Prezident V. Havel dal zelenú transformácii Českých dráh
TASR20.2.2002 - Prezident CR Václav Havel dal v utorok zelenú transformácii Ceských dráh ( ČD ), ked podpísal zákon o ich rozdelení na prevádzkovatela a správcu železníc. Vláda tak napriek odporu opozície presadila, že ČD sa rozdelia na štátom vlastnenú akciovú spolocnost, ktorá bude prevádzkovat železnicnú dopravu, a na štátnu organizáciu vlastniacu železnicnú infraštruktúru.
Podla oponentov je zákon nadbytocný a nezabezpecí skutocné trhové prostredie na železnici. Informoval o tom ceský denník Mladá fronta Dnes.

Depo takmer pochovalo vlak
Pravda20.2.2002, Dagmar Úradníková, VYCHYLOVKA - Na parný rušen a dva historické vozne sa v kysuckom skanzene ( Oravsko-kysucká lesná železnica ) zrútilo depo. Jeho konštrukcia sa zlomila pod hrubou vrstvou snehu. "Túto zimu nám zlámalo depo, v ktorom sme mali mobiliár. Naši pracovníci sa pokúšali odhrnút z neho sneh, ale vzhladom na výšku objektu sa im nepodarilo uviest snehovú masu do pohybu," hovorí riaditelka Kysuckého múzea Cadca Mária Húštavová.
Nosný trám depa dopadol na komín práve zrekonštruovanej parnej lokomotívy CKD 1441 vyrobenej v roku 1928. Komínové teleso sa polámalo a budú ho musiet opät rekonštruovat. Ešte horšie dopadli dva historické vozne, z ktorých zostali len vraky.
Kysucké múzeum zriadilo na záchranu objektov a úzkorozchodnej železnicky Klub priatelov pre záchranu kultúrnych a historických pamiatok Kysúc. "Ludia, ktorí majú k našim mašinkám blízko, môžu na ne prispiet jedným percentom svojich daní. Velmi by nám to pomohlo," pokracovala riaditelka.
Pracovníci skanzenu pokracujú aj vo fixácii mostných telies, ktoré poškodili opakujúce sa povodne po roku 1996. Pol milióna korún zhánajú aj na rekonštrukciu dalšej parnej lokomotívy. Na osadenie caká aj historická "tocna", ktorú priviezli z Makova. V tomto roku chcú zacat aj s obnovou trate smerom na Oravu, chýbajú im však financie.

Rýchliky sa omeškali o pät mesiacov
Sme21.2.2002 - Rýchliky slovenských železníc mali aj minulý rok daleko od toho, aby jazdili presne. Omeškali sa spolu o 3513 hodín. To je vyše 146 dní, teda takmer pät mesiacov.
Štatistika zahrna vlaky IC a EC , expresné vlaky a rýchliky. Železnice vlani vypravili každý den priemerne 115 týchto spojov. Celkové meškanie v rýchlikovej doprave sa podarilo znížit oproti roku 2000 o desat percent. Oneskorenie vlakov v osobnej doprave železnice nesledujú.
Osobné vlaky minulý rok najazdili spolu vyše 35 miliónov kilometrov - co je takmer pätdesiat ciest na Mesiac a spät alebo viac ako pätina vzdialenosti Zeme od Slnka.
Štvrtinu meškaní zaprícinili výluky na tratiach. Dalšími dôvodmi oneskorení boli pomalé jazdy a poruchy hnacích vozidiel a vlaky meškali aj kvôli kontrolám na hraniciach, prípojom a prestupom a poruchám voznov, povedal Ján Keresteš zo ŽSR .
Vlaky, ktorých meškanie železnice sledujú, najazdili vlani 11 miliónov kilometrov. Za každých 100 kilometrov jazdy sa oneskorili takmer o dve minúty. Ak teda išli rýchlostou 100 kilometrov za hodinu, táto vzdialenost im namiesto 60 minút v cestovnom poriadku v skutocnosti trvala priemerne 62 minút.
V Cechách nabrali vlani vlaky meškanie zhruba rok a štvrt, Ceské dráhy ( ČD ) však do štatistiky zahrnuli všetky osobné spoje. U našich západných susedov po prejdení sto kilometrov meškal vlak 40 sekúnd. Devätdesiat percent vypravených vlakov však prichádzalo do staníc nacas.

Inferno vo vlaku: stovky obetí
Hospodárske noviny 21.2.2002, Bratislava, Káhira - Vyše 370 ludí zahynulo podla najnovšej bilancie pri požiari egyptského vlaku. Pasažieri sa pokúšali horiacemu infernu utiect vyskakovaním z okien. Rušnovodic pritom spociatku nevedel, že zadné vagóny zachvátil požiar. Plamene sa následne rozšírili aj na ostatné vagóny. Informovala o tom americká televízna stanica CNN.
Podla egyptského generálneho prokurátora Mahíra Abdala Wahída boli desiatky dalších ludí zranených. Záchranári ich prepravovali do okolitých nemocníc. Vlak zastavil nedaleko mesta al-Aját, asi 70 kilometrov od metropoly Káhira. Novinári informujúci z miesta tragédie hovorili o strašných obrazoch. Podla reportérky Sandy Petrykowskej bolo najmenej pol tucta vagónov vyhorených do tla a vzduchom sa niesol zápach zuholnatených ludských tiel.
Riaditel štátom vlastnených Egyptských železníc, Ahmed al-Šaríf pre americkú tlacovú agentúru Associated Press vyhlásil, že ide o najhoršiu nehodu za desatrocia. „Nic podobné sa za posledné alebo aj dávnejšie roky nestalo. Na železnici pracuje už 32 rokov a nikdy som nevidel ani nepocul o udalosti takejto velkosti,“ povedal.
Na miesto katastrofy neustále prúdili desiatky sanitiek, ktoré vytahovali telá mrtvych a ranených pasažierov.
Predpokladá sa, že požiar sa zacal v reštauracnom vozni vlaku, informoval CNN miestny guvernér. Úrady vyšetrujú, ci ho nespôsobil výbuch prenosného plynového varica. Vlak smeroval z Káhiry do Luxoru. Vyšetrovatelia tvrdia, že vlak bol preplnený pasažiermi, co mnohým zabránilo vcas ho opustit.
Nehoda prišla v hektickom cestovatelskom case pre moslimov, ktorý sa chystajú oslávit najväcší moslimský sviatok Íd al-Adhá po tradicnej púti viery hadždž.

Švajčiarsky podiel na obnove železničného parku
Hospodárske noviny22. 2., Bratislava (Milan Valášek) - V novembri 1998 vo verejnej súťaži na dodávku 14 nových súprav pre tatranské železnice s vozidlom typu GTW 2/6 vo vyhotovení na 1 m rozchod, zvíťazilo konzorcium Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Vrútky, Stadler Bussnang AG a Adtranz (Švajčiarsko). Rozsah dodávky Stadler Bussnang AG zahŕňa mechanické diely, Adtranz elektrokomponenty a podvozky a vedúci konzorcia, slovenská spoločnosť ŽOS Vrútky, dodáva interiér a kompletnú montáž vozidiel. Stadler Bussnang AG v rámci tohto projektu zabezpečil transfer výrobnej technológie a know-how do ŽOS Vrútky .
Hovorí Peter Jenelten, riaditeľ pre predaj a marketing skupiny Stadler Rail:
– Nové vozidlá pre Vysoké Tatry predstavujú dôležitý príspevok pre rozvoj tohto mimoriadne atraktívneho turistického regiónu. Spolupráca so ŽOS Vrútky je úspešná a dokazuje, že koncept vozidiel GTW našej spoločnosti pomáha rozvoju regionálnej dopravy v krajinách strednej a východnej Európy, pričom umožňuje vysoký podiel domáceho priemyslu na výrobe týchto vozidiel. Tento názor zastáva aj zákazník – odberateľ ŽSR (dnes Železničná spoločnosť, a. s.) – a preto bol kontrakt v marci 2000 zmluvou rozšírený o dodávku 6 dieselelektrických jednotiek GTW pre normálny rozchod. Vrátane náhradných dielov a technológie dielní predstavuje finančný objem dodávky asi 96 miliónov švajčiarskych frankov a je financovaný exportným úverom bankového združenia pod vedením švajčiarskej banky UBS. Dodávka týchto 20 súprav (spolu so 14 súpravami pre tatranské železnice) má byť ukončená v priebehu tohto a nasledujúceho roka.
V decembri 2001 sa Konzorcium ŽOS Vrútky/Stadler Bussnang AG stalo víťazom rokovacieho konania na dodávku ďalších 35 ľahkých motorových jednotiek (ĽMJ) pre potreby Železničnej spoločnosti ( ŽS ), a. s. V akom štádiu je dnes realizácia a financovanie tohto projektu?
– Z nášho pohľadu je všetko pripravené na podpis Zmluvy o dielo, očakávame pozvanie na záverečné prerokovanie zo strany objednávateľa. Začiatkom tohto mesiaca sa uskutočnilo rokovanie medzi zástupcami objednávateľa, dodávateľa a banky, ktorá je pripravená tento projekt plne financovať.
Pre financovanie projektu sú, samozrejme, viaceré možnosti, ale podľa nás momentálne najzaujímavejšia je ponuka švajčiarskej banky UBS, ktorá má na Slovensku veľmi dobré skúsenosti z predchádzajúcich projektov pre ŽSR . UBS prezentovala svoju ponuku a potvrdila platnosť dosiahnutých výhodných podmienok aj pre novú spoločnosť objednávateľa ŽS , a. s. Treba však povedať, že Zmluva o dielo s dodávateľom a úverové zmluvy s bankou sú dve rozdielne veci, ich príprava síce môže prebiehať paralelne, nie sú však priamo spojené. V prvom kroku treba uzavrieť zmluvu o dielo a následne je možné v krátkom čase podpísať aj úverové zmluvy s bankou.
Prečo je teda postup pri uzavretí tejto zmluvy taký pomalý?
– Myslím si, že tým, že rozhodnutie o výbere sa uskutočnilo vlani v decembri, je možné určité oneskorenie, spôsobené napr. delením bývalého štátneho podniku ŽSR na dva nové právne subjekty. Okrem toho pravdepodobne panoval názor, že pred podpísaním Zmluvy o dielo musí byť do detailu vyriešený spôsob financovania celého projektu. Avšak v medzinárodnom obchode tohto rozsahu je bežná prax uzavrieť dodávateľskú zmluvu a podľa nej pripraviť projekt financovania. Tento moment môže napr. byť spojený s nadobudnutím účinnosti Zmluvy o dielo. Chcel by som opäť zdôrazniť, že už máme pripravené veľmi zaujímavé riešenie s bankami pod vedením UBS, ktorá dokonca ani nepožaduje štátne záruky za poskytnutý úver. Preto som optimista a verím, že celý tento proces bude v priebehu nasledujúcich dňoch ukončený.
Aké sú výhody spolupráce s firmou Stadler pre slovenského odberateľa a slovenský priemysel?
– Veľké skúsenosti Stadleru vo výrobe koľajových vozidiel a sústredenosť na regionálnu dopravu zaručujú, že výrobky sú neustále prispôsobované najnovším poznatkom vývoja a preukazujú najnižšie prevádzkové náklady. Slovenský partner ŽOS Vrútky , a. s., dostal k dispozícii najnovšiu technológiu. ŽOS Vrútky sa podieľajú na výrobe GTW jednotiek viac ako 70 % výrobných hodín, a tým sa vytvárajú na Slovensku nové vysokokvalifikované pracovné miesta. Vďaka svojej flexibilite, kvalite a konzekventnému zameraniu sa na regionálnu dopravu je naša firma schopná konkurovať všetkým ostatným svetovým výrobcom. Najúspešnejšie výrobky našej firmy sú už spomínaná jednotka GTW a Regio shuttle RS 1. Jednotka GTW je mimoriadne modulárne vyvinuté vozidlo, ktoré sa vyrába v motorovom i elektrickom vyhotovení. Doteraz sa predalo 360 súprav pre 16 odberateľov vo Švajčiarsku, v Nemecku, Rakúsku, na Slovensku, v Grécku (týmito vozidlami sa budú prepravovať účastníci OH 2004 v Aténach), USA, Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku.
Aké skúsenosti vy, ako zahraničný investor, máte s dodržiavaním legislatívy Slovenskej republiky?
– Rovnako, ako v prípade nášho kapitálového a technologického vstupu na trhy iných krajín, aj v prípade Slovenskej republiky rešpektujeme slovenskú legislatívu a v jej rámci sa snažíme riešiť všetky záležitosti súvisiace s realizáciou zmluvne dohodnutých vzťahov. Nepredpokladáme výskyt vážnejších problémov pri realizácii zmluvy, ale napriek tomu zároveň deklarujeme pripravenosť pre také prípady dosiahnuť vždy dohodu napr. v zmierovacom konaní, ktorého podmienky sú dohodnuté v zmluve. Takýto postup je v medzinárodných zmluvných vzťahoch obvyklý.
Prostredníctvom konzorcia vaša firma prakticky pôsobí v Slovenskej republike už štvrtý rok. Vidíte aj ďalšie perspektívy rozvoja doterajšej spolupráce?
– Máme dobré doterajšie poznatky z pôsobenia na Slovensku, a preto uvažujeme o možnosti zriadenia samostatnej obchodnej spoločnosti, ktorej hlavným spoločníkom by bola firma Stadler Rail a ďalší spoločník, podľa odporučenia slovenských rezortných orgánov. Rád by som podotkol, že potom by sa nám ľahšie rozvíjali aj naše sponzorské aktivity, ktoré už aj v súčasnom období vykonávame pre zdravotnícke, telovýchovné a ine inštitúcie (napríklad sponzorujeme Medzinárodný maratón v Košiciach, plánovanú výstavbu telovýchovného štadióna, Slovenský olympijský výbor, rôzne charitatívne podujatia atď.).

Ako by raz mohla vyzerať Hlavná stanica
Bratislavské noviny 2/2002, STARÉ MESTO, (lau) - Okolie Hlavnej stanice, ktorá je jednou zo vstupných brán do Bratislavy, sa zrejme v dohľadnom čase zmení na nepoznanie. Naznačujú to aj výsledky urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorú nedávno usporiadala spoločnosť I.P.R. Slovakia.
Súčasný stav stanice a jej okolia nie je ani po pristavaní vstupnej haly v roku 1987 z viacerých dôvodov vyhovujúci. Aj to bolo dôvodom, pre ktorý sa spoločnosť I.P.R. Slovakia rozhodla v spolupráci so Železnicami SR a magistrátom hľadať riešenia, ako dobudovať predstaničný priestor v nadväznosti na hlavnú stanicu.
Na základe požiadavky mestského zastupiteľstva preto spomenutá spoločnosť vyhlásila urbanisticko-architektonickú súťaž.
Nejde o nejaké vízie. „Hlavné mesto, vrátane svojich odborných útvarov a organizácií v zadaní podmienok na vyhlásenie súťaže určili vyhlasovateľovi rešpektovať: 1. funkčné využitie územia v rámci schváleného územného plánu hlavného mesta SR Batislavy, jeho zmien a doplnkov, 2. východiskové územnoplánovacie podklady jestvujúcich i pripravovaných koncepcií, 3. požiadavky na riešenie z hľadiska životného prostredia, 4. požiadavky ochrany pamiatok a archeologické hľadisko, 5. požiadavky na dopravnú obsluhu, 6. požiadavky na technickú infraštruktúru," uvádza sa v propozíciách súťaže.
Do súťaže, ktorej účelom bolo „stanovenie optimálneho konceptu dotvorenia predstaničného priestoru s dôrazom na reprezentatívnosť, funkčné architektonické riešenie, usporiadanie dopravných vzťahov a prevádzkových väzieb, a to pri maximálnom využití tohto územia a možnosť etapizácie navrhovanej výstavby" (citát z propozícií), sa zapojilo 21 kolektívov. Porota udelila jednu prvú a tri tretie ceny. Prvenstvo získal návrh kolektívu autorov okolo Ing. arch. Martina Kusého, o tretie miesta sa podelili kolektívy okolo akad. arch. Ivana Marka, prof. Ing. arch., akad. arch. Rastislava Janáka a Ing. arch. Petra Vitka.
Zdá sa, že prístavba (vstupná hala) hlavnej stanice z roku 1987 sa architektom vôbec nepáči: spomedzi víťazov s jej zachovaním neráta nik. V navrhovaných riešeniach však nechýbajú nápady na zásadné zmeny existujúcich dopravných prepojení, smelé návrhy mrakodrapov a iných výškových budov, snahy presunúť dopravu pod úroveň terénu, vytvoriť hotely, podzemné garáže, obchodné priestory a iné služby pre verejnosť, nové parky a pasáže atď.
Čo sa s týmito návrhmi stane ďalej? Treba dodať, že ani víťazstvo v súťaži neznamená, že okolie železničnej stanice bude vyzerať tak, ako si to predstavujú autori najvyššie oceneného projektu. „Súťaž sme vyhodnotili, uzavreli a so všetkými štyrmi ocenenými budeme ďalej rokovať o definitívnom riešení," uviedol konateľ spoločnosti I.P.R. Slovakia Ing. Igor Ballo. „Koncepciu by sme mali dopracovať v spolupráci s magistrátom v priebehu pol roka."
Na konečné rozhodnutie o tom, ako bude vyzerať bezprostredné okolie jednej zo vstupných brán do Bratislavy, ktorá má ambície stať sa modernou európskou metropolou, si teda budeme musieť ešte počkať.


Strana vytvorená: 25-II-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0208.htm )