Budúci rok sa neráta so zvyšovaním dôchodkov
Sociálna poisťovňa bude mať problémy s deficitom, ktorý by mal uhradiť štát

  NO 10. Október 2000 UTOROK

Gabriela Bachárová

Bratislava

Sociálna poisťovňa (SP) nepočíta vo svojom budúcoročnom rozpočte so zvyšovaním dôchodkov, pretože na to nebude mať žiadne zdroje. Podľa zákona sa však po splnení podmienok zvyšovať dôchodky musia. Poisťovňa má v súčasnosti na budúci rok ešte nekrytých sedem miliárd korún, ktoré síce predpokladá získať, avšak väčšina týchto zdrojov sa považuje za značne rizikové.
Peniaze by sa mali získať napríklad splatením pohľadávok zo strany Železníc SR vo výške 0,7 miliardy a oddlžením zdravotníckych zariadení vo výške 0,5 miliardy. Viac zdrojov by poisťovni malo priniesť aj zvýšenie platieb štátu za tzv. neproduktívne osoby (nezamestnaní, študenti). Teraz štát za jedného občana platí iba minimálnych 15 % z 27,5 % z 2 700 korún. Suma sa má zvýšiť na 100 % z 2 400 korún. Týmto krokom by sa malo získať 3,7 miliardy.
Prostriedky prinesie aj predpokladané znovuzavedenie povinnosti platiť odvody do dôchodkového fondu zo strany pracujúcich dôchodcov. S tým však ešte musia súhlasiť poslanci, ktorí túto povinnosť práve zrušili ako diskriminačnú. Opätovne by štát mal platiť poistné za študentov stredných škôl, čo sa tiež zrušilo s odôvodnením, že je to absurdné. Možný deficit poisťovne bude musieť podľa slov riaditeľa SP Igora Liptáka hradiť štát, ako mu to ukladá zákon.
Valorizáciu dôchodkov nepredpokladal ani tohtoročný rozpočet, no nakoniec sa zvýšili o 10 %, čo bolo najviac v histórii samostatného Slovenska. Na tento rok sa zdroje na valorizáciu zabezpečili využitím rezervy poisťovne, avšak z čoho financovať tohtoročné zvýšenie na budúci rok, je otázne. Poistné do fondu dôchodkového zabezpečenia by sa malo zvýšiť o 0,5 %, čo by poisťovni malo priniesť miliardu korún.

POMOHLO BY ZNÍŽENIE NEZAMESTNANOSTI

Sociálna poisťovna vo svojom rozpočte ráta s budúcoročnou mierou nezamestnanosti na úrovni 18,8 %, zatiaľ čo štátny rozpočet má definovanú mieru 16,5 %. Ak by nezamestnanosť klesla, čo však poisťovňa nepovažuje za veľmi pravdepodobné, prinieslo by jej to zdroje, pretože by viac ľudí platilo poistné. Zníženie na 16,5 % by poisťovni zabezpečilo až 1,3 miliardy korún.

Dieru v sociálnom systéme lepia štátne „injekcie“
Utorok 10.10.2000
sme
TOMÁŠ VELECKÝ
BRATISLAVA - Sociálny systém na Slovensku sa stále borí s problémami. Napriek tomu, že budúci rok sa nepočíta so zvyšovaním dôchodkov, rozpočet Sociálnej poisťovne by mal skončiť so 400-miliónovým deficitom. Sociálnej poisťovni pomôže predovšetkým štát, bez ktorého zásahu by deficit v roku 2001 prekročil sedem miliárd korún.
Štát by mal o rok vyplatiť viac za svojich zamestnancov a za študentov stredných škôl, platiť odvody budú aj pracujúci dôchodcovia. Nemalou sumou pomôže Sociálnej poisťovni nová legislatíva, ktorá posilňuje pozíciu veriteľa, a privatizácia telekomunikácií. Časť výnosov z ich predaja je totiž nasmerovaná ako účelová dotácia pre zdravotnícke zariadenia a Železnice SR, ktoré z takto získaných prostriedkov zaplatia dlhy voči Sociálnej poisťovni.
Poisťovňa však považuje väčšinu týchto príjmov za rizikovú. „Otázna je aj výška z príjmov z platenia odvodov. V tejto kapitole totiž počítame s 18,8-percentnou nezamestnanosťou,“ povedal podpredseda správnej rady Sociálnej poisťovne Peter Gajdoš.
(krátené)

Legislatívci dnes majú posúdiť desať návrhov zákonov

Bratislava 10.októbra (TASR) - Poslaneckým návrhom na vydanie novely zákona o obecnom zriadení a zákonom o financovaní základných a stredných škôl sa má dnes zaoberať Legislatívna rada vlády SR, ktorá sa zišla na pravidelnom zasadaní v Bratislave. Podľa predbežného desaťbodového programu rada sa má zaoberať aj návrhom poslanca Vladimíra Palka na vydanie novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Taktiež má posúdiť návrh zákona poslanca Jána Langoša o boji proti praniu špinavých peňazí a návrh legislatívneho zámeru novely zákona o majetku obcí a vyšších územných celkov. Na prerokovanie dnes čaká aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže, zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov i návrh novely zákona o štátnych hmotných rezervách.

Nemeckí Zelení chcú príplatkami podporiť nákup úsporných druhov automobilov
Berlín 9. októbra (TASR) - Stranícka rada nemeckých
Zelených, ktorí sú koaličným partnerom vládnucej
Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), sa dnes
vyslovila za poskytovanie prémií za odstavenie starých
áut a za jednorazové príplatky pri kúpe úsporných druhov
nových automobilov. Okrem toho sa Zelení rozhodli bojovať
za zníženie cien železničnej dopravy a za vyššiu
efektívnosť vykurovacieho procesu v nastávajúcej sezóne.
"Takáto je naša odpoveď na zvýšenie cien ropy," vyhlásil
dnes po zasadnutí rady v Berlíne predseda Zelených Fritz
Kuhn. K návrhom Zelených sa musí najskôr vyjadriť
koaličná rada, v ktorej majú svoje zastúpenie aj sociálni
demokrati. Po súhlase členov koaličnej rady by malo v
Nemecku vstúpiť do platnosti nariadenie, podľa ktorého
dostane v priebehu nadchádzajúcich dvoch rokov prémiu vo
výške 1000 mariek každý, kto sa rozhodne odstaviť
automobil, starší ako 12 rokov. Zároveň by mal občan,
ktorý si kúpi "štvorlitrové" vozidlo, dostať príplatok vo
výške 2000 mariek, za kúpu "päťlitrového" auta by sa malo
poskytovať ešte 1000 mariek navyše. Predpokladom však je,
že takú istú zľavu poskytnú z ceny vozidla aj výrobcovia.

O kurze koruny
sme Utorok 10.10.2000
IVAN KIŇO
(Autor je tieňovým ministrom financií za HZDS)
Pre dobrý vývoj ekonomiky je kľúčová stabilná mena. Za
posledné dva roky sa však o slovenskej korune ani
zďaleka nedá povedať, že je stabilná. Neustále je
vystavená rôznym tlakom, ktoré vyvolávajú jej
samovoľnú devalváciu - oslabovanie voči americkému
doláru. Padajúci kurz koruny má pritom katastrofálne
finančné následky pre krajinu a jej rozhodujúce
hospodárske a podnikateľské subjekty.
Napríklad podľa údajov Národnej banky Slovenska
predstavovala zahraničná zadlženosť Slovenskej
republiky k 31. decembru 1998 11,9 miliardy USD, za čo
vláda Mikuláša Dzurindu robila zodpovednú svoju
predchodkyňu. Na druhej strane sa až do mája 1999
nečinne prizerala pádu kurzu slovenskej koruny, čo pri
vyššie spomínanom objeme zahraničnej zadlženosti
predstavuje ohromné straty. Každým percentom
znehodnotenia slovenskej koruny voči americkému doláru
prichádza Slovensko o 120 miliónov USD, čo pri kurze 1
USD = 42 Sk predstavuje 5 mld korún. Pri minimálne
20-percentnom znehodnotení koruny je čistá strata
prinajmenej 130 mld korún teda iba triezvym odhadom.
Vláda sa nemôže tváriť, že tieto skutočnosti nevidí a
že sa jej netýkajú, i keď jej možnosti ovplyvňovať
kurz slovenskej koruny nie sú veľké, ale sú to
opatrenia vlády, ktoré majú multiplikačnými spôsobmi
dosah na podnikateľov a tým aj na konkurenčnú
výkonnosť ekonomiky, ktorá sa v konečnom dôsledku
odzrkadlí na sile meny.
Prepad koruny však pokračoval a pokračuje i naďalej. V
máji 2000 dosiahol nové negatívne hodnoty, keď 1 USD
bol 48 Sk. K 20. septembru 2000 sa kurz slovenskej
koruny prehupol cez magickú hranicu 50 Sk za 1 USD.
Takýto obrovský prepad meny, mimochodom, najvyšší
medzi tranzitívnymi ekonomikami, odborníci vo
vyspelých ekonomikách označujú za mimoriadne silnú
finančnú krízu.
Negatívny vplyv na zahraničnú zadlženosť Slovenska má
aj vydanie eurobondov či prijatie pôžičiek pre
Železnice SR a na dostavbu diaľnic. Ide o dlh vo výške
30 mld korún, ktorý je v kontexte klesajúceho kurzu
koruny v skutočnosti oveľa väčší.
NBS vyčíslila kurzové straty len verejného sektora na
18 mld korún, a to len za obdobie január-marec 1999. V
tejto súvislosti je potrebné pripomenúť a zároveň
vyjadriť údiv, že úvery poskytované verejnému sektoru
nemajú vytvorené žiadne zábezpeky proti kurzovým
rizikám. Takýto stav je skutočne alarmujúci a vláda by
sa ním mala vážne zaoberať. Ak sú v prípade
znehodnocovania koruny jej možnosti obmedzené, nemôže
zanedbať kurzové riziká pri uzatváraní úverových zmlúv
v oblasti verejného sektora. Vláda predsa môže účinne
vplývať na to, aby sa štátne orgány a inštitúcie
správali zodpovedne a disciplinovane.
Zatiaľ nie sú dostupné presné a komplexné informácie o
vplyve znehodnocovania meny na podnikateľský sektor.
Pripomeňme si však, že len Slovnaft stratil v dôsledku
tohto trendu do 31. mája 1999 1,6 mld korún. Navyše
musel vytvoriť opravné položky vo výške 3,1 mld korún,
čo sa veľmi negatívne prejavilo na jeho celkovom
hospodárskom výsledku za minulý rok. Rovnako negatívne
boli poznačené aj Slovenské elektrárne. Na finančných
operáciách v prvom polroku 1999 stratili 5,4 mld korún
a do konca roka museli vytvoriť rezervy na finančné
náklady až 8 mld korún. Hlavnou príčinou straty bol
takisto nepriaznivý vývoj slovenskej koruny.
Celková hrubá zahraničná zadlženosť SR dosiahla podľa
údajov NBS k 31. máju 2000 10,93 mld USD. Od januára
do mája 2000, t. j. za päť mesiacov sa zvýšila o 412
mil. USD.
Takisto podľa údajov NBS podiel zahraničného dlhu na
jedného obyvateľa dosiahol 2045 USD. Ak si to
prerátame podľa kurzu k 4. októbru 2000 (1 USD =
49,995 Sk), znamená to vyše 102-tis. Sk na jedného
obyvateľa. Za predchádzajúcej vlády to bolo necelých
76-tis. Sk.
O dôsledkoch a finančných stratách vyplývajúcich zo
znehodnocovania kurzu slovenskej koruny sa hovorí
veľmi málo. Dôsledky z toho vyplývajúce sa však týkajú
všetkých - štátu, daňových poplatníkov a
podnikateľských subjektov. Preto by mala vláda tomuto
trendu venovať oveľa viac pozornosti.

Rizikový poistný rozpočet
Sociálna poisťovňa predpokladá v budúcom roku 400-miliónový deficit
UTOROK 10. október (Pravda ?)
GABRIELA DOLIŇÁKOVÁ
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne (SP) počíta v budúcom roku s deficitom 400 miliónov korún. Niektoré príjmy však poisťovňa zatiaľ zaraďuje medzi rizikové.
Do istých príjmov návrhu rozpočtu patrí splatenie dlhov zo strany Železníc SR vo výške 700 miliónov korún a zdravotníckych zariadení v objeme 500 miliónov korún. Tieto pohľadávky vykryje štát z predaja Slovenských telekomunikácií. "Samozrejme rátame aj so zvýšením príjmov z poistného plateného štátom o 3,7 mld. Sk, ktoré nastane zmenou vymeriavacieho základu pre odvod poistného," skonštatoval riaditeľ SP.
(krátené)


Strana vytvorená: 15. X. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press28.htm )