Mosty na trati Púchov - Horní Lídeč (ČD)

Na výstavbe dvojkoľajnej trate Púchov nad Váhom - Horní Lídeč v rokoch 1935-37 v dĺžke 27,8 km bola poloha územia často rozhodujúca pre polohu trasy železnice. Trať totiž vedie treťohorným územím Bielych Karpát, ktoré si vyžadovalo zväčšený pohyb hmôt. Trať stúpa u údolí riečky Biela Voda až do km 23, pri ktorom v km 21,5 opúšťa Slovensko.
Vedením stavby trate bola poverená Stavebná správa ČSD v Trenčianskej Teplej, ktorá bola zriadená výnosom č.11134/35 z 28.2.1935. Výnosom MŽ z 2.3.1935 čj.11812 MŽ prehlásilo podľa §1 bodu 5 zákona z 18.3.1924 č.72 Sb.z.a n. dráhu Púchov nad Váhom - Horní Lídeč, pokiaľ ide o jej časť pebiehajúcu slovenským územím, za stavbu používajúcu výhod podľa §86 uhorského zákona čl.XLI z roku 1881 a tým udelilo povolenie k záberu pozemkov, realít a práv pre stavbu dráhy a všetkých jej pomocných zariadení a príslušenstva potrebných od km 0,0 do 21,5 km v KÚ Horné Koškovce, Streženice, Hrabovka, Púchov nad Váhom, Vieska-Bezdedov, Dohňany, Mestečko, Záriečí, Lúka a Lysá pod Makytou.
Stavba trate bola rozdelená na 5 stavebných úsekov, z ktorých st.úseky č.1, 2 a 5 a boli zadané vo verejnej súťaži v júni 1935, st.úsek č.3 v júli 1935 a st.úsek č.4a a č.4b v máji 1936.

stavebný úsek zadanie súkromnej stavebnej firme
č.1 (km 0,889-2,200)
č.2 (km 2,200-8,320)
 
č.3 (km 8,320-14,100)
č.4a (km 14,100-18,045)
 
č.4b (km 18,045-21,200)
č.5 (km 21,200-28,473)
 
Ing.Műller a Kapsa, podnikateľstvo stavieb v Bratislave
združenie Ing.Josef Wait, civ.inžinier stavebný a staviteľ v Bratislave a Ing.Antonín Bouša a spol.podnikateľstvo stavieb v Moravskej Ostrave
podnikateľské združenie Ing.Bedřich Hlava a Ing.Jakub Domanský v Prahe
zduženie firiem Inž.Jaroslav Václav Velflík, civ.stav.inž.a civ.geometer v Prahe a Ing.Josef Záruba-Pfefermann, úr.aut.civ.inžinier stavebný a staviteľ Praha
Ing.Zdenko Kruliš ml., civ.inž.stavebný Praha
podnikateľské združenie Ing.Bohuslav Krýsa, civ.inž.stavebný a staviteľ Moravská Ostrava a POSISTA, podnikateľství silničních staveb a.s. v Prahe I

Dodanie oceľových konštrukcii mostov bolo vypísané vo verejnej súťaži 46320/35 z 24.9.1935 a 62407/35 z 14.12.1935.
Slávnostné otvorenie trate sa uskutočnilo 2.5.1937. Stavebná správa ČSD v Trenčianskej Teplej bola zrušená podľa výnosu čj.38807 z 11.7.1938 dňom 1.8.1938.
Koncom 2.svetovej vojny bola trať veľmi poškodená. Na slovenskom úseku trate boli poškodené 4 mosty a na moravskej strane 2 mosty. Najskôr bola obnovená doprava v úseku Horní Lídeč - Lúky pod Makytou, resp.až po Váh 9.9.1945. Celá trať bola v prevádzke od 25.11.1945. Jej úplné zdvojkoľajnenie sa podarilo od 8.do 22.12.1945.

Most cez Váh v stav.km 1.8-2.2
Most sa nachádza neďaleko stanice Púchov. Jeho celková dĺžka je 265 m, má 6 polí.
Stavbu pilierov mosta vykonala firma Ing.Müller a Kapsa, podnikateľstvo stavieb v Bratislave. Most bol založený na železobetónových kesónoch (Doprava a verejné práce na Slovensku, 1941).
Prvé 4 otvory sú premostené spojitou dvojkoľajnou priehradovou konštrukcia rozpätia 4 x 40 m s mostovkou spodnou, približná hmotnosť 7 000 q, ktorých dodacia lehota bola 1.8.1936. Hlavný tok Váhu pretína dvojkoľajná priehradová konštrukcia s horným pásom zakriveným rozpätia 73,00 m, približná hmotnosť 6 100 q, s dodaciou lehotou 1.8.1936. Hlavné nosníky tejto konštrukcie sú vyrobené z ocele vyššej pevnosti a to váľané profily z ocele C52, nity z ocele C44, i keď nie sú na hlavách takto označené, ostatné časti konštrukcie a ich nity - t.j. kostra nosníkov, priečne sruženia, spodné a horné zavetrovanie, chodník a zábradlie sú vyrobené z normálnej, nostnej a nitovej ocele ČSD, ložiská z normálnej ložiskovej (liatej) ocele ČSD. Krajný otvor má dvojkoľajnú priehradovú konštrukciu rozpätia 32,00 m, približnej hmotnosť 1 400 q, s dodaciou lehotou 1.7.1936.
Prvé až štvrté pole postavili združené firmy Vítkovické horní a hutní těžířstvo M.Ostrave, Báňská a hutní společnost Praha II a Brno-Královopolská továrna na stroje a vagóny Brno-Kralové Pole, piate pole združené firmy ČKD as. Praha VIII a Akciová spoločnosť, predtým Škodovy závody v Plzni, v Prahe II a šiete pole firma A.Rainberg, strojárna, mostárna a kotlárna v Pardubiciach.

Poškodenie mosta v 2.svetovej vojne
Most bol na konci 2.sv.vojny ťažko poškodený. Nemci vyhodili do povetria pilier č.5 stredného veľkého poľa na pravom brehu Váhu a súčasne prestrelili konštrukciu v 6.otvore. Tým spadla ťažká konštrukcia stredného otvoru rozpätia 73 m do rieky a pádom sa značne zdeformovala. Druhým koncom zostala však visieť na návodnom pilieri. Konštrukcia posledného otvoru rozpätia 32 m bola prerazená na 2 kusy, kus pri návodnom pilieri spadol tiež do vody hĺbky 3 až 4 m a druhý kus zostal na ložiskách opory.
Aby mohla byť premávka po moste čím skôr obnovená, bolo dohodnuté, že most sa opraví provizórne, a to tak, aby provizórium neprekážalo konečnej oprave.

Rekonštrukcia poškodeného mosta
Opravné práce začala začiatkom augusta 1945 firma Ing. Jaroslav Kowalski z Bratislavy. Spoločne s ňou pracovali zamestnanci Zbrojovky z Považskej Bystrice a montéri Českomoravských strojární, celkove v 3 smenách asi 140 zamestnancov.
Pri rekonštrukcii nastal problém, ako zdvihnúť veľkú, asi 570 ton ťažkú železnú konštrukciu, zaborenú hlboko do nánosov rieky, aby bolo umožnené vybetónovanie návodného piliera bez ďalšieho prerušenia premávky. Pre nedostatok výšky neboli postavené bárky na zdvíhanie pod zrútenou konštrukciou, ale po oboch jej stranách u tretieho styčníka a na nich boli postavené pracovné plošiny. V rovnakom mieste boli vysunuté pod horné pásy hlavných nosníkov dva zvarované nosníky I a boli prinitované k tretím zvislicami. Zdvíhanie sa uskutočnilo na pracovných plošinách hydraulickými zdvihákmi, vloženými pod konce nosníkov I. Hranice z postupne uložených podvalov dosiahli výšky viac ako 10 m. Zdvihnutá konštrukcia bola potom uložená na bárku zabaranenú pod druhým styčníkom. Okolo porušeného piliera bola postavená objímka zo štetovníc Larsen. Zničený pilier bol opravený až za prevádzky. Priamopásová rozlomená konštrukcia bola najskôr vyzdvihnutá na hranicu podvalov a potom vysunutá na breh na zvláštnom drevenom lešení, postaveného mimo osi opravovaného mosta. Poškodené a zničené časti poslednej železnej konštrukcie nahradili v oboch koľajách provizória dlhé 13,5 + 10,5 m. Poslednou etapou opravy bolo vloženie 7 m dlhých provizória nad pilierom, jedným koncom na krajný priečnik konštrukcie piateho poľa, druhým koncom na bárku. Pilóty bárok priemeru 30 cm boli dlhé až 17 m, z čoho 12 m bolo v zemi. Opravné práce ukončila úprava železničného zvršku. Zaťažkávacia skúška dočasne opraveného mosta sa vykonala 24.11.1945.
14.9.1945 vznikol požiar pri Púchove, ktorý zasiahol hospodárske staveniská chudobných roľníkov. Dravý živel hrozil zachvátiť celú obec, lebo bol veľký vietor. Obetavým a skorým zákrokom vojakov železničnej stavebnej roty z Pardubíc, pracujúcich na rekonštrukcii železničného mosta pri Streženiciach, za spolupráce hasičov a obyvateľstva bol však lokalizovaný. Vojaci nielenže prví zasiahli proti dravému živlu, ale tiež prví zložili peňažnú podporu 6500 K v prospech požiarom postihnutých občanov (Čas 19.9.1945).
Slávnostné otvorenie dopravy Púchov - Horní Lídeč sa uskutočnilo v nedeľu 25.11.1945. O 7:00 hod. bol z Bratislavy vypravený zvláštny vlak s oficiálnymi hosťami, medzi ktorými bol minister dopravy armádny generál Antonín Hasal, povereník SNR pre dopravu dr.Husák, zástupcovia ústrednej vlády, Slovenskej rady, Riaditeľstva železníc atď. Vlak prišiel do Púchova o 10:00 hod. Hostí tu privítal delegát ONV a prednosta žst. podal hlásenie. Na peróne potom nasledoval akt vyznamenania 264 zaslúžilým technikom, robotníkov a úradníkov, ktorým dr. Husák odovzdal rad hrdinov práce. Po ich odovzdaní dr.Husák v sprievode hostí odišiel k opravenému železničnému mostu v Streženiciach, kde sa o 11:00 hod. odohrala vlastná slávnosť. Pri moste podali hlásenie delegáti obdoru pre udržovanie tratí a zástupcovia firmy, ktorá vykonala rekonštrukciu mosta, po ktorej nasledovala veľká prehliadka mosta. O 11:20 hod. sa očakával príchod osobitného vlaku z moravskej strany, privítanie hostí. Po hymnách slávnosť otvoril predseda ONV Škodáček. Nasledovali prejavy G.Husáka, v mene ministra dopravy generála Hasala prehovoril zástupca Ministerstva dopravy v Prahe Ing.Radvanovský, predseda závodného výboru Matuškin, poslanec dr.Jón z Prostějova, predseda Najvyššieho kontrolného dvora dr.Turzo, major Hanuš, poslanec Slánovský, predseda závodnej rady česko-slovenských strojární v Libni Rezek. Slávnosť bola ukončená v popoludňajších hodinách v Púchove veselicou.

Most pri náhlom oteplení v 1946
Náhle oteplenie vo februári 1946 spôsobilo na moste cez Váh, že doprava na prvej koľaji bola z bezpečnostných dôvodov zastavená. Ľady sa nahrnuli v dĺžke niekoľkých kilometrov a zdvihli sa až k mostnej konštrukcii (NO 10.2.1946).

Definitívny most ponad Váh
Obnova a zaťažkávacia skúška definitívne opravneného mosta ponad Váh v Púchove nad Váhom bola dokončená v januári 1947 (HP 25.1.1947).

Práce na moste v roku 1984
Pomalú cestu na moste odstránili v roku 1984 pracovníci MO Bratislava, mostného vlaku 04 Bošany a mostného vlaku 05 Bratislava, keď vykonali výmenu mostníc (Železničiar 20/1984).

Most v stav.km 12,5/6
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 28,28 m a dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 13,51 m, približná hmotnosť 1 800 q. Dodacia lehota 1.7.1936. Most postavila firma Fr.Wiesner, strojárna, zlívarna a kotlárna v Chrudimi.

Most v stav.km 14,4/5
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 10,00 m a dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 28,42 m, približná hmotnosť 1 850 q. Dodacia lehota 1.8.1936. Most postavili združené firmy Vítkovické horní a hutní těžířstvo M.Ostrave, Báňská a hutní společnost Praha II a Brno-Královopolská továrna na stroje a vagóny Brno-Kralové Pole.

Most v stav.km 14,5/6
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 12,02 m, približná hmotnosť 450 q. Dodacia lehota 1.8.1936. Most postavila firma Antonín Bílek, stojírna a továrna na železné konstrukce v Brne.

Most v stav.km 26,2/3
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 14,60 m, približná hmotnosť 500 q, dodacia lehota 1.6.1936. Most postavili združené firmy Vítkovické horní a hutní těžířstvo M.Ostrave, Báňská a hutní společnost Praha II a Brno-Královopolská továrna na stroje a vagóny Brno-Kralové Pole.

Most v stav.km 26,4/6
Má dve plechové konštrukcie jednokoľajné rozpätia 11,52 m, dve rozpätia 22,66 m a dve rozpätia 10,50 m. Približná hmotnosť všetkých šiestich konštrukcii 1550 q, dodacia lehota 1.10.1936. Most postavila firma Fr.Wiesner, strojárna, zlívarna a kotlárna v Chrudimi.

Most v nad diaľničným privádzačom v Púchove v km 1,6
V rámci výstavby diaľnice Ladce - Sverepec sa vybudoval diaľničný privádzač Púchov. Jeho tretiu čast od závodu Matador po križovatku s cestou II/507 s dĺžkou 2,5 km uviedli do prevádzky 18.11.2003. Práve pre jeho výstavbu bol postavený nový železničný oceľový spriahnutý most, bezprostredne nadväzujúci na most cez rieku Váh.
Montáž a demontáž ŽZ v osi, montáž a demontáž provizórií z nosníkov IP 100 vrátane podvalových rovnanín a zvršku na mostných provizóriách, montáž a demontáž piliera PIŽMO pre Doprastav a.s. závod Žilina vykonala Technická ochrana a obnova železníc, Žilina.

Pramene:


Strana vytvorená : 6. V. 2002
Strana aktualizovaná : 8. I. 2008
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku