Mosty na trati Prievidza - Handlová

Most nad riekou Handlovka v Prievidzi
Povodná oceľová konštruckia mosta bola z roku 1909 (?). 3.4.1945 ustupujúce nemecké vojsko most vyhodilo do vzduchu.
Most bol potom niekoľkokrát zosilňovaný, ale pre nové zaťaženie nevyhovoval. Úložné lavice opôr boli už popraskané a samotné opory boli v rovnako zlom stave. Tento stav obmedzoval možnosti zvyšovania osových tlakov a rýchlosti. Jediným riešením bola výmena starej mostnej konštrukcie za novú.
Novú mostnú konštrukciu zhotovili pracovníci mostárne v Skopje (býv. Juhoslávia), ktorá vyhovuje prechodovému prierezu 1-SM pre šíru trať podľa ČSN 73 6201 z roku 1980 a zaťažovaniu zaťažovacím vlakom "A" podľa ČSN 73 6203. Požiadavka odboru dopravy MNV v Prievidzi, aby podjazdová výška, ktorú mala stará konštrukcia 3,85 m bola pod novým mostom 4,20 m. Táto požiadavka mala za následok zvýšenie nivelety trate v priľahlom úseku.
Rekonštrukciu mostného objektu vykonali Mostný obvod Bratislava za pomoci Železničného vojska. Na moste sa uskutočnila výluka od 3.8. do 12.8.1985. Pracovníci TD Nitra zdvihli trať o 40 cm. Pri výstavbe nových opôr sa využila prefabrikácia. Miesto plánovaných IP nosníkov sa použili prevádzkové. Výmena mosta sa realizovala pomocou žeriavu GEPK-130. Celkové náklady na stavbu predstavovali 11,5 mil.Kčs, z toho stavebné 8,9 mil. Kčs.

Tunelový podjazd pod železničnou traťou v Ráztočne
Pri stavbe trate medzi Prievidzou a Handlovou bol v prvých rokoch minulého storočia v násype železničnej trate pri obci Ráztočno postavený tunelový podjazd. Stav podjazdu pod traťou sa natoľko zhoršil, že v týchto dňoch krízový štáb Okresného úradu v Prievidzi vyhlásil v ňom mimoriadnu situáciu.
Podľa dnešnej informácie (1.4.2003) člena štábu Daniela Daška, dôvodom je havarijný stav objektu na základe dlhoročnej železničnej i cestnej prevádzky. V súčasnosti je značne narušená konštrukcia zemného telesa, viditeľné sú jeho deformácie. Prípadným zosunutím časti tunelového podjazdu je priamo ohrozená cestná i železničná doprava.
Odborná expertíza okrem toho potvrdila, že objekt odhliadnuc od jeho havarijného stavu, už nevyhovuje platnej legislatíve prevádzky na cestných komunikáciách a vyžaduje si komplexnú rekonštrukciu. Krízový štáb o tejto situácii vyrozumel Železnice SR a Slovenskú správu ciest, ktoré by mali odstrániť príčiny mimoriadnej situácie. Podjazd pri Ráztočne je súčasťou štátnej cesty tretej triedy Ráztočno - Sklené, ktorá je jediným cestným prístupom do rekreačnej oblasti Remata.

Handlovský viadukt
Pri stavbe železnice Prievidza - Handlová bolo potrebné prekonať údolie medzi pohoriami Žiar a Vtáčnik veľkým viaduktom, ktorý zároveň prekonal riečku Handlovku a cestu na Pohronie. Viadukt bol postavený v roku 1912, je kombináciou kamennej a železnej konštrukcie. Krajné polia tvorili kamenné klenby svetlosti 10 m. V ostatných šiestich poliach rozpätia 2 x 26 + 3 x 31 + 26 m boli oceľové priehradové konštrukcie poloparabolické so spodnými pásmi zakrivenými a s mostovkou hornou. Celý bol postavený v oblúku o polomere R = 275 m. Výška nivelety nad terénom je asi 20 m.
Náter Handlovský viaduktu hmotnosti 34 650 kg v km 16,6 RŠŽ v Bratislave v 1925 (ZVST 6.6.1925) zadala firme Bratia Jacsevics a Simon Finkel, Humenné.
Na konci 2.svetovej vojny bol značne poškodený. Nemci vyhodili operu krajnej klenby smerom k Prievidzi a prvý pilier, čím sa zrútila polovica klenby a prvé dve priehradové konštrukcie, z ktorých druhé pole zostalo visieť na druhom pilieri, pričom bolo silne poškodené. Výbuchom nálože bol poškodený druhý a hlavne piaty pilier. Opravné práce boli začaté 29.4.1945 firmami Ing.Komloš a Thim a Ing.Lozovský a Štefanec. Najskôr bolo odstránené zavesené druhé pole mosta. Piaty poškodený pilier bol stiahnutý drevenou konštrukciou, dobre vyklínovanou a vybetónovanou a potom zainjektovaný cementovým mliekom. Sanovaný bol aj druhý pilier. Oceľová konštrukcia tretieho poľa bola podoprená drevenou kozou. Chýbajúce dve priehradové konštrukcie a priľahlá klenba boli nahradené oceľovými provizóriami, ktoré boli uložené na 4 vysoké drevené podporné kozy. Kozy boli zviazané stranou a potom zdvihnuté na vybetónované základy. Zaťažkávacia skúška sa uskutočnila 3.6.1945 o 16:00 hod.
1.9.1947 sa začala výstavba handlovského viaduktu. Týmto dňom bola doprava cez viadukt prerušená. Osobná doprava sa uskutočňovala s prestupom. Batožiny a spešniny prekladali nákl.autá ČSD z Chrenovca do Handlovej a opačne. Nákladná doprava sa uskutočňovala po trase Zbehy - Zlaté Moravce - Zvolen. Stavbu viaduktu realizovala Hornonitrianska stavebná spoločnosť z Prievidze. Doprava cez viadukt bola otvorená 10.1.1948.

Mosty na trati Handlová - Horná Štubňa

Na stavebne náročnej trate Handlová - Horná Štubňa bolo okrem 5 tunelov postavených 67 železničných mostných konštrukcii. Nosné konštrukcie 3 mostov a 3 viaduktov boli až na jednu výnimku z plnostenných oceľových nosníkov, ktorých krátke polia sa dali lepšie prispôsobiť tvaru oblúkovej koľaje. Všetky totiž ležia v oblúkoch s polomerom 300 m. Nitovanie oceľových konštrukcii, dodaných železiarňami vo Vítkoviciach sa na stavbe prevádzalo pneumaticky. Dôvodom bol nedostatok skúsených betonárskych robotníkov.

Pstruhársky viadukt
Hneď za Handlovou v st. km 3.2/4 postavili najdlhší - 136 m dlhý Pstruhársky viadukt. Viadukt má 5 otvorov s plechovými nosníkmi svetlosti 25 m. Položený je čiastočne v priamke, v prechodnici a 2/3 v oblúku o polomere R = 300 m. Postavený bol v rokoch 1931 až 1932. Keďže časť viaduktu ležala v zvážnom teréne a aby sa pri samovoľnom pohybe pôdy nenarušila jeho stabilita, boli pätky 4 stredných pilierov založené až 10 m pod úroveň terénu.
Na konci vojny bola náložami zničená prvá opera a dva piliere. Konštrukcie o 3 poliach boli prerazené. Oprava viaduktu sa previedla zdvihnutím konštrukcií a podoprením ich na podperné kozy. 8.8.1945 bola otvorená doprava Handlová - Horná Štubňa.

Pstruhársky viadukt, foto Miroslav Kožuch, 29.8.2003

Chotársky viadukt
Chotársky potok v st. km 6.2/3 bol preklenutý viaduktom dlhým 104 m. Viadukt prechádzajúci údolie vo výške 25 m je zložený z 3 polí s plechovými nosníkmi svetlosti 25 m.

Chotársky viadukt, foto Emil Schenk, 30.4.2001

Bralský viadukt
Cez úzku a 27 m hlbokú roklinu v st. km 7.2/4 bol postavený 98 m dlhý viadukt s 3 poliami svetlosti 30 m. Oceľová konštrukcia viaduktu položeného na pilieroch vysoko nad údolím mala hmotnosť 247 ton. Jednotlivé segmenty plechových spojitých nosníkov museli murári vyťahovať na vysoké drevené lešenie postavené vždy v 2 susedných poliach, kde ich postupne spájali pneumatickými vŕtačkami.

Bralský viadukt, foto Emil Schenk, 30.4.2001

Ďalšie mosty
Okrem spomenutých viaduktov bol na trati v st. km 0,604 postavený most s 1 plechovým nosníkom rozpätia 10,50 m, v st. km 1,279 mostom s plechovým nosníkom rozpätia 10 m a v st. km 14,114 most s 1 priehradovým nosníkom rozpätia 32,80 m.

Most nad riekou Turiec, foto Michal Chmulík, december 2003

Most ponad trať Zvolen - Kremnica - Vrútky
Železničný nadjazd v st.km 16,87117 trate Handlová - Horná Štuňa bol postavený ponad jednokoľajnú trať Zvolen - Vrútky. Most bol šikmej svetlosti 8,00 m, ležal v oblúku polomeru 300 m, v sklone 12,93 ‰. Nosnou konštrukciou boli zabetónované nosníky.
V súvislosti so zdvojkoľajnením trate Vrútky - Horná Štubňa bol most v roku 1936 prestavaný.
Most nad železničnou traťou Horná Štubňa - Vrútky, postanený pri jej zdvojkoľajnení
foto Emil Schenk, 29.4.2001

Pramene:
Strana vytvorená : 21. V. 2001
Strana aktualizovaná : 3. I. 2004
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku