Historicka lesna uvratova zeleznica

Medzi najvyznamnejsie lesne zeleznice na Slovensku v obdobi "zlateho veku" lesnych zeleznic patrila kysucko-oravska lesna zeleznica z Oscadnice na Kysuciach do Lokce na Orave. Zeleznica vznikla v roku 1926 spojenim do tej doby samostatnych lesnych zeleznic (LZ) - kysuckej z Oscadnice do Chmury (kataster obce Nova Bystrica, cast Vychylovka) a oravskej z Lokce do Erdutky (terajsej Oravskej Lesnej). Obe zeleznice, ktorych rozchod bol 760 mm, boli vybudovane v rokoch 1915-1918 a boli zriadene na odvoz dreva.


Kysucku LZ vybudovala viedenska firma Aktiengesselschaft fur Muhlen und Holzindustrie, ktora chcela vyuzit exploatacne pravo na lesy v oblasti vychodnych Kysuc, ktore odkupila v roku 1914 na obdobie 10 rokov od grofa Karelyiho (v roku 1918) potom odkupila lesy uplne). Oravsku LZ vybudoval majitel lesov v oblasti povodia Bielej Oravy - Oravsky komposesorat z Oravskeho Podzamku.
Priciny spojenia oboch LZ boli v ekonomickych dovodoch. Kym
kysucka LZ bola z cielovej stanice v Oscadnici napojena vleckou na Kosicko-bohuminsku zeleznicu , ktorou sa drevo vytazene v oblasti Bystrickej doliny mohlo prepravovat do blizkosti odbytovych trhov, oravska LZ toto spojenie z dovodov nerealizovania projektov napojenia tejto zeleznice na verejnu zeleznicu Kralovany - Sucha Hora , pripojnej zeleznice KBZ, nemala. Drevo sa muselo ciastocne splavovat po Bielej Orave, ciastocne sa vozilo po dlhej a obtiaznej ceste cez sedlo Prislopu povozmi z Lokce ku zeleznici Kralovany - Sucha Hora , cim prudko stupali naklady na jeho prepravu. Prave z tohto dovodu sa riaditelstvo komposesoratu rozhodlo vybudovat spojovaciu zeleznicu z Erdutky do Chmury na kysucku LZ, ktorou by sa napojila oravska LZ na kysucku LZ, a tym by zeleznica komposesoratu ziskala priame spojenie so statnou zeleznicou. Spojovacia trat bola vybudovana v rokoch 1925-1926. Budovanie spojovacej trate o celkovej dlzke 10,5 km, bolo rozdelene na dva useky. Prvy usek viedol z Gontkuly (kataster Erdutky) do sedla Beskydu, leziaceho na hranici medzi Oravou a Kysucami. Stavba tohto druheho useku bola bez komplikacii. Technicky narocnejsi bol druhy usek veduci z Chmury do sedla Beskydu. Na tomto useku stal projektant pred narocnou ulohou - na pomerne kratkej vzdialenosti (vzdusnou ciarou je medzi sedlom a Chmurou vzdialenost 1500 m) musela zeleznicna trat prekonat znacne prevysenie (217,69 m). Pritom v narocnom terene na svahu Beskydu nebola moznost rozvinutia oblukov (serpentin) z dovodu nedostatku miesta.
Preto proj
ektant (projekt bol dielom Dipl.Ing.L. a E.Gal z Ruzomberka) zvolil sposob, ktory bol po technickej a ekonomickej stranke najmenej narocny - prekonanie znacneho prevysenia na pomerne kratkom useku vyriesil pomocou troch vlozenych uvrati, pricom uvratove boli aj stanice v Chmure a sedle. Pri budovani tohto useku spojovacej trate sa tak predislo zdlhavemu a nakladnemu budovaniu umelych stavieb, pomocou ktorych by sa boli museli budovat obluky. Tento sposob prekonavania prevyseni nebol casto pouzivany, napriek tomu, ze bol lacny a pomerne jednoduchy. Na uzemi byv.CSFR bol pravdepodobne prvykrat vyuzity na konci 19.storocia, kedy v rokoch 1897-1902 boli na velkostatku Branna v Jesenikoch vybudovane tri gravitacne zeleznice, na ktorych boli na prekonanie prevyseni pouzite uvrate. Pocas jazdy v uvratiach menil vlak smer jazdy a zmiernoval rychlost.
Spojenim kysuckej a oravskej LZ vznikla kysucko-oravska LZ, ktorej
hlavna trat viedla z Oscadnice do Lokce. Dlzka hlavnej trate bola takmer 61 km. Okrem hlavnej trate boli na zeleznici vybudovane aj viacere odbocky, ktore sa zriadovali, rusili, predlzovali a skracovali podla potreby tazby dreva. Najvacsiu dlzku dosiahla zeleznica na konci 20-tych rokov, kedy jej celkova dlzka bola takmer 110 km. V dalsich rokoch sa rusenim a skracovanim odbociek jej dlzka zmensovala. Rusnovy park bol na zeleznici zastupeny predovsetkym parnymi rusnami. Boli to vyrobky roznych firiem - MAV, Henschel, Krauss, CKD, Siegel, Orenstein und Koppel a inych. Z voznov boli na zeleznici najviac zastupene oplenove podvozky na prepravu dlhych kmenov dreva.
Drevo sa po zeleznici zvazalo az do zaciatku 70.-tych rokov.
Zeleznica bola zrusena rozhodnutim stredoslovenskeho KNV v B.Bystrici
s ucinnostou 1.1.1969 a demontovanim trate do konca roku 1971.
Zeleznica bola zrusena z dovodov nerentabilnosti. Funkciu lesnej
zeleznice v preprave dreva nahradila automobilova doprava.Podla rozhodnutia uz zmieneho odboru dopravy mala byt zeleznica zrusena v celom rozsahu. Priaznivci lesnych zeleznic z celeho vtedajsieho Cesko-Slovenska a pamiatkove organy zacali vyvijat snahu a organizovali rozlicne akcie na zachranu najcennejsieho useku zeleznice - uvratovej casti. V dobe rusenia to bol jediny existujuci uvratovy system na nasom uzemi a vo svete ojedinely. K zachovaniu uvratoveho useku ako kulturnej technickej pamiatky viedol aj dalsi dovod, ktorym bola snaha zachovat hmotny doklad dokumentujuci lesnu zeleznicu ako typicky dopravny prostiedok v lesnej doprave na Slovensku v prvej polovici 20.storocia, teda uz zaniknutu a prekonanu etapu vo vyvoji lesnej dopravy. Snaha priaznivcov LZ a pamiatkarov bola nakoniec uspesna. Usek zrusenej zeleznice medzi Chmurou a Tanecnikom na Orave bol vyhlaseny za kulturnu technicku pamiatku a pri ruseni trate bola tato cast zachovana. Ostatna cast trate bola demontovana, zosrotovana bola cast rusnoveho a voznoveho parku.
Zachovany usek byvalej zeleznice spolu so zachovanym technickym
zariadenim prevzal v roku 1974 do svojej spravy odbor kultury ONV v Cadci, z poverenia ktoreho sa uzivatelom stalo Kysucke muzeum v Cadci .
V tej dobe zacalo muzeum budovat svoju narodopisnu expoziciu v
prirode, ktora bola lokalizovana prave do oblasti s existujucim usekom byvalej zeleznice. Do expozicie vznikajuceho Muzea kysuckej dediny (MKD) bola zeleznica zakomponovana so zamerom jej buduceho vyuzitia ako muzejnej zeleznice, t.j. so zamerom jej funkcnej obnovy a noveho spolocenskeho vyuzitia vo forme funkcnej prezentacie a prepravy navstevnikov.
Zaroven s budovanim expozicie v prirode zacalo Kysucke muzeum aj
prace na funkcnej obnove existujuceho useku zrusenej zeleznice. Okrem ochrany zachovaneho useku Chmura - Tanecnik o dlzke 8 km, ktory bol pri demontovani zeleznice tiez naruseny, to bola predovsedkym rekonstrukcia zneseneho useku trate byvalej LZ medzi Chmurou a osadou Kubatkovia, dlheho 2,7 km, dalej obnova a doplnenie rusnoveho a voznoveho parku. Po ukonceni rekonstrukcie spominaneho useku, veduceho zcasti cez areal MKD, vznikla Historicka lesna uvratova zeleznica (HLUZ), ktoru tvori zachovany usek Chmura - Tanecnik byvalej LZ a rekonstruovany usek Kubatkovia - Chmura. Celkova dlzka HLUZ je takmer 11 km. Po funkcnom obnoveni sa 24.5.1980 zacinaju na trati HLUZ uskutocnovat skusobne jazdy, pri ktorych sa ako tazne vozidla pouzivaju historicke parne rusne a dieselove rusne. Skusobne jazdy sa uskutocnovali najma v useku medzi stanicami Kubatkovia a Muzeum kysuckej dediny. Skusobne jazdy, uskutocnovane v ramci obnovy zeleznice, pri ktorych sa na historickych vlakoch prevazali navstevnici skanzenu, sa uskutocnovali sporadicky az do roku 1993.
V roku 1994 sa na zeleznici zacala skusobna prevadzka, kedy vlaky
jazdili podla stanoveneho grafikonu v soboty a nedele, na objednavku aj v ostatne dni.
V roku 1994 sa na zeleznici zacina riadna prevadzka na zaklade
udeleneho prevadzkoveho povolenia. Prave neexistencia prevadzkoveho povolenia bola pricinou, ze do roku 1993 jazdila zeleznica len sporadicky. Nedostatok financnych prostriedkov na prisposobenie trate poziadavkam odbornych organov neumoznil Kysuckemu muzeu poziadat o prevadzkove povolenie. Od roku 1991 umoznil prisun financnych prostriedkov od Ministerstva kultury SR uskutocnit na zeleznici take prace, ktorymi sa zeleznica stala sposobilou na vydanie prevadzkoveho povolenia na osobnu prepravu.
V rokoch 1992-1994 uskutocnilo zeleznicne vojsko generalnu opravu
zeleznice medzi stanicami Kubatkovia a Beskyd-sedlo, vratane uvratovej casti HLUZ. V tomto obdobi sa precistilo kolajove lozko v medzipodvalovom priestore, doplnilo sa kamenivom pre smerovu a vyskovu upravu kolaje, vymenili sa chybne a narusene podvaly, rekonstruovali sa vsetky mosty v spominanom useku, uskutocnila sa udrzba vyhybiek, vybudovali sa nastupistia v staniciach Kubatkovia a MKD a vykonali sa dalsie prace.
V rokoch 1991-1993 sa dodavatelskym sposobom postavila kopia depa
byvalej Povazskej lesnej zeleznice . V uvedenom obdobi boli v Tursku pri Prahe opravene dve parne rusne, dalej bol opraveny osobny vozen, na konci roka 1994 sa zrekonstruoval aj vyletny vozen, v tomto obdobi sa doplnil aj rusnovy park HLUZ o dalsie dieselove rusne.
V roku 1995 zacala HLUZ riadnu prevadzku. Zeleznica jazdi podla
stanoveneho grafikonu pocas sezonnej prevadzky v mesiacoch maj - oktober, okrem pondelka, kedy je v skanzene zatvorene. V soboty a nedele sa ako tazne vozidla vyuzivaju historicke parne rusne, v ostatnych dnoch dieselove rusne.
Zacatim riadnej prevadzky zacala HLUZ fungovat ako muzejna zeleznica,
kedy jej povodna funkcia - preprava dreva - je nahradena novymi spolocenskymi funkciami, a to:
1. dokumentacno-prezentacnou, t.j. zachovanim dokumentu z dejin lesnej
dopravy a jeho muzejnou prezentaciou, ako aj prezentaciou vyznamnej technickej pamiatky, ktora vzhladom na svoj nadregionalny vyznam bola 11.6.1991 nariadenim vlady SR vyhlasena za narodnu kulturnu pamiatku SR. Ako prva narodna kulturna pamiatka z dopravy vobec !
2. prevadzkou, t.j. zeleznica bude vyuzivana na prepravu navstevnikov
MKD zo stanice Kubatkovia do arealu skanzenu.
Prepravu zabezpecuju dva historicke rusne. Ob
a boli vyrobene strojarnami fy MAV v Budapesti. Rusen U 34.901 bol vyrobeny v roku 1909, povodne premaval po Ciernohronskej zeleznici , od roku 1975 je jej majitelom Kysucke muzeum. Druhy rusen U 45 bol vyrobeny v roku 1916, od roku vyroby bol sucastou oravskej LZ, po spojeni kys.-or. LZ.
Do inventara HLUZ patria aj dalsie parne rusne (Krauss, Henschel,
CKD), ktore su odstavene v novom depe, v pripade dostatku financnych prostriedkov budu opravene. Dalsi rusen fy CKD je zapozicany do Slovenskeho polnohospodarskeho muzea v Nitre . Sucastou HLUZ su aj 4 dieselove rusne.
Povodna funkcia zeleznice - doprava dreva, prezentovana
statickou formou na odstavnej kolaji v stanici Chmura, kde na oplenovych podvozkoch su umiestnene dlhsie kmene dreva.


Strana vytvorená : 7. IV. 2000

Dokument dodal: Miroslav KOŽUCH

Späť  ( http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h251-6.htm )