Mosty cez Dunaj v Bratislave

Most cisára Františka Jozefa, Štefánikov most, Most Červenej armády, Starý most
Na sklonku 19. storočia bola už Bratislava dôležitým priemyselným centom Uhorska, ale chýbalo jej pevné spojenie s pravým brehom Dunaja. O postavení prvého trvalého mosta sa rozhodlo na krajinskom sneme v roku 1889 zásluhou ministra Barossa. Podľa projektu francúzskeho inžiniera F. Cathry-Saléza postavili od 12.8.1889 do 22.12.1890 most. Slávnostne ho otvoril cisár František Jozef 30.12.1890, podľa ktorého dostal aj meno. Oceľový most mal 7 polí, z ktorých stredné bolo najväčšie 92 m. K nemu sa symetricky pripájali z každej strany dve polia po 72 m a jedno pole 32 m dlhé. Celková dĺžka mosta bola 458,45 m. Na bratislavskej a petržalskej strane postavili murované colnice (petržalskú zariadili aj ako stanicu prvej pomoci).
V jeho tesnej blízkosti v roku 1890 na spoločných pilieroch a predmostí postavili železničný most Zadunajskej miestnej železnice. Železničnú dopravu na ňom otvorili 9.11.1891. Celkové náklady na stavbu cestného a železničného mosta predstavovali 1 780 000 forintov.

Most na historickej pohľadnici z roku 1900

Po železničnom moste mala viesť aj trasa lokálnej železnice Bratislava - Viedeň, ale Kráľovské uhorské železnice zámeru spoločnosti nevyhoveli. Preto spoločnosť musela na prekonanie Dunaja použiť cestný most. Svetlá šírka cestného mosta bola 6450 mm. Na tejto šírke boli z bezpečnostných dôvodov umiestnené dve koľaje rozchodu 1435 mm, symetricky od stredu mosta. Osová vzdialenosť koľají bola 3150 mm.
2.4.1945 pri prechode frontu, ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu most, už s názvom generála Štefánika. Oceľová konštrukcia 4 polí v dĺžke 320 m spadla do vody a zatarasila koryto. Stredné piliere pri ľavom brehu mali neporušené základy, no stredný pilier pravého brehu bol výbuchom zničený čiastočne aj v základe. Pri rekonštrukcii bolo rozhodnuté, že spoločné piliere pre cestný a železničný most budú obnovené pre obidva druhy dopravy naraz, ale nosná konštrukcia bude v prvej fáze postavená len pre cestnú premávku.
Červená armáda začala s rekonštrukciou 6.8.1945, "provizórny" cestný most pre veľký ľadochod bol dokončený 24.1.1946. Most dostal názov Most Červenej armády.
Nový železničný most (dĺžky 458 m), postavený vedľa cestného provizória je priehradovej spojitej konštrukcie v systéme vtedy obľúbenej rombickej sústavy rozpätia 32,0 + 2 x 75,80 + 92,0 + 2 x 75,80 + 32,0. Zvláštnosťou mosta je, že s hlavnými priehradovými nosníkmi spolupôsobí čiastočne i pozdĺžniky mostovky. Konštrukcia cez celkom priaznivý vzhľad je ťažkopádna, hlavne pre veľkú spotrebu ocele. Most dodaný Vítkovickými železiarňami Klementa Gottwalda bol dokončený v roku 1950.

Starý most v Bratislave v rkm 1868,10, © Povodie Dunaja 1997

Ako ukázali kontroly v roku 1999, na spodných nosných dieloch cestného mosta odožrala hrdza jeden až jeden a pol centimetra materiálu. Pravobrežné a ľavobrežné dielce sa síce ošetrovali z pevných lešení, ale poliam nad vodou sa už taká pozornosť nevenovala. Železničná časť podliehala síce zubu času rovnako, no predsa od roku 1985 po nej neprešiel žiadny vlak a je neporovnateľne zachovalejšia. Začiatkom roka 2000 sa uskutočnil pokus, ako predĺžiť životnosť mosta. Projekt spočíval v tom, že sa na jednotlivé nosné polia namontujú vyvažovacie zariadenia, ktoré asi tretinu záťaže cestného telesa prenesú na zachovalejšiu železničnú časť. Zámer sa podaril, most vydrží slúžiť do postavenia nového Košického mosta.

Most Hrdinov Dukly, Prístavný most
Nevyhovujúci stav Starého mosta na Šafárikovom námestí, ktorý slúžil cestnej a železničnej doprave a navyše úrovňové prejazdy železnice s mestskými komunikáciami viedli k presmerovaniu železnice z Ústrednej nákladnej stanice cez diaľnično-železničný most do Petržalky.

Generálnym projektantom stavby bol Dopravoprojekt Bratislava, vyšším dodávateľom Doprastav n.p. Bratislava. Na výstavbe sa zúčastnili aj Hutní montáže, k.p. Ostrava, Vítkovice, železárny a strojírny Klementa Gottwalda, k.p., Železničné staviteľstvo, n.p. Bratislava, Hydrostav, n.p. Bratislava a ďalších šesť organizácii. Prípravné práce začali v septembri 1977, hlavných stavebné práce v apríli 1978. V roku 1983 dali do prevádzky železničnú trať a v roku 1985 aj diaľnicu.
Diaľnično-železničný Most Hrdinov Dukly pozostáva z hlavného mostného objektu, diaľničných a železničných estakád, vjazdov a výjazdov, ako aj lávok pre chodcov a cyklistov.

Hlavný mostný objekt
Hlavný mostný objekt celkovej dĺžky 460,8 m má štyri polia s rozpätiami 102,4 + 204,8 + 64,0 + 89,6 = 460,8 m, preklenuje rieku Dunaj a vjazd do zimného prístavu. Jeho hmotnosť 12016,0 t, os priama, niveleta diaľnice a železnice na moste v zakružovacom oblúku r = 35000 m.
Hlavný mostný objekt tvorí dvojpodlažný, spojitý, priehradový, oceľový trám s troma hlavnými nosníkmi vysokými 14 m, osovej vzdialenosti 6,5 m. V hornej úrovni vedie štvorprúdová diaľnica šírky 26,5 m a revízne lávky 2 x 1,3 m, na dolnej dvojkoľajná, elektrifikovaná železničná trať so šírkou 6,50 m dimenzovaná na rýchlosť 80 km/h, lávky pre peších a cyklistov a inžinierske siete. Jeho spodná stavba tvorí päť masívnych pilierov, s výškou od 12 do 22 m, so šesťuholníkovým pôdorysom, smerom nahor sa kónicky rozširujúcim. Štyri pilire sú založené plošne s ochrannou podzemnou železobetónovou stenou, piaty pilier je založený na vŕtaných veľkopriemerových pilótach. Najnáročnejšie bolo založenie druhého piliera priamo v koryte Dunaja na umelom ostrove.
Prvé a tretie pole sa montovali na lešení, zvyšná časť letmo pomocou kolesových žeriavov upravených špeciálne pre tento prípad. Krajné tvoria spoločnú spodnú stavbu pre hlavný mostný objekt, ako aj pre priľahlé estakády. Oceľové konštrukcie mosta dodali Vítkovice, železárny a stojírny Klementa Gottwalda, k.p. a zmontovali Hutní montáže, k.p. Ostrava.

Prístavný most v Bratislave v rkm 1866,40, © Povodie Dunaja 1997

Železničná mostovka je klasickej konštrukcie, zložená z priečnikov, pozdĺžnikov, zavetrovania, brzdných stužidiel, mostníc a podlahy.

Železničné estakády
Na hlavný mostný objekt sú napojené na obidvoch brehoch priľahlé estakády, celková dĺžka železnice dosahuje 2295 m.
Priľahlá časť železničných estakád v medzihrádznom priestore a nad prístavom je riešená spoločnou spodnou stavbou diaľničnej a železničnej estakády. Realizovaná je ako trámová spriahnutá konštrukcie, skladajúca sa v priečnom reze z ôsmich oceľových nosníkov prierezu I rozpätia 36 až 40 m, spojených pomocou hlavných tŕňov s monolitickou železobetónovou doskou a s priebežným štrkovým lôžkom. Napred montované nosníky o hmotnosti 75 ton osadzoval na železobetónové monolitické piliere žeriav s pásovým podvozkom. Železničné estakády zo spriahnutých nosníkov sa skladajú celkom zo 44 jednoduchých jednokoľajných polí - z 18 na petržalskej strane a 26 na strane bratislavskej. Ich celková hmotnosť je 6026,0 t.
V mimohrádznom priestore železničná trať vybočuje spod diaľničnej estakády a je umiestnená na vlastnom podpernom telese. Železničná estakáda na 32 poliach je tvorená z vopred predpätých prefabrikovaných nosníkov PSKT s rozpätiami dĺžky 27 a 30 m s hmotnosťou 130 t, vždy po štyroch nosníkoch v jednom poli. Nosníky sa vyrábali od roku 1979 v závode Železničného staviteľstva 01 Bratislava, v prevádzke 014 v Senci a osadzovali koľajovým konzolovým žeriavom GEPK 130.

Pramene:


Strana vytvorená : 21. V. 2001
Strana aktualizovaná : 28. I. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku