Starý Strečniansky tunel (dnes Strečno III)

 Na jednokoľajnej Košicko-bohumínskej železnici bol pod masívom Baniska pri Strečne postavený 524 m dlhý tunel. Razený bol v nerozpukanej žulovej hornine.

Základný nivelačný bod

Vrútocký portál tunela Strečno III so základným výškovým bodom, pred tunelom úrovňový prejazd so závorami
(pod pomníkom vyleštená skala so značkou nadmorskej výšky 371.0012 m n.m., za ňou na ústí tunela zvanom Just hlavná výšková značka s tabuľkou označujúcou nadmorskú výšku)

Základný nivelačný bod v km 235,643 trate Košice - Bohumín
Pri nivelácii trate Žilina - Vrútky v septembri 1888 pri vrútockom portáli určili jeden zo 7 základných výškový bodov v Rakúsko-Uhorsku. Základný nivelačný bod bol vybudovaný podľa posudkov ríšskeho geologického ústavu vo Viedni viedenským vojenským zemepisným ústavom v rámci výstavby nivelačnej siete v jadranskom výškovom systéme. (Výška strečnianskeho bodu bola určená nivelačným meraním vychádzajúcim od výškovej značky na budove finančnej stráže v Terste na Molo Sartario. Výška tejto značky nad strednou hladinou Jadranského mora bola určená mareografom v 1875 na základe jednoročného pozorovania Dr. V.Faroflim s hodnotou +3,352 m s presnosťou 1 cm. Neskôr z pozorovania v Terste od 1875 do 1879 a od 1901 do 1904 v súlade s pozorovaniami na vodočtoch v Dubrovníku, Puli a iných, generál Robert Daudlebský zo Sternecku pôvodný Farofliho výškový údaj o morskej hladine upravil - znížil ho o 0,09 m. V dôsledku toho sú všetky údaje v bývalej rakúsko-uhorskej nivelačnej sieti o 9 cm vyššie. Pôvodný údaj nulového bodu však nebol opravený, lebo by spôsobil zmätok vo výškových údajoch.) Bod bol jediným na území dnešného Slovenska.


Dnešný pohľad na monument výškového bodu v údolí Váhu, foto Emil Schenk, 4.10.2001

 Pred zriadením značky urobil zmienený vojenský zemepisný ústav obhliadku okolia skaly, kde mala byť značka zriadená, aby sa zistilo, či dotyčná skala nebola oddelená puklinami od vlastného skalného základu. Podľa viacerých vzoriek kamenia, zaslaných ríšskemu geologickému ústavu, označili najvhodnejšie miesto. Po odstránení zvetralej horniny, až sa prišlo na pevnú skalu, bola skala urovnaná na plochu 1,50 x 1,50 m a v jej strede bol vysekaný štvorec, zvýšený nad ostatnú plochu skaly, ktorý bol potom vybrúsený a vyleštený do vodorovnej roviny, ktorou bola realizovaná výška základnej značky. K jej ochrane bol postavený kamenný pomník, zostavený z 3 dielov: zo spodnej štvorcovej dosky veľkosti 1,20 x 1,20 m, osadenej priamo na cementovú maltu na pláni skaly, ďalej z kusa tvaru kocky s latinským nápisom a z uzavieracej pyramídy. Celková výška pomníka bola 1,15 m.

Locus perennis
diligentissimae cum libella librationis,
quae est in Austria et Hungaria confecta,
cum mensura graduum meridianolium et parallelorum,
quam Europeam vocant. Erectum
MDCCCLXXXVIII.

Hlavný pevný bod
presnej nivelácie vykonanej
v Rakúsko - Uhorsku
v súvislosti s európskym stupňovým
poludníkovým a rovnobežkovým meraním.
Zriadený v roku 1888.
Latinský nápis na hlavnom výškovom bode... ... a jeho slovenský preklad

Spodná doska a na nej spočívajúca kocka boli zvislo presekané (otvor 0,30 x 0,30 m), takže po zložení hornej časti pyramídy sa dala zvislo postaviť lata na leštenú plochu značky. Do steny, vzniknutej vylámaním skaly pre základnú značku bola ešte osadená bežná výšková značka I. rádu, vytvorená z mosadzného kužeľa s vodorovným otvorom, ktorého stred udávala nadmorská výška a chránená liatinová tabuľka s nápisom v maďarčine "Výšková značka".
Keď v roku 1922 bola pripojená nivelačná trať Vrútky - Žilina na základný nivelačný bod pri tuneli Just sa zistilo, že neďaleko nej bola zničená v skale osadená kontrolná značka I. rádu. Miesto nej bola na tomto mieste umiestnená nová značka so sklenenou stupnicou. Výškový rozdiel medzi základnou výškovou značkou a touto novou značkou bol +1,3306 m.

Monument nivelačného bodu, foto Emil Schenk, 4.10.2001

Pri nivelácii trate Žilina - Čadca v roku 1932 ministerstvom verejných prác bolo opäť merané od základnej výškovej značky pri tuneli Just. Zistilo sa, že leštená plocha tejto značky je nepravidelného tvaru, nie štvorcová, ako sa uvádza v publikáciách bývalého vojenského zemepisného ústavu. Táto plocha vykazuje čo do vodorovnosti pri postavení laty v rôznych miestach maximálny rozdiel vo výške 1,14 mm. Výškový rozdiel medzi touto základnou značkou a zmienenou kontrolnou značkou so sklenenou stupnicou bol preurčený na +1,3312 m, pri čom bolo vykonané 20 pozorovaní na každom z oboch delení laty. Základná značka vtedy bola položená len 6,25 m od osi železničnej koľaje a bývalý ríšsky geologický ústav sa neobával doporučiť založenie značky v takej malej vzdialenosti od železničnej trate.
Pri stavbe vedľajšieho tunela Strečno II v roku 1937 ho však museli zlikvidovať. Pred odstránením však veľmi starostlivo preniesli výškovú kótu na štyri pomocné značky na vzdialenosť asi 750 metrov. V roku 1942 ho znova preniesli na vzdialenosť 950 metrov od pomocných značiek na zvyšky skaly Margita (odstrelená pri zdvojkoľajňovaní trate) a vedľa neho postavili aj pôvodný kamenný monument z roku 1888. Presnosť bodu prenášaním nenarušili. Ešte v roku 1922 však premeriavaním zistili, že tento základný výškový bod spolu s portálom tunela klesol o 4 cm. Pri revízii v štyridsiatich rokoch už zistili pokles až o 20 cm. Aj keď dnes tento výškový bod existuje, nepovažujeme ho za presný. V roku 2001 plánoval vlastník bodu - VÚGK Bratislava obnoviť na pomníku už slabo čitateľný text. Zatiaľ sa tak nestalo,..

Vrútocký portál tunela na historických snímkach jednokoľajnej trate KBŽ
Vstup trate do tunela pod masívom Baniska

Z tunela vychádza stroj ČSD 354.9, 20. roky 20. storočia
Pred portálom cesta križuje trať ešte úrovňovým prejazdom so závorami (po zdvojkoľajnení v roku 1938, cesta vedie nad portálom)

Pôvodný portál tunela, vľavo mohyla z roku 1888, osadená viedenským zemepisným ústavom v rámci nivelačnej sústavy

Pri stavbe druhej koľaje bola jeho tunelová rúra predĺžená na 546 m. Odstránilo sa tým úrovňové križovanie so štátnou cestou pri východe z tunela smerom na Vrútky.

Poškodenie tunela v roku 1945
Ustupujúca nemecká armáda tunel zatarasila a vyvolanými explóziami ho na 9 miestach veľmi ťažko poškodila. Oba portály sa zosunuli a poškodili hlavnú cestu, prebiehajúcu nad portálmi.


Provizórne opravený tunel a most cez Váh

Do začatia premávky bolo treba z tunelovej rúry odstrániť takmer 4000 m3 zusunutého materiálu, vymurovať nové oba portály a krídla a najviac poškodené pásy. Definitívna oprava, spojenú s výmenou väčšiny kamenného obkladu, sa vykonala až neskôr pri jednokoľajnej prevádzke, podľa postupu dodávky kameňa. V tunelovej rúre bolo obnovených 63 tunelových pásov.

Rekonštrukcia tunela v roku 2001
V tuneli bol dlhodobo problém výška nivelety koľaje, výška troleje a odvodnenie tunela. Preto uvedený problém bol zaradený v roku 2001 do plánu investícii financovaných z vlastných zdrojov ŽSR. Rozhodujúcou mierou na ňom sa podieľali aj cudzí dodávatelia (Železničné stavby Košice, ELZA Žilina, Geomonty Harmanec).
Situáciu v tuneli komplikovali aj kábelové rozvody uložené v štrkovom lôžku. Konkrétne išlo o štyri 3-kV-ové zosilovacie káble a jeden 6-kV-ový kábel. najprv sa museli preložiť do žľabov umiestnených na konzolách v obmurovke vo výške asi 2,5 m nad temenom koľaje a až potom sa mohlo od 26.6.2001 spustiť naplno nepretržitá výluka. Počas nasledujúcich 15 dní sa pritom podarilo upraviť výšku nivelety koľaje, výšku troleje a tiež odvodnenie tunela.
Pri poslednej obnove koľaje v roku 1987 nebola z dopravných dôvodov povolená nepretržitá výluka na viac ako na 5 dní. Preto sa v tuneli realizovalo len provizórne odvodnenie. To však nedostatočne zachytávalo a neodvádzalo vodu presakujúcu do tunelovej rúry, takže sa každú zimu museli osekávať cencúle a zamŕzajúca voda povyše koľají. Po oprave sa po celej dĺžke obnovil nielen nový pozdĺžny odvodňovací žľab, ale aj doň ústiace priečne zvodnice na odvádzanie vody spoza obmurovky. Ich realizácia si vyžiadala vylámať až 0,5 m hlboké žľaby do skaly resp. obmurovky.

Vrútocký portál [P1] v súčasnosti

Tunely pod masívom Baniska, foto Emil Schenk, 31.1.2001
 		 Celkový pohľad na portál tunela (vľavo tunel Strečno II)
foto Emil Schenk, 31.1.2001
pred P1 Strečno III návesť stiahni zberač
Detail portálu, foto Emil Schenk, 4.10.2001
 		 Čo znamenajú ryhy na portáli P1?, foto Emil Schenk, 4.10.2001
 
Pohľad do tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 4.10.2001
 		 Východ z tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 4.10.2001
 
Nádvorie pred tunelmi Strečno III a Strečno II (v pozadí)
foto Emil Schenk, 4.10.2001		 Pohľad na portál Strečna III od P1 Strečna II
foto Emil Schenk, 4.10.2001

Strečniansky portál [P2] v súčasnosti

Detail portálu, čelo z betónu, obe krídla z obkladu (cca 8 m)
foto Emil Schenk, 6.10.2000
vľavo na začiatku mosta - km 324,3 hranica TD Žilina/TD Vrútky		 Širší pohľad na portál, foto Emil Schenk, 6.10.2000
 
Portál tunela s mostom cez Váh, foto Emil Schenk, 6.10.2000
(návesť zdvihni zberač)		 Celkový pohľad na vstup do tunelov, foto Emil Schenk, 6.10.2000
 


Pramene:
Strana vytvorená : 27. IV. 2000
Strana aktualizovaná : 31. XII. 2001
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na tunely na trati Košice - Žilina