Mosty na trati Kozárovce - Zbehy - Leopoldov, Trnava - Kúty - zemská hranica, Jablonica - Brezová pod Bradlom

Pri stavbe železnice Uhorskej severozápadnej železnice Lužianky - Leopoldov, Trnava - Kúty - zemská hranica, Jablonica - Brezová pod Bradlom, sa na trati postavilo celkom 212 umelých stavieb v celkovej dĺžke 791 m. Najdlhším mostom bol most cez rieku Váh dĺžky 280 m. Okrem neho sa postavili ešte 4 železné mosty dĺžky 10 až 25 m. Menšie mosty mali murovanú oblúkovú alebo drevenú konštrukciu.
Pri vpáde maďarských bolševikov na Slovensko v roku 1919 bolo poškodených viacero menších mostov na trati Zbehy - Leopoldov.
Po zábere trate Čeklís - S.Meder - Šurany - Kozárovce Maďarskom sa z trati Zbehy - Leopoldov stala dôležitá spojnica Bratislavy a stredného Slovenska. Preto trať bolo potrebné smerovo upraviť zväčšením malých oblúkov, zosilniť spodok a zvršok, postaviť nové mosty a priepusty. Práce sťažoval barinatý a menej únosný terén. V rámci rekonštrukcie trate sa postavilo 17 mostov a priepustov a 5 priechodov. Stavba preložky bola dokončená asi v 1943.
Trať bola poškodená partizámni, krátko po vypuknutí SNP. 31.10.1944 bol mínou vyhodený železničný most cez Myjavu v km 38,6. Výbuch nastal pod vlakom č.3313. Doprava bola prerušená, osobná doprava sa uskutočňovala prestupovaním. Doprava bola opäť obnovená 15.11.1944 vlakom č.3382. 2.11.1944 o 19:47 hod. bol mínou položenou pod ľavou koľajnicou v smere na Jablonicu vyhodený do vzduchu kovový most v km 7.2/3 trate Jablonica - Brezová pod Bradlom. Výbuch nastal pod motorovým osobným vlakom č.3414. Motor vykoľajil s prednou osou a služobný vozeň s dvoma osami. Na mieste bolo zabitých 10 osôb, cestou a v nemocnici ďalších 6. Doprava bola po most prerušená. Prípad vyšetrovala žandárska stanica v Jablonici a v Brezovej pod Bradlom.
Koncom 2.svetovej vojny bola vážne poškodená, keď 26-29.3.1945 boli ustupujúcou nemeckou armádou zničené mosty a priepusty.

Most cez Váh v Hlohovci

Cez rieku Váh bol v roku 1898 postavený pri Hlohovci priehradový most so 6 poliami 40 + 4 x 50 + 40 m s dĺžkou 280 m.

Hlohovecký most a drevené vodné mlyny na Váhu

1.4.1945 o 16.00 hod. bol most ustupujúcou nemeckou armádou vyhodený do vzduchu. Takmer do základov boli zničené opory a piliere, z ktorých zostala len hromada kamenia. Zničené boli aj železné konštrukcie, z ktorých každá prerezaná na 3 kusy spadla buď úplne alebo sa naklonili pod uhlom 45° do vôd Váhu.

Mostné provizórium
Pre zničený most železničná doprava končila pred zničeným mostom. Na uľahčenie presunu cestujúcich a batožín postavili od 10.7. do 25.7.1945 cez zničený most lávku.
Železné mostné konštrukcie boli tak skrútené, že nebolo možné pomýšľať na rýchlu opravu. Boli preto postupne rozrezané a odstránené z rieky. Keďže trať mala byť rýchlo uvedená do prevádzky, bolo rozhodnuté, zriadiť mimo osi železnice samostatné provizórne premostenie zo železných nosičov na drevených zabaranených bárkach.
S prácou sa začalo 10.4.1945. Výstavbu mosta realizovala firma Lozovský a Štefanec z Bratislavy. Pre stavbu bárok provizória bolo vyrúbaných spolu 1557 stromov. Zabaranených bolo celkom 449 pilot. Provizórne premostenie malo 17 polí o dĺžkach 9,13 + 3 x 10,50 + 4 x 15 + 20 + 2 x 25 + 8,80 + 5 x 21 m. Na jeho výstavbu provizória uvoľnila česko-slovenská armáda 5 provizórii s dĺžkou 21 m. Celkovo sa na moste spotrebovalo 1000 kg železa, 800 kg klincov, z okolitých lesov bolo dovezené cca 1700 m3 guľatiny a obec Myjava dodala za výhodných podmienok ďalších cca 2200 m3 borovej guľatiny.
Okrem pracovníkov firmy na stavbe pracovali vojaci železničného pluku z Pardubíc, ženijného pluku z Komárna a skupina trestancov z Leopoldova. Spolu s pracovníkmi ČSD na stavbe pracovalo 1003 pracovníkov. Provizórium bolo dohotovené 25.8.1945. Nasledujúci deň, 26.8.1945 prebehla zaťažkávacia skúška s rušňom 524.1130 s rušňovodičom Blaškom z vozebnej stanice Leopoldov. Ako prvý prešiel po moste o 14.20 hod vlak č.414 s povereníkom dopravy a verejných prác SNR Ing. Kornelom Filom. V rovnaký deň sa vlakom č.413 začala pravidelná doprava.

Výstavba nového mosta v km 23,75-24,05
Výstavba nového mosta bola zadaná firme Hornonitrianska stavebná spoločnosť v Prievidzi. Generálny návrh mosta vypracovala Stavebná správa ČSD v Prahe. Opory mosta boli postavené na staré základy, firma ich dokončila 22.8.1947. Dodávku a montáž oceľovej konštrukcie mosta bola zadaná Stredoslovenským železiarňam n.p. Podbrezová. Šesťpoľový priehradový most o rozpätia 41,04 + 4 x 51,20 + 41,04 má celkovú dĺžku 294,08 m a hmotnosť 980 ton. Montáž mosta začala 7.7.1947, dokončená bola 26.1.1948. Most otváral povereník dopravy Kamil Bezek.

Sanácia mostného piliera
V roku 05/1999 - 10/1999 sa uskutočnila sanácia mostného piliera č.4 v km 23,896. Práce pre ŽSR, Mostný obvod Bratislava vykonal podnik Slovenské tunely, a.s.

Most vlečky Benzinol v Kľačanoch

Oceľová konštrukcia mosta vlečky Benzinol v Kľačanoch má rozpätie 42,24 m, hmotnosť 154 t. Konštrukciu zhotovili mostárne VSŽ Košice v roku 1982.

Mosty na trati Zlaté Moravce - Zbehy

Stavba hlavnej železnice zo Zlatých Moraviec do Zbehov bola určená na spojenie údolí riek Žitavy a Nitry.

Stavba trate
Informatívna obhliadka trate Zlaté Moravce - Zbehy sa uskutočnila 22.3.1935. Po jej kladnom výsledku obhliadky bola v mesiacoch IX-XII.1935 trať vymeraná, vypracovaný generálny a vykonávací projekt. 1.4.1936 bola v Nitre zriadená stavebná správa pre stavbu novej hlavnej železnice a 25.6.1936 zvláštna kancelária s dohliadacím inžinierom v Šarlužkách-Kajsy. V dňoch 15-23.6.1936 sa uskutočnila komisionálna pochôdzka trasou novej železnice a 15.7.1936 bola stavba trate odovzdaná 5 stavebným firmám. Stavba mostov bola zadaná zvlášť.

Stavba mostov
Problém pri stavbe bol najmä úsek medzi obcou Drážovce a riekou Nitrou, územím širokým asi 2 km (st.km 29,9-31,3), ktoré bolo pravidelne každý rok pri povodniach zaplavované. Podľa pôvodného projektu v násype v st.km 29,9-32,0 boli zriadené k odvedeniu veľkých vôd:

  • most cez rieku Nitru v st.km 31,9-32,0 s 3 otvormi o svetlých šírkach 20,0 + 42,0 + 20,0 m,
  • inundačný most v st.km 30.0/1 o svetlej šírke 20,0 m,
  • inundačný most v st.km 30.4/5 o svetlej šírke 20,0 m.

  • Práce na stavbe však v roku 1937 značne narušili jarné a jesenné dažde a povodne. Od 3. do 30.3.1937 nastali dlhotrvajúce dažde a pre náhly odmek snehu veľké povodne, ktoré pretrhli brehy neregulovanej Nitry. Povodne ďalej prerazili novo stavaný násyp v st.km 29,950 medzi stanicami Zbehy a výhybňou Drážovce.
    Mimoriadnym záplavám sa muselo čeliť mimoriadnymi stavebnými zariadeniami. Preto Štátna železničná správa rozhodla zväčšiť svetlú šírku prietoku vody v železničnom telese tým, že sa vybuduje tretí inundačný most v st.km 30.6/7 s jedným otvorom o svetlosti 20 m a štvrtý inundačný most v st.km 30.1/2 s dvoma otvormi po svetlosti 20,1 m. Rozsiahlym výpočtom bolo zistené, že ďalšie inundačné mosty by už neboli hospodársky účelné, pretože úžitok zo zmenšenia zátopového územia nie je v náležitom pomere k stavebným výdajom za mosty.
    Prvá zaťažkávacia skúška trate bola 29.12.1937. Týkala sa okrem celkovej dráhy hlavne mostov. Zaťažkávacia skúška sa robila strojom rady 413.0.
    Začiatok 1938 sa niesol v dokončovaní stavby trate. V dňoch 4. a 5.5. bola vykonaná administratívno-technická prehliadka trate a 6.5. policajno-technická prehliadka. Dňa 15.5., tj. zavedením nového CP 1938/39, bola trať slávnostne otvorená ministrom železníc R.Běchyňom, za účasti ministra dr.Ivana Dérera, poslanca P.Teplanského, krajinského voj.veliteľa generála Votrubu, prezidenta štát.železnice Ing.Ivana Viesta, zástupcov úradov, spolkov a početného obecenstva. V nasledujúci deň, 16.5.1938, už fungovala doprava podľa platného CP.
    Celkovo bolo v železničnom telese postavených 85 objektov, z toho 14 nadjazdov a 7 väčších mostov. Spolu so 75 objektami postavenými v preložených cestách a stavbami 4 medziľahlých staníc, 2 osobných zastávok a jednej osobnej zastávky s nákladiskom, dosiahol celkový počet objektov pri stavbe trate číslo 167. Základy niektorých stavieb museli byť chránené pred nepriaznivými účinkami spodných vôd (SO4 a CO2). Používal sa hlinitanový cement a základy museli byť izolované. Na uvedené umelé stavby sa spotrebovalo 67 000 m3 kameňa, 53 900 m3 betónovej zmesi, 10 100 m3 piesku a 135 400 q cementu.
    Pri stavbe objektov bol problém zadovážiť veľké množstvo stavebného kameňa a stavebných hmôt. Medzi Žiranmi a Drážovcami sa síce vyťažili triasové kremence a dolomity, ale tie bolo možné použiť len v menšej miere pre výrobu zvrškového štrku a k výplniam. Umelé stavby boli preto stavané z betónu a v líci bolo použité obkladových vrstiev z trachytu a ryolitu, ktorý sa dovážal zo vzdialených lomov (Dobrá Niva, Hliník, Obyce) a andezit zo Bzenice.
    Problémy vyplývajúce z povahy zemín, abnormálnych poveternostných vplyvov v roku 1937 spôsobili predraženie stavby. Celkový stavebný náklad na trať tak dosiahol 114 mil.Kč.

    Mosty počas 2.svetovej vojny
    26-29.3.1945 boli zničené mosty a priepusty ustupujúcou nemeckou armádou. Pri obnove bol zničený mechenický viadukt nahradený provizóriom v ose. Most cez Nitru bol v roku 1948 nahradený riadnym železničným mostom.

    Pramene:


    Strana vytvorená : 31. XII. 2001
    Strana aktualizovaná : 1. IX. 2003
    Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
    Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku