Mosty na trati Trenčianska Teplá - Vlársky Průsmyk (ČD)

Stavbu trate Trenčianska Teplá - Vlársky Průsmyk (ČD) a mostov realizovala Rakúsko-uhorská spoločnosť štátnych železníc. Preto mosty boli konštrukčne zhodné s mostami na trati Zlatovce - Žilina. Ich nosné konštrukcie tvorili hyperbolické priehradové nosníky s dolnou mostovkou. Stavebný náklad dosiahol 1 075 000 zl. Prevádzka na trati bola otvorená 28.10.1888.

Povodne v povodí rieky Vlára
Povodeň na riečke Vláre v noci z 8 na 9.7.1919 tažko poškodila mosty a železničné teleso. Trať bola poškodená do takej miery, že doprava sa musela byť zastaviť od Kunovíc po Nemšovú. Rozvodnené rieky Olšava a Vlára zničili 7 mostov a Vlára zmietla železničný násyp v dĺžke 200 m v km 12,5/6 na slovenskej strane. Na všetkých týchto poškodených miestach boli postavené nové premostenia z 10 m dlhých provizórii, ktoré dosiahli v km 159.7/8 dĺžku 100 m. Pri rozsiahlych sanačných a úpravných prácach bolo potrebné znovu zriadiť a upevniť odnesené železničné teleso, vyplniť priestor medzi železničným násypom a hlavne museli byť zriadené mostné provizória na miestach odnesených a poškodených mostov. Na opravách sa podieľali významnou mierou 4 vojenské železničné stavebné oddiely, ktoré za vedenia stavebných orgánov RŠD v Brne pomohli dať trať do zjazdného stavu 3.8.1919.
Zriadenie muriva mostov cez Vláru pri zastávke Popov v km 152,671 a 153,555 zadalo RŠD v Brne firme Dr.K.Skorkovský a spol. v Brne (VpŽP 10.11.1923).
Povodeň na začiatku augusta 1925 rozvodnila opäť rieku Vláru. Na slovenskej strane trate bolo síce na niekoľkých miestach poškodené opevnenie násypových svahov, doprava ale nebola ohrozená. Na moravskej strane povodeň podomlela bárky provizórneho premostenia Vláry v km 159,7, zriadené po povodni v 1919. Ani v tomto prípade doprava nebola pri tom prerušená. V priebehu 5 týždňov bolo v tomto mieste za pomoci vojenskej správy tesne vľavo od poškodeného dočasného mosta v ose pôvodnej trasy v km 159.7/10 postavené nové dočasné premostenie, zložené z jednej rozkladacej dvojetážovej konštrukcie vojenského mosta sústavy Roth-Waagner rozpätia 72 m a z jedného 10 m dlhého provizória z valcovaných nosníkov.
K permanovaniu mostu v km 159.7/8 však už nedošlo, lebo trať bola v tomto úseku v 1927 preložená a rieka zvedená do novo upraveného koryta.

Otvorenie obnovnej prevádzky trate Vlársky Průsmyk - Lednické Rovne
22.9.1945 sa v Lednických Rovniach uskutočnila slávnosť otvorenia prevádzky trate Vlársky Průsmyk - Lednické Rovne, za účasti množstva miestnych obyvateľov a žiactva št.ľud.skoly. Slávnostnú reč povedal poslanec Demokratickej strany J.Šabršula, ktorý vyzdvihol význam traťového spojenia Vlársky Průsmyk - Lednické Rovne.

Most ponad odpadový kanál
V súvislosti so stavbou vodného diela Dubnica, ktorá začala 1943 a dokončená bola 1949, bol ponad odpadový kanál postavený most.

Most cez Váh pri Nemšovej
Most mal 4 otvory dĺžky po 51 m. Na konci 2.svetovej vojny bol Nemcami úplne zničený. Obe opery a všetky piliere boli demolované. Konštrukcie boli prerazené, spadli do vody, pri páde sa skrútili a niektoré dokonca sa prevrátili. Nedalo sa z nich nič zachrániť, museli byť rozrezané a vytiahnuté po kusoch z rieky. Mimo osi koľaje sa muselo zriadiť samostatné provizórne premostenie z nosičov na zabaranených bárkach.
Stavba bola zadaná firmám Ing. Peter a Dr. Danišovič. S prácami sa začalo začiatkom júna 1945 a pracovalo sa v 2 až 3 smenách. Na stavbe bolo zamestnaných 350 ľudí. Navrhnutý bol dočasný most s 11 poliami rovnakých dĺžok. Ako provizória boli použité valcové nosníky I čís. 50 s privarenými pásnicami dlhé 15 m a nosníky I zvarované na dĺžku 25 m. Na stavbu bárok bolo portrebných pilót priemeru 30-35 cm, baranených parným baranidlom, pri čom baran vážil 1800 kg. Celková spotreba dreva na bárky, ľadolamy a pomocné lešenia dosiahla asi 1000 m3. Provizória boli dopravené na miesta na dvoch pojazdných vozíkoch, pohybujúcich sa držke zdiadenej na pomocnej lávke.
Dokončenie provizória vždy rozhodovalo, či sa termín otvorenia trate dodrží. Pri tomto moste sa ako u jediného provizória na Slovensku stalo, že otvorenie premávky sa muselo odsunúť o 14 dní. Príčinou bolo oneskorené dodanie provizórií v dĺžke 25,00 m firmou Vítkovické horní a hutní těžířstvo. Oneskorenie vo výrobe bolo spôsobené neočakávaným vsunutím do pracovného programu inej, veľmi súrnej dodávky. Zaťažkávacia skúška bola vykonaná 13.10.1945.
Stavba mosta cez Váh v km 2,772 trate Trenčianska Teplá - Vlársky Průsmyk svetlosti 4 x 50,00 m zahrnulo RŠŽ Bratislava medzi stavby dvojročného hospodárskeho plánu. Rozsah stavby predstavovalo železo 8800 q, betón 400 m3. Pravdepodobná doba začatia stavby júl 1947, doba splnenia 64 týždňov.

Most cez Vláru v km 10,578 pri Hornom Sŕní
Aj tento most bol počas 2.svetovej vojny poškodený. V roku 1954 bol opravený do pôvodného stavu, no bez zosilnenia.
V takomto stave vlastne slúžil 85 rokov a prestával vyhovovať požiadavkám dopravy. Len drevená podlaha si každoročne vyžadovala abnormálne udržovacie náklady. Preto sa pristúpilo k výstavbe a montáži nového mosta. Rozhodlo sa, že nový most sa vybuduje na preložke vpravo od starej trate, čím sa zlepšia aj traťové pomery v priľahlom úseku. Železničná doprava preto jeho výstavbou nemusela byť prerušená.
Projekt a výrobu novej oceľovej konštrukcie rozpätia 63 m a hmotnosti 400 t vykonali v mostárni mesta Chorzów (Poľsko). Po pravej strane mosta sa navrhla lávka pre chodcov šírky 200 cm, oddelená od koľaje drôteným pletivom. Jednotlivé segmenty mosta vážiace 25 t boli odoslané do žst. Horné Sŕnie a Vlársky Průsmyk.
Most na mieste zmontovali pracovníci Hutních montáží Ostrava v spolupráci s Mostným obvodom Bratislava. Uloženie nového mosta o takej hmotnosti sa realizovalo spôsobom, ktorý u nás dovtedy nebol využitý. V riečisku sa zhotovila dráha o dĺžke 34 m. Vlastnú montáž uskutočnilo železničné vojsko. Na oceľové nosníky sa pripevnili drevené podvaly. Na ne sa položili potom oceľové nosníky a po nich sa pri zasúvaní pohybovali špeciálne podvozky, na ktorých bol uložený most. Na zasunutie mosta bola potrebná sila 50 Mp.
V auguste 1972 sa však riečka Vlára tak rozvodnila, že povodeň zdržala jeho montáž. Most bol zasunutý do profilu trate až 31.10.1972.
Nový most sa stal prvým mostom na Slovensku, ktorý má plnostenným rám vystužený oblúkom (tzv. Langerov nosník).

Druhý most cez Vláru (?)
Po poškodení v 2. svetovej vojne bol druhý most cez Vláru na trati Trenčianska Teplá - Vlársky priesmyk nahradený provizóriom v ose.

Pramene:


Strana vytvorená : 26. V. 2003
Strana aktualizovaná : 1. I. 2007
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku