Štubniansky tunel

Vzhľadom na nepriaznivú konfiguráciu terénu, bolo potrebné pri stavbe trate Handlová - Horná Štubňa pred vjazdom do stanice Horná Štubňa (smerom od Vrútok) zriadiť tunel.

Vytýčenie tunela
Vytýčenie osi sa uskutočnilo, rovnako ako razenie tunelovej smerovej štôlne, od Handlovej k Hornej Štubne (a to od st.km 17,17730 do st.km 17,70020) aj od st.km 17,83120 od Hornej Štubne k Handlovej. Na handlovskej strane vychádzalo sa zo stredu oblúku SO v st.km 17,08351, ktorý bol zajistený na príslušnom polomere bodmi XLII. a XLIII. (betónovými hranolmi so zapustenými klincami). Dotyčnica TSO v bode SO bola zabezpečená bodmi A, B, C.


Vytyčovacia schéma tunela

Dotyčnica SO - S1, od ktorej sa zameral bod S1, t.j. prvý bod vpísaného polygónu v štôlni, bola fixovaná bodmi D a E.
Polygónové body S1 až S11, KO a S12 vytýčené polárnou metódou v najväčších vzdialenostiach asi 50 m, aké dovoľovala svetlá šírka štôlne, sú uvedené vo vytyčovacej schéme. Na hornoštubnianskej strane sa vychádzalo od tečny V21, V20, ktoré boli zaistené bodmi XLIV. a XLV., a od nej vytýčené body S15, S14 a S13. Ďalšie medziľahlé body boli vložené z polygónových stanovísk polárnou metódou. Os je posunutá dovnútra oblúka osi koľaje o 25 cm.

Geológia tunela
Tunel prechádza netlačivou horninou: z časti tvrdými, trachytovými tufmi s valúnami, z časti vrstevnatými andezitmi, miestami mohutnými vrstvami pevného tufu. Len pri handlovskom portáli v dĺžke 21 m sa narazilo na suchý tufový piesok. Hornina bola z najväčšej časti len vlhká, v pásoch č.34-43, t.j. na dĺžku 80 m - tam, kde tunel prechádza údolie s vodotokom - ukázali sa menšie pramene. Nadložie tunela je na tomto mieste najslabšie a dosahuje len 20 m. Najhrubšie nadložie tunela je asi 45 m.
Celkový výtok vody z tunela za stavby dosahoval max. 5 lit/sek a postupne klesal až na 1 lit/sek.

Stavba tunela
Spodná štôlňa, razená z oboch strán s dnom položeným 70 cm pod niveletou, bola razená spočiatku ručne (od 20.6.1929) a neskôr na handlovskej strane strojovo. Zo strany handlovskej bolo razených 510 m. Za 24 hodín dosiahlo sa v troch osemhodinových smenách pokroku 1,50-3,10 m. Zbytok (136 m) bol razený ručne zo strany štubnianskej, kde s prácami sa začalo 14.1.1930 a dosiahnuté bolo pokroku priemerne 2,00 m denne. Smerová štôlňa bol prerazená 4.4.1930 v st.km 17,694.
S plným výlomom sa začalo 28.11.1929. Stavba tunelovej rúry bola vykonávaná novšou rakúskou metódou s podstatným zjednodušeným výdrevy, vzhľadom na netlačivú horninu. Zo spodnej štôlne o priemere svetlého profilu 6,80 m2 boli urobené na troch miestach šikmé zálomy ku stropu a z nich razená horná štôlňa o svetlom profile 4,2 m2. V spodnej štôlne boli zriadené 2 výhybištia asi 30 m dlhé. V plných výlomoch bolo vŕtané strojovo pneumatickými kladivami systému Flottmann a Bora, len v tufovom piesku nebola odstreľovaná hornina, ale rozpojovaná pneumatickými lamači (šramovačkami).
Pri plnom obsadení pracovalo 12 kladív a to:

Skalnatý výlomový materiál z tunela bol vzhľadom na dobrú akosť použitý pre zriadenie násypu na šírej trati a pre rozšírenie stanice Horná Štubňa, ako i do násypu príjazdnej cesty tejto stanice.
V plných výlomoch bola na dĺžku 560 m použitá ľahká výdreva, ťažšia výdreva sa použila len na začiatku a na konci tunela v hornine menej pevnej a pri malom nadloží, t.j. na dĺžku 50 m. V preklenutých výkopoch - pred a za vlastným tunelom - výkop sa konal v otvorenej paženej jame. Na záver tunelový výkop z handlovskej strany v dĺžke 20 m bol preklenutý zemskou cestou z Vrútok do Kremnice.
Spotreba dreva pri výdreve dosahovala pre 1 bm štôlne: 0,45 m3 guľatiny a 0,18 m3 reziva. Pre 1 bm tunelovej rúry v plnom výlome: 2,15 m3 guľatiny a l,26 m3 reziva. Drevo sa pri tom použilo priemerne trikrát.
Tunel je v celej svojej dĺžke obmurovaný väčšinou slabými tlakovými typmi 4b, 5 a 5b, bez spodnej klenby. Silnejší tlakový typ 7 je len v dĺžke asi 50 m. U typov 4b a 5b sú opery a menšia časť stropnej klenby (u pätiek) z betónu, závěrková časť stropnej klenby z lomového kameňa. Typy 5 a 7 i preklenuté výkopy sú čisto z lomového kameňa. Obmurovka bola rozdelená - okrem niekoľkých kratších pásov pri portáloch - na prstence po 8 m. Obmurovka tunelovej rúry s preklenutými výkopmi bola dokončená 15.11.1930. Priemerného postupu dosahovala pri tunelovej rúry asi 1,10 m za pracovného dňa s max. postupom asi 2,70 m.

Typ

Hrúbka [cm]

Počet pásov

V celkovej dĺžke [m]

Počet výklenkov

klenby (hornej)

opery

4b
5
5b
7

50
50
50
60

50
80
80
90

59
10
1
7

472
80
8
50,23

 

77

610,25 m

24

preklenutý výkop

handlovská strana
hornoštubnianska strana

70
60

135
200

1
1

20,0
15,75

 

2

35,75 m

646,00 m

Prehľad prevedených typov obmurovky

Nepremokavý kryt stropnej klenby urobený z betónu, zhotovený pod ochrannými vlnitými plechmi, je v pásoch č.34 až 43 na dĺžku 84 m, t.j. 13,8 % dĺžky tunelovej rúry. Klenby preklenutých výkopov dostali asfaltovú izoláciu s jutovou vložkou.
Po obmurovaní tunela objavili sa v niektorých častiach tunelovej rúry dodatočne (hlavne v blízkosti portálov) mokré miesta. Tieto miesta bola znova vyšpárované portlandským cementom s prísadou "siky".
Ako lomový kameň do muriva sa použil andezit z lomu Podnikateľova nad tunelom a z lomu za obcou Horná Štubňa. Časť kameňa bola získaná spracovaním andezitových valúnov roztrúsených v okolí tunela.
Štrk na betón bol drvený z odpadkového kameňa v lome nad tunelom, ale piesok na drť bol väčšinou dopravovaný z andezitového lomu v Hornom Turčeku a v menšom množstve zo žulového lomu v Kraľovanoch. Kvádre portálových vencov a krycie čelné dosky boli zo žuly z Frývaldova v Sliezsku (firma Kulka, akc. spol.).

Spotreba výbušnín dosahovala:

Vetranie tunelových pracovísk obstarával ventilátor s výkonom 7,5 ks, nasávajúci 1,5 m3 vzduchu za 1 sekundu.
Na osvetľovanie tunela sa používalo výhradne karbidových lámp, ale tunelové nádvorie a dielne boli osvetlené elektrinou.
Voda na napájanie a chladenie strojov ako i na výrobu malty, betónu atď. bola privádzaná k tunelu vodovodmi z prameňa v st.km 17,1 vľavo trate a z potôčika nad tunelom.
V tuneli a v lomoch bolo zamestnaných až 234 + 64 robotníkov. O spotrebe hmôt pozri porovnávací prehľad.

Zvršok v tuneli
V tuneli položili ťažký zvršok sústavy T pre tunely, pozostávajúcich z 25 m dlhých koľajníc s hmotnosťou 49,71 kg/m dĺžky. Ťažké koľajnice bez podložiek boli pripevnené tromi silnými vrtuľami k testovaným podvalom. Styky koľajníc boli spájané spojkami so 4 šróbmi.

Tunel počas 2.svetovej vojny
Na konci vojny tunel zničili ustupujúci nemeckí vojaci jeho handlovský portál. Do prevádzky bol daný odstránením odstreleného materiálu a následne bol postupne opravovaný.

Handlovský portál - P1
V roku 2001 (10.10.2001) sa uskutočnila rekonštrukcia handlovského portálu pracovníkmi Tuo Banská Bystrica.

Vstup trate do tunela, foto Emil Schenk, 29.4.2001
 
Čelo portálu pred rekonštrukciou, foto Emil Schenk, 29.4.2001
 
Čelo portálu po rekonštrukcii Tuo BB, foto Emil Schenk, 1.9.2002 Portál do hlavnej cesty, foto Emil Schenk, 1.9.2002

Tunelová rúra
Z celej dĺžky 646 m pripadá 35,75 m na preklenuté výkopy na oboch stranách a 610,25 m na vlastný, razený tunel. Os tunela je v protioblúku, tvoriaceho písmeno "S". Za handlovským portálom v st.km 17,184 leží časť 541,07 m v dlhom oblúku o polomere R = 300 a v prechodnici, za ktorou nasleduje priamka dlhá 69,02 m a potom časť prechodnice opačného oblúku dlhá 35,91 m. Niveleta stúpa smerom do Hornej Štubne 3,115‰.
Tunelová rúra má okrem portálov pásy I až VI + 1 až 76, z ktorých pásy III až VI a 1 až 73 boli kopané klasicky. Zvyšok predstavujú predklenuté zárezy. Nachádza sa v nej 12 párov bezpečnostných výklenkov - v 1, 7, 13, 19, 25, 31, 37, 43, 49, 55, 61 a 67 páse. Pásy I, II, 1-32 a 45-70 sú dnes prevažne z betónu.

Východ P1 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 1.9.2002
 
Východ P2 z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 1.9.2002
 
Začiatok kopanej tunelovej rúry od pása III, foto Emil Schenk, 1.9.2002 Tunelová rúra v xx páse, foto Emil Schenk, 1.9.2002

Štubniansky portál - P2
Začiatok tunelového zárezu, km 0,65, foto Emil Schenk, 1.9.2002
 
Zárez k tunelu, foto Emil Schenk, júl 2000
 
Pískací kolík pred P2, foto Emil Schenk, 1.9.2002
 
Čelo portálu s letopočtom 1930, foto Emil Schenk, 1.9.2002 Pohľad z P2 do zárezu, foto Emil Schenk, 1.9.2002

Pramene:


Strana vytvorená : 25. III. 2000
Strana aktualizovaná : 2. IX. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na tunely na trati Handlová - Horná Štubňa