Ranná história TGV

Myšlienka vysokorýchlostných vlakov vo Francúzsku sa zrodila o 20 rokov skôr, než bolo prvé TGV (Train á Grande Vitesse alebo vysokorýchlostný vlak) uvedené do prevádzky. V tom čase, okolo r.1960, sa zrodila radikálne nová myšlienka; skombinovať veľmi vysoké rýchlosti a prudké sklony, ktoré by umožnili železnici sledovať obrysy existujúceho terénu, tak jemne ako piesok na morskom brehu, aby bolo namiesto stúpania 1 alebo 2 percentá, ktoré bolo považované za strmé v bežných podmienkach, bolo prípustné stúpanie do 4 percent, ktoré by umožňovalo pružnejšie (a lacnejšie) smerovanie nových tratí. Počas nasledujúcich niekoľkých rokov, táto veľmi všeobecná myšlienka podnietila množstvo predstáv o vysokorýchlostnej doprave, ktoré smerovali k odklonu od bežného vedenia železničných vozidiel. V skutočnosti však francúzska vláda v tej dobe preferovala "modernejší" vzduchový vankúš alebo magnetický nadľahčovaný vlak (napr. Bertinov lietajúci vlak). Oceľové koleso na koľajnici bolo (chybne) považované za končiacu technológiu, popolušku hľadania riešení pre vysoké rýchlosti.
Súčasne SNCF (francúzske národné železnice) skúšali zvyšovať rýchlosti konvenčných vlakov v rozsahu od 180 do 200 km/h (110 do 125 mph) pre neelektrifikované úseky, pri použití benzínových turbín pre pohon. Energia v tých rokoch bola primerane lacná, benzínová turbína (pôvodne skonštruovaná pre vrtuľník) bola kompaktným a účinným spôsobom splnenia požiadavky väčšieho výkonu. V r. 1967 nasledoval prototyp TGS, prevádzkovaný na benzínový turbínový pohon SNCF na ETG (Elément a Turbine a Gaz alebo benzínová turbínová jednotka) turbínový vlak v marci 1970 v prevádzke Paris - Cherbourg.
Túžba po vysokých rýchlostiach a úspešný rozvoj programu turbínového vlaku boli dvomi myšlienkami, ktoré prišli spolu koncom 60-tych rokov, ďalší popud vpred odštartoval v r. 1964 japonský vysokorýchlostný vlak Šinkansen . Bol stelesnením spojenia programu medzi SNCF a priemyslom na preskúmanie možností vysokorýchlostných benzínových turbínových jednotiek. Projekt začatý v r. 1967 bol nazvaný "nové možnosti železničnej infraštruktúry" a mal kódový názov C03.
Experimentálny motorový vozeň X4300 TGS, predchodca ETG, bol v októbri 1971 testovaný pre zrýchlenie na 252 km/h (157 mph), a poskytoval sľubné výsledky. Od veľmi preferovanej vysokorýchlostnej trate SNCF vyžadovali rýchlosti od 250 km/h do 300 km/h (186 mph), a od ALSTOM-Atlantik vybudovať špeciálny prototyp vysokorýchlostného turbínového vlaku na testovanie podľa niektorých predstáv o vysokorýchlostnej železnici. Tak sa zrodil turbínový vlak TGV 001.

Turbínový vlak TGV 001

Turbínový vlak TGV 001 bol testovací vlak pre obrovský výskumný program - obsahoval pohon, dynamiku vozidla, brzdenie, aerodynamiku, signalizáciu, a iné technológie, ktoré boli potrebné k vyvinutiu vysokých rýchlostí. Bol zostrojený len jeden jediný, hoci to bol originálny plán pre budovanie ďalšej verzie vybavenej aktívnym naklápacím systémom. Štúdie pre naklápaciu verziu boli dokončené, ale nikdy nedosiahli montáž, pretože sa vyskytli technické ťažkosti s inštaláciou naklápacieho systému.
TGV 001 pozostával z dvoch hnacích vozidiel s tromi vloženými vozňami uprostred, celá súprava bola trvale spojená dohromady. Všetky osi boli poháňané elektromotorom, prednosťou bolo nízke zaťaženie osi a vysoký záťažový koeficient výkonu. Elektrická trakcia tiež umožňovala dynamické brzdenie, obzvlášť účinné pri vysokých rýchlostiach. Každé hnacie vozidlo malo pár turbín (TURMO IIIG a potom TURMO X, používané vo vrtuľníkoch spoločnosti Sud Aviation's Super Frelon), ktorý pracoval pri konštantnej rýchlosti. Bol spojený redukciou, v ktorej hnacia náprava poháňala alternátor. Okrem tejto poháňacej turbíny, mali hnacie vozidlá kontrolný prístroj pre trakčné motory, sieťové dynamické brzdy, signalizačné a brzdové zariadenie, atď.
TGV001 bol bežný článkový rušeň jazdiaci s prípojnými vozidlami. Toto umožňovalo veľkú stabilitu (pri dynamickom spojení vozňov) a vytvorilo priestor pre sekundárne pneumatické brzdy umiestnené na úrovni ťažiska, ktoré tak redukovali kolísanie v zákrutách.

Niektoré technické údaje TGV 001

zloženie turbína + 1. trieda + návestný vozeň + 2. trieda + turbína

Plány a výška zorného poľa (1000 x 1500 pixelov)

Počas 5227 skúšobných jázd prešiel turbínový vlak TGV 001 takmer pol milióna kilometrov, prekročil 300 km/h (186 mph) a počas 175. jazdy 8. decembra 1972 dosiahol najvyššiu rýchlosť 318 km/h (198 mph). Toto bol (a ešte stále je) svetový rýchlostný rekord pre neelektrický vlak. Testovacie obdobie TGV 001 bolo neoceniteľnou súčasťou projektu C03, v reálnom prostredí bola preskúšaná nová koncepcia, ktorá poskytla rozsiahle technické údaje o vysokorýchlostnej prevádzke.