Egyed je vo firmách, pracujúcich pre Železnice
Sme11.10.2004, Dobšinský Braňo - Šéfovanie riaditeľa štátnych ŽSR Andreja Egyeda v rokoch 1998 až 2002 sprevádzalo viac škandálov. Najväčšími bolo bezpochyby rozšafné hospodárenie zadlžených železníc a mnohomiliónové pochybné úvery.
Tie začala v roku 2002 preverovať polícia a kompetentným hrozí aj obvinenie zo sprenevery.
Podľa informácií z MV SR sa na prípadoch intenzívne pracuje.
Ide o pochybné úverové zmluvy, ktoré boli uzavreté bez schválenia správnou radou a nevychádzali z odsúhlasenej stratégie rozvoja železníc. Vedenie sa tak mohlo dopustiť trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Takisto ide o problém uzatvorenia vyše dvadsiatky zmlúv na stavebné práce. Tie boli uzatvorené bez verejného obstarávania, čo sa podľa ministerstva vnútra môže klasifikovať ako trestný čin poškodzovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku.
Ide o veľmi komplikovanú ekonomickú kriminalitu. Podľa polície však zatiaľ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe - išlo o pochybenia manažmentu. Či bol o tom vtedajší riaditeľ Egyed informovaný, sa zrejme nedozvieme. Jasné je len to, že pri odchode zo Železníc dostal odstupné vo výške 1.150.000 Sk. Egyed sa s nami odmietol zhovárať. Povedal: "Nemám čo povedať, som dôchodca." Námietku, že podľa výpisu z obchodného registra figuruje vo vedení 3 spoločností, zmietol zo stola: "To je len formalita, dnes sa už v podnikaní neangažujem."
Nehovoril pravdu. Údajne nepracujúci dôchodca v skutočnosti nezaháľa, naopak. Vo firme Agentúra Alfa, s.r.o., figuruje ako spoločník s vkladom 500.000 Sk, v spoločnostiach Slovenské tunely, a.s., a Slovenská železničná dopravná spoločnosť, a.s., sedí v dozorných radách.
Pod zámienkou obchodného rokovania sme mu zatelefonovali do firmy Slovenské tunely. Sekretárka povedala: "Pán Egyed tu ešte nie je. Chodí podľa potreby, alebo keď to uzná za vhodné." Na žiadosť, či nám môže pre obchodnú transakciu zatelefonovať späť, reagovala: "V poriadku. Keď príde, my sa vám ozveme."
Egyed zatelefonoval späť v priebehu pár hodín. Keď zistil, že s nami nespraví obchod, reagoval: "Ja tu nie som zamestnanec, ale člen dozornej rady. A vôbec, čo je vás do toho? Ja tu mám kopu priateľov, a keď chcem, tak sa s nimi stretnem. Na to si nebudem pýtať od nikoho povolenie." Otázku, aký má profit z dohadovania obchodných transakcií, zhodnotil: "To vás nemusí zaujímať!"
Hovorca ZSSK Čikovský hovorí, že vzťah s firmami, kde Egyed figuruje, nemajú, hovorkyňa ŽSR Kornélia Blašková však SME priznala, že s nimi majú uzatvorených viac zmlúv. Navyše, zmluvy boli uzatvorené v čase Egyedovho riaditeľovania! Ide práve o firmu Slovenské tunely. V nej Egyed pôsobil už pred riaditeľovaním v ŽSR - a členom dozornej rady sa stal po odchode z funkcie. Firma má so ŽSR zmluvu o prenájme pozemku v Lamači. Druhá firma, v ktorej je Egyed členom dozornej rady, Slovenská železničná dopravná spoločnosť, má so ŽSR uzavretú zmluvu o zriadení telefónnej hlasovej služby. Podľa hovorkyne Blaškovej síce ide o zmluvy finančne nevýznamného rázu, podozrenie z konfliktu záujmov Andreja Egyeda je však evidentné.
Zuzana Wienk z Aliancie na podporu fair play hovorí: "Takéto prípady vyvolávajú vážne podozrenia z konfliktu záujmov. Preto je dôležité, aby osoby, ktoré rozhodujú o verejných financiách, museli vopred zverejniť nielen všetky svoje pretrvávajúce, ale aj bývalé finančné, majetkové a osobné väzby do takzvaného registra záujmov. Len na základe toho sa dá zabezpečiť efektívna verejná kontrola."

Najväčšie kauzy Železníc za Egyeda
Zmenky za 30 miliárd
Zrejme najvýraznejší rozruch spôsobil Egyed vtedy, keď denník SME zverejnil jeho podpis na zmenkách v hodnote 600 mil. USD. Sprostredkovateľom tejto transakcie mala byť firma IHAK-R, v ktorej figuroval človek z tzv. "kolkovej aféry".
Ak by sa zmenky dostali na voľný trh - tak ako v prípade zmeniek Jána Duckého - mohli podľa odborníkov štátne Železnice položiť. Zmenky boli uložené v Poštovej banke a mali byť zárukou na úver od istej americkej firmy. Žiadny úver napokon neprišiel a zmenky boli skartované. Egyedovi sa nič nestalo, správna rada ho podržala s tým, že zákon porušený nebol.

Šafárenie topmanažmentu
Zarážajúce bolo i šafárenie Egyedovho topmanažmentu. Ten si napriek katastrofálnej zadlženosti Železníc doprial luxusný nábytok za niekoľko miliónov, pričom len jedna stolička stála takmer 80.000 Sk Na radových železničiarov však egyedovci veľmi nemysleli. Podľa zistení NKÚ za nich neplatili odvody do sociálnych a poistných fondov.
V tomto období minuli podľa kontroly NKÚ zároveň miliardy, ktoré si požičali na štátnu záruku, no použili ich na iné než vládou schválené účely. Jedným z nich bola aj výstavba bytov pre topmanažment, medzi ktorými bol brat premiéra Miroslav Dzurinda. Pravdepodobne poslednou kvapkou bola Egyedova snaha vybudovať pre ZSSK nové sídlo za pol miliardy. Po upozornení denníka Sme minister dopravy ďalšie pokračovanie výstavby zakázal.

Moric je v politike pre privatizáciu ŽOS?
Sme11.10.2004, Braňo Dobšinský - Manažment ZSSK vážne uvažuje o odpredaji svojich podielov vo všetkých spoločnostiach ŽOS na Slovensku. Denníku SME to potvrdil hovorca ZSSK Čikovský. "V manažmente sa už rokuje, že by to bolo najvýhodnejšie."
Dôvody sú podľa Čikovského rýdzo ekonomické. "Tieto akcie sú totiž nerentabilné. Neprináša nám to prakticky žiadne kapitálové výnosy, na dividendách sú to veľmi malé alebo dokonca žiadne sumy. My o takéto akcie nemáme záujem." V každej zo ŽOS majú 34 percent akcií.
Otázka, kedy príde k dohode, je však zatiaľ predčasná. Čikovský: "Tu by mal mať hlavné slovo akcionár." 100-percentným vlastníkom akcií je ministerstvo dopravy. To uvažuje podľa našich zdrojov podobne ako ZSSK .
Hovorca ministerstva dopravy Tibor Šarluška: "V princípe je to tak, že ministerstvo by sa chcelo zbaviť akejkoľvek účasti v podnikoch, kde má podiel štát - a odpredať to." Žiadne záväzné rozhodnutie však ešte nepadlo. "Je otázne, kto bude mať záujem."
Nie je totiž vylúčené, že by záujem mohli mať práve kontroverzné postavy slovenskej politiky Víťazoslav Moric a Vladimír Poór. Poór figuruje v ŽOS Trnava , Moricova rodina je spolumajiteľom a riadi ŽOS Vrútky .
Čikovský pripúšťa, že sa pôjde "zrejme cestou odpredaja akcií ostatným podielnikom ŽOS". Spresňuje, že v ŽOS Vrútky má majoritný akcionár dokonca predkupné právo. Ten zatiaľ nepredložil písomnú požiadavku na kúpu spomínaných akcií.
Víťazoslav Moric sa k téme nechcel vyjadriť s tým, že ide o vzťahy súkromných firiem a verejné vyhlásenia o prípadnom záujme by mohli transakciu poškodiť. "Veď tu vlastne ide o služobné tajomstvo, ktoré sa nezverejňuje a nikoho do toho nič nie je. Kto vám vopred povie svoje obchodné zámery?" povedal SME.
Ako to napokon dopadne, závisí v tejto chvíli od ministra dopravy. Čikovský: "Máme to v rukách ako manažéri, ale rozhodnutie musí urobiť akcionár, teda minister Prokopovič." Šarluška: "To, ako sa pán minister rozhodne, zatiaľ neviem povedať."
Stanovisko Pavla Prokopoviča sa nám získať nepodarilo. Všetko nasvedčuje tomu, že štátne podiely v ŽOS sa napokon sprivatizujú. Špekuluje sa, že práve pre toto sa Moric na chvíľu vracia k národniarom. Na tému politika sa však Moric zhovárať odmietol.

Dva železniční koridory jsou v podstatě hotovy, stály 65 miliard
Česká tisková kancelářPRAHA 11. 10.2004 - Dva tranzitní železniční koridory jsou na českém území v podstatě hotovy. Jejich modernizace stála od roku 1993 přes 65 miliard korun. Poslední stavbu na prvním koridoru, který vede z Děčína přes Prahu, Českou Třebovou, Brno a Břeclav do Rakouska, převezme Správa železniční dopravní cesty do užívání od stavařů v úterý. ČTK to dnes řekla vedoucí kanceláře generálního ředitele SŽDC Anna Nováková.
Na trase prvního koridoru zbývá dokončit jen úsek mezi Prahou a Úvaly. Ten je součástí modernizace železničního uzlu Praha, tzv. Nového spojení, které je největší železniční stavbou současnosti. Celá oprava uzlu Praha včetně koridoru do Úval má stát devět miliard korun a dokončena má být v roce 2010.
Druhý koridor ve své hlavní trase, která vede z Rakouska přes Břeclav, Přerov a Bohumín dál na Polsko, byl dokončen letos v červnu. Jeho odbočná větev, která ho z Přerova propojí na Českou Třebovou, tedy na první koridor, se staví a měla by být dokončena příští rok. V provozu tak je 67 procent z celkových 289 kilometrů druhého koridoru a propojovací větve na první koridor.
Na obou tratích ale také chybí modernizace velkých železničních uzlů. Klíčovou stavbou je uzel Praha, kde stavba tzv. Nového spojení začala letos a má stát devět miliard.
Podstatné bude také vyřešení uzlu Brno, což ale bude záležet na rozhodnutí, zda se nádraží bude nebo nebude přesouvat. Náklady se tak zatím pohybují okolo 20 miliard korun. Ceny modernizace ostatních uzlů se pohybují od dvou do pěti miliard. Oprava kolejiště v koridorových stanicích chybí například v Břeclavi, Přerově, Olomouci i Ostravě, České Třebové, Pardubicích, Ústí nad Labem, Ústí nad Orlicí či Kolíně. Hotova je modernizace Děčína, staví se Bohumín a Choceň.
Celkové náklady na modernizace uzlů odhaduje SŽDC na desítky miliard. Všechny uzly by na první a druhém koridoru mohly být opraveny v letech 2015 až 2020.
Modernizace 3. a 4. koridoru se připravuje. Stavět se má začít příští rok. Na čtvrtém koridoru, který vede z Prahy přes Budějovice na Linec, chce SŽDC budovat nejdříve úsek Stránčice - Hostivař. Na třetím koridoru z Prahy přes Plzeň na Norimberk se chystá jako první stavba úseku Plzeň - Stříbro.
Výstavba by si zhruba do konce roku 2015, kdy by měly být dokončeny všechny čtyři tranzitní koridory, měla vyžádat ještě dalších asi 100 miliard korun.
Modernizaci koridorů platí Státní fond dopravní infrastruktury, ale prostředky SŽDC získává také z úvěrů a z evropských programů. Dosud šly na koridorové stavby peníze z programů Phare a ISPA. Od vstupu do EU by však některé vybrané stavby mohl spolufinancovat kohezní fond EU. V letech 2004 až 2006 by na české koridorové stavby mělo z evropských fondů jít asi šest miliard korun.
Na koridorech mohou vlaky jezdit rychlostí až 160 km v hodině. ČD podle mluvčího Petra Šťáhlavského zahájily provoz touto rychlostí na některých koridorových tratích v roce 2000. Od té doby se počet vlaků a délka úseků provozovaných rychlostí až 160 km/h postupně rozšiřuje, řekl mluvčí.
V jízdním řádu 2004/2005, který začne platit v polovině prosince, bude 39 spojů s rychlostí více než 140 km/h tedy do 160 km/h. Provoz rychlostí do 140 km/h je rutinní a jezdí jí rychlíky a spěšné vlaky vcelku běžně, řekl Šťáhlavský. Do zahájení modernizace koridorů byla obvyklá maximální rychlost 120 km/h.
S tím, jak se postupně koridorové tratě pro vyšší rychlosti uvádějí do provozu počítá i jízdní řád. Proti začátku 90. let se tak jízdní doby některých vlaků příští rok zkrátí až o desítky minut. Například nejrychlejší nonstop vlak z Prahy do Brna jel začátkem devadesátých let tři hodiny a čtyři minuty. Podle nového jízdního řádu díky právě dokončenému koridoru pojede o 30 minut kratší dobu, tedy dvě hodiny a 32 minut.

Železnice sú popoluškou Európy
Hospodárske noviny11.10.2004, Krummheuer Eberhard; sz - Z obrovského koláča výstavby dopravnej infraštruktúry v nových členských krajinách EÚ dostávajú železnice len veľmi malé kúsky.
Sklamané tváre nevidieť len na železniciach, ale aj v celom sektore železničnej dopravy. Na čoraz urgentnejšiu modernizáciu infraštruktúry chýbajú však peniaze.
Elmar Wieland, riaditeľ špedičnej spoločnosti Schenker, dcéry Stinnesu, síce poukazuje na všeobecný problém s dopravnou infraštruktúrou vo východnej Európe. Aj Wieland pozná plány Európskej únie na transeurópsku železničnú sieť, no podľa neho je otázkou, kto to vlastne všetko zaplatí. Podľa neho sa musí investovať množstvo peňazí do modernizácie zastaranej infraštruktúry, ak má zvládnuť očakávaný prudký nárast prepravy.
Podľa štúdie konzultačnej spoločnosti SCI Verkehr do roku 2020 bude do železničnej infraštruktúry vo východnej Európe, potrebné investovať 235 mld EUR, z toho 50% do rozvoja siete. Objem stredo- a východoeurópskeho trhu už do roku 2006 presiahne 13 mld EUR. Autori štúdie však operujú s termínom "teoretický objem trhu", pretože z hľadiska modernizácie železníc sa v regióne deje len veľmi málo a objednávky zatiaľ neprichádzajú.
K pozoruhodným výkonom sa radí napríklad zapojenie továrne Volkswagenu Slovakia do celokoncernovej logistiky, počínajúc dodávkami dielcov a končiac distribúciou hotových vozidiel. Pod taktovkou spoločnosti Schenker Automotive Railnet funguje čulý pohyb nákladných vlakov medzi Slovenskom, nemeckými továrňami a severošpanielskou Pamplonou.
"Volkswagen je so 60% podielom na obrate s veľkým odstupom najväčším zákazníkom slovenských železníc," hovorí riaditeľ Schenker Automotive Wilfried Kramer. Nemecká spoločnosť investovala veľa peňazí do nákupu špeciálnych vagónov, napríklad na prepravu veľkých častí karosérií, ktorých pohyb možno sledovať pomocou satelitného systému. Schenker zabezpečuje aj prepravu pneumatík pre nákladné vozidlá z púchovského Matadoru. Dennú produkciu zhruba 5500 pneumatík skladujú, triedia a prepravujú vo veľkoobjemových vagónoch do dvoch skladov Continentalu v Hannoveri a Straubingu.

Na juhovýchod Európy si zatiaľ netrúfajú
Aj v oblasti kombinovanej dopravy pravidelne premávajú nákladné vlaky s kontajnermi, napríklad zo severomorských prístavov do ČR a na Slovensko alebo z Nemecka do juhovýchodnej Európy. "V ČR, SR a Maďarsku sa nám darí. Na východe si však ešte veľmi netrúfame postupovať," povedal šéf spoločnosti Kombiverkehr Werner Maywald. Východné železnice netrpia len zlou infraštruktúrou, ale ešte stále tam pracujú nepružné a drahé gigantické aparáty, ktoré znemožňujú konkurencieschopnosť služieb. Maywald navrhuje otvoriť východoeurópske železnice hospodárskej súťaži a obchodovanie rozširovať postupne, vlak po vlaku. (krátené)

Železničná spoločnosť chce predať akcie ŽOS v nominálnej hodnote pol miliardy Sk
TASRBratislava 11. 10.2004 - ZSSK má záujem predať svoje 34-% podiely v troch a. s. Železničné opravovne a strojárne (ŽOS), ktorých nominálna hodnota dohromady mierne presahuje pol miliardy Sk.
Ako pre TASR uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský, spoločnosť by chcela svoje podiely v ŽOS Vrútky , Trnava a Zvolen predať do konca tohto roka. Úžitok ZSSK z držby akcií je podľa neho už niekoľko rokov takmer nulový. Prednostné predkupné právo na cenné papiere budú mať ich súčasní akcionári.
"Dúfame, že akcionár ZSSK , ktorým je ministerstvo dopravy, pochopí situáciu a k predaju zaujme kladný postoj," doplnil Čikovský. Podľa hovorcu rezortu dopravy Tomáša Šarlušku sa minister Pavol Prokopovič touto problematikou zatiaľ nezaoberal. "V zásade však rezort dopravy tento spôsob odštátňovania podnikov zo svojho područia podporuje," vysvetlil postoj ministerstva Šarluška.
Ak by k predaju nedošlo ešte v tomto roku, akcie prejdú podľa Čikovského pravdepodobne na Železničnú osobnú dopravu, ktorá bude jednou z nástupkýň ZSSK . "Železničnú spoločnosť - Cargo, ako druhú nástupkyňu totiž čaká privatizácia, a preto by mala mať čisté portfólio," doplnil Čikovský.
ŽOS-ky vznikli začiatkom 90. rokov odčlenením od pôvodných ŽSR . "Aby sa nestalo, že nebudú mať prácu, ŽSR a neskôr ZSSK im zadávali objednávky, aby prežili. Zároveň sme ŽOS-ky kontrolovali, pretože aj prostredníctvom 34-% balíka sme mohli v niektorých prípadoch uplatniť právo veta. Dnes už sú ŽOS-ky na trhu úspešne etablované, navyše, aj ZSSK sa otvorili ďalšie možnosti pre zadávanie objednávok. Podielnictvo v ŽOS už preto nie je pre ZSSK dôležité," dodal Čikovský.
Okrem údržby a opráv sa ŽOS-ky zaoberajú napríklad aj výrobou železničných koľajových vozidiel.
Železničná spoločnosť dnes vlastní aj výraznejší 30-% podiel v spoločnosti EU-Rail Slovakia, a. s., Košice a 20 % akcií Wagon Slovakia, a. s., Košice.

Cesta východ - západ stále po starom, stále plno
Sme12.10.2004, Žemlová Monika - Na peróne stoja davy ľudí. Vlak sa blíži do stanice a ľudia nakúkajú, či je aj túto nedeľu prepchatý. "Na začiatku uličky je voľné, poď ideme tam," hovorí mladý muž v Považskej Bystrici.
"Na začiatku uličky je voľné, poď ideme tam," hovorí mladý muž v Považskej Bystrici svojmu kolegovi a vyberajú sa smerom k vagónu. Tí, čo cestujú rýchlikom Liptov, ktorý je v Bratislave o pol piatej popoludní, sú na tom lepšie, ako cestujúci vo vlakoch Ružín alebo Čingov. Tie do prídu Bratislavy o pol siedmej a o pol deviatej a nedá sa v nich ani slušne stáť.
Kto nastupuje do rýchlika Liptov až v Žiline, v nefajčiarskom vozni už miesto nenájde. Voľné je vo fajčiari a v jedálenskom vozni. Tam nápis na stene hlása: "Dĺžka pobytu maximálne 60 minút."
Po hodine cesty je vlak takmer plný, v Púchove už sú plné všetky uličky. Prvá trieda je naplnená len do polovice. V nej však študenti nemôžu stáť ani v uličke.
Ak chce ísť niekto na záchod, musí sa predierať - cez tašky a ľudí, čo na nich sedia. "Záchod pamätá ešte asi druhú svetovú," hovorí študent Karol cestou z toalety. "Teraz tiekla aj voda, čo sa často nestáva." O záchodové dvere sa opiera ďalší študent. Každú chvíľu ho niekto vyruší a musí sa postaviť.
"Hej, sedím," hovorí študentka v kupé niekomu do telefónu. Cestuje z východného Slovenska, kde ešte boli voľné miesta.
V Trenčíne chce nastúpiť do vlaku opitý chlap bez lístka. Sprievodca sa s ním dohaduje, či má peniaze na lístok, ktorý si kúpi vo vlaku. Napokon sa pozrie do opilcovej peňaženky. "Ajajaj, vy máte peňazí," povie a naloží ho do vlaku. Okrem záchodového smradu sa chodbou šíri už aj opilecký.
"Mne neprekáža, že stojím, do Bratislavy nechodím často," hovorí 40-ročná pani, ktorá cestuje z Púchova a tlačí sa v uličke.
"My ideme z chaty. Vedeli sme, že bude taký plný, kamaráti nás varovali," hovoria študenti, ktorí cestujú z Vrútok. "Ja chodím pravidelne do školy do Čiech a tam to vôbec nebýva takéto plné."
Študentka Jana cestuje z Vrútok pravidelne každú nedeľu. "Chodím neskorším vlakom a ten býva ešte plnší."
V rýchliku Ružín, ktorý prichádza do Bratislavy o pol siedmej, už študenti stoja aj v poštovom vagóne. Niektorí spomínajú sardinky. Chodbička za hlavnými dvermi je preplnená, ľudia v Leopoldove nemajú kam nastúpiť. Keď chce sprievodca v Trnave z vagóna vyložiť kočík, musia sa potlačiť a posunúť. "No už môžete sedieť až do Bratislavy," povie im, keď zatvára dvere. Do poštového vagóna sa predrali podnapití vojaci. V ruke držia minerálku a majú poznámky na adresu blondíny, ktorá sa pozerá von oknom. "Môžem sa aj ja pozrieť?" odváži sa jej opýtať vojak. Blondína sa posúva. Onedlho s nimi odchádza do fajčiara. Batožinu jej odnesú.
Niektoré okná na chodbe sa nedajú otvoriť. Pani, ktorá chce v Trnave podať kľúče jednému chlapcovi, musí poprosiť tých vedľa nej, či ju pustia k oknu.
Za Vinohradmi sa všetci začínajú tlačiť ku dverám. "Keď do mňa budete sácať taškou, nebude to rýchlejšie," hovorí v uličke študentka panej, ktorá by už rada vystupovala. Vlak ešte nezastavil. Na hlavnej stanici sa všetci tlačia z vlaku von, každý si pozorne pridŕža tašku.
Po vlakovom smrade čaká cestujúcich ešte jeden - ten na hlavnej stanici, kde si z autobusových zastávok urobili bezdomovci toalety. Tlačenica sa skončí až po vystúpení z MHD.
"O preplnených vlakoch vieme," povedal hovorca železníc Miloš Čikovský, "problém sa budeme snažiť riešiť."

Autobusy zdražejú, vlaky tentoraz nie
Sme12.10.2004, pcs - Cestovanie vlakom od januára nezdražie. Železnice sa totiž obávajú, že zvýšením cestovného by prišli o ďalších cestujúcich. "Nežiadame zvýšenie ani o infláciu," tvrdí hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Meniť by sa nemala ani výška zliav. Za železnicu budú platiť viac pravdepodobne len tí, čo cestujú vlakmi kategórie IC a EC . "Každý rok nám ubúda počet cestujúcich a uvážili sme, že nie je únosné, aby sme opäť zvyšovali ceny," hovorí Čikovský. Vlani za 1. polrok stratili takmer 5 mil. zákazníkov, teraz ďalších 300.000.
Cestovné pravdepodobne zdražie v prípade autobusovej dopravy. (krátené)

Vzniká euroázijský prepravný most
Do piatich rokov by chcela Russkaja Trojka prepraviť cez Transsibírsku magistrálu približne 300-tisíc prepravných kontajnerov ročne
Hospodárske noviny12.10.2004, Dana Pálková - Ruská železničná spoločnosť (RZD) schválila v piatok minulý týždeň s konečnou platnosťou projekt, ktorý umožní medzinárodným dopravným spoločnostiam využívať výhodnejšiu cestu medzi Áziou a Európou cez Sibír a zvýši kontajnerovú prepravu po málo využívanej Transsibírskej magistrále.
Ako uviedol denník The Moscow Times, správna rada RZD schválila vytvorenie spoločného podniku s ruskou zaoceánskou lodiarskou spoločnosťou z Vladivostoku FESCO, ktorý umožní začať od januára budúceho roka prepravu 150-tisíc kontajnerov ročne po magistrále. Spoločný podnik pod názvom Russkaja Trojka v hodnote 16 miliónov dolárov sa zameria na kontajnerové lodné spoločnosti, ktoré v súčasnosti využívajú ako hlavnú trasu na dodávku tovaru medzi Áziou a Európou obchádzku cez Indický oceán a Suezský prieplav.
Preprava tovarov medzi Áziou a Európou rastie a, ako uviedol prezident ruských železníc Gennadij Fadejev, Russkaja Trojka má dobrú pozíciu na to, aby si z tohto koláča ukrojila väčší kus. Skrátením cesty sa na jednej strane znížia náklady, na druhej strane ušetrí čas potrebný na dodávku tovarov. Z terajších 35 až 40 dní tradičnou cestou cez Suezský prieplav na dva týždne po Transsibírskej magistrále. Russkaja Trojka plánuje podľa Fadejeva prepraviť cez magistrálu do piatich rokov ročne okolo 300-tisíc prepravných kontajnerov. Na tento projekt si nový podnik chce požičať približne 45,4 milióna dolárov na financovanie prvých operácií s tým, že zisk investuje do modernizácie železničného parku.
Spoločný podnik už objednal 10 lodí od firiem z Číny, Poľska a Japonska, ktoré budú prepravovať zatiaľ tovar medzi Vladivostokom na pobreží Tichého oceánu a prístavmi v 15 krajinách ázijsko-tichomorského regiónu. Ako uviedla BBC, Rusko už niekoľko rokov pracuje na lepšom využití kedysi hojne využívanej Transsibírskej magistrály. Okrem skvalitnenia železničného prepojenia východnej ázijskej časti so západnou európskou investuje nemálo financií aj do zlepšenia cestnej siete. Na vytvorení reálnej paneurópskej cestnej siete, ktorá by prechádzala západnou a strednou Európou cez Rusko až na pobrežie Tichého oceánu, majú záujem aj viacerí európski politici. V minulom roku poskytla na dostavbu diaľnice pretínajúcej Rusko až po Vladivostok financie Európska banka pre obnovu a rozvoj. Diaľnica je súčasťou paneurópskej cestnej siete, ktorá sa začína v Berlíne, pokračuje cez Varšavu, Minsk a Moskvu ďalej na východ.
RZD je však aktívna aj na ďalších frontoch. Na jar tohto roka informovala, že sa zúčastní na financovaní projektu výstavby ďalšej lukratívnej železničnej trasy, a to z ruských hraníc cez Azerbajdžan a Irán až k Perzskému zálivu. Hodnota projektu je približne 100 mil. dolárov. Túto trasu si chce Rusko ustrážiť podobne ako ázijsko-európsky koridor, nakoľko cez Irán je možné prepraviť až 20 mil. ton tovaru do Indie a Pakistanu. Aj to znamená skrátenie prepravy aspoň o 20 dní oproti súčasnej preprave cez Suezský kanál. Asi 340 kilometrov dlhá železnica povedie z ruského Kazvinu popri západnom pobreží Kaspického mora do iránskeho mesta Rast ležiaceho neďaleko južného cípu Kaspiku. Výstavba by sa mala začať na budúci rok. Po dokončení by železnica mala zabezpečiť prepravu šiestich až ôsmich miliónov ton tovaru ročne.
Ruská železničná spoločnosť zabezpečuje približne 80 % nákladnej dopravy v krajine, ak sa nerátajú plynovody a ropovody. Vedenie RZD však plánuje prepravu tovaru ešte zvýšiť, a to o 22,5 percenta na dva bilióny ton na kilometer do roku 2007.

Železnice dostanú ďalšie tri roky po 8,1 mld. Sk na VVZ
SITABRATISLAVA 12. 10.2004 - Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 predpokladá rastúce výdavky do oblasti železníc. Prostriedky sú určené na financovanie výkonov vo verejnom záujme (VVZ) a modernizáciu železničných dopravných ciest.
Návrh rozpočtu stanovuje výdavky na financovanie VVZ v objeme 8,1 mld. Sk pre každý z rokov 2005 až 2007. V porovnaní s rokom 2004 je to zvýšenie o 22 %, čo predstavuje sumu takmer 1,5 mld. Sk. Navrhovaný objem výdavkov by mal zabezpečiť fungovanie železníc bez vytvárania straty z výkonov vo verejnom záujme a nového dlhu.
Na podporu modernizácie železničných dopravných ciest budú v budúcom roku využité prostriedky v celkovej výške 5,5 mld. Sk, čo je medziročný nárast o 12 %. Investície sa budú v plnej miere financovať zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, predvstupových fondov a spolufinancovať z prostriedkov štátneho rozpočtu. V roku 2006 podporia európske fondy a štátny rozpočet modernizáciu železničných dopravných ciest prostriedkami vo výške 6,3 mld. Sk. V roku 2007 by na tento účel malo smerovať 8,2 mld. Sk.

Výdavky na regionálny rozvoj v roku 2006 majú byť vo výške 3,6 mld. Sk
TASRBratislava 12. 10.2004 - Výdavky na regionálny rozvoj v roku 2006 by podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 mali dosiahnuť 3,6 miliardy Sk.
V rámci tohto balíka zdrojov najväčšia suma podpory by mala plynúť zo štrukturálnych fondov EÚ a z predvstupového programu PHARE - 2,65 miliardy Sk. Tieto zdroje vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, 939,3 milióna Sk, tvoria viac ako 99 % z celkovej podpory. Čisté výdavky rozpočtu SR predstavujú sumu 34,5 milióna Sk.
Zo zdrojov eurofondov vrátane spolufinancovania dostane školská a zdravotnícka infraštruktúra každá približne 0,2 miliardy Sk, kultúrna infraštruktúra 0,1 miliardy Sk, sociálna infraštruktúra vrátane zamestnanosti a dopravná infraštruktúra každá tiež asi 0,2 miliardy Sk. (krátené)

První železniční koridor byl dnes v Přelouči předán do provozu
Česká tisková kancelářPŘELOUČ (Pardubicko) 12. 10.2004 - První železniční koridor z Děčína do Břeclavi byl dnes v Přelouči na Pardubicku předán do provozu. Celková délka koridoru přesahuje 380 kilometrů, jeho modernizace stála 36,5 miliardy korun. Poslední významnou akcí bylo dokončení zabezpečovacího zařízení mezi Zábořím nad Labem a Přeloučí, které umožní zvýšení rychlosti vlaků na 160 kilometrů za hodinu, řekl dnes Zdeněk Chrdle, generální ředitel firmy AŽD, která zařízení dodala.
"Nyní již zbývá dokončit modernizaci některých železničních uzlů, především Chocně, Bohumína, Ústí nad Labem, Prahy, Kolína, Brna, České Třebové nebo Břeclavi," prohlásil generální ředitel Správy železniční dopravní cesty (SŽDC) Jan Komárek. Nově upravené stanice v Záboří a Řečanech nad Labem podle něj umožňují přístup i vozíčkářům.
Dokončení koridoru přivítala i starostka Přelouče Irena Burešová, podle níž obyvatelům devítitisícového města ulevily vybudované podchody a přechody přes trať a protihlukové stěny. Bez stavby koridoru by se město nedočkalo ani nového silničního nadjezdu. "Zrychlil se silniční průtah městem i jeho bezpečnost," uvedla. Předchozí úrovňový přejezd přes koleje stál řadu lidských životů.
Stát však mohl podle nedávného zjištění Nejvyššího kontrolního úřadu (NKÚ) na stavbě železničních koridorů ušetřit až desítky miliard korun. Ministerstvo dopravy s tím ale nesouhlasí. Podle něj není v současné době potřeba přijímat k problematice modernizace koridorů žádná opatření.
Nějaké peníze asi nebyly utraceny bezchybně, přispěje to k výměně informací mezi Evropskou unií a NKÚ, komentoval situaci zástupce EU Brendan Buckley. Dopravních projektů pro budoucí podporu z unijních fondů je podle něj v tuzemsku přichystáno dostatek.

Príslušníci ŽP odhalili mladíka, ktorý zapríčinil vykoľajenie vlaku
TASRBratislava 12. 10.2004 - Príslušníci Železničnej polície (ŽP) v Čiernej nad Tisou vypátrali 23-ročného mentálne postihnutého mladíka z Kráľovského Chlmca, ktorý v septembri v obvode železničnej stanice zapríčinil vykoľajenie rušňa a troch vozňov. Vznikla tým škoda vyše 22 tisíc korún.
Od prvej polovice mája do septembra zdemontoval aj súčasti dvoch funkčných výhybiek. Časť súčiastok predal v zberni surovín a časť skryl v poli pri obci Bačka, kde ich našli príslušníci ŽP. V tomto prípade spôsobil ŽSR škodu v hodnote 10 tisíc korún.
Prípadmi sa bude zaoberať Okresný úrad justičnej a kriminálnej polície PZ v Trebišove, uviedol pre TASR hovorca ŽP Jozef Buranský.

Vláda odobrila budúcoročný štátny rozpočet s deficitom 61,5 miliardy Sk
TASRBratislava 13. 10.2004 - Vláda SR schválila štátny rozpočet na rok 2005 s deficitom 61,5 miliardy Sk pri celkových príjmoch 258,6 miliardy Sk a výdavkoch 320,1 miliardy Sk.
Objem prostriedkov na financovanie infraštruktúry by mal rásť v ďalších rokoch. V roku 2006 to má byť 19,5 miliardy Sk a v roku 2007 suma 20,8 miliardy Sk. Pomôžu tomu hlavne zdroje z fondov EÚ . Medziročne o 22 % viac budú mať v budúcom roku aj ŽSR a ZSSK na pokrytie výkonov vo verejnom záujme. Kým v roku 2004 išlo o 6,63 miliardy Sk, pre najbližšie tri roky uvažuje ministerstvo s konštantnou sumou 8,1 miliardy Sk. Modernizácia železničnej infraštruktúry pohltí v budúcom roku 5,5 miliardy Sk. (krátené)

Pri zrážke s autom mal väčšiu škodu rušeň
TASRBratislava 13. 10.2004 - Našťastie iba vyčíslením škody sa skončila zrážka vlaku s automobilom na priecestí v úseku trate Čata – Zalaba v okrese Levice v utorok popoludní. Škoda na motorovom vozidle predstavuje 20 tisíc, na rušni prekvapujúco až raz toľko - 40 tisíc korún.
Vodič škodovky 120 nerešpektoval zvukovú a svetelnú signalizáciu a vošiel na priecestie, kde ho zachytil prichádzajúci vlak. Rušeň auto odhodil mimo trať, kde začalo horieť. Jeho posádka, dvaja muži (25, 53 r.), vyviazli zo zrážky iba s ľahkými odreninami rúk a hlavy. K zraneniu osôb v brzdiacom vlaku nedošlo.
Účastníci nehody neboli pod vplyvom alkoholu, informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský s dôvetkom, že železničná doprava bola v tomto úseku zastavená, čím došlo k zmeškaniu troch osobných vlakov, v jednom prípade o viac než 100 minút.

Príslušníci železničnej polície našli zlodeja lán
TASRBratislava 13. 10.2004 - Približne šesť týždňov trvalo príslušníkom železničnej polície odhaliť páchateľa krádeže medených prepojovacích lán na železničnej stanici v Barci .
Podrobným vyšetrovaním policajti zistili, že krádež v hodnote približne 20 tisíc korún má na svedomí 20-ročný Košičan. K svojmu skutku sa priznal.
Krádež uskutočnil 30. augusta v nočných hodinách, nožnicami na plech postupne odstrihol 56 medených lán rôznej dĺžky, ktoré doma očistil a potom ich v rôznych zberniach surovín predal za 1850 korún. Laná sa po príchode policajtov v zberniach už nenachádzali, uviedol v dnešnej informácii hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Pri železničnej trati našli ženu v bezvedomí
SITABRATISLAVA/TRNAVA 13. 10.2004 - Zranenú ženu nezvestnú od pondelka objavili v utorok ráno pri koľaji v úseku železničnej trate Trnava – Trnava-predmestie . Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, 56-ročná Trnavčanka ležala v bezvedomí hlavou smerom ku koľaji a mala rozbitú lebku.
Privolaná lekárka nevedela presne uviesť, či žena utrpela zranenia po kolízii s vlakom alebo len po páde na kamenistý podklad trate. Ako dodal Búranský, rušňovodiči troch predchádzajúcich vlakov si ženu nevšimli. Vlak, ktorého rušňovodič ženu našiel, mal meškanie 39 minút, ďalšie štyri vlaky meškali od 9 do 30 minút. Prípad vyšetruje oddelenie Železničnej polície v Trnave.

Začal sa súdny proces v súvislosti s vlakovým nešťastím
SITAAFPANKARA 13. 10.2004 - Turecký súd v stredu prepustil z väzenia jedného z troch železničných zamestnancov na procese týkajúcom sa železničnej nehody, pri ktorej v júli zahynulo 37 ľudí a ktorá je najhorším železničným nešťastím v histórii krajiny. Informuje o tom tlačová agentúra Anatolia.
Traja členovia posádky - vlakový strojvodca Koksal Coskun a rušňovodiči Fikret Karabulut a Recep Sonmez, sú obžalovaní v súvislosti s tragédiou z 22. júla, pri ktorej sa preplnený, práve uvedený do činnosti rýchlovlak vykoľajil pri meste Pamukova na severozápade krajiny na trati z Istanbulu do Ankary. Coskun a Sonmez odmietli na súde, ktorý sa začal v stredu, obvinenie z neúmyselného zabitia, pričom Karabulut, ktorý v čase nešťastia riadil vlak, uviedol, že vlak išiel v rámci povolenej rýchlosti, určenej štátnymi železničnými dráhami pre tento úsek trate.
Príčina nehody, pri ktorej sa tiež zranilo 80 ľudí, zatiaľ ešte nebola určená. Minister dopravy Binali Yildirm krátko ale po incidente vyhlásil, že vlak išiel nadmernou rýchlosťou, čo však spochybnili odbory a právni zástupcovia rušňovodičov. Súd oslobodil Sonmeza, ale rozhodol, že Karabulut zostane vo väzbe. Coskuna prepustili z väzenia ešte pred začiatkom súdu. Súd odročili do 10. novembra.
Po júlovej nehode nasledovala ďalšia v rovnakej oblasti 12. augusta, pri ktorej sa čelne zrazili dva vlaky. Zahynulo osem ľudí a zranených bolo 88. Po nehodách Yildirim odvolal riaditeľa a námestníka štátnych železníc v krajine so zaostalým a zastaraným železničným systémom.

Výrobcovia lietadiel prejdú na vlaky
Hospodárske noviny14.10.2004, Dana Pálková - Nedostatok objednávok v ostatných rokoch od domácich aerolínií donútil ruských výrobcov lietadiel rozšíriť záber svojej produkcie a vstúpiť do lukratívnejšej oblasti - železníc. Ako uviedol ruský denník The Moscow Times, šancu na to mu poskytla monopolná železničná spoločnosť RZD, ktorá chce zmodernizovať svoj zastaraný železničný park a je ochotná ísť do miliardových položiek. S možnosťou udržať biznis nad vodou sú výrobcovia dopravných lietadiel Aviastar-SP a VASO ochotní doplniť terajšiu výrobu lietadiel aj o železničné vozne a rušne.
Rozpad ZSSR v roku 1991 zasiahol prakticky každý sektor hospodárstva, no zvlášť výrobcov leteckej techniky. Priemysel v minulosti vyrobil ročne niekoľko stoviek lietadiel, v súčasnosti vyrába ročne len pár strojov a iba pre domáce aerolínie. Napríklad Aviastar, ktorý má produkčnú kapacitu 50 lietadiel ročne, vyrobil v minulom roku len dve dopravné lietadlá a v tomto ich počet bude rovnaký. Jeho situáciu zhoršilo podľa informácií firmy aj rozhodnutie ruskej armády v 90. rokoch zastaviť nákupy obrích dopravných lietadiel An-124, ktoré Aviastar vyrábal a spoločnosť sa ocitla na pokraji bankrotu. Vtedy ju zachránili najmä objednávky z Egypta.
V súčasnosti by jej situáciu mohli zlepšiť domáce železnice. Tie začiatkom roka schválili rozsiahly program rozvoja do roku 2010, ktorý počíta s modernizáciou starších a nákupom nových vozňov a rušňov, ako aj položením nových tratí. Podľa BBC spoločnosť zabezpečuje asi 80 percent všetkej nákladnej dopravy v Rusku, no v najbližších rokoch plánuje prepravu tovaru ešte zvýšiť, a to o takmer 23 percent na dva bilióny ton na kilometer. Jej súčasný strojový park však na zvýšenie prepravy nebude stačiť. Momentálne firma prevádzkuje 20-tisíc rušňov, 700-tisíc nákladných a 23-tisíc osobných vozňov, z ktorých väčšina potrebuje modernizáciu alebo výmenu. Odhaduje sa, že program si vyžiada investície za takmer 2 bilióny rubľov (65 miliárd dolárov). Len v tomto roku chce RZD kúpiť 580 nových osobných vozňov a potom každoročne až do roku 2010 približne 1 500. Na rozdiel od železničného rozvojového programu vláda vyčlenila pre rozvoj leteckej dopravy iba 6 miliárd rubľov (200 mil. dolárov), čo stačí len na výrobu štyroch menších lietadiel ako Iljušin 11-96, ktoré vyrába voronežská spoločnosť VASO. Aj s tou RZD preventívne počíta, že by sa mohla zapojiť do produkcie železničných vozňov a rušňov.

Vlaky pojedou přes Poděbrady až třikrát rychleji
Česká tisková kancelářPODĚBRADY 14. 10.2004 - Třikrát rychleji než nyní, tedy rychlostí až 120 kilometrů za hodinu, budou moci jezdit od 25. října vlaky přes železniční přejezdy v Poděbradech na Nymbursku. Umožní to nové zabezpečovací zařízení. Železničáři i policie ale zároveň varují před zvýšeným rizikem střetu s neukázněnými chodci, cyklisty i motocyklisty. Uvedl to dnešní Nymburský deník.
Nové zařízení umožní nejen vyšší rychlost vlaků, ale i snížení čekací doby a zvýšení bezpečnosti. Na druhou stranu se ale železničáři obávají, že se může zvýšit počet smrtelných nehod. Luděk Nechanský z železniční policie uvedl pro list, že lidé si nedovolí projít pouze tehdy, pokud u závor stojí hlídka policie. Pokud tam ale nikdo nehlídá, riskují i děti a starší lidé, kteří navíc hůře vidí i slyší.
V posledních letech se staly na přejezdech v Poděbradech staly nejméně čtyři tragické případy, které dokazují nepoučitelnost chodců i cyklistů. Naposledy loni v květnu v Jiráskově ulici srazil chodce projíždějící vlak. Letos v dubnu zase řidič Avie prorazil stažené závory na přejezdu v Koutecké ulici. Policisté upozorňují, že lidé přecházejí koleje i v místech, kde jsou podchody. Policie proto hodlá zvýšit u přejezdů v souvislosti s větší rychlostí vlaků dohled. Poslední tragickou nehodou v regionu byla před měsícem smrt jedenáctileté školačky, která přebíhala koleje v Nymburce pod nadjezdem a srazil ji vlak. Její dva spolužáci smrti unikli a vyvázli jen se šokem.

ZSSK a Železnice SR stiahli žalobu vo veci nezákonnosti minuloročného štrajku
TASRBratislava 14. 10.2004 - Odpoveď na otázku, či bol minuloročný 36-hodinový štrajk železničiarov v súlade so zákonom, sa verejnosť už pravdepodobne nedozvie. ZSSK a ŽSR totiž stiahli žalobu, ktorou sa na bratislavskom Okresnom súde (OS) I. domáhali uznania nezákonnosti štrajku. Okresný súd konanie zastavil.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) spolu s odborovými centrálami pôsobiacimi na železnici sú toho názoru, že obe železničné spoločnosti týmto krokom fakticky priznali skutočnosť, že štrajk bol zákonný a legitímny, konštatoval prezident KOZ Ivan Saktor.
Podľa samotných odborárov štrajk zákonný bol. Vychádzajú pritom z dávnejšieho uznesenia vlády, v ktorom kabinet konštatuje, že štrajk, ktorý je realizovaný pre hospodárske a sociálne záujmy, je legálnym štrajkom. KOZ sa zároveň odvoláva na judikatúru Najvyššieho súdu týkajúcu sa obdobného štrajku bábkarov v Nitre.
" ZSSK stiahla žalobu po dohode s Odborovým združením železničiarov a Federáciou strojvodcov. Myslíme si totiž, že netreba míňať sily na veci, ktoré sú už v súčasnosti úplne inak. ZSSK dnes čakajú iné, náročnejšie úlohy, ktoré treba riešiť. Už predsa nejde o to, kto je víťaz a kto porazený," vyjadril sa hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
"Keďže bol štrajk vyhlásený z dôvodu redukcie dopravy na regionálnych tratiach, ide o záležitosť ZSSK . Ak ZSSK uznala, že žalobu sťahuje, ŽSR postupovali obdobne, na čom sa dohodli generálni riaditelia oboch podnikov," tlmočila stanovisko ŽSR ich hovorkyňa Nela Blašková.
Podpredseda OZŽ Peter Rozložník poprel Čikovského slová. O stiahnutí podania sa dozvedel až od súdu. "Hoci sa o tejto možnosti šepkalo už dlhšie, my sme o tom žiadne oficiálne upovedomenie od železníc nedostali. Na súdne pojednávanie o legálnosti štrajku stanovené na 25. októbra 2004 sme sa pripravovali s plnou vážnosťou. Vzápätí sme však dostali z Okresného súdu oznámenie o zrušení pojednávania, zdôvodnené stiahnutím žaloby," vykreslil situáciu Rozložník.
Hlavným cieľom vlaňajšieho, časovo neobmedzeného štrajku železničiarov, ktorý začal 31. januára, bolo zastavenie rušenia spojov na 25 lokálnych tratiach a ďalších asi 200 spojov na hlavných tratiach. Už 3. februára však OS na základe podnetu ZSSK a ŽSR nariadil predbežným opatrením prerušenie štrajku. Obe spoločnosti sa zároveň na Okresnom súde Bratislava I. domáhali uznania nezákonnosti štrajku. Po necelých ôsmich mesiacoch, presne 30. septembra 2003, zrušil Krajský súd predbežné opatrenie OS.
Odborári podľa Rozložníka momentálne o obnovení minuloročného štrajku neuvažujú, možnosť štrajku ako takého však do budúcnosti Rozložník nevylúčil. "Dôvody vlaňajšieho protestu sú však už dnes z väčšej časti prekonané," konštatoval.
"Predbežným opatrením je možné v súčasných podmienkach na Slovensku zastaviť akýkoľvek štrajk a tým fakticky zabraňovať reálnemu uplatňovaniu základných práv a slobôd. KOZ bude preto podporovať úpravu súvzťažnej legislatívy, aby už k podobnému, precedentnému konaniu nemohlo dôjsť," povedal Saktor.

Železničná spoločnosť spúšťa od pondelka predaj cestovných lístkov cez Internet
TASRBratislava 14. 10.2004 - ZSSK začne od pondelka 18. októbra predávať cestovné lístkov cez Internet. K dispozícii budú zatiaľ len lístky na vybrané vlaky vyššej kategórie.
"Na internetovej stránke www.slovakrail.sk si cestujúci budú môcť zakúpiť lístky na vlaky IC Gerlach 402/403 a IC Tatran 404/405, ďalej na vlaky Expres (Ex) Kriváň 500/501 a Ex Váh 511, ktoré jazdia na trase Bratislava hlavná stanica – Žilina – Košice a späť," uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský. ZSSK postupne zavedie túto službu aj pre ostatné kategórie osobných vlakov.
Cestujúci si na webovej stránke ZSSK najprv v elektronickom informačnom systéme vyhľadá vlakové spojenie, ktorým chce cestovať, a najneskôr 8 dní pred odchodom vlaku si zakúpi cestovný lístok. Cestovné lístky IC Super Plus je potrebné kúpiť najneskôr 14 dní pred odchodom vlaku. Platbu bude možné zrealizovať cez platobný portál Tatra banky. Cestujúci následne dostane do elektronickej pošty internetový kód, ktorý si vytlačí alebo odpíše. Týmto dokladom sa preukáže vo vlaku sprievodcovi, ktorý mu vydá cestovný lístok. "Bez internetového kódu a preukazu totožnosti nie je možné cestujúcemu vydať cestovný lístok, ktorý je na meno, je neprenosný a nedá sa vymeniť," doplnil Čikovský.
Ak sa cestujúci z nejakých príčin rozhodne, že nepocestuje, a má už cestovný lístok cez Internet zakúpený, môže ho vrátiť pri pokladnici v železničnej stanici a ZSSK mu peniaze vráti prevodom na účet. Cestovné lístky cez Internet si môžu cestujúci kúpiť od pondelka do nedele od 6.00 h do 21.00 h s výnimkou soboty, kedy sa predávajú len od 7.00 h do 13.30 h.

ČD vybraly firmy, které budou poskytovat služby na nádražích
Česká tisková kancelářPRAHA 14. 10.2004 - ČD vybraly firmy, které budou poskytovat služby na vlakových nádražích. S první z nich, prodejcem tisku CZ Retail, již dráhy uzavřely také smlouvu. ČTK to dnes řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský. Uvedl, že s vítězi soutěže ČD uzavřou rámcové smlouvy na pět let, které bude možné prodloužit o dalších pět let. Bližší podrobnosti ale nesdělil.
O poskytování různých služeb na nádražích usilovaly v tendru více než tři desítky firem. ČD přitom hledaly budoucí partnery, kteří budou na nádražích v celé ČR poskytovat zhruba dvě desítky činností od prodeje občerstvení po provoz lékáren. Vybrané firmy by měly služby nabízet na desítkách stanic po celé ČR s výjimkou pražského hlavního a Masarykova nádraží a stanic Karlovy Vary a Mariánské Lázně.
Dosud o pronájmech prostor k podnikání na nádražích rozhodovaly správy dopravní cesty na úrovni krajů. Výběr tak byl lokální a ČD neměly partnery, kteří by tvořili jednotné sítě. Výjimkou jsou právě obchody s tiskem společnosti CZ Retail pod značkou Relay a obchody s potravinami Pont, které se objevují na více železničních stanicích.
Cena za pronájem prostor je nyní většinou stanovena podle tzv. cenových map, které podle Šťáhlavského vycházejí z obvyklého nájemného v místě. Odráží ale také případné investice nájemce do rekonstrukce prostor nebo typ a výnosnost provozovny.
Výnos ze současných pronájmů Šťáhlavský nebyl schopen sdělit. Na nádražích jsou přitom podle něho tisíce různých provozoven služeb a prodejen. Síťoví partneři budou podle mluvčího poskytovat služby především na větších stanicích se silnější koncentrací cestujících.
CZ Retail, se kterou již ČD první smlouvu podepsaly, je společným podnikem francouzské společnosti HDS (Hachette Distribution Services) a finské Rautakirja. Firma v zemi provozuje kromě řetězce Relay také menší městské prodejny tisku R-Kiosk. Obchody Relay na nádražích ČD začala budovat v roce 2000, nyní jich je ve vlakových stanicích 37. (krátené)

EIB poskytne Poľsku úvery 760 mil. EUR na budovanie infraštruktúry
TASRDPA Varšava 14. 10.2004 - Európska investičná banka (EIB) poskytne Poľsku v tomto roku ďalšie úvery v celkovom objeme 760 miliónov EUR, čo je vyše 30,4 miliardy SKK. Poľsko použije tieto prostriedky na budovanie svojej infraštruktúry. Časť príslušných dohôd bola už podpísaná, ďalšie čakajú na spečatenie. Na 10. výročnom fóre EIB vo Varšave to uviedol viceguvernér tejto banky Ivan Pilip.
Poskytnutím 760 miliónov EUR úverov dosiahne suma, ktorú si požičalo Poľsko od EIB, celkovú hodnotu 8,2 miliardy EUR. Je to tretina z prostriedkov, ktoré banka doteraz požičala krajinám v strednej a východnej Európe.
Suma úverov EIB Poľsku v tomto roku ešte nie je konečná. Banka pripravuje s poľskými železnicami na podpis dohodu o úvere 300 miliónov EUR.

Nákladný vlak v Nemšovej narazil do autobusu, nikto nebol zranený
TASRNemšová 14. 10.2004 - Nákladný vlak narazil dnes ráno desať minút pred 7. hodinou do linkového autobusu na nechránenom železničnom priecestí v Nemšovej .
V autobuse boli štyria cestujúci. Nikto z nich podľa trenčianskej policajnej hovorkyne Lenky Bušovej neutrpel zranenia. Materiálnu škodu predbežne vyčíslili na 40 tisíc korún.
Nehodu pravdepodobne zavinil vodič autobusu, ktorý vošiel na nechránené priecestie.

Pri kolízii s vlakom zahynuli v uplynulých dňoch dva jelene
TASRBratislava 14. 10.2004 - Dva jelene zahynuli v uplynulých dňoch pri kolízii s vlakom. Jeden z prípadov sa stal v utorok v noci na úseku trate Spišské Vlachy – Krompachy , kde IC vlak Gerlach zrazil a zabil 150-kilogramového jeleňa.
Jeleň vbehol na koľaj tesne pred vlak, takže rušňovodič už nemal šancu kolízii predísť. Pri zrážke došlo na rušni k poškodeniu vzduchového potrubia, ohnutiu dvoch schodíkov a predného pluhu, informoval TASR hovorca Železničnej polície Jozef Búranský. Škoda, ktorá vznikla na vlaku, bude vyčíslená dodatočne.
K zraneniu osôb v IC nedošlo. Hospodár Poľovníckeho združenia v Krompachoch ocenil uhynutého jeleňa na šesť tisíc korún. Kolízia spôsobila dvojhodinové meškanie vlaku.
Podobný prípad sa stal aj v stredu večer. V úseku trate Nálepkovo – Nálepkovo-Peklisko zrazil a usmrtil jeleňa motorový osobný vlak.

Vozne opravia ŽOS Vrútky a Trnava
SITAHospodárske noviny15.10.2004, Bratislava - ŽOS Vrútky a ŽOS Trnava budú opravovať osobné vozne ZSSK . Hodnota kontraktu predstavuje 5,3 milióna korún, pričom na vrútockú spoločnosť pripadnú 3 milióny a na trnavskú 2,3 milióna korún. Obe spoločnosti vyhrali verejnú súťaž na periodické a bežné opravy osobných vozňov klasickej a špeciálnej stavby, vojenských vozňov a služobných vozňov do manipulačných vlakov. ZSSK spomedzi 44 prijatých ponúk vybrala ponuky týchto firiem ako ekonomicky najvýhodnejšie. Na takéto opravy uzatvára s dodávateľmi rámcové zmluvy, ktoré sa aktualizujú každý rok. Informoval o tom hovorca ZSSK Miloš Čikovský.

Ševc: Zákaz štrajku bol totalitným aktom štátnej administratívy
TASRBratislava 15. 10.2004 - Zákaz a zastavenie štrajku železničiarov vo februári 2003 bolo totalitným aktom štátnej administratívy popierajúcim ľudské práva a slobodu protestovať, uvádza sa v stanovisku Komunistickej strany Slovenska (KSS) k porušovaniu práva na štrajk.
Komunisti so znepokojením sledujú vývoj kauzy odborárskeho štrajku železničiarov. Ako sa uvádza vo vyhlásení, KSS už vo februári 2003 ostro protestovala proti očividne účelovému rozhodnutiu súdu, ktoré vážne ohrozilo právo na štrajk občanov SR. Už po pol roku sa ukázalo, že okresný sudca rozhodol protizákonne. Samotné pojednávanie malo byť 25. októbra tohto roku. Železničné spoločnosti svoju žalobu stiahli.
"KSS tento akt interpretuje ako uznanie legálnosti spomínaného štrajku železničiarov, preto by mali zainteresované spoločnosti voči sebe vyvodiť príslušné opatrenia," píše vo vyhlásení predseda ÚV KSS Jozef Ševc. KSS podľa jeho slov považuje túto kauzu za ďalší dôkaz porušovania ľudských práv.
Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení, komunisti sú zarazení účasťou súdnej moci na tejto afére. "Vláda SR v spolupráci so štátnymi inštitúciami a najnovšie aj so súdnou mocou, zaviedla do chodu spoločnosti praktiky, ktoré KSS rázne odmieta," vyhlásil Ševc. "Vláda SR v spolupráci so štátnymi inštitúciami a najnovšie aj so súdnou mocou, zaviedla do chodu spoločnosti praktiky, ktoré KSS rázne odmieta," uzavrel.

Stiahnutím súdnej žaloby železnice uznali legálnosť štrajku
SITABRATISLAVA 15. 10.2004 - Komunistická strana Slovenska (KSS) tvrdí, že tým, že železničné spoločnosti stiahli žalobu o nezákonnosti štrajku zo súdu, uznali jeho legálnosť. Zainteresované železničné spoločnosti by preto mali voči sebe vyvodiť príslušné opatrenia, uvádza sa ďalej v piatkovom vyhlásení predsedu Ústredného výboru KSS Jozefa Ševca. Líder slovenských komunistov si tiež myslí, že je to len ďalší dôkaz, že "na Slovensku sú permanentne porušované základné ľudské práva, medzi ktoré patrí aj právo na štrajk". Zákaz a zastavenie štrajku bolo totalitným aktom štátnej administratívy popierajúcim ľudské práva a slobodu protestovať, tvrdí. Ako dodáva, je zarážajúce, že sa na tom podieľa aj súdna moc.
Železničné odbory po prvýkrát štrajkovali 29. januára 2003 a štrajk trval šesť hodín. Druhý štrajk, ktorý mal byť časovo neobmedzený, sa začal 31. januára minulého roka a trval 36 hodín. Po troch dňoch ho centrálny štrajkový výbor 3. februára prerušil. Urobil tak na základe predbežného súdneho opatrenia Okresného súdu Bratislava I, ktoré sudkyňa vydala na podnet ŽSR Bratislava o nezákonnosti štrajku. Súd zastavil konanie na návrh spoločností - ŽSR a ZSSK 1. októbra.

Po hádke na stanici žene zlomil kľúčnu kosť
SITABRATISLAVA/POVAŽSKÁ BYSTRICA 15. 10.2004 - Z trestných činov ublíženia na zdraví a výtržníctva obvinil vyšetrovateľ 45-ročného muža z Považskej Bystrice. Obvinený sa pred polnocou zo stredy na štvrtok vo vestibule považskobystrickej železničnej stanice pohádal s 38-ročnou ženou a potom ju začal aj mlátiť. Zo zranení sa bude liečiť až 42 dní. Výtržník totiž začal ženu najprv škrtiť, potom ju hodil na podlahu vestibulu a kopol ju do ľavého ramena. Pri útoku jej zlomil kľúčnu kosť a spôsobil pomliaždenie čela. Zranenú ženu ošetrili v považskobystrickej nemocnici. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Strana vytvorená: 18-X-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0442.htm)