Mosty na trati Komárom (MÁV) - Komárno - Nové Zámky

Pri výstavbe trate Komárom - Nové Zámky sa veľkými mostnými konštrukciami muselo preklenúť toky cez Dunaj a Váh. Uvedené mosty postavila firma bratov Grünwaldovcov v celkovej dĺžke 760 m.

Most cez Dunaj v Komárne
Železničný most ponad Dunaj v Komárne bol postavený v roku 1910. Nachádzal sa v km 3,021 trate Újszöny - Komárom, mal päť otvorov rozpätia 81,60 + 4 x 101,76 m, kozákové nosníky, charakteristické parabolickým zakrivením horného a spodného mostného poľa. Celková dĺžka mosta bola 488,64 m. Hmotnosť oceľovej konštrukcie je 2779 t.
V roku 1927 RŠD v Bratislave vypísalo verejnú súťaž č.822/1-III na náter mosta cez Dunaj v km 3,021 o náterovej ploche asi 15 000 m2 (VpŽP 30.4.1927). Verejná súťaž rozhodnutím RŠD v Bratislave č.822/1-III nakoniec bola zrušená (VpŽP 27.7.1927).
Inšpektorátu pohraničnej finančnej stráže v Komárne v mene ministerstva železníc pod č.21/326a-III-27 z 28.2.1928 bolo dané povolenie na postavenie strážnej búdky v km 3,278 na železničnom moste v Komárne (ÚL BA 10.3.1928,č.12).
Začiatkom roka 1945 most zničila uskupujúca nemecká armáda. Jeho opory a piliere boli rozbité, popraskané a roztrasené až do základov. Rozbité boli aj všetky konštrukcie, visiace na troskách pilierov alebo zhodené na stranu a čiastočne vyčnievajúce z vody. Preto pre umožnenie plavby po Dunaji Červená armáda odstránila v piatom otvore konštrukciu tým, že ju rozstrieľala a dala jej klesnúť na dno. Obnova mosta ale nepokračovala.
Ľadové kryhy plávajúce po Dunaji sa začiatkom februára 1946 zachytili na troskách konštrukcii zničeného železničného mosta (NO 8.2.1946). Z nahromadených krýh sa vytvorila 8 m vysoká priehrada (DT 24.2.1946). Obava pred hroziaciou záplavou Žitného ostrova si vyžiadala okamžité nasadenie ženijných jednotiek česko-slovenskej a sovietskej armády. Jednotky armády začali výbušninami odstraňovať zvyšky spadnutej železnej konštrukcie mostu na maďarskej strane a ľadové kryhy. Postupne ich vynášali na česko-slovenský breh, a tak uvoľňovali koryto Dunaja. Týmto zásahom bolo odstránené nebezpečenstvo rozvodnenia rieky.
O rok neskôr sa situácia zopakovala. Na prelome februára-marca 1947 bolo uvoľnené riečisko na vzdialenosť 2 mostných polí (NO 1.3.1947). Ochranné opatrenia pri železničnom moste si vyžiadali aj odstrel a následné odstránenie ľadových krýh. Vďaka spolupráci Vodného družstva v Komárne, česko-slovenskej a sovietskej armády boli včas odstránené trosky zničeného železničného mosta. K odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva zápavy Komárna a jeho okolia napomáhal aj odmäk, spomalený nočnými mrazmi. Práce na ochrane mosta a pohotovostná služba pri moste fungovali do polovice marca 1947.
Na začiatku roka 1948 k stavbe mosta prikročilo Maďarsko. Stavba mala byť dokončená ešte v roku 1948, aby sa čo najskôr obnovila železničná doprava krajín západnej Európy so štátmi podunajskými, resp. balkánskymi cez Komárno (DT 6/15.2.1948).
Pri obnove zničeného mosta sa stavala preložka, ktorá využila začiatočný úsek trate Komárno - Bratislava, kde v km 2,6 (dnes Komárno stavadlo 4) začínal 1,8 km dlhý, úplne nový úsek trate k dunajskému mostu. Práce na násype pokračovali rýchlo, násyp bol dokončený v júni 1953. Dovtedy stále ešte čneli z rieky len piliere mosta.
Stavba mosta vrátane preložky trvala 2,5 roka. Pri nej došlo k úzkej spolupráci a prevádzajúcimi podnikmi maďarských železníc, ktoré stavali spodnú stavbu a Železničné staviteľstvo Bratislava dodávalo obkladový kameň pilierov a kamenárov. Novú konštrukciu mosta s priamopásovými priehradovými nosníkmi vyrobila firma Ganz. Na jej montáži sa zúčastnili i Hutní montáže Ostrava-Kunčice. Zaťažkávacia skúška mosta sa vykonala 16-19.12.1954 pomocou 4 plne nazbrojených parných rušňov radu 556.0 s celkovou hmotnosťou 640 ton. Prvý nákladný vlak prešiel po moste 28.12.1954. Slávnostné otvorenie mosta nazvaného "Most priateľstva" sa uskutočnilo 1.1.1955. Na slávnostnom otvorení sa na maďarskej a česko-slovenskej strane zúčastnili predstavitelia Ústredného výboru Maďarskej strany pracujúcich, KSČ a KSS, ministri dopravy ČSR A.Pospíšil a MĽR L.Berbit a veľvyslanci. Pre osobnú dopravu slúži most od mája 1955.

Železničný most v Komárne v rkm 1770,40, © Povodie Dunaja 1997

Po moste 20.8.1968 o 23:29 hod. vstúpili na územie Česko-Slovenska tanky Varšavskej zmluvy. Pritom ho poškodili, doprava medzi ČSD a MÁV sa prerušila. Obnovená bola 30.8.1968, keď do Maďarska odišiel o 20:15 hod. prvý vlak č.9812.
Väčšia rekonštrukcia mosta sa uskutočnila v prvom polroku 1980. Pracovníci TD Nové Zámky a MO Bratislava realizovali opravu 817 mostníc.

Železničný most cez Dunaj, slovenské len pole vpravo, foto Emil Schenk, 21.10.2000

Podobná rekonštrukcia sa uskutočnila aj v roku 1998. Práce realizovali pracovníci MO Bratislava s pracovnými čatami zo Strediska správy železničných mostov Bošany, Strediska správy železničných mostov v Bratislave, Strediska mechanizácie a nezadateľných prác Bratislava, Správa železničných tratí a stavieb Nitra. Práce na rekonštrukcii sťažoval prudký vietor, chlad ako aj práca v nebezpečnej výške 20 m nad plavebnou dráhou Dunaja.
Pri rekonštrukcii bolo potrebné demontovať železničný zvršok, podlahu a poistné uholníky, vyniesť nové mostnice a realizovať ich osadenie, uložiť koľaje a uskutočniť zaťažkávaciu skúšku zo strany maďarských železníc. Celkovo pri rekonštrukcii bolo vymenených 820 mostníc a kilometer koľajníc. Práce sa podarilo skončiť v porovnaní s plánom o tri dni skôr. V sobotu 10.10.1998 po dvadsiatich dňoch rekonštrukcie (od 21.9.1998) znovu uviedli do prevádzky železničný most v km 3,0 Komárom - Komárno.
Počas výluky bolo presmerovaných 28 nákladných vlakov na trať
Rusovce - Rajku (MÁV) a Štúrovo - Szob (MÁV). Rekonštrukcia stála ŽSR približne 12 mil. korún, MÁV 20 mil. forintov.

Ťažké opevnenie na ochranu železničného mosta cez Dunaj v Komárne
V 30-tych rokoch, v súvislosti so stavbou železobetónových opevnení na území celého Česko-Slovenska, sa mala riešiť aj obrana železničného mosta cez Dunaj v Komárne. Proti neočakávanému postupu nepriateľa a v prípade potreby aj zničenia mosta, sa mala realizovať stavba troch pechotných zrubov, chrániacich železničný most.
Komisia odborníkov z Ředitelství opevňovacích prací na prelome februára a marca 1936 konštatovala, že trať pri železničnom moste dĺžky asi 460 m je postavená v oblúku, ktorý nedovoľuje priamy čelný dostrel na mostovku po celej dĺžke, kde južné (maďarské) predmostie umožňuje nenápadný prepad nepriateľom. Preto bolo bezpodmienečne potrebné zaistiť čelný dostrel mostovky. Proti nájazdu obrneného vlaku navrhla komisia umiestniť na most v úrovni prvého piliera koľajovú uzáveru spolu s oceľovou bránkou proti pechote. Obe zariadenia sa mali vždy po prejazde vlaku diaľkovo zavierať zo slovenského brehu a mali byť chránený guľometom z pechotného zrubu S-2, umiestneného v ose mosta. Bočný dostrel mali zaisťovať ďalšie zruby po stranách mosta. Zrub S-1 mal byť umiestnený na ľavom brehu smerom na Novú Stráž a zrub S-3 na západnej špičke Alžbetinho ostrova.
Pre prípad zničenia mosta mala byť pri prvom pilieri pripravená nálož so skrytým prístupom pod mostovkou. V prípade, ak by nebolo možné uskutočniť zničenie mosta, uvažovalo sa zriadiť v telese železnice aspoň krytú štôlňu na zničenie pobrežnej opory.
29.4.1936 vykonal revíziu pôvodných návrhov riaditeľ opevňovacích prác gen.Husárek a navrhol určité zmeny. Pre vysoký stavebný náklad, ktorý by stavba na vysokom násype vyžadovala, bola stavba zrubu S-2 v ose mosta zrušená. Namiesto neho sa mala pri strážnom domčeku pri moste zriadiť vojenská hliadka s guľometom. Okrem toho sa predpokladalo zriadenie podzemnej štôlne od cestného podjazdu k pobrežnej opore železničného mosta pre vyrovnanie nálože.
Definitívne riešenie ochrany územia bolo jednoduchšie. Na ochranu železničného mosta boli firme Inžesta, spol. s r.o. Bratislava v máji 1937 zadané stavby len 2 pechotných zrubov (S-1 a S-3) a u firmy Ippen Alfréd, strojírna a mostárna, Hradec Králové boli zadané mostné zábrany. O zosiľovaní strážneho domčeka a budovaní podzemných chodieb nie je v archívnych dokumentoch žiadna zmienka. Formálne bola stavby zrubov dokončená 11.5.1938.
Viedenskou arbitrážou z 2.11.1938 sa osud zrubov spečatil. Do 6.11.1938 bol všetok materiál zo zrubov odvezený do vojenského železničného skladu v Bošanoch. V priebehu okupácie boli zruby odstreľovaním silne poškodené. Ich ďalší osud ovplyvnila dunajská povodeň z 17.6.1965. Zrub S-1 prekážal v stavbe novej protipovodňovej hrádzi, preto ho pracovníci žilinského Váhostavu na jar 1969 odstrelili. Zrub S-3 pri vodárni zostal stáť, ale bol prestavaný na garáž.

Most v km 5,298
V roku 1925 RŠD v Bratislave vypísalo verejnú súťaž č.138/16-III na náter mosta v km 5,298 hmotnosti 57701 kg (VpŽP 1.4.1925). Verejná súťaž rozhodnutím RŠD v Bratislave bola zadaná firme Bratia Jaczevics a Simon Finkel, Humenné (VpŽP 6.6.1925).

Most v km 5,958
RŠD v Bratislave vypísalo verejnú súťaž č.31/14-III na vypracovanie detailného projektu, dodanie a montáž plnostennej konštrukcie rozpätia 11,0 m s mostovkou spodnou pre most v koľaji vedúcej do prístavu v Komárne v predĺžení vtedajšieho mosta v km 5,958 trate št.hranica - Nové Zámky (VpŽP 30.5.1931). Stavba bola zadaná Královopolským strojárňam na stroje a vagóny v Královém Poli pri Brne (ZVST 15.8.1931).

Klenbový most v km 7,178 v žst.Komárno
V km 7,178 sa nachádza klenbový jednopoľový most svetlosti 9,72 m, voľnej výške 5,22 v žst.Komárno. Most preklenuje Slnečnú ulicu, ktorá spája mesto so sídliskom Bašty. Na čelách klenby, v klenbe, parapetných múrikoch, oporách a dilatačných škárach sa objavili priečne a podĺžne trhliny, ktorých rozovretie dosahovalo 5-10 mm. V týchto miestach sa tvorili výkvety a vývery. Most sa sanoval chemickou injektážou na báze dvojzložkových polyuretánových živíc - produktov firmy CarboTech. Sanáciu mosta vykonal v 05/00-10/00 podnik Slovenské tunely, a.s. Bratislava-Lamač.

Most cez Váh v Komárne
Cez rieku Váh pri Komárne bol postavený 205,20 m dlhý most, ktorého šírka bola 5 m. Most mal 3 otvory svetlosti po 40 m a jeden po 80 m. V prvom, v druhom a štvrtom otvore mal priehradové konštrukcie priamopásové s mostovkou hornou o rozpätí 41,20 m, v strednom otvore cez hlavný tok Váhu bola konštrukcia priehradová o rozpätí 81,60 m s horným i dolným pásom zakriveným.
Most zničila začiatkom roka 1945 ustupujúca nemecká armáda. Obe opory boli rozbité, prvý a druhý pilier v hornej častí poškodený a tretí pilier zničený do základov. Konštrukcia prvého otvoru bola prerazená uprostred a spadla, v druhom otvore bola tiež uprostred prerazená, ale zostala visieť na rozvalených pilieroch. Konštrukcia tretieho otvoru bola prestrelená v obidvoch tretinách. Krajné tretiny zostali visieť na pilieroch a stredná tretina spadla do rieky. Pri rozbití tretieho piliera spadla tiež konštrukcia štvrtého otvoru a pádom sa značne poškodila.
Stavba provizórneho mosta začala 15.8.1945. Práce na moste viedla firma Ing.Komloš, za spolupráce ženijného oddielu. Zdvíhanie vykonala II.stavebná skupina ženijného vojska. Pri rekonštrukcii sa najprv z vody zdvihli krajné, po 200 t vážiace priamopásové konštrukcie, ktoré mostáreň z Karlovej Hute definitívne opravila. Pri zdvíhaní poškodenej a skútenej konštrukcie v hlavnom otvore sa použili žeriavy a hydraulické pumpy o výkonnosti 1300 t. Po jej čiastočnom zdvihnutí sa ukázalo, že nemôže byť opravená. Musela sa rozrezať a odstrániť z rieky. V tomto poli sa preto postavilo provizórne premostenie zo 4 železných nosičov dlhých po 20 m umiestnených na silných a pomerne značne vysokých zabaranených drevených bárkach.
Práce na rekonštrukcii mosta viazli v zime. Spôsoboval to nedostatok paliva a ohrevného materiálu. Ako uvádza Deň 17/19.1.1946 doteraz sú hotové 2 pobrežné opory a pracuje sa na jednom z vodných pilierov.
Na stavbe pracovalo 340 zamestnancov podnikateľskej firmy a pri kladení zvršku 150 železničných zamestnancov. Na stavbe mosta sa zúčastnili pracovníci česko-slovenskej armády, firma Stavebné konzorcium v Bratislave a mostáreň v Karlovej Hute z Hutnej akciovej spoločnosti. Provizórny most sa stal posledným zrekonštruovaným mostom na juhu Slovenska.
Slávnostné otvorenie nového železničného mosta sa uskutočnilo vo štvrtok 30.5.1946. O 7:30 hod. bol z Bratislavy - Nového Mesta vypravený osobitný vlak s hosťami. Zúčastnil sa ho námestník povereníka dopravy, prez.šéf K.Bezek, odb.prednosta Ing.Horák, riaditeľ RŠŽ v Bratislave Ing.Ján Slávik, ministerský radca Jozef Kopas, Ing.Osvaldík zo Štátneho plánovacieho úradu a zástupcovia slovenskej tlače. Hostí z Bratislavy privítala slávnostne vyzdobená stanica v Komárne, kde hostí čakali nastúpené jednotky ženijnej armády na čele s kap.Ing.Prošingerom a vyše 100 robotníkov, ktorí sa zaslúžili o stavbu mosta. Po hlásení prednostu stanice zástupcovi povereníka dopravy (Dr.Husák sa pre zaneprázdnenosť nemohol zúčastniť), dekoroval K.Bezek rádom "Za hrdinstvo v práci" I.triedy 6 robotníkov, II.triedy 20 robotníkov a III.triedy 97 robotníkov. Zástupca Povereníctva sociálnej starostlivosti poslanec Kopas odovzdal každému ocenenému zvláštny dar povereníctva z akcie UNRRA, jeden zimný kabát a jednu škatuľku cigariet. Potom sa vlak s hosťami odobral k slavobráne na novom moste, kde tesne pred páskou v slovenských farbách zastal. Akt odovzdávania vykonal K.Bezek, prestrihol pásku a prehovoril: V mene SNR otváram tento most a odovzdávam ho do služieb slovenskému národu a Republiky. Oficiálni hostia prešli po moste na druhú stanu Váhu, kde pripravilo mesto Komárno slávnostné privítanie delegátov. Na tribúne prehovoril v mene OSK Komárno J.Sadlek, K.Bezek, predseda MSK J.Hromada a predseda odborovej organizácie robotník Zachar. Rekonštrukciou mosta sa obnovilo priame spojenie Komárno - Nové Zámky.
Veľké mrazy vo februári 1947 spôsobili, že pod mostom sa vytvorila hladká ľadová plocha. Ľadovú bariéru zachytili trosky cestného mosta v Komárne. Ochrana pilierov železničného mosta sa vykonávala nasekaním ľadovej plochy na menšie tabule, ktoré pri vzdutí vody sa rozlámali a ľahko prešli pasážmi medzi piliermi. Na odstreľovanie a odstraňovanie ľadových krýh boli nasadené ženijné jednotky česko-slovenskej a sovietskej armády. Odmäk spomalený nočnými mrazmi pomohol k odvráteniu nebezpečia vzniku záplav. Odstraňovanie krýh pokračovalo do polovice marca 1947.
Stredná, definitívna železná konštrukcia bola vložená až začiatkom 50-tych rokov. Priehradovú konštrukciu kosákového tvar rozpätia 81,6 m dodala mostáreň Brezno. 14.4.1953 sa uskutočnila prvá hlavná prehliadka a zaťažkávacia skúška mosta. Most cez Váh bol dokončený v júli 1953.
V rámci elektrifikácie trate
Komárno - Nové Zámky sa uskutočnila úprava mosta cez Váh. Práce vykonal MO Bratislava, pričom použili podvozok s montážnou plošinou, ktorý sa pohyboval po horných pásoch hlavných nosníkov. Oproti postupu podľa projektu sa týmto opatrením dosiahlo zvýšenie bezpečnosti pri práci, urýchlili sa práce a minimálne sa narušila železničná prevádzka.
Otryskávanie a obnovu náterov na moste ponad Váh vo výmere 9.940 m2 vykonala firma Vertikal-Solid spol. s r.o. Rožňava v 04-08/2002.

Ďalšie mosty na trati Komárno - Nové Zámky
V decembri 1918 maďarské vojsko zničilo most so železnou priehradovou konštrukciou ponad Pribetský kanál rozpätia 21 m, ležiaci v km 27,79 trate, neďaleko žst.Bajč. Po obsadení oblasti čs.vojskom tu železničná stotina postavila vo februári 1919 drevené provizórium s troma poľami.
Ďalšie poškodenie mostov spôsobila povodeň v januári 1920. 16.1.1920 vyrazil pravdepodobne kus plávajúceho dreva na moste v km 27,79 šikmú priečku jedného piliera. Na moste bola preto zavedená pomalá jazda. Na druhý deň bol pilier zničený, podomletá novozámocká opora sa naklonila a nosná konštrukcia zostala visieť na koľajniciach. Doprava na trati bola zastavená. 21.1.1920 bol vodou strhnutý železný plnostenný most rozpätia 10,8 m ponad Novú Nitru (Patinský kanál) v km 11,90 a pred a za ním bol pretrhnutý násyp v dĺžke 40 m. 25.1.1920 bol strhnutý železobetónový most svetlosti 4 m v km 11,06 pri Ďulovom Dvore a prethnutý násyp v dĺžke 35 m.
Na opravu poškodených mostov bola určená železničná stavebná stotina prevelená z vlárskej trati. Pretože potrebné železné mostné provizória neboli k dispozícii, museli sa odobrať od stavebnej sekcie v Malackách, ktoré boli pôvodne určené pre stavbu druhej koľaje Devínska Nová Ves - Břeclav. Vzhľadom k odplaveniu okolitých násypov, dĺžka provizórnych premostení musela mať väčšiu dĺžku ako pôvodná dĺžka mostov. Na rekonštrukciu troch mostov sa spotrebovalo celkom 8 konštrukcií dĺžky 10,5 m, ktoré doplnilo niekoľko drevených konštrukcií rozpätia 7 m. Predpokladaný postup dokončenia bol určený do konca februára 1920.
K stavbe definitívnych mostov prikročilo RŠD v Bratislave až v 1922. Vypracovalo plány a predpokladalo zadať výstavbu betónových opôr troch mostov. V dôsledku vysokých cien stavebných prác odložilo verejnú súťaž až na jar 1923.
Pre most v km 11,06 sa ako definitívna konštrukcia použila železná konštrukcia rozpätia 5,6 m, ktorá bola k dispozícii v Nových Zámkoch. Most bol sprevádzkovaný 17.10.1923. Pre most v km 11,90 sa po vyzdvihnutí použila pôvodná nepoškodená konštrukcia. Most bol sprevádzkovaný 3.11.1923. Pre most v km 27,790 vypísalo RŠD v Bratislave 30.1.1923 verejnú súťaž na dodávku a montáž novej šikmej železnej plnostennej konštrukcie mosta rozpätia 21,00 m, hmotnosti 41596 kg (VpŽP 10.2.1923). Dodávka a montáž konštrukcie bola zadaná firme AKMOS, moravskoslezská železárna a.s. v Přívoze. Kostra mala byť zmontovaná na lešení a potom zasunutá do osi koľaje (VpŽP 26.5.1923). Firma však montáž odsúvala, vraj preto, aby pri nej mohla využiť uvoľnených montérov po ukončení montáže strešných konštrukcií vo vozovni v Trnave. Most bol preto uvedený do prevádzky až 16.1.1924. Pre náhle mrazy nemohli byť dokončené zemné práce a veľká voda na jar 1924 poškodila neupravená dno a zemné kužele. Uvedené práce boli dokončené až začiatkom júla 1924. Za oneskorenie prác bola firma RŠD v Bratislave penalizovaná sumou 7937,37 Kč.
RŠD v Bratislave zadalo v roku 1923 (VpŽP 24.2.1923) verejnou súťažou stavbu betónových opôr mostov v km 11,062, 11,904, 27,790 trate Nové Komárno - Nové Zámky, kde bolo potrebné:

mostný objekt popis činnosti
11,062
 
11,904
 
27,790
 
 
Odstrániť staré zrútené murivo, postaviť obe opory svetlosti 5,60 m, vykonať čiastočne reguláciu vodného toku. Stavenisko ležalo medzi zastávkou Komárno tehelňa a stanicou Hetín, vzdialené od každej stanice asi 2 km.
Odstrániť staré zrútené murivo, postaviť obe opory svetlosti 10,0 m, s opevnením brehov a dna. Stavenisko ležalo medzi zastávkou Komárno tehelňa a stanicou Hetín, vzdialené od každej stanice asi 2 km.
Odstrániť staré zrútené murivo jednej opory, vystavať jednu oporu úplne, uskutočniť adaptáciu druhej opory a reguláciu vodného toku, s opevnením brehov a dna. Stavenisko ležalo medzi stanicami Bajč a Nové Zámky, vzdialené od stanice Bajč 700 m.

Stavba sa mala vykonať za neprerušenej prevádzky buď vo výlukách dvojitých alebo jednoduchých a mala byť skončená najneskôr do konca 9/1923, stavba v km 27,790 do konca 8/1923. Stavba opôr mostov v km 11,062, 11,904 a 27,790 bola zadaná firme Bratři Redlichové, Brno, Česká 1 (VpŽP 13.6.1923).

Pramene:


Strana vytvorená : 21. V. 2001
Strana aktualizovaná : 3. X. 2005
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku