Mosty na trati Tatranskej elektrickej železnice

Trasa železnice Poprad - Starý Smokovec pri projektovaní a trasovaní bola stavaná úsporným spôsobom. Trasa v prevažnej miere sleduje vrstevnice bez náročných mostných objektov. Vďaka vysokému stavebnému úsiliu po trištvrte roka od začatia stavby, železnica začala premávku 20.12.1908.

Trať v maximálnej miere kopírovala konfiguráciu terénu z dôvodu minimalizovania zemných prác a tým aj šetrenia finančných prostriedkov. Mosty rozpätia do 2 m, vrátane vodných priepustov, mali nosnú konštrukciu z dubového dreva. Dlhšie mosty mali oceľovú konštrukciu. Prvý oceľový most bol postavený ešte v roku 1904 cez Velický potok v km 2,7641 rozpätia 10,5 m. Mostom viedla trasa elektrobusov a pri stavbe železnice ho postačovalo len zosilniť. Druhý bol postavený v km 4,66372 rozpätia 4 m cez Červený potok, tretí most bol postavený v km 7,424 rozpätia 6 m cez Slavkovský potok. Projekty pre stavbu oceľových mostov boli schválené kráľovským ministerstvom obchodu prípisom číslo 10809/1908.Aby nedošlo k zaplaveniu, boli postavené mosty vyššie ako okolitý terén a k týmto mostom mala trať z oboch strán stúpanie.

Preložka trate v Popade a pri Veľkom Slavkove
Po uplynutí doby stanovenou komisiou pre stavbu železnice (tj. do 30.6.1909) vydalo ministerstvo obchodu 1.7.1909 nariadenie uskutočniť technickú revíziu trate. Jednanie komisie trvalo 3 dni (21.-23.7.1909). Počas jednania bola pri ňom uskutočnená dôkladná kontrola všetkých záležitostí súvisiacich s traťou. Najzávažnejším zisteným nedostatkom bolo narušovanie chodu telegrafu KBŽ bludnými prúdmi, ktoré mali veľkú hustotu vzhľadom na to, že na koľajniciach neboli vodivé prepojky.
V rámci rekonštrukcie trate boli do konca roka 1911 na trati postavené dve preložky. Na prvej sa postavil nový spoločný cestný nadjazd ponad trať KBŽ. Preložka sa v km 1,3 napojila na starú trať v km 1,7. Druhá preložka začala za výhybňou Veľký Slavkov v km 6,2 a končila pred mostom cez Slavkovský potok v km 7,1. Preložka napriamila trať, pričom ju skrátila o cca 300 m. Trasa tu sleduje terén a okrem niekoľkých priepustkov tu neboli potrebné žiadne iné stavby.

Podmytie trate pri zastávke Stará Lesná
Na jar roku 1913 bola pri zastávke Stará Lesná podmytá trať. Nový násyp musel byt spevnený betónovým múrom a pre prípad prívalu vody vybudovaný priepust.

Trať počas II.svetovej vojny
28.1.1945 ustupujúce nemecké vojská zničili most nad traťou KBŽ do Veľkej. Zničené boli aj mosty v Starej Lesnej a vo Vyšných Hágoch. Tieto v krátkom čase znova vybudovali ako drevené a veľmi nenarušili dopravu po trati.
Vzhľadom na to, že most ponad KBŽ nebol postavený a časť tatranskej železnice bola taktiež poškodená, vlaky premávali len po zastávku Stará Veľká. Nový most ponad trať KBŽ bol postavený v roku 1945 za pomoci Sovietskych vojakov. Most okrem trate tatranskej železnice slúžil aj cestnej doprave.

Preložka trate na Štrbskom Plese
Koncom 60.rokoch si výstavba novej spoločnej železničnej stanice OŽ a TEŽ na Štrbskom Plese vyžiadala preložku naväzujúcej trate. Najväčšou stavbou na nej bola výstavba nového premostenia. Prevádzková časť železničnej stanice bola verejnosti odovzdaná 27.1.1970.

Výmena mosta v Poprade
V roku 1986 bol most do Veľkej nahradený provizóriom. Súčasťou mosta bola priehradová oceľová konštrukcia ŽM-16 s prípojnými poľami vybudovanými za pomoci IP nosníkov. Stavbu provizória si vyžiadala skutočnosť, že most mal vo svojej konštrukcii vážne poruchy, ktoré hrozili jeho zrútením. Most bol zrušený po odovzdaní nového zaústenia trate TEŽ priamo do budovy žst.Poprad.

Preložka trate v Poprade
V súvislosti s výstavbou novej žst.Poprad (otvorená 22.12.1982) sa uskutočnila prestavba koľajiska TEŽ formou nového zaústenia trate. Vozidlá TEŽ končia na mostnej estakáde, ktorá sa napája na prestupnú halu, umiestnenú nad koľajiskom žst.Poprad. So stavbou 450 m dlhej estakády sa začalo 1987. Celá preložka má dĺžku 3650 m, napája sa v km 3,900 pred žst. Veľký Slavkov.
Estakáda je zložená z dvoch častí - betónovej a oceľovej. Stavbu estakády realizovali podniky Železničné staviteľstvo Bratislava, závod 03 a 05 Košice a n.p. Inžinierske stavby Košice, mostný závod 06 Prešov a Vítkovické železárny.
Armatúry stĺpov betónovej časti jednotlivých opôr estakády sú z monolitických masívnych základov, obalené oceľovým debnením, ktoré umožnilo vytvorenie kruhovej podpery pilierov. Pre úložné prahy jednotlivých opôr mosta sa použilo podporné lešenie PIŽMO. Pre debnenie sa použil betón skruží f 1200 mm, do ktorých sa vkladala príslušná betonárska oceľ ako výstuž a zaliala betónom triedy 330.
Prestupná hala TEŽ a s ňou nástupisko, preložka trate a nové zaústenie spojovacej koľaje do depa Poprad boli odovzdané 25.10.1991. Starý nadjazd a prechod cez provizórny most sa zlikvidoval.

Rekonštrukcia mostov
Na jeseň 2002 sa na trati Poprad - Starý Smokovec v km 23,194 opravila klenba a na trati Tatranská Lomnica - Starý Smokovec v km 20,311 spriahnuté oceľovobetónové nosníky. Práce na oboch mostoch vykonali pracovníci Mostného obvodu Košice.
Spolu je potrebné na tratiach TEŽ rekonštruovať 5 mostov.

Pramene:


Strana vytvorená : 7. II. 2005
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku