Hokejisté si pochvalovali komfort speciálního vlaku do Ostravy
OSTRAVA 18. 4.2004 - Maximálně spokojeni byli čeští hokejisté s dopravou z Prahy do Ostravy na dnešní odvetný zápas o třetí místo v sérii Euro Hockey Tour proti Rusku. Svěřenci Slavomíra Lenera si vyzkoušeli speciální vlak, který při světovém šampionátu využijí k přepravě opačným směrem čtvrtfinalisté i týmy hrající o záchranu v elitní skupině. Trenéři i hráči byli přesvědčeni, že cesta vlakem na sever Moravy je lepší než přesun letadlem.
"Mohl jsem se ve vlaku projít. Také jsem spal, četl si a skvěle jsme si pokecali," pochvaloval si útočník Václav Prospal, který je v NHL zvyklý na letecké spoje. "V NHL jsem vlakem ještě nejel," utrousil centr Anaheimu.
Český tým se po ranním budíčku a snídani vydal autobusem čtvrt hodiny po deváté hodině na zmodernizované nádraží v Praze-Libni a v 10:10 se souprava pěti vagónů vydala na 356 kilometrů dlouhou trasu. Členové kádru pro odvetný zápas s Ruskem, v němž chyběli Jaromír Jágr, Martin Straka a většina dalších z pátečního utkání v Moskvě i někteří hráči přepravující se po vlastní ose (např. Dopita, Čechmánek), trávili tři hodiny a osmatřicet minut trvající cestu různě.
Soupravy s lůžkovou úpravou využili vedle Prospala třeba David Výborný, František Kaberle, Jaroslav Špaček, Aleš Hemský či Jaroslav Hlinka. Další členové Lenerova výběru si četli, hráli karty i hry na přenosném počítači či mobilním telefonu. Trenér Lener s asistentem Vladimírem Růžičkou zase trávili dlouhou chvíli při debatě o množství důležitých témat před blížícím se šampionátem.
V pravé poledne měli reprezentanti přichystaný oběd v jídelním voze. Po předkrmu skládajícího se ze šunky, sýru a žervé přišel na řadu kuřecí vývar s nudlemi a jako hlavní chod těstoviny s kuřecím špízem a chřestem. "Jídlo byl dobré," pochválil Prospal.
Výsledek spolupráce pořadatelů šampionátu s ČD , jímž byla cesta soupravami EuroCity a InterCity do Ostravy, oceňovali i další. A to i tací, kteří do vlaku usedli po několikaleté pauze. "Naposledy jsem jel v šestnácti z Leningradu do Moskvy," vzpomínal na juniorská léta úspěšný trenér Růžička. "Kochal jsem se krajinou, pozoroval přírodu, protože to cestou v autě nemůžu," vyprávěl lodivod Slavie, co ještě stihl na trase z Libně přes Kolín, Českou Třebovou, Olomouc do Ostravy-Vítkovic.
Obránce František Kaberle hájící v NHL barvy Atlanty si také připomněl cestování vlakem po dlouhé době, ale v jiném komfortu. "Naposledy jsem jel asi před třinácti nebo čtrnácti lety. A to jsem jel jen kousek z Kladna do Braškova," smál se čtyřnásobný mistr světa. "Spal jsem. Kdykoliv se můžu natáhnout, tak je to dobré," doplnil jeden ze 'spáčů'.
Kouč Lener naopak v poslední době podle svých slov využívá vlakové dopravy hodně. "Já jsem asi do deseti let vůbec vlakem nejezdil a teď naopak jezdím docela často. Měl jsem možnost vyzkoušet si tento druh dopravy v Americe a také ve Finsku a Švédsku. Je to rychlejší, bezpečnější a pohodlnější. Člověk udělá během jízdy ještě spoustu práce," vyjádřil se k výhodám vlaku. "Ve Skandinávii mě fascinovalo, že všechno jede na čas. Ale tady mě ujistil strojvůdce, že také nebude žádný problém."
Ke schválení přesunu při mistrovství světa na vzdálenosti, která je delší než 300 kilometrů, musel Český svaz ledního hokeje získat souhlas dalších účastníků. Doprava vlakem vyjde oproti letecké zhruba šestkrát levněji. Lener, který pracoval v NHL na Floridě jako asistent, podotkl, že vlaková doprava je i v zámořské soutěži běžná. "Pokud by to byla trasa do tři čtvrtě hodiny letadlem, tak se raději zvolí varianta vlakem. Já takto v Americe jezdím z New Yorku do Philadelphie pravidelně," dodal reprezentační kouč.

Alstom získa od Paríža ďalšiu pomoc
19.4.2004 - Ešte pred rozhodnutím Európskej komisie o miliardovej štátnej pomoci pre francúzsky stavebný koncern ALSTOM sľúbila vláda v Paríži ALSTOMu ďalšiu štátnu pomoc.
" ALSTOM je perlou priemyslu, ktorú nenecháme padnúť a pre ktorú treba nájsť riešenie," povedal nový francúzsky minister hospodárstva a financií Nicolas Sarkozy. Koncern ALSTOM vyrába lode, turbíny a koľajové vozidlá, ako aj superrýchly vlak TGV . EK chce v polovici mája najnovšiu finančnú pomoc pre ALSTOM s podmienkami schváliť. Koncern by sa nemusel vzdať ani kľúčových aktivít. Francúzsky štát prispeje 800 mil. EUR (32,1 mld Sk) k vlaňajšej finančnej pomoci vo výške 3,2 mld EUR, ktorá koncern zachránila pred bankrotom. Nemecká spoločnosť Siemens však plánuje podať žalobu proti očakávanému rozhodnutiu EK. Koncern komisii vyčíta, že prípad dostatočne nepreverila. ALSTOM vraj využíva štátnu pomoc na to, aby mohol prijímať objednávky za dampingové ceny.

Ministrovi dopravy Šimonovskému vyhovuje druhá třída
ČESKÁ TŘEBOVÁ (Ústeckoorlicko) 19. 4.2004 – Ministr dopravy Milan Šimonovský si při cestování po železnici nepotrpí na zbytečný přepych. Na dnešní tiskovou konferenci do České Třebové přijel z Brna dokonce druhou vozovou třídou. "Já si myslím, že druhá třída je stejně tak dobrá jako první třída," vyprávěl své zážitky při dotazech novinářů.
"Protože jsem si jízdenku sám platil, tak jsem byl šetrný," žertoval. Nelitoval toho prý ani později během jízdy, neboť prý neměl žádný problém s prostředím pro "obyčejné lidi".
I nerozhazovačný Šimonovský však někdy nepohrdne luxusnějším kupé. Jako senátor využívá "na volňáska" první třídu a sleduje, kdo se v ní vozí. "Nikdo tam nemá lístek, všichni mají nějakou průkazku," odhalil. "Myslím, že by se nad tím ČD měly zamyslet."

Železničná polícia koncom týždňa zaznamenala štyri úmrtia
Bratislava 19. 4.2004 - Štyri úmrtia zaznamenala na záver uplynulého týždňa Železničná polícia v obvode železničných dráh.
Mŕtveho 76-ročného muža objavili v piatok popoludní neďaleko rušňového depa v Brezne . Lekár ako prvotnú príčinu smrti stanovil pád muža na záhlavie koľajnice alebo zachytenie a úder do hlavy časťou nápravy železničného vozňa. Viac svetla do prípadu vnesie súdna pitva.
V sobotu na poludnie prišli na železnici o život bez cudzieho zavinenia dvaja muži. V úseku trate Trenčianske Bohuslavice – Melčice sa 29-ročný muž z obce Lúka v okrese Nové Mesto nad Váhom postavil čelom k prichádzajúcemu vlaku IC 405 Tatran. Zomrel na mieste na následky devastačných poranení celého tela a polícia v blízkosti miesta tragédie našla jeho auto Škoda 105 s osobnými dokladmi.
Medzi Zohorom a Plaveckým Štvrtkom v ten istý deň osobný vlak zrazil a usmrtil 43-ročného Zohorčana, ktorý kráčal popri trati, a keď sa vlak priblížil, náhle si ľahol na koľajnice. Rušňovodič už nemal šancu stroj ubrzdiť.
V nedeľu ráno polícia objavila na východe republiky medzi Gelnicou a Žakarovcami v betónovom odtokovom kanále vedľa trate mŕtveho 45-ročného muža z Gelnice. Privolaný lekár konštatoval smrť udusením následkom pádu na temeno hlavy a zlomením väzov. Vonkajšie znaky cudzieho zavinenia nezistil a nariadil súdno-lekársku pitvu.
TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Tragický víkend na železnici
BRATISLAVA 19. 4.2004 - Mŕtveho 76-ročného miestneho muža našli ešte v piatok neskoro poobede neďaleko breznianskeho rušňového depa. Príčinou smrti bol pravdepodobne úder do hlavy pri páde na koľajnice alebo úder do hlavy časťou nápravy železničného vozňa. Presnú príčinu smrti odhalí súdna pitva.
V sobotu prišli na železnici o život dvaja muži. V úseku trate Trenčianske Bohuslavice – Melčice sa dvanásť minút pred jedenástou hodinou postavil čelom k prichádzajúcemu vlaku IC 405 Tatran 29-ročný muž z obce Lúka v okrese Nové Mesto nad Váhom. Muž zomrel namieste na následky devastačných poranení celého tela. V blízkosti miesta tragédie sa našla aj odstavená a odomknutá Škoda 105 s osobnými dokladmi nebohého.
O štyridsaťdva minút neskôr medzi Zohorom a Plaveckým Štvrtkom osobný vlak zrazil a usmrtil 43-ročného Zohorčana, ktorý kráčal popri trati. Keď sa priblížil vlak, ľahol si na koľajnicu. Rušňovodič pre krátku vzdialenosť nemal šancu vlak ubrzdiť.
Na východe republiky medzi Gelnicou a Žakarovcami v betónovom odtokovom kanáli vedľa trate našli v nedeľu ráno mŕtveho 45-ročného muža z Gelnice. Privolaný lekár konštatoval smrť udusením následkom pádu na temeno hlavy a zlomenie väzov. Telo previezli na pitvu.
Agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Příměstskými vlaky jezdí stále více lidí
20. 4.2004 - ČD prepravujú asi 12% cestujúcich v tzv. integrovaných dopravných systémoch, ktoré kombinujú prímestské vlaky, autobusy a MHD. Vlani využilo služby ČD celkom 173 mil. cestujúcich, z ktorých 21 mil. cestovalo v prímestských vlakoch.
Medziročne počet cestujúcich v integrovaných systémoch vzrástol o 5%. Oveľa väčší rast čakajú ČD tento rok, pretože veľký integrovaný systém, ktorého chrbticou sú železnice, vznikol v Brne. Teraz funguje integrovaná doprava okrem okolia Prahy a Brna aj v Plzenskom, Zlínskom, Ostravskom, Českobudějovickom a Jabloneckom kraji, vo východných Čechách a v okolí Tábora.

Vlakové spojenie medzi Bratislavou a Viedňou bude 1. a 2. mája zadarmo
Bratislava 20. 4.2004 - S cieľom ďalšieho zvýšenia záujmu o železničné spojenie z Bratislavy do Viedne budú môcť cestujúci 1. a 2. mája na tejto trase cestovať vlakmi ZSSK , a. s., zadarmo. Spoločnosť s týmto zvýhodnením prichádza pri príležitosti začlenenia Slovenska do Európskej únie.
Bezplatná jazda oboma smermi cez bratislavskú Petržalku alebo Kittsee v Rakúsku platí podľa hovorcu ZSSK Miloša Čikovského pre všetky osobné vlaky a rýchliky (aké?) s výnimkou vlakov IC .
Medzi Bratislavou a Viedňou cestuje mesačne 33 000 až 52 000 cestujúcich, pričom ich počet ročne narastá asi o 30 %.

Aj v tejto sezóne bude medzi Bratislavou a Splitom premávať autovlak
Bratislava 20. 4.2004 - Priame spojenie medzi Bratislavou a Splitom bude aj v tejto sezóne zabezpečovať autovlak Split Express. Premávať začne od 2. júla do 29. augusta 2004, predaj cestovných lístkov sa začne 21. apríla. Počas minuloročnej sezóny cestovalo na dovolenku autovlakom Split Express z Bratislavy do Splitu a späť 5 050 turistov. Na vypravovaní sezónneho autovlaku na uvedenej trase sa dohodli Wagon Service travel, s. r. o., a ZSSK , a. s. TASR o tom informoval riaditeľ odboru komunikácie ZSSK Miloš Čikovský.
Lístky na povinne miestenkový vlak Split Express spoločne s rezerváciou na konkrétny vlak budú od stredy 21. apríla vydávať všetky železničné stanice s terminálom Komplexného vybavenia cestujúcich . Cestovné lístky si môžu cestujúci zakúpiť najneskôr 6 hodín pred odchodom vlaku.
Podľa avizovaného harmonogramu bude vlak premávať každý piatok v týždni s pravidelným odchodom z Bratislavy o 18.21 h a s príchodom do Splitu v sobotu o 9.18 h. Zo Splitu bude vlak odchádzať vždy v sobotu o 16.36 h a do Bratislavy príde v nedeľu o 8.15 h. Vlakovú súpravu pri prvej jazde 2. júla rozšíri tanečný vozeň s diskotékou.
Vlak bude v letnej sezóne 2004 odchádzať zo stanice Bratislava-Petržalka , a nie z hlavnej stanice ako vlani. Cestujúci bez auta môžu na tento turistický vlak nastupovať aj vystupovať v železničných staniciach Záhreb, Knin, Perkovič a Split. Keďže chorvátske železnice zmodernizovali úsek trate zo Záhrebu do Splitu, 817 kilometrov dlhú trať prejde vlak z Bratislavy k jadranskému pobrežiu približne za 15 hodín, čo je o 2 hodiny menej ako po minulé roky.
V autovlaku budú radené dva autovozne s kapacitou 20 áut. Predaj cestovných lístkov na prepravu automobilu končí vždy deň pred pravidelným odchodom vlaku zo stanice Bratislava-Petržalka . Nakladanie áut sa začína v železničných staniciach Bratislava-Petržalka a Split dve hodiny pred odchodom vlaku a vykladá sa tiež len v týchto staniciach. Autá väčších rozmerov, prívesy alebo autá bez vodiča sa neprepravujú.
Sezónny vlak má kapacitu 250 miest na ležanie a 90 miest na sedenie. V oddelení na sedenie môže byť maximálne 6 cestujúcich a v ležadlovom vozni päť.
V rámci podpory cestovného ruchu ZSSK ďalej oznámila, že v roku 2004 ponúka cestovanie na dovolenku k moru vlakom v ležadlovom alebo lôžkovom vozni. Na dovolenkové cesty k Čiernemu moru na pobreží Rumunska a Bulharska alebo k Egejskému moru bude ZSSK poskytovať zľavy. Jednotlivcom a skupinám pri zakúpení spiatočného medzinárodného cestovného lístka poskytne ZSSK zľavu, ktorá sa bude zvyšovať s počtom cestujúcich. Platí to pre okolité turistické destinácie s morom, ktoré Slováci najčastejšie vyhľadávajú. Bližšie informácie poskytne ZSSK .

Vstupom do EÚ klesne počet colných deklarantov na hraniciach
BRATISLAVA 20. 4.2004 - Po vstupe Slovenska do EÚ bude proces tovarovej výmeny medzi Slovenskou republikou a súčasnými i novými členmi EÚ prebiehať úplne po novom. Uplatňovanie princípov jednotného trhu sa prejaví najmä zrušením pravidelných colných kontrol pohybu tovaru na vnútorných hraniciach EÚ . V tejto súvislosti ZSSK , a. s., očakáva zníženie súčasného počtu colných deklarantov v obvode ZSSK zo 181 minimálne o 51 pracovných miest. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
ZSSK pripravuje vytvorenie nácestných colných stredísk v miestach, v ktorých zostanú pobočky colných úradov. V týchto miestach bude možné podľa Čikovského vykonávať úkony spojené s colným prerokovaním zásielok. "Presunom colných deklarantov z hraníc do týchto stredísk bude možné zabezpečiť pre zákazníkov úkony, ktoré súvisia s prepustením tovaru do colných režimov vývoz, voľný obeh, prípadne do režimu podľa požiadaviek zákazníka," skonštatoval.
Na hranici s Ukrajinou sa aj po vstupe Slovenska do EÚ bude uplatňovať systém colnej kontroly, a to na kvalitatívne vyššej úrovni. Ako uviedol Čikovský, sprísnia sa totiž požiadavky podľa predpisov EÚ na vstup tovarov podliehajúcich rastlinolekárskej a veterinárnej kontrole. "Takéto zásielky bude možné prepravovať iba cez železničný hraničný priechod Čierna nad Tisou – Čop," dodal hovorca ZSSK .

Vstup do Európskej únie by nás mal ochrániť aj pred hlukom
20. 4.2004, Marta Moravčíková - Najneskôr 18. júla musí Slovensko zaviesť do svojho právneho systému nariadenie o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí. To nepochybne uvítajú obce a mestské časti z okolia bratislavského Letiska generála Milana Rastislava Štefánika, ktoré žiadajú finančnú kompenzáciu za negatívne vplyvy vzniknuté jeho prevádzkou. Po schválení nariadenia vlády o protihlukových opatreniach bude povinnosťou štátu aj určovanie expozície hluku vo vonkajšom prostredí, jeho mapovanie a ochrana pred ním.
Pre vládu z toho okrem iného vyplýva nevyhnutnosť zaviazať príslušné organizácie na tvorbu strategických hlukových máp a opatrení na znižovanie škodlivých účinkov hluku na zdravie. Dôležitá bude najmä prevencia a ochrana pred účinkami hluku z cestnej, zo železničnej a z leteckej dopravy a hluku v aglomeráciách. Návrh opatrenia ministerstva zdravotníctva na protihlukový program predpokladá, že nariadenie vlády o ochrane pred hlukom a vibráciami bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, no zároveň zvýši nárok na štátny rozpočet a rozpočet obcí. Okrem nich a ministerstva zdravotníctva budú hlavné náklady na zavedenie všetkých opatrení súvisiacich s implementáciou protihlukových opatrení znášať samosprávy, správcovia ciest a prevádzkovatelia letísk a železničných tratí.
Nariadenie vlády, ktoré bude upravovať protíhlukový program, sa vzťahuje na dlhodobé priemerné zaťaženie vonkajšieho prostredia v SR najmä pred hlukom v zastavaných oblastiach, verejných parkoch alebo v iných tichých oblastiach v sídlach, v otvorenej krajine, pri školách, nemocniciach a iných na hluk citlivých budovách a oblastiach. Nezahŕňa hluk z domácich činností, spôsobený susedmi, hluk na pracoviskách, hluk vnútri dopravných prostriedkov a hluk spôsobovaný činnosťou armády vo vojenských výcvikových priestoroch.

ČO BUDE ZNAMENAŤ OCHRANA PRED HLUKOM V PRAXI
Pre všetky aglomerácie, väčšie cesty, železnice a väčšie letiska sa budú musieť vytvoriť strategické hlukové mapy, podľa ktorých sa musia vypracovať akčné plány ochrany pred hlukom. Mapy majú byť zdrojom informácií pre verejnosť a komisiu EÚ . Okrem povinnosti znižovať hluk sa podľa nich bude postupovať pri opatreniach na znižovanie hluku a na ochranu tichých oblastí.
Sústreďovať a posudzovať strategické hlukové mapy a schvaľovať plány ochrany pred hlukom, sumarizovať údaje, vytvárať databázy, pripravovať predpisy a informovať Komisiu EÚ bude Úrad verejného zdravotníctva SR. Právnické osoby a obce, zodpovedné za vytváranie strategických hlukových máp a plánov ochrany pred hlukom, sú povinné preskúmať a upraviť ich vždy, keď sa zmenia hlukové pomery, no najmenej každých päť rokov. Dokumenty musia sprístupniť a prekonzultovať s verejnosťou. V prihraničných oblastiach musia spolupracovať s kompetentnými orgánmi susedného štátu.

ZA PROTI HLUKOVÉ MAPY A PLÁNY BUDÚ ZODPOVEDAŤ:
pre väčšie cesty a cesty v osídlených oblastiach - správcovia ciest
pre väčšie železničné trate a železničné trate v aglomeráciách -prevádzkovatelia železničných tratí
pre väčšie letiská a letiská v osídlených oblastiach - prevádzkovatelia letísk
pre osídlené oblasti - obce

KTO MUSÍ POSKYTNÚŤ PODKLADY
na tvorbu hlukových máp a plánov ochrany pred hlukom i údaje o tichých oblastiach v otvorenej krajine poskytne ministerstvo životného prostredia,
o obyvateľoch, bytových budovách, bytoch v nebytových budovách a o tichých oblastiach v osídlených oblastiach poskytnú obce,
na určenie hraníc aglomerácií poskytnú správne orgány vyšších územných celkov,
o doprave na železničných tratiach, na cestách a na letiskách poskytnú správcovia ciest, prevádzkovatelia železníc, letísk a budov,
údaje o hlučnosti zariadení poskytnú prevádzkovatelia zdrojov hluku.
V prvej etape, do roku 2007, sa musia pripraviť strategické hlukové mapy aglomerácií s vyše 250 000 obyvateľmi, ciest s vyše 6 miliónmi prejazdov vozidiel za rok, železníc s vyše 60 000 prejazdmi vlakov za rok a letiska v Ivanke pri Bratislave.
Náklady prvej etapy pre samosprávu hl. m. SR Bratislavy majú byť ročne asi 15 miliónov Sk, prevádzkovateľa železničných tratí okolo 5 miliónov Sk a prevádzkovateľa letiska zhruba 2,5 milióna Sk. V ďalších etapách sa zrejme nezvýšia náklady bratislavskej samosprávy, ale náklady prevádzkovateľov železničných tratí budú narastať.
Po roku 2007 musia mapy a opatrenia pripraviť aj aglomerácie nad 100 000 obyvateľov. Okrem nevyhnutnosti stanoviť jednotnú metodiku merania hluku a zjednotiť kritériá indikátorov hluku a limitné hodnoty bude v tomto prípade určujúce zníženie záťaže životného prostredia hlukom.

SLOVNÍK DÔLEŽITÝCH POJMOV
Hluk vo vonkajšom prostredí - je neželaný alebo škodlivý vonkajší zvuk vytvorený ľudskými činnosťami vrátane hluku emitovaného dopravnými prostriedkami, cestnou, železničnou, leteckou dopravou a priemyselnou činnosťou.
Tichá oblasť - určí ju kompetentný orgán tak, že podľa hlukového indikátora tam neprekračuje limitnú hodnotu. V otvorenej krajine to znamená oblasť nenarušenú hlukom z dopravy, priemyslu alebo rekreačných aktivít.
Cesty, trate, letiská - väčšia cesta je regionálna, nadregionálna alebo medzinárodná cesta, ktorá má viac ako tri milióny prejazdov vozidiel za rok, väčšia železničná trať má viac ako 30 000 prejazdov vlakov za rok, väčšie letisko je civilné letisko s vyše 50 000 vzletmi alebo pristátiami, okrem výcvikových.
Akustické plánovanie - má znížiť budúci hluk opatreniami v rámci územného plánovania, technickými opatreniami v dopravných systémoch, plánovaním dopravy, zvukovoizolačnými opatreniami a opatreniami na zdrojoch hluku.

KALENDÁR NEVYHNUTNÝCH OPATRENÍ
Kompetentné orgány zodpovedné za vytváranie strategických hlukových máp a akčných plánov ochrany pred hlukom vytvoria
do 30. júna 2007 strategické hlukové mapy za predchádzajúci kalendárny rok pre všetky aglomerácie s vyše 250 000 obyvateľmi a väčšie železničné trate s prejazdom vlakov nad 60 000 za rok a väčšie letiská.
do 30. júna 2012 a potom každých 5 rokov treba vytvoriť strategické hlukové mapy situácie v predchádzajúcom kalendárnom roku pre všetky aglomerácie a všetky väčšie železničné trate,
do 18. júla 2008 sa musia urobiť akčné plány pre aglomerácie s vyše 250 000 obyvateľmi, pre miesta v blízkosti väčších železničných tratí s vyše 60 000 prejazdmi vlakov za rok a pre okolie väčších letísk,
do 18. júla 2013 bude potrebné vypracovať akčné plány pre aglomerácie, väčšie železničné trate s prioritami určenými podľa prekročenia relevantných limitných hodnôt alebo iných vybraných kritérií,
do 18. júla 2005 poskytne Úrad verejného zdravotníctva Komisii Európskej únie informáciu o orgánoch zodpovedných za implementáciu smernice a informáciu o príslušných ustanoveniach zákona o verejnom zdravotníctve. Poskytnúť musí aj informácie o limitných hodnotách platných v SR,
do 30. júna 2005 a potom každých päť rokov poskytne ÚVZ informáciu o väčších železničných tratiach s vyše 60 000 prejazdmi vlakov ročne, väčších letiskách a aglomeráciách s viac ako 250 000 obyvateľmi,
do 31. decembra 2008 informáciu o všetkých aglomeráciách, všetkých väčších železničných tratiach.
Detailné usmernenie o meraní a výpočte hluku železničnej a leteckej dopravy, meraní a výpočte hluku stacionárnych zdrojov, prevádzok a priemyselných činností, vyhotovovaní strategických hlukových máp a o príprave akčných plánov ochrany pred hlukom vydá Úrad verejného zdravotníctva.

HLUK ZVYŠUJE RIZIKO INFARKTU
Nemecký Úrad pre životné prostredie zistil, že u mužov žijúcich či pracujúcich dlhší čas v oblastiach so zvýšeným dopravným hlukom sa zvyšuje riziko srdcového infarktu o 30 percent. Nijaký vplyv nemá táto situácia na ženy. Vplyv hluku z premávky má vplyv len na ľudí, ktorí žijú dlhší čas na rovnakom mieste.

Nepríjemnejšie ako klasické sú magnetické vlaky
Magnetické vlaky spôsobujú podľa občanov viac hluku ako klasické súpravy Intercity. Je to výsledok štúdie holandského výskumného inštitútu TNO Human Factors Soesterberg. Magnetické vlaky sú najrozšírenejšie v Nemecku, Číne a USA. Pri veľkých rýchlostiach je magnetický vlak podľa tejto štúdie rovnako hlučný ako lietadlo. Hluk magnetického vlaku zrejme ľuďom prekáža aj preto, lebo doteraz sa s ním nestretli, a keď si naň zvyknú, nebude sa im zdať až taký rušivý.
Komentár, Addams:
Títo občania na 120% určite magneticky nadľahčovaný vlak na vlastné oči nevideli (ja áno). Obyvatelia sídlisk (nielen) východnej Európy pri tratiach električiek a vlakov by sa zbláznili od takmer úplného ticha, ktoré by im takýto vlak poskytol. "najrozšírenejšie v Nemecku, Číne a USA" - v Nemecku je len skúšobná dráha na okraji obce Lathen takmer bez pravidelnej osobnej prepravy, ďalšia je v Japonsku, v čínskom Šanghaji je zatiaľ jediná verejná trať na svete - autorka (príp. autor pôvodného článku - ak je prevzaný) v poslednom odseku dokazuje, že nevie, o čom píše.

Dráhy zrušily po prvním kole výběr vydavatele časopisu
PRAHA 20. 4.2004 - ČD zrušily po prvním kole výběr firmy, která bude vydavatelem jejich nového časopisu. Uvedla to dnes Česká televize. Předseda dozorčí rady drah Vojtěch Kocourek to televizi zdůvodnil tím, že žádný z uchazečů nesplnil podmínky zadání. Dráhy by chtěly podle vedoucího tiskového oddělení ČD Zbyňka Honyse vyhlásit nový výběr vydavatele časopisu nejpozději do měsíce.
Dráhy plánovaly, že zakázku zadají bez výběrového řízení. Podle ČT předem oslovily šest firem, a to Metro, Inzertspoj, Grand Princ, Ringier, R.Media a Vltava-Labe-Press. Ty měly podle zadavatele dobré předpoklady splnit zakázku. Ostatní soutěžit nemohly. Z oslovených firem ale nikdo neuspěl.
Ve finále nakonec byly dvě firmy. "Jeden z uchazečů, nesplnil věcnou stránku a druhý nesplnil tu finanční," řekl televizi Kocourek.
ČD chtějí vlastní časopis nabízet na některých nádražích a ve vybraných vlacích už od léta. S vybraným vydavatelem chtějí podepsat smlouvu na 20 let a poskytnou mu vlaky a nádraží pro distribuci časopisu. Na oplátku mít v časopisu zdarma čtyři stránky z 32 s vlastní reklamou a informacemi pro cestující. Vítěz by získal odbyt pro 40.000 výtisků barevného měsíčníku s placenou inzercí až do roku 2024. Podle ředitele drah Petra Kousala by náklady na vydávání časopisu měli zaplatit inzerenti.

Turisticky atraktivní železnice začne provoz vztyčením vlajky EU
(zpravodaj ČTK) ČIERNY BALOG 20. 4.2004 - Vztyčením vlajek Slovenské republiky a Evropské unie odstartuje příští sobotu 1. května novou sezónu raritní slovenská úzkokolejná Černohronská železnice . U této příležitosti budou vypraveny zvláštní motorové a parní vlaky na trase Banská Bystrica – Hronec – Čierny Balog .
"Je symbolické, že nová sezóna na naší železnici začíná právě 1. května, tedy v den, kdy Slovensko vstupuje do unie," řekl na dnešní tiskové konferenci ředitel železnice Aleš Bílek. "Pro tuto příležitost budeme mít k dispozici pro návštěvníky dva parní, šest motorových a 12 osobních vagónů," dodal.
Jediná úzkokolejka svého druhu v zemi existuje navzdory rozhodnutí slovenské vlády o její likvidaci z roku 1985. O obnovení jejího provozu v roce 1992 a o další zachování se léta stará parta nadšenců, příznivců krásné přírody a parních vlaků. V současnosti ji spravuje soukromé sdružení Mikroregion Černý Hron a její služby nabízí domácím i zahraničním turistům.
Loni se podle Bílka za pomoci finanční injekce švýcarské vlády podařilo obnovit zhruba dvoukilometrový úsek z Hronce do Chvatimechu a železnice opět začala jezdit v původním, 16kilometrovém rozsahu tak, jako tomu bylo před 20 lety.
"Loňská sezóna byla pro nás velice úspěšná. Přepravili jsme 70.000 návštěvníků," zhodnotil uplynulý rok Bílek. Turistů tak bylo zhruba o 20.000 více než předloni. Nejvíce bylo Slováků, pak návštěvníků z České republiky. "Na výlety i na výpomoc přichází kromě toho každoročně desítky zaměstnanců ČD , pocházejících zejména z Liberce a Děčína," poznamenal ředitel. Dodal, že za 13 let obnovené činnosti převezla železnice kolem půl milionu cestujících.
Roční rozpočet železnice činí přibližně šest milionů korun. "Zhruba 3,5 milionu jsme získali od návštěvníků, zbytek dodali sponzoři," poznamenal Bílek. Železnice se kromě toho snaží vydělávat rozvozem dřeva mezi zdejšími lesními závody, v plánu je pravidelná přeprava lidí, kteří z obcí docházejí za prací do železáren Podbrezová, nebo dále do Banské Bystrice . "V plánu máme rovněž nákup nových nákladních i osobních vagónů z Maďarska a Portugalska," doplnil Bílek.
Historie Černohronské železnice se začala odvíjet v roce 1908 vybudováním prvního úseku tratě z Hronce do Černého Balogu s úzkým rozchodem 760 milimetrů. Pravidelný provoz začal v délce 10,4 kilometru o rok později. Další větve železnice směrující do nížin povodí Černého Hronu v délce více něž 130 kilometrů se vybudovaly i za pomoci zajatců z 1. světové války. V období první československé republiky zabezpečovalo provoz železnice 115 zaměstnanců, když současně se svozem dřeva se s ní denně přepravilo kolem 250 lidí.
Na Slovensku existuje vedle raritní úzkokolejky v Černém Balogu také další železniční atrakce, kterou je lesní dráha. Ta jezdí v úvrati ve Vychylovce (okres Čadca). Železnice díky důmyslnému systému tlačení a tahání vagónů dokáže překonat na krátkém úseku výškový rozdíl 217 metrů.

Rakúsko varuje, že mnohé výhody rozšírenia EÚ zatieni silnejšia nákladná doprava
Viedeň 20. 4.2004 - Rakúsky dopravný klub VCÖ varuje, že mnohé výhody rozšírenia EÚ zatieni zvyšujúca sa nákladná doprava v Rakúsku. V prístupových krajinách sa totiž nákladná automobilová doprava od roku 1993 zvýšila o 96 % a nákladná železničná doprava poklesla o 25 %. S výnimkou Slovinska je tento vývoj aj v susedných krajinách Rakúska, zistila štúdia VCÖ.
Aby sa zabránilo masívnemu zvyšovaniu nákladnej automobilovej dopravy v Rakúsku, žiada VCÖ viac kontrol nákladných áut, zvýšenie zdanenia na dieselové motory na úroveň EÚ a rýchle rozšírenie železničnej dopravy v Rakúsku.
V prístupových krajinách železničná nákladná doprava sa znížila zo 154 miliárd tkm na 116 miliárd tkm. Informovala o tom rakúska agentúra APA. (krátené)

Do Česka přijdou první peníze z Bruselu
MLADÁ FRONTA DNES 21. 4.2004, kk - Prvý balík preňazí z Bruselu pre ČR, ako čoskoro člena EÚ , je na ceste. Spolu 7 mld Kč pôjde na rozvoj železnice a stavbu čističiek. Viac ako 6 mld budú stáť tri etapy výstavby železničného koridoru na trase Přerov – Olomouc.
A 650 mil. Kč pôjde na rekonštrukciu vodovodov a kanalizácií v Klatovoch a na čistiareň v Beroune. "Projekty budú s veľkou pravdepodobnosťou schválené," povedal hovorca MMR ČR Petr Dimun. "Budú to historicky prvé projekty, ktoré predložíme EK na schválenie a následnému preplateniu," dodal.
Príspevky zrýchlia cestovanie po republike. "Išlo nám o to, aby sa spojil prvý a druhý železničný koridor cez republiku. Cesta z Prahy do Ostravy bude vďaka týmto peniazom rýchlejšia a pohodlnejšia," povedal Michal Lehocký zo Správy železničnej dopravnej cesty.
Klatovy sa zasa tešia na lepšiu kanalizáciu. "Projekt Klatovy - čisté mesto máme pripravený už dlhší čas na rekonštrukciu vodovodov a kanalizácií," povedala Daniela Pleskotová z odboru rozvoja mesta Klatov.
Brusel by mal podľa vyjednávačov projekty schváliť bez problémov. "Všetko sme prerokovali s EK, takže by mala rozhodnúť kladne niekedy do leta," doplnil Dimun.
MMR ČR dohliada na správnu prípravu projektov a využívanie prostriedkov z bruselských fondov. ČR doteraz využívala pomoc z predvstupových fondov a posledné peniaze získalo mesto Brno pred mesiacom.
Teraz do ČR prvýkrát prídu peniaze, ktoré dostávajú priamo členovia únie, Ak je ich HDP nižší ako 90% priemeru únie. To ČR s 61% spĺňa.
Do r. 2006 môže ČR z tzv. fondu súdržnosti získať až 33 mld Kč. Peniaze idú na väčšie projekty pre životné prostredie a dopravu. Celkom však od únie z ďalších fondov môže dostať v budúcich troch rokoch až 80 mld Kč.
Peniaze sú vyplácané až dva roky spätne. Každý záujemca musí predložiť projekt a zabezpečiť spolufinancovanie. Peniaze môžu využívať tak mestá a kraje, ako aj podnikatelia. Prameň: MZV ČR

Počas 5 mesiacov bude opäť premávať vláčik na Košickej detskej železnici
Košice 21. 4.2004 - ZSSK , a.s. v spolupráci so svojimi partnermi aj v tomto roku pripravila prevádzku vláčika na Košickej detskej železnici v Čermeli . Oficiálne otvorenie prevádzky sa uskutoční 24. až 25. apríla v Rušňovom depe v Košiciach. Organizátori pripravili pre všetkých návštevníkov zaujímavý program - výstavu koľajových vozidiel, ukážky práce nehodového žeriavu ako aj výstavu železničných modelov a automobilových veteránov. Medzi železničnou stanicou Košice a rušňovým depom bude preprava zabezpečená historickým motorovým vozňom. Zo železničnej stanice Košice bude odchádzať smerom na rušňové depo počas oboch dní každú celú hodinu od 8.00 h do 16.00 h, späť bude jazdiť vozeň každú hodinu počnúc 8.30 h až do 16.30 h.
Vláčik potom začne jazdiť od 1. mája a poslednú jazdu absolvuje 1. septembra 2004. Oproti vlaňajšku bude premávať dlhšie, vo voľné dni až do 18.10 hodiny. TASR o tom informoval Miloš Čikovský z Odboru komunikácie ZSSK .

Spešniny na slovenskej železnici končia
22. 4.2004, rf - ZSSK onedlho prestane prepravovať balíky a väčšie zásielky. Spešniny využívali ľudia napríklad na posielanie ovocia, zabíjačiek, podnikatelia posielali zákazníkom ako spešninu objednaný tovar.
Železnice túto službu postupne okresávali, až sa rozhodli zrušiť ju úplne.
"Predstavenstvo rozhodlo o úplnom zrušení spešnín. Všetky pokusy, aby mali aspoň vyrovnané hospodárenie, boli márne," povedal hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Termín neurčili presne, ale stane sa tak v najbližšom čase. ZSSK si ešte musí splniť povinnosti voči sociálnemu úradu a odborárom, pretože niektorých zamestnancov pracujúcich so spešninami prepustí.
Železnicou sa dali posielať aj balíky vážiace desiatky kilogramov. Maximálna hmotnosť a veľkosť spešniny závisela od stanice, z ktorej alebo do ktorej balík išiel. V minulosti využívali spešniny aj filmové distribučné spoločnosti, ktoré prepravovali filmové pásy železnicou.
"Sme z toho sklamaní. Podľa nás tento produkt by sa v ZSSK zachovať mal, ale je v kompetencii predstavenstva spoločnosti, ktoré rozhodlo," hovorí šéf železničiarskych odborárov Jozef Schmidt.
Vedenie tvrdí, že spešniny vyrobia mesačne stratu 10,5 mil. Sk. Straty bývali omnoho vyššie, ale vlani v lete železnice o viac ako polovicu skresali počet staníc, kde sa dali podávať a prevziať spešniny a klesol aj počet zamestnancov. Časť spešnín prevážali aj na autách. "Tento systém stratu znížil, ale firma nedokázala zabezpečovať spešniny tak, aby neboli vôbec stratové," hovorí Schmidt.
Vedenie železníc ani odborári nevedia presne, koľko ľudí príde o prácu. Teraz pracuje so spešninami asi 240 ľudí, ale niektorí majú aj inú prácu.

Európska cena za kultúru putuje do Žiliny
22. 4.2004, kul, ŽILINA - Nezisková organizácia Truc sphérique zo Žiliny dostala za projekt rekonštrukcie železničnej zastávky Žilina-Záriečie od European Cultural Foundation Amsterdam prestížnu výročnú cenu Enlargment of Minds Anniversary Grant.
Výročnú cenu za kvalitu práce v oblasti umenia a kultúry udeľuje European Cultural Foundation dvom nezávislým kultúrnym organizáciám v Európe, ktoré výrazne prispievajú k cezhraničnej a medzikultúrnej spolupráci medzi členmi Európskej únie a prístupovými krajinami.
Cenu slávnostne odovzdajú zástupcom Truc sphérique 24. apríla 2004 v Amsterdame, pri príležitosti oslavy 50. výročia založenia European Cultural Foundation. Finančnú prémiu vo výške vyše 800-tisíc korún, ktorá je s cenou spojená, chcú mladí Žilinčania použiť na pokračujúcu rekonštrukciu Stanice a na ďalší medzinárodný umelecký projekt.

EP schválil definitivně projekty TEN včetně českých
(zpravodaj ČTK) ŠTRASBURK 21. 4.2004 - Evropský parlament dnes definitivně schválil hlavní směry rozvoje transevropských dopravních sítí (TEN) spolufinancovaných z rozpočtu EU včetně seznamu 30 prioritních projektů, jejichž výstavba začne před rokem 2010.
Důraz je kladen na železniční dopravu, dále pak námořní spojení. Prioritu mají projekty protínající více zemí a zejména ty, které směřují do nových členských států. Celková hodnota těchto staveb je odhadována na 225 miliard eur; pětina má pocházet ze soukromých zdrojů, zbytek bude hrazen z národních rozpočtů v kombinaci s rozpočtem EU.
České republiky se týká železnice Atény – Sofie – Budapešť – Vídeň – Praha – Norimberk/Drážďany. ČR se podařilo na seznam dodatečně prosadit i odbočku Praha – Linec, která zůstala na dnes schváleném seznamu zachována. Trvalkou pak je i další prioritní projekt: železnice z Gdaňsku přes Varšavu do Vídně; jedno rameno povede přes Brno, druhé přes Žilinu a Bratislavu.
Evropská komise, která seznam navrhla a protlačila v Radě EU a přes smírčí řízení s EP, uvítala dnes jeho rychlé konečné schválení. "Je to důkaz skutečného přání úspěšně zvládnout rozšíření EU; je to srdečné přivítání nových členských států, které za pár dní vstoupí do Evropské unie," řekla komisařka Loyola de Palacio.
Nových členů se týká zhruba třetina schválených projektů: například železniční trasa Lyon – Budapešť, dálnice z Řecka do Bulharska, trať Štrasburk – Bratislava či několik polských a baltských železnic. Poslanci překvapivě schválili i kontroverzní most v Itálii přes Messinskou úžinu, který byl před smírčím řízením s Radou EU z jejich iniciativy ze seznamu vyřazen.
Podle schváleného usnesení ponesou tato díla hrdý název "projekty evropského zájmu". Mimo jiné to bude znamenat, že dostanou přednost při rozhodování o tom, jak rozdělovat evropské peníze. Státy mají dbát na to, aby na ně myslely na prvním místě při rozhodování o přidělení prostředků z Fondu soudržnosti, určeného právě na dopravní infrastruktury, a ze strukturálních fondů.
Hlavní břemeno financování ponesou zajisté členské státy, které mohou také požádat o výhodné úvěry Evropskou investiční banku. Z kapitoly "transevropské sítě" v rozpočtu EU lze uhradit maximálně deset procent hodnoty projektu. Výjimkou jsou přeshraniční úseky, zejména z a do nových členských zemí, na které EK slibuje až 20 procent. Unie očekává, že výstavba těchto infrastruktur podnítí evropskou ekonomiku - hrubý domácí produkt by měly zvednout o 0,14 až 0,3 procenta. (krátené)

Po vstupu do EU pět nových železničních spojů do Německa
DRÁŽĎANY 21. 4.2004 - Německé dráhy rozšíří od května počet svých železničních spojů s Českem a Polskem, které se od tohoto data stanou členy Evropské unie . Oznámil to dnes mluvčí Deutsche Bahn v Drážďanech s tím, že pět nových spojů bude směřovat do Česka a čtyři do Polska.
Počínaje nedělí 2. května začne jezdit WanderExpress Bohemica z Drážďan do Děčína. Doplní tak spoj Elbe-Labe-Sprinters, který již od roku 1999 funguje mezi Bad Schandau a Děčínem.
Od 13. června pak začne jezdit přímý, tedy bezpřestupový spoj mezi Drážďany a Libercem. Ten vznikne tak, že o víkendech bude spoj Drážďany – Žitava prodlužován až na úpatí českých Jizerských hor, tedy na liberecké nádraží.
Do Polska bude od poloviny června na čtyřikrát denně posílen spoj mezi Görlitz a Zgorzelcem.
Aby byly přeshraniční cesty méně komplikované, bude víkendová jízdenka Deutsche Bahn podle dohody s partnerskými železnicemi platit i v českém a polském příhraničí. Přeshraniční tarif připravuje i Dopravní svaz Horní Labe (VVO). Jeho mluvčí Knut Ringat počítá podle agentury DPA s tím, že od 1. května budou celodenní jízdenky na vlak a autobus platit i v Česku.

ŽP vypátrala trojicu mladíkov, ktorí "vyzdobili" vozeň grafitovými nápisimi
Bratislava 21. 4.2004 - Železničným policajtom zo Zvolena sa v utorok podarilo vypátrať mladých "umelcov", ktorí ešte na prelome februára a marca "vyzdobili" rôznymi grafitovými nápismi železničný vozeň.
Trojica mladíkov vo veku 18, 19 a 21 rokov zo Zvolena a Krupiny sa priznala, že vozeň postriekali v neskorých večerných hodinách na železničnej stanici v Leviciach, no motív činu nevedeli uviesť. Policajti tak objasnili trestný čin poškodzovania cudzej veci, ktorým zvolenskej Správe železničných koľajových vozidiel vznikla škoda 37 501 korún. Podľa hovorcu ŽP Jozefa Búranského sa prípadom zaoberá Odbor ŽP Zvolen.

Nestabilná trať
TREND 16, 22.04.2004, ks - Trať vysokorýchlostného magnetického vlaku Transrapid v Šanghaji sa prepadáva. Miliónové mesto je postavené na vysušených močariskách a s prepadávaním stavieb bojuje už dlhé roky. Vysoké ceny cestovného lístka na 30-kilometrovej trati navyše odrádzajú cestujúcich. Podľa Shang-hai Daily prepravil vlak v marci v priemere iba 73 cestujúcich denne.

Účtom Tatravagónky už banky veria viac
TREND 16, 22.04.2004, Gabriel Beer, Michal Žilka, TREND Analyses - Majitelia jediného slovenského a popredného európskeho výrobcu vagónov oznamujú, že za minulosťou urobili hrubú čiaru. Bez nej by Tatravagónka , a.s., Poprad za vlaňajšok ohlásila zisk takmer 27 miliónov korún. Vlastníci spolu s vedením veriteľom prisľúbili zmeny. Vyčistenie stola po rokoch hospodárenia s minimálnou rentabilitou a neprehľadných obchodných vzťahoch prinieslo účet – mínus takmer 832 miliónov korún.

Upratovanie pod tlakom
Počas minulého roku bankári testovali, či Tatravagónka zmeny v hospodárení uskutoční. Podnik naozaj majetok zreálnil. Po odporúčaní audítora vytvoril opravné položky, predovšetkým na nedobytné pohľadávky, ale aj k podielom v iných firmách. „Odpísať osemsto miliónov je dosť, ale rozhodujúce je, že sme to urobili. Ťahať so sebou ďalej to už nešlo,“ hovorí generálny riaditeľ Július Vachmanský.
Príčiny nezdravých ekonomických vzťahov a strát, ktoré sa nahromadili od privatizácie v roku 1996, odmieta spätne analyzovať: „Nechajme minulosť minulosťou. Ozdravenie sme urobili po dohode s bankami. Pozerajme sa do budúcnosti!“ Kritický pohľad na podnikové financie už priniesol pozitívne výsledky. Tatravagónka medziročne zvýšila pridanú hodnotu, mierne prevádzkový zisk aj cash-flow.
Majitelia vlani vložili do firmy čerstvý kapitál sto miliónov korún. V rovnakom čase zvýšila svoj podiel na vyše desať percent akcií podniku skupina Istrokapitál. Postavenie rozhodujúceho vlastníka si však posilnila popradská a.s. Vapop. V súčasnosti kontroluje takmer 85?% akcií, už bez dvoch neznámych firiem z regiónu – s.r.o. i.Deal a G.A.B. oil.

Pre banky či investora?
Pokračovanie úverových vzťahov medzi bankami a podnikom je dôkazom toho, že kroky manažérov veriteľov uspokojili. Koncom marca tohto roku podpísali Všeobecná úverová banka, UniBanka, Poštová banka a OTP Banka s vedením Tatravagónky zmluvu o syndikovanom úvere za zhruba jednu miliardu korún. Banky firmu úverovali aj doteraz. Podnik získal na splatenie úverov výhodnejšie podmienky a viac času, aktuálny záväzok je splatný v novembri 2006.
Dôveru bánk si bude musieť Tatravagónka udržiavať aj naďalej a zároveň zlepšovať svoj finančný stav. Pri minuloročnom cash-flow by všetky svoje záväzky splatila do jedenástich rokov. Okrem toho musí získať prostriedky na investície. Dlhodobo firma investuje sotva na úrovni jednoduchej reprodukcie a jej stroje potrebujú väčšie finančné injekcie.
„Našou stratégiou je byť transparentnou firmou. Nastúpili sme novú cestu,“ vyhlasuje J. Vachmanský. Zároveň popiera špekulácie, že sprehľadnenie firmy súvisí so záujmom predať ju zahraničnému investorovi. „Zatiaľ nie je záujem akcionárov vagónku predať. Súčasná štruktúra zabezpečuje stabilitu firmy. Vagónový priemysel navyše nie je taký atraktívny, aby sa sem hrnuli investori,“ uzatvára generálny riaditeľ Tatravagónky.
Jeden z veľkých hráčov vo vagónovom biznise má svoje zastúpenie pár sto metrov od Tatravagónky. V Poprade pôsobí od apríla 2001 prostredníctvom s.r.o. Wagonmarket americká Trinity Industies. Spoločnosť so sídlom v Dallase kontroluje aj konkurenčnú vagónku v rumunskom Arade a neúspešne skúšala podnikať v českej Vagónke Studénka. Zo Slovenska zatiaľ riadi iba svoj stredoeurópsky marketing.

Slováci nedodávajú
Vo výrobe nákladných vagónov a podvozkov Popradčania na Slovensku konkurenciu nemajú. Firmy ŽOS Trnava , ŽOS Vrútky a ŽOS Zvolen sa sústreďujú na rekonštrukciu a opravy vozňov, predovšetkým pre štátne železnice. Tatravagónka nemá vybudovanú sieť domácich subdodávateľov a väčšinu súčiastok dováža zo zahraničia. Aj jednoduché produkty ako odliatky či výkovky, podobne pružiny či dvojkolia. Dodávatelia sú väčšinou z Česka.
Slováci pre firmu pracovať nechcú alebo nevedia?
„Nie je to pre dlhy. Nemáme momentálne žiadne nesplnené záväzky voči dodávateľom z normálneho obchodného styku. Je to dané podmienkami na trhu. Radi by sme mali slovenských dodávateľov. To, že ich neberieme, je dané niekde technologickými možnosťami a niekde neschopnosťou slovenských firiem.“ komentuje J. Vachmanský.
Možnosť vyberať si medzi dodávateľmi podniku dáva aj rozhodujúce postavenie na trhu. Tatravagónka totiž podľa generálneho riaditeľa patrí medzi troch európskych hráčov. Najbližšiu konkurenciu má v rumunskom Arade a nemeckom Halle. Na európskom trhu podvozkov pre nákladné vagóny, mimo Ruska a Ukrajiny, jej patrí viac ako polovičný podiel.

Väčšina na export
V roku 2003 vyrobila Tatravagónka takmer 1 200 nákladných vagónov a vyše 4 300 podvozkov. Podnik predal vlastné výrobky a služby za bezmála 3,8 mld. Sk. Oproti minulému roku vzrástol predaj o celú pätinu. Vagónka dodáva výrobky na základe medzinárodných tendrov vyhlasovaných najväčšími odberateľmi. Kľúčovými zákazníkmi sú nemecké firmy Deutsche Bahn a Bombardier, ale aj luxemburské železnice CFL či švajčiarsky AAE Zug.
V tomto roku sa podnik stal aj dominantným dodávateľom podvozkov pre poľskú vagónku Greenbrier Swinica. „Máme záujem zúčastňovať sa čo najviac na poľskom trhu. Je to tretia najväčšia železnica v Európe,“ hovorí J. Vachmanský. Tvrdí však, že ani v Poľsku, ani inde v zahraničí zatiaľ nemá Tatravagónka dcérsku alebo majetkovo prepojenú spoločnosť, cez ktorú by obchodovali alebo vyrábali.
Od problémov, za ktoré zamestnanci a správca konkurznej podstaty skrachovanej vagónky Fabryka Wagon Ostrow Wielkopolsky vinia Slovákov, sa Tatravagónka dištancuje. „Boli sme tam iba dodávatelia podvozkov,“ obhajuje firmu generálny riaditeľ.
Finančná výkonnosť v ostatných piatich rokoch v Tatravagónke kolísala tak, ako sa menil ročný objem kontraktov. V rovnakej závislosti tiež podnik prijímal a prepúšťal zamestnancov. Napríklad za prepadom v roku 2002 boli podľa vyjadrení vedenia podniku hospodárske problémy u viacerých odberateľov. Títo odstúpili od uzavretých kontraktov, podnik prišiel o približne 900 miliónov korún tržieb.
Pri dodávkach železničným spoločnostiam v EÚ sú okrem skúseností a tradície nevyhnutné aj certifikáty. Konečnou konkurenčnou výhodou je však najmä cena práce, vlani osobné náklady tvorili takmer 70?% pridanej hodnoty. Podnik sa snaží uplatniť aj vlastné konštrukčné riešenia – v Poprade si dali naprojektovať vagóny nemecké DB , pre švédske oceliarne to boli odľahčené vagóny na prepravu zvitkov plechov.

Jasní vlastníci...
Nový začiatok má podporiť aj jasnejšia akcionárska štruktúra. „Minulosť bola svojím spôsobom zložitá. My tu nie sme preto, aby sme ju pitvali, ale aby sme tvorili budúcnosť,“ hovorí J. Vachmanský k minulosti.
História privatizácie firmy sa začala ešte v roku 1995 rozdelením vtedy štátnej Vagónky Poprad na tri spoločnosti, Tatravagónka bola jedna z nich. Nasledovala privatizácia 51 percent podniku do rúk manažérsko-zamestnaneckej s.r.o. Vapop. Prvá splátka z privatizačnej ceny 470 miliónov korún dosiahla necelých 19 miliónov korún, celkovú cenu bolo možné výrazne znížiť o preukázané investície. Posledné záväzky majitelia vyrovnali vlani. Ďalšie akcie opustili Fond národného majetku SR výmenou za dlhopisy.
Podobnou cestou do rúk súkromných rúk prešli aj opravárenské železničné podniky v Trnave a Zvolene, vtedy tiež blízke HZDS. Predstavitelia týchto skupín sa spolu stretli v rôznych nových firmách – popradskom Vagon Holdingu či trnavskej Vagónke Poprad. „ ŽOS Trnava je stále naším partnerom, aj keď momentálne s ním veľmi nespolupracujeme,“ hovorí J. Vachmanský, ktorý je zároveň členom Dozornej rady Vapopu.
Vlastník, ktorý v popradskej vagónke rozhoduje v súčasnosti, nepochádza z brandže. Ondrej Žemba, ktorý má hlavné slovo vo Vapope aj Tatravagónke , bol skôr známy z podnikania v hotelierstve či pohostinských službách.
Vyše tretinu akcií Vapopu stále držia zamestnanci. Šéf odborovej organizácie v Tatravagónke Jozef Oravec však tvrdí, že z akcií pracovníci nemajú nič a veľa z nich rozmýšľa, ako sa ich zbaviť. Podľa neho hneď po prvom valnom zhromaždení Vapopu boli stanovy zmenené tak, že hlavné slovo dostal len majoritný vlastník. „Spoločnosť tak bola prakticky založená na zaplatenie akcií Tatravagónky ,“ dodáva odborársky predák.
Otázky tragických udalostí, ktoré sprevádzali súkromných majiteľov Tatravagónky , po dlhých rokoch vyšetrovania policajné orgány nezodpovedali. Neexistuje preto odpoveď, či a ako s minulosťou Tatravagónky súviseli zmiznutia bývalého prednostu okresného úradu a funkcionára HZDS Vladimíra Bachledu v roku 1997 alebo o dva roky neskôr tragická smrť Petra Steinhübela, ktorý sprostredkovane držal akcie firmy a bol jej riaditeľom.

Najdrahšia diera sveta
FORMÁT 19.4.2004, jg - O podmorskom spojení Veľkej Británie a Francúzska popod kanál La Manche sníval už cisár Napoleon. Písal sa rok 1802. V priebehu ďalších 184 rokov najrôznejší dobrodruhovia a rojkovia podnikli 27 pokusov, aby sen premenili na skutočnosť.
Až 28. bol úspešný - do vápenca, ktorý tu tvorí dno mora, sa raziace štíty zahryzli v roku 1986 a pracovali vo dne, v noci, až kým o osem rokov nebolo dielo dokončené. Aj keď sa hovorí o "eurotuneli" - akoby bol jeden - fakticky ide o trojčatá. Dva tubusy v hĺbke 40 metrov pod hladinou mora slúžia železničnej doprave, tretí v strede je servisný a únikový. Rýchlovlaky na trati Sangatte - Folkestone premávajú v polhodinových intervaloch a nepoznajú noc ani deň, piatok ani sviatok, len občas malú prestávku na údržbu.
Bolo že to slávy, keď francúzsky prezident Francois Mitterand a britská kráľovná Alžbeta II. dielo slávnostne odovzdávali do užívania! Dnes je situácia iná. Aj keď lesk diela ako vynikajúceho technického výkonu zostal, jeho "ekonomická" sláva pohasla. "Najdrahšou dierou sveta", ako tunel posmešne prezývajú jeho odporcovia, malo podľa pôvodných zámerov ročne prejsť 16 mil. pasažierov a 7 mil. ton nákladu. Z toho vychádzali i prepočty rentability. Vlani však použilo tunel 8,3 mil. cestujúcich a prepravilo sa ním iba 1,7 mil. ton nákladu. Preto neprekvapuje, že len v tomto jednom - jedinom roku strata spoločnosti Eurotunnel , ktorá je zodpovedná za prevádzku diela, dosiahla astronomických 1,9 mld EUR.
Ružovým predpovediam uverili svojho času väčšinou drobní akcionári a väčšinou Francúzi. Vláda vtedy hovorila o "ľudových akciách" a na lep jej sadli státisíce ľudí. Akciu kupovali v prepočte za 5,33 EUR. Dnes je jej hodnota 0,54 EUR. "Keby sme to vedeli, tunel by dnes nestál, je to škandál, sabotáž, podvod," taký je najčastejší slovník sklamaných jednotlivcov. Na burze má dnes tento skvelý pomník modernej techniky hodnotu len 1,35 mld EUR.
Niet divu, že začiatkom tohto mesiaca, prakticky už na desiate výročie otvorenie tunela, sa drobní akcionári úspešne vzbúrili. Bolo to pravdepodobne vôbec po prvý raz, čo "ľudia z ulice" zosadili predstavenstvo takého významného európskeho podniku. Novým predsedom predstavenstva sa stal Jacques Maillot, najhlasnejší z rebelov. Svojimi plánmi sa netají, pomôcť by mali oba štáty, teda Francúzsko aj Veľká Británia - "a to aj z morálnych dôvodov, keďže malých akcionárov podviedli", znie jeho odôvodnenie. Spoločnosť Eurotunnel sa musí sústrediť výhradne na prevádzku tejto dôležitej spojnice, pričom EÚ by koľajovej doprave mala udeliť "prioritu", nech už sa pod týmto pojmom skrýva čokoľvek. Zároveň chce spoločnosti naordinovať sparťanské šetrenie na všetkých možných frontoch.
Problémom v otázke štátnej pomoci je však tzv. zmluva z Canterbury. Prezieravá "železná lady" a vtedajšia predsedníčka britskej vlády Margareth Thatcherová roku 1986 prinútila prezidenta Mitteranda podpísať dohodu, že Eurotunnel nesmie nikdy dostať peniaze daňových poplatníkov. Ale Maillot má recept aj na to: "Každá zmluva sa dá predsa zmeniť."

Veškerá doprava po železnici v rozšířené EU bude volná od 2007
(zpravodaj ČTK) Štrasburk 22. 4.2004 - Veškerá železniční doprava ve 25 členských zemích Evropské unie bude liberalizována od 1. ledna roku 2007. Stanoví to několik směrnic, tzv. druhý železniční balíček, který dnes definitivně schválil Evropský parlament.
Právě termín této liberalizace dělal při mnohaměsíčním dohadování mezi institucemi EU největší potíž. Nakonec bylo dohodnuto, že mezinárodní přeprava zboží bude otevřena konkurenci od ledna 2006 a vnitrostátní pak o rok později. Původně se počítalo až s rokem 2008, EP trval na 1. lednu 2006 pro všechno. Od zmíněných dat nebudou mít žádné železniční společnosti na žádných tratích monopol na nákladní dopravu a budou mezi sebou konkurovat. Podmínky, které musejí pro působení na evropském trhu splňovat, jsou předmětem předchozího "prvního balíčku", který už vstoupil v platnost. Ten především oddělil vlastnictví tratí od vlaků a tím vytvořil podmínky pro obecné zavedení konkurence, jež zatím platí jen na 50.000 kilometrech "transevropských tras".
Součástí dnes schválených předpisů je také harmonizace bezpečnostních pravidel a výčet povinností pro strojvedoucí, kteří budou muset ovládat mezinárodně uznávaná návěští, pokyny a mít minimální jazykové znalosti k cestování napříč Evropou.Všechny vlaky budou muset být vybaveny podobně jako letadla "černou skříňkou", z níž se dají po nehodě vyčíst její příčiny.
Spor kolem složení Evropské železniční agentury byl nakonec vyřešen tím, že bude mít po jednom zástupci z každé členské země, ačkoli Malta a Kypr žádné dráhy nemají. Bylo však dohodnuto, že to není definitivní a že se k tomu státy časem vrátí. Agentura se bude starat o slaďování předpisů, budování jednotného železničního trhu a posilování významu tohoto druhu přepravy, který byl v posledních letech poražen na hlavu silnicemi.

Dopravná infraštruktúra v KSVE je stále na nízkej úrovni
Viedeň 22. 4.2004 – Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) aj 15 rokov po páde komunistického režimu sú naďalej oddelené od západnej časti európskeho kontinentu nízkou úrovňou stavu železničnej siete, čo ohrozuje ekonomický rozmach rozšírenej EÚ .
Ak k pristupujúcim štátom do EÚ pripočítame aj Bulharsko a Rumunsko, obe krajiny sa majú stať členmi únie v roku 2007, potom potreby nových členov podľa Bruselu predstavujú 30 000 km železničnej siete. Spolu s prístavmi a letiskami náklady na dopravnú infraštruktúru predstavujú 100 miliárd eur (4,01 bilióna Sk).
Brusel už vložil mnoho subvencií na obnovu dopravnej infraštruktúry v štátoch strednej a východnej Európy prostredníctvom programu ISPA. To ale nie je všetko. Po rozšírení únie sa finančné prostriedky zvýšia trojnásobne, keď sa novým členských štátom poskytnú financie prostredníctvom kohéznych fondov, uviedol predstaviteľ pre transeurópsku dopravné sieť v Bruseli Joachim Schneider.
Transformujúce sa štáty strednej Európy, ktoré vrátane Slovenska sa stanú 1. mája členmi EÚ , už niekoľko rokov zaznamenávajú ekonomickú obnovu. Podporujú ju investície veľkých nadnárodných, amerických, európskych i ázijských spoločností. Avšak silný ekonomický rast, ktorý sa v týchto štátoch prejavil po výraznom exporte tovarov smerom na západ, nebude dlhodobo udržateľný, ak sa nezlepší doprava. Európska komisia vo svojej správe v júni minulého roka uviedla, že rozdiel medzi dopravnými potrebami a ponukou nových infraštruktúr napokon vyústi do slepej uličky, čo bude mať následky na konkurencieschopnosť únie.
AFP ďalej konštatovala, že Rakúsko, logistická križovatka v strednej Európe, prichádza stále s novými projektmi smerom ku Slovensku , Českej republike a Maďarsku. Dopravné spojenia smerom na východ sú prioritou pre dopravnú politiku Rakúska, uviedol predstaviteľ rezortu dopravy vo Viedni Helmut Kukacka.
Poľská železničná sieť, s výnimkou niektorých úsekov, neumožňuje vyššiu rýchlosť ako 100 km za hodinu. To odradilo niektorých zahraničných investorov, aby prišli do Poľska . (krátené)

Koaliční poslanci v ČR schválili zákon o DPH
PRAHA 22. 4.2004 - Vládna koalícia Českej republiky vo štvrtok prehlasovala prezidentské veto zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). Koaličným poslancom sa to podarilo tesnou väčšinou 101 hlasov. Súčasne so zákonom o DPH hlasovali poslanci aj o právnej norme, ktorá prináša jednorazové sociálne dávky. S podporou sprievodného zákona už nemali problém komunisti, ktorí tak pridali svoje hlasy k hlasom koalície. Nová norma obsahuje okrem harmonizačných opatrení aj presuny v sadzbách DPH. Zákon o DPH by podľa informácií ministerstva financií mal vyjsť v zbierke zákonov už v piatok 23. apríla platiť začne od 1. mája tohto roku.
Zákon znižuje základnú sadzbu DPH z 22 na 19 %. Zároveň presúva časť tovarov a služieb z 5-percentnej sadzby do základnej sadzby. V nižšej sadzbe by mali zostať okrem iného aj potraviny, vodné a stočné, vstupné na kultúrne predstavenia, detské plienky, potreby pre nevidiaciach, noviny a časopisy, u ktorých objem inzercie nepresiahne 50 % plochy. Zo služieb zostáva v 5-percentnej sadzbe predovšetkým zdravotná a sociálna starostlivosť, vodná, letecká a pozemná doprava a pohrebné služby.
Zvýšenie DPH z 5 na 19 % sa dotkne reštauračných služieb. Kvôli harmonizácii s legislatívou Európskej únie stúpne DPH tiež u stavebných prác v oblasti bývania, nákladnej železničnej dopravy či veterinárnej starostlivosti. Sadzba vo výške 19 % sa týka aj telekomunikačných služieb, internetu, káblových televízií, transportu televízneho a rozhlasového signálu.
Schválenie zákona sprevádzali už od začiatku značné komplikácie. V dolnej komore parlamentu prešiel vždy tesnou väčšinou. Senátorom sa nepáčil presun niektorých služieb do základnej 19-percentnej sadzby. Potom zákon vetoval prezident republiky Václav Klaus. Jeho veto chcela koalícia prehlasovať pôvodne tento týždeň v utorok, ale zabránila tomu dopravná nehoda ministra zahraničných vecí Cyrila Svobodu.

Přehled největších železničních neštěstí ve světě
PRAHA 22. 4.2004 - Dnešní exploze, k níž došlo po srážce dvou nákladních vlaků přepravujících benzin a zkapalněný plyn pro pohon automobilů a při níž údajně zahynulo nebo bylo zraněno 3000 osob, je pravděpodobně nejhorší katastrofou svého druhu v dějinách. Zatím největší tragédie na železnici se stala v listopadu 1976 v Keni, kde na trati Mombasa – Nairobi vykolejila část rychlíkové soupravy, zřítila se z náspu a asi 900 lidí se poté utopilo.

Největší tragédie na železnici ve světě:
12. 12. 1917 - 543 lidských životů si vyžádalo železniční neštěstí ve francouzském Modane.
2. 3. 1944 - V jihoitalském Salermu zahynulo při železniční havárii 521 osob.
3. 4. 1955 - Vlakové neštěstí v mexické Guadalajáře si vyžádalo 300 mrtvých.
29. 11. 1976 - Na trati Mombasa – Nairobi v Keni vykolejila část rychlíkové soupravy, zřítila se z náspu, většina cestujících se utopila; 900 lidí přišlo o život.
5. 6. 1981 - Do řeky Bagmati v Indii se zřítilo sedm vagonů osobního vlaku; počet ztrát na lidských životech 800.
13. 1. 1985 - 320 km od Dháky v Bangladéši došlo zkratem na elektrickém vedení vlaku k požáru, který zachvátil tři vagóny. Na 300 cestujících zahynulo, 50 jich bylo zraněno.
14. 1. 1985 - Na trati Diredawa – Awaš v Etiopii vykolejil rychlík a zřítil se do propasti, kde nalezlo smrt 500 lidí.
3. 6. 1989 - Na železničním úseku Transsibiřské magistrály mezi Samarou a Ufou v bývalém SSSR vybuchl zkapalněný plyn unikající z poškozeného dálkového potrubí a zasáhl dva projíždějící osobní vlaky. V nich nalezlo smrt 575 (podle AFP 645) osob včetně 181 dětí.
4. 1. 1990 - Ve vesnici Sangí na jihu Pákistánu asi 380 kilometrů severně od Karáčí narazil expres s 1400 cestujícími do stojícího nákladního vlaku; přes 350 cestujících zahynulo, na 700 bylo zraněno.
22. 9. 1994 - U angolského města Lubango vykolejil nákladní vlak; zahynulo 300 osob, které většinou využily vlak k dopravě protizákonně, protože vlak vezl 200 tun žuly do Namibie.
20. 8. 1995 - Nesprávně nastavené návěští bylo příčinou srážky dvou rychlíků u města Fírúzabádu v indickém státě Uttarpradéš; 350 obětí na životech.
2. 8. 1999 - Při srážce vlaků u Gaisalu v Západním Bengálsku zahynulo 285 osob, dalších nejméně 300 osob utrpělo zranění.
20. 2. 2002 - Požár, který vypukl v osobním vlaku jedoucím z egyptské metropole Káhiry do Luxoru, si vyžádal 361 obětí.
24. 6. 2002 - Nejméně 288 lidí přišlo o život při srážce osobního vlaku s nákladním na hlavní železniční trati ve vesnici Igandu ve střední Tanzanii na trase Dáresalám – Kigoma.
18. 2. 2004 - Při silné explozi vlaku v severovýchodním Íránu zahynulo nejméně 328 lidí, většinou požárníků a záchranářů. Stovky lidí byly zraněny.
22. 2. 2004 - Údajně až 3000 mrtvých či zraněných si vyžádala exploze, k níž došlo po srážce dvou nákladních vlaků na severokorejském nádraží nedaleko čínských hranic.

Parná lokomotíva Malá Maďarka sa vrátila do skanzenu na Kysuce
Žilina 22. 4.2004 - Turistickú atrakciu Kysúc parnú lokomotívu Malá Maďarka dnes po generálnej oprave dopravili do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke . Od otvorenia sezóny 2. mája bude vynovená mašinka opäť voziť turistov po zachovanej časti Historickej lesnej úvraťovej železnice , pôvodne spájajúcej Kysuce s Oravou.
Generálna oprava Malej Maďarky, ktorá má štatút národnej kultúrnej pamiatky, stála vyše 700 000 Sk a zaplatil ju Žilinský samosprávny kraj. Podľa Ladislava Vladára z firmy OKV Martin,s.r.o., ktorá generálku lokomotívy zabezpečovala, oprava trvala štyri mesiace a najväčší problém bol s náhradnými súčiastkami. "Náhradné diely sa nedajú jednoducho kúpiť, ale museli sme ich od nova vyrobiť. Mašinka má bezmála sto rokov, teda sme museli urobiť modely a formy, podľa pôvodných dielov, ktoré máme," vysvetlil Vladár. Vďaka generálke by mala mašinka naďalej dobre fungovať 5 až 10 rokov. Pokiaľ by opravu neabsolvovala Štátny dráhový ústav by nepovolil jej prevádzkovanie.
Malá Maďarka, má meno podľa strojární Maďarských železníc v Budapešti, kde ju vyrobili v roku 1909. Je známa aj pod označením U-34.901. Kysucké múzeum v Čadci ju získalo v roku 1975 ju za cenu železného šrotu (16 000,- Kčs), zabezpečilo jej opravu a v súčasnosti je to jediný funkčný exemlár tejto lokomotívy na Slovensku. Od roku 1995 je lokomotíva v riadnej prevádzke a premáva podľa grafikonu v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke.

České dráhy v létě zlevní cestování pro mladé
PRAHA 22. 4.2004 - Cestování vlakem bude v létě pro lidi do 26 let levnější, uvedla dnes Česká televize. ČD zavedou novou kartu na slevu, tzv. Junior pas léto, která bude stát 100 korun. Bude platit od června do září a nahradí zrušené studentské Junior pasy. Novou třetinovou slevu si budou moci kupovat i nestudující a od září budou moci studenti využívat nové žákovské slevy.
Dráhy zastavily vydávání slevových karet od 1. dubna s tím, že dosud vydané karty nadále platí. ČD přestaly karty vydávat v reakci na připravované obnovení žákovského jízdného. V červnu totiž skončí v ČR vyplácení příspěvku na dopravu, které bude od září nahrazeno žákovským jízdným platným na železnici i v linkové autobusové dopravě. Děti do 15 let zaplatí 37,5 procenta plné ceny a studující mládež od 15 do 26 let tři čtvrtiny běžného jízdného. Studentům zastavení vydávání slevových karet vadí. Kritizují především to, že slevy na jízdném nebudou mít někteří z nich o prázdninách, kdy mají čas a možnost cestovat.
Studentská karta Junior pas - ISIC stála 100 korun a získat ji mohl jen držitel studentské karty ISIC. Opravňuje ke třetinové slevě ze základního jízdného na dráze. Stejnou slevu mají držitelé Junior pasu, který je určen všem mladým lidem do 26 let, tedy nejen studentům. Junior pas stál 700 korun na rok. Sleva bude existovat i po zavedení žákovského jízdného.

KĽDR: Miesto výbuchu pripomína stav po bombardovaní
SOUL 22. 4.2004 - Okolo 3-tisíc ľudí vo štvrtok zahynulo alebo bolo zranených na železničnej stanici v Severnej Kórei pri čínskych hraniciach po zrážke dvoch vlakov prepravujúcich pohonné látky, ktoré po kolízii explodovali. Výbuch bol taký silný, že zničil železničnú stanicu v Rjongchone iba deväť hodín po tom, ako tadiaľ prešiel severokórejský vodca Kim Čong-il vracajúci sa z návštevy Číny.
Severná Kórea vyhlásila stav núdze v oblasti, pripomínajúcej vojnovú zónu, uviedla juhokórejská tlačová agentúra Jonhap, citujúca čínske zdroje. Podľa soulskej televíznej stanice YTN zomrelo alebo bolo zranených najmenej 3 tisíc ľudí. Jonhap, citujúca tiež čínske zdroje, uviedla, že počet obetí by mohol vzrásť na tisíce. Podľa juhokórejských médií k výbuchu prišlo po zrážke dvoch nákladných vlakov prepravujúcich pohonné látky v Rjongchone, 50 kilometrov južne od severokórejskej hranice s Čínou.
Juhokórejské oficiálne miesta potvrdili, že došlo k výbuchu. "Je to pravda, dnes bola mohutná explózia v Severnej Kórei," uviedol nemenovaný predstaviteľ . "Snažíme sa zistiť ďalšie podrobnosti." Predstaviteľ ministerstva obrany pre Jonhap povedal, že ešte musia potvrdiť "príčinu incidentu, druh explózie a počet obetí". Celá zasiahnutá oblasť "sa zmenila na ruiny pripomínajúce následky masívneho bombardovania", uviedla Jonhap, citujúca svedkov tragédie. Severokórejské oficiálne miesta príčiny nehody vyšetrujú, dodala agentúra.
Severokórejské oficiálne miesta však mlčia o výbuchu a vláda okamžite prerušila medzinárodné telefonické spojenie so zničenou oblasťou v snahe zamedziť úniku správ, dodala Jonhap. Mnohých zo zranených previezli do nemocníc v čínskom meste Tan-tung, uviedla soulská televízia MBC. Ďalšie správy však hovoria, že Čína uzavrela hranice so Severnou Kóreou v Tang-tungu na železničnej trati vedúcej do Rjongchonu, strategickej pobrežnej oblasti.
Čínski obchodníci a návštevníci môžu normálne pomerne slobodne prichádzať a odchádzať zo Severnej Kórey na hraničnom stanovišti smerom do severokórejského mesta Sinuiju. Jedna zo správ hovorí, že plyn, ktorý prevážal jeden z vlakov, bol darom Číny Severnej Kórei trpiacej energetickým nedostatkom v dôsledku 18-mesačného sporu so Spojenými štátmi kvôli vývoju jadrových zbraní.
Niekoľko hodín pred výbuchom najvyšší severokórejský vodca prešiel oblasťou vo svojom špeciálnom vlaku cestou z trojdňovej návštevy Pekingu. Podľa médií nie dôvod na podozrenie, že by mohlo ísť o pokus o atentát. Čína uviedla, že počas jeho návštevy v krajine Peking súhlasil s dodávkami pomoci stalinistickému štátu, ktorého hospodárstvo je blízko zrútenia sa po rokoch prírodných katastrof a zlého ekonomického riadenia. Kim uprednostnil cestu vlakom pri návšteve Číny z bezpečnostných dôvodov, podobne ako to urobil aj v prípade návštevy Moskvy v roku 2001.

V Kórei sa zrazili vlaky: tisíce mŕtvych
23.4.2004, mik - V Severnej Kórei sa včera zrazili dva nákladné vlaky. K obrovskej explózii došlo priamo na stanici neďaleko čínskych hraníc. Na mieste bolo údajne až 3000 mŕtvych. O tragédii bolo veľmi málo informácií, tak ako o všetkom, čo sa odohráva v komunistickej Kórei. Podľa správ, ktoré z prísne stráženého režimu prenikli, vlaky prevážali palivo, a preto bolo toľko obetí. Nedá sa to však overiť. O havárii informovala juhokórejská televízia YTN, štátna televízia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) vtedy vysielala tradičný program: vlastenecké piesne a vojenskú hudbu. Deväť hodín pred tragédiou stanicou prechádzal severokórejský vodca Kim Čong-il, ktorý sa vracal z návštevy Číny. Spojitosť medzi oboma udalosťami pozorovatelia nevidia. Informácie o skutočnom počte obetí, situácii na mieste, aj o tom, čo sa stalo, sú veľmi nejasné. Podľa svetových agentúr komunistický režim prerušil s oblasťou medzinárodné telefonické spojenie a vraj aj vyhlásil výnimočný stav. Oficiálna tlačová agentúra o výbuchu tiež mlčala.
O tom, čo sa dialo, nevedeli ani juhokórejské úrady: "Nedostali sme o tej nehode zatiaľ žiadne oficiálne informácie. Snažíme sa dané správy overiť," uviedli podľa Jonhapu úrady v Soule. Neskôr však juhokórejské Ministerstvo obrany výbuch potvrdilo. Malo vraj správy zo svojich zdrojov v komunistickej Kórei. Správy o explózii pochádzali od nemenovaného čínskeho zdroja. "Okolie stanice v Jong-čchone sa premenilo na ruiny, ako by ho zasiahlo bombardovanie. Trosky po explózii vystreľovali vysoko do vzduchu a lietali až do (severokórejského pohraničného mesta) Sinidžu," povedal juhokórejskej agentúre Jonhap. Čínsky železničiar citovaný v televízii BBC však povedal, že o žiadnom výbuchu nevie a nič nepočul, ani o tom, že by tam prebiehala nejaká záchranná akcia. Medzi obeťami sú aj Číňania žijúci v pohraničnej oblasti. Podľa AP boli evakuovaní do čínskych nemocníc. Mnohí ľudia na čínskej hranici sa boja o svojich príbuzných. Neďaleko stanice je čulý hraničný priechod.

Tisícky obetí severokórejskej tragédie
23.4.2004 - Údajne až 3 000 mŕtvych či zranených si vyžiadala explózia, ku ktorej došlo včera po zrážke dvoch nákladných vlakov na severokórejskej stanici v Rjong-čone neďaleko čínskych hraníc. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na na juhokórejskú televíziu YTN. Juhokórejská agentúra Jonhap hovorí o tisíckach obetí tohto nešťastia, ku ktorému došlo iba deväť hodín po tom, čo stanicou prešiel vlak s lídrom komunistickej Kórey Kim Čong-ilom na spiatočnej ceste z návštevy Číny. Stanica je zničená ako po bombardovaní a trosky lietali vysoko do povetria. Vlaky mali prevážať ropu.

Vlak do Chorvátska zdražel o 10 percent
23.4.2004, jam - Autovlak k moru pre dovolenkárov z Bratislavy do chorvátskeho Splitu bude jazdiť aj tento rok. Ceny lístkov pre bežného cestujúceho sa však oproti minulému roku zvýšili asi o 10%.
Dospelý turista zaplatí za spiatočný lístok k moru 1890 Sk, zatiaľ čo minulý rok to bolo o 200 Sk menej. Ak bude cestovať ležadlom, tak zaplatí 2490 Sk, čo je o 100 Sk viac ako minulý rok.
Lístky predávajú v pokladniciach na staniciach, ale cenovú stratégiu tento rok určovala súkromná spoločnosť. "Prenajali sme vagóny, ale naplnenie vlaku cestujúcimi je záležitosťou spoločnosti Wagon Slovakia," doplnil hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
"Nastavenie cien je citlivá záležitosť, snažili sme sa zdražieť len o mieru inflácie a tak, aby bola porovnateľná s autobusovou dopravou. Ideme cestou zníženia nákladov pri väčšom pohodlí pre ľudí. Podľa prepočtov pri vyťaženosti 70-80% by sme mali byť v pluse," zdôraznil Ivan Gálik, šéf spoločnosti Wagon Slovakia Service. Štátna ZSSK prevádzkovala vlak 2 roky, vždy so stratou.
Preprava automobilov tento rok zlacnela. Za auto sa platí jednotných 5490 Sk. V minuloročnej sezóne sa za prevoz auta platilo takmer 6 -a pri ťažších autách takmer 7000 Sk. "Ak sa cestuje autom, väčšinou ide o niekoľko ľudí. Keď predáme miesto pre auto, tak máme k tomu 3-4 lístky za osoby, a preto zlacnenie," uviedol Gálik. Vlaky budú jazdiť od júla do konca augusta rovnako ako minulý rok, jeden raz týždenne. "V minulosti jazdil jeden vagón na prepravu áut, teraz budú dva. Kapacita sa tak zvýši na 20 automobilov," uviedol Gálik. Vlak má kapacitu 250 miest na ležanie a 90 miest na sedenie. "Zvýšila sa kvalita vagónov, v kupé bude sedieť maximálne 6 cestujúcich. Ležadlové vozne sú na úrovni západoeurópskych štandardov," doplnil Gálik. Vlak bude jazdiť počas júla a augusta. Minulý rok využilo tento vlak spolu vyše 5000 dovolenkárov.

Cena za premenu žilinskej stanice
23.4.2004, jg - Slovenská nezisková organizácia Truc sphérique a jej projekt rekonštrukcie železničnej Stanice Žilina-Záriečie na kultúrne centrum získala od European Cultural Foundation Amsterdam prestížnu výročnú cenu, ktorá je spojená s finančnou odmenou v hodnote vyše 800-tisíc korún. Túto cenu od tohto roku za kvalitu práce na poli umenia a kultúry udeľuje amsterdamská nadácia dvom nezávislým kultúrnym organizáciám v Európe, ktoré výrazne prispievajú k cezhraničnej a medzikultúrnej spolupráci v umení v regiónoch. Podľa riaditeľa Truc sphérique Mareka Adamova bola organizácia ocenená najmä za medzinárodný divadelný projekt Cesta do stanice, na ktorom sa zúčastnilo 60 účinkujúcich z dvanástich krajín a za budovanie nového kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie. Finančná cena bude použitá práve na rekonštrukciu tejto stanice a na ďalší medzinárodný umelecký projekt. Napriek získaným financiám stále chýbajú prostriedky na úplné dokončenie rekonštrukcie stanice, a preto bude pre verejnosť toto centrum sprístupňované po častiach.

Ruská federácia má záujem o dostavbu transkórejskej železničnej magistrály
Moskva 23. 4.2004 - Medzi Európou a Áziou a opačne sa každoročne prepravujú tovary v celkovej hodnote 550 miliárd USD (v prepočte vyše 18,6 bilióna SKK). Takmer 40 % tejto hodnoty sa preváža v kontajneroch, ktoré sa dajú prepravovať po koľajniciach rýchlejšie a lacnejšie ako po mori. Celkovo medzi týmito obchodnými partnermi putuje vyše 7 miliónov kontajnerov ročne. A mohlo by ich byť ešte viac, lebo niektoré materiály jednoducho nemožno vystaviť rizikám znehodnotenia počas plavby po vode.
Na kvalitné prepojenie východného pobrežia Atlantiku a západného pobrežia Tichého oceánu však treba vybudovať na Kórejskom polostrove kvalitnú a výkonnú železničnú trať. Tá terajšia má 781 kilometrov, ale 761 z nich treba od základu zrekonštruovať, vybudovať mnohé mosty, vyraziť nové tunely v horských masívoch a trať uspôsobiť pre ťažké vlaky s vyššími rýchlosťami.
Ak sa projekt zrealizuje a dôjde k prepojeniu Transsibírskej magistrály s Transkórejskou magistrálou, potom vlaky so spešninovým nákladom vzdialenosť medzi oboma brehmi oceánov prekonajú za 10 až 12 dní, čo bude šesťkrát rýchlejšie ako po mori.
Záujem o vybudovanie kvalitného železničného spojenia s Európou bude mať aj Čína, ktorá sa o pár rokov stane svetovou hospodárskou veľmocou. Rusko bude svojmu južnému susedovi dodávať množstvo surovín a materiálov a Čína bude cez ruské územie prepravovať obrovské množstvá tovarov odberateľom v západnej Európe.
Avšak medzikontinentálny železničný projekt bude stáť desiatky miliárd USD. Len na modernizáciu úseku železnice v severnej Kórei treba zabezpečiť 3 až 5 miliárd USD.
Informovali o tom ruské internetové noviny Gazeta.ru.

POLÍCIA: Migranti chceli na západ cestovať vo vagónoch s drevom
BRATISLAVA 23. 4.2004 - V železničnom vozni s drevenou guľatinou sa do Rakúska chceli vo štvrtok skoro ráno dostať traja Pakistanci. Pri kontrole súpravy ich však spozorovala hliadka Železničnej polície. Cudzincov bez dokladov totožnosti železniční policajti odovzdali Oddeleniu hraničnej kontroly Bratislava Petržalka-juh.
Iba niekoľko hodín predtým sa takým istým spôsobom chcel ďalej na západ dostať aj rusky hovoriaci muž, ktorý na Železničnej stanici Bratislava východ liezol na vozeň s guľatinou. Na výzvu hliadky ŽP, ktorá ho spozorovala, musel však zísť na zem. Pri ďalšej kontrole železniční policajti zadržali ešte 16 rusky hovoriacich osôb – 10 mužov, dve ženy a štyri deti, ktoré sa skrývali vo viacerých nákladných vozňoch so železným šrotom. Všetkých 17 zadržaných cudzincov odovzdala ŽP policajtom. Agentúru SITA o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Vykonávateľka najstaršieho remesla okradla svojho klienta o 1000 korún
Bratislava 23. 4.2004 - Mladá žena najprv poskytla 45-ročnému mužovi orálny sex a potom ho okradla o 1000 korún.
Ku krádeži došlo pred zrakmi príslušníkov Železničnej polície vo štvrtok popoludní neďaleko šiesteho nástupišťa Hlavnej stanice v Bratislave . Bratislavčanka, ktorá ukradla tisícku mužovi z nohavíc, sa bránila tým, že si nespomína na niečo také, keďže je narkomanka a máva výpadky pamäti. Paradoxom je, že ukojený klient si okradnutie nevšimol. Podľa jeho slov sa však s 29-ročnou ženou na platbe za orálny sex nedohodol. Polícia vo veci začala trestné stíhanie a voči podozrivej bolo vznesené obvinenie pre trestný čin krádeže.
Informácie TASR poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Na príchod automobilky Hyundai-Kia sa pripravujú aj...
23.4.2004, Koník Jozef, Chaláková Lívia - Rozhovor s riaditeľom stratégie a.s. ZSSK Ing. Jánom Simčom:
- 7.4. sa začalo slávnostným položením základného kameňa s výstavbou závodu juhokórejskej automobilky Hyundai-Kia neďaleko Žiliny. od decembra 2006 by sa v nej malo vyrábať až 300.000 automobilov ročne. Na Považie by mali prísť investície v hodnote takmer 10 mld Sk. Ako sa pripravuje na novú automobilku, na jej potreby, ZSSK ?
- ŽSR už niekoľko rokov prezentujú zámer dokončiť zriaďovaciu stanicu Žilina-Teplička. Pochopiteľne, výstavba automobilky Hyundai-Kia a jej pripojenie na terminál vyvolá potrebu určitých zmien. Projekt je zameraný najmä na logistiku dovážaného materiálu a hotovej produkcie a taktiež dovoz pracovníkov do a z práce. Ponúkame možnosť prepravy tovaru do Žiliny cez Čiernu nad Tisou, s využitím prepojenia Ďalekého východu cez Transsibírsku magistrálu a Ukrajinu. Taktiež sme schopní zabezpečiť dopravu do prístavu Koper v Slovinsku s využitím kombinácie železnica - more. Na spoločnom stretnutí s odborníkmi z juhokórejskej strany sme ponúkli komplexné služby, o ktoré prejavili zástupcovia firmy veľký záujem.
- Automobilka deklaruje, že ročne by mala vyprodukovať 200- až 300.000 vozidiel. Máte už konkrétne prepočty, koľko párov vlakov budete potrebovať?
V projekte sa uvažuje, že by sa mala železnica podieľať na preprave v exporte a importe až 70%. Zatiaľ ešte nie je detailne známe percentuálne rozloženie vývozných a dovozných relácií finálnych výrobkov, resp. komponentov. V priebehu niekoľkých mesiacov sa určite dozvieme konkrétne zámery, na ktoré trhy sa budú automobily umiestňovať. Je zrejmé, že to bude najmä západná Európa. Sme pripravení ponúknuť komplexnú ponuku služieb s akcentom na pružnosť, podľa potrieb výrobcu. Pre ZSSK sa už stalo konkurenčnou výhodou, že zavádzame systém riadenia kvality pre takéto typy vlakov a dokážeme nastaviť systém podľa požiadaviek zákazníka. Aj samotná certifikácia v zmysle normy ISO 9001 zaujala kórejských partnerov.
- Plánuje sa aj využitie už existujúcej a doteraz nevyužívanej zriaďovacej stanice v Tepličke nad Váhom alebo sa bude využívať Žilina prednádražie?
V súčasnosti prebieha revitalizácia projektu zriaďovacej stanice v Tepličke. projekt bol zaradený medzi akcie financované z fondov EÚ . Do roku 2006 by malo byť všetko dobudované.
- Uvažujete aj o ponuke tzv. skladov na koľajniciach?
Tak ako v prípade automobilky PSA Peugeot, aj v tomto prípade uvažujeme s možnosťou zabezpečiť pre automobilku dočasné odstavovanie vozňov s tovarom. Súčasné kapacity v uzle sú dostatočné pre zvládnutie akejkoľvek požiadavky výrobcu. Nie je tajomstvom, že veľa veľkých výrobcov využíva železnice ako dočasnú skladovú zónu.
- Bude mať Železničná spoločnosť v ponuke aj prepravu dielcov z okolitých výrobných závodov alebo to bude zabezpečovať cestná doprava?
Zatiaľ ešte nie je určený definitívny rozsah dodávateľov, ktorí budú dodávať rozhodujúce komponenty pre automobilku. Myslím si však, že aj tu dokážeme ponúknuť konkurencieschopnú službu, v porovnaní s kamiónmi. Podľa posledných informácií by vzdialenosť rozhodujúcich dodávateľov pre závod v Žiline mala byť maximálne 150 km. V tomto prípade by mala byť výhodnejšia práve železnica aj z hľadiska spomínaného dočasného skladovania komponentov vo vagónoch.
- Minister Pavol Prokopovič spomínal v okolí Tepličky nad Váhom aj terminál kombinovanej dopravy.
V Žiline už existuje málo využívaný terminál kombinovanej dopravy, a práve výstavba závodu môže výrazne zvýšiť jeho využívanie. Ponúka sa však aj výhodnejšia možnosť, a to výstavba nového terminálu v bezprostrednej blízkosti závodu v Tepličke.
- Plánujete v súvislosti s novou automobilkou nakúpiť väčší počet vagónov?
Zatiaľ ešte nepoznáme detailné požiadavky. Ak sa dohodneme na určitých množstvách prepravy, ZSSK je schopná zabezpečiť akýkoľvek počet vagónov. Avšak pri nákupe veľkej série nákladných vozňov musíme, pochopiteľne, uvažovať aj o ich ďalšom využití.
- Viete už v týchto dňoch odhadnúť výšku potrebných investícií?
Zatiaľ je predčasné hovoriť o konkrétnych číslach, avšak všetky investície dokážeme zvládnuť. Navyše môžeme ísť aj cestou dlhodobého prenájmu, prípadne lízingu. Na záver chcem akcentovať, že je naším cieľom poskytnúť automobilke kvalitné a komplexné služby.

Brno dává první milióny do přesunu nádraží
HOSPODÁŘSKE NOVINY 23.4.2004, Fránek Tomáš - Do niekoľko desiatok rokov diskutovaného a odkladaného miliardového projektu presunu hlavnej železničnej stanice v Brne z centra mesta potečú prvé milióny. Brno totiž schválilo uzatvorenie niekoľkých zmlúv, podľa ktorých majú odborné firmy začať práce na spracovanie technickej mapy, urobiť prieskumné práce a posúdiť ekologické vplyvy presunu. Zástupcovia mesta 22.4. potvrdili, že presun stanice o 800 m ďalej od centra mesta bude stáť necelých 30 mld Kč. Kompletný presun stanice vrátane dobudovania potrebnej infraštruktúry by mal trvať 14-15 rokov. V rozpočte na rok 2004 plánuje mesto Brno minúť za práce spojené s presunom stanice asi 50 mil. V ďalších dvoch rokoch vyše 600 mil. Celkom chce mesto do presunu vložiť 3 mld, zvyšok chce získať zo štátneho a krajského rozpočtu, Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry, spoluúčasťou súkromných firiem, výrazný by mal byť aj príspevok z fondov EÚ . Zatiaľ však okrem peňazí z rozpočtu mesta na rok 2004 iné financie na presun stanice isté nie sú. Stále navyše nie je isté, či sa stavba novej stanice začne aj napriek tomu, že mesto začalo financovať práce spojené s presunom a v roku 2004 chce výrazne pokročiť v rokovaniach o potrebnej zmene územného plánu. Okrem nedostatku potrebných miliárd totiž začatie presunu môžu ohroziť protesty obyvateľov Brna. 15 občianskych združení totiž začalo v marci kampaň na vypísanie referenda o presune stanice. Zástupcovia Koalície Nádraží v centru s presunom stanice preč z centra mesta nesúhlasia a chcú rekonštruovať súčasný železničný uzol. Odporcovia presunu tvrdia, že 20 mld Kč zodpovedá všetkým výdavkom na železničnú dopravu v ČR za 2 roky.
"Práve kvôli zachovaniu konkurencieschopnosti železnice by stanica mala ostať v centre mesta, kde najviac vyhovuje cestujúcim. Vyše 80% užívateľov železnice sú denne prichádzajúci obyvatelia regiónu. Ak bude stanica odsunutá, predĺži sa čas cesty do zamestnania a ľudia začnú viac používať autá. Dnešná záplava áut v uliciach mesta sa ešte zvýši," uviedla na internetových stránkach odporcov presunu stanice brnenská poslankyňa za Stranu Zelených Jana Drápalová. Petíciu za vypísanie referenda, ktoré by sa konalo na jeseň zároveň s krajskými voľbami, za mesiac podpísalo vyše 8000 ľudí. Potrebných je 20.000 podpisov.
Podľa Brna by však aj rekonštrukcia súčasnej stanice stála necelých 30 mld. "Oba varianty sú finančne porovnateľné," uviedol Jaroslav Josífek z Odboru územného plánovania brnenského magistrátu. Mesto v reakcii na protesty otvorí informačnú kanceláriu. 2 mil. chce zaplatiť za reklamnú kampaň v novinách a mestskej hromadnej doprave - to však ešte musia schváliť poslanci.

Akcie brnenskej stanice :
Dva varianty:
- investície do presunu stanice: 28,95 mld
- investície do rekonštrukcie súčasnej stanice: 28,82 mld

Výhody presunu stanice:
- rozvoj doteraz nevyužívanej časti Brna neďaleko centra mesta - skvalitnenie dopravnej dostupnosti mesta
- nekonfliktné napojenie na vysokorýchlostné trate, zrýchlenie medzinárodnej dopravy
- zmenšenie oneskorenia vlakov pri prechode mestom a vylepšenie prestupovania
- zníženie štátnych dotácií do osobnej a železničnej dopravy v dôsledku skvalitnenia dopravy

Nevýhody (podľa odporcov presunu):
- zhoršenie dostupnosti stanice, ktoré je teraz v samotnom centre mesta
- zbytočne drahé riešenie, okrem presunu treba investovať aj do mestskej hromadnej dopravy, mesto však nemá peniaze
- nedostatočná technická a odborná príprava
- súčasná stanica sa dá bez väčších komplikácií opravovať po etapách a nehrozí tak, že dôjdu peniaze.

Správa železniční cesty zahájí v pondělí další miliardovou stavbu
PRAHA 23. 4.2004 - Správa železniční dopravní cesty (SŽDC) v pondělí zahájí modernizaci trati Zábřeh – Krasíkov na spojce mezi prvním a druhým železničním koridorem. Rekonstrukce 15,6 kilometru dlouhého úseku včetně železničních stanic Hoštejn a Zábřeh na Moravě má stát téměř 3,7 miliardy korun, řekla mluvčí SŽDC Anna Nováková. Hradit ji bude přibližně z 60 procent evropský fond ISPA.
Po obnově by trať měla umožnit provoz vlaků rychlostí až 160 kilometrů v hodině. Jezdit po ní budou moci také vlaky s naklápěcí skříní, tedy například rychlovlaky pendolino.
Rekonstrukci provede Sdružení TÚ Zábřeh – Krasíkov, které tvoří Stavby silnic a železnic, Subterra a Metrostav. Kromě rekonstrukce železničního spodku a svršku, pozemních staveb a nástupišť, budou stavební firmy opravovat železniční mosty, instalovat protihlukové stěny, opraví také trakční vedení, energetická zařízení a sdělovací a zabezpečovací systém v železniční stanici Hoštejn a Zábřeh na Moravě a na zastávce Lupěné. Úsek má být zprovozněn začátkem roku 2007. Na stavbu železničních koridorů letos půjde v České republice celkem přes šest miliard korun. Dosud přitom od roku 1993 stavba koridorů stála přes 65 miliard a zhruba do konce roku 2015, kdy by měly být dokončeny všechny čtyři tranzitní směry, by mělo být vynaloženo ještě dalších 100 miliard korun.
První koridor v trase Děčín – Praha – Česká Třebová – Brno – Břeclav začal stát budovat v roce 1993. V současnosti je z celkové délky dokončeno 362 kilometrů tratí, což je 95 procent. Chybí modernizace úseku Záboří – Přelouč, která má skončit letos. Na hlavním rameni druhého koridoru z Břeclavi přes Přerov do Bohumína a Petrovic u Karviné zbývá dokončit stavbu Hranice na Moravě – Studénka. Na odbočné větvi duhého koridoru z Přerova do České Třebové práce pokračují. Druhý koridor včetně odbočné větve, která ho propojí s prvním koridorem, má být dokončen příští rok. V současné době je z jeho celkové délky v provozu 178 kilometrů, což je 61 procent.
Modernizace třetího a čtvrtého koridoru se připravuje. Stavět se má začít příští rok. Na čtvrtém koridoru, který vede z Prahy přes Budějovice na Linec, chce SŽDC budovat nejdříve úsek Stránčice – Hostivař. Na třetím koridoru z Prahy přes Plzeň na Norimberk se chystá jako první stavba úseku Plzeň – Stříbro.

Zachránia košickú Detskú železničku
24.4.2004, ab - Na záchranu úzkorozchodnej Detskej železnice , ktorá je už 49 rokov raritou Košíc, vyzvala radnica mesta v uplynulých dňoch tamojších občanov. Od vlaňajška prevádzku železničky financuje mesto samotné.
Náklady na sezónnu prevádzku železničky v Čermeľskom údolí a na údržbu dráhy a historických železničných vozidiel v sume 2 mil. Sk považuje radnica za záťaž pre mestskú pokladnicu. Významným sponzorom železničky by sa mal stať U.S. Steel Košice. Zmluvu majú podpísať dnes, v čase keď sa v Košiciach chystajú oslavy 120. narodenín parnej lokomotívy Katky.

Strana vytvorená: 27-IV-2004
	(pr0417.htm)