Siemens má 50-percentný podiel na
Leipziger Infrastruktur Betriebe (LIB) GmbH
Päťdesiatpercentnou spoluúčasťou Siemens, Transportation Systems
(TS) na spoločnosti Leipziger Infrastruktur Betriebe (LIB) GmbH
vytvorili Siemens TS a Leipziger Verkehrsbetriebe ďalší
spoločný inovatívny podnik. Obe spoločnosti sa intenzívne
podieľajú na rozšírení a posilnení lipského regiónu ako
centra pre infraštruktúru koľajovej dopravy v južnej a
východnej oblasti Nemecka.
Viceprimátor Lipska Wolfgang Tiefensee zdôrazňuje:
„Požiadavky Európskej únie na väčšiu konkurenciu a
miestne dopravné spoločnosti sa v žiadnom prípade
nevylučujú. Lipsko využíva svoje šance. Podmienkou bolo
úspešné nové rozdelenie Leipziger Verkehrsbetriebe na
partnerské dcérske spoločnosti. Spoločnosť LIB získala v
Siemens AG Transportation Systems hospodársky silného a trhovo
skúseného partnera. Takýmto spôsobom sa na jednej strane
vytvorí cesta pre výkonnú verejnú hromadnú dopravu v tomto
regióne a na druhej strane to umožní sa podieľať na rozvoji
obchodu. V budúcnosti to regiónu prinesie predovšetkým
ďalšie pracovné miesta v inovatívnej spoločnosti, lepšiu
ekonomickú situáciu, štrukturálnu stabilitu a nakoniec aj
vyššie daňové príjmy.“
„Súčasťou Siemens TS na LIB získame prvotriedneho
výkonného partnera pre LIB, a tým dlhodobo zabezpečíme
podnikateľské aktivity regiónu Lipsko. Budeme pripravení na
budúcu celoeurópsku konkurenčnú súťaž. Prinášame so
sebou dlhoročné praktické skúsenosti a kompetencie priamo na
mieste. , uviedol predseda vedenia spoločnosti LVB Wilhelm Georg
Hanss.
Člen predstavenstva Siemens TS Hans M. Schabert označil
vytvorenie tohto druhého spoločného podniku ako logické a do
budúcnosti orientované konanie na nemeckom a medzinárodnom
trhu zameranom na miestnu dopravu. „Lipské dopravné podniky
majú k dispozícií vysoko špecializovaných poskytovateľov
služieb. V neposlednej miere z toho profitujú aj cestujúci.”
Už niekoľko rokov ponúka Siemens TS celosvetové servisné
služby vozidiel a infraštruktúr. Príslušné kompetencie
koncentroval do svojej obchodnej oblasti „Integrated
Services”.
Do pôsobnosti a medzi hlavné obchodné aktivity spoločného
podniku LIB patrí kompletný servis – údržba, kontrola a
odstraňovanie chýb koľajovej dopravy. Tiež tam patrí
stavová analýza zariadení infraštruktúry, ovládanie a
realizácia optimalizačných procesov. Už od 1. októbra 2000
je Siemens TS 50-percentným podielnikom spoločnosti der
Leipziger Fahrzeug-Service Betriebe (LFB) GmbH.
Spolupodielnictvom Siemens TS na LIB pokračuje LVB vo svojej
ceste vytvárania dcérskych spoločností. Umožňuje tak
súkromným investorom prístup k verejne zriadenej spoločnosti
LVB.
Obnovenou spoluúčasťou Siemens TS na dcérskej spoločnosti
bude LVB aj v budúcnosti pokračovať vo vývoji, ktorý
prinesie v budúcnosti celoeurópske otvorenie trhu s koľajovou
dopravou aj pre súkromných investorov. Opätovná spolupráca
ukazuje, že obaja partneri hodnotia svoju doterajšiu
spoluprácu ako veľmi úspešnú a orientovanú do budúcnosti.
Podielom Siemens TS na LIB a otvorenie nových obchodných
oblastí očakávajú LVB a Siemens TS aj pozitívne impulzy pre
región. Obaja partneri hodnotia rastový potenciál svojho
spoločného podniku ako mimoriadne výhodný.
„Leipziger Verkehrsbetriebe sú presvedčené o tom”, zhrnul
Wilhelm Georg Hanss, „že pozitívny vývoj dcérskych
spoločností s výkonnými partnermi nebude prospievať iba
dcérskym spoločnostiam LVB. Vývoj taktiež pozitívne
ovplyvní hlavnú oblasť pôsobenia LVB a cestovanie železnicou
a autobusom. Posilní aj pozíciu skupiny LVB v celkovej
konkurenčnej súťaži. Hlavným pre spoločnosť Leipziger
Verkehrsbetriebe zostáva aj naďalej dôsledná orientácia na
zákazníka vo všetkých oblastiach.”
Dcérska spoločnosť LIB spoločnosti LVB bola
založená 23. decembra 1999.
Základný kapitál: 450 000 EUR
Počet zamestnancov: 242
Obrat: 24 mil. € (2001)
Siemens odovzdáva prvú lokomotívu
typu Hercules spoločnosti Österreichische Bundesbahnen
Siemens, divízia
Transportation Systems (TS) odovzdala 10. januára 2002 prvú
dieselovú elektrickú lokomotívu konštrukčného radu Rh 2016
spoločnosti Österreichische Bundesbahnen ( ÖBB ). V rámci slávnostného verejného
predstavenia v mníchovských závodoch divízie TS dal člen
vedenia divízie Siemens Transportation Systems Hans M. Schabert
prvú zo sedemdesiatich objednaných dieselových lokomotív
vedúcemu trakcie spoločnosti ÖBB
. Vozidlo typu Hercules je zároveň aj prvým členom
nového Eurorunner – radu spoločnosti Siemens TS.
80 ton vážiace vozidlo je na prepravu cestujúcich a nákladu s
maximálnou rýchlosťou 140 km/hod. Dieselový motor Hercules
má výkon 2000 kW Svojou schopnosťou zvládnuť svojimi
kombinovanými nárazníkmi a vysokoúčinnými deformačnými
elementmi až 1 MJ energie poskytuje karoséria lokomotívy
veľkú pasívnu bezpečnosť.
Zákazku na dodanie novej konštrukčnej rady získal Siemens TS
od ÖBB v novembri 1998. Platí opcia na
ďalších 80 vozidiel. Záujem o dieselové lokomotívy
medzičasom prejavili aj ďalšie spoločnosti. Napríklad
spoločnosť Kowloon Canton Railway Corporation z Hongkongu
zadala TS zákazku na päť vozidiel Eurorunner, konštrukčne
podobných Rh 2016.
Transformácia železníc bez reálnej
podpory
4.2.2002, Bratislava
(hn/Erik Cziria) - Transformácia Železníc SR ( ŽSR ) odštartovala 1.
januára rozdelením železníc na dve spoločnosti: Železnice
SR, š. p., spravujúce dopravné cesty, a Železničnú
spoločnosť ( ŽS ), a. s., ktorá bude mať na starosti prepravu osôb a
tovaru.
Meškajúci legislatívny proces však reštrukturalizáciu
brzdí. Ustavičné odklady vyvolali značný odpor,
predovšetkým u odborárov. Tí v transformácii vidia
predovšetkým hrozbu znižovania stavov, keď v tomto roku sa
ráta s uvoľnením 10 % zamestnancov. Manažment, naopak, chápe
transformáciu ako jedinú možnosť na finančné ozdravenie
železníc. Myšlienka rozdelit ŽSR na dva (alebo viac)
konkurencieschopné subjekty podla vzoru krajín EÚ vznikla už
v roku 1993. Počas vlády Vladimíra Mečiara však neexistovala
politická vôla. Smernice EP, ktoré vláda SR prijala,
predpokladajú liberalizáciu a volné využívanie železničnej
dopravnej cesty od roku 2003. Znamená to, že na slovenských
tratiach sa budú prepravovať osoby vlakovými súpravami
zahraničných spoločností. Tie si budú od štátu
prenajímať trate a prepravovať osoby a náklad za vopred
určených podmienok. Ak sa po tomto roku chcú stať
novorozdelené železnice subjektom schopnými konkurencie, musia
predchádzať ďalšej možnej úverovej zaťaženosti.
Za vlaňajšok zaznamenali ŽSR stratu 3,873 mld. Sk.
Najväčším dlžníkom je štát, ktorý firmu núti
prepravovat ludí bez toho, aby uhrádzal rozdiel medzi určenou
tarifou objednaných výkonov vo verejnom záujme a skutočnou
cenou. Ako sa vyjadril Pavol Hraško, zmocnenec generálneho
riaditela pre reštrukturalizáciu a transformáciu železníc:
„Riskantná sociálna politika na účet železníc a bez
účasti štátu môže spôsobit, že pokračujúci
transformácia a reštrukturalizácia nebudú ukončené v zmysle
schváleného Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR .“
Napriek tomu, že štát je vlastníkom dopravnej cesty –
železničných kolají, ktoré by mal zveladovat rocne sumou 3,5
mld. Sk, za posledné obdobie táto suma nepresiahla 400 mil. Sk
ročne. Na porovnanie, na cestnú infraštruktúru vláda na
tento rok odsúhlasila 10 mld. Sk. Pritom EÚ žiada odbremenit
cesty kombinovanou a železničnou dopravou. Technický stav
tratí je v zlom stave, rýchlosť na tratiach nedosahuje
celoplošný priemer ani 120 km/hod., s výnimkou ciastkových
úsekov modernizovaných za posledné obdobie. Za najväčšiu
prekážku trhového správania pokladajú železnice
deformované ceny. Chýba totiž právny predpis, ktorý by
bližšie vymedzil ekonomicky oprávnené náklady pri
prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe. Znemožnuje sa tak
dohoda medzi železnicami a štátom v súvislosti s pevným
stanovením pravidelne poskytovaných finančných prostriedkov
za ekonomicky oprávnené náklady pri prevádzkovaní dráhy a
dopravy na dráhe. Cena výkonov sa ťažko určuje hlavne v
osobnej doprave, ak dopravca nevie, koľko bude platiť
správcovi trate za jeho služby. Novovzniknutý dopravca,
Železničná spoločnosť a. s., sa tak môže dostať do
vážnych ekonomických problémov, ktoré by mohli mať za
následok kolaps osobnej dopravy. Vyplýva to z pozície
nejasných ekonomických pravidiel obzvlášť pri plnohodnotnom
zabezpečení výkonu osobnej dopravy. Podľa nemenovaného
zdroja sa v súčasnosti rozhoduje, či sa v transformácii bude
pokračovať.
Rušnovodič nevedel trafiť do
cieľovej stanice
5.2.2002 - Nezvycajným
oznamom sa prihovorit cestujúcim sprievodca vo vlaku z
britského Bristolu do Edinburghu, ked im oznámil, že sa musia
vrátit. Rušnovodic totiž nevedel do cielovej stanice trafit.
Šokovaní cestujúci neverili vlastným ušiam. Nezostávalo im
však nic iné, len sa s následným hodinovým meškaním
zmierit.
Železnicná spolocnost Virgin Trains sa však postavila na
stranu svojho zamestnanca. Jeho správanie bolo podla hovorcu
spolocnosti úplne správne. Ich rušnovodici môžu totiž
jazdit len na trasách, pre ktoré ich vyškolili.
Dotycný rušnovodic si pred odjazdom nepozrel služobný plán,
takže nemohol zistit, že na trase je uzavretý jeden úsek.
Musel by teda íst obchádzkovou trasou, ktorú nepoznal - a
práve taký krok by bol podla jeho zamestnávatela nesprávny.
ŽSR o možnostiach úveru
Bratislava
5.2.2002 - Železnice Slovenskej republiky ( ŽSR ) sa neformálne
kontaktovali s bankami v súvislosti s možnostou získat vládou
garantovaný úver alebo emitovat dlhopisy v hodnote 8,5 mld. Sk
(200 mil. eur) so splatnostou 10 až 12 rokov. Podla vyjadrení
predstavitelov bánk objem prostriedkov, ktoré si ŽSR chcú požicat, vylucuje
priame domáce alebo eurobondové financovanie. Cielom ŽSR je podla Euroweek vyhnút
sa akejkolvek derivátovej transakcii, ktorá by mohla spôsobit
dalšie posilnenie slovenskej koruny. Tá je totiž aj podla
vlády dostatocne silná vdaka prílevu priamych zahranicných
investícií a jej sila ešte pravdepodobne vzrastie po
privatizácii SPP. ŽSR si pol roka pred svojím rozdelením 1. januára
požicali vládou garantované peniaze na 10 rokov, a to
prostredníctvom domácich bánk sumu 10,5 mld. Sk. Na úvere sa
podielala Tatra banka sumou 3 mld. Sk, konzorcium vytvorené z
VÚB a Poštovej banky 5,5 mld. Sk a Polnobanka 2 mld. Sk.
Vo vestibule banskobystrickej
železnicnej stanice ležal v kaluži krvi chlapec
6.2.2002 - V kaluži
krvi našli ležat v utorok popoludní vo vestibule železnicnej
stanice v Banskej Bystrici 15-rocného mladíka z obce Medzibrod.
Železnicná polícia pri preverovaní zistila, že mladíka pred
novinovým stánkom vo vestibule napadol 31-rocný
Banskobystrican. Ten viackrát rukou udrel chlapca do tváre,
následkom coho spadol na podlahu. Železnicní policajti
zadržali útocníka pred stanicou. Vzniknutý incident,
riešenie ktorého bude mat pokracovanie pre vyšetrovatelom,
možno už teraz s urcitostou ciastocne pripísat skutocnosti,
že zadržaný muž mal v dychu 2,60 promile alkoholu.
TASR o prípade informoval hovorca železnicnej polície Jozef
Búranský.
V JAR zahynulo pri železnicnom
neštastí najmenej 22 osôb
6.2.2002 - Na 22 sa
zvýšil pocet obetí havárie vlaku, ktorý sa v utorok vecer
zrazil so stojacou nákladnou vlakovou súpravou v Charlotteds
Dale asi 60 km severne od juhoafrického prístavného mesta
Durban.
Pri kolízii utrpelo zranenia 117 osôb, vyplýva z najnovšej
bilancie juhoafrickej polície. Záchranárske jednotky pracovali
celú noc na vytahovaní tiel obetí z vraku vlaku. Do dnešného
rána sa všetkých zranených podarilo previezt do nemocnice.
Vo vlaku zabezpecujúcom spojenie medzi mestami Stanger a Durban
sa viezlo mnoho školákov. Podla hovorcu juhoafrickej
železnicnej spolocnosti Metrorail by na prícine neštastia
mohla byt krádež káblov signalizacného zariadenia. Presné
príciny však urcí až vyšetrovanie, ktoré otvorila polícia.
EIB požicala v minulom roku Slovensku
79 miliónov eúr
7.2.2002 - Európska
investicná banka (EIB) poskytla v minulom roku Slovensku úvery
vo výške 79 miliónov eúr. Celkovo získali kandidátske
krajiny na vstup do EÚ od banky úvery v hodnote 2,6 miliardy
eúr a tieto pôžicky by sa mali tento rok ešte zvýšit.
Za obdobie 1990-2001 požicala EIB Slovensku už 1,256 miliardy
eúr. Najviac penazí putovalo do modernizácie železníc (200
miliónov), ako aj na modernizáciu telekomunikacnej siete (165
miliónov).
Spomedzi 10 kandidátskych krajín strednej a východnej Európy
získali vlani najviac pôžiciek Polsko (1,14 miliardy),
Madarsko (483 miliónov) a Ceská republika (390 miliónov).
Najviac penazí poskytuje EIB na dopravné projekty, vodovodnú
infraštruktúru a telekomunikácie.
Okrem toho ponúka EIB globálne pôžicky bankám pôsobiacim v
kandidátskych krajinách, aby ich podporila pri poskytovaní
úverov malým a stredným podnikom. Vlani sa EIB prvýkrát
zamerala aj na projekty v oblasti zdravotníctva a vzdelávania.
EIB môže spolufinancovat jednotlivé projekty v kandidátskych
štátoch do výšky 50 %. Poskytuje tzv. lacné úvery, pretože
si sama na medzinárodných trhoch požiciava za
najvýhodnejších podmienok. Navyše, ako inštitúcia
Európskej únie nemusí vytvárat zisk, môže preto poskytovat
dlhodobé úvery za velmi nízke úrokové miery.
(krátené)
Byty sa ušli aj príbuzným vplyvných
železničiarov
8.2.2002, Vladimír
Jancura, BRATISLAVA - Výstavbou a nákladnou rekonštrukciou
bytov pre funkcionárov železníc sa bude musiet zaoberat nielen
ministerstvo dopravy, ale aj vláda. Vyplýva to zo zistení
Najvyššieho kontrolného úradu, o ktorých Pravdu vcera
informoval jeho predseda Jozef Stahl.
"Zistili sme, že na výstavbu a rekonštrukciu týchto
bytov sa použili financné prostriedky z úverov, na ktoré
dával záruku štát," uviedol. Bude predmetom dalšieho
preverovania na ministerstve financií, ci sa štátna záruka
vztahovala aj na úvery na byty manažérov železníc.
Podla výsledkov kontroly vynaložili slovenské železnice na
bytovú výstavbu v rokoch 1999 - 2001 okolo 392 mil. Sk, pritom
206 miliónov cerpali z úverov so štátnou zárukou. V tom
istom case mali neuhradené záväzky na bytovej výstavbe za
desiatky miliónov. "Je vôbec otázne, ci železnice,
nachádzajúce sa v zlej financnej situácii, mali až takú
pozornost venovat skvalitnovaniu bývania svojich
manažérov," zdôraznil Stahl.
Železnice zrekonštruovali aj luxusný byt s rozlohou 186
štvorcových metrov v širšom centre Bratislavy za tri milióny
korún. O jeho pridelení však ešte nerozhodli - najskôr vraj
bude slúžit ako dispozicný byt. V médiách sa ešte v
decembri objavilo, že tento nadštandardný byt dostal
premiérov brat Miloslav Dzurinda.
"To sa nepotvrdilo," uviedol predseda NKÚ, ako však
dodal, premiérovmu bratovi pridelili v hlavnom meste trojizbový
byt s rozlohou 105 štvorcových metrov, hoci už má byt v
Spišskej Novej Vsi.
Ako však vyplýva z kontrolných zistení, nejde o jediný
prípad vysokého manažéra s vlastným bytom ci dokonca
rodinným domom, ktorého sa vedenie železníc rozhodlo odmenit
pridelením dalšieho bytu. "Naši kontrolóri
zdokumentovali dokonca prípady, ked sa nové byty ušli
rodinným príslušníkom zamestnancov železníc,"
podciarkol Stahl, odmietol to však konkretizovat. Pritom istý
posunovac, ktorému unikajúci plyn zdemoloval pred casom byt,
žije odvtedy aj s tromi detmi v nevyhovujúcom provizóriu. A
hoci má už dlhšie podanú žiadost, na "železniciarsky
byt" caká doteraz márne.
Kontrola odhalila "nemiestnu rozhadzovacnost" pri
vybavovaní manažérskych bytov rôznym zariadením, najmä
bielou technikou. Súcastou kuchynských liniek je chladnicka,
prácka aj umývacka riadu. Toto moderné vybavenie sa síce
premietlo do ceny nájomného, kontrolóri však opätovne
upozornili na fakt, že byty sa zariadovali zo štátnych
prostriedkov a spochybnili efektívnost ich vynakladania.
Terajší nájomcovia si budú môct pri splnení zákonom
stanovených podmienok odkúpit tieto byty do osobného
vlastníctva.
Protokol z kontroly už preštudovali zástupcovia vedenia
železníc a namietali, že nešlo o verejné prostriedky. NKÚ
tieto námietky neakceptoval. "Tak ci tak išlo o financný
majetok štátu," skonštatoval Stahl, ktorý jednu kópiu
protokolu odstúpil premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Ten o
vykonanie kontroly požiadal NKÚ krátko po tom, co médiá
zverejnili informácie o pridelení bytu jeho bratovi.
Zmeny v cestovaní vlakom do Českej
republiky od 1. februára 2002
Od
1. februára 2002 sa menia podmienky pri zakúpení cestovných
dokladov na cesty vlakom do Českej republiky. Nové komerčné
zľavy ČD
cenovo zvýhodňujú pravidelných zákazníkov oproti tým,
ktorí vlak použijú len z času na čas. Zavedenie takzvanej
Zákazníckej karty ovplyvní výšku medzinárodného
cestovného za trate ČD
v medzinárodnej preprave cestujúcich medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou.
Od uvedeného dátumu budú cestujúci zo slovenského územia na
trate ČD
vypravovaní buď podľa cenníka za zľavnené zákaznícke
cestovné alebo za základné cestovné. Nárok na prepravu za
zľavnené cestovné za trate ČD
majú držitelia českých preukazov: „Karta Z“, Junior Pas,
Junior Pas ISIC, Senior Pas.
Zákazníci, ktorí nie sú občanmi Českej republiky, si môžu
„Kartu Z“ zakúpiť vo výdajniach ČD
po predložení fotografie formátu na pas a ďalšieho
predpísaného dokladu (osobný preukaz, rodný list
dieťaťa...). Cena „Karty Z 1/1“, ktorá je určená
zákazníkom starším ako 15 rokov je 200 Kč, za „Kartu Z
1/2“, ktorá je určená deťom do 15 rokov zaplatí držiteľ
100 Kč. Čas platnosti Zákazníckej karty je jeden rok od dňa
vystavenia. Karta sa bude predávať aj na Slovensku vo
vybraných 21 výdajniach Železničnej spoločnosti, a.s.
Bratislava. Pre zákazníkov starších ako 15 rokov stojí 264
Sk, pre deti 132 Sk.
Od 1.2.2002 budú cestujúci v rámci Malého pohraničného
styku (MPS) vypravovaní tiež podľa toho, či sú alebo nie sú
držiteľmi „Karty Z“. Pre cestujúcich, ktorí často
využívajú prepravu v rámci malého pohraničného styku,
resp. viackrát za rok cestujú do ČR, je výhodné zakúpiť si
„Kartu Z“, pretože cena zaplatená za uvedenú ponuku sa
rýchlo vráti prostredníctvom nižšieho cestovného.
Zoznam výdajní Železničnej spoločnosti ( ŽS ), a.s., v ktorých
možno zakúpiť „Kartu Z“ na ČD : Bratislava hl. stanica, Banská Bystrica,
Brodské, Čadca, Humenné, Košice, Kúty, Kysucké Nové Mesto,
Liptovský Mikuláš, Malacky, Michalovce, Myjava, Nové Zámky,
Poprad-Tatry, Považská Bystrica, Prešov, Púchov, Spišská
Nová Ves, Trenčianska Teplá, Vrútky, Žilina.
Príklad: výška medzinárodného cestovného pre trasu
Bratislava - Praha
1. Cestovné do 31.1.2002
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam .....................436
Sk
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam a späť...........872 Sk
od 1.2.2002
2. Cestovné od 1.2.2002
Cestovné s použitím základného cestovného za trate ČD
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam .....................577
Sk
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam a späť.........1153 Sk
3. Cestovné s použitím zákazníckeho cestovného za trate ČD
od 1.2.2002
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam .....................414
Sk
Bratislava - Praha cez Kúty cesta tam a späť...........828 Sk
Cestovné je vyrátané pri aktuálnom kurze 1 EUR = 44 Sk
Strana vytvorená: 11-II-2002 | |
![]() |
( http://www.rail.sk/arp/slovakia/present/press/pr0206.htm ) |