V Tisovci chtějí zprovoznit ojedinělou ozubenou železnici
(zpravodaj ČTK) ZVOLEN/TISOVEC 18. 06. 2004 – O obnovení provozu na ojedinělé ozubené železnici mezi Tisovcem a obcí Pohronská Polhora usiluje parta tamních nadšenců. Trať o délce 12 kilometrů a s převýšením 51 promile pamatuje ještě provoz z konce 19. století.
"Ozubený systém u Tisovce pomáhal parním lokomotivám v cestě ještě v šedesátých letech, kdy se tu převážela ruda a železo do Podbrezové," říká jeden z iniciátorů projetu obnovy Bodo Hauswald. Uplynulá desetiletí však znamenala postupný úpadek a nakonec i zrušení tratě.
K myšlence obnovy přispěla návštěva železničářských fandů v rumunském Sedmihradsku, kde byla obdobná trať. "Trať v Subcetate je pro špatný technický stav definitivně odsouzena k zániku," říká Hauswald. Odepsány však nebyly parní lokomotivy, které se po dlouhých jednáních podařilo dostat na Slovensko.
Lokomotivy jsou nyní ve Vrútkách. Jejich opravy se financují z nestátních zdrojů. Zatím se podařilo sehnat půl milionu korun. Na celkovou obnovu jedné lokomotivy je ale třeba téměř sedm milionů. Také druhá lokomotiva, která by měla sloužit jako náhrada a současně muzejní exponát, vyžaduje své.
Zdroje na pokrytí nákladů vidí autoři projektu především ve fondech Evropské unie. "Železnice bude sloužit cestovnímu ruchu - a to je také důvod, proč do toho jdeme," připomíná Hauswald a přibližuje představu o zasklených vagónech a obrazovce, na které turisté sledují, jak se vláček řídí a jak se do něj sype uhlí.
Také okolí železnice je pro turisty lákavé. Jsou zde lomené viadukty, tunely a samozřejmě překrásná příroda. "Okolí tratě chceme navíc přizpůsobit počátku 20. století, tedy tak, jak tomu bylo při prvních jízdách vlakem," uvažuje iniciátor.
Ozubený systém železnic, vybudovaný ještě za monarchie, existuje pouze na čtyřech místech Evropy. První byla vybudována v Rakousku, druhá o něco později v Tisovci. V pořadí třetí byla v českém Tanvaldu a poslední v už zmíněném Subcetate. Některé jsou už ale technicky neobnovitelné, nebo jsou pouze muzejním exponátem.
"Kdyby se nám ale podařilo náš plán uskutečnit, zubačka v Tisovci by byla jediná funkční na světě," připomíná Hauswald. V případě, že vše dobře dopadne, první návštěvníci se na této atrakci povozí koncem roku 2006, kdy trať oslaví 130. výročí vzniku.

Investori potrebujú ...
19.06.2004, Tomáš Velecký, BRATISLAVA - Rozvoju chudobných častí Slovenska bráni zanedbaná ... železničná sieť. Zhodujú sa v tom nezávislí ekonómovia aj ministerstvo práce, ktoré vypracovalo vládnu správu o stave ekonomicko-sociálnej úrovne v jednotlivých regiónoch. Dobré ... a železnice sú jednou z podmienok príchodu bohatých investorov.
"Za určitých podmienok môže pracovné miesta vytvárať výstavba infraštruktúrnych stavieb pri využívaní miestnej pracovnej sily. Na prechodné obdobie by tak výstavba znižovala mieru nezamestnanosti," píše sa v správe ministerstva práce.
Do stierania priepastných rozdielov medzi regiónmi sa zapája aj Európska únia. Na tento účel zriadila Kohézny fond. Z neho chce Slovensko na rozvoj infraštruktúry požiť 254,85 milióna eur v stálych cenách z roku 1999. Tieto peniaze by mali pokryť štyri pätiny nákladov na výstavbu alebo modernizáciu slovenských častí európskych dopravných koridorov .
Ekonóm Blaščák považuje ekonomické rozdiely medzi regiónmi za prirodzené. "Existujú v každej krajine. Napríklad východné a západné Nemecko," hovorí analytik, no pripúšťa, že na Slovensku sú rozdiely privysoké. "Rozdielnosť medzi regiónmi je u nás väčšia ako inde. Vyspelosť jednotlivých častí krajiny by sa mala vyrovnávať. Zvlášť taký malý štát, ako je Slovensko, by mal byť v tomto smere homogénny," myslí si Blaščák.
Podľa neho už síce investori, ktorí do regiónov prinášajú okrem peňazí aj prácu, objavujú aj ďalšie časti Slovenska, nielen západ, ale "tieto investície sú ešte len ohlásené a ešte nemajú reálny dosah na ekonomiky regiónov".
Na Slovensku je podľa Štatistického úradu najbohatším regiónom Bratislava, kde sa HDP na jedného obyvateľa pohybuje nad priemerom Európskej únie. Z porovnateľných štátov sa nadpriemernou ekonomickou výkonnosťou môže pochváliť len Praha. Naopak, východné Slovensko nedosahuje ani 40 percent priemeru európskej dvadsaťpäťky.

Rozvoj železníc v chudobných regiónoch
Zvolen – Banská Bystrica elektrifikácia trate
Železničná stanica Prešov peronizácia
Železničná stanica Poprad peronizácia
Žilina-Teplička zriaďovacia stanica

Ekonomická výkonnosť regiónov
Európska únia (25) 100,0 %
Slovensko 48,2 %
Bratislava 107,0 %
západné Slovensko 45,1 %
stredné Slovensko 39,6 %
východné Slovensko 36,3 %

Zdroj: Štatistický úrad
Pozn.: Merané podľa HDP na obyvateľa v rokoch 1999 - 2001 v parite kúpnej sily.

Anketa
Predstaviteľov samosprávnych krajov sme sa pýtali, ako riešia problémy vo svojich regiónoch. Mnohí počítajú s peniazmi z fondov Európskej únie a snažia sa lákať zahraničných investorov. Tu sú niektoré odpovede.

Nitriansky kraj
"Chceme pritiahnuť investorov. Robíme zmeny a doplnky územného plánu, kde by sa dali umiestniť priemyselné parky, inkubátory pre začínajúcich podnikateľov, s cieľom zvýšiť zamestnanosť. Predpokladáme päťpercentné zvýšenie zamestnanosti."
Eva Ďurovská, vedúca odboru regionálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja

Trenčiansky kraj
"Na budúci týždeň máme podpísať zmluvu o poskytnutí grantovej schémy rozvoja ľudských zdrojov medzi samosprávnym krajom, ministerstvom výstavby a ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny. Pre každý vyšší územný celok sa vyčlenilo 75-tisíc eur. Ich čerpanie je podmiené vypracovaním strategického akčného plánu rozvoja zamestnanosti."
Milan Staňo vedúci odboru regionálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja

Trnavský kraj
"Samosprávny kraj nemá žiadne priame páky, aby podporil zamestnanosť. Máme rozpracované projekty na podporu rozvoja regiónu, ktoré treba predložiť do 30. júna."
Ivan Krajčovič, hovorca Trnavského samosprávneho kraja

Prešovský kraj
"V rámci rozvoja infraštruktúry sme podali 19 projektov za 460 miliónov korún, nevieme však, podľa akých kritérií budú hodnotené. Ministerstvo výstavby zatiaľ ani jeden projekt nevyhodnotilo. V Humennom máme podnikateľský inkubátor." Veronika Fitzelová, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja

Žilinský kraj
Realizujú sa projekty na podporu zamestnanosti. Medzi nimi je burza práce pre študentov stredných škôl v Žilinskom kraji, ktorej cieľom je prepojiť spoluprácu medzi podnikateľmi, samosprávou, školami a úradmi práce. Máme v úmysle utvoriť stránku www.absolvent.sk , ktorá bude spustená v septembri 2004. V rámci komunitnej iniciatívy Európskeho spoločenstva EQUAL chceme získať prostriedky na vyrovnanie disparít v regionálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti."
Elena Sivová, odbor regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja. (krátené)

ZSSK prenajala tatranské lanovky finančnej skupine J&T
POPRAD/VYSOKÉ TATRY 20. 06.2004 - Tatranské lanové dráhy (TLD) si od 1. mája prenajala finančná skupina J&T. ZSSK podpísala s finančnou skupinou zmluvu o prenájme tatranských lanoviek na päť rokov, informoval v piatok na tlačovej besede v Starom Smokovci hovorca ZSSK Miloš Čikovský. J&T sa zaviazala investovať do rozvoja lanoviek 1 mld. Sk. Podľa Čikovského nájomca prisľúbil investovať do skvalitnenia turistickej infraštruktúry vo Vysokých Tatrách ďalšiu miliardu.
Podpis zmluvy pre agentúru SITA potvrdil riaditeľ marketingu J&T Petr Málek. Investície budú smerovať do rekonštrukcie a obnovy lanových dráh. Podstatná časť prostriedkov pôjde do výstavby technického zasnežovania zjazdoviek na Hrebienku a v Tatranskej Lomnici. "Našim cieľom je vybudovať kvalitné stredisko cestovného ruchu pre zimnú i letnú sezónu,“ uviedol P. Málek. S výstavbou sa začne pravdepodobne až na budúci rok. Obe strediská sú v národnom parku, čo si vyžaduje zdĺhavý povoľovací proces, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie. J&T má záujem investovať aj do ďalších projektov v oblasti Vysokých Tatier. Jedným z nich je aj vybudovanie kvalitného golfového ihriska vo Veľkej Lomnici.
Zmluva o prenájme Tatranských lanových dráh je uzavretá na päť rokov, s opciou na ďalších päť. Finančná skupina J&T má podľa zmluvy možnosť po splnení podmienok odkúpiť celé Tatranské lanové dráhy. Tatranské lanové dráhy prevádzkujú Pozemnú lanovú dráhu zo Starého Smokovca na Hrebienok , Kabínkovú lanovú dráhu z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a Visutú lanovú dráhu zo Skalnatého plesa na Lomnický štít .

Automobilky žiadajú nové spojenia
21.06.2004, sz - Prakticky všetky spoločnosti vyzývajú Rakúsko, aby urýchlilo výstavbu ... železničného spojenia na Slovensko.
Na problémy s prepravou tovaru do západoeurópskych tovární cez Rakúsko sa sťažujú predovšetkým automobilové koncerny, ktoré svojimi miliardovými investíciami robia zo Slovenska "Detroit Európy".
"Automobilový priemysel potrebuje perfektnú dopravnú infraštruktúru," zdôraznil pre denník Die Presse predseda Predstavenstva Volkswagenu Slovakia Jozef Uhrík. VW Slovakia pritom za dodávateľské služby z Rakúska len v tomto roku zaplatí viac než 100 mil. EUR. Podľa Uhríka každý deň prichádza z Rakúska mimoriadny vlak s dodávkou vytvarovaných plechov, pretože s prepravou kamiónmi majú problémy. Ak sa však situácia nezmení, bude to mať fatálne dôsledky pre rozvoj ekonomickej oblasti Viedeň – Bratislava. Pokiaľ sa nevyriešia medzery v dopravnom spojení, môže sa stať, že ďalšie riešenia sa obom mestám vyhnú.
Najvyššiu prioritu pripisuje projektom dopravných spojení aj generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Österreich Albert Hochleitner. Spoločnosť na Slovensku zamestnáva 7500 ľudí, z čoho 1100 pracuje v regionálnych a dcérskych firmách, ktoré spadajú do kompetencie Siemensu Österreich. Popredné priemyselné koncerny a záujmové združenia koncom minulého týždňa podpísali rezolúciu, ktorá vyzýva na prepojenie ekonomických oblastí na východe Rakúska a západe Slovenska. Okrem požiadaviek na rozšírenie dopravnej infraštruktúry aj uzatvorenie roamingovej dohody medzi rakúskymi a slovenskými telekomunikačnými firmami, aby os Viedeň - Bratislava považovali za vnútrozemie. (krátené)

Najčastejšia odpoveď: Nebudem odpovedať
21.06.2004, Žemlová Monika - Rozhovor s Gabrielom Palackom, pracovníkom Európskej banky pre obnovu a rozvoj (BERD) a bývalým ministrom dopravy, pokladníkom SDKÚ a zamestnancom MF SR. Európska banka pre obnovu a rozvoj (BERD) sídli v londýnskej štvrti City. Pred niekoľkými mesiacmi v nej začal ako asistent pracovať aj Gabriel Palacka, bývalý minister dopravy, pokladník SDKÚ a zamestnanec MF SR. Do Londýna sa presťahoval spolu so svojou novou manželkou Eleonórou Valentovou, ktorá robila niekoľko rokov na MDPT SR. Pri dohodovaní rozhovoru poslal denník SME okruh tém, o ktorých sme chceli s pánom Palackom hovoriť. Dostali sme informáciu, že s nimi súhlasí. Napokon sa rozhodol inak. Tu sú otázky, na ktoré bol Gabriel Palacka ochotný odpovedať.
Ako sa vám páči vaša nová práca?
- Ja som s ňou spokojný.
Je to lepšie ako na ministerstve?
- Je to iné ako na ministerstve, je to náročnejšie a je to istá výzva v cudzom prostredí.
Viacerí si však myslia, že je to skôr oddych.
- Už len to, že žijete v cudzom meste, v cudzom prostredí, hovoríte cudzím jazykom, je náročnejšie.
Je to náročnejšie ešte aj v niečom inom?
- Je to iná práca, je to o činnosti veľkej medzinárodnej banky, medzinárodnej finančnej inštitúcie vo vzťahu k Slovenskej republike.
Čo konkrétne robíte?
- Som poradcom výkonného riaditeľa pre Slovensko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko. Výkonný riaditeľ je členom rady riaditeľov banky a schvaľuje všetky projekty banky, všetky strategické dokumenty. Pri ich schvaľovaní je potrebné materiály preštudovať, pripomienky prekonzultovať s príslušnými vládami a nakoniec zaujať stanovisko.
Podľa vyhlásenia riaditeľa banky Jeana Lemierra len odovzdávate informácie jednotlivým okresným riaditeľom. Poslankyňa Beňová naopak, tvrdí, že rozhodujete o tom, kto dostane peniaze z BERD. Čo je pravda?
- Definícia Jeana Lemierra je síce stručná, ale presná. Je to tak, že ani samotná rada riaditeľov nezasahuje do bežného každodenného výkonu práce banke. Schvaľuje projekty, ktoré pripraví manažment a zamestnanci banky. Ani riaditelia, ani poradcovia nerokujú so žiadnymi klientmi, len schvaľujú veci, ktoré pripraví manažment banky.
Čiže vy informujete pána Mikloša o tom, čo schváli manažment banky?
- Informujem MF SR o tom, čo sa v banke pripravuje, aké materiály sa do rady riaditeľov predkladajú. Stanovisko ministerstva tlmočím tu a ak k tomu dôjde, môžeme nejaký materiál odmietnuť.
To sa už stalo?
- Odkedy som tu ja, tak nie.
Čoho sa tie materiály týkajú?
- Sú to strategické materiály banky. Napríklad tu mám stratégiu pre Slovenskú republiku, ktorá sa pripravuje teraz a bude schválená v júli.
O aké projekty napríklad ide?
- Za rok 2003 banka investovala napríklad v Západoslovenskej energetike - odkúpila 10% podiel, kapitálovo sa podieľa v Alianz-Slovenská poisťovňa. Obidve aktivity prišli po privatizácii týchto spoločností, banka do nich vstúpila ako akcionár a prináša im isté know-how. Počet projektov klesá, lebo aktivita banky sa presúva do menej rozvinutých krajín. Na Slovensku bola aktívna najmä na začiatku deväťdesiatych rokov. Za trinásť rokov existencie banky bolo na Slovensku zrealizovaným 40 projektov a spolu išlo o investíciu za viac ako 1 mld EUR.
Na čom pracujete teraz?
- Napríklad na stratégii pre Slovensko, je to materiál, ktorý sa pripravuje dlhodobo.
Čo v nej je?
- Keďže to nie je schválené, nebudem môcť presne povedať, čo v stratégii je. Pôsobenie BERD vidíme v podpore malého a stredného podnikania, infraštrukturálnych projektov na úrovni miest a krajských samospráv, prípadne účasti BERD v podnikoch, ktoré sa budú doprivatizovávať.
V elektrárňach napríklad?
- Napríklad.
Ako funguje ten mechanizmus?
- BERD má svoju kanceláriu aj na Slovensku. Jej pracovníci majú na starosti marketing a hľadanie projektov. Títo pracovníci oslovujú potenciálnych klientov alebo za nimi prídu zástupcovia nejakej obce či podniku.
Aký je váš pracovný režim?
- Pracujem od deviatej do sedemnástej každý pracovný deň.
Ako často chodíte do Bratislavy?
- Je to z prípadu na prípad. Mám pracovné cesty do Bratislavy, stretávam sa s MF SR, s našou kanceláriou. Nepravidelne.
Koľkokrát do mesiaca?
- Ak nerátame Vianoce a Veľkú noc, tak som bol v Bratislave trikrát.
Kde bývate?
- Bývam tu.
Tu v banke?
- Nie, vo Veľkej Británii. Nebudem to bližšie špecifikovať.
Predtým, ako ste vyhrali konkurz na toto miesto, ste krátko pracovali ako referent na MF SR. Predseda SMK Béla Bugár povedal, že sa dalo čakať, že miesto referenta na ministerstve bude len odrazový mostík niekam vyššie. Prečo ste išli pracovať na ministerstvo? Bolo to preto, lebo ste sa už chystali do Londýna?
- To sú otázky, ktoré sa týkajú MF SR nebudem sa k tomu vyjadrovať.
Ani k tomu, ako prebehol konkurz?
- To sú veci, ktoré sú v kompetencii na MF SR.
Prečo ste nastúpili na MF SR?
- Nemal som iné zamestnanie, tak som si našiel toto.
Bolo to tak, že keď ste išli na ministerstvo, už ste mali záujem o tento post?
- Nedá sa to tak povedať. Je všeobecne známe, že takáto pozícia v BERD je a je už 13 rokov.
To je vyhýbavá odpoveď. Ja som sa pýtala, či ste sa prihlásili na ministerstvo preto, že ste mali záujem o funkciu v BERD?
- Prihlásil som sa na MF SR na miesto, ktoré bolo voľné a keď bol konkurz, prihlásil som sa do konkurzu.
Otázka bola, či ste hneď od začiatku vedeli, že chcete ísť do BERD?
- Prihlásil som sa na voľné miesto a keď sa vyhlásil konkurz na túto pozíciu, prihlásil som sa do konkurzu.
Poslankyňa Beňová poslala prezidentovi banky Jeanovi Lemierrovi kritický list o vašej minulosti. Rozprávali ste sa s ním o tom?
- Myslím, že raz, keď sme sa stretli, na to prišla reč. Ja som ho pre to nenavštevoval, ale raz sme sa o tom rozprávali.
Bolo to náhodné stretnutie?
- Bolo to stretnutie pri jeho ceste do Bratislavy.
Čo vám povedal? Vyčítal vám to?
- Nebudem komentovať vyjadrenia pána Lemierra, ja som s ním nemal najmenší
Čo si o tom liste myslíte?
- To, že som podal na pani Beňovú žalobu za ohováranie a súdny spor trvá. Až na to, že pani Beňová nepreberá súdne predvolania.
Povedala, že jej súd poslal oznámenie, aby sa k tomu vyjadrila, čiže ich asi preberá.
- Kým trvá súd, nebudem to bližšie komentovať.
Čo hovoríte na ostatné reakcie politikov na vaše víťazstvo v konkurze? Pán Lintner povedal: "Na Slovensku je všetko možné, nemám chuť sa k tomu vyjadrovať." Pán Bugár: "Nie je možné, že SDKÚ sa všade snaží dostať svojich ľudí." Pani Beňová: "Považujem to za dôkaz klientelistických praktík istej časti SDKÚ." Pán Maxon: "Sledoval som kariéru a odbornosť pána Palacku a nie som si istý, že má základné vedomosti, aby mohol pracovať ako finančník v BERD."
- Keďže to priamo nesúvisí s mojou prácou v BERD, tak vám na to nebudem odpovedať.
Sledujete slovenskú politiku?
- Takisto to nesúvisí s mojou prácou v BERD.
Bolo to v okruhoch, ktoré ste chceli pred rozhovorom.
- Pokiaľ som v súdnom spore s vaším vydavateľom, tak na otázky, ktoré sa netýkajú mojej práce v BERD, nebudem odpovedať.
To ste povedali až teraz. Keď sme sa dohodovali s hovorcom MF SR pánom Papankom, v okruhoch boli aj tieto témy.
- Môžete sa obrátiť na pána Papanka.
Čiže ste si to rozmysleli?
- Vôbec som si nič nerozmyslel. Od začiatku som išiel na toto stretnutie s tým, že na otázky, ktoré sa netýkajú EBRD, nebudem odpovedať.
Nekonzultovali ste tento rozhovor s pánom Papankom?
- Informoval ma, že ste požiadali o rozhovor.
Neposlal vám okruhy otázok?
- Spomenul mi, na čo sa ma budete pýtať.
Nepovedal, že nesúhlasíte. Je takýto prístup podľa vás korektný?
- Je to korektné k vášmu vydavateľovi.
Pani poslankyňu Beňovú ste zažalovali o 5 mil., čo znamená, že ste museli zložiť kauciu 500.000 Sk. Kde ste tie peniaze zobrali?
- Keďže súdny spor trvá, nebudem to komentovať.
Aký je váš plat?
-Nie som štátny úradník ani ma neplatí MF SR. Som zamestnanec BERD.
Ale platí vás zo štátnych peňazí. Slovensko prispieva ročne do EBRD viac ako miliónom EUR.
- Slovensko spláca základný vklad BERD, zamestnanci BERD sú platení BERD. Žiadna banka nezverejňuje platy svojich zamestnancov.
Konkurz sa však konal na MF SR. Čiže nechcete sa vyjadrovať k žiadnym iným veciam, financovaniu SDKÚ, všetkým kauzám?
- Sme v súdnom spore za všetky tie klamstvá, čo ste o mne napísali.
Ktoré klamstvá máte na mysli?
- Rád vám to poviem na súde.

O čom sa hovorilo v súvislosti s Palackom
Tretí mobilný operátor
Gabriel Palacka ako minister dopravy zrušil tender na tretieho mobilného operátora. Neskôr odstúpil z funkcie a odôvodnil to mediálnym pohonom na svoju osobu. V médiách sa otvorene hovorilo o podozreniach z klientelizmu a korupcie. Nič mu nebolo dokázané.

Kresánkov list
"Mal som možnosť viac komunikovať s Gabom a po celý čas som bol v tom, že Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké," napísal bývalý poslanec SDKÚ Peter Kresánek v liste premiérovi Mikulášovi Dzurindovi v súvislosti s tendrom na ľahké motorové vlaky .
Vtedajší podpredseda SDKÚ Ivan Šimko na otázku, či mal Kresánek na mysli úplatok pre stranu, povedal: "Neviem, čo iné by to mohlo znamenať."
Palacka sa k tomu nikdy nevyjadril. Kauza vláčiky bude zastavená, ale prokuratúra chce naďalej vyšetrovať súvislosti Kresánkovho listu.

Badžgoňove odpočúvania telefónov
Do redakcií niektorých médií a aj politikom prišli prepisy odpočutých telefonátov podnikateľa Jána Badžgoňa. Ten čiastočne priznal ich pravosť. V prepisoch okrem iného bolo: "G. Palacka sa pýta J. Badžgoňa, či sa ozval Horák zo Švajčiarska. Badžgoň hovorí, že áno, André potvrdil, že to prešlo účtom do UBS. Máme sa s ním stretnúť v Prahe a dokončiť záležitosti..." (UBS banka sídli v Londýne hneď vedľa EBRD, kde robí Palacka - poznámka redakcie.) Badžgoň povedal, že na tento rozhovor si nepamätá, ale že Palacku pozná. Pozná aj André Horáka, ktorý je podľa informácií SME zamestnancom UBS banky. Polícia pôvod odpočutých hovorov vyšetrovala, ale vyšetrovanie už zastavila. Nepodarilo sa jej nič dokázať. Palacka sa k tomu nevyjadril.

Financovanie SDKÚ
Aliancia fair play zistila, že v zoznamoch darcov peňazí pre SDKÚ sú aj ľudia, ktorí tvrdia, že strane peniaze nikdy nedali. Zoznamy sú z rokov, keď bol pokladníkom SDKÚ aj Gabriel Palacka. SDKÚ pôvod darov transparentne nevysvetlila, povedala len, že je všetko v poriadku. Celý prípad stále vyšetruje finančná polícia.

Modernizácie úseku Piešťany – Nové Mesto nad Váhom si vyžiada 5,1 miliardy Sk
Bratislava 21. 06. 2004 - Dovedna 127,688 milióna eur, čo je približne 5,1 miliardy Sk, si vyžiada modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Piešťany .
Náklady na rekonštrukciu by mali byť z 85 % financované z Kohézneho fondu (KF) EÚ . Národné spolufinancovanie bude predstavovať zvyšných 15 %. Modernizáciou chcú železnice docieliť maximálnu 160-kilometrovú, v niektorých úsekoch 140-kilometrovú traťovú rýchlosť. V rámci projektu by sa zároveň mala zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť koľají a splniť medzinárodné štandardy. Práce na projekte by sa mali začať ešte v tomto roku, ukončenie sa plánuje v roku 2007. Podľa odhadu bude počas výstavby priamo vytvorených 275 pracovných miest a nepriamo 235 nových pracovných príležitostí.
Vyplýva to zo žiadosti o poskytnutie pomoci z Kohézneho fondu, ktorú v súčasnosti predložilo na pripomienkové konanie Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako riadiaci orgán pre Kohézny fond.
Modernizácia spomínaného úseku je druhou etapou celkového projektu, ktorý zahŕňa železničnú trať Nové Mesto nad Váhom - Trnava . V rámci prvej etapy sa bude modernizovať úsek Piešťany - Trnava s celkovými prepočítanými rozpočtovými nákladmi 149,695 milióna eur. Náklady na modernizáciu oboch etáp by tak mali dosiahnuť 277,383 milióna eur.
Predmetná žiadosť o poskytnutie pomoci z KF bude predložená odborným zložkám Európskej komisie (EK) pre regionálnu politiku. EK rozhodne o výške finančného príspevku z Kohézneho fondu.

Ukrajina si chce prenajať železničnú trať z Čiernej nad Tisou do Košíc
Kyjev 21. 06. 2004 - Ukrajina si chce prenajať širokorozchodnú železničnú trať z Čiernej nad Tisou do Košíc (?).
Pre TASR to potvrdil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič, ktorý sprevádza premiéra Mikuláša Dzurindu na jeho oficiálnej návšteve Ukrajiny. "Je to pre mňa absolútne nová myšlienka, budeme sa tým zaoberať v spolupráci so ŽSR a prepočítame si ekonomické aspekty," povedal minister na margo návrhu ukrajinskej strany. Na prvý pohľad sa mu myšlienka páči, pretože prenájom by priniesol aj záväzok údržby, opravy a modernizácie trate, na ktorú momentálne jeho rezort nemá peniaze. Minister vidí v návrhu aj možnosť väčšieho angažovania sa ukrajinskej strany na zabezpečovaní prepravných tokov cez Slovensko. V priebehu troch-štyroch týždňov sa stretnú obe strany na úrovni štátnych tajomníkov a prediskutujú podrobnosti ukrajinského návrhu.

Železničná spoločnosť prenajala Tatranské lanové dráhy finančnej skupine J&T
Bratislava 21. 06. 2004 - Tatranské lanové dráhy si od 1. mája od ich majiteľa ZSSK , a.s. prenajala finančná skupina J&T.
"Boli dvaja horúci kandidáti, okrem J&T aj francúzska spoločnosť Transmontana," uviedol hovorca ZSSK Miloš Čikovský. Zvíťazila J&T, keď sa okrem miliardovej investície do rozvoja lanoviek zaviazala investovať ďalšiu miliardu do rozvoja cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. "J&T deklaruje záujem lanové dráhy kúpiť. Zmluva bola zatiaľ podpísaná na 5 rokov, čo bude potom sa uvidí," konštatuje Čikovský. Cenu za prenájom lanoviek odmietol zverejniť odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo.
Tatranské lanovky podľa Čikovského ZSSK prinášali ročný zisk okolo 30 miliónov Sk. Dôležité však bolo zabezpečiť ich ďalší rozvoj, na ktorý spoločnosti chýbali financie. "Bol tlak zo strany funkcionárov Vysokých Tatier, že v záujme rozvoja cestovného ruchu nemôže rozvoj lanových dráh stáť na mieste," dodal Čikovský.
Ešte v závere minulého roka J&T deklarovala, že miliardu korún chce investovať do skvalitnenia ubytovacích služieb na Štrbskom Plese. Ďalšia miliarda korún by mala smerovať do rekonštrukcie lanových dráh, výstavby zasnežovacieho systému, či obnovy sánkarskej dráhy v Tatranskej Lomnici. Tatranské lanové dráhy zabezpečujú prevádzku lanových dráh v Starom Smokovci , Tatranskej Lomnici a na Skalnatom Plese.

Mladí lidé mohou přes léto cestovat levněji po železnici
PRAHA 21. 06. 2004 - Mladí lidé mohou od dnešního dne využít na železnici v některých případech až více než 50-procentní slevu proti obyčejnému jízdnému. Ta je určena pro cestující do 26 let, kteří si zakoupí za 100 korun Junior pas - léto. Sleva platí do 20. září, řekl Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD .
Například za cestu z Prahy do Českých Budějovic zaplatí mladí lidé se slevou Junior pas - léto 88 korun proti běžnému jízdnému 204 korun. Na cestě do Ostravy ušetří 57 procent ceny běžné jízdenky. Zaplatí tedy 182 korun, když obyčejné jízdné na této trase je 424 korun. Výhodnější budou mít mladí lidé cestování také na kratších trasách. Například za cestu z Prahy do Benešova zaplatí 29 korun, tedy o 54 procent méně, než je obyčejné jízdné.
Kromě slevy na jednotlivé jízdy si bude držitel Junior pasu na léto moci koupit výhodněji také celosíťovou jízdenku, například dvoudenní za 400 korun proti běžné ceně 580 korun a týdenní za 590 proti běžné ceně 810 korun. K vystavení průkazu je třeba předložit osobní doklad obsahující datum narození, popřípadě rodné číslo a fotografii o rozměrech 35 krát 45 mm.
V mezinárodní přepravě bude možné s Junior pasem – léto levněji cestovat po Slovensku, s jízdenkou City Star také v Rakousku a ve Švýcarsku a s doklady EURegio v Rakousku. Mládeži do 20 let je navíc určena prázdninová jízdenka pro tratě ÖBB .
Od 1. července budou moci držitelé mezinárodní studentské karty ISIC nově využít slevu na nákup síťové jízdenky. Například při nákupu dvoudenního dokladu zaplatí mladí lidé namísto 580 Kč pouze 400 Kč.
Nyní zatím stále platí doklady Junior pas - ISIC, které nahradily zrušené žákovské jízdné. Nové doklady tohoto typu však již ČD nevydávají. Od září totiž začne žákovské jízdné opět platit. Nárok na něj budou mít žáci a studenti všech škol v ČR do 26 let. Děti od šesti do 15 let budou mít slevu 37,5 procenta z obyčejného jízdného, starší studenti od 15 do 26 let pak budou mít jízdné levnější o čtvrtinu. Slevu budou moci uplatnit pouze ve dnech, kdy je školní vyučování.
Dráhy v minulých letech zápasily s poklesem počtu přepravovaných osob. Loni počet přepravených osob meziročně stagnoval a v prvním letošním čtvrtletí ČD přepravily celkem 46,6 milionu osob, což je o 2,2 milionu více než před rokem.

Londýnské metro a britské železnice má zasáhnout za týden stávka
LONDÝN 21. 06. 2004 - Londýnské metro a většinu železniční dopravy v Británii má v úterý 29. června ochromit 24hodinová stávka tisíců zaměstnanců drah. Ti si stávkou chtějí prosadit své představy ve sporu o mzdy a penzijní příspěvky, uvedli dnes zástupci odborů.
Do stávky chtějí jít zaměstnanci údržby a signalizace celonárodní železniční sítě Network Rail a londýnské podzemní dráhy. Akce začne v úterý ve 20:30 SELČ a ovlivní miliony cestujících. Zrušeny kvůli ní mohou být železniční spoje v celé Británii a celý provoz metra, uvedla agentura AP.
Odborový svaz zaměstnanců železniční a námořní dopravy Rail, Maritime and Transport Union vyhlásil stávku již na 10. června, tehdy však byla akce díky pokroku v jednáních odvolána. Zaměstnavatelé nabízejí zvýšení platů o tři procenta ročně, což je odborům málo.
Londýnské metro každý den přepraví kolem tří milionů cestujících. Funguje již více než 140 let a je klíčovou osou přepravy lidí v britské metropoli.
Network Rail, nástupce zkrachovalé společnosti Railtrack, je nezisková organizace, která spravuje železniční infrastrukturu v Británii. Doprava na kolejích je zbavena monopolu a svěřena řadě soukromých firem.

Mladý Martičnan si chcel privyrobiť krádežami transformátorov osvetlenia
Bratislava 21. 06. 2004 - Vrútockí železniční policajti zadržali mladého Martinčana, ktorý sa priznal ku krádeži 62 transformátorov osvetlenia a piatich liatinových krytov skriniek.
Ako motív 18-ročný mladík uviedol zisk z predaja materiálu v zberných surovinách. Hodnota odcudzených vecí bola vyčíslená až na 68 200 Sk. Mladý Martinčan od 17. mája do 9. júna postupne demontoval a odcudzil zo stĺpov a stožiarov elektrického osvetlenia v obvode vrútockej stanice najprv štyri, potom 39, neskôr sedem a 12 malých oddeľovacích transformátorov. Prípadmi sa zaoberá vrútocká ŽP a Okresný úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Martine, uviedol pre TASR hovorca ŽP Jozef Búranský.

Ochranári chcú most inde
BRATISLAVA, 22.06.2004, ds - Bratislavský samosprávny kraj bude postup pri plánovanej stavbe cestného mosta z Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Marcheggu koordinovať s ochranármi. Vyplýva to zo záverov minulotýždňového rokovania odborníkov.
Na postavení mosta cez rieku Moravu sa na jar minulého roka dohodli minister dopravy Pavol Prokopovič, predseda samosprávneho kraja Ľubo Roman a predseda krajinskej vlády Dolného Rakúska Erwin Pröll. Rakúski a slovenskí ochranári s tým však nesúhlasia. Budúci cestný most by mal totiž podľa pôvodného zámeru stáť na nevyužitých pilieroch vedľa súčasného železničného mosta . Tie sa však nachádzajú na chránenom území nivy Moravy.
Predseda krajskej dopravnej komisie Roman Filistein však povedal, že medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom zatiaľ nie je definitívne stanovená presná lokalita, kadiaľ most povedie. "Kraj si najprv nechá v dotknutej oblasti vypracovať vyhľadávaciu štúdiu na určenie lokality pre most," povedal Filistein. Štúdia podľa neho určí, aké riešenie bude ekologicky najvýhodnejšie.
Ochranárom podľa Ľubice Trubíniovej z bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia chýba systémové dopravné riešenie celého bratislavského regiónu. "Pre nás je kľúčovou otázkou to, či je cestný most v tejto oblasti vôbec potrebný," povedala. Poznamenala tiež, že rakúske a slovenské prieskumy budúceho využitia mosta sa veľmi odlišujú. "Rakúšania odhadujú 1800 áut denne, slovenská strana predpokladá v dlhodobom časovom horizonte až 8000 áut denne."
Podľa Trubíniovej je cestný most v blízkosti súčasného železničného naďalej pre ochranárov neprijateľný. "Ide o jedno z najzachovanejších území, na ktorom sa nachádzajú vzácne chránené mokrade. Takýchto území je v strednej Európe veľmi málo. Žijú tu viaceré ohrozené druhy rastlín a živočíchov." Poznamenala však, že ochranári nie sú proti vybudovaniu akéhokoľvek cestného mosta cez Moravu. Ten by však nemal stáť na ekologicky citlivom území. "Mohol by byť napríklad v Záhorskej Vsi ."
Zástupkyňa ochranárskych združení z Marcheggu Barbara Grabnerová prezentovala názor, že Úrad krajinskej vlády Dolného Rakúska spomínané dopravné prieskumy umelo podhodnocuje. Dôvodom je podľa jej slov fakt, že podľa rakúskych zákonov sa pri dopravnej stavbe, ktorú by malo využívať do 2000 áut denne, nevyžaduje ekologický prieskum.
Dopravný generel (zásady dopravnej politiky) pre celý región je potrebný aj podľa slov Romana Filisteina. "V blízkej budúcnosti pripravíme jeho vypracovanie," povedal.

Ukrajina si chce prenajať železničnú trať z Čiernej nad Tisou do Košíc
Bratislava 22. 06. 2004 - Ukrajina si chce od Slovenska prenajať približne 90-kilometrový úsek vysokoziskovej širokorozchodnej železničnej trate z Čiernej nad Tisou do Košíc (?), ktorá je teraz využívaná na prepravu surovín zo zahraničia pre oceliareň U.S.Steel Košice.
Informoval o tom minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovič, ktorý sprevádza premiéra Mikuláša Dzurindu na jeho oficiálnej návšteve Ukrajiny. "Je to pre mňa absolútne nová myšlienka, budeme sa tým zaoberať v spolupráci so ŽSR a prepočítame si ekonomické aspekty," povedal minister na margo návrhu ukrajinskej strany.
Prokopovič možnosť prenájmu oceňuje, nakoľko na ukrajinskú stranu by sa potom preniesla aj údržba, opravy a modernizácie trate, na ktorú momentálne jeho rezort nemá peniaze. V minulosti bola táto trať často preťažovaná a vyžadovala si rozsiahle rekonštrukcie. Jej samotná prevádzka je ale pre slovenské železnice vysoko zisková. "Ročné tržby z prepráv na širokorozchodnej trati sú 1,15 miliardy Sk a ročný zisk tejto trate je niekoľko sto miliónov korún a preto je označovaná ako zlatonosnica," uviedol pre TASR riaditeľ odboru komunikácie ZSSK Miloš Čikovský.
Záujem Ukrajiny o prenájom spomínanej trate je novou informáciou aj pre ŽSR . "Keďže sme nedostali žiadnu žiadosť od ukrajinskej strany, bolo by každé vyjadrenie predčasné. Počkáme si na závery, nakoľko v priebehu troch až štyroch týždňov sa stretnú obe strany na úrovni štátnych tajomníkov a prediskutujú podrobnosti ukrajinského návrhu," uviedla dnes hovorkyňa spoločnosti ŽSR Kornélia Blašková.
ZSSK ročne po širokorozchodnej trati medzi Maťovcami a Haniskou pri Košiciach oboma smermi prepraví 8,13 milióna ton tovaru, ďalej 1 milión ton uhlia do elektrární Vojany a 1,7 milióna ton železnej rudy pre košické oceliarne. Podľa Čikovského je nová ponuka Ukrajiny zložitým problémom na úrovni odborníkov. "Širokorozchodná trať v súčasnosti uspokojuje záujmy viacerých podnikateľských subjektov a tieto záujmy nebude ľahké zosúladiť," povedal Čikovský.
V súčasnosti prejde po danej trati asi 10 párov nákladných vlakov denne, keď smerom z košických hút prejde asi 42 000 ton materiálu denne a opačne na Ukrajinu ide zhruba 12 000 ton.

Železničnej spoločnosti chýbajú prostriedky na obnovu vozňov
Vysoké Tatry 22. 06. 2004 - Z celkového počtu 1 429 vozňov osobnej železničnej dopravy na Slovensku iba 71 má menej ako 5 rokov a 41 menej ako 10 rokov. Vek ostatných sa pohybuje v rozpätí od 10 do 40 rokov. Riaditeľ košickej Divízie osobnej prepravy ZSSK Pavol Gallo pre TASR uviedol, že vozový park je zväčša zastaraný a na ďalší rozvoj koľajových vozidiel ZSSK , a. s. nemá financie.
Štát by mal prispievať na obnovu sumou asi 500 miliónov Sk ročne. Ako konštatoval Gallo, žiadne prostriedky zatiaľ nedostali. Brzdí to skvalitňovanie kultúry cestovania. "Budeme žiadať ministerstvo dopravy, aby sa uznesenie vlády plnilo," zdôraznil. Ako ďalej uviedol, zámerom spoločnosti je najmä v letnom období maximálne využívať v rýchlikovej doprave klimatizované vozne. Takto vybavených je však iba 110 vozňov, čo je 7 % z celkového počtu.
Pri príprave nového grafikonu, ktorý finišuje, uvažovala ZSSK so zavedením 4 súprav typu Pendolino , avšak pre nedostatok zdrojov nákup nerealizovala. Cestujúcich medzi Slovenskou a Českou republikou však poteší informácia, že ČD uvažujú od januára budúceho roka s nasadením týchto vysokorýchlostných (?!?) jednotiek. Všetkých 7 súprav bude jazdiť na hlavnom ťahu v ČR, ale 3 páry budú zachádzať aj do Bratislavy. Podľa Galla je to krok vpred v diaľkovej doprave. Dodal, že sa podarilo vyriešiť aj cestovanie do Viedne s možnosťou pokračovania do ďalších krajín Európskej únie.

Získať financie na kúpu prístrojov pre JIS v DFNsP je cieľom akcie Vlak nádeje
Bratislava 22. 06. 2004 - Vlak nádeje vypraví v sobotu 26. júna Združenie na pomoc detskej onkológii pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave. Cieľom tejto benefičnej akcie je získať finančné prostriedky na kúpu prístrojového vybavenia jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS). Podujatie je určené detským pacientom s onkologickým ochorením a sponzorom, vďaka ktorým sa bude konať.
Historický vlak - ako ústredný symbol podujatia - bude zložený z parnej lokomotívy Albatros a niekoľkých starších vozňov. Podľa lekárky z detského onkologického oddelenia Judity Puškáčovej bude plný umelcov. O program vo vlaku sa postarajú kúzelník, klauni ako aj muzikanti z Traditional Clubu. S kultúrnym programom na železničnej stanici v Bratislave vystúpi Laco Lučenič a Satisfactory a dámsky salónny orchester Afrodíté.
Vlak pristavia na Hlavnej stanici v Bratislave o 15.50 h a na svoju púť sa vyberie o 16.40 h. V Šenkviciach sa zastaví o 17.10 h, v Trnave bude o 17.45 h, v Leopoldove má byť o 18.15 h a napokon o 18.50 h zavíta do Piešťan . Z tejto konečnej stanice sa o 20.10 h vyberie späť do Bratislavy, kde by vlak mal prísť okolo 22.00 h.
Podľa lekárky Puškáčovej ide o pilotný projekt realizovaný v spolupráci s agentúrou TEATRON, s.r.o., IQ Design Studiom, pod režijným vedením Silvestra Lavríka. Podobne zamerané akcie plánuje Združenie na pomoc detskej onkológii pri DFNsP realizovať každoročne.
Kto chce prispieť na prístrojové zariadenie JIS, môže tak urobiť v Slovenskej sporiteľni na číslo účtu 0011481225/0900, variabilný symbol 2606.

Dodávky Petrolkoksu do Slovalca sú realizované technologickým vlakom
Bratislava 22. 06. 2004 - Už mesiac využíva trate slovenských železníc prvý ucelený expresný technologický vlak, ktorý pre a. s. Slovalco Žiar nad Hronom zabezpečuje z nemeckého Burghausenu, kde sídli spoločnosť ÖMV, dodávky Petrolkoksu.
Vlak organizuje divízia DHL Freight spoločnosti DHL Slovensko, ktorá vlani vyhrala na túto činnosť zameraný medzinárodný tender. Ročná predpokladaná preprava Petrolkoksu pre Slovalco bola v tendri stanovená na 53 000 ton."Špecifikom tohto vlaku je, že ide z miesta nakládky do miesta vykládky cez tri krajiny bez akýchkoľvek prestojov, to znamená s tými istými vozňami, rušňom aj posádkou, ktoré patria našim zmluvným partnerom," uviedol RAI Product Manager DHL Freight Vladimír Brna. Ako dodal, takýto typ dopravy momentálne na Slovensku nikto iný nevykonáva.
Spoločnosť DHL Freight odštartovala ostrú prevádzku technologického vlaku presne pred mesiacom, a to v spolupráci so spoločnosťou Rail4Chem, rakúskou firmou LTE, ktorá zabezpečuje lokomotívy a francúzskou NACO zabezpečujúcou vozne. Vlaková súprava pozostáva z dieselhydraulického rušňa typu VSFT G 1700 o výkone 1 700 kW a z 22 vozňov typu Tds, ktorých prepravná kapacita je približne 560 ton. V prípade zvýšenej potreby sú dopĺňané ďalšie 4, respektíve 8 vagónov. ( Smradiť s dieselovým rušňom na zadrôtovanej trati - Vivat ekológia - pozn. Addams ).
DHL je svetovým lídrom medzi expresnými a logistickými spoločnosťami. Medzinárodná prepravná sieť DHL spája viac ako 220 krajín a teritórií sveta. Jediným vlastníkom spoločnosti DHL, ktorej centrála je situovaná v Bruseli, je Deutsche Post World Net.

Rakúske železnice prepúšťajú
23.06.2004 - Rakúske spolkové železnice ÖBB budú tento rok ďalej pokračovať v reštrukturalizácii. Po vlaňajšom prepustení 1 300 zamestnancov majú tento rok prepustiť ešte ďalších 1 300 ľudí. Cieľom je znížiť v roku 2004 náklady o 95 miliónov eur. Povedal to včera generálny riaditeľ ÖBB Rüdiger vorm Walde. V odvetví osobnej dopravy dúfa šéf odbytu Ferdinand Schmidt v tomto roku v mierny nárast počtu pasažierov, a to aj napriek zvyšujúcej sa konkurencii nízkonákladových aerolínií a plánovanej "miernej úprave taríf" smerom hore v diaľkovej doprave. V oblasti nákladnej dopravy rátajú ÖBB najmä vďaka expanzii smerom na východ s rastom o 4 percentá. Vlani počet klesol pasažierov ÖBB kvôli štrajkom o 2 milióny na 277,6 milióna. Prepravená tonáž v nákladnej doprave ostala s 87 miliónmi ton konštantná. Náklady na štrajk vyčíslil Rüdiger vorm Walde asi na 7 miliónov eur. Zisky aj pre zvýšenie železničného mýta klesli zo 125,2 mil. eur na 100,3 mil. eur. Obrat sa nezmenil, ostal na úrovni 2,1 mld. eur.

Vo osobnom vlaku napadol 15-ročný Popradčan dvoch chlapcov
Bratislava 22. 06. 2004 - Z trestných činov lúpeže a výtržníctva bol obvinený 15-ročný Popradčan. Kopancami do hlavy a vyhrážkami chcel získať od o rok mladšieho žiaka základnej školy Poprad-Veľká nejaké peniaze.
Chlapec cestoval so spolužiakom osobným vlakom na úseku Poprad-Tatry – Gánovce , keď k nim do kupé pristúpil spomenutý 15-ročný Popradčan a žiadal od nich peniaze.
Keďže jeden zo spolužiakov vedel o jeho násilníckom správaní a obával sa, že mu dotyčný ublíži, dal mu päť korún. Druhý mu však oznámil, že mu žiadne peniaze nedá, pretože ich potrebuje na cestu domov.
Násilník potom vytiahol mladíkovi z vrecka nohavíc peňaženku a začal ju prehľadávať. Ten mu ju ale vytrhol z ruky a vložil si ju naspäť do nohavíc, na čo ho starší chlapec začal kopať do hlavy. Keď vystupoval v Gánovciach, upozornil ho, aby o incidente nikomu nehovoril, lebo inak si ho počká v škole.
Informácie TASR poskytol hovorca Železničnej polícia Jozef Búranský

Ukrajinci si chcú prenajať našu železnicu
23.06.2004, Danielis Juraj - Návšteva Ukrajiny premiéra Dzurindu a ministra dopravy Prokopoviča nepriniesla len iniciatívu SR podporiť tranzit kaspickej ropy cez ropovod Družba. Kyjev si od SR chce aj prenajať úsek na zhruba 90-km železničnej trati z Čiernej nad Tisou do Kyjeva.
Bol by to prvý kontrakt o prenájme železničnej cesty, ktorý by ŽSR podpísali so zahraničným subjektom.
Iniciatívu podľa agentúry TA SR minister ocenil, keďže ukrajinská strana by sa podľa neho zmluvne zaviazala prevziať aj náklady na údržbu širokorozchodného úseku Maťovce – Haniska pri Košiciach , ktorá bola naposledy kompletne zrekonštruovaná pred desiatimi rokmi. "Táto informácia je pre nás nová," reaguje na iniciatívu ukrajinského ministra dopravy Georgija Kirpu hovorkyňa železníc Nela Blašková. Železnice preto zatiaľ reagovať nebudú. Ich smernice však podľa Blaškovej umožňujú, aby sa nemuseli uplatňovať fixné sadzby za používanie dopravnej cesty. Zmluva môže určiť aj inú cenu, pretože množstevné zľavy podnik uplatňuje aj pri iných veľkých klientoch.
Licenciu na prevádzku dopravy na železničnej ceste v súčasnosti vlastní 20 subjektov, z ktorých 15 má so železnicami podpísanú zmluvu. Reálne na trati prevádzkuje dopravu 6 firiem, z ktorých len tri - ZSSK , U.S. Steel Košice a BRKS jazdia pravidelne.
Ukrajinci sa zatiaľ nevyjadrili, či by chceli prevádzku zabezpečovať sami, alebo oslovia slovenskú ZSSK . "Preprava po širokorozchodnej trati je výhodná a ak nás ukrajinská strana osloví, nebudeme mať problém sa dohodnúť. Kapacitu na to máme," uviedol jej hovorca Miloš Čikovský. Dodal, že na tejto trati už je viacero záujmov, ktoré by bolo treba zosúladiť. Prepravujú tam napríklad aj košické železiarne, alebo samotná ZSSK . V prípade, že by ukrajinská strana oslovila nášho železničného dopravcu, existuje aj tu možnosť zmluvnej ceny.

Prístup v únii relatívne voľný
Železničný trh v Európe už je liberalizovaný. Únia garantuje prístup na svoje trate akémukoľvek subjektu, ktorému príslušný úrad vydá tzv. Eurolicenciu a bezpečnostný certifikát. Vstup na dráhu musia potenciálni dopravcovia avizovať minimálne rok pred aktualizáciu grafikonu a železnice ich potom zaradia do svojho prevádzkového rozpisu. Komplex direktív pre úpravu železničného trhu, tzv. Druhý železničný balíček, Európsky parlament schválil v apríli tohto roka, pričom poslanci pracujú na tretej aktualizácii železničnej legislatívy.

Fakty o trati Maťovce – Hraniska pri Košiciach
Dĺžka: cca 90 kilometrov
Ročné tržby: 1,1 mld Sk
Ročná preprava: 8 mil. ton tovaru, milión ton uhlia pre elektráreň Vojany, 1,7 mil. ton železnej rudy pre U.S. Steel
Denná prevádzka: desať párov nákladných vlakov

Štát pomohol železniciam
24.06.2004, Jana Morháčová, BRATISLAVA - Železnice nemusia tento rok vrátiť štátu peniaze, ktoré si v minulosti požičali. Stačí, ak svoj dlh vyrovnajú neskôr. Slovenská vláda včera totiž odobrila odklad splátok starého dlhu pre železnice v hodnote 650 miliónov korún.
"Ide o doriešenie starých dlhov ešte z roku 2001, keď si železnice, vtedy ešte jeden podnik, požičali od štátu 1,3 miliardy korún. Tieto peniaze boli vtedy urýchlene potrebné na splatenie časti dlhov voči energetickým podnikom," uviedla hovorkyňa ŽSR Nela Blašková. V roku 2001 totiž energetické podniky odpojili niekoľko budov aj pracovísk železníc, ako sú stanice či depá, od elektriny, pretože železnice celé roky neplatili za odbery energie. Prvú splátku 350 miliónov korún železnice splatili v roku 2002. Pred niekoľkými dňami mali železnice zaplatiť druhú splátku 650 miliónov korún. Tá bude odložená. Tretia a posledná splátka dlhu z tohto úveru sa má splatiť presne o rok v júni 2005.
"Železnice chcú vyrovnať svoje dlhy voči štátu. V súčasnej finančnej situácii sme však požiadali o odklad, pretože peniaze potrebujeme na riešenie ďalších starých nevyrovnaných záväzkov," doplnila Blašková. Podľa nej však na sklonku roka budú železnice schopné splatiť túto splátku.
Na bedrách ŽSR ešte zostali úvery bez štátnej záruky aj staré dlhy voči zdravotným poisťovniam a sociálnej poisťovni.
"Momentálne je dôležitej že všetky svoje záväzky vyrovnáme tak, ako máme. Platíme za elektrinu aj odvody za zamestnancov do poisťovní. To, čo zostáva doriešiť, sú staré záležitosti, dlhy ešte spred roka 2002. Snažíme sa postupne splácať aj záväzky z obchodného styku, teda podlžnosti voči firmám, ktorým sme v minulosti nezaplatili," uviedla Blašková. Celkovo minulý rok dlhovali ŽSR firmám viac ako miliardu korún.
ŽSR po rozdelení železníc na dva podniky prevzali absolútne väčšinu starých dlhov v objeme takmer 30 miliárd korún. Väčšina z týchto pôžičiek bola ručená štátom. Štát pomohol železniciam a prevzal od nich pôžičky v hodnote 13 miliárd. Presne takú sumu totiž z minulosti dlhoval zasa štát železniciam, pretože každoročne dával na osobnú dopravu menej peňazí, ako si objednal výkony vo verejnom záujme.

Vláda schválila správu o pripravenosti SR na čerpanie eurofondov k 31. máju
Bratislava 23. 06. 2004 - Vládny kabinet na svojom dnešnom rokovaní schválil s pripomienkami Správu o pripravenosti SR na čerpanie predvstupových nástrojov, Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov k 31. máju 2004.
Ako upozorňuje správa, keďže Slovensko ešte nemá rozhodnutie o akreditácii rozšíreného decentralizovaného implementačného systému (EDIS), existuje riziko, že niektoré projekty PHARE nebude možné nakontrahovať. "Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o akreditácii EDIS nebolo vydané pred 1. májom, udelila EK Slovensku výnimku, počas ktorej bude prebiehať verejné obstarávanie a kontrahovanie podľa pravidiel decentralizovaného implementačného systému (DIS) s ex-ante kontrolou zo strany Zastúpenia Európskej komisie (EK) v SR," konštatuje sa v materiáli. Výnimka sa bude uplatňovať do vydania konečnej správy verifikačného auditu, ktorú možno očakávať do konca júla 2004.
"V prípade, že táto správa bude obsahovať nálezy blokujúce udelenie akreditácie, kontrahovania projektov PHARE sa podľa doterajších informácií pozastaví až do odstránenia nálezov, vykonania reauditu a vydania pozitívneho rozhodnutia. To by mohlo trvať niekoľko mesiacov," upozorňuje správa. V dôsledku toho môže prísť k situácii, že niektoré projekty finančných memoránd 2002 a projekt s predĺženou dobou kontrahovania nebude možné nakontrahovať.
Pri FM 2002 bolo k polovici mája nakontrahovaných len 38,1 % finančných prostriedkov v objeme vyše 24 miliónov EUR. Za rizikové správa označila implementáciu Schengenského akčného plánu a ďalšie posilnenie infraštruktúry na budúcich vonkajších hraniciach EÚ či ... a zlepšených životných podmienok a zlepšenie fytosanitárnych kontrol rastlín a rastlinných produktov.
Program ISPA už nie je v rámci SR od 1. mája implementovaný. V sektore životného prostredia tohto programu však prebiehajú práce na základe už podpísaných zmlúv v projektoch Trenčín, Komárno, Banská Bystrica, Zvolen a Martin. Na všetky projekty, pre ktoré boli v rokoch 2000 až 2002 podpísané finančné memorandá došlo k spusteniu tendrov na práce a stavebný dozor.... V prípade ostatných projektov FM 2003 pokračujú práce na vypracovaní tendrových dokumentácií a príprave spustenia tendrov. Problematické sú podľa správy nedostatočné personálne a finančné zabezpečenie implementačných agentúr pôsobiacich v rámci ISPA, či prechod z verejného obstarávania podľa platných pravidiel EÚ na verejné obstarávanie podľa slovenskej legislatívy v prechodnom období.
V rámci programu SAPARD bolo kontrahovanie ukončené 12. mája, pričom k tomuto termínu bolo uzatvorených 948 zmlúv. "Celkovo bolo nakontrahovaných 4,707 miliardy Sk, čo predstavuje 108 % z disponibilných verejných zdrojov," uvádza sa v správe. MF SR pritom potvrdilo možnosť uplatnenia zvýšenia záväzkov vo výške 6 % a zvyšné nakontrahované 2 % budú prefinancované z Plánu rozvoja vidieka 2004 až 2006.

Britská železniční firma Network Rail se snaží zabránit stávce
LONDÝN 23. 06. 2004 - Britská železniční firma Network Rail se snaží právní cestou zabránit čtyřiadvacetihodinové stávce, kterou její zaměstnanci vyhlásili na příští týden kvůli mzdovým požadavkům. Network Rail podala u Nejvyššího soudu žádost o soudní zákaz stávky, uvedla dnes společnost.
Stávku vyhlásil odborový svaz zaměstnanců v dopravě Rail Maritime and Transport Union na příští úterý. Protest by měl začít ve 20:30 SELČ. Odbory stávku vyhlásily poté, co se s vedením podniku nedohodly na mzdách. Celkem 7500 zaměstnanců železnic by se mělo přidat ke stávce zhruba stejného počtu zaměstnanců londýnského metra, kteří se nedohodli na mzdách se svým zaměstnavatelem.
Spojená stávka by tak postihla miliony cestujících. Žádost o soudní zákaz stávky se ale týká jen železničářů a nikoli podzemní dráhy. Network Rail žádost předložila soudu s tím, že hlasování odborářů bylo nedostatečné a chybné.
Firma se rozhodla pro soudní zákaz, aby udržela železnici v chodu, dodala ve zprávě. Odboráři odpověděli, že si své hlasovací postupy obhájí. Očekává se, že se slyšení uskuteční v Londýně během tří dnů, napsala agentura AP.

Tragicky sa skončila pre 89-ročnú ženu z Púchova kolízia s vlakom
Bratislava 23. 06. 2004 - Tragicky sa skočila pre 89-ročnú Máriu M. z Púchova kolízia s vlakom. Žena v utorok krátko po 18. hodine kráčala po prvej dopravnej koľaji na železničnej zastávke v Púchove , kde ju zachytil vlak.
Rušňovodič rýchlika uviedol, že zo vzdialenosti asi 50 metrov v oblúku trate uvidel osobu kráčajúcu v ústrety vlakovej súprave. Pretože nereagovala na zvukové výstražné znamenie, použil rýchlobrzdu, ale pre krátku vzdialenosť zrážke nezabránil. Rušeň ženu zachytil a odhodil do priekopy. S ťažkými zraneniami ju previezli do nemocnice v Považskej Bystrici, kde im vo večerných hodinách podľahla.
U rušňovodiča nezistili požitie alkoholu. Udalosť si vyžiadala polhodinové zastavenie železničnej dopravy na prvej dopravnej koľaji.
TASR informácie poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský

Železnice chcú nový veľký tender
Po kauze "vláčiky" sú železnice opatrné a o tendri na vagóny chcú hovoriť najprv s ministerstvom
24.06.2004, Richard Filipko, BRATISLAVA - ZSSK pripravuje ďalší veľký tender, v ktorom pôjde o stámiliónové, až miliardové sumy. Chce nakúpiť asi 80 osobných poschodových vozňov.
Posledný tender na nákup vlakov sa skončil škandálom, ktorý premiér Mikuláš Dzurinda nazval " kauza vláčiky ". Išlo o nákup 35 ľahkých vlakových súprav pre regionálne trate. Minister Jozef Macejko z SDKÚ, ktorý mal k tendru výhrady, preň padol, zastupujúci minister Ivan Mikloš však výber železničnej komisie tiež nepodpísal a tender bol zrušený.
Hovorca ministerstva dopravy Tomáš Šarluška povedal, že nový tender nebude mať nič spoločné s kauzou " vláčiky ". ZSSK však podľa neho zatiaľ nepredložila koncepciu. "Železničiari musia vymyslieť, aby to nezasiahlo štátny rozpočet." Súhlasí s tým, že vozňový park treba obnovovať. "Nie je vylúčené, že na náš trh sa pokúsi presadiť aj iný dopravca. Aj pre pohodlie cestovania, aj pre možnú konkurenciu určite treba nové vozne."
Hovorca ZSSK Miloš Čikovský povedal, že nový tender už nechcú robiť bez konzultácií s ministrom, aby sa opäť nestalo, že železnice vyhlásia víťaza, ale minister výsledky nepodpíše. "Úplne presne ešte nie je určené, koľko vagónov by sme chceli kúpiť, ale mohlo by to byť zhruba osemdesiat. Vozne, aké potrebujeme, vyrábajú viaceré firmy."
Minister dopravy pred časom povedal, že ZSSK nemôže prehlbovať svoje zadlženie. "V každom prípade žiadame pomoc štátu, bez nej nie sme schopní nové vozne kupovať," hovorí Čikovský.
O každý veľký tender na železnici majú výrobcovia veľký záujem, pracujú lobisti, špekuluje sa o pozadí výberu. V kauze spred dvoch rokov išlo o vyše štyri miliardy korún, s nákladmi na prevádzku vlakov suma rástla až k šiestim miliardám.

Čo železnice chcú
Zhruba 80 osobných vysokých poschodových vozňov by slúžilo v prímestskej doprave - najmä pri cestovaní do veľkých sídiel ako Bratislava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a Zvolen. Niekoľko by chceli použiť aj na trasu Bratislava – Viedeň.
Vozne by jazdili ako súčasť osobných alebo zrýchlených osobných vlakov. Súpravu by tvoril starý rušeň a dva alebo tri nové vozne. V poslednom vozni by bola aj kabínka pre rušňovodiča, v ktorej je riadiaca jednotka, káblami spojená s rušňom. Vlak by teda mohol bez posunovania jazdiť oboma smermi - pri prvej jazde by bol strojvodca v rušni, ktorý by ťahal súpravu, na spiatočnej jazde by bol strojvodca v riadiacej kabíne vo vozni a rušeň by súpravu tlačil.

Vagóny sú staré a staršie
ZSSK má dnes 1429 osobných vozňov. Väčšinou sú veľmi staré, množstvo vagónov má plánovanú životnosť za sebou.

Naposledy kupovali železnice štrnásť nových vlakových súprav na TEŽ v tendri spred roku 2000. Jedna súprava vyšla na zhruba 80 - 100 miliónov a išlo o električky s užším rozchodom. Po dodatku k tendru kúpili ešte šesť podobných ľahkých vlakov , ale s normálnym rozchodom a spaľovacími motormi pre podtatranskú oblasť.
Cena kvalitných vysokých poschodových vozňov, aké by chcela železnica kúpiť pre osobné vlaky, sa pohybuje od 50 do 100 miliónov korún za kus.

Odčleňování činností může vést k vytunelování ČD
PRAHA 24. 06. 2004 - Odbory se obávají vytunelování ČD . Na tiskové konferenci to řekl předseda Odborového sdružení železničářů Jaromír Dušek. Podle něho je plán vedení ČD na vytvoření podniku holdingového typu pouze snahou převést lukrativní majetek na budoucí strategické partnery dceřiných společností. Na mateřském podniku by tak podle Duška zůstaly jen ztrátové činnosti.
Mluvčí ČD Petr Šťáhlavský to odmítl. Podle něho je zájmem podniku zachovat si v dceřiných společnostech majoritu v případě, že to bude pro podnik ekonomicky výhodné.
Podle Duška dráhy po rozdělení na dceřiné společnosti nemají šanci na přežití, aniž by do podniku později stát razantně vstoupil obrovskými finančními zdroji. ČD totiž v současnosti zisky například z nákladní dopravy dotují ztrátovou osobní dopravu. Bez tohoto křížového financování by osobní doprava nebyla udržitelná. Vyčlenění ziskové nákladní dopravy do dceřiné společnosti by tak podle Duška ve svém důsledku znamenalo razantní omezení osobní dopravy v regionech.
Vedení ČD podle schváleného strategického záměru na následující léta plánuje vytvořit z podniku společnost holdingového typu. V první fázi chce převést servisní činnosti do dceřiných společností. Dozorčí rada by v pátek měla pět z nich projednat. Podle Duška by na pořadu jednání měl být vznik dceřiné společnosti z traťových strojních stanice, cestovní kanceláře, výzkumného ústavu železničního, železničního zdravotnictví či spedice.
Například o zajímavá zařízení traťových strojních stanic mají podle Duška zájem velké stavební firmy, například Skanska nebo Železniční stavitelství Brno. Siemens pak údajně usiluje získání podílu v budoucí dceřiné společnosti Výzkumný ústav železniční, jehož součástí bude zřejmě i v Evropě unikátní železniční zkušební okruh u Velimi. Při oddělení železničního zdravotnictví se zase předseda odborů obává zániku například polikliniky Italská, která je na velmi lukrativním místě v centru Prahy.Později se počítá také s vyčleněním hlavních činností do samostatných dceřiných společností ČD Cargo pro nákladní dopravu a společnosti zajišťující osobní dálkovou dopravu a firmy pro regionální dopravu v jednotlivých krajích. S tím odbory zásadně nesouhlasí a chtějí tomu zabránit i za cenu stávky.
Termín stávky zatím určen není. Bude záležet na tom, zda se představenstvo skutečně bude snažit bez jakéhokoli ekonomického rozboru zakládat dceřiné společnosti a segmentovat ČD .
Vedení odborů chce s vedením podniku jednat a zabránit tak sociálnímu střetu. Mezitím však ústředí odborů bude o svém postoji informovat předsedy organizací v regionech a bude zakládat stávkové výbory. Pokud se zakládání dceřiných společností, které nebude ekonomicky zdůvodněno, nepodaří zabránit, má představenstvo odborů pravomoc svolat stávku, a to i časově neomezenou.
Podle Šťáhlavského hrozby stávkou podnik poškozují. V současné situaci, kdy je na dopravním trhu převis nabídky nad poptávkou se může lehce stát, že železnice kvůli stále se opakujícím hrozbám stávkou přijde o zákazníky, kteří se obrátí na jistější silniční dopravu.
Vznik společnosti holdingového typu není podle mluvčího na evropských železnicích výjimečný. Podobně funguje velmi úspěšně železnice v Německu, řekl.
Dušek kritizoval také fakt, že přes vznik dceřiných společností, který má zajistit efektivnější podnikání, počítá strategický plán rozvoje podniku s poklesem výkonů. Podle Šťáhlavského plán vychází z reálné ekonomické situace a konkurence na trhu. Pokud by se podnik netransformoval, byl by v budoucnu pokles výkonů podniku ještě razantnější.

Železničná spoločnosť - lepšie služby, modernejší vozňový park
25.06.2004, Miro Devínsky - ZSSK začala fungovať po rozdelení ŽSR od 1. januára 2002. Napriek mimoriadnemu úsiliu sa v uplynulých rokoch znížil počet prepravených cestujúcich železničnou dopravou. Napriek tomu, že svoje služby v uplynutých rokoch skvalitnili, čaká slovenských železničiarov po vstupe do EÚ náročná skúška v podobe zahraničnej konkurencie. Preto sa snažia zmodernizovať svoje služby a zvýšiť tak svoju konkurencieschopnosť. Preto pristúpili aj ku skvalitneniu riadenia spoločností. Bližšie sme o zmenách v riadení diskutovali s personálnym riaditeľom ZSSK , Ing. Antonom Jaborekom.
Pán riaditeľ, prechod na procesný spôsob riadenia je náročná zmena, ktorá zasiahne život organizácie. Ako pocítia nový štýl riadenia zamestnanci a najmä cestujúci?
- Každý cestujúci vníma železničnú dopravu nielen z hľadiska určitého komfortu, ale aj z hľadiska ceny. Od procesného riadenia si sľubujeme nielen zníženie nákladov, ale aj možnosť zvýšiť tržby, a to nielen v osobnej, ale aj v nákladnej doprave či iných činnostiach. Preto sme sa v závere minulého roka rozhodli pristúpiť k radikálnemu opatreniu, k novému spôsobu riadenia spoločnosti.
Spomínate nový systém riadenia. Rôznych pokusov o zmenu riadenia bolo aj u železničiarov v uplynulých rokoch už viac. V čom je záruka, že táto bude skutočne progresívna?
- Treba zdôrazniť, že už celkový prístup k zmene je založený na diametrálne odlišnom postupe, než na aký sme boli doteraz zvyknutí. V prvom rade vychádzame z dôkladnej analýzy skutkového stavu. Sústreďujeme sa najmä na naše slabé stránky a hľadáme také riešenia, ktoré by nás posunuli dopredu. Aj celý proces zmeny riadenia budeme robiť inak než doteraz. Každé zásadné zmeny budeme robiť etapovitým spôsobom. Až keď sa schváli a zrealizuje jedna etapa, pristúpime k ďalším zmenám. Za každú etapu bude mať zodpovednosť konkrétny riadiaci pracovník.
ZSSK je zatiaľ štátny podnik Len so svojou snahou skvalitniť riadenie zrejme nevystačíte, pretože musíte napríklad modernizovať aj dopravný park a tam si štát neplní svoje povinností tak ako v iných krajinách Európy.
- Na jednej strane treba s uznaním kvitovať snahu štátu, že sa venuje železničnej doprave. Konkrétne v tomto roku dotuje našu spoločnosť sumou 4,3 miliardy korún. Navyše došlo začiatkom tohto roka k oddlženiu našej spoločnosti vo výške 7,3 mld. Sk. Avšak na druhej strane máme veľké problémy s modernizáciou vozňového parku. Najmä v osobnej doprave, napriek tomu, že prebieha modernizačný proces osobných vozňov v ŽOS Vrútky v hodnote ročne 300 miliónov korún. To sú však prostriedky, ktoré musíme vrátiť, lebo je to zahraničná pôžička. Štát sa síce v roku 2000 zaviazal, že ročne prispeje na modernizáciu mobilného železničného parku 500 miliónmi korún, zatiaľ sa však nenašli na spomínanú modernizáciu v štátnom rozpočte potrebné peniaze. V súčasnosti rokujeme s pracovníkmi ministerstva dopravy i ministerstva financií a doterajšie výsledky naznačujú, že už v budúcom roku by sme mohli dostať sľúbených 500 miliónov na kúpu moderných vozňov.
Spomíname peniaze, nedávno ste hodnotili uplynulý rok. Napriek snahe sa ZSSK nedostala zčervených čísel a dosiahli ste negatívny hospodársky výsledok.
- To je síce pravda, ale napriek zatiaľ nepriaznivému hospodárskemu výsledku, ktorý má viac príčin, si ZSSK za dva roky svojej existencie vybudovala postavenie silného hráča a spoľahlivého partnera na prepravnom trhu. Železnice mali v minulosti imidž neplatiča, no dnes je situácia iná, svoje záväzky plne uhrádzame.
Veľa sa medzi odborníkmi diskutuje aj o rôznych modeloch usporiadania železničnej dopravy na Slovensku. Napríklad o rozdelení dopravy na osobnú a nákladnú dopravu, teda na dve spoločnosti.
- Máme spracovaných viac modelov, a teda aj model samostatnej spoločnosti osobná doprava a nákladná doprava. V tomto variante by štát musel vynaložiť na úhradu výkonov vo verejnom záujme viac než v súčasnosti. Treba priznať, že dnes stále pretrváva tzv. krížové financovanie a nekryté náklady osobnej prepravy vyrovnávame z tržieb nákladnej prepravy. Takže, ak by fungovala v budúcnosti samostatná spoločnosť pre osobnú dopravu, tak by to boli pre štát ďalšie, vyššie náklady. Práve realizáciou projektu procesného riadenia chceme v budúcnosti znižovať náklady aj na osobnú dopravu.
Výsledkom vami spomínaného projektu by mala byť aj racionalizácia mnohých činností, zníženie nákladov, zvýšenie tržieb, k čomu by mala prispieť aj centralizácia určitých procesov a s centralizáciou železničiari nemajú najlepšie skúsenosti.
- Možno to skutočne zaváňa nejakým prežitkom, ale v skutočnosti v tomto prípade nechápeme pod centralizáciou rozhodovanie od zeleného stola v Bratislave. Práve naopak, centralizácia znamená špecializáciu, teda špecializované zložky, ktoré budú v rámci vnútropodnikového systému poskytovať servis ostatným zložkám a daná činnosť, alebo podporný servis bude riadený jednotným spôsobom. Napríklad v rokoch 1996 a 1997 sme začali zakladať účtovné centrá. Možno povedať, že je to moderná forma a že sa osvedčili a dnes sú etablované na úrovni divízií ako samostatné regionálne pracoviská. Z profesionálneho hľadiska nie je problémom ich znovu zjednotiť a poskytovať jednotný servis jednotnou metodikou a výkladom pre všetky organizačné jednotky. V našom ponímaní bude centralizácia zložkou, ktorá bude zabezpečovať špecializované služby a bude lokalizovaná tam, kde a pre koho tie služby poskytuje.
K prvému januáru tohto roka pracovalo v ZSSK 18 486 pracovníkov. Po realizácii projektu procesného riadenia by ich malo byť o 4500 menej. Ľudia sa obávajú, čo s nimi bude.
- Nemusia sa v žiadnom prípade obávať bezduchého prepúšťania, pretože súčasne s implementáciou procesného riadenia budú aktivizované čiastkové projekty aj pre oblasť zvládnutia zmien vo vzťahu k pracovníkom. Pevne veríme, že sa nám zlepšia ekonomické parametre, napríklad tržby, a v konečnom dôsledku nebude potrebné znižovať zamestnanosť v takom rozsahu. Opäť chcem zdôrazniť, že zmyslom procesného riadenia nie je prepúšťanie zamestnancov, ale zlepšenie ekonomických parametrov spoločnosti. Ušetrenie zamestnancov bude len dôsledkom organizačnej zmeny, nie cieľom. V tom spočíva aj podstatný rozdiel medzi transformáciami a zmenami organizačných štruktúr teraz a v minulosti. Všetko však záleží na vývoji a na sociálnej prijateľnosti.
Súčasťou uplatňovania procesného riadenia bude nepochybne aj záujem ZSSK vyrovnať sa so zamestnancami, ktorí sa budú musieť pre nadbytočnosť rozlúčiť s firmou.
- Samozrejme, bude existovať aj špeciálny program pomoci zamestnancom, v ich adaptácii mimo podniku buď formou rekvalifikácie, alebo vytvorením dostatočnej podpory na nájdenie si náhradnej práce. Dobrý predpoklad sme vytvorili už Kolektívnou zmluvou na roky 2004 a 2005, kde je možné napríklad prostredníctvom sociálnych kompenzácií, odstupného a ich súbehom zabezpečiť určitej kategórii zamestnancov platy až v rozsahu dvoch rokov. Samozrejme, že táto organizačná zmena prinesie so sebou aj množstvo konfliktov, ľudských sklamaní. Máme však premyslené, ako tieto ťažkosti zvládnuť, ako vyriešiť identifikáciu zamestnancov s pripravovanými zmenami. Nie sme naivní a vieme, že nie všetci budú so zmenami súhlasiť, pretože množstvo radových pracovníkov, ale aj manažérov bude mať pocit, že dochádza k ohrozeniu ich súčasnej situácie. Títo pracovníci budú vytvárať odpor a bariéru, budú oponovať.
Takéto výrazné zmeny, aké pripravujete, predsa potrebujú aj oponentov, aby proces prebiehal optimálne.
- Skutočne potrebujeme aj oponentov, aby sme neustále prehodnocovali pripravované kroky a postup aplikácie projektu procesného riadenia. Potrebujeme ich na to, aby sme neustále prehodnocovali naše opatrenú, či vôbec táto zmena bude prinášať zlepšenie parametrov našej práce, či budeme schopní skvalitňovať služby a znižovať náklady.
Už teraz sa vytvára medzi viacerými pracovníkmi nepríjemná atmosféra a viacerí sa nedokážu stotožniť s pripravovanými zmenami.
- Vieme o tom, ale chcem zdôrazniť, že aplikáciou projektu procesného riadenia nechceme vnášať do povedomia našich zamestnancov pracovnú neistotu a nechuť. Nechceme im vysvetľovať, že prídu o prácu, práve naopak. Týmito zmenami ich chceme získať na našu stranu a presvedčiť ich, že toto je cesta, ako si udržať zamestnanie, že toto je aj cesta, ako sa udržať na prepravnom trhu a obstáť v európskej konkurencii Ak by sme nepristúpili k realizácii výrazných zmien a spoliehali sa len na ďalšie čiastkové úspory, ktoré ešte vieme dosiahnuť šetrením energií a spotreby materiálu, tak by sme ušetrili niekoľko miliónov korún. Avšak, ak chce byť ZSSK konkurencieschopná, a to my chceme, musíme ušetriť stovky miliónov, a to sa nedá dosiahnuť iná čiastkovými, kozmetickými opatreniami, ale len zásadnou zmenou, komplexnou transformáciou.

Združenie na pomoc detskej onkológii pri DFNsP vypravilo dnes Vlak nádeje
Bratislava 26. 06. 2004 - Vlak nádeje plný veselých detí i dospelých vypravilo dnes pred 17.00 h z Bratislavy do Piešťan Združenie na pomoc detskej onkológii pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave. Cieľom tejto benefičnej akcie je získať finančné prostriedky na kúpu prístrojového vybavenia jednotky intenzívnej starostlivosti.
Historický vlak s parnou lokomotívou Albatros , ktorý má kapacitu asi 200 miest, zaplnili už doliečené deti, ako aj malí pacienti, ktorí sa v súčasnosti liečia na onkologické ochorenia. Spolu s deťmi cestujú umelci, hudobníci, sponzori, lekári a tiež záujemcovia z radov verejnosti. Na bratislavskej Hlavnej stanici pred odchodom vlaku vystúpil Ladislav Lučenič a hudobná skupina Satisfactory. O program vo vlaku sa postarajú kúzelník, klauni, moderátorka Slávka Halčáková, Jano Kroner, Zuzana Kronerová a ďalší.
Vlak bude mať krátke zastávky v Šenkviciach, Trnave a Leopoldove . Viac ako hodinu sa zdrží v Piešťanoch , kde pre účastníkov jazdy bude koncertovať skupina Traditional Club. Po 20.00 h sa Vlak nádeje vydá na spiatočnú cestu. Okolo 22.00 h ho očakávajú opäť na bratislavskej Hlavnej stanici , kde jeho pasažierov privíta koncertom dámsky salónny orchester Afrodité.
"Takúto akciu sme pripravili prvý raz a chceli by sme podobné podujatia robiť každoročne", povedala pre TASR lekárka detského onkologického oddelenia DFNsP v Bratislave a spoluorganizátorka benefičnej akcie MUDr. Judita Puškáčová. Ide o pilotný projekt realizovaný v spolupráci s agentúrou TEATRON,s.r.o., IQ Design Studiom pod režijným vedením Silvestra Lavríka, dodala Puškáčová.
Záujemcovia, ktorí by chceli prispieť na prístrojové zariadenie jednotky intenzívnej starostlivosti, môžu tak urobiť v Slovenskej sporiteľni na číslo účtu 0011481225/0900, variabilný symbol 2606.

V Trenčíne sa poučili od vlastníkov pôdy pre Kiu
26.06.2004, Kráľ Milan - Spoločný postup vlastníkov pozemkov, na ktorých by mala stáť automobilka Kia, inšpiroval Trenčanov. Tí, ktorí by mali pri modernizácii železničnej trate prísť o svoje rodinné domy a parcely, zakladajú občianske združenie na ochranu vlastníckych práv.
"Pre variant, ktorý uvažuje o smerovaní trate cez stred mesta, treba zbúrať nedávno rekonštruovanú letnú plaváreň a 15-20 rodinných domov v mestskej časti Orechové. Občianske združenie majiteľov nehnuteľností by malo byť partnerom pri určení trasy modernizovanej trate. Odvolávajú sa pritom na protestnú petíciu, ktorú podpísalo 10.000 občanov," hovorí Ján Babič, poslanec mestského zastupiteľstva.
"Ak by išlo o stavbu, ktorá by mestu pomohla, vieme hľadať riešenie. Lenže podľa projektov, ktoré som doteraz videl, je to aj pre terajších Trenčanov, aj pre budúcnosť neprijateľná záležitosť. Malo by sa to riešiť koncepčne, aby nás o dve generácie neskôr nemuseli preklínať," odôvodňuje svoj odmietavý postoj Jozef Králik, jeden z majiteľov nehnuteľností, ktoré by zabrala nová železničná trať.
Vlastníci nehnuteľností žiadajú, aby súčasťou modernizácie bolo preloženie trate mimo mesta, smerom k diaľnici. Posúdenie možných variantov modernizácie je úlohou komisie, ktorú na tento účel vytvorilo mesto.
"Technická univerzita jednoznačne uprednostňuje variant, ktorý prechádza cez mesto. Náhradou za zbúranú letnú plaváreň bude nový akvapark na Ostrove, majitelia nehnuteľností dostanú domy v inej časti mesta. Osobne sa aj ja prikláňam k tomuto riešeniu. Európska investičná banka hradí 85% nákladov na modernizáciu. Druhý variant, preloženie trate k diaľnici, je vo hviezdach, o ten neprejavil záujem nijaký investor," argumentuje Richard Kerekeš, predseda komisie a generálny riaditeľ trenčianskeho Keramoprojektu.
Existuje aj nultý variant, podľa ktorého by sa zakonzervoval taký stav, aký je v súčasnosti.
Do konca mesiaca má komisia rozhodnúť, ktorú z týchto možností odporučí mestu na schválenie.
"Je plne v rukách poslancov mestského zastupiteľstva, kadiaľ povedie železničná trať v Trenčíne . V prípade nesúhlasu mesta by musela viesť mimo jeho územia, čo by prudko zvýšilo náklady na modernizáciu trate a oddialilo jej dokončenie," upozornil Dušan Turanovič, generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy MDPT SR.

Železničný most zrejme každú chvíľu spadne!
Martin ROTTMANN - zhruba takúto správu šírilo rádio Expres 27. 6. 2004 o moste v km 52, 14 trate Bratislava hl. st. - Bratislava-Železná studienka (nad Limbovou ul.). Nakoniec sa však potvrdilo, že táto správa vznikla asi spôsobom "si novinár - niečo si vymysli!". Skutočnosť bola dosť vzdialená: tento most na 2-koľajnej trati je vlastne súmostím dvoch 1-koľajných mostov, medzi ktorími je asi 12 cm široká medzera. Keďže sa cez ňu zmestí aj značná časť kameňov tvoriacich zvršok trate, bola "zaplátaná" obdĺžnikovými železnými platňami rozmerov cca 30 x 90 cm po celej dĺžke škáry. Zrejme tu bola podcenená ich kontrola, a jedna z nich odpadla celkom a niekoľko kameňov, ktoré predtým držala spadli na cestu; ďalšia tiež ostala vysieť upevnená len na južnej strane. V záujme bezpečnosti polícia zastavila prejazd motorových vozidiel pod traťou, až pokiaľ kompetentné zložky nedali opäť všetko do poriadku.

Na železničnom moste na Kramároch sa uvoľnil kovový kryt a spadol na cestu
Bratislava 27. 06. 2004 - Na železničnom moste na bratislavských Kramároch sa v nedeľu podvečer uvoľnil kovový kryt a spolu s kameňmi spadol na frekventovanú vozovku. Cesta z Patrónky na Kramáre preto od 17.00 hodiny policajti uzatvorili. Kryty spájajúce jednotlivé mostné nosníky uvoľnil prechádzajúci vlak, informoval o tom Slovenská televízia. Na prechádzajúcom aute súčasti mosta spôsobili menšie škody, udalosť sa však zaobišla bez zranení. Uvoľnené sú aj ďalšie kryty a stále hrozí zosuv skál. Most skúmajú pracovníci z dopravného podniku a ŽSR .
Statika mostu narušená nie je, vlaky po ňom naďalej premávajú. Treba však uchytiť všetky kryty, aby sa mohla obnoviť automobilová premávka. Most by mal prejsť dôkladnejšou rekonštrukciou.

Pri obnove vozňového parku chce ZSSK hladať pomoc u štátu
Bratislava 27. 06. 2004 - ZSSK , a. s., pripravuje tender na nákup približne osemdesiatich poschodových vozňov v hodnote zhruba 4 až 5 miliárd Sk. Pri obnove vozňového parku chce hľadať pomoc u štátu.
Ako upozornil hovorca ZSSK Miloš Čikovský, v súvislosti s nákupom nových koľajových vozidiel musí dôjsť k rokovaniam s MDPT SR, ale tiež s rezortom financií. "Bez pomoci štátu nie sme schopní vlakové súpravy nakupovať. Ani v žiadnej inej krajine EÚ nie sú prepravcovia bez pomoci štátu, aspoň ručenia, schopní takéto veci realizovať," povedal.
Čikovský odôvodňuje potrebu obnovy vozňového parku tým, že situácia dospela až do štádia, keď z takmer 1 500 vozňov v prevádzke je len niečo cez 100 s vekom do 10 rokov. Ostatné sú staré od 10 do 40 rokov. "Vozňový park je zastaraný a musíme s tým už niečo urobiť. Máme súpravy zo 60. rokov minulého storočia, je nutné ich vymeniť," skonštatoval Čikovský.
"S potrebou obnovy vozňového parku súhlasíme, pretože je veľká pravdepodobnosť, že sa na slovenskom trhu pokúsi presadiť aj iný dopravca. So súčasným stavom vozňov by mu ZSSK len ťažko konkurovala," povedal hovorca MDPT Tomáš Šarluška.
K prípadnej pomoci štátu a jej forme sa však ministerstvo podľa Šarlušku vyjadrí až po prijatí príslušnej koncepcie od ZSSK . Tá by mala byť podľa Čikovského doručená na ministerstvo už v najbližších mesiacoch.
"V krátkom čase by mala byť koncepcia prerokovaná v predstavenstve ZSSK a v priebehu 1 až 2 mesiacov by sa ňou mala zaoberať aj dozorná rada spoločnosti. Následne bude koncepcia predložená ministrovi dopravy," spresnil Čikovský.
V súvislosti s vyriešením tohto nepriaznivého stavu Čikovský zároveň vylúčil možnosť pokračovať v nedokončenom tendri na nákup 35 ľahkých vlakových súprav pre regionálne trate. Priebeh tendra sa zastavil potom, čo sa objavili podozrenia z korupcie, pričom tieto vyústili až do odchodu vtedajšieho ministra dopravy Jozefa Macejka zo svojho postu.
"Regionálna doprava sa medzitým značne zredukovala a došlo tiež k posunu hybnosti cestujúcich. Korigovala sa tak aj stratégia ZSSK , ktorá sa teraz orientuje hlavne na prímestskú dopravu, pričom nové vozne by boli nasadené práve v tejto oblasti," uzavrel Čikovský.

ČD v příštím roce předpokládají mírný nárůst počtu osobních spojů
PRAHA 27. 06. 2004 - ČD předpokládají pro období platnosti nového jízdního řádu, tedy od poloviny prosince letošního roku, mírný nárůst počtu osobních a spěšných vlaků i rychlíků. O konečném rozsahu osobní železniční dopravy ale podnik se státem a kraji ještě jedná. Definitivní verze jízdního řádu pro příští rok by měla být hotova do poloviny srpna, řekl ČTK mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Ztrátu z provozu spojů v osobní dopravě, kterými ČD zajišťují takzvanou základní dopravní obslužnost, dotuje stát a kraje, které si vlaky objednávají. Ministerstvo dopravy navíc dráhám hradí ztrátu, jež jim vzniká z regulované ceny jízdného.
Předpokládaný mírný nárůst rozsahu dopravy si podle mluvčího nevyžádá potřebu zvyšování počtu vozidel nebo zaměstnanců. Dráhy chtějí větší objem zajistit lepší organizací práce.
Proti letošnímu jízdnímu řádu si kraje neobjednaly dopravu pouze na dvou trasách. Vlaky ČD tedy nebudou jezdit mezi Kyjovem a Mutěnicemi a z Hodonína do Holíče nad Moravou. Novinkou naopak bude rozšíření přímých spojů mezi jednotlivými regiony, například ze západních a jižních Čech do východních Čech přes Prahu. V souvislosti s výlukami mezi Plzní a Chebem budou současné vlaky InterCity Praha – Norimberk nahrazeny rychlíky Praha – Mnichov a Norimberk – Karlovy Vary.
Na většině hlavních tahů chtějí dráhy zavést taktovou dopravu s intervalem jedné až dvou hodin. Takzvaná intervalová doprava, kdy vlaky odjíždějí vždy ve stejnou minutu každé hodiny nebo dvou hodin bude častější v dálkové i regionální dopravě. Jízdní řád "v taktu" je totiž pro cestující lépe zapamatovatelný.
ČD počítají s dalším posílením železniční dopravy v okolí velkých aglomerací, kde roste význam železnice jako páteře integrovaných dopravních systémů.
Nové bude také rychlé spojení EuroCity kraje Vysočina s Prahou i zahraničím na trase Berlín nebo Hamburk přes Havlíčkův Brod do Budapešti. Zavedeno bude nové noční spojení Praha – Berlín – Dortmund, ve stanici Kolín nad Rýnem bude zajištěn přestup na spoj do Bruselu.
Dráhy mají také připraveny podmínky pro nasazení rychlovlaku Pendolino do Berlína, Vídně a Bratislavy. Vše však bude záviset na ukončení zkoušek a schválení drážními úřady.
S kraji a státem dráhy o rozsahu dopravy na příští rok jednají již od ledna. Nyní ministerstvo dopravy a kraje posuzují a srovnávají požadavky a finanční možnosti podle předloženého návrhu jízdního řádu. Finanční stránka celé objednávky dopravy je ale přímo závislá na přidělení prostředků ze státního rozpočtu, připomněl Šťáhlavský. Na přípravu jízdního řádu to má negativní vliv. Kraje i stát totiž musejí rozsah dopravy objednat v létě, kolik peněz na úhradu ztráty budou mít, ale bude zřejmé až po schválení rozpočtu, tedy nejdříve na podzim.

Rýchlovlak TGV zastavili kvôli bombovému poplachu
AFP PARÍŽ 27. 06. 2004 - Vysokorýchlostný vlak TGV , spájajúci Paríž s mestom Lyon na juhozápade Francúzska, zastavili v nedeľu na trati po poplachu, že na palube sa nachádza bomba. Informovalo o tom vedenie štátnych železníc SNCF . Vlak, ktorý odišiel z Paríža o 13:15, zastavili asi sto kilometrov južne od hlavného mesta po odhalení podozrivého balíčka. Pasažierov presunuli do ďalšieho vlaku a na mieste zostali pyrotechnici.

Strana vytvorená: 29-VI-2004
	(pr0426.htm)