Tunely na trati Prešov - Strážske - Humenné
Viedenská arbitráž z 2.10.1938 odtrhla rozsiahle územia na juhu Slovenska. V dôsledku straty železničného uzla Košice, celé územie na východ od Košíc prestalo mať priame spojenie so západnou časťou krajiny. Preto sa už v marci 1938 rozhodlo o stavbe železničnej trati Kapušany - Strážske.Prípravné práce na stavbe trate
Nedokonalá hustota železničnej siete a snaha o zlepšenie hospodárskych pomerov na východnom Slovensku viedli Ministerstvo železníc ČSR už 25.5.1923 na vypísanie verejnej súťaže na stavbu hlavnej železnice dĺžky 65 km z Prešova cez Vranov do Michaloviec. Na základe nej Ministerstvo v auguste 1923 zadalo vypracovanie generálneho projektu v úseku Prešov-Sul-Hlinné firme Ing. J.Doležal v Bratislave a v úseku Hlinné-Vranov-Strážske-Michalovce firme Ing. V.Havlík, Vinohrady.
Ale Ústredná stavebná správa ČSR nechcela o stavbe trate ani počuť. Odmietala ju, poukazujúc na stanovený program č.235/1920 Zb.z., od ktorého sa nechcela odchýliť. Nepomohla ani zvolaná schôdzka komisie Národohospodárskeho zboru pre Šariš 12.11.1933 vo veľkej dvorane Čierneho orla v Prešove. Na tomto manifestačnom zhromaždení sa postulovali politicky a hospodársky požiadavky výstavby budúcej trate. Závery sa formulovali v memorande, ktoré síce presviedčalo, ale napokon zapadlo v zásuvkách česko-slovenského byrokratizmu.
Až viedenský rozsudok rozhodol o stavbe trati, ktorá mala spojiť železničnú sieť na východe s ostatnými krajmi Slovenska. 19.2.1939 oznámilo Ministerstvo dopravy a verejných prác, že zaradilo stavbu železnice Prešov - Vranov - Strážske do svojho stavebného programu. Využila pri tom projekt spracovaný projekčnými kanceláriami z roku 1924 a detailný projekt za dozoru Stavebnej správy ČSD v Spišskej Novej Vsi z roku 1937. Železničná trať Strážske - Kapušany mala vychádzať zo Strážskeho na trati Michaľany - Humenné a v Kapušanoch sa pripojiť na trať Prešov - Bardejov.
Administratívne konanie spojené s pochôdzkou po budúcej trati bolo otvorené 7.3.1939. Po vydaní stavebného povolenia 26.4.1939 sa malo so stavbou aj začať. Zdržali ju však udalosti na východnom Slovensku.
Stavba trate Prešov - Kapušany - Strážske
Stavba trate bola rozdelená na 6 stavebných úsekov. Siedmym úsekom mala byť dokonale rekonštruovaná stará trať vedúca do Bardejova, realizovaná vo vlastnej réžii Slovenskými železnicami. Stavebné práce druhého úseku z Kapušian do Vranova a Strážskeho zadali vo verejnom súbehu 14.6.1939 štyrom slovenským firmám: Ing. Ladislav Hits (II. a III. úsek) za 32 mil.Ks, Ing. Lazovský, Hrable, Štefanec (IV. a V. úsek) za 55 mil.Ks, firme Lanna spol. s r.o.(VI. úsek) za 36,5 mil.Ks. Na I. úseku pri Strážskom bola vypísaná nová obmedzená súťaž, v ktorej stavbu dostali združené firmy Ing.V.Holý, J.Šašinka a O.Janček. Náklad na stavbu celej trate sa odhadoval na 221 mil.Ks, termín odovzdania stanovili k 1.7.1941.
Slávnostné začatie prebehlo 29.6.1939 pri Kapušanoch. Na slávnosti, ktorý bol sviatkom celého východného Slovenska, sa zúčastnil predseda vlády dr. Jozef Tiso, predseda Slovenského snemu Martin Sokol, minister pravosúdia dr. Gejza Fritz, minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš, minister dopravy a verejných prác Július Stano, generálny tajomník HSĽS dr. Jozef Kirschbaum, vládny komisár Prešova Andrej Germuška a iní. Po uskutočnení slávnostného výkopu ministerským predsedom Dr. J. Tisa sa začalo s vlastnou stavbou.
Terén, v ktorom mala budúca trať viesť, bol po stránke technickej veľmi nevhodný. Tvorený je treťohornými náplavami na podklade s ílovými a slienitými bridlicami. Tieto vrstvy sú miestami veľmi zvrásnené s miernymi až veľmi príkrymi sklomni, ľahko zvetrávajú a sú náchylné na vznik zosuvov. Pri úpätí svahov sa vyskytujú hlinité náplavy nepriepustné pre zrážkové vody, takže na nich vznikajú močiare a bahniská. Trasa železnice prechádza aj cez zaplavované územie riek Tople a Ondavy, takže úroveň trate sa musí dvíhať nad veľkú vodu. Preto sa musia zriaďovať nákladné stavby a zabezpečenia proti jej vymieľaniu a podmáčaniu. Okrem 10 mohutných mostov a viaduktov, bolo potrebné na trati postaviť aj 2 tunely v dĺžke 754 m.
Prvým je tunel v km 3,5, ktorým trať prechádza miernu pahorkatinu oddeľujúcu povodie Ondavy a Laborca. Zmienenú pahorkatinu opúšťa v km 42/43 druhým tunelom, za ktorým dosahuje trať svojho maxima 296,50 m n/m.
úsek trate | počet tunelov |
názvy tunelov |
žst. Nemcovce - zast. Pavlovce | 1 |
Nemcovský (Pod Petičom) |
žst. Nižný Hrabovec - žst. Strážske | 1 |
Strážčanský |
Trať na konci 2. svetovej vojny
Krátko po otvorení trate prišli vojnové udalosti a ustupujúca nemecká armáda v niektorých miestach trať, budovy, mosty a tunely totálne zničila. U oboch tuneloch s tlakovým nadložením bola tunelová rúra vo vnútri tunelu zničená a uvoľnená zemina z nadložia zavalila tunelovú rúru. V teréne nad tunelom sa objavili lieviky značnej veľkosti. Celá trať bola obnovená až 30.11.1947, keď sa odovzdal úsek medzi Pavlovcami a Strážskym.
Pramene: