3.5 OBDOBIE 1918 - 1938

Ukoncenim prvej svetovej vojny a vznikom noveho statu - CSR - vznikli v bratislavskych zeleznicnych staniciach nove pomery. Doterajsia strategia vystavby zel. trati v Uhorsku hlavne vsak na uzemi Slovenska, stratila zmenou systemu zriadenia svoju platnost. Zel. trate celostatneho vyznamu sa v zasade dovtedy realizovali v smere sever - juh so smerovanim do Budapesti. Vznikom CSR tieto trate scasti stratili svoj vyznam a do popredia sa dostala poziadavka na zeleznicne prepojenia v smere vychod - zapad. Prvou akciou bola prestavba jednokolajnych miestnych zeleznic Breclav - Kuty - Dev. N. Ves (70 km) na hlavnu dvojkolajnu trat, umoznujucu rychle a vykonne spojenie Bratislavy s Brnom a Prahou. Stavba bola dokoncena v polovici roku 1921.
V bratislavskom zel. uzle sa tieto zmeny prejavili hlavne v organizacnej a prevadzkovej oblasti. Vznik Madarska a Rakuska v tesnej blizkosti Bratislavy si vyziadal, aby stanice Dev. N. Ves a Petrzalka sa stali stanicami s uplne novou napnou. Stanice sa stali pohranicnymi prechodovymi stanicami, a tym sa ich cinnost zalozena na dopravnych a komercnych ukonoch rozsirila o preberanie a odovzdavanie vlakov a zataze medzi CSR a vzniknutymi statmi.
Bratislava sa stala administrativnym centrom zeleznic na Slovensku. Uz v roku 1919 bola ...

3.6 OBDOBIE 1938 - 1963

V roku 1938 sa pomery v Europe opat zhorsili v suvislosti s agresivnou politikou Nemecka. Nasledkom toho sa rozpadla aj CSR a dna 15. III. 1939 vznika samostatny Slovensky stat. Bratislava sa stala hlavnym mestom so sidlom vlady. Budova na Klemensovej (Kempelenovej) ulici sa na par rokov stala sidlom zeleznicneho rezortu Ministerstva dopravy a verejnych prac Slovenska.
Podla Mnichovskej dohody z 30. IX. 1938 sa niektore stanice, napr. Ba-Petrzalka (Engerau), vyclenili z uzemia byvalej CSR, a teda i z bratislavskeho zel. uzla.
V tej dobe rozvoj bratislavskeho zel. uzla stagnoval, hoci sa zel. siet na Slovensku opat rozsirila o nove trate. V roku 1944 sa vybudovalo nove prepojenie zst. Ba-N. Mesto s pristavom, a to "novodunajskou spojkou", ktora umoznovala spojenie zst. ...
Po vybudovani releoveho zabezp. zariadenia v zst. Ba hl .st. bola prijimacia budova opat rekonstruovana. Okrem priestorovych uprav pre cestujucich, ako bolo kulturne stredisko (zberna NIKE), cakaren pre matky s detmi (obcerstvenie) a miestenkove pokladnice (zmenaren), bola ukoncena aj freskova vyzdoba vestibulu od akademickeho maliara Gajdosa. Zostala na svojom mieste aj po vybudovani pristavby vestibulu, i ked jej nametom su "veci a ciele nesplnene".

3.7 OBDOBIE 1963 - 1973

Nastavajuce obdobie je obdobim realizacie najvacsich investicnych akcii v bratislavskom zel. uzle. V prvom rade treba uviest, ze zst. ...
V roku 1967 v ramci stavby "Breclav - Ba, elektrifikacia trate" boli zatrolejovane okrem zst. Ba vychod s novym elektrousekom, zst. (Ba-) Dev. N. Ves a Ba-Lamac aj zst. Ba hl. st., Ba-Raca, Ba predmestie, Ba-N. Mesto (1962), Ba-Vajnory s prilahlymi tratovymi spojkami. V ramci tejto stavby sa upravili aj oba tunely vzhladom na potrebny prechodovy prierez. Elektrifikacia vtedajsieho II. hlavneho tahu v sieti CSD pokracovala v roku 1969 elektrifikaciou trate v smere Ba - Galanta.

3.8 OBDOBIE 1973 - 86

V roku 1974 spracovala osobitna pracovna skupina na podnet FMD studiu "Koncepcia vyhladovej prevadzkovej technologie v zel. uzle Ba". veducim tejto skupiny bol Ing. Vala z Dopravneho vyvojoveho strediska, pobocka Kosice. tato studia koplexne riesila ...