Mosty na trati Košice - Fiľakovo - Zvolen

Mosty v údolí rieky Bodva
Pri stavbe miestnej železnice
Košice - Turňa nad Bodvou a Moldava nad Bodvou - Medzev boli postavené najväčšie mosty cez rieku Bodvu s rozpätím 30 a 10 m. Konštrukcie mali drevené. Trať Košice - Turňa nad Bodvou bola otvorená 12.10.1890 a Moldava nad Bodvou - Medzev 1.7.1894.

Poškodenie mostov v roku 1919
Pri vpád maďarských bolševikov na Slovensko v 1919 boli na trati Bánréve - Dobšiná poškodené priehradové konštrukcie mostov cez rieku Slaná v km 23.4/5 a km 41.7/8, most cez Rimavu v km 64.6/7 trate Veladin - Bánréve a na trati Fiľakovo - Zvolen mosty v km 159,010 a v km 202.6/7. Mosty boli opravené správou štátnych železníc.

Zničenie mosta cez Slatinu vo Vígľaši
Most cez rieku Slatinu vo Vígľaší bol koncom 2.sv.vojny zničený.

Stavba mostov a priepustov v 1947
Spodná stavba mosta v km 46,836 trate Linkartovce - Fiľakovo bola zahrnutá RŠŽ Košice medzi stavby dvojročného hospodárskeho plánu. Rozsah stavby predstavoval betón 600 m3. Pravdepodobná doba začatia stavby júl 1947, doba splnenia 10 týždňov. Rovnako aj spodná stavba mosta v km 91,840 trate Linkartovce - Fiľakovo bola zahrnutá RŠŽ Košice medzi stavby dvojročného hospodárskeho plánu. Rozsah stavby predstavoval betón 400 m3. Pravdepodobná doba začatia stavby júl 1947, doba splnenia 8 týždňov.
Spodná stavba mosta v km 15,135 trate Košice - Turňa bola zahrnutá RŠŽ Košice medzi stavby dvojročného hospodárskeho plánu. Rozsah stavby predstavoval betón 500 m3. Pravdepodobná doba začatia stavby jún 1947, doba splnenia 11 týždňov.
Stavba priepustov v km 3,090, 3,852, 16,652 a 17,517 trate Linkartovce - Dobšiná bola zahrnutá RŠŽ Košice medzi stavby dvojročného hospodárskeho plánu. Rozsah stavby predstavoval betón 800 m3. Pravdepodobná doba začatia stavby jún 1947, doba splnenia 14 týždňov.
Spodná stavba mosta v km 46,625 trate Linkartovce - Dobšiná bola zahrnutá RŠŽ Košice medzi stavby dvojročného hospodárskeho plánu. Rozsah stavby predstavoval betón 600 m3. Pravdepodobná doba začatia stavby júl 1947, doba splnenia 18 týždňov.

Prestavba priepustka v úseku Lovinobaňa - Kriváň v roku 1956
Na trakčne náročnom úseku Lovinobaňa - Kriváň sa v roku 1956 uskutočnila prestavba priepustka. V úseku bola zavedená pomalá jazda (10 km/h), ktorá trvala viac ako 4 mesiace. Zapríčinil to nedostatok štrku. Pomalosť prestavby kritizovalo periodikum Koľaje 2/1957 a odporúčalo, že sa mala dôraznejšie požiadať traťová služba o vozne.

Mosty na trati Turňa nad Bodvou - Rožňava
Trať Turňa nad Bodvou - Rožňava bola určená pre odľahčenie Trate družby. Stavbu trate začala stavať Železničná stavebná správa v Jablonove nad Turňou. Jej trasa vedie územím vyslovene horského charakteru. Svedčí o tom i počet objektov do 2 m v celkovom počte 36 a objektov nad 2 m celkom 22. Postavené boli 2 cestné nadjazdy a 20 železničných mostov. Celková doba výstavby od začatia po otvorenie dopravy bola 3,5 roka. Trať bola otvorená 23.1.1956.

Mosty na spojke Krásna nad Hornádom - Barca
V súvislosti s výstavbou Východoslovenských železiarní Železničné staviteľstvo Bratislava v rokoch 1958-59 začalo s prestavou košického uzla, keď sa postavila nová nákladná stanica. V roku 1959 boli prakticky skoro úplne dokončené zemné práce v kubatúre násypov viac ako 500000 m3. Železničný zvršok v dĺžke koľají 37800 m a 118 kusov výhybkových jednotiek bol položený v 1960. V 1960 boli dokončené aj mostné objekty o objeme betonárskych prác celkom 2890 m3.
V rámci tejto prestavby vznikla nová spojovacia koľaj Krásna nad Hornádom - Haniska, na ktorej sa postavili 2 veľké mosty "V" a "H" (jeden nad traťou do Čane).

Zdvojkoľajňovanie južného ťahu
Po vyčerpaní priepustnosti 1.železničného ťahu, ktorá neumožňovala vyrovnávanie nepravidelnosti vlakovej dopravy ani obnovu železničného zvršku, v roku 1970 vznikla požiadavka na vytvorenie odklonovej trasy pre časť železničnej dopravy. Uznesením vlády ČSSR č.162 bolo rozhdnuté o vybudovaní južného ťahu, ktorého trasa bola schválená kolégiom ministra dopravy ČSSR a mala byť vedená po existujúcich tratiach južného Slovenska v smere Košice - Plešivec - Zvolen - Kozárovce - Leopoldov - Kúty a ďalej cez Břeclav do Jihlavy.
Trasa existujúcich tratí južného ťahu bola vedená značne členitým terénom. Jej charakteristické bolo situoanie do údolí riek, kde medzi riekou a svahmi kopcov, často v súbehu s cestou, bola vedená železničná trať. Preto na týchto častiach trasy bolo potrebné uskutočniť rozsiahle úpravy, preložky korýt riek, preložky ciest a vykonať značné zemné práce. Vzhľadom na zložitosť geologických a morfologických podmienok na trase bolo neskôr rozhodnuté ustúpiť od pôvodných zámerov zdvojkoľajnenia celého južného ťahu a práce postupne vykonávať po úsekoch.
Podľa plánu z 1970 sa zdvojkoľajnenie trate Košice - Zvolen malo dokončiť do 1976 a do 1980 sa mala (až na tunel pri Lipovníku) elektrifikovať. Celá stavba mala byť rozdenená na 12 úsekov, 13. usek mala tvoriť styková stanica Turňa nad Bodvou.

Mosty pri zdvojkoľajňovaní I.úseku trate Haniska pri Košiciach - Plešivec
Zdvojkoľajňovanie úseku Haniska pri Košiciach - Plešivec uskutočnili pracovníci Železničného staviteľstva, závod 03 Košice. V tomto úseku sa postavilo 8 mostov, jeden cestný podjazd, jeden cestný nadjazd a podchody pre peších. Podchody pre peších sú z prefabrikovaných rámových dielov DZR-5, ktoré dodala železničná priemyslová výroba Uherský Ostroh. Prepravované boli z výrobne na stavenisko na železničných vagónoch. Projektová dokumntácia pre výstavbu podchodov bola vytvorená podľa projektu SUDOP.

Mosty pri zdvojkoľajňovaní II.úseku trate Plešivec - Fiľakovo
Na stavbe II.úseku Plešivec - Fiľakovo sa podieľali 4 podniky Železničného staviteľstva - závod 03, 05, 07 Košice a AŽD Košice. Investorom bola Správa výstavby železníc východoslovenského priestoru Košice a priamy technický dozor vykonáva Technická dozorná správa Plešivec. Generálnemu dodávateľovi Železničné staviteľstvo Bratislava, pomáhali AŽD Bratislava, Oznamovacie a zabezpečovacie dielne Bratislava, Oznamovacie a zabezpečovacia dištancia Zvolen, pracovníci spojov.
Aj v úseku Plešivec - Fiľakovo sa najmä pre výstavbe malých objektov vo veľkej miere využili prefabrikáty a v čo najväčšej miere vylúčiť tzv. "mokré stavebné procesy". Pri stavbe 3 mostov fiľakovskej spojky sa používali mosty navrhnuté Ing.Jedličkom. Hlavné nosníky pri týchto mostoch boli typu KDP-12. Uložné prahy pod jednotlivé nosníky sú vytvorené skladaním jednotlivých prefabrikátov typu UB. Základy pod uložné prahy sú vytvorené prvkami KV. Prefabrikované prvky vyrobil závod 01 Železničné staviteľstvo, výrobňa pefabrikátov Senec.

Mosty cez Slanú v km 23,488 (Čoltovo)
Most v koľaji č.2 vyrobila Mostáreň VŠŽ Košice, dokončený bol v roku 1983. Most nahradil provizórium, ktoré bolo postavené v rámci rekonštrukčných prác pri výstavbe južného ťahu. Most je dlhý 42 m a má hmotnosť 172 t. Mostovka je prispôsobená na priame uchytenie železničného zvršku, čo urýchlilo jeho skompletovanie.
V roku 1985 sa uskutočnila výmena konštrukcie mosta koľaje č.1 v km 23,488 trate Lenártovce - Plešivec. Vyšším dodávateľom stavby bol podnik Železničné staviteľstvo Bratislava, stavebný závod 03 Košice. Most zmontovali pracovníci Mostného obvodu Košice.
Najskôr bolo potrebné k stávajúcim záverným múrikom na oboch predpoliach mosta zabudovať nové záverné múriky, lebo nová konštrukcia bola kratšia ako stará. Nové prefabrikáty záverných múrikov osadili pracovníci MO KE, stavebný oddiel Margecany. Od júla 1985 sa uskutočnila nepretržitá výluka koľaje č.1.
Konštrukciu mosta tvorí priehradový priamopásový hlavný nosník rozpätia 41,5 m s dolnou ortotropnou mostovkou z plechu hrúbky 15 mm. Zváraná konštrukcia má zvarové a trecie montážne spoje. Konštrukcia má hmotnosť 177 t vyrobila ju mostáreň VSŽ Košice z ocele pevnostnej triedy 37. Most bol odovzdaný do prevádzky v septembri 1985.

Mosty pri zdvojkoľajňovaní úseku trate Hrhov - Jablonovský tunel, Lipovník - Rožňava
Čiastočné zdvojkoľajnenie trate Košice - Rožňava predstavovalo stavbu druhej traťovej koľaje v dĺžke 16,7 km od žst.Hrhov po Jablonovský tunel a od žst.Lipovník po žst.Rožňava. V tomto úseku bolo potrebné postaviť namiesto dovtedajších jednokoľajných 15 dvojkoľajných mostov. So stavbou sa začalo v apríli 1987, s termínom dokončenia marec 1990. Investorom Správa výstavby železnic východoslovenského priestoru Košice, generálny projektant stavby SUDOP, závod Košice, vyšší dodávateľ stavebnej časti Železničné staviteľstvo Bratislava, vyšší dodavateľ technologickej časti AŽD Bratislava.

Pramene:


Strana vytvorená : 7. V. 2007
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku