Mosty na trati Žilina - Čadca - štátna hranica (ČD)

Prvé mosty v úseku Žilina - Čadca - štátna hranica (ČD) boli postavené v rámci stavby Košicko-bohumínskej železnice. So stavbou úseku Žilina - zemská hranica sa začalo 18.12.1869. Najväčšie mosty boli pri Budatíne (priehradový most s 2 poliami svetlosti po 56,9 m), šikmý priehradový pri Brodne cez Kysucu (2 polia svetlosti po 22,2 m) a pri Čadci, ktorého 2 krajné polia svetlosti 10,9 m mali plnostenné plechové nosníky a stredné pole svetlosti 31,2 m priehradovú konštrukciu. Po dokončení mostov ponad Kysucu a Váh prišiel 20.12.1870 prvý skúšobný vlak do Žiliny. Trať z Tešína do Žiliny bola slávnostne otvorená 8.1.1871.
Väčšina mostov na rakúskom úseku bola drevenej konštrukcie. Ako informujú Národnie noviny (10.8.1871/94) most blízko Čadce sa poškodil, prevádzka medzi Tešínom a Žilinou musela byť zastavená. Už v 1873 sa ukázalo, že drevené konštrukcie mostov nevyhovujú vtedajším potrebám, preto bolo zrekonštruovaných 11 mostov.

Povodeň na rieke Kysuca v 1925
V lete 1925 bolo takmer celé územie Česko-Slovenska postihnuté náhlymi povodňami. Zo železničných tratí bola poškodená hlavne KBŽ v jej dvojkoľajnom úseku Žilina - Čadca, kde všetka doprava bola na niekoľko dní prerušená.
Rieka Kysuca sa po prietrži mračien 3.8.1925 rozvodnila a zatopila celé údolie. Vzdutá voda vystúpila náhle z neupraveného koryta, urobila si nové riečisko a zničila niekoľko železničných objektov. Odplavené drevo, ktoré bolo uložené na brehoch rieky, rýchlo upchalo mosty. Vzniknutým pretlakom bolo strhnutých niekoľko železných konštrukcii a podomleté mostné opory a piliere tak, že sa na nich stojace konštrukcie zrútili.
Most cez rieku Kysucu v km 254.7/8, ktorého prvý stredný pilier bol tak podomletý, že sa jedna železná konštrukcia zrútila a bola úplne odplavená. Druhá bola len čiastočne poškodená a zostala visieť na druhom pilieri. Most mal tri otvory, premostené v každej koľaji samostatnými železnými konštrukciami rozpätia 22,39 + 26,06 + 22,39 m. Konštrukcie, zložené z priamopásových nosníkov jednoduchej sústavy, boli postavené v rokoch 1911 a 1912 podľa uhorského mostného poriadku z 1907. Staršia ľavá polovica pilierov bola založená na studniach, ale pravé polovice (novšie z 1911), boli založené na železných kesónoch pri stavbe druhej koľaje. Je pozoruhodné, že veľká voda podomlela len ľavú polovicu prvého piliera vo vode, ale polovica piliera proti vode zostala nedotknutá. Pilier bol veľkou vodou takmer pretrhnutý a zrútil sa s oboma nosnými konštrukciami do vody. Nosné konštrukcie v pravej koľaji zostali nedotknuté, takže bolo možné po nich jazdiť.
Obe železné konštrukcie boli zdvihnuté. Projekt na znovu postavenie pneumaticky založenej polovice pilierov vypracovalo RČSD v Košiciach. Stavebné povolenie k výstavbe zrútenej časti návodného piliera bolo udelené odboru pre udržovanie dráhy v Žiline (č.j.639-III, ÚL KE 6.2.1926).
Väčší význam pre vlakovú dopravu malo však zničenie mosta cez rieku Kysucu pri Čadci v km 278,964. Premostenie u tohto šikmého mosta bolo samostatné pre každú z oboch koľají (jednokoľajné konštrukcie) a to tak, že obe krajné otvory boli premostené plechovými nosníkmi s hornou mostovkou rozpätia 10,90 m a stredný otvor poloparabolickou priehradovou konštrukciou so spodnou mostovkou rozpätia 30,50 m. Tieto konštrukcie sú počítané a dimenzované podľa uhorského mostného poriadku z 1907. Opory a piliere boli založené úplne primitívne a základy boli chránené jednoduchou štetovnicou do hĺbky asi 3 m pod pôvodným dnom riečiska. Pri povodni boli upchaté všetky otvory, preto voda stúpla skoro do výšky spodných hrán nosných konštrukcii a mohutným pretlakom podomlela striedavo protiľahlé polovice oboch pilierov tak, že sa v oboch koľajach zrútili vždy stredné konštrukcie a jedno krajné plechové pole. Tým sa stali obe koľaje nezjazdné a doprav bola na 14 dní prerušená.
Ihneď po opadnutí vody bolo prikročené k oprave mosta, aby bola umožnená aspoň jednokoľajná doprava. Po dôkladnom obhliadnutí porušených pilierov a ohrozených opier bolo rozhodnuté urobiť ľavú koľaj zjazdnou a to preto, že nezrútená ľavá polovica prvého piliera zaručovala bezpečne ďalšie uloženie konštrukcie, ale ostávajúca pravá polovica druhého piliera bola tiež podomletá a hrozila zrútením. Pretože ľavá polovica druhého piliera poklesla v celku dosť rovnosmerne asi o 1,50 m, použila sa ako pomocná bárka pre zdvihnutie konštrukcie. Tieto práce trvali 24 hodín. Medzitým boli urobené prípravy pre zriadenie pomocných bárok pre dočasné uloženie konštrukcie. Pre plechovú konštrukciu bola zriadená jednoduchá pilotovaná bárka, ale priehradová konštrukcia bola uložená pod druhou zvislicou na dvojitej pilotovej bárke. Obe bárky boli potom nad zbytkom piliera spolu vystužené a zabezpečené ľadolamom. Všetky opravné práce trvali 10 dní a nestala sa pri nich, hoci práce prebiehali aj v noci, žiadna nehoda. Potom bolo prikročené ku zdvihnutiu konštrukcie v druhej koľaji, aby nenastala trvalá deformácia skrútením jazdnej dráhy. Aby bola umožnená stavba nových pilierov, jednokoľajné prevádzka po moste bola ponechaná.
V januári 1926 RŠD v Košiciach vypísalo verejnú súťaž 2330-III na stavbu 2 nových pilierov (VpŽP 3.2.1926). Podľa projektu RČSD v Košiciach bola výstavba zadaná firme Pittel a Brausewetter, podnikateľstvo stavieb, filiálka v Košiciach (VpŽP 29.5.1926). Železné konštrukcie zostali bez zmeny.

Zničenie mostov ponad Kysucu koncom 2.svetovej vojny
Koncom 2.svetovej vojny boli na 36 km dlhej dvojkoľajnej trati Žilina - Čadca - zemská hranica poškodené všetky väčšie mosty na oboch koľajach, neporušených zostalo len niekoľko menších mostov rozpätia do 4 m. Na obnovenie dopravy sa muselo opraviť 17 mostov (Pravda 147/21.8.1945). Jednokoľajná osobná premávka, od budatínskeho mosta po most pri Čadci zastávke, bola obnovená 7.6.1945. V tú dobu ešte potračovali opravy na mostoch pri Budatíne a Čadci (Deň 21/7.6.1945). Po ukončení opráv na čadčianskom moste sa doprava od 11.6.1945 predĺžila až do žst.Čadca (Deň 23/9.6.1945). Až po ich dokončení sa mohla začať priama vlaková doprava z žst.Žilina do žst.Čadca. Od 20.8.1945 začala pravidelná doprava na trati Žilina - Bohumín.
Oficiálne otvorenie trate Čadca - Bohumín sa odohralo v Čadci 19.8.1945. Vyzdobená stanica privítala okolo 10:00 hod. prvý vlak zo Žiliny. Vlakom prišiel zástupca SNR, ústredného orgánu, RŠŽ v Bratislave, rozliční úradní delegáti a novinári. Krátko na to, prišiel druhý vlak od Bohumína. Vlak priniesol zástupcu Ministerstva dopravy, Zemskej sliezskej národnej rady v Moravskej Ostrave, česko-slovenskej armády, RŠŽ v Olomouci a zástupcov firiem, ktorí sa sa opravných prácach zúčastnili. Posledný vozeň niesol veľký nápis "Bratrskému Slovensku vstříc." Po privítaní, ktorý vykonal zástupca miestneho podnikového výboru J.Horvát, prehovoril predseda ONV v Čadci Jančár. Potom prehovoril za SNR podpredseda pplk.Milan Polák, nato za Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu Dr.Pavlík. Ďalším rečníkom bol predseda sliezskeho Zemského výboru Bylan-Šinovský. Prehovorili aj zástupcovia ŠPŠÚ, Ústrednej rady odborov, zástupcovia robotníctva pracujúceho na českej strane, zástupcovia ONV Český Těšín, Fryštát, Žilina, Ústredia odborových zväzov Slovenska a zástupca ONV Frýdek. Po oslavách nasledoval spoločný obed pre hostí a ľudová veselica (Pravda 147/21.8.1945).
Od 20.8.1945 začalo na trati Praha - Žilina chodiť niekoľko rýchlikov (Pravda 144/17.8.1945).

Zničenie a provizórna obnova mosta v Budatíne
Most cez Váh pri Budatíne mal dva otvory rozpätia 57,24 m s poloparabolickými hlavnými nosníkmi a mostovkou spodnou. Most na konci 2.svetovej vojny obišiel pomerne dobre. Pri ústupe nemeckého vojska 30.4.1945 pri bojoch za oslobodenie Žiliny bola konštrukcia v ľavej koľaji v druhom otvore prerezaná v priehrade 3. a 10. Boli však úplné prerezané len pásy spodné, takže most zostal visieť na horných pásoch proti sebe opretých a na pozdĺžnikoch asi 20 cm pod niveletou koľaje. Keďže blízky cestný most cez Váh bol úplné zničený a ležal v rieke a ČA potrebovala nutne cestného mostu pre prísun vojska do Kysuckej doliny, zdvihol sa tento železničný most, provizórne sa opravil, aby jeho konštrukcia zniesla zaťaženie 40 tonovými tankami. Po oprava slúžil ihneď cestnej doprava. Ťažšie poškodenie bolo v koľaji pravej, kde konštrukcia stredného polo bola dvakrát prerezaná a klesla pravým hlavným nosníkom o 50 cm, ľavým o 40 cm pod niveletu koľaje a klesanie stále pokračoval. Bolo nebezpečenstvo, že sa nakloní a spadne nabok dolu do vody. Boli preto prerazené spodné pásy spojené čo možno najskôr železnými príložkami. Most sa potom zdvihol a podoprel na 4 mocné dvojradové bárky zabaranené pod styčníkami u prerezaných priehrad. Medzi bárkami boli potom zatiahnuté nosníkové provizóriá. Príslušné zvislice v miestach podopretých na bárkach stali sa zvislicami krajnými a preto boli náležité drevom vystužené. Pred bárkami zriadili sa mohutné ľadolamy.
Železničný most slúžil cestnej doprave až do 22.12.1945, keď bol za prítomnosti povereníka SNR pre dopravu a verejné práce dr.Husáka otvorená cestný most.

Zničenie a provizórna obnova mosta v Brodne
Podobný prípad bol aj na moste cez Kysucu pri Brodne. Na konci apríla 1945 boli konštrukcie stredného poľa dvakrát prerezané a spadli do vody. V polovici júna 1945 boli stále konštrukcie vo vodách rieky Kysuca (Deň 26/13.6.1945). Pri rekonštrukcii mosta sa najskôr v jednej koľaji konštrukcia zdvihla, podoprela na silné bárky a upravila tak, aby mohla byť zjazdná. V druhej koľaji sa zadala mostárni definitívna oprava železnej konštrukcie.

Zničenie a provizórna obnova mosta v Čadci
V Čadci bol koncom apríla 1945 zničený priehradový most cez rieku Kysucu s 3 otvormi. Konštrukcia stredného otvoru jednej koľaje bola úplné zničená, takže bola nahradená provizórnym premostením s 5 otvormi s drevenými roštovými trámami na zabaranených bárkach. V druhej koľaji sa konštrukcia stredného otvoru zdvihla a podoprela na montážne bárky. Mala byť mostárňou opravená tým, že sa rozbité a poškodené časti mali nahradiť časťami novými. Jarná veľká voda v roku 1946 však konštrukciu strhla. Pri páde sa úplné rozbila, takže bolo potrebné konštrukciu stredného poľa v oboch koľajach nahradiť konštrukciami novými.

Povodeň na rieke Kysuca v roku 1946
Vo februári 1946 náhle oteplenie spôsobilo, že sa pohli ľady. Mosty ponad rieku Kysucu pri Brodne a v Čadci, ktoré sa v tú dobu opravovali pre druhú ešte nezjazdnú koľaj, boli náporom ľadu strhnuté a mostné konštrukcie spadli do rieky (NO 10.2.1946).
RŠD v Košiciach v septembri 1946 vypísalo verejnú súťaž na stavbu spodnej časti mosta cez rieku Čadečku (Čierňanku) v km 281.056 trati Košice - Bohumín. Ponuky a bližšie informácie podávalo RŠŽ v Košiciach, odd.IV/2, ktoré vydávalo od 26.9.1946 aj potrebné formuláre (VP 14.9.1946).

Definitívna oprava zničených mostov ponad Kysucu
Na prelome júla a augusta 1947, po skončení montážnych prác a po vykonaní zaťažkávacej skúšky, RŠD v Košiciach odovzdalo do prevádzky ľavý železničný most ponad Kysucu v Čadci. Most v Čadci sa stal posledným definitívne opraveným mostom, ktorý umožnil začať dvojkoľajnú prevádzku v tomto úseku trate (VP 13.7.1947, 8.8.1947). Do jesene 1947 sa mali skončiť aj práce na oprave 2 kratších definitívnych mostov pri Svrčinovci cez potoky Čerňanka a Čadečka (HP 27.7.1947).
Dnešnú oceľovú konštrukciu mosta v km 253,424 pri Brodne postavilo Železničné staviteľstvo Bratislava, závod 02 Žilina.

Mosty cez Váh pri Budatíne, foto Addams, 31.10.2003

Súčasnú oceľovú konštrukciu oboch železničných mostov v Budatíne postavil podnik Železničné stavebníctvo Bratislava, závod 02 Žilina.

Most nad cestnou komunikáciou v žst. Žilina v km 337,730
V priebehu roka 1999 na moste pred žst.Žilina sa komplexne obnovila oceľová konštrukcia mosta. Obnova bola komplikovaná z dôvodu, že sa práce vykonávali v najužšom mieste, kde sa nachádzajú koľaje smerom na Čadcu a Bratislavu. Výluka v 2-týždenných intervaloch skončila v októbri 1999.

Most na vlečke do drevárskeho podniku v Krásne nad Kysucou
V súvislosti s elektrifikáciou trate Žilina - Čadca bola zrušená vlečka do drevárskeho podniku v Krásne nad Kysucou odbočujúca zo šírej trate v Oščadnici a postavená nová, zo železničnej stanice Krásno nad Kysucou. Ponad rieku Kysuca bol postavený nový most.

Most na vlečke do textilného závodu v Čadci
Z príležitosti otvorenia veľkého textilného závodu v Čadci, preneseného z Krnova do Čadce, usporiadal ONV v Čadci 9.5.1946 veľkú slávnosť, ktorej priebeh vysielal aj rozhlas. Nový podnik prispeje značnou mierou k zveľadeniu čadčianskeho kraja a bude tiež na začiatku zamestnávať 600 robotníkov. Ak sa výroba rozvinie, nájde v ňom možnosť zárobku až 2000 ľudí. Podnik patrí do koncernu n.p. Žilinskej súkenky (HP 7.5.1946). V textilnom závode sa začalo vyrábať 9.5.1946 (HP 17.5.1946).

Pramene:


Strana vytvorená : 21. V. 2001
Strana aktualizovaná : 3. I. 2005
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku