Tunely na trati Zvolen - Krupina

 Prvou železnicou postavenou podľa zákona č.235 Zb.z. a n. z 30.3.1920 sa stala trať Zvolen - Krupina. Od doby dokončenia železnice Šahy - Krupina bolo vypracovaných niekoľko projektov, ktoré mali spojiť Krupinu, resp. Balašské Ďarmoty so Zvolenom. O stavbe trate rozhodli jednak najlepšie pripravené projekty, ako aj skutočnosť, že trať Šahy - Lučenec pripadla Maďarsku, a tak rozsiahle územie na juh od Zvolena zostalo bez železničného spojenia s novým hospodárskym a administratívnym centrom.

Projekt trate
Pri stavbe železnice sa nemohla použiť technická dokumentácia stavby miestnej železnice. Úsek Krupina - Zvolen bolo potrebné znovu navrhnúť. Preto Ministerstvo železníc v Prahe už v septembri 1919 vypísalo verejnú súťaž na vypracovanie detailného projektu na stavbu železnice Krupina - Zvolen. Projekt železničnej trate Zvolen - Krupina vypracoval Ing.A.Zdráhal.
Konečná trasa novej železnice bola stanovená na základe niekoľkých variant, ktoré vypracovala železničná stavebná správa. Trať v dĺžke 33,796 km musela pri prekonávaní rozvodia riek Neresnice a Krupinice na zvolenskej rampe stúpať priemerným stúpaním 7,2‰ a klesať na krupinskej 13,3‰, s najmenšími polomermi oblúkov 300 m.
Na základe nariadenie vlády RČS z 4.3.1921, č.93 Sb.z a n. sa pre stavbu trate zriadilo inžinierske oddelenie vo Zvolene (výnos MŽ z 11.7.1921, čj.29490 a 32818). Výnosom MŽ z 5.12.1921, č.65006 bolo inžinierske oddelenie vo Zvolene zmenené na stavebnú expozitúru, podlehajúcu železničnému stavebnému riaditeľstvu v Prahe.


Pozdĺžny profil trate Zvolen - Krupina

27.6.-9.7.1921 bola vykonaná s priaznivým výsledkom revízia trate, komisia staničná a administratívna pochôdzka projektu dráhy Zvolen - Krupina (č.23387/21). 29.9.1922 Ministerská rada na svojej schôdzi schválila návrh MŽ z 25.9.1922, aby bola stavba trate Zvolen - Krupina vyhlásená za stavbu používajúcu výhod podľa nariadenia §86 uhorského zákona čl.XLI z roku 1881 a aby pre trať bolo udelené vládne povolenie k záberu pozemkov a realít bezpodmienečne potrebných pre stavbu trate. Toto uznesenie bolo župným úradom vyhlásené vo všetkých stavbou trate dotknutých obciach.
Na území trate bol vykonaný geologický prieskum dr.Jos.Pluhářom a stavebnou správou vyhĺbené sondy.

Stavba trate a tunelov
Stavba trate bola rozdelená do 5 stavebných úsekov a viedla ju stavebná správa vo Zvolene, ktorej prednostom bol Ing.Josef Iserle. Železničné stavebné riaditeľstvo v Prahe stavbu úsekov č.1 (km 0,5-7,0), č.2 (km 7,0-14,5) a č.5 (km 28,94-35,7) na základe vypísanej verejnej súťaže 27.9.1922 (VpŽP 30.9.1922) zadalo (VpŽP 6.1.1923) úsek č.1 firme Inž.Vladimír Vlček, podnikateľství staveb v Prahe, č.2 firme Ing.Rosenberg a Ing.Hradecký, podnikatelství staveb v Brne a č.5 firme Ing.V.J.Vojáček a Ing.B.Prášil, podnikatelství staveb v Sliezskej Ostrave. Stavba úsekov č.3 (km 14,5-21,9) a č.4 (km 21,9-28,94) bola na základe verejnej súťaže z februára 1923 (VpŽP 28.2.1923) zadaná 25.5.1923 (VpŽP 6.6.1923) v úseku č.3 Ing.Bohumilovi Hollmannovi a Ing.Bedřichu Babuškovi, podnikatelství staveb Praha, č.4 firme bratom Redlichovým, podnikatelství staveb v Brne. Termín otvorenia celej trate bol určený na 1.12.1924.
Výnosom MŽ z 21.1.1923, č.527 bola stavebná expozitúra vo Zvolene premenovaná na stavebnú správu vo Zvolene. Vládnym nariadením z 11.5.1923 č.101 Sb.z.a n. bola železničná stavebná správa premenovaná na Ústrednú stavebnú správu pri Ministerstve železníc. Pre jej pobočku, stavebnú správu vo Zvolene, bola postavená nová 2 poschodová budova s kancelárskymi a obytnými časťami. Stavbu budovy vykonala firma Ing.Bohuš Matuna, staviteľ v Bratislave (ÚN 5.5.1923).
Pretože územie bolo dosť členité, stavba trate si vyžadovala postaviť dva tunely - v st. km 3/4 Neresnický a v st. km 31.8/10 Pod Vlčokom. Oba tunely boli razené v netlačivom tufovitom andezite, v oblúkoch s polomerom R = 300 m. Stavba tunelov nespôsobovala technické problémy. Tunely boli postavené podľa vzorových listov ČSD, so záchrannými výklenkami a krytým odvodňovacím kanálom na dne.

traťový úsek počet tunelov názvy tunelov
žst. Zvolen - z. Breziny

1

 Neresnický
žst. Babiná - z. Krupina predmestie

1

 Pod Vlčokom

Stavebné práce 1.úseku začali 3.1.1923 a 6.3.1923 aj v úseku č.5. Hoci prevádzka, ako sa uvádzalo v zadávacích dokumentoch nezačala v decembri 1924, všetky práce boli podľa dokončené v zime 1924.
Počet robotníkov, vzhľadom na nízku mechanizáciu, bol značný a na stavebnom úseku dosahoval priemerne 900 osôb. Najvyšší stav robotníkov bol zaznamenaný v 1924 (vrátane remeselníkov a dozorcov), keď dosiahol 2692. Robotníci pochádzali z celého územia Slovenska. Ubytovaní boli súkromne po okolitých obciach, niektorí cez leto v provizórnych zemľankách. Pracovná doba bola stanovená na 8 hodín, no nie vždy sa dodržiavala.
Celkovo pri stavbe trati bolo zo zárezov vykopané, prípadne vylámané a odtiaľ do násypov rozvezené a nasypané cez 800 000 m3 zemného resp. skalného materiálu. Muriva na maltu a betónového muriva bolo uskutočneného cez 50 000 m3 (aj s obmurovkou tunelov), muriva na sucho asi 23 000 m3. Stavebný kameň, štrk pre betón, štrk pre koľajové lôžko a stavebný piesok boli získané na mieste stavby trate. Výminkou bol len lomový kameň záveru klenby tunela Pod Vlčokom, ktorý bol dovezený z Hliníka nad Hronom.
Železničný zvršok bol postavený podľa vzorového listu sústavy Xa, hmotnosti koľajníc 35,65 kg/m bežnej dĺžky koľajových polí 15 m.
Stavebné náklady predstavovali 76 mil.Kč.

Otvorenie trate
Verejná doprava na trati bola otvorená 15.1.1925. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili minister železníc Jiří Stříbrný, minister pre správu Slovenska Dr.Jozef Kállay, náčelník generálneho štábu čs.armády, župan Zvolenskej župy a ďalší predstavitelia štátnych, vojenských, duchovných úradov a zástupcovia miest Zvolen a Krupina. Slávnostný vlak zastavoval pri dôležitých stavebných objektoch na trati. Zástavka v km 3,7 pri tuneli, ktorý bol celý osvetlený, trvala 20 minút.
Pravidelná doprava na trati začala 16.1.1925.
Stavebná správa ČSD vo Zvolene sa zrušila dňom 30.4.1930 (výnos MŽ z 15.5.1930, č.20572).

Trať na konci 2. svetovej vojny
Ako väčšina tratí na Slovensku, ani trať Zvolen - Krupina sa nevyhla poškodeniu ustupujúcimi nemeckými vojskami. Neresnický tunel bol totálne zničný.
Rekonštrukčné práce vykonali obyvatelia okolitých obcí a železniční zamestnanci. Pravidelná doprava Zvolen - Šahy bola otvorená 11.6.1945.

Obnova zvršku trate
V priebehu roka 1970 sa postupne na úsekoch Zvolen - Breziny, Breziny - Dobrá Niva, Dobrá Niva - Sása a Babiná - Krupina uskutočnila obnova zvršku. Výmenu zvršku vykonali TSS Košice.

Tunely v súčasnosti
Tunely sú v správe Tunelového obvodu Banská Bystrica.

Pramene:
Strana vytvorená : 23. X. 2000
Strana aktualizovaná : 6. VIII. 2007
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť