Osobná doprava na trati Žilina-Rajec sa stala súčasťou RIDS
(TASR) Žilina 10. 04. 2005 - Po zastavení osobnej dopravy na regionálnych tratiach bola pred dvoma rokmi ako prvá obnovená osobná doprava na trati Žilina-Rajec, ktorá je dnes súčasťou Regionálneho integrovaného dopravného systému (RIDS).
Podľa prednostu Správy riadenia a realizácie prevádzky Železničnej spoločnosti (ZSSK), a. s., Igora Krška predstavovala vstupná investícia na začlenenie 21-kilometrovej trate do RIDS 4,5 milióna Sk. Prevádzkové náklady na predaj cestovných lístkov dosahovali mesačne 180 000 Sk a po začlenení trate do RIDS klesli na 60 000 Sk. Náklady znížilo hlavne zavedenie automatov na predaj lístkov, ktoré dovtedy predávali na rôznych zastávkach štyria ľudia. "Nikto z nich ale nebol prepustený, bolo im ponúknuté iné funkčné miesto," zdôraznil Krško. V súčasnosti je po celej trase 8 automatov na predaj lístkov, ktoré cestujúci môžu využívať aj v žilinskej mestskej hromadnej doprave (MHD).
Medzi Žilinou a Rajcom v súčasnosti premáva 5 motorových vozňov a 6 prívesných vozňov, ktoré mesačne odvezú 28 000 až 30 000 cestujúcich. Pred zavedením RIDS využívalo služby železnice mesačne 21 000 ľudí. Realitou sa podľa Krška stalo už aj vybudovanie zastávky pri žilinskom sídlisku Solinky. "Myšlienka existuje už 20 rokov a v rámci projektu RIDS sa našiel spôsob na financovanie a realizáciu tejto zastávky," uviedol Krško. Hlavným koordinátorom jej výstavby sú Železnice SR a mala by fungovať po zmene grafikonu od 15. júna 2005.

Výťahov typu paternoster ubúda, nikto ich nechráni
Pravda 11.04.2005, KRČMÁRIK Radovan, BRATISLAVA - Staré výťahy paternoster, ktoré s otvorenými drevenými kabínami jazdia bez zastavenia, sú dnes v hlavnom meste raritou. V centre sa ich zachovalo už len päť, z toho štyri v budovách ministerstiev. Pokým v Prahe, kde ich zostalo dvadsať, existuje aspoň zoznam týchto výťahov a na magistráte sedí človek, ktorý sa im venuje, v Bratislave niet nikoho, kto by na ne dohliadal.
"Pokiaľ budova, v ktorej tento výťah jazdí, nie je kultúrnou pamiatkou, dovnútra nezasahujeme," vysvetlil riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič. A keďže v prípade paternostrov ide o novšie budovy z minulého storočia, pamiatkári o tieto výťahy záujem nemajú. Jurkovič ani nevedel uviesť, koľko ich v meste funguje a kto by o nich vedel povedať niečo bližšie.
Poradiť nevedeli ani na magistráte. "Starostlivosť o tieto výťahy je vždy na správcovi budovy, nie sú vlastníctvom mesta," zdôvodnila Eva Vlčková, vedúca oddelenia technického zabezpečenia budov. Podľa hovorcu primátora Milana Vajdu je v Bratislave paternostrov tak málo, že na to netreba vyčleňovať človeka. Mesto nemá ani ich zoznam.
Podobný názor majú aj pracovníci Mestského ústavu ochrany pamiatok. "Nie je to taký odbor, aby stálo za to venovať sa mu. Tie výťahy boli módne v medzivojnovom období, dnes sú už veľmi zriedkavé. Nepoznám nikoho, kto by sa o to zaujímal. Nás sa to týka skôr vtedy, ak niekto robí výskum v objekte, kde sa taký paternoster nachádza," uviedol riaditeľ ústavu Ivo Štassel.
Nijakého odborníka sa Pravde nepodarilo nájsť ani v Mestskom a Dopravnom múzeu. "Sme síce technické múzeum, ale so zameraním na autá, motorky, bicykle a železničnú dopravu," informovali zamestnanci Dopravného múzea. Podľa nich by o výťahoch mohli vedieť viac pracovníci Slovenského technického múzea v Košiciach, čo sa však nepotvrdilo. Redakcii nepomohli ani tam.

Prečo sa volajú paternoster
Páter noster po latinsky znamená otče náš, čo je aj začiatok jednej z modlitieb. Z toho vzniklo meno pre výťahy, nie však preto, že by viedli do neba. Slová otče náš (pater noster) sa pravidelne opakujú, keď veriaci odriekajú modlitbu pri každej korálke svojho ruženca. Korálky tu v rukách plynú podobne, ako kabíny na lane tohto výťahu.
Paternostre v Bratislave jazdia ešte v budovách ministerstva vnútra, financií, pôdohospodárstva, dopravy, pôšt a telekomunikácií a v objekte Železníc SR na Klemensovej ulici. V meste ich kedysi bolo viac, niektoré však medzitým doslúžili. Pred asi deviatimi rokmi sa napríklad dokrútil aj paternoster v budove ministerstva kultúry na Námestí SNP, ďalší prestal jazdiť v bývalom sídle Kovoprojekty.
"Na tú dobu to boli výborné výťahy, najmä pre budovy, kde sa pohybuje veľa ľudí, ako to býva v rôznych úradoch," prezradil o paternostroch Peter Orda OraVec, vedúci servisu spoločnosti Kone, ktorá má na starosti opravy týchto výťahov v troch bratislavských budovách. Podľa neho boli alebo stále sú ešte paternostre aj v ďalších mestách ako Košice, Trenčín, Tlmače či Partizánske.
A ako tento výťah vlastne funguje? Keďže nemá dvere, dá sa doň kedykoľvek naskočiť. "Hore je stroj, ktorý poháňa veľké ozubené koleso, a taký istý je i dole. Cez to vedú reťaze, na nich sú zavesené kabínky," priblížil Oravec. Keď sa výťah dostane až na najvyššie či najnižšie poschodie, kabínky sa začnú trochu triasť, počuť aj hluk motora. "Kabínky sa tam však neotáčajú, ako si niekto myslí, dole hlavou, ale posúvajú sa do boku," dodal Oravec.
O bezpečnosť jazdy pritom netreba mať obavy. "Neviem o žiadnom nešťastí. Raz bol nejaký problém, keď sa do výťahu pokúšal dostať robotník s rebríkom, ale inak sa nič nestalo," uistil Oravec. Paternostre majú navyše padacie lišty, akési blokovanie, do ktorých keď sa udrie, výťah zastane. Aj na vrátniciach majú možnosť stroje hocikedy zastaviť, tie navyše jazdia naozaj pomaly.
Každé tri mesiace sa na výťahoch robí tiež odborná kontrolná prehliadka, každé tri roky odborná skúška a každých šesť rokov opakovaná úradná skúška za účasti technickej inšpekcie. Stav paternostrov v meste je podľa Oravca zatiaľ dobrý.
"Ráno o 6. h ho zapíname, o 16. vypíname. Sme s ním spokojní, nekazí sa," povedal Pravde Juraj Lebedík zo Železníc SR. Sedem poschodí hravo zvláda aj v budove ministerstva pôdohospodárstva. "Denne funguje asi deväť hodín počas pracovného času," spresnil vedúci prevádzky Peter Šiška.
Ďalší osud paternostrov je však otázny. Keďže ich nik nechráni ani ako technickú pamiatku, môžu ich vlastníci budov odstrániť. Naopak, v Prahe o tieto výťahy dbá šéf odboru pamiatkovej starostlivosti na miestnom magistráte. A keď nedávno opravovali palác Lucerna, verejnosť trvala na tom, aby sa v jej priestoroch zachoval aj nevšedný svedok doby - paternoster.
Budovy s paternostrami v Bratislave
* Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Námestie slobody 6 (budova patrí spoločnosti Slovak Telecom)
* Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5
* Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12
* Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2
* Železnice SR, Klemensova 8

Hannover Messe: Hochgeschwindigkeitszug für Russland
Der neue HGV-Züge basieren auf dem ICE 3
Eurailpress11.04.2005 - Einen Vertrag zur Entwicklung von HGV-Zügen für Russland haben heute Siemens Transportation Systems (TS) und die Russische Eisenbahn (RŽD) im Beisein des Russischen Staatspräsidenten Wladimir Putin und von Bundeskanzler Gerhard Schröder am Rande der Hannover Messe in Hannover unterzeichnet. Der Vertrag regelt unter anderem die Entwicklung und Projektierung der Hochgeschwindigkeitszüge, das Lokalisierungskonzept und die Struktur des Liefervertrags. Der Liefervertrag mit einem Projektvolumen von bis zu 1,5 Mrd. EUR soll noch im Sommer dieses Jahres unterschrieben werden. Die Russische Eisenbahn beabsichtigt, bei Siemens 60 dieser bis zu 300 Stundenkilometer schnellen Züge in Auftrag zu geben. Ein entsprechendes Abkommen war bereits im Dezember 2004 unterzeichnet worden.
Foto: C. MüllerDie Züge sollen vorrangig auf den Strecken Moskau - Sankt Petersburg und Sankt Petersburg - Helsinki eingesetzt werden. Mittelfristig sind auch Strecken zwischen weiteren Großstädten Russlands (Omsk - Novosibirsk, Moskau - Nishnij Novgorod u.a.) angedacht. Die Züge sollen hauptsächlich in Russland unter Einbeziehung von russischen Lieferanten und Kooperationspartnern gefertigt werden, die Auslieferung des ersten Zuges ist bis Ende 2007 vorgesehen.
Die RŽD hatte für die Strecke Moskau - St. Petersburg in der jüngsten Vergangenheit einen eigenen Hochgeschwindigkeitszug unter dem Namen „Sokol“ entwickelt, dieses Projekt aber nach Schwierigkeiten abgebrochen, so Ivan Besedin, Chef des Eisenbahn-Forschungsinstituts der RŽD heute auf der Hannover-Messe gegenüber Eurailpress. Man sei daraufhin zur Zusammenarbeit mit Siemens übergegangen. Die Ablieferung des ersten Zuges erwartet Besedin für Dezember 2007.
Der russische Hochgeschwindigkeitszug basiert auf dem ICE 3. Für die Strecke Moskau - St. Petersburg werden Einsystemzüge mit 3 kV DC, für die Strecke nach Helsinki Zweisystemzüge mit 3 kV DC und 25 kV/50 Hz AC benötigt. Die 8 bis 12 Wagen langen Triebzüge sollen drei Klassen (Luxus, Business und Tourist) bekommen. Die Höchstgeschwindigkeit soll bei 300 km/h liegen.

Joint Venture zwischen der RŽD und Railion gegründet
Eurailpress11.04. 2005 - Konkrete Schritte zu Verbesserungen in der produktionellen und in der vertrieblichen Zusammenarbeit wurden heute von Hartmut Mehdorn, Chef der Deutschen Bahn AG, und Gennadi Fadejew, Chef der Russischen Bahn, auf der Hannover Messe in Form eines Joint Ventures vertraglich festgelegt.
Um den Modal Split des Schienengüterverkehrs zwischen Deutschland und seinem größten Außenhandelspartner Russland (Export 7,6 Prozent, Import 14,3 Prozent) auf vier Prozent zu verdoppeln, hatten die deutsche und russische Bahn schon seit 2004 ihre Zusammenarbeit vertieft. Das „Vierachsenprojekt“ der vier Bahnen aus Deutschland, Polen, Weißrussland und Russland startete mit dem Ziel, neue Wachstumsmengen für die Schiene auf dem paneuropäischen Korridor II zu erschließen. In einer gemeinsamen Gesellschaft mit Sitz in Moskau werden Produkte entwickelt, die dem Kunden ein One-stop-shopping ermöglichen. Zusätzlich sollen dem Kunden Sonderleistungen wie Tracking und Tracing, Verzollung, Lagerung und Störungsmanagement angeboten werden. Gleichzeitig werden konkrete Maßnahmen eingeführt, um die Qualität der Transportabwicklung über eine durchgängige Grenzabfertigung auf dem Korridor II und der Ostseeverbindung Mukran - Baltijsk - Klaipeda - Ust Luga zu steigern.
In einem ersten Schritt werden betriebliche Verbesserungen des Bahnverkehrs auf dem Korridor II durch einen elektronischen Datenaustausch sichergestellt, der dem deutschen und russischen Kundenservicezentrum alle transportrelevanten Informationen zur Verfügung stellt. Eine direkte Kommunikation mit den transportabwickelnden Stellen ist somit hergestellt. Auch die administrativen und zollrechtlichen Abläufe sollen durch die Anerkennung des SMGS- und CIM-Frachtbriefes als Zolldokument vereinheitlicht werden.
Ein weiterer Baustein im Joint Venture ist der Vertrieb. Produkte von und nach Russland bzw. Deutschland werden den Kunden verstärkt über die Vertriebsarme der Gründungsunternehmen wie auch der Tochterunternehmen angeboten. Das Joint Venture wird zugleich in die „Ruskaja Troika“, einem Zusammenschluss der russischen Reederei Fesco und des russischen Containerspezialisten Transcontainer eng eingebunden. Damit erhalten die Bahnen Zugriff auf die Transportmengen aus Ostasien.

Na dráze znovu hrozí stávka, odbory chtějí zabránit propouštění
(ČTK) PRAHA 11. 04. 2005 - Na dráze znovu hrozí stávka. Odborové sdružení železničářů tvrdí, že je připraveno provoz na železnici zastavit, pokud vedení podniku nepřestane propouštět. ČTK to řekl předseda OSŽ Jaromír Dušek. Podle mluvčího ČD Petra Šťáhlavského ale podnik nepropouští více lidí, než naplánoval. Podnikatelský plán, který počítá s tím, že letos dráhy opustí 6000 zaměstnanců, vedení s odbory předem projednalo.
Obdobný počet zaměstnanců propustily ČD také v loňském roce. Celkem dráhy koncem roku zaměstnávaly 71.995 osob. Podnik přitom má při propouštění snahu maximálně využívat doprovodný sociální program, díky němuž mají starší zaměstnanci nárok až na 100.000 Kč odstupného, řekl mluvčí. Naopak Dušek tvrdí, že v poslední době dráhy propouštějí výrazně více lidí, než naplánovaly, a často i ty, na které se doprovodný program nevztahuje.
Podle Duška za tím stojí špatné hospodaření podniku, které je dáno mimo jiné tím, že některé kraje zatím s ČD neuzavřely smlouvu o úhradě prokazatelné ztráty z osobní dopravy. Kraje si stěžovaly, že jim ČD neposkytují dostatečně rozklíčované náklady na jednotlivé spoje. ČD zase argumentují tím, že na rozdíl od autobusové dopravy nelze na dráze některé náklady vyčíslit na konkrétní spoje.
Podle Duška se možná vedení podniku chce rychlejším propouštěním vyhnout vyšším odstupným, které by zaměstnancům muselo vyplácet, kdyby byla podepsána kolektivní smlouva. To, že kolektivní smlouva není podepsána má ale podle Šťáhlavského na rychlost propouštění jen minimální vliv. Nakonec by se to ale na vyšším propouštění odrazit mohlo.
V současnosti se totiž pracovněprávní vztahy na ČD řídí výhradně zákoníkem práce. Zaměstnanci tak přicházejí o řadu výhod. Mají například kratší dovolenou či delší pracovní dobu a to by se časem mohlo projevit nižší potřebou pracovníků. Kromě plánovaných 6000 zaměstnanců by tak mohlo letos dráhy opustit o 2000 až 2500 lidí více, řekl Šťáhlavský.
Odbory odeslaly vedení podniku požadavek na okamžité zastavení propouštění. Chtějí však také vysvětlit proč regionům management nebyl schopen vyčíslit náklady na jednotlivé ztrátové spoje. Podle OSŽ z toho má management vyvodit osobní zodpovědnost. Vyjádření vedení firmy ke svým požadavkům chtějí znát odboráři do středy. Jinak hrozí stávkou, o jejímž konání by mohlo ústředí OSŽ rozhodnout 20. dubna.

Siemens a ruské štátne železnice RŽD podpísali zmluvu o dodávke vlakov
(TASR) Hannover 11. 04. 2005 - Nemecký strojársky konglomerát Siemens podpísal dnes prvú časť zmluvy o dodávke vysokorýchlostných vlakových súprav pre ruskú štátnu železničnú spoločnosť RŽD.
K podpisu zmluvy došlo v prítomnosti nemeckého kancelára Gerharda Schrödera a ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý navštívil hannoverský medzinárodný veľtrh venovaný priemyselným technológiám, s cieľom podpory nemecko-ruskej spolupráce.
Dnes podpísaná dohoda v hodnote 42 miliónov EUR (v prepočte 1,632 miliardy SKK), sa týka prípravných technických prác, ktoré budú ukončené v júli 2005. Konečný kontrakt na dodávku 60 vysokorýchlostných vlakov, s prepravnou rýchlosťou až do 300 km/h, by sa mal podpísať v lete tohto roku.
Vlaky budú jazdiť na trati Moskva - Petrohrad a Petrohrad - Helsinki, a taktiež budú spájať ruské mestá ako Omsk a Novosibirsk, a Moskvu s Nižným Novgorodom. Výroba vlakov bude z veľkej časti prebiehať v Rusku, prvé vlaky by mali byť dodané koncom roku 2007.
Putin na tlačovej konferencii s Schröderom povedal, že Rusko chce počas 15 rokov trvania kontraktu celkovo investovať 1,5 miliardy EUR. Informovala o tom agentúra Reuters.

Hochgeschwindigkeitsverkehr: DB Systemtechnik berät Russische Eisenbahn
Eurailpress12.04.2005 - Die Russische Eisenbahn hat zur Vorbereitung des Eisenbahn-Hochgeschwindigkeitsverkehrs die Deutsche Bahn AG mit der Projektbegleitung beauftragt. Die DB Systemtechnik, das eisenbahnfachtechnische Zentrum der Bahn, wird die russische Bahn bei der Integration des künftigen Hochgeschwindigkeitszugs auf der traditionellen Strecke Moskau - St. Petersburg technisch beraten und dabei die jahrelangen Erfahrungen der DB mit dem ICE einbringen.
Zum Auftakt der Hannover Messe hat das Russische Technikzentrum VNIIZhT der nationalen Eisenbahn RŽD mit DB Systemtechnik entsprechende Leistungen vereinbart. Die Beratungsleistungen über die Einführung des Hochgeschwindigkeitsverkehrs sehen auch vor, in Moskau ein Projektmanagement einzurichten. Ein entsprechender Rahmenvertrag über den Transfer des technischen Know-how wird jetzt formuliert. Am Standort Minden und München von DB Systemtechnik treffen sich noch in dieser Woche die Fachteams zu vertiefenden Gesprächen.

Vládny kabinet sa bude zaoberať privatizáciou ... ZSSK Cargo
(TASR) Bratislava 12. 04. 2005 - Vládny kabinet sa bude v stredu zaoberať privatizáciou ... Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia.
Koncepcia privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) počíta s predajom 100 % majetkovej účasti štátu metódou priameho predaja priamemu investorovi. Ten by mal byť vybraný v medzinárodnom výberovom konaní prostredníctvom dvojkolovej procedúry.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR predloží na stredajšie rokovanie aj Národnú stratégiu pre širokopásmový prístup v SR. Jej cieľom je, aby Slovensko dosiahlo úroveň najvyspelejších európskych štátov v oblasti širokopásmového prístupu v horizonte 5 až 8 rokov.
Minister financií Ivan Mikloš predloží svojim kolegom návrh ... Z jeho rezortu sa vláda SR bude zaoberať aj koncepciou výstavby a rekonštrukcie colných priechodov na vonkajších hraniciach Európskej únie na obdobie rokov 2005 až 2010. Podľa tohto materiálu si výstavba a rekonštrukcia hraničných priechodov medzi SR a Ukrajinou v nasledujúcich rokoch vyžiada vyše 300 miliónov Sk. Prostriedky poskytne Ministerstvo financií (MF) SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR i Schengenský prechodný fond. (krátené)

Nový moderný elektrický rušeň zvyšuje prepravné kapacity pre Slovalco
(TASR) Bratislava/Žiar nad Hronom 12. 04. 2005 - Surovinu na výrobu hliníka - petrolkoks prvý raz prepraví z nemeckého mesta Burghausenu do a. s. Slovalco v Žiari nad Hronom nový rušeň euroRunner radu 2016. Utiahne 40 až 50 nákladných vozňov, kým doterajší dieselhydraulický rušeň iba 22.
Moderný trojsystémový dieselelektrický rušeň euroRunner koncom tohto týždňa nahradí na tratiach Železníc SR (ŽSR) dieselhydraulický rušeň. Realizátor prepravy s. r. o. DHL Express (Slovakia) tak reaguje na logistické potreby slovenských spoločností, ktoré tlačia na modernizáciu koľajového parku železničných dopravcov, uviedla pre TASR marketigová manažérka Katarína Bolgáčová. Na preprave tovaru nákladnými vozňami s novým rušňom spolupracujú dve firmy, švajčiarska DHL Buchs a rakúska prepravná a logistická LTE. Rakúska firma je zároveň vlastníkom nového rušňa euroRunner vyrobeného v závode Siemens.
"Keďže nároky na železničnú prepravu neustále rastú, zakúpil sa nový ekologický rušeň euroRunner, čo nám umožní zvýšenie prepravných kapacít pre Slovalco," zdôraznil význam výmeny rušňov generálny riaditeľ DHL Express Laurenc Svitok.
K technickým parametrom nového rušňa manažér pre železničnú prepravu v DHL Express Vladimír Brna dodal, že kým prepravná kapacita 22-vozňovej dieselhydraulickej súpravy bola približne 560 ton, nový euroRunner dokáže utiahnuť 40 až 50 železničných vozňov. K hladkej jazde v kopcoch, či inom náročnom teréne podľa manažéra nepotrebuje súprava postrk, ani príprah, ktoré zvyšovali náklady na prepravu. Maximálna rýchlosť moderného rušňa je 140 km/h pri jeho hmotnosti 80 t. Plusom rušňa je aj integrovaný informačný systém. Umožňuje priebežné sledovanie polohy súpravy a v reálnom čase podávanie informácie zainteresovaným zložkám.
Nový euroRunner ako prvý vlak svojho druhu na tratiach ŽSR sa tak stane súčasťou expresného technologického vlaku, ktorý na trase Burghausen – Žiar nad Hronom premáva od mája 2004. Špecifikum vlaku spočíva v tom, že ide z miesta nakládky do miesta vykládky cez tri krajiny bez akýchkoľvek prestojov, teda s tými istými vozňami, rušňom aj posádkou. Takýto typ dopravy momentálne na Slovensku nikto iný nevykonáva.
Spoločnosť DHL patrí do skupiny Deutsche Post World Net (DPWN), ktorá je lídrom na trhu logistiky. Jej dcérske spoločnosti Deutsche Post, DHL a Postbank ponúkajú na mieru šité, zákaznícky orientované riešenia v oblasti manažmentu, prepravu tovaru a finančné služby. Medzinárodné know-how spája DPWN so znalosťou lokálnych trhov.
Vlani skupina DPWN dosiahla tržby 43 miliárd EUR. Zamestnávala 380 000 osôb vo viac ako 220 krajinách sveta.

PMÚ začal správne konanie voči ŽSR za poskytovanie provízií
(SITA) BRATISLAVA 13. 04. 2005 - Protimonopolný úrad SR (PMÚ) začal v druhej polovici marca správne konanie voči Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) vo veci zneužívania dominantného postavenia pri poskytovaní provízií. Agentúre SITA to potvrdil hovorca PMÚ Miroslav Jurkovič. Podľa PMÚ uplatňovali ŽSR rozdielne podmienky pri porovnateľnom plnení, keď jednotlivým spoločnostiam poskytovali rôznu výšku provízie, prípadne ju niektorým podnikateľom neposkytovali.
PMÚ udelil v novembri minulého roka 37-miliónovú pokutu Železničnej spoločnosti, a.s. za rovnaké porušenie zákona. "Železničná spoločnosť však vznikla až v roku 2002, zodpovedá teda len za zmluvy po jej vzniku," skonštatoval Jurkovič. Zmluvy sú však podľa neho platné už od roku 1998, kedy existovali len ŽSR, preto ony musia zodpovedať za zmluvy z rokov 1998 až 2001. "ŽSR sa necítia zodpovedné vo veci tohto správneho konania, nakoľko všetky obchodné aktivity s tým spojené, boli zo ŽSR vyňaté a prevzala ich Železničná spoločnosť," reagovali ŽSR prostredníctvom svojej hovorkyne Nely Blaškovej. Blašková zároveň dodala, že správne konanie sa týka nákladnej dopravy, ktorá prešla na Železničnú spoločnosť.
Protimonopolný úrad má podľa Jurkoviča na vydanie prvostupňového rozhodnutia pol roka, v rámci ktorého by mala byť známa aj výška pokuty za zneužívanie dominantného postavenia. ŽSR sa proti rozhodnutiu môžu odvolať na radu úradu, ktorá má na vydanie druhostupňového rozhodnutia opäť lehotu pol roka. Proti tomuto rozhodnutiu sa ŽSR môžu odvolať ešte na Krajský súd a napokon na Najvyšší súd SR.

Vláda schválila predaj 100-% podielu v ZSSK Cargo priamemu investorovi
(TASR) Bratislava 13. 04. 2005 - Vládny kabinet dnes schválil koncepciu privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK Cargo), ktorá počíta s predajom 100-% majetkovej účasti štátu priamemu investorovi.
Ako po rokovaní vlády uviedol minister dopravy Pavol Prokopovič, privatizácia by mohla štátu v hrubom odhade priniesť 15 až 20 miliárd Sk. Neoficiálne rezort dopravy eviduje záujemcov z Rakúska, Nemecka, Česka, Poľska či Ukrajiny. "Informovali sa a dostali podklady, ktoré sme im v tejto fáze schopní poskytnúť," dodal minister. Domáci investori podľa neho zatiaľ záujem neprejavili.
Zo schválenej koncepcie vyplýva, že v prípade ponechania majetkovej účasti v tejto spoločnosti, by sa štát pri definovaní dopravnej politiky dostal do konfliktu záujmov ako tvorca politiky a akcionár jedného z podnikateľských subjektov. Nakoľko by takýto vzťah mohol deformovať trhové prostredie a brániť plnej liberalizácii trhu služieb železničnej dopravy, odporúča Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR odpredať podiel v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia metódou priameho predaja priamemu investorovi.
Investor by mal byť vybraný v medzinárodnom výberovom konaní v dvoch kolách. Základné imanie spoločnosti bolo stanovené podľa súvahy majetku na 11,5 miliardy Sk. Predbežný plán predaja ráta s tým, že k vyhláseniu výberového konania dôjde v máji 2005. Počas júna budú predkladané predbežné ponuky a dôjde k výberu preferovaných uchádzačov. August až september je vyhradený na audit vybraných investorov a prípravu ponúk. K predloženiu konečných ponúk má dôjsť v októbri. Ako ďalej podotkol minister, aktuálne privatizačný poradca pripravuje medzinárodný tender, pričom najneskôr do konca tohto roka by mal byť predaj ukončený.
Za účelom úspešného zvládnutia procesu privatizácie vybralo MDPT vo výberovom konaní poradcu, ktorým sa stalo konzorcium CA IB, HVB, Halcrow a Squires Sanders. Cieľom privatizácie je získať investora, prostredníctvom ktorého bude možné dosiahnuť napríklad zvýšenie efektívnosti nákladnej železničnej dopravy, vyššiu efektivitu využívania dopravnej cesty a umožniť prístup k novým technológiám. Prostriedky získané z privatizácie by sa mali použiť na sanáciu dlhovej služby a v menšej miere na pokrytie nákladov rozdelenia Železničnej spoločnosti, ku ktorému došlo 1. januára tohto roka.
V súčasnosti má železničná nákladná doprava na slovenskom prepravnom trhu podiel viac ako 20 %, čo je oproti 13 % v pôvodných 15 krajinách Európskej únie (EÚ) priaznivá hodnota vzhľadom na plánovanú privatizáciu. V súvislosti s liberalizáciou v sektore železničnej dopravy je však zrejmé, že ZSSK Cargo bude onedlho čeliť tvrdej konkurencii. Konkurenčná výhoda tejto spoločnosti pre investora však spočíva v kapitálovej vybavenosti, priamom prístupe k hlavným zákazníkom v európskom priestore a v schopnosti ponúknuť "all-inclusive" obsluhu na celej trase cez viacero krajín.

ÖBB má záujem zúčastniť sa privatizácie ZSSK Cargo
(SITA) BRATISLAVA 13. 04. 2005 - Rakúsky železničný prepravca Österreichische Bundesbahn (ÖBB) má záujem zúčastniť sa medzinárodného tendra na privatizáciu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo). Po rokovaní so slovenským ministrom dopravy Pavlom Prokopovičom to v stredu uviedol vicekancelár a minister dopravy, inovácií a technológie Rakúskej republiky Hubert Gorbach. "ÖBB v nedávnej minulosti podstúpil reštrukturalizáciu a stal sa tak silným a konkurencieschopným partnerom v oblasti železničnej dopravy," povedal Gorbach. Spojenie slovenskej a rakúskej železnice v nákladnej doprave by pritom mohlo mať podľa neho pre obe krajiny veľký prínos. "Na jednej strane je tu nutnosť vytvoriť stredoeurópsky systém v oblasti cargo prepravy, na druhej strane geografická blízkosť," konštatoval Gorbach.
Ministri oboch krajín diskutovali na rokovaní aj o priamom železničnom prepojení viedenského a bratislavského letiska. "Obe krajiny sa k tomuto spojeniu stavajú kladne, keďže si uvedomujú výhody zlepšenia infraštruktúry medzi oboma mestami," zdôraznil Gorbach. Rakúsko podľa Prokopoviča nevidí v budúcnosti dôvod na nezdravú konkurenciu medzi týmito letiskami, obe krajiny uprednostňujú vzájomnú spoluprácu. Rakúska strana sa aj z tohto dôvodu zaujíma o účasť na medzinárodnom tendri pri privatizácii Letiska M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. Obe krajiny budú podľa Gorbacha tiež podporovať projekt na vytvorenie strediska pre riadenie letovej prevádzky v priestore Viedeň, Bratislava, Praha, Budapešť a Záhreb.
Prokopovič ďalej informoval, že obe krajiny zameriavajú svoju pozornosť na riadenie infraštruktúry aj v cestnej doprave. "Rakúska strana potvrdila svoju iniciatívu ukončiť stavebné práce na diaľničnom úseku A6 smerom na Bratislavu už do konca roka 2006, pričom pôvodný plán predpokladal rok 2007," podčiarkol Prokopovič. Zároveň dodal, že ukončenie tejto komunikácie bude mať z hľadiska otvorenia ciest do Európy pre Slovensko veľký význam. Rakúsko okrem toho prejavilo podľa Prokopoviča záujem aj o výstavbu ďalších hraničných prepojení a ciest.
Podľa Gorbacha si ministri vyjasnili aj jeden projekt v oblasti riečnej dopravy. "Spojenie našich hlavných miest riečnou dopravou je veľmi dôležité, máme preto snahu reálne s týmto projektom začať už v roku 2007," poznamenal Gorbach.

Vedení Českých drah odmítá hrozbu stávkou, Dušek na ní trvá
(ČTK) PRAHA 13. 04. 2005 - Vedení Českých drah odmítá nátlak odborů, které hrozí stávkou. Argumenty odborářů, kteří požadují mimo jiné okamžité zastavení propouštění, považuje management podniku za neadekvátní. ČTK to řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Podle něho není pravda, že by podnik propouštěl více lidí, než předpokládá schválený podnikatelský záměr projednaný s odbory.
Představenstvo Odborového sdružení železničářů dnes přesto doporučilo, aby 20. dubna ústředí největší odborové centrály na drahách rozhodlo o zahájení časově neomezené stávky. Ta by neměla mít jen symbolický charakter, provoz vlaků by se měl úplně zastavit. Zhruba do poloviny května však poskytne OSŽ prostor pro jednání, která by stávku mohla ještě odvrátit, řekl ČTK předseda sdružení Jaromír Dušek.
Nezávislý ekonom Libor Ševčík zdůraznil, že by se vedení podniku nemělo nechat nátlakem odborů odradit od naplánovaného zeštíhlování. Postupné snižování počtu nadbytečných zaměstnanců hraje podle něho velký význam pro další zvyšování efektivity ČD.
"Vedení drah by jistě mohlo sáhnout ještě k mnohem razantnějším krokům," řekl. Dodal, že i současné každoroční snižování počtu zaměstnanců má pozitivní dopad na další odbourávání neefektivních nákladů a růst konkurenceschopnosti drah.
ČD letos plánují propustit 6000 lidí. Obdobný počet zaměstnanců opustil dráhy také v loňském roce. Celkem ČD koncem roku zaměstnávaly 71.995 osob. Podnik přitom má při propouštění snahu maximálně využívat doprovodný sociální program, díky němuž mají starší zaměstnanci nárok až na 100.000 Kč odstupného, řekl mluvčí. Naopak Dušek tvrdí, že v poslední době dráhy propouštějí výrazně více lidí, než naplánovaly, a často i ty, na které se doprovodný program nevztahuje.
OSŽ také argumentuje neuzavřenou kolektivní smlouvou. Ta však podle Šťáhlavského není uzavřena hlavně kvůli nejednotnosti a vnitřním neshodám mezi jednotlivými odborovými organizacemi. Kolektivní jednání zablokovala Federace strojvůdců, která požaduje profesní příplatek. Ten je však nepřijatelný pro vedení podniku i pro ostatní odboráře. Kolektivní vyjednávání nyní už za přítomnosti zprostředkovatelky se znovu rozběhne tento týden, řekl mluvčí.
Dalším argumentem OSŽ je to, že ČD dosud neuzavřely se všemi kraji smlouvu o úhradě ztráty z osobní dopravy. Dráhy se staly terčem kritiky hejtmanů kvůli tomu, že jim nedokázaly vyčíslit náklady na jednotlivé spoje.
Podle Ševčíka je značná část tzv. fixních nákladů u ČD spojena s údržbou a zabezpečením dopravní cesty, s bezpečností provozu a celou řadou dalších nákladů, které jsou vynucené bez ohledů na rozsah poskytované služby. To znamená, že teoretické zrušení jednoho železničního spoje nesníží objem nákladů o celkovou částku na provoz konkrétního vlaku, ale pouze o část provozních nákladů.
Podle Šťáhlavského ale ČD s většinou krajů smlouvy uzavřely. Ve zbývajících dvou regionech se prý jednání blíží k dohodě.

Štrukturálne fondy pre Slovensko
Základné infraštruktúry
Hospodárske noviny 13.04.2005, Klč Ján - V oblasti dopravy ide o posilnenie napojenia na transeurópsku sieť. Patrí sem ... elektrifikácia železníc, zlepšenie železničnej signalizácie, bezpečnosti železničných staníc ...

Regionálny program v rámci Cieľa 2.
Región Bratislava využíva program v rámci Cieľa 2. Ide o:
* rozvoj malého a stredného podnikania (rôzne služby, najmä finančné a technologické)
* podpora podnikateľov prostredníctvom spoločných služieb verejného záujmu (priemyselné zóny, inovačné centrá, technologické parky, inkubátory)
* činnosti a služby spojené s turizmom a voľným časom (súkromné infraštruktúry a zariadenia, informácie a propagácia)
* spoločné služby verejného záujmu pre turizmus a voľný čas (dostupnosť, ochrana životného prostredia, miestne infraštruktúry pre rozvoj a zamestnanosť, turistické kancelárie)
* obnova lokalít vo vidieckych oblastiach a zhodnocovanie kultúrneho a prírodného dedičstva.

Opatrenia Cieľa 3
Okrem programov v rámci Cieľa:
* využíva Slovensko opatrenia v rámci Cieľa 3 na vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie a zamestnanosť v celom regióne Bratislavy.
Iniciatívy spoločenstva.
Na Slovensku sa s pomocou štrukturálnych fondov implementujú ďalšie programy v rámci iniciatív spoločenstva:
* tri programy cezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA Slovensko -Rakúsko, Slovensko - Česká republika, Slovensko - Poľsko a program susedstva Slovensko -Maďarsko - Ukrajina. Slovensku plynie v rámci týchto programov z únie v rokoch 2004 až 2006 29,97 milióna eur
* program nadnárodnej spolupráce INTERREG IIIB CADSES (stredná Európa, Jadran, Dunaj a juhovýchodná Európa)
* program medziregionálnej spolupráce INTERREG III C - východná zóna
* rozvojové partnerstvá v rámci Iniciatívy EQUAL pre rovnosť na pracovnom trhu.
Kohézny fond.
Okrem štrukturálnych fondov dostáva Slovensko dodatočnú pomoc z Kohézneho fondu pre projekty infraštruktúry v oblasti životného prostredia (pitná voda, splašková voda, pevný odpad,...) a dopravy (... železnice,...). (krátené)

Modely z Bystrice pozná celý svet
Hospodárske noviny 13.04.2005, Tolnayová Mária - Banskobystrická spoločnosť Roco-Slovakia vyrába zaujímavý a na európskom trhu mimoriadne žiadaný tovar - zmenšené modely zostrojené podľa skutočných vzorov lokomotív, osobných a nákladných vagónov a vojenskej techniky.
Firma vznikla v roku 1993 ako 100-percentná dcéra rakúskej spoločnosti Roco Modellspielwaren. V jej troch závodoch v Salzburgu, Gloggnitzi a v Banskej Bystrici pracuje dovedna 830 ľudí, z toho na Slovensku 230. Od roku 2000, keď sa firma presťahovala do novopostavenej výrobnej haly, každoročne narastá jej výroba a obrat.
Vlani Roco-Slovakia vyprodukovalo približne 800-tisíc rôznych modelov vagónov a lokomotív, 400-tisíc modelov vojenskej techniky a 30-tisíc štartovacích setov pre začínajúcich železničných modelárov. Tržby sa pohybovali na úrovni 150 miliónov korún a podľa" konateľa Róberta Schreinera napriek veľkým investíciám do nástrojárskej výroby uzatvorili vlaňajšok s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. Celkový vlaňajší obrat materskej firmy potom dosiahol 50 miliónov eur.
Produkcia spoločnosti je rozdelená do troch segmentov - platinového, profesionálneho a segmentu playtime modelov. Platinové modely sú vzácne výrobky s najvyššou kvalitou, väčšinou pre zberateľov, ktorí ich len vystavujú vo vitrínach. Profesionálne modely majú variabilné technické možnosti a sú určené pre zručných železničných modelárov. Posledný segment, ktorý je cenovo najprístupnejší, je určený pre začiatočníkov a deti.
Celá produkcia zo Slovenska sa vyváža. Materská firma ju predáva do celého sveta. Na Slovensku sa výrobky firmy Roco dajú kúpiť v špecializovaných predajniach, ale aj v sieti Tesco.
V tomto roku firma plánuje zvýšenie obratu na 170 miliónov korún. Zároveň chce dobudovať nástrojárne s modernými CNC strojmi.

Investor upustil od športovej haly pri stanici
SME 14.04.2005, Parkrová Jana - Ministerstvo životného prostredia zverejnilo svoje záverečné stanovisko k projektu prestavby predstaničného priestoru hlavnej stanice. Jeho realizáciu odporúča s viacerými pripomienkami.
Argumentuje v prospech projektu tým, že oproti nulovému variantu - zachovaniu súčasného stavu lokality - bude pre obyvateľov a dotknuté územie zlepšením. V pripomienkach odporúča investorovi (IPR Slovakia) napríklad urobiť podrobný inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum územia, na novovybudovaných cestách postaviť protihlukové zábrany či prehodnotiť plánovanú stavbu hotela v tomto území.
Prestavba predstaničného priestoru hlavnej stanice ráta s výrubom 609 stromov, 209 tují a 1051 metrov štvorcových kríkov.
Ochranári, niektorí obyvatelia dotknutého územia či Občianske združenie Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj proti takémuto zásahu protestovali.
Krajský úrad životného prostredia vo svojom stanovisku upozorňuje na to, že gaštanovú aleju pri nástupištiach MHD netvoria len stromy v kritickom stave. "Nové sadové úpravy, ktorými investor chce nahradiť vyrúbané dreviny, budú tvoriť mladučké dreviny s malými korunkami, a preto súčasnú zeleň budú môcť suplovať až po niekoľkých rokoch," uvádza sa v stanovisku. Preto úrad navrhuje eliminovať výrub stromov. Požaduje tiež, aby boli eliminované krátkodobé negatívne vplyvy - najmä prašnosť a hluk - na život obyvateľov počas stavebnej činnosti.
Združenie Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj projektu vyčítalo aj to, že sa zhorší prehľadnosť a skomplikuje organizácia predstaničného priestoru. Dôjde k neželanému kríženiu prevádzok a nárastu dopravy v lokalite aj širšom okolí. "Administratíva, veľké obchodné a zábavné centrum - supermarket, kinocentrum, diskotéka či bowling tu nemajú ako súčasť služieb pre cestujúcich žiadne opodstatnenie." S týmto názorom sa vo svojich pripomienkach čiastočne stotožňuje aj magistrát. Požaduje zmenšiť plochu navrhovanú pre hotel a obchodnú pasáž v predstaničnom priestore a odporúča prehodnotiť umiestnenie hotela do tohto územia vôbec. Zdôvodňuje svoje stanovisko zníženým komfortom, ktorý spôsobí situovanie hotela v blízkosti koľajiska. Magistrát tiež odporúča vyhradiť viac územia pre pohyb ľudí.
Na základe pripomienok ministerstva školstva sa investor rozhodol upustiť od pôvodnej zamýšľanej stavby multifunkčnej haly aj pre športové aktivity s kapacitou 3600 miest.

Investícia 2 mil.
Napriek tomu, že Predstaničné námestie čaká rozsiahla prestavba, ktorej súčasťou budú aj zmeny v systéme dopravy a prekládka električkovej trate, dopravný podnik investuje v súčasnosti 2 mil. Sk do rekonštrukcie podchodu na električkovom obratisku a obnovy predajne lístkov. Na otázku, či sa to pred komplexnými zmenami čakajúcimi stanicu a predstaničný priestor ešte oplatí, odpovedal riaditeľ rezortu technickej infraštruktúry Viktor Haluza, že plánovaná prestavba je ďalekou budúcnosťou. Zmeny v systéme dopravy a prekládka električkovej trate sa však navrhujú už na prelome rokov 2006/2007.
Predstaničný priestor je ohraničený Šancovou ulicou, budovou prvej stanice parnej železnice, železničným násypom zo strany Pražskej ulice, budovou hlavnej železničnej stanice z roku 1848, upravenej do dnešnej podoby v roku 1889, a Žabotovou ulicou. Investičný zámer rieši zásadnú prestavbu hlavnej stanice ako najdôležitejšej železničnej stanice Bratislavy pre medzinárodnú a diaľkovú dopravu. Zabezpečené majú byť nadväzne aj ostatné dopravné a funkčné väzby v predstaničnom priestore.
Cieľom je vytvorenie reprezentatívneho a atraktívneho centra mesta. Po prestavbe celého územia má v tomto priestore byť obchodné centrum, v rámci ktorého budú aj priestory určené na kultúrno-spoločenské akcie, dve administratívne centrá, hotel a nová staničná hala. Súčasná predstavba - hala - bude odstránená.
Súčasťou zmeny Predstaničného námestia budú aj zmeny v systéme dopravy. Navrhované je vytvorenie nového dopravného napojenia z Pražskej ulice na Žabotovu a zo Žabotovej mimoúrovňovým podjazdom do Štefanovičovej ulice a vytvorenie nového centrálneho terminálu pre električky, autobusy a trolejbusy. Električková trať bude premiestnená pod pešiu pasáž v prevádzkovom tuneli so zastávkami vo vstupnej i koncovej časti centra. Súčasťou centra budú aj nové parkové plochy a stromoradia.

Verkehrsministerkonferenz: Abbau von Strecken durch DB Netz
Eurailpress14.04.2005 - Die Verkehrsministerkonferenz fordert den Bund auf, für die künftig regelmäßig auszureichenden 2,5 Mrd. EUR pro Jahr zur Sicherung des Bestandsnetzes unter Einbeziehung der Länder eine planerische Konzeption für die zukünftige Struktur des Schienennetzes der DB AG in Deutschland aufzustellen. Damit reagieren die Minister auf eine Bericht des Arbeitskreises „Bahnpolitik“ über mögliche Infrastrukturstilllegungen seitens DB Netz.
Dem Arbeitskreis zufolge soll laut Presseberichten die derzeitige Finanzlage die DB Netz AG zu der Überlegung veranlasst haben, bundesweit das vorhandene Netz um ca. 5200 km (also um rd. 14 %) Strecken, „die für das Netz nicht auskömmlich sind“, (§11 AEG) auszudünnen. Daneben sollen der Berichterstattung zufolge rund 26 % der vorhandenen Kreuzungen und Weichen zurückgebaut werden. Hiervon wären auch Strecken betroffen, auf denen die Länder SPNV bestellen. Maßgeblich hierfür seien rein betriebswirtschaftliche Gründe, dass nämlich die Streckensanierungen bzw. -instandhaltungen durch die erzielbaren Trassenerlöse nicht gedeckt seien. Der schlechte Zustand eines Teils des Schienennetzes, der vor allem im ländlichen Raumes , in denen oftmals die Länder überhaupt erst den SPNV entwickeln, wurde durch die jahre- bzw. jahrzehntelang unterlassenen Instandhaltungen hervorgerufen und wird durch die Finanzlage des Bundes verschärft, stellte der AK fest. Es bestehe die Gefahr, dass Stilllegungen aufgrund eines besonderen Sanierungsbedarfs - insbesondere Brücken - zu einem Zufallsnetz führen, was nicht im öffentlichen Interesse liegen könne. Weiter komme hinzu, dass erforderliche Sanierungsmaßnahmen oft deshalb scheitern, weil die DB Netz AG den nach dem Regelwerk der DB AG höchstmöglichen Standard zugrundelegt. Eine Entzerrung des Problems könnte bereits dadurch entstehen, dass Sanierung und Betrieb dieser Schwachlaststrecken auf der Grundlage der EBO, also auf einem technischen Stand wie bei den NE-Bahnen erfolgt.
Es ist Aufgabe des Bundes, dem Eigentümer der DB AG, sicherzustellen, dass das Netz in einem fahrbaren Zustand erhalten wird. Ihm obliegt die Gemeinwohlverpflichtung für das Netz. Nach der derzeitigen Haushaltslinie des Bundes ist für einen Betrag von 800 Mio. EUR für den Aus- und Neubau von Schieneninfrastruktur sowohl eine fachliche Planung in Form des Bundesverkehrswegeplanes als auch eine gesetzliche Verankerung im Bundesschienenwegeausbau-Gesetz vorhanden. Für den wesentlich größeren Betrag von 2,5 Mio. EUR zur Bestandsnetzsanierung und damit zum Erhalt von Strecken sind planerische Konzepte dagegen derzeit noch nicht erkennbar. Nach eigenen Angaben befindet sich der Bund momentan in Verhandlungen mit der DB AG über eine Finanzierungsvereinbarung zur Sicherung des bundesweiten Schienennetzes. Die Länder haben ein vitales Interesse an der Einbeziehung in diese Verhandlungen, da sie als Aufgabenträger ein großes Interesse an einer intakten Schieneninfrastruktur haben. Immerhin 20 % der investiven Mittel sind nach dem Bundesschienenwegeausbaugesetz in strecken zu investieren, die vorwiegend dem Nahverkehr dienen würden.

ICE-TD gehen nicht an die ÖBB
Eurailpress14.04.2005 - Die 19 Diesel-ICE der Deutschen Bahn werden wohl nicht an die ÖBB verkauft werden. Wie jetzt die österreichische Zeitung „Der Standard“ berichtet, werde der Aufsichtsrat der ÖBB-Personenverkehr AG am 26. April nicht deren Ankauf vorschlagen. Stattdessen sollen neue Waggons und Steuerwagen mit den neuen Tausrus-Lokomotiven der Reihe 1216 eingesetzt werden. Diese Lösung sei flexibler und kostengünstiger, hieß es. Die ICE-TD würden so hohe Wartungs- und Instandhaltungskosten aufweisen, so die ÖBB, dass dies durch den niedrigen Kaufpreis von rund 230 Mio. EUR nicht ausgeglichen sei. Nun sollen die neuen Wagen ausgeschrieben werden, der Betrieb soll 2010 aufgenommen werden.

Na dozor trate Nové Mesto n.V-Piešťany sú štyria uchádzači
BRATISLAVA 14. 04. 2005 (SITA) - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dostali štyri prihlášky na vykonávanie stavebného dozoru pri modernizácií železničnej trate Trnava-Nové Mesto nad Váhom (Nové Mesto n.V.) v úseku Piešťany-Nové Mesto n.V. "Ide o konzorciá zahraničných a domácich firiem, konkrétne mená zatiaľ zverejniť nemôžeme," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ŽSR Nela Blašková. Zároveň dodala, že otváranie obálok sa uskutočnilo 11. apríla, pričom komisia má na rozhodnutie 90 dní. Zmluva na stavebný dozor by mala trvať 44 mesiacov. Maximálna zmluvná cena by nemala prekročiť 129,656 mil. Sk, pričom financovať sa bude zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie.
ŽSR predpokladajú začať s modernizáciou uvedenej železničnej trate v druhej polovici tohto roka. "Presný termín závisí od ukončenia tendra na zhotoviteľa, ktorý sme vyhlásili v januári tohto roka," skonštatovala Blašková. Na modernizáciu 19,98-kilometrového úseku získalo Slovensko podporu z Kohézneho fondu, ktorá je podľa nej vo výške 74 % oprávnených nákladov. Predpokladanú výška oprávnených nákladov modernizácie však ŽSR nebudú zverejňovať až do skončenia tendra.
"Cieľom modernizácie je zvýšiť traťovú rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu a zjednotiť tak dopravný systém s pravidlami EÚ," vysvetlila Blašková. Trať určená na modernizáciu je súčasťou V. železničného eurokoridoru prechádzajúceho cez Slovensko. Koridor, ktorý prechádza cez Taliansko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajinu, má celkovú dĺžku 2 831 kilometrov. Slovenská vetva koridoru je dlhá 536,2 kilometrov, čo je zhruba 19 % z celkovej dĺžky.

ZSSK vykázala vlani stratu 1,494 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 14. 04. 2005 - Železničná spoločnosť (ZSSK), a.s., ktorá svoju činnosť ukončila ku koncu minulého roka zrušením bez likvidácie, vykázala vlani podľa predbežných výsledkov stratu vo výške 1,494 mld. Sk. Ako agentúru SITA informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský, tento výsledok je síce v porovnaní s rokom 2003 lepší o viac ako 3 mld. Sk, podľa plánu však mala byť strata len na úrovni 318 mil. Sk. "Tento zámer sa spoločnosti nepodarilo splniť najmä pre pokles celkového objemu výkonov na železničnom dopravnom trhu," vysvetlil Čikovský. ZSSK pritom podľa neho dosiahla vlani výnosy v objeme vyše 26 mld. Sk, tie však prevýšili náklady v hodnote 27,496 mld. Sk.
ZSSK prepravila minulý rok 49,756 mil. ton tovaru, čo je medziročný pokles o 2 %. Najväčší výpadok pritom podľa Čikovského zaznamenala vnútroštátna preprava, ktorá sa medziročne znížila o 15 %. "Najväčší vplyv na tento pokles má výška poplatkov za dopravnú cestu, ktorá je na Slovensku v rámci Európy najvyššia. Pri nákladnom vlaku, ktorý má 1 400 ton, stojí jeden vlakový kilometer 7,6 eur," vysvetlil Čikovský. Slovenskí prepravcovia preto podľa neho čoraz viac uprednostňujú kamiónovú dopravu. Napriek tomu dosahuje ZSSK stabilizované výsledky, jej podiel na prepravnom trhu v oblasti nákladnej dopravy presahuje podľa Čikovského 20 %. Pri komoditách evidovala ZSSK vlani zhruba 10-percentný medziročný nárast iba v preprave chemických a ropných výrobkov, o 25 % však poklesla preprava potravín a o 14 % preprava dreva.
V osobnej doprave prepravila ZSSK vlani 50,268 mil. cestujúcich. V medziročnom porovnaní je to pokles o 2 %, v porovnaní s plánom je to menej o šesť percent. Tržby z tejto prepravy dosiahli v minulom roku 2,59 mld. Sk, čo je na úrovni roku 2003, v porovnaní s plánom je to však pokles o tri percentá.
Železničná spoločnosť evidovala ku koncu vlaňajška 17 611 zamestnancov, ich počet sa od začiatku roka 2004 znížil o 814 ľudí. Priemerná mesačná mzda dosiahla 17 493 Sk. ZSSK sa od začiatku tohto roka rozdelila na dve samostatné spoločnosti. Podnik s názvom Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. zastrešuje osobnú železničnú dopravu, nákladnú železničnú dopravu zabezpečuje Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.

Slovenská nákladná železničná doprava na ceste k privatizácii
(TASR) Londýn 14. 04. 2005 - Slovenská nákladná železničná doprava bude na budúci mesiac ponúknutá na predaj. Pôjde o prvú veľkú privatizáciu železníc v strednej Európe, napísal v dnešnom vydaní britský ekonomický denník Financial Times (FT).
FT v článku informuje, že slovenský vládny kabinet v stredu schválil koncepciu privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK Cargo), ktorá ráta s predajom 100-% majetkovej účasti štátu priamemu investorovi. V júni budú predkladané predbežné ponuky, v októbri konečné a kontrakt by sa mal podpísať na konci roka.
Očakáva sa, že tender priláka veľký záujem štátnych spoločností prevádzkujúcich železnice v susedných krajinách, ako aj finančných investorov. Podľa slovenského ministerstva dopravy by sa ponuky mohli pohybovať medzi 15 až 20 miliardami Sk.
Za popredného záujemcu sa považuje Railion, divízia nemeckých Deutsche Bahn pre nákladnú dopravu. Medzi potenciálnych záujemcov sa zaraďuje aj rakúska spoločnosť ÖBB a maďarská MÁV. Ďalším je americká investičná skupina Rail World, ktorá bola súčasťou konzorcia, ktoré v roku 2001 kúpilo estónske železnice.
Slovensko napreduje najrýchlejšie v regióne pri reštrukturalizácii svojich stratových a vysoko zadlžených železníc, uviedol FT. Kabinet však v stredajšom uznesení varoval, že "vzhľadom na liberalizáciu sektora je evidentné, že spoločnosť bude čoskoro čeliť tvrdej konkurencii".

Predaj nákladných železníc je ďalšie nehorázne ožobračovanie štátu
(TASR/OTS) Bratislava 14. 04. 2005 - Poslanec Fajnor odmieta úplnú privatizáciu nákladnej železničnej dopravy, ako ju včera schválila vláda. Vyjadrenia ministra Prokopoviča, že súkromná firma bude lepšie pripravená na konkurenciu ako podnik v štátnych rukách, považuje za diletantské a účelové. V skutočnosti ide o ďalší rozklad štátneho majetku. Vládou odsúhlasená privatizácia je neprijateľná aj z dôvodu, že podľa Európskej únie sa do budúceho roka liberalizuje medzinárodná železničná doprava a o rok na to aj vnútroštátna. Potom budú mať najmä veľké podniky z okolitých krajín záujem voziť tovar po slovenských koľajniciach, čo potvrdil pre médiá minister. Hovorca spoločnosti avizoval zvýšené výkony podniku po sprivatizovaní až o 50 percent.
Poslanec Fajnor opakovane vyzýva ministra Prokopoviča na odstúpenie z funkcie, pretože nie je schopný profesionálne a najmä v záujme občanov nášho štátu riadiť jemu zverený rezort. Žiada od ministra zodpovedné riadenie rezortu dopravy a nakladanie s majetkom štátu v správe rezortu. Do železníc boli vložené obrovské čiastky zo štátnych prostriedkov. Treba zabrániť, aby boli predmetom kupčenia, záujmu úzkych skupín a zisky išli preč. V prípade, že dôjde k schválenému predaju, poslanec Fajnor zváži trestné oznámenie na ministra Prokopoviča.

Priame vlaky k moru nepôjdu
PRAVDA 15.04.2005, jam - Dovolenkári tento rok nebudú môcť využiť sezónny vlak, ktorý jazdil z Bratislavy do Splitu, budú však môcť využiť niekoľko nových zliav.
Hoci železnice po troch rokoch zrušili priame spojenie Slovenska s jadranským pobrežím, ľudia budú môcť lacnejšie jazdiť vlakmi v krajinách, kde je väčšina európskych letovísk.
Spoločnosť Wagon Service Travel, ktorá minulý rok prevádzkovala priamy vlak zo Slovenska, sa totiž nedohodla na vhodných podmienkach s chorvátskymi železnicami.
"Záujem slovenských dovolenkárov bol veľký. Problémom sú poplatky, ktoré by sa museli premietnuť do ceny a tá by bola príliš vysoká," uviedol Ivan Gálik, riaditeľ spoločnosti Wagon Service Travel. Železnicou sa so zľavami bude dať cestovať po Rakúsku či v Grécku.

Dovolenkári majú nové zľavy na vlaky
PRAVDA 15.04.2005, jam - Vlak, ktorý vozil dovolenkárov zo Slovenska do Splitu tento rok nebude jazdiť. Dôvodom sú vysoké poplatky za jazdu vlaku po chorvátskom území, ktoré by lístok predražili.
"Snažili sme sa však sprístupniť niekoľko nových zliav, ktoré sa dajú využívať v bežnej sieti železníc okolitých či prímorských krajín," uviedol hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Miloš Čikovský.
Množstvo nových zliav je určených najmä pre mladých ľudí do 26 rokov alebo pre skupiny cestujúcich. "Ide najmä o zľavy pre tých, ktorí sa rozhodli intenzívnejšie cestovať v jednej krajine dlhšie, ale aj o zľavy pri jednorazových cestách," doplnil Čikovský.
Mladí ľudia do 26 rokov môžu tento rok napríklad mesiac cestovať počas dvoch prázdninových mesiacov na území susedného Rakúska.
"Za veľmi zaujímajú cenu 20 alebo 40 EUR, čo je 800 alebo 1600 Sk podľa veku, možno cestovať po celej krajine takmer bez obmedzenia," spresnil Čikovský. Okrem toho Železničná spoločnosť pripravila novinky v zľavách pri cestovaní na gréckom území.
"Greek tourist card je vlastne sieťový lístok, na ktorý môže cestovať až 5 osôb. Cena je rôzna podľa toho, či ide o lístok na 10, 20 alebo 30 dní. Lístok možno využiť aj vtedy, ak sa cestujúci dostane do Grécka letecky či autobusom," vysvetlil Čikovský.
Štyri osoby tak môžu cestovať 10 dní po území Grécka za cenu 120 EUR, čo je 4800 Sk. Priame spojenie zo Slovenska do gréckeho Solúna bude možné aj tento rok prostredníctvom priameho vagóna.
Trvá to však dlhšie, ako cesta autobusom. Okrem tejto trasy je možné cestovať do Grécka vlakom rýchlejšie asi o 24 hodín cez Srbsko a Macedónsko, ale treba prestupovať v maďarskej Budapešti a srbskom Belehrade.
Novinkou tohtoročnej sezóny je aj rozšírenie ponuky sieťovej karty Interrail, ktorá sa môže používať vo vlakoch 16 až 30 dní, podľa počtu zakúpených pásiem. "Od tohto roka je tento lístok platný aj na území Bosny a Hercegoviny, čo doteraz nebolo," doplnil Čikovský. Navyše, Interrail už môžu používať aj osoby staršie ako 26 rokov, tento lístok je však pre nich drahší.
Ďalšia zo zliav, tzv. Citystar, je vhodná najmä pre menšie skupinky cestovateľov, ktorí prostredníctvom nej získajú lacnejší spiatočný lístok do niektorých európskych krajín až o štvrtinu. Na lístok môžu cestovať až 5 dospelí a jedno dieťa.
"Medzi krajiny, kde možno využívať túto zľavu, patria najmä prímorské krajiny ako Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Chorvátsko, Ukrajina aj Rusko. Tento rok však pribudli aj Švajčiarsko a Nemecko," doplnil Čikovský. Z Bratislavy do Bernu a naspäť tak možno cestovať za približne 5900 Sk, zatiaľ čo bežný lístok vlakom by bol o 1900 Sk drahší.

Petrolkoks bude do Slovalca voziť Taurus
TA SR HOSPODÁRSKE NOVINY 15.04.2005 - Petrolkoks, surovinu na výrobu hliníka, prvý raz prepraví z nemeckého mesta Burghausenu do Slovalca v Žiari nad Hronom nový rušeň Taurus radu 1216. Utiahne 40 až 50 nákladných vozňov, kým doterajší dieselhydraulický rušeň iba 22.
Taurus je moderný trojsystémový elektrický rušeň. "Prepravu bude zabezpečovať DHL Express (Slovakia), ktorý tak reaguje na logistické potreby slovenských spoločností," uviedla marketingová manažérka Katarína Bolgáčová. Na preprave tovaru nákladnými vozňami s novým rušňom spolupracujú dve firmy, švajčiarska DHL Buchs a rakúska prepravnú logistická spoločnosť LTE. Rakúska firma je zároveň vlastníkom nového rušňa Taurus, ktorý vyrobili v Siemense.

V Bojniciach postavili rekordné železničné modulové koľajisko
(TASR) Bojnice 16. 04. 2005 - Na Slovensku rekordné, takmer sto metrov dlhé modulové koľajisko postavili v Bojniciach pri príležitosti dnešného 2. medzinárodného stretnutia železničných modelárov.
Organizátori ho zostavili zo 70 dielcov štandardných koľajísk, ktoré poskytli vystavovatelia, železniční modelári zo Slovenska, Českej republiky a Maďarska. Predvádzali na ňom bezmála 300 modelov železničných osobných i nákladných vozňov, rušňov na paru a motorových lokomotív. Trať mala množstvo križovatiek, výhybiek, nechýbali železničné stanice, nákladné rampy, mosty, semafory, závory a nevyhnutný tunel.
Medzi vystavujúcimi bol aj 74-ročný Miroslav Víšek zo Zlína v Českej republike, ktorého považujú za nestora československého železničného modelárstva. Modelárstvu sa venuje od mladosti. Modely si komplexne vyrába sám a ako jeden z mála modelárov využíva na to prevažne tenký mosadzný plech. Realisticky stvárniť svoje modely mu pomáhajú aj pracovné skúsenosti, pretože viac než 40 rokov bol rušňovodičom. Návštevníci obdivovali jeho rýchlikovú súpravu, ktorú ťahala najkrajšia parná lokomotíva - Modrý Albatros, alebo jeho detailne vypracovaný parný rušeň nazývaný "Štoker" 556.
So zaujímavými exponátmi sa predstavili aj Jozef Kiss z Bratislavy, Radovan Kvasnica z Ostravy, Jozef Valach z Bojníc, ale aj predseda bojnických modelárov Marián Ličko, ktorý sa prezentoval okrem iného precízne zhotovenými modelmi rušňov, uhoľných vagónov a iných exponátov.
Výstava, ojedinelá na Slovensku, potrvá do nedele.

ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky

Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy , Zlaté Moravce , Kozárovce , Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy , Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký Krtíš , Breznička , Poltár , Banská Bystrica , Harmanec , Diviaky , Martin , Kremnica , Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt , Dobšinská Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička , Vrútky , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany , Slovenské Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
: Užhorod

ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory

Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor - Záhorská Ves
Brezová pod Bradlom - Jablonica
Nemšová - Lednické Rovne
Žilina - Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča - Spišská Nová Ves
Vranov nad Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

Trenčín - Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
visutá lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské Pleso - Štrba
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ ,

TASRČeská tisková kancelářHospodárske novinyPravdaSme

 

Národná obrodaSITAHospodársky denník

Železnice Slovenskej republikyŽelezničná spoločnosť, a. s.EurailpressInternational Railway JournalNový ČasRailway Gazette International

 

 

Košický večerReutersLidové NovinyDopravní novinyAFP

 

 

VečerníkPrifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)SiemensInzineMarkízaFINI

 


Strana vytvorená: 19-IV-2005  
Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0516.htm)