Predchádzajúca časťOčakáva sa, že v priebehu roka 1998 bude prechod do Rakúska otvorený, a tým aj sprevádzkovaná nová prijímacia budova.
V roku 1988 - 1990 sa realizovala prístavba prijímacej budovy v stanici Bratislava hl. st. smerovaná do predstaničného priestoru. V rámci tejto stavby sa rozšíril vestibul, kde boli zriadené nové osobné pokladnice, bufet a pod. V roku 1996 sa zmodernizovali podchody pre cestujúcich.
V tomto období sa zaviedla výpočtové technika v rôznych oblastiach, napr. komplexná vybavenosť cestujúcich. Výpočtová technika sa zaviedla v zásade na všetkých pracoviskách železničného bratislavského uzla. Popri tom sa pripravuje integrovaný systém predmestskej osobnej dopravy regiónu Bratislava. Železnica by v rámci tohto systému mala dokázať presadiť výstavbu novej osobnej železničnej stanice Bratislava filiálka. Práve vzhľadom na jej jedinečnú polohu pri dochádzke cestujúcich do mesta za prácou alebo inými cieľmi.
Od 1.1.1993 Bratislava sa stala aj pre železničnú dopravu sídlom ústredného orgánu štátnej správy - Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

4. ŽELEZNICA V BRATISLAVE - SÚČASNOSŤ

4.1 Vybavenosť, výkonnosť a výkony

Bratislavský železničný uzol po 150-ročnej výstavbe, nie vždy smerovanej najvhodnejším smerom, má napriek tomu vysokú prevádzkovú výkonnosť. Je samozrejmé, že výkonmi, ktoré sú tu v súčasnosti realizované, nie sú dostatočne využívané všetky jej zariadenia a komplexy.
Do Bratislavy je zaústených 6 železničných tratí zo smerov : Kúty, Trnava, Galanta, Dunajská Streda, Rusovce a zatiaľ cez Devínsku Novú Ves aj Viedeň. V obvode mesta Bratislava je vybudovaných celkom 10 staníc pre nákladnú a osobnú dopravu, a to Bratislava - Rača, Bratislava - Vajnory, Bratislava východ, Bratislava predmestie, Podunajské Biskupice, Bratislava ÚNS, Bratislava - Petržalka, Rusovce, Bratislava - Lamač, Devínska Nová Ves, ďalej dve stanice len pre osobnú dopravu, t.j. Bratislava hl. stanica a Bratislava Nové Mesto a dve zastávky Bratislava - Vihohrady a Bratislava - Železná studienka. Bývalá stanica Bratislava filiálka je ...

4.2.Dlh výstavby voči predchádzajúcemu programu

Podľa generelu nadišlo k realizácii mnohých ďalších stavieb. Dlh v dostavbe železničného uzla spočíva ...

5. ŽELEZNICA V BRATISLAVE V BUDÚCNOSTI

5.1. Výhľad podľa aktualizovaného generelu železničnej dopravy

V rámci rozvoja dopravy mesta Bratislavy mala železnica vždy najvhodnejšie pripravený program. Je tomu tak aj v súčasnosti. Výhľadové riešenie železničného bratislavského uzla pôvodného generelu železničnej dopravy z roku 1986 bolo prepracované a aktualizované v roku 1995. Zároveň sa upravil aj časový horizont. Pôvodný výhľadový rok 2030 bol spresnený na obdobie ...
V oblasti zriaďovacej činnosti je žel. stanica Bratislava východ svojím dopravným a smerovým koľajiskom a zriaďovacou výkonnosťou dostatočným komplexom aj do roku 2010. Práve tu má železnica rezervy, ktoré možno v rámci medzinárodných vzťahov efektívne využívať.

 

5.2 NOVÉ INICIATÍVY VO VÝHĽADOVOM RIEŠENÍ ŽELEZNIČNÉHO UZLA

Aktualizovaný generel v prvom rade reagoval na nové pomery v strednej Európe. Do popredia sa dostala otázka znovuotvorenia železničného hraničného priechodu Petržalka - Kittsee (Parndorf, Viedeň). V tomto smere sa realizuje aj prestavba žel. stanice Bratislava - Petržalka na novú modernú stanicu. V prvej etape bude zabezpečovať však iba osobnú dopravu. Osobné vlaky v budúcnosti mali končiť na zastávke Bratislava-Petržalka - centrum. Tu by cestujúci mali prestúpiť na metro. Táto problematika sa kombinuje ešte so zámerom ...
V rámci koridorov odsúhlasených paneurópskou konferenciou (PEK) ministrov dopráv na Kréte roku 1994 a potvrdených nasledujúcou PEK v Helsinkách v júni roku 1997 bol predložený rozpracovaný cieľ modernizácie železníčných tratí. Ide o koridory:

Po roku 2010 sa predpokladá oddelenie nákladnej dopravy od osobnej dopravy tak, že sa vybuduje nový medzistaničný úsek odbočka Briežky - Bratislava Lamač vedený prevažne tunelom.

ZOZNAM PREVÁDZKUJÚCICH ŽELEZNIČNÝCH SPOLOČNOSTÍ POČAS VÝSTAVBY A PREVÁDZKOVANIA ŽELEZNIČNÉHO BRATISLAVSKÉHO UZLA

1836-1871
Prešpursko - trnavská prvá uhorská železnica, úč. spoločnosť
Der ersten ungaris. Pressburg - Tyrnaer Eisenbahn
Elso Magyar vasut Jgazgatósága a Pozsony-Nagyszombati
1839 - 1850 Uhorská centrálna železnica (M.Kozp.V)
1850 - 1855 Spoločnosť cisársko - kráľovskej juhovýchodnej štátnej železnice
1855 - 1882 Rakúska spoločnosť štátnej železnice riaditeľstva Viedeň a Budapešť (OMÁVT)
1873 - 1878
Spoločnosť považskej železnice
Waagthalbahn
Vágvoigyi vasuti társaság (V.V.V.)
1914 - 1918
Elektrická miestna železnica Bratislava - zemská hranica, úč. spoločnosť Pozsony
Országhárszéli Helyiérdeku Villamos Vasut - Részcénytársaság - POHÉV 1914 - 1918 LPW - Lokalbahn Wien – Pressburg
Miestna železnica Viedeň – Bratislava
1918 - 1939 ČSD I - Československé státní dráhy
1918 - 1935 BKH - Elektrická miestna železnica Bratislava - Krajinská hranica
1939 - 1945 SŽ - Slovenské železnice
1939 - 1945
BMB - Böhmisch-Mährische Bahnen
ČMD - Českomoravské dráhy
II - Československé státní dráhy
1992 - ČSD II - Československé štátne dráhy
1993 - ŽSR - Železnice Slovenskej republiky
1993 - ČD - České dráhy
1918 - 1938 BBÖ – Bundesbahn Österreich - Rakúske železnice
1945 - ÖBB - Österreichische Bundesbahnen - Rakúske železnice
1867 - 1945
MÁV - Magyar kyrályi álam vasutak
Uhorské kráľovské železnice
1945 -
MÁV - Magyar államvasutak
Maďarské štátne železnice
1922 - 1949
DR - Deutsche Reichsbahn
Nemecká ríšska dráha
1949 -
DB - Deutsche Bundesbahn
Nemecká spolková dráha

OBSAH

  Horizonty dopravy
číslo/str.
1 Úvod 1/37
1.1 Všeobecný vývoj železničnej dopravy 1/37
1.2 Vnútorné vzťahy železníc 1/38
1.3 Rekordy na železniciach 1/38
2 Vzájomné vzťahy medzi mestom Bratislava a železnicou 1/39
3 Vývoj železničného uzla v Bratislave 1/40
3.1 Úvod 1/40
3.2 Obdobie 1837 - 1850 1/40
3.3 Obdobie 1850 - 1890 2/37
3.4 Obdobie 1890 - 1918 2/38
3.5 Obdobie 1918 - 1938 2/40
3.6 Obdobie 1938 -1963 2/41
3.7 Obdobie 1963 -1973 3/47
3.6 Obdobie 1973 - 1986 3/48
3.9 Obdobie 1986 - 1998 3/50
4 Železnica v Bratislave - súčasnosť 4/43
4.1 Vybavenosť, výkonnosť a výkony 4/43
4.2 Dlh výstavby uzla voči predchádzajúcemu programu 4/44
5 Železnica v Bratislave - budúcnosť 4/44
5.1 Výhľad podľa aktualizovaného generelu železničnej dopravy 4/44
5.2 Nové iniciatívy vo výhľadovom riešení bratislavského železničného uzla 4/45

LITERATÚRA:

[1] PURKYNĚ, J.: Vývoj železníc na Slovensku od roku 1837 so zreteľom na Bratislavu, 1957.
[2] ENTNER, H.: Začiatky železníc na Slovensku, 1959.
[3] ČIRČ, A.: Príspevok k stavbe prvej Uhorskej železnice Bratislava - Trnava.
[4] Ukončenie parnej prevádzky v železničnej doprave na Slovensku 1848 - 1980. Zborník ČSVTS SVD Bratislava, 1980.
[5] Seminár k 125. výročiu príchodu prvého parného vlaku do Bratislavy. Zborník ZV SVTS PO Bratislava, 1973.
[6] GR ŽSR: Aktualizácia výhľadovej dopravno - inžinierskej dokumentácie "Bratislava – generel železničnej dopravy", 1995.
[7] Diplomová práca: Vlečkový areál Bratislava - Nivy.
[8] KRÁL - HABARDA: Elektrická lokálna železnica Bratislava - Viedeň, 1992.
[9] CIELONTKO, R.: Osobné poznatky o železnici v Bratislave. 1982.
[10] Pamiatky a múzeá, 1996.
[11] KÁLMAN, J : Pamiatky Bratislavy.
[12] FOLTA, J. - NOVÝ, L.: Dejiny prírodných vied v dátach.
[13] JÍLEK, E - KULA, J. - JÍLKOVÁ, J.: Svetové vynálezy v dátach.
[14] CMOREJ, J. - GAŽO, M.: Pressburg, Pozsony, .. Bratislava, 1883 - 1919.
[15] SZONYI, A.: Tak rástla Bratislava.

 

ŽELEZNICA V BRATISLAVE

Autor : Ing. Valentín FILO

Spolupracovali : Ing. Milan KRÁL, Doc., Ing. Dušan HABARDA, CSc.

Vydal : Výskumný ústav dopravný ŽILINA

Úplná verzia je dostupná len na Rail CD .
Full version is available at
Rail CD only.

Poznámka :

  • Pretože väčšia časť tohto dokumentu bola prepisovaná na PC, ktoré obsahovalo len anglickú abecedu, obsahuje aj text bez diakritiky
  • text je krátený
  • Zdroj : Horizonty dopravy 1 - 4 / 1999

    Strana vytvorená / Site created : 3. IV. 2000
    Posledná aktualizácia / Last update : 6.XI. 2000

    Predchádzajúca časť