Mosty na trati Púchov - Horní Lídeč

Na výstavbe dvojkoľajnej trate Púchov nad Váhom - Horní Lídeč v rokoch 1935-37 v dĺžke 27,8 km bola poloha územia často rozhodujúca pre polohu trasy železnice. Trať totiž vedie treťohorným územím Bielych Karpát, ktoré si vyžadovalo zväčšený pohyb hmôt. Trať stúpa u údolí riečky Biela Voda až do km 23, pri ktorom v km 21,5 opúšťa Slovensko.
Stavba mostov bola zadaná vo verejnej súťaži ÚSS MŽ v septembri a decembri 1936.

Most cez Váh v stav.km 1.8-2.2
Most sa nachádza neďaleko stanice Púchov. Jeho celková dĺžka je 265 m, celkom so 6 poliami.
Prvé 4 otvory sú premostené spojitou dvojkoľajnou priehradovou konštrukcia rozpätia 4 x 40 m s mostovkou spodnou, približná váha 7 000 q, dodacia lehota 1.8.1936. Hlavné riečište pretína dvojkoľajná priehradová konštrukcia s horným pásom zakriveným rozpätia 73,00 m, približná váhy 6 100 q, dodacia lehota 1.8.1936. Krajný otvor má dvojkoľajnú priehradovú konštrukciu rozpätia 32,00 m, približnej váhy 1 400 q, dodacia lehota 1.7.1936.
Prvé až štvrté pole postavili združené firmy Vítkovické horní a hutní těžířstvo M.Ostrave, Báňská a hutní společnost Praha II a Brno-Královopolská továrna na stroje a vagóny Brno-Kralové Pole, piate pole združené firmy ČKD as. Praha VIII a Akciová spoločnosť, predtým Škodovy závody v Plzni, v Prahe II a šiete pole firma A.Rainberg, strojárna, mostárna a kotlárna v Pardubiciach.

Poškodenie mosta v 2. svetovej vojne
Most bol na konci 2. sv, vojny ťažko poškodený. Nemci vyhodili do povetria posledný návodný pilier stredného veľkého poľa na pravom brehu Váhu a súčasne prestrelili konštrukciu v 6.otvore. Tým spadla ťažká konštrukcia stredného otvoru do rieky a pádom sa značne zdeformovala. Druhým koncom zostala však visieť na návodnom pilieri. Konštrukcia posledného otvoru bola prerazená na 2 kusy, kus u návodného piliera spadol tiež do vody do hĺbky 3 až 4 m a druhý kus zostal na ložiskách na opere.

Rekonštrukcia poškodeného mosta
Opravné práce začala firma Ing. Kowalski začiatkom augusta 1945. Spoločne s ňou pracovali zamestnanci Zbrojovky z Považskej Bystrice a montéri Českomoravských strojární, celkove v 3 smenách asi 140 zamestnancov.
Pri rekonštrukcii nastal problém, ako zdvihnúť veľkú, asi 570 ton ťažkú železnú konštrukciu, zaborenú hlboko do nánosov rieky, aby bolo umožnené vybetónovanie návodného piliera bez ďalšieho prerušenia premávky. Pre nedostatok výšky neboli zriadené bárky na zdvíhanie pod zrútenou konštrukciou, ale po oboch jej stranách u tretieho styčníka a na nich boli postavené pracovné plošiny. V rovnakom mieste boli vysunuté pod horné pásy hlavných nosníkov dva zvarované nosníky I a boli prinitované k tretím zvislicami. Zdvíhanie sa uskutočnilo na pracovných plošinách hydraulickými zdvihákmi, vloženými pod konce nosníkov I. Hranice z postupne uložených podvalov dosiahli výšky viac ako 10 m. Zdvihnutá konštrukcia bola potom uložená na bárku zabaranenú pod druhým styčníkom. Okolo porušeného piliera bola zriadená objímka zo štetovníc Larsen. Pilier bol opravený za prevádzky. Priamopásová rozlomená konštrukcia bola vyzdvihnutá na hranici podvalov, potom bola vysunutá na breh na zvláštnom drevenom lešení, zriadeného mimo osi mosta, ktorý sa definitívne opravoval. Poškodené a zničené časti poslednej železnej konštrukcie nahradili provizória z nosičov o 3 poliach 7,0 + 13,5 + 10,5 m, uložené na opere a bárkach. Pilóty bárok priemeru 30 cm boli dlhé až 17 m, z čoho 12 m bolo v zemi. Zaťažkávacia skúška dočasne opraveného mosta sa vykonala 24.11.1945.

Mosta pri náhlom oteplení v 1946
Náhle oteplenie vo februári 1946 spôsobilo na moste cez Váh, že doprava na prvej koľaji bola z bezpečnostných dôvodov zastavená. Ľady sa nahrnuli v dĺžke niekoľkých kilometrov a zdvihli sa až k mostnej konštrukcii.

Most v stav.km 12,5/6
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 28,28 m a dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 13,51 m, približná váha 1 800 q. Dodacia lehota 1.7.1936. Most postavila firma Fr.Wiesner, strojárna, zlívarna a kotlárna v Chrudimi.

Most v stav.km 14,4/5
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 10,00 m a dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 28,42 m, približná váha 1 850 q. Dodacia lehota 1.8.1936. Most postavili združené firmy Vítkovické horní a hutní těžířstvo M.Ostrave, Báňská a hutní společnost Praha II a Brno-Královopolská továrna na stroje a vagóny Brno-Kralové Pole.

Most v stav.km 14,5/6
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 12,02 m, približná váha 450 q. Dodacia lehota 1.8.1936. Most postavila firma Antonín Bílek, stojírna a továrna na železné konstrukce v Brne.

Most v stav.km 26,2/3
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 14,60 m, približná váha 500 q, dodacia lehota 1.6.1936. Most postavili združené firmy Vítkovické horní a hutní těžířstvo M.Ostrave, Báňská a hutní společnost Praha II a Brno-Královopolská továrna na stroje a vagóny Brno-Kralové Pole.

Most v stav.km 26,4/6
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 11,52 m, dve rozpätia 22,66 m a dve rozpätia 10,50 m. Približná váha všetkých šiestich konštrukcii 1550 q, dodacia lehota 1.10.1936. Most postavila firma Fr.Wiesner, strojárna, zlívarna a kotlárna v Chrudimi.

Most v nad diaľničným privádzačom v Púchove
V rámci výstavby diaľnice Ladce - Sverepec sa vybudoval diaľničný privádzač Púchov. Jeho tretiu čast od závodu Matador po križovatku s cestou II/507 s dlžkou 2,5 km uviedli do prevádzky 18.11.2003. Práve pre jeho výstavbu bol postavený nový železničný most, bezprostredne nadväzujúci na most cez rieku Váh.

Pramene:


Strana vytvorená : 6. V. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku