Lavíny bránia obnoviť dopravu na železnici
medzi Kraľovanmi a Dolným Kubínom
Párnica 21. januára - Padajúce
snehové lavíny bránia obnoviť železničnú dopravu na trati
Dolný Kubín - Kraľovany. Prerušená je od dnešného rána od
4.20 h a nahradili ju autobusmi. Snehové masy sa uvoľňujú z
priľahlých lavinóznych svahov na úseku medzi Kraľovanmi a Párnicou.
Na koľaje tam dnes spadlo okolo 20 lavín. Na ich odstraňovaní
pracujú po celý deň železničiari a cestári. Železničiari
sa obávajú, že lavíny zasiahnu prechádzajúci vlak, a preto
nie je isté, či dopravu na tomto úseku dnes obnovia.
Obnovenie dopravy na lavínami
zavalenej železnici Párnica - Kraľovany
Párnica 22. januára - Vyše 24 -hodín
prerušenú dopravu na lavínami zavalenej oravskej železnici
Kraľovany Párnica, obnovili dnes ráno o 6. 00 h. Vlaky na
tejto trati nepremávali od pondelňajšieho rána. Spojenie
zabezpečovali autobusmi.
Sprejazdneniu úseku trate Párnica - Kraľovany bránilo počas
pondelka zosúvanie mokrej snehovej masy z priľahlých lavinóznych
svahov na koľaje. Zosypalo sa tam vyše dvoch desiatok lavín.
Haldy napadaného snehu odstraňovali z koľajníc železničiari
a cestári. Železničiari sa v pondelok niekoľkokrát usilovali
obnoviť dopravu z Kraľovian do Párnice, ale nemohli tak urobiť
pre časté zosúvanie snehu na trať. Hrozilo, že lavína
zasiahne prechádzajúci vlak a dôjde k nešťastiu.
Vlaky usmrtili dvoch ľudí
22.1.2002, BRATISLAVA - Prechádzajúci
rýchlik zachytil v piatok o 22.50 h na priecestí pri železničnej
zástavke Ružomberok-Rybárpole 42-ročného Ružomberčana. Rušeň
mu odtrhol hlavu, takže na mieste skonal. V nedeľu o 7.50 h došlo
k podobnej tragickej nehode v úseku trate Trnovec nad Váhom -
Šaľa, kde prechádzajúci vlak zrazil a na mieste usmrtil 29-ročnú
ženu, ktorá nereagovala na zvukové výstražné znamenie a
zostala stáť na koľajniciach. Po týchto nehodách stúpol počet
vlakmi usmrtených osôb v tomto roku na osem.
Na železnici narastá kriminalita
24.1.2002, Róbert Kadlečík,
BRATISLAVA - Na železnici bolo vlani spáchaných 835 trestných
činov a vyše 5 200 priestupkov. V oboch prípadoch ich počet
vzrástol oproti predchádzajúcemu roku takmer o štvrtinu.
K rizikovejším tratiam patrí podľa generálneho riaditeľa Železničnej
polície Tibora Gaplovského najmä severná trasa z Bratislavy
cez Žilinu a Poprad až po Košice. Naopak južný smer na Štúrovo
a Komárno je v tomto smere pokojnejší.
Medzi trestnými činmi, ktorých objasnenosť predstavuje vyše
90 percent, je aj jedna vražda, 21 lúpeží a 19 prípadov úmyselného
ublíženia na zdraví. Vo vlaku bolo okradnutých 666 cestujúcich.
Pri 187 krádežiach prepravovaných zásielok sa páchatelia
zameriavali najmä na náhradné súčiastky do osobných áut,
alkohol, domáce elektrospotrebiče, ale aj drogistický tovar.
Pri priestupkoch išlo najmä o porušovanie verejného poriadku.
Železničnej polícii sa z nich podarilo objasniť vyše 70
percent.
Na koľajniciach našlo v minulom roku smrť 97 ľudí, z toho 18
samovrahov.
Deviata obeť vlaku
24.1.2002 , BRATISLAVA (rk) - Telo mŕtveho
muža, ktorý ležal vedľa železničnej trate z Trenčianskych
Bohuslavíc do Melčíc, objavil v stredu krátko pred siedmou
hodinou rušňovodič prechádzajúceho vlaku. Dosiaľ neznámeho
asi 40-ročného muža zrazil pravdepodobne niektorý z predchádzajúcich
vlakov.
Škodovka rozbieha v Rusku obrovskú
objednávku
Praha 24.januára - Spoločný podnik
KRP Invest, ktorý v ruskej Jaroslavli založili plzenský
holding Škoda, izraelská firma Shiran a ruské štátne orgány,
minulý týždeň dokončil opravu prvej lokomotívy. Úspešne
tak odštartovala realizácia objednávky v celkovej hodnote
presahujúcej miliardu USD (v prepočte vyše 36 miliárd Kč).
Podľa riaditeľa KRP Invest Vladislava Kozáka by podnik mal
zmodernizovať 800 českých lokomotív typu ČS-2, ktoré boli
do bývalého Sovietskeho zväzu dodané pred rokom 1990. "Z
dcérskych spoločností skupiny Škoda Holding sa na projekte
podieľa najmä Škoda Dopravní technika, pre ktorú majú tento
rok dodávky do jaroslavliského výrobného závodu predstavovať
35 % plánovaných tržieb," povedal tlačový hovorca
holdingu Karel Samec.
Dohodu o modernizácii českých lokomotív, ktoré ruská železnica
doteraz používa, podpísala Škoda Holding koncom roka 2000.
Ako K. Samec upresnil, v KRP Invest majú 50,1 % tri ruské štátne
subjekty a 49,9 % tvorí podiel Škody Loko, spoločného podniku
Holdingu Škoda a Shiranu.
Pre Rusko Škodovka v minulosti vyrobila spolu 2 100 lokomotív,
v poslednom desaťročí tam však nevyviezla ani jedinú. Rusi
sa ich teda snažili udržiavať v prevádzke aspoň čiastkovými
opravami. Správe severnej ruskej železnice ide teraz o to, aby
sa dôkladnou rekonštrukciou týchto strojov predĺžila ich životnosť
najmenej o 20 rokov. Pre modernizáciu ďalších lokomotív bude
preto Škoda dodávať do Jaroslavli aj pohony a najnovšiu
elektrovýzbroj.
Podľa ruského ministra železničných spojov Gennadija
Fadejeva je projekt súčasťou rozsiahleho investičného
programu obnovy vozidlového parku. Ako povedal, v budúcnosti by
mala v Jaroslavli za pomoci Škody Holding začať tiež výroba
nových ruských lokomotív, ktoré by kvalitou nezaostávali za
zahraničnými. Informoval o tom český denník Právo.
Pád snehovej lavíny dnes opäť prerušil
dopravu na železnici Párnica - Kraľovany
Párnica 24. januára - Pád snehovej
lavíny dnes približne o 10.30 hodine opätovne prerušil
dopravu na oravskej železnici v úseku Párnica - Kraľovany. Železničiari
predpokladajú, že uvedený úsek bude sprejazdnený popoludní.
Spojenie zabezpečujú autobusmi. Vlaky na trati Trstená - Dolný
Kubín - Párnica premávajú podľa grafikonu. V súvislosti s
odstraňovaním snehu na železničnej trati medzi Kraľovanmi a
Párnicou je prejazdný len jeden jazdný cestný pruh. Na druhom
totiž pracujú cestné mechanizmy, ktoré odvážajú prebytočný
sneh z koľají.
Padajúce snehové lavíny narobili železničiarom a cestárom
na úseku Kraľovany - Párnica množstvo roboty aj začiatkom
tohto týždňa. Dokonca od pondelka rána vyše 24 hodín na
tomto úseku nepremávali vlaky, pretože im hrozilo nebezpečenstvo
zasiahnutia snehovými masami.
Produktivita podmienkou
V dvoch podnikoch menej ako v jednom?
Piatok 25.Januára
2002, Jozef Kunik - Rady zamestnancov novovzniknutej Železničnej
spoločnosti ( ŽS ) by malo v tomto roku opustiť približne 2300
pracovníkov. Ich celkový stav ku koncu sledovaného obdobia by
mal podľa generálneho riaditeľa ŽS Andreja Egyeda predstavovať asi 20 000.
Zmeny v zamestnanosti, ktoré vychádzajú z Projektu transformácie
a reštrukturalizácie železníc, súvisia podľa neho so zvyšovaním
produktivity práce v ŽS a boli
jednou z podmienok Európskej investičnej banky (EIB). Najviac,
1300 pracovníkov, opustí úsek obchodno-prepravnej správy,
prepustených pomocníkov rušňovodičov bude 700. Prirodzené
úbytky predstavujú približne 300 zamestnancov.
Pokiaľ ide o Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ), ako prevádzkovateľa
dopravnej cesty, tohtoročný kalkulovaný úbytok zamestnancov
je 1600. Podľa spresnenia generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu o svoju prácu neprídu,
pretože budú presunutí na špecializované výkonné pracoviská,
ktoré tvoria samostatné právnické osoby. Koncoročný
priemerný stav pracovníkov ŽSR by tak mal dosiahnuť približne 20 000.
Na rozdiel od zamestnaneckých stavov by mali rásť mzdy pracovníkov
oboch železničných zložiek. Zvýšenie na tento rok
predstavuje 8 % oproti priemernej mzde roku 2001, vo výške 14
024 Sk. Kolektívnu zmluvu na roky 2002/2003 uzatvoril zamestnávateľ
s 11 odborovými centrálami pôsobiacimi na železniciach 22.
októbra minulého roka. Výšku miezd na rok 2003 by malo určiť
až následné kolektívne vyjednávanie. Platy vzrastú minimálne
do výšky inflácie kalkulovanej v návrhu štátneho rozpočtu
na príslušný rok. Kolektívna zmluva na nadchádzajúce dva
roky vymedzuje okrem iného charakter sociálnej kompenzácie pre
prepustených železničiarov. Jej maximálna výška môže
dosiahnuť až 14-násobok priemernej mesačnej mzdy v závislosti
od počtu odpracovaných rokov. Odstupné predstavuje 5-násobok
mesačnej mzdy. Zamestnanec, ktorý pri odstraňovaní ohlásených
nástražných systémov utrpí ujmu na živote alebo s dlhodobým
následkom na zdraví, má podľa dohody nárok na odškodné vo
výške 1 mil. Sk. Ak stratí počas výkonu práce zmyslovú
alebo zdravotnú spôsobilosť na jej realizáciu, bude preradený
na pracovné miesto zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu pri
zachovaní pôvodnej mzdy. Podľa informácií zo železníc
dosahujú priemerné ročné náklady uplatňovania kolektívnej
zmluvy 4,5 mld. Sk.
Úvery chcú čerpať tak ŽSR, ako i
ŽS
Piatok 25.Januára
2002, Jozef Kunik - ŽSR a ŽS plánujú v tomto roku čerpať úvery v
objeme vyše 5 mld. Sk. Ako oznámil generálny riaditeľ ŽS Andrej Egyed, na modernizáciu ľahkých
motorových súprav pre vedľajšie trate požiadajú o úver so
štátnou zárukou vo výške 500 mil. Sk. Na modernizáciu nákladných
vozňov s odsúvateľnými stenami budú pravdepodobne čerpať
komerčný úver v objeme 300 až 400 mil. Sk. Ako riadny člen
spoločenstva európskych železníc Eurofima chce ŽS prevziať pôžičku 10 -15 mil. EUR. Už
v minulom roku získali železnice z tejto inštitúcie 6,5 mil.
EUR na investície do osobných vozňov.
Úverová zaťaženosť ŽSR , správcu dopravnej infraštruktúry, by mala v
najbližších piatich rokoch vzrásť o 29,939 mld. Sk. V tomto
roku sa budú ŽSR uchádzať
o finančné prostriedky v objeme približne 4 mld. Sk na
modernizáciu železničných tratí a koridorov. Jedným z
potenciálnych donátorov je podľa generálneho riaditeľa ŽSR Ladislava Saxu aj Európska investičná
banka (EIB). Železnice Slovenskej republiky chcú v tomto roku
začať modernizáciu časti piateho paneurópskeho koridoru v úseku
Šenkvice - Bratislava-Rača s nákladmi asi 2 mld. Sk. Sumou 38
mil. EUR prispeje na zvýšenie rýchlosti na 160 kilometrov za
hodinu na tomto úseku Európska únia z fondu ISPA. Spomedzi ďalších
stavieb L. Saxa zdôraznil trať Zwardoň - Skalité, ako aj úsek
Čiernej nad Tisou. "Optimálna je modernizácia približne
158 kilometrov železničných tratí ročne," podotkol L.
Saxa a dodal, že v minulých rokoch sa upravovalo priemerne 30
kilometrov tratí za rok.
Bude zlatou baňou tepna Eurázie?
Piatok 25.Januára
2002, Jozef Kunik - Storočná Transsibírska železnica sa môže
v krátkom čase stať naozajstnou zlatou baňou. Rusi určili na
jej modernizáciu niekoľko miliárd dolárov. Rátajú s
gigantickým ziskom vďaka preprave tovarov z Ďalekého východu
na starý kontinent vnútrozemskou cestou. Transsibírskou železnicou
sa bude prepravovať viac ako 600-tisíc kontajnerov ročne.
Onedlho budú koľaje predĺžené do Japonska a Kórey. Aby sa
projekt podaril, musí sa "Transsibírka" dostať až
do južnej a západnej Európy. Je to možné cez Poľsko alebo
Slovensko, kde už existujú širokorozchodné trate s rozchodom
1520 mm (ruský rozchod). Expres Rossia prekonáva celú
9311-kilometrovú vzdialenosť z Čeľjabinska cez Omsk,
Novosibirsk, Irkutsk, Čitu a Chabarovsk za sedem dní. To však
nie je najdôležitejšie. V rokoch Sovietskeho zväzu vybudovali
Fíni vo svojich prístavoch terminály a prevzali väčšinu
tranzitu tovarov medzi Ďalekým východom a Európou. Značná
časť vozňového parku premávajúceho medzi Moskvou a
Vladivostokom však pochádza ešte zo 40. a 50. rokov. Stávalo
sa aj to, že pre neplatenie faktúr zastavili dodávky prúdu.
Pred niekoľkými rokmi Rusko začalo s veľkorysou modernizáciou
trate. K tomuto projektu pristúpila Kórejská republika a niekoľko
európskych krajín, ktoré už tvoria
finančné konzorcium
za účasti aj súkromných firiem. Medzi Ďalekým východom
a Európou sa prepravuje morskou cestou asi 250 miliónov ton
tovarov ročne. Len z prístavu Pusan v Kórejskej republike do západnej
Európy sa prepraví ročne asi tri milióny kontajnerov. Moderná
kontajnerová loď prekoná túto trasu približne za mesiac. K
tomu sa pripočítava čakanie na prístavných mólach a čas
prekládky. Suchozemskou cestou, s využitím ešte nie celkom
zmodernizovanej Transsibírskej železnice, trvá cesta z
Vladivostoku menej ako 16 dní. Navyše kontinentálna doprava je
lacnejšia. Keby sa podarilo realizovať tieto plány,
došlo by k revolúcii
v doprave. Ministerstvo železníc Ruskej federácie získalo
súhlas vedenia KĽDR na prebudovanie železničnej trate (na široký
rozchod ruského rozmeru) od Vladivostoku po hranicu Kórejskej
republiky. Odtiaľ vybudujú spojenie do Pusanu, najväčšieho
juhokórejského prístavu. Okrem toho pred niekoľkými mesiacmi
začalo Rusko rozhovory s Japonskom o vybudovaní tunelu spájajúceho
Sachalin a Hokkaido. Neskôr chcú Sachalin spojiť s pevninou
vybudovaním mosta (ide o dlhší časový horizont). Transsibírska
železnica by sa tak dostala do hospodársky najsilnejších krajín
Ďalekého východu. To umožní skrátiť čas prepravy a urobí
dopravu bezpečnejšou. Rusko ráta s tým, že sa mu podarí
prevziať najmenej 600-tisíc kontajnerov odosielaných medzi Európou
a Ďalekým východom a ročne zarábať stámilióny USD. V apríli
2001 firma Intercontainer prepravila železnicou, tranzitom cez
Poľsko, kontajnery s pneumatikami z Japonska do Nemecka. Vyšlo
to lacnejšie a rýchlejšie ako morskou cestou.
Narysovaný prvý rok činnosti
Teraz sa ukáže, ako sa plány premietnu
v každodennom živote
Piatok 25.Januára
2002, Jozef Kunik - Prípravy na transformáciu Železníc SR na
dve samostatné železničné podniky boli v závere minulého
roka poznamenané aj prípravou dvoch podnikateľských plánov
na rok 2002. Napríklad budúce príjmy Železníc SR sú
limitované práve ich obchodnými vzťahmi so Železničnou
spoločnosťou. V tejto súvislosti sme požiadali o rozhovor o
vybraných otázkach bývalého riaditeľa plánovacieho odboru ŽSR a od prvého januára riaditeľa odboru
financovania ŽS Ing. Antona
Jaboreka.
Chceme hovoriť o príjmoch spoločnosti ŽS. Akú výšku príjmov
možno očakávať v tomto roku, prípadne v akej podobe?
- Základným zdrojom budú tržby vyplývajúce z poplatku
za poskytovanie dopravnej cesty. V zmysle predpokladaných výkonov
a platných cenových predpisov kalkulujeme, že ŽS bude platiť ŽSR za používanie dopravnej cesty
ekonomicky oprávnené náklady v rozsahu asi 8,3 mld. Sk, z toho
za osobnú dopravu 2 mld. Sk a za nákladnú dopravu približne
6,3 mld. Sk.
Tieto príjmy však nebudú stačiť, pretože poplatok za
používanie dopravnej cesty je regulovaný.
- Iste, stále platia v tejto oblasti štátom regulované ceny,
čo spôsobuje potrebu uzatvorenia nového zmluvného vzťahu
medzi ŽSR a štátom
na
vykrytie rozdielu
medzi príjmami a ekonomicky oprávnenými nákladmi v
osobnej železničnej doprave, keďže ide o výkony vo verejnom
záujme. Tento rozdiel predstavuje približne 2 mld. Sk, ktoré
by mal ŽSR
uhradiť štát. V štátnom rozpočte SR na rok 2002 je však na
výkony vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave vyčlenených
len 1,8 mld. Sk, pričom asi 800 mil. Sk z tejto schválenej sumy
je určených pre ŽSR a 1
mld. Sk je určená pre ŽS . ŽSR si
budú zostávajúcich 1,2 mld. Sk uplatňovať po audite
ekonomicky oprávnených nákladov ako pohľadávku voči štátu.
Železnice SR si však budú v roku 2002 nárokovať od štátu
aj ďalšie ?kompenzácie?, a to v súvislosti s konsolidačnou
funkciou, ktorú majú plniť voči Železničnej spoločnosti v
oblasti majetku, zamestnanosti a vyrovnania zdedených záväzkov.
- Podnikateľský plán ŽSR na
rok 2002 kalkuluje v súlade so stanoviskom Správnej rady ŽSR a Projektom transformácie a reštrukturalizácie
ŽSR s
odbremenením strát z finančných operácií vzniknutých
vysokou dlhovou službou, ktorá zostáva na ŽSR . Tieto straty
predstavujú objem okolo 1,5 mld. Sk a sú bilancované v príjmovej
časti rozpočtu ŽSR . Znamená to, že očakávame ich preúčtovanie
v rámci oddlžovania ŽSR štátom.
V prípade, že sa to ŽSR
nepodarí či nebudú vykonané príslušné postupy zo strany
ministerstiev dopravy a financií, zostane táto suma na ťarchu ŽSR , čo spôsobí
prehĺbenie straty
na hospodárskom výsledku z plánovaného objemu mínus
957 mil. Sk na mínus 2,457 mld. Sk.
Získa ŽSR príjmy aj od iných odberateľov okrem ŽS, prípadne
mimo svojej hlavnej činnosti?
- ŽSR budú
mať príjmy z ostatnej činnosti v objeme okolo 1,72 mld. Sk a náklady
približne 1,64 mld. Sk, teda očakávame zisk z ostatnej činnosti
vo výške okolo 80 mil. Sk. Tento relatívne nízky zisk je spôsobený
tým, že v rámci týchto výkonov budú ŽSR poskytovať pre ŽS
ostatné služby,
ako napríklad zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie,
služby charakteru informačných technológií, služby informačnej
siete, telekomunikačné služby a podobne v plánovanom celoročnom
objeme asi 700 mil. Sk, ale zatiaľ na rok 2002 bez uplatňovania
ziskovej prirážky. V tejto súvislosti bol daný pokyn príslušným
vedúcim pracovníkom organizačných jednotiek, aby pripravili
čiastkové zmluvy definujúce právne, finančné, prevádzkové
a ostatné zvyčajné podmienky v zmysle Obchodného zákonníka.
ŽSR však
budú poskytovať ostatné výkony aj mimo ŽS , teda cudzím
odberateľom. A to v predpokladanom objeme okolo 1 mld. Sk, čo
je približne v rozsahu doterajších výkonov, avšak v tomto prípade
si už budú uplatňovať ziskovú prirážku v zmysle platných
kalkulačných smerníc.
Aké základné východiská majú určené v ŽSR pre
jednotlivé nákladové ukazovatele počas roku 2002?
- Pri modelovaní nákladov sme vychádzali z očakávaných výkonov
a vplyvu inflácie do oblasti spotrebovaných nákupov a ostatných
služieb, ktoré by sa podľa štátneho rozpočtu mala pohybovať
na úrovni 6,7 percenta. Dodávateľské opravy sú na úrovni
rozpočtu v roku 2001, čo v sebe odzrkadľuje kompenzáciu rastu
inflácie nižšou náročnosťou na opravy vplyvom realizovaných
investícií. V oblasti osobných nákladov je premietnutý
8-percentný nárast priemerných miezd v zmysle kolektívnej
zmluvy a predpokladaného stavu zamestnancov. Vo finančných nákladoch
je premietnutá
úverová zaťaženosť
vrátane očakávaného kurzového vývoja koruny a v
mimoriadnych nákladoch odstupné a sociálne kompenzácie na
zamestnancov, ktorí budú nadbytoční.
ŽSR budú tiež pokračovať v ďalšej modernizácii medzinárodných
koridorových tratí a vybraných železničných uzlov. Na
financovanie plánovaných zámerov v tejto oblasti však nebudú
stačiť iba vlastné zdroje vytvorené z odpisov.
- Vlastné zdroje, teda odpisy na zabezpečenie tzv. jednoduchej
reprodukcie, sú kalkulované vo výške 2,3 mld. Sk. Požiadavky
jednotlivých organizačných jednotiek na rozpis investícií na
rok 2002 sú až na úrovni 6 mld. Sk. Bude preto úlohou
investorskej komisie generálneho riaditeľstva posúdiť
priority a predložiť vedeniu ŽSR návrh na schválenie investičného plánu
v značne redukovanom rozsahu. Pokiaľ ide
o cudzie zdroje,
tie kalkulujeme na úrovni 5,3 mld. Sk, z toho investičnú
dotáciu zo štátneho rozpočtu na rozvoj železničnej infraštruktúry
v celkovom objeme 350 mil. Sk, príspevok z programu ISPA na
modernizáciu trate Trnava - Bratislava v objeme 728 mil. Sk a čerpanie
úveru EIB v objeme 4 mld. Sk. Okrem toho presúvame zo zdrojov
roku 2001 vybudovanie železničnej vlečky pre priemyselný park
v lokalite Lozorno v objeme 195 mil. Sk.
S akými základnými ukazovateľmi uvažujete v oblasti výkonov
ŽS v nákladnej a v osobnej preprave?
- V oblasti nákladnej prepravy predpokladáme objem výkonov ŽS na úrovni roku 2001, teda 53 miliónov
ton tovaru, avšak pri zvýšených tarifách priemerne o 9 %. Z
týchto predpokladov vychádza i plán tržieb ŽS stanovený vo
výške 16,9 mld. Sk. V osobnej preprave dôjde k zníženiu
prepravného výkonu o 8,5 percenta, pričom v súlade s
Projektom transformácie a reštrukturalizácie ŽSR sme predložili návrh na zvýšenie
priemerného cestovného o 11,5 percenta. Celkové tržby z
osobnej prepravy vrátane úhrady od štátu, ktorá predstavuje
asi 1 mld. Sk, teda očakávame vo výške okolo 7,1 mld. Sk.
Spomínali sme služby, ktoré budú poskytovať ŽSR pre ŽS.
Ako to bude z hľadiska ŽS?
- V oblasti ostatnej činnosti Železničnej spoločnosti, medzi
ktoré patria aj výkony pre ŽSR , plánujeme
dosiahnuť tržby vo výške 590 mil. Sk pri nákladoch 460 mil.
Sk. Teda zisk z ostatnej činnosti by mal dosiahnuť 130 mil. Sk.
Aj v tomto prípade pri výkonoch pre ŽSR neuplatňujeme ziskovú prirážku.
Pre úplnosť si ešte priblížme situáciu v ŽS z hľadiska
vývoja nákladov a investícií.
- Pri konštrukcii základných nákladových parametrov v
podnikateľskom pláne ŽS sme vychádzali
z objemu predpokladaných výkonov a z princípov uplatňovaných
aj v prípade ŽSR . Okrem trakčných nákladov, v ktorých
premietame zvýšenie trakčnej nafty o 7 % a zvýšenie trakčnej
elektrickej energie o 20 %. Vlastné zdroje reprezentované
výškou odpisov
plánujeme v objeme 2,7 mld. Sk. Podobne ako v ŽSR , aj v ŽS bude nevyhnutné definovať priority, keďže
investičné požiadavky organizačných jednotiek presahujú 8
mld. Sk. Na obstaranie nových investícií budú v roku 2002 použité
v ŽS aj cudzie zdroje v objeme 1,6 mld. Sk, a
to z dlhodobých úverov prechádzajúcich do ŽS vrátane prostriedkov získaných od
Eurofimu, ktorými sa zabezpečí najmä nákup osobných a nákladných
vozňov, modernizácia prípojných vozňov, elektrické motorové
jednotky a pod.
Semafor
Piatok 25.Januára
2002, Jozef Kunik - Približne 53,6 mil. Sk stálo vybudovanie
novej trojposchodovej železničnej prevádzkovej budovy, ktorú
do užívania odovzdali v Liptovskom Mikuláši. Jej súčasťou
je dvojúčelový kryt civilnej ochrany, riadiace centrum železničnej
stanice. V nákladoch na vybudovanie uvedenej budovy sú zahrnuté
aj približne 2 mil. Sk na úpravu rampy a nástupíšť, ktoré
majú byť dokončené v máji tohto roka. Prevádzkovú budovu
železničnej stanice začali stavať v roku 1991. Pre nedostatok
financií boli práce prerušené, a to od roku 1997 do mája
2001. V tomto roku na liptovskomikulášskej železničnej
stanici budú pokračovať v montáži staničného zabezpečovacieho
zariadenia, ktorého technologické a ovládacie prvky umiestnia
v novej prevádzkovej budove.
Pokles tržieb
Tržby v odvetví dopravy v Českej republike už tretí
mesiac za sebou klesajú (index 98,6 %). Pokles sa týka všetkých
hlavných dopravných odborov s výnimkou vedľajších a pomocných
činností, kde tržby vzrástli o 9,7 %. Najvýraznejšie sa tržby
znížili v leteckej doprave a v cestovných kanceláriách, a to
až o 19,6 %, prípadne o 28,3 %. Dlhodobý pokles v železničnej
doprave sa v novembri opäť prehĺbil. Znížili sa aj tržby v
cestnej doprave.
Zvyšujú ceny
V Rusku zdražela od 15. januára preprava osôb na železniciach
o 30 %. Napríklad cestujúci z Moskvy do Sankt Peterburgu za 650
kilometrov jazdy teraz zaplatí až 1150 RUB (43 EUR). Ruská vláda
týmto opatrením po rokoch umelo udržiavaného nízkeho cestovného
urobila ďalší krok k dosiahnutiu rentability výkonov železnice
v osobnej doprave. Tento rok má však v Rusku vzrásť aj cena
elektrickej energie a plynu pre domácnosti. Elektrická energia
by mala vzrásť o 32 % a cena plynu až o 35 %.
Strana vytvorená: 28-I-2002 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0204.htm ) |