Mosty na trati Trenčín - Žilina
Stavbu trate Trenčín (Zlatovce) - Žilina zadala Rakúsko-uhorská spoločnosť štátnych železníc stavebnému podniku Hügel, Sager a spol. 14.2.1883. V zadávacom dokumente bolo stanovené, že konštrukcie mostov dlhšie ako 4 m budú železné. Kamenný materiál na stavbu pilierov sa bral z blízkych lomov, väčšinou novo otvorených pri stavbe trate. Cez Váh museli byť postavené 3 väčšie mosty a jeden menší cez Rajčianku pri Žiline. Mosty bolo oblúkové, priehradové s dolnou mostovkou.Most v Istebníku
Povodňou v roku 1919 bol strhnutý dvojkoľajný most trate Galanta - Žilina pri Istebníku. Pri rekonštrukcii musel byť most znovupostavený.
Mosty cez rieku Váh v Trenčíne
Cez Váh v km 122,914 postavili priehradovú konštrukciu s horným pásom zakriveným rozpätí 4 x 60,20 m s mostovkou spodnou. Most mal 3 podpery a 2 opory.
Po zdvojkoľajnení úseku bol na spoločných oporách a podperách postavený aj v druhej koľaji most rovnakej konštrukcie.
Náter mosta v km 122,914 v celkovej náterovej ploche 4 x 1990 m2 zadalo RČSD Bratislava v 1924 firme Protirez, Praha II, Smečky (ZVST 9.8.1924).
Poškodenie mostov v 2. svetovej vojne
Na konci 2. sv. vojny boli obe opery i čiastočne posledný pilier poškodené. Oceľové, priehradové, poloparabolické konštrukcie boli poškodené výbuchom leteckých bômb, vložených do truhlíkových pásov hlavných nosníkov a zrútili sa takmer vo všetkých poliach do riečiska. Explózia bola tak silná, že otriasla celým Trenčínom, v dôsledku čoho sa aj budovy do vzdialenosti 500 m silne poškodili. Pri páde sa vysunuli z osy mosta až o 2 m a naklonili sa naprieč.
Najskôr bol provizórne opravený a do zjazdného stavu uvedený most v ľavej koľaji vo smere Bratislava - Žilina, postavený pri zdvojkoľajnení úseku. Stavebné práce boli zadané firme Tatra, rozobratie a oprava oceľových konštrukcii mostárni Vítkovických železiarní. Práce boli začaté koncom mája 1945. Konštrukcia ľavého mosta bola zdvihnutá hydraulickými zdvihákmi s únosnosťou až 200 t a uložená na rovnaniny z podvalov. Zdvih dosahoval denne až 80 cm. Rovnaniny z podvalov boli uložené buď priamo na zvlášť upravený terén alebo na drevené bárky. Zároveň musela byť zdvihnutá aj konštrukcia pravého mosta, ktorá sa na niektorých miestach naklonila a prevrátila pri zdvíhaní ľavej časti. Keď bola konštrukcia ľavého mosta zdvihnutá a zasunutá do pôvodnej osy, bola podchytená bárkami, ktoré boli opatrené a zaistené kamenným záhozom. Porušené časti oceľovej konštrukcie boli zosilnené drevenými trámcami. Až potom boli vymurované opory a zničená časť prvého poľa nahradené oceľovým provizóriom. Pri opravách bolo zamestnaných až 300 ľudí. Zaťažkávacia skúška sa uskutočnila 14.8.1945.
Stará, slabšia konštrukcia pravého mosta sa nehodila k oprave a bolo rozhodnuté, že bude zdvihnutá, rozrezaná a odstránená. Do tejto koľaje preto museli prísť nové konštrukcie. Most, postavený krátko po 2. svetovej vojne sa dodnes nachádza v prvej traťovej koľaji.
Nový most v druhej koľaji
Zlý stav takmer 80 ročného mosta a nevyhovujúci prechodový prierez budúcej elektrifikovanej trate Bratislava - Púchov viedli k rekonštrukcii mosta v ľavej koľaji. Prípravné práce začali v 1982. Hrubé práce sa uskutočnili počas platnosti GVD 1983/84 a vyžadovali dlhodobú výluku druhej traťovej koľaje.
Nový 244 m dlhý priehradový celozváraný železničný most má hmotnosť 4 konštrukcii po 320 t. Jeho osobitosťou je, že naň priamo v mostárni upevnili mostovku, čo značne uľahčilo a urýchlilo skompletovanie mosta na mieste a jeho do prevádzky. Ďalšou osobitosťou sú hlavné nosníky, spájané vysokopevnostnými skrutkami. Mostnú konštrukciu vyprojektovali a vyrobili v mostárni VSŽ Košice (prvé dve časti v 1981, tretiu v 1982 a štvrtú v 1983). S ČSD - Mostným obvodom Bratislava ďalej spolupracovali Železničné vojsko, ktoré postavilo provizórnu plošinu a pomocné dráhy pre vysunutie starej a zasunutie novej mostnej konštrukcie, Hutní montáže Ostrava, ktorý most zmontovali a zasunuli, ďalej Vítkovické železárny K.Gottwalda, Spojstav Bernolákovo a iný. Projekt urobil SUDOP, závod Bratislava v spolupráci hlavne s VSŽ. Práce riadila zložka traťového hospodárstva Správy Východnej dráhy. Hodnota nového mosta bola asi 40 mil. Kčs.
Most v km 123,660 v žst.Trenčín
Stavba mosta v km 123,660 súvisela s výstavbou novej železničnej stanice Trenčín. O jej postavenie sa usilovalo mestské zastupiteľstvo už pred 1.svetovou vojnou. Od plánov k jej realizácii ubehlo takmer 30 rokov, keď jej stavba bola schválená v roku 1936. V apríli 1937 sa začalo s vyvlastňovaním pozemkov za mestským parkom. Vybudovaniu stanice predchádzala stavba podchodu na Sihoti, spájajúca staré mesto s novou modernou štvrťou na Hornej Sihoti. Verejnú súťaž č.802/5-III (VpŽP 4.3.1939) na stavbu cestných rámp a podjazdu pod železničnou traťou Bratislava - Žilina v km 123,660, v ulici Pri lesíku, vypísalo RŠŽ v Bratislave.
Na stavbe mosta pracovalo priemerne 80 robotníkov. Vykopaných bolo 14 000 m3 zeminy, spotrebovalo sa 250 000 kg železa, 1 000 000 kg cementu. Prevedených bolo cca 3400 m3 dusaného betónu a 670 m3 železov. betónu. Proti vniknutiu spodnej vody bolo zriadených 4 000 m3 asfaltovej izolácie v 2 až 3 vrstvách. Denne sa vyčerpalo 7 500 m3 vody. Celá stavba si vyžiadala 3 596 000 Ks, ktorú uhradilo Ministerstvo dopravy.
Podjazd je široký 8 m, chodníky sú 2 x 2,50 m a dlhý 37,50 m. Do užívania bol odovzdaný ministrom dopravy a verejných prác Júliusom Stanom 1.5.1941.
Na jar 2002 v súvislosti s rekonštrukciou bratislavského zhlavia v žst.Trenčín podnik Železničné stavebníctvo Žilina vykonal obnovu izolácie mosta.
Most v km 157,648 v žst.Púchov
RČSD Bratislava (VpŽP 29.5.1937) vypísalo v roku 1937 verejnú súťaž č.681/4-III na stavbu podjazdu pod železnicou Bratislava - Žilina v km 157,648 v žst.Púchov. Stavba bola zadaná firme Ing.Aug.Zdráhal, úr.aut.civ.inž.stavebný a civ.geometer v Pardubiciach (VpŽP 17.7.1937).
Stavba zahrňovala práce zemné, betonárske a izolačné. Celkom bolo urobených cca 890 m3 dusaného betónu a cca 2000 m3 výkopu. Podjazd je široký 5,00 m a dlhý 30,14 m.
Mosty cez rieku Váh v Nosiciach a Milochove
V úseku medzi Púchovom a Žilinou musela trať prekonať veľký oblúk Váhu dvoma mostami - mostom v km 162,118 pri Nosiciach a v km 163,365 pri Milochove. Po zdvojkoľajnení úseku boli v oboch koľajach s troma otvormi rozpätia 3 x 61,60 m. Konštrukcie oboch mostov boli priehradové, s horným pásom zakriveným, s mostovkou spodnou.
RČSD Bratislava v 1924 zadalo náter mosta v km 162,118 firme Otakar Buben, Hradec Králové a mosta v km 163,365 Stanislav Golkovský a Šimon Finkel v Humennom. Hmotnosti oboch konštrukcii mostov boli 3 x 186 236 kg. (ZVST 9.8.1924).
RČSD Bratislava v 1925 zadalo obnovu náterov mosta v km 162,118 firme Josef Čech, Užhorod a mosta v km 163,365 Stanislav Golkovský, Humenné. Oba mosty mali náterovú plochu 6888 m2 (ZVST 6.6.1925).
Poškodenie mostov v 2. svetovej vojne
Na konci 2.svetovej vojny boli oba mosty poškodené. Pri Milochove boli poškodené v oboch koľajach konštrukcie v strednom otvore. Novšia konštrukcia v ľavej koľaji bola zdvihnutá, upravená do zjazdného stavu a za prevádzky opravená definitívne. V pravej koľaji bola konštrukcia viacej rozbitá, takže musela byť rozrezaná. Bola nahradená provizórnym premostením. Podobný osud stihol most pri Nosiciach. Jeho oprava bola prevedená rovnakým spôsobom, len s tým rozdielom, že tu bola opravená konštrukcia v koľaji pravej a v koľaji ľavej bude zriadené provizórium.
|
| Mosty v Nosiciach a Milochove v roku 1952 |
Most cez Rajčianku v Žiline
Cez rieku Rajčianku bol pri stavbe považskej železnice postavený železný oblúkový most s dolnou mostovkou svetlosti 1 x 30 m.
Začiatkom 60-tych rokov bol most vymenený. Most je významný z hľadiska výstavby oceľových železničných mostov v ČSSR tým, že sa na ňom po prvýkrát použili v dielni zvárané prvky a na montáži trecie spoje s vysokopevnostnými skrutkami.
Šikmý most cez Rajčianku má dve samostatné konštrukcie pre každú koľaj s priehradovými hlavnými nosníkmi rozpätia 44,16 m. Pásy hlavných nosníkov a diagonály majú uzavretý prierez, zvislice majú zváraný prierez tvaru I. Pásy sa zvárali na stavenisku z troch výrobných dielcov tupými V-zvarmi. V dolnom páse sa montážne zvary overovali rőngenom otvormi v dolnej pásnici, ktoré sa zavarili dodatočne. Styčníkové plechy sú privarené do zvislých stien pásových prútov. Trecie plochy sa pred spájaním opracúvali opaľovaním kyslíkovo-acetylénovým plameňom špeciílnymi horákmi, čím sadosiahol súčiniteľ trenia 0,45.
Skrutky M 16 a M 20 sa priťahovali pneumatickými momentovými kľúčmi, skrutky M 24 ručným priťahovacím kľúčom s meraním priťahovacieho momentu indikátorovými hodinkami.
Oceľovú konštrukciu mosta vyprojektovali, vyrobili a zmontovali Mostáreň Brezno v úzkej spolupráci s Výskumným ústavom zváračským Bratislava a Výskumným ústavom dopravy Praha v roku 1960. Na jednu konštrukciu sa potrebovalo 142,5 t ocele 10 373.0. Most celkovej dĺžky 45,2 m bol odovzdaný do prevádzky v decembri 1961.
Pramene:
