Mosty na úzkorozchodnej trati Dúbrava - Banská Štiavnica

Pri výstavbe úzkorozchodnej železnice Dúbrava - Banská Štiavnica (1870 - 10.8.1873) bolo pre prechod vodných tokov potrebné postaviť 7 mostov a 65 priepustov. Z priepustov podľa konštrukcie bolo 32 krytých so šírkou otvoru 0.6 m, 0.8 m, 1 m, 9 klenutých s otvorom 1 m a v nízkych násypoch 24 otvorených so šírkou otvoru 0.6 m, 1 m, 2 m, 3 m, 4 m, 6 m, 7 m, 8 m a 10 m. Mosty boli drevenej konštrukcie s murovanými podporami z kameňa. Stavba všetkých mosty a priepustov stála 72 855 zl, z toho most cez Hron 27 000 zl.

Úzkorozchodný most v km 0.672
Najväčším mostom na úzkorozchodnej trati bol drevený most ponad rieku Hron. Na dohotovenie železných súčiastok pre most správa pre stavbu železnice 31.7.1871 schválila zmluvu s továrňou K.Kachelmanna vo Vyhniach. Most bol dlhý 80 m, stál na drevených mostných bárkach, položených na murovaných podperách.
Most v dôsledku vysokých stavov vody v koryte Hrona bol často poškodený. Už počas jeho výstavby koncom januára 1872 bol poškodený ľadom a potom 15.4.1872 zhorením časti mostnej konštrukcie pri požiari v barakoch v blízkosti mosta. Ďalšie poškodenie prišlo 12.3.1901, v dôsledku čoho bola až do 29.3.1901 prevádzka na železnici prerušená.
Aj preto riaditeľstvo ČSR v Bratislave v roku 1927 vypísalo verejnú súťaž na prestavbu mosta. Podľa výsledkov verejnej súťaže bola stavba návodného piliera a opier mosta zadaná firme Pittel a Brausewetter, podnikateľstvo betónových a železobetónových stavieb, Žilina-Frambor. 19-21.3.1928 bol drevený most nahradený železným. Prípravné práce trvali od novembra 1927.
Počas druhej svetovej vojny bol najprv poškodený, neskôr aj zničený. Most bol bombardovaný 4.3.1945, poškodenie spôsobilo prerušenie dopravy na 24 hodín. Pri ústupe nemeckej armády 17.3.1945 bol most vyhodený do vzduchu a zamínované okolie mosta. Okrem toho bol zničený aj most v Žakýli a mosty v Banskej Belej. Po oslobodení na rekonštrukcii mosta pracovalo 100 ľudí. Nový most bol dokončený 22.9.1945.

Akvadukt v Banskej Štiavnici
Zaujímavosťou uzkorozchodnej trate bolo, že pri Kysihýbli bol pre premostenie kolpašského vodného jarku ponad trať postavený akvadukt drevenej konštrukcie. Akvadukt bol postavený na staršom vodnom jarku asi z roku 1730, ktorý privádzal vodu z kolpašských vodných nádrží v Banskom Studenci (pôvodný názov Goldbach, neskôr Kolpachy) do úpravárenských zariadení v Rybníkoch pri Šachte František v Banskej Štiavnici. Akvadukt tvorí oceľová trámová mostná konštrukcia, ktorá je uložená na murovaných koncových podperách a 2 stredných pilieroch. Stredom mostu prebieha žľab z oceľového plechu šírky 0,6 m. Objekt, ktorý sa pokladá za jeden zo "štiavnických divov" je od roku 1980 mimo prevádzky.

Akvadukt ponad teleso bývalej trate, foto Miroslav Kožuch, 28.3.2010

Vďaka Štátnemu podniku Rudné bane, Banská Bystrica, ktorý zabezpečuje realizáciu útlmového programu „Návrh koncepcie ukončenia útlmového programu v odvetví rudného baníctva“ sa v roku 2009 vykonala obnova akvaduktu. Rekonštrukcia bola schválená na výjazdovom rokovaní vlády SR dňa 3.9.2008 v Banskej Štiavnici.

Mosty na normálnerozchodnej trati Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica

Pri výstavbe novej normálnerozchodnej železnice Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica boli terénne pomery územia, veľmi nepriaznivé. V dôsledku minimálnych polomerov R = 300 m a nevyhnutných vysokých násypov a hlbokých zárezov si stavba trate vyžiadala ponad údolia postaviť niekoľko veľkých mostov a viaduktov.

Pri trasovaní novej trate sa muselo vyriešiť časté križovanie s vodnými tokmi, cestami ako aj so starou trasou úzkorozchodnej železnice, kde v niektorých prípadoch muselo sa previesť aj preloženie úzkorozchodnej trate.
O obtiažnosti terénnych pomerov, ktoré nová trať musela prekonať, svedčí aj počet železničných objektov a iných umelých stavieb. Celkovo bolo potrebné vybudovať 49 železničných objektov a 32 cestných objektov na príjazdových hradských, poľných cestách a preložených vodných tokoch.

typ mostného objektu

poznámka

oceľový most cez Hron v km 1.616
viadukt oceľový priehradový v km 6.580
plechový most v km 8.433
viadukt klenbový v km 11.660
viadukt klenbový v km 15.775
doskové priepusty
doskové priepusty s podjazdom
klenbové priepusty
klenbové priepusty s podjazdom
rúrové priepusty

 
 
 
 
 
5 kusov
2 kusy
11 kusov
10 kusov
16 kusov

Väčšinu stavby trate realizovali mladí brigádnici, ktorí sa zaslúžili aj o stavbu nasledovných mostných objektov:

doskový priepust v km 0.930 o sv.š. 4,50 m
doskový priepust v km 1.339 o sv.š. 0,60 m
oceľový most cez Hron v km 1.6/7
klenbový podjazd v km 1.809 sv.š. 6,00 m
doskový priepust a podjazd v km 3.000 o sv.š. 5,00 m
klenutý priepust v km 3.700 o sv.š. 3,00 m
doskový priepust v km 4.940 o sv.š. 1,50 m
klenutý priepust v km 5.460 o sv.š. 1,50 m
viadukt v km 6.5/6 dl. 150 m
klenutý podjazd a priepust v km 7.534 o sv.š. 4,50 m
klenutý podjazd a priepust v km 8.050 o sv.š. 4,00 m
doskový priepust pod príjazdnou hradskou na stanicu Kozelník v km 8.0/1 o sv.š. 7,00 m
klenutý podjazd a priepust v km 8.433 o sv.š. 6,00 m
klenutý priepust v km 8.682 sv.š. 1,00 m
podjazd a priepust v km 9.466 o sv.š. 3,00 m
klenutý podjazd a priepust v km 10.258 o sv.š. 5,50 m
klenutý priepust v km 10.616 o sv.š. 2,00 m

Pre stavbu mostov a viaduktov bol v máji 1949 v Hronskej Dúbrave zriadený kameňolom. V ňom sa zhotovovali kamenné kvádre 49,1 cm na obloženie pilierov mosta cez Hron a viaduktov a drvil sa štrk na štrkové lôžko trate.
K najväčším mostným stavbám však patrili tieto:

Most v km 1.616
Most v km 1.616 o troch poliach s oceľovou plechovou nosnou konštrukciou v krajných poliach o rozpätí 2 x 21,36 m a s priehradovou konštrukciou v strednom poli o rozpätí 44,12 m (20,18 m + 40,3 m + 20,18 m). Most je šikmý s uhlom kríženia 48°, o celkovej dĺžke cca 105 m.
Niveleta na moste stúpa 12 ‰, most je v priamej, krajné otvory čiastočne v prechodniciach oblúkov o polomeroch R = 300 m a R = 600 m. Most má spodnú mostovku a vzhľadom na rozpätie priehradovej konštrukcie (vzdialenosť úložných bodov cca 44 m) boli hlavné nosníky vyriešené ako nosníky priamopásovej kosouhlej sústavy so zvislicami.
Pobrežné opory a návodné piliere sú obložené kamenným obkladom na zvýšenie odolnosti pri styku s vodou a založené boli až na pevnej únosnej vrstve v hĺbke cca 4,50 m pod dnom rieky Hron. Zloženie základovej pôdy bolo skúmané podrobne pred začatím zakladania hlbokými vrtovými sondami až do max. hĺbky 20 m. Oceľová konštrukcia mostu váži cca 270 ton.
S výstavbou mostu sa začalo 15.9.1948 výkopom základu štiavnickej opory. Na výkop základov opôr a pilierov bolí prideľované najlepšie čaty, i zo zahraničia, a dobrovoľníci. Brigádnici tu pracovali v nepretržitých denných a nočných smenách za daždivého jesenného a mrazivého zimného počasia. Základy sa kopali až do hĺbky cca 4,5 m pod hladinou rieky za silného prietoku vody. Vďaka pracovnému úsiliu brigádnikov a veľmi dobrej práci montérov zo Švermových železiarní v Podbrezovej sa podarilo kompletne ukončiť stavbu mostu, vrátane železnej mostnej konštrukcie do 15.7.1949. Stavebné práce na moste viedol hlavný majster ČSD - pán Kovaríka.
Zaťažkávacia skúška mosta parným rušňom sa uskutočnila 10.9.1949.

Viadukt v km 6.580
Viadukt v km 6.580, konštrukcia priehradová o troch poliach rozpätia 3 x 42,40 m, celková dĺžka je cca 144 m, najväčšia výška koľaje nad terénom cca 23 m. Viadukt je kolmý, v priamej, niveleta stúpa 16,20 ‰, mostovka je horná. Priehradová konštrukcia všetkých troch polí váži cca 430 ton. Teoretická maximálna výška hlavného nosníka je 5,30 m, ich vzájomná vzdialenosť je 3,00 m. Celkový objem 3.312 m3 betónu.
S výkopovými prácami základov opôr a pilierov sa začalo v polovici júla 1948 a stavba bola ukončená, vrátane montážnych prác, v polovici septembra 1949. Pri montáži oceľovej konštrukcie viaduktu sa použilo dvojitého spôsobu montáže. Prvú a druhú priehradovú konštrukciu zmontovali na zemi a potom špeciálnym zdvíhacím hydraulickým zariadením zdvihli na ložiská opory pilierov. Tretie pole je montované na normálnom drevenom podpornom lešení. Priehradové konštrukcie vyrobili všetkých troch polí dodali Švermove železiarne v Podbrezovej. Vedúcim na stavbe viaduktu bol majster Vevera.

Most v km 8.433
Most v km 8.433 s nosnou konštrukciou plechovou o rozpätí 12,15 m a svetlosti 11,15 m, os železničná ide v oblúku o R = 300 m, niveleta stúpa 14,7 ‰. Celková váha konštrukcie je 18,6 ton a dodala ju První brnenská a královopolská strojírna, Gottwaldovy závody n.p. Brno.

Viadukt v km 11.660
Viadukt v km 11.660 so železobetónovými klenbami svetlosti 3 x 10,00 m a 2 x 8,00 m, v oblúku o R = 300 m. Stúpanie nivelety je 14,7 ‰ a najvyššia výška koľaje nad terénom je cca 17 m. Viadukt postavili ČSSZ. Celkový objem 1.900 m3 betónu.

Viadukt v km 15.775
Viadukt v km 15.775 so železobetónovými klenbami svetlosti 5 x 16,00 m, v priamej a v prechodniciach oblúkov R = 300 m. Viadukt je v stúpaní 15.1 ‰. Celková dĺžka je cca 100 m, najväčšia výška koľaje nad terénom je cca 21 m. Viadukt postavili ČSSZ. Archívne fotografie z jeho stavby ukazujú, že prídely dreva v tej dobe ešte neboli obmedzené. Celkový objem spotrebovaného betónu dosiahol 4.150 m3.

Most v km 2.051
Ďalší most na trati pribudol koncom 80-tych rokov. Jeho stavbu si vyžiadalo mimoúrovňové križovanie železnice a 4-prúdovej cesty I/50 v úseku Jalná - Hronská Breznica.
Práce na stavbe mosta sa začali v apríli 1989 na krajnej opore dúbravskej strany. Stavba bola ukončená koncom novembra 1989. Most bol železničnej správe odovzdaný 18.4.1990. Náklady výstavby mosta a dočasnej preložky trate dosiahli spolu 7 834 700 Kčs. Po vykonaní bezpečnotechnických skúšok, 18.6.1990 vydal Dráhový správny úrad oblasť Bratislava súhlas na začatie prevádzky.
Most sa nachádza v oblúku železničnej trate R = 300 m a sklone 16 ‰. Je šikmý s 2 poliami, s uhlom kríženia s cestnou komunikáciou 54,39°. Nosnú konštrukciu tvoria v každom poli 2 prefabrikované nosníky typu PSKT-21 dĺžky 21 m a výšky 1,55 m, s navarovanými chodníkovými konzolami. vzájomne posunuté a uložené na ložiskách. Šírka mosta medzi vnútornými hranami zábradlia je 6,5 m. Nosná konštrukcia je uložená na 2 krajných gravitačných oporách zo železobetónu a betónu, krídla sú svahové šikmé z betónu a pilier uprostred je zo železobetónu.

Pramene:


Strana vytvorená : 1. IX. 2003
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku