Tunely na trati Nové Mesto n/Váhom - Vrbovce

Trať Nové Mesto n/Váhom - Vrbovce sa stavala ako súčasť trate Veselí n/Moravou - Nové Mesto n/Váhom, ktorá tvorila 1. časť stredoslovenskej transverzály, trate spájajúcej Brno cez Veselí n/Moravou, Trenčín, Prievidzu a Zvolen s Košicami. Jej prvoradou úlohou bolo zabezpečiť prepojenie Slovenska s Moravou.
Projektovaná trať musela prekonať prírodné prekážky medzi Moravou a Slovenskom, vytvorené už od Dunaja postupujúcim pohraničným pásmom Malých a Bielych Karpát a odľahčiť Vlársku trať, smerovo a spádovo, priaznivejšou traťou.

Projekty trate
MŽ 2.2.1920 vypísalo verejnú súťaž, v ktorej bol 17.5.1920 generálny projekt 68 km hlavnej trate bol rozdelený do 2 dielov (VpŽP 1.6.1920):

generálny projekt úseku trate zadanie súkromnej projekčnej kancelárii
Veselí n/Moravou - Myjava
Myjava - Nové Mesto n/Váhom		 Ing. Jaroslavovi Menclovi z Novej Ostravy
Československej stavebnej spoločnosti v Brne

Najväčšie priemerné dovolené stúpanie bolo stanovené na 12 ‰, maximálna rýchlosť 80 km/h, najmenší polomer oblúkov 400 m.
Aby boli zachované požiadavky hlavnej trate, bolo potrebné preraziť bridličnatú, vrstvami šedomodrého pieskovca riedko preskupenú horu Poľana v pohraničnom hrebeni Bielych Karpát. Práve tu neskôr bolo postavené najveľkolepejšie stavebné dielo na celej trati - 2422,9 m dlhý jednokoľajný tunel, neskôr nazvaný na pamiatku nášho prvého ministra národnej obrany Tunelom generála Štefánika. Tunel svojou dĺžkou prekonal rekord vtedy najdlhšieho tunela v sieti ČSD, Špičáckeho tunela na trati Klatovy - Železná Ruda (1874-77, 1 747,25 m).
Na základe nariadenie vlády RČS z 4.3.1921, č.93 Sb.z a n. sa pre stavbu trate zriadilo inžinierske oddelenie v Myjave (výnos MŽ z 11.7.1921, čj.29490 a 32818). Výnosom MŽ z 5.12.1921, č.65006 sa inžinierske oddelenie mení na stavebnú expozitúru v Myjave, podlehajúcu železničnému stavebnému riaditeľstvu v Prahe.
O projekte hlavnej dráhy Veselí n/Moravou - Nové Mesto n/Váhom bola 17.-20.5.1921 vykonaná revízia trasy a komisia staničná s priaznivým výsledkom (VpŽP 1.6.1921,č.29306/21).
Vypracovanie detailného projektu 68 km hlavnej trate Veselí n/Moravou - Nové Mesto n/Váhom bolo zadané (VpŽP 10.8.1921):

detailný projekt úseku trate zadanie súkromnej projekčnej kancelárii
Veselí n/Moravou - Myjava
Myjava - Nové Mesto n/Váhom		 Ing. Jaroslavovi Menclovi z Novej Ostravy
Ing. Jaromírovi Chittussimu z Prahy-Smíchova

29.9.1922 Ministerská rada na svojej schôdzi schválila návrh MŽ z 25.9.1922, aby bol úsek stavby trate Veselí n/Moravou - Nové Mesto n/Váhom ležiaci na území Slovenska, vyhlásený za stavbu používajúcu výhod podľa nariadenia §86 uhorského zákona čl.XLI z roku 1881 a tým udelené vládne povolenie k záberu pozemkov a realít bezpodmienečne potrebných pre stavbu trate.
Dňom 1.11.1923 bola stavebná expozitúra v Myjave premenená na stavebnú správu so sídlom v Myjave.

Stavba trate
V tuneli pod Poľanou dosahuje trať najväčšej nadmorskej výšky 400,78 m, keď nadmorská výška prípojnej stanice Veselí n/Moravou je len 180,76 m a druhej prípojnej stanice Nové Mesto n/Váhom 183,94 m. Ako z toho vyplýva úsek trate, ktorý spája doliny dvoch dôležitých riek, Moravy a Váhu, zároveň úsek vrcholový, bol svojími ťažkosťami smerodajný pre celú stavbu. Preto MŽ ÚSS už v júli 1923 vypísala verejnú súťaž č.1370/1923 na stavbu tunelového úseku (neskôr úsek č.4) v km 25,310 až 29,170 (VPŽP 11.7.1923). Na základe výsledkov verejnej súťaže, ktorej sa zúčastnilo 13 firiem, bola stavbou na základe rozhodnutia č.61048/23 z 3.11.1923 poverená firma Ing. Jaroslav Václav Velflík, civ.inžinier, stavebný a civ.geometer v Prahe (VpŽP 7.11.1923).


Pozdĺžny profil trate Veselí n/Moravou - Nové Mesto n/Váhom

Stavba trate Veselí n/Moravou - Nové Mesto n/Váhom bola rozdelená na 10 stavebných úsekov. Výstavbu riadila Stavebná správa čsl. štátnych dráh v Myjave.
ÚSS po zadaní tunelového úseku vypísala verejnú súťaž č.19893 (VpŽP 18.4.1924) na stavbu úsekov č.1, 2, 4 a 5 oddielu Veselí n/Moravou - Myjava. Jej výsledky boli zverejnené 24.6.1924 výnosom č.38446 (VpŽP 2.7.1924). Stavba druhého oddielu Myjava - Nové Mesto n/Váhom s úsekmi č.6, 7, 8 a 9 bola vypísaná výnosom č.55521 (VpŽP 4.11.1925) s rozhodnutím č.14783 z 25.3.1926 (VpŽP 31.3.1926). V úseku č.6a bol postavený Poriadsky (486 m) a v úseku č.9 Čachtický tunel (250 m). Murárske a betonárske práce v oboch tuneloch dosiahli 15 000 m3.

stavebný úsek zadanie súkromnej stavebnej firme
č.1 (km 0,000-10,3600)
č.2 (km 10,600-18,110)
č.3 (km 18,110-25,033)
č.4 (km 25,310-29,170)
č.5 (km 29,170-36,816)
č.6a (km 36,816-39,680)
č.6b (km 39,680-43,500)
č.7 (km 43,500-50,810)
č.8 (km 50,810-58,700)
č.9 (km 58,700-67,463)		 Inž.Jaroslav Jáchymek, podnikatelství staveb v Brne
František Schön a synovia, podnikatelství staveb v Prahe
František Schön a synovia, podnikatelství staveb v Prahe
Inž.Jaroslav Václav Velflík, civ.inž.stav.a civ.geometer v Prahe
Nejedlý, Řehák a spol, civ.inž.stav. v Prahe
Inž.Köhler a Hervert, Praha-Dejvice
Inž.B.Ruml, B.Hollmann, úr.aut.civ.inž. a spol., Praha
Inž.Jaroslav Jáchymek, podnikatelství staveb v Brne
Inž.Jaromír Schwartz a spol, Praha-Dejvice
Zdeněk Kruliš, podnikatelství staveb v Prahe

Na výstavbe sa podieľalo väčšie množstvo stavebných firiem a spoločností, väčšinou však pražských. Pri najväčšom rozmachu stavebných prác bolo na staveniskách celej trate zamestnaných denne skoro 5000 robotníkov, od bežných robotníkov až po vedúcich inžinierov. Aj všetok stavebný materiál bol domáceho pôvodu. Tieňom stavby bolo 21 smrteľných úrazov, z nich k šiestim prišlo v Tuneli Generála M.R.Štefánika.
Železničný zvršok na trati bol postavený podľa vzorového listu sústavy Xa, hmotnosti koľajníc 35,65 kg/m bežnej dĺžky koľajových polí 15 m. V tuneli M.R.Štefánika bol položený silnejší stoličkový zvršok sústavy Ib s hmotnosťou koľajnice 47,1 km/bm.

Otvorenie trate
Podľa výkazu MŽ z 26.11.1927 č.52490/27 ÚSS sa 7.12.1927 uskutočnila technicko-policajnú skúška úseku Lipov - Myjava. Podľa výsledkov komisie minister železníc Josef Václav Najman 8.12.1927 vydal povolenie k užívaniu dielčej trate, vrátane pozemných stavieb a nariadil týmto dňom otvorenie verejnej dopravy, ktorého sa aj sám zúčastnil. V ten deň sa začala vlakom č.1644 pravidelná doprava (VpŽP 21.12.1927).
Z nariadenia MŽ 19.8.1929 č.35788/29 bola 27.-28.8.1928 na úseku trate Myjava - Nové Mesto n/Váhom (35,9 km) a prípojnej stanici Nové Mesto n/Váhom vykonaná technickopolicajná skúška. Výsledok bol nezávadný, MŽ pre túto trať udelilo povolenie k užívaniu od 1.9.1929 (VpŽP 7.9.1929).

úsek trate

počet tunelov

 názvy tunelov
žst. Čachtice - zast. Višňové

1

 Čachtický
zast. Paprad - žst. Poriadie

1

 Poriadsky
zast. Brestovec - zast. Vrbovce

1

 Generála M.R.Štefánika (Pod Poľanou, Myjavský)

Trať Veselí n/Moravou - Nové Mesto n/Váhom je stavebným klenotom, zasadená do krásneho horského prostredia. Celkom 42 % dĺžky je vedenej v oblúkoch (min. R = 300 m), maximálnych sklonov 13,8 ‰ má však takmer 18 % trate. Okrem 3 tunelov bolo potrebné vybudovať množstvo menších objektov a 5 veľkých viaduktov.
Výstavba celej 67,9 km dlhej trate stála 283 miliónov Kč a bola najväčšou investíciou štátu v 20-tych rokoch v rámci výstavby železníc ČSR. Iste i táto skutočnosť i zložité terénne a geologické podmienky boli príčinou, že ďalší plánovaný úsek Myjava - Brezová pod Bradlom, ktorý mal z Myjavy vytvoriť železničný uzol, zostal len v projektoch.

Trať Brezová pod Bradlom - Myjava
Dostavba trate Brezová pod Bradlom - Myjava sa do popredia dostáva opät v roku 1940. MDaVP v Bratislave si dalo do programu hneď po osamostatnení Slovenska dostavbu druhej železničnej spojky medzi Bratislavou a ostatným Slovenskom. Spojovacou sa stala trať Bratislava - Plavecký Sv.Mikuláš - Jablonica - Brezová pod Bradlom - Myjava - Nové Mesto nad Váhom. Druhý úsek Brezová pod Bradlom - Myjava, 14 km dlhý, ale bolo potrebné prepracovať. Pôvodný projekt predpokladal napojenie trate do Myjavy z juhu a priamy výjazd smerom na Moravu. Po zmene pomerov, je však potrebné napojenie zo severu s výjazdom na Nové Mesto nad Váhom. Okrem toho, v pôvodnom projekte sa mali zväčšiť polomerov oblúkov, lebo sa zamýšľalo stavať trať ako hlavnú. Nový projekt sa mal dokončiť do leta 1942, aby sa v jeseni 1942 mohlo začať s pozemnými prácami.
Výsosom Ministerstva dopravy a verejných prác (MDaVP), č.Ž-329-ÚSSŽ/3-42 bola v rámci ďalších investičných prác slovenských železníc pre začatie prípravných prác na stavbe novej železnice Brezová pod Bradlom - Myjava zriadená dňom 1.5.1942 podľa § 7, bod 2 organizačného poriadku slovenských železníc Trasovacia expozitúra SŽ so sídlom v Novom Meste nad Váhom, ako miestna správa (služobňa) podriadená priamo MDaVP, ÚSSŽ. Prednostom trasovacej expozitúry sa stal Ing.Jozef Bodlák od stavebnej správy SŽ v Prešove.
V príprave rozpočtu na stavbu nových železníc v roku 1944 (30.6.1943) sa predpoklaalo, že sa začne so stavbou trate Brezová pod Bradlom - Myjava v 3 stavebných úsekoch. V 1.stavebnom úseku (6,9 km), so sídlom v Brezovej pod Bradlom, sa predpokladalo so stavbou viaduktu. V 2.stavebnom úseku (4,1 km), so sídlom v Brezovej pod Bradlom, sa počítalo so stavbou 560 m dlhého tunela a 340 m viaduktu. V 3.stavbenom úseku (5,6 km), so sídlom v Myjave, sa mal postaviť tunel dĺžky 840 m a 380 m viadukt. Náklad na celú trať mal dosiahnuť cca 280 000 000,- Ks.
Po skončení trasovacích prác železnice Plavecký Sv.Mikuláš - Jablonica sa výnosom MDaVP č.Ž-577-ÚSSŽ/3-43 zo dňa 20.10.1943 sa od 12.10.1943 zrušuje Trasovacia expozitúra SŽ v Novom Meste nad Váhom a zriaďuje sa dozor nad uskutočňovaním stavebných prác, Stavebná správa SŽ v Novom Meste nad Váhom.
Projekt trate Brezová pod Bradlom - Myjava sa dokončil až 1946. S jej realizácii však nedošlo, stavba bola koncom 1948 definitívne zastavená.

Trať Nové Mesto n/Váhom - Vrbovce po otvorení
V počiatočných rokoch na trati vládla parná trakcia. V polovici 30.rokov, kvôli splodinám z dymu v tuneloch, sa zaviedli v osobnej doprave motorové vozy. V decembri 1933 na trati prebehli skúšobné jazdy s motorovým vozňom M 232.2. V 1934 boli do depa Veselí nad Moravou dodané 3 kusov motorových vozňov z Tatry Kopřivnice 120.4 s vežovým stanovišťom strojvedúceho. Pravidelná motorová prevádzka s uvedenými vozňami na vozebnom rameni Veselí nad Moravou - Nové Mesto nad Váhom začala od 26.3.1934. Po prekonaní počiatočných problémov sa osvedčila.
Stavebná správa ČSD v Myjave sa zrušila dňom 31.12.1933 (výnos MŽ z 4.1.1934, čj.56033/33).
V súčasnosti sú tunely v správe Tunelového obvodu Zbehy.

Prameň:
Strana vytvorená : 1. IV. 2000
Strana aktualizovaná : 4. III. 2002
Dokument vytvoril : Miroslav KOŽUCH
Späť