Vykoľajili sa tri vozne s tonami chemikálií
BELEHRAD 17. 10.2004 - Tri vlakové vozne, ktoré viezli 150 ton kyseliny sírovej sa v nedeľu vykoľajili v Belehrade. Chemikália ale do životného prostredia neunikla, uviedol šéf požiarnikov, podľa ktorého majú situáciu pod kontrolou. Vlak prichádzal z bulharského Dimitrovgradu a pokračovať mal do srbského Sabaču, keď sa vykoľajil na belehradskom predmestí. Špeciálne železničiarske tímy pracujú na mieste nehody a pokúšajú sa vozne postaviť na koľaje. Príčina nehody nie je známa. Železničná spoločnosť vo svojom stanovisku uviedla, že incident prešetrujú, informovala tlačová agentúra Beta.

Firmy pod vedením ŽS Brno zmodernizují trať Piešťany - Trnava
BRNO 17. 10.2004 - Mezinárodní sdružení pěti společností pod vedením ŽS Brno získalo zakázku na modernizaci trati mezi městy Piešťany a Trnava . Stavba je financována z programu Evropské unie ISPA a její celková hodnota je necelých 129,2 milionu eur (asi 4,13 miliardy Kč). ČTK to řekla mluvčí brněnské společnosti Taťjana Pelíšková.
Výstavba se týká modernizace trati, trakčního vedení, ale i nástupišť s podchody. Zakázka má trvat 37 měsíců a dokončení se plánuje do konce roku 2007. Je také součástí pátého železničního koridoru mezi Bratislavou, Trenčínem, Púchovem a Žilinou. ŽS Brno je partnerem firem Doprastav, Železničné stavebníctvo Bratislava, Železničné stavby Košice a Alpine Mayreder, GmBH.
Největší jihomoravská stavební firma se i loni orientovala především na železniční stavby, které jí i loni zajistily největší část z celkových výkonů téměř 8,4 miliardy Kč. Bylo to meziročně o 31 procent více. Výrazný růst podnik letos očekává i u staveb pozemních. Své pracovníky má na na letišti v Praze-Ruzyni a připravuje stavby pro univerzity v moravských městech. Usiluje i o projekty v Bosně a Hercegovině, Bulharsku či Chorvatsku.
ŽS Brno je součástí holdingu ŽPSV Uherský Ostroh, který loni ovládla španělská skupina OHL. V letošním roce plánuje podnik až třináctiprocentní růst výkonů na 9,5 miliardy Kč. Pro usnadnění integrace se skupinou investuje OHL do české společnosti asi dva miliony eur (necelých 65 milionů Kč) v inovačních projektech. (krátené)

Ak štát SAD nepridá, rozsah spojov pôjde dole, k železniciam chce byť štedrejší
Bratislava 17. 10.2004 - Podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) na neochotu vlády posilniť verejnú dopravu po zdražení nafty o dodatočných 316 miliónov Sk zatiaľ rušením spojov reagovať nebudú, avšak už teraz upozorňujú, že vládou vyčlenené zdroje na udržanie terajšej obslužnosti územia nestačia.
SAD-ky hrozia, že v prípade podcenenia problémov pri financovaní ich verejných výkonov hrozí kolaps dopravy. Z vládneho návrhu rozpočtu pre najbližšie roky pritom vyplýva, že kým sumy na krytie verejných výkonov v autobusovej doprave necháva kabinet nezmenené, tak pre štátne železnice sa ráta už s významným navýšením.
"Ak by VÚC mali na naše výkony vo verejnom záujme dostať od vlády len takéto zdroje, tak potom vyvstáva na VÚC otázka, aké výkony si môžu u nás objednať," hovorí prezident zväzu Ján Vrba s tým, že aj tento rok SAD-ky získali od štátu zhruba miliardu korún a v konečnom dôsledku je plánované navýšenie na rok 2004 iba asi 2,5-%.
Pre železnice sa pritom plánuje až 22-% navýšenie. Zatiaľ čo v tomto roku ŽSR a ZSSK dostali od štátu za výkony vo verejnom záujme 6,63 miliardy Sk, pre najbližšie tri roky uvažuje vláda s konštantnou sumou 8,1 miliardy Sk.Podniky SAD mali podľa neho už k záveru 1. polroka tohto roka kumulovanú stratu v objeme zhruba 70 miliónov Sk.
Zväz doslova upozorňuje, že v doprave hrozí kolaps, ktorého dôsledkom môže byť až úplné zastavenie dopravy na celom území štátu. (krátené)

Železnice prenajímajú koľajnice pridraho
18.10.2004 , dc - Vyše poldruha roka po otvorení prístupu na železničnú cestu firmám, ktoré chcú konkurovať monopolným železniciam, funguje na Slovensku 6 železničných dopravcov.
Ďalších záujemcov odrádzajú privysoké poplatky, ktoré si ŽSR účtujú za využívanie dráhy. Dodnes tak napríklad väčšina z vyše dvoch desiatok regionálnych tratí, kde sa vlani osobná doprava zastavila, zíva prázdnotou.
Kontrakt o využívaní dráhy dodnes so správcom koľajníc podpísalo 16 z 20 licencovaných dopravcov. Pravidelne však jazdia len traja. Okrem celoplošného dopravcu, ZSSK , si dráhu prenajíma ešte BRKS a U.S. Steel Košice, ktoré vozia len náklad. "Ostatní sa snažia využívať dráhu od prípadu k prípadu, pre nepravidelnú nákladnú dopravu," povedala Sme hovorkyňa ŽSR Kornélia Blašková.
Okrem sprístupnenia železničnej dráhy sa priestor pre ďalších dopravcov vytvoril najmä na 25 regionálnych tratiach, kde na začiatku minulého roka ZSSK zastavila osobnú dopravu. Spoluprácou s lokálnymi partnermi a vyššími územnými celkami sa bývalému monopolnému železničnému dopravcovi podarilo opäť rozbehnúť deväť lokálnych tratí.
Osobnú železničnú dopravu na lokálnych tratiach brzdí najmä jej stratovosť. V osobnej doprave železnice podľa Blaškovej ponúkajú v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi najnižšie ceny, no pre cestujúcich je to pravdepodobne aj tak priveľa. Bez dotácií, štátnych alebo samosprávnych, nemá osobný železničný dopravca šancu obstáť v konkurencii lacnejším autobusom.
Vysoké poplatky za nákladné vlaky odrádzajú aj zahraničných dopravcov od tranzitu cez Slovensko, napriek tomu, že krajnou vedie niekoľko európskych koridorov. Radšej jazdia po lacnejšej poľskej, alebo po rakúskej a maďarskej železnici.
Poplatky za dráhu však nebudú vysoké natrvalo. Železnice deklarujú, že sa chcú zmeniť na trhovú firmu, plánujú zoštíhľovanie, odčleňovanie vedľajších činností, spriehľadňovanie účtovníctva a likvidovanie dlhov. Sľubujú si od toho pokles nákladov na správu dráhy, a tým i zníženie cien.
Železnice sa musia prispôsobiť Európskym direktívam od správy odčleniť údržbu trate. Tak vytvoria nediskriminačné podmienky pre ostatných dopravcov.
Železnice chcú, aby im viac prispieval štát, ktorý reguluje cenu za prenájom dráhy. "Ak by sa štát podieľal na krytí nákladov na infraštruktúru v rozsahu ako v Rakúsku, či Nemecku, tak by ceny za použitie dráhy v nákladnej doprave mohli klesnúť približne o 40% a dostali by sa na porovnateľnú medzinárodnú úroveň," povedala Blašková. Spolupráca vlády a železníc v minulosti vyniesla dlh blížiaci sa k hranici 50 mld Sk.
Štát svoj záväzok voči železniciam tento rok splatil. Tým znížil stratu podniku o 13,2 mld Sk na 35,4 mld Sk. Na budúci rok správcovi železničnej trate prispeje 3,6 mld Sk a rovnakú sumu by mali dostať aj v nasledujúcich dvoch rokoch. K zreálneniu vzťahu Železnice - štát a harmonizovaniu podmienok s cestnou dopravou by podľa Blaškovej malo prispieť aj stanovenie koncepcie výkonov vo verejnom záujme a spoplatňovania železničnej cesty.

Koľko kilometrov má slovenská železnica?
Železnice SR majú 3665 kilometrov železničných tratí, z toho 2484 kilometrov je jednokoľajových a 1023 kilometrov dvojkoľajových tratí, 52 kilometrov úzkorozchodných a 106 kilometrov širokorozchodných.

Internetový predaj funguje:

od pondelka do nedele od 6. do 18. hodiny, v sobotu od 7. do 13.30 hodiny iba na vlaky

Lístky si treba kúpiť najneskôr 8 dní a na InterCity Super Plus dva týždne pred odchodom vlaku.

Nad autobusovou dopravou visí hrozba kolapsu
Doprave hrozí kolaps, ktorého dôsledkom môže byť až jej úplné zastavenie na celom území štátu
18.10.2004 - Podniky Slovenskej autobusovej dopravy na neochotu vlády posilniť verejnú dopravu po zdražení nafty o dodatočných 316 mil. Sk, avšak už teraz upozorňujú, že vládou vyčlenené zdroje na udržanie terajšej obslužnosti územia nestačia.
Zhruba 1,05 mld Sk, s ktorou na výkony vo verejnom záujme ráta pre autobusovú dopravu budúcoročný štátny rozpočet, je na zachovanie terajšieho rozsahu spojov určite málo. Kalkulácie Zväzu autobusovej dopravy hovoria, že skutočne potrebných je až 2,5 mld Sk. "Ak by VÚC mali naše zákony vo verejnom záujme dostať od vlády len takéto zdroje, tak potom vyvstáva na VÚC otázka, aké výkony si môžu u nás objednať," hovorí prezident zväzu Ján Vrba. Tento rok SAD-ky získali od štátu zhruba 1 mld Sk a v konečnom dôsledku je plánované zvýšenie na rok 2004 iba asi 2,5%.
Pre železnice sa pritom plánuje až 22% zvýšenie. Zatiaľ čo v tomto roku ŽSR a ZSSK dostali od štátu za výkony vo verejnom záujme 6,63 mld Sk, na najbližšie 3 roky uvažuje vláda s konštantnou sumou 8,1 mld Sk.
Podniky SAD mali podľa neho k záveru 1. polroka 2004 kumulovanú stratu v objeme zhruba 70 mil. Sk.
MDPT SR síce pre vládu pripravilo návrh na uvoľnenie 316 mil. Sk na dofinancovanie tohtoročných strát podnikov SAD zo zabezpečovania verejnej objednávky, avšak rokovanie Porady ekonomických ministrov to odmietlo. Vo vládnej rezerve je totiž už len približne 15 mil. Sk. Zatiaľ na zlý stav financovania zväz reaguje len tým, že na budúcu stredu (27.10.) a piatok (29.10.) sa po siedmej hodine rannej a pol tretej popoludní majú rozozvučať klaksóny všetkých autobusov po celej krajine. Zatiaľ sa teda nemá obmedzovať ani doterajšia štruktúra spojov a SAD-ky by nemali prepúšťať ani svojich zamestnancov. (krátené)

Železničné lístky budú aj na internete
18.10.2004 - ZSSK začne oddnes predávať cestovné lístky aj na internetovej stránke www.slovakrail.sk . Zatiaľ sa obmedzí len na vybrané vlaky vyššej kategórie, no postupne službu rozšíri aj pre ostatné kategórie osobných vlakov .
"Cestujúci si budú môcť zakúpiť lístky na vlaky IC Gerlach a Tatran, ďalej na vlaky Expres Kriváň a Váh, jazdiace na trase Bratislava hl. st. – Žilina – Košice a späť," spresnil hovorca firmy Miloš Čikovský.
Cestujúci si na webovej stránke ZSSK najprv v elektronickom informačnom systéme ( www.zsr.sk/p-cestpo.html ) vyhľadá vlakové spojenie, ktorým chce cestovať. Lístok si musí kúpiť najneskôr osem dní a na vlaky InterCity Super Plus dva týždne pred odchodom vlaku. Platiť sa dá cez platobný portál Tatra banky. Potom cestujúci dostane do elektronickej pošty internetový kód, ktorý si vytlačí alebo odpíše. Kódom sa ako dokladom preukáže vo vlaku sprievodcovi, ktorý mu vydá cestovný lístok. Ak sa cestujúci z nejakých príčin rozhodne, že nepocestuje, a lístok cez internet už kúpil, môže ho vrátiť pri pokladnici na železničnej stanici a firma mu peniaze prevedie na účet.

ŽSR vypíšu do konca roku tender na modernizáciu trate Nové Mesto/Váhom – Piešťany
Piešťany 18. 10.2004 - ŽSR vypíšu do konca tohto roka tender na modernizáciu železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , ktorá umožní vlakom dosiahnuť maximálnu rýchlosť 160 kilometrov za hodinu.
Odhadované investičné náklady na uvedený úsek by sa mali pohybovať v intervale 4 až 5 miliárd Sk. Dielo bude maximálne z 85 % kofinancované z Kohézneho fondu EÚ . "Podkladové materiály sú momentálne v Bruseli, kde čakáme na schválenie finančnej participácie zo strany EÚ ," uviedla pre TASR hovorkyňa ŽSR Nela Blašková.
ŽSR v tomto roku úspešne uzatvorili tendre na dodávateľa modernizačných prác na železničnej trati Cífer – Šenkvice a Piešťany – Trnava . Víťazom prvej súťaže sa stalo konzorcium vedené spoločnosťou Skanska DS, a. s., Praha s ponukou 142 miliónov EUR. Trať Piešťany – Trnava zmodernizuje medzinárodné združenie piatich spoločností pod vedením ŽS Brno. Celková hodnota prác je približne 129 miliónov EUR, asi 5,17 miliardy Sk.

Európa prehodnocuje dotačnú politiku
19.10.2004, dc - Štátna podpora sa v EÚ cielene presúva od dopravcov do železničnej dráhy. Zámerom je vyrovnanie podmienok na vstup nových dopravcov na železničnú sieť, ktorú zvyčajne ovláda bývalý štátny monopolný dopravca.
Štáty EÚ preferujú viacročné zmluvy o štátnej pomoci. Okrem efektívnejšieho míňania peňazí daňových poplatníkov dlhšie kontrakty stabilizujú trhové podmienky jednak pre správcu železničnej dráhy, ako aj pre hráčov na dopravnom trhu. Slovensko by sa malo k viacročným zmluvám o verejnom záujme dopracovať až v roku 2006.

Exekútor žaluje políciu o milióny
19.10.2004, Miroslav Sambor, KOŠICE - Takmer šesť miliónov korún odškodného žiada košický exekútor Ján Borovský v žalobe, ktorú podal na Železničnú políciu a spoločnosť Sukmont v súvislosti so zrútením steny jeho exekútorského úradu. Stena budovy plnej ľudí sa zosypala pred rokom po tom, ako bagrista pri úprave pozemku, na ktorom už dnes stojí nová budova Železničnej polície Košice, podkopal základy úradu.
"Po ohodnotení súdnym znalcom, ktorý vyčíslil škodu zrútenej časti budovy na 2,3 milióna korún, som Sukmontu ponúkol dohodu," povedal Borovský. "Aby dali budovu do pôvodného stavu na vlastné náklady a ja od nich nebudem chcieť ani korunu navyše. Súhlasili a dali do poriadku základy a prízemie. Potom však prestali, lebo im to poradil ich advokát. Vraj, keď pristali na dohodu, priznali vinu. Znalec zistil, že budova spadla preto, lebo bagrista išiel o tridsať centimetrov hlbšie pod základy, ako mal."
Borovský zažaloval železničnú políciu aj Sukmont. Po odrátaní pol milióna preinvestovaného do nových základov a prízemia znela výsledná požiadavka exekútora na sumu 1,8 milióna. Obe napadnuté inštitúcie však podali proti žalobe odpor. Borovský podal ďalšiu žalobu. Tentoraz však už žiada 5,8 milióna. "Moji zamestnanci nemohli pracovať skoro dva mesiace, ja som dva roky nezarobil ani korunu a na vlastné náklady som musel dať zapojiť aj poškodené elektrické rozvody," dodal Borovský. Kritizuje najmä prístup železničnej polície ku kauze ako štátneho orgánu. Ak totiž polícia súd prehrá, podľa exekútora, požadované odškodné zaplatí z peňazí daňových poplatníkov.
"My sa absolútne necítime byť vinnými za škody na Kmeťovej, skôr budeme takisto vystupovať ako poškodení," povedal generálny riaditeľ Sukmontu Jozef Merga. "Nezávislé súdne posudky, ktoré sme si dali vypracovať, jasne hovoria o tom, že náš pracovník nezavinil zrútenie časti steny. Išiel podľa projektovej dokumentácie a nebol ani v takej hĺbke, ako táto udávala. Ak súd však uzná, že sme urobili nejakú chybu, sme ochotní znášať všetky dôsledky."
"Prípad rieši justičná a kriminálna polícia a vo veci ešte nebolo rozhodnuté," reagoval na kauzu hovorca železničnej polície Jozef Búranský.
Vyšetrovateľ krátko po zrútení budovy začal trestné stíhanie neznámeho páchateľa pre trestný čin všeobecného ohrozenia, o vinníkovi a treste rozhodne súd. Dátum pojednávania však ešte nebol stanovený.

MÁLO CESTUJÚCICH MÔŽE ZNAMENAŤ ZRUŠENIE ŽELEZNIČNÉHO HRANIČNÉHO PRIECHODU PRE OSOBNÚ DOPRAVU V MEDZILABORCIACH
Rozhlasové noviny, Východ;18.10.2004 12.00
Peter FILIPOVIČ, redaktor:
"Uplynulo nie dlhé obdobie od otvorenia železničného hraničného priechodu pre osobnú dopravu Medzilaborce – Lupkov , pričom doprava ide z Humenného až do Sanoku a už sa hovorí o jeho možnom zatvorení."
Jozef POLAČKO, prednosta Krajského úradu v Prešove:
"Železnice Slovenskej republiky a Poľskej republiky chcú uzavrieť tento hraničný priechod pre osobnú dopravu kvôli nerentabilnosti, respektíve malému počtu cestujúcich."
P. F.: "Na margo nerentabilnosti padla i zaujímavá otázka."
J. P.: "Či cestovné nie je príliš vysoké, čo svojím spôsobom hendikepuje potom tento spôsob dopravy. Ďalším vážnym problémom, ktorý objektívne existuje a pripustili to obidve strany, je dĺžka strávená vo vlaku a prepravná rýchlosť, pretože vzhľadom na technický stav železničného zvršku, hlavne na poľskej strane, je priemerná cestovná rýchlosť okolo dvadsať, dvadsaťpäť kilometrov za hodinu, čo značne hendikepuje možnosti prepravy po tejto trase."
P. F.: "Oveľa rýchlejšia je doprava po doslova paralelnej ceste smerom na hraničný priechod Palota – Radošice."
J. P.: "Slovenská strana navrhla riešenie, že pre budúci rok by sa udržala sezónna letná doprava, od mája do septembra, potom respektíve sezónna víkendová, dajme tomu v zime."
P. F.: "Určité riešenia by sa pre budúci rok našli i v oblasti financovania."
J. P.: "Poľská strana zadeklarovala, že je pripravená na vykrytie tých strát, ktoré tam vznikajú, ešte aj na budúci rok komplet. Slovenská strana potom sa zaviazala, že prehodnotí ešte do dvoch týždňov možnosť vyfinancovania celého roku a udržania osobnej prepravy na tomto hraničnom priechode."
P. F.: "Ekonomické riešenie by sa mohlo stať(?) i s dotáciou od štátu na udržanie osobnej dopravy cez hraničný priechod Medzilaborce – Lupkov ."
J. P.: "Bolo by vhodné, aby aj tento priechod bol zaradený medzi priechody, ktoré je treba z verejného záujmu podporovať, pretože je istou vstupnou bránou do jedného zo zaostalých regiónov na Slovensku."
P. F.: "Rokovanie o vyriešenie tohto problému sa má uskutočniť začiatkom budúceho roka."

Sobotka by upřednostnil brněnské nádraží v centru města
BRNO 18. 10.2004 - Ministr financí Bohuslav Sobotka (ČSSD) dnes novinářům řekl, že podporuje přestavbu železničního uzlu v Brně při zachování nynější polohy hlavního nádraží. O poloze nádraží ale musí rozhodnout město, zdůraznil. Měla by ale podle něj vyplynout i z dohody s voliči a měla by zohlednit výši navazujících investic. Pokud se nádraží přesune, bude to totiž znamenat další peníze například na úpravy okolí nebo městské hromadné dopravy.
Investice, které přímo nesouvisejí s železnicí, bude podle Sobotky muset zaplatit Brno. Stát za vlády Miloše Zemana přislíbil městu finanční účast na rekonstrukci železničního uzlu s takovou polohou nádraží, která bude v územním plánu. Ten Brno kvůli zanesení nové polohy nádraží předělává.
Náměstek brněnského primátora Petr Zbytek uvedl, že předpokládané náklady na stavbu jsou zhruba ve stejné výši pro obě polohy nádraží. Brno podle něj vynaloží na navazující investice asi tři miliardy korun, což je v rozmezí deseti až 15 let únosné. Dohoda se státem z roku 2000 stále platí, nyní by se měl podepsat dodatek o zahájení detailního řešení financování stavby.
Podle Zbytka bude v příštím roce nejdůležitější vyhotovení územního rozhodnutí, studie o vlivu na životní prostředí a především žádost o prostředky z Evropské unie. Pokud EU finance na přestavbu brněnského uzlu přislíbí, měl by stát peníze uvolnit, řekl.
Se Sobotkou dnes souhlasil i ministr průmyslu a obchodu Milan Urban. Obdobně se před časem vyjádřil i místopředseda vlády Martin Jahn. Také premiér Stanislav Gross nedávno uvedl, že by se měla nákladnost přesunu brněnského nádraží pečlivě uvážit. Proti plánovanému přesunu nádraží je i brněnská a jihomoravská ČSSD a řada dalších politických uskupení. Přesun prosazuje především brněnská radniční koalice tvořená ODS a KDU-ČSL.
Vedení Brna prosazuje přesun nádraží asi o 800 metrů jižněji. Město argumentuje rozvojem jižní části města a také tím, že na nové nádraží budou moci přijíždět i nejmodernější vlakové soupravy. Odpůrci tvrdí, že nádraží lze zmodernizovat v jeho současné podobě. Poukazují na zkušenosti některých evropských měst. Přesun nádraží si podle odhadů vyžádá asi 20 miliard korun a přestavba brněnského železničního uzlu potrvá 15 let.
Nedávného referenda o odsunu hlavního železničního nádraží z centra města se zúčastnilo 24,9 procenta brněnských voličů. Účast byla nižší, než požaduje zákon, a jeho výsledky proto pro město nejsou závazné. Z účastníků hlasování dalo 85,1 procenta občanů hlas pro zachování nádraží v jeho současném místě.

Stávka v ČD asi nebude, pokud o dělení firmy rozhodne vláda
PRAHA 18. 10.2004 - Pokud tripartita tento čtvrtek doporučí, aby o oddělení hlavních činností od ČD rozhodovala vláda, stávka na železnici nejspíš nebude. Předseda Odborového sdružení železničářů Jaromír Dušek na setkání s novináři řekl, že pro odbory to bude uspokojivým výsledkem jednání zástupců zaměstnavatelů, odborů a vlády. "Je to příliš zásadní krok, než aby se o něm rozhodovalo na úrovni představenstva nebo úředníků ministerstva dopravy," řekl.
Dušek vyhrožuje stávkou kvůli tomu, že vedení podniku chce z ČD časem vytvořit společnost holdingového typu. Postupně by se od drah měly oddělit servisní činnosti, jako je cestovní kancelář, výzkumný ústav a další, s čímž odbory problém nemají. V konečné fázi transformace však vedení počítá s tím, že by se od mateřské firmy oddělily i hlavní činnosti, tedy provozování nákladní a osobní dopravy. Proti tomu ale odboráři protestují a vyhrožují stávkou. Původně Dušek tvrdil, že říjen je nejzazší termín pro stávku. Nyní vyčkává na rozhodnutí tripartity.
O to, aby o oddělení hlavních činností rozhodla vláda, požádal kabinet také management firmy, řekl Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD .
Ani fakt, že by o oddělení hlavních činností měla jednat vláda, však odbory neuspokojí úplně a stávku zcela nevyloučí. "Žádost o projednání vládou ještě není výsledek," řekl Dušek. Připustil však, že od velké tripartity, kde kromě zástupců odborů a zaměstnavatelů zasedá sedm ministrů, očekává objektivnější
výsledek než od tzv. malé tripartity, tedy dopravní komise ministerstva, která dnes dopoledne doporučila na jednání tripartity plán managementu na transformaci ČD .
Například ministra práce a sociálních věcí by mělo podle Duška na velké tripartitě zajímat, jaký dopad na zaměstnanost bude navrhovaná transformace ČD mít. Podle Duška by se totiž mohl zněkolikanásobit počet obcí, které nemají kvalitní spojení v pracovních dnech, což by mohlo mít vliv na zaměstnanost. Navíc doprava je podle Duška jedním z významných volebních témat. Přes 60 procent lidí totiž není s veřejnou dopravou spokojeno. Navíc ČSSD žádné dělení železnice ve svém programu nemá, dodal.
Podle Duška je také důležité, aby tripartita stanovila u pilotních projektů zakládání dceřiných společností dostatečně dlouhé období pro zhodnocení efektivity nově vzniklé dceřiné firmy. Vyhodnotit se přitom bude muset především přínos pro mateřskou firmu. První dceřinou společností, která jako pilotní projekt vznikne od 1. ledna 2005, budou Traťové strojní stanice, které provozují speciální techniku pro údržbu kolejí.
Vláda musí podle Duška určit jasná pravidla pro oceňování majetku, který ČD budou vkládat do dceřiných společností. Zabránila by tak tomu, aby vytvořené firmy měly nízko ohodnocený majetek a byly pro případného strategického partnera velmi levné.
Hrozby stávkou odboráři podle vedení ČD podnik poškozují. V současné situaci, kdy je na dopravním trhu převis nabídky nad poptávkou, se může lehce stát, že železnice kvůli stále se opakujícím hrozbám stávkou přijde o zákazníky, kteří se obrátí na jistější silniční dopravu, řekl již dříve mluvčí Petr Šťáhlavský. Dušek stávkou letos vyhrožoval již několikrát, například na jaře kvůli propouštění a v létě kvůli zahájení transformace.

Istý Košičan vyšiel z nebezpečne vyzerajúcej kolízie s vlakom iba s tržnou ranou
Bratislava 18. 10.2004 - O naozaj veľkom šťastí môže hovoriť 55-ročný Košičan, ktorý v sobotu večer na stanici Košice predmestie spadol medzi koľajnice, následne ponad neho prešiel osobný vlak, ale nezabil ho. Z kolízie vyviazol iba s tržnou ranou na hlave, ktorá by sa mu mala zahojiť asi za sedem dní.
Rušňovodič uviedol, že muž spadol asi päť metrov pred vlakom a zostal medzi koľajnicami ležať. Nad ním prešla asi štvrtina už brzdiacej súpravy. Zranený vypovedal, že chcel prejsť cez koľaje, ale zakopol a spadol. Na jeho veľké šťastie zostal ležať pozdĺžne medzi dvoma koľajnicami. Pri priečnej polohe by mohlo dôjsť k tragickým následkom.
V košickej nemocnici, kam bol poškodený prevezený, mu ošetrili tržnú ranu na hlave.
TASR informáciu poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

V Hrboltovej prešiel vlak 41-ročného muža
Bratislava 18. 10.2004 - Nákladný vlak prešiel v sobotu na zastávke v Hrboltovej 41-ročného muža z Ružomberka. Muž, ktorý vstúpil na trať po tom, ako rušňovodič použil výstražné znamenie, skonal na následky čiastočného oddelenia hornej polovice tela od dolnej.
Rušňovodič vo výpovedi uviedol, že osobu stojacu na odvodňovacom mostíku zazrel zo vzdialenosti asi 150 m pri príchode vlaku do zastávky. Keď použil výstražné zvukové znamenie, muž vstúpil na trať a ľahol si na koľajnicu nohami rozkročmo smerom k rušňu a hlavou smerom k Ružomberku. Napriek tomu, že rušňovodič použil rýchlobrzdu, pre krátku vzdialenosť už nedokázal predísť kolízii s ležiacim mužom. Privolaný lekár konštatoval už len smrť. Železničná polícia nezistila u rušňovodiča požitie alkoholu.
TASR informáciu poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Slovenská časť koridoru Bratislava – Viedeň
BRATISLAVA 19. 10.2004 - Vybudovanie vysokorýchlostného koľajového koridoru medzi Bratislavou a Viedňou by malo slovenskú stranu stáť približne 300 mil. eur. Vyplýva to z utorkového rokovania ministra dopravy Pavla Prokopoviča s bratislavským primátorom Andrejom Ďurkovským. Ako ďalej informoval hovorca a poradca ministra dopravy Tomáš Šarluška, na rokovaní rozoberali aj integrovaný systém hromadnej dopravy v meste a jeho prepojenie na medzinárodné dopravné koridory.
Spomínané spojenie oboch hlavných miest je súčasťou vysokorýchlostného európskeho dopravného koridoru Paríž-Viedeň-Bratislava. "Predstavitelia ministerstva chcú pri jeho financovaní využiť aj prostriedky z Kohézneho fondu, preto sa v súčasnosti vypracováva projekt na ich získanie," povedal Šarluška. Zároveň dodal, že keď rezort dopravy tieto financie získa, štát bude menšinový investor projektu. Časový harmonogram celej výstavby nekomentoval, keďže zatiaľ je len v štádiu prípravy.
Koridor bude využívať koľajovú dopravu a zároveň bude nosným systémom koľajovej dopravy prevádzkovanej v rámci mestskej hromadnej dopravy. Jeho súčasťou bude vybudovanie novej podzemnej železničnej stanice v širšom centre mesta - tzv. Filiálky . Projekt bude zároveň úzko súvisieť s pripravovaným nosným koľajovým systémom, ktorý spojí mestskú časť Petržalka s centrom mesta. "Základom pre spojenie je rekonštrukcia tzv. Starého mosta v Bratislave , ktorá by sa mala začať v roku 2006 s nákladmi okolo 800 mil. Sk," povedala pre agentúru SITA hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová. Ukončenie rekonštrukcie mosta, po ktorom bude premávať rýchlodrážna električka, sa predpokladá do 12 mesiacov od jej začatia. Prvou etapou po rekonštrukcii bude vybudovanie úseku Janíkov Dvor – Petržalka-centrum, ktoré by malo byť ukončené najskôr v roku 2009 a malo by disponovať 25 vozidlami. "Náklady na tento úsek vyčíslilo mesto na úrovni približne 8 až 10 mld. Sk," podčiarkla Chudinová.
Súčasťou vysokorýchlostného prepojenia bude aj vybudovanie prípojky na hlavnú železničnú stanicu a koľajového spojenia s bratislavským letiskom. "Podľa územno-projektovej dokumentácie mesta ide o spojenie viedenského a bratislavského letiska . Mesto preto plánuje zmodernizovať existujúcu železničnú trať a dobudovať jeden kilometer novej trate, ktorá by mala viesť až k letisku," špecifikovala Chudinová. Dodala, že ukončenie predpokladá mesto do roku 2009.

Českým dráhám klesly přepravní výkony
19.10.2004 - ČD zaznamenali za 7 mesiacov t.r. pokles prepravy nákladov o 7% oproti plánu. Prepravili 46,3 mil. ton tovaru, kým plán počítal s takmer 50 mil. ton. Podobný trend zaznamenali aj v auguste a v septembri.
Pokiaľ by pokles prepravy pokračoval do konca roku, mohli by železnice prepraviť za celý rok až o 9% menej nákladu, ako bol plánovaný objem. Naopak tržby z nákladnej dopravy oproti plánu rástli o 30 mil. Kč na 10,2 mld Kč.

Zapojení soukromých zdrojů do infrastruktury je nevyhnutelné
(zpravodaj ČTK) VÍDEŇ 19. 10.2004 - Projekty dopravní infrastruktury v reformních zemích střední Evropy vyžadují vzhledem k finanční náročnosti zapojení privátních zdrojů v rámci takzvaného programu spolupráce veřejného a soukromého sektoru (Public Private Partnership, PPP). Na konferenci Europa Forum ve Vídni to dnes řekl ředitel infrastrukturních projektů Evropské banky pro obnovu a rozvoj (EBRD) Gavin Anderson."Projekty PPP budou v středoevropských státech hrát důležitou roli," uvedl. Potřebu zahrnutí soukromého kapitálu do financování silničních či železničních tahů prý nesnižuje ani podpora ze strany Evropské unie, která vyčlenila miliardy eur pro nové členské země unie. Země Visegrádské čtyřky, tedy ČR, Slovensko, Polsko a Maďarsko, udělaly v posledním období pokrok ohledně spolupráce veřejných a privátních finančních prostředků, dodal.
"Potřeba zdrojů na infrastrukturní projekty je v regionu obrovská," poznamenal Anderson s tím, že EBRD je připravena poskytnout státům půjčky.
Náměstek českého ministra dopravy Vojtěch Kocourek na konferenci zmínil nynější modernizaci železničních koridorů v zemi. "Česko samo nemůže budovat vysokorychlostní železnici. Potřebujeme pomoc z EU, a to i ve formě finančních příspěvků," zdůraznil.
Rakouský peněžní ústav Raiffeisen Zentralbank Österreich v nedávné studii vyčíslil zdroje potřebné na dobudování dopravní infrastruktury ve střední a východní Evropě na 91 miliard eur, z toho 38 miliard eur by se mělo roku 2015 investovat do železniční sítě.
Kombinaci veřejných a soukromých prostředků v rámci naplnění infrastrukturních záměrů předpokládá materiál, který koncem srpna schválila česká vláda. Stát chce společnostem přenechat stavby a provozování silnic, nemocnic nebo čistíren odpadních vod a projekty splácet až po jejich dokončení.

Na železničnom priecestí v Bratislave došlo ku kolízii vlaku s autom
Bratislava 19. 10.2004 - Ku kolízii osobného vlaku s motorovým vozidlom značky Renault došlo v pondelok večer na zrušenom železničnom priecestí v úseku trate Bratislava Nové Mesto - Bratislava Ústredná nákladná stanica na ulici Na piesku.
Vodič, ktorého totožnosť je dosiaľ neznáma, obišiel betónové zátarasy pred priecestím a vošiel na koľaj, kde ho zachytil vlak. Z miesta nehody ušiel. Škoda na vlaku nevznikla, na aute predstavuje 30 tisíc korún. Nehoda spôsobila 130-minútové meškanie osobného vlaku.
Prípadom sa zaoberá dopravná polícia PZ Bratislava II, ktorá sa pokúsi zistiť, kto sedel za volantom auta evidovaného na meno 34-ročného Bratislavčana, informoval TASR hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Vo Francúzsku začali budovať trať pre vlaky TGV z Paríža do Štrasburgu
DPA Paríž 19. 10.2004 - Vo Francúzsku sa dnes začala budovať trať pre vlaky TGV z Paríža do Štrasburgu. Ráta sa s tým, že táto trať bude časom predĺžená do nemeckých miest Frankfurt nad Mohanom a Mníchov.
Cestovanie medzi Parížom a Štrasburgom sa má skrátiť z terajších 4 hodín na 2 hodiny a 20 minút. Superexpresy budú na tejto trati dosahovať špičkovú rýchlosť 320 kilometrov za hodinu.
Francúzsky minister dopravy Gilles de Robien v prejave pri slávnostnom začatí budovania trate pri historickom meste Remeš povedal, že tento drahý infraštruktúrny projekt je obdivuhodnou investíciou pre budúcnosť. Trať pre superrýchle vlaky medzi oboma mestami bude stáť 3,5 miliardy EUR, čo je v prepočte takmer 140 miliárd SKK.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal, že ak sa nevyskytnú nijaké problémy pri budovaní tejto trate, prvý rýchlovlak odíde z Paríža do Štrasburgu v júni 2007.

Obstarávanie padá na pasivite
19.10.2004, Danielis Juraj - Na zneužívanie priameho výberu pri verejnom obstarávaní mimovládne organizácie aj médiá upozorňujú nepretržite, problém však nemizne.
Podľa posledného prieskumu agentúry Focus si 73% slovenských podnikateľov myslí, že sa vo verejnom obstarávaní uplatňuje korupcia.
Najmenej transparentným spôsobom obstarávania je rokovacie konanie bez zverejnenia, naopak, za najotvorenejšiu formu sa považuje verejná súťaž. V porovnaní s rokom 2002 vlani počet verejných obstarávaní v rokovacom konaní bez zverejnenia neklesol. Na celkovom počte kontraktov evidovaných Úradom pre verejné obstarávanie sa stále podieľal 63%.
"Čiastočne to ovplyvňuje skutočnosť, že v roku 2003 bola každá piata verejná súťaž zrušená a vtedy môže v zmysle zákona obstarávateľ použiť priame zadanie," konštatuje štúdia Transparency International Slovakia. Zhruba tretina zrušených súťaží vlani pokračovala v rokovacom konaní bez zverejnenia.
Hoci tento podiel zodpovedá len 3% vykázaného priameho zadania, podľa Transparency International ide aj tak o jav poukazujúci na nedostatočnú prípravu súťaží. "V roku 2003 približne dvojnásobne stúpol počet čiastkových zmlúv, ktoré sa uzatvárajú na základe rámcových zmlúv," hovorí prezidentka Transparency International Emília Sičáková-Beblavá. Čiastkové zmluvy sú často nesprávne zaraďované medzi prípady priameho zadania. Bez zohľadnenia týchto zmlúv je tak medziročne využívanie rokovacieho konania bez zverejnenia na ústupe.
Na základe rámcových zmlúv sa však uzavreli napríklad spochybňované kontrakty ministerstva vnútra na dodávateľov systémov pre nové európske doklady a na ceste je aj kontroverzný outsourcingový kontrakt ŽSR na odčlenenie informačného strediska.
"Hoci štatistiky ukazujú pozitívny vývoj, je pravdou, že verejné obstarávanie sa zneužíva aj naďalej," hovorí Beblavá. Niektorí dodávatelia nemajú problém si vybrať dodávateľa a neskôr naňho "ušiť" súťaž alebo predmet obstarávania zastrešiť rámcovou zmluvou. Nie je to problém zákona, ale kontroly.
Ako ďalej hovorí prezidentka TIS, nedostatky sú na strane úradu. Podľa nej by mal viac školiť obstarávateľov alebo sa venovať jednotlivým precedensom. Transparentnosti bráni aj to, že na internetovej stránke úradu chýbajú zdôvodnenia, prečo úrad námietky uznal alebo neuznal. "Bolo by náročné rozpisovať na internet všetky zdôvodnenia," reaguje hovorkyňa úradu Helena Fialová. Pozitívnym trendom však je, že namiesto súčasného stavu, keď o nich rozhodujú vedúci pracovníci úradu, by túto kompetenciu mal v blízkej budúcnosti prevziať viacčlenný senát.

Miliardový tender
20.10.2004, Bratislava - Medzinárodný tender na dodávku elektrifikačných prác na železničnej trati Zvolen - Banská Bystrica vyhralo konzorcium firiem vedené českou ZS Brno s ponukou 1,098 miliardy korún. Informovala o tom hovorkyňa ŽSR Nela Blašková. Druhý uchádzač, konzorcium vedené EŽ Praha, si za elektrifikačné práce pýtal 1,105 miliardy korún. Ide o prvý železničný projekt, ktorý bude financovaný zo štrukturálnych fondov. Z EÚ bude krytých 75 percent nákladov, zvyšok prefinancuje štátny rozpočet.

"Metro" by mohla vytvoriť aj električka so železnicou
20.10.2004, Soňa PACHEROVÁ, BRATISLAVA - Schválený nosný systém hromadnej dopravy pre slovenskú metropolu by ešte nemusel byť konečný. Na scéne sa totiž objavil hráč, ktorý ponúka inú zaujímavú alternatívu. Vyžiadala by si však zmenu vlaňajšieho rozhodnutia mestského parlamentu, na základe ktorého sa má začať budovať povrchová električková rýchlodráha, v prvej etape z petržalského Janíkovho dvora cez Starý most do centra mesta.
"Nevymysleli sme nič nové. Chceme len zlepšiť a rozvinúť to, čo vytvorili naši predkovia," tvrdí Slavomír Podmanický, generálny riaditeľ akciovky Reming Consult. Jeho spoločnosť navrhuje vyriešiť boľavý bratislavský problém skĺbením výhod električkovej a železničnej dopravy. "Podobne predsa postupovali aj v Lipsku, Malmö, Viedni a ďalších európskych mestách," presviedča. Ba čo viac, vidí možnosť získať na tento pomerne drahý projekt aj peniaze z európskych fondov.
O európske peniaze, často opakujú otcovia mesta, by sa "bohatá" Bratislava uchádzala márne. Práve na nedostatku financií stroskotal dlhoročný sen o bratislavskom metre. Predstava Remingu však tiež zahrnuje výstavbu dokopy takmer 10 kilometrov tunelových trás. A odborníci núkajú jednoduchú rovnicu - čo kilometer tunela, to miliarda korún.
"Eurofondy by pre nás nemali byť nedostupné," odporuje Podmanický. Podľa neho treba staviť na fakt, že Bratislava leží na trase tzv. Piateho paneurópskeho železničného koridoru . Ten vedie z talianskeho Terstu naprieč Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom - cez Bratislavu, Žilinu a Košice do Čiernej nad Tisou.
"Na modernizáciu tratí tohto koridoru sa s európskymi peniazmi počíta. A Bratislava je predsa priamo jeho súčasťou," argumentuje jeden z autorov myšlienky.
Aký je princíp navrhovaného systému? Podľa Podmanického sa skladá z dvoch od seba prakticky nezávislých vetiev.
Prvá, tzv. západovýchodná vetva A, by povahou bola rýchlodráhová električka. Zabezpečovala by spojenie z Devínskej Novej Vsi až na Letisko M. R. Štefánika. V podstatnej miere by využila už jestvujúce električkové trate, ktoré by sa však významne zmodernizovali. "Rozchod koľajníc by mohol byť buď súčasný, to znamená 1 000 mm, alebo železničný, teda 1 435 mm. Asi 4,5 kilometra trasy v centre mesta by viedlo podzemným tunelom," hovorí Podmanický. Zároveň podčiarkuje, že vetvu A by muselo budovať mesto z vlastných zdrojov a z úverov.
Eurofondy, podľa riaditeľa Remingu "možno až z 85 percent", by sa podieľali na výstavbe severojužnej vetvy B. Tá by sa začínala v lokalite zrušenej železničnej stanice Filiálka , podzemným, asi 5,2 km dlhým tunelom by prešla centrom mesta, v hĺbke asi 20 m by preklenula Dunaj, v Petržalke by opäť vyšla nad terén a smerovala by k Janíkovmu dvoru. Na severnom začiatku by sa na ňu mohli napojiť tri už jestvujúce trate - od Trnavy a Pezinka, od Senca a Galanty a od Komárna. Na južnom konci by zase nadviazala na trate do Győru a Kittsee .
Obe vetvy by mali jednu spoločnú križovatku - v podzemí na Autobusovej stanici Mlynské nivy.
Podmanický sa domnieva, že taký nosný systém by spĺňal všetky požadované parametre. "Obsiahol by celé územie mesta, zabezpečil rýchly presun Petržalčanov do centra a umožnil by aj prepojenie s prímestskými železničnými traťami," zdôrazňuje. Vhodne naň nadviazať by sa dali aj všetky ostatné linky mestskej hromadnej dopravy - električkové, trolejbusové aj autobusové. "Keby sa podarilo získať na tento projekt európske peniaze, otvorila by sa možnosť prehodnotiť už schválené rozhodnutie zastupiteľstva," hovorí Podmanický. Zároveň naznačuje, že určité kroky sa už v tomto smere začínajú podnikať.

Schéma kombinovaného systému rýchloelektričky a železnice
Vetva A - električková rýchlodráha
- Rozchod by mohla mať súčasný, teda 1 000 mm, s možnosťou neskoršieho prebudovania na 1 435 mm.
- Rýchloelektrička by jazdila z Dúbravky (možné je však predĺženie dúbravskej trate až po Agátovú ulicu) do Karlovej Vsi a na nábrežie Dunaja.
- Zhruba na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu by vchádzala do tunela (dlhého asi 4,5 km) a pri križovatke na Bajkalskej by z neho znovu vyšla na povrch a napojila sa na ružinovskú magistrálu. V podzemí by mala zastávky na Hviezdoslavovom námestí, Kamennom námestí, Autobusovej stanici Mlynské nivy a na Miletičovej ulici.
- Zo súčasnej konečnej električiek v Ružinove by sa trasa mohla predĺžiť až na Letisko M. R. Štefánika.
Vetva B - železnica napojená na sieť ŽSR
- Rozchod by mala normálny - 1 435 mm.
- V meste by bola pokračovaním troch mimomestských železničných tratí - od Trnavy a Pezinka, od Senca a Galanty a od Komárna. Tie by nadviazali na v súčasnosti nevyužitú trať v lokalite bývalej železničnej stanice Filiálka .
- Niekde tam by trasa prešla pod terén (tunel by mal dĺžku asi 5,2 km) a súbežne s Karadžičovu ulicu by sa dostala pod Autobusovú stanicu Mlynské nivy. Zastávka na Mlynských nivách by zároveň bola križovatka s vetvou A.
- V hĺbke asi 20 metrov by potom preklenula Dunaj. Na petržalskej strane by opäť vyšla na povrch a pokračovala by smerom k Janíkovmu dvoru, kde by sa mohla napojiť na železničnú trať do Győru a Kittsee .

Schválený nosný systém
* Podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva z 11.12. 2003 ho má tvoriť električková rýchlodráha.
* V prvej etape sa má prepojiť Petržalka od Janíkovho dvora s centrom mesta povrchovo cez Starý most .
* Starý most by mali prestavať, jeho nefunkčnú železničnú časť rozšíriť, cestná doprava sa má z neho vylúčiť, mostovku treba zdvihnúť, aby vyhovovala požiadavkám na plavebnú výšku
* Trasa rýchloelektričky by sa končila na Šafárikovom námestí.
* Mesto plánuje na túto svoju prioritu vyčleniť 150-miliónov korún v roku 2005 a až 1,7 miliardy v roku 2006 zo zdrojov vlastných, resp. z úveru, ktorý si chce vziať. (krátené)

ŽS Brno bude elektrifikovat trať Zvolen - Banská Bystrica
(zpravodaj ČTK) ZVOLEN 20. 10.2004 - Vítězem mezinárodního tendru na elektrifikaci zhruba 20-kilometrové trati mezi Zvolenem a Banskou Bystricí se stalo konsorcium firem vedených českou společnosti ŽS Brno. ČTK to řekla mluvčí ŽSR Nela Blašková s tím, že brněnská společnost zakázku provede za 1,098 miliardy slovenských korun.
"Tato suma byla nižší, než nabídka dalšího zájemce v pořadí, kterým bylo konsorcium firem v čele s EŽ Praha," uvedla mluvčí.
Práce na elektrifikaci by měly začít ještě letos a s ukončením se počítá v roce 2006. Podle Blaškové jde už o druhou zakázku, kterou brněnské konsorcium v poslední době získalo od ŽSR . "Tou první byla zakázka za zhruba pět miliard korun na modernizaci železniční tratě v úseku Piešťany - Trnava , která by měla být ukončena v roce 2007," dodala.
Elektrifikace tratě Zvolen – Banská Bystrica je prvním projektem slovenských železnic, který se financuje ze strukturálních fondů Evropské unie. "Přibližně 75 procent zaplatí unie, zbytek uhradí stát," řekla mluvčí.
ŽSR vyhlásí do konce letošního roku ještě další tendr, a to na modernizaci tratě Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , která umožní vlakovým soupravám dosahovat rychlosti 160 kilometrů za hodinu. Odhadované náklady by se měly pohybovat od čtyř do pěti miliard korun.
ŽS Brno je součástí holdingu ŽPSV Uherský Ostroh, který loni ovládla španělská skupina OHL. V letošním roce plánuje podnik až třináctiprocentní růst výkonů na 9,5 miliardy Kč. Pro usnadnění integrace se skupinou investuje OHL do české společnosti asi dva miliony eur (necelých 65 milionů Kč) v inovačních projektech.

Aktivisté chtějí, aby nádraží v Brně bylo tématem krajských voleb
BRNO 20. 10.2004 - Aktivisté chtějí boj o polohu brněnského hlavního železničního nádraží po neúspěchu v místním referendu přenést do krajských voleb. "Kraj je jedním z partnerů, kteří se na přestavbě brněnského železničního uzlu budou podílet. Volby mohou tedy ovlivnit budoucí polohu nádraží," řekl dnes ČTK Martin Ander z koalice Nádraží v centru, jež odsun železnice odmítá.
Aktivisté chtějí požádat politické strany, aby jasně a veřejně řekly, nakolik hlasování v referendu ovlivní jejich další postoj. Koalice chce uspořádat 2. listopadu v kongresovém sále v sídle ombudsmana předvolební diskuzi kandidátů na jihomoravského hejtmana na téma přestavby železničního nádraží.
"Sezveme lídry všech stran. Bude nás zajímat nejen jejich názor na nádraží, ale i názory na pořádání regionálních referend a případnou novelizaci zákona o místním referendu," uvedl Ander.
Koalice Nádraží v centru nechce podle něj veřejnosti říci, jak má hlasovat. "Veřejnosti jen předložíme jejich stanoviska tak, aby je mohla zvážit a na základě toho se rozhodnout, komu dá ve volbách svůj hlas," zdůraznil Ander.
O budoucnosti nádraží se vedou v Brně spory od konce druhé světové války. Celý brněnský železniční uzel je zastaralý a potřebuje mnohamiliardovou rekonstrukci. Zatímco vedení města prosazuje odsun nádraží z centra města, a to o 800 metrů směrem na jih, proti jsou spolky sdružené v koalici Nádraží v centru.
Spory vyvrcholily nedávným referendem. Většina účastníků hlasování byla sice pro zachování nádraží v centru, k urnám ale přišel malý počet voličů. Výsledek hlasování proto pro vedení města nebyl závazný. Vedení města tvrdí, že odsun je nutný. Nové nádraží budou moci využívat i nejmodernější železniční soupravy. Odsun podle něj navíc umožní rozvoj centra Brna. Aktivisté ale tvrdí, že nádraží lze zmodernizovat v jeho současné poloze. Jeho plánovaný odsun považují za plýtvání penězi.

Dvaja muži zomreli pod kolesami vlaku
BRATISLAVA/RUSKOV 20. 10.2004 - Pod kolesami vlaku prišiel dnes krátko po polnoci o život ďalší človek. V úseku trate Bratislava-Vinohrady – Bratislava hlavná stanica usmrtil rušeň asi 35-ročného muža nezistenej totožnosti.
Nešťastie sa stalo aj v utorok krátko po 16:00 na trati Ruskov – Slanec . Osobný vlak tu zrazil 29-ročného obyvateľa z obce Ruskov v okrese Košice, ktorý na mieste zomrel. Rušňovodič spozoroval muža zo vzdialenosti asi 300 metrov. Podľa neho kráčal muž po prvej traťovej koľaji oproti vlaku a vôbec nereagoval na výstražné znamenie. Zrážke sa nedalo zabrániť ani zatiahnutím rýchlobrzdy, informoval agentúru SITA hovorca Železničnej polície (ŽP) Jozef Búranský. Polícia nezistila u rušňovodiča požitie alkoholu. Pre nešťastie museli zastaviť dopravu na koľaji na dve hodiny, päť vlakov meškalo a jeden bol úplne odrieknutý.

Dva vozne sa vykoľajili, pretože vypadlo kúrenie
BANSKÁ BYSTRICA 21. 10.2004 - Keď v železničnej doprave na Slovensku vypadne kúrenie, môže to znamenať aj vykoľajenie vlaku. Presvedčili sa o tom dnes ráno cestujúci v päťvozňovom „motoráčiku“ v Poltári. Práve po vypadnutí kúrenia sa druhý a tretí vozeň vykoľajili pri mestskej časti Zelené . Nebol to však výpadok dodávky tepla vo vozni na železnici, ale doslovné vypadnutie vykurovacieho zariadenia z prvého vozňa na železnicu pod kolesá nasledujúcich vozňov. Podľa informácií zástupcu banskobystrickej policajnej hovorkyne Ľuboša Podlesného sa našťastie pri nehode nikto nezranil a menší požiar, ktorý vznikol v prvom vozni, sa podarilo rýchlo zlikvidovať.

Stávka na dráze nebude, dokud o dělení ČD nerozhodne vláda
PRAHA 21. 10.2004 - Stávka na dráze nebude, dokud o oddělení hlavních činností do dceřiných společností nerozhodne vláda. Po dnešním jednání tripartity to řekl předseda Odborového sdružení železničářů Jaromír Dušek. Podle něho by vláda měla o transformaci ČD jednat co nejdříve, aby situaci na dráze uklidnila.
Dušek hrozí stávkou kvůli tomu, že vedení podniku chce z ČD vytvořit společnost holdingového typu. Postupně by se od ČD měly oddělit servisní činnosti, jako jsou cestovní kancelář, výzkumný ústav a další, s čímž odbory problém nemají. V konečné fázi transformace, tedy zhruba v roce 2006, však vedení podniku počítá s tím, že by se od mateřské firmy oddělily i hlavní činnosti, tedy provozování nákladní a osobní dopravy. Proti tomu ale odboráři protestují a vyhrožují stávkou. Původně Dušek tvrdil, že říjen je nejzazší termín pro stávku. Nyní ale vyčkává na rozhodnutí vlády.
O to, aby o oddělení hlavních činností nakonec rozhodla vláda, požádal kabinet také management firmy, řekl Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD .
Tripartita se dnes také shodla na tom, že je třeba aktualizovat dopravní politiku státu. Ta současná je totiž z roku 1996. Odpovědný za předložení bude místopředseda vlády Martin Jahn, již nyní ji připravuje ministerstvo dopravy. Podle Jahna by nová politika státu v dopravě mohla být k dispozici začátkem příštího roku. Určit má nejen dopravní priority, ale především harmonizovat podmínky pro jednotlivé druhy dopravy.
Jahn připomněl, že materiál musí vycházet z nové dopravní situace, kdy po vstupu do EU v Česku výrazně narostla silniční doprava. Dopravní koncepce by tak měla určit základní předpoklady například pro posílení kombinované dopravy a přesunu části nákladní přepravy ze silnic na dráhu. Musí však být také komplexní a řešit nejen otázky dopravy samotné, ale například i podporu domácích výrobců kolejových vozidel nebo vyhlídky elektrifikace dalších úseků železnice v zemi, řekl Jahn.
Po přijetí nové dopravní politiky si přitom Dušek "dovede představit diskusi o čemkoli", tedy i o vyčleňování hlavních činností z mateřské společnosti, proti kterému nyní hrozí stávkou. Materiál totiž nastaví zcela jiné mantinely pro budoucí rozhodování vlády o dalším postupu transformace ČD , řekl.
Hrozby stávkou odboráři podle vedení ČD podnik poškozují. V současné situaci, kdy je na dopravním trhu převis nabídky nad poptávkou, se může lehce stát, že železnice kvůli stále se opakujícím hrozbám stávkou přijde o zákazníky, kteří se obrátí na jistější silniční dopravu, řekl již dříve mluvčí Petr Šťáhlavský. Dušek stávkou letos vyhrožoval již několikrát, například na jaře kvůli propouštění a v létě kvůli zahájení transformace.

Železniční policajti odhalili Martinčana, ktorý ukradol 5 ton kovového materiálu
Martin 21. 10.2004 - Z trestného činu krádeže obvinili v vrútockí železniční policajti 35-ročnéha Martinčana, ktorý od 1. do 26. júla tohto roka ukradol z nepoužívanej vlečkovej koľaje v Kraľovanoch bezmála 5 ton kovových skrutiek, podložiek, úchytiek a podkladníc. Martinčan sa ku krádeži priznal a uviedol, že tým sledoval vlastný majetkový prospech. Za zvrškový kovový materiál dostal v zberni 16 447 korún. TASR o prípade informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

Pracovník SBS skončil pod železnou bránou
BRATISLAVA 21. 10.2004 - So zlomeným nosom a tvárovými kosťami skončil 61-ročný pracovník súkromnej bezpečnostnej služby z Banskej Bystrice, ktorého na vlečkovej koľaji vedúcej zo železničnej stanice do súkromnej firmy v Slovenskej Ľupči zachytila vchodová kovová brána. Podľa zistení polície vo chvíli, keď išiel príslušník SBS dvojkrídlovú bránu otvoriť, narazila do nej súprava troch vozňov tlačených rušňom. Súprava, ktorú sa rušňovodičovi nepodarilo včas ubrzdiť, tlačila bránu asi 50 metrov. Škoda na bráne je päťtisíc korún. Prípad vyšetruje Železničná polícia z Banskej Bystrice.
Agentúru SITA informoval hovorca ŽP Jozef Búranský.

V novembri prvý proces s účastníkom útokov 11. marca
MADRID 21. 10.2004 - V polovici novembra sa začne prvý proces súvisiaci s bombovými útokmi 11. marca v Madride. Podľa španielskych súdnych zdrojov sa 15. novembra začne proces s Gabrielom Montoyom. Obvinený je z toho, že pomohol previezť výbušniny použité pri útokoch na vlaky, pri ktorých zahynulo 191 osôb a zranilo sa ďalších 1900. Bol to najväčší teroristický útok v Španielsku. Proces sa uskutoční na madridskom súde pre mladistvých. Montoya je jedným z 19 podozrivých atentátnikov, z ktorých väčšina je Maročanov. Zatykače sú vydané na šesť osôb, zatiaľ čo sedem sa odpálilo pri policajnom záťahu v byte na južnom madridskom predmestí 3. apríla.

ČKD Vagónka vyvine s holdingem Škoda vlak pro regionální tratě
OSTRAVA 21. 10.2004 - Ostravská společnost ČKD Vagónka vyvine do dvou let ve spolupráci se Škodou Holding nový vlak pro regionální příměstskou dopravu. Vyplývá to ze smlouvy, kterou dnes obě firmy podepsaly. "Půjde o moderní jednotku složenou ze dvou průchozích vagónů, která bude splňovat všechny současné požadavky, včetně klimatizace, nízké podlahy pro snadné nastupování a vystupování i vybavení pro postižené cestující," řekl ČTK generální ředitel Vagónky Miroslav Kupec.
Firmy počítají s tím, že by nová vlaková jednotka mohla v budoucnu nahradit na regionálních tratích dnešní motorové vlaky. Stroj bude moci jezdit na elektrifikované trati i používat vlastní pohon. "Předpokládáme, že v příštích dvou letech investujeme do vývoje kolem 200 milionů korun. V roce 2007 bychom chtěli představit prototyp," řekl novinářům šéf Škody Holding Jiří Zapletal. Obě firmy se pak budou nový produkt snažit prodat i na svých tradičních trzích, kde dříve uspěly s jinými výrobky.
Součástí dohody je i společný postup při ovlivňování dopravní politiky státu, protože obě firmy počítají s dodávkami nové vlakové jednotky pro ČD . "Vsadili jsme na to, že po vybudování koridorů bude stát více podporovat železniční dopravu. Dnes je podpora autobusové dopravy na úkor železniční nevyvážená," dodal Zapletal.
Dohoda zahrnuje i spolupráci při koordinaci obchodních aktivit, nákupu materiálu a využití výrobních i vývojových kapacit. "Díky tomu chceme dosáhnout zintenzivnění dodávek příměstských vlakových jednotek pro ČD ," řekl Kupec. Dosud dodává ČKD Vagónka dvě až tři jednotky ročně, v budoucnu chce jejich počet zdvojnásobit.
ČKD Vagónka je přímým pokračovatelem výroby osobních kolejových vozidel ve Studénce na Novojičínsku. V současnosti se zaměřuje na výrobu jednotky 471 pro ČD a dokončování motorového vozu pro finské dráhy. Společnost zaměstnává 320 lidí, loni měla tržby přes 1,5 miliardy a zisk 21,5 milionu korun.
Skupina Škoda Holding rozvíjí dopravní strojírenství a zařízení pro klasickou energetiku. Je téměř výhradním výrobcem nízkopodlažních tramvají v ČR a dodavatelem elektrických lokomotiv. V kolejových vozidlech, kde zaměstnává více než 1200 lidí, měl loni holding tržby téměř dvě miliardy korun.

Eurotunnel má opäť problémy
22.10.2004, Soňa Zverková - Finančné problémy spoločnosti Eurotunnel , ktorá prevádzkuje tunel pod kanálom La Manche, sa zhoršila vzhľadom na konkurenciu lacných prevádzkovateľov trajektov a nízkonákladových leteckých spoločností. Pokles objemu premávky a trhového podielu v kľúčovej oblasti činnosti spôsobil medziročné zníženie prevádzkového zisku linkovej dopravy za tri mesiace do 30. septembra z 84,8 na 77,7 milióna libier.
Ako informuje internetové vydanie denníka Independent, vlaková preprava kamiónov v danom období medziročné klesla o štyri percentá na 302-tisíc kamiónov, hoci trh pre kamiónovú prepravu na krátkych námorných trasách medzi Veľkou Britániou a Francúzskom vzrástol o osem percent. Pokles o päť percent na 606-tisíc zaznamenala aj preprava osobných vozidiel, pričom trh sa znížil o jedno percento. Vlaková preprava autobusov sa znížila o 13 percent a tento trhový segment o štyri percentá. Jediným svetlým bodom bolo zvýšenie počtu cestujúcich o 13 percent z 1,77 milióna na dva milióny, hoci tento počet predstavuje iba dvojpercentné zvýšenie príjmov, upravených o infláciu, na 58,8 milióna libier. Objem nákladnej prepravy mierne vzrástol z 442 222 na 472 163 ton.
Podľa denníka Financial Times príjem od francúzskych a britských železníc, ktoré využívajú tunel na prepravu osobných vlakov Eurostar a nákladov, však zostal stabilný. Dôvodom je dohoda, ktorá až do roku 2006 garantuje tunelu minimálne príjmy zo železničnej dopravy. Tie sa v sledovanom období medziročné zvýšili z 58,8 na 58,1 milióna libier a celkový prevádzkový zisk zo 140 na 147 miliónov libier.
Tieto údaje potvrdzujú pretrvávajúci klesajúci trend, ktorý sa začal v lete tohto roka a znamená stratu trhového podielu vo všetkých kľúčových oblastiach činnosti Eurotunnelu . Zároveň však poukazujú na zhoršujúce sa problémy spoločnosti, ktorá vlani nebola schopná zo svojho prevádzkového zisku uhradiť platby úrokov z dlhov v objeme 8,4 miliardy libier. Eurotunnelu navyše od roku 2006 hrozí vážny nedostatok hotovosti, keď sa obnoví povinná dlhová služba. Stane sa tak v čase očakávaného poklesu príjmu, keď sa skončí platnosť dohody o minimálnych príjmoch. Eurotunnel bude musieť tento schodok nahradiť približne prepravou zhruba 10 miliónov cestujúcich a päť miliónov ton nákladu. Výkonný riaditeľ Jean-Louis Raymond uviedol, že do konca októbra predložia hlavným veriteľským bankám trojročný plán na riešenie problémov.

ČKD Vagonka a Škoda Holding chcú konkurencii čeliť spoločne
Právo Praha 22. 10.2004 - Nový vlak pre regionálne trate vyvinú do dvoch rokov spoločne ostravská ČKD Vagónka a Škoda Holding. Spoločný vývoj je jednou z oblastí spolupráce zakotvenej v dokumente, ktorý firmy podpísali vo štvrtok v Ostrave.
Zmluva o strategickej spolupráci v oblasti koľajových vozidiel sa týka aj oblasti dodávok komponentov pre konečnú montáž či obchodných aktivít.
Ako povedal generálny riaditeľ Škody Holding Jiří Zapletal, dopravné strojárstvo sa globalizovalo a je nutné nájsť spôsob, ako sa postaviť veľkým hráčom a uspieť v konkurencii. "Český koľajový priemysel má nielen ambície, ale aj predpoklady v tom uspieť," povedal.
Generálny riaditeľ ČKD Vagónka Miroslav Kupec uviedol, že obe firmy už teraz spolupracujú pri dodávkach dvojposchodových prímestských vlakových jednotiek radu 471 pre ČD . Zatiaľ bolo dodaných 15 súprav v hodnote viac ako 3 miliardy Kč, čo je v prepočte asi 3,801 miliardy Sk. Ďalších 15 majú ČD prevziať do konca roka 2008. Škoda Holding dodáva pre tieto vozidlá kompletnú elektrickú výzbroj, čo predstavuje asi tretinu celkovej ceny.
Kupec oznámil, že firmy už rozbehli spoločný vývoj nového jednoposchodového vozidla pre prímestskú dopravu, ktoré by malo nahradiť terajšie klasické motorové vlaky. "Budeme sa snažiť, aby sme toto vozidlo vyvinuli presne podľa predstáv ČD ," povedal s tým, že vývoj by mal trvať zhruba dva roky a celkové náklady dosiahnu asi 200 miliónov Kč. Prototyp by mal byť predstavený v roku 2007. Pôjde o modernú jednotku zloženú z dvoch priechodných vagónov, s klimatizáciou a vybavením pre postihnutých cestujúcich.
Ďalšími oblasťami, v ktorých chcú ČKD Vagonka a Škoda Holding spolupracovať, sú koordinácia obchodných aktivít v Česku a v zahraničí a nákup materiálu.

Muž z domova dôchodcov sa hodil pod vlak pred očami dvoch dievčat
Bratislava 22. 10.2004 - Otrasný zážitok majú za sebou dve 18 ročné dievčatá, ktoré vo štvrtok predpoludním v Ružomberku videli, ako sa starý muž hodil pod vlak.
Muža najprv videli, ako ide po ceste súbežne s traťou, pričom rozhadzoval rukami, potom prešiel k prvej koľaji, kľakol si a vrhol sa pod zadné vozne prechádzajúceho nákladného vlaku. Privolaný lekár mohol konštatovať už len smrť 73-ročného muža z Domova dôchodcov Likavka v okrese Ružomberok. Mŕtveho identifikovala pracovníčka domova. TASR o tom informoval Jozef Búranský, hovorca Železničnej polície.

V Košiciach dali do prevádzky zrekonštruovanú elekričkovú rýchlodráhu
Košice 22. 10.2004 - Vo vstupnom areáli U.S. Steel Košice (USSK) dali dnes do prevádzky zrekonštruovanú električkovú trať. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) na jej opravách od roku 2002 preinvestoval 20,860 milióna Sk a USSK formou daru prispela sumou 8 miliónov Sk.
Električková rýchlodráha Košice – Vstupný areál USSK s celkovou dĺžkou 31 kilometrov má za sebou 40 rokov prevádzky. Od roku 2002 prebieha jej komplexná rekonštrukcia rozdelená do piatich etáp. Dnešným ukončením prác na koľajniciach v celkovej dĺžke 522,2 m a šiestich výhybkách skončila predposledná etapa rekonštrukcie. Ukončenie celého projektu rekonštrukcie rýchlodráhy na zvyšných 394,8 metra koľajovej trate a troch električkových nástupištiach je plánované v roku 2005.
Výrobcom a dodávateľom výhybiek je poľská spoločnosť Koltram, ktorej výhradným zástupcom pre Slovensko sú Koľajové a dopravné stavby, s. r. o., Košice.
Na otvorení rekonštruovanej rýchlodráhy sa zúčastnili aj primátor Košíc Zdenko Trebuľa a prezident USSK Christopher Navetta.
Mestská hromadná doprava v Košiciach je z ekologického hľadiska orientovaná na prednostný rozvoj elektrickej trakcie. Jej posledné rozšírenie bolo v roku 1989 a dosahuje na 15 linkách 85,5 km. V roku 2003 urobil DPMK na všetkých linkách viac ako 16 miliónov vozokilometrov. Na električkových linkách vyše 5 miliónov, na trolejbusových vyše milión a na autobusových okolo 10 miliónov vozokilometrov, informovala TASR hovorkyňa Magistrátu mesta Košice Zuzana Bobriková.

Guinnessov rekord v hraní mariáša chcú vytvoriť 11 kartári v rýchliku
Bratislava 22. 10.2004 - Guinnessov rekord v hraní mariáša chcú vytvoriť 11 kartári, ktorí sa podujali nonstop hrať počas 11-dňovej 12 000 kilometrovej cesty v rýchliku Bratislava – Novosibirsk a späť.
Medzinárodný rýchlik, ku ktorému pripoja nadštandardný salónny vozeň pre kartárov, vyráža z Bratislavy cez Žilinu, Varšavu a Brest dnes večer. Účastníci vytrvalostného maratónu majú pripravených 250 balíčkov kariet. Hrať sa bude podľa pravidiel, ktoré odobril slovenský zväz mariášových klubov. Presný rozpis určí poradie, v akom budú hrať. Podmienkou je, aby za jedným stolom vždy sedela jedna trojica, ktorá bude hrať túto kartovú hru.
Myšlienka vznikla v Mariášovom klube Vysoké Tatry. Doteraz najlepší kartový maratón má hodnotu 28 hodín, v monotematickej hre - 32 hodín. V prípade Tatrancov by to malo byť od dnešného večera do 3. novembra presne - ak nedôjde k meškaniam - 11 dní a štyri hodiny a 16 minút. Do Novosibirska dorazí rýchlik 27. októbra, hrať sa v ňom však bude neustále aj počas odstávky vagóna. Priebežné informácie budú na www.rekordy.sk . TASR informoval Igor Svitok, Slovenské rekordy.

Elektrifikace trati mezi K. Vary a Chomutovem způsobí výluku
KARLOVY VARY 22. 10.2004 - Elektrifikace železniční trati mezi Karlovými Vary a Chomutovem a související stavební práce způsobí třítýdenní výluku v tomto značně zatíženém železničním koridoru. Zatím nejdelší výluka začala tento týden a potrvá až do 13. listopadu. Náhradní dopravu cestujících zajistí autobusy, píše dnešní Mladá fronta Dnes (MfD) v regionální příloze.
Výluka neovlivní platné jízdní řády, pouze vybrané rychlíkové spoje nahradí autobusová přeprava. "Trať nemůžeme zcela uzavřít vzhledem k počtu vlaků, které po ní jezdí. Některé práce při elektrifikaci ale neumožňují ani omezený provoz, a tak ho musíme přerušovat. Veškeré informace o náhradní dopravě se lidé dozví přímo ve vlaku nebo v jednotlivých stanicích," řekl MfD Jiří Mader z karlovarské stanice ČD .
Elektrifikace 47 kilometrů dlouhého úseku železnice mezi Karlovými Vary a Chomutovem, která začala letos, potrvá do konce roku 2006. Vyžádá si celkové náklady kolem tří miliard korun. Dosud musí v tomto úseku náklad či vagóny s cestujícími táhnout dieselové lokomotivy. "Jakmile tato akce skončí, bude trať mezi Ústím nad Labem a Chebem plně elektrifikovaná," uvedl Pavel Tesař z tiskového oddělení ČD .
Stavba přinese řadu změn nejen na trati, ale také kolem ní. Vznikne například nové nástupiště ve stanici Stráž nad Ohří. Postupně stavební společnosti zrekonstruují sedm železničních mostů, dva silniční nadjezdy, šest úrovňových přejezdů a jeden propustek. Kvůli úpravám trolejového vedení se budou přestavovat dva silniční nadjezdy, jeden most bude zrušen. Součástí rozsáhlé akce je také instalace zabezpečovacího zařízení ve všech stanicích na trase.

Tokio postihlo silné zemetrasenie
TOKIO 23. 10.2004 - Silné zemetrasenie o sile 6,8 stupňa Richterovej stupnice zasiahlo v sobotu japonské hlavné mesto Tokio a jeho okolie. Budovy v Tokiu sa triasli niekoľko minút a po pol hodine nasledovali ďalšie slabšie otrasy. Ako informoval Meteorologický úrad, epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo pri meste Niigata asi 200 km severne od hlavného mesta. Stred zemetrasenia bol 20 km pod zemským povrchom. Z mesta Niigata hlásili niekoľko zranených a železničná doprava do mesta bola prerušená. Podľa najnovších informácií spôsobilo zemetrasenie vykoľajenie rýchlovlaku.

Technológia magnetických vlakov na predaj
25.10.2004, Eberhard Krummheuer - Ak z finančných dôvodov zlyhá projekt spojenia Transrapidom na mníchovské letisko, chcú partneri v konzorciu Transrapid - ThyssenKrupp a Siemens - odstúpiť od technológie prepravy na magnetickom vankúši.
Nemecko uvažuje o predaji technológie magnetických vlakov do Číny. Ak z finančných dôvodov zlyhá projekt spojenia Transrapidom na mníchovské letisko, chcú partneri v konzorciu Transrapid - ThyssenKrupp a Siemens - odstúpiť od technológie prepravy na magnetickom vankúši.
Podľa informácií konzorcia Čína prejavila záujem o túto technológiu po úspešnom spustení pravidelnej premávky magnetických vlakov v Šanghaji, ktoré už šesť mesiacov po odovzdaní čínskemu prevádzkovateľovi dosiahli takmer 100% spoľahlivosť.
Informáciu o možnom predaji potvrdila aj spoločnosť Transrapid International (TRI), v ktorej má priemyselné konzorcium veľký podiel. Pri výstavbe prvej trasy stál jeden kilometer 30 mil. EUR, Transrapid si za cieľ stanovil zníženie tejto ceny na polovicu. TRI poukazuje na to, že 80% nákladov pohltí výstavba trate, ktorú postavila Čína.
Podľa TRI hovorcu z nákladového hľadiska je možné ďalší rozvoj tejto technológie zabezpečiť iba prostredníctvom overenia jej spoľahlivosti v bežnej premávke. Prevádzkové údaje o systéme, ktorý šanghajské letisko spája s 38 kilometrov vzdialeným okresom Pchutong za sedem minút, však čínsky prevádzkovateľ odmieta poskytovať nemeckým konštruktérom Transrapidu . Rokovania medzi konzorciom a Čínou o dodatočné objednávky sa navyše menia na poker o ceny a predaj know-how.
Bývalý šéf šanghajského partnera Transrapidu Wu Siang-ming ešte nedávno uviedol, že šancu na ďalšie projekty získa nemecká strana iba v prípade ústretového postoja. Siang-ming, ktorý v súčasnosti šéfuje výskumnému inštitútu magnetickej technológie, podporuje spoločný nemecko-čínsky výskum pre Transrapid . Táto téma je aj na programe novembrovej návštevy kancelára Gerharda Schrödera v Číne.
Konzorcium však túto predstavu posudzuje skepticky, pretože by to znamenalo vzdať sa technologického náskoku najmä v súvislosti s elektronickým riadením systému, ktoré sa pri type vlaku TR 08 nepoužíva. Nemecký priemysel preto vyvíja nátlak, aby sa zrealizoval vlastný projekt Transrapidu v Mníchove na 37-kilometrovej trase medzi hlavnou železničnou stanicou a letiskom.
Podľa údajov Bavorskej spoločnosti pre prípravu magnetickej železnice (BMG) sa ešte v tomto roku môže začať plánovanie projektu, ktorý síce mesto Mníchov zamietlo, ale vláda spolkovej krajiny podporuje. Tento proces bude trvať približne 18 mesiacov a až po jeho skončení bude možné záväzne odhadnúť finančné náklady. V súčasnosti sa investičné náklady oficiálne odhadujú na 1,6 mld EUR, z čoho však doteraz chýba 150 až 250 mil. EUR.
Čína sa nespolieha iba na nemeckú technológiu. Súťaž o projekt v hodnote približne 10 mld EUR na obnovu 2000 kilometrov dlhej trasy čínskych železníc, ktorú v auguste vypísali čínske železnice, vyhrali tri konzorciá. Prvé konzorcium tvoria japonské spoločnosti Kawasaki Heavy Industries, Hitachi, Mitsubishi Electric Corp., Itochu Corp., Mitsubishi Corp. a Marubeni Corp. a jeho podiel na projekte dosahuje 3,17 mld EUR. Druhé konzorcium s podielom 4,07 mld EUR tvorí francúzsky ALSTOM a čínsky výrobca osobných vlakov. Poslednú skupinu predstavuje spoločný podnik kanadského Bombardieru a čínskej spoločnosti Nanche Sifang. Jeho podiel dosahuje 2,8 mld EUR.
V rámci projektu chce Čína na piatich trasách zdvojnásobiť rýchlosť vlakov na 200 km/h a premávať na týchto tratiach má upravená verzia japonského rýchlovlaku Šinkansen .
Záujem o železničné projekty v Číne má aj Siemens, no na uvedenej súťaži sa nezúčastnil, pretože má skôr záujem o trasu Peking - Šanghaj, hoci súťaž na tento projekt nebola vypísaná. Táto trasa je dlhá 1300 kilometrov a projekt má hodnotu zhruba 10 mld EUR. Podľa názoru odborníkov Čína zrejme rozdelí kontrakt medzi niekoľko konzorcií, aby tak získali čo najviac západnej technológie.

Občania sa vyjadria k dlhodobému plánu rozvoja mesta
BRATISLAVA 25. 10.2004 - Trenčianski poslanci by mali v decembri schvaľovať dlhodobý plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. "Pevne verím, že pokiaľ bude plán v mestskom zastupiteľstve prijatý, pomôže nielen Trenčínu , ale aj životnej úrovni jeho obyvateľov," povedal dnes na tlačovej besede Ivan Švejna, zástupca Nadácie F. A. Hayeka, ktorá materiál pripravila. Vízia, ktorá podľa jeho slov vychádza z princípov ekonomickej slobody, by mala z Trenčína spraviť lídra medzi slovenskými mestami v rozvoji i životnej úrovni jeho občanov.
Mesto by podľa analytika nadácie malo v budúcnosti vytvárať vhodné, čo najviac liberalizované podnikateľské prostredie. Mesto by malo reštrukturalizovať svoj majetok, malo by rozhodnúť, aký majetok je preň strategický a všetok ostatný by malo previesť do súkromných rúk, prípadne spolupracovať pri jeho spravovaní so súkromným sektorom. Rovnako by aj rôzne služby, ktoré doposiaľ poskytuje mesto, mali postupne poskytovať súkromné spoločnosti. Plán, ktorý rieši všetky oblasti života mesta, je od polovice októbra v pripomienkovom konaní a môžu sa k nemu vyjadriť všetci občania mesta.
Medzi najvážnejšie problémy mesta v súčasnosti patrí podľa Trenčanov doprava. V prvom rade pôjde o prekládku železničnej trate v centre mesta cez súčasnú letnú plaváreň. "Toto riešenie považujem za veľký impulz pre rozvoj mesta, pretože sa tým riešia všetky konfliktné miesta križovania ciest a železnice," povedal primátor Trenčína Branislav Celler. V centre mesta sa uvoľní okolo osem hektárov pôdy, ktorá dnes leží ladom a bude na nej možne dobudovať a rozšíriť centrum, dobudovať komunikácie. Zároveň sa pripravuje projekt juhovýchodného obchvatu mesta. Kľúčové bude tiež vybudovanie nového mosta cez Váh.

Pri železničnej trati našli mŕtveho 16-ročného chlapca z Ivanoviec
Trenčín 25. 10.2004 - Mŕtveho 16-ročného chlapca z Ivanoviec v okrese Trenčín našli v nedeľu ráno pri železničnej trati. V blízkosti svojej záhrady ho objavil 37-ročný muž z Ivanoviec, ktorý prípad oznámil na polícii.
Telo bolo asi štyri metre od koľaje. Privolaný lekár zistil, že mladík zomrel na následky ťažkého poranenia hlavy a chrbtice. Podľa hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského chlapca v nedeľu krátko po šiestej hodine ráno v Trenčíne-Zlatovciach vyprevádzal z diskotéky na vlak jeho o rok starší kamarát z Ivanoviec.
Prípadom sa zaoberá Železničná polícia v Žiline, ktorá už začala stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví.

Zachytil ho vlak, skončil s odreninami a modrinou
BRATISLAVA/KOŠICE 25. 10.2004 - O veľkom šťastí môže hovoriť 58-ročný Košičan, ktorého v noci z piatka na sobotu zachytil prechádzajúci osobný vlak. Ako agentúru SITA informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský, muž smeroval na košickú železničnú stanicu , no zmohol ho alkohol a tak si sadol na koľajnicu. Prichádzajúci vlak nezbadal, zo 60 metrovej vzdialenosti si ho našťastie všimol rušňovodič. Košičan zareagoval na zvukové znamenie, z koľajnice vstal, no nestačil odísť do bezpečnej vzdialenosti a zachytil ho brzdiaci vlak. Muž skončil iba s odreninami na tvári a s modrinou na pravom oku.

Strana vytvorená: 25-X-2004
	(pr0443.htm)