Mosty na trati konskej železnice Bratislava - Trnava - Sereď

Trasa konskej železnice z Bratislavy do Serede aj keď prechádzala rovinatým územím, na trati sa vybudovalo niekoľko na tú dobu unikátnych mostov. Mosty mali príťažlivý architektonický vzhľad, vyššiu pevnosť, lebo pri ich výstavbe sa rátalo a neskoršou parostrojnou prevádzkou.
Medzi najväčšie patril báhoňský viadukt s deviatimi oblúkmi, z ktorých tri prostredné mali až 30 stôp (9,5 m), ostatné po 12 stôp (3 m), s priemerom zákruty 810 siah. Most preklenul jeden rad domov a dve ulice.
Podobný most preklenul aj Šenkvické údolie. Most pri Cíferi mal 3 oblúky, z ktorých prostredný mal 24 stôp (7,2 m) a krajné po 12 stôp.
Na predĺženom úseku z Trnavy so Serede bol cez Dudváh vybudovaný osemsiahový (150 m) drevený priehradový most podľa amerického systému LONG. Za jeho tvorcu sa pokladá bratislavský tesársky majster Spinzl. Most mohol slúžiť aj po zavedení parnej prevádzky.

Mosty v Cíferi
Pri stavbe železničnej trate bol postavený most nad Gidrou a most nad Roňavou. Riečka Malá Dolinka tiekla pod železničnou traťou priepusťom. Až po vybudovaní úzkokoľajky na majer Horný dvor bol postavený podchod pod traťou, ktorým občas na jar tiekla Malá Dolinka.

Pramene:

Mosty na trati Bratislava - Trnava - Leopoldov

Most v km 0,188 pri prestavbe Bratislava hl.st.
V rámci prestavby žst.Bratislava hl.st. RŠD v Bratislave zadalo verejnou súťažou č.1000/1-III (VpŽP 5.5.1934) predĺženie 2 otvorov klenutého objektu v km 0,188 trate Bratislava - Žilina a s tým súvisiace zemné práce. Celkom bolo prevedených 1700 m3 dusaného betónu a cca 6500 m3 rôznych zemných prác. Práce boli zadané firme Vojtěch Fridner, úr.aut.civ.inžinier a staviteľ Žilina (VpŽP 15.9.1934).
RŠD v Bratislave zadalo verejnou súťažou (VpŽP 16.6.1934) uloženie oceľových kostier z valcovaných I nosníkov pre 2 otvory predĺženého objektu v km 0,188 trate. Nosné kostry majú rozpätie po 8,60 a celkovú hmotnosť asi 2045 q. Most sa nachádza v areáli Bratislava hl.st. a premosťuje Mánesovu ulicu. Uloženie kostier dostala firma Vítkovické horní a hutní ťažiarstvo, Moravská Ostrava 10 (VpŽP 10.11.1934).

Most ponad trať Bratislava hl.st. - Bratislava-Nové Mesto
Podjazd pod dvojkoľajnou traťou do Žiliny sa postavil v priebehu 2.svetovej vojny.

Most cez Pudmerický potok v km 36,889
RŠD v Bratislava vypísalo verejnú súťaž č.333/3-III (VpŽP 12.2.1938) na vypracovanie návrhu, dodanie a postavenie novej oceľovej plnostennej konštrukcie mosta cez Pudmerický potok v km 36,889 trati Bratislava - Žilina. Nová konštrukcia je kolmá, rozpätia 17,20 m, s mostovkou hornou, približnej hmotnosti 31 000 kg.

Most cez Gidzu v km 43,906
RŠD v Bratislava vypísalo verejnú súťaž č.294/3-III (VpŽP 19.4.1930) na stavbu opier mosta cez Gidzu (Gidru) v km 43,906 trate Bratislava - Žilina. Prestavba mosta bola zadaná (VpŽP 14.5.1930) inž.Artur Komloš, Bratislava.
RŠD v Bratislava vypísalo verejnú súťaž č.294/3-III (VpŽP 19.4.1930) na stavbu železnej mostnej konštrukcie rozpätia 24,53 m v km 43,906 trate Bratislava - Žilina. Montáž konštrukcie bola zadaná (VpŽP 16.7.1930) firme "Akmos" moravsko-sliezska železiarenská a.s. Moravská Ostrava 3.

Mosty pri zdvojkoľajňovaní trate
Zdvojkoľajňovanie trate Bratislava-Rača - Leopoldov si v rokoch 1938-41 vyžiadalo stavbu mnohých mostov, nadjazdov a priepustov. Úrovňové križovania s cestami boli nahradené 12 podjazdami a 2 nadchodmi. V telese železnice bolo postavených 102 priepustí pre vodu a mostov s max. rozpätím až 23 m. Mosty boli postavené z betónu so železnými konštrukciami.

Mosty pri prestavbe žst.Trnava
V súvislosti s prestavbou žst.Trnava boli výstavbou nového koľajiska osobnej stanice dotknuté aj mostné objekty, ktoré bolo potrebné rozšíriť. Upravené boli mosty v km 46,593, km 46,744, km 46,864 a km 47,487. Na prestavbu mosta na Leninovej ulici použil podnik Železničné stavebníctvo Bratislava železobetónové nosníky PSKT-15.
S výstavbou novej budovy sa začalo 15.9.1979 a prevádzka v nej bola otvorená 17.11.1989. Nové nástupištia a podchody a s tým súvisiace objekty boli odovzdané do prevádzky 27.12.1991.

Mosty na modernizovanej trati Bratislava - Trnava - Leopoldov
V rámci "Modernizácie železničnej trate Bratislava-Rača - Trnava" na prevádzkovú rýchlosť 160 km/h sa postupne modernizuje úsek Bratislava-Rača - Trnava.
Verejná súťaž na zhotoviteľa stavby bola vyhlásená na jeseň 2001. S prácami začal podnik Doprastav a.s. Bratislava, keď 11.3.2002 nadobudla právoplatnosť zmluva medzi obstarávateľom ŽSR, Delegáciou Európskej komisie a víťazom medzinárodného tendra na zhotoviteľa stavby Bratislava-Rača - Šenkvice. Ukončenie rekonštrukcie úseku Pezinok - Šenkvice je plánované do decembra 2005.

Traťový úsek Bratislava-Rača - Svätý Jur
Modernizácia 4,7 km úseku sa uskutočnila v rokoch 2002-2003. Pri nej boli vykonané práce na modernizácii železničného spodku a zvršku traťových koľají, vrátane opravy 3 železničných mostov a 6 priepustov. Výluka koľaje č.1 začala 20.5.2002. Do trate boli vložené provizória na mostoch a priepustoch. Výluka koľaje bola ukončená v auguste 2002. Po nej nasledoval výluka koľaje č.2.

Traťový úsek Pezinok - Cífer
V traťovom úseku Pezinok - Cífer sa stavia 6 nových podchodov, rekonštruuje sa 15 priepustov, rekonštruuje sa 12 a stavajú 3 nové železničné mosty.
V žst.Pezinok sa úrovňové priecestie na Tehelnej ulici zruší a nahradí sa cestným podjazdom - železničným mostom. V žst.Šenkvice sa stavia mimoúrovňové kríženie cesty III/0619 so železnicou namiesto zrušeného miestneho priecestia. To si vyžiadalo úpravu cesty III/0619 a III/0610 a projektovaného kanalizačného zberača dažďových vôd. Najväčší most v tomto úseku je klenbový most medzi Šekvicami a Báhoňom, ktorá sa renuvuje. V prvej koľaji je osadené mostné provizórium a obnažená je celá mostná betónová konštrukcia. Opravuje sa izolácia konštrukcie a stavajú sa nové okraje a zábradlie mosta. V priestore zastávky Báhoň sa stavia mimoúrovňové križovanie cestnej komunikácie. Priecestie na štátnej ceste Cífer - Budmerice sa tiež nahradí cestným podjazdom - železničným mostom.

Estakáda v Šenkviciach
Uvedený traťový úsek je z technického hľadiska najzložitejší. Jedná sa tu o šenkvickú preložku. Terajšie smerové oblúky pred žst.Šenkvice majú na dĺžke 2,5 km také parametre, že v pôvodnej trase nebolo možné dosiahnuť vyššiu rýchlosť ako 120 km/h. Z tohto dôvodu sú pôvodné 3 smerové oblúky o polomeroch 800 m nahradené jedným oblúkom o polomere 2100 m pre rýchlosť 160 km/h.
Dĺžka preložky bude 3380 m. V maximálnej hodnote sa vzdiali cca 450 m od dnešnej trate. Vedie po silne podmáčaných poľnohospodárskych pozemkoch. Výškové vedenie preložky je cca 2-12 nad terénom. V trase preložky sa od výšky cca 8 m stavia mostná estakáda celkovej dĺžky 750 m a jeden mostný objekt celkovej dĺžky 50 m vrátane 3 priepustov. Oba mosty sa postavili v betónovom variante.
Pre stavbu preložky v Šenkviciach je hlavným dodávateľom Doprastav VHS1, závod Mlynské nivy. V polovici 2003 bol vzhľadom na veľké množstvo prác polovica estakády od nového mostného poľa č.11 do jej konca pridelená závodu Žilina.
Estakádu bude tvoriť 19 pilierov s 20 poľami. Jednotlivé polia mostnej konštrukcie tvoria prosté nosníky dĺžky 37 m. Betonárske práce hornej dosky estakády úseku stavanom závodom VHS1, Mlynské nivy boli ukončené v júni 2004. Začiatkom júla 2004 ukončil betonáž hornej dosky druhej polovice estakády na poli č.20 aj závod Žilina. V stavbe na celom objekte nasledovala betonáž ríms s ukončením 20-25.8. Potom nastúpia izolatéri, pretože v septembri 2004 sa začne sypať zvršok estakády.
V ďalšej etape betonárske práce v auguste a septembri 2004 pokračovali na dvojpoľovom moste ponad Stoličný potok, tvarovo identickým s estakádou. Na stavbu mosta bola prenesená podporná konštrukcia PIŽMO a debnenie (po úprave na parametre mosta) z dokončenej hornej stavby estakády a pomocou nich sa najskôr pripravila a ukončila kompletnú betonáž poľa č.2 - dolnej dosky, trámov a začiatkom júla aj hornej dosky. Nasledovalo dočasné presmerovanie potoka. Pokračovalo debnenie a armovavie poľa č.1, ako aj debnenie a armovanie ríms poľa č.2. Dokončenie celej novej konštrukcie sa predpokladá koncom septembra 2004.
Do konca roka 2004 sa predpokladá ukončenie prác na železničnom spodku a zvršku, vrátane trakčného vedenia. V roku 2005 prebehne rekonštrukcia koľaje č.2 s jej napojením cez novopostavenú šenkvickú preložku a estakádu do žst.Šenkvice.
Preložka mala byť otvorená už 31.5.2005, ale z dôvodu meškania prác na koridore bola otvorená 12.6.2005.

Traťový úsek Cífer - Trnava
Práce na modernizácii 5,8 km úseku Cífer - Trnava sa realizovali od konca 1999, kolaudácia prebehla v júni 2001. Na tomto úseku bola zrekonštruovaná trať, troleje a 3 mosty, pričom nad potokom Parná bola postavená úplne nová mostná konštrukcia.

Traťový úsek Brestovany - Leopoldov
V traťový úsek Brestovany - Leopoldov sa nachádzajú dva železné mosty, ktoré sa komplexne zrekonštruujú. Prvý most cez potok má odstránenú pôvodnú mostovku. Most v druhej koľaji je zatiaľ pôvodný. Piliere mosta sa odstránia a bude postavený nový most. Za mostom v smere na Leopoldov sú pripravené nové oceľové profily tvaru I, ktoré budú tvoriť novú nosnú konštrukciu mosta. Druhý most so železnou mostovkou, rovnako ako v prípade prvého mosta, aj tu sa nachádzajú prichystané nové profily tvaru I. Aj tento most má v rekonštruovanej koľaji odstránenú mostovku a čaká na rekonštrukciu pilierov.

Pramene:

Most na trati Bratislava-východné - Odbočka Vinohrady

Pri stavbe trate Bratislava-východ odchodová skupina juh - Odbočka Vinohrady bol ponad trať Bratislava - Žilina zmontovaný priehradový most s trecími montážnymi spojmi. Most vyrobili v MĽR a zmontoval ho MO Bratislava v 1979. Most má rozpätie 56 m s dolnou mostovkou.
Most je unikátny použitou technológiou výstavby, lebo mostné teleso sa zdvihlo do výšky a potom sa otáčalo a uložilo na ložiská. Modrý most dostal svoje pomenovanie podľa toho, že mostári MO Bratislava boli fanúškami Slovanu Bratislava a jeho modrých dresov.

Pramene:

Mosty nad diaľnicou Trnava - Piešťany

V rámci výstavby diaľnice D61 Hlohovec - Piešťany bolo v rokoch 1980-85 postavených 18 mostných objektov, z toho 6 na diaľnici, 7 nadjazdov a 5 mimo diaľnice. Mosty sú prefabrikované, 1 nadjazd je monolitický. Medzi nimi je nadjazd vlečky EBO Veľké Kostoľany - Jaslovské Bohunice a most trate Piešťany - Vrbové.

Prameň:


Strana vytvorená : 31. XII. 2001
Strana aktualizovaná : 4. VII. 2005
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku