Modernizácia potrebuje peniaze

Hospodársky denník/piatok 9. III. 2001/str. 5:
Ing. Lad. Saxa - námestnik gen. riaditeľa
ŽSR pre technický rozvoj: .... budúci týždeň vo štvrtok sa uskutoční predpoludním v Poprade predstavenie spomínanej novej električky, a potom bude slávnostná jazda do St. Smokovca. ......
(krátené)
Neviem však, kedy v skutočnosti tento članok vznikol, dúfam však, že slávnostná jazda bude 15. III. 2001. (úplne znenie o týždeň)

Addams

Odborárske výhrady k reštrukturalizácii železníc trvajú
Chcú vyjasniť vzťahy
PIATOK 9. marec 2001
PravdaPATRICIA ĎURIŠKOVÁ - Sociálni partneri budú odteraz na zasadnutí tripartity rokovať aj o poslaneckých návrhoch jednotlivých zákonov, nielen o vládnych ako doteraz.
Dohodli sa tak vo štvrtok na schôdzi Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Odborári vyslovili nesúhlas s návrhom zákona o Železničnej spoločnosti, a. s, ktorý vytvára podmienky na reštrukturalizáciu Železníc SR (
ŽSR). Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Peter Gajdoš argumentoval, že najprv treba vyjasniť vzťahy a budúce financovanie na železniciach. Vicepremiér Ivan Mikloš uviedol, že práve spomínaný návrh zákona vyjasňuje vzťahy i kompetencie. "Štátny podnik by sa mal starať o dráhy, na ktorých bude podnikať akciová spoločnosť," povedal. Ako vysvetlil, dnes ŽSR ako podnik nesú náklady aj za údržbu dráh.
(krátené)

Opilci - rekordéri
SOBOTA 10. marec 2001
PravdaANETA GRAINDOVÁ - Alkohol sa stal pre mnohých Slovákov každodenným spoločníkom. Podľa posledného výskumu približne každý desiaty našinec denne pije alkohol. Po jeho konzumácii strácajú mnohí zábrany a inšpiruje ich k podivuhodným výkonom. Niektorí trénovaní jedinci sú dokonca schopní čulo vystrájať aj pri extrémne vysokej koncentrácii alkoholu v krvi. Svedčí o tom prípad mladíka z Bratislavy, ktorý sa pred pár dňami pokúsil dostať do cudzieho bytu kopancami do dverí a mohutným hulákaním. Našťastie zúrivého opilca zadržala hliadka polície. V krvi mu neskôr namerali 3,37 promile alkoholu. Podľa lekárov je bežný človek zvyčajne neschopný stáť na vlastných nohách a ide naňho spánok už pri koncentrácii 2,5 promile. Ak krv obsahuje 3,5 promile alkoholu, človek upadá do bezvedomia, klesá mu teplota tela a má poruchy dychu. Spomínaný prípad Bratislavčana bol teda výnimkou, hoci nie zriedkavou. Svoju odvahu s 3,12 promile alkoholu ukázal na Valentína aj ďalší mladý muž - k priateľke sa rozhodol cestovať vo vozni nákladného vlaku, kde ho lapila železničná polícia.
Opilcov zvyčajne policajti dopravia do príslušného zariadenia, kde ich nechajú vytriezvieť a následne pustia domov. A tresty? Ak sa dopustia priestupku, zaplatia nanajvýš pokutu. Na ďalší deň môžu nasávať ďalej. V takom Iráne by si však podobnú činnosť určite netúžili zopakovať. Na vlastnej koži sa o tom nedávno presvedčili traja obyvatelia Teheránu, ktorí boli na základe šariátu za pitie alkoholu verejne zbičovaní. A mohli byť ešte radi, že ich nepotrestali dlhoročným väzením či smrťou.

PORTUGALSKÉ MEMENTO
Viaceré mosty na Slovensku v stave ohrozenia
SOBOTA 10. marec 2001
PravdaSOŇA PACHEROVÁ - Tragédia na severoportugalskej rieke Douro, kde v nedeľu pri zrútení cestného mosta zahynulo vyše 70 ľudí, by konečne mala zobudiť aj slovenské kompetentné orgány. Dôvodov je na to viac ako dosť.
Podľa aktuálnych údajov Slovenskej správy ciest (SSC) sa v zlom, veľmi zlom alebo v havarijnom stavebnom stave (stupeň V, VI a VII v sedemmiestnej hodnotiacej škále) nachádza už každý dvanásty zo 7 423 mostných objektov na štátnych cestách I. až III. triedy. Z 215 diaľničných mostov je každý desiaty zaradený do stavebného stavu V a VI, teda zlý, resp. veľmi zlý.
Celkovo 16 slovenských cestných mostov sa momentálne nachádza v havarijnom stave, ktorý si vyžaduje okamžitú rekonštrukciu alebo asanáciu. Sú teda nad únosnú mieru zničené koróziou betónu či ocele alebo hnilobou, vykazujú extrémne priehyby, zo skúmaných prierezov ubudlo vyše 30 percent materiálu, hrozí im zrútenie mostovky alebo podpier atď. Medzi také patrí napr. most v Kvačanoch (s rozponom 11,6 m), v Demänovej (13,2 m) či v Bretke pri Rimavskej Sobote (14,4 m).
"Z diaľničných mostov je v kategórii VI už dlho aj Prístavný most, v súčasnosti najzaťaženejšie premostenie Dunaja v Bratislave, ba jedno z najzaťaženejších v republike, keďže po ňom denne prechádza 84-tisíc (!) vozidiel," povedal pre PRAVDU odborník na problematiku mostov, ktorý si však neželal byť menovaný. "Tento objekt, z ktorého je mimochodom vylúčená ťažká doprava, pritom vôbec nepatrí k starým - jeho 16 samostatných súčastí postupne uvádzali do prevádzky v rokoch 1983 až 1988. Z celkovo ôsmich konštrukčných ozubov Prístavného mosta, problematicky naprojektovaných v poliach mostovky a, navyše, chybne staticky vypočítaných, sa zatiaľ v roku 1999 podarilo tiahlami zosilniť dva, čo si vyžiadalo takmer 20 miliónov korún. Tretí ozub sa opravuje teraz."
K najčastejšie sa vyskytujúcim poruchám cestných mostných konštrukcií patrí podmytie základov pilierov, zatekanie cez netesné mostné závery, praskanie až rozpad betónu, obnaženie oceľovej mäkkej či predpätej výstuže, porušenie hydroizolácie, výtlky a vyjazdené koľaje na vozovke, korózia kovových častí mostných ložísk, ich zablokovanie a znefunkčnenie, porušené gumové tesnenia. Kvalite a funkčnosti mosta nepridáva ani erózia okolitých svahov či poškodené odvodňovacie rigoly na nich. Výsledkom komplexného posúdenia všetkých porúch mostného objektu je stanovenie jeho stavebného stavu v rozmedzí od stupňa I - bezchybný, teda bez akýchkoľvek zjavných či známych skrytých kazov, do stupňa VII - havarijný, kde akútne hrozí nebezpečenstvo zrútenia. "V slovenských pomeroch sa však aj mosty v havarijnom stave zvyknú používať," povedal nám spomenutý nemenovaný zdroj. "Nanajvýš sa na ich nájazde osadí tabuľa s odporučením maximálneho počtu či váhy vozidiel, ktoré po ňom naraz môžu prejsť. A potom sa čaká na peniaze potrebné na obnovu."
Hlavnou príčinou takejto situácie je dlhodobo podceňovaná údržba mostov. V 60. rokoch sa napríklad mosty iba stavali, o tie v prevádzke sa absolútne nikto nestaral. Problémom je aj slabá disciplína pri projektovaní a realizácii mostov - napr. statické výpočty sa nedostatočne kontrolujú, pri kotvení doplnkových prvkov (zvodidiel či zábradlí) sa nezriedka bezohľadne naruší hydroizolácia, čím od počiatku zateká do nosnej konštrukcie. Správa ciest trpí aj nedostatkom kvalifikovaných odborníkov na kontrolu stavu mostov, mostné čaty sú slabo vybavené náradím, strojmi a materiálom a, samozrejme, negatívne sa prejavuje aj trvalý nedostatok finančných prostriedkov na opravy a údržbu.
Osobitný rozbor by si zaslúžili železničné mosty. Z celkového počtu 2 280 mostných a mostom podobných objektov v správe ŽSR ich až 401 (!) má viac ako sto rokov. Prakticky na každom železničnom moste platí dočasné či trvalé obmedzenie rýchlosti. Na Slovensku okrem toho existuje ešte ďalších zhruba 7 000 premostení, o ktoré sa starajú obce či mestá (bratislavský magistrát má napr. v správe Starý most, ktorý od postavenia v roku 1891 prešiel vojnovou deštrukciou, viacerými rekonštrukciami a prestavbami, a tiež Nový most), existujú lesné mosty, potrubné mosty atď. O ich stave si taktiež netreba robiť veľké ilúzie.

Vítané i odmietané milióny
Prístup samospráv k prevádzke výherných automatov
SOBOTA 10. marec 2001
PravdaŠTEVO RIMAJ - Prevádzkovanie výherných automatov sa na Slovensku nestretáva s rovnakým ohlasom. Niekde ich tolerujú, inde z nich robia biznis. Niektoré mestá ich úplne odmietajú.
Vari prvým prípadom odporu voči prevádzke hracích automatov bolo rozhodnutie o prijatí všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o zákaze ich prevádzky, ktoré v r. 1997 prijali poslanci mestského zastupiteľstva v Krupine. Ukázalo sa však, že tento krok je v rozpore so zákonom, a preto bolo VZN zrušené. Podobné snahy dôvodiace verejným záujmom sú v súčasnosti v Trnave. Normy, prísnejšie ako samotný zákon o lotériách, mali donedávna zakomponované vo svojom VZN aj v Rimavskej Sobote. Podľa vedúcej finančného oddelenia na mestskom úrade Oľgy Fabovej povoľovali prevádzku automatov len v herniach s presnou špecifikáciou. V nich muselo byť umiestnených minimálne päť automatov. Herňa musela mať samostatný vchod, nesmela byť v miestnosti reštauračného charakteru a musela byť v minimálne 200-metrovej vzdialenosti od autobusového a vlakového nástupišťa a škôl.
Od Nového roku, odkedy je v platnosti novela zákona o lotériách, v sídle Gemera prispôsobili znenie VZN tejto právnej norme. Je zaujímavé, že z vlaňajších asi 80 automatov ich počet klesol na súčasných asi 60. Opačný trend je v Lučenci. Kým vlani tu bolo v prevádzke asi 120 automatov, tento rok ich bude viac ako 170. Za povolenie prevádzkovať jeden automat inkasuje mesto 40 000 korún. Vedúca ekonomického oddelenia na mestskom úrade Eva Balážová hovorí o tzv. párovaní týchto peňazí. V praxi to znamená, že peniaze zo zisku na automatoch adresujú v rozpočte na podporu školstva, kultúry a športu. Aby mladým ľuďom aj takouto formou ponúkali namiesto automatov, ktoré neraz vedú k závislosti, iné formy relaxácie a oddychu.

Nesúhlas s vytvorením Železničnej spoločnosti
Piatok 9. Marec 2001
Hospodárske noviny Bratislava (hn/Alena Gottweisová) - Sociálni partneri sa včera zhodli v desiatich bodoch z pôvodného štrnásťbodového programu Rady sociálnej a hospodárskej dohody (RHSD). Ako informoval vicepremiér Ivan Mikloš, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) ani Konfederácie odborových zväzov (KOZ) nesúhlasia s návrhom zákona o Železničnej spoločnosti. Ide o akciovú spoločnosť, ktorá sa má v rámci reštrukturalizácie vyčleniť zo ŽSR a mala by zabezpečovať využívanie železničných tratí. Podľa I. Mikloša by tým vznikol stav analogický so situáciou v cestnej doprave, kde sa o cestné komunikácie stará štát, preprava na nich je však založená na podnikateľskej báze a uplatňujú sa pri nej viaceré subjekty. Podľa viceprezidenta KOZ Petra Gajdoša však ešte nie je vyjasnené riadenie a financovanie novej spoločnosti, navyše by sa mohol objaviť problém s poskytovaním zliav.
(krátené)

Vedúca úloha jednej zdravotnej poisťovne?
SOBOTA 10. Marec 2001
Národná obrodaKatarína Dzurillová, Bratislava - Návrh ministra zdravotníctva Romana Kováča zlikvidovať pluralitu zdravotných poisťovní sa stretol s nesúhlasom predovšetkým samotných poisťovní, ale aj odborov a zamestnávateľských organizácií. Nesúhlasia s ním ani poslanci parlamentu. Tak opoziční, ako aj koaliční.
‚‚Z hľadiska nášho vstupu do EÚ nepovažujem tento krok za pragmatický. Paletu služieb, ktoré ponúkajú zdravotné poisťovne, je veľmi ťažko zachovať pri jednej poisťovni," uviedol pre Národnú obrodu Juraj Švec (LDÚ).
‚‚Predovšetkým pre samotného občana nie je prijateľná myšlienka existencie iba jednej zdravotnej poisťovne. Sú totiž špecifické povolania, ktoré si vyžadujú špecifickú zdravotnú starostlivosť," skonštatovala Marta Aibeková (HZDS). Ako dodala, ide o železničiarov, vojakov, chemický priemysel a políciu. ‚‚Tieto poisťovne sú k zamestnancom bližšie," uviedla M. Aibeková. Okrem toho, medzi členmi dozorných a správnych rád zdravotných poisťovní sú aj napríklad riaditelia firiem.
‚‚Uvediem fiktívny príklad. Ak je členom správnej rady chemickej zdravotnej poisťovne riaditeľ chemického závodu, tak sám má záujem na tom, aby peniaze išli tam, kam patria.
Teda do poisťovne, a nie niekomu do vrecka," skonštatovala Aibeková. Jedna poisťovňa na trhu by tiež viedla podľa jej slov k pohodlnosti, nemusela by sa snažiť zlepšovať služby pre ľudí.
V návrhu Ministerstva zdravotníctva SR, (MZ) je ešte jeden háčik. Podľa ich predstáv by mala základné zdravotné poistenie poskytovať len jedna poisťovňa - Všeobecná zdravotná poisťovňa. ďalšie zdravotné poisťovne by mohli poskytnúť len doplnkové zdravotné poistenie. Súčasný zákon to však neumožňuje.
Taktiež je otázne, či si naši občania vôbec môžu dovoliť zaplatiť doplnkové zdravotné poistenie. V súčasnosti môže tieto služby poskytovať len jedna komerčná poisťovňa. Za základné kompletné diagnosticko- preventívne vyšetrenie, ktoré nebude trvať týždeň, ale len jeden deň, zaplatíte poisťovni jednorazovo okolo 3 000 Sk.
‚‚Mnoho ľudí ešte stále dá radšej lekárovi úplatok, akoby si vyšetrenie mali vybaviť cez doplnkové poistenie," uviedol pre Národnú obrodu zdroj, ktorý nechce byť menovaný.
A koľko dáte v poisťovni za kúpele? Ceny päťdňových pobytov sa pohybujú od 5- do 10- tisíc Sk. Za tieto peniaze máte zaistenú špeciálnu izbu s televízorom a telefónom, obohatenú stravu a špeciálne liečebné procedúry.
‚‚V súčasnosti si to naši ľudia nemôžu dovoliť, nemajú na to peniaze," skonštatovala M. Aibeková. Ako dodala, o dva-tri roky budú na našom trhu tri poisťovne, ktoré Slovensku úplne postačia.

Na podlahových doskách železničných vozňov zlodeji zarobili takmer 70 tisíc Sk
TASRBratislava 9. marca - Štyroch mužov podozrivých z krádeže podlahových dosiek nákladných železničných vozňov sa podarilo vo štvrtok vypátrať policajtom z oddelenia Železničnej polície (ŽP) Haniska pri Košiciach. Sú nimi Kristián P. (1982), Adam H. (1969), Róbert G. (1980) a Marián K. (1974) z Krompách a Jarovníc, ktorí mali v druhej polovici februára odcudziť z vozňov na stanici v Krompachoch celkom 195 dosiek za 68 640 korún. Peniaze potom použili pre vlastnú potrebu. Podozrivým, ktorí sa k činu priznali, hrozí obvinenie zo spáchania trestného činu krádeže. Krádež vlámaním do staničného bufetu v Kysuckom Novom Meste objasnili vo štvrtok železniční policajti zo Žiliny. Z krádeže sú podozriví dvaja muži, Jozef P. (1972) a Vladimír A. (1969) z Kysuckého Nového Mesta, ktorí si mali v noci z 26. na 27. februára z bufetu odniesť 310 kusov cigariet, 33,5 litra alkoholu a cukrovinky v celkovej sume 28 630 korún. Motívom činu, ku ktorému sa podozriví priznali, bolo získanie financií z predaja odcudzeného tovaru. Príslušníci oddelenia Železničnej polície z Nitry vypátrali vo štvrtok dvojicu chlapcov z Branča vo veku 12 a 13 rokov, ktorí od začiatku septembra do prvej dekády decembra minulého roka šarapatili v úseku trate Ivánka pri Nitre - Branč a v železničnej stanici Ivánka pri Nitre. Chlapci podľa polície ohrozovali bezpečnosť a plynulosť železničnej i cestnej dopravy tým, že celkom osemkrát z koľají odcudzili desať funkčných súčiastok. Išlo predovšetkým o stykové transformátory koľajových obvodov a napájacie transformátory výstražnej signalizácie železničných priecestí. Chlapci sa ku skutkom priznali a podľa ich slov odcudzené veci použili na výrobu vlastných napájacích zdrojov. Železniciam SR tak spôsobili škodu v úhrnnej hodnote 11 500 korún. Vzhľadom na vek páchateľov bol prípad odložený. TASR o prípadoch informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Ľ.Harach: Perspektíva ŽOS Vrútky je v modernizácii železníc
TASRVrútky 9. marca - Perspektívu pre železničné opravovne strojární a. s. ŽOS Vrútky vidí minister hospodárstva SR Ľubomír Harach v nevyhnutnej modernizácii Železníc SR (ŽSR). Keďže ŽSR nie sú solventné a len dlh voči ŽOS sa pohybuje medzi 150 až 250 miliónmi Sk, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR už vypracovalo tri varianty ich modernizácie aj s finančnými modelmi. Ľ. Harach to uviedol počas návštevy v ŽOS v rámci pracovnej cesty v Žilinskom kraji. Spolu s predsedom predstavenstva ŽOS Michalom Moncmanom si potom prezrel výrobu 20 kusov nových elektrických vlakových jednotiek pre Tatranské elektrické železnice. ŽOS získali túto zákazku na základe víťazstva v medzinárodnom tendri. Prvá vlaková jednotka bude mať vo Vysokých Tatrách prezentačnú jazdu už 15. marca 2001, zvyšných 19 jednotiek budú dodávať postupne, jednu mesačne. Minister sa oboznámil tiež s modernizáciou dvojsystémových lokomotív určených pre medzinárodné koridory s rýchlosťou vlakov 160 km/hodinu a výrobou moderných osobných vozňov pre tieto trate. V ŽOS ich doteraz vyrobili 47 kusov. Pracovnú cestu v Žilinskom kraji Ľ. Harach ukončil v Námestove, kde z iniciatívy mesta a podnikateľských subjektov plánujú vybudovať priemyselný park.

Náklady ŽSR na čerpanie energie z náhradných zdrojov dosiahli zatiaľ 584 000 Sk
TASRBratislava 9.marca - Takmer 590 000 Sk dosiahli od odpojenia piatich odberných miest dodatočné náklady Železníc SR (ŽSR), vyplývajúce len z čerpania elektrickej energie z náhradných zdrojov v dôsledku pozastavenie jej dodávky zo strany dvoch regionálnych rozvodných energetických závodov. Denne sa ich hodnota zvyšuje o približne 72 000 Sk. Sedem náhradných zdrojov elektriny však podľa riaditeľa odboru pre prácu s verejnosťou generálneho riaditeľstva ŽSR Miloša Čikovského nie je konštruovaných na nepretržitú prevádzku, ale slúžia na zastúpenie pri výpadku elektrickej energie približne do šiestich hodín. Vzhľadom na ich technický stav a vek sa dajú pri 24-hodinovej prevádzke predpokladať poruchy. Ak nebude možné získať náhradný diel na odstránenie poruchy, môže dôjsť k úplnému odstaveniu odberného miesta. V súvislosti s uvedením náhradných zdrojov elektriny do prevádzky bolo nutné ich zabezpečenie dostatočným množstvom paliva a aktivácia nepretržitej kvalifikovanej obsluhy. Týmto operatívnym riešením však železnice podľa M. Čikovského zabezpečili len napájanie najnutnejšieho a nevyhnutného rozsahu elektrických zariadení. Potreba pokrytia je realizovaná len na 30 %. Keďže tak nie je splnená požiadavka spoľahlivého napájania, možno zaznamenať dopad na plynulosť dopravy. "Dochádza k meškaniu vlakovej dopravy a takisto sa narušuje dôveryhodnosť ŽSR, pokiaľ ide o dodržiavanie záväzkov v medzinárodnej, vnútroštátnej a tranzitnej doprave." dodal Čikovský. Vzniknutá situácia zároveň neumožňuje zabezpečiť kontinuálne, teda predovšetkým večerné napájanie vonkajšieho osvetlenia nástupíšť v železničných staniciach, zabezpečenie prevádzkového ošetrenia hnacích vozidiel, ich údržbu a prehliadku ani odstraňovanie porúch. V súvislosti s celkovými nákladmi súčasného režimu M. Čikovský zdôraznil: "Celkový finančný dopad na odpojenie železníc od elektrickej energie nie je možné vyčísliť, avšak na krytie spotreby energie je potrebných približne 130 až 150 miliónov Sk mesačne.

Tohtoročné plánované investície ŽSR vo výške 8,86 miliardy Sk
TASRBratislava 9.3.2001 - S investíciami 8,857 miliardy Sk počíta tohtoročný podnikateľský plán Železníc SR (ŽSR). Vlastné zdroje predstavujú podľa riaditeľa odboru pre prácu s verejnosťou generálneho riaditeľstva ŽSR Miloša Čikovského 3,2 miliardy Sk.
Z cudzích zdrojov by mali železnice v tomto roku čerpať 5,657 miliardy Sk. Najväčšiu čiastku z tejto sumy predstavuje tretia tranža úveru od Európskej investičnej banky (EIB) vo výške 2,578 miliardy Sk (60 miliónov EUR), ktorá bude poukázaná na účet
ŽSR 16. marca tohto roku. Tieto finančné prostriedky použijú železnice na modernizáciu trate Čadca - Zwardoň, výmennej stanice v Čadci, modernizáciu teleinformačnej siete a výrobu ľahkých motorových súprav. Z predvstupového fondu Európskej únie ISPA poputuje na modernizáciu trate Bratislava - Rača - Šenkvice 1,657 miliardy Sk (38,5 milióna EUR).
Štátny rozpočet garantuje na tento rok na železničnú dopravu 275,6 milióna Sk a na kombinovanú dopravu 60 miliónov Sk, uviedol M. Čikovský a dodal, že ostatné dlhodobé úvery, ktoré budú ŽSR čerpať, predstavujú čiastku 1,086 milióna Sk.

ZSE plánujú odpojiť od elektriny aj trate a budovu generálneho riaditeľstva ŽSR
TASRBratislava 9.marca - Západoslovenské energetické závody (ZSE), š. p. veľmi pravdepodobne odpoja koncom budúceho týždňa v súvislosti s narastajúcimi pohľadávkami voči Železniciam SR (ŽSR), š. p. aj niektoré menej významné trate elektrickej trakcie železníc a uvažujú o prerušení dodávok elektriny aj v budove generálneho riaditeľstva ŽSR. "Nechceme znemožniť dopravu, ale chceme, aby sa ŽSR naučili rozmýšľať, rokovať a platiť," uviedol dnes pre TASR vedúci oddelenia vymáhania pohľadávok ZSE Pavol Siváček. Dlh železníc voči ZSE sa akumuluje od októbra 1999, vo februári tohto roka dosiahol 462 miliónov Sk a narastá o asi 50 miliónov Sk mesačne. ZSE na túto situáciu zatiaľ reagovali odpojením energie v asi 40 prevádzkach ŽSR. Ide o rušňové depá Bratislava východ a Trnava, železničné stanice Bratislava predmestie a Bratislava Vinohrady, časť budovy bratislavskej hlavnej stanice ako aj viaceré objekty na železničnej stanici Východ. Argumenty ŽSR o nedostatku prostriedkov P.Siváček odmietol a poukázal na výšku štátnych záruk na úvery pre železnice v celkovej sume 260 miliónov EUR, udelených v minulom roku. "Namiesto platenia dlhov však ŽSR modernizujú svoj vozový park," zdôraznil P.Siváček. K ZSE sa vo štvrtok pridali aj Stredoslovenské energetické závody (SSE), š. p., ktoré v súvislosti s rastúcimi pohľadávkami voči ŽSR odpojili od elektriny budovu prevádzkového riaditeľstva železníc vo Zvolene. Možnosť odpájania ŽSR od elektriny už avizoval aj tretí rozvodný závod - š. p. Východoslovenské energetické závody (VSE), ktorý však ešte čaká na výsledky dnešných rokovaní ministra hospodárstva SR Ľubomíra Haracha s manažmentom SSE. Celková výška nezaplatených faktúr železníc voči trom regionálnym rozvodným energetickým podnikom vo februári tohto roka predstavovala 1,46 miliardy Sk a každý mesiac narastá približne o 150 miliónov Sk. ZSE dlžili ŽSR vo februári 462 miliónov Sk, VSE 588,7 milióna Sk a SSE 410,5 milióna Sk. Pôvodne navrhnuté riešenie vyrovnania dlhov zo strany Ministerstva hospodárstva (MH) SR sa malo realizovať prostredníctvom plošného "trojzápočtu". Štát by uhradil svoje 10-miliardové (Sk) záväzky voči ŽSR za neuhradené výkony vo verejnom záujme a železnice by následne pristúpili k uspokojeniu pohľadávok troch energetických podnikov, ktoré by potom zaplatili svoje dlhy a. s. Slovenské elektrárne. Ministerstvo financií SR však označilo tento spôsob za nerealizovateľný.

Zvyšovanie cien bez politických nuáns
PIATOK 9. Marec 2001
Národná obrodaKatarína Šelestiaková - Hoci už na porade ekonomických ministrov schválili zvyšovanie regulovaných cien k 1. januáru 2002, vláda sa týmto návrhom ešte nezaoberala. Predchádzať mu musí rokovanie tripartity.
Ako sme už tento týždeň informovali, návrh predpokladá nárast cien pri elektrickej energii pre domácnosti o 10 % a pre podnikateľov o 5 %. Zemný plyn bude drahší o 10 % pre obe skupiny, pre železničnú dopravu vzrastú ceny o 10 % a rovnako aj pre autobusovú dopravu a poštovné. Vyššie položky sa navrhujú pre vodné a stočné, a to o 22,7 %, a nájomné o 35 %. Nájomné sa týka len asi 7 % domácností vo vlastníctve obcí alebo štátu. Ceny tepla by mali vychádzať z vývoja ceny plynu, to znamená nárast približne vo výške 10 %.
Ak vychádzame zo stanoviska tripartity k tohtoročnému zvyšovaniu cien, možno očakávať aj v tomto prípade ich nesúhlas v rámci zvyšovania cien za vodné a stočné. Odborári dali jasne najavo, že podporia len zvýšenie cien v medziach inflácie. Aj to je dôvod, prečo odbory nepodporili tohtoročné februárové zvyšovanie cien. Rast ostatných energií o 10 % v podstate kopíruje očakávanú mieru inflácie. Postoj odborárov pred februárovým rastom cien až tak veľa nezavážil, lebo podľa zvyčajného scenára stačí, ak sa na tripartite prerokuje aspoň dva razy vládny návrh, a hoci s odmietavým stanoviskom, predsa len pokračuje až na rokovanie vlády. A práve vláda má v rukách žolíka, o koľko a kedy sa zvýšia regulované ceny. Časom sa však zmení aj tento zabehaný systém, lebo od 1. mája tohto roku bude úprava regulovaných cien už v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR. Vláda sa tak zbaví ťarchy zodpovednosti za zvyšovanie cien, čím by sa nakoniec aj táto politicky veľmi háklivá téma mohla vlastne odpolitizovať. Ešte v poslednom štádiu sa však predstavitelia SDĽ usilujú aspoň o posledné prihriatie polievočky, keď svojím zamietavým stanoviskom brzdia zákon, ktorý by tieto kompetencie preniesol z vlády na regulačný úrad. O dôvod viac, aby už o cenách nerozhodovali politici, ale odborníci.

Deväť Rumunov prežilo cestu z Paríža do Londýna pod vlakom Eurostar
TASRLondýn/Paríž 4. marca - Deviati čierni pasažieri, ktorí s veľkou dávkou šťastia prežili riskantnú cestu z Paríža do Londýna v úkryte pod rýchlovlakom Eurostar premávajúcim cez tunel pod Lamanšským prielivom, sú utečencami z Rumunska. Ako v sobotu oznámila britská železničná polícia, čierni pasažieri sa skryli do prázdneho priestoru pod jedným z vagónov, určeného pre uskladnenie nákladu a materiálu na údržbu vlaku. Na konečnej stanici Waterloo v Londýne na seba štyria muži a štyri ženy, ktoré so sebou vzali dokonca aj trojročné dievča, upozornili búchaním a krikom. Expresná vlaková súprava mala len o niekoľko minút pokračovať v ceste do Bruselu. Skupina utečencov sa najskôr musela podrobiť zdravotnej prehliadke a potom ju odovzdali do rúk pohraničných úradov. "Takéto niečo sme ešte nezažili," komentovala prípad hovorkyňa spoločnosti Eurotunnel, ktorá vlak prevádzkuje. "Je to zázrak, že sa nikto nezabil," uviedol policajný dôstojník. Úkryt utečencov sa totiž nachádzal len zopár centimetrov nad elektrifikovaným koľajiskom, pričom vlak pri trojhodinovej jazde z Paríža do Londýna dosahuje na území Francúzska rýchlosť až 300 kilometrov za hodinu. Francúzske úrady už začali vyšetrovať, ako sa mohli Rumuni dostať do vlaku Eurostar, ktorý v noci pred odjazdom z Paríža v piatok dopoludnia stál v stráženom depe. Pred vjazdom do tunela pod Lamanšským prielivom mal vlak krátku zastávku v Lille. Podľa správy britského denníka Daily Mail sú dve z mladých čiernych pasažierok v pokročilom štádiu tehotenstva. Rumunských utečencov, ktorí chcú v Británii požiadať o azyl, previezli po lekárskej prehliadke do zberného tábora pri Cambridgi. Zvyšujúci sa počet utečeneckých pokusov podľa vyjadrenia spoločnosti Eurotunnel zabraňuje riadnemu prevádzkovaniu dopravy v tuneli pod Lamanšským prielivom. Každý večer sa na francúzskej strane prielivu v blízkosti terminálu v Calais zhromaždí okolo tisíc ľudí čakajúcich na vhodnú príležitosť k úteku. Utečenci sa často vystavujú nebezpečenstvu najmä vtedy, ak sa pokúšajú bežať pozdĺž celej elektrifikovanej železničnej trate.

Rumunskí utečenci utiekli z britského azylového strediska
TASRLondýn 9. marca - Traja z deviatich rumunských azylantov, ktorý sa minulý piatok dostali do Británie v úkryte pod rýchlovlakom Eurostar premávajúcim cez tunel pod Lamanšským prielivom, utiekli podľa dnešného oznámenia britského ministerstva vnútra z imigračného strediska.
Traja muži zmizli z Oakingtonského zberného tábora blízko Cambridgu v juhovýchodnom Anglicku v stredu večer. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, ako z tábora zo zdravotných dôvodov prepustili zo spomínanej skupiny deviatich utečencov dve tehotné ženy a trojročné dievča.
"Nie je to uzavreté záchytné centrum. Je tam zmiernený režim, ktorý odráža ich postavenie žiadateľov o azyl a nie nelegálnych imigrantov," uviedol hovorca ministerstva vnútra.
Deviati Rumuni len s veľkou dávkou šťastia prežili riskantnú cestu z Paríža do Londýna, keď sa skryli pod jeden z vagónov do prázdneho priestoru medzi kolesami, určeného pre uskladnenie nákladu a materiálu na údržbu vlaku. Úkryt čiernych pasažierov sa nachádzal len zopár centimetrov nad elektrifikovaným koľajiskom, pričom vlak pri trojhodinovej jazde dosahuje na území Francúzska rýchlosť až 300 kilometrov za hodinu.
Stredisko v Oakingtone, postavené za 4,5 milióna libier, poskytuje dočasné ubytovanie až 400 žiadateľom o azyl, pričom k jeho vybaveniu patria okrem nocľahární aj knižnica, reštaurácia či športové zariadenia. Pred tvrdeniami, že centrum nie je bezpečné, ho dnes bránili pracovníci britského ministerstva vnútra. Podľa nich tam už od otvorenia pred rokom bývalo 4000 ľudí, z ktorých však utieklo len 18 osôb.
Ako uviedol britský minister vnútra Jack Straw, traja muži sú teraz považovaní za ilegálnych prisťahovalcov, pričom po zadržaní ich umiestnia do väzby alebo uzavretého záchytného strediska.
Hovorca ministerstva vnútra odmietol komentovať správu denníka Daily Mail o tom, že traja utečenci unikli cez plot až po tom, ako rozbili svoju izbu. Podľa neho nie sú ministerstvu známe žiadne problémy.
Azyl v Británii hľadajú každý mesiac tisíce ľudí. V minulom roku dosiahol počet formálnych žiadostí o azyl v Británii 76.000 - čo je oproti 4000 pred desiatimi rokmi výrazný nárast.

Tragická železničná nehoda vo Veľkej Británii
J. Edwardsová: Z muža sediaceho oproti mne sa valila krv
Štvrtok 1. Marec 2001
Hospodárske noviny AUTOR: Londýn (BBC/CNN/Sky News/bo) - Najmenej trinásť ľudí zahynulo a 70 ďalších bolo zranených (30 z nich vážne), keď včera ráno južne od severoanglického mesta Selby narazil nákladný vlak vezúci cement do rýchlika. K nehode došlo po tom, čo rýchlik idúci rýchlosťou asi 200 kilometrov za hodinu narazil do džípu Land Rover, ktorý pre poľadovicu zišiel z diaľničného nadjazdu a zrútil sa na koľajnice. Šofér automobilu pritom akoby zázrakom vyviazol iba s ľahkým zranením. Ešte pred zrážkou osobného vlaku s nákladným sa zranený vodič neúspešne pokúšal zavolať pomoc, už bolo neskoro. Vlak sa vzápätí vykoľajil, narazil do nákladného vlaku idúceho na vedľajšej koľajnici v opačnom smere. Katastrofické zábery britských televíznych spoločností ukazovali poprevracané vagóny v blízkych poliach, niektorí pasažieri pritom ostali uväznení vo vlaku, ktorý smeroval z Newcastlu do Londýna. Vo vlaku cestovalo vyše 100 pasažierov.
Zranení boli okamžite prevezení do okolitých nemocníc, niektorí sa však nemohli zo zdemolovaného vlaku dostať na slobodu. Hovorca miestnej požiarnej a záchrannej služby niekoľko hodín po nehode pre britskú televíznu stanicu Sky News vyhlásil: „Informovali ma, že zvnútra (vlaku) sa ozývali zvuky. Koncentrujeme sa na záchranu týchto ľudí. Je tam chaos.“ Hovorca tiež informoval, že záchranári tiež počuli plačúcu ženu a mobilné telefóny, ktoré vyzváňali vo vnútri vlaku. Podľa informácií britských médií s odvolaním sa na záchrannú službu však už vo včerajších dopoludňajších hodinách neexistovala nádej, aby niektorí z ľudí uväznených vo vlaku nehodu prežili. Nebolo tiež isté, či sa vo vnútri vlaku nachádzali ešte nejakí ľudia, existovali však obavy, že počet obetí tragického nešťastia ešte vzrastie.
Janine Edwardsová, ktorá cestovala do Londýna, pre britské médiá vyhlásila: „Počula som výskot a krik a svetlá zhasli. Chytila som sa stolíka oproti mne a potom nasledoval strašný náraz. Z muža sediaceho oproti mne striekala krv, zasiahla ho časť okenného rámu, ktorý sa nárazom zdemoloval.“
Na miesto nešťastia pricestoval podpredseda vlády John Prescott, ktorý mal informovať o vyšetrovaní a príčinách nehody britský parlament. Premiér Tony Blair označil zrážku vlakov ako strašnú nehodu, ktorá šokovala celú krajinu. Sústrasť rodinám obetí vyjadrila aj kráľovná Alžbeta II. Opoziční konzervatívci zrušili plánovanú debatu o dopravnej politike vládnych labouristov na pôde Dolnej snemovne, labouristi zasa zrušili stranícke zhromaždenie.

Ministerka financií považuje diskusiu okolo ŽSR za zjednodušenú
TASRŽilina 3.3.2001 - Za zjednodušenú označila ministerka financií SR Brigita Schmögnerová diskusiu o zastavení dodávky elektrickej energie Západoslovenskými energetickými závodmi (ZSE), š. p. pre Železnice SR (ŽSR). Ako ďalej uviedla, Ministerstvo financií (MF) SR vyčlenilo tento rok pre ŽSR na bežné výdavky podľa zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme prostriedky v celkovej výške 4,3 miliardy Sk. Zredukovať preto celú otázku len na nedostatok financovania železníc podľa nej nie je správne.
Ako na druhej strane upresnil riaditeľ odboru pre prácu s verejnosťou generálneho riaditeľstva ŽSR Miloš Čikovský, z celkovej sumy výkonov vo verejnom záujme, objednaných na tento rok štátom, ostáva dodnes neuhradených 2,505 miliardy Sk. V prípade, že nedôjde k vyčleneniu týchto prostriedkov zo štátneho rozpočtu za predpokladu jeho prípadnej novelizácie, budú musieť železnice prijať nové úvery. Tie by však zvýšili objem finančných nákladov, ktoré sú na tento rok kalkulované vo výške 4,52 miliardy Sk. Celková strata z finančných operácií pritom tvorí až 60 % celkovej straty, plánovanej železnicami na tento rok.
B.Schmögnerová dodala, že MF je podľa zákona o štátnom rozpočte pripravené okrem toho poskytnúť železniciam aj ďalšie záruky na úvery. V priebehu tohto roku by tak mohli ŽSR počítať s financiami v objeme 10,5 miliardy Sk od Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Svetovej banky. M. Čikovský zdôraznil, že ich použitie sa predpokladá na reštrukturalizáciu úverového portfólia, investície, rekonštrukciu infraštruktúry a nákup koľajových vozidiel. Hradiť z týchto prostriedkov dlh voči energetickým rozvodným závodom možné nebude
. Na základe zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme dostali ŽSR v roku 1999 zo štátneho rozpočtu 3 miliardy Sk a v roku 2000 takmer 9 miliárd Sk. "Tým sme uhradili aj veľkú časť záväzkov, ktoré štát mal voči ŽSR z predchádzajúcich rokov a osobitne z rokov 1996, 1997 a 1998," konštatovala Schmögnerová.

Rusko chce exportovať plyn do Kórey
3. Marec 2001 SOBOTA
Národná obrodaMonika Voleková Soul, Bratislava - Politicko-ekonomická cesta ruského prezidenta Vladimira Putina v Južnej Kórei a Vietname v dňoch od 27. februára do 1. marca 2001 bola dôkazom, že Moskva chce rozhýbať hospodársku spoluprácu Sibíri so severovýchodnou a juhovýchodnou Áziou. Eminentný záujem má Rusko na prepojení budúcej železnice medzi Južnou Kóreou a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou s ruskou Transsibírskou magistrálou. Skráti sa doprava juhokórejského tovaru do Európy a netreba zabúdať ani na to, že ruské železnice by získali dlhodobého partnera. Na spojenie ruských a kórejských železníc by sa mohli napojiť aj Japonci, ktorí hľadajú rýchlejšiu cestu pre tovar na európsky kontinent.
Prezident Putin a rusko-kórejská zmiešaná komisia pre hospodársku spoluprácu naznačili ďalší smer spolupráce s Južnou Kóreou. Išlo by o výstavbu terminálu pri Soule a plynovodu z ťažobných polí plynu v okolí ruského Irkutska do Ázie. Na výber sú dve možné trasy plynovodu, cez severovýchodnú Čínu alebo cez Mongolsko. Vzdialenosť do hlavného mesta Južnej Kórey bola podľa prvej trasy 5 015 kilometrov a podľa druhej 3 965 kilometrov. Moskva je ochotná výrazne investovať do výstavby plynovodu, ktorý by mohol dopraviť ročne 30 miliárd kubických metrov plynu, zásoby plynu v ťažobnom poli pri Irkutsku sa odhadujú na 2,5 bilióna kubických metrov plynu. Putin podpísal pred dvoma týždňami zákon o rozvoji tejto oblasti s ložiskami plynu.

Sociálna poisťovňa chce predať pohľadávky
3. Marec 2001 SOBOTA
Národná obrodaSociálnej poisťovni, ktorá mesačne vypláca miliardy korún na dôchodky a dávky nemocenského poistenia, jej dlžníci dlhujú neuveriteľných 51 miliárd korún. Mimoriadne nepriaznivé je, že penále z omeškania platieb už prevyšuje dlhy na poistnom.
Medzi najväčších dlžníkov patria Železnice SR, poľnohospodárske družstvá, obchodné spoločnosti a štátne zdravotnícke zariadenia. Napríklad železnice koncom minulého roku dlhovali 5,4 miliardy Sk. Sociálna poisťovňa však v súčasnosti nevyvíja žiadne aktivity, aby si zaplatenie dlhu vynútila. Podobne sa správa aj voči viacerým poľnohospodárskym druž- stvám, lebo mnohé z nich patria v regióne k nosným zamestnávateľom a prípadné exekúcie by ich mohli položiť. Poisťovňa sa to snaží riešiť vystavovaním splátkových kalendárov. Ako sa vyjadril nový riaditeľ poisťovne Miroslav Knitl, zlú situáciu s pohľadávkami sa budú snažiť riešiť ich odpredajom iným subjektom. V súčasnosti sa skúma, či by to bolo v súlade so zákonom. Vývoj stavu pohľadávok Sociálnej poisťovne má jednoznačne vzostupnú tendenciu. Veľa z pohľadávok je v súčasnosti nedobytných, pretože dlžnícke firmy už zanikli.
(gba, Bratislava)

Španielsko zasiahla tento víkend vlna mimoriadne nepriaznivého počasia
TASRMadrid 4. marca - Po mrazoch a hustom snežení zasiahla počas tohto víkendu väčšinu Španielska ďalšia vlna krajne nepriaznivého počasia sprevádzaná silnými dažďami a prudkými búrkami. V Andalúzii na juhu krajiny museli dnes úrady evakuovať do bezpečia viaceré rodiny, ktorých farmy doslova obklopila voda z rozvodnených riek. V meste Andujar poškodil rozvodnený horký potok železničný most tak silno, že úrady následne odstavili až do štvrtka železničnú dopravu medzi Malagou a Algecirasom. Na severe Španielska dnes nánosy nového snehu spôsobili neprejazdnosť viacerých ciest a horských priesmykov. V Pyrenejach vyhlásila horská služba vysoký stupeň lavínového nebezpečenstva. Dve menšie lavíny zablokovali v piatok večer aj priechod priesmykom v južnej časti Pyrenejí, kde zostali stáť autobusy s 80 školákmi. V prístavnom meste Malaga prevrátila búrka sprevádzaná prudkým vetrom do mora dva 250 ton ťažké a takmer 30 metrov vysoké žeriavy. Polícia prístav uzatvorila na niekoľko hodín. V susednom meste Benalmadena sa v dôsledku búrky zrútili dve prázdne kabíny lanovkovej dráhy. Nešťastie si nevyžiadalo žiadne obete, záchranári však museli dopraviť do bezpečia viacerých zahraničných turistov, ktorí sedeli v ostatných kabínach lanovky.

Udupali sedem cestujúcich
TASRJohannesburg 3.3.2001 - Sedem osôb prišlo o život a deväť ďalších utrpelo zranenia v piatok večer vo veľkej tlačenici, ku ktorej došlo na centrálnej železničnej stanici v juhoafrickom Johannesburgu.
Presné príčiny ani okolnosti nešťastia zatiaľ nie sú známe. Prvé výsledky vyšetrovania ukázali, že desiatky cestujúcich sa ponáhľali na nástupište, aby si obsadili čo najlepšie miesta, kým ďalší sa vracali späť z dôvodu uzatvorenia jednej prístupovej brány. Na schodišti vedúcom k perónu následne vznikla tlačenica, v ktorej našli smrť dve deti, tri ženy a dvaja muži, oznámila dnes juhoafrická polícia a železničná spoločnosť Spoornet.
K incidentu prišlo krátko po 18.00 h SEČ na stanici Park Station v centre Johannesburgu a zúčastnilo sa na ňom asi 100 osôb.

Za čo Boh trestá Britániu?
TASRLondýn 1.3.2001 - Stredajšia kolízia nákladného vlaku a rýchlika, ku ktorej došlo v stredu ráno neďaleko mesta Selby v severnom Anglicku, je v poradí už tretím železničným nešťastím za niečo vyše roka a štvrtou tragickou zrážkou na britských železniciach ostatného za tri a pol roka. Independent v tejto súvislosti hovorí dokonca o nejakej vyššej sile, ktorá akoby Britániu za niečo trestala.
Po nezvyčajne tuhej zime, ničivých záplavách a železničnej havárii v Hatfielde, ktorá vyvolala rozhorčenie Angličanov nad úbohým stavom britských železníc, sa ostrovania musia vyrovnať s ďalšou vlakovou tragédiou. Je pravda, že nehodu tentoraz nespôsobili ani problémy signalizačného zariadenia ani prasknuté koľajnice, ako v prvých dvoch prípadoch, priznáva Guardian.
Išlo naozaj o nehodu, ktorá so stavom železníc nemá nič spoločné - napriek tomu by mal byť prípad ďalším varovaním, že Británia musí neodkladne pokračovať v radikálnej rekonštrukcii železničnej dopravy.
Nová tragédia, samozrejme, neprispeje k dôvere cestujúcich v bezpečnosť cestovania železnicami. Mnohí po predchádzajúcich nešťastiach začali do práce dochádzať autom a železnice darmo znižujú cestovné, aby získali zákazníkov späť.
Každý si však musí uvedomiť jednu vec: žiadny dopravný prostriedok nikdy nebude stopercentne bezpečný a niekedy prosto neexistuje očkovanie proti smrteľnému vyčíňaniu náhody, píše Guardian.

Za výbuch pred budovou BBC je zrejme zodpovedná Pravá IRA
TASRLondýn 4. marca - Za dnešný bombový útok na centrálu britskej štátnej rozhlasovej a televíznej stanice BBC v západnom Londýne je pravdepodobne zodpovedná Pravá IRA (Real IRA), radikálne odštiepenecké krídlo Írskej republikánskej armády (IRA). Usudzuje tak britská polícia na základe zašifrovanej hrozby vydanej ešte pred explóziou, ktorej znenie sa dá pripísať práve skupine Pravá IRA. K výbuchu došlo krátko po polnoci miestneho času, keď armádni pyrotechnici začali s diaľkovo riadeným robotom skúmať vozidlo s výbušným zariadením, čím chceli navodiť kontrolované odpálenie trhaviny. Bomba, ktorá podľa odhadov obsahovala vyše sto kilogramov ťažkej trhaviny a zranila jedného pracovníka metra, bola ukrytá v taxíku zaparkovanom pred hlavnou budovou BBC. Pred výbuchom bol personál televíznej stanice z budovy evakuovaný a na krátko bolo prerušené aj vysielanie. Onedlho stanica vysielanie obnovila a začala vysielať podľa krízového plánu. Zranený muž bol zamestnancom londýnskej podzemnej železnice London Underground a výbuch mu spôsobil hlboké rezné rany v dôsledku rozbitého lietajúceho skla. Zraneného robotníka ošetrili na mieste. V sobotu okolo 11.00 hod. miestneho času dostala londýnska nemocnica zašifrované varovanie, v ktorom sa hovorilo, že v opustenom taxíku odstavenom na parkovisku pred centrálou televíznej stanice BBC je ukrytá bomba. Bombu sa podarilo pyrotechnikom zneškodniť a taxík sa pri explózii rozletel na márne kúsky. Lietajúce úlomky zasiahli oblasť v okruhu 150 metrov, rozbili okná na prednom vchode do budovy a znak televízie BBC pri výbuchu odletel. Podľa hovorcu londýnskej polície je dnešný výbuch eskaláciou teroristickej kampane krídla Pravá IRA na území Veľkej Británie. Polícii sa tiež podarilo zistiť, že taxík, v ktorom bola bomba nastražená, bol zakúpený v sobotu ráno v second-handovom predaji v Londýne. Podľa britských médií mohlo byť motívom bombového útoku vysielanie kontroverzného programu BBC o bombovom útoku v severoírskom Omaghu v roku 1998, pri ktorom zahynulo 29 ľudí.

ZSE obnovia dodávku prúdu železniciam až po zaplatení polovice dlžnej sumy
TASRBratislava 1.3.2001 - K obnoveniu dodávky elektrického prúdu zo strany Západoslovenských energetických závodov (ZSE), š.p. pre Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dôjde až po úhrade minimálne polovice sumy, ktorú im železnice dlžia za jej odber. Dlh železníc voči ZSE dosiahol vo februári tohto roku 462 miliónov Sk.
Ďalšou podmienkou opätovného zapojenia viacerých odberných miest k elektrickému prúdu ostáva vypracovanie splátkového kalendára pre železnice. Uviedla to vedúca Odboru obchodu a marketingu ZSE Iveta Filová a dodala, že dlh železníc sa začal akumulovať počnúc októbrom 1999, kedy štátny podnik prestal za odber elektrickej energie platiť. Vypnutie prúdu bolo podľa I. Filovej avizované železniciam v dvojtýždňovom predstihu. Riaditeľ Odboru pre prácu s verejnosťou Generálneho riaditeľstva ŽSR Miloš Čikovský v tejto súvislosti uviedol, že k zaplateniu dlhu dôjde až keď budú železnice na tento účel disponovať dostatočnými zdrojmi.
Celková výška nezaplatených faktúr voči trom regionálnym rozvodným energetickým podnikom bola vo februári 1,46 miliardy Sk a každým mesiacom narastá približne o 150 miliónov Sk. Okrem dlhu voči ZSE dlžia železnice 588,7 milióna Sk Východoslovenským energetickým závodom (VSE) a 410,5 miliónov Sk Stredoslovenským energetickým závodom (SSE). Ako však potvrdil vedúci Oddelenia pre styk s verejnosťou SSE Pavel Müller stredoslovenský energetický rozvodný podnik v blízkej budúcnosti nehodlá pristúpiť k podobnému kroku ako ZSE, nakoľko veria v úspešnosť rokovaní so železnicami. Obdobná situácia je podľa M. Čikovského aj s VSE.
Pôvodne navrhnuté riešenie problému vyrovnania dlhov, malo byť realizované prostredníctvom plošného trojzápočtu. Štát by uhradil svoje 10 miliardové záväzky voči ŽSR za neuhradené výkony vo verejnom záujme a tie by následne pristúpili k uspokojeniu pohľadávok voči trom energetickým podnikom. Podľa Ministerstva financií SR je však tento spôsob nerealizovateľný.
Dlh železníc voči energetikom tak aj naďalej ostal nevyriešený, na čo dnes reagovali ZSE odpojením energie vo viacerých prevádzkach ŽSR. Ide o rušňové depá Bratislava východ a Trnava, železničné stanice Bratislava predmestie a Bratislava Vinohrady, časť budovy bratislavskej hlavnej stanice ako aj viaceré objekty na železničnej stanici Východ. K prerušeniu železničnej prevádzky nedošlo, keďže energetici neprerušili dodávku elektrického prúdu pre napájacie stanice trakčného vedenia.

Železnice sú bezodná diera
PÝTAME SA Jána Jasovského, exministra dopravy
PIATOK 2. Marec 2001
Národná obrodaHrozí železniciam po včerajšom skôr symbolickom vypnutí prúdu, že pri neriešení finančných otázok medzi ŽSR a veriteľmi reálne prestanú jazdiť vlaky?
- Je to paradoxná situácia, keby nejazdili vlaky, železnice by neprepravovali uhlie energetickým závodom. Situácia s neuhrádzaním platieb je však naozaj napätá. Mesačne narastá dlh o vyše 150 mil. korún. Ako vidieť, chýbajú systémové riešenia. ŽSR sú bezodná diera, kde sa platby za tzv. ekonomicky oprávnené náklady strácajú bez
adekvátneho efektu. Svedčí o tom dosiaľ nerealizovaná transformácia železníc.
(sel, Bratislava)

Každý dlhuje každému
Štyridsať železničných prevádzok bez elektrickej energie
PravdaMAROŠ SÝKORA - Západoslovenské energetické závody (ZSE) prerušili dodávku elektrickej energie Železniciam SR.
Ekonomický riaditeľ ZSE Anton Hlavatý pre PRAVDU povedal, že energetici pristúpili k tomuto kroku kvôli neochote železníc rokovať o riešení dlhu voči ZSE. Ten presahuje 500 mil. Sk. "Železnice ostanú odpojené, kým sa nenájde riešenie. Nie je možné, aby sme ich zapojili už v piatok," povedal. Hovorca ŽSR Miloš Čikovský informoval, že bez prúdu je vyše 40 pracovísk. K odpojeniu dodávky trakčného vedenia neprišlo. "Našťastie postup energetikov je korektný a vopred nás upozornili, ktoré prevádzky odpoja. To, čo sme ich požiadali, aby nevypínali, nevypli," povedal. Riešenie situácie podľa neho závisí od toho, kedy ministerstvo financií uvoľní pre železnice prostriedky. Ministerka Brigita Schmögnerová konštatovala, že rezort ich uvoľňuje v súlade so štátnym rozpočtom. Navýšenie výdavkov pre železnice podľa nej neprichádza do úvahy. Ministerstvo pritom od ŽSR ešte nedostalo návrh zmluvy o úhrade výdavkov za výkony vo verejnom záujme na rok 2001. Keďže vláda sa zaviazala do roku 2005 uhradiť železniciam za výkony vo verejnom záujme za roky 1994 až 1997 spolu 10 mld. Sk, minister dopravy Jozef Macejko prišiel s nápadom získať pre ŽSR syndikovaný úver v rovnakej výške. Zatiaľ však nie je vyriešená otázka úhrady finančných nákladov.

Železnice bez prúdu
Energetici vyvíjajú tlak na zaplatenie dlhov za elektrinu
PravdaMAROŠ SÝKORA, PETER GOLIAŠ - Energetické rozvodné závody dnes pravdepodobne odpoja zariadenia Železníc Slovenskej republiky od dodávok elektrickej energie.
Minister hospodárstva Ľubomír Harach PRAVDE potvrdil túto informáciu. "Navrhoval som im (energetickým závodom - pozn. red.), aby ešte pár dní počkali. Podľa mojich informácií sú však odhodlaní odpojiť Železnice od 1. marca. Požiadal som ich preto, aby Železniciam aspoň neodpájali trakčné vedenia, ale obmedzili sa na obslužné zariadenia," povedal minister hospodárstva. "A čo majú robiť?" reagoval na otázku PRAVDY, či teda energetici majú ministrov súhlas na tento krok. "Železniciam chýba desať miliárd a energetici to majú zaplatiť?" dôvodil.
Plánovaný postup je výsledkom zatiaľ neúspešných rokovaní o vyriešení dlhu ŽSR voči regionálnym rozvodným závodom (Západoslovenské, Stredoslovenské a Východoslovenské energetické závody). Ministerstvo dopravy navrhlo riešiť časť tohto dlhu prostredníctvom plošného zápočtu. Štát totiž dlhuje železniciam za výkony vo verejnom záujme, ŽSR dlhujú energetickým rozvodným závodom za dodávky elektrickej energie, tie zase Slovenským elektrárňam a elektrárne by mali odviesť štátu určité prostriedky za deblokované energonosiče. Ako sa však včera pre PRAVDU vyjadril štátny tajomník ministerstva financií Vladimil Podstránsky, tento spôsob je nerealizovateľný. Ako dodal, Železnice chceli podobným spôsobom riešiť aj zadlženosť voči poisťovniam, ale ani v tomto prípade nebude navrhovaná cesta schodná.

Garancia na úvery
Štát sa železniciam zaručí za 10,5 mld. Sk dlhu
PravdaBRATISLAVA, SITA - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) by mali v priebehu roka 2001 dostať štátne záruky na úvery vo výške 10,5 mld. Sk.
Úvery budú železnice podľa plánu čerpať od Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a časť aj od Svetovej banky. Povedal to štatutárny zástupca generálneho riaditeľa ŽSR a námestník pre technický rozvoj Ladislav Saxa. Takto získané finančné prostriedky použijú železnice na ďalšiu reštrukturalizáciu úverového portfólia, investičné akcie, rekonštrukciu dopravnej cesty, kúpu koľajových vozidiel a na projektovanie a prípravu ďalších stavieb, ako aj napríklad na rekonštrukciu celého koľajiska v Čiernej nad Tisou a výmenu mosta cez Bodrog.
K 31. decembru 2000 dosiahla zadlženosť železníc výšku 41,3 mld. Sk, pričom bankové úvery dosahujú 22 mld. Sk. Najväčšiu časť úverov tvoria zahraničné úvery so štátnou zárukou, z toho dva v objeme 136,2 mil. USD a tri v objeme 445 mil. EUR.

Zjazdovka nad Lomnicou v rukách železníc
Cenová výhoda
PravdaPo prvý raz v tohtoročnej zimnej sezóne mohli vyznávači lyžovania vo štvrtok vyskúšať zjazdovku v Lomnickom sedle.
Posledné sneženie aj tam vytvorilo takmer dvoma metrami nového snehu dobré podmienky. Lyžovačka v Lomnickom sedle má v tomto roku aj nové špecifikum. Tatranské lanové dráhy Železníc SR sa po niekoľkých rokoch rokovaní stali správcami zjazdovky a prevádzkovateľmi sedačkovej lanovky. Tú odkúpili formou lízingu od 1. tatranskej, a. s., a po splatení by sa mali stať jej majiteľom. Zmena podľa slov riaditeľa TLD Dušana Slavkovského prinesie lyžiarom predovšetkým výhodnejšie cenové podmienky. Ešte v minulom roku museli za lyžovačku na vyhľadávanom svahu platiť dvakrát. Najprv železniciam za kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a potom ešte aj prevádzkovateľovi sedačkovej lanovky za lyžiarsky lístok. Od tohtoročnej sezóny platí na celú šesťkilometrovú trasu jeden lístok, ktorého cena sa nevymyká priemeru v ostatných tatranských strediskách.
VYSOKÉ TATRY, ič

Londýn opäť cieľom teroristov
Výbuch pri televízii
PONDELOK 5. marec 2001
PravdaSALLY JONESOVÁ, Londýn - V noci na nedeľu vybuchla pred televíznym centrom britskej stanice BBC bomba.
K explózii došlo v nedeľu 30 minút po polnoci miestneho času pred televíznym centrom BBC v západolondýnskej štvrti Shepherdś Bush. Stalo sa to počas pokusu pyrotechnikov zneškodniť nálož uloženú v taxíku pred budovou, na ktorú upozornil anonymný telefonát. Hodinu pred explóziou dostala jedna londýnska nemocnica a istá charitatívna organizácia kódovanú výstrahu. Bolo pri nej použité rovnaké heslo ako minulý rok, keď sa v západolondýnskej štvrti Ealing našla bomba nastražená pri železničnej trati. Polícia preto z tohto najnovšieho útoku podozrieva odštiepeneckú polovojenskú skupinu Skutočná IRA (Real IRA).
Podľa šéfa protiteroristického oddelenia Scotland Yardu Alana Frya ide o vystupňovanie teroristických aktivít írskych republikánov na území Británie. "Od Vianoc počítame s tým, že britská pevnina a najmä Londýn budú cieľom teroristických aktivít," konštatoval Fry. V prípade nedeľňajšieho incidentu pred BBC išlo o vysokovýbušnú nálož. Obrovskú detonáciu bolo cítiť v okruhu pol kilometra, úlomky a trosky rozmetalo do vzdialenosti 150 metrov a podľa očitých svedkov oblohu ožiarilo intenzívne svetlo podobné ohňostroju. Pri výbuchu bol letiacimi črepmi zranený jeden pracovník londýnskeho metra, menšie škody vznikli aj na budove televízie. Zamestnanci a obyvatelia v oblasti boli predtým evakuovaní. Vysielanie však prerušené nebolo. Ide o prvý útok podobného druhu na BBC, ktorá je najväčšou rozhlasovou a televíznou inštitúciou v Británii.
V rovnakej lokalite ako včera vybuchla pred budovou kasární britskej armády malá nálož aj minulý mesiac. Jeden z kadetov (14) pritom prišiel o oko a ruku. Tieto dva prípady však podľa polície nemusia súvisieť. Skupine Skutočná IRA sa pripisuje zodpovednosť aj za výbuch na moste vo štvrti Hammersmith na západe Londýna v júni minulého roka. V júli nasledovala bomba uložená pri železnici v západolondýnskom Ealingu. Dosiaľ najvážnejší útok sa odohral v septembri minulého roka, keď pravdepodobne írski republikánski teroristi odpálili raketu na sídlo britskej rozviedky MI6. Polícia v súvislosti so včerajším bombovým útokom vyzvala Londýnčanov, aby boli ostražití.
K tomuto všetkému dochádza, keď je Británia už tretí týždeň paralyzovaná epidémiou slintačky a krívačky hospodárskych zvierat. Minulý týždeň zase došlo k zrážke vlakov, pri ktorej zahynulo najmenej desať ľudí. Na severe Anglicka a v Škótsku predtým niekoľko dní život komplikovala snehová kalamita. Preto sa zdá, že na Britániu sa v súčasnosti valí jedna pohroma za druhou a verejnosť sa s obavami pýta, čo bude ešte nasledovať.

Rozpory stále pretrvávajú
Nezávislý regulačný úrad zrejme nevznikne ani k 1. máju
STREDA 7. marec 2001
PravdaPETER GOLIAŠ - Nezávislý úrad pre reguláciu sieťových odvetví mal pôvodne vzniknúť na začiatku roka, svoju činnosť však zrejme nebude vykonávať ani od 1. mája.
Hlavné dôvody oneskorenia sú dva. Prvý spočíva v požiadavke rezortu financií na prechodné obdobie, v ktorom úrad prevezme od ministerstiev právomoci na reguláciu jednotlivých cien. Táto žiadosť súvisí s obavami o ich náhle zvýšenie, čo by sa nezaobišlo bez sociálnych dosahov. Rezort hospodárstva naproti tomu tvrdí, že ak úrad nebude môcť ihneď nezávisle určovať maximálne ceny, spochybní sa samotný zmysel jeho existencie.
Druhým rozporom je spôsob financovania úradu, na čo už vlani v novembri upozornila Legislatívna rada vlády SR. Podľa nej by úrad nemal byť financovaný z tržieb regulovaných subjektov, ale zo štátneho rozpočtu. Túto požiadavku odôvodňuje skutočnosťou, že príspevková organizácia nemôže byť orgánom štátnej správy, ako to v prípade nezávislého úradu predpokladá návrh zákona. Ministerstvo hospodárstva ako jeho predkladateľ s touto výhradou nesúhlasí, napojenie úradu na štátny rozpočet navyše považuje za obmedzenie jeho nezávislosti. Pre tieto rozpory bol návrh zákona o regulácii sieťových odvetví už dva razy stiahnutý z rokovania vlády. Ako pre PRAVDU povedal hovorca ministra hospodárstva Peter Benčurik, vzhľadom na prebiehajúce konzultácie medzi ministrami návrh zrejme nebude prerokovaný na marcovej schôdzi Národnej rady SR. Termín účinnosti zákona od 1. mája sa tak pravdepodobne nepodarí splniť.
Výhrady k právnej norme nemalo len ministerstvo financií, ale aj rezort pôdohospodárstva a rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií. Nezávislý úrad mal totiž v druhom roku činnosti začať regulovať aj telekomunikačné siete a neskôr tiež ropné, vodné a železničné siete. V prípade telekomunikácií vznikla otázka, čo s fungujúcim Telekomunikačným úradom, v ostatných prípadoch chýbala príslušná sektorová legislatíva. Predkladateľ nakoniec reguláciu týchto odvetví z návrhu zákona vypustil, činnosť nezávislého úradu sa tak bude orientovať iba na rozvodné siete elektrickej energie, zemného plynu a tepla. Tieto odvetvia prechádzajú v súčasnosti rozsiahlou transformáciou a prípravou na privatizáciu, otázka regulácie preto má význam i z pohľadu záujmu potenciálnych investorov.
Maximálne ceny tovarov a služieb môže úrad určiť až po vykonaní analýzy ekonomickej oprávnenosti nákladov podnikov, čo bude jedna z jeho prvých aktivít. Okrem regulácie cien bude mať v kompetencii aj udeľovanie pokút, vydávanie licencií na podnikanie, rozhodovanie o prístupe do sietí a vydávanie súhlasu na výstavbu, rekonštrukciu či zrušenie objektov slúžiacich na vykonávanie regulovaných činností.

Taxík do nemocnice
UTOROK 6. marec 2001
PravdaOĽGA PREKOPOVÁ - Babenka, darmo mi tu nadávate. Nemôžem vám napísať sanitku. Nie ste ležiaci pacient. Tuto to máte čierne na bielom. Na cievy poisťovňa vozidlo nepreplatí. Budem to cálovať ja? Zavolajte si Joža. Je nezamestnaný, nech vás odvezie. Však je to do novozámockej nemocnice slabých 12 kilometrov.
"Jožo nemá na benzín. A ja si budem platiť taxík z penzie? Celý život som robila ako mula. Nohy mám opuchnuté ako krhly, rozhnisané. Toto je spravodlivosť?"
Nervózny chlap v bielom plášti vyťahuje z ošúchanej skrinky hromady papierov. "Babenka, pozrite. Formulár za formulárom. Hore rozhodnú, a obvoďák musí prikývnuť. Pacienti hrešia od rána do večera. A čo ja? Od februára platia na sanitky prísne obmedzenia. Len akútne prípady." Starká si zatiahne ručník. "Nech to šľak trafí. Pôjdem autobusom." Odkrivká.
"No vidíte. A takto je to skoro denne," krčí plecami lekár, ktorý si neželá byť menovaný. "Moje svedomie hovorí jedno a obmedzenia druhé. Pritom o sanitke uvažujem len v nevyhnutných prípadoch. O šetrení sa mi už aj sníva."
Nedávno sa stal na juhu prípad, že mamička s novorodeniatkom, označená po pôrode za zdravú, musela odísť na železničnú stanicu taxíkom a odtiaľ takmer 90 kilometrov vlakom. Podľa usmernenia z ministerstva zdravotníctva nemala nárok na zdravotné vozidlo.
"Minister Kováč túto otázku minulý týždeň pri návšteve novozámockej NsP vysvetľoval okrem iného negatívnymi dosahmi kompenzácií pre ťažko zdravotne postihnutých zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Neraz sa vraj stalo, že telesne hendikepovaní, ktorým štát prispel na autá veľkými sumami a tromi tisíckami mesačne na benzín, si aj tak na kontrolu do Bratislavy zapýtali sanitku. Lekár im ju musel dať kvôli stupňu postihnutia. Na druhej strane tí, čo odvoz nevyhnutne potrebovali, ju nedostali," konštatuje riaditeľ NsP MUDr. Marián Karvaj.

Dvesto obcí pod vodou
Záplavy na Zakarpatskej Ukrajine
ŠTVRTOK 8. marec 2001
PravdaMARTIN BENKO, Kyjev - Ešte v stredu predpoludním boli dve stovky obcí v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny pod vodou. Počet evakuovaných sa však zvýšil na viac ako 11-tisíc osôb.
Vpriebehu stredy stúpol tento počet o polovicu, rovnako ako počet zaplavených domov - na takmer 13-tisíc. O zhoršujúcej sa povodňovej situácii v Zakarpatsku svedčia aj informácie z Čopu pri hraniciach so Slovenskom a Maďarskom. Zo severu ho obteká Latorica a z juhu Tisa. Výška hladiny Tisy, tejto najväčšej rieky v oblasti, dosiahla pri meste 1 222 cm a priblížila sa k historickému maximu 1 326 cm. Podľa predpovedí na noc zo stredy na štvrtok by mala ďalej stúpať až na rekordných a nebezpečných 1 400 cm. Latorica pri Čope už prekonala svoj vrchol o štyri centimetre, keď sa voda zdvihla na 750 cm. Očakáva sa však jej ďalší vzostup na 775 cm.
Ministerstvo pre mimoriadne situácie informovalo, že pre záplavy boli prerušené dodávky elektrickej energie do 92 obcí. Mimo prevádzky sú aj úseky ciest v dĺžke 50 km i časť železničnej trate. Pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy obyvateľstvu pomáha vyše 300 000 záchranárov s pomocou 900 kusov techniky. Čiastočné záplavy postihli aj Ľvovskú a Ivanofrankovskú oblasť.
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny sa obrátilo na iné krajiny a medzinárodné organizácie so žiadosťou o humanitárnu a technickú pomoc pre záplavou postihnutých obyvateľov Zakarpatska. Maďarsko reagovalo ako prvé, hoci musí riešiť rovnaký problém.

Železnice pod nútenú správu?
Utorok 6. Marec 2001
Hospodárske noviny Danuša Dragulová-Faktorová - Štyridsať pracovísk Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) ostalo minulý týždeň bez prúdu. Vypli ich energetické závody – jednoducho preto, že železnice neplatia za odoberanú elektrickú energiu. To samo osebe nie je koreňom problému, hoci nie každodenná situácia možno trochu pritiahla záujem verejnosti.
Problém je v neúnosnej ekonomickej situácii ŽSR a v tom, že ju dosiaľ nikto systémovo nevyriešil. Dlh podniku sa každý mesiac zvyšuje o 150 mil. korún a „nalievanie“ úverov len odhadzuje horúci zemiak vždy o trochu ďalej.
Ministerka financií Brigita Schmögnerová v tejto situácii vyjadrila údiv nad tým, že jeden štátny podnik sa takto správa k inému štátnemu podniku. Ak by sa tak vyjadril politik typu Jána Ľuptáka, nebolo by to hodné pozastavenia sa. Ak to však vyjde z úst takej autoritatívnej osobnosti, akou je minister rezortu financií, je to prinajmenej – čudné. Ak sa totiž zamatovou revolúciou niečo búralo, tak to boli v prvom rade neprirodzené – deformované ekonomické vzťahy. Teda také, ktoré nie sú schopné prežitia bez umelých zásahov. Ťažko ich teda vzývať v súčasnosti.
V tom však nie je problém. Veď aj majster tesár sa môže utnúť a vyjadrenie je len vyjadrenie. Jadro problému je v inom. Ekonomika železníc sa rúti dolu z kopca čoraz väčšou rýchlosťou. Pritom však nikto – a treba zdôrazniť, že naozaj nikto – sa neodváži stopercentne odhadnúť, kde a ako sa jej cesta skončí. Diskusie o splátkových kalendároch sú len smiešnou fraškou v „systéme” nesystémových prešľapovaní. I tak každý vie, že železnice svoje dlhy nikdy nesplatia. Nemajú na to. Východiskom, ku ktorému sa upierajú zraky, by mala byť transformácia tohto najväčšieho slovenského podniku.
Ťažko povedať, či by sa našiel niekto, kto by strčil vlastné ruky do ohňa za to, že transformácia bude tým zázračným prútom, ktorý vyvedie železnice z tmy na svetlo. Je to však jediný možný smer. No nástup naň sa nebezpečne odďaľuje. Ešte vlani spomínaný termín mal byť najprv január 2001, no aj 1. apríl sa už odložil predbežne na 1. júl. Nevyhnutné je však schválenie novej legislatívy v parlamente. Ak by bolo problematické, je ohrozený aj tento dátum. Jeden z posledných možných, keď sa ešte čosi dá urobiť. V roku volieb už ťažko... Pritom aj laik vie, že každý iný podnik by už stál na prahu bankrotu. Smerujúci k tomu najčernejšiemu variantu z možných ciest. Iný podnik by bol ,,zrelý” prejsť pod nútenú správu. To akiste len do volieb. A po nich by potom bolo možné čakať to najväčšie zemetrasenie, aké si len človek vôbec dokáže predstaviť...
Ekonomika železníc sa rúti dolu z kopca čoraz väčšou rýchlosťou. Pritom však nikto – a treba zdôrazniť, že naozaj nikto – sa neodváži stopercentne odhadnúť, kde a ako sa jej cesta skončí. Diskusie o splátkových kalendároch sú len smiešnou fraškou v „systéme” nesystémových prešľapovaní. I tak každý vie, že železnice svoje dlhy nikdy nesplatia. Nemajú na to. Východiskom, ku ktorému sa upierajú zraky, by mala byť transformácia tohto najväčšieho slovenského podniku.

My vlaky, oni limuzíny?
6. Marec 2001 UTOROK
Národná obrodaKatarína Šelestiaková - Keď to nejde po dobrom, tak to pôjde po zlom. Zrejme takto dajako si povedali veritelia železníc, ktorí im od minulého týždňa nedodávajú elektrinu. Konkrétne Západoslovenské energetické závody prerušili dodávku elektrického prúdu. Navonok síce nepríjemná záležitosť, vlaky však jazdili, a tak nedošlo k tomu najhoršiemu.
Polmiliardový dlh železníc síce oprávňuje veriteľa na taký počin, na druhej strane však laxné správanie sa vedenia železníc vedie k otázke, či nejde len o taktický krok. Energetici totiž neprerušili dodávku elektrického prúdu pre napájacie stanice trakčného vedenia, ich postoj je tak skôr hrozbou, ktorá medializovaním celej akcie nahráva práve železniciam. Štát im totiž dlhuje nemalé sumy za neuhradené výkony vo verejnom záujme. Len z tohtoročného objemu štátnej objednávky ostáva neuhradených 2,5 mld korún. Upozorniť na vládny prísľub
prostredníctvom hrozby, že prestanú jazdiť vlaky, je síce zrejmým nátlakom, ale ako je známe, účel svätí prostriedky. Až natoľko, že sa pritom zabúda na to podstatné, ako a či vôbec badať, že sa za viac ako dva roky uskutočnila toľko sľubovaná reštrukturalizácia železníc. Klišé „o bezodnej diere“, ktoré sa zväčša používa na rezort zdravotníctva, žiaľ, platí aj v tomto prípade. Platby štátu za tzv. ekonomicky oprávnené náklady, sa už niekoľko rokov strácajú bez adekvátneho efektu. Prezamestnanosť je balvan, ktorý za sebou vláči jedno vedenie železníc k druhému. A paradoxne podnik, ktorý má niekoľkomiliardové straty, nemá problémy s „kvalitným“ vozovým parkom pre svoje vedenie. Posledne menovaný nie je problém len vedenia železníc, ale väčšiny slovenských podnikov. Zabúda sa na to staré, že prikrývať sa treba len takou perinou, na akú máme.
Vráťme sa ešte k energetikom. Je známe, že keby nejazdili vlaky, železnice by neprepravovali uhlie energetickým závodom. Žeby o tom energetici nevedeli? Ako vidno, chýbajú tu systémové riešenia. Ak železnice nemajú peniaze na zaplatenie dlhov, a naozaj im hrozí vypnutie vlakov, mali by sa predovšetkým zamyslieť nad tým, kde sa dá ako škrtiť. Lebo veľkopanské maniere vedenia železníc nezískavajú na sympatiách ani u širokej verejnosti, ktorá od februára opäť siaha hlbšie do peňaženky na drahšie cestovné...

Globalizácia núti hľadať nových silných partnerov s cieľom modernizovať
HN hovoria s prezidentom AZZZ a generálnym riaditeľom Chemosvitu Michalom Ľachom
Streda 7. Marec 2001
Hospodárske noviny Svit, Bratislava (hn/Michal Berko) - Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov, generálny riaditeľ Chemosvitu vo Svite Michal Ľach je dnes už o niečo spokojnejší. Stretli sme sa v jeho pracovni, z ktorej je pekný výhľad na tatranské štíty. Nad pracovným stolom na stene sú fotografie tých, ktorí riadili fabriku od čias jej založenia Tomášom Baťom. Naša „baťovská tradícia sa tu stále zachováva – každý rok sem prichádzajú tí, ktorí v tejto fabrike pracovali a vyrástli na baťovskej tradícii. Je ich viac než 300 a je to vždy malá slávnosť pre nás všetkých.“ Zamyslí sa a vážne dodá, že po ťažkých rokoch po novembri ´89, keď hrozilo, že fabrika nebude mať trhy – sa situácia zmenila. „Problémy, s ktorými sme sa museli vtedy vyrovnať nemal ani jeden z mojich predchodcov v tejto fabrike...“ A tak sme začali náš rozhovor otázkou:
Aký je hospodársky výsledok fabriky za uplynulý rok?
– Keď porovnám medziročné výsledky od januára 2000 do januára 2001, išli sme s predajom našich produktov hore, čo je pre nás malým prekvapením. Staviame na dobrom základe, ktorý sme dosiahli ešte v treťom a štvrtom kvartáli minulého roka. Vo výrobe syntetického vlákna na báze polypropylénu, bol predaj stabilizovaný a minulý rok bol celkom úspešný. V neveľkých kapacitách zamestnávame 400 pracovníkov a situácia je stabilizovaná. Pokiaľ ide o našu strojársku výrobu, s tou máme najväčšie problémy. Dnes v nej pracuje 420 ľudí, stav bol trochu vyšší, postupne sme ho museli znižovať. Po ťažkých rokoch, keď sme pre zamestnancov nemali prakticky prácu, keď sme zvažovali, či túto výrobu celkom nezastavíme, sa však situácia podstatne mení. Podarilo sa nám nájsť zákazníkov, hlavne v Nemecku.
...o aký druh strojárskej výroby a technológie ide?
– My máme metalurgiu, vyrábame oceľoliatinu a realizujeme z nej dosť veľké objednávky pre železnice, na brzdové špalíky. Máme obrábacie dielne, kde robíme rôzne dielce pre textilný, polygrafický a chemický priemysel do Nemecka. Zatiaľ to boli len malé zákazky, ale po vyše ročných testovacích aktivitách dostávame dnes opakované zákazky. Na ilustráciu: v minulom roku sme mali v obrábacích dielňach produkciu okolo 8 až 9 miliónov korún mesačne, dnes máme 20 mil. V metalurgii nám stúpol objem objednávok zo 4 mil. na 6,5 mil. korún. Teraz chceme naopak modernizovať, ale je nedostatok ľudí, v klasických strojárskych profesiách – sústružník, frézar, horizontár...
Kde sú, čo sa stratili, veď len z VSS Košice, prípadne z iných závodov by ich tu malo byť dosť...
– Rozišli sa, pretože strojárstvo ako celok na Slovensku za uplynulých desať rokov upadlo a učilištia prakticky prestali fungovať. Dnes máte odborné učilištia, ktoré vychovávajú len špecialistov pre marketing, colných deklarantov a pod. Robíme kroky pre to, aby sme to zmenili, ale to nejaký čas potrvá.
O vás je známe, že ste neodišli z ruského a ukrajinského trhu...
– Áno, je známe, že máme aktivity na Ukrajine. Môžem dnes s radosťou povedať, že aj tam sa nám už darí. Investície, ktoré sme tam vložili, sa vracajú, a čo je dôležité, dotiahli sme tam aj fínskeho partnera, s ktorým vyrábame rovnaký produkt ako vo Svite – to znamená elektrofólie. Máme rozdelené naše aktivity, ale konkurencia v každej oblasti je už vysoká. Sú vysoké nároky na kvalitu, flexibilnosť, krátke dodacie lehoty – už aj na Ukrajine. Myslím si, že naše rozhodnutie z roku 1996, keď sme podpísali zmluvu s Fondom národného majetku Ukrajiny, byť na Ukrajine, bolo správne. Malo to svoje úskalia, problémy, riziká... Dnes sme už úspešná firma v regióne.
Koľko tam máte ľudí...
– Je tam zamestnaných 400 ľudí. Z pôvodne jednej sú to dnes už tri dcérske firmy. Pôvodne bola jedna na plastové výrobky, ktorá sa zastavila ešte pred privatizáciou, lebo ich nebolo kde predať. Bola to špeciálna výroba. Dnes výrobu tiež oživujeme inými výrobkami, pre spotrebný priemysel. Druhá firma je zameraná na výrobu obalových fólií, je to také menšie dvojča. V tretej je výroba elektrofólií, ktorá má po modernizácii dokonca ešte vyššiu úroveň než naša. Je to spoločný podnik.
Financujete to vy?
– Financovali sme to spočiatku my, dnes už postupujeme spolu s nimi napriek tomu, že dostupnosť úverov na Ukrajine bola a je dosť zložitá a náklady na stavby boli a sú stále veľmi drahé.
Vstúpili ste na Ukrajine aj do privatizačného procesu?
– My sme firmu sprivatizovali, máme v nej absolútnu majoritu. Pokiaľ ide o pracovníkov, vzťahy v rámci regiónu voči mestu a oblasti sú na dobrej úrovni. Našli sme si parketu, vo vedeniach sú tam domáci manažéri, máme tam jedného nášho človeka, ktorý s nimi spolupracuje, dozerá, navrhuje riešenia. Pravidelne tam chodíme aj my každý mesiac. Aj keď ešte stále nie je Ukrajina to, na čo má možnosti, som presvedčený, že to bol správny krok a rozhodnutie. Som presvedčený, že v priebehu dvoch – troch rokov bude o ňu mimoriadny záujem, najmä ak sa ešte viac politicky stabilizuje. Pôjdu tam aj ďalší zahraniční investori, sú tam náznaky, že veľké nadnárodné spoločnosti v oblasti chémie a potravinárske spoločnosti už majú záujem...
Ako by ste označili teda vašu súčasnú pozíciu na trhu nielen smerom na východ, ale aj na západ ?
– Tri štvrtiny našej produkcie fólií idú na vývoz do Česka, Poľska, Nemecka, Holandska, Škandinávie a za posledné roky nám prudko stúpa predaj do Ruska, Pobaltských krajín a na Ukrajinu, štvrtinu predávame na Slovensku. Rusko pripravuje zavedenie určitých opatrení na ochranu svojho trhu a hrozí nám, že sa naše dodávky budú predražovať. Uvažujeme preto aj o kooperácii. Vzdialenosť bude hrať veľmi dôležitú úlohu z hľadiska nákladov, pretože dnes je obrovský tlak na ich znižovanie.
Chcete teda inými slovami povedať, že sa vám darí...
– Áno, celkovo sa nám darí. Ale prišlo to po ťažkých rokoch. Máme síce ešte dlhy voči Fondu národného majetku, ktoré sú rozložené na päť rokov – ale splatili sme už dopredu roky 2000, 2001 a 2002 a chceme z našej strany dodržať všetky podmienky uzavretej zmluvy.
Ako vidíte chemický priemysel na Slovensku celkovo, jeho perspektívy po transformácii a privatizácii? Dá sa povedať, že proces privatizácie chemického priemyslu na Slovensku sa skončil dobre, dostali to správni ľudia, ide to správnym smerom...?
– Po problémoch, ktoré sa vyskytli v súvislosti s privatizáciou a podľa mňa po mnohých nesprávnych názoroch na správnosť alebo nesprávnosť privatizácie, je chemický priemysel sprivatizovaný. Vlastníci a manažéri sú schopní, pretože to je jedno z mála odvetví, ktoré je funkčné a prináša finančné prostriedky tejto republike. Samozrejme, pre republiku má svoj veľký význam aj podiel vývozu. To je jeden aspekt tohto procesu, ktorý je za nami. Druhý, ktorý prichádza, je otázka vplyvu globalizácie... Príklady, ktorých sme svedkami, je už dosť – za všetky stačí privatizácia Slovnaftu... My sami už tiež hľadáme vhodného partnera, pretože globalizácia núti hľadať nových silných partnerov s cieľom nielen prežiť, ale aj zavádzať ďalšie modernejšie technológie, výrobné procesy a nové výrobky. To si vyžaduje veľké finančné zdroje. Sami to asi ťažko dokážeme. Predpokladáme preto, že sa tu doma upravia najmä pomery v bankovej sfére, že sa zlepší dostupnosť úverov a ich cena oproti tomu, aká je dnes. Ďalej očakávame zníženie daňového zaťaženia, pričom tu nejde len o zníženie dane z príjmu. Treba vidieť celkové daňové a odpisové zaťaženie. Za predpokladu, že sa bude realizovať v odpisovej politike to, čo pani ministerka financií sľúbila, vidíme veľkú šancu na rýchlejšiu modernizáciu našich firiem. Rýchlejšiu v tom, že sa skráti lehota odpisovania tak, ako je to v krajinách Európskej únie. Ďalej chceme dlhodobý program nielen z hľadiska daní, ale aj z hľadiska cenovej politiky, pokiaľ ide o regulované ceny surovín a energie všetkého druhu. Určite si pamätáte, že sme pri problémoch so zvýšením cien navrhovali, aby sa spravil program cenovej politiky na tri – štyri roky, ktorý by nás priblížil k cenovej politike Európskej únie. Pri vstupe do Európskej únie sa tomu nevyhneme – bez ohľadu na to, či to bude v roku 2005 alebo 2008. V súvislosti s tým sa budú musieť urobiť súbežné opatrenia v oblasti daňového zaťaženia a pri eliminácii negatívnych vplyvov pri zvyšovaní cien.
Vidíte to ako podmienku udržania konkurencieschopnosti domáceho podnikateľského prostredia?
– Áno, je to jedna z ciest. Treba si pritom uvedomiť, že sme stále aj pod tlakom zamestnancov požadujúcich zvyšovanie miezd. Sú to oprávnené požiadavky, aj keď sú priemerné príjmy u nás v chemickom priemysle vyššie, než je priemerný príjem na Slovensku, ale to je všetko málo. Aj tento sociálny náboj problémov so zárobkami, ktorý tu je, je dôležitý pre existenciu firmy a jej rozvoj a treba sa ním stále zaoberať a aj sa zaoberáme. Jedna stránka je znižovanie stavu pracovníkov. Druhou stranou tejto mince je občan – zamestnanec, ktorý je pod tlakom ustavičného zvyšovania cien tovarov základnej spotreby. Dobre prosperujúca firma umožňujúca dobré zárobky pomáha riešiť aj problematiku oživenia sektora služieb vrátane cestovného ruchu. Bude potrebné vyžadovať, aby boli tieto možnosti pre priemerného občana dostupné.
Tu, vo Svite, Baťa svojho času postavil fabriku, ktorá nebola len modernou z hľadiska riadenia, ale – baťovčina sa stala známou aj ako druh sociálneho programu, ktorý sa prejavil napríklad v koncepte výstavby rodinných domov...
– Bol to komplexný program, vytvoril sociálne podmienky, možnosť venovať sa práci, mal svoju filozofiu. Dnes touto cestou asi nie je možné ísť, hoci veľa prvkov baťovského systému riadenia zostalo. Baťov systém je tu známy, kolegovia – predchodcovia ho tu držali, či už v oblasti účtovníctva, evidencie, práce s ľuďmi. Tie prvky sú tu, určitým spôsobom už aplikované na nové potreby, na nové podmienky. Keď spomíname baťovcov, majú každý rok stretnutie, prichádzajú v septembri, schádza sa ich tu 300 – 400. Prechádzajú fabrikou, stretávame sa s nimi. Majú svoju hrdosť, nakoniec je správne, keď sa vytvoril vzťah s predchádzajúcimi generáciami. Je to príklad aj pre nastupujúce generácie. Z čohosi sa musí vychádzať a treba si vážiť prácu našich predkov. V každej pozitívnej činnosti treba nájsť príklad, ktorý môže motivovať k ďalšiemu rozvoju, či už osobnosti alebo majetku ako celku.
Vy ste jeden z kľúčových ľudí, ktorí rokujú v rámci tripartity s vládou. Spolu s Petrom Mihókom a Jozefom Uhríkom ste autormi určitého pokusu o koncepciu, nielen hospodárskej vízie, ale aj priemyselnej politiky.
– Celá táto vec bola prerokovaná v Asociácii zamestnávateľských zväzov a v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore. Na spoločnom stretnutí pred mesiacom sme predložili návrh zorganizovať stretnutie prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu s predstaviteľmi SOPK a AZZZ s cieľom povedať týmto trom najvyšším ústavným činiteľom, čo nás trápi. Slovenská podnikateľská sféra dokázala, že napriek všetkým kritikám a rečiam o rozkrádačstve v súvislosti s privatizáciou slovenská ekonomika žije, funguje, aj keď s problémami, ale funguje. Niektoré kroky, ktoré sme urobili, dávajú priestor na to, aby sme zrýchlili, akcelerovali rast ekonomiky a netreba na to veľa. Zatiaľ sme dostali prísľub od predsedu NR SR, od pána prezidenta. Pán premiér sa zatiaľ nevyjadril k tejto našej iniciatíve. Nejde nám len o diskusiu o problémoch. Chceme dať návrhy, ako ich riešiť a ukázať slovenskému občanovi aj pozitívne stránky vývoja, pozitívne kroky, predpoklady a garancie, že sa vývoj zlepšil. To je cieľ tohto stretnutia.
Mal som možnosť prezrieť si tento dokument a nemohol som sa zbaviť pocitu, že je to skôr akýsi druh katastrofického scenára, najmä z hľadiska načrtnutia demografického vývoja a problémov na Slovensku v nasledujúcich rokoch...
– Tento materiál treba vidieť v dvoch základných rovinách. Prvá sa týka toho, ako riešiť akceleráciu zvýšenia produkcie a jej modernizáciu, a druhá, kde je možné ušetriť prostriedky. Trápi nás napríklad školstvo, ktoré bolo na Slovensku na vysokej úrovni. To je otázka budúcnosti. Ak ho neudržíme na vysokej úrovni, čo bude robiť budúca generácia? Ani zelené karty v Nemecku nebudú lákadlo. Pokiaľ ide o rozvoj a získanie zdrojov na rozvoj, tam je viacero možností. Jednou je vyriešenie vnútorných zdrojov, lebo vnútorná sila vo fabrikách je tu stále. To je cesta bankovej a finančnej politiky, menovej politiky štátu. To sa dá riešiť. Ukázalo sa, že ten tlak, ktorý sme vytvárali na banky aj na Národnú banku na zníženie úrokových sadzieb a dostupnosť úverov, prospel. Samozrejme, treba pokračovať v začatých trendoch vstupu zahraničného partnera. Doterajšie výsledky však ukazujú, že zahraničný kapitál sa veľmi ťažko dostáva do vzdialenejších regiónov mimo Bratislavy či bývalého Západoslovenského kraja. Niečo sa „chytilo“ v bývalom Stredoslovenskom, ale veľmi málo. Ak nevybudujeme infraštruktúru, či už ide o autostrády, železnice, letiská, ak to neoživíme, dlho nikto nebude chodiť. Dnes, keď hovoríme o elektronickom obchode, partner sa potrebuje veľmi rýchlo prepravovať. Do Viedne alebo Bratislavy priletí zo západnej Európy za hodinu alebo za dve. Keď sa však dostane napríklad sem, na Spiš, a ďalej do Košíc alebo Prešova, potrebuje 5 až 6 hodín a v akých podmienkach. Veľa sa už zlepšilo v kultúre cestovania na železnici, ale treba vyriešiť celú infraštruktúru. Preto kladieme dôraz na to, aby politické hry medzi stranami a vo vnútri strán ostali radšej mimo občana, mimo novín, pretože nič neriešia, len zneisťujú celú pozíciu Slovenska navonok.
Keď už ste s tým začali – ako vidia podnikatelia to ustavičné vytváranie nových politických subjektov?
– Malé päťmiliónové Slovensko nemôže mať sto politických strán – to nemá žiadnu logiku. Tri strany, pravá, ľavá, stredná. Prestaňme to platiť zo štátneho rozpočtu. Čo mňa zaujíma nejaká strana ako daňového poplatníka! Prijmime princíp – niečo pre tých, ktorí sú v parlamente, ale nie platiť všetky strany. Pozrite sa, či sú zásadné rozdiely v politike alebo v programoch jednotlivých strán? Nie sú. Pritom tam máme dvojčlenné, trojčlenné strany. Načo je to dobré, komu to prospieva? Len tým, ktorí sú tam. Ale prečo z peňazí daňových poplatníkov?
Vráťme sa ešte k tripartite. Vzťahy sa vyhrotili, odbory hrajú svoju klasickú hru, tvrdia, že sa niektoré veci nedodržiavali a nedodržujú. Útočia na vás, útočia na politiku...
– Každý z nás bude hájiť svoje záujmy, lebo každý z nás má určitú zodpovednosť a právomoci. Principiálne môžem povedať, že sa práca tripartity skvalitnila, ako aj jej systém, pravidelnosť a rozsah prerokovaných dokumentov. Väčšinou sa prerokovávajú zásadné veci. Žiaľ, a to sme veľmi sklamaní, základný dokument štátu – ústava sa nedal do tripartity. Mal sa prerokovať v tripartite, pretože rieši aj problém občana, zaoberá sa problémami zamestnancov a zamestnávateľov. Je to možno aj naša chyba, že sme s tým nezačali skôr. Dnes je už neskoro o tom hovoriť, je to poučenie pre nás.
Pokiaľ ide o problémy medzi nami – zamestnávateľmi a odborármi, na jednej strane sa snažíme o udržanie miezd, ktoré sú teraz, na druhej strane potrebujeme investovať a modernizovať výrobu, aby sme sa konkurenčne udržali a udržali aj zamestnanosť. Preto sa dnes ťažko dá hovoriť o nejakom zásadnom zvyšovaní miezd. Odborári nemôžu požadovať nereálne čísla. My trváme zatiaľ na 5- až 8-percentnom náraste miezd s tým, že sme ochotní sa vrátiť k tejto problematike niekedy po mesiaci júni podľa toho, ako sa bude vyvíjať situácia. My sme doteraz naše slovo voči zamestnancom dodržali. Zatiaľ však nie je podpísaná ani kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Verím, že sa onedlho dá aj tento problém do náležitého stavu. Aj vláda musí niekedy počúvať jednu aj druhú stranu a snažiť sa v rámci daných možností riešiť tieto veci. Nie vždy je to možné.
Ešte otázku o asociácii a pripravovaných zmenách Fondu na podporu zahraničného obchodu a novej agentúry SARIO... Fond už existoval, niečo sa tam vybudovalo, vytvoril sa vcelku slušný informačný systém. Teraz sa to má všetko transformovať...
– Škoda, že veci, ktoré fungujú, sa rušia. My sme navrhovali, aby sa poplatky do fondu znížili na polovicu, ale aby sa fond zachoval. Návrh sa neakceptoval. Pýtam sa, prečo sme zrušili fond, ktorý slúžil, bol funkčný pre malých a stredných podnikateľov? Slovnaft, Duslo Šaľa ani Chemosvit fond nepotrebujú z hľadiska podpory, aj keď nám určitým spôsobom tiež pomohol. Som však večný optimista a verím, že to napokon bude funkčné.

V Novohrade sú pripravení, na ťahu je parlament
Prílev zahraničných investícií do silikátovej zóny by umožnil znížiť nezamestnanosť
ŠTVRTOK 8. Marec 2001
Národná obrodaIvan Bača Lučenec - Ešte v roku 1994 vznikol návrh na vytvorenie silikátovej priemyselnej zóny v oblasti Novohradu a Gemera so sídlom v Lučenci. Pri jej plánovaní vychádzali zo skúseností Poľska a Maďarska, ako aj záujmu zahraničných investorov využiť nerastné bohatstvo regiónu.

ŠTÁTNA DOTÁCIA AŽ 70 PERCENT
Slovensko nečinnosťou všetkých doterajších vlád stratilo niekoľko rokov. Lučenec dostal konkurenciu v 35 kilometrov vzdialenom Šalgotarjáne, kde priemyselná zóna už existuje. Navyše, susedia intenzívne stavajú prípojku na diaľnicu M1, budovanú medzi Miškolcom, Budapešťou a Viedňou. Novohrad má s hlavným mestom Slovenska viac ako problematické cestné aj železničné spojenie.
Pred niekoľkými dňami vládou schválený zákon mestám a obciam priznáva možnosť získať dotáciu od štátu vo výške až 70 % z celkových nákladov pri budovaní priemyselných parkov. Je určená na kúpu pozemkov, ich vyňatie z pôdnehoho fondu a budovanie infraštruktúry. Podmienku, že obec sa musí podieľať 30 percentami na nákladoch, zmäkčujú ustanovenia zákona dávajúce predstaviteľom miest a obcí možnosť uzatvoriť zmluvy o financovaní s firmami, ktoré sa rozhodnú v priemyselnej zóne podnikať. Aj rozhodnutie, či pôdu predať, alebo prenajať investorom, je v rukách miest a obcí. Štát vyčlenil na priemyselné parky 500 miliónov korún.
Oblasť Lučenca, Rimavskej Soboty, Poltára, Revúcej a Veľkého Krtíša, kde by silikátová zóna mohla otvoriť dvere prílevu zahraničných investícii a znížiť katastrofálnu nezamestnanosť nad 30 %, však ešte čaká, ako rozhodne parlament.

V LUČENCI NESEDELI SO ZALOŽENÝMI RUKAMI
Primátor Lučenca Jozef Murgaš očakáva, že pripomienky budú mať nielen poslanci, ale aj obchodná komora a ďalší. „Zákon mešká dva roky a Slovensko zatiaľ veľa stratilo,“ povedal pre Národnú obrodu. „Ale my sme nesedeli so založenými rukami. Prvých 42 hektárov na priemyselný park je pripravených. Máme dokonca hotové projekty. Okrem toho máme ďalších 160 hektárov pripravených pre perspektívnych investorov. V týchto dňoch spresňujeme posledné detaily a na budúci týždeň predložíme vláde žiadosť o pridelenie finančných prostriedkov. Dúfam, že deklarovaných 500 miliónov na priemyselné parky vláda skutočne má.“

Zásadný obrat v objeme lízingu
Vlaňajšie výsledky predstavujú najvyššie hodnoty v histórii Slovenska
ŠTVRTOK 8. Marec 2001
Národná obrodaSilvia Klimentová, Bratislava - Úspešné výsledky lízingu v minulom roku predstavujú najvyššie dosiahnuté hodnoty v histórii na Slovensku.
Po dvoch rokoch poklesu, nastal v roku 2000 zásadný obrat v objeme lízingu. Trend rastu naznačovali už výsledky 1. polroka, keď hodnota prenajatých predmetov leasingovými spoločnosťami oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástla o viac než 13 %. Celkovo lízingové obchody oproti roku 1999 vzrástli až o 36,8 %. V stálych cenách sa tieto údaje nesledujú, avšak podľa výsledkov Asociácie lízingových spoločností SR, možno konštatovať, že rast cien u jednotlivých predmetov lízingu nedosiahol úroveň inflácie u spotrebiteľských cien a nákladov. Taktiež sa predpokladá, že nárast cien u typických komodít lízingu v roku 2000 neprekročil 10 %, takže reálne tempo rastu lízingu je v rozmedzí 25-30 %. Došlo k miernym zmenám v štruktúre lízingu. Objem prenájmu strojov a zariadení, i keď vzrástol o 297 mil. Sk, nezvýšil svoj podiel z celkovej hodnoty lízingu, naopak z takmer 19 % poklesol na necelých 15 %. Pri počítačoch a kancelárskej technike klesol objem, ako aj ich podiel, a to na necelé 3 % z celkového objemu lízingu. Relatívne navyšší rast zaznamenala ťažká dopravná technika a to takmer o 80 %, zvýšil sa aj jej podiel z celkového objemu lízingových obchodov na 17,4 %. Najsilnejší segment - osobné a malé úžitkové automobily vzrástol o 41 %, objemovo o viac než 4,3 mld. To ešte upevnilo jeho postavenie, keď z celkového objemu lízingu tieto tvorili až 63 %. Dohromady cestné vozidlá, osobné, nákladné a úžitkové automobily tvoria vrátane cestných strojov 80,4 % celkového lízingu. Avšak tieto úspešne dosiahnuté hodnoty sú v určitom protiklade s výsledkami predaja automobilov. Predaj automobilov na Slovensku trvalo klasá a v minulom roku sa dostal na najnižšiu úroveň za posledných 5 rokov. Paradoxne lízing automobilov dosiahol v roku 2000 najvyššiu hodnotu v histórii Slovenska. Ako uviedol predseda predstavenstva lízingových spoločností na Slovensku Ing. Miloš Randák aj v budúcom roku je očakávaný nárast objemu lízingu, nie však taký ako tento rok, predpokladá sa len mierny nárast, približne 10%.

OBJEM LÍZINGU NA SLOVENSKU V ROKU 2000 PODĽA TYPU NAKÚPENÝCH ZARIADENÍ
v obstarávacích cenách bez DPH

Typ zariadenia mil. Sk Podiel (%)
strojné zariadenia a výrobné technológie 3 507 14,9
počítače a kancelárska technika 370 2,8
nákladné vozidlá, autobusy, traktory 4 085 17,4
osobné a dodávkové automobily 14 826 63,0
lode, lietadlá, železničné vozidlá 32 0,2
ostatné 400 1,7
SPOLU 23 520 100,0


PORADIE NAJVÄČŠÍCH LÍZINGOVÝCH
SPOLOČNOSTÍ V SR ZA ROK 2000

(v obstarávacích cenách bez DPH, tis. Sk)

PODĽA OBJEMU LÍZINGU

CELKOM

1 VW Finančné služby. s.r.o. 4 057 331
2 CAC Leasing Slovakia, a.s. 3 563 640
3 OB Leasing Slovakia, a.s. 3 520 450
4 LB Leasing, s.r.o. 2 781 424
5 BOF - leasingová skupina 2 071 270
6 TATRA Leasing, s.r.o. 1 376 332
7 DaimlerChrysler f.s., s.r.o. 1 251 934
8 GE Capital Leasing, a.s. 616 475
9 GMAC Leasing, a.s. 581 773
10 BPT Leasing, a.s. 581 773

PODĽA OBJEMU LÍZINGU STROJOV A ZARIADENÍ

 
1 CAC Leasing Slovakia, a.s. 782 130
2 BOF - leasingová skupina 767 405
3 LB Leasing, s.r.o. 401 941
4 OB Leasing Slovakia, a.s. 369 478
5 Tatra Leasing, s.r.o. 289 675
6 CF Danube leasing, s.r.o. 200 896
7 FORWARD, s.r.o. 136 759
8 ARS Slovakia, a.s. 136 731
9 IMMORENT, s.r.o. 116 010
10 TECTON LEASING SLOVENSKO, A.S. 70 467

lode, lietadlá a pod.
ostatné
stroje
počítače
nákladné vozidlá
osobné vozidlá

Cestujúceho z Tvrdošína okradli vo vlaku na WC
TASRBratislava 8. marca - Zlomeným nosom, ľahkým otrasom mozgu a krádežou peňazí sa skončilo lúpežné prepadnutie 24-ročného muža z Tvrdošína, ktorý v stredu krátko pred piatou hodinou ráno cestoval v osobnom vlaku na trati Sučany - Vrútky. Neznámy páchateľ cestujúceho prepadol na neuzamknutej toalete. Najskôr ho udrel do tváre a potom mu zo zadného vrecka nohavíc vytrhol peňaženku, v ktorej mal osemtisíc korún a osobné doklady. Po zastavení vlaku na nákladnej stanici vo Vrútkach sa páchateľ dal na útek. Okradnutý muž ho však dobehol a pri fyzickom kontakte mu strhol hnedú ľadvinku. V nej bol občiansky preukaz na meno 36-ročného J. Š., rodeného M., z obce Klasov v okrese Nitra. Poškodený nahlásil prípad železničným policajtom vo Vrútkach. Podľa fotografie na občianskom preukaze útočníka, ktorý utiekol do mesta, spoznal. Prepadnutý Tvrdošínčan sa bude zo zranení liečiť 10 až 20 dní. V uvedenom vlaku nebola hliadka ŽP. Po podozrivom mužovi vyhlásila polícia pátranie. TASR o prípade informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií a agentúrne spravodajstvo zo 6.3.2001
7.3.2001 07:11
TASRSR bude žiadosti o prechodné obdobia sťahovať až po otvorení kapitol Brusel 6. marca - Slovensko uvažuje v rokovaniach o vstupe do Európskej únie o stiahnutí niektorých žiadostí o prechodné obdobia alebo o ich skrátení, pristúpi k nemu však až po otvorení ostávajúcich kapitol európskej legislatívy. Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, ktoré žiadosti by mohla Bratislava stiahnuť. V Bruseli to povedal podpredseda vlády SR pre integráciu Pavol Hamžík. Vicepremiér sa zúčastnil na dvojdňovom zasadnutí Spoločného parlamentného výboru (SPV) Európskej únie a SR, ktoré sa dnes skončí prijatím záverov a odporúčaní. "Musíme o tom uvažovať a analyzovať kroky Českej republiky, Maďarska a Poľska, ale vychádzame z toho, že sme požiadali o prechodné obdobia v menšom počte kapitol ako naši susedia," uviedol Hamžík. Stiahnutie alebo skrátenie žiadostí o prechodné obdobia nedávno oznámili ostávajúce tri krajiny Visegrádskej štvorky, s ktorými chce SR vstúpiť do EÚ v rovnakom čase. Slovensko sa podľa Hamžíka poučilo zo skúseností susedných krajín, ktoré začali prístupové rokovania s EÚ o dva roky skôr, a navrhlo len také prechodné obdobia, ktoré sú zmysluplné. Bratislava žiada o prechodné obdobia, počas ktorých nebude musieť ani po vstupe uplatňovať legislatívu EÚ, v šiestich z celkového počtu 29 kapitol legislatívy EÚ - voľnom pohybe kapitálu, voľnom pohybe služieb, energetike, životnom prostredí, poľnohospodárstve a daniach. Rokovania prebiehajú zatiaľ len v prvých dvoch, ostatné kapitoly sa na rokovací stôl dostanú v prvom polroku 2001 počas švédskeho predsedníctva. "Dohodli sme sa na tom, že najskôr je potrebné kapitoly otvoriť, dať na stôl naše návrhy a až potom po rokovaní s EÚ uvažovať o prípadnom sťahovaní žiadostí," vysvetlil Hamžík postoj SR s tým, že o tom bude rozhodovať vláda. Zároveň zdôraznil, je potrebné v prístupových rokovaniach obhájiť aj svoje vlastné záujmy, ktoré sú práve do prechodných období premietnuté. "Akceptácia žiadostí o prechodné obdobia je normálnou politikou Európskej komisie, bude sa o tom rokovať," dodal vicepremiér. Podľa európskeho komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena sú práve žiadosti o prechodné obdobia podstatou prístupových rokovaní medzi EÚ a kandidátmi, keďže o legislatívu meniť nemožno. "Čím viac je žiadostí, tým viac je o čom rokovať," povedal nedávno. Zároveň však chápe, že kandidátske krajiny požiadali o prechodné obdobia iba v oblastiach, kde je to pre ne nevyhnutné z ekonomických, technických či sociálnych dôvodov. (spravodajca TASR Robert Sermek) juh V Békešskej Čabe otvoria detašované pracovisko veľvyslanectva SR v Budapešti Budapešť 6. marca (TASR) - Úlohou detašovaného pracoviska Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarsku, ktoré otvoria v stredu v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, bude poskytovať konzulárne služby a konzultácie domácemu obyvateľstvu i cudzincom. Vyplýva to z rozhovoru, ktorý pre TASR v Budapešti poskytol mimoriadny splnomocnený veľvyslanec SR v MR Štefan Markuš. Podľa jeho slov je perspektívne zámerom aj etablovanie časti ekonomickej diplomacie v duchovnom centre dolnozemských Slovákov. "Vstupujeme už do rokovania s ministerstvom hospodárstva SR, aby rátalo s vyslaním obchodného radcu alebo tajomníka, ktorý by napomáhal aktivitám podnikateľov slovenskej národnosti na dolnej zemi a prispel k zintenzívneniu ich kontaktov so slovenskými subjektmi," uviedol Š. Markuš. Ako potvrdil, do plánovaného septembrového termínu otvorenia generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Békešskej Čabe bude každý párny týždeň konzul z Budapešti úradovať v priestoroch domu slovenskej kultúry a to vždy v stredu od 10.30 do 14.30 h. Perspektívne sa ráta s prenajatím priestorov v strede mesta, ktorého vedenie vychádza maximálne v ústrety požiadavkám slovenskej strany, podčiarkol Štefan Markuš. Podľa jeho slov je otvorenie generálneho konzulátu Slovenskej republiky práve v Békešskej Čabe logickým dôsledkom faktu, že v sídelnom meste župy Békeš je slovenská komunita veľmi živá. Na otvorení detašovaného pracoviska sa v stredu popri najvyššom predstaviteľovi slovenského zastupiteľského úradu v Budapešti zúčastnia aj jeho ďalší pracovníci, ďalej vedúca teritoriálneho odboru Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky Katalin Bozsakyová, primátor mesta János Pap, predseda župného zastupiteľstva László Domokos. Chýbať nebudú ani predstavitelia Celoštátnej a Miestnej slovenskej samosprávy. (osobitný spravodajca TASR Peter Klenko) vk juh ZŤS OSOS získali údajne z predaja zbraní do Angoly jedno percento z obratu Paríž 6. marca (TASR) - Slovenská zbrojárska spoločnosť ZŤS OSOS Vrútky pôsobila pri predaji zbraní do Angoly v rokoch 1993-94 ako majiteľ účtu v parížskej banke Paribas a získala jedno percento z obratu. Vyhlásil to obchodník ruského pôvodu Arkadij Gajdamak v sedemhodinovom rozhovore pre dnešné vydanie francúzskeho denníka Libération. Gajdamak (48), na ktorého francúzska justícia vydala zatykač, žije v Izraeli, kde poskytol denníku rozhovor. V spojitosti s predajom zbraní do Angoly za 500 miliónov dolárov podrobne popísal politickú situáciu v Angole začiatkom 90. rokov. Uviedol, ako sa koncom roku 1992 alebo v roku 1993 stretol náhodou s Pierrom Falconom prostredníctvom predajcu kakaa Georgea Keuzera. Falcone navrhol Gajdamakovi, aby predal do Latinskej Ameriky materiál na ťažbu ropy. Kúpili sedem ruských dopravných vrtuľníkov, oficiálne a za prijateľnú cenu, pretože už išlo o zastaranú techniku, zdôraznil Gajdamak. Ich kupec, istá venezuelská ropná spoločnosť, ich už však neodkúpila, lebo ich nemala čím zaplatiť. Vrtuľníky uskladnili v Rotterdame a Gajdamak ich chcel predať do šrotu. Vtedy prišiel za ním Falcone s ponukou. V Paríži bola v tom čase angolská delegácia a zaujala ju ponuka vrtuľníkov. Angolská delegácia prišla za Gajdamakom do Rotterdamu a prejavila záujem o vrtuľníky, ale upozornila, že "momentálne nemá čím zaplatiť". Gajdamak členom delegácie povedal: "Berte vrtuľníky, zaplatíte neskôr!" Po opätovnom prepuknutí bojov v Angole v roku 1993 medzi vládnym Ľudovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA) a povstalcami Národného zväzu za úplné oslobodenie Angoly (UNITA) angolský štát potreboval vojenský materiál a peniaze. Angolská vláda sa v roku 1993 oficiálne obrátila na ruskú vládu a dohodli sa na obchode za 500 miliónov dolárov. Gajdamak sprostredkoval kontakty medzi ruskou a angolskou stranou. V rokoch 1993-94 Rusko dodalo zbrane. Potom ich bolo treba zaplatiť. Jediným príjmom angolského štátu bola ropa výbornej kvality, zdôraznil Gajdamak. Dohodli sa na kvóte 20.000 barelov denne. Potom bolo Gajdamakovou úlohou nájsť ropného operátora, ochotného financovať tri roky obchod. Na to využili bankovú sieť, aby združili 500 miliónov dolárov. Ukázalo sa, že banka Paribas je najväčšou bankou na svete na prefinancovanie prostriedkov získaných z predaja ropy. Angolská vláda vymenovala Falcona a Gajdamaka za svojich poradcov. Falconova spoločnosť Brenco France sa nezúčastnila na nijakom kontrakte v Angole, povedal Gajdamak. Predaj zbraní sa uskutočnil medzi ruským a angolským štátom. "V tejto afére sme všetko preverili, aby predaj bol legálny," podčiarkol Gajdamak. Ďalej uviedol, že sa orientovali na ZŤS OSOS, slovenský právny subjekt, ktorý existuje od konca 40. rokov s rôznymi aktivitami, medzi ktorými je veľký závod ťažkého strojárenstva na Slovensku. Zistili, že jedným z akcionárov ZŤS OSOS je istý subjekt ruského štátu. Mala teda licenciu na tento typ činnosti. Gajdamak s Falconom odcestovali do Viedne, kde podpísali kontrakt. V tejto transakcii ZŤS pôsobili ako platiaci zástupca a dostali jedno percento z obratu. Zodpovední riaditelia ZŤS pricestovali do Paríža, kde otvorili účet v banke Paribas. Peniaze za ropu posielala angolská vláda na tento účet a plnú moc na účet mali Falcone a Gajdamak. Postupne z účtu ZŤS platili Rusku, povedal A. Gajdamak pre denník Libération. Obchodník pôvodom z bývalého ZSSR spomenul ZŤS aj vo veci zamýšľaného predaja 150 kamiónov do Konga. Objednávku na 150 kamiónov faxom poslalo konžské ministerstvo dopravy do ZŤS. Gajdamak zistil, že konžská strana nie je schopná objednávku zaplatiť. "Pre 150 kamiónov sa neoplatilo komplikovať si život," povedal na margo tejto transakcie. A. Gajdamaka hľadá francúzska justícia v afére predaja zbraní do Angoly, nazývanej aj ako Falconova aféra. V rámci tejto aféry je stíhaný aj Jean-Christophe Mitterrand, syn bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Mitterranda. Gajdamak pre Libération dodal, že J.-Ch. Mitterrand je osobným priateľom P. Falcona. 12 roi juh EK odmieta slovenské prechodné obdobia v daniach Brusel 6. marca (TASR) - Slovensko sa bude snažiť presvedčiť Európsku komisiu, aby súhlasila s päťročným prechodným obdobím pre používanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty v niektorých oblastiach a odkladom znižovania hranice pre platbu DPH. Na zasadnutí Spoločného parlamentného výboru (SPV) Európskej únie a SR to dnes v Bruseli vyhlásila ministerka financií Brigita Schmögnerová. EK totiž zatiaľ trvá na tom, aby Slovensko nepožadovalo až päťročné prechodné obdobie na nižšiu DPH pri elektrickej a tepelnej energii, stavbách a stavebných prácach. Zároveň chce rýchlejšie znižovanie hranice, ktorá stanovuje povinnosť registrovať sa ako platca DPH. Slovensko žiada Brusel o päťročné oslobodenie od povinnosti registrovať sa ako platca DPH do ročného obratu 40.000 eúr. Podľa Schmögnerovej má Slovensko oprávnené dôvody požadovať uvedené výnimky. Pri energiách a stavebníctve ide o sociálne dôvody - v prípade presunu týchto oblastí z 10-percentnej do 23-percentnej sadzby by došlo k veľkému nárastu cien, vysvetlila ministerka. V druhom prípade ide zase o podporu malého a stredného podnikania a navyše pri znížení hranice pre platbu DPH by došlo k zvýšeniu počtu platcov, k väčšej záťaži pre daňovú administratívu a k možnému nárastu daňových únikov. Schmögnerová pripomenula, že k podobným záverom dospela pri nedávnej návšteve SR aj skupina expertov Medzinárodného menového fondu (MMF). "Chceme, aby to pochopila aj Európska komisia," povedala ministerka. Členov SPV okrem toho informovala o súčasnej ekonomickej situácii na Slovensku, hospodárskej politike vlády a očakávanom vývoji ekonomiky. (spravodajca TASR Robert Sermek) juh Süddeutsche Zeitung si všíma spory v slovenskej vládnej koalícii Mníchov 6. marca (TASR) - Len krátko po veľmi namáhavo odsúhlasenej veľkej novele ústavy stojí vládna koalícia na Slovensku pred novou zaťažkávacou skúškou. V centre sporu je nové územnosprávne členenie, všíma si v dnešnom vydaní aktuálny vývoj v SR nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Strana maďarskej koalície (SMK) žiada v mene maďarskej národnostnej menšiny úplne nové politické členenie teritória pri Dunaji na juhu krajiny. Podľa plánov politickej reprezentácie slovenských Maďarov má v oblasti vzniknúť novovytvorený kraj, ktorý by bol domovom väčšiny príslušníkov tejto národnostnej menšiny. Táto požiadavka nie je nová. Tentokrát to ale vyzerá tak, akoby SMK nechcela tak rýchlo poľaviť. SMK je doteraz najstabilnejším faktorom, o ktorý sa opiera vláda Mikuláša Dzurindu v chronicky rozhádanom koaličnom pravo-ľavom tábore, pokračujú nemecké noviny. Ostatní členovia koalície sú proti požadovanému novému územnosprávnemu usporiadaniu, ktoré podľa nich protirečí jednotkám verejnej správy na južnom Slovensku. SMK už poverila svoje vedenie vystúpením z koalície, ak sa nebude dať presadiť ani jeden zo štyroch návrhov, ktoré v tejto súvislosti predložila svojim partnerom. Posledné slovo má Republiková rada SMK, od nej však nemožno očakávať znášanlivosť charakteristickú pre stranícku špičku, najmä keď existuje pocit nepriznania "odmeny" za podporu zmeny ústavy. Novela základného zákona štátu je okrem iného súčasťou príprav na členstvo v EÚ, o ktoré sa Bratislava usiluje. Slovenská vláda môže síce čisto matematicky pokračovať v činnosti aj bez SMK, stratí však v parlamentne ústavnú väčšinu. Okrem toho dôjde v takomto prípade zrejme aj k definitívnemu narušeniu vnútornej súdržnosti. Tá je aj bez toho stále znova a znova ohrozovaná. Latentne hrozia rozbitím koalície aj kresťanskí demokrati, uzatvára Süddeutsche Zeitung. tim juh R. Fico rokoval v Írsku i ako predseda SMER-u Dublin 6. marca (TASR) - Robert Fico absolvoval v týchto dňoch v rámci pracovnej návštevy poslancov Národnej rady SR v Írsku i individuálne stretnutia ako predseda SMER-u. Na schôdzke s predsedom zahraničného výboru írskeho parlamentu Desmondom OďMalleym jasne definoval postoj SMER-u za vstup Slovenska do Európskej únie a NATO, predstavil svoju stranu a zaujímal sa o postoj Írska k rozširovaniu EÚ. R. Fico mal počas návštevy možnosť overiť si, že Írsko je silný, centralizovaný štát so stabilným politickým systémom, kde pôsobí iba niekoľko politických strán, čo je aj základom hospodárskeho úspechu krajiny. Okrem toho Íri pripravujú rôzne strategické vízie, ktoré zabezpečujú kontinuitu vládnutia v rozhodujúcich oblastiach. Tieto skúsenosti sú veľmi podobné programu, ktorý presadzuje SMER v podmienkach Slovenska, informoval vedúci mediálneho oddelenia SMER-u Marek Maďarič. kr juh SPV vyjadril presvedčenie, že Slováci budú v roku 2004 voliť do EP Brusel 6. marca (TASR) - Spoločný parlamentný výbor (SPV) Európskej únie a SR dnes vyjadril hlboké sklamanie nad nedostatočným pokrokom v budovaní infraštruktúry v Rakúsku, ktorá je kľúčová pre spojenie Slovenska s ostatnými členskými krajinami EÚ. Vzal tiež na vedomie žiadosť slovenskej strany o podporu Európskeho parlamentu pri "objektívnom zaradení" krajiny z hľadiska rizika choroby šialených kráv (BSE). Uvádza sa to v záveroch a odporúčaniach, ktoré dnes na záver rokovania schválili v Bruseli poslanci EP a Národnej rady SR. "Vyjadrujeme hlboké sklamanie nad nedostatkom pokroku v projektoch infraštruktúry v členskej krajine EÚ susediacej so Slovenskom...SPV vyzýva Slovensko, aby hľadalo alternatívne riešenia v prípade, ak budú tieto nedostatky pokračovať," píše sa v odporúčaniach, ktoré dnes jednomyseľne schválili delegácie EP i NR SR. Spomínaný text navrhol zaradiť do záverov spolupredseda SPV za európsku stranu Hans-Peter Martin spolu s podpredsedom Paulom Rübigom. Martin už pred zasadnutím uviedol, že je hanbou rakúskej vlády, že stále nedokázala zabezpečiť dôstojné dopravné spojenie medzi Viedňou a Bratislavou. Slovenskí poslanci zasa presadili, aby SPV vzal na vedomie žiadosť o podporu EP v požiadavke objektívne zaradiť Slovensko z hľadiska rizika výskytu BSE. Európska komisia totiž zrejme koncom marca zaradí SR i ďalšie kandidátske krajiny do tretej rizikovej skupiny štátov, hoci sa v nich ešte žiadny prípad BSE nevyskytol. Slovenská strana považuje takéto hodnotenie za neobjektívne. Členovia parlamentného výboru EÚ a SR tiež vyjadrili presvedčenie, že slovenskí občania sa budú môcť zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004. Vyjadrili želanie, aby Slovensko otvorilo počas švédskeho predsedníctva v tomto polroku všetky ostávajúce kapitoly európskej legislatívy a podstatne pokročilo v tých, ktoré sú už otvorené. S obavami SPV zaznamenal, že reformný proces na Slovensku trochu stratil v nedávnom období na hybnej sile, čo čiastočne spôsobili problémy dosiahnuť konsenzus v rámci vládnej koalície. Privítal novelu Ústavy SR i pokrok v boji proti korupcii a kriminalite, upozornil však na potrebu efektívnejšej implementácie prijatých opatrení. Vyzval tiež na efektívnejšie opatrenia v boji proti ilegálnej ekonomike a na urýchlenie úsilia v budovaní efektívnej finančnej kontroly. Delegácie EP a NR SR sa tiež dohodli na tom, že nasledujúce 12. zasadnutie SPV sa uskutoční 15. a 16. októbra 2001 v Košiciach. (spravodajca TASR Robert Sermek) juh Prezident Schuster rokoval s krajinským premiérom Clementom Düsseldorf 6. marca (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster, ktorý dnes pricestoval na dvojdňovú pracovnú návštevu Nemecka, sa stretol s predsedom vlády spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Wolfgangom Clementom. Rokovanie, ktoré sa konalo v metropole Düsseldorf v priestoroch úradu krajinskej vlády, bolo zamerané na rozvoj ďalšej bilaterálnej hospodárskej spolupráce. "V spolupráci medzi Slovenskom a spolkovou krajinou Severné Porýnie-Vestfálsko existujú ešte rezervy. Na tom sme sa zhodli s pánom krajinským premiérom W. Clementom," uviedol pre slovenských novinárov prezident R. Schuster. Ako ďalej dodal, predseda krajinskej vlády na spoločnom rokovaní sám navrhol konkrétne námety na spoluprácu, hlavne v ekonomickej oblasti, napríklad zorganizovať skupinu stredných a malých podnikateľov pod vedením krajinského ministra hospodárstva, ktorí majú záujem na Slovensku podnikať. Na druhej strane slovenská strana by pre nich pripravila námety na podnikanie v konkrétnej oblasti. Okrem iného slovenský prezident navrhol aj námet pre slovenské mestá, ktoré majú záujem o družbu s mestami v tejto západnej spolkovej krajine. Aj W. Clement počas rokovania uviedol, že v spolupráci medzi Slovenskom a jeho spolkovou krajinou sú stále ešte rezervy. Okrem iného na spoločnom rokovaní ocenil pokrok, ktorý nastal po parlamentných voľbách v roku 1998 na Slovensku, nielen čo sa týka demokratizácie krajiny, ale aj v prístupovom procese Slovenska do Európskej únie a NATO. Vyslovil presvedčenie, že SR sa čoskoro začlení do európskych a severoatlantických štruktúr. Premiér Clement počas rozhovoru s najvyšším slovenským predstaviteľom navrhol, aby do Severného Porýnia-Vestfálska mohli chodiť na stáže slovenskí študenti, ale aj absolventi vysokých škôl, a to nielen do podnikov, ale aj do krajinského parlamentu a krajinskej vlády. Ďalšie rezervy sa podľa jeho slov skrývajú v spolupráci s akciovou spoločnosťou Ruhrgas. Po spoločnom obede s Clementom sa prezident SR presunul z Düsseldorfu do Wuppertalu, ktorý je už vyše 20 rokov družobným mestom Košíc. Tam sa okrem iných stretne s primátorom mesta Hansom Kremendhalom, navštívi miestnu univerzitu a usporiada pre slovenských a nemeckých zástupcov médií tlačovú konferenciu. V stredu prezident SR zavíta do bavorskej metropoly Mníchov, kde bude okrem iného rokovať aj s krajinským premiérom Edmundom Stoiberom. (osobitný spravodajca TASR Ivan Kríž) kr ed Martin: Slovensko, pokračuj, nespomaľuj, môžeš byť v prvej skupine Brusel 6. marca (TASR) - Slovensko musí pokračovať v pokroku a reformách, nesmie spomaľovať prípravy na členstvo v Európskej únii a potom bude mať skutočnú šancu dostať sa medzi prvé krajiny, ktoré do EÚ vstúpia. Také je podľa spolupredsedu Spoločného parlamentného výboru (SPV) EÚ a SR Hansa-Petra Martina hlavné posolstvo dvojdňového zasadnutia poslancov Európskeho parlamentu a Národnej rady SR, ktoré sa dnes skončilo v Bruseli. "Slovensko, pokračuj, nespomaľuj, zatiaľ nie si v prvej skupine, ale šanca je stále otvorená," povedal Martin novinárom po rokovaní. Nie je podľa neho dôležité, akým rozdielom hlasov Slovensko schvaľuje dôležité zákony a zmeny, podstatné je, že ich schvaľuje. Martin tiež ocenil, že rokovania spoločného výboru sa dostávajú na normálnu úroveň - slovenská opozícia i vláda dnes podľa neho hovoria oveľa demokratickejším spôsobom ako v minulosti. Spolupredseda výboru za slovenskú stranu Peter Weiss považuje za najdôležitejší záver zasadnutia podporu zo strany EP úsiliu Slovenska vstúpiť do EÚ spoločne so susednými krajinami. "Veľmi povzbudzujúce je vyslovené presvedčenie, že slovenskí občania sa budú môcť zúčastniť na voľbách do EP v roku 2004. Musíme pre tento cieľ tvrdo pracovať," povedal Weiss. Spoločný parlamentný výbor EÚ a SR v dnes schválených záveroch vyjadril presvedčenie, že slovenskí občania sa budú môcť zúčastniť na voľbách do EP v roku 2004. Vyslovil tiež želanie, aby Slovensko otvorilo počas švédskeho predsedníctva v tomto polroku všetky ostávajúce kapitoly európskej legislatívy a podstatne pokročilo v tých, ktoré sú už otvorené. S obavami SPV zaznamenal, že reformný proces na Slovensku trochu stratil v nedávnom období na hybnej sile, čo čiastočne spôsobili problémy dosiahnuť konsenzus v rámci vládnej koalície. Privítal novelu Ústavy SR i pokrok v boji proti korupcii a kriminalite, upozornil však na potrebu efektívnejšej implementácie prijatých opatrení. Vyzval tiež na efektívnejšie opatrenia v boji proti ilegálnej ekonomike a na urýchlenie úsilia v budovaní efektívnej finančnej kontroly. Poslanci EP a NR SR vyjadrili hlboké sklamanie nad nedostatočným pokrokom v budovaní infraštruktúry v Rakúsku, ktorá je kľúčová pre spojenie Slovenska s ostatnými členskými krajinami EÚ. Vzali na vedomie žiadosť slovenskej strany o podporu pri snahe získať od Európskej komisie objektívne zaradenie krajiny z hľadiska rizika choroby šialených kráv (BSE). (spravodajca TASR Robert Sermek) ed Nový slovenský veľvyslanec v Prahe odovzdal poverovacie listiny Praha 6. marca (TASR) - Nový slovenský veľvyslanec v Prahe, spisovateľ a diplomat Ladislav Ballek dnes na Pražskom hrade odovzdal českému prezidentovi Václavovi Havlovi poverovacie listiny a ujal sa svojej funkcie. Ladislav Ballek na veľvyslaneckom poste nahradil Jozefa Stanka, ktorý bol vymenovaný za ministra obrany SR. Svoje pôsobenie na diplomatickom poste v Prahe považuje nový veľvyslanec za veľkú výzvu a chce pokračovať v úsilí svojho predchodcu, predovšetkým z hľadiska ďalšej integrácie Slovenska do NATO a Európskej únie. Súčasné slovensko-české vzťahy vníma nový veľvyslanec SR v Prahe Ladislav Ballek ako najlepšie od roku 1993, a to pričinením oboch strán. V popredí jeho záujmu na veľvyslaneckom poste bude predovšetkým oblasť kultúry, ktorú považuje za prostriedok usporiadania aj iných vzťahov. (spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) ed Martin: Slovensko musí zvýšiť tlak na Viedeň kvôli diaľnici Brusel 6. marca (TASR) - Slovensko by malo výrazne zvýšiť tlak na rakúske úrady, aby dobudovali chýbajúce dopravné spojenie medzi Viedňou a Bratislavou a jasne naznačiť, že v prípade neustáleho odkladania tohto projektu má aj iné možnosti, ako zabezpečiť priame spojenie na členské krajiny Európskej únie. Tvrdí to spolupredseda Spoločného parlamentného výboru (SPV) EÚ a SR Hans-Peter Martin. "Rakúsko má dosť stavbárov, ktorí by mohli ten kúsok chýbajúcej diaľnice vybudovať rýchlo. Preto treba vysmiať všetkých rakúskych redstaviteľov, ktorí tvrdia, že bude treba ešte veľa, veľa času na toto dopravné spojenie," povedal Martin po rokovaní SPV, ktoré sa dnes skončilo v Bruseli. V schválených záveroch vyslovili poslanci Európskeho parlamentu (EP) a Národnej rady SR na návrh Martina a podpredsedu SPV Paula Rübiga "hlboké sklamanie" nad nedostatočným pokrokom v budovaní infraštruktúry v Rakúsku, ktorá je kľúčová pre spojenie Slovenska s krajinami EÚ. Martin má však informácie, že najnovšie posunula rakúska vláda plány na výstavbu diaľnice do Bratislavy až na rok 2007. "Znamenalo by to, že Slovensko pod všetkými hospodárskymi tlakmi uzavrie skôr jadrovú elektráreň (v Jaslovských Bohuniciach, ktorej odstavenie je plánované na rok 2006), ako Viedeň postaví pár kilometrov cesty. To sa nesmie stať," povedal rakúsky poslanec EP. Slovensko by malo preto zvýšiť tlak na Viedeň. "Každá jedna návšteva slovenského predstaviteľa vo Viedni alebo Bruseli by mala poukázať na tento problém, ktorý možno tak ľahko vyriešiť," myslí si Martin. Bratislava musí podľa neho Rakúsku jasne naznačiť, že má aj iné alternatívy - napríklad priame spojenie cez Prahu a Berlín - a že nepotrebuje k prístupu do EÚ nevyhnutne Viedeň. "Ak bude tento signál jasný, som si istý, že rakúska i miestna viedenská vláda budú reagovať rýchlo a na konci bude riešenie dobré pre obe strany," dodal Martin. To isté sa týka železničnej dopravy. Za mimoriadne dôležitú považuje Martin skutočnosť, že Slovensko začalo v Bruseli seriózne lobovať za to, aby plánované rýchlovlakové spojenie z Paríža cez Stuttgart, Mníchov a Viedeň neobišlo Bratislavu na svojej ceste do Budapešti. Spolupredseda SPV za slovenskú stranu Peter Weiss si veľmi váži iniciatívu Martina a Rübiga a považuje ju za "veľké gesto našich rakúskych kolegov". "Je v záujme Slovákov aj Rakúšanov, aby sa vyriešila priepustnosť hraníc, aby nevznikali nedôstojné situácie, keď tam ľudia musia čakať desiatky minút," povedal Weiss. Očakáva, že sa zintenzívnia rokovania s rakúskou stranou a na priateľskej báze sa vyrieši problém dopravného spojenia s jedinou členskou krajinou EÚ, s ktorou Slovensko susedí. (spravodajca TASR Robert Sermek) ed Topoľčianske huculy si získali divákov na Equitane Essen/Bratislava 6. marca (TASR) - Equitana 2001 - najväčší svetový festival koní a všetkého, čo s nimi súvisí - sa od 3. marca koná v nemeckom Essene. Na ploche vyše 100.000 metrov štvorcových sa na ňom prezentuje 800 vystavovateľov z 20 krajín sveta, medzi nimi aj Národný žrebčín Topoľčianky. "Denne navštívi výstavisko vyše 30.000 domácich a zahraničných návštevníkov, ktorí sa kochajú pohľadom na 500 koní 59 plemien, medzi ktorými sa prvýkrát predstavujú aj slovenské huculy," povedal dnes pre TASR riaditeľ NŽ Topoľčianky Michal Horný. Autochtónne karpatské nenáročné, ale húževnaté a pracovité koníky sa predstavujú v dvoj- až šesťzáprahu s pohoničom Miroslavom Matuškom a vystupujú aj v atraktívnom medzinárodnom "konskom" muzikále Le Prince, ktorý v krytej hale denne sleduje 6000 divákov. "Väčšina návštevníkov výstavy zo západných krajín sa s huculským plemenom zoznamuje prvý raz v živote a sú malými koníkmi nadšení," pokračoval M. Horný. Nemecké denníky píšu o nich ako o hviezdach tohtoročnej Equitany, televízna stanica WDR už o nich vysielala reportáž a prihlásili sa aj prví záujemcovia o kúpu topoľčianskych koníkov. Výstava Equitana potrvá do nedele 11. marca a usporiadatelia očakávjú, že ju navštívi vyše 300.000 koničkárov z celého sveta. jg ed Slovenskí poslanci bojovali za preradenie SR z rizikovej skupiny BSE Brusel 6. marca (TASR) - Slovenským poslancom sa dnes nepodarilo presadiť do záverov Spoločného parlamentného výboru (SPV) Európskej únie a Slovenska odporúčanie, aby Európska komisia zaradila Slovensko do inej ako rizikovej skupiny z hľadiska výskytu tzv. choroby šialených kráv (BSE). Konečný text nakoniec len berie na vedomie slovenskú žiadosť o podporu Európskeho parlamentu (EP) pri snahe dosiahnuť "objektívne zaradenie". "Museli sme urobiť nejaký kompromis, ale to podstatné tam je - aby Slovenská republika bola posúdená objektívne, nie na základe všeobecných predsudkov, ktoré teraz fungujú v krajinách EÚ, kde je situácia veľmi zlá," komentoval prijaté závery spolupredseda SPV za slovenskú stranu Peter Weiss. Poslanci NR SR reagovali svojím návrhom na pripravované rozdelenie krajín do štyroch skupín podľa rizika výskytu BSE, ktoré na koniec marca pripravuje Európska komisia (EK). Podľa dostupných informácií plánuje všetky kandidátske krajiny, vrátane Slovenska, zaradiť do tretej rizikovej kategórie, kde sa síce prípad BSE ešte nevyskytol, ale nemožno ho úplne vylúčiť. Predsedníčka výboru NR SR pre poľnohospodárstvo Mária Kadlečíková dnes kolegom z EP vysvetlila dôvody, prečo by Slovensko nemalo patriť medzi rizikové krajiny. Okrem iného uviedla, že mäsovo-kostné múčky sa u nás nikdy nepoužívali pri kŕmení prežúvavcov a dovážali sa iba z Rakúska v rokoch 1994-99. SR má podľa nej oveľa prísnejšie technické opatrenia na ich spracúvanie ako EÚ a aj plemenná skladba, v ktorej dominuje na BSE menej náchylný slovenský strakatý dobytok, je argumentom proti zaradeniu Slovenska medzi rizikové štáty. Okrem toho je v SR účinný systém kontroly zdravotného stavu dobytka, kontroly jednotlivých chovov, ako aj kontroly a inšpekcie potravín. Za slabé stránky možno podľa Kadlečíkovej považovať skutočnosť, že Slovensko doviezlo v rokoch 1988-99 z EÚ 5700 kusov hovädzieho dobytka. Zdôraznila však, že ani jeden kus nepochádzal z Británie, väčšina bola dovezená z Holandska a Dánska, ale aj Nemecka a Francúzska. "Práve tieto zvieratá predstavujú rizikovú skupinu, ale boli prijaté opatrenia na obmedzenie ich presunov, o každom kuse a potomkoch sa vedie evidencia a tieto zvieratá sú predmetom monitoringu kvôli BSE," vysvetlila Kadlečíková. Európska poslankyňa Franziska Müllerová slovenských kolegov ubezpečila, že zaradenie Slovenska do rizikovej skupiny bude dočasné a bude ho možné v budúcnosti zmeniť. "Slovensko bude v budúcnosti testovať zvieratá na BSE a ak sa nevyskytne ani jeden prípad, bude možné preradenie," povedala. Práve zaradenie do rizikovej skupiny a s tým spojené nevyhnutné opatrenia, vrátane testovania, však podľa Kadlečíkovej budú stáť Slovensko jednu miliardu korún. (spravodajca TASR Robert Sermek) ed Americkí Slováci chcú lobovať za prijatie Slovenska do NATO Des Moines 6. marca (TASR) - V Cedar Rapids v štáte Iowa sa konala dvojdňová konferencia Česi a Slováci v retrospektíve 20. storočia, ktorú usporiadalo tamojšie Múzeum českej a slovenskej kultúry. Na podujatí sa zúčastnilo vyše 200 účastníkov z 20 štátov americkej únie. Súčasťou konferencie bolo fórum veľvyslancov, ktorí analyzovali, aký dopad mal pre Českú republiku jej vstup do NATO a aké kroky Slovensko ešte čakajú pred jeho prijatím do aliancie. Panel s českým a slovenským veľvyslancom v Spojených štátoch, Alexandrom Vondrom a Martinom Bútorom moderoval Američan slovenského pôvodu, filozof, teológ a autor mnohých kníh Michael Novak. Konferencia potvrdila, že Američania slovenského pôvodu sú odhodlaní v nasledujúcich mesiacoch zintenzívniť kampaň medzi svojimi kongresmanmi, aby podporili vstup Slovenska do NATO, a tým dokončili proces zjednotenia demokratickej a slobodnej strednej Európy. Medzi účastníkov konferencie prišli aj niekoľkí americkí politici, medzi nimi republikánsky kongresman za štát Iowa James A. Leach, člen Výboru pre medzinárodné vzťahy. Múzeum českej a slovenskej kultúry v Cedar Rapids je veľmi aktívne a každý mesiac usporadúva celý rad spoločenských a kultúrnych podujatí. Veľmi vyhľadávaná je stála expozícia slovenských a českých krojov. V sekcii o histórii Sl ovákov v Amerike je vystavený aj úlomok z lietadla, v ktorom v roku 1918 havaroval na letisku Ivanke pri Bratislave generál Milan Rastislav Štefánik. Múzeum v októbri 1995 spoločne navštívili prezidenti Bill Clinton, Michal Kováč a Václav Havel. (spolupracovník TASR William Guard) vk ed Schuster: SR by mala získať ďalších partnerov spomedzi spolkových krajín Nemecka Wuppertal 6. marca (TASR) - Slovensko by malo získať ďalších partnerov spomedzi 16 nemeckých spolkových krajín - takých dobrých, ako je Bavorsko, a mohla by sa ním stať práve spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko. Uviedol to dnes prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster, ktorý je na dvojdňovej pracovnej návšteve Nemecka, pred slovenskými a nemeckými novinármi vo Wuppertale, družobnom mestom východoslovenskej metropoly Košice. Prezident SR zdôraznil, že na tom, aby sa spolupráca Slovenska s touto západnou spolkovou krajinou zlepšila, sa zhodol aj s krajinským premiérom Severného Porýnia-Vestfálska Wolfgangom Clementom. Konkrétnymi oblasťami by mohla byť spolupráca medzi malými a strednými podnikateľmi, ale aj výmena študentov a absolventov vysokých škôl, resp. ich stáže v podnikoch, krajinskej vláde a parlamente tejto spolkovej krajiny. Slovenský prezident ďalej pripomenul, že dobrá spolupráca Košíc a Wuppertalu sa začala už pred 20. rokmi a stále sa cíti v tomto meste ako doma. Istej kritike podrobil skutočnosť, že sa neuskutočňuje práve spolupráca medzi slovenskými a nemeckými mestami na báze výmeny v oblasti kultúry. Podľa jeho názoru sa aj napriek existencii železnej opony partnerstvo v takýchto oblastiach v bývalom Československu využívalo viacej. Prezident SR sa dnes stretol s predstaviteľmi mesta Wuppertal, navštívil miestnu univerzitu, kde má čestný titul odboru stavebného inžinierstva a prihovoril sa k predstaviteľom univerzity v prednáškovej sále, ktorá nesie práve jeho meno. Okrem toho poskytol rozhovor televíznej spoločnosti WDR a düsseldorfskému denníku Rheinische Post. V stredu, druhý deň pracovnej návštevy Nemecka, sa slovenský prezident presunie z Düsseldorfu do bavorskej metropoly Mníchov. Tu sa stretne s krajinským predsedom vlády slobodného štátu Bavorsko Edmundom Stoiberom a predsedom parlamentu Johannom Böhmom. Vo večerných hodinách sa zúčastní na slávnostnom odovzdávaní cien Spolku pre nemecké kultúrne vzťahy v zahraničí (VDA) - tento rok prvú cenu získa Karpatsko-nemecký spolok SR.

Znásilnenie psychicky labilnej ženy oznámil na polícii jej psychiater
TASR Bratislava 7.3.2001 - Z trestného činu znásilnenia polícia viní 23-ročného Blažeja S. z Liptovských Sliačov, okres Ružomberok, ktorý sa v piatok nadránom na železničnej stanici v Ružomberku zoznámil s 35-ročnou ženou a pozval ju k sebe domov. Žena uňho doma od únavy zaspala, čo využil a vykonal na nej súlož. Keď sa napoludnie obidvaja zobudili, Blažej S. ju napriek jej nesúhlasu znásilnil znova. Žene sa nakoniec podarilo z jeho bytu ujsť. Záležitosť oznámil na polícii jej psychiater, ktorý sa poškodenej venuje už niekoľko rokov, nakoľko je čiastočne psychicky labilná.
V kolónii Hviezda v Martine v utorok o 11. hodine 51-ročný Ivan K. pristavil 24-ročného Martinčana, ktorý naňho asi pred mesiacom podal trestné oznámenie. Bez okolkov mu povedal, že ak oznámenie nestiahne, zabije ho vedno s celou rodinou a psami, ktoré chová. Kvôli presvedčivosti z auta vytiahol malokalibrovku a namieril ju na mladíka. Ten však zachoval chladnú hlavu, zbraň mu vytrhol a ušiel s ňou domov, odkiaľ privolal políciu. Zbraň, malokalibrovku zn. Brno 2, ktorú mal Ivan K. v legálnej držbe, polícia zaistila. Jej držiteľ je obvinený z trestného činu vydierania.
Polícia musela v pondelok podvečer riešiť vzájomné nezhody medzi susedmi v obci Polom v okrese Rimavská Sobota. Hliadku zavolala suseda 56-ročného Jána V., ktorý jej vulgárne nadával a vyhrážal sa, že ju odstrelí. Zúrivý Ján V. napadol aj policajtov, ktorí voči nemu použili donucovacie prostriedky. Incident sa napokon skončil bez krviprelievania, Jána V. obvinili z trestného činu útoku na verejného činiteľa.
V záložni na Moyzesovej ulici v Prievidzi v utorok krátko po 17. hodine dvojica neznámych páchateľov prepadla 27-ročného zamestnanca. Jeden z nich naňho namieril zbraň a žiadal peniaze. Z miesta činu ušli s niekoľkými tisíckami, 10 200 Sk ukradli z pokladne, 2100 korún vzali pracovníkovi z jeho peňaženky.
V noci z pondelka na utorok došlo k vlámaniu do zdravotného strediska v obci Spišský Hrušov v Spišskonovoveskom okrese. Páchateľ sa dostal dnu cez nezaistené okno na toalete. Vnútri vypáčil dvere na ambulancii lekára a z nezamknutej plechovej skrine ukradol desať ampuliek morfia, k tomu niekoľko čistých lekárskych receptov a kópie použitých receptov. Z ďalšej skrine, ktorú už bolo treba vypáčiť, vzal desať balení Diazepamu a rovnaké množstvo lieku Nitrozepam Forte. Záležitosť polícia intenzívne preveruje.
Vyšetrovateľ zo Senice v utorok vzniesol obvinenie z podvodu voči 27-ročnému Patrikovi Š. zo Skalice. Mladík v máji minulého roka podľa polície ako živnostník uzavrel leasingovú zmluvu s firmou SK Auto Leasing Bratislava, a to prostredníctvom predajcu motorových vozidiel Hílek s. r. o. zo Senice, od ktorého prevzal miliónový VW Passat. Aby splnil podmienky zmluvy, predložil falošné daňové priznanie za rok 1999, týkajúce sa jeho firmy Lenkatex Skalica. Leasingovej spoločnosti dosiaľ neuhradil ani jednu splátku a auto takisto nevrátil, čím jej spôsobil škodu vo výške 968 177 Sk.
Dvesto ton slamy zhorelo v utorok predpoludním na poli pri obci Pusté Sady v okrese Galanta. Požiarny technik ako príčinu požiaru stanovil úmyselné konanie zatiaľ neznámeho páchateľa. Ten Roľníckemu a výrobno-obchodnému družstvu Pata spôsobil škodu vo výške 60 tisíc Sk.
V utorok štyri minúty po ôsmej ráno služba na Okresnom riaditeľstve PZ v piatom bratislavskom okrese zaznamenala oznámenie, že v budove Technopolu na Kutlíkovej ulici je bomba. Pri následnej pyrotechnickej prehliadke sa žiadna výbušnina nenašla. Polícia zistila, že šíriteľ poplašnej správy volal z telefónneho automatu na Šintavskej ulici.
V utorok na Ministerstve vnútra SR zaregistrovali 86 prípadov krádeží vlámaním s hmotnou škodou 2 679 120 Sk. V tento deň sa na slovenských cestách stalo 100 dopravných nehôd, ktoré si vyžiadali jeden ľudský život, tri vážne a jedenásť ľahkých zranení, plus hmotné škody 5 255 000 Sk.

Železniční policajti zadržali muža, po ktorom bolo vyhlásené celoštátne pátranie
TASRBratislava 7. marca - Celoštátne hľadaného, 22-ročného Rudolfa V. zo Starej Turej, po ktorom polícia vyhlásila celoštátne pátranie pre podozrenie zo závažnej trestnej činnosti, zadržali v utorok popoludní železniční policajti z Nového Mesta nad Váhom. Keď Rudolf V. zistil, že ho hliadka spoznala, dal sa na útek do mesta. Policajti ho však dostihli, zadržali a odovzdali Úradu pre vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti v Trenčíne. Zlodeja medených káblov sa podarilo v týchto dňoch vypátrať príslušníkom ŽP z Čiernej nad Tisou a Maťoviec. Počas uplynulých dvoch mesiacov mal 21-ročný T. S. z obce Veľké Kapušany v úsekoch trate Vojany - Drahňov, Vojany - Budkovce a v obvode železničnej stanice Drahňov odcudziť šesť medených prepojovacích lán a viacžilový päť metrov dlhý kábel v celkovej hodnote 16 600 korún. Odcudzený materiál predal v zberni druhotných surovín a peniaze minul. Mladému mužovi hrozí obvinenie z trestného činu krádeže. TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

MF nevylučuje možnosť riešenia energetického dlhu ŽSR bez jeho intervencie
TASRBratislava 8. marca - Oddlženie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) voči trom regionálnym rozvodným energetickým závodom aj bez prípadnej intervencie Ministerstva financií SR je podľa hovorcu ministerky Petra Šveca jednou z možností riešenia tohto problému. P. Švec nevylučuje možnosť úhrady dlhov, ktorých hodnota v súčasnosti prevyšuje 1,5 miliardy Sk, zo zdrojov, ktoré železnice získali v minulom roku od štátu za výkony vo verejnom záujme. "Štát v roku 2000 uhradil železniciam 8,3 miliardy Sk, čím sa mu podarilo splatiť svoje záväzky za objednané výkony aj z minulých rokov," uviedol P. Švec a dodal, že v rokoch 1993 až 1998 boli ŽSR v rámci platieb za predmetné výkony značne poddimenzované. Ročná výška úhrad sa pohybovala v rozmedzí 1,5 až 3 miliardy Sk. "O tom, či budú na oddlženie železníc vyčlenené ďalšie financie, môže rozhodnúť len vláda." Jediným reálnym zdrojom na tento účel ostávajú podľa vyjadrenia P. Šveca príjmy z privatizácie. Neplatenie faktúr za odber elektrickej energie Železnicami SR malo za následok obmedzenie dodávok elektriny v niektorých železničných prevádzkach zo strany Západoslovenských (ZSE) a Stredoslovenských (SSE) energetických závodov. Vedúca Odboru obchodu a marketingu ZSE Iveta Filová v tejto súvislosti uviedla, že k znovuzapojeniu energie dôjde až po uhradení polovice dlžnej sumy železnicami a dohodnutí splátkového kalendára.

Na spoločnej hranici ČR a SR nie je kvôli slintačke potrebný zvláštny režim
TASRBratislava 7.marca - Riaditelia štátnych veterinárnych správ Českej a Slovenskej republiky sa dnes stretli v Prahe, aby vzájomne koordinovali postup v spoločnom boji proti zavlečeniu slintačky a krívačky. Vo večernej spravodajskej relácii o tom dnes informovala televízia Markíza.
V prípade potvrdenia výskytu slintačky a krívačky v západnej Európe Státní veterinárna správa (SVS) ČR okamžite zavedie mimoriadne opatrenia na cestných a železničných priechodoch so západnou Európou. Rovnako bude zároveň brániť zavlečeniu choroby na Slovensko. Ako uviedol ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy (ŠVS) SR Dušan Magic, Slovensko recipročne uskutoční opatrenia na hraniciach s Ukrajinou a na juhu s Rakúskom a Maďarskom.
Bezpečnostné opatrenia v Čechách a na Slovensku sú také silné a jednotné, že nie je potrebné zavádzať zvláštny režim aj na spoločnej hranici. Podľa riaditeľa českej SVS Josefa Holejšovského vzájomné opatrenia voči sebe by ČR a SR zaviedli až v tom prípade, ak by k prepuknutiu tejto nákazy došlo v jednej alebo druhej krajine.
Preventívne opatrenia proti výskytu slintačky a krívačky stoja obe krajiny rádovo milióny korún, likvidácia prípadnej nákazy na oboch stranách česko-slovenskej hranice by si však vyžiadala stámiliónové čiastky.

Odborári nesúhlasia s návrhom zákona o Železničnej spoločnosti,a.s.
TASRBratislava 8.marca - Predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) dnes na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) vyjadrili nesúhlas s návrhom zákona o Železničnej spoločnosti a.s. a v zmysle rokovacieho poriadku požiadali o jeho opätovné prerokovanie. Podľa slov viceprezidenta KOZ Petra Gajdoša nie sú v návrhu zákona ujasnené otázky financovania a organizácia riadenia v rámci budúcej spoločnosti. Podpredseda vlády SR Ivan Mikloš je presvedčený, že práve návrh zákona v porovnaní so súčasnosťou jasne vymedzuje tak kompetencie ako aj financovanie budúcich subjektov železníc. Predpokladá vytvorenie štátneho podniku, ktorý by sa staral o výstavbu a údržbu železničnej siete a zároveň Železničnú spoločnosť, a.s., ktorá by zabezpečovala využívanie železničných tratí. Je to základný predpoklad budúcej transformácie ŽSR, ich ďalšieho financovania a pod.
(krátené)

Po ZSE odpojili železniciam elektrinu dnes aj SSE
TASRBratislava 8.marca - Dodávky elektrickej energie do administratívnej budovy železníc vo Zvolene oddnes obmedzili Stredoslovenské energetické závody (SSE), š. p., kvôli rastúcim pohľadávkam voči š. p. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). "Tento krok sme ŽSR avizovali dva dni vopred," uviedol pre TASR vedúci odboru styku s verejnosťou SSE Pavel Müller. V záujme vymáhania svojich pohľadávok sú SSE podľa jeho slov pripravené použiť aj "ďalšie radikálnejšie opatrenia", s výnimkou odpojenia elektrickej trakcie železníc. Celková výška nezaplatených faktúr železníc voči trom regionálnym rozvodným energetickým podnikom vo februári tohto roka predstavovala 1,46 miliardy Sk a každý mesiac narastá približne o 150 miliónov Sk. Západoslovenským energetickým závodom (ZSE), š. p., dlžili ŽSR vo februári 462 miliónov Sk, Východoslovenským energetickým závodom (VSE), š. p., 588,7 milióna Sk a 410,5 milióna Sk práve SSE. K obmedzeniu dodávok elektriny železniciam zatiaľ pristúpili ZSE a SSE. Problém záväzkov železníc voči energetickým závodom koordinuje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Pôvodne navrhnuté riešenie vyrovnania dlhov sa malo realizovať prostredníctvom plošného "trojzápočtu". Štát by uhradil svoje 10-miliardové (Sk) záväzky voči ŽSR za neuhradené výkony vo verejnom záujme a železnice by následne pristúpili k uspokojeniu pohľadávok troch energetických podnikov, ktoré by potom zaplatili svoje dlhy a. s. Slovenské elektrárne. Ministerstvo financií SR však označilo tento spôsob za nerealizovateľný.

Vláda stiahla z rokovania úpravy regulovaných cien
TASRBratislava 7.marca - Vláda SR stiahla z dnešného rokovania návrh na úpravu regulovaných cien k 1.januáru 2002. Ako novinárov informoval predkladateľ návrhu a podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, jediným dôvodom tohto kroku je potreba prerokovať materiál, ktorým sa už zaoberala Porada ekonomických ministrov, ešte aj v tripartite. Návrh predpokladá nárast cien u elektrickej energie pre domácnosti o 10 a % pre podnikateľov o 5 %, u zemného plynu o 10 % pre obe skupiny, u železničnej dopravy o 10 % a rovnako aj pri autobusovej doprave a poštovnom. Vyššie položky sa navrhujú u vodného a stočného, a to o 22,7 %, a nájomného o 35 %, pričom nájomné sa týka len asi 7 % domácnosti v nájomných bytoch vo vlastníctve obcí alebo štátu. Ceny tepla by mali vychádzať z vývoja ceny plynu, to znamená nárast približne vo výške 10 %. Podľa návrhu Slovenských elektrární (SE) mali však ceny elektriny vzrásť od 1.januára 2002 v priemere o 10 % pre sektor domácností ako aj pre podnikateľov. Ako TASR dnes informoval riaditeľ odboru energetického poradenstva SE Ján Dohňanský, návrh vypracovali SE v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV) a v podstate kopíruje očakávanú mieru inflácie. Rovnaká miera zvýšenia pre sektory, navrhované SE, súvisí podľa J.Dohňanského s relatívnou rovnováhou vo vnútri tarifného systému, keď veľkí odberatelia už nedoplácajú na malých. Podľa vypracovaného návrhu mali ceny elektriny teda pre oba sektory odberateľov už v budúcnosti narastať rovnakou mierou. Na začiatku roka 2003 tak SE očakávajú priemerný nárast cien elektriny o 11 %, k 1.januáru 2004 o 10 % a k 1.januáru 2005 o 9 %. Regulované ceny mali byť od 1.mája tohto roku v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR, ktorý mal vzniknúť na základe Zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Ten mal byť pôvodne platný už od 1.marca tohto roku. Zákon sa však zatiaľ nedostal na schválenie do parlamentu a bol už viackrát stiahnutý z rokovania vlády. Výhrady voči dikcii zákona majú ministri za SDĽ, ktorí chcú limitovať kompetencie budúceho regulačného úradu počas určitého prechodného obdobia, najmä v otázkach stanovovania maximálnych cien. Ako nedávno pre TASR uviedol tvorca navrhovaného znenia zákona Ján Matuský, úrad mal v pláne pri úprave regulovaných cien energií vychádzať z vládnej energetickej politiky, pričom cenové úpravy mali navyše zohľadňovať aj mieru inflácie. Cieľom je podľa J.Matuského zrušenie cenových deformácií, odpolitizovanie úprav cien energií a vytvorenie konkurenčného trhu s elektrickou energiou, do ktorého by úrad úpravami cien zasahoval v budúcnosti čo najmenej.

Na západe Ukrajiny si záplavy vyžiadali už päť ľudských životov
TASRKyjev/Bukurešť 8. marca - Už päť ľudských životov si vyžiadali záplavy na území Zakarpatskej Ukrajiny, kde prívaly vôd zaplavili približne 200 obcí. S odvolaním sa na údaje ministerstva pre mimoriadne situácie to v stredu večer oznámila ukrajinská štátna televízia. Najkritickejšia bola v priebehu uplynulej noci situácia na rieke Tisa pri meste Čop, kde sa však ešte nezačala evakuácia obyvateľstva, pretože odborníci dúfajú, že hrádze vydržia tlak rozbúrených vôd. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach už v stredu večer uzavreli všetky cestné hraničné priechody. V prevádzke zostal len železničný hraničný priechod pri meste Čop. V 10 župách severného a západného Rumunska postihli záplavy asi 150 lokalít. Materiálne škody spôsobené prírodnou katastrofou sú značné, ale povodne si nevyžiadali ani jeden ľudský život. Podľa údajov rumunského ministerstva pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo bolo v priebehu uplynulých dní v kritických oblastiach potrebné evakuovať 3700 osôb.

Ruskí muži sa tešia na MDŽ
TASRMoskva 7.3.2001 12:15 - V znamení každoročných osláv Medzinárodného dňa žien (MDŽ) bude ruská metropola Moskva žiť celé tri dni. V Rusku sa MDŽ ako Deň medzinárodnej solidarity žien v boji za ekonomickú, sociálnu a politickú rovnoprávnosť oslavuje už od roku 1913 a pozitívny vzťah verejnosti k tomuto dňu sa nezmenil ani po rozpade Sovietskeho zväzu, neohrozil ho ani demokratizačný proces v krajine, ani udomácnenie sa Dňa sv. Valentína.
Ruské ženy svoju rovnoprávnosť s mužmi už v mnohých ohľadoch v minulých desaťročiach dokázali a dodnes tisíce žien pracujú nielen ako vodičky mestskej hromadnej dopravy a vo fabrikách pri strojoch, ale aj na stavbách ako murárky, upratujú sneh na uliciach, v lete opravujú cesty a železnice...
Kvetinové stánky a obchodíky, ktoré sú v ruskej metropole takmer na každom kroku, zaznamenali zvýšený záujem o kvety už na začiatku týždňa. Nákupná horúčka ovládla v minulých dňoch aj moskovské obchodné domy, pretože od 8. marca aj ony budú oslavovať a oneskorencom, ktorí sa rozhodnú kúpiť darček na poslednú chvíľu, nedajú žiadnu šancu.
Sviatok žien v znamení osláv a nekonečných prípitkov, na ktorý sa v Rusku pochopiteľne najviac tešia muži, pripadol tento rok na štvrtok, preto bolo rozhodnuté, že piatok bude voľným dňom. Aby však niektorí občania nemohli oslavovať štyri dni až do konca víkendu, budú v nedeľu niektoré úrady otvorené.
Kým noví ruskí zbohatlíci sa obvykle predháňajú v honosných daroch, väčšina žien sa bude musieť uspokojiť s kyticou kvetov a nejakou bonboniérou. Darček pre svoju manželku si prichystal už aj prezident Vladimir Putin, odmietol to však verejnosti prezradiť skôr než vlastnej manželke.
Originálny nápad dostali moskovskí dopravní policajti, ktorí oznámili, že 8. marca budú na výpadovkách z Moskvy zastavovať všetky autá riadené ženami, aby mohli predstaviteľkám nežného pohlavia osobne zablahoželať.
So závisťou informovali ruské agentúry o nasledovaniahodnom turkménskom príklade. V tejto republike úrady sľúbili vyplatiť každej zamestnanej žene pri príležitosti 8. marca finančný dar vo výške jednej mesačnej mzdy, ktorá sa tam pohybuje na úrovni 180 dolárov.
Pre stovky tisíc ruských žien však bude MDŽ predstavovať iba ďalší deň domáceho násilia. Podľa ruských mimovládnych inštitúcií je až v 25 percentách ruských rodín fyzické násilie považované za obvyklý spôsob "komunikácie" a ročne zraneniam v dôsledku úmyselných a neúmyselných trestných činov podľahne až 12.000 žien.
Deň medzinárodnej solidarity žien v boji za ekonomickú, sociálnu a politickú rovnoprávnosť sa v Rusku oslavuje už takmer 90 rokov, napriek tomu sa ženy, ktoré sa rozhodnú oznámiť fyzický či sexuálne motivovaný útok na svoju osobu na polícii, stretávajú s nepochopením, odsudzovaním a posmechom. Aj preto podľa nezávislých odhadov trestný čin znásilnenia oznámi v Rusku len každá desiata žena.

Za výbuch pred BBC zodpovedná Pravá IRA
TASRLondýn 5.3.2001 - Za včerajší bombový útok na centrálu britskej štátnej rozhlasovej a televíznej stanice BBC v západnom Londýne je pravdepodobne zodpovedná Pravá IRA (Real IRA), radikálne odštiepenecké krídlo Írskej republikánskej armády (IRA). Usudzuje tak britská polícia na základe zašifrovanej hrozby vydanej ešte pred explóziou, ktorej znenie sa dá pripísať práve skupine Pravá IRA.
K výbuchu došlo krátko po polnoci miestneho času, keď armádni pyrotechnici začali s diaľkovo riadeným robotom skúmať vozidlo s výbušným zariadením, čím chceli navodiť kontrolované odpálenie trhaviny.
Bomba, ktorá podľa odhadov obsahovala vyše sto kilogramov ťažkej trhaviny a zranila jedného pracovníka metra, bola ukrytá v taxíku zaparkovanom pred hlavnou budovou BBC. Pred výbuchom bol personál televíznej stanice z budovy evakuovaný a na krátko bolo prerušené aj vysielanie. Onedlho stanica vysielanie obnovila a začala vysielať podľa krízového plánu.
Zranený muž bol zamestnancom londýnskej podzemnej železnice London Underground a výbuch mu spôsobil hlboké rezné rany v dôsledku rozbitého lietajúceho skla. Zraneného robotníka ošetrili na mieste.
V sobotu okolo 11.00 hod. miestneho času dostala londýnska nemocnica zašifrované varovanie, v ktorom sa hovorilo, že v opustenom taxíku odstavenom na parkovisku pred centrálou televíznej stanice BBC je ukrytá bomba.
Bombu sa podarilo pyrotechnikom zneškodniť a taxík sa pri explózii rozletel na márne kúsky. Lietajúce úlomky zasiahli oblasť v okruhu 150 metrov, rozbili okná na prednom vchode do budovy a znak televízie BBC pri výbuchu odletel.
Podľa hovorcu londýnskej polície je dnešný výbuch eskaláciou teroristickej kampane krídla Pravá IRA na území Veľkej Británie. Polícii sa tiež podarilo zistiť, že taxík, v ktorom bola bomba nastražená, bol zakúpený v sobotu ráno v second-handovom predaji v Londýne.
Podľa britských médií mohlo byť motívom bombového útoku vysielanie kontroverzného programu BBC o bombovom útoku v severoírskom Omaghu v roku 1998, pri ktorom zahynulo 29 ľudí.


Strana vytvorená: 13. III. 2001  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0110.htm )