História Korytnickej železnice
Ružomberský hlas 18. 5. 2001 - 2001 / 10, r - V
poslednom čase sa niekoľko málo nadšencov z Ružomberka a
okolia začalo intenzívne zaujímať o tzv. Korytnickú
železničku. Preto sme sa rozhodli získať o tejto niekdajšej
pýche dolného Liptova čo najviac informácií na internete.
Prekvapilo nás však, že paradoxne sme o slovenskej
železničke našli najdôležitejšie správy na českých
serveroch. A práve z nich vyberáme zaujímavé dnes už
historické fakty.
V súčasnosti už zrušená úzkorozchodná trať Ružomberok -
Korytnica o rozchode 760 mm mala pôvodne spojiť Ružomberok
ležiaci na Košicko-bohumínskej železnici s Banskou Bystricou.
Oproti pôvodnému plánu bol však postavený len 23,564 km
dlhý úsek z Ružomberka údolím riečky Revúca a korytnickou
dolinou do kúpeľov Korytnica. Vlak začal premávať na trase
Ružomberok - Korytnica od 5. júna 1908.
Nákladná doprava spočívala prevažne v preprave dreva z lesov
v okolí na pílu v Ružomberku a reziva do ružomberských
papierní, osobná doprava zabezpečovala hlavne prepravu
pacientov do kúpeľov. Lokomotívový park na začiatku tvorili
3 lokomotívy typu 51 vyrobené budapeštianskou firmou v roku
1908, k obsluhe vlečiek slúžila aj bežne rozchodná
lokomotíva XIIa 593 (ČSD 310.603). V roku 1928 bola táto
lokomotíva nahradená podobnou radu 310.5.
Vojnové udalosti sa nevyhli ani Korytnickej železnici. V rámci
vojnových rekvizícií pre vojenské účely bola na sklonku
roku 1915 odvezená lokomotíva č. 1 do juhotyrolského Aueru a
nasadená na Fleimstalbahn, kam ju 10. apríla 1916 nasledovala
aj lokomotíva č. 2. Posledná lokomotíva bola 7. apríla 1916
predaná do Klausenu na Grödnertalbahn. Ako náhradu poskytla
vojenská správa tzv. tendrovku typu 70. Tá však bola už 14.
júna 1916 predisponovaná na východosrbské bojisko a v
Korytnici nezostala ani jediná lokomotíva.
Neskôr bola zapožičaná od Královeskej uhorskej lesnej
správy v Liptovskom Hrádku malá trojnápravová tendrovka s
výkonom 35 kW. Až 16. februára 1917 prišla od vojska ďalšia
náhradná lokomotíva typu 70, ktorá zaisťovala prevádzku
železnice až do 29. júna 1930. V r. 1922 bola poslaná do
Ružomberka na výpomoc lokomotíva rady U25.0, pretože
pôvodné lokomotívy sa už späť nevrátili. Pripadli spolu s
južným Tyrolskom Taliansku, kde jazdili na trase Mori - Ago -
Riva severne od Gardského jazera. V roku 1921 prišla z
Jindřichovho Hradce lokomotíva U37.006 a v októbri 1929
ďalšia s označením U37.011. V novembri 1951 Korytnica
získala ďalšiu lokomotívu s označením U 37.003. Prakticky
až do konca päťdesiatych rokov sa strojový park Korytnickej
železnice často menil aj podľa dosahovanej technickej úrovne
v danej oblasti.
Vplyvom rozvoja automobilovej dopravy strácala trať postupne na
význame, až došlo 28. septembra 1974 zo strany vtedajších
Československých železníc k zastaveniu prevádzky. Koncom
roku 1974 boli lokomotívy T47.018 a T47.021 presunuté do
Jindřichovho Hradce a koncom r. 1975 odchádza z Ružomberka aj
posledná lokomotíva T47.020 do Frýdlantu. To je teda
definitívny koniec korytnickej železničky, ktorá možno znovu
ožije.
Samovrahovia končia životy aj pod kolesami vlakov
Tragédie na železnici
Ružomberský hlas - 2003 / 06, 21. 3. 2003, šu - Dva
ľudské životy vyhasli počas druhého marcového víkendu v
blízkosti železničnej stanice v Ružomberku. V piatok o 7.
marca na tomto úseku železničnej trate spáchal samovraždu
25-ročný muž. Ľahol si na koľajnice prichádzajúceho vlaku.
Dobrovoľný odchod zo sveta už nenasvedčuje smrť 57-ročného
muža Jozefa Z. z Likavky. O život prišiel v nedeľu ráno 9.
marca pri prechádzaní cez železničnú trať po priechode pre
chodcov v smere z Ružomberka do Likavky.
Rušeň vlaku IC, ktorý v Ružomberku nestojí, zachytil mužovi
nohu stúpačkou a následne mu spôsobil smrteľné zranenia.
Očití svedkovia tvrdili, že postačoval len zlomok sekundy a
chodcov návrat domov by nemal tragický koniec. Rušeň ho
zachytil v poslednej chvíli. Tragická udalosť spôsobila v
Ružomberku 88-minútové meškanie uvedeného vlaku z Košíc do
Bratislavy.
Na veľmi frekventovanom železničnom priechode medzi Likavkou a
Ružomberkom, prípadne v jeho blízkosti, sa stanú každoročne
priemerne dve nešťastia. Vlani v júni tam zahynul 41-ročný
muž a o tri týždne neskoršie zrážku s vlakom prežil
zázrakom dôchodca. Utrpel pritom len odreniny. Zhodou
okolností všetky vlaňajšie aj terajšie železničné
nešťastia sa stali počas služby tej istej pracovnej zmeny.
Skracovanie cesty zo železničnej stanice smerom do Likavky,
prípadne prechádzanie chodcov a cyklistov počas výstražného
zvukového znamenia na uvedenom železničnom priecestí je
neoddeliteľným koloritom ružomberskej železničnej stanice.
Občas sa ho snažia narušiť železniční policajti. Keď
však odídu, opäť tak ľudia porušujú predpisy.
Železnice násilne vnikli na pozemky občanov pred právoplatnosťou
rozhodnutia o vyvlastnení
www.vyvlastnenie.sk, 22. 6. 2003 (Šenkvice) -
Ani právoplatný verdikt Krajského súdu v Bratislave
nezabránil, aby boli pozemky obyvateľov Šenkvíc opakovane
vyvlastnené za necelých sedem percent trhovej ceny. Dôvodom je
modernizácia železničnej trate Bratislava - Trnava. „Ešte
skôr, ako rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť,
dodávatelia stavebných prác násilne vnikli na súkromne
pozemky občanov. Pri incidente musela zasahovať polícia, bolo
podané trestné oznámenie, ktoré sa riešilo formou
priestupkového konania,“ uvádza JUDr. Silvia Jakubcová,
právna zástupkyňa dotknutých občanov.
Problémy občanov Šenkvíc sa začali v minulom roku.
Železnice prišli s požiadavkou na výkup pozemkov za
vyhláškovú cenu 70 korún za štvorcový meter. Občania
požadovali buď náhradne pozemky alebo trhovú cenu. Železnice
to odmietli a podali na Okresný úrad v Pezinku návrh na
vyvlastnenie pozemkov. Okresný úrad návrhu vyhovel a
začiatkom marca 2002 pozemky vyvlastnil za vyhláškovú cenu.
Občania sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolali z dôvodu
neprimeranosti náhrady za vyvlastnený majetok. Krajský úrad v
Bratislave v máji 2002 ich odvolania zamietol ako neodôvodnené
a rozhodnutie okresného úradu v plnom rozsahu potvrdil.
Občania sa obrátili na súd, ktorý v októbri 2002 rozhodnutie
krajského úradu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. 1. 2003. Súd v rozsudku
konštatoval, že "s ohľadom na námietky žalobcov k
výške finančnej náhrady zistenej podľa predpisu nezmeneného
od roku 1991 a teda nevyvažujúceho ujmu, vznikajúcu
vyvlastnením", mal okresný úrad, ako tzv. správny
orgán, "trvať na preukázaní, či bola splnená možnosť
výnimky ako podmienky pre začatie vyvlastňovacieho
konania". Práve pre odmietavý postoj ŽSR požiadať o
povolenie výnimky bolo v právomoci správneho orgánu uložiť
železniciam túto povinnosť - uvádza sa ďalej v rozsudku
Krajského súdu v Bratislave.
Po doručení rozsudku krajský úrad vyložil rozsudok tak, že
železniciam určil trojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu
o pokuse získať výnimku z vyhlášky ministerstva financií
č. 465/1991 Zb. Železnice o výnimku požiadali a navrhli cenu
vo výške 1 100 korún za štvorcový meter. S udelením
výnimky však musí súhlasiť aj zriaďovateľ, čo je v
prípade železníc ministerstvo dopravy. „Minister dopravy
súhlasiť odmietol, čo odôvodnil povinnosťou dodržiavať
vyhlášku a tiež nedostatkom peňazí,“ upresňuje JUDr.
Jakubcová.
Železniciam sa tak podarilo v trojmesačnej lehote preukázať,
že sa pokúsili o získanie výnimky. Na základe tohto faktu
krajský úrad konštatoval, že pôvodné prvostupňové
rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku je správne a opäť ho
potvrdil plnom rozsahu.
Podľa právnej zástupkyne občanov boli hrubým spôsobom
porušené ich ústavné práva, a to najmä neposkytnutím
ústavou garantovanej primeranej náhrady za vyvlastnený
majetok, ale aj násilným neoprávneným vniknutím na ich
pozemky po tom, čo páchatelia roztrhli a odstránili plot.
Dodáva, že rozhodnutie o vyvlastnení už napadli žalobou na
súde a sú pripravení podať ústavnú sťažnosť a v
odôvodnenom prípade sa obrátiť aj na medzinárodný súd pre
ľudské práva v Štrasburgu.
Vláda na zasadnutí 11. 6. 2003 schválila návrh novely
stavebného zákona, podľa ktorého by sa náhrady za
vyvlastnený majetok už nemali určovať podľa vyhlášky z
roku 1991, ale doslova tak, že „Ak sa náhrada za
vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa
jej výška podľa ceny, za ktorú sa v tom istom čase a mieste
rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva“. Vláda
súčasnú prax vyvlastňovania za tzv. vyhláškové náhrady
označila v dôvodovej správe za protiústavnú. Ak parlament
schváli návrh novely, mala by byť účinná od 1. 10. 2003.
Na tom istom zasadnutí bol schválený aj materiál ministra
financií pod názvom „Správa o súčasnom systéme stanovenia
hodnoty nehnuteľností v Slovenskej republike a náčrt
potenciálnych riešení súvisiacich problémov“. Podľa
názoru ministerstva bolo od počiatku neopodstatnené
využívať vyhlášku 465/1991 Zb. na určovanie náhrad za
vyvlastnenie.
Občianska iniciatíva (OI) "Za spravodlivú zmenu právnej
úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme" upozorňuje na
viaceré problémy, ktoré nastanú po prijatí novely vo vládou
navrhovanom znení. Proces a podmienky vyvlastnenia totiž ostali
prakticky nezmenené od roku 1976, kedy bol schválený platný
stavebný zákon. OI navrhuje, aby sa v legislatíve zakotvili
nasledujúce zásady:
Prednosť poskytnutia vecnej náhrady za vyvlastnený majetok
pred poskytnutím náhrady v peniazoch vždy, ak je to možné a
vyvlastnený s tým súhlasí. Pravidlo prednosti vecnej náhrady
je síce čiastočne zakotvené už v súčasnom znení, ale iba
pre pozemky. Formulácia umožňuje investorom jeho obchádzanie
a v praxi sa preto obchádza. Zásadu je potrebné rozšíriť na
vyvlastnenie akéhokoľvek majetku, zahrnúť sem aj stavby, a
úpravou znenia odstrániť súčasnú prax, kedy na zbavenie sa
povinnosti poskytnutia vecnej náhrady stačí jednostranné
vyhlásenie investora, že náhradnú nehnuteľnosť nemá.
Znenie zákona z roku 1976 totiž nepočíta s tým, že
náhradnú nehnuteľnosť môže investor zakúpiť na trhu resp.
zaobstarať za peniaze.
Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určiť jej výšku tak,
aby mala vyvlastnená osoba možnosť zaobstarať si
porovnateľnú nehnuteľnosť. Náhrada za vyvlastnenie by mala
vyvážiť ujmu a kompenzovať stratu na majetku, ktorá
vyvlastnenej osobe vznikla. Nehnuteľnosti určené na asanáciu
napr. kvôli výstavbe verejnoprospešnej stavby sú na trhu
takmer bezcenné. Vládne znenie dovoľuje takú interpretáciu,
pri ktorej vlastník takej nehnuteľnosti dostane peňažnú
náhradu za ktorú si porovnateľnú nehnuteľnosť nebude môcť
zaobstarať.
Prechod vyvlastňovacieho konania do kompetencie súdov. Podľa
súčasnej právnej úpravy rozhodnutie o vyvlastnení podpisuje
starosta resp. primátor, rovnako aj územné rozhodnutie pre
stavby v tzv. verejnom záujme. Za tzv. „verejný záujem“ je
podľa platnej legislatívy považované aj to, čo týmto pojmom
označí a schváli obecné resp. mestské zastupiteľstvo v
územnom pláne a vo forme všeobecne záväzného nariadenia
podpíše starosta (primátor). Vyvlastnenie je tak mimoriadne
závažný zásah do ústavných práv občana, že spravodlivo
zvážiť všetky okolnosti je schopný iba súd.
Posilnenie právnej istoty obyvateľov vyvlastnených
nehnuteľností. V doterajšej praxi sa bežne vyvlastňujú aj
obývané nehnuteľnosti. Podľa stavebného zákona sa
vyvlastnenie „nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové
priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká“. Právne postavenie
investora a vyvlastneného obyvateľa nie je podrobnejšie
upravené, čím sa vytvára priestor na vydieranie vlastníka zo
strany investora už pred podaním návrhu na vyvlastnenie.
Zrovnoprávnenie vlastníka nehnuteľnosti s investorom a
zakotvenie práva vlastníka nehnuteľnosti rokovať s investorom
o podmienkach prevodu vlastníctva. Súčasné znenie umožňuje
investorovi, aby sa vyhol akémukoľvek rokovaniu s vlastníkom a
nemusel sa zaoberať žiadnymi jeho požiadavkami. Stačí, ak
poštou pošle vlastníkovi návrh kúpnej zmluvy s upozornením,
že ak na predložený návrh nepristúpi v lehote 15 dní, budú
splnené podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania.
Obmedzenie možnosti vyvlastnenia iba na verejný záujem a
odstránenie možnosti vyvlastnenia v súkromnoprávnom záujme.
Súčasná právna úprava umožňuje vyvlastniť súkromný
majetok občana resp. právnickej osoby aj v prospech iného
súkromného subjektu, ktorý vyvlastnený majetok potrebuje
využiť na podnikanie a dosahovanie zisku vo svoj prospech.
Nielen prípad v Šenkviciach poukazuje na potrebu neodkladnej
zmeny legislatívy o vyvlastnení, ale aj skúsenosti ďalších
občanov z rôznych kútov Slovenska pri stavbách vo verejnom
záujme. Dnes majú problémy oni, zajtra sa to môže stať
komukoľvek ďalšiemu.
Nezanedbateľný je aj ekonomický faktor nedokonalej právnej
úpravy vyvlastnenia. Majetkové problémy sú dôvodom
prieťahov a rozostavanosti mnohých veľkých stavieb.
Ekonomické straty na prostriedkoch štátneho rozpočtu sa dajú
presne vyčísliť a ich hlavnou príčinou je zmluvné
navyšovanie ceny zo strany dodávateľov stavebných prác
spôsobené predlžovaním doby výstavby, nepripravenosťou
staveniska a prerušovaním výstavby napr. z dôvodu súdnych
sporov s vlastníkmi.
Diskusia o železnici JE na mieste
regionalnenoviny.diskusie.sme.sk, Michal Piško,
[28. 7. 2004] - Bezpochyby najmedializovanejšou témou
týkajúcou sa Trenčína bola počas uplynulého roka
problematika modernizácie železničnej trate na území mesta.
A to aj napriek argumentáciám niekoľkých politikov a
lobistov, že vlastne ani nie je veľmi o čom diskutovať. Zo
spomínaných troch variant, podľa nich jeden totiž nemá
investora, zakonzervovanie súčastnej trate by zas pre Trenčín
nebolo žiadnym prínosom. Ako jedinú možnú alternatívu táto
skupina skloňuje variant predpokladajúci vybudovanie nového
železničného mosta, zbúranie letnej plavárne ako i
vyvlastňovanie súkromných pozemkov a domov v Orechovom.
Napriek takejto agitácii si dovolím vysloviť niekoľko
pochybností.
Proces rozhodovania o modernizácii trate nie je absolútne
jednoznačný. Mestskí poslanci ešte pod vedením bývalého
primátora Jozefa Žišku variant naprieč plavárňou zmietli zo
stola. Situácia sa zmenila až pod taktovkou jeho nástupcu
Juraja Lišku, ktorý v júli minulého roku podpísal záväzné
stanovisko k prekládke trate cez plaváreň. Rovnako postupoval
aj ako šéf Spoločného obecného úradu o dva mesiace neskôr,
pri podpise verejnej vyhlášky. Proti jeho rozhodnutiam vtedy
protestovalo prostredníctvom tzv. Tuchyňovej petície viac ako
desaťtisíc Trenčanov. Petičný výbor preto podal na orgány
činné v trestnom konaní podnet, týkajúci sa podozrenia z
porušenia stavebného zákona a zákona o samospráve. Keďže
bývalý primátor vtedy konal aj bez vedomia mestských
poslancov, tí ho zaviazali odvolať sa proti vlastnému
rozhodnutiu na vyššiu inštanciu. Tým sa celá vec pre Lišku
skončila, jeho odchodom do ministerského kresla ostal Čierny
Peter jeho nástupcovi. Mestské zastupiteľstvo sa napokon ako
ústupok verejnosti rozhodlo vymenovať špeciálnu komisiu,
ktorá mala jednotlivé varianty posúdiť. Podľa niektorých
jej členov bol ale variant mimo mesta vypracovaný účelovo,
roztínajúc Záblatie. Nejasných je podľa nich aj množstvo
ďalších okolností súvisiacich s územným rozhodnutím ako
aj samotná súčinnosť variantu pretínajúceho plaváreň s
územným plánom mesta. Takto koncipované projekty presvedčiť
nedokázali a hlasovanie komisie skončilo nerozhodne 6:6.
Komisia ustanovená samotnými poslancami im teda nedala žiaden
mandát na presadzovanie tej ktorej alternatívy! Po nič
neriešiacom hlasovaní sa napriek tomu rozprúdila masívna
reklamná kampaň za podporu variantu naprieč plavárňou.
Inzeráty v médiach, letáky na drahom kriedovom papieri
roznášané priamo do bytov, zavádzajúce petície a podobné
aktivity v Trenčíne vyrastajú ako huby po daždi.
Nepodieľajú sa na nej síce priamo ŽSR, ale bratislavská
projektantská spoločnosť Reming Consult. Táto firma podľa
agentúry TASR získala od ŽSR zákazku na úseku Nové Mesto
nad Váhom - Púchov v roku 2001 v rokovacom konaní bez
zverejnenia. Len za projektovú dokumentáciu na vydanie
územného rozhodnutia im ŽSR zaplatili 38 miliónov korún. A
Reming chce kresliť ďalej. A práve to je dôvodom, prečo
súkromná spoločnosť, ktorej ide o zákazku, začala
ovplyvňovať verejnú mienku a vyvíjať tak nepriamy tlak na
mestských poslancov. Podľa stanoviska ministerstva dopravy je
rozhodnutie, či trať povedie mimo mesta, alebo naprieč ním
práve plne v rukách mestských poslancov. Dôvody ŽSR a
ďalších lobistov sú rovanko jasné. Podľa ŽSR musí mesto
povedať konečné slovo najneskôr v septembri, aby sa na stavbu
mohli čerpať prostriedky aj z eurofondov, a aby sa začalo
stavať v roku 2006. Lobistické skupiny sa zas môžu uchádzať
o lukratívne zákazky súvisiace s vyvolanými investíciami
modernizácie trate.
Už samotná genéza problematiky modernizácie trate v
Trenčíne napovedá, že riešenie nie je také jasné, ako sa
mnohí tvária. Väčšina politikov napriek tomu odmieta
vypísanie referenda k tejto otázke. Tvrdia, že je to odborná
téma a že plebiscit je drahý špás. Súhlasím, ale
odborníci a najmä politici by mali mať záujem ľuďom
vysvetliť, čo by skloňované alternatívy znamenali pre ich
každodenný život. Čo sa týka vysokej ceny referenda - aj to
je pravda. Určite by však stálo podstatne menej ako
súčastná kampaň za jeden z variantov.
Oddnes obnovené železničné spojenie Humenné -
Zagórz
(SITA) HUMENNÉ 1. 05. 2005 – Dnešným dňom
sa obnovilo medzinárodné železničné spojenie medzi Humenným
na slovenskej strane a mestom Zagórz v Poľsku. Vlaková
súprava, v ktorej bola aj oficiálna delegácia z partnerského
mesta Sanok, dorazila na malú železničnú stanicu v Humennom
predpoludním o 10:30. Prvých cestujúcich vítala na peróne
dychovka, ktorá ich odprevadila po pešej zóne až do centra
mesta, kde pri fontáne oslávili túto udalosť kultúrnym
programom. Ako pre agentúru SITA povedala vedúca oddelenia
športu a kultúry z humenskej radnice Nataša Mocáková, pre
poľských hostí Mestské kultúrne stredisko pripravilo
popoludní v amfiteátri program nazvaný Na ľudovú nôtu.
Pravidelné vlakové spojenie medzi Humenným a Zagórzom bude
fungovať počas letnej sezóny od 1. mája do 2. októbra.
Dohodli sa na tom železničné spoločnosti na oboch stranách
po rokovaniach, ktoré iniciovali mestá Humenné, Medzilaborce a
Snina so svojimi poľskými partnermi. Každý deň ráno po
šiestej hodine približne v rovnakom čase vyrazia vlaky z
Humenného i Zagórza, podvečer tou istou trasou sa pasažieri
budú môcť vrátiť do východiskovej stanice. Dohoda sa rodila
ťažko, pretože spomínaná trať mala nízku vyťaženosť v
osobnej doprave, čo súviselo aj s malou či žiadnou
informovanosťou ľudí o akciách na druhej strane hranice.
Zástupcovia samosprávnych orgánov sa dohodli, že počas tejto
letnej turistickej sezóny zvýšia frekvenciu atraktívnych
podujatí a budú sa o nich vzájomne informovať.
Organizačným garantom je mesto Humenné, ktoré podľa
Mocákovej do dvoch týždňov vydá kalendár podujatí na
slovenskej strane, ktorý vyjde aj v poľskej mutácii.
Vzájomné rokovania medzi železničnými spoločnosťami
odkryli aj potrebu zrýchlenia prepravy, čo na poľskej strane
súvisí s nevyhovujúcim technickým stavom trate. Dnes
106-kilometrový úsek na trase Humenné – Medzilaborce –
Lupków – Zagórz zvládne osobný vlak za takmer štyri
hodiny. Slovenská strana investovala do rekonštrukcie
koľajiska i sprejazdnenia tunela pri Palote nemálo
prostriedkov. Poliaci majú v tomto smere ešte nemálo
podlžností. Po ich odstránení by tu mala byť nasadená
ľahká motorová súprava, ktorá zrýchli a efektívni
prepravu. Napriek momentálnym nedostatkom predseda Krajského
úradu v Prešove Jozef Polačko túto trasu považuje za
potrebný koridor, ktorý môže výrazným spôsobom pomôcť
turizmu i hospodárskej výmene, čo tento región veľmi
potrebuje.
Otvorením sezóny Detskej železnice pokračovali bohaté oslavy Dňa mesta Košice
(TASR) Košice 1. 05. 2005 - Otvorením sezóny
na Detskej železnici v Čermeľskom údolí dnes pokračoval
bohatý program osláv Dňa mesta Košice, ktorým si jeho
obyvatelia pripomínajú udelenie erbovej listiny z roku 1369 ako
prvému mestu v Európe.
Primátor Zdenko Trebuľa ocenil fakt, že v tomto roku má mesto
vďaka sponzorom viac peňazí na prevádzkovanie na Slovensku
jedinečnej železničky a môže sa začať aj rekonštrukcia 50
rokov starej trate a 120-ročnej lokomotívy Katka.
Železničiari sa zaviazali zmluvne vypraviť pre turistov v
čase od 1. mája do 4. septembra 516 spojov. Malebným
košickým Čermeľským údolím vedie 4,2-kilometrová trať
postavená v rokoch 1955 - 1956 ako prvá pionierska železnica v
Československu.
Dvadsiatu letnú sezónu začala v rámci osláv aj košická
zoo, ktorá sa pýši ďalšou celoslovenskou i svetovou raritou
- medvedími pätorčatami. Najnovšími prírastkami sú dve
levice z Maďarska, pre ktoré čoskoro otvoria nový levinec.
Oslavy Dňa mesta Košice potrvajú do 8. mája. (krátené)
Výstava fotografií projede vlakem Česko, začíná v Praze
(ČTK) PRAHA 1. 05. 2005 - Na pražském Hlavním
nádraží začala dnes ve speciálně upraveném vlaku výstava
fotografií slavného brazilského fotografa Sebastiaa Salgada
Workers (Dělníci). Potrvá týden a poté vlak navštíví
postupně Hradec Králové, Olomouc, Ostravu, Brno, Jihlavu,
České Budějovice a Český Krumlov. V době filmového
festivalu, od 1. do 10. července, bude v Karlových Varech a
poté v Plzni a Ústí nad Labem.
Na 81 fotografiích z 27 zemí návštěvníci uvidí svět
práce - dělníky pracující v dolech na zlato, u ropných
vrtů či při sběru cukrové třtiny. Ačkoli jsou lidé na
snímcích tisíce kilometrů od sebe vzdáleni, jejich práce je
spojuje.
"Pracoval jsem s dělníky v ocelárnách ve Francii a na
Ukrajině. Přistupovali k práci stejným způsobem, takže se
dá říci, že i ocel pracovala na dělnících," řekl
při dnešním slavnostním zahájení výstavy autor.
Salgado fotografuje od mládí, jeho první výstava byla
věnována osvobození Afriky. Dělníky fotil pro slavnou
agenturu Magnum, z tohoto cyklu připravil výstavu Exodus,
která byla před dvěma lety také v pražském Mánesu.
Fotografii považuje Salgado za druh univerzálního jazyka:
"Má neuvěřitelnou moc, dokáže předat poselství a
myšlenku."
Výsledkem jeho práce je sociologická sonda vypovídající o
proměnách v rozvrstvení pracovních sil v současném světě.
Salgadovo vysoce estetické zobrazení vyznívá v oslavný epos
o lidech, kteří odevzdaně nesou svůj úděl, aniž by
ztráceli hrdost a naději. Jeho snímky jsou výpovědí o
lidské důstojnosti.
Expozice je umístěna ve třech poštovních vagonech
upravených pro galerijní účely. V dalším voze vlaku
návštěvníci uvidí fotografie známého fotografa Jaroslava
Kučery zachycující dělníky při rekonstrukci vozů pro
Salgadovu výstavu.
Jednašedesátiletý Salgado patří mezi nejznámější
fotografy světa. Za vojenské diktatury utekl z rodné Brazílie
v roce 1969 do Paříže, kde pracoval jako volný fotograf.
Získal přes 50 mezinárodních ocenění. Pracoval pro agenturu
Magnum, od roku 1994 má vlastní agenturu Amazonas images. Jeho
šest vydaných autorských publikací patří k vrcholům
humanistického dokumentu.
Aké zľavy ostali invalidom pri cestovaní
Od tohto roka upravujú tarifné
podmienky aj na prímestských linkách samosprávne kraje
Pravda 02.05. 2005 , Mária Ďurišová - Už minulý
rok pocítili zdravotne postihnutí občania v niektorých
mestách vyššie výdavky za cestovanie, keď sa stalo, že
zrušili v mestskej hromadnej doprave ich bezplatnú prepravu.
Stať sa tak mohlo. Od 1. januára 2004 prešla totiž na
základe rozhodnutia ministerstva financií regulácia cien v
mestskej hromadnej doprave do pôsobnosti vyšších územných
celkov.
Od začiatku roka zmena
Ako pravdu informovala Mária Cupáková z odboru komunikácie
ministerstva dopravy, "cestovné a tarifné podmienky pre
prímestskú autobusovú dopravu od 1. januára 2005 upravujú
samosprávne kraje, pre mestskú hromadnú dopravu cenovú a
tarifnú pôsobnosť už majú mestá, obce. Diaľková doprava
je komerčnou činnosťou dopravcu a tam si ceny a tarifné
podmienky upravuje každý dopravca samostatne. ... "
Keď sme teda vlani písali, že o prepravných podmienkach a o
prípadnom osobitnom cestovnom pre zdravotne ťažko
postihnutých občanov v mestskej hromadnej doprave sa treba
informovať priamo na mestských úradoch, teraz to platí
dvojnásobne. Navyše aj o prímestských a diaľkových
linkách, pri ktorých je najlepšie osloviť priamo prepravné
spoločnosti.
Podľa našich zistení v mestskej hromadnej doprave v Bratislave
a Košiciach cestujú zdravotne postihnutí občania naďalej
zadarmo, v Banskej Bystrici v závislosti od tarifného pásma
zaplatia korunu alebo dve, keď tu je podmienkou udelenia zľavy
použitie čipovej karty personifikovanej na držiteľa. V
ostatnej doprave im väčšina prepravcov naďalej poskytuje
osobitné cestovné , neplatí však pri cestách do zahraničia.
Čo platí na železnici
Polovičné cestovné - tak ako doteraz - zaplatia
občania s ťažkým zdravotným postihnutím aj pri cestovaní
vlakom. Musia mať preukaz občana s ťažkým zdravotným
postihnutím, keď zľava platí pri cestovaní v 2. vozňovej
triede osobných vlakov alebo rýchlikov. Držiteľ preukazu s
červeným pruhom má nárok aj na bezplatnú prepravu svojho
sprievodcu a invalidného vozíka v služobnom vozni.
Pri použití rýchlika, IC alebo EC vlaku je potrebné zakúpiť
si aj polovičný príplatok podľa použitého druhu vlaku a
príslušnej vozňovej triedy, pri cestovaní IC vlakom navyše
aj miestenku podľa kalendára silných a slabých dní.
Na tratiach Tatranských elektrických železníc, Ozubnicovej
železnice a Trenčianskej elektrickej železnice majú zdravotne
postihnutí občania zľavu tiež vo výške 50 percent.
Cestujúcich s ťažkým zdravotným postihnutím, pohybujúcich
sa na vozíkoch, ktorí sú držiteľmi preukazu s červeným
pruhom, môže železnica za určitých podmienok prepraviť aj v
služobnom vozni spolu s vozíkom. Do vybraných vlakov sú
zaradené špeciálne vozne so zdvíhacou plošinou pre
cestujúcich na invalidnom vozíku vrátane upraveného
sanitárneho zariadenia. (krátené)
Prístavný most počas rekonštrukcie odstavia
SME 02.05.2005, lin - Prístavný most čaká v
tomto roku veľká oprava, a teda aj odstávka. Podľa našich
informácií by sa však s prácami nemalo začať pred
dokončením piateho mosta. Národná diaľničná spoločnosť,
ktorá most spravuje, plánuje rekonštrukciu na august až
september. Práce budú financované zo štátneho rozpočtu a
stáť budú asi 22 mil. Sk.
Prístavný most je dopravne najzaťaženejším miestom v
Bratislave - denne po ňom prejde 88.000 áut. "Budeme to
robiť v koordinácii s výstavbou piateho mosta," povedal
riaditeľ úseku prevádzky Ľudovít Macháček. "Taká je
dohoda s magistrátom - predbežný časový horizont je august
až september," doplnil Jánošík.
Doteraz znamenalo odstavenie Prístavného mosta aj na krátky
čas kolaps dopravy v celom meste. Vlani koncom októbra nastal
celomestský kolaps po havárii kamióna s mäsom. Práve táto
situácia znova otvorila otázku chýbajúceho nosného
dopravného systému. Na jeho prípravu má ísť najviac - až
1,7 mld Sk z 3,2 mld úveru, ktorý si mesto zobralo v minulom
roku od Dexia banky. Nebude to však metro, ale
rýchloelektrička s napojením na Petržalku.
Podľa najnovších informácií sa z peňazí doteraz použilo
296.000 Sk na štúdiu realizovateľnosti, ktorá sa robí pred
každou výstavbou. (krátené
Rušeň r. 2170 v Poprade
1.) Na základe požiadavky LTE, s.r.o. bude dňa
22.4.2005 vedený na trase Marchegg – Devínska Nová Ves
–Pezinok – Poprad-Tatry pre dopravu hnacieho vozidla radu
2170 . Predpokladaný odchod zo ŽST Devínska Nová Ves je dňa
22.4. 2005 cca o 6.00 hod., predpokladaný príchod do ŽST
Poprad-Tatry je cca o 16.15 hod.
2.) Na základe požiadavky LTE, s.r.o. bude dňa 22.4.2005
vedený na trase Poprad-Tatry – Pezinok - Devínska Nová Ves -
Marchegg nasledovný vlak : v úseku Poprad-Tatry - Leopoldov –
Trnava – Devínska Nová Ves – Marchegg . Predpokladaný
odchod zo ŽST Poprad-Tatry je dňa 22.4. 2005 cca o 18.10 hod.,
predpokladaný príchod do ŽST Trnava je cca o 23.35 hod., vlak
v ŽST Trnava bude z dôvodu privesenia záťaže zastavený.
Predpokladaný odchod vlaku zo ŽST Trnava (po privesení
vozňov) je dňa 23.4. cca o 0.35 hod., s predpokladaným
príchodom do ŽST Devínska Nová Ves cca o 2.35 hod. a odchodom
cca o 3.00 hod.
Parametre vlaku : hmotnosť a dĺžka v úseku Poprad-Tatry –
Trnava 800 ton, 500m; hmotnosť a dĺžka v úseku Trnava –
Marchegg 950 ton, 600m. Vlakové hnacie vozidlo 1x Lv radu 2170.
Dopravcom v úseku Devínska Nová Ves št. hr. – Poprad-Tatry
a späť je dopravca LTE s.r.o.
Prezentácie poschodovej súpravy DWZ
Prezentácie poschodovej súpravy DWZ ÖBB vo vlakoch Os
3033/3034 na trati Bratislava hl.st. – Leopoldov a späť:
Investície Rakúska do infraštruktúry
tasr Hospodárske noviny 03.05.2005 - Rakúsko
investuje v tomto a aj v budúcom roku do dopravnej
infraštruktúry smerom k svojim východným susedom 300 mil.
EUR, čo je v prepočte takmer 11,85 mld Sk. Minister pre
infraštruktúru Hubert Gorbach povedal, že vďaka lepšiemu ...
železničnému spojeniu so susedmi by v Rakúsku mohlo
vzniknúť vyše 10.000 pracovných miest. Rakúsky Ústav pre
makroekonomiku vo svojom odhade uvádza, že lepšie dopravné
spojenie s východnými krajinami môže priniesť k vytvoreniu
až 15.000 pracovných príležitostí. Rakúsko bude okrem
iného venovať veľkú pozornosť aj budovaniu železničného
spojenia Viedne s Bratislavou.
ZSSK Cargo dosiahla za tri mesiace zisk 423 mil. Sk
(SITA) BRATISLAVA 2. 05. 2005 - Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo), a.s. dosiahla za prvý
štvrťrok tohto roka zisk vo výške 423 mil. Sk. "V
porovnaní s plánovanou stratou 137 mil. Sk bol tak dosiahnutý
hospodársky výsledok lepší o 561 mil. Sk," informoval
hovorca spoločnosti Miloš Čikovský. Dôvodom bolo podľa neho
zúčtovanie nižších celkových nákladov o 260 mil. Sk a
dosiahnutie vyšších celkových výnosov o 301 mil. Sk. Keďže
sa ešte stále oceňuje majetok po rozdelení Železničnej
spoločnosti, a.s. na osobnú a nákladnú dopravu, nezúčtovala
sa v nákladoch skutočná hodnota odpisov. Prevádzkové výnosy
spoločnosti boli oproti plánu vyššie o 212 mil. Sk, hlavne
kvôli zúčtovaniu rezerv.
Tržby z nákladnej prepravy predstavovali 3,3 mld. Sk. Ich
celkové plnenie bolo nižšie o 58 mil. Sk a v porovnaní s
plánom boli zabezpečené na 95 %. Za prvý štvrťrok
spoločnosť podľa operatívnych výsledkov prepravila 11,884
mil. ton tovarov, čím spoločnosť splnila plán prepráv na
100,17 %. Z pohľadu jednotlivých segmentov sa spoločnosti
podarilo plán splniť v dovoze a prekročiť o 15 %, resp. 400
tisíc ton v tranzite. "Narástla preprava kovov a železnej
rudy v tranzite, oproti očakávaniam však spoločnosť
nesplnila plán prepravy stavebnín, potravín a ropných
výrobkov," skonštatoval Čikovský.
V porovnaní s prvým štvrťrokom minulého roku bol objem
prepravy spoločnosti nižší o 193 tisíc ton. Najväčší
pokles oproti roku 2004 spoločnosť zaznamenala vo vývoze a vo
vnútroštátnej preprave. "Súvisí to s tým, že
slovenskí prepravcovia čoraz viac uprednostňujú kamiónovú
dopravu. Kamiónová doprava na rozdiel od železničnej nie je
zaťažená poplatkami za dopravnú cestu," vysvetlil
Čikovský. Poplatky za železničnú dopravnú cestu sú na
Slovensku podľa neho najvyššie v Európe - 7,6 eur na jeden
vlakový kilometer pri nákladnom vlaku, ktorý má 1400 ton.
"Vysoká cena za používanie železničnej dopravnej cesty
neumožňuje železničným dopravcom uspieť na dopravnom
trhu," vyzdvihol Čikovský. Napriek tomu výkony ZSSK Cargo
sú podľa neho stabilizované, jej podiel na prepravnom trhu
Slovenska presahuje 20 %. Priaznivejší podiel nákladnej
prepravy na trhu EÚ má len Luxembursko, Lotyšsko a Slovinsko.
Výberové konanie na strategického investora v privatizácii
ZSSK Cargo by sa malo vyhlásiť v máji tohto roka. Uchádzači
by mali predbežné ponuky predkladať do júla, kedy by sa mali
vybrať aj preferovaní uchádzači. V auguste a septembri by sa
mal uskutočniť audit vybraných investorov a príprava ponúk,
pričom konečné ponuky by sa mali predložiť v októbri.
"Očakávam príjem z tejto privatizácie na úrovni 15 mld.
Sk až 20 mld. Sk," povedal v polovici apríla minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Rezort
dopravy a hospodárstva odporúča privatizáciu celého
majetkového podielu štátu, ktorý predstavuje 100 %. ZSSK
Cargo vznikla 1. januára tohto roka rozdelením Železničnej
spoločnosti, a.s. na dve samostatné spoločnosti.
Staršiu ženu zrazil v sobotu pri Liptovskom Mikuláši nákladný vlak
(TASR) Bratislava 2. 05. 2005 - Viacerým
ťažkým poraneniam podľahla v sobotu 75-ročná žena z
Liptovského Mikuláša, ktorú zrazil v úseku trate Okoličné
– Liptovský Mikuláš nákladný vlak. Žena podľa výpovede
rušňovodiča prechádzala cez prvú dopravnú koľaj, použil
preto výstražné zvukové znamenie, na ktoré však
nereagovala. Keď vošla na druhú dopravnú koľaj,
rušňovodič znovu použil výstražné zvukové znamenie a
zatiahol rýchlobrzdu. Napriek tomu došlo k nešťastiu - ženu
zachytil vonkajšími schodíkmi rušňa a ťažko ju zranil.
Hodinu a pol po prevoze na chirurgické oddelenie Nemocnice s
poliklinikou v Liptovskom Mikuláši žena zraneniam podľahla. U
rušňovodiča požitie alkoholu nezistili. Nákladný vlak mal
trojhodinové meškanie, ďalší nákladný vlak meškal 30
minút.
TASR informáciu poskytol hovorca Železničnej polície Jozef
Búranský.
RETRO: Vláda chcela udržať platobnú bilanciu bez MMF
Hospodárske noviny 03.05.2005, Juraj Vechter -
Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa
dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike
Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom
živote tých čias.
"Situácia v slovenskej ekonomike si nevyžaduje ďalšie
pôžičky od Medzinárodného menového fondu," vyhlásil
koncom apríla minister financií Sergej Kozlík.
UDALOSTI TÝCH DNÍ:
* Vláda schválila zmluvy o príspevku na výkony
Železníc SR vo verejnom záujme. ŽSR pôvodne požadovali
dotáciu od štátu vo výške 2,97 miliardy, ale v štátnom
rozpočte sa na to našla suma iba 1,73 miliardy. Podľa
vládneho materiálu sa dofinancovanie železníc malo riešiť
odpredajom majetku a poskytnutím vládou garantovaného úveru.
(krátené)
Polícia vypátrala banskobystrických školákov, ktorí
ohrozili vlak
(TASR) Banská Bystrica 3. 05. 2005 - Policajti
vypátrali, že páchateľmi, ktorí pred dvoma týždňami 18.
apríla nakládli na koľajnice na trati medzi Kostiviarskou a
Banskou Bystricou kamene, kovové skrutky a bicykel, sú štyria
maloletí školáci z Banskej Bystrice.
Štvorica bola zvedavá, čo to urobí s vlakom. Rušňovodič
však prekážku spozoroval a stihol vlak zabrzdiť. Maloletí sa
ku skutku priznali. Vzhľadom na ich vek bol prípad odložený.
TASR o tom dnes informoval hovorca Železničnej polície Jozef
Búranský.
Dievča sa postavilo na koľaj pred prichádzajúci vlak
(SITA) BRATISLAVA/PEZINOK 3. 05. 2005 -
Dramatické chvíle zažil v pondelok popoludní rušňovodič vo
vlaku idúceho cez Pezinok. Podľa informácií hovorcu
Železničnej polície Jozefa Búranského na koľaj sa čelom k
prichádzajúcej súprave postavilo dievča. Rušňovodič, aby
zabránil tragédii, zatiahol rýchlobrzdu. Keď však vlak
zastavil, neznáme dievča utieklo. Ako dodal Búranský, dievča
neohrozilo len vlastný život, ale aj bezpečnosť a plynulosť
železničnej dopravy. V tomto prípade išlo našťastie iba o
núdzové zastavenie a o šesťminútové meškanie.
EU schválila státní garanci úvěru na nákup
vagonů Českých drah
(ČTK) PRAHA 3. 05. 2005 - Evropská komise dnes
schválila plán české vlády poskytnout státní záruku na
úvěr pro České dráhy za 45 milionů eur (1,4 miliardy
korun). Úvěr od evropského sdružení železnic Eurofima
poslouží drahám na nákup nových osobních vozů,
příměstských vlaků a lokomotiv. "Tato pomoc pozitivně
přispěje k rozvoji aktivit v železniční
dopravě a je v souladu s náležitým fungováním společného
trhu," uvedla komise ve sdělení podle agentury Reuters.
Výkonný orgán Evropské unie dodal, že současný vozový
park Českých drah je zastaralý a potřebuje nahradit novým,
aby se zvýšila spolehlivost a bezpečnost přepravy.
Česká vláda schválila státní záruku na úvěr od Eurofimy
loni v květnu. Podle loňského sdělení ČD by úvěr měl
být použit k financování nákupu 11 vagonů první třídy a
15 vagonů druhé třídy. Částečně z něj dráhy chtějí
financovat také nákup příměstských pantografů a nových
třísystémových lokomotiv, které jsou schopny jezdit na
všech třech druzích elektrického napájení. Eurofima
poskytla ČD první úvěr 15 milionů eur předloni. Z něho
dráhy zaplatily zálohy na vagony první a druhé třídy
společnosti Siemens a na dvě soupravy příměstských vlaků
od ČKD Vagónka ve Vítkovicích.
Průměrné stáří vozů Českých drah je 25 let. Nejstarší
jsou osobní vagony s průměrným věkem 28 let a elektrické
lokomotivy, které jsou v provozu v průměru 27 let.
Komise zrušila miliardový tendr na motorové vlaky v Maďarsku
(ČTK) BUDAPEŠŤ 3. 05. 2005 - Komise úřadu
pro veřejné zakázky v Budapešti zrušila výsledek
miliardového tendru na koupi příměstských motorových vlaků
pro státní železnice MÁV. Informovala o tom maďarská
média, podle kterých je možné, že místo vítězného
švýcarského dodavatele Stadler nakoupí maďarské dráhy tyto
vlaky od kanadsko-německého konsorcia Bombardier.
Komise rozhodla o zrušení výsledků tendru v hodnotě 130
miliard forintů (přes 15,6 miliardy Kč) s odůvodněním, že
železniční společnost porušila zákon o veřejných
zakázkách. Úřad současně stanovil železnicím povinnost
zaplatit pokutu v hodnotě deseti milionů forintů (zhruba 1,2
milionu Kč).
Společnost MÁV uzavřela tendr na dodávku 60 moderních
motorových vlaků pro příměstskou dopravu v polovině
března. Skandál kolem tendru odstartovala maďarská média
poté, co zjistila, že švýcarská firma Stadler Bussnang,
která byla vyhlášena vítězem tendru, poskytla v nabídce
nepravdivé údaje. Místo vlastních výsledků totiž do
nabídky uvedla výsledky své německé mateřské společnosti
Stadler Rail. Tuto skutečnost napadl také druhý účastník
tendru Bombardier, který v konečném hodnocení zůstal pozadu
za Stadlerem pouze o několik bodů.
Pokud by Stadler neposkytl nepravdivé údaje, nesplnil by podle
představitelů kanadsko-německého konsorcia podmínky tendru.
Švýcaři svůj postup přitom odůvodňovali domácí
legislativní úpravou, což vedení MÁV akceptovalo.
Maďarská média v této souvislosti informovala, že Stadler
ani nečekal na konec řízení úřadu pro veřejné zakázky a
už před několika týdny začal výrobu vlaků. Pozorovatelé
dokonce označili za pravděpodobné, že rozhodnutí
maďarských úřadů napadnou Švýcaři u soudu, což může
způsobit, že maďarské železnice nebudou schopny uvést
první nové vlaky do provozu na jaře příštího roku, jak si
původně předsevzaly. Kdyby se stal vítězem tendru
Bombardier,
první nové vlaky by mohly v Maďarsku jezdit v lednu 2006,
konstatoval internetový portál index.hu. Vedení společnosti
MÁV však stále trvalo na svém, že vypsání tendru a jeho
vyhodnocení bylo v pořádku. Generální ředitel Gyula Gaál
se podle index.hu nechal několikrát slyšet, že všechny
výpočty prověřili pětkrát. Když ale jeho finanční
náměstek András Ökrös tendr kritizoval, byl zbaven funkce a
později propuštěn, píše index.hu.
Na stanici kráka havran
Národná obroda 04.05.2005, Karol Horváth -
Hlavná železničná stanica našej metropoly by si mala dať do
znaku havrana. Sedel by čierny a zlovestný nad vchodom a
každú minútu by zakrákal: "Never more!" Bola by to
najlepšia rada pre prípadných odvážlivcov chtivých
cestovania rovno odtiaľ. No možno by pomohlo, keby na nej
strávili ruka v ruke aspoň dve hodiny minister dopravy a
generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti.
Čakal by ich nekompromisný a všadeprítomný zápach
bezdomovcov, rozložených na každom voľnom mieste. Pred
bratislavskou stanicou aj dnu. Všade a vždy prítomní
bezdomovci, ušmudlané igelitky, zanedbané psy a zápach,
zápach, zápach. V krátkych intervaloch by ich obšťastňovali
bratanci bezdomovcov - somráci. Pýtajú si peniaze alebo
cigarety. Často oboje. Niektorí z nich sú sofistikovaní. Na
chrbte si nosia batoh, akože im chýbajú peniaze na cestovné.
Aspoň menej smrdia. Do toho by sa s hlasitosťou na maximum
vyhrážal rómsky pasák smrťou jednej zo svojich zverenkýň.
Potom by sa konečne zjavila Železničná polícia. Prehodili by
zopár slov s malebnými bezdomovcami, odmietli by ponúkané
jablčné víno a zmizli by v tajomných útrobách služobných
priestorov. Zato na poschodí je ruleta. A ani jedna
reštaurácia. Naozaj. Never more.
Už aj Maďarsko má kauzu vláčiky
Hospodárske noviny 04.05.2005, Alexander
Buzinkay - Maďarský úrad pre verejné obstarávanie vyhlásil
za neplatné výsledky tendra štátnych železníc MÁV na
dodávku 60 prímestských vlakových súprav za vyše 120
miliárd forintov. Informoval o tom denník Néspzabadság,
podľa ktorého úrad železniciam zároveň dal za porušenie
zákona i pokutu 10 miliónov forintov.
Za víťaza verejnej súťaže určila ešte koncom marca
výberová komisia železníc švajčiarsku firmu Stadler. Na
druhom mieste, so stratou niekoľkých bodov, skončilo
kanadsko-nemecké konzorcium Bombardier, ktoré však výsledky
spochybnilo. Bombardier napadol Stadler, že nedodržal jednu z
hlavných podmienok súťaže a predložil komisii nesprávne
údaje. Ako totiž vyplýva z materiálov, na tendri sa
zúčastnila spoločnosť Stadler Bussnang, dcéra koncernu,
ktorá sa prezentovala obratom matky. Ak by to nespravila, vôbec
by sa na súťaži nemohla zúčastniť, tvrdia predstavitelia
Bombardieru. Ako prvý na to upozornil internetový portál
Index, čo vyvolalo ostrú polemiku medzi firmami, ako aj medzi
vrcholnými manažérmi MÁV. Jeden z nich, ktorý na
nezrovnalosti upozorňoval, prišiel o miesto. Napriek kritike
prezident železníc Gyula Gaál opakovane ubezpečoval, že je
všetko v poriadku. Švajčiari sa teraz snažia túto chybu
vysvetľovať danosťami ich právneho systému, ako aj tým, že
železnice údaje prijali.
Stadler navyše nepočkal na rozhodnutie úradu a na podpis
kontraktu a pred niekoľkými týždňami už začal s výrobou
prvých súprav. Tieto spory môžu ohroziť dodávku prvých
vlakov plánovaných na začiatok budúceho roka. Pokiaľ by
železnice uzavreli kontrakt s Bombardierom, dodávky by sa mohli
začať v januári 2006. Konzorcium dodáva rovnaké vlaky aj pre
rakúske železnice a niekoľko súprav by mohlo presunúť do
Maďarska. Súpravy by mali byť dodané v dvoch etapách po 30
vlakoch.
ZSSK znížila počet zamestnancov medziročne o 875 ľudí
(SITA) BRATISLAVA 4. 05. 2005 - Železničná
spoločnosť (ZSSK), a.s. znížila ku koncu vlaňajška počet
zamestnancov medziročne o 875 ľudí. K 31. decembru roka 2003
totiž spoločnosť zamestnávala 18 486 osôb, ich počet však
ku koncu vlaňajška klesol na 17 611 ľudí. Ako ďalej vyplýva
z vyhodnotenia Podnikateľského plánu spoločnosti za rok 2004,
ktorý v stredu vzala vláda na vedomie, najväčšie zníženie
evidovala spoločnosť v organizačných jednotkách v
Bratislave, a to o 436 zamestnancov a v Košiciach o 340 ľudí.
Podnikateľský plán na rok 2004 predpokladal zníženie počtu
zamestnancov o 757 ľudí, úsporné opatrenie tak prekročilo
plán o 15,59 %, čo je viac o 118 zamestnancov. Prekročenie
plánovaného počtu malo pritom negatívny vplyv na výšku
zákonných sociálnych nákladov. Odstupné, sociálne
kompenzácie a odchodné dosiahli vlani 308,3 mil. Sk, v
medziročnom porovnaní je to pokles o 6 %. Celkové sociálne
výdavky spoločnosti predstavovali vlani 534,2 mil. Sk, kým rok
predtým to bolo 581,2 mil. Sk. Priemerná mesačná mzda
zamestnancov ZSSK bola vlani 17 493 Sk, v roku 2003 dosiahla 16
239 Sk.
ZSSK ukončila vlaňajšie hospodárenie so stratou vo výške
1,195 mld. Sk. V medziročnom porovnaní je to síce zníženie
straty o 3,3 mld. Sk, v porovnaní s plánom však spoločnosť
prehĺbila stratu o 1,176 mld. Sk. Náklady spoločnosti totiž
oproti plánu vzrástli o 11,3 % na 27,496 mld. Sk a výnosy sa
zvýšili o 6,6 % na 26 mld. Sk. Tržby z prepravy tovaru
dosiahli minulý rok hodnotu 14,765 mld. Sk, v medziročnom
porovnaní je to pokles o 6 %, v porovnaní s plánom je to však
zníženie až o 8 %. Z prepravy osôb utŕžila ZSSK takmer 2,59
mld. Sk, čo je na približne rovnakej úrovni ako v roku 2003, v
porovnaní s plánom je to pokles o 2,7 %.
ZSSK sa od začiatku tohto roka rozdelila na dve samostatné
spoločnosti. Podnik s názvom Železničná spoločnosť
Slovensko, a.s. zastrešuje osobnú železničnú dopravu,
nákladnú železničnú dopravu zabezpečuje Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.
EU-Kommission: Beihilfe für neues Rollmaterial der ČD legitim
Eurailpress 04.05.2005 - Die Europäische
Kommission hat keine Einwände gegen staatliche Beihilfen
Tschechiens zur Anschaffung neuer Eisenbahnpersonenwagen. Dies
wurde gestern beschlossen. Die tschechische Regierung will die
Bürgschaft für einen Kredit in Höhe von 45 Mio. EUR
übernehmen, den das Finanzunternehmen EUROFIMA der Tschechischen
Staatsbahn ČD zur Erleichterung des Erwerbs von neuem
Rollmaterial für den Personenverkehr gewähren will. Die
Beihilfe trägt zur Förderung des Eisenbahnverkehrs bei und ist
mit dem ordnungsgemäßen Funktionieren des gemeinsamen Marktes
zu vereinbaren, so die Kommission.
Das für den Personenverkehr eingesetzte Rollmaterial der ČD sei
stark überaltert und müsse ersetzt werden, so die Kommission
weiter. Die Förderung des Bahnverkehrs liege im allgemeinen
Interesse und auf einer Linie mit der europäischen
Verkehrspolitik. Zudem wirke sich die Beihilfe nur in sehr
begrenztem Umfang auf den Wettbewerb und die bestehenden
Handelsbedingungen aus. Erstens bezahle die Tschechische
Staatsbahn für den Kredit einen wenn auch günstigeren als den
marktüblichen Zinssatz und für die Bürgschaft eine Provision.
Zweitens gelte die Bürgschaft nur für den
Eisenbahnpersonenverkehr, der nicht unter die
EU-Rechtsvorschriften für den freien Wettbewerb falle.
Schvaľovanie záruk je prísne a bude ešte prísnejšie
HOSPODÁRSKE NOVINY 05.05.2005, Jančík Ľuboš;
dj; vech - Kedysi sa nimi prikrášľovalo hospodárenie štátu.
Poskytoval ich napriek tomu, že boli oveľa drahšie ako bežná
pôžička vlády na finančnom trhu. Reč je o štátnych
zárukách
Vlády ich do roku 2002 schvaľovali, aby nemuseli financovať
rôzne verejné výdavky, napríklad výstavbu vodných diel,
diaľnic či železničnej infraštruktúry priamo zo štátneho
rozpočtu. "Výsledkom takéhoto postupu bolo optické
zníženie deficitu verejných financií v čase, keď vláda
ešte nepoužívala metodiku ESA 95," uvádza sa v analýze
MF SR. Nakoniec si to odniesli daňoví poplatníci. Zaplatia za
to niekoľko miliónov navyše. Napriek poskytnutiu záruk boli
totiž náklady na splácanie úverov vždy vyššie ako tie, za
ktoré si mohol požičať priamo štát.
Po roku 2002 sa poskytovanie záruk sprísnilo a obmedzilo na
minimum. Prísnejší meter prináša aj novela zákona o
štátnom dlhu a štátnych zárukách. V týchto dňoch ju
posudzujú vládni legislatívci. na rokovanie vlády by sa mala
dostať v nasledujúcich týždňoch. Podľa nej by podmienky a
výšku štátnych záruk mal schvaľovať parlament v zákone o
štátnom rozpočte, čo doteraz nebolo. Pred 3 rokmi sa
najrizikovejšie záruky, pri ktorých je len malá šanca, že
ich vláda nebude musieť zaplatiť, presunuli do štátneho
dlhu. Tak to žiada európska metodika ESA 95. Išlo asi o 65 mld
Sk. Postupne sa splácajú, pričom zostáva uhradiť ešte
takmer 30 mld.
"Považujem to za krok správnym smerom," povedal
ekonomický expert Konzeravtívneho inštitútu M.R. Štefánika
Peter Gonda. Záruky by sa podľa neho už nemali poskytovať
vôbec. "Vždy je tam príliš veľké riziko, že sa
poskytnú podniku, ktorý nebude splácať," tvrdí Gonda.
Ani iné formy štátnej pomoci pre podnikateľov nie sú podľa
neho celkom transparentné. Štát by mal z daní financovať iba
svoje hlavné funkcie, napríklad bezpečnosť, súdnictvo,
zahraničné veci a základné štandardy sociálnej pomoci.
"Neplatíme dane, aby vláda pomáhala vybraným
podnikateľom," skonštatoval Gonda.
Aj ekonóm SAV Peter Staněk vníma "červenú" pre
štátne záruky pozitívne, pretože ročne minie štátny
rozpočet alebo kapitola štátneho dlhu na tento účel miliardy
korún. "Bolo to treba urobiť už dávno. Zbytočne totiž
šetríte v rozpočte v iných činnostiach štátu, keď stále
existuje kanál, ktorý odčerpáva miliardové položky,"
povedal Staněk. Z podobných možností štátnej pomoci by
uprednostnil podporu a poistenie exportu alebo uhrádzanie časti
úrokov z pôžičiek pre vývozcov. "Ak podnik dostane
záruku, jeho vedenie menej myslí na efektívnosť a často ide
aj do takých projektov, ktoré neprinesú zisk, lebo vie, že
štát to za nich zatiahne," tvrdí Staněk.
So sprísnením záruk nesúhlasí poslanec NR SR z opozičného
ĽS-HZDS Milan Cagala, ktorý sa domnieva, že slovenské podniky
budú pre to menej konkurenčne schopné oproti svojim
zahraničným rivalom. "Nie je to dobrý krok, pretože
práve záruky, popri iných nástrojoch, pomáhajú domácim
podnikateľom," povedal Cagala. Od záruk sa podľa neho
nemalo ustupovať, mali sa len sprísniť a poskytovať iba pri
vysokej miere návratnosti.
V súčasnosti vláda poskytuje záruky len zriedka. Aj to nie na
úvery pre podniky. Naposledy poskytla záruku Slovenskej
záručnej a rozvojovej banke na pôžičku od Nordickej
investičnej banky 10 mil. EUR. SZRB dostala záruku pre to, že
si vytvorila záručné a úverové linky na financovanie
sociálnych bytov, malého a stredného podnikania, na čo si
požičala peniaze, ktoré cez komerčné banky poskytuje
konečným klientom. Mechanizmus a vzájomné vzťahy sú
zabezpečené klasickými bankovými zábezpekami.
Podniky si zvykajú na život bez záruk
K najväčším príjemcom štátnych záruk patrili
Železnice SR. Od roku 2002 už fungujú aj bez nich. Ako však
pre HN povedal ich generálny riaditeľ Roman Veselka,
nechýbajú im. "Záruky už ako prostriedok bonifikácie
spoločnosti vôbec nepotrebujeme," skonštatoval s tým,
že banky už s dôveryhodnosťou firmy nemajú problémy.
Prispel k tomu aj lepší rating podniku. K začiatku roka 2004
prešli úvery so štátnou zárukou za 13,6 mld Sk do štátneho
dlhu, čím štát umoril svoj nesplatený záväzok za
historické straty z výkonov vo verejnom záujme. Železnice v
súčasnosti ešte splácajú takto zabezpečené úvery za 22
mld Sk.
(krátené)
České dráhy hodlají přestavět 60 nádraží, shánějí
investory
(ČTK) PRAHA 5. 05. 2005 - České dráhy podle
dnešních Lidových novin plánují obří rekonstrukci
šedesátky nádražních hal a přilehlých prostor, včetně
pozemků, které zatím leží ladem. Její celkové náklady se
budou pohybovat v miliardách korun, píše deník, podle
kterého dráhy nyní na připravované projekty hledají
investory, kteří rekonstrukce za dlouhodobý pronájem
zrealizují a uhradí.
Podle LN se zatím mluví o přestavbě a rekonstrukci stanic v
Plzni, Teplicích či v Ústí nad Labem. "Ještě ale
nevíme, zda každé nádraží bude mít svůj projekt, nebo
jestli jeden projekt bude zahrnovat rekonstrukci více
nádraží," řekl LN mluvčí Českých drah Petr
Šťáhlavský s tím, že že cílem drah je, aby se
železniční nádraží stala integrální součástí měst,
kde se nacházejí.
V současné době ještě probíhají analýzy, které by měly
přesně definovat potřeby jednotlivých nádraží, jejich
vytíženost, a vytvořit tak konkrétní podobu projektů.
První výběrová řízení však mají proběhnout už letos.
České dráhy zatím nemají s realizací podobných projektů
zkušenosti. S výběrem investora pro takový projekt však ano,
píšou Lidové noviny. Už letos by totiž italská firma Grandi
Stazione měla začít rekonstrukci hlavního nádraží v Praze.
Součástí celého projektu, který budou Italové realizovat,
je i rekonstrukce hlavních nádraží v Karlových Varech a
Mariánských Lázních. Práce budou probíhat za plného
provozu, proto budou rozděleny do několika etap.
"Dokončení projektu plánujeme za tři až pět let,"
řekl Lidovým novinám zástupce italské firmy Jan Matoušek.
Italové pak budou nádraží provozovat 30 let, dodávají LN.
CRA zvýšila ŽSR dlhodobý
medzinárodný rating na
úroveň A
(SITA) BRATISLAVA 5. 05. 2005 - CRA Rating
Agency, a.s. (CRA), ktorá je jednou z afilácií ratingovej
agentúry Moody's Investors Service, zvýšila Železniciam
Slovenskej republiky (ŽSR) dlhodobý medzinárodný CRA Rating o
jeden stupeň na úroveň A. "Na zvýšenie ratingu
vplývala zmena prístupu štátu k riešeniu dlhovej záťaže
ŽSR, ako aj dopady reštrukturalizácie podniku," povedal
riaditeľ CRA Ľubomír Dubecký. Pridelené medzinárodné
hodnotenie pritom zaraďuje ŽSR na úroveň hodnotenia
Slovenskej republiky a vyjadruje nadpriemernú schopnosť
spoločnosti splácať svoje dlhodobé záväzky denominované v
cudzích menách s nízkou mierou rizika. "Zvýšený rating
si veľmi ceníme," reagoval generálny riaditeľ ŽSR Roman
Veselka.
Po ročnom prehodnotení ratingového hodnotenia ponechala CRA
ostatné ratingy na pôvodnej úrovni. Dlhodobý lokálny CRA
Rating ponechala agentúru na úrovni skAa-. Tento rating radí
ŽSR medzi veľmi kvalitné subjekty s vysokou schopnosťou
splácať svoje záväzky v slovenských korunách s miernym
rizikom v dlhšom časovom horizonte. CRA zároveň ponechala
krátkodobý CRA Rating na úrovni skP-1, čo je najvyššie
možné hodnotenie schopnosti splatiť krátkodobé záväzky
včas a v plnej miere. Agentúra zároveň dodala, že výhľad
ratingu pre ŽSR je stabilný.
K faktorom, ktoré podporujú uvedené ratingové hodnotenie
zaradila agentúra špecifické postavenie ŽSR v slovenskej
ekonomike. Agentúra pozitívne hodnotila zlepšenú úroveň
generovaného cash-flow, čomu pomáha zvýšená podpora štátu
vo forme neinvestičných dotácií, ako aj pokračujúca
reštrukturalizácia firmy vytvárajúca predpoklady pre pokles
fixných nákladov. Na druhej strane však CRA ako obmedzujúci
faktor vníma dlhodobo trvajúce vysoké úverové zaťaženie a
reálnu neschopnosť uhrádzať tieto prevzaté záväzky z
vlastných zdrojov. Rizikom podľa agentúry naďalej ostáva aj
obmedzovanie dopravných výkonov zákazníkov ŽSR.
CRA do budúcna očakáva, že rating ŽSR bude v úzkej
korelácii s ratingovou úrovňou Slovenska. Vychádza pritom z
predpokladu, že ŽSR zostanú plne v majetku štátu, z čoho sa
bude odvíjať regulačná a legislatívna podpora i dotačná
politika štátu.
Nákladní doprava Českých drah klesá
(ČTK) PRAHA 5. 05. 2005 - Za odstoupením šéfa
Českých drah Petra Kousala stojí podle dnešních
Hospodářských novin i zhoršené výsledky firmy za první
letošní čtvrtletí. Podle interní zprávy, kterou již
projednal řídící výbor, se Českým drahám ani letos
nepodařilo zastavit pokles nákladní přepravy, která je
jejich stěžejním a dosud ziskovým podnikáním. Její objem
se proti podnikatelskému plánu snížil o zhruba devět
procent, píše deník.
Národní dopravce podle HN přepravil přibližně o 1,75
milionu zboží tun méně, než chtěl. Důvodem je jak
intenzivnější kamionová doprava po vstupu země do EU, tak
zrušení přepravního sytému Rola, kdy byly kamiony mezi
Drážďany a Lovosicemi převáženy po železnici. Tím ČD
přišly o několik set milionů korun ročních tržeb. Loni
přepravila nákladní doprava ČD 80 milionů tun, což bylo o
5,4 milionu tun méně než předloni. Letošní plán počítá
s přepravou 82,6 milionu tun.
Zaměstnanci drah podle deníku sledují vývoj nákladní
dopravy se zděšením a mluví o katastrofální situaci.
Mluvčí ČD Petr Šťáhlavský se HN pokusil vysvětlit
meziroční pokles tím, že letos bylo o tři pracovní dny
méně. Nicméně odmítl jakékoliv bližší výsledky o
kvartálním hospodaření prozradit. "Jejich zveřejnění
by mohlo ohrozit České dráhy i jejich
konkurenceschopnost," řekl HN. Podle něj každý, kdo tato
čísla zveřejní, riskuje podání žaloby kvůli poškození
soukromé firmy a trestní stíhání, píšou HN.
Navíc dráhy podle deníku začínají ztrácet i pověst firmy,
která nikomu nedluží ani korunu, jak při svém odstoupení
prohlašoval Kousal. "Asi patnácti dodavatelům již
dluží kolem 40 milionů korun po splatnosti," cituje
člena dozorčí rady Jiřího Kratochvíla.
Pendolino bude moci z Prahy přes Děčín k hranicím jezdit
rychleji
(ČTK) ÚSTÍ NAD LABEM 5. 05. 2005 - Rychlovlak
Pendolino bude moci v budoucnu jezdit po trati z Prahy přes
Děčín k česko- německé hranici rychleji a bez potíží.
Testovací jízdy soupravy, které dnes končí, ukázaly na
kolejích nedostatky, které železničáři odstraní. Souprava
se v nejbližší době přesune na Kolínsko, kde ji budeme na
speciální trati dále testovat, řekl dnes ČTK mluvčí
Českých drah Petr Šťáhlavský.
Zkušební souprava zajížděla do Dolního Žlebu.
Železničáři testovali speciální naklápěcí mechanismus
vlaku, díky němuž by Pendolino mohlo jezdit i v zatáčkách
rychlostí 160 kilometrů v hodině. Takto rychle může nyní na
trase z Prahy do Děčína jezdit pouze na některých úsecích.
Podle Šťáhlavského se zrychlením zkrátí doba jízdy mezi
Prahou a Ústím nad Labem až o 15 procent oproti mezinárodním
rychlíkům EC. Více než 100 kilometrů dlouhá cesta EC z
pražských Holešovic do Ústí nad Labem trvá nyní hodinu a
30 minut. "Pendolino stejný úsek projede za 50
minut," uvedl Šťáhlavský.
Na základě výsledků měření by se měly České dráhy
dohodnout se Správou železniční dopravní cesty a Drážním
úřadem na schválení zvýšení rychlosti v některých
úsecích trati speciálně pro soupravy Pendolino.
Pendolino bude testovat letos také úseky z Prahy do Brna a
Břeclavi a z Prahy do Ostravy. I v těchto směrech by měla
cesta rychlovlakem trvat kratší dobu než mezinárodními
rychlíky EC. Do Brna by podle Šťáhlavského mohly
nejrychlejší spoje jet za dobu kratší než 2,5 hodiny, do
Ostravy o hodinu déle.
Na trase Praha-Děčín bude nadále jezdit Pendolino, kterým se
cestující mohli poprvé svézt před Vánocemi. V rámci
zkušebního provozu jelo rychlovlakem zhruba 120.000 lidí.
"Nadále je velký zájem o cesty Pendolinem o
víkendech," dodal mluvčí.
Zkoušky Pendolin by měly letos skončit. Jejich pravidelný
provoz by mohl začít v prosinci 2005.
PKP Intercity investuje do modernizácie podľa vzoru
nízkonákladových prepravcov
(TASR) Varšava 5. 05. 2005 - Poľská PKP
Intercity, divízia Poľských štátnych železníc PKP chce
byť od budúceho roku zisková a pripravuje sa na privatizáciu.
Z tohto dôvodu plánuje zaviesť nové produkty a služby pre
zákazníkov, ako napr. nákup cestovných lístkov cez internet
alebo prevádzka obchodov priamo vo vagónoch. Informovali o tom
poľské noviny Gazeta Wyborcza.
Reštrukturalizácia PKP Intercity sa už začala. Na začiatku
jari spoločnosť začala podľa vzoru nízkonákladových
leteckých spoločností prevádzkovať lacné železničné
dráhy. V máji sa má začať aj predaj cestovných lístkov cez
internet. "Pracujeme aj na bonusovom programe pre
zákazníkov, ktorí veľa cestujú," uviedol člen
predstavenstva Jacek Przesluga. Program by mal fungovať podobne
ako ten u leteckých spoločností. Cestujúci bude zbierať body
za precestované kilometre, ktoré si po najazdení určitých
kilometrov môže vymeniť za bezplatné cestovné lístky. V
lete by už mali jazdiť aj prvé vagóny s obchodmi, v ktorých
si cestujúci môžu zakúpiť parfémy, oblečenie, noviny, ale
aj telefóny.
V minulom roku zaúčtovala PKP Intercity stratu vo výške 49,3
milióna PLN, čo je v prepočte 456,3 milióna SKK. V tomto roku
by sa mala strata znížiť o polovicu. Predstavenstvo chce
masívne investovať do marketingu. V minulých 3 rokoch klesol
počet cestujúcich o 1 milión na 7,9 milióna prepravovaných
osôb.
Informovala o tom rakúska agentúra APA.
Dvadsať korún za spotený zadok
NÁRODNÁ OBRODA 06.05.2005, Šikuda Slavomír -
Rýchlik Dubeň, odchod z Trenčína o 15.38 h, príchod do
Bratislavy-hlavnej stanice 18.20. Čas jazdy, respektíve
státia, je 2 hodiny 42 minút.
Osobný vlak OS 3004, odchod z Trenčína 16.51 h, príchod do
Bratislavy hlavnej stanice 19.46. Čas jazdy je 2 hodiny 55
minút. Rozdiel medzi rýchlikom a osobákom je presne 13 minút.
Dôvodom je výluka na železničnej trati medzi Bratislavou a
Piešťanmi.
Až potiaľto sú to v podstate známe fakty, cestovanie vlakom
sa na pekne dlhé obdobie na pekne dlho predĺži. Železnice sa
voči cestujúcim zachovali natoľko ústretovo, že im medzi
Piešťanmi a Bratislavou neúčtujú rýchlikový príplatok.
Cestujúci z Trenčína ho však zaplatiť musí. Z dôvodu
viacerých opráv na trase do Nového Mesta nad Váhom som však
rýchlikom cestoval možno práve tých rozdielových 13 minút.
Zvyšok to bol osobák ako vyšitý. A tak nás v letných
horúčavách čakajú hodiny vysedávania na rozpálených
koženkových sedačkách. So spoteným zadkom tak budeme môcť
rozmýšľať, prečo platíme za osobák, tváriaci sa ako
rýchlik, ešte aj 20-korunový príplatok. Stojac uprostred
polí na pražiacom slnku na to bude dostatok času.
ŽSR , Železnice SR , ZSSK , Železničná spoločnosť Slovensko , ŽS , ZSSK Cargo , BRKS , ČD , ÖBB , MÁV , PKP , UŽ , DB , SNCF , RENFE , SŽ , SBB-CFF-FFS , FS , FS Trenitalia , SNCB , UIC , ŽOS Vrútky , ŽOS Zvolen , ŽOS Trnava , ALSTOM , MDPT , IC a EC , EÚ , VÚD , Wagon Slovakia a.s. Bratislava , ŽU , vysokorýchlostné vlaky
Bratislava: Bratislava
, Bratislava hl.
st. , Bratislava-Petržalka
, Bratislava-Nové
Mesto , Rusovce , Bratislava predmestie , Bratislava-Rača , Bratislava filiálka , Bratislava-Vajnory , Bratislava-Vinohrady , Bratislava-Železná studienka , Bratislava-Lamač , Bratislava
východ , Devínska Nová Ves
, Devínske Jazero , Starý most
110-6: Malacky , Kúty , Senica , Jablonica
120-9: Pezinok , Trnava , Leopoldov ,
Piešťany , N. Mesto n/V.
, Trenčín , Tr. Teplá , Púchov , Pov. Bystrica , Žilina , Nemšová , Čadca , Skalité
130-50: Senec , Galanta , Šaľa , Palárikovo , N. Zámky , Štúrovo , Šurany , Dunajská Streda , Komárno , Sereď , Nitra , Topoľčany , Chynorany , Prievidza , Zbehy
, Zlaté Moravce , Kozárovce
, Handlová , Horná Štubňa , Levice , Hronská Dúbrava , Zvolen , Čata , Šahy
, Krupina
160-75: Lučenec , Fiľakovo , Jesenské , Lenartovce , Plešivec , Rožňava , Turňa
nad Bodvou , Moldava nad Bodvou , Haniska pri Košiciach , Veľký
Krtíš , Breznička , Poltár , Banská
Bystrica , Harmanec
, Diviaky , Martin
, Kremnica ,
Podbrezová , Chvatimech , Brezno , Červená Skala , Telgárt
, Dobšinská
Ľadová Jaskyňa , Dedinky , Mlynky , Mníšek nad Hnilcom , Gelnica , Pohronská
Polhora , Tisovec
, Rimavská Sobota
180-8: Žilina-Teplička
, Vrútky , Kraľovany
, Ružomberok , L. Mikuláš , L. Hrádok , Štrba , Poprad , Sp. N. Ves , Spišské Vlachy , Margecany , Kysak , Košice , Dolný
Kubín , Štrbské Pleso
, Starý Smokovec
, Tatranská
Lomnica , Kežmarok , Podolínec , Stará Ľubovňa , Plaveč , Prešov , Sabinov
190-6: Michaľany
, Slovenské
Nové Mesto , Dobrá , Čierna n/T.
, Čop , Trebišov , Bánovce n/O. , Michalovce , Strážske , Humenné , Medzilaborce , Vranov nad Topľou , Bardejov , V. Kapušany , Maťovce
ÖBB : Wolfsthal , Kittsee , Marchegg , Wien Südbahnhof
, Wien Westbahnhof
MÁV : Rajka , Hegyeshalom , Győr , Komárom , Szob , Budapest-Keleti
pu. , Budapest-Nyugati
pu. , Ipolytarnóc , Somoskőújfalu , Bánréve , Miskolc-Tiszai pu.
PKP : Zwardoń , Muszyna , Łupków
ČD : Břeclav , Lanžhot
UŽ : Užhorod
ĽMJ , 840 , ETR 310 , 401 , 450 , 460/480 , 470 , 480 - Alfa Pendular , 490 , 500 , 650 , , 680 Pendolino , ICE / ICT , ICE 1 , ICE 2 , ICE 3 , ICE 4 , ICT , ICT-VT , Sm3-S220 , TGV , -AVE 100 , -Acela , -AGV , -Atlantique , -Duplex , -Euromed , -Eurostar , -KTX , -La Poste , -P 01 (Pendulaire) , -PSE , -Réseau , -THALYS PBA, PBKA , Eurotunnel , Transrapid , Metrorapid , X 2/2000 , Šinkansen
Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec , Lučenec - Zvolen nákl. st. , Zvolen - Banská Bystrica , Nové Mesto nad Váhom - Piešťany , Piešťany - Trnava , Trnava - Bratislava-Rača , Bratislava - Wolfsthal , koridory
Plavecký
Mikuláš - Rohožník - Zohor
Zohor -
Záhorská Ves
Brezová
pod Bradlom - Jablonica
Nemšová -
Lednické Rovne
Žilina
- Rajec
Neded - Šaľa
Komárno - Kolárovo
Kozárovce - Zlaté Moravce
, Zlaté
Moravce - Lužianky
Zbehy - Radošina
Nitrianske Pravno - Prievidza
Zlaté Moravce - Úľany nad
Žitavou
Banská
Štiavnica - Hronská Dúbrava
Lučenec - Kalonda
Breznička - Katarínska Huta
Muráň - Plešivec
Slavošovce - Plešivec
Dobšiná - Rožňava
Medzev - Moldava nad Bodvou
Poltár – Rimavská Sobota
Levoča -
Spišská Nová Ves
Vranov nad
Topľou - Trebišov
Veľké Kapušany - Vojany
, Vojany - Bánovce nad
Ondavou
Trenčín -
Chynorany
Levice - Čata , Čata - Štúrovo
Zvolen -
Krupina , Krupina -
Šahy , Šahy - Čata
pozemná
lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok
kabínková
lanová dráha Tatranská Lomnica –
Skalnaté Pleso
visutá lanová
dráha Skalnaté Pleso – Lomnický Štít
sedačková
lanová dráha Skalnaté Pleso – Lomnické sedlo
Štrbské
Pleso - Štrba OŽ
Poprad-Tatry - Starý Smokovec , Starý Smokovec - Štrbské Pleso
Tatranská
Lomnica - Starý Smokovec , TEŽ , TREŽ , OŽ