Prežili zázrakom
2.3.2002 -
Na nechránenom železnicnom priecestí v obci Batelov na
Jihlavsku došlo vcera k hrozne vyzerajúcej dopravnej nehode.
Rozbehnutý rýchlik na trase Brno - Plzen narazil do osobného
auta. Posúval ho pred sebou celých sto metrov, kým sa podarilo
súpravu zastavit. Vodicka utrpela stredne tažké poranenia,
spolujazdkyna len lahšie zranenia a dve deti vyviazli tiež iba
s lahšími zraneniami vdaka tomu, že boli v detských
autosedackách.
Nezamestnaný z Pieštan sa vrhol pod
rýchlik
4.3.2002, Dušan Knap,
Pieštany - Skokom pod idúci vlak riešil v sobotu svoju
životnú krízu 57-rocný nezamestnaný František O. z
Pieštan. Podla vyjadrení ocitých svedkov muž v ošúchanom
odeve krácal v sobotu o 11.20 zo Sídliska Adam Trajan po
chodníku v tesnej blízkosti železnicnej trate. V momente, ked
sa oproti nemu rútil vlak, rozbehol sa do jeho dráhy. „Zrazu
som uvidel chlapa, ako sa rozbehol priamo oproti lokomotíve. Aj
som na neho krical, ale...,“ hovorí mladý muž, ktorý
vzápätí volal mobilom políciu a sanitku.
Napriek tomu, že rušnovodic rýchlika 610 z Košíc do
Bratislavy použil rýchlobrzdu, neštastiu nemohol zabránit.
Brzdná dráha 110 ton vážiaceho kolosu sa pri rýchlosti asi
80 km/h, ktorou vlaky v týchto miestach jazdia, pohybuje v
závislosti od teploty a vlhkosti prostredia okolo 100 m.
Podaktorí zvedavci pri nútenej zastávke vystúpili z vagónov,
pohlad na bezvládne telo pod kolesami však zniesol málokto. Po
125 minútach rýchlik pokracoval do Leopoldova.
Rušnovodic má právo na výmenu - konštatoval policajt.
Väcšina z nich však o tomto riziku vie a berú samovrahov ako
neoddelitelnú súcast svojej profesie. Dalo by sa povedat, že
„mašinista“ bez samovraha je ako stolár so všetkými
prstami. Okolo pol druhej dorazil „funebrák“. Preglejkovú
rakvu vystlal mastným papierom a položil na kolajnice. V
pracovných rukaviciach s zbieral z trate kúsky cloveka a
hádzal ich do rakvy.
Krátko pred druhou hodinou popoludní telo stále ležalo
prikryté papierom medzi kolajnicami. Až prehliadka odevu co-to
naznacila o jeho osude. Vo vnútornom vrecku modrého prešiváku
našli mäkké Marsky a pokrcený špinavý papier s hlavickou
úradu práce.
Podla informácií Národnej obrody bol František O. dlhodobo
nezamestnaný. Napriek tomu, že má manželku, ktorá telo aj
identifikovala, žil takpovediac tuláckym spôsobom života. V
sobotu sa rozhodol definitívne s ním skoncovat.
Štát sa zarucí za desat miliárd pre
ŽSR
6.3.2002, BRATISLAVA – Výška
úveru so štátnou zárukou, ktorý majú pocas marca Železnice
SR získat od domácich a zahranicných bánk, bude predstavovat
približne desat miliárd korún. Oproti ocakávaným približne
200 miliónom eur tak budú železnice cerpat o 1,5 miliardy
korún viac. Generálny riaditel ŽSR Ladislav Saxa hovorí, že v týchto
dnoch rokujú s partnermi o poskytnutí úveru, pricom banky už
vykonali due diligence. Saxa spomenul konkrétne Tatra banku a
Ludovú banku. Úver, ktorý banky železniciam poskytnú,
použije prevádzkovatel železnicnej dopravnej cesty na
oddlženie podniku, prevádzku a náklady spojené so zmluvou o
výkonoch vo verejnom záujme, ktoré nie sú zahrnuté v
štátnom rozpocte.
Konzorcium Doprastav, ŽS Bratislava a
ŽS Brno vítazom tendra na obnovu tratí ŽSR
6.3.2002 , Bratislava - Konzorcium
bratislavských firiem Doprastav, Železnicné stavebníctvo
(ŽS) a spolocnosti ŽS Brno sa stalo vítazom verejnej sútaže
na dodávku stavebných prác pre modernizáciu železnicnej
trate Šenkvice - Bratislava-Rača. TASR o tom informoval
generálny riaditel zadávatela objednávky Železníc SR ( ŽSR ) Ladislav Saxa.
Medzi dalšími uchádzacmi o predmetnú dodávku sa spomínali
aj firmy ZIPP, s. r. o., Bratislava, IPS Skanska, a. s., Praha ci
Stavba silnic a železnic, a. s., Hradec Králové. Konecné
rozhodnutie 7-clennej výberovej komisie o vítazovi tendra
potvrdila aj Európska komisia (EK), nakolko zo štrukturálneho
fondu Európskej únie (EÚ) ISPA budú na modernizáciu
predmetnej trate cerpat železnice financné prostriedky v objeme
38 miliónov EUR. Na úcet ŽSR by mali byt podla L. Saxu
poukázané ešte tento mesiac. V marci sa predpokladá aj
zaciatok stavebných prác.
Úsek Šenkvice - Bratislava-Rača je súcastou medzinárodného
koridoru TINA c. V., ktorého slovenská cast smeruje z
Bratislavy cez Žilinu, Košice do Ciernej Nad Tisou. V Žiline
sa napája na koridor c. VI., ktorý pokracuje smerom na Varšavu
do Gdanska až k pobrežiu Baltického mora. Cielom modernizácie
je zvýšit maximálnu rýchlostou premávky až na 160
kilometrov za hodinu. Rekonštrukcné práce s podobným úcelom
sa už v roku 2000 ukoncili na dvojkolajnej trati Trnava - Cífer
v dlžke 6 kilometrov. Náklady na ich realizáciu dosiahli
takmer 400 miliónov Sk.
Ešte v tomto roku by mali železnice cerpat z fondu ISPA
financie aj na modernizáciu úseku Cífer - Šenkvice a staníc
Trnava - Bratislava-Rača. Celkové náklady na projekt, ktorého
ukoncenie sa predpokladá v roku 2007, dosahujú podla
predbežných odhadov 136 miliónov EUR. ISPA prispeje v celom
casovom horizonte na stavebné a rekonštrukcné práce sumou 58
miliónov Sk. Financné memorandum k tomuto projektu dnes
schválila vláda SR, pricom podpredsednícke pre integráciu
Márie Kadlecíkovej uložila zabezpecit podpísanie dokumentu do
8. marca 2002. Za EK ho ešte vlani podpísal jej komisár pre
regionálnu politiku Michel Barnier. ŽSR by tak ešte v tomto roku vyhlásili
výberové konanie na dodávatela diela.
Dosial nekonkretizovaný financný príspevok schválila EK z
ISPA aj na železnicnú trat Nové Mesto na Váhom - Trnava. V
súcasnosti prebieha projektová príprava stavebných prác na
úsek Nové Mesto nad Váhom-Púchov. O prostriedky ISPA sa bude
uchádzat aj úsek Cífer - Svätý Jur.
Modernizáciu tratí na rýchlost 160 km/h predpisujú
železniciam dohody AGC (Európska dohoda o medzinárodných
železnicných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o
najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy
a súvisiacich objektoch).
Vietor prerušil železnicnú dopravu
na Tatranských elektrických železniciach
7.3.2002, Bratislava - Poveternostné
podmienky opät komplikujú železnicnú dopravu na Tatranských
elektrických železniciach ( TEŽ
). V dôsledku silného nárazového vetra došlo k prerušeniu
dopravy, ktoré spôsobili popadané stromy na trat v úseku Pod lesom - Starý
Smokovec . Prvé stromy padli na trat a trolejové vedenie o
8.15 h, dalšie o desiatej a dvanástej.
Na odstranovanie následkov nastúpili zamestnanci ŽSR a pre cestujúcich je zabezpecená
náhradná autobusová doprava. O 13.00 h sa však poveternostné
podmienky zhoršili natolko, že železniciarom, ktorí pracovali
na trati, hrozilo nebezpecenstvo úrazu, preto boli museli práce
prerušit. Kedže stromy popadali aj na cestné komunikácie,
bola v spomínanom úseku prerušená aj náhradná autobusová
doprava. Práce na odstranovaní následkov budú pokracovat až
ked vietor ustane. Cestujúci, ktorí cestujú do Vysokých
Tatier, sú informovaní o prerušení dopravy i o možnosti,
dostat sa na Štrbské Pleso ozubnicovou
železnicou zo stanice Štrba alebo zo stanice Poprad-Tatry cez
Studený Potok a Tatranskú Lomnicu. TASR o tom informoval
riaditel Odboru pre prácu s verejnostou, hovorca ŽSR Ján Keresteš.
V Bratislave chcú spojit mestskú
dopravu s regionálnou železnicou
7.3.2002, Bratislava - Kolajový
systém hromadnej dopravy pre Bratislavu a blízke okolie do
vzdialenosti približne 50 km bude stát 8 miliárd Sk. S nosným
systémom hromadnej dopravy (odborníci už nehovoria o metre) na
báze prepojenia mestskej hromadnej dopravy a regionálnej
železnice sa dnes na seminári v Bratislave oboznámili
predstavitelia odbornej verejnosti, zástupcovia mestských
castí, obcianskych združení a spolkov.
Ústrednou myšlienkou celého projektu je kolajové prepojenie
Petržalky s centrálnou castou Starého Mesta a neskôr dalej na
západnú cast Bratislavy s možnostou napojit sa na železnicnú
trat smerom na Záhorie s výhladom na potreby zamýšlaného
priemyselného parku v tejto lokalite.
Dalšou etapou budovania tohto dopravného systému po
kolajniciach je úcelné skombinovanie bratislavskej hromadnej
dopravy a železnicných spojov smerom na Trnavu, resp. na
Galantu, Senec a Dunajskú Stredu.
Autorka projektu Mária Kociánová z Doprastavu a jej kolegovia
prítomných informovali, že budovanie navrhovaného systému
rýchlej, pohodlnej a nekomplikovanej prepravy cestujúcich po
kolajach orientujú na rok 2010, kedy má zacat slúžit prvá
etapa obyvatelom Bratislavy a okolia, resp. na rok 2030, kedy by
celý navrhovaný kolajový systém bratislavskej dopravy mal byt
dokoncený.
ŽS má nové logo
8.3.2002, (zl, Bratislava)
- Železnicná spolocnost, a.s. ( ŽS ), vcera v priestoroch Dopravného múzea v
Bratislave prezentovala nové logo spolocnosti. Jedenástclenná
porota urcila vítaza sútaže a predstavenstvo firmy sa s
odporúcaním komisie stotožnilo. Nová znacka sa bude
používat na všetkých súcastiach Železnicnej spolocnosti,
a.s., - rušnoch, vagónoch, budovách, tlacivách atd.
Strana vytvorená: 11-III-2002 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0210.htm ) |