História Korytnickej železnice
Ružomberský hlas 18. 5. 2001 - 2001 / 10, r - V poslednom čase sa niekoľko málo nadšencov z Ružomberka a okolia začalo intenzívne zaujímať o tzv. Korytnickú železničku. Preto sme sa rozhodli získať o tejto niekdajšej pýche dolného Liptova čo najviac informácií na internete. Prekvapilo nás však, že paradoxne sme o slovenskej železničke našli najdôležitejšie správy na českých serveroch. A práve z nich vyberáme zaujímavé dnes už historické fakty.
V súčasnosti už zrušená úzkorozchodná trať Ružomberok - Korytnica o rozchode 760 mm mala pôvodne spojiť Ružomberok ležiaci na Košicko-bohumínskej železnici s Banskou Bystricou. Oproti pôvodnému plánu bol však postavený len 23,564 km dlhý úsek z Ružomberka údolím riečky Revúca a korytnickou dolinou do kúpeľov Korytnica. Vlak začal premávať na trase Ružomberok - Korytnica od 5. júna 1908.
Nákladná doprava spočívala prevažne v preprave dreva z lesov v okolí na pílu v Ružomberku a reziva do ružomberských papierní, osobná doprava zabezpečovala hlavne prepravu pacientov do kúpeľov. Lokomotívový park na začiatku tvorili 3 lokomotívy typu 51 vyrobené budapeštianskou firmou v roku 1908, k obsluhe vlečiek slúžila aj bežne rozchodná lokomotíva XIIa 593 (ČSD 310.603). V roku 1928 bola táto lokomotíva nahradená podobnou radu 310.5.
Vojnové udalosti sa nevyhli ani Korytnickej železnici. V rámci vojnových rekvizícií pre vojenské účely bola na sklonku roku 1915 odvezená lokomotíva č. 1 do juhotyrolského Aueru a nasadená na Fleimstalbahn, kam ju 10. apríla 1916 nasledovala aj lokomotíva č. 2. Posledná lokomotíva bola 7. apríla 1916 predaná do Klausenu na Grödnertalbahn. Ako náhradu poskytla vojenská správa tzv. tendrovku typu 70. Tá však bola už 14. júna 1916 predisponovaná na východosrbské bojisko a v Korytnici nezostala ani jediná lokomotíva.
Neskôr bola zapožičaná od Královeskej uhorskej lesnej správy v Liptovskom Hrádku malá trojnápravová tendrovka s výkonom 35 kW. Až 16. februára 1917 prišla od vojska ďalšia náhradná lokomotíva typu 70, ktorá zaisťovala prevádzku železnice až do 29. júna 1930. V r. 1922 bola poslaná do Ružomberka na výpomoc lokomotíva rady U25.0, pretože pôvodné lokomotívy sa už späť nevrátili. Pripadli spolu s južným Tyrolskom Taliansku, kde jazdili na trase Mori - Ago - Riva severne od Gardského jazera. V roku 1921 prišla z Jindřichovho Hradce lokomotíva U37.006 a v októbri 1929 ďalšia s označením U37.011. V novembri 1951 Korytnica získala ďalšiu lokomotívu s označením U 37.003. Prakticky až do konca päťdesiatych rokov sa strojový park Korytnickej železnice často menil aj podľa dosahovanej technickej úrovne v danej oblasti.
Vplyvom rozvoja automobilovej dopravy strácala trať postupne na význame, až došlo 28. septembra 1974 zo strany vtedajších Československých železníc k zastaveniu prevádzky. Koncom roku 1974 boli lokomotívy T47.018 a T47.021 presunuté do Jindřichovho Hradce a koncom r. 1975 odchádza z Ružomberka aj posledná lokomotíva T47.020 do Frýdlantu. To je teda definitívny koniec korytnickej železničky, ktorá možno znovu ožije.

Samovrahovia končia životy aj pod kolesami vlakov
Tragédie na železnici
Ružomberský hlas - 2003 / 06, 21. 3. 2003, šu - Dva ľudské životy vyhasli počas druhého marcového víkendu v blízkosti železničnej stanice v Ružomberku. V piatok o 7. marca na tomto úseku železničnej trate spáchal samovraždu 25-ročný muž. Ľahol si na koľajnice prichádzajúceho vlaku.
Dobrovoľný odchod zo sveta už nenasvedčuje smrť 57-ročného muža Jozefa Z. z Likavky. O život prišiel v nedeľu ráno 9. marca pri prechádzaní cez železničnú trať po priechode pre chodcov v smere z Ružomberka do Likavky.
Rušeň vlaku IC, ktorý v Ružomberku nestojí, zachytil mužovi nohu stúpačkou a následne mu spôsobil smrteľné zranenia. Očití svedkovia tvrdili, že postačoval len zlomok sekundy a chodcov návrat domov by nemal tragický koniec. Rušeň ho zachytil v poslednej chvíli. Tragická udalosť spôsobila v Ružomberku 88-minútové meškanie uvedeného vlaku z Košíc do Bratislavy.
Na veľmi frekventovanom železničnom priechode medzi Likavkou a Ružomberkom, prípadne v jeho blízkosti, sa stanú každoročne priemerne dve nešťastia. Vlani v júni tam zahynul 41-ročný muž a o tri týždne neskoršie zrážku s vlakom prežil zázrakom dôchodca. Utrpel pritom len odreniny. Zhodou okolností všetky vlaňajšie aj terajšie železničné nešťastia sa stali počas služby tej istej pracovnej zmeny.
Skracovanie cesty zo železničnej stanice smerom do Likavky, prípadne prechádzanie chodcov a cyklistov počas výstražného zvukového znamenia na uvedenom železničnom priecestí je neoddeliteľným koloritom ružomberskej železničnej stanice. Občas sa ho snažia narušiť železniční policajti. Keď však odídu, opäť tak ľudia porušujú predpisy.

Železnice násilne vnikli na pozemky občanov pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení
www.vyvlastnenie.sk, 22. 6. 2003 (Šenkvice) - Ani právoplatný verdikt Krajského súdu v Bratislave nezabránil, aby boli pozemky obyvateľov Šenkvíc opakovane vyvlastnené za necelých sedem percent trhovej ceny. Dôvodom je modernizácia železničnej trate Bratislava - Trnava. „Ešte skôr, ako rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť, dodávatelia stavebných prác násilne vnikli na súkromne pozemky občanov. Pri incidente musela zasahovať polícia, bolo podané trestné oznámenie, ktoré sa riešilo formou priestupkového konania,“ uvádza JUDr. Silvia Jakubcová, právna zástupkyňa dotknutých občanov.
Problémy občanov Šenkvíc sa začali v minulom roku. Železnice prišli s požiadavkou na výkup pozemkov za vyhláškovú cenu 70 korún za štvorcový meter. Občania požadovali buď náhradne pozemky alebo trhovú cenu. Železnice to odmietli a podali na Okresný úrad v Pezinku návrh na vyvlastnenie pozemkov. Okresný úrad návrhu vyhovel a začiatkom marca 2002 pozemky vyvlastnil za vyhláškovú cenu. Občania sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolali z dôvodu neprimeranosti náhrady za vyvlastnený majetok. Krajský úrad v Bratislave v máji 2002 ich odvolania zamietol ako neodôvodnené a rozhodnutie okresného úradu v plnom rozsahu potvrdil.
Občania sa obrátili na súd, ktorý v októbri 2002 rozhodnutie krajského úradu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. 1. 2003. Súd v rozsudku konštatoval, že "s ohľadom na námietky žalobcov k výške finančnej náhrady zistenej podľa predpisu nezmeneného od roku 1991 a teda nevyvažujúceho ujmu, vznikajúcu vyvlastnením", mal okresný úrad, ako tzv. správny orgán, "trvať na preukázaní, či bola splnená možnosť výnimky ako podmienky pre začatie vyvlastňovacieho konania". Práve pre odmietavý postoj ŽSR požiadať o povolenie výnimky bolo v právomoci správneho orgánu uložiť železniciam túto povinnosť - uvádza sa ďalej v rozsudku Krajského súdu v Bratislave.
Po doručení rozsudku krajský úrad vyložil rozsudok tak, že železniciam určil trojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu o pokuse získať výnimku z vyhlášky ministerstva financií č. 465/1991 Zb. Železnice o výnimku požiadali a navrhli cenu vo výške 1 100 korún za štvorcový meter. S udelením výnimky však musí súhlasiť aj zriaďovateľ, čo je v prípade železníc ministerstvo dopravy. „Minister dopravy súhlasiť odmietol, čo odôvodnil povinnosťou dodržiavať vyhlášku a tiež nedostatkom peňazí,“ upresňuje JUDr. Jakubcová.
Železniciam sa tak podarilo v trojmesačnej lehote preukázať, že sa pokúsili o získanie výnimky. Na základe tohto faktu krajský úrad konštatoval, že pôvodné prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku je správne a opäť ho potvrdil plnom rozsahu.
Podľa právnej zástupkyne občanov boli hrubým spôsobom porušené ich ústavné práva, a to najmä neposkytnutím ústavou garantovanej primeranej náhrady za vyvlastnený majetok, ale aj násilným neoprávneným vniknutím na ich pozemky po tom, čo páchatelia roztrhli a odstránili plot. Dodáva, že rozhodnutie o vyvlastnení už napadli žalobou na súde a sú pripravení podať ústavnú sťažnosť a v odôvodnenom prípade sa obrátiť aj na medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Vláda na zasadnutí 11. 6. 2003 schválila návrh novely stavebného zákona, podľa ktorého by sa náhrady za vyvlastnený majetok už nemali určovať podľa vyhlášky z roku 1991, ale doslova tak, že „Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška podľa ceny, za ktorú sa v tom istom čase a mieste rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva“. Vláda súčasnú prax vyvlastňovania za tzv. vyhláškové náhrady označila v dôvodovej správe za protiústavnú. Ak parlament schváli návrh novely, mala by byť účinná od 1. 10. 2003.
Na tom istom zasadnutí bol schválený aj materiál ministra financií pod názvom „Správa o súčasnom systéme stanovenia hodnoty nehnuteľností v Slovenskej republike a náčrt potenciálnych riešení súvisiacich problémov“. Podľa názoru ministerstva bolo od počiatku neopodstatnené využívať vyhlášku 465/1991 Zb. na určovanie náhrad za vyvlastnenie.
Občianska iniciatíva (OI) "Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme" upozorňuje na viaceré problémy, ktoré nastanú po prijatí novely vo vládou navrhovanom znení. Proces a podmienky vyvlastnenia totiž ostali prakticky nezmenené od roku 1976, kedy bol schválený platný stavebný zákon. OI navrhuje, aby sa v legislatíve zakotvili nasledujúce zásady:
Prednosť poskytnutia vecnej náhrady za vyvlastnený majetok pred poskytnutím náhrady v peniazoch vždy, ak je to možné a vyvlastnený s tým súhlasí. Pravidlo prednosti vecnej náhrady je síce čiastočne zakotvené už v súčasnom znení, ale iba pre pozemky. Formulácia umožňuje investorom jeho obchádzanie a v praxi sa preto obchádza. Zásadu je potrebné rozšíriť na vyvlastnenie akéhokoľvek majetku, zahrnúť sem aj stavby, a úpravou znenia odstrániť súčasnú prax, kedy na zbavenie sa povinnosti poskytnutia vecnej náhrady stačí jednostranné vyhlásenie investora, že náhradnú nehnuteľnosť nemá. Znenie zákona z roku 1976 totiž nepočíta s tým, že náhradnú nehnuteľnosť môže investor zakúpiť na trhu resp. zaobstarať za peniaze.
Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určiť jej výšku tak, aby mala vyvlastnená osoba možnosť zaobstarať si porovnateľnú nehnuteľnosť. Náhrada za vyvlastnenie by mala vyvážiť ujmu a kompenzovať stratu na majetku, ktorá vyvlastnenej osobe vznikla. Nehnuteľnosti určené na asanáciu napr. kvôli výstavbe verejnoprospešnej stavby sú na trhu takmer bezcenné. Vládne znenie dovoľuje takú interpretáciu, pri ktorej vlastník takej nehnuteľnosti dostane peňažnú náhradu za ktorú si porovnateľnú nehnuteľnosť nebude môcť zaobstarať.
Prechod vyvlastňovacieho konania do kompetencie súdov. Podľa súčasnej právnej úpravy rozhodnutie o vyvlastnení podpisuje starosta resp. primátor, rovnako aj územné rozhodnutie pre stavby v tzv. verejnom záujme. Za tzv. „verejný záujem“ je podľa platnej legislatívy považované aj to, čo týmto pojmom označí a schváli obecné resp. mestské zastupiteľstvo v územnom pláne a vo forme všeobecne záväzného nariadenia podpíše starosta (primátor). Vyvlastnenie je tak mimoriadne závažný zásah do ústavných práv občana, že spravodlivo zvážiť všetky okolnosti je schopný iba súd.
Posilnenie právnej istoty obyvateľov vyvlastnených nehnuteľností. V doterajšej praxi sa bežne vyvlastňujú aj obývané nehnuteľnosti. Podľa stavebného zákona sa vyvlastnenie „nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká“. Právne postavenie investora a vyvlastneného obyvateľa nie je podrobnejšie upravené, čím sa vytvára priestor na vydieranie vlastníka zo strany investora už pred podaním návrhu na vyvlastnenie.
Zrovnoprávnenie vlastníka nehnuteľnosti s investorom a zakotvenie práva vlastníka nehnuteľnosti rokovať s investorom o podmienkach prevodu vlastníctva. Súčasné znenie umožňuje investorovi, aby sa vyhol akémukoľvek rokovaniu s vlastníkom a nemusel sa zaoberať žiadnymi jeho požiadavkami. Stačí, ak poštou pošle vlastníkovi návrh kúpnej zmluvy s upozornením, že ak na predložený návrh nepristúpi v lehote 15 dní, budú splnené podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania.
Obmedzenie možnosti vyvlastnenia iba na verejný záujem a odstránenie možnosti vyvlastnenia v súkromnoprávnom záujme. Súčasná právna úprava umožňuje vyvlastniť súkromný majetok občana resp. právnickej osoby aj v prospech iného súkromného subjektu, ktorý vyvlastnený majetok potrebuje využiť na podnikanie a dosahovanie zisku vo svoj prospech.
Nielen prípad v Šenkviciach poukazuje na potrebu neodkladnej zmeny legislatívy o vyvlastnení, ale aj skúsenosti ďalších občanov z rôznych kútov Slovenska pri stavbách vo verejnom záujme. Dnes majú problémy oni, zajtra sa to môže stať komukoľvek ďalšiemu.
Nezanedbateľný je aj ekonomický faktor nedokonalej právnej úpravy vyvlastnenia. Majetkové problémy sú dôvodom prieťahov a rozostavanosti mnohých veľkých stavieb. Ekonomické straty na prostriedkoch štátneho rozpočtu sa dajú presne vyčísliť a ich hlavnou príčinou je zmluvné navyšovanie ceny zo strany dodávateľov stavebných prác spôsobené predlžovaním doby výstavby, nepripravenosťou staveniska a prerušovaním výstavby napr. z dôvodu súdnych sporov s vlastníkmi.

Diskusia o železnici JE na mieste
regionalnenoviny.diskusie.sme.sk, Michal Piško, [28. 7. 2004] - Bezpochyby najmedializovanejšou témou týkajúcou sa Trenčína bola počas uplynulého roka problematika modernizácie železničnej trate na území mesta. A to aj napriek argumentáciám niekoľkých politikov a lobistov, že vlastne ani nie je veľmi o čom diskutovať. Zo spomínaných troch variant, podľa nich jeden totiž nemá investora, zakonzervovanie súčastnej trate by zas pre Trenčín nebolo žiadnym prínosom. Ako jedinú možnú alternatívu táto skupina skloňuje variant predpokladajúci vybudovanie nového železničného mosta, zbúranie letnej plavárne ako i vyvlastňovanie súkromných pozemkov a domov v Orechovom. Napriek takejto agitácii si dovolím vysloviť niekoľko pochybností.
Proces rozhodovania o modernizácii trate nie je absolútne jednoznačný. Mestskí poslanci ešte pod vedením bývalého primátora Jozefa Žišku variant naprieč plavárňou zmietli zo stola. Situácia sa zmenila až pod taktovkou jeho nástupcu Juraja Lišku, ktorý v júli minulého roku podpísal záväzné stanovisko k prekládke trate cez plaváreň. Rovnako postupoval aj ako šéf Spoločného obecného úradu o dva mesiace neskôr, pri podpise verejnej vyhlášky. Proti jeho rozhodnutiam vtedy protestovalo prostredníctvom tzv. Tuchyňovej petície viac ako desaťtisíc Trenčanov. Petičný výbor preto podal na orgány činné v trestnom konaní podnet, týkajúci sa podozrenia z porušenia stavebného zákona a zákona o samospráve. Keďže bývalý primátor vtedy konal aj bez vedomia mestských poslancov, tí ho zaviazali odvolať sa proti vlastnému rozhodnutiu na vyššiu inštanciu. Tým sa celá vec pre Lišku skončila, jeho odchodom do ministerského kresla ostal Čierny Peter jeho nástupcovi. Mestské zastupiteľstvo sa napokon ako ústupok verejnosti rozhodlo vymenovať špeciálnu komisiu, ktorá mala jednotlivé varianty posúdiť. Podľa niektorých jej členov bol ale variant mimo mesta vypracovaný účelovo, roztínajúc Záblatie. Nejasných je podľa nich aj množstvo ďalších okolností súvisiacich s územným rozhodnutím ako aj samotná súčinnosť variantu pretínajúceho plaváreň s územným plánom mesta. Takto koncipované projekty presvedčiť nedokázali a hlasovanie komisie skončilo nerozhodne 6:6. Komisia ustanovená samotnými poslancami im teda nedala žiaden mandát na presadzovanie tej ktorej alternatívy! Po nič neriešiacom hlasovaní sa napriek tomu rozprúdila masívna reklamná kampaň za podporu variantu naprieč plavárňou. Inzeráty v médiach, letáky na drahom kriedovom papieri roznášané priamo do bytov, zavádzajúce petície a podobné aktivity v Trenčíne vyrastajú ako huby po daždi. Nepodieľajú sa na nej síce priamo ŽSR, ale bratislavská projektantská spoločnosť Reming Consult. Táto firma podľa agentúry TASR získala od ŽSR zákazku na úseku Nové Mesto nad Váhom - Púchov v roku 2001 v rokovacom konaní bez zverejnenia. Len za projektovú dokumentáciu na vydanie územného rozhodnutia im ŽSR zaplatili 38 miliónov korún. A Reming chce kresliť ďalej. A práve to je dôvodom, prečo súkromná spoločnosť, ktorej ide o zákazku, začala ovplyvňovať verejnú mienku a vyvíjať tak nepriamy tlak na mestských poslancov. Podľa stanoviska ministerstva dopravy je rozhodnutie, či trať povedie mimo mesta, alebo naprieč ním práve plne v rukách mestských poslancov. Dôvody ŽSR a ďalších lobistov sú rovanko jasné. Podľa ŽSR musí mesto povedať konečné slovo najneskôr v septembri, aby sa na stavbu mohli čerpať prostriedky aj z eurofondov, a aby sa začalo stavať v roku 2006. Lobistické skupiny sa zas môžu uchádzať o lukratívne zákazky súvisiace s vyvolanými investíciami modernizácie trate.
Už samotná genéza problematiky modernizácie trate v Trenčíne napovedá, že riešenie nie je také jasné, ako sa mnohí tvária. Väčšina politikov napriek tomu odmieta vypísanie referenda k tejto otázke. Tvrdia, že je to odborná téma a že plebiscit je drahý špás. Súhlasím, ale odborníci a najmä politici by mali mať záujem ľuďom vysvetliť, čo by skloňované alternatívy znamenali pre ich každodenný život. Čo sa týka vysokej ceny referenda - aj to je pravda. Určite by však stálo podstatne menej ako súčastná kampaň za jeden z variantov.

Oddnes obnovené železničné spojenie Humenné - Zagórz
(SITA) HUMENNÉ 1. 05. 2005 – Dnešným dňom sa obnovilo medzinárodné železničné spojenie medzi Humenným na slovenskej strane a mestom Zagórz v Poľsku. Vlaková súprava, v ktorej bola aj oficiálna delegácia z partnerského mesta Sanok, dorazila na malú železničnú stanicu v Humennom predpoludním o 10:30. Prvých cestujúcich vítala na peróne dychovka, ktorá ich odprevadila po pešej zóne až do centra mesta, kde pri fontáne oslávili túto udalosť kultúrnym programom. Ako pre agentúru SITA povedala vedúca oddelenia športu a kultúry z humenskej radnice Nataša Mocáková, pre poľských hostí Mestské kultúrne stredisko pripravilo popoludní v amfiteátri program nazvaný Na ľudovú nôtu.
Pravidelné vlakové spojenie medzi Humenným a Zagórzom bude fungovať počas letnej sezóny od 1. mája do 2. októbra. Dohodli sa na tom železničné spoločnosti na oboch stranách po rokovaniach, ktoré iniciovali mestá Humenné, Medzilaborce a Snina so svojimi poľskými partnermi. Každý deň ráno po šiestej hodine približne v rovnakom čase vyrazia vlaky z Humenného i Zagórza, podvečer tou istou trasou sa pasažieri budú môcť vrátiť do východiskovej stanice. Dohoda sa rodila ťažko, pretože spomínaná trať mala nízku vyťaženosť v osobnej doprave, čo súviselo aj s malou či žiadnou informovanosťou ľudí o akciách na druhej strane hranice. Zástupcovia samosprávnych orgánov sa dohodli, že počas tejto letnej turistickej sezóny zvýšia frekvenciu atraktívnych podujatí a budú sa o nich vzájomne informovať.
Organizačným garantom je mesto Humenné, ktoré podľa Mocákovej do dvoch týždňov vydá kalendár podujatí na slovenskej strane, ktorý vyjde aj v poľskej mutácii. Vzájomné rokovania medzi železničnými spoločnosťami odkryli aj potrebu zrýchlenia prepravy, čo na poľskej strane súvisí s nevyhovujúcim technickým stavom trate. Dnes 106-kilometrový úsek na trase Humenné – Medzilaborce – Lupków – Zagórz zvládne osobný vlak za takmer štyri hodiny. Slovenská strana investovala do rekonštrukcie koľajiska i sprejazdnenia tunela pri Palote nemálo prostriedkov. Poliaci majú v tomto smere ešte nemálo podlžností. Po ich odstránení by tu mala byť nasadená ľahká motorová súprava, ktorá zrýchli a efektívni prepravu. Napriek momentálnym nedostatkom predseda Krajského úradu v Prešove Jozef Polačko túto trasu považuje za potrebný koridor, ktorý môže výrazným spôsobom pomôcť turizmu i hospodárskej výmene, čo tento región veľmi potrebuje.

Otvorením sezóny Detskej železnice pokračovali bohaté oslavy Dňa mesta Košice
(TASR) Košice 1. 05. 2005 - Otvorením sezóny na Detskej železnici v Čermeľskom údolí dnes pokračoval bohatý program osláv Dňa mesta Košice, ktorým si jeho obyvatelia pripomínajú udelenie erbovej listiny z roku 1369 ako prvému mestu v Európe.
Primátor Zdenko Trebuľa ocenil fakt, že v tomto roku má mesto vďaka sponzorom viac peňazí na prevádzkovanie na Slovensku jedinečnej železničky a môže sa začať aj rekonštrukcia 50 rokov starej trate a 120-ročnej lokomotívy Katka. Železničiari sa zaviazali zmluvne vypraviť pre turistov v čase od 1. mája do 4. septembra 516 spojov. Malebným košickým Čermeľským údolím vedie 4,2-kilometrová trať postavená v rokoch 1955 - 1956 ako prvá pionierska železnica v Československu.
Dvadsiatu letnú sezónu začala v rámci osláv aj košická zoo, ktorá sa pýši ďalšou celoslovenskou i svetovou raritou - medvedími pätorčatami. Najnovšími prírastkami sú dve levice z Maďarska, pre ktoré čoskoro otvoria nový levinec.
Oslavy Dňa mesta Košice potrvajú do 8. mája. (krátené)

Výstava fotografií projede vlakem Česko, začíná v Praze
(ČTK) PRAHA 1. 05. 2005 - Na pražském Hlavním nádraží začala dnes ve speciálně upraveném vlaku výstava fotografií slavného brazilského fotografa Sebastiaa Salgada Workers (Dělníci). Potrvá týden a poté vlak navštíví postupně Hradec Králové, Olomouc, Ostravu, Brno, Jihlavu, České Budějovice a Český Krumlov. V době filmového festivalu, od 1. do 10. července, bude v Karlových Varech a poté v Plzni a Ústí nad Labem.
Na 81 fotografiích z 27 zemí návštěvníci uvidí svět práce - dělníky pracující v dolech na zlato, u ropných vrtů či při sběru cukrové třtiny. Ačkoli jsou lidé na snímcích tisíce kilometrů od sebe vzdáleni, jejich práce je spojuje.
"Pracoval jsem s dělníky v ocelárnách ve Francii a na Ukrajině. Přistupovali k práci stejným způsobem, takže se dá říci, že i ocel pracovala na dělnících," řekl při dnešním slavnostním zahájení výstavy autor.
Salgado fotografuje od mládí, jeho první výstava byla věnována osvobození Afriky. Dělníky fotil pro slavnou agenturu Magnum, z tohoto cyklu připravil výstavu Exodus, která byla před dvěma lety také v pražském Mánesu. Fotografii považuje Salgado za druh univerzálního jazyka: "Má neuvěřitelnou moc, dokáže předat poselství a myšlenku."
Výsledkem jeho práce je sociologická sonda vypovídající o proměnách v rozvrstvení pracovních sil v současném světě. Salgadovo vysoce estetické zobrazení vyznívá v oslavný epos o lidech, kteří odevzdaně nesou svůj úděl, aniž by ztráceli hrdost a naději. Jeho snímky jsou výpovědí o lidské důstojnosti.
Expozice je umístěna ve třech poštovních vagonech upravených pro galerijní účely. V dalším voze vlaku návštěvníci uvidí fotografie známého fotografa Jaroslava Kučery zachycující dělníky při rekonstrukci vozů pro Salgadovu výstavu.
Jednašedesátiletý Salgado patří mezi nejznámější fotografy světa. Za vojenské diktatury utekl z rodné Brazílie v roce 1969 do Paříže, kde pracoval jako volný fotograf. Získal přes 50 mezinárodních ocenění. Pracoval pro agenturu Magnum, od roku 1994 má vlastní agenturu Amazonas images. Jeho šest vydaných autorských publikací patří k vrcholům humanistického dokumentu.

Aké zľavy ostali invalidom pri cestovaní
Od tohto roka upravujú tarifné podmienky aj na prímestských linkách samosprávne kraje
Pravda 02.05. 2005 , Mária Ďurišová - Už minulý rok pocítili zdravotne postihnutí občania v niektorých mestách vyššie výdavky za cestovanie, keď sa stalo, že zrušili v mestskej hromadnej doprave ich bezplatnú prepravu. Stať sa tak mohlo. Od 1. januára 2004 prešla totiž na základe rozhodnutia ministerstva financií regulácia cien v mestskej hromadnej doprave do pôsobnosti vyšších územných celkov.

Od začiatku roka zmena
Ako pravdu informovala Mária Cupáková z odboru komunikácie ministerstva dopravy, "cestovné a tarifné podmienky pre prímestskú autobusovú dopravu od 1. januára 2005 upravujú samosprávne kraje, pre mestskú hromadnú dopravu cenovú a tarifnú pôsobnosť už majú mestá, obce. Diaľková doprava je komerčnou činnosťou dopravcu a tam si ceny a tarifné podmienky upravuje každý dopravca samostatne. ... "
Keď sme teda vlani písali, že o prepravných podmienkach a o prípadnom osobitnom cestovnom pre zdravotne ťažko postihnutých občanov v mestskej hromadnej doprave sa treba informovať priamo na mestských úradoch, teraz to platí dvojnásobne. Navyše aj o prímestských a diaľkových linkách, pri ktorých je najlepšie osloviť priamo prepravné spoločnosti.
Podľa našich zistení v mestskej hromadnej doprave v Bratislave a Košiciach cestujú zdravotne postihnutí občania naďalej zadarmo, v Banskej Bystrici v závislosti od tarifného pásma zaplatia korunu alebo dve, keď tu je podmienkou udelenia zľavy použitie čipovej karty personifikovanej na držiteľa. V ostatnej doprave im väčšina prepravcov naďalej poskytuje osobitné cestovné , neplatí však pri cestách do zahraničia.

Čo platí na železnici
Polovičné cestovné - tak ako doteraz - zaplatia občania s ťažkým zdravotným postihnutím aj pri cestovaní vlakom. Musia mať preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím, keď zľava platí pri cestovaní v 2. vozňovej triede osobných vlakov alebo rýchlikov. Držiteľ preukazu s červeným pruhom má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni.
Pri použití rýchlika, IC alebo EC vlaku je potrebné zakúpiť si aj polovičný príplatok podľa použitého druhu vlaku a príslušnej vozňovej triedy, pri cestovaní IC vlakom navyše aj miestenku podľa kalendára silných a slabých dní.
Na tratiach Tatranských elektrických železníc, Ozubnicovej železnice a Trenčianskej elektrickej železnice majú zdravotne postihnutí občania zľavu tiež vo výške 50 percent.
Cestujúcich s ťažkým zdravotným postihnutím, pohybujúcich sa na vozíkoch, ktorí sú držiteľmi preukazu s červeným pruhom, môže železnica za určitých podmienok prepraviť aj v služobnom vozni spolu s vozíkom. Do vybraných vlakov sú zaradené špeciálne vozne so zdvíhacou plošinou pre cestujúcich na invalidnom vozíku vrátane upraveného sanitárneho zariadenia. (krátené)

Prístavný most počas rekonštrukcie odstavia
SME 02.05.2005, lin - Prístavný most čaká v tomto roku veľká oprava, a teda aj odstávka. Podľa našich informácií by sa však s prácami nemalo začať pred dokončením piateho mosta. Národná diaľničná spoločnosť, ktorá most spravuje, plánuje rekonštrukciu na august až september. Práce budú financované zo štátneho rozpočtu a stáť budú asi 22 mil. Sk.
Prístavný most je dopravne najzaťaženejším miestom v Bratislave - denne po ňom prejde 88.000 áut. "Budeme to robiť v koordinácii s výstavbou piateho mosta," povedal riaditeľ úseku prevádzky Ľudovít Macháček. "Taká je dohoda s magistrátom - predbežný časový horizont je august až september," doplnil Jánošík.
Doteraz znamenalo odstavenie Prístavného mosta aj na krátky čas kolaps dopravy v celom meste. Vlani koncom októbra nastal celomestský kolaps po havárii kamióna s mäsom. Práve táto situácia znova otvorila otázku chýbajúceho nosného dopravného systému. Na jeho prípravu má ísť najviac - až 1,7 mld Sk z 3,2 mld úveru, ktorý si mesto zobralo v minulom roku od Dexia banky. Nebude to však metro, ale rýchloelektrička s napojením na Petržalku.
Podľa najnovších informácií sa z peňazí doteraz použilo 296.000 Sk na štúdiu realizovateľnosti, ktorá sa robí pred každou výstavbou. (krátené

Rušeň r. 2170 v Poprade
1.) Na základe požiadavky LTE, s.r.o. bude dňa 22.4.2005 vedený na trase Marchegg – Devínska Nová Ves –Pezinok – Poprad-Tatry pre dopravu hnacieho vozidla radu 2170 . Predpokladaný odchod zo ŽST Devínska Nová Ves je dňa 22.4. 2005 cca o 6.00 hod., predpokladaný príchod do ŽST Poprad-Tatry je cca o 16.15 hod.
2.) Na základe požiadavky LTE, s.r.o. bude dňa 22.4.2005 vedený na trase Poprad-Tatry – Pezinok - Devínska Nová Ves - Marchegg nasledovný vlak : v úseku Poprad-Tatry - Leopoldov – Trnava – Devínska Nová Ves – Marchegg . Predpokladaný odchod zo ŽST Poprad-Tatry je dňa 22.4. 2005 cca o 18.10 hod., predpokladaný príchod do ŽST Trnava je cca o 23.35 hod., vlak v ŽST Trnava bude z dôvodu privesenia záťaže zastavený. Predpokladaný odchod vlaku zo ŽST Trnava (po privesení vozňov) je dňa 23.4. cca o 0.35 hod., s predpokladaným príchodom do ŽST Devínska Nová Ves cca o 2.35 hod. a odchodom cca o 3.00 hod.
Parametre vlaku : hmotnosť a dĺžka v úseku Poprad-Tatry – Trnava 800 ton, 500m; hmotnosť a dĺžka v úseku Trnava – Marchegg 950 ton, 600m. Vlakové hnacie vozidlo 1x Lv radu 2170.
Dopravcom v úseku Devínska Nová Ves št. hr. – Poprad-Tatry a späť je dopravca LTE s.r.o.

Prezentácie poschodovej súpravy DWZ
Prezentácie poschodovej súpravy DWZ ÖBB vo vlakoch Os 3033/3034 na trati Bratislava hl.st. – Leopoldov a späť:

  • 19.4.2005 príde súprava vlaku ER 2514 v zložení HDV ÖBB 2016 + poschodová súprava DWZ ÖBB + HDV ÖBB 2143
  • ŽST Bratislava hl. st. použije súpravu pre vlak Os 3033 do Leopoldova s odchodom o 11.29 h
  • ŽST Leopoldov použije súpravu pre vlak Os 3034 s odchodom o 13.54 h
  • ŽST Bratislava hl.st. súpravu použije pre vlak ER 2551 s odchodom o 16.32 h
  • Vlakom 2530 príde HDV ÖBB, ktorý je potrebné pridať na koniec vlaku 2551
  • Investície Rakúska do infraštruktúry
    tasr Hospodárske noviny 03.05.2005 - Rakúsko investuje v tomto a aj v budúcom roku do dopravnej infraštruktúry smerom k svojim východným susedom 300 mil. EUR, čo je v prepočte takmer 11,85 mld Sk. Minister pre infraštruktúru Hubert Gorbach povedal, že vďaka lepšiemu ... železničnému spojeniu so susedmi by v Rakúsku mohlo vzniknúť vyše 10.000 pracovných miest. Rakúsky Ústav pre makroekonomiku vo svojom odhade uvádza, že lepšie dopravné spojenie s východnými krajinami môže priniesť k vytvoreniu až 15.000 pracovných príležitostí. Rakúsko bude okrem iného venovať veľkú pozornosť aj budovaniu železničného spojenia Viedne s Bratislavou.

    ZSSK Cargo dosiahla za tri mesiace zisk 423 mil. Sk
    (SITA) BRATISLAVA 2. 05. 2005 - Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo), a.s. dosiahla za prvý štvrťrok tohto roka zisk vo výške 423 mil. Sk. "V porovnaní s plánovanou stratou 137 mil. Sk bol tak dosiahnutý hospodársky výsledok lepší o 561 mil. Sk," informoval hovorca spoločnosti Miloš Čikovský. Dôvodom bolo podľa neho zúčtovanie nižších celkových nákladov o 260 mil. Sk a dosiahnutie vyšších celkových výnosov o 301 mil. Sk. Keďže sa ešte stále oceňuje majetok po rozdelení Železničnej spoločnosti, a.s. na osobnú a nákladnú dopravu, nezúčtovala sa v nákladoch skutočná hodnota odpisov. Prevádzkové výnosy spoločnosti boli oproti plánu vyššie o 212 mil. Sk, hlavne kvôli zúčtovaniu rezerv.
    Tržby z nákladnej prepravy predstavovali 3,3 mld. Sk. Ich celkové plnenie bolo nižšie o 58 mil. Sk a v porovnaní s plánom boli zabezpečené na 95 %. Za prvý štvrťrok spoločnosť podľa operatívnych výsledkov prepravila 11,884 mil. ton tovarov, čím spoločnosť splnila plán prepráv na 100,17 %. Z pohľadu jednotlivých segmentov sa spoločnosti podarilo plán splniť v dovoze a prekročiť o 15 %, resp. 400 tisíc ton v tranzite. "Narástla preprava kovov a železnej rudy v tranzite, oproti očakávaniam však spoločnosť nesplnila plán prepravy stavebnín, potravín a ropných výrobkov," skonštatoval Čikovský.
    V porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roku bol objem prepravy spoločnosti nižší o 193 tisíc ton. Najväčší pokles oproti roku 2004 spoločnosť zaznamenala vo vývoze a vo vnútroštátnej preprave. "Súvisí to s tým, že slovenskí prepravcovia čoraz viac uprednostňujú kamiónovú dopravu. Kamiónová doprava na rozdiel od železničnej nie je zaťažená poplatkami za dopravnú cestu," vysvetlil Čikovský. Poplatky za železničnú dopravnú cestu sú na Slovensku podľa neho najvyššie v Európe - 7,6 eur na jeden vlakový kilometer pri nákladnom vlaku, ktorý má 1400 ton. "Vysoká cena za používanie železničnej dopravnej cesty neumožňuje železničným dopravcom uspieť na dopravnom trhu," vyzdvihol Čikovský. Napriek tomu výkony ZSSK Cargo sú podľa neho stabilizované, jej podiel na prepravnom trhu Slovenska presahuje 20 %. Priaznivejší podiel nákladnej prepravy na trhu EÚ má len Luxembursko, Lotyšsko a Slovinsko.
    Výberové konanie na strategického investora v privatizácii ZSSK Cargo by sa malo vyhlásiť v máji tohto roka. Uchádzači by mali predbežné ponuky predkladať do júla, kedy by sa mali vybrať aj preferovaní uchádzači. V auguste a septembri by sa mal uskutočniť audit vybraných investorov a príprava ponúk, pričom konečné ponuky by sa mali predložiť v októbri. "Očakávam príjem z tejto privatizácie na úrovni 15 mld. Sk až 20 mld. Sk," povedal v polovici apríla minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Rezort dopravy a hospodárstva odporúča privatizáciu celého majetkového podielu štátu, ktorý predstavuje 100 %. ZSSK Cargo vznikla 1. januára tohto roka rozdelením Železničnej spoločnosti, a.s. na dve samostatné spoločnosti.

    Staršiu ženu zrazil v sobotu pri Liptovskom Mikuláši nákladný vlak
    (TASR) Bratislava 2. 05. 2005 - Viacerým ťažkým poraneniam podľahla v sobotu 75-ročná žena z Liptovského Mikuláša, ktorú zrazil v úseku trate Okoličné – Liptovský Mikuláš nákladný vlak. Žena podľa výpovede rušňovodiča prechádzala cez prvú dopravnú koľaj, použil preto výstražné zvukové znamenie, na ktoré však nereagovala. Keď vošla na druhú dopravnú koľaj, rušňovodič znovu použil výstražné zvukové znamenie a zatiahol rýchlobrzdu. Napriek tomu došlo k nešťastiu - ženu zachytil vonkajšími schodíkmi rušňa a ťažko ju zranil.
    Hodinu a pol po prevoze na chirurgické oddelenie Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši žena zraneniam podľahla. U rušňovodiča požitie alkoholu nezistili. Nákladný vlak mal trojhodinové meškanie, ďalší nákladný vlak meškal 30 minút.
    TASR informáciu poskytol hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

    RETRO: Vláda chcela udržať platobnú bilanciu bez MMF
    Hospodárske noviny 03.05.2005, Juraj Vechter - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
    "Situácia v slovenskej ekonomike si nevyžaduje ďalšie pôžičky od Medzinárodného menového fondu," vyhlásil koncom apríla minister financií Sergej Kozlík.
    UDALOSTI TÝCH DNÍ:
    * Vláda schválila zmluvy o príspevku na výkony Železníc SR vo verejnom záujme. ŽSR pôvodne požadovali dotáciu od štátu vo výške 2,97 miliardy, ale v štátnom rozpočte sa na to našla suma iba 1,73 miliardy. Podľa vládneho materiálu sa dofinancovanie železníc malo riešiť odpredajom majetku a poskytnutím vládou garantovaného úveru. (krátené)

    Polícia vypátrala banskobystrických školákov, ktorí ohrozili vlak
    (TASR) Banská Bystrica 3. 05. 2005 - Policajti vypátrali, že páchateľmi, ktorí pred dvoma týždňami 18. apríla nakládli na koľajnice na trati medzi Kostiviarskou a Banskou Bystricou kamene, kovové skrutky a bicykel, sú štyria maloletí školáci z Banskej Bystrice.
    Štvorica bola zvedavá, čo to urobí s vlakom. Rušňovodič však prekážku spozoroval a stihol vlak zabrzdiť. Maloletí sa ku skutku priznali. Vzhľadom na ich vek bol prípad odložený.
    TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef Búranský.

    Dievča sa postavilo na koľaj pred prichádzajúci vlak
    (SITA) BRATISLAVA/PEZINOK 3. 05. 2005 - Dramatické chvíle zažil v pondelok popoludní rušňovodič vo vlaku idúceho cez Pezinok. Podľa informácií hovorcu Železničnej polície Jozefa Búranského na koľaj sa čelom k prichádzajúcej súprave postavilo dievča. Rušňovodič, aby zabránil tragédii, zatiahol rýchlobrzdu. Keď však vlak zastavil, neznáme dievča utieklo. Ako dodal Búranský, dievča neohrozilo len vlastný život, ale aj bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy. V tomto prípade išlo našťastie iba o núdzové zastavenie a o šesťminútové meškanie.

    EU schválila státní garanci úvěru na nákup vagonů Českých drah
    (ČTK) PRAHA 3. 05. 2005 - Evropská komise dnes schválila plán české vlády poskytnout státní záruku na úvěr pro České dráhy za 45 milionů eur (1,4 miliardy korun). Úvěr od evropského sdružení železnic Eurofima poslouží drahám na nákup nových osobních vozů, příměstských vlaků a lokomotiv. "Tato pomoc pozitivně přispěje k rozvoji aktivit v železniční
    dopravě a je v souladu s náležitým fungováním společného trhu," uvedla komise ve sdělení podle agentury Reuters. Výkonný orgán Evropské unie dodal, že současný vozový park Českých drah je zastaralý a potřebuje nahradit novým, aby se zvýšila spolehlivost a bezpečnost přepravy.
    Česká vláda schválila státní záruku na úvěr od Eurofimy loni v květnu. Podle loňského sdělení ČD by úvěr měl být použit k financování nákupu 11 vagonů první třídy a 15 vagonů druhé třídy. Částečně z něj dráhy chtějí financovat také nákup příměstských pantografů a nových třísystémových lokomotiv, které jsou schopny jezdit na všech třech druzích elektrického napájení. Eurofima poskytla ČD první úvěr 15 milionů eur předloni. Z něho dráhy zaplatily zálohy na vagony první a druhé třídy společnosti Siemens a na dvě soupravy příměstských vlaků od ČKD Vagónka ve Vítkovicích.
    Průměrné stáří vozů Českých drah je 25 let. Nejstarší jsou osobní vagony s průměrným věkem 28 let a elektrické lokomotivy, které jsou v provozu v průměru 27 let.

    Komise zrušila miliardový tendr na motorové vlaky v Maďarsku
    (ČTK) BUDAPEŠŤ 3. 05. 2005 - Komise úřadu pro veřejné zakázky v Budapešti zrušila výsledek miliardového tendru na koupi příměstských motorových vlaků pro státní železnice MÁV. Informovala o tom maďarská média, podle kterých je možné, že místo vítězného švýcarského dodavatele Stadler nakoupí maďarské dráhy tyto vlaky od kanadsko-německého konsorcia Bombardier.
    Komise rozhodla o zrušení výsledků tendru v hodnotě 130 miliard forintů (přes 15,6 miliardy Kč) s odůvodněním, že železniční společnost porušila zákon o veřejných zakázkách. Úřad současně stanovil železnicím povinnost zaplatit pokutu v hodnotě deseti milionů forintů (zhruba 1,2 milionu Kč).
    Společnost MÁV uzavřela tendr na dodávku 60 moderních motorových vlaků pro příměstskou dopravu v polovině března. Skandál kolem tendru odstartovala maďarská média poté, co zjistila, že švýcarská firma Stadler Bussnang, která byla vyhlášena vítězem tendru, poskytla v nabídce nepravdivé údaje. Místo vlastních výsledků totiž do nabídky uvedla výsledky své německé mateřské společnosti Stadler Rail. Tuto skutečnost napadl také druhý účastník tendru Bombardier, který v konečném hodnocení zůstal pozadu za Stadlerem pouze o několik bodů.
    Pokud by Stadler neposkytl nepravdivé údaje, nesplnil by podle představitelů kanadsko-německého konsorcia podmínky tendru. Švýcaři svůj postup přitom odůvodňovali domácí legislativní úpravou, což vedení MÁV akceptovalo.
    Maďarská média v této souvislosti informovala, že Stadler ani nečekal na konec řízení úřadu pro veřejné zakázky a už před několika týdny začal výrobu vlaků. Pozorovatelé dokonce označili za pravděpodobné, že rozhodnutí maďarských úřadů napadnou Švýcaři u soudu, což může způsobit, že maďarské železnice nebudou schopny uvést první nové vlaky do provozu na jaře příštího roku, jak si původně předsevzaly. Kdyby se stal vítězem tendru Bombardier,
    první nové vlaky by mohly v Maďarsku jezdit v lednu 2006, konstatoval internetový portál index.hu. Vedení společnosti MÁV však stále trvalo na svém, že vypsání tendru a jeho vyhodnocení bylo v pořádku. Generální ředitel Gyula Gaál se podle index.hu nechal několikrát slyšet, že všechny výpočty prověřili pětkrát. Když ale jeho finanční náměstek András Ökrös tendr kritizoval, byl zbaven funkce a později propuštěn, píše index.hu.

    Na stanici kráka havran
    Národná obroda 04.05.2005, Karol Horváth - Hlavná železničná stanica našej metropoly by si mala dať do znaku havrana. Sedel by čierny a zlovestný nad vchodom a každú minútu by zakrákal: "Never more!" Bola by to najlepšia rada pre prípadných odvážlivcov chtivých cestovania rovno odtiaľ. No možno by pomohlo, keby na nej strávili ruka v ruke aspoň dve hodiny minister dopravy a generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti.
    Čakal by ich nekompromisný a všadeprítomný zápach bezdomovcov, rozložených na každom voľnom mieste. Pred bratislavskou stanicou aj dnu. Všade a vždy prítomní bezdomovci, ušmudlané igelitky, zanedbané psy a zápach, zápach, zápach. V krátkych intervaloch by ich obšťastňovali bratanci bezdomovcov - somráci. Pýtajú si peniaze alebo cigarety. Často oboje. Niektorí z nich sú sofistikovaní. Na chrbte si nosia batoh, akože im chýbajú peniaze na cestovné. Aspoň menej smrdia. Do toho by sa s hlasitosťou na maximum vyhrážal rómsky pasák smrťou jednej zo svojich zverenkýň. Potom by sa konečne zjavila Železničná polícia. Prehodili by zopár slov s malebnými bezdomovcami, odmietli by ponúkané jablčné víno a zmizli by v tajomných útrobách služobných priestorov. Zato na poschodí je ruleta. A ani jedna reštaurácia. Naozaj. Never more.

    aj Maďarsko má kauzu vláčiky
    Hospodárske noviny 04.05.2005, Alexander Buzinkay - Maďarský úrad pre verejné obstarávanie vyhlásil za neplatné výsledky tendra štátnych železníc MÁV na dodávku 60 prímestských vlakových súprav za vyše 120 miliárd forintov. Informoval o tom denník Néspzabadság, podľa ktorého úrad železniciam zároveň dal za porušenie zákona i pokutu 10 miliónov forintov.
    Za víťaza verejnej súťaže určila ešte koncom marca výberová komisia železníc švajčiarsku firmu Stadler. Na druhom mieste, so stratou niekoľkých bodov, skončilo kanadsko-nemecké konzorcium Bombardier, ktoré však výsledky spochybnilo. Bombardier napadol Stadler, že nedodržal jednu z hlavných podmienok súťaže a predložil komisii nesprávne údaje. Ako totiž vyplýva z materiálov, na tendri sa zúčastnila spoločnosť Stadler Bussnang, dcéra koncernu, ktorá sa prezentovala obratom matky. Ak by to nespravila, vôbec by sa na súťaži nemohla zúčastniť, tvrdia predstavitelia Bombardieru. Ako prvý na to upozornil internetový portál Index, čo vyvolalo ostrú polemiku medzi firmami, ako aj medzi vrcholnými manažérmi MÁV. Jeden z nich, ktorý na nezrovnalosti upozorňoval, prišiel o miesto. Napriek kritike prezident železníc Gyula Gaál opakovane ubezpečoval, že je všetko v poriadku. Švajčiari sa teraz snažia túto chybu vysvetľovať danosťami ich právneho systému, ako aj tým, že železnice údaje prijali.
    Stadler navyše nepočkal na rozhodnutie úradu a na podpis kontraktu a pred niekoľkými týždňami už začal s výrobou prvých súprav. Tieto spory môžu ohroziť dodávku prvých vlakov plánovaných na začiatok budúceho roka. Pokiaľ by železnice uzavreli kontrakt s Bombardierom, dodávky by sa mohli začať v januári 2006. Konzorcium dodáva rovnaké vlaky aj pre rakúske železnice a niekoľko súprav by mohlo presunúť do Maďarska. Súpravy by mali byť dodané v dvoch etapách po 30 vlakoch.

    ZSSK znížila počet zamestnancov medziročne o 875 ľudí
    (SITA) BRATISLAVA 4. 05. 2005 - Železničná spoločnosť (ZSSK), a.s. znížila ku koncu vlaňajška počet zamestnancov medziročne o 875 ľudí. K 31. decembru roka 2003 totiž spoločnosť zamestnávala 18 486 osôb, ich počet však ku koncu vlaňajška klesol na 17 611 ľudí. Ako ďalej vyplýva z vyhodnotenia Podnikateľského plánu spoločnosti za rok 2004, ktorý v stredu vzala vláda na vedomie, najväčšie zníženie evidovala spoločnosť v organizačných jednotkách v Bratislave, a to o 436 zamestnancov a v Košiciach o 340 ľudí.
    Podnikateľský plán na rok 2004 predpokladal zníženie počtu zamestnancov o 757 ľudí, úsporné opatrenie tak prekročilo plán o 15,59 %, čo je viac o 118 zamestnancov. Prekročenie plánovaného počtu malo pritom negatívny vplyv na výšku zákonných sociálnych nákladov. Odstupné, sociálne kompenzácie a odchodné dosiahli vlani 308,3 mil. Sk, v medziročnom porovnaní je to pokles o 6 %. Celkové sociálne výdavky spoločnosti predstavovali vlani 534,2 mil. Sk, kým rok predtým to bolo 581,2 mil. Sk. Priemerná mesačná mzda zamestnancov ZSSK bola vlani 17 493 Sk, v roku 2003 dosiahla 16 239 Sk.
    ZSSK ukončila vlaňajšie hospodárenie so stratou vo výške 1,195 mld. Sk. V medziročnom porovnaní je to síce zníženie straty o 3,3 mld. Sk, v porovnaní s plánom však spoločnosť prehĺbila stratu o 1,176 mld. Sk. Náklady spoločnosti totiž oproti plánu vzrástli o 11,3 % na 27,496 mld. Sk a výnosy sa zvýšili o 6,6 % na 26 mld. Sk. Tržby z prepravy tovaru dosiahli minulý rok hodnotu 14,765 mld. Sk, v medziročnom porovnaní je to pokles o 6 %, v porovnaní s plánom je to však zníženie až o 8 %. Z prepravy osôb utŕžila ZSSK takmer 2,59 mld. Sk, čo je na približne rovnakej úrovni ako v roku 2003, v porovnaní s plánom je to pokles o 2,7 %.
    ZSSK sa od začiatku tohto roka rozdelila na dve samostatné spoločnosti. Podnik s názvom Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. zastrešuje osobnú železničnú dopravu, nákladnú železničnú dopravu zabezpečuje Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.

    EU-Kommission: Beihilfe für neues Rollmaterial der ČD legitim
    Eurailpress 04.05.2005 - Die Europäische Kommission hat keine Einwände gegen staatliche Beihilfen Tschechiens zur Anschaffung neuer Eisenbahnpersonenwagen. Dies wurde gestern beschlossen. Die tschechische Regierung will die Bürgschaft für einen Kredit in Höhe von 45 Mio. EUR übernehmen, den das Finanzunternehmen EUROFIMA der Tschechischen Staatsbahn ČD zur Erleichterung des Erwerbs von neuem Rollmaterial für den Personenverkehr gewähren will. Die Beihilfe trägt zur Förderung des Eisenbahnverkehrs bei und ist mit dem ordnungsgemäßen Funktionieren des gemeinsamen Marktes zu vereinbaren, so die Kommission.
    Das für den Personenverkehr eingesetzte Rollmaterial der ČD sei stark überaltert und müsse ersetzt werden, so die Kommission weiter. Die Förderung des Bahnverkehrs liege im allgemeinen Interesse und auf einer Linie mit der europäischen Verkehrspolitik. Zudem wirke sich die Beihilfe nur in sehr begrenztem Umfang auf den Wettbewerb und die bestehenden Handelsbedingungen aus. Erstens bezahle die Tschechische Staatsbahn für den Kredit einen wenn auch günstigeren als den marktüblichen Zinssatz und für die Bürgschaft eine Provision. Zweitens gelte die Bürgschaft nur für den Eisenbahnpersonenverkehr, der nicht unter die EU-Rechtsvorschriften für den freien Wettbewerb falle.

    Schvaľovanie záruk je prísne a bude ešte prísnejšie
    HOSPODÁRSKE NOVINY 05.05.2005, Jančík Ľuboš; dj; vech - Kedysi sa nimi prikrášľovalo hospodárenie štátu. Poskytoval ich napriek tomu, že boli oveľa drahšie ako bežná pôžička vlády na finančnom trhu. Reč je o štátnych zárukách
    Vlády ich do roku 2002 schvaľovali, aby nemuseli financovať rôzne verejné výdavky, napríklad výstavbu vodných diel, diaľnic či železničnej infraštruktúry priamo zo štátneho rozpočtu. "Výsledkom takéhoto postupu bolo optické zníženie deficitu verejných financií v čase, keď vláda ešte nepoužívala metodiku ESA 95," uvádza sa v analýze MF SR. Nakoniec si to odniesli daňoví poplatníci. Zaplatia za to niekoľko miliónov navyše. Napriek poskytnutiu záruk boli totiž náklady na splácanie úverov vždy vyššie ako tie, za ktoré si mohol požičať priamo štát.
    Po roku 2002 sa poskytovanie záruk sprísnilo a obmedzilo na minimum. Prísnejší meter prináša aj novela zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách. V týchto dňoch ju posudzujú vládni legislatívci. na rokovanie vlády by sa mala dostať v nasledujúcich týždňoch. Podľa nej by podmienky a výšku štátnych záruk mal schvaľovať parlament v zákone o štátnom rozpočte, čo doteraz nebolo. Pred 3 rokmi sa najrizikovejšie záruky, pri ktorých je len malá šanca, že ich vláda nebude musieť zaplatiť, presunuli do štátneho dlhu. Tak to žiada európska metodika ESA 95. Išlo asi o 65 mld Sk. Postupne sa splácajú, pričom zostáva uhradiť ešte takmer 30 mld.
    "Považujem to za krok správnym smerom," povedal ekonomický expert Konzeravtívneho inštitútu M.R. Štefánika Peter Gonda. Záruky by sa podľa neho už nemali poskytovať vôbec. "Vždy je tam príliš veľké riziko, že sa poskytnú podniku, ktorý nebude splácať," tvrdí Gonda. Ani iné formy štátnej pomoci pre podnikateľov nie sú podľa neho celkom transparentné. Štát by mal z daní financovať iba svoje hlavné funkcie, napríklad bezpečnosť, súdnictvo, zahraničné veci a základné štandardy sociálnej pomoci. "Neplatíme dane, aby vláda pomáhala vybraným podnikateľom," skonštatoval Gonda.
    Aj ekonóm SAV Peter Staněk vníma "červenú" pre štátne záruky pozitívne, pretože ročne minie štátny rozpočet alebo kapitola štátneho dlhu na tento účel miliardy korún. "Bolo to treba urobiť už dávno. Zbytočne totiž šetríte v rozpočte v iných činnostiach štátu, keď stále existuje kanál, ktorý odčerpáva miliardové položky," povedal Staněk. Z podobných možností štátnej pomoci by uprednostnil podporu a poistenie exportu alebo uhrádzanie časti úrokov z pôžičiek pre vývozcov. "Ak podnik dostane záruku, jeho vedenie menej myslí na efektívnosť a často ide aj do takých projektov, ktoré neprinesú zisk, lebo vie, že štát to za nich zatiahne," tvrdí Staněk.
    So sprísnením záruk nesúhlasí poslanec NR SR z opozičného ĽS-HZDS Milan Cagala, ktorý sa domnieva, že slovenské podniky budú pre to menej konkurenčne schopné oproti svojim zahraničným rivalom. "Nie je to dobrý krok, pretože práve záruky, popri iných nástrojoch, pomáhajú domácim podnikateľom," povedal Cagala. Od záruk sa podľa neho nemalo ustupovať, mali sa len sprísniť a poskytovať iba pri vysokej miere návratnosti.
    V súčasnosti vláda poskytuje záruky len zriedka. Aj to nie na úvery pre podniky. Naposledy poskytla záruku Slovenskej záručnej a rozvojovej banke na pôžičku od Nordickej investičnej banky 10 mil. EUR. SZRB dostala záruku pre to, že si vytvorila záručné a úverové linky na financovanie sociálnych bytov, malého a stredného podnikania, na čo si požičala peniaze, ktoré cez komerčné banky poskytuje konečným klientom. Mechanizmus a vzájomné vzťahy sú zabezpečené klasickými bankovými zábezpekami.

    Podniky si zvykajú na život bez záruk
    K najväčším príjemcom štátnych záruk patrili Železnice SR. Od roku 2002 už fungujú aj bez nich. Ako však pre HN povedal ich generálny riaditeľ Roman Veselka, nechýbajú im. "Záruky už ako prostriedok bonifikácie spoločnosti vôbec nepotrebujeme," skonštatoval s tým, že banky už s dôveryhodnosťou firmy nemajú problémy. Prispel k tomu aj lepší rating podniku. K začiatku roka 2004 prešli úvery so štátnou zárukou za 13,6 mld Sk do štátneho dlhu, čím štát umoril svoj nesplatený záväzok za historické straty z výkonov vo verejnom záujme. Železnice v súčasnosti ešte splácajú takto zabezpečené úvery za 22 mld Sk.
    (krátené)

    České dráhy hodlají přestavět 60 nádraží, shánějí investory
    (ČTK) PRAHA 5. 05. 2005 - České dráhy podle dnešních Lidových novin plánují obří rekonstrukci šedesátky nádražních hal a přilehlých prostor, včetně pozemků, které zatím leží ladem. Její celkové náklady se budou pohybovat v miliardách korun, píše deník, podle kterého dráhy nyní na připravované projekty hledají investory, kteří rekonstrukce za dlouhodobý pronájem zrealizují a uhradí.
    Podle LN se zatím mluví o přestavbě a rekonstrukci stanic v Plzni, Teplicích či v Ústí nad Labem. "Ještě ale nevíme, zda každé nádraží bude mít svůj projekt, nebo jestli jeden projekt bude zahrnovat rekonstrukci více nádraží," řekl LN mluvčí Českých drah Petr Šťáhlavský s tím, že že cílem drah je, aby se železniční nádraží stala integrální součástí měst, kde se nacházejí.
    V současné době ještě probíhají analýzy, které by měly přesně definovat potřeby jednotlivých nádraží, jejich vytíženost, a vytvořit tak konkrétní podobu projektů. První výběrová řízení však mají proběhnout už letos.
    České dráhy zatím nemají s realizací podobných projektů zkušenosti. S výběrem investora pro takový projekt však ano, píšou Lidové noviny. Už letos by totiž italská firma Grandi Stazione měla začít rekonstrukci hlavního nádraží v Praze. Součástí celého projektu, který budou Italové realizovat, je i rekonstrukce hlavních nádraží v Karlových Varech a Mariánských Lázních. Práce budou probíhat za plného provozu, proto budou rozděleny do několika etap. "Dokončení projektu plánujeme za tři až pět let," řekl Lidovým novinám zástupce italské firmy Jan Matoušek. Italové pak budou nádraží provozovat 30 let, dodávají LN.

    CRA zvýšila ŽSR dlhodobý medzinárodný rating na úroveň A
    (SITA) BRATISLAVA 5. 05. 2005 - CRA Rating Agency, a.s. (CRA), ktorá je jednou z afilácií ratingovej agentúry Moody's Investors Service, zvýšila Železniciam Slovenskej republiky (ŽSR) dlhodobý medzinárodný CRA Rating o jeden stupeň na úroveň A. "Na zvýšenie ratingu vplývala zmena prístupu štátu k riešeniu dlhovej záťaže ŽSR, ako aj dopady reštrukturalizácie podniku," povedal riaditeľ CRA Ľubomír Dubecký. Pridelené medzinárodné hodnotenie pritom zaraďuje ŽSR na úroveň hodnotenia Slovenskej republiky a vyjadruje nadpriemernú schopnosť spoločnosti splácať svoje dlhodobé záväzky denominované v cudzích menách s nízkou mierou rizika. "Zvýšený rating si veľmi ceníme," reagoval generálny riaditeľ ŽSR Roman Veselka.
    Po ročnom prehodnotení ratingového hodnotenia ponechala CRA ostatné ratingy na pôvodnej úrovni. Dlhodobý lokálny CRA Rating ponechala agentúru na úrovni skAa-. Tento rating radí ŽSR medzi veľmi kvalitné subjekty s vysokou schopnosťou splácať svoje záväzky v slovenských korunách s miernym rizikom v dlhšom časovom horizonte. CRA zároveň ponechala krátkodobý CRA Rating na úrovni skP-1, čo je najvyššie možné hodnotenie schopnosti splatiť krátkodobé záväzky včas a v plnej miere. Agentúra zároveň dodala, že výhľad ratingu pre ŽSR je stabilný.
    K faktorom, ktoré podporujú uvedené ratingové hodnotenie zaradila agentúra špecifické postavenie ŽSR v slovenskej ekonomike. Agentúra pozitívne hodnotila zlepšenú úroveň generovaného cash-flow, čomu pomáha zvýšená podpora štátu vo forme neinvestičných dotácií, ako aj pokračujúca reštrukturalizácia firmy vytvárajúca predpoklady pre pokles fixných nákladov. Na druhej strane však CRA ako obmedzujúci faktor vníma dlhodobo trvajúce vysoké úverové zaťaženie a reálnu neschopnosť uhrádzať tieto prevzaté záväzky z vlastných zdrojov. Rizikom podľa agentúry naďalej ostáva aj obmedzovanie dopravných výkonov zákazníkov ŽSR.
    CRA do budúcna očakáva, že rating ŽSR bude v úzkej korelácii s ratingovou úrovňou Slovenska. Vychádza pritom z predpokladu, že ŽSR zostanú plne v majetku štátu, z čoho sa bude odvíjať regulačná a legislatívna podpora i dotačná politika štátu.

    Nákladní doprava Českých drah kle
    (ČTK) PRAHA 5. 05. 2005 - Za odstoupením šéfa Českých drah Petra Kousala stojí podle dnešních Hospodářských novin i zhoršené výsledky firmy za první letošní čtvrtletí. Podle interní zprávy, kterou již projednal řídící výbor, se Českým drahám ani letos nepodařilo zastavit pokles nákladní přepravy, která je jejich stěžejním a dosud ziskovým podnikáním. Její objem se proti podnikatelskému plánu snížil o zhruba devět procent, píše deník.
    Národní dopravce podle HN přepravil přibližně o 1,75 milionu zboží tun méně, než chtěl. Důvodem je jak intenzivnější kamionová doprava po vstupu země do EU, tak zrušení přepravního sytému Rola, kdy byly kamiony mezi Drážďany a Lovosicemi převáženy po železnici. Tím ČD přišly o několik set milionů korun ročních tržeb. Loni přepravila nákladní doprava ČD 80 milionů tun, což bylo o 5,4 milionu tun méně než předloni. Letošní plán počítá s přepravou 82,6 milionu tun.
    Zaměstnanci drah podle deníku sledují vývoj nákladní dopravy se zděšením a mluví o katastrofální situaci.
    Mluvčí ČD Petr Šťáhlavský se HN pokusil vysvětlit meziroční pokles tím, že letos bylo o tři pracovní dny méně. Nicméně odmítl jakékoliv bližší výsledky o kvartálním hospodaření prozradit. "Jejich zveřejnění by mohlo ohrozit České dráhy i jejich konkurenceschopnost," řekl HN. Podle něj každý, kdo tato čísla zveřejní, riskuje podání žaloby kvůli poškození soukromé firmy a trestní stíhání, píšou HN.
    Navíc dráhy podle deníku začínají ztrácet i pověst firmy, která nikomu nedluží ani korunu, jak při svém odstoupení prohlašoval Kousal. "Asi patnácti dodavatelům již dluží kolem 40 milionů korun po splatnosti," cituje člena dozorčí rady Jiřího Kratochvíla.

    Pendolino bude moci z Prahy přes Děčín k hranicím jezdit rychleji
    (ČTK) ÚSTÍ NAD LABEM 5. 05. 2005 - Rychlovlak Pendolino bude moci v budoucnu jezdit po trati z Prahy přes Děčín k česko- německé hranici rychleji a bez potíží. Testovací jízdy soupravy, které dnes končí, ukázaly na kolejích nedostatky, které železničáři odstraní. Souprava se v nejbližší době přesune na Kolínsko, kde ji budeme na speciální trati dále testovat, řekl dnes ČTK mluvčí Českých drah Petr Šťáhlavský.
    Zkušební souprava zajížděla do Dolního Žlebu. Železničáři testovali speciální naklápěcí mechanismus vlaku, díky němuž by Pendolino mohlo jezdit i v zatáčkách rychlostí 160 kilometrů v hodině. Takto rychle může nyní na trase z Prahy do Děčína jezdit pouze na některých úsecích.
    Podle Šťáhlavského se zrychlením zkrátí doba jízdy mezi Prahou a Ústím nad Labem až o 15 procent oproti mezinárodním rychlíkům EC. Více než 100 kilometrů dlouhá cesta EC z pražských Holešovic do Ústí nad Labem trvá nyní hodinu a 30 minut. "Pendolino stejný úsek projede za 50 minut," uvedl Šťáhlavský.
    Na základě výsledků měření by se měly České dráhy dohodnout se Správou železniční dopravní cesty a Drážním úřadem na schválení zvýšení rychlosti v některých úsecích trati speciálně pro soupravy Pendolino.
    Pendolino bude testovat letos také úseky z Prahy do Brna a Břeclavi a z Prahy do Ostravy. I v těchto směrech by měla cesta rychlovlakem trvat kratší dobu než mezinárodními rychlíky EC. Do Brna by podle Šťáhlavského mohly nejrychlejší spoje jet za dobu kratší než 2,5 hodiny, do Ostravy o hodinu déle.
    Na trase Praha-Děčín bude nadále jezdit Pendolino, kterým se cestující mohli poprvé svézt před Vánocemi. V rámci zkušebního provozu jelo rychlovlakem zhruba 120.000 lidí. "Nadále je velký zájem o cesty Pendolinem o víkendech," dodal mluvčí.
    Zkoušky Pendolin by měly letos skončit. Jejich pravidelný provoz by mohl začít v prosinci 2005.

    PKP Intercity investuje do modernizácie podľa vzoru nízkonákladových prepravcov
    (TASR) Varšava 5. 05. 2005 - Poľská PKP Intercity, divízia Poľských štátnych železníc PKP chce byť od budúceho roku zisková a pripravuje sa na privatizáciu. Z tohto dôvodu plánuje zaviesť nové produkty a služby pre zákazníkov, ako napr. nákup cestovných lístkov cez internet alebo prevádzka obchodov priamo vo vagónoch. Informovali o tom poľské noviny Gazeta Wyborcza.
    Reštrukturalizácia PKP Intercity sa už začala. Na začiatku jari spoločnosť začala podľa vzoru nízkonákladových leteckých spoločností prevádzkovať lacné železničné dráhy. V máji sa má začať aj predaj cestovných lístkov cez internet. "Pracujeme aj na bonusovom programe pre zákazníkov, ktorí veľa cestujú," uviedol člen predstavenstva Jacek Przesluga. Program by mal fungovať podobne ako ten u leteckých spoločností. Cestujúci bude zbierať body za precestované kilometre, ktoré si po najazdení určitých kilometrov môže vymeniť za bezplatné cestovné lístky. V lete by už mali jazdiť aj prvé vagóny s obchodmi, v ktorých si cestujúci môžu zakúpiť parfémy, oblečenie, noviny, ale aj telefóny.
    V minulom roku zaúčtovala PKP Intercity stratu vo výške 49,3 milióna PLN, čo je v prepočte 456,3 milióna SKK. V tomto roku by sa mala strata znížiť o polovicu. Predstavenstvo chce masívne investovať do marketingu. V minulých 3 rokoch klesol počet cestujúcich o 1 milión na 7,9 milióna prepravovaných osôb.
    Informovala o tom rakúska agentúra APA.

    Dvadsať korún za spotený zadok
    NÁRODNÁ OBRODA 06.05.2005, Šikuda Slavomír - Rýchlik Dubeň, odchod z Trenčína o 15.38 h, príchod do Bratislavy-hlavnej stanice 18.20. Čas jazdy, respektíve státia, je 2 hodiny 42 minút.
    Osobný vlak OS 3004, odchod z Trenčína 16.51 h, príchod do Bratislavy hlavnej stanice 19.46. Čas jazdy je 2 hodiny 55 minút. Rozdiel medzi rýchlikom a osobákom je presne 13 minút. Dôvodom je výluka na železničnej trati medzi Bratislavou a Piešťanmi.
    Až potiaľto sú to v podstate známe fakty, cestovanie vlakom sa na pekne dlhé obdobie na pekne dlho predĺži. Železnice sa voči cestujúcim zachovali natoľko ústretovo, že im medzi Piešťanmi a Bratislavou neúčtujú rýchlikový príplatok. Cestujúci z Trenčína ho však zaplatiť musí. Z dôvodu viacerých opráv na trase do Nového Mesta nad Váhom som však rýchlikom cestoval možno práve tých rozdielových 13 minút. Zvyšok to bol osobák ako vyšitý. A tak nás v letných horúčavách čakajú hodiny vysedávania na rozpálených koženkových sedačkách. So spoteným zadkom tak budeme môcť rozmýšľať, prečo platíme za osobák, tváriaci sa ako rýchlik, ešte aj 20-korunový príplatok. Stojac uprostred polí na pražiacom slnku na to bude dostatok času.

    ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , , DB , SNCF , RENFE , , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky ,  ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky

    Bratislava: Bratislava , Bratislava hl. st. , Bratislava-Petržalka , Bratislava-Nové Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava východ , Devínska Nová Ves , Devínske Jazero , Starý most
    110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
    120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov , Piešťany , N. Mesto n/V. , Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
    130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy , Zlaté Moravce , Kozárovce , Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy , Krupina
    160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký Krtíš , Breznička , Poltár , Banská Bystrica , Harmanec , Diviaky , Martin , Kremnica , Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt , Dobšinská Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská Polhora , Tisovec , Rimavská Sobota
    180-8: Žilina-Teplička , Vrútky , Kraľovany , Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný Kubín , Štrbské Pleso , Starý Smokovec , Tatranská Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
    190-6: Michaľany , Slovenské Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T. , Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
    ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof , Wien Westbahnhof
    MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti pu. , Budapest-Nyugati pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
    PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
    ČD : Břeclav , Lanžhot
    : Užhorod

    ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen

    Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory

    Plavecký Mikuláš - Rohožník - Zohor
    Zohor - Záhorská Ves
    Brezová pod Bradlom - Jablonica
    Nemšová - Lednické Rovne
    Žilina - Rajec
    Neded - Šaľa
    Komárno - Kolárovo
    Kozárovce - Zlaté Moravce , Zlaté Moravce - Lužianky
    Zbehy - Radošina
    Nitrianske Pravno - Prievidza
    Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou
    Banská Štiavnica - Hronská Dúbrava
    Lučenec - Kalonda
    Breznička - Katarínska Huta
    Muráň - Plešivec
    Slavošovce - Plešivec
    Dobšiná - Rožňava
    Medzev - Moldava nad Bodvou
    Poltár – Rimavská Sobota
    Levoča - Spišská Nová Ves
    Vranov nad Topľou - Trebišov
    Veľké Kapušany - Vojany , Vojany - Bánovce nad Ondavou

    Trenčín - Chynorany
    Levice - Čata , Čata - Štúrovo
    Zvolen - Krupina , Krupina - Šahy , Šahy - Čata
    pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
    kabínková lanová dráha Tatranská Lomnica – Skalnaté Pleso
    visutá lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
    sedačková lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
    Štrbské Pleso - Štrba
    Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
    Tatranská Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ ,

    TASRČeská tisková kancelářHospodárske novinyPravdaSme

     

    Národná obrodaSITAHospodársky denník

    Železnice Slovenskej republikyŽelezničná spoločnosť, a. s.EurailpressInternational Railway JournalNový ČasRailway Gazette International

     

     

    Košický večerReutersLidové NovinyDopravní novinyAFP

     

     

    VečerníkPrifini (internetový denník o slovenskej a svetovej ekonomike)SiemensInzineMarkízaFINI

     


    Strana vytvorená: 10-V-2005  
    Späť na " Železničné správy z tlače " (pr0519.htm)