Olympijské: Inšpekčná komisia MOV v stredu dorazila do Atén
TASRAtény 3. apríla - Inšpekčná komisia Medzinárodného olympijského výboru (MOV) odštartovala v stredu svoju trojdňovú návštevu dejiska olympijských hier 2004 Atén. Jej úlohou bude posúdiť, ako prebieha výstavba jednotlivých športovísk, no členovia komisie budú klásť zvýšený dôraz aj na otázky bezpečnosti, dopravy a ubytovania.
Členovia Organizačného výboru OH 2004 (ATHOC) priznávajú, že okrem meškania vo výstavbe športovísk, majú Atény stále problémy s dopravou a ubytovaním, kde zápasia s nedostatkom izieb pre predstaviteľov olympijskej rodiny. Šéf výpravy MOV Dennis Oswald sa má v rámci návštevy Atén stretnúť so starostom hlavného mesta Grécka Dimitrisom Avramopoulosom, ktorý podal na súd sťažnosť proti plánovanej výstavbe predmestskej železnice, ktorá má počas olympiády uľahčiť prepravu návštevníkov na športoviská. Vo svojom vyhlásení Avramopoulos uviedol, že železnica by naopak zvýšila problémy s dopravou, nakoľko jej trať by viedla na úkor ciest pre automobily. Pokiaľ ide o sprísnené bezpečnostné opatrenia v súvislosti s minuloročnými teroristickými útokmi v USA, členovia ATHOC by mali v priebehu najbližších týždňov podpísať viacero kontraktov zo zahraničnými súkromnými bezpečnostnými firmami. Na zabezpečenie bezproblémového chodu olympiády sa zaviazali organizátori naverbovať 60.000 dobrovoľníkov.
Atény navštívil v utorok aj predseda organizačného výboru OH 2000 v Sydney Michael Knight, aby poskytol organizátorom OH 2004 cenné skúsenosti pri prípravách najväčšieho športového podujatia.

Najmenej 43 zranených pri zrážke vlaku s lokomotívou v Moskve
TASR2.4.2002 - Najmenej 43 osôb sa v noci nadnes zranilo v Moskve neďaleko Jaroslavskej vlakovej stanice pri zrážke rýchlika s lokomotívou.
Ako dnes v Moskve informoval hovorca ruského ministerstva železníc Andrej Peršin, po zrážke hospitalizovali 22 osôb a 21 ľudí ošetrili ambulantne. Medzi zranenými sú aj dve deti.
Pravdepodobnou príčinou zrážky bolo porušenie predpisov zo strany obsluhy lokomotívy alebo zamestnancov vlakovej stanice.

Opitý traktorista zaspal za volantom a vošiel na trať, kde sa zrazil s rýchlikom
TASR 2.4.2002 - Značne podgurážený alkoholom sa posadil v noci zo štvrtka na piatok za volant traktora 45-ročný muž zo Šenkvíc, okres Pezinok. Počas jazdy "vodiča" zmohol spánok a traktor vošiel na železničnú trať , kde ho zachytil prechádzajúci rýchlik.
Spiaci traktorista môže hovoriť o veľkom šťastí, pretože pri kolízii s rýchlikom sa mu nič nestalo. Bez zranení vyviazli aj cestujúci v prudko brzdiacom vlaku. Pri zrážke sa na rušni odtrhol vzduchojem, nárazník, pluh, stúpačka, podvozok a vzduchové potrubie pieskovača. Škodu vyčíslili na 300-tisíc korún. Na traktore vznikla škoda za 150-tisíc Sk. Kvôli nehode museli zastaviť dopravu od 22.00 h do 5.30 h. ráno. Meškalo pritom štrnásť vlakov z toho jeden IC , šesť rýchlikov a sedem osobných. Traktoristovi namerali v dychu 3,18 promile alkoholu. Po vytriezvení na trnavskej "záchytke" putoval na Veľký piatok k policajnému vyšetrovateľovi.
TASR o tom informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Rozpočet je v mínuse 15 miliárd
SITASmeStreda, 3. apríl 2002, JURAJ JAVORSKÝ - Sociálnej poisťovni chýbala na výplatu marcových dôchodkov jedna miliarda korún. Nedostatok peňazí v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia poisťovňa počas marca pokryla zo zdrojov základného fondu nemocenského poistenia vo výške 700 miliónov korún a rezervného fondu vo výške 350 miliónov. „Ak sa poisťovni nepodarí získať prostriedky z privatizácie na oddlženie zdravotníckych zariadení a ŽSR skôr ako koncom tohto roku, aj v apríli bude potrebné na krytie dávok dôchodkového zabezpečenia presunúť asi 700 miliónov korún,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa SP Andrea Kadnárová.
Ku koncu februára bolo v dôchodkovom fonde podľa A. Kadnárovej k dispozícií 379,5 milióna korún, a to po presune 350 miliónov z nemocenského fondu. Ako koncom februára povedal podpredseda správnej rady poisťovne Marián Rybár, prevod peňazí do dôchodkového fondu mal vo februári dosiahnuť 100 miliónov korún, pričom v marci sa malo pôvodne do dôchodkového fondu presunúť 500 miliónov Sk. Na výplatu všetkých druhov dôchodkov SP mesačne vynaloží vyše 6 miliárd korún.
BRATISLAVA - Mínus v hospodárení štátu dosiahol za prvý štvrťrok 40 percent zo schodku plánovaného na celý tento rok. Na konci marca predstavoval 15,18 miliardy korún, najmä zásluhou dlhopisov na ozdravenie bánk, ktoré už stáli 9,3 miliardy.
Podľa ministerstva financií sú reštrukturalizačné dlhopisy spolu s úrokmi hlavnou príčinou rýchleho narastania deficitu v prvom štvrťroku. „Tieto platby závisia od splátkového kalendára. Väčšinu sumy naplánovanú na tento rok sme už splatili,“ povedal hovorca ministerstva Peter Papanek.
Druhým dôvodom rýchleho napredovania schodku je podľa neho vývoj daňových príjmov. „Očakávame, že v apríli a máji začnú príjmy z daní stúpať, čo sa odrazí na poklese schodku,“ doplnil Papanek. Podľa ministerstva preto nie je dôvod obávať sa nedodržania schodku 38 miliárd, s ktorým počíta zákon o štátnom rozpočte. „Ak sa budú dodržiavať pravidlá dohodnuté pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, nemalo by dôjsť k prekročeniu schodku,“ dodal.
Napriek 40-percentnému podielu súčasného schodku na celoročnom nevnímajú situáciu príliš dramaticky ani ekonómovia. „Deficit možno považovať za vysoký. Jeho štruktúra, hlavne vývoj schodku bežného hospodárenia, však zatiaľ nedáva dôvod na paniku,“ myslí si analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Najväčšie riziká spájajú analytici s nedaňovými príjmami. „Problematický je odvod zisku NBS, vysoké zvýšenie platov či zvýšenie výdavkov na diaľnice,“ upozornil analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. Na to, aby sa splnil plán rozpočtového schodku, sa podľa neho budú musieť prehodnotiť niektoré výdavkové položky. Ódor však varoval pred nepredpokladaným vývojom po voľbách. „Veľkou neznámou je výdavková politika novej vlády po zmene politického cyklu. Posledné dva mesiace roka sú totiž vo výdavkovej oblasti kritické,“ tvrdí analytik.

Čo sa stalo v odvetví
FINI2.4.2002 - Spolocnost Železnicné stavebníctvo, a.s., Bratislava dosiahla v roku 2001 zisk po zdanení v objeme 20 mil. Sk. V tomto roku predpokladajú zisk na úrovni 25 mil. Sk. Ocakáva taktiež zvýšenie vlastných výkonov na úroven 500 mil. Sk. Z nich bude 200 mil. Sk predstavovat výstavba piateho koridoru Raca - Jur, na ktorej sa Železnicné stavebníctvo podiela v rámci konzorcia s Doprastavom.

Železnicné stavebníctvo-výsledky-2001
SITABRATISLAVA 22. marca - Spolocnost Železnicné stavebníctvo, a.s., Bratislava dosiahla v minulom roku zisk po zdanení v objeme 20 mil. Sk. "S hospodárením spolocnosti sme velmi spokojní, kedže podnik dosiahol uvedený zisk pri vlastných výkonoch na úrovni 360 mil. Sk," uviedol v rozhovore pre agentúru SITA generálny riaditel spolocnosti Miroslav Doboš. Nosnými stavbami v roku 2001 bola rekonštrukcia nástupišta Devínske jazero - Zohor, pokracovanie rekonštrukcie prvého nástupišta Hlavnej stanice v Bratislave, vrátane fasády hlavnej budovy. "Dalšou zákazkou bola realizácie vleckových kolají pre Swedwood Malacky v objeme 18 mil. Sk," doplnil M. Doboš. Ako dalej dodal, investície v minulom roku neboli výrazné, smerovali na nákup strojnej podbíjacky, rušna v objeme 9 mil. Sk a na nákup dopravných prostriedkov. V minulom roku firma nerealizovala žiadny export. V druhej polovice minulého roku však uzavrela kontrakt s gréckym partnerom na výstavbu šestkilometrového úseku dvojkolajovej trate. "S jej realizáciou zacne firma v priebehu tohto roka," dodal generálny riaditel. Spolocnost zamestnávala k ultimu decembra 130 pracovníkov, co predstavuje medzirocný nárast o 20 osôb. Priemerná mesacná mzda sa pohybovala v minulom roku v rozmedzí 13 až 14 tis. Sk. V tomto roku firma plánuje zvýšit pocet zamestnancov o 60. Spolocnost predpokladá v tomto roku zisk 25 mil. Sk. Ocakáva taktiež zvýšenie vlastných výkonov na úroven 500 mil. Sk. "Z nich bude 200 mil. Sk predstavovat výstavba piateho koridoru Rača - Jur, na ktorej sa Železnicné stavebníctvo podiela v rámci konzorcia s Doprastavom," vysvetlil M. Doboš. Ako dodal, dalších 200 mil. Sk vyplýva z pokracovania prác na štvrtom koridore Devínske Jazero - Zohor. Firma taktiež zacne v tomto roku s rekonštrukciou druhého nástupišta na bratislavskej Hlavnej stanici. "V tomto roku firma preinvestuje prostriedky do nákupu dvojcestného motorového vozidla v objeme 8 mil. Sk a dalšie do nákupu technických vozidiel," skonštatoval M. Doboš. Železnicné stavebníctvo v rámci dodávatelských vztahov spolupracuje so spolocnostou Železnicná priemyselná stavebná výroba Cana, ktorá ako jediná na Slovensku vyrába podvaly. Medzi dalších dodávatelov patria Trinecké železárny, ktoré dodávajú kolajnice, kedže tieto sa na Slovensku nevyrábajú a výhybky firma odoberá od PT Prostejov. "Štrky a štrkopiesky odoberáme z miestnych slovenských zdrojov," dodal M. Doboš.

Oznamy SCP o emisiách CP
TASRBratislava 26. marca - Stredisko cenných papierov (SCP) SR, a. s. oznamuje údaje o vydaných, zmenených alebo zrušených emisiách verejne obchodovateľných cenných papierov: OBCHODNÉ MENO ISIN DÁTUM FORMA DRUH PODOBA POČET STAV BELAR-DUNAJ, a. s.,
CS0009006556 25.3.2002 1 01 K 387810 zmenená COOPEX-MED, spol. s r.o.,
SK4110000136 25.3.2002 3 29 K
30 vydaná Železničná spoločnosť, a. s.,
SK1110001940 25.3.2002 3 01 K 29413231 vydaná SCP oznamuje údaje o prekročení limitu: OBCHODNÉ MENO DRUH CP ISIN MENO MAJITEĽA PODIEL D_1 PODIEL D AGROCONS NITRA, a. s.,
01 CS0005051358 CONTACT BROKERS o.c.p., a. s., 37.80 0.31 AGROCONS NITRA, a. s.,
01 CS0005051358 F & F RATE, a. s., 17.04 AGROCONS NITRA, a. s.,
01 CS0005051358 ROCO, a. s., 20.44 SCP oznamuje údaje o vzniku a zániku pozastavenia práva nakladať s cenným papierom: OBCHODNÝ NÁZOV DRUH CP ISIN DÁTUM VZNIKU DÁTUM ZÁNIKU BELAR - NOVPOL, a. s., 01 CS0009009451 25.03.2002

Železnicnú stanicu čaká rekonštrukcia
Do konca budúceho roka chcú zreparovat celú budovu od podchodov po strechu, stát to bude 90 miliónov
Košický večer, Kveta PODHORSKÁ, 27.3.2002 - V case, ked budovu železnicnej stanice pred 28 rokmi skolaudovali, patrila medzi najmodernejšie dominanty v meste. Po takmer troch desatrociach prevádzky schátrala, potrebuje komplexnú rekonštrukciu. Od prijímacej budovy, cez prevádzkové, administratívne, reštauracné priestory až po halu pre cestujúcich. ŽSR chcú všetko stihnút do konca budúceho roka.
"ŽSR vynaložia na obnovu asi 90 miliónov korún. V tomto roku to bude 33,4 milióna. V súcasnosti pripravujeme projektovú dokumentáciu na prvé nástupište, statici diagnostikujú ocelovú konštrukciu výškovej budovy a prístreškov, spracúvame dokumentáciu na vchodové dvere na fotobunku a projekty na klimatizáciu v reštauracnej casti," uviedol hovorca ŽSR Ján Keresteš.
Zatekajúca daždová voda úplne znehodnotila spodnú stavbu, kde sú prevádzkové priestory, kryt CO, obchodné centrum a podchody. Zatekaniu by mala zamedzit rekonštrukcia prvého nástupišta. Odstráni sa asfaltová vrstva, dožitá izolácia i podložie. Celá plocha bude vydláždená.
Tepelnoizolacným stratám by mala zabránit výmena dožitých vchodových ocelových dverí za automatické. Do nového plášta zahalia aj výškovú budovu. Predtým je však nutné preverit statickú funkcnost ocelovej konštrukcie a nosných železobetónových castí spodnej stavby. Ako celou budovou dokáže "kývat" košický severák, si každý mohol odskúšat v týchto dnoch. "Rýchlo som všetko vybavil a utekal prec. Mal som pocit, že je zemetrasenie," povedal nám pracovník železníc, ktorý je rád, že má pracovisko na inom mieste.
Hostia by sa mali po rekonštrukcii cítit lepšie aj v reštauracných priestoroch, kde namontujú novú klimatizáciu. Stará nefungovala od samého zaciatku.
Košická železnicná stanica, ktorá je súcastou vysokorýchlostného piateho koridoru Bratislava - Žilina - Košice - Cierna nad Tisou, sa už na budúci rok má stat príjemným miestom s vysokým štandardom služieb a množstvom nákupných stánkov, kde budú cestujúci cakat na svoje spoje. Okrem stanicných objektov ŽSR zmodernizujú aj zabezpecovacie zariadenia.

Čo sa stalo v odvetví
FINI2.4.2002 - Spolocnost Železnicné stavebníctvo, a.s., Bratislava dosiahla v roku 2001 zisk po zdanení v objeme 20 mil. Sk. V tomto roku predpokladajú zisk na úrovni 25 mil. Sk. Ocakáva taktiež zvýšenie vlastných výkonov na úroven 500 mil. Sk. Z nich bude 200 mil. Sk predstavovat výstavba piateho koridoru Svätý Jur - Bratislava-Rača , na ktorej sa Železnicné stavebníctvo podiela v rámci konzorcia s Doprastavom.
(upravil Addams)

Železnicné stavebníctvo-výsledky-2001
FINI22.3.2002, BRATISLAVA - Spolocnost Železnicné stavebníctvo, a.s., Bratislava dosiahla v minulom roku zisk po zdanení v objeme 20 mil. Sk. "S hospodárením spolocnosti sme velmi spokojní, kedže podnik dosiahol uvedený zisk pri vlastných výkonoch na úrovni 360 mil. Sk," uviedol v rozhovore pre agentúru SITA generálny riaditel spolocnosti Miroslav Doboš. Nosnými stavbami v roku 2001 bola rekonštrukcia nástupišta Devínske jazero - Zohor, pokracovanie rekonštrukcie prvého nástupišta Hlavnej stanice v Bratislave, vrátane fasády hlavnej budovy. "Dalšou zákazkou bola realizácie vleckových kolají pre Swedwood Malacky v objeme 18 mil. Sk," doplnil M. Doboš. Ako dalej dodal, investície v minulom roku neboli výrazné, smerovali na nákup strojnej podbíjacky, rušna v objeme 9 mil. Sk a na nákup dopravných prostriedkov. V minulom roku firma nerealizovala žiadny export. V druhej polovice minulého roku však uzavrela kontrakt s gréckym partnerom na výstavbu šestkilometrového úseku dvojkolajovej trate. "S jej realizáciou zacne firma v priebehu tohto roka," dodal generálny riaditel. Spolocnost zamestnávala k ultimu decembra 130 pracovníkov, co predstavuje medzirocný nárast o 20 osôb. Priemerná mesacná mzda sa pohybovala v minulom roku v rozmedzí 13 až 14 tis. Sk. V tomto roku firma plánuje zvýšit pocet zamestnancov o 60. Spolocnost predpokladá v tomto roku zisk 25 mil. Sk. Ocakáva taktiež zvýšenie vlastných výkonov na úroven 500 mil. Sk. "Z nich bude 200 mil. Sk predstavovat výstavba piateho koridoru Svätý Jur - Bratislava-Rača , na ktorej sa Železnicné stavebníctvo podiela v rámci konzorcia s Doprastavom," vysvetlil M. Doboš. Ako dodal, dalších 200 mil. Sk vyplýva z pokracovania prác na štvrtom koridore Devínske Jazero - Zohor . Firma taktiež zacne v tomto roku s rekonštrukciou druhého nástupišta na bratislavskej Hlavnej stanici . "V tomto roku firma preinvestuje prostriedky do nákupu dvojcestného motorového vozidla v objeme 8 mil. Sk a dalšie do nákupu technických vozidiel," skonštatoval M. Doboš. Železnicné stavebníctvo v rámci dodávatelských vztahov spolupracuje so spolocnostou Železnicná priemyselná stavebná výroba Cana, ktorá ako jediná na Slovensku vyrába podvaly. Medzi dalších dodávatelov patria Trinecké železárny, ktoré dodávajú kolajnice, kedže tieto sa na Slovensku nevyrábajú a výhybky firma odoberá od PT Prostejov. "Štrky a štrkopiesky odoberáme z miestnych slovenských zdrojov," dodal M. Doboš.
(upravil Addams)

Želba musí pristúpit ku krízovému režimu
Hospodárske noviny2.3.2002, Angela Sviteková - Predstavenstvo spolocnosti Želba, a. s., Spišská Nová Ves, sa na svojom ostatnom zasadnutí zhodlo na tzv. krízovom režime vo firme. HN to potvrdil predseda predstavenstva a generálny riaditel Želby Ing. Vojtech Král. Vyplýva z neho, že spolocnost stojí pred tvrdými reštrikcnými opatreniami, co sa nezaobíde bez dosahu na dalšiu zamestnanost vo firme. Z doterajšieho poctu viac ako 1 400 zamestnancov má príst celkovo o prácu viac ako dvesto ludí.
Z troch odštepných závodov Rudnany, Švábovce a Nižná Slaná sa reštrikcia dotkne najviac gemerského závodu v Nižnej Slanej, kde doteraz pracovalo vyše 800 pracovníkov. Ich pocty môže však ovplyvnit výsledok rokovania novovzniknutej spolocnosti Siderit, s. r. o., so sídlom v Nižnej Slanej so Želbou, ktorá má záujem o prenájom nižnoslanského závodu. Predstavenstvo Želby túto požiadavku akceptuje. Ako dalej riaditel konštatoval, kritická situácia v spolocnosti nadalej pretrváva. Jedným z dôvodov je právny stav, ktorý trvá od polovice februára tohto roku, ked košická spolocnost FER – EKO, s. r. o., podala návrh na konkurz a Krajský súd v Košiciach vymenoval vo firme predbežnú správkynu. „Nielenže nepracujeme podla normálneho režimu a prakticky každú korunu s predbežnou správkynou odsúhlasujeme, ale negatívne pocitujeme aj reakcie obchodných partnerov. Zneisteli a komunikujú s nami dost zdržanlivo. Další problém spocíva vo vztahu so spolocnostou U.S. Steel Košice. Je naším najväcším odberatelom vysokopecných peliet z Nižnej Slanej. Nemáme co tajit, skutocne sme boli od minulého roku pod tlakom znižovania ceny. I ked sa nám napokon podarilo podpísat obchodnú zmluvu na rok 2002 na výrobu peliet, v žiadnom prípade to nenaplnilo naše predstavy. Ci už ide o cenu alebo množstvo. Práve to nás prinútilo k okamžitým vnútorným krokom, smerom do reštrikcie, obzvlášt s dosahom v Nižnej Slanej,“ povedal Král.
Na margo terajšieho právneho stavu uviedol, že spolocnost využila všetky legislatívne možnosti na odvrátenie konkurzu. „Zároven sme tiež rokovali s rozhodujúcimi veritelmi Želby, ktorí majú u nás viac ako 85 % pohladávok. Ako je známe, patria k nim SPP, Sociálna poistovna a Penta Group s odkúpenými pohladávkami Slovenskej konsolidacnej banky. Uznávajú, že konkurzné konanie je najnevýhodnejšia forma riešenia našich vztahov. Priklánajú sa k forme vyrovnania, s tým, že bude závisiet od toho, aké podmienky vyrovnania budeme schopní predložit. Urcitý návrh sme už predložili.“

ŽSR plánujú stratu
SITAHospodárske noviny 5. 4. 2002, Bratislava - Cash flow železníc by sa mal pocas tohto roka znížit z 3,381 mld. Sk, ktoré spolocnost evidovala na zaciatku roka, až na 487,5 mil. Sk ku koncu decembra. Podnikatelský plán Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ) predpokladá na tento rok stratu vo výške 3,137 mld. Sk pri celkových výnosoch na úrovni 13,689 mld. Sk. Strata podniku z bežnej cinnosti by sa na celkovom výsledku mala podielat sumou 2,807 mld. Sk. Vyplýva to zo zverejnených údajov. ŽSR , ktoré sa k 1. januáru rozdelili na terajšie ŽSR a ŽS, a. s., vykázali podla predbežných kalkulácií za minulý rok stratu 3,873 mld. Sk, cím svoju zápornú bilanciu medzirocne znížili o 150 mil. Sk.

Železničné správy z tlače (Starý most v Bratislave)


Strana vytvorená: 08-IV-2002  
Späť na " Železničné správy z tlače "