Mesto Košice hľadá sponzorov pre Detskú železnicu
Košice 11. 4.2004 - Mesto Košice hľadá financie na záchranu Detskej železnice (DŽ) v Čermeli . Do roku 2002 sa totiž na takmer dvojmiliónových ročných nákladoch na prevádzku DŽ podieľali okrem mesta aj ŽSR a ZSSK . Mesto sa preto obracia na sponzorov z radov občanov či firiem, aby prispeli na prevádzku DŽ , ktorá je jednou z turistických rarít mesta. Mesto aj napriek nevyriešenému financovaniu plánuje spustiť prevádzku DŽ od 1. mája do 1. septembra tohto roka.
TASR o tom informovala hovorkyňa košického magistrátu Zuzana Bobriková.
Detskú železnicu v Košiciach vybudovali v rokoch 1955 - 1956 ako miestnu dráha z investičných prostriedkov vtedajšieho ministerstva dopravy a slúžila na výchovu mladých železničiarov a pre rekreačné potreby mesta Košice. Historická vlaková súprava ťahaná viac než 100 ročnou parnou lokomotívou Katka z roku 1884 prepravuje hlavne deti, ale aj ostatných Košičanov a návštevníkov mesta do prímestskej rekreačnej lokality Alpinka.
Od účinnosti zákona o dráhach je Detská železnica špeciálnou dráhou, zaradenou do III. kategórie celoštátnych dráh, určenou na zabezpečenie dopravných potrieb mesta Košice v oblasti cestovného ruchu počas letnej sezóny.

V tomto roku pribudnú ďalšie moderné zákaznícke centrá
BRATISLAVA 11. 4.2004 - ZSSK očakáva po vstupe Slovenska do Európskej únie zvýšený počet cestujúcich a pre to aj v tomto roku bude pokračovať s budovaním siete zákazníckych centier.
Tie budú ponúkať cestujúcim komplexné služby v osobnej preprave v širšom meradle a na lepšej technickej, personálnej a organizačnej úrovni ako doteraz, uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Zákaznícke centrá nahradia doteraz existujúce informačné kancelárie, ktoré boli určené na poskytovanie iba obmedzeného rozsahu služieb.
V nových zákazníckych centrách sa tak budú poskytovať služby nielen železničnej prepravy, ale aj ďalších subjektov, napríklad zabezpečenie taxíka, leteniek, ubytovanie v hoteloch, prípadne poskytovanie informácií regionálneho charakteru, či predaj vstupeniek na kultúrne, športové a spoločenské akcie.
K doteraz existujúcim centrám vo Zvolene , Liptovskom Mikuláši a Humennom plánuje ZSSK v tomto roku otvoriť zákaznícke centrá v Košiciach , Prešove , Poprade , Banskej Bystrici , Nových Zámkoch a Starom Smokovci . V spolupráci so samosprávou vznikne nové pracovisko v Trenčianskych Tepliciach . Plán ďalšej výstavby predpokladá vybudovanie centier vo všetkých sídlach samosprávnych krajov a v dôležitých turistických centrách.

ČD vyhlásili tender na poskytovateľa služieb telekomu
ČIA, PRAHA 12. 4.2004 - ČD vyhlásili v celej Českej republike verejnú obchodnú súťaž na poskytovateľa telekomunikačných služieb. Objednávka na dobu neurčitú je rozdelená na štyri oblasti zahŕňajúce prenájom optických vlákien, prenosových okruhov, pripojenie k internetu a hlasové služby. Vyplýva to z informácií, ktoré firma zverejnila v obchodnom vestníku. Záujemcovia majú podať ponuky do 17. mája. Súťaž zabezpečuje odštepný závod ČD Telematika.
Prvá časť objednávky obsahuje prenájom 124 párov jednovidových optických vlákien ukončených v objektoch ČD . Druhá časť zahŕňa prenájom prenosových okruhov ukončených v objektoch ČD , a to 135 okruhov s prenosovou kapacitou E1 a 19 okruhov s kapacitou STM 1. Treťou časťou je poskytovanie služieb internetu pripojením Intranetu ČD v dvoch lokalitách v Prahe s priepustnosťou každého okruhu 16 megabitov za sekundu. Poslednou časťou je poskytovanie hlasových služieb prístupom k verejnej pevnej telekomunikačnej sieti v dvoch vzájomne zálohovaných fyzických prechodoch v Prahe a v Brne, pričom priemerná kapacita odchádzajúcich volaní musí byť 1,5 mil. minút za mesiac.
Ponuky budú hodnotené podľa celkovej ceny, kvality technického riešenia, spôsobu kalkulácie cien, rozsahu garancie ceny počas trvania zmluvného vzťahu, schopnosti prevedenia zmien v rozsahu požadovaných služieb s ohľadom na ceny a termíny zmien, miery navrhnutých zvýhodnení nad rámec požiadaviek zadávateľa a kvalitatívneho aj kvantitatívneho prehľadu referencií o službách, ktoré uchádzač poskytuje iným subjektom. České dráhy vlani hospodárili so stratou 998 mil. CZK. Celkové výnosy medziročne vzrástli o 5,5 % na 47,3 mld. CZK, náklady naopak klesli o 2,8 % na 48,3 mld. CZK. Železnice vlani prepravili 175 mil. cestujúcich, teda rovnako ako o rok skôr, a na tržbách z osobnej dopravy utŕžili 5,2 mld. CZK. Ku koncu roka 2003 ČD evidovali 77 tis. zamestnancov.

MEDZI TRSTENOU A NOWYM TARGOM BY SA MALA STAVAŤ ŽELEZNIČNÁ TRAŤ
Rozhlasová stanica Slovensko, 13.04.2004, Rádiožurnál, 12.00 - "Vstup do Európskej únie rozšíri kontakty a spoluprácu aj medzi prihraničnými obcami na slovenskej a poľskej strane. Napr. v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi zástupcami samospráv z Trstenej a Noweho Targu o obnovení železničného spojenia medzi týmito mestami , ktoré fungovalo do 50. rokov minulého storočia. Výsledkom spoločných rokovaní bude vypracovanie štúdie projektu o výstavbe novej železnice s dĺžkou 27 kilometrov."

Banky daly Eurotunnelu ultimátum, akcie padají
LONDÝN 13. 4.2004 - Akcie britsko-francouzské společnosti Eurotunnel dnes prudce klesly na nejnižší úroveň za poslední dva měsíce. Londýnská burza tak reagovala na zprávy tisku, podle nichž nové vedení zadluženého provozovatele železniční dopravy pod kanálem La Manche dostalo od věřitelských bank ultimátum na předložení hodnověrného podnikatelského plánu.
Britský nedělník Sunday Telegraph napsal, že věřitelé dali novému francouzskému managementu termín tři měsíce, aby předložil plán postupu a prokázal svou kompetentnost. Jinak hrozí, že banky převezmou podle smlouvy vedení firmy samy.
Věřitelé rovněž pohrozili okamžitou výměnou vedení, pokud nastane nějaké oslabení ostrahy nebo bezpečnosti provozu na lince pod kanálem, uvedl list bez jmenování zdrojů. Věřitelé se mají sejít s novým vedením poprvé během tohoto týdne.
Akcie Eurotunnelu dnes klesly o osm procent na 32 pencí a předtím se propadly až o 13 procent. Na pařížské burze, kde s nimi obchodují hlavně drobní investoři, byl jejich pokles nižší.
"O víkendu se objevilo hodně nepříznivých zpráv. Jednoduše není důvod kupovat jejich akcie, protože jejich dluh je jako obří jáma v zemi. Většinu akcií vlastní stejně drobní investoři a ti své peníze již ztratili," řekl agentuře Reuters jeden obchodník v Londýně.
Francouzský stát přemlouval drobné investory, aby podpořili největší soukromý projekt infrastruktury v historii koupí akcií. Eurotunnel díky tomu vlastní z 65 procent drobní investoři. Hodnota akcií během existence firmy přitom spadla zhruba o 90 procent.
Minulý týden se vedení Eurotunnelu zmocnila s podporou nespokojených drobných francouzských akcionářů skupina kolem bývalého francouzského prezidentského kandidáta Nicolasem Migueta. Svými lidmi pak tito rebelanti nahradili dosavadní, vesměs britské vedení.
Společnost se od svého vzniku v roce 1987 potácí od krize ke krizi. Výstavba tunelu byla mnohem dražší, než se čekalo, a ostrá konkurence dopravy přes kanál omezuje provoz příliš drahých vlakových spojů. Společnosti se tak nedaří splácet ani úroky z úvěru devíti miliard eur.
Nové vedení chce s bankami o dluhu znovu jednat a doufá i v pomoc vlád Francie a Británie, ty to však striktně odmítly. Nové vedení dokonce přišlo v kontrastu s dosavadními plány s představou posílení příjmů pomocí zvýšení cen, navzdory konkurenci mnohem levnějších trajektů a nyní již i leteckých spojů.
Na konci minulého týdne ratingová agentura Fitch upozornila, že navzdory revoltě akcionářů budou mít hlavní slovo ve firmě věřitelé. Smluvní podmínky jim totiž dávají pravomoc vyměnit management.
Jiný britský nedělník Independent on Sunday uvedl, že největší britský nákladní železniční přepravce EWS hrozí ukončením přepravy v tunelu. EWS není spokojena s výší sazeb za přístup na koleje Eurotunnelu .

Na Veľkonočný pondelok 53-ročného muža zrazil vlak
BRATISLAVA 13. 4.2004 - Jeden ľudský život vyhasol na Veľkonočný pondelok na trati medzi Šenkvicami a Pezinkom , kde rýchlik R 608 Spišan zrazil 53-ročného muža. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, tragédia sa odohrala päť minút pred piatou hodinou ráno. Krátko pred incidentom rušňovodič uvidel asi z 50 metrovej vzdialenosti osobu, ktorá kráčala v smere jazdy vlaku. Aj keď použil rýchlobrzdu, najhoršiemu už nemohol zabrániť a Šenkvičan podľahol na mieste nehody následkom traumatických amputácií časti hlavy a dolných a horných končatín. Železničná polícia nezistila u rušňovodiča požitie alkoholu. Doprava na druhej traťovej koľaji bola zastavená takmer na tri hodiny.

Podnapitý mladík cestoval netradičným spôsobom
BRATISLAVA/TREBIŠOV 13. 4.2004 - Pre netradičný spôsob cestovania sa v nedeľu večer rozhodol 27-ročný podnapitý muž zo Slovenského Nového Mesta v okrese Trebišov. Podľa informácií hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského sa muž vyštveral na spojovaciu časť medzi dvoma časťami súpravy a postojačky chcel absolvovať 55 kilometrov dlhú trať z Čerhova až do Košíc. Riskantnú púť, počas ktorej ohrozoval nielen seba, ale aj bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy, však prerušili železniční policajti už po siedmich kilometroch na stanici v Michaľanoch v okrese Trebišov, keď si hliadka nezvyčajného pasažiera všimla. Po predvedení na oddelenie sa muž priznal, že takto sa chcel prepraviť do Košíc, pretože nemal peniaze na cestovný lístok. Mladému mužovi namerali 1,96 promile alkoholu v krvi.

Privatizace zbytného majetku Českých drah může pokračovat
PRAHA 14. 4.2004 - Privatizace zbytného majetku bývalé státní organizace ČD může pokračovat. Počítá s tím novela, kterou dnes schválil Senát poměrně těsnou většinou hlasů. Privatizací majetku, například bytů, se má zabývat Správa železniční dopravní cesty (SŽDC), řekl senátorům ministr dopravy Milan Šimonovský (KDU-ČSL). Výtěžek z privatizace bude podle něj sloužit k úhradě závazků po někdejším státním podniku.
Senátorka Soňa Paukrtová (za US-DEU) připomněla, že novela v podstatě reaguje na rozhodnutí Ústavního soudu, na nějž se mnozí pravicoví senátoři obrátili se stížností na způsob rozdělení ČD mezi stejnojmennou akciovou společnost a SŽDC.
František Kopecký z opoziční ODS namítal, že vláda se dostatečně nevypořádala s verdiktem ústavních soudců, aby se majetek ČD znovu ocenil a rozdělil. Většina majetku připadla akciové společnosti, a to včetně nádražních budov nebo přístupových cest k nim, což i podle odborníků může ztížit vstup jiných podnikatelů do oboru.
Šimonovský senátory ujišťoval, že řada námitek Ústavního soudu už byla vyřešena jednak v praxi, jednak již před měsícem schválenou normou.

Opuštěná nádraží se potýkají s bezvýznamností
APA, VÍDEŇ 14. 4.2004 - Lidé je přestali potřebovat. Stojí bez života a energie někde uprostřed obce, někde na okraji. Padesát nádraží na opuštěných regionálních tratích v rakouských krajích Waldviertel a Weinviertel, které sousedí s Českem, se nyní různým způsobem potýká s bezvýznamností, píše agentura APA. Podotýká, že to bývala místa spojená s očekáváním, touhou, napětím či radostí.
"K mání jsou Würnitz-Hetzmannsdorf a Altlichtenwarth," říká Herbert Kleppenrnig z realitní kanceláře ÖBB . "Více jich teď není."
V některých nádražních budovách nyní lidé rádi bydlí. Ucházet se o to může každý, kdo má zájem a je s to vzít na sebe některé stavební úpravy. Část někdejších stanic se změnila v hezké příbytky se zarůstajícím kolejištěm pod okny a tu a tam s pohledem na dřevěný domeček, který sloužíval jako veřejné záchodky, nebo na nákladovou rampu.
Možnosti jsou ale různé. V Drosendorfu si řidiči autobusů udělali v části budovy noclehárnu. V Pulkau se na bývalém nádraží dokonce hraje divadlo. Některá nádraží oživila nákladní doprava, jiná probouzejí víkendoví výletníci nebo železniční fandové.
V čekárně stanice Dobermannsdorf se naproti tomu čas zastavil před patnácti roky. Na zdi je obdivuhodně zachovalý plakát, který upozorňuje na výstavu lodních člunů v Tullnu v roce 1989. Vedle je reklama na mezinárodní železniční spoje. Za přepážkou nesedí nikdo, kdo by prodával lístky, a nepřichází ani žádný cestující. Odpadkový koš někdo převrátil, okno má odtrženou lať. Stačilo by ale jen několik obratných pohybů a vše by vypadalo stejně jako před patnácti lety.
Obcí Neusiedl an der Zaya už dlouho žádný vlak neprojel. Z čekárny vyvanul jakýkoli ruch. Kozám a ovcím, které se pasou v zarostlém kolejišti, to nevadí. Zvířata patří nynějšímu nájemci. Ten v bývalé jednopatrové hlavní budově bydlí a některé vedlejší budovy používá jako skladiště.
Pohledem na bývalé nádraží není nadšen starosta obce Grosskrut Franz Schweng. Stejně jako ostatní starostové ale nemůže nic dělat, protože budova patří spolkovým drahám.
Pronajaly si to dvě domácnosti, říká. Na první pohled není nic patrné, civilizaci připomíná pouze satelitní anténa připevněná ke drolící se zdi.
Na několika nádražích ještě visí originální oznámení o jejich zániku. Jsou vybledlá od slunečního svitu, avšak čitelná. "Vážení cestující, z ekonomických důvodů se od 29. května 1988 na této trati zastavuje osobní doprava. Rakouské spolkové dráhy učiní opatření, aby byla zajištěna jiná vhodná přeprava," sděluje se.

Železnice naďalej nesú dlhy za 25 miliárd
15. 4.2004, Morháčová Jana - ŽSR nesú na svojich pleciach naďalej bremeno splácania bankových pôžičiek 25,6 mld Sk. "Je to o 13,6 mld Sk menej, ktoré začiatkom roka na seba zobral štát v rámci vyrovnania vzťahov so železnicami," doplnil A. Kukučka z odboru kontrolingu ŽSR .
K tomu však treba prirátať ešte úroky, ktoré len v najbližších 5 rokoch dosiahnu 7,3 mld Sk. Za pôžičky v hodnote 22,8 mld Sk naďalej ručí štát.
Prakticky však zrejme štátna pokladnica bude musieť tieto úvery aj splatiť, pretože železnice najbližšie roky nebudú generovať vo svojom hospodárení peniaze na splácanie týchto dlhov. Vyplýva to z materiálu, ktorý čoskoro bude predložený vláde. Hodnotí sa v ňom, ako Železnice SR plnia navrhnutý plán vyčistenia firmy od zlého hospodárenia a zadlženosti.
"Zatiaľ nie je doriešený problém dlhov voči Sociálnej poisťovni v objeme 1,2 mld Sk. Ide o starý dlhodobo neriešený problém. Aktuálne si železnice povinnosti k verejnoprávnym inštitúciám plnia," doplnil Kukučka.
Napriek tomu, že minulý rok platil ostrý zákaz zvyšovania dlhov, pribudol podniku nový úver v hodnote 1,4 mld Sk, a to bez štátnej záruky. Väčšina týchto peňazí však išla na splatenie iného starého úveru. Menšia časť týchto peňazí sa zasa použila na splatenie faktúr firmám, ktorým v minulosti železnice nezaplatili za tovary, práce alebo služby.
"Dôležité je, že celkový objem dlhov, za ktoré ručí štát, nenarástol. Je to prvý raz asi po 6 rokoch, čo sa železnice medziročne neprepadli a výrazne nenavŕšili svoju dlhovú záťaž," zdôraznil Kukučka.
Tento rok bude pre ŽSR ešte problémový. Železnice totiž musia splatiť pôžičky vrátane úrokov za 4,7 mld Sk. Za splátky 1,9 mld ručí štát a zostatok je úver, ktorý majú železnice bez ručenia štátu. Preto si chcú vziať novú pôžičku 100 mil. EUR. Vyplýva to zo spomínaného materiálu. Z tejto pôžičky by sa malo ujsť aj na nezaplatené faktúry firmám.
Dlhodobé splácanie dlhov predstavuje pre železnice ročnú záťaž 1,5-2,5 mld. Veľkým problémom je však rok 2007. "To je treba jednorazovo splatiť veľký úver, takže ročná splátka sa vyšplhá na takmer 11 mld Sk," doplnil Kukučka.

Električka z Petržalky začne jazdiť o štyri roky
15. 4.2004, Martin Kóňa - Rýchloelektrička, ktorá by podľa najnovších plánov mesta definitívne mala nahradiť zamýšľanú výstavbu metra, by mala spojiť Petržalku s centrom do roku 2008. Magistrát chce v prvej fáze vybudovať trať z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie. Koľajnice by mali viesť vo vyhĺbenom koridore, na prechod cez Dunaj využijú železničnú časť Starého mosta . Do konca mesiaca by mala byť známa štúdia o technickej spôsobilosti mosta pre električkovú trať. "Treba dobudovať druhé koľajisko, ale podľa čiastkových výsledkov bude most po rekonštrukcii vhodný," povedal námestník primátora pre dopravu Karol Kolada. Električková trať by podľa jeho slov mala zefektívniť autobusovú dopravu v Petržalke, ktorá je "neekonomická a neekologická".
Električky by mali čiastočne odbremeniť mosty cez Dunaj, cez ktoré denne prejde vyše 200-tisíc áut. "Poslanci odsúhlasili výstavbu v decembri. Teraz prebiehajú prípravy, ktoré podľa zákona nemôžeme stihnúť skôr ako za dva roky. Stavať chceme začať v lete 2006 - ešte v tomto volebnom období. Ukončenie výstavby v roku 2008 je veľmi reálne," povedal primátor Andrej Ďurkovský. Trasa električky bude viesť nezastavaným stredom Petržalky, kde urbanisti počítali s dráhou metra už desaťročia. Magistrát chce stavbu financovať sčasti aj z predaja okolitých pozemkov, malo by tu vyrásť nové centrum mestskej časti. Dve miliardy na výstavbu chce mesto získať zo štátneho rozpočtu, zvyšok musí financovať z vlastných zdrojov.
Vybudovanie osemkilometrovej trate bude stáť asi päť miliárd. Súčasne by sa mali upraviť aj existujúce radiály, hlavne trasa z Dúbravky a Karlovej Vsi, ktorá je najvyťaženejšia. Tento rok chcú na karloveskej radiále zrekonštruovať asi poldruha kilometra trate a vybudovať päť svetelných križovatiek. Nové rýchloelektričky by tu mali začať premávať už o dva roky.

Električky budú jazdiť 80-kilometrovou rýchlosťou
Na novej trase by malo jazdiť asi 25 električiek. "Pôjde o viacvozňové vlakové súpravy, ktoré jazdia v desiatkach európskych miest, prevažne troj-, päť- a sedemvozňové," hovorí Karol Kolada.
Päťvozňová súprava by mala byť schopná prepraviť štyristo pasažierov pri rýchlosti 80 kilometrov za hodinu. Na magistráte majú už niekoľko ponúk od európskych výrobcov rýchloelektričiek, rozhodnutie však zatiaľ neurobili.
"Vypíšeme medzinárodný tender, v ktorom vyberieme najvhodnejší typ. Ide nám o to, aby boli električky tiché, nepišťali v zákrutách, aspoň časť vozňov by mala byť nízkopodlažná pre hendikepovaných a starších pasažierov," vysvetlil Kolada. Električky by mali mať aj kamerový systém proti vandalom. Cena jednej súpravy sa dnes pohybuje v rozmedzí 70 až 80 miliónov korún.
Prečo nie metro?
O výstavbe metra sa uvažuje už tri desaťročia, prípravy a plány už zhltli takmer miliardu korún, začiatkom 90-tych rokov sa dokonca začalo s výstavbou v okolí Janíkovho dvora. Pre riešenie dopravy formou rýchloelektričiek sa rozhodli kompetentní hlavne z finančných dôvodov. Vybudovanie električkovej trate z Petržalky do centra, úprava súčasných tratí a nákup nových vozidiel bude stáť okolo 12 miliárd. Vybudovanie metra by si vyžiadalo podľa výpočtov magistrátu 170 miliárd, ktoré mesto ani štát nemajú k dispozícii.

Počet cestujúcich na lokálnej železničnej trati Žilina – Rajec stále stúpa
Žilina 15. 4.2004 - Počet cestujúcich na 21-kilometrovej regionálnej železničnej trati Žilina - Rajec stúpol od septembra minulého roka týždenne takmer o 3 400. Podľa hovorkyne Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti (SIRS), a. s., Žilina Ivany Strelcovej cestovalo medzi Žilinou a Rajcom vo februári týždenne bezmála 7 800 ľudí.
Tržby na trati Žilina - Rajec sa neustále zvyšujú, kým v septembri predstavovali 185 tisíc Sk, vo februári to bolo už 254 tisíc Sk. Od októbra minulého roka môžu cestujúci používať spoločný cestovný lístok pre regionálnu železničnú trať a žilinskú mestskú hromadnú dopravu. Výsledkom združenej investície SIRS ako koordinátora a Dopravného podniku mesta Žilina ako realizátora zavedenia čipových kariet aj na lokálnu železničnú trať Žilina - Rajec je najmä zlacnenie dopravy. Cestovné sa výrazne znížilo, v prípade zakúpenia dlhodobých predplatených čipových kariet môže ísť až o 40 %.
Zlepšenie podmienok pre cestujúcich, ktorí využívajú regionálnu trať do Rajca je podľa predsedu predstavenstva SIRS Žilina Georgea Trabelssieho súčasťou realizovaného projektu Regionálneho integrovaného dopravného systému. Jeho cieľom je okrem iného jediná čipová karta, použiteľná na cestovanie vlakom, autobusom, tak mestskej ako aj prímestskej hromadnej dopravy, či parkovanie v rôznych mestách.
Osobnú železničnú dopravu na regionálnej trati Žilina - Rajec pozastavila ZSSK a. s. 2. februára 2003, po podpise dohody so SIRS ju obnovila od 17. februára 2003.

Na stavbu železničních koridorů letos půjde přes 6 mld. korun
PRAHA 15. 4.2004 - Na stavbu železničních koridorů letos půjde přes 6 miliard korun, řekl na setkání s novináři ředitel Správy železniční dopravní cesty Jan Komárek. Dosud přitom od roku 1993 stavba koridorů stála přes 65 miliard a zhruba do konce roku 2015, kdy by měly být dokončeny všechny čtyři tranzitní koridory, by mělo být vynaloženo ještě dalších 100 miliard korun.
Modernizaci koridorů platí Státní fond dopravní infrastruktury, ale prostředky SŽDC získává také z úvěrů a z evropských programů. Dosud šly na koridorové stavby peníze z programů Phare a ISPA. Od vstupu do EU by však některé vybrané stavby mohl spolufinancovat kohezní fond EU. V letech 2004 až 2006 by na české koridorové stavby mělo z evropských fondů jít asi šest miliard korun.
První tranzitní koridor v trase Děčín – Praha – Česká Třebová – Brno – Břeclav začal stát budovat v roce 1993. V současnosti je z celkové délky dokončeno 362 km tratí, což je 95 procent. Chybí modernizace úseku Záboří – Přelouč, která má skončit letos. Na hlavním rameni druhého koridoru z Břeclavi přes Přerov do Bohumína a Petrovic u Karviné zbývá dokončit stavbu Hranice na Moravě – Studénka. Na odbočné větvi 2. koridoru z Přerova do České Třebové práce pokračují. Druhý koridor včetně odbočné větve, která ho propojí s prvním koridorem, má být dokončen příští rok. V současné době je z jeho celkové délky v provozu 178 km, což je 61 procent.
Modernizace 3. a 4. koridoru se připravuje. Stavět se má začít příští rok. Na čtvrtém koridoru, který vede z Prahy přes Budějovice na Linec, chce SŽDC budovat nejdříve úsek Strančice – Hostivař. Na třetím koridoru z Prahy přes Plzeň na Norimberk se chystá jako první stavba úseku Plzeň – Stříbro.
Kromě koridorů plánuje SŽDC zahájit také stavbu tzv. nového spojení. Pravděpodobně ještě v dubnu vypíše výběrové řízení na dodavatele nového spojení pražského hlavního nádraží. Stavba za devět miliard korun by měla do roku 2008 vytvořit nové železniční propojení hlavního nádraží a Masarykova nádraží se stanicemi Holešovice, Libeň a Vysočany.
Na modernizaci železničních uzlů a ostatních mimokoridorových železničních tratí má SŽDC letos pět miliard.

Mladí Žilinčania chceli vykradnúť reštauračný vozeň odstaveného rýchlika
Bratislava 15. 4.2004 - Na železničnej stanici v Žiline v stredu v noci polícia zaistila dvoch mladíkov, ktorí sa pokúšali vlámať do reštaurčného vozňa odstaveného vlaku.
Žilinčania vo veku 16 a 24 rokov chceli odcudziť nejaký tovar z odstaveného expresného vlaku Ex 141 Odra, vďaka službukonajúcemu elektrikárovi, ktorí privolal železničnú políciu (ŽP), sa im to nepodarilo. Keď starší z dvojice nohou rozbil sklo vchodových dverí a mladíci chceli vojsť dnu, vyrušil ich spomínaný elektrikár.
Policajti o pár minút tandem Žilinčanov chytili a predviedli na oddelenie, kde navyše vysvitlo, že na svedomí majú aj dokonanú krádež vlámaním do reštauračného vozňa, v tomto prípade expresného vlaku Ex 142 Odra, ktorá sa stala pred mesiacom.
Mladíci vtedy odcudzili slivovicu, niekoľko fliaš piva, cigarety a finančnú tržbu 1343 Kč, čím firme JLV Praha spôsobili škodu za takmer 4000 českých korún. Čašníkovi reštauračného vozňa ukradli mobilný telefón, čašnícku peňaženku a hotovosť 657 Kč.Žilinčania sa k činu priznali s tým, že odcudzený tovar a peniaze si rozdelili a mobilný telefón vymenili s neznámym mužom v Žiline za alkohol. ŽP odovzdala prípad Úradu justičnej a kriminálnej polície v Žiline.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Dvaja muži ukradli 30 batožinových políc zo železničných vozňov
Bratislava 15. 4.2004 - Batožinové police zo železničných vozňov padli začiatkom apríla do oka dvom mužom z východného Slovenska. V zberných surovinách za ne dostali 1110 korún, ZSSK , a.s. však spôsobili škodu za takmer 72 tisíc korún.
Dvaja muži - 28-ročný zo Spišskej Novej Vsi a jeho 40-ročný spoločník z neďalekej obce Holčíkovce - po vzájomnej dohode 2. a 3. apríla na stanici v Košiciach odmontovali z vozňov expresného vlaku Ex 1601 Chopok a dvoch osobných vlakov 30 batožinových políc. Odniesli ich do jednej z košických zberní druhotných surovín, kde za ne zinkasovali spolu 1110 korún. Peniaze si rozdelili a minuli.
Batožinové police už v zberni po príchode železničných policajtov neboli. Muži budú čeliť obvineniu pre trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva. Mladší z nich bol na základe príkazu Okresného súdu Košice I daný do väzby.
TASR informáciu poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Demagógia na burze
TREND 15, 15.04.2004 - Ťažká infraštruktúra, určená na odpisovanie po storočia, nie je v kapitalistickom zmysle slova „rentabilná“. Preto keď bolo rozhodnuté o opaku, teda o striktne súkromnom financovaní [tunela pod La Manche] bez garancie štátov, 12. februára 1986, v deň podpisu zmluvy o koncesii v Cantorbéry, zaznamenala Margaret Thatcherová krátkodobé ideologické víťazstvo. Načrtla pre Eurotunnel znepokojujúcu ekonomickú budúcnosť.

Nevyhnutná finančná katastrofa
Železničný tunel ostáva nevyhnutným spojivom Veľkej Británie a kontinentu, ktorý Londýn stavia dve a pol hodiny od Paríža a uľahčuje výmenu turistov. No finančne nastala nevyhnutne katastrofa. Preto, lebo majstri diela, omámení historickou perspektívou stavby, veľmi zle odhadli náklady, ktoré sa počas razenia tunela zdvojnásobili (z predpokladaných 50 miliárd frankov na viac ako sto na konci) a veľmi precenili premávku.
Zdvojnásobenie nákladov, príjmy znížené na polovicu: dlh exploduje a všetko treba v rámci plánu refinancovania pravidelne vyrovnať v rokoch 1994, 1997 a 2004. Toľko prehra pre malého akcionára, ktorému sľúbili modré z neba: toto „najgigantickejšie mýto na svete“ malo poskytovať nádej na 17-percentnú ročnú návratnosť. Akcie predávané v roku 1987 za 35 frankov zázračne vystúpili na 126 frankov v roku 1989, kým nenastal pád.

Napospas špekulantom
Takéto debakle sú príležitosťou pre obchodníkov bez škrupúľ. Väčšina malých pôvodných akcionárov svoje akcie predala, rovnako urobili aj veľkí, ponechajúc tak akcie Eurotunnelu , ktoré oscilujú už takmer desať rokov medzi 0,5 až dvoma eurami, napospas špekulantom.
V tomto kontexte bolo potrebné obnoviť rozpadnuté vedenie, čo v stredu [7. apríla] urobila skupina vedená Nicolasom Miguetom, osobnosťou, ktorá na burze prešla všetkými povolaniami. Používajúc hrdý slovník extrémnej pravice 30. rokov, odsudzujúc establishment a tajné dohody vedenia s veriteľskými bankami, nazývajúc ich bankstermi, skupina dosiahla zjednotenie 64-tisíc akcionárov a prevzatie moci.
Toto víťazstvo je vo francúzskom kapitalizme prvé. Vyplýva z prvotného úpadku spoločnosti, ale nepochybne aj zo zanedbávania malých akcionárov zo strany striedajúceho sa vedenia. Ukazuje tiež nevídaný jav, že aktívna menšina týchto malých akcionárov sa môže mocne zorganizovať.
Je však potrebné, aby nestála na nezdravej antielitárskej vlne a na nerealistickej alternatívnej stratégii. Útočníci, ktorí nemajú skutočný plán ozdravenia, požadujú, bez čísel, nechať platiť daňovníkov, čo vláda odmietla. Pánmi sú veritelia a riešenie bude nevyhnutne zložité. Určite nevzíde z populizmu a z demagógie.

Francúzska vláda sľúbila stavebnému koncernu Alstom ďalšiu štátnu pomoc
La Rochelle 16. 4.2004 - Ešte pred rozhodnutím Európskej komisie (EK) o miliardovej štátnej pomoci pre francúzsky stavebný koncern ALSTOM sľúbila vláda v Paríži ALSTOMu ďalšiu štátnu pomoc. "ALSTOM je perlou priemyslu, ktorú nenecháme padnúť a pre ktorú treba nájsť riešenie," povedal dnes nový francúzsky minister hospodárstva a financií Nicolas Sarkozy v radnici La Rochelle. Francúzske hospodárstvo vraj nesmie stavať len na služby. "Priebeh vecí možno zmeniť rozhodnou politikou," povedal Sarkozy.
Koncern ALSTOM vyrába lode, turbíny a koľajové vozidlá, ako aj superrýchly vlak TGV . EK chce v polovici mája najnovšiu finančnú pomoc pre ALSTOM s podmienkami schváliť. Koncern by vraj nemal byť zaviazaný k tomu, aby sa vzdal kľúčových aktivít. Francúzsky štát prispeje 800 miliónmi EUR (32,1 miliardy Sk) k vlaňajšej finančnej pomoci vo výške 3,2 miliardy EUR, ktorá koncern zachránila pred bankrotom. Parížske hospodárske noviny Les Echos dnes informovali, že nemecká spoločnosť Siemens už plánuje podať žalobu proti očakávanému rozhodnutiu EK. Mníchovský koncern komisii vyčíta, že prípad dostatočne nepreverila. ALSTOM vraj využíva štátnu pomoc na to, aby mohol prijímať objednávky za dampingové ceny.
Sarkozy dnes spomenul tri priority pre ALSTOM . Po prvé vraj treba "Európe vyjasniť, že treba zachovať konkurenciu", v ktorej sa zaistí prežitie ALSTOMu a ďalší rozvoj. Po druhé, rozvoj koncernu musia sprevádzať banky a po tretie, musia sa vytvoriť priemyselné partnerstvá.
Vlani koncern ALSTOM zaznamenal pri obrate 21,3 miliardy EUR stratu vo výške 1,4 miliardy EUR. Zadlženie predstavuje 5 miliárd EUR. Sanačný plán, schválený v roku 2003, predpokladá zrušenie 8 000 z celkovo 109 000 pracovných miest. Z toho by sa 1 862 miest malo zrušiť vo Francúzsku. V závode ALSTOMu v La Courneuve však už šesť týždňov štrajkujú zamestnanci proti sociálnemu plánu pre 350 zamestnancov. Informovala o tom nemecká agentúra DPA.

Zatím třicetiletá nostalgie
EURO 15/2004, 17.4.2004, Menzelová Kateřina - Hoci Vysoké Tatry vyhľadáva stále viac turistov, zaostalé služby a nedostatok ubytovacích kapacít je zrejmý na prvý pohľad. Obrat k lepšiemu by mohlo priniesť rozhodnutie slovenských železníc, ktoré prenajali tatranské lanovky súkromníkom.
Na majstrovstvá sveta, ktoré sa konali vo Vysokých Tatrách v roku 1970, spomínajú s nostalgiou nielen športoví fanúšikovia. Kvôli prestížnym pretekom vtedy plynuli do najnižších veľhôr sveta investície do infraštruktúry a ubytovania. To bol však posledný veľký balík peňazí, ktorý Vysoké Tatry videli. Zimná sezóna je v súčasnosti takmer nulová, chýbajú moderné lanovky, udržiavané zjazdovky a ďalšie služby. Niet divu, že milovníci lyžovania do Tatier zavítajú iba zriedka. Obrat k lepšiemu by mohlo priniesť rozhodnutie slovenských železníc, ktoré prenajali tatranské lanovky súkromníkom.
ZSSK , ktorá nemala financie na potrebnú rekonštrukciu a modernizáciu, vyhlásila tender na prenájom Tatranských lanových dráh v polovici minulého roka. Záujemcom ponúkla pozemnú lanovú dráhu zo Starého Smokovca na Hrebienok , kabínkovú lanovú dráhu z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso , visutú lanovú dráhu zo Skalnatého plesa na Lomnický Štít a sedačkovú lanovku zo Skalnatého plesa na Lomnické sedlo .
Do tendra sa prihlásila približne desiatka uchádzačov, z ktorých do finále postúpili dve spoločnosti - bratislavská Renta Real Estates Management a britská Mountain Holiday & Ski Resorts, v ktorej má majoritu slovenská investičná skupina J & T. V štruktúre podielnikov by mali byť aj dva realitné fondy. "Očakávame vstup zahraničných investorov, hľadať budeme hlavne v USA a v Rakúsku," tvrdí Igor Rattaj, podpredseda predstavenstva J&T banky. Dodáva, že zahraničné spoločnosti by mali priniesť predovšetkým know-how. Ako poradca pozval investor aj majstra sveta v alpskom lyžovaní z roku 1978 Andreasa Wenzela.
Vedenie železníc pripúšťa, že ponuky oboch finalistov boli približne rovnaké. Víťazná firma je však ochotná okrem 1 mld Sk do rozvoja lanoviek investovať ďalšiu 1 mld Sk do tatranského regiónu. Polovica z objemu by sa mala investovať v prvých dvoch rokoch. Navyše spoločnosť sa zaviazala, že bude platiť ročné nájomné 30 mil. Sk, čo je o 10 mil. viac, než koľko bol ročný zisk Tatranských lanových dráh. "Až keď preukážeme, že sme preinvestovali sľúbenú sumu, budeme mať právo lanovky odkúpiť," hovorí Igor Rattaj.
Mountain Holiday & Ski Resorts chce vybudovať vo Vysokých Tatrách stredisko pre zimné a letné aktivity, ktoré by sa priblížilo svetovému štandardu. Okrem modernizácie lyžiarskeho strediska pod Lomnickým štítom vybuduje aj golfové ihrisko, bobovú dráhu a ďalšie atrakcie. Projekty majú zatiaľ iba podobu teoretického plánu. Hlavný problém, ktorý musí investor vyriešiť, je zabezpečiť zasneženie lyžiarskych tratí. To v stredisku pod Lomnickým štítom dodnes nefunguje kvôli nedostatku vody. Bude teda najskôr treba utesniť Skalnaté pleso, ktoré bolo kedysi porušené a odvtedy vyteká.
Slovenská investičná skupina J&T pôsobí vo Vysokých Tatrách od roku 2002. Vtedy kúpila za 210 mil. Sk stratovú a.s. Kúpele Štrbské Pleso. Do portfólia tejto firmy patrilo niekoľko nehnuteľností v blízkosti Štrbského plesa. K tým najlukratívnejším patria hotely Hviezdoslav (bývalý Grandhotel Hviezdoslav), Hélios a Solisko. Štvorhviezdičkový hotel Solisko prevzala J&T už v rekonštruovanom stave. V súčasnosti pripravuje skupina rekonštrukciu hotela Hviezdoslav, z ktorého by chcela vybudovať 5-hviezdičkové ubytovacie zariadenie. Rekonštrukcia má podľa odhadov stáť 800 mil. Sk.
História pôvodne luxusného hotela, ktorý fungoval ešte do minulého roka ako ubytovňa, kde sa za nocľah platilo 100 Sk, siaha až na začiatok minulého storočia. Oprava historicky cennej budovy bude náročná nielen kvôli pamiatkarom. "Ak sa pri stavebných úpravách poruší moréna Štrbského plesa, hrozí, že vytečie," hovorí Igor Rattaj. Rekonštrukcia hotela Hviezdoslav začne ešte v tomto roku, skončiť by sa mala v roku 2006. Autorom architektonického návrhu je Petr Černo, svetovo uznávaný slovenský architekt žijúci v Nemecku. Developer rokuje s niekoľkými zahraničnými hotelovými reťazcami, ktoré by mali záujem luxusný hotel prevádzkovať. "Zmluva je pred podpisom," tvrdí Rattaj. Meno hotelového operátora však uviesť nechcel.
Hoci Vysoké Tatry vyhľadáva stále viac turistov, zaostalé služby a nedostatok ubytovacích kapacít je zrejmý na prvý pohľad. "Na začiatku 90. rokov sa tu všetko sprivatizovalo, ale miestni nemali dosť financií na rekonštrukciu," tvrdí Rattaj. Zahraniční investori začínajú ešte len prichádzať. "Chceme by sa Tatry stali zaujímavé aj pre náročnú klientelu, ktorá zatiaľ uprednostňuje iné svetové strediská. Očakávame, že sem budú chodiť hlavne z Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Litvy a Estónska," dodáva podpredseda predstavenstva J&T banky.

Strana vytvorená: 20-IV-2004
	(pr0416.htm)