba obytných súborov a umiestňovanie pracovných príležitostí bolo vyváženejšie. Do očí bijúcim príkladom zlých rozhodnutí je Petržalka. Žije tu viac ako jedna tretina obyvateľov Bratislavy, pracovných príležitostí je však zhruba len 14 %. A tak väčšina Petržalčanov denne cestuje na druhú stranu Dunaja po enormne preťažených mostoch.

VÝCHODISKO
Bratislavská radnica sa už roky snaží uprednostniť mestskú hromadnú dopravu pred individuálnou. Jazdiť autobusmi alebo trolejbusmi je za terajších podmienok hotové utrpenie. No možnosti, aby sa na najzaťaženejších úsekoch pre ne vybudovali samostatné jazdné pruhy, sú už takmer vyčerpané.
Východiskom je práve koľajový nosný systém. Sčasti by išiel pod zemou, sčasti po povrchu a bol by prepojený na existujúce železničné trate. Vyplýva to zo štúdie, ktorá načrtáva vývoj v doprave do roku 2030. Predostiera konkrétne možnosti jej riešenia, ako aj rôzne spôsoby financovania. Pravda, za predpokladu, že kompetentné orgány po diskusii, ktorá sa už rozbehla, dajú projektu zelenú.

BRATISLAVA A REGIÓN
Štúdia sa opiera o prognózy demografického vývoja v Bratislave a regióne ohraničenom sídlami v okruhu 50 kilometrov. Na vonkajšom okruhu tohto regiónu sú Malacky, Trnava, Galanta a Dunajská Streda. Z tohto územia pochádza až 72 % ľudí, ktorí denne dochádzajú do hlavného mesta za prácou či do škôl.
Aj dochádzajúci by privítali, keby do hlavného mesta cestovali rýchlejšie, pohodlnejšie, kultúrnejšie a pokiaľ možno za rozumnú cenu. Nosný koľajový systém má všetky predpoklady, aby to umožnil. Keďže vlaky nosného systému MHD, jazdiace na samostatnom telese, budú môcť plynulo prechádzať na existujúce železničné trate smerom na Malacky, Trnavu, Galantu, Dunajskú Stredu a naopak. A aby ho mohlo využívať čo najviac cestujúcich, v tých častiach Bratislavy, ktoré sú blízko železničných tratí, sa ráta s vybudovaním nových staníc a doplnkových liniek, čo k nim povedú. Projekt predpokladá nové stanice na Kramároch, v Lamači, Devínskej Novej Vsi, vo Vrakuni a v Podunajských Biskupiciach. Pokiaľ ide o spojenie s Viedňou, využívať sa má železničná trať medzi Petržalkou a rakúskou metropolou.
Územie, ktoré nosný systém môže potenciálne obslúžiť, má dnes vyše 1,33 milióna obyvateľov. Do roku 2010 má ich počet vzrásť na 1,41 milióna a do roku 2030 na 1,44 milióna. Vzhľadom na vývoj pracovných príležitostí sa predpokladá, že v roku 2010 bude dochádzať v rannej špičke z vybraných sídiel regiónu za prácou do Bratislavy 16 500 ľudí a v roku 2030 dokonca 18-tisíc.

FINANCOVANIE PROJEKTU
Štúdia ráta s rôznymi variantmi financovania. Dva najlacnejšie vychádzajú na 73,63 miliardy korún. O tejto sume možno hovoriť v prípade priamej a nenávratnej dotácie zo štátneho rozpočtu, alebo v prípade bezúročnej pôžičky, ktorú by hlavnému mestu a bratislavskému regiónu poskytol štát. Varianty rátajúce s úvermi so štátnou zárukou už prekračujú sto
miliárd korún.
Ak sa projekt nepodarí uskutočniť vzhľadom na možnosti rozširovania komunikačnej siete, utrpí hromadná doprava a automaticky narastie individuálna. Dôsledkom budú ešte upchatejšie ulice a križovatky, viac hluku a exhalátov, viac nehôd, zvýšené nároky na parkovacie plochy i na údržbu ciest. A ľudia budú ešte nespokojnejší ako dnes.

Múzeum dopravy v Bratislave
inZine - Ľuboš Vodička, Ondrej Zvalo / Foto Ľuboš Vodička 11.4.2002 - Nemám rád na múzeách to, že sa v nich nesmie fotiť. Nie vždy to však platí. Je múzeum, kde fotiť môžete a veľmi radi budete. Nájdete ho v centre mesta a je ním Múzeum dopravy.
Sprístupnené bolo v júni 1999 v bývalých priestoroch koľajiska a skladov prvej bratislavskej železničnej parostrojnej stanice z roku 1848. Pamätám sa ešte, ako sa v osemdesiatych rokoch v kruhoch Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny viedli diskusie o vzniku Technického múzea v Bratislave. O nejakých dvadsať rokov neskôr sa stalo realitou. Sníval som vtedy ako chlapec o tom, že v ňom nájdem aj lietadlá. Nestalo sa. To dnešné múzeum i tak stojí za návštevu.
Hlavná časť zbierky je venovaná vývoju cestnej a železničnej dopravy. Dokonca aj detský kočík, ktorého kvalitu si odskúšali asi všetci dnešní tridsiatnici.
Bicykle sú reprezentované skromne, ale nájdete tu dokonale zreštaurovaný vysoký bicykel nevšednej konštrukcie, či krásny Brenabor a zopár bežných bicyklov.
Potešením pre modelársku obec i ostatných návštevníkov je funkčný model bratislavského železničného uzla a predajňa rôzneho materiálu pre „železničiarov“.
Skutočnú železnicu, vlastne jej zástupcov, nájdete v exteriéri múzea. Nákladné vozne z prelomu 19. a 20. storočia, akumulačný parný rušeň a parný nehodový žeriav s tendrom. Myslím, že tento žeriav vyrobený v roku 1947 vzbudí záujem nielen u mužov. Impozantné rozmery, neobvyklá konštrukcia, farebná atraktívnosť sú zárukou záujmu aj zo strany žien. Posedieť si môžete v bufete v jednom z vystavených vagónov.
Vonku, skôr ako odídete, sa s vami ešte rozlúči zopár úžitkových vozidiel. Napríklad autobus bratislavskej Mestskej hromadnej dopravy, familiárne prezývaný „ponorka“. Múzeum dopravy je jednoducho úžasné miesto, ktoré sa oplatí navštíviť nielen kvôli foteniu. Upozornenie pre všetkých návštevychtivých: exponáty v múzeu sa obmieňajú, odporúča sa návštevy opakovať.
Múzeum dopravy Bratislava, Šancová 1
Otvorené: Utorok – piatok: 10.00 – 17.00 hod., sobota, nedeľa: 10.00 – 18.00 hod., pondelok: zatvorené
Vstupné: dospelí 20 Sk, dôchodcovia, vojaci, mládež do 15 rokov 10 Sk, deti do 6 rokov zdarma.
(krátené)


Strana vytvorená: 18-IV-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0215.htm )