Náhrady za takmer miliardu korún
Odstupné a sociálnu kompenzáciu vyplatia uvoľneným železničiarom jednorazovo
Pravda ŠTVRTOK 17. august 2000
BRATISLAVA, SITA -
Uvoľňovaní zamestnanci Železníc Slovenskej republiky (ŽSR)
budú mať nárok na odstupné maximálne vo výške 5-násobku
vlastnej priemernej mesačnej mzdy.
Zároveň majú nárok na sociálnu kompenzáciu vo výške
určeného násobku skutočne dosiahnutej priemernej mesačnej
mzdy v ŽSR. Jej výška v roku 1999 dosiahla 12 732 Sk. Celková
výška odstupného a sociálnej kompenzácie nesmie spolu
presiahnuť 250-tis. Sk pre jednotlivca. V prípade, že by táto
suma presiahla 250-tis. Sk, zníži sa
alikvotná časť výlučne zo sociálnej kompenzácie. Uviedol
to zástupca generálneho riaditeľa ŽSR a námestník pre
technický rozvoj Ladislav Saxa.
Ak zamestnanec odpracoval v ŽSR viac ako 5 a menej ako 10 rokov,
prislúcha mu sociálna kompenzácia vo výške 1-násobku
mesačnej priemernej mzdy v ŽSR. Zamestnancovi, ktorý
odpracoval viac ako 10 a menej ako 20 rokov, patrí 4-násobok,
ak odpracoval viac ako 20 a menej ako 30 rokov 7-násobok a ak
odpracoval viac ako 30 rokov, tak 10-násobok mesačnej priemernej mzdy v
ŽSR. Všetky kategórie musia spĺňať podmienku, že do vzniku
nároku na starobný dôchodok im chýba viac ako 24 mesiacov. Ak
však zamestnanec odpracoval viac ako 30 rokov a do vzniku
nároku na starobný dôchodok mu chýba menej ako 24
mesiacov, prislúcha mu sociálna kompenzácia vo výške
násobku počtu chýbajúcich mesiacov, maximálne však
10-násobok.
"Zamestnancom v dôchodkovom veku
nárok na sociálnu kompenzáciu nevzniká," skonštatoval
L. Saxa. Odstupné a sociálna kompenzácia budú vyplatene jednorazovo spolu so
mzdou za posledný odpracovaný mesiac. Sociálne kompenzácie sa
budú zdaňovať spolu so mzdou podľa mesačnej tabuľky,
nebudú však z nich odvádzané príspevky na nemocenské,
dôchodkové a zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Celkovo budú stavy zamestnancov železníc v rokoch 2000 až
2007 znížené o 16-tisíc pracovníkov. Znižovanie
zamestnanosti si do roku 2005 vyžiada odstupné na
uvoľňovaných zamestnancov vo výške približne 950 mil. Sk.
Európska banka pre obnovu a rozvoj sa v prípade schválenia
Projektu reštrukturalizácie a transformácie ŽSR bude
podieľať na odstupnom uvoľňovaných zamestnancov.
Ovčiarska nedeľa v najväčšom skanzene Slovenska
Návštevníkov čakajú bačovia, ovce, výborné syry a hudba
BRATISLAVA 18. augusta
(SITA) - Ovčiarsku nedeľu pre milovníkov tradícii na tento
víkend pripravilo Múzeum kysuckej dediny (MKD) v Novej Bystrici
- Vychylovke. Ako pre agentúru SITA uviedla Dana Lukáčová z
MKD, návštevníkom ukážu bačovia s honelníkmi strihanie ovce
a práce s vlnou - čechranie i krampľovanie. Pripravia aj
vychýrené korbáčiky, parenice, či iné syry z ovčieho
mlieka. Organizátori napečú aj miestnu špecialitu podlesníky
a kapustníky. Deň spríjemní miestna ľudová hudba.
Záujemcovia si okrem ovčiarskeho programu môžu pozrieť jednu
z najrozsiahlejších expozícii v prírode na Slovensku. Život
kysuckého ľudu na prelome 19. a 20. storočia v skanzene
dokumentuje 34 stavieb prevezených zo zátopovej oblasti obcí
Harvelka a Riečnica. Popri objektoch ľudového staviteľstva je zaujímavá
aj významná technická pamiatka - úzkokoľajová lesná
železnica, ktorá spája Kysuce s Oravou. V súčasnosti je to
jediná podobná fungujúca historická železnica v Európe.
Zároveň je jednou z mála vo svete, ďalšie sú až v Južnej
Amerike a Indii. Vznikla v roku 1926 a v
kopcovitom teréne mala 110 kilometrov. Do 70. rokov slúžila
najmä na prepravu vyťaženého dreva. Od rekonštrukcie
prechádza múzejný vláčik romantickou trasou dlhou 3,6
kilometra, ktorá vedie i cez areál MKD, dodala D. Lukáčová.
Papagáj na výlete
Sme Piatok 18.8.2000
(tasr) - Papagájovi, ktorý utiekol zo svojej klietky, sa podarilo počas víkendu zastaviť na krátky čas premávku železničky na belgickom pobreží Severného mora. Vták sa vydal na výlet spolu s reťazou, ktorú mal uviazanú na nohe. Po krátkom lete sa však reťaz zamotala do drôtu elektrického vedenia pobrežnej električky, spájajúcej prímorské letoviská Ostende a De Haan. Privolanej dopravnej službe trvalo hodinu, kým sa jej podarilo exotického vtáka visiaceho na reťazi oslobodiť a obnoviť premávku. Nešťastný papagáj však doplatil na svoj výlet a na náraz do vedenia vysokého napätia vlastným životom.
Peniaze pre podnikateľov až po privatizácii bánk
Národná obroda UTOROK 15. August 2000
Tibor Bucha Bratislava Vláda hovorí, že treba vytvárať všeobecne
dobrú pôdu na podnikanie a nastoľovať makroekonomickú
stabilitu. Všetko ostatné vyrieši trh. Smer tvrdí, že
spomínané faktory sú len nevyhnutnou, nie však postačujúcou
podmienkou ekonomického rastu. Sme preto za priame štátne zásahy do
ekonomiky, za priame vytypovanie a konkrétnu podporu
rozhodujúcich odvetví a programov slovenskej ekonomiky, ktoré
naštartujú ekonomický rast ako nevyhnutný predpoklad rastu
zamestnanosti. Takýmito projektmi je rozvoj diaľničnej siete,
modernizácia železníc, podpora bytovej výstavby,
malého a stredného podnikania a vzniku priemyselných parkov,
uviedol Roman Václavík, člen predsedníctva a vedúci
ekonomickej sekcie Smeru.
Predseda Rady pre hospodársky rozvoj Slovenska Sergej Kozlík
považuje za najväčšiu prekážku prakticky mŕtvy úverový
trh. Inflácia síce klesá, ale za cenu zmrazenia ekonomiky. Ako
včera v rozhovore pre Národnú obrodu konštatoval Peter
Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
(SOPK), stále prešľapujeme na jednom mieste. Za kľúčový problém
považuje aj obmedzený prístup a celkovú vysokú cenu
peňazí. “Peniaze v bankách o niečo zlacneli len pre veĺké
podnikateľské subjekty, teda v prípadoch, kde majú bankové
domy záruku, že sa peniaze budú potupne vracať späť,”
povedal P. Mihók. Na zásadný obrat v tomto smere
si podľa neho budeme musieť počkať do polovice roka 2001,
kedy by mala finišovať privatizácia troch najväčších
finančných inštitúcií.
Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš sa
v podstate zhoduje s kritickým postojom P. Mihóka, že o peniazoch pre
podnikteľov nemôžu rozhodovať štátni úradníci.
Rozhodovací proces o výške a podmienkach poskytnutých úverov
sa musí presunúť na bankovú sféru. Po privatizácii
finančných a bankových inštitúcií bude dominantný
podnikateľský zámer.
Správu o stave a rozvoji malého a stredného podnikania na
Slovensku predložil na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej
dohody minister hospodárstva Ľubomír Harach. Zároveň
jeho rezort vypracoval materiál Zlepšenie právneho a
regulačného rámca na podporu podnikania a investícií. Ide aj
o zefektívnenie nepružnej práce úradov už od registrácie
podniku a vôbec odstránenie administratívnych prekážok, na
ktoré narážajú tak menšie podnikateľské subjekty, drobní
živnostníci, ako aj silní podnikatelia. Výstupy by mala
podnikateľská prax pocítiť podľa Ľ. Haracha už na budúci
rok.
Banky poskytujú úvery za podmienok, ktoré sú pre drobné
firmy nedostupné. Do privatizácie finančných inštitúcií (do
polovice roka 2001) v tomto nemožno očakávať zásadný obrat.
Petícia Zastavte InterCity v Trenčíne do 1. septembra
TRENČÍN 17. augusta
(SITA) - Aj v centre Púchova zbierajú aktivisti Trenčianskeho
neformálneho združenia podpisy pod petíciu "Zastavte
InterCity v Trenčíne!" Počet ľudí, ktorí svojím
podpisom protestujú proti rozhodnutiu Železníc SR o zrušení
zastávky rýchlikov InterCity v tomto krajskom meste, sa blíži
k deviatim tisícom.
Pôvodne uzávierku petičnej akcie naplánovali na 16. augusta,
ale predĺžili ju do 1. septembra. V Púchove podpisy bude
zbierať mimovládna organizácia Zelená linka. Podľa
koordinátora kampane Juraja Holúbka vytvoria v spolupráci s
Prešovským občianskym fórom petičné miesto aj v Prešove.
"Zistili sme totiž, že v Trenčíne podpisovalo hárky
veľa ľudí z východného Slovenska, ktorých cieľovou stanicou býva
Kysak a väčšinou pokračujú ďalej do Prešova. Koncom
augusta plánujeme krátky protest s transparentom na
železničnej stanici v Trenčíne počas prejazdu rýchlika
InterCity", povedal Holúbek. Petičné hárky odovzdajú
Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR.
Pozor na cestujúcich!
Nový čas Streda, 16. August 2000
Strohá správa z
tlačovej agentúry: “Nezastavenie vlaku na železničnej
zastávke tak rozzúrilo 59-ročnú Emíliu O., že sa rozhodla
vyliať si zlosť na rušňovodičovi osobného vlaku.
Nekontrolovateľný hnev opantal cestujúcu po tom, keď vlak
nezastavil na železničnej zastávke, kde chcela vystúpiť.
Vošla na stanovište rušňovodiča a udrela ho do tváre.
Uvedený vlak pritom na tejto zastávke nezastavuje...”
Ak ste aj vy nútení častejšie využívať “služby”
Železníc Slovenskej republiky, určite ste sa dostali do
situácie, keď ste mali chuť revanšovať sa zamestnancom
železníc podobným spôsobom. Podaktorí to poznáte - na
stanici si v pokladnici vystojíte polhodinový rad, aby ste si
zakúpili miestenku. Celí naradostení nastúpite do vlaku
tešiac sa na pohodlné miestečko, aby ste vzápätí zistili,
že kupé s vaším číslom neexistuje. Logicky sa obrátite na
sprievodcu, ktorý podráždeným hlasom odvrkne: “A čo mám
robiť?!” No, nič.
Aj v prípade, že sa rozhodnete priplatiť si nemalú sumu a
cestovať vozňami 1. triedy, nepocítite zo strany železníc a
jej pracovníkov “prvotriedny” prístup. Prečo by ste
logicky mali očakávať za nadštandardnú sumu nadštandardný
komfort? Prečo by mali byť vozne 1. triedy zaradené tak, aby
sa do nich dalo pohodlne nastúpiť i
vystúpiť? Prečo by ste sa na schodíky vozňa nemohli driapať
zo štrku za (pred) perónom? Lebo za viac peňazí menej muziky!
Neviete, ktorým smerom popri vlaku sa máte vydať za svojím
drahým vozňom? Očakávate, že vašu “dilemu” vám
pomôže vyriešiť sprievodca. Ak máte smolu a nie je práve v
dobrej nálade, nevrlo odvrkne vám - cestujúcemu, ktorý
zaplatil o 50 percent vyššiu sumu.
To, že vo vagónoch je často smrad, špina, kupé sú bez
závesov, či sa v nich nedajú otvoriť okná, sme vzhľadom na
súčasnú finančnú situáciu želeníc ochotní akceptovať.
Kompenzovať by ju však mohli zamestnanci prívetivejším
prístupom k cestujúcim. Inak môžu dopadnúť ako spomínaný
rušňovodič. A ten, na rozdiel od podaktorých svojich kolegov,
za nič nemohol...
EVA PERÓNOVÁ
ZITA PRVOTRIEDNA
Transformácia Železníc SR
Nový čas Utorok, 15. August 2000
(sita, foto čtk) -
Zásadnou otázkou medzirezortného pripomienkovania
transformácie Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bude
vzájomná zhoda jednotlivých rezortov na transformácii ŽSR
podľa osobitného zákona. Informoval o tom štátny tajomník
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Michal
Balog. Takýto postup transformácie železníc si podľa jeho
slov vyžaduje rôznorodá činnosť železníc, ktoré okrem
osobnej a nákladnej dopravy vykonávajú aj
množstvo ďalších obslužných činností. Z obslužných
činností je v súčasnosti už vyšpecifikovaný majetok,
ktorý sa môže okamžite predať, ako aj ten, ktorý sa bude
predávať v druhej etape v roku 2001. Podľa štátneho
tajomníka robí rezortné ministerstvo všetko preto,
aby sa transformácia železníc začala 1. januára 2001.
“V súčasnosti sa pripravujú dva samostatné zákony, podľa
ktorých vznikne Železničná spoločnosť (ŽS), a. s., a
Železnice Slovenskej republiky ako nástupca terajších
ŽSR,” skonštatoval zástupca generálneho riaditeľa ŽSR a
námestník pre technický rozvoj Ladislav Saxa. Podľa jeho slov
sa v súčasnosti pripravuje aj novelizácia niekoľkých
ďalších zákonov, ktoré súvisia so železnicami.
Železničnú spoločnosť, a. s., vytvoria tri divízie -
Divízia osobnej prepravy, Divízia nákladnej prepravy a
Divízia železničných koľajových vozidiel, ktoré sa tak
odčlenia zo súčasných železníc. Nástupcom terajších ŽSR
bude budúca ŽSR, ktorá bude podľa projektu v sebe zahŕňať
Divíziu dopravnej cesty a obslužné činnosti, pričom
výhľadovo sa bude transformovať na akciovú spoločnosť so
100-percentnou účasťou štátu. Obslužné činnosti sa budú
formou privatizácie vyčleňovať zo ŽSR. Dopravná cesta tak
ostane vo vlastníctve štátu a bude prístupná pre všetky
podnikateľské subjekty, ktoré splnia zákonom predpísané
podmienky. Vzájomný vzťah medzi ŽS a ŽSR bude komerčný.
Veľkorysá vízia verzus EÚ
Odlišné prístupy k privatizácii Slovenskej plavby a prístavov, a. s.
Pravda PIATOK 18. august 2000
Napriek tomu, že projekt privatizácie
Slovenskej plavby a prístavov, a. s. (SPaP), je pripravený,
privatizácia tohto podniku zďaleka nie je jednoduchá otázka.
Problémom je totiž neštandardná štruktúra majetku
spoločnosti a podmienky, v ktorých pôsobí. Z toho vyplýva
rozdielnosť prístupov k budúcnosti tohto podniku, ale aj k
budúcnosti rozvoja vodnej dopravy. Jeden prezentuje ministerstvo
dopravy a druhý Fond národného majetku s ministerstvom
hospodárstva.
Pri vzniku SPaP v roku 1997 boli do spoločnosti vložené
činnosti: riečna doprava, námorná doprava, lodná osobná
doprava, bratislavský prístav, komárňanský prístav a
bratislavská lodenica. Tieto činnosti tvoria jednotlivé
divízie SPaP. Podľa riaditeľa odboru vodnej dopravy
ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Vladimíra Haviara je však
nezvyčajné, aby dopravná činnosť a správa prístavov boli
sústredené v jednej spoločnosti.
Druhou anomáliou je skutočnosť, že pozemky pod bratislavským
a komárňanským prístavom, na ktorých stoja budovy a
zariadenia SPaP a na ktorých podniká, nepatria podniku.
Majiteľom pozemkov je štát a spravuje ich Štátna plavebná
správa. SPaP s ňou každoročne, respektíve každé dva roky
uzatvára nájomnú zmluvu. Dôvodom ponechania pozemkov v
rukách štátu bola snaha zaistiť verejnoprávnosť prístavov aj
po privatizácii spoločnosti.
Veľký stredoeurópsky hráč
Koncom mája FNM v denníku Financial Times
zverejnil inzerát, v ktorom okrem iných podnikov ponúka
odpredaj 97 % akcií SPaP. Samotná SPaP, ministerstvo
hospodárstva a FNM pritom v spojení dopravnej činnosti a správy prístavov
vidia obrovskú výhodu. Ako povedal Márius Hričovský, člen
dozornej rady SPaP a poradca ministra hospodárstva, táto
integrácia činností, veľmi výhodná poloha prístavu a
napojenie na diaľničnú a železničnú sieť vytvárajú predpoklad
na vytvorenie veľkého stredoeurópskeho logistického
operátora, ktorý by už nevykonával len dopravu tovaru na vode
či prekládku tovarov v prístave. Mal by byť schopný
zabezpečiť komplexné služby súvisiace s dopravou tovarov.
Pre zahraničného investora by tak spoločnosť SPaP
mohla byť veľmi zaujímavým podnikom. Ako informoval M.
Hričovský, v súčasnosti sa uvažuje o vytvorení priemyselnej
zóny medzi bratislavským prístavom a Slovnaftom, čo by mohlo
ešte zvýšiť atraktívnosť prístavu, a teda aj výnos z privatizácie SPaP.
Problémom je však otázka pozemkov, ktoré podniku nepatria.
Podľa Hričovského tento problém znižuje lukratívnosť SPaP,
pretože pre prípadného investora krátkodobé prenájmy
pozemkov znamenajú neistotu. Odpredaj, prevod alebo vklad
pozemkov pod prístavmi do majetku SPaP totiž ministerstvo
dopravy jednoznačne odmieta.
Ďalším faktorom, ktorý znižuje atraktívnosť, a tým aj
cenu SPaP, je spôsob privatizácie, podľa ktorého by 51 %
akcií spoločnosti mal vo verejnej súťaži získať
strategický investor, 8 % mesto Bratislava, 4 % mesto Komárno,
3 % Reštitučný investičný fond a na získanie zvyšných 34
% majú mať polročnú opciu mestá Komárno a Bratislava.
Možná nepríjemnosť pre strategického investora spočíva v
tom, že ak by obe mestá odkúpili celý objem akcií, ktoré majú možnosť
získať, investor by napriek majorite niektoré rozhodnutia
nemohol urobiť bez ich súhlasu.
Verejnoprávny prístav
V. Haviar uznáva, že
prevedenie pozemkov prístavov do majetku SPaP by zvýšilo
hodnotu tejto spoločnosti. Negatívny postoj ministerstva k
tejto možnosti však vysvetľuje tým, že po privatizácii
podniku by nebolo možné zabezpečiť, aby nový majiteľ
zaručil rovnaké podmienky pre všetkých dopravcov.
"Spojenie vlastníctva prístavov s dopravnou činnosťou by
mohlo spôsobiť veľké problémy pri rokovaniach o vstupe
SR do EÚ, pretože podľa Európskej komisie to nie je
zlučiteľné s právom EÚ," zdôraznil V. Haviar. Navyše
v prípade, že by majiteľ prístavu nedodržiaval
verejnoprávnosť bratislavského prístavu, mnohí dopravcovia
by sa mohli preorientovať na iné prístavy na
dunajskej ceste.
Ministerstvo podľa Haviara minulý rok prijalo materiál o
reštrukturalizácii vodnej dopravy, podľa ktorého by sa SPaP
mali venovať len preprave tovarov. Hospodárenie s pozemkami a
obsluhu prístavu mal prevziať nový subjekt, do ktorého by mal
štát vložiť pozemky a SPaP prístavné zariadenia.
Predstavitelia SPaP však túto ideu odmietli. Keďže navyše
podľa odborníkov by bolo oddelenie divízií Prístav
Bratislava a Prístav Komárno časovo náročné, zdržalo by to
privatizáciu SPaP. Nový subjekt by tak podľa Haviara mal
získať len pozemky. Tento subjekt by sa podľa neho mal
správať ekonomicky a po určitom čase predpokladá, že bude
schopný zarobiť dostatok prostriedkov aj na investície do
rozvoja služieb pre firmy podnikajúce na území
prístavov. V. Haviar pritom predpokladá, že s SPaP bude
uzavretá zmluva o dlhodobom prenájme pozemkov, na ktorých sú
budovy a zaradenia patriace SPaP.
ŽSR zredukovali dlh voči Vagónke Trebišov
Sme Piatok 18.8.2000
Tržby Vagónky Trebišov, a. s., dosiahli v prvom polroku tohto roka približne 130 miliónov Sk, čo je v súlade s plánom. Hospodársky výsledok spoločnosti sa pohybuje na úrovni mierneho zisku. Výrobný program sa v tomto roku výrazne nezmenil, je naďalej zameraný na stredné a revízne opravy osobných vagónov, okrem toho i na opravy vyradených nákladných vagónov. Najvýznamnejším obchodným partnerom trebišovskej spoločnosti zostávajú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). E. Kráľ poznamenal, že ŽSR zredukovali svoj dlh voči Vagónke a darí sa im udržiavať ho na prijateľnej úrovni, v posledných mesiacoch rádovo dosahuje zhruba 20 miliónov Sk.
Strana vytvorená: 20. VIII. 2000 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/press20.htm ) |