Pre šesť kilometrov trate medzinárodný strategický obchvat
Nepochopiteľná blokáda

Pravda / UTOROK 30. máj 2000

Železničné spojenie Šiah s Drégelypalánkom v dĺžke 6,3 km by vyriešilo dopravu na úseku Zvolen-Budapešť a Lučenec-Štúrovo.  

Klikni (povinna inzercia servra www.miesto.sk)

OĽGA PREKOPOVÁ - Na našej strane treba vybudovať iba 300 metrov trate. Iniciátori opätovného spojenia prihraničných miest, predstavitelia občianskeho združenia Ipeľská únia s partnerskou organizáciou Ipoly Unió v Maďarsku, považujú krkolomné cestovanie so zbytočným obchvatom už dávno za neúnosné. "Je najvyšší čas obnoviť medzinárodný úsek, ktorý od 14. storočia do konca druhej svetovej vojny patril k významným obchodným trasám. Napokon premiéri SR i MR sa k tomu vlani vo februári zaviazali. Nič sa však nedeje," konštatoval predseda šahanskej Ipeľskej únie József Wollent. Za paradox považuje fakt, že kým na území MR treba vybudovať úsek v dĺžke 6 km, naši južní susedia sú na túto investíciu lepšie pripravení ako slovenská strana so zvyšnými 300 metrami koľajníc. Achillovou pätou projektu je s najväčšou pravdepodobnosťou vybudovanie železničného hraničného priechodu na strane SR. Podľa Wollenta Maďari majú už k dispozícii zdroje na pokrytie asi štvrtiny nákladov, Slovensko zatiaľ finančné rezervy na túto investíciu nenašlo. Predstavitelia rezortov dopravy oboch krajín rátajú s príspevkom z Európskej únie, pravdepodobne z fondu ISPA. Podľa predstaviteľov Ipeľskej únie a Ipoly Unió ako členov Ipeľského euroregiónu v dôsledku nedostavania dolného stupňa Gabčíkova-Nagymaros treba z ekologického hľadiska kvalifikovane posúdiť aj opodstatnenosť sústavy hatí a zvážiť vytvorenie nových biokoridorov. Preto ochranári pozvali k šahanským hatiam, k močiaru v Drégelypalánku a do ekologického centra únií v mestečku Ipolyszög splnomocnenca vlády MR pre Dunaj Lászlóa Székelyho a slovenských vodohospodárskych expertov.

Meškanie zákonov ohrozuje náš vstup do EÚ
Najväčšie resty má rezort, ktorý vedie predstaviteľ "nespokojnej" SMK

Národná obroda / 30. Máj 2000

Lenka Živnerová, Bratislava - Príprava návrhov zákonov na jednotlivých ministerstvách sa aj napriek ostrej kritike parlamentu dostáva opätovne do časového sklzu. V najväčšej časovej tiesni sa ocitol rezort životného prostredia, ktorý už v štyroch prípadoch (napr. zákon o odpadoch, či návrh novely zákona o ochrane ovzdušia) požiadal vládu o odklad. Svoju legislatívnu povinnosť si splnil tento rezort iba v jednom prípade. Do časovej tiesne sa dostala aj Správa štátnych hmotných rezerv, ktorá ešte stále nepredložila návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov.
Napriek tomu, že do do konca mája mal byť predložený dôležitý návrh novely zákona o štátnom fonde trhovej regulácie z dielne rezortu pôdohospodárstva, zdá sa, akoby jednotlivé rezorty mali stále dosť času. Napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny malo predložiť do konca mája novelu nariadenia vlády o platobných pomeroch zamestnancov rozpočtových a iných organizácií. Vzhľadom na odmietavý postoj odborov sa však Magvašiho rezortu nepodarí stihnúť ani tento termín. Ministerstvo totiž navrhuje zvýšiť mzdy pre zamestnancov o 4 %, avšak odborári namietajú, že zvýšenie nekopíruje ani percento rastu inflácie. Rovnako zaháľa ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. To totiž nepredložilo návrhy zákonov o železniciach, cestnej doprave a o dráhach, ktoré do značnej miery ovplyvnia bežný život občanov.
Poslanec NR SR Ladislav Orosz (SDĽ) pre Národnú obrodu uviedol, že meškanie zákonov do istej miery obmedzuje aj naše integračné ambície. "Keď sa bude koncom roka kumulovať množstvo zákonov, spôsobí to, že ani poslanci nebudú mať dosť času na ich kvalitné posúdenie," dodal. Ešte tvrdší postoj zaujala v tejto súvislosti poslankyňa HZDS a bývalá vicepremiérka pre legislatívu Katarína Tóthová: "Také resty, ako má legislatíva v súčasnosti, nemala ani v časoch, keď počet legislatívcov a problémy aproximácie práva boli len v začiatkoch."
Dzurindov kabinet mienil pôvodne rekodifikovať všetky platné zákonníky, ktoré majú svoj právny základ v 60. rokoch. V ponovembrovom období však prešli už niekoľkonásobnou novelizáciou. "Dodnes mi je záhadou, prečo viaceré trestné ustanovenia, ktoré vylepšujú situáciu, ktoré vtedajšia opozícia požadovala a my sme ich poslali do parlamentu, už neuzreli svetlo božie?" položila si na záver otázku K. Tóthová.

Miloševič otvoril na Dunaji nový „most morálnej prevahy“

SME / Utorok  30.5.2000

NOVÝ SAD (tasr) - Juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič včera v Novom Sade slávnostne otvoril most, ktorý nazval „mostom morálnej prevahy“. Nový most cez Dunaj musela Juhoslávia urýchlene vybudovať po zbombardovaní starého počas minuloročnej leteckej kampane NATO. Nové prepojenie dunajských brehov pre JZR znamená aj obnovenie medzinárodnej železničnej dopravy, ktorá bola v tejto oblasti až do dnešných dní zastavená. Na slávnostnom otvorení 432 metrov dlhého cestného a železničného mosta za účasti niekoľkých desiatok tisícov ľudí predniesol Miloševič provokačný príhovor, v ktorom sa nezdráhal vyzdvihnúť svoju krajinu na najvyšší piedestál. „Nech sa Európa, ktorá má v histórii významné miesto, no na konci 20. storočia je na úpadku, učí od malého Srbska a tohto mosta, čo je to historická hrdosť a ľudská sloboda,“ povedal Miloševič. „Porazili sme našich nepriateľov nie tým, že sme silnejší, ale tým, že sme lepší. A tento most stelesňuje impozantné výsledky nášho úsilia o obnovu krajiny,“ dodal prvý muž Belehradu.
Všetky tri mosty v Novom Sade, ktoré vedú cez Dunaj, zničili minulý rok bomby NATO. Miloševič, ktorý je stíhaný haagskym tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) za páchanie etnických čistiek v Kosove, na záver prejavu vyhlásil, že „Európa by mala byť hrdá na Srbsko vďaka jeho schopnosti obnovy, a mala by sa hanbiť za to, že krajinu agresiou NATO tak nehanebne zničila“.

Od zajtra bude jazdiť o 96 vlakov menej

SME / Utorok  30.5.2000

BRATISLAVA (maj) – Zajtra začne platiť nový cestovný železničný poriadok, ktorý presne odzrkadľuje terajšiu vážnu situáciu. Bude jazdiť denne o 96 osobných vlakov a rýchlikov a 20 medzištátnych vlakov menej.
Ako povedal riaditeľ odboru pre prácu s verejnosťou a hovorca
ŽSR Miloš Čikovský, rušia sa všetky spoje jazdiace medzi 23. a 4. hodinou. Hlavným dôvodom zníženia je to, že štát si objednáva osobnú dopravu železníc čoraz menej, ročný počet vlakových kilometrov klesol z 36,5 milióna na 35,8 milióna.
Trochu lepšie to vyzerá s medzinárodnou dopravou. Aj keď došlo k zníženiu spojov, nastali niektoré pozitívne zmeny. Do Nemecka sa dostaneme už aj priamym spojom, rýchlikom na trati Budapešť – Bratislava – Berlín. Aj spojenie do Čiech by sa malo zrýchliť. Nový grafikon bude platiť do soboty 9. júna 2001.

Prostitúciou sa jej za rok podarilo zarobiť 50 dolárov
Mladá Ukrajinka si pri úteku z verejného domu zlomila zápästie

Nový čas / Utorok  30.5.2000

FRANTIŠEK ORAVSKÝ - „Bolo to strašné. Bitky kvôli odmietaniu klientov boli hroznejšie, ako si ktokoľvek vie predstaviť,” vraví štíhla tridsaťročná Nina z dediny neďaleko ukrajinského Charkova. Má vysoko vyčesané tmavé vlasy, peknú postavu a načerveno nalakované dlhé nechty a na prvý pohľad pôsobí vyrovnaným dojmom. V skutočnosti je však deva z Ukrajiny ako uzlíček nervov. Pri rozprávaní podrobností o viac ako rok trvajúcom nedobrovoľnom sexe vo verejnom dome za dedinou neďaleko slovensko-maďarských hraníc, sa plač mladej ženy strieda so zaťatou päsťou pravej ruky. Ľavú má v sadre po ošetrení zlomeniny zápästia.

Nina pred piatimi rokmi skončila vysokú školu. „Kvôli vysokému percentu nezamestnanosti som nemala šancu nájsť si robotu,” vysvetľuje pedagogička, ktorá bola presvedčená, že nenaletí prefíkaným priekupníkom s „bielym mäsom”. Dobre totiž vie, že ročne tisíce mladých ukrajinských žien odchádza do zahraničia s nádejou, že budú pracovať ako predavačky alebo servírky. Mnohé snívajú, že si za hranicami nájdu bohatého ženícha a tak pomôžu svojim rodinám. Nina sa vlani na jar spolu s ďalšími štyrmi ukrajinskými dievčatami vydala do sveta. „Keby som čo len v najmenšom tušila, čo ma čaká, radšej by som skočila z mosta do rieky alebo kdesi pod vlak,” rozpráva Nina.

Najskôr bez pasu, potom znásilnená

„Prostredníctvom spolužiačky zo strednej školy som sa zoznámila s jednou atraktívne oblečenou dámou. Tvrdila, že sa jej staršia dcéra vydala za bohatého španielskeho podnikateľa. Na fotografiách, ktoré nám ukazovala, bol rozprávkový dom na brehu mora, zábery mladej ženy z krásnej pláže a rozličných rodinných osláv. Pani hovorila, že mladšia dcéra sa bude vydávať za akéhosi Gréka. Počúvali sme ju s otvorenými ústami,” spomína Nina. „Dala som sa aj s kamarátkami zlákať za servírku. Hneď ako sme prekročili naše hranice, pani nám zobrala pasy. Po ôsmich hodinách rýchlej jazdy cez Maďarsko sme sa ocitli v osamelo stojacom dome za akousi dedinou,” pokračuje Nina a na chvíľu stíchne. Ruky sa jej viditeľne rozochvejú, keď rozpráva ako sa dcéra „dámy”, ktorá sa vraj má vydávať za bohatého lodiara, zmenila na spolumajiteľku verejného domu. „Keď mi povedali, že som prostitútka, zvracala som. Zamkli ma do izby, kde mali okná nerozbitné sklá a nedali sa otvoriť. V izbe bola iba posteľ a kúpeľňa. Keď som od zúfalstva a zúrivosti začala kopať do steny, prišli dvaja svalnatí muži a zmlátili ma. V bitke pokračovali aj ďalšie dva týždne, pretože som odmietla prijímať zákazníkov. Keď som začala držať hladovku, prišli a vysmievali sa mi, že umriem od hladu v cudzej zemi a ani pes po mne neštekne. Potom mi čosi primiešali do nápoja, pretože som začala byť nezvyčajne malátna. Stále som sa usmievala. Keď moji väznitelia usúdili, že je čas... pustili mi jeden večer do izby akéhosi mladého dedinčana. Z úst mu bolo cítiť cesnak a víno. Znásilnil ma niekoľkokrát za noc. Ráno prišla šéfka. Usmiala sa na mňa a hodila mi k nohám jeden dolár. Mala som chuť hodiť sa na ňu a vyšklbať jej vlasy. Ale nevládala som sa po sexuálnych výčinoch dedinčana ani len postaviť na nohy,” vraví Nina.

Skok z okna

Mladá Ukrajinka sa po mesiaci nedobrovoľného pobytu v „dome lásky” nechala „presvedčiť” na zarábanie si vlastným telom. „Od dievčat, bolo ich tam so mnou osem z viacerých krajín, som sa dozvedela, že po dvoch rokoch sú pre majiteľku verejného domu už opotrebované a tak ich predáva ďalej. Nikto nevie kam. O niekoľkých dievčatách, ktoré takto predala, nikto viac nepočul. Všetky sme dospelé a väčšinu z nás nikto nehľadá. Rodičia často netušia, čo ich dcéra robí,” pokračuje Ukrajinka, ktorá so svojimi väzniteľmi rozohrala zvláštnu hru. „Po niekoľkých mesiacoch som sa premohla a začala som so zákazníkmi koketovať, akoby sa mi sex za peniaze páčil. Postupne sa mi vrátila zdravá myseľ. Šéfka bola spokojná a občas sa ma pýtala, prečo som bola spočiatku taká tvrdohlavá. Vystrúhala som neurčitú grimasu... Po pol roku mi už za jedného zákazníka nehádzala dolár, ale dva. Hosťom som však musela byť k dispozícii nepretržite. Niekedy ma zobudili nad ránom, naložili do auta s tmavými sklami a odviezli desiatky kilometrov k akémusi miestnemu mafiánovi, ktorý bol vždy ožratý. Z auta som nemohla ujsť, pretože na dverách z vnútornej strany neboli kľučky. Dúfala som, že strážcovia raz urobia chybu a mne sa podarí ujsť. Jeden deň som si všimla pootvorené okno na chodbe. Všetko jedlo, čo som mala, som nahádzala dvom veľkým psom, ktoré behali po dvore. Keď sa zotmelo, vyskočila som z prvého poschodia. Nezabudla som na doláre. Bolo ich síce iba päťdesiat, ale aspoň čosi. Pri skoku sa mi zachytila noha a na zem som dopadla na ruku. Až zaprašťala. Bolesť som nevnímala, utekala som z domu, ktorý som nenávidela. Vždy som si hovorila, že pri úteku ten dom zapálim. Keď som to mohla urobiť, zľakla som sa, že by niektoré z dievčat mohlo pri požiari zhorieť,” pokračuje Nina, ktorá sa po úteku z verejného domu dva dni skrývala v lese. Na tretí deň sa jej podarilo stopnúť auto. Takmer týždeň prespávala na železničných staniciach, pretože vybavenie náhradného cestovného dokladu bolo zložité. „Zo strachu, že majú kontakty na maďarsko-ukrajinských hraniciach, cestujem domov cez susedné štáty. Na Slovensku mám aj kamarátku z našej dediny. Predáva kvety v Bratislave,” vysvetľuje Nina svoju prítomnosť v Bratislave.

Čo ak je chorá?

Pôjde Nina doma na políciu? Nie. V krajine našich východných susedov už síce majú dva roky platný zákon o nelegálnom obchodovaní so ženami, ale tamojšie úrady ho ešte stále nerealizujú. Pred časom nemohúcnosť ukrajinských orgánov v odstraňovaní obchodu s „bielym mäsom” pre médiá priznal policajný dôstojník Nikolaj Trušnikov z Mykolajeva. Pôjde Nina na lekárske vyšetrenie? Sotva, zdravotnícky systém je takmer zrútený. Môže len dúfať, že sa vo verejnom dome nenakazila pohlavnou chorobou. O jej ročnom pobyte za hranicami sa takmer nikto nedozvie pravdu. „Nočnej mory z otrasného zážitku sa už nikdy nezbavím. Kamarátka, ktorá žije v Bratislave, chcela, aby som svoj príbeh vyrozprávala pre váš denník. Možno si to niekto prečíta a bude varovať ostatné dievčatá, aby nenaleteli ako ja,” dodáva Nina, ktorá ako takmer všetky ostatné Ukrajinky po návrate domov s pár dolárikmi bude až do smrti mlčať o zážitkoch v cudzine. „Keby som čo len slovko utrúsila, našli by si ma a zabili.”

SZRB minulý rok zachraňovala peniaze zo skrachovaných bánk

SME / Utorok  30.5.2000

MICHAL NALEVANKO, BRATISLAVA - Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) skončila minulý rok s čistým ziskom 72,9 milióna korún. Jej bilančná suma vzrástla v roku 1999 o viac ako 21,5 percenta na 6,19 mld Sk. Informoval o tom námestník riaditeľa SZRB pre ekonomický úsek a informatiku Boris Kocúr. V tomto roku banka podľa neho plánuje dosiahnuť zisk 250 mil. Sk.
Hoci minuloročné hospodárenie skončila v čiernych číslach, pod dosiahnutý výsledok sa výrazne podpísali úspešné kroky manažmentu na záchranu stoviek miliónov v bankách, s ktorými sa dnes spája prívlastok skrachované. SZRB bola klientom AG Banky, Priemyselnej banky aj Slovenskej kreditnej banky, ich pády však výraznejšie neprispeli k zhoršeniu hospodárenia.
V AG Banke deponovala SZRB v čase, keď na ňu 1. decembra minulého roku Národná banka Slovenska uvalila nútenú správu, približne 135 miliónov korún. Vzhľadom na nesolventnosť banky bola SZRB nútená pristúpiť na kompromisné riešenie a svoj vklad vymenila za dlhopisy Východoslovenských železiarní.
Najmenej bolestivo sa SZRB dotkol pád Priemyselnej banky, ktorej aktíva aj pasíva prebrala štátna Slovenská sporiteľňa. Posledné problémy SZRB narobil pád Slovenskej kreditnej banky, v ktorej bývalé vedenie SZRB uložilo v decembri 1999 osemsto miliónov korún na ročný termínovaný vklad. Približne štvrtinu vkladu sa SZRB podarilo vytiahnuť v priebehu prvého polroku 1999, ďalších asi 200 miliónov banka vymenila za zmenky a úvery voči
Železniciam SR . Ostávajúcu časť pohľadávky voči Slovenskej kreditnej banke si SZRB započítala so železnicami a so Slovenskými lodenicami, ktoré si o pohľadávku vo výške 49,5 mil. Sk znížia svoju angažovanosť voči skrachovanej SKB. Ostávajúcu časť si SZRB započítala podobným spôsobom voči Železniciam SR.
Pri vyhliadkach na tento rok sú predstavitelia banky optimistickí. „Predpokladáme vyššiu mieru zisku ako v minulom roku. SZRB v tomto roku nemusí dotvárať také opravné položky ako v roku 1999, pozitívny dosah bude mať aj nižšie daňové zaťaženie,“ vysvetlil generálny riaditeľ Ľudovít Vitárius.

 

ŠTÁT ŠKODÍ SÁM SEBE

Zo skrachovanej SKB unikli dôverné informácie o jej klientoch

Štátne subjekty v súčasnosti najviac poškodzujú Fond ochrany vkladov (FOV), ktorý sa stane najväčším veriteľom skrachovanej Slovenskej kreditnej banky (SKB).

Pravda / UTOROK 30. máj 2000

RADOSLAV BAŤO - Firmy a inštitúcie pod štátnou kontrolou totiž patrili k najaktívnejším vkladateľom spomedzi právnických osôb v SKB, ktorí využívali výhody "atraktívnych" úrokových sadzieb. Hroziace straty teraz zachraňujú cez zápočty pohľadávok s dlžníkmi SKB a využívajú tak existujúce právne vákuum. Takýmto spôsobom si pomohlo napríklad ministerstvo privatizácie, Reštitučný investičný fond (RIF), Slovenská záručná a rozvojová banka, Vodohospodárska výstava, SPP alebo mesto Bratislava. Ich vklady v banke prekračovali 1,5 mld. Sk.

FOV pritom klientom SKB spomedzi fyzických osôb vyplatí 4,3 mld. Sk, na ktoré si musí požičať. Túto sumu si potom bude vymáhať od SKB v konkurznom konaní. Vzhľadom na zápočty sa však speňažiteľný majetok SKB výrazne znižuje. Guvernér NBS Marián Jusko viackrát uviedol, že centrálna banka nemá legislatívne nástroje na zabránenie takémuto poškodzovaniu veriteľov a predovšetkým FOV. Štátne inštitúcie pritom postupujú svoje pohľadávky voči SKB rôznym dlžníkom zväčša za 100-percentnú hodnotu, ale s dohodnutými splátkami rozloženými na niekoľko rokov. Ministerstvo privatizácie (vyše 110 mil. Sk) sa napríklad dohodlo so Závodmi SNP, Záručná banka (400 mil. Sk) so Železnicami SR a Slovenskými lodenicami, RIF (156 mil. Sk) so žilinskou firmou Tento a podobne.

Z SKB pritom unikli informácie o jej klientoch, ktoré podliehajú bankovému a obchodnému tajomstvu. Medzi veriteľmi banky podľa našich informácií kolujú zoznamy jej dlžníkov. PRAVDE to potvrdili aj Marián Jančošek a František Hodorovský, ktorí SKB cez svoje firmy ovládali. Potvrdili zároveň, že aj ich spoločnosti, ktoré čerpali z banky vysoký objem úverov, sa pokúšajú časť dlhov započítať s veriteľmi. Len firmy okolo komárňanských lodeníc a Chirany, ktoré táto skupina ovláda, dlhovali banke asi 2 mld. Sk. Podarilo sa dohodnúť napríklad s mestom Bratislava, ktoré postúpilo 370-miliónovú pohľadávku voči SKB na viacero firiem, medzi nimi aj Chiranu Injecta. Spojitosť s ďalšími firmami Jančošek a Hodorovský nepotvrdili, pripustili však, že predstavitelia Bratislavy s nimi celú záležitosť konzultovali a rozhodovali sa aj na základe ich odporúčania.

Nečakané víchrice v Nemecku a Holandsku zabíjali

SME / Utorok  30.5.2000

VLADIMÍR MÜLLER, BONN (Autor je spolupracovníkom SME) - Neobyčajne silná víchrica, ktorá sa vyše stokilometrovou rýchlosťou prehnala severozápadným Nemeckom a Holandskom si vyžiadala najmenej päť ľudských obetí. V Nemecku utrpelo ďalších 24 ľudí ťažké zranenia. Búrka spôsobila niekoľkomiliónové materiálne škody.
Pri búrke sprevádzanej lejakmi na mnohých miestach vyvrátilo stromy, ktoré potom zablokovali diaľnice, cesty a železničné trate. Regionálne, ale aj medzinárodné vlaky mali preto značné meškanie. V areáli Svetovej výstavy Expo 2000 v Hannoveri, ktorá pozajtra otvorí svoje brány, museli požiarnici zabezpečiť niekoľko pavilónov. Len v západných regiónoch Nemecka museli záchranári zasahovať 4400-krát.
V parku kúpeľného mestečka Bad Salzuflen zahynul 79-ročný muž pod vyvráteným stromom. Podľa správ holandskej televízie takto tragicky zomrelo aj jedno deväťročné dieťa a jeden dospelý v meste Helmond. Ďalší Holanďan zahynul v Amsterdame v troskách svojho auta, na ktoré sa zrútil strom. V porúrskej metropole Essen sa zabil 21-ročný vodič automobilu, keď narazil do jedného zo záchranárskych vozidiel.
Nečakaná víchrica vznikla náhlou premenou tlakovej níže Ginger na uragán v dôsledku veľkých teplotných rozdielov. Búrky dosiahli rýchlosť 110 kilometrov za hodinu.

ŽSR prepravili za prvé štyri mesiace 16,46 mil. ton tovaru

SME / Utorok  30.5.2000

BRATISLAVA (sita) – Železniciam SR sa za prvé štyri mesiace tohto roka v nákladnej doprave oproti roku 1999 darí a za január až apríl prepravili 16,46 mil. ton tovaru. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 1999 to predstavuje o 1,98 mil. ton tovaru viac a celkovo v tomto roku plánujú prepraviť 49,15 mil. ton tovaru. Povedal to riaditeľ divízie nákladnej prepravy ŽSR Jozef Šimlovič. Minuloročný skutočný objem nákladnej prepravy bol 49,115 mil. ton.
Za prvé štyri mesiace plnia ŽSR plán v tranzitnej nákladnej preprave na 142 %, v dovoznej na 118 %, vo vývoznej na 113 % a vo vnútroštátnej nákladnej preprave na 86 %. Pozitívne na rast objemu prepravy vplýva podľa Šimloviča napríklad zvýšenie prepravy rúd, ktorá rastie od roku 1998, a komodít z východných krajín (drevná hmota, chemické produkty). Šimlovič: „Rast je spôsobený aj vhodne usmernenou tarifnou politikou. ŽSR totiž v tranzitnej preprave ceny platné na rok 2000 nezvyšovali. Stabilitu cien vyhlásili už v novembri 1999, a aj preto sa dočkali významnej odozvy od zákazníkov.“
Tohtoročný podnikateľský plán v nákladnej doprave je motivujúci. V minulom roku totiž ŽSR prepravovali tovar aj pre
VSŽ Košice . Tie však v tomto roku vstúpili na základe nového zákona do železničnej dopravy ako samostatný subjekt a vlastnými prostriedkami na železničných dráhach prepravia 600- až 700-tisíc ton tovaru ročne. Výkony ŽSR sa teda znížia o uvedený objem, ktorý železnice plánujú nahradiť získaním iných zákaziek. Tým sa celková ročná preprava tovaru na železničných dráhach priblíži k 50 miliónom ton prepraveného tovaru.


Strana vytvorená: 5. VI. 2000  
Späť na " Železničné správy z tlače " ( http://addams.miesto.sk/slovakia/present/press/press09.htm )