Mosty na širokorozchodnej trati
Širokorozchodná trať (ŠRT) z hraničného prechodu Maťovce do Hanisky pri Košiciach (VSŽ) s rozchodom 1524 mm v dĺžke 88,051 km sa stavala podľa sovietskych noriem ako trať 2.kategórie s minimálnymi oblúkmi polomeru R=400 m na rýchlosť 80 km/h.Po vzájomnej dohode ČSD a SŽD v novembri 1963 sa začalo s výstavbou ŠRT na trati o celkovej dĺžke 95 km (z toho 88 km na území ČSSR) zemnými prácami už 16.3.1964. Súčasne bolo rozhodnuté o využití už hotovej stavby na našom území o trati Maťovce - Vojany, lebo po tejto trati sa už dopravovalo uhlie do vojanskej elektrárne. Nový úsek bolo potrebné postaviť len v dĺžke 78 km.
Investorom ŠRT bol ČSD - Východná dráha, generálnym projektantom SÚDOP a generálnym dodávateľom Železničné staviteľstvo Bratislava. Vzhľadom na veľký rozsah a krátky čas výstavby boli práce rozdelené medzi 4 dodávateľov z oblasti rezortu stavebného hospodárstva a rezortu dopravy:
| stavebný úsek |
organizácia |
poloha |
| č.1 č.2 č.3 č.4 a 5 |
Chemkostav, n.p. Humenné |
0,0-28,0 km |
Železničné nadjazdy
Mosty nad železnicou sa riešili podľa sovietskeho typového podkladu trojpoľového premostenia. Na ŠRT sa postavilo 8 nadjazdov s celkovou dĺžkou 504 m s troma až siedmimi poliami. Krajné polia s trámovými nosnými konštrukciami majú vždy dĺžku 11,5 m, stredné polia sú kombinované z trámových alebo doskových nosných konštrukcii a to železobetónových dĺžky 11,5 m, alebo predpätých betónových prefabrikátov dĺžky 16,5 m.
Rámové železobetónové opory a vnútorné piliere sa zakladali spravidla plošne. Prvé výrobné, a najmä montážne dôvody boli rozdelené na stojky a úložný prah s monolitickým základom.
Veľké mosty
Použitie ocele na najdlhšie mosty cez Ondavu a Laborec bolo vo februári 1964 direktívne vylúčené. Na oboch mostoch sa použili typové, vopred predpäté sovietske prefabrikované nosníky NK-2, NK-3a, NK-4, NK-4a vyrobené v ZSSR. Mosty majú masívne monolitické spodné stavby s ohľadom na odchod ľadov. Piliere sa betónovali do "skružových obalových" železobetónových prefabrikátov s hrúbkou steny 15 cm z betónu B 250. Sú založené na vysokých piliótových roštoch z pilót 35 x 35 cm dĺžky asi 8 m, podobne ako masívne opory. Pilóty sú votknuté do štrkopieskov a baranili sa zvislo i šikmo.
Most pri Buziciach
Najdlhší železničný nadjazd ponad jednokoľajnú trať Košice - Čaňa - Hidasnémeti a štátnu cestu pri Buziciach je najdlhším železničným nadjazdom na ŠRT. Nadjazd má 7 polí, so skladovou schémou 3 x 11,5 + 16,5 + 3 x 11,5 m.
Nadjazd nad vlečkou
Nadjazd nad vlečkou má skladovú schému 6 + 3 x 11,5 + 6 m s oporami estakádneho typu (pilóty s úložným prahom) a vnútornými pilierami nadjazdového typu (rámové stojky s plošným základom).
Most cez rieku Hornád a Torysu
Na premostenie rieky Hornád (112,10 m) bola použitá nosná konštrukcia z predpätého betónu, vyrábaná v ZSSR. Skladová dĺžka mosta je 11,5 + 3 x 27,6 + 11,5 m.
Geologické podmienky pri zakladaní pilierov boli veľmi dobré, lebo základovú pôdu tvoril hrubozrnný uľahlý štrkopiesok. Preto piliere boli zakladané na plošných základoch z obyčajného betónu pod ochranou oceľových ohrádzok. Rovnaké piliere boli sa použili aj na moste cez Torysu.
Most cez odpadový kanál
Medzi riekou Hornád a Torysou sa nachádza šikmý most cez odpadový kanál, ktorý má tú zvláštnosť, že pozostáva z jedného poľa dĺžky 23,6 m a má nízke masívne opory.
Most v Nižnej Myšli
Pri obci Nižná Myšľa, v km 76,170, sa nachádza šikmý nadjazd nad dvojkoľajnou traťou Čierna nad Tisou - Košice. Most je jediným objektom, kde bola použitá sovietska parapetná oceľová konštrukcia, dlhá 27,6 m a vážiaca 76 t bez ložísk. Pri zasúvaní oceľovej konštrukcie mostovky sovietskym konzolovým žeriavom GEK-80 26.5.1965 bol prítomný aj prezident republiky Antonín Novotný.
Most cez rieku Ondavu
Most cez rieku Ondavu leží v km 32,611, je druhým najdlhším mostom na ŠRT. Most rozpätia cca 140 m postavili Inžinierske stavby, Košice. S jeho výstavbou začala stavebná správa 06 7.7.1964. Most musel byť založený na pilótach, pričom 2 opory mosta sú v koryte Ondavy. Skladová schéma mosta je 27,6 + 2 x 34,2 + 27,6 m.
Inžinierske stavby pri stavbe mosta porušili technologické postupy a tým totiž značne skomplikovali ďalší postup. Ťažkosti nastali ešte pri baranení, keď pilóty vnikli do uľahlých piesčitých štrkov. baranidlom, ktoré bolo k dispozícii na stavbe bolo ďalšie zarážanie nemožné. Musela sa zmeniť technológia i pracovný postup. Použila sa tzv. vplavovanie, keď pomocou špeciálneho vysokotlakového čerpadla sa vháňala voda dvoma trubkami zarazenými vedľa pilóty k jej špičke a súčasne sa baranilo. Po dosiahnutí predpísanej úrovne sa s vplachovaním prestalo a pilóty sa dobaranili na požadovanú únosnosť.
Most cez Dušu
Most v km 18 cez rieku Dušu, s nosnými konštrukciami skladovej dĺžky 11,5 m tiež potrápil staviteľov. Pre ťažký prístup iných montážnych prostriedkov musel byť aj na tomto úseku použitý konzolový žeriav GEPK-130 i keď za normálnych podmienok sa takéto objekty montovali sovietskymi autožeriavmi.
Most cez tok Laborca
V km 13,812 sa nachádza most cez Laborec, ktorý s dĺžkou 133,85 m je najdlhším mostom na ŠRT. Na odvedenie vysokej vody pri povodniach, ktorá dosahuje až 7 m sa spočiatku počítalo s mostom oceľovej konštrukcie väčšieho rozpätia, s piliermi umiestnenými mimo riečiska. Zvíťazila však myšlienka využitia betónových prefabrikátov. Most kompletne postavil podnik Železničné staviteľstvo v čase 11 mesiacov, čistý čas výstavby bol 5,5 mesiaca.
Piliere mosta sú založené na vysokých pilótových roštoch, ktoré sú schopné prenášať každé zaťaženie ako priestorový rám i po celkovom vymletí dna koryta. Opory sú masívne, na mieste betónované a založené tiež na betónových roštoch. Nosná konštrukcia mosta je z predpätého betónu, vyrábaná v ZSSR. Most pozostáva zo 7 polí, skladovej dĺžky 16,5 + 2 x 27,6 + 34,2 + 2 x 27,6 + 16,5 m. Na montáž mosta sa použil konzolový žerav GEPK-130.
Okrem mosta cez vlastný tok Laborca boli zriadené ešte 2 ďalšie mosty v inundačnom území, na ľavom brehu s 3 poliami a na pravom s 22 odľahčovacími otvormi.
Most cez inundačné územie Laborca
Most cez inundačné územie Laborca 6 + 20 x 11,5 + 6 m je najdlhším estakádnym mostom na ŠRT, meria 241 m. Spodnú stavbu tvoria dvojradové bárky so šiestimi baranenými železobetónovými pilótami 35 x 35 cm s prefabrikovanými úložnými prahmi. Pitóty sa baranili prevažne údernými baranidlami na žeriavoch K 252 a K 255 a prispôsobenými česko-slovenskými dieselovými baranidlami URM 1250. Nosné konštrukcie prevažne z typových železobetónových prvkov NK-1 dĺžky 6 m a NK-2 dĺžky 11,5 m s montovanými konzolami majú jednotnú svetlú šírku medzi zábradlím 5,6 m.
Pramene: