Mosty na trati Štúrovo - Levice - Hronská Dúbrava

Pri výstavbe miestnej železnice Hronská Breznica (Hronská Dúbrava) – Levice koncom 19.storočia si ťažký terén vyžadoval postaviť 183 mostov. Najdlhšími boli premostenia Hrona vo Veľkých Kozmálovciach s rozpätím 3 x 40 m, v Žarnovici s rozpätím 2 x 35 m a v Žiari nad Hronom s rozpätím 2 x 30 m. Prevádzka bola otvorená 27.10.1896.
Pri vpáde maďarských bolševikov na Slovensko v roku 1919 bolo poškodených viacero menších mostov na trati Levice - Hronská Breznica.
RČSD Bratislava v 1925 vypísalo verejnú súťaž na náter mosta v km 46,489 trate (Dolný Várad) s nátetovou plochou 2523 m2. Náter mosta ale zadaný nebol (VpŽP 6.6.1925).

Mosty počas 2.svetovej vojny
Po vypuknutí SNP 31.8.1944 partizáni výbuchom poškodili most v km 16,00 trate Kozárovce - Svätý Benedik a prerušili dopravu. Most však veľmi rýchlo provizórne opravili traťoví robotníci spolu so železničiarmi. Použili na to niekoľko podvalov, pomocou ktorých podopreli koľajnice pod mostom a tak umožnili priamu jazdu rýchliku z Bratislavy do Zvolena.
4.9.1944 bol poškodený aj železničný most cez Hron v Kozárovciach. Doprava do Levíc sa obnovila 29.11.1944.
Ustupujúca nemecká armáda zničila 21.12.1944 železničný most pri Kozárovciach a dokonale zničila celú trať. Schodným ostal len úsek Čata - Tekovský Hrádok, ktorý bol opäť uvedený do prevádzky 23.8.1945.
Celkovo bolo v úseku Kozárovce - Žarnovica zničených 8 mostov, na trati bolo potrebné vymeniť 11500 podvalov a asi 17000 koľajníc a v úseku Žarnovica - Dúbrava 6 mostov (VP 17.7.1945).

Provizórna oprava zničených mostov po 2.svetovej vojne
Mosty cez Hron pri Dolnom Várade (Tekovský Hrádok) a Kozárovciach boli zničené. Pri Kozárovciach bol most najskôr upravený na prechod cestujúcich a pri Dolnom Várade museli byť cestujúci prepravený člnkami za poplatok 2,- Kč za osobu. 23.8.1945 tak začala doprava z Levíc do Kozároviec a Čaty. Oprava mosta pri Dolnom Várade trvala do 30.9.1945. Oprava mosta pri Kozárovciach sa realizovala provizóriom mimo pôvodnej osi. Doprava Kozárovce - Levice bola obnovená 28.9.1945, ale s prestupovaním na moste v Kozárovciach. Oprava mosta v km 11,090 bola dokončená až začiatkom októbra 1945 (Pravda 196/19.10.1945).
V úseku Štúrovo - Čata bola trať rozoraná železničným pluhom. Na rekonštrukcii zvršku sa podieľala železničná rota, ktorá sa vrátila z Talianska. Súčasne s úpravou zvršku boli obnovené dva priepustky, z ktorých bol jeden zo železobetónu a pre potrebnosť dopravy materiálu i jeden môstik cestný. Prevádzka v úsek Štúrovo - Čata bola obnovená 10.10.1945 po oprave mosta v km 15,736 (Pravda 196/19.10.1945).
V pomerne krátkom čase zásluhou železničiarov a robotníkov z okoliých obcí bolo obnovených 130 km zničenej trate Zvolen - Fedýmeš. Nemecká armáda pri svojom ústupe 11 km trate rozobrali a 9 km trate rozsitieľali dynamitovými náložami. Po obnove trate sa opravilo 20 mostov v dĺžke 300 m. Práce viedla a dokončovala železničná stavebná správa v Zlatých Moravciach pod vedením Ing.Vladislava Šumaru. Najväčšie ťažkosti boli s obnovou zničených mostov pri Bzenici a Kozárovciach. V nedeľu 5.8.1945 sa obnovilo riadne spojenie Zvolen - Kozárovce - Zlaté Moravce - Fedýmeš (NO 8.8.1945, Čas 9.8.1945).
Opravu mostov na úseku Dúbrava - Kozárovce vykonala stavebná firma Technika. Zaťažkávacia skúška mostov pri Šášovskom Podhradí sa vykonala 8.8.1945 rušňom 413.012 hmotnosti 82 t. Most v km 57.300 dlhý 15 m, bol do základov zničený. Zvyšky mosta odstránila firma Technika a stavbu mosta uskutočnil traťový odbor 6. Most pri zaťažkávacej skúške klesol len o 12 mm, čo vyhovovalo. Na moste cez Hron v km 57.350, ktorý mal poškodenú celú konštrukciu a boli zničené aj jeho základy. Odstránenie zničenej konštrukcie a stavbu nového mosta vykonala firma Technika. Na moste pracovalo 120 robotníkov, vykonali 62 800 pracovných hodín. Konštrukcia bola zhotovená z dreva v dĺžke 71 m. Pri zaťažovacej skúške sa dosiahol pokles len 19 mm. Pravidelná doprava Hronská Dúbrava - Žiar nad Hronom bola obnovená 9.8.1945.
Od 9.8.1945 pokračovali zaťažovacie skúšky ďalších mostov až po Kozárovce. Pravidelná osobná doprava na trati Fedýmeš - Zlaté Moravce - Kozárovce - Zvolen začala 10.8.1945. Most pri Žiari nad Hronom bol dokončený 13.8.1945.

Stavba nových mostov v 1947
Stavbu nového mosta cez Hron pri Žarnovici v km 42,837 trate Levice - Dúbrava RŠŽ Bratislava zahrnulo do dvojročného hospodárskeho plánu. Stavba mosta mala začať v apríli 1947. Most svetlosti 2 x 35,00 m má objem železa 2300 q, betónu 400 m3. Stavba nového mosta cez Hron pri Šášovskom Podhradí v km 57,435 trate Levice - Dúbrava rovnako RŠŽ Bratislava zahrnulo do dvojročného hospodárskeho plánu. Stavbu mosta mala začať v júni 1947. Most svetlosti 2 x 30,00 m má objem železa 1700 q, betónu 400 m3.

Poškodnie mostov pri povodni 1949
V pondelok 3.1. a utorok 4.1.1949 oddiely železničnej dopravy museli strážiť provizórne drevené mosty od Brezna až po Kozárovce. Veľké masy ľadových krýh sa opreli v utorok 4.1.1949 popoludní o mostný pilier medzi žst. Svätý Kríž a Hronská Dúbrava a pohli ho z miesta, takže vlaková doprava bola prerušená. Cestujúci museli cez most prestupovať do náhradného vlaku. Na oprave mostného piliera pracovala osobitná železničná brigáda (Pravda 7/1949).

Oprava poškodeného mosta pri Šášovskom Podhradí v km 57,435
Most cez Hron pri Šášovskom Podhradí v km 57,435 bol opravovaný v roku 1974. Povodeň v októbri 1974 poškodila žiarsku oporu dvojpoľového mosta. Preto 23.10.1974 sa pri moste stretli zástupcovia MO Bratislava. Pri obhliadke vyberali z 5 alternatív. 26.10.1974 nastúpili na opravu príslušníci ČSĽA, VÚ 2479 so svojou technikou a začali stavať provizórny pilier.
Zaťažkávacia skúška nového piliera sa uskutočnila 1.11.1974. Zúčastnili sa jej rušne z RD Zvolen T679.1. Na základe jej priaznivého výsledku sa 1.11.1974 obnovila železničná doprava.
Kotvenie zvolenskej opory mosta v km 57,435 koncom 90.rokov vykonal podnik Slovenské tunely, a.s. Bratislava.

Poškodenie mosta ponad Hron v km 42,615 v roku 1977
Dňa 16.7.1977 o 9:00 hod. v km 42,742, čo bolo iba niekoľko metrov od mosta ponad Hron, došlo k zrážke 2 nákladných vlakov - Pn 61610 a Pn 62019. Pri nehode boli poškodené i diagonály a zvislice priehradovej konštrukcie mosta v km 42,615.

Čiastočné zdvojkoľajnenie trate
V rámci zdvojkoľajnenia úseku Žarnovica - Žiar nad Hronom Železničné staviteľstvo Bratislava v 1989 postavilo 5 nových mostov. Najväčším mostom bol most v km 42,6 cez rieku Hron pri Žarnovici. Menšie sa nachádzajú v Žarnovici (km 39,3), Bzenici, Lehôtke a Hliníku nad Hronom. V km 38,584 boli postavená nové opory. Na stavbe mostov sa prejavoval nedostatok materiálu - štrkopieskov. Ako nostné konštrukcie boli použité najmodernejšie technológie pri použití nosníkov PSKT-24 (most cez Hron, vložené konzolovým žeriavom GEPK 130) a limnygrafov - prefabrikátov IBT 5/10, ktoré umožňujú splynutie objektu s okolitým prostredím.
Pri stavbe mosta cez Hron sa jednalo o úplnú preložku trate. Starý most doslúžil a bolo ho potrebné rozobrať a vrátiť pôdu na území bývalého zvršku poľnohospodárom. Najzložitejšou operáciou bola demontáž a presunutie (po koľajniciach) dvoch 70-tonových mostných blokov na skládku. Nasledoval odstrel starých pilierov.
Dvojkoľajná preložka bola odovzdaná do prevádzky zavedením nového GVD 1989/1990 od 28.5.1989. Jediným pozostatkom na pôvodnú trať je krátky násyp s malým betónovým mostíkom, podľa emblému postavený SŽ v roku 1943 (Tulák 25/7.3.2002).

Prestavba mostných objektov a priepustov pri rekonštrukcii úseku km 22,667 - 24,800
V úseku trate Tekovská Breznica - Nová Baňa v km 22,667 - 24,800 z dôvodu značného poškodenia podvalov vplyvom častých nehôd, nastal zlý stav železničného zvršku a spodku. Preto GR ŽSR rozhodlo o obnove trate. Na jeseň 1994 bola vykonaná pešia pochôdzka úseku. Po následnom vyvetvení porastov sa rozhodlo aj o prestavbe mostných objektov a priepustov. MO Bratislava vypracoval projektovú dokumentáciu prestavby mostných objektov a priepustov.
Pri prípravných prácach sa zistilo, že i podzemné vedenia sekcie TZT a priložené káble Slovenských telekomunikácii sa v určitých úsekoch nachádzajú v novovybudovaných priekopách a dokonca i v prietočnom profile priepustu, ktorý sa prestavoval z doskového na rúrový.
Pri prestavbe mostných objektov bolo potrebné postaviť nové parapety a izoláciu. Tieto práce sa dali urobiť iba pod mostnými provizóriami. Nakoľko dva mostné objekty sa nachádzali v oblúku s R = 263 m s prevýšením p = 100 mm, bolo potrebné v tomto úseku upraviť prevýšenie na p = 0 mm. Toto bolo nutné zabezpečiť, pre vloženie a vybratie mostných provizórií koľajovým žeriavom EDK 750, ktorý nemôže pracovať v prevýšení koľaje. To vyvolalo nutnosť zmeny polohy trakčného vedenia.
Pri vkladaní a vyberaní mostných provizórií sa prejavil nedostatok vhodných koľajových mechanizmov potrebných na ťaženie štrkového lôžka a opätovnom zriadení s jeho dostatočným hutnením.
Obnovu trate realizovala v 1995 TSS Košice. Pre nízke teploty a problémy s preložením káblov sa dokončenie stavby presunulo až do roku 1996.

Oprava na moste v km 11,090 a trvalé mostné provizórium v km 27,209
Pre súvislé závady na mostniciach sa na moste v km 11,090 začiatkom októbra 2007 vykonali opravné práce. Od 4.10.2007 (9:00. hod) OR Košice - AO Zvolen v km 10,970 až 11,200, v dĺžke 0,230 km, znížil pôvodnú rýchlosť 60 km/hod na 30 km/hod. Predpokladané ukončenie pomalej jazdy bolo do 22.10.2007.
3.10.2007 sa na moste v km 27,209 konala od výluka od 8:40 do 17:20 hod. Dôvodom bola výmena zlého stavu mosta za trvalé mostné provizórium v=50km/h (S3). Od 4.10.2007 11:00 hod. na moste v km 27,200 až 27,230, v dĺžke 0,030 km, OR Košice - AO Zvolen znížil pôvodnú rýchlosť 60 km/hod na 50 km/hod. Predpokladané ukončenie pomalej jazdy je 29.2.2008 (isi.zsr.sk 9.1.2008).

Pramene:

Mosty na trati poľnohospodárskej železnice v Želiezovciach

Hlavná trať Oroska - Nírovce (14 km) v km 2 križovala nadúrovňovo trať ČSD. Druhá hlavná trať dvor Karolína - Želiezovce - Sikenica v km 3 križovala nadúrovňovo trať ČSD. Podľa základov 3 pilierov mohol most prekonávať potrebnú šírku pre 4 normálnerozchodné koľaje pomocou 4 polí. Táto vetva ďalej v km 6 prechádzala mostom cez rieku Hron a končila v km 11 blízko obce Veľký Pesek (dnes súčasť obce Sikenica).
Most cez Hron bol postavený začiatkom 20.storočia. Mal uľahčiť zvážanie poľnohospodárskych produktov, najmä cukrovej repy pre cukrovar v Oroske. Most bol pomenovaný ako Ernestínin most, na počesť grófky Ernestíny Coudenhovej, dedičky hospodárskeho panstva po Augustínovi Breunnerovi. Most bol 25.3.1945 podmínovaný a vyhodený do povetria. Ruské vojská postavili dočasný drevený most, osadený na šiestich železných pilieroch, ktorý bol v priebehu krátkeho času nahradený stabilnou železnou konštrukciou.
V druhej polovici 50 rokov bol cez Hron postavený nový železobetónový cestno-železničný most spolu s preložkami v pobrežných úsekoch. V súčasnosti most slúži cestnej doprave, jeho pravá užšia časť pôvodne slúžiaca úzkokoľajke je oddelená zábradlím, pokrytá asfaltom a slúži chodcom.

Pramene:


Strana vytvorená : 1. XI. 2004
Strana aktualizovaná : 4. VII. 2005
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na mosty na železničných tratiach na Slovensku