Tunely na nedostavaných tratiach Slavošovce - Chyžnianska Voda a Revúca - Tisovec

V dôsledku Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 Slovensko stratilo v prospech Horthyovského Maďarska 10 390 km2. Okupácia znamenala stratu úsekov tratí od Rožňavy po Lučenec a z Jesenského do Rimavskej Soboty. Tieto trate sa pre slovenské vlaky stali peážnymi, z čoho pramenili komplikácie a do budúca sa tento stav javil ako úplne nevyhovujúci. Pre opätovné dotvorenie ucelenej siete tratí v tejto oblasti Slovenská dopravná komisia v septembri 1939 prejednala a rozhodla urýchlene postaviť trate Nižná Slaná - Štítnik, Slavošovce - Lubeník, Muráň - Tisovec a Rimavská Baňa - Kokava nad Rimavicou, s rozpočtom 243 mil. Ks.

Projektová príprava
Na projektovú prípravu a následnú realizáciu stavby tratí Nižná Slaná - Štítnik, Slavošovce - Lubeník (Chyžnianska Voda) a Revúca - Tisovec bola od 4.12.1939 zriadená Stavebná správa Slovenských železníc v Brezne nad Hronom.


Trasa projekovaných železníc na Gemeri

Nová 58 km trať mala vychádzať z Nižnej Slanej. Prvý hrebeň hôr mala prekočiť 5 tunelmi, s celkovou dĺžkou viac ako 1 km, a v Štítniku sa pripojiť na trať Štítnik - Slavošovce. Dĺžka úseku mala byť 20 km, výškové stúpania vyše 300 m sa malo prekonávať v tomto priestore pomocou vlnovitých tunelov. Tunely mali byť určitým druhom nového riešenia v stavbe tunelov. Nepoužil by sa spôsob ako v Telgárte, kde je slučkovité riešenie, ale práve rozšírením vodorovných tunelových hrán by sa dostalo nové rozpätie pre stúpanie v teréne.
Na druhom, asi 14 km dlhom úseku železnice Slavošovce - Chyžnianska Voda, mali byť 3 tunely. Pre prekonanie výškového rozpätia pohoria Ostrého vrchu a Kohúta, aby sa trať mohla napojiť na starú trať Chyžianska Voda - Revúca - Muráň, musel sa postaviť jeden z najdlhších tunelov v Republike.
Tretím úsekom bola trať Revúca - Polhora. Trasa novej železničnej trate mala prejsť cez veľký hrebeň muránskeho pohoria a obrátiť sa k Tisovcu, odkiaľ by sa rozvinula paralelne so zubačkou Tisovec - Polhora. V Polhore by sa pripojila na starú trať Polhora - Halny. Tento úsek novej trate mal byť dlhý 24 km a mať 6 tunelov.
Stavba 2. a 3. úseku mala skončiť tak, aby k 1.11.1942 mohli byť úseky odovzdané do prevádzky. Až potom by sa začali práce na stavbe 1.úseku.

Stavba tratí Revúca - Tisovec, Slavošovce - Lubeník
Administratívna pochôdzka novej trate sa uskutočnila v apríli 1941. Stavbu 3 úsekov trate Revúca - Tisovec a 3 úsekov trate Slavošovce - Chyžnianska Voda vypísalo Ministerstvo dopravy a verejných prác 21.8.1940 vo verejnej súťaži č.1026-ÚSS/1-40. Prvý úsek trate Revúca - Tisovec (0 - 7,6 km) bol zadaný firme Ing. Ladislav Hitsch za 33 851 278 Ks, druhý (7,6 - 15,9 km) firme Ing. Lozovský a Štefanec za 97 818 692 Ks vrátane tunela pod sedlom Dielik (v projekte tunel č.1) za viac ako 47 mil.Ks a tretí (15,9 - 19,8 km) firme Ing. J.V.Velflík za 38 548 339 Ks s tunelom za stanicou Tisovec (v projekte tunel č.2), za ktorým sa mala napojiť na novo postavenú trať Polhora - Tisovec.

Prameň Šťavica na historickej pohľadnici, styčný bod II. a III. stavebného úseku

Slávnostné začatie prác na stavbe trati Revúca - Tisovec prebehlo v Tisovci 10.11.1940 za účasti ministra dopravy a verejných prác Júliusa Stana. Minister pritom informoval, že práce sa začnú v najbližších dňoch. Avšak 7.12.1940 bolo oznámené, že sa práce ešte nezačali a že sa pracuje len na razení tunela pri Tisovci. Práce sa nezačali ani na úseku Slavošovce - Chyžnianska Voda, hoci vláda mala o toto spojenie eminentný záujem, lebo potrebovala prístup k Slavošovským papierňam. Stavba úseku Slavošovce - Revúca - Tisovec bola schválená Ministerstvom dopravy a verejných prác až 6.3.1941.
Ministerstvo dopravy a verejných prác po zrušení verejného a užšieho súbehu zadalo stavbu 2. stavebného úseku Slavošovce - Chyžnianska Voda 3.2.1941 vo verejnej súťaži č.22/1-ÚSS/1-41, aj s tunelom dĺžky 2220 m firme Rudolf Frič z Bratislavy. Lehota na zahájenie verejnej prevádzky bola určená na 1.11.1943. Stavba trate sa začala výkopom v Slavošovciach 1.3.1941. Administratívna pochôdzka sa uskutočnila 16-21.4.1941, stavebné povolenie bolo udelené 13.5.1941.

Prerušenie prác
Práce však pokračovali veľmi pomaly. Oneskorenie prác na trati zrejme súviselo s nemeckým zásahom do výstavby slovenskej železničnej siete. Na základe vojnových pomerov sa Slovensko muselo prispôsobiť výstavbou železníc nemeckým potrebám, najmä zvýšiť priepustnosť hlavných tratí v smere sever-juh a západ-východ. Budovanie tratí na južnom Slovensku bolo z hľadiska Nemecka zbytočné. V lete 1944 bola stavba zastavená pre vypuknutie SNP.
Keď južné Slovensko bolo po kapitulácii Maďarska znovu pripojené k Slovensku, spájajúca trať stratila význam. Práce boli síce obnovené, ale po znárodnení stavebníctva 28.10.1948 definitívne zastavené k 31.12.1948, keď bola postavená na 80 %. Trať preto nie je dokončená.
Snaha slovenskej vlády rekonštruovať železničnú sieť bola veľká. Viedenská arbitráž však narušila komunikačný systém do takej miery, že následky sa ani za päť rokov nepodarilo odstrániť. Pravda, obnovením celistvosti Slovenska po roku 1945 sa tieto snahy stali bezpredmetnými.

90. roky, hlasy za dostavbu trate
S možnosťou dostavby trate sa opäť začalo hovoriť začiatkom 90. rokov. Súviselo to so zastavením nákladnej dopravy na trati Švermovo - Vernár, kde sa plánovala rekonštrukcia tunela. Povrávalo sa, že dostavaná trať mala slúžiť aj preprave magnezitu z Jelšavy do Hačavy, kde sa mal vybudovať na jeho spracovanie druhý najväčší závod na svete.
21.10.1993 sa v Tisovci uskutočnili rokovania riaditeľa ŽSR s primátormi miest Revúca, Tisovec a Brezno. Argumentom miestnych obyvateľov bolo skrátenie vzdialenosti, zníženie nakladov na prepravu osôb a tovaru, zlepšenie ekologických podmienok presunom časti cestujúcich z autobusovej dopravy a prepravy tovarov z cestnej na železničnú dopravu. Ročné náklady na prevádzku by predstavovali 42 mil.Kčs, tržby sa odhadovali na 2 mil.Kčs. Dokončenie trate a ďalších súvisiacich technických úprav v žst. Revúca a Tisovec a vo výhybni Muránska Lehota, by si ale vyžiadali investičné náklady v cenovej úrovni roka 1992 vo výške 627,5 mil.Kčs.

Budúcnosť trate?
V súčasnosti by trať veľmi pomohla rozvoju Gemera. Znamenala by obrovský prínos pre túto oblasť stredného Slovenska, najmä pre odľahčenie kamiónovej dopravy na cestách Muránskej planiny smerom na Vysoké Tatry. Rozšíril by sa cestovný ruch, stabilizovala zamestnanosť a naplnili by sa sociálne potreby obyvateľstva. Žiaľ, keby sa mala trať dostavať, bolo by údajne potrebných práve toľko financií, koľko sa vydalo na jej výstavbu od samého začiatku.
Z tohto pohľadu je zaujímavý Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj (spracoval URKEA s.r.o. Banská Bystrica), ktorý schválila vláda SR svojim uznesením č.394 z 9.6.1998 a 18.8.1998 bol uvedený v Zbierke zákonov SR. V rámci VÚC Banskobystrický kraj sa vo výhľadovom období po roku 2015 počíta vybudovať železničné spojenie regionálnych tratí v úseku Tisovec - Revúca. Preto nechajme sa prekvapiť.

Pramene:


Strana vytvorená : 25. IV. 2000
Strana aktualizovaná : 2. IX. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť