Osobná doprava na trati Žilina-Rajec sa stala súčasťou RIDS
(TASR) Žilina 10. 04. 2005 - Po zastavení
osobnej dopravy na regionálnych tratiach bola pred dvoma rokmi
ako prvá obnovená osobná doprava na trati Žilina-Rajec,
ktorá je dnes súčasťou Regionálneho integrovaného
dopravného systému (RIDS).
Podľa prednostu Správy riadenia a realizácie prevádzky
Železničnej spoločnosti (ZSSK), a. s., Igora Krška
predstavovala vstupná investícia na začlenenie 21-kilometrovej
trate do RIDS 4,5 milióna Sk. Prevádzkové náklady na predaj
cestovných lístkov dosahovali mesačne 180 000 Sk a po
začlenení trate do RIDS klesli na 60 000 Sk. Náklady znížilo
hlavne zavedenie automatov na predaj lístkov, ktoré dovtedy
predávali na rôznych zastávkach štyria ľudia. "Nikto z
nich ale nebol prepustený, bolo im ponúknuté iné funkčné
miesto," zdôraznil Krško. V súčasnosti je po celej trase
8 automatov na predaj lístkov, ktoré cestujúci môžu
využívať aj v žilinskej mestskej hromadnej doprave (MHD).
Medzi Žilinou a Rajcom v súčasnosti premáva 5 motorových
vozňov a 6 prívesných vozňov, ktoré mesačne odvezú 28 000
až 30 000 cestujúcich. Pred zavedením RIDS využívalo služby
železnice mesačne 21 000 ľudí. Realitou sa podľa Krška
stalo už aj vybudovanie zastávky pri žilinskom sídlisku
Solinky. "Myšlienka existuje už 20 rokov a v rámci
projektu RIDS sa našiel spôsob na financovanie a realizáciu
tejto zastávky," uviedol Krško. Hlavným koordinátorom
jej výstavby sú Železnice SR a mala by fungovať po zmene
grafikonu od 15. júna 2005.
Výťahov typu paternoster ubúda,
nikto ich nechráni
Pravda 11.04.2005, KRČMÁRIK Radovan, BRATISLAVA
- Staré výťahy paternoster, ktoré s otvorenými drevenými
kabínami jazdia bez zastavenia, sú dnes v hlavnom meste
raritou. V centre sa ich zachovalo už len päť, z toho štyri v
budovách ministerstiev. Pokým v Prahe, kde ich zostalo
dvadsať, existuje aspoň zoznam týchto výťahov a na
magistráte sedí človek, ktorý sa im venuje, v Bratislave niet
nikoho, kto by na ne dohliadal.
"Pokiaľ budova, v ktorej tento výťah jazdí, nie je
kultúrnou pamiatkou, dovnútra nezasahujeme," vysvetlil
riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter
Jurkovič. A keďže v prípade paternostrov ide o novšie budovy
z minulého storočia, pamiatkári o tieto výťahy záujem
nemajú. Jurkovič ani nevedel uviesť, koľko ich v meste
funguje a kto by o nich vedel povedať niečo bližšie.
Poradiť nevedeli ani na magistráte. "Starostlivosť o
tieto výťahy je vždy na správcovi budovy, nie sú
vlastníctvom mesta," zdôvodnila Eva Vlčková, vedúca
oddelenia technického zabezpečenia budov. Podľa hovorcu
primátora Milana Vajdu je v Bratislave paternostrov tak málo,
že na to netreba vyčleňovať človeka. Mesto nemá ani ich
zoznam.
Podobný názor majú aj pracovníci Mestského ústavu ochrany
pamiatok. "Nie je to taký odbor, aby stálo za to venovať
sa mu. Tie výťahy boli módne v medzivojnovom období, dnes sú
už veľmi zriedkavé. Nepoznám nikoho, kto by sa o to
zaujímal. Nás sa to týka skôr vtedy, ak niekto robí výskum
v objekte, kde sa taký paternoster nachádza," uviedol
riaditeľ ústavu Ivo Štassel.
Nijakého odborníka sa Pravde nepodarilo nájsť ani v Mestskom
a Dopravnom múzeu. "Sme síce technické múzeum, ale so
zameraním na autá, motorky, bicykle a železničnú
dopravu," informovali zamestnanci Dopravného múzea. Podľa
nich by o výťahoch mohli vedieť viac pracovníci Slovenského
technického múzea v Košiciach, čo sa však nepotvrdilo.
Redakcii nepomohli ani tam.
Prečo sa volajú paternoster
Páter noster po latinsky znamená otče náš, čo je
aj začiatok jednej z modlitieb. Z toho vzniklo meno pre
výťahy, nie však preto, že by viedli do neba. Slová otče
náš (pater noster) sa pravidelne opakujú, keď veriaci
odriekajú modlitbu pri každej korálke svojho ruženca.
Korálky tu v rukách plynú podobne, ako kabíny na lane tohto
výťahu.
Paternostre v Bratislave jazdia ešte v budovách ministerstva
vnútra, financií, pôdohospodárstva, dopravy, pôšt a
telekomunikácií a v objekte Železníc SR na Klemensovej ulici.
V meste ich kedysi bolo viac, niektoré však medzitým
doslúžili. Pred asi deviatimi rokmi sa napríklad dokrútil aj
paternoster v budove ministerstva kultúry na Námestí SNP,
ďalší prestal jazdiť v bývalom sídle Kovoprojekty.
"Na tú dobu to boli výborné výťahy, najmä pre budovy,
kde sa pohybuje veľa ľudí, ako to býva v rôznych
úradoch," prezradil o paternostroch Peter Orda OraVec,
vedúci servisu spoločnosti Kone, ktorá má na starosti opravy
týchto výťahov v troch bratislavských budovách. Podľa neho
boli alebo stále sú ešte paternostre aj v ďalších mestách
ako Košice, Trenčín, Tlmače či Partizánske.
A ako tento výťah vlastne funguje? Keďže nemá dvere, dá sa
doň kedykoľvek naskočiť. "Hore je stroj, ktorý poháňa
veľké ozubené koleso, a taký istý je i dole. Cez to vedú
reťaze, na nich sú zavesené kabínky," priblížil
Oravec. Keď sa výťah dostane až na najvyššie či
najnižšie poschodie, kabínky sa začnú trochu triasť,
počuť aj hluk motora. "Kabínky sa tam však neotáčajú,
ako si niekto myslí, dole hlavou, ale posúvajú sa do
boku," dodal Oravec.
O bezpečnosť jazdy pritom netreba mať obavy. "Neviem o
žiadnom nešťastí. Raz bol nejaký problém, keď sa do
výťahu pokúšal dostať robotník s rebríkom, ale inak sa
nič nestalo," uistil Oravec. Paternostre majú navyše
padacie lišty, akési blokovanie, do ktorých keď sa udrie,
výťah zastane. Aj na vrátniciach majú možnosť stroje
hocikedy zastaviť, tie navyše jazdia naozaj pomaly.
Každé tri mesiace sa na výťahoch robí tiež odborná
kontrolná prehliadka, každé tri roky odborná skúška a
každých šesť rokov opakovaná úradná skúška za účasti
technickej inšpekcie. Stav paternostrov v meste je podľa Oravca
zatiaľ dobrý.
"Ráno o 6. h ho zapíname, o 16. vypíname. Sme s ním
spokojní, nekazí sa," povedal Pravde Juraj Lebedík zo
Železníc SR. Sedem poschodí hravo zvláda aj v budove
ministerstva pôdohospodárstva. "Denne funguje asi deväť
hodín počas pracovného času," spresnil vedúci
prevádzky Peter Šiška.
Ďalší osud paternostrov je však otázny. Keďže ich nik
nechráni ani ako technickú pamiatku, môžu ich vlastníci
budov odstrániť. Naopak, v Prahe o tieto výťahy dbá šéf
odboru pamiatkovej starostlivosti na miestnom magistráte. A keď
nedávno opravovali palác Lucerna, verejnosť trvala na tom, aby
sa v jej priestoroch zachoval aj nevšedný svedok doby -
paternoster.
Budovy s paternostrami v Bratislave
* Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Námestie
slobody 6 (budova patrí spoločnosti Slovak Telecom)
* Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5
* Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12
* Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2
* Železnice SR, Klemensova 8
Hannover Messe: Hochgeschwindigkeitszug für Russland
Der neue HGV-Züge basieren auf dem ICE 3
11.04.2005 - Einen Vertrag zur Entwicklung von
HGV-Zügen für Russland haben heute Siemens Transportation
Systems (TS) und die Russische Eisenbahn (RŽD) im Beisein des
Russischen Staatspräsidenten Wladimir Putin und von
Bundeskanzler Gerhard Schröder am Rande der Hannover Messe in
Hannover unterzeichnet. Der Vertrag regelt unter anderem die
Entwicklung und Projektierung der Hochgeschwindigkeitszüge, das
Lokalisierungskonzept und die Struktur des Liefervertrags. Der
Liefervertrag mit einem Projektvolumen von bis zu 1,5 Mrd. EUR
soll noch im Sommer dieses Jahres unterschrieben werden. Die
Russische Eisenbahn beabsichtigt, bei Siemens 60 dieser bis zu
300 Stundenkilometer schnellen Züge in Auftrag zu geben. Ein
entsprechendes Abkommen war bereits im Dezember 2004
unterzeichnet worden.
Die
Züge sollen vorrangig auf den Strecken Moskau - Sankt Petersburg
und Sankt Petersburg - Helsinki eingesetzt werden. Mittelfristig
sind auch Strecken zwischen weiteren Großstädten Russlands
(Omsk - Novosibirsk, Moskau - Nishnij Novgorod u.a.) angedacht.
Die Züge sollen hauptsächlich in Russland unter Einbeziehung
von russischen Lieferanten und Kooperationspartnern gefertigt
werden, die Auslieferung des ersten Zuges ist bis Ende 2007
vorgesehen.
Die RŽD hatte für die Strecke Moskau - St. Petersburg in der
jüngsten Vergangenheit einen eigenen Hochgeschwindigkeitszug
unter dem Namen „Sokol“ entwickelt, dieses Projekt aber nach
Schwierigkeiten abgebrochen, so Ivan Besedin, Chef des
Eisenbahn-Forschungsinstituts der RŽD heute auf der
Hannover-Messe gegenüber Eurailpress. Man sei daraufhin zur
Zusammenarbeit mit Siemens übergegangen. Die Ablieferung des
ersten Zuges erwartet Besedin für Dezember 2007.
Der russische Hochgeschwindigkeitszug basiert auf dem ICE 3. Für
die Strecke Moskau - St. Petersburg werden Einsystemzüge mit 3
kV DC, für die Strecke nach Helsinki Zweisystemzüge mit 3 kV DC
und 25 kV/50 Hz AC benötigt. Die 8 bis 12 Wagen langen
Triebzüge sollen drei Klassen (Luxus, Business und Tourist)
bekommen. Die Höchstgeschwindigkeit soll bei 300 km/h liegen.
Joint Venture zwischen der RŽD und Railion gegründet
11.04. 2005 - Konkrete
Schritte zu Verbesserungen in der produktionellen und in der
vertrieblichen Zusammenarbeit wurden heute von Hartmut Mehdorn,
Chef der Deutschen Bahn AG, und Gennadi Fadejew, Chef der
Russischen Bahn, auf der Hannover Messe in Form eines Joint
Ventures vertraglich festgelegt.
Um den Modal Split des Schienengüterverkehrs zwischen
Deutschland und seinem größten Außenhandelspartner Russland
(Export 7,6 Prozent, Import 14,3 Prozent) auf vier Prozent zu
verdoppeln, hatten die deutsche und russische Bahn schon seit
2004 ihre Zusammenarbeit vertieft. Das „Vierachsenprojekt“
der vier Bahnen aus Deutschland, Polen, Weißrussland und
Russland startete mit dem Ziel, neue Wachstumsmengen für die
Schiene auf dem paneuropäischen Korridor II zu erschließen. In
einer gemeinsamen Gesellschaft mit Sitz in Moskau werden Produkte
entwickelt, die dem Kunden ein One-stop-shopping ermöglichen.
Zusätzlich sollen dem Kunden Sonderleistungen wie Tracking und
Tracing, Verzollung, Lagerung und Störungsmanagement angeboten
werden. Gleichzeitig werden konkrete Maßnahmen eingeführt, um
die Qualität der Transportabwicklung über eine durchgängige
Grenzabfertigung auf dem Korridor II und der Ostseeverbindung
Mukran - Baltijsk - Klaipeda - Ust Luga zu steigern.
In einem ersten Schritt werden betriebliche Verbesserungen des
Bahnverkehrs auf dem Korridor II durch einen elektronischen
Datenaustausch sichergestellt, der dem deutschen und russischen
Kundenservicezentrum alle transportrelevanten Informationen zur
Verfügung stellt. Eine direkte Kommunikation mit den
transportabwickelnden Stellen ist somit hergestellt. Auch die
administrativen und zollrechtlichen Abläufe sollen durch die
Anerkennung des SMGS- und CIM-Frachtbriefes als Zolldokument
vereinheitlicht werden.
Ein weiterer Baustein im Joint Venture ist der Vertrieb. Produkte
von und nach Russland bzw. Deutschland werden den Kunden
verstärkt über die Vertriebsarme der Gründungsunternehmen wie
auch der Tochterunternehmen angeboten. Das Joint Venture wird
zugleich in die „Ruskaja Troika“, einem Zusammenschluss der
russischen Reederei Fesco und des russischen
Containerspezialisten Transcontainer eng eingebunden. Damit
erhalten die Bahnen Zugriff auf die Transportmengen aus Ostasien.
Na dráze znovu hrozí stávka, odbory chtějí zabránit
propouštění
(ČTK) PRAHA 11. 04. 2005 - Na dráze znovu
hrozí stávka. Odborové sdružení železničářů tvrdí, že
je připraveno provoz na železnici zastavit, pokud vedení
podniku nepřestane propouštět. ČTK to řekl předseda OSŽ
Jaromír Dušek. Podle mluvčího ČD Petra Šťáhlavského ale
podnik nepropouští více lidí, než naplánoval.
Podnikatelský plán, který počítá s tím, že letos dráhy
opustí 6000 zaměstnanců, vedení s odbory předem projednalo.
Obdobný počet zaměstnanců propustily ČD také v loňském
roce. Celkem dráhy koncem roku zaměstnávaly 71.995 osob.
Podnik přitom má při propouštění snahu maximálně
využívat doprovodný sociální program, díky němuž mají
starší zaměstnanci nárok až na 100.000 Kč odstupného,
řekl mluvčí. Naopak Dušek tvrdí, že v poslední době
dráhy propouštějí výrazně více lidí, než naplánovaly, a
často i ty, na které se doprovodný program nevztahuje.
Podle Duška za tím stojí špatné hospodaření podniku,
které je dáno mimo jiné tím, že některé kraje zatím s ČD
neuzavřely smlouvu o úhradě prokazatelné ztráty z osobní
dopravy. Kraje si stěžovaly, že jim ČD neposkytují
dostatečně rozklíčované náklady na jednotlivé spoje. ČD
zase argumentují tím, že na rozdíl od autobusové dopravy
nelze na dráze některé náklady vyčíslit na konkrétní
spoje.
Podle Duška se možná vedení podniku chce rychlejším
propouštěním vyhnout vyšším odstupným, které by
zaměstnancům muselo vyplácet, kdyby byla podepsána
kolektivní smlouva. To, že kolektivní smlouva není podepsána
má ale podle Šťáhlavského na rychlost propouštění jen
minimální vliv. Nakonec by se to ale na vyšším
propouštění odrazit mohlo.
V současnosti se totiž pracovněprávní vztahy na ČD řídí
výhradně zákoníkem práce. Zaměstnanci tak přicházejí o
řadu výhod. Mají například kratší dovolenou či delší
pracovní dobu a to by se časem mohlo projevit nižší
potřebou pracovníků. Kromě plánovaných 6000 zaměstnanců
by tak mohlo letos dráhy opustit o 2000 až 2500 lidí více,
řekl Šťáhlavský.
Odbory odeslaly vedení podniku požadavek na okamžité
zastavení propouštění. Chtějí však také vysvětlit proč
regionům management nebyl schopen vyčíslit náklady na
jednotlivé ztrátové spoje. Podle OSŽ z toho má management
vyvodit osobní zodpovědnost. Vyjádření vedení firmy ke
svým požadavkům chtějí znát odboráři do středy. Jinak
hrozí stávkou, o jejímž konání by mohlo ústředí OSŽ
rozhodnout 20. dubna.
Siemens a ruské štátne železnice
RŽD podpísali zmluvu o dodávke vlakov
(TASR) Hannover 11. 04. 2005 - Nemecký
strojársky konglomerát Siemens podpísal dnes prvú časť
zmluvy o dodávke vysokorýchlostných vlakových súprav pre
ruskú štátnu železničnú spoločnosť RŽD.
K podpisu zmluvy došlo v prítomnosti nemeckého kancelára
Gerharda Schrödera a ruského prezidenta Vladimíra Putina,
ktorý navštívil hannoverský medzinárodný veľtrh venovaný
priemyselným technológiám, s cieľom podpory nemecko-ruskej
spolupráce.
Dnes podpísaná dohoda v hodnote 42 miliónov EUR (v prepočte
1,632 miliardy SKK), sa týka prípravných technických prác,
ktoré budú ukončené v júli 2005. Konečný kontrakt na
dodávku 60 vysokorýchlostných vlakov, s prepravnou
rýchlosťou až do 300 km/h, by sa mal podpísať v lete tohto
roku.
Vlaky budú jazdiť na trati Moskva - Petrohrad a Petrohrad -
Helsinki, a taktiež budú spájať ruské mestá ako Omsk a
Novosibirsk, a Moskvu s Nižným Novgorodom. Výroba vlakov bude
z veľkej časti prebiehať v Rusku, prvé vlaky by mali byť
dodané koncom roku 2007.
Putin na tlačovej konferencii s Schröderom povedal, že Rusko
chce počas 15 rokov trvania kontraktu celkovo investovať 1,5
miliardy EUR. Informovala o tom agentúra Reuters.
Hochgeschwindigkeitsverkehr: DB
Systemtechnik berät
Russische Eisenbahn
12.04.2005 - Die Russische
Eisenbahn hat zur Vorbereitung des
Eisenbahn-Hochgeschwindigkeitsverkehrs die Deutsche Bahn AG mit
der Projektbegleitung beauftragt. Die DB Systemtechnik, das
eisenbahnfachtechnische Zentrum der Bahn, wird die russische Bahn
bei der Integration des künftigen Hochgeschwindigkeitszugs auf
der traditionellen Strecke Moskau - St. Petersburg technisch
beraten und dabei die jahrelangen Erfahrungen der DB mit dem ICE
einbringen.
Zum Auftakt der Hannover Messe hat das Russische Technikzentrum
VNIIZhT der nationalen Eisenbahn RŽD mit DB Systemtechnik
entsprechende Leistungen vereinbart. Die Beratungsleistungen
über die Einführung des Hochgeschwindigkeitsverkehrs sehen auch
vor, in Moskau ein Projektmanagement einzurichten. Ein
entsprechender Rahmenvertrag über den Transfer des technischen
Know-how wird jetzt formuliert. Am Standort Minden und München
von DB Systemtechnik treffen sich noch in dieser Woche die
Fachteams zu vertiefenden Gesprächen.
Vládny kabinet sa bude zaoberať privatizáciou ... ZSSK Cargo
(TASR) Bratislava 12. 04. 2005 - Vládny kabinet
sa bude v stredu zaoberať privatizáciou ... Železničnej
spoločnosti Cargo Slovakia.
Koncepcia privatizácie Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia
(ZSSK Cargo) počíta s predajom 100 % majetkovej účasti
štátu metódou priameho predaja priamemu investorovi. Ten by
mal byť vybraný v medzinárodnom výberovom konaní
prostredníctvom dvojkolovej procedúry.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR
predloží na stredajšie rokovanie aj Národnú stratégiu pre
širokopásmový prístup v SR. Jej cieľom je, aby Slovensko
dosiahlo úroveň najvyspelejších európskych štátov v
oblasti širokopásmového prístupu v horizonte 5 až 8 rokov.
Minister financií Ivan Mikloš predloží svojim kolegom návrh
... Z jeho rezortu sa vláda SR bude zaoberať aj koncepciou
výstavby a rekonštrukcie colných priechodov na vonkajších
hraniciach Európskej únie na obdobie rokov 2005 až 2010.
Podľa tohto materiálu si výstavba a rekonštrukcia
hraničných priechodov medzi SR a Ukrajinou v nasledujúcich
rokoch vyžiada vyše 300 miliónov Sk. Prostriedky poskytne
Ministerstvo financií (MF) SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií (MDPT) SR i Schengenský prechodný fond.
(krátené)
Nový moderný elektrický rušeň
zvyšuje prepravné kapacity pre Slovalco
(TASR) Bratislava/Žiar nad Hronom 12. 04. 2005 -
Surovinu na výrobu hliníka - petrolkoks prvý raz prepraví z
nemeckého mesta Burghausenu do a. s. Slovalco v Žiari nad
Hronom nový rušeň euroRunner radu 2016. Utiahne 40 až 50
nákladných vozňov, kým doterajší dieselhydraulický rušeň
iba 22.
Moderný trojsystémový dieselelektrický rušeň euroRunner
koncom tohto týždňa nahradí na tratiach Železníc SR (ŽSR)
dieselhydraulický rušeň. Realizátor prepravy s. r. o. DHL
Express (Slovakia) tak reaguje na logistické potreby
slovenských spoločností, ktoré tlačia na modernizáciu
koľajového parku železničných dopravcov, uviedla pre TASR
marketigová manažérka Katarína Bolgáčová. Na preprave
tovaru nákladnými vozňami s novým rušňom spolupracujú dve
firmy, švajčiarska DHL Buchs a rakúska prepravná a
logistická LTE. Rakúska firma je zároveň vlastníkom nového
rušňa euroRunner vyrobeného v závode Siemens.
"Keďže nároky na železničnú prepravu neustále rastú,
zakúpil sa nový ekologický rušeň euroRunner, čo nám
umožní zvýšenie prepravných kapacít pre Slovalco,"
zdôraznil význam výmeny rušňov generálny riaditeľ DHL
Express Laurenc Svitok.
K technickým parametrom nového rušňa manažér pre
železničnú prepravu v DHL Express Vladimír Brna dodal, že
kým prepravná kapacita 22-vozňovej dieselhydraulickej súpravy
bola približne 560 ton, nový euroRunner dokáže utiahnuť 40
až 50 železničných vozňov. K hladkej jazde v kopcoch, či
inom náročnom teréne podľa manažéra nepotrebuje súprava
postrk, ani príprah, ktoré zvyšovali náklady na prepravu.
Maximálna rýchlosť moderného rušňa je 140 km/h pri jeho
hmotnosti 80 t. Plusom rušňa je aj integrovaný informačný
systém. Umožňuje priebežné sledovanie polohy súpravy a v
reálnom čase podávanie informácie zainteresovaným zložkám.
Nový euroRunner ako prvý vlak svojho druhu na tratiach ŽSR sa
tak stane súčasťou expresného technologického vlaku, ktorý
na trase Burghausen – Žiar nad Hronom premáva od mája 2004.
Špecifikum vlaku spočíva v tom, že ide z miesta nakládky do
miesta vykládky cez tri krajiny bez akýchkoľvek prestojov,
teda s tými istými vozňami, rušňom aj posádkou. Takýto typ
dopravy momentálne na Slovensku nikto iný nevykonáva.
Spoločnosť DHL patrí do skupiny Deutsche Post World Net
(DPWN), ktorá je lídrom na trhu logistiky. Jej dcérske
spoločnosti Deutsche Post, DHL a Postbank ponúkajú na mieru
šité, zákaznícky orientované riešenia v oblasti
manažmentu, prepravu tovaru a finančné služby. Medzinárodné
know-how spája DPWN so znalosťou lokálnych trhov.
Vlani skupina DPWN dosiahla tržby 43 miliárd EUR. Zamestnávala
380 000 osôb vo viac ako 220 krajinách sveta.
PMÚ začal správne konanie voči ŽSR za poskytovanie
provízií
(SITA) BRATISLAVA 13. 04. 2005 - Protimonopolný
úrad SR (PMÚ) začal v druhej polovici marca správne konanie
voči Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) vo veci
zneužívania dominantného postavenia pri poskytovaní
provízií. Agentúre SITA to potvrdil hovorca PMÚ Miroslav
Jurkovič. Podľa PMÚ uplatňovali ŽSR rozdielne podmienky pri
porovnateľnom plnení, keď jednotlivým spoločnostiam
poskytovali rôznu výšku provízie, prípadne ju niektorým
podnikateľom neposkytovali.
PMÚ udelil v novembri minulého roka 37-miliónovú pokutu
Železničnej spoločnosti, a.s. za rovnaké porušenie zákona.
"Železničná spoločnosť však vznikla až v roku 2002,
zodpovedá teda len za zmluvy po jej vzniku," skonštatoval
Jurkovič. Zmluvy sú však podľa neho platné už od roku 1998,
kedy existovali len ŽSR, preto ony musia zodpovedať za zmluvy z
rokov 1998 až 2001. "ŽSR sa necítia zodpovedné vo veci
tohto správneho konania, nakoľko všetky obchodné aktivity s
tým spojené, boli zo ŽSR vyňaté a prevzala ich Železničná
spoločnosť," reagovali ŽSR prostredníctvom svojej
hovorkyne Nely Blaškovej. Blašková zároveň dodala, že
správne konanie sa týka nákladnej dopravy, ktorá prešla na
Železničnú spoločnosť.
Protimonopolný úrad má podľa Jurkoviča na vydanie
prvostupňového rozhodnutia pol roka, v rámci ktorého by mala
byť známa aj výška pokuty za zneužívanie dominantného
postavenia. ŽSR sa proti rozhodnutiu môžu odvolať na radu
úradu, ktorá má na vydanie druhostupňového rozhodnutia
opäť lehotu pol roka. Proti tomuto rozhodnutiu sa ŽSR môžu
odvolať ešte na Krajský súd a napokon na Najvyšší súd SR.
Vláda schválila predaj 100-% podielu
v ZSSK Cargo priamemu
investorovi
(TASR) Bratislava 13. 04. 2005 - Vládny kabinet
dnes schválil koncepciu privatizácie Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia (ZSSK Cargo), ktorá počíta s predajom 100-%
majetkovej účasti štátu priamemu investorovi.
Ako po rokovaní vlády uviedol minister dopravy Pavol
Prokopovič, privatizácia by mohla štátu v hrubom odhade
priniesť 15 až 20 miliárd Sk. Neoficiálne rezort dopravy
eviduje záujemcov z Rakúska, Nemecka, Česka, Poľska či
Ukrajiny. "Informovali sa a dostali podklady, ktoré sme im
v tejto fáze schopní poskytnúť," dodal minister. Domáci
investori podľa neho zatiaľ záujem neprejavili.
Zo schválenej koncepcie vyplýva, že v prípade ponechania
majetkovej účasti v tejto spoločnosti, by sa štát pri
definovaní dopravnej politiky dostal do konfliktu záujmov ako
tvorca politiky a akcionár jedného z podnikateľských
subjektov. Nakoľko by takýto vzťah mohol deformovať trhové
prostredie a brániť plnej liberalizácii trhu služieb
železničnej dopravy, odporúča Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií (MDPT) SR odpredať podiel v Železničnej
spoločnosti Cargo Slovakia metódou priameho predaja priamemu
investorovi.
Investor by mal byť vybraný v medzinárodnom výberovom konaní
v dvoch kolách. Základné imanie spoločnosti bolo stanovené
podľa súvahy majetku na 11,5 miliardy Sk. Predbežný plán
predaja ráta s tým, že k vyhláseniu výberového konania
dôjde v máji 2005. Počas júna budú predkladané predbežné
ponuky a dôjde k výberu preferovaných uchádzačov. August až
september je vyhradený na audit vybraných investorov a
prípravu ponúk. K predloženiu konečných ponúk má dôjsť v
októbri. Ako ďalej podotkol minister, aktuálne privatizačný
poradca pripravuje medzinárodný tender, pričom najneskôr do
konca tohto roka by mal byť predaj ukončený.
Za účelom úspešného zvládnutia procesu privatizácie
vybralo MDPT vo výberovom konaní poradcu, ktorým sa stalo
konzorcium CA IB, HVB, Halcrow a Squires Sanders. Cieľom
privatizácie je získať investora, prostredníctvom ktorého
bude možné dosiahnuť napríklad zvýšenie efektívnosti
nákladnej železničnej dopravy, vyššiu efektivitu
využívania dopravnej cesty a umožniť prístup k novým
technológiám. Prostriedky získané z privatizácie by sa mali
použiť na sanáciu dlhovej služby a v menšej miere na
pokrytie nákladov rozdelenia Železničnej spoločnosti, ku
ktorému došlo 1. januára tohto roka.
V súčasnosti má železničná nákladná doprava na slovenskom
prepravnom trhu podiel viac ako 20 %, čo je oproti 13 % v
pôvodných 15 krajinách Európskej únie (EÚ) priaznivá
hodnota vzhľadom na plánovanú privatizáciu. V súvislosti s
liberalizáciou v sektore železničnej dopravy je však zrejmé,
že ZSSK Cargo bude onedlho čeliť tvrdej konkurencii.
Konkurenčná výhoda tejto spoločnosti pre investora však
spočíva v kapitálovej vybavenosti, priamom prístupe k
hlavným zákazníkom v európskom priestore a v schopnosti
ponúknuť "all-inclusive" obsluhu na celej trase cez
viacero krajín.
ÖBB má záujem zúčastniť sa privatizácie ZSSK Cargo
(SITA) BRATISLAVA 13. 04. 2005 - Rakúsky
železničný prepravca Österreichische Bundesbahn (ÖBB) má
záujem zúčastniť sa medzinárodného tendra na privatizáciu
Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo). Po
rokovaní so slovenským ministrom dopravy Pavlom Prokopovičom
to v stredu uviedol vicekancelár a minister dopravy, inovácií
a technológie Rakúskej republiky Hubert Gorbach. "ÖBB v
nedávnej minulosti podstúpil reštrukturalizáciu a stal sa tak
silným a konkurencieschopným partnerom v oblasti železničnej
dopravy," povedal Gorbach. Spojenie slovenskej a rakúskej
železnice v nákladnej doprave by pritom mohlo mať podľa neho
pre obe krajiny veľký prínos. "Na jednej strane je tu
nutnosť vytvoriť stredoeurópsky systém v oblasti cargo
prepravy, na druhej strane geografická blízkosť,"
konštatoval Gorbach.
Ministri oboch krajín diskutovali na rokovaní aj o priamom
železničnom prepojení viedenského a bratislavského letiska.
"Obe krajiny sa k tomuto spojeniu stavajú kladne, keďže
si uvedomujú výhody zlepšenia infraštruktúry medzi oboma
mestami," zdôraznil Gorbach. Rakúsko podľa Prokopoviča
nevidí v budúcnosti dôvod na nezdravú konkurenciu medzi
týmito letiskami, obe krajiny uprednostňujú vzájomnú
spoluprácu. Rakúska strana sa aj z tohto dôvodu zaujíma o
účasť na medzinárodnom tendri pri privatizácii Letiska M. R.
Štefánika - Airport Bratislava, a.s. Obe krajiny budú podľa
Gorbacha tiež podporovať projekt na vytvorenie strediska pre
riadenie letovej prevádzky v priestore Viedeň, Bratislava,
Praha, Budapešť a Záhreb.
Prokopovič ďalej informoval, že obe krajiny zameriavajú svoju
pozornosť na riadenie infraštruktúry aj v cestnej doprave.
"Rakúska strana potvrdila svoju iniciatívu ukončiť
stavebné práce na diaľničnom úseku A6 smerom na Bratislavu
už do konca roka 2006, pričom pôvodný plán predpokladal rok
2007," podčiarkol Prokopovič. Zároveň dodal, že
ukončenie tejto komunikácie bude mať z hľadiska otvorenia
ciest do Európy pre Slovensko veľký význam. Rakúsko okrem
toho prejavilo podľa Prokopoviča záujem aj o výstavbu
ďalších hraničných prepojení a ciest.
Podľa Gorbacha si ministri vyjasnili aj jeden projekt v oblasti
riečnej dopravy. "Spojenie našich hlavných miest riečnou
dopravou je veľmi dôležité, máme preto snahu reálne s
týmto projektom začať už v roku 2007," poznamenal
Gorbach.
Vedení Českých drah odmítá hrozbu
stávkou, Dušek na
ní trvá
(ČTK) PRAHA 13. 04. 2005 - Vedení Českých
drah odmítá nátlak odborů, které hrozí stávkou. Argumenty
odborářů, kteří požadují mimo jiné okamžité zastavení
propouštění, považuje management podniku za neadekvátní.
ČTK to řekl mluvčí ČD Petr Šťáhlavský.
Podle něho není pravda, že by podnik propouštěl více lidí,
než předpokládá schválený podnikatelský záměr
projednaný s odbory.
Představenstvo Odborového sdružení železničářů dnes
přesto doporučilo, aby 20. dubna ústředí největší
odborové centrály na drahách rozhodlo o zahájení časově
neomezené stávky. Ta by neměla mít jen symbolický charakter,
provoz vlaků by se měl úplně zastavit. Zhruba do poloviny
května však poskytne OSŽ prostor pro jednání, která by
stávku mohla ještě odvrátit, řekl ČTK předseda sdružení
Jaromír Dušek.
Nezávislý ekonom Libor Ševčík zdůraznil, že by se vedení
podniku nemělo nechat nátlakem odborů odradit od
naplánovaného zeštíhlování. Postupné snižování počtu
nadbytečných zaměstnanců hraje podle něho velký význam pro
další zvyšování efektivity ČD.
"Vedení drah by jistě mohlo sáhnout ještě k mnohem
razantnějším krokům," řekl. Dodal, že i současné
každoroční snižování počtu zaměstnanců má pozitivní
dopad na další odbourávání neefektivních nákladů a růst
konkurenceschopnosti drah.
ČD letos plánují propustit 6000 lidí. Obdobný počet
zaměstnanců opustil dráhy také v loňském roce. Celkem ČD
koncem roku zaměstnávaly 71.995 osob. Podnik přitom má při
propouštění snahu maximálně využívat doprovodný
sociální program, díky němuž mají starší zaměstnanci
nárok až na 100.000 Kč odstupného, řekl mluvčí. Naopak
Dušek tvrdí, že v poslední době dráhy propouštějí
výrazně více lidí, než naplánovaly, a často i ty, na
které se doprovodný program nevztahuje.
OSŽ také argumentuje neuzavřenou kolektivní smlouvou. Ta
však podle Šťáhlavského není uzavřena hlavně kvůli
nejednotnosti a vnitřním neshodám mezi jednotlivými
odborovými organizacemi. Kolektivní jednání zablokovala
Federace strojvůdců, která požaduje profesní příplatek.
Ten je však nepřijatelný pro vedení podniku i pro ostatní
odboráře. Kolektivní vyjednávání nyní už za přítomnosti
zprostředkovatelky se znovu rozběhne tento týden, řekl
mluvčí.
Dalším argumentem OSŽ je to, že ČD dosud neuzavřely se
všemi kraji smlouvu o úhradě ztráty z osobní dopravy. Dráhy
se staly terčem kritiky hejtmanů kvůli tomu, že jim
nedokázaly vyčíslit náklady na jednotlivé spoje.
Podle Ševčíka je značná část tzv. fixních nákladů u ČD
spojena s údržbou a zabezpečením dopravní cesty, s
bezpečností provozu a celou řadou dalších nákladů, které
jsou vynucené bez ohledů na rozsah poskytované služby. To
znamená, že teoretické zrušení jednoho železničního spoje
nesníží objem nákladů o celkovou částku na provoz
konkrétního vlaku, ale pouze o část provozních nákladů.
Podle Šťáhlavského ale ČD s většinou krajů smlouvy
uzavřely. Ve zbývajících dvou regionech se prý jednání
blíží k dohodě.
Štrukturálne fondy pre Slovensko
Základné infraštruktúry
Hospodárske noviny 13.04.2005, Klč Ján - V oblasti
dopravy ide o posilnenie napojenia na transeurópsku sieť.
Patrí sem ... elektrifikácia železníc, zlepšenie
železničnej signalizácie, bezpečnosti železničných staníc
...
Regionálny program v rámci Cieľa 2.
Región Bratislava využíva program v rámci Cieľa 2.
Ide o:
* rozvoj malého a stredného podnikania (rôzne služby, najmä
finančné a technologické)
* podpora podnikateľov prostredníctvom spoločných služieb
verejného záujmu (priemyselné zóny, inovačné centrá,
technologické parky, inkubátory)
* činnosti a služby spojené s turizmom a voľným časom
(súkromné infraštruktúry a zariadenia, informácie a
propagácia)
* spoločné služby verejného záujmu pre turizmus a voľný
čas (dostupnosť, ochrana životného prostredia, miestne
infraštruktúry pre rozvoj a zamestnanosť, turistické
kancelárie)
* obnova lokalít vo vidieckych oblastiach a zhodnocovanie
kultúrneho a prírodného dedičstva.
Opatrenia Cieľa 3
Okrem programov v rámci Cieľa:
* využíva Slovensko opatrenia v rámci Cieľa 3 na
vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie a zamestnanosť v celom
regióne Bratislavy.
Iniciatívy spoločenstva.
Na Slovensku sa s pomocou štrukturálnych fondov implementujú
ďalšie programy v rámci iniciatív spoločenstva:
* tri programy cezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA Slovensko
-Rakúsko, Slovensko - Česká republika, Slovensko - Poľsko a
program susedstva Slovensko -Maďarsko - Ukrajina. Slovensku
plynie v rámci týchto programov z únie v rokoch 2004 až 2006
29,97 milióna eur
* program nadnárodnej spolupráce INTERREG IIIB CADSES (stredná
Európa, Jadran, Dunaj a juhovýchodná Európa)
* program medziregionálnej spolupráce INTERREG III C -
východná zóna
* rozvojové partnerstvá v rámci Iniciatívy EQUAL pre rovnosť
na pracovnom trhu.
Kohézny fond.
Okrem štrukturálnych fondov dostáva Slovensko dodatočnú
pomoc z Kohézneho fondu pre projekty infraštruktúry v oblasti
životného prostredia (pitná voda, splašková voda, pevný
odpad,...) a dopravy (... železnice,...). (krátené)
Modely z Bystrice pozná celý svet
Hospodárske noviny 13.04.2005, Tolnayová Mária
- Banskobystrická spoločnosť Roco-Slovakia vyrába zaujímavý
a na európskom trhu mimoriadne žiadaný tovar - zmenšené
modely zostrojené podľa skutočných vzorov lokomotív,
osobných a nákladných vagónov a vojenskej techniky.
Firma vznikla v roku 1993 ako 100-percentná dcéra rakúskej
spoločnosti Roco Modellspielwaren. V jej troch závodoch v
Salzburgu, Gloggnitzi a v Banskej Bystrici pracuje dovedna 830
ľudí, z toho na Slovensku 230. Od roku 2000, keď sa firma
presťahovala do novopostavenej výrobnej haly, každoročne
narastá jej výroba a obrat.
Vlani Roco-Slovakia vyprodukovalo približne 800-tisíc rôznych
modelov vagónov a lokomotív, 400-tisíc modelov vojenskej
techniky a 30-tisíc štartovacích setov pre začínajúcich
železničných modelárov. Tržby sa pohybovali na úrovni 150
miliónov korún a podľa" konateľa Róberta Schreinera
napriek veľkým investíciám do nástrojárskej výroby
uzatvorili vlaňajšok s vyrovnaným hospodárskym výsledkom.
Celkový vlaňajší obrat materskej firmy potom dosiahol 50
miliónov eur.
Produkcia spoločnosti je rozdelená do troch segmentov -
platinového, profesionálneho a segmentu playtime modelov.
Platinové modely sú vzácne výrobky s najvyššou kvalitou,
väčšinou pre zberateľov, ktorí ich len vystavujú vo
vitrínach. Profesionálne modely majú variabilné technické
možnosti a sú určené pre zručných železničných
modelárov. Posledný segment, ktorý je cenovo
najprístupnejší, je určený pre začiatočníkov a deti.
Celá produkcia zo Slovenska sa vyváža. Materská firma ju
predáva do celého sveta. Na Slovensku sa výrobky firmy Roco
dajú kúpiť v špecializovaných predajniach, ale aj v sieti
Tesco.
V tomto roku firma plánuje zvýšenie obratu na 170 miliónov
korún. Zároveň chce dobudovať nástrojárne s modernými CNC
strojmi.
Investor upustil od športovej haly pri stanici
SME 14.04.2005, Parkrová Jana - Ministerstvo
životného prostredia zverejnilo svoje záverečné stanovisko k
projektu prestavby predstaničného priestoru hlavnej stanice.
Jeho realizáciu odporúča s viacerými pripomienkami.
Argumentuje v prospech projektu tým, že oproti nulovému
variantu - zachovaniu súčasného stavu lokality - bude pre
obyvateľov a dotknuté územie zlepšením. V pripomienkach
odporúča investorovi (IPR Slovakia) napríklad urobiť
podrobný inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum
územia, na novovybudovaných cestách postaviť protihlukové
zábrany či prehodnotiť plánovanú stavbu hotela v tomto
území.
Prestavba predstaničného priestoru hlavnej stanice ráta s
výrubom 609 stromov, 209 tují a 1051 metrov štvorcových
kríkov.
Ochranári, niektorí obyvatelia dotknutého územia či
Občianske združenie Architektúra pre trvalo udržateľný
rozvoj proti takémuto zásahu protestovali.
Krajský úrad životného prostredia vo svojom stanovisku
upozorňuje na to, že gaštanovú aleju pri nástupištiach MHD
netvoria len stromy v kritickom stave. "Nové sadové
úpravy, ktorými investor chce nahradiť vyrúbané dreviny,
budú tvoriť mladučké dreviny s malými korunkami, a preto
súčasnú zeleň budú môcť suplovať až po niekoľkých
rokoch," uvádza sa v stanovisku. Preto úrad navrhuje
eliminovať výrub stromov. Požaduje tiež, aby boli
eliminované krátkodobé negatívne vplyvy - najmä prašnosť a
hluk - na život obyvateľov počas stavebnej činnosti.
Združenie Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj projektu
vyčítalo aj to, že sa zhorší prehľadnosť a skomplikuje
organizácia predstaničného priestoru. Dôjde k neželanému
kríženiu prevádzok a nárastu dopravy v lokalite aj širšom
okolí. "Administratíva, veľké obchodné a zábavné
centrum - supermarket, kinocentrum, diskotéka či bowling tu
nemajú ako súčasť služieb pre cestujúcich žiadne
opodstatnenie." S týmto názorom sa vo svojich
pripomienkach čiastočne stotožňuje aj magistrát. Požaduje
zmenšiť plochu navrhovanú pre hotel a obchodnú pasáž v
predstaničnom priestore a odporúča prehodnotiť umiestnenie
hotela do tohto územia vôbec. Zdôvodňuje svoje stanovisko
zníženým komfortom, ktorý spôsobí situovanie hotela v
blízkosti koľajiska. Magistrát tiež odporúča vyhradiť viac
územia pre pohyb ľudí.
Na základe pripomienok ministerstva školstva sa investor
rozhodol upustiť od pôvodnej zamýšľanej stavby
multifunkčnej haly aj pre športové aktivity s kapacitou 3600
miest.
Investícia 2 mil.
Napriek tomu, že Predstaničné námestie čaká
rozsiahla prestavba, ktorej súčasťou budú aj zmeny v systéme
dopravy a prekládka električkovej trate, dopravný podnik
investuje v súčasnosti 2 mil. Sk do rekonštrukcie podchodu na
električkovom obratisku a obnovy predajne lístkov. Na otázku,
či sa to pred komplexnými zmenami čakajúcimi stanicu a
predstaničný priestor ešte oplatí, odpovedal riaditeľ
rezortu technickej infraštruktúry Viktor Haluza, že
plánovaná prestavba je ďalekou budúcnosťou. Zmeny v systéme
dopravy a prekládka električkovej trate sa však navrhujú už
na prelome rokov 2006/2007.
Predstaničný priestor je ohraničený Šancovou ulicou, budovou
prvej stanice parnej železnice, železničným násypom zo
strany Pražskej ulice, budovou hlavnej železničnej stanice z
roku 1848, upravenej do dnešnej podoby v roku 1889, a Žabotovou
ulicou. Investičný zámer rieši zásadnú prestavbu hlavnej
stanice ako najdôležitejšej železničnej stanice Bratislavy
pre medzinárodnú a diaľkovú dopravu. Zabezpečené majú byť
nadväzne aj ostatné dopravné a funkčné väzby v
predstaničnom priestore.
Cieľom je vytvorenie reprezentatívneho a atraktívneho centra
mesta. Po prestavbe celého územia má v tomto priestore byť
obchodné centrum, v rámci ktorého budú aj priestory určené
na kultúrno-spoločenské akcie, dve administratívne centrá,
hotel a nová staničná hala. Súčasná predstavba - hala -
bude odstránená.
Súčasťou zmeny Predstaničného námestia budú aj zmeny v
systéme dopravy. Navrhované je vytvorenie nového dopravného
napojenia z Pražskej ulice na Žabotovu a zo Žabotovej
mimoúrovňovým podjazdom do Štefanovičovej ulice a vytvorenie
nového centrálneho terminálu pre električky, autobusy a
trolejbusy. Električková trať bude premiestnená pod pešiu
pasáž v prevádzkovom tuneli so zastávkami vo vstupnej i
koncovej časti centra. Súčasťou centra budú aj nové
parkové plochy a stromoradia.
Verkehrsministerkonferenz: Abbau von Strecken durch DB Netz
14.04.2005 - Die
Verkehrsministerkonferenz fordert den Bund auf, für die künftig
regelmäßig auszureichenden 2,5 Mrd. EUR pro Jahr zur Sicherung
des Bestandsnetzes unter Einbeziehung der Länder eine
planerische Konzeption für die zukünftige Struktur des
Schienennetzes der DB AG in Deutschland aufzustellen. Damit
reagieren die Minister auf eine Bericht des Arbeitskreises
„Bahnpolitik“ über mögliche Infrastrukturstilllegungen
seitens DB Netz.
Dem Arbeitskreis zufolge soll laut Presseberichten die derzeitige
Finanzlage die DB Netz AG zu der Überlegung veranlasst haben,
bundesweit das vorhandene Netz um ca. 5200 km (also um rd. 14 %)
Strecken, „die für das Netz nicht auskömmlich sind“, (§11
AEG) auszudünnen. Daneben sollen der Berichterstattung zufolge
rund 26 % der vorhandenen Kreuzungen und Weichen zurückgebaut
werden. Hiervon wären auch Strecken betroffen, auf denen die
Länder SPNV bestellen. Maßgeblich hierfür seien rein
betriebswirtschaftliche Gründe, dass nämlich die
Streckensanierungen bzw. -instandhaltungen durch die erzielbaren
Trassenerlöse nicht gedeckt seien. Der schlechte Zustand eines
Teils des Schienennetzes, der vor allem im ländlichen Raumes ,
in denen oftmals die Länder überhaupt erst den SPNV entwickeln,
wurde durch die jahre- bzw. jahrzehntelang unterlassenen
Instandhaltungen hervorgerufen und wird durch die Finanzlage des
Bundes verschärft, stellte der AK fest. Es bestehe die Gefahr,
dass Stilllegungen aufgrund eines besonderen Sanierungsbedarfs -
insbesondere Brücken - zu einem Zufallsnetz führen, was nicht
im öffentlichen Interesse liegen könne. Weiter komme hinzu,
dass erforderliche Sanierungsmaßnahmen oft deshalb scheitern,
weil die DB Netz AG den nach dem Regelwerk der DB AG
höchstmöglichen Standard zugrundelegt. Eine Entzerrung des
Problems könnte bereits dadurch entstehen, dass Sanierung und
Betrieb dieser Schwachlaststrecken auf der Grundlage der EBO,
also auf einem technischen Stand wie bei den NE-Bahnen erfolgt.
Es ist Aufgabe des Bundes, dem Eigentümer der DB AG,
sicherzustellen, dass das Netz in einem fahrbaren Zustand
erhalten wird. Ihm obliegt die Gemeinwohlverpflichtung für das
Netz. Nach der derzeitigen Haushaltslinie des Bundes ist für
einen Betrag von 800 Mio. EUR für den Aus- und Neubau von
Schieneninfrastruktur sowohl eine fachliche Planung in Form des
Bundesverkehrswegeplanes als auch eine gesetzliche Verankerung im
Bundesschienenwegeausbau-Gesetz vorhanden. Für den wesentlich
größeren Betrag von 2,5 Mio. EUR zur Bestandsnetzsanierung und
damit zum Erhalt von Strecken sind planerische Konzepte dagegen
derzeit noch nicht erkennbar. Nach eigenen Angaben befindet sich
der Bund momentan in Verhandlungen mit der DB AG über eine
Finanzierungsvereinbarung zur Sicherung des bundesweiten
Schienennetzes. Die Länder haben ein vitales Interesse an der
Einbeziehung in diese Verhandlungen, da sie als Aufgabenträger
ein großes Interesse an einer intakten Schieneninfrastruktur
haben. Immerhin 20 % der investiven Mittel sind nach dem
Bundesschienenwegeausbaugesetz in strecken zu investieren, die
vorwiegend dem Nahverkehr dienen würden.
ICE-TD gehen nicht an die ÖBB
14.04.2005 - Die 19
Diesel-ICE der Deutschen Bahn werden wohl nicht an die ÖBB
verkauft werden. Wie jetzt die österreichische Zeitung „Der
Standard“ berichtet, werde der Aufsichtsrat der
ÖBB-Personenverkehr AG am 26. April nicht deren Ankauf
vorschlagen. Stattdessen sollen neue Waggons und Steuerwagen mit
den neuen Tausrus-Lokomotiven der Reihe 1216 eingesetzt werden.
Diese Lösung sei flexibler und kostengünstiger, hieß es. Die
ICE-TD würden so hohe Wartungs- und Instandhaltungskosten
aufweisen, so die ÖBB, dass dies durch den niedrigen Kaufpreis
von rund 230 Mio. EUR nicht ausgeglichen sei. Nun sollen die
neuen Wagen ausgeschrieben werden, der Betrieb soll 2010
aufgenommen werden.
Na dozor trate Nové Mesto n.V-Piešťany sú
štyria uchádzači
BRATISLAVA 14. 04. 2005 (SITA) - Železnice
Slovenskej republiky (ŽSR) dostali štyri prihlášky na
vykonávanie stavebného dozoru pri modernizácií železničnej
trate Trnava-Nové Mesto nad Váhom (Nové Mesto n.V.) v úseku
Piešťany-Nové Mesto n.V. "Ide o konzorciá zahraničných
a domácich firiem, konkrétne mená zatiaľ zverejniť
nemôžeme," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ŽSR Nela
Blašková. Zároveň dodala, že otváranie obálok sa
uskutočnilo 11. apríla, pričom komisia má na rozhodnutie 90
dní. Zmluva na stavebný dozor by mala trvať 44 mesiacov.
Maximálna zmluvná cena by nemala prekročiť 129,656 mil. Sk,
pričom financovať sa bude zo štátneho rozpočtu a z
prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie.
ŽSR predpokladajú začať s modernizáciou uvedenej
železničnej trate v druhej polovici tohto roka. "Presný
termín závisí od ukončenia tendra na zhotoviteľa, ktorý sme
vyhlásili v januári tohto roka," skonštatovala
Blašková. Na modernizáciu 19,98-kilometrového úseku získalo
Slovensko podporu z Kohézneho fondu, ktorá je podľa nej vo
výške 74 % oprávnených nákladov. Predpokladanú výška
oprávnených nákladov modernizácie však ŽSR nebudú
zverejňovať až do skončenia tendra.
"Cieľom modernizácie je zvýšiť traťovú rýchlosť do
160 kilometrov za hodinu a zjednotiť tak dopravný systém s
pravidlami EÚ," vysvetlila Blašková. Trať určená na
modernizáciu je súčasťou V. železničného eurokoridoru
prechádzajúceho cez Slovensko. Koridor, ktorý prechádza cez
Taliansko, Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Ukrajinu, má
celkovú dĺžku 2 831 kilometrov. Slovenská vetva koridoru je
dlhá 536,2 kilometrov, čo je zhruba 19 % z celkovej dĺžky.
ZSSK vykázala vlani stratu 1,494 mld. Sk
(SITA) BRATISLAVA 14. 04. 2005 - Železničná
spoločnosť (ZSSK), a.s., ktorá svoju činnosť ukončila ku
koncu minulého roka zrušením bez likvidácie, vykázala vlani
podľa predbežných výsledkov stratu vo výške 1,494 mld. Sk.
Ako agentúru SITA informoval hovorca ZSSK Miloš Čikovský,
tento výsledok je síce v porovnaní s rokom 2003 lepší o viac
ako 3 mld. Sk, podľa plánu však mala byť strata len na
úrovni 318 mil. Sk. "Tento zámer sa spoločnosti
nepodarilo splniť najmä pre pokles celkového objemu výkonov
na železničnom dopravnom trhu," vysvetlil Čikovský. ZSSK
pritom podľa neho dosiahla vlani výnosy v objeme vyše 26 mld.
Sk, tie však prevýšili náklady v hodnote 27,496 mld. Sk.
ZSSK prepravila minulý rok 49,756 mil. ton tovaru, čo je
medziročný pokles o 2 %. Najväčší výpadok pritom podľa
Čikovského zaznamenala vnútroštátna preprava, ktorá sa
medziročne znížila o 15 %. "Najväčší vplyv na tento
pokles má výška poplatkov za dopravnú cestu, ktorá je na
Slovensku v rámci Európy najvyššia. Pri nákladnom vlaku,
ktorý má 1 400 ton, stojí jeden vlakový kilometer 7,6
eur," vysvetlil Čikovský. Slovenskí prepravcovia preto
podľa neho čoraz viac uprednostňujú kamiónovú dopravu.
Napriek tomu dosahuje ZSSK stabilizované výsledky, jej podiel
na prepravnom trhu v oblasti nákladnej dopravy presahuje podľa
Čikovského 20 %. Pri komoditách evidovala ZSSK vlani zhruba
10-percentný medziročný nárast iba v preprave chemických a
ropných výrobkov, o 25 % však poklesla preprava potravín a o
14 % preprava dreva.
V osobnej doprave prepravila ZSSK vlani 50,268 mil. cestujúcich.
V medziročnom porovnaní je to pokles o 2 %, v porovnaní s
plánom je to menej o šesť percent. Tržby z tejto prepravy
dosiahli v minulom roku 2,59 mld. Sk, čo je na úrovni roku
2003, v porovnaní s plánom je to však pokles o tri percentá.
Železničná spoločnosť evidovala ku koncu vlaňajška 17 611
zamestnancov, ich počet sa od začiatku roka 2004 znížil o 814
ľudí. Priemerná mesačná mzda dosiahla 17 493 Sk. ZSSK sa od
začiatku tohto roka rozdelila na dve samostatné spoločnosti.
Podnik s názvom Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
zastrešuje osobnú železničnú dopravu, nákladnú
železničnú dopravu zabezpečuje Železničná spoločnosť
Cargo Slovakia, a.s.
Slovenská nákladná železničná
doprava na ceste k privatizácii
(TASR) Londýn 14. 04. 2005 - Slovenská
nákladná železničná doprava bude na budúci mesiac
ponúknutá na predaj. Pôjde o prvú veľkú privatizáciu
železníc v strednej Európe, napísal v dnešnom vydaní
britský ekonomický denník Financial Times (FT).
FT v článku informuje, že slovenský vládny kabinet v stredu
schválil koncepciu privatizácie Železničnej spoločnosti
Cargo Slovakia (ZSSK Cargo), ktorá ráta s predajom 100-%
majetkovej účasti štátu priamemu investorovi. V júni budú
predkladané predbežné ponuky, v októbri konečné a kontrakt
by sa mal podpísať na konci roka.
Očakáva sa, že tender priláka veľký záujem štátnych
spoločností prevádzkujúcich železnice v susedných
krajinách, ako aj finančných investorov. Podľa slovenského
ministerstva dopravy by sa ponuky mohli pohybovať medzi 15 až
20 miliardami Sk.
Za popredného záujemcu sa považuje Railion, divízia
nemeckých Deutsche Bahn pre nákladnú dopravu. Medzi
potenciálnych záujemcov sa zaraďuje aj rakúska spoločnosť
ÖBB a maďarská MÁV. Ďalším je americká investičná
skupina Rail World, ktorá bola súčasťou konzorcia, ktoré v
roku 2001 kúpilo estónske železnice.
Slovensko napreduje najrýchlejšie v regióne pri
reštrukturalizácii svojich stratových a vysoko zadlžených
železníc, uviedol FT. Kabinet však v stredajšom uznesení
varoval, že "vzhľadom na liberalizáciu sektora je
evidentné, že spoločnosť bude čoskoro čeliť tvrdej
konkurencii".
Predaj nákladných železníc je ďalšie nehorázne ožobračovanie štátu
(TASR/OTS) Bratislava 14. 04. 2005 - Poslanec
Fajnor odmieta úplnú privatizáciu nákladnej železničnej
dopravy, ako ju včera schválila vláda. Vyjadrenia ministra
Prokopoviča, že súkromná firma bude lepšie pripravená na
konkurenciu ako podnik v štátnych rukách, považuje za
diletantské a účelové. V skutočnosti ide o ďalší rozklad
štátneho majetku. Vládou odsúhlasená privatizácia je
neprijateľná aj z dôvodu, že podľa Európskej únie sa do
budúceho roka liberalizuje medzinárodná železničná doprava
a o rok na to aj vnútroštátna. Potom budú mať najmä veľké
podniky z okolitých krajín záujem voziť tovar po slovenských
koľajniciach, čo potvrdil pre médiá minister. Hovorca
spoločnosti avizoval zvýšené výkony podniku po
sprivatizovaní až o 50 percent.
Poslanec Fajnor opakovane vyzýva ministra Prokopoviča na
odstúpenie z funkcie, pretože nie je schopný profesionálne a
najmä v záujme občanov nášho štátu riadiť jemu zverený
rezort. Žiada od ministra zodpovedné riadenie rezortu dopravy a
nakladanie s majetkom štátu v správe rezortu. Do železníc
boli vložené obrovské čiastky zo štátnych prostriedkov.
Treba zabrániť, aby boli predmetom kupčenia, záujmu úzkych
skupín a zisky išli preč. V prípade, že dôjde k
schválenému predaju, poslanec Fajnor zváži trestné
oznámenie na ministra Prokopoviča.
Priame vlaky k moru nepôjdu
PRAVDA 15.04.2005, jam - Dovolenkári tento rok
nebudú môcť využiť sezónny vlak, ktorý jazdil z Bratislavy
do Splitu, budú však môcť využiť niekoľko nových zliav.
Hoci železnice po troch rokoch zrušili priame spojenie
Slovenska s jadranským pobrežím, ľudia budú môcť
lacnejšie jazdiť vlakmi v krajinách, kde je väčšina
európskych letovísk.
Spoločnosť Wagon Service Travel, ktorá minulý rok
prevádzkovala priamy vlak zo Slovenska, sa totiž nedohodla na
vhodných podmienkach s chorvátskymi železnicami.
"Záujem slovenských dovolenkárov bol veľký. Problémom
sú poplatky, ktoré by sa museli premietnuť do ceny a tá by
bola príliš vysoká," uviedol Ivan Gálik, riaditeľ
spoločnosti Wagon Service Travel. Železnicou sa so zľavami
bude dať cestovať po Rakúsku či v Grécku.
Dovolenkári majú nové zľavy na vlaky
PRAVDA 15.04.2005, jam - Vlak, ktorý vozil
dovolenkárov zo Slovenska do Splitu tento rok nebude jazdiť.
Dôvodom sú vysoké poplatky za jazdu vlaku po chorvátskom
území, ktoré by lístok predražili.
"Snažili sme sa však sprístupniť niekoľko nových
zliav, ktoré sa dajú využívať v bežnej sieti železníc
okolitých či prímorských krajín," uviedol hovorca
Železničnej spoločnosti Slovensko Miloš Čikovský.
Množstvo nových zliav je určených najmä pre mladých ľudí
do 26 rokov alebo pre skupiny cestujúcich. "Ide najmä o
zľavy pre tých, ktorí sa rozhodli intenzívnejšie cestovať v
jednej krajine dlhšie, ale aj o zľavy pri jednorazových
cestách," doplnil Čikovský.
Mladí ľudia do 26 rokov môžu tento rok napríklad mesiac
cestovať počas dvoch prázdninových mesiacov na území
susedného Rakúska.
"Za veľmi zaujímajú cenu 20 alebo 40 EUR, čo je 800
alebo 1600 Sk podľa veku, možno cestovať po celej krajine
takmer bez obmedzenia," spresnil Čikovský. Okrem toho
Železničná spoločnosť pripravila novinky v zľavách pri
cestovaní na gréckom území.
"Greek tourist card je vlastne sieťový lístok, na ktorý
môže cestovať až 5 osôb. Cena je rôzna podľa toho, či ide
o lístok na 10, 20 alebo 30 dní. Lístok možno využiť aj
vtedy, ak sa cestujúci dostane do Grécka letecky či
autobusom," vysvetlil Čikovský.
Štyri osoby tak môžu cestovať 10 dní po území Grécka za
cenu 120 EUR, čo je 4800 Sk. Priame spojenie zo Slovenska do
gréckeho Solúna bude možné aj tento rok prostredníctvom
priameho vagóna.
Trvá to však dlhšie, ako cesta autobusom. Okrem tejto trasy je
možné cestovať do Grécka vlakom rýchlejšie asi o 24 hodín
cez Srbsko a Macedónsko, ale treba prestupovať v maďarskej
Budapešti a srbskom Belehrade.
Novinkou tohtoročnej sezóny je aj rozšírenie ponuky sieťovej
karty Interrail, ktorá sa môže používať vo vlakoch 16 až
30 dní, podľa počtu zakúpených pásiem. "Od tohto roka
je tento lístok platný aj na území Bosny a Hercegoviny, čo
doteraz nebolo," doplnil Čikovský. Navyše, Interrail už
môžu používať aj osoby staršie ako 26 rokov, tento lístok
je však pre nich drahší.
Ďalšia zo zliav, tzv. Citystar, je vhodná najmä pre menšie
skupinky cestovateľov, ktorí prostredníctvom nej získajú
lacnejší spiatočný lístok do niektorých európskych krajín
až o štvrtinu. Na lístok môžu cestovať až 5 dospelí a
jedno dieťa.
"Medzi krajiny, kde možno využívať túto zľavu, patria
najmä prímorské krajiny ako Bulharsko, Rumunsko, Grécko,
Chorvátsko, Ukrajina aj Rusko. Tento rok však pribudli aj
Švajčiarsko a Nemecko," doplnil Čikovský. Z Bratislavy
do Bernu a naspäť tak možno cestovať za približne 5900 Sk,
zatiaľ čo bežný lístok vlakom by bol o 1900 Sk drahší.
Petrolkoks bude do Slovalca voziť Taurus
TA SR HOSPODÁRSKE NOVINY 15.04.2005 -
Petrolkoks, surovinu na výrobu hliníka, prvý raz prepraví z
nemeckého mesta Burghausenu do Slovalca v Žiari nad Hronom
nový rušeň Taurus radu 1216. Utiahne 40 až 50 nákladných
vozňov, kým doterajší dieselhydraulický rušeň iba 22.
Taurus je moderný trojsystémový elektrický rušeň.
"Prepravu bude zabezpečovať DHL Express (Slovakia), ktorý
tak reaguje na logistické potreby slovenských
spoločností," uviedla marketingová manažérka Katarína
Bolgáčová. Na preprave tovaru nákladnými vozňami s novým
rušňom spolupracujú dve firmy, švajčiarska DHL Buchs a
rakúska prepravnú logistická spoločnosť LTE. Rakúska firma
je zároveň vlastníkom nového rušňa Taurus, ktorý vyrobili
v Siemense.
V Bojniciach postavili rekordné železničné modulové koľajisko
(TASR) Bojnice 16. 04. 2005 - Na Slovensku
rekordné, takmer sto metrov dlhé modulové koľajisko postavili
v Bojniciach pri príležitosti dnešného 2. medzinárodného
stretnutia železničných modelárov.
Organizátori ho zostavili zo 70 dielcov štandardných
koľajísk, ktoré poskytli vystavovatelia, železniční
modelári zo Slovenska, Českej republiky a Maďarska.
Predvádzali na ňom bezmála 300 modelov železničných
osobných i nákladných vozňov, rušňov na paru a motorových
lokomotív. Trať mala množstvo križovatiek, výhybiek,
nechýbali železničné stanice, nákladné rampy, mosty,
semafory, závory a nevyhnutný tunel.
Medzi vystavujúcimi bol aj 74-ročný Miroslav Víšek zo Zlína
v Českej republike, ktorého považujú za nestora
československého železničného modelárstva. Modelárstvu sa
venuje od mladosti. Modely si komplexne vyrába sám a ako jeden
z mála modelárov využíva na to prevažne tenký mosadzný
plech. Realisticky stvárniť svoje modely mu pomáhajú aj
pracovné skúsenosti, pretože viac než 40 rokov bol
rušňovodičom. Návštevníci obdivovali jeho rýchlikovú
súpravu, ktorú ťahala najkrajšia parná lokomotíva - Modrý
Albatros, alebo jeho detailne vypracovaný parný rušeň
nazývaný "Štoker" 556.
So zaujímavými exponátmi sa predstavili aj Jozef Kiss z
Bratislavy, Radovan Kvasnica z Ostravy, Jozef Valach z Bojníc,
ale aj predseda bojnických modelárov Marián Ličko, ktorý sa
prezentoval okrem iného precízne zhotovenými modelmi rušňov,
uhoľných vagónov a iných exponátov.
Výstava, ojedinelá na Slovensku, potrvá do nedele.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ