ZSSK končí s prepravou spešnín, aj po racionalizácii je stále vysoko stratová
TASRBratislava 25. 4.2004 - ZSSK v najbližších mesiacoch ukončí prepravu spešnín a o prácu v podniku tak prídu zhruba dve tretiny z celkového počtu 250 zamestnancov, ktorí doteraz túto službu na železniciach zabezpečovali. Iná práca vo vnútri tejto štátnej firmy sa totiž podľa jej hovorcu Miloša Čikovského nájde len pre asi štvrtinu či tretinu ľudí uvoľnených zo spešnín.
Doteraz túto službu železníc pritom využívali hlavne podnikatelia na prepravu väčších balíkov. ZSSK však nutnosť ukončenia prepravy spešnín odôvodňuje tým, že pri nich stále vykazuje straty na úrovni asi 10 miliónov Sk mesačne. Významné skresanie týchto strát pritom priniesla už aj vlaňajšia racionalizácii uvedenej služby, keď ZSSK počet železničných staníc, na ktorých sa mohli spešniny podávať, znížila z 200 len na 79.
"Snažili sme sa o oživenie spešnín. Straty sú ale aj naďalej vysoké, a preto v najbližších mesiacoch od toho úplne odstúpime," uviedol Čikovský s tým, že železnice nemôžu pri veľmi drahých poplatkoch za dopravnú železničnú cestu dostať spešniny na ziskové úrovne. "Slovensko je krajinou, ktorá má v celej Európe ako druhá v poradí najvyššie poplatky za dopravnú cestu," dodal Čikovský.
Odstúpenie od spešnín je podľa neho iba jedným z celého radu ozdravných opatrení vo firme. Okrem prepustenia ľudí zo spešnín chcú železnice významnejšie znížiť počet pracovníkov v opravárenských depách. Aj tieto kroky majú dostať tohtoročné hospodárenie ZSSK podľa Čikovského minimálne na vyrovnanú úroveň. Vlaňajšok ZSSK ukončili so stratou až 4,7 miliardy Sk.
Dosiahnutie prijateľného hospodárskeho výsledku bude podľa hovorcu ZSSK ale závisieť aj od toho, či sa podarí dodržať tohtoročný plán v nákladnej preprave. "Voči cestnej doprave sme pri vysokých poplatkoch za železničnú cestu konkurencieschopní iba pri trasách nad 200 či 300 kilometrov. Okrem toho, tento rok nám pribudli aj konkurenční prepravcovia priamo po železnici. Ide asi o 10 súkromných menších dopravcov," dodal Čikovský.

V pohode
Bývalý ekonomický námestník ŽSR, obvinený z podvodu a zo sprenevery stoviek miliónov korún, žije vo svojej košickej vile a podniká.
PLUS 7 DNÍ 26. 4.2004, Nancy Závodská, Naďa Šindlerová - Železnice Slovenskej republiky sa v polovici deväťdesiatych rokov - podobne ako Východoslovenské železiarne Košice - stali mastnou korisťou pre ľudí okolo vtedajšieho ministra dopravy Alexandra Rezeša. Do funkcie generálneho riaditeľa dosadil Košičana Bartolomeja S., ekonomickým námestníkom ŽSR sa stal tiež Košičan Pavol D. Za necelý rok stihla táto dvojica rôznymi transakciami štátnu firmu takmer zruinovať. Po odchode týchto dvoch manažérov zadlženosť železníc dosiahla približne 25 miliárd korún! Zlé jazyky tvrdia, že generálny riaditeľ bol iba predlženou rukou svojho ekonomického námestníka Pavla D. A dnes nie je nijakým tajomstvom, že práve on patrí medzi najbohatších východniarov. Či napokon bude musieť časť svojho majetku venovať advokátom, aby ho „vysekali" zo závažných obvinení, ktorým čelí, ukáže čas.
Z Košíc do Bratislavy: Pavol D., štyridsaťpäťročný rodák z Vranova nad Topľou, začínal ako učiteľ na Strednej ekonomickej škole v Košiciach. Na železnici pracoval od roku 1985, kde zastával funkciu zástupcu riaditeľa pre ekonomiku a ekonomického námestníka Traťovej strojovej stanice v Košiciach. Na Generálne riaditeľstvo ŽSR v Bratislave nastúpil ako ekonomický námestník vo februári 1995 a odišiel po vzájomnej dohode v apríli 1997. Vyšetrovacie orgány a prokuratúra majú s výsledkami jeho pôsobenia dodnes plné ruky práce. Z mnohých prípadov sa pozrime aspoň na niektoré.
Hra so zmenkami: Od začiatku roku 1996 do polovice roku 1997 sa podieľal vtedajší ekonomický námestník na investíciách pre železnice nevýhodných, ktoré dosiahli takmer 15 miliárd korún. Pavol D. podpísal napríklad zmenku na 3,5 miliardy Sk v prospech košickej firmy Slovenská doprava so sídlom na Festivalovom námestí v Košiciach, ktorá je už od roku 1999 v likvidácii. V tejto akciovke figurovala aj jeho vtedajšia priateľka, istá košická advokátka, ktorá sa neskôr stala jeho druhou ženou. Nevýhodné zmenky podpísané nielen ekonomickým námestníkom, ale aj generálnym riaditeľom, ktoré železnice nikdy nezaevidovali, sa začali postupne objavovať v lete roku 1997, keď obaja páni boli už iba šéfmi vo vlastných firmách a nové vedenie ŽSR sa s miliónovými podlžnosťami muselo vyrovnať.
Najlepší ručiteľ - štát: Vo februári 1996 uzavreli železnice rámcovú zmluvu o spolupráci so spoločnosťou Medic Invest Union, ktorá mala zabezpečiť základné a nadštandardné vybavenie nemocníc, polikliník a iných liečebných zariadení. Na tom by síce nebolo nič zvláštne, keby si firma na túto úlohu nevzala úver, za ktorý jej podľa dodatku k zmluve ručili železnice! Keďže železnice sú rozpočtovou organizáciou, podľa zákona nemôžu ani prijať, ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ. Napriek tomu to však s požehnaním ekonomického námestníka - bez vedomia správnej rady - urobili. V dodatku k zmluve sa doslova píše: „...ŽSR vyhlasujú, že na požiadanie MIU, s. r. o., budú firme MIU, s. r. o, ručiť pri získavaní finančných zdrojov až do výšky 70 miliónov Sk, a to pre ktorýkoľvek bankový ústav so sídlom v SR".
No firme Medic Invest Union takýto zmluvný prísľub zrejme nestačil, a tak si ho poistila vystavením zmenky, ktorú železnice podpísali. Podľa nej sa zaviazali zaplatiť banke, v ktorej si spomínaná firma zobrala úver vyše 64 miliónov korún, ak by MIU neplatila, čo sa napokon aj stalo. Zmenku podpísal v auguste 1996 práve Pavol D., rovnako ako platobný príkaz z 20. decembra 1996 znejúci na okrúhlu, šesťdesiatmiliónovú sumu.
Za spreneveru až dvanásť rockov: Ako napokon celá vec dopadla? Firma Medic Invest Union sa najprv pretransformovala na akciovku, pričom aj na tomto právnom akte v podstate zarobila. Svedčí o tom ďalšie vyhlásenie podpísané Pavlom D., v ktorom sa v mene železníc zaväzuje, že po transformácii MIU odkúpia od nej 38 percent akcií za 380 000 korún. Čo z tejto kúpy mali železnice, nevie dodnes nik. Isté je len to, že začiatkom januára 1998 firma vstúpila do likvidácie.
Prípadom sa po podaní trestného oznámenia zo strany železníc po nástupe nového vedenia začala zaoberať finančná polícia, ktorá ohodnotila výšku škody na viac ako 66 miliónov korún. Celý prípad bol najprv v rovine trestného stíhania vo veci pre podozrenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. V takom prípade by pán ekonomický námestník už mohol pokojne spávať, pretože trestný čin by bol už premlčaný. Ibaže v auguste 2003 vyšetrovateľ prekvalifikoval skutok na trestný čin sprenevery, a tak dnes pán exnámestník čelí obvineniu, za ktoré mu hrozí trest 5-12 rokov. Pavol D. podal sťažnosť, o ktorej prokurátor Krajskej prokuratúry zatiaľ nerozhodol.
Sekera pána námestníka: O oveľa väčšiu sumu ako v predošlom prípade ide v kauze nákupu olovených a trakčných batérií takmer za tristo miliónov korún. Zmluvu medzi ŽSR a Vartou Bratislava podpísal v marci 1995 znovu Pavol D. To, že nebola v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a nikto z kompetentných sa k nehospodárnemu a - ako sa neskôr ukázalo - aj zbytočnému nákupu nevyjadril, zrejme nepovažoval za dôležité. Podľa vyjadrenia vyšetrovateľov, ktorí sa prípadom zaoberali, došlo k trestnému činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a spôsobená škoda bola takmer 160 miliónov korún. Časť batérií totiž železnice využili, a tak škodovali iba na tých, ktoré nepotrebovali a neskôr ich museli za oveľa nižšiu cenu rozpredať.
V podstate sa tým nemusí zaoberať ani bývalý námestník, pretože 160-miliónová „sekera", ktorú železniciam spôsobil, sa udiala pred viac ako piatimi rokmi. Takže podľa paragrafu, ktorý mu za túto transakciu prokurátor pridelil, ho už vlastne nemožno stíhať.
Vláčiky za pol miliardy: Takmer päťstoštyridsať miliónov korún. To je suma, ktorú vyšetrovatelia vyčíslili ako škodu spôsobenú železniciam vinou komplikovaného a dodnes nie celkom jasného nákupu 185 nákladných vozňov z Londýna a Nemecka, ktoré sa neskôr modernizovali a vyvážali zasa do Maďarska. Podľa vyšetrovateľa existuje dokonca podozrenie, že išlo o fingovaný nákup za neprimeranú cenu. Zmlúv v tomto spletitom prípade bolo niekoľko a okrem námestníka Pavla D. ich podpisoval aj vtedajší generálny riaditeľ ŽSR Bartolomej S. a zástupca Pavla D. Vladimír K. Všetci traja dnes čelia obvineniu z podvodu spolupáchateľstvom.
Rodinné sídlo za múrom: Napriek obvineniam a hroziacemu trestu si bývalý vysokopostavený štatutár železníc nežije zle. Pred ôsmimi rokmi sa Pavol D. presťahoval do luxusnej vily v centre Košíc. Obrovský múr bezpečne chráni jeho sídlo pred zvedavými pohľadmi. Kým pôvodní majitelia domu vchádzali do dvora z vedľajšej ulice, bývalý ekonomický námestník slovenských železníc si vybavil, že mu povolili historický mestský múr prebúrať a zabudovať doň elektronicky riadenú železnú bránu.
Tá sa pred nami otvorila aj minulý štvrtok, v deň našej návštevy. Na dvore pred domom so svetložltou fasádou pomocnica v domácnosti práve vešala vyčistené koberce. Dozvedáme sa od nej, že manželia hneď ráno odišli do kancelárie na Rázusovej ulici. Na pavlači na prvom poschodí budovy sídli spoločnosť Interconsulta, ktorá sa zaoberá prevažne poradenstvom. Podľa internetového Obchodného registra vznikla 8. júla 1997 a základné imanie predstavuje sedem miliónov. V štatutárnych orgánoch spoločnosti figuruje Ing. Pavol D. aj jeho manželka. Práve s ňou sa stretávame v priestoroch firmy, kým jej manžel sedel u advokáta v susedstve.
Hotelierom na Cypre?: „Manžel s vami asi nebude chcieť hovoriť, lebo médiá nás už dosť pošpinili, ale idem sa ho opýtať," vraví a už mieri k susedom. Keďže nemal záujem s nami debatovať, usadila nás v kancelárii. Vraj na nezáväzný rozhovor. Dozvedáme sa, že má pozastavenú činnosť v advokácii, pretože pred pár rokmi bola na materskej dovolenke s dcérkou, dnes už štvorročnou. Návrat do advokácie nezvažuje, radšej chce pomáhať manželovi vo firme. Keď sa pýtame, či má firma niečo spoločné so železničnou dopravou, a zaujíma nás, akej oblasti sa týkajú spomínané poradenské služby, jasne nám dá najavo, že ide o záležitosti, o ktorých nemieni hovoriť.
Na fámy, ktoré kolujú po Košiciach, že bývalý ekonomický námestník ŽSR investoval na Cypre do hotelierstva a časť roka vraj trávi práve tam, pani Jana D. zareagovala odmietavo: „Na Cypre nemáme nijaké hotely."

O byt železníc, čo vyšetroval NKÚ, nemá nik záujem
Sme26.4.2004, Ján Maloch - O byt ŽSR , ktorého výstavbu prešetroval Najvyšší kontrolný úrad, nemá nik záujem. Železnice ho chcú predať - je nákladný a nevyužitý. Je prázdny už od dostavby - dva roky.
Hovorkyňa ŽSR Nela Blažková SME potvrdila, že sa byt predáva "veľmi ťažko". Niekoľko mesiacov sa o to neúspešne pokúšajú. "Ponúkli sme ho niekoľkým realitným kanceláriám a podali viac inzerátov, ale dosiaľ sa neprihlásil žiadny konkrétny záujemca."
Chcú ho predať za 5 miliónov korún. Na jeho drahú výstavbu upozornil už v januári 2001 denník SME. Hneď na to začal vec prešetrovať NKÚ a zverejnil, že len zariadenie bytu stálo 2 milióny 581-tisíc korún. Staval sa pritom v čase, keď boli železnice v strate 3 miliardy.
Luster v jedálni napríklad vyšiel 125 706 korún, sedacia súprava 164 882, osem obrazov 270-tisíc, doplnky do kuchyne 137 767 korún a ďalšia elektronika 145 829 korún. Práčka so sušičkou, ktorú železnice do bytu kúpili, stála 61 992 korún. bytu bol vybudovaný samostatný výťah, ktorého výstavba môže vyjsť od 600- do 900-tisíc korún. V tom čase susedia hovorili, že byt sa stavia pre brata premiéra Miroslava Dzurindu, ktorý bol vtedy riaditeľom divízie železničných koľajových vozidiel ŽSR a dnes je v tej istej funkcii v ZSSK , a. s., kde má podiel štát. Dzurinda to nepotvrdil, ale neskôr sa nasťahoval do vedľajšieho bytu v rovnakom dome. Železnice nakoniec zaevidovali objekt s miliónovými výdavkami ako nebytový priestor.
Blašková o neúspešných pokusoch byt predať hovorí: "Veľkú váhu prikladáme medializácii. Ten fakt prípadných záujemcov o byt odrádza."

Severná Kórea odmietla pomoc južného suseda
AFPSITASOUL 26. 4.2004 - Severná Kórea (KĽDR) v pondelok odmietla ponuku Soulu pomôcť obetiam minulotýždňovej explózie vlakov, uviedol predstaviteľ Juhokórejského Červeného kríža. "KĽDR odmieta náš návrh na dovoz tovaru, ktorý by pomohol obetiam nešťastia po katastrofe," povedal Moon Won-Il, hovorca Juhokórejského ČK. KĽDR to uviedla prostredníctvom severokórejských predstaviteľov ČK na stretnutí s ich juhokórejskými kolegami na hraniciach oboch krajín. "Severná Kórea neuviedla dôvod svojho kroku."
Silná explózia, ktorú vo štvrtok podľa Pchjongjangu spôsobila kolízia vagónov naložených dusičnanom amónnym a benzínom, zrovnala so zemou všetko v okruhu 500 metrov. Medzi obeťami je podľa vládnych údajov až 76 detí a študentov, pretože budova poľnohospodárskej školy sa nachádzala len 100 metrov od miesta výbuchu a základná škola asi 300 metrov. V postihnutej oblasti je zničených alebo poškodených skoro 2000 domov. Celkovo je explóziou "postihnutých" asi 30 000 ľudí. Viac než 1300 ľudí je zranených a najmenej 161 zahynulo.

Severokórejčania ukryli obete výbuchu
Česká tisková kancelářSme26.4.2004 - Počet obetí tragického výbuchu na železničnej stanici v severokórejskom meste Jongčchon stúpol na 161, zranených je asi 1300 ľudí. Oznámil to včera regionálny koordinátor pomoci Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a polmesiaca Niels Juel.Mohutná explózia zrovnala vo štvrtok stanicu a jej okolie so zemou a poškodila vyše 8200 príbytkov.
Príčinou nešťastia bol podľa severokórejských zdrojov pád elektrického vedenia na vagóny s pohonnými látkami a hnojivom dusičnanom amónnym, ktorý sa využíva aj na výrobu výbušnín. Postupná detonácia zdevastovala okolie až do vzdialenosti štyroch kilometrov, na mieste stanice sú krátery hlboké osem až desať metrov. Práve humanitárni pracovníci boli zo zahraničia prví, ktorí mali možnosť oboznámiť sa s následkami explózie - s krátermi popisovanými ako po dopade meteoritu, so stočenými koľajami, s troskami zrútených budov.Tisíctristo ľudí, ktorých miestne úrady vyhlásili za zranených, evakuovali ešte pred príchodom humanitárnych pracovníkov. Tí oznámili, že nevideli ani známky po mŕtvych či zranených Severokórejčanoch. "Vyzerá to, ako keby vykonali dôkladné práce, ešte než sme prišli," poznamenal Jay Matta z Červeného kríža. "Z toho, čo sme videli, sme získali dojem, že začiatočné záchranné operácie dokončili," povedal k tomu zástupca Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Pchjongjangu Eigil Sorensen.
V Sinidže hospitalizovali 350 zranených, oznámili Sorensonovi severokórejskí úradníci. Avšak Sinidža je zvláštna ekonomická zóna, preto tam KĽDR nikomu nepovolila vstup. Podľa Sorensena by povolenie malo byť k dispozícii do dvoch, troch dní. Z Číny včera do KĽDR dorazila pomoc pre postihnuté obyvateľstvo.
Agentúra Nová Čína uviedla, že Peking poslal do severokórejského pohraničného mesta Sinidžu 2000 kobercov, 300 stanov, potraviny a ďalší potrebný materiál.
Juhokórejský Červený kríž pripravuje zásielku instantných cestovín, fľaše s minerálnou vodou, prikrývky a oblečenie. Čaká de facto len na zorganizovanie prepravy. Pomoc pripravuje Rusko a Európska únia, Austrália čaká na žiadosť Pchjongjangu.

Transeurópske, ale nie transslovenské
Hospodárske noviny26.4.2004, Oľga Čelková, Soňa Zverková - Hoci Európsky parlament minulý týždeň schválil pre Slovensko až štyri projekty transeurópskych dopravných sietí, ani jeden nerieši národnú prioritu - prepojenie západnej časti krajiny s východnou. Po tom, čo sa kompetentní odmietli k schváleným projektom vysloviť, údajne pre nedostatok informácií, získali HN vyjadrenie od informovaného zdroja z vládnych kruhov, ktorý nechce byť menovaný. Podľa neho sa do zoznamu prioritných projektov dostali všetky návrhy, ktoré po konzultáciách s orgánmi únie predložila slovenská vláda.
Medzi prioritné projekty sa dostali železničné úseky Viedeň – Bratislava na trati z Paríža do Bratislavy a Katovice – Žilina – Nové Mesto na trati z Gdanska do Viedne. Štvoricu dopĺňa plavebný koridor Viedeň – Bratislava na riečnej trase Rýn – Dunaj . Do roku 2007, keď vznikne pre transeurópske siete špeciálny fond, sa tieto projekty budú financovať z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov. (krátené)

Prababička Katka si opäť veselo zahvízdala
Sme26.4.2004, Mikuláš Jesenský - Napriek tomu, že tohto roku oslavuje úctyhodné 120. narodeniny, v sobotu si znovu veselo zahvízdala. Najstaršiu funkčnú parnú lokomotívu na Slovensku, a podľa niektorých odborníkov aj v Európe, prebudili v košickom Rušňovom depe zo zimného spánku. Praprababička dnešných rýchlovlakov bude od 1. mája do konca augusta opäť robiť radosť na úzkorozchodnej Detskej železnici v Čermeľskom údolí .
"Je to krásna mašinka. Na to všetko, čo prežila, je vo výbornej kondícii. V rámci generálnej opravy, ktorú robili v roku 1990 v Českých Veleticiach, dokonca nemuseli meniť ani kotol. Klobúk dole pred našimi predkami, boli to majstri nad majstrov," usmieva sa rušňovodič Ján Rozman, ktorý s historickou lokomotívou Katkou jazdí desiaty rok.
Katku vyrobili v roku 1884 v nemeckom Erfurte. Do roku 1965, keď ju vyradili z prevádzky, fungovala striedavo na úzkorozchodných tratiach medzi Gelnicou, Mníškom nad Hnilcom a Smolníkom a medzi Hronskou Breznicou a Banskou Štiavnicou . Od roku 1974 až do generálky v roku 1990 stála na podstavci ako pamätník v Rušňovom depe v Spišskej Novej Vsi . Od roku 1991 patrí k najväčším atrakciám Košíc.
K vzácnemu jubileu Katky prišli do rušňového depa zagratulovať aj jej príbuzní. Na točni sa producíroval nádherný parný rušeň radu 486, špeciálne vyrobený pre tzv. Štrbskú rampu. "Vyrobili ho v roku 1936 v Škodových závodoch. V tom čase neexistovali lokomotívy, ktoré by zvládli náročné stúpanie na Štrbu . Zelený Anton to hravo dokázal," približuje slávnu minulosť nádherného zeleného stroja pomocný rušňovodič Ivan Jandík.
"Vážime si prácu našich predchodcov, ktorí vytvorili tieto krásne stroje. Aj keď to nie je jednoduché, všetky sa snažíme zachovať vo funkčnom stave. Konštrukcia parného rušňa si vyžaduje permanentnú starostlivosť a aj čosi navyše, keď mu človek nedá dušu, zomiera. Je to vec srdca i profesionálnej hrdosti," hovorí prednosta Správy koľajových vozidiel Jaroslav Bajužik.

Keďže kamarátku nútil cestovať, stíhajú ho za vydieranie
SITABRATISLAVA/VRANOV NAD TOPĽOU 26. 4.2004 - Z vydierania obvinil v sobotu vranovský vyšetrovateľ 22-ročného Romana L. z Petržalky. Tento mladík ešte v piatok ráno žiadal 20-ročnú Vranovčanku, s ktorou sa poznal, aby s ním odišla do Bratislavy, čo však odmietla urobiť. Preto ju chytil za ruku a násilím pod hrozbou umelohmotnej pištole ju prinútil, aby s ním odišla do Košíc, odkiaľ chcel s ňou cestovať do Bratislavy. Keďže do vlaku nastúpili bez lístkov, museli z neho vystúpiť. Potom sa obaja vrátili do Vranova nad Topľou a dievčina išla rovno na políciu. Mladíka podľa prešovskej policajnej hovorkyne Magdalény Fečovej stíhajú na slobode.

Kurióznym spôsobom chcel vlakom zadarmo cestovať čierny pasažier
TASRBratislava 26. 4.2004 - Kurióznym spôsobom chcel vlakom zadarmo cestovať 37-ročný čierny pasažier z Lukavíc v okrese Zvolen. Po polnoci z piatka na sobotu sa na zastávke Zvolen mesto uvelebil na nárazník železničného vozňa a chcel sa prepraviť do iba päť kilometrov vzdialenej železničnej stanice Sliač . Nákladný vlak však na jeho prekvapenie v Sliači nezastavil a tak sa čierny pasažier previezol až do Banskej Bystrice , kde ho zadržala hliadka Železničnej polície.
Vlak mal zrejme smolu, pretože v Radvani musel núdzovo zastaviť na osem minút. Vedľa koľaje si totiž ustlal a spal opitý 62-ročný muž z Banskej Bystrice. Policajti mu v dychu namerali 2,23 promile alkoholu. Oboma prípadmi sa zaoberá oddelenie ŽP v Banskej Bystrici.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Železničným policajtom sa podarilo objasniť krádež koľajového materiálu
TASRBratislava 26. 4.2004 - Železničnej polícii (ŽP) z Lučenca sa podarilo objasniť krádež koľajového materiálu z tamojšej stanice , ktorou ŽSR vznikla škoda za vyše 33 tisíc korún.
Podozrivými sú dvaja miestni muži vo veku 46 a 51 rokov. Starší z nich sa priznal, že spoločne s ďalším podozrivým ešte začiatkom mesiaca v priebehu viacerých dní vnikli do nedostatočne zabezpečeného skladu v obvode železničnej stanice , z ktorého ukradli rôzny zvrškový materiál a ten následne predali v zberni druhotných surovín.
ŽP vzniesla voči mužom obvinenie pre trestný čin krádeže formou spolupáchateľstva.
TASR o prípade informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Práce európskych umelcov na petržalskej stanici
SITABRATISLAVA 26. 4.2004 - Rakúsko oslávi vstup svojich bezprostredných susedov do EÚ spoločným medzinárodným umeleckým projektom "EU & YOU. Umenie dobrého susedstva". Štrnásť umelcov sa postupne predstaví na siedmich železničných staniciach v Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Česku a Slovensku. Vernisáž slovenskej prezentácie bude v utorok o 14:00 na petržalskej stanici na Kopčianskej ulici v Bratislave . Ako pre agentúru SITA povedal kurátor Galérie Priestor Juraj Čarný, tvorcovia spracovali tému voľným spôsobom s ohľadom na to, že ich vystavia na verejných priestranstvách. Do konca mája uvidia návštevníci petržalskej stanice napríklad fotografie dokumentaristky Lucie Nimcovej, informačnú tabuľu s hodinami, ktoré idú naopak od Erika Bindera alebo práce slovinskej skupiny Irwin, Tibora Gáyora a Dóry Mauer z Maďarska a Rakúšana Petra Pongratza.
Autorom medzinárodného projektu je rakúsky kurátor Peter Weibel. Slovenskú výstavu uvedie okrem Čarného aj veľvyslanec Rakúska na Slovensku Martin Bolldorf a minister kultúry Rudolf Chmel.

Priority pre transeurópsku dopravnú sieť
Európsky parlament minulý týždeň schválil novú smernicu pre transeurópsku dopravnú sieť.
Hospodárske noviny26. 4.2004, Zverková Soňa - Ako sa uvádza vo vyhlásení EP, rozšírenie hlavných európskych ťahov do budúcich členských štátov má podporiť úspešné rozšírenie EÚ a poskytnúť krajinám nové možnosti na obmedzenie zahltenia trás, zlepšenie prístupnosti regiónov a zväčšiť počet spôsobov dopravy.
Podľa vyhlásenia smernica obsahuje 30 prioritných projektov. Náklady na tieto projekty do roku 2020 dosiahnu približne 225 mld EUR, z čoho zhruba 20% poskytne súkromný sektor a zvyšok zabezpečia národné rozpočty a európsky rozpočet. Celkové náklady na dokončenie európskej dopravnej siete, vrátane projektov vo verejnom záujme mimo prioritných, dosiahnu 600 mld EUR.
Realizácia prioritných zámerov má ušetriť čas pri medzinárodnej preprave, obmedziť znečistenie ovzdušia a podporiť vyrovnanie regionálnych rozdielov. Podľa EP investície do prioritných dopravných projektov obmedzia časové úspory vo finančnom vyjadrení dosiahnu približne 8 mld EUR ročne. Tieto výhody podporia hospodárstvo rozšírenej únie a zvýšia hrubý domáci produkt o 0,14 až 0,30%, čo sa prenesiedo 500.000 až mil. nových pracovných miest.
Vyhlásenie označuje 30 projektov za vec celoeurópskeho záujmu, čo umožní koordinované hodnotenie projektov a konzultácií. Na ich financovaní sa bude podieľať EÚ prostredníctvom Kohézneho a štrukturálnych fondov. Smernicu dopĺňajú nové pravidlá poskytovania finančnej pomoci na transeurópsku dopravnú sieť, ktoré by mali vstúpiť do platnosti v nadchádzajúcich mesiacoch. Najdôležitejšou zmenou je zvýšenie miery spoluúčasti Bruselu na financovaní z 10 na 20% pre prioritné projekty, ktoré križujú štátne hranice alebo prirodzené prekážky.
Parlament vo vyhlásení ďalej upozorňuje, že omeškania pri dokončovaní trás znižujú návratnosť investícií susedných členských krajín, ktoré sa podieľajú na budovaní rovnakého ťahu. EK s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu investícií v prípade potreby vymenuje európskeho koordinátora pre projekty alebo skupiny projektov na rovnakom dopravnom ťahu.
Kandidátske krajiny v rokoch 1996 až 2001 investovali do infraštruktúry v rámci transeurópskych dopravných sietí 7,8 mld EUR, pričom najväčší podiel mala Česká republika (29%), Poľsko (19%), Slovinsko (16%) a Maďarsko (13%).
Budúce výdavky na obdobie 2002 až 2005 majú podľa štúdie spoločnosti PLANCO Consulting, vypracovanej na poverenie EÚ , dosiahnuť 20 mld EUR, na čom bude mať Poľsko podiel 29% a Česko 27%. Ďalších 20,7 mdl EUR by kandidátske krajiny mali na budovanie dopravných štahov investovať v rokoch 2006-2010, v období 2011-2015 je plánovaných celkovo 4,5 mld. Štúdia odhaduje, že za obdobie 1996-2015 dosiahnu investície celkovo 53,5 mld EUR.
Slovensko by podľa štúdie malo v rokoch 1996 až 2015 investovať v rámci transeurópskych sietí celkovo takmer 6,1 mld EUR, z čoho v nasledujúcich dvoch rokoch by sa mala dosiahnuť približne 1,3 mld EUR.

Prioritné dopravné projekty Európskej únie
1. Železničný ťah Berlín – Verona/Miláno – Bologna – Neapol – Messina – Palermo
2. Rýchlostná železnica Paríž – Brusel – Kolín – Amsterdam – Londýn
3. Rýchlostná železnica juhozápadnej Európy
4. Rýchlostný železničný ťah východ
5. Trasa Betuwe
6. Železničný ťah Lyon – Terst – Divaca/Koper – Divaca – Ljubljana – Budapešť – ukrajinská hranica
7.
8. Viacúčelový ťah Portugalsko/Španielsko – zvyšok Európy
9. Železničný ťah Cork – Dublin – Belfast – Stranraer
10. Malpensa
11. Öresund
12. Severný železnično-cestný ťah
13.
14. Hlavný ťah západného pobrežia
15. Galileo
16. Nákladná železnica Sines/Algeciras – Madrid – Paríž
17. Železničný ťah Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Viedeň – Bratislava = Viedeň – Bratislava, hraničný úsek (2010)
18. Vnútrozemský vodný ťah Rýn/Meuse – Main – Dunaj – Viedeň – Bratislava, hraničný úsek (2015) – Palkovičovo – Moháč (2014)
19. Prepojenie rýchlostnej železnice na Iberskom polostrove
20. Železničný ťah na Fehmarnovom okruhu
21. Prímorské diaľničné ťahy
22. Železničný ťah Atény – Sofia – Budapešť – Viedeň – Praha – Norimberg/Drážďany
23. Železničný ťah Gdaňsk – Varšava – Brno/Bratislava – Viedeň – Katowice – Břeclav (2010) + Katowice – Žilina – Nové Mesto n. Váhom (2010)
24. Železničný ťah Lyon/Janov – Bazilej – Duisburg – Rotterdam/Antverpy
25.
26. Železnično-cestvný ťah Írsko – Británia – kontinentálna Európa
27. Pobaltský železničný ťah Rail Baltica: Varšava – Kaunas – Riga – Tallinn – Helsinki
28. Železničný ťah Eurocaprail: Brusel – Luxemburg – Štrasburg
29. Železničný ťah v Ionsko-jadranskom viacúčelovom koridori
30. Vnútrozemské vodné cesty Seine – Scheldt (krátené)

Zmeny v zľavách na železnici
TASRHospodárske noviny27. 4.2004 - ZSSK zavádza od začiatku mája viaceré zmeny vo svojich zákazníckych zľavách. Napríklad sa ruší 25% Senior zľava na cestovné pre invalidných dôchodcov, lebo železnice už budú túto zľavu poskytovať všetkým dôchodcom vo veku nad 60 rokov.
Hovorca ZSSK Miloš Čikovský však upozorňuje, že sociálne zľavy pre invalidných dôchodcov, ktoré poskytuje štát, zostávajú naďalej v platnosti. Od mája sa ruší zľavnené cestovné pre ľudí do 26 rokov, keďže sa zľava bude poskytovať iba do ukončenia vysokoškolského štúdia a zvýhodňovanie cestovného už nebudú môcť využívať ani ľudia na doktorandskom či postgraduálnom štúdiu. Naopak, železnice od mája zvýhodňujú cestovanie pre rodiny. Na získanie rodinnej 20% zľavy bude stačiť, ak bude dospelý cestovať iba s jedným dieťaťom. Doteraz museli s dospelým cestovať minimálne dve deti.
Významná zmena je aj v tom, že na získanie 50% zľavy pre deti do 15 rokov bude potrebné predkladať už osobitné preukazy s fotografiou dieťaťa. Tie bude vydávať samotná ZSSK , ale rodičia môžu využiť na preukázanie veku dieťaťa aj preukaz od inej organizácie či úradu. Povinnosť preukazovania veku detí osobitným preukazom spoločnosť zavádza až od začiatku augusta.

Zľavy na železniciach v osobnej doprave sa od mája výrazne..
Národná obroda27. 4.2004, Pardubský Lukáš - Zľavy na železniciach a aj nárok na ne sa od mája výrazne zmenia. Ako informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský, firma viaceré zľavy zruší a iné zavedie.
Jednou z najväčších zmien je preukazovanie veku dieťaťa. Po novom na to bude potrebný preukaz s fotografiou vydaný buď ZSSK , alebo aj iným úradom za predpokladu, ak bude obsahovať aj meno, priezvisko, dátum narodenia, alebo rodné číslo dieťaťa. Preukaz musí mať každý cestujúci, ktorý sprevádza dieťa od piateho do dovŕšeného 15-teho roku veku, alebo samostatne cestujúce dieťa od 6. roku veku.
Na vyhotovenie preukazu s fotografiou ponecháva podľa Čikovského ZSSK prechodné obdobie do 31.7.2004. Počas neho bude tolerovať doterajší spôsob preukazovania veku. Ostatné podmienky pre cestovanie detí sa nemenia a služby ZSSK môžu využiť za polovicu obyčajného cestovného. O zľavu Senior (vo výške 25%) však prídu invalidní dôchodcovia, ktorí mali doteraz na ňu nárok na základe potvrdenia o poberaní invalidného dôchodku. Po novom ju bude ZSSK priznávať všetkým svojim zákazníkom od 60. roku bez ohľadu na pohlavie. O výhodu tak prídu ženy, ktoré mali na zľavu nárok už od 57. roku veku. Cena za vydanie preukazu nevyhnutného na využívanie zľavy sa nemení - zostáva na úrovni 100 Sk.
Pri zľavách pre skupiny cestujúcich sa bude zľava vo výške 50% cestovného pre dospelého sprievodcu skupiny poskytovať len pri skupinách účastníkov do dovŕšeného 15. roku. Naďalej však platí, že členovia skupiny získajú zľavu podľa veku. Deti do 15 rokov zaplatia iba 40% z obyčajného cestovného, mládež od 15 do 26 rokov polovicu cestovného a dospelí nad 26 rokov zaplatia 80% z bežnej ceny lístka.
O nárok na zľavu prídu študenti doktorandského a postgraduálneho štúdia mladší ako 26 rokov, pretože tá sa bude priznávať iba do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Zľava na žiacke jednorazové aj časové cestovné lístky sa bude priznávať na základe jedného preukazu. Žiacke časové lístky v soboty, nedele a počas sviatkov budú platiť len s potvrdením školy, že ide o cesty v súvislosti so školským vyučovaním. Ak žiak potvrdenie nepredloží, má nárok na zakúpenie polovičného cestovného lístka. Na overenie preukazu podľa Čikovského postačuje školou potvrdená žiadanka (nevyžaduje sa index ani potvrdenie o návšteve školy).
Zmeny na železniciach od mája - vek dieťaťa sa bude preukazovať prostredníctvom dokladu s fotografiou - invalidní dôchodcovia nebudú mať nárok na zľavu Senior - rodinnú zľavu budú môcť využiť už dvaja cestujúci - lacnejšie nebudú môcť cestovať ani študenti na doktorandskom a postgraduálnom štúdiu

Únia spojí Východ so Západom
Sme27. 4.2004, Velecký Tomáš - Európsky parlament schválil spojenie slovenských dopravných tepien s koridormi rozšírenej Európy.
Na pláne sú rozsiahle rekonštrukcie železničných tepien. Medzi prioritné projekty sa dostala trať z Bratislavy do Viedne s pripojením sa na linku do Paríža. Rekonštrukcia neminie ani železničnú cestu Katovice – Žilina – Nové Mesto nad Váhom na trati z Viedne do Gdanska.
Výstavbu medzinárodných dopravných spojení by mali financovať jednotlivé štáty z národných rozpočtov s využitím peňazí zo štrukturálnych a kohéznych fondov. Bruselský projekt umožňuje aj zapojenie súkromných investorov. V roku 2007 plánuje Európska únia zriadiť na výstavbu transeurópskych dopravných koridorov samostatný fond.
Nová smernica Európskeho parlamentu určuje spolu 30 prioritných dopravných koridorov. Sú medzi nimi aj štyri také, ktoré povedú cez Slovensko. Náklady na všetky tieto projekty dosiahnu v najbližších pätnástich rokoch 225 mld EUR. Dokončenie európskych dopravných ciest vrátane tých, ktoré nie sú prioritné, bude stáť 600 mld EUR. Slovensko by malo do transeurópskej dopravnej siete investovať v najbližších dvoch rokoch 1,3 mld EUR.

Prioritné tepny a Slovensko
Paríž – Štrasburg – Stuttgart – Viedeň – Bratislava železnica rok dokončenia: 2010
Gdansk – Varšava – Bratislava – Viedeň železnica rok dokončenia: 2010
Rýn – Mohan – Dunaj riečna doprava rok dokončenia: 2015 (krátené)

Do KLDR směřuje po vlakovém neštěstí pomoc z USA a Kanady
Česká tisková kancelářWASHINGTON/OTTAWA/SOUL 27. 4.2004 - Spojené státy a Kanada se rozhodly rychle poskytnout pomoc obětem čtvrtečního vlakového neštěstí v KLDR. Každý stát dá asi 100.000 dolarů prostřednictvím Mezinárodního výboru Červeného kříže. Oznámily to v noci na dnešek vlády obou zemí.
"Také se chystáme poskytnout přímou pomoc a zdravotní materiál. Připravujeme tým specialistů první pomoci, kteří by mohli spolupracovat se Severokorejci," prohlásil mluvčí Bílého domu Scott McClellan.
Příspěvek Kanady umožní poskytnout rychlou pomoc postiženým osobám, uvedla kanadská vláda v prohlášení.
Pchjongjang v pondělí poprvé oznámil, že neštěstí si vyžádalo nejméně 150 mrtvých a 1300 zraněných. KLDR požádala oficiálně o zahraniční pomoc. Odmítla však nabídku přímé pomoci obětem od Jižní Koreje a navrhla nejprve uspořádání schůzky o podobě této podpory.
Neštěstí se odehrálo na nádraží ve městě Jong-čchon asi 20 kilometrů od čínských hranic devět hodin poté, co tudy projel vlak se severokorejským vůdcem Kim Čong-ilem, který se vracel z návštěvy Číny. Exploze po srážce dvou nákladních vlaků s hořlavými látkami poškodila či zničila 40 procent Jongčchonu. Jednalo se prý o neštěstí, ne atentát.

RUSKO: Posiela pomoc Severnej Kórei
AFPSITAMOSKVA 27. 4.2004 - Ruské lietadlo s 13 tonami humanitárnej pomoci odletelo v noci do Severnej Kórei, kde pri výbuchu vlakov zahynulo najmenej 161 ľudí a 1300 bolo zranených. Uviedol to hovorca ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, ktorého cituje tlačová agentúra RIA Novosti. Lietadlo má doručiť do Pchjongjangu 13 ton liekov, 54 tisíc jednotiek na transfúziu krvi, 60 stanov pred desať osôb a 25 stanov pre 30 osôb, ako aj tisíc prikrývok, uviedol hovorca.
Severná Kórea po utorňajšej katastrofe v meste Rjong-čchon neprijíma pomoc každého štátu, pričom odmietla ponuku pomoci od svojho nepriateľa, Južnej Kórey. Rusko ponúklo pomoc v piatok a podľa zástupcov ministerstva ju Severná Kórea mala akceptovať v pondelok. Ruské ministerstvo zahraničných vecí však odmietlo uviesť, či ponuka bola prijatá.
Rusko sa pokúsilo o rolu neutrálneho sprostredkovateľa medzi Severnou Kóreou a Spojenými štátmi v ich spore kvôli jadrovým zbraniam, ich úlohu však zatienila Čína. Teraz Rusko patrí k ďalším niekoľkým krajinám, majúcim prístup k severokórejskému vodcovi Kim Čong-ilovi. Ruský prezident sa s ním stretol tri razy od svojho zvolenia za hlavu štátu v roku 2000.

V železničiarskom byte našli mŕtveho 57-ročného muža
TASRBratislava 27. 4.2004 - Mŕtveho 57-ročného muža našiel v pondelok jeho známy v železničiarskom byte na zastávke vlakov v Čakajovciach , Nitrianskom okrese.
Nálezca železničnej polícii (ŽP) uviedol, že nebohého chodil pravidelne navštevovať, zabezpečoval mu nákupy. Naposledy ho videl vo štvrtok 22. apríla ráno.
V pondelok popoludní išiel k nemu opäť na návštevu, riadne uzamknutý byt si otvoril kľúčom, ktorý mu predtým dal. Keď vošiel dnu, našiel ho mŕtveho v posteli prikrytého paplónom.
Privolaný lekár z nemocnice s poliklinikou v Nitre konštatoval smrť, ktorá nastala asi pred troma dňami, ale vzhľadom na stav tela a stupeň rozkladu príčinu smrť nevedel uviesť. Tá by mala byť zrejmá až po súdnej pitve.
Prípadom sa zaoberá odbor ŽP v Topoľčanoch.
TASR o tom informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Na trnavskej stanici vyčíňal deväťročný chlapec
SITABRATISLAVA 27. 4.2004 - Iba deväťročného vandala, ktorý vyčíňal na železničnej stanici v Trnave , odhalili v pondelok železniční policajti. Chlapec zaháňal nudu ničením a poškodzovaním bezpečnostných zariadení na stanici a na vlečkovej koľaji Sladovne Trnava. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, chlapec ešte v marci niekoľkokrát navštívil stanicu a zakaždým niečo vyparatil. Porozbíjal na troch trpasličích návestidlách ochranné sklá, modré filtre a žiarovky za 5000 korún. Pri ďalšej návšteve kameňom zlikvidoval návestidlo za 2000 korún. Koncom mesiaca mu pomáhal už aj jeho dvanásťročný kamarát, ktorý sa pri jeho predošlých výčinoch iba prizeral. Spolu potom poškodili nadzemné káblové rozdeľovače, z ktorých odstránili laminátové kryty a polámali svorkovnice a spôsobili päťstokorunovú škodu.

Paríž zvažuje účasť nemeckého Siemensu na sanácii stavebného koncernu Alstom
TASR DPA, Paríž 28. 4.2004 - Francúzsko zvažuje účasť nemeckého elektrokoncernu Siemens na sanácii stavebného a turbínového koncernu ALSTOM , ale chce zabrániť rozpadu tohto problémového podniku. Francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin o tom v pondelok hovoril na obede so šéfom Siemensu Heinrichom von Piererom o ALSTOMe , oznámila dnes francúzska vláda. Predtým sa Raffarin a von Pierer zúčastnili s početnými priemyselníkmi na prvom zasadnutí Strategickej rady pre podporu zahraničných investícií vo Francúzsku.
Podľa parížskych informácií má Siemens záujem o turbínovú techniku a superrýchle vlaky TGV koncernu ALSTOM . Francúzsky minister priemyslu Patrick Devedjian naznačil, že nemecký koncern sa sám pridal do hry. " Siemens navrhuje rozbitie ALSTOMu ", povedal minister v rozhlasovej stanici Europe 1. To Parížania nechcú. Záujem Siemensu vraj vzbudili veľké úspechy ALSTOMu , napríklad s vlakmi TGV . "Chceme tento významný priemyselný nástroj, tento veľký technologický úspech Francúzska zachovať a tiež všetky pracovné miesta," povedal. Samotný ALSTOM vraj nemá so Siemensom "žiadny kontakt".
V pondelok chce minister hospodárstva Nicolas Sarkozy v Bruseli európskemu komisárovi pre hospodársku súťaž Mariovi Montimu predložiť svoju predstavu o budúcnosti ALSTOMu . Šéf Siemensu von Pierer dnes v Mníchove vyjadril porozumenie pre pomoc podniku v kríze. "Ticho čakáme, ako sa rozhodne Francúzsko," povedal. Dodal: "Potrebujeme silných európskych šampiónov."
Francúzske finančné noviny La Tribune dnes informovali, že finančná pomoc vo výške 3,2 miliardy EUR (127,8 miliardy SKK) z jesene 2003 ALSTOMu nestačí. Banky by mohli svoje úvery premeniť do kapitálových vkladov a uznať novú úverovú líniu. V utorok banky vytvorili ALSTOMu s moratóriom na dlhy vo výške 2,4 miliardy EUR do 30. septembra priestor na "chytenie dychu".

Oběti exploze v KLDR prý umíraly s portrétem vůdce Kima v náručí
Česká tisková kancelářSOUL 28. 4.2004 - Mnohé oběti čtvrteční mohutné exploze na nádraží v severokorejském Jongčchonu zahynuly "hrdinskou smrtí", když se vrátily do hořících budov, aby zachránily portréty svého vůdce Kim Čong-ila a jeho otce Kim Ir-sena. S touto zprávou přišla dnes oficiální média KLDR.
Výbuch v nevelkém městě u hranic s Čínou připravil o život nejméně 161 osob a dalších 1300 zranil, když srovnal se zemí školu a další objekty v okolí nádraží. "Mezi oběťmi byli i dělníci a učitelé, kteří umírali s portréty severokorejských vůdců v náručí," tvrdí agentura KCNA.
"Řada místních obyvatel nejprve vynesla z domů portréty vůdců, než zahájili pátrání po členech svých rodin a začali se starat o vlastní majetek," píše dále KCNA. Fotografie Kim Čong- ila visí nejen na stěnách všech veřejných institucí, ale má ji také každý Severokorejec doma. Podle některých historiků náruživost, s jakou je v KLDR uctíván kult obou Kimů, přesahuje někdejší kult Stalina v Sovětském svazu či Mao Ce-tunga v Číně.
Pchjongjang sice tentokrát před světem tragédii v Jongčchonu nezvykle rychle přiznal a požádal o mezinárodní pomoc, své občany se ale snaží držet nadále v maximální izolaci. V pondělí mimo jiné KLDR odmítla dopravení pomoci od svého jihokorejského souseda po pevnině přes přísně střeženou hranici a nemá zájem ani o vyslání jihokorejských lékařů. V nemocnicích v okolí místa neštěstí prý přitom zůstává na 370 pacientů, z čehož dvě třetiny jsou děti trpící vážnými popáleninami a poraněními očí.
Z Jižní Koreje dnes vyplula alespoň loď s léky, přikrývkami, instatními nudlemi, pitnou vodou a oblečením v hodnotě milionu dolarů, která však v severokorejském městě Nam-pcho nedaleko metropole Pchjongjangu přistane nejdřív ve čtvrtek pozdě večer.
Soul dostal rovněž seznam položek, o které by Severní Korea měla v souvislosti s odstraňováním následků neštěstí zájem. Zásilka by měla zahrnovat kupříkladu i 50 barevných televizorů, dále pak prý 50.000 tun cementu, 10 buldozerů, 500 tun motorové nafty, 500 tun benzinu, 1000 tun ocelových trámů, 1500 školních lavic a 50 tabulí a 10.000 tun potravin. To by mohlo Soul přijít až na 29 milionů dolarů, ale ministr zahraničí Pan Ki-mun dnes řekl, že požadavek zřejmě bude splněn.

První dotace půjdou do železnic a kanalizace
HOSPODÁŘSKÉ NOVINY 28.04.2004, Petr Miroslav; Macková Martina - Dobre a včas pripravené projekty, zohratý tím ľudí. To sú argumenty, ktoré prispeli k tomu, že prvé 4 české žiadosti na čerpanie peňazí z fondov členských krajín EÚ už ležia na stole európskych komisárov.
Na základe rokovania s bruselskými úradníkmi sa dá podľa predstaviteľov očakávať, že dotácie na dostavbu kanalizácie v Klatovoch a Beroune a modernizáciu dvoch úsekov železnice v Olomouckom kraji budú schválené ešte v lete 2004. Podľa hovorcu ministerstva pre miestny rozvoj (MMR) Petra Dimuna ide zrejme o prvenstvo aj v rámci všetkých pristupujúcich krajín.
"Tieto projekty boli pripravené v takej kvalite a žiadatelia ich prerokovaniu venovali toľko pozornosti, aby celý proces mohol prebehnúť bez prílišného zdržiavania," uviedol Dimun.
V prípade oboch miest urýchlila proces aj skutočnosť, že ide o projekty pripravené a predložené pôvodne pre čerpanie z predvstupového fondu ISPA, teraz doplnené podľa podmienok žiadosti pre Fond súdržnosti. Ten by mal po dokončení stavieb dohromady prispieť týmto mestám sumou 12,5 mil. EUR.
Pre obe mestá pripravil žiadosti pražský Hydroprojekt, ktorý má za sebou už tvorbu ISPA projektov pre mnoho ďalších miest. A to podľa zástupcu firmy Aleša Muchu pomohlo žiadosti Kladna a Berouna urýchliť.
"Obaja žiadatelia majú veľmi silné, kvalitné a pracovné tímy," povedal Mucha.
Klatovy chcú nákladom 285 mil. Kč opraviť a dostavať kanalizáciu na území celého mesta, vlastné financovanie zaistí úver a najmä prostriedky zo zvláštneho fondu, do ktorého radnica sporí už tretí rok. "Našou výhodou zrejme bolo, že mesto je výhradným vlastníkom tejto infraštruktúry a aj výhradným investorom," vyjadrila sa vedúca mestského odboru rozvoja Daniela Pleskotová. Aj Beroun žiada o dotácie na obnovu a dostavbu kanalizácie, celkové náklady dosiahnu len o málo nižšie sumy ako v prípade Klatov.
Ďalší český rekordman v rýchlosti prípravy projektov - Správa železniční dopravní cesty (SŽDC) - pripravila dve žiadosti výhradne pre Fond súdržnosti. EÚ by v tomto prípade mala poskytnúť až 6 mld Kč na modernizáciu tratí Přerov – Olomouc a Červenka – Zábřeh. Obe sú súčasťou spojovacej vetvy medzi dvoma hlavnými národnými koridormi. Modernizácia, ktorá má zlepšiť parametre, zvýšiť rýchlosť a zaťaženie, by mohla začať v prípade schválenia peňazí už na začiatku roku 2005.
"Do konca roka vypíšeme verejnú obchodnú súťaž na dodávateľa stavby," uviedla Anna Nováková zo SŽDC Praha. Počíta, že 6 mld by pokrylo polovicu nákladov na rekonštrukciu oboch tratí. Aj tu ale podľa Novákovej pomohla skúsenosť, ktorú má správa s predošlými projektmi pre fond ISPA. "Štyrmi projektmi, ktoré teraz už bežia, alebo sa začali, sme ale vyčerpali všetky dotačné možnosti z tohto fondu."

Fond súdržnosti (Kohézny fond)
- vychádza z predvstupového fondu ISPA, zameraného na väčšie investície v oblasti dopravy a životného prostredia
- ČR môže do roku 2006 z Fondu súdržnosti čerpať až 33 mld Kč
- Ministerstvo pre miestny rozvoj odhaduje, že do roku 2006 bude z Fondu súdržnosti schválených viac ako 50 projektov

Na stanici vo Vlkanovej našiel služobný pes u mladistvého marihuanu
TASRBratislava 28. 4.2004 - S marihuanou vo vrecku postával na železničnej stanici vo Vlkanovej v utorok popoludní 17-ročný Banskobystričan až do chvíle, kým ho nezačal intenzívne oňuchávať služobný pes zvolenského odboru Železničnej polície (ŽP).
Na jeho nešťastie zvolenskí policajti práve spolu s banskobystrickým odborom ŽP plnili úlohy policajnej akcie zameranej na drogy. Mladík na vyzvanie železničných policajtov vyložil tri vrecúška obsahujúce silno aromatickú rastlinu po takmer dvoch gramoch, dve prázdne vrecúška s pozostatkami častí rastlinného pôvodu a drevenú fajku so stopami po spalinách. Po predvedení na oddelenie uviedol, že ide o marihuanu, ktorú kúpil pre vlastnú potrebu od neznámeho muža v utorok počas cesty vlakom z Banskej Bystrice. ŽP veci zaistila a vzhľadom na to, že ide o mladistvú osobu, prípad odovzdá príslušnému úradu justičnej a kriminálnej polície.
TASR informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Na víkendovú kávu do Viedne zadarmo
Pravda28. 4.2004, jam - Vlaky na trase Bratislava – Viedeň budú jazdiť 1. a 2.5. pre všetkých cestujúcich zadarmo. Cestovať možno ktorýmkoľvek vlakom s výnimkou IC (, EC, EN a D - pozn. Addams).
Sprievodcovia, ktorí budú mať službu vo vlakoch z Bratislavy do Viedne a späť, budú najbližší víkend bez práce (sprievodcovia v týchto vlakoch žiadny nie sú, vlakvedúci majú prácu aj inú, ako s cestujúcimi - pozn. Addams). Cestujúcim zaželajú príjemnú cestu, ale nepreštiknú ani jeden lístok. Vlaky na trase Bratislava – Viedeň budú jazdiť pre všetkých cestujúcich zadarmo. Prvé dva dni novej históríe Slovenska ako člena EÚ , môžu ľudia využiť vlakové spojenia po ľavej aj pravej strane Dunaja bez toho, aby museli otvoriť peňaženku.
"Vstupujeme do EÚ , tak sme chceli urobiť gesto pre ľudí. Dohodli sme sa s rakúskymi železnicami, ktorým sa tento nápad zapáčil. Ľudia sa budú môcť rovnako ako kedysi na legendárnu viedenskú kávu odviezť bezplatne. Cestovať možno ktorýmkoľvek vlakom s výnimkou troch párov označených ako IC ," uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský.
Vlakom zo Slovenska do metropoly Rakúska možno cestovať dokonca až po dvoch trasách, po ľavej alebo pravej strane Dunaja. Celkovo za jeden deň ide 36 regionálnych vlakov, z Petržalky cez Kittsee , kadiaľ ide denne až 14 párov vlakov. Ďalších 21 párov jazdí z bratislavskej hlavnej stanice cez Devínsku Novú Ves a Marchegg .
Zo Slovenska cestuje vlakom do Viedne mesačne 35 až 52.000 ľudí. "Každoročne zaznamenávame nárast počtu cestujúcich o 30 až 50%. Napríklad vo februári 2003 sme previezli vyše 35.000 ľudí, v roku 2004 to bolo počas druhého mesiaca až 49.000. Tento trend bude ďalej narastať, tak ako sa bude zintenzívňovať spolupráca inštitúcií, firiem a ľudí medzí Viedňou a Bratislavou," doplnil Čikovský.
Podľa Čikovského je to ideálna možnosť, aby sa ľudia cítili v prvý deň skutočne európsky. Železničné spojenie na ľavom brehu Dunaja cez Devínsku Novú Ves existuje a funguje 150 rokov. "Okrem toho na pravom brehu jazdila od roku 1914 do roku 1945 povestná električka . Práve na túto trať sme nadviazali, keď sme sprejazdnili spojenie metropol Slovenska a Rakúska cez Petržalku , " doplnil Čikovský. Spiatočný lístok stojí bežne 300 Sk. Najbližšiu sobotu či nedeľu však stačí zobrať euro na dobrú kávu, výstavu, alebo sa len tak poprechádzať po Viedni. (niekt. geogr. názvy opravil Addams)

EU & YOU
Sme28. 4.2004, P. Funtál - Na petržalskej stanici včera predstavili projekt EU & YOU alebo Umenie dobrého susedstva. Návštevníci stanice si teraz môžu prezerať fotografie dokumentaristky Lucie Nimcovej či informačnú tabuľu od Erika Bindera s hodinami, ktoré idú naopak. Štrnásť umelcov sa postupne predstaví na siedmich železničných staniciach v Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Česku a na Slovensku. "Železničné stanice sú miestami príchodov a odchodov, miestami pohybu a zmeny. Nie múzeum, ale stanica je ideálnym výstavným miestom," povedal kurátor výstavy Peter Weibel.

Zmeny v doprave počas osláv vstupu do EÚ
Nové možnosti spojenia k železničnej stanici Bratislava - Petržalka a zmena zastávok autobusov MHD na Panónskej ceste
SITABRATISLAVA 29. 4.2004 - Od 1. mája 2004 bude fungovať nový podchod pod železničnou stanicou Bratislava-Petržalka , vyúsťujúci z vestibulu stanice na Panónsku cestu. Týmto získa táto železničná stanica nové možnosti spojenia s centrom Bratislavy a aj priľahlá oblasť Petržalky bude mať novú, významnú uzlovú zastávku MHD. V tejto súvislosti dôjde k zmenám zastávok a zastavovaniu liniek MHD na Panónskej ceste.
V blízkosti podchodu bude zriadená nová obojsmerná zastávka “ŽST Petržalka”. Budú na nej zastavovať všetky autobusy MHD, ktoré premávajú po Panónskej ceste, a to vozidlá liniek č. 59, 89, 91, 93, 94, 191 a 508. Vzhľadom na veľmi krátku vzdialenosť tejto novej zastávky a pôvodných zastávok, bude v smere jazdy do mesta zrušená zastávka “Ševčenkova”. V smere jazdy z mesta bude zmenený názov zastávky “Ševčenkova” na “Kolmá” a zruší sa tu doterajšie občasné zastavovanie autobusov linky č. 59. Zároveň sa ruší aj obojsmerné zastavovanie linky č. 59 na zastávke “Rusovská cesta” a linky č. 508 na zastávke “Kolmá” (pod Bratskou ulicou) v smere do Rusoviec a Čunova.

Podozrivý z bombových útokov v Madride i USA
AFPSITAMADRID 29. 4.2004 - Španielsky protiteroristický sudca v stredu obvinil utečenca napojeného na teroristickú organizáciu al-Kájda z účasti na útokoch na Spojené štáty v septembri 2001 a spája ho s hľadaným Maročanom v súvislosti s bombovými útokmi 11. marca v Madride. Amer Azíz je jedným zo 40 osôb, vrátane lídra al-Kájdy Usámu bin Ládina v neprítomnosti, ktorých sudca Baltazar Garzon obvinil v časti vyšetrovania týkajúcej sa pôsobenia siete al-Kájda v Španielsku.
Garzon v stredu doplnil nové obvinenia k predošlým zo septembra minulý rok, v ktorých obvinil Amera Azíza z účasti na samovražedných útokoch v New Yorku a Washingtone 11. septembra 2001. Sudca zároveň spomenul zatknutie Azíza a troch ďalších ľudí, vrátane Saída Berraja 10. októbra 2000 v Istanbule. Práve na Marokánca Berraja, ktorý žil v jednom byte s Azízom, bol vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s bombovými útokmi v Madride 11. marca na prímestské vlaky, pri ktorých zahynulo 191 ľudí. Podľa oficiálnych miest niekoľkonásobné explózie sú prácou marockých islamských extrémistov.
Španielska tlač uviedla, že Azíz ako aj Berraj by mohli byť medzi tými, ktorí spáchali kolektívnu samovraždu 3. apríla počas policajnej razie v byte v Leganes pri Madride.

Vstup EÚ zrýchli a liberalizuje dopravu, únia nám navyše prispeje
TASRBratislava 29. 4.2004 - Ako členský štát EÚ bude SR v najbližších troch rokoch čerpať z Kohézneho a štrukturálnych fondov 476 miliónov EUR na železničné infraštruktúrne projekty.
Možnosť čerpania europeňazí na modernizáciu medzinárodných železničných koridorov, letiskových terminálov , ktoré Slovensko spoja s úniou a prispejú k lepšej interoperabilite európskych dopravných sietí, je jednou z kladných stránok vstupu do EÚ .
Únia v horizonte troch rokov finančne podporí aj modernizáciu železničných tratí Piešťany – Nové Mesto nad Váhom a Žilina – Krásno nad Kysucou.
V ZSSK , a. s., bude musieť z celkového počtu 181 colných deklarantov opustiť svoje pracovné miesta minimálne 51, uviedol hovorca firmy Miloš Čikovský.
Ceny áut by mali podľa distribútorov v dlhšom časovom horizonte rásť, a to v dôsledku vyšších bezpečnostných kritérií, ale aj zrušenia výnimiek, ktoré dnes umožňujú uplatňovanie odlišných cien tej istej značky pre odlišné trhy.

Slováci sa z Medzilaboriec železnicou dostanú opäť až do poľského Zagorza
TASRBratislava 29. 4.2004 - Slováci z východu krajiny môžu od začiatku mája absolvovať celú cestu z Medzilaboriec do poľského Zagorza opäť železnicou.
Informuje o tom slovenská ZSSK , nakoľko poľská strana od mája opäť obnovuje premávku vlakov na trati Lupkow – Zagorz, ktorá bola prerušená začiatkom tohto mesiaca z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. V priebehu apríla sa tak Slováci dostali z Medzilaboriec železnicou len do Lupkowa.

Dobrá infraštruktúra: zatiaľ priveľa teórie. Dôležitá je aj obnova "historických" ciest spájajúcich pohraničné oblasti
Trend 29.04.2004, ks - Investície do dopravnej infraštruktúry považujú za prioritu zástupcovia všetkých troch strán zlatého trojuholníka. Zároveň je to však finančne najnáročnejšia časť rozvoja regiónu. Aj preto zatiaľ viac hovoria o plánoch, než ich realizujú.
V rovine teórií sú zatiaľ spoločné projekty vo verejnej doprave či vysokorýchlostné železničné spojenie.

Obnova historických ciest
Pre pohraničné oblasti sú dôležité aj investične menej náročné dopravné projekty. Obnova mostov a ciest zablokovaných počas komunistického režimu v nových členských krajinách je nevyhnutná. Slobodná výmena tovaru a voľný pohyb osôb môže v hraničných regiónoch výrazným spôsobom stimulovať ekonomiku. Kým problémy s tovarom odpadnú po vstupe do EÚ , slobodný pohyb ľudí obmedzuje okrem prechodných období aj nedostatočná infraštruktúra.
"Doteraz bolo nevyhnutné používať oficiálne hraničné priechody. Ak sa nám podarí dosiahnuť, aby aj EÚ podporovala obnovu historických ciest cez Dunaj, mohol by sa vyvinúť podstatne bezprostrednejší vzťah v cezhraničných oblastiach," myslí si I. Szakács.
Okrem obyvateľov to obmedzuje aj podnikateľov. Príkladom je projekt výstavby dvoch mostov medzi Rakúskom a Slovenskom v Marcheggu a Hohenau. Výstavba mostov sa mala podľa pôvodných plánov ukončiť do konca tohto roka. Investičné náklady na jeden most odhaduje E. Pröll na milión eur, na rakúskej strane sa výstavba už začala.
"Slovenská strana robí také problémy, že v súčasnosti nikto nevie povedať, kedy budú mosty prechodné," tvrdí dolnorakúsky hajtman. S týmto názorom nesúhlasí Ľ. Roman. Podľa neho brzdia výstavbu mostov na oboch stranách ochrancovia prírody. "Nemôžem si v Rakúsku vymyslieť, že postavíme most, kým na druhej strane chýba potrebná infraštruktúra, a okrem toho je to ešte aj v chránenej oblasti. A potom povedať, že to brzdíme my, je svojím spôsobom bezočivosť, " hovorí Ľ. Roman .
Projekt ďalšieho mosta cez Dunaj medzi Slovenskom a Maďarskom považuje za veľmi dôležitý aj I. Szakács. "Predovšetkým tranzitné cesty sú zúfalo preplnené. Bolo by dobré, ak by sa postavil ešte jeden most," dodal.

Spolupráca letísk
Región disponuje dvoma medzinárodnými letiskami v Bratislave a vo Schwechate. Rôzne medzivládne dohody medzi Slovenskom a Rakúskom však nemali podľa OECD relevantný efekt na ich prevádzku a leteckú dopravu. Lepšia spolupráca môže priniesť ďalšie výhody celému regiónu. Vzájomné prepojenie môže vyvíjať aj dodatočný tlak na regionálnu spoluprácu napríklad v oblasti ochrany životného prostredia. Spoluprácu alebo vzájomné prepojenie však opäť sťažuje nedostatočná infraštruktúra. Záujem o privatizáciu bratislavského Letiska Milana Rastislava Štefánika deklaruje rakúska strana už niekoľko rokov. V samostatných konzorciách sa oň uchádzajú aj viedenské letisko Schwechat, ako aj rakúsky letecký dopravca Austrian Airlines. Spolková krajina Dolné Rakúsko je minoritným akcionárom letiska. Seriózny záujem o úzku spoluprácu s bratislavským letiskom potvrdil aj E. Pröll. "Zdôrazňujem predovšetkým spoluprácu," dodal. Podľa neho totiž počuť na slovenskej strane argumenty, ktoré tvrdia opak a hovoria o snahe Rakúska blokovať rozvoj konkurencie. "Ako hajtman Dolného Rakúska a akcionár viedenského letiska chcem povedať, že máme najväčší záujem začať úzku spoluprácu s Bratislavou. Veríme totiž, že obidve letiská by sa výborne dopĺňali," potvrdzuje názor OECD dolnorakúsky hajtman. Po prípadnej spolupráci v tejto oblasti by bolo ďalším krokom urýchlené postavenie vysokorýchlostného železničného prepojenia medzi Viedňou a Bratislavou.
Poctivé zámery Rakúšanov s bratislavským letiskom má potvrdiť aj možnosť výmeny akcií samospráv v jednotlivých letiskách. Za spojenie oboch letísk je aj Ľ. Roman. "Vo výhľadových plánoch sa nám zdá výhodné mať v regióne dve spolupracujúce letiská," hovorí. Podľa neho však nestačia vyjadrenia, že rakúska strana letisko chce. Treba preto aj niečo urobiť. "So starostom Wolfsthalu o tom hovoríme veľmi vážne. Ten už napríklad skúpil časť pozemkov, kde bola kedysi stará električka, aby sme to oživili," hovorí Ľ. Roman. Podľa neho existujú aj plány regionálnej železnice, ktorá by mala napojiť Györ na bratislavské letisko.

Zisk železniční firmy Union Pacific prudce klesl
Česká tisková kancelářMIAMI 29. 4.2004 - Čistý zisk společnosti Union Pacific, která je největší železniční skupinou v Severní Americe, se v letošním prvním čtvrtletí prudce snížil na 165 milionů dolarů ze 429 milionů před rokem. Oznámila to dnes firma s tím, že výsledky byly zasaženy provozními problémy v její rostoucí síti pro nákladní přepravu.
Zisk činil 63 centů na akcii, takže byl v souladu s očekáváním analytiků, kteří jej podle průzkumu firmy Reuters Research odhadovali na 56 až 67 centů na akcii. Celkové tržby se přes prodej divize pro silniční dopravu Overnite zvýšily na 2,9 miliardy dolarů z 2,7 miliardy ve stejném loňském období. Loňský čistý zisk zahrnoval rozsáhlý mimořádný příjem související s účetními změnami, připomíná agentura Reuters.
Společnost Union Pacific již minulý měsíc varovala před tím, že její čtvrtletní zisk bude tlačen dolů právním problémem v Arkansasu a špatným počasím zpomalujícím dodávky. Firma se rovněž potýká s nedostatkem kvalifikovaných pracovníků v době, kdy se poptávka po nákladní přepravě zvyšuje v souladu s expandující americkou ekonomikou.

Rýchlik Ružín usmrtil na moste 31-ročného muža
TASRBratislava 29. 4.2004 - V stredu 28.apríla minútu pred 17. hodinou prišiel o život 31-ročný muž na železničnom moste pred Novým Mestom nad Váhom. Pri vchádzaní rýchlika Ružín na most rušňovodič spozoroval muža, ktorý kráčal po trati chrbtom otočený k vlaku. Okamžite použil výstražné zvukové znamenie, na ktoré dotyčný nereagoval.
Následne zatiahol aj rýchlobrzdu. Vtedy sa muž otočil a chcel zutekať z mosta, ale už sa mu to nepodarilo, pretože brzdiaca súprava ho zachytila a na mieste usmrtila. Udalosť si vyžiadala dvojhodinové zastavenie dopravy na druhej traťovej koľaji a poldruhahodinové meškanie rýchlika Ružín.
TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Muža na moste zrazil vlak
SITABRATISLAVA / NOVÉ MESTO NAD VÁHOM 29. 4.2004 - Tragédia, pri ktorej prišiel o život 31-ročný muž, sa stala v stredu minútu pred pätnástou hodinou na železničnom moste pred Novým Mestom nad Váhom. Pri vchádzaní rýchlika R 600 Ružín na most rušňovodič spozoroval muža, ktorý kráčal po trati chrbtom otočený k vlaku, preto použil výstražné zvukové znamenie, na ktoré dotyčný nereagoval. Rušňovodič zatiahol rýchlobrzdu, vtedy sa muž otočil a chcel zutekať z mosta, ale už sa mu to nepodarilo, pretože brzdiaca súprava ho zachytila a na mieste usmrtila. Muž z Nového Mesta nad Váhom zomrel na následky otvorených zranení hlavy a rúk.
Agentúru SITA o tom informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Vykoľajil sa nákladný vlak s ropou
AFPSITABAKU 29. 4.2004 - Nákladný vlak prevážajúci ropu sa vo štvrtok večer vykoľajil a začal horieť v bývalej sovietskej republike Azerbajdžan, uviedli predstavitelia železníc. Hovorca azerbajdžanských železníc vyhlásil, že šesť vagónov s cisternami ropy, ktoré smerovali do susedného Gruzínska, sa vykoľajilo, pričom sa jeden z vozňov vznietil a vypukol požiar. K incidentu došlo pri meste Novai, asi 50 kilometrov od Baku. Požiar sa následne podarilo uhasiť a na trati je už obnovená prevádzka, uviedol hovorca a dodal, že vykoľajenie spôsobili technické problémy. Miestne úrady nehlásili ani žiadne straty na životoch.
Z azerbajdžanského hlavného mesta Baku, ležiaceho na brehu Kaspického mora, putujú veľké množstvá ropy a ropných produktov železnicou do okolitých krajín, v prvom rade však do gruzínskeho prístavu Batumi na pobreží Čierneho mora, odkiaľ je "čierne zlato" tankermi ďalej prevážané do celého sveta.

Ak chcete ísť mimo mesta, odvezte sa vlakom
Sme30. 4.2004, Prokop Slováček - Ak sa rozhodnete pre cykloturistiku v regióne, ktorý je od Bratislavy vzdialený niekoľko desiatok kilometrov, môžete sa na miesto aj s bicyklom odviezť vlakom.
Systém zjednodušenej prepravy povoľuje prepravu bicykla vo všetkých osobných vlakoch, vo vozňoch označených piktogramom bicykla.
Preprava je povolená (okrem IC a EC vlakov) aj v neoznačených vozňoch, ale len na prvej chodbičke prvého a poslednej chodbičke posledného vozňa súpravy. Jednoducho povedané, cestujúci je s bicyklom na vyhradenom mieste na chodbičke vlaku.
Okrem systému zjednodušenej prepravy je možnosť dať si odviezť bicykel aj v pojazdnej úschovni batožín. Tá funguje len vo vlakoch označených v cestovnom poriadku piktogramom kufra. Bicykel je uložený pod dohľadom člena vlakovej čaty v nákladnom vozni.
Je povinnosťou majiteľa odobrať ľahko odnímateľné súčasti z bicykla (napr. taštičku na náradie, fľašu na vodu) ešte pred odovzdaním bicykla.
"Pri všetkých spôsoboch prepravy si cestujúci musí bicykel doniesť k vlaku a naložiť si ho. Musí mať cestovný i batožinový lístok, ktorý si kupuje priamo v pokladni. Ak sa jedná o vlak s pojazdnou úschovňou batožín, cestujúci si batožinový lístok kupuje až u člena vlakovej čaty, ktorý rozhoduje o tom, či je v úschovni ešte miesto. Ak nie, odporučí uložiť bicykel na chodbičku a až pri vyčerpaní všetkých kapacít môže byť preprava odmietnutá," vysvetľuje Miloš Čikovský, riaditeľ odboru komunikácie ZSSK , a. s.
V niektorých vlakoch (IC a povinne miestenkových) je povinnosťou mať okrem batožinového lístka aj miestenku pre bicykel.
Ak máte pri ceste vlakom bicykel pri sebe, jednoducho s ním v cieli cesty vystúpite. Pri preprave v pojazdnej úschovni (zodpovednosť za bicykel preberá ZSSK , a. s.) musíte byť včas pri vykládke bicykla z nákladného vozňa, aby ste nespôsobili prípadné meškanie vlaku. Ak bol váš bicykel drahý a máte oň obavu, dajte si ho poistiť. Je to však vaša individuálna voľba.
"ZSSK bicykle nepoisťuje. Spomínané formy prepravy bicyklov sú u nás zavedené už takmer rok a za tú dobu sa nám ešte nič nestratilo," dodáva Čikovský.

Dobrá infraštruktúra: zatiaľ priveľa teórie
TREND 17/2004, 29.04.2004, ks - Investície do dopravnej infraštruktúry považujú za prioritu zástupcovia všetkých troch strán zlatého trojuholníka. Zároveň je to však finančne najnáročnejšia časť rozvoja regiónu. Aj preto zatiaľ viac hovoria o plánoch, než ich realizujú.
Okrem notoricky spomínanej výstavby .... šéfovia samospráv hovoria o obnove mostov či spolupráci letísk. V rovine teórií sú zatiaľ spoločné projekty vo verejnej doprave či vysokorýchlostné (?!?) železničné spojenie .
Pre pohraničné oblasti sú dôležité aj investične menej náročné dopravné projekty. Obnova mostov a .... zablokovaných počas komunistického režimu v nových členských krajinách je nevyhnutná. Slobodná výmena tovaru a voľný pohyb osôb môže v hraničných regiónoch výrazným spôsobom stimulovať ekonomiku. Kým problémy s tovarom odpadnú po vstupe do EÚ, slobodný pohyb ľudí obmedzuje okrem prechodných období aj nedostatočná infraštruktúra.
"Doteraz bolo nevyhnutné používať oficiálne hraničné priechody. Ak sa nám podarí dosiahnuť, aby aj EÚ podporovala obnovu historických ciest cez Dunaj, mohol by sa vyvinúť podstatne bezprostrednejší vzťah v cezhraničných oblastiach," myslí si I. Szakács.
Okrem obyvateľov to obmedzuje aj podnikateľov. Príkladom je projekt výstavby dvoch mostov medzi Rakúskom a Slovenskom v Marcheggu a Hohenau. Tie by totiž výrazne uľahčili prípadným rakúskym subdodávateľom z plánovaného priemyselného parku v Marcheggu prístup k bratislavskému Volkswagenu. Výstavba mostov sa mala podľa pôvodných plánov ukončiť do konca tohto roka. Investičné náklady na jeden most odhaduje E. Pröll na 1 mil. EUR, na rakúskej strane sa výstavba už začala.
"Slovenská strana robí také problémy, že v súčasnosti nikto nevie povedať, kedy budú mosty prechodné," tvrdí dolnorakúsky hajtman. S týmto názorom nesúhlasí Ľ. Roman. Podľa neho brzdia výstavbu mostov na oboch stranách ochrancovia prírody. "Nemôžem si v Rakúsku vymyslieť, že postavíme most, kým na druhej strane chýba potrebná infraštruktúra, a okrem toho je to ešte aj v chránenej oblasti. A potom povedať, že to brzdíme my, je svojím spôsobom bezočivosť," hovorí Ľ. Roman a ... .
Región disponuje dvoma medzinárodnými letiskami v Bratislave a vo Schwechate. Rôzne medzivládne dohody medzi Slovenskom a Rakúskom však nemali podľa OECD relevantný efekt na ich prevádzku a leteckú dopravu. Lepšia spolupráca môže priniesť ďalšie výhody celému regiónu. Vzájomné prepojenie môže vyvíjať aj dodatočný tlak na regionálnu spoluprácu napríklad v oblasti ochrany životného prostredia. Spoluprácu alebo vzájomné prepojenie však opäť sťažuje nedostatočná infraštruktúra.
Záujem o privatizáciu bratislavského Letiska Milana Rastislava Štefánika deklaruje rakúska strana už niekoľko rokov. V samostatných konzorciách sa oň uchádzajú aj viedenské letisko Schwechat, ako aj rakúsky letecký dopravca Austrian Airlines. Spolková krajina Dolné Rakúsko je minoritným akcionárom letiska. Seriózny záujem o úzku spoluprácu s bratislavským letiskom potvrdil aj E. Pröll. "Zdôrazňujem predovšetkým spoluprácu," dodal.
Podľa neho totiž počuť na slovenskej strane argumenty, ktoré tvrdia opak a hovoria o snahe Rakúska blokovať rozvoj konkurencie. "Ako hajtman Dolného Rakúska a akcionár viedenského letiska chcem povedať, že máme najväčší záujem začať úzku spoluprácu s Bratislavou. Veríme totiž, že obidve letiská by sa výborne dopĺňali," potvrdzuje názor OECD dolnorakúsky hajtman. Po prípadnej spolupráci v tejto oblasti by bolo ďalším krokom urýchlené postavenie vysokorýchlostného (?!?) železničného prepojenia medzi Viedňou a Rakúskom (?!?).
Poctivé zámery Rakúšanov s bratislavským letiskom má potvrdiť aj možnosť výmeny akcií samospráv v jednotlivých letiskách. Za spojenie oboch letísk je aj Ľ. Roman. "Vo výhľadových plánoch sa nám zdá výhodné mať v regióne dve spolupracujúce letiská," hovorí. Podľa neho však nestačia vyjadrenia, že rakúska strana letisko chce. Treba preto aj niečo urobiť. "So starostom Wolfsthalu o tom hovoríme veľmi vážne. Ten už napríklad skúpil časť pozemkov, kde bola kedysi stará električka, aby sme to oživili," hovorí Ľ. Roman. Podľa neho existujú aj plány regionálnej železnice, ktorá by mala napojiť Györ na bratislavské letisko. (krátené)

Minister P. Prokopovič bude rokovať v Prahe
TASRBratislava 30. 04.2004 - ... spolupráca krajín V4 po vstupe do Európskej únie (EÚ) budú hlavnými témami rokovania ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavla Prokopoviča s jeho českým kolegom Milanom Šimonovským, ktoré sa uskutoční v pondelok 3. mája v Prahe.
TASR o tom informoval hovorca ministra Tomáš Šarluška s tým, že ministri sa na svojom rokovaní budú venovať ... . Témou ich rozhovorov bude aj interoperabilita v železničnej doprave, .... a železničné prepojenie oboch štátov. (krátené)

Dopravní infrastruktura bude moci čerpat z EU asi 15 miliard Kč
Česká tisková kancelářPRAHA 30. 04.2004 - Na dopravní infrastrukturu bude moci ČR čerpat do konce roku 2006 z tzv. kohezního fondu EU asi 360 milionů eur, tedy téměř 11,5 miliardy korun. Z fondu Infrastruktura bude možné na dopravní stavby získat dalších asi 100 milionů eur (zhruba 3,2 miliardy korun). Informoval o tom ministr dopravy Milan Šimonovský.
Z předvstupního fondu ISPA přitom již ČR na deset projektů získala 260 milionů eur (asi 8,3 miliardy). Celkem tak i s národními zdroji EU podpořila projekty za 15,1 miliardy korun. Z peněz fondu ISPA tak vznikaly například stavby na spojení I. a II. železničního koridoru, ... .
Z kohezního fondu se má financovat 16 prioritních projektů. Na železnici mají například evropské peníze přispívat k modernizaci železničního uzlu Brno a traťových úseků Benešov – Strančice, Plzeň – Stříbro či Červenka – Zábřeh na Moravě. ... Peníze budou směřovat také na paralelní dráhu pražského letiště a zlepšení plavebních podmínek na Labi.
Z operačního programu Infrastruktura má ČR možnost čerpat ročně řádově miliardu korun. Již nyní je však předběžný zájem investorů 2,5krát vyšší. MD již má schválen tzv. dodatek k operačnímu programu Infrastruktura. Předpokládá, že výzvy k podávání žádostí o prostředky zveřejní na konci 1. pololetí. Podle ministra by se tak první prostředky mohly začít čerpat již letos v listopadu. (krátené)

České dráhy v 1. čtvrtletí snížily ztrátu na 45 milionů korun
Česká tisková kancelářPRAHA 30. 04.2004 - České dráhy hospodařily v prvních třech měsících letošního roku se ztrátou 45 milionů korun, proti ztrátě 75 milionů korun v 1. čtvrtletí 2003. ČTK to sdělil po dnešním zasedání dozorčí rady ČD její předseda Vojtěch Kocourek. Dráhy přepravily celkem 46,6 milionu osob, což je o 2,2 milionu více než před rokem.
Tržby zůstaly zhruba na úrovni loňského roku. Tržby z nákladní přepravy klesly o 14 milionů na 4,056 miliardy korun. Na jízdném v osobní dopravě vybraly České dráhy 1,067 miliardy korun, tedy o 5,5 milionů korun více než v 1. čtvrtletí loni. Náklady se podařilo českým drahám meziročně snížit o 300 milionů korun na 10,3 miliardy korun.
Kocourek upřesnil, že strategický rozvoj Českých drah projedná dozorčí rada na mimořádné zasedání 10. května. "Jde o natolik závažný materiál, že se mu budeme věnovat samostatné zasedání," řekl.
Loni hospodařily České dráhy s účetní ztrátou 998 milionů korun, když plán počítal s prodělkem 1,5 miliardy korun. Zhruba miliardovou ztrátu podnik očekává také letos.

Klaus podepsal ... a zákon o Českých drahách
Česká tisková kancelářPRAHA 30. 04.2004 - Prezident Václav Klaus dnes podepsal .... a zákon o Českých drahách. ČTK o tom informoval ředitel tiskového odboru Hradu Petr Hájek. ...
Důležitou změnou v novém zákoně o Českých drahách je podle mluvčího ČD Petra Šťáhlavského to, že kapacitu na drážní infrastrukturu bude nově přidělovat Správa železniční dopravní cesty (SŽDC). V praxi to znamená, že SŽDC bude určovat, vlaky kterých firem po kolejích budou jezdit, uvedl Šťáhlavský. Změna byla do zákona zavedena kvůli harmonizaci s předpisy EU. (krátené)

Organizátori využili po prvý raz vlak
SITAOSTRAVA 30. 04.2004 - Organizátori hokejových majstrovstiev sveta v Českej republike využijú v piatok po prvý raz železničnú dopravu na presun hráčov z Ostravy do Prahy. Vlak si vyskúšajú reprezentácie Ukrajiny a Japonska, ktorých vzájomný duel skončil v piatok tesne popoludní remízou 2:2. Oba tímy budú v Prahe pokračovať v bojoch o záchranu. Po skončení piatkového zápasu sa Ukrajinci i Japonci ponáhľali do hotela Atom, kde absolvovali neskorý obed a autobusmi sa o 16.00 h presunuli na železničnú stanicu. Sprievod medzičasom zbalil celý výstroj a naložil do pristavených nákladných vagónov. Špeciálny hokejový vlak vyrazí z Ostravy - Vítkovíc o 17.00 h. Vo vlakovej súprave je sedem vagónov. Každá výprava má k dispozícii jeden batožinový vozeň, jeden lôžkový a jeden vozeň I. triedy. Obe časti vlaku majú spoločný jedálenský vozeň. Do pražskej železničnej stanice Libeň, ktorá leží v susedstve Sazka arény by mal doraziť mimoriadny spoj o 20.30 h.

Železničná polícia chytila muža, ktorý kradol medené laná na železnici
TASRBratislava 30. 04.2004 - Dve krádeže medených lán, pri ktorých ŽSR vznikla škoda 19 tisíc korún, sa podarilo objasniť príslušníkom Železničnej polície z Čiernej nad Tisou a Maťoviec .
Ako podozrivého z činu zaistili 30-ročného muža z obce Žbince v okrese Michalovce. Ten sa priznal, že 12. apríla popoludní v úseku trate Bánovce nad Ondavou – Hatalov odcudzil zo stykových transformátorov štyri medené laná, za ktoré v jednej zo zberní druhotných surovín v Michalovciach zinkasoval 663 korún. V ďalšej zberni dostal 530 korún za laná, ktoré odcudzil zo stykového transformátora na tom istom úseku trate 25. apríla takisto popoludní. ŽP vzniesla mužovi obvinenie pre trestné činy krádeže.
TASR o tom dnes informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

Od 1. mája tatranské električky budú premávať bez sprievodcov
TASRVysoké Tatry 30. 04.2004 - Od 1. mája tohto roka tatranské električky budú premávať bez sprievodcov, čo súvisí s realizáciou ďalšej fázy projektu samoobslužného výpravného systému na tratiach TEŽ a OŽ .
Sprievodcovia prestanú sprevádzať vlaky a kontrolu cestovných lístkov budú vykonávať už iba kontrolóri, respektíve revízori. V rámci týchto technologických zmien preberú dopravné povinnosti namiesto sprievodcov rušňovodiči. ZSSK doteraz získala 11 zmluvných predajcov, okrem hotelov, penziónov a iných zariadení aj Slovenskú poštu.
Cestujúci si v máji môžu kúpiť blokové cestovné lístky na tatranské železnice okrem osobných pokladníc na staniciach aj na ďalších 23 odberných miestach. S predajom týchto lístkov sa uvažuje aj na chate na Popradskom plese, pretože turisti, ktorí sa z tohto výletného miesta vracajú, často využívajú zastávku Popradské Pleso na TEŽ .
So získavaním ďalších zmluvných predajcov cestovných lístkov plánuje ZSSK pokračovať, aby k nim návštevníci Vysokých Tatier mali pohodlný prístup na rôznych miestach. Takisto sa plánuje inštalácia predajných automatov na neobsadených zastávkach a nový výpravný systém umožní v budúcnosti zaviesť aj predplatné čipové karty pre cestujúcich.
Samoobslužný výpravný systém vo Vysokých Tatrách je prvým projektom tohto druhu na slovenských železniciach, v ďalšej etape sa predpokladá jeho rozšírenie aj na trať Studený Potok – Tatranská Lomnica .
Pred letnou turistickou sezónou ZSSK upozorňuje cestujúcich, že na TEŽ a OŽ sú povinní zakúpiť si pred cestou lístok a po nastúpení do vozidla si ho hneď označiť. Kontroly v dopravných prostriedkoch sa budú vykonávať pravidelne, poplatok za jazdu bez cestovného dokladu na týchto tratiach je 1 000 Sk.
Informáciu TASR poskytol riaditeľ odboru komunikácie a hovorca ZSSK Miloš Čikovský.

Otvorením Detskej železničky sa dnes začali oslavy Dní mesta Košice
TASRKošice 1. 05. 2004 - Prvou jazdou Detskej železnice ( DŽ ) údolím Čermeľského potoka do rekreačnej oblasti Alpinka sa dnes začal 10. ročník osláv Dní mesta Košice. Aj tento rok ťahá súpravu historických vozňov parná lokomotíva Katka, ktorá oslavuje 120 rokov. Už tradične bol súčasťou prvej jazdy DŽ prepad vlakovými lupičmi na polceste.
Detská železnica bude aj tento rok v prevádzke od mája do konca augusta. Po minulé roky financovali jej dvojmiliónovú prevádzku spoločne Dopravný podnik mesta Košice (DPMK), mestský magistrát, ŽSR a ZSSK . Tento rok hrozilo, že zostane financovanie len na meste, čo je pre magistrát priveľká záťaž. Ako dnes pre TASR potvrdil riaditeľ DPMK Igor Reiprich, nakoniec sa podarilo pred týždňom uzavrieť zmluvu zo železnicami a aj tento rok sa budú podieľať na financovaní DŽ . Čas od septembra tohto roka do mája budúceho roka bude podľa neho zase priestorom na hľadanie financií na DŽ pre ďalšiu sezónu.
Detskú železnicu v Košiciach vybudovali v rokoch 1955 – 1956 ako miestnu dráhu z investičných prostriedkov vtedajšieho Ministerstva dopravy a slúžila na výchovu mladých železničiarov a pre rekreačné potreby mesta Košice. Historická vlaková súprava prepravuje hlavne deti ale aj ostatných Košičanov a návštevníkov mesta do prímestskej rekreačnej lokality Alpinka.
Oslavy dní mesta, ktoré začali otvorením DŽ pokračujú bohatým programom cez víkend ako aj počas budúceho týždňa. Dnes je na programe otvorenie sezóny v zoo, štart súťaže automobilových veteránov, otvorenie múzea voskových figurín a ďalšie kultúrno-spoločenské podujatia.

Strana vytvorená: 04-V-2004  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0418.htm)