Tunel pod Dielikom

 Stavba tunela
V 2. stavebnom úseku (7,633 - 15,900) trate Revúca - Tisovec stavebná firma Ing. Lozovský a Štefanec realizovala podľa zadávacieho protokolu pod vrchom Dielik stavbu tunela. Tunel v dĺžke 2002 m mal prejsť sedlo, ktoré bolo vytvorené eróziou v muránskej poruche, kde rulové tisovecké pásmo sa nasunulo na muránsku vápencovú kryhu. Práve v ňom v km 13,295 sa mal nachádzať vrcholový bod trate.
So stavebnými prácami na svojom úseku začala začiatkom januára 1941 stavebná firma práve na muráňskom predzáreze tunela. V dôsledku geologickej stavby bol tunel veľmi tlačivý a mokrý. Tunel bol prerazený a dohotovený krátko pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Dokončená bola celá tunelová rúru, oba portály i zárubné múry. Hodnota tunela k 1.1.1949 bola vyčíslená na 349,4 mil. Kčs.

Preložka hlavnej cesty Tisovec - Muráň pri tuneli
Odstránenie dvoch úrovňových križovaní štátnej cesty Tisovec - Muráň s trasou železnice mala vyriešiť preložka hlavnej cesty v dĺžke 2,3 km. MDaVP, rezort verejných prác, v júni 1942 vypísal verejnú súťaž č.II/4 ai 1942 na stavbu preložky cesty Tisovec - Poprad v km 3,470 - 5,780 pri Tisovci. Stavebná lehota bola určená 30 kalendárnych mesiacov od odovzdania staveniska. Ministerstvo financií na stavbu preložky vyčlenilo asi 4 mil.Ks, z ktorých sa ešte v roku 1942 malo prestavať 2 mil.Ks.
Stavbu preložky hlavnej cesty MDaVP, rezort verejných prác, zadal 7.10.1942 výnosom č.61591-II/4 ai 1942 firme Michal Ballo, staviteľ a Pavol Ševčenko, dipl.komunik.technik v Brezne nad Hronom. Napriek pokročilým mesiacom sa so stavbou preložky začalo v decembri 1942 (Slovenská Sloboda 16.1.1943). Preložka cesty, tak ako železničné spojenie Revúca - Tisovec, nebola dostavaná.

Tunel, chránený areál
V roku 1997 bol Tunel pod Dielikom vyhlásený za Chránený areál, jedno z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov. Početnosť zimujúcich netopierov sa tu v rokoch 1993 až 1997 pohybovala v rozmedzí cca 2 000 až cca 10 000 exemplárov. Celkovo tu bolo zaznamenaná hibernácia 11 druhov netopierov. K najpočetnejším zimujúcim druhom patria uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) a večernica malá (Pipistrellus pipistrellus), ostatné druhy tvoria príležitostnú a málo početnú akcesorickú zložku zimujúceho spoločenstva (Rhinolophus ferrumequinum, Rh. hipposideros, Rh. euryale, Nyctalus noctula, Myotis myotis, M. blythi, M. mystacinus, M. dasycneme). Významné je pravidelné zimovanie kriticky ohrozeného lietavca sťahovavého (Miniopterus schreibersi). Lokalita na hranici okresov Rimavská Sobota a Revúca je súčasťou Národného parku Muránska planina a nie je prístupná verejnosti.

Muráňsky portál
Portál v stavebnom kilometri cca 12,650 m sa nachádza v údolí pod hlavnou cestou. Stačí ísť z Tisovca smerom na Muráň, až sa terén po ľavej strane vyrovná. Tu sa nachádza lúka Paseky. Z hlavnej cesty sa odbočí na lesnú cestu, ktorá vedie po pôvodnom telese železnice (tu mal byť úrovňový prejazd). Portál tunela je odtiaľto len niekoľko minút chôdze. Pred tunelom sú dlhé oporné múry. Do tunela sa dá vstúpiť cez štrbinu mreže nad výtokovým jarkom.

Tunelový zárez, foto Emil Schenk, 15.7.2001
 		 Zárez a portál, foto Emil Schenk, 15.7.2001
 
Detailný pohľad na portál, foto Emil Schenk, 15.7.2001
 		 Pohľad do tunelovej rúry, foto Emil Schenk, 15.7.2001
 
Oporné múry, pohľad od portálu, foto Emil Schenk, 15.7.2001 Tunel = chránený areál, foto Emil Schenk, 15.7.2001

Tisovecký portál
K západnému portálu je potrebné odbočiť z hlavnej cesty Tisovec - Muráň na skládku smetia. Po odbočení sa ide po zlej, blatistej ceste, ktorá prekračuje potok solídnym kamenným mostíkom - bezpochyby mal služiť železnici. Potom z tejto cestičky je potrebné odbočiť doľava a držať sa svahu. Ten je spevnený kamenným múrom - tiež pozostatok plánovanej železnice. Za týmto múrom naraz akoby teleso trate končilo strmým svahom bez tunela. Práve v tomto mieste začína bývalá smerová štôlňa, ktorá je ale čiastočne zavalená. Ešte aj dnes zo zeme trčia pozostatky výdrevy. Po prekonaní tohoto strmého svahu za zavalenou štolňou sa musí prekročiť ešte blatistá cestička, za ktorou sa nachádza kráter zaplnený vodou, na dne ktorého je aj portál tunela.
Z prieskumu je znateľné, že tunelu chýba odvodnenie, a preto sa v ňom hromadí voda. Vraj asi 10 m za portálom prišlo k prelomeniu stropnej klenby, preto tunel nie je priechodný ani v zime, keď voda zamrzne. Musím to preskúmať!
Niektorá literatúra uvádza, že tento portál bol po vojne zasypaný. Je to nepravdepodobné.

Portál v hlbokej jame zatopený vodou, foto Emil Schenk, 20.6.2000 Zvyšok výdrevy smerovej štôlne, foto Martin Turčan, 18.10.2002

Pred niekoľkými rokmi sa na tejto strane tunela odohrala tragédia. Znie to neuveriteľne, ale v jeho vode žili ryby! Kto ich sem nasadil, nie je známe. Raz sa na ne vydal rybár - dobrodruh, ktorý si však miesto udice priniesol trhavinu. Zámer usmrtiť všetky ryby a potom ich až vyloviť sa mu pomstil - trhavina explodovala predčasne a zabila ho. Ďalšou zaujímavosťou okolo tunela bolo, že okolo roku 1987 mal byť využitý ako úkryt pre rakety s jadrovými hlavicami. K tomu však nakoniec nedošlo.

 

Pramene:
Strana vytvorená : 25. IV. 2000
Strana aktualizovaná : 2. XII. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť na tunely na gemerských spojkách