Lokomotívy Siemens pre MAV
(hn/Ľubomír Jurina), 14.9.2001 -
Dopravná divízia nemeckého Siemensu
získala v Maďarsku objednávku na dodávku 15 vysoko
výkonných lokomotív pre štátnu železnicu MÁV . Rušne v celkovej hodnote 46
mil. eur odovzdá koncern objednávateľovi najneskôr do konca
budúceho roka. Premávať budú na hlavných tratiach MÁV a súkromnej železnici medzi
Győrom a Vasutom (?!?).
Rakúsko investuje do dopravy
Viedeň, 17.9.2001 - Rakúsko
vypracovalo generálny plán rozvoja svojej cestnej,
železničnej a vodnej dopravy, podľa ktorého by sa do roku
2030 malo do 400 projektov investovať spolu 644 miliárd
rakúskych šilingov (ATS). Na rozvoj železnice sa z plánovanej
sumy vyčleňuje 441 miliárd a na rozvoj cestnej siete 203
miliárd ATS. Zvyšok dostane letecká a vodná doprava. V
Rakúsku budú v rámci generálneho plánu rozvoja dopravy
klásť dôraz na zvyšovanie výkonnosti železničných a
cestných koridorov. Alpskú krajinu pretne spolu šesť
hlavných a niekoľko menších koridorov. Vynaloží sa na ne
370 miliárd ATS. Súčasťou programu je aj kvalitnejšie a
výkonnejšie napojenie Rakúska na jeho východoeurópskych
susedov. Realizáciou projektov sa má podľa ministerky pre
infraštruktúru Moniky Forstingerovej zvládnuť dopravná
lavína, ktorá po rozšírení Európskej únie zavalí Rakúsko
zo západu aj východu kontinentu.
Semafor
Jozef Kunik,
Piatok 14.Septembra 2001 - ŽSR vypravia pri
príležitosti národnej púte v Šaštíne-Strážach v sobotu
15. a v nedeľu 16. septembra mimoriadne vlaky. Vlak z Nitry bude
mať odchod po príchode vlaku č. 5000 z Prievidze, z Trnavy
odíde po príchode rýchlikov R 702 z Martina a R 721 z
Bratislavy. Príchod do Šaštína-Stráží je naplánovaný na
9.20 hod. Mimoriadny vlak z Kútov vypravia po príchode
osobného vlaku z Bratislavy, teda o 8.00 hod. Zabezpečené sú
mimoriadne vlaky aj na spiatočné trasy. Vlak do Nitry cez
Trnavu odíde o 13.00 hod. Pontifikačné sväté omše v sobotu
i v nedeľu sú naplánované na 10.30 hod. Národná púť sa
koná pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie -
patrónky Slovenska.
Brazília - Peru
Brazília podporuje výstavbu 3822 kilometrov dlhej
trate z Mata Grossa do peruánskeho prístavu Puerto Bayovar.
Hlavným zámerom projektantov je výstavbou železničnej trate
zrýchliť prepravu brazílskych tovarov, najmä kávy, sóje,
hovädzieho mäsa, železnej rudy a hliníka, ázijským
odberateľom. Táto trať by mala byť prvým moderným
železničným dielom v Latinskej Amerike, ktorej železnice sú
stále na úrovni druhej polovice 19. storočia. Prepojenie z
východu na západ kontinentu pritom neexistuje, okrem jedinej
úzkokoľajky medzi Argentínou a Chile, ktorej trať vystupuje
až do výšky 3000 metrov nad morom.
Berlín - Moskva
Cestná a železničná spojnica medzi Berlínom a
Moskvou, takzvaný koridor č. 2, ktorá sa vlastne končí až v
Nižnom Novgorode, bude stáť 8,4 mld. EUR a jej hlavné úseky
spojazdnia už v roku 2005. Koridor je dlhý 2300 kilometrov a
jeho hlavnou úlohou je zrýchlenie prepravy vozidiel, tovarov a
osôb v tejto časti Európy. Okrem Berlína, Varšavy a Moskvy
na trase tejto diaľničnej a železničnej spojnice leží aj
Minsk, hlavné mesto Bieloruska. Z odhadovaných nákladov sa 4,8
mld. EUR vynaloží na budovanie diaľnice.
Meškanie bolo nevyhnutné
Rozsiahle rekonštrukčné stavebné
práce
Jozef Kunik,
Piatok 14.Septembra 2001 - Na sieti ŽSR v tomto období
prebiehajú rozsiahle stavebné a rekonštrukčné práce na
mnohých úsekoch železničných tratí. Sú to predovšetkým
práce na modernizácii trate piateho koridoru v úseku medzi
stanicami Bratislava Rača -
Trnava a šiesteho koridoru v úseku medzi stanicami Čierne pri Čadci - Skalité -
Zwardoń . Práce na týchto tratiach budú pokračovať v
priebehu celého roka. Na trati Bratislava - Žilina - Košice -
Čierna nad Tisou pokračujú práce na komplexnej rekonštrukcii
traťových koľají v strečnianskych tuneloch a na komplexnej
rekonštrukcii výhybiek vo Východnej. V tomto polroku sa
začnú práce na komplexnej rekonštrukcii výhybiek v
staniciach Melčice, Žilina, Spišské Vlachy, Krásna nad
Hornádom a Kuzmice. Komplexná rekonštrukcia traťových
koľají je plánovaná v tomto polroku medzi stanicami Dubnica
nad Váhom - Ilava, Dolný Hričov - Žilina, Kráľová Lehota -
Východná a Pribeník - Veľký Horeš. Pripravuje sa komplexná
rekonštrukcia bratislavského tunela a tiež staničných
koľají v Gbelciach a v Štúrove. Začne sa komplexná
rekonštrukcia traťovej koľaje v úseku Malacky - Veľké
Leváre a výhybiek v Kútoch a v Nových Zámkoch. Bratislava
Vinohrady sú v etape práce na rekonštrukcii podchodu, trvá
zvláštny režim prístupu na nástupištia. Na trati Žilina - Čadca - štátna
hranica Česká republika sa začne v tomto polroku
komplexná rekonštrukcia výhybiek v železničnej stanici
Krásno nad Kysucou. Na trati Šurany - Zvolen - Fiľakovo -
Košice je plánovaná na tento polrok komplexná rekonštrukcia
traťových koľají medzi stanicami Hronská Dúbrava - Zvolen a
v úseku Jesenské - výhybňa Lúka. Výhybky budú
rekonštruované v železničnej stanici Jesenské.
Na trati Plaveč - Prešov - Košice - Čaňa je v tomto polroku
plánovaná komplexná rekonštrukcia výhybiek v Prešove.
Rekonštruujú sa nástupištia v železničnej stanici Banská
Bystrica. Začne sa komplexná rekonštrukcia koľají na širokorozchodnej trati
postupne na celom úseku z Maťoviec až do Hanisky pri
Košiciach a traťovej koľaje medzi stanicami Rohožník - Plavecký Mikuláš
. Vzhľadom na rozsiahlu stavebnú činnosť dochádza v sieti ŽSR
k zmenám v organizácii dopravy a k výlukám koľají, čo
spôsobuje meškanie vlakov. V prvom polroku sa na meškaní
vlakov osobnej prepravy najviac podieľali odvetvia tratí a
stavieb (47 %), dopravných trás (12 %), rušňového
hospodárstva (8 %), vozňového hospodárstva (3 %),
telekomunikačnej a zabezpečovacej techniky (3 %). Niektoré
trate ŽSR sú súčasťou medzinárodných
železničných koridorov v rámci európskej železničnej
siete. Tieto koridory musia spĺňať prísne podmienky
Európskej únie na rýchlu, a pritom pohodlnú a bezpečnú
prepravu cestujúcich, čo si zo strany ŽSR
vyžaduje rozsiahle stavebné práce na týchto tratiach, teda aj
nevyhnutné obmedzenia jazdy vlakov počas týchto prác.
Talbot smeruje do múzea
Zručnosť opravárov
Jozef Kunik,
Piatok 14.Septembra 2001 - Ďalším zreštaurovaným
historickým koľajovým vozidlom, ktoré rozšíri súčasnú
expozíciu Múzea dopravy v Bratislave
, je nákladný výsypný vozeň série St ČSD. Na základe
objednávky Múzejno-dokumentačného
centra ŽSR ho do vystavovateľného a
čiastočne funkčného stavu opäť uviedli pracovníci
Rušňového depa Zvolen. Vozeň bol vyrobený nemeckými
výrobcami v medzivojnovom období v rámci vývoja
najrôznejších koncepcií samočinného i núteného vykladania
nákladu. Pre mechanizáciu ťažkých prác pri pokládke a
obnove železničného zvršku ho vyvinula a vyrobila firma
Talbot z Aachenu. Vznikol tak otvorený výsypný tzv. lievikový
vozeň so sústavou žľabov umožňujúcich dávkové sypanie
štrku do priestoru medzi, ale aj z vonkajšej strany koľajníc
do rôznej vzdialenosti. V parku ČSD sa ich po druhej svetovej
vojne objavilo len niekoľko desiatok. Vozne boli natreté
zvyčajnou červenohnedou farbou a pod označením St ich
zaradili do voľného obehu. Reštaurátorské práce zabrali
Zvolenčanom asi dva mesiace. Zamerali sa na demontáž a
čistenie jednotlivých dielcov, výrobu a osadenie chýbajúcich
súčastí a prepracovanie celkového vzhľadu vozňa podľa
získaných dobových fotografií. Poradili si aj s výrobou a
osadením drevených podláh a schodíkov. Pri ručnom maľovaní
popisov im ako predloha poslúžil malý model tohto vozňa,
vyrábaný pred časom modelárskou firmou Roco Slovakia.
Nezávislý audit dal zapravdu
Nad budúcnosťou osobnej dopravy nejeden
otáznik
Jozef Kunik,
Piatok 14.Septembra 2001 - Predstavitelia ŽSR
odovzdali ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako
aj ministerstvu financií výsledky auditu ekonomicky
oprávnených nákladov za výkony osobnej dopravy vo verejnom
záujme za roky 1994 až 1997. Audit, ktorý vykonala firma Ernst
& Young, sa uskutočnil na základe uznesenia vlády SR,
cieľom bolo preukázanie úhrady za výkony v osobnej doprave ŽSR
zo strany štátu za uvedené obdobie. Zo záverov audítora
vyplýva, že kumulovaná výška neuhradenej pohľadávky po
audite je 7,6567 mld. Sk. Keďže k týmto nákladom je potrebné
zahrnúť aj úroky z omeškania neuhradených platieb, celková
hodnota neuhradenej pohľadávky k 30. júnu 2001, ktorú sú ŽSR
oprávnené požadovať, predstavuje 14,617 mil. Sk. V tejto sume
nie sú zahrnuté iné škody (sankcie), ktoré ŽSR
vznikli pre neuhrádzanie predmetnej pohľadávky zo strany
štátu. Ide
najmä o sankcie
zo strany verejnoprávnych inštitúcií za
nerealizované odvody do fondov. Táto suma bude kvantifikovaná
dodatočne. Po uznaní uvedenej pohľadávky ŽSR
voči štátu sa v súlade s Projektom transformácie a
reštrukturalizácie ŽSR zabezpečí jej
premietnutie do účtovného stavu ŽSR a následne do
príslušných ekonomických podkladov súvisiacich s rozdelením
ŽSR . Dlh štátu voči železnici je vyčíslený
aj v schválenom Projekte transformácie a reštrukturalizácie.
V uznesení vlády SR č. 830/2000 sa ukladá ministerke
financií vytvoriť podmienky na postupné uhradenie dlžnej
sumy. Spomínaný projekt predpokladá poskytnúť železniciam,
začnúc rokom 2001, ročne 2 mld. Sk ako postupnú úhradu tohto
dlhu. Zatiaľ sa podarilo vyriešiť len nároky ŽSR
voči štátu za roky 1994 -1997. Ak sa pozrieme na situáciu v
tejto oblasti za roky 1998 -2000, tak podľa auditu ekonomicky
oprávnených nákladov za výkony osobnej dopravy za roky 1998,
1999 a 2000 by mali ŽSR dostať úhradu za výkony vo verejnom
záujme v objeme 13,644 mld. Sk. V skutočnosti však bolo ŽSR
poskytnutých len 9,381 mld. Sk, teda o 4,263 mld. Sk menej.
Pri vyhodnotení Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme za rok
1999 prijali metodické postupy, ktoré zabezpečili prepočet
skutočne vynaložených ekonomicky oprávnených nákladov na
osobnú dopravu vrátane k nim prislúchajúcich finančných
nákladov. Návrh zmluvy na rok 2001 pritom znamená v tomto
smere ešte určitý
krok späť,
keďže plánované ekonomicky oprávnené náklady
osobnej dopravy neboli pokryté úhradou od štátu vo výške
2,505 mld. Sk. Táto nepokrytá strata z výkonov osobnej dopravy
musí byť v roku 2001 vykrytá z cudzích zdrojov - úverov, čo
následne ešte zvýši objem finančných nákladov. Okrem toho
z prevádzky osobnej dopravy vzniká na ŽSR
ďalšia strata z regulovaného poplatku za používanie
dopravnej cesty. Skutočné náklady na dopravnú cestu sú
vyššie a rozdiel ovplyvňuje celkový hospodársky výsledok
nielen z osobnej dopravy, ale aj z nákladnej. Rozdiel medzi
regulovanou cenou a ekonomicky oprávnenými nákladmi
predstavuje objem až 1,5 mld. Sk len za rok 2001.
Schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2001 stanovuje
výšku celkovej úhrady na krytie straty z výkonov vo verejnom
záujme v osobnej železničnej doprave v sume 2,914 mld. Sk a z
mimorozpočtových zdrojov v sume 0,710 mld. Sk. Tieto úhrady
nezodpovedajú sumám stanoveným v predchádzajúcich
uzneseniach vlády a nepokrývajú objektívnu potrebu
prostriedkov na zmluvne dohodnuté financovanie prevádzky
osobnej dopravy a zabezpečenie štátom požadovanej objednávky
dopravných výkonov. Schválením štátneho rozpočtu SR na rok
2001 dochádza
k nárastu straty
pôvodne kalkulovanej výšky za prevádzku osobnej
dopravy, nekrytej tržbami z prepravy cestujúcich ani štátnym
rozpočtom, a to z predpokladaných 1,785 mld. Sk na 2,505 mld.
Sk.
Schválený Projekt transformácie a reštrukturalizácie
uvažuje s objemom úhrady za výkony vo verejnom záujme v
osobnej doprave v roku 2002 vo výške 3,990 mld. Sk, čo
zodpovedá sume schválenej aj uznesením vlády SR č. 544/1999
a Scenára 6 upraveného podľa navrhovaných osobitných
úverových podmienok Európskej investičnej banky (EIB). V
nadväznosti na podmienky poskytnutia úverovej linky v hodnote
200 mil. EUR od EIB bola ešte 28. februára 2001 ministerkou
financií a ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií
odsúhlasená a akceptovaná ?Dohoda o zmluvnom pláne? v zhode s
podmienkami finančnej zmluvy medzi EIB, ŽSR
a Slovenskou republikou. Touto dohodou sa potvrdzuje záväzok SR
riadiť sa všetkými ustanoveniami Projektu transformácie a
reštrukturalizácie ŽSR o budúcom
rozvoji ŽSR . To zaväzuje
ministerku financií a ministra dopravy, pôšt a
telekomunikácií poskytnúť nevyhnutnú podporu pri plnení
Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR
vrátane finančnej podpory na splnenie všetkých finančných
cieľov, na splnenie všetkých záväzkov vo verejnom záujme a
na dostatočnú výšku investícií umožňujúcich úplnú
realizáciu určeného investičného plánu. Podľa uvedenej
?Dohody o zmluvnom pláne? ministerka financií a minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií akceptovali povinnosť
zabezpečiť v zmysle podpísanej dohody finančné zdroje zo
štátneho rozpočtu pre ŽSR v roku 2002 do
výšky najviac:
Aj napriek akceptácii uvedených podmienok "Dohody o
zmluvnom pláne", schválenom uznesením vlády SR z 13.
júna 2001 "K návrhu východísk štátneho rozpočtu na
rok 2002", sa navrhuje v rámci štátneho rozpočtu na rok
2002 vyčleniť výdavky na plnenie zmluvy o výkonoch vo
verejnom záujme v osobnej doprave v rozsahu len 2 mld. Sk. Túto
sumu ŽSR pripomienkovali, pretože nezodpovedá
objemu nekrytej straty za výkony osobnej dopravy schválenej
príslušnými uzneseniami vlády SR. Je totiž podstatne
nižšia ako suma, ktorá bola schválená na rok 2001. Napriek
pripomienkam ŽSR je na úhradu výkonov osobnej dopravy
vykonávaných vo verejnom záujme zatiaľ zo štátneho
rozpočtu vyčlenený len objem 1,8 mld. Sk. Táto suma
absolútne nezabezpečuje pokrytie potrieb na úhradu ekonomicky
oprávnených nákladov osobnej dopravy, potrebných na
zabezpečenie výkonov
osobnej dopravy
v požadovanom objeme a iba prehĺbi finančné
problémy ŽSR . Tento prístup
tiež môže ohroziť realizáciu rozbehnutej transformácie ŽSR . Navrhovaná suma za úhradu výkonov vo
verejnom záujme v osobnej doprave na rok 2002 vo výške 1,8
mld. Sk patrí medzi najnižšie v celej histórii uzatvárania
zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v osobnej doprave od roku
1994 aj napriek ustavičnému rastu cien vstupov a potrebe krytia
dosiaľ štátom neuhradeného dlhu za výkony osobnej dopravy za
roky 1994 -1997, ale aj v roku 1999 a 2000. Tento dlh musia ŽSR
kryť z cudzích zdrojov, čo má za následok výrazný rast
finančných nákladov.
Vláda trojice dispečerov zárukou
bezpečnosti
Sledujú neviditeľné vlaky s energiou
Jozef Kunik,
Piatok 14.Septembra 2001 - Košický elektrodispečing
obhospodaruje 1360 kilometrov rozvinutej dĺžky trakčného
vedenia. Veľkosťou obvodu je najväčší na Slovensku z
celkovo piatich dispečerských pracovísk na správach
energetiky a elektrotechniky. Elektrodispečingy sú okrem
Košíc ešte v Poprade, Bratislave, vo Zvolene a v Žiline. Pod
riadenie košického elektrodispečingu patrí sedem rozvodní
110 kV/22 kV, 17 trakčných meniarní, v ktorých sa
transformuje a usmerňuje napätie 22 kV na 3 kV jednosmerného
napätia, a osem spínacích staníc s funkciou znižovať
energetické straty v sieti. Do súčasných priestorov na Ulici
Pri plynárni v Košiciach sa elektrodispečing presťahoval v
roku 1990. Dovtedy sídlil na štyroch provizórnych miestach a
musel viackrát meniť pôsobisko. Technický pokrok a
zdokonalenie technologických procesov si však vynútili
modernejšie zariadenia a vyhovujúcejšie priestory. Kým pred
dvadsiatimi rokmi stačilo dispečerovi telefonické spojenie
a menší panel,
dnes už využíva pri práci výpočtovú techniku,
telefónne i rádiové spojenie a moderné zobrazovacie jednotky,
kde sú schematicky znázornené stavy najdôležitejších
technologických prvkov napájacích a spínacích staníc,
trakčného vedenia, rozvodu napájania zabezpečovacích
zariadení a vybraných úsekových odpojovačov.
Každá zobrazovacia jednotka, takzvaná sústava, poskytuje
dispečerovi prehľad o jednotlivých napájacích bodoch a ich
odberoch. Cesty elektrického prúdu má na nej ako na dlani. V
priestrannej hale košického elektrodispečingu sú tri takéto
sústavy. Uprostred sústava číslo 1, ktorá sleduje úsek
Košice - Čierna nad Tisou - štátna hranica (UŽ), Košice -
Haniska pri Košiciach a Barca - štátna hranica (MÁV). Druhá
sústava riadi úsek Košice - Spišské Vlachy a úsek Kysak -
Plaveč - štátna hranica (PKP). Je to najnovší panel,
obsahuje iné prvky a celý komplex je ovládaný ústredne s
výnimkou dvoch železničných staníc - Drienovská Nová Ves a
Ličartovce. Prvá aj druhá sústava sa skladajú z
elektronických dlaždicových panelov s vymeniteľnými
dielcami. Na treťom paneli, ktorý sa v dispečerskej hale
nachádza na pravej strane, je znázornený úsek Červený Dvor
- Maťovce a širokorozchodná trať Haniska - Maťovce -
štátna hranica (UŽ) a spojka Michaľany - Trebišov. Všetky
tri sústavy
sú ovládané prostredníctvom počítačov.
Obsluhujúci dispečer z riadiaceho stanovišťa takto ovláda
celý svoj úsek, niektoré funkcie vykonáva Miestny riadiaci
systém (MRS) alebo jeho novšia verzia Riadiaci systém stanice
(RSS). V závislosti od počtu vlakov a ich hmotnosti kolíše
hodnota odoberaného prúdu tej-ktorej trakčnej meniarne. Od
toho závisí počet pripnutých usmerňovacích jednotiek v
meniarňach, ktorý je riadený automaticky spomínanými
riadiacimi systémami MRS. V každej zmene slúži trojica
dispečerov, ktorá ?vládne? celému obvodu Správy energetiky a
elektrotechniky Košice. Kolektív tvorí v súčasnosti 17
dispečerov. Ďalšími spolupracovníkmi sú štyria členovia
Riadiaceho automatizovaného systému (RAS). Prvoradou úlohou
dispečerov je zabezpečiť dodávku elektrickej energie
zo zdroja
na miesto spotreby. Obvod košického elektrodispečingu
hraničí s tromi susednými železničnými správami -
maďarskou, ukrajinskou a poľskou, čo je, samozrejme,
zvláštnosťou. Preto je samozrejmé, že spolupracujeme s
obvodnými elektrodispečingami maďarských, ukrajinských a
poľských železníc.
Strana vytvorená: 21. IX. 2001 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0138.htm ) |