Ladzianska lesná železnica

Ladzianska lesná železnica rozchodu 760 mm vznikla pred prvou svetovou vojnou. Dal ju postaviť majiteľ ladzianskeho veľkostatku gróf Alfrád Westfied, ktorý kúpil panstvo od Coburgovcou. Najprv premávala medzi Ladzanami a Hontianskymi Tesárami a ťahali ju kone. Mala dĺžku 8 km. Počas prvej svetovej vojne postavili trať z Ladzian do Sokola v dĺžke 4 km a zo Sokola do Klastavy v dĺžke 5 km a zaviedli na nej parnú trakciu. Na stavbe trate pracovali prevažne ruskí, srbskí a talianski zajatci. Po prvej svetovej vojne predĺžili trať z  Klastavy cez Dobrú vodu až po Záholík pod Sitnom. Celkove aj so slepými koľajami lesná železnica merala 36 km. Ešte stav lesných železníc v roku 1955 uvádza lesnú železnicu Hontianske Tesáre – Záholík bez koľajovej, stavebnej a prevádzkovej dĺžky. Miesto toho je tu údaj o približnej dĺžke 22 - 23 km.

Vozila drevo a guľatinu zo Štiavnických vrchov na železničnú stanicu Hontianske Tesáre, kde na nakladalo do vagónov normálnorozchodnej železnice. Lesná železnice odviezla priemerne ročne 18 tisíc metrov kubických dreva, čo predstavovalo približne 50 metrov kubických dreva a guľatiny denne.
Na trati bolo niekoľko drevoskladov, ktoré boli zázoveň zástavkami lesnej železnice. Prvý drevosklad bol expedičný drevosklad v Hontianskych Tesároch. Ďalej boli sklady v Ladzanoch, lokalite Dva mosty, Klastave, Turečke a Záholíku pod Sitnom.
Okrem dreva vozila lesná železnica aj štrk a lomový kameň z Klastavy, kde bola vybudovaná výhybka smerujúca do lomu. Tu sa štrk a lomový kameň priamo z násypníka nakladal do vagónov lesnej železnice a potom sa odvážal na stanicu Hontianske Tesáre, kde sa nakladal do vagónov.
Trať lesnej železnice viedla členitým terénom, ktorý si vyžiadal náročné inžinierske stavby. Bolo potrebné vybudovať veľa mostov a priepustov. V obci Šipice boli tri mosty cez potok Klastávsku, medzi Ladzanami a Klastavou dva mosty, jedným išla trať a druhý viedol do drevoskladu. Najväčší most bol cez potok Štiavnička pri Hontianskych Tesároch. Najvýraznejšie stúpanie dosiahla trať medzi obsami Šipice a Báčovce.
Podľa dochovaných prameňov premávala na tejto trati lokomotíva Orenstein – Koppel, ktorú neskôr predisponovali na Čiernovážsku lesnú železnicu do Liptovského Hrádku. Parnú lokomotívu vystriedala dieselhydraulická lokomotíva Rába, ktorú po likvidácii Ladzianskej lesnej železnice v roku 1952 previezli do Vígľaša .
Ladzianska lesná železnica bola železnice súkromná, ktorá viackrát zmenila svojho majiteľa (Alfréd Westfied, bratia Lukáčovci, Hypotečná banka Praha). Jej posledným súkromným majiteľom bola Bratislavská komanditná spoločnosť Peter Maxon a spol., spolumajiteľ, Karol Bazika, ktorá vlastnila lesnú železnicu až do roku 1948, keď bola zoštátnená.
Železnica zohrala významnú úlohu v období národnooslobodzovacieho zápasu. Počas Slovenského národného povstania ju povstalecké jednotky intenzívne využívali na prepravu osôb a vojenskej výzbroje.
Lesná železnica viedla nádhernou krajinou, kde sa vyskytujú vzácne druhy drevín, rastlinstva a živočíšstva. V súčasnosti je vyhlásená ako Chránená krojinná oblasť Štiavnické vrchy. Železnica a príroda vytvárali symbiózu nevšednej krásy.
Prirodné prostredie Štiavnických vrchov poskytuje ideálne podmienky pre tábory ochrancov prírody, biológov, botanikov a zoológov, ako aj pre pešie túry po stopách Ladzianskej lesnej železnice.

Forrest narrow gauge (760 mm) railway Hontianske Tesare - Ladzany fall openning before 1st world war. Railway was maked for wood transpotation, powered by forses, 8 km long. In war time was railway extended to Klastava (9 km) and rebuilded to steam traction. After war was extended to Zaholik pod Sitnom. All network was 36 km long.
At 1952 was railway canceled.

(Jaroslav Mazúrek: História lesných železníc na strednom Slovensku; Stredné Slovensko, Veda Bratislava, 1974, s. 216 – 217)

Hontianske Tesáre - Beluj
17.6.1925 vykonané nezávadné komisionálne riadenie pre zmenu motorického pohonu v parný na LŽ H.Tesáre-Beluj od km 0,0-6,8. 19.6.1925 vykonaná úspešná technicko-policajná skúška.
16.10.1925 vykonaná s priazdnivým výsledkom technicko-policajná skúška a kolaudácia II.úseku LŽ H.Tesáre-Beluj v km 2,30-7,58 (resp.13,992-19,272 podľa priebežného kilometrovania). Užívacie povolenie bolo Účastníckej spoločnosti pre stavebný a drevársky priemysel v Košiciach udelené ministarstvo železníc z právomoci komisie.
4-5.6.1926 vykonané verejné riadenie o premene motorového pohonu na parný na LŽ H.tesáre-beluj v km 6,8-7,8 a udelený pre úsek parný pohon.
1927 - oprávnenie k prevádzke LŽ H.Hesáre-Beluj v km 0,0-19,272 bolo prevedené na nového majiteľa a prevádzkovateľa "Starobystrický lesný priemysel uč. spol. Ladzany", schválená úmluva o používaní LŽ H.Tesáre-Beluj majiteľom veľkostatku Klastava Václavom Hegerom k doprave kameňa a veľkostatku Klastava udelené stavebné a užívacie povolenie pre prípojnú koľaj v km 12,810-12,960 LŽ H.Tesáre-Beluj.

(Věstník pro železnice a plavbu, 1925-28, sign. v UKn 19B2911, 19B607)

Odkazy/Links:

Strana vytvorená / Site created : 14-XI-1999 Posledná aktualizácia / Last update : 13-VII-2004	( h474.htm )