Nehoda ICE 1 3. júna 1998 v Eschede
( pohľad na stanicu zo satelitu )

3. júna 1998, sa vykoľajil ICE 884 "WILHELM CONRAD RÖNTGEN" (München Hbf - Hamburg-Altona) v železničnej stanici Eschede , severne od Hannoveru, pri rýchlosti 200 km/hod. Väčšina vlaku narazila do piliera betónového mosta nad traťou, pozostatky dvoch vozňov boli pochované pod troskami mosta. Nehoda mal za následok 101 mŕtvych a 88 zraneních (prvé správy o 300 zraneních boli založené na predpoklade, že vlak bol oveľa plnší).

Príčina nehody Nehoda bola spôsobená zlomenou obručou kolesa (okolesím) tretej osi prvého vloženého vozňa (802 808-6). Kolesá vložených vozňov ICE 1 boli pôvodne typu "monoblok" - zhotovené z jedného kusu ocele s neoddelým okolesím - podobné ako na hnacích vozidlách a vložených vozňoch ďalších generácií ICE. Tieto kolesá sa ale časom stali neotáčateľnými a zapríčiňovali vibrácie, ktoré oceľové pruženie podvozkov prenášali do vozňov. Pneumatické zavesenie na ICE 2 a neskorších generáciách je lepšie s jednoblokový kolesami, pretože akékoľvek vibrácie zapríčinené kolesami sú dobre tlmené. Na ICE 1, bolo vybrané inštalovanie nových kolies typu "BOCHUM 84", vyrobených VSG, s časťou gumy medzi kostrou a okolesím. Také kolesá sú vhodné pre ľahké koľajové vozidlá, nie však pre vysokorýchlostné vlaky. Koleso "BOCHUM 84" bolo skonštruované pre rýchlosti do 284 km/hod. Neobjavený problém uháňal vovnútri obruče a časom bola dlhou malou únavou zväčšená rotácia a spôsobila nakoniec zlomenie obruče - niečo čo sa vôbec predtým s týmto typom kolesa nevyskytlo. Pozri NDTnet na odhaľovanie problému trhlín v materiále skôr ako spôsobia nehody.

Kliknutím zväčši mapu

Ako došlo k nehode Asi 6 km pred miestom nehody okolesie prasklo, ale ešte nespôsobilo vykoľajenie. Asi 200 m pred mostom okolesie sa zachytilo vodiacou obrubou, vyskočilo, čím sazlomilo a vykoľajilo prvý vozeň na pravú stranu. O 120 m ďalej, vykoľajená os zapríčinilala vyskočenie ďalšej, čo spôsobilo, že nasledujúci podvozok taktiež vyskočil z koľaje. Tretí vozeň už išiel dostatočne ďaleko od osi koľaje a nárazom zničil betónový pilier mosta, a odtrhol sa od zbytku vlaku. Toto spustilo záchranné brzdy v oboch častiach vlaku. Most padal dosť pozvoľna, takže ešte aj štvrtý vozeň prešie bez poškodenia, ale bol katapultovaný do strany. Piaty vozeň bol rozpolený mostom, šiesty bol pochovaný pod mostom, a zbytok vlaku narazil práve doňho. Po nehode bol rýchlostný limit všetkých vlakov ICE 1 a ICE 2 znížený na 160 km/hod na obdobie vyšetrovania, a bolo rozhodnuté, že kolesá môžu byť opotrebované z 920 mm len do 890 mm, nie 854 mm ako predtým. ICE 1 vlaky majú teraz dovolenú prevádzku len s jednoblokovými kolesami. Všetky z nich sú postupne prerábané; dovtedy, pokým toto nie je vykonané, súpravy ICE 1 sú upravené len na krátke vlaky s ôsmimi vloženými vozňami. Od nehody až do 1. júla 1998, veľa vlakov ICE nepremávalo. Veľa z nich bolo nahradených ICE 2 a rušňami ťahanými vlakmi. Najveľkolepejšou náhradou tejto prevádzky bola v niektoré dni jazda súpravy THALYS PBKA medzi Kolínom nad Rýnom a Hamburgom.

Kliknutím zväčši mapu

Havarovaný vlak
Dotyčný vlak ICE 1 mal nasledujúce zloženie:

Medzitým DB AG vynieslo rozhodnutie o oprave aspoň časti poškodeného vlaku (401 051-8, 802 808-6, 802 609-8 a 401 551-7) a ich neskoršom zaradení späť do bežnej prevádzky.

Obrázky

Fotografie z 28. X. 1998

TV dokumenty
Nehoda sa stala námetom pre TV Discovery na samostatnú časť série "Sekundy pred katastrofou" - položka č. 3), ako aj série "Ako dochádza ku katastrofám / Blueprint of Disaster" dlhú 46'39", natočenenú v r. 2004 - výňatok (len on-line):

Eschede-Prozess: Laut Anklage war Radreifen verschlissen
17.01.2003 - Die ICE-Katastrophe von Eschede soll durch Materialermüdung an einem Rad verursacht worden. Das erklärte gestern ein Gutachter des Fraunhofer-Instituts für Betriebsfestigkeit vor dem in Hannover tagenden Landgericht Lüneburg. Das Fraunhofer-Gutachten, das im Auftrag der Staatsanwaltschaft erstellt wurde, kommt zu dem Ergebnis, dass ein Ermüdungsbruch des stark abgefahrenen Radreifens die Katastrophe ausgelöst hat. Das damals extra für den ICE konstruierte Rad sollte durch einen Gummipuffer zwischen Radreifen und -scheibe Vibrationen abfedern.
Die Staatsanwaltschaft wirft den Angeklagten vor, das 1991/92 entwickelte Rad nur ungenügend getestet und bei der Überwachung geschlampt zu haben. Das Rad sei der Dauerbelastung nicht gewachsen gewesen.
Die Verteidigung geht davon aus, dass das Rad nach dem damaligen Stand der Technik als unzerbrechlich galt und der Bruch nicht vorhersehbar gewesen sei. Die Gutachter der Verteidigung, die aus Schweden, der Schweiz, Südafrika, Japan und Deutschland kommen, sind aber vor Gericht noch nicht gehört worden.

Pozostalí obetí žalujú železnice
1.6.2001, Eschede - Tri roky po katastrofálnom vlakovom nešťastí pri nemeckom Eschede, pri ktorom zahynulo až 101 cestujúcich, podali včera pozostalí obetí žalobu na Nemecké železnice ( Deutsche Bahn AG ) spojenú so žiadosťou o bolestné vo výške 250.000 mariek za jedného mŕtveho.
Na Krajinskom súde v Berlíne je podaných šesť kolektívnych žalôb. Aktivity pozostalých podporuje a financuje aj 60 cestujúcich, ktorí inferno nehody vysokorýchlostného vlaku ICE 1 prežili.
Právny zástupca pozostalých Reiner Geulen odovzdal dnes na berlínskom súde spomenutých šesť žalôb a zároveň podal štátnej prokuratúre žalobu na dvoch zodpovedných členov predstavenstva Nemeckých železníc. Hovorca svojpomocnej organizácie pozostalých Heinrich Löwen pritom uviedol, že pozostalí pôjdu so svojou žalobou, keď to bude nutné, až na Spolkový najvyšší súd.
V žalobe sa okrem iného uvádza, že "DB urobili veľmi závažné chyby pri kontrole obručí kolies vysokorýchlostných vlakov ICE, ktorej zlomenie bolo príčinou vlakovej nehody, najväčšej v histórii Nemecka. Žaloba je smerovaná voči vedeniu DB so sídlom v Berlíne, ako aj v čase nehody v roku 1998 zodpovednému predstavenstvu pre vývoj a technológie a súčasnému predsedovi predstavenstva siete Nemeckých železníc Rolandovi Heinischovi. Voči nemu je podaná žaloba aj za výšku odškodného.
Medzi žalujúcimi pozostalými je napríklad aj istý muž, ktorý stratil počas nehody celú svoju rodinu a od tejto tragédie nie je schopný pracovať a má samovražedné sklony. Rovnako železnice žaluje aj vdova hlavného vlakvedúceho expresu ICE, ktorá po nešťastí trpí psychickými traumami.
Pozostalí dnes kritizovali aj skutočnosť, že Nemecké železnice doteraz zaplatili za jednu obeť dobrovoľne 30.000 mariek. Na druhej strane zraneným cestujúcim bolo vyplatených napríklad až sedem miliónov mariek.
V Eschede pri dolnosaskom Celle sa 3. júna 1998 zastavil život a odohrala sa tam jedna z najväčších vlakových katastrof. Vozňu vysokorýchlostného vlaku ICE 884 Wilhelm Conrad Röntgen praskla obruč kolesa, čo malo za následok vykoľajenie niekoľkých vozňov, ich strašný náraz do pilieru miestneho mosta, ktorý sa zrútil a následne doslova pochoval zvyšky vozňov. Katastrofa si vyžiadala vyše 100 obetí a niekoľko desiatok zranených. O silnom náraze a následnom zdeformovaní vagónov spadnutým mostom svedčí aj fakt, že záchranári nevedeli niekoľko dní určiť presný počet obetí. Vyťahovali časti ľudských tiel, ktoré pridávali k iným častiam zohavených tiel obetí.

Tu sú odkazy na niektoré ďaľšie informačné strany o nehode:

• Železnicná nehoda v Eschede na sk.wikipedia.org
• Erikove železničné správy
• Online Journal Nondestructive Testing a Ultrasonics
• Deutsche Bahn AG - oficálne správy
• Horúca stopa vedie do Mníchova

Strana vytvorená / Site created : 11-I-1999
Posledná aktualizácia : 05-II-2010